J. Ako upozorniť na previnenie

Kapitola o pokarhaní

1. Vyšetrovateľov dotaz

360. Vyšetrovateľ by mal obžalobcu vypočuť: ‚Priateľu, keď obviňuješ tohto mnícha, z akej chyby ho obviňuješ? Obviňuješ ho z porušenia cnosti, z porušenia správania alebo z porušenia názoru?“ Ak odpovie: „Obviňujem ho z porušenia cnosti, z porušenia správania alebo z porušenia názoru,“ malo by sa mu povedať: „Ctihodný pane, vieš, čo je porušenie cnosti, čo je porušenie správania, čo je porušenie názoru?“ Ak odpovie: „Viem, priateľu, čo je porušenie cnosti, čo je porušenie správania, čo je porušenie názoru,“ malo by sa mu povedať: „Čo, priateľu, je porušenie cnosti? Čo je porušenie správania? Čo je porušenie názoru?“ Ak odpovie: „Štyri Pārājiky a trinásť Saṅghādises – to je porušenie cnosti. Thullaccaya, Pācittiya, Pāṭidesanīya, Dukkaṭa a Dubbhāsita – to je skazenosť správania. Nesprávny názor a názor upadajúci do extrémov – to je skazenosť názoru,“ malo by sa mu povedať: „Priateľu, keď obviňuješ tohto mnícha, obviňuješ ho na základe toho, čo si videl, alebo na základe toho, čo si počul, alebo na základe podozrenia?“ Ak odpovie: „Obviňujem ho na základe toho, čo som videl, alebo na základe toho, čo som počul, alebo na základe podozrenia,“ malo by sa mu povedať: „Priateľu, keď obviňuješ tohto mnícha na základe toho, čo si videl, čo si videl? Akým spôsobom si to videl? Kedy si to videl? Kde si to videl? Bol videný, ako páchal Pārājiku? Bol videný, ako páchal Saṅghādisesu, Thullaccayu… Pācittiyu… Pāṭidesanīyu… Dukkaṭu… Dubbhāsitu? A kde si bol ty a kde bol tento mních? A čo si robil ty a čo robil tento mních?“ Ak odpovie: „Priateľu, ja tohto mnícha skutočne neobviňujem na základe toho, čo som videl, ale skôr na základe toho, čo som počul,“ malo by sa mu povedať: „Priateľu, keď obviňuješ tohto mnícha na základe toho, čo si počul, čo si počul? Ako si to počul? Kedy si to počul? Kde si to počul? Počul si: ‚Spáchal Pārājiku‘? Počul si: ‚Spáchal saṅghādisesa… thullaccaya… pācittiya… pāṭidesanīya… dukkaṭa… dubbhāsita‘? Počul si to od mnícha, mníšky, novica, novica, laického nasledovníka, laickej nasledovníčky, od kráľov, od kráľovských ministrov, od sektárov alebo od žiakov sektárov?“ Ak odpovie: „Priateľu, v skutočnosti neobviňujem tohto mnícha na základe toho, čo som počul, ale skôr na základe podozrenia,“ malo by sa mu povedať: „Priateľu, keď obviňuješ tohto mnícha na základe podozrenia, čoho sa domnievaš? Akým spôsobom to podozrievaš? Kedy si to začal podozrievať? Kde to podozrievaš? Domnievaš sa: ‚Spáchal Pārājiku‘? Podezrievaš ho, že ‚spáchal saṅghādisesa… thullaccaya… pācittiya… pāṭidesanīya… dukkaṭa… dubbhāsita‘? Máte podozrenie na základe toho, čo ste počuli od mnícha, mníšky, novica, novica, laického nasledovníka, laickej nasledovníčky, od kráľov, od kráľovských ministrov, od sektárov alebo od žiakov sektárov?“

361.

To, čo bolo videné, sa zhoduje s tým, čo bolo videné; to, čo bolo videné, zodpovedá tomu, čo bolo videné. Na základe toho, čo bolo videné, nespáchal priestupok; je podozrivý bez dôvodu. Uposatha by sa mala vykonať s touto osobou po jej priznaní.

To, čo bolo počuté, sa zhoduje s tým, čo bolo počuté; to, čo bolo počuté, zodpovedá tomu, čo bolo počuté. Na základe toho, čo bolo počuté, sa nedopustil priestupku; je podozrivý bez dôvodu. Uposatha by sa mala vykonať s touto osobou po jej priznaní.

To, čo bolo vnímané, zodpovedá tomu, čo bolo vnímané; to, čo bolo vnímané, sa zhoduje s tým, čo bolo vnímané. Na základe toho, čo bolo vnímané, sa nedopustil priestupku; je podozrivý bez dôvodu. Uposatha by sa mala vykonať s touto osobou po jej priznaní.

362. Čo je začiatok obvinenia, čo je jeho stred a čo je jeho koniec? Žiadosť o príležitosť je začiatkom obvinenia, samotné obvinenie je jeho stredom a urovnanie je jeho koncom. Koľko koreňov má obvinenie, koľko dôvodov, koľko základov a koľkými spôsobmi sa obviňuje? Obvinenie má dva korene, tri dôvody, päť základov a obviňuje sa dvoma spôsobmi. Aké sú dva korene obvinenia? Buď s podkladom, alebo bez podkladu – to sú dva korene obvinenia. Aké sú tri dôvody obvinenia? Na základe toho, čo sa vidí, na základe toho, čo sa počuje, a na základe podozrenia – to sú tri dôvody obvinenia. Aké je päť základov obvinenia? ‚Budem hovoriť v správnom čase, nie v nevhodnom čase; budem hovoriť pravdivo, nie nepravdivo; budem hovoriť jemne, nie hrubo; budem hovoriť o tom, čo prináša prospech, nie o tom, čo ho neprináša; budem hovoriť s mysľou plnou láskavosti, nie s vnútornou nenávisťou‘ – to sú päť základov obvinenia.

Akými dvoma spôsobmi človek obviňuje? Človek obviňuje buď telom, alebo rečou – týmito dvoma spôsobmi človek obviňuje.

2. Správanie obžalovateľa a ostatných

363. Ako by sa mal správať obžalovateľ? Ako by sa mal správať obžalovaný? Ako by sa mala správať Saṅgha? Ako by sa mal správať vyšetrovateľ? Pokiaľ ide o otázku ‚Ako by sa mal obžalovateľ správať?‘: Obžalovateľ by mal obžalovať druhého, keď sa opiera o päť vlastností: ‚Budem hovoriť vo vhodnom čase, nie vo nevhodnom; budem hovoriť pravdivo, nie klamlivo; budem hovoriť jemne, nie hrubo; budem hovoriť prospešne, nie neprospešne; budem hovoriť s mysľou plnou láskavosti, nie s vnútornou nenávisťou.‘ Tak by sa mal správať obžalovateľ. Pokiaľ ide o otázku „Ako by sa mal správať obžalovaný?“: Obžalovaný by sa mal správať podľa dvoch vlastností: v pravde a bez hnevu. Tak by sa mal správať obžalovaný. Pokiaľ ide o otázku „Ako by sa mala správať Saṅgha?“: Saṅgha by mala vedieť, čo je relevantné a čo je irelevantné. Tak by sa mala správať Saṅgha. Pokiaľ ide o otázku „Ako by sa mal správať vyšetrovateľ?“: Vyšetrovateľ by mal túto právnu záležitosť vyriešiť v súlade s Dhammou, Vinayou a Učiteľovým učením, na základe ktorého sa táto právna záležitosť rieši. Takto by sa mal správať vyšetrovateľ.

364.

Aký je účel Uposathy? Z akého dôvodu sa koná Pavāraṇā? Aký je účel skúšobnej doby? Z akého dôvodu sa udeľuje vrátenie na začiatok? Aký je účel pokánia? Z akého dôvodu sa vykonáva rehabilitácia?

Uposatha slúži na dosiahnutie zhody; Pavāraṇā slúži na dosiahnutie čistoty. Skúšobná doba slúži na pokánie; vrátenie na začiatok slúži na napomenutie. Pokánie slúži na rehabilitáciu; rehabilitácia slúži na čistotu.

Ten, kto z túžby, nenávisti, strachu alebo klamu uráža starších – ten nerozumný, sebazničený človek s narušenými schopnosťami, ten tupý človek bez úcty k výcviku – po rozpade tela ide do pekla.

Nespoliehajúc sa na materiálny zisk, ani na osobu, vyhýbajúc sa obom týmto veciam, človek by sa mal rozhodovať v súlade s Dhammou.

3. Sebaspálenie obžalovateľa

Hnevlivý a záštiplný človek, divoký a urážajúci, ktorý pripisuje priestupok tam, kde žiadny nie je – takýto obžalovateľ spáli sám seba.

Šepká do ucha, hľadá chyby; narúša úsudok, kráča po krivom chodníku; pripisuje priestupok tam, kde žiadny nie je – takýto obžalovateľ spáli sám seba.

Obviňuje v nevhodnom čase a neprávom, tvrdými slovami, ktoré neprinášajú úžitok, obviňuje s vnútornou nenávisťou, nie s mysľou plnou láskavosti; pripisuje priestupok tam, kde žiadny nie je – takýto obžalovateľ sa spáli sám.

Nerozlišuje Dhammu od ne-Dhammy; nie je zbehlý v Dhamme a ne-Dhamme; pripisuje priestupok tam, kde žiadny nie je; takýto obžalovateľ spáli sám seba.

Neodlišuje Vinaju od ne-Vinaji; nie je zbehlý vo Vinaji a ne-Vinaji; pripisuje priestupok tam, kde žiadny nie je; takýto obviňovateľ spáli sám seba.

Nevie rozlíšiť, čo bolo naučené od toho, čo nebolo naučené; nie je zbehlý v tom, čo bolo naučené a čo nebolo naučené; pripisuje priestupok tam, kde žiadny priestupok nie je; takýto obžalovateľ spáli sám seba.

Nevie rozlíšiť, čo sa praktizuje a čo sa nepraktizuje; nie je zbehlý v tom, čo sa praktizuje a čo sa nepraktizuje; pripisuje priestupok tam, kde žiadny nie je; takýto obžalovateľ si sám ublíži.

Nevie rozlíšiť, čo je stanovené a čo nie je stanovené; nie je zbehlý v tom, čo je stanovené a čo nie je stanovené; pripisuje priestupok tam, kde žiadny priestupok nie je; takýto obžalovateľ spáli sám seba.

Nevie rozlíšiť priestupok od toho, čo nie je priestupkom; nie je zbehlý v priestupkoch a v tom, čo nie je priestupkom; pripisuje priestupok tam, kde žiadny nie je; takýto obžalovateľ spáli sám seba.

Nerozlišuje medzi ľahkým a ťažkým priestupkom; nie je zbehlý v ľahkých a ťažkých priestupkoch; pripisuje priestupok tam, kde žiadny nie je; takýto obžalovateľ sa spáli sám.

Nerozlišuje priestupok so zvyškom od priestupku bez zvyšku; nie je zbehlý v priestupkoch so zvyškom a v tých bez zvyšku; pripisuje priestupok tam, kde žiadny nie je; takýto obžalovateľ sa spáli sám.

Nerozlišuje medzi závažným priestupkom a tým, ktorý nie je závažný; nie je zbehlý v závažných a nezávažných priestupkoch; pripisuje priestupok tam, kde žiadny nie je; takýto obžalovateľ si sám ublíži.

Nerozlišuje, čo je predchádzajúce a čo nasledujúce; nie je zbehlý v tom, čo je predchádzajúce a čo nasledujúce; pripisuje priestupok tam, kde žiadny nie je; takýto obžalovateľ sa spáli sám.

Nezná kontext toho, čo sa hovorí; nie je zbehlý v kontexte toho, čo sa hovorí; pripisuje priestupok tam, kde žiadny nie je; takýto obžalovateľ si sám ublíži.

Kapitola o obžalobe je ukončená.

Jej zhrnutie:

„Obžaloba a vyšetrovanie, začiatok, koreň, Uposatha a priebeh: toto je v kapitole o obžalobe zhrnutie, ktoré ustanovuje Učenie.“