A. Počiatky spoločenstva a prijímanie do mníšskeho stavu

Pocta tomu Blahoslavenému, Hodnému, Dokonale Osvietenej.

Vo Vinaya Piṭake

Mahāvagga v páli

1. Veľká časť

1. Rozprávanie o prebudení

1. V tom čase Budha, Blahoslavený, prebýval v Uruvelā, na brehu rieky Nerañjarā, pod stromom Bodhi, keď už predtým dosiahol úplné osvietenie. Potom Blahoslavený sedel pod stromom Bodhi sedem dní v jednej pozícii so skríženými nohami a prežíval blaženosť oslobodenia. Potom, v prvej nočnej stráži, Blahoslavený premýšľal o závislom vznikaní v priamom aj v opačnom poradí: „Z nevedomosti ako podmienky vznikajú formácie; z formácií ako podmienky vzniká vedomie; z vedomia ako podmienky vzniká meno a forma; z mena a formy ako podmienky vzniká šesť zmyslových základov; zo šiestich zmyslových základov ako podmienky vzniká kontakt; z kontaktu ako podmienky vzniká pocit; z pocitu ako podmienky vzniká túžba; z túžby ako podmienky vzniká lipnutie; z lipnutia ako podmienky vzniká bytie; z bytia ako podmienky vzniká zrodenie; zo zrodenia ako podmienky vzniká starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo. Taký je pôvod celej tejto masy utrpenia. Z úplného zaniknutia a ukončenia práve tejto nevedomosti vyplýva ukončenie formácií; z ukončenia formácií vyplýva ukončenie vedomia; z ukončenia vedomia vyplýva ukončenie mena a formy; z ustania mena a formy vyplýva ustanie šiestich zmyslových základov; z ustania šiestich zmyslových základov vyplýva ustanie kontaktu; z ustania kontaktu vyplýva ustanie pocitu; zo zániku pocitu vyplýva zánik túžby; zo zániku túžby vyplýva zánik pripútanosti; zo zániku pripútanosti vyplýva zánik bytia; zo zániku bytia vyplýva zánik zrodu; zo zániku zrodu zanikajú starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, žiaľ a beznádej. Takto nastáva zánik celej tejto masy utrpenia.“

Potom Blahoslavený, keď túto vec pochopil, pri tej príležitosti vyslovil tento inšpirovaný výrok:

Keď sa skutočne javy zjavia horlivému, meditujúcemu bráhmanovi, vtedy sa všetky jeho pochybnosti rozptýlia, lebo pochopí Dhammu spolu s jej príčinou.“

2. Potom, počas strednej nočnej stráže, sa Blahoslavený venoval závislému vznikaniu v priamom aj spätnom poradí: ‚Z nevedomosti ako podmienky vznikajú formácie; z formácií ako podmienky vzniká vedomie; z vedomia ako podmienky vzniká meno a forma… a tak ďalej… Takto vzniká celá táto masa utrpenia… a tak ďalej… Takto zaniká celá táto masa utrpenia.‘

Potom Blahoslavený, keď túto vec pochopil, pri tej príležitosti vyslovil tento inšpirovaný výrok:

‚Keď sa skutočne javy zjavia horlivému, meditujúcemu bráhmanovi, vtedy sa všetky jeho pochybnosti rozptýlia, lebo spoznal zánik podmienok.‘

3. Potom, počas poslednej nočnej stráže, sa Blahoslavený venoval závislému vznikaniu v priamom aj spätnom poradí: ‚Z nevedomosti ako podmienky vznikajú formácie; z formácií ako podmienky vzniká vedomie; z vedomia ako podmienky vzniká meno a forma… a tak ďalej… Takto vzniká celá táto masa utrpenia… a tak ďalej… Takto zaniká celá táto masa utrpenia.‘“

Potom Blahoslavený, keď túto vec pochopil, pri tej príležitosti vyslovil tento inšpirovaný výrok:

‚Keď sa skutočne javy zjavujú horlivému, meditujúcemu bráhmanovi, stojí a rozptyľuje Márovu armádu, ako slnko osvetľujúce oblohu.‘

Rozprávanie o Prebudení je ukončené.

2. Rozprávanie pri banyánovom strome pastiera kôz

„4. Potom, po uplynutí siedmich dní, sa Blahoslavený, keď sa prebudil z tejto koncentrácie, vydal od úpätia stromu Bodhi k banyánovému stromu Ajapāla. Keď sa priblížil, sedel sedem dní pri kmeni banyánového stromu Ajapāla v jednej pozícii so skríženými nohami a prežíval blaženosť oslobodenia. Potom sa k Blahoslavenému priblížil istý bráhman povýšeneckej povahy. Keď sa priblížil, vymenil si pozdravy s Blahoslaveným. Po ukončení zdvorilého a pamätného rozhovoru stál bokom. Stojac bokom, ten bráhman povedal Blahoslavenému: „Podľa akého meradla, majster Gotama, je človek bráhmanom? A aké sú vlastne vlastnosti, ktoré z človeka robia bráhmana?“ Potom Blahoslavený, keď pochopil túto vec, pri tej príležitosti vyslovil tento inšpirovaný výrok:

‚Brahman, ktorý sa zbavil zlých vlastností, je zbavený pýchy, bezúhonný a sebakontrolovaný, majster poznania, ktorý žil svätý život – ten môže oprávnene používať slovo ‚brahman‘, lebo pre neho neexistuje nikde na svete žiadna arogancia.‘

Príbeh pri banyane koziara je ukončený.

3. Príbeh o Mucalindovi

„5. Potom, po uplynutí siedmich dní, sa Blahoslavený prebudil z tejto meditácie a odišiel od úpätia banyánového stromu Ajapāla k stromu Mucalinda. Keď sa k nemu priblížil, sedel so skríženými nohami pri úpätí stromu Mucalinda sedem dní a prežíval blaženosť oslobodenia. V tom čase sa objavil veľký, na túto ročnú dobu nezvyčajný mrak, ktorý priniesol sedemdňový lejak so studenými vetrami a pochmúrnym počasím. Vtedy kráľ nágov Mucalinda, ktorý vyšiel zo svojho príbytku, sedemkrát ovinul svoje telo okolo tela Blahoslaveného. Nad hlavou Blahoslaveného roztiahol svoju veľkú kapucňu a stál tam, pričom si myslel: „Nech Blahoslaveného netrápi chlad, nech Blahoslaveného netrápi teplo, nech Blahoslaveného netrápi dotyk ovád, komárov, vetra, slnka ani plaziacich sa tvorov.“ Potom, po uplynutí siedmich dní, kráľ nágov Mucalinda, keď videl, že obloha je jasná a bez mrakov, odvinul svoje zvitky z tela Blahoslaveného. Stiahol svoju vlastnú podobu, prijal podobu mladého muža a stál pred Blahoslaveným so zloženými rukami v úcte, vzdávajúc Blahoslavenému hold. Potom Blahoslavený, keď pochopil túto vec, pri tej príležitosti vyslovil tieto inšpirované slová:

Blahoslavené je odlúčenie pre toho, kto je spokojný, kto počul Dhammu a vidí; blahoslavené je neutrpenie vo svete a zdržanlivosť voči živým bytostiam.

Blahoslavená je neviazanosť vo svete, prekonanie zmyslových pôžitkov; potlačenie pýchy ‚ja som‘ – to je skutočne najvyššia blaženosť.

Príbeh o Mucalindovi je ukončený.

4. Príbeh o strome Rājāyatana

6. Potom, po siedmich dňoch, sa Blahoslavený prebudil z tejto koncentrácie a odišiel od úpätia stromu Mucalinda k stromu Rājāyatana. Keď sa k nemu priblížil, sedel sedem dní pri úpätí stromu Rājāyatana v jednej polohe so skríženými nohami a prežíval blaženosť oslobodenia. V tom čase sa obchodníci Tapussa a Bhallika z Ukkaly vydali na dlhú cestu do tej oblasti. Vtedy k nim prehovorilo božstvo, ktoré bolo pokrvným príbuzným obchodníkov Tapussu a Bhalliku, a povedalo im: ‚Páni, tento Blahoslavený, ktorý nedávno dosiahol osvietenie, prebýva pri kmeni stromu Rājāyatana. Choďte a uctite si toho Blahoslaveného jačmennou múkou a medovými guľôčkami. Bude to pre vaše dlhodobé blaho a šťastie.“ Potom obchodníci Tapussa a Bhallika vzali jačmennú múku a medové guľôčky a pristúpili k Blahoslavenému. Keď pristúpili a vzdali úctu Blahoslavenému, postavili sa na bok. Stojac bokom, obchodníci Tapussa a Bhallika povedali Blahoslavenému: „Ctihodný pane, nech Blahoslavený prijme od nás túto jačmennú kašu a tieto medové guľôčky, aby to bolo pre naše dlhodobé blaho a šťastie.“ Vtedy Blahoslavenému napadla táto myšlienka: „Tathágatovia neprijímajú rukami. V čom by som teda mal prijať jačmennú múku a medové guľôčky?“ Vtedy Štyria veľkí králi, ktorí svojimi mysľami spoznali myšlienku v mysli Blahoslaveného, zo štyroch svetových strán ponúkli Blahoslavenému štyri kamenné misy a povedali: „Ctihodný pane, nech Blahoslavený prijme jačmennú kašu a medové guľôčky do týchto misiek.“ Blahoslavený prijal vzácne kamenné misy s jačmennou kašou a medovými guľôčkami; a keď ich prijal, ochutnal ich. Potom obchodníci Tapussa a Bhallika, keď zistili, že Blahoslavený stiahol ruku z misy, poklonili sa s hlavami pri nohách Blahoslaveného a povedali mu: „Ctihodný pane, hľadáme útočisko u Blahoslaveného a v Dhamme. Nech si nás Blahoslavený zapamätá ako laických nasledovníkov, ktorí od dnešného dňa a po celý zvyšok života hľadajú útočisko.“ Boli to prví laickí nasledovníci na svete, ktorí prijali dvojitú formulu útočiska.

Rozprávanie o týždni Rājāyatana je ukončené.

5. Rozprávanie o Brahmovej prosbe

„7. Potom, po uplynutí siedmich dní, sa Blahoslavený, keď sa prebudil z tejto koncentrácie, vydal od úpätia stromu Rājāyatana k miestu, kde stál banyánový strom Ajapāla. Tam Blahoslavený pobýval pri úpätí banyánového stromu Ajapāla. Potom sa Blahoslavenému, ktorý odišiel na odľahlé miesto a pobýval v samote, zrodila táto myšlienka: ‚Toto Dhamma, ktoré som dosiahol, je hlboké, ťažko viditeľné, ťažko pochopiteľné, pokojné, vznešené, mimo sféry uvažovania, jemné, poznateľné múdrymi. Ale táto generácia má záľubu v pripútanosti, má rada pripútanosť a veľmi sa z nej teší. Pre generáciu, ktorá sa teší z pripútanosti, má rada pripútanosť a veľmi sa z nej raduje, je tento stav ťažko pochopiteľný, to znamená táto podmienenosť, závislé vznikanie. Aj tento stav je veľmi ťažko pochopiteľný, to znamená utíšenie všetkých formácií, opustenie všetkých substrátov, zničenie túžby, odpútanosť, zánik, Nibbāna. „Keby som mal učiť Dhammu a ostatní by mi nerozumeli, bolo by to pre mňa únavné, bolo by to pre mňa trápne.“ Navyše sa Blahoslavenému vynorili tieto úžasné verše, aké doteraz nikto nepočul:

To, čo som dosiahol s námahou, nie je vhodné teraz zverejňovať. Tí, ktorých premáha túžba a nenávisť, túto Dhammu ľahko nepochopia.

Ide proti prúdu, je subtílna, hlboká, ťažko viditeľná a nepatrná; tí, čo sú presiaknutí túžbou, ju neuvidia, lebo sú zahalení masou tmy.

Keď tak Blahoslavený uvažoval, jeho myseľ inklinovala k nečinnosti, nie k učeniu Dhammy.

„8. Vtedy Brahmá Sahampati, keď svojou mysľou spoznal myšlienku v mysli Blahoslaveného, uvažoval: ‚Svet je stratený! Svet zaniká! Keďže myseľ Tathāgaty, Arahanta, Dokonale Osvietenej bytosti, inklinuje k malému úsiliu, nie k vyučovaniu Dhammy!“ Potom, rovnako ako silný muž môže natiahnuť svoju stiahnutú ruku alebo stiahnuť svoju vystretú ruku, Brahmā Sahampati zmizol zo sveta Brahmā a zjavil sa pred Blahoslaveným. Upravením si hornej časti rúcha cez jedno rameno pokľakol pravým kolenom na zem, zdvihol zopäté ruky smerom k Blahoslavenému a povedal: „Ctihodný pane, nech Blahoslavený učí Dhammu, nech Sugata učí Dhammu! Existujú bytosti s malým množstvom prachu v očiach, ktoré upadajú, lebo nepočujú Dhammu; budú aj takí, ktorí Dhammu pochopia.“ Toto povedal Brahmá Sahampati. Keď to povedal, pokračoval ďalej:

Kedysi sa v Magadhe objavila nečistá Dhamma, vymyslená znečistenými. Otvorte tieto dvere k Nesmrteľnosti! Nech počujú Dhammu, ku ktorej prebudil Ten Bezúhonný.

Tak ako človek so zrakom, stojac na skalnatom vrchole hory, môže vidieť ľudí všade okolo seba, tak aj ty, ó Múdry, ó Vševidiaci, keď si vystúpil do paláca z Dhammy a sám si oslobodený od utrpenia, pozri, prosím, na ľudí ponorených do utrpenia, premáhaných zrodom a starnutím.

Vstaň, ó hrdina, víťaz v boji! Ó vodca karavány, ten, kto je bez dlhov, putuj po svete! Ó Požehnaný, uč Dhammu! Budú takí, ktorí to pochopia.

Keď to bolo povedané, Blahoslavený povedal Brahmovi Sahampatimu: ‚Naozaj, Brahmá, aj mne napadla táto myšlienka: ‚Tento Dhamma, ktorý som dosiahol, je hlboký, ťažko viditeľný, ťažko pochopiteľný, pokojný, vznešený, mimo sféry uvažovania, subtílny, poznateľný múdrymi. Táto generácia sa však teší z pripútanosti, má radosť z pripútanosti, raduje sa z pripútanosti. Pre generáciu, ktorá sa teší z pripútanosti, nachádza v nej potešenie a raduje sa z nej, je tento stav ťažko pochopiteľný: to znamená konkrétna podmienenosť, závislé vznikanie. A tento stav je tiež mimoriadne ťažko pochopiteľný: utíšenie všetkých formácií, vzdanie sa všetkých nadobudnutých vecí, zničenie túžby, odpútanosť, zánik, Nibbána. „Keby som mal učiť Dhammu a ostatní by mi nerozumeli, bolo by to pre mňa únavné, bolo by to pre mňa ťažké.“ Vtedy, Brahmá, mi napadli tieto úžasné verše, aké doteraz nikto nepočul:

‚To, čo som dosiahol s námahou, nie je vhodné teraz zverejňovať. Táto Dhamma nie je ľahko pochopiteľná pre tých, ktorých utláčajú túžba a nenávisť.‘

‚Ide proti prúdu, je subtílna, hlboká, ťažko viditeľná, nepatrná; tí, čo sú ovládaní túžbou, ju neuvidia, lebo sú zahalení v hmle temnoty.‘

Takto, ó Brahmá, keď som tak uvažoval, moja myseľ inklinovala k nečinnosti, nie k vyučovaniu Dhammy.“

„Po druhýkrát Brahmā Sahampati povedal Blahoslavenému: ‚Ctihodný pane, nech Blahoslavený vyučuje Dhammu, nech Ten, ktorý kráča správnou cestou, vyučuje Dhammu. Existujú bytosti s malým množstvom prachu v očiach, ktoré upadajú do úpadku, pretože nepočujú Dhammu. Budú takí, ktorí Dhammu pochopia.“ Brahmā Sahampati to povedal a keď to povedal, dodal:

„Kedysi sa v Magadhe objavila nečistá Dhamma, vymyslená znečistenými. Otvorte tieto dvere k Nesmrteľnému! Nech počujú Dhammu, ktorú dôkladne realizoval Bezúhonný.

Tak ako človek so zrakom, stojac na skalnatom vrchole hory, môže vidieť ľudí všade okolo seba, tak aj ty, ó Múdry, ó Vševidiaci, keď si vystúpil do paláca z Dhammy a sám si oslobodený od utrpenia, pozri, prosím, na ľudí ponorených do utrpenia, premáhaných zrodom a starnutím.

Vstaň, ó hrdina, víťaz v boji! Ó vodca karavány, ten, kto je bez dlhov, putuj po svete! Ó Blahoslavený, uč Dhammu! Budú takí, ktorí to pochopia.

Po druhýkrát povedal Blahoslavený toto Brahmovi Sahampatimu: ‚Aj mne, ó Brahmá, napadla táto myšlienka: „Táto Dhamma, ktorú som dosiahol, je hlboká, ťažko viditeľná, ťažko pochopiteľná, pokojná, vznešená, mimo sféry uvažovania, subtílna, poznateľná múdrymi. Ale táto generácia sa teší z pripútanosti, má radosť z pripútanosti a raduje sa z pripútanosti. Pre generáciu, ktorá sa teší z pripútanosti, má z nej potešenie a raduje sa z nej, je tento stav ťažko pochopiteľný, a to konkrétna podmienenosť, závislé vznikanie. Tento stav je tiež mimoriadne ťažko pochopiteľný, a to utíšenie všetkých formácií, vzdanie sa všetkých nadobudnutých vecí, zničenie túžby, odpútanosť, zánik, Nibbána. Keby som mal učiť Dhammu a ostatní by mi nerozumeli, bolo by to pre mňa únavné, bolo by to pre mňa trápne.“ Okrem toho, ó Brahmá, napadli mi tieto úžasné verše, aké som doteraz nepočul:

‚To, čo som dosiahol s námahou, nie je vhodné teraz zverejňovať. Táto Dhamma nie je ľahko pochopiteľná pre tých, ktorých utláčajú túžba a nenávisť.‘

‚Ide proti prúdu, je subtílna, hlboká, ťažko viditeľná, nepatrná; tí, čo sú ovládaní túžbou, ju neuvidia, lebo sú zahalení v hmle temnoty.‘

Takto, ó Brahmá, keď som uvažoval, moja myseľ inklinovala k nečinnosti, nie k vyučovaniu Dhammy.

Po tretíkrát povedal Brahmā Sahampati Blahoslavenému: ‚Ctihodný pane, nech Blahoslavený vyučuje Dhammu! Nech Dobrovoľník vyučuje Dhammu! Existujú bytosti s malým množstvom prachu v očiach; pretože nepočujú Dhammu, upadajú. Budú takí, ktorí Dhammu pochopia.“ Brahmá Sahampati to povedal a keď to povedal, dodal ešte toto:

„Kedysi sa v Magadhe objavila nečistá Dhamma, vymyslená znečistenými. Otvorte tieto dvere k Nesmrteľnému! Nech počujú Dhammu dôkladne realizovanú Bezúhonným.

Tak ako človek so zrakom, stojac na skalnatom vrchole hory, môže vidieť ľudí všade okolo seba, tak aj ty, ó, ten s dobrou múdrosťou, ó, Vševidiaci, keď si vystúpil do paláca z Dhammy a sám si oslobodený od smútku, pozri, prosím, na ľudí ponorených do smútku, premáhaných zrodom a starobou.

Vstaň, ó hrdina, víťaz v boji! Ó vodca karavány, ten, kto je bez dlhov, putuj po svete! Ó Blahoslavený, uč Dhammu! Budú takí, ktorí to pochopia.

„9. Potom Blahoslavený, keď pochopil Brahmovu prosbu a zo súcitu k bytostiam, prehliadol svet buddhovým okom. Keď Blahoslavený prehliadol svet buddhovým okom, videl bytosti s malým množstvom prachu a s veľkým množstvom prachu v očiach, s bystrými zmyslami a s otupenými zmyslami, s dobrými povahami a so zlými povahami, ľahko učiteľné a ťažko učiteľné; videl niektorých, ktorí žili s vedomím nebezpečenstva chýb týkajúcich sa budúceho sveta, a niektorých, ktorí žili bez vedomia nebezpečenstva chýb týkajúcich sa budúceho sveta. Rovnako ako v jazere s modrými lotosmi, alebo v jazere s červenými lotosmi, alebo v jazere s bielymi lotosmi, niektoré modré, červené alebo biele lotosy sa rodia vo vode a rastú vo vode, bez toho, aby sa vynorili z vody, a prosperujú ponorené vo vode. Niektoré modré, červené alebo biele lotosy sa rodia vo vode a rastú vo vode, stojac na úrovni hladiny. A niektoré modré, červené alebo biele lotosy sa rodia vo vode a rastú vo vode, pričom sa vynorili nad hladinu a stoja nepoškvrnené vodou. Podobne, keď Blahoslavený prehliadal svet buddhovým okom, videl bytosti s malým množstvom prachu a s veľkým množstvom prachu v očiach, s bystrými zmyslami a s otupenými zmyslami, s dobrými povahami a so zlými povahami, ľahko učiteľné a ťažko učiteľné; videl niektorých, ktorí žili s vedomím nebezpečenstva chýb týkajúcich sa budúceho sveta, a niektorých, ktorí žili bez vedomia nebezpečenstva chýb týkajúcich sa budúceho sveta. Keď to videl, odpovedal Brahmovi Sahampatimu veršom:

Dvere k Nesmrteľnosti sú pre nich otvorené; nech tí, čo majú uši, prejavujú svoju vieru. Keďže som to vnímal ako únavné, ó Brahmá, nehovoril som medzi ľuďmi o vznešenom a vynikajúcom Dhamme.

Vtedy Brahmá Sahampati, keď si pomyslel: ‚Blahoslavený mi udelil príležitosť na vyučovanie Dhammy,‘ vzdal úctu Blahoslavenému, obišiel ho po pravej strane a hneď tam zmizol.

Rozprávanie o Brahmovej prosbe je ukončené.

6. Rozprávanie o skupine piatich

10. Vtedy napadla Blahoslaveného táto myšlienka: ‚Komu by som mal najprv vykladať Dhammu? Kto rýchlo pochopí túto Dhammu?‘ Potom napadla Blahoslaveného táto myšlienka: ‚Tento Āḷāra Kālāma je múdry, bystrý a inteligentný; už dlho má povahu, v ktorej je len málo prachu v očiach. Čo keby som najprv vyučil Dhammu Āḷáru Kālāma? On by túto Dhammu rýchlo pochopil.“ Vtedy neviditeľná božská bytosť informovala Blahoslaveného: „Ctihodný pane, Āḷára Kālāma zomrel pred siedmimi dňami.“ A v Blahoslavenom vzniklo vedomie: „Āḷára Kālāma zomrel pred siedmimi dňami.“ Vtedy Blahoslavenému napadla táto myšlienka: „Āḷāra Kālāma utrpel veľkú stratu. Lebo keby počul túto Dhammu, rýchlo by ju pochopil.“ Potom Blahoslavenému napadla táto myšlienka: „Komu by som mal najprv vykladať Dhammu? Kto rýchlo pochopí túto Dhammu?“ Potom Blahoslavenému napadla táto myšlienka: „Tento Uddaka Rāmaputta je múdry, bystrý a inteligentný; už dlho má povahu, v ktorej je len málo prachu v očiach. Čo keby som najprv vyučil Dhammu Uddakovi Rāmaputtovi? On by túto Dhammu rýchlo pochopil.“ Potom neviditeľná božská bytosť informovala Blahoslaveného: „Ctihodný pane, Uddaka Rāmaputta zomrel minulú noc.“ A v Blahoslavenom sa zrodilo poznanie: „Uddaka Rāmaputta včera v noci zomrel.“ Vtedy Blahoslavenému napadla táto myšlienka: „Uddaka Rāmaputta utrpel veľkú stratu. Lebo keby počul túto Dhammu, rýchlo by ju pochopil.

Vtedy Blahoslavenému napadla táto myšlienka: „Komu by som mal najprv vykladať Dhammu? Kto rýchlo pochopí túto Dhammu?“ Potom sa Blahoslavenému zrodila táto myšlienka: „Mnísi z päťčlennej skupiny mi veľmi pomáhali; starali sa o mňa, keď som sa venoval duchovnému úsiliu. Čo keby som Dhammu najprv vyučil mníchom z päťčlennej skupiny?“ Potom sa Blahoslavenému zrodila táto myšlienka: „Kde, zaujímalo by ma, teraz prebývajú mnísi z päťčlennej skupiny?“ Svojím božským okom, očisteným a prevyšujúcim ľudské, Blahoslavený uvidel mníchov z päťčlennej skupiny, ktorí prebývali v Bārāṇasī v Isipatane, v Jeleňom parku. Potom sa Blahoslavený, keď pobudol v Uruvelā tak dlho, ako chcel, vydal na cestu smerom k Bārāṇasī.

11. Upaka, Ājīvaka, uvidel Blahoslaveného putovať po hlavnej ceste medzi Gayou a stromom Bodhi. Keď ho uvidel, povedal Blahoslavenému: ‚Priateľu, tvoje zmysly sú pokojné, tvoja pleť je čistá a žiarivá. V mene koho, priateľu, si odišiel do sveta? Kto je tvoj učiteľ? Čiu Dhammu vyznávaš?‘ Keď to povedal, Blahoslavený oslovil Upaku Ājīvaku veršami:

‚Som ten, kto všetko premohol, ten, kto všetko vie, nepoškvrnený vo všetkom. Som ten, kto sa vzdal všetkého, oslobodený zničením túžby. Keď som si to sám uvedomil prostredníctvom priameho poznania, koho by som mal označiť za svojho učiteľa?‘

Nemám žiadneho učiteľa; nikoho ako ja nemožno nájsť. Vo svete s jeho devami nie je nikto, kto by mi bol rovný.

Lebo ja som Arahant vo svete; ja som neprekonateľný Učiteľ. Ja sám som Dokonale Osvietení; ochladil som sa a zhasol som.

Aby som uviedol Kolo Dhammy do pohybu, idem do mesta Kāsī. Vo svete, ktorý oslepol, budem biť na bubon Nesmrteľnosti.

‚Priateľu, podľa toho, čo vyznávaš, si hoden byť Nekonečným Víťazom?‘

„Naozaj, tí, ktorí sú ako ja, sú Víťazi, ktorí dosiahli zničenie nečistôt. Zlé stavy som premohol; preto, Upaka, som Víťaz.“

Keď to bolo povedané, Upaka, Ājīvaka, povedal: ‚Možno je to tak, priateľu,‘ pokrútil hlavou, odbočil na vedľajšiu cestu a odišiel.

12. Potom Blahoslavený, putujúc po etapách, dorazil do Isipatany, Jeleňieho parku neďaleko Bārāṇasī, kde pobývala skupina piatich mníchov. Skupina piatich mníchov zbadala Blahoslaveného prichádzať z diaľky a dohodli sa medzi sebou: „Priatelia, prichádza tento asketa Gotama – zhovievavý, odkláňajúci sa od úsilia, vracajúci sa k luxusu. Nemali by sme mu preukazovať úctu, ani vstávať, aby sme ho privítali, ani prijímať jeho misku a rúcho. Môžeme mu však pripraviť sedadlo; ak bude chcieť, môže si sadnúť.“ Keď sa však Blahoslavený priblížil, skupina piatich mníchov nedokázala dodržať svoju dohodu. Vyšli mu naproti: jeden prijal jeho misku a rúcho, druhý pripravil sedadlo, ďalší mu nachystal vodu na umytie nôh, ďalší podnožku a ďalší črepinu na masáž nôh. Blahoslavený si sadol na pripravené sedadlo a umyl si nohy. Napriek tomu sa k nemu obracali menom a oslovovali ho „priateľ“. Keď tak hovorili, Blahoslavený im povedal: „Mnísi, neoslovujte Tathāgatu menom ani ako ‚priateľa‘. Tathāgata, mnísi, je Arahant, Plne Osvietený. Počúvajte, mnísi, dosiahol som Nesmrteľnosť. Poučujem, učím Dhammu. Ak budete praktizovať podľa pokynov, čoskoro sami v tomto živote dosiahnete to najvyššie zavŕšenie svätého života, pre ktoré sa členovia kmeňa správne vydávajú z domova do bezdomovectva – keď to priamo spoznáte a dosiahnete sami, budete v ňom prebývať.“ Keď to povedal, skupina piatich mníchov odpovedala: „Priateľ Gotama, týmto správaním, touto praxou, týmito prísnymi askézami si nedosiahol žiadnu nadľudskú výnimočnosť vo vedomostiach a videní hodnú ušľachtilých. Ako potom, keď si teraz zhovievavý, odkláňaš sa od úsilia a vraciaš sa k luxusu, dosiahneš nejakú nadľudskú výnimočnosť vo vedomostiach a videní hodnú ušľachtilých?“ Keď to bolo povedané, Blahoslavený odpovedal skupine piatich mníchov: „Mnísi, Tathágata nie je zhovievavý, ani sa neodklonil od úsilia, ani sa nevrátil k luxusu. Tathágata, mnísi, je Arahant, Plne Osvietený. Počúvajte, mnísi, dosiahol som Nesmrteľnosť. Poučujem, učím Dhammu. Ak budete praktizovať podľa pokynov, čoskoro sami v tomto živote dosiahnete to najvyššie zavŕšenie svätého života, pre ktoré sa členovia kmeňa správne vydávajú z domova do bezdomovectva – keď to priamo spoznáte a dosiahnete sami, budete v ňom prebývať.“ Po druhýkrát sa skupina piatich mníchov obrátila na Blahoslaveného rovnakým spôsobom… Po druhýkrát im Blahoslavený odpovedal rovnakým spôsobom… Po tretíkrát skupina piatich mníchov povedala Blahoslavenému: „Priateľ Gotama, týmto správaním, touto praxou, týmito prísnymi askézami si nedosiahol žiadnu nadľudskú výnimočnosť vo vedomostiach a videní hodnú ušľachtilých. Ako potom, keď si teraz zhovievavý, odkláňaš sa od úsilia a vraciaš sa k luxusu, dosiahneš nejakú nadľudskú výnimočnosť vo vedomostiach a videní hodnú ušľachtilých?“ Keď to bolo povedané, Blahoslavený sa ich opýtal: „Mnísi, spomínate si, či som k vám niekedy predtým hovoril takto?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Tathāgata, mnísi, je Arahant, Plne Osvietený. Počúvajte, mnísi, Nesmrteľnosť bola dosiahnutá. Ja poučujem, učím Dhammu. Ak budete praktizovať podľa pokynov, čoskoro sami v tomto živote dosiahnete to najvyššie zavŕšenie svätého života, pre ktoré sa členovia kmeňa správne vydávajú z domova do bezdomovectva – keď to priamo spoznáte a dosiahnete sami, budete v ňom prebývať.“ Blahoslavený dokázal presvedčiť skupinu piatich mníchov. Potom skupina piatich mníchov počúvala Blahoslaveného, naklonila ucho a nasmerovala svoju myseľ k konečnému poznaniu.

13. Potom sa Blahoslavený obrátil na skupinu piatich mníchov:

Mnísi, tieto dva krajnosti by nemal praktizovať ten, kto vstúpil do mníšskeho života. Ktoré dva? Toto oddávanie sa zmyslovým pôžitkom, ktoré je nízké, typické pre dedinčanov a obyčajných ľudí, nešľachetné a neprospešné; a toto oddávanie sa sebatrýzneniu, ktoré je bolestivé, nešľachetné a neprospešné. Mnísi, bez toho, aby sa priblížil k jednému z týchto dvoch extrémov, Tathāgata plne realizoval Strednú cestu, ktorá prináša videnie, prináša poznanie a vedie k pokoju, k priamemu poznaniu, k osvietenie, k Nibbāne. A čo, mnísi, je tá Stredná cesta, ktorú Tathāgata plne realizoval, ktorá prináša videnie, prináša poznanie a vedie k pokoju, k priamemu poznaniu, k osvietenie, k Nibbāne? Je to práve táto Ušľachtilá osemčlenná cesta; to znamená: správny pohľad, správny úmysel, správna reč, správne konanie, správne živobytie, správne úsilie, správna všímavosť a správna koncentrácia. Toto, mnísi, je tá Stredná cesta, ktorú Tathāgata plne realizoval, ktorá prináša videnie, prináša poznanie a vedie k pokoju, k priamemu poznaniu, k osvietenie, k Nibbáne.

14. „A toto, mnísi, je Ušľachtilá pravda o utrpení. Narodenie je utrpenie, starnutie je utrpenie, choroba je utrpenie, smrť je utrpenie; spoločnosť s nemilovanými je utrpenie, odlúčenie od milovaných je utrpenie; nedosiahnutie toho, čo človek chce, je tiež utrpenie. Stručne povedané, päť zložiek podliehajúcich pripútanosti je utrpením. Toto, mnísi, je Ušľachtilá pravda o pôvode utrpenia: je to práve túžba, ktorá vedie k opätovnému zrodeniu, je sprevádzaná rozkošou a žiadostivosťou a prináša rozkoš tu a tam; to znamená túžba po zmyslových potešeniach, túžba po zrodení a túžba po nezrodení.“

“A toto, ó mnísi, je Ušľachtilá pravda o zániku utrpenia: úplné vyhasnutie a zánik práve tejto túžby, jej opustenie, vzdanie sa jej, oslobodenie sa od nej a nepripútanosť k nej. A toto, ó mnísi, je Ušľachtilá pravda o ceste vedúcej k zániku utrpenia: je to práve táto Ušľachtilá osemčlenná cesta, a to: Správny pohľad, správny úmysel, správna reč, správne konanie, správne živobytie, správne úsilie, správna všímavosť a správna koncentrácia.

15. ‚Toto je Ušľachtilá pravda o utrpení‘ – takto, ó mnísi, pokiaľ ide o dhammy, o ktorých som doteraz nepočul, vo mne vzniklo videnie, vzniklo poznanie, vznikla múdrosť, vzniklo pravé poznanie, vzniklo svetlo. ‚Naozaj, táto Ušľachtilá pravda o utrpení sa má plne pochopiť‘ – takto, ó mnísi, pokiaľ ide o dhammy, o ktorých som doteraz nepočul, vo mne vzniklo videnie, vzniklo poznanie, vznikla múdrosť, vzniklo skutočné poznanie, vzniklo svetlo. „Naozaj, táto Ušľachtilá pravda o utrpení bola plne pochopená“ – takto, ó mnísi, pokiaľ ide o dhammy, o ktorých som doteraz nepočul, vo mne vzniklo videnie, vzniklo poznanie, vznikla múdrosť, vzniklo skutočné poznanie, vzniklo svetlo.

‚Toto je Ušľachtilá pravda o pôvode utrpenia‘ – takto, ó mnísi, pokiaľ ide o dhammy, o ktorých som doteraz nepočul, vo mne vzniklo videnie, vzniklo poznanie, vznikla múdrosť, vzniklo skutočné poznanie, vzniklo svetlo. ‚Naozaj, táto Ušľachtilá pravda o pôvode utrpenia sa má opustiť‘ – takto, ó mnísi, pokiaľ ide o dhammy, o ktorých som doteraz nepočul, vo mne vzniklo videnie, vzniklo poznanie, vznikla múdrosť, vzniklo skutočné poznanie, vzniklo svetlo. „Naozaj, táto Ušľachtilá pravda o pôvode utrpenia bola opustená“ – takto, ó mnísi, pokiaľ ide o dhammy, o ktorých som doteraz nepočul, vo mne vzniklo videnie, vzniklo poznanie, vznikla múdrosť, vzniklo skutočné poznanie, vzniklo svetlo.

‚Toto je Ušľachtilá pravda o zániku utrpenia‘ – takto, ó mnísi, pokiaľ ide o dhammy, o ktorých som doteraz nepočul, vo mne vzniklo videnie, vzniklo poznanie, vznikla múdrosť, vzniklo skutočné poznanie, vzniklo svetlo. ‚Naozaj, táto Ušľachtilá pravda o zániku utrpenia sa má realizovať‘ – takto, ó mnísi, pokiaľ ide o dhammy, o ktorých som doteraz nepočul, vo mne vzniklo videnie, vzniklo poznanie, vznikla múdrosť, vzniklo skutočné poznanie, vzniklo svetlo. „Naozaj, táto Ušľachtilá pravda o zániku utrpenia bola realizovaná“ – takto, ó mnísi, pokiaľ ide o dhammy, o ktorých som doteraz nepočul, vo mne vzniklo videnie, vzniklo poznanie, vznikla múdrosť, vzniklo skutočné poznanie, vzniklo svetlo.

‚Toto je Ušľachtilá pravda o ceste vedúcej k zániku utrpenia‘ – takto, ó mnísi, pokiaľ ide o dhammy, o ktorých som doteraz nepočul, vo mne vzniklo videnie, vzniklo poznanie, vznikla múdrosť, vzniklo skutočné poznanie, vzniklo svetlo. ‚Naozaj, táto Ušľachtilá pravda o ceste vedúcej k zániku utrpenia sa má rozvíjať‘ – takto, ó mnísi, pokiaľ ide o dhammy, o ktorých som doteraz nepočul, vo mne vzniklo videnie, vzniklo poznanie, vznikla múdrosť, vzniklo skutočné poznanie, vzniklo svetlo. „Naozaj, táto Ušľachtilá pravda o Ceste vedúcej k ukončeniu utrpenia bola rozvinutá“ – takto, ó mnísi, pokiaľ ide o dhammy, o ktorých som doteraz nepočul, vo mne vzniklo videnie, vzniklo poznanie, vznikla múdrosť, vzniklo skutočné poznanie, vzniklo svetlo.“

16. Mnísi, pokiaľ moje poznanie a videnie týchto Štyroch ušľachtilých právd – s ich tromi okruhmi a dvanástimi aspektmi, presne tak, ako sú – nebolo dostatočne očistené, tak dlho, mnísi, som netvrdil, že som v tomto svete s jeho devami, Mārami a Brahmami, medzi touto generáciou s jej askétmi a bráhmanmi, s jej devami a ľuďmi, dosiahol úplné prebudenie k neprekonateľnému dokonalému osvietenie. Keď však, mnísi, bolo moje poznanie a videnie týchto Štyroch ušľachtilých právd – so svojimi tromi cyklami a dvanástimi aspektmi, presne tak, ako to je – dôkladne očistené, vtedy, mnísi, som vyhlásil, že som sa plne prebudil k neprekonateľnému dokonalému osvietenie v tomto svete s jeho devami, Mārami a Brahmami, medzi touto generáciou s jej askétmi a bráhmanmi, s jej devami a ľuďmi. A vo mne vzniklo poznanie a videnie: ‚Moje oslobodenie je neotrasiteľné. Toto je posledné zrodenie. Teraz už neexistuje žiadna budúca existencia.‘ Toto povedal Blahoslavený. Potešení mnísi z päťčlennej skupiny sa radovali zo slov Blahoslaveného.

A kým sa toto vysvetlenie prednášalo, v ctihodnom Koṇḍaññovi sa zrodilo bezprašné, nepoškvrnené oko Dhammy: ‚Všetko, čo má povahu vzniknúť, má aj povahu zaniknúť.‘

17. A keď Blahoslavený roztočil Kolo Dhammy, devovia obývajúci Zem zvolali: „V Bārāṇasī, v Isipatane, v Jeleňom svätostánku, Blahoslavený roztočil toto neprekonateľné Kolo Dhammy, ktoré nemôže zvrátiť žiadny asketa, bráhman, déva, Māra, Brahmā ani nikto iný na svete.“ Keď dévovia zo štyroch veľkých kráľov počuli výkrik dévov žijúcich na zemi, šírili tento výkrik ďalej… Keď devovia Štyroch veľkých kráľov počuli tento výkrik, devovia z Tāvatiṃsy… devovia z Yāmy… devovia z Tusity… devovia z Nimmānaratī… devovia z Paranimmitavasavattī… devovia z Brahmakāyiky šírili tento výkrik: „V Bārāṇasī, v Isipatane, v Jeleňom svätostánku, Blahoslavený roztočil toto neprekonateľné Kolo Dhammy, ktoré nemôže zvrátiť žiadny asketa, bráhman, déva, Māra, Brahmā ani nikto iný na svete.“ Tak v tej chvíli, v tom okamihu, v tej sekunde sa zvuk rozniesol až do sveta Brahmā. A tento desaťtisíckrátný svetový systém sa otriasol, zachvel a zatriasol; a vo svete sa objavilo nemerateľné, veľkolepé žiarenie, prevyšujúce božskú majestátnosť devov. Potom Blahoslavený vyslovil tieto inšpirované slová: „Naozaj, priatelia, Koṇḍañña pochopil! Naozaj, priatelia, Koṇḍañña pochopil!“ Práve z tohto dôvodu sa meno ctihodného Koṇḍaññu zmenilo na ‚Aññāsikoṇḍañño‘.“

18. Vtedy ctihodný Aññāsikoṇḍañña, ktorý videl Dhammu, dosiahol Dhammu, poznal Dhammu a prenikol do Dhammy, ktorý prekonal pochybnosti, bol oslobodený od zmätku, dosiahol istotu a bol nezávislý od ostatných v Učiteľovom učení, povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, smiem prijať vstup do mníšstva v prítomnosti Blahoslaveného; smiem prijať vyššie vysvätenie?“ Blahoslavený povedal: „Poď, mních. Dhamma je dobre hlásaná; ži svätý život pre úplné ukončenie utrpenia.“ To samo osebe bolo pre toho ctihodného vyšším vysvätením.

19. Potom Blahoslavený poučil a povzbudil zostávajúcich mníchov kázaním o Dhamme. A keď Blahoslavený poučoval a povzbudzoval ctihodného Vappu a ctihodného Bhaddiyu kázaním o Dhamme, v nich sa prebudilo Dhamma-oko, zbavené prachu a bez poskvrny: ‚Všetko, čo má povahu vznikania, má aj povahu zániku.‘

Keď uvideli Dhammu, dosiahli Dhammu, spoznali Dhammu, prenikli do Dhammy, prekonali pochybnosti, oslobodili sa od zmätku, dosiahli istotu a stali sa nezávislými od druhých v Učiteľovom učení, povedali Blahoslavenému: ‚Ctihodný pane, nech sme prijatí do mníšskeho stavu v prítomnosti Blahoslaveného, nech sme prijatí do vyššieho vysvätenia.‘ Blahoslavený povedal: „Poďte, mnísi. Dhamma je dobre hlásaná. Praktizujte svätý život pre úplné ukončenie utrpenia.“ To samo osebe bolo vyšším vysvätením pre tých ctihodných.

Potom Blahoslavený, keď zjedol jedlo, ktoré mu priniesli, poučil a povzbudil zostávajúcich mníchov kázňou o Dhamme. Skupina šiestich sa živilo akýmkoľvek jedlom, ktoré traja mnísi priniesli späť zo svojho žobrania. Potom, keď ctihodný Mahānāma a ctihodný Assaji boli poučovaní a povzbudzovaní Blahoslaveným kázaním o Dhamme, v nich vzniklo bezprašné, nepoškvrnené oko Dhammy: „Všetko, čo má povahu vznikania, má aj povahu zanikania.“ Keď uvideli Dhammu, dosiahli Dhammu, spoznali Dhammu, prenikli do Dhammy, prekonali pochybnosti, oslobodili sa od zmätku, dosiahli istotu a stali sa nezávislými od druhých v Učiteľovom učení, povedali Blahoslavenému: „Ctihodný pane, nech môžeme prijať vstup do mníšstva v prítomnosti Blahoslaveného, nech môžeme prijať vyššie vysvätenie.“ Blahoslavený povedal: „Poďte, mnísi. Dhamma je dobre hlásaná. Praktizujte svätý život pre úplné ukončenie utrpenia.“ To samo osebe bolo vyšším vysvätením pre tých ctihodných.

20. Potom sa Blahoslavený obrátil na skupinu piatich mníchov:

Mnísi, forma nie je ja. Keby, mnísi, táto forma bola ja, táto forma by neviedla k utrpeniu a nad ňou by sa dala uplatňovať moc takto: ‚Nech je moja forma takáto; nech moja forma nie je takáto.‘ Ale pretože, mnísi, forma nie je ja, preto forma vedie k utrpeniu a nad ňou sa nedá uplatňovať moc takto: ‚Nech je moja forma takáto; nech moja forma nie je takáto.‘ Pocit nie je ja. Ak by, mnísi, tento pocit bol ja, tento pocit by neviedol k utrpeniu a nad pocitom by sa dala uplatniť takáto moc: ‚Nech je môj pocit takýto; nech nie je môj pocit takýto.‘ Ale pretože, mnísi, pocit nie je ja, preto pocit vedie k utrpeniu a nad pocitom sa nedá uplatniť takáto moc: ‚Nech je môj pocit takýto; nech nie je môj pocit takýto.‘ Vnímanie nie je ja. Ak by, mnísi, toto vnímanie bolo ja, toto vnímanie by neviedlo k utrpeniu a nad vnímaním by sa dala uplatniť moc takto: ‚Nech je moje vnímanie takéto; nech nie je moje vnímanie takéto.‘ Ale pretože, mnísi, vnímanie nie je ja, preto vnímanie vedie k utrpeniu a nad vnímaním nemožno uplatňovať takúto moc: „Nech je moje vnímanie takéto; nech nie je takéto.“ Formácie nie sú ja. Keby, mnísi, tieto formácie boli ja, tieto formácie by neviedli k utrpeniu a nad formáciami by sa dala uplatňovať takáto moc: ‚Nech sú moje formácie takéto; nech nie sú takéto.‘ Ale pretože, mnísi, formácie nie sú ja, vedú k utrpeniu a nad formáciami nemožno uplatňovať takúto moc: ‚Nech sú moje formácie takéto; nech nie sú takéto.‘ Vedomie nie je ja. Keby, mnísi, toto vedomie bolo ja, toto vedomie by neviedlo k utrpeniu a nad vedomím by sa dala uplatniť takáto moc: ‚Nech je moje vedomie takéto; nech moje vedomie nie je takéto.‘ Ale pretože, mnísi, vedomie nie je ja, preto vedomie vedie k utrpeniu a nad vedomím sa nedá uplatniť takáto moc: ‚Nech je moje vedomie takéto; nech moje vedomie nie je takéto.‘

21. ‚Čo si myslíte, mnísi, je forma trvalá alebo pominuteľná?‘ ‚Pominuteľná, ctihodný pane.‘ ‚A to, čo je pominuteľné, je utrpením alebo šťastím?‘ ‚Utrpením, ctihodný pane.‘ ‚A to, čo je pominuteľné, utrpením a podlieha zmene, je vhodné na to nazerať takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?“ „V žiadnom prípade nie, ctihodný pane.“ „Je pocit trvalý alebo nestály?“ „Nestály, ctihodný pane.“ „A to, čo je nestále, je utrpením alebo šťastím?“ „Utrpením, ctihodný pane.“ „A to, čo je nestále, utrpenie a podlieha zmene, je vhodné to považovať takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?“ „V žiadnom prípade nie, ctihodný pane.“ „Je vnímanie trvalé alebo nestále?“ „Nestále, ctihodný pane.“ „A to, čo je nestále, je to utrpenie alebo šťastie?“ „Utrpenie, ctihodný pane.“ „A to, čo je nestále, utrpenie a podlieha zmene, je vhodné to považovať takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?“ „V žiadnom prípade nie, ctihodný pane.“ „Sú formácie trvalé alebo nestále?“ „Nestále, ctihodný pane.“ „A to, čo je nestále, je utrpením alebo šťastím?“ „Utrpením, ctihodný pane.“ „A to, čo je nestále, utrpením a podlieha zmene, je vhodné na to nazerať takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?“ „V žiadnom prípade nie, ctihodný pane.“ „Je vedomie trvalé alebo nestále?“ „Pominuteľné, ctihodný pane.“ „A to, čo je pominuteľné, je utrpením alebo šťastím?“ „Utrpením, ctihodný pane.“ „A to, čo je pominuteľné, utrpením a podlieha zmene, je vhodné to považovať takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?“ „V žiadnom prípade nie, ctihodný pane.“

22. ‚Preto, mnísi, akákoľvek forma existuje – minulá, budúca alebo prítomná, vnútorná alebo vonkajšia, hrubá alebo jemná, nižšia alebo vyššia, vzdialená alebo blízka – všetky formy by sa mali vnímať tak, ako skutočne sú, s náležitou múdrosťou takto: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ Akýkoľvek pocit existuje – minulý, budúci alebo prítomný, vnútorný alebo vonkajší, hrubý alebo jemný, nižší alebo vyšší, vzdialený alebo blízky – všetky pocity by sa mali vnímať tak, aké skutočne sú, s náležitou múdrosťou takto: „Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.“ Akékoľvek vnímanie existuje – minulé, budúce alebo prítomné, vnútorné alebo vonkajšie, hrubé alebo jemné, nižšie alebo vyššie, vzdialené alebo blízke – všetko vnímanie by sa malo vnímať tak, ako skutočne je, s náležitou múdrosťou takto: „Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.“ Akékoľvek mentálne formácie existujú – minulé, budúce alebo prítomné, vnútorné alebo vonkajšie, hrubé alebo jemné, nižšie alebo vyššie, vzdialené alebo blízke – všetky mentálne formácie by sa mali vnímať tak, ako skutočne sú, s náležitou múdrosťou takto: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ Akékoľvek vedomie existuje – minulé, budúce alebo prítomné, vnútorné alebo vonkajšie, hrubé alebo jemné, nižšie alebo vyššie, vzdialené alebo blízke – všetko vedomie by sa malo vnímať tak, ako skutočne je, s náležitou múdrosťou takto: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘“

23. ‚Keď takto vidí, mnísi, poučený ušľachtilý žiak sa znechutí formou, znechutí pocitom, znechutí vnímaním, znechutí mentálnymi útvarmi a znechutí vedomím. Keď je znechutený, stáva sa bezvášnivým. Prostredníctvom bezvášnivosti je oslobodený. Keď je oslobodený, prichádza poznanie: ‚Som oslobodený.‘ Pochopí: ‚Narodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nič viac nie je.‘

24. Takto to povedal Blahoslavený. Skupina piatich mníchov, potešená, sa radovala zo slov Blahoslaveného. A kým sa toto vysvetlenie prednášalo, mysle skupiny piatich mníchov boli oslobodené od nečistôt prostredníctvom nelipnutia. V tom čase bolo na svete šesť arahantov.

Rozprava k skupine piatich je ukončená.

Prvá recitačná časť.

7. Rozprava o odchode do mníšstva

25. V tom čase žil v Benáresu člen rodu menom Yasa, syn bohatého obchodníka, ktorý bol vychovávaný v luxuse. Mal tri sídla – jedno na zimu, jedno na leto a jedno na obdobie dažďov. V sídle na obdobie dažďov strávil štyri mesiace, kde ho zabávali hudobníčky, bez prítomnosti mužov, a nezostupoval do spodnej časti sídla. Potom, kým bol člen klanu Yasa, obdarený a zásobený piatimi druhmi zmyslového potešenia, zabávaný, premohol ho skorý spánok. Neskôr zaspali aj jeho sluhovia a olejová lampa horela celú noc. Potom sa člen klanu Yasa prebudil skoro a uvidel svoje sprievodkyne spať – jednu s lutnou pod pazuchou, druhú s malým bubnom na krku, ďalšiu s tamburínom pod pazuchou, jednu s rozcuchanými vlasmi, druhú slintajúcu a ostatné mrmľajúce vo sne – zdalo sa mu to ako pohrebisko, ktoré sa mu dostalo do rúk. Keď to videl, uvedomil si nebezpečenstvo a v jeho mysli sa zrodil odpor. Potom člen klanu Yasa zo srdca zvolal: „Ó, aké utrpenie! Ó, aké utláčanie!

Potom si člen klanu Yasa obul svoje zlaté sandále a pristúpil k bráne sídla. Neľudské bytosti otvorili bránu a pomysleli si: ‚Nech nikto nebráni Yasaovi, členovi kmeňa, v odchode z rodinného života do života bez domova.‘ Potom sa Yasa, člen kmeňa, priblížil k bráne mesta. Nadľudské bytosti otvorili bránu s myšlienkou: ‚Nech nikto nebráni Yasaovi, členovi kmeňa, v odchode z rodinného života do života bez domova.‘ Potom sa Yasa, člen kmeňa, priblížil k Jeleňiemu parku v Isipatane.

26. V tom čase sa Blahoslavený, keď vstal za úsvitu, prechádzal sem a tam pod holým nebom. Blahoslavený uvidel člena kmeňa Yasu prichádzať z diaľky. Keď ho uvidel, Blahoslavený zostúpil z chodníka a posadil sa na pripravené sedadlo. Potom člen kmeňa Yasa, neďaleko od Blahoslaveného, zvolal: „Aké je to utrpenie, páni! Aké je to utláčanie, páni!“ Potom Blahoslavený povedal členovi kmeňa Yasovi: „Toto, Yasa, nie je utrpenie; toto nie je utláčanie. Poď, Yasa, posaď sa; naučím ťa Dhammu.“ Potom člen klanu Yasa, keď si pomyslel: „Hovorí sa, že toto nie je utrpenie; toto nie je utláčanie,“ radostný a povznesený, vyzliekol si zlaté sandále a pristúpil k Blahoslavenému. Keď pristúpil, vzdal Blahoslavenému úctu a posadil sa na bok. Blahoslavený predniesol členovi klanu Yasa, ktorý sedel na boku, postupnú reč, to znamená: reč o štedrosti, reč o cnosti, reč o nebesiach; vysvetlil nebezpečenstvo, úpadok a znečistenie zmyslových pôžitkov a prínos odriekania. Keď Blahoslavený spoznal, že myseľ člena klanu Yasa je pripravená, poddajná, oslobodená od prekážok, povznesená a jasná, vysvetlil mu učenie, ktoré je osobitným objavom Budhov: utrpenie, jeho pôvod, jeho zánik a cestu. Rovnako ako čistá látka bez škvŕn správne prijme farbu, tak aj v tom istom kresle sa v členovi klanu Yasa zrodilo nepoškvrnené, bezúhonné Oko Dhammy: „Všetko, čo má povahu vznikania, má aj povahu zániku.“

27. Potom Yasaova matka, keď vystúpila do paláca a nevidela člena klanu Yasu, pristúpila k bohatému domácemu a povedala: ‚Domáci, tvoj syn Yasa nie je nikde vidieť.‘ Vtedy bohatý domáci vyslal jazdeckých poslov do štyroch svetových strán a sám sa vybral do Jeleňieho parku Isipatana. Bohatý domáci uvidel miesto, kde boli odložené zlaté sandále, a keď ho uvidel, vydal sa práve po tej stopy. Blahoslavený zbadal z diaľky, ako sa k nemu blíži bohatý hospodár, a pomyslel si: ‚Čo keby som vykonal taký psychický čin, že bohatý hospodár, keď tu bude sedieť, neuvidí člena kmeňa Yasu, ktorý tu sedí?‘ Potom Blahoslavený vykonal taký psychický čin. Následne sa bohatý hospodár priblížil k Blahoslavenému a povedal: ‚Ctihodný pane, videl by Blahoslavený člena kmeňa Yasu?‘ „Nuž, hospodár, posaď sa. Možno, že keď tu budeš sedieť, uvidíš tu sedieť člena kmeňa Yasu.“ Potom sa bohatý hospodár, radostný a povznesený, s myšlienkou: „Naozaj, keď budem sedieť práve tu, uvidím tu sedieť člena kmeňa Yasu,“ poklonil sa Blahoslavenému a posadil sa na bok. Blahoslavený predniesol bohatému domácemu, ktorý sedel na boku, postupnú reč – to znamená reč o dávaní, reč o cnosti a reč o nebesiach; vysvetlil mu nebezpečenstvo, úpadok a znečistenie zmyslových pôžitkov a prínos odriekania. Keď Blahoslavený zistil, že myseľ bohatého hospodára je pripravená, poddajná, oslobodená od prekážok, povznesená a jasná, vyhlásil učenie Dhammy, ktoré je osobitným objavom Budhov: utrpenie, jeho pôvod, jeho zánik a cesta. Rovnako ako čistá látka, zbavená škvŕn, správne prijme farbu, tak aj v bohatom hospodárovi, práve tam na tom sedadle, vzniklo nepoškvrnené, bezúhonné Oko Dhammy: „Všetko, čo má povahu vznikania, má aj povahu zániku.“ Potom tento bohatý hospodár, keď uzrel Dhammu, dosiahol Dhammu, pochopil Dhammu a prenikol do Dhammy, prekonal pochybnosti, rozptýlil zmätenosť, nadobudol istotu a stal sa nezávislým od druhých v Učiteľovom učení, povedal Blahoslavenému: „Vynikajúce, ctihodný pane! Vynikajúce, ctihodný pane! Tak ako niekto môže postaviť to, čo bolo prevrátené, odhaliť to, čo bolo skryté, ukázať cestu tomu, kto zablúdil, alebo zdvihnúť olejovú lampu v tme, aby tí, čo majú oči, mohli vidieť tvary – rovnako tak Dhamma bola vysvetlená Blahoslaveným mnohými spôsobmi. Ctihodný pane, hľadám útočisko u Blahoslaveného, v Dhamme a v Saṅghe mníchov. Nech si ma Blahoslavený zapamätá ako laického nasledovníka, ktorý hľadá útočisko od dnešného dňa až do konca života.“ Bol prvým laickým nasledovníkom na svete, ktorý vyhlásil trojité útočisko.

28. Potom, keď sa Dhamma vyučovala otcovi člena kmeňa Yasa, myseľ člena kmeňa Yasa, ktorý rozjímal o základe pravdy tak, ako ho videl a ako ho poznal, bola oslobodená od nečistôt bez pripútanosti. Vtedy napadla Blahoslaveného táto myšlienka: ‚Zatiaľ čo sa Dhamma vyučovala jeho otcovi, myseľ člena kmeňa Yasa, ktorý rozjímal o základe pravdy tak, ako ho videl a ako ho poznal, bola oslobodená od nečistôt bez pripútanosti. Člen klanu Yasa už nie je schopný vrátiť sa do nižšieho života, aby si užíval zmyslové potešenia tak, ako to robil predtým, keď bol hlava rodiny. Čo keby som túto psychickú manifestáciu stiahol?“ Vtedy Blahoslavený stiahol túto psychickú manifestáciu. Bohatý hlava rodiny uvidel člena klanu Yasu, ako tam sedí. Keď ho uvidel, povedal členovi klanu Yasovi: „Môj drahý Yasa, tvoja matka je premáhaná nárekom a smútkom. Vráť svojej matke život.“ Potom sa člen klanu Yasa pozrel na Blahoslaveného. Vtedy Blahoslavený povedal bohatému hlave rodiny: „Čo si myslíš, hlava rodiny? Pre toho, kto s poznaním a videním žiaka videl a spoznal Dhammu rovnako ako ty, a pre koho sa pri rozjímaní nad základom pravdy, tak ako je videný a spoznaný, myseľ oslobodila od nečistôt bez pripútanosti – je taký človek, hospodár, schopný vrátiť sa do nižšieho života, aby si užíval zmyslové potešenia tak, ako to robil predtým, keď bol hospodárom?“ „Určite nie, ctihodný pane.“ „Hospodár, pre člena rodu Yasu, ktorý má poznanie a videnie žiaka, bola Dhamma videná a spoznaná rovnako ako tebou. Pre neho, keď rozjíma nad základom pravdy tak, ako ho videl a spoznal, bola myseľ oslobodená od nečistôt bez pripútanosti. Člen rodu Yasa, hospodár, nie je schopný vrátiť sa k nižšiemu spôsobu života, aby si užíval zmyslové potešenia tak, ako to robil predtým, keď bol ešte hospodárom.“ „Je to zisk pre člena klanu Yasu, ctihodný pane, veľký zisk pre člena klanu Yasu, že jeho myseľ bola oslobodená od nečistôt bez pripútanosti. Ctihodný pane, nech Blahoslavený súhlasí s dnešným jedlom, ktoré mu ponúkam, s členom klanu Yasom ako jeho sprievodným mníchom.“ Blahoslavený súhlasil mlčaním. Potom bohatý hlava rodiny, keď pochopil súhlas Blahoslaveného, vstal zo svojho miesta, vzdal úctu Blahoslavenému, obišiel ho s pravou stranou otočenou k nemu a odišiel. Potom, krátko po tom, čo bohatý hlava rodiny odišiel, člen klanu Yasa povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, nech môžem prijať vstup do mníšstva v prítomnosti Blahoslaveného; nech môžem prijať vyššie vysvätenie.“ „Poď, mních,“ povedal Blahoslavený, „Dhamma je dobre hlásaná. Ži svätý život pre úplné ukončenie utrpenia.“ To samo osebe bolo vyšším vysvätením ctihodného. V tom čase bolo na svete sedem arahantov.

Rozprávanie o Yasaovom vstúpení do mníšstva je ukončené.

29. Potom, ráno, sa Blahoslavený obliekol, vzal si misku a rúcho a s ctihodným Yasom ako svojím sprievodným mníchom sa vybral do sídla bohatého hospodára. Keď prišiel, posadil sa na pripravené miesto. Potom sa k Blahoslavenému priblížila matka ctihodného Yasu a jeho bývalá manželka; keď sa priblížili, vzdali Blahoslavenému úctu a posadili sa na jednu stranu. Blahoslavený im predniesol postupný kázanie – to znamená kázanie o dávaní, kázanie o cnosti, kázanie o nebesiach; vysvetlil im nebezpečenstvo, podradnosť a znečistenie zmyslových pôžitkov a prínos odriekania. Keď Blahoslavený spoznal, že ich mysle sú pripravené, poddajné, oslobodené od prekážok, povznesené a plné dôvery, vysvetlil im učenie Dhammy, ktoré je osobitným poučením Budhov: utrpenie, jeho pôvod, zánik a cesta. Rovnako ako čistá látka, zbavená akýchkoľvek tmavých škvŕn, správne prijme farbu, tak aj pre nich, priamo na tom istom mieste, vzniklo bezprašné, nepoškvrnené oko Dhammy: „Všetko, čo má povahu vzniknúť, má aj povahu zaniknúť.“ Potom oni, keď uzreli Dhammu, dosiahli Dhammu, pochopili Dhammu a prenikli do Dhammy, prekonali pochybnosti, boli bez neistoty, dosiahli istotu a boli nezávislí od druhých v Učiteľovom učení, povedali Blahoslavenému: „Vynikajúce, ctihodný pane! Výborné, ctihodný pane! … My, ctihodný pane, hľadáme útočisko u Blahoslaveného, v Dhamme a v mníšskej sanghe. Nech si nás Blahoslavený zapamätá ako laické ženy, ktoré hľadajú útočisko od dnešného dňa až do konca života.“ A boli to prvé laické ženy na svete, ktoré prijali trojité útočisko.