ID0 “ ” ID1 „Pocta Blahoslavenému, Arahantovi, Dokonale Osvietenej bytosti.“ ID2 „Khuddaka Nikāya“ ID3 „Cesta rozlišovania“ ID4 „1. Veľká časť“ ID5 „Matica“ ID6 „1. Múdrosť v pozornom počúvaní je poznanie pozostávajúce z toho, čo je počuté.“ ID7 „2. Po vypočutí je múdrosť v zdržanlivosti poznaním pozostávajúcim z cnosti.“ ID8 „3. Po zdržanlivosti je múdrosť v sústredení poznaním pozostávajúcim z rozvíjania sústredenia.“ ID9 „4. Múdrosť v pochopení podmienok je poznaním stability javov.“ ID10 „5. Po zhrnutí javov minulosti, budúcnosti a prítomnosti je múdrosť v ich určovaní poznaním pochopenia.“ ID11 „6. Múdrosť v kontemplácii meniacej sa povahy súčasných javov je poznanie kontemplácie vznikania a zanikania.“ ID12 „7. Po zamyslení sa nad objektom je múdrosť v kontemplácii rozpadu poznaním vhľadu.“ ID13 „8. Múdrosť v prejave strachu je poznaním nebezpečenstva.“ ID14 „9. Múdrosť pri upevňovaní zamyslenia sa nad túžbou po oslobodení je poznanie vyrovnanosti voči formáciám.“ ID15 „10. Múdrosť pri povznášaní sa a odvracaní sa od vonkajšieho je poznanie zmeny línie.“ ID16 „11. Múdrosť pri povznášaní sa a odvracaní sa od oboch je poznanie cesty.“ ID17 „12. Múdrosť, ktorá spočíva v upokojení úsilia, je poznanie plodu.“ ID18 „13. Múdrosť pri kontemplácii prerušeného kolobehu existencie je poznanie oslobodenia.“ ID19 „14. Múdrosť pri vnímaní javov, ktoré v danom okamihu vznikli, je poznanie prehodnocovania.“ ID20 „15. Múdrosť pri určovaní vnútorného je poznanie rozmanitosti základov.“ ID21 „16. Múdrosť pri určovaní vonkajšieho je poznanie rozmanitosti objektov.“ ID22 „17. Múdrosť pri určovaní správania je poznanie rozmanitosti správania.“ ID23 „18. Múdrosť pri určovaní štyroch javov je poznanie rozmanitosti sfér.“ ID24 „19. Múdrosť pri určovaní deviatich javov je poznanie rozmanitosti javov.“ ID25 „20. Múdrosť ako priame poznanie je poznanie v zmysle poznaného.“ ID26 „21. Múdrosť ako úplné pochopenie je poznanie v zmysle rozlišovania.“ ID27 „22. Múdrosť v opúšťaní je poznanie v zmysle vzdania sa.“ ID28 „23. Múdrosť ako rozvoj je poznanie v zmysle jedinej funkcie.“ ID29 „24. Múdrosť ako uvedomenie si je poznanie v zmysle dotyku.“ ID30 „25. Múdrosť v rozmanitosti významov je poznanie analytického chápania významu.“ ID31 „26. Múdrosť v rozmanitosti príčin je poznanie analytického vhľadu do príčin.“ ID32 „27. Múdrosť v rozmanitosti vyjadrení je poznanie analytického vhľadu do vyjadrení.“ ID33 „28. Múdrosť v rozmanitosti pohotovosti je poznanie analytického vhľadu do pohotovosti.“ ID34 „29. Múdrosť v rozmanitosti stavov je poznanie stavu.“ ID35 „30. Múdrosť v rozmanitosti dosiahnutých stavov je poznanie stavu dosiahnutia.“ ID36 „31. Múdrosť v rozmanitosti stavov a dosiahnutých výsledkov je poznanie stavu a dosiahnutého výsledku.“ ID37 „32. Múdrosť v odstraňovaní nečistôt prostredníctvom čistoty bez rozptýlenia je poznanie v bezprostrednej koncentrácii.“ ID38 „33. Múdrosť, ktorá je zvrchovanosťou videnia, dosiahnutím pokojného zotrvania a sklonom k vznešenému, je poznanie v zotrvaní bez konfliktov.“ ID39 „34. Múdrosť, ktorá je stavom majstrovstva vďaka obdarovaniu dvoma silami, upokojením troch formácií, šestnástich ciest poznania a deviatich ciest sústredenia, je poznanie v dosiahnutí zániku.“ ID40 „35. Múdrosť v vyčerpaní vznikania pre toho, kto jasne chápe, je poznanie v konečnom Nibbáne.“ ID41 „36. Múdrosť, ktorá je neopakovaným vznikom všetkých javov v ich správnom odrezaní a zániku, je poznanie stavu vyrovnanosti.“ ID42 „37. Múdrosť v vyčerpaní sily toho, čo je mnohoraké, rozmanité a jedinečné, je poznanie stavu vymazania.“ ID43 „38. Múdrosť v stave neochabnutosti, energického nasadenia a povznesenia je poznanie v prebudení energie.“ ID44 „39. Múdrosť, ktorá je osvetlením rozmanitých javov, je poznanie v odhaľovaní významu.“ ID45 „40. Múdrosť v preniknutí do zjednotenia, rozmanitosti a jednoty všetkých javov je poznanie očistenia videnia.“ ID46 „41. Múdrosť, ktorá vzniká zo stavu pochopenia, je poznanie prijatia.“ ID47 „42. Múdrosť, ktorá vzniká zo stavu dosiahnutia, je poznanie v preniknutí.“ ID48 „43. Múdrosť v zjednotení je poznanie čiastočného zotrvania.“ ID49 „44. Múdrosť, ktorá vyplýva zo stavu zvrchovanosti, je poznanie odvrátenia sa od vnímania.“ ID50 „45. Múdrosť v rozmanitosti je poznanie v odvrátení sa od zámeru.“ ID51 „46. Múdrosť v odhodlaní je poznanie v odvrátení sa od mysle.“ ID52 „47. Múdrosť v prázdnote je poznanie v odvrátení sa od poznania.“ ID53 „48. Múdrosť vo vzdaní sa je poznanie v odvrátení sa od oslobodenia.“ ID54 „49. Múdrosť v pravom stave je poznanie spočívajúce v odvrátení sa od pravdy.“ ID55 „50. Múdrosť v stave dosiahnutia – prostredníctvom odhodlania – definovania tela a mysle ako jedného celku, ako aj vnímania potešenia a vnímania ľahkosti, je poznanie druhov psychických síl.“ ID56 „51. Múdrosť pri prenikaní rôznorodých a zjednotených zvukových znakov prostredníctvom vyžarovania mysle je poznanie očistenia ušného prvku.“ ID57 „52. Vďaka prenikaniu do troch myslí je múdrosť, ktorá vzniká pri prenikaní do rôznorodých a zjednotených stavov vedomia prostredníctvom jasnosti zmyslových schopností, poznaním prenikania do myslí druhých.“ ID58 „53. Múdrosť, ktorá vzniká pri prenikaní do javov vzniknutých z podmienok prostredníctvom prenikania rôznorodého a zjednoteného karmy, je poznanie spomínania na minulé bydliská.“ ID59 „54. Múdrosť, ktorá vzniká pri vnímaní rôznorodých a zjednotených znakov formy prostredníctvom svetla, je poznanie božského oka.“ ID60 „55. Múdrosť, ktorá je stavom ovládania troch schopností v šesťdesiatich štyroch aspektoch, je poznanie zničenia skazeností.“ ID61 „56. Múdrosť, ktorá vzniká v zmysle úplného pochopenia, je poznanie utrpenia.“ ID62 „57. Múdrosť, ktorá vzniká v zmysle opustenia, je poznanie vzniku.“ ID63 „58. Múdrosť, ktorá sa prejavuje v zmysle uvedomenia si, je poznanie zániku.“ ID64 „59. Múdrosť, ktorá sa prejavuje v zmysle rozvoja, je poznanie cesty.“ ID65 „60. Poznanie utrpenia.“ ID66 „61. Poznanie vzniku utrpenia.“ ID67 „62. Poznanie zániku utrpenia.“ ID68 „63. Poznanie cesty vedúcej k zániku utrpenia.“ ID69 „64. Analytické poznanie významu.“ ID70 „65. Analytické poznanie učenia.“ ID71 „66. Analytické poznanie jazyka.“ ID72 „67. Analytické poznanie jasnosti.“ ID73 „68. Poznanie zrelosti a nezrelosti schopností druhých.“ ID74 „69. Poznanie sklonov a skrytých tendencií bytostí.“ ID75 „70. Poznanie Dvojitého zázraku.“ ID76 „71. Poznanie dosiahnutia veľkého súcitu.“ ID77 „72. Poznanie vševedúceho.“ ID78 „73. Neobmedzené poznanie.“ ID79 „Toto je sedemdesiat tri poznaní. Z týchto sedemdesiatich troch poznaní je šesťdesiat sedem bežných pre žiakov; šesť poznaní je pre žiakov neobvyklých.“ ID80 „Matica je ukončená.“ ID81 „1. Rozprava o poznaní“ ID82 „1. Vysvetlenie poznania zrodeného zo sluchu“ ID83 „1. Ako je múdrosť, ktorá vzniká pri pozornom načúvaní, poznaním zrodeným zo sluchu?“ ID84 „Učenie: ‚Tieto javy treba priamo poznať‘, je ‚pozorné načúvanie‘. Múdrosť, ktorá to chápe, je poznanie získané počúvaním.“ ID85 „Učenie: ‚Tieto javy treba plne pochopiť‘, je ‚pozorné počúvanie‘. Múdrosť, ktorá to chápe, je poznanie získané počúvaním.“ ID86 „Učenie: ‚Tieto javy treba opustiť‘, je ‚pozorné počúvanie‘. Múdrosť, ktorá to chápe, je poznanie získané počúvaním.“ ID87 „Učenie: ‚Tieto javy treba rozvíjať‘, je pozorné počúvanie; múdrosť v pochopení toho je poznanie založené na učení sa.“ ID88 „Učenie: ‚Tieto javy treba priamo prežívať‘, je pozorné počúvanie; múdrosť v pochopení toho je poznanie založené na učení sa.“ ID89 „Učenie: ‚Tieto javy sú spojené s úpadkom,‘ je pozorné počúvanie; múdrosť v pochopení toho je poznanie založené na učení sa.“ ID90 „Učenie: ‚Tieto javy sú spojené so stabilitou,‘ je pozorné počúvanie; múdrosť v pochopení toho je poznanie založené na učení sa.“ ID91 „Učenie: ‚Tieto javy sú spojené s rozlišovaním,‘ je pozorné počúvanie; múdrosť v pochopení toho je poznanie založené na učení sa.“ ID92 „Učenie: ‚Tieto javy sú spojené s preniknutím,‘ je pozorné načúvanie; múdrosť v pochopení je poznanie založené na učení.“ ID93 „Učenie: ‚Všetky podmienené javy sú nestále,‘ je pozorné načúvanie; múdrosť v pochopení je poznanie založené na učení.“ ID94 „Učenie: ‚Všetky podmienené javy sú utrpením,‘ je pozorné načúvanie; múdrosť v pochopení toho je poznanie založené na učení.“ ID95 „Učenie: ‚Všetky javy sú bez-ja,‘ je pozorné načúvanie; múdrosť v pochopení toho je poznanie založené na učení.“ ID96 „Učenie: ‚Toto je ušľachtilá pravda o utrpení,‘ je pozorné načúvanie; múdrosť v pochopení je poznanie založené na učení sa.“ ID97 „Učenie: ‚Toto je ušľachtilá pravda o pôvode utrpenia,‘ je pozorné načúvanie; múdrosť v pochopení je poznanie založené na učení sa.“ ID98 „Učenie: ‚Toto je ušľachtilá pravda o zániku utrpenia‘, je pozorné načúvanie; múdrosť v pochopení toho je poznanie založené na učení sa.“ ID99 „Učenie: ‚Toto je ušľachtilá pravda o ceste vedúcej k zániku utrpenia‘, je pozorné načúvanie; múdrosť v pochopení toho je poznanie založené na učení sa.“ ID100 „2. Ako je učenie: ‚Tieto javy treba poznať prostredníctvom vyššieho poznania‘, pozorné počúvanie a múdrosť v pochopení toho, čo je vedomost založená na štúdiu?“ ID101 „Jedna vec sa má poznať priamo: všetky bytosti sú udržiavané výživou. Dve veci sa majú poznať priamo: dva prvky. Tri veci sa majú poznať priamo: tri prvky. Štyri veci sa majú poznať priamo: štyri ušľachtilé pravdy. Päť vecí treba poznať priamo: päť sfér oslobodenia. Šesť vecí treba poznať priamo: šesť oblastí nadradenosti. Sedem vecí treba poznať priamo: sedem základov výkladu. Osem vecí treba poznať priamo: osem sfér majstrovstva. Deväť vecí treba poznať priamo: deväť po sebe idúcich stavov prebývania. Desať vecí treba poznať priamo: desať základov opotrebovania.“ ID102 „3. ‚Mnísi, všetko je potrebné priamo spoznať. A čo, mnísi, je to všetko, čo je potrebné priamo spoznať? Oko, mnísi, je potrebné priamo spoznať; tvary je potrebné priamo spoznať; očné vedomie je potrebné priamo spoznať; očný kontakt je potrebné priamo spoznať; a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený očným kontaktom – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten je potrebné priamo spoznať. Ucho je potrebné priamo spoznať; zvuky je potrebné priamo spoznať… Nos je potrebné priamo spoznať; vône je potrebné priamo spoznať… Jazyk je potrebné priamo spoznať; chute je potrebné priamo spoznať… Telo je potrebné priamo spoznať; hmatateľné objekty je potrebné priamo spoznať… Myseľ sa má priamo spoznávať; mentálne javy sa majú priamo spoznávať; vedomie mysle sa má priamo spoznávať; kontakt mysle sa má priamo spoznávať; a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom mysle – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten sa má priamo spoznávať.“ ID103 „Forma sa má priamo spoznávať; pocit sa má priamo spoznávať; vnímanie sa má priamo spoznávať; formácie sa majú priamo spoznávať; vedomie sa má priamo spoznávať.“ ID104 „Oko treba priamo spoznať; ucho treba priamo spoznať; nos treba priamo spoznať; jazyk treba priamo spoznať; telo treba priamo spoznať; myseľ treba priamo spoznať. Tvary treba priamo spoznať; zvuky treba priamo spoznať; vône treba priamo spoznať; chute treba priamo spoznať; hmatové vjemy treba priamo spoznať; mentálne javy treba priamo spoznať. Vedomie oka treba priamo spoznať; vedomie ucha treba priamo spoznať; vedomie nosa treba priamo spoznať; vedomie jazyka treba priamo spoznať; vedomie tela treba priamo spoznať; vedomie mysle treba priamo spoznať. Zrakový kontakt je potrebné priamo spoznať; sluchový kontakt je potrebné priamo spoznať; čuchový kontakt je potrebné priamo spoznať; chuťový kontakt je potrebné priamo spoznať; telesný kontakt je potrebné priamo spoznať; mentálny kontakt je potrebné priamo spoznať. Pocit vyplývajúci z očného kontaktu je potrebné priamo spoznať; pocit vyplývajúci z ušného kontaktu je potrebné priamo spoznať; pocit vyplývajúci z nosového kontaktu je potrebné priamo spoznať; pocit vyplývajúci z jazykového kontaktu je potrebné priamo spoznať; pocit vyplývajúci z telesného kontaktu je potrebné priamo spoznať; pocit vyplývajúci z mentálneho kontaktu je potrebné priamo spoznať. Vnímanie tvarov je potrebné priamo spoznať; vnímanie zvukov je potrebné priamo spoznať; vnímanie vôní je potrebné priamo spoznať; vnímanie chutí je potrebné priamo spoznať; vnímanie hmatových objektov je potrebné priamo spoznať; vnímanie mentálnych javov je potrebné priamo spoznať. Vôľa týkajúca sa foriem má byť priamo spoznaná; vôľa týkajúca sa zvukov má byť priamo spoznaná; vôľa týkajúca sa vôní má byť priamo spoznaná; vôľa týkajúca sa chutí má byť priamo spoznaná; vôľa týkajúca sa hmatových objektov má byť priamo spoznaná; vôľa týkajúca sa mentálnych javov má byť priamo spoznaná. Túžba po formách má byť priamo poznaná; túžba po zvukoch má byť priamo poznaná; túžba po vôňach má byť priamo poznaná; túžba po chutiach má byť priamo poznaná; túžba po hmatových objektoch má byť priamo poznaná; túžba po mentálnych javoch má byť priamo poznaná. Uplatňované myslenie týkajúce sa foriem je potrebné priamo spoznať; uplatňované myslenie týkajúce sa zvukov je potrebné priamo spoznať; uplatňované myslenie týkajúce sa vôní je potrebné priamo spoznať; uplatňované myslenie týkajúce sa chutí je potrebné priamo spoznať; uplatňované myslenie týkajúce sa hmatových objektov je potrebné priamo spoznať; uplatňované myslenie týkajúce sa mentálnych javov je potrebné priamo spoznať. Trvalé premýšľanie o tvaroch sa má priamo spoznať; trvalé premýšľanie o zvukoch sa má priamo spoznať; trvalé premýšľanie o vôňach sa má priamo spoznať; trvalé premýšľanie o chutiach sa má priamo spoznať; trvalé premýšľanie o hmatových objektoch sa má priamo spoznať; trvalé premýšľanie o mentálnych javoch sa má priamo spoznať.“ ID105 „4. Prvok zeme je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; prvok vody je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; prvok ohňa je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; prvok vzduchu je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; prvok priestoru je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; prvok vedomia je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania.“ ID106 „Kasína zeme sa má spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; kasína vody sa má spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; kasína ohňa sa má spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; kasína vzduchu sa má spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; modrá kasína sa má spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; žltá kasína sa má spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; kasína červenej farby sa má spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; kasína bielej farby sa má spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; kasína priestoru sa má spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; kasína vedomia sa má spoznať prostredníctvom vyššieho poznania.“ ID107 „Vlasy na hlave sa majú spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; chĺpky na tele sa majú spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; nechty sa majú spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; zuby sa majú spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; koža sa má spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; telo je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; šľachy je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; kosti je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; kostná dreň je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; obličky je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; srdce je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; pečeň je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; pohrudnica je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; slezinu treba poznať prostredníctvom vyššieho poznania; pľúca treba poznať prostredníctvom vyššieho poznania; hrubé črevo treba poznať prostredníctvom vyššieho poznania; tenké črevo treba poznať prostredníctvom vyššieho poznania; nestrávenú potravu treba poznať prostredníctvom vyššieho poznania; výkaly treba poznať prostredníctvom vyššieho poznania; žlč treba poznať prostredníctvom vyššieho poznania; hlien treba poznať prostredníctvom vyššieho poznania; hnis treba poznať prostredníctvom vyššieho poznania; krv je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; pot je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; tuk je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; slzy je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; sérum je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; sliny je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; hlien je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; synoviálna tekutina je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; moč je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; mozog je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania.“ ID108 „Základ oka je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; základ formy je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania. Základ ucha je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; základ zvuku je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania. Základ nosa je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; základ vône je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania. Základ jazyka je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; základ chuti je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania. Základ tela je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; základ hmatu je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania. Základ mysle je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; základ mentálnych objektov je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania.“ ID109 „Prvok oka by mal byť spoznaný priamo; prvok formy by mal byť spoznaný priamo; prvok vedomia oka by mal byť spoznaný priamo. Prvok ucha by mal byť spoznaný priamo; prvok zvuku by mal byť spoznaný priamo; prvok ušného vedomia by mal byť spoznaný priamo. Prvok nosa by mal byť spoznaný priamo; prvok vône by mal byť spoznaný priamo; prvok nosového vedomia by mal byť spoznaný priamo. Prvok jazyka by mal byť spoznaný priamo; prvok chuti by mal byť spoznaný priamo; prvok jazykového vedomia by mal byť spoznaný priamo. Prvok tela by mal byť priamo poznaný; prvok hmatateľného by mal byť priamo poznaný; prvok vedomia tela by mal byť priamo poznaný. Prvok mysle by mal byť priamo poznaný; prvok mentálneho objektu by mal byť priamo poznaný; prvok vedomia mysle by mal byť priamo poznaný.“ ID110 „Zraková schopnosť by mala byť priamo poznaná; sluchová schopnosť by mala byť priamo poznaná; čuchová schopnosť by mala byť priamo poznaná; zmyslový orgán jazyka by mal byť priamo poznaný; zmyslový orgán tela by mal byť priamo poznaný; zmyslový orgán mysle by mal byť priamo poznaný; zmyslový orgán života by mal byť priamo poznaný; ženský zmyslový orgán by mal byť priamo poznaný; mužský zmyslový orgán by mal byť priamo poznaný; zmyslový orgán príjemného pocitu by mal byť priamo poznaný; zmyslový orgán bolestivého pocitu by mal byť priamo poznaný; zmyslový orgán radosti by mal byť priamo poznaný; zmyslový orgán smútku by mal byť priamo poznaný; schopnosť vyrovnanosti by mala byť priamo poznaná; schopnosť viery by mala byť priamo poznaná; schopnosť energie by mala byť priamo poznaná; schopnosť všímavosti by mala byť priamo poznaná; schopnosť sústredenia by mala byť priamo poznaná; schopnosť múdrosti by mala byť priamo poznaná; schopnosť „spoznám nepoznané“ by mala byť priamo poznaná; schopnosť konečného poznania by mala byť priamo poznaná; schopnosť toho, kto má konečné poznanie, by mala byť priamo poznaná.“ ID111 „5. Sféra zmyslov by mala byť priamo spoznaná; sféra foriem by mala byť priamo spoznaná; sféra bezforemná by mala byť priamo spoznaná. Zmyslová existencia by mala byť priamo spoznaná; existencia foriem by mala byť priamo spoznaná; bezforemná existencia by mala byť priamo spoznaná. Existencia s vnímaním by mala byť priamo spoznaná; existencia bez vnímania by mala byť priamo spoznaná; existencia bez vnímania ani nevnímania by mala byť priamo spoznaná. Existencia s jedným prvkom by mala byť priamo poznaná; existencia so štyrmi prvkami by mala byť priamo poznaná; existencia s piatimi prvkami by mala byť priamo poznaná.“ ID112 „6. Prvá džhána sa má spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; druhá džhána sa má spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; tretia džhána sa má spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; štvrtá džhána sa má spoznať prostredníctvom vyššieho poznania. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; oslobodenie mysle prostredníctvom súcitu je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; oslobodenie mysle prostredníctvom radosti z úspechu je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; oslobodenie mysle prostredníctvom vyrovnanosti je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania. Dosiahnutie základu nekonečného priestoru je možné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; dosiahnutie základu nekonečného vedomia je možné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; dosiahnutie základu prázdnoty je možné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; dosiahnutie základu ani vnímania, ani nevnímania je možné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania.“ ID113 „Neznalosť je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; vôľové formácie je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; vedomie je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; meno a forma je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; šesť zmyslových základov je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; kontakt je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; pocit je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; túžba je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; pripútanosť je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; bytie je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; zrodenie je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; starnutie a smrť je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania.“ ID114 „7. Utrpenie je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; pôvod utrpenia je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; zánik utrpenia je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; cesta vedúca k zániku utrpenia je potrebná spoznať prostredníctvom vyššieho poznania. Formu treba spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; pôvod formy treba spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; zánik formy treba spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; cestu vedúcu k zániku formy treba spoznať prostredníctvom vyššieho poznania. Pocit treba spoznať prostredníctvom vyššieho poznania… vnímanie treba spoznať prostredníctvom vyššieho poznania… mentálne formácie treba spoznať prostredníctvom vyššieho poznania… vedomie treba spoznať prostredníctvom vyššieho poznania. Oko je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania… starnutie a smrť je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; pôvod starnutia a smrti je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; zánik starnutia a smrti je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania; cesta vedúca k zániku starnutia a smrti je potrebné spoznať prostredníctvom vyššieho poznania.“ ID115 „Význam úplného pochopenia utrpenia je potrebné spoznať priamo; význam opustenia pôvodu utrpenia je potrebné spoznať priamo; význam uvedomenia si zániku utrpenia je potrebné spoznať priamo; význam rozvíjania cesty vedúcej k zániku utrpenia je potrebné spoznať priamo. Význam úplného pochopenia týkajúceho sa formy je potrebné spoznať priamo; význam opustenia týkajúceho sa pôvodu formy je potrebné spoznať priamo; význam uvedomenia si týkajúceho sa zániku formy je potrebné spoznať priamo; význam rozvíjania týkajúceho sa cesty vedúcej k zániku formy je potrebné spoznať priamo. Pokiaľ ide o pocit… vnímanie… mentálne formácie… vedomie… zrak… starnutie a smrť, význam plného pochopenia je potrebné priamo spoznať; význam opustenia týkajúci sa pôvodu starnutia a smrti je potrebné priamo spoznať; význam realizácie týkajúci sa zániku starnutia a smrti je potrebné priamo spoznať; význam rozvoja týkajúci sa cesty vedúcej k zániku starnutia a smrti je potrebné priamo spoznať.“ ID116 „Význam preniknutia prostredníctvom úplného pochopenia utrpenia je potrebné priamo spoznať; význam preniknutia prostredníctvom opustenia, pokiaľ ide o pôvod utrpenia, je potrebné priamo spoznať; význam preniknutia prostredníctvom uvedomenia si, pokiaľ ide o zánik utrpenia, je potrebné priamo spoznať; význam preniknutia prostredníctvom rozvíjania, pokiaľ ide o cestu vedúcu k zániku utrpenia, je potrebné priamo spoznať. Význam preniknutia prostredníctvom úplného pochopenia týkajúceho sa formy je potrebné priamo spoznať; význam preniknutia prostredníctvom opustenia týkajúceho sa pôvodu formy je potrebné priamo spoznať; význam preniknutia prostredníctvom uvedomenia si týkajúceho sa zániku formy je potrebné priamo spoznať; význam preniknutia prostredníctvom rozvíjania týkajúceho sa cesty vedúcej k zániku formy je potrebné priamo spoznať. Pokiaľ ide o pocit… vnímanie… formácie… vedomie… oko… starnutie a smrť, význam preniknutia prostredníctvom úplného pochopenia je potrebné priamo spoznať; význam preniknutia prostredníctvom opustenia, pokiaľ ide o pôvod starnutia a smrti, je potrebné priamo spoznať; význam preniknutia prostredníctvom uvedomenia si, pokiaľ ide o zánik starnutia a smrti, je potrebné priamo spoznať; význam preniknutia prostredníctvom rozvíjania, pokiaľ ide o cestu vedúcu k zániku starnutia a smrti, je potrebné priamo spoznať.“ ID117 „8. Utrpenie by malo byť plne pochopené; pôvod utrpenia by mal byť plne pochopený; zánik utrpenia by mal byť plne pochopený; zánik pôvodu utrpenia by mal byť plne pochopený; zánik túžby a žiadosti po utrpení by mal byť plne pochopený; uspokojenie v utrpení by malo byť plne pochopené; nebezpečenstvo utrpenia by malo byť plne pochopené; únik z utrpenia by mal byť plne pochopený. Forma by mala byť plne pochopená; pôvod formy by mal byť plne pochopený; zánik formy by mal byť plne pochopený; zánik pôvodu formy by mal byť plne pochopený; zánik túžby a žiadosti po forme by mal byť plne pochopený; uspokojenie z formy by malo byť plne pochopené; nebezpečenstvo formy by malo byť plne pochopené; únik z formy by mal byť plne pochopený. Pocit by mal byť plne pochopený… vnímanie by malo byť plne pochopené… mentálne formácie by mali byť plne pochopené… vedomie by malo byť plne pochopené… oko by malo byť plne pochopené… starnutie a smrť by mali byť plne pochopené; pôvod starnutia a smrti by mal byť plne pochopený; zánik starnutia a smrti by mal byť plne pochopený; zánik pôvodu starnutia a smrti by mal byť plne pochopený; zánik túžby a žiadosti po starnutí a smrti by mal byť plne pochopený; uspokojenie zo starnutia a smrti by malo byť plne pochopené; nebezpečenstvo starnutia a smrti by malo byť plne pochopené; únik zo starnutia a smrti by mal byť plne pochopený.“ ID118 „Utrpenie by sa malo poznať prostredníctvom priameho poznania; pôvod utrpenia by sa mal poznať prostredníctvom priameho poznania; zánik utrpenia by sa mal poznať prostredníctvom priameho poznania; cesta vedúca k zániku utrpenia by sa mala poznať prostredníctvom priameho poznania; uspokojenie v utrpení by sa malo poznať prostredníctvom priameho poznania; nebezpečenstvo utrpenia by sa malo poznať prostredníctvom priameho poznania; únik z utrpenia by sa mal poznať prostredníctvom priameho poznania. Forma by mala byť spoznaná prostredníctvom priameho poznania; pôvod formy by mal byť spoznaný prostredníctvom priameho poznania; zánik formy by mal byť spoznaný prostredníctvom priameho poznania; cesta vedúca k zániku formy by mala byť spoznaná prostredníctvom priameho poznania; potešenie z formy by malo byť spoznané prostredníctvom priameho poznania; nebezpečenstvo formy by malo byť spoznané prostredníctvom priameho poznania; únik z formy by mal byť spoznaný prostredníctvom priameho poznania. Pocit by sa mal spoznať prostredníctvom priameho poznania… vnímanie by sa malo spoznať prostredníctvom priameho poznania… mentálne formácie by sa mali spoznať prostredníctvom priameho poznania… vedomie by sa malo spoznať prostredníctvom priameho poznania… oko by sa malo spoznať prostredníctvom priameho poznania… starnutie a smrť by sa mali spoznať prostredníctvom priameho poznania; pôvod starnutia a smrti by sa mal spoznať prostredníctvom priameho poznania; zánik starnutia a smrti by sa mal spoznať prostredníctvom priameho poznania; cesta vedúca k zániku starnutia a smrti by sa mala spoznať prostredníctvom priameho poznania; potešenie zo starnutia a smrti by sa malo spoznať prostredníctvom priameho poznania; nebezpečenstvo starnutia a smrti by sa malo spoznať prostredníctvom priameho poznania; únik zo starnutia a smrti by sa mal spoznať prostredníctvom priameho poznania.“ ID119 „9. Kontemplácia nestálosti by mala byť plne pochopená; kontemplácia utrpenia by mala byť plne pochopená; kontemplácia ne-ja by mala byť plne pochopená; kontemplácia rozčarovania by mala byť plne pochopená; kontemplácia bezvášne by mala byť plne pochopená; kontemplácia zániku by mala byť plne pochopená; kontemplácia zrieknutia by mala byť plne pochopená. Rozjímanie o nestálosti vo forme by malo byť plne pochopené; rozjímanie o utrpení vo forme by malo byť plne pochopené; rozjímanie o ne-ja vo forme by malo byť plne pochopené; rozjímanie o rozčarovaní vo forme by malo byť plne pochopené; rozjímanie o odpútanosti vo forme by malo byť plne pochopené; rozjímanie o zániku vo forme by malo byť plne pochopené; rozjímanie o vzdaní sa vo forme by malo byť plne pochopené. V pocitoch… vo vnímaní… v mentálnych útvaroch… vo vedomí… v zraku… v starnutí a smrti by malo byť úplne pochopené rozjímanie o nestálosti; rozjímanie o utrpení v starnutí a smrti by malo byť úplne pochopené; rozjímanie o ne-ja v starnutí a smrti by malo byť úplne pochopené; rozjímanie o znechutení v starnutí a smrti by malo byť úplne pochopené; rozjímanie o nezaujatosti voči starnutiu a smrti by malo byť plne pochopené; rozjímanie o zániku vo starnutí a smrti by malo byť plne pochopené; rozjímanie o vzdaní sa vo starnutí a smrti by malo byť plne pochopené.“ ID120 „10. Vznik by mal byť plne pochopený; výskyt by mal byť plne pochopený; znak by mal byť plne pochopený; úsilie by malo byť plne pochopené; väzba na znovuzrodenie by mala byť plne pochopená; osud by mal byť plne pochopený; vznik by mal byť plne pochopený; opätovný vznik by mal byť plne pochopený; narodenie by malo byť plne pochopené; starnutie by malo byť plne pochopené; choroba by mala byť plne pochopená; smrť by mala byť plne pochopená; smútok by mal byť plne pochopený; nárek by mal byť plne pochopený; zúfalstvo by malo byť plne pochopené.“ ID121 „Nezrodenie by malo byť plne pochopené; neexistencia by mala byť plne pochopená; bezznakovosť by mala byť plne pochopená; neúsilie by malo byť plne pochopené; neprepojenie s znovuzrodením by malo byť plne pochopené; neosud by mal byť plne pochopený; neprodukcia by mala byť plne pochopená; neopätovné vzniknutie by malo byť plne pochopené; nezrodenie by malo byť plne pochopené; nestarnutie by malo byť plne pochopené; neochorenie by malo byť plne pochopené; nesmrteľnosť by mala byť plne pochopená; bezsmútok by mal byť plne pochopený; nepláč by mal byť plne pochopený; bezzúfalstvo by malo byť plne pochopené.“ ID122 „Vznik by mal byť plne pochopený; ne-vznik by mal byť plne pochopený. Vyskytnutie by malo byť plne pochopené; ne-vyskytnutie by malo byť plne pochopené. Znamenie by malo byť plne pochopené; bez-znamenie by malo byť plne pochopené. Úsilie by malo byť plne pochopené; ne-úsilie by malo byť plne pochopené. Prepojenie s opätovným zrodením by malo byť plne pochopené; neprepojenie s opätovným zrodením by malo byť plne pochopené. Osud by mal byť plne pochopený; neexistencia osudu by mala byť plne pochopená. Vznik by mal byť plne pochopený; nevznik by mal byť plne pochopený. Opätovné vzniknutie by malo byť plne pochopené; neopätovné vzniknutie by malo byť plne pochopené. Zrodenie by malo byť plne pochopené; nezrodenie by malo byť plne pochopené. Starnutie by malo byť plne pochopené; nestarnutie by malo byť plne pochopené. Choroba by mala byť plne pochopená; ne-choroba by mala byť plne pochopená. Smrť by mala byť plne pochopená; nesmrteľnosť by mala byť plne pochopená. Smútok by mal byť plne pochopený; bezsmútok by mal byť plne pochopený. Nářek by mal byť plne pochopený; ne-nárek by mal byť plne pochopený. Utrpenie by malo byť plne pochopené; ne-utrpenie by malo byť plne pochopené.“ ID123 „Vznik je utrpenie – toto by malo byť plne pochopené. Vyskytnutie je utrpenie – toto by malo byť plne pochopené. Znamenie je utrpenie – toto by malo byť plne pochopené. Úsilie je utrpenie – toto by malo byť plne pochopené. Spojenie s znovuzrodením je utrpenie – toto by malo byť plne pochopené. Osud je utrpenie – toto by malo byť plne pochopené. Vytvorenie je utrpenie – toto by malo byť plne pochopené. Opätovné vzniknutie je utrpenie – toto by malo byť plne pochopené. Narodenie je utrpenie – toto by malo byť plne pochopené. Starnutie je utrpenie – toto by malo byť plne pochopené. Choroba je utrpenie – toto by malo byť plne pochopené. Smrť je utrpenie – toto by malo byť plne pochopené. Smútok je utrpenie – toto by malo byť plne pochopené. Nářek je utrpenie – toto by malo byť plne pochopené. Úzkosť je utrpenie – toto by malo byť plne pochopené.“ ID124 „Nevznik by sa mal prostredníctvom priameho poznania vnímať ako šťastie. Nevyskytovanie by sa malo prostredníctvom priameho poznania vnímať ako šťastie. Bezznakové by sa malo prostredníctvom priameho poznania vnímať ako šťastie. Neusilovanie by sa malo prostredníctvom priameho poznania vnímať ako šťastie. Neexistencia spojenia so znovuzrodením by sa mala prostredníctvom priameho poznania vnímať ako šťastie. Stav bez cieľa by sa mal prostredníctvom priameho poznania vnímať ako šťastie. Nevytváranie by sa malo prostredníctvom priameho poznania vnímať ako šťastie. Nevrátenie by sa malo prostredníctvom priameho poznania vnímať ako šťastie. Nezrodenie by sa malo prostredníctvom priameho poznania vnímať ako šťastie. Stav bez starnutia by sa mal prostredníctvom priameho poznania vnímať ako šťastie. Stav bez choroby by sa mal prostredníctvom priameho poznania vnímať ako šťastie. Bezsmrteľnosť by sa mala prostredníctvom priameho poznania vnímať ako šťastie. Stav bez smútku by sa mal prostredníctvom priameho poznania vnímať ako šťastie. Stav bez náreku by sa mal prostredníctvom priameho poznania vnímať ako šťastie. Stav bez zúfalstva by sa mal prostredníctvom priameho poznania vnímať ako šťastie.“ ID125 „Vznik je utrpenie; nevznik by sa mal prostredníctvom priameho poznania vnímať ako šťastie. Výskyt je utrpenie; nevýskyt by sa mal prostredníctvom priameho poznania vnímať ako šťastie. Znamenie je utrpenie; bezznamenie by sa malo prostredníctvom priameho poznania vnímať ako šťastie. Usilovanie sa je utrpenie; neusilovanie sa by sa malo prostredníctvom priameho poznania vnímať ako šťastie. Prepojenie s opätovným zrodením je utrpením; stav bez prepojenia s opätovným zrodením by sa mal prostredníctvom priameho poznania vnímať ako šťastie. Cieľ je utrpením; stav bez cieľa by sa mal prostredníctvom priameho poznania vnímať ako šťastie. Vznik je utrpením; stav bez vzniku by sa mal prostredníctvom priameho poznania vnímať ako šťastie. Opätovné zjavenie sa je utrpením; stav bez opätovného zjavenia by sa mal prostredníctvom priameho poznania vnímať ako šťastie. Narodenie je utrpenie; stav bez narodenia by sa mal prostredníctvom priameho poznania vnímať ako šťastie. Starnutie je utrpenie; stav bez starnutia by sa mal prostredníctvom priameho poznania vnímať ako šťastie. Choroba je utrpenie; stav bez choroby by sa mal prostredníctvom priameho poznania vnímať ako šťastie. Smrť je utrpenie; stav bez smrti by sa mal prostredníctvom priameho poznania vnímať ako šťastie. Smútok je utrpenie; stav bez smútku by sa mal prostredníctvom priameho poznania vnímať ako šťastie. Nárek je utrpenie; stav bez náreku by mal byť prostredníctvom priameho poznania vnímaný ako šťastie. Zúfalstvo je utrpenie; stav bez zúfalstva by mal byť prostredníctvom priameho poznania vnímaný ako šťastie.“ ID126 „Vznik by mal byť plne pochopený ako strach. Prejav by mal byť plne pochopený ako strach. Znamenie by malo byť plne pochopené ako strach. Hromadenie by malo byť plne pochopené ako strach. Spojenie s opätovným zrodením by malo byť plne pochopené ako strach. Osud by sa mal plne chápať ako strach. Vytvorenie by sa malo plne chápať ako strach. Opätovné vzniknutie by sa malo plne chápať ako strach. Narodenie by sa malo plne chápať ako strach. Starnutie by sa malo plne chápať ako strach. Choroba by sa mala plne chápať ako strach. Smrť by sa mala plne chápať ako strach. Smútok by sa mal plne chápať ako strach. Nárek by sa mal plne chápať ako strach. Úzkosť by sa mala plne chápať ako strach.“ ID127 „Nevznik by sa mal plne chápať ako istota. Nevyskytovanie by sa malo plne chápať ako istota. Bezznakovosť by sa mala plne chápať ako istota. Nehromadenie by sa malo plne chápať ako istota. Neexistencia spojenia s opätovným zrodením by sa mala plne chápať ako istota. Neexistencia osudu by sa mala plne chápať ako istota. Nevytváranie by sa malo plne chápať ako istota. Nevzniknutie by sa malo plne chápať ako istota. Nezrodenie by sa malo plne chápať ako istota. Nestarnutie by sa malo plne chápať ako istota. Nechoroba by sa mala plne chápať ako istota. Nesmrteľnosť by sa mala plne chápať ako istota. Neutrpenie by sa malo plne chápať ako istota. Nežiaľ by sa mal plne chápať ako istota. Neúzkosť by sa mala plne chápať ako istota.“ ID128 „Vznik je strach; nevznik je istota – toto by sa malo plne pochopiť. Vyskytnutie je strach; nevyskytnutie je istota – toto by sa malo plne pochopiť. Znamenie je strach; bezznamenie je istota – toto by sa malo plne pochopiť. Usilovanie sa je strach; neusilovanie sa je istota – toto by sa malo plne pochopiť. Prepojenie s opätovným zrodením je strach; neprepojenie s opätovným zrodením je istota – toto by sa malo plne pochopiť. Osud je strach; neosud je istota – toto by sa malo plne pochopiť. Vznik je strach; nevznik je istota – toto by sa malo plne pochopiť. Opätovné zjavenie sa je strach; neopätovné zjavenie sa je istota – toto by sa malo plne pochopiť. Zrodenie je strach; nezrodenie je istota – toto by sa malo plne pochopiť. Starnutie je strach; ne-starnutie je istota – toto by malo byť plne pochopené. Choroba je strach; ne-choroba je istota – toto by malo byť plne pochopené. Smrť je strach; nesmrteľnosť je istota – toto by malo byť plne pochopené. Smútok je strach; bezsmútok je istota – toto by malo byť plne pochopené. Nářek je strach; ne-nárek je istota – toto by malo byť plne pochopené. Zúfalstvo je strach; ne-zúfalstvo je istota – toto by malo byť plne pochopené.“ ID129 „Vznik by sa mal plne pochopiť ako svetský. Prejav by sa mal plne pochopiť ako svetský. Znamenie by sa malo plne pochopiť ako svetské. Úsilie by sa malo plne pochopiť ako svetské. Spojenie s znovuzrodením by sa malo plne pochopiť ako svetské. Osud by sa mal plne pochopiť ako svetský. Vznik by sa mal plne pochopiť ako svetský. Znovuzjavenie by sa malo plne pochopiť ako svetské. Narodenie by sa malo plne pochopiť ako svetské. Starnutie by sa malo plne pochopiť ako svetské. Choroba by sa mala plne pochopiť ako svetská. Smrť by sa mala plne pochopiť ako svetská. Smútok by sa mal plne pochopiť ako svetský. Nářek by sa mal plne pochopiť ako svetský. Zúfalstvo by sa malo plne pochopiť ako svetské.“ ID130 „Nevznik by sa mal plne chápať ako nadsvetský. Nepokračovanie by sa malo plne chápať ako nadsvetské. Bezznakové by sa malo plne chápať ako nadsvetské. Nehromadenie by sa malo plne chápať ako nadsvetské. Neviazanie na znovuzrodenie by sa malo plne chápať ako nadsvetské. Nemanie cieľa by sa malo plne chápať ako nadsvetské. Nevytváranie by sa malo plne chápať ako nadsvetské. Neopätovné zjavovanie by sa malo plne chápať ako nesvetské. Nezrodenie by sa malo plne chápať ako nesvetské. Nestarnutie by sa malo plne chápať ako nesvetské. Nechoroba by sa mala plne chápať ako nesvetská. Bezsmrteľnosť by sa mala plne chápať ako nesvetská. Bezsmútok by sa mal plne chápať ako nesvetský. Nepláč by sa mal plne chápať ako nesvetský. Bezzúfalosť by sa mala plne chápať ako nesvetská.“ ID131 „Vznik je svetský; nevznik by sa mal plne chápať ako nesvetský. Trvanie je svetské; netrvanie by sa malo plne chápať ako nesvetské. Znamenie je svetské; bezznamenie by sa malo plne chápať ako nesvetské. Hromadenie je svetské; nehromadenie by sa malo plne chápať ako nesvetské. Prepojenie na znovuzrodenie je svetské; neprepojenie na znovuzrodenie by sa malo plne chápať ako nesvetské. Cieľ je svetský; neexistencia cieľa by sa mala plne chápať ako nesvetská. Vznik je svetský; nevznik by sa mal plne chápať ako nesvetský. Opätovný výskyt je svetský; neopätovný výskyt by sa mal plne chápať ako nesvetský. Narodenie je svetské; nenarodenie by sa malo plne chápať ako nesvetské. Starnutie je svetské; nestarnutie by sa malo plne chápať ako nesvetské. Choroba je svetská; nechoroba by sa mala plne chápať ako nesvetská. Smrť je svetská; nesmrteľnosť by sa mala plne chápať ako nesvetská. Smútok je svetský; bezsmútok by sa mal plne chápať ako nesvetský. Nárek je svetský; nenárek by mal byť plne chápaný ako nesvetský. Zúfalstvo je svetské; nezúfalstvo by malo byť plne chápané ako nesvetské.“ ID132 „Vznik by mal byť priamo poznaný ako formácie. Trvanie by malo byť priamo poznané ako formácie. Znamenie by malo byť priamo poznané ako formácie. Úsilie by malo byť priamo poznané ako formácie. Spojenie s znovuzrodením by malo byť priamo poznané ako formácie. Cieľ by sa mal priamo vnímať ako formácie. Vytvorenie by sa malo priamo vnímať ako formácie. Opätovné zjavenie by sa malo priamo vnímať ako formácie. Zrodenie by sa malo priamo vnímať ako formácie. Starnutie by sa malo priamo vnímať ako formácie. Choroba by sa mala priamo vnímať ako formácie. Smrť by sa mala priamo vnímať ako formácie. Smútok by sa mal priamo vnímať ako formácie. Nárek by sa mal priamo vnímať ako formácie. Zúfalstvo by sa malo priamo vnímať ako formácie.“ ID133 „Nevznik by sa mal priamo vnímať ako Nibbána. Nepokračovanie by sa malo priamo vnímať ako Nibbána. Bezznakové by sa malo priamo vnímať ako Nibbána. Neúsilie by sa malo priamo vnímať ako Nibbána. Neexistencia spojenia so znovuzrodením by sa mala priamo vnímať ako Nibbána. Neexistencia cieľa by sa mala priamo vnímať ako Nibbána. Nevytváranie by sa malo priamo vnímať ako Nibbána. Neobjavovanie sa by sa malo priamo vnímať ako Nibbána. Nezrodenie by sa malo priamo vnímať ako Nibbána. Bezvekosť by sa mala priamo vnímať ako Nibbána. Bezchorobnosť by sa mala priamo vnímať ako Nibbána. Nesmrteľnosť by sa mala priamo vnímať ako Nibbána. Bezsmútok by sa mal priamo vnímať ako Nibbána. Ne-nárek by mal byť priamo poznaný ako Nibbána. Ne-zúfalstvo by malo byť priamo poznané ako Nibbána.“ ID134 „Vznik je formácie; ne-vznik je Nibbána – toto by malo byť plne pochopené. Trvanie je formácie; ne-trvanie je Nibbána – toto by malo byť plne pochopené. Znamenie je formácie; bez-znamenie je Nibbána – toto by malo byť plne pochopené. Usilovanie sa je formácie; neusilovanie sa je Nibbána – toto by malo byť plne pochopené. Spojenie s opätovným zrodením je formácie; neexistencia spojenia s opätovným zrodením je Nibbána – toto by malo byť plne pochopené. Cieľ je formácie; neexistencia cieľa je Nibbána – toto by malo byť plne pochopené. Vznik je formácie; neexistencia vzniku je Nibbána – toto by malo byť plne pochopené. Opätovný výskyt je formácie; neopätovný výskyt je Nibbána – toto by malo byť plne pochopené. Narodenie je formácie; nenarodenie je Nibbána – toto by malo byť plne pochopené. Starnutie je formácie; nestarnutie je Nibbána – toto by malo byť plne pochopené. Choroba je formácie; nechoroba je Nibbána – toto by malo byť plne pochopené. Smrť sú formácie; nesmrteľnosť je Nibbána – toto by sa malo plne pochopiť. Smútok sú formácie; bezsmútok je Nibbána – toto by sa malo plne pochopiť. Nářek sú formácie; beznárek je Nibbána – toto by sa malo plne pochopiť. Utrpenie sú formácie; bezutrpenie je Nibbána – toto by sa malo plne pochopiť.“ ID135 „Koniec prvej časti recitácie.“ ID136 „11. Aspekt uchopovania by mal byť plne pochopený; aspekt obsiahnutia by mal byť plne pochopený; aspekt úplnosti by mal byť plne pochopený; aspekt sústredenosti by mal byť plne pochopený; aspekt nerozptýlenosti by mal byť plne pochopený; aspekt povznesenia by mal byť plne pochopený; aspekt nerozptýlenosti by mal byť plne pochopený; aspekt nezakalenosti by mal byť plne pochopený; aspekt nekolísania by mal byť plne pochopený; aspekt stability mysle prostredníctvom sústredenia sa na jediný objekt by mal byť plne pochopený; aspekt bytia objektom by mal byť plne pochopený; aspekt bytia útočiskom by mal byť plne pochopený; aspekt opustenia by mal byť plne pochopený; aspekt vzdania sa by mal byť plne pochopený; aspekt vynorenia by mal byť plne pochopený; aspekt odvrátenia sa by mal byť plne pochopený; aspekt pokoja by mal byť plne pochopený; aspekt vznešenosti by mal byť plne pochopený; aspekt oslobodenia by mal byť plne pochopený; aspekt oslobodenia od nečistôt by mal byť plne pochopený; aspekt prekročenia by mal byť plne pochopený; aspekt bezznakovosti by mal byť plne pochopený; aspekt bez túžby by mal byť plne pochopený; aspekt prázdnoty by mal byť plne pochopený; aspekt mať jedinú funkciu by mal byť plne pochopený; aspekt neprekročenia by mal byť plne pochopený; aspekt spoločného spojenia by mal byť plne pochopený; aspekt oslobodenia by mal byť plne pochopený; aspekt bytia príčinou by mal byť plne pochopený; aspekt videnia by mal byť plne pochopený; aspekt zvrchovanosti by mal byť plne pochopený.“ ID137 „12. Aspekt neporušenia pokojnosti by mal byť plne pochopený; aspekt kontemplácie vhľadu by mal byť plne pochopený; aspekt jedinej funkcie pokojnosti a vhľadu by mal byť plne pochopený; aspekt neprekročenia zjednoteného páru by mal byť plne pochopený; aspekt vykonávania cvičenia by mal byť plne pochopený; aspekt bytia útočiskom pre objekt by mal byť plne pochopený; aspekt povznesenia letargickej mysle by mal byť plne pochopený; aspekt krotenia rozrušenej mysle by mal byť plne pochopený; aspekt pohľadu s vyrovnanosťou na obe čistoty by mal byť plne pochopený; aspekt dosiahnutia rozlíšenia by mal byť plne pochopený; aspekt ďalšieho prenikania by mal byť plne pochopený; aspekt uvedomenia si právd by mal byť plne pochopený; aspekt ustanovenia v zániku by mal byť plne pochopený.“ ID138 „Aspekt rozhodnosti schopnosti viery by mal byť plne pochopený; aspekt povznesenia schopnosti energie by mal byť plne pochopený; aspekt upevnenia schopnosti všímavosti by mal byť plne pochopený; aspekt neporušiteľnosti schopnosti sústredenia by mal byť plne pochopený; aspekt videnia schopnosti múdrosti by mal byť plne pochopený.“ ID139 „Pokiaľ ide o silu viery, mal by byť priamo poznaný význam neochvejnosti tvárou v tvár nevere; pokiaľ ide o silu energie, mal by byť priamo poznaný význam neochvejnosti tvárou v tvár lenivosti; pokiaľ ide o silu všímavosti, mal by byť priamo poznaný význam neochvejnosti tvárou v tvár nepozornosti; pokiaľ ide o silu sústredenia, mal by byť priamo poznaný význam neochvejnosti tvárou v tvár nepokoju; o sile múdrosti by mal byť priamo poznaný význam neochvejnosti tvárou v tvár nevedomosti.“ ID140 „O faktore osvietenia, ktorým je všímavosť, by mal byť priamo poznaný význam prítomnosti; o faktore osvietenia, ktorým je skúmanie javov, by mal byť priamo poznaný význam skúmania; o faktore osvietenia, ktorým je energia, by mal byť priamo poznaný význam úsilia; pokiaľ ide o faktor osvietenia, akým je blaženosť, mal by byť priamo poznaný význam prenikania; pokiaľ ide o faktor osvietenia, akým je pokoj, mal by byť priamo poznaný význam upokojenia; pokiaľ ide o faktor osvietenia, akým je sústredenie, mal by byť priamo poznaný význam ne rozptýlenia; pokiaľ ide o faktor osvietenia, akým je vyrovnanosť, mal by byť priamo poznaný význam reflexie.“ ID141 „Pokiaľ ide o správny názor, mal by byť priamo poznaný význam videnia; o správnej myšlienke by mal byť priamo poznaný význam „smerovania k“; o správnej reči by mal byť priamo poznaný význam „zdržanlivosti“; o správnom konaní by mal byť priamo poznaný význam „vznikania“; o správnom živobytí by mal byť priamo poznaný význam „očistenia“; o správnom úsilí by mal byť priamo poznaný význam „úsilia“; o správnej všímavosti by mal byť priamo poznaný význam „prítomnosti“; o správnej koncentrácii by mal byť priamo poznaný význam „neodvrátenosti pozornosti“.“ ID142 „13. Pokiaľ ide o schopnosti, mal by byť priamo známy význam zvrchovanosti; pokiaľ ide o sily, mal by byť priamo známy význam neotrasiteľnosti; pokiaľ ide o faktory osvietenia, mal by byť priamo známy význam vyvedenia; pokiaľ ide o cestu, mal by byť priamo známy význam bytia príčinou; pokiaľ ide o základy všímavosti, mal by byť priamo známy význam prítomnosti; pokiaľ ide o správne úsilie, mal by byť priamo poznaný význam usilovnosti; pokiaľ ide o základy duchovnej sily, mal by byť priamo poznaný význam dosiahnutia; pokiaľ ide o pravdy, mal by byť priamo poznaný význam pravdivosti; pokiaľ ide o cesty, mal by byť priamo poznaný význam upokojenia; pokiaľ ide o plody, mal by byť priamo poznaný význam realizácie.“ ID143 „Význam myšlienkového poňatia ako smerovania k [predmetu] by mal byť osobitne poznaný; význam trvalej myšlienky ako skúmania a prešetrovania by mal byť osobitne poznaný; význam blaženosti ako prenikania by mal byť osobitne poznaný; význam šťastia ako prúdenia by mal byť osobitne poznaný. Význam mysle ako sústredenosti by mal byť osobitne poznaný. Význam zamerania by mal byť osobitne poznaný; význam poznania by mal byť osobitne poznaný; význam rozlišovania by mal byť osobitne poznaný; význam vnímania by mal byť osobitne poznaný; význam mať jedinú funkciu by mal byť osobitne poznaný. Význam priameho poznania ako „byť poznaný“ by mal byť osobitne poznaný; význam plného pochopenia ako „posudzovanie“ by mal byť osobitne poznaný; význam opustenia ako „vzdanie sa“ by mal byť osobitne poznaný; význam rozvoja ako „mať jedinú funkciu“ by mal byť osobitne poznaný; význam realizácie ako „kontaktovanie“ by mal byť osobitne poznaný. Význam zoskupení ako hromady by mal byť osobitne poznaný; význam prvkov ako prázdnych [od ja] by mal byť osobitne poznaný; význam zmyslových základov ako základu by mal byť osobitne poznaný; význam podmieneného ako utvoreného [podmienkami] by mal byť osobitne poznaný; význam nepodmieneného ako neutvoreného [podmienkami] by mal byť osobitne poznaný.“ ID144 „14. Treba osobitne spoznať význam mysle ako poznávajúcej objekt; treba osobitne spoznať význam bezprostredného striedania myšlienok v mysli; treba osobitne spoznať význam vznikania mysle; treba osobitne spoznať význam odvrátenia mysle; treba osobitne spoznať význam mysle ako príčiny; treba osobitne spoznať význam mysle ako podmienky; význam mysle ako základu by mal byť osobitne poznaný; význam mysle ako roviny [existencie] by mal byť osobitne poznaný; význam mysle pri prijímaní objektu by mal byť osobitne poznaný; význam mysle ako útočiska by mal byť osobitne poznaný; význam pôsobenia mysle by mal byť osobitne poznaný; význam odchodu mysle by mal byť osobitne poznaný; význam smerovania mysle by mal byť osobitne poznaný; význam vyvádzania mysle by mal byť osobitne poznaný; význam mysle ako úniku by mal byť osobitne poznaný.“ ID145 „15. V jedinečnosti má byť priamo poznaný význam upriamovania pozornosti; v jedinečnosti má byť priamo poznaný význam rozlišovania; v jedinečnosti má byť priamo poznaný význam podrobného chápania; v jedinečnosti má byť priamo poznaný význam rozpoznávania; v jedinečnosti je potrebné priamo poznať význam vytrvalosti; v jedinečnosti je potrebné priamo poznať význam zviazania; v jedinečnosti je potrebné priamo poznať význam vrhnutia sa do; v jedinečnosti je potrebné priamo poznať význam jasnosti; v jedinečnosti je potrebné priamo poznať význam pevného zakotvenia; v jedinečnosti je potrebné priamo poznať význam oslobodenia; v jedinečnosti je potrebné priamo spoznať význam videnia „to je mier“; v jedinečnosti je potrebné priamo spoznať význam toho, že sa stáva prostriedkom; v jedinečnosti je potrebné priamo spoznať význam toho, že sa stáva základom; v jedinečnosti je potrebné priamo spoznať význam vznikania; v jedinečnosti je potrebné priamo spoznať význam zoznámenia sa; v jedinečnosti je potrebné priamo spoznať význam toho, že je človek dobre vedený; v jedinečnosti je potrebné priamo spoznať význam pochopenia; v jedinečnosti je potrebné priamo spoznať význam toho, že je človek obklopený; v jedinečnosti je potrebné priamo spoznať význam naplnenia; v jedinečnosti je potrebné priamo spoznať význam zjednotenia; v jedinečnosti je potrebné priamo spoznať význam odhodlania; v jedinečnosti je zmyslom cvičenia byť priamo poznaný; v jedinečnosti je zmyslom rozvoja byť priamo poznaný; v jedinečnosti je zmyslom častého cvičenia byť priamo poznaný; v jedinečnosti je zmyslom byť dobre prebudený byť priamo poznaný; v jedinečnosti je zmyslom byť dobre oslobodený byť priamo poznaný; v jedinečnosti je zmyslom prebudenia byť priamo poznaný; v jedinečnosti je potrebné priamo spoznať význam následného prebudenia; v jedinečnosti je potrebné priamo spoznať význam opätovného prebudenia; v jedinečnosti je potrebné priamo spoznať význam úplného prebudenia; v jedinečnosti je potrebné priamo spoznať význam spôsobenia prebudenia; v jedinečnosti je potrebné priamo spoznať význam spôsobenia následného prebudenia; v jedinečnosti je potrebné priamo spoznať význam spôsobenia opätovného prebudenia; v jedinečnosti je potrebné priamo spoznať význam spôsobenia úplného prebudenia; v jedinečnosti je potrebné priamo spoznať význam bytia faktorom osvietenia; v jedinečnosti je potrebné priamo spoznať význam bytia následným faktorom osvietenia; v jedinečnosti je potrebné priamo spoznať význam bytia recipročným faktorom osvietenia; v jednotnosti je potrebné priamo spoznať význam bytia úplným faktorom osvietenia; v jednotnosti je potrebné priamo spoznať význam žiarenia; v jednotnosti je potrebné priamo spoznať význam jasného žiarenia; v jednotnosti je potrebné priamo spoznať význam následného žiarenia; v jednotnosti je potrebné priamo spoznať význam spätného žiarenia; v jednotnosti je potrebné priamo spoznať význam úplného žiarenia.“ ID146 „16. Význam ako utrpenie je potrebné osobitne spoznať; význam ako nádhera je potrebné osobitne spoznať; význam ako spálenie nečistôt je potrebné osobitne spoznať; význam ako bezúhonnosť je potrebné osobitne spoznať; význam ako čistota je potrebné osobitne spoznať; význam ako bezškvrnnosť je potrebné osobitne spoznať; význam ako vyrovnanosť je potrebné osobitne spoznať; význam ako spojenie príčin treba osobitne poznať; význam ako odlúčenie treba osobitne poznať; význam ako prax odlúčenia treba osobitne poznať; význam ako nezaujatosť treba osobitne poznať; význam ako prax nezaujatosti treba osobitne poznať; význam ako zánik treba osobitne poznať; význam ako prax zániku treba osobitne poznať; význam ako vzdanie sa treba osobitne poznať; význam ako prax vzdania sa je potrebné osobitne poznať; význam ako oslobodenie je potrebné osobitne poznať; význam ako prax oslobodenia je potrebné osobitne poznať.“ ID147 „Význam ako horlivosť je potrebné osobitne poznať; význam ako koreň horlivosti je potrebné osobitne poznať; význam ako základ horlivosti je potrebné osobitne poznať; význam ako prevaha horlivosti je potrebné osobitne poznať; význam ako dosiahnutie horlivosti je potrebné osobitne poznať; význam ako odhodlanie horlivosti je potrebné osobitne poznať; význam ako povznesenie horlivosti je potrebné osobitne poznať; význam ako prítomnosť horlivosti je potrebné osobitne poznať; význam ako neporušenosť horlivosti je potrebné osobitne poznať; význam ako videnie horlivosti je potrebné osobitne poznať.“ ID148 „Význam ako energia je potrebné osobitne poznať; význam ako koreň energie je potrebné osobitne poznať; význam ako základ energie je potrebné osobitne poznať; význam ako prevaha energie je potrebné osobitne poznať; význam ako naplnenie energie je potrebné osobitne poznať; význam ako odhodlanie energie je potrebné osobitne poznať; význam ako povznesenie energie je potrebné osobitne poznať; význam ako prítomnosť energie je potrebné osobitne poznať; význam ako neporušenosť sústredenia energie je potrebné osobitne poznať; význam ako videnie energie je potrebné osobitne poznať.“ ID149 „Význam ako myseľ je potrebné osobitne spoznať; význam ako koreň mysle je potrebné osobitne spoznať; význam ako základ mysle je potrebné osobitne spoznať; význam ako prevaha mysle je potrebné osobitne spoznať; význam ako naplnenie mysle je potrebné osobitne spoznať; význam ako odhodlanie mysle je potrebné osobitne spoznať; význam ako povznesenie mysle je potrebné osobitne spoznať; význam ako prítomnosť mysle je potrebné osobitne spoznať; význam ako nezamorenosť mysle je potrebné osobitne spoznať; význam ako videnie mysle je potrebné osobitne spoznať.“ ID150 „Povaha skúmania je potrebné plne pochopiť; povaha bytia koreňom skúmania je potrebné plne pochopiť; povaha bytia základom skúmania je potrebné plne pochopiť; je potrebné plne pochopiť povahu prevahy skúmania; je potrebné plne pochopiť povahu dosiahnutia skúmania; je potrebné plne pochopiť povahu odhodlania skúmania; je potrebné plne pochopiť povahu povznesenia skúmania; je potrebné plne pochopiť povahu prítomnosti skúmania; je potrebné plne pochopiť povahu nerozptýlenosti skúmania; je potrebné plne pochopiť povahu videnia skúmania.“ ID151 „17. Je potrebné plne pochopiť charakteristiku utrpenia; je potrebné plne pochopiť charakteristiku útlaku utrpenia; je potrebné plne pochopiť charakteristiku podmienenosti utrpenia; je potrebné plne pochopiť charakteristiku muky utrpenia; je potrebné plne pochopiť charakteristiku zmeny utrpenia. Charakteristiku pôvodu je potrebné plne pochopiť; charakteristiku hromadenia pôvodu je potrebné plne pochopiť; charakteristiku zdroja pôvodu je potrebné plne pochopiť; charakteristiku pútania pôvodu je potrebné plne pochopiť; charakteristiku prekážky pôvodu je potrebné plne pochopiť. Charakteristika zániku sa má plne pochopiť; charakteristika úniku zo zániku sa má plne pochopiť; charakteristika odlúčenia od zániku sa má plne pochopiť; charakteristika nepodmienenosti zániku sa má plne pochopiť; charakteristika nesmrteľnosti zániku sa má plne pochopiť. Charakteristika cesty má byť plne pochopená; charakteristika vyvedenia z cesty má byť plne pochopená; charakteristika bytia príčinou cesty má byť plne pochopená; charakteristika videnia cesty má byť plne pochopená; charakteristika zvládnutia cesty má byť plne pochopená.“ ID152 „Charakteristika takosti má byť plne pochopená; charakteristika ne-ja má byť plne pochopená; charakteristika pravdy má byť plne pochopená; charakteristika preniknutia má byť plne pochopená; charakteristika priameho poznania má byť plne pochopená; charakteristika plného pochopenia má byť plne pochopená; charakteristika Dhammy má byť plne pochopená; charakteristika prvkov má byť plne pochopená; charakteristika toho, čo je poznané, má byť plne pochopená; charakteristika realizácie má byť plne pochopená; charakteristika kontaktu má byť plne pochopená; charakteristika porozumenia má byť plne pochopená.“ ID153 „18. Odriekanie má byť plne pochopené; neškodnosť má byť plne pochopená; vnímanie svetla má byť plne pochopené; nerozptýlenosť je potrebné plne pochopiť; určenie javov je potrebné plne pochopiť; poznanie je potrebné plne pochopiť; radosť je potrebné plne pochopiť.“ ID154 „Prvý džhána je potrebné spoznať prostredníctvom priameho poznania; druhý džhána je potrebné spoznať prostredníctvom priameho poznania; tretí džhána je potrebné spoznať prostredníctvom priameho poznania; štvrtý džhána je potrebné spoznať prostredníctvom priameho poznania. Dosiahnutie základu nekonečného priestoru je potrebné spoznať prostredníctvom priameho poznania; dosiahnutie základu nekonečného vedomia je potrebné spoznať prostredníctvom priameho poznania; dosiahnutie základu prázdnoty je potrebné spoznať prostredníctvom priameho poznania; dosiahnutie základu ani vnímania, ani nevnímania je potrebné spoznať prostredníctvom priameho poznania.“ ID155 „Rozjímanie o nestálosti je potrebné spoznať prostredníctvom priameho poznania; rozjímanie o utrpení je potrebné spoznať prostredníctvom priameho poznania; rozjímanie o ne-ja je potrebné spoznať prostredníctvom priameho poznania; rozjímanie o rozčarovaní je potrebné spoznať prostredníctvom priameho poznania; rozjímanie o bezvášnivosti je potrebné spoznať prostredníctvom priameho poznania; rozjímanie o zániku je potrebné spoznať prostredníctvom priameho poznania; rozjímanie o zriecení sa má spoznať prostredníctvom priameho poznania; rozjímanie o zničení sa má spoznať prostredníctvom priameho poznania; rozjímanie o zmiznutí sa má spoznať prostredníctvom priameho poznania; rozjímanie o zmene sa má spoznať prostredníctvom priameho poznania; rozjímanie o bezznakovom sa má spoznať prostredníctvom priameho poznania; rozjímanie o bez túžby sa má spoznať prostredníctvom priameho poznania; rozjímanie o prázdnote sa má spoznať prostredníctvom priameho poznania; vhľad do javov prostredníctvom vyššej múdrosti sa má spoznať prostredníctvom priameho poznania; poznanie a videnie vecí takých, aké skutočne sú, sa má spoznať prostredníctvom priameho poznania; rozjímanie o nebezpečenstve sa má spoznať prostredníctvom priameho poznania; rozjímanie o reflexii sa má spoznať prostredníctvom priameho poznania; rozjímanie o odvrátení sa má spoznať prostredníctvom priameho poznania.“ ID156 „19. Cesta vstupu do prúdu sa má spoznať prostredníctvom priameho poznania; dosiahnutie plodu vstupu do prúdu sa má spoznať prostredníctvom priameho poznania; cesta jednorazového návratu sa má spoznať prostredníctvom priameho poznania; dosiahnutie plodu jednorazového návratu sa má spoznať prostredníctvom priameho poznania; cesta tých, čo sa už nevracajú, sa má spoznať prostredníctvom priameho poznania; dosiahnutie plodu tých, čo sa už nevracajú, sa má spoznať prostredníctvom priameho poznania; cesta arahantstva sa má spoznať prostredníctvom priameho poznania; dosiahnutie plodu arahantstva sa má spoznať prostredníctvom priameho poznania.“ ID157 „Schopnosť viery v zmysle odhodlania je potrebné plne pochopiť; schopnosť energie v zmysle úsilia je potrebné plne pochopiť; schopnosť všímavosti v zmysle ustanovenia je potrebné plne pochopiť; schopnosť sústredenia v zmysle nepozornosť je potrebné plne pochopiť; schopnosť múdrosti v zmysle videnia je potrebné plne pochopiť. Sila viery v zmysle neochvejnosti tvárou v tvár nedostatku viery sa má plne pochopiť; sila energie v zmysle neochvejnosti tvárou v tvár lenivosti sa má plne pochopiť; sila všímavosti v zmysle neochvejnosti tvárou v tvár nepozornosti sa má plne pochopiť; sila sústredenia v zmysle neochvejnosti tvárou v tvár nepokoju má byť plne pochopená; sila múdrosti v zmysle neochvejnosti tvárou v tvár nevedomosti má byť plne pochopená. Faktor osvietenia, ktorým je všímavosť, v zmysle ustanovenia, je potrebné plne pochopiť; faktor osvietenia, ktorým je skúmanie javov, v zmysle skúmania, je potrebné plne pochopiť; faktor osvietenia, ktorým je energia, v zmysle úsilia, je potrebné plne pochopiť; faktor osvietenia, ktorým je blaženosť, v zmysle naplnenia, je potrebné plne pochopiť; faktor osvietenia, ktorým je pokoj, v zmysle upokojenia, je potrebné plne pochopiť; faktor osvietenia, ktorým je sústredenie, v zmysle nepozornosť, je potrebné plne pochopiť; faktor osvietenia, ktorým je vyrovnanosť, v zmysle reflexie, je potrebné plne pochopiť.“ ID158 „Správny názor v zmysle videnia je potrebné plne pochopiť; správny úmysel v zmysle nasmerovania na predmet je potrebné plne pochopiť; správna reč v zmysle zdržanlivosti je potrebné plne pochopiť; správne konanie v zmysle vzniku je potrebné plne pochopiť; správne živobytie v zmysle očistenia je potrebné plne pochopiť; správne úsilie v zmysle vynaloženia úsilia je potrebné plne pochopiť; správna všímavosť v zmysle ustanovenia je potrebné plne pochopiť; správna koncentrácia v zmysle nepozornosť je potrebné plne pochopiť.“ ID159 „Schopnosti v zmysle zvrchovanosti je potrebné plne pochopiť; sily v zmysle neotrasiteľnosti je potrebné plne pochopiť; faktory osvietenia v zmysle vyvedenia je potrebné plne pochopiť; cesta v zmysle príčiny je potrebné plne pochopiť; základy všímavosti v zmysle ustanovenia je potrebné plne pochopiť; správne úsilie v zmysle snaženia sa treba plne pochopiť; základy duchovnej sily v zmysle dosiahnutia treba plne pochopiť; pravdy v zmysle skutočnosti je potrebné plne pochopiť; pokoj v zmysle neporušenia sústredenia je potrebné plne pochopiť; vhľad v zmysle opakovaného rozjímania je potrebné plne pochopiť; pokoj a vhľad v zmysle jednotnej funkcie je potrebné plne pochopiť; spojenie v zmysle neprekročenia je potrebné plne pochopiť.“ ID160 „Očistenie cnosti v zmysle zdržanlivosti je potrebné plne pochopiť; očistenie mysle v zmysle neporušenia sústredenia je potrebné plne pochopiť; očistenie pohľadu v zmysle videnia je potrebné plne pochopiť; oslobodenie v zmysle uvoľnenia je potrebné plne pochopiť; pravé poznanie v zmysle preniknutia je potrebné plne pochopiť; vyslobodenie v zmysle zrieknutia sa je potrebné plne pochopiť; poznanie zničenia v zmysle vykorenenia je potrebné plne pochopiť; poznanie nevzniknutia v zmysle upokojenia je potrebné plne pochopiť.“ ID161 „20. Horlivosť v zmysle koreňa je potrebné plne pochopiť; pozornosť v zmysle vzniku je potrebné plne pochopiť; kontakt v zmysle zbiehania sa je potrebné plne pochopiť; pocit v zmysle zbiehania sa treba plne pochopiť; sústredenie v zmysle toho, že je prvoradé, treba plne pochopiť; všímavosť v zmysle zvrchovanosti treba plne pochopiť; múdrosť v zmysle toho, že je najvyššia, treba plne pochopiť; oslobodenie v zmysle toho, že je podstatou, treba plne pochopiť; Nibbána, ponorenie sa do nesmrteľnosti, v zmysle vrcholu, sa má plne pochopiť.“ ID162 „Akékoľvek javy boli plne spoznané, tie javy sú spoznané. Je to poznanie v zmysle vedomia; je to múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Tieto javy sa majú plne pochopiť‘ je načúvanie; múdrosť, ktorá to rozlišuje, je poznanie založené na počutí.“ ID163 „Koniec druhej recitácie.“ ID164 „21. Ako to, že ‚Tieto javy treba plne pochopiť‘ je načúvanie a že múdrosť, ktorá to rozlišuje, je poznanie založené na počutí?“ ID165 „Jedna dhamma sa má plne pochopiť: kontakt, ktorý je spojený s nečistotami a je predmetom pripútanosti. Dve dhammá je potrebné plne pochopiť: meno a forma. Tri dhammá je potrebné plne pochopiť: tri pocity. Štyri dhammá je potrebné plne pochopiť: štyri živiny. Päť dhammá je potrebné plne pochopiť: päť zoskupení pripútanosti. Šesť dhammá je potrebné plne pochopiť: šesť vnútorných zmyslových základov. Sedem dhammá je potrebné plne pochopiť: sedem stavov vedomia. Osem dhamm je potrebné plne pochopiť: osem svetských podmienok. Deväť dhamm je potrebné plne pochopiť: deväť príbytkov bytostí. Desať dhamm je potrebné plne pochopiť: desať zmyslových základov.“ ID166 „„Mnísi, všetko je potrebné plne pochopiť. A čo, mnísi, je to všetko, čo je potrebné plne pochopiť? Oko, mnísi, treba úplne pochopiť; formy treba úplne pochopiť; očné vedomie treba úplne pochopiť; očný kontakt treba úplne pochopiť; a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká s očný kontaktom ako podmienkou – príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten treba úplne pochopiť. Ucho je potrebné plne pochopiť; zvuky je potrebné plne pochopiť… Nos je potrebné plne pochopiť; vône je potrebné plne pochopiť… Jazyk je potrebné plne pochopiť; chute je potrebné plne pochopiť… Telo je potrebné plne pochopiť; hmatateľné objekty je potrebné plne pochopiť… Myseľ je potrebné plne pochopiť; mentálne javy je potrebné plne pochopiť; vedomie mysle je potrebné plne pochopiť; kontakt mysle je potrebné plne pochopiť; a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká na základe kontaktu mysle – príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten je potrebné plne pochopiť. Forma má byť úplne pochopená… pocit má byť úplne pochopený… vnímanie má byť úplne pochopené… formácie majú byť úplne pochopené… vedomie má byť úplne pochopené… oko má byť úplne pochopené… starnutie a smrť majú byť úplne pochopené… Nibbána, ktorá sa ponára do Nesmrteľného, má byť úplne pochopená ako vyvrcholenie. Akékoľvek dhammy sa človek snaží dosiahnuť, práve tie dhammy sú dosiahnuté. Tak sú tieto dhammy nielen plne pochopené, ale aj uskutočnené.“ ID167 „22. Ten, kto sa snaží dosiahnuť džhánu, dosiahne džhánu. Tak je táto Dhamma nielen plne pochopená, ale aj preskúmaná. Ten, kto sa usiluje dosiahnuť ne-zlomyseľnosť, dosiahne ne-zlomyseľnosť. Tak je táto Dhamma plne pochopená aj preskúmaná. Ten, kto sa usiluje dosiahnuť vnímanie svetla, dosiahne vnímanie svetla. Tak je táto Dhamma plne pochopená aj preskúmaná. Ten, kto sa usiluje dosiahnuť ne-rozptýlenosť, dosiahne ne-rozptýlenosť. Tak je táto Dhamma plne pochopená aj preskúmaná. Ten, kto sa usiluje dosiahnuť analýzu javov, dosiahne analýzu javov. Tak je táto Dhamma plne pochopená aj preskúmaná. Ten, kto sa usiluje dosiahnuť poznanie, dosiahne poznanie. Tak je táto Dhamma plne pochopená aj preskúmaná. Ten, kto sa usiluje dosiahnuť radosť, dosiahne radosť. Tak je táto Dhamma plne pochopená aj preskúmaná.“ ID168 „Ten, kto sa usiluje dosiahnuť prvú džhánu, dosiahne prvú džhánu. Tak je táto Dhamma plne pochopená aj stanovená. Ten, kto sa usiluje dosiahnuť druhú džhánu… tretiu džhánu… štvrtú džhánu, dosiahne štvrtú džhánu. Tak je táto Dhamma plne pochopená aj stanovená. Ten, kto sa usiluje dosiahnuť dosiahnutie základu nekonečnosti priestoru, dosiahne dosiahnutie základu nekonečnosti priestoru. Tak je táto Dhamma plne pochopená aj stanovená. Ten, kto sa usiluje dosiahnuť dosiahnutie základu nekonečnosti vedomia, dosiahne dosiahnutie základu nekonečnosti vedomia. Tak je táto Dhamma plne pochopená aj stanovená. Ten, kto sa usiluje dosiahnuť úroveň základu ničoty, dosiahne úroveň základu ničoty. Tak je táto Dhamma plne pochopená aj stanovená. Ten, kto sa usiluje dosiahnuť úroveň základu ani vnímania, ani nevnímania, dosiahne úroveň základu ani vnímania, ani nevnímania. Tak je táto Dhamma plne pochopená aj stanovená.“ ID169 „Ten, kto sa usiluje dosiahnuť rozjímanie o pominuteľnosti, dosiahne rozjímanie o pominuteľnosti. Tak je táto Dhamma plne pochopená aj posúdená. Ten, kto sa usiluje dosiahnuť rozjímanie o utrpení, dosiahne rozjímanie o utrpení. Tak je táto Dhamma plne pochopená aj posúdená. Ten, kto sa usiluje dosiahnuť rozjímanie o ne-ja, dosiahne rozjímanie o ne-ja. Tým je táto Dhamma plne pochopená aj posúdená. Ten, kto sa usiluje dosiahnuť rozjímanie o znechutení, dosiahne rozjímanie o znechutení. Tým je táto Dhamma plne pochopená aj posúdená. Ten, kto sa usiluje dosiahnuť rozjímanie o bezvášnivosti, dosiahne rozjímanie o bezvášnivosti. Tým je táto Dhamma plne pochopená aj posúdená. Ten, kto sa usiluje dosiahnuť kontempláciu zániku, dosiahne kontempláciu zániku. Tak je táto Dhamma plne pochopená aj posúdená. Ten, kto sa usiluje dosiahnuť kontempláciu vzdania sa, dosiahne kontempláciu vzdania sa. Tak je táto Dhamma plne pochopená aj posúdená. Ten, kto sa usiluje dosiahnuť kontempláciu zničenia, dosiahne kontempláciu zničenia. Tak je táto Dhamma plne pochopená aj posúdená. Ten, kto sa usiluje dosiahnuť kontempláciu zmiznutia, dosiahne kontempláciu zmiznutia. Tak je táto Dhamma plne pochopená aj posúdená. Ten, kto sa usiluje dosiahnuť kontempláciu zmeny, dosiahne kontempláciu zmeny. Tak je táto Dhamma plne pochopená aj posúdená. Ten, kto sa usiluje dosiahnuť kontempláciu bez znakov, dosiahne kontempláciu bez znakov. Tak je táto Dhamma plne pochopená aj posúdená. Ten, kto sa usiluje dosiahnuť kontempláciu bez túžby, dosiahne kontempláciu bez túžby. Tak je táto Dhamma plne pochopená aj posúdená. Ten, kto sa usiluje dosiahnuť kontempláciu prázdnoty, dosiahne kontempláciu prázdnoty. Tým je táto Dhamma plne pochopená aj posúdená.“ ID170 „Ten, kto sa usiluje dosiahnuť vhľad do javov prostredníctvom vyššej múdrosti, dosiahne vhľad do javov prostredníctvom vyššej múdrosti. Tým je táto Dhamma plne pochopená aj stanovená. Ten, kto sa usiluje dosiahnuť poznanie a videnie vecí takých, aké skutočne sú, dosiahne poznanie a videnie vecí takých, aké skutočne sú. Tým je táto Dhamma plne pochopená aj stanovená. Ten, kto sa usiluje dosiahnuť rozjímanie o nebezpečenstve, dosiahne rozjímanie o nebezpečenstve. Tak je táto Dhamma plne pochopená aj stanovená. Ten, kto sa usiluje dosiahnuť rozjímanie o reflexii, dosiahne rozjímanie o reflexii. Tak je táto Dhamma plne pochopená aj stanovená. Ten, kto sa usiluje dosiahnuť rozjímanie o odvrátení sa, dosiahne rozjímanie o odvrátení sa. Tak je táto Dhamma plne pochopená aj stanovená.“ ID171 „Ten, kto sa usiluje dosiahnuť cestu vstupu do prúdu, dosiahne cestu vstupu do prúdu. Tak je táto Dhamma plne pochopená aj ustanovená. Ten, kto sa usiluje dosiahnuť cestu jednorazového návratu, dosiahne cestu jednorazového návratu. Tak je táto Dhamma plne pochopená aj ustanovená. Pre toho, kto sa usiluje dosiahnuť cestu nenávratu, je dosiahnutá cesta nenávratu. Tak je táto Dhamma plne pochopená aj ustanovená. Pre toho, kto sa usiluje dosiahnuť cestu arahantstva, je dosiahnutá cesta arahantstva. Tak je táto Dhamma plne pochopená aj ustanovená.“ ID172 „Akékoľvek javy sa človek snaží dosiahnuť, práve tie javy dosiahne. Tieto javy sú teda plne pochopené aj určené. To je poznanie v zmysle vedomia, múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Tieto javy treba plne pochopiť‘ – to je pozorné načúvanie; múdrosť, ktorá to rozlišuje, je poznanie založené na učení sa.“ ID173 „23. Ako je [učenie] ‚Tieto dhammy treba opustiť‘ pozorným načúvaním? Ako je múdrosť, ktorá to chápe, poznaním založeným na počutí?“ ID174 „Jednu dhammu treba opustiť: domýšľavosť ‚Ja som‘. Dve dhammy treba opustiť: nevedomosť a túžbu po existencii. Tri dhammy treba opustiť: tri túžby. Štyri dhammy treba opustiť: štyri záplavy. Päť dhammov treba opustiť: päť prekážok. Šesť dhammov treba opustiť: šesť telies túžby. Sedem dhammov treba opustiť: sedem základných sklonov. Osem dhammov treba opustiť: osem nesprávností. Deväť dhamm je potrebné opustiť: deväť vecí zakorenených v túžbe. Desať dhamm je potrebné opustiť: desať nesprávností.“ ID175 „24. Dve formy opustenia: opustenie odrezaním a opustenie upokojením. Opustenie odrezaním nastáva u toho, kto rozvíja nadsvetskú cestu vedúcu k vyčerpaniu; opustenie upokojením nastáva v okamihu dosiahnutia plodu. Tri druhy opustenia: odriekanie je únik od zmyslových pôžitkov; bezformové dosiahnutie je únik od foriem; a pre všetko, čo vzniklo, je podmienené a závisle vzniklo, je zánik únikom z toho. Pre toho, kto dosiahol odriekanie, sú zmyslové pôžitky opustené aj zanechané. Pre toho, kto dosiahol bezformové dosiahnutie, sú formy opustené aj zanechané. Pre toho, kto dosiahol zánik, sú formácie opustené aj vzdané. Štyri opustenia: človek opúšťa tým, že prenikne k plnému pochopeniu pravdy o utrpení; človek opúšťa tým, že prenikne k opusteniu pravdy o pôvode; človek opúšťa tým, že prenikne k uvedomeniu si pravdy o zániku; človek opúšťa tým, že prenikne k rozvoju pravdy o ceste. Päť druhov opustenia: opustenie potlačením, dočasné opustenie, opustenie odrezaním, opustenie upokojením a opustenie únikom. Opustenie potlačením prekážok nastáva u toho, kto rozvíja prvú džhánu; dočasné opustenie nesprávnych názorov nastáva u toho, kto rozvíja sústredenie, ktoré sa podieľa na rozčarovaní; opustenie odrezaním nastáva u toho, kto rozvíja nadsvetskú cestu vedúcu k vyčerpaniu; opustenie upokojením nastáva v okamihu dosiahnutia plodu; opustenie únikom je zánik, Nibbána.“ ID176 „Mnísi, všetko sa má opustiť. A čo, mnísi, je to všetko, čo sa má opustiť? Oko, mnísi, treba opustiť; formy treba opustiť; očné vedomie treba opustiť; očný kontakt treba opustiť; a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený očným kontaktom – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten treba opustiť. Ucho treba opustiť; zvuky treba opustiť… Nos treba opustiť; vône treba opustiť… Jazyk je potrebné opustiť; chute je potrebné opustiť… Telo je potrebné opustiť; hmatateľné objekty je potrebné opustiť… Myseľ je potrebné opustiť; mentálne javy je potrebné opustiť… vedomie mysle je potrebné opustiť… kontakt mysle je potrebné opustiť; a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom mysle – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten je potrebné opustiť. Keď človek vidí formu, opúšťa ju. Keď vidí pocit, opúšťa ho. Keď vidí vnímanie, opúšťa ho. Keď vidí formácie, opúšťa ich. Keď vidí vedomie, opúšťa ho. Oko… starnutie a smrť… človek opúšťa tým, že vidí Nibbānu, ktorá je vstupom do Nesmrteľného, ako konečný koniec. Akékoľvek javy boli opustené, tie javy boli zanechané. To je poznanie v zmysle vedomia, múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Tieto javy treba opustiť‘ – to je načúvanie; múdrosť, ktorá to rozlišuje, je poznanie zrodené zo sluchu.“ ID177 „Tretia recitačná časť.“ ID178 „25. Ako to, že ‚Tieto javy treba rozvíjať‘ je načúvanie a múdrosť, ktorá to rozlišuje, je poznanie zrodené zo sluchu?“ ID179 „Jedna vec sa má rozvíjať: všímavosť zameraná na telo sprevádzaná potešením. Dve veci sa majú rozvíjať: pokoj a vhľad. Tri veci sa majú rozvíjať: tri druhy sústredenia. Štyri veci sa majú rozvíjať: štyri základy všímavosti. Päť vecí sa má rozvíjať: sústredenie s piatimi zložkami. Šesť vecí sa má rozvíjať: šesť základov spomienky. Sedem vecí treba rozvíjať: sedem faktorov osvietenia. Osem vecí treba rozvíjať: Ušľachtilú osemčlennú cestu. Deväť vecí treba rozvíjať: deväť faktorov úsilia o očistenie. Desať vecí treba rozvíjať: desať základov kasiṇa.“ ID180 „26. Dva druhy rozvoja: svetský rozvoj a nadsvetský rozvoj. Tri druhy rozvíjania: rozvíjanie blahodárnych stavov týkajúcich sa sféry formy, rozvíjanie blahodárnych stavov týkajúcich sa sféry bez formy a rozvíjanie nezahrnutých blahodárnych stavov. Rozvíjanie blahodárnych stavov týkajúcich sa sféry formy môže byť nižšie, stredné alebo vyššie. Rozvíjanie blahodárnych stavov týkajúcich sa sféry bez formy môže byť nižšie, stredné alebo vyššie. Rozvíjanie nezahrnutých blahodárnych stavov je vyššie.“ ID181 „27. Štyri druhy rozvoja: človek sa rozvíja preniknutím do plného pochopenia pravdy o utrpení; človek sa rozvíja preniknutím do opustenia pravdy o pôvode; človek sa rozvíja preniknutím do uvedomenia si pravdy o zániku; človek sa rozvíja preniknutím do rozvoja pravdy o ceste. Toto sú štyri druhy rozvoja.“ ID182 „Existujú ďalšie štyri druhy rozvoja: rozvoj ako hľadanie, rozvoj ako dosiahnutie, rozvoj ako jediná funkcia a rozvoj ako kultivácia. Čo je rozvoj ako hľadanie? To, že u všetkých, ktorí dosahujú sústredenie, majú stavy, ktoré v ňom vznikli, jedinú funkciu – to je rozvoj ako hľadanie. Čo je rozvoj ako dosiahnutie? To, že u všetkých, ktorí dosiahli sústredenie, sa stavy, ktoré v ňom vznikli, navzájom neprevažujú – to je rozvoj ako dosiahnutie. Čo je rozvoj ako jediná funkcia? Keď človek rozvíja schopnosť viery v zmysle odhodlania, prostredníctvom schopnosti viery sa štyri schopnosti stávajú jedinou funkciou – to je rozvoj v zmysle toho, že schopnosti majú jedinú funkciu. Keď človek rozvíja schopnosť energie v zmysle úsilia, prostredníctvom schopnosti energie sa štyri schopnosti stávajú jednotnou funkciou – to je rozvoj v zmysle toho, že schopnosti majú jednotnú funkciu. Keď človek rozvíja schopnosť všímavosti v zmysle ustálenia, prostredníctvom schopnosti všímavosti sa štyri schopnosti stávajú jednotnou funkciou – to je rozvoj v zmysle toho, že schopnosti majú jednotnú funkciu. Keď niekto rozvíja schopnosť sústredenia v zmysle neporušiteľnosti, prostredníctvom schopnosti sústredenia sa štyri schopnosti stávajú jednotnou funkciou – to je rozvoj v zmysle, že schopnosti majú jednotnú funkciu. Keď niekto rozvíja schopnosť múdrosti v zmysle videnia, prostredníctvom schopnosti múdrosti sa štyri schopnosti stávajú jednotnou funkciou – to je rozvoj v zmysle, že schopnosti majú jednotnú funkciu.“ ID183 „Keď niekto rozvíja silu viery v zmysle neochvejnosti voči nedostatku viery, prostredníctvom sily viery sa štyri sily stávajú jednotnou funkciou – to je rozvoj v zmysle jednotnej funkcie síl. Keď človek rozvíja silu energie v zmysle neochvejnosti voči lenivosti, prostredníctvom sily energie sa štyri sily stávajú jednotnou funkciou – to je rozvoj v zmysle toho, že sily majú jednotnú funkciu. Keď človek rozvíja silu všímavosti v zmysle neochvejnosti voči nedbanlivosti, prostredníctvom sily všímavosti sa štyri sily stávajú jednotnou funkciou – to je rozvoj v zmysle toho, že sily majú jednotnú funkciu. Keď niekto rozvíja silu sústredenia v tom zmysle, že ho nezneistí nepokoj, prostredníctvom sily sústredenia sa štyri sily zjednotia do jednej funkcie – to je rozvoj v tom zmysle, že sily majú jednu funkciu. Keď niekto rozvíja silu múdrosti v tom zmysle, že ho nezneistí nevedomosť, prostredníctvom sily múdrosti sa štyri sily zjednotia do jednej funkcie – to je rozvoj v tom zmysle, že sily majú jednu funkciu.“ ID184 „Pre toho, kto rozvíja faktor osvietenia – všímavosť v zmysle prítomnosti, sa šesť faktorov osvietenia zjednotí vo svojej funkcii prostredníctvom sily faktora osvietenia – všímavosti – toto je rozvoj faktorov osvietenia v zmysle ich zjednotenej funkcie. Pre toho, kto rozvíja faktor osvietenia skúmania javov v zmysle skúmania, sa šesť faktorov osvietenia zjednotí vo svojej funkcii prostredníctvom sily faktora osvietenia skúmania javov – toto je rozvoj faktorov osvietenia v zmysle ich zjednotenej funkcie. Pre toho, kto rozvíja faktor osvietenia energie v zmysle úsilia, sa šesť faktorov osvietenia zjednocuje vo svojej funkcii silou faktora osvietenia energie – toto je rozvoj faktorov osvietenia v zmysle ich zjednotenej funkcie. Pre toho, kto rozvíja faktor osvietenia „vzrušenie“ v zmysle prenikania, sa šesť faktorov osvietenia zjednotí vo svojej funkcii silou faktora osvietenia „vzrušenie“ – toto je rozvoj faktorov osvietenia v zmysle ich zjednotenej funkcie. Pre toho, kto rozvíja faktor osvietenia pokoja v zmysle pokoja, sa šesť faktorov osvietenia zjednocuje vo svojej funkcii silou faktora osvietenia pokoja – toto je rozvoj faktorov osvietenia v zmysle ich zjednotenej funkcie. Pre toho, kto rozvíja faktor osvietenia sústredenia v zmysle neporušenosti, sa šesť faktorov osvietenia zjednocuje vo svojej funkcii silou faktora osvietenia sústredenia – toto je rozvoj faktorov osvietenia v zmysle ich zjednotenej funkcie. Pre toho, kto rozvíja faktor osvietenia vyrovnanosti v zmysle reflexie, sa šesť faktorov osvietenia zjednocuje vo svojej funkcii silou faktora osvietenia vyrovnanosti – toto je rozvoj faktorov osvietenia v zmysle ich zjednotenej funkcie.“ ID185 „Pre toho, kto rozvíja správny pohľad prostredníctvom videnia, sa sedem faktorov cesty zjednotí vo svojej funkcii prostredníctvom správneho pohľadu – to je rozvoj prostredníctvom zjednotenej funkcie faktorov cesty. Pre toho, kto rozvíja správny úmysel prostredníctvom uplatňovania, sa sedem faktorov cesty zjednotí vo svojej funkcii prostredníctvom správneho úmyslu – to je rozvoj prostredníctvom zjednotenej funkcie faktorov cesty. Pre toho, kto rozvíja správnu reč prostredníctvom zahrnutia, sa sedem faktorov cesty zjednotí vo svojej funkcii prostredníctvom správnej reči – toto je rozvoj prostredníctvom zjednotenej funkcie faktorov cesty. Pre toho, kto rozvíja správne konanie prostredníctvom vznikania, sa sedem faktorov cesty zjednotí vo svojej funkcii prostredníctvom správneho konania – toto je rozvoj prostredníctvom zjednotenej funkcie faktorov cesty. Pre toho, kto rozvíja správne živobytie prostredníctvom očisťovania, sa sedem faktorov cesty zjednotí vo svojej funkcii prostredníctvom správneho živobytia – to je rozvoj prostredníctvom zjednotenej funkcie faktorov cesty. Pre toho, kto rozvíja správne úsilie prostredníctvom vynakladania úsilia, sa sedem faktorov cesty zjednotí vo svojej funkcii prostredníctvom správneho úsilia – to je rozvoj prostredníctvom zjednotenej funkcie faktorov cesty. Pre toho, kto rozvíja správnu všímavosť prostredníctvom upevňovania, sa sedem faktorov cesty zjednotí vo svojej funkcii prostredníctvom správnej všímavosti – to je rozvoj prostredníctvom zjednotenej funkcie faktorov cesty. Pre toho, kto rozvíja správnu koncentráciu prostredníctvom nepozornosť, sa sedem faktorov cesty zjednotí vo svojej funkcii prostredníctvom správnej koncentrácie – to je rozvoj prostredníctvom zjednotenej funkcie faktorov cesty. To je rozvoj zjednotenej funkcie.“ ID186 „Čo je rozvoj prostredníctvom opakovaného cvičenia? Tu mních cvičí opakovane ráno, cvičí opakovane na poludnie, cvičí opakovane večer, cvičí opakovane pred jedlom, cvičí opakovane po jedle, cvičí opakovane v prvej nočnej stráži, cvičí opakovane v strednej nočnej stráži, cvičí opakovane v poslednej nočnej stráži, cvičí opakovane v noci, cvičí opakovane počas dňa, opakovane cvičí vo dne aj v noci, opakovane cvičí v temnej polovici mesiaca, opakovane cvičí v jasnej polovici mesiaca, opakovane cvičí v období dažďov, opakovane cvičí v zime, opakovane cvičí v lete, opakovane cvičí v ranom období života, opakovane cvičí v strednom období života, opakovane cvičí v neskoršom období života – to je rozvoj prostredníctvom opakovaného cvičenia. Toto sú štyri druhy rozvoja.“ ID187 „28. Existujú tiež štyri druhy rozvoja: rozvoj v zmysle neprekračovania stavov, ktoré v ňom vznikli; rozvoj v zmysle jednotnej funkcie schopností; rozvoj v zmysle uplatňovania energie, ktorá k tomu vedie; a rozvoj v zmysle opakovaného cvičenia. Ako prebieha rozvoj v zmysle neprekrývania sa stavov, ktoré v ňom vznikli? Pre toho, kto sa vzdá zmyslových túžob, sa stavy, ktoré vznikli silou džhány, navzájom neprekrývajú – toto je teda rozvoj v zmysle neprekrývania sa stavov, ktoré v ňom vznikli. Pre toho, kto sa vzdá nepriateľstva, sa stavy, ktoré vznikli silou ne-nepriateľstva, navzájom neprekrývajú – toto je teda rozvoj v zmysle neprekrývania sa stavov, ktoré v ňom vznikli. Pre toho, kto sa zbaví lenivosti a otupenosti, sa stavy, ktoré vznikli silou vnímania svetla, navzájom neprekrývajú – toto je teda rozvoj v zmysle neprekrývania sa stavov, ktoré v nich vznikli. Pre toho, kto sa zbaví nepokoja, sa stavy, ktoré vznikli silou nepozornosti, navzájom neprekrývajú – toto je teda rozvoj v zmysle neprekrývania sa stavov, ktoré v ňom vznikli. Pre toho, kto sa zbaví pochybností, sa stavy, ktoré vznikli silou rozlišovania javov, navzájom neprekrývajú – toto je teda rozvoj v zmysle neprekrývania sa stavov, ktoré v ňom vznikli. Pre toho, kto sa zbaví nevedomosti, sa stavy, ktoré vznikli silou poznania, navzájom neprekrývajú – toto je teda rozvoj v zmysle neprekrývania sa stavov, ktoré v ňom vznikli. Pre toho, kto sa zbaví nespokojnosti, sa stavy, ktoré vznikli silou radosti, navzájom neprekrývajú – toto je teda rozvoj v zmysle neprekrývania sa stavov, ktoré v ňom vznikli. Pre toho, kto sa zbaví prekážok, sa stavy, ktoré vznikli silou prvého džhány, navzájom neprekrývajú – toto je teda rozvoj v zmysle neprekrývania sa stavov, ktoré v ňom vznikli. Pre toho, kto sa zbaví sústredeného a trvalej myšlienky, sa stavy, ktoré vznikli silou druhého džhána, navzájom neprekrývajú – toto je teda rozvoj v zmysle neprekrývania sa stavov, ktoré v ňom vznikli. Pre toho, kto sa vzdá blaženosti, sa stavy, ktoré vznikli silou tretieho džhánu, navzájom neprekrývajú – toto je teda rozvoj v zmysle neprekrývania sa stavov, ktoré v ňom vznikli. Pre toho, kto sa vzdá rozkoše a bolesti, sa stavy, ktoré vznikli silou štvrtého džhány, navzájom neprekrývajú – toto je teda rozvoj v zmysle neprekrývania sa stavov, ktoré v ňom vznikli.“ ID188 „Pre toho, kto sa vzdá vnímania formy, vnímania odporu a vnímania rozmanitosti, sa stavy, ktoré vznikajú na základe dosiahnutia základu nekonečného priestoru, navzájom neprekrývajú – toto je rozvoj v zmysle neprekrývania sa stavov, ktoré v ňom vznikli. Pre toho, kto sa vzdá vnímania základu nekonečného priestoru, sa stavy, ktoré vznikajú vďaka dosiahnutiu základu nekonečného vedomia, navzájom neprekrývajú – toto je rozvoj v zmysle neprekrývania sa stavov, ktoré v ňom vznikli. Pre toho, kto opustí vnímanie základu nekonečného vedomia, sa stavy, ktoré vznikajú na základe dosiahnutia základu neexistencie, navzájom neprekrývajú – to je rozvoj v zmysle neprekrývania sa stavov, ktoré v ňom vznikli. Pre toho, kto opustí vnímanie základu ničoty, sa stavy, ktoré vznikajú na základe dosiahnutia základu ani-vnímania-ani-nevnímania, navzájom neprekrývajú – to je rozvoj v zmysle neprekrývania sa stavov, ktoré v ňom vznikli.“ ID189 „Keď niekto opustí vnímanie trvalosti, stavy, ktoré vznikajú prostredníctvom rozjímania o nestálosti, sa navzájom neprekrývajú – v tom je rozvoj v zmysle neprekrývania sa vzniknutých stavov. Keď človek opustí vnímanie rozkoše, stavy, ktoré vznikajú prostredníctvom rozjímania o utrpení, sa navzájom neprekrývajú – v tom je rozvoj v zmysle neprekrývania sa vzniknutých stavov. Keď človek opustí vnímanie ja, stavy, ktoré vznikajú prostredníctvom rozjímania o ne-ja, sa navzájom neprekrývajú – v tom je rozvoj v zmysle neprekrývania sa vzniknutých stavov. Keď sa človek vzdá rozkoše, stavy, ktoré vznikajú prostredníctvom rozjímania o rozčarovaní, sa navzájom neprekrývajú – v tom je rozvoj v zmysle neprekrývania sa vzniknutých stavov. Keď sa človek vzdá žiadosti, stavy, ktoré vznikajú prostredníctvom rozjímania o nezaujatosti, sa navzájom neprekrývajú – v tom je rozvoj v zmysle neprekrývania sa vzniknutých stavov. Keď sa človek vzdá pôvodu, stavy, ktoré vznikajú prostredníctvom rozjímania o zániku, sa navzájom neprekrývajú – v tom je rozvoj v zmysle neprekrývania sa vzniknutých stavov. Keď sa človek vzdá uchopovania, stavy, ktoré vznikajú prostredníctvom rozjímania o zrieknutí sa, sa navzájom neprekrývajú – v tom je rozvoj v zmysle neprekrývania sa vzniknutých stavov. Keď človek opustí vnímanie kompaktnosti, stavy, ktoré vznikajú prostredníctvom rozjímania o zničení, sa navzájom neprekrývajú – v tom je rozvoj v zmysle neprekrývania sa vzniknutých stavov. Keď človek opustí usilovanie, stavy, ktoré vznikajú prostredníctvom rozjímania o zmiznutí, sa navzájom neprekrývajú – v tom je rozvoj v zmysle neprekrývania sa vzniknutých stavov. Keď človek opustí vnímanie stability, stavy, ktoré vznikajú prostredníctvom rozjímania o zmene, sa navzájom neprekrývajú – v tom je vývoj v zmysle neprekrývania sa vzniknutých stavov. Keď človek opustí znak, stavy, ktoré vznikajú prostredníctvom rozjímania o bezznakovom, sa navzájom neprekrývajú – v tom je vývoj v zmysle neprekrývania sa vzniknutých stavov. Keď človek opustí túžbu, stavy, ktoré vznikajú prostredníctvom kontemplácie bez túžby, sa navzájom neprekrývajú – v tom je rozvoj v zmysle neprekrývania sa vzniknutých stavov. Keď človek opustí lipnutie, stavy, ktoré vznikajú prostredníctvom kontemplácie prázdnoty, sa navzájom neprekrývajú – v tom je rozvoj v zmysle neprekrývania sa vzniknutých stavov. Keď človek opustí lipnutie na uchopovaní podstaty, stavy, ktoré vznikajú prostredníctvom vhľadu do javov s vyššou múdrosťou, sa navzájom neprekrývajú – v tom je rozvoj v zmysle neprekrývania sa vzniknutých stavov. Keď sa človek zbaví pripútanosti vyplývajúcej z klamu, stavy, ktoré vznikajú prostredníctvom poznania a videnia vecí takých, aké sa stali, sa navzájom neprekrývajú – v tom je rozvoj v zmysle neprekrývania sa vzniknutých stavov. Keď človek opustí lipnutie na pripútanostiach, stavy, ktoré vznikajú prostredníctvom rozjímania o nebezpečenstve, sa navzájom neprekrývajú – v tom je rozvoj v zmysle neprekrývania sa vzniknutých stavov. Keď človek opustí neprehlbovanie, stavy, ktoré vznikajú prostredníctvom rozjímania o prehlbovaní, sa navzájom neprekrývajú – v tom je rozvoj v zmysle neprekrývania sa vzniknutých stavov. Keď sa človek zbaví pripútanosti k pútam, stavy, ktoré vznikajú prostredníctvom rozjímania o odvrátení sa, sa navzájom neprekrývajú – v tom je rozvoj v zmysle neprekrývania sa vzniknutých stavov.“ ID190 „Pre toho, kto sa zbaví znečistení spojených s názormi prostredníctvom cesty vstupu do prúdu, stavy, ktoré vznikli, sa navzájom neprekrývajú – teda rozvoj je v zmysle neprekrývania sa stavov, ktoré v tom vznikli. Pre toho, kto sa zbaví hrubých nečistôt prostredníctvom cesty raz-návratníka, stavy, ktoré vznikli, sa navzájom neprekrývajú – teda rozvoj je v zmysle neprekrývania sa stavov, ktoré v tom vznikli. Pre toho, kto sa zbaví sprievodných nečistôt prostredníctvom cesty toho, kto sa už nevráti, stavy, ktoré vznikli, sa navzájom neprekrývajú – rozvoj je teda v zmysle neprekrývania sa stavov, ktoré v ňom vznikli. Pre toho, kto sa zbaví všetkých nečistôt prostredníctvom cesty arahantstva, stavy, ktoré vznikli, sa navzájom neprekrývajú – teda rozvoj je v zmysle neprekrývania sa stavov, ktoré v ňom vznikli. Takýmto spôsobom je rozvoj v zmysle neprekrývania sa stavov, ktoré vznikli v týchto príslušných prípadoch.“ ID191 „Ako prebieha rozvoj v zmysle jednotnej funkcie schopností? Pre toho, kto sa zbaví zmyslovej túžby, prostredníctvom odriekania nadobúdajú päť schopností jednotnú funkciu – toto je teda rozvoj v zmysle jednotnej funkcie schopností. Pre toho, kto sa vzdá nepriateľstva, prostredníctvom ne-nepriateľstva nadobúdajú päť zmyslových schopností jedinú funkciu – toto je teda rozvoj v zmysle toho, že zmyslové schopnosti majú jedinú funkciu… a tak ďalej… Pre toho, kto sa vzdá všetkých znečistení, prostredníctvom cesty arahantstva nadobúdajú päť zmyslových schopností jedinú funkciu – toto je teda rozvoj v zmysle toho, že zmyslové schopnosti majú jedinú funkciu. Týmto spôsobom dochádza k rozvoju v zmysle toho, že schopnosti majú jedinú funkciu.“ ID192 „Ako dochádza k rozvoju v zmysle prenášania energie, ktorá k tomu vedie? Pre toho, kto sa zbaví zmyslovej túžby, prostredníctvom odriekania prenáša energiu – toto je teda rozvoj v zmysle prenášania energie, ktorá k tomu vedie. Ten, kto sa vzdá nepriateľstva, prostredníctvom ne-nepriateľstva prenáša energiu – toto je teda rozvoj v zmysle prenášania energie, ktorá k tomu vedie… a tak ďalej… Ten, kto sa vzdá všetkých znečistení, prostredníctvom cesty arahantstva prenáša energiu – toto je teda rozvoj v zmysle prenášania energie, ktorá k tomu vedie. Týmto spôsobom dochádza k rozvoju v zmysle prenášania energie, ktorá k tomu vedie.“ ID193 „Ako prebieha rozvoj v zmysle kultivácie? Zrieknutím sa zmyslových túžob človek kultivuje odriekanie – to je rozvoj v zmysle kultivácie. Zrieknutím sa nepriateľstva človek kultivuje ne-nepriateľstvo – to je rozvoj v zmysle kultivácie… a tak ďalej… Zrieknutím sa všetkých znečistení človek kultivuje cestu k arahantstvu – to je rozvoj v zmysle kultivácie. Týmto spôsobom dochádza k rozvoju v zmysle kultivácie.“ ID194 „Toto sú štyri druhy rozvoja: Keď človek vníma formu, rozvíja sa. Keď vníma pocit, rozvíja sa. Keď vníma vnímanie, rozvíja sa. Keď vníma formácie, rozvíja sa. Keď vníma vedomie, rozvíja sa. Keď vníma oko… a tak ďalej… starnutie a smrť… a tak ďalej… keď vníma Nibbānu, vstup do Nesmrteľného v zmysle konečného konca, rozvíja sa. Akékoľvek stavy sú rozvinuté, tieto stavy nadobúdajú jedinú podstatu. To je vedomosť v zmysle poznania a múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚„Tieto stavy sa majú rozvíjať“ – to je načúvanie; múdrosť, ktorá to rozlišuje, je vedomosť založená na učení sa.““ ID195 „Štvrtá recitačná časť.“ ID196 „29. Ako to, že ‚Tieto stavy sa majú realizovať‘ je načúvanie a múdrosť, ktorá to rozlišuje, je poznanie založené na učení?“ ID197 „Jeden stav sa má realizovať: neotrasiteľné oslobodenie mysle. Dva stavy sa majú realizovať: pravé poznanie a oslobodenie. Tri stavy sa majú realizovať: tri pravé poznania. Štyri stavy sa majú realizovať: štyri plody asketického života. Päť stavov sa má dosiahnuť: päť zložiek Dhammy. Šesť stavov sa má dosiahnuť: šesť priamych poznaní. Sedem stavov sa má dosiahnuť: sedem schopností toho, kto zničil nečistoty. Osem stavov sa má dosiahnuť: osem oslobodenia. Deväť stavov sa má dosiahnuť: deväť postupných zánikov. Desať stavov sa má dosiahnuť: desať vlastností toho, kto prekročil cvičenie.“ ID198 „Mnísi, všetko sa má priamo realizovať. A čo, mnísi, je to všetko, čo treba priamo realizovať? Oko, mnísi, treba priamo realizovať; formy treba priamo realizovať; očné vedomie treba priamo realizovať; očný kontakt treba priamo realizovať; a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený očným kontaktom – príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten treba priamo realizovať. Ucho je potrebné priamo realizovať; zvuky je potrebné priamo realizovať… Nos je potrebné priamo realizovať; vône je potrebné priamo realizovať… Jazyk sa má priamo uvedomiť; chute sa majú priamo uvedomiť… Telo sa má priamo uvedomiť; hmatateľné objekty sa majú priamo uvedomiť… Myseľ sa má priamo uvedomiť; mentálne javy sa majú priamo uvedomiť; vedomie mysle sa má priamo uvedomiť; kontakt mysle sa má priamo uvedomiť; a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom mysle – príjemný, nepríjemný alebo ani príjemný, ani nepríjemný – aj ten sa má priamo uvedomiť. Človek priamo uvedomuje videním formy; človek priamo uvedomuje videním pocitu; človek priamo uvedomuje videním vnímania; človek priamo uvedomuje videním formácií; človek priamo uvedomuje videním vedomia. Človek priamo uvedomuje videním oka… starnutia a smrti… človek priamo uvedomuje videním Nibbány, ponorenia sa do Nesmrteľného, v zmysle konečného konca. Akékoľvek javy sú priamo uvedomené, s tými javmi sa nadväzuje kontakt. To je poznanie v zmysle toho, čo je známe, múdrosť v zmysle dôkladného pochopenia. Preto sa hovorí: ‚Naslúchanie je učenie: „Tieto javy treba priamo uvedomiť si,“ a múdrosť, ktorá to dôkladne chápe, je poznanie zrodené zo štúdia.““ ID199 „30. Ako to, že načúvanie je učením: ‚Tieto javy vedú k úpadku, tieto javy vedú k stabilite, tieto javy vedú k rozlíšeniu, tieto javy vedú k preniknutiu‘, a že múdrosť, ktorá to dôkladne chápe, je poznaním získaným štúdiom?“ ID200 „U toho, kto dosiahol prvú džhánu, vznikajú vnímania a mentálne aplikácie sprevádzané zmyslovým potešením – to je jav vedúci k úpadku. V súlade s tým sa ustáli všímavosť – to je jav vedúci k stabilite. Vznikajú vnímania a mentálne aplikácie, ktoré nie sú sprevádzané počiatočnou myšlienkou – to je jav vedúci k rozlíšeniu. Vznikajú vnímania a mentálne aplikácie sprevádzané rozčarovaním, spojené s nezaujatím – to je jav vedúci k preniknutiu.“ ID201 „U toho, kto dosiahol druhú džhánu, vznikajú vnímania a mentálne aplikácie sprevádzané počiatočnou myšlienkou – to je jav vedúci k úpadku. V súlade s tým sa ustavuje všímavosť – to je jav vedúci k stabilite. Vznikajú vnímania a mentálne aplikácie sprevádzané vyrovnanou radosťou – to je jav vedúci k rozlišovaniu. Vznikajú vnímania a mentálne aplikácie sprevádzané rozčarovaním, spojené s nezaujatím – to je jav vedúci k preniknutiu.“ ID202 „U toho, kto dosiahol tretí džhánu, vznikajú vnímania a mentálne aplikácie sprevádzané nadšením a radosťou – to je jav vedúci k úpadku. V súlade s tým sa ustavuje všímavosť – toto je jav vedúci k stabilite. Vznikajú vnímania a mentálne aplikácie sprevádzané pocitom, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný – toto je jav vedúci k rozlišovaniu. Vznikajú vnímania a mentálne aplikácie sprevádzané rozčarovaním, spojené s nezaujatím – toto je jav vedúci k preniknutiu.“ ID203 „U toho, kto dosiahol štvrtú džhánu, vznikajú vnímania a mentálne aktivity sprevádzané vyrovnanosťou – to je jav vedúci k úpadku. Všímavosť je ustanovená v súlade s tým – to je jav vedúci k stabilite. Vznikajú vnímania a mentálne aplikácie sprevádzané základom nekonečnosti priestoru – to je jav vedúci k rozlišovaniu. Vznikajú vnímania a mentálne aplikácie sprevádzané rozčarovaním, spojené s nezaujatím – to je jav vedúci k preniknutiu.“ ID204 „U toho, kto dosiahol základ nekonečnosti priestoru, vznikajú vnímania a pozornosť sprevádzané formou – to je jav vedúci k úpadku. V súlade s tým sa ustavuje všímavosť – toto je jav vedúci k stabilite. Vznikajú vnímania a pozornosť sprevádzané základom nekonečnosti vedomia – toto je jav vedúci k rozlišovaniu. Vznikajú vnímania a pozornosť sprevádzané rozčarovaním, spojené s odpútanosťou – toto je jav vedúci k preniknutiu.“ ID205 „U toho, kto dosiahol základ nekonečnosti vedomia, vznikajú vnímania a pozornosť sprevádzané základom nekonečnosti priestoru – to je jav vedúci k úpadku. V súlade s tým sa ustavuje všímavosť – to je jav vedúci k stabilite. Vznikajú vnímania a pozornosť sprevádzané základom ničoty – to je jav vedúci k rozlišovaniu. Vznikajú vnímania a pozornosť sprevádzané rozčarovaním, spojené s nezaujatím – to je jav vedúci k preniknutiu.“ ID206 „U toho, kto dosiahol základ ničoty, vznikajú vnímania a pozornosť sprevádzané základom nekonečnosti vedomia – to je jav vedúci k úpadku. V súlade s tým sa ustavuje všímavosť – toto je jav vedúci k stabilite. Vznikajú vnímania a pozornosť sprevádzané základom ani-vnímania-ani-ne-vnímania – toto je jav vedúci k rozlišovaniu. Vznikajú vnímania a pozornosť sprevádzané rozčarovaním, spojené s odpútanosťou – toto je jav vedúci k preniknutiu. To je poznanie v zmysle vedomia, múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: Múdrosť, ktorá rozlišuje vnímanie učenia, že ‚Tieto javy vedú k úpadku, tieto javy vedú k stabilite, tieto javy vedú k rozlíšeniu, tieto javy vedú k preniknutiu‘, je poznanie zrodené zo štúdia.“ ID207 „31. Ako je učenie prijaté počutím: ‚Všetky podmienené veci sú nestále, všetky podmienené veci sú utrpením, všetky javy sú ne-ja‘, a múdrosť, ktorá tomu rozumie, poznaním založeným na učení? Učenie prijaté počutím: ‚Forma je nestála v zmysle zanikania, utrpenie v zmysle strachu, ne-ja v zmysle bezjadrovosti‘, a múdrosť, ktorá tomu rozumie, je poznaním založeným na učení. Učenie prijaté počutím: ‚Pocit… vnímanie… podmienené veci… vedomie… oko… starnutie a smrť sú nestále v zmysle zanikania, utrpením v zmysle strachu, bez-ja v zmysle bezjadrovosti‘, a múdrosť, ktorá to chápe, je vedomím založeným na učení. Je to vedomím v zmysle poznania, múdrosťou v zmysle dôkladného pochopenia. Preto sa hovorí: Učenie prijaté počutím: ‚Všetky podmienené veci sú nestále, všetky podmienené veci sú utrpením, všetky javy sú bez-ja‘, a múdrosť, ktorá tomu rozumie, je poznanie založené na učení.“ ID208 „32. Ako je učenie prijaté počutím: ‚Toto je ušľachtilá pravda o utrpení, toto je ušľachtilá pravda o pôvode utrpenia, toto je ušľachtilá pravda o zániku utrpenia, toto je ušľachtilá pravda o ceste praxe vedúcej k zániku utrpenia‘, a múdrosť, ktorá to chápe, poznaním založeným na učení?“ ID209 „33. Čo je v tom prípade ušľachtilá pravda o utrpení? Narodenie je utrpenie, starnutie je utrpenie, smrť je utrpenie; smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo sú utrpením; spoločnosť s nemilovanými je utrpením, odlúčenie od milovaných je utrpením; nezískanie toho, čo človek túži, je tiež utrpením. Stručne povedané, päť zoskupení, ktoré podliehajú pripútanosti, je utrpením.“ ID210 „Čo je teda narodenie? Čokoľvek je pre tie rôzne bytosti v tých rôznych triedach bytostí narodením, vznikom, zrodom, vytvorením, prejavom zoskupení, získaním zmyslových základov – to sa nazýva narodenie.“ ID211 „Čo je teda starnutie? Čokoľvek je pre tie rôzne bytosti v tých rôznych triedach bytostí starnutím, chátraním, stavom vyrazených zubov, stavom sivých vlasov, stavom vrásčitej kože, skrátením dĺžky života, oslabením zmyslových schopností – to sa nazýva starnutie.“ ID212 „Čo je teda smrť? U tých rôznych bytostí z tých rôznych skupín bytostí je to odchod, stav odchodu, rozpad, zmiznutie, umieranie, smrť, ukončenie času, rozpad zložiek, odloženie mŕtvoly a prerušenie životnej sily – tomu sa hovorí smrť.“ ID213 „Čo je teda smútok? Pre toho, kto trpí stratou príbuzných, alebo stratou majetku, alebo stratou v dôsledku choroby, alebo stratou cnosti, alebo stratou správneho pohľadu na vec, alebo kto je postihnutý nejakým iným nešťastím, alebo trpí nejakým iným bolestivým stavom – čokoľvek je to za smútok, stav smútenia, smútok, vnútorný smútok, vnútorný všadeprítomný smútok, pálivá úzkosť mysle, nespokojnosť a šíp smútku – to sa nazýva smútok.“ ID214 „Čo je teda nárek? Pre toho, kto trpí stratou príbuzných, alebo stratou majetku, alebo stratou spôsobenou chorobou, alebo stratou cnosti, alebo stratou pohľadu, alebo kto je postihnutý nejakým iným nešťastím, alebo trpí nejakým iným bolestivým stavom, čokoľvek je to nárek, lamentovanie, akt náreku, akt náreku, stav nárekajúceho, stav nárekajúceho, slovné blábolenie, nesúvislá reč, žvatlanie, stav žvatlania a stav žvatlajúceho – to sa nazýva nárek.“ ID215 „Čo je v tomto kontexte bolesť? Čokoľvek, čo je telesná nepríjemnosť, telesná bolesť; a nepríjemný, bolestivý pocit, ktorý vzniká telesným kontaktom – to sa nazýva bolesť.“ ID216 „Čo je v tomto kontexte nepriazeň? Čokoľvek, čo je duševná nepríjemnosť, duševná bolesť; a nepríjemný, bolestivý pocit, ktorý vzniká duševným kontaktom – to sa nazýva nepriazeň.“ ID217 „Čo je v tomto kontexte zúfalstvo? Pre toho, kto trpí stratou príbuzných, stratou majetku, stratou v podobe choroby, stratou cnosti alebo stratou správneho pohľadu; alebo pre toho, kto je postihnutý nejakou inou stratou či trpí nejakým iným stavom utrpenia, existuje trápenie, veľké trápenie, stav trápenia, stav veľkého trápenia, stav bytia v trápení a stav bytia vo veľkom trápení. Toto sa nazýva zúfalstvo.“ ID218 „Čo je v tomto kontexte utrpenie zo styku s nepríjemným? Tu pre určitú osobu existujú tvary, zvuky, vône, chute, hmatové objekty alebo mentálne objekty, ktoré sú nežiaduce, nepríjemné a nepekné; alebo existujú tí, ktorí túžia po tom, čo nie je pre jej prospech, čo nie je pre jej blaho, čo jej spôsobuje nepohodlie alebo neistotu. Akékoľvek stýkanie sa, stretávanie sa, stretnutie alebo zmiešavanie sa s nimi – tomu sa hovorí utrpenie zo stýkania sa s nepríjemným.“ ID219 „Čo je teda utrpenie z odlúčenia od milovaných? Tu existujú pre určitú osobu tvary, zvuky, vône, chute, hmatové objekty alebo mentálne objekty, ktoré sú žiaduce, milované a príjemné; alebo existujú tí, ktorí túžia po jej prospechu, blahu, pohodlí a bezpečnosti pred otroctvom – ako napríklad matka alebo otec, brat alebo sestra, priatelia alebo spoločníci, príbuzní alebo pokrvní príbuzní. Akékoľvek neodsprevádzanie, nestretávanie sa, nezostávanie spolu alebo stav, keď sa s nimi nezmiešavame – to sa nazýva utrpenie odlúčenia od milovaných.“ ID220 „A čo je utrpenie z toho, že nedostaneme to, čo chceme? U bytostí podliehajúcich zrodeniu vzniká toto želanie: ‚Ach, keby sme nepodliehali zrodeniu! Keby len to zrodenie k nám neprišlo!“ Ale toto sa nedá dosiahnuť prianím. Aj toto je utrpenie z toho, že človek nedostane to, čo chce. U bytostí podliehajúcich starnutiu… u bytostí podliehajúcich chorobe… u bytostí podliehajúcich smrti… u bytostí podliehajúcich smútku, náreku, bolesti, nepríjemnosti a zúfalstvu vzniká toto želanie: ‚Ach, keby sme len neboli podrobení smútku, náreku, bolesti, nepríjemnosti a zúfalstvu! Keby len ten smútok, nárek, bolesť, nepriazeň a zúfalstvo k nám neprišli!“ Ale toto sa nedá dosiahnuť len želaním. Aj toto je utrpenie z toho, že človek nedostane to, čo chce.“ ID221 „A čo sú, stručne povedané, tie päť zoskupení podliehajúcich pripútanosti, ktoré sú utrpením? Sú to: agregát formy podliehajúci pripútanosti, agregát pocitu podliehajúci pripútanosti, agregát vnímania podliehajúci pripútanosti, agregát mentálnych útvarov podliehajúci pripútanosti a agregát vedomia podliehajúci pripútanosti. Tieto sa, stručne povedané, nazývajú päť agregátov podliehajúcich pripútanosti, ktoré sú utrpením. Toto sa nazýva Ušľachtilá pravda o utrpení.“ ID222 „34. A čo je Ušľachtilá pravda o pôvode utrpenia? Je to práve tá túžba, ktorá vedie k opätovnému zrodeniu, sprevádzaná rozkošou a žiadostivosťou, hľadajúca rozkoš tu a tam; to znamená túžba po zmyslových potešeniach, túžba po existencii a túžba po neexistencii. A kde táto túžba vzniká, keď vzniká? Kde sa usadí, keď sa usadí? Čokoľvek na svete je milé a príjemné, práve tam táto túžba vzniká, keď vzniká, a tam sa usadí, keď sa usadí. A čo na svete je milé a príjemné? Oko vo svete je príťažlivé a príjemné; práve tam táto túžba vzniká, keď vzniká, a tam sa usadí, keď sa usadí. Ucho vo svete… nos… jazyk… telo… myseľ vo svete je príťažlivá a príjemná; práve tam táto túžba vzniká, keď vzniká, a tam sa usadí, keď sa usadí. Formy vo svete sú príťažlivé a príjemné… Zvuky… Vône… Chute… Hmatové objekty… Mentálne javy… Vedomie zraku… Vedomie mysle… Zrakový kontakt… Mentálny kontakt… Pocit vyplývajúci zo zrakového kontaktu… Pocit vyplývajúci z mentálneho kontaktu… Vnímanie foriem… Vnímanie mentálnych javov… Vôľa smerujúca k formám… Vôľa smerujúca k mentálnym javom… Túžba po formách… Túžba po mentálnych javoch… Počiatočná myšlienka o formách… Počiatočná myšlienka o mentálnych javoch… Trvalá myšlienka o formách… Trvalá myšlienka o mentálnych javoch vo svete je príťažlivá a príjemná; práve tam táto túžba vzniká, keď vzniká, a tam sa usadí, keď sa usadí. Toto sa nazýva Ušľachtilá pravda o pôvode utrpenia.“ ID223 „35. A čo je ušľachtilá pravda o zániku utrpenia? Je to úplné vytratenie a zánik práve tejto túžby, jej opustenie, vzdanie sa jej, oslobodenie sa od nej a nepripútanosť k nej. A kde sa má táto túžba opustiť a kde má zaniknúť? Čokoľvek vo svete je príťažlivé a príjemné, práve tam sa má táto túžba opustiť a zaniknúť. A čo na svete je príťažlivé a príjemné? Oko na svete je príťažlivé a príjemné; práve tam sa má táto túžba opustiť a má ustáť… Skúmanie javov na svete je príťažlivé a príjemné; práve tam sa má táto túžba opustiť a má ustáť. Toto sa nazýva ušľachtilá pravda o zániku utrpenia.“ ID224 „36. A čo je ušľachtilá pravda o ceste vedúcej k zániku utrpenia? Je to práve táto Ušľachtilá osemčlenná cesta, a to: správny pohľad, správny úmysel, správna reč, správne konanie, správne živobytie, správne úsilie, správna všímavosť a správna koncentrácia. A čo je správny pohľad? Poznanie utrpenia, poznanie pôvodu utrpenia, poznanie zániku utrpenia a poznanie cesty vedúcej k zániku utrpenia – toto sa nazýva správny pohľad.“ ID225 „A čo je správny úmysel? Úmysel odriekania, úmysel neúmyselného zla a úmysel neubližovania – to sa nazýva správny úmysel.“ ID226 „A čo je správna reč? Zdržanlivosť od klamlivej reči, zdržanlivosť od ohovárania, zdržanlivosť od hrubej reči a zdržanlivosť od zbytočného klebetenia – to sa nazýva správna reč.“ ID227 „A čo je správne konanie? Zdržanlivosť od zabíjania, zdržanlivosť od brania toho, čo nebolo dané, a zdržanlivosť od nesprávneho správania sa v zmyslových rozkošiach – tomu sa hovorí správne konanie.“ ID228 „A čo je správne živobytie? Tu ušľachtilý žiak, ktorý sa vzdal nesprávneho živobytia, si zarába na živobytie správnym živobytím – tomu sa hovorí správne živobytie.“ ID229 „A čo je správne úsilie? Tu, v tomto Učení, mních prejavuje horlivosť, usiluje sa, prebúdza energiu, sústreďuje svoju myseľ a snaží sa o to, aby nevznikali ešte nevzniknuté, zlé a nezdravé stavy. Vytvára v sebe horlivosť… aby sa zbavil vzniknutých zlých a nezdravých stavov… aby vznikli ešte nevzniknuté zdravé stavy… Vytvára v sebe horlivosť, usiluje sa, prebúdza energiu, sústreďuje svoju myseľ a snaží sa o udržanie, nezmätenosť, nárast, hojnosť, rozvoj a naplnenie vzniknutých zdravých stavov. Tomu sa hovorí správne úsilie.“ ID230 „A čo je správna všímavosť? Tu, v tomto učení, mních prebýva v kontemplácii tela v tele, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, potlačil chamtivosť a nevôľu voči svetu. Pobýva v rozjímaní o pocitoch v pocitoch… o mysli v mysli… o dhammách v dhammách, horlivý, jasne chápajúci a bdelý, potlačil túžbu a nechuť voči svetu. Tomu sa hovorí správna bdelosť.“ ID231 „Čo je teda správna koncentrácia? Tu mních, úplne oddelený od zmyslových pôžitkov, oddelený od nezdravých stavov, vstupuje a prebýva v prvej džháne, ktorá má nasmerované a udržované myslenie, s blaženosťou a potešením zrodenými z odlúčenia. Keď sa zamerané a udržované myslenie utíši, vstúpi a prebýva v druhom džhánovi, ktorý má vnútornú istotu a zjednotenie mysle, je bez zameraného a udržovaného myslenia a má blaženosť a potešenie zrodené zo sústredenia. S odznievaním blaženosti prebýva vyrovnaný, všímavý a jasne chápajúci a prežíva potešenie v tele; vstúpi a prebýva v treťom džhánovi, o ktorom ušľachtilí hovoria: „Vyrovnaný a všímavý prebýva šťastne.“ Po opustení potešenia a bolesti a po predchádzajúcom pominutí radosti a nevoľnosti vstúpi a prebýva vo štvrtej džháne, ktorá nie je ani bolestivá, ani príjemná a vyznačuje sa čistotou všímavosti prostredníctvom vyrovnanosti. Toto sa nazýva správna koncentrácia. Toto sa nazýva ušľachtilá pravda o ceste vedúcej k zániku utrpenia. V zmysle poznania je to vedomie; v zmysle rozlišovania je to múdrosť. Preto sa hovorí: ‚Toto je ušľachtilá pravda o utrpení, toto je ušľachtilá pravda o pôvode utrpenia, toto je ušľachtilá pravda o zániku utrpenia, toto je ušľachtilá pravda o ceste vedúcej k zániku utrpenia.‘ Toto je Dhamma, ktorá je počutá. Múdrosť, ktorá toto chápe, je poznanie založené na tom, čo je počuté. Tak múdrosť týkajúca sa Dhammy, ktorá je počutá, je poznanie založené na tom, čo je počuté.“ ID232 „Vysvetlenie poznania založeného na tom, čo je počuté, je prvé.“ ID233 „2. Výklad poznania založeného na cnosti“ ID234 „37. Ako je múdrosť v zdržanlivosti, keď sme počuli, poznaním založeným na cnosti? Existuje päť druhov cnosti: cnosť čistoty s obmedzením, cnosť čistoty bez obmedzenia, cnosť úplnej čistoty, cnosť čistoty oslobodená od nesprávneho chápania a cnosť upokojenej čistoty.“ ID235 „Čo je teda cnosť čistoty s obmedzením? Cnosť tých, ktorí nie sú plne vysvätení a majú pravidlá cvičenia s obmedzením – to je cnosť čistoty s obmedzením. Čo je cnosť čistoty bez obmedzenia? Cnosť tých, ktorí sú plne vysvätení a majú pravidlá cvičenia bez obmedzenia – to je cnosť čistoty bez obmedzenia. Čo je cnosť úplnej čistoty? Cnosť cnostných svetských ľudí, ktorí sú obdarení blahodárnymi vlastnosťami, ktorí dosiahli vrchol na úrovni praktikanta, nezaujímajú sa o telo a život a vzdali sa života – to je cnosť úplnej čistoty. Čo je cnosť čistoty bez nesprávneho chápania? Cnosť siedmich praktikantov – to je cnosť čistoty bez nesprávneho chápania. Čo je cnosť pokojnej čistoty? Cnosť bezškvrnných učeníkov Tathāgaty, Paccekabuddhov a Tathāgatov, Arahantov, Dokonale Samoprosvetlených – to je cnosť pokojnej čistoty.“ ID236 „38. Existuje cnosť, ktorá je obmedzená, a existuje cnosť, ktorá je neobmedzená. Čo je teda tá obmedzená cnosť? Existuje cnosť obmedzená ziskom, cnosť obmedzená slávou, cnosť obmedzená príbuznými, cnosť obmedzená končatinami a cnosť obmedzená životom.“ ID237 „Čo je tá cnosť obmedzená ziskom? Tu určitá osoba poruší pravidlo cvičenia, ktoré si vzala na seba kvôli zisku, z dôvodu zisku, kvôli zisku – to je tá cnosť obmedzená ziskom. Čo je tá cnosť obmedzená slávou? Tu určitá osoba poruší pravidlo cvičenia, ktoré si vzala na seba kvôli sláve, z dôvodu slávy, na základe slávy – to je tá cnosť obmedzená slávou. Čo je tá cnosť obmedzená príbuznými? Tu určitá osoba poruší pravidlo cvičenia, ktoré si vzala na seba kvôli príbuzným, z dôvodu príbuzných, na základe príbuzných – to je tá cnosť obmedzená príbuznými. Čo je to cnosť obmedzená končatinami? Tu určitá osoba poruší pravidlo cvičenia, ktoré si vzala na seba kvôli svojim končatinám, z dôvodu svojich končatín, kvôli svojim končatinám – to je tá cnosť obmedzená končatinami. Čo je to cnosť obmedzená životom? Tu určitá osoba poruší pravidlo cvičenia, ktoré si vzala na seba kvôli životu, z dôvodu života, kvôli životu – to je tá cnosť obmedzená životom. Takéto druhy cnosti sú narušené, nedokonalé, poškvrnené a fľakaté; neoslobodzujú, nie sú chválené múdrymi, sú nesprávne chápané a neprispievajú k sústredeniu. Nie sú základom pre oslobodenie od výčitiek svedomia, nie sú základom pre radosť, nie sú základom pre blaženosť, nie sú základom pre pokoj, nie sú základom pre šťastie, nie sú základom pre sústredenie, nie sú základom pre poznanie a videnie vecí takých, aké skutočne sú. Nevedú k úplnému rozčarovaniu, k nezaujatosti, k zániku, k mieru, k priamemu poznaniu, k osvietenie, k Nibbáne. To je tá obmedzená cnosť.“ ID238 „Čo je tá neobmedzená cnosť? Existuje cnosť neobmedzená ziskom, existuje cnosť neobmedzená slávou, existuje cnosť neobmedzená príbuznými, existuje cnosť neobmedzená končatinami a existuje cnosť neobmedzená životom.“ ID239 „Čo je tá cnosť neobmedzená ziskom? Tu určitá osoba ani len nevzbudí myšlienku porušiť pravidlo výcviku, ktoré si vzala na seba kvôli zisku, z dôvodu zisku, kvôli zisku – ako by teda táto osoba mohla porušiť? To je tá cnosť neobmedzená ziskom. Čo je tá cnosť, ktorá nie je obmedzená slávou? Tu určitá osoba ani len nezrodí myšlienku porušiť pravidlo výcviku, ktoré si vzala na seba kvôli sláve, z dôvodu slávy, na základe slávy – ako by teda táto osoba mohla porušiť? Toto je tá cnosť, ktorá nie je obmedzená slávou. Čo je tá cnosť, ktorá nie je obmedzená príbuznými? Tu určitá osoba ani len nezrodí myšlienku porušiť pravidlo cvičenia, ktoré si vzala na seba kvôli príbuzným, z dôvodu príbuzných, na základe príbuzných – ako by teda táto osoba mohla porušiť? Toto je tá cnosť, ktorá nie je obmedzená príbuznými. Čo je tá cnosť, ktorá nie je obmedzená končatinami? Tu určitá osoba ani len nezrodí myšlienku porušiť pravidlo cvičenia, ktoré si vzala na seba kvôli svojim končatinám, z dôvodu svojich končatín, kvôli svojim končatinám – ako by teda táto osoba mohla porušiť? Toto je tá cnosť, ktorá nie je obmedzená končatinami. Čo je tá cnosť, ktorá nie je obmedzená životom? Tu určitá osoba ani len nezrodí myšlienku porušiť pravidlo cvičenia, ktoré prijala kvôli životu, z dôvodu života, na základe života – ako by teda táto osoba mohla porušiť pravidlo? Toto je tá cnosť, ktorá nie je obmedzená životom. Takéto druhy cnosti sú neporušené, bezchybné, nepoškvrnené a bez škvrn; sú oslobodzujúce, chválené múdrymi, neuchopiteľné a vedú k sústredeniu. Sú základom pre oslobodenie od výčitiek svedomia, základom pre radosť, základom pre blaženosť, základom pre pokoj, základom pre šťastie, základom pre sústredenie, základom pre poznanie a videnie vecí takých, aké skutočne sú. Vedú k úplnému zbaveniu sa ilúzií, k nezaujatosti, k zániku, k mieru, k priamemu poznaniu, k osvietenie, k Nibbáne. To je tá neobmedzená cnosť.“ ID240 „39. Čo je cnosť? Koľko druhov cnosti existuje? Aký je pôvod cnosti? Koľko stavov sa spája v cnosti?“ ID241 „Čo je sīla? Vôľa je sīla, mentálny faktor je sīla, zdržanlivosť je sīla, neprekračovanie hraníc je sīla. Koľko druhov sīly existuje? Existujú tri druhy sīly: blahodárna sīla, neblahodárna sīla a neurčitá sīla. Aký je pôvod sīly? Blahodárna sīla pochádza z blahodárnej mysle, neblahodárna sīla pochádza z neblahodárnej mysle a neurčitá sīla pochádza z neurčitej mysle. Koľko dhamm sa spája v sīle? Sīla je spojením zdržanlivosti, sīla je spojením neprekračovania a sīla je spojením vôle, ktorá vznikla v takomto stave.“ ID242 „40. Pokiaľ ide o zabíjanie živých bytostí, existuje sīla v zmysle zdržanlivosti a sīla v zmysle neprekračovania. Pokiaľ ide o branie toho, čo nie je dané, existuje sīla v zmysle zdržanlivosti a sīla v zmysle neprekračovania hraníc. Pokiaľ ide o sexuálne neprimeranosti, existuje sīla v zmysle zdržanlivosti a sīla v zmysle neprekračovania hraníc. Pokiaľ ide o klamlivú reč, existuje sīla v zmysle zdržanlivosti a sīla v zmysle neprekračovania hraníc. Pokiaľ ide o reč, ktorá rozdeľuje, existuje sīla v zmysle zdržanlivosti a sīla v zmysle neprekračovania hraníc. Pokiaľ ide o hrubú reč, existuje sīla v zmysle zdržanlivosti a sīla v zmysle neprekračovania hraníc. Pokiaľ ide o zbytočné reči, existuje sīla v zmysle zdržanlivosti a sīla v zmysle neprekračovania hraníc. Pokiaľ ide o chamtivosť, existuje sīla v zmysle zdržanlivosti a sīla v zmysle neprekračovania hraníc. Pokiaľ ide o zlomyseľnosť, existuje sīla v zmysle zdržanlivosti a sīla v zmysle neprekračovania hraníc. Pokiaľ ide o nesprávny názor, existuje sīla v zmysle zdržanlivosti a sīla v zmysle neprekračovania hraníc.“ ID243 „41. Zrieknutím sa zmyslových túžob sa zmyslová túžba zadržiava; toto je sīla v zmysle zdržanlivosti a sīla v zmysle neprekračovania. Nepríznivou vôľou sa zdržuje nepriateľstvo; to je sīla v zmysle zdržanlivosti a sīla v zmysle neprekračovania. Vnímaním svetla sa zdržuje lenivosť a otupenosť…; nezaujatím sa zdržuje nepokoj; analýzou javov sa zdržuje pochybnosť; poznaním sa zdržuje nevedomosť; radosťou sa zdržuje nespokojnosť.“ ID244 „Prvým džhánom sa prekonávajú prekážky; druhým džhánom počiatočná myšlienka a trvalá myšlienka; tretím džhánom blaženosť; štvrtým džhánom potešenie a bolesť; dosiahnutím základu nekonečného priestoru sa prekonáva vnímanie formy, vnímanie odporu a vnímanie rozmanitosti; dosiahnutím základu nekonečného vedomia vnímanie základu nekonečného priestoru; dosiahnutím základu ničoty vnímanie základu nekonečného vedomia; dosiahnutím základu ani vnímania, ani nevnímania vnímanie základu ničoty.“ ID245 „Rozjímaním o nestálosti vnímanie stálosti; rozjímaním o utrpení vnímanie potešenia; rozjímaním o ne-ja vnímanie ja; rozjímaním o rozčarovaní vnímanie radosti; rozjímaním o nezaujatosti vnímanie túžby; rozjímaním o zániku vnímanie vzniku; rozjímaním o vzdaní sa vnímanie uchopovania; rozjímaním o zničení vnímanie pevnosti; rozjímaním o miznutí vnímanie úsilia; rozjímaním o zmene vnímanie stability; rozjímaním o bezznakovom vnímanie znaku; rozjímaním o nesmerovanom vnímanie túžby; rozjímaním o prázdnote vnímanie lipnutia; prostredníctvom vhľadu do javov s vyššou múdrosťou – lipnutie na uchopovaní podstaty; prostredníctvom poznania a videnia vecí takých, aké sú – lipnutie na klamu; prostredníctvom rozjímania o nebezpečenstve – lipnutie na pripútanosti; prostredníctvom rozjímania o reflexii – ne-reflexia; prostredníctvom rozjímania o odvrátení sa – lipnutie na pútach.“ ID246 „Cestou vstupu do prúdu sú to nečistoty spojené s názormi; cestou toho, kto sa vráti raz, sú to hrubé nečistoty; cestou toho, kto sa nevráti, sú to jemné nečistoty; cestou arahantstva sú to všetky nečistoty. Cnosť v zmysle zdržanlivosti, cnosť v zmysle neprekračovania hraníc.“ ID247 „Existuje päť cností: zriecť sa zabíjania je cnosť; zdržanlivosť je cnosť; vôľa je cnosť; zdržanlivosť je cnosť; neprekračovanie hraníc je cnosť. Takéto cnosti vedú k oslobodeniu od výčitiek svedomia, k radosti, k blaženosti, k pokoju, k šťastiu, k kultivácii, k rozvoju, k častému cvičeniu, k ozdobe, k výbave, k sprievodu, k naplneniu, k úplnému rozčarovaniu, k nezaujatosti, k zániku, k mieru, k priamemu poznaniu, k plnému osvietenie a k Nibbáne.“ ID248 „Z týchto cností je čistota zdržanlivosti vyššou cnosťou. Myseľ zakorenená v čistote zdržanlivosti sa nenechá rozptyľovať; čistota nerozptýlenosti je vyššou mysľou. Človek správne vníma čistotu zdržanlivosti a správne vníma čistotu nerozptýlenosti. Čistota videnia je vyššou múdrosťou. Tu je stav zdržanlivosti cvičením vo vyššej cnosti. Stav nezatienenia je cvičením vo vyššej mysli. Stav videnia je cvičením vo vyššej múdrosti.“ ID249 „S ohľadom na tieto tri cvičenia sa človek cvičí poznaním, videním, prehodnocovaním, zameraním mysle, odhodlaním prostredníctvom viery, vynaložením energie, upevňovaním všímavosti, sústreďovaním mysle a pochopením múdrosťou. Človek sa cvičí tým, že priamo pozná to, čo má byť priamo poznané, tým, že plne pochopí to, čo má byť plne pochopené, tým, že sa vzdá toho, čoho sa má vzdať, tým, že si uvedomí to, čo si má uvedomiť, a tým, že rozvíja to, čo má byť rozvinuté.“ ID250 „Pokiaľ ide o opustenie brania toho, čo nie je dané… sexuálneho neprimeraného správania… klamlivej reči… reči, ktorá rozdeľuje… hrubej reči… prázdneho klebetenia… chamtivosti… zlomyseľnosti… a nesprávneho názoru… cvičia sa rozvíjaním toho, čo sa má rozvíjať.“ ID251 „Na prekonanie zmyslového túženia prostredníctvom odriekania… na prekonanie nepriateľstva prostredníctvom ne-nepriateľstva… na prekonanie lenivosti a otupenosti prostredníctvom vnímania svetla… na prekonanie nepokoja prostredníctvom ne-rozptýlenia… na prekonanie pochybností prostredníctvom analýzy javov… na prekonanie nevedomosti prostredníctvom poznania… na prekonanie nespokojnosti prostredníctvom radosti… človek sa cvičí rozvíjaním toho, čo sa má rozvíjať.“ ID252 „Na prekonanie prekážok prostredníctvom prvého džhána… na prekonanie počiatočného a trvalého sústredenia prostredníctvom druhého džhána… na prekonanie blaženosti prostredníctvom tretieho džhána… na prekonanie potešenia a bolesti prostredníctvom štvrtého džhána… na prekonanie vnímania formy, vnímania odporu a vnímania rozmanitosti prostredníctvom dosiahnutia základu nekonečného priestoru… na prekonanie vnímania základu nekonečného priestoru prostredníctvom dosiahnutia základu nekonečného vedomia… na prekonanie vnímania základu nekonečného vedomia prostredníctvom dosiahnutia základu ničoty… na prekonanie vnímania základu ničoty prostredníctvom dosiahnutia základu ani-vnímania-ani-nevnímania… človek sa cvičí rozvíjaním toho, čo sa má rozvíjať.“ ID253 „Na prekonanie vnímania trvalosti prostredníctvom rozjímania o nestálosti… na prekonanie vnímania rozkoše prostredníctvom rozjímania o utrpení… na prekonanie vnímania ja prostredníctvom rozjímania o ne-ja… na prekonanie rozkoše prostredníctvom rozjímania o rozčarovaní… na prekonanie túžby prostredníctvom rozjímania o bezvášnivosti… na prekonanie vzniku prostredníctvom rozjímania o zániku… na prekonanie uchopovania prostredníctvom rozjímania o vzdaní sa… na prekonanie vnímania pevnosti prostredníctvom rozjímania o zničení… na prekonanie hromadenia prostredníctvom rozjímania o zmiznutí… na prekonanie vnímania stability prostredníctvom rozjímania o zmene… na prekonanie znaku prostredníctvom rozjímania o bezznakovosti… pre prekonanie túžby prostredníctvom rozjímania o nesmerovanom… pre prekonanie lipnutia prostredníctvom rozjímania o prázdnote… pre prekonanie lipnutia s vášňou prostredníctvom vhľadu do javov s vyššou múdrosťou… pre prekonanie lipnutia s klamom prostredníctvom poznania a videnia vecí takých, aké skutočne sú… pre prekonanie lipnutia s pripútanosťou prostredníctvom rozjímania o nebezpečenstve… pre prekonanie nepremyšľovania prostredníctvom rozjímania o premýšľaní…… na prekonanie pripútanosti k pút prostredníctvom rozjímania o odvrátení sa… človek sa cvičí rozvíjaním toho, čo sa má rozvíjať.“ ID254 „Zbavenie sa nečistôt, ktoré vznikli spolu s nesprávnymi názormi, prostredníctvom cesty vstupu do prúdu… zbavenie sa hrubých nečistôt prostredníctvom cesty raz-návratníka… zbavenie sa nečistôt sprevádzaných sympatiou a antipatiou prostredníctvom cesty toho, kto sa už nevráti… zbavenie sa všetkých nečistôt prostredníctvom cesty arahantstva je cnosť; zdržanlivosť je cnosť; vôľa je cnosť; sebaovládanie je cnosť; neprekračovanie hraníc je cnosť. Takéto cnosti vedú k oslobodeniu od výčitiek svedomia, k radosti, k blaženosti, k pokoju, k šťastiu, k praxi, k rozvoju, k častému cvičeniu, k zdobeniu, k vybaveniu, k opore, k naplneniu a k úplnému rozčarovaniu, k nezaujatosti, k zániku, k mieru, k priamemu poznaniu, k plnému osvietenie a k Nibbáne.“ ID255 „42. Pokiaľ ide o takéto cnosti, čistota zdržanlivosti je vyššou cnosťou. Myseľ ustanovená v čistote zdržanlivosti sa nenechá rozptyľovať; čistota nerozptýlenosti je vyššou mysľou. Človek správne vidí čistotu zdržanlivosti; človek správne vidí čistotu nezatienenia. Čistota videnia je vyššia múdrosť. Tu je to, čo je stavom zdržanlivosti, cvičením vo vyššej cnosti; to, čo je stavom nezatienenia, je cvičením vo vyššej mysli; to, čo je stavom videnia, je cvičením vo vyššej múdrosti. Človek sa cvičí tým, že sa zameriava na tieto tri druhy cvičenia, tým, že pozná, vidí, prehodnocuje, upevňuje myseľ, je odhodlaný prostredníctvom viery, vynakladá energiu, upevňuje všímavosť, sústreďuje myseľ a rozlišuje múdrosťou; človek sa cvičí tým, že priamo pozná to, čo má byť priamo poznané, tým, že plne chápe to, čo má byť plne pochopené, tým, že sa vzdáva toho, čoho sa má vzdať, tým, že si uvedomuje to, čo si má uvedomiť, a tým, že rozvíja to, čo má byť rozvinuté. To je poznanie v zmysle vedomia a múdrosť v zmysle rozlišujúceho chápania. Preto sa hovorí: ‚Po vypočutí je múdrosť v zdržanlivosti poznaním založeným na cnosti.‘“ ID256 „Druhou je výklad poznania založeného na cnosti.“ ID257 „3. Výklad poznania zrodeného z rozvíjania sústredenia“ ID258 „43. Ako je múdrosť v sústredení, po zdržanlivosti, poznaním zrodeným z rozvíjania sústredenia? Existuje jedno sústredenie: jednobodovosť mysle. Existujú dve sústredenia: svetské sústredenie a nadsvetské sústredenie. Existujú tri sústredenia: sústredenie sprevádzané nasmerovaným a udržovaným myslením, sústredenie bez nasmerovaného myslenia, ale len s udržovaným myslením, a sústredenie bez nasmerovaného aj udržovaného myslenia. Existujú štyri druhy sústredenia: sústredenie sprevádzané úpadkom, sústredenie sprevádzané stabilitou, sústredenie sprevádzané rozlišovaním a sústredenie sprevádzané preniknutím. Existuje päť druhov sústredenia: preniknutie blaženosťou, preniknutie potešením, preniknutie vyrovnanosťou, preniknutie svetlom a znamenie na prehliadanie.“ ID259 „Šesť druhov sústredenia: zjednotenie a nezamorenosť mysle prostredníctvom spomienky na Buddhu je sústredenie; zjednotenie a nezamorenosť mysle prostredníctvom spomienky na Dhammu je sústredenie; zjednotenie a nezamorenosť mysle prostredníctvom spomienky na Saṅghu je sústredenie; zjednotenie a nezamorenosť mysle prostredníctvom spomienky na cnosť je sústredenie; zjednotenie a nezatienenie mysle prostredníctvom spomienky na štedrosť je sústredenie; zjednotenie a nezatienenie mysle prostredníctvom spomienky na božstvá je sústredenie. Sedem druhov sústredenia: zručnosť v sústredení, zručnosť v dosiahnutí sústredenia, zručnosť v stabilite sústredenia, zručnosť vo vystúpení zo sústredenia, zručnosť v ovládaní sústredenia, zručnosť v rozsahu sústredenia a zručnosť v zameraní sa na sústredenie. Osem druhov sústredenia: zjednotenie a nezatienenie mysle prostredníctvom zemského kasiṇa je sústredenie; …prostredníctvom vodného kasiṇa… prostredníctvom ohnivého kasiṇa… prostredníctvom vzdušného kasiṇa… prostredníctvom modrého kasiṇa… prostredníctvom žltého kasiṇa… prostredníctvom červeného kasiṇa… prostredníctvom bieleho kasiṇa je sústredenie. Deväť druhov sústredenia: existuje sústredenie v sfére foriem, ktoré je nižšie, stredné a vyššie; existuje sústredenie v sfére bezforemnosti, ktoré je nižšie, stredné a vyššie; sústredenie na prázdnotu, sústredenie bez znakov a sústredenie bez smeru. Desať sústredení: zjednotenie a nezatienenie mysle prostredníctvom vnímania nafúknutého mŕtveho tela je sústredenie; …prostredníctvom vnímania modrastého mŕtveho tela… prostredníctvom vnímania hnisajúceho mŕtveho tela… prostredníctvom vnímania popraskaného mŕtveho tela… prostredníctvom vnímania ohlodaného mŕtveho tela… prostredníctvom vnímania roztrhaného mŕtveho tela… prostredníctvom vnímania rozsekanej a rozptýlenej mŕtvoly… prostredníctvom vnímania zakrvavenej mŕtvoly… prostredníctvom vnímania mŕtvoly napadnutej červami… prostredníctvom vnímania kostry je sústredenie. Toto je päťdesiatpäť sústredení.“ ID260 „44. Okrem toho existuje dvadsaťpäť princípov stability pre sústredenie: sústredenie v zmysle uchopenia, sústredenie v zmysle sprievodu, sústredenie v zmysle naplnenia, sústredenie v zmysle jednosmernosti, sústredenie v zmysle ne rozptýlenia, sústredenie v zmysle ne rozptýlenia, sústredenie v zmysle ne zakalenia, sústredenie v zmysle neporušiteľnosti, sústredenie v zmysle oslobodenia; sústredenie vďaka stabilite mysle dosiahnutej zakotvením v jednotnosti; sústredenie, pretože hľadá to, čo je vyvážené, sústredenie, pretože nehľadá to, čo je nevyvážené; sústredenie, pretože hľadalo to, čo je vyvážené, sústredenie, pretože nehľadalo to, čo je nevyvážené; sústredenie, pretože prijíma to, čo je vyvážené, sústredenie, pretože neprijíma to, čo je nevyvážené; sústredenie, pretože prijalo to, čo je vyvážené, sústredenie, pretože neprijalo to, čo je nevyvážené; sústredenie, pretože praktizuje vyváženým spôsobom, sústredenie, pretože nepraktizuje nevyváženým spôsobom; sústredenie, pretože praktizovalo vyváženým spôsobom, sústredenie, pretože nepraktizovalo nevyváženým spôsobom; sústredenie, pretože osvetľuje to, čo je vyvážené, sústredenie, pretože spáli to, čo je nevyvážené; sústredenie, pretože osvetlilo to, čo je vyvážené, sústredenie, pretože spálilo to, čo je nevyvážené; sústredenie, pretože je vyvážené, prospešné a príjemné. Toto je dvadsaťpäť princípov stability sústredenia. To je poznanie v zmysle vedomia, múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v sústredení, po tom, čo sa človek zdržal, je poznanie spočívajúce v rozvíjaní sústredenia.‘“ ID261 „Výklad poznania spočívajúceho v rozvíjaní sústredenia je tretí.“ ID262 „4. Výklad poznania stability javov“ ID263 „45. Ako je múdrosť v chápaní podmienok poznaním stálosti javov? Nevedomosť je podmienkou pre útvary ako stav vznikania, stav výskytu, stav znaku, stav hromadenia, stav spojenia, stav prekážky, stav pôvodu, stav príčiny a stav podmienky. Týmito deviatimi spôsobmi je nevedomosť podmienkou a formácie vznikajú podmienečne. Oba tieto javy vznikajú podmienečne. Múdrosť v chápaní podmienok je teda poznaním stability javov. V minulosti… aj v budúcnosti je nevedomosť podmienkou pre formácie ako stav vznikania… a stav podmienky. Týmito deviatimi spôsobmi je nevedomosť podmienkou a formácie vznikajú podmienečne. Oba tieto javy vznikajú podmienečne. Múdrosť v chápaní podmienok je teda poznanie stability javov.“ ID264 „Formácie sú podmienkou pre vedomie… a tak ďalej… vedomie pre meno a formu… meno a forma pre šesť zmyslových základov… šesť zmyslových základov pre kontakt… kontakt pre pocit… pocit pre túžbu… túžba je podmienkou pre lipnutie… lipnutie je podmienkou pre bytie… bytie je podmienkou pre zrodenie… zrodenie je podmienkou pre starnutie a smrť ako stav vzniku, stav výskytu, stav znaku, stav nahromadenia, stav spojenia, stav prekážky, stav pôvodu, stav príčiny a stav podmienky. Na základe týchto deviatich aspektov je zrodenie podmienkou a starnutie a smrť vznikajú v závislosti. Oba tieto javy vznikajú v závislosti. Múdrosť v chápaní podmienok je teda poznanie stability javov. V minulosti… aj v budúcnosti je zrodenie podmienkou pre starnutie a smrť ako stav vznikania… a stav podmienky. Z týchto deviatich hľadísk je zrodenie podmienkou a starnutie a smrť vznikajú v závislosti. Oba tieto javy vznikajú v závislosti. Múdrosť v chápaní podmienok je teda poznanie stability javov.“ ID265 „46. Nevedomosť je generatívna príčina; formácie vznikajú z generatívnej príčiny. Oba tieto javy vznikajú z generatívnej príčiny. Preto múdrosť v chápaní podmienok je poznanie stability javov. V minulosti… aj v budúcnosti je nevedomosť generatívnou príčinou; formácie vznikajú z generatívnej príčiny. Oba tieto javy vznikajú z generatívnej príčiny. Preto múdrosť v chápaní podmienok je poznanie stability javov.“ ID266 „Formácie sú generatívnou príčinou a vedomie vzniká kauzálne… a tak ďalej… vedomie je generatívnou príčinou a meno a forma vznikajú kauzálne… meno a forma sú generatívnou príčinou a šesť zmyslových základov vzniká kauzálne… šesť zmyslových základov je generatívnou príčinou a kontakt vzniká kauzálne… kontakt je generatívnou príčinou a pocit vzniká kauzálne… pocit je generatívnou príčinou a túžba vzniká kauzálne… túžba je generatívnou príčinou a pripútanosť vzniká kauzálne… pripútanosť je generatívnou príčinou a bytie vzniká kauzálne… bytie je generatívnou príčinou a zrodenie vzniká kauzálne… zrodenie je generatívnou príčinou a starnutie a smrť vznikajú kauzálne. Oba tieto javy vznikajú kauzálne. Preto múdrosť v pochopení podmienok spočíva v poznaní stálosti javov. V minulosti… aj v budúcnosti je zrodenie generatívnou príčinou a starnutie a smrť vznikajú kauzálne. Oba tieto javy vznikajú kauzálne. Preto múdrosť v pochopení podmienok spočíva v poznaní stálosti javov.“ ID267 „Neznalosť je závislou podmienkou a formácie vznikajú závisle. Oba tieto javy vznikajú závisle. Múdrosť v pochopení podmienok je teda poznanie stability javov. V minulosti… aj v budúcnosti je nevedomosť závislou podmienkou a formácie vznikajú závisle. Oba tieto javy vznikajú závisle. Múdrosť v pochopení podmienok je teda poznanie stability javov.“ ID268 „S formáciami ako podmienkou vzniká vedomie závisle… a tak ďalej… S vedomím ako podmienkou vzniká meno a forma závisle… S menom a formou ako podmienkou vzniká šesť zmyslových základov závisle… So šiestimi zmyslovými základmi ako podmienkou vzniká kontakt závisle… S kontaktom ako podmienkou vzniká pocit závisle… S pocitom ako podmienkou vzniká túžba v závislosti… S túžbou ako podmienkou vzniká lipnutie v závislosti… S lipnutím ako podmienkou vzniká existencia v závislosti… S existenciou ako podmienkou vzniká zrodenie v závislosti… So zrodením ako podmienkou vzniká starnutie a smrť v závislosti. ‚Oba tieto javy vznikajú v závislosti‘ – múdrosť v pochopení podmienok je teda poznanie stability javov. Aj v minulosti… aj v budúcnosti, s narodením ako podmienkou, starnutie a smrť vznikajú v závislosti. ‚Oba tieto javy vznikajú v závislosti‘ – múdrosť v pochopení podmienok je teda poznanie stability javov.“ ID269 „Neznalosť je podmienkou; formácie vznikajú podmienečne. ‚Oba tieto javy vznikajú podmienečne‘ – múdrosť v pochopení podmienok je teda poznanie stability javov. Aj v minulosti… aj v budúcnosti je neznalosť podmienkou; formácie vznikajú podmienečne. ‚Oba tieto javy vznikli podmienečne‘ – múdrosť v pochopení podmienok je teda poznanie stability javov.“ ID270 „Vôľové formácie sú podmienkami; vedomie vzniklo podmienečne… a tak ďalej… Vedomie je podmienkou; meno a forma vznikli podmienečne… Meno a forma sú podmienkou; šesť zmyslových základov vzniklo podmienečne… Šesť zmyslových základov je podmienkou; kontakt vzniká podmienečne… Kontakt je podmienkou; pocit vzniká podmienečne… Pocit je podmienkou; túžba vzniká podmienečne… Túžba je podmienkou; lipnutie vzniká podmienečne… Lipnutie je podmienkou; bytie vzniká podmienečne… Bytie je podmienkou; zrodenie vzniká podmienečne… Narodenie je podmienkou; starnutie a smrť vznikajú podmienečne. Tak teda oba tieto javy vznikajú podmienečne – múdrosť v pochopení podmienok je poznanie stability javov. Aj v minulosti… aj v budúcnosti je narodenie podmienkou; starnutie a smrť vznikajú podmienečne. Tak teda oba tieto javy vznikajú podmienečne – múdrosť v pochopení podmienok je poznanie stability javov.„ ID271 „47. V predchádzajúcej karmickej existencii je klam nevedomosť; úsilie sú voličné formácie; radosť je túžba; približovanie sa je lipnutie; a vôľa je stávanie sa. Týchto päť javov v predchádzajúcej karmickej existencii je podmienkami pre opätovné prepojenie tu. Tu je opätovné prepojenie vedomie; zostup je meno a forma; citlivosť je zmyslová základňa; to, s čím prichádza do kontaktu, je kontakt; a to, čo sa cíti, je pocit. Týchto päť javov v tomto zrodení je výsledkom karmy vykonanej v minulosti. Tu, v dôsledku dozrievania zmyslových základov, je klamom nevedomosť; úsilie sú vôľové formácie; radosť je túžba; priblíženie je lipnutie; a vôľa je stávanie sa. Týchto päť javov v tomto karmickom zrodení je podmienkou pre budúce opätovné prepojenie. V budúcnosti je opätovné prepojenie vedomie; zostup je meno a forma; citlivosť je zmyslová základňa; to, s čím prichádza do kontaktu, je kontakt; a to, čo sa vníma, je pocit. Týchto päť javov v budúcej existencii znovuzrodenia je výsledkom karmy vykonanej tu. Takto v týchto štyroch častiach, naprieč tromi časovými obdobiami a s tromi článkami, človek pozná, vidí, chápe a preniká do závislého vznikania v jeho dvadsiatich aspektoch. To je poznanie v zmysle vedomia, múdrosť v zmysle dôkladného pochopenia. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v pochopení podmienok je poznanie stability javov.‘“ ID272 „Štvrtá: Výklad poznania stability javov.“ ID273 „5. Výklad poznania pochopenia“ ID274 „48. Ako je múdrosť v stručnom definovaní minulých, budúcich a súčasných javov poznaním pochopenia?“ ID275 „Akákoľvek forma existuje – minulá, budúca alebo súčasná; vnútorná alebo vonkajšia; hrubá alebo jemná; nižšia alebo vyššia; vzdialená alebo blízka – všetku túto formu človek definuje ako nestálu: toto je jedno pochopenie. Človek ju definuje ako utrpenie: toto je jedno pochopenie. Človek ju definuje ako ne-ja: toto je jedno pochopenie.“ ID276 „Akýkoľvek pocit… vnímanie… akékoľvek mentálne formácie… akékoľvek vedomie – minulé, budúce alebo prítomné; vnútorné alebo vonkajšie; hrubé alebo jemné; nižšie alebo vyššie; vzdialené alebo blízke – všetko to človek definuje ako nestále: toto je jedno pochopenie. Človek to definuje ako utrpenie: toto je jedno pochopenie. Človek to definuje ako ne-ja: toto je jedno pochopenie.“ ID277 „Oko… pe… starnutie a smrť – minulé, budúce alebo prítomné – človek definuje ako nestále: toto je jedno pochopenie. Človek to definuje ako utrpenie: toto je jedno pochopenie. Človek to definuje ako ne-ja: toto je jedno pochopenie.“ ID278 „Forma – minulá, budúca alebo prítomná – je nestála v zmysle zanikania, utrpením v zmysle toho, že je utláčajúca, a ne-ja v zmysle toho, že je bez jadra. Múdrosť v stručnom definovaní tohto je poznanie pochopenia. Pocit… pe… vnímanie… mentálne formácie… vedomie… oko… pe… starnutie a smrť – minulé, budúce alebo prítomné – sú nestále v zmysle zanikania, utrpením v zmysle toho, že sú utláčajúce, a ne-ja v zmysle toho, že nemajú jadro. Múdrosť, ktorá to stručne definuje, je poznanie pochopenia.“ ID279 „Forma – minulá, budúca alebo prítomná – je nestála, podmienená, vznikajúca v závislosti, má povahu zaniknúť, má povahu zmiznúť, má povahu vyblednúť a má povahu prestať existovať. Múdrosť, ktorá to stručne definuje, je poznanie pochopenia. Pocit… pe… vnímanie… mentálne formácie… vedomie… oko… pe… starnutie a smrť – minulosť, budúcnosť alebo prítomnosť – sú nestále, podmienené, vznikajú v závislosti, majú povahu zaniknúť, majú povahu zmiznúť, majú povahu vyblednúť a majú povahu prestať existovať. Múdrosť, ktorá to stručne definuje, je poznanie pochopenia.“ ID280 „S narodením ako podmienkou existuje starnutie a smrť; keď nie je narodenie, nie je ani starnutie a smrť. Múdrosť, ktorá vzniká pri stručnom určení tohto, je poznanie prostredníctvom pochopenia. Aj v minulosti… aj v budúcnosti, s narodením ako podmienkou, existuje starnutie a smrť; keď nie je narodenie, nie je ani starnutie a smrť. Múdrosť, ktorá vzniká pri stručnom určení tohto, je poznanie prostredníctvom pochopenia. S existenciou ako podmienkou existuje zrodenie; keď neexistuje existencia…pe… S lipnutím ako podmienkou existuje existencia; keď neexistuje lipnutie…pe… S túžbou ako podmienkou existuje lipnutie; keď neexistuje túžba…pe… S pocitom ako podmienkou existuje túžba; keď neexistuje pocit…pe… S kontaktom ako podmienkou existuje pocit; keď nie je kontakt…pe… So šesťnásobnou zmyslovou základňou ako podmienkou existuje kontakt; keď nie je šesťnásobná zmyslová základňa…pe… S menom a formou ako podmienkou existuje šesťnásobná zmyslová základňa; keď nie je meno a forma…pe… S vedomím ako podmienkou existuje meno a forma; keď nie je vedomie… pe… S voličnými formáciami ako podmienkou existuje vedomie; keď nie sú voličné formácie… pe… S nevedomosťou ako podmienkou existujú voličné formácie; keď nie je nevedomosť, neexistujú voličné formácie. Múdrosť, ktorá vzniká pri stručnom určení tohto, je poznanie prostredníctvom pochopenia. Aj v minulosti… aj v budúcnosti, s nevedomosťou ako podmienkou, existujú voličné formácie; keď neexistuje nevedomosť, neexistujú voličné formácie. Múdrosť, ktorá vzniká pri stručnom určení tohto, je poznanie prostredníctvom pochopenia. To je poznanie v zmysle vedomia, múdrosť v zmysle dôkladného pochopenia. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť, ktorá vzniká pri stručnom určení minulých, budúcich a súčasných javov, je poznanie prostredníctvom pochopenia.‘“ ID281 „Piate: Výklad poznania pochopenia.“ ID282 „6. Výklad poznania vznikania a zanikania“ ID283 „49. Ako je múdrosť pri kontemplácii zmeny súčasných javov poznaním kontemplácie vznikania a zanikania? Forma, ktorá vznikla, je prítomná; jej charakteristika vzniku je vznik, jej charakteristika zmeny je zánik; kontemplácia toho je poznanie. Pocit, ktorý vznikol… atď… vnímanie, ktoré vzniklo… mentálne formácie, ktoré vznikli… vedomie, ktoré vzniklo… oko, ktoré vzniklo… atď… bytie, ktoré vzniklo, je prítomné; jeho charakteristikou vzniku je vznik, jeho charakteristikou zmeny je zánik; kontemplácia toho je poznanie.“ ID284 „50. Kto vidí vznik piatich zoskupení, koľko charakteristík vidí? Kto vidí zanikanie, koľko charakteristík vidí? Kto vidí vznik a zanikanie, koľko charakteristík vidí? Kto vidí vznik piatich zoskupení, vidí dvadsaťpäť charakteristík; kto vidí zanikanie, vidí dvadsaťpäť charakteristík; kto vidí vznik a zanikanie, vidí päťdesiat charakteristík.“ ID285 „Ten, kto vidí vznik súhrnu foriem, koľko charakteristík vidí? Ten, kto vidí jeho zánik, koľko charakteristík vidí? Ten, kto vidí jeho vznik aj zánik, koľko charakteristík vidí? Pokiaľ ide o agregát pocitov… a tak ďalej… o agregát vnemov… a tak ďalej… o agregát mentálnych útvarov… a tak ďalej… ten, kto vidí vznik agregátu vedomia, koľko charakteristík vidí? Ten, kto vidí jeho zánik, koľko charakteristík vidí? Ten, kto vidí jeho vznik aj zánik, koľko charakteristík vidí? Ten, kto vidí vznik agregátu formy, vidí päť charakteristík; ten, kto vidí jeho zanikanie, vidí päť charakteristík; ten, kto vidí jeho vznik a zanikanie, vidí desať charakteristík. Podobne aj v prípade agregátu pocitu… a tak ďalej… v prípade agregátu vnímania, agregátu formácií a agregátu vedomia: ten, kto vidí vznik, vidí päť charakteristík; ten, kto vidí zanikanie, vidí päť charakteristík; ten, kto vidí vznik a zanikanie, vidí desať charakteristík.“ ID286 „Keď niekto vidí vznik agregátu formy, akých päť charakteristík vidí? ‚So vznikom nevedomosti nastáva vznik formy‘ – takto vidí vznik agregátu formy v zmysle vzniku príčiny. ‚So vznikom túžby nastáva vznik formy‘ – takto vidí vznik agregátu formy v zmysle vzniku príčiny. „S vznikom karmy vzniká forma“ – takto človek vidí vznik agregátu formy v zmysle vzniku príčiny. „S vznikom výživy vzniká forma“ – takto človek vidí vznik agregátu formy v zmysle vzniku príčiny. Aj keď človek vidí charakteristiku vzniku, vidí vznik agregátu formy. Keď človek vidí vznik agregátu formy, vidí týchto päť charakteristík.“ ID287 „Keď človek vidí zánik, akých päť charakteristík vidí? „So zánikom nevedomosti nastáva zánik formy“ – takto človek vidí zánik agregátu formy v zmysle zániku príčiny. „S zánikom túžby nastáva zánik formy“ – takto človek vidí zánik formového agregátu v zmysle zániku príčiny. „S zánikom karmy nastáva zánik formy“ – takto človek vidí zánik formového agregátu v zmysle zániku príčiny. „S zánikom výživy nastáva zánik formy“ – takto človek vidí rozpad formového agregátu v zmysle zániku príčiny. Aj keď vidí charakteristiku premeny, vidí rozpad formového agregátu. Keď vidí rozpad formového agregátu, vidí týchto päť charakteristík. Keď vidí vznik a rozpad, vidí týchto desať charakteristík.“ ID288 „Keď pozorujeme vznik zoskupenia pocitu, akých päť charakteristík vidíme? ‚V dôsledku vzniku nevedomosti dochádza k vzniku pocitu‘ – takto vidíme vznik zoskupenia pocitu v zmysle vzniku z príčiny. ‚V dôsledku vzniku túžby dochádza k vzniku pocitu‘ – takto vidíme vznik zoskupenia pocitu v zmysle vzniku z príčiny. ‚V dôsledku vzniku karmy vzniká pocit‘ – takto človek vníma vznik zoskupenia pocitu v zmysle vzniku z príčiny. ‚V dôsledku vzniku kontaktu vzniká pocit‘ – takto človek vníma vznik zoskupenia pocitu v zmysle vzniku z príčiny. Tiež pri pozorovaní charakteristiky vzniku človek vidí vznik zoskupenia pocitov. Pri pozorovaní vzniku zoskupenia pocitov človek vidí týchto päť charakteristík.“ ID289 „Keď pozorujeme zanikanie, akých päť charakteristík vidíme? ‚V dôsledku zániku nevedomosti dochádza k zániku pocitu‘ – takto človek vníma zanikanie zoskupenia pocitu v zmysle zániku príčiny. ‚V dôsledku zániku túžby dochádza k zániku pocitu‘ – takto človek vidí zánik súhrnu pocitu v zmysle zániku príčiny. ‚V dôsledku zániku karmy dochádza k zániku pocitu‘ – takto človek vidí zánik súhrnu pocitu v zmysle zániku príčiny. „V dôsledku zániku kontaktu dochádza k zániku pocitu“ – takto človek vidí zánik zoskupenia pocitu v zmysle zániku príčiny. Takisto pri pozorovaní charakteristiky premeny človek vidí zánik zoskupenia pocitu. Pri pozorovaní zániku zoskupenia pocitu človek vidí týchto päť charakteristík. Pri pozorovaní vznikania a zániku človek vidí týchto desať charakteristík.“ ID290 „Kto pozoruje vznik súhrnu vnímania… súhrnu formácií… súhrnu vedomia, akých päť charakteristík vidí? ‚Z vzniku nevedomosti vzniká vedomie‘ – takto človek vidí vznik súhrnu vedomia v zmysle vzniku z príčiny. ‚Z vzniku túžby vzniká vedomie‘ – takto človek vidí vznik súhrnu vedomia v zmysle vzniku z príčiny. ‚Z vzniku karmy vzniká vedomie‘ – takto človek vidí vznik súhrnu vedomia v zmysle vzniku z príčiny. ‚Z vzniku mena a formy vzniká vedomie‘ – takto človek vidí vznik súhrnu vedomia v zmysle vzniku z príčiny. Takisto ten, kto pozoruje charakteristiku vzniku, vidí vznik súhrnu vedomia. Ten, kto pozoruje vznik súhrnu vedomia, vidí týchto päť charakteristík.“ ID291 „Kto pozoruje zánik, akých päť charakteristík vidí? ‚Zo zániku nevedomosti zaniká vedomie‘ – takto človek vidí zánik súhrnu vedomia v zmysle zániku príčiny. ‚Zo zániku túžby zaniká vedomie‘ – takto človek vidí zánik súhrnu vedomia v zmysle zániku príčiny. ‚S ukončením karmy zaniká vedomie‘ – takto človek vidí zánik súhrnu vedomia v zmysle zániku príčiny. ‚S ukončením mena a formy zaniká vedomie‘ – takto človek vidí zánik súhrnu vedomia v zmysle zániku príčiny. Takisto ten, kto pozoruje charakteristiku zmeny, vidí zánik súhrnu vedomia. Ten, kto pozoruje zanikanie zoskupenia vedomia, vidí týchto päť charakteristík. Ten, kto pozoruje vznik a zánik, vidí týchto desať charakteristík.“ ID292 „Ten, kto vidí vznik piatich zoskupení, vidí týchto dvadsaťpäť charakteristík. Ten, kto vidí zánik, vidí týchto dvadsaťpäť charakteristík. Ten, kto vidí vznik a zánik, vidí týchto päťdesiat charakteristík. To je poznanie v zmysle vedomia; je to múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v kontemplácii zmeny súčasných javov je poznanie kontemplácie vznikania a zanikania.‘ Agregát formy má ako príčinu svojho vzniku výživu. Pocit, vnímanie a formácie – tieto tri agregáty majú ako príčinu svojho vzniku kontakt. Agregát vedomia má ako príčinu svojho vzniku meno a formu.“ ID293 „Šieste je výklad o poznaní vznikania a zanikania.“ ID294 „7. Výklad o poznaní kontemplácie rozpadu“ ID295 „51. Ako je múdrosť v kontemplácii rozpadu, prostredníctvom reflexie nad objektom, poznaním v prenikavom vhľade? Myseľ, ktorej objektom je forma, keď vznikne, sa rozpadá. Reflektujúc nad týmto objektom, človek kontempluje rozpad tejto mysle. Čo sa týka ‚kontempluje‘, ako človek kontempluje? Kontempluje sa to ako nestále, nie ako trvalé. Kontempluje sa to ako utrpenie, nie ako príjemné. Kontempluje sa to ako ne-ja, nie ako ja. Človek sa stáva rozčarovaným, neteší sa. Človek sa stáva bezvášnivým, nie je vášnivý. Človek to privádza k zániku, neprivádza to k vzniku. Človek sa toho vzdáva, neuchopuje to.“ ID296 „52. Kontempláciou ako niečoho nestáleho sa človek vzdá vnímania trvalosti. Kontempláciou ako niečoho utrpenia sa človek vzdá vnímania potešenia. Kontempláciou ako niečoho, čo nie je ja, sa človek vzdá vnímania ja. Tým, že sa stane znechuteným, sa človek vzdá radosti. Tým, že sa stane nezaujatým, sa človek vzdá vášne. Tým, že to privedie k zániku, sa človek vzdá vzniku. Tým, že sa toho vzdá, sa človek vzdá uchopovania.“ ID297 „Keď má za predmet pocit… keď má za predmet vnímanie… keď má za predmet formácie… keď má za predmet vedomie… oko… keď má za predmet starnutie a smrť, myseľ vzniká a zaniká. Po zamyslení sa nad týmto predmetom človek uvažuje o zániku tejto mysle. Uvažuje – ako uvažuje? Uvažuje o nej ako o nestálej, nie ako o trvalej. Rozjíma o ňom ako o utrpení, nie ako o príjemnom. Rozjíma o ňom ako o ne-ja, nie ako o ja. Je rozčarovaný, nie nadšený. Je bez vášne, nie vášnivý. Prináša ho k zániku, nie k vzniku. Vzdáva sa, neuchopuje.“ ID298 „Rozjímajúc o ňom ako o nestálom, človek opúšťa vnímanie stálosti. Keď to kontempluje ako utrpenie, opúšťa vnímanie potešenia. Keď to kontempluje ako ne-ja, opúšťa vnímanie ja. Keď sa stáva rozčarovaným, opúšťa radosť. Keď sa stáva bezvášnivým, opúšťa vášeň. Keď to privádza k zániku, opúšťa vznik. Keď sa toho vzdáva, opúšťa uchopovanie.“ ID299 „Prechod od základu, obrat múdrosti a sila zamerania – to je vhľad prostredníctvom reflexie.“ ID300 „Jednoznačné zameranie sa na obe formy zániku sledovaním predmetu a sklon k zániku – to je vhľad do charakteristiky pominuteľnosti.“ ID301 „Premýšľanie o predmete a rozjímanie nad jeho zánikom a nad jeho prázdnou povahou – to je vhľad vyššej múdrosti.“ ID302 „Ten, kto je zručný v troch rozjímaniach, nekolíše medzi rôznymi názormi vďaka zručnosti v štyroch vhľadoch a troch ustanoveniach.“ ID303 „Je to poznanie v zmysle vedomia; je to múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Po zamyslení sa nad objektom je múdrosť v kontemplácii zániku poznaním, ktoré je vhľadom.‘“ ID304 „Siedme: Výklad poznania kontemplácie zániku.“ ID305 „8. Výklad poznania nebezpečenstva“ ID306 „53. Ako je múdrosť v tom, čo sa javí ako desivé, poznaním nebezpečenstva? ‚Vznik je desivý‘ – teda múdrosť v tom, čo sa javí ako desivé, je poznaním nebezpečenstva. ‚Nastanie je desivé‘ – teda múdrosť v tom, čo sa javí ako desivé, je poznaním nebezpečenstva. ‚Znamenie je desivé‘… a tak ďalej… ‚Prepojenie s opätovným zrodením je desivé‘… ‚Miesto určenia je desivé‘… ‚Vznik je desivý‘… ‚Opätovné zrodenie je desivé‘… ‚Narodenie je desivé‘… ‚Starnutie je desivé‘… ‚Choroba je desivá‘… ‚Smrť je desivá‘… ‚Smútok je desivý‘… ‚Nárek je desivý‘… ‚Utrpenie je desivé‘ – teda múdrosť v tom, čo sa javí ako desivé, je poznanie nebezpečenstva.“ ID307 „‚Nevznik je bezpečnosť‘ – toto je teda poznanie v stave pokoja. ‚Nevyskytnutie sa je bezpečnosť‘ – toto je teda poznanie v stave pokoja… a tak ďalej… ‚Neutrpenie je bezpečnosť‘ – toto je teda poznanie v stave pokoja.“ ID308 „‚Vznik je desivý, nevznik je bezpečnosť‘ – toto je teda poznanie v stave pokoja. ‚Nastanie je desivé, nenastanie je bezpečnosť‘ – toto je teda poznanie v stave pokoja… a tak ďalej… ‚Utrpenie je desivé, ne-utrpenie je bezpečnosť‘ – toto je teda poznanie v stave pokoja.“ ID309 „‚Vznik je utrpenie‘ – teda múdrosť v tom, čo sa javí ako desivé, je poznanie nebezpečenstva. ‚Nastanie je utrpenie‘ – teda múdrosť v tom, čo sa javí ako desivé, je poznanie nebezpečenstva… a tak ďalej… ‚Útrapy sú utrpenie‘ – teda múdrosť v tom, čo sa javí ako desivé, je poznanie nebezpečenstva.“ ID310 „‚Nevznik je šťastie‘ – toto je teda poznanie v stave pokoja. ‚Nevyskytnutie sa je šťastie‘ – toto je teda poznanie v stave pokoja… a tak ďalej… ‚Neutrpenie je šťastie‘ – toto je teda poznanie v stave pokoja.“ ID311 „‚Vznik je utrpenie, nevznik je šťastie‘ – toto je teda poznanie v stave pokoja. ‚Nastanie je utrpenie, nenastanie je šťastie‘ – toto je teda poznanie v stave pokoja… a tak ďalej… ‚Útrapa je utrpenie, neútrapa je šťastie‘ – toto je teda poznanie v stave pokoja.“ ID312 „‚Vznik je svetský‘ – teda múdrosť v tom, čo sa javí ako desivé, je poznanie nebezpečenstva. ‚Nastanie je svetské‘ – teda múdrosť v tom, čo sa javí ako desivé, je poznanie nebezpečenstva… a tak ďalej… ‚Utrpenie je svetské‘ – teda múdrosť v tom, čo sa javí ako desivé, je poznanie nebezpečenstva.“ ID313 „‚Nevznik je nesvetský‘ – toto je teda poznanie v stave pokoja. ‚Nevyskytnutie sa je nesvetské‘ – toto je teda poznanie v stave pokoja… a tak ďalej… ‚Neutrpenie je nesvetské‘ – toto je teda poznanie v stave pokoja.“ ID314 „Vznik je svetský, nevznik je nesvetský – toto je poznanie v stave pokoja. Trvanie je svetské, netrvanie je nesvetské – toto je poznanie v stave pokoja… Problém je svetský, neproblém je nesvetský – toto je poznanie v stave pokoja.“ ID315 „Vznik je súbor javov – múdrosť v tom, čo sa javí ako desivé, spočíva v poznaní nebezpečenstva. Trvanie je súbor javov – múdrosť v tom, čo sa javí ako desivé, spočíva v poznaní nebezpečenstva… Utrpenie je súbor javov – múdrosť v tom, čo sa javí ako desivé, spočíva v poznaní nebezpečenstva.“ ID316 „Nevznik je Nibbána – toto je poznanie v stave pokoja. Nepokračovanie je Nibbána – toto je poznanie v stave pokoja… Neútrapy sú Nibbána – toto je poznanie v stave pokoja.“ ID317 „Vznikajúce sú formácie, nevznikajúce je Nibbána – toto je poznanie v stave pokoja. Trvajúce sú formácie, netrvajúce je Nibbána – toto je poznanie v stave pokoja… Problém sú formácie, neproblém je Nibbána – toto je poznanie v stave pokoja.“ ID318 „Človek vníma vznik, trvanie a znak ako utrpenie. Toto poznanie týkajúce sa úsilia a prepojenia s opätovným zrodením je poznaním nebezpečenstva.“ ID319 „Človek vníma nevznik, netrvanie a bezznakovosť ako šťastie. Toto poznanie týkajúce sa neúsilia a neprepojenia s opätovným zrodením je poznaním v stave pokoja.“ ID320 „Toto poznanie nebezpečenstva vzniká v piatich prípadoch. V piatich prípadoch týkajúcich sa stavu pokoja človek s rozlišovacou schopnosťou pozná desať druhov poznania. Vďaka zručnosti v týchto dvoch druhoch poznania človek nekolíše medzi rôznymi názormi.“ ID321 „Je to poznanie v zmysle vedomia a múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v tom, čo sa javí ako desivé, je poznanie nebezpečenstva.‘“ ID322 „Ôsme je Výklad poznania nebezpečenstva.“ ID323 „9. Výklad poznania vyrovnanosti voči formáciám.“ ID324 „54. Ako vyzerá múdrosť, ktorá pevne stojí na tom, že s túžbou po oslobodení uvažuje o poznaní vyrovnanosti voči javom? Múdrosť, ktorá pevne stojí na tom, že s túžbou po oslobodení od vznikania uvažuje o poznaní vyrovnanosti voči javom; múdrosť, ktorá pevne stojí na tom, že s túžbou po oslobodení od trvania uvažuje o poznaní vyrovnanosti voči javom; …od znaku… (atď.)… od úsilia… od spojenia s opätovným zrodením… od miesta určenia… od vzniku… od opätovného vzniku… od zrodu… od starnutia… od choroby… od smrti… od smútku… od náreku… (atď.)… múdrosť, ktorá pevne stojí na úvahe s túžbou po oslobodení od zúfalstva, je poznanie vyrovnanosti voči formáciám.“ ID325 „‚Vznik je utrpenie‘ – múdrosť, ktorá pevne stojí na úvahe sprevádzanej túžbou po oslobodení, je poznanie vyrovnanosti voči formáciám. ‚Trvanie je utrpenie‘… (atď.)… ‚Zúfalstvo je utrpenie‘ – múdrosť, ktorá pevne stojí na úvahe sprevádzanej túžbou po oslobodení, je poznanie vyrovnanosti voči formáciám.“ ID326 „‚Vznik je strach‘ – múdrosť, ktorá pevne stojí na úvahe sprevádzanej túžbou po oslobodení, je poznanie vyrovnanosti voči javom. ‚Trvanie je strach‘… (atď.)… ‚Zúfalstvo je strach‘ – múdrosť, ktorá pevne stojí na úvahe sprevádzanej túžbou po oslobodení, je poznanie vyrovnanosti voči javom.“ ID327 „‚Vznik je svetský‘ – múdrosť, ktorá pevne stojí na úvahe sprevádzanej túžbou po oslobodení, je poznanie vyrovnanosti voči formáciám. ‚Trvanie je svetské‘… (atď.)… ‚Zúfalstvo je svetské‘ – múdrosť, ktorá pevne stojí na úvahe sprevádzanej túžbou po oslobodení, je poznanie vyrovnanosti voči formáciám.“ ID328 „‚Vznik je útvary‘ – múdrosť, ktorá je pevne zakorenená prostredníctvom úvah s túžbou po oslobodení, je teda poznanie vyrovnanosti voči útvarom. ‚Trvanie je útvary‘… ‚Únava je útvary‘ – múdrosť, ktorá je pevne zakorenená prostredníctvom úvah s túžbou po oslobodení, je teda poznanie vyrovnanosti voči útvarom.“ ID329 „Vznikajú javy; keďže človek na tieto javy hľadí s vyrovnanosťou, ide teda o vyrovnanosť voči javom. Aj javy, aj vyrovnanosť sú samy osebe javmi; keďže človek na tieto javy hľadí s vyrovnanosťou, ide teda o vyrovnanosť voči javom. Trvanie sú formácie… znak sú formácie… úsilie sú formácie… spojenie s znovuzrodením sú formácie… cieľ sú formácie… vznik sú formácie… znovuzrodenie sú formácie… narodenie sú formácie… starnutie sú formácie… choroba sú formácie… smrť sú formácie… smútok sú formácie… nárek sú formácie… únava sú formácie; pretože človek vníma tieto formácie s vyrovnanosťou, je to teda vyrovnanosť voči formáciám. Aj javy, aj vyrovnanosť sú samy osebe javmi; pretože človek vníma tieto javy s vyrovnanosťou, ide teda o vyrovnanosť voči javom.“ ID330 „55. Koľkými spôsobmi je myseľ nasmerovaná k vyrovnanosti voči formáciám? Myseľ je nasmerovaná k vyrovnanosti voči formáciám ôsmimi spôsobmi. Koľkými spôsobmi je myseľ bežného človeka nasmerovaná k vyrovnanosti voči formáciám? Koľkými spôsobmi je myseľ cvičiaceho nasmerovaná k vyrovnanosti voči formáciám? Koľkými spôsobmi je myseľ toho, kto je oslobodený od žiadostivosti, nasmerovaná k vyrovnanosti voči formáciám? Myseľ bežného človeka je nasmerovaná k vyrovnanosti voči javom dvoma spôsobmi. Myseľ cvičiaceho je nasmerovaná k vyrovnanosti voči javom tromi spôsobmi. Myseľ toho, kto je oslobodený od žiadostivosti, je nasmerovaná k vyrovnanosti voči javom tromi spôsobmi.“ ID331 „Prostredníctvom akých dvoch aspektov nasmeruje bežný človek myseľ k vyrovnanosti voči javom? Bežný človek sa buď teší z vyrovnanosti voči javom, alebo ju vníma s vhľadom. Týmito dvoma aspektmi nasmeruje bežný človek myseľ k vyrovnanosti voči javom. Akými tromi aspektmi nasmeruje praktikujúci myseľ k vyrovnanosti voči javom? Praktikujúci sa buď teší z vyrovnanosti voči javom, vníma ju s vhľadom, alebo po zamyslení dosiahne ovocie. Týmito tromi aspektmi nasmeruje praktikujúci myseľ k vyrovnanosti voči javom. Prostredníctvom akých troch aspektov nasmeruje ten, kto je oslobodený od vášne, svoju myseľ k vyrovnanosti voči javom? Ten, kto je oslobodený od vášne, buď vníma vyrovnanosť voči javom s vhľadom, alebo po zamyslení vstúpi do dosiahnutia plodu, alebo, keď to vníma s vyrovnanosťou, prebýva prostredníctvom prebývania v prázdnote, prebývania bez znakov alebo prebývania bez túžby. Prostredníctvom týchto troch aspektov nasmeruje ten, kto je oslobodený od vášne, svoju myseľ k vyrovnanosti voči javom.“ ID332 „56. V čom je nasmerovanie mysle k vyrovnanosti voči formáciám rovnaké pre bežného človeka a pre cvičiaceho? Keď sa bežný človek teší z vyrovnanosti voči formáciám, myseľ je znečistená, je to prekážka rozvoja, prekážka preniknutia a podmienka pre budúce prepojenie s znovuzrodením. Keď sa aj praktikujúci teší z vyrovnanosti voči formáciám, myseľ je znečistená; je to prekážka rozvoja, prekážka ďalšieho preniknutia a podmienka pre budúce prepojenie s znovuzrodením. Takto je nasmerovanie mysle k vyrovnanosti voči formáciám rovnaké pre bežného človeka aj pre praktikujúceho v zmysle tešenia sa.“ ID333 „V čom je sklon mysle k vyrovnanosti voči formáciám rovnaký u bežného človeka, u cvičiaceho a u toho, kto je oslobodený od túžby? Bežný človek uvažuje o vyrovnanosti voči formáciám ako o nestálosti, utrpení a ne-ja. Aj praktikujúci uvažuje o vyrovnanosti voči formáciám ako o nestálosti, utrpení a ne-ja. Aj ten, kto je oslobodený od túžby, uvažuje o vyrovnanosti voči formáciám ako o nestálosti, utrpení a ne-ja. Tak je sklon mysle k vyrovnanosti voči formáciám rovnaký pre bežného človeka, praktikujúceho aj pre toho, kto je oslobodený od túžby, v zmysle opakovaného uvažovania.“ ID334 „Ako sa líši sklon mysle k vyrovnanosti voči formáciám u bežného človeka, u cvičiaceho a u toho, kto je oslobodený od žiadostivosti? Pre bežného človeka je vyrovnanosť voči formáciám prospešná. Aj pre cvičiaceho je vyrovnanosť voči formáciám prospešná. Pre toho, kto je oslobodený od túžby, je vyrovnanosť voči formáciám neurčitá. Sklon mysle k vyrovnanosti voči formáciám sa teda líši u bežného človeka, u cvičiaceho a u toho, kto je oslobodený od túžby, v tom zmysle, že je prospešná a neurčitá.“ ID335 „Ako sa líši sklon mysle k vyrovnanosti voči javom u bežného človeka, u žiaka a u človeka oslobodeného od žiadostivosti? Pre bežného človeka je vyrovnanosť voči javom niekedy dobre známa a niekedy nie je dobre známa. Aj pre žiaka je vyrovnanosť voči javom niekedy dobre známa a niekedy nie je dobre známa. U človeka oslobodeného od túžby je vyrovnanosť voči formáciám dokonale známa. Sklon mysle k vyrovnanosti voči formáciám sa teda u bežného človeka, u cvičiaceho a u človeka oslobodeného od túžby líši v tom zmysle, že je známa alebo neznáma.“ ID336 „Ako sa líši nasmerovanie mysle s vyrovnanosťou voči formáciám u bežného človeka, u cvičiaceho a u človeka oslobodeného od túžby? Bežný človek uvažuje o vyrovnanosti voči javom z nespokojnosti. Aj praktikujúci uvažuje o vyrovnanosti voči javom z nespokojnosti. Ten, kto je oslobodený od túžby, uvažuje o vyrovnanosti voči javom zo spokojnosti. Smerovanie mysle s vyrovnanosťou voči javom sa teda líši u bežného človeka, u praktikujúceho a u toho, kto je oslobodený od túžby, v zmysle spokojnosti a nespokojnosti.“ ID337 „V čom sa líši nasmerovanie mysle s vyrovnanosťou voči javom u bežného človeka, u žiaka a u toho, kto je oslobodený od žiadostivosti? Bežný človek rozjíma o vyrovnanosti voči javom s cieľom zbaviť sa troch pút a dosiahnuť cestu vstupu do prúdu. Žiak, ktorý sa zbavil troch pút, rozjíma o vyrovnanosti voči javom s cieľom dosiahnuť vyššie dosiahnutie. Ten, kto je oslobodený od túžby a opustil všetky znečistenia, rozjíma o vyrovnanosti voči formáciám s cieľom šťastne prebývať práve v tomto živote. Smerovanie mysle s vyrovnanosťou voči formáciám sa teda líši u bežného človeka, u cvičenca a u toho, kto je oslobodený od túžby, z hľadiska toho, čo bolo opustené a čo nebolo opustené.“ ID338 „V čom sa líši nasmerovanie mysle s vyrovnanosťou voči javom u cvičenca a u toho, kto je oslobodený od žiadostivosti? Cvičenec sa teší z vyrovnanosti voči javom, alebo o nej uvažuje, alebo po zamyslení dosiahne stav uskutočnenia. Ten, kto je oslobodený od túžby, rozjíma o vyrovnanosti voči formáciám alebo po zamyslení dosiahne ovocie, a potom, keď to vníma s vyrovnanosťou, prebýva prostredníctvom prebývania v prázdnote, alebo prebývania bez znakov, alebo prebývania bez túžby. Tak sa zameriavanie mysle s vyrovnanosťou na formácie líši u cvičenca a u toho, kto je oslobodený od túžby, pokiaľ ide o prebývanie a dosiahnutie.“ ID339 „57. Koľko vyrovnaností týkajúcich sa formácií vzniká prostredníctvom pokoja? Koľko vyrovnaností týkajúcich sa formácií vzniká prostredníctvom vhľadu? Osem vyrovnaností týkajúcich sa formácií vzniká prostredníctvom pokoja. Desať vyrovnaností týkajúcich sa formácií vzniká prostredníctvom vhľadu.“ ID340 „Aké sú tie osem vyrovnaností týkajúcich sa formácií, ktoré vznikajú prostredníctvom pokoja? Múdrosť, ktorá pevne stojí na rozjímaní o prekážkach s cieľom dosiahnuť prvú džhánu, je poznanie vyrovnanosti voči formáciám. Múdrosť, ktorá pevne stojí na rozjímaní o myšlienkach a skúmaní s cieľom dosiahnuť druhú džhánu, je poznanie vyrovnanosti voči formáciám. Múdrosť, ktorá pevne stojí na rozjímaní o blaženosti s cieľom dosiahnuť tretiu džhánu, je poznanie vyrovnanosti voči formáciám. Múdrosť, ktorá pevne stojí na rozjímaní o potešení a bolesti s cieľom dosiahnuť štvrtú džhánu, je poznanie vyrovnanosti voči formáciám. Múdrosť, ktorá pevne stojí na rozjímaní o vnímaní formy, vnímaní odporu a vnímaní rozmanitosti s cieľom dosiahnuť základ nekonečnosti priestoru, je poznanie vyrovnanosti voči formáciám. Múdrosť, ktorá pevne stojí na rozjímaní o vnímaní základu nekonečnosti priestoru s cieľom dosiahnuť úroveň základu nekonečnosti vedomia, je poznanie vyrovnanosti voči formáciám. Múdrosť, ktorá pevne stojí na rozjímaní o vnímaní základu nekonečnosti vedomia s cieľom dosiahnuť úroveň základu ničoty, je poznanie vyrovnanosti voči formáciám. Múdrosť, ktorá pevne stojí na rozjímaní o vnímaní základu ničoty s cieľom dosiahnuť úroveň základu ani-vnímania-ani-nevnímania, je poznanie vyrovnanosti voči formáciám. Týchto osem vyrovnaností voči formáciám vzniká prostredníctvom pokoja.“ ID341 „Ktorých desať druhov vyrovnanosti týkajúcich sa formácií vzniká prostredníctvom vhľadu? Múdrosť, ktorá pevne stojí na rozjímaní o vzniku, prejavovaní sa, znaku, nahromadení, spojení s opätovným zrodením, mieste určenia, tvorbe, pôvode, narodení, starnutí, chorobe, smrti, smútku, náreku a zúfalstve s cieľom dosiahnuť cestu vstupu do prúdu, je poznaním vyrovnanosti týkajúcej sa formácií. Múdrosť, ktorá pevne stojí na rozjímaní o vznikaní, prejavovaní sa, znaku, hromadení, spojení s opätovným zrodením… (atď.) …s cieľom dosiahnuť dosiahnutie plodu vstupu do prúdu, je poznanie vyrovnanosti týkajúce sa formácií. …s cieľom dosiahnuť cestu raz-návratníka… (atď.) …s cieľom dosiahnuť ovocie vstupu do prúdu raz-návratníka… (atď.) …s cieľom dosiahnuť cestu nenávratníka… (atď.) …s cieľom dosiahnuť ovocie vstupu do prúdu nenávratníka… (atď.) …Múdrosť, ktorá pevne stojí na rozjímaní o vznikaní, prejavovaní sa, znaku, nahromadení, spojení s opätovným zrodením, cieli, tvorbe, pôvode, narodení, starnutí, chorobe, smrti, smútku, náreku a zúfalstve s cieľom dosiahnuť cestu arahantstva, je poznanie vyrovnanosti voči formáciám. …s cieľom dosiahnuť ovocie arahantstva… (atď.) …s cieľom dosiahnuť ovocie prebývania v prázdnote… (atď.) …s cieľom dosiahnuť ovocie prebývania v bezznakovosti, múdrosť, ktorá pevne stojí na rozjímaní o vznikaní, prejavovaní sa, znaku, hromadení, spojení s opätovným zrodením… (atď.) …je to vedomie vyrovnanosti voči formáciám. Týchto desať vyrovnaností voči formáciám vzniká prostredníctvom vhľadu.“ ID342 „58. Koľko vyrovnaností voči formáciám je blahodárnych, koľko neblahodárnych a koľko neurčitých? Pätnásť vyrovnaností voči formáciám je blahodárnych a tri sú neurčité. Neexistujú žiadne neblahodárne vyrovnanosti voči formáciám.“ ID343 „Múdrosť, ktorá pevne stojí na premýšľaní, má osem sfér pre myseľ; dve sú pre bežného človeka, tri sú sférou cvičiaceho; a tri pre toho, kto je oslobodený od túžby, vďaka čomu sa myseľ odvráti.“ ID344 „Osem je podmienok pre sústredenie, desať je sférou poznania; osemnásť vyrovnaností týkajúcich sa formácií je podmienkou pre tri oslobodenia.“ ID345 „Ten, ktorého múdrosťou sa v plnej miere rozoznávajú týchto osemnásť aspektov, je zručný v vyrovnanosti týkajúcej sa formácií a rôznorodé názory ho nezneistia.“ ID346 „Je to poznanie v zmysle vedomia; je to múdrosť v zmysle rozoznávania. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť, ktorá je upevnením rozjímania o túžbe po oslobodení, je poznaním vo vyrovnanosti týkajúcej sa formácií.‘“ ID347 „Deviate: Výklad poznania vyrovnanosti voči formáciám.“ ID348 „10. Výklad poznania zmeny línie“ ID349 „59. Ako je múdrosť v vystupovaní z vonkajšieho a odvracaní sa od neho poznaním zmeny rodovej línie? Prekonáva vznik, a preto je zmenou rodovej línie. Prekonáva prejav, a preto je zmenou rodovej línie. Prekonáva znak, a preto je zmenou rodovej línie. Prekonáva nahromadenie, a preto je zmenou rodovej línie. Prekonáva väzbu na znovuzrodenie, a preto je zmenou rodu. Prekonáva miesto určenia, a preto je zmenou rodu. Prekonáva vznik, a preto je zmenou rodu. Prekonáva znovuzrodenie, a preto je zmenou rodu. Prekonáva narodenie, a preto je zmenou rodu. Prekonáva starnutie, a preto je zmenou rodu. Prekonáva chorobu, a preto je to zmena línie. Prekonáva smrť, a preto je to zmena línie. Prekonáva smútok, a preto je to zmena línie. Prekonáva nárek, a preto je to zmena línie. Prekonáva zúfalstvo, a preto je to zmena línie. Prekonáva vonkajšie znaky útvarov, a preto je to zmena línie. Vstupuje do nevznikania, a preto je to zmena rodu. Vstupuje do neexistencie, a preto je to zmena rodu… a tak ďalej… vstupuje do zániku, do Nibbány, a preto je to zmena rodu.“ ID350 „Keď prekoná vznik, vstupuje do nevznikania – a preto je to zmena rodu. Keď prekoná výskyt, vstupuje do nevýskytu – a tak ide o zmenu línie. Keď prekoná znak, vstupuje do bezznakového – a tak ide o zmenu línie… a tak ďalej… keď prekoná vonkajší znak formácií, vstupuje do zániku, do Nibbány – a tak ide o zmenu línie.“ ID351 „Vychádza z vznikania, a tak ide o zmenu línie. Vychádza z prejavovania sa, a tak ide o zmenu línie. Vychádza zo znaku, a tak ide o zmenu línie. Vychádza zo snaženia, a tak ide o zmenu línie. Vychádza z väzby znovuzrodenia, a tak ide o zmenu línie. Vychádza z cieľa, a tak ide o zmenu línie. Vzniká zo zrodu, a preto je to zmena rodu. Vzniká zo znovuzrodenia, a preto je to zmena rodu. Vzniká z narodenia, a preto je to zmena rodu. Vzniká zo starnutia, a preto je to zmena rodu. Vzniká z choroby, a preto je to zmena rodu. Vzniká zo smrti, a preto je to zmena rodu. Vzniká zo smútku, a preto je to zmena rodu. Vzniká z náreku, a preto je to zmena rodu. Vzniká zo zúfalstva, a preto je to zmena rodu. Vzniká z vonkajšieho znaku formácií, a preto je to zmena rodu. Vstupuje do nevznikania, a preto je to zmena rodu. Vstupuje do neexistencie, a preto je to zmena rodu… a tak ďalej… vstupuje do zániku, do Nibbány, a preto je to zmena rodu.“ ID352 „Keď sa vynorilo z vznikania, vstupuje do nevznikania – preto je to zmena línie. Keď sa vynorilo z výskytu, vstupuje do nevýskytu – preto je to zmena línie. Keď sa vynorilo zo znaku, vstupuje do bezznakovosti – preto je to zmena línie. Keď sa vynorí zo snaženia, vstupuje do nesnaženia – to je zmena línie. Keď sa vynorí z väzby na znovuzrodenie, vstupuje do neviazania na znovuzrodenie – to je zmena línie. Keď sa vynorí z cieľa, vstupuje do bezcieľnosti – to je zmena línie. Keď sa vynorí z tvorenia, vstupuje do netvorenia – to je zmena línie. Keď sa vymaní z opätovného zrodenia, vstupuje do stavu bez opätovného zrodenia – to je zmena línie. Keď sa vymaní z narodenia, vstupuje do stavu nenarodeného – to je zmena línie. Keď sa vymaní zo starnutia, vstupuje do stavu bez starnutia – to je zmena línie. Keď sa vymaní z choroby, vstupuje do stavu bez choroby – to je zmena línie. Keď vystúpilo zo smrti, vstupuje do bezsmrteľnosti – to je teda zmena rodu. Keď vystúpilo zo smútku, vstupuje do bezsmútkovosti – to je teda zmena rodu. Keď vystúpilo z náreku, vstupuje do beznárekovosti – to je teda zmena rodu. Keď vystúpilo zo zúfalstva, vstupuje do bezzúfalstva – to je teda zmena rodu. Keď sa vymaní z vonkajšieho znaku útvarov, vstupuje do zániku, do Nibbány – a tak ide o zmenu rodu.“ ID353 „Odvráti sa od vznikania – a tak ide o zmenu rodu. Odvráti sa od výskytu – a tak ide o zmenu rodu… a tak ďalej… odvráti sa od vonkajšieho znaku útvarov – a tak ide o zmenu rodu. Vstupuje do nevznikania – a tak je to zmena línie. Vstupuje do neprejavovania sa – a tak je to zmena línie… a tak ďalej… vstupuje do zániku, do Nibbány – a tak je to zmena línie.“ ID354 „Keď sa odvrátila od vznikania, vstupuje do nevznikania – to je zmena línie. Keď sa odvrátila od výskytu, vstupuje do nevýskytu – to je zmena línie… a tak ďalej… keď sa odvrátila od vonkajšieho znaku formácií, vstupuje do zániku, do Nibbány – to je zmena línie.“ ID355 „60. Koľko stavov zmeny rodovej línie vzniká prostredníctvom pokoja? Koľko stavov zmeny rodovej línie vzniká prostredníctvom vhľadu? Osem stavov zmeny rodovej línie vzniká prostredníctvom pokoja. Desať stavov zmeny rodovej línie vzniká prostredníctvom vhľadu.“ ID356 „Aké sú tie osem stavov zmeny rodovej línie, ktoré vznikajú prostredníctvom pokoja? S cieľom dosiahnuť prvú džhánu prekonáva prekážky, a preto ide o zmenu línie. S cieľom dosiahnuť druhú džhánu prekonáva sústredené a udržované myslenie, a preto ide o zmenu línie. S cieľom dosiahnuť tretiu džhánu prekonáva blaženosť, a preto ide o zmenu línie. S cieľom dosiahnuť štvrtú džhánu prekonáva potešenie a bolesť, a preto ide o zmenu línie. S cieľom dosiahnuť úroveň nekonečného priestoru prekonáva vnímanie formy, vnímanie odporu a vnímanie rozmanitosti, a preto ide o zmenu línie. S cieľom dosiahnuť úroveň základu nekonečného vedomia prekonáva vnímanie základu nekonečného priestoru, a preto ide o zmenu línie. S cieľom dosiahnuť úroveň základu ničoty prekonáva vnímanie základu nekonečného vedomia, a preto ide o zmenu línie. S cieľom dosiahnuť úroveň základu ani vnímania, ani nevnímania prekonáva vnímanie základu ničoty, a preto ide o zmenu línie. Toto je osem stavov zmeny línie, ktoré vznikajú prostredníctvom pokoja.“ ID357 „Aké sú desať stavov zmeny línie, ktoré vznikajú prostredníctvom vhľadu? S cieľom dosiahnuť cestu vstupu do prúdu prekonáva vznik, prejav, znak, nahromadenie, spojenie s opätovným zrodením, cieľ, generáciu, opätovné zrodenie, narodenie, starnutie, chorobu, smrť, smútok, nárek, zúfalstvo a vonkajší znak formácií; ide teda o zmenu línie. S cieľom dosiahnuť ovocie vstupu do prúdu prekonáva vznik, prejav, znak, nahromadenie, spojenie s znovuzrodením… a tak ďalej… a tým dochádza k zmene rodovej línie. S cieľom dosiahnuť cestu jednorazového návratu… a tak ďalej… s cieľom dosiahnuť ovocie jednorazového návratu… s cieľom dosiahnuť cestu nenávratu… s cieľom dosiahnuť ovocie a dosiahnutie stavu „ten, čo sa už nevráti“… s cieľom dosiahnuť cestu arahantstva, prekonáva vznik, prejav, znak, nahromadenie, väzbu na znovuzrodenie, cieľ, zrod, znovuzrodenie, narodenie, starnutie, chorobu, smrť, smútok, nárek, zúfalstvo a vonkajší znak formácií; je to teda zmena línie. S cieľom dosiahnuť ovocie arahantstva… s cieľom dosiahnuť stav prebývania v prázdnote… s cieľom dosiahnuť stav prebývania v bezznakovom, prekonáva vznik, prejav, znak, nahromadenie, väzbu na znovuzrodenie… a tak ďalej… a tak je to zmena línie. Toto je desať stavov zmeny línie, ktoré vznikajú prostredníctvom vhľadu.“ ID358 „Koľko stavov zmeny línie je blahodárnych, koľko neblahodárnych a koľko neurčitých? Pätnásť stavov zmeny línie je blahodárnych a tri stavy zmeny línie sú neurčité. Neexistujú žiadne neblahodárne stavy zmeny línie.“ ID359 „Svetské a nesvetské, zamerané a nezamerané, spojené a oddelené, vzniknuté a nevzniknuté.“ ID360 „Osem z nich sú podmienky pre sústredenie, desať sú sféry poznania; osemnásť stavov zmeny rodovej línie sú podmienkami pre tri oslobodenia.“ ID361 „Ten, koho múdrosť plne pochopila týchto osemnásť aspektov a kto je zručný v odvracaní sa a vynáraní sa, nekolíše uprostred rôznorodých názorov.“ ID362 „Je to poznanie v zmysle vedomia, múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v vystupovaní z vonkajšieho a odvracaní sa od neho je poznanie zmeny rodovej línie.‘“ ID363 „Výklad o poznaní zmeny rodovej línie je desiaty.“ ID364 „11. Výklad poznania cesty“ ID365 „61. Ako je múdrosť v vystupovaní a odvracaní sa od oboch poznaním cesty? V okamihu cesty vstupu do prúdu, v zmysle videnia, správny názor vystupuje z nesprávneho názoru; vystupuje z nečistôt a zoskupení, ktoré z neho vyplývajú; a vystupuje zo všetkých vonkajších znakov. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v tom, že sa objavuje a odvracia od oboch, je poznanie cesty.‘ V zmysle uplatňovania sa správny úmysel vynára z nesprávneho úmyslu; vynára sa z nečistôt a zoskupení, ktoré z neho vyplývajú; a vynára sa zo všetkých vonkajších znakov. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v tom, že sa objavuje a odvracia od oboch, je poznanie cesty.‘“ ID366 „V zmysle prijatia správna reč vychádza z nesprávnej reči; vychádza z nečistôt a zložiek, ktoré z nej vyplývajú; a vychádza zo všetkých vonkajších znakov. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v tom, že sa z oboch vynára a od oboch sa odvracia, je poznanie cesty.‘“ ID367 „V zmysle vzniku správne konanie vyplýva z nesprávneho konania; vyplýva z nečistôt a zložiek, ktoré z neho vyplývajú; a vyplýva zo všetkých vonkajších znakov. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v tom, že sa z oboch vynára a od oboch sa odvracia, je poznanie cesty.‘“ ID368 „V zmysle očistenia správne živobytie vyplýva z nesprávneho živobytia; vyplýva z nečistôt a zložiek, ktoré z neho vyplývajú; a vyplýva zo všetkých vonkajších znakov. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v tom, že sa z oboch vynára a od oboch sa odvracia, je poznanie cesty.‘“ ID369 „V zmysle úsilia správne úsilie vychádza z nesprávneho úsilia; vychádza z nečistôt a zložiek, ktoré z neho vyplývajú; a prejavuje sa vo všetkých vonkajších znakoch. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť spočívajúca v tom, že sa z oboch vynoríme a od oboch sa odvrátime, je poznanie cesty.‘“ ID370 „V zmysle ustanovenia správna všímavosť vychádza z nesprávnej všímavosti; vychádza z nečistôt a zoskupení, ktoré za ňou nasledujú, a navonok sa prejavuje vo všetkých znakoch. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v tom, že sa vynoríme a odvrátime od oboch, je poznanie cesty.‘“ ID371 „V zmysle neporušenia správna koncentrácia vychádza z nesprávnej koncentrácie; vychádza z nečistôt a skupín, ktoré za ňou nasledujú, a navonok sa prejavuje vo všetkých znakoch. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v tom, že sa vynoríme a odvrátime od oboch, je poznanie na ceste.‘“ ID372 „V okamihu, keď sa ten, kto sa vráti raz, vydá na cestu, správny pohľad v zmysle videnia… až po… správnu koncentráciu v zmysle neporušenia pozornosti vzniká z hrubého púta zmyslovej túžby a púta averzie, ako aj z hrubého základného sklonu zmyslovej túžby a základného sklonu averzie. Vynára sa z nečistôt a zložiek, ktoré za nimi nasledujú, a navonok sa vynára zo všetkých znakov. Preto sa hovorí: „Múdrosť vo vynáraní sa a odvracaní sa od oboch je poznanie na ceste.““ ID373 „V okamihu cesty toho, kto sa už nevráti, správny pohľad v zmysle videnia… až po… správnu koncentráciu v zmysle neporušenosti pozornosti vzniká z jemného púta zmyslovej túžby a púta odporu, ako aj z jemnej skrytej tendencie zmyslovej túžby a skrytej tendencie odporu. Vzniká z nečistôt a zoskupení, ktoré za nimi nasledujú, a navonok vzniká zo všetkých znakov. Preto sa hovorí: „Múdrosť v objavovaní sa a odvracaní sa od oboch je poznanie na ceste.““ ID374 „V okamihu cesty k arahantstvu sa správny pohľad v zmysle videnia… až po… správnu koncentráciu v zmysle neporušeného sústredenia vynára z túžby po forme, túžby po bezforme, pýchy, nepokoja, nevedomosti, skrytej tendencie pýchy, skrytej tendencie túžby po existencii a skrytej tendencie nevedomosti. Vzniká z nečistôt a zložiek, ktoré za nimi nasledujú, a navonok vzniká zo všetkých znakov. Preto sa hovorí: „Múdrosť vo vznikaní a odvracaní sa od oboch je poznanie na ceste.““ ID375 „62.“ ID376 „Spaluje to, čo ešte nevzniklo, tým, čo už vzniklo; preto sa to nazýva džhána. Vďaka zručnosti v džháne a oslobodení sa človek nenechá otrasť rôznymi názormi.“ ID377 „Akýmkoľvek spôsobom človek, keď sa sústredí, vidí s vhľadom, tak aj pri videní s vhľadom by sa mal sústrediť. Potom vznikli vhľad a pokoj, v rovnakom pomere, postupujúc spoločne.“ ID378 „‚Formácie sú utrpením, zánik je blaženosťou‘ – toto je videnie. Múdrosť, ktorá vzišla z oboch, dosahuje stav nesmrteľnosti.“ ID379 „Ten, kto je zručný v rozmanitosti a jednote, pozná správanie oslobodenia. Vďaka zručnosti v týchto dvoch druhoch poznania sa človek nenechá vyviesť z rovnováhy medzi rôznymi názormi.“ ID380 „Je to poznanie v zmysle vedomia a múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť vo vzostupe a odvrátení sa od oboch je poznanie na ceste.‘“ ID381 „Jedenáste vysvetlenie: o poznaní cesty.“ ID382 „12. Vysvetlenie o poznaní plodu“ ID383 „63. Ako je múdrosť, ktorá je upokojením úsilia, poznaním v plode? V okamihu cesty vstupu do prúdu sa správny názor, v zmysle videnia, vynára z nesprávneho názoru; vynára sa z nečistôt a zoskupení, ktoré z neho vyplývajú; a vynára sa zo všetkých vonkajších znakov. Vďaka upokojeniu tohto úsilia vzniká správny názor. Toto je plod cesty.“ ID384 „V zmysle uplatňovania sa správny úmysel vynára z nesprávneho úmyslu; vynára sa z nečistôt a skupín, ktoré z neho vyplývajú; a vynára sa zo všetkých vonkajších znakov. Vďaka upokojeniu tohto úsilia vzniká správny úmysel. Toto je ovocie cesty.“ ID385 „V zmysle obsiahnutia správna reč vychádza z nesprávnej reči; vychádza z nečistôt a skupín, ktoré z nej vyplývajú; a vychádza zo všetkých vonkajších znakov. Vďaka upokojeniu tohto úsilia vzniká správna reč. Toto je ovocie cesty.“ ID386 „V zmysle vzniku správne konanie vychádza z nesprávneho konania; vychádza z nečistôt a skupín, ktoré z neho vyplývajú; a vychádza zo všetkých vonkajších znakov. Vďaka upokojeniu tohto úsilia vzniká správne konanie. Toto je ovocie cesty.“ ID387 „V zmysle očistenia správne živobytie vychádza z nesprávneho živobytia; vychádza z nečistôt a skupín, ktoré po ňom nasledujú, a vychádza zo všetkých vonkajších znakov. Vďaka upokojeniu tohto úsilia vzniká správne živobytie. Toto je ovocie cesty vstupu do prúdu.“ ID388 „V zmysle úsilia správne úsilie vychádza z nesprávneho úsilia; vychádza z nečistôt a skupín, ktoré za ním nasledujú, a vychádza zo všetkých vonkajších znakov. Vďaka upokojeniu tohto úsilia vzniká správne úsilie. Toto je ovocie cesty vstupu do prúdu.“ ID389 „V zmysle ustanovenia bdelosti vzniká správna bdelosť z nesprávnej bdelosti; vzniká z nečistôt a zoskupení, ktoré za ňou nasledujú, a vzniká zo všetkých vonkajších znakov. Vďaka upokojeniu tohto úsilia vzniká správna bdelosť. Toto je ovocie cesty vstupu do prúdu.“ ID390 „V zmysle nepozornosti sa správna sústredenosť vynára z nesprávnej sústredenosti; vynára sa z nečistôt a zoskupení, ktoré za ňou nasledujú, a vynára sa zo všetkých vonkajších znakov. Vďaka upokojeniu tohto úsilia vzniká správna sústredenosť. Toto je ovocie cesty vstupu do prúdu.“ ID391 „V okamihu cesty raz-návratníka sa správny názor v zmysle videnia… až po správnu koncentráciu v zmysle nepozornosti vynára z hrubého púta zmyslovej túžby a púta zlomyseľnosti, z hrubej základnej tendencie zmyslovej túžby a základnej tendencie zlomyseľnosti; vynára sa z nečistôt a zoskupení, ktoré za nimi nasledujú, a vynára sa zo všetkých vonkajších znakov. Vďaka upokojeniu tohto úsilia vzniká správna sústredenosť. Toto je ovocie cesty raz sa vracajúceho.“ ID392 „V okamihu cesty nenavracajúceho sa správny názor v zmysle videnia… až po správnu koncentráciu v zmysle neporušenia pozornosti, vzniká z jemného púta zmyslovej túžby a púta zlomyseľnosti, z jemnej skrytej tendencie zmyslovej túžby a skrytej tendencie zlomyseľnosti; vzniká z nečistôt a zoskupení, ktoré za nimi nasledujú, a vzniká zo všetkých vonkajších znakov. Vďaka upokojeniu tohto úsilia vzniká správna koncentrácia. Toto je ovocie cesty toho, kto sa už nevráti.“ ID393 „V okamihu cesty k arahantstvu sa správny pohľad v zmysle videnia… a tak ďalej… správna koncentrácia v zmysle neporušenia sústredenia vynára z túžby po forme, túžby po bezforme, pýchy, nepokoja, nevedomosti, skrytej tendencie k pýche, skrytej tendencie k túžbe po existencii a skrytej tendencie k nevedomosti; vzniká z nečistôt a zoskupení, ktoré za nimi nasledujú; a vzniká zo všetkých vonkajších znakov. Vďaka upokojeniu tohto úsilia vzniká správna koncentrácia. Toto je ovocie cesty. To, v zmysle poznania, je vedomosť; v zmysle rozlišovania je to múdrosť. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v upokojení úsilia je vedomosť v ovocí.‘“ ID394 „Výklad poznania plodu je dvanásty.“ ID395 „13. Výklad poznania oslobodenia“ ID396 „64. Ako je múdrosť pri kontemplácii prerušeného cyklu poznaním oslobodenia? Cestou vstupu do prúdu sú pohľad na identitu, pochybnosť, pridržiavanie sa obradov a rituálov, skrytá tendencia k názorom a skrytá tendencia k pochybnostiam – znečistenia vlastnej mysle – dôkladne odstránené. Od týchto piatich znečistení spolu s ich prejavmi je myseľ oslobodená, dôkladne oslobodená. Toto oslobodenie je v zmysle poznania vedomím; v zmysle rozlišovania je múdrosťou. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť pri rozjímaní nad prerušeným kolobehom je poznanie oslobodenia.‘“ ID397 „Cestou raz-návratníka sú hrubé puto zmyslovej túžby, puto odporu, hrubá skrytá tendencia k zmyslovej túžbe a skrytá tendencia k odporu – znečistenia vlastnej mysle – dôkladne odstránené. Od týchto štyroch znečistení spolu s ich prejavmi je myseľ oslobodená, dôkladne oslobodená. Toto oslobodenie je v zmysle poznania poznaním; v zmysle rozlišovania je múdrosťou. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť pri rozjímaní nad prerušeným kolobehom je poznaním oslobodenia.‘“ ID398 „Cestou toho, kto sa už nevráti, sú púta zmyslovej túžby, púta nepriateľstva, skrytá tendencia zmyslovej túžby a skrytá tendencia nepriateľstva – tieto znečistenia vlastnej mysle sú dôkladne odstránené. Myseľ je oslobodená, dôkladne oslobodená od týchto štyroch znečistení spolu s ich prejavmi. Toto oslobodenie je poznanie v zmysle vedomia a múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť pri rozjímaní nad prerušeným kolobehom je poznanie oslobodenia.‘“ ID399 „Cestou arahantstva sú túžba po forme, túžba po bezforme, pýcha, nepokoj, nevedomosť, skrytá tendencia pýchy, skrytá tendencia túžby po existencii a skrytá tendencia nevedomosti – znečistenia vlastnej mysle – dôkladne odstránené. Myseľ je oslobodená, dôkladne oslobodená od týchto ôsmich znečistení spolu s ich prejavmi. Toto oslobodenie je poznanie v zmysle vedomia a múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť pri rozjímaní nad prerušeným kolobehom je poznanie oslobodenia.‘ To je poznanie v zmysle vedomia a múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť pri rozjímaní nad prerušeným kolobehom je poznanie oslobodenia.‘“ ID400 „Výklad poznania oslobodenia je trinásty.“ ID401 „14. Výklad poznania prehliadania“ ID402 „65. Ako je múdrosť v videní stavov, ktoré v tom čase vznikli, poznaním prehliadania? V okamihu cesty vstupu do prúdu vznikol Správny pohľad v zmysle videnia. Správny úmysel vznikol v zmysle nasmerovania. Správna reč vznikla v zmysle prijatia. Správne konanie vzniklo v zmysle vzniku. Správne živobytie sa potom zrodilo v zmysle očistenia. Správne úsilie sa potom zrodilo v zmysle vynaloženia sily. Správna všímavosť sa potom zrodila v zmysle ustanovenia. Správna koncentrácia sa potom zrodila v zmysle nepozornosť.“ ID403 „Faktor osvietenia všímavosti sa potom dobre zrodil v zmysle prítomnosti. Faktor osvietenia skúmania javov sa potom dobre zrodil v zmysle dôkladného skúmania. Faktor osvietenia, ktorým je energia, sa potom správne prejavil v zmysle úsilia. Faktor osvietenia, ktorým je blaženosť, sa potom správne prejavil v zmysle prenikania. Faktor osvietenia, ktorým je pokoj, sa potom správne prejavil v zmysle upokojenia. Faktor osvietenia, ktorým je sústredenie, sa potom správne prejavil v zmysle nepozornosť. Faktor osvietenia, ktorým je vyrovnanosť, sa potom správne prejavil v zmysle reflexie.“ ID404 „Sila viery je potom správne rozvinutá, keď ju neotrasie nedôvera. Sila energie je potom správne rozvinutá, keď ju neotrasí lenivosť. Sila všímavosti je potom správne rozvinutá, keď ju neotrasí nepozornosť. Sila sústredenia je potom správne rozvinutá, keď ju neotrasí nepokoj. Sila múdrosti je potom dobre rozvinutá, neotrasiteľná nevedomosťou.“ ID405 „Schopnosť viery je potom dobre rozvinutá v zmysle odhodlania. Schopnosť energie je potom dobre rozvinutá v zmysle úsilia. Schopnosť všímavosti je potom dobre rozvinutá v zmysle prítomnosti. Schopnosť sústredenia je potom dobre rozvinutá v zmysle nepozornosť. Schopnosť múdrosti je potom dobre rozvinutá v zmysle videnia.“ ID406 „Schopnosti sú potom dobre rozvinuté v zmysle zvrchovanosti. Sily sú potom dobre rozvinuté v zmysle neotrasiteľnosti. Faktory osvietenia sú potom dobre rozvinuté v zmysle vedenia von. Cesta je potom správne rozvinutá v zmysle toho, že je príčinou. Základy všímavosti sú potom správne rozvinuté v zmysle toho, že sú ustanovené. Správne úsilie je potom správne rozvinuté v zmysle úsilia. Základy duchovnej sily sú potom správne rozvinuté v zmysle dosiahnutia. Pravdy sú potom správne rozvinuté v zmysle toho, že sú pravdivé. Pokoj je potom správne vzniknutý v zmysle neporušenia sústredenia. Vhľad je potom správne vzniknutý v zmysle kontemplácie. Pokoj a vhľad sú potom správne vzniknuté v zmysle jednotnej funkcie. Spojenie je potom správne vzniknuté v zmysle neprekračovania hraníc. Očistenie cnosti je potom správne vzniknuté v zmysle zdržanlivosti. Očistenie mysle je potom správne vzniknuté v zmysle neporušenia sústredenia. Očistenie pohľadu je potom správne vzniknuté v zmysle videnia. Oslobodenie je potom správne vzniknuté v zmysle bytia oslobodeným. Skutočné poznanie je potom správne vzniknuté v zmysle preniknutia. Sloboda je potom správne vzniknutá v zmysle zrieknutia sa. Poznanie zániku je potom správne vzniknuté v zmysle oddelenia.“ ID407 „Horlivosť je potom správne vzbudená v zmysle bytia koreňom. Pozornosť je potom správne vzbudená v zmysle vzniku. Kontakt je potom správne vzbudený v zmysle zbiehania sa. Pocit je potom správne vzbudený v zmysle zbiehania sa. Sústredenie je potom správne vzbudené v zmysle bytia na prvom mieste. Všímavosť je potom správne vzniknutá v zmysle zvrchovanosti. Múdrosť je potom správne vzniknutá v zmysle nadradenosti. Oslobodenie je potom správne vzniknuté v zmysle podstaty. Nibbána, ponorenie sa do Nesmrteľného, je potom správne vzniknutá v zmysle vyvrcholenia. Keď sa to prejaví, človek uvažuje: ‚Tieto stavy sú potom správne vzniknuté.‘“ ID408 „V okamihu dosiahnutia ovocia vstupu do prúdu vzniká správny pohľad v zmysle videnia. Správny úmysel vzniká v zmysle nasmerovania k… a tak ďalej… poznanie nevznikania vzniká v zmysle upokojenia. Túžba vzniká v zmysle koreňa. Pozornosť vzniká v zmysle pôvodu. Kontakt vzniká v zmysle zbiehania sa. Pocit potom vzniká v zmysle zbiehania sa. Sústredenie potom vzniká v zmysle toho, že je na prvom mieste. Všímavosť potom vzniká v zmysle nadvlády. Múdrosť potom vzniká v zmysle nadradenosti. Oslobodenie potom vzniká v zmysle podstaty. Nibbána, ktorej cieľom je Nesmrteľnosť, potom vzniká v zmysle vyvrcholenia. Keď sa to prejaví, človek uvažuje: ‚Tieto stavy potom vznikli.‘“ ID409 „V okamihu cesty toho, kto sa vráti ešte raz… a tak ďalej… v okamihu dosiahnutia plodu toho, kto sa vráti ešte raz… a tak ďalej… v okamihu cesty toho, kto sa už nevráti… a tak ďalej… v okamihu dosiahnutia plodu toho, kto sa už nevráti… a tak ďalej… v okamihu cesty k arahantstvu vzniká správny pohľad v zmysle videnia… a tak ďalej… vzniká poznanie zániku v zmysle úplného odrezania. Vzniká túžba v zmysle bytia koreňom… a tak ďalej… Nibbána, ktorej cieľom je Nesmrteľný, vzniká v zmysle bytia vyvrcholením. Keď sa to prejaví, človek uvažuje: ‚Tieto stavy teda vznikli.‘“ ID410 „V okamihu dosiahnutia arahatstva sa vtedy vynorí správny pohľad v zmysle videnia… a tak ďalej… vtedy sa vynorí poznanie nevzniknutia v zmysle upokojenia. Túžba sa vtedy vynorí v zmysle toho, že je koreňom… a tak ďalej… Nibbána, ktorej cieľom je Nesmrteľnosť, sa vtedy vynorí v zmysle vrcholu. Po vynorení sa človek zamyslí: ‚Tieto stavy sa vtedy vynorili.“ To je poznanie v zmysle vedomia a múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: „Múdrosť vo videní a poznanie v prehodnocovaní stavov, ktoré sa vtedy vynorili.“ ID411 „Tu končí štrnáste vysvetlenie o poznaní prehodnocovania.“ ID412 „15. Vysvetlenie poznania rozmanitosti objektov.“ ID413 „66. Ako je múdrosť, ktorá sa prejavuje pri určovaní vnútorných javov, poznaním rozmanitosti vecí? Ako človek určuje vnútorné javy? Určuje oko ako vnútorné, určuje ucho ako vnútorné, určuje nos ako vnútorný, určuje jazyk ako vnútorný, určuje telo ako vnútorné, určuje myseľ ako vnútornú.“ ID414 „Ako človek určuje oko ako vnútorné? Určuje oko ako zrodené z nevedomosti, zrodené z túžby, zrodené z karmy, zrodené z výživy a ako vznikajúce v závislosti od štyroch veľkých prvkov. Určuje oko ako vzniknuté, ako vznikajúce. Určuje: ‚Oko, ktoré nebolo, vzniklo; keď bolo, už nebude.‘ Určuje oko ako majúce koniec. Určuje sa ho ako nestále, nie večné a podliehajúce zmene. Určuje sa ho ako nestále, podmienené, vznikajúce v závislosti, podliehajúce zničeniu, podliehajúce zmiznutiu, podliehajúce vyblednutiu a podliehajúce zániku. Určuje sa oko ako nestále, nie ako trvalé; ako utrpenie, nie ako potešenie; ako ne-ja, nie ako ja. Človek sa stáva rozčarovaným, nie nadšeným; stáva sa nezaujatým, nie vášnivým; prináša zánik, nie vznik; vzdáva sa, nie sa chytá. Keď ho určuje ako nestály, opúšťa vnímanie trvalosti; keď ho určuje ako utrpenie, opúšťa vnímanie potešenia; keď ho určuje ako ne-ja, opúšťa vnímanie ja. Keď sa človek stane rozčarovaným, opustí nadšenie; keď sa stane nezaujatým, opustí vášeň; keď dosiahne zánik, opustí vznik; keď sa vzdá, opustí uchopovanie. Takto človek vnútorne určuje oko.“ ID415 „Ako človek vnútorne určuje ucho? Človek určí, že ucho vzniká z nevedomosti… Takto človek vnútorne určuje ucho. Ako človek vnútorne určuje nos? Určí sa, že nos vznikol z nevedomosti… Takto sa vnútorne určí nos. Ako sa vnútorne určí jazyk? Určí sa, že jazyk vznikol z nevedomosti, z túžby, z karmy a z výživy; určí sa, že závisí od štyroch veľkých živlov. Určí sa, že jazyk vznikol a že sa stal. Človek si uvedomuje, že jazyk vznikol z neexistencie a že keď už existuje, nebude existovať navždy. Človek si uvedomuje, že jazyk má svoj koniec. Človek si uvedomuje, že jazyk je nestály, nie je večný a podlieha zmene. Človek si uvedomuje, že jazyk je nestály, podmienený, vznikajúci v závislosti, podliehajúci zničeniu, podliehajúci zániku, podliehajúci vyblednutiu a podliehajúci zániku. Človek si uvedomuje, že jazyk je nestály, nie trvalý… človek sa ho vzdáva a neupína sa k nemu. Tým, že si ho uvedomuje ako nestály, človek sa vzdáva vnímania trvalosti… tým, že sa ho vzdáva, človek sa vzdáva upínania sa. Takto si človek vnútorne uvedomuje jazyk.“ ID416 „Ako človek vnútorne určuje telo? Určuje: ‚Telo vzniká z nevedomosti.‘ Určuje: ‚Telo vzniká z túžby.‘ Určuje: ‚Telo vzniká z karmy.‘ Určuje: ‚Telo vzniká z výživy.‘ Človek si uvedomuje: ‚Telo existuje v závislosti od štyroch veľkých prvkov.‘ Človek si uvedomuje: ‚Telo vzniklo.‘ Človek si uvedomuje: ‚Telo sa zrodilo.‘ Človek si uvedomuje: ‚Telo, ktoré nebolo, sa stalo; keď bolo, už nebude.‘ Človek si uvedomuje, že telo má koniec. Človek si uvedomuje: „Telo nie je trvalé, nie je večné a podlieha zmene.“ Človek si uvedomuje: „Telo je nestále, podmienené, vzniklo v závislosti, podlieha rozkladu, podlieha zániku, podlieha vyhasínaniu a podlieha zániku.“ Človek vníma telo ako nestále, nie ako trvalé; ako utrpenie, nie ako potešenie… a tak ďalej… človek sa ho vzdáva, nelipne na ňom. Tým, že ho vníma ako nestále, človek sa vzdáva vnímania trvalosti; tým, že ho vníma ako utrpenie, človek sa vzdáva vnímania potešenia… a tak ďalej… Vzdaním sa človek opúšťa lipnutie. Takto človek vnútorne vníma telo.“ ID417 „Ako človek vnútorne vníma myseľ? Človek vníma myseľ ako vzniknutú z nevedomosti, ako vzniknutú z túžby, ako vzniknutú z karmy, ako vzniknutú z výživy. Človek vníma myseľ ako vzniknutú, ako vznikajúcu. Človek vníma myseľ ako vznikajúcu z neexistencie a, keď už existuje, ako prestávajúcu existovať. Človek vníma myseľ ako niečo, čo má svoje hranice. Človek vníma myseľ ako niečo, čo netrvá, čo nie je večné, čo má povahu meniť sa. Človek vníma myseľ ako nestálu, podmienenú, závislú, ktorú možno zničiť, ktorá podlieha zániku, ktorá mizne, ktorá prestáva existovať. Človek vníma myseľ ako nestálu, nie ako trvalú; ako utrpenie, nie ako potešenie; ako ne-ja, nie ako ja. Človek sa stáva rozčarovaným, neteší sa; stáva sa nezaujatým, nie je vášnivým; spôsobuje zánik, nespôsobuje vznik; vzdáva sa, neuchopuje. Keď ju určí ako nestálu, opustí vnímanie trvalosti. Keď ju určí ako utrpenie, opustí vnímanie potešenia. Keď ju určí ako ne-ja, opustí vnímanie ja. Keď je rozčarovaný, opustí potešenie. Keď je človek bez vášne, opúšťa vášeň. Keď to spôsobuje, aby to prestalo, opúšťa vznik. Keď sa toho vzdáva, opúšťa uchopovanie. Takto človek vnútorne určuje myseľ. Takto človek určuje vnútorné javy. To je poznanie v zmysle vedomia a múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť pri určovaní vnútorného je poznanie rozmanitosti vecí.‘“ ID418 „Pätnásta je Výklad o poznaní rozmanitosti vecí.“ ID419 „16. Výklad o poznaní rozmanitosti sfér“ ID420 „67. Ako je múdrosť pri určovaní vonkajšieho poznania rozmanitosti sfér? Ako človek určuje vonkajšie javy? Určuje vonkajšie formy, určuje vonkajšie zvuky, určuje vonkajšie vône, určuje vonkajšie chute, určuje vonkajšie hmatateľné veci, určuje vonkajšie mentálne javy.“ ID421 „Ako človek definuje formy navonok? Definuje formy ako zrodené z nevedomosti, ako zrodené z túžby, ako zrodené z karmy, ako zrodené z výživy a ako odvodené zo štyroch veľkých prvkov. Definuje sa ich ako vzniknuté, ako to, čo sa zrodilo. Definuje sa: ‚Formy, ktoré neexistovali, vznikli; keď existovali, prestanú existovať.‘ Definuje sa formy ako majúce koniec; ako nestále, netrvalé a podliehajúce zmene. Definuje sa ich ako nestále, podmienené, závislé, podliehajúce zničeniu, podliehajúce zániku, podliehajúce vyblednutiu a podliehajúce zániku. Definuje sa ich ako nestále, nie ako trvalé; ako utrpenie, nie ako šťastie; ako ne-ja, nie ako ja. Človek sa z nich vytráca, neteší sa z nich; stáva sa voči nim nezaujatým, nie je nimi unesený; privádza ich k zániku, nespôsobuje ich vznik; vzdáva sa ich, neuchopuje ich. Keď ich definuje ako nestále, opúšťa vnímanie trvalosti; keď ich definuje ako utrpenie, opúšťa vnímanie šťastia; keď ich definuje ako ne-ja, opúšťa vnímanie ja. Tým, že sa stane znechuteným, opúšťa radosť; tým, že sa stane nezaujatým, opúšťa vášeň; tým, že ich privádza k zániku, opúšťa vznik; tým, že sa ich vzdáva, opúšťa uchopovanie. Takto človek definuje formy zvonku.“ ID422 „Ako človek definuje zvuky zvonku? Človek definuje zvuky ako odvodené od štyroch veľkých živlov. Definuje ich ako vzniknuté, ako niečo, čo sa zrodilo. Definuje sa: ‚Zvuky, ktoré neexistovali, vznikli; keď existovali, prestanú existovať.‘ Zvuky sa definujú ako majúce koniec; ako nestále, netrvalé a podliehajúce zmene; ako nestále, podmienené, závislé, podliehajúce zničeniu, podliehajúce zániku, podliehajúce vyblednutiu a podliehajúce zániku. Definujú sa ako nestále, nie ako trvalé… Takto sa zvuky definujú zvonku.“ ID423 „Ako človek vonkajškovo určuje vône? Určuje: ‚Vône vznikajú z nevedomosti.‘ Určuje: ‚Vône vznikajú z túžby.‘… Takto človek vonkajškovo určuje vône. Ako človek vonkajškovo určuje chute? Určuje: ‚Chute vznikajú z nevedomosti.‘ Určuje: ‚Chute vznikajú z túžby.‘… Takto človek vonkajškovo určuje chute. Ako sa vonkajšie určujú hmatové objekty? Určuje sa: ‚Hmatové objekty vznikajú z nevedomosti.‘ Určuje sa: ‚Hmatové objekty vznikajú z túžby.‘ Určuje sa: ‚Hmatové objekty vznikajú z karmy.‘ Určuje sa: ‚Hmatové objekty vznikajú z výživy.‘ Určuje sa: ‚Hmatové objekty vznikli.‘ Určuje sa: ‚Hmatové objekty sa zrodili.‘… Takto človek vonkajšie určuje hmatové objekty.“ ID424 „Ako človek vonkajšie definuje mentálne javy? Človek definuje mentálne javy ako vzniknuté z nevedomosti; človek definuje mentálne javy ako vzniknuté z túžby; človek definuje mentálne javy ako vzniknuté z karmy; človek definuje mentálne javy ako vzniknuté z výživy; človek ich definuje ako vzniknuté; človek ich definuje ako vzniknuté. Definuje sa ich takto: ‚Keďže predtým neboli, vznikli; keďže boli, už nebudú.‘ Duševné javy sa definujú ako majúce koniec; definujú sa ako nestále, netrvalé a podliehajúce zmene; definujú sa ako nestále, podmienené, závislé, podliehajúce zničeniu, podliehajúce zániku, podliehajúce vyblednutiu a podliehajúce zániku. Človek definuje mentálne javy ako nestále, nie ako trvalé; definuje ich ako utrpenie, nie ako šťastie; definuje ich ako ne-ja, nie ako ja. Človek sa stáva rozčarovaným, nie nadšeným; stáva sa nezaujatým, nie vášnivým; privádza k zániku, nespôsobuje vznik; vzdáva sa, neuchopuje… Keď ich definujeme ako nestále, opúšťame vnímanie trvalosti; keď ich definujeme ako utrpenie, opúšťame vnímanie šťastia; keď ich definujeme ako ne-ja, opúšťame vnímanie ja. Keď sa staneme rozčarovanými, opúšťame nadšenie; keď sa staneme nezaujatými, opúšťame vášeň; keď ich privedieme k zániku, opúšťame vznik; keď sa ich vzdáme, opúšťame uchopovanie. Takto človek definuje mentálne javy zvonku. To je poznanie v zmysle vedomia, múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť vo vonkajšej definícii je poznanie rozmanitosti sfér.‘“ ID425 „Šestnásta: Výklad poznania rozmanitosti sfér.“ ID426 „17. Výklad poznania rozmanitosti správania“ ID427 „68. Ako je múdrosť pri určovaní správania poznaním rozmanitosti správania? V ‚správaní‘ existujú tri druhy správania: správanie vedomia, správanie nevedomosti a správanie poznania.“ ID428 „Čo je to vedomie-správanie? Na účely videnia je neurčité funkčné vedomie zamerania vedomie-správaním vo vzťahu k formám. Očné vedomie, ktorého funkciou je videnie, je vedomie-správaním vo vzťahu k formám. Keďže došlo k videniu, výsledný prvok mysle, ktorý má povahu zamerania sa na objekt, je vedomie-správaním vo vzťahu k formám. Vzhľadom na to, že sa k nemu nasmerovalo, je výsledný prvok vedomia mysle vedomostným správaním vo vzťahu k formám. Na účely počutia je neurčité funkčné vedomie zamerania vedomostným správaním vo vzťahu k zvukom. Očné vedomie, ktorého funkciou je počutie, je vedomostným správaním vo vzťahu k zvukom. Keďže bolo počuté, výsledný prvok mysle, ktorý má povahu zameriavania sa na objekt, je vedomostné správanie vo vzťahu k zvukom. V dôsledku zameriavania sa na ne je výsledný prvok vedomia mysle vedomostným správaním vo vzťahu k zvukom. Na účely čuchu je neurčité funkčné vedomie zameriavania sa vedomostným správaním vo vzťahu k vôňam. Vedomie nosa, ktorého funkciou je čuchanie, je správaním vedomia vo vzťahu k vôňam. Keďže bolo čuchnuté, výsledný prvok mysle, ktorý má povahu nasmerovania k objektu, je správaním vedomia vo vzťahu k vôňam. V dôsledku nasmerovania k nemu je výsledný prvok vedomia mysle správaním vedomia vo vzťahu k vôňam. Na účely ochutnávania je neurčité funkčné vedomie zamerania sa správaním vedomia vo vzťahu k chuťam. Vedomie jazyka, ktorého funkciou je ochutnávanie, je správaním vedomia vo vzťahu k chuťam. Keďže došlo k ochutnávaniu, výsledný prvok mysle, ktorý má povahu nasmerovania k objektu, je správaním vedomia vo vzťahu k chuťam. V dôsledku zamerania sa naň je výsledný prvok mysle a vedomia správaním vedomia vo vzťahu k chuťovým vnemom. Na účely dotyku je neurčité funkčné vedomie zamerania správaním vedomia vo vzťahu k hmatateľným veciam. Telo-vedomie, ktorého funkciou je dotyk, je správaním vedomia vo vzťahu k hmatateľným veciam. Vzhľadom na to, že došlo k dotyku, výsledný mentálny prvok, ktorý má povahu zamerania sa na objekt, je vedomostným správaním vo vzťahu k hmatateľným veciam. Vzhľadom na to, že sa na ne zameral, výsledný mentálny prvok vedomia je vedomostným správaním vo vzťahu k hmatateľným veciam. Na účely poznávania je neurčité funkčné vedomie zamerania vedomostným správaním vo vzťahu k mentálnym objektom. Vedomie mysle, ktorého funkciou je poznávanie, je správaním vedomia vo vzťahu k mentálnym objektom. Keďže došlo k poznaniu, výsledný prvok mysle, ktorý má povahu nasmerovania k objektu, je správaním vedomia vo vzťahu k mentálnym objektom. V dôsledku nasmerovania k nemu je výsledný prvok vedomia mysle správaním vedomia vo vzťahu k mentálnym objektom.“ ID429 „69. V akom zmysle ide o správanie vedomia? Prebieha bez žiadostivosti – to je správanie vedomia. Prebieha bez nenávisti – to je správanie vedomia. Prebieha bez klamu – to je správanie vedomia. Prebieha bez pýchy – to je správanie vedomia. Prebieha bez nesprávnych názorov – to je správanie vedomia. Pôsobí bez nepokoja – to je správanie vedomia. Pôsobí bez pochybností – to je správanie vedomia. Pôsobí bez skrytých sklonov – to je správanie vedomia. Pôsobí oddelené od túžby – to je správanie vedomia. Pôsobí oddelené od nenávisti – to je správanie vedomia. Pôsobí oddelené od klamu – to je správanie vedomia. Pohybuje sa oddelené od pýchy – toto je správanie vedomia. Pohybuje sa oddelené od nesprávnych názorov – toto je správanie vedomia. Pohybuje sa oddelené od nepokoja – toto je správanie vedomia. Pohybuje sa oddelené od pochybností – toto je správanie vedomia. Pohybuje sa oddelené od skrytých sklonov – toto je správanie vedomia. Pohybuje sa spojené s blahodárnymi činmi – toto je správanie vedomia. Prebieha oddelené od neblahých činov – toto je správanie vedomia. Prebieha oddelené od odsúdeniahodných činov – toto je správanie vedomia. Prebieha spojené s činmi, ktoré sú bezúhonné – toto je správanie vedomia. Prebieha oddelené od temných činov – toto je správanie vedomia. Prebieha spojené so svetlými činmi – toto je správanie vedomia. Prebieha spojené s činmi vedúcimi k šťastiu – toto je správanie vedomia. Pôsobí oddelené od činov vedúcich k utrpeniu – toto je správanie vedomia. Pôsobí spojené s činmi vedúcimi k šťastiu – toto je správanie vedomia. Pôsobí oddelené od činov vedúcich k utrpeniu – toto je správanie vedomia. Pôsobí v tom, čo je vnímané – toto je správanie vedomia. Také je správanie vedomia – toto je správanie vedomia. Táto myseľ je prirodzene čistá v tom zmysle, že je oslobodená od znečistení – toto je správanie vedomia. Toto je správanie vedomia.“ ID430 „Čo je správanie nevedomosti? Pokiaľ ide o podnet túžby týkajúci sa príjemných javov, funkčne neurčitý akt zamerania je správaním vedomia; podnet túžby je správaním nevedomosti. Pokiaľ ide o podnet nenávisti týkajúci sa nepríjemných javov, funkčne neurčitý akt zamerania je správaním vedomia; podnet nenávisti je správaním nevedomosti. Na účely podnetu klamu vo vzťahu k objektu, ktorý je v oboch prípadoch posudzovaný nerovnako, je funkčne neurčitý akt zamerania správaním vedomia; podnet klamu je správaním nevedomosti. Na účely podnetu viazajúcej pýchy je funkčne neurčitý akt zamerania správaním vedomia; podnet pýchy je správaním nevedomosti. Pokiaľ ide o impulz názorov, na ktorých sa človek upína, funkčne neurčitý akt zamerania je konaním vedomia; impulz názorov je konaním nevedomosti. Pokiaľ ide o impulz nepokoja, ktorý prerástol do rozptýlenia, funkčne neurčitý akt zamerania je konaním vedomia; impulz nepokoja je konaním nevedomosti. Pokiaľ ide o impulz pochybností, ktoré dosiahli neistý stav, funkčne neurčitý akt zamerania je správaním vedomia; impulz pochybností je správaním nevedomosti. Pokiaľ ide o impulz skrytých sklonov, ktoré sa stali silnými, funkčne neurčitý akt zamerania je správaním vedomia; impulz skrytých sklonov je správaním nevedomosti.“ ID431 „Pri príjemných zvukoch…pe… pri príjemných vôňach…pe… pri príjemných chutiach…pe… pri príjemných hmatových vnemoch…pe… pri príjemných mentálnych objektoch, pokiaľ ide o impulz žiadosti, je funkčne neurčitý akt zamerania správaním vedomia; impulz žiadosti je správaním nevedomosti. V prípade nepríjemných mentálnych objektov, s cieľom podnietenia nenávisti, je funkčne neurčitý akt zamerania správaním vedomia; podnety nenávisti sú správaním nevedomosti. Pokiaľ ide o predmet nevyváženého zvažovania, s cieľom podnietenia klamu, funkčne neurčitý akt zamerania je správaním vedomia; podnety klamu sú správaním nevedomosti. S cieľom podnietenia viazajúcej pýchy je funkčne neurčitý akt zamerania správaním vedomia; podnety pýchy sú správaním nevedomosti. Na účely impulzu názoru, na ktorom sa človek upína, je funkčne neurčitý akt zamerania správaním vedomia; impulz názoru je správaním nevedomosti. Na účely impulzu nepokoja, ktorý prerástol do rozptýlenia, je funkčne neurčitý akt zamerania správaním vedomia; impulz nepokoja je správaním nevedomosti. Pokiaľ ide o podnet pochybnosti, ktorá nedospela k záveru, funkčne neurčitý akt zamerania je konaním vedomia; podnet pochybnosti je konaním nevedomosti. Pokiaľ ide o podnet skrytej tendencie, ktorá nabrala na sile, funkčne neurčitý akt zamerania je konaním vedomia; podnet skrytej tendencie je konaním nevedomosti.“ ID432 „70. V akom zmysle ide o konanie nevedomosti? Vyskytuje sa spolu s túžbou – toto je konanie nevedomosti. Vyskytuje sa spolu s nenávisťou – toto je konanie nevedomosti. Vyskytuje sa spolu s klamom – toto je konanie nevedomosti. Vyskytuje sa spolu s pýchou – toto je konanie nevedomosti. Vyskytuje sa spolu s nesprávnym názorom – toto je konanie nevedomosti. Vyskytuje sa spolu s nepokojom – toto je konanie nevedomosti. Vyskytuje sa spolu s pochybnosťami – toto je konanie nevedomosti. Vyskytuje sa spolu so skrytými sklonmi – toto je konanie nevedomosti. Vyskytuje sa v spojení s túžbou – toto je konanie nevedomosti. Vyskytuje sa v spojení s nenávisťou – toto je konanie nevedomosti. Vyskytuje sa v spojení s klamom – toto je konanie nevedomosti. Vyskytuje sa v spojení s pýchou – toto je konanie nevedomosti. Vyskytuje sa v spojení s nesprávnym názorom – toto je konanie nevedomosti. Vyskytuje sa v spojení s nepokojom – toto je správanie nevedomosti. Vyskytuje sa v spojení s pochybnosťami – toto je správanie nevedomosti. Vyskytuje sa v spojení so skrytými sklonmi – toto je správanie nevedomosti. Vyskytuje sa oddelené od blahodárnych činov – toto je správanie nevedomosti. Vyskytuje sa v spojení s neblahodárnymi činmi – toto je správanie nevedomosti. Vyskytuje sa v spojení s odsúdeniahodnými činmi – toto je správanie nevedomosti. Vyskytuje sa oddelené od činov, ktoré si nezaslúžia výčitky – toto je správanie nevedomosti. Vyskytuje sa v spojení s temnými činmi – toto je správanie nevedomosti. Vyskytuje sa oddelené od svetlých činov – toto je správanie nevedomosti. Vyskytuje sa oddelené od činov s príjemnými následkami – toto je správanie nevedomosti. Vyskytuje sa v spojení s činmi s bolestivými následkami – toto je správanie nevedomosti. Vyskytuje sa oddelené od činov s príjemnými následkami – to je správanie nevedomosti. Vyskytuje sa v spojitosti s činmi s bolestivými následkami – to je správanie nevedomosti. Vyskytuje sa v nevedomosti – to je správanie nevedomosti. Správanie nevedomosti má takúto povahu – to je správanie nevedomosti. To je správanie nevedomosti.“ ID433 „71. Čo je činnosťou poznania? Neurčité funkčné vedomie zamerania sa na rozjímanie o nestálosti je činnosťou vedomia; rozjímanie o nestálosti je činnosťou poznania. Neurčité funkčné vedomie zamerania sa na rozjímanie o utrpení je činnosťou vedomia; rozjímanie o utrpení je činnosťou poznania. Neurčité funkčné vedomie zamerané na rozjímanie o ne-ja je správaním vedomia; rozjímanie o ne-ja je správaním poznania. Neurčité funkčné vedomie zamerané na rozjímanie o rozčarovaní… o bezvášnivosti… o zániku… o zrieknutí sa… o zničení… … na rozjímanie o zmiznutí… na rozjímanie o zmene… na rozjímanie o bezznakovom… na rozjímanie o nesmerovanom… na rozjímanie o prázdnote… na rozjímanie o dhamme vyššej múdrosti… na rozjímanie o poznaní a videní vecí takých, aké sú… na rozjímanie o nebezpečenstve… na rozjímanie o reflexii je konaním vedomia; rozjímanie o reflexii je konaním poznania. Rozjímanie o odvrátení sa je konaním poznania. Cesta vstupu do prúdu je konaním poznania. Dosiahnutie plodu vstupu do prúdu je konaním poznania. Cesta raz-návratníka je konaním poznania. Dosiahnutie plodu raz-návratníka je konaním poznania. Cesta toho, kto sa už nevráti, je konaním poznania. Dosiahnutie plodu toho, kto sa už nevráti, je konaním poznania. Cesta arahantstva je konaním poznania. Dosiahnutie plodu arahantstva je konaním poznania.“ ID434 „V akom zmysle je konanie múdrosti (ñāṇacariyā) konaním múdrosti? Prebieha bez žiadostivosti – preto je to konanie múdrosti. Prebieha bez nenávisti – preto je to konanie múdrosti… Prebieha bez skrytých sklonov – preto je to konanie múdrosti. Prebieha oddelené od žiadostivosti – preto je to konanie múdrosti. Prebieha oddelené od nenávisti – preto je to správanie múdrosti. Prebieha oddelené od klamu – preto je to správanie múdrosti. Prebieha oddelené od pýchy… oddelené od názorov… oddelené od nepokoja… oddelené od pochybností… oddelené od skrytých sklonov… Prebieha v spojení s blahodárnou karmou… oddelené od neblahodárnej karmy… v spojení s bezúhonnou karmou… oddelené od temnej karmy… v spojení so svetlou karmou… v spojení s karmou, ktorá prináša potešenie… oddelené od karmy, ktorá prináša bolesť… prebieha v spojení s karmou dozrievajúcou v potešení – a preto je to konanie založené na poznaní. Prebieha oddelené od karmy dozrievajúcej v bolesti – a tak je to konanie poznania. Prebieha v tom, čo je známe – a tak je to konanie poznania. Pretože sa tento druh konania poznania vyskytuje – a tak je to konanie poznania. Toto je konanie poznania. Konanie vedomia je iné, konanie nepoznania je iné a konanie poznania je iné. To je poznanie (ñāṇa) v zmysle vedomia; je to múdrosť (paññā) v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť spočíva v definovaní správania, poznanie spočíva v rozmanitosti správania.‘“ ID435 „Sedemnásty výklad: o poznaní rozmanitosti správania.“ ID436 „18. Výklad o poznaní rozmanitosti sfér“ ID437 „72. Ako je múdrosť pri vymedzovaní štvornásobných javov poznaním v rozmanitosti sfér? Existujú štyri sféry: sféra zmyslových vnemov, sféra foriem, sféra bezforemných javov a sféra nezahrnutých. Čo je rovina zmyslovej sféry? Ak vezmeme za hranicu peklo Avīci dole a zahrnieme bohov Paranimmitavasavattī hore, všetky agregáty, prvky a základy, ktoré sa pohybujú a sú zahrnuté v tomto intervale – forma, pocit, vnímanie, formácie a vedomie – to je rovina zmyslovej sféry.“ ID438 „Čo je rovina sféry foriem? Ak vezmeme za hranicu svet Brahmā dole a zahrnieme devov Akaniṭṭha hore, akékoľvek mentálne stavy – vedomie a mentálne faktory –, ktoré sa vyskytujú a sú zahrnuté v tomto intervale u toho, kto dosiahol absorpciu, alebo sa tam znovuzrodil, alebo šťastne prebýva práve v tomto živote – to je rovina sféry formy.“ ID439 „Čo je rovina sféry bezformy? Ak vezmeme za hranicu devov, ktorí dosiahli sféru nekonečného priestoru nižšie, a zahrnieme devov, ktorí dosiahli sféru ani vnímania, ani nevnímania vyššie, akékoľvek mentálne stavy – vedomie a mentálne faktory –, ktoré sa vyskytujú a sú zahrnuté v tomto intervale pre toho, kto dosiahol absorpciu, alebo sa tam znovuzrodil, alebo šťastne prebýva práve v tomto živote – to je sféra bezforemnosti.“ ID440 „Čo je sféra nezahrnutých? Nezahrnuté sú cesty, ich plody a nepodmienený prvok – to je sféra nezahrnutých. Toto sú štyri sféry.“ ID441 „Okrem toho, existujú tieto štvornásobné sféry: štyri zakotvenia všímavosti, štyri správne úsilia, štyri základy duchovnej sily, štyri džhány, štyri nemerateľné, štyri bezformové dosiahnutia, štyri analytické poznania, štyri spôsoby praxe, štyri objekty, štyri ušľachtilé tradície, štyri základy súcitu, štyri kolesá a štyri princípy Dhammy – to sú štvornásobné sféry. To je poznanie v zmysle vedomia; je to múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v analýze štvornásobných javov je poznanie rozmanitosti úrovní.‘“ ID442 „Osemnásta výklada o poznaní rozmanitosti úrovní je ukončená.“ ID443 „19. Výklada o poznaní rozmanitosti javov“ ID444 „73. Ako je múdrosť pri určovaní deväťnásobných javov poznaním rozmanitosti javov? Ako človek určuje javy? Javy zmyslovej sféry určuje ako blahodárne, ako neblahodárne a ako neurčité. Javy sféry formy určuje ako blahodárne a ako neurčité. Javy sféry bezformy určuje ako blahodárne a ako neurčité. Javy, ktoré nie sú zahrnuté v žiadnej z týchto sfér, sa určujú ako prospešné a ako neurčité.“ ID445 „Ako sa určujú javy zmyslovej sféry ako prospešné, ako neprospiešné a ako neurčité? Desať prospešných prúdov karmy sa určujú ako prospešné, desať neprospiešnych prúdov karmy ako neprospiešné a formálne, výsledné a funkčné stavy ako neurčité. Takto človek určuje javy sféry zmyslov ako blahodárne, ako neblahodárne a ako neurčité.“ ID446 „Ako človek určuje javy sféry formy ako blahodárne a ako neurčité? Človek určuje štyri džhány toho, kto existuje tu, ako blahodárne; človek určuje štyri džhány toho, kto sa znovuzrodí tam, ako neurčité. Takto človek určuje javy sféry formy ako blahodárne a ako neurčité.“ ID447 „Ako človek určuje javy sféry bezformy ako blahodárne a ako neurčité? Človek určuje štyri bezformové dosiahnutia toho, kto existuje tu, ako blahodárne; človek určuje štyri bezformové dosiahnutia toho, kto sa znovuzrodil tam, ako neurčité. Takto človek určuje javy sféry bezformy ako blahodárne a ako neurčité.“ ID448 „Ako človek určuje javy, ktoré nie sú zahrnuté v týchto sférach, ako blahodárne a ako neurčité? Človek určuje štyri ušľachtilé cesty ako blahodárne; človek určuje štyri plody asketického života a nibbánu ako neurčité. Takto človek určuje javy, ktoré nie sú zahrnuté v týchto sférach, ako blahodárne a ako neurčité. Takýmto spôsobom človek určuje javy.“ ID449 „Deväť javov má svoj pôvod v radosti. U toho, kto sa zameriava na pominuteľnosť, vzniká radosť. U toho, kto je radostný, vzniká blaženosť. U toho, kto má blaženú myseľ, sa telo upokojí. Ten, kto má upokojené telo, prežíva šťastie. Myseľ šťastného človeka sa sústredí. Keď je myseľ sústredená, človek pozná a vidí veci tak, ako skutočne sú. Keď pozná a vidí veci tak, ako skutočne sú, stáva sa rozčarovaným. Keď je rozčarovaný, stáva sa bezvášnivým. Prostredníctvom bezvášnivosti je človek oslobodený. U toho, kto sa zameriava na utrpenie, vzniká radosť… a tak ďalej… u toho, kto sa zameriava na ne-ja, vzniká radosť… a tak ďalej… človek je oslobodený.“ ID450 „Tomu, kto sa zameriava na formu ako na nestálu, vzniká radosť… a tak ďalej… tomu, kto sa zameriava na formu ako na utrpenie… a tak ďalej… pocit… vnímanie… mentálne útvary… vedomie… oko… a tak ďalej… tomu, kto vníma starnutie a smrť ako nestále, vzniká radosť… a tak ďalej… tomu, kto vníma starnutie a smrť ako utrpenie, vzniká radosť… a tak ďalej… tomu, kto vníma starnutie a smrť ako ne-ja, vzniká radosť. Tomu, kto je naplnený radosťou, vzniká blaženosť. U toho, kto má myseľ plnú blaženosti, sa telo upokojí. Ten, kto má upokojené telo, prežíva šťastie. Myseľ šťastného človeka sa sústredí. Keď je myseľ sústredená, človek pozná a vidí veci tak, ako skutočne sú. Keď pozná a vidí veci tak, ako skutočne sú, stáva sa rozčarovaným. Keď je rozčarovaný, stáva sa bezvášnivým. Prostredníctvom bezvášnivosti je oslobodený. Toto je deväť javov zakorenených v radosti.“ ID451 „74. Deväť je javov zakorenených v múdrej pozornosti. U toho, kto venuje múdru pozornosť pominuteľnosti, vzniká radosť. U toho, kto je radostný, vzniká blaženosť. U toho, kto má blaženú myseľ, sa telo upokojí. Ten, kto má upokojené telo, prežíva šťastie. Myseľ šťastného človeka sa sústredí. So sústredenou mysľou človek chápe, ako to skutočne je: ‚Toto je utrpenie‘; ‚Toto je pôvod utrpenia‘; ‚Toto je zánik utrpenia‘; ‚Toto je cesta vedúca k zániku utrpenia.‘ U toho, kto venuje múdru pozornosť utrpeniu, vzniká radosť. U toho, kto je radostný, vzniká blaženosť. U toho, kto má blaženú myseľ, sa telo upokojí. Ten, kto má upokojené telo, prežíva šťastie. Myseľ šťastného človeka sa sústredí. So sústredenou mysľou človek pochopí, aké to skutočne je: „Toto je utrpenie“; „Toto je pôvod utrpenia“; „Toto je zánik utrpenia“; „Toto je cesta vedúca k zániku utrpenia.“ U toho, kto múdro venuje pozornosť ne-ja, vzniká radosť… a tak ďalej…“ ID452 „Keď niekto múdro venuje pozornosť forme ako pominuteľnej, vzniká radosť… Keď niekto múdro venuje pozornosť forme ako utrpeniu, vzniká radosť… Keď niekto múdro venuje pozornosť forme ako ne-ja, vzniká radosť… Keď niekto múdro venuje pozornosť pocitu… vnímaniu… mentálnym útvarom… vedomiu… oku… starnutiu a smrti ako pominuteľným, vzniká radosť… Keď niekto múdro venuje pozornosť starnutiu a smrti ako utrpeniu, vzniká radosť… Keď sa človek múdro zameriava na starnutie a smrť ako na ne-ja, vzniká radosť. U toho, kto je radostný, vzniká blaženosť. U toho, kto má blaženú myseľ, telo sa upokojí. S upokojeným telom človek prežíva šťastie. Keď je človek šťastný, myseľ sa sústredí. S sústredenou mysľou človek chápe, ako to skutočne je: „Toto je utrpenie“; chápe, ako to skutočne je: „Toto je pôvod utrpenia“; chápe, ako to skutočne je: „Toto je zánik utrpenia“; chápe, ako to skutočne je: „Toto je cesta vedúca k zániku utrpenia.“ Toto je deväť stavov zakorenených v múdrej pozornosti.“ ID453 „Existuje deväť rozmanitostí: v závislosti od rozmanitosti prvkov vzniká rozmanitosť kontaktu; v závislosti od rozmanitosti kontaktu vzniká rozmanitosť pocitu; v závislosti od rozmanitosti pocitu vzniká rozmanitosť vnímania; v závislosti od rozmanitosti vnímania vzniká rozmanitosť myslenia; v závislosti od rozmanitosti myslenia vzniká rozmanitosť túžby; v závislosti od rozmanitosti túžby vzniká rozmanitosť utrpenia; v závislosti od rozmanitosti utrpenia vzniká rozmanitosť hľadania; v závislosti od rozmanitosti hľadania vzniká rozmanitosť zisku. Toto je tých deväť rozmanitostí. To je poznanie v zmysle vedomia, múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v určení deviatich stavov je poznanie rozmanitosti stavov.‘“ ID454 „Devätnásta je Výklad o poznaní rozmanitosti stavov.“ ID455 „20–24. Výklad o piatich poznaniach“ ID456 „75. Ako je múdrosť priameho poznania poznaním v zmysle toho, čo je poznané, múdrosť úplného pochopenia poznaním v zmysle posudzovania, múdrosť opustenia poznaním v zmysle vzdania sa, múdrosť rozvíjania poznaním v zmysle jedinej funkcie, múdrosť realizácie poznaním v zmysle kontaktu? Akékoľvek stavy sú priamo poznané, tie stavy sú poznané. Akékoľvek stavy sú plne pochopené, tie stavy sú posudzované. Akékoľvek stavy sú opustené, tie stavy sú zriadené. Akékoľvek stavy sú rozvinuté, tie stavy majú jedinú funkciu. Akékoľvek stavy sú realizované, tie stavy sú kontaktované. To je poznanie v zmysle poznávania, múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť priameho poznania je poznanie v zmysle toho, čo je poznané, múdrosť plného pochopenia je poznanie v zmysle posudzovania, múdrosť opustenia je poznanie v zmysle vzdania sa, múdrosť rozvíjania je poznanie v zmysle jedinej funkcie, múdrosť realizácie je poznanie v zmysle kontaktu.‘“ ID457 „Dvadsiata štvrtá je Výklad o päťici poznania.“ ID458 „25–28. Výklad o analytických poznaniach“ ID459 „76. V čom spočíva múdrosť v rozmanitosti významov ako analytické poznanie významu; múdrosť v rozmanitosti príčin ako analytické poznanie príčin; múdrosť v rozmanitosti jazyka ako analytické poznanie jazyka; a múdrosť v rozmanitosti zrozumiteľnosti ako analytické poznanie zrozumiteľnosti? Schopnosť viery je stav, schopnosť energie je stav, schopnosť všímavosti je stav, schopnosť sústredenia je stav, schopnosť múdrosti je stav. Schopnosť viery je jeden stav, schopnosť energie je iný stav, schopnosť všímavosti je iný stav, schopnosť sústredenia je iný stav a schopnosť múdrosti je iný stav. Vďaka poznaniu, ktorým sú tieto rôznorodé príčiny spoznávané, tým istým poznaním sú tieto rôznorodé príčiny preniknuté. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v rôznorodosti príčin je analytické poznanie príčin.‘“ ID460 „Význam je odhodlanie, význam je úsilie, význam je prítomnosť, význam je nepozornosť, význam je videnie. Význam ako odhodlanie je jedna vec; význam ako úsilie je iná; význam ako prítomnosť je iná; význam ako nepozornosť je iná; význam ako videnie je iná. Tým poznaním, ktorým sú tieto rôznorodé významy poznané, tým istým poznaním sú tieto rôznorodé významy preniknuté. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v rôznorodosti významov je analytické poznanie významu.‘“ ID461 „Existujú jazykové výpovede označujúce päť príčin a jazykové výpovede označujúce päť následkov. Jazykové výrazy pre príčiny sú jedna vec; jazykové výrazy pre následky sú iná vec. Tým poznaním, ktorým sú tieto rôznorodé jazykové výrazy poznané, tým istým poznaním sú tieto rôznorodé jazykové výrazy preniknuté. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v rôznorodosti jazyka je analytické poznanie jazyka.‘“ ID462 „Existujú poznania v piatich príčinách, poznania v piatich následkoch a poznania v desiatich jazykových vyjadreniach. Poznania v príčinách sú odlišné; poznania v následkoch sú odlišné; poznania v jazykových vyjadreniach sú odlišné. Tým poznaním, ktorým sú tieto rôznorodé poznania spoznávané, tým istým poznaním sú tieto rôznorodé poznania preniknuté. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v rozmanitosti jasnosti je analytické poznanie jasnosti.‘“ ID463 „77. Sila viery je príčinou, sila energie je príčinou, sila všímavosti je príčinou, sila sústredenia je príčinou a sila múdrosti je príčinou. Sila viery je jednou z príčin, sila energie je ďalšou príčinou, sila všímavosti je ďalšou príčinou, sila sústredenia je ďalšou príčinou a sila múdrosti je ďalšou príčinou. Prostredníctvom poznania, ktorým sú tieto rôznorodé príčiny spoznávané, tým istým poznaním sú tieto rôznorodé príčiny preniknuté. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v rôznorodosti príčin je analytické poznanie príčin.‘“ ID464 „V prípade nedostatku viery je významom stav neochvejnosti. V prípade lenivosti je významom stav neochvejnosti. V prípade nepozornosti je významom stav neochvejnosti. V prípade nepokoja je významom stav neochvejnosti. V prípade nevedomosti je významom stav neochvejnosti. Stav neochvejnosti v prípade nedostatku viery je jedným významom; stav neochvejnosti v prípade lenivosti je iným významom; stav neochvejnosti v prípade nepozornosti je iným významom; stav neochvejnosti v prípade nepokoja je iným významom; stav neochvejnosti v prípade nevedomosti je iným významom. Poznaním, ktorým sú tieto rôznorodé významy spoznávané, práve týmto poznaním sú tieto rôznorodé významy preniknuté. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v rozmanitosti významov je analytické poznanie významu.‘“ ID465 „Existujú jazykové formulácie na označenie piatich príčin a jazykové formulácie na označenie piatich následkov. Jazykové výrazy pre príčiny sú jedna vec; jazykové výrazy pre následky sú iná vec. Prostredníctvom poznania, ktorým sú tieto rôznorodé jazykové výrazy poznané, práve týmto poznaním sú tieto rôznorodé jazykové výrazy preniknuté. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v rozmanitosti jazyka je analytické poznanie jazyka.‘“ ID466 „Existujú poznania v piatich príčinách, poznania v piatich následkoch a poznania v desiatich jazykových vyjadreniach. Poznania v príčinách sú odlišné; poznania v následkoch sú odlišné; poznania v jazykových vyjadreniach sú odlišné. Tým poznaním, ktorým sú tieto rôznorodé poznania poznané, práve týmto poznaním sú tieto rôznorodé poznania preniknuté. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v rôznorodosti jasnosti je analytické poznanie jasnosti.‘“ ID467 „Faktor osvietenia, ktorým je všímavosť, je Dhamma. Faktor osvietenia, ktorým je rozlišovanie Dhamm, je Dhamma. Faktor osvietenia, ktorým je energia, je Dhamma. Faktor osvietenia, ktorým je blaženosť, je Dhamma. Faktor osvietenia, ktorým je pokoj, je Dhamma. Faktor osvietenia, ktorým je sústredenie, je Dhamma. Faktor osvietenia, ktorým je vyrovnanosť, je Dhamma. Dhamma, ktorá je faktorom osvietenia v podobe všímavosti, je jedna; Dhamma, ktorá je faktorom osvietenia rozlišovania Dhamm, je iná; Dhamma, ktorá je faktorom osvietenia energie, je iná; Dhamma, ktorá je faktorom osvietenia blaženosti, je iná; Dhamma, ktorá je faktorom osvietenia pokoja, je iná; Dhamma, ktorá je faktorom osvietenia sústredenia, je iná; Dhamma, ktorá je faktorom osvietenia vyrovnanosti, je iná. Vďaka poznaniu, ktorým sú tieto rôznorodé Dhammy poznané, sú tým istým poznaním tieto rôznorodé Dhammy dôkladne pochopené. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v rôznorodosti Dhamm je poznanie analytického rozlišovania Dhammy.‘“ ID468 „Charakteristikou ustanovenia je význam; charakteristikou skúmania je význam; charakteristikou úsilia je význam; charakteristikou prenikania je význam; charakteristikou upokojenia je význam; charakteristikou ne rozptýlenia je význam; charakteristikou prehodnocovania je význam. Význam ako ustanovenie je jeden; význam ako skúmanie je iný; význam ako úsilie je iný; význam ako preniknutie je iný; význam ako upokojenie je iný; význam ako nerozptýlenosť je iný; význam ako prehodnocovanie je iný. Vďaka poznaniu, ktorým sú tieto rôznorodé významy poznané, sú tým istým poznaním tieto rôznorodé významy dôkladne pochopené. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v rôznorodosti významov je poznanie analytického rozlišovania významu.“ ID469 „Existujú jazykové výrazy, ktoré demonštrujú sedem Dhamm; existujú jazykové výrazy, ktoré demonštrujú sedem významov. Výrazy Dhammy sú jedna vec; výrazy významu sú iná vec. Prostredníctvom poznania, ktorým sú tieto rôznorodé výrazy spoznávané, tým istým poznaním sú tieto rôznorodé výrazy dôkladne pochopené. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v rôznorodosti výrazov je poznanie analytického rozlišovania jazyka.‘“ ID470 „Existujú poznania v siedmich príčinách, poznania v siedmich následkoch a poznania v štrnástich vyjadreniach. Poznania v príčinách sú jedna vec, poznania v následkoch sú iná vec a poznania vo vyjadreniach sú zase iná vec. Akýmkoľvek poznaním sú tieto rôznorodé poznania spoznávané, tým istým poznaním sú tieto rôznorodé poznania preniknuté. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v rozmanitosti pohotovej mysle je poznanie rozlišovania pohotovej mysle.‘“ ID471 „Správny názor je príčinou, správna myšlienka je príčinou, správna reč je príčinou, správne konanie je príčinou, správne živobytie je príčinou, správne úsilie je príčinou, správna všímavosť je príčinou a správna koncentrácia je príčinou. Príčina, ktorou je správny názor, je jedna vec; príčina, ktorou je správna myšlienka, je iná; príčina, ktorou je správna reč, je iná; príčina, ktorou je správne konanie, je iná; príčina, ktorou je správne živobytie, je iná; príčina, ktorou je správne úsilie, je iná; príčina, ktorou je správna všímavosť, je iná; a príčina, ktorou je správna koncentrácia, je iná. Akékoľvek poznanie, ktorým sú tieto rôzne príčiny spoznávané, tým istým poznaním sú tieto rôzne príčiny preniknuté. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v rozmanitosti príčin je analytické poznanie príčin.‘“ ID472 „Charakteristika videnia je účinok; charakteristika zamerania mysle je účinok; charakteristika pochopenia je účinok; charakteristika vzniku je účinok; charakteristika očistenia je účinok; charakteristika vynaloženia úsilia je účinok; charakteristika ustanovenia je účinok; a charakteristika neporušenia sústredenia je účinok. Charakteristika videnia je jeden účinok; charakteristika nasmerovania mysle je ďalší účinok; charakteristika pochopenia je ďalší účinok; charakteristika vzniku je ďalší účinok; charakteristika očistenia je ďalší účinok; charakteristika vynaloženia úsilia je ďalší účinok; charakteristika ustanovenia je ďalší účinok; a charakteristika neporušenia sústredenia je ďalší účinok. Akékoľvek poznanie, ktorým sú tieto rôzne účinky poznané, tým istým poznaním sú tieto rôzne účinky preniknuté. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v rozmanitosti účinkov je analytické poznanie účinkov.‘“ ID473 „Výrazy slúžia na označenie ôsmich príčin; výrazy slúžia na označenie ôsmich účinkov. Výrazy pre príčiny sú odlišné; výrazy pre účinky sú odlišné. Tým poznaním, ktorým sú tieto rôzne výrazy poznané, tým istým poznaním sú tieto rôzne výrazy preniknuté. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v rozmanitosti výrazov je analytické poznanie výrazov.‘“ ID474 „Existujú poznania v ôsmich príčinách, poznania v ôsmich následkoch a poznania v šestnástich vyjadreniach. Poznania v príčinách sú odlišné, poznania v následkoch sú odlišné, poznania vo vyjadreniach sú odlišné. Tým poznaním, ktorým sú tieto rôzne poznania spoznávané, tým istým poznaním sú tieto rôzne poznania preniknuté. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v rozmanitosti rozlišovania je analytické poznanie rozlišovania.‘ To je poznanie v zmysle vedomia, múdrosť v zmysle pochopenia. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v rozmanitosti následkov je analytické poznanie následkov. Múdrosť v rozmanitosti príčin je analytické poznanie príčin. Múdrosť v rozmanitosti prejavov je analytické poznanie prejavov. Múdrosť v rozmanitosti rozlišovania je analytické poznanie rozlišovania.““ ID475 „Výklad o analytických poznaniach je dvadsiaty ôsmy.“ ID476 „29–31. Výklad o troch poznaniach“ ID477 „78. Ako je múdrosť v rozmanitosti prebývania poznaním v zmysle prebývania? Ako je múdrosť v rozmanitosti dosiahnutých stavov poznaním v zmysle dosiahnutého stavu? Ako je múdrosť v rozmanitosti stavov a dosiahnutých stavov poznaním v zmysle stavu a dosiahnutého stavu? Keď človek vníma znak ako strašný a je odhodlaný smerovať k bezznakovému, vidí zmiznutie pri každom kontakte – to je bezznakový stav. Keď človek vníma túžbu ako strašnú a je odhodlaný smerovať k bez túžobnému, vidí zmiznutie pri každom kontakte – to je bez túžobný stav. Keď človek vníma pripútanosť ako desivú a je odhodlaný k prázdnote, vidí zmiznutie pri každom kontakte – to je prebývanie v prázdnote.“ ID478 „Ten, kto vníma znak ako nebezpečenstvo, pretože je odhodlaný k bezznakovému, a keď s vyrovnanosťou pozoroval prebiehajúci proces, obráti sa k Nibbáne, ktorá je zánikom a bezznaková, a vstúpi do dosiahnutia – to je bezznakové dosiahnutie. Ten, kto vníma túžbu ako nebezpečenstvo, pretože je odhodlaný k bez-túžbe, a keď s vyrovnanosťou pozoroval prebiehajúci proces, obracia sa k Nibbáne, ktorá je zánikom a bez-túžbou, a dosahuje dosiahnutie – toto je dosiahnutie bez-túžby. Ten, kto vníma pripútanosť ako nebezpečenstvo, pretože sa rozhodol pre prázdnotu, a keď s vyrovnanosťou sledoval prebiehajúci proces, upriamuje pozornosť na Nibbánu, ktorá je zánikom a prázdnotou, a dosahuje osvietenie – toto je osvietenie v prázdnote.“ ID479 „Ten, kto vníma znak ako nebezpečenstvo, pretože je odhodlaný k bezznakovému, vidí zmiznutie pri opakovanom kontakte; a keď s vyrovnanosťou pozoroval prebiehajúci proces, obracia sa k Nibbáne, ktorá je zánikom a bezznaková, a dosahuje dosiahnutie – toto je dosiahnutie bezznakového pobytu. Ten, kto vníma túžbu ako nebezpečenstvo, pretože je odhodlaný k bez-túžobnému, vidí jej miznutie pri opakovanom kontakte; a keď s vyrovnanosťou pozoruje prebiehajúci proces, upriamuje pozornosť na Nibbānu, ktorá je zánikom a bez-túžobná, a dosahuje stav – toto je dosiahnutie bez-túžobného pobytu. Ten, kto vníma pripútanosť ako nebezpečenstvo, pretože je odhodlaný k prázdnote, vidí zmiznutie pri opakovanom kontakte; a keď s vyrovnanosťou pozoruje prebiehajúci proces, upriamuje pozornosť na Nibbánu, ktorá je zánikom a prázdnotou, a dosahuje stav – toto je dosiahnutie stavu prázdnoty.“ ID480 „79. Ten, kto vníma znak formy ako nebezpečenstvo, pretože je odhodlaný k bezznakovému, vidí pri opakovanom kontakte zanikanie – toto je bezznakové prebývanie. Ten, kto vníma túžbu po forme ako nebezpečenstvo, pretože je odhodlaný k bezžiadostivému, vidí pri opakovanom kontakte zanikanie – toto je bezžiadostivé prebývanie. Ten, kto vníma lipnutie na forme ako nebezpečenstvo, pretože je odhodlaný k prázdnote, vidí pri opakovanom kontakte zanikanie – toto je prebývanie v prázdnote.“ ID481 „Keď vníma znak formy ako nebezpečenstvo a je odhodlaný k bezznakovému, pričom s vyrovnanosťou pozoruje prebiehajúci proces, upriamuje pozornosť na zánik, Nibbānu ako bezznakové, a dosahuje osvietenie – toto je osvietenie v bezznakovom stave. Keď človek vníma túžbu po forme ako nebezpečenstvo a je odhodlaný k bez túžobnosti, keď s vyrovnanosťou pozoruje prebiehajúci proces, zameriava sa na zánik, Nibbānu ako bez znakov, a dosahuje dosiahnutie – toto je dosiahnutie bez túžobnosti. Keď človek vníma lipnutie na forme ako nebezpečenstvo a je odhodlaný k prázdnote, keď s vyrovnanosťou pozoruje prebiehajúci proces, upriamuje pozornosť na zánik, na Nibbánu ako na prázdnotu, a dosahuje osvietenie – toto je osvietenie v prázdnote.“ ID482 „Keď človek vníma znak formy ako nebezpečenstvo a je odhodlaný smerovať k bezznakovému, vidí zmiznutie pri každom kontakte; keď s vyrovnanosťou pozoruje prebiehajúci proces, upriamuje pozornosť na zánik, na Nibbānu ako na bezznakové, a dosahuje realizáciu – toto je dosiahnutie bezznakového stavu. Keď človek vníma túžbu po forme ako nebezpečenstvo a je odhodlaný smerovať k bez-túžbe, vidí zmiznutie pri každom kontakte; keď s vyrovnanosťou pozoruje prebiehajúci proces, zameriava sa na zánik, Nibbānu ako bez-túžbu, a dosahuje realizáciu – toto je dosiahnutie bez-túžbového pobytu. Keď človek vníma lipnutie na forme ako nebezpečenstvo a je odhodlaný k prázdnote, vidí miznutie pri každom kontakte; keď s vyrovnanosťou pozoruje prebiehajúci proces, upriamuje pozornosť na zánik, na Nibbánu ako na prázdnotu, a dosahuje stav – toto je dosiahnutie stavu prázdnoty.“ ID483 „Keď človek vníma znak pocitu… a tak ďalej… znak vnímania… znak formácií… znak vedomia… znak oka… a tak ďalej… znak starnutia a smrti ako nebezpečenstvo a je odhodlaný k bezznakovému, vidí zmiznutie pri každom kontakte – toto je bezznakové prebývanie. Keď vidí túžbu po starnutí a smrti ako nebezpečenstvo a je odhodlaný k bez-túžbe, vidí zmiznutie pri každom kontakte – toto je prebývanie v bez-túžbe. Keď vidí lipnutie na starnutí a smrti ako nebezpečenstvo a je odhodlaný k prázdnote, vidí zmiznutie pri každom kontakte – toto je prebývanie v prázdnote.“ ID484 „Keď človek vníma znak starnutia a smrti ako desivý a je odhodlaný k bezznakovému, keď s vyrovnanosťou pozoruje prebiehajúci proces, upriamuje pozornosť na bezznakové Nibbāna, ktoré je zánikom, a dosahuje dosiahnutie plodu – toto je dosiahnutie bezznakového. Keď človek vníma túžbu po starnutí a smrti ako desivú a je odhodlaný k bez túžobnosti, keď s vyrovnanosťou pozoruje prebiehajúci proces, upriamuje pozornosť na bez túžobné Nibbāna, ktoré je zánikom, a dosahuje stav naplnenia – toto je dosiahnutie bez túžobnosti. Keď človek vníma lipnutie na starnutí a smrti ako desivé a je odhodlaný k prázdnote, keď s vyrovnanosťou vníma prebiehajúci proces, upriami pozornosť na prázdne nibbána, ktoré je zánikom, a dosiahne stav naplnenia – toto je dosiahnutie prázdnoty.“ ID485 „Keď človek vníma znamenie starnutia a smrti ako desivé a je odhodlaný k bezznakovému, keď sa s ním opakovane stretáva, vidí odchod; keď s vyrovnanosťou vníma prebiehajúci proces, upriamuje pozornosť na bezznakové nibbána, ktoré je zánikom, a dosahuje plné naplnenie – toto je dosiahnutie pobytu v bezznakovom stave. Keď človek vníma túžbu po starnutí a smrti ako desivú a je odhodlaný smerovať k bez-túžbe, keď sa s tým opakovane stretáva, vidí odchod; keď s vyrovnanosťou pozoruje prebiehajúci proces, upriamuje pozornosť na bez-túžbové Nibbāna, ktoré je zánikom, a dosahuje stav naplnenia – toto je dosiahnutie bez-túžbového prebývania. Keď človek vníma lipnutie na starnutí a smrti ako desivé a je odhodlaný k prázdnote, keď sa s tým opakovane stretáva, vidí odchod; keď s vyrovnanosťou pozoruje prebiehajúci proces, upriamuje pozornosť na prázdne Nibbāna, ktoré je zánikom, a dosahuje stav naplnenia – toto je stav naplnenia v prázdnote. Pobyt bez znakov je jedna vec, pobyt bez túžby je iná, pobyt v prázdnote je ďalšia. Dosiahnutie bez znakov je jedna vec, dosiahnutie bez túžby je iná, dosiahnutie prázdnoty je ďalšia. Dosiahnutie pobytu bez znakov je jedna vec, dosiahnutie pobytu bez túžby je iná, dosiahnutie pobytu v prázdnote je ďalšia. To je poznanie v zmysle vedomia a múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v rozmanitosti stavov je poznanie významu stavu; múdrosť v rozmanitosti dosiahnutí je poznanie významu dosiahnutia; múdrosť v rozmanitosti stavov a dosiahnutí je poznanie významu stavu a dosiahnutia.‘“ ID486 „Výklad trojice poznaní je tridsiaty prvý.“ ID487 „32. Výklad poznania bezprostrednej koncentrácie“ ID488 „80. Ako to, že múdrosť v odstránení nečistôt prostredníctvom čistoty vyplývajúcej z neporušenia sústredenia je poznaním v bezprostrednej koncentrácii? Prostredníctvom odriekania je sústredenosť mysle a neporušenie sústredenia koncentráciou. Prostredníctvom tejto koncentrácie vzniká poznanie. Týmto poznaním sú nečistoty zničené. Najprv teda pokoj, potom poznanie. Týmto poznaním dochádza k zničeniu nečistôt. Preto sa hovorí: „Múdrosť pri odstraňovaní nečistôt prostredníctvom čistoty vyplývajúcej z neporušenosti sústredenia je poznaním v bezprostrednej koncentrácii.““ ID489 „Nečistoty – aké sú to nečistoty? Skvrna zmyslového potešenia, skvrna bytia, skvrna názorov a skvrna nevedomosti. Kde sú tieto skvrny zničené? Cestou vstupu do prúdu je skvrna názorov zničená bez zvyšku; skvrna zmyslového potešenia, ktorá vedie do sféry utrpenia, je zničená; skvrna bytia, ktorá vedie do sféry utrpenia, je zničená; skvrna nevedomosti, ktorá vedie do sféry utrpenia, je zničená. Tu sú tieto skvrny zničené. Cestou raz-návratníka je zničená hrubá skvrna zmyslového potešenia; skvrna bytia s ňou spojená je zničená; skvrna nevedomosti s ňou spojená je zničená. Tu sú tieto skvrny zničené. Cestou toho, kto sa už nevráti, je skvrna zmyslového potešenia zničená bez zvyšku; skvrna bytia s ňou spojená je zničená; skvrna nevedomosti s ňou spojená je zničená. Tu sú tieto skvrny zničené. Cestou arahantstva je skvrna bytia zničená bez zvyšku; skvrna nevedomosti je zničená bez zvyšku. Tu sú tieto skvrny zničené.“ ID490 „Prostredníctvom ne-zlej vôle … prostredníctvom vnímania svetla … prostredníctvom ne-rozptýlenia … prostredníctvom rozlišovania javov … prostredníctvom poznania … prostredníctvom radosti … prostredníctvom prvého džhána … prostredníctvom druhého džhána … prostredníctvom tretieho džhána … prostredníctvom štvrtého džhána … prostredníctvom dosiahnutia základu nekonečného priestoru … prostredníctvom dosiahnutia základu nekonečného vedomia … prostredníctvom dosiahnutia základu ničoty … prostredníctvom dosiahnutia základu ani vnímania, ani nevnímania … prostredníctvom zemského kasiṇa … prostredníctvom vodného kasiṇa … prostredníctvom ohnivého kasiṇa … prostredníctvom kasiṇy vzduchu … prostredníctvom modrej kasiṇy … prostredníctvom žltej kasiṇy … prostredníctvom červenej kasiṇy … prostredníctvom bielej kasiṇy … prostredníctvom kasiṇy priestoru … prostredníctvom kasiṇy vedomia … prostredníctvom spomienky na Buddhu … prostredníctvom spomienky na Dhammu … prostredníctvom spomienky na Sanghu … prostredníctvom spomienky na cnosť … prostredníctvom spomienky na štedrosť … prostredníctvom spomienky na božstvá … prostredníctvom všímavosti k dýchaniu … prostredníctvom všímavosti k smrti … prostredníctvom všímavosti zameranej na telo … prostredníctvom spomienky na mier … prostredníctvom vnímania nafúknutého mŕtveho tela … prostredníctvom vnímania modrastého mŕtveho tela … prostredníctvom vnímania hnijúcej mŕtvoly… prostredníctvom vnímania popraskanej mŕtvoly… prostredníctvom vnímania ohlodanej mŕtvoly… prostredníctvom vnímania rozptýlenej mŕtvoly… prostredníctvom vnímania rozsekanej a rozptýlenej mŕtvoly… prostredníctvom vnímania zakrvavenej mŕtvoly… prostredníctvom vnímania mŕtvoly napadnutej červami… prostredníctvom vnímania kostry.“ ID491 „81. Prostredníctvom dlhého výdychu… prostredníctvom dlhého nádychu… prostredníctvom krátkeho výdychu… prostredníctvom krátkeho nádychu… prostredníctvom výdychu, pri ktorom vnímame celé telo… prostredníctvom nádychu, pri ktorom vnímame celé telo… prostredníctvom výdychu, pri ktorom upokojujeme telesnú formáciu… prostredníctvom nádychu, pri ktorom upokojujeme telesnú formáciu… prostredníctvom výdychu, pri ktorom prežívame blaženosť… prostredníctvom nádychu, pri ktorom prežívame blaženosť… prostredníctvom výdychu, pri ktorom prežívame potešenie… prostredníctvom nádychu vnímať potešenie… prostredníctvom výdychu vnímať mentálne formácie… prostredníctvom nádychu vnímať mentálne formácie… prostredníctvom výdychu upokojovať mentálne formácie… prostredníctvom nádychu upokojovať mentálne formácie… prostredníctvom výdychu vnímať myseľ… prostredníctvom nádychu vnímať myseľ… prostredníctvom výdychu rozveselovať myseľ… prostredníctvom nádychu rozveselovať myseľ… sústrediť myseľ… oslobodzovaním mysle… rozjímaním o pominuteľnosti… rozjímaním o nezaujatosti… rozjímaním o zániku… pri výdychu rozjímaním o vzdaní sa… pri nádychu rozjímaním o vzdaní sa, sústredenosť mysle a jej neporušenosť je koncentráciou. Prostredníctvom tejto koncentrácie vzniká poznanie. Týmto poznaním sú skvrny zničené. Tak najprv nastáva pokoj; potom nastáva poznanie. Týmto poznaním dochádza k zničeniu skvrn. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v odstránení skvrn, prostredníctvom čistoty vyplývajúcej z nerozptýlenosti, je poznaním v bezprostrednej koncentrácii.‘“ ID492 „Pokiaľ ide o ‚skvrny‘ (āsavā): aké sú tieto skvrny? Skvrna zmyslového potešenia, skvrna bytia, skvrna názorov a skvrna nevedomosti. Kde sú tieto skvrny zničené? Cestou vstupu do prúdu je skvrna názorov zničená bez zvyšku; skvrna zmyslového potešenia, ktorá vedie do sféry utrpenia, je zničená; skvrna bytia, ktorá vedie do sféry utrpenia, je zničená; skvrna nevedomosti, ktorá vedie do sféry utrpenia, je zničená. Tu sú tieto skvrny zničené. Cestou raz-návratníka je zničená hrubá skvrna zmyslového potešenia; skvrna bytia, ktorá s ňou súvisí, je zničená; skvrna nevedomosti, ktorá s ňou súvisí, je zničená. Tu sú tieto skvrny zničené. Cestou toho, kto sa už nevráti, je skvrna zmyslového potešenia zničená bez zvyšku; skvrna bytia, ktorá s ňou súvisí, je zničená; skvrna nevedomosti, ktorá s ňou súvisí, je zničená. Tu sú tieto skvrny zničené. Cestou arahantstva je skvrna bytia zničená bez zvyšku; skvrna nevedomosti je zničená bez zvyšku. Tu sú tieto skvrny zničené. To je poznanie v zmysle vedomia, múdrosť v zmysle dôkladného pochopenia. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v odstránení skvrn prostredníctvom čistoty bez rozptýlenia je poznaním v bezprostrednej koncentrácii.‘“ ID493 „Výklad poznania bezprostrednej koncentrácie je tridsiaty druhý.“ ID494 „33. Výklad poznania bezkonfliktného prebývania“ ID495 „82. Ako je múdrosť, ktorej dominantným princípom je videnie, ktorá je dosiahnutím pokojného prebývania a ktorá je sklonom k vznešenému, poznaním v bezkonfliktnom prebývaní? Pokiaľ ide o ‚vidieť ako dominantný princíp‘ (dassanādhipateyyaṃ): rozjímanie o nestálosti je vidieť ako dominantný princíp; rozjímanie o utrpení je vidieť ako dominantný princíp; rozjímanie o ne-ja je vidieť ako dominantný princíp. Rozjímanie o nestálosti vo forme je videnie ako dominantný princíp; rozjímanie o utrpení vo forme je videnie ako dominantný princíp; rozjímanie o ne-ja vo forme je videnie ako dominantný princíp; v pocitoch… (atď.)… vo vnímaní… v mentálnych útvaroch… vo vedomí… v oku… (atď.)… v starnutí a smrti je rozjímanie o nestálosti videním ako dominantným princípom; rozjímanie o utrpení v starnutí a smrti je videním ako dominantným princípom; rozjímanie o ne-ja v starnutí a smrti je videním ako dominantným princípom.“ ID496 „Pokiaľ ide o ‚pokojné dosiahnutie stavu‘ (santo ca vihārādhigamo): pobyt v prázdnote je pokojným dosiahnutím stavu; pobyt bez znakov je pokojným dosiahnutím stavu; pobyt bez túžby je pokojným dosiahnutím stavu.“ ID497 „‚Vznešené odhodlanie‘ znamená: odhodlanie zamerané na prázdnotu je vznešené odhodlanie; odhodlanie zamerané na bezznakové je vznešené odhodlanie; odhodlanie zamerané na nesmerované je vznešené odhodlanie.“ ID498 „‚‚Pokojné prebývanie‘ znamená: prvá džhána je pokojné prebývanie; druhá džhána je pokojné prebývanie; tretia džhána je pokojné prebývanie; štvrtá džhána je pokojné prebývanie; dosiahnutie základu nekonečného priestoru je pokojné prebývanie… a tak ďalej… dosiahnutie základu ani vnímania, ani nevnímania je pokojné prebývanie.“ ID499 „‚Pokojné prebývanie‘: v akom zmysle je to pokojné prebývanie? Pretože v prvom džhánovi človek odstraňuje prekážky, je to pokojné prebývanie. Pretože v druhom džhánovi človek odstraňuje myšlienky a skúmanie, je to pokojné prebývanie. Pretože v treťom džhánovi človek odstraňuje blaženosť, je to pokojné prebývanie. Keďže vo štvrtej džháne človek odstraňuje potešenie a bolesť, je to pokojné prebývanie. Keďže dosiahnutím základu nekonečného priestoru človek odstraňuje vnímanie formy, vnímanie odporu a vnímanie rozmanitosti, je to pokojné prebývanie. Keďže dosiahnutím základu nekonečného vedomia človek odstraňuje vnímanie základu nekonečného priestoru, je to pokojné prebývanie. Keďže dosiahnutím základu ničoty sa odstraňuje vnímanie základu nekonečného vedomia, je to pokojné prebývanie. Keďže dosiahnutím základu ani-vnímania-ani-nevnímania sa odstraňuje vnímanie základu ničoty, je to pokojné prebývanie. Toto je pokojné prebývanie. Je to poznanie v zmysle vedomia, múdrosť v zmysle pochopenia. Preto sa hovorí: „Múdrosť, ktorá je zvrchovanosťou videnia, dosiahnutím pokojného prebývania a vznešeným odhodlaním, je poznanie v pokojnom prebývaní.“ ID500 „Výklad poznania pokojného prebývania, tridsiaty tretí.“ ID501 „34. Výklad poznania dosiahnutia zániku“ ID502 „83. V čom spočíva múdrosť ako poznanie dosiahnutia zániku – v tom, že je obdarená dvoma silami, upokojením troch formácií, šestnástimi praktikami poznania, deviatimi praktikami sústredenia a majstrovstvom?“ ID503 „‚Dvoma silami‘ sa myslia dve sily: sila pokoja a sila vhľadu. Čo je sila pokoja? Sústredenosť mysle a ne rozptýlenie prostredníctvom odriekania je sila pokoja; prostredníctvom ne-zlej vôle je sila pokoja; prostredníctvom vnímania svetla je sila pokoja; prostredníctvom ne-rozptýlenia je sila pokoja… pe… Pre toho, kto uvažuje o zrieknutí sa, je silou pokoja sústredenosť mysle a neporušenosť sústredenia prostredníctvom výdychu. Pre toho, kto uvažuje o zrieknutí sa, je silou pokoja sústredenosť mysle a neporušenosť sústredenia prostredníctvom nádychu.“ ID504 „‚Sila pokoja‘: v akom zmysle je to sila pokoja? Pretože v prvej džháne človeka neznepokojujú prekážky, je to sila pokoja. Pretože v druhej džháne človeka neznepokojujú myšlienky a skúmanie, je to sila pokoja. Pretože v tretej džháne človeka neznepokojuje blaženosť, je to sila pokoja. Keďže vo štvrtej džháne človeka neznepokojujú potešenie ani bolesť, je to sila pokoja. Keďže pri dosiahnutí základu nekonečného priestoru človeka neznepokojuje vnímanie formy, vnímanie odporu a vnímanie rozmanitosti, je to sila pokoja. Keďže pri dosiahnutí základu nekonečného vedomia človeka neznepokojuje vnímanie základu nekonečného priestoru, je to sila pokoja. Keďže pri dosiahnutí základu ničoty človeka neznepokojuje vnímanie základu nekonečného vedomia, je to sila pokoja. Keďže pri dosiahnutí základu ani-vnímania-ani-nevnímania človeka neznepokojuje vnímanie základu ničoty, je to sila pokoja. Pretože človek nie je otrasený, nekolíše ani sa netrasie pri nepokoji, pri nečistotách, ktoré sprevádzajú nepokoj, ani pri zložkách, je to sila vyrovnanosti. Toto je sila vyrovnanosti.“ ID505 „Čo je sila vhľadu? Rozjímanie o nestálosti je sila vhľadu. Rozjímanie o utrpení je sila vhľadu. Rozjímanie o ne-ja je sila vhľadu. Rozjímanie o znechutení je silou vhľadu. Rozjímanie o nezaujatosti je silou vhľadu. Rozjímanie o zániku je silou vhľadu. Rozjímanie o zrieknutí sa je silou vhľadu. Rozjímanie o nestálosti vo forme je silou vhľadu … a tak ďalej … rozjímanie o vzdaní sa vo forme je silou vhľadu. V pocite … a tak ďalej … vo vnímaní … v formáciách … vo vedomí … v oku … a tak ďalej … v starnutí a smrti je rozjímanie o nestálosti silou vhľadu … a tak ďalej … v starnutí a smrti je rozjímanie o vzdaní sa silou vhľadu.“ ID506 „‚Sila vhľadu‘: v akom zmysle je to sila vhľadu? Pretože kontempláciou nestálosti sa človek nenechá otrasť vnímaním stálosti, je to sila vhľadu. Pretože kontempláciou utrpenia sa človek nenechá otrasť vnímaním potešenia, je to sila vhľadu. Pretože kontempláciou ne-ja sa človek nenechá otrasť vnímaním ja, je to sila vhľadu. Keďže pri rozjímaní o znechutení človeka nezneistí radosť, je to sila vhľadu. Keďže pri rozjímaní o nezaujatosti človeka nezneistí túžba, je to sila vhľadu. Keďže pri rozjímaní o zániku človeka nezneistí pôvod, je to sila vhľadu. Keďže pri rozjímaní o vzdaní sa človeka nezneistí uchopovanie, je to sila vhľadu. Pretože sa človek nezachveje, nezaváha ani netrasie tvárou v tvár nevedomosti, znečisteniam, ktoré nevedomosť sprevádzajú, a zložkám, je to sila vhľadu. Toto je sila vhľadu.“ ID507 „‚A upokojením troch formácií‘: upokojením ktorých troch formácií? Pre toho, kto dosiahol druhú džhánu, sú myšlienky a skúmanie – verbálne formácie – upokojené. Pre toho, kto dosiahol štvrtú džhánu, sú upokojené vdychy a výdychy – telesné formácie. Pre toho, kto dosiahol zánik vnímania a pocitu, sú upokojené vnímanie a pocit – mentálne formácie. Toto je upokojenie týchto troch formácií.“ ID508 „84. ‚Šestnástimi praktikami poznania‘: aké sú tých šestnásť praktík poznania? Rozjímanie o nestálosti je cvičenie poznania; rozjímanie o utrpení je cvičenie poznania; rozjímanie o ne-ja je cvičenie poznania; rozjímanie o znechutení je cvičenie poznania; rozjímanie o bezvášnivosti je cvičenie poznania; rozjímanie o zániku je cvičenie poznania; rozjímanie o zrieknutí sa je cvičenie poznania; rozjímanie o odvrátení sa od kolobehu je cvičenie poznania; cesta vstupu do prúdu je cvičenie poznania; dosiahnutie plodu vstupu do prúdu je cvičenie poznania; cesta raz sa vracajúceho je cvičenie poznania; dosiahnutie plodu raz sa vracajúceho je cvičenie poznania; cesta nevracajúceho sa je cvičenie poznania; dosiahnutie plodu toho, kto sa už nevráti, je cvičením poznania; cesta arahantstva je cvičením poznania; dosiahnutie plodu arahantstva je cvičením poznania. Týmito šestnástimi cvičeniami poznania.“ ID509 „85. ‚Prostredníctvom deviatich praktík sústredenia‘: aké sú tie deväť praktík sústredenia? Prvá džhána je praxou sústredenia; druhá džhána je praxou sústredenia; tretia džhána je praxou sústredenia; štvrtá džhána je praxou sústredenia; dosiahnutie základu nekonečného priestoru je praxou sústredenia; dosiahnutie základu nekonečného vedomia je cvičením sústredenia; dosiahnutie základu ničoty je cvičením sústredenia; dosiahnutie základu ani vnímania, ani nevnímania je cvičením sústredenia. Na dosiahnutie prvej džhány sa uplatňuje nasmerované myslenie, udržované myslenie, blaženosť, radosť a sústredenosť mysle; … na dosiahnutie základu ani vnímania, ani nevnímania sa uplatňuje nasmerované myslenie, udržované myslenie, blaženosť, radosť a sústredenosť mysle. Prostredníctvom týchto deviatich cvičení sústredenia.“ ID510 „Pokiaľ ide o ‚ovládanie‘ (vasī): existuje päť druhov ovládania: ovládanie zamerania, ovládanie dosiahnutia, ovládanie určenia, ovládanie vynorenia a ovládanie prehliadania. Človek sa zameriava na prvú džhánu kdekoľvek chce, kedykoľvek chce a tak dlho, ako chce; pri zameraní nedochádza k žiadnej pomalosti, preto je to ovládanie zamerania. Človek dosiahne prvú džhánu kdekoľvek chce, kedykoľvek chce a tak dlho, ako chce; pri dosahovaní nie je žiadna pomalosť, preto je to majstrovstvo v dosahovaní. Človek určí prvú džhánu kdekoľvek chce, kedykoľvek chce a tak dlho, ako chce; pri určovaní nie je žiadna pomalosť, preto je to majstrovstvo v určovaní. Človek vystupuje z prvého džhány kdekoľvek chce, kedykoľvek chce a tak dlho, ako chce; pri vystupovaní nie je žiadna pomalosť, preto je to majstrovstvo vo vystupovaní. Človek prehodnocuje prvý džhánu kdekoľvek chce, kedykoľvek chce a tak dlho, ako chce; pri prehodnocovaní nie je žiadna pomalosť, preto je to majstrovstvo v prehodnocovaní.“ ID511 „Druhá džhána… a tak ďalej… dosiahnutie základu ani vnímania, ani nevnímania: človek sa k nemu obracia, kdekoľvek chce, kedykoľvek chce a tak dlho, ako chce; pri obracaní sa k nemu nie je žiadna pomalosť, preto je to majstrovstvo v obracaní sa k nemu. Človek dosiahne stav základu ani vnímania, ani nevnímania kdekoľvek chce, kedykoľvek chce a tak dlho, ako chce… a tak ďalej… určuje ho… vystupuje z neho… prehliada ho; pri prehliadaní nie je žiadna pomalosť, preto je to majstrovstvo v prehliadaní. Toto je päť majstrovstiev. To je poznanie v zmysle vedomia; je to múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: „Vďaka tomu, že je obdarená dvoma silami, vďaka upokojeniu troch formácií a vďaka tomu, že ide o majstrovstvo prostredníctvom šestnástich ciest poznania a deviatich ciest sústredenia, je múdrosť poznaním dosiahnutia zániku.““ ID512 „Tridsiaty štvrtý je Výklad poznania dosiahnutia zániku.“ ID513 „35. Výklad poznania konečného nibbány“ ID514 „86. Ako je múdrosť v ukončení vznikania poznaním konečného nibbány pre toho, kto má dôkladné pochopenie? Tu ten, kto má dôkladné pochopenie, ukončuje vznik zmyslovej túžby prostredníctvom zrieknutia sa; ukončuje vznik nepriateľstva prostredníctvom ne-nepriateľstva; ukončuje vznik lenivosti a otupenosti prostredníctvom vnímania svetla; ukončuje vznik nepokoja prostredníctvom ne-rozptýlenia; ukončuje vznik pochybností prostredníctvom rozlišovania javov… ukončuje vznik nevedomosti prostredníctvom poznania… ukončuje vznik nespokojnosti prostredníctvom radosti… ukončuje vznik prekážok prostredníctvom prvého džhána… ukončuje vznik všetkých znečistení prostredníctvom cesty arahantstva.“ ID515 „Na druhej strane, u toho, kto má dôkladné pochopenie a dosahuje konečné nibbánu s prvkom nibbány bez zvyšku, práve tento výskyt oka je ukončený a ďalší výskyt oka nevzniká. Práve tento výskyt ucha… nosa… jazyka… tela… mysle je ukončený a ďalší výskyt mysle nevzniká. Toto je múdrosť v ukončení javu, poznanie konečného nibbány pre toho, kto má dôkladné pochopenie. To je poznanie v zmysle vedomia a múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Pre toho, kto má dôkladné pochopenie, je múdrosť v ukončení javu poznaním konečného nibbány.‘“ ID516 „Tridsiate piate je Výklad poznania konečného nibbány.“ ID517 „36. Výklad poznania vyváženého stavu“ ID518 „87. Ako je múdrosť, ktorá nevzniká, správnym odrezaním a zánikom všetkých javov, poznaním v zmysle vyrovnanosti? ‚Všetky javy‘ znamenajú: päť zoskupení, dvanásť základov, osemnásť prvkov, blahodárne javy, neblahodárne javy, neurčité javy, javy zmyslovej sféry, javy sféry formy, javy sféry bezformy a nadsvetské javy. ‚Správne odrezáva‘ znamená: človek správne odrezáva zmyslovú túžbu prostredníctvom džhány; správne odstráni nepriateľstvo prostredníctvom ne-nepriateľstva; správne odstráni lenivosť a otupenosť prostredníctvom vnímania svetla; správne odstráni nepokoj prostredníctvom ne-rozptýlenia; správne odstráni pochybnosti prostredníctvom určenia javov; správne odstráni nevedomosť prostredníctvom poznania; správne odstráni nespokojnosť prostredníctvom radosti; správne odstráni prekážky prostredníctvom prvej džhány… a tak ďalej… človek správne odstraňuje všetky znečistenia prostredníctvom cesty arahantstva.“ ID519 „‚Zpôsobiť zánik‘ znamená: človek spôsobuje zánik zmyslovej túžby prostredníctvom džhány; človek spôsobuje zánik nepriateľstva prostredníctvom ne-nepriateľstva; človek spôsobuje zánik lenivosti a otupenosti prostredníctvom vnímania svetla; človek spôsobuje zánik nepokoja prostredníctvom ne-rozptýlenia; človek spôsobuje zánik pochybností prostredníctvom rozpoznania javov; človek spôsobuje zánik nevedomosti prostredníctvom poznania; človek spôsobuje zánik nespokojnosti prostredníctvom radosti; človek spôsobuje zánik prekážok prostredníctvom prvého džhána… a tak ďalej… človek spôsobuje zánik všetkých znečistení prostredníctvom cesty arahantstva.“ ID520 „Tu, pokiaľ ide o ‚nevzniknutie‘: u toho, kto dosiahol odriekanie, nevzniká zmyslová túžba. U toho, kto dosiahol ne-zlomyseľnosť, nevzniká zlomyseľnosť. U toho, kto dosiahol vnímanie svetla, nevzniká lenivosť a otupenosť. U toho, kto dosiahol nerozptýlenosť, nevzniká nepokoj. U toho, kto dosiahol rozpoznanie javov, nevzniká pochybnosť. U toho, kto dosiahol poznanie, nevzniká nevedomosť. U toho, kto dosiahol radosť, nevzniká nespokojnosť. U toho, kto dosiahol prvú džhánu, nevznikajú prekážky… u toho, kto dosiahol cestu arahantstva, nevznikajú žiadne znečistenia.“ ID521 „Tu, pokiaľ ide o ‚pokoj‘: pretože bola opustená zmyselná túžba, odriekanie je pokojné. Pretože bola opustená zlomyseľnosť, ne-zlomyseľnosť je pokojná. Pretože bola opustená lenivosť a otupenosť, vnímanie svetla je pokojné. Pretože bola opustená nepokojnosť, ne-rozptýlenosť je pokojná. Pretože bola opustená pochybnosť, rozpoznanie javov je pokojné. Pretože bola opustená nevedomosť, poznanie je pokojné. Pretože bola opustená nespokojnosť, radosť je pokojná. Pretože boli opustené prekážky, prvá džhána je pokojná… Pretože boli opustené všetky znečistenia, cesta k arahantstvu je pokojná.“ ID522 „V tomto texte sa v súvislosti s ‚hlavami‘ uvádza trinásť hlav: túžba je hlavou prekážok; pýcha je hlavou otroctva; nesprávny názor je hlavou nesprávneho chápania; nepokoj je hlavou rozptýlenia; nevedomosť je hlavou znečistenia; viera je hlavou odhodlania; energia je hlavou úsilia; všímavosť je hlavou upevnenia; sústredenie je hlavou nerozptýlenosti; múdrosť je hlavou videnia; životná sila je hlavou trvania; oslobodenie je hlavou útočiska; zánik je hlavou útvarov. To je poznanie (ñāṇa) v zmysle vedomia a múdrosť (paññā) v zmysle dôkladného pochopenia. Preto sa hovorí: „Múdrosť, ktorá spočíva v nevznikajúcom stave pri správnom odrezaní a zániku všetkých javov, je poznanie v stave vyrovnanosti.““ ID523 „Tridsiaty šiesty je Výklad poznania stavu vyrovnanosti.“ ID524 „37. Výklad poznania stavu vymazania“ ID525 „88. Ako je múdrosť pri odstraňovaní mnohorakosti, rozmanitosti, jednoty a sily poznaním na účely vymazania? Pokiaľ ide o ‚mnohorakosť‘ (puthu): túžba je ‚mnohoraká‘, nenávisť je ‚mnohoraká‘, klam je ‚mnohoraký‘, hnev…. nepriateľstvo… pohŕdanie… panovačnosť… závisť… lakomstvo… podvod… prefíkanosť… tvrdohlavosť… impulzívnosť… namyslenosť… arogancia… márnosť… nedbanlivosť… všetky znečistenia, všetky druhy nesprávneho konania, všetky vôľové formácie a všetka kamma vedúca k opätovnej existencii sú ‚rozmanité‘.“ ID526 „Pokiaľ ide o ‚rozmanitosť a jednotu‘: Zmyslová túžba je rozmanitosť, džhána je jednota. Zlá vôľa je rozmanitosť, dobrá vôľa je jednota. Lenivosť a otupenosť sú rozmanitosť, vnímanie svetla je jednota. Nepokoj je rozmanitosť, sústredenosť je jednota. Pochybnosť je rozmanitosť, analýza javov je jednota. Nevedomosť je rozmanitosť, poznanie je jednota. Nespokojnosť je rozmanitosť, radosť je jednota. Prekážky sú rozmanitosť, prvá džhána je jednota… a tak ďalej… všetky znečistenia sú rozmanitosť, cesta k arahantstvu je jednota.“ ID527 „Pokiaľ ide o ‚silu‘: Existuje päť síl: sila správania, sila cnosti, sila múdrosti, sila zásluh a sila Dhammy. Vďaka sile správania sa eliminuje sila zlého správania. Vďaka sile cnosti sa eliminuje sila necnosti. Vďaka sile múdrosti sa eliminuje sila nedostatočnej múdrosti. Vďaka sile zásluh sa eliminuje sila nezaslúženosti. Vďaka sile Dhammy je sila ne-Dhammy odstránená.“ ID528 „Pokiaľ ide o ‚vymazanie‘: Zmyslová túžba je nevymazanie; džhána je vymazanie. Zlá vôľa je nevymazanie; ne-zlá vôľa je vymazanie. Lenivosť a otupenosť sú nevymazanie; vnímanie svetla je vymazanie. Nepokoj je nezmiznutie; nepozornosť je zmiznutie. Pochybnosť je nezmiznutie; rozpoznanie javov je zmiznutie. Nevedomosť je nezmiznutie; poznanie je zmiznutie. Nespokojnosť je nezmiznutie; radosť je zmiznutie. Prekážky sú nezaniknutie; prvá džhána je zaniknutie… a tak ďalej… všetky znečistenia sú nezaniknutie; cesta k arahantstvu je zaniknutie. To je poznanie v zmysle vedomia, múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v vyčerpaní sily mnohorakého a rozmanitého je poznanie na účely zaniknutia.‘“ ID529 „Tridsiata siedma je Výklad o poznaní na účely vymazania.“ ID530 „38. Výklad o poznaní prebudenia energie“ ID531 „89. Ako je múdrosť v zmysle neochabovania, v zmysle vysielania a v zmysle povznesenia poznaním pri prebudení energie? Múdrosť v zmysle neochoty, vysielania a povznesenia je poznanie pri prebúdzaní energie na to, aby nevznikli ešte nevzniknuté zlé, nezdravé stavy. Múdrosť v zmysle neochoty, vysielania a povznesenia je poznanie pri prebúdzaní energie na to, aby sa opustili už vzniknuté zlé, nezdravé stavy. Múdrosť v zmysle neochoty, nasmerovania a povznesenia je poznanie v prebudzovaní energie na vznik ešte nevzniknutých blahodárnych stavov. Múdrosť v zmysle neochoty, nasmerovania a povznesenia je poznanie v prebudzovaní energie na udržanie, nezmätenosť, rast, hojnosť, rozvoj a naplnenie už vzniknutých blahodárnych stavov.“ ID532 „Aby nevznikla ešte nevzniknutá zmyselná túžba, múdrosť, ktorá sa prejavuje v zmysle povznášania, vďaka svojmu stavu neochabovania a nasmerovanosti, je poznaním prebudenia energie. Aby sa opustila už vzniknutá zmyselná túžba, múdrosť, ktorá sa prejavuje v zmysle povznášania, vďaka svojmu stavu neochabovania a nasmerovanosti, je poznaním prebudenia energie. Pre vznik ešte nevzniknutého odriekania je múdrosť, ktorá sa prejavuje v zmysle povznášania, vďaka svojmu stavu bez letargie a zameranosti, poznaním povzbudzujúcej energie. Pre stabilitu, nezmätenosť, rast, hojnosť, rozvoj a naplnenie vzniknutého odriekania je múdrosť, ktorá sa prejavuje v zmysle povznesenia, vďaka svojmu stavu bez letargie a zameranosti, poznaním povzbudzujúcej energie… a tak ďalej…“ ID533 „Pre to, aby nevznikli všetky ešte nevzniknuté znečistenia, je múdrosť, ktorá sa prejavuje v zmysle povznesenia vďaka svojmu stavu bez letargie a zameranosti, poznaním povzbudzujúcej energie. Pre opustenie všetkých vzniknutých znečistení je múdrosť, ktorá sa prejavuje v zmysle povznášania, vďaka svojmu stavu bez letargie a zameranosti, poznaním vzbudzujúcej energie… a tak ďalej… Pre vznik ešte nevzniknutej cesty k arahantstvu je múdrosť, ktorá sa prejavuje v zmysle povznášania, vďaka svojmu stavu bez letargie a zameranosti, poznaním vzbudzujúcej energie. Pre stabilitu, nezmätenosť, rast, hojnosť, rozvoj a naplnenie vzniknutej cesty k arahantstvu je múdrosť, ktorá sa prejavuje v zmysle povznášania, vďaka svojmu stavu neochabovania a zameranosti, poznaním vzbudzujúcej energie. To je poznanie v zmysle vedomia a múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť, ktorá sa prejavuje v zmysle povznášania, vďaka svojmu stavu bez letargie a zameranosti, je poznanie vzbudzujúcej energie.‘“ ID534 „Tridsiata ôsma je Výklad o poznaní vzbudzujúcej energie.“ ID535 „39. Výklad o poznaní odhaľujúcom význam“ ID536 „90. Ako to, že múdrosť, tým, že prejavuje rôznorodé javy, je poznaním, ktoré odhaľuje význam? ‚Rôznorodé javy‘ sú päť zoskupení, dvanásť zmyslových základov, osemnásť prvkov, blahodárne javy, neblahodárne javy, neurčité javy, javy sféry zmyslov, javy sféry formy, javy sféry bezformy a nadsvetské javy.“ ID537 „‚Prejavovanie‘: prejavuje formu ako nestálu, prejavuje formu ako utrpenie, prejavuje formu ako ne-ja. Prejavuje pocit… vnímanie… mentálne útvary… vedomie… oko… prejavuje starnutie a smrť ako nestále, prejavuje starnutie a smrť ako utrpenie, prejavuje starnutie a smrť ako ne-ja.“ ID538 „‚Ukazovanie prínosu‘: opustením zmyslových túžob človek ukazuje prínos odriekania. Opustením zlomyseľnosti človek ukazuje prínos ne-zlomyseľnosti. Opustením lenivosti a otupenosti človek ukazuje prínos vnímania svetla. Opustením nepokoja človek ukazuje prínos ne-rozptýlenia. Zrieknutím sa pochybností človek ukazuje prínos analýzy javov. Zrieknutím sa nevedomosti človek ukazuje prínos poznania. Zrieknutím sa nespokojnosti človek ukazuje prínos radosti. Zrieknutím sa prekážok človek ukazuje prínos prvého džhána …pe… zrieknutím sa všetkých znečistení človek ukazuje prínos cesty k arahantstvu. To je poznanie v zmysle vedomia, múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: „Múdrosť je prejavom rôznorodých javov; keď ukazuje prínos, je to poznanie.““ ID539 „Výklad poznania ukazujúceho prínos je tridsiaty deviaty.“ ID540 „40. Výklad poznania očistenia videnia“ ID541 „91. Ako to, že múdrosť, ktorá preniká rozmanitosťou a jednotou všetkých javov zjednotených do jedného, je poznaním očistenia videnia? ‚Všetky javy‘ sú päť zoskupení …pe… a javy, ktoré nie sú zahrnuté.“ ID542 „‚Zjednotené do jedného‘: všetky javy sú zjednotené do jedného v dvanástich aspektoch: v zmysle takosti, v zmysle ne-ja, v zmysle pravdy, v zmysle preniknutia, v zmysle priameho poznania, v zmysle úplného pochopenia, v zmysle Dhammy, v zmysle prvku, v zmysle toho, čo je známe, v zmysle realizácie, v zmysle kontaktu, v zmysle chápania – v týchto dvanástich aspektoch sú všetky javy zjednotené do jedného.“ ID543 „‚Rozmanitosť a jednota‘: zmyslová túžba je rozmanitosť, odriekanie je jednota …pe… všetky znečistenia sú rozmanitosť, cesta k arahantstvu je jednota.“ ID544 „‚Preniknutie‘: človek preniká k pravde o utrpení prostredníctvom preniknutia plného pochopenia; človek preniká k pravde o pôvode prostredníctvom preniknutia opustenia; človek preniká k pravde o zániku prostredníctvom preniknutia realizácie; človek preniká k pravde o ceste prostredníctvom preniknutia rozvoja.“ ID545 „‚Očistenie videnia‘: v okamihu cesty vstupu do prúdu sa videnie očisťuje; v okamihu dosiahnutia plodu vstupu do prúdu je videnie očistené. V okamihu cesty raz-návratníka sa videnie očisťuje; v okamihu dosiahnutia plodu raz-návratníka je videnie očistené. V okamihu cesty toho, kto sa už nevráti, sa videnie očisťuje; v okamihu dosiahnutia stavu toho, kto sa už nevráti, je videnie očistené. V okamihu cesty arahantstva sa videnie očisťuje; v okamihu dosiahnutia stavu arahantstva je videnie očistené. To je poznanie v zmysle vedomia, múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť pri prenikaní do rozmanitosti a jednoty všetkých javov zjednotených do jedného je poznanie očistenia videnia.‘“ ID546 „Výklad poznania očistenia videnia je štyridsiaty.“ ID547 „41. Výklad poznania prijatia“ ID548 „92. Ako to, že múdrosť, na základe toho, že je pochopená, je poznaním prijatia? Forma je chápaná ako nestála, forma je chápaná ako utrpenie, forma je chápaná ako ne-ja. Čokoľvek je pochopené, to človek prijíma – teda múdrosť, vďaka tomu, že je pochopená, je poznaním prijatia. Pocit… vnímanie… mentálne formácie… vedomie… oko… …pe… starnutie a smrť sú chápané ako nestále, starnutie a smrť sú chápané ako utrpenie, starnutie a smrť sú chápané ako ne-ja. Čokoľvek je pochopené, to človek prijíma – múdrosť je teda vďaka tomu, že je pochopená, poznaním prijatia. To je poznanie v zmysle vedomia, múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť je vďaka tomu, že je pochopená, poznaním prijatia.‘“ ID549 „Vysvetlenie poznania prijatia je štyridsiate prvé.“ ID550 „42. Výklad poznania komplexného uchopenia“ ID551 „93. Ako to, že múdrosť prostredníctvom kontaktu je poznaním komplexného uchopenia? Človek vníma formu ako nestálu, vníma formu ako utrpenie, vníma formu ako ne-ja. Čokoľvek človek vníma, to komplexne uchopí – múdrosť prostredníctvom kontaktu je teda poznaním komplexného uchopenia. Človek vníma pocit… vnem… mentálne formácie… vedomie… oko… starnutie a smrť ako nestále, ako utrpenie, ako ne-ja. Čokoľvek človek vníma, to komplexne uchopuje – a tak je múdrosť prostredníctvom kontaktu poznaním v komplexnom uchopení. To je poznanie v zmysle vedomia, múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť prostredníctvom kontaktu je poznaním v komplexnom uchopení.‘“ ID552 „Vysvetlenie poznania komplexného pochopenia je štyridsiate druhé.“ ID553 „43. Vysvetlenie poznania čiastočného zotrvania“ ID554 „94. Ako sa prejavuje múdrosť pri spájaní poznania v čiastočnom zotrvaní? Existuje pocit podmienený nesprávnym názorom a existuje pocit podmienený ustupovaním nesprávneho názoru. Existuje pocit podmienený správnym názorom a existuje pocit podmienený ustupovaním správneho názoru. Existuje pocit podmienený nesprávnym úmyslom a existuje pocit podmienený ustupovaním nesprávneho úmyslu. Existuje pocit podmienený správnym úmyslom a existuje pocit podmienený ustupovaním správneho úmyslu… Existuje pocit podmienený nesprávnym oslobodením a existuje pocit podmienený ustupovaním nesprávneho oslobodenia. Existuje pocit podmienený správnym oslobodením a existuje pocit podmienený ustúpením správneho oslobodenia. Existuje pocit podmienený túžbou a existuje pocit podmienený ustúpením túžby. Existuje pocit podmienený myslením a existuje pocit podmienený ustúpením myslenia. Existuje pocit podmienený vnímaním a existuje pocit podmienený ustúpením vnímania.“ ID555 „Keď je túžba neukľudnená, myšlienka je neukľudnená a vnímanie je neukľudnené, existuje pocit podmienený týmto stavom. Keď je túžba ukľudnená, ale myšlienka je neukľudnená a vnímanie je neukľudnené, existuje pocit podmienený týmto stavom. Keď je túžba ukľudnená a myšlienka je ukľudnená, ale vnímanie je neukľudnené, existuje pocit podmienený týmto stavom. Keď je túžba upokojená, myšlienka je upokojená a vnímanie je upokojené, existuje pocit podmienený týmto. Pre toho, kto nedosiahol, existuje úsilie o dosiahnutie; keď je tento stav následne dosiahnutý, existuje tiež pocit podmienený týmto. To je poznanie v zmysle vedomia, múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť spočíva v harmonizácii, poznanie v čiastočnom zotrvávaní.‘“ ID556 „Výklad o poznaní čiastočného zotrvania je štyridsiaty tretí.“ ID557 „44–49. Výklad o poznaní šesťnásobného odvrátenia sa“ ID558 „95. Ako je múdrosť prostredníctvom nadvlády poznaním v odvrátení sa prostredníctvom vnímania? Prostredníctvom nadvlády odriekania sa múdrosť odvráti od zmyslových túžob prostredníctvom vnímania – teda múdrosť prostredníctvom nadvlády je poznaním v odvrátení sa prostredníctvom vnímania. Prostredníctvom nadvlády ne-zlej vôle sa múdrosť odvráti od zlej vôle prostredníctvom vnímania – teda múdrosť prostredníctvom nadvlády je poznaním v odvrátení sa prostredníctvom vnímania. Prostredníctvom nadvlády vnímania svetla sa múdrosť odvráti od lenivosti a otupenosti prostredníctvom vnímania – múdrosť prostredníctvom nadvlády je teda poznaním v odvrátení sa prostredníctvom vnímania. Prostredníctvom nadvlády nerozptýlenosti sa múdrosť odvráti od nepokoja prostredníctvom vnímania – múdrosť prostredníctvom nadvlády je teda poznaním v odvrátení sa prostredníctvom vnímania. Prostredníctvom prevahy určovania javov sa múdrosť odvracia od pochybností prostredníctvom vnímania – múdrosť prostredníctvom prevahy je teda poznanie spočívajúce v odvrátení sa prostredníctvom vnímania. Prostredníctvom prevahy poznania sa múdrosť odvracia od nevedomosti prostredníctvom vnímania – múdrosť prostredníctvom prevahy je teda poznanie spočívajúce v odvrátení sa prostredníctvom vnímania. Prostredníctvom nadvlády radosti sa múdrosť odvracia od nespokojnosti prostredníctvom vnímania – múdrosť prostredníctvom nadvlády je teda poznanie v odvrátení sa prostredníctvom vnímania. Prostredníctvom nadvlády prvého džhána sa múdrosť odvracia od prekážok prostredníctvom vnímania – múdrosť prostredníctvom nadvlády je teda poznanie v odvrátení sa prostredníctvom vnímania. …pe… Prostredníctvom nadvlády cesty arahantstva sa múdrosť odvracia od všetkých znečistení prostredníctvom vnímania – múdrosť prostredníctvom nadvlády je teda poznanie v odvrátení sa prostredníctvom vnímania. To je poznanie v zmysle vedomia a múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť prostredníctvom nadvlády je poznanie v odvrátení sa prostredníctvom vnímania.‘“ ID559 „96. Ako je múdrosť v rozmanitosti poznaním v odvrátení mysle? Zmyslová túžba je rozmanitosť, odriekanie je jednota. Pre toho, kto usiluje o jednotu odriekania, sa myseľ odvráti od zmyslovej túžby – múdrosť v rozmanitosti je teda poznaním v odvrátení mysle. Zlá vôľa je rozmanitosť, dobrá vôľa je jednota. Pre toho, kto usiluje o jednotu ne-zlej vôle, sa myseľ odvráti od zlej vôle – a tak je múdrosť v rozmanitosti poznaním v odvrátení mysle. Lenivosť a otupenosť sú rozmanitosťou, vnímanie svetla je jednotou. Pre toho, kto usiluje o jednotu vnímania svetla, sa myseľ odvráti od lenivosti a otupenosti – múdrosť v rozmanitosti je teda poznanie v odvrátení mysle… a tak ďalej… všetky znečistenia sú rozmanitosťou, cesta arahantstva je jednotou. Pre toho, kto usiluje o jednotu cesty arahantstva, sa myseľ odvráti od všetkých znečistení – múdrosť v rozmanitosti je teda poznanie v odvrátení mysle. To je poznanie v zmysle vedomia, múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v rozmanitosti je poznanie v odvrátení mysle.‘“ ID560 „97. Ako je múdrosť v rozhodnutosti poznaním v odvrátení mysle? Zanechaním zmyslových túžob človek rozhodne svoju myseľ prostredníctvom zrieknutia sa – teda múdrosť v rozhodnutosti je poznaním v odvrátení mysle. Zanechaním zlomyseľnosti človek rozhodne svoju myseľ prostredníctvom ne-zlomyseľnosti – teda múdrosť v rozhodnutosti je poznaním v odvrátení mysle. Zrieknutím sa lenivosti a otupenosti človek upokojí svoju myseľ prostredníctvom vnímania svetla – a tak je múdrosť v upokojení poznaním v odvrátení mysle… a tak ďalej… zrieknutím sa všetkých znečistení človek upokojí svoju myseľ prostredníctvom cesty arahantstva – a tak je múdrosť v upokojení poznaním v odvrátení mysle. To je poznanie v zmysle vedomia, múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v rozhodovaní je poznanie v odvrátení mysle.‘“ ID561 „98. Ako je múdrosť v prázdnote poznaním odvrátenia? Pre toho, kto vie a vidí tak, ako to skutočne je, že ‚oko je prázdne od ja alebo od toho, čo patrí k ja, od toho, čo je trvalé, stabilné, večné alebo nemenné‘, sa poznanie odvráti od lipnutia na oku – teda múdrosť v prázdnote je poznaním odvrátenia. Pre toho, kto vie a vidí tak, ako to skutočne je, že ‚ucho je prázdne… nos je prázdny… jazyk je prázdny… telo je prázdne… myseľ je prázdna od ja alebo od toho, čo patrí k ja, od toho, čo je trvalé, stabilné, večné alebo nemenné‘, poznanie sa odvráti od lipnutia na mysli – a tak múdrosť v prázdnote je poznanie odvrátenia sa. To je poznanie v zmysle vedomia, múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v prázdnote je poznanie odvrátenia sa.‘“ ID562 „99. Ako je múdrosť v zrieknutí sa poznaním v odvrátení sa, ktoré je oslobodením? Človek sa zrieka zmyslových túžob prostredníctvom odriekania – múdrosť v zrieknutí sa je teda poznaním v odvrátení sa, ktoré je oslobodením. Človek sa zrieka nepriateľstva prostredníctvom ne-nepriateľstva – múdrosť v zrieknutí sa je teda poznaním v odvrátení sa, ktoré je oslobodením. Človek sa zbaví lenivosti a otupenosti prostredníctvom vnímania svetla – múdrosť v zrieknutí sa je teda poznanie v odvrátení sa, ktoré je oslobodením. Človek sa zbaví nepokoja prostredníctvom nepozornosti – múdrosť v zrieknutí sa je teda poznanie v odvrátení sa, ktoré je oslobodením. Človek sa zbaví pochybností prostredníctvom určenia javov – múdrosť v zbavení sa je teda poznanie v odvrátení sa, ktoré je oslobodením… človek sa zbaví všetkých znečistení prostredníctvom cesty arahantstva – múdrosť v zbavení sa je teda poznanie v odvrátení sa, ktoré je oslobodením. To je poznanie v zmysle vedomia, múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v zrieknutí sa je poznanie v odvrátení sa, ktoré je oslobodením.‘“ ID563 „100. Ako je múdrosť vo svojom skutočnom aspekte poznaním v odvrátení sa, pokiaľ ide o pravdy? Plným poznaním utláčajúceho aspektu, podmieneného aspektu, utrpenia spôsobujúceho aspektu a meniaceho sa aspektu utrpenia sa človek odvráti – múdrosť vo svojom skutočnom aspekte je teda poznanie v odvrátení sa, pokiaľ ide o pravdy. Tým, že sa človek vzdá aspektu pôvodu, ktorým je hromadenie, aspektu zdroja, aspektu otroctva a aspektu prekážky, odvráti sa – a tak je múdrosť vo svojom skutočnom aspekte poznaním v odvrátení sa od pravd. Tým, že si uvedomí aspekt zániku, ktorým je únik, aspekt odlúčenia, aspekt nepodmieneného a aspekt nesmrteľnosti, odvráti sa – a tak je múdrosť vo svojom skutočnom aspekte poznaním v odvrátení sa od pravd. Rozvíjaním aspektu oslobodenia, aspektu príčiny, aspektu videnia a aspektu nadvlády na ceste sa človek odvráti – múdrosť vo svojom skutočnom aspekte je teda poznanie spočívajúce v odvrátení sa od pravd.“ ID564 „Odvrátenie sa vnímania, odvrátenie sa vôle, odvrátenie sa vedomia, odvrátenie sa poznania, odvrátenie sa oslobodenia a odvrátenie sa od pravd. Človek sa odvráti vnímaním; preto je to odvrátenie vnímania. Človek sa odvráti zámerom; preto je to odvrátenie vôle. Človek sa odvráti poznaním; preto je to odvrátenie vedomia. Človek sa odvráti vytváraním poznania; preto je to odvrátenie poznania. Človek sa odvráti vzdaním sa; preto je to odvrátenie oslobodenia. Človek sa odvráti v pravom aspekte; ide teda o odvrátenie sa od právd.“ ID565 „Tam, kde dochádza k odvráteniu sa od vnímania, dochádza k odvráteniu sa od mysle. Tam, kde dochádza k odvráteniu sa od mysle, dochádza k odvráteniu sa od vnímania. Tam, kde dochádza k odvráteniu sa od vnímania a mysle, dochádza k odvráteniu sa od vedomia. Tam, kde dochádza k odvráteniu sa od vedomia, dochádza k odvráteniu sa od vnímania a mysle. Tam, kde dochádza k odvráteniu sa od vnímania, mysle a vedomia, dochádza k odvráteniu sa od poznania. Tam, kde dochádza k odvráteniu sa od poznania, dochádza k odvráteniu sa od vnímania, mysle a vedomia. Tam, kde dochádza k odvráteniu sa od vnímania, mysle, vedomia a poznania, dochádza k odvráteniu sa od oslobodenia. Tam, kde dochádza k odvráteniu sa od oslobodenia, dochádza k odvráteniu sa od vnímania, mysle, vedomia a poznania. Tam, kde dochádza k odvráteniu sa od vnímania, mysle, vedomia, poznania a oslobodenia, dochádza k odvráteniu sa od pravdy. Tam, kde dochádza k odvráteniu sa od pravdy, dochádza k odvráteniu sa od vnímania, mysle, vedomia, poznania a oslobodenia. To je poznanie v zmysle vedomia, múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v aspekte bytia je poznaním v odvrátení sa od pravdy.‘“ ID566 „Výklad poznania šiestich odvrátení je štyridsiaty deviaty.“ ID567 „50. Výklad o poznaní druhov psychických síl“ ID568 „101. Ako je múdrosť v zmysle úspechu prostredníctvom odhodlania zjednotiť telo a myseľ a vnímania potešenia a ľahkosti poznaním v druhoch psychických síl? Tu mních rozvíja základ duchovnej sily, ktorá je obdarená sústredením vďaka túžbe a formáciám úsilia; rozvíja základ duchovnej sily, ktorá je obdarená sústredením vďaka energii a formáciám úsilia; rozvíja základ duchovnej sily, ktorá je obdarená sústredením vďaka vedomiu a formáciám úsilia; rozvíja základ duchovnej sily, ktorá je obdarená sústredením vďaka skúmaniu a formáciám úsilia. V týchto štyroch základoch duchovnej sily dôkladne rozvíja a krotí svoju myseľ, robí ju poddajnú a poddajnú. Keď dôkladne rozvinie a skrotí svoju myseľ v týchto štyroch základoch duchovnej sily, keď ju urobí poddajnú a podriadenú, umiestni telo do mysle a myseľ do tela. Nakláňa myseľ prostredníctvom tela a nakláňa telo prostredníctvom mysle; určuje myseľ prostredníctvom tela a určuje telo prostredníctvom mysle. Keď nasmeroval myseľ prostredníctvom tela a nasmeroval telo prostredníctvom mysle, keď určil myseľ prostredníctvom tela a určil telo prostredníctvom mysle, prebýva tak, že na telo zosiela vnímanie potešenia a vnímanie ľahkosti. S mysľou takto rozvinutou, očistenou a jasnou nasmeruje a zameriava svoju myseľ na poznanie druhov psychických síl. Zažíva rôzne druhy psychických síl.“ ID569 „102. Keď je jeden, stáva sa mnohými; keď je mnohými, stáva sa jedným. Objavuje sa a mizne. Prechádza bez prekážok cez stenu, val alebo horu, ako keby cez priestor. Ponára sa do zeme a vynára sa z nej, ako keby vo vode. Chodí po vode bez toho, aby sa potopil, ako keby po súši. Sediac so skríženými nohami cestuje priestorom ako okrídlený vták. Rukou sa dotýka a hladí mesiac a slnko, tak mocné a silné. Ovláda svoje telo až do sveta Brahmá. To je poznanie v zmysle vedomia, múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v zmysle úspechu prostredníctvom odhodlania zjednotiť telo a myseľ a vnímania potešenia a ľahkosti je poznaním rôznych druhov psychických síl.‘“ ID570 „Päťdesiata: Výklad o poznaní druhov psychických síl.“ ID571 „51. Výklad o poznaní očistenia prvku sluchu“ ID572 „103. Ako je múdrosť v chápaní znakov zvukov ako rôznych a jednotných prostredníctvom rozširovania mysle poznaním očistenia prvku sluchu? Tu mních rozvíja základ duchovnej sily obdarený sústredením vďaka túžbe… vďaka energii… vďaka mysli… vďaka skúmaniu a formáciám úsilia. V týchto štyroch základoch duchovnej sily dôkladne rozvíja a krotí svoju myseľ, robí ju poddajnú a poddajnú. Keď dôkladne rozvinul a skrotil svoju myseľ v týchto štyroch základoch duchovnej sily, keď ju urobil poddajnou a poddajnou, venuje pozornosť znaku zvukov, ktoré sú vzdialené, venuje pozornosť znaku zvukov, ktoré sú blízke; venuje pozornosť znaku zvukov, ktoré sú hrubé, venuje pozornosť znaku zvukov, ktoré sú jemné, venuje pozornosť znaku zvukov, ktoré sú veľmi jemné; venuje pozornosť znaku zvukov vo východnom smere, v západnom smere, v severnom smere, v južnom smere, vo východnom medzismere, v západnom medzismere, v severnom medzismere, v južnom medzismere, v dolnom smere a v hornom smere. S mysľou takto rozvinutou, očistenou a jasnou nasmeruje a nakloní svoju myseľ k poznaniu očistenia prvku sluchu. S božským ušným prvkom, ktorý je očistený a prevyšuje ľudský, počuje oba druhy zvukov, božské aj ľudské, či už vzdialené, alebo blízke. To je poznanie v zmysle vedomia, múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v chápaní znakov zvukov ako rôznorodých a jednotných prostredníctvom rozširovania mysle je poznaním očistenia ušného prvku.‘“ ID573 „Výklad o poznaní očistenia sluchového prvku je päťdesiaty prvý.“ ID574 „52. Výklad o poznaní myslí druhých“ ID575 „104. V čom spočíva múdrosť v pochopení rozmanitosti a jednoty fungovania vedomia prostredníctvom prejavu troch druhov mysle a jasnosti zmyslových schopností, pokiaľ ide o poznanie myslí druhých? Tu mních rozvíja základ psychickej sily, ktorá je obdarená sústredením založeným na túžbe a vôľovými formáciami úsilia. Rozvíja základ psychickej sily, ktorý je obdarený sústredením založeným na energii…pe… so sústredením založeným na mysli…pe… rozvíja základ psychickej sily, ktorý je obdarený sústredením založeným na skúmaní a vôľovými formáciami úsilia. Kultivuje a krotí svoju myseľ v týchto štyroch základoch psychickej sily, čím ju robí poddajnou a prispôsobivou. Keď si svoju myseľ kultivoval a skrotil v týchto štyroch základoch psychickej sily, keď ju urobil poddajnou a prispôsobivou, pochopí takto: ‚Táto forma vznikla zo schopnosti pôžitku, táto forma vznikla zo schopnosti nepôžitku, táto forma vznikla zo schopnosti vyrovnanosti.‘ S takto rozvinutou, očistenou a jasnou mysľou nasmeruje a zameriava svoju myseľ na poznanie myslí druhých. Rozumie mysliam iných bytostí a jednotlivcov, keďže ich objal svojou vlastnou mysľou. Rozumie mysli plnej žiadosti ako „mysli plnej žiadosti“; mysli bez žiadosti ako „mysli bez žiadosti“; myseľ plnú nenávisti… pe… myseľ bez nenávisti… myseľ plnú klamu… myseľ bez klamu… stiesnenú myseľ… rozptýlenú myseľ… povznesenú myseľ… nepovznesenú myseľ… prekonateľnú myseľ… neprekonateľnú myseľ… sústredenú myseľ… nesústredenú myseľ… oslobodenú myseľ… neoslobodenú myseľ ako ‚neoslobodenú myseľ‘. To je poznanie v zmysle vedomia, múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v pochopení rozmanitosti a jednoty fungovania vedomia prostredníctvom prejavu troch myslí a jasnosti zmyslových schopností je poznanie myslí druhých.‘“ ID576 „Výklad o poznaní myslí druhých je päťdesiaty druhý.“ ID577 „53. Výklad o poznaní spomienok na minulé životy“ ID578 „105. Ako je múdrosť v pochopení javov, ktoré vyplývajú z podmienok, prostredníctvom rozvinutia karmy v jej rozmanitosti a jednotnosti, poznaním spomienok na minulé životy? Tu mních rozvíja základ psychickej sily, ktorý je obdarený sústredením založeným na túžbe… (a tak ďalej, ako v predchádzajúcej časti) … keď si svoju myseľ zjemnil a urobil ju poddajnou, pochopí takto: ‚Keď toto existuje, existuje aj tamto; s vznikom tohto vzniká aj tamto. To znamená: s nevedomosťou ako podmienkou vznikajú mentálne formácie; s mentálnymi formáciami ako podmienkou vzniká vedomie; s vedomím ako podmienkou vzniká meno a forma; s menom a formou ako podmienkou vzniká šesť zmyslových základov; so šiestimi zmyslovými základmi ako podmienkou vzniká kontakt; s kontaktom ako podmienkou vzniká pocit; s pocitom ako podmienkou vzniká túžba; s túžbou ako podmienkou vzniká lipnutie; s lipnutím ako podmienkou vzniká existencia; s existenciou ako podmienkou vzniká zrodenie; so zrodením ako podmienkou vznikajú starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo. Taký je pôvod tejto obrovskej masy utrpenia.“ ID579 „S mysľou takto rozvinutou, očistenou a jasnou ju nasmeruje a zameria na poznanie spomienok na minulé životy. Spomína si na svoje mnohoraké minulé životy, a to: jeden zrod, dva zrody, tri zrody, štyri zrody, päť zrodov, desať zrodov, dvadsať zrodov, tridsať zrodov, štyridsať zrodov, päťdesiat zrodov, sto zrodov, tisíc zrodov, sto tisíc zrodov; mnoho eónov zúženia sveta, mnoho eónov rozširovania sveta, mnoho eónov zúženia a rozširovania sveta: ‚Tam som bol s takým menom, z takého rodu, s takým vzhľadom, taká bola moja strava, taký bol môj zážitok radosti a bolesti, taká bola dĺžka môjho života. Keď som odtiaľ odišiel, znovuzrodil som sa inde. Aj tam som bol s takým menom, z takého rodu, s takým vzhľadom, taká bola moja strava, taký bol môj zážitok radosti a bolesti, taká bola dĺžka môjho života. Keď som odtiaľ odišiel, znovuzrodil som sa tu.“ Takto si spomína na svoje mnohoraké minulé životy s ich aspektmi a podrobnosťami. To je poznanie v zmysle vedomia, múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v chápaní javov, ktoré vyplývajú z podmienok prostredníctvom rozmanitosti a jednoty výsledkov karmy, je poznaním spomienok na minulé životy.‘“ ID580 „Výklad o poznaní spomienok na minulé životy je päťdesiaty tretí.“ ID581 „54. Výklad o poznaní božského oka“ ID582 „106. Ako je múdrosť v zmysle videnia rôznorodých a jednotných znakov foriem prostredníctvom svetla poznaním božského oka? Tu mních rozvíja základ duchovnej sily obdarený sústredením založeným na túžbe a formáciami úsilia. Rozvíja základ duchovnej sily obdarený sústredením založeným na energii… atď… so sústredením založeným na vedomí…pe… so sústredením založeným na skúmaní a s formáciami úsilia. Kultivuje a krotí svoju myseľ v týchto štyroch základoch duchovnej sily, čím ju robí poddajnou a ovládateľnou. Keď kultivoval a skrotil svoju myseľ v týchto štyroch základoch duchovnej sily, čím ju urobil poddajnou a ovládateľnou, venuje pozornosť vnímaniu svetla a zameriava sa na vnímanie dňa: ‚Ako je to cez deň, tak je to aj v noci; ako je to v noci, tak je to aj cez deň.‘ Takto, s otvorenou a ničím nezatienenou mysľou, rozvíja žiarivú myseľ. S mysľou takto rozvinutou, očistenou a prečistenou nasmeruje a zameriava svoju myseľ na poznanie umierania a znovuzrodenia bytostí. Božským okom, očisteným a prevyšujúcim ľudské, vidí bytosti, ako umierajú a znovuzrodzujú sa – nižšie aj vyššie, krásne aj škaredé, v dobrých aj zlých osudoch – a chápe, že bytosti sa majú podľa svojej karmy: „Páni, tieto bytosti sa skutočne dopúšťali nesprávneho konania telom, rečou a mysľou, hanobili ušľachtilých, zastávali nesprávne názory a konali na základe nesprávnych názorov. Po rozpade tela, po smrti, sa zrodili v stave strádania, v zlom osude, v stave skazy, v pekle. Na druhej strane však, páni, tieto bytosti sa vyznačovali správnym konaním tela, reči a mysle, nehanobili ušľachtilých, zastávali správne názory a konali na základe správnych názorov. Po rozpade tela, po smrti, sa zrodili v dobrom osude, v nebeskom svete.“ Takto božským okom, očisteným a prevyšujúcim ľudské, vidí bytosti, ako umierajú a znova sa rodia – nižšie a vyššie, krásne a škaredé, v dobrých osudoch a zlých osudoch – a chápe, že bytosti sa majú podľa svojej karmy. To je poznanie v zmysle vedomia, múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v zmysle videnia rôznorodých a jednotných znakov foriem prostredníctvom svetla je poznanie božského oka.‘“ ID583 „Vysvetlenie poznania božského oka je päťdesiate štvrté.“ ID584 „55. Vysvetlenie poznania zničenia nečistôt.“ ID585 „107. Ako je múdrosť so šesťdesiatimi štyrmi aspektmi poznaním zničenia nečistôt prostredníctvom ovládania troch schopností? Ktoré tri schopnosti? Schopnosť ‚Budem vedieť to, čo ešte nebolo známe‘, schopnosť konečného poznania a schopnosť toho, kto poznal.“ ID586 „Do koľkých stavov dosahuje schopnosť ‚Budem vedieť to, čo ešte nebolo známe‘? Do koľkých stavov dosahuje schopnosť konečného poznania? Do koľkých stavov dosahuje schopnosť toho, kto poznal? Schopnosť ‚Budem vedieť to, čo ešte nebolo známe‘ dosahuje jeden stav – cestu vstupu do prúdu. Schopnosť konečného poznania siaha do šiestich stavov – ovocie vstupu do prúdu, cesta jednorazového návratu, ovocie jednorazového návratu, cesta nenávratu, ovocie nenávratu a cesta arahantstva. Schopnosť toho, kto poznal, siaha do jedného stavu – ovocie arahantstva.“ ID587 „V okamihu cesty vstupu do prúdu má schopnosť ‚Budem vedieť to, čo ešte nebolo známe‘ za sprievodcu viery presvedčenie; schopnosť energie má za sprievodcu úsilie; schopnosť všímavosti má za sprievodcu ustálenosť; schopnosť sústredenia má za sprievodcu nepozornosť; schopnosť múdrosti má za sprievodcu videnie; schopnosť mysle má za sprievod poznanie; schopnosť radosti má za sprievod pretekajúcu radosť; a schopnosť života má za sprievod riadenie nepretržitého toku existencie. V okamihu dosiahnutia cesty vstupu do prúdu sú všetky javy, ktoré vznikajú – s výnimkou formy pochádzajúcej z mysle – blahodárne, nepoškvrnené, vedúce k oslobodeniu, vedúce k nehromadeniu, nadsvetské a majú za svoj predmet Nibbānu. V okamihu cesty vstupu do prúdu sú pre schopnosť ‚Budem vedieť to, čo ešte nebolo známe‘ tieto osem schopností spoločne vzniknutým sprievodom, vzájomným sprievodom, závislým sprievodom a spojeným sprievodom; sú sprevádzané, spoločne vznikajú, prelínajú sa a sú spojené. Toto sú jej aspekty aj jej sprievody.“ ID588 „V okamihu dosiahnutia plodu vstupu do prúdu, pokiaľ ide o schopnosť konečného poznania, schopnosť viery má za sprievodné prvky odhodlanie; schopnosť energie má za sprievodné prvky povznesenie; schopnosť všímavosti má za sprievodné prvky ustálenie; schopnosť sústredenia má za sprievodné prvky nepozornosť; schopnosť múdrosti má za sprievodné prvky videnie; schopnosť mysle má za sprievod poznanie; schopnosť radosti má za sprievod prenikanie; a schopnosť života má za sprievod riadenie nepretržitého toku existencie. V okamihu dosiahnutia plodu vstupu do prúdu sú všetky javy, ktoré vznikajú – s výnimkou hmoty pochádzajúcej z mysle – neurčité, bez skvrny, nadsvetské a majú za svoj predmet Nibbānu. V okamihu dosiahnutia plodu vstupu do prúdu sú pre schopnosť konečného poznania tieto osem schopností sprievodom vznikajúcim súčasne, vzájomným sprievodom, sprievodom závislosti a sprievodom spojeným; sú sprevádzané, vznikajú súčasne, sú prepletené a spojené. Práve tieto javy sú zároveň jej aspektmi aj jej sprievodom.“ ID589 „V okamihu cesty raz-návratníka… atď… v okamihu plodu raz-návratníka… atď… v okamihu cesty nenávratníka… atď… v okamihu plodu nenávratníka…pe… v okamihu cesty arahantstva, pokiaľ ide o schopnosť konečného poznania, schopnosť viery má za sprievodné javy odhodlanie…pe… schopnosť života má za sprievodné javy riadenie nepretržitého toku existencie. V okamihu cesty k arahantstvu sú všetky javy, ktoré vznikajú – s výnimkou hmoty pochádzajúcej z mysle – blahodárne, nepoškvrnené, vedúce k oslobodeniu, vedúce k rozpadnutiu, nadsvetské a majú za svoj predmet Nibbānu. V okamihu cesty k arahantstvu sú pre schopnosť konečného poznania tieto osem schopností sprievodom, ktorý vzniká súčasne, vzájomným sprievodom, sprievodom závislosti a sprievodom súvisiacim; sú sprevádzané, vznikajú súčasne, prelínajú sa a súvisia. Práve tieto javy sú zároveň jej aspektmi aj jej sprievodom.“ ID590 „V okamihu dosiahnutia plodu arahantstva, pokiaľ ide o schopnosť toho, kto konečne poznal, schopnosť viery má za sprievodné javy odhodlanie; schopnosť energie má za sprievodné javy úsilie; schopnosť všímavosti má za sprievodné javy ustálenosť; schopnosť sústredenia má za svoj sprievod nepozornosť; schopnosť múdrosti má za svoj sprievod videnie; schopnosť mysle má za svoj sprievod poznanie; schopnosť radosti má za svoj sprievod pretekajúcu radosť; a schopnosť života má za svoj sprievod riadenie nepretržitého toku udalostí. V okamihu dosiahnutia plodu arahantstva sú všetky javy, ktoré vznikli, neurčité; s výnimkou hmoty pochádzajúcej z mysle sú všetky bez skvrny; všetky sú nadsvetské; a všetky majú za svoj predmet nibbánu. V okamihu dosiahnutia plodu arahantstva je týchto osem schopností spoločne vzniknutým sprievodom, vzájomným sprievodom, závislým sprievodom a pridruženým sprievodom schopnosti toho, kto konečne poznal; sú sprevádzané, spoločne vznikajú, prelínajú sa a sú spojené. Práve tieto javy sú zároveň jej aspektmi aj sprievodom. Týchto osem osmičiek teda tvorí šesťdesiatštyri.“ ID591 „Pokiaľ ide o ‚skvrny‘: aké sú tieto skvrny? Skvrna zmyslovej túžby, skvrna bytia, skvrna názorov a skvrna nevedomosti. Kde sú tieto skvrny zničené? Cestou vstupu do prúdu je skvrna názorov zničená bez zvyšku; skvrna zmyslovej túžby, ktorá vedie do sféry utrpenia, je zničená; skvrna bytia, ktorá vedie do sféry utrpenia, je zničená; skvrna nevedomosti, ktorá vedie do sféry utrpenia, je zničená. Tu sú tieto skvrny zničené. Cestou jednorazového návratu je zničená hrubá skvrna zmyslovej túžby; skvrna bytia, ktorá s ňou súvisí, je zničená; skvrna nevedomosti, ktorá s ňou súvisí, je zničená. Tu sú tieto skvrny zničené. Cestou tých, čo sa už nevracajú, je skvrna zmyslovej túžby zničená bez zvyšku; skvrna bytia, ktorá s ňou súvisí, je zničená; skvrna nevedomosti, ktorá s ňou súvisí, je zničená. Tu sú tieto skvrny zničené. Cestou arahantstva je skvrna bytia zničená bez zvyšku a skvrna nevedomosti je zničená bez zvyšku. Tu sú tieto skvrny zničené. To je poznanie v zmysle vedomia; je to múdrosť v zmysle jasného poznania. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť, ktorá je stavom ovládania troch schopností v šesťdesiatich štyroch aspektoch, je poznaním zničenia skvrn.‘“ ID592 „Výklad poznania zničenia nečistôt je päťdesiaty piaty.“ ID593 „56–63. Výklad dvoch štvornásobných poznaní pravd“ ID594 „108. V čom spočíva múdrosť v zmysle úplného pochopenia ako poznanie utrpenia, múdrosť v zmysle opustenia ako poznanie pôvodu, múdrosť v zmysle uvedomenia si ako poznanie zániku a múdrosť v zmysle rozvoja ako poznanie cesty? Podstata utrpenia je utláčajúca, podmienená, mučivá a premenlivá; tú je potrebné úplne pochopiť. Povaha pôvodu je hromadiaca, kauzálna, viazacia a brániaca; je potrebné sa jej vzdať. Povaha zániku je únik, odlúčenie, nepodmienená a nesmrteľná; je potrebné ju realizovať. Povaha cesty je vedúca von, kauzálna, videnie a dominantná; je potrebné ju rozvíjať. To je poznanie v zmysle vedomia; je to múdrosť v zmysle jasného poznania. Preto sa hovorí: ‚Múdrosť v zmysle plného pochopenia je poznanie utrpenia, múdrosť v zmysle opustenia je poznanie pôvodu, múdrosť v zmysle realizácie je poznanie zániku a múdrosť v zmysle rozvíjania je poznanie cesty.‘“ ID595 „109. Ako existuje poznanie utrpenia, poznanie pôvodu utrpenia, poznanie zániku utrpenia a poznanie cesty vedúcej k zániku utrpenia? Poznanie toho, kto je obdarený cestou, je prítomné v utrpení, v pôvode utrpenia, v zániku utrpenia a v ceste vedúcej k zániku utrpenia.“ ID596 „Čo je teda poznanie v utrpení? Je to múdrosť, ktorá vzniká v súvislosti s utrpením: pochopenie, skúmanie, dôkladné skúmanie, skúmanie javov, zvažovanie, dôkladné zvažovanie, opakované zvažovanie, odbornosť, zručnosť, jemnosť, bystrosť, myšlienka, preskúmanie, rozsiahla múdrosť, prenikavá múdrosť, usmerňujúca múdrosť, vhľad, jasné pochopenie, podnet, múdrosť, schopnosť múdrosti, sila múdrosti, meč múdrosti, palác múdrosti, svetlo múdrosti, žiarivosť múdrosti, lesk múdrosti, klenot múdrosti, neklam, skúmanie javov a správny názor – toto sa nazýva poznanie utrpenia. Pokiaľ ide o pôvod utrpenia… a tak ďalej… Pokiaľ ide o zánik utrpenia… a tak ďalej… Pokiaľ ide o cestu vedúcu k zániku utrpenia, múdrosť, ktorá vzniká – pochopenie… a tak ďalej… neklam, skúmanie javov a správny pohľad – toto sa nazýva poznanie na ceste vedúcej k zániku utrpenia. To je poznanie v zmysle vedomia a múdrosť v zmysle rozlišujúceho pochopenia. Preto sa hovorí: „Poznanie utrpenia, poznanie pôvodu utrpenia, poznanie zániku utrpenia a poznanie cesty vedúcej k zániku utrpenia.“ ID597 „Výklad dvoch štvornásobných poznaní pravd je šesťdesiaty tretí.“ ID598 „64–67. Výklad čistého analytického poznania“ ID599 „110. Ako existuje poznanie analytického poznania významu, poznanie analytického poznania príčiny, poznanie analytického poznania jazyka a poznanie analytického poznania vtipu? Poznanie o význame je analytické poznanie významu. Poznanie o príčinách je analytické poznanie príčiny. Poznanie o jazyku je analytické poznanie jazyka. Poznanie o vtipe je analytické poznanie vtipu. Múdrosť týkajúca sa rôznorodosti významov je poznanie analytického poznania významu. Múdrosť týkajúca sa rôznorodosti príčin je poznanie analytického poznania príčiny. Múdrosť týkajúca sa rôznorodosti jazyka je poznanie analytického poznania jazyka. Múdrosť týkajúca sa rôznorodosti vtipu je poznanie analytického poznania vtipu. Múdrosť pri určovaní významu je poznanie analytického poznania významu. Múdrosť pri určovaní príčiny je poznanie analytického poznania príčiny. Múdrosť pri určovaní jazyka je poznanie analytického poznania jazyka. Múdrosť pri určovaní vtipu je poznanie analytického poznania vtipu.“ ID600 „Múdrosť pri rozoznávaní významu je poznanie analytického chápania významu; múdrosť pri rozoznávaní príčiny je poznanie analytického chápania príčiny; múdrosť pri rozoznávaní jazyka je poznanie analytického chápania jazyka; múdrosť pri rozoznávaní vtipu je poznanie analytického chápania vtipu. Múdrosť pri dôkladnom skúmaní významu je poznanie analytického poznania významu; múdrosť pri dôkladnom skúmaní príčiny je poznanie analytického poznania príčiny; múdrosť pri dôkladnom skúmaní jazyka je poznanie analytického poznania jazyka; múdrosť pri dôkladnom skúmaní vtipu je poznanie analytického poznania vtipu.“ ID601 „Múdrosť pri rozlišovaní významu je poznanie analytického poznania významu; múdrosť pri rozlišovaní príčiny je poznanie analytického poznania príčiny; múdrosť pri rozlišovaní jazyka je poznanie analytického poznania jazyka; múdrosť pri rozlišovaní vtipu je poznanie analytického poznania vtipu. Múdrosť pri objasňovaní významu je poznanie analytického chápania významu; múdrosť pri objasňovaní príčiny je poznanie analytického chápania príčiny; múdrosť pri objasňovaní jazyka je poznanie analytického chápania jazyka; múdrosť pri objasňovaní vtipu je poznanie analytického chápania vtipu.“ ID602 „Múdrosť, ktorá osvetľuje výsledok, je poznanie analytického vhľadu do výsledku. Múdrosť, ktorá osvetľuje príčinu, je poznanie analytického vhľadu do príčiny. Múdrosť, ktorá osvetľuje jazyk, je poznanie analytického vhľadu do jazyka. Múdrosť, ktorá osvetľuje pohotový vtip, je poznanie analytického vhľadu do pohotového vtipu. Múdrosť, ktorá objasňuje výsledok, je poznanie analytického vhľadu do výsledku. Múdrosť, ktorá objasňuje príčinu, je poznanie analytického vhľadu do príčiny. Múdrosť, ktorá objasňuje jazyk, je poznanie analytického vhľadu do jazyka. Múdrosť, ktorá objasňuje pohotovosť mysle, je poznanie analytického vhľadu do pohotovosti mysle. Múdrosť, ktorá odhaľuje výsledok, je poznanie analytického vhľadu do výsledku. Múdrosť, ktorá odhaľuje príčinu, je poznanie analytického vhľadu do príčiny. Múdrosť, ktorá odhaľuje jazyk, je poznanie analytického vhľadu do jazyka. Múdrosť, ktorá odhaľuje pohotovosť myslenia, je poznanie analytického vhľadu do pohotovosti myslenia. To je poznanie v zmysle vedomia, múdrosť v zmysle rozlišovania. Preto sa hovorí: „Poznanie analytického vhľadu do výsledku, poznanie analytického vhľadu do príčiny, poznanie analytického vhľadu do jazyka a poznanie analytického vhľadu do pohotovosti myslenia.“ ID603 „Vysvetlenie šesťdesiateho siedmeho poznania čistých analytických poznaní je ukončené.“ ID604 „68. Vysvetlenie o poznaní nadradenosti a podradenosti schopností“ ID605 „111. Aké je Tathāgatovo poznanie nadradenosti a podradenosti schopností? Tu Tathāgata vidí bytosti s malým množstvom prachu v očiach a s veľkým množstvom prachu v očiach, s bystrými schopnosťami a s otupenými schopnosťami, s dobrými sklonmi a so zlými sklonmi, ľahko poučiteľné a ťažko poučiteľné, niektoré, ktoré vidia nebezpečenstvo v tom, čo je odsúdeniahodné, pokiaľ ide o budúci svet, a niektoré, ktoré ho nevidia.“ ID606 „Pokiaľ ide o ‚málo prachu‘ a ‚veľa prachu‘: veriaci človek má málo prachu, neveriaci človek má veľa prachu. Človek s prebudenou energiou má málo prachu, lenivý človek má veľa prachu. Človek s ustálenou bdelosťou má málo prachu, človek s upadnutou bdelosťou má veľa prachu. Sústredený človek má málo prachu, nesústredený človek má veľa prachu. Múdry človek má málo prachu, nemúdry človek má veľa prachu.“ ID607 „Pokiaľ ide o ‚človeka s bystrými schopnosťami‘ a ‚človeka s otupenými schopnosťami‘: človek s vierou je človek s bystrými schopnosťami; človek bez viery je človek s otupenými schopnosťami. Človek s prebudenou energiou je človek s bystrými schopnosťami; lenivý človek je človek s otupenými schopnosťami. Človek s ustálenou bdelosťou je ten, kto má bystré zmysly; človek s upadnutou bdelosťou je ten, kto má otupené zmysly. Sústredený človek je ten, kto má bystré zmysly; nesústredený človek je ten, kto má otupené zmysly. Múdry človek je ten, kto má bystré zmysly; nemúdry človek je ten, kto má otupené zmysly.“ ID608 „Pokiaľ ide o ‚človeka s dobrou povahou‘ a ‚človeka so zlú povahou‘: človek s vierou je človek s dobrou povahou; človek bez viery je človek so zlú povahou. Človek s prebudenou energiou je človek s dobrou povahou; lenivý človek je človek so zlú povahou. Človek s upevnenou všímavosťou je človek s dobrou povahou; človek so zlyhanou všímavosťou je človek so zlú povahou. Sústredený človek má dobrú povahu; nesústredený človek má zlú povahu. Múdry človek má dobrú povahu; nemúdry človek má zlú povahu.“ ID609 „Pokiaľ ide o ‚toho, koho je ľahké poučiť‘, a ‚toho, koho je ťažké poučiť‘: človek s vierou je ten, koho je ľahké poučiť; človek bez viery je ten, koho je ťažké poučiť. Človek s prebudenou energiou je ten, koho je ľahké poučiť; lenivý človek je ten, koho je ťažké poučiť. Človek s ustálenou bdelosťou je ten, koho je ľahké poučiť; človek s oslabenou bdelosťou je ten, koho je ťažké poučiť. Sústredený človek je ten, koho je ľahké poučiť; nesústredený človek je ten, koho je ťažké poučiť. Múdry človek je ten, koho je ľahké poučiť; nemúdry človek je ten, koho je ťažké poučiť.“ ID610 „Pokiaľ ide o ‚niektorých, ktorí vidia nebezpečenstvo v tom, čo je odsúdeniahodné v súvislosti s budúcim svetom, a niektorých, ktorí ho nevidia‘: veriaci človek vidí nebezpečenstvo v tom, čo je odsúdeniahodné v súvislosti s budúcim svetom; neveriaci človek ho nevidí. Človek s prebudenou energiou vidí nebezpečenstvo v tom, čo je odsúdeniahodné v súvislosti s budúcim svetom; lenivý človek ho nevidí. Človek s upevnenou bdelosťou vidí nebezpečenstvo v tom, čo je odsúdeniahodné z hľadiska budúceho sveta; človek s oslabenou bdelosťou ho nevidí. Sústredený človek vidí nebezpečenstvo v tom, čo je odsúdeniahodné z hľadiska budúceho sveta; nesústredený človek ho nevidí. Múdry človek vidí nebezpečenstvo v tom, čo je odsúdeniahodné z hľadiska budúceho sveta; nemúdry človek ho nevidí.“ ID611 „112. Pokiaľ ide o ‚svet‘: svet zoskupení, svet prvkov, svet zmyslových základov, svet existencie nešťastia, svet vznikania nešťastia, svet existencie šťastia a svet vznikania šťastia.“ ID612 „Jeden svet: všetky bytosti prežívajú vďaka živinám. Dva svety: meno a forma. Tri svety: tri pocity. Štyri svety: štyri živiny. Päť svetov: päť zoskupení, ktoré podliehajú pripútanosti. Šesť svetov: šesť vnútorných zmyslových základov. Sedem svetov: sedem stavov vedomia. Osem svetov: osem svetských podmienok. Deväť svetov: deväť príbytkov bytostí. Desať svetov: desať zmyslových základov. Dvanásť svetov: dvanásť zmyslových základov. Osemnásť svetov: osemnásť prvkov.“ ID613 „Pokiaľ ide o ‚to, čo je odsúdeniahodné‘: všetky nečistoty sú odsúdeniahodné, každé nesprávne konanie je odsúdeniahodné, všetky formácie sú odsúdeniahodné, každá kamma vedúca k existencii je odsúdeniahodná. Takto, pokiaľ ide o tento svet a túto odsúdeniahodnú záležitosť, vzniká ostré vnímanie nebezpečenstva, ako v prípade kata s vytaseným mečom. Prostredníctvom týchto päťdesiatich aspektov pozná, vidí, plne chápe a preniká do týchto piatich schopností. Toto je Tathāgatovo poznanie nadradenosti a podradenosti schopností.“ ID614 „Výklad o poznaní nadradenosti a podradenosti schopností je šesťdesiaty ôsmy.“ ID615 „69. Výklad poznania sklonov a skrytých tendencií“ ID616 „113. Aké je Tathāgatovo poznanie sklonov a skrytých tendencií bytostí? Tu Tathāgata pozná sklony bytostí, pozná ich skryté tendencie, pozná ich správanie, pozná ich povahy a jasne rozlišuje bytosti, ktoré sú schopné a ktoré sú neschopné. Aké sú sklony bytostí? Niektorí zastávajú názor: ‚Svet je večný‘, alebo ‚svet nie je večný‘, alebo ‚svet je konečný‘, alebo ‚svet je nekonečný‘, alebo ‚životný princíp a telo sú jedno a to isté‘, alebo „životný princíp je jedna vec a telo je iná vec“, alebo „bytosť existuje po smrti“, alebo „bytosť neexistuje po smrti“, alebo „bytosť po smrti existuje aj neexistuje“, alebo „bytosť po smrti ani neexistuje, ani neexistuje“. Existujú teda bytosti závislé od názoru o existencii a bytosti závislé od názoru o neexistencii.“ ID617 „Alebo tieto bytosti, bez toho, aby sa priblížili k niektorému z týchto dvoch extrémov, dosiahli súladné prijatie javov, ktoré vznikli prostredníctvom špecifickej podmienenosti a závislého vznikania, alebo dosiahli poznanie tak, ako to skutočne je. Keď sa niekto oddáva zmyslovým pôžitkom, vie: ‚Táto osoba je oddaná zmyslovým pôžitkom, má sklon k zmyslovým pôžitkom, má dispozíciu k zmyslovým pôžitkom.‘ Keď sa niekto oddáva zmyslovým pôžitkom, vie: ‚Táto osoba je oddaná odriekaniu, má sklon k odriekaniu, má dispozíciu k odriekaniu.‘ Keď niekto praktizuje odriekanie, vie: „Táto osoba je oddaná odriekaniu, má sklon k odriekaniu, má dispozíciu k odriekaniu.“ Keď niekto praktizuje odriekanie, vie: „Táto osoba je oddaná zmyslovým pôžitkom, má sklon k zmyslovým pôžitkom, má dispozíciu k zmyslovým pôžitkom.“ Keď sa niekto oddáva nepriateľstvu, vie: „Tento človek je oddaný nepriateľstvu, má sklon k nepriateľstvu, má dispozíciu k nepriateľstvu.“ Keď sa niekto oddáva nepriateľstvu, vie: „Tento človek je oddaný ne-nepriateľstvu, má sklon k ne-nepriateľstvu, má dispozíciu k ne-nepriateľstvu.“ Keď niekto praktizuje ne-nepriateľstvo, vie: „Táto osoba je oddaná ne-zlej vôli, má sklon k ne-zlej vôli, má dispozíciu k ne-zlej vôli.“ Keď sa niekto venuje ne-zlej vôli, vie: „Táto osoba je oddaná zlej vôli, má sklon k zlej vôli, má dispozíciu k zlej vôli.“ Keď sa niekto oddáva lenivosti a otupenosti, vie: „Táto osoba sa venuje vnímaniu svetla, má sklon k vnímaniu svetla, má dispozíciu k vnímaniu svetla.“ Keď niekto rozvíja vnímanie svetla, vie: ‚Tento človek sa oddáva vnímaniu svetla, má sklon k vnímaniu svetla, má dispozíciu k vnímaniu svetla.‘ Keď niekto rozvíja vnímanie svetla, vie: ‚Tento človek sa oddáva lenivosti a otupenosti, má sklon k lenivosti a otupenosti, má dispozíciu k lenivosti a otupenosti.‘ Toto je sklon bytostí.“ ID618 „114. A aké sú základné sklony bytostí? Je sedem základných sklonov: základný sklon k zmyslovej túžbe, základný sklon k averzii, základný sklon k pýche, základný sklon k názorom, základný sklon k pochybnostiam, základný sklon k túžbe po existencii a základný sklon k nevedomosti. Všetko na svete, čo má príjemnú a lahodnú povahu, v tom je skrytá základná sklon bytostí k zmyslovej túžbe. Všetko na svete, čo má nepríjemnú a odpudivú povahu, v tom je skrytá základná sklon bytostí k averzii. Tak v týchto dvoch stavoch je nevedomosť neoddeliteľnou súčasťou a pýcha, názory a pochybnosti by sa mali chápať ako majúce ten istý základ. Toto je základná sklon bytostí.“ ID619 „A aké je správanie bytostí? Záslužné formácie, nezaslužné formácie a neporušiteľné formácie, či už v obmedzenej, alebo vo veľkej sfére. Toto je správanie bytostí.“ ID620 „115. A aká je povaha bytostí? Existujú bytosti s nižšou povahou a existujú bytosti s vyššou povahou. Bytosti s nižšou povahou sa stýkajú s bytosťami s nižšou povahou, združujú sa s nimi a slúžia im. Bytosti s vyššou povahou sa stýkajú s bytosťami s vyššou povahou, združujú sa s nimi a slúžia im. Aj v minulosti sa bytosti s nižšou povahou stýkali s bytosťami s nižšou povahou, združovali sa s nimi a slúžili im; bytosti s vyššou povahou sa stýkali s bytosťami s vyššou povahou, združovali sa s nimi a slúžili im. Aj v budúcnosti sa bytosti s nižšou povahou budú stýkať s bytosťami s nižšou povahou, združovať sa s nimi a slúžiť im; bytosti s vyššou povahou sa budú stýkať s bytosťami s vyššou povahou, združovať sa s nimi a slúžiť im. Taká je povaha bytostí.“ ID621 „Ktoré bytosti sú neschopné? Tie bytosti, ktoré sú posadnuté karmickými prekážkami, prekážkami znečistenia a následnými prekážkami, ktoré sú bez viery, bez blahodárnej túžby a nemúdre – tie sú neschopné vstúpiť na pevný chod správnosti v blahodárnych vlastnostiach. To sú neschopné bytosti.“ ID622 „Ktoré bytosti sú schopné? Tie bytosti, ktoré nie sú posadnuté karmickými prekážkami, nie sú posadnuté prekážkami znečistenia, nie sú posadnuté následnými prekážkami; ktoré sú verné, majú blahodárnu túžbu a sú múdre – tie sú schopné vstúpiť na pevný chod správnosti v blahodárnych vlastnostiach. To sú schopné bytosti. Toto je Tathāgatovo poznanie sklonov a základných tendencií bytostí.“ ID623 „Výklad poznania sklonov a skrytých tendencií je šesťdesiaty deviaty.“ ID624 „70. Výklad poznania dvojitého zázraku“ ID625 „116. Čo je Tathāgatovo poznanie dvojitého zázraku? Tu Tathāgata vykonáva dvojitý zázrak, ktorý jeho učeníci nepoznajú. Z hornej časti jeho tela vyžaruje ohnivá masa a z dolnej časti jeho tela vyžaruje prúd vody; z dolnej časti jeho tela vyžaruje ohnivá masa a z hornej časti jeho tela vyžaruje prúd vody; z prednej časti jeho tela vyžaruje ohnivá masa a zo zadnej časti jeho tela vyžaruje prúd vody; zo zadnej časti tela vyžaruje ohnivá masa a z prednej časti tela vyteká prúd vody; z pravého oka vyžaruje ohnivá masa a z ľavého oka vyteká prúd vody; z ľavého oka vyžaruje ohnivá masa a z pravého oka vyteká prúd vody; z pravého ušného otvoru vyžaruje ohnivá masa a z ľavého ušného otvoru vyteká prúd vody; z ľavého ušného otvoru vyžaruje oheň a z pravého ušného otvoru vyteká prúd vody; z pravej nosnej dierky vyžaruje oheň a z ľavej nosnej dierky vyteká prúd vody; z ľavej nosnej dierky vyžaruje oheň a z pravej nosnej dierky vyteká prúd vody; z pravého ramena vyžaruje oheň a z ľavého ramena vyteká prúd vody; z jeho ľavého ramena vyžaruje ohnivá masa a z jeho pravého ramena vyteká prúd vody; z jeho pravej ruky vyžaruje ohnivá masa a z jeho ľavej ruky vyteká prúd vody; z jeho ľavej ruky vyžaruje ohnivá masa a z jeho pravej ruky vyteká prúd vody; z jeho pravého boku vyžaruje ohnivá masa a z jeho ľavého boku vyteká prúd vody; z jeho ľavého boku vyžaruje oheň a z jeho pravého boku vyžaruje prúd vody; z jeho pravej nohy vyžaruje oheň a z jeho ľavej nohy vyžaruje prúd vody; z jeho ľavej nohy vyžaruje oheň a z jeho pravej nohy vyžaruje prúd vody; z každého z jeho prstov na rukách a nohách vyžaruje oheň a z medzier medzi nimi vyžaruje prúd vody; z medzier medzi jeho prstami na rukách a nohách vyžaruje oheň a z každého z nich vyteká prúd vody; z každého jedného chĺpka na tele vyžaruje oheň a z každého jedného chĺpka na tele vyteká prúd vody; z každého jedného póru vyžaruje oheň a z každého jedného póru vyteká prúd vody.“ ID626 „Uprostred šiestich farieb – modrej, žltej, červenej, bielej, purpurovej a žiarivej – Blahoslavený kráča sem a tam, zatiaľ čo stvorený obraz stojí, sedí alebo leží. Blahoslavený stojí, zatiaľ čo stvorený obraz kráča sem a tam, sedí alebo leží. Blahoslavený sedí, zatiaľ čo stvorený obraz kráča sem a tam, stojí alebo leží. Blahoslavený leží, zatiaľ čo stvorený obraz kráča sem a tam, stojí alebo sedí. Stvorený obraz kráča sem a tam, zatiaľ čo Blahoslavený stojí, sedí alebo leží. Stvorený obraz stojí, zatiaľ čo Blahoslavený kráča sem a tam, sedí alebo leží. Stvorený obraz sedí, zatiaľ čo Blahoslavený kráča sem a tam, stojí alebo leží. Vytvorený obraz leží, zatiaľ čo Blahoslavený chodí sem a tam, stojí alebo sedí. Toto je Tathāgatovo poznanie dvojitého zázraku.“ ID627 „Výklad poznania dvojitého zázraku je sedemdesiaty.“ ID628 „71. Výklad poznania veľkého súcitu“ ID629 „117. Čo je Tathāgatovo poznanie dosiahnutia veľkého súcitu? Veľký súcit Budhov, Blahoslavených, zostupuje na bytosti, keď ich vidia mnohými spôsobmi. ‚Množstvo bytostí prebývajúcich vo svete horí‘ – keď to vidia, veľký súcit Budhov, Blahoslavených, zostupuje na bytosti. ‚Množstvo bytostí obývajúcich svet je zapojené‘ – keď to vidia…pe… ‚Množstvo bytostí obývajúcich svet putuje ďalej‘ – keď to vidia…pe… ‚Množstvo bytostí obývajúcich svet vstúpilo na nesprávnu cestu‘ – keď to vidia…pe… ‚Svet bytostí je vedený; je nestály‘ – keď to vidia…pe… „Svet bytostí je bez ochrany, bez pána“ – keď to vidí… pe… „Svet bytostí je bez vlastníctva; človek musí ísť ďalej, zanechajúc všetko za sebou“ – keď to vidí… pe… „Svet bytostí je nedokonalý, nenasýtený, otrokom túžby“ – keď to vidí… pe… „Množstvo bytostí obývajúcich svet je bez ochrancu“ – keď to vidia…pe… „Množstvo bytostí obývajúcich svet je bez útočiska“ – keď to vidia…pe… „Množstvo bytostí obývajúcich svet je bez úkrytu“ – keď to vidia…pe… „Množstvo bytostí obývajúcich svet sa stalo bez úkrytu“ – keď to vidia…pe…“ ID630 „‚Svet je rozrušený, neupokojený‘ – pre tých, ktorí to tak vidia…pe… ‚Množstvo obyvateľov sveta je ako šíp, prebodnuté mnohými šípmi; okrem mňa nie je nikto iný, kto by tie šípy vytiahol‘ – pre tých, ktorí to tak vidia…pe… „Množstvo obyvateľov sveta je zahalené temnotou nevedomosti, stalo sa ako vajce, uvrhnuté do klietky nečistôt; okrem mňa nie je nikto iný, kto by im ukázal svetlo“ – pre tých, ktorí to tak vidia…pe… „Množstvo obyvateľov sveta upadlo do nevedomosti, stalo sa ako vajce, je zahalené, stalo sa zamotanou priadzou, stalo sa ako zamotaná pavučina, stalo sa ako tráva muñja a babbaja; neprekračuje stav straty, zlý osud, miesto skazy, saṃsāru“ – pre tých, ktorí to tak vidia…pe… „Množstvo obyvateľov sveta je poškvrnené jedom nevedomosti, stalo sa bahnom nečistôt“ – pre tých, ktorí to tak vidia…pe… „Množstvo obyvateľov sveta je zapletené do spleti túžby, nenávisti a klamu; okrem mňa nie je nikto iný, kto by tú spletinu rozplietol“ – pre tých, ktorí to tak vidia…pe…“ ID631 „‚Množstvo obyvateľov sveta je spútané jarmom túžby‘ – pre tých, ktorí to tak vidia…pe… ‚Množstvo obyvateľov sveta je zakryté sieťou túžby‘ – pre tých, ktorí to tak vidia…pe… ‚Množstvo obyvateľov sveta je unášané prúdom túžby‘ – pre tých, ktorí to tak vidia…pe… „Množstvo obyvateľov sveta je spútané okovami túžby“ – pre tých, ktorí to tak vidia…pe… „Množstvo obyvateľov sveta je preniknuté skrytou tendenciou túžby“ – pre tých, ktorí to tak vidia…pe… „Množstvo obyvateľov sveta je mučené mukami túžby“ – pre tých, ktorí to tak vidia…pe… „Množstvo obyvateľov sveta je pohlcované ohňom túžby“ – pre tých, ktorí to tak vidia…pe…“ ID632 „„Množstvo obyvateľov sveta je spútané jarmom nesprávnych názorov“ – pre tých, ktorí to tak vidia…pe… „Množstvo obyvateľov sveta je zahalené sieťou nesprávnych názorov“ – pre tých, ktorí to tak vidia…pe… „Množstvo obyvateľov sveta je unášané prúdom nesprávnych názorov“ – pre tých, ktorí to vidia takto…pe… „Množstvo obyvateľov sveta je spútané okovami nesprávnych názorov“ – pre tých, ktorí to vidia takto…pe… „Množstvo obyvateľov sveta je preniknuté skrytou tendenciou nesprávnych názorov“ – pre tých, ktorí to vidia takto…pe… „Množstvo obyvateľov sveta je mučené utrpením nesprávnych názorov“ – pre tých, ktorí to tak vidia…pe… „Množstvo obyvateľov sveta je pohlcované ohňom nesprávnych názorov“ – pre tých, ktorí to tak vidia…pe…“ ID633 „„Svet obyvateľov je sprevádzaný zrodom“ – keď to vidia…pe… „Svet obyvateľov je preniknutý starnutím“ – keď to vidia…pe… „Svet obyvateľov je zavalení chorobou“ – keď to vidia…pe… „Svet obyvateľov je sužovaný smrťou“ – keď to vidia…pe… „Svet obyvateľov je zakorenený v utrpení“ – keď to vidia…pe…“ ID634 „Svet bytostí je uväznený v túžbe“ – keď to vidíme… pe… „Svet bytostí je obklopený hradbami starnutia“ – keď to vidíme… pe… „Svet bytostí je obklopený pascou smrti“ – keď to vidíme… pe… „Svet bytostí je spútaný veľkým putom – putom žiadosti, putom nenávisti, putom klamu, putom pýchy, putom nesprávnych názorov, putom znečistení, putom nesprávneho konania. Pre nich neexistuje nikto iný, kto by mohol toto puto rozviazať, okrem mňa“ – keď to vidím…pe… „Svet bytostí sa dostal do veľkej slepej uličky. Pre nich neexistuje nikto iný, kto by im mohol ukázať východisko, okrem mňa“ – keď to vidia… pe… „Svet obyvateľov je zapletený do veľkých prekážok. Pre nich neexistuje nikto iný, kto by mohol prekonať tieto prekážky, okrem mňa“ – keď to vidia… pe… „Svet obyvateľov spadol do veľkej priepasti. Pre nich neexistuje nikto iný, kto by ich mohol vytiahnuť z priepasti, okrem mňa“ – keď to vidím… pe… „Svet obyvateľov sa dostal do veľkej divočiny. Pre nich neexistuje nikto iný, kto by ich mohol previesť cez túto divočinu, okrem mňa“ – keď to vidím… pe… „Svet obyvateľov sa dostal do veľkého samsáry. Pre nich neexistuje nikto iný, kto by ich mohol oslobodiť zo samsáry, okrem mňa“ – keď to vidím… pe… „Svet obyvateľov sa točí v obrovskom ťažkom úseku. Pre nich neexistuje nikto iný, kto by ich mohol vytiahnuť z tohto ťažkého úseku, okrem mňa“ – keď to vidím… pe… „Svet obyvateľov uviazol v obrovskom bahne. Pre nich neexistuje nikto iný, kto by ich mohol vytiahnuť z bahna, okrem mňa“ – keď to vidia…pe…“ ID635 „Spoločenstvo bytostí trpí – tak to vidia tí, ktorí vidia… Spoločenstvo bytostí horí – ohňom túžby, ohňom nenávisti, ohňom klamu; zrodom, starnutím a smrťou; smútkom, nárekom, bolesťou, žiaľom a zúfalstvom. Nie je nikto iný, kto by ho mohol uhasiť, okrem mňa – tak to vidia tí, ktorí vidia… Spoločenstvo bytostí je odvádzané; keďže je nechránené, je neustále mučené; keďže dostalo trest, je s ním zaobchádzané primerane – tak to vidia tí, ktorí vidia… Spoločenstvo bytostí je spútané okovami chýb, privádzané na miesto popravy. Nikto iný ich nemôže oslobodiť z tohto pút, okrem mňa – tak to vidia tí, ktorí vidia… Spoločenstvo bytostí je bez útočiska, dosiahlo stav krajnej úbohosti. Nikto iný ich nemôže chrániť, okrem mňa – tak to vidia tí, ktorí vidia… Spoločenstvo bytostí je zavalené utrpením, dlho utláčané – tak to vidia tí, ktorí vidia… Spoločenstvo bytostí je chamtivé, večne smädné – tak to vidia tí, ktorí vidia…“ ID636 „Spoločenstvo bytostí je slepé, bez očí – tak to vidia tí, ktorí vidia… Spoločenstvo bytostí má zničené oči, je bez vodcu – tak to vidia tí, ktorí vidia… Spoločenstvo bytostí sa vrhlo na nesprávnu cestu, zblúdilo z priamej cesty; nikto iný ho nemôže viesť na ušľachtilú cestu, okrem mňa – tak to vidia tí, ktorí vidia… Spoločenstvo bytostí sa vrhlo do veľkej povodne; nikto iný ho nemôže vytiahnuť z povodne, okrem mňa – tak to vidia tí, ktorí vidia…“ ID637 „118. Svet bytostí trpí dvoma druhmi názorov – tak to vidia tí, ktorí vidia…pe… Svet bytostí koná nesprávne prostredníctvom troch druhov nesprávneho správania – tak to vidia tí, ktorí vidia…pe… Svet bytostí je spútaný štyrmi okovami… – tak to vidia tí, ktorí vidia…pe… Svet obyvateľov je zviazaný štyrmi uzlami – tak to vidia tí, ktorí vidia…pe… Svet obyvateľov je zovretý štyrmi druhmi pripútanosti – tak to vidia tí, ktorí vidia…pe… Svet obyvateľov je opakovane odsúdený na päť osudov – tak to vidia tí, ktorí vidia…pe… Svet obyvateľov je zmietaný piatimi putami zmyslového potešenia – tak to vidia tí, ktorí vidia…pe… Svet bytostí je zavalení piatimi prekážkami – tak sa javí tým, ktorí vidia…pe… Svet bytostí sa hádajú o šesť koreňov sporov – tak sa javí tým, ktorí vidia…pe… Svet bytostí je ovládaný šiestimi formami túžby – tak sa javí tým, ktorí vidia…pe… Svet bytostí trpí šiestimi druhmi názorov – tak sa javí tým, ktorí vidia…pe… Svet obyvateľov je sužovaný siedmimi skrytými sklonmi – tak sa to javí tým, ktorí vidia…pe… Svet obyvateľov je spútaný siedmimi pútami – tak sa to javí tým, ktorí vidia…pe… Svet obyvateľov je napučený siedmimi druhmi pýchy – tak sa to javí tým, ktorí vidia…pe… Svet obyvateľov sa točí okolo ôsmich svetských podmienok – tak sa to javí tým, ktorí vidia…pe… Svet obyvateľov je vedený ôsmimi nesprávnosťami – tak sa javí tým, ktorí vidia…pe… Svet obyvateľov je skazený ôsmimi chybami človeka – tak sa javí tým, ktorí vidia…pe… Svet obyvateľov je sužovaný deviatimi dôvodmi na zášť – tak sa javí tým, ktorí vidia…pe… Svet obyvateľov je napučený deviatimi druhmi pýchy – tak sa javí tým, ktorí vidia…pe… Svet bytostí je poháňaný deviatimi javmi zakorenenými v túžbe – tak sa javí tým, ktorí vidia…pe… Svet bytostí je znečistený desiatimi základmi znečistenia – tak sa javí tým, ktorí vidia…pe… Svet bytostí je sužovaný desiatimi dôvodmi na nevraživosť – tak sa javí tým, ktorí vidia…pe… Svet obyvateľov má desať neblahých spôsobov konania – tak sa to javí tým, ktorí vidia… pe… Svet obyvateľov je spútaný desiatimi pútami – tak sa to javí tým, ktorí vidia… pe… Svet obyvateľov je vedený desiatimi nesprávnosťami – tak sa to javí tým, ktorí vidia… pe… Svet obyvateľov má nesprávny názor založený na desiatich dôvodoch – tak sa to javí tým, ktorí vidia… pe… Svet bytostí má názor, ktorý sa upína k extrémom na základe desiatich dôvodov – tak sa to javí tým, ktorí vidia…pe… Svet bytostí je konceptuálne rozvetvený stotroma osem rozvetveniami túžby – keď to vidia, na Budhov, Blahoslavených, zostupuje veľký súcit voči bytostiam. Svet obyvateľov trpí šesťdesiatimi dvoma druhmi názorov — keď to vidia, na Budhov, Blahoslavených, zostupuje veľký súcit voči bytostiam.“ ID638 „‚Ja som ten, kto prekročil, ale svet neprekročil. Ja som ten, kto je oslobodený, ale svet nie je oslobodený. Ja som ten, kto je skrotený, ale svet nie je skrotený. Ja som ten, kto je upokojený, ale svet nie je upokojený. Ja som ten, kto je utešený, ale svet nie je utešený. Ja som ten, kto dosiahol Parinibbānu, ale svet nedosiahol Parinibbānu. Vskutku, keďže som prekročil, som schopný viesť aj ostatných cez; keďže som oslobodený, som schopný oslobodiť aj ostatných; keďže som skrotený, som schopný skrotiť aj ostatných; keďže som upokojený, som schopný upokojiť aj ostatných; keďže som utešený, som schopný utešiť aj ostatných; keďže som dosiahol Parinibbānu, som schopný viesť aj ostatných k Parinibbāne.“ Keď to takto vidia, na buddhov, Blahoslavených, zostupuje veľký súcit voči bytostiam. Toto je Tathāgatovo poznanie dosiahnutia veľkého súcitu.“ ID639 „Vysvetlenie poznania veľkého súcitu je sedemdesiate prvé.“ ID640 „72–73. Výklad poznania vševedúceho“ ID641 „119. Čo je Tathāgatovo poznanie vševedúceho? Pozná všetko podmienené i nepodmienené bez výnimky – toto je poznanie vševedúceho. V ňom nie je žiadna prekážka – toto je neprekážané poznanie.“ ID642 „120. Pozná celú minulosť – to je poznanie vševedúceho. V ňom nie je žiadna prekážka – to je neprekážané poznanie. Pozná celú budúcnosť – to je poznanie vševedúceho. V ňom nie je žiadna prekážka – to je neprekážané poznanie. Pozná celú prítomnosť – to je poznanie vševedúceho. V ňom nie je žiadna prekážka – to je neprekážané poznanie.“ ID643 „Oko a tvary: takto pozná všetko to – to je poznanie vševedúceho. V tom nie je žiadna prekážka – to je neprekážané poznanie. Ucho a zvuky … nos a vône … jazyk a chute … telo a hmatateľné objekty … myseľ a mentálne javy: takto pozná všetko to – to je poznanie vševedúceho. V tom nie je žiadna prekážka – to je neprekážané poznanie.“ ID644 „V akomkoľvek rozsahu existuje stav nestálosti, stav utrpenia a stav ne-ja, On to všetko pozná; preto je to poznanie vševedúceho. V tom nie je žiadna prekážka; preto je to neprekážané poznanie. V akomkoľvek rozsahu existuje pre formu stav nestálosti, stav utrpenia a stav ne-ja, On to všetko pozná; preto je to poznanie vševedúceho. V tom nie je žiadna prekážka; preto je to neprekážané poznanie. V akomkoľvek rozsahu existuje pre pocit… pre vnímanie… pre mentálne formácie… pre vedomie… pre oko… pre starnutie a smrť stav nestálosti, stav utrpenia a stav ne-ja, On to všetko pozná; preto je to poznanie vševedúceho. V tom nie je žiadna prekážka; preto je to neprekážané poznanie.“ ID645 „V akomkoľvek rozsahu existuje pre priame poznanie stav priameho poznania, On to všetko pozná; preto je to poznanie vševedúceho. V ňom nie je žiadna prekážka; preto je to neprekážané poznanie. V akomkoľvek rozsahu existuje pre úplné pochopenie stav úplného pochopenia… pre opustenie stav opustenia… pre rozvoj stav rozvinutosti… …pre realizáciu stav bytia realizovaného, On to všetko pozná; preto je to poznanie vševedúceho. V tom nie je žiadna prekážka; preto je to neprekážané poznanie.“ ID646 „V akomkoľvek rozsahu existuje pre zoskupenia povaha zoskupenia, On to všetko pozná; preto je to poznanie vševedúceho. V tom nie je žiadna prekážka; preto je to neprekážané poznanie. V akomkoľvek rozsahu existuje pre prvky povaha prvku… pre zmyslové základne povaha zmyslovej základne… pre podmienené veci povaha podmieneného… pre nepodmienené povaha nepodmieneného, On to všetko pozná; preto je to vedomie vševedúceho. V ňom nie je žiadna prekážka; preto je to neprekážané vedomie.“ ID647 „Pretože On pozná všetko, čo sa odohráva v blahodárnych stavoch, v akomkoľvek rozsahu existujú, je to poznanie vševedúceho. V ňom nie je žiadna prekážka; preto je to neprekážané poznanie. Pretože On pozná všetko, čo sa odohráva v neblahodárnych stavoch… a tak ďalej… neurčitých stavoch… stavov zmyslovej sféry… stavov sféry formy… stavov sféry bez formy… nadsvetských stavov, v akomkoľvek rozsahu existujú, je to poznanie vševedúceho. V ňom nie je žiadna prekážka; preto je to neprekážané poznanie.“ ID648 „Pretože On pozná všetko, čo tvorí charakteristiku utrpenia utrpenia, v akomkoľvek rozsahu existuje, je to poznanie vševedúceho. V tom nie je žiadna prekážka; preto je to neprekážané poznanie. Pretože On pozná všetko, čo tvorí charakteristiku pôvodu pôvodu… a tak ďalej… charakteristiku zániku zániku… charakteristiku cesty cesty, v akomkoľvek rozsahu to existuje, je to poznanie vševedúceho. V tom nie je žiadna prekážka; preto je to neprekážané poznanie.“ ID649 „Pretože On pozná všetko, čo je charakteristikou analytického poznania významu, v akomkoľvek rozsahu to existuje, je to poznanie vševedúceho. V tom nie je žiadna prekážka; je to teda neprekážané poznanie. Pretože On pozná všetko, čo je charakteristikou analytického poznania Dhammy… a tak ďalej… charakteristika analytického poznania jazyka… charakteristika analytického poznania jasnosti, v akomkoľvek rozsahu existuje, je to poznanie vševedúceho. V ňom nie je žiadna prekážka; preto je to neprekážané poznanie.“ ID650 „Pretože On vie všetko, čo je poznaním nadradenosti a podradenosti schopností bytostí, v akomkoľvek rozsahu existuje, je to poznanie vševedúceho. V tom nie je žiadna prekážka; je to teda neprekážané poznanie. Pretože On pozná všetko, čo je poznaním dispozícií a skrytých sklonov bytostí… a tak ďalej… poznaním dvojitého zázraku… poznaním dosiahnutia veľkého súcitu, v akomkoľvek rozsahu existuje, je to poznanie vševedúceho. V tom nie je žiadna prekážka; je to teda neprekážané poznanie.“ ID651 „On pozná všetko, čo je videné, počuté, vnímané, spoznané, dosiahnuté, hľadané a opakovane skúmané mysľou, svetom s jeho dévami, jeho Márom a jeho Brahmom, ako aj ľudstvom s jeho askétmi a bráhmanmi, s jeho dévami a ľuďmi; preto sa to nazýva vedomím vševedúceho. V ňom neexistuje žiadna prekážka; preto sa to nazýva neprekážaným vedomím.“ ID652 „121.“ ID653 „Nie je tu nič, čo by On nevidel, a navyše nič, čo by nebolo spoznané alebo čo by bolo nepoznateľné.“ ID654 „On priamo spoznal všetko, čo je spoznateľné; preto sa Tathāgata nazýva Vševidiaci.“ ID655 „Vševidiaci: v akom zmysle je On Vševidiaci? Existuje štrnásť buddhovských poznaní. (1) Poznanie utrpenia je buddhovské poznanie. (2) Poznanie pôvodu utrpenia je buddhovské poznanie. (3) Poznanie zániku utrpenia je buddhovské poznanie. (4) Poznanie cesty vedúcej k zániku utrpenia je buddhovské poznanie. (5) Poznanie analýzy významu je buddhovské poznanie. (6) Poznanie analýzy Dhammy je buddhovské poznanie. (7) Poznanie analýzy jazyka je buddhovské poznanie. (8) Poznanie analýzy jasnosti je buddhovské poznanie. (9) Poznanie nadradenosti a podradenosti schopností je buddhovské poznanie. (10) Poznanie dispozícií a skrytých sklonov bytostí je buddhovské poznanie. (11) Poznanie dvojitého zázraku je buddhovské poznanie. (12) Poznanie dosiahnutia veľkého súcitu je buddhovské poznanie. (13) Poznanie vševedúceho je buddhovské poznanie. (14) Neobmedzené poznanie je buddhovské poznanie. Toto je štrnásť buddhovských poznaní. Z týchto štrnástich buddhovských poznaní je osem zdieľaných s učeníkmi; šesť nie je s učeníkmi zdieľaných.“ ID656 „Pokiaľ existuje charakteristika utrpenia, všetko je známe; neexistuje žiadna charakteristika utrpenia, ktorá by bola neznáma – toto je poznanie vševedúceho. V tom nie je žiadna prekážka – toto je neprekážané poznanie. Pokiaľ existuje charakteristika utrpenia, všetko je známe, všetko videné, všetko pochopené, všetko realizované, všetko osvojené múdrosťou; neexistuje žiadna charakteristika utrpenia, ktorú by múdrosť neosvojila – toto je poznanie vševedúceho. V tom nie je žiadna prekážka – to je neprekážané poznanie. Pokiaľ existuje charakteristika vzniku… charakteristika zániku… charakteristika cesty… charakteristika analytického poznania významu… charakteristika analytického poznania Dhammy… charakteristika analytického poznania jazyka… charakteristika analytického poznania jasnosti, všetko je známe, všetko je videné, všetko je pochopené, všetko je realizované, všetko je osvojené múdrosťou; neexistuje žiadna charakteristika analytického poznania jasnosti, s ktorou by múdrosť neprišla do styku – toto je poznanie vševedúceho. V tom nie je žiadna prekážka – toto je neprekážané poznanie.“ ID657 „Pokiaľ ide o poznanie nadradenosti a podradenosti schopností bytostí… poznanie sklonov a skrytých tendencií bytostí… poznanie dvojitého zázraku… poznanie dosiahnutia veľkého súcitu: všetko je známe, všetko je videné, všetko je pochopené, všetko je realizované, všetko je dosiahnuté múdrosťou; neexistuje žiadne poznanie dosiahnutia veľkého súcitu, ktoré by nebolo dosiahnuté múdrosťou – toto je poznanie vševedúceho. V tom nie je žiadna prekážka – toto je neprekážané poznanie.“ ID658 „V rozsahu, v akom je čokoľvek videné, počuté, vnímané, poznané, dosiahnuté, hľadané a opakovane skúmané mysľou, svetom s jeho devami, jeho Mārou a jeho Brahmom, ako aj ľudom s jeho askétmi a bráhmanmi, s jeho devami a ľuďmi – všetko je známe, všetko je videné, všetko je pochopené, všetko je realizované, všetko je dosiahnuté múdrosťou. Neexistuje absolútne nič, s čím by múdrosť neprišla do styku; preto sa to nazýva poznanie vševedúceho. V ňom neexistuje žiadna prekážka; preto sa to nazýva neprekážané poznanie.“ ID659 „Pre toho Tathágatu tu nie je absolútne nič, čo by nebolo videné. Navyše nebolo nič nepoznané a nebude nič nepoznateľné. Priamo poznal všetko, čo je poznateľné; preto sa Tathágata nazýva Vševidiace oko.“ ID660 „Výklad poznania vševedúceho je sedemdesiaty tretí.“ ID661 „Rozprava o poznaní je ukončená.“ ID662 „2. Rozprava o názoroch“ ID663 „122. Čo je názor? Koľko je základov pre názory? Koľko je posadnutostí názormi? Koľko je názorov? Koľko je pridržiavania sa názorov? Čo je vykorenenie základov pre názory?“ ID664 „[1] Čo je názor? Prilnutie a nesprávne chápanie je názor. [2] Koľko je základov pre názory? Existuje osem základov pre názory. [3] Koľko je posadnutostí názormi? Existuje osemnásť posadnutostí názormi. [4] Koľko je názorov? Existuje šestnásť názorov. [5] Koľko je prilnutí k názorom? Je ich tristo. [6] Čo je vykorenenie základov názorov? Cesta vstupu do prúdu je vykorenenie základov názorov.“ ID665 „123. V čom spočíva dogmatické lipnutie a uchopovanie názoru? ‚Táto forma je moja, toto som ja, toto je moje ja‘ – toto dogmatické lipnutie a uchopovanie je názor. ‚Tento pocit je môj… toto vnímanie je moje… tieto formácie sú moje… toto vedomie je moje, toto som ja, toto je moje ja‘ – toto dogmatické lipnutie a uchopovanie je názor. ‚Toto oko je moje… toto ucho je moje… tento nos je môj… tento jazyk je môj… toto telo je moje… táto myseľ je moja, toto som ja, toto je moje ja‘ – toto dogmatické lipnutie a uchopovanie je názor. „Tieto formy sú moje… tieto zvuky sú moje… tieto vône sú moje… tieto chute sú moje… tieto hmatateľné veci sú moje… tieto mentálne javy sú moje, toto som ja, toto je moje ja“ – toto dogmatické lipnutie a uchopovanie je názor. „Toto očné vedomie je moje… toto ušné vedomie je moje… toto čuchové vedomie je moje… toto jazykové vedomie je moje… toto telesné vedomie je moje… toto vedomie mysle je moje, toto som ja, toto je moje ja“ – toto dogmatické lipnutie a uchopovanie je názor. „Tento zrakový kontakt je môj… tento sluchový kontakt je môj… tento čuchový kontakt je môj… tento chuťový kontakt je môj… tento telesný kontakt je môj… tento mentálny kontakt je môj, to som ja, to je moje ja“ – toto dogmatické lipnutie a uchopovanie je názor. „Tento pocit, ktorý vzniká z očného kontaktu… tento pocit, ktorý vzniká z ušného kontaktu… tento pocit, ktorý vzniká z nosového kontaktu… tento pocit, ktorý vzniká z jazykového kontaktu… tento pocit, ktorý vzniká z telesného kontaktu… tento pocit, ktorý vzniká z mentálneho kontaktu, je môj, to som ja, to je moje ja“ – toto dogmatické lipnutie a uchopovanie je názor.“ ID666 „‚Toto vnímanie formy je moje… toto vnímanie zvuku je moje… toto vnímanie vône je moje… toto vnímanie chuti je moje… toto vnímanie hmatateľných vecí je moje… toto vnímanie mentálnych javov je moje, toto som ja, toto je moje ja‘ – toto dogmatické lipnutie a uchopovanie je nesprávny názor. ‚Tento úmysel týkajúci sa formy je môj… tento úmysel týkajúci sa zvuku je môj… tento úmysel týkajúci sa vône je môj… tento úmysel týkajúci sa chuti je môj… tento úmysel týkajúci sa hmatateľných vecí je môj… tento úmysel týkajúci sa mentálnych javov je môj, toto som ja, toto je moje ja‘ – toto dogmatické lipnutie a uchopovanie je nesprávny názor. „Táto túžba po forme je moja… táto túžba po zvuku je moja… táto túžba po vôni je moja… táto túžba po chuti je moja… táto túžba po hmatateľných veciach je moja… táto túžba po mentálnych javoch je moja, to som ja, to je moje ja“ – toto dogmatické lipnutie a uchopovanie je nesprávny názor. „Táto myšlienka na formu je moja… táto myšlienka na zvuk je moja… táto myšlienka na vôňu je moja… táto myšlienka na chuť je moja… táto myšlienka na hmatateľné veci je moja… táto myšlienka na mentálne javy je moja, toto som ja, toto je moje ja“ – toto dogmatické lipnutie a uchopovanie je nesprávny názor. „Toto skúmanie formy je moje… toto skúmanie zvuku je moje… toto skúmanie vône je moje… toto skúmanie chuti je moje… toto skúmanie hmatateľných vecí je moje… toto skúmanie mentálnych javov je moje, toto som ja, toto je moje ja“ – toto dogmatické lipnutie a uchopovanie je nesprávny názor.“ ID667 „‚Tento zemský prvok je môj… tento vodný prvok je môj… tento ohnivý prvok je môj… tento vzdušný prvok je môj… tento priestorový prvok je môj… tento prvok vedomia je môj, to som ja, to je moje ja‘ – toto dogmatické lipnutie a uchopovanie je nesprávny názor. ‚Táto zemská kasína je moja… táto vodná kasína… táto ohnivá kasína… táto vzdušná kasína… táto modrá kasína… táto žltá kasína… táto červená kasína… táto biela kasína… táto priestorová kasína… táto kasína vedomia je moja, toto som ja, toto je moje ja‘ – toto dogmatické lipnutie a uchopovanie je nesprávny názor.“ ID668 „‚Tieto vlasy sú moje… toto telesné ochlpenie je moje… tento necht je môj… tento zub je môj… táto koža je moja… toto mäso je moje… táto šľacha je moja… táto kosť je moja… táto kostná dreň je moja… táto oblička je moja… toto srdce je moje… táto pečeň je moja… táto membrána je moja… táto slezina je moja… táto pľúca sú moje… toto črevo je moje… táto mezentéria je moja… toto nestrávené jedlo je moje… tieto výkaly sú moje… táto žlč je moja… tento hlien je môj… tento hnis je môj… táto krv je moja… tento pot je môj… tento tuhý tuk je môj… táto slza je moja… tento tekutý tuk je môj… táto slina je moja… tento nosný hlien je môj… táto synoviálna tekutina je moja… tento moč je môj… tento mozog je môj, toto som ja, toto je moje ja“ – toto lipnutie a uchopovanie je názor.“ ID669 „‚Táto očná základňa je moja… táto základňa formy je moja… táto ušná základňa je moja… táto základňa zvuku je moja… táto nosová základňa je moja… táto základňa vône je moja… táto jazyková základňa je moja… táto základňa chuti je moja… táto telesná základňa je moja… táto hmatová základňa je moja… táto základňa mysle je moja… táto základňa mentálnych javov je moja, to som ja, to je moje ja‘ – toto lipnutie a uchopovanie je názor.“ ID670 „‚Tento prvok oka je môj… tento prvok formy je môj… tento prvok vedomia oka je môj… tento prvok ucha je môj… tento prvok zvuku je môj… tento prvok vedomia ucha je môj… tento prvok nosa je môj… tento prvok vône je môj… tento prvok vedomia nosa je môj… tento prvok jazyka je môj… tento prvok chuti je môj… tento prvok vedomia jazyka je môj… tento prvok tela je môj… tento hmatový prvok je môj… tento prvok telesného vedomia je môj… tento prvok mysle je môj… tento prvok mentálneho objektu je môj… tento prvok vedomia mysle je môj, toto som ja, toto je moje ja“ – toto lipnutie a uchopovanie je nesprávny názor.“ ID671 „‚Táto schopnosť zraku je moja… táto schopnosť sluchu je moja… táto schopnosť čuchu je moja… táto schopnosť jazyka je moja… táto schopnosť tela je moja… táto schopnosť mysle je moja… táto schopnosť života je moja… táto ženská schopnosť je moja… táto mužská schopnosť je moja… táto schopnosť šťastia je moja… táto schopnosť bolesti je moja… táto schopnosť radosti je moja… táto schopnosť smútku je moja… táto schopnosť vyrovnanosti je moja… táto schopnosť viery je moja… táto schopnosť energie je moja… táto schopnosť všímavosti je moja… táto schopnosť sústredenia je moja… táto schopnosť múdrosti je moja, toto som ja, toto je moje ja“ – toto lipnutie a uchopovanie je nesprávny názor.“ ID672 „‚Táto sféra zmyslových túžob je moje ja… táto sféra foriem je moje ja… táto bezformová sféra je moje ja… táto zmyslová existencia je moje ja… táto forma existencie je moje ja… táto bezformová existencia je moje ja… táto existencia s vnímaním je moje ja… táto existencia bez vnímania je moje ja… táto existencia bez vnímania ani nevnímania je moje ja… táto existencia s jedným agregátom je moje ja… táto existencia so štyrmi zložkami je moje ja… táto existencia s piatimi zložkami je moje ja… táto prvá džhána je moje ja… táto druhá džhána je moje ja… táto tretia džhána je moje ja… táto štvrtá džhána je moje ja… toto oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je moje ja… toto oslobodenie mysle prostredníctvom súcitu je moje ja… toto oslobodenie mysle prostredníctvom radosti zo šťastia druhých je moje ja… toto oslobodenie mysle prostredníctvom vyrovnanosti je moje ja… toto dosiahnutie základu nekonečného priestoru je moje ja… toto dosiahnutie základu nekonečného vedomia je moje ja… toto dosiahnutie základu prázdnoty je moje ja… toto dosiahnutie základu ani vnímania, ani nevnímania je moje, toto som ja, toto je moje ja“ – toto dogmatické lipnutie a uchopovanie je názor.“ ID673 „‚Neznalosť je moje ja… formácie sú moje ja… vedomie je moje ja… meno a forma sú moje ja… šesť zmyslových základov je moje ja… kontakt je moje ja… pocit je moje ja… túžba je moje ja… lipnutie je moje ja… existencia je moje ja… narodenie je moje ja… starnutie a smrť sú moje, toto som ja, toto je moje ja‘ – toto dogmatické lipnutie a uchopovanie je názor. Dogmatické lipnutie a uchopovanie je teda názor.“ ID674 „124. Aké sú osem základov názorov? Aj skupinky sú základom názorov, nevedomosť je tiež základom názorov, kontakt je tiež základom názorov, vnímanie je tiež základom názorov, myšlienka je tiež základom názorov, nemúdra pozornosť je tiež základom názorov, zlý priateľ je tiež základom názorov a hlas iného je tiež základom názorov.“ ID675 „Skupiny sú príčinou, skupiny sú podmienkou; sú základom pre názory v tom zmysle, že sú príčinou vznikania prostredníctvom závislosti. Skupiny sú teda tiež základom pre názory. Nevedomosť je príčinou, nevedomosť je podmienkou; je základom pre názory v tom zmysle, že je príčinou vznikania prostredníctvom závislosti. Nevedomosť je teda tiež základom pre názory. Kontakt je príčinou, kontakt je podmienkou; je základom pre názory v tom zmysle, že je príčinou vznikania prostredníctvom závislosti. Kontakt je teda tiež základom pre názory. Vnímanie je príčinou, vnímanie je podmienkou; je základom pre názory v tom zmysle, že je príčinou vznikania prostredníctvom závislosti. Vnímanie je teda tiež základom pre názory. Myšlienka je príčinou, myšlienka je podmienkou; je základom pre názory v tom zmysle, že je príčinou vznikania prostredníctvom závislosti. Myšlienka je teda tiež základom pre názory. Nemúdra pozornosť je príčinou, nemúdra pozornosť je podmienkou; je základom pre názory v tom zmysle, že je príčinou vznikania prostredníctvom závislosti. Nemúdra pozornosť je teda tiež základom pre názory. Zlý priateľ je príčinou, zlý priateľ je podmienkou; je základom pre názory v tom zmysle, že je príčinou vznikajúcej závislosti. Zlý priateľ je teda tiež základom pre názory. Hlas druhého je príčinou, hlas druhého je podmienkou; je základom pre názory v tom zmysle, že je príčinou vznikajúcej závislosti. Hlas druhého je teda tiež základom pre názory. Toto je osem základov pre názory.“ ID676 „125. Aké sú osemnásť prejavov názorov? Útočisko názorov, húština názorov, divočina názorov, tŕň názorov, nepokoj názorov, okovy názorov, šíp názorov, zúženie názorov, prekážka názorov, otroctvo názorov, priepasť názorov, skrytá tendencia k názorom, muky názorov, pálenie názorov, uzol názorov, lipnutie na názoroch, pridržiavanie sa názorov a nesprávne chápanie názorov. Toto je osemnásť prejavov názorov.“ ID677 „126. Aké sú tých šestnásť názorov? Názor uspokojenia, názor, ktorý nasleduje po ja, nesprávny názor, názor na identitu, názor na večnosť založený na identite, názor na zánik založený na identite, názor, ktorý sa upína k extrému, názor, ktorý nasleduje po predchádzajúcom konci, názor, ktorý nasleduje po neskoršom konci, názor, ktorý je pútom, názor viazaný na domýšľavosť ‚ja som‘, názor viazaný na domýšľavosť ‚toto je moje‘, názor spojený s doktrínou o ja, názor spojený s doktrínou o svete, názor o stávaní sa a názor o nestávaní sa – to je tých šestnásť názorov.“ ID678 „127. Čo je tých tristo prilepení sa k názorom? Koľkými spôsobmi sa prejavuje pridržiavanie sa názoru o uspokojení? Koľkými spôsobmi sa prejavuje pridržiavanie sa názoru, ktorý nasleduje po „ja“? Koľkými spôsobmi sa prejavuje pridržiavanie sa nesprávneho názoru? Koľkými spôsobmi sa prejavuje pridržiavanie sa názoru o identite? Koľkými spôsobmi sa prejavuje pridržiavanie sa názoru o večnosti, ktorý má za základ identitu? Koľkými spôsobmi sa prejavuje pridržiavanie sa názoru o zániku, ktorý má za základ identitu? Koľkými spôsobmi sa prejavuje pridržiavanie sa názoru, ktorý sa upína na extrém? Koľkými spôsobmi sa prejavuje pridržiavanie sa názoru, ktorý nasleduje po predchádzajúcom konci? Koľkými spôsobmi sa prejavuje pridržiavanie sa názoru, ktorý nasleduje po neskoršom konci? Koľkými spôsobmi sa prejavuje pridržiavanie sa názoru, ktorý je pútom? Koľkými spôsobmi sa prejavuje pridržiavanie sa názoru viazaného na domýšľavosť „ja som“? Koľkými spôsobmi sa prejavuje lipnutie na názore viazanom na domýšľavosť ‚toto je moje‘? Koľkými spôsobmi sa prejavuje lipnutie na názore spojenom s doktrínou o ja? Koľkými spôsobmi sa prejavuje lipnutie na názore spojenom s doktrínou o svete? Koľkými spôsobmi sa prejavuje lipnutie na názore o stávaní sa? Koľkými spôsobmi sa prejavuje lipnutie na názore o nestávaní sa?“ ID679 „Existuje trvanie v tridsiatich piatich spôsoboch, pokiaľ ide o názor na uspokojenie. Existuje trvanie v dvadsiatich spôsoboch, pokiaľ ide o názor na ja. Existuje trvanie v desiatich spôsoboch, pokiaľ ide o nesprávny názor. Existuje trvanie v dvadsiatich spôsoboch, pokiaľ ide o názor na identitu. Existuje trvanie v pätnástich spôsoboch, pokiaľ ide o názor na večnosť založený na identite. Existuje trvanie v piatich spôsoboch, pokiaľ ide o názor na zánik založený na identite. Existuje pripútanosť v päťdesiatich spôsoboch, pokiaľ ide o názor uchopujúci krajnosti. Existuje pripútanosť v osemnástich spôsoboch, pokiaľ ide o názor týkajúci sa minulosti. Existuje pripútanosť v štyridsiatich štyroch spôsoboch, pokiaľ ide o názor týkajúci sa budúcnosti. Existuje pripútanosť v osemnástich spôsoboch, pokiaľ ide o názor, ktorý je pútom. Existuje pripútanosť v osemnástich spôsoboch, pokiaľ ide o názor viazaný na domýšľavosť ‚ja som‘. Existuje osemnásť spôsobov, akými sa človek drží názoru viazaného na domýšľavosť „moje“. Existuje dvadsať spôsobov, akými sa človek drží názoru spojeného s doktrínou o ja. Existuje osem spôsobov, akými sa človek drží názoru spojeného s doktrínou o svete. Existuje jeden spôsob, akým sa človek drží názoru o stávaní sa. Existuje jeden spôsob, akým sa človek drží názoru o nestávaní sa.“ ID680 „1. Vysvetlenie názoru o uspokojení“ ID681 „128. Akých je tridsaťpäť spôsobov, akými dochádza k lipnutiu na názore o uspokojení? Lipnutie na predstave, že ‚akékoľvek potešenie a radosť, ktoré vznikajú v závislosti od formy, sú uspokojením z formy‘, je ‚názor‘. Názor nie je uspokojenie; uspokojenie nie je názor. Názor je jedna vec, uspokojenie je iná. To, čo je názor, aj to, čo je uspokojenie – to sa nazýva názor na uspokojenie.“ ID682 „Názor na uspokojenie je nesprávny názor, skazený názor. Človek, ktorý má toto skreslenie pohľadu, je ten, ktorého pohľad je skreslený. S človekom, ktorého pohľad je skreslený, by sa nemalo stýkať, nemalo by sa ho nasledovať ani mu slúžiť. Z akého dôvodu? Pretože jeho pohľad je zlý. Túžba, ktorá súvisí s pohľadom, nie je pohľadom. Pohľad nie je túžbou. Pohľad je jedna vec, túžba je iná. A pohľad, aj túžba – to sa nazýva túžba po pohľade. Človek, ktorý má tento názor a túto túžbu, je ten, kto sa teší z túžby po názore. Dar daný človeku, ktorý sa teší z túžby po názore, neprináša veľké ovocie ani veľký úžitok. Z akého dôvodu? Pretože jeho názor je zlý – názor uspokojenia, nesprávny názor.“ ID683 „Pre človeka s nesprávnym názorom existujú len dva osudy: peklo alebo ríša zvierat. Pre človeka s nesprávnym názorom platí, že akákoľvek telesná činnosť, ktorá je vykonaná a dokončená v súlade s týmto názorom, akákoľvek verbálna činnosť… akákoľvek mentálna činnosť, ktorá je vykonaná a dokončená v súlade s týmto názorom, akákoľvek vôľa, túžba, rozhodnutie a formácie – všetky tieto veci vedú k tomu, čo je nežiaduce, nemilované, nepríjemné, neprospievajúce a k utrpeniu. Z akého dôvodu? Pretože jeho názor je zlý. Rovnako ako semeno neem, semeno horkej hubovitej tekvice alebo semeno horkej fľašovitej tekvice, zasadené do vlhkej pôdy – akúkoľvek esenciu pôdy a akúkoľvek esenciu vody v sebe absorbuje, všetko to vedie k horkosti, štipľavosti a nepríjemnosti. Z akého dôvodu? Pretože jeho semeno je zlé. Rovnakým spôsobom, pre človeka s nesprávnym názorom, akákoľvek telesná činnosť, ktorá je vykonaná a dokončená v súlade s týmto názorom, akákoľvek verbálna činnosť…… akákoľvek mentálna činnosť, ktorú vykoná a dokončí v súlade s týmto názorom, akákoľvek vôľa, túžba, rozhodnutie a mentálne formácie – všetky tieto veci vedú k tomu, čo je nežiaduce, nemilované, nepríjemné, neprospievajúce a k utrpeniu. Z akého dôvodu? Pretože jeho názor je zlý – názor uspokojovania, nesprávny názor.“ ID684 „Nesprávny názor je držanie sa názoru, džungľa názorov, divočina názorov, skreslenie názorov, nepokoj názorov, okovy názorov, šíp názorov, zúženie názorov, prekážka názorov, otroctvo názorov, priepasť názorov, skrytá tendencia názorov, mučenie názorov, horúčka názorov, uzol názorov, lipnutie na názoroch, pridržiavanie sa názorov, nesprávne chápanie názorov – toto je otroctvo pre myseľ napádanú týmito osemnástimi aspektmi.“ ID685 „129. Existujú stavy, ktoré sú zároveň pútami aj názormi, a existujú stavy, ktoré sú pútami, ale nie názormi. Ktoré sú zároveň pútami aj názormi? Názor o vlastnej identite a lipnutie na pravidlách a predpisoch – to sú zároveň púta aj názory. Ktoré sú pútami, ale nie názormi? Puto zmyslovej túžby, puto odporu, puto pýchy, puto pochybností, puto túžby po existencii, puto závisti, puto lakomstva, puto pripútanosti, puto nevedomosti – to sú púta, ale nie názory.“ ID686 „Závislé od pocitu… závislé od vnímania… závislé od formácií… závislé od vedomia… závislé od oka… závislé od ucha… závislé od nosa… závislé od jazyka… závislé od tela… závislé od mysle… závislé od foriem… závislé od zvukov… závislé od vôní… závislé od chutí… závislé na hmatových objektoch… závislé na mentálnych javoch… závislé na vedomí oka… závislé na vedomí ucha… závislé na vedomí nosa… závislé na vedomí jazyka… závislé na vedomí tela… závislé na vedomí mysle… závislé od zrakového kontaktu… závislé od sluchového kontaktu… závislé od čuchového kontaktu… závislé od chuťového kontaktu… závislé od telesného kontaktu… závislé od mentálneho kontaktu… závislé od pocitu vznikajúceho zo zrakového kontaktu… závislé od pocitu vznikajúceho zo sluchového kontaktu… závislé od pocitu vznikajúceho z čuchového kontaktu… závislé od pocitu vznikajúceho z chuťového kontaktu… závislé od pocitu vyplývajúceho z telesného kontaktu… závislé od pocitu vyplývajúceho z mentálneho kontaktu, potešenie a duševná radosť, ktoré vznikajú – mylné chápanie vyplývajúce z pripútanosti, že ‚toto je uspokojenie v pocite vyplývajúcom z mentálneho kontaktu‘, je názor. Názor nie je uspokojenie; uspokojenie nie je názor. Názor je jedna vec, uspokojenie je iná. To, čo je názor, a to, čo je uspokojenie – tomu sa hovorí názor na uspokojenie.“ ID687 „Názor uspokojenia je nesprávny názor, skazený názor. Človek, ktorý má tento skazený názor, je ten, ktorého názor je skazený. S človekom, ktorého názor je skazený, by sa nemalo stýkať, nemalo by sa ho nasledovať ani mu slúžiť. Z akého dôvodu? Pretože jeho názor je zlý. Túžba spojená s názorom nie je samotným názorom. Názor nie je túžba. Názor je jedna vec, túžba je iná. To, čo je názor, a to, čo je túžba – tomu sa hovorí túžba po názoroch. Človek, ktorý má tento názor a túto túžbu, je pripútaný k túžbe po názoroch. Dar daný človeku pripútanému k túžbe po názoroch neprináša veľké ovocie ani veľký úžitok. Z akého dôvodu? Pretože jeho názor je zlý – názor uspokojenia, nesprávny názor.“ ID688 „Pre človeka s nesprávnym názorom existujú len dva osudy: buď peklo, alebo ríša zvierat. Pre človeka s nesprávnym názorom platí, že akákoľvek telesná činnosť, ktorú vykoná a dokončí v súlade so svojím názorom, akákoľvek slovná činnosť… akákoľvek mentálna činnosť, ktorú vykoná a dokončí v súlade so svojím názorom, akákoľvek vôľa, akákoľvek túžba, akékoľvek rozhodnutie a akékoľvek formácie – všetky tieto javy vedú k tomu, čo je nežiaduce, nemilované, nepríjemné, neprospievajúce a k utrpeniu. Z akého dôvodu? Pretože ich názor je zlý. Rovnako ako semeno neem, alebo semeno horkej hubovitej tekvice, alebo semeno horkej fľašovitej tekvice, zasiate do vlhkej zeme, absorbuje akúkoľvek esenciu zeme a akúkoľvek esenciu vody, ktorú prijme, a všetko to vedie k horkosti, štipľavosti a nepríjemnosti. Z akého dôvodu? Pretože toto semeno je zlé. Rovnakým spôsobom, u človeka s nesprávnym názorom, akákoľvek telesná činnosť, ktorá je vykonaná a dokončená v súlade s jeho názorom, akákoľvek verbálna činnosť… akákoľvek mentálna činnosť, ktorá je vykonaná a dokončená v súlade s jeho názorom, akákoľvek vôľa, akákoľvek túžba, akékoľvek rozhodnutie a akékoľvek formácie – všetky tieto javy vedú k tomu, čo je nežiaduce, nemilované, nepríjemné, neprospešné a k utrpeniu. Z akého dôvodu? Pretože jej názor je zlý – názor na uspokojenie, nesprávny názor.“ ID689 „Nesprávny názor je to, čo sa považuje za názor, spletina názorov… lipnutie na názoroch a uchopovanie názorov. Toto je otroctvo pre toho, koho myseľ je napádaná týmito osemnástimi aspektmi.“ ID690 „Existujú putá aj názory a existujú putá, ale nie názory. Ktoré sú zároveň putami aj názormi? Názor na identitu a lipnutie na obradoch a rituáloch – to sú zároveň putá aj názory. Ktoré sú putami, ale nie názormi? Putá zmyslovej túžby, putá odporu, putá pýchy, putá pochybností, putá túžby po existencii, putá závisti, putá lakomstva, putá priazne, putá nevedomosti – to sú putá, ale nie názory. Pridŕžanie sa názoru uspokojenia sa prejavuje prostredníctvom týchto tridsiatich piatich spôsobov.“ ID691 „Prvé vysvetlenie názoru o uspokojení.“ ID692 „2. Vysvetlenie názoru, ktorý vychádza z predstavy o ja“ ID693 „130. Akými dvadsiatimi spôsobmi sa prejavuje pridržiavanie sa názoru, ktorý vychádza z predstavy o ja? Tu neškolený bežný človek – ktorý nevidí ušľachtilých, nie je zbehlý v Dhamme ušľachtilých, nie je disciplinovaný v Dhamme ušľachtilých; ktorý nevidí skutočných ľudí, nie je zbehlý v Dhamme skutočných ľudí, nie je disciplinovaný v Dhamme skutočných ľudí – považuje formu za ja, alebo ja za vlastníka formy, alebo formu za súčasť ja, alebo ja za súčasť formy. Považuje pocit za ja, alebo ja za vlastníka pocitu, alebo pocit za súčasť ja, alebo ja za súčasť pocitu. Považuje vnímanie za ja, alebo ja za vlastníka vnímania, alebo vnímanie za súčasť ja, alebo ja za súčasť vnímania. Považuje formácie za ja, alebo ja za vlastníka formácií, alebo formácie za súčasť ja, alebo ja za súčasť formácií. Považuje vedomie za ja, alebo ja za vlastníka vedomia, alebo vedomie za súčasť ja, alebo ja za súčasť vedomia.“ ID694 „131. Ako človek opakovane považuje formu za ja? Tu určitá osoba opakovane považuje zemský kasiṇa za ja, pričom si myslí: ‚To, čo je zemský kasiṇa, to som ja; to, čo som ja, to je zemský kasiṇa.‘ Opakovane považuje zemský kasiṇa a ja za nedvojité. Rovnako ako keď horí olejová lampa, človek opakovane vníma plameň a farbu ako nedvojité, pričom si myslí: „Plameň je farba; farba je plameň.“ Rovnakým spôsobom tu určitá osoba opakovane vníma zemský kasiṇa ako ja, pričom si myslí: „To, čo je zemský kasiṇa, to som ja; to, čo som ja, to je zemský kasiṇa.“ Opakovane považujú zemský kasiṇa a ja za nedvojité. Lpanie prostredníctvom pridržiavania sa je názor. Názor nie je základom; základ nie je názorom. Názor je jedna vec, základ je iná. Tento názor a tento základ tvoria prvý názor na ja založený na forme. Názor na ja je nesprávny názor, skazený názor… a tak ďalej… názor na ja je nesprávny názor. Pre jednotlivca, ktorý zastáva nesprávny názor, existujú len dva osudy… a tak ďalej… to sú púta, a nie názory.“ ID695 „Tu určitá osoba opakovane vníma vodný kasiṇa… ohnivý kasiṇa… vzdušný kasiṇa… modrú kasiṇu… žltú kasiṇu… červenú kasiṇu… bielu kasiṇu ako ja, pričom si myslí: ‚To, čo je biela kasiṇa, to som ja; to, čo som ja, to je biela kasiṇa.‘ Opakovane vníma bielu kasiṇu a ja ako nedvojité. Rovnako ako keď horí olejová lampa, človek opakovane vníma plameň a farbu ako nedvojité, pričom si myslí: „Plameň je farba; farba je plameň.“ Rovnakým spôsobom tu určitá osoba… a tak ďalej… opakovane vníma bielu kasiṇu a ja ako nedvojité. Lpnutie prostredníctvom pridržiavania sa je názor. Názor nie je základom; základ nie je názorom. Názor je jedna vec; základ je iná. Tento názor a tento základ tvoria prvý pohľad na ja založený na forme. Pohľad na ja je nesprávny názor, skazený názor… a tak ďalej… to sú púta, a nie názory. Tak človek opakovane vníma formu ako ja.“ ID696 „Ako človek vníma ja ako niečo, čo má formu? Tu určitá osoba vníma pocit… vnímanie… mentálne útvary… vedomie ako ja. Myslí si: ‚Toto je moje ja. A toto moje ja má formu prostredníctvom tejto formy.‘ Vníma ja ako niečo, čo má formu. Rovnako ako strom môže poskytovať tieň a človek o ňom môže povedať: ‚Toto je strom, toto je tieň. Strom je jedna vec, tieň je iná. Ale tento strom má tieň prostredníctvom tohto tieňa.‘ Považuje strom za niečo, čo má tieň. Rovnakým spôsobom tu určitá osoba považuje pocit… vnímanie… formácie… vedomie za ja. Myslí si: ‚Toto je moje ja. A toto moje ja má formu prostredníctvom tejto formy.‘ Považujú ja za niečo, čo má formu. Uchopovanie prostredníctvom pripútanosti je názor. Názor nie je základom; základom nie je názor. Názor je jedna vec, základ je iná. Tento názor a tento základ tvoria druhý názor na ja, ktorý má formu ako svoj základ. Názor na ja je nesprávny názor, skreslenie názoru… Toto sú púta, a nie názory. Takto človek považuje ja za niečo, čo má formu.“ ID697 „Ako človek vníma formu v ja? Tu určitá osoba vníma pocit… vnímanie… mentálne útvary… vedomie ako ja. Myslí si takto: ‚Toto je moje ja. A táto forma je v mojom ja.‘ Takto vníma formu v ja. Rovnako ako by mohla existovať voňavá kvetina a človek by povedal: ‚Toto je kvetina, toto je vôňa; kvetina je jedna vec, vôňa je iná. Napriek tomu táto vôňa je v tejto kvetine.‘ Takto vníma vôňu v kvetine. Rovnakým spôsobom tu určitá osoba vníma pocit… vnímanie… formácie… vedomie ako ja. Myslí si takto: ‚Toto je moje ja. A táto forma je v mojom ja.‘ Takto vníma formu v ja. Uchopovanie prostredníctvom pripútanosti je názor. Názor nie je základom; základ nie je názorom. Názor je jedna vec, základ je iná. To, čo je názor, a to, čo je základ – to je tretí názor na ja, ktorý má formu ako svoj základ. Názor na ja je nesprávny názor, skazený názor… to sú púta, a nie názory. Takto človek vníma formu v ja.“ ID698 „Ako človek vníma ja vo forme? Tu určitá osoba vníma pocit… vnímanie… mentálne útvary… vedomie ako ja. Myslí si takto: ‚Toto je skutočne moje ja. Navyše, moje ja je zakotvené v tejto forme.‘ Takto vníma ja vo forme. Rovnako ako by bol klenot umiestnený do šperkovnice a človek by povedal: ‚Toto je klenot, toto je šperkovnica. Drahokam je jedna vec, škatuľka je iná. Navyše, tento drahokam je zakotvený v tejto škatuľke.“ Takto človek vníma drahokam v škatuľke. Presne rovnakým spôsobom tu určitá osoba vníma pocit… vnímanie… mentálne formácie… vedomie ako ja. Myslí si takto: ‚Toto je skutočne moje ja. Navyše, moje ja je zakotvené v tejto forme.‘ Takto vníma ja vo forme. Lipnutie a uchopovanie je názor. Názor nie je základom; základ nie je názorom. Názor je jedna vec, základ je iná. To, čo je názor, a to, čo je základ – to je štvrtý názor na ja, ktorý má za základ formu. Názor na ja je nesprávny názor, skazený názor… pe… Tieto sa nazývajú púta, a nie názory. Takto človek vníma ja vo forme.“ ID699 „132. Ako človek vníma pocit ako ja? Tu určitá osoba vníma pocit vznikajúci z očného kontaktu, pocit vznikajúci z ušného kontaktu, pocit vznikajúci z nosového kontaktu, pocit vznikajúci z jazykového kontaktu, pocit vznikajúci z telesného kontaktu a pocit vznikajúci z mentálneho kontaktu ako ja. ‚Pocit vznikajúci z mentálneho kontaktu som ja; ja som pocit vznikajúci z mentálneho kontaktu‘ – považuje pocit vznikajúci z mentálneho kontaktu a ja za nedvojité. Rovnako ako keď horí olejová lampa, človek by mohol povedať: ‚Plamene sú farbou; farba je plameňom‘ – považujúc plameň a farbu za nedvojité. Rovnakým spôsobom tu určitá osoba považuje pocit vznikajúci z mentálneho kontaktu za ja. „Pocit vznikajúci z mentálneho kontaktu som ja; ja som pocit vznikajúci z mentálneho kontaktu“ – považujú pocit vznikajúci z mentálneho kontaktu a ja za nedvojité. Lpnutie prostredníctvom pridržiavania sa je názor. Názor nie je základom; základ nie je názorom. Názor je jedna vec; základ je iná. Tento názor a tento základ tvoria prvý názor na ja založený na pocite. Názor na ja je nesprávny názor, skreslenie názoru… to sú púta, a nie názory. Takto človek považuje pocit za ja.“ ID700 „Ako človek považuje ja za niečo, čo má pocit? Tu niekto považuje vnímanie… vôľové formácie… vedomie… formu za ja. Myslí si: ‚Toto je moje ja. A toto moje ja je ten, kto cíti prostredníctvom tohto pocitu.‘ Považuje ja za niečo, čo má pocit. Rovnako ako strom môže byť obdarený tieňom a človek môže povedať: ‚Toto je strom, toto je tieň. Strom je jedna vec, tieň je iná. Ale tento strom je obdarený týmto tieňom“ – považuje strom za obdarený tieňom. Podobne niekto považuje vnímanie… vôľové formácie… vedomie… formu za ja. Myslí si: „Toto je moje ja. A toto moje ja je ten, kto cíti prostredníctvom tohto pocitu.“ Považuje ja za nositeľa pocitu. Prilnutie a uchopovanie je názor. Názor nie je základom, základ nie je názorom. Názor je jedna vec, základ je iná. Názor a základ – to je druhý pohľad na ja, ktorý má za základ pocit. Pohľad na ja je nesprávny názor, skazený názor… to sú púta, ale nie názory. Takto niekto považuje ja za niečo, čo má pocit.“ ID701 „Ako človek opakovane rozjíma o pocite v ja? Tu určitá osoba opakovane rozjíma o vnímaní… o vôľových útvaroch… o vedomí… o forme ako o ja. Pre ňu to prebieha takto: ‚Toto je moje ja a v tomto ja je tento pocit zakorenený.‘ Opakovane rozjíma o pocite v ja. Je to ako kvetina, ktorá je obdarená vôňou. Človek by o nej mohol povedať: ‚Toto je kvetina, toto je vôňa; kvetina je jedna vec, vôňa je iná. Táto vôňa je zakorenená v tejto kvetine.‘ Opakovane rozjíma nad vôňou v kvetine. Podobne určitá osoba opakovane rozjíma nad vnímaním… vôľovými formáciami… vedomím… formou ako o ja. Pre ňu to vyzerá takto: ‚Toto je moje ja a v tomto ja je tento pocit zakorenený.‘ Opakovane rozjíma nad pocitom v ja. Uchopovanie prostredníctvom pripútanosti je názor. Názor nie je základom; základ nie je názorom. Názor je jedna vec; základ je iná. To, čo je názor, a to, čo je základ – to je tretí názor na ja, ktorý má za základ pocit. Názor na ja je nesprávny názor, skazený názor… to sú púta, ale nie názory. Tak človek opakovane uvažuje o pocite v ja.“ ID702 „Ako človek opakovane vníma ja v pocite? Tu určitá osoba opakovane vníma vnem… voličné formácie… vedomie… formu ako ja. Myslí si: ‚Práve táto vec je moje ja. A toto moje ja je zakotvené v tomto pocite.‘ Takto človek opakovane vníma ja v pocite. Rovnako ako by mohol byť drahokam umiestnený do šperkovnice a človek by mohol povedať: ‚Toto je drahokam, toto je šperkovnica. Drahokam je jedna vec, škatuľka druhá. A tento drahokam je zakotvený v tejto škatuľke.“ Takto človek opakovane vníma drahokam v škatuľke. Podobne určitá osoba opakovane vníma vnímanie… vôľové formácie… vedomie… formu ako ja. Myslí si: „Práve táto vec je moje ja. A toto moje ja je zakotvené v tomto pocite.“ Takto človek opakovane vníma ja v pocite. Uchopovanie prostredníctvom nesprávneho chápania je názor. Názor nie je základom, základ nie je názorom. Názor je jedna vec, základ je iná. To, čo je názor, a to, čo je základ – to je štvrtý názor na ja, ktorý má za základ pocit. Názor na ja je nesprávny názor, skazený názor… to sú púta, a nie názory. Tak človek opakovane vníma ja v pocite.“ ID703 „133. Ako človek opakovane vníma vnem ako ja? Tu určitá osoba opakovane vníma vnem vznikajúci z očného kontaktu… vnem vznikajúci z mentálneho kontaktu ako ja. ‚To, čo je vnem vznikajúci z mentálneho kontaktu, som ja; to, čo som ja, je vnem vznikajúci z mentálneho kontaktu.‘ Takto opakovane vníma vnem vznikajúci z mentálneho kontaktu a ja ako nedvojité. Rovnako ako keď horí olejová lampa, človek opakovane vníma plameň a farbu ako nedvojité, pričom si myslí: ‚To, čo je plameň, je farba; to, čo je farba, je plameň.‘ Presne týmto spôsobom tu určitá osoba opakovane považuje vnímanie vznikajúce z kontaktu mysle za ja, pričom si myslí: „To, čo je vnímanie vznikajúce z kontaktu mysle, som ja; to, čo som ja, je vnímanie vznikajúce z kontaktu mysle.“ Takto opakovane považujú vnímanie vznikajúce z kontaktu mysle a ja za nedvojité. Príklon a nesprávne chápanie sú názorom. Názor nie je základom; základom nie je názor. Názor je jedna vec; základ je iná. To, čo je názor, a to, čo je základ – to je prvý názor na ja, ktorý má vnímanie ako svoj základ. Názor na ja je nesprávny názor, skazený názor… to sú púta, ale nie sú to názory. Takýmto spôsobom niekto opakovane považuje vnímanie za ja.“ ID704 „Ako človek považuje ja za niečo, čo má vnímanie? Tu niekto považuje formácie… vedomie… formu… pocit za ja. Myslí si: ‚Toto je moje ja. A toto moje ja má vnímanie prostredníctvom tohto vnímania.‘ Považuje ja za niečo, čo má vnímanie. Rovnako ako strom môže poskytovať tieň a človek môže povedať: ‚Toto je strom, toto je tieň. Strom je jedna vec, tieň je iná. A tento strom je obdarený týmto tieňom“ – považuje strom za obdarený tieňom. Rovnakým spôsobom niekto považuje formácie… vedomie… formu… pocit za ja. Myslí si: „Toto je moje ja. A toto moje ja disponuje vnímaním prostredníctvom tohto vnímania.“ Považuje ja za disponujúce vnímaním. Nesprávne chápanie prostredníctvom pripútanosti je názor. Názor nie je základom, základ nie je názorom. Názor je jedna vec, základ je iná. Názor a základ – to je druhý pohľad na ja založený na vnímaní. Pohľad na ja je nesprávny názor… to sú púta, ale nie názory. Takto človek považuje ja za niečo, čo disponuje vnímaním.“ ID705 „Ako človek opakovane vníma vnímanie v sebe samom? Tu určitá osoba opakovane vníma formácie… vedomie… formu… pocit ako seba samého. V jej vnútri sa vynára táto myšlienka: ‚Toto je skutočne moje ja. A v tomto ja je toto vnímanie zakorenené.‘ Takto opakovane vníma vnímanie v sebe samom. Rovnako ako kvetina môže byť obdarená vôňou a človek môže povedať: ‚Toto je kvetina, toto je vôňa. Kvetina je jedna vec, vôňa je iná. Napriek tomu je táto vôňa zakorenená v tejto kvetine.“ Takto opakovane vníma vôňu v kvetine. Podobne určitá osoba opakovane vníma formácie… vedomie… formu… pocit ako ja. Pre ňu to prebieha takto: „Toto je skutočne moje ja. A v tomto ja je toto vnímanie zakorenené.“ Takto opakovane vníma vnímanie v ja. Prilnutie a uchopovanie je názor. Názor nie je základom; základom nie je názor. Názor je jedna vec; základ je iná. To, čo je názor, a to, čo je základ – to je tá tretia vec, názor na ja, ktorý má vnímanie za svoj základ. Názor na ja je nesprávny názor… Toto sú púta, ale nie sú to názory. Takto človek opakovane vníma vnímanie v ja.“ ID706 „Ako človek vníma ja vo vnímaní? Tu niekto vníma formácie… vedomie… formu… pocit ako ja. Napadne ho: ‚Toto je moje ja. A toto moje ja je zakotvené v tomto vnímaní.‘ Takto človek vníma ja vo vnímaní. Rovnako ako by bol drahokam umiestnený v šperkovnici a človek by povedal: ‚Toto je drahokam, toto je šperkovnica. Drahokam je jedna vec, škatuľka druhá. Napriek tomu je tento drahokam umiestnený v tejto škatuľke.“ Takto človek vníma drahokam v škatuľke. Rovnakým spôsobom tu niekto vníma formácie… vedomie… formu… pocit ako ja. Napadne ho: ‚Toto je moje ja. A toto moje ja je zakotvené v tomto vnímaní.‘ Takto človek vníma ja vo vnímaní. Prilnutie a uchopovanie je názor. Názor nie je základom; základom nie je názor. Názor je jedna vec, základ je iná. Názor aj základ – to je štvrtý názor na identitu, ktorého základom je vnímanie. Názor na identitu je nesprávny názor… Toto sú púta, nie názory. Takto človek vníma ja vo vnímaní.“ ID707 „134. Ako človek opakovane vníma formácie ako ja? Tu určitá osoba opakovane vníma vôľu zrodenú z očného kontaktu, vôľu zrodenú z ušného kontaktu, vôľu zrodenú z nosového kontaktu, vôľu zrodenú z jazykového kontaktu, vôľu zrodenú z telesného kontaktu a vôľu zrodenú z mentálneho kontaktu ako ja. ‚Čokoľvek je vôľa zrodená z mentálneho kontaktu, to som ja; čokoľvek som ja, to je vôľa zrodená z mentálneho kontaktu‘ – takto človek opakovane vníma vôľu zrodenú z mentálneho kontaktu a ja ako nedvojité. Rovnako ako v prípade horiacej olejovej lampy človek opakovane vníma plameň a farbu ako nedvojité, pričom si myslí: „Čokoľvek je plameň, to je farba; čokoľvek je farba, to je plameň.“ Rovnakým spôsobom tu určitá osoba opakovane vníma vôľu zrodenú z kontaktu s mysľou ako ja. „Čokoľvek je vôľa zrodená z kontaktu s mysľou, to som ja; čokoľvek som ja, to je vôľa zrodená z kontaktu s mysľou“ – takto človek opakovane vníma vôľu zrodenú z kontaktu s mysľou a ja ako nedvojité. Lipnutie a nesprávne chápanie je názor. Názor nie je základom; základ nie je názorom. Názor je jedna vec; základ je iná. To, čo je názor, a to, čo je základ – to je prvý názor na identitu, ktorý má za základ formácie. Názor na identitu je nesprávny názor… Toto sú púta, a nie názory. Takto človek opakovane považuje formácie za ja.“ ID708 „Ako človek opakovane považuje ja za vlastníka formácií? Tu určitá osoba opakovane považuje vedomie… formu… pocit… vnímanie za ja. Napadne ho: ‚Naozaj, toto je moje ja. A toto moje ja vlastní formácie prostredníctvom týchto formácií.‘ Takto človek opakovane považuje ja za vlastníka formácií. Rovnako ako strom môže poskytovať tieň a človek o ňom môže povedať: ‚Toto je strom a toto je tieň. Strom je jedna vec, tieň je iná. A tento strom vlastní tieň prostredníctvom tohto tieňa.“ Takto človek považuje strom za vlastníka tieňa. Podobne aj tu určitá osoba opakovane považuje vedomie… formu… pocit… vnímanie za ja. Napadne ju: „Naozaj, toto je moje ja. A toto moje ja vlastní formácie prostredníctvom týchto formácií.“ Takto človek opakovane považuje ja za vlastníka formácií. Príklon a nesprávne chápanie je názor. Názor nie je základom; základom nie je názor. Názor je jedna vec; základ je iná. To, čo je názor, a to, čo je základ – to je druhý názor v súlade so sebou samým, ktorý má formácie ako svoj základ. Názor v súlade so sebou samým je nesprávny názor… Toto sú púta, a nie názory. Tak človek opakovane považuje seba samého za vlastníka formácií.“ ID709 „Ako človek opakovane vníma formácie v ja? Tu určitá osoba opakovane vníma vedomie… formu… pocit… vnímanie ako ja. Napadne ho: ‚Toto je skutočne moje ja. A v tomto ja sú tieto formácie zakorenené.‘ Takto človek opakovane vníma formácie v ja. Rovnako ako môže existovať kvetina obdarená vôňou a človek by o nej povedal: ‚Toto je kvetina, toto je vôňa; kvetina je jedna vec, vôňa je iná. Napriek tomu je táto vôňa zakorenená v tejto kvetine.‘ Takto človek opakovane vníma vôňu v kvetine. Presne rovnakým spôsobom tu určitá osoba opakovane vníma vedomie… formu… pocit… vnímanie ako ja. Napadne ho: „Toto je skutočne moje ja. A v tomto ja sú ustanovené tieto formácie.“ Takto človek opakovane vníma formácie v ja. Prilnutie a nesprávne chápanie je názor. Názor nie je základom; základ nie je názorom. Názor je jedna vec; základ je iná. To, čo je názor, a to, čo je základ – to je tretí názor na ja, ktorý má formácie ako svoj základ. Pohľad na ja je nesprávny pohľad… Toto sú púta, a nie pohľady. Tak človek opakovane vníma formácie v ja.“ ID710 „Ako človek opakovane vníma ja vo formáciách? Tu určitá osoba opakovane vníma vedomie… formu… pocit… vnímanie ako ja. Napadne ho: ‚Toto je skutočne moje ja. A toto moje ja je zakorenené v týchto formáciách.‘ Takto človek opakovane vníma ja v formáciách. Rovnako ako keby bol drahokam umiestnený do škatuľky a človek by povedal: ‚Toto je drahokam, toto je škatuľka. Drahokam je jedna vec, škatuľka je iná. A tento drahokam je zakotvený v tejto škatuľke.‘ Takto človek opakovane vníma drahokam v škatuľke. Rovnakým spôsobom tu určitá osoba opakovane vníma vedomie… formu… pocit… vnímanie ako ja. Napadne ho: ‚Toto je skutočne moje ja. A toto moje ja je zakotvené v týchto útvaroch.‘ Takto človek opakovane vníma ja v útvaroch. Prilnutie a nesprávne chápanie je názor. Názor nie je základom; základ nie je názorom. Názor je jedna vec, základ je iná. Názor aj základ – to je štvrtý názor na identitu, ktorý má za základ útvary. Názor na identitu je nesprávny názor… Toto sú púta, nie názory. Tak človek opakovane vníma ja v formáciách.“ ID711 „135. Ako človek opakovane považuje vedomie za ja? Tu určitá osoba opakovane považuje zrakové vedomie… sluchové vedomie… čuchové vedomie… chuťové vedomie… telesné vedomie… mentálne vedomie za ja. ‚To, čo je vedomie mysle, to som ja; to, čo som ja, to je vedomie mysle‘ – takto človek opakovane považuje vedomie mysle a ja za nedvojité. Rovnako ako v prípade horiacej olejovej lampy by človek mohol opakovane považovať plameň a farbu za nedvojité: ‚To, čo je plameň, to je farba; to, čo je farba, to je plameň.‘ Rovnakým spôsobom tu určitá osoba opakovane považuje myseľ-vedomie za ja. „To, čo je myseľ-vedomie, to som ja; to, čo som ja, to je myseľ-vedomie“ – takto človek opakovane považuje myseľ-vedomie a ja za nedvojité. Prilnutie a nesprávne chápanie je názor. Názor nie je základom; základ nie je názorom. Názor je jedna vec; základ je iná. Názor aj jeho základ – to je prvý názor na identitu, ktorý má za základ vedomie. Názor na identitu je nesprávny názor… Toto sú púta, nie názory. Takto človek opakovane považuje vedomie za ja.“ ID712 „Ako človek považuje ja za niečo, čo má vedomie? Tu určitá osoba považuje formu… pocit… vnímanie… vôľové formácie za ja. Pre ňu to prebieha takto: ‚Toto je moje ja a toto moje ja disponuje vedomím prostredníctvom tohto vedomia.‘ Takto považuje ja za disponujúce vedomím. Predstavme si, že strom by poskytoval tieň. Človek by o ňom mohol povedať: ‚Toto je strom, toto je tieň. Strom je jedna vec, tieň je iná, ale práve tento strom má tieň prostredníctvom tohto tieňa.“ Takto považuje strom za niečo, čo má tieň. Presne rovnakým spôsobom tu určitá osoba považuje formu… pocit… vnímanie… vôľové formácie za ja. Pre ňu to vyzerá takto: ‚Toto je moje ja a toto moje ja má vedomie prostredníctvom tohto vedomia.‘ Takto považuje ja za niečo, čo má vedomie. Lipnutie a nesprávne chápanie je názor. Názor nie je základom; základom nie je názor. Názor je jedna vec, základ je iná. To, čo je názor, a to, čo je základ – to je druhý názor na ja, ktorý má vedomie ako svoj základ. Názor na ja je nesprávny názor… to sú púta, ale nie sú to názory. Takto človek považuje ja za niečo, čo má vedomie.“ ID713 „Ako človek považuje vedomie za súčasť ja? Tu určitá osoba považuje formu… pocit… vnímanie… mentálne formácie za ja. Pre ňu to prebieha takto: ‚Toto je moje ja. A v tomto ja je toto vedomie zakorenené.‘ Takto považujú vedomie za súčasť ja. Rovnako ako môže existovať kvetina obdarená vôňou a človek by o nej hovoril takto: ‚Toto je kvetina, toto je vôňa; kvetina je jedna vec, vôňa je iná. Napriek tomu je táto vôňa zakorenená v tejto kvetine.‘ Takto považuje vôňu za súčasť kvetiny. Presne rovnakým spôsobom tu istá osoba považuje formu… pocit… vnímanie… vôľové formácie za ja. Pre ňu to vyzerá takto: ‚Toto je moje ja. A v tomto ja je toto vedomie zakorenené.‘ Takto považujú vedomie za súčasť ja. Nesprávne lipnutie a vnímanie je názor. Názor nie je základom; základom nie je názor. Názor je jedna vec, základ je iná. To, čo je názor, a to, čo je základ – to je tretí názor na ja, ktorý má za základ vedomie. Názor na ja je nesprávny názor… Toto sú púta, nie názory. Takto človek považuje vedomie za súčasť ja.“ ID714 „Ako človek vníma ja vo vedomí? Tu určitá osoba vníma formu… pocit… vnímanie… vôľové formácie ako ja. V jej mysli sa vynorí myšlienka: ‚Toto je moje ja a toto moje ja je zakotvené v tomto vedomí.‘ Takto vníma ja vo vedomí. Rovnako ako keď je drahokam umiestnený v šperkovnici a človek povie: ‚Toto je drahokam, toto je šperkovnica. Drahokam je jedna vec, škatuľka druhá. Napriek tomu je tento drahokam zakotvený v tejto škatuľke.“ Takto vníma drahokam v škatuľke. Rovnakým spôsobom tu určitá osoba vníma formu… pocit… vnímanie… vôľové formácie ako ja. V jej mysli sa vynára myšlienka: ‚Toto je moje ja a toto moje ja je zakotvené v tomto vedomí.‘ Takto vníma ja vo vedomí. Prilnutie a uchopovanie je názor. Názor nie je základom; základom nie je názor. Názor je jedna vec, základ je iná. To, čo je názor, a to, čo je základ – to je štvrtý názor na ja, ktorý má za základ vedomie. Názor na ja je nesprávny názor… to sú púta, a nie názory. Takto človek vníma ja vo vedomí. V súvislosti s názorom na ja existuje pripútanosť týmito dvadsiatimi spôsobmi.“ ID715 „Tu končí Druhé vysvetlenie pohľadu na ja.“ ID716 „3. Vysvetlenie nesprávneho pohľadu“ ID717 „136. Akými desiatimi spôsobmi dochádza k lipnutiu na nesprávnom pohľade? ‚Neexistuje [výsledok] toho, čo je dané‘ – to je základ. Takýto názor je nesprávnym lipnutím a uchopovaním; to je ‚pohľad‘. Názor nie je základom; základ nie je názorom. Názor je jedna vec; základ je iná. Názor aj základ – to je prvý nesprávny názor, ktorý má nesprávny základ. Nesprávny názor je skazenosť názoru… toto sú púta, ale nie názory. „Neexistuje [výsledok] obety“ – to je základ… „Neexistuje [výsledok] toho, čo je obetované“ – to je základ… „Neexistuje ovocie ani výsledok dobrých a zlých skutkov“ – to je základ… „Neexistuje tento svet“ – to je základ… „Neexistuje iný svet“ – to je základ… „Neexistuje matka“ – to je základ… „Neexistuje žiadny otec“ – to je základ… „Neexistujú žiadne bytosti, ktoré by vznikli spontánne“ – to je základ… „Na svete neexistujú žiadni askéti ani bráhmani, ktorí by boli správne nasmerovaní, správne praktizovali a ktorí by, keď si tento svet a druhý svet uvedomili na základe priameho poznania, to aj vyhlásili“ – to je základ. Takýto princíp je nesprávnym lipnutím a uchopovaním; to je „názor“. Názor nie je základom; základ nie je názorom. Názor je jedna vec; základ je iná. Názor aj základ – to je desiaty nesprávny názor, ktorý má nesprávny základ. Nesprávny názor je skazený názor… pre človeka, ktorý sa drží nesprávneho názoru, existujú len dva osudy… to sú púta, ale nie názory. Týmito desiatimi spôsobmi dochádza k pridržiavaniu sa nesprávneho názoru.“ ID718 „Tretie vysvetlenie nesprávneho názoru.“ ID719 „4. Vysvetlenie názoru na identitu“ ID720 „137. Akými dvadsiatimi spôsobmi dochádza k lipnutiu na názore na identitu? Tu si nepoučený bežný človek – ktorý nevidel ušľachtilých, nie je zbehlý v ušľachtilej Dhamme a nie je v nej vycvičený; ktorý nevidel dobrých ľudí, nie je zbehlý v Dhamme dobrých a nie je v nej vycvičený – považuje formu za ja, alebo ja za vlastníka formy, alebo formu za súčasť ja, alebo ja za súčasť formy. Považujú pocit… vnímanie… mentálne formácie… a vedomie za ja, alebo ja za vlastníka vedomia, alebo vedomie za súčasť ja, alebo ja za súčasť vedomia.“ ID721 „Ako človek považuje formu za ja? Tu niekto považuje zemný kasiṇa […] biely kasiṇa za ja. ‚Biely kasiṇa som ja; ja som biely kasiṇa‘ – považuje biely kasiṇa a ja za jedno a to isté. Rovnako ako pri plameni horiacej olejovej lampy […], tak aj tu niekto považuje bielu kasiṇu za ja. Toto lipnutie a uchopovanie je názor […]. Toto je prvý názor na identitu založený na forme. Názor na identitu je nesprávny názor […]. Toto sú púta, a nie názory. Takto človek považuje formu za ja […]. Lipnutie na pohľade na identitu sa prejavuje týmito dvadsiatimi spôsobmi.“ ID722 „Výklad pohľadu na identitu je štvrtý.“ ID723 „5. Výklad pohľadu na večnosť“ ID724 „138. Akými pätnástimi spôsobmi sa prejavuje lipnutie na pohľade na večnosť založenom na identite? Tu si nevzdelaný bežný človek – ktorý nevidel ušľachtilých, nie je zbehlý v ušľachtilej Dhamme a nie je v nej vycvičený; ktorý nevidel dobrých ľudí, nie je zbehlý v Dhamme dobrých a nie je v nej vycvičený – predstavuje ja ako niečo, čo má formu, alebo formu ako niečo, čo je v ja, alebo ja ako niečo, čo je vo forme. Považuje ja za niečo, čo má pocit… a tak ďalej… ja za niečo, čo má vnímanie… ja za niečo, čo má formácie… ja za niečo, čo má vedomie, alebo vedomie ako súčasť ja, alebo ja ako súčasť vedomia.“ ID725 „Ako človek opakovane vníma ja ako niečo, čo má formu? Tu určitá osoba opakovane vníma pocit… vnímanie… mentálne formácie… vedomie ako ja. Pre ňu to prebieha takto: ‚Toto je skutočne moje ja. A toto moje ja má formu prostredníctvom tejto formy.‘ Takto opakovane vníma ja ako niečo, čo má formu. Rovnako ako strom môže byť obdarený tieňom a človek o ňom môže povedať takto: ‚Toto je strom, toto je tieň; strom je jedna vec, tieň je iná. A tento strom má tieň prostredníctvom tohto tieňa.‘ Takto opakovane vníma strom ako niečo, čo má tieň. Presne rovnakým spôsobom tu určitá osoba vníma pocit… a tak ďalej… Toto je prvý eternalistický názor, ktorý má za základ identitu. Eternalistický názor je nesprávny názor… a tak ďalej… Toto sú púta, nie názory. Takto človek opakovane vníma ja ako niečo, čo má formu… a tak ďalej… Pridŕžanie sa eternalistického názoru, ktorý má za základ identitu, sa prejavuje týmito pätnástimi spôsobmi.“ ID726 „Vysvetlenie eternalizmu je piate.“ ID727 „6. Výklad názoru o zániku“ ID728 „139. Akými piatimi spôsobmi sa prejavuje pridržiavanie sa názoru o zániku, ktorý má za základ identitu? Tu neškolený bežný človek – ktorý nie je tým, kto vidí ušľachtilých, nie je zbehlý v Dhamme ušľachtilých, nie je vycvičený v Dhamme ušľachtilých; ktorá nie je schopná vidieť dobrých ľudí, nie je zbehlá v Dhamme dobrých ľudí, nie je vycvičená v Dhamme dobrých ľudí – opakovane považuje formu za ja, opakovane považuje pocit za ja, opakovane považuje vnímanie za ja, opakovane považuje mentálne formácie za ja a opakovane považuje vedomie za ja.“ ID729 „Ako človek opakovane považuje formu za ja? Tu určitá osoba opakovane považuje zemný kasiṇa… a tak ďalej… biely kasiṇa za ja. ‚To, čo je biely kasiṇa, to som ja; to, čo som ja, to je biely kasiṇa‘ – takto človek opakovane považuje biely kasiṇa a ja za nedvojité. Rovnako ako v prípade horiacej olejovej lampy… a tak ďalej… Toto je prvý názor zaniknutia založený na totožnosti. Názor zaniknutia je nesprávny názor… a tak ďalej… Toto sú púta, a nie názory. Takto človek opakovane považuje formu za ja… a tak ďalej… Pridŕžanie sa názoru zaniknutia založeného na totožnosti sa prejavuje týmito piatimi spôsobmi.“ ID730 „Vysvetlenie názoru o zániku je šieste.“ ID731 „7. Vysvetlenie názorov upínajúcich sa na krajnosti“ ID732 „140. Na akých päťdesiatich spôsoboch sa prejavuje pridržiavanie sa názoru upínajúceho sa na extrém? ‚Svet je večný‘ – na koľkých spôsoboch sa prejavuje pridržiavanie sa názoru upínajúceho sa na extrém? ‚Svet nie je večný‘ – na koľkých spôsoboch sa prejavuje pridržiavanie sa názoru upínajúceho sa na extrém? ‚Svet je konečný‘ – na koľkých spôsoboch sa prejavuje pridržiavanie sa názoru upínajúceho sa na extrém? ‚Svet je nekonečný‘ – na koľko spôsobov sa prejavuje lipnutie na názore, ktorý sa upína k extrému? ‚Životná sila je to isté ako telo‘ – na koľko spôsobov sa prejavuje lipnutie na názore, ktorý sa upína k extrému? ‚Životná sila je jedna vec, telo je iná‘ – na koľko spôsobov sa prejavuje lipnutie na názore, ktorý sa upína k extrému? „Tathágata existuje po smrti“… a tak ďalej… „Tathágata po smrti neexistuje“… „Tathágata po smrti existuje aj neexistuje“… „Tathágata po smrti ani neexistuje, ani neexistuje“ – na koľko spôsobov sa prejavuje pridržiavanie sa názoru, ktorý sa upína k extrému?“ ID733 „‚Svet je večný‘ – lipnutie na názore, ktorý sa upína k extrému, sa prejavuje piatimi spôsobmi… a tak ďalej… ‚Tathágata po smrti ani neexistuje, ani neexistuje‘ – lipnutie na názore, ktorý sa upína k extrému, sa prejavuje piatimi spôsobmi.“ ID734 „[a] ‚Svet je večný‘ – akými piatimi spôsobmi sa prejavuje trvanie na názore, ktorý sa upína k extrémom? ‚Forma je zároveň svetom aj večnosťou‘ – toto trvanie a upínanie sa je názor. Týmto názorom sa upol na extrém; preto je to názor, ktorý sa upína k extrémom. Názor nie je základom; základ nie je názorom. Názor je jedna vec; základ je iná. To, čo je názor, a to, čo je základ – to je prvý názor, ktorý sa upína na krajnosti, a to konkrétne: ‚Svet je večný.‘ Názor, ktorý sa upína na krajnosti, je nesprávny názor… toto sú púta, a nie názory.“ ID735 „‚Pocit je zároveň svetom aj večný‘… ‚Vnímanie je zároveň svetom aj večný‘… ‚Formácie sú zároveň svetom aj večný‘… ‚Vedomie je zároveň svetom aj večný‘ – toto trvanie na tom a upínanie sa je názor. Týmto názorom sa upol na extrém; preto je to názor, ktorý sa upína na extrémy. Názor nie je základom; základ nie je názorom. Názor je jedna vec; základ je iná. To, čo je názor, a to, čo je základ – to je piaty názor, ktorý sa upína na krajnosti, a to: ‚svet je večný‘. Názor, ktorý sa upína na krajnosti, je nesprávny názor… to sú púta, a nie názory. „Svet je večný“ – týmito piatimi spôsobmi sa prejavuje trvanie na názore, ktorý sa upína na krajnosti.“ ID736 „[b] ‚Svet nie je večný‘ – akými piatimi spôsobmi sa prejavuje trvanie na názore, ktorý sa upína na krajnosti? ‚Forma je svetom a zároveň nie je večná‘ – toto trvanie a upínanie sa je názorom. Týmto názorom sa upol na extrém; preto je to názor, ktorý sa upína na extrémy… toto je prvý názor, ktorý sa upína na extrémy, a to: ‚svet nie je večný‘. Názor, ktorý sa upína na extrémy, je nesprávny názor, skazený názor… toto sú púta, a nie názory.“ ID737 „‚Pocit je svet a nie je večný‘… ‚Vnímanie je svet a nie je večný‘… ‚Vôľové formácie sú svet a nie sú večné‘… ‚Vedomie je svet a nie je večný‘ – lipnutie a upínanie sa je názor. Týmto názorom sa človek upína na extrém; preto je to názor, ktorý sa upína na extrém. Názor, ktorý sa upína na extrém, je nesprávny názor… To sú púta, a nie názory. Pokiaľ ide o názor, ktorý sa upína na extrém: ‚Svet nie je večný‘, pripútanosť sa prejavuje týmito piatimi spôsobmi.“ ID738 „[Ga] Pokiaľ ide o názor, ktorý sa upína na extrém: ‚Svet je konečný‘, akými piatimi spôsobmi sa prejavuje pripútanosť? Tu určitá osoba vníma obmedzený priestor ako modrý. Napadne ju: „Tento svet je konečný a kruhový.“ Má vnímanie konečnosti. To, čo vníma, je zároveň základom aj svetom. To, čím vníma, je zároveň ja aj svet – pripútanosť a uchopovanie je názor. Týmto názorom sa upína k extrému; preto je to názor, ktorý sa upína k extrému. Názor nie je základom; základ nie je názorom. Názor je jedna vec, základ je iná. To, čo je názor, a to, čo je základ – to je prvý názor, ktorý sa upína na extrém, a to konkrétne: ‚svet je konečný.‘ Názor, ktorý sa upína na extrém, je nesprávny názor… Toto sú púta, a nie názory.“ ID739 „Tu určitá osoba preniká obmedzený priestor ako žltý… ako červený… ako biely… ako žiaru. Napadne ho: ‚Tento svet je konečný a kruhový.‘ Má vnímanie konečnosti. To, čím preniká, je zároveň základom aj svetom. To, čím preniká, je zároveň ja aj svetom – lipnutie a uchopovanie je názor. Týmto názorom sa upína na extrém; preto je to názor, ktorý sa upína na extrém… Pokiaľ ide o názor, ktorý sa upína na extrém: ‚Svet je konečný‘, pripútanosť sa prejavuje týmito piatimi spôsobmi.“ ID740 „[Gha] ‚Svet je nekonečný‘ – akými piatimi spôsobmi sa prejavuje pripútanosť k názoru, ktorý sa upína na extrém? Tu určitá osoba preniká rozsiahly priestor ako modrý. Jemu sa to javí takto: ‚Tento svet je nekonečný, bezhraničný.‘ Má vnímanie nekonečnosti. To, čím preniká, je zároveň základom aj svetom; to, čím preniká, je zároveň ja aj svetom – toto lipnutie a uchopovanie je názor. Týmto názorom uchopil extrém; preto je to názor, ktorý sa upína na extrém. Názor nie je základom a základ nie je názorom. Názor je jedna vec a základ je iná. Názor aj základ – to je prvý názor, ktorý sa upína na extrém: ‚svet je nekonečný.‘ Názor, ktorý sa upína na extrém, je nesprávny názor… to sú púta, a nie názory.“ ID741 „Tu určitá osoba preniká obrovský priestor ako žltý… ako červený… ako biely… ako žiaru. Jemu sa to javí takto: ‚Tento svet je nekonečný, bezhraničný.‘ Má vnímanie nekonečnosti. To, čím preniká, je zároveň základom aj svetom; to, čím preniká, je zároveň ja aj svetom – toto lipnutie a uchopovanie je názor. Týmto názorom sa upol na extrém; preto je to názor, ktorý sa upína na extrém… ‚Svet je nekonečný‘ – upnutie sa na tento názor, ktorý sa upína na extrém, sa prejavuje týmito piatimi spôsobmi.“ ID742 „[Ṅa] ‚Životný princíp je to isté ako telo‘ – akými piatimi spôsobmi sa prejavuje upnutie sa na názor, ktorý sa upína na extrém? ‚Forma je zároveň životným princípom aj telom; to, čo je životným princípom, je telom, a to, čo je telom, je životným princípom‘ – toto lipnutie a upnutie sa je názor. Týmto názorom sa upnul na extrém; preto je to názor, ktorý sa upína na extrém. Názor nie je základom a základ nie je názorom. Názor je jedna vec a základ je iná. Názor aj základ – to je prvý názor, ktorý sa upína na extrém: „životný princíp je to isté ako telo.“ Názor, ktorý sa upína na extrém, je nesprávny názor… to sú púta, a nie názory.“ ID743 „Pocit je zároveň životným princípom aj telom… Vnímanie je zároveň životným princípom aj telom… Vôľové formácie sú zároveň životným princípom aj telom… ‚Vedomie je zároveň životným princípom aj telom; to, čo je životný princíp, je telo, a to, čo je telo, je životný princíp‘ – toto dogmatické lipnutie a nesprávne chápanie je názor. Týmto názorom sa človek upína k extrému; ide teda o názor, ktorý sa upína k extrému… Pokiaľ ide o názor, ktorý sa upína k extrému, že ‚to, čo je životný princíp, je telo‘, dogmatické lipnutie sa prejavuje týmito piatimi spôsobmi.“ ID744 „Pokiaľ ide o názor, ktorý sa upína na extrém: ‚životný princíp je jedna vec, telo je iná‘, v akých piatich spôsoboch sa prejavuje dogmatické lipnutie? ‚Forma je telo, nie životný princíp; životný princíp nie je telo. Životný princíp je jedna vec, telo je iná‘ – toto dogmatické lipnutie a nesprávne chápanie je názor. Týmto názorom sa človek upína k extrému; je to teda názor, ktorý sa upína k extrému. Názor nie je základom; základ nie je názorom. Názor je jedna vec, základ je iná. Názor aj jeho základ – to je prvý názor, ktorý sa upína k extrému, že ‚životný princíp je jedna vec, telo je iná‘. Názor, ktorý sa upína k extrému, je nesprávny názor… Toto sú púta, a nie názory.“ ID745 „Pocit je telo, nie životný princíp… Vnímanie je telo, nie životný princíp… Vôľové formácie sú telo, nie životný princíp… ‚Vedomie je telo, nie životný princíp; životný princíp nie je telo. Životný princíp je jedna vec, telo je iná vec“ – toto dogmatické lipnutie a nesprávne chápanie je názor. Týmto názorom sa človek upína k extrému; je to teda názor, ktorý sa upína k extrému… Pokiaľ ide o názor, ktorý sa upína k extrému, „životný princíp je jedna vec, telo je iná vec“, dogmatické lipnutie sa prejavuje týmito piatimi spôsobmi.“ ID746 „[Cha] ‚Bytosť existuje po smrti‘ – akými piatimi spôsobmi sa prejavuje dogmatické lipnutie na názore, ktorý sa drží extrému? Forma, v tejto samotnej existencii, podlieha smrti. ‚Bytosť po rozpadnutí tela existuje, pretrváva, vzniká a znovuzrodí sa‘ – toto dogmatické lipnutie a nesprávne chápanie je názor. Podľa tohto názoru sa človek považuje za toho, kto sa drží extrému; ide teda o názor, ktorý sa drží extrému. Názor nie je základom; základ nie je názorom. Názor je jedna vec; základ je iná. Či už je názor akýkoľvek a či už je základ akýkoľvek – toto je prvý názor, ktorý sa drží extrému, a to konkrétne: ‚bytosť existuje po smrti‘. Názor, ktorý sa drží extrému, je nesprávny názor… toto sú púta, a nie názory.“ ID747 „Pocit, v tejto samotnej existencii, podlieha smrti… vnímanie, v tejto samotnej existencii, podlieha smrti… formácie, v tejto samotnej existencii, podliehajú smrti… vedomie, v tejto samotnej existencii, podlieha smrti. ‚Bytosť po rozpadnutí tela existuje, pretrváva, vzniká a znova sa rodí‘ – toto dogmatické lipnutie a nesprávne chápanie je názor. Podľa tohto názoru sa človek považuje za toho, kto sa drží extrému; je to teda názor, ktorý sa drží extrému… ‚Bytosť existuje po smrti‘ – prostredníctvom týchto piatich aspektov dochádza k dogmatickému lipnutiu na názore, ktorý sa drží extrému.“ ID748 „[Ja] ‚Bytosť po smrti neexistuje‘ – akými piatimi spôsobmi sa prejavuje dogmatické lipnutie na názore, ktorý zastáva extrém? Forma je v tejto samotnej existencii podrobená smrti. ‚Aj bytosť sa s rozpadom tela zničí a zahynie; bytosť po smrti neexistuje‘ – toto dogmatické lipnutie a nesprávne chápanie je názor. Podľa tohto názoru sa človek považuje za toho, kto sa drží extrému; ide teda o názor, ktorý sa drží extrému. Názor nie je základom; základom nie je názor. Názor je jedna vec; základ je iná. Či už je názor akýkoľvek a či už je základ akýkoľvek – toto je prvý názor, ktorý sa drží extrému, a to konkrétne: ‚bytosť po smrti neexistuje‘. Názor, ktorý sa drží extrému, je nesprávny názor… to sú púta, a nie názory.“ ID749 „Pocit má v tejto existencii povahu zomrieť… vnímanie má v tejto existencii povahu zomrieť… formácie majú v tejto existencii povahu zomrieť… vedomie má v tejto existencii povahu zomrieť. Aj bytosť je zničená a zaniká s rozpadom tela. ‚Bytosť po smrti neexistuje‘ – toto lipnutie a nesprávne chápanie je názor. Týmto názorom sa človek upína k extrému; je to teda názor, ktorý sa upína k extrémom… Pokiaľ ide o názor, ktorý sa upína k extrémom a tvrdí, že ‚bytosť po smrti neexistuje‘, lipnutie na ňom prebieha prostredníctvom týchto piatich aspektov.“ ID750 „[Jha] Pokiaľ ide o názor, ktorý sa upína na krajnosti a tvrdí, že ‚bytosť po smrti existuje aj neexistuje‘, prostredníctvom ktorých piatich aspektov dochádza k upnutiu? Forma v tomto samotnom bytí má povahu smrteľnosti. ‚Byťosť po rozpade tela existuje aj neexistuje‘ – toto upnutie a nesprávne chápanie je názor. Týmto názorom sa človek upína na extrém; je to teda názor, ktorý sa upína na extrémy. Názor nie je základom; základ nie je názorom. Názor je jedna vec; základ je iná. To, čo je názor, a to, čo je základ – to je prvý názor, ktorý sa upína na extrémy a ktorý tvrdí, že ‚bytosť po smrti existuje aj neexistuje‘. Názor, ktorý sa upína na extrémy, je nesprávny názor… to sú púta, a nie názory.“ ID751 „Pocit má v tejto existencii povahu zomrieť… vnímanie má v tejto existencii povahu zomrieť… formácie majú v tejto existencii povahu zomrieť… vedomie má v tejto existencii povahu zomrieť. ‚Bytosť po rozpade tela existuje aj neexistuje‘ – toto lipnutie a nesprávne chápanie je názor. Týmto názorom sa človek upína na extrém; je to teda názor, ktorý sa upína na extrémy… Pokiaľ ide o názor, ktorý sa upína na extrémy a ktorý tvrdí, že ‚bytosť po smrti existuje aj neexistuje‘, lipnutie na ňom vzniká prostredníctvom týchto piatich aspektov.“ ID752 „[Ña] ‚Bytosť sa po smrti ani nestáva, ani sa nestáva‘ – prostredníctvom ktorých piatich aspektov dochádza k pridržiavaniu sa v súvislosti s názorom, ktorý sa upína na extrém? Forma, práve tu, má povahu smrti. ‚Bytosť po rozpadnutí tela, po smrti, sa ani nestáva, ani sa nestáva‘ – toto pridržiavanie sa a nesprávne chápanie je názor. Týmto názorom sa človek upnul na extrém; ide teda o názor, ktorý sa upína na extrém. Názor nie je základom; základ nie je názorom. Názor je jedna vec; základ je iná vec. To, čo je názor, a to, čo je základ: toto je prvý názor, ktorý sa upína na extrém, a to konkrétne: ‚bytosť sa po smrti nestáva ani sa nestáva.‘ Názor, ktorý sa upína na extrém, je nesprávny názor… toto sú púta, a nie názory.“ ID753 „Pocit, práve tu, má povahu smrti… vnímanie, práve tu, má povahu smrti… formácie, práve tu, majú povahu smrti… vedomie, práve tu, má povahu smrti. ‚Bytosť po rozpadnutí tela, po smrti, sa nestáva ani sa nestáva‘ – toto lipnutie a nesprávne chápanie je názor. Týmto názorom sa človek upol na extrém; ide teda o názor, ktorý sa upína na extrém. Názor nie je základom; základ nie je názorom. Názor je jedna vec; základ je iná. To, čo je názor, a to, čo je základ: toto je piaty názor, ktorý sa upína na extrém, a to: „bytosť sa po smrti nestáva ani sa nestáva.“ Názor, ktorý sa upína na extrém, je nesprávny názor… toto sú púta, a nie názory. Pokiaľ ide o názor, ktorý sa upína na extrém, a to: „bytosť sa po smrti nestáva ani sa nestáva,“ upnutie sa prejavuje prostredníctvom týchto piatich aspektov. Pokiaľ ide o názor, ktorý sa upína k extrému, pripútanosť vzniká prostredníctvom týchto päťdesiatich aspektov.“ ID754 „Siedma časť, Výklad názoru, ktorý sa upína k extrému, je ukončená.“ ID755 „8. Výklad názorov týkajúcich sa minulosti“ ID756 „141. Koľkými spôsobmi dochádza k pridržiavaniu sa názorov týkajúcich sa minulosti? Štyri teórie večnosti, štyri teórie čiastočnej večnosti, štyri teórie konečnosti a nekonečnosti sveta, štyri teórie nekonečnej nejednoznačnosti, dve teórie náhodného vzniku – pridržiavanie sa názorov týkajúcich sa minulosti prebieha týmito osemnástimi spôsobmi.“ ID757 „Ôsme vysvetlenie názorov týkajúcich sa minulosti.“ ID758 „9. Výklad názorov týkajúcich sa budúcnosti“ ID759 „142. Koľkými spôsobmi dochádza k pripútanosti vo vzťahu k názorom týkajúcim sa budúcnosti? Šestnásť teórií o vedomom posmrtnom živote, osem teórií o nevedomom posmrtnom živote, osem teórií o posmrtnom živote, ktorý nie je ani vedomý, ani nevedomý, sedem teórií o zániku, päť teórií o Nibbáne v tomto živote – pripútanosť k názorom týkajúcim sa budúcnosti sa prejavuje týmito štyridsiatimi štyrmi spôsobmi.“ ID760 „Deviate vysvetlenie názorov týkajúcich sa budúcnosti.“ ID761 „10–12. Výklad názorov počnúc tými, ktoré sú pútami“ ID762 „143. Koľkými spôsobmi dochádza k lipnutiu na názore, ktorý je pútom? Akýkoľvek názor je pohľadom, džungľou názorov… lipnutie na názoroch, uchopovanie názorov – lipnutie na názore, ktorý je pútom, sa vyskytuje týmito osemnástimi spôsobmi.“ ID763 „144. Koľkými spôsobmi dochádza k pripútanosti vo vzťahu k názoru viazanému na domýšľavosť ‚ja som‘? ‚Oko som ja‘ – to je pripútanosť a lipnutie. Názor viazaný na domýšľavosť ‚ja som‘. Názor nie je základom; základ nie je názorom. Názor je jedna vec; základ je iná. Či už je názor akýkoľvek a či už je základ akýkoľvek – toto je prvý názor viazaný na domýšľavosť ‚ja som‘. Názor viazaný na domýšľavosť je nesprávny názor… toto sú púta, ale nie názory.“ ID764 „‚Ucho som ja‘…pe… ‚Nos som ja‘…pe… ‚Jazyk som ja‘…pe… ‚Telo som ja‘…pe… ‚Myseľ je ja‘… pe… ‚Formy sú ja‘… pe… ‚Mentálne objekty sú ja‘… ‚Vedomie oka je ja‘… pe… ‚Vedomie mysle je ja‘ – toto je lipnutie a nesprávne chápanie. Toto je názor viazaný na domýšľavosť ‚ja som‘. Názor nie je objekt; objekt nie je názor. Názor je jedna vec; objekt je iná. Či už je názor akýkoľvek a či už je objekt akýkoľvek – toto je osemnásty názor viazaný na domýšľavosť „ja som“. Názor viazaný na domýšľavosť je nesprávny názor…pe… Toto sú púta, nie však názory. Pokiaľ ide o názor viazaný na domýšľavosť „ja som“, pripútanosť sa prejavuje týmito osemnástimi spôsobmi.“ ID765 „145. Pokiaľ ide o názor viazaný na domýšľavosť ‚moje‘, v ktorých osemnástich spôsoboch dochádza k pripútanosti? ‚Oko je moje‘ – to je pripútanosť a nesprávne chápanie. To je názor viazaný na domýšľavosť ‚moje‘. Názor nie je objekt; objekt nie je názor. Názor je jedna vec; objekt je iná. Čokoľvek je názor a čokoľvek je objekt – toto je prvý názor viazaný na domnienku ‚moje‘. Názor viazaný na domnienku je nesprávny názor…pe… Toto sú púta, ale nie názory.“ ID766 „‚‚Ucho je moje‘…pe… ‚nos je môj‘…pe… ‚jazyk je môj‘…pe… ‚telo je moje‘…pe… ‚myseľ je moja‘…pe… ‚formy sú moje‘…pe… ‚mentálne objekty sú moje‘…pe… ‚očné vedomie je moje‘…pe… ‚myseľné vedomie je moje‘ – to je pripútanosť a nesprávne chápanie. Toto je názor viazaný na domýšľavosť ‚moje‘. Názor nie je objekt; objekt nie je názor. Názor je jedna vec; objekt je iná. Či už je názor akýkoľvek a či už je objekt akýkoľvek – toto je osemnásty názor viazaný na domýšľavosť „moje“. Názor viazaný na domýšľavosť je nesprávny názor…pe… Toto sú púta, nie však názory. Pokiaľ ide o názor viazaný na domýšľavosť „moje“, pripútanosť sa prejavuje týmito osemnástimi spôsobmi.“ ID767 „Dvanáste vysvetlenie názorov, začínajúce tými, ktoré sú pútami.“ ID768 „13. Vysvetlenie názorov spojených s doktrínou o ja“ ID769 „146. Akými dvadsiatimi spôsobmi dochádza k dogmatickému lipnutiu, pokiaľ ide o názor spojený s tvrdením o ja? Tu neškolený bežný človek – ktorý nevidel ušľachtilých, nie je zbehlý v Ušľachtilej Dhamme a nie je v nej vycvičený; ktorý nevidel skutočné indivíduá, nie je zbehlý v Dhamme skutočných indivíduí a nie je v nej vycvičený – považuje formu za ja, alebo ja za vlastníka formy, alebo formu v ja, alebo ja vo forme… (a tak ďalej pre) pocit… vnímanie… mentálne formácie… vedomie ako ja, alebo ja ako niečo, čo má vedomie, alebo vedomie v ja, alebo ja vo vedomí…“ ID770 „Ako človek považuje formu za ja? Tu niekto považuje zemskú kasinu… bielu kasinu za ja. ‚Čo je biela kasina, to som ja; čo som ja, to je biela kasina‘ – takto človek považuje bielu kasinu a ja za nedvojité. Rovnako ako pri plameni horiacej olejovej lampy človek považuje plameň a farbu za nedvojité: ‚Plameň je farba; farba je plameň.‘ Rovnakým spôsobom niekto považuje bielu kasinu za ja… Toto je prvý názor, založený na forme, spojený s tvrdením o ja. Názor spojený s tvrdením o ja je nesprávny názor… Toto sú púta, ale nie názory. Takto človek považuje formu za ja… Týmito dvadsiatimi spôsobmi dochádza k dogmatickému lipnutiu, pokiaľ ide o názor spojený s tvrdením o ja.“ ID771 „Trinásta expozícia názoru spojeného s tvrdením o ja.“ ID772 „14. Expozícia názoru spojeného s tvrdením o svete“ ID773 „147. Akými ôsmimi spôsobmi vzniká lipnutie vo vzťahu k názoru spojenému so svetskými rečami? ‚Ja a svet sú večné‘ – toto lipnutie a uchopovanie je názor spojený so svetskými rečami. Názor nie je základom; základom nie je názor. Názor je jedna vec; základ je iná. To, čo je názor, a to, čo je základ – to je prvý názor spojený so svetskými rečami. Názor spojený so svetskými rečami je nesprávny názor… toto sú púta, a nie názory.“ ID774 „‚Ja a svet nie sú večné‘… ‚Ja a svet sú zároveň večné aj nevečné‘… ‚Ja a svet nie sú ani večné, ani nevečné‘… ‚Ja a svet sú konečné‘… ‚Ja a svet sú nekonečné‘… ‚Ja a svet sú zároveň konečné aj nekonečné‘… ‚Ja a svet nie sú ani konečné, ani nekonečné‘ – toto lipnutie a uchopovanie je názor spojený so svetskými rečami. Názor nie je základom; základom nie je názor. Názor je jedna vec; základ je iná. To, čo je názor, a to, čo je základ – to je ôsmy názor spojený so svetskými rečami. Názor spojený so svetskými rečami je nesprávny názor… toto sú púta, a nie názory. Týmito ôsmimi spôsobmi vzniká lipnutie na názore spojenom so svetskými rečami.“ ID775 „Štrnásty je Výklad názorov spojených so svetskými rečami.“ ID776 „15–16. Výklad názorov o existencii a neexistencii“ ID777 „148. Príklon prostredníctvom ustupovania je názor o existencii. Príklon prostredníctvom prekračovania je názor o neexistencii. Pokiaľ ide o trvanie na názore o uspokojení tridsiatimi piatimi spôsobmi, koľko z nich sú názory o existencii a koľko sú názory o neexistencii? Pokiaľ ide o trvanie na názore o ja dvadsiatimi spôsobmi, koľko z nich sú názory o existencii a koľko sú názory o neexistencii?… Pokiaľ ide o trvanie na názore súvisiacom so svetskými rečami ôsmimi spôsobmi, koľko z nich sú názory o existencii a koľko sú názory o neexistencii?“ ID778 „Pridŕžanie sa názoru o uspokojení má tridsaťpäť spôsobov; niektoré sú názory o existencii a niektoré sú názory o neexistencii. Pridŕžanie sa názoru o ja má dvadsať spôsobov; pätnásť z nich sú názory o existencii a päť sú názory o neexistencii. Pridŕžanie sa nesprávneho názoru má desať spôsobov; všetky sú názory o neexistencii. Lipnutie na názore o identite má dvadsať foriem; pätnásť z nich sú názory o existencii a päť sú názory o neexistencii. Lipnutie na večnostnom názore založenom na identite má pätnásť foriem; všetky sú názory o existencii. Lipnutie na názore o zániku založenom na identite má päť foriem; všetky sú názory o neexistencii.“ ID779 „‚Svet je večný‘ – päť spôsobov, akými sa človek drží názoru na upínanie sa k extrémom; všetky sú názormi na existenciu. ‚Svet nie je večný‘ – päť spôsobov, akými sa človek drží názoru na upínanie sa k extrémom; všetky sú názormi na neexistenciu. ‚Svet je konečný‘ – pridržiavanie sa názoru na uchopovanie extrémov piatimi spôsobmi; niektoré sú názory na existenciu, niektoré sú názory na neexistenciu. ‚Svet je nekonečný‘ – pridržiavanie sa názoru na uchopovanie extrémov piatimi spôsobmi; niektoré sú názory na existenciu, niektoré sú názory na neexistenciu. „Životná sila a telo sú jedno a to isté“ – pridržiavanie sa názoru na uchopovanie extrémov piatimi spôsobmi; všetky sú názory na neexistenciu. „Životná sila je jedna vec, telo je iná“ – pridržiavanie sa názoru na uchopovanie extrémov piatimi spôsobmi; všetky sú názory na existenciu. „Tathágata existuje po smrti“ – pridržiavanie sa názoru na uchopovanie extrémov piatimi spôsobmi; všetky sú názory na existenciu. „Tathágata neexistuje po smrti“ – pridržiavanie sa názoru na uchopovanie extrémov piatimi spôsobmi; všetky sú názory na neexistenciu. „Tathágata po smrti existuje aj neexistuje“ – pridržiavanie sa názoru na uchopovanie extrémov piatimi spôsobmi; niektoré sú názory na existenciu, niektoré sú názory na neexistenciu. „Tathágata po smrti ani neexistuje, ani neexistuje“ – pridržiavanie sa názoru na uchopovanie extrémov piatimi spôsobmi; niektoré sú názory na existenciu, niektoré sú názory na neexistenciu.“ ID780 „Pokiaľ ide o osemnástich spôsobov pridržiavania sa názorov o minulosti, niektoré sú názory o existencii a niektoré sú názory o neexistencii. Pokiaľ ide o štyridsaťštyri spôsobov pridržiavania sa názorov o budúcnosti, niektoré sú názory o existencii a niektoré sú názory o neexistencii. Pokiaľ ide o osemnástich spôsobov pridržiavania sa názorov, ktoré sú pútami, niektoré sú názory o existencii a niektoré sú názory o neexistencii. Pokiaľ ide o lipnutie osemnástimi spôsobmi na názor viazaný na domýšľavosť ‚ja som‘, všetky sú názormi o neexistencii. Pokiaľ ide o lipnutie osemnástimi spôsobmi na názor viazaný na domýšľavosť ‚moje‘, všetky sú názormi o existencii. Pokiaľ ide o lipnutie dvadsiatimi spôsobmi na názory spojené s doktrínou o ja, pätnásť z nich sú názory o existencii a päť sú názory o neexistencii. Pokiaľ ide o osem spôsobov pridržiavania sa názorov spojených s doktrínou o svete, niektoré sú názory o existencii a niektoré sú názory o neexistencii.“ ID781 „Všetky tieto názory sú názory na uspokojenie. Všetky tieto názory sú názory nasledujúce ja. Všetky tieto názory sú nesprávne názory. Všetky tieto názory sú názory na identitu. Všetky tieto názory sú názory, ktoré sa upínajú na extrém. Všetky tieto názory sú názory, ktoré sú pútami. Všetky tieto názory sú názory spojené s doktrínou o ja.“ ID782 „Spekulanti sa uchýlia k týmto dvom: k názoru o existencii a k názoru o neexistencii. Nemajú žiadne poznanie o tom zániku, v ktorom je tento svet skresleným vnímaním.“ ID783 „149. ‚Mnísi, keď sú niektorí devovia a ľudia sužovaní týmito dvoma názormi, niektorí sa stiahnu a niektorí prekročia hranice; ale tí, čo majú videnie, vidia. A ako, mnísi, sa niektorí stiahnu? Mnísi, devovia a ľudia majú radosť z existencie, majú ju radi a tešia sa z nej. Keď sa vyučuje Dhamma o zániku existencie, ich mysle sa nepustia dopredu, nezískajú istotu, neupokoja sa ani sa nestanú rozhodnými. Takto, mnísi, sa niektorí stiahnu.“ ID784 „A ako, mnísi, niektorí prekročia cieľ? Niektorí, sužovaní, zahanbení a znechutení samotnou existenciou, majú radosť z neexistencie, [mysliac si]: ‚Páni, keďže toto ja sa po rozpadnutí tela po smrti zničí, zahynie a po smrti neexistuje – to je pokojné, to je vynikajúce, to je pravda.‘ Takýmto spôsobom, mnísi, niektorí prekračujú hranice.“ ID785 „A ako, mnísi, vidia tí, ktorí majú oko [múdrosti]? Tu, mnísi, mních vidí to, čo vzniklo, tak, ako to vzniklo. Keď videl to, čo vzniklo, tak, ako to vzniklo, usiluje sa o znechutenie z toho, čo vzniklo, o nezaujatý postoj voči tomu, o jeho zánik. Takto, mnísi, vidia tí, ktorí majú oko [múdrosti].“ ID786 „Ten, kto videl to, čo vzniklo, tak, ako to vzniklo, a prekonanie toho, čo vzniklo, je oslobodený v stave toho, čo skutočne je, prostredníctvom zničenia túžby po existencii.“ ID787 „„Ten mních, ktorý skutočne plne pochopil to, čo vzniklo, je bez túžby po akomkoľvek stave existencie. Prostredníctvom zániku toho, čo vzniklo, sa nedostáva do obnovenej existencie.““ ID788 „150. Existujú tri osoby so skazeným pohľadom a tri osoby s dokonalým pohľadom. Kto sú tí traja ľudia so skazeným pohľadom? Sektár, učeník sektára a ten, kto zastáva nesprávny pohľad – to sú tí traja ľudia so skazeným pohľadom.“ ID789 „Kto sú tí traja ľudia s dokonalým pohľadom? Tathāgata, učeník Tathāgaty a ten, kto zastáva správny pohľad – to sú tí traja ľudia s dokonalým pohľadom.“ ID790 „‚Človek, ktorý je hnevlivý a záštiplný, nevďačný a má skazený názor, a ktorý je klamlivý – toho by sa malo považovať za vyvrheľa.‘“ ID791 „‚Kto nie je hnevlivý ani záštiplný, kto je čistý, dosiahol čistotu, má dokonalý názor a je múdry – toho by sa malo považovať za ušľachtilého.‘“ ID792 „Existujú tri skazené pohľady a tri dokonalé pohľady. Aké sú tie tri skazené pohľady? ‚Toto je moje‘ – to je skazený pohľad. ‚Toto som ja‘ – to je skazený pohľad. ‚Toto je moje ja‘ – to je skazený pohľad. Toto sú tie tri skazené pohľady.“ ID793 „Aké sú tie tri dokonalé pohľady? ‚Toto nie je moje‘ je dokonalý pohľad. ‚Ja nie som toto‘ je dokonalý pohľad. ‚Toto nie je moje ja‘ je dokonalý pohľad. Toto sú tie tri dokonalé pohľady.“ ID794 „‚Toto je moje‘ – aký je to názor, koľko je takýchto názorov, akým extrémom sa tieto názory opierajú? ‚Ja som toto‘ – aký je to názor, koľko je takýchto názorov, akým extrémom sa tieto názory opierajú? ‚Toto je moje ja‘ – aký je to názor, koľko je takýchto názorov, akým extrémom sa tieto názory opierajú?“ ID795 „‚Toto je moje‘ je názor týkajúci sa minulosti. Takýchto názorov je osemnásť. Tieto názory sú podopierané extrémom minulosti. ‚Ja som toto‘ je názor týkajúci sa budúcnosti. Takýchto názorov je štyridsaťštyri. Tieto názory sú podopierané extrémom budúcnosti. ‚Toto je moje ja‘ je dvadsaťnásobný názor na ja. Je to dvadsaťnásobný názor na osobnosť. Toto je šesťdesiatdva špekulatívnych názorov, ktorých hlavným je názor na osobnosť. Tieto názory sú podporované minulými a budúcimi extrémami.“ ID796 „151. Mnísi, každý, kto dosiahol konečný záver vo mne, je dokonalý v názore. Z tých, ktorí sú dokonalí v názore, päť dosiahne konečný cieľ tu a päť dosiahne konečný cieľ po odchode odtiaľto. Ktorých päť dosiahne konečný cieľ tu? Ten, kto dosiahne parinibbānu najviac sedemkrát, ten, kto dosiahne parinibbānu v rámci jednej rodiny, ten, kto je jednorazovým zrodeným, ten, kto sa vráti ešte raz, a ten, kto je arahantom už v tomto živote – týchto päť dosiahne konečný cieľ tu.“ ID797 „Ktorých päť dosiahne konečný cieľ po odchode odtiaľto? Ten, kto dosiahne parinibbānu v medzistupni, ten, kto dosiahne parinibbānu pri pristátí, ten, kto dosiahne parinibbānu bez úsilia, ten, kto dosiahne parinibbānu s úsilím, a ten, kto je viazaný proti prúdu a smeruje do ríše Akaniṭṭha – týchto päť dosiahne konečný cieľ po odchode odtiaľto.“ ID798 „Mnísi, každý, kto vo mne dosiahol konečný záver, je dokonalý v pohľade. Z tých, ktorí sú dokonalí v pohľade, pre týchto päť je konečný cieľ tu a pre týchto päť je konečný cieľ po odchode odtiaľto.“ ID799 „Mnísi, každý, kto má vo mňa neochvejnú vieru, je vstupujúci do prúdu. Z tých, ktorí vstúpili do prúdu, pre päť z nich je konečné dosiahnutie tu a pre päť z nich je konečné dosiahnutie po opustení tejto ríše. Pre ktorých päť je konečné dosiahnutie tu? Pre toho, kto má pred sebou maximálne sedem ďalších existencií, pre toho, kto putuje z rodu do rodu, pre toho, kto má jediné semeno, pre toho, kto sa vráti ešte raz, a pre toho, kto je arahantom už v tomto živote – pre týchto päť je konečné dosiahnutie tu.“ ID800 „Pre ktorých päť je konečné dosiahnutie po opustení tejto ríše? Pre toho, kto dosiahne parinibbánu v medzifáze, pre toho, kto dosiahne parinibbánu pri pristátí, pre toho, kto dosiahne parinibbánu bez podnetu, pre toho, kto dosiahne parinibbánu s podnetom, a pre toho, kto ide proti prúdu a smeruje do sféry Akaniṭṭha – pre týchto päť je konečné dosiahnutie po opustení tejto sféry.“ ID801 „Mnísi, každý, kto má vo mňa neochvejnú vieru, je vstupujúci do prúdu. Z týchto vstupujúcich do prúdu je pre týchto päť konečné dosiahnutie tu. Pre týchto päť je konečné dosiahnutie po opustení tejto sféry.“ ID802 „Šestnásta je výklad názorov na bytie a nebytie.“ ID803 „Rozprava o názoroch je ukončená.“ ID804 „3. Rozprava o všímavosti k dýchaniu“ ID805 „1. Časť o počítaní“ ID806 „152. U toho, kto rozvíja sústredenie na všímavosť k dýchaniu so šestnástimi základmi, vzniká viac ako dvesto poznaní: osem poznaní týkajúcich sa prekážok, osem poznaní týkajúcich sa pomôcok, osemnásť poznaní týkajúcich sa nedokonalostí, trinásť poznaní týkajúcich sa očistenia, tridsaťdva poznaní týkajúcich sa uplatňovania všímavosti, dvadsaťštyri poznatky prostredníctvom sústredenia, sedemdesiatdva poznatky prostredníctvom vhľadu, osem poznatkov o rozčarovaní, osem poznatkov v súlade s rozčarovaním, osem poznatkov o upokojení rozčarovania a dvadsaťjeden poznatkov v blaženosti oslobodenia.“ ID807 „Aké sú osem poznatkov, ktoré prekážajú, a osem poznatkov, ktoré pomáhajú? Zmyslová túžba je prekážkou sústredenia; odriekanie je pomocou pre sústredenie. Zlá vôľa je prekážkou sústredenia; ne-zlá vôľa je pomocou pre sústredenie. Lenivosť a otupenosť sú prekážkou sústredenia; vnímanie svetla je pomocou pre sústredenie. Nepokoj je prekážkou sústredenia; ne-rozptýlenie je pomocou pre sústredenie. Pochybnosť je prekážkou sústredenia; rozlišovanie javov je pomocou sústredeniu. Nevedomosť je prekážkou sústredenia; poznanie je pomocou sústredeniu. Nespokojnosť je prekážkou sústredenia; radosť je pomocou sústredeniu. Všetky neblahé stavy sú prekážkami sústredenia; všetky blahodárne stavy sú pomocou sústredeniu. Toto je osem poznatkov o prekážkach a osem poznatkov o pomoci.“ ID808 „Prvá kapitola o počítaní je ukončená.“ ID809 „2. Výklad šestnástich poznatkov.“ ID810 „153. Prostredníctvom týchto šestnástich aspektov sa myseľ, ktorá je dobre rozvinutá, myseľ, ktorá je veľmi dobre rozvinutá, ustáli v zjednotení a je očistená od prekážok. Aké sú tieto stavy zjednotenia? Odriekanie je stav zjednotenia, ne-zlá vôľa je stav zjednotenia, vnímanie svetla je stav zjednotenia, ne-rozptýlenie je stav zjednotenia, overovanie javov je stav zjednotenia, poznanie je stav zjednotenia, radosť je stav zjednotenia a všetky blahodárne stavy sú stavy zjednotenia.“ ID811 „Čo sa týka ‚prekážok‘ – aké sú tieto prekážky? Zmyslová túžba je prekážkou, zlomyseľnosť je prekážkou, lenivosť a otupenosť sú prekážkou, nepokoj a výčitky svedomia sú prekážkou, pochybnosť je prekážkou, nevedomosť je prekážkou, nespokojnosť je prekážkou a všetky neblahé stavy sú prekážkami.“ ID812 „Prekážky – v akom zmysle sú prekážkami? Sú prekážkami v tom zmysle, že bránia oslobodeniu. Čo sú to tie oslobodenia? Džhána je oslobodenie ušľachtilých. Prostredníctvom tejto džhány sú ušľachtilí oslobodení. Zmyslová túžba bráni oslobodeniu. Pretože človeku bráni zmyslová túžba, nerozumie džháne ako oslobodeniu ušľachtilých – zmyslová túžba teda bráni oslobodeniu. Neprívetivosť je oslobodenie ušľachtilých. Prostredníctvom tejto neprívetivosti sú ušľachtilí oslobodení. Zlomyseľnosť bráni oslobodeniu. Pretože človek je brzdovaný zlomyseľnosťou, nerozumie neprívetivosti ako oslobodeniu ušľachtilých – a tak zlomyseľnosť bráni oslobodeniu. Vnímanie svetla je oslobodenie ušľachtilých. Prostredníctvom tohto vnímania svetla sú ušľachtilí oslobodení. Lenivosť a otupenosť bránia oslobodeniu. Pretože človek je brzdovaný lenivosťou a otupenosťou, nerozumie vnímaniu svetla ako oslobodeniu ušľachtilých – a tak lenivosť a otupenosť bránia oslobodeniu. Nerozptýlenosť je oslobodenie ušľachtilých. Prostredníctvom tejto nerozptýlenosti sú ušľachtilí oslobodení. Nepokoj bráni oslobodeniu. Keďže človek je brzdovaný nepokojom, nerozumie nerozptýlenosti ako oslobodeniu ušľachtilých – a tak nepokoj bráni oslobodeniu. Rozlišovanie javov je oslobodenie ušľachtilých. Prostredníctvom tohto rozlišovania javov sú ušľachtilí oslobodení. Pochybnosť bráni oslobodeniu. Keďže človek je brzdovaný pochybnosťou, nerozumie rozoznávaniu javov ako oslobodeniu ušľachtilých – a tak pochybnosť bráni oslobodeniu. Poznanie je oslobodenie ušľachtilých. Prostredníctvom tohto poznania sú ušľachtilí oslobodení. Nevedomosť bráni oslobodeniu. Keďže človek je brzdovaný nevedomosťou, nerozumie poznaniu ako oslobodeniu ušľachtilých – a tak nevedomosť bráni oslobodeniu. Radosť je oslobodenie ušľachtilých. Prostredníctvom tejto radosti sú ušľachtilí oslobodení. Nespokojnosť bráni oslobodeniu. Keďže človek je brzdovaný nespokojnosťou, nerozumie radosti ako oslobodeniu ušľachtilých – a tak nespokojnosť bráni oslobodeniu. Všetky blahodárne vlastnosti sú oslobodením ušľachtilých. Prostredníctvom týchto blahodárnych vlastností sú ušľachtilí oslobodení. Všetky neblahodárne vlastnosti bránia oslobodeniu. Keďže človek je brzdovaný neblahodárnymi vlastnosťami, nerozumie blahodárnym vlastnostiam ako oslobodeniu ušľachtilých – a tak všetky neblahodárne vlastnosti bránia oslobodeniu. Navyše, pre toho, koho myseľ je očistená od týchto prekážok a kto rozvíja sústredenie na vedomie dýchania so šestnástimi základmi, existujú okamžité spojenia.“ ID813 „Druhé vysvetlenie šestnástich poznaní je ukončené.“ ID814 „3. Vysvetlenie poznania nedokonalostí“ ID815 „Prvá šestica“ ID816 „154. U toho, kto má myseľ očistenú od týchto prekážok a kto rozvíja šestnásťstupňovú koncentráciu všímavosti na dýchanie, akých osemnásť nedostatkov sa objavuje v rôznych okamihoch? Pre toho, kto s všímavosťou sleduje začiatok, stred a koniec výdychu, je myseľ, ktorá sa nechala uniesť vnútorným rozptýlením, prekážkou koncentrácie. Pre toho, kto s bdelosťou sleduje začiatok, stred a koniec nádychu, je myseľ, ktorá sa zamerala na vonkajšie rozptýlenie, prekážkou sústredenia. Túžba po výdychu, ktorá je potešením, vznik túžby, je prekážkou sústredenia. Túžba po nádychu, ktorá je potešením, vznik túžby, je prekážkou sústredenia. Pre toho, koho tlačí výdych, je zmätenosť pri dosiahnutí nádychu prekážkou sústredenia. Pre toho, koho tlačí nádych, je zmätenosť pri dosiahnutí výdychu prekážkou sústredenia.“ ID817 „A sledovanie výdychu, sledovanie nádychu; všímavosť túžiaca po vnútornom rozptýlení a túžba po vonkajšom rozptýlení.“ ID818 „Pre toho, koho sužuje výdych, je zmätenosť pri nástupe nádychu; pre toho, koho sužuje nádych, je zmätenosť pri nástupe výdychu.“ ID819 „Týchto šesť je nedokonalostí sústredenia bdelosti na dýchanie. Kvôli nim sa myseľ toho, kto je rozptýlený, neoslobodí. Neznajúc oslobodenie, nechajú sa viesť inými.“ ID820 „Druhá šestica“ ID821 „155. Pre toho, kto sa sústreďuje na znak, myseľ kolíše, pokiaľ ide o výdych – to je prekážka sústredenia. Pre toho, kto sa sústreďuje na výdych, myseľ kolíše, pokiaľ ide o znak – to je prekážka sústredenia. Pre toho, kto sa sústreďuje na znak, myseľ kolíše v súvislosti s nádychom – to je prekážka sústredenia. Pre toho, kto sa sústreďuje na nádych, myseľ kolíše v súvislosti so znakom – to je prekážka sústredenia. Pre toho, kto sa sústreďuje na výdych, myseľ kolíše v súvislosti s nádychom – to je prekážka sústredenia. Pre toho, kto sa sústreďuje na nádych, myseľ kolíše v súvislosti s výdychom – to je prekážka sústredenia.“ ID822 „Keď sa človek sústreďuje na znak, myseľ je rozptýlená výdychom; keď sa človek sústreďuje na výdych, myseľ kolíše v súvislosti so znakom.“ ID823 „Keď sa niekto sústreďuje na znak, myseľ je rozptýlená nádechom; keď sa niekto sústreďuje na nádech, myseľ kolíše, pokiaľ ide o znak.“ ID824 „Keď sa niekto sústreďuje na výdych, myseľ je rozptýlená nádechom; keď sa niekto sústreďuje na nádech, myseľ kolíše, pokiaľ ide o výdych.“ ID825 „Týchto šesť je nedokonalostí sústredenia na dýchanie; kvôli nim myseľ toho, kto je rozptýlený, nie je oslobodená. Keďže nerozumejú oslobodeniu, spoliehajú sa na druhých.“ ID826 „Tretia šestica“ ID827 „156. Myseľ, ktorá sa zaoberá minulosťou, upadá do rozptýlenia; to je prekážka sústredenia. Myseľ, ktorá túži po budúcnosti, je rozrušená; to je prekážka sústredenia. Lenivá myseľ upadá do lenivosti; to je prekážka sústredenia. Nadmerne namáhaná myseľ upadá do nepokoja; to je prekážka sústredenia. Myseľ, ktorá je nadmerne naklonená, upadá do žiadostivosti; to je prekážka sústredenia. Myseľ, ktorá je odvrátená, upadá do zlomyseľnosti; to je prekážka sústredenia.“ ID828 „Myseľ, ktorá sa zaoberá minulosťou, túži po budúcnosti, je letargická, nadmerne namáhaná, príliš naklonená, odvrátená – takáto myseľ sa nedokáže sústrediť.“ ID829 „Týchto šesť je nedokonalostí sústredenia na dýchanie; kvôli nim človek so znečistenými myšlienkami nerozumie vyššej mysli.“ ID830 „157. Pre toho, kto s bdelosťou sleduje výdych od začiatku, cez stred až po koniec, pričom má myseľ zameranú na vnútorné rozptýlenie, telo i myseľ sa rozrušia, otriasajú a trasú. Pre toho, kto s bdelosťou sleduje nádych od začiatku, cez stred až po koniec, pričom má myseľ zameranú na vonkajšie rozptýlenie, telo i myseľ sa rozrušia, otriasajú a trasú. Túžbou po výdychu, pripútanosťou a správaním sa pod vplyvom túžby sa telo aj myseľ rozrušia, otriasajú a trasú. Túžbou po nádychu, pripútanosťou a správaním sa pod vplyvom túžby sa telo aj myseľ rozrušia, otriasajú a trasú. Pre toho, kto je utláčaný výdychom, kvôli posadnutosti dosiahnutím nádychu, sa telo aj myseľ stávajú rozrušenými, otrasenými a trasúcimi sa. Pre toho, kto je utláčaný nádychom, kvôli posadnutosti dosiahnutím výdychu, sa telo aj myseľ stávajú rozrušenými, otrasenými a trasúcimi sa. Pre toho, kto sa sústreďuje na znamenie, sa v dôsledku kolísania mysle ohľadom výdychu telo i myseľ rozrušia, otriasajú a trasú. Pre toho, kto sa sústreďuje na výdych, sa v dôsledku kolísania mysle ohľadom znamenia telo i myseľ rozrušia, otriasajú a trasú. Pre toho, kto sa sústreďuje na znamenie, sa v dôsledku kolísania mysle ohľadom vdychu telo i myseľ rozrušia, otriasajú a trasú. Pre toho, kto sa sústreďuje na vdych, sa v dôsledku kolísania mysle ohľadom znamenia telo i myseľ rozrušia, otriasajú a trasú. Pre toho, kto sa sústreďuje na výdych, sa v dôsledku kolísania mysle ohľadom nádychu telo i myseľ rozrušia, otriasajú a trasú. Pre toho, kto sa sústreďuje na nádych, sa v dôsledku kolísania mysle ohľadom výdychu telo i myseľ rozrušia, otriasajú a trasú. S mysľou, ktorá sa zaoberá minulosťou a upadla do rozptýlenia, sa telo i myseľ stávajú nepokojnými, otrasenými a trasúcimi sa. S kolísavou mysľou, ktorá túži po budúcnosti, sa telo i myseľ stávajú nepokojnými, otrasenými a trasúcimi sa. S letargickou mysľou, ktorá upadla do lenivosti, sa telo i myseľ stávajú nepokojnými, otrasenými a trasúcimi sa. S nadmerne namáhanou mysľou, ktorá upadla do nepokoja, sa telo aj myseľ stávajú rozrušenými, otrasenými a trasúcimi sa. S naklonenou mysľou, ktorá upadla do žiadostivosti, sa telo aj myseľ stávajú rozrušenými, otrasenými a trasúcimi sa. S odvrátenou mysľou, ktorá upadla do zlomyseľnosti, sa telo aj myseľ stávajú rozrušenými, otrasenými a trasúcimi sa.“ ID831 „Pre toho, koho všímavosť k dýchaniu je neúplná a nerozvinutá, je telo rozrušené, myseľ je rozrušená; telo sa trasie, myseľ sa trasie.“ ID832 „Pre toho, koho všímavosť k dýchaniu je úplná a dobre rozvinutá, telo je pokojné, myseľ je pokojná; telo sa netrasie, myseľ sa netrasie.“ ID833 „Navyše, pre toho, kto má myseľ očistenú od týchto prekážok a kto rozvíja sústredenie všímavosti k dýchaniu so šestnástimi základmi, týchto osemnásť nedokonalostí vzniká prostredníctvom okamžitého spojenia.“ ID834 „Tretie vysvetlenie poznania nedokonalostí je dokončené.“ ID835 „4. Vysvetlenie poznania očistenia“ ID836 „158. Aké sú tých trinásť poznaní v očistení? Myseľ, ktorá sa zaoberá minulosťou, upadla do rozptýlenia; keď sa toho zbaví, sústredí ju na jediný predmet – tak myseľ neupadá do rozptýlenia. Myseľ, ktorá predbieha budúcnosť, je otrasená; keď sa toho človek zbaví, vyrieši to hneď na mieste – a tak myseľ neupadá do rozptýlenia. Lenivá myseľ upadla do lenivosti; keď ju človek prebudí, zbaví sa lenivosti – a tak myseľ neupadá do rozptýlenia. Preťažená myseľ upadla do nepokoja; keď ju človek skrotí, zbaví sa nepokoja – a tak myseľ neupadá do rozptýlenia. Myseľ, ktorá má sklon k túžbam, upadla do žiadostivosti; keď si to človek plne uvedomí, opustí túžbu – a tak sa myseľ nenechá rozptýliť. Myseľ, ktorá má sklon k nepriazni, upadla do zlomyseľnosti; keď si to človek plne uvedomí, opustí zlomyseľnosť – a tak sa myseľ nenechá rozptýliť. Týmito šiestimi spôsobmi sa myseľ, očistená a prečistená, stáva zjednotenou.“ ID837 „Aké sú tie stavy jednoty? Stav jednoty prostredníctvom prejavu dávania a vzdávania sa, stav jednoty prostredníctvom prejavu znaku vyrovnanosti, stav jednoty prostredníctvom prejavu charakteristiky rozpustenia a stav jednoty prostredníctvom prejavu zániku. Stav jednoty prostredníctvom prejavu dávania a vzdávania sa je pre tých, ktorí sú odhodlaní vzdať sa; stav jednoty prostredníctvom prejavu znaku vyrovnanosti je pre tých, ktorí sa venujú vyššej mysli; stav jednoty prostredníctvom prejavu charakteristiky rozpustenia je pre meditujúcich vhľadu; a stav jednoty prostredníctvom prejavu zániku je pre ušľachtilé bytosti. Týmito štyrmi spôsobmi myseľ, ktorá dosiahla jednotu, skutočne vstúpi do čistoty cesty, je posilnená vyrovnanosťou a potešená poznaním.“ ID838 „Čo je začiatok, čo stred a čo koniec prvého džhána? Čistota cesty je začiatok, posilnenie vyrovnanosti je stred a potešenie je koniec. Čistota cesty je začiatkom prvého džhána. Koľko charakteristík má začiatok? Začiatok má tri charakteristiky. Myseľ je očistená od všetkého, čo je prekážkou; keď je očistená, dosiahne stredný znak pokoja; keď ho dosiahne, vrhne sa do neho. To, že myseľ je očistená od prekážok, že po očistení dosiahne stredný znak pokoja a že po jeho dosiahnutí do neho vkročí – to sú tri charakteristiky začiatku. Preto sa hovorí: ‚Prvá džhána je krásna vo svojom začiatku a obdarená charakteristikami.‘“ ID839 „Rozvoj vyrovnanosti je stredom prvého džhány. Koľko charakteristík má stred? Stred má tri charakteristiky. Človek s vyrovnanosťou vníma očistenú myseľ, s vyrovnanosťou vníma myseľ, ktorá dosiahla pokoj, a s vyrovnanosťou vníma myseľ ustanovenú v zjednotení. A to, že človek s vyrovnanosťou vníma očistenú myseľ, a to, že s vyrovnanosťou vníma myseľ, ktorá dosiahla pokoj, a to, že s vyrovnanosťou vníma myseľ ustanovenú v zjednotení – to je rozvoj vyrovnanosti, stred prvej džhány. Toto sú tri charakteristiky stredu. Preto sa hovorí: ‚Prvá džhána je vynikajúca v strede a je obdarená charakteristikami.‘“ ID840 „Radostný pocit je záverom prvého džhány. Koľko charakteristík má tento záver? Záver má štyri charakteristiky. V ňom je radosť v tom zmysle, že neprekračuje vzniknuté stavy; radosť v tom zmysle, že zmyslové schopnosti majú jedinú funkciu; radosť v tom zmysle, že je prostriedkom pre energiu smerujúcu k nej; a radosť v tom zmysle, že ide o opakovanú prax. Radosť je záverom prvého džhány. Toto sú štyri charakteristiky záveru. Preto sa hovorí: ‚Prvá džhána je vo svojom zavŕšení vynikajúca a obdarená charakteristikami.“ Takto je myseľ ustanovená v troch fázach trojnásobne vynikajúca a obdarená desiatimi charakteristikami: je obdarená aplikovaným myslením, obdarená trvalým myslením, obdarená blaženosťou, obdarená šťastím, obdarená rozhodnosťou mysle, obdarená vierou, obdarená energiou, obdarená všímavosťou, obdarená sústredením a obdarená múdrosťou.“ ID841 „Čo je začiatok druhého džhána, čo je jeho stred, čo je jeho vyvrcholenie? Začiatkom druhého džhána je čistota praxe, stredom je rozvoj vyrovnanosti a vyvrcholením je radosť… Takto je myseľ, ktorá je ustanovená v týchto troch fázach, obdarená trojnásobnou dobrotou, obdarená desiatimi vlastnosťami, obdarená blaženosťou, obdarená potešením, obdarená rozhodnosťou mysle, obdarená vierou, obdarená energiou, obdarená bdelosťou, obdarená sústredením a obdarená múdrosťou.“ ID842 „Čo je začiatok tretej džhány, čo je jej stred, čo je jej vyvrcholenie?… Takto je myseľ, ktorá je ustanovená v týchto troch fázach, obdarená trojnásobnou dobrotou, obdarená desiatimi charakteristikami, obdarená potešením, obdarená rozhodnosťou mysle, obdarená vierou, obdarená energiou, obdarená bdelosťou, obdarená sústredením a obdarená múdrosťou.“ ID843 „Čo je začiatok štvrtého džhána, čo je jeho stred, čo je jeho vyvrcholenie?… Takto je myseľ, ktorá je ustanovená v týchto troch fázach, obdarená trojnásobnou dobrou vlastnosťou, obdarená desiatimi charakteristikami, obdarená vyrovnanosťou, obdarená rozhodnosťou mysle, obdarená vierou, obdarená energiou, obdarená bdelosťou, obdarená sústredením a obdarená múdrosťou.“ ID844 „Čo je začiatok, čo je stred, čo je vyvrcholenie dosiahnutia sféry nekonečného priestoru… dosiahnutia sféry nekonečného vedomia… dosiahnutia sféry prázdnoty… dosiahnutia sféry ani vnímania, ani nevnímania?… Takto je myseľ, ktorá je ustanovená v týchto troch fázach, obdarená trojnásobnou dobrotou, obdarená desiatimi vlastnosťami, obdarená vyrovnanosťou, obdarená rozhodnosťou mysle… a obdarená múdrosťou.“ ID845 „Čo je začiatok, čo je stred a čo je koniec rozjímania o nestálosti? … Takto je myseľ, ktorá je ustálená v týchto troch fázach, obdarená trojnásobnou dobrotou a obdarená desiatimi vlastnosťami; je obdarená aplikovaným myslením, trvalým myslením, radosťou, šťastím, rozhodnosťou mysle, vierou, energiou, všímavosťou, sústredením a múdrosťou. O rozjímaní nad utrpením… o rozjímaní nad ne-ja… o rozjímaní nad rozčarovaním… o rozjímaní nad nezaujatím… o rozjímaní nad zánikom… o rozjímaní nad vzdaním sa… o rozjímaní nad zničením… o rozjímaní nad zmiznutím… o rozjímaní nad premenlivosťou… o rozjímaní nad bezznakovosťou… o rozjímaní nad bez túžby… o rozjímaní nad prázdnotou… o vhľade do javov prostredníctvom vyššej múdrosti… o poznaní a videní vecí takých, aké sú… o rozjímaní nad nebezpečenstvom… o rozjímaní nad reflexiou… o rozjímaní nad odvrátením sa.“ ID846 „Čo sa týka cesty vstupu do prúdu… cesty jednorazového návratu… cesty nenávratu… cesty arahantstva, čo je jej začiatok, čo je jej stred a čo je jej koniec? Pre cestu arahantstva je začiatkom čistota cesty, stredom rozvoj vyrovnanosti a koncom radosť. Čistota cesty je začiatkom cesty arahantstva. Koľko charakteristík má tento začiatok? Začiatok má tri charakteristiky. Myseľ je očistená od prekážok; keď je očistená, dosiahne stredný znak pokoja; keď ho dosiahne, ponorí sa do neho. To, že myseľ je očistená od prekážok, že po očistení dosiahne stredný znak vyrovnanosti a že po dosiahnutí sa do neho ponorí – to je čistota cesty, začiatok cesty k arahantstvu. Toto sú tri charakteristiky začiatku. Preto sa hovorí: ‚Cesta k arahantstvu je na začiatku dobrá a obdarená charakteristikami.‘“ ID847 „Kultivácia vyrovnanosti je stredom cesty k arahantstvu. Koľko charakteristík má stred? Stred má tri charakteristiky. S vyrovnanosťou vníma očistenú myseľ; s vyrovnanosťou vníma myseľ, ktorá dosiahla pokoj; s vyrovnanosťou vníma myseľ, ktorá sa javí ako jediný stav. Pretože s vyrovnanosťou vníma očistenú myseľ, pretože s vyrovnanosťou vníma myseľ, ktorá dosiahla pokoj, a pretože s vyrovnanosťou vníma myseľ, ktorá sa javí ako jediný stav, preto sa hovorí: ‚Cesta k arahantstvu je vynikajúca aj v strede a je obdarená charakteristikami.‘“ ID848 „Radostné naplnenie je zavŕšením cesty k arahantstvu. Koľko charakteristík má toto zavŕšenie? Zavŕšenie má štyri charakteristiky. Tu ide o radostné naplnenie v zmysle neprekračovania stavov, ktoré vznikli; radostné naplnenie v zmysle toho, že zmyslové schopnosti majú jedinú funkciu; radostné naplnenie v zmysle nesenia energie, ktorá k tomu vedie; a radostné naplnenie v zmysle opakovaného cvičenia. Radostné vyvrcholenie je zavŕšením cesty k arahantstvu. Toto sú štyri charakteristiky tohto vyvrcholenia. Preto sa hovorí: ‚Cesta k arahantstvu je vynikajúca vo svojom vyvrcholení a je obdarená charakteristikami.‘ Takto je myseľ, ktorá prešla tromi štádiami, trojnásobne vynikajúca, obdarená desiatimi charakteristikami a je obdarená počiatočným sústredením, obdarená trvalým sústredením, obdarená blaženosťou, obdarená šťastím, obdarená rozhodnosťou mysle, obdarená vierou, obdarená energiou, obdarená všímavosťou, obdarená sústredením a obdarená múdrosťou.“ ID849 „159.“ ID850 „Znak a nádychy a výdychy nie sú predmetom jedinej mysle. Pre toho, kto nepozná tieto tri dhammy, nedosiahne sa rozvoj.“ ID851 „Znak a nádychy a výdychy nie sú predmetom jedinej mysle. Pre toho, kto pozná tieto tri dhammy, dosiahne sa rozvoj.“ ID852 „Ako to, že tieto tri veci sa nestávajú predmetmi jedinej mysle, a predsa tieto tri veci nie sú neznáme a myseľ sa nezblúdi, zatiaľ čo je zjavné úsilie, snaha je naplnená a dosahuje sa rozlíšenie? Predstavme si, že na rovnej zemi stojí strom. Človek by ho mohol rezať pílou. Vďaka tomu, že zuby píly sa dotýkajú stromu, je v človeku ustanovená všímavosť; nevenuje pozornosť prichádzaniu ani odchádzaniu zubov píly. Napriek tomu prichádzanie ani odchádzanie zubov píly nie sú neznáme, pričom je zjavné úsilie a snaha je naplnená. Tak ako je strom umiestnený na rovnej zemi, taký je aj znak na upevnenie mysle. Tak ako sú zuby píly, také sú aj nádychy a výdychy. Rovnako ako sa prostredníctvom zubov píly dotýkajúcich sa stromu ustáli pozornosť človeka, ktorý nevenuje pozornosť prichádzaniu či odchádzaniu zubov píly, avšak prichádzanie či odchádzanie zubov píly nie je neznáme, pričom je zjavné úsilie a snaha je naplnená; presne tým istým spôsobom sedí mních, ktorý ustálil pozornosť na špičke nosa alebo na znaku úst. Nevenuje pozornosť prichádzaniu a odchádzaniu nádychov a výdychov. Napriek tomu prichádzanie a odchádzanie nádychov a výdychov nie je neznáme, pričom je zjavné úsilie, je dosiahnuté snaženie, je dosiahnuté rozlíšenie a vzniká úsilie.“ ID853 „Čo je úsilie? Pre toho, kto má prebudenú energiu, sa telo i myseľ stávajú schopnými práce – to je úsilie. Čo je snaha? Pre toho, kto má prebudenú energiu, sú nečistoty opustené a myšlienky utíšené – to je snaha. Čo je rozlíšenie? Pre toho, koho energia je prebudená, sú púta opustené a základné sklony sú ukončené – to je rozlíšenie. Tieto tri veci sa teda nestávajú predmetmi jedinej mysle, a predsa tieto tri veci nie sú neznáme a myseľ sa nezblúdi, zatiaľ čo je zjavné úsilie, je dosiahnuté snaženie a je dosiahnuté rozlíšenie.“ ID854 „160.“ ID855 „Ten, kto má plnú a dobre rozvinutú všímavosť k dýchaniu, postupne praktizovanú tak, ako to učil Budha, ten osvetľuje tento svet ako mesiac oslobodený od mrakov.“ ID856 „‚Āna‘ je výdych, nie nádych. ‚Apāna‘ je nádych, nie výdych. Prostredníctvom výdychu sa ustavuje všímavosť; prostredníctvom nádychu sa ustavuje všímavosť.“ ID857 „Pre toho, kto vydychuje, je všímavosť ustanovená; pre toho, kto nádychuje, je všímavosť ustanovená. ‚Úplná‘ (paripuṇṇā) znamená úplná v zmysle pochopenia, úplná v zmysle obsiahnutia a úplná v zmysle naplnenia. ‚Dobre rozvinutý‘ (subhāvitā) znamená, že existujú štyri druhy rozvoja: rozvoj v zmysle neprekračovania stavov, ktoré v ňom vznikli; rozvoj v zmysle toho, že schopnosti majú jedinú funkciu; rozvoj v zmysle niesť energiu, ktorá vedie k tomuto stavu; a rozvoj v zmysle opakovaného cvičenia. Pre takúto osobu sa tieto štyri aspekty rozvoja stávajú prostriedkom, stávajú sa základom, sú ustanovené, opakovane cvičené a dobre vykonávané.“ ID858 „Stáva sa prostriedkom znamená, že kdekoľvek si človek želá, tam dosahuje majstrovstvo, silu a sebavedomie. Pre takúto osobu sú tieto stavy spojené s uvedomením, spojené so zámerom, spojené s pozornosťou a spojené so vznikom mysle. Preto sa to nazýva ‚stalo sa prostriedkom‘. Stalo sa základom znamená, že v akomkoľvek predmete je myseľ dobre ustálená, v tom predmete je dobre ustálená všímavosť. A v akomkoľvek predmete je všímavosť dobre ustálená, v tom predmete je dobre ustálená myseľ. Preto sa to nazýva ‚stalo sa základom‘. Uvedené do pohybu znamená, že akýmkoľvek spôsobom je myseľ nasmerovaná k predmetu, týmto spôsobom ju nasleduje všímavosť. A akýmkoľvek spôsobom všímavosť nasleduje, týmto spôsobom je nasmerovaná myseľ. Preto sa nazýva „uvedená do pohybu“. Zoznámená znamená zoznámená v zmysle pochopenia, zoznámená v zmysle obsiahnutia a zoznámená v zmysle naplnenia. Pochopením s všímavosťou človek premáha zlé, nezdravé stavy. Preto sa to nazýva ‚osvojené‘. Dobre vykonané znamená štvornásobne dobre vykonané: dobre vykonané v zmysle neporušenia stavov, ktoré v ňom vznikli, dobre vykonané v zmysle toho, že zmyslové schopnosti majú jedinú funkciu, dobre vykonané v zmysle vynaloženia úsilia, ktoré k tomu vedie, a dobre vykonané vďaka dôkladnému vykoreneniu protichodných znečistení.“ ID859 „161. Existuje vyrovnanosť a najvyššia vyrovnanosť. Čo je vyrovnanosť? Tie stavy, ktoré tam vznikli – bezúhonné, blahodárne a týkajúce sa osvietenia – to je vyrovnanosť. Čo je najvyššia vyrovnanosť? To, čo je predmetom práve týchto stavov, zánik, Nibbāna – to je najvyššia vyrovnanosť. Takto je toto vyrovnané aj toto najvyššie vyrovnané poznané, videné, uvedomené, realizované a dosiahnuté múdrosťou. Energia je prebudená a neochabujúca, všímavosť je ustanovená a nezmätená, telo je pokojné a nerušené, myseľ je sústredená a zameraná na jeden bod. Preto sa to nazýva ‚dobre vykonané‘.“ ID860 „Pokiaľ ide o ‚postupné spoznávanie‘: Prostredníctvom dlhého výdychu sa spoznávajú skoršie okamihy a neskoršie okamihy sa opakovane spoznávajú. Prostredníctvom dlhého nádychu sa spoznávajú skoršie okamihy a neskoršie okamihy sa opakovane spoznávajú. Prostredníctvom krátkeho výdychu sa spoznávajú skoršie okamihy a neskoršie okamihy sa opakovane spoznávajú. Prostredníctvom krátkeho nádychu sa zoznamujeme s predchádzajúcimi okamihmi a opakovane so nasledujúcimi okamihmi… a tak ďalej… Pri rozjímaní o odpútaní sa prostredníctvom výdychu sa zoznamujeme s predchádzajúcimi okamihmi a opakovane so nasledujúcimi okamihmi. Pri rozjímaní o odpútaní sa prostredníctvom nádechu sa zoznamujeme s predchádzajúcimi momentmi a opakovane sa zoznamujeme s nasledujúcimi momentmi. Všetkých šestnásť druhov všímavosti k dýchaniu sa navzájom spoznávajú a opakovane sa spoznávajú. Preto sa to nazýva ‚postupné spoznávanie‘.“ ID861 „Pokiaľ ide o ‚yathā‘ (tak, ako to je), existuje desať skutočných významov: skutočný význam skrotenia seba samého, skutočný význam upokojenia seba samého, skutočný význam konečného zhasnutia nečistôt pre seba samého, skutočný význam priameho poznania, skutočný význam úplného pochopenia, skutočný význam opustenia, skutočný význam rozvoja, skutočný význam realizácie, skutočný význam dôkladného pochopenia Pravd a skutočný význam usadenia sa v zániku.“ ID862 „Pokiaľ ide o ‚Buddhu‘: Ten Blahoslavený, ktorý sa prebudil sám od seba, bez učiteľa, ktorý sám dôkladne prebudil k Pravdám uprostred doteraz nepoznaných učení a v tomto dosiahnutí dosiahol vševedúcu múdrosť a ovládanie nad schopnosťami.“ ID863 „162. V akom zmysle je ‚Buddha‘? Pretože pochopil pravdy – je ‚Buddha‘. Pretože vedie bytosti k poznaniu – je ‚Buddha‘. Vďaka svojej vševedúcnosti je ‚Buddha‘. Vďaka svojej vševidiacnosti je ‚Buddha‘. Pretože sa nenechá viesť inými, je ‚Buddha‘. Pretože je oslobodený od pripútanosti, je ‚Buddha‘. Pretože je známy ako ten, ktorého nečistoty sú zničené, je ‚Buddha‘. Pretože je známy ako bezúhonný, je ‚Buddha‘. Pretože je úplne oslobodený od žiadostivosti, je ‚Buddha‘. Pretože je úplne oslobodený od nenávisti, je ‚Buddha‘. Pretože je úplne oslobodený od klamu, je ‚Buddha‘. Pretože je úplne bez nečistôt, je „Buddha“. Pretože prešiel tou jedinou cestou, je „Buddha“. Pretože on jediný sa plne prebudil k neprekonateľnému dokonalému sebaprebudeniu, je „Buddha“. Pretože zničil ne-múdrosť a dosiahol múdrosť, je „Buddha“. Meno „Buddha“ mu nedala ani jeho matka, ani otec, ani brat, ani sestra, ani priatelia a spoločníci, ani príbuzní a pokrvní príbuzní, ani askéti a bráhmani, ani božstvá. Toto je označenie vyvrcholiace v oslobodení, priamo realizované označenie pre Blahoslavených Buddhov, dosiahnuté pri koreni prebudenia spolu so získaním vševedúceho poznania, to znamená „Buddha“. Pokiaľ ide o „učený“: skutočný význam skrotenia seba samého je taký, ako to učil Buddha; skutočný význam upokojenia seba samého je taký, ako to učil Buddha; skutočný význam zhasnutia seba samého je taký, ako to učil Buddha… a tak ďalej… skutočný význam usadenia sa v zániku je taký, ako to učil Buddha.“ ID864 „Je buď svetským človekom, alebo askétom. Svet: svet zoskupení, svet prvkov, svet zmyslových základov, svet stavu nešťastia, svet vzniku nešťastia, svet stavu blahobytu, svet vzniku blahobytu. Jeden svet: všetky bytosti sú živené výživou… a tak ďalej… Osemnásť svetov: osemnásť prvkov. Pokiaľ ide o ‚osvecuje‘: pretože sa skutočne prebudil k pravému významu s cieľom skrotiť seba samého, táto osoba rozžiari, rozjasní a osvetlí tento svet. Pretože sa skutočne prebudil k pravému významu s cieľom upokojiť seba samého, rozžiari, rozjasní a osvetlí tento svet. Pretože skutočne prebudil sa k pravému významu s cieľom vlastného zániku, rozžiari, ožiaruje a osvetľuje tento svet… a tak ďalej… pretože skutočne prebudil sa k pravému významu s cieľom ustanovenia v zániku, rozžiari, ožiaruje a osvetľuje tento svet.“ ID865 „‚Ako mesiac oslobodený od mrakov‘: tak ako existujú mraky, tak existujú nečistoty. Tak ako existuje mesiac, tak existuje ušľachtilé poznanie. Tak ako je mesiac nebeskou bytosťou, tak je ňou aj mních. Tak ako mesiac – oslobodený od mrakov, oslobodený od hmly, oslobodený od dymu a prachu, úplne oslobodený od zovretia Rāhu – žiari, svieti a vyžaruje, tak aj mních – úplne oslobodený od všetkých nečistôt – žiari, svieti a vyžaruje. Preto sa hovorí: „ako mesiac oslobodený od mrakov.“ Toto je tých trinásť poznaní očistenia.“ ID866 „Štvrtým je výklad o poznaní očistenia.“ ID867 „Koniec časti určenej na recitáciu.“ ID868 „5. Výklad o poznaní uvedomelého konania.“ ID869 „163. Aké sú tridsaťdva poznatky praktizujúceho s bdelosťou? Tu mních, keď odíde do lesa, alebo k koreňom stromu, alebo do prázdneho obydlia, posadí sa so skríženými nohami, vystreje telo a zameria bdelosť na predmet svojej meditácie. S bdelosťou vydychuje; s bdelosťou vdychuje. Keď dlho vydychuje, vie: ‚Dlho vydychujem.‘ Keď dlho vdychuje, vie: ‚Dlho vdychujem.‘ Keď krátko vydychuje, vie: ‚Krátko vydychujem.‘ Keď krátko vdychuje, vie: ‚Krátko vdychujem.‘ Cvičí sa: ‚Budem vydychovať a vnímať celé telo.‘ Cvičí sa: ‚Budem vdychovať a vnímať celé telo.‘ Cvičí sa: „Budem vydychovať a upokojovať telesnú formáciu.“ Cvičí sa: „Budem vdychovať a upokojovať telesnú formáciu.“ Vníma blaženosť… a tak ďalej… vníma potešenie… vníma mentálnu formáciu… upokojuje mentálnu formáciu… vníma myseľ… potešuje myseľ… sústreďuje myseľ… oslobodzuje myseľ… rozjíma o nestálosti… rozjíma o odpútanosti… rozjíma o zániku… Cvičí sa: „Pri výdychu budem rozjímať o vzdaní sa.“ Cvičí sa: „Pri nádychu budem rozjímať o vzdaní sa.““ ID870 „164. Tu znamená: v tomto pohľade, v tejto preferencii, v tejto náklonnosti, v tomto prijatí, v tomto Dhamme, v tejto disciplíne, v tomto Dhamme a disciplíne, v tomto učení, v tomto svätom živote, v tomto Učiteľovom učení. Preto sa hovorí ‚tu‘. Mních znamená buď cnostného svetského človeka, praktikujúceho, alebo arahanta, ktorého dosiahnutie je neotrasiteľné. Pustina znamená, že keď človek vyjde za bránový stĺp, všetko za ním je pustina. Pod stromom znamená kdekoľvek je pre mnícha pripravené miesto na sedenie – či už je to lôžko, lavička, vankúš, rohož, kus kože, pokrývka z trávy, z listov alebo zo slamy; tam mních chodí, stojí, sedí alebo leží. „Odľahlé“ znamená, že tam nikto nie je, či už laici alebo askéti. „Obydlie“ znamená kláštor, dom s polovalbovou strechou, palácovú budovu, sídlo alebo jaskyňu. „Posadí sa so skríženými nohami“ znamená, že sedí so skríženými nohami. „Vystrí telo“ znamená, že jeho telo je vzpriamené a pevne usadené. Pokiaľ ide o „usadenie všímavosti v popredí“: „pari“ (okolo) má význam obklopovania; „mukha“ (tvár) má význam oslobodenia; „sati“ (všímavosť) má význam usadenia. Preto sa hovorí: „usadenie všímavosti v popredí.““ ID871 „165. V slovách ‚S bdelosťou vdychuje, s bdelosťou vydychuje‘ v tridsiatich dvoch aspektoch je to ten, kto koná s bdelosťou. Keď človek spozná sústredenosť a nerozptýlenosť mysle prostredníctvom dlhého nádychu, bdelosť je ustanovená. S touto bdelosťou, s týmto poznaním je to ten, kto koná s bdelosťou. Keď človek spozná sústredenosť a nerozptýlenosť mysle prostredníctvom dlhého výdychu, všímavosť je ustanovená. S touto všímavosťou, s týmto poznaním je ten, kto koná s všímavosťou. Keď človek spozná sústredenosť a nerozptýlenosť mysle prostredníctvom krátkeho nádychu, všímavosť je ustanovená. S touto všímavosťou, s týmto poznaním je ten, kto koná s všímavosťou. Keď človek spozná sústredenosť a nerozptýlenosť mysle prostredníctvom krátkeho výdychu, ustáli sa všímavosť. S touto všímavosťou, s týmto poznaním je ten, kto koná s všímavosťou… (skrátené)… Keď človek, zamýšľajúc sa nad odpútaním prostredníctvom nádychu a zamýšľajúc sa nad odpútaním prostredníctvom výdychu, spozná sústredenosť a nerozptýlenosť mysle, ustanovená je všímavosť. S touto všímavosťou, s týmto poznaním je ten, kto koná s všímavosťou.“ ID872 „Výklad prvej tetrády“ ID873 „166. Ako človek pri dlhom výdychu pochopí: ‚Dýcham dlho‘; a pri dlhom nádychu pochopí: ‚Dýcham dlho‘? Človek vydychuje dlhý výdych, vnímajúc jeho trvanie; človek vdychuje dlhý nádych, vnímajúc jeho trvanie; človek vydychuje aj vdychuje dlhý výdych a nádych, vnímajúc ich trvanie. Keď človek vydychuje a vdychuje dlhý výdych a nádych, vnímajúc ich trvanie, vzniká túžba. Sila túžby vedie k tomu, že človek vydychuje jemnejší dlhý výdych, merajúc ho podľa trvania; sila túžby vedie k tomu, že človek vdychuje jemnejší dlhý nádych, merajúc ho podľa trvania; sila túžby vedie k tomu, že človek vydychuje aj vdychuje jemnejší dlhý výdych a nádych, merajúc ich podľa trvania. Sila túžby spôsobuje, že keď človek vydychuje a vdychuje jemnejší a dlhší výdych a nádych, pričom ich meria podľa dĺžky trvania, vzniká v ňom radosť. Sila radosti vedie k tomu, že človek vydychuje jemnejší a dlhší výdych, pričom ho meria podľa trvania; sila radosti vedie k tomu, že človek vdychuje jemnejší a dlhší nádych, pričom ho meria podľa trvania; sila radosti vedie k tomu, že človek vydychuje aj vdychuje jemnejší a dlhší výdych a nádych, pričom ich meria podľa trvania. Sila radosti spôsobuje, že keď človek vydychuje a vdychuje jemnejší a dlhší výdych a nádych, pričom ich sleduje podľa trvania, myseľ sa odvráti od dlhého výdychu a nádychu a nastane vyrovnanosť. Týmito deviatimi spôsobmi je dlhý výdych a nádych telom. Upevňovanie je všímavosť. Kontemplácia je poznanie. Telo je ustanovenie, nie všímavosť; všímavosť je zároveň ustanovením aj všímavosťou. S touto všímavosťou a týmto poznaním človek kontempluje toto telo. Preto sa to nazýva „rozvoj ustanovenia všímavosti ako kontemplácie tela v tele.““ ID874 „167. Ako človek kontempluje toto telo? Kontempluje ho ako nestále, nie ako trvalé. Kontempluje ho ako utrpenie, nie ako potešenie. Kontempluje ho ako ne-ja, nie ako ja. Stáva sa rozčarovaným, nie nadšeným. Stáva sa bezvášnivým, nie vášnivým. Spôsobuje zánik, nie vznik. Vzdáva sa, nie sa chytá. Kontemplujúc ho ako nestále, človek opúšťa vnímanie trvalosti. Kontemplujúc ho ako utrpenie, človek opúšťa vnímanie potešenia. Kontemplujúc ho ako ne-ja, človek opúšťa vnímanie ja. Keď je človek rozčarovaný, opúšťa nadšenie. Keď je človek bez vášne, opúšťa vášeň. Spôsobujúc zánik, opúšťa vznik. Vzdávajúc sa, opúšťa uchopovanie. Takto človek kontempluje toto telo.“ ID875 „Pokiaľ ide o ‚bhāvanā‘, existujú štyri druhy rozvoja: rozvoj v zmysle neprekračovania vzniknutých javov; rozvoj v zmysle jednotnej funkcie zmyslových schopností; rozvoj v zmysle vynakladania energie, ktorá vedie k tomuto stavu; a rozvoj v zmysle kultivácie. Pre toho, kto pozná zjednotenie mysle a jej nezamorenosť prostredníctvom dlhých nádychov a výdychov, pocity vznikajú tak, ako sú známe, sú prítomné tak, ako sú známe, a zanikajú tak, ako sú známe. Vnímania vznikajú tak, ako sú známe, sú prítomné tak, ako sú známe, a zanikajú tak, ako sú známe. Myšlienky vznikajú tak, ako sú známe, sú prítomné tak, ako sú známe, a zanikajú tak, ako sú známe.“ ID876 „Ako vznikajú pocity tak, ako sú známe, sú prítomné tak, ako sú známe, a zanikajú tak, ako sú známe? Ako sa stáva známym vznik pocitu? ‚Zo vzniku nevedomosti vyplýva vznik pocitu‘ – takto sa vznik pocitu stáva známym v zmysle vzniku jeho podmienky. ‚Z vzniku túžby vzniká pocit‘… ‚Z vzniku karmy vzniká pocit‘… ‚Z vzniku kontaktu vzniká pocit‘ – takto sa vznik pocitu stáva známym v zmysle vzniku jeho podmienky. Pre toho, kto vidí charakteristiku vzniku, sa stáva známym aj vznik pocitu. Takto sa vznik pocitu stáva známym.“ ID877 „Ako je spoznávané prejavovanie sa pocitu? Tomu, kto ho vníma ako nestály, je známe jeho prejavovanie sa ako pominuteľnosť. Tomu, kto ho vníma ako utrpenie, je známe jeho prejavovanie sa ako strach. Tomu, kto ho vníma ako ne-ja, je známe jeho prejavovanie sa ako prázdnota. Takto je spoznávané prejavovanie sa pocitu.“ ID878 „Ako je známe ustanie pocitu? ‚S ustaním nevedomosti nastáva ustanie pocitu‘ – takto je ustanie pocitu známe v zmysle ustania jeho podmienky. ‚S ustaním túžby nastáva ustanie pocitu‘… a tak ďalej… ‚S ustaním karmy nastáva ustanie pocitu‘… a tak ďalej… ‚So zánikom kontaktu nastáva zánik pocitu‘ – takto je známy zánik pocitu v zmysle zániku jeho podmienky. Zánik pocitu je známy aj tomu, kto vidí charakteristiku zmeny. Takto je známy zánik pocitu. Týmto spôsobom sú pocity známe, keď vznikajú, známe, keď sa prejavujú, a známe, keď zanikajú.“ ID879 „Ako sú vnímania poznávané, keď vznikajú, keď sa prejavujú a keď zanikajú? Ako je poznávaný vznik vnímania? ‚So vznikom nevedomosti nastáva vznik vnímania‘ – takto je vznik vnímania poznávaný v zmysle vzniku jeho podmienky. ‚S vznikom túžby vzniká vnímanie‘… a tak ďalej… ‚S vznikom karmy vzniká vnímanie‘… a tak ďalej… ‚S vznikom kontaktu vzniká vnímanie‘ – takto je vznik vnímania poznaný v zmysle vzniku jeho podmienky. Vznik vnímania je známy aj tomu, kto vidí charakteristiku vzniku. Takto je vznik vnímania poznaný.“ ID880 „Ako je poznané prejavovanie vnímania? Tomu, kto k nemu pristupuje ako k nestálemu, je známe jeho prejavovanie ako zanikanie. Tomu, kto k nemu pristupuje ako k utrpeniu, je známe jeho prejavovanie ako strach. Tomu, kto k nemu pristupuje ako k ne-ja, je známe jeho prejavovanie ako prázdnota. Tak je poznané prejavovanie vnímania.“ ID881 „Ako je známe zánik vnímania? ‚So zánikom nevedomosti nastáva zánik vnímania‘ – takto je známe zánik vnímania v zmysle zániku príčiny. ‚So zánikom túžby nastáva zánik vnímania‘… ‚so zánikom karmy nastáva zánik vnímania‘… ‚so zánikom kontaktu nastáva zánik vnímania‘ – takto je známy zánik vnímania v zmysle zániku príčiny. Aj pre toho, kto vidí charakteristiku zmeny, je známy zánik vnímania. Týmto spôsobom je známe zánik vnímania. Takto vnímania, keď sú poznané, vznikajú; keď sú poznané, sú prítomné; a keď sú poznané, zanikajú.“ ID882 „Ako je známe, že myšlienky vznikajú, že sú prítomné a že zanikajú? Ako je známe vzniknutie myšlienok? ‚So vznikom nevedomosti nastáva vznik myšlienok‘ – takto je v zmysle vzniku príčiny známe vzniknutie myšlienok. ‚S vznikom túžby vznikajú myšlienky‘… ‚s vznikom karmy vznikajú myšlienky‘… ‚s vznikom vnímania vznikajú myšlienky‘ – takto je známe vzniknutie myšlienok v zmysle vzniku príčiny. Aj pre toho, kto vidí charakteristiku vzniku, je známe vzniknutie myšlienok. Takýmto spôsobom je známe vzniknutie myšlienok.“ ID883 „Ako je známa prítomnosť myšlienok? Pre toho, kto sa zameriava na nestálosť, je ich prítomnosť známa ako rozpad. Pre toho, kto sa zameriava na utrpenie, je ich prítomnosť známa ako strach. Pre toho, kto sa zameriava na ne-ja, je ich prítomnosť známa ako prázdnota. Takýmto spôsobom je známa prítomnosť myšlienok.“ ID884 „Ako sa pozná zánik myšlienok? ‚So zánikom nevedomosti nastáva zánik myšlienok‘ – takto sa v zmysle zániku príčiny pozná zánik myšlienok. ‚So zánikom túžby nastáva zánik myšlienok‘… (atď.) … ‚So zánikom karmy nastáva zánik myšlienok‘… (atď.) … ‚So zánikom vnímania nastáva zánik myšlienok‘ – takto sa v zmysle zániku príčiny spoznáva zánik myšlienok. Pre toho, kto vidí charakteristiku zmeny, je spoznaný aj zánik myšlienok. Takýmto spôsobom sa spoznáva zánik myšlienok. Keď sú takto spoznané, myšlienky vznikajú; keď sú spoznané, objavujú sa; keď sú spoznané, zanikajú.“ ID885 „168. Poznaním sústredenosti a neporušenosti mysle prostredníctvom dlhých nádychov a výdychov človek zjednocuje zmyslové orgány, spoznáva objekt a preniká do pokoja… (atď.) … zjednocuje cestu, zjednocuje dhammy, spoznáva objekt a preniká do pokoja.“ ID886 „Pokiaľ ide o ‚zjednotenie schopností‘, ako človek zjednocuje schopnosti? V zmysle odhodlania zjednocuje schopnosť viery. V zmysle úsilia zjednocuje schopnosť energie. V zmysle upevňovania zjednocuje schopnosť všímavosti. V zmysle nerozptýlenosti zjednocuje schopnosť sústredenia. V zmysle videnia zjednocuje schopnosť múdrosti. Táto osoba zjednocuje tieto schopnosti v tomto predmete. Preto sa hovorí: ‚zjednocuje schopnosti.‘“ ID887 „Pokiaľ ide o ‚a pozná predmet‘: Čokoľvek je predmetom tej osoby, to je jej pastvina. Čokoľvek je pastvinou tej osoby, to je jej predmet. ‚Pozná‘ sa vzťahuje na osobu. Poznanie je múdrosť.“ ID888 „Pokiaľ ide o ‚samaṃ‘: prítomnosť predmetu je ‚sama‘; nezatienenosť mysle je ‚sama‘; sústredenosť mysle je ‚sama‘; čistota mysle je ‚sama‘. Pokiaľ ide o ‚attha‘: je to význam bezúhonnosti, význam bytia bez znečistení, význam čistoty a najvyšší význam. Pokiaľ ide o `paṭivijjhati`: človek preniká do podstaty prítomnosti predmetu; človek preniká do podstaty nezatienenia mysle; človek preniká do podstaty sústredenia mysle; človek preniká do podstaty čistoty mysle. Preto sa hovorí: ‚A človek preniká do významu `sama`.‘“ ID889 „Pokiaľ ide o ‚harmonizuje sily‘: ako človek harmonizuje sily? Tým, že je neochvejný tvárou v tvár nedôvere, harmonizuje silu viery. Tým, že je neochvejný tvárou v tvár lenivosti, harmonizuje silu energie. Tým, že je neochvejný tvárou v tvár nepozornosti, harmonizuje silu všímavosti. Tým, že je neochvejný tvárou v tvár nepokoju, zosúlaďuje silu sústredenia. Tým, že je neochvejný tvárou v tvár nevedomosti, zosúlaďuje silu múdrosti. Táto osoba zosúlaďuje tieto sily v tomto predmete. Preto sa hovorí: ‚zosúlaďuje sily.‘ Pokiaľ ide o ‚a pozná útočisko‘… atď. Preto sa hovorí: ‚A preniká do významu slova „sama“.‘“ ID890 „Pokiaľ ide o ‚harmonizuje faktory osvietenia‘: ako človek harmonizuje faktory osvietenia? Prostredníctvom svojej povahy prítomnosti človek harmonizuje faktor osvietenia všímavosti. Prostredníctvom svojej povahy skúmania zosúlaďuje faktor osvietenia, ktorým je skúmanie javov. Prostredníctvom svojej povahy úsilia zosúlaďuje faktor osvietenia, ktorým je energia. Prostredníctvom svojej povahy prenikania zosúlaďuje faktor osvietenia, ktorým je blaženosť. Prostredníctvom svojej povahy upokojenia zosúlaďuje faktor osvietenia, ktorým je pokoj. Prostredníctvom svojej povahy neporušiteľnosti zosúlaďuje faktor osvietenia, ktorým je sústredenie. Prostredníctvom svojej povahy reflexie človek zosúlaďuje faktor osvietenia, ktorým je vyrovnanosť. Táto osoba zosúlaďuje tieto faktory osvietenia v tomto predmete. Preto sa hovorí: ‚človek zosúlaďuje faktory osvietenia.‘ Pokiaľ ide o ‚a človek pozná útočisko‘… atď. Preto sa hovorí: ‚A človek preniká do významu slova „sama“.‘“ ID891 „Pokiaľ ide o ‚Človek zosúlaďuje cestu‘, ako človek zosúlaďuje cestu? Človek zosúlaďuje správny názor prostredníctvom významu videnia. Človek zosúlaďuje správny úmysel prostredníctvom významu nasmerovania. Človek zosúlaďuje správnu reč prostredníctvom významu zahŕňania. Človek zosúlaďuje správne konanie prostredníctvom významu vznikania. Človek zosúlaďuje správne živobytie prostredníctvom významu očisťovania. Človek zosúlaďuje správne úsilie prostredníctvom významu vynaloženia úsilia. Človek zosúlaďuje správnu všímavosť prostredníctvom významu prítomnosti. Človek zosúlaďuje správnu koncentráciu prostredníctvom významu nepozornosť. Táto osoba zosúlaďuje túto cestu v tomto predmete. Preto sa hovorí: ‚Človek zosúlaďuje cestu.‘ A človek pochopí pastviny… a tak ďalej… Preto sa hovorí: ‚A človek prenikne do zdatnosti.‘“ ID892 „Ako človek zosúlaďuje dhammy? Človek zosúlaďuje schopnosti prostredníctvom zvrchovanosti. Človek zosúlaďuje sily prostredníctvom neochvejnosti. Človek zosúlaďuje faktory osvietenia prostredníctvom vyvedenia. Človek zosúlaďuje cestu prostredníctvom príčiny. Človek zosúlaďuje základy všímavosti prostredníctvom ustanovenia. Človek zosúlaďuje správne úsilie prostredníctvom usilovania sa. Človek zosúlaďuje základy psychickej sily prostredníctvom dosiahnutia. Človek zosúlaďuje pravdu prostredníctvom skutočnosti. Človek zosúlaďuje pokoj prostredníctvom nepozornosť. Človek zosúlaďuje vhľad prostredníctvom kontemplácie. Človek zosúlaďuje pokoj a vhľad prostredníctvom jedinej funkcie. Človek zosúlaďuje tento pár prostredníctvom neprekračovania. Človek zosúlaďuje očistenie cnosti prostredníctvom zdržanlivosti. Človek zosúlaďuje očistenie mysle prostredníctvom nepozornosť. Človek zosúlaďuje očistenie pohľadu prostredníctvom videnia. Človek zosúlaďuje oslobodenie prostredníctvom slobody. Človek zosúlaďuje poznanie prostredníctvom preniknutia. Človek zosúlaďuje uvoľnenie prostredníctvom opustenia. Človek zosúlaďuje poznanie zániku prostredníctvom odrezania. Človek zosúlaďuje poznanie nevznikania prostredníctvom upokojenia. Človek zosúlaďuje túžbu prostredníctvom koreňa. Človek zosúlaďuje pozornosť prostredníctvom pôvodu. Človek zosúlaďuje kontakt prostredníctvom spojenia. Človek zosúlaďuje pocit prostredníctvom zbiehania. Človek zosúlaďuje sústredenie prostredníctvom prvenstva. Človek zosúlaďuje všímavosť prostredníctvom zvrchovanosti. Človek zosúlaďuje múdrosť prostredníctvom dokonalosti. Človek zosúlaďuje oslobodenie prostredníctvom podstaty. Človek zosúlaďuje nesmrteľné Nibbāna prostredníctvom vyvrcholenia. Táto osoba zosúlaďuje tieto dhammy v tomto predmete. Preto sa hovorí: ‚Človek zosúlaďuje dhammy.‘“ ID893 „A človek chápe pastviny: čokoľvek je jeho objektom, to je jeho pastvina. Čokoľvek je jeho pastvinou, to je jeho objektom. V slove ‚chápe‘ (pajānāti) ide o osobu, ktorá chápe. Akt chápania je múdrosť. V slove ‚pokoj‘ (samaṃ): zjavenie sa predmetu je pokojné, nerozptýlenosť mysle je pokojná, sústredenosť mysle je pokojná, čistota mysle je pokojná. V slove ‚význam‘ (attho): je to bezúhonný význam, nepoškvrnený význam, význam čistoty, najvyšší význam. V „preniká“ (paṭivijjhati): človek preniká do významu zjavenia sa objektu, preniká do významu nezamorenosti mysle, preniká do významu rozhodnutia mysle, preniká do významu čistoty mysle. Preto sa hovorí: „A človek preniká do významu pokoja.““ ID894 „169. Ako človek pri krátkom výdychu pochopí: ‚Vydychujem krátko‘; a pri krátkom nádychu pochopí: ‚Nadychujem sa krátko‘? Človek vydychuje krátky výdych na krátku dobu; nadychuje sa krátky nádych na krátku dobu; človek vydychuje aj nadychuje krátke výdychy a nádychy na krátku dobu. U toho, kto vydychuje a vdychuje krátke výdychy a nádychy po krátky čas, vzniká túžba. V dôsledku túžby potom človek vydychuje jemnejší krátky výdych po krátky čas. V dôsledku túžby potom človek vdychuje jemnejší krátky nádych po krátky čas. V dôsledku túžby človek potom vydychuje aj vdychuje jemnejšie krátke výdychy a nádychy po krátky čas. U toho, kto v dôsledku túžby vydychuje a vdychuje jemnejšie krátke výdychy a nádychy po krátky čas, vzniká radosť. Prostredníctvom radosti človek potom na krátku dobu vydychuje jemnejší krátky výdych; prostredníctvom radosti človek potom na krátku dobu vdychuje jemnejší krátky nádych; prostredníctvom radosti človek potom na krátku dobu zároveň vydychuje aj vdychuje jemnejšie krátke výdychy a nádychy. Pre toho, kto prostredníctvom radosti vydychuje a vdychuje jemnejšie krátke výdychy a nádychy po krátky čas, sa myseľ odvráti od krátkych výdychov a nádychov a ustáli sa vyrovnanosť. V týchto deviatich spôsoboch sú krátke výdychy a nádychy telom; ustálenie je všímavosť; kontemplácia je poznanie. Telo je ustanovenie, nie všímavosť; všímavosť je zároveň ustanovenie aj všímavosť. S touto všímavosťou a týmto poznaním človek kontempluje toto telo. Preto sa hovorí: ‚Rozvoj ustanovenia všímavosti ako kontemplácia tela v tele.‘“ ID895 „Pokiaľ ide o ‚človek opakovane kontempluje‘: ako človek opakovane kontempluje toto telo?… Takto človek opakovane kontempluje toto telo. Pokiaľ ide o ‚rozvoj‘: existujú štyri druhy rozvoja… Rozvíjanie v zmysle kultivácie. U toho, kto pozná sústredenosť a nerozptýlenosť mysle prostredníctvom krátkych nádychov a výdychov, vznikajú známe pocity… Ten, kto pozná sústredenosť a nerozptýlenosť mysle prostredníctvom krátkych nádychov a výdychov, zosúlaďuje zmysly… Preto sa hovorí: ‚A človek dosiahne majstrovstvo.‘“ ID896 „170. Ako sa človek takto cvičí: ‚Vnímajúc celé telo, nadýchnem sa‘ a ‚Vnímajúc celé telo, vydýchnem‘? Pokiaľ ide o ‚telo‘: existujú dve telá – mentálne telo a fyzické telo. Čo je mentálne telo? Pocity, vnímanie, vôľa, kontakt, pozornosť; mentalita a mentálne telo; a to, čo sa nazýva mentálne formácie – to je mentálne telo. Čo je fyzické telo? Štyri veľké živly a hmota odvodená zo štyroch veľkých živlov, nádych a výdych, znak s nimi spojený a to, čo sa nazýva telesné formácie – to je fyzické telo.“ ID897 „Ako sa tieto telá plne pochopia? U toho, kto pozná sústredenosť a nerozptýlenosť mysle prostredníctvom dlhého nádychu, sa ustáli všímavosť. Touto všímavosťou a týmto poznaním sa tieto telá plne pochopia. U toho, kto pozná sústredenosť a nerozptýlenosť mysle prostredníctvom dlhého výdychu, sa ustáli všímavosť. Touto všímavosťou a týmto poznaním sa tieto telá plne pochopia. Ten, kto pozná sústredenosť a nerozptýlenosť mysle prostredníctvom krátkeho nádychu, dosiahne všímavosť. Prostredníctvom tejto všímavosti a tohto poznania sú tieto telá plne pochopené. Ten, kto pozná sústredenosť a nerozptýlenosť mysle prostredníctvom krátkeho výdychu, dosiahne všímavosť. Prostredníctvom tejto všímavosti a tohto poznania sú tieto telá plne pochopené.“ ID898 „Tomu, kto je pozorný, sa tieto telá zjavujú; tomu, kto pozná, sa tieto telá zjavujú; tomu, kto vidí, sa tieto telá zjavujú; tomu, kto uvažuje, sa tieto telá zjavujú; tomu, kto zameriava myseľ, sa tieto telá zjavujú; tomu, kto sa rozhoduje s vierou, sa tieto telá zjavujú; tomu, kto vynakladá úsilie, sa tieto telá zjavujú; tomu, kto upevňuje všímavosť, sa tieto telá zjavujú; tomu, kto sústreďuje myseľ, sú tieto telá zjavné; tomu, kto pozná múdrosťou, sú tieto telá zjavné; tomu, kto priamo pozná to, čo má byť priamo poznané, sú tieto telá zjavné; tomu, kto plne chápe to, čo má byť plne pochopené, sú tieto telá zjavné; tomu, kto opúšťa to, čo má byť opustené, sú tieto telá zjavné; tomu, kto rozvíja to, čo má byť rozvinuté, sú tieto telá zjavné; tomu, kto realizuje to, čo má byť realizované, sú tieto telá zjavné. Teda tieto telá sú zjavné. Vnímanie celého tela: nádychy a výdychy sú telom; zakotvenie je všímavosť; kontemplácia je poznanie. Telo je zakotvením, nie všímavosťou. Všímavosť je zároveň zakotvením aj všímavosťou. S touto všímavosťou a s týmto poznaním človek kontempluje toto telo. Preto sa hovorí: ‚rozvíjanie zakotvenia všímavosti prostredníctvom kontemplácie tela v tele‘.“ ID899 „Pokiaľ ide o ‚rozjíma‘: ako človek rozjíma nad týmto telom? … Takto človek rozjíma nad týmto telom. Pokiaľ ide o ‚rozvíjanie‘: existujú štyri druhy rozvíjania … rozvíjanie v zmysle opakovaného cvičenia.“ ID900 „Pri vnímaní celého tela, pri nádychoch a výdychoch, čistota cnosti je v zmysle zdržanlivosti, čistota mysle je v zmysle nerozptýlenosti a čistota pohľadu je v zmysle videnia. V tom je podstatou zdržanlivosti cvičenie vo vyššej cnosti. V tom je podstatou nerozptýlenosti cvičenie vo vyššej mysli. V tom je podstatou videnia cvičenie vo vyššej múdrosti. Premýšľajúc o týchto troch cvičeniach, človek cvičí; poznajúc, človek cvičí; vidiac, človek cvičí; prehodnocujúc, človek cvičí; zameriavajúc myseľ, človek cvičí; zameriavajúc s vierou, človek cvičí; vynakladajúc energiu, človek cvičí; upevňujúc všímavosť, človek cvičí; sústreďujúc myseľ, človek cvičí; chápajúc múdrosťou, človek cvičí; priamo poznajúc to, čo by malo byť priamo poznané, človek cvičí; plne chápajúc to, čo by malo byť plne pochopené, človek cvičí; opúšťajúc to, čo by malo byť opustené, človek cvičí; rozvíjajúc to, čo by malo byť rozvinuté, človek cvičí; uvedomujúc si to, čo by malo byť uvedomené, človek cvičí.“ ID901 „Pre toho, kto vníma celé telo a prostredníctvom nádychov a výdychov pozná sústredenosť a nerozptýlenosť mysle, vznikajú známe pocity… Ten, kto vníma celé telo a prostredníctvom nádychov a výdychov pozná sústredenosť a nerozptýlenosť mysle, zosúlaďuje svoje zmysly… Preto sa hovorí: ‚A on preniká do pokoja.‘“ ID902 „171. Ako sa človek cvičí takto: ‚Vyfúknem a upokojím telesné formácie‘? Ako sa človek cvičí takto: ‚Nadýchnem sa a upokojím telesné formácie‘? Čo sú telesné formácie? Dlhé výdychy sú telesné. Tieto javy, ktoré sú spojené s telom, sú telesné formácie. Človek sa cvičí tak, že tieto telesné formácie upokojuje, zastavuje a utišuje. Dlhé nádychy sú telesné. Tieto javy, ktoré sú spojené s telom, sú telesné formácie. Človek sa cvičí tým, že upokojuje, zastavuje a utišuje tieto telesné formácie. Krátke výdychy, krátke nádychy, výdychy pri vnímaní celého tela a nádychy pri vnímaní celého tela sú telesné. Tieto javy, ktoré sú spojené s telom, sú telesné formácie. Človek sa cvičí tým, že upokojuje, zastavuje a utišuje tieto telesné formácie.“ ID903 „S tými telesnými formáciami, pri ktorých dochádza k predkloneniu tela, nakloneniu do strany, sťahovaniu, zakloneniu, jemnému pohybu, pulzovaniu, pohybu a chvení – človek sa cvičí takto: ‚Vyfúknem a upokojím telesnú formáciu‘; človek sa cvičí takto: ‚Nadýchnem sa a upokojím telesnú formáciu‘. Pri tých telesných formáciách, pri ktorých telo nie je ohnuté dopredu, nie je ohnuté do strany, nie je stiahnuté, nie je ohnuté dozadu, nedochádza k miernemu pohybu, pulzovaniu, pohybu ani chveniu – človek sa cvičí takto: ‚Vyfúknem a upokojím pokojnú, jemnú telesnú formáciu‘; človek sa cvičí takto: ‚Nadýchnem sa a upokojím telesnú formáciu‘.“ ID904 „Takto sa skutočne človek cvičí: ‚Vyfúknem a upokojím telesnú formáciu‘; človek sa takto cvičí: ‚Nadýchnem sa a upokojím telesnú formáciu‘. Keďže je to tak, nedochádza k rozvoju vnímania dychu, k rozvoju výdychov a nádychov, k rozvoju všímavosti k dýchaniu ani k rozvoju sústredenia prostredníctvom všímavosti k dýchaniu; ani múdri nevstupujú do tohto dosiahnutia ani z neho nevystupujú.“ ID905 „Takto sa skutočne cvičí: ‚Vyfúknem a upokojím telesnú formáciu‘; cvičí sa takto: ‚Nadýchnem sa a upokojím telesnú formáciu.‘ Týmto spôsobom dochádza k rozvoju vnímania dychu, k rozvoju výdychov a nádychov, k rozvoju všímavosti k dýchaniu a k rozvoju sústredenia prostredníctvom všímavosti k dýchaniu; a múdri vstupujú do tohto dosiahnutia a vystupujú z neho. Ako to? Rovnako ako keď sa udrie do bronzovej misy, najprv zaznejú hrubé zvuky. Keď hrubé zvuky ustanú, vďaka tomu, že ich znak je dobre uchopený, dobre sledovaný a dobre udržovaný, potom sa objavujú jemné zvuky. Keď jemné zvuky ustanú, vďaka tomu, že ich znak je dobre uchopený, dobre sledovaný a dobre udržovaný, potom myseľ pokračuje aj so znakovým objektom jemných zvukov. Podobne sa najprv objavujú hrubé výdychy a nádychy; keď hrubé výdychy a nádychy ustanú, pretože ich znak je dobre uchopený, dobre sledovaný a dobre udržovaný, potom sa objavujú jemné výdychy a nádychy. Keď jemné výdychy a nádychy ustanú, pretože ich znak je dobre pochopený, dobre sledovaný a dobre udržovaný, potom sa myseľ, majúc za predmet znak jemných výdychov a nádychov, nenechá rozptýliť.“ ID906 „Keďže je to tak, dochádza k rozvoju prostredníctvom vnímania dychu, dochádza k rozvoju nádychov a výdychov, dochádza k rozvoju všímavosti k dýchaniu a dochádza k rozvoju sústredenia všímavosti k dýchaniu. Múdri vstupujú do tohto dosiahnutia aj z neho vystupujú. Ukludnenie telesnej formácie: nádychy a výdychy sú telom; ustálenie je všímavosť; kontemplácia je poznanie. Telo je ustanovenie, nie všímavosť; všímavosť je zároveň ustanovenie aj všímavosť. S touto všímavosťou, s týmto poznaním človek kontempluje toto telo. Preto sa hovorí: ‚rozvoj ustanovenia všímavosti prostredníctvom kontemplácie tela v tele.‘“ ID907 „Pokiaľ ide o ‚rozjíma‘: ako človek rozjíma o tom tele? … Takto človek rozjíma o tom tele. Pokiaľ ide o ‚rozvíjanie‘: existujú štyri druhy rozvíjania. … Rozvíjanie je v zmysle kultivácie. Ukludňovanie telesnej formácie: čistota cnosti je v zmysle zdržanlivosti pri nádychoch a výdychoch; čistota mysle je v zmysle ne rozptýlenia; čistota pohľadu je v zmysle videnia. Čokoľvek je v zmysle zdržanlivosti, to je cvičenie vo vyššej cnosti; čokoľvek je v zmysle nerozptýlenosti, to je cvičenie vo vyššej mysli; čokoľvek je v zmysle videnia, to je cvičenie vo vyššej múdrosti. Premýšľajúc o týchto troch cvičeniach, človek cvičí. … Keď si uvedomuje to, čo má byť uvedomené, človek sa cvičí. Tomu, kto pozná sústredenosť a nerozptýlenosť mysle prostredníctvom upokojovania telesnej formácie vdychmi a výdychmi, vznikajú známe pocity. … Keď pozná sústredenosť a nerozptýlenosť mysle prostredníctvom upokojovania telesnej formácie vdychmi a výdychmi, človek vyvažuje zmysly. … Preto sa hovorí: ‚a človek preniká k tomu, čo je účinné.‘“ ID908 „Pri kontemplácii tela v tele existuje osem poznatkov kontemplácie, osem spomienok na ustanovenie a štyri témy Suttanta.“ ID909 „Časť recitácie je ukončená.“ ID910 „Výklad druhej tetrády.“ ID911 „172. Ako sa človek cvičí v tom, že ‚zažívajúc blaženosť, vydýchnem‘, a cvičí sa v tom, že ‚zažívajúc blaženosť, nadýchnem sa‘? Čo je blaženosť? U toho, kto pozná sústredenosť a neporušenosť mysle prostredníctvom dlhého výdychu, vzniká blaženosť a radosť. V mysli sa prejavuje blaženosť, radosť, veselie, potešenie, povznesenosť, veselosť, radosť, nadšenie a spokojnosť. U toho, kto pozná sústredenosť a neporušenosť mysle prostredníctvom dlhého nádychu, vzniká blaženosť a radosť… (a podobne) prostredníctvom krátkeho výdychu, krátkeho nádychu, vnímania celého tela pri výdychu, vnímania celého tela pri nádychu, upokojovania telesnej formácie pri výdychu a upokojovania telesnej formácie pri nádychu, u toho, kto pozná sústredenosť a neporušenosť mysle, vzniká blaženosť a radosť. Akékoľvek nadšenie, radosť, oslavovanie, potešenie, veselie, smiech, radosť, povznesenie a spokojnosť mysle existujú – to je nadšenie.“ ID912 „Ako sa toto nadšenie plne rozpoznáva? Keď človek pozná sústredenosť a nerozptýlenosť mysle prostredníctvom dlhého výdychu, ustáli sa všímavosť. Touto všímavosťou a týmto poznaním sa táto blaženosť plne rozpozná. Keď človek vníma sústredenosť a neporušenosť mysle prostredníctvom dlhého nádychu, ustáli sa všímavosť. Touto všímavosťou a týmto poznaním sa táto blaženosť plne rozpozná. Podobne, keď človek spozná sústredenosť a neporušenosť mysle prostredníctvom krátkeho výdychu, krátkeho nádychu, pri vnímaní celého tela pri výdychu, pri vnímaní celého tela pri nádychu, pri upokojovaní telesnej formácie pri výdychu a pri upokojovaní telesnej formácie pri nádychu, ustanovená je všímavosť. Touto všímavosťou a týmto poznaním je táto blaženosť plne rozpoznaná. Táto blaženosť je plne rozpoznaná, keď človek upriamuje pozornosť, pozná, vidí, prehodnocuje, upevňuje myseľ, stáva sa odhodlaným prostredníctvom viery, vynakladá energiu, upevňuje všímavosť, sústreďuje myseľ, pozná múdrosťou, priamo pozná to, čo by malo byť priamo poznané, plne chápe to, čo by malo byť plne pochopené, rozvíja to, čo by malo byť rozvinuté, a uvedomuje si to, čo by malo byť uvedomené. Tak je táto blaženosť plne rozpoznaná.“ ID913 „Zažívanie blaženosti prostredníctvom nádychov a výdychov: pocit je ustanovenie; existuje všímavosť; kontemplácia je poznanie. Pocit je ustanovenie, ale nie všímavosť; všímavosť je zároveň ustanovením aj všímavosťou. S touto všímavosťou, s týmto poznaním človek kontempluje tento pocit. Preto sa hovorí: ‚rozvíjanie zakotvenia všímavosti kontempláciou pocitov v pocitoch.‘“ ID914 „Pokiaľ ide o ‚kontempluje‘: ako človek kontempluje ten pocit? Kontempluje ho ako nestály… a tak ďalej… Týmto spôsobom človek kontempluje ten pocit. Pokiaľ ide o ‚rozvíjanie‘: existujú štyri druhy rozvíjania… a tak ďalej… Rozvoj sa rozumie v zmysle opakovaného cvičenia. Prežívanie blaženosti: čistota cnosti sa rozumie v zmysle ovládania nádechov a výdychov… a tak ďalej… Ten, kto zažíva blaženosť a prostredníctvom nádychov a výdychov chápe sústredenosť a neporušenosť mysle… a tak ďalej… týmto pochopením uvádza zmysly do rovnováhy. Preto sa hovorí: ‚a človek preniká do pokoja.‘“ ID915 „173. Ako sa človek cvičí v tom, že ‚keď prežívam potešenie, vydýchnem‘, a cvičí sa v tom, že ‚keď prežívam potešenie, nadýchnem sa‘? Pokiaľ ide o ‚potešenie‘: existujú dva druhy potešenia – telesné potešenie a duševné potešenie. Čo je telesné potešenie? Všetko, čo je telesná príjemnosť, je telesná rozkoš; príjemný, príjemný pocit zrodený z telesného kontaktu; príjemná, príjemná senzácia zrodená z telesného kontaktu – to je telesná rozkoš. Čo je duševná rozkoš? Všetko, čo je duševná príjemnosť, je duševná rozkoš; príjemný, príjemný pocit zrodený z duševného kontaktu; príjemná, príjemná senzácia zrodená z duševného kontaktu – to je duševná rozkoš.“ ID916 „Ako sa tieto rozkoše prenikajú? Pre toho, kto prostredníctvom dlhého výdychu pochopí sústredenosť a neporušenosť mysle, sa ustaví všímavosť. Touto všímavosťou a týmto poznaním sa tieto potešenia prenikajú. Pre toho, kto prostredníctvom dlhého nádychu pochopí sústredenosť a neporušenosť mysle, sa ustaví všímavosť. Touto všímavosťou a týmto poznaním sa tieto potešenia prenikajú… a tak ďalej…. Pre toho, kto si uvedomuje to, čo má byť uvedomené, sú tieto potešenia preniknuté. Takýmto spôsobom sú tieto potešenia preniknuté. Prežívanie potešenia prostredníctvom nádychov a výdychov: [to je] pocit. Upevnenie je všímavosť; kontemplácia je poznanie. Pocit je upevnenie, ale nie všímavosť. Všímavosť je zároveň upevnenie aj všímavosť. S touto všímavosťou, s týmto poznaním človek kontempluje tento pocit. Preto sa hovorí: ‚rozvíjanie ustanovenia všímavosti kontempláciou pocitov v pocitoch.‘“ ID917 „Pokiaľ ide o ‚kontempluje‘, ako človek kontempluje ten pocit? Kontempluje ho ako nestály… Takto človek kontempluje ten pocit. Pokiaľ ide o ‚rozvíjanie‘, existujú štyri druhy rozvíjania… Rozvíjanie je v zmysle opakovaného cvičenia. Pre toho, kto prežíva blaženosť, je čistota cnosti v zmysle zdržanlivosti voči nádychom a výdychom… Pre toho, kto prežíva blaženosť a prostredníctvom nádychov a výdychov chápe sústredenosť a nerozptýlenosť mysle… s týmto pochopením zjednocuje zmyslové orgány. Preto sa hovorí: ‚a človek preniká k tomu, čo je účinné.‘“ ID918 „174. Ako sa človek cvičí v tom, že ‚zažívajúc mentálnu formáciu, vydýchnem‘, a ako sa cvičí v tom, že ‚zažívajúc mentálnu formáciu, nadýchnem sa‘? Čo je mentálna formácia? Prostredníctvom dlhého výdychu sú vnímanie a pocit mentálnymi faktormi – tieto javy, ktoré sú spojené s mysľou, sú mentálnymi formáciami. Prostredníctvom dlhého nádychu sú vnímanie a pocit mentálnymi faktormi – tieto javy, ktoré sú spojené s mysľou, sú mentálne formácie… Pre toho, kto prežíva blaženosť prostredníctvom výdychu… pre toho, kto prežíva blaženosť prostredníctvom nádychu, sú vnímanie a pocit mentálnymi faktormi – tieto javy, ktoré sú spojené s mysľou, sú mentálne formácie. To je mentálna formácia.“ ID919 „Ako sa tieto mentálne formácie rozoznávajú? Prostredníctvom dlhého výdychu sa u toho, kto rozoznáva sústredenosť mysle a jej nerozptýlenosť, ustavuje všímavosť. S touto všímavosťou a týmto poznaním sa tieto mentálne formácie rozoznávajú. Prostredníctvom dlhého nádechu sa u toho, kto rozoznáva sústredenosť mysle a jej nezamorenosť, ustáli všímavosť. S touto všímavosťou a týmto poznaním sa tieto mentálne formácie rozoznávajú… a tak ďalej… U toho, kto si uvedomuje to, čo sa má uvedomiť, sa tieto mentálne formácie rozoznávajú. Takto sa tieto mentálne formácie rozoznávajú. Pre toho, kto prežíva mentálne formácie prostredníctvom výdychov a nádychov: [toto sa nazýva] pocit; ustanovenie je všímavosť; kontemplácia je poznanie. Pocit je ustanovenie, nie všímavosť; všímavosť je ustanovenie aj všímavosť. S touto všímavosťou a týmto poznaním človek kontempluje tento pocit. Preto sa hovorí: „rozvoj ustanovenia všímavosti pri kontemplácii pocitov v pocitoch.““ ID920 „Pokiaľ ide o ‚rozjíma‘, ako človek rozjíma o tom pocite? Rozjíma o ňom ako o nestálom… a tak ďalej… takto rozjíma o tom pocite. Pokiaľ ide o ‚rozvíjanie‘, existujú štyri druhy rozvíjania… a tak ďalej… rozvíjanie v zmysle kultivácie. Pre toho, kto prežíva mentálne formácie, je očistenie cnosti v zmysle zdržanlivosti pri výdychoch a nádychoch… a tak ďalej… Pre toho, kto prežíva mentálne formácie prostredníctvom výdychov a nádychov, pre toho, kto rozoznáva sústredenosť mysle a neporušenosť… a tak ďalej… Rozoznávaním harmonizuje zmysly. Preto sa hovorí: „a preniká do vyrovnanosti.““ ID921 „175. Ako sa človek cvičí takto: ‚Nadýchnem sa a upokojím mentálnu formáciu‘ a ‚Vydýchnem a upokojím mentálnu formáciu‘? Čo je mentálna formácia? Vnímanie a pocit, ktoré sú mentálnymi faktormi spojenými s dlhými nádychmi – tieto javy sú prepojené s mysľou; sú to mentálne formácie. Človek sa cvičí tým, že tieto mentálne formácie upokojuje, zastavuje a utišuje. Vnímanie a pocit, ktoré sú mentálnymi faktormi, spojené s dlhými výdychmi – tieto javy sú prepojené s mysľou; sú to mentálne formácie. Človek sa cvičí tým, že upokojuje, zastavuje a utišuje tieto mentálne formácie. Vnímanie mentálnej formácie prostredníctvom nádychu… vnímanie mentálnej formácie prostredníctvom výdychu, vnímanie a pocit, ktoré sú mentálnymi faktormi – tieto javy sú prepojené s mysľou; sú to mentálne formácie. Človek sa cvičí v upokojovaní, zastavovaní a utišovaní týchto mentálnych formácií. Upokojovanie mentálnej formácie prostredníctvom nádychov a výdychov: pocit je ustanovenie, všímavosť je kontemplácia a toto je poznanie. Pocit je ustanovenie, nie všímavosť; všímavosť je zároveň ustanovenie aj všímavosť. S touto všímavosťou a s týmto poznaním človek kontempluje tento pocit. Preto sa hovorí: „rozvoj ustanovenia všímavosti prostredníctvom kontemplácie pocitov v pocitoch.““ ID922 „Pokiaľ ide o ‚kontempluje‘: Ako človek kontempluje ten pocit?… takto človek kontempluje ten pocit. Pokiaľ ide o ‚rozvoj‘: existujú štyri druhy rozvoja… rozvoj v zmysle kultivácie. Ukludnenie mentálnej formácie: očistenie cnosti v zmysle zdržanlivosti pri nádychoch a výdychoch… Ukludnenie mentálnej formácie: pre toho, kto rozoznáva sústredenosť mysle a neporušenosť prostredníctvom nádychov a výdychov… Rozoznávajúc, človek harmonizuje zmysly. Preto sa hovorí: „a preniká do pokoja.““ ID923 „Na kontempláciu pocitov v pocitoch existuje osem poznatkov kontemplácie, osem spomienok na ustanovenia všímavosti a štyri témy Suttanta.“ ID924 „Výklad tretej tetrády“ ID925 „176. Ako sa človek cvičí takto: ‚Vnímajúc myseľ, nadýchnem sa‘? Ako sa človek cvičí takto: ‚Vnímajúc myseľ, vydýchnem‘? Čo je tá myseľ? Vedomie prostredníctvom dlhého nádychu je myseľ. To, čo je myseľ, mentácia, intelekt, srdce, to čisté, myseľ, základ mysle, schopnosť mysle, vedomie, súhrn vedomia a zodpovedajúci prvok mysle a vedomia. Prostredníctvom dlhého výdychu… upokojovaním mentálnych formácií prostredníctvom nádychu… upokojovaním mentálnych formácií prostredníctvom výdychu je vedomie mysľou. To, čo je myseľ, mentácia, intelekt, srdce, to čisté, myseľ, základ mysle, schopnosť mysle, vedomie, agregát vedomia a príslušný prvok mysle-vedomia – to je myseľ.“ ID926 „Ako sa táto myseľ rozpoznáva? U toho, kto prostredníctvom dlhého nádychu rozpoznáva sústredenosť mysle a jej neporušenosť, sa ustavuje všímavosť. Prostredníctvom tejto všímavosti a tohto poznania sa táto myseľ rozpoznáva. U toho, kto prostredníctvom dlhého výdychu rozpoznáva sústredenosť mysle a jej neporušenosť, sa ustavuje všímavosť. Prostredníctvom tejto všímavosti a tohto poznania sa táto myseľ rozpoznáva… Pre toho, kto si uvedomuje to, čo má byť uvedomené, sa táto myseľ rozpoznáva. Takto sa táto myseľ rozpoznáva. Vnímanie mysle prostredníctvom nádychov a výdychov: vedomie – myseľ – je základom; všímavosť je kontempláciou; poznanie. Myseľ je základom, nie všímavosť; všímavosť je zároveň základom aj všímavosťou. Prostredníctvom tejto všímavosti a tohto poznania človek kontempluje túto myseľ. Preto sa hovorí: ‚rozvoj upevnenia všímavosti, čo je kontemplácia mysle v mysli‘.“ ID927 „Ako človek kontempluje túto myseľ?… takto človek kontempluje túto myseľ. Pokiaľ ide o ‚rozvoj‘, existujú štyri druhy rozvoja… rozvoj v zmysle kultivácie. Keď človek, ktorý prežíva myseľ, ovláda nádychy a výdychy, dochádza k očisteniu cnosti… keď človek, ktorý prežíva myseľ prostredníctvom nádychov a výdychov, rozoznáva sústredenosť mysle a jej nerozptýlenosť… rozoznávajúc, zosúlaďuje zmysly. Preto sa hovorí: „a preniká do pokoja.““ ID928 „177. Ako sa človek cvičí takto: ‚Nadýchnem sa, s veľkou radosťou v mysli‘ a ‚Vydýchnem, s veľkou radosťou v mysli‘? Čo je veľká radosť mysle? U toho, kto prostredníctvom dlhého nádychu rozoznáva sústredenosť mysle a jej nezamorenosť, vzniká veľká radosť mysle. To, čo je radosťou mysle, potešením, veselím, rozjařenosťou, radosťou, nadšením a spokojnosťou. U toho, kto prostredníctvom dlhého nádychu a výdychu rozpoznáva sústredenosť mysle a jej nezamorenosť, vzniká veľká radosť mysle. To, čo je radosťou mysle, potešením, veselím, rozjařenosťou, radosťou, nadšením a spokojnosťou mysle… či už ide o toho, kto vníma myseľ prostredníctvom nádychu… či už ide o toho, kto vníma myseľ prostredníctvom výdychu, u toho, kto rozpozná sústredenosť mysle a jej nezatienenosť, vzniká veľká radosť mysle. To, čo je radosťou mysle, potešením, veselím, rozjašením, radosťou, nadšením a spokojnosťou mysle – to je veľká radosť mysle. Veľká radosť v mysli prostredníctvom nádychov a výdychov: vedomie (myseľ) je základom; všímavosť je kontempláciou a poznaním. Myseľ je základom, nie všímavosť; všímavosť je zároveň základom aj všímavosťou. S touto všímavosťou a týmto poznaním človek kontempluje túto myseľ. Preto sa hovorí: „rozvoj upevnenia všímavosti pri kontemplácii mysle v mysli.““ ID929 „Pokiaľ ide o ‚kontempluje‘: ako človek kontempluje túto myseľ? … Takto človek kontempluje túto myseľ. Pokiaľ ide o ‚rozvoj‘: existujú štyri druhy rozvoja… Rozvoj v zmysle kultivácie. Pri potešovaní mysle dochádza k očisteniu cnosti v zmysle ovládania nádychov a výdychov… Tomu, kto pri potešovaní mysle rozoznáva sústredenosť mysle a jej neporušenosť prostredníctvom nádychov a výdychov… Rozoznávajúc, človek zosúlaďuje zmysly. Preto sa hovorí: ‚On preniká cez pokoj.‘“ ID930 „178. Ako sa človek takto cvičí: ‚Sústreďujúc myseľ, vydýchnem‘ a ‚Sústreďujúc myseľ, nadýchnem sa‘? Čo je sústredenie? Prostredníctvom dlhého výdychu je sústredenie mysle – to, čo je stabilita mysle, kontinuita, ustálenosť, nekolísavosť, nerozptýlenosť, nerozptýlený stav mysle, pokoj, schopnosť sústredenia, sila sústredenia a správne sústredenie. Prostredníctvom dlhého nádychu je sústredenosť mysle a jej nezamorenosť rozptýlením sústredením… a tak ďalej… Sústreďovaním mysle prostredníctvom výdychu… a tak ďalej… Sústreďovaním mysle prostredníctvom nádychu je sústredenosť mysle a jej nezamorenosť rozptýlením sústredením. To, čo je stabilita mysle, jej kontinuita, upevnenie, nekolísavosť, nerozptýlenosť, nerozptýlený stav mysle, pokoj, schopnosť sústredenia, sila sústredenia a správne sústredenie – to je sústredenie. Sústreďovanie mysle prostredníctvom nádychov a výdychov: vedomie je myseľ, základom všímavosti je všímavosť a kontemplácia je poznanie. Myseľ je základom všímavosti, ale nie je všímavosťou; všímavosť je zároveň základom všímavosti aj samotnou všímavosťou. S touto všímavosťou, s týmto poznaním človek kontempluje túto myseľ. Preto sa hovorí: ‚rozvoj upevnenia všímavosti prostredníctvom kontemplácie mysle v mysli.‘“ ID931 „Ako človek opakovane kontempluje túto myseľ?… Takto človek opakovane kontempluje túto myseľ. Pokiaľ ide o ‚rozvoj‘, existujú štyri druhy rozvoja… ide o rozvoj v zmysle kultivovania. Pri upokojovaní mysle je čistota cnosti v zmysle zdržanlivosti pri nádychoch a výdychoch… pri upokojovaní mysle, pre toho, kto pozná sústredenosť a neporušenosť mysle prostredníctvom nádychov a výdychov… s vedomím toho človek uvádza zmysly do rovnováhy. Preto sa hovorí: ‚On to nielen chápe, ale aj preniká.‘“ ID932 „179. Ako sa človek cvičí v tom, že si hovorí: ‚Vyfúknem a oslobodím myseľ‘, a cvičí sa v tom, že si hovorí: ‚Nadýchnem sa a oslobodím myseľ‘? Človek sa cvičí: ‚Vyfúknem a oslobodím myseľ od žiadostivosti‘; človek sa cvičí: ‚Nadýchnem sa a oslobodím myseľ od žiadostivosti.‘ Človek sa cvičí: ‚Vyfúknem a oslobodím myseľ od nenávisti‘; človek sa cvičí: ‚Nadýchnem sa a oslobodím myseľ od nenávisti.‘ Človek sa cvičí: ‚Vyfúknem a oslobodím myseľ od klamu‘… oslobodím myseľ od pýchy… od názorov… od pochybností… od lenivosti a otupenosti… od nepokoja… od bezostyšnosti… človek sa cvičí: ‚Vyfúknem a oslobodím myseľ od nedostatku morálneho strachu‘; človek sa cvičí: ‚Nadýchnem sa a oslobodím myseľ od nedostatku morálneho strachu.‘ Oslobodením mysle prostredníctvom výdychov a nádychov sa ustavuje vedomie (ktoré je mysľou); všímavosť je…“ ID933 „Ako človek opakovane kontempluje túto myseľ?… Takto človek opakovane kontempluje túto myseľ. Pokiaľ ide o ‚rozvoj‘, existujú štyri druhy rozvoja… ide o rozvoj v zmysle kultivovania. Pri oslobodzovaní mysle je čistota cnosti v zmysle zdržanlivosti pri nádychoch a výdychoch… pri oslobodzovaní mysle, pre toho, kto pozná sústredenosť a neporušenosť mysle prostredníctvom nádychov a výdychov… s vedomím toho človek uvádza zmysly do rovnováhy. Preto sa hovorí: „On chápe aj preniká.““ ID934 „Pri kontemplácii mysle v mysli existuje osem poznatkov kontemplácie, osem spomienok na ustanovenie a štyri témy Suttanta.“ ID935 „Výklad štvrtej tetrády.“ ID936 „180. Ako sa človek cvičí, keď si myslí: ‚Kontemplujúc pominuteľnosť, nadýchnem sa‘? Ako sa človek cvičí, keď si myslí: ‚Kontemplujúc pominuteľnosť, nadýchnem sa‘? Čo je pominuteľné? Päť zoskupení je pominuteľných. V akom zmysle sú pominuteľné? Sú pominuteľné v zmysle vznikania a zanikania. Keď človek vidí vznik piatich zoskupení, koľko charakteristík vidí? Keď vidí zánik, koľko charakteristík vidí? Keď vidí vznik a zánik, koľko charakteristík vidí? Keď človek pozoruje vznik piatich zoskupení, vidí dvadsaťpäť charakteristík. Keď pozoruje zanikanie, vidí dvadsaťpäť charakteristík. Keď pozoruje vznik a zanikanie piatich zoskupení, vidí týchto päťdesiat charakteristík.“ ID937 „Človek sa cvičí s myšlienkou: ‚Rozjímajúc o nestálosti formy, nadýchnem sa.‘ Človek sa cvičí s myšlienkou: ‚Rozjímajúc o nestálosti formy, vydýchnem.‘ ‚V pocite… (atď.)… vo vnímaní… v mentálnych útvaroch… vo vedomí… v oku… (atď.)… v starnutí a smrti, rozjímajúc o nestálosti, nadýchnem sa,‘ takto sa cvičí. ‚V starnutí a smrti, rozjímajúc o nestálosti, vydýchnem,‘ takto sa cvičí. Pre toho, kto rozjíma o nestálosti prostredníctvom vdychov a výdychov, sú javy základom a všímavosť je poznaním rozjímania. Javy sú základom, nie všímavosť; všímavosť je zároveň základom aj všímavosťou. S touto všímavosťou, s týmto poznaním človek rozjíma o týchto javoch. Preto sa hovorí: ‚Rozvíjanie základu všímavosti rozjímaním o javoch v javoch.‘“ ID938 „Pokiaľ ide o ‚rozjíma‘: ako človek rozjíma nad týmito javmi? … (atď.) … Takto človek rozjíma nad týmito javmi. Pokiaľ ide o ‚rozvíjanie‘: existujú štyri druhy rozvíjania … (atď.) … ide o rozvíjanie v zmysle kultivácie. Pre toho, kto uvažuje o pominuteľnosti, je čistota cnosti v zmysle zdržanlivosti voči vdychom a výdychom … (atď.) … Pre toho, kto uvažuje o pominuteľnosti a pozná sústredenosť a nerozptýlenosť mysle prostredníctvom vdychov a výdychov … (atď.) … takto vedomý, zosúlaďuje zmysly. Preto sa hovorí: ‚A človek preniká k cieľu.‘“ ID939 „Ako sa človek cvičí takto: ‚Pri výdychu budem rozjímať nad zanikaním‘; ako sa človek cvičí takto: ‚Pri nádychu budem rozjímať nad zanikaním‘? Keď človek spozná nebezpečenstvo v podobe, vznikne v ňom túžba po zániku podoby, je pevne rozhodnutý vierou a jeho myseľ sa stáva pevne zakorenenou. Človek sa cvičí takto: ‚Pri výdychu budem rozjímať nad zanikaním v podobe‘; človek sa cvičí takto: ‚Budem vdychovať a sústrediť sa na zanikanie formy.‘ V pocitoch… (skrátené) …vo vnímaní… v mentálnych útvaroch… vo vedomí… v oku… (skrátené) …keď človek spozná nebezpečenstvo starnutia a smrti, vznikne v ňom túžba po zániku starnutia a smrti, je odhodlaný vierou a jeho myseľ sa stáva pevne zakorenenou. Človek sa cvičí takto: ‚Pri výdychu budem rozjímať nad zanikaním starnutia a smrti‘; človek sa cvičí takto: ‚Pri nádychu budem rozjímať nad zanikaním starnutia a smrti.‘ Rozjímaním nad zanikaním prostredníctvom nádychu a výdychu sú javy základom, všímavosť je všímavosťou a rozjímanie je poznaním. Javy sú základom, nie všímavosť; všímavosť je zároveň základom aj samotnou všímavosťou. S touto všímavosťou a týmto poznaním človek rozjíma nad týmito javmi. Preto sa hovorí: ‚rozvoj zakotvenia všímavosti prostredníctvom rozjímania o javoch v javoch.‘“ ID940 „Pokiaľ ide o ‚rozjíma‘: ako človek rozjíma o týchto javoch?… (skrátené) …Takto človek rozjíma o týchto javoch. Pokiaľ ide o ‚rozvoj‘: existujú štyri druhy rozvoja… (skrátené) …rozvoj v zmysle kultivácie. Pri rozjímaní o zanikaní je čistota cnosti v zmysle zdržanlivosti pri nádychoch a výdychoch… (skrátené) …Pri rozjímaní o zanikaní, pre toho, kto pozná sústredenosť a neporušenosť mysle prostredníctvom nádychu a výdychu… (skrátené) …S vedomím človek zosúlaďuje zmysly. Preto sa hovorí: ‚a človek preniká do pokoja.‘“ ID941 „Ako sa človek cvičí takto: ‚Budem vydychovať a pozorovať zánik‘, a cvičí takto: ‚Budem vdychovať a pozorovať zánik‘? Keď človek uvidí nevýhodu formy, vznikne v ňom túžba po zániku formy, je odhodlaný vierou a jeho myseľ je pevne ustanovená. Človek sa cvičí takto: ‚Pri výdychu budem vnímať zánik formy‘, a cvičí sa takto: ‚Pri nádychu budem vnímať zánik formy.‘ Keď človek spozná nevýhodu v pocite… vnímaní… mentálnych konštrukciách… vedomí… oku… starnutí a smrti, vznikne v ňom túžba po zániku starnutia a smrti, je odhodlaný vierou a jeho myseľ je pevne ustálená. Človek sa cvičí takto: „Pri výdychu budem vnímať zánik starnutia a smrti,“ a cvičí sa takto: „Pri nádychu budem vnímať zánik starnutia a smrti.““ ID942 „181. V koľkých ohľadoch má nevedomosť nevýhodu? V koľkých ohľadoch nevedomosť zaniká? Nevedomosť má nevýhodu v piatich ohľadoch. Nevedomosť zaniká v ôsmich ohľadoch.“ ID943 „V akých piatich ohľadoch má nevedomosť nevýhodu? Nevedomosť má nevýhodu v zmysle nestálosti. Nevedomosť má nevýhodu v zmysle utrpenia. Nevedomosť má nevýhodu v zmysle ne-ja. Nevedomosť má nevýhodu v zmysle utrpenia. Nevedomosť má nevýhodu v zmysle zmeny. Týmito piatimi spôsobmi má nevedomosť nevýhodu.“ ID944 „Ktorými ôsmimi aspektmi nevedomosť zaniká? Neznalosť zaniká so zánikom jej zdroja, neznalosť zaniká so zánikom jej pôvodu, neznalosť zaniká so zánikom jej zrodu, neznalosť zaniká so zánikom jej pôvodu, neznalosť zaniká so zánikom jej príčiny, neznalosť zaniká so zánikom jej podmienky, neznalosť zaniká so vznikom poznania a neznalosť zaniká s prejavom zániku – týmito ôsmimi aspektmi neznalosť zaniká. Keď človek spozná nebezpečenstvo nevedomosti v týchto piatich aspektoch a prostredníctvom týchto ôsmich aspektov zániku nevedomosti, vznikne v ňom túžba, je posilnený vierou a jeho myseľ je pevne ustálená. Človek sa cvičí: ‚Rozjímajúc o zániku nevedomosti, vydýchnem‘; človek sa cvičí: ‚Rozjímajúc o zániku nevedomosti, nadýchnem sa.‘“ ID945 „V koľkých ohľadoch spočíva nebezpečenstvo v formáciách, v koľkých ohľadoch formácie zanikajú…? V koľkých ohľadoch spočíva nebezpečenstvo vo vedomí, v koľkých ohľadoch vedomie zaniká…? V koľkých ohľadoch spočíva nebezpečenstvo v mene a forme, v koľkých ohľadoch meno a forma zanikajú…? V koľkých ohľadoch spočíva nebezpečenstvo v šiestich zmyslových základniach, v koľkých ohľadoch šesť zmyslových základní zaniká…? Koľkými spôsobmi spočíva nebezpečenstvo v kontakte, koľkými spôsobmi kontakt zaniká…? Koľkými spôsobmi spočíva nebezpečenstvo v pocite, koľkými spôsobmi pocit zaniká…? Koľkými spôsobmi spočíva nebezpečenstvo v túžbe, koľkými spôsobmi túžba zaniká…? Koľkými spôsobmi spočíva nebezpečenstvo v lipnutí, koľkými spôsobmi lipnutie zaniká…? Koľkými spôsobmi spočíva nebezpečenstvo v stávaní sa, koľkými spôsobmi stávanie sa zaniká…? Koľkými spôsobmi spočíva nebezpečenstvo v zrode, koľkými spôsobmi zrod zaniká…? Koľkými spôsobmi spočíva nebezpečenstvo v starnutí a smrti, koľkými spôsobmi starnutie a smrť zanikajú? V starnutí a smrti spočíva nebezpečenstvo piatimi spôsobmi a starnutie a smrť zanikajú ôsmimi spôsobmi.“ ID946 „V akých piatich ohľadoch spočíva nebezpečenstvo v starnutí a smrti? Nebezpečenstvo v starnutí a smrti spočíva v zmysle nestálosti, v zmysle utrpenia, v zmysle ne-ja, v zmysle muky a v zmysle zmeny – v týchto piatich ohľadoch spočíva nebezpečenstvo v starnutí a smrti.“ ID947 „V akých ôsmich spôsoboch zaniká starnutie a smrť? Starnutie a smrť zanikajú so zánikom ich príčiny, so zánikom ich pôvodu, so zánikom zrodu, so zánikom vzniku, so zánikom základnej príčiny, so zánikom podporných podmienok, so vznikom poznania a s ustanovením zániku – v týchto ôsmich spôsoboch starnutie a smrť zanikajú. Keď človek uvidí nebezpečenstvo starnutia a smrti týmito piatimi spôsobmi, vznikne v ňom túžba po zániku starnutia a smrti týmito ôsmimi spôsobmi, je odhodlaný vďaka viere a jeho myseľ je pevne ustanovená. Človek sa cvičí: ‚Rozjímajúc o zániku starnutia a smrti, vydýchnem‘; človek sa cvičí: ‚Rozjímajúc o zániku starnutia a smrti, nadýchnem sa.‘ Pre toho, kto rozjíma o zániku prostredníctvom nádychov a výdychov, sú javy základom; všímavosť je poznaním rozjímania. Javy sú základom, ale nie všímavosť; všímavosť je zároveň základom aj všímavosťou. S touto všímavosťou a s týmto poznaním človek rozjíma o týchto javoch. Preto sa to nazýva: ‚rozvoj upevnenia všímavosti prostredníctvom rozjímania o javoch v javoch.‘“ ID948 „Pokiaľ ide o ‚rozjíma‘: ako človek rozjíma nad týmito javmi? … Takto človek rozjíma nad týmito javmi. Pokiaľ ide o ‚rozvíjanie‘: existujú štyri druhy rozvíjania … rozvíjanie v zmysle opakovaného cvičenia. Pri rozjímaní nad zánikom dochádza k očisteniu cnosti v zmysle zdržanlivosti pri nádychoch a výdychoch… Rozjímaním o zániku prostredníctvom nádychov a výdychov, pre toho, kto pozná sústredenosť mysle a ne rozptýlenosť… Ten, kto to pozná, zosúlaďuje zmysly. Preto sa hovorí: ‚A človek preniká k tomu, čo je účinné.‘“ ID949 „182. Ako sa človek cvičí v tom, že ‚rozjímajúc o zriadení, budem vydychovať‘, a cvičí sa v tom, že ‚rozjímajúc o zriadení, budem vdychovať‘? Tu sa ‚zriadenie‘ vzťahuje na dva druhy zriadenia: zriadenie opustením a zriadenie vstupom. Keďže opúšťa formu, je to zriadenie opustením. Keďže myseľ vstupuje do Nibbány, do zániku formy, ide o opustenie prostredníctvom vstupu. Človek sa cvičí: ‚Rozjímajúc o opustení formy, vydýchnem‘, a cvičí sa: ‚Rozjímajúc o opustení formy, nadýchnem sa.‘ Pocit… vnímanie… formácie… vedomie… oko… starnutie a smrť. Keďže sa zrieka starnutia a smrti, ide o opustenie prostredníctvom zriadenia sa. Keďže myseľ vstupuje do Nibbány, do zániku starnutia a smrti, ide o vzdanie sa prostredníctvom vstupu. Človek sa cvičí: „Rozjímajúc o vzdaní sa starnutia a smrti, vydýchnem,“ a cvičí sa: „Rozjímajúc o vzdaní sa starnutia a smrti, nadýchnem sa.“ Rozjímanie o vzdaní sa prostredníctvom nádychu a výdychu: javy sú základom a všímavosť je poznaním rozjímania. Javy sú základom, nie všímavosť; všímavosť je zároveň základom aj všímavosťou. S touto všímavosťou a s týmto poznaním človek rozjíma o týchto javoch. Preto sa to nazýva ‚rozvíjanie základu všímavosti prostredníctvom rozjímania o javoch v javoch‘.“ ID950 „Pokiaľ ide o ‚rozjímanie‘ (anupassati): ako človek rozjíma nad týmito javmi? Rozjíma nad nimi ako nad nestálymi, nie ako nad stálymi… vzdáva sa ich, neuchopuje ich. Rozjímajúc nad nimi ako nad nestálymi, opúšťa vnímanie stálosti… vzdávajúc sa ich, opúšťa uchopovanie. Takto človek rozjíma nad týmito javmi. Pokiaľ ide o ‚rozvíjanie‘ (bhāvanā): existujú štyri druhy rozvíjania. V tom je rozvíjanie v zmysle neprekračovania vzniknutých javov… rozvíjanie je v zmysle kultivácie. Keď človek rozjíma o vzdaní sa, dochádza k očisteniu cnosti v zmysle zdržanlivosti pri nádychoch a výdychoch, k očisteniu mysle v zmysle nepozornosť a k očisteniu pohľadu v zmysle videnia. V tomto prípade to, čo znamená zdržanlivosť, je cvičenie vo vyššej cnosti; to, čo znamená nepozornosť, je cvičenie vo vyššej mysli; to, čo znamená videnie, je cvičenie vo vyššej múdrosti. Človek sa cvičí tým, že sa zameriava na tieto tri cvičenia, cvičí sa tým, že pozná… cvičí sa tým, že si uvedomuje to, čo má byť uvedomené.“ ID951 „Pre toho, kto je kontemplátorom zrieknutia sa a pozná sústredenosť mysle a nerozptýlenosť prostredníctvom nádychov a výdychov, pocity vznikajú tak, ako sú poznané, sú prítomné tak, ako sú poznané, a zanikajú tak, ako sú poznané… Ako ten, kto sa venuje rozjímaniu o odpútaní, pozná sústredenosť mysle a jej nezamorenosť prostredníctvom nádychov a výdychov, zjednocuje zmysly, pozná útočisko a preniká do pokoja. Zjednocuje sily… zjednocuje faktory osvietenia… zjednocuje cestu… zjednocuje javy, pozná útočisko a preniká do pokoja.“ ID952 „Pokiaľ ide o ‚zjednotenie zmyslových schopností‘ (indriyāni samodhāneti): ako človek zjednotí zmyslové schopnosti? Zjednotí zmyslovú schopnosť viery v zmysle odhodlania… Preto sa hovorí: ‚a prenikne do pokoja‘.“ ID953 „Existuje osem poznatkov kontemplácie, osem spomienok na prítomnosť a štyri témy súvisiace s rozprávaním v kontemplácii javov v javoch. Toto je tridsaťdva poznatkov toho, kto praktizuje všímavosť.“ ID954 „Piaty je výklad poznatku toho, kto praktizuje všímavosť.“ ID955 „6. Výklad šesťnásobného súhrnu poznania“ ID956 „183. Aké sú dvadsaťštyri poznania prostredníctvom sústredenia? Jednoznačnosť mysle a ne rozptýlenie prostredníctvom dlhého výdychu je sústredenie; jednoznačnosť mysle a ne rozptýlenie prostredníctvom dlhého nádychu je sústredenie… (atď.)… pri oslobodzovaní mysle je sústredenosť mysle a nerozptýlenosť prostredníctvom výdychu sústredením; pri oslobodzovaní mysle je sústredenosť mysle a nerozptýlenosť prostredníctvom nádychu sústredením. Toto je dvadsaťštyri poznatkov prostredníctvom sústredenia.“ ID957 „Aké sú tých sedemdesiatdva poznatkov prostredníctvom vhľadu? Vhľad spočíva v kontemplácii dlhého výdychu ako nestáleho; vhľad spočíva v kontemplácii výdychu ako utrpenia; vhľad spočíva v kontemplácii výdychu ako ne-ja. Vhľad spočíva v kontemplácii dlhého nádychu ako nestáleho; vhľad spočíva v kontemplácii nádychu ako utrpenia; vhľad spočíva v kontemplácii nádychu ako ne-ja… (atď.)… Pri oslobodzovaní mysle vhľad kontempluje výdych ako nestály; vhľad ho kontempluje ako utrpenie; vhľad ho kontempluje ako ne-ja. Pri oslobodzovaní mysle vhľad kontempluje nádych ako nestály; vhľad ho kontempluje ako utrpenie; vhľad ho kontempluje ako ne-ja. Toto je sedemdesiatdva poznatkov prostredníctvom vhľadu.“ ID958 „Aké sú osem poznatkov o rozčarovaní? Ten, kto uvažuje o nestálosti, pozná a vidí výdych taký, aký skutočne je – toto je poznanie rozčarovania. Ten, kto uvažuje o nestálosti, pozná a vidí nádych taký, aký skutočne je – toto je poznanie rozčarovania. … Ten, kto rozjíma o vzdaní sa, pozná a vidí výdych taký, aký skutočne je – toto je poznanie rozčarovania. Ten, kto rozjíma o vzdaní sa, pozná a vidí nádych taký, aký skutočne je – toto je poznanie rozčarovania. Toto je osem poznaní rozčarovania.“ ID959 „Aké sú osem poznatkov v súlade s rozčarovaním? Pri rozjímaní o nestálosti je múdrosť, ktorá vzniká v súvislosti s výdychom, ktorý sa javí ako nebezpečenstvo, poznatkom v súlade s rozčarovaním. Pri rozjímaní o nestálosti je múdrosť, ktorá vzniká v súvislosti s nádychom, ktorý sa javí ako nebezpečenstvo, poznatkom v súlade s rozčarovaním… a tak ďalej… Pri rozjímaní o odpútaní sa múdrosť, ktorá vzniká v súvislosti s výdychom, ktorý sa javí ako nebezpečenstvo, je poznaním v súlade s rozčarovaním. Pri rozjímaní o odpútaní sa múdrosť, ktorá vzniká v súvislosti s nádychom, ktorý sa javí ako nebezpečenstvo, je poznaním v súlade s rozčarovaním. Toto je osem poznaní v súlade s rozčarovaním.“ ID960 „Aké sú osem poznatkov o upokojení rozčarovania? Pri rozjímaní o nestálosti, po zamyslení sa nad výdychom, je múdrosťou, ktorá je pevne zakorenená, poznanie o upokojení rozčarovania. Pri rozjímaní o nestálosti, po zamyslení sa nad nádychom, je múdrosťou, ktorá je pevne zakorenená, poznanie o upokojení rozčarovania… a tak ďalej… Pri rozjímaní o zrieknutí sa, po zamyslení sa nad výdychom, je múdrosťou, ktorá je pevne zakorenená, poznanie upokojenia rozčarovania. Pri rozjímaní o zrieknutí sa, po zamyslení sa nad nádychom, je múdrosťou, ktorá je pevne zakorenená, poznanie upokojenia rozčarovania. Toto je osem poznaní upokojenia rozčarovania.“ ID961 „Aké sú dvadsaťjeden poznatkov v blaženosti oslobodenia? Prostredníctvom cesty vstupu do prúdu, vďaka opusteniu a vykoreneniu pohľadu na identitu, vzniká poznanie v blaženosti oslobodenia. Vďaka opusteniu a vykoreneniu pochybností vzniká poznanie v blaženosti oslobodenia. Vďaka opusteniu a vykoreneniu lipnutia na predpisoch a praktikách… základnej tendencii k názorom, základnej tendencii k pochybnostiam vzniká poznanie v blaženosti oslobodenia. Prostredníctvom cesty jednorazového návratu, vďaka opusteniu a vykoreneniu hrubého pútu zmyslovej túžby… pútu averzie, hrubej základnej tendencie k zmyslovej túžbe, základnej tendencie k averzii vzniká poznanie v blaženosti oslobodenia. Cestou tých, čo sa už nevracajú, vďaka opusteniu a vykoreneniu jemného púta zmyslovej túžby… púta odporu, jemnej skrytej tendencie k zmyslovej túžbe, skrytej tendencie k odporu, vzniká poznanie v blaženosti oslobodenia. Cestou arahantstva, vďaka opusteniu a vykoreneniu túžby po forme… túžby po bezforme, pýchy, nepokoja, nevedomosti, skrytého sklonu k pýche, skrytého sklonu k túžbe po existencii, skrytého sklonu k nevedomosti, vzniká poznanie v blaženosti oslobodenia. Toto je dvadsaťjeden poznaní v blaženosti oslobodenia. Pre toho, kto rozvíja sústredenie na uvedomovanie si dychu so šestnástimi základmi, vzniká týchto vyše dvesto poznaní.“ ID962 „Šieste vysvetlenie šesťnásobného súhrnu poznania je ukončené.“ ID963 „Rozprava o uvedomovaní si dychu je ukončená.“ ID964 „Rozprava o schopnostiach“ ID965 „4. Vysvetlenie prvej sutty“ ID966 „1. Tak som počul. Raz Blahoslavený prebýval v Sāvatthī, v Jétovom háji, v kláštore Anāthapiṇḍika. Tam sa Blahoslavený obrátil na mníchov: ‚Mnísi!‘ ‚Ctihodný pane,‘ odpovedali mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto:“ ID967 „184. ‚Mnísi, existuje týchto päť schopností. Akých päť? Schopnosť viery, schopnosť energie, schopnosť všímavosti, schopnosť sústredenia, schopnosť múdrosti. Toto, mnísi, sú tie päť schopností.‘“ ID968 „185. Koľkými spôsobmi sa tieto päť schopností očisťuje? Tieto päť schopností sa očisťuje pätnástimi spôsobmi. Pre toho, kto sa vyhýba neveriacim ľuďom, pre toho, kto sa stýka s veriacimi ľuďmi, navštevuje ich a venuje sa im, a pre toho, kto rozjíma nad inšpirujúcimi kázňami – týmito tromi spôsobmi sa očisťuje schopnosť viery. Pre toho, kto sa vyhýba lenivým ľuďom, pre toho, kto sa stýka s energickými ľuďmi, navštevuje ich a venuje sa im, a pre toho, kto rozjíma nad správnymi úsiliami – týmito tromi spôsobmi sa očisťuje schopnosť energie. Pre toho, kto sa vyhýba nepozorným ľuďom, pre toho, kto sa stýka s pozornými ľuďmi, navštevuje ich a venuje sa im, a pre toho, kto rozjíma nad základmi všímavosti – týmito tromi spôsobmi sa očisťuje schopnosť všímavosti. Ten, kto sa vyhýba nesústredeným ľuďom, kto sa stýka so sústredenými ľuďmi, navštevuje ich a venuje sa im, a kto uvažuje o džhánach a oslobodeniach – týmito tromi spôsobmi sa očisťuje schopnosť sústredenia. Ten, kto sa vyhýba nemúdrym ľuďom, kto sa stýka s múdrymi ľuďmi, navštevuje ich a venuje sa im, a kto uvažuje o hlbokom priebehu poznania – týmito tromi spôsobmi sa očisťuje schopnosť múdrosti. Tak teda, pre toho, kto sa vyhýba týmto piatim druhom ľudí, pre toho, kto sa stýka s týmito piatimi druhmi ľudí, navštevuje ich a venuje sa im, a pre toho, kto uvažuje o piatich skupinách kázní – týmito pätnástimi spôsobmi sa týchto päť schopností očisťuje.“ ID969 „Koľkými spôsobmi sa rozvíja tých päť schopností? Koľkými spôsobmi prebieha rozvoj týchto piatich schopností? Tých päť schopností sa rozvíja desiatimi spôsobmi a rozvoj týchto piatich schopností prebieha desiatimi spôsobmi. Opustením nedôvery človek rozvíja schopnosť viery; rozvíjaním schopnosti viery človek opúšťa nedôveru. Zanechaním lenivosti človek rozvíja schopnosť energie; rozvíjaním schopnosti energie človek zanecháva lenivosť. Zanechaním nepozornosti človek rozvíja schopnosť všímavosti; rozvíjaním schopnosti všímavosti človek zanecháva nepozornosť. Zanechaním nepokoja človek rozvíja schopnosť sústredenia; rozvíjaním schopnosti sústredenia človek zanecháva nepokoj. Zanechaním nevedomosti človek rozvíja schopnosť múdrosti; rozvíjaním schopnosti múdrosti sa človek zbaví nevedomosti. Týmito desiatimi spôsobmi sa rozvíjajú päť schopností a týmito desiatimi spôsobmi dochádza k rozvoju týchto piatich schopností.“ ID970 „Koľkými spôsobmi sa rozvíjajú a sú dobre rozvinuté päť schopností? Päť schopností sa rozvíja a je dobre rozvinutých desiatimi spôsobmi. Zanechaním a úplným zanechaním nedôvery sa rozvíja a dôkladne rozvíja schopnosť viery; prostredníctvom rozvíjania a dôkladného rozvíjania schopnosti viery sa nedôvera zanecháva a dôkladne zanecháva. Zanechaním a úplným zanechaním lenivosti sa rozvíja a dôkladne rozvíja schopnosť energie; prostredníctvom rozvíjania a dôkladného rozvíjania schopnosti energie sa lenivosť zanecháva a dôkladne zanecháva. Zanechaním a dôkladným zanechaním nedbanlivosti sa rozvíja a dôkladne rozvíja schopnosť všímavosti; prostredníctvom rozvíjania a dôkladného rozvíjania schopnosti všímavosti sa nedbanlivosť zanecháva a dôkladne zanecháva. Zanechaním a dôkladným zanechaním nepokoja sa rozvíja a dôkladne rozvíja schopnosť sústredenia; prostredníctvom rozvíjania a dôkladného rozvíjania schopnosti sústredenia sa nepokoj zanecháva a dôkladne zanecháva. Zanechaním a dôkladným zanechaním nevedomosti sa rozvíja a dôkladne rozvíja schopnosť múdrosti; prostredníctvom rozvoja a dôkladného rozvoja schopnosti múdrosti sa nevedomosť zanecháva a dôkladne zanecháva. Týmito desiatimi spôsobmi sa päť schopností rozvíja a dôkladne rozvíja.“ ID971 „186. Koľkými spôsobmi sa rozvíjajú päť schopností? Koľkými spôsobmi sú päť schopností rozvinuté, dobre rozvinuté, upokojené a dobre upokojené? Štyrmi spôsobmi sa rozvíjajú päť schopností; štyrmi spôsobmi sú päť schopností rozvinuté, dobre rozvinuté, upokojené a dobre upokojené. V okamihu cesty vstupu do prúdu je päť schopností rozvinutých; v okamihu dosiahnutia plodu vstupu do prúdu je päť schopností rozvinutých, dobre rozvinutých, upokojených a dobre upokojených. V okamihu cesty „ten, kto sa vráti ešte raz“ je týchto päť schopností rozvinutých; v okamihu dosiahnutia plodu „ten, kto sa vráti ešte raz“ je týchto päť schopností rozvinutých, dobre rozvinutých, upokojených a dobre upokojených. V okamihu cesty toho, kto sa už nevráti, je päť schopností rozvinutých; v okamihu dosiahnutia stavu toho, kto sa už nevráti, je päť schopností rozvinutých, dobre rozvinutých, upokojených a dobre upokojených. V okamihu dosiahnutia cesty arahanta je päť schopností rozvinutých; v okamihu dosiahnutia plodu arahanta je päť schopností rozvinutých, dobre rozvinutých, upokojených a dobre upokojených. Existujú teda štyri očistenia cesty, štyri očistenia plodu, štyri očistenia vykorenenia a štyri očistenia upokojenia. Týmito štyrmi spôsobmi je päť schopností rozvinutých; týmito štyrmi spôsobmi je päť schopností rozvinutých, dobre rozvinutých, upokojených a dobre upokojených.“ ID972 „Pre koľko jedincov platí rozvoj schopností? Koľko jedincov rozvinulo schopnosti? Pre osem jedincov platí rozvoj schopností; traja jedinci rozvinuli schopnosti. Pre ktorých osem jedincov platí rozvoj schopností? Pre sedem praktikujúcich a cnostného bežného človeka – pre týchto osem jedincov platí rozvoj schopností. Ktorí traja jedinci rozvinuli schopnosti? Učeník Tathágaty, arahant, ktorý pochopil prostredníctvom počutia, rozvinul schopnosti; paccekasambuddha, na základe princípu samovoľného vzniknutia, rozvinul schopnosti; Tathágata, arahant, Dokonale Osvietení, na základe princípu nemerateľnosti, rozvinul schopnosti – títo traja jedinci rozvinuli schopnosti. Pre týchto osem osôb teda platí rozvoj schopností; tieto tri osoby rozvinuli schopnosti.“ ID973 „Prvé vysvetlenie sutt je ukončené.“ ID974 „2. Druhé vysvetlenie sutt“ ID975 „187. V Sāvatthī. „Mnísi, existuje týchto päť schopností. Aké päť? Schopnosť viery, schopnosť energie, schopnosť všímavosti, schopnosť sústredenia a schopnosť múdrosti. Mnísi, akíkoľvek askéti alebo bráhmani, ktorí skutočne nerozumejú vzniku, zániku, uspokojeniu, nebezpečenstvu a úniku týkajúcim sa týchto piatich schopností, nie sú pre mňa považovaní za askétov medzi askétmi ani za bráhmanov medzi bráhmanmi. A tí ctihodní nežijú tak, že by si sami na základe vyššieho poznania uvedomili a dosiahli už v tomto živote cieľ askézy alebo cieľ bráhminského života. Avšak, mnísi, akíkoľvek askéti alebo bráhmani skutočne chápu vznik, zánik, potešenie, nebezpečenstvo a únik týkajúce sa týchto piatich schopností, tí sú pre mňa považovaní za askétov medzi askétmi a bráhmanov medzi bráhmanmi. A tí ctihodní žijú tak, že si sami uvedomili prostredníctvom vyššieho poznania a dosiahli už v tomto živote tak cieľ askézy, ako aj cieľ bráhminského stavu.““ ID976 „188. V koľkých aspektoch dochádza k vzniku piatich schopností? V koľkých aspektoch človek pochopí vznik piatich schopností? V koľkých aspektoch dochádza k zániku piatich zmyslov? V koľkých aspektoch človek chápe zánik piatich zmyslov? V koľkých aspektoch dochádza k uspokojeniu piatich zmyslov? V koľkých aspektoch človek chápe uspokojenie piatich zmyslov? V koľkých aspektoch dochádza k nebezpečenstvu piatich zmyslov? V koľkých aspektoch človek chápe nebezpečenstvo piatich zmyslov? V koľkých aspektoch dochádza k úniku z piatich zmyslových schopností? V koľkých aspektoch človek chápe únik z piatich zmyslových schopností?“ ID977 „Vznik piatich zmyslových schopností prebieha štyridsiatimi spôsobmi; človek chápe vznik piatich zmyslových schopností štyridsiatimi spôsobmi. Zánik piatich zmyslových schopností prebieha štyridsiatimi spôsobmi; človek chápe zánik piatich zmyslových schopností štyridsiatimi spôsobmi. Uspokojenie v piatich zmyslových orgánoch nastáva dvadsiatimi piatimi spôsobmi; človek chápe uspokojenie v piatich zmyslových orgánoch dvadsiatimi piatimi spôsobmi. Nebezpečenstvo v piatich zmyslových orgánoch nastáva dvadsiatimi piatimi spôsobmi; človek chápe nebezpečenstvo v piatich zmyslových orgánoch dvadsiatimi piatimi spôsobmi. Oslobodenie od piatich zmyslových orgánov nastáva stoosemdesiatimi spôsobmi; človek chápe oslobodenie od piatich zmyslových orgánov stoosemdesiatimi spôsobmi.“ ID978 „Aké sú štyridsať spôsobov, ktorými vzniká päť schopností? Aké sú štyridsať spôsobov, ktorými človek pochopí vznik piatich schopností? Vznik zamerania s cieľom presvedčenia je vznikom schopnosti viery. Prostredníctvom presvedčenia je vznik túžby vznikom schopnosti viery. Prostredníctvom presvedčenia je vznik pozornosti vznikom schopnosti viery. Sila schopnosti viery, jednotný prejav je vznik schopnosti viery. Vznik zamerania s cieľom vynaložiť úsilie je vznik schopnosti energie. Prostredníctvom vynaloženia úsilia je vznik túžby vznikom schopnosti energie. Prostredníctvom vynaloženia úsilia je vznik pozornosti vznikom schopnosti energie. Sila schopnosti energie spôsobuje, že jednotný prejav je vznikom schopnosti energie. Vznik zamerania s cieľom ustanovenia je vznikom schopnosti všímavosti. Prostredníctvom ustanovenia je vznik túžby vznikom schopnosti všímavosti. Prostredníctvom ustanovenia je vznik pozornosti vznikom schopnosti všímavosti. Sila schopnosti všímavosti spôsobuje, že jednotný prejav je vznikom schopnosti všímavosti. Vznik zamerania s cieľom neznepokojovania je vznikom schopnosti sústredenia. Prostredníctvom neznepokojovania je vznik túžby vznikom schopnosti sústredenia. Prostredníctvom neznepokojovania je vznik pozornosti vznikom schopnosti sústredenia. Sila schopnosti sústredenia spôsobuje, že jednotný prejav je vznikom schopnosti sústredenia. Vznik zamerania s cieľom videnia je vznikom schopnosti múdrosti. Prostredníctvom videnia je vznik túžby vznikom schopnosti múdrosti. Prostredníctvom videnia je vznik pozornosti vznikom schopnosti múdrosti. Sila schopnosti múdrosti spôsobuje, že jednotný prejav je vznikom schopnosti múdrosti. Vznik zamerania s cieľom presvedčenia je vznikom schopnosti viery. Vznik zamerania s cieľom úsilia je vznikom schopnosti energie. Vznik zamerania s cieľom ustanovenia je vznikom schopnosti všímavosti. Vznik zamerania s cieľom nepozornosť je vznikom schopnosti sústredenia. Vznik zamerania s cieľom videnia je vznikom schopnosti múdrosti. Prostredníctvom presvedčenia je vznik túžby vznikom schopnosti viery. Prostredníctvom úsilia je vznik túžby vznikom schopnosti energie. Prostredníctvom upevnenia je vznik túžby vznikom schopnosti všímavosti. Prostredníctvom nerozptýlenia je vznik túžby vznikom schopnosti sústredenia. Prostredníctvom videnia je vznik túžby vznikom schopnosti múdrosti. Prostredníctvom presvedčenia je vznik pozornosti vznikom schopnosti viery. Prostredníctvom úsilia je vznik pozornosti vznikom schopnosti energie. Prostredníctvom upevnenia je vznik pozornosti vznikom schopnosti všímavosti. Prostredníctvom ne rozptýlenia je vznik pozornosti vznikom schopnosti sústredenia. Prostredníctvom videnia je vznik pozornosti vznikom schopnosti múdrosti. Silou schopnosti viery je zjednotený prejav vznikom schopnosti viery. Silou schopnosti energie je zjednotený prejav vznikom schopnosti energie. Silou schopnosti všímavosti je zjednotený prejav vznikom schopnosti všímavosti. Silou schopnosti sústredenia je zjednotený prejav vznikom schopnosti sústredenia. Sila múdrosti spôsobuje, že jednotný prejav je vznikom schopnosti múdrosti.“ ID979 „Týmito štyridsiatimi aspektmi dochádza k vzniku piatich schopností; týmito štyridsiatimi aspektmi človek pochopí vznik piatich schopností.“ ID980 „Prostredníctvom ktorých štyridsiatich spôsobov dochádza k zániku piatich schopností? Prostredníctvom ktorých štyridsiatich spôsobov človek pochopí zánik piatich schopností? Zánik pozornosti v záujme presvedčenia je zánikom schopnosti viery; zánik túžby prostredníctvom presvedčenia je zánikom schopnosti viery; zánik mentálneho angažovania prostredníctvom presvedčenia je zánikom schopnosti viery; neusadenie zjednotenia prostredníctvom schopnosti viery je zánikom schopnosti viery. Zánik pozornosti v záujme úsilia je zánikom schopnosti energie; zánik túžby prostredníctvom úsilia je zánikom schopnosti energie; zánik mentálneho angažovania prostredníctvom úsilia je zánikom schopnosti energie; nenastolenie zjednotenia prostredníctvom schopnosti energie je zánikom schopnosti energie. Zánik pozornosti v záujme ustanovenia je zánikom schopnosti všímavosti; zánik túžby prostredníctvom ustanovenia je zánikom schopnosti všímavosti; zánik mentálneho angažovania prostredníctvom ustanovenia je zánikom schopnosti všímavosti; neusadenie zjednotenia prostredníctvom schopnosti všímavosti je zánikom schopnosti všímavosti. Zánik pozornosti v záujme ne-rozptýlenia je zánikom schopnosti sústredenia; zánik túžby prostredníctvom ne-rozptýlenia je zánikom schopnosti sústredenia; zánik mentálneho angažovania prostredníctvom ne-rozptýlenia je zánikom schopnosti sústredenia; nedosiahnutie zjednotenia prostredníctvom schopnosti sústredenia je zánikom schopnosti sústredenia. Zánik pozornosti v záujme videnia je zánikom schopnosti múdrosti; zánik túžby prostredníctvom videnia je zánikom schopnosti múdrosti; zánik mentálneho angažovania prostredníctvom videnia je zánikom schopnosti múdrosti; nenastolenie zjednotenia prostredníctvom schopnosti múdrosti je zánikom schopnosti múdrosti.“ ID981 „Zmiznutie zamerania sa na presvedčenie je zmiznutím schopnosti viery; zmiznutie zamerania sa na úsilie je zmiznutím schopnosti energie; zmiznutie zamerania sa na ustanovenie je zmiznutím schopnosti všímavosti; zmiznutie zamerania sa na nepozornosť je zmiznutím schopnosti sústredenia; zmiznutie zamerania sa na videnie je zmiznutím schopnosti múdrosti. Zánik túžby prostredníctvom presvedčenia je zánikom schopnosti viery; zánik túžby prostredníctvom úsilia je zánikom schopnosti energie; zánik túžby prostredníctvom ustálenia je zánikom schopnosti všímavosti; zánik túžby prostredníctvom nerozptýlenia je zánikom schopnosti sústredenia; zánik túžby prostredníctvom videnia je zánikom schopnosti múdrosti. Zánik duševného angažovania prostredníctvom presvedčenia je zánikom schopnosti viery; zánik duševného angažovania prostredníctvom úsilia je zánikom schopnosti energie; zánik duševného angažovania prostredníctvom ustálenia je zánikom schopnosti všímavosti; zánik duševného angažovania prostredníctvom nerozptýlenia je zánikom schopnosti sústredenia; zánik duševného angažovania prostredníctvom videnia je zánikom schopnosti múdrosti. Nevznik zjednotenia prostredníctvom schopnosti viery je zánikom schopnosti viery; nevznik zjednotenia prostredníctvom schopnosti energie je zánikom schopnosti energie; nevznik zjednotenia prostredníctvom schopnosti všímavosti je zánikom schopnosti všímavosti; nevznik zjednotenia prostredníctvom schopnosti sústredenia je zánikom schopnosti sústredenia; neobjavovanie sa zjednotenia prostredníctvom schopnosti múdrosti je zánik schopnosti múdrosti.“ ID982 „Týmito štyridsiatimi spôsobmi dochádza k zániku piatich schopností; týmito štyridsiatimi spôsobmi človek pochopí zánik piatich schopností.“ ID983 „Výklad uspokojenia“ ID984 „189. Akými dvadsiatimi piatimi spôsobmi dochádza k uspokojeniu piatich schopností? Akými dvadsiatimi piatimi spôsobmi človek pochopí uspokojenie piatich schopností? Nevznik nedôvery je uspokojením schopnosti viery. Nevznik utrpenia z nedôvery je uspokojením schopnosti viery. Dôvera v prax presvedčenia je uspokojením schopnosti viery. Dosiahnutie pokojného prebývania je uspokojenie schopnosti viery. Akékoľvek šťastie a radosť, ktoré vznikajú v závislosti od schopnosti viery – to je uspokojenie schopnosti viery.“ ID985 „Nevznik lenivosti je uspokojenie schopnosti energie. Nevznik utrpenia z lenivosti je uspokojenie schopnosti energie. Dôvera v prax úsilia je uspokojením schopnosti energie. Dosiahnutie pokojného zotrvania je uspokojením schopnosti energie. Akékoľvek šťastie a radosť, ktoré vznikajú v závislosti od schopnosti energie – to je uspokojenie schopnosti energie.“ ID986 „Nevznik nedbanlivosti je uspokojením schopnosti všímavosti. Nevznik utrpenia z nedbanlivosti je uspokojením schopnosti všímavosti. Dôvera v prax ustálenia je uspokojením schopnosti všímavosti. Dosiahnutie pokojného prebývania je uspokojením schopnosti všímavosti. Akékoľvek šťastie a radosť, ktoré vznikajú v závislosti od schopnosti všímavosti – to je uspokojením schopnosti všímavosti.“ ID987 „Nevznik nepokoja je naplnením schopnosti sústredenia. Nevznik utrpenia z nepokoja je naplnením schopnosti sústredenia. Dôvera v prax nezatienenia je naplnením schopnosti sústredenia. Dosiahnutie pokojného prebývania je naplnením schopnosti sústredenia. Akékoľvek šťastie a radosť, ktoré vznikajú v závislosti od schopnosti sústredenia – to je jej naplnenie.“ ID988 „Nevznik nevedomosti je naplnením schopnosti múdrosti. Nevznik utrpenia z nevedomosti je naplnením schopnosti múdrosti. Dôvera v prax videnia je naplnením schopnosti múdrosti. Dosiahnutie pokojného prebývania je naplnením schopnosti múdrosti. Akékoľvek šťastie a radosť, ktoré vznikajú v závislosti od schopnosti múdrosti – to je jej uspokojenie.“ ID989 „Týmito dvadsiatimi piatimi spôsobmi dochádza k uspokojeniu piatich schopností; týmito dvadsiatimi piatimi spôsobmi človek pochopí uspokojenie piatich schopností.“ ID990 „B. Vysvetlenie nevýhod“ ID991 „190. Akými dvadsiatimi piatimi spôsobmi sa prejavuje nevýhoda piatich schopností? Akými dvadsiatimi piatimi spôsobmi človek pochopí nevýhodu piatich schopností? Vznik nedôvery je nevýhodou schopnosti viery. Vznik utrpenia z nedôvery je nevýhodou schopnosti viery. Prostredníctvom nestálosti existuje nevýhoda schopnosti viery. Prostredníctvom utrpenia existuje nevýhoda schopnosti viery. Prostredníctvom ne-ja existuje nevýhoda schopnosti viery.“ ID992 „Vznik lenivosti je nevýhodou schopnosti energie. Vznik utrpenia z lenivosti je nevýhodou schopnosti energie. Z hľadiska nestálosti existuje nevýhoda schopnosti energie; z hľadiska utrpenia existuje nevýhoda schopnosti energie; z hľadiska ne-ja existuje nevýhoda schopnosti energie.“ ID993 „Objavenie sa nepozornosti je nevýhodou schopnosti všímavosti. Objavenie sa utrpenia z nepozornosti je nevýhodou schopnosti všímavosti. V zmysle nestálosti je to nevýhoda schopnosti všímavosti; v zmysle utrpenia… v zmysle ne-ja je to nevýhoda schopnosti všímavosti.“ ID994 „Objavovanie sa nepokoja je prekážkou pre schopnosť sústredenia. Objavovanie sa utrpenia z nepokoja je prekážkou pre schopnosť sústredenia. V zmysle nestálosti je to prekážka pre schopnosť sústredenia; v zmysle utrpenia… v zmysle ne-ja je to prekážka pre schopnosť sústredenia.“ ID995 „Objav nevedomosti je prekážkou pre schopnosť múdrosti. Objav utrpenia spôsobeného nevedomosťou je prekážkou pre schopnosť múdrosti. V zmysle nestálosti je to prekážka pre schopnosť múdrosti; v zmysle utrpenia je to prekážka pre schopnosť múdrosti; v zmysle ne-ja je to prekážka pre schopnosť múdrosti.“ ID996 „Týmito dvadsiatimi piatimi spôsobmi existuje prekážka pre päť schopností; týmito dvadsiatimi piatimi spôsobmi človek rozoznáva prekážku piatich schopností.“ ID997 „Výklad úniku“ ID998 „191. Koľkými stoosemdesiatimi spôsobmi je možné dosiahnuť oslobodenie piatich zmyslových schopností? Koľkými stoosemdesiatimi spôsobmi človek pochopí oslobodenie piatich zmyslových schopností? Schopnosť viery sa prostredníctvom presvedčenia oslobodí od nevery, oslobodí sa od horúčky nevery, oslobodí sa od znečistení a zložiek, ktoré s ňou súvisia, oslobodí sa od všetkých vonkajších znakov a získaním dokonalejšej schopnosti viery sa oslobodí od predchádzajúcej schopnosti viery. Schopnosť usilovnosti sa prostredníctvom úsilia oslobodí od lenivosti, oslobodí sa od horúčky lenivosti, oslobodí sa od nečistôt a zložiek, ktoré s ňou súvisia, oslobodí sa od všetkých vonkajších znakov a získaním dokonalejšej schopnosti usilovnosti sa oslobodí od predchádzajúcej schopnosti usilovnosti. Schopnosť bdelosti sa prostredníctvom upevnenia oslobodí od nepozornosti, oslobodí sa od horúčky nepozornosti, oslobodí sa od nečistôt a zložiek, ktoré s ňou súvisia, oslobodí sa od všetkých vonkajších znakov a získaním dokonalejšej schopnosti bdelosti sa oslobodí od predchádzajúcej schopnosti bdelosti. Schopnosť sústredenia sa prostredníctvom neporušiteľnosti oslobodzuje od nepokoja, oslobodzuje sa od horúčky nepokoja, oslobodzuje sa od nečistôt a zložiek, ktoré s ňou súvisia, oslobodzuje sa od všetkých vonkajších znakov a získaním dokonalejšej schopnosti sústredenia sa oslobodzuje od predchádzajúcej schopnosti sústredenia. Schopnosť múdrosti sa prostredníctvom videnia oslobodí od nevedomosti, oslobodí sa od horúčky nevedomosti, oslobodí sa od nečistôt a zložiek, ktoré s ňou súvisia, oslobodí sa od všetkých vonkajších znakov a získaním dokonalejšej schopnosti múdrosti sa oslobodí od predchádzajúcej schopnosti múdrosti.“ ID999 „192. Z piatich schopností v predbežnej fáze sa prostredníctvom prvého džhána oslobodia piate schopnosti. Z piatich schopností v prvom džháne sa prostredníctvom druhého džhána oslobodia piate schopnosti. Z piatich schopností v druhom džháne sa prostredníctvom tretieho džhána oslobodia piate schopnosti. Z piatich schopností v treťom džhánovi sa prostredníctvom štvrtého džhánu oslobodia. Z piatich schopností v štvrtom džhánovi sa prostredníctvom dosiahnutia základu nekonečného priestoru oslobodia. Z piatich schopností pri dosiahnutí základu nekonečného priestoru sa prostredníctvom dosiahnutia základu nekonečného vedomia oslobodia. Z piatich schopností pri dosiahnutí základu nekonečného vedomia sa prostredníctvom dosiahnutia základu ničoty oslobodia päť schopností. Z piatich schopností pri dosiahnutí základu ničoty sa prostredníctvom dosiahnutia základu ani vnímania, ani nevnímania oslobodia päť schopností. Z piatich schopností pri dosiahnutí základu ani vnímania, ani nevnímania sa prostredníctvom rozjímania o pominuteľnosti oslobodia päť schopností.“ ID1000 „Z piatich schopností pri rozjímaní o nestálosti sa päť schopností oslobodí prostredníctvom rozjímania o utrpení. Z piatich schopností pri rozjímaní o utrpení sa päť schopností oslobodí prostredníctvom rozjímania o ne-ja. Z piatich schopností pri rozjímaní o ne-ja sa päť schopností oslobodí prostredníctvom rozjímania o znechutení. Z piatich schopností pri rozjímaní o znechutení sa päť schopností oslobodí prostredníctvom rozjímania o bezvášnivosti. Z piatich schopností pri rozjímaní o bezvášnivosti sa päť schopností oslobodí prostredníctvom rozjímania o zániku. Z piatich schopností pri rozjímaní o zániku sa päť schopností oslobodí prostredníctvom rozjímania o zrieknutí sa. Z piatich schopností v kontemplácii zriecania sa piatich schopností oslobodia prostredníctvom kontemplácie zničenia. Z piatich schopností v kontemplácii zničenia sa piatich schopností oslobodia prostredníctvom kontemplácie rozpadu. Z piatich schopností v kontemplácii rozpadu sa piatich schopností oslobodia prostredníctvom kontemplácie zmeny. Z piatich schopností v kontemplácii zmeny sa päť schopností oslobodí prostredníctvom kontemplácie bezznakového. Z piatich schopností v kontemplácii bezznakového sa päť schopností oslobodí prostredníctvom kontemplácie nesmerovaného. Z piatich schopností v kontemplácii nesmerovaného sa päť schopností oslobodí prostredníctvom kontemplácie prázdnoty. Z piatich schopností pri rozjímaní o prázdnote sa päť schopností oslobodí prostredníctvom vhľadu do javov s vyššou múdrosťou. Z piatich schopností pri vhľade do javov s vyššou múdrosťou sa päť schopností oslobodí prostredníctvom poznania a videnia vecí takých, aké skutočne sú. Z piatich schopností pri poznaní a videní vecí takých, aké skutočne sú, sa päť schopností oslobodí prostredníctvom rozjímania o nebezpečenstve. Z piatich schopností v kontemplácii nebezpečenstva sa päť schopností oslobodzuje prostredníctvom kontemplácie reflexie. Z piatich schopností v kontemplácii reflexie sa päť schopností oslobodzuje prostredníctvom kontemplácie odvrátenia sa. Z piatich schopností v kontemplácii odvrátenia sa päť schopností oslobodzuje prostredníctvom cesty vstupu do prúdu.“ ID1001 „Z piatich schopností na ceste vstupu do prúdu sa piatich schopností zbavíme dosiahnutím plodu vstupu do prúdu. Z piatich schopností pri dosiahnutí plodu vstupu do prúdu sa piatich schopností zbavíme prostredníctvom cesty jednorazového návratu. Z piatich schopností na ceste jednorazového návratu sa piatich schopností zbavíme dosiahnutím plodu jednorazového návratu. Z piatich schopností pri dosiahnutí plodu jednorazového návratu sa piatich schopností zbavíme prostredníctvom cesty nenávratu. Z piatich schopností na ceste tých, čo sa už nevracajú, sa piatich schopností zbavuje dosiahnutím plodu tých, čo sa už nevracajú. Z piatich schopností pri dosiahnutí plodu „ten, čo sa už nevráti“, sa piatich schopností zbavuje prostredníctvom cesty arahantstva. Z piatich schopností na ceste arahantstva sa piatich schopností zbavuje prostredníctvom dosiahnutia plodu arahantstva.“ ID1002 „V odriekaní sa päť schopností oslobodí od zmyslových túžob; v ne-zlomyseľnosti sa päť schopností oslobodí od zlomyseľnosti; vo vnímaní svetla sa päť schopností oslobodí od lenivosti a otupenosti; v ne-rozptýlení sa päť schopností oslobodí od nepokoja; v rozlišovaní javov sa päť schopností oslobodí od pochybností; v poznaní sa päť schopností oslobodilo od nevedomosti; v radosti sa päť schopností oslobodilo od nespokojnosti.“ ID1003 „193. V prvej džháne sa päť schopností oslobodilo od prekážok; v druhom džhánu je päť schopností oslobodených od aplikovaného a udržovaného myslenia; v treťom džhánu je päť schopností oslobodených od blaženosti; vo štvrtom džhánu je päť schopností oslobodených od potešenia a bolesti; pri dosiahnutí základu nekonečného priestoru je päť schopností oslobodených od vnímania formy, vnímania odporu a vnímania rozmanitosti; pri dosiahnutí základu nekonečného vedomia je päť zmyslov oslobodených od vnímania základu nekonečného priestoru; pri dosiahnutí základu ničoty je päť zmyslov oslobodených od vnímania základu nekonečného vedomia; pri dosiahnutí základu ani vnímania, ani nevnímania je päť zmyslov oslobodených od vnímania základu ničoty.“ ID1004 „Pri rozjímaní o nestálosti sa päť zmyslov oslobodia od vnímania stálosti; pri rozjímaní o utrpení sa päť zmyslov oslobodia od vnímania potešenia; pri rozjímaní o ne-ja sa päť zmyslov oslobodia od vnímania ja; pri rozjímaní o rozčarovaní sa päť zmyslov oslobodia od rozkoše; pri rozjímaní o bezvášnivosti sa päť zmyslov oslobodia od žiadostivosti; pri rozjímaní o zániku sa päť zmyslov oslobodia od vznikania; pri rozjímaní o zrieknutí sa päť zmyslov oslobodia od uchopovania; pri rozjímaní o zničení sa päť zmyslov oslobodia od vnímania súdržnosti; pri rozjímaní o pominuteľnosti je päť zmyslov oslobodených od úsilia; pri rozjímaní o zmene je päť zmyslov oslobodených od vnímania trvalosti; pri rozjímaní o bezznakovom je päť zmyslov oslobodených od znaku; pri rozjímaní o bez túžby je päť zmyslov oslobodených od túžby; pri rozjímaní o prázdnote je päť zmyslov oslobodených od pripútanosti. Vo vyššej múdrosti vhľadu do javov je päť zmyslov oslobodených od lipnutia na podstate; vo vedomí a videní vecí takých, aké skutočne sú, je päť zmyslov oslobodených od klamného lipnutia; pri kontemplácii nebezpečenstva sa päť zmyslov oslobodí od pripútanosti k pripútanosti; pri kontemplácii reflexie sa päť zmyslov oslobodí od ne-reflexie; pri kontemplácii odvrátenia sa päť zmyslov oslobodí od pripútanosti k pútam.“ ID1005 „Na ceste vstupu do prúdu je päť zmyslových schopností oslobodených od znečistení spojených s nesprávnym názorom; na ceste jednorazového návratu je päť zmyslových schopností oslobodených od hrubých znečistení; na ceste nenávratu je päť zmyslových schopností oslobodených od jemných znečistení; na ceste arahantstva je päť zmyslových schopností oslobodených od všetkých znečistení. U všetkých tých, ktorých nečistoty sú zničené, sú v každom príslušnom prípade päť zmyslov oslobodené, dobre oslobodené, upokojené a dobre upokojené.“ ID1006 „Týmito stoosemdesiatimi aspektmi dochádza k oslobodeniu piatich zmyslov; týmito stoosemdesiatimi aspektmi človek pochopí oslobodenie piatich zmyslov.“ ID1007 „Druhé vysvetlenie sutt je ukončené.“ ID1008 „Prvá recitačná časť je ukončená.“ ID1009 „3. Tretie vysvetlenie sutt.“ ID1010 „194. Dejiskom je Sāvatthī. ‚Mnísi, existujú tieto päť schopností. Ktorých päť? Schopnosť viery, schopnosť energie, schopnosť všímavosti, schopnosť ponorenia sa a schopnosť múdrosti. A kde, mnísi, by sa mala vnímať schopnosť viery? V štyroch faktoroch vstupu do prúdu – tam by sa mala vnímať schopnosť viery. A kde, mnísi, by sa mala prejavovať schopnosť usilovnosti? V štyroch správnych úsiliach – tam by sa mala prejavovať schopnosť usilovnosti. A kde, mnísi, by sa mala prejavovať schopnosť všímavosti? V štyroch základoch všímavosti – tam by sa mala prejavovať schopnosť všímavosti. A kde, mnísi, by sa mala prejavovať schopnosť ponorenia? V štyroch džhánach – tam by sa mala prejavovať schopnosť ponorenia. A kde, mnísi, by sa mala vnímať schopnosť múdrosti? V štyroch ušľachtilých pravdách – tam by sa mala vnímať schopnosť múdrosti.““ ID1011 „V štyroch faktoroch vstupu do prúdu, prostredníctvom schopnosti viery, v koľkých aspektoch by sa malo na týchto päť schopností nazerať? V štyroch správnych úsiliach, prostredníctvom schopnosti energie, v koľkých aspektoch by sa malo na týchto päť schopností nazerať? V štyroch základoch všímavosti, prostredníctvom schopnosti všímavosti, v koľkých aspektoch by sa malo na týchto päť schopností hľadieť? V štyroch džhánach, prostredníctvom schopnosti sústredenia, v koľkých aspektoch by sa malo na týchto päť schopností hľadieť? V štyroch ušľachtilých pravdách, prostredníctvom schopnosti múdrosti, v koľkých aspektoch by sa malo na týchto päť schopností hľadieť?“ ID1012 „V štyroch faktoroch vstupu do prúdu by sa päť schopností malo v súvislosti so schopnosťou viery posudzovať z dvadsiatich hľadísk. V štyroch správnych úsiliach by sa päť schopností malo v súvislosti so schopnosťou energie posudzovať z dvadsiatich hľadísk. V štyroch základoch všímavosti by sa päť schopností malo v súvislosti so schopnosťou všímavosti posudzovať z dvadsiatich hľadísk. V štyroch džhánach by sa päť schopností malo prostredníctvom schopnosti sústredenia vnímať v dvadsiatich aspektoch. V štyroch ušľachtilých pravdách by sa päť schopností malo prostredníctvom schopnosti múdrosti vnímať v dvadsiatich aspektoch.“ ID1013 „Výklad o vymenovaní rozdelenia“ ID1014 „195. V rámci štyroch faktorov vstupu do prúdu – prostredníctvom schopnosti viery – ktoré dvadsať aspektov predstavuje tých päť schopností, ktoré treba pochopiť? V faktore vstupu do prúdu, ktorým je stýkanie sa s dobrými ľuďmi, je schopnosť viery chápaná v zmysle odhodlania ako dominantná; prostredníctvom schopnosti viery je schopnosť energie chápaná v zmysle úsilia, schopnosť všímavosti v zmysle prítomnosti, schopnosť sústredenia v zmysle nepozornosť a schopnosť múdrosti v zmysle videnia. V faktore vstupu do prúdu, ktorým je počúvanie pravého Dhammy… vo faktore vstupu do prúdu, ktorým je múdra pozornosť… v faktore vstupu do prúdu, ktorým je praktizovanie v súlade s Dhammou, je schopnosť viery chápaná v zmysle prevládajúceho odhodlania; prostredníctvom schopnosti viery je schopnosť energie chápaná v zmysle úsilia, schopnosť všímavosti v zmysle prítomnosti, schopnosť sústredenia v zmysle ne rozptýlenia a schopnosť múdrosti v zmysle videnia. V štyroch faktoroch vstupu do prúdu sa prostredníctvom schopnosti viery týchto päť schopností chápe podľa týchto dvadsiatich aspektov.“ ID1015 „V štyroch správnych úsiliach, prostredníctvom schopnosti energie, prostredníctvom ktorých dvadsiatich aspektov sa má chápať tých päť schopností? Aby nevznikali ešte nevzniknuté zlé, neprospešné stavy, v správnom úsilí sa schopnosť energie má chápať v zmysle prevládajúceho úsilia; prostredníctvom schopnosti energie sa schopnosť všímavosti chápe v zmysle upevnenia, schopnosť sústredenia sa chápe v zmysle ne rozptýlenia, schopnosť múdrosti sa chápe v zmysle videnia a schopnosť viery sa chápe v zmysle presvedčenia. Na odstránenie vzniknutých zlých, neprospešných stavov v správnom úsilí… na vznik ešte nevzniknutých prospešných stavov v správnom úsilí… na udržanie, nezhoršenie, nárast, hojnosť, rozvoj a naplnenie vzniknutých prospešných stavov v správnom úsilí sa schopnosť energie chápe v zmysle prevládajúceho úsilia; prostredníctvom schopnosti energie sa schopnosť všímavosti chápe v zmysle ustanovenia, schopnosť sústredenia sa chápe v zmysle ne rozptýlenia, schopnosť múdrosti sa chápe v zmysle videnia a schopnosť viery sa chápe v zmysle presvedčenia. V štyroch správnych usilovaniach sa prostredníctvom schopnosti energie týchto päť schopností chápe prostredníctvom týchto dvadsiatich aspektov.“ ID1016 „V štyroch základoch všímavosti, prostredníctvom schopnosti všímavosti, prostredníctvom ktorých dvadsiatich aspektov sa má chápať tých päť schopností? V základe všímavosti pri kontemplácii tela v tele sa schopnosť všímavosti má chápať v zmysle prevahy ustálenia; prostredníctvom schopnosti všímavosti sa schopnosť sústredenia chápe v zmysle nepozornosť, schopnosť múdrosti sa chápe v zmysle videnia, schopnosť viery sa chápe v zmysle odhodlania a schopnosť energie sa chápe v zmysle úsilia. V základe všímavosti pri kontemplácii pocitov v pocitoch… v základe všímavosti pri kontemplácii mysle v mysli… v základe všímavosti pri kontemplácii javov v javoch sa schopnosť všímavosti chápe v zmysle prevahy ustálenia; prostredníctvom schopnosti všímavosti je schopnosť sústredenia chápaná v zmysle nepozornosť, schopnosť múdrosti je chápaná v zmysle videnia, schopnosť viery je chápaná v zmysle odhodlania a schopnosť energie je chápaná v zmysle úsilia. V štyroch základoch všímavosti sú prostredníctvom schopnosti všímavosti tieto päť schopností chápané podľa týchto dvadsiatich aspektov.“ ID1017 „V štyroch džhánach, prostredníctvom sily schopnosti sústredenia, v akých dvadsiatich aspektoch by sa malo na týchto päť schopností nazerať? V prvej džháne by sa schopnosť sústredenia mala vnímať v zmysle prevahy neporušenia sústredenia; silou schopnosti sústredenia by sa schopnosť múdrosti mala vnímať v zmysle videnia, schopnosť viery v zmysle rozhodnutia, schopnosť energie v zmysle úsilia a schopnosť všímavosti v zmysle upevnenia. V druhom džhánu… v treťom džhánu… vo štvrtom džhánu by sa schopnosť sústredenia mala vnímať v zmysle prevahy neporušenia sústredenia; silou schopnosti sústredenia by sa schopnosť múdrosti mala vnímať v zmysle videnia, schopnosť viery v zmysle rozhodnutia, schopnosť energie v zmysle úsilia a schopnosť bdelosti v zmysle upevnenia. „Vo štyroch džhánach by sa vďaka sile schopnosti sústredenia malo na týchto päť schopností nazerať z hľadiska týchto dvadsiatich aspektov.“ ID1018 „V štyroch ušľachtilých pravdách, vďaka sile schopnosti múdrosti, z hľadiska ktorých dvadsiatich aspektov by sa malo na týchto päť schopností nazerať? V ušľachtilej pravde o utrpení by sa schopnosť múdrosti mala vnímať v zmysle prevahy videnia; silou schopnosti múdrosti by sa schopnosť viery mala vnímať v zmysle rozhodnutia, schopnosť energie v zmysle úsilia, schopnosť všímavosti v zmysle upevnenia a schopnosť sústredenia v zmysle nepozornosť. V ušľachtilej pravde o pôvode utrpenia… v ušľachtilej pravde o zániku utrpenia… v ušľachtilej pravde o ceste vedúcej k zániku utrpenia by sa schopnosť múdrosti mala vnímať v zmysle prevahy videnia; silou schopnosti múdrosti by sa schopnosť viery mala vnímať v zmysle rozhodnutia, schopnosť energie v zmysle úsilia, schopnosť bdelosti v zmysle upevňovania a schopnosť sústredenia v zmysle ne rozptýlenia. V štyroch ušľachtilých pravdách by sa prostredníctvom sily schopnosti múdrosti malo na týchto päť schopností nazerať z týchto dvadsiatich hľadísk.“ ID1019 „B. Časť o fungovaní“ ID1020 „196. V štyroch faktoroch vstupu do prúdu by sa prostredníctvom schopnosti viery malo chápať fungovanie týchto piatich schopností z koľkých hľadísk?“ ID1021 „V štyroch správnych úsiliach… a tak ďalej… v štyroch ustanoveniach všímavosti… v štyroch džhánach… v štyroch ušľachtilých pravdách by sa malo fungovanie piatich schopností prostredníctvom schopnosti múdrosti chápať v koľkých aspektoch? V štyroch faktoroch vstupu do prúdu, prostredníctvom schopnosti viery, by sa fungovanie piatich schopností malo chápať v dvadsiatich aspektoch. V štyroch správnych úsiliach… a tak ďalej… v štyroch základných postojoch všímavosti… v štyroch džhánach… v štyroch ušľachtilých pravdách, prostredníctvom schopnosti múdrosti, by sa fungovanie piatich schopností malo chápať v dvadsiatich aspektoch.“ ID1022 „V štyroch faktoroch vstupu do prúdu by sa prostredníctvom schopnosti viery malo chápanie fungovania piatich schopností vnímať v dvadsiatich aspektoch. V faktore vstupu do prúdu, ktorým je stýkanie sa s cnostnými, by sa fungovanie schopnosti viery malo chápať v zmysle prevahy odhodlania; prostredníctvom schopnosti viery by sa fungovanie schopnosti energie malo chápať v zmysle povznesenia; fungovanie schopnosti všímavosti by sa malo chápať v zmysle ustálenia; fungovanie schopnosti sústredenia by sa malo chápať v zmysle nepozornosť; fungovanie schopnosti múdrosti by sa malo chápať v zmysle videnia. V faktore vstupu do prúdu, ktorým je počúvanie pravého Dhammy… a tak ďalej… vo faktore vstupu do prúdu, ktorým je múdra pozornosť… v faktore vstupu do prúdu, ktorým je cvičenie v súlade s Dhammou, by sa fungovanie schopnosti viery malo chápať v zmysle prevahy v odhodlaní; prostredníctvom schopnosti viery by sa fungovanie schopnosti energie malo chápať v zmysle povznesenia; fungovanie schopnosti všímavosti by sa malo chápať v zmysle ustálenia; fungovanie schopnosti sústredenia by sa malo chápať v zmysle ne rozptýlenia; fungovanie schopnosti múdrosti by sa malo chápať v zmysle videnia. V štyroch faktoroch vstupu do prúdu by sa prostredníctvom schopnosti viery malo fungovanie týchto piatich schopností chápať podľa týchto dvadsiatich aspektov.“ ID1023 „V štyroch správnych úsiliach by sa prostredníctvom schopnosti energie malo v akých dvadsiatich aspektoch vnímať pôsobenie piatich schopností? V správnom úsilí o to, aby nevznikali ešte nevzniknuté, zlé, nezdravé stavy, by sa fungovanie schopnosti energie malo vnímať v zmysle vynaloženia úsilia a zvládnutia; prostredníctvom schopnosti energie by sa fungovanie schopnosti všímavosti malo vnímať v zmysle prítomnosti; fungovanie schopnosti sústredenia by sa malo vnímať v zmysle ne rozptýlenia; fungovanie schopnosti múdrosti by sa malo vnímať v zmysle videnia; fungovanie schopnosti viery by sa malo vnímať v zmysle presvedčenia. V správnom úsilí o opustenie vzniknutých zlých, nezdravých stavov… atď… v správnom úsilí o vznik ešte nevzniknutých zdravých stavov… atď… v správnom úsilí o udržanie, nezmätenosť, nárast, rozšírenie, rozvoj a naplnenie vzniknutých blahodárnych stavov by sa fungovanie schopnosti energie malo vnímať v zmysle vynaloženia úsilia a zvládnutia…pe… v štyroch správnych úsiliach, prostredníctvom schopnosti energie, by sa v týchto dvadsiatich aspektoch malo vnímať fungovanie piatich schopností.“ ID1024 „V štyroch základoch všímavosti by sa prostredníctvom schopnosti všímavosti malo poznať fungovanie piatich schopností v akých dvadsiatich aspektoch? V základe všímavosti pri kontemplácii tela by sa fungovanie schopnosti všímavosti malo poznať v zmysle prevahy v ustálení; prostredníctvom schopnosti všímavosti by sa fungovanie schopnosti sústredenia malo poznať v zmysle nepozornosti; fungovanie schopnosti múdrosti by sa malo spoznávať v zmysle videnia; fungovanie schopnosti viery by sa malo spoznávať v zmysle rozhodnosti; fungovanie schopnosti energie by sa malo spoznávať v zmysle úsilia. V základe všímavosti pri kontemplácii pocitov… v základe všímavosti pri kontemplácii mysle… v základe všímavosti pri kontemplácii dhamm by malo byť poznané fungovanie schopnosti všímavosti v zmysle prevahy v ustálení… Vo štyroch základoch všímavosti by malo byť prostredníctvom schopnosti všímavosti v týchto dvadsiatich aspektoch poznané fungovanie piatich schopností.“ ID1025 „V štyroch džhánach by sa prostredníctvom schopnosti sústredenia malo spoznať fungovanie piatich schopností v akých dvadsiatich aspektoch? V prvej džháne by sa malo spoznať fungovanie schopnosti sústredenia v zmysle prevahy v nepozornosť; prostredníctvom schopnosti sústredenia by sa malo spoznať fungovanie schopnosti múdrosti v zmysle videnia; fungovanie schopnosti viery by sa malo spoznať v zmysle rozhodnosti; fungovanie schopnosti energie by sa malo spoznať v zmysle úsilia; fungovanie schopnosti všímavosti by malo byť poznané v zmysle ustálenia. V druhom džhánovi… v treťom džhánovi… vo štvrtom džhánovi by malo byť fungovanie schopnosti sústredenia poznané v zmysle prevahy v nepozornosťi… Vo štyroch džhánoch by malo byť prostredníctvom schopnosti sústredenia v týchto dvadsiatich aspektoch poznané fungovanie piatich schopností.“ ID1026 „V štyroch ušľachtilých pravdách by sa prostredníctvom schopnosti múdrosti malo v akých dvadsiatich aspektoch chápať fungovanie piatich schopností? V ušľachtilej pravde o utrpení by sa fungovanie schopnosti múdrosti malo chápať v zmysle prevahy vnímania; prostredníctvom schopnosti múdrosti by sa v zmysle presvedčenia malo chápať fungovanie schopnosti viery; v zmysle úsilia by sa malo chápať fungovanie schopnosti energie; v zmysle ustanovenia by sa malo chápať fungovanie schopnosti všímavosti; v zmysle ne rozptýlenia by sa malo chápať fungovanie schopnosti sústredenia. V ušľachtilej pravde o pôvode utrpenia… atď… vo vznešenej pravde o zániku utrpenia… vo vznešenej pravde o ceste vedúcej k zániku utrpenia by sa fungovanie schopnosti múdrosti malo chápať v zmysle prevahy v videní; prostredníctvom schopnosti múdrosti by sa v zmysle presvedčenia malo chápať fungovanie schopnosti viery; v zmysle úsilia by sa malo chápať fungovanie schopnosti energie; v zmysle ustanovenia by sa malo chápať pôsobenie schopnosti všímavosti; v zmysle ne rozptýlenia by sa malo chápať pôsobenie schopnosti sústredenia. V štyroch ušľachtilých pravdách by sa prostredníctvom schopnosti múdrosti malo v týchto dvadsiatich aspektoch chápať pôsobenie piatich schopností.“ ID1027 „Ga. Výklad o správaní a pobyte“ ID1028 „197. Správanie a spôsob života sú pochopené a preniknuté: múdri spoločníci v svätom živote, keď vidia, ako niekto takto koná a žije, budú mať dôveru v hlboké veci a pomyslia si: ‚Tento ctihodný určite dosiahol alebo dosiahne.‘“ ID1029 „Pokiaľ ide o správanie, existuje osem druhov správania: správanie v polohách tela, správanie vo zmyslových základniach, správanie v bdelosti, správanie v sústredení, správanie vo vedomí, správanie na ceste, správanie v dosiahnutí a správanie pre blaho sveta. Správanie v polohách tela je správanie v štyroch polohách tela. Správanie vo zmyslových základniach je správanie v šiestich vnútorných a vonkajších zmyslových základniach. Správanie v bdelosti je správanie v štyroch základoch bdelosti. Správanie v sústredení je správanie v štyroch džhánach. Správanie vo vedomí je správanie v štyroch ušľachtilých pravdách. Správanie na ceste je správanie na štyroch ušľachtilých cestách. Správanie v dosiahnutí je správanie v štyroch plodoch asketického života. Správanie pre blaho sveta je správanie Tathágatov, Arahantov a Dokonale Osvietenej; čiastočne Paccekabuddhov; a čiastočne učeníkov. A správanie v pozíciách je tých, ktorí sú obdarení túžbou; správanie v zmyslových základniach je tých, ktorí strážia brány svojich zmyslových schopností; správanie v bdelosti je tých, ktorí žijú usilovne; správanie v sústredení je vlastné tým, ktorí sa venujú vyššej mysli; správanie vo vedomí je vlastné tým, ktorí sú obdarení múdrosťou; správanie na ceste je vlastné tým, ktorí správne praktizujú; správanie v dosiahnutí je vlastné tým, ktorí dosiahli ovocie; a správanie pre blaho sveta je vlastné Tathágatám, Arahantom a Dokonale Osvieteným; čiastočne Paccekabuddhom; a čiastočne učeníkom. Toto je tých osem spôsobov správania.“ ID1030 „Okrem toho existuje ďalších osem spôsobov správania. Človek praktizuje s vierou tým, že sa rozhodne; praktizuje s energiou tým, že vynakladá úsilie; praktizuje s bdelosťou tým, že ju upevňuje; praktizuje so sústredením tým, že dosahuje neporušenosť; praktizuje s múdrosťou tým, že rozlišuje; praktizuje so správaním vedomia tým, že pozná. Keďže u človeka, ktorý takto praktizuje, rastú blahodárne stavy, praktizuje so správaním zmyslových základov. Keďže človek, ktorý takto praktizuje, dosahuje rozlišovanie, praktizuje so správaním rozlišovania. Toto je osem spôsobov správania.“ ID1031 „Okrem toho existuje osem praktík: prax videnia správneho pohľadu, prax uplatňovania správnej myšlienky, prax zahŕňania správnej reči, prax vytvárania správneho konania, prax očisťovania správneho živobytia, prax vynakladania správneho úsilia, prax upevňovania správnej všímavosti a prax neporušiteľnosti správnej koncentrácie – toto je osem praktík.“ ID1032 „Pokiaľ ide o ‚pobyt‘: človek prebýva s odhodlaním prostredníctvom viery, prebýva s vynaložením úsilia prostredníctvom energie, prebýva s upevňovaním prostredníctvom všímavosti, prebýva s dosahovaním neporušenia sústredenia prostredníctvom sústredenia, prebýva s rozlišovaním prostredníctvom múdrosti.“ ID1033 „Pokiaľ ide o ‚pochopenie‘: Je pochopená charakteristika odhodlania schopnosti viery. Je pochopená charakteristika vynaloženia úsilia schopnosti energie. Je pochopená charakteristika upevnenia schopnosti všímavosti. Je pochopená charakteristika neporušenia sústredenia schopnosti sústredenia. Je pochopená charakteristika videnia schopnosti múdrosti.“ ID1034 „Preniknuté: Je preniknutý význam odhodlania schopnosti viery. Je preniknutý význam vynaloženia úsilia schopnosti energie. Je preniknutý význam upevnenia schopnosti všímavosti. Je preniknutý význam nerozptýlenosti schopnosti sústredenia. Je preniknutý význam videnia schopnosti múdrosti. ‚Konanie v súlade s tým‘ znamená konať takto s vierou, takto s energiou, takto s bdelosťou, takto so sústredením a takto s múdrosťou. ‚Pobyt v súlade s tým‘ znamená pobývať takto s vierou, takto s energiou, takto s bdelosťou, takto so sústredením a takto s múdrosťou. „Múdri“ sa vzťahuje na tých, ktorí sú rozvážni, vhľadní, inteligentní, učení a obdarení múdrosťou. „Spolupútnici na svätom živote“ znamená, že majú rovnaké činy, rovnaké recitácie a rovnaký výcvik. „V hlbokých stavoch“: džhány, oslobodenia, sústredenia, dosiahnutia, cesty, plody, priame poznania a analytické vhľady sa nazývajú hlbokými stavmi. „Vložili by dôveru“ znamená, že by mali vieru, boli by odhodlaní. „Určite“ je slovo vyjadrujúce istotu, slovo vyjadrujúce absenciu pochybností, slovo vyjadrujúce absenciu neistoty, slovo vyjadrujúce jednoznačnosť, slovo vyjadrujúce neambivalenciu, slovo vyjadrujúce pevnosť, slovo vyjadrujúce neomylnosť a slovo vyjadrujúce konečnosť. „Ctihodný“ je výraz láskyplného oslovenia, výraz úcty a výraz úctivosti a pokory. „Dosiahol“ znamená, že dosiahol osvietenie. „Dosiahne“ znamená, že dosiahne osvietenie.“ ID1035 „Tretie vysvetlenie Suttanty je ukončené.“ ID1036 „4. Výklad štvrtého Suttanta“ ID1037 „198. Predchádzajúci úvod. ‚Mnísi, existuje týchto päť schopností. Ktorých päť? Schopnosť viery, schopnosť energie, schopnosť všímavosti, schopnosť sústredenia a schopnosť múdrosti. Tieto, mnísi, sú skutočne tých päť schopností. V koľkých aspektoch a v akom zmysle by sa malo na týchto päť schopností nazerať? Na týchto päť schopností by sa malo nazerať v šiestich aspektoch a v tomto zmysle: v zmysle zvrchovanosti, v zmysle počiatočného očistenia, v zmysle hojnosti, v zmysle odhodlania, v zmysle vyčerpania a v zmysle upevnenia.“ ID1038 „Ka. Výklad o zmysle zvrchovanosti“ ID1039 „199. Ako by sa mali schopnosti vnímať v zmysle nadvlády? Pre toho, kto sa zbaví nedostatku viery, by sa schopnosť viery mala vnímať v zmysle nadvlády odhodlania. Sila schopnosti viery by mala viesť k tomu, aby sa schopnosť energie vnímala v zmysle úsilia, schopnosť všímavosti v zmysle ustanovenia, schopnosť sústredenia v zmysle ne rozptýlenia a schopnosť múdrosti v zmysle videnia. Pre toho, kto sa zbaví lenivosti, by sa schopnosť energie mala vnímať v zmysle úsilia a nadvlády. Sila schopnosti energie by mala viesť k tomu, aby sa schopnosť všímavosti chápala v zmysle ustanovenia, schopnosť sústredenia v zmysle ne rozptýlenia, schopnosť múdrosti v zmysle videnia a schopnosť viery v zmysle odhodlania. Pre toho, kto sa zbaví nepozornosti, by sa schopnosť všímavosti mala chápať v zmysle prevahy ustanovenia. Sila schopnosti všímavosti by mala viesť k tomu, aby sa schopnosť sústredenia vnímala v zmysle ne-rozptýlenia, schopnosť múdrosti v zmysle videnia, schopnosť viery v zmysle odhodlania a schopnosť energie v zmysle úsilia. Pre toho, kto sa zbaví nepokoja, by sa schopnosť sústredenia mala vnímať v zmysle prevahy ne-rozptýlenia. Sila schopnosti sústredenia umožňuje vnímať schopnosť múdrosti v zmysle videnia, schopnosť viery v zmysle odhodlania, schopnosť energie v zmysle úsilia a schopnosť všímavosti v zmysle upevnenia. Pre toho, kto sa zbaví nevedomosti, by sa schopnosť múdrosti mala vnímať v zmysle prevahy videnia. Sila schopnosti múdrosti by mala viesť k tomu, aby sa schopnosť viery vnímala v zmysle rozhodnutia, schopnosť energie v zmysle úsilia, schopnosť všímavosti v zmysle upevnenia, schopnosť sústredenia v zmysle neporušenosti a schopnosť múdrosti v zmysle videnia.“ ID1040 „Pre toho, kto sa prostredníctvom odriekania zbaví zmyslových túžob, by sa schopnosť viery mala chápať v zmysle prevahy odhodlania. Silou schopnosti viery by sa schopnosť energie mala chápať v zmysle úsilia. Schopnosť bdelosti by sa mala chápať v zmysle upevnenia. Schopnosť sústredenia by sa mala chápať v zmysle ne rozptýlenia. Schopnosť múdrosti by sa mala chápať v zmysle videnia. Pre toho, kto sa prostredníctvom odriekania zbaví zmyslových túžob, by sa schopnosť energie mala chápať v zmysle prevahy úsilia. Silou schopnosti energie by sa schopnosť všímavosti mala chápať v zmysle upevnenia. Schopnosť sústredenia by sa mala chápať v zmysle ne rozptýlenia. Schopnosť múdrosti by sa mala chápať v zmysle videnia. Schopnosť viery by sa mala chápať v zmysle odhodlania. Pre toho, kto sa prostredníctvom odriekania zbaví zmyslových túžob, by sa schopnosť všímavosti mala chápať v zmysle upevnenia a nadvlády. Silou schopnosti všímavosti by sa schopnosť sústredenia mala chápať v zmysle neporušenia sústredenia. Schopnosť múdrosti by sa mala chápať v zmysle videnia. Schopnosť viery by sa mala chápať v zmysle odhodlania. Schopnosť energie by sa mala chápať v zmysle úsilia. Pre toho, kto sa prostredníctvom odriekania zbaví zmyslových túžob, by sa schopnosť sústredenia mala chápať v zmysle ne-rozptýlenia a nadvlády. Silou schopnosti sústredenia by sa schopnosť múdrosti mala chápať v zmysle videnia. Schopnosť viery by sa mala chápať v zmysle odhodlania. Schopnosť energie by sa mala chápať v zmysle úsilia. Schopnosť všímavosti by sa mala chápať v zmysle ustálenia. Pre toho, kto sa vzdá zmyslových túžob prostredníctvom odriekania, by sa schopnosť múdrosti mala chápať v zmysle prevahy videnia. Silou schopnosti múdrosti by sa schopnosť viery mala chápať v zmysle odhodlania. Schopnosť energie by sa mala chápať v zmysle úsilia. Schopnosť všímavosti by sa mala chápať v zmysle upevnenia. Schopnosť sústredenia by sa mala chápať v zmysle neporušenia sústredenia.“ ID1041 „Pre toho, kto sa zbavuje nepriateľstva prostredníctvom ne-nepriateľstva… pre toho, kto sa zbavuje lenivosti a otupenosti prostredníctvom vnímania svetla… pre toho, kto sa zbavuje všetkých znečistení prostredníctvom cesty arahantstva, by sa schopnosť viery mala vnímať v zmysle prevahy odhodlania. Prostredníctvom sily schopnosti viery by sa schopnosť energie mala vnímať v zmysle úsilia. Schopnosť bdelosti by sa mala vnímať v zmysle ustanovenia. Schopnosť sústredenia by sa mala vnímať v zmysle ne-rozptýlenia. Schopnosť múdrosti by sa mala vnímať v zmysle videnia… Pre toho, kto sa zbavuje všetkých nečistôt prostredníctvom cesty arahantstva, by sa schopnosť múdrosti mala vnímať v zmysle prevahy videnia. Prostredníctvom sily schopnosti múdrosti by sa schopnosť viery mala vnímať v zmysle odhodlania. Schopnosť energie by sa mala chápať v zmysle úsilia. Schopnosť všímavosti by sa mala chápať v zmysle ustálenia. Schopnosť sústredenia by sa mala chápať v zmysle ne rozptýlenia. Takto by sa mali schopnosti chápať v zmysle prevahy.“ ID1042 „Kha. Výklad spôsobu počiatočného očistenia“ ID1043 „200. Ako by sa malo nazerať na duševné schopnosti z hľadiska počiatočného očistenia? Schopnosť viery sa prejavuje v odhodlaní; očistenie cnosti spočíva v zdržanlivosti od nevery – to je počiatočné očistenie schopnosti viery. Schopnosť energie sa prejavuje v úsilí; očistenie cnosti spočíva v zdržanlivosti od lenivosti – to je počiatočné očistenie schopnosti energie. Schopnosť bdelosti má zmysel prítomnosti; očistenie cnosti v zmysle zdržanlivosti od nedbanlivosti – to je počiatočné očistenie schopnosti bdelosti. Schopnosť sústredenia má zmysel nepozornosť; očistenie cnosti v zmysle zdržanlivosti od nepokoja – to je počiatočné očistenie schopnosti sústredenia. Schopnosť múdrosti je v zmysle videnia; očistenie cnosti v zmysle zdržanlivosti od nevedomosti – toto je počiatočné očistenie schopnosti múdrosti. V odriekaní je päť schopností; očistenie cnosti v zmysle zdržanlivosti od zmyslových túžob – toto je počiatočné očistenie piatich schopností. V ne-zlej vôli je päť schopností; očistenie cnosti v zmysle zdržanlivosti od zlej vôle – toto je počiatočné očistenie piatich schopností… a tak ďalej… na ceste k arahantstvu je päť schopností; očistenie cnosti v zmysle zdržanlivosti od všetkých znečistení – toto je počiatočné očistenie piatich schopností. Takto by sa mali schopnosti vnímať v zmysle počiatočného očistenia.“ ID1044 „Ga. Vysvetlenie spôsobu prevahy.“ ID1045 „201. Ako by sa mali vnímať schopnosti z hľadiska prevahy? Pre rozvoj schopnosti viery vzniká túžba; prostredníctvom túžby a viery sa schopnosť viery stáva prevládajúcou. Prostredníctvom túžby vzniká radosť; prostredníctvom radosti a viery sa schopnosť viery stáva prevládajúcou. Z radosti vzniká vytrženie; prostredníctvom vytrženia a viery sa schopnosť viery stáva dominantnou. Z vytrženia vzniká pokoj; prostredníctvom pokoja a viery sa schopnosť viery stáva dominantnou. Z pokoja vzniká šťastie; prostredníctvom šťastia a viery sa schopnosť viery stáva dominantnou. Zo šťastia vzniká osvietenie; prostredníctvom osvietenia a viery sa schopnosť viery stáva dominantnou. Z osvietenia vzniká duchovná naliehavosť; prostredníctvom duchovnej naliehavosti a viery sa stáva dominantnou schopnosť viery. Keď je človek podnietený k duchovnej naliehavosti, sústredí myseľ; prostredníctvom sústredenia a viery sa stáva dominantnou schopnosť viery. Človek dobre vynakladá úsilie na takto sústredenú myseľ; prostredníctvom úsilia a viery sa stáva dominantnou schopnosť viery. Človek s vyrovnanosťou dobre vníma takto vynaloženú myseľ; prostredníctvom vyrovnanosti a viery sa stáva dominantnou schopnosť viery. Prostredníctvom vyrovnanosti sa myseľ oslobodí od rôznych znečistení; prostredníctvom oslobodenia a viery sa schopnosť viery stáva dominantnou. Vďaka oslobodeniu sa tieto javy zjednotia do jednej funkcie; prostredníctvom jednej funkcie, rozvíjania a viery sa schopnosť viery stáva dominantnou. Vďaka rozvíjaniu sa odvracajú od toho smerom k vznešenejšiemu stavu; prostredníctvom odvrátenia sa a viery sa schopnosť viery stáva dominantnou. Vďaka odvráteniu sa človek vzdáva toho; prostredníctvom vzdania sa a viery sa stáva dominantnou schopnosť viery. Vďaka vzdaniu sa tieto javy odtiaľ zanikajú; prostredníctvom zániku a viery sa stáva dominantnou schopnosť viery. Prostredníctvom zániku existujú dva druhy vzdania sa: vzdanie sa opustenia a vzdanie sa ponorenia. Človek opúšťa nečistoty a zložky; toto je vzdanie sa opustenia. Myseľ sa ponára do prvku zániku, Nibbāny; toto je vzdanie sa ponorenia. Prostredníctvom zániku existujú tieto dva druhy vzdania sa.“ ID1046 „Vzniká túžba opustiť nedostatok viery… opustiť utrpenie z nedostatku viery… opustiť nečistoty, ktoré majú základ podobný nesprávnemu názoru… opustiť hrubé nečistoty… opustiť nečistoty sprevádzané pripútanosťou a odporom… opustiť všetky nečistoty – silou túžby a silou viery sa schopnosť viery stáva prevládajúcou… Vzniká túžba rozvíjať schopnosť energie… zbaviť sa lenivosti… zbaviť sa utrpenia spôsobeného lenivosťou… zbaviť sa nečistôt, ktorých základ je podobný nesprávnemu názoru… zbaviť sa všetkých nečistôt… Vzniká túžba rozvíjať schopnosť všímavosti… zbaviť sa nepozornosti… zbaviť sa utrpenia spôsobeného nepozornosťou… zbaviť sa všetkých nečistôt… Vzniká túžba rozvíjať schopnosť sústredenia… zbaviť sa nepokoja… zbaviť sa utrpenia z nepokoja… zbaviť sa všetkých nečistôt… Vzniká túžba rozvíjať schopnosť múdrosti… opustiť nevedomosť… opustiť utrpenie nevedomosti… opustiť nečistoty, ktorých základ je podobný nesprávnemu názoru… opustiť hrubé nečistoty… opustiť nečistoty sprevádzané pripútanosťou a odporom… opustiť všetky nečistoty – silou túžby a silou múdrosti sa schopnosť múdrosti stáva prevládajúcou. Sila túžby vyvoláva radosť – silou radosti a silou múdrosti sa schopnosť múdrosti stáva prevládajúcou. Sila radosti vyvoláva blaženosť – silou blaženosti a silou múdrosti sa schopnosť múdrosti stáva prevládajúcou. Sila vytrženia vedie k vzniku pokoja – silou pokoja a silou múdrosti sa schopnosť múdrosti stáva prevládajúcou. Sila pokoja vedie k vzniku šťastia – silou šťastia a silou múdrosti sa schopnosť múdrosti stáva prevládajúcou. Sila šťastia vedie k vzniku osvietenia – silou osvietenia a silou múdrosti sa schopnosť múdrosti stáva prevládajúcou. Sila osvietenia vedie k pocitu naliehavosti – vďaka sile pocitu naliehavosti a vďaka sile múdrosti sa schopnosť múdrosti stáva prevládajúcou. Keď je človek podnietený pocitom naliehavosti, sústredí myseľ – vďaka sile sústredenia a vďaka sile múdrosti sa schopnosť múdrosti stáva prevládajúcou. Človek dobre vynakladá úsilie na takto sústredenú myseľ – silou úsilia a silou múdrosti sa schopnosť múdrosti stáva prevládajúcou. Človek s vyrovnanosťou dobre vníma takto vynaloženú myseľ – silou vyrovnanosti a silou múdrosti sa schopnosť múdrosti stáva prevládajúcou. Sila vyrovnanosti oslobodzuje myseľ od rôznych znečistení – vďaka sile oslobodenia a sile múdrosti sa schopnosť múdrosti stáva prevládajúcou. Vďaka oslobodeniu majú tieto javy jedinú funkciu. Sila rozvoja a sila múdrosti spôsobujú, že schopnosť múdrosti prevláda. Vďaka rozvoju sa človek odvráti od toho k tomu, čo je vznešenejšie – sila odvrátenia a sila múdrosti spôsobujú, že schopnosť múdrosti prevláda. Vďaka odvráteniu sa človek vzdá – sila vzdania sa a sila múdrosti spôsobujú, že schopnosť múdrosti prevláda. Vďaka tomu, že sa toho vzdali, ustávajú – silou ustania a silou múdrosti sa schopnosť múdrosti stáva prevládajúcou. Silou ustania existujú dve formy vzdania sa: vzdanie sa opustením a vzdanie sa ponorením. „Človek opúšťa nečistoty a zložky“; toto je vzdanie sa opustením. „Myseľ sa ponorí do prvku nibbány, ktorým je zánik“; toto je vzdanie sa prostredníctvom ponorenia. Silou zániku sú to tieto dva druhy vzdania sa. Takto by sa mali schopnosti chápať v zmysle prevahy.“ ID1047 „Koniec druhej časti recitácie.“ ID1048 „Gha. Výklad významu rozhodnutia“ ID1049 „202. Ako treba vnímať schopnosti v zmysle rozhodnutia? Na rozvoj schopnosti viery vzniká túžba. Prostredníctvom túžby a prostredníctvom viery je schopnosť viery určená. Prostredníctvom túžby vzniká radosť. Prostredníctvom radosti a prostredníctvom viery je schopnosť viery určená… Takto treba vnímať schopnosti v zmysle určenia.“ ID1050 „Ṅa. Výklad významu pohlcovania“ ID1051 „Ako treba vnímať schopnosti v zmysle pohlcovania? V zmysle riešenia schopnosť viery pohlcuje nevieru; pohlcuje utrpenie z nevery. V zmysle úsilia schopnosť energie pohlcuje lenivosť; pohlcuje utrpenie z lenivosti. V zmysle upevnenia schopnosť všímavosti spotrebúva nedbanlivosť; spotrebúva utrpenie z nedbanlivosti. V zmysle ne rozptýlenia schopnosť sústredenia spotrebúva nepokoj; spotrebúva utrpenie z nepokoja. V zmysle videnia schopnosť múdrosti spotrebúva nevedomosť; spotrebúva utrpenie z nevedomosti. V zrieknutí sa päť schopností spotrebúva zmyselnú túžbu. V ne-zlej vôli päť schopností spotrebúva zlú vôľu. V vnímaní svetla päť schopností pohlcuje lenivosť a otupenosť. V nerozptýlenosti päť schopností pohlcuje nepokoj… Na ceste k arahantstvu päť schopností pohlcuje všetky znečistenia. Takto treba na schopnosti nazerať v zmysle pohlcovania.“ ID1052 „Ca. Výklad významu upevnenia“ ID1053 „203. Ako by sa mali vnímať schopnosti v zmysle ustanovenia? Veriaci človek ustanovuje schopnosť viery v presvedčení; pre veriaceho človeka je schopnosť viery ustanovená v presvedčení. Človek plný energie ustanovuje schopnosť energie v úsilí; pre človeka plného energie je schopnosť energie ustanovená v úsilí. Človek s bdelosťou ustanovuje schopnosť bdelosti v prítomnosti; pre človeka s bdelosťou je schopnosť bdelosti ustanovená v prítomnosti. Sústredený človek zakladá schopnosť sústredenia v nepozornosť; pre sústredeného človeka je schopnosť sústredenia zakorenená v nepozornosť. Múdry človek zakladá schopnosť múdrosti vo videní; pre múdreho človeka je schopnosť múdrosti zakorenená vo videní. Yogāvacara zakladá päť schopností v džháne; pre yogāvacara je päť schopností zakorenených v džháne. Jogávacara zakladá päť schopností na ne-zlej vôli; pre jogávacaru je päť schopností zakorenených v ne-zlej vôli. Jogávacara zakladá päť schopností na vnímaní svetla; pre jogávacaru je päť schopností zakorenených vo vnímaní svetla. Jogávacara ustanovenie piatich schopností v nepozornosť; pre jogávacara sú päť schopností ustanovené v nepozornosť… a tak ďalej… jogávacara ustanovenie piatich schopností na ceste k arahantstvu; pre jogávacara sú päť schopností ustanovené na ceste k arahantstvu. Takto by sa schopnosti mali vnímať v zmysle ustanovenia.“ ID1054 „Štvrté vysvetlenie Suttanty.“ ID1055 „5. 5. Kombinácia schopností“ ID1056 „204. Koľkými spôsobmi je bežný človek zručný v prejavovaní pri rozvíjaní sústredenia? Koľkými spôsobmi je praktikujúci zručný v prejavovaní pri rozvíjaní sústredenia? Koľkými spôsobmi je ten, kto je oslobodený od vášne, zručný v prejavovaní pri rozvíjaní sústredenia? Bežný človek rozvíjajúci sústredenie je zručný v prejavovaní siedmimi spôsobmi. Učeň rozvíjajúci sústredenie je zručný v prejavovaní ôsmimi spôsobmi. Ten, kto je oslobodený od vášne a rozvíja sústredenie, je zručný v prejavovaní desiatimi spôsobmi.“ ID1057 „Akými siedmimi spôsobmi je bežný človek zručný v prejavovaní pri rozvíjaní sústredenia? Sústredením sa na objekt je zručný v prejavovaní objektu; zručný v prejavovaní znaku pokoja; zručný v prejavovaní znaku úsilia; zručný v prejavovaní neporušenia sústredenia; zručný v prejavovaní osvietenia; zručný v prejavovaní radosti; zručný v prejavovaní vyrovnanosti – bežný človek, ktorý rozvíja sústredenie, je zručný v prejavovaní týmito siedmimi spôsobmi.“ ID1058 „V akých ôsmich spôsoboch je praktikujúci zručný v prejavovaní pri rozvíjaní sústredenia? Smerovaním pozornosti je človek zručný v prejavovaní predmetu; zručný v prejavovaní znaku pokoja; zručný v prejavovaní znaku úsilia; zručný v prejavovaní neporušenia sústredenia; zručný v prejavovaní osvietenia; zručný v prejavovaní radosti; zručný v prejavovaní vyrovnanosti; zručný v prejavovaní jednoty – praktikujúci, ktorý rozvíja sústredenie, je zručný v prejavovaní týmito ôsmimi spôsobmi.“ ID1059 „Akými desiatimi spôsobmi je ten, kto je oslobodený od vášne, zručný v prejavovaní pri rozvíjaní sústredenia? Zameriavaním sa je človek zručný v prejavovaní predmetu… zručný v prejavovaní jednoty; zručný v prejavovaní poznania; zručný v prejavovaní oslobodenia – ten, kto je oslobodený od vášne a rozvíja sústredenie, je zručný v prejavovaní týmito desiatimi spôsobmi.“ ID1060 „205. Keď bežný človek rozvíja vhľad, v koľkých ohľadoch je zručný v sústredení a v koľkých ohľadoch je v ňom nezručný? Keď žiak rozvíja vhľad, v koľkých ohľadoch je zručný v sústredení a v koľkých ohľadoch je v ňom nezručný? Keď ten, kto je oslobodený od žiadostivosti, rozvíja vhľad, v koľkých spôsoboch je zručný v sústredení a v koľkých spôsoboch je nezručný v sústredení?“ ID1061 „Keď bežný človek rozvíja vhľad, je zručný v sústredení sa deviatimi spôsobmi a je nezručný v sústredení sa deviatimi spôsobmi. Keď žiak rozvíja vhľad, je zručný v sústredení sa desiatimi spôsobmi a je nezručný v sústredení sa desiatimi spôsobmi. Keď ten, kto je oslobodený od žiadostivosti, rozvíja vhľad, je zručný v sústredení sa dvanástimi spôsobmi a je nezručný v sústredení sa dvanástimi spôsobmi.“ ID1062 „Keď bežný človek rozvíja vhľad, v ktorých deviatich spôsoboch je zručný v sústredení a v ktorých deviatich spôsoboch je nezručný v sústredení? Je zručný v sústredení sa na nestálosť, nezručný v sústredení sa na stálosť; zručný v sústredení sa na utrpenie, nezručný v sústredení sa na šťastie; zručný v sústredení sa na ne-ja, nezručný v sústredení sa na ja; zručný v sústredení sa na zánik, nezručný v sústredení sa na trvalosť; zručný v sústredení sa na miznutie, nezručný v sústredení sa na hromadenie; je zručný v sústredení sa na zmenu, nezručný v sústredení sa na stabilitu; je zručný v sústredení sa na to, čo je bez znakov, nezručný v sústredení sa na znak; je zručný v sústredení sa na to, čo je bez túžby, nezručný v sústredení sa na túžbu; je zručný v sústredení sa na prázdnotu, nezručný v sústredení sa na pripútanosť. Keď bežný človek rozvíja vhľad, je zručný v sústredení sa týmito deviatimi spôsobmi a je nezručný v sústredení sa týmito deviatimi spôsobmi.“ ID1063 „206. Keď žiak rozvíja vhľad, v ktorých desiatich spôsoboch je zručný v sústredení a v ktorých desiatich spôsoboch je zručný v nesústredení? Je zručný v sústredení na pominuteľnosť; je zručný v nesústredení na trvalosť… je zručný v sústredení na prázdnotu; je zručný v nesústredení na pripútanosť. Je zručný v sústredení sa na poznanie; je zručný v nesústredení sa na nevedomosť. Keď praktikujúci rozvíja vhľad, je zručný v sústredení sa týmito desiatimi spôsobmi a je zručný v nesústredení sa týmito desiatimi spôsobmi.“ ID1064 „Keď ten, kto je oslobodený od žiadostivosti, rozvíja vhľad, v ktorých dvanástich spôsoboch je zručný v sústredení a v ktorých dvanástich spôsoboch je zručný v nesústredení? Je zručný v sústredení na pominuteľnosť; je zručný v nesústredení na trvalosť… je zručný v sústredení na poznanie; je zručný v nesústredení na nevedomosť. Je zručný v sústredení sa na oddelenie; je zručný v nesústredení sa na spojenie. Je zručný v sústredení sa na zánik; je zručný v nesústredení sa na formácie. Keď ten, kto je oslobodený od žiadostivosti, rozvíja vhľad, je zručný v sústredení sa týmito dvanástimi spôsobmi a je zručný v nesústredení sa týmito dvanástimi spôsobmi.“ ID1065 „Vďaka tomu, že sa človek sústredil prostredníctvom zručnosti v sústredení sa na objekt, zosúlaďuje svoje schopnosti, pozná rozsah a preniká do toho, čo je vhodné… zosúlaďuje dhammy, pozná rozsah a preniká do toho, čo je vhodné. ‚Zosúlaďuje svoje schopnosti‘: ako človek zosúlaďuje svoje schopnosti? V zmysle presvedčenia zosúlaďuje schopnosť viery… prostredníctvom zručnosti v sústredení sa na znak pokoja, prostredníctvom zručnosti v sústredení sa na znak úsilia, prostredníctvom zručnosti v sústredení sa na neporušenosť, prostredníctvom zručnosti v sústredení sa na žiarivosť, prostredníctvom zručnosti v sústredení sa na radosť, prostredníctvom zručnosti v sústredení sa na zjednotenie, prostredníctvom zručnosti v sústredení sa na poznanie, prostredníctvom zručnosti v sústredení sa na oslobodenie.“ ID1066 „Prostredníctvom zručnosti v kontemplácii ako nestálosti a zručnosti v nekontemplácii ako trvalosti; prostredníctvom zručnosti v kontemplácii ako utrpenia a zručnosti v nekontemplácii ako potešenia; prostredníctvom zručnosti v kontemplácii ako ne-ja a zručnosti v nekontemplácii ako ja; prostredníctvom zručnosti v kontemplácii ako zániku a zručnosti v nekontemplácii ako pevnosti; prostredníctvom zručnosti v kontemplácii ako zanikania a zručnosti v nekontemplácii ako hromadenia; prostredníctvom zručnosti v kontemplácii ako zmeny a zručnosti v nekontemplácii ako stability; prostredníctvom zručnosti v kontemplácii ako bezznakového a zručnosti v nekontemplácii znaku; prostredníctvom zručnosti v kontemplácii ako bez túžby a zručnosti v nekontemplácii túžby; prostredníctvom zručnosti v kontemplácii ako prázdnoty a zručnosti v nekontemplácii pripútanosti; zručnosťou v kontemplácii ako poznania a zručnosťou v nekonštrukcii ako nevedomosti; zručnosťou v kontemplácii ako oddelenia a zručnosťou v nekonštrukcii ako spojenia; zručnosťou v kontemplácii ako zániku a zručnosťou v nekonštrukcii ako formácií – človek zosúlaďuje schopnosti, jasne pozná ich rozsah a preniká k zdatnosti.“ ID1067 „207. V šesťdesiatich štyroch aspektoch je múdrosť, ktorá je ovládaním týchto troch schopností, poznaním zničenia nečistôt. Ktoré tri schopnosti? Schopnosť ‚poznám to, čo je zatiaľ neznáme‘, schopnosť konečného poznania a schopnosť toho, kto má konečné poznanie.“ ID1068 „Do koľkých stavov vedie schopnosť ‚Poznám to, čo je zatiaľ neznáme‘? Do koľkých stavov vedie schopnosť konečného poznania? Do koľkých stavov vedie schopnosť toho, kto má konečné poznanie? Schopnosť ‚Poznám to, čo je zatiaľ neznáme‘ vedie do jedného stavu – cesty vstupu do prúdu. Schopnosť konečného poznania vedie k šiestim stavom: k ovocu vstupu do prúdu, k ceste jednorazového návratu, k ovocu jednorazového návratu, k ceste nenávratu, k ovocu nenávratu a k ceste arahantstva. Schopnosť toho, kto má konečné poznanie, vedie k jednému stavu – k ovocu arahantstva.“ ID1069 „V okamihu cesty vstupu do prúdu, schopnosti ‚Poznám to, čo je mi zatiaľ neznáme“, je schopnosť viery sprevádzaná presvedčením, schopnosť energie je sprevádzaná úsilím, schopnosť všímavosti je sprevádzaná ustálením, schopnosť sústredenia je sprevádzaná neporušenosťou, schopnosť múdrosti je sprevádzaná videním, schopnosť mysle je sprevádzaná poznaním, schopnosť radosti je sprevádzaná preplnením a schopnosť života je sprevádzaná zvrchovanosťou nad kontinuitou diania. V okamihu cesty vstupu do prúdu sú všetky javy, ktoré vznikli – s výnimkou formy vytvorenej mysľou – blahodárne, bez poskvrny, vedúce k oslobodeniu, vedúce k nehromadeniu, nadsvetské a majú za svoj predmet Nibbānu. V okamihu cesty vstupu do prúdu sú tieto osem schopností súčasne vzniknutými sprievodnými javmi schopnosti „Poznám to, čo je zatiaľ neznáme“; sú to vzájomné sprievodné javy, závislé sprievodné javy, súvisiace sprievodné javy; sú koexistujúce, súčasne vznikajúce, spojené a súvisiace. Toto sú jednak jej aspekty, jednak jej sprievodné javy.“ ID1070 „V okamihu plodu vstupu do prúdu… až po okamih plodu arahantstva, schopnosti poznávajúceho, je schopnosť viery sprevádzaná presvedčením… až po schopnosť života, ktorú sprevádza zvrchovanosť nad kontinuitou výskytu. V okamihu dosiahnutia plodu arahantstva sú všetky vzniknuté javy neurčité; s výnimkou formy vytvorenej mysľou sú všetky bez skvrn, všetky sú nadsvetské, všetky majú za svoj predmet Nibbānu. V okamihu dosiahnutia plodu arahantstva je týchto osem schopností súbežne vznikajúcimi sprievodnými javmi schopnosti poznávajúceho. Sú to zároveň jej aspekty aj sprievodné javy. Týchto osem osmičiek teda tvorí šesťdesiatštyri.“ ID1071 „Čo sa týka znečistení, aké sú to znečistenia? Skvrna zmyslovej túžby, skvrna bytia, skvrna názorov a skvrna nevedomosti. Kde sú tieto skvrny zničené? Cestou vstupu do prúdu je skvrna názorov úplne zničená. Skvrna zmyslovej túžby, ktorá vedie do nižších sfér, je zničená, skvrna bytia, ktorá vedie do nižších sfér, je zničená a skvrna nevedomosti, ktorá vedie do nižších sfér, je zničená. Tu sú tieto skvrny zničené. Cestou jednorazového návratu je zničená hrubá skvrna zmyslovej túžby, je zničená skvrna existencie, ktorá s ňou koexistuje, a je zničená skvrna nevedomosti, ktorá s ňou koexistuje. Tu sú tieto skvrny zničené. Cestou tých, čo sa už nevracajú, je skvrna zmyslovej túžby úplne zničená, skvrna existencie, ktorá s ňou koexistuje, je zničená a skvrna nevedomosti, ktorá s ňou koexistuje, je zničená. Tu sú tieto skvrny zničené. Cestou arahantstva je skvrna existencie úplne zničená a skvrna nevedomosti je úplne zničená. Tu sú tieto skvrny zničené.“ ID1072 „208.“ ID1073 „Nie je tu nič, čo by on nevidel, ani nič neznáme či čo by sa malo poznať; priamo poznal všetko, čo sa má poznať, a preto je Tathāgata Vševidiacim okom.“ ID1074 „Pokiaľ ide o ‚Vševidiace oko‘, v akom zmysle je on Vševidiacim okom? Štrnásť buddhovských poznaní je Vševidiacim okom: poznanie utrpenia je buddhovské poznanie, poznanie pôvodu utrpenia je buddhovské poznanie… a tak ďalej… poznanie vševedúceho je buddhovské poznanie, neprekážané poznanie je buddhovské poznanie. Toto je štrnásť buddhovských poznaní. Z týchto štrnástich buddhovských poznaní je osem spoločných pre žiakov, zatiaľ čo šesť poznaní nie je pre žiakov bežných.“ ID1075 „Keďže je známa charakteristika utrpenia, neexistuje žiadna charakteristika utrpenia, ktorá by bola neznáma – to je vševidiace oko. Čokoľvek je vševidiace oko, to je schopnosť múdrosti. Prostredníctvom schopnosti múdrosti je to v zmysle presvedčenia schopnosť viery; v zmysle úsilia je to schopnosť energie; v zmysle upevnenia je to schopnosť všímavosti; v zmysle neporušenia sústredenia je to schopnosť sústredenia. Vzhľadom na to, že charakteristika utrpenia je videná, pochopená, uvedomená si a vnímaná múdrosťou; neexistuje žiadna charakteristika utrpenia, ktorú by múdrosť nevnímala – to je vševidiace oko. Čokoľvek je vševidiace oko, to je schopnosť múdrosti. Prostredníctvom schopnosti múdrosti je to v zmysle presvedčenia schopnosť viery; v zmysle úsilia je to schopnosť energie; v zmysle upevnenia je to schopnosť všímavosti; v zmysle neporušenia sústredenia je to schopnosť koncentrácie. Vzhľadom na charakteristiku vzniku… a tak ďalej… vzhľadom na charakteristiku zániku… vzhľadom na charakteristiku cesty… vzhľadom na význam analytického poznania významu… vzhľadom na význam analytického poznania Dhammy… vzhľadom na význam analytického poznania jazyka… pokiaľ ide o význam analytického poznania výrečnosti… pokiaľ ide o poznanie nadradenosti a podradenosti schopností… pokiaľ ide o poznanie dispozícií a skrytých sklonov bytostí… pokiaľ ide o poznanie dvojitého zázraku… pokiaľ ide o poznanie dosiahnutia veľkého súcitu… Vzhľadom na to, že pre tento svet s jeho devami, Mārom a Brahmom, pre túto generáciu s jej askétmi a bráhmanmi, s jej devami a ľuďmi – čokoľvek je videné, počuté, vnímané, poznané, dosiahnuté, vyhľadávané a mentálne skúmané – všetko, čo je známe, videné, pochopené, uvedomené a s čím múdrosť prichádza do styku. Neexistuje nič, s čím by múdrosť neprišla do styku – toto je vševidiace oko. Čokoľvek je vševidiace oko, to je schopnosť múdrosti. Prostredníctvom schopnosti múdrosti je to v zmysle presvedčenia schopnosť viery; v zmysle úsilia je to schopnosť energie; v zmysle upevnenia je to schopnosť všímavosti; v zmysle neporušenia sústredenia je to schopnosť sústredenia.“ ID1076 „Ten, kto má vieru, vynakladá úsilie; ten, kto vynakladá úsilie, má vieru. Ten, kto má vieru, upevňuje bdelosť; ten, kto upevňuje bdelosť, má vieru. Ten, kto má vieru, sa sústreďuje; ten, kto sa sústreďuje, má vieru. Ten, kto má vieru, rozumie; ten, kto rozumie, má vieru. Ten, kto vynakladá úsilie, upevňuje bdelosť; ten, kto upevňuje bdelosť, vynakladá úsilie. Ten, kto vynakladá úsilie, sa sústreďuje; ten, kto sa sústreďuje, vynakladá úsilie. Ten, kto sa usiluje, rozumie; ten, kto rozumie, sa usiluje. Ten, kto sa usiluje, má vieru; ten, kto má vieru, sa usiluje. Ten, kto rozvíja všímavosť, sa sústreďuje; ten, kto sa sústreďuje, rozvíja všímavosť. Ten, kto rozvíja všímavosť, rozumie; ten, kto rozumie, rozvíja všímavosť. Ten, kto rozvíja všímavosť, má vieru; ten, kto má vieru, rozvíja všímavosť. Ten, kto rozvíja všímavosť, sa usiluje; ten, kto sa usiluje, rozvíja všímavosť. Ten, kto sa sústreďuje, rozumie; ten, kto rozumie, sa sústreďuje. Ten, kto sa sústreďuje, má vieru; ten, kto má vieru, sa sústreďuje. Ten, kto sa sústreďuje, vynakladá úsilie; ten, kto vynakladá úsilie, sa sústreďuje. Ten, kto sa sústreďuje, rozvíja všímavosť; ten, kto rozvíja všímavosť, sa sústreďuje. Ten, kto rozumie, má vieru; ten, kto má vieru, rozumie. Ten, kto rozumie, vynakladá úsilie; ten, kto vynakladá úsilie, rozumie. Ten, kto rozumie, rozvíja všímavosť; ten, kto rozvíja všímavosť, rozumie. Ten, kto rozumie, sa sústreďuje; ten, kto sa sústreďuje, rozumie.“ ID1077 „Pretože sa v ňu verí, je uplatňovaná; pretože je uplatňovaná, verí sa v ňu. Pretože sa v ňu verí, je upevnená; pretože je upevnená, verí sa v ňu. Pretože sa v ňu verí, je sústredená; pretože je sústredená, verí sa v ňu. Pretože sa v ňu verí, je rozoznávaná; pretože je rozoznávaná, verí sa v ňu. Vďaka tomu, že sa uplatňuje, je upevnené; vďaka tomu, že je upevnené, sa uplatňuje. Vďaka tomu, že sa uplatňuje, je sústredené; vďaka tomu, že je sústredené, sa uplatňuje. Vďaka tomu, že sa uplatňuje, je rozoznávané; vďaka tomu, že je rozoznávané, sa uplatňuje. Vďaka tomu, že sa uplatňuje, je v neho viera; vďaka tomu, že je v neho viera, sa uplatňuje. Vďaka tomu, že je upevnené, je sústredené; vďaka tomu, že je sústredené, je upevnené. Vďaka tomu, že je ustanovené, je rozoznané; vďaka tomu, že je rozoznané, je ustanovené. Vďaka tomu, že je ustanovené, je uverené; vďaka tomu, že je uverené, je ustanovené. Vďaka tomu, že je ustanovené, je uplatňované; vďaka tomu, že je uplatňované, je ustanovené. Vďaka tomu, že je sústredené, je rozoznané; vďaka tomu, že je rozoznané, je sústredené. Vďaka tomu, že je sústredené, je uverené; vďaka tomu, že je uverené, je sústredené. Vďaka sústredeniu sa uplatňuje; vďaka uplatňovaniu sa sústreďuje. Vďaka sústredeniu sa ustanovenie; vďaka ustanoveniu sa sústreďuje. Vďaka rozoznaniu sa verí; vďaka viere sa rozoznáva. Vďaka rozoznaniu sa uplatňuje; vďaka uplatňovaniu sa rozoznáva. Vďaka rozoznaniu sa ustanovenie; vďaka ustanoveniu sa rozoznáva. Vďaka tomu, že je rozoznávané, je sústredené; vďaka tomu, že je sústredené, je rozoznávané.“ ID1078 „To, čo je Budhovo oko, to je Budhovo poznanie; to, čo je Budhovo poznanie, to je Budhovo oko. Týmto okom Tathágata vidí bytosti s malým množstvom nečistôt, s veľkým množstvom nečistôt; s bystrými zmyslami, s otupenými zmyslami; s dobrou povahou, so zlú povahou; ľahko poučiteľné, ťažko poučiteľné; niektorých, ktorí sú zvyknutí vidieť nebezpečenstvo v chybách týkajúcich sa budúceho sveta, a niektorých, ktorí nie sú.“ ID1079 „Pokiaľ ide o ‚toho, kto má málo nečistôt‘, a ‚toho, kto má veľa nečistôt‘: človek s vierou je ten, kto má málo nečistôt; človek bez viery je ten, kto má veľa nečistôt. Človek s prebudeným úsilím je ten, kto má málo nečistôt; lenivý človek je ten, kto má veľa nečistôt. Človek s ustálenou bdelosťou je ten, kto má málo nečistôt; človek s upadajúcou bdelosťou je ten, kto má veľa nečistôt. Človek, ktorý je sústredený, je ten, kto má málo nečistôt; človek, ktorý nie je sústredený, je ten, kto má veľa nečistôt. Múdry človek je ten, kto má málo nečistôt; nemúdry človek je ten, kto má veľa nečistôt.“ ID1080 „Pokiaľ ide o ‚človeka s bystrými schopnosťami‘ a ‚človeka s otupenými schopnosťami‘: človek s vierou je ten, kto má bystré schopnosti; človek bez viery je ten, kto má otupené schopnosti… a tak ďalej… múdry človek je ten, kto má bystré schopnosti; nemúdry človek je ten, kto má otupené schopnosti. Pokiaľ ide o ‚človeka s dobrým správaním‘ a ‚človeka so zlým správaním‘: človek s vierou je ten, kto má dobré správanie; človek bez viery je ten, kto má zlé správanie… a tak ďalej… múdry človek je ten, kto má dobré správanie; nemúdry človek je ten, kto má zlé správanie. Pokiaľ ide o „toho, koho je ľahké poučiť“, a „toho, koho je ťažké poučiť“: človek s vierou je ten, koho je ľahké poučiť; človek bez viery je ten, koho je ťažké poučiť… a tak ďalej… múdry človek je ten, koho je ľahké poučiť; nemúdry človek je ten, koho je ťažké poučiť.“ ID1081 „Pokiaľ ide o ‚niektorí sú zvyknutí vidieť nebezpečenstvo v chybách týkajúcich sa budúceho sveta, zatiaľ čo iní nie sú zvyknutí vidieť nebezpečenstvo v chybách týkajúcich sa budúceho sveta‘: človek s vierou je ten, kto je zvyknutý vidieť nebezpečenstvo v chybách týkajúcich sa budúceho sveta; človek bez viery je ten, kto nie je zvyknutý vidieť nebezpečenstvo v chybách týkajúcich sa budúceho sveta. Človek s prebudenou usilovnosťou je ten, kto je zvyknutý vidieť nebezpečenstvo v chybách týkajúcich sa budúceho sveta; lenivý človek je ten, kto nie je zvyknutý vidieť nebezpečenstvo v chybách týkajúcich sa budúceho sveta… a tak ďalej… múdry človek je ten, kto je zvyknutý vidieť nebezpečenstvo v chybách týkajúcich sa budúceho sveta; nemúdry človek je ten, kto nie je zvyknutý vidieť nebezpečenstvo v chybách týkajúcich sa budúceho sveta.“ ID1082 „Pojem ‚svet‘ sa vzťahuje na: svet zložiek, svet prvkov, svet zmyslových základov, svet existencie v nešťastí, svet vznikania nešťastia, svet existencie v šťastí a svet vznikania šťastia.“ ID1083 „Jeden svet – všetky bytosti sú udržiavané výživou. Dva svety – meno a forma. Tri svety – tri pocity. Štyri svety – štyri živiny. Päť svetov – päť zhlukov pripútanosti. Šesť svetov – šesť vnútorných zmyslových základov. Sedem svetov – sedem stavov vedomia. Osem svetov – osem svetských podmienok. Deväť svetov – deväť príbytkov bytostí. Desať svetov – desať zmyslových základov. Dvanásť svetov – dvanásť zmyslových základov. Osemnásť svetov – osemnásť prvkov.“ ID1084 „Všetky znečistenia sú chybami, každé nesprávne správanie je chybou, všetky vôľové formácie sú chybou, všetky činy vedúce k bytí sú chybou. Tak v tomto svete a v tejto chybe prítomné sú intenzívne vnímania nebezpečenstva, ako kat s vytaseným mečom. Prostredníctvom týchto päťdesiatich aspektov človek pozná, vidí, rozoznáva a preniká do týchto piatich schopností.“ ID1085 „Piata časť o kombinácii schopností.“ ID1086 „Tretia časť recitácie.“ ID1087 „Rozprava o schopnostiach je ukončená.“ ID1088 „5. Rozprava o oslobodení“ ID1089 „1. Prehľad“ ID1090 „209. Úvod je rovnaký ako predtým. „Mnísi, existujú tieto tri oslobodenia. Aké sú tie tri? Oslobodenie od prázdnoty, oslobodenie bez znakov a oslobodenie bez smerovania. Toto, mnísi, sú tri oslobodenia.““ ID1091 „„Okrem toho existuje šesťdesiatosem oslobodenia: oslobodenie od prázdnoty, oslobodenie bez znakov, oslobodenie bez smerovania; oslobodenie od vnútorného vznikania, oslobodenie od vonkajšieho vznikania, oslobodenie od vznikania z oboch; štyri oslobodenia od vnútorného vznikania, štyri oslobodenia od vonkajšieho vznikania, štyri oslobodenia od vznikania z oboch; štyri oslobodenia zodpovedajúce vnútornému vzniku, štyri oslobodenia zodpovedajúce vonkajšiemu vzniku, štyri oslobodenia zodpovedajúce vzniku z oboch; štyri oslobodenia upokojenia vnútorného vznikania, štyri oslobodenia upokojenia vonkajšieho vznikania, štyri oslobodenia upokojenia vznikania z oboch; oslobodenie „ten, kto má formu, vidí formy“, oslobodenie „ten, kto je vnútorne s vnímaním bezformovosti, vidí vonkajšie formy“, oslobodenie „ten, kto sa sústreďuje iba na krásu“; oslobodenie dosiahnutím základu nekonečného priestoru, oslobodenie dosiahnutím základu nekonečného vedomia, oslobodenie dosiahnutím základu prázdnoty; oslobodenie dosiahnutím základu ani vnímania, ani nevnímania, oslobodenie dosiahnutím zániku vnímania a cítenia; časové oslobodenie, nadčasové oslobodenie; dočasné oslobodenie, nedorčasné oslobodenie; premenlivé oslobodenie, nemenné oslobodenie; svetské oslobodenie, nadsvetské oslobodenie; oslobodenie so skvrnami, oslobodenie bez skvrn; hmotné oslobodenie, nehmotné oslobodenie; oslobodenie, ktoré je nehmotnejšie než nehmotné, oslobodenie so zameraním, oslobodenie bez zamerania, oslobodenie upokojenia toho, čo má zameranie; spojené oslobodenie, oddelené oslobodenie; oslobodenie jednoty, oslobodenie rozmanitosti, oslobodenie vnímania, oslobodenie poznania; oslobodenie ochladenia, džhánické oslobodenie, oslobodenie mysle prostredníctvom nelipnutia.““ ID1092 „2. Výklad“ ID1093 „210. Čo je oslobodenie prázdnoty? Tu mních, keď odíde do lesa, alebo k koreňu stromu, alebo do odľahlého príbytku, uvažuje takto: ‚Toto je prázdne od ja alebo od toho, čo patrí k ja.‘ Nevytvára si k tomu žiadne pripútanie – toto je oslobodenie prázdnoty. Toto je oslobodenie prázdnoty.“ ID1094 „Čo je oslobodenie bez znakov? Tu mních, keď odíde do lesa, k koreňom stromu alebo do odľahlého príbytku, uvažuje takto: ‚Toto je bez ja alebo bez toho, čo patrí k ja.‘ Nevytvára si z toho žiadny znak – toto je oslobodenie bez znakov. Toto je oslobodenie bez znakov.“ ID1095 „Čo je oslobodenie bez túžby? Tu mních, keď odíde do lesa, alebo k koreňom stromu, alebo do odľahlého príbytku, uvažuje takto: ‚Toto je prázdne od ja alebo od toho, čo patrí ja.‘ Nevytvára si voči tomu žiadnu túžbu – toto je oslobodenie bez túžby. Toto je oslobodenie bez túžby.“ ID1096 „Čo je oslobodenie vnútorného vynorenia? Štyri džhány – to je oslobodenie vnútorného vynorenia. Čo je oslobodenie vonkajšieho vynorenia? Štyri bezformové dosiahnutia – to je oslobodenie vonkajšieho vynorenia. Čo je oslobodenie vynorenia z oboch? Štyri ušľachtilé cesty – to je oslobodenie vynorenia z oboch.“ ID1097 „Aké sú štyri oslobodenia vnútorného vzniku? Prvá džhána vzniká z prekážok. Druhá džhána vzniká z myslenia a skúmania. Tretia džhána vzniká z blaženosti. Štvrtá džhána vzniká z potešenia a bolesti. Toto sú štyri oslobodenia vnútorného vzniku.“ ID1098 „Aké sú štyri oslobodenia vonkajšieho vzniku? Dosiahnutie základu nekonečného priestoru vzniká z vnímania formy, vnímania dotyku a vnímania mnohostnosti. Dosiahnutie základu nekonečného vedomia vzniká z vnímania základu nekonečného priestoru. Dosiahnutie základu prázdnoty vzniká z vnímania základu nekonečného vedomia. Dosiahnutie základu ani vnímania, ani nevnímania vzniká z vnímania základu prázdnoty. Toto sú štyri oslobodenia vnútorného vzniku.“ ID1099 „Aké sú štyri oslobodenia vzniku z oboch? Cesta vstupu do prúdu vzniká z pohľadu na identitu, pochybností, lipnutia na obradoch a rituáloch, skrytých sklonov k názorom a skrytých sklonov k pochybnostiam; vzniká z nečistôt a zoskupení, ktoré z nich vyplývajú, a zvonku zo všetkých znakov. Cesta raz-návratníka vychádza z hrubých pút zmyslovej túžby a zlomyseľnosti a z hrubých skrytých sklonov k zmyslovej túžbe a zlomyseľnosti; vychádza z nečistôt a zoskupení, ktoré z nich vyplývajú, a zvonka zo všetkých znakov. Cesta toho, kto sa už nevráti, vychádza z jemných pút zmyslovej túžby a zlomyseľnosti a z jemných skrytých sklonov k zmyslovej túžbe a zlomyseľnosti; vychádza z nečistôt a zoskupení, ktoré z nich vyplývajú, a zvonka zo všetkých znakov. Cesta arahanta vychádza z túžby po forme, túžby po bezforme, pýchy, nepokoja, nevedomosti, skrytého sklonu k pýche, skrytého sklonu k túžbe po existencii a skrytého sklonu k nevedomosti; vychádza z nečistôt a zoskupení, ktoré z nich vyplývajú, a navonok zo všetkých znakov. Toto sú štyri oslobodenia vyplývajúce z oboch.“ ID1100 „211. Aké sú štyri oslobodenia zodpovedajúce vnútornému vzniku? Na účely dosiahnutia prvého džhána existuje počiatočná myšlienka, trvajúca myšlienka, blaženosť, šťastie a sústredenosť mysle; na účely dosiahnutia druhého džhána… a tak ďalej…; na dosiahnutie tretej džhány… a tak ďalej…; na dosiahnutie štvrtej džhány je počiatočná myšlienka, trvajúca myšlienka, blaženosť, šťastie a sústredenosť mysle. Toto sú štyri oslobodenia zodpovedajúce vnútornému vzniku.“ ID1101 „Aké sú štyri oslobodenia zodpovedajúce vonkajšiemu vzniku? S cieľom dosiahnuť úroveň nekonečného priestoru existuje počiatočná myšlienka, trvalá myšlienka, blaženosť, šťastie a sústredenosť mysle; s cieľom dosiahnuť úroveň nekonečného vedomia… a tak ďalej…; s cieľom dosiahnuť úroveň základu ničoty… a tak ďalej…; s cieľom dosiahnuť úroveň základu ani vnímania, ani nevnímania existuje počiatočná myšlienka, trvalá myšlienka, blaženosť, šťastie a sústredenosť mysle. Toto sú štyri oslobodenia zodpovedajúce vonkajšiemu vzniku.“ ID1102 „Aké sú štyri oslobodenia zodpovedajúce vynoreniu z oboch? S cieľom dosiahnuť cestu vstupu do prúdu existuje rozjímanie o pominuteľnosti, rozjímanie o utrpení a rozjímanie o ne-ja; s cieľom dosiahnuť cestu jednorazového návratu… a tak ďalej…; na dosiahnutie cesty tých, čo sa už nevracajú… a tak ďalej…; na dosiahnutie cesty arahantstva je to rozjímanie o nestálosti, rozjímanie o utrpení a rozjímanie o ne-ja. Toto sú štyri oslobodenia zodpovedajúce vnoreniu z oboch.“ ID1103 „Aké sú štyri oslobodenia upokojenia vnútorného vnorenia? Dosiahnutie alebo výsledok prvého džhána; dosiahnutie alebo výsledok druhého džhána… a tak ďalej…; dosiahnutie alebo výsledok tretieho džhána… a tak ďalej…; dosiahnutie alebo výsledok štvrtého džhána. Toto sú štyri oslobodenia upokojenia vnútorného vznikania.“ ID1104 „Aké sú štyri oslobodenia upokojenia vonkajšieho prejavovania? Dosiahnutie alebo výsledok základu nekonečného priestoru, dosiahnutie alebo výsledok základu nekonečného vedomia… dosiahnutie alebo výsledok základu prázdnoty… dosiahnutie alebo výsledok základu ani vnímania, ani nevnímania – toto sú štyri oslobodenia upokojenia vonkajšieho prejavovania.“ ID1105 „Aké sú štyri oslobodenia upokojenia, ktoré vedie k vymaneniu sa z oboch? Plod vstupu do prúdu na ceste vstupu do prúdu, plod jednorazového návratu na ceste jednorazového návratu, plod nenávratu na ceste nenávratu, plod arahantstva na ceste arahantstva – to sú štyri oslobodenia upokojenia, ktoré vedie k vymaneniu sa z oboch.“ ID1106 „212. Ako je ‚ten, kto má formu, vidí formy‘ oslobodením? Tu sa určitá osoba vnútorne, osobne sústreďuje na modrý znak a dosahuje vnímanie modrej farby. Dobre uchopí tento znak, dobre si ho zapamätá a dobre ho upevní. Keď tento znak dobre uchopila, dobre si ho zapamätala a dobre ho upevnila, nasmeruje svoju myseľ navonok k modrému znaku a dosahuje vnímanie modrej farby. Dobre uchopí tento znak, dobre si ho zapamätá a dobre ho upevní. Keď tento znak dobre uchopí, dobre si ho zapamätá a dobre ho upevní, obráti sa k nemu, rozvíja ho a kladie naň veľký dôraz. Napadne ho takto: ‚Toto, vnútorné aj vonkajšie, je forma,‘ a stane sa jedným s vnímaním formy. Tu sa istá osoba vnútorne, osobne, sústredí na žltý znak… a tak ďalej… na červený znak… a tak ďalej… na biely znak a dosiahne vnímanie bielej farby. Dobre uchopia tento znak, dobre si ho zapamätajú a dobre ho upevnia. Keď tento znak dobre uchopia, dobre si ho zapamätajú a dobre ho upevnia, nasmerujú svoju myseľ navonok k bielemu znaku a dosiahnu vnímanie bielej farby. Tento znak dobre uchopí, dobre si ho zapamätá a dobre ho upevní. Keď tento znak dobre uchopí, dobre si ho zapamätá a dobre ho upevní, uchýli sa k nemu, rozvíja ho a kladie naň veľký dôraz. Napadne ho takto: ‚Toto, vnútorné aj vonkajšie, je forma,‘ a stane sa jedným s vnímaním formy. Takto ten, kto má formu, vidí formy; preto je to oslobodenie.“ ID1107 „Ako je to oslobodenie, keď ten, kto vnútorne vníma bezformovosť, navonok vidí formy? Tu sa stane, že istá osoba sa vnútorne a osobne nevenuje modrému znaku a nedosiahne vnímanie modrej farby; navonok nasmeruje svoju myseľ na modrý znak a dosiahne vnímanie modrej farby. Dobre uchopí tento znak, venuje mu pozornosť a pevne ho zakotví. Keď tento znak dobre uchopil, venoval mu pozornosť a pevne ho upevnil, kultivuje ho, rozvíja a často ho praktizuje. Jemu sa tak javí: ‚Vnútorne je to bezformové; navonok je to forma,‘ a stáva sa tým, kto vníma formu. Tu sa stáva, že istá osoba sa vnútorne a osobne nesústreďuje na žltý znak… červený znak… biely znak a nedosahuje vnímanie bielej farby; navonok nasmeruje svoju myseľ na biely znak a dosahuje vnímanie bielej farby. Tento znak dobre uchopí, venuje mu pozornosť a pevne ho upevní. Keď tento znak dobre uchopil, venoval mu pozornosť a pevne ho upevnil, kultivuje ho, rozvíja a často ho praktizuje. Jemu sa to javí takto: ‚Vnútorne je to bezformové; navonok je to forma,‘ a stáva sa tým, kto vníma formu. Takýmto spôsobom je vnútorné vnímanie bezformového a vnímanie foriem navonok oslobodením.“ ID1108 „Ako sa dá nazvať oslobodením to, že sa človek sústredí iba na ‚krásu‘? Tu mních prebýva, prenikajúc jedným smerom s mysľou sprevádzanou láskavosťou; podobne druhým, podobne tretím, podobne štvrtým. Tak nad, pod a naprieč, všade, vo všetkých smeroch prebýva, prenikajúc celý svet mysľou sprevádzanou láskavosťou, ktorá je rozsiahla, vznešená, nemerateľná, bez nepriateľstva a bez zlomyseľnosti. Pretože bola rozvinutá láskavosť, bytosti nie sú odpudzujúce. S mysľou sprevádzanou súcitom… a tak ďalej… Pretože bol rozvinutý súcit, bytosti nie sú odpudzujúce. S mysľou sprevádzanou radosťou z úspechu… a tak ďalej… Pretože bola rozvinutá radosť z úspechu, bytosti nie sú odpudzujúce. S mysľou sprevádzanou vyrovnanosťou prebýva a preniká jeden smer… a tak ďalej… Pretože bola rozvinutá vyrovnanosť, bytosti nie sú odpudzujúce. Týmto spôsobom, pretože je človek zameraný iba na ‚krásu‘, nazýva sa to oslobodenie.“ ID1109 „213. Čo je oslobodenie dosiahnutím základu nekonečného priestoru? Tu mních, tým, že úplne prekoná vnímania formy, tým, že ustanú vnímania odporu, a tým, že sa nevenuje vnímaniam rozmanitosti, pričom si myslí: ‚Priestor je nekonečný‘, vstúpi a prebýva v základe nekonečného priestoru. Toto je oslobodenie dosiahnutím základu nekonečného priestoru.“ ID1110 „Čo je oslobodenie dosiahnutím základu nekonečného vedomia? Tu mních, keď úplne prekročil základ nekonečného priestoru, vstúpi a prebýva v základe nekonečného vedomia, pričom si myslí: ‚Vedomie je nekonečné.‘ Toto je oslobodenie dosiahnutím základu nekonečného vedomia.“ ID1111 „Čo je oslobodenie dosiahnutím základu ničoty? Tu mních, ktorý úplne prekročil základ nekonečného vedomia, vstupuje a prebýva v základe ničoty, pričom si myslí: ‚Nie je nič.‘ Toto je oslobodenie dosiahnutím základu ničoty.“ ID1112 „Čo je oslobodenie dosiahnutím základu ani vnímania, ani nevnímania? Tu mních, ktorý úplne prekročil základ ničoty, vstúpi do základu ani vnímania, ani nevnímania a prebýva v ňom. Toto je oslobodenie dosiahnutím základu ani vnímania, ani nevnímania.“ ID1113 „Čo je oslobodenie dosiahnutím zániku vnímania a cítenia? Tu mních, ktorý úplne prekročil základ ani vnímania, ani nevnímania, vstúpi a prebýva v zániku vnímania a cítenia. Toto je oslobodenie dosiahnutím zániku vnímania a cítenia.“ ID1114 „Čo je oslobodenie v pravý čas? Štyri džhány a štyri bezformové dosiahnutia. To je oslobodenie v čase.“ ID1115 „Čo je oslobodenie mimo času? Štyri ušľachtilé cesty, štyri plody asketického života a nibbána. To je oslobodenie mimo času.“ ID1116 „Čo je časové oslobodenie? Štyri džhány a štyri bezformové dosiahnutia. To je časové oslobodenie.“ ID1117 „Čo je oslobodenie nadčasové? Štyri ušľachtilé cesty, štyri plody asketického života a nibbána. To je oslobodenie nadčasové.“ ID1118 „Čo je oslobodenie premenlivé? Štyri džhány a štyri bezformové dosiahnutia. To je oslobodenie premenlivé.“ ID1119 „Čo je neotrasiteľné oslobodenie? Štyri ušľachtilé cesty, štyri plody asketického života a Nibbána. To je neotrasiteľné oslobodenie.“ ID1120 „Čo je svetské oslobodenie? Štyri džhány a štyri bezformové dosiahnutia. To je svetské oslobodenie.“ ID1121 „Čo je nadsvetské oslobodenie? Štyri ušľachtilé cesty, štyri plody asketického života a Nibbána. Toto je nadsvetské oslobodenie.“ ID1122 „Čo je oslobodenie so skvrnami? Štyri džhány a štyri bezformové dosiahnutia. Toto je oslobodenie so skvrnami.“ ID1123 „Čo je oslobodenie bez nečistôt? Štyri ušľachtilé cesty, štyri plody asketického života a Nibbána. Toto je oslobodenie bez nečistôt.“ ID1124 „Čo je hmotné oslobodenie? Oslobodenie spojené s formou. Toto je hmotné oslobodenie.“ ID1125 „Čo je nehmotné oslobodenie? Oslobodenie spojené s bezformovým. Toto je nehmotné oslobodenie.“ ID1126 „Čo je oslobodenie, ktoré je ešte viac nadsvetské než to nadsvetské? Štyri ušľachtilé cesty, štyri plody asketického života a Nibbána. Toto je oslobodenie, ktoré je ešte viac nadsvetské než to nadsvetské.“ ID1127 „Čo je usmernené oslobodenie? Štyri džhány a štyri bezformové dosiahnutia. Toto je usmernené oslobodenie. Čo je oslobodenie bez zamerania? Štyri ušľachtilé cesty, štyri plody asketického života a Nibbána. Toto je oslobodenie bez zamerania.“ ID1128 „Čo je oslobodenie upokojením zameraného? Dosiahnutie prvej džhány alebo jej výsledok… až po dosiahnutie základu ani vnímania, ani nevnímania alebo jeho výsledok. To je oslobodenie upokojením zameraného.“ ID1129 „Čo je oslobodenie spojené? Štyri džhány a štyri bezformové dosiahnutia. To je oslobodenie spojené.“ ID1130 „Čo je oslobodenie oddelené? Štyri ušľachtilé cesty, štyri plody asketického života a Nibbána. To je oslobodenie oddelené.“ ID1131 „Čo je oslobodenie jednoty? Štyri ušľachtilé cesty, štyri plody asketického života a Nibbána. Toto je oslobodenie jednoty.“ ID1132 „Čo je oslobodenie rozmanitosti? Štyri džhány a štyri bezformové dosiahnutia. Toto je oslobodenie rozmanitosti.“ ID1133 „214. Čo je oslobodenie vnímania? Môže existovať jedno oslobodenie vnímania a existuje desať oslobodení vnímania; tých desať oslobodení vnímania je jedno oslobodenie vnímania, a to z hľadiska predmetu aj z hľadiska spôsobu. A ako to je? Poznanie kontemplácie nestálosti je oslobodené od vnímania stálosti – toto je oslobodenie vnímania. Poznanie kontemplácie utrpenia je oslobodené od vnímania potešenia – to je oslobodenie vnímania. Poznanie kontemplácie ne-ja je oslobodené od vnímania ja – to je oslobodenie vnímania. Poznanie kontemplácie rozčarovania je oslobodené od vnímania rozkoše – to je oslobodenie vnímania. Poznanie kontemplácie bezvášne je oslobodené od vnímania vášne – to je oslobodenie vnímania. Poznanie kontemplácie zániku je oslobodené od vnímania vznikania – to je oslobodenie vnímania. Poznanie kontemplácie zrieknutia sa je oslobodené od vnímania uchopovania – to je oslobodenie vnímania. Poznanie kontemplácie bezznakového je oslobodené od vnímania znaku – to je oslobodenie vnímania. Poznanie kontemplácie bez túžby je oslobodené od vnímania túžby – to je oslobodenie vnímania. Poznanie kontemplácie prázdnoty je oslobodené od vnímania lipnutia – to je oslobodenie vnímania. Tak môže existovať jedno oslobodenie vnímania a existuje desať oslobodení vnímania; tých desať oslobodení vnímania je jedno oslobodenie vnímania, z hľadiska predmetu aj z hľadiska spôsobu.“ ID1134 „V oblasti formy je poznanie kontemplácie nestálosti oslobodené od vnímania stálosti – to je oslobodenie vnímania… V oblasti formy je poznanie kontemplácie prázdnoty oslobodené od vnímania pripútanosti – to je oslobodenie vnímania. Môže teda existovať jedno oslobodenie vnímania, a existuje desať oslobodení vnímania; tých desať oslobodení vnímania je jedno oslobodenie vnímania, a to prostredníctvom predmetu aj prostredníctvom spôsobu.“ ID1135 „V pocite… a tak ďalej… vo vnímaní… v mentálnych útvaroch… vo vedomí… v oku… a tak ďalej… v starnutí a smrti je poznanie kontemplácie nestálosti oslobodené od vnímania trvalosti – ide teda o oslobodenie vnímania. …atď… V starnutí a smrti je poznanie kontemplácie prázdnoty oslobodené od vnímania pripútanosti – je to teda oslobodenie vnímania. Takýmto spôsobom sa môže stať, že jedno oslobodenie vnímania sa stane desiatimi oslobodeniami vnímania a desať oslobodení vnímania sa stane jedným oslobodením vnímania prostredníctvom predmetu a prostredníctvom spôsobu. Toto je oslobodenie vnímania.“ ID1136 „215. Čo je oslobodenie poznania? Môže sa stať, že jedno oslobodenie poznania sa stane desiatimi oslobodeniami poznania a desať oslobodení poznania sa stane jedným oslobodením poznania prostredníctvom predmetu a prostredníctvom spôsobu. A ako to môže byť? Prostredníctvom rozjímania o nestálosti sa poznanie vecí takých, aké skutočne sú, oslobodzuje od klamu a nevedomosti týkajúcej sa trvalosti – to je oslobodenie poznaním. Prostredníctvom rozjímania o utrpení sa poznanie vecí takých, aké skutočne sú, oslobodzuje od klamu a nevedomosti týkajúcej sa potešenia – to je oslobodenie poznaním. Prostredníctvom rozjímania o ne-ja sa poznanie vecí takých, aké skutočne sú, oslobodzuje od klamu a nevedomosti týkajúcej sa ja – a tak je to oslobodenie poznaním. Prostredníctvom rozjímania o znechutení sa poznanie vecí takých, aké skutočne sú, oslobodzuje od klamu a nevedomosti týkajúcej sa rozkoše – a tak je to oslobodenie poznaním. Prostredníctvom rozjímania o bezvášnivosti je poznanie vecí takých, aké skutočne sú, oslobodené od klamu a nevedomosti týkajúcej sa vášne – ide teda o oslobodenie prostredníctvom poznania. Prostredníctvom rozjímania o zániku je poznanie vecí takých, aké skutočne sú, oslobodené od klamu a nevedomosti týkajúcej sa vznikania – ide teda o oslobodenie prostredníctvom poznania. Prostredníctvom rozjímania o zriecení sa poznanie vecí takých, aké skutočne sú, oslobodzuje od klamu a nevedomosti týkajúcej sa uchopovania – ide teda o oslobodenie prostredníctvom poznania. Prostredníctvom rozjímania o bezznakovosti sa poznanie vecí takých, aké skutočne sú, oslobodzuje od klamu a nevedomosti týkajúcej sa znakov – ide teda o oslobodenie prostredníctvom poznania. Prostredníctvom rozjímania o bez túžby je poznanie vecí takých, aké skutočne sú, oslobodené od klamu a nevedomosti týkajúcej sa túžby – ide teda o oslobodenie prostredníctvom poznania. Prostredníctvom rozjímania o prázdnote je poznanie vecí takých, aké skutočne sú, oslobodené od klamu a nevedomosti týkajúcej sa lipnutia – ide teda o oslobodenie prostredníctvom poznania. Týmto spôsobom sa môže stať, že jedno oslobodenie poznaním sa stane desiatimi oslobodeniami poznaním a desať oslobodení poznaním sa stane jedným oslobodením poznaním prostredníctvom predmetu a prostredníctvom spôsobu.“ ID1137 „Pokiaľ ide o formu, poznanie vecí takých, aké skutočne sú, prostredníctvom kontemplácie nestálosti je oslobodené od klamu a nevedomosti týkajúcich sa stálosti – toto je oslobodenie poznaním… Pokiaľ ide o formu, poznanie vecí takých, aké skutočne sú, prostredníctvom rozjímania o prázdnote, je oslobodené od klamu a nevedomosti týkajúcich sa pripútanosti – toto je oslobodenie prostredníctvom poznania. Tak môže existovať jedno oslobodenie prostredníctvom poznania, alebo existuje desať oslobodení prostredníctvom poznania; tých desať oslobodení prostredníctvom poznania je jedno oslobodenie prostredníctvom poznania z hľadiska predmetu a z hľadiska spôsobu.“ ID1138 „V pocite… vo vnímaní… v mentálnych útvaroch… vo vedomí… v oku… v starnutí a smrti je poznanie vecí takých, aké skutočne sú, prostredníctvom kontemplácie nestálosti, oslobodené od klamu a nevedomosti týkajúcej sa trvalosti – to je oslobodenie prostredníctvom poznania… V starnutí a smrti je poznanie vecí takých, aké skutočne sú, prostredníctvom rozjímania o prázdnote oslobodené od klamu a nevedomosti týkajúcich sa pripútanosti – toto je oslobodenie prostredníctvom poznania. Môže teda existovať jedno oslobodenie prostredníctvom poznania, alebo existuje desať oslobodení prostredníctvom poznania; tých desať oslobodení prostredníctvom poznania je jedno oslobodenie prostredníctvom poznania z hľadiska predmetu a z hľadiska spôsobu. Toto je oslobodenie prostredníctvom poznania.“ ID1139 „216. Čo je oslobodenie chladom? Môže sa stať, že jedno oslobodenie chladom sa stane desiatimi oslobodeniami chladom, alebo že desať oslobodení chladom sa stane jedným oslobodením chladom, a to prostredníctvom základu a spôsobu. A ako je to možné? Prostredníctvom rozjímania o nestálosti sa neprekonateľné poznanie stavu chladu oslobodí od utrpenia, horúčky a muky, ktoré vyplývajú zo stálosti – toto je oslobodenie chladom. Prostredníctvom rozjímania o utrpení je neprekonateľné poznanie stavu chladu oslobodené od úzkosti, horúčky a muky, ktoré vyplývajú z rozkoše – toto je oslobodenie chladom. Prostredníctvom rozjímania o ne-ja je neprekonateľné poznanie stavu chladu oslobodené od úzkosti, horúčky a muky, ktoré vyplývajú z ja – toto je oslobodenie chladom. Prostredníctvom rozjímania o rozčarovaní je neprekonateľné poznanie stavu pokoja oslobodené od utrpenia, horúčky a muky, ktoré vyplývajú z rozkoše – toto je oslobodzujúce ochladenie. Prostredníctvom rozjímania o bezvášnivosti je neprekonateľné poznanie stavu pokoja oslobodené od utrpenia, horúčky a muky, ktoré vyplývajú z vášne – toto je oslobodzujúce ochladenie. Prostredníctvom rozjímania o zániku je neprekonateľné poznanie stavu chladu oslobodené od utrpenia, horúčky a muky, ktoré vznikajú z pôvodu – toto je oslobodzujúce ochladenie. Prostredníctvom rozjímania o zrieknutí sa je neprekonateľné poznanie stavu chladu oslobodené od utrpenia, horúčky a muky, ktoré vznikajú z uchopovania – toto je oslobodzujúce ochladenie. Prostredníctvom rozjímania o bezznakovom je neprekonateľné poznanie stavu chladu oslobodené od utrpenia, horúčky a muky, ktoré vznikajú zo znakov – toto je oslobodzujúce ochladenie. Prostredníctvom rozjímania o bez túžobnom je neprekonateľné poznanie stavu chladu oslobodené od utrpenia, horúčky a muky, ktoré vznikajú z túžby – toto je oslobodzujúce ochladenie. Prostredníctvom rozjímania o prázdnote je neprekonateľné poznanie stavu chladu oslobodené od utrpenia, horúčky a muky, ktoré vyplývajú z lipnutia – toto je oslobodzujúce ochladenie. Tak sa môže stať, že jedno oslobodzujúce ochladenie sa stane desiatimi oslobodzujúcimi ochladeniami, alebo desať oslobodzujúcich ochladení sa stane jedným oslobodzujúcim ochladením, a to prostredníctvom základu a spôsobu.“ ID1140 „Vo forme sa prostredníctvom kontemplácie nestálosti neprekonateľné poznanie stavu chladu oslobodzuje od utrpenia, horúčky a muky, ktoré vyplývajú z [názoru o] trvalosti; preto sa nazýva oslobodenie ochladenia… V oblasti formy sa prostredníctvom rozjímania o prázdnote neprekonateľné poznanie stavu chladu oslobodzuje od utrpenia, horúčky a muky, ktoré vyplývajú z pripútanosti; preto sa nazýva oslobodenie od chladu. Tak môže existovať jedno oslobodenie od chladu. Vzniká desať oslobodení od chladu. Desať oslobodení od chladu je jedno oslobodenie od chladu prostredníctvom základu a prostredníctvom metódy.“ ID1141 „V pocitoch… vo vnímaní… v mentálnych útvaroch… vo vedomí… v oku… v starnutí a smrti sa prostredníctvom kontemplácie nestálosti neprekonateľné poznanie stavu pokoja oslobodzuje od utrpenia, horúčky a muky, ktoré vyplývajú z [názoru o] trvalosti; preto sa nazýva oslobodenie od starnutia… V starnutí a smrti sa prostredníctvom rozjímania o prázdnote neprekonateľné poznanie stavu pokoja oslobodzuje od utrpenia, horúčky a muky, ktoré vznikajú z pripútanosti; preto sa nazýva oslobodenie od starnutia. Takto môže existovať jedno oslobodenie od starnutia. Vzniká desať oslobodení od horúčavy. Desať oslobodení od horúčavy je jedno oslobodenie od horúčavy prostredníctvom základu a prostredníctvom metódy – toto je oslobodenie od horúčavy.“ ID1142 „217. Čo je oslobodenie džhány? Zrieknutie sa kontempluje – to je džhána. Spaluje zmyslovú túžbu – to je džhána. Kontempláciou sa človek oslobodí – to je oslobodenie džhány. Spálením týchto túžob sa človek oslobodí – to je oslobodenie džhány. Kontemplujú – to sú blahodárne stavy. Spaluje – nečistoty. Človek pozná tak stavy rozjímania, ako aj nečistoty, ktoré sú spálené – to je oslobodenie v džháne. Dobrá vôľa rozjíma – to je džhána. Spáli zlou vôľu – to je džhána. Rozjímaním sa človek oslobodí – to je oslobodenie v džháne. Spálením týchto stavov sa človek oslobodí – to je oslobodenie v džháne. Rozjímajú – to sú blahodárne stavy. Spália sa – nečistoty. Človek pozná tak stavy rozjímania, ako aj nečistoty, ktoré sa spália – to je oslobodenie v džháne. Vnímanie svetla rozjíma – to je džhána. Spáli lenivosť a otupenosť – to je džhána… Bezrozptýlenosť kontempluje – to je džhána. Spáli nepokoj – to je džhána. Rozlišovanie javov kontempluje – to je džhána. Spáli pochybnosť – to je džhána. Poznanie kontempluje – to je džhána. Spáli nevedomosť – to je džhána. Radosť kontempluje – to je džhána. Spaluje nespokojnosť – to je džhána. Prvá džhána kontempluje – to je džhána. Spaluje prekážky – to je džhána… Cesta k arahantstvu kontempluje – to je džhána. Spaluje všetky nečistoty – to je džhána. Rozjímaním sa človek oslobodí – to je oslobodenie v džháne. Spálením týchto prekážok sa človek oslobodí – to je oslobodenie v džháne. Rozjímajú – to sú blahodárne stavy. Spália – nečistoty. Človek pozná ako stavy rozjímania, tak aj nečistoty, ktoré sú spálené – to je oslobodenie v džháne. To je oslobodenie v džháne.“ ID1143 „218. Čo je oslobodenie mysle bez pripútanosti? Môže sa stať, že jedno oslobodenie mysle bez pripútanosti sa stane desiatimi oslobodeniami mysle bez pripútanosti, alebo že desať oslobodení mysle bez pripútanosti sa stane jedným oslobodením mysle bez pripútanosti prostredníctvom základu a prostredníctvom metódy. A ako to môže byť? Poznanie kontemplácie nestálosti je oslobodené od pripútanosti, ktorá vzniká ako stálosť – toto je oslobodenie mysle bez pripútanosti. Poznanie kontemplácie utrpenia je oslobodené od pripútanosti, ktorá vzniká ako potešenie – toto je oslobodenie mysle bez pripútanosti. Poznanie kontemplácie ne-ja je oslobodené od pripútanosti, ktorá vzniká ako ja – toto je oslobodenie mysle bez pripútanosti. Poznanie kontemplácie odporu je oslobodené od pripútanosti, ktorá vzniká ako rozkoš – toto je oslobodenie mysle bez pripútanosti. Poznanie kontemplácie nezaujatosť je oslobodené od pripútanosti, ktorá vzniká ako túžba – toto je oslobodenie mysle bez pripútanosti. Poznanie kontemplácie zániku je oslobodené od pripútanosti, ktorá vzniká ako pôvod – toto je oslobodenie mysle bez pripútanosti. Poznanie kontemplácie zriecania sa je oslobodené od pripútanosti, ktorá vzniká ako uchopovanie – toto je oslobodenie mysle bez pripútanosti. Poznanie kontemplácie bezznakového je oslobodené od pripútanosti, ktorá vzniká ako znak – toto je oslobodenie mysle bez pripútanosti. Poznanie kontemplácie bez túžby je oslobodené od pripútanosti, ktorá vzniká ako túžba – toto je oslobodenie mysle bez pripútanosti. Poznanie kontemplácie prázdnoty je oslobodené od pripútanosti, ktorá vzniká ako trvanie na niečom – toto je oslobodenie mysle bez pripútanosti. Tak sa môže stať, že jedno oslobodenie mysle bez pripútanosti sa stane desiatimi oslobodeniami mysle bez pripútanosti, alebo desať oslobodení mysle bez pripútanosti sa stane jedným oslobodením mysle bez pripútanosti prostredníctvom základu a prostredníctvom metódy.“ ID1144 „V podobe je poznanie kontemplácie nestálosti oslobodené od pripútanosti, ktorá vzniká ako trvalosť – toto je oslobodenie mysle bez pripútanosti… a tak ďalej… V podobe je poznanie kontemplácie prázdnoty oslobodené od pripútanosti, ktorá vzniká ako trvanie na svojom – toto je oslobodenie mysle bez pripútanosti. Tak sa môže stať, že jedno oslobodenie mysle bez pripútanosti sa stane desiatimi oslobodeniami mysle bez pripútanosti, alebo desať oslobodení mysle bez pripútanosti sa stane jedným oslobodením mysle bez pripútanosti prostredníctvom základu a prostredníctvom metódy.“ ID1145 „V pocite…pe… vo vnímaní… v mentálnych útvaroch… vo vedomí… v oku…pe… v starnutí a smrti je poznanie kontemplácie nestálosti oslobodené od pripútanosti, ktorá vzniká ako trvalosť; preto je to oslobodenie mysle bez pripútanosti…pe… V starnutí a smrti je poznanie kontemplácie prázdnoty oslobodené od pripútanosti, ktorá vzniká prostredníctvom lpienia; preto je to oslobodenie mysle bez pripútanosti. Tak sa môže stať, že jedno oslobodenie mysle bez pripútanosti sa stane desiatimi oslobodeniami mysle bez pripútanosti a desať oslobodení mysle bez pripútanosti sa stane jedným oslobodením mysle bez pripútanosti prostredníctvom základu a prostredníctvom metódy.“ ID1146 „Od koľkých pripútaností je oslobodené poznanie kontemplácie nestálosti? Od koľkých pripútaností je oslobodené poznanie kontemplácie utrpenia? Od koľkých pripútaností je oslobodené poznanie kontemplácie ne-ja? Od koľkých pripútaností je oslobodené poznanie kontemplácie rozčarovania… pe… bezvášne… zániku… zrieknutia sa… bezznakového… bez túžby… prázdnoty?“ ID1147 „Poznanie kontemplácie nestálosti je oslobodené od troch pripútaností. Poznanie kontemplácie utrpenia je oslobodené od jednej pripútanosti. Poznanie kontemplácie ne-ja je oslobodené od troch pripútaností. Poznanie kontemplácie znechutenia je oslobodené od jednej pripútanosti. Poznanie kontemplácie bezvášne je oslobodené od jednej pripútanosti. Poznanie kontemplácie zániku je oslobodené od štyroch pripútaností. Poznanie kontemplácie zrieknutia sa je oslobodené od štyroch pripútaností. Poznanie kontemplácie bezznakového je oslobodené od troch pripútaností. Poznanie kontemplácie bez túžby je oslobodené od jednej pripútanosti. Poznanie kontemplácie prázdnoty je oslobodené od troch pripútaností.“ ID1148 „Od ktorých troch druhov pripútanosti je oslobodené poznanie kontemplácie nestálosti? Od pripútanosti k názorom, pripútanosti k obradom a zvyklostiam a pripútanosti k doktríne ja – poznanie kontemplácie nestálosti je oslobodené od týchto troch druhov pripútanosti. Od ktorého jedného druhu pripútanosti je oslobodené poznanie kontemplácie utrpenia? Od pripútanosti k zmyslovým pôžitkom – poznanie kontemplácie utrpenia je oslobodené od tohto jedného druhu pripútanosti. Od ktorých troch druhov pripútanosti je oslobodené poznanie kontemplácie ne-ja? Od pripútanosti k názorom, pripútanosti k obradom a zvyklostiam a pripútanosti k doktríne ja – poznanie kontemplácie ne-ja je oslobodené od týchto troch druhov pripútanosti. Od ktorého jedného druhu pripútanosti je oslobodené poznanie kontemplácie o znechutení? Od pripútanosti k zmyslovým pôžitkom – poznanie kontemplácie o znechutení je oslobodené od tohto jedného druhu pripútanosti. Od ktorého jedného druhu pripútanosti je oslobodené poznanie kontemplácie o nezaujatosti? Od pripútanosti k zmyslovým pôžitkom – poznanie kontemplácie o nezaujatosti je oslobodené od tohto jedného druhu pripútanosti. Od ktorých štyroch druhov pripútanosti je oslobodené poznanie kontemplácie zániku? Od pripútanosti k zmyslovým pôžitkom, pripútanosti k názorom, pripútanosti k obradom a zvyklostiam a pripútanosti k doktríne o ja – poznanie kontemplácie zániku je oslobodené od týchto štyroch druhov pripútanosti. Od ktorých štyroch druhov pripútanosti je oslobodené poznanie kontemplácie o zriecení sa? Od pripútanosti k zmyslovým pôžitkom, pripútanosti k názorom, pripútanosti k obradom a zvyklostiam a pripútanosti k doktríne o ja – poznanie kontemplácie o zriecení sa je oslobodené od týchto štyroch druhov pripútanosti. Od ktorých troch druhov pripútanosti je oslobodené poznanie kontemplácie o bezznakovom? Od pripútanosti k názorom, pripútanosti k obradom a predpisom a pripútanosti k doktríne o ja – poznanie kontemplácie o bezznakovosti je oslobodené od týchto troch druhov pripútanosti. Od ktorého jedného druhu pripútanosti je oslobodené poznanie kontemplácie o bez túžby? Od pripútanosti k zmyslovým pôžitkom – poznanie kontemplácie o bez túžby je oslobodené od tohto jedného druhu pripútanosti. Od ktorých troch druhov pripútanosti je oslobodené poznanie kontemplácie prázdnoty? Od pripútanosti k názorom, pripútanosti k obradom a zvyklostiam a pripútanosti k doktríne o ja – poznanie kontemplácie prázdnoty je oslobodené od týchto troch druhov pripútanosti.“ ID1149 „Poznanie zamerané na premýšľanie o pominuteľnosti, poznanie zamerané na premýšľanie o ne-ja, poznanie zamerané na premýšľanie o bezznakovosti a poznanie zamerané na premýšľanie o prázdnote – tieto štyri poznania sú oslobodené od troch druhov pripútanosti: pripútanosti k názorom, pripútanosti k pravidlám a predpisom a pripútanosti k doktríne o ja. Poznanie kontemplácie utrpenia, poznanie kontemplácie rozčarovania, poznanie kontemplácie nezaujatosti a poznanie kontemplácie neusmernenosti – tieto štyri poznania sú oslobodené od jedného druhu pripútanosti: pripútanosti k zmyslovým potešeniam. Poznanie kontemplácie zániku a poznanie kontemplácie zrieknutia sa – tieto dve poznania sú oslobodené od štyroch druhov pripútanosti: pripútanosti k zmyslovým potešeniam, pripútanosti k názorom, pripútanosti k pravidlám a predpisom a pripútanosti k doktríne ja – toto je oslobodenie mysle bez pripútanosti.“ ID1150 „Prvá recitačná časť Rozprávania o oslobodení.“ ID1151 „219. Tieto tri brány k oslobodeniu skutočne vedú k úniku zo sveta. Rozjímaním o všetkých útvaroch ako o ohraničených a vymedzených a ponorením mysle do prvku bez znakov; prebudením mysle vo vzťahu ku všetkým útvarom a ponorením mysle do prvku bez smerovania; rozjímaním o všetkých javoch ako o cudzích a ponorením mysle do prvku prázdnoty – tieto tri brány k oslobodeniu vedú k úniku zo sveta.“ ID1152 „Tomu, kto vníma ako pominuteľné, ako sa javia formácie? Tomu, kto vníma ako utrpenie, ako sa javia formácie? Tomu, kto vníma ako ne-ja, ako sa javia formácie? Tomu, kto vníma ako pominuteľné, sa formácie javia ako zanikajúce. Tomu, kto vníma ako utrpenie, sa formácie javia ako desivé. Tomu, kto vníma ako ne-ja, sa formácie javia ako prázdne.“ ID1153 „Keď sa človek zameriava na pominuteľnosť, aká myseľ prevláda? Keď sa človek zameriava na utrpenie, aká myseľ prevláda? Keď sa človek zameriava na ne-ja, aká myseľ prevláda? Keď sa človek zameriava na pominuteľnosť, v mysli prevláda presvedčenie. Keď sa človek zameriava na utrpenie, v mysli prevláda pokoj. Keď sa človek sústreďuje na ne-ja, v mysli prevláda múdrosť.“ ID1154 „Keď sa človek sústreďuje na pominuteľnosť a prevláda v ňom presvedčenie, akú schopnosť dosiahne? Keď sa človek sústreďuje na utrpenie a prevláda v ňom pokoj, akú schopnosť dosiahne? Keď sa človek sústreďuje na ne-ja a prevláda v ňom múdrosť, akú schopnosť dosiahne? Keď sa človek zameriava na pominuteľnosť, pričom v ňom prevláda presvedčenie, dosiahne schopnosť viery. Keď sa človek zameriava na utrpenie, pričom v ňom prevláda pokoj, dosiahne schopnosť sústredenia. Keď sa človek zameriava na ne-ja, pričom v ňom prevláda múdrosť, dosiahne schopnosť múdrosti.“ ID1155 „Pre toho, kto sa zameriava na nestálosť a prevláda v ňom presvedčenie, ktorá schopnosť je dominantná? Pri rozvíjaní, koľko schopností z toho vyplýva? Sú to podmienky súbežného vzniku, podmienky vzájomnosti, podmienky spojitosti a podmienky jednej funkcie? V akom zmysle ide o rozvoj? Kto ho rozvíja? Pre toho, kto sa zameriava na utrpenie a prevláda v ňom pokoj, ktorá schopnosť je dominantná? Pri rozvíjaní, koľko schopností z toho vyplýva? Sú to podmienky súbežného vzniku, podmienky vzájomnosti, podmienky opory, podmienky spojitosti a majú jednu funkciu? V akom zmysle ide o rozvoj? Kto ho rozvíja? Pre toho, kto sa zameriava na ne-ja a prevažuje v ňom poznanie, ktorá schopnosť je dominantná? Koľko schopností ju pri rozvoji nasleduje? Sú to podmienky súbežného vzniku, podmienky vzájomnosti, podmienky opory, podmienky spojitosti a majú jednu funkciu? V akom zmysle ide o rozvoj? Kto ho rozvíja? Pre toho, kto sa zameriava na nestálosť a prevažuje v ňom presvedčenie, je dominantná schopnosť viery. Pri rozvoji nasledujú štyri schopnosti; sú to podmienky súbežného vzniku, podmienky vzájomnosti, podmienky podpory, podmienky spojitosti a majú jednu funkciu. Rozvoj je v zmysle toho, že má jednu funkciu. Ten, kto praktizuje správne, ho rozvíja; pre toho, kto praktizuje nesprávne, nedochádza k rozvoju schopností. Pre toho, kto sa zameriava na utrpenie a v ktorom prevláda pokoj, je dominantná schopnosť sústredenia. Pri rozvoji nasledujú štyri schopnosti zodpovedajúcim spôsobom; sú to podmienky súbežného vzniku, podmienky vzájomnosti, podmienky opory, podmienky spojitosti a podmienky jednej funkcie. Rozvoj je v zmysle toho, že má jednu funkciu. Ten, kto praktizuje správne, ju rozvíja; u toho, kto praktizuje nesprávne, nedochádza k rozvoju schopností. Pre toho, kto sa zameriava na ne-ja a v ktorom prevláda poznanie, je dominantná schopnosť múdrosti. Pri rozvoji ju nasledujú štyri schopnosti: sú to podmienky súbežného vzniku, podmienky vzájomnosti, podmienky opory, podmienky spojitosti a majú jednu funkciu. Rozvoj znamená, že majú jednu funkciu. Ten, kto praktizuje správne, ju rozvíja; u toho, kto praktizuje nesprávne, nedochádza k rozvoju schopností.“ ID1156 „220. U toho, kto sa zameriava na nestálosť a v ktorom prevláda presvedčenie, ktorá schopnosť je dominantná? Ktoré schopnosti sa pri rozvoji následne vyvíjajú, sú podmienkami súbežného vzniku, podmienkami vzájomnosti, podmienkami opory, podmienkami spojitosti? V okamihu preniknutia, ktorá schopnosť je dominantná? Ktoré schopnosti pri preniknutí následujú, sú podmienkami súbežného vzniku, podmienkami vzájomnosti, podmienkami opory, podmienkami spojitosti a majú jednotnú podstatu? V akom zmysle dochádza k rozvoju? V akom zmysle dochádza k preniknutiu? U toho, kto sa zameriava na utrpenie a v ktorom prevláda pokoj, ktorá schopnosť je dominantná? Ktoré schopnosti pri rozvoji následujú, sú podmienkami súbežného vzniku, podmienkami vzájomnosti, podmienkami opory, podmienkami spojitosti? V okamihu preniknutia, ktorá schopnosť je dominantná? Pokiaľ ide o preniknutie, ktoré schopnosti z toho vyplývajú, sú podmienkami súbežného vzniku, podmienkami vzájomnosti, podmienkami podpory, podmienkami spojenia, majú jednotnú podstatu? V akom zmysle dochádza k rozvoju? V akom zmysle dochádza k preniknutiu? Pre toho, kto sa venuje ne-ja, v ktorom prekvapuje múdrosť, ktorá schopnosť je dominantná? Pri rozvoji, ktoré schopnosti nasledujú zodpovedajúcim spôsobom, sú podmienkami súbežného vzniku, podmienkami vzájomnosti, podmienkami podpory, podmienkami spojitosti? V okamihu preniknutia, ktorá schopnosť je dominantná? Pri preniknutí, ktoré schopnosti nasledujú zodpovedajúcim spôsobom, sú podmienkami súbežného vzniku, podmienkami vzájomnosti, podmienkami podpory, podmienkami spojitosti, majú jednu podstatu? V akom zmysle dochádza k rozvoju? V akom zmysle dochádza k preniknutiu?“ ID1157 „Pre toho, kto uvažuje o nestálosti a prevažuje v presvedčení, sa stáva dominantnou schopnosť viery. Pri rozvoji nasledujú štyri schopnosti zodpovedajúcim spôsobom; sú to podmienky súbežného vzniku, podmienky vzájomnosti, podmienky podpory a podmienky spojitosti. V okamihu preniknutia sa stáva dominantnou schopnosť múdrosti. Pre preniknutie nasledujú štyri schopnosti zodpovedajúcim spôsobom; sú to podmienky súbežného vzniku, podmienky vzájomnosti, podmienky podpory, podmienky spojitosti a majú jednu funkciu. Rozvoj je v zmysle jednej funkcie. Preniknutie je v zmysle videnia. Tak ten, kto preniká, sa aj rozvíja, a ten, kto sa rozvíja, aj preniká. Pre toho, kto uvažuje o utrpení a prevažuje v ňom pokoj, sa stáva dominantnou schopnosť sústredenia. Pri rozvoji nasledujú štyri schopnosti zodpovedajúcim spôsobom; sú to podmienky súbežného vzniku, podmienky vzájomnosti, podmienky opory a podmienky spojitosti. V okamihu preniknutia sa stáva dominantnou schopnosť múdrosti. V prípade preniknutia nasledujú štyri schopnosti zodpovedajúcim spôsobom; sú to podmienky súbežného vzniku, podmienky vzájomnosti, podmienky opory, podmienky spojitosti a podmienky jednej funkcie. Rozvoj sa chápe v zmysle jednej funkcie. Preniknutie sa chápe v zmysle videnia. Ten, kto preniká, sa teda aj rozvíja, a ten, kto sa rozvíja, tiež preniká. Pre toho, kto rozjíma o ne-ja a prevláda v ňom múdrosť, sa stáva dominantnou schopnosť múdrosti. Pri rozvoji nasledujú štyri schopnosti zodpovedajúcim spôsobom; sú to podmienky súbežného vzniku, podmienky vzájomnosti, podmienky podpory a podmienky spojitosti. Aj v okamihu preniknutia je schopnosť múdrosti dominantná. Pri preniknutí nasledujú štyri schopnosti zodpovedajúcim spôsobom; sú to podmienky súbežného vzniku, podmienky vzájomnosti, podmienky podpory, podmienky spojitosti a jednej funkcie. Rozvoj je v zmysle jednotnej funkcie. Preniknutie je v zmysle videnia. Tak ten, kto preniká, sa aj rozvíja, a ten, kto sa rozvíja, aj preniká.“ ID1158 „221. Keď sa človek sústreďuje na nestálosť, ktorá schopnosť sa stáva prevládajúcou? Vďaka prevládaniu ktorej schopnosti sa človek oslobodí vierou? Keď sa človek sústreďuje na utrpenie, ktorá schopnosť sa stáva prevládajúcou? Vďaka prevládaniu ktorej schopnosti sa človek stáva svedkom tela? Keď sa človek zameriava na ne-ja, ktorá schopnosť sa stáva prevládajúcou? Vďaka prevládaniu ktorej schopnosti sa človek stáva tým, kto dosiahol pohľad?“ ID1159 „Keď sa človek zameriava na nestálosť, prevládajúca sa stáva schopnosť viery. Vďaka prevládaniu schopnosti viery je človek oslobodený vierou. Keď sa človek zameriava na utrpenie, prevláda schopnosť sústredenia. Vďaka prevládaniu schopnosti sústredenia je človek svedkom tela. Keď sa človek zameriava na ne-ja, prevláda schopnosť múdrosti. Vďaka prevládaniu schopnosti múdrosti je človek tým, kto dosiahol pohľad.“ ID1160 „Keď uverí, je oslobodený – teda ten, kto je oslobodený vierou. Pretože to je realizované prostredníctvom dotyku – teda ten, kto je svedkom tela. Pretože to je dosiahnuté prostredníctvom videnia – teda ten, kto dosiahol pohľad. Keď uverí, je oslobodený – teda ten, kto je oslobodený vierou. Najprv sa dotkne kontaktu džhány a potom dosiahne zánik, Nibbánu – teda svedok tela. ‚Formácie sú utrpením, zánik je blaženosťou‘ – toto je známe, videné, pochopené, dosiahnuté a dotknuté múdrosťou – teda ten, kto dosiahol pohľad. A čo sa týka tejto osoby, ktorá je oslobodená vierou, a tejto osoby, ktorá je svedkom tela, a tejto osoby, ktorá dosiahla pohľad: je možné, že tieto tri osoby sú oslobodené vierou, sú svedkami tela a sú tými, ktorí dosiahli pohľad prostredníctvom základu a prostredníctvom metódy. A ako by to mohlo byť? Keď sa človek zameriava na nestálosť, prevláda schopnosť viery. Vďaka prevládaniu schopnosti viery je človek oslobodený vierou. Keď sa človek zameriava na utrpenie, prevláda schopnosť viery. Vďaka prevládaniu schopnosti viery je človek oslobodený vierou. Keď sa človek zameriava na ne-ja, prevláda schopnosť viery. Vďaka prevládaniu schopnosti viery je človek oslobodený vierou. Tieto tri osoby sú teda oslobodené vierou prostredníctvom schopnosti viery.“ ID1161 „Pre toho, kto sa zameriava prostredníctvom utrpenia, prevláda schopnosť sústredenia. Vďaka prevládaniu schopnosti sústredenia sa človek stáva svedkom tela. Pre toho, kto sa sústreďuje prostredníctvom ne-ja, sa stáva prevládajúcou schopnosť sústredenia. Vďaka prevládaniu schopnosti sústredenia sa človek stáva svedkom tela. Pre toho, kto sa sústreďuje prostredníctvom nestálosti, sa stáva prevládajúcou schopnosť sústredenia. Vďaka prevládaniu schopnosti sústredenia sa človek stáva svedkom tela. Tieto tri osoby sa teda stávajú svedkami tela prostredníctvom schopnosti sústredenia.“ ID1162 „Pre toho, kto sa sústreďuje prostredníctvom ne-ja, prevláda schopnosť múdrosti. Vďaka prevládaniu schopnosti múdrosti dosiahne človek pohľad. Pre toho, kto sa sústreďuje prostredníctvom nestálosti, prevláda schopnosť múdrosti. Vďaka prevládaniu schopnosti múdrosti dosiahne človek pohľad. Pre toho, kto sa sústreďuje na utrpenie, prevláda schopnosť múdrosti. Vďaka prevládaniu schopnosti múdrosti dosiahne človek pohľad. Takto tieto tri osoby dosiahnu pohľad prostredníctvom schopnosti múdrosti.“ ID1163 „A čo sa týka tejto osoby, ktorá je oslobodená vierou, tejto osoby, ktorá je svedkom tela, a tejto osoby, ktorá dosiahla pohľad: je možné, že tieto tri osoby sú oslobodené vierou, sú svedkami tela a sú tými, ktorí dosiahli pohľad prostredníctvom základu a prostredníctvom metódy. A čo sa týka tejto osoby, ktorá je oslobodená vierou, tej, ktorá je svedkom tela, a tej, ktorá dosiahla pohľad: je možné, že tieto tri osoby… a tak ďalej… alebo je možné, že tá, ktorá je oslobodená vierou, je samostatná osoba, iná je svedkom tela a ďalšia je tá, ktorá dosiahla pohľad. A ako by to mohlo byť? Keď sa človek zameriava na pominuteľnosť, prevláda schopnosť viery. Vďaka prevládaniu schopnosti viery sa človek stáva oslobodeným vierou. Keď sa človek zameriava na utrpenie, prevláda schopnosť sústredenia. Vďaka prevládaniu schopnosti sústredenia sa človek stáva svedkom tela. Keď sa človek zameriava na ne-ja, prevláda schopnosť múdrosti. Vďaka prevládajúcej múdrosti sa človek stáva tým, kto dosiahol pohľad. A pokiaľ ide o túto osobu, ktorá je oslobodená vierou, a túto, ktorá je svedkom tela, a túto, ktorá dosiahla pohľad: tak by sa mohlo stať, že tieto tri osoby sú oslobodené vierou, sú svedkami tela a sú tými, ktorí dosiahli pohľad prostredníctvom základu a prostredníctvom metódy. Ten, kto je oslobodený vierou, je samostatná osoba, iný je svedkom tela a ďalší je ten, kto dosiahol pohľad.“ ID1164 „Keď sa človek sústreďuje prostredníctvom pominuteľnosti, prevládne schopnosť viery. Vďaka prevládaniu schopnosti viery dosiahne človek cestu vstupu do prúdu; preto sa nazýva ‚nasledovníkom viery‘. Štyri schopnosti sú s ňou v súlade; sú to podmienky súbežného vzniku, podmienky vzájomnosti, podmienky opory a podmienky spojitosti. Rozvoj týchto štyroch schopností prebieha prostredníctvom schopnosti viery. Všetci, ktorí dosiahnu cestu vstupu do prúdu prostredníctvom schopnosti viery, sú nasledovníci viery.“ ID1165 „Pre toho, kto sa zameriava na pominuteľnosť, sa stáva prevládajúcou schopnosť viery. Vďaka prevládaniu schopnosti viery sa dosahuje ovocie vstupu do prúdu. Preto sa takýto človek nazýva ‚oslobodený vierou‘. Štyri schopnosti z toho vyplývajú; sú to podmienky súbežného vzniku, podmienky vzájomnosti, podmienky opory a podmienky spojitosti. Sila schopnosti viery vedie k rozvoju a dokonalému rozvoju týchto štyroch schopností. Kto dosiahne ovocie vstupu do prúdu silou schopnosti viery, ten je oslobodený vierou.“ ID1166 „Pre toho, kto sa zameriava na pominuteľnosť, sa stáva prevládajúcou schopnosť viery. Vďaka prevládaniu schopnosti viery dosiahne človek cestu jednorazového návratu… dosiahne ovocie „raz sa vracajúceho“… dosiahne cestu „nevracajúceho sa“… dosiahne ovocie „nevracajúceho sa“… dosiahne cestu arahantstva… dosiahne ovocie arahantstva. Preto sa takýto človek nazýva ‚oslobodený vierou‘. Štyri schopnosti nasledujú v súlade s tým… sú to súvisiace podmienky. Sila schopnosti viery vedie k rozvoju a dokonalému rozvoju týchto štyroch schopností. Ktokoľvek dosiahne ovocie arahantstva silou schopnosti viery, ten je oslobodený vierou.“ ID1167 „Pre toho, kto sa zameriava na utrpenie, sa stáva prevládajúcou schopnosť sústredenia. Vďaka prevládaniu schopnosti sústredenia dosiahne človek cestu vstupu do prúdu. Preto sa takýto človek nazýva ‚svedkom tela‘. Štyri schopnosti nasledujú v súlade s tým; sú to podmienky súbežného vzniku, podmienky vzájomnosti, podmienky opory a súvisiace podmienky. Silou schopnosti sústredenia dochádza k rozvoju štyroch schopností. Kto dosiahne cestu vstupu do prúdu silou schopnosti sústredenia, ten je svedkom tela.“ ID1168 „Pre toho, kto sa venuje utrpeniu, sa stáva prevládajúcou schopnosť sústredenia. Vďaka prevládaniu schopnosti sústredenia sa dosiahne ovocie vstupu do prúdu… dosiahne sa cesta jednorazového návratu… dosiahne sa ovocie jednorazového návratu… dosiahne sa cesta nenávratu… dosiahne sa ovocie nenávratnosti… dosiahne sa cesta arahantstva… dosiahne sa ovocie arahantstva. Preto sa takýto človek nazýva ‚svedkom tela‘. Štyri schopnosti sú s tým v súlade; sú podmienkami prostredníctvom súbežného vzniku, vzájomnosti, podpory a spojitosti. Silou schopnosti sústredenia sa tieto štyri schopnosti rozvíjajú a sú dobre rozvinuté. Všetci tí, ktorí dosiahnu ovocie arahantstva silou schopnosti sústredenia, sú svedkami tela.“ ID1169 „Pre toho, kto sa zameriava na ne-ja, sa stáva prevládajúcou schopnosť múdrosti. Vďaka prevládaniu schopnosti múdrosti dosiahne človek cestu vstupu do prúdu. Preto sa nazýva ‚nasledovníkom Dhammy‘. Štyri schopnosti sú s tým v súlade… sú podmienkami prostredníctvom spojitosti. Silou schopnosti múdrosti dochádza k rozvoju štyroch schopností. Všetci, ktorí dosiahnu cestu vstupu do prúdu silou schopnosti múdrosti, sú nasledovníci Dhammy.“ ID1170 „Pre toho, kto sa zameriava na ne-ja, sa schopnosť múdrosti stáva prevládajúcou. Vďaka prevládaniu schopnosti múdrosti sa dosahuje ovocie vstupu do prúdu. Preto sa takýto človek nazýva ‚ten, kto dosiahol pohľad‘. Štyri schopnosti sú s tým v súlade… sú podmienkami prostredníctvom spojitosti. Sila múdrosti vedie k rozvoju a dokonalému rozvoju týchto štyroch schopností. Všetci, ktorí dosiahnu ovocie vstupu do prúdu silou múdrosti, sú ‚tí, ktorí dosiahli pohľad‘.“ ID1171 „Pre toho, kto vníma javy ako ne-ja, sa stáva prevládajúcou schopnosť múdrosti. Vďaka prevládajúcej schopnosti múdrosti dosiahne človek cestu raz-návratníka… dosiahne ovocie raz-návratníka… dosiahne cestu nenávratníka… dosiahne ovocie nenávratníka… dosiahne cestu arahantstva… dosiahne ovocie arahantstva. Preto sa takýto človek nazýva „ten, kto dosiahol pohľad“. Štyri schopnosti sú s tým v súlade; sú to podmienky súbežného vzniku, podmienky vzájomnosti, podmienky závislosti a podmienky spojitosti. Prostredníctvom schopnosti múdrosti sa tieto štyri schopnosti rozvíjajú a sú dobre rozvinuté. Všetci, ktorí dosiahli ovocie arahantstva prostredníctvom schopnosti múdrosti, sú „tí, ktorí dosiahli pohľad“. ID1172 „222. Kto kultivoval, kultivuje alebo bude kultivovať džhánu; dosiahol, dosahuje alebo dosiahne; dospel, dosahuje alebo dosiahne; získal, získava alebo získa; prenikol, preniká alebo prenikne; dosiahli, dosahujú alebo dosiahnu; zažili, zažívajú alebo zažijú; dosiahli, dosahujú alebo dosiahnu majstrovstvo; dosiahli, dosahujú alebo dosiahnu dokonalosť; dosiahli, dosahujú alebo dosiahnu istotu – všetci sú oslobodení vierou prostredníctvom schopnosti viery, sú svedkami tela prostredníctvom schopnosti sústredenia a sú tí, ktorí dosiahli pohľad prostredníctvom schopnosti múdrosti.“ ID1173 „Ktokoľvek rozvíjal, rozvíja alebo bude rozvíjať neškodnú vôľu… vnímanie svetla… neporušenú sústredenosť… analýzu javov… poznanie… radosť… prvú džhánu… druhú džhánu… tretiu džhánu… štvrtú džhánu… dosiahnutie základu nekonečného priestoru… dosiahnutie základu nekonečného vedomia… dosiahnutie základu ničoty… dosiahnutie základu ani vnímania, ani nevnímania… rozjímanie o pominuteľnosti… rozjímanie o utrpení… rozjímanie o ne-ja… rozjímanie o rozčarovaní… rozjímanie o bezvášnivosti… rozjímanie o zániku… rozjímanie o zrieknutí sa… rozjímanie o zničení… rozjímanie o zmiznutí… rozjímanie o zmene… rozjímanie o bezznakovom… rozjímanie o bez túžby… rozjímanie o prázdnote… vhľad do javov s vyššou múdrosťou… poznanie a videnie vecí takých, aké sú… rozjímanie o nebezpečenstve… reflexívna kontemplácia… kontemplácia odvrátenia sa… cesta vstupu do prúdu… cesta jednorazového návratu… cesta nenávratu… cesta arahantstva.“ ID1174 „Všetci tí, ktorí rozvíjali, rozvíjajú alebo budú rozvíjať štyri základy všímavosti… štyri správne úsilia… štyri základy duchovnej sily… päť schopností… päť síl… sedem faktorov osvietenia… Ušľachtilú osemčlennú cestu… a všetci tí, ktorí rozvinuli, rozvíjajú alebo rozvinú osem oslobodenia; ktorí dosiahli, dosahujú alebo dosiahnu; ktorí dosiahli, dosahujú alebo dosiahnu; ktorí získali, získavajú alebo získajú; ktorí prenikli, prenikajú alebo preniknú; ktorí si uvedomili, uvedomujú si alebo si uvedomia; ktorí zažili, zažívajú alebo zažijú; ktorí dosiahli majstrovstvo, dosahujú majstrovstvo alebo dosiahnu majstrovstvo; ktorí dosiahli dokonalosť, dosahujú dokonalosť alebo dosiahnu dokonalosť; ktorí dosiahli istotu, dosahujú istotu alebo dosiahnu istotu – všetci sú oslobodení vierou prostredníctvom schopnosti viery, sú svedkami tela prostredníctvom schopnosti sústredenia a dosahujú pohľad prostredníctvom schopnosti múdrosti.“ ID1175 „Všetci tí, ktorí dosiahli, dosahujú alebo dosiahnu štyri analytické poznania a podobne – všetci sú oslobodení vierou prostredníctvom schopnosti viery, sú svedkami tela prostredníctvom schopnosti sústredenia a dosiahli pohľad prostredníctvom schopnosti múdrosti.“ ID1176 „Všetci tí, ktorí prenikli, prenikajú alebo preniknú do troch druhov poznania a podobne – všetci sú oslobodení vierou prostredníctvom schopnosti viery, sú svedkami tela prostredníctvom schopnosti sústredenia a dosiahli pohľad prostredníctvom schopnosti múdrosti.“ ID1177 „Všetci tí, ktorí sa cvičili, cvičia alebo sa budú cvičiť v troch druhoch cvičenia; ktorí dosiahli, dosahujú alebo dosiahnu; ktorí zažili, zažívajú alebo zažijú; ktorí dosiahli majstrovstvo, dosahujú majstrovstvo alebo dosiahnu majstrovstvo; ktorí dosiahli druhý breh, dosahujú druhý breh alebo dosiahnu druhý breh; ktorí dosiahli istotu, dosahujú istotu alebo dosiahnu istotu – všetci sú oslobodení vierou prostredníctvom schopnosti viery, sú svedkami tela prostredníctvom schopnosti sústredenia a dosiahli pohľad prostredníctvom schopnosti múdrosti.“ ID1178 „Všetci tí, ktorí plne chápu utrpenie, opúšťajú jeho pôvod, uvedomujú si zánik a rozvíjajú cestu – všetci sú oslobodení vierou prostredníctvom schopnosti viery, sú svedkami tela prostredníctvom schopnosti sústredenia a dosahujú pohľad prostredníctvom schopnosti múdrosti.“ ID1179 „Koľkými spôsobmi dochádza k preniknutiu do pravd? Koľkými spôsobmi človek preniká k pravdám? K preniknutiu k pravdám dochádza štyrmi spôsobmi. Človek preniká k pravdám štyrmi spôsobmi. K pravde o utrpení preniká prostredníctvom preniknutia k plnému pochopeniu, k pravde o pôvode prostredníctvom preniknutia k opusteniu, k pravde o zániku prostredníctvom preniknutia k uvedomeniu si a k pravde o ceste prostredníctvom preniknutia k rozvíjaniu. Týmito štyrmi spôsobmi dochádza k preniknutiu k pravdám. Preniknutím k pravdám týmito štyrmi spôsobmi sa človek stáva oslobodeným vierou vďaka sile schopnosti viery, svedkom tela vďaka sile schopnosti sústredenia a dosiahne pohľad vďaka sile schopnosti múdrosti.“ ID1180 „Koľkými spôsobmi dochádza k preniknutiu k pravdám? Koľkými spôsobmi človek preniká k pravdám? K preniknutiu k pravdám dochádza deviatimi spôsobmi. Človek preniká k pravdám deviatimi spôsobmi. K pravde o utrpení preniká prostredníctvom preniknutia plným pochopením, k pravde o pôvode prostredníctvom preniknutia opustením, k pravde o zániku prostredníctvom preniknutia realizáciou a k pravde o ceste prostredníctvom preniknutia rozvíjaním. A existuje preniknutie priamym poznaním všetkých javov, preniknutie úplným pochopením všetkých formácií, preniknutie opustením všetkých neprospešných stavov, preniknutie rozvíjaním štyroch ciest a preniknutie realizáciou zániku. Týmito deviatimi spôsobmi dochádza k preniknutiu do pravd. Preniknutím do pravd týmito deviatimi spôsobmi sa človek stáva oslobodeným vierou vďaka sile schopnosti viery, svedkom tela vďaka sile schopnosti sústredenia a dosiahne pohľad vďaka sile schopnosti múdrosti.“ ID1181 „Koniec druhej časti recitácie.“ ID1182 „223. Ako sa javí formácie tomu, kto ich vníma ako pominuteľné? Ako sa javí formácie tomu, kto ich vníma ako utrpenie? Ako sa javí formácie tomu, kto ich vníma ako ne-ja? Tomu, kto ich vníma ako pominuteľné, sa formácie javia ako zanikajúce. Tomu, kto ich vníma ako utrpenie, sa formácie javia ako desivé. Tomu, kto ich vníma ako ne-ja, sa formácie javia ako prázdne.“ ID1183 „U toho, kto vníma všetko ako pominuteľné, aká myseľ prevláda? U toho, kto vníma všetko ako utrpenie, aká myseľ prevláda? U toho, kto vníma všetko ako ne-ja, aká myseľ prevláda? U toho, kto vníma všetko ako pominuteľné, prevláda myseľ presvedčenia. U toho, kto vníma všetko ako utrpenie, prevláda myseľ pokoja. U toho, kto vníma ako ne-ja, prevláda myseľ v múdrosti.“ ID1184 „Keď vníma ako pominuteľné, aké oslobodenie dosiahne ten, v ktorom prevláda presvedčenie? Keď vníma ako utrpenie, aké oslobodenie dosiahne ten, v ktorom prevláda pokoj? Keď vníma ako ne-ja, aké oslobodenie dosiahne ten, v ktorom prevláda múdrosť? Ten, kto vníma pominuteľnosť a v ktorom prevláda presvedčenie, dosiahne oslobodenie bez znakov. Ten, kto vníma utrpenie a v ktorom prevláda pokoj, dosiahne oslobodenie bez túžby. Ten, kto vníma ne-ja a v ktorom prevláda múdrosť, dosiahne oslobodenie prázdnoty.“ ID1185 „224. Pre toho, kto vníma pominuteľnosť a v ktorom prevláda presvedčenie, ktoré oslobodenie prevláda? Koľko oslobodenia vyplýva z rozvoja? Sú to podmienky súbežného vzniku, podmienky vzájomnosti, podmienky opory, podmienky spojitosti a podmienky jednej funkcie? V akom zmysle ide o rozvoj? Kto sa rozvíja? Pre toho, kto vníma utrpenie a u koho prevláda pokoj, ktoré oslobodenie prevláda? Koľko oslobodenia vyplýva z rozvoja? Sú to podmienky súbežného vzniku, podmienky vzájomnosti, podmienky opory, podmienky spojitosti a podmienky jednej funkcie? V akom zmysle ide o rozvoj? Kto sa rozvíja? Pre toho, kto sa zameriava na ne-ja, pričom prevláda rozlišovanie, ktoré oslobodenie prevláda? Koľko oslobodení z toho vyplýva v rámci rozvoja? Sú to podmienky súbežného vzniku, podmienky vzájomnosti, podmienky opory, podmienky spojitosti a podmienky jednej funkcie? V akom zmysle ide o rozvoj? Kto sa rozvíja?“ ID1186 „Pre toho, kto sa zameriava na nestálosť, pričom prevláda presvedčenie, prevláda oslobodenie bez znakov. V rámci rozvoja z toho vyplývajú dve oslobodenia; sú to podmienky súbežného vzniku, podmienky vzájomnosti, podmienky podpory, podmienky spojitosti a majú jednu funkciu. Je to rozvoj v zmysle toho, že má jednu funkciu. Ten, kto praktizuje správne, ho rozvíja; pre toho, kto praktizuje nesprávne, nedochádza k rozvoju oslobodenia. Pre toho, kto sa zameriava na utrpenie a prevláda v ňom pokoj, prevláda oslobodenie bez túžby. V rozvoji sú obe oslobodenia jeho dôsledkom; sú to podmienky súbežného vzniku, podmienky vzájomnosti, podmienky opory, podmienky spojitosti a majú jednu funkciu. Je to rozvoj v zmysle jednej funkcie. Ten, kto praktizuje správne, ho rozvíja; pre toho, kto praktizuje nesprávne, nedochádza k rozvoju oslobodenia. Pre toho, kto sa zameriava na ne-ja, pričom prevláda rozlišovanie, prevláda oslobodenie od prázdnoty. V procese rozvoja sú tieto dve oslobodenia jeho dôsledkom; sú to podmienky súbežného vzniku, podmienky vzájomnosti, podmienky opory, podmienky spojitosti a majú jednu funkciu. Je to rozvoj v zmysle jednej funkcie. Ten, kto praktizuje správne, ho rozvíja; pre toho, kto praktizuje nesprávne, nedochádza k rozvoju oslobodenia.“ ID1187 „Pre toho, kto sa zameriava na nestálosť, pričom prevláda presvedčenie, ktoré oslobodenie prevláda? V procese rozvoja, koľko oslobodení z toho vyplýva? Sú to podmienky súbežného vzniku? Sú to podmienky vzájomnosti? Sú to podmienky opory? Sú to podmienky spojitosti? Majú jednu funkciu? V okamihu realizácie, ktoré oslobodenie prevláda? V realizácii, koľko oslobodení z toho vyplýva? Sú to podmienky súbežného vzniku? Sú to podmienky vzájomnosti? Sú to podmienky opory? Sú to podmienky spojitosti? Majú jednu funkciu? V akom zmysle sa to nazýva rozvoj? V akom zmysle sa to nazýva realizácia? Pre toho, kto sa zameriava na utrpenie, pričom prevláda vyrovnanosť, ktoré oslobodenie prevláda? V rozvoji, koľko oslobodenia z toho vyplýva? Sú to podmienky súbežného vzniku? Sú to podmienky vzájomnosti? Sú to podmienky opory? Sú to podmienky spojitosti? Majú jednu funkciu? V okamihu realizácie, ktoré oslobodenie prevláda? Koľko oslobodenia z toho vyplýva pri realizácii? Sú to podmienky súbežného vzniku? Sú to podmienky vzájomnosti? Sú to podmienky opory? Sú to podmienky spojitosti? Majú jednu funkciu? V akom zmysle sa to nazýva rozvoj? V akom zmysle sa to nazýva realizácia? Pre toho, kto sa venuje ne-ja, pričom prevláda rozlišovanie, ktoré oslobodenie prevláda? Koľko oslobodenia vyplýva z rozvoja? Sú to podmienky súbežného vzniku? Sú to podmienky vzájomnosti? Sú to podmienky opory? Sú to podmienky spojitosti? Majú jednu funkciu? V okamihu realizácie, ktoré oslobodenie prevláda? Koľko oslobodenia z toho vyplýva pri realizácii? Sú to podmienky súbežného vzniku? Sú to podmienky vzájomnosti? Sú to podmienky opory? Sú to podmienky spojitosti? Majú jednu funkciu? V akom zmysle sa to nazýva rozvoj? V akom zmysle sa to nazýva realizácia?“ ID1188 „225. Pre toho, kto sa zameriava na nestálosť a prevláda v ňom presvedčenie, prevláda oslobodenie bez znakov. V rozvoji z neho vyplývajú obe oslobodenia; sú to súbežné podmienky, vzájomné podmienky, podporné podmienky, súvisiace podmienky a majú jednu podstatu. V okamihu realizácie prevláda tiež oslobodenie bez znakov. Pre dosiahnutie realizácie sú obe oslobodenia jej následkom; sú to súbežné podmienky, vzájomné podmienky, podporné podmienky, súvisiace podmienky a majú jednu podstatu. Rozvoj je v zmysle jednej podstaty; realizácia je v zmysle videnia. Tak teda, keď človek dosahuje realizáciu, zároveň sa aj rozvíja; a keď sa rozvíja, zároveň aj dosahuje realizáciu. Pre toho, kto sa zameriava na utrpenie a v ktorom prevláda vyrovnanosť, prevláda oslobodenie bez túžby. Pri rozvoji sú obe oslobodenia jeho dôsledkom; sú to súbežné podmienky, vzájomné podmienky, podporné podmienky, súvisiace podmienky a majú jednu podstatu. V čase realizácie prevláda tiež oslobodenie bez túžby. Pre realizáciu sú obe oslobodenia jej dôsledkom; sú to súbežné podmienky, vzájomné podmienky, podporné podmienky, súvisiace podmienky a majú jednu podstatu. Rozvoj je v zmysle jednej podstaty; realizácia je v zmysle videnia. Tak teda, keď človek realizuje, zároveň sa aj rozvíja; a keď sa rozvíja, zároveň aj realizuje. Pre toho, kto sa zameriava na ne-ja, pričom prevláda vyššie poznanie, prevláda oslobodenie od prázdnoty. V procese rozvoja sú tieto dve oslobodenia jeho dôsledkom; sú to súbežné podmienky, vzájomné podmienky, podporné podmienky, súvisiace podmienky a majú jednu podstatu. V čase realizácie prevláda tiež oslobodenie prostredníctvom prázdnoty. Pre realizáciu sú obe oslobodenia jej dôsledkom; sú to súbežné podmienky, vzájomné podmienky, podporné podmienky, súvisiace podmienky a majú jednu podstatu. Rozvoj je v zmysle jednej podstaty; realizácia je v zmysle videnia. Tak teda, keď človek realizuje, zároveň sa aj rozvíja; a keď sa rozvíja, zároveň aj realizuje.“ ID1189 „226. Keď sa človek zameriava na nestálosť, ktoré oslobodenie prevláda? Vďaka prevládaniu ktorého oslobodenia sa človek stáva oslobodeným vierou? Keď sa človek zameriava na utrpenie, ktoré oslobodenie prevláda? Vďaka prevládaniu ktorého oslobodenia sa človek stáva svedkom tela? Keď sa človek zameriava na ne-ja, ktoré oslobodenie prevláda? Vďaka prevládaniu ktorého oslobodenia sa človek stáva tým, kto dosiahol pohľad?“ ID1190 „Keď sa človek zameriava na pominuteľnosť, prevláda oslobodenie bez znakov. Vďaka prevládaniu oslobodenia bez znakov sa človek stáva oslobodeným vierou. Keď sa človek zameriava na utrpenie, prevláda oslobodenie bez túžby. Vďaka prevládaniu oslobodenia bez túžby sa človek stáva svedkom tela. Keď sa človek sústreďuje na ne-ja, prevláda oslobodenie prázdnoty. Vďaka prevládaniu oslobodenia prázdnoty sa človek stáva tým, kto dosiahol pohľad.“ ID1191 „Človek je oslobodený prostredníctvom viery; preto je oslobodený vierou. Je to realizované, lebo sa toho dotkol; preto je svedkom tela. Je to dosiahnuté, lebo to videl; preto je tým, kto dosiahol pohľad. Človek sa oslobodí prostredníctvom viery; preto je oslobodený vierou. Najprv sa dotkne kontaktu džhány a potom realizuje zánik, Nibbánu; preto je svedkom tela. To, že ‚formácie sú utrpením, zánik je blaženosťou‘, je známe, videné, pochopené, realizované a dotknuté múdrosťou; preto je dosiahnutým pohľadom. … Ktokoľvek rozvinul, rozvíja alebo rozvinie odriekanie … všetci sú oslobodení vierou prostredníctvom oslobodenia bez znakov, svedkami tela prostredníctvom oslobodenia bez túžby a dosiahnutými pohľadom prostredníctvom oslobodenia prázdnoty.“ ID1192 „Ktokoľvek rozvíja neškodnú vôľu… vnímanie svetla… nepozornosť… Ktokoľvek plne chápe utrpenie, opúšťa jeho pôvod, uvedomuje si jeho zánik a rozvíja cestu – všetci sú oslobodení vierou prostredníctvom oslobodenia bez znakov, sú svedkami tela prostredníctvom oslobodenia bez túžby a dosiahli pohľad prostredníctvom oslobodenia prázdnoty.“ ID1193 „V koľkých aspektoch dochádza k preniknutiu do právd? V koľkých aspektoch človek preniká do právd? Preniknutie do pravd prebieha v štyroch aspektoch. Človek preniká do pravd v štyroch aspektoch. Človek preniká do pravdy o utrpení prostredníctvom preniknutia do úplného pochopenia; človek preniká do pravdy o pôvode prostredníctvom preniknutia do opustenia; človek preniká do pravdy o zániku prostredníctvom preniknutia do uvedomenia si; človek preniká do pravdy o ceste prostredníctvom preniknutia do rozvíjania. Prostredníctvom týchto štyroch aspektov dochádza k preniknutiu do pravd. Preniknutím do pravd prostredníctvom týchto štyroch aspektov sa človek prostredníctvom oslobodenia bez znakov stáva oslobodeným vierou; prostredníctvom oslobodenia bez túžby sa stáva svedkom tela; prostredníctvom oslobodenia prázdnoty sa stáva tým, kto dosiahol pohľad.“ ID1194 „Prostredníctvom koľkých aspektov dochádza k preniknutiu do pravd? Prostredníctvom koľkých aspektov človek preniká do pravd? K preniknutiu do pravd dochádza prostredníctvom deviatich aspektov. Človek preniká do pravd prostredníctvom deviatich aspektov. Pravdu o utrpení preniká človek prostredníctvom preniknutia plného pochopenia… a existuje preniknutie do zániku prostredníctvom uvedomenia si. Prostredníctvom týchto deviatich aspektov dochádza k preniknutiu do pravd. Preniknutím do pravd prostredníctvom týchto deviatich aspektov sa človek prostredníctvom oslobodenia bez znakov stáva oslobodeným vierou; prostredníctvom oslobodenia bez túžby sa stáva svedkom tela; prostredníctvom oslobodenia prázdnoty sa stáva tým, kto dosiahol pohľad.“ ID1195 „227. Ten, kto vníma veci ako nestále – aké javy pozná a vidí tak, aké skutočne sú? Ako vzniká správny pohľad? Ako sa v súlade s tým všetky útvary správne vnímajú ako nestále? V čom sa opúšťa pochybnosť? Ten, kto vníma veci ako utrpenie – aké javy pozná a vidí tak, aké skutočne sú? Ako vzniká správny pohľad? Ako sa v súlade s tým všetky formácie správne vnímajú ako utrpenie? V čom sa opúšťa pochybnosť? Ten, kto vníma veci ako bez-ja – aké javy pozná a vidí tak, aké skutočne sú? Ako vzniká správny pohľad? Ako sa v súlade s tým všetky javy správne vnímajú ako bez-ja? V čom sa opúšťa pochybnosť?“ ID1196 „Keď človek vníma ako nestále, pozná a vidí znak taký, aký skutočne je; preto sa to nazýva správne videnie. Týmto spôsobom, v súlade s tým, sú všetky podmienené javy správne vnímané ako nestále. V tomto je pochybnosť opustená. Keď človek vníma ako utrpenie, pozná a vidí kontinuitu existencie takú, aká skutočne je; preto sa to nazýva správne videnie. Týmto spôsobom, v nadväznosti na to, sú všetky podmienené javy správne vnímané ako utrpenie. Tu sa pochybnosť opúšťa. Keď človek vníma ako ne-ja, pozná a vidí tak znak, ako aj kontinuitu existencie tak, ako skutočne sú; preto sa to nazýva správne videnie. Týmto spôsobom, v nadväznosti na to, sú všetky javy správne vnímané ako ne-ja. Tu sa pochybnosť opúšťa.“ ID1197 „Poznanie vecí takých, aké skutočne sú, správne videnie a prekonanie pochybností – majú tieto veci odlišný význam a odlišný výraz, alebo majú rovnaký význam a líšia sa len vo vyjadrení? Poznanie vecí takých, aké skutočne sú, správne videnie a prekonanie pochybností – tieto veci majú rovnaký význam a líšia sa len vo vyjadrení.“ ID1198 „Čo sa javí ako nebezpečenstvo tomu, kto vníma všetko ako pominuteľné? Čo sa javí ako nebezpečenstvo tomu, kto vníma všetko ako utrpenie? Čo sa javí ako nebezpečenstvo tomu, kto vníma všetko ako ne-ja? Tomu, kto vníma všetko ako pominuteľné, sa znak javí ako nebezpečenstvo. Tomu, kto vníma všetko ako utrpenie, sa kontinuita existencie javí ako nebezpečenstvo. Tomu, kto vníma ako ne-ja, sa ako nebezpečenstvo javí tak znak, ako aj trvanie existencie.“ ID1199 „Múdrosť v jave nebezpečenstva, poznanie nevýhod a rozčarovanie – sú tieto stavy odlišné vo význame a odlišné vo vyjadrení, alebo sú rovnaké vo význame a odlišné len vo vyjadrení? Múdrosť v jave nebezpečenstva, poznanie nevýhod a rozčarovanie – tieto stavy sú rovnaké vo význame a líšia sa len vo vyjadrení.“ ID1200 „Rozjímanie o ne-ja a rozjímanie o prázdnote – sú tieto stavy odlišné vo význame aj vo formulácii, alebo sú rovnaké vo význame a líšia sa len vo formulácii? Rozjímanie o ne-ja a rozjímanie o prázdnote – tieto stavy sú z hľadiska významu rovnaké; líši sa iba formuláciou.“ ID1201 „Čo za reflexívne poznanie vzniká u toho, kto sa zameriava na pominuteľnosť? Čo za reflexívne poznanie vzniká u toho, kto sa zameriava na utrpenie? Čo za reflexívne poznanie vzniká u toho, kto sa zameriava na ne-ja? U toho, kto sa zameriava na pominuteľnosť, vzniká reflexívne poznanie znaku. U toho, kto sa zameriava na utrpenie, vzniká reflexívne poznanie výskytu. U toho, kto sa zameriava na ne-ja, vzniká reflexívne poznanie znaku aj výskytu.“ ID1202 „Túžba po oslobodení, reflexívne rozjímanie a vyrovnanosť voči formáciám – sú tieto stavy odlišné vo význame a odlišné vo formulácii, alebo sú vo význame jedno a to isté, pričom sa líšia len vo formulácii? Túžba po oslobodení, reflexívne rozjímanie a vyrovnanosť voči formáciám – tieto stavy sú vo význame jedno a to isté; líšia sa len vo formulácii.“ ID1203 „Pre toho, kto sa sústreďuje na nestálosť, z čoho myseľ vychádza a do čoho vstupuje? Pre toho, kto sa sústreďuje na utrpenie, z čoho myseľ vychádza a do čoho vstupuje? Pre toho, kto sa sústreďuje na ne-ja, z čoho myseľ vychádza a do čoho vstupuje? Pre toho, kto sa sústreďuje na nestálosť, myseľ vychádza zo znaku a vstupuje do bezznakového. Pre toho, kto sa zameriava na utrpenie, myseľ vychádza z výskytu a vstupuje do nevýskytu. Pre toho, kto sa zameriava na ne-ja, myseľ vychádza zo znaku aj z výskytu a vstupuje do prvku nibbány, ktorý je bezznakový, nevýskytový a zánikový.“ ID1204 „Či už je múdrosť v vonkajšom odvrátení sa od vznikania a či už sú stavy zmeny línie akékoľvek – sú tieto stavy odlišné vo význame a odlišné vo formulácii, alebo sú jednotné vo význame, pričom sa líšia iba vo formulácii? Či už je múdrosť v vonkajšom odvrátení sa od vznikania a či už sú stavy zmeny línie akékoľvek – tieto stavy sú jednotné vo význame, pričom sa líšia iba vo formulácii.“ ID1205 „Kto sa sústreďuje prostredníctvom nestálosti, čím je človek oslobodený? Kto sa sústreďuje prostredníctvom utrpenia, čím je človek oslobodený? Kto sa sústreďuje prostredníctvom ne-ja, čím je človek oslobodený? Ten, kto sa sústreďuje prostredníctvom pominuteľnosti, je oslobodený oslobodením bez znakov. Ten, kto sa sústreďuje prostredníctvom utrpenia, je oslobodený oslobodením bez túžby. Ten, kto sa sústreďuje prostredníctvom ne-ja, je oslobodený oslobodením prázdnoty. Či už je múdrosť v odvrátení sa od oboch a či už je poznanie na ceste – sú tieto stavy odlišné vo význame a odlišné vo formulácii, alebo sú jedno vo význame, pričom sa líšia len vo formulácii? Či už je múdrosť v odvrátení sa od oboch a či už je poznanie na ceste – tieto stavy sú jedno vo význame, pričom sa líšia len vo formulácii.“ ID1206 „228. V koľkých aspektoch sa tri oslobodenia dejú v rôznych okamihoch? V koľkých aspektoch sa tri oslobodenia dejú v jednom okamihu? V štyroch aspektoch sa tri oslobodenia dejú v rôznych okamihoch. V siedmich aspektoch sa tri oslobodenia dejú v jednom okamihu.“ ID1207 „V ktorých štyroch aspektoch sa tri oslobodenia prejavujú v rôznych okamihoch? V zmysle prevahy, v zmysle základu, v zmysle smerovania k a v zmysle úniku. Ako sa v zmysle prevahy tri oslobodenia prejavujú v rôznych okamihoch? Pre toho, kto sa sústreďuje prostredníctvom pominuteľnosti, prevláda oslobodenie bez znakov. Pre toho, kto sa sústreďuje prostredníctvom utrpenia, prevláda oslobodenie bez túžby. Pre toho, kto sa sústreďuje prostredníctvom ne-ja, prevláda oslobodenie prázdnoty. Tak teda v zmysle prevahy sa tri oslobodenia dejú v rôznych okamihoch.“ ID1208 „Ako sa v zmysle ustanovenia tri oslobodenia dejú v rôznych okamihoch? Ten, kto sa sústreďuje prostredníctvom pominuteľnosti, ustavuje myseľ prostredníctvom oslobodenia bez znakov. Ten, kto sa sústreďuje prostredníctvom utrpenia, ustavuje myseľ prostredníctvom oslobodenia bez túžby. Ten, kto sa sústreďuje prostredníctvom ne-ja, ustavuje myseľ prostredníctvom oslobodenia prostredníctvom prázdnoty. Tak teda, v zmysle ustanovenia, sa tieto tri oslobodenia dejú v rôznych okamihoch.“ ID1209 „Ako, v zmysle nasmerovania dopredu, dochádza k trom oslobodeniam v rôznych okamihoch? Ten, kto sa sústreďuje prostredníctvom pominuteľnosti, nasmeruje myseľ dopredu prostredníctvom oslobodenia bez znakov. Ten, kto sa sústreďuje prostredníctvom utrpenia, nasmeruje myseľ dopredu prostredníctvom oslobodenia bez túžby. Ten, kto sa sústreďuje prostredníctvom ne-ja, smeruje myseľ dopredu prostredníctvom oslobodenia prázdnotou. Tak teda, v zmysle smerovania dopredu, sa tri oslobodenia dejú v rôznych okamihoch.“ ID1210 „Ako, v zmysle vyvedenia, sa tri oslobodenia dejú v rôznych okamihoch? Ten, kto sa sústreďuje prostredníctvom nestálosti, je vyvedený k zániku, Nibbāne, prostredníctvom oslobodenia bez znakov. Ten, kto sa sústreďuje prostredníctvom utrpenia, je vyvedený k zániku, Nibbāne, prostredníctvom oslobodenia bez túžby. Ten, kto sa sústreďuje prostredníctvom ne-ja, je vyvedený k zániku, Nibbāne, prostredníctvom oslobodenia prázdnoty. Tak teda, v zmysle vyvedenia, sa tri oslobodenia dejú v rôznych okamihoch. Týmito štyrmi spôsobmi sa tri oslobodenia dejú v rôznych okamihoch.“ ID1211 „Prostredníctvom ktorých siedmich aspektov nastávajú tri oslobodenia v jedinom okamihu? Prostredníctvom zjednotenia, prostredníctvom dosiahnutia, prostredníctvom získania, prostredníctvom preniknutia, prostredníctvom uvedomenia si, prostredníctvom kontaktu a prostredníctvom úplného pochopenia. Ako sa prostredníctvom zjednotenia, prostredníctvom dosiahnutia, prostredníctvom získania, prostredníctvom preniknutia, prostredníctvom uvedomenia si, prostredníctvom kontaktu a prostredníctvom úplného pochopenia tri oslobodenia dejú v jedinom okamihu? Ten, kto venuje pozornosť nestálosti, je oslobodený od znaku – a tak vzniká oslobodenie bez znaku. Od toho, od čoho je človek oslobodený, k tomu netúži – a tak vzniká oslobodenie bez túžby. To, po čom človek netúži, je prázdne – a tak vzniká oslobodenie prázdnoty. Tým, že je prázdne, je bez znaku – a tak vzniká oslobodenie bez znaku. Takto, prostredníctvom zjednotenia, dosiahnutia, získania, preniknutia, uvedomenia si, kontaktu a úplného pochopenia, dochádza k trom oslobodeniam v jedinom okamihu.“ ID1212 „Ten, kto sa venuje utrpeniu, je oslobodený od túžby – a tak vzniká oslobodenie bez túžby. Tam, kde človek netúži, je to prázdne – a tak vzniká oslobodenie prázdnoty. Tým, čím je prázdne, tým znakom je bezznakové – takto oslobodenie bez znakov. Tým znakom, ktorým je bezznakové, v tom človek netúži – takto oslobodenie bez túžby. Takto prostredníctvom zjednotenia, prostredníctvom dosiahnutia, prostredníctvom získania, prostredníctvom preniknutia, prostredníctvom uvedomenia si, prostredníctvom kontaktu a prostredníctvom úplného pochopenia nastávajú tri oslobodenia v jedinom okamihu.“ ID1213 „Keď človek vníma [veci] ako ne-ja, je oslobodený od pripútanosti – to je oslobodenie prostredníctvom prázdnoty. Tým [znakom], ktorého je prázdne, tým znakom je bezznakové – to je oslobodenie bez znakov. K tomu znaku, ktorého je bezznakové, človek neupiera túžbu – to je oslobodenie bez túžby. V čom človek nekladie túžbu, v tom je prázdnota – a tak je to oslobodenie prázdnoty. Tak teda cestou zjednotenia, cestou dosiahnutia, cestou získania, cestou preniknutia, cestou uvedomenia si, cestou kontaktu a cestou úplného pochopenia nastávajú tri oslobodenia v jedinom okamihu. Týmito siedmimi aspektmi nastávajú tri oslobodenia v jedinom okamihu.“ ID1214 „229. Existuje oslobodenie, existuje vstup, existuje vstup do oslobodenia, existuje to, čo je v protiklade k oslobodeniu, existuje to, čo je v súlade s oslobodením, existuje odvrátenie sa [od kolobehu] prostredníctvom oslobodenia, existuje rozvoj oslobodenia a existuje upokojenie oslobodenia.“ ID1215 „Čo je oslobodenie? Oslobodenie prázdnoty, oslobodenie bez znakov a oslobodenie bez túžby. Čo je oslobodenie prázdnoty? Poznanie kontemplácie nestálosti je oslobodené od lipnutia [na veciach] ako na trvalých – preto je to oslobodenie prázdnoty. Poznanie kontemplácie utrpenia je oslobodené od lipnutia [na veciach] ako na potešení – preto je to oslobodenie prázdnoty. Poznanie kontemplácie ne-ja je oslobodené od pripútanosti [k veciam] ako k ja – a tak je to oslobodenie v prázdnote. Poznanie kontemplácie rozčarovania je oslobodené od pripútanosti [k veciam] ako k rozkoši – a tak je to oslobodenie v prázdnote. Poznanie kontemplácie nezaujatosti je oslobodené od pripútanosti [k veciam] ako k túžbe – a tak je to oslobodenie v prázdnote. Poznanie kontemplácie zániku je oslobodené od pripútanosti [k veciam] ako k vznikaniu – je to teda oslobodenie prostredníctvom prázdnoty. Poznanie kontemplácie vzdania sa je oslobodené od pripútanosti [k veciam] ako k uchopovaniu – je to teda oslobodenie prostredníctvom prázdnoty. Poznanie kontemplácie bezznakového je oslobodené od pripútanosti [k veciam] ako k znaku – je to teda oslobodenie prostredníctvom prázdnoty. Poznanie kontemplácie bez túžby je oslobodené od pripútanosti [k veciam] ako túžba – je to teda oslobodenie prostredníctvom prázdnoty. Poznanie kontemplácie prázdnoty je oslobodené od všetkých pripútaností – je to teda oslobodenie prostredníctvom prázdnoty.“ ID1216 „V oblasti formy je poznanie kontemplácie nestálosti oslobodené od pripútanosti k trvalosti; preto je to oslobodenie prostredníctvom prázdnoty. … V forme je poznanie kontemplácie prázdnoty oslobodené od všetkých pripútaností; preto je to oslobodenie prostredníctvom prázdnoty. V pocite… vo vnímaní… v mentálnych útvaroch… vo vedomí… v oku… V starnutí a smrti je poznanie kontemplácie nestálosti oslobodené od pripútanosti k trvalosti; preto je to oslobodenie prostredníctvom prázdnoty. … V starnutí a smrti je poznanie kontemplácie prázdnoty oslobodené od všetkých pripútaností; preto je to oslobodenie prostredníctvom prázdnoty. Toto je oslobodenie prostredníctvom prázdnoty.“ ID1217 „Čo je oslobodenie bez znaku? Poznanie kontemplácie nestálosti je oslobodené od znaku trvalosti; preto je to oslobodenie bez znaku. Poznanie kontemplácie utrpenia je oslobodené od znaku rozkoše; preto je to oslobodenie bez znakov. Poznanie kontemplácie ne-ja je oslobodené od znaku ja; preto je to oslobodenie bez znakov. Poznanie kontemplácie rozčarovania je oslobodené od znaku rozkoše; preto je to oslobodenie bez znakov. Poznanie kontemplácie nad bezvášňou je oslobodené od znaku žiadosti; preto je to oslobodenie bez znakov. Poznanie kontemplácie nad zánikom je oslobodené od znaku vzniku; preto je to oslobodenie bez znakov. Poznanie kontemplácie nad vzdaním sa je oslobodené od znaku uchopovania; preto je to oslobodenie bez znakov. Poznanie kontemplácie bezznakového je oslobodené od všetkých znakov; preto je to oslobodenie bez znakov. Poznanie kontemplácie bez túžby je oslobodené od znaku túžby; preto je to oslobodenie bez znakov. Poznanie kontemplácie prázdnoty je oslobodené od znaku pripútanosti; preto je to oslobodenie bez znakov.“ ID1218 „V oblasti formy je poznanie kontemplácie nestálosti oslobodené od znaku stálosti – preto je to oslobodenie bez znakov… V oblasti formy je poznanie kontemplácie bez znakov oslobodené od všetkých znakov – preto je to oslobodenie bez znakov. V oblasti formy je poznanie kontemplácie neusmerneného oslobodené od znaku túžby – preto je to oslobodenie bez znakov. Vo forme je poznanie kontemplácie prázdnoty oslobodené od znaku lipnutia – a preto je to oslobodenie bez znakov. V pocite… Vo vnímaní… V formáciách… Vo vedomí… V oku… až po… V starnutí a smrti je poznanie kontemplácie nestálosti oslobodené od znaku trvalosti – a preto je to oslobodenie bez znakov… V starnutí a smrti je poznanie kontemplácie bezznakového oslobodené od všetkých znakov – je to teda oslobodenie bez znakov. V starnutí a smrti je poznanie kontemplácie nesmerovaného oslobodené od znaku túžby – je to teda oslobodenie bez znakov. V starnutí a smrti je poznanie kontemplácie prázdnoty oslobodené od znaku lipnutia – je to teda oslobodenie bez znakov. Toto je oslobodenie bez znakov.“ ID1219 „Čo je to neusmernené oslobodenie? Poznanie, ktoré kontempluje pominuteľnosť, je oslobodené od túžby po trvalosti – a preto je to neusmernené oslobodenie. Poznanie, ktoré kontempluje utrpenie, je oslobodené od túžby po šťastí – a preto je to neusmernené oslobodenie. Poznanie, ktoré kontempluje ne-ja, je oslobodené od túžby po ja – a preto je to neusmernené oslobodenie. Poznanie, ktoré uvažuje o rozčarovaní, je oslobodené od túžby po rozkoši – a tak je to neusmernené oslobodenie. Poznanie, ktoré uvažuje o nezaujatosti, je oslobodené od túžby po žiadostivosti – a tak je to neusmernené oslobodenie. Poznanie, ktoré uvažuje o zániku, je oslobodené od túžby po vzniku – a tak je to neusmernené oslobodenie. Poznanie, ktoré uvažuje o zriecení sa, je oslobodené od túžby po uchopovaní – je to teda neusmernené oslobodenie. Poznanie, ktoré uvažuje o bezznakovom, je oslobodené od túžby po znakoch – je to teda neusmernené oslobodenie. Poznanie, ktoré uvažuje o neusmernenom, je oslobodené od všetkých túžob – je to teda neusmernené oslobodenie. Poznanie, ktoré uvažuje o prázdnote, je oslobodené od túžby po lipnutí – je to teda neusmernené oslobodenie.“ ID1220 „Poznanie, ktoré uvažuje o nestálosti vo forme, je oslobodené od túžby po trvalosti; preto je to oslobodenie bez túžby… Poznanie, ktoré uvažuje o bez-túžbe vo forme, je oslobodené od všetkých túžob; preto je to oslobodenie bez túžby. Poznanie kontemplácie o prázdnote vo forme je oslobodené od túžby vyplývajúcej z pripútanosti; preto je to oslobodenie bez túžby. V pocitoch… vo vnímaní… v mentálnych útvaroch… vo vedomí… v oku… v starnutí a smrti je poznanie kontemplácie o nestálosti oslobodené od túžby po trvalosti; preto je to oslobodenie bez túžby… V starnutí a smrti je poznanie kontemplácie o bez túžby oslobodené od všetkých túžob; preto je to oslobodenie bez túžby. V starnutí a smrti je poznanie kontemplácie o prázdnote oslobodené od túžby vyplývajúcej z pripútanosti; preto je to oslobodenie bez túžby. Toto je oslobodenie bez túžby. Toto je oslobodenie.“ ID1221 „230. Čo je brána? Akékoľvek bezchybné, prospešné faktory osvietenia, ktoré v tom vznikli – to je brána.“ ID1222 „Čo je brána k oslobodeniu? To, čo je predmetom týchto dham, zánik, Nibbāna – to je brána k oslobodeniu. Je to zároveň oslobodenie aj brána, a preto je to brána k oslobodeniu. Toto je brána k oslobodeniu.“ ID1223 „Čo je v rozpore s oslobodením? Tri neblahé korene sú v rozpore s oslobodením, tri druhy nesprávneho správania sú v rozpore s oslobodením, všetky neblahé dhammy sú v rozpore s oslobodením – toto je to, čo je v rozpore s oslobodením.“ ID1224 „Čo napomáha oslobodeniu? Tri blahodárne korene napomáhajú oslobodeniu, tri druhy správneho konania napomáhajú oslobodeniu, všetky blahodárne dhammy napomáhajú oslobodeniu – toto je to, čo napomáha oslobodeniu.“ ID1225 „Čo je odvrátenie sa súvisiace s oslobodením? Odvrátenie sa prostredníctvom vnímania, odvrátenie sa prostredníctvom vôle, odvrátenie sa prostredníctvom vedomia, odvrátenie sa prostredníctvom poznania, odvrátenie sa prostredníctvom oslobodenia a odvrátenie sa prostredníctvom pravdy. Človek sa odvráti vnímaním; preto je to odvrátenie sa prostredníctvom vnímania. Človek sa odvráti zámerom; preto je to odvrátenie sa prostredníctvom vôle. Človek sa odvráti poznaním; preto je to odvrátenie sa prostredníctvom vedomia. Človek sa odvráti vytváraním poznania; preto je to odvrátenie sa prostredníctvom poznania. Človek sa odvráti vzdaním sa; preto je to odvrátenie sa prostredníctvom oslobodenia. Človek sa odvráti prostredníctvom skutočnej podstaty; preto je to odvrátenie sa prostredníctvom pravdy.“ ID1226 „Tam, kde je oslobodenie od vnímania, tam je oslobodenie od vôle; tam, kde je oslobodenie od vôle, tam je oslobodenie od vnímania. Tam, kde je oslobodenie od vnímania a vôle, tam je oslobodenie od vedomia; tam, kde je oslobodenie od vedomia, tam je oslobodenie od vnímania a vôle. Tam, kde je oslobodenie od vnímania, vôle a vedomia, tam je oslobodenie od poznania; tam, kde je oslobodenie od poznania, tam je oslobodenie od vnímania, vôle a vedomia. Tam, kde je oslobodenie od vnímania, vôle, vedomia a poznania, tam je oslobodenie od oslobodenia; tam, kde je oslobodenie od oslobodenia, tam je oslobodenie od vnímania, vôle, vedomia a poznania. Tam, kde je oslobodenie od vnímania, vôle, vedomia, poznania a oslobodenia, tam je oslobodenie od pravdy; tam, kde je oslobodenie od pravdy, tam je oslobodenie od vnímania, vôle, vedomia, poznania a oslobodenia. Toto je oslobodenie od oslobodenia.“ ID1227 „Čo je rozvoj oslobodenia? Kultivácia, rozvoj a časté cvičenie prvého džhána, druhého džhána, tretieho džhána a štvrtého džhána; dosiahnutie základu nekonečného priestoru, dosiahnutie základu nekonečného vedomia… dosiahnutie základu prázdnoty… dosiahnutie základu ani vnímania, ani nevnímania; cesty vstupu do prúdu, cesty jednorazového návratu, cesty nenávratu a cesty arahantstva. To je rozvoj oslobodenia.“ ID1228 „Čo je upokojenie oslobodenia? Je to dosiahnutie alebo výsledok prvého džhána, dosiahnutie alebo výsledok druhého džhána, dosiahnutie alebo výsledok tretieho džhána… a tak ďalej… dosiahnutie alebo výsledok štvrtého džhána… dosiahnutie základu nekonečného priestoru… dosiahnutie základu nekonečného vedomia… dosiahnutie základu ničoty… dosiahnutie alebo výsledok základu ani vnímania, ani nevnímania; ovocie vstupu do prúdu na ceste vstupu do prúdu, ovocie jednorazového návratu na ceste jednorazového návratu, ovocie nenávratu na ceste nenávratu, ovocie arahantstva na ceste arahantstva. Toto je upokojenie oslobodenia.“ ID1229 „Tretia recitačná časť je ukončená.“ ID1230 „Diskusia o oslobodení je ukončená.“ ID1231 „6. Rozprava o destináciách“ ID1232 „231. Pri dosiahnutí šťastného miesta, keď je to spojené s poznaním, koľko koreňov podmieňuje znovuzrodenie? Pre bohatých khattiyov, bohatých bráhmanov, bohatých hláv rodín a pre devov zmyslovej sféry, keď je to spojené s poznaním, koľko koreňov podmieňuje znovuzrodenie? Pre brahmov jemnohmotnej sféry, koľko koreňov podmieňuje znovuzrodenie? Pre brahmov z nehmotnej sféry, od koľkých koreňov závisí znovuzrodenie?“ ID1233 „Pri dosiahnutí šťastného osudu, keď je spojené so znalosťou, závisí znovuzrodenie od ôsmich koreňov. Pre bohatých kšatrijov, bohatých bráhmanov, bohatých hláv rodín a pre devov zo sféry zmyslov, keď je spojené so znalosťou, závisí znovuzrodenie od ôsmich koreňov. U brahmov z ríše jemnej hmoty je znovuzrodenie podmienené ôsmimi koreňmi. U brahmov z ríše nehmotnej je znovuzrodenie podmienené ôsmimi koreňmi.“ ID1234 „232. Pri dosiahnutí šťastného osudu, v okamihu spojenia so znovuzrodením spojeného so znalosťou, ktorým z ôsmich koreňov je znovuzrodenie podmienené? V okamihu impulzu blahodárneho karmy sú tri korene blahodárne; v tom okamihu sú podmienkami prostredníctvom súbežného vzniku pre vôľu, ktorá vzniká. Preto sa hovorí: ‚Vôľové formácie sú tiež podmienené blahodárnymi koreňmi.‘ V okamihu túžby sú dva korene neblahodárne; v tom okamihu sú podmienkami prostredníctvom súbežného vzniku pre vôľu, ktorá vzniká. Preto sa hovorí: ‚Vôľové formácie sú tiež podmienené neblahými koreňmi.‘ V okamihu prepojenia so znovuzrodením sú tri korene neurčité; v tom okamihu sú podmienkami prostredníctvom súbežného vzniku pre vôľu, ktorá vzniká. Preto sa hovorí: ‚Vedomie je tiež podmienené menom a formou, a meno a forma sú tiež podmienené vedomím.‘“ ID1235 „V okamihu prepojenia znovuzrodenia je päť zoskupení podmienených prostredníctvom súbežného vzniku, sú podmienené prostredníctvom vzájomnosti, sú podmienené prostredníctvom opory a sú podmienené prostredníctvom oddelenia. V okamihu prepojenia znovuzrodenia sú štyri veľké živly podmienené prostredníctvom súbežného vzniku, sú podmienené prostredníctvom vzájomnosti a sú podmienené prostredníctvom opory. V okamihu prepojenia znovuzrodenia sú tri formácie života podmienené spoločným vznikom, sú podmienené vzájomnosťou, sú podmienené oporou a sú podmienené oddelením. V okamihu prepojenia znovuzrodenia sú meno a hmota podmienené spoločným vznikom, sú podmienené vzájomnosťou, sú podmienené oporou a sú podmienené oddelením. V okamihu prepojenia s znovuzrodením je týchto štrnásť javov podmienených spoločným vznikom, vzájomnosťou, oporou a oddelením. V okamihu prepojenia s znovuzrodením sú štyri nehmotné zložky podmienené spoločným vznikom, vzájomnosťou, oporou a spojením. V okamihu prepojenia s znovuzrodením je päť schopností podmienených spoločným vznikom, vzájomnosťou, oporou a spojením. V okamihu prepojenia s znovuzrodením sú tri korene podmienené spoločným vznikom, vzájomnosťou, oporou a spojením. V okamihu prepojenia s znovuzrodením sú meno a vedomie podmienkami prostredníctvom spoločného vzniku, sú podmienkami prostredníctvom vzájomnosti, sú podmienkami prostredníctvom opory a sú podmienkami prostredníctvom spojitosti. V okamihu prepojenia s znovuzrodením je týchto štrnásť javov podmienkami prostredníctvom spoločného vzniku, sú podmienkami prostredníctvom vzájomnosti, sú podmienkami prostredníctvom opory a sú podmienkami prostredníctvom spojitosti. V okamihu prepojenia s znovuzrodením je týchto dvadsaťosem javov podmienených spoločným vznikom, vzájomnosťou, oporou a oddelením. Pri dosiahnutí šťastného osudu, keď je spojené s poznaním, dochádza k znovuzrodeniu podmienenému týmito ôsmimi koreňmi.“ ID1236 „Pre bohatých šľachticov, bohatých bráhmanov, bohatých hláv rodín a devov zmyslovej sféry, v okamihu prepojenia znovuzrodenia spojeného s poznaním, ktorými ôsmimi koreňmi je podmienené ich znovuzrodenie? V okamihu impulzu blahodárnej karmy sú tri korene blahodárne; v tom okamihu sú podmienkami prostredníctvom súbežného vzniku pre vôľu, ktorá vzniká. Preto sa hovorí: „Vôľové formácie sú tiež podmienené blahodárnymi koreňmi.“ V okamihu túžby sú dva korene neblahodárne; v tom okamihu sú podmienkami prostredníctvom súbežného vzniku pre vôľu, ktorá vzniká. Preto sa hovorí: „Vôľové formácie sú tiež podmienené neblahodárnymi koreňmi.“ V okamihu prepojenia s opätovným zrodením sú tri korene neurčité; v tom okamihu sú podmienkami prostredníctvom súbežného vzniku pre vôľu, ktorá vzniká. Preto sa hovorí: „Vedomie je tiež podmienené menom a formou, a meno a forma sú tiež podmienené vedomím.““ ID1237 „V okamihu prepojenia znovuzrodenia je päť zoskupení podmienených spoločným vznikom, vzájomnosťou, oporou a oddelením. V okamihu prepojenia znovuzrodenia sú štyri veľké živly podmienené spoločným vznikom, vzájomnosťou a oporou. V okamihu prepojenia s opätovným zrodením sú tri životné formácie podmienené spoločným vznikom, vzájomnosťou, oporou a oddelením. V okamihu prepojenia s opätovným zrodením sú meno a hmota podmienené spoločným vznikom, vzájomnosťou, oporou a oddelením. V okamihu prepojenia s znovuzrodením je týchto štrnásť javov podmienených spoločným vznikom, vzájomnosťou, oporou a oddelením. V okamihu prepojenia s znovuzrodením sú štyri nehmotné zoskupenia podmienené spoločným vznikom, vzájomnosťou, oporou a spojením. V okamihu prepojenia s znovuzrodením je päť schopností podmienených spoločným vznikom, vzájomnosťou, oporou a spojením. V okamihu prepojenia s znovuzrodením sú tri korene podmienené spoločným vznikom, vzájomnosťou, oporou a spojením. V okamihu prepojenia s znovuzrodením sú meno a vedomie podmienkami prostredníctvom spoločného vzniku, sú podmienkami prostredníctvom vzájomnosti, sú podmienkami prostredníctvom opory a sú podmienkami prostredníctvom spojitosti. V okamihu prepojenia s znovuzrodením je týchto štrnásť javov podmienkami prostredníctvom spoločného vzniku, sú podmienkami prostredníctvom vzájomnosti, sú podmienkami prostredníctvom opory a sú podmienkami prostredníctvom spojitosti. V okamihu prepojenia znovuzrodenia je týchto dvadsaťosem javov podmienených spoločným vznikom, vzájomnosťou, oporou a oddelením. U bohatých šľachticov, bohatých bráhmanov, bohatých hláv rodín a devov zmyslovej sféry dochádza v okamihu prepojenia znovuzrodenia spojeného so znalosťou k vzniku podmienenému týmito ôsmimi koreňmi.“ ID1238 „Pre devov sféry formy, vďaka ktorým ôsmim koreňom dochádza k znovuzrodeniu? V okamihu impulzu blahodárnej karmy sú tri korene blahodárne… (atď.)… Pre devov sféry formy dochádza k znovuzrodeniu vďaka týmto ôsmim koreňom.“ ID1239 „Pre devov sféry bez formy, vďaka ktorým ôsmim koreňom dochádza k znovuzrodeniu? V okamihu impulzu blahodárnej karmy sú tri korene blahodárne; v tom okamihu sú podmienkou prostredníctvom súčasného vzniku pre vôľu, ktorá vzniká. Preto sa hovorí: ‚Formácie sú tiež podmienené blahodárnymi koreňmi.‘ V okamihu túžby sú dva korene neblahodárne; v tom okamihu sú podmienkou prostredníctvom súbežného vzniku pre vôľu, ktorá vzniká. Preto sa hovorí: ‚Formácie sú tiež podmienené neblahodárnymi koreňmi.‘ V okamihu prepojenia s znovuzrodením sú tri korene neurčité; v tom okamihu sú podmienkou prostredníctvom súbežného vzniku pre vôľu, ktorá vzniká. Preto sa hovorí: ‚Vedomie je tiež podmienené menom a meno je tiež podmienené vedomím.‘“ ID1240 „V okamihu prepojenia znovuzrodenia sú štyri nehmotné zložky podmienkami prostredníctvom súbežného vzniku, vzájomnosti, závislosti a spojitosti. V okamihu prepojenia s opätovným zrodením je päť zmyslových schopností podmienených prostredníctvom súbežného vzniku, vzájomnosti, závislosti a spojitosti. V okamihu prepojenia s opätovným zrodením sú tri korene podmienené prostredníctvom súbežného vzniku, vzájomnosti, závislosti a spojitosti. V okamihu prepojenia s opätovným zrodením sú meno a vedomie podmienené prostredníctvom súbežného vzniku, vzájomnosti, závislosti a spojitosti. V okamihu prepojenia znovuzrodenia je týchto štrnásť javov podmienených prostredníctvom spoločného vzniku, vzájomnosti, závislosti a súvisu. U devov bezforemnej sféry dochádza k znovuzrodeniu v dôsledku týchto ôsmich koreňov.“ ID1241 „233. V priaznivom mieste, v okamihu opätovného prepojenia oddeleného od poznania, v dôsledku koľkých koreňov dochádza k znovuzrodeniu? Pre bohatých šľachticov, bohatých bráhmanov, bohatých hláv rodín a devov sféry zmyslov, v okamihu opätovného prepojenia oddeleného od poznania, v dôsledku koľkých koreňov dochádza k znovuzrodeniu?“ ID1242 „V šťastnom mieste, v okamihu opätovného prepojenia bez vedomia, dochádza k znovuzrodeniu v dôsledku šiestich koreňov. U bohatých šľachticov, bohatých bráhmanov, bohatých hláv rodín a devov sféry zmyslov dochádza v okamihu opätovného prepojenia bez vedomia k znovuzrodeniu v dôsledku šiestich koreňov.“ ID1243 „V priaznivom mieste, v okamihu opätovného prepojenia, keď je človek oddelený od vedomia, v dôsledku ktorých šiestich koreňov dochádza k vzniku? V okamihu pôsobenia blahodárneho karmy sú dva korene blahodárne; v tom okamihu sú prostredníctvom podmienky súbežného vzniku spojené so vzniknutou vôľou. Preto sa hovorí: ‚Formácie sú tiež podmienené blahodárnymi koreňmi.‘ V okamihu túžby sú dva korene neblahodárne; v tom okamihu sú spojené prostredníctvom podmienky súbežného vzniku s vzniknutou vôľou. Preto sa hovorí: ‚Formácie sú tiež podmienené neblahodárnymi koreňmi.‘ V okamihu opätovného prepojenia sú dva korene neurčité; v tom okamihu sú spojené prostredníctvom podmienky súbežného vzniku s vzniknutou vôľou. Preto sa hovorí: ‚Vedomie je tiež podmienené mentalitou a materialitou, a mentalita a materialita sú tiež podmienené vedomím.‘“ ID1244 „V okamihu opätovného prepojenia je päť skupín podmienených podmienkami súbežného vzniku, vzájomnosti, závislosti a oddelenia. V okamihu opätovného prepojenia sú štyri veľké živly podmienené podmienkami súbežného vzniku, vzájomnosti a závislosti. V okamihu opätovného prepojenia sú tri vitálne formácie podmienené súbežným vznikom, vzájomnosťou, závislosťou a oddelením. V okamihu opätovného prepojenia sú mentalita a materialita podmienené súbežným vznikom, vzájomnosťou, závislosťou a oddelením. V okamihu opätovného prepojenia je týchto štrnásť javov podmienených súbežným vznikom, vzájomnosťou, závislosťou a oddelením. V okamihu opätovného prepojenia sú štyri nehmotné súhrny podmienené súbežným vznikom, vzájomnosťou, závislosťou a spojením. V okamihu opätovného prepojenia sú štyri schopnosti podmienené súbežným vznikom, vzájomnosťou, závislosťou a spojením. V okamihu opätovného prepojenia sú dva korene podmienené súbežným vznikom, vzájomnosťou, závislosťou a spojením. V okamihu opätovného prepojenia sú mentalita a vedomie podmienené súbežným vznikom, vzájomnosťou, závislosťou a asociáciou. V okamihu opätovného prepojenia je týchto dvanásť javov podmienených súbežným vznikom, vzájomnosťou, závislosťou a asociáciou. V okamihu opätovného prepojenia je týchto dvadsaťšesť javov podmienených súbežným vznikom, vzájomnosťou, závislosťou a oddelením. V dobrom osude, keď je zviazanie s vedomím prerušené, dochádza k znovuzrodeniu v dôsledku týchto šiestich koreňov.“ ID1245 „Pre khattiya-mahāsálov, brāhmaṇa-mahāsálov, gahapati-mahāsálov a kāmāvacara devov, v prípade zviazania so znovuzrodením, ktoré je oddelené od vedomia, v dôsledku ktorých šiestich koreňov dochádza k znovuzrodeniu? V okamihu impulzu blahodárnej karmy sú dva korene blahodárne; v tom okamihu sú podmienkami súbežného vzniku pre vzniknutú vôľu. Preto sa hovorí: ‚Formácie sú tiež spôsobené podmienkou blahodárnych koreňov… (atď.)… Pre khattiya-mahāsálov, brāhmaṇa-mahāsálov, gahapati-mahāsálov a kāmāvacara devov, v prípade prepojenia s znovuzrodením oddeleného od vedomia, dochádza k znovuzrodeniu v dôsledku týchto šiestich koreňov.“ ID1246 „Rozprava o miestach určenia je ukončená.“ ID1247 „7. Rozprava o karmu“ ID1248 „234. Bola karma, bol výsledok karmy. Bola karma, nebol výsledok karmy. Bola karma, je výsledok karmy. Bola karma, nie je výsledok karmy. Bola karma, bude výsledok karmy. Bola kamma, nebude výsledok kammy. [Minulá kamma]“ ID1249 „Je kamma, je výsledok kammy. Je kamma, nie je výsledok kammy. Je kamma, bude výsledok kammy. Je kamma, nebude výsledok kammy. [Súčasná kamma]“ ID1250 „Bude kamma, bude výsledok karmy. Bude kamma, nebude výsledok karmy. [Budúca kamma]“ ID1251 „235. Bola blahodárna kamma, bol výsledok blahodárnej karmy. Bola blahodárna kamma, nebol výsledok blahodárnej karmy. Bola tu blahodárna kamma, je tu výsledok blahodárnej karmy. Bola tu blahodárna kamma, nie je tu výsledok blahodárnej karmy. Bola tu blahodárna kamma, bude tu výsledok blahodárnej karmy. Bola tu blahodárna kamma, nebude tu výsledok blahodárnej karmy.“ ID1252 „Blahodárna kamma je prítomná, výsledok blahodárnej karmy je prítomný. Blahodárna kamma je prítomná, výsledok blahodárnej karmy nie je prítomný. Blahodárna kamma je prítomná, výsledok blahodárnej karmy bude. Blahodárna kamma je prítomná, výsledok blahodárnej karmy nebude.“ ID1253 „Bude existovať blahodárna kamma, bude existovať výsledok blahodárnej karmy. Bude existovať blahodárna kamma, výsledok blahodárnej karmy nebude existovať.“ ID1254 „Nezdravá kamma bola, výsledok nezdravej karmy bol. Nezdravá kamma bola, výsledok nezdravej karmy nebol. Nezdravá kamma bola, výsledok nezdravej karmy je prítomný. Nezdravá kamma bola, výsledok nezdravej karmy nie je prítomný. Nebola neblahá kamma, výsledok neblahého kammu nebude. Nebola neblahá kamma, výsledok neblahého kammu nebude.“ ID1255 „Je prítomná neblahá kamma, výsledok neblahého kammu je prítomný. Je prítomná neblahá kamma, výsledok neblahého kammu nie je prítomný. Nepriaznivá kamma je prítomná, výsledok nepriaznivej karmy bude. Nepriaznivá kamma je prítomná, výsledok nepriaznivej karmy nebude.“ ID1256 „Nepriaznivá kamma bude, výsledok nepriaznivej karmy bude. Nepriaznivá kamma bude, výsledok nepriaznivej karmy nebude.“ ID1257 „Bola tu kammová činnosť hodná odsúdenia… a tak ďalej… Bola tu kammová činnosť bez viny… a tak ďalej… Bola tu temná kammová činnosť… a tak ďalej… Bola tu svetlá kammová činnosť… a tak ďalej… Bola tu kammová činnosť s príjemným výsledkom… a tak ďalej… Bola tu kammová činnosť s bolestivým výsledkom… a tak ďalej… Bola kamma s príjemným výsledkom… a tak ďalej… Bola kamma s bolestivým výsledkom, bol výsledok kammy s bolestivým výsledkom. Bola kamma s bolestivým výsledkom, výsledok kammy s bolestivým výsledkom ešte nenastal. Bola kamma s bolestivým výsledkom, je výsledok kammy s bolestivým výsledkom. Bola kamma s bolestivým výsledkom, neexistuje výsledok karmy s bolestivým výsledkom. Bola kamma s bolestivým výsledkom, bude výsledok karmy s bolestivým výsledkom. Bola kamma s bolestivým výsledkom, nebude výsledok karmy s bolestivým výsledkom.“ ID1258 „Existuje kamma s bolestivým následkom, existuje následok karmy s bolestivým následkom. Existuje kamma s bolestivým následkom, neexistuje následok karmy s bolestivým následkom. Existuje kamma s bolestivým následkom, bude existovať následok karmy s bolestivým následkom. Existuje kamma s bolestivým následkom, nebude existovať následok karmy s bolestivým následkom.“ ID1259 „Bude existovať kamma s bolestivým následkom, bude existovať následok karmy s bolestivým následkom. Bude existovať kamma s bolestivým následkom, nebude existovať následok karmy s bolestivým následkom.“ ID1260 „Rozprava o karmu je ukončená.“ ID1261 „8. Rozprava o skresleniach“ ID1262 „236. Úvod je rovnaký ako predtým. Mnísi, existujú tieto štyri skreslenia: skreslenie vnímania, skreslenie mysle a skreslenie názoru. Aké štyri? Mnísi, pokiaľ ide o nestále, tvrdenie ‚je to trvalé‘ je skreslením vnímania, skreslením mysle a skreslením názoru. Mnísi, pokiaľ ide o utrpenie, tvrdenie ‚je to potešenie‘ je skreslenie vnímania, skreslenie mysle a skreslenie názoru. Mnísi, pokiaľ ide o to, čo nie je ja, tvrdenie ‚je to ja‘ je skreslenie vnímania, skreslenie mysle a skreslenie názoru. Mnísi, pokiaľ ide o to, čo je odporné, tvrdenie ‚je to krásne‘ je skreslenie vnímania, skreslenie mysle a skreslenie názoru. Toto, mnísi, sú štyri skreslenia: skreslenie vnímania, skreslenie mysle a skreslenie pohľadu.“ ID1263 „Mnísi, existujú tieto štyri neskreslenia: neskreslenie vnímania, neskreslenie mysle a neskreslenie pohľadu. Aké štyri? Mnísi, pokiaľ ide o nestálosť, vnímať ju ako ‚nestálu‘ nie je skreslením vnímania, nie je skreslením mysle a nie je skreslením pohľadu. Mnísi, pokiaľ ide o utrpenie, vnímať ho ako ‚utrpenie‘ nie je skreslením vnímania, nie je skreslením mysle a nie je skreslením pohľadu. Mnísi, pokiaľ ide o to, čo nie je ja, vnímať to ako „nie je ja“ nie je skreslením vnímania, nie je skreslením mysle a nie je skreslením názoru. Mnísi, pokiaľ ide o to, čo je odporné, vnímať to ako „odporné“ nie je skreslením vnímania, nie je skreslením mysle a nie je skreslením názoru. Toto, mnísi, sú štyri nezkreslenia: nezkreslenie vnímania, nezkreslenie mysle a nezkreslenie názoru.“ ID1264 „Tí, ktorí vnímajú pominuteľné ako trvalé a utrpenie ako potešenie, ktorí vnímajú ja v tom, čo nie je ja, a krásu v odpornom – tieto bytosti sú zrazené nesprávnym názorom, s rozptýlenou mysľou a skresleným vnímaním.“ ID1265 „Sú zapriahnutí do jarma Máry; takíto ľudia nedosiahli oslobodenie od tohto jarma. Ako bytosti viazané na zrodenie a smrť blúdia ďalej v samsáre.“ ID1266 „Keď sa však vo svete objavujú buddhovia, tvorcovia svetla, hlásajú tento Dhamma, ktorý vedie k utíšeniu utrpenia.“ ID1267 „Keď ich počuli, tí, čo mali múdrosť, znovu nadobudli kontrolu nad svojou mysľou; vnímali pominuteľné ako pominuteľné a utrpenie ako utrpenie.“ ID1268 „Videli to, čo nie je ja, ako ‚nie je ja‘, a to, čo je odporné, ako ‚odporné‘. Vďaka správnemu pohľadu prekonali všetko utrpenie.“ ID1269 „Sú tieto štyri skreslenia opustené človekom, ktorý dosiahol správneho pohľadu, alebo nie sú opustené? Niektoré sú opustené, niektoré nie sú opustené. Pokiaľ ide o považovanie nestáleho za trvalé, skreslenie vnímania, skreslenie myslenia a skreslenie pohľadu sú opustené. Pokiaľ ide o považovanie neuspokojivého za uspokojivé, vzniká vnímanie a vzniká myslenie, ale skreslenie pohľadu je opustené. Považovaním toho, čo nie je ja, za ja, sú opustené skreslenie vnímania, skreslenie myslenia a skreslenie pohľadu. Považovaním toho, čo je odporné, za krásne, vzniká vnímanie a vzniká myslenie, ale skreslenie pohľadu je opustené. V dvoch základných oblastiach je opustených šesť skreslení. V dvoch základných oblastiach sú opustené dve skreslenia a štyri skreslenia nie sú opustené. Na štyroch základoch je osem skreslení opustených a štyri skreslenia nie sú opustené.“ ID1270 „Rozprava o skresleniach je ukončená.“ ID1271 „9. Rozprava o ceste“ ID1272 „237. V akom zmysle je to cesta? V okamihu cesty k vstupu do prúdu je správny pohľad, v zmysle videnia, zároveň cestou aj príčinou opustenia nesprávneho pohľadu, podporou súbežne vzniknutých stavov, vyčerpaním znečistení, dôkladným očistením preniknutia a tak ďalej, ustanovením mysle, očistením mysle, dosiahnutím rozlišovania, ďalším preniknutím, úplným pochopením pravd a ustanovením v zániku.“ ID1273 „V zmysle nasmerovania je správna myšlienka zároveň cestou aj príčinou opustenia nesprávnej myšlienky, zároveň cestou aj príčinou podpory súbežne vznikajúcich stavov, zároveň cestou aj príčinou vyčerpania znečistení, zároveň cestou aj príčinou očistenia počiatku preniknutia, je zároveň cestou aj príčinou ustálenia mysle, cestou aj príčinou očistenia mysle, cestou aj príčinou dosiahnutia rozlišovania, cestou aj príčinou ďalšieho prenikania, cestou aj príčinou uvedomenia si pravd a cestou aj príčinou ustálenia v zániku.“ ID1274 „V zmysle pochopenia je správna reč zároveň cestou aj príčinou opustenia nesprávnej reči, zároveň cestou aj príčinou podpory súbežne vznikajúcich stavov, zároveň cestou aj príčinou vyčerpania nečistôt, zároveň cestou aj príčinou očistenia počiatku preniknutia, je zároveň cestou aj príčinou ustanovenia mysle, je zároveň cestou aj príčinou očistenia mysle, je zároveň cestou aj príčinou dosiahnutia rozlišovania, je zároveň cestou aj príčinou ďalšieho prenikania, je zároveň cestou aj príčinou uvedomenia si pravd a je zároveň cestou aj príčinou ustanovenia v zániku.“ ID1275 „V zmysle vzniku je správne konanie zároveň cestou aj príčinou pre opustenie nesprávneho konania, zároveň cestou aj príčinou pre podporu súbežne vznikajúcich stavov, zároveň cestou aj príčinou pre vyčerpanie nečistôt, zároveň cestou aj príčinou pre očistenie počiatku preniknutia, je zároveň cestou aj príčinou ustanovenia mysle, je zároveň cestou aj príčinou očistenia mysle, je zároveň cestou aj príčinou dosiahnutia rozlišovania, je zároveň cestou aj príčinou ďalšieho prenikania, je zároveň cestou aj príčinou uvedomenia si pravd a je zároveň cestou aj príčinou ustanovenia v zániku.“ ID1276 „V zmysle očistenia je správne živobytie cestou a príčinou opustenia nesprávneho živobytia… atď. V zmysle úsilia je správne úsilie cestou a príčinou opustenia nesprávneho úsilia… atď. V zmysle prítomnosti je správna všímavosť cestou a príčinou opustenia nesprávnej všímavosti… atď. V zmysle neporušenia sústredenia je správne sústredenie cestou a príčinou pre opustenie nesprávneho sústredenia, pre podporu súbežne vznikajúcich stavov, pre vyčerpanie nečistôt, pre očistenie počiatku preniknutia, pre ustálenie mysle, pre očistenie mysle, pre dosiahnutie rozlišovania, pre ďalšie preniknutie, pre priame uvedomenie si pravd a pre ustálenie v zániku.“ ID1277 „V okamihu cesty toho, kto sa vráti ešte raz, je správny názor v zmysle videnia… atď… Správna koncentrácia v zmysle neporušenia sústredenia je cestou a príčinou pre opustenie hrubého púta zmyslovej túžby, púta averzie, hrubej základnej tendencie zmyslovej túžby a základnej tendencie averzie; cestou a príčinou pre podporu súbežne vznikajúcich stavov; cestou a príčinou pre vyčerpanie nečistôt; cestou a príčinou pre očistenie počiatku preniknutia; cesta a príčina pre ustálenie mysle; cesta a príčina pre očistenie mysle; cesta a príčina pre dosiahnutie rozlišovania; cesta a príčina pre ďalšie preniknutie; cesta a príčina pre priame uvedomenie si pravd; a cesta a príčina pre ustálenie v zániku.“ ID1278 „V okamihu cesty toho, kto sa už nevráti, je správny pohľad v zmysle videnia… a tak ďalej, až po… správna koncentrácia v zmysle nepozornosť je zároveň cestou aj príčinou opustenia pút zmyslovej túžby, pút averzie, základnej tendencie zmyslovej túžby a základnej tendencie averzie; je zároveň cestou aj príčinou podpory súbežne vznikajúcich stavov; je zároveň cestou aj príčinou vyčerpania nečistôt; je zároveň cestou aj príčinou dôkladného očistenia preniknutia a tak ďalej; je zároveň cestou aj príčinou ustanovenia mysle; je zároveň cestou aj príčinou očistenia mysle; je zároveň cestou aj príčinou dosiahnutia rozlišovania; je zároveň cestou aj príčinou ďalšieho preniknutia; je zároveň cestou aj príčinou priameho uvedomenia si pravd; a je zároveň cestou aj príčinou ustanovenia sa v zániku.“ ID1279 „V okamihu cesty k arahantstvu je správny pohľad v zmysle videnia… a tak ďalej, až po… správna koncentrácia v zmysle neporušenosti je zároveň cestou aj príčinou opustenia túžby po sfére jemnej hmoty, túžby po nehmotnej sfére, pýchy, nepokoja, nevedomosti, základnej tendencie k pýche, základnej tendencie k túžbe po existencii a základnej tendencie k nevedomosti; je zároveň cestou aj príčinou podpory spoluvznikajúcich stavov; je to zároveň cesta aj príčina vyčerpania nečistôt; je to zároveň cesta aj príčina dôkladného očistenia preniknutia a tak ďalej; je to zároveň cesta aj príčina ustanovenia mysle; je to zároveň cesta aj príčina očistenia mysle; je to zároveň cesta aj príčina dosiahnutia rozlišovania; je to zároveň cesta aj príčina ďalšieho preniknutia; je to zároveň cesta aj príčina priameho uvedomenia si pravd; a je to zároveň cesta aj príčina ustanovenia sa v zániku.“ ID1280 „Správny názor je cestou videnia; správny úmysel je cestou usmerňovania mysle; správna reč je cestou obsiahnutia; správne konanie je cestou vzniku; správne živobytie je cestou očistenia; správne úsilie je cestou vynaloženia sily; správna všímavosť je cestou ustálenia; správna koncentrácia je cestou neporušenia sústredenia. Faktor osvietenia, ktorým je všímavosť, je cestou ustanovenia; faktor osvietenia, ktorým je skúmanie javov, je cestou skúmania; faktor osvietenia, ktorým je energia, je cestou úsilia; faktor osvietenia, ktorým je blaženosť, je cestou prenikania; faktor osvietenia, ktorým je pokoj, je cestou upokojenia; faktor osvietenia, ktorým je sústredenie, je cestou neporušenia; faktor osvietenia, ktorým je vyrovnanosť, je cestou reflexie.“ ID1281 „Sila viery je cestou neochvejnou voči nevere; sila energie je cestou neochvejnou voči lenivosti; sila všímavosti je cestou neochvejnou voči nepozornosti; sila sústredenia je cestou neochvejnou voči nepokoju; sila múdrosti je cestou neochvejnou voči nevedomosti. Schopnosť viery je cestou odhodlania; schopnosť energie je cestou úsilia; schopnosť všímavosti je cestou upevnenia; schopnosť sústredenia je cestou neporušenosti; schopnosť múdrosti je cestou videnia.“ ID1282 „V zmysle prevahy sú schopnosti cestou; v zmysle neochvejnosti sú sily cestou; v zmysle vedenia k oslobodeniu sú faktory osvietenia cestou; v zmysle podmienky sú faktory cesty cestou; v zmysle upevnenia sú základy všímavosti cestou; v zmysle úsilia je správne úsilie cestou; v zmysle dosiahnutia sú cestou základy duchovnej sily; v zmysle pravdy sú cestou pravdy; v zmysle neporušenia sústredenia je cestou pokoj; v zmysle kontemplácie je cestou vhľad; v zmysle jedinej podstaty sú cestou pokoj a vhľad; v zmysle neprekročenia je cestou spárovaná dvojica; v zmysle zdržanlivosti je cestou očistenie cnosti; v zmysle neporušenia sústredenia je cestou očistenie mysle; v zmysle videnia je cestou očistenie pohľadu; v zmysle oslobodenia je cestou oslobodenie; v zmysle preniknutia je cestou poznanie; v zmysle vzdania sa je cestou sloboda; v zmysle vykorenenia je cestou poznanie zničenia; túžba je cestou v zmysle koreňa; pozornosť je cestou v zmysle vzniku; kontakt je cestou v zmysle spojenia; pocit je cestou v zmysle zbiehania sa; sústredenie je cestou v zmysle prvenstva; všímavosť je cestou v zmysle prevahy; múdrosť je cestou v zmysle najvyššej hodnoty; oslobodenie je cestou v zmysle podstaty; Nibbána, ponorená do nesmrteľnosti, je cestou v zmysle vyvrcholenia.“ ID1283 „Výklad o ceste je ukončený.“ ID1284 „10. Rozprava o nápoji podstaty“ ID1285 „238. Mnísi, tento svätý život je nápojom podstaty a Učiteľ je prítomný. Kým je Učiteľ prítomný, podstata je trojaká: podstata učenia, podstata príjemcu a podstata svätého života.“ ID1286 „Čo je podstatou učenia? Je to vyhlásenie, poučenie, zvestovanie, ustanovenie, objasnenie, analýza a vysvetlenie štyroch ušľachtilých právd… štyroch základov všímavosti… štyroch správnych úsilia… štyroch základov duchovnej sily… piatich schopností… piatich síl… siedmich faktorov osvietenia… Ušľachtilej osemčlennej cesty – toto je podstata učenia.“ ID1287 „Čo je podstatou príjemcu? Mnísi, mníšky, laici, laičky, božstvá, ľudia alebo akékoľvek iné bytosti, ktoré sú schopné pochopiť – to je podstata príjemcu.“ ID1288 „Čo je podstatou svätého života? Je to práve táto Ušľachtilá osemčlenná cesta, a to: správny názor, správny úmysel, správna reč, správne konanie, správne živobytie, správne úsilie, správna všímavosť, správna koncentrácia – to je podstata svätého života.“ ID1289 „239. Podstatou odhodlania je schopnosť viery; nevieru je usadenina. Keď sa človek zbaví usadeniny nedôvery, pije esenciu odhodlania schopnosti viery; preto je to nápoj esencie. Podstatou úsilia je schopnosť energie; lenivosť je usadenina. Keď sa človek zbaví usadeniny lenivosti, pije esenciu úsilia schopnosti energie; preto je to nápoj esencie. Podstatou ustálenia je schopnosť všímavosti; nepozornosť je usadenina. Keď sa človek zbaví usadeniny nepozornosti, pije esenciu ustálenia schopnosti všímavosti; preto je to nápoj z esencie. Podstatou neporušenia sústredenia je schopnosť sústredenia; nepokoj je usadenina. Keď sa človek zbaví usadeniny nepokoja, pije esenciu nerozptýlenosti schopnosti sústredenia; preto je to nápoj z esencie. Esenciou videnia je schopnosť múdrosti; nevedomosť je usadenina. Keď sa človek zbaví usadeniny nevedomosti, pije esenciu videnia schopnosti múdrosti; preto je to nápoj z esencie.“ ID1290 „Neotrasiteľnou esenciou vo neveri je sila viery; nevernosť je usadenina. Keď sa človek zbaví usadeniny nevernosti, pije neotrasiteľnú esenciu sily viery v nevernosti; preto sa to nazýva nápojom esencie. Neotrasiteľnou esenciou v lenivosti je sila energie; lenivosť je usadenina. Keď sa človek zbaví usadeniny lenivosti, pije neotrasiteľnú podstatu sily energie v lenivosti; preto sa tomu hovorí nápoj podstaty. Neotrasiteľnou podstatou v nepozornosti je sila všímavosti; nepozornosť je usadenina. Keď sa človek zbaví usadeniny nepozornosti, pije neotrasiteľnú podstatu sily všímavosti v nepozornosti; preto sa tomu hovorí nápoj podstaty. Neotrasiteľná esencia v nepokoji je sila sústredenia; nepokoj je usadenina. Keď sa človek zbaví usadeniny nepokoja, pije neotrasiteľnú esenciu sily sústredenia v nepokoji; preto sa tomu hovorí nápoj esencie. Neotrasiteľná esencia v nevedomosti je sila múdrosti; nevedomosť je usadenina. Keď sa človek zbaví usadeniny nevedomosti, pije neotrasiteľnú esenciu sily múdrosti v nevedomosti; preto sa nazýva nápojom esencie.“ ID1291 „Esenciou ustálenia je faktor osvietenia všímavosti; nepozornosť je usadenina. Keď sa človek zbaví usadeniny nepozornosti, pije esenciu ustálenia faktora osvietenia všímavosti – preto je to nápoj esencie. Podstatou skúmania je faktor osvietenia skúmania javov; nevedomosť je usadenina. Keď sa človek zbaví usadeniny nevedomosti, pije podstatu skúmania faktora osvietenia skúmania javov – preto je to nápoj podstaty. Podstatou úsilia je faktor osvietenia energie; lenivosť je usadenina. Keď sa človek zbaví usadeniny lenivosti, pije esenciu úsilia faktora osvietenia energie – je to teda nápoj esencie. Esenciou prenikania je faktor osvietenia blaženosti; horúčka je usadenina. Keď sa človek zbaví usadeniny horúčky, pije esenciu prenikania faktora osvietenia blaženosti – je to teda nápoj esencie. Esencia upokojenia je faktor osvietenia pokoja; hrubosť je usadenina. Po odhodení usadeniny hrubosti človek pije esenciu upokojenia faktora osvietenia pokoja – je to teda nápoj z esencie. Esencia nepozornosti je faktor osvietenia sústredenia; nepokoj je usadenina. Keď sa človek zbaví usadeniny nepokoja, pije esenciu nerozptýlenosti faktora osvietenia sústredenia – je to teda nápoj z esencie. Esenciou reflexie je faktor osvietenia vyrovnanosti; ne-reflexia je usadenina. Keď sa človek zbaví usadeniny ne-reflexie, pije esenciu reflexie faktora osvietenia vyrovnanosti – je to teda nápoj z esencie.“ ID1292 „Smotana videnia je správny názor; nesprávny názor je usadenina. Keď sa človek zbaví usadeniny nesprávneho názoru, pije smotanu videnia správneho názoru; preto je to smotanový nápoj. Smotana uplatňovania je správny úmysel; nesprávny úmysel je usadenina. Keď sa človek zbaví usadeniny nesprávneho úmyslu, pije smotanu uplatňovania správneho úmyslu; preto je to smotanový nápoj. Smotana porozumenia je správna reč; nesprávna reč je usadenina. Keď sa človek zbaví usadeniny nesprávnej reči, pije smotanu porozumenia správnej reči; preto je to smotanový nápoj. Smotana vzniku je správne konanie; nesprávne konanie je usadenina. Keď sa človek zbaví usadeniny nesprávneho konania, pije smotanu vzniku správneho konania; preto je to smotanový nápoj. Smotana očistenia je správne živobytie; nesprávne živobytie je usadenina. Keď sa človek zbaví usadeniny nesprávneho živobytia, pije smotanu očistenia správneho živobytia; preto je to smotanový nápoj. Smotana úsilia je správne úsilie; nesprávne úsilie je usadenina. Keď sa človek zbaví usadeniny nesprávneho úsilia, pije smotanu úsilia správneho úsilia; preto je to smotanový nápoj. Smotana ustálenia je správna všímavosť; nesprávna všímavosť je usadenina. Keď sa človek zbaví usadeniny nesprávnej všímavosti, pije smotanu ustálenia správnej všímavosti; preto je to smotanový nápoj. Smotana neporušenia sústredenia je správne sústredenie; nesprávne sústredenie je usadenina. Keď sa človek zbaví usadeniny nesprávneho sústredenia, pije smotanu neporušenia sústredenia správneho sústredenia; preto je to smotanový nápoj.“ ID1293 „240. Je tu smotana, je tu nápoj, sú tu usadeniny. Smotana presvedčenia je schopnosť viery; nedostatok viery sú usadeniny. Chuť zmyslu, chuť Dhammy, chuť oslobodenia, ktoré sa v tom nachádzajú – to je ten nápoj. Smotana úsilia je schopnosť energie; lenivosť je usadenina. Chuť zmyslu, chuť Dhammy, chuť oslobodenia, ktoré sa v nej nachádzajú – to je nápoj. Smotana pozornosti je schopnosť všímavosti; nepozornosť je usadenina. Chuť zmyslu, chuť Dhammy, chuť oslobodenia, ktoré sa v nej nachádzajú – to je nápoj. Smotana nepozornosti je schopnosť sústredenia; nepokoj je usadenina. Chuť zmyslu, chuť Dhammy, chuť oslobodenia, ktorá sa v nej nachádza – to je tento nápoj. Smotana videnia je schopnosť múdrosti; nevedomosť je usadenina. Chuť zmyslu, chuť Dhammy, chuť oslobodenia, ktorá sa v nej nachádza – to je tento nápoj.“ ID1294 „Smotana, ktorú nezatrasie nedostatok viery, je sila viery; nedostatok viery je usadenina. Chuť zmyslu, chuť Dhammy, chuť oslobodenia, ktorá sa v nej nachádza – to je tento nápoj. Smotana, ktorú nezatrasie lenivosť, je sila energie; lenivosť je usadenina. Chuť zmyslu, chuť Dhammy, chuť oslobodenia, ktorá sa v ňom nachádza – to je ten nápoj. Smetana, ktorú nezneistí nepozornosť, je silou všímavosti; nepozornosť je usadenina. Chuť zmyslu, chuť Dhammy, chuť oslobodenia, ktorá sa v ňom nachádza – to je ten nápoj. Smotana, ktorú neznepokojuje nepokoj, je silou sústredenia; nepokoj je usadenina. Chuť zmyslu, chuť Dhammy, chuť oslobodenia, ktoré sa v nej nachádzajú – to je ten nápoj. Smotana, ktorú neznepokojuje nevedomosť, je silou múdrosti; nevedomosť je usadenina. Chuť zmyslu, chuť Dhammy, chuť oslobodenia, ktoré sa v nej nachádzajú – to je ten nápoj.“ ID1295 „Smotana ustanovenia je faktor osvietenia – všímavosť; nedbanlivosť je usadenina. Chuť zmyslu, chuť Dhammy a chuť oslobodenia, ktoré sa v nej nachádzajú – to je nápoj. Smotana skúmania je faktor osvietenia – skúmanie javov; nevedomosť je usadenina. Chuť zmyslu, chuť Dhammy a chuť oslobodenia, ktoré sa v ňom nachádzajú – to je ten nápoj. Smetana úsilia je faktor osvietenia v podobe energie; lenivosť je usadenina. Chuť zmyslu, chuť Dhammy a chuť oslobodenia, ktoré sa v ňom nachádzajú – to je ten nápoj. Smotana prenikania je faktorom osvietenia v podobe blaženosti; nepokoj je usadenina. Chuť zmyslu, chuť Dhammy a chuť oslobodenia, ktoré sa v ňom nachádzajú – to je ten nápoj. Smotana upokojenia je faktorom osvietenia v podobe pokoja; hrubosť je usadenina. Chuť zmyslu, chuť Dhammy a chuť oslobodenia, ktoré sa v ňom nachádzajú – to je ten nápoj. Smetana nepozornosti je faktor osvietenia sústredenia; nepokoj je usadenina. Chuť zmyslu, chuť Dhammy a chuť oslobodenia, ktoré sa v ňom nachádzajú – to je ten nápoj. Smotana kontemplácie je faktorom osvietenia, ktorým je vyrovnanosť; ne-kontemplácia je usadenina. Chuť zmyslu, chuť Dhammy a chuť oslobodenia, ktoré sa v nej nachádzajú – to je tento nápoj.“ ID1296 „Smotana videnia je správny názor; nesprávny názor je usadenina. Chuť zmyslu, chuť Dhammy, chuť oslobodenia, ktoré sa v ňom nachádzajú – to je ten nápoj. Smotana úsilia je správny úmysel; nesprávny úmysel je usadenina. Chuť zmyslu, chuť Dhammy, chuť oslobodenia, ktoré sa v ňom nachádzajú – to je ten nápoj. Smotana zdržanlivosti je správna reč; nesprávna reč je usadenina. Chuť zmyslu, chuť Dhammy, chuť oslobodenia, ktorá sa v nej nachádza – to je ten nápoj. Smotana vzniku je správne konanie; nesprávne konanie je usadenina. Chuť zmyslu, chuť Dhammy, chuť oslobodenia, ktorá sa v nej nachádza – to je ten nápoj. Smotana očistenia je správne živobytie; nesprávne živobytie je usadenina. Chuť zmyslu, chuť Dhammy, chuť oslobodenia, ktorá sa v ňom nachádza – to je tento nápoj. Smotana usilovnosti je správne úsilie; nesprávne úsilie je usadenina. Chuť zmyslu, chuť Dhammy, chuť oslobodenia, ktorá sa v ňom nachádza – to je tento nápoj. Smotana ustanovenia je správna všímavosť; nesprávna všímavosť je usadenina. Chuť zmyslu, chuť Dhammy, chuť oslobodenia, ktorá sa v nej nachádza – to je tento nápoj. Smotana neporušenia sústredenia je správne sústredenie; nesprávne sústredenie je usadenina. Chuť zmyslu, chuť Dhammy, chuť oslobodenia, ktorá sa v nej nachádza – to je tento nápoj.“ ID1297 „Smetana videnia je správny názor… smetana uplatňovania je správny úmysel… smetana zdržanlivosti je správna reč… smetana vzniku je správne konanie… smetana očistenia je správne živobytie… smetana úsilia je správne úsilie… smetana ustálenia je správna všímavosť… smetana nerozptýlenosti je správna koncentrácia.“ ID1298 „Vrcholom ustálenia je faktor osvietenia – všímavosť… vrcholom skúmania je faktor osvietenia – skúmanie Dhammy… vrcholom úsilia je faktor osvietenia – energia… vrcholom prenikania je faktor osvietenia – blaženosť… vrcholom upokojenia je faktor osvietenia – pokoj… vrcholom neporušenosti je faktor osvietenia sústredenia… vrcholom kontemplácie je faktor osvietenia vyrovnanosti.“ ID1299 „To najlepšie, čo nezatrasie nedostatok viery, je sila viery… to najlepšie, čo nezatrasie lenivosť, je sila energie… to najlepšie, čo nezatrasie nepozornosť, je sila všímavosti… to najlepšie, čo nezatrasie nepokoj, je sila sústredenia… to najlepšie, čo nezatrasie nevedomosť, je sila múdrosti.“ ID1300 „Podstatou rozhodnutia je schopnosť viery… podstatou úsilia je schopnosť energie… podstatou upevnenia je schopnosť všímavosti… podstatou neporušenosti je schopnosť sústredenia… podstatou videnia je schopnosť múdrosti.“ ID1301 „V zmysle zvrchovanosti sú podstatou schopnosti. V zmysle neotrasiteľnosti sú podstatou sily. V zmysle úniku sú podstatou faktory osvietenia. V zmysle ustanovenia sú podstatou základy všímavosti. V zmysle úsilia sú podstatou správne úsilia. V zmysle dosiahnutia sú podstatou základy duchovnej sily. V zmysle pravdy sú podstatou pravdy. V zmysle nerozptýlenosti je podstatou vyrovnanosť. V zmysle kontemplácie je podstatou vhľad. V zmysle jedinej funkcie sú podstatou pokoj a vhľad. V zmysle neprekračovania je podstatou spojená dvojica. V zmysle zdržanlivosti je podstatou očistenie cnosti. V zmysle nerozptýlenosti je podstatou očistenie mysle. V zmysle videnia je podstatou očistenie názoru. V zmysle oslobodenia je podstatou oslobodenie. V zmysle preniknutia je podstatou priame poznanie. V zmysle vzdania sa je podstatou sloboda. V zmysle vykorenenia je podstatou poznanie zničenia. V zmysle upokojenia je podstatou poznanie nevznikania. V zmysle bytia koreňom je podstatou túžba. V zmysle bytia pôvodom je podstatou pozornosť. V zmysle spojenia je podstatou kontakt. V zmysle zbiehania je podstatou pocit. V zmysle prvenstva je podstatou sústredenie. V zmysle zvrchovanosti je podstatou všímavosť. V zmysle transcendencie je podstatou múdrosť. V zmysle jadra je podstatou sloboda. V zmysle vyvrcholenia je podstatou Nibbána, čo je ponorenie sa do nesmrteľného.“ ID1302 „Štvrtá recitačná časť je ukončená.“ ID1303 „Rozprava o Maṇḍapeyya je ukončená.“ ID1304 „Prvá veľká kapitola je ukončená.“ ID1305 „Jej zhrnutie:“ ID1306 „Poznanie, pohľad, dýchanie, zmysly, s oslobodením ako piatym; osud, kamma, skreslenia, cesta a s Maṇḍom – to je tých desať.“ ID1307 „Toto, ustanovené nositeľmi Nikáj, je bezkonkurenčné, prvé a vynikajúce,“ ID1308 „To je táto kapitola.“ ID1309 „2. Kapitola o spárovanom páre“ ID1310 „1. Rozprava o spárovanom páre“ ID1311 „1. Tak som počul. Raz ctihodný Ānanda prebýval v Kosambī v Ghositovom parku. Tam sa ctihodný Ānanda obrátil na mníchov: „Priatelia, mnísi.“ „Priateľ,“ odpovedali tí mnísi ctihodnému Ānandovi. Ctihodný Ānanda povedal toto:“ ID1312 „„Priatelia, každý mních alebo mníška, ktorí v mojej prítomnosti vyhlásia dosiahnutie arahantstva, robia tak výlučne prostredníctvom týchto štyroch ciest alebo prostredníctvom jednej z nich. Aké sú tie štyri?“ ID1313 „Tu, priatelia, mních rozvíja vhľad, ktorému predchádza pokoj. Keď rozvíja vhľad, ktorému predchádza pokoj, vzniká cesta. Túto cestu pestuje, rozvíja a kladie na ňu veľký dôraz. Pre toho, kto túto cestu pestuje, rozvíja a kladie na ňu veľký dôraz, sú púta opustené a základné sklony sú ukončené.“ ID1314 „Okrem toho, priatelia, mních rozvíja pokoj, ktorému predchádza vhľad. Keď rozvíja pokoj, ktorému predchádza vhľad, vzniká cesta. Túto cestu pestuje, rozvíja a kladie na ňu veľký dôraz. Pre toho, kto túto cestu pestuje, rozvíja a kladie na ňu veľký dôraz, sú púta opustené a základné sklony sú ukončené.“ ID1315 „Okrem toho, priatelia, mních rozvíja pokoj a vhľad v spojení. Keď rozvíja pokoj a vhľad v spojení, vzniká cesta. Túto cestu pestuje, rozvíja a kladie na ňu veľký dôraz. Pre toho, kto túto cestu pestuje, rozvíja a kladie na ňu veľký dôraz, sa púta opúšťajú a základné sklony sa ukončujú.“ ID1316 „Okrem toho, priatelia, myseľ mnícha je zachvátená nepokojom v súvislosti s javmi. Príde chvíľa, priatelia, keď sa jeho myseľ vnútorne ustáli, upokojí, zjednotí a sústredí. Vzniká mu cesta. Túto cestu pestuje, rozvíja a kladie na ňu veľký dôraz. Ten, kto túto cestu kultivuje, rozvíja a kladie na ňu veľký dôraz, sa zbaví pút a skoncuje so skrytými sklonmi.“ ID1317 „Priatelia, každý mních alebo mníška, ktorí v mojej prítomnosti vyhlásia dosiahnutie arahantstva, tak robia výlučne prostredníctvom týchto štyroch ciest alebo prostredníctvom jednej z nich.“ ID1318 „1. Výklad rozprávania“ ID1319 „2. Ako človek rozvíja vhľad, ktorému predchádza pokoj? Prostredníctvom odriekania, sústredenosti mysle a neporušiteľnosti je sústredenie. V ňom je vhľad v zmysle kontemplácie vzniknutých javov ako nestálych; vhľad je v zmysle kontemplácie týchto javov ako utrpenia; vhľad je v zmysle kontemplácie týchto javov ako ne-ja. Takže najprv prichádza pokoj, potom vhľad. Preto sa hovorí: ‚človek rozvíja vhľad, ktorému predchádza pokoj.‘ ‚Rozvíja‘ znamená štyri druhy rozvoja: rozvoj v zmysle neprekračovania javov, ktoré v tom vznikli; rozvoj v zmysle toho, že schopnosti majú jedinú funkciu; rozvoj v zmysle vkladania energie primeranej tomu; a rozvoj v zmysle kultivácie.“ ID1320 „‚Cesta je známa‘ – ako je cesta známa? V zmysle videnia je správny názor známy ako cesta. V zmysle zamerania mysle je správny úmysel známy ako cesta. V zmysle obsiahnutia je správna reč známy ako cesta. V zmysle vzniku je správne konanie známy ako cesta. V zmysle očistenia je správne živobytie známy ako cesta. V zmysle vynakladania úsilia je správne úsilie známe ako cesta. V zmysle upevňovania je správna všímavosť známa ako cesta. V zmysle neporušiteľnosti sústredenia je správne sústredenie známe ako cesta. Takto je cesta známa.“ ID1321 „On túto cestu kultivuje, rozvíja a kladie na ňu veľký dôraz. Ako teda človek kultivuje? Človek ju kultivuje tým, že sa zameriava, poznáva, vníma, prehodnocuje, rozhoduje sa mysľou, je odhodlaný prostredníctvom viery, vynakladá energiu, upevňuje všímavosť, upokojuje myseľ, rozlišuje múdrosťou, priamo poznáva to, čo má byť priamo poznané, plne chápe to, čo má byť plne pochopené, opúšťa to, čo má byť opustené, rozvíja to, čo má byť rozvinuté, a uvedomuje si to, čo má byť uvedomené. Týmto spôsobom sa človek zdokonaľuje.“ ID1322 „Čo sa týka ‚rozvíja‘, ako sa človek rozvíja? Človek rozvíja tým, že upriamuje pozornosť, tým, že pozná, tým, že vidí, tým, že prehodnocuje, tým, že sa rozhoduje mysľou, tým, že je odhodlaný prostredníctvom viery, tým, že vynakladá úsilie, tým, že upevňuje všímavosť, tým, že upokojuje myseľ, tým, že rozlišuje múdrosťou, tým, že priamo pozná to, čo sa má priamo poznať, tým, že plne chápe to, čo sa má plne pochopiť, tým, že sa vzdáva toho, čo sa má opustiť, tým, že rozvíja to, čo sa má rozvíjať, a tým, že si uvedomuje to, čo si treba uvedomiť. Týmto spôsobom sa človek rozvíja.“ ID1323 „Čo sa týka ‚pripisovať veľký význam‘, ako človek pripisuje veľký význam? Prikladá sa veľký význam tým, že sa zameriava pozornosť, tým, že pozná, tým, že vidí, tým, že prehodnocuje, tým, že sa rozhoduje mysľou, tým, že je odhodlaný prostredníctvom viery, tým, že vynakladá úsilie, tým, že upevňuje všímavosť, tým, že upokojuje myseľ, tým, že rozlišuje múdrosťou, tým, že priamo pozná to, čo sa má priamo poznať, tým, že plne chápe to, čo sa má plne pochopiť, tým, že sa vzdáva toho, čo sa má opustiť, tým, že rozvíja to, čo sa má rozvíjať, a tým, že si uvedomuje to, čo sa má uvedomiť. Týmto spôsobom sa tomu venuje veľká pozornosť.“ ID1324 „Pre toho, kto túto cestu kultivuje, rozvíja a kladie na ňu veľký dôraz, sú púta opustené a základné sklony sú ukončené. Ako sa opúšťajú púta a ako sa ukončujú základné sklony? Cestou vstupu do prúdu sa opúšťajú tieto tri púta: názor na identitu, pochybnosť a lipnutie na predpisoch a obradoch; ukončujú sa tieto dva základné sklony: základný sklon k názorom a základný sklon k pochybnostiam. Cestou „raz sa navrátivšieho“ sa zbavujú tieto dve púta: hrubé puto zmyslovej túžby a puto nepriateľstva; tieto dve základné sklony sa ukončujú: hrubý základný sklon k zmyslovej túžbe a základný sklon k nepriateľstvu. Cestou toho, kto sa už nevráti, sú opustené tieto dve púta: jemné puto zmyslovej túžby a puto nepriateľstva; tieto dve základné sklony sú ukončené: jemný základný sklon k zmyslovej túžbe a základný sklon k nepriateľstvu. Cestou arahantstva sa opúšťa týchto päť pút: túžba po forme, túžba po bezforme, pýcha, nepokoj a nevedomosť; tieto tri základné sklony sú ukončené: základný sklon k pýche, základný sklon k túžbe po existencii a základný sklon k nevedomosti. Takýmto spôsobom sa opúšťajú putá a ukončujú sa základné sklony.“ ID1325 „3. Prostredníctvom ne-zlej vôle, sústredenosti mysle a ne-rozptýlenia je sústredenie… a tak ďalej… prostredníctvom vnímania svetla, sústredenosti mysle a ne-rozptýlenia je sústredenie… a tak ďalej… prostredníctvom nádychu toho, kto rozjíma o zrieknutí sa, a prostredníctvom výdychu toho, kto rozjíma o zrieknutí sa, sústredenie spočíva v sústredenosti mysle a v neporušenosti pozornosti. V tom je vhľad v zmysle rozjímania o vzniknutých javoch ako o nestálych; vhľad je v zmysle rozjímania o nich ako o utrpení; vhľad je v zmysle rozjímania o nich ako o ne-ja. Tak je najprv pokoj, potom vhľad. Preto sa hovorí: ‚Človek rozvíja vhľad, ktorému predchádza pokoj.‘ Pokiaľ ide o ‚rozvíja‘, existujú štyri druhy rozvoja: rozvoj v zmysle neprekračovania javov, ktoré v tom vznikli; rozvoj v zmysle toho, že schopnosti majú jedinú funkciu; rozvoj v zmysle vynakladania energie, ktorá k tomu vedie; a rozvoj v zmysle kultivácie.“ ID1326 „‚Cesta je známa‘ – ako je cesta známa? V zmysle videnia je správny názor známy ako cesta. V zmysle nasmerovania mysle je správny úmysel známy ako cesta… a tak ďalej… V zmysle neporušenia sústredenia je správne sústredenie známe ako cesta. Takto je cesta známa.“ ID1327 „On túto cestu často navštevuje, rozvíja a kladie na ňu veľký dôraz. Ako ju často navštevuje? Zameriavaním sa na ňu ju často navštevuje… a tak ďalej… uvedomovaním si toho, čo sa má uvedomiť, ju často navštevuje – takto ju často navštevuje. Ako ju rozvíja? Sústredí sa na ňu a rozvíja ju; poznaním ju rozvíja… a tak ďalej… tým, že si uvedomuje to, čo treba si uvedomiť, rozvíja ju – takto ju rozvíja. Ako jej prikladá veľký význam? Sústredí sa na ňu a prikladá jej veľký význam; poznaním jej prikladá veľký význam… a tak ďalej… tým, že si uvedomuje to, čo treba si uvedomiť, prikladá jej veľký význam – takto jej prikladá veľký význam.“ ID1328 „Pre toho, kto túto cestu často navštevuje, rozvíja a kladie na ňu veľký dôraz, sú púta opustené a základné sklony sa ukončia. Ako sú púta opustené a základné sklony sa ukončia? Cestou vstupu do prúdu sú opustené tieto tri púta: názor na identitu, pochybnosť a pridržiavanie sa pravidiel a predpisov. Tieto dva základné sklony sa ukončia: základný sklon k názorom a základný sklon k pochybnostiam. Cestou raz-návratníka sa opúšťa hrubá púta zmyslovej túžby a púta zlomyseľnosti; hrubá skrytá tendencia k zmyslovej túžbe a skrytá tendencia k zlomyseľnosti zanikajú. Cestou nenávratníka sa opúšťa jemná púta zmyslovej túžby a púta zlomyseľnosti; jemná skrytá tendencia k zmyslovej túžbe a skrytá tendencia k zlomyseľnosti zanikajú. Cestou arahantstva sa opúšťa týchto päť pút: túžba po forme, túžba po bezforme, pýcha, nepokoj a nevedomosť. Tieto tri základné sklony sa ukončujú: základný sklon k pýche, základný sklon k túžbe po existencii a základný sklon k nevedomosti. Tak sa opúšťajú putá a základné sklony sa ukončujú. Týmto spôsobom človek rozvíja vhľad, ktorému predchádza pokoj.“ ID1329 „4. Ako človek rozvíja pokoj, ktorému predchádza vhľad? Vhľad znamená opakované rozjímanie o pominuteľnosti; vhľad znamená opakované rozjímanie o utrpení; vhľad znamená opakované rozjímanie o ne-ja. Jednoznačnosť a neporušenosť mysle, ktorej predmetom je vzdanie sa javov, ktoré v nej vznikli, je sústredenie. Tak najprv vhľad, potom pokoj. Preto sa hovorí: „Človek rozvíja pokoj, ktorému predchádza vhľad.“ V slove „rozvíja“ sú štyri druhy rozvoja: rozvoj v zmysle častého… Vzniká cesta. Ako vzniká cesta? … Takto vzniká cesta. Týmto spôsobom sa opúšťajú púta a základné sklony sa ukončujú.“ ID1330 „Pochopenie znamená opakované rozjímanie o forme ako o nestálej; pochopenie znamená opakované rozjímanie o forme ako o utrpení; pochopenie znamená opakované rozjímanie o forme ako o ne-ja. V tom je sústredenosť a neporušenosť mysle, ktorej predmetom je zbavenie sa javov, ktoré v nej vznikli, koncentráciou. Tak najprv pochopenie, potom pokoj. Preto sa hovorí: ‚Rozvíja pokoj, ktorému predchádza vhľad.‘ V slove ‚rozvíja‘ sú štyri druhy rozvoja: rozvoj v zmysle opakovanej praxe… Vzniká cesta. Ako vzniká cesta? … Takto vzniká cesta. Týmto spôsobom sa opúšťajú púta a základné sklony sa ukončujú.“ ID1331 „Vhľad znamená opakované rozjímanie o pocitoch… vnemoch… formáciách… vedomí… oku… až po… starnutie a smrť ako o nestálych; vhľad znamená opakované rozjímanie o starnutí a smrti ako o utrpení… ako o ne-ja. V tom je sústredenosť a neporušenosť mysle, ktorej predmetom je opustenie javov, ktoré vznikli, koncentráciou. Tak najprv vhľad, potom pokoj. Preto sa hovorí: „Rozvíja pokoj, ktorému predchádza vhľad.“ V slove ‚rozvíja‘ sú štyri druhy rozvoja: rozvoj v zmysle opakovanej praxe… Vzniká cesta. Ako vzniká cesta? … Takto vzniká cesta. Týmto spôsobom sa opúšťajú púta a základné sklony sa ukončujú. Tak rozvíja pokoj, ktorému predchádza vhľad.“ ID1332 „5. Ako človek rozvíja pokoj a vhľad spojené dohromady? Človek rozvíja pokoj a vhľad spojené dohromady v šestnástich aspektoch: v zmysle predmetu, sféry, opustenia, vzdania sa, vynorenia, odvrátenia sa, pokojnosti, vznešenosti, oslobodenia, nepoškvrnenosti, prekročenia, bezznakovosti, prázdnoty, jedinej podstaty, neprekračovania a bytia spojených dohromady.“ ID1333 „Ako človek rozvíja pokoj a vhľad spojené dohromady v aspekte predmetu? Pre toho, kto sa zbavuje nepokoja, má za predmet ukončenie jednoznačnosť a neporušenosť mysle – sústredenie. Pre toho, kto sa zbavuje nevedomosti, má za predmet ukončenie vhľad v zmysle kontemplácie. Takto sú v aspekte predmetu pokoj a vhľad jednej podstaty, sú spojené a neprekračujú sa navzájom. Preto sa hovorí: „Človek rozvíja pokoj a vhľad spojené v aspekte predmetu.“ „Rozvíja“ sa vzťahuje na štyri druhy rozvoja: rozvoj v zmysle častého vykonávania… Vzniká cesta. Ako vzniká cesta? … Takto vzniká cesta. Týmto spôsobom sa opúšťajú púta a základné sklony sa ukončujú. Tak človek rozvíja pokoj a vhľad spojené v aspekte predmetu.“ ID1334 „Ako človek rozvíja pokoj a vhľad spojené v aspekte sféry? Pre toho, kto sa zbavuje nepokoja, má jednoznačnosť a neporušiteľnosť mysle – sústredenie – za svoju sféru zánik. Pre toho, kto sa zbaví nevedomosti, má vhľad v zmysle kontemplácie za svoju oblasť zánik. Takto sú v hľadisku oblasti pokoj a vhľad jednej podstaty, sú spojené a neprekračujú sa navzájom. Preto sa hovorí: „Človek rozvíja pokoj a vhľad spojené v hľadisku oblasti.““ ID1335 „Ako človek rozvíja pokoj a vhľad spojené v aspekte opúšťania? Pre toho, kto sa zbavuje znečistení a zoskupení, ktoré sprevádzajú nepokoj, má jednoznačnosť a sústredenosť mysle – koncentrácia – za svoj predmet zánik. Pre toho, kto sa zbavuje nečistôt a zložiek, ktoré sprevádzajú nevedomosť, má vhľad v zmysle kontemplácie za svoju oblasť zánik. Tak v aspekte opúšťania sú pokoj a vhľad jednej podstaty, sú spojené a navzájom sa neprekrývajú. Preto sa hovorí: „Človek rozvíja pokoj a vhľad spojené v aspekte opúšťania.““ ID1336 „Ako človek rozvíja pokoj a vhľad spojené v zmysle odpútania sa? Pre toho, kto sa odpúta od znečistení a skupín, ktoré sprevádzajú nepokoj, je sférou sústredenia – jednobodovosť a neporušiteľnosť mysle. Pre toho, kto sa vzdá nečistôt a skupín, ktoré sprevádzajú nevedomosť, má vhľad v zmysle kontemplácie za svoju oblasť zánik. Tak v zmysle vzdania sa majú pokoj a vhľad jednu funkciu, sú spojené a neprekrývajú sa. Preto sa hovorí: „Človek rozvíja pokoj a vhľad spojené v zmysle vzdania sa.““ ID1337 „Ako človek rozvíja pokoj a vhľad spojené v zmysle vymanenia sa? Pre toho, kto sa vymaní z nečistôt a zložiek, ktoré sprevádzajú nepokoj, má jednoznačnosť a nezamorenosť mysle – sústredenie – za svoj predmet zánik. Pre toho, kto sa vymaní z nečistôt a zložiek, ktoré sprevádzajú nevedomosť, má vhľad v zmysle kontemplácie za svoju oblasť zánik. Tak v zmysle vynorenia majú pokoj a vhľad jednu funkciu, sú spojené a navzájom sa neprekrývajú. Preto sa hovorí: „Človek rozvíja pokoj a vhľad spojené v zmysle vynorenia.““ ID1338 „Ako človek rozvíja pokoj a vhľad spojené v zmysle odvrátenia sa? Pre toho, kto sa odvráti od znečistení a skupín, ktoré sprevádzajú nepokoj, má jednoznačnosť a nezamorenosť mysle – sústredenie – za svoj predmet zánik. Pre toho, kto sa odvráti od znečistení a skupín, ktoré sprevádzajú nevedomosť, má vhľad v zmysle kontemplácie za svoj predmet zánik. Tak teda, v zmysle odvrátenia sa, pokoj a vhľad majú jednu funkciu, sú spojené a neprekračujú sa navzájom. Preto sa hovorí: „Človek rozvíja pokoj a vhľad spojené v zmysle odvrátenia sa.““ ID1339 „Ako človek rozvíja pokoj a vhľad spojené v zmysle mieru? Pre toho, kto sa zbaví nepokoja, zjednotenie mysle a neporušenosť – sústredenie – sa stáva pokojným, s ukončením ako svojím útočiskom. Pre toho, kto sa zbaví nevedomosti, vhľad v zmysle opakovaného rozjímania sa stáva pokojným, s ukončením ako svojím útočiskom. Tak v zmysle pokoja sa pokoj a vhľad stávajú jedinou funkciou, sú prepojené a navzájom sa neprekrývajú. Preto sa hovorí: ‚Človek rozvíja vyrovnanosť a vhľad spojené v zmysle pokoja.‘“ ID1340 „Ako človek rozvíja vyrovnanosť a vhľad spojené v zmysle vznešenosti? Pre toho, kto sa zbaví nepokoja, zjednotenie mysle a nerozptýlenosť – sústredenie – sa stáva vznešeným, s ukončením ako svojím útočiskom. Pre toho, kto sa zbaví nevedomosti, sa vhľad v zmysle opakovaného rozjímania stáva vznešeným, pričom jeho útočiskom je zánik. Tak v zmysle vznešenosti sa pokoj a vhľad stávajú jedinou funkciou, spájajú sa a navzájom sa neprekrývajú. Preto sa hovorí: ‚Človek rozvíja pokoj a vhľad spojené v zmysle vznešenosti.‘“ ID1341 „Ako človek rozvíja pokoj a vhľad spojené do jedného celku v zmysle oslobodenia? Pre toho, kto sa zbaví nepokoja, je zjednotenie mysle a neporušenosť – sústredenie – oslobodené od škvrny zmyslovej túžby, pričom jeho útočiskom je zánik. Pre toho, kto sa zbaví nevedomosti, je vhľad v zmysle opakovaného rozjímania oslobodený od škvrny nevedomosti, pričom jeho útočiskom je zánik. Tak v zmysle oslobodenia – oslobodenia mysle prostredníctvom nezaujatosť voči žiadostivosti a oslobodenia múdrosťou prostredníctvom nezaujatosť voči nevedomosti – sa pokoj a vhľad stávajú jedinou funkciou, spájajú sa a neprekračujú jeden druhého. Preto sa hovorí: ‚Človek rozvíja pokoj a vhľad spojené v zmysle oslobodenia.‘“ ID1342 „Ako človek rozvíja pokoj a vhľad spojené do jedného celku v zmysle nepoškvrnenosti? Pre toho, kto sa zbaví nepokoja, je zjednotenie mysle, nepozornosť – sústredenie – oslobodené od škvrny zmyslovej túžby, pričom jeho predmetom je zánik. Pre toho, kto sa zbaví nevedomosti, je vhľad v zmysle kontemplácie oslobodený od znečistenia nevedomosti, pričom jeho predmetom je zánik. Takto, v zmysle bezškvrnnosti, sa pokoj a vhľad stávajú jedinou funkciou, spojené v súlade, bez toho, aby sa navzájom prekrývali. Preto sa hovorí: ‚Človek rozvíja pokoj a vhľad spojené v zmysle bezškvrnnosti.‘“ ID1343 „Ako človek rozvíja pokoj a vhľad spojené v zmysle prekročenia? Pre toho, kto prekračuje znečistenia a zoskupenia sprevádzané nepokojom, má zjednotenie mysle, nepozornosť – sústredenie – za svoj predmet zánik. Pre toho, kto prekračuje nečistoty a agregáty sprevádzané nevedomosťou, má vhľad v zmysle kontemplácie za svoj predmet zánik. Tak v zmysle prekročenia sa pokoj a vhľad stávajú jedinou funkciou, spojené dohromady, bez toho, aby sa navzájom prekrývali. Preto sa hovorí: ‚Človek rozvíja pokoj a vhľad spojené dohromady v zmysle prekročenia.‘“ ID1344 „Ako človek rozvíja pokoj a vhľad spojené do jedného celku v zmysle bezznakovosti? Pre toho, kto sa zbaví nepokoja, sa zjednotenie mysle, ne rozptýlenie – sústredenie – stáva bezznakovým vo vzťahu ku všetkým znakom, pričom jeho predmetom je zánik. Pre toho, kto sa zbaví nevedomosti, sa vhľad v zmysle kontemplácie stáva bezznakovým vo vzťahu ku všetkým znakom, pričom jeho predmetom je zánik. Tak v zmysle bezznakovosti sa pokoj a vhľad stávajú jedinou funkciou, spojenými v súlade, bez toho, aby jeden prevládal nad druhým. Preto sa hovorí: ‚Človek rozvíja pokoj a vhľad spojené v zmysle bezznakovosti.‘“ ID1345 „Ako človek rozvíja pokoj a vhľad spojené do jedného celku v zmysle bez túžby? Pre toho, kto sa zbaví nepokoja, je sústredenosť mysle, jej ne rozptýlenosť – koncentrácia – bez túžby vo vzťahu ku všetkým túžbam, pričom jej útočiskom je zánik. Pre toho, kto sa zbaví nevedomosti, je vhľad v zmysle opakovaného rozjímania bez túžby vo vzťahu ku všetkým túžbam, pričom jeho útočiskom je zánik. Tak v zmysle bez túžby majú pokoj a vhľad jednu funkciu, sú spojené a neprekrývajú sa navzájom. Preto sa hovorí: ‚Človek rozvíja pokoj a vhľad spojené v zmysle bez túžby.‘“ ID1346 „Ako človek rozvíja pokoj a vhľad spojené v zmysle prázdnoty? Pre toho, kto sa zbaví nepokoja, je sústredenosť mysle, jej neporušenosť – koncentrácia – prázdna od všetkých pripútaností, pričom jej útočiskom je zánik. Pre toho, kto sa zbaví nevedomosti, je vhľad v zmysle opakovaného rozjímania prázdny od všetkých pripútaností, pričom jeho útočiskom je zánik. Tak v zmysle prázdnoty majú pokoj a vhľad jednu funkciu, sú spojené a neprekrývajú sa. Preto sa hovorí: ‚Človek rozvíja pokoj a vhľad spojené v zmysle prázdnoty.‘ V slove ‚rozvíja‘ sú štyri druhy rozvoja – rozvoj v zmysle kultivácie… Vzniká cesta. Ako vzniká cesta? … Takto vzniká cesta. Týmto spôsobom sa opúšťajú púta a zanikajú základné sklony. Tak človek rozvíja pokoj a vhľad spojené v zmysle prázdnoty. Človek rozvíja pokoj a vhľad spojené prostredníctvom týchto šestnástich aspektov. Tak človek rozvíja pokoj a vhľad spojené.“ ID1347 „Výklad Suttanty je ukončený.“ ID1348 „2. Výklad časti o nepokoji týkajúcom sa dhamam“ ID1349 „6. Ako je myseľ zachvátená nepokojom týkajúcim sa javov? Keď človek venuje pozornosť prostredníctvom pominuteľnosti, vzniká osvietenie. Človek sa sústreďuje na toto osvietenie a [myslí si]: ‚Osvietenie je Dhamma‘; z toho vzniká rozptýlenie, ktoré je nepokojom. S mysľou zachvátenou týmto nepokojom človek nerozpoznáva tak, ako to skutočne je, prejav prostredníctvom nestálosti, nerozpoznáva tak, ako to skutočne je, prejav prostredníctvom utrpenia, nerozpoznáva tak, ako to skutočne je, prejav prostredníctvom ne-ja. Preto sa hovorí: ‚To je prípad, keď je myseľ ovládaná nepokojom týkajúcim sa javov. Keď sa táto myseľ stane vnútorne stabilnou, upokojenou, zjednotenou a sústredenou, vznikne pre neho cesta.‘ Ako vzniká cesta? …pe… Takto vzniká cesta, takto sa opúšťajú púta a základné sklony sa ukončujú.“ ID1350 „Keď človek sústreďuje pozornosť na pominuteľnosť, vzniká poznanie, vzniká blaženosť, vzniká pokoj, vzniká šťastie, vzniká odhodlanie, vzniká úsilie, vzniká všímavosť, vzniká vyrovnanosť a vzniká túžba (nikanti). Človek sústreďuje pozornosť na túžbu (nikanti) a [myslí si]: ‚Túžba (nikanti) je Dhamma.‘ Z toho vzniká rozptýlenie, ktorým je nepokoj. S mysľou ovládanou týmto nepokojom človek nerozpoznáva tak, ako to skutočne je, prejav prostredníctvom pominuteľnosti, nerozpoznáva tak, ako to skutočne je, prejav prostredníctvom utrpenia, nerozpoznáva tak, ako to skutočne je, prejav prostredníctvom ne-ja. Preto sa hovorí: ‚To je prípad, keď je myseľ ovládaná nepokojom týkajúcim sa javov. Keď sa táto myseľ stane vnútorne stabilnou, upokojenou, zjednotenou a sústredenou, vznikne pre neho cesta.‘ Ako vzniká cesta? …pe… Takto vzniká cesta, takto sa opúšťajú púta a základné sklony sa ukončujú.“ ID1351 „Tomu, kto vníma utrpenie …pe… tomu, kto vníma ne-ja, vzniká osvietenie …pe… vzniká poznanie, vzniká blaženosť, vzniká pokoj, vzniká šťastie, vzniká odhodlanie, vzniká úsilie, vzniká ustálenosť, vzniká vyrovnanosť a vzniká radosť. Človek uvažuje o radosti a myslí si: ‚Radosť je Dhamma.‘ Z toho vyplýva, že rozptýlenie je nepokoj. S mysľou ovládanou týmto nepokojom človek nepozná tak, ako to skutočne je, ustanovenie ako ne-ja, ustanovenie ako nestálosť a ustanovenie ako utrpenie. Preto sa hovorí: ‚Ten, koho myseľ je ovládaná nepokojom týkajúcim sa javov …pe… tak sú púta opustené a základné sklony sú ukončené.‘“ ID1352 „Tomu, kto vníma formu ako nestálu… (atď.)… tomu, kto vníma formu ako utrpenie… tomu, kto vníma formu ako ne-ja… pocit… (atď.)… vnímanie… mentálne útvary… vedomie… oko… (atď.)… tomu, kto vníma starnutie a smrť ako nestálosť… (atď.)… tomu, kto vníma starnutie a smrť ako utrpenie, tomu, kto vníma starnutie a smrť ako ne-ja, vzniká osvietenie… (atď.)… vzniká poznanie, vzniká blaženosť, vzniká pokoj, vzniká šťastie, vzniká odhodlanie, vzniká úsilie, vzniká ustálenosť, vzniká vyrovnanosť a vzniká radosť. Venuje pozornosť radosti a myslí si: „Radosť je Dhamma.“ Z toho vzniká rozptýlenie, ktorým je nepokoj. S mysľou ovládanou týmto nepokojom nepozná tak, ako to skutočne je, ustanovenie starnutia a smrti ako ne-ja. Nezná tak, ako to skutočne je, ustanovenie starnutia a smrti ako nestálosti. Nezná tak, ako to skutočne je, ustanovenie starnutia a smrti ako utrpenia. Preto sa hovorí: ‚Stáva sa človekom s mysľou ovládanou nepokojom vo vzťahu k javom.‘ To je príležitosť, keď sa táto myseľ vnútorne ustáli, upokojí, zjednotí a sústredí. Pre neho sa zrodí cesta. Ako sa zrodí cesta? … (atď.) … Takto vzniká cesta. Takto sú odhodené púta a základné sklony sú ukončené. Takto je myseľ zachvátená nepokojom voči javom.“ ID1353 „7.“ ID1354 „V osvietení a vo vedomí, ako aj v blaženosti, myseľ kolíše; v pokoji a v šťastí, čím je myseľ otrasená.“ ID1355 „V odhodlaní, v úsilí a v upevnení kolíše; a pri zameraní sa na vyrovnanosť, vo vyrovnanosti a v radosti.“ ID1356 „Ten, koho múdrosť pochopila týchto desať bodov, stáva sa zručným v nepokoji týkajúcom sa javov a neupadá do klamu.“ ID1357 „Keď je myseľ rozptýlená a znečistená, duševný rozvoj upadá. Keď je myseľ rozptýlená, ale nie znečistená, rozvoj slabne.“ ID1358 „Keď je myseľ rozptýlená, ale nie znečistená, rozvoj neslabne. A keď myseľ nie je rozptýlená ani znečistená, duševný rozvoj neupadá.“ ID1359 „Prostredníctvom týchto štyroch stavov človek jasne pochopí v desiatich prípadoch, ako je myseľ zvrátene uchopená prostredníctvom stiahnutia a rozptýlenia.“ ID1360 „Rozprava o Spútaných je ukončená.“ ID1361 „2. Rozprava o pravde“ ID1362 „8. Úvod je rovnaký ako predtým. ‚Mnísi, tieto štyri veci sú skutočné, nie sú neskutočné, nie sú iné. Aké štyri? ‚Toto je utrpenie,‘ mnísi: toto je skutočné, toto nie je neskutočné, toto nie je iné. ‚Toto je pôvod utrpenia‘: toto je skutočné, toto nie je neskutočné, toto nie je iné. ‚Toto je zánik utrpenia‘: toto je skutočné, toto nie je neskutočné, toto nie je inak. ‚Toto je cesta vedúca k zániku utrpenia‘: toto je skutočné, toto nie je neskutočné, toto nie je inak. Toto, mnísi, sú štyri veci, ktoré sú skutočné, nie sú neskutočné, nie sú inak.““ ID1363 „1. Výklad prvej sutty“ ID1364 „V akom zmysle je utrpenie pravdou v zmysle skutočnosti? Štyri významy utrpenia ako utrpenia sú skutočné, nie sú neskutočné, nie sú iné. Význam útlaku, význam podmienenosti, význam muky a význam zmeny – tieto štyri významy utrpenia ako utrpenia sú skutočné, nie sú neskutočné, nie sú iné. Utrpenie je teda pravdou v zmysle skutočnosti.“ ID1365 „V akom zmysle je pôvod pravdou v zmysle skutočnosti? Štyri významy pôvodu ako pôvodu sú skutočné, nie sú neskutočné, nie sú iné. Význam hromadenia, význam zdroja, význam zotročenia a význam prekážky – tieto štyri významy pôvodu ako pôvodu sú skutočné, nie sú neskutočné, nie sú iné. Pôvod je teda pravdou v zmysle skutočnosti.“ ID1366 „V akom zmysle je zánik pravdou v zmysle skutočnosti? Štyri významy zániku ako zániku sú skutočné, nie neskutočné, ani iné. Význam úniku, význam odlúčenia, význam nepodmieneného a význam nesmrteľného – tieto štyri významy zániku ako zániku sú skutočné, nie neskutočné, ani iné. Zánik je teda pravdou v zmysle skutočnosti.“ ID1367 „V akom zmysle je cesta pravdou v zmysle skutočnosti? Štyri významy cesty ako cesty sú skutočné, nie neskutočné, ani iné. Význam oslobodenia, význam príčiny, význam videnia a význam nadvlády – tieto štyri významy cesty ako cesty sú skutočné, nie neskutočné, ani iné. Cesta je teda pravdou v zmysle skutočnosti.“ ID1368 „9. V koľkých aspektoch sú štyri pravdy preniknuté ako jedno? Štyri pravdy sú preniknuté ako jedno v štyroch aspektoch. V zmysle skutočnosti, v zmysle ne-ja, v zmysle pravdy a v zmysle preniknutia – týmito štyrmi aspektmi sú štyri pravdy zahrnuté ako jedno. To, čo je obsiahnuté ako jedno, je jednota. Túto jednotu preniká jediné poznanie – takto sú štyri pravdy preniknuté ako jedno.“ ID1369 „Ako sú štyri pravdy v zmysle skutočnosti preniknuté ako jedno? V štyroch aspektoch, v zmysle skutočnosti, sú štyri pravdy preniknuté ako jedno. Význam utrpenia ako utrpenia je zmysel skutočnosti; význam pôvodu ako pôvodu je zmysel skutočnosti; význam zániku ako zániku je zmysel skutočnosti; význam cesty ako cesty je zmysel skutočnosti. Týmito štyrmi aspektmi sú štyri pravdy v zmysle skutočnosti zahrnuté do jedného celku. To, čo je obsiahnuté ako jedno, je jednota. Túto jednotu preniká jediné poznanie – takto sú štyri pravdy preniknuté ako jedno.“ ID1370 „Ako sú štyri pravdy v zmysle ne-ja preniknuté ako jedno? V štyroch aspektoch, v zmysle ne-ja, sú štyri pravdy preniknuté ako jedno. Význam utrpenia ako utrpenia je zmysel ne-ja; význam pôvodu ako pôvodu je zmysel ne-ja; význam zániku ako zániku je zmysel ne-ja; význam cesty ako cesty je zmysel ne-ja. Týmito štyrmi aspektmi, v zmysle ne-ja, sú štyri pravdy zahrnuté do jedného celku. To, čo je obsiahnuté ako jedno, je jednota. Túto jednotu preniká jediné poznanie – takto sú štyri pravdy preniknuté ako jedno.“ ID1371 „Ako sú štyri pravdy v zmysle pravdy preniknuté ako jedno? V štyroch aspektoch, v zmysle pravdy, sú štyri pravdy preniknuté ako jedno. Pokiaľ ide o utrpenie, význam utrpenia je významom pravdy; pokiaľ ide o pôvod, význam pôvodu je významom pravdy; pokiaľ ide o zánik, význam zániku je významom pravdy; pokiaľ ide o cestu, význam cesty je významom pravdy. Týmito štyrmi aspektmi sú v zmysle pravdy štyri pravdy zahrnuté ako jedno. To, čo je zahrnuté ako jedno, je jednota. Jednota je preniknutá jediným poznaním – takto sú štyri pravdy preniknuté ako jedno.“ ID1372 „Ako sú štyri pravdy v zmysle preniknutia preniknuté ako jedno? V štyroch aspektoch, v zmysle preniknutia, sú štyri pravdy preniknuté ako jedno. Pokiaľ ide o utrpenie, zmysel utrpenia je zmyslom preniknutia; pokiaľ ide o pôvod, zmysel pôvodu je zmyslom preniknutia; pokiaľ ide o zánik, zmysel zániku je zmyslom preniknutia; pokiaľ ide o cestu, zmysel cesty je zmyslom preniknutia. Týmito štyrmi aspektmi sú v zmysle preniknutia štyri pravdy zahrnuté ako jedno. To, čo je zahrnuté ako jedno, je jednota. Jednota je preniknutá jediným poznaním – takto sú štyri pravdy preniknuté ako jedno.“ ID1373 „10. V koľkých aspektoch sú štyri pravdy preniknuté ako jedno? To, čo je nestále, je utrpenie; to, čo je utrpenie, je nestále; to, čo je nestále a utrpenie, je ne-ja. To, čo je nestále, utrpenie a ne-ja, je skutočné. To, čo je nestále, utrpenie, ne-ja a skutočné, je pravda. To, čo je nestále, utrpenie, ne-ja, skutočné a pravda, je zahrnuté v jednom. To, čo je zahrnuté v jednom, je jednota. Jednota je preniknutá jediným poznaním – takto sú štyri pravdy preniknuté ako jedno.“ ID1374 „V koľkých aspektoch sú štyri pravdy preniknuté ako jedno? Štyri pravdy sú preniknuté ako jedno v deviatich aspektoch. V zmysle skutočnosti, v zmysle ne-ja, v zmysle pravdy, v zmysle preniknutia, v zmysle priameho poznania, v zmysle úplného pochopenia, v zmysle opustenia, v zmysle rozvoja a v zmysle realizácie – týmito deviatimi aspektmi sú štyri pravdy zahrnuté ako jedno. To, čo je obsiahnuté ako jedno, je jednota. Túto jednotu preniká jediné poznanie – takto sú štyri pravdy preniknuté ako jedno.“ ID1375 „Ako sú štyri pravdy v zmysle skutočnosti preniknuté ako jedno? V deviatich aspektoch, v zmysle skutočnosti, sú štyri pravdy preniknuté ako jedno. Podstata utrpenia je skutočná podstata; podstata pôvodu je skutočná podstata; podstata zániku je skutočná podstata; podstata cesty je skutočná podstata; podstata priameho poznania je skutočná podstata; podstata úplného pochopenia je skutočná podstata; podstata opustenia je skutočná podstata; podstata rozvoja je skutočná podstata; podstata realizácie je skutočná podstata. Týmito deviatimi aspektmi sú štyri pravdy v zmysle skutočnosti obsiahnuté ako jedno. To, čo je obsiahnuté ako jedno, je jednota. Túto jednotu preniká jediné poznanie – takto sú štyri pravdy preniknuté ako jedno.“ ID1376 „Ako sú štyri pravdy v zmysle ne-ja, v zmysle pravdy a v zmysle preniknutia preniknuté ako jedno? Prostredníctvom deviatich aspektov, v zmysle preniknutia, sú štyri pravdy preniknuté ako jedno. Význam utrpenia je významom preniknutia; význam pôvodu je významom preniknutia; význam zániku je významom preniknutia; význam cesty je významom preniknutia; význam priameho poznania je významom preniknutia; význam úplného pochopenia je významom preniknutia; význam opustenia je významom preniknutia; význam rozvoja je významom preniknutia; a význam realizácie je významom preniknutia. Týmito deviatimi aspektmi, v zmysle preniknutia, sú štyri pravdy zahrnuté ako jedno. To, čo je zahrnuté ako jedno, je jednota. Táto jednota je preniknutá jediným poznaním – takto sú štyri pravdy preniknuté ako jedno.“ ID1377 „11. V koľkých aspektoch sú štyri pravdy preniknuté ako jedno? Štyri pravdy sú preniknuté ako jedno v dvanástich aspektoch. V zmysle skutočnosti, v zmysle ne-ja, v zmysle pravdy, v zmysle preniknutia, v zmysle priameho poznania, v zmysle úplného pochopenia, v zmysle Dhammy, v zmysle skutočnosti, v zmysle poznaného, v zmysle realizácie, v zmysle kontaktu a v zmysle prelomu – prostredníctvom týchto dvanástich aspektov sú štyri pravdy zahrnuté do jedného celku. To, čo je zahrnuté ako jedno, je jednota. Túto jednotu preniká jediné poznanie – takto sú štyri pravdy preniknuté ako jedno.“ ID1378 „Ako sú štyri pravdy preniknuté jediným poznaním v zmysle pravdivosti? Štyri pravdy sú preniknuté jediným poznaním v zmysle pravdivosti prostredníctvom šestnástich aspektov. V prípade utrpenia je významom útlaku, významom podmienenosti, významom muky a významom zmeny význam pravdivosti. Pre pôvod je význam úsilia, význam bytia zdrojom, význam bytia pútom a význam bytia prekážkou významom pravdivosti. Pre zánik je význam úniku, význam odlúčenia, význam nepodmienenosti a význam nesmrteľnosti významom pravdivosti. Pokiaľ ide o cestu, význam úniku, význam bytia príčinou, význam videnia a význam nadvlády je významom bytia pravdivým. Prostredníctvom týchto šestnástich aspektov sú štyri pravdy chápané ako jedno v zmysle bytia pravdivým. To, čo je chápané ako jedno, je jednota. Túto jednotu preniká jediné poznanie; tak aj štyri pravdy sú preniknuté jediným poznaním.“ ID1379 „Ako sú štyri pravdy preniknuté jediným poznaním v zmysle ne-ja… v zmysle pravdy… v zmysle preniknutia… v zmysle priameho poznania… v zmysle úplného pochopenia… v zmysle bytia javom… v zmysle pravdivosti… v zmysle poznania… v zmysle uvedomenia si… v zmysle kontaktu… v zmysle pochopenia? Štyri pravdy sú preniknuté jediným poznaním v zmysle pochopenia šestnástimi aspektmi. Pre utrpenie je význam utláčania, význam podmienenosti, význam muky a význam zmeny významom pochopenia. Pokiaľ ide o pôvod, význam úsilia, význam bytia zdrojom, význam bytia pútom a význam bytia prekážkou je významom pochopenia. Pokiaľ ide o zánik, význam úniku, význam odlúčenia, význam nepodmieneného a význam nesmrteľnosti je významom pochopenia. Pokiaľ ide o cestu, význam úniku, význam bytia príčinou, význam videnia a význam nadvlády je významom pochopenia. Prostredníctvom týchto šestnástich aspektov sú štyri pravdy pochopené ako jedno v zmysle pochopenia. To, čo je pochopené ako jedno, je jednota. Túto jednotu preniká jediné poznanie; tak aj štyri pravdy preniká jediné poznanie.“ ID1380 „12. Koľko charakteristík majú pravdy? Pravdy majú dve charakteristiky: charakteristiku podmieneného a charakteristiku nepodmieneného. Toto sú dve charakteristiky právd.“ ID1381 „Koľko charakteristík majú pravdy? Pravdy majú šesť charakteristík. U podmienených právd sa rozoznáva vznik, rozoznáva sa zánik a rozoznáva sa zmena počas trvania. U nepodmieneného pravdivého tvrdenia sa nevníma vznik, nevníma sa zánik, ani sa nevníma zmena pri trvaní. Toto je šesť charakteristík pravdivých tvrdení.“ ID1382 „Koľko charakteristík majú pravdivé tvrdenia? Pravdivé tvrdenia majú dvanásť charakteristík. U pravdivého tvrdenia o utrpení sa vníma vznik, vníma sa zánik a vníma sa zmena pri trvaní. V prípade pravdy o pôvode je rozoznateľný vznik, je rozoznateľný zánik a je rozoznateľná zmena pri trvaní. V prípade pravdy o ceste je rozoznateľný vznik, je rozoznateľný zánik a je rozoznateľná zmena pri trvaní. V prípade pravdy o zániku nie je rozoznateľný vznik, nie je rozoznateľný zánik, ani nie je rozoznateľná zmena pri trvaní. Toto je dvanásť charakteristík pravd.“ ID1383 „Koľko zo štyroch právd je blahodárnych, koľko neblahodárnych a koľko neurčitých? Pravda o pôvode je neblahodárna, pravda o ceste je blahodárna a pravda o zániku je neurčitá. Pravda o utrpení môže byť blahodárna, môže byť neblahodárna alebo môže byť neurčitá.“ ID1384 „Mohlo by to byť tak, že tri pravdy sú zahrnuté v jednej pravde a jedna pravda v troch pravdách? Mohlo by to tak byť, a to z hľadiska základu aj z hľadiska metódy. A ako by to mohlo byť? Tá pravda o utrpení, ktorá je nepriaznivá, a pravda o pôvode, ktorá je nepriaznivá – takto, v zmysle nepriaznivosti, sú dve pravdy zahrnuté v jednej pravde a jedna pravda je zahrnutá v dvoch pravdách. Tá pravda o utrpení, ktorá je prospešná, a pravda o ceste, ktorá je prospešná – takto, v zmysle toho, že sú prospešné, sú dve pravdy zahrnuté v jednej pravde a jedna pravda je zahrnutá v dvoch pravdách. Tá pravda o utrpení, ktorá je neurčitá, a pravda o zániku, ktorá je neurčitá – takto, v zmysle toho, že sú neurčité, sú dve pravdy zahrnuté v jednej pravde a jedna pravda je zahrnutá v dvoch pravdách. Tak by sa mohlo stať, že tri pravdy sú zahrnuté v jednej pravde a jedna pravda v troch pravdách, a to z hľadiska základu aj z hľadiska metódy.“ ID1385 „2. Pálijský text druhého kázania“ ID1386 „13. ‚Mnísi, pred mojim osvietením, keď som bol ešte neosvietený Bodhisatta, napadla ma táto myšlienka: ‚Čo je vlastne potešenie v forme, aké je nebezpečenstvo, aký je únik? Čo je potešenie v pocite, aké je nebezpečenstvo, aký je únik? Čo je potešenie vo vnímaní, aké je nebezpečenstvo, aký je únik? Aké je uspokojenie v mentálnych útvaroch, aké je nebezpečenstvo, aký je únik? Aké je uspokojenie vo vedomí, aké je nebezpečenstvo, aký je únik?‘ Vtedy, mnísi, mi napadla táto myšlienka: ‚Potěšenie a radosť, ktoré vznikajú v závislosti na forme – to je uspokojenie vo forme. Tá forma je nestála, utrpením a podlieha zmene – to je nebezpečenstvo vo forme. Odstránenie túžby a žiadostivosti, opustenie túžby a žiadostivosti po forme – to je únik z formy. Potěšenie a radosť, ktoré vznikajú v závislosti na pocite… v závislosti na vnímaní… v závislosti na vôľových útvaroch… Potěšenie a radosť, ktoré vznikajú v závislosti na vedomí – to je uspokojenie vo vedomí. Toto vedomie je nestále, plné utrpenia a podlieha zmenám – to je nebezpečenstvo vo vedomí. Odstránenie túžby a žiadostivosti, zanechanie túžby a žiadostivosti po vedomí – to je únik z vedomia.““ ID1387 „„Mnísi, pokiaľ som dôkladne nepoznal, aké skutočne sú uspokojenie ako uspokojenie, nebezpečenstvo ako nebezpečenstvo a únik ako únik v prípade týchto piatich zoskupení pripútanosti, tak dlho, mnísi, som netvrdil, že som sa v tomto svete s jeho devami, Máru a Brahmá, medzi touto generáciou s jej askétmi a bráhmanmi, s jej devami a ľuďmi. Ale keď som, mnísi, dôkladne spoznal, aké skutočne sú: uspokojenie ako uspokojenie, nebezpečenstvo ako nebezpečenstvo a únik ako únik v prípade týchto piatich zoskupení pripútanosti, vtedy mnísi, vyhlásil som, že som dosiahol úplné prebudenie k neprekonateľnému, dokonalému osvietenie v tomto svete s jeho devami, Mārom a Brahmom, medzi touto generáciou s jej askétmi a bráhmanmi, s jej devami a ľuďmi. A vo mne vzniklo poznanie a videnie: ‚Moje oslobodenie je neotrasiteľné. Toto je posledné zrodenie. Teraz už viac nebude žiadna obnovená existencia.‘“ ID1388 „3. Výklad druhej sutt“ ID1389 „14. ‚Čokoľvek potešenie a radosť vznikajú v závislosti od formy, to je uspokojenie z formy‘ – to je preniknutie prostredníctvom opustenia, pravda o pôvode. ‚Tá forma, ktorá je nestála, je utrpením a podlieha zmene, to je nebezpečenstvo formy‘ – to je preniknutie prostredníctvom úplného pochopenia, pravda o utrpení. „Čokoľvek je odstránenie túžby a žiadosti po forme, opustenie túžby a žiadosti, to je únik z formy“ – to je preniknutie prostredníctvom uvedomenia si, pravda o zániku. Čokoľvek v týchto troch prípadoch predstavuje správny pohľad, správnu myšlienku, správnu reč, správne konanie, správne živobytie, správne úsilie, správnu všímavosť a správnu koncentráciu – to je preniknutie prostredníctvom rozvíjania, pravda o ceste.“ ID1390 „Čokoľvek je potešenie a radosť, ktoré vznikajú v závislosti od pocitu … od vnímania … od vôľových formácií … od vedomia, to je uspokojenie vo vedomí“ – to je preniknutie prostredníctvom opustenia, pravda o pôvode. „Že vedomie je nestále, utrpením a podlieha zmene, to je nebezpečenstvo vo vedomí“ – to je preniknutie prostredníctvom úplného pochopenia, pravda o utrpení. „Odstránenie túžby a žiadosti, opustenie túžby a žiadosti po vedomí, to je únik z vedomia“ – to je preniknutie prostredníctvom uvedomenia si, pravda o zániku. Akýkoľvek názor, myšlienka, reč, konanie, spôsob obživy, úsilie, všímavosť a sústredenie, ktoré sa týkajú týchto troch prípadov – to je preniknutie prostredníctvom rozvíjania, pravda o ceste.“ ID1391 „15. Koľkými spôsobmi je niečo pravdou? Prostredníctvom hľadania, prostredníctvom pochopenia a prostredníctvom preniknutia. Ako je to pravda prostredníctvom hľadania? ‚Starnutie a smrť: aká je ich podmienka, aký je ich pôvod, aký je ich vznik, aký je ich zdroj?‘ Tak je to pravda prostredníctvom hľadania. ‚Starnutie a smrť majú vznik ako svoju podmienku, vznik ako svoj pôvod, vznik ako svoj vznik, vznik ako svoj zdroj.‘ Tak je to pravda prostredníctvom pochopenia. ‚Človek rozoznáva starnutie a smrť, rozoznáva pôvod starnutia a smrti, rozoznáva zánik starnutia a smrti a rozoznáva cestu vedúcu k zániku starnutia a smrti.‘ Tak je to pravda prostredníctvom preniknutia.“ ID1392 „‚Narodenie: čo je jeho podmienkou, čo je jeho pôvodom, čo je jeho zrodom, čo je jeho zdrojom?‘ Tak je to pravda prostredníctvom hľadania. ‚Narodenie má stávanie sa za svoju podmienku, stávanie sa za svoj pôvod, stávanie sa za svoj zrod, stávanie sa za svoj zdroj.‘ Tak je to pravda prostredníctvom pochopenia. ‚Človek rozpoznáva zrodenie, rozpoznáva pôvod zrodenia, rozpoznáva zánik zrodenia a rozpoznáva cestu vedúcu k zániku zrodenia.‘ Tak je to pravda prostredníctvom preniknutia.“ ID1393 „‚Čo je príčinou stávania sa, čo je jeho pôvod, čo je jeho zrodenie, čo je jeho zdroj?‘ Tak je to v zmysle hľadania pravda. ‚Stávanie sa má za príčinu pripútanosť, za pôvod pripútanosť, za zrod pripútanosť, za zdroj pripútanosť.‘ Tak je to pravda v zmysle pochopenia. ‚Človek chápe stávanie sa, chápe pôvod stávania sa, chápe zánik stávania sa a chápe cestu vedúcu k zániku stávania sa.‘ Tak je to pravda v zmysle preniknutia.“ ID1394 „‚Čo je príčinou pripútanosti, čo je jej pôvod, čo je jej zrod, čo je jej zdroj?‘ V zmysle hľadania je to teda pravda. ‚Pripútanosť má túžbu za svoju príčinu, túžbu za svoj pôvod, túžbu za svoj zrod, túžbu za svoj zdroj.‘ V zmysle pochopenia je to teda pravda. ‚Človek chápe pripútanosť, chápe pôvod pripútanosti, chápe zánik pripútanosti a chápe cestu vedúcu k zániku pripútanosti.‘ Takto, v zmysle preniknutia, je to pravda.“ ID1395 „‚Čo je príčinou túžby, čo je jej pôvod, čo je jej vznik, čo je jej zdroj?‘ Takto, v zmysle hľadania, je to pravda. ‚Túžba má pocit ako svoju príčinu, pocit ako svoj pôvod, pocit ako svoj vznik, pocit ako svoj zdroj.‘ Takto, v zmysle pochopenia, je to pravda. ‚Človek chápe túžbu, chápe pôvod túžby, chápe zánik túžby a chápe cestu vedúcu k zániku túžby.‘ Takto, v zmysle preniknutia, je to pravda.“ ID1396 „‚Čo je príčinou pocitu, čo je jeho pôvod, čo je jeho vznik, čo je jeho zdroj?‘ V zmysle hľadania je to teda pravda. ‚Pocit má ako svoju príčinu kontakt, ako svoj pôvod kontakt, ako svoj vznik kontakt, ako svoj zdroj kontakt.‘ V zmysle pochopenia je to teda pravda. ‚Človek chápe pocit, chápe pôvod pocitu, chápe zánik pocitu a chápe cestu vedúcu k zániku pocitu.‘ V zmysle preniknutia je to teda pravda.“ ID1397 „‚Kontakt: čo je jeho príčinou, čo je jeho pôvodom, čo je jeho zrodom, čo je jeho zdrojom?‘ V zmysle hľadania je to teda pravda. ‚Kontakt má za príčinu šesť zmyslových základov, za pôvod šesť zmyslových základov, za vznik šesť zmyslových základov, za zdroj šesť zmyslových základov.‘ Je to teda pravda v zmysle pochopenia. Človek chápe kontakt, chápe pôvod kontaktu, chápe zánik kontaktu a chápe cestu vedúcu k zániku kontaktu. Je to teda pravda v zmysle preniknutia.“ ID1398 „‚Šesť zmyslových základov: čo je ich príčinou, čo je ich pôvodom, čo je ich zrodom, čo je ich zdrojom?‘ Je to teda pravda v zmysle hľadania. ‚Šesť zmyslových základov má meno a formu ako svoju príčinu, meno a formu ako svoj pôvod, meno a formu ako svoj zrod, meno a formu ako svoj zdroj.‘ Teda je to pravda v zmysle pochopenia. Človek chápe šesť zmyslových základov, chápe pôvod šiestich zmyslových základov, chápe zánik šiestich zmyslových základov a chápe cestu vedúcu k zániku šiestich zmyslových základov. Teda je to pravda v zmysle preniknutia.“ ID1399 „‚Meno a forma: čo je jej príčinou, čo je jej pôvodom, čo je jej zrodom, čo je jej zdrojom?‘ Je to teda pravda v zmysle hľadania. ‚Meno a forma má vedomie ako svoju príčinu, vedomie ako svoj pôvod, vedomie ako svoj zrod, vedomie ako svoj zdroj.‘ Je to teda pravda v zmysle pochopenia. Človek pochopí meno a formu, pochopí pôvod mena a formy, pochopí zánik mena a formy a pochopí cestu vedúcu k zániku mena a formy. Je to teda pravda v zmysle preniknutia.“ ID1400 „‚Vedomie: čo je jeho príčinou, čo je jeho pôvodom, čo je jeho zrodom, čo je jeho zdrojom?‘ Je to teda pravda v zmysle hľadania. ‚Vedomie má ako svoju príčinu voličné formácie, ako svoj pôvod voličné formácie, ako svoj zrod voličné formácie, ako svoj zdroj voličné formácie.‘ Je to teda pravda v zmysle pochopenia. Človek pochopí vedomie, pochopí pôvod vedomia, pochopí zánik vedomia a pochopí cestu vedúcu k zániku vedomia. Tak je to pravda v zmysle preniknutia.“ ID1401 „‚Aký je zdroj vôľových formácií, aký je ich pôvod, aký je ich vznik, aký je ich pôvod?‘ – tak je to pravda v zmysle hľadania. ‚Vôľové formácie majú za svoj zdroj nevedomosť, za svoj pôvod nevedomosť, za svoj vznik nevedomosť, za svoj pôvod nevedomosť‘ – to je pravda v zmysle pochopenia. Človek rozoznáva vôľové formácie, rozoznáva pôvod vôľových formácií, rozoznáva zánik vôľových formácií a rozoznáva cestu vedúcu k zániku vôľových formácií – to je pravda v zmysle preniknutia.“ ID1402 „16. Starnutie a smrť sú pravdou utrpenia; zrodenie je pravdou pôvodu; únik od oboch je pravdou zániku; pochopenie zániku je pravdou cesty. Zrodenie je pravdou utrpenia; bytie je pravdou pôvodu; únik od oboch je pravdou zániku; pochopenie zániku je pravdou cesty. Stávanie sa je pravdou utrpenia; lipnutie je pravdou pôvodu; únik od oboch je pravdou zániku; pochopenie zániku je pravdou cesty. Lipnutie je pravdou utrpenia; túžba je pravdou pôvodu; únik od oboch je pravdou zániku; pochopenie zániku je pravdou cesty. Túžba je pravda o utrpení; pocit je pravda o pôvode; únik od oboch je pravda o zániku; pochopenie zániku je pravda o ceste. Pocit je pravda o utrpení; kontakt je pravda o pôvode; únik od oboch je pravda o zániku; pochopenie zániku je pravda o ceste. Kontakt je pravda o utrpení; šesť zmyslových základov je pravda o pôvode; oslobodenie od oboch je pravda o zániku; pochopenie zániku je pravda o ceste. Šesť zmyslových základov je pravda o utrpení; meno a forma je pravda o pôvode; oslobodenie od oboch je pravda o zániku; pochopenie zániku je pravda o ceste. Meno a forma je pravda o utrpení; vedomie je pravda o pôvode; únik z oboch je pravda o zániku; pochopenie zániku je pravda o ceste. Vedomie je pravda o utrpení; vôľové formácie sú pravda o pôvode; únik z oboch je pravda o zániku; pochopenie zániku je pravda o ceste. Vôľové formácie sú pravdou utrpenia; nevedomosť je pravdou pôvodu; únik z oboch je pravdou zániku; pochopenie zániku je pravdou cesty.“ ID1403 „Starnutie a smrť môžu byť pravdou utrpenia, môžu byť pravdou pôvodu; únik z oboch je pravdou zániku; pochopenie zániku je pravdou cesty. Narodenie môže byť pravdou utrpenia, môže byť pravdou pôvodu… a tak ďalej… bytie môže byť pravdou utrpenia, môže byť pravdou pôvodu; únik od oboch je pravdou zániku; pochopenie zániku je pravdou cesty.“ ID1404 „Časť recitácie.“ ID1405 „Rozprava o pravdách je ukončená.“ ID1406 „3. Rozprava o faktoroch osvietenia“ ID1407 „17. V Sāvatthī. ‚Mnísi, existuje týchto sedem faktorov osvietenia. Aké sedem? Faktor osvietenia, ktorým je všímavosť; faktor osvietenia, ktorým je rozlišovanie stavov; faktor osvietenia, ktorým je energia; faktor osvietenia, ktorým je blaženosť; faktor osvietenia, ktorým je pokoj; faktor osvietenia, ktorým je sústredenie; a faktor osvietenia, ktorým je vyrovnanosť. Toto, mnísi, sú sedem faktorov osvietenia.““ ID1408 „‚Faktory osvietenia‘: v akom zmysle sú to faktory osvietenia? Vedú k osvieteniu – preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa – preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa postupne – preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa znova – preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa úplne – preto sú to faktory osvietenia.“ ID1409 „Sú to faktory osvietenia v zmysle prebúdzania sa, v zmysle postupného prebúdzania sa, v zmysle opätovného prebúdzania sa a v zmysle úplného prebúdzania sa.“ ID1410 „Viedli k prebudeniu – a preto sú činiteľmi osvietenia. Viedli k postupnému prebudeniu – a preto sú činiteľmi osvietenia. Viedli k opätovnému prebudeniu – a preto sú činiteľmi osvietenia. Viedli k úplnému prebudeniu – a preto sú činiteľmi osvietenia.“ ID1411 „Sú to faktory osvietenia v tom zmysle, že spôsobujú prebudenie, v tom zmysle, že spôsobujú postupné prebudenie, v tom zmysle, že spôsobujú opätovné prebudenie, a v tom zmysle, že spôsobujú úplné prebudenie.“ ID1412 „Sú to faktory osvietenia v tom zmysle, že sú spojené s osvietení, v tom zmysle, že sú spojené s postupným osvietení, v tom zmysle, že sú spojené s opätovným osvietení, a v tom zmysle, že sú spojené s úplným osvietení.“ ID1413 „Sú to faktory osvietenia v tom zmysle, že vedú k získaniu múdrosti, v tom zmysle, že vedú k opätovnému získaniu múdrosti, v tom zmysle, že vedú k zakoreneniu múdrosti, v tom zmysle, že vedú k pevnému zakoreneniu múdrosti, v tom zmysle, že vedú k dosiahnutiu prostredníctvom múdrosti, a v tom zmysle, že vedú k úplnému dosiahnutiu múdrosti.“ ID1414 „Desať o koreni a tak ďalej.“ ID1415 „18. Sú to faktory osvietenia v zmysle koreňa, faktory osvietenia v zmysle fungovania ako koreň, faktory osvietenia v zmysle pochopenia koreňa, faktory osvietenia v zmysle sprievodu koreňa, faktory osvietenia v zmysle naplnenia koreňa, faktory osvietenia v zmysle dozrievania koreňa, faktory osvietenia v zmysle analytického poznania koreňa, faktory osvietenia v zmysle spôsobenia dosiahnutia analytického poznania koreňa, faktory osvietenia v zmysle zvládnutia analytického poznania koreňa a sú to faktory osvietenia aj pre tých, ktorí zvládli analytické poznanie koreňa.“ ID1416 „Sú to faktory osvietenia v zmysle príčiny, faktory osvietenia v zmysle pôsobenia ako príčina, faktory osvietenia v zmysle pochopenia príčiny, faktory osvietenia v zmysle sprievodu príčiny, faktory osvietenia v zmysle naplnenia príčiny, faktory osvietenia v zmysle dozrievania príčiny, faktory osvietenia v zmysle analytického poznania príčiny, faktory osvietenia v zmysle spôsobenia dosiahnutia analytického poznania príčiny, faktory osvietenia v zmysle zvládnutia analytického poznania príčiny a sú to faktory osvietenia aj pre tých, ktorí dosiahli zvládnutie analytického poznania príčiny.“ ID1417 „Sú to faktory osvietenia v zmysle podmienky, faktory osvietenia v zmysle fungovania ako podmienka, faktory osvietenia v zmysle pochopenia podmienky, faktory osvietenia v zmysle sprievodu podmienky, faktory osvietenia v zmysle naplnenia podmienky, faktory osvietenia v zmysle dozrievania podmienky, faktory osvietenia v zmysle analytického poznania podmienky, faktory osvietenia v zmysle spôsobenia dosiahnutia analytického poznania podmienky, faktory osvietenia v zmysle zvládnutia analytického poznania podmienky a sú to faktory osvietenia aj pre tých, ktorí dosiahli zvládnutie analytického poznania podmienky.“ ID1418 „Sú to faktory osvietenia v zmysle čistoty, faktory osvietenia v zmysle fungovania ako čistota, faktory osvietenia v zmysle pochopenia čistoty, faktory osvietenia v zmysle sprievodu čistoty, faktory osvietenia v zmysle naplnenia čistoty, faktory osvietenia v zmysle dozrievania čistoty, faktory osvietenia v zmysle analytického poznania čistoty, faktory osvietenia v zmysle spôsobenia dosiahnutia analytického poznania čistoty, faktory osvietenia v zmysle ovládania analytického poznania čistoty a sú to faktory osvietenia aj pre tých, ktorí dosiahli ovládanie analytického poznania čistoty.“ ID1419 „Sú to faktory osvietenia v zmysle bezúhonnosti, v zmysle bezúhonného správania, v zmysle bezúhonného pochopenia, v zmysle bezúhonného sprievodu, v zmysle bezúhonného naplnenia, v zmysle bezúhonného dozrievania, v zmysle analytického poznania bezúhonnosti, v zmysle dosiahnutia analytického poznania bezúhonnosti, v zmysle ovládania analytického poznania bezúhonnosti a tiež pre tých, ktorí dosiahli ovládanie analytického poznania bezúhonnosti.“ ID1420 „Sú to faktory osvietenia v zmysle odriekania, v zmysle správania sa v duchu odriekania, v zmysle pochopenia odriekania, v zmysle sprievodu odriekania, v zmysle naplnenia odriekania, v zmysle dozrievania odriekania, v zmysle analytického poznania odriekania, v zmysle dosiahnutia analytického poznania odriekania, v zmysle zvládnutia analytického poznania odriekania a tiež pre tých, ktorí dosiahli zvládnutie analytického poznania odriekania.“ ID1421 „Sú to faktory osvietenia v zmysle oslobodenia, v zmysle správania sa oslobodenia, v zmysle pochopenia oslobodenia, v zmysle sprievodu oslobodenia, v zmysle naplnenia oslobodenia, v zmysle dozrievania oslobodenia, v zmysle analytického poznania oslobodenia, v zmysle dosiahnutia analytického poznania oslobodenia, v zmysle zvládnutia analytického poznania oslobodenia, a tiež pre tých, ktorí dosiahli ovládanie analytického poznania oslobodenia.“ ID1422 „Sú to faktory osvietenia v zmysle bytia bez skvrny, faktory osvietenia v zmysle správania bez skvrny, faktory osvietenia v zmysle pochopenia bezskvrnného, faktory osvietenia v zmysle sprievodu bezskvrnného, faktory osvietenia v zmysle naplnenia bezskvrnného, faktory osvietenia v zmysle dozrievania toho, čo je bez poskvrny, faktory osvietenia v zmysle analytického poznania toho, čo je bez poskvrny, faktory osvietenia v zmysle spôsobenia dosiahnutia analytického poznania toho, čo je bez poskvrny, faktory osvietenia v zmysle zvládnutia analytického poznania toho, čo je bez poskvrny, a faktory osvietenia dokonca aj pre tých, ktorí dosiahli zvládnutie analytického poznania toho, čo je bez poskvrny.“ ID1423 „Sú to faktory osvietenia v zmysle odlúčenia, faktory osvietenia v zmysle správania sa v odlúčení, faktory osvietenia v zmysle pochopenia odlúčenia, faktory osvietenia v zmysle sprievodu odlúčenia, faktory osvietenia v zmysle naplnenia odlúčenia, faktory osvietenia v zmysle dozrievania odlúčenia, faktory osvietenia v zmysle analytického poznania odlúčenia, faktory osvietenia v zmysle spôsobenia dosiahnutia analytického poznania odľahlosti, faktory osvietenia v zmysle zvládnutia analytického poznania odľahlosti a faktory osvietenia aj pre tých, ktorí dosiahli zvládnutie analytického poznania odľahlosti.“ ID1424 „Sú to faktory osvietenia v zmysle zrieknutia sa, faktory osvietenia v zmysle správania sa v duchu zrieknutia sa, faktory osvietenia v zmysle pochopenia zrieknutia sa, faktory osvietenia v zmysle sprievodu zrieknutia sa, faktory osvietenia v zmysle naplnenia zrieknutia sa, faktory osvietenia v zmysle dozrievania zrieknutia sa, faktory osvietenia v zmysle analytického poznania zriadenia sa, faktory osvietenia v zmysle spôsobenia dosiahnutia analytického poznania zriadenia sa, faktory osvietenia v zmysle zvládnutia analytického poznania zriadenia sa a faktory osvietenia aj pre tých, ktorí dosiahli zvládnutie analytického poznania zriadenia sa.“ ID1425 „19. Pretože prebúdzajú k významu koreňa, sú to faktory osvietenia. Pretože prebúdzajú k významu príčiny, sú to faktory osvietenia. Pretože prebúdzajú k významu podmienky, sú to faktory osvietenia. Pretože prebúdzajú k významu čistoty, sú to faktory osvietenia. Pretože prebúdzajú k významu bezúhonnosti, sú to faktory osvietenia. Pretože prebúdzajú k pochopeniu významu odriekania, sú to faktory osvietenia. Pretože prebúdzajú k pochopeniu významu oslobodenia, sú to faktory osvietenia. Pretože prebúdzajú k pochopeniu významu nepoškvrnenosti, sú to faktory osvietenia. Pretože prebúdzajú k pochopeniu významu odlúčenia, sú to faktory osvietenia. Pretože prebúdzajú k pochopeniu významu vzdania sa, sú to faktory osvietenia.“ ID1426 „Prebúdzajú sa k významu správania koreňa – preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k významu správania príčiny – preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k významu správania podmienky – preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k významu správania čistoty – preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k významu bezúhonného správania – preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k významu správania odriekania – preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k významu správania oslobodenia – preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k významu bezškvrnného správania – preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k významu správania odlúčenia – preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k významu správania sa založeného na zriecení sa – a teda k faktorom osvietenia.“ ID1427 „Prebúdzajú sa k významu pochopenia koreňa – a preto sú to faktory osvietenia … až po … prebúdzajú sa k významu pochopenia zriadenia sa – a preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k významu sprievodu koreňa – a preto sú to faktory osvietenia … až po … prebúdzajú sa k významu sprievodu zriadenia sa – a preto sú to faktory osvietenia. Prebudia sa k významu naplnenia koreňa – a tým k faktorom osvietenia … až po … prebudia sa k významu naplnenia zrieknutia sa – a tým k faktorom osvietenia. Prebudia sa k významu dozretia koreňa – a tým k faktorom osvietenia … až po … prebudia sa k významu dozretia zrieknutia sa – a tým k faktorom osvietenia. Prebudia sa k významu analytického poznania koreňa – teda faktory osvietenia … až po … prebudia sa k významu analytického poznania zrieknutia sa – teda faktory osvietenia. Prebudia sa k významu dosiahnutia analytického poznania koreňa – teda faktory osvietenia … až po … prebudia sa k významu dosiahnutia analytického poznania zrieknutia sa – teda faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k významu zvládnutia analytického poznania koreňa – a preto sú to faktory osvietenia … až po … prebúdzajú sa k významu zvládnutia analytického poznania vzdania sa – a preto sú to faktory osvietenia; a tak ďalej.“ ID1428 „Prebúdzajú sa k významu pochopenia – a preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k významu opory – a preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k významu naplnenia – a preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k významu sústredenosti – a preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k významu nerozptýlenosti – a tak sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k významu úsilia – a tak sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k významu nerozptýlenosti – a tak sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k významu nezakalenosti – a tak sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú k pochopeniu významu neporušiteľnosti – a preto sú faktormi osvietenia. Prebúdzajú k pochopeniu významu stability mysle prostredníctvom ustanovenia ako jednoty – a preto sú faktormi osvietenia. Prebúdzajú k pochopeniu významu objektu – a preto sú faktormi osvietenia. Prebúdzajú k pochopeniu významu útočiska – a preto sú faktormi osvietenia. Prebúdzajú k pochopeniu významu opustenia – a preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú k pochopeniu významu vzdania sa – a preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú k pochopeniu významu vynorenia sa – a preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú k pochopeniu významu odvrátenia sa od kolobehu existencie – a preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú k pochopeniu významu pokoja – a preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k významu vznešeného – a preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k významu oslobodenia – a preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k významu nepoškvrnenosti – a preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k významu prekročenia – a preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k významu bezznakového – a preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú k významu bez-túžby – a preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú k významu prázdnoty – a preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú k významu jedinej funkcie – a preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú k významu neprekračovania – a preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú k významu spojenosti – a preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú k pochopeniu významu úniku – a preto sú faktormi osvietenia. Prebúdzajú k pochopeniu významu príčiny – a preto sú faktormi osvietenia. Prebúdzajú k pochopeniu významu videnia – a preto sú faktormi osvietenia. Prebúdzajú k pochopeniu významu zvrchovanosti – a preto sú faktormi osvietenia.“ ID1429 „Prebúdzajú sa k významu neporušenosti pokoja – a preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k významu opakovaného rozjímania vhľadu – a preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k významu jednotnej funkcie pokoja a vhľadu – a preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k významu toho, že neprekračujú to, čo je spojené – a preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k významu toho, že sa púšťajú do cvičenia – a preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k významu útočiska predmetu – a preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k významu toho, že povzbudzujú lenivú myseľ – a preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k významu zdržanlivosti voči nepokojnej mysli – a preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k významu pohľadu s vyrovnanosťou na myseľ očistenú od oboch – a preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k významu dosiahnutia rozlišovania – a preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k významu ďalšieho prenikania – a preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú k pochopeniu významu preniknutia k pravdám – a preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú k pochopeniu významu usadenia sa v zániku – a preto sú to faktory osvietenia.“ ID1430 „Prebúdzajú k pochopeniu významu naplnenia schopnosti viery – a preto sú to faktory osvietenia… a tak ďalej… Prebúdzajú sa k významu videnia múdrosti – a tak sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k významu neotrasiteľnosti sily viery tvárou v tvár nevere – a tak sú to faktory osvietenia… a tak ďalej… Prebúdzajú sa k významu neotrasiteľnosti sily múdrosti tvárou v tvár nevedomosti – a tak sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k významu prítomnosti faktora osvietenia, ktorým je všímavosť – a tak sú faktormi osvietenia… a tak ďalej… Prebúdzajú sa k významu reflexie faktora osvietenia, ktorým je vyrovnanosť – a tak sú faktormi osvietenia. Prebúdzajú sa k významu videnia správneho pohľadu – a tak sú faktormi osvietenia… a tak ďalej… „Prebúdzajú sa k významu neporušiteľnosti správnej koncentrácie – a preto sú to faktory osvietenia.“ ID1431 „Poznajú povahu zvrchovanosti schopností – a preto sú to faktory osvietenia. Poznajú povahu neotrasiteľnosti síl – a preto sú to faktory osvietenia. Poznajú povahu úniku – a preto sú to faktory osvietenia. Poznajú povahu cesty ako príčiny – preto sú to faktory osvietenia. Poznajú povahu upevnenia základov všímavosti – preto sú to faktory osvietenia. Poznajú povahu úsilia správneho úsilia – preto sú to faktory osvietenia. Poznajú povahu dosiahnutia základov duchovnej sily – preto sú to faktory osvietenia. Poznajú podstatu skutočnosti pravd – preto sú to faktory osvietenia. Poznajú podstatu upokojenia úsilia – preto sú to faktory osvietenia. Poznajú podstatu dosiahnutia plodov – preto sú to faktory osvietenia.“ ID1432 „Poznajú podstatu uplatňovania myslenia – preto sú to faktory osvietenia. Poznajú podstatu dôkladného skúmania – preto sú to faktory osvietenia. Poznajú podstatu prenikania blaženosti – preto sú to faktory osvietenia. Poznajú podstatu preplnenia radosťou – preto sú to faktory osvietenia. Poznajú podstatu sústredenosti mysle – preto sú to faktory osvietenia.“ ID1433 „Poznajú podstatu zamerania – preto sú to faktory osvietenia. Poznajú podstatu poznávania – preto sú to faktory osvietenia. Poznajú podstatu rozlišujúceho chápania – preto sú to faktory osvietenia. Poznajú podstatu vnímania – preto sú to faktory osvietenia. Poznajú podstatu zjednotenia – preto sú to faktory osvietenia. Poznajú povahu bytia poznaného prostredníctvom priameho poznania – preto sú to faktory osvietenia. Poznajú povahu rozhodovania prostredníctvom úplného pochopenia – preto sú to faktory osvietenia. Poznajú povahu vzdania sa pri opúšťaní – preto sú to faktory osvietenia. Poznajú povahu jedinej funkcie rozvoja – preto sú to faktory osvietenia. Poznajú povahu kontaktu v realizácii – preto sú to faktory osvietenia. Poznajú podstatu zoskupení ako celku – preto sú to faktory osvietenia. Poznajú podstatu prvkov ako nositeľov – preto sú to faktory osvietenia. Poznajú podstatu základov ako opory – preto sú to faktory osvietenia. Poznajú podstatu podmieneného ako niečoho, čo je vytvorené – preto sú to faktory osvietenia. Poznajú povahu nepodmieneného ako niečoho, čo nie je utvorené – preto sú to faktory osvietenia.“ ID1434 „Rozumejú povahe mysle – preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú povahe bezprostrednosti mysle – preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú povahe vznikania mysle – preto sú to faktory osvietenia. Chápu povahu oslobodenia mysle – preto sú to faktory osvietenia. Chápu povahu príčiny mysle – preto sú to faktory osvietenia. Chápu povahu podmienky mysle – preto sú to faktory osvietenia. Chápu povahu základu mysle – preto sú to faktory osvietenia. Chápu povahu roviny mysle – preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú povahe predmetu mysle – a preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú povahe útočiska mysle – a preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú povahe správania mysle – a preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú povahe putovania mysle – a preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú povahe usmerňovania mysle – a preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú povahe úniku mysle – a preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú povahe oslobodenia mysle – a preto sú to faktory osvietenia.“ ID1435 „Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v zmysle sústredenia sa na jednu vec. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v zmysle rozoznávania jednej veci. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v zmysle rozlišujúceho pochopenia jednej veci. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v zmysle vnímania jednej veci. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v zmysle sústredenia na jednu vec. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v zmysle vrhnutia sa na jednu vec. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v zmysle upokojenia sa v jednej veci. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v zmysle pevného zakotvenia v jednej veci. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v zmysle oslobodenia v jednej veci. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v zmysle videnia, že tá jedna vec je mier. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v zmysle urobienia jednej veci prostriedkom. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v zmysle urobienia jednej veci základom. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v zmysle primeraného zakotvenia v jednej veci. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v zmysle oboznámenia sa s jednou vecou. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v zmysle dôkladného vykonávania jednej veci. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v zmysle prijatia jednej veci. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v zmysle obklopovania jednej veci. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v zmysle naplnenia jednej veci. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v zmysle zjednotenia v jednej veci. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v zmysle rozhodnutia sa pre jednu vec. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v zmysle praktizovania jednej veci. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v zmysle rozvíjania jednej veci. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v zmysle kultivovania jednej veci. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v zmysle toho, že jedna vec je dobre prebudená. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v zmysle toho, že jedna vec je dobre oslobodená. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v zmysle prebudenia sa k jednej veci. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v zmysle následného prebudenia sa k jednej veci. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v zmysle prebudenia sa v reakcii na jednu vec. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v zmysle úplného prebudenia sa k jednej veci. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v zmysle spôsobenia osvietenia týkajúceho sa jednej veci. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v zmysle následného spôsobenia osvietenia vo vzťahu k jednej veci. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v zmysle spôsobenia osvietenia v reakcii na jednu vec. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v zmysle spôsobenia úplného osvietenia vo vzťahu k jednej veci. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v zmysle napomáhania osvietenia vo vzťahu k jednej veci. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v tom zmysle, že následne napomáhajú osvietenie vo vzťahu k jednej veci. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v tom zmysle, že napomáhajú osvietenie v reakcii vo vzťahu k jednej veci. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v tom zmysle, že plne napomáhajú osvietenie vo vzťahu k jednej veci. Nazývajú sa faktormi osvietenia, lebo prebúdzajú v tom zmysle, že osvetľujú jednu vec. Nazývajú sa faktormi osvietenia, pretože prebúdzajú v tom zmysle, že jasne osvetľujú jednu vec. Nazývajú sa faktormi osvietenia, pretože prebúdzajú v tom zmysle, že následne osvetľujú jednu vec. Nazývajú sa faktormi osvietenia, pretože prebúdzajú v tom zmysle, že osvetľujú v reakcii na jednu vec. Nazývajú sa faktormi osvietenia, pretože prebúdzajú v tom zmysle, že úplne osvetľujú jednu vec.“ ID1436 „Prebúdzajú sa v zmysle spálenia – a tak sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa v zmysle osvetlenia – a tak sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa v zmysle spálenia nečistôt – a tak sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa v zmysle bezúhonnosti – a tak sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa v zmysle čistoty – a tak sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa v zmysle bezúhonnosti – to sú faktory osvietenia. Prebúdzajú sa v zmysle pokoja – to sú faktory osvietenia. Prebúdzajú sa v zmysle poznania – to sú faktory osvietenia. Prebúdzajú sa v zmysle odlúčenia – to sú faktory osvietenia. Prebúdzajú sa v zmysle správania v odlúčení – to sú faktory osvietenia. Prebúdzajú sa v zmysle bezvášnivosti – a tak sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa v zmysle správania sa v bezvášnivosti – a tak sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa v zmysle zániku – a tak sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa v zmysle správania sa v zániku – a tak sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa v zmysle vzdania sa – a tak sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa v zmysle správania sa v zriecení – a tak sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa v zmysle oslobodenia – a tak sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa v zmysle správania sa v oslobodení – a tak sú to faktory osvietenia.“ ID1437 „Prebúdzajú sa v zmysle horlivosti – a tak sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa v zmysle koreňa horlivosti – a tak sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa v zmysle základu horlivosti – a tak sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa v zmysle úsilia horlivosti – a tak sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa v zmysle úspechu horlivosti – a tak sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa v zmysle rozhodnutia horlivosti – a tak sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa v zmysle vynaloženia horlivosti – a tak sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa v zmysle upevnenia horlivosti – a tak sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa v zmysle neporušenia horlivosti – a tak sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa v zmysle videnia horlivosti – a tak sú to faktory osvietenia.“ ID1438 „Rozumejú významu energie – preto sú to faktory osvietenia. … Rozumejú významu mysle – preto sú to faktory osvietenia. … Rozumejú významu skúmania – preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú významu koreňa skúmania – preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú významu základu skúmania – preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú významu prevahy skúmania – preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú významu úspechu skúmania – preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú významu vyriešenia skúmania – preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú významu úsilia pri skúmaní – preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú významu ustanovenia skúmania – preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú významu nezatienenia skúmania – preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú významu videnia skúmania – preto sú to faktory osvietenia.“ ID1439 „Rozumejú významu utrpenia – preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú významu utrpenia ako utrpenia – preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú významu podmienenosti utrpenia – preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú významu múčenia utrpenia – preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú významu zmeny utrpenia – preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú významu pôvodu – preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú významu pôvodu ako nahromadenia, ako zdroja, ako púta a ako prekážky – preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú významu zániku – preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú významu zániku ako úniku, ako odlúčenia, ako nepodmieneného a ako nesmrteľného – preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú významu cesty – preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú významu cesty ako spôsobu úniku, ako príčiny, ako videnia a ako nadvlády – preto sú to faktory osvietenia.“ ID1440 „Rozumejú povahe takosti – preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú povahe ne-ja – preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú povahe pravdy – preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú povahe preniknutia – preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú povahe priameho poznania – preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú povahe úplného pochopenia – a preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú povahe Dhammy – a preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú povahe prvkov – a preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú povahe toho, čo je známe – a preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú povahe realizácie – a preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú povahe kontaktu – a preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú povahe prelomu – a preto sú to faktory osvietenia.“ ID1441 „Rozumejú odriekaniu – a preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú neškodlivosti – a preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú vnímaniu svetla – a preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú nerozptýlenosti – a preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú rozlišovaniu javov – a preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú poznaniu – a preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú radosti – a preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú prvému džhánu – a preto sú to faktory osvietenia. … Rozumejú ceste k arahantstvu – a preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú dosiahnutiu plodu arahantstva – a preto sú to faktory osvietenia.“ ID1442 „Rozumejú schopnosti viery v zmysle odhodlania – a preto sú to faktory osvietenia. … Rozumejú schopnosti múdrosti v zmysle videnia – a preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú sile viery v zmysle neotrasiteľnosti voči nedostatku viery – a preto sú to faktory osvietenia. … Rozumejú sile múdrosti v zmysle neotrasiteľnosti voči nevedomosti – a preto sú to faktory osvietenia. Rozumejú faktoru osvietenia, ktorým je všímavosť, v zmysle ustanovenia – a preto sú to faktory osvietenia. … Rozumejú faktoru osvietenia, ktorým je vyrovnanosť, v zmysle reflexie – a preto sú to faktory osvietenia.“ ID1443 „Prebúdzajú sa k správnemu pohľadu v zmysle videnia – to sú faktory osvietenia… a tak ďalej… prebúdzajú sa k správnej koncentrácii v zmysle neporušiteľnosti – to sú faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k schopnostiam v zmysle suverenity – to sú faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k silám v zmysle neotrasiteľnosti – to sú faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k povahe oslobodenia – to sú faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k ceste v zmysle príčiny – to sú faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k základom všímavosti v zmysle prítomnosti – to sú faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k správnemu úsiliu v zmysle vynaloženia sily – to sú faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k základom duchovnej sily v zmysle dosiahnutia – to sú faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k pravdám v zmysle skutočnosti – to sú faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k vyrovnanosti v zmysle neporušenia sústredenia – to sú faktory osvietenia. Prebúdzajú k vhľadu v zmysle dôkladného rozjímania… a tak ďalej… prebúdzajú k pokoju a vhľadu v zmysle zjednotenia funkcií – to sú faktory osvietenia. Prebúdzajú k spárovanému páru v zmysle neprekračovania hraníc – to sú faktory osvietenia. Prebúdzajú k očisteniu cnosti v zmysle zdržanlivosti – to sú faktory osvietenia. Prebúdzajú k očisteniu mysle v zmysle neporušenia sústredenia – to sú faktory osvietenia. Prebúdzajú k očisteniu pohľadu v zmysle videnia – to sú faktory osvietenia. Prebúdzajú k oslobodeniu v zmysle bytia oslobodeným – to sú faktory osvietenia. Prebúdzajú k pravému poznaniu v zmysle preniknutia – to sú faktory osvietenia. Prebúdzajú k uvoľneniu v zmysle vzdania sa – to sú faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k poznaniu zániku v zmysle úplného odstránenia – to sú faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k poznaniu nevznikania v zmysle upokojenia – to sú faktory osvietenia.“ ID1444 „Prebúdzajú sa k vôli v zmysle toho, že je koreňom; preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k pozornosti v zmysle toho, že je počiatkom; preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa ku kontaktu v zmysle toho, že je zbiehaním; preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k pocitu v zmysle toho, že je zbiehaním; preto sú to faktory osvietenia. Prebúdzajú sa k sústredeniu v zmysle toho, že sú najdôležitejšie; preto sú faktormi osvietenia. Prebúdzajú sa k všímavosti v zmysle toho, že sú zvrchované; preto sú faktormi osvietenia. Prebúdzajú sa k múdrosti v zmysle toho, že sú najvyššie; preto sú faktormi osvietenia. Prebúdzajú sa k oslobodeniu v zmysle toho, že sú podstatou; preto sú faktormi osvietenia. Prebúdzajú sa k Nibbáne, ponoreniu sa do Nesmrteľného, v zmysle, že sú vyvrcholením; preto sú faktormi osvietenia.“ ID1445 „20. V Sāvatthī. Tam sa ctihodný Sāriputta obrátil na mníchov: „Priatelia, mnísi!“ ‚Priateľ,‘ odpovedali tí mnísi ctihodnému Sāriputtovi. Ctihodný Sāriputta povedal toto:“ ID1446 „‚Priatelia, existuje týchto sedem faktorov osvietenia. Ktorých sedem? Faktor osvietenia všímavosti, faktor osvietenia skúmania javov… faktor osvietenia vyrovnanosti. Toto, priatelia, sú sedem faktorov osvietenia. Z týchto siedmich faktorov osvietenia, priatelia, s ktorýmkoľvek faktorom osvietenia si prajem prebývať ráno, s tým faktorom osvietenia prebývam ráno. S ktorýmkoľvek faktorom osvietenia si prajem prebývať na poludnie… alebo večer, s tým faktorom osvietenia prebývam večer. Priatelia, ak mi napadne, že faktor osvietenia – všímavosť – je prítomný, napadne mi tiež, že je nemerateľný a silne prebudený. Jasne to viem, kým je ustanovený ako ‚je ustanovený‘. Ak sa odo mňa odkláňa, jasne viem: ‚Odkláňa sa odo mňa kvôli tejto podmienke.‘ Rovnako je to s faktorom osvietenia, ktorým je skúmanie javov… a s faktorom osvietenia, ktorým je vyrovnanosť: ak mi napadne, že je prítomný, napadne mi tiež, že je nemerateľný a dobre prebudený. Jasne to viem, kým je ustanovený ako ‚je ustanovený‘. Ak sa odo mňa odkláňa, jasne viem: ‚Odkláňa sa odo mňa kvôli tejto podmienke.‘“ ID1447 „Predstavte si, priatelia, že kráľ alebo kráľovský minister má truhlu plnú odevov rôznych farieb. Akýkoľvek pár odevov by si chcel ráno obliecť, práve ten pár odevov by si ráno obliekol. Akýkoľvek pár odevov by si chcel obliecť na poludnie… večer, práve ten pár odevov by si večer obliekol. Takisto, priatelia, z týchto siedmich faktorov osvietenia, v ktoromkoľvek faktore osvietenia si prajem prebývať ráno, v tom faktore osvietenia prebývam ráno. V ktoromkoľvek faktore osvietenia si prajem prebývať na poludnie… večer, v tom faktore osvietenia prebývam večer. Priatelia, ak je pre mňa prítomný faktor osvietenia všímavosti, je pre mňa ‚nemerateľný‘ a ‚dobre prebudený‘. Keď je ustálený, jasne viem: ‚Je ustálený.‘ A ak sa odkláňa, jasne viem: ‚Odkláňa sa kvôli tejto podmienke.‘… Priatelia, ak je pre mňa prítomný faktor osvietenia vyrovnanosti, je pre mňa ‚nemerateľný‘ a ‚dobre prebudený‘. Keď je ustálený, jasne viem: ‚Je ustálený.‘ A ak sa vytráca, jasne viem: ‚Vytráca sa kvôli tejto podmienke.‘“ ID1448 „Výklad k rozprávaniam“ ID1449 „21. A v akom zmysle je to faktor osvietenia, keď sa hovorí: ‚Faktor osvietenia, ktorým je všímavosť, je vo mne prítomný‘? V takom rozsahu, v akom je prítomné ustanie, v takom rozsahu je prítomný faktor osvietenia, ktorým je všímavosť. Týmto spôsobom je to faktor osvietenia. Rovnako ako keď horí olejová lampa: v tej miere, v akej je plameň, v tej miere je svetlo, a v tej miere, v akej je svetlo, v tej miere je plameň; tak aj v tej miere, v akej je prítomné ustanie, v tej miere je prítomný faktor osvietenia – všímavosti. Týmto spôsobom je to faktor osvietenia.“ ID1450 „V čom spočíva, že je to nemerateľný faktor osvietenia, keď je prítomný vo mne? Nečistoty sú viazané mierou, rovnako ako všetky posadnutosti a formácie, ktoré vedú k opätovnej existencii. Zánik je nemerateľný v tom zmysle, že je neotrasiteľný, a v tom zmysle, že je nepodmienený. V tej miere, v akej je prítomný zánik, v tej miere je nemerateľný. Týmto spôsobom je to faktor osvietenia, keďže je prítomné vo mne.“ ID1451 „V čom spočíva to, že je to dobre prebudený faktor osvietenia, keď je prítomný vo mne? Nečistoty, všetky posadnutosti a formácie, ktoré vedú k opätovnému zrodeniu, sú nerovnomerné. Zánik je vyrovnaný stav v zmysle pokoja aj v zmysle vznešenosti. V tej miere, v akej je zánik prítomný, v tej miere je aj dobre prebudený. Týmto spôsobom je to faktor osvietenia, keďže je prítomný vo mne.“ ID1452 „Ako viem, keď je ustanovený: ‚Je ustanovený‘? A ak sa odkláňa, ako viem: ‚Odkláňa sa kvôli tejto podmienke‘? V koľkých aspektoch je faktor osvietenia všímavosti ustanovený? V koľkých aspektoch sa faktor osvietenia všímavosti odkláňa? Faktor osvietenia – všímavosť – je ustanovený v ôsmich aspektoch. Faktor osvietenia – všímavosť – sa vytráca v ôsmich aspektoch.“ ID1453 „V ktorých ôsmich aspektoch je faktor osvietenia – všímavosť – ustanovený? Zameriavaním sa na nevznik je faktor osvietenia – všímavosť – ustanovený. Nezameriavaním sa na vznik je faktor osvietenia – všímavosť – ustanovený. Zameriavaním sa na nevyskytovanie sa je faktor osvietenia – všímavosť – ustanovený. Tým, že sa nesústredí na výskyt, je faktor osvietenia – všímavosť – ustanovený. Tým, že sa sústredí na to, čo je bez znakov, je faktor osvietenia – všímavosť – ustanovený. Tým, že sa nesústredí na znak, je faktor osvietenia – všímavosť – ustanovený. Tým, že sa sústredí na zánik, je faktor osvietenia – všímavosť – ustanovený. Tým, že sa nesústredí na formácie, je faktor osvietenia – všímavosť – ustanovený. V týchto ôsmich aspektoch je faktor osvietenia – všímavosť – ustanovený.“ ID1454 „V ktorých ôsmich aspektoch sa faktor osvietenia – všímavosť – odchyľuje? Zameriavaním sa na vznik sa faktor osvietenia – všímavosť – odchyľuje. Nezameriavaním sa na nevznik sa faktor osvietenia – všímavosť – odchyľuje. Zameriavaním sa na prebiehanie sa faktor osvietenia – všímavosť – odchyľuje. Nezameriavaním sa na neprebiehanie sa faktor osvietenia – všímavosť – odchyľuje. Zameriavaním sa na znak sa faktor osvietenia – všímavosť – odchyľuje. Tým, že nevenuje pozornosť tomu, čo je bez znaku, faktor osvietenia – všímavosť – sa odchyľuje. Tým, že venuje pozornosť formáciám, faktor osvietenia – všímavosť – sa odchyľuje. Tým, že nevenuje pozornosť zániku, faktor osvietenia – všímavosť – sa odchyľuje. Týmito ôsmimi aspektmi sa faktor osvietenia – všímavosť – odchyľuje. Takto jasne viem, že je ustanovený, keď je ustanovený; a ak sa odchyľuje, jasne viem: ‚Odchyľuje sa pre mňa kvôli tejto podmienke.‘ …“ ID1455 „Ako je faktor osvietenia, ktorým je vyrovnanosť, faktorom osvietenia, keď vo mne vzniká? V tej miere, v akej sa objavuje zánik, v tej miere vzniká faktor osvietenia, ktorým je vyrovnanosť; tak je to vo mne faktor osvietenia. Rovnako ako pri horiacej olejovej lampe: v tej miere, v akej je plameň, je svetlo, a v tej miere, v akej je svetlo, je plameň; rovnako aj v tej miere, v akej sa objavuje zánik, v tej miere vzniká faktor osvietenia – vyrovnanosť. Preto je to faktor osvietenia.“ ID1456 „Ako je faktor osvietenia nemerateľný, keď vo mne vzniká? Nečistoty sú viazané na mieru, rovnako ako všetky posadnutosti a formácie, ktoré vedú k opätovnej existencii. Zánik je nemerateľný v tom zmysle, že je neotrasiteľný a nepodmienený. V tej miere, v akej sa objavuje zánik, v tej miere je faktor osvietenia nemerateľný; je to teda faktor osvietenia.“ ID1457 „Ako je faktor osvietenia správne vykonávaný, keď vzniká? Nečistoty sú nerovnomerné, rovnako ako všetky posadnutosti a formácie, ktoré vedú k opätovnej existencii. Zánik je vyrovnaný stav v tom zmysle, že je pokojný a vznešený. V tej miere, v akej sa prejavuje zánik, v tej miere je faktor osvietenia správne vykonávaný; preto je to faktor osvietenia.“ ID1458 „Ako o ňom jasne viem, keď je ustanovený, že ‚je ustanovený‘? A ak sa to vzdiali, viem jasne: ‚Vzdiaľuje sa to odo mňa z tejto príčiny‘? V koľkých aspektoch je faktor osvietenia vyrovnanosti ustanovený? V koľkých aspektoch sa faktor osvietenia vyrovnanosti vzdiaľuje? Faktor osvietenia vyrovnanosti je ustanovený v ôsmich aspektoch. Faktor osvietenia vyrovnanosti sa vzdiaľuje v ôsmich aspektoch.“ ID1459 „V ktorých ôsmich aspektoch je faktor osvietenia – vyrovnanosť – ustanovený? Zameriavaním sa na nevznik je faktor osvietenia – vyrovnanosť – ustanovený. Nezameriavaním sa na vznik je faktor osvietenia – vyrovnanosť – ustanovený. Zameriavaním sa na neprejavovanie sa je faktor osvietenia – vyrovnanosť – ustanovený. Nezameriavaním sa na prejavovanie sa je faktor osvietenia – vyrovnanosť – ustanovený. Sústredením sa na to, čo je bez znakov, sa zakladá faktor osvietenia – vyrovnanosť. Nesústredením sa na znak sa zakladá faktor osvietenia – vyrovnanosť. Sústredením sa na zánik sa zakladá faktor osvietenia – vyrovnanosť. Nesústredením sa na formácie sa zakladá faktor osvietenia – vyrovnanosť. V týchto ôsmich aspektoch sa zakladá faktor osvietenia – vyrovnanosť.“ ID1460 „V ktorých ôsmich aspektoch sa faktor osvietenia – vyrovnanosť – vytráca? Venovaním pozornosti vznikaniu sa faktor osvietenia – vyrovnanosť – vytráca. Nevenovaním pozornosti nevznikaniu sa faktor osvietenia – vyrovnanosť – vytráca. Venovaním pozornosti výskytu sa faktor osvietenia – vyrovnanosť – vytráca. Keď sa nesústredíme na neprebiehanie, faktor osvietenia, ktorým je vyrovnanosť, sa vytráca. Keď sa sústredíme na znak, faktor osvietenia, ktorým je vyrovnanosť, sa vytráca. Keď sa nesústredíme na to, čo je bez znaku, faktor osvietenia, ktorým je vyrovnanosť, sa vytráca. Keď sa sústredíme na formácie, faktor osvietenia, ktorým je vyrovnanosť, sa vytráca. Ak sa nesústredíme na zánik, faktor osvietenia, ktorým je vyrovnanosť, sa od nás vzdiali. V týchto ôsmich aspektoch sa faktor osvietenia, ktorým je vyrovnanosť, od nás vzdiali. Tak o ňom jasne viem, keď je ustanovený, že ‚je ustanovený‘; a ak sa vzdiali, jasne viem: ‚Vzdialil sa odo mňa kvôli tejto príčine.‘“ ID1461 „Rozprava o faktoroch osvietenia je ukončená.“ ID1462 „4. Rozprava o láskavosti“ ID1463 „22. V Sāvatthī. ‚Mnísi, keď je oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti praktizované, rozvíjané, často praktizované, urobené prostriedkom, urobené základom, ustanovené, osvojené a dobre vykonávané, možno očakávať jedenásť prínosov. Aké je tých jedenásť? Človek spí šťastne, prebúdza sa šťastne, nemá zlé sny, je milý ľuďom, je milý neľuďom, božstvá ho chránia, oheň, jed ani zbraň na neho nemajú vplyv, jeho myseľ sa rýchlo sústredí, jeho pleť je mimoriadne čistá, umiera bez zmätku a bez ďalšieho prenikania sa znovuzrodí v Brahmovom svete. Mnísi, keď je oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti praktizované, rozvíjané, často praktizované, urobí sa z neho prostriedok, urobí sa z neho základ, je ustanovené, osvojené a dôkladne vykonávané – možno očakávať týchto jedenásť prínosov.““ ID1464 „Existuje oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti ako nešpecifikované preniknutie, existuje oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti ako špecifikované preniknutie a existuje oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti ako smerové preniknutie. V koľkých spôsoboch je oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti ako nešpecifikované preniknutie? V koľkých spôsoboch existuje oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti ako nešpecifikované preniknutie? V koľkých spôsoboch existuje oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti ako špecifikované preniknutie? V koľkých spôsoboch existuje oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti ako smerové preniknutie? Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti ako nešpecifikované preniknutie existuje v piatich spôsoboch. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti ako špecifikované preniknutie existuje v siedmich spôsoboch. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti ako smerového prenikania sa vyskytuje v desiatich spôsoboch.“ ID1465 „V akých piatich spôsoboch existuje oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti ako nešpecifikovaného prenikania? ‚Nech sú všetky bytosti oslobodené od nepriateľstva, oslobodené od zlomyseľnosti, oslobodené od utrpenia a nech pretrvávajú v šťastí.‘ „Nech sú všetky živé bytosti…“ „Nech sú všetky stvorenia…“ „Nech sú všetci ľudia…“ „Nech sú všetci, ktorí sú zahrnutí v osobnej existencii, oslobodení od nepriateľstva, oslobodení od zlomyseľnosti, oslobodení od utrpenia a nech pretrvávajú v šťastí.“ V týchto piatich spôsoboch existuje oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti ako nešpecifikovaného prenikania.“ ID1466 „V akých siedmich spôsoboch sa prejavuje špecifické prenikanie oslobodenia mysle prostredníctvom láskavosti? ‚Nech sú všetky ženy oslobodené od nepriateľstva, oslobodené od zlomyseľnosti, oslobodené od utrpenia a nech prežívajú v šťastí. Nech sú všetci muži… nech sú všetci ušľachtilí… nech sú všetci neušľachtilí… nech sú všetky božstvá… nech sú všetci ľudia… nech sú všetci, ktorí sa nachádzajú v stave utrpenia, oslobodení od nepriateľstva, oslobodení od zlomyseľnosti, oslobodení od utrpenia a nech pretrvávajú v šťastí.“ V týchto siedmich spôsoboch spočíva špecifikované prenikanie oslobodenia mysle prostredníctvom láskavosti.“ ID1467 „Prostredníctvom akých desiatich spôsobov prebieha smerové prenikanie oslobodenia mysle prostredníctvom láskavosti? ‚Nech sú všetky bytosti vo východnom smere oslobodené od nepriateľstva, oslobodené od zlomyseľnosti, oslobodené od utrpenia a nech pretrvávajú v šťastí. Nech sú všetky bytosti v západnom smere… nech sú všetky bytosti v severnom smere… nech sú všetky bytosti v južnom smere… nech sú všetky bytosti vo východnom medziležiacom smere… nech sú všetky bytosti v západnom medziležiacom smere… nech sú všetky bytosti v severnom medziležiacom smere… nech sú všetky bytosti v južnom medziležiacom smere… nech sú všetky bytosti v dolnom smere… nech sú všetky bytosti vo hornom smere oslobodené od nepriateľstva, oslobodené od zlomyseľnosti, oslobodené od utrpenia a nech prežívajú v šťastí. Nech sú všetky živé bytosti vo východnom smere… nech všetky bytosti… nech všetci jednotlivci… nech všetci, ktorí majú osobnú existenciu… nech všetky ženy… nech všetci muži… nech všetci ušľachtilí… nech všetci neušľachtilí… nech všetky božstvá… nech všetci ľudia… nech všetci, ktorí sa nachádzajú v stave utrpenia, sú oslobodení od nepriateľstva, oslobodení od zlomyseľnosti, oslobodení od utrpenia a nech prežívajú v šťastí. Nech všetci, ktorí sa nachádzajú v stavoch utrpenia na západe… nech všetci, ktorí sa nachádzajú v stavoch utrpenia na severe… nech všetci, ktorí sa nachádzajú v stavoch utrpenia na juhu… nech všetci, ktorí sa nachádzajú v stavoch utrpenia vo východnom medzistupeňovom smere… nech všetci, ktorí sa nachádzajú v stavoch utrpenia v západnom medzistupeňovom smere… nech všetci, ktorí sa nachádzajú v stavoch utrpenia v severnom medzistupeňovom smere… nech sú všetci tí, ktorí sa nachádzajú v utrpení v južnom strednom smere… nech sú všetci tí, ktorí sa nachádzajú v utrpení v dolnom smere… nech sú všetci tí, ktorí sa nachádzajú v utrpení vo hornom smere, oslobodení od nepriateľstva, oslobodení od zlomyseľnosti, oslobodení od utrpenia a nech pretrvávajú v šťastí.“ Týmito desiatimi spôsobmi sa uskutočňuje smerové prenikanie oslobodenia mysle prostredníctvom láskavosti.“ ID1468 „1. Kapitola o schopnostiach“ ID1469 „23. Vyhýbaním sa utrpeniu všetkých bytostí prostredníctvom neubližovania, vyhýbaním sa ublíženiu prostredníctvom neubližovania, vyhýbaním sa mučeniu prostredníctvom nemučenia, vyhýbaním sa ničeniu života prostredníctvom neničenia života, vyhýbaním sa trápeniu prostredníctvom netrápenia; ‚Nech sú všetky bytosti bez nepriateľstva, nie v nepriateľstve; nech sú šťastné, nie trpiace; nech majú šťastné ja, nie trpiace ja‘ – s týmito ôsmimi aspektmi človek miluje všetky bytosti; preto sa to nazýva Mettā (milujúca láskavosť). Človek si tento stav predstavuje; preto sa nazýva Ceto (myseľ). Človek je oslobodený od všetkých prejavov zlomyseľnosti; preto sa nazýva Vimutti (oslobodenie). Je to Mettā, je to Ceto a je to Vimutti; preto sa nazýva Mettācetovimutti (oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti).“ ID1470 „‚Nech sú všetky bytosti bez nepriateľstva, nech sú v bezpečí, nech sú šťastné‘ – takto sa človek rozhodne s vierou. Oslobodenie mysle láskavosti sa rozvíja prostredníctvom schopnosti viery.“ ID1471 „‚Nech sú všetky bytosti bez nepriateľstva, nech sú v bezpečí, nech sú šťastné‘ – takto človek vynakladá energiu. Oslobodenie mysle láskavosti sa rozvíja prostredníctvom schopnosti energie.“ ID1472 „‚Nech sú všetky bytosti bez nepriateľstva, nech sú v bezpečí, nech sú šťastné‘ – takto človek upevňuje všímavosť. Osvobodenie mysle prostredníctvom láskavosti sa rozvíja prostredníctvom schopnosti všímavosti.“ ID1473 „‚Nech sú všetky bytosti bez nepriateľstva, nech sú v bezpečí, nech sú šťastné‘ – takto človek sústreďuje myseľ. Osvobodenie mysle prostredníctvom láskavosti sa rozvíja prostredníctvom schopnosti sústredenia.“ ID1474 „‚Nech sú všetky bytosti bez nepriateľstva, nech sú v bezpečí, nech sú šťastné‘ – takto človek chápe múdrosťou. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti sa rozvíja schopnosťou múdrosti.“ ID1475 „Týchto päť schopností predstavuje spojitosť s oslobodením mysle prostredníctvom láskavosti. Prostredníctvom týchto piatich schopností je oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti spojené. Týchto päť schopností predstavuje rozvoj oslobodenia mysle prostredníctvom láskavosti. Prostredníctvom týchto piatich schopností sa oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti rozvíja. Týchto päť schopností predstavuje opakované cvičenie oslobodenia mysle prostredníctvom láskavosti. Prostredníctvom týchto piatich schopností sa oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti opakovane praktizuje. Týchto päť schopností je ozdobou oslobodenia mysle prostredníctvom láskavosti. Prostredníctvom týchto piatich schopností je oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti krásne ozdobené. Týchto päť schopností je nevyhnutnou podmienkou pre oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti. Prostredníctvom týchto piatich schopností je oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti dobre vybavené nevyhnutnými predpokladmi. Týchto päť schopností je sprievodom pre oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti. Týmito piatimi schopnosťami je oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti dobre sprevádzané. Týchto päť schopností je sprievodom, rozvojom, opakovanou praxou, ozdobami, nevyhnutnými predpokladmi, sprievodom, naplnením, koexistenciou, spoločným vznikom, prepletením, spojením, ponorením sa do, objasnením, ustanovením, oslobodením, dotykom „to je mier“, slúžia ako prostriedok, slúžia ako základ, sú vykonávané, sú osvojené, sú dobre prebudené, sú dobre rozvinuté, sú dobre upevnené, sú dobre povznesené a sú dobre oslobodené pre oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti; vytvárajú, osvetľujú a rozžiarujú.“ ID1476 „2. Časť o silách“ ID1477 „24. „Nech sú všetky bytosti oslobodené od nepriateľstva, v bezpečí a šťastné“ – človek nie je otrasený nedostatkom viery. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je naplnené silou viery.“ ID1478 „‚Nech sú všetky bytosti oslobodené od nepriateľstva, v bezpečí a šťastné‘ – človek nie je otrasený lenivosťou. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je naplnené silou energie.“ ID1479 „Nech sú všetky bytosti oslobodené od nepriateľstva, v bezpečí a šťastné“ – človeka nezneistí nepozornosť. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je naplnené silou všímavosti.“ ID1480 „Nech sú všetky bytosti oslobodené od nepriateľstva, v bezpečí a šťastné“ – človeka nezneistí nepokoj. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je naplnené silou sústredenia.“ ID1481 „‚Nech sú všetky bytosti oslobodené od nepriateľstva, v bezpečí a šťastné‘ – človeka nezneistí nevedomosť. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je naplnené silou múdrosti.“ ID1482 „Týchto päť síl predstavuje kultiváciu oslobodenia mysle prostredníctvom láskavosti. Prostredníctvom týchto piatich síl sa kultivuje oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti. Týchto päť síl predstavuje rozvoj oslobodenia mysle prostredníctvom láskavosti. Prostredníctvom týchto piatich síl sa rozvíja oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti. Týchto päť síl predstavuje častú prax oslobodenia mysle prostredníctvom láskavosti. Prostredníctvom týchto piatich síl sa oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti často praktizuje. Týchto päť síl predstavuje ozdoby oslobodenia mysle prostredníctvom láskavosti. Prostredníctvom týchto piatich síl je oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti krásne ozdobené. Týchto päť síl predstavuje nevyhnutné predpoklady oslobodenia mysle prostredníctvom láskavosti. Prostredníctvom týchto piatich síl je oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti dobre vybavené. Týchto päť síl je sprievodom oslobodenia mysle prostredníctvom láskavosti. Prostredníctvom týchto piatich síl je oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti dobre sprevádzané. Týchto päť síl je kultiváciou, rozvojom, častým cvičením, ozdobami, nevyhnutnými predpokladmi, sprievodom, naplnením, sprievodom, súbežným vznikom, spojením, prepojením, ponorením sa do, pokojom, stabilitou, oslobodením, dotykom „to je mier“, slúženie ako prostriedok, slúženie ako základ, vykonávanie, zoznámenie sa, dobrý začiatok, dobrý rozvoj, dobré rozhodnutie, dobré vzostúpenie a dobré oslobodenie pre oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti; vytvárajú, osvetľujú, žiaria.“ ID1483 „3. Časť o faktoroch osvietenia“ ID1484 „25. ‚Nech sú všetky bytosti oslobodené od nepriateľstva, v bezpečí a šťastné‘ – človek upevňuje všímavosť. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je preniknuté faktorom osvietenia, ktorým je všímavosť.“ ID1485 „Nech sú všetky bytosti oslobodené od nepriateľstva, v bezpečí a šťastné“ – človek rozoznáva múdrosťou. Oslobodenie mysle láskavosťou je preniknuté faktorom osvietenia, ktorým je skúmanie stavov.“ ID1486 „Nech sú všetky bytosti oslobodené od nepriateľstva, v bezpečí a šťastné“ – človek prebúdza energiu. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je preniknuté faktorom osvietenia, ktorým je energia.“ ID1487 „‚Nech sú všetky bytosti oslobodené od nepriateľstva, v bezpečí a šťastné‘ – človek zmierňuje utrpenie. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je preniknuté faktorom osvietenia, ktorým je radosť.“ ID1488 „Nech sú všetky bytosti oslobodené od nepriateľstva, v bezpečí a šťastné“ – človek zmierňuje hrubosť. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je naplnené faktorom osvietenia, ktorým je pokoj.“ ID1489 „Nech sú všetky bytosti oslobodené od nepriateľstva, v bezpečí a šťastné“ – človek sústreďuje myseľ. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je naplnené faktorom osvietenia, ktorým je sústredenie.“ ID1490 „Nech sú všetky bytosti oslobodené od nepriateľstva, v bezpečí a šťastné“ – človek rozlišuje nečistoty pomocou poznania. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je preniknuté faktorom osvietenia, ktorým je vyrovnanosť.“ ID1491 „Týchto sedem faktorov osvietenia tvorí základ pre oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti. Prostredníctvom týchto siedmich faktorov osvietenia je oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti spojené. Týchto sedem faktorov osvietenia predstavuje rozvoj pre oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti. Prostredníctvom týchto siedmich faktorov osvietenia sa oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti rozvíja. Týchto sedem faktorov osvietenia je častou praxou pre oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti. Prostredníctvom týchto siedmich faktorov osvietenia sa oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti často praktizuje. Týchto sedem faktorov osvietenia je ozdobou pre oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti. Prostredníctvom týchto siedmich faktorov osvietenia je oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti krásne zdobené. Týchto sedem faktorov osvietenia sú nevyhnutné predpoklady pre oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti. Prostredníctvom týchto siedmich faktorov osvietenia je oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti dobre vybavené nevyhnutnými predpokladmi. Týchto sedem faktorov osvietenia je sprievodom pre oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti. Prostredníctvom týchto siedmich faktorov osvietenia je oslobodenie mysle láskavosťou dobre sprevádzané. Týchto sedem faktorov osvietenia je spoločenstvo, rozvoj, častá prax, ozdoby, nevyhnutné predpoklady, sprievod, naplnenie, sprievod, súbežné vzniknutie, spojenie, ponorenie sa do, pokoj, stabilita, oslobodenie, kontakt s „toto je mier“, to, čo sa stáva prostriedkom, to, čo sa stáva základom, to, čo sa podniká, to, s čím sa zoznamujeme, to, čo je dobre začaté, to, čo je dobre rozvinuté, to, čo je dobre rozhodnuté, to, čo je dobre vzniknuté, a to, čo je dobre oslobodené pre oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti; oni vytvárajú, osvetľujú a rozžiarujú.“ ID1492 „4. Časť o faktoroch cesty“ ID1493 „26. ‚Nech sú všetky bytosti oslobodené od nepriateľstva, nech sú v bezpečí, nech sú šťastné‘ – toto správne vidí. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je preniknuté správnym pohľadom.“ ID1494 „‚Nech sú všetky bytosti oslobodené od nepriateľstva, nech sú v bezpečí, nech sú šťastné‘ – takto správne nasmeruje svoju myseľ. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je preniknuté správnym úmyslom.“ ID1495 „Nech sú všetky bytosti oslobodené od nepriateľstva, nech sú v bezpečí, nech sú šťastné – takto to správne chápe. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je preniknuté správnou rečou.“ ID1496 „Nech sú všetky bytosti oslobodené od nepriateľstva, nech sú v bezpečí, nech sú šťastné – takto to správne upevňuje. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je preniknuté správnym konaním.“ ID1497 „Nech sú všetky bytosti oslobodené od nepriateľstva, nech sú v bezpečí, nech sú šťastné – takto správne očisťuje. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je preniknuté správnym živobytím.“ ID1498 „Nech sú všetky bytosti oslobodené od nepriateľstva, nech sú v bezpečí, nech sú šťastné – takto správne vynakladá úsilie. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je preniknuté správnym úsilím.“ ID1499 „Nech sú všetky bytosti oslobodené od nepriateľstva, nech sú v bezpečí, nech sú šťastné – takto správne zakladá. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je preniknuté správnou všímavosťou.“ ID1500 „Nech sú všetky bytosti oslobodené od nepriateľstva, nech sú v bezpečí, nech sú šťastné – takto sa správne sústreďuje. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je preniknuté správnym sústredením.“ ID1501 „Týchto osem faktorov cesty je praxou pre oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti. Prostredníctvom týchto ôsmich faktorov cesty sa praktizuje oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti. Týchto osem faktorov cesty je rozvojom pre oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti. Prostredníctvom týchto ôsmich faktorov cesty sa rozvíja oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti. Týchto osem faktorov cesty je častou praxou pre oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti. Prostredníctvom týchto ôsmich faktorov cesty sa oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti často praktizuje. Týchto osem faktorov cesty je ozdobou oslobodenia mysle prostredníctvom láskavosti. Prostredníctvom týchto ôsmich faktorov cesty je oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti krásne ozdobené. Týchto osem faktorov cesty je nevyhnutnou podmienkou pre oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti. Prostredníctvom týchto ôsmich faktorov cesty je oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti dobre vybavené. Týchto osem faktorov cesty je sprievodom pre oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti. Týchto osem faktorov cesty zabezpečuje, že oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je dobre obsluhované. Týchto osem faktorov cesty predstavuje prax, rozvoj, časté cvičenie, ozdoby, nevyhnutné predpoklady, sprievod, naplnenie, sprievod, súbežné vzniknutie, prepletenie, spojenie, vrhnutie sa do, objasnenie, pevné zakotvenie, oslobodenie, vnímanie ako „to je pokojné“, slúženie ako prostriedok, slúženie ako základ, ustanovenie, zoznámenie sa, dobré vykonávanie, dobrý rozvoj, dobré ustanovenie, dobré vzniknutie a dobré oslobodenie pre oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti; prinášajú ho, osvetľujú a robia žiarivým.“ ID1502 „27. Pre všetky bytosti, ktoré dýchajú… pre všetky stvorenia… pre všetkých ľudí… pre všetky bytosti v individuálnej existencii… pre všetky ženy… pre všetkých mužov… pre všetkých ušľachtilých… pre všetkých neušľachtilých… pre všetkých devov… pre všetkých ľudí… pre všetkých, ktorí sa nachádzajú v utrpeniach – vyhýbanie sa útlaku tým, že neútlakujeme; vyhýbanie sa ničeniu tým, že nespôsobujeme ničenie; vyhýbanie sa duševnému utrpeniu tým, že nespôsobujeme duševné utrpenie; vyhýbajúc sa spôsobeniu konca života tým, že nespôsobujeme koniec života; vyhýbajúc sa obťažovaniu tým, že neobťažujeme – nech sú všetci tí, ktorí sa nachádzajú v utrpeniach, bez nepriateľstva, nie v nepriateľstve; nech sú šťastní, nie trpiaci; nech sú šťastní sami v sebe, nie nešťastní sami v sebe. Týmito ôsmimi spôsobmi človek rozširuje láskavosť na všetkých, ktorí sa nachádzajú v utrpeniach – preto je to láskavosť. Smeruje myseľ k tomuto stavu – preto je to myseľ. Je oslobodená od všetkých prejavov zlomyseľnosti – preto je to oslobodenie. Je to láskavosť, je to myseľ a je to oslobodenie; preto je to oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti.“ ID1503 „‚Nech sú všetci, ktorí sa nachádzajú v utrpeniach, bez nepriateľstva, nech sú v bezpečí, nech sú šťastní‘ – človek sa tak rozhodne s vierou. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je preniknuté schopnosťou viery… táto schopnosť ich prináša, osvetľuje a rozžiaruje.“ ID1504 „Pre všetky bytosti vo východnom smere… (atď.)… pre všetky bytosti v západnom smere… pre všetky bytosti v severnom smere… pre všetky bytosti v južnom smere… pre všetky bytosti v severovýchodnom medzismere… pre všetky bytosti v juhozápadnom medzismere… pre všetky bytosti v severozápadnom medzismere… pre všetky bytosti v juhovýchodnom medzismere… pre všetky bytosti v dolnom smere… pre všetky bytosti v hornom smere: vyhli sa útlaku prostredníctvom neútlaku; vyhli sa zničeniu prostredníctvom nezničenia; vyhli sa utrpeniu prostredníctvom neutrpenia; vyhli sa ničeniu života prostredníctvom neničenia života; vyhli sa trápeniu prostredníctvom netrápenia. Nech sú všetky bytosti v hornom smere bez nepriateľstva, nech nemajú nepriateľstvo; nech sú šťastné, nech nie sú nešťastné; nech sú šťastné samy v sebe, nech nie sú nešťastné samy v sebe. Týmito ôsmimi aspektmi je človek priateľský voči všetkým bytostiam v hornom smere; preto je to láskavosť (mettā). Človek premýšľa o tomto stave; preto je to myseľ (ceto). Človek je oslobodený od všetkých prejavov zlomyseľnosti; preto je to oslobodenie (vimutti). Je to láskavosť, myseľ a oslobodenie; teda je to oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti (mettācetovimutti).“ ID1505 „‚Nech sú všetky bytosti v smere nahor oslobodené od nepriateľstva, nech sú v bezpečí, nech sú šťastné‘ – človek sa s vierou rozhodne. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je preniknuté schopnosťou viery… (atď.)… prinášajú, osvetľujú a rozžiarujú.“ ID1506 „Zo všetkých živých bytostí vo východnom smere… zo všetkých stvorení… zo všetkých osôb… zo všetkých bytostí v tele… zo všetkých žien… zo všetkých mužov… zo všetkých ušľachtilých… zo všetkých neušľachtilých… zo všetkých devov… zo všetkých ľudí… zo všetkých bytostí v stave úpadku… zo všetkých bytostí v stave úpadku v západnom smere… v severnom smere… v južnom smere… v juhovýchodnom medzismere… v severozápadnom medziležiacom smere… v severovýchodnom medziležiacom smere… v juhozápadnom medziležiacom smere… v dolnom smere… a vo hornom smere – keď sa vyhol útlaku tým, že sám neutláča, mučeniu tým, že sám nemučí, zničeniu tým, že sám nezničí, a trápeniu tým, že sám netrápi, vyžaruje: ‚Nech sú všetky bytosti v stave pádu v hornom smere bez nepriateľstva, nie s nepriateľstvom; nech sú šťastné, nie nešťastné; nech majú šťastné ja, nie nešťastné ja.“ Týmito ôsmimi aspektmi človek rozširuje láskavosť na všetky bytosti v stave pádu v hornom smere – to je teda láskavosť. Človek zamýšľa tento stav – to je teda zámer. Človek je oslobodený od všetkých prejavov zlomyseľnosti – to je oslobodenie. Je to láskavosť, zámer a oslobodenie – to je oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti.“ ID1507 „‚Nech sú všetky bytosti v stave pádu smerom nahor bez nepriateľstva, nech sú v bezpečí, nech sú šťastné‘ – človek sa rozhodne s vierou. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je preniknuté schopnosťou viery.“ ID1508 „‚Nech sú všetky bytosti, ktoré upadli smerom nahor, bez nepriateľstva, nech sú v bezpečí, nech sú šťastné‘ – človek vynakladá úsilie. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je preniknuté schopnosťou úsilia.“ ID1509 „Upevňuje všímavosť. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je naplnené schopnosťou všímavosti. Sústreďuje myseľ. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je naplnené schopnosťou sústredenia. Rozumie múdrosťou. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je naplnené schopnosťou múdrosti.“ ID1510 „Týchto päť schopností slúži na kultiváciu oslobodenia mysle prostredníctvom láskavosti. Týmito piatimi schopnosťami sa kultivuje oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti… prinášajú ho, osvetľujú a robia ho žiarivým.“ ID1511 „‚Nech sú všetci vinipātikovia vo vyšších sférach oslobodení od nepriateľstva, nech sú v bezpečí, nech sú šťastní‘ – takto človeka nezneistí nedôvera. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je naplnené silou viery. Človeka nezneistí lenivosť. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je naplnené silou energie. Človeka nezneistí nedbanlivosť. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je naplnené silou všímavosti. Človeka nezneistí nepokoj. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je naplnené silou sústredenia. Človeka nezneistí nevedomosť. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je naplnené silou múdrosti.“ ID1512 „Týchto päť síl slúži na kultiváciu oslobodenia mysle prostredníctvom láskavosti. Týmito piatimi silami sa kultivuje oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti… vyvolávajú ho, osvetľujú a robia žiarivým.“ ID1513 „‚Nech sú všetci vinipātikovia vo vyššom smere oslobodení od nepriateľstva, nech sú v bezpečí, nech sú šťastní‘ – takto človek upevňuje všímavosť. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je preniknuté faktorom osvietenia, ktorým je všímavosť.“ ID1514 „Skúma s múdrosťou. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti sa rozvíja faktorom osvietenia, ktorým je skúmanie stavov. Vynakladá energiu. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti sa rozvíja faktorom osvietenia, ktorým je energia. Utišuje nepokoj. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti sa rozvíja prostredníctvom faktora osvietenia, ktorým je blaženosť. Utišuje hrubosť. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti sa rozvíja prostredníctvom faktora osvietenia, ktorým je pokoj. Sústreďuje myseľ. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti sa rozvíja prostredníctvom faktora osvietenia, ktorým je sústredenie. S vedomím uvažuje o znečisteniach. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti sa rozvíja prostredníctvom faktora osvietenia, ktorým je vyrovnanosť.“ ID1515 „Týchto sedem faktorov osvietenia slúži na kultiváciu oslobodenia mysle prostredníctvom láskavosti. Prostredníctvom týchto siedmich faktorov osvietenia sa kultivuje oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti; oni ho prinášajú, osvetľujú a robia ho žiarivým.“ ID1516 „‚Nech sú všetky bytosti v hornom smere, podliehajúce stavom utrpenia, oslobodené od nepriateľstva, v bezpečí a šťastné‘ – vidí správne. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti sa rozvíja správnym pohľadom. Správne nasmeruje svoju myseľ. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti sa rozvíja správnou myšlienkou. Správne koná. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti sa rozvíja správnou rečou. Správne začína. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti sa rozvíja správnym konaním. Správne sa očisťuje. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti sa rozvíja správnym živobytím. Správne vynakladá úsilie. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti sa rozvíja správnym úsilím. Správne upevňuje všímavosť. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti sa rozvíja správnou všímavosťou. Správne sa sústreďuje. Oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti sa rozvíja správnou koncentráciou.„ ID1517 „Týchto osem faktorov cesty slúži na praktizovanie oslobodenia mysle prostredníctvom láskavosti. Prostredníctvom týchto ôsmich faktorov cesty sa praktizuje oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti… Týchto osem faktorov cesty sa rozvíja oslobodením mysle prostredníctvom láskavosti. Prostredníctvom týchto ôsmich faktorov cesty je oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti dobre obklopené. Týchto osem faktorov cesty, určených na oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti, slúži na cvičenie, na rozvoj, na časté cvičenie; sú ozdobami, nevyhnutnými prostriedkami, sprievodom, naplnením; sprevádzajú, vznikajú spoločne, prelínajú sa, sú spojené; slúžia na to, aby sme do nich vstúpili, aby sme ich objasnili, aby sme ich upevnili, aby sme sa oslobodili, aby sme sa dotkli ‚tohto je mier‘; slúžia ako prostriedok, ako základ; sú vykonávané, osvojené, dobre vykonávané, dobre rozvinuté, dobre upevnené, dobre vzniknuté a dobre oslobodené. Prinášajú, osvetľujú a zjavujú.“ ID1518 „Rozprava o láskavosti je ukončená.“ ID1519 „5. Rozprava o nezaujatosti“ ID1520 „28. Nezaujatost je cestou; oslobodenie je plodom. Ako je nezaujatost cestou? V okamihu cesty vstupu do prúdu sa správny pohľad prostredníctvom videnia stáva nezaujatým voči nesprávnemu pohľadu; stáva sa nezaujatým voči znečisteniam a zoskupeniam, ktoré z neho vyplývajú, a nezaujatým voči všetkým vonkajším znakom. Odpútanosť má za svoj predmet Nibbānu, Nibbānu za svoje útočisko, je dobre vzniknutá v Nibbáne, stojí v Nibbáne a je ustanovená v Nibbáne.“ ID1521 „Pokiaľ ide o ‚nezaujatý postoj‘, existujú dva druhy nezaujatého postoja: Nibbána je nezaujatý postoj a všetky javy, ktoré vznikajú s Nibbánou ako svojím predmetom, sa tiež nazývajú nezaujatým postojom. Sedem súbežne vznikajúcich faktorov smeruje k nezaujatému postoju; preto je nezaujatý postoj cestou. Touto cestou sa buddhovia a ich žiaci uberajú k nedosiahnuteľnému smeru, k Nibbáne; preto je to Osemnásobná cesta. Zo všetkých ciest mnohých askétov a bráhmanov iných doktrín je táto Ušľachtilá osemnásobná cesta najvýznamnejšia, najlepšia, hlavná, najvyššia a najvynikajúcejšia; preto je spomedzi ciest Osemnásobná cesta najlepšia.“ ID1522 „Prostredníctvom nasmerovania sa správne myslenie odpútava od nesprávneho myslenia. Prostredníctvom zahrnutia sa správna reč odpútava od nesprávnej reči. Prostredníctvom vzniku sa správne konanie odpútava od nesprávneho konania. Prostredníctvom očistenia sa správne živobytie odpútava od nesprávneho živobytia. Prostredníctvom úsilia sa správne úsilie odpútava od nesprávneho úsilia. Prostredníctvom ustanovenia sa správna všímavosť odpútava od nesprávnej všímavosti. Prostredníctvom neporušenia sústredenia sa správne sústredenie oddeľuje od nesprávneho sústredenia. Je oddelené od znečistení a zoskupení, ktoré z toho vyplývajú, a je oddelené od všetkých vonkajších znakov. Nepripútanosť má za svoj predmet Nibbánu, má za svoje útočisko Nibbánu, vzniká v Nibbáne, stojí v Nibbáne a je ustanovená v Nibbáne.“ ID1523 „Pokiaľ ide o ‚nepripútanosť‘, existujú dva druhy nepripútanosti: Nibbána je nepripútanosť a všetky javy, ktoré vznikajú s Nibbánou ako svojím predmetom, sú nepripútanosti. Sedem súbežne vznikajúcich faktorov smeruje k nepripútanosti; preto sa táto cesta nazýva nepripútanosť. Touto cestou buddhovia a ich žiaci smerujú k nedosiahnuteľnému cieľu, k Nibbáne; preto je to Osemnásobná cesta. Nech už existujú akékoľvek cesty rôznych askétov a bráhmanov iných doktrín, práve táto Ušľachtilá osemnásobná cesta je najvýznamnejšia, najlepšia, hlavná, najvyššia a najvynikajúcejšia; preto zo všetkých ciest je Osemnásobná cesta najlepšia.“ ID1524 „V okamihu, keď sa raz-návratník vydá na cestu, je správny pohľad prostredníctvom videnia… (atď.)… až po správnu koncentráciu prostredníctvom neporušenia sústredenia oslobodený od hrubého púta zmyslovej túžby a púta averzie, ako aj od hrubého skrytého sklonu zmyslovej túžby a skrytého sklonu averzie. Je oslobodená od znečistení a zložiek, ktoré z toho vyplývajú, a je oslobodená od všetkých vonkajších znakov. Nepripútanosť má za svoj predmet Nibbānu, má za svoje útočisko Nibbānu, vzniká v Nibbāne, stojí v Nibbāne a je ustanovená v Nibbāne.“ ID1525 „Pokiaľ ide o ‚nezaujatosť‘ (`virāgo`): existujú dva druhy nezaujatosti. Nibbána je nezaujatosť a všetky dhammá, ktoré vznikajú s Nibbánou ako svojím predmetom, sú oslobodené od vášne; preto sa nazývajú ‚nezaujatosť‘. Sedem súbežne vznikajúcich faktorov vedie k nezaujatosti; preto je nezaujatosť cestou. Touto cestou buddhovia a ich žiaci smerujú k Nibbáne, k nedosiahnuteľnému smeru; preto je to Osemnásobná cesta. Zo všetkých ciest, aké existujú u mnohých askétov a bráhmanov iných doktrín, práve táto Ušľachtilá osemnásobná cesta je najvýznamnejšia, najlepšia, hlavná, najvyššia a najvynikajúcejšia. Preto je zo všetkých ciest Osemnásobná cesta tá najlepšia.“ ID1526 „V okamihu cesty toho, kto sa už nevráti, je správny pohľad v zmysle videnia… (atď.)… správna koncentrácia v zmysle nepozornosť je bezvášnivá voči jemnému pútu zmyslovej túžby a pútu averzie, ako aj voči jemnej skrytej tendencii zmyslovej túžby a skrytej tendencii averzie. Je bezvášnivá voči znečisteniam a zložkám, ktoré z nich vyplývajú, a je bezvášnivá voči všetkým vonkajším znakom. Bezvášnivosť má za svoj predmet bezvášnivosť… (atď.)… Zo všetkých ciest je Osemnásobná cesta tá najlepšia.“ ID1527 „V okamihu arahatskej cesty je správny pohľad v zmysle videnia… (atď.)… správna koncentrácia v zmysle neporušenia sústredenia bezstranná voči túžbe po forme, túžbe po bezforme, pýche, nepokoju, nevedomosti, skrytému sklonu k pýche, skrytému sklonu k túžbe po existencii a skrytému sklonu k nevedomosti. Je bezvášnivá voči znečisteniam a zložkám, ktoré z nich vyplývajú, a je bezvášnivá voči všetkým vonkajším znakom. Bezvášnivosť má za svoj predmet bezvášnivosť, má za svoje útočisko bezvášnivosť, vznikla správne v bezvášnivosti, je zakorenená v bezvášnivosti a je pevne zakorenená v bezvášnivosti.“ ID1528 „Pokiaľ ide o ‚nezaujatý postoj‘ (`virāgo`): existujú dva druhy nezaujatého postoja. Nibbána je nezaujatý postoj a všetky dhammá, ktoré vznikajú s nibbánou ako svojím predmetom, sú oslobodené od vášne; preto sa nazývajú ‚nezaujatý postoj‘. Sedem súbežne vznikajúcich faktorov smeruje k nezaujatému postoju; preto je nezaujatý postoj cestou. Touto cestou buddhovia a ich žiaci smerujú k Nibbāne, k nedosiahnuteľnému smeru; preto je to Osemnásobná cesta. Zo všetkých ciest, aké existujú u mnohých askétov a bráhmanov iných doktrín, práve táto Ušľachtilá osemnásobná cesta je najvýznamnejšia, najlepšia, hlavná, najvyššia a najvynikajúcejšia. Preto je zo všetkých ciest Osemnásobná cesta tá najlepšia.“ ID1529 „Nepripútanosť vo vnímaní je správny pohľad. Nepripútanosť v usmerňovaní [mysle] je správny úmysel. Nepripútanosť v chápaní je správna reč. Nepripútanosť vo vznikaní je správne konanie. Nepripútanosť v očisťovaní je správne živobytie. Nepripútanosť v úsilí je správne úsilie. Nepripútanosť v ustálení je správna všímavosť. Nepripútanosť v nerozptýlení je správna koncentrácia. Nepripútanosť v ustálení je faktor osvietenia všímavosti. Nepripútanosť k skúmaniu je faktorom osvietenia spočívajúcim v skúmaní javov. Nepripútanosť k úsiliu je faktorom osvietenia spočívajúcim v energii. Nepripútanosť k prenikaniu je faktorom osvietenia spočívajúcim v blaženosti. Nepripútanosť k upokojeniu je faktorom osvietenia spočívajúcim v pokoji. Nepripútanosť k nerozptýlenosti je faktorom osvietenia spočívajúcim v sústredení. Nepripútanosť k reflexii je faktorom osvietenia spočívajúcim v vyrovnanosti. Nestrannosť voči neochvejnému postoju voči nedostatku viery je silou viery. Nestrannosť voči neochvejnému postoju voči lenivosti je silou energie. Nestrannosť voči neochvejnému postoju voči nepozornosti je silou všímavosti. Nestrannosť voči neochvejnému postoju voči nepokoju je silou sústredenia. Nestrannosť voči neochvejnému postoju voči nevedomosti je silou múdrosti. Nestrannosť presvedčenia je schopnosťou viery. Nestrannosť úsilia je schopnosť energie. Nestrannosť ustanovenia je schopnosť všímavosti. Nestrannosť nepozornosť je schopnosť sústredenia. Nestrannosť videnia je schopnosť múdrosti. Schopnosti sú nestrannosť v zmysle nadvlády. Sily sú nestrannosť v zmysle neotrasiteľnosti. Faktory osvietenia sú nestrannosť v zmysle vyvedenia. Cesta je nestrannosť v zmysle príčiny. Základy všímavosti sú odpútanosť v zmysle ustanovenia. Správne úsilie je odpútanosť v zmysle úsilia. Základy duchovnej sily sú odpútanosť v zmysle dosiahnutia. Pravdy sú odpútanosť v zmysle skutočnosti. Pokoj je odpútanosť v zmysle nerozptýlenosti. Vhľad je odpútanosť v zmysle kontemplácie. Pokoj a vhľad sú odpútanosť v zmysle jednej funkcie. Spojenie je odpútanosť v zmysle neprekračovania. Očistenie cnosti je odpútanosť v zmysle zdržanlivosti. Očistenie mysle je odpútanosť v zmysle nepozornosť. Očistenie pohľadu je odpútanosť v zmysle videnia. Oslobodenie je odpútanosť v zmysle oslobodenia. Skutočné poznanie je odpútanosť v zmysle preniknutia. Oslobodenie je odpútanosť v zmysle vzdania sa. Poznanie zániku je nezaujatosť v zmysle vykorenenia. Túžba je nezaujatosť v zmysle bytia koreňom. Pozornosť je nezaujatosť v zmysle vzniku. Kontakt je nezaujatosť v zmysle zbiehania sa. Pocit je nezaujatosť v zmysle zhromažďovania. Sústredenie je nezaujatosť v zmysle bytia na prvom mieste. Všímavosť je nezaujatosť v zmysle nadvlády. Múdrosť je nezaujatosť v zmysle bytia najvyššou. Oslobodenie je odpútanosť v zmysle podstaty. Nibbána, ktorá sa ponára do nesmrteľnosti, je cestou v zmysle vyvrcholenia.“ ID1530 „Správny pohľad je cestou videnia; správny úmysel je cestou smerovania. … Nibbána, vstup do nesmrteľnosti, je cestou v zmysle naplnenia. Odpútanosť je teda cestou.“ ID1531 „29. Ako je oslobodenie plodom? V okamihu plodu vstupu do prúdu je správny pohľad oslobodený od nesprávneho pohľadu v zmysle videnia. Je tiež oslobodený od znečistení a zoskupení, ktoré z neho vyplývajú, a je oslobodený od všetkých vonkajších znakov. Oslobodenie má za svoj predmet oslobodenie, za svoju sféru oslobodenie; vzniká v oslobodení, je ustanovené v oslobodení a je pevne ustanovené v oslobodení. Pokiaľ ide o ‚oslobodenie‘, existujú dve oslobodenia: Nibbána je oslobodenie a všetky javy, ktoré vznikajú s Nibbánou ako svojím predmetom, sú tiež oslobodené – preto je oslobodenie plodom.“ ID1532 „V zmysle nasmerovania je správny úmysel oslobodený od nesprávneho úmyslu. Je tiež oslobodený od znečistení a zoskupení, ktoré z neho vyplývajú, a je oslobodený od všetkých vonkajších znakov. Oslobodenie má za predmet oslobodenie, za sféru oslobodenie; vzniká v oslobodení, je zakorenené v oslobodení a pevne zakorenené v oslobodení. Pokiaľ ide o ‚oslobodenie‘, existujú dve oslobodenia: Nibbāna je oslobodenie a všetky javy, ktoré vznikajú s Nibbānou ako svojím predmetom, sú tiež oslobodené – preto je oslobodenie plodom.“ ID1533 „Cestou pochopenia je správna reč oslobodená od nesprávnej reči. Cestou vzniku je správne konanie oslobodené od nesprávneho konania. Cestou očistenia je správne živobytie oslobodené od nesprávneho živobytia. Cestou úsilia je správne úsilie oslobodené od nesprávneho úsilia. Pokiaľ ide o ustanovenie, správna všímavosť je oslobodená od nesprávnej všímavosti. Pokiaľ ide o neporušenosť, správna koncentrácia je oslobodená od nesprávnej koncentrácie; je oslobodená od znečistení a zložiek, ktoré z nej vyplývajú, a je oslobodená od všetkých vonkajších znakov. Toto oslobodenie má za svoj predmet oslobodenie, za svoju sféru oslobodenie; vzniká v oslobodení, prebýva v oslobodení a je pevne ustanovené v oslobodení. Pokiaľ ide o „oslobodenie“: existujú dve oslobodenia – Nibbána je oslobodenie a všetky javy, ktoré vznikajú s Nibbánou ako svojím predmetom, sú oslobodené. Preto je oslobodenie plodom.“ ID1534 „V okamihu plodu jednorazového návratu je správny názor prostredníctvom videnia… (atď.)… Správna koncentrácia prostredníctvom neporušenia pozornosti je oslobodená od hrubého púta zmyslovej túžby a púta averzie, ako aj od hrubého základného sklonu zmyslovej túžby a základného sklonu averzie; je oslobodená od znečistení a zložiek, ktoré z nich vyplývajú, a je oslobodená od všetkých vonkajších znakov. Toto oslobodenie má za predmet oslobodenie, za sféru oslobodenie; vzniká v oslobodení, prebýva v oslobodení a je pevne zakorenené v oslobodení. Pokiaľ ide o ‚oslobodenie‘: existujú dve oslobodenia – Nibbāna je oslobodenie a všetky javy, ktoré vznikajú s Nibbānou ako svojím predmetom, sú oslobodené. Preto je oslobodenie plodom.“ ID1535 „V okamihu plodu nenávratnosti je správny pohľad prostredníctvom videnia… (atď.)… Správna koncentrácia prostredníctvom ne rozptýlenia je oslobodená od jemných pút zmyslovej túžby a averzie a od jemných skrytých sklonov zmyslovej túžby a averzie; je oslobodená od znečistení a zložiek, ktoré z nich vyplývajú, a je oslobodená od všetkých vonkajších znakov. Toto oslobodenie má za svoj predmet oslobodenie, za svoju sféru oslobodenie; vzniká v oslobodení, prebýva v oslobodení a je pevne zakorenené v oslobodení… (atď.)…“ ID1536 „V okamihu dosiahnutia plodu arahantstva, správny pohľad prostredníctvom videnia… atď… správna koncentrácia prostredníctvom nerozptýlenia. Človek je oslobodený od túžby po forme, túžby po bezforme, pýchy, nepokoja, nevedomosti, skrytého sklonu k pýche, skrytého sklonu k túžbe po existencii a skrytého sklonu k nevedomosti; a je oslobodený od znečistení a zložiek, ktoré z nich vyplývajú; a je oslobodený od všetkých vonkajších znakov. Oslobodenie má za svoj predmet oslobodenie, za svoju sféru oslobodenie; vzniklo správne v oslobodení, je zakorenené v oslobodení a je pevne zakorenené v oslobodení. Pokiaľ ide o „oslobodenie“, existujú dve oslobodenia: Nibbána je oslobodenie a všetky javy, ktoré vznikli s Nibbánou ako svojím predmetom, sú oslobodené – preto je oslobodenie plodom.“ ID1537 „Oslobodenie prostredníctvom videnia je správny názor… a tak ďalej… oslobodenie prostredníctvom neporušenia sústredenia je správne sústredenie; oslobodenie prostredníctvom ustálenia je faktor osvietenia – všímavosť; oslobodenie prostredníctvom reflexie je faktor osvietenia – vyrovnanosť. Oslobodenie tým, že človek zostáva neochvejný tvárou v tvár nevere, je sila viery… a tak ďalej… oslobodenie tým, že človek zostáva neochvejný tvárou v tvár nevedomosti, je sila múdrosti. Oslobodenie presvedčením je schopnosť viery… a tak ďalej… oslobodenie videním je schopnosť múdrosti.“ ID1538 „V zmysle zvrchovanosti sú schopnosti oslobodením. V zmysle neochvejnosti sú sily oslobodením. V zmysle vyvedenia sú faktory osvietenia oslobodením. V zmysle príčiny je cesta oslobodením. V zmysle ustanovenia sú základy všímavosti oslobodením. V zmysle úsilia je správne úsilie oslobodením. V zmysle úspechu sú základmi duchovnej sily oslobodenie. V zmysle pravdy sú pravdy oslobodenie. V zmysle neporušenia sústredenia je pokoj oslobodenie. V zmysle kontemplácie je vhľad oslobodenie. V zmysle jedinej funkcie sú pokoj a vhľad oslobodenie. V zmysle neprekročenia je spárovaná dvojica oslobodenie. V zmysle zdržanlivosti je očistenie cnosti oslobodenie. V zmysle neporušenia sústredenia je očistenie mysle oslobodením. V zmysle videnia je očistenie pohľadu oslobodením. V zmysle bytia oslobodeným je sloboda oslobodením. V zmysle preniknutia je poznanie oslobodením. V zmysle vzdania sa je oslobodenie oslobodením. V zmysle upokojenia je poznanie nevznikania oslobodením. V zmysle bytia koreňom je vôľa oslobodením. V zmysle bytia pôvodom je pozornosť oslobodením. V zmysle zbiehania sa je kontakt oslobodením. V zmysle bytia miestom zberu je pocit oslobodením. V zmysle bytia na prvom mieste je sústredenie oslobodením. V zmysle zvrchovanosti je všímavosť oslobodením. V zmysle bytia nadradeným je múdrosť oslobodením. V zmysle bytia podstatou je oslobodenie oslobodením. V zmysle vyvrcholenia je oslobodením Nibbána, ponorenie sa do Nesmrteľného. Oslobodenie je teda plodom. Nepripútanosť je teda cestou a oslobodenie je plodom.“ ID1539 „Rozprava o nepripútanosti je ukončená.“ ID1540 „6. Rozprava o analytickom poznaní“ ID1541 „1. Časť o otočení kolesa Dhammy“ ID1542 „30. Tak som počul. Raz pobýval Blahoslavený vo Váránasí, v Isipatane v Jeleňom parku. Tam sa Blahoslavený obrátil na skupinu piatich mníchov:“ ID1543 „Mnísi, ten, kto vstúpil do mníšskeho života, by nemal pestovať tieto dva krajnosti. Aké sú tie dva? Jednou je oddanosť oddávaniu sa zmyslovým pôžitkom – nízkym, typickým pre dedinčanov, pre obyčajných ľudí, nešľachetným, neprospievajúcim; a druhou je oddanosť sebatrýzneniu – bolestivému, nešľachetnému, neprospievajúcemu. Mnísi, bez toho, aby sa priblížil k týmto dvom extrémom, Tathāgata plne realizoval Strednú cestu, ktorá prináša videnie, prináša poznanie a vedie k pokoju, k priamemu poznaniu, k úplnému prebudeniu a k Nibbāne.“ ID1544 „A čo, mnísi, je tá Stredná cesta, ktorú Tathāgata plne realizoval, ktorá prináša videnie, prináša poznanie a vedie k pokoju, k priamemu poznaniu, k úplnému prebudeniu a k Nibbáne? Je to práve táto Ušľachtilá osemčlenná cesta, a to: Správny pohľad… Správna sústredenosť. Toto, mnísi, je tá Stredná cesta, ktorú Tathāgata plne realizoval, ktorá prináša videnie, prináša poznanie a vedie k pokoju, k priamemu poznaniu, k úplnému prebudeniu a k Nibbáne.“ ID1545 „A toto, mnísi, je Ušľachtilá pravda o utrpení. Narodenie je utrpenie, starnutie je utrpenie, choroba je utrpenie, smrť je utrpenie; spolužitie s tým, koho nemilujeme, je utrpenie, odlúčenie od milovaných je utrpenie; nedosiahnutie toho, čo chceme, je utrpenie. Stručne povedané, päť zoskupení pripútanosti je utrpením. Toto, mnísi, je Ušľachtilá pravda o pôvode utrpenia: je to túžba, ktorá vedie k opätovnému zrodeniu, sprevádza ju rozkoš a žiadostivosť a prináša rozkoš tu a tam; to znamená túžba po zmyslových potešeniach, túžba po zrodení a túžba po nezrodení. A toto, mnísi, je Ušľachtilá pravda o zániku utrpenia: je to úplné vyhasnutie a zánik tej istej túžby, jej opustenie a vzdanie sa jej, oslobodenie sa od nej a nespoliehanie sa na ňu. A toto, mnísi, je Ušľachtilá pravda o ceste vedúcej k zániku utrpenia: je to práve táto Ušľachtilá osemčlenná cesta; to znamená: Správny pohľad… Správna sústredenosť.“ ID1546 „‚Toto je Ušľachtilá pravda o utrpení‘ – takto, ó mnísi, pokiaľ ide o veci, o ktorých som doteraz nepočul, vo mne vzniklo videnie, poznanie, múdrosť, pravé poznanie a svetlo. ‚Túto Ušľachtilú pravdu o utrpení treba plne pochopiť‘ – takto, ó mnísi… ‚Táto Ušľachtilá pravda o utrpení bola plne pochopená‘ – takto, ó mnísi, pokiaľ ide o veci, o ktorých som doteraz nepočul, vo mne vzniklo videnie, poznanie, múdrosť, skutočné poznanie a svetlo.“ ID1547 „‚Toto je Ušľachtilá pravda o pôvode utrpenia‘ – takto, ó mnísi, pokiaľ ide o veci, o ktorých som doteraz nepočul, vo mne vzniklo videnie, poznanie, múdrosť, skutočné poznanie a svetlo. ‚Túto Ušľachtilú pravdu o pôvode utrpenia treba opustiť‘ – takto, ó mnísi… ‚Táto Ušľachtilá pravda o pôvode utrpenia bola opustená‘ – takto, ó mnísi, pokiaľ ide o veci, o ktorých som doteraz nepočul, vo mne vzniklo videnie, poznanie, múdrosť, skutočné poznanie a svetlo.“ ID1548 „‚Toto je Ušľachtilá pravda o zániku utrpenia‘ – takto, ó mnísi, pokiaľ ide o veci, o ktorých som doteraz nepočul, vo mne vzniklo videnie, poznanie, múdrosť, skutočné poznanie a svetlo. ‚Túto Ušľachtilú pravdu o zániku utrpenia treba dosiahnuť‘ – takto, ó mnísi… ‚Táto Ušľachtilá pravda o zániku utrpenia bola dosiahnutá‘ – takto, ó mnísi, pokiaľ ide o veci, o ktorých som doteraz nepočul, vo mne vzniklo videnie, poznanie, múdrosť, skutočné poznanie a svetlo.“ ID1549 „‚Toto je Ušľachtilá pravda o ceste vedúcej k zániku utrpenia‘ – takto, ó mnísi, pokiaľ ide o veci, o ktorých som doteraz nepočul, vo mne vzniklo videnie, poznanie, múdrosť, skutočné poznanie a svetlo. ‚Túto Ušľachtilú pravdu o ceste vedúcej k zániku utrpenia treba rozvíjať‘ – takto, ó mnísi… ‚Táto Ušľachtilá pravda o ceste vedúcej k zániku utrpenia bola rozvinutá‘ – takto, ó mnísi, pokiaľ ide o veci, o ktorých som doteraz nepočul, vo mne vzniklo videnie, poznanie, múdrosť, skutočné poznanie a svetlo.“ ID1550 „Mnísi, pokiaľ nebolo moje poznanie a videnie týchto Štyroch ušľachtilých právd, takých, aké skutočne sú, v ich troch cykloch a dvanástich aspektoch, dôkladne očistené, netvrdil som, že som v tomto svete s jeho devami, Mārami a Brahmami, v tejto generácii s jej askétmi a bráhmanmi, s jej devami a ľuďmi, dosiahol úplné prebudenie k neprekonateľnému, dokonalému osvietenie. Keď sa však moje poznanie a videnie týchto Štyroch ušľachtilých právd, takých, aké skutočne sú, v ich troch cykloch a dvanástich aspektoch, dôkladne očistilo, vtedy som vyhlásil, že som sa plne prebudil k neprekonateľnému, dokonalému osvietenie v tomto svete s jeho devami, Mārami a Brahmami, v tejto generácii s jej askétmi a bráhmanmi, jej devami a ľuďmi. A vo mne vzniklo poznanie a videnie: ‚Moje oslobodenie je neotrasiteľné; toto je posledné zrodenie; teraz už nie je žiadne ďalšie stávanie sa.‘“ ID1551 „Toto povedal Blahoslavený. Mnísi z päťčlennej skupiny sa s radosťou tešili zo slov Blahoslaveného.“ ID1552 „A kým sa toto vysvetlenie prednášalo, ctihodnému Koṇḍaññovi sa zjavilo Dhamma-oko, zbavené prachu a bez poskvrny: ‚Všetko, čo podlieha vzniku, podlieha aj zániku.‘“ ID1553 „Keď Blahoslavený uviedol do pohybu Kolo Dhammy, božstvá obývajúce Zem vyhlásili: ‚V Bārāṇasī, v Jeleňom parku v Isipatane, Blahoslavený uviedol do pohybu neprekonateľné Kolo Dhammy, ktoré nemôže zvrátiť žiadny asketa ani bráhman, deva ani Māra, Brahmā ani nikto na svete.“ Po vypočutí vyhlásenia božstiev obývajúcich Zem vyhlásili božstvá Štyroch veľkých kráľov… Po vypočutí vyhlásenia božstiev Štyroch veľkých kráľov božstvá Tāvatiṃsa vyhlásili… božstvá Yāma vyhlásili… božstvá Tusita vyhlásili… božstvá Nimmānaratī vyhlásili… božstvá Paranimmitavasavattī vyhlásili… božstvá ríše Brahmā vyhlásili: „V Bārāṇasī, v Jeleňom parku v Isipatane, Blahoslavený roztočil neprekonateľné Kolo Dhammy, ktoré nemôže zvrátiť žiadny asketa ani bráhman, deva ani Māra, Brahmā ani nikto na svete.“ ID1554 „A tak v tom okamihu, v tej chvíli, v tej presnej minúte sa zvuk šíril až do sveta Brahmá. A tento desaťtisíckrátný svetový systém sa otriasol, zachvel a zatriasol, a vo svete sa objavilo nemerateľné a veľkolepé žiarenie, prevyšujúce božskú majestátnosť devov.“ ID1555 „Potom Blahoslavený vyslovil tieto inšpirované slová: ‚Koṇḍañña skutočne pochopil! Koṇḍañña skutočne pochopil!‘ Takto ctihodný Koṇḍañña získal meno Aññāsi Koṇḍañña.“ ID1556 „‚Toto je ušľachtilá pravda o utrpení‘ – v súvislosti s doteraz nepoznaným učením vzniklo videnie, vzniklo poznanie, vznikla múdrosť, vzniklo pravé poznanie, vzniklo svetlo.“ ID1557 „Vzniklo oko – v akom zmysle? Vzniklo poznanie – v akom zmysle? Vznikla múdrosť – v akom zmysle? Vzniklo jasné poznanie – v akom zmysle? Vzniklo svetlo – v akom zmysle? Vzniklo oko – v zmysle videnia. Vzniklo poznanie – v zmysle poznania. Vznikla múdrosť – v zmysle rozlišujúceho poznania. Vzniklo jasné poznanie – v zmysle prenikania. Vzniklo svetlo – v zmysle osvetlenia.“ ID1558 „Oko je príčinou, poznanie je príčinou, múdrosť je príčinou, jasné poznanie je príčinou, svetlo je príčinou. Týchto päť príčin je zároveň predmetom aj oblasťou analytického poznania príčin. Čokoľvek sú jej predmety, to sú jej oblasti. Čokoľvek sú jej oblasti, to sú jej predmety. Preto sa hovorí: ‚Poznanie týkajúce sa príčin je analytické poznanie príčin.‘“ ID1559 „Podstata videnia je následok, podstata poznania je následok, podstata rozlišujúceho poznania je následok, podstata prenikania je následok, podstata osvietenia je následok. Týchto päť následkov je zároveň predmetom aj oblasťou analytického poznania následkov. Čokoľvek sú jeho predmety, to sú jeho oblasti. Čokoľvek sú jeho oblasti, to sú jeho predmety. Preto sa hovorí: ‚Poznanie týkajúce sa následkov je analytickým poznaním následkov.‘“ ID1560 „Na demonštrovanie piatich príčin existujú jazykové výrazy. Na demonštrovanie piatich následkov existujú jazykové výrazy. Týchto desať výrazov je zároveň predmetom aj oblasťou analytického poznania výrazov. Čokoľvek sú jeho predmety, to sú aj jeho oblasti. Čokoľvek sú jeho oblasti, to sú aj jeho predmety. Preto sa hovorí: ‚Poznanie týkajúce sa výrazov je analytickým poznaním výrazov.‘“ ID1561 „Poznania týkajúce sa piatich príčin, poznania týkajúce sa piatich následkov a poznania týkajúce sa desiatich výrazov. Týchto dvadsať poznaní je zároveň predmetom aj oblasťou analytického poznania bystrosti. Čokoľvek sú jej predmety, to sú jej oblasti. Čokoľvek sú jej oblasti, to sú jej predmety. Preto sa hovorí: ‚Poznanie týkajúce sa bystrosti je analytickým poznaním bystrosti.‘“ ID1562 „‚Túto Ušľachtilú pravdu o utrpení treba plne pochopiť‘… ‚Bola plne pochopená.‘ Tak sa vo mne, pokiaľ ide o dhammy, o ktorých som doteraz nepočul, zrodilo oko, zrodilo sa poznanie, zrodila sa múdrosť, zrodilo sa pravé poznanie, zrodilo sa svetlo.“ ID1563 „‚Zrodilo sa oko‘ – v akom zmysle? ‚Zrodilo sa poznanie‘ – v akom zmysle? ‚Vznikla múdrosť‘ – v akom zmysle? ‚Vzniklo pravé poznanie‘ – v akom zmysle? ‚Vzniklo svetlo‘ – v akom zmysle? ‚Vzniklo oko‘ – v zmysle videnia. ‚Vzniklo poznanie‘ – v zmysle poznania. ‚Vznikla múdrosť‘ – v zmysle rozlišovania. ‚Vzniklo pravé poznanie‘ – v zmysle preniknutia. ‚Vzniklo svetlo‘ – v zmysle osvietenia.“ ID1564 „Oko je dhamma, poznanie je dhamma, múdrosť je dhamma, pravé poznanie je dhamma, svetlo je dhamma. Týchto päť dhamm je zároveň predmetmi aj oblasťami analytického poznania Dhammy. Čokoľvek sú jej predmety, to sú jej oblasti. Čokoľvek sú jej oblasti, to sú jej predmety. Preto sa hovorí: ‚Poznanie v dhammách je analytické poznanie Dhammy.‘“ ID1565 „Význam videnia je význam, význam poznania je význam, význam rozlišovania je význam, význam preniknutia je význam, význam osvietenia je význam. Týchto päť významov je zároveň predmetmi aj oblasťami analytického poznania významu. Čokoľvek sú jej predmety, to sú jej oblasti. Čokoľvek sú jej oblasti, to sú jej predmety. Preto sa hovorí: ‚Poznanie významov je analytické poznanie významu.‘“ ID1566 „Existujú výrazy, jazyk a reč na demonštrovanie piatich dhamm; existujú výrazy, jazyk a reč na demonštrovanie piatich významov. Týchto desať jazykových výrazov je zároveň predmetmi aj oblasťami analytického poznania jazyka. Čokoľvek sú jej predmety, to sú jej oblasti. Čokoľvek sú jej oblasti, to sú jej predmety. Preto sa hovorí: ‚Poznanie v jazyku je analytické poznanie jazyka.‘“ ID1567 „Poznania v piatich javoch, poznania v piatich významoch, poznania v desiatich vyjadreniach – týchto dvadsať poznaní je zároveň predmetmi aj rozsahmi analytického poznania pohotovej mysle. Čokoľvek sú jej predmety, to sú jej rozsahy. Čokoľvek sú jej rozsahy, to sú jej predmety. Preto sa hovorí: ‚Poznanie v bystrosti je analytické poznanie bystrosti.‘“ ID1568 „V Ušľachtilej pravde o utrpení je pätnásť javov, pätnásť významov, tridsať výrazov a šesťdesiat poznaní.“ ID1569 „‚Toto je Ušľachtilá pravda o pôvode utrpenia‘ – pokiaľ ide o veci, o ktorých sa doteraz nepočulo, otvorilo sa oko… objavilo sa svetlo. ‚Práve táto Ušľachtilá pravda o pôvode utrpenia sa má opustiť‘… bola opustená – pokiaľ ide o veci, o ktorých sa doteraz nepočulo, otvorilo sa oko… objavilo sa svetlo…“ ID1570 „V Ušľachtilej pravde o pôvode utrpenia je pätnásť javov, pätnásť významov, tridsať vyjadrení a šesťdesiat poznatkov.“ ID1571 „‚Toto je Ušľachtilá pravda o zániku utrpenia‘ – pokiaľ ide o veci, o ktorých sa doteraz nepočulo, otvorilo sa oko… objavilo sa svetlo. ‚Túto Ušľachtilú pravdu o zániku utrpenia treba priamo zažiť‘… bola priamo zažitá – vo vzťahu k veciam, o ktorých sa doteraz nepočulo, sa otvorilo oko… objavilo sa svetlo…“ ID1572 „V Ušľachtilej pravde o zániku utrpenia je pätnásť javov, pätnásť významov, tridsať vyjadrení a šesťdesiat poznatkov.“ ID1573 „‚Toto je Ušľachtilá pravda o ceste vedúcej k zániku utrpenia‘ – vo vzťahu k veciam, o ktorých sa doteraz nepočulo, sa otvorilo oko… objavilo sa svetlo. ‚Túto Ušľachtilú pravdu o ceste vedúcej k zániku utrpenia treba rozvíjať‘… bola rozvinutá – vo vzťahu k veciam, o ktorých sa doteraz nepočulo, sa otvorilo oko… objavilo sa svetlo…“ ID1574 „V Ušľachtilej pravde o ceste vedúcej k zániku utrpenia je pätnásť javov, pätnásť významov, tridsať vyjadrení a šesťdesiat poznatkov.“ ID1575 „Vo štyroch Ušľachtilých pravdách je šesťdesiat dhamm, šesťdesiat významov, sto dvadsať vyjadrení a dvesto štyridsať poznatkov.“ ID1576 „2. Časť o ustanoveniach všímavosti“ ID1577 „31. Mnísi, ‚Toto je rozjímanie o tele v tele‘ – takto sa mi, pokiaľ ide o dhammy, o ktorých som doteraz nepočul, otvorilo oko… objavilo sa svetlo. ‚A práve táto kontemplácia tela v tele sa má rozvíjať‘ – takto sa mi, mnísi… ‚Bola rozvinutá‘ – takto sa mi, mnísi, v súvislosti s dhammami, o ktorých som doteraz nepočul, otvorilo oko… vzplanulo svetlo.“ ID1578 „‚Toto je rozjímanie o pocitoch v pocitoch‘… ‚Toto je rozjímanie o mysli v mysli‘… ‚Toto je rozjímanie o dhammách v dhammách‘ – takto sa mi, mnísi, pokiaľ ide o dhammy, o ktorých som doteraz nepočul, otvorilo oko… zažiarilo svetlo. ‚A práve táto kontemplácia dhamm v dhammách sa má rozvinúť‘… ‚Bola rozvinutá‘ – takto, mnísi, vo vzťahu k dhammám, o ktorých som doteraz nepočul, sa vo mne prebudilo oko… prebudilo sa svetlo.“ ID1579 „[Ka] ‚Toto je kontemplácia tela v tele‘ – takto, pokiaľ ide o dhammy, o ktorých som doteraz nepočul, sa mi otvorilo oko… vzniklo svetlo… ‚A práve táto kontemplácia tela v tele sa má rozvíjať‘… ‚Bolo rozvinuté‘ – takto, pokiaľ ide o dhammy, o ktorých som doteraz nepočul, vzniklo oko, vzniklo poznanie, vznikla múdrosť, vzniklo pravé poznanie a vzniklo svetlo.“ ID1580 „‚Vzniklo oko‘ – v akom zmysle? ‚Vzniklo poznanie‘ – v akom zmysle? ‚Vznikla múdrosť‘ – v akom zmysle? ‚Vzniklo pravé poznanie‘ – v akom zmysle? ‚Vzniklo svetlo‘ – v akom zmysle? ‚Vzniklo oko‘ – v zmysle videnia. ‚Vzniklo poznanie‘ – v zmysle poznania. ‚Vznikla múdrosť‘ – v zmysle rozlišovania. ‚Vzniklo pravé poznanie‘ – v zmysle preniknutia. ‚Vzniklo svetlo‘ – v zmysle žiarivosti.“ ID1581 „Oko múdrosti je Dhamma, poznanie je Dhamma, múdrosť je Dhamma, priame poznanie je Dhamma, svetlo je Dhamma. Týchto päť Dhamm je zároveň predmetmi aj oblasťami analytického poznania Dhammy. Čokoľvek sú jej predmety, to sú jej oblasti. Čokoľvek sú jej oblasti, to sú jej predmety. Preto sa hovorí: ‚Poznanie v Dhammách je analytické poznanie Dhammy.‘“ ID1582 „Podstatou videnia je význam, podstatou poznania je význam, podstatou chápania je význam, podstatou prenikania je význam, podstatou osvetľovania je význam. Týchto päť významov je zároveň predmetmi aj oblasťami analytického poznania významu. Čokoľvek sú jeho predmety, to sú aj jeho oblasti. Čokoľvek sú jej oblasti, to sú jej predmety. Preto sa hovorí: ‚Poznanie významov je analytické poznanie významu.‘“ ID1583 „Na vyjadrenie piatich príčin (dhamma) existujú výrazy; na vyjadrenie piatich výsledkov (attha) existujú výrazy. Týchto desať výrazov je zároveň predmetmi aj oblasťami analytického poznania jazyka. Čokoľvek sú jej predmety, to sú jej oblasti. Čokoľvek sú jej oblasti, to sú jej predmety. Preto sa hovorí: ‚Poznanie vo výrazoch je analytické poznanie jazyka.‘“ ID1584 „Poznania v piatich príčinách (dhammas), poznania v piatich výsledkoch (atthas) a poznania v desiatich výrazoch – týchto dvadsať poznaní je zároveň predmetmi aj oblasťami analytického poznania pohotovej mysle. Čokoľvek sú jej predmety, to sú jej oblasti. Čokoľvek sú jej oblasti, to sú jej predmety. Preto sa hovorí: ‚Poznanie v týchto prípadoch bystrého rozumu je analytickým poznaním bystrého rozumu.‘“ ID1585 „Pri ustanovenie všímavosti pri kontemplácii tela v tele existuje pätnásť príčin (dhamma), pätnásť výsledkov (attha), tridsať výrazov a šesťdesiat poznaní.“ ID1586 „[Kha-gha] ‚Toto je kontemplácia pocitov v pocitoch… Toto je kontemplácia mysle v mysli… Toto je kontemplácia javov v javoch.‘ Takto, pokiaľ ide o tieto doteraz nepočuté učenia, vzniklo oko múdrosti, vzniklo poznanie, vznikla múdrosť, vzniklo priame poznanie, vzniklo svetlo… ‚A táto kontemplácia javov v javoch sa má rozvíjať.‘… ‚Bolo rozvinuté.‘ Takto, pokiaľ ide o tieto doteraz nepoznané učenia, vzniklo oko múdrosti, vzniklo poznanie, vznikla múdrosť, vzniklo priame poznanie, vzniklo svetlo…“ ID1587 „Pri kontemplácii javov ako javov v rámci zakotvenia všímavosti existuje pätnásť javov, pätnásť významov, tridsať vyjadrení a šesťdesiat poznaní.“ ID1588 „V štyroch ustanoveniach všímavosti existuje šesťdesiat javov, šesťdesiat významov, sto dvadsať vyjadrení a dvesto štyridsať poznaní.“ ID1589 „3. Časť o základoch duchovnej sily“ ID1590 „32. ‚Toto je základ duchovnej sily obdarený sústredením túžby a vôľovými formáciami úsilia‘ – vo mne, mnísi, pokiaľ ide o doteraz nepoznané učenia, vzniklo oko… vzniklo svetlo. ‚A tento základ duchovnej sily, obdarený sústredením túžby a vôľovými formáciami úsilia, treba rozvíjať‘ – vo mne, mnísi… ‚Bol rozvinutý‘ – vo mne, mnísi, pokiaľ ide o doktríny, o ktorých som doteraz nepočul, vzniklo oko… vzniklo svetlo.““ ID1591 „‚Toto je základ duchovnej sily obdarený sústredením energie… toto je základ duchovnej sily obdarený sústredením mysle… toto je základ duchovnej sily obdarený sústredením skúmania a vôľovými formáciami úsilia‘ – vo mne, mnísi, pokiaľ ide o doteraz nepoznané učenia, sa zrodilo oko… zrodilo sa svetlo. ‚A tento základ duchovnej sily, obdarený sústredením skúmania a vôľovými formáciami úsilia, je potrebné rozvíjať‘ – vo mne, mnísi, pokiaľ ide o učenia, o ktorých som doteraz nepočul, sa prebudilo oko… prebudilo sa svetlo.““ ID1592 „[Ka] ‚Toto je základ duchovnej sily, ktorá je obdarená sústredením túžby a vôľovými formáciami úsilia‘ – pokiaľ ide o doteraz nepoznané učenia, vzniklo oko… vzniklo svetlo… ‚A tento základ duchovnej sily, ktorý je obdarený sústredením túžby a vôľovými formáciami úsilia, je potrebné rozvíjať‘… ‚Bolo rozvinuté‘ – pokiaľ ide o doteraz nepoznané učenia, vzniklo oko, vzniklo poznanie, vznikla múdrosť, vzniklo pravé poznanie, vzniklo svetlo.““ ID1593 „‚Vzniklo oko‘ – v akom zmysle? ‚Vzniklo poznanie‘ – v akom zmysle? ‚Vznikla múdrosť‘ – v akom zmysle? ‚Vzniklo pravé poznanie‘ – v akom zmysle? ‚Vzniklo svetlo‘ – v akom zmysle? ‚Vzniklo oko‘ – v zmysle videnia. ‚Vzniklo poznanie‘ – v zmysle poznania. ‚Vznikla múdrosť‘ – v zmysle pochopenia. ‚Vzniklo pravé poznanie‘ – v zmysle preniknutia. ‚Vzniklo svetlo‘ – v zmysle osvietenia.“ ID1594 „Oko je jav, poznanie je jav, múdrosť je jav, pravé poznanie je jav, svetlo je jav. Týchto päť javov je zároveň predmetmi aj rozsahom analytického poznania javov. Čokoľvek sú jeho predmety, to je jeho rozsah. Čokoľvek je jeho rozsah, to sú jeho predmety. Preto sa hovorí: ‚Poznanie v javoch je analytické poznanie javov.‘“ ID1595 „Význam videnia, význam poznania, význam chápania, význam prenikania, význam osvetlenia – týchto päť významov je zároveň predmetmi aj rozsahom analytického poznania významu. Čokoľvek sú jeho predmety, to je jeho rozsah. Čokoľvek je jeho rozsah, to sú jeho predmety. Preto sa hovorí: ‚Poznanie v významoch je analytické poznanie významu.‘“ ID1596 „Existujú jazykové výrazy, ktoré vyjadrujú päť javov, a jazykové výrazy, ktoré vyjadrujú päť významov. Týchto desať výrazov je zároveň predmetom aj rozsahom analytického poznania jazyka. Čokoľvek sú jeho predmety, to je aj jeho rozsah. Čokoľvek je jeho rozsah, to sú aj jeho predmety. Preto sa hovorí: ‚Poznanie v jazyku je analytické poznanie jazyka.‘“ ID1597 „Poznania v piatich javoch, poznania v piatich významoch, poznania v desiatich vyjadreniach – týchto dvadsať poznaní je zároveň predmetmi aj rozsahom analytického poznania bystrého rozumu. Čokoľvek sú jeho predmety, to je jeho rozsah; čokoľvek je jeho rozsah, to sú jeho predmety. Preto sa hovorí: ‚Poznanie v bystrom rozume je analytické poznanie bystrého rozumu.‘“ ID1598 „V základe duchovnej sily obdarené sústredením túžby a vôľových formácií úsilia existuje pätnásť príčin, pätnásť výsledkov, tridsať prejavov a šesťdesiat poznaní.“ ID1599 „‚Toto je základ duchovnej sily obdarené sústredením energie… Toto je základ duchovnej sily obdarené sústredením mysle… Toto je základ duchovnej sily obdarený sústredením skúmania a vôľovými formáciami úsilia“ – takto, pokiaľ ide o doteraz nepoznané učenia, vzniklo oko… vzniklo svetlo… „A tento základ duchovnej sily obdarený sústredením skúmania a vôľovými formáciami úsilia sa má rozvíjať“… „Bol rozvinutý“ – takto, pokiaľ ide o doteraz nepoznané učenia, vzniklo oko… vzniklo svetlo…“ ID1600 „V základe duchovnej sily obdarené sústredením na skúmanie a vôľovými formáciami úsilia je pätnásť príčin, pätnásť výsledkov, tridsať prejavov a šesťdesiat poznaní.“ ID1601 „Vo štyroch základoch duchovnej sily je šesťdesiat príčin, šesťdesiat výsledkov, sto dvadsať prejavov a dvesto štyridsať poznaní.“ ID1602 „4. Kapitola o siedmich bódhisattách“ ID1603 „33. ‚Vznik, vznik‘ – takto, mnísi, u bódhisattvu Vipassího, pokiaľ ide o doteraz nepoznané doktríny, vzniklo videnie… vzniklo svetlo. ‚Zánik, zánik‘ – takto, mnísi, u bodhisattvu Vipassīho, pokiaľ ide o doteraz nepoznané učenia, vzniklo videnie… vzniklo svetlo. Vo výklade bodhisattvu Vipassīho je desať príčin, desať následkov, dvadsať prejavov a štyridsať poznatkov.“ ID1604 „‚Vznik, vznik‘ – takto, mnísi, u Bodhisattu Sikhīho, u Bodhisattu Vessabhūho, u Bodhisattu Kakusandhu, u Bodhisattu Koṇāgamana a u Bodhisattu Kassapu, pokiaľ ide o doteraz nepoznané učenia, vzniklo videnie… vzniklo svetlo. ‚Zánik, zánik‘ – takto, mnísi, u Bodhisattu Kassapu, pokiaľ ide o doteraz nepoznané doktríny, vzniklo videnie… vzniklo svetlo. Vo výklade Bodhisattu Kassapu je desať princípov, desať významov, dvadsať vyjadrení a štyridsať poznatkov.“ ID1605 „‚Vznik, vznik‘ – takto, mnísi, u Bodhisattu Gotamu, pokiaľ ide o doteraz nepoznané učenia, vzniklo videnie… vzniklo svetlo. ‚Zánik, zánik‘ – takto, mnísi, u Bodhisattu Gotamu, pokiaľ ide o doteraz nepoznané učenia, vzniklo videnie… vzniklo svetlo. Vo výklade Bodhisattu Gotamu je desať princípov, desať významov, dvadsať vyjadrení a štyridsať poznaní.“ ID1606 „V siedmich výkladoch siedmich Bodhisattov je sedemdesiat princípov, sedemdesiat významov, stoštyridsať vyjadrení a dvestoosemdesiat poznaní.“ ID1607 „5. Kapitola o priamych poznaniach atď.“ ID1608 „34. ‚Do tej miery, do akej je význam priameho poznania známy, videný, pochopený, realizovaný a dosiahnutý múdrosťou. Význam priameho poznania, ktorý nie je dosiahnutý múdrosťou, neexistuje‘ – takto vzniklo videnie, vzniklo poznanie, vznikla múdrosť, vzniklo pravé poznanie, vzniklo svetlo. Vo význame priameho poznania je dvadsaťpäť princípov, dvadsaťpäť významov, päťdesiat vyjadrení a sto poznaní.“ ID1609 „‚V akomkoľvek rozsahu je význam plného pochopenia… pe… v akomkoľvek rozsahu je význam opustenia… pe… v akomkoľvek rozsahu je význam rozvoja… pe… v akomkoľvek rozsahu je význam uvedomenia známy, videný, pochopený, uvedomený a preniknutý múdrosťou. Neexistuje žiadny význam realizácie, ktorý by nebol preniknutý múdrosťou.“ Tak vzniklo videnie, vzniklo poznanie, vznikla múdrosť, vzniklo skutočné poznanie a vzniklo svetlo. V zmysle realizácie realizácie existuje dvadsaťpäť vlastností, dvadsaťpäť významov, päťdesiat vyjadrení a sto druhov poznania.“ ID1610 „V zmysle priameho poznania priameho poznania; v zmysle úplného pochopenia úplného pochopenia; v zmysle opustenia opustenia; v zmysle rozvoja rozvoja; a v zmysle realizácie realizácie existuje sto dvadsať päť vlastností, sto dvadsať päť významov, dvesto päťdesiat vyjadrení a päťsto druhov poznania.“ ID1611 „6. Kapitola o zoskupeniach atď.“ ID1612 „35. ‚V akomkoľvek rozsahu je význam zoskupení známy, videný, pochopený, realizovaný a preniknutý múdrosťou. Neexistuje žiadny význam zoskupení, ktorý by nebol preniknutý múdrosťou.“ Tak vzniklo videnie, vzniklo poznanie, vznikla múdrosť, vzniklo pravé poznanie a vzniklo svetlo. V zmysle zoskupení zoskupení existuje dvadsaťpäť vlastností, dvadsaťpäť významov, päťdesiat vyjadrení a sto druhov poznania.“ ID1613 „‚V akejkoľvek miere je význam prvkov…pe… v akejkoľvek miere je význam zmyslových základov…pe… v akejkoľvek miere je význam podmieneného…pe… v akejkoľvek miere je význam nepodmieneného známy, videný, pochopený, uvedomený a preniknutý múdrosťou. Neexistuje žiadny význam nepodmieneného, ktorý by nebol preniknutý múdrosťou.“ Tak vzniklo videnie…pe… vzniklo svetlo. V zmysle nepodmieneného z nepodmieneného existuje dvadsaťpäť vlastností, dvadsaťpäť významov, päťdesiat vyjadrení a sto druhov poznania.“ ID1614 „Pokiaľ ide o skupinky, v zmysle skupín; pokiaľ ide o prvky, v zmysle prvkov; pokiaľ ide o zmyslové základne, v zmysle zmyslových základní; pokiaľ ide o podmienené, v zmysle podmieneného; pokiaľ ide o nepodmienené, v zmysle nepodmieneného – existuje sto dvadsať päť stavov, sto dvadsať päť významov, dvesto päťdesiat vyjadrení a päťsto druhov poznania.“ ID1615 „7. Časť o pravde“ ID1616 „36. ‚Pokiaľ je význam utrpenia ako utrpenia poznaný, videný, pochopený, uvedomený a osvojený múdrosťou; neexistuje žiadny význam utrpenia ako utrpenia, ktorý by nebol osvojený múdrosťou‘ – takto vzniklo oko, vzniklo poznanie, vznikla múdrosť, vzniklo jasné poznanie, vzniklo svetlo. V zmysle utrpenia ako utrpenia existuje dvadsaťpäť príčinných stavov, dvadsaťpäť následných stavov, päťdesiat prejavov a sto druhov poznania.“ ID1617 „‚Pokiaľ je význam vzniku ako vzniku… a tak ďalej… pokiaľ je význam zániku ako zániku… a tak ďalej… pokiaľ je význam cesty ako cesty známy, videný, pochopený, uvedomený a osvojený múdrosťou; neexistuje žiadny význam cesty ako cesty, ktorý by nebol osvojený múdrosťou‘ – takto vzniklo oko… a tak ďalej… vzniklo svetlo. V zmysle cesty ako cesty existuje dvadsaťpäť príčinných stavov, dvadsaťpäť následných stavov, päťdesiat prejavov a sto druhov poznania.“ ID1618 „V štyroch ušľachtilých pravdách existuje sto príčinných stavov, sto následných stavov, dvesto prejavov a štyristo druhov poznania.“ ID1619 „8. Časť o analytických poznaniach“ ID1620 „37. ‚Pokiaľ je význam analytického poznania významu ako analytického poznania významu známy, videný, pochopený, uvedomený a v kontakte s múdrosťou; neexistuje žiadny význam analytického poznania významu ako analytického poznania významu, ktorý by nebol v kontakte s múdrosťou‘ – takto vzniklo oko… a tak ďalej… vzniklo svetlo. V zmysle analytického poznania významu ako analytického poznania významu existuje dvadsaťpäť javov, dvadsaťpäť významov, päťdesiat výrazov a sto druhov poznania.“ ID1621 „‚V akomkoľvek rozsahu je význam analytického poznania Dhammy… (atď.) … v akejkoľvek miere je význam analytického poznania jazyka… (atď.) … v akejkoľvek miere je význam analytického poznania pohotovej mysle známy, videný, pochopený, uvedomený a dotknutý múdrosťou; neexistuje žiadny význam analytického poznania pohotovej mysle, ktorý by nebol dotknutý múdrosťou“ – vzniklo oko [múdrosti]… (atď.) …vzniklo svetlo. V zmysle analytického poznania bystrosti existuje dvadsaťpäť javov, dvadsaťpäť významov, päťdesiat vyjadrení a sto poznaní.“ ID1622 „V štyroch analytických poznaniach existuje sto javov, sto významov, dvesto vyjadrení a štyristo poznaní.“ ID1623 „9. Časť o šiestich buddhovských vlastnostiach“ ID1624 „38. ‚V akomkoľvek rozsahu je poznanie dispozície schopností iných bytostí známe, videné, pochopené, uvedomené a dotknuté múdrosťou; neexistuje žiadne poznanie dispozície schopností iných bytostí, ktoré by nebolo dotknuté múdrosťou‘ – vzniklo oko [múdrosti]… (atď.) …vzniklo svetlo. Vo poznaní dispozície schopností iných bytostí je dvadsaťpäť javov, dvadsaťpäť významov, päťdesiat vyjadrení a sto poznatkov.“ ID1625 „‚V akomkoľvek rozsahu je poznanie dispozícií a základných sklonov bytostí… (atď.) …v akomkoľvek rozsahu je poznanie dvojitého zázraku… (atď.) …v akomkoľvek rozsahu je poznanie dosiahnutia veľkého súcitu… (atď.) …v akomkoľvek rozsahu je poznanie vševedúceho… (atď.) … v akejkoľvek miere je neprekážané poznanie poznané, videné, pochopené, realizované a dosiahnuté múdrosťou; neexistuje žiadne neprekážané poznanie, ktoré by nebolo dosiahnuté múdrosťou“ – vzniklo oko [múdrosti], vzniklo poznanie, vznikla múdrosť, vzniklo pravé poznanie, vzniklo svetlo. V neprekážanom poznaní je dvadsaťpäť javov, dvadsaťpäť významov, päťdesiat vyjadrení a sto poznaní.“ ID1626 „V šiestich buddhovských vlastnostiach je sto päťdesiat javov, sto päťdesiat významov, tristo vyjadrení a šesťsto poznaní.“ ID1627 „V časti o analytických poznaniach je osemsto päťdesiat javov, osemsto päťdesiat významov, tisíc sedemsto vyjadrení a tri tisíce štyristo poznaní.“ ID1628 „Rozprava o analytických poznaniach je ukončená.“ ID1629 „7. Rozprava o kolese Dhammy“ ID1630 „1. Časť o pravde“ ID1631 „39. Raz, keď Blahoslavený pobýval v Bārāṇasī […]. Tak sa stalo, že ctihodný Koṇḍañña získal meno ‚Aññāsikoṇḍañña‘.“ ID1632 „[Ka] ‚Toto je ušľachtilá pravda o utrpení‘ – pokiaľ ide o javy, o ktorých doteraz nepočul, vzniklo videnie, vzniklo poznanie, vznikla múdrosť, vzniklo pravé poznanie, vzniklo svetlo.“ ID1633 „‚Vzniklo videnie‘ – v akom zmysle? ‚Vzniklo poznanie‘ – v akom zmysle? ‚Vznikla múdrosť‘ – v akom zmysle? ‚Vzniklo pravé poznanie‘ – v akom zmysle? ‚Vzniklo svetlo‘ – v akom zmysle? ‚Vzniklo videnie‘ – v zmysle videnia. ‚Vzniklo poznanie‘ – v zmysle poznania. ‚Vznikla múdrosť‘ – v zmysle analytického poznania. ‚Vzniklo pravé poznanie‘ – v zmysle preniknutia. ‚Vzniklo svetlo‘ – v zmysle osvietenia.“ ID1634 „Videnie je jav, významom je videnie. Poznanie je jav, významom je poznanie. Múdrosť je jav, významom je analytické poznanie. Skutočné poznanie je jav, významom je preniknutie. Svetlo je jav, významom je osvietenie. Týchto päť javov a päť významov má za základ utrpenie, má za základ pravdu, má za predmet pravdu, má za rozsah pravdu, je tvorené pravdou, je zahrnuté v pravde, vzniklo správne v pravde, je zakorenené v pravde a je pevne zakorenené v pravde.“ ID1635 „40. Kolo Dhammy – v akom zmysle je to Kolo Dhammy? Uvádza do pohybu Dhammu a kolo autority – preto je to Kolo Dhammy. Uvádza do pohybu kolo autority a Dhammu – preto je to Kolo Dhammy. Je uvádzané do pohybu Dhammou – preto je to Kolo Dhammy. Je uvedené do pohybu pre praktizovanie Dhammy – preto je to Kolo Dhammy. Je uvedené do pohybu, keď stojí v Dhamme – preto je to Kolo Dhammy. Je uvedené do pohybu, keď je pevne zakorenené v Dhamme – preto je to Kolo Dhammy. Je uvedené do pohybu, keď uvádza ostatných do Dhammy – preto je to Kolo Dhammy. Je uvedené do pohybu po dosiahnutí majstrovstva v Dhamme – teda Kolo Dhammy. Je uvedené do pohybu pri vedení druhých k majstrovstvu v Dhamme – teda Kolo Dhammy. Je uvedené do pohybu po dosiahnutí najvyššieho dosiahnutia v Dhamme – teda Kolo Dhammy. Uvedie sa do pohybu tým, že vedie ostatných k najvyššiemu dosiahnutiu v Dhamme – tak sa nazýva Kolo Dhammy. Uvedie sa do pohybu tým, že dosiahne bezstrašnosť v Dhamme – tak sa nazýva Kolo Dhammy. Uvedie sa do pohybu tým, že vedie ostatných k bezstrašnosti v Dhamme – tak sa nazýva Kolo Dhammy. Uvedie sa do pohybu tým, že ctí Dhammu – tak sa nazýva Kolo Dhammy. Uvedie sa do pohybu tým, že sa Dhamma uctieva – a tak vzniká Kolo Dhammy. Uvedie sa do pohybu tým, že sa Dhamma váži – a tak vzniká Kolo Dhammy. Uvedie sa do pohybu tým, že sa Dhamma ctí – a tak vzniká Kolo Dhammy. Uvedie sa do pohybu tým, že sa Dhamme vzdáva úcta – a tak vzniká Kolo Dhammy. Uvádza ho do pohybu ten, kto má Dhammu za svoj zástavu – a tak vzniká Kolo Dhammy. Uvádza ho do pohybu ten, kto má Dhammu za svoj štandard – a tak vzniká Kolo Dhammy. Uvádza ho do pohybu ten, kto má Dhammu za svojho vládcu – a tak vzniká Kolo Dhammy. A toto Kolo Dhammy nemôže zvrátiť žiadny asketa, bráhman, boh, Māra, Brahmā ani nikto na svete – preto sa nazýva Kolo Dhammy.“ ID1636 „Schopnosť viery je Dhamma. Pretože uvádza túto Dhammu do pohybu, nazýva sa Kolo Dhammy. Schopnosť energie je Dhamma. Pretože uvádza túto Dhammu do pohybu, nazýva sa Kolo Dhammy. Schopnosť všímavosti je Dhamma. Pretože uvádza túto Dhammu do pohybu, nazýva sa Kolo Dhammy. Schopnosť sústredenia je Dhamma. Pretože uvádza túto Dhammu do pohybu, nazýva sa Kolo Dhammy. Schopnosť múdrosti je Dhamma. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, nazýva sa kolesom Dhammy. Sila viery je Dhamma. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, nazýva sa kolesom Dhammy. Sila energie je Dhamma. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, nazýva sa kolesom Dhammy. Sila všímavosti je Dhamma. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, nazýva sa kolesom Dhammy. Sila sústredenia je Dhamma. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, nazýva sa kolesom Dhammy. Sila múdrosti je Dhamma. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, nazýva sa kolesom Dhammy. Faktor osvietenia, ktorým je všímavosť, je Dhamma. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, nazýva sa kolesom Dhammy. Faktor osvietenia, ktorým je skúmanie Dhammy, je Dhamma. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, nazýva sa kolesom Dhammy. Faktor osvietenia, ktorým je energia, je Dhamma. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, nazýva sa kolesom Dhammy. Faktor osvietenia, ktorým je blaženosť, je Dhamma. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, nazýva sa kolesom Dhammy. Faktor osvietenia, ktorým je pokoj, je Dhamma. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, nazýva sa kolesom Dhammy. Faktor osvietenia, ktorým je sústredenie, je Dhamma. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, nazýva sa kolesom Dhammy. Faktor osvietenia, ktorým je vyrovnanosť, je Dhamma. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, nazýva sa kolesom Dhammy. Správny názor je Dhamma. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, nazýva sa kolesom Dhammy. Správny úmysel je Dhamma. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, nazýva sa kolesom Dhammy. Správna reč je Dhamma. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, nazýva sa kolesom Dhammy. Správne konanie je Dhamma. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, nazýva sa kolesom Dhammy. Správne živobytie je Dhamma. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, nazýva sa kolesom Dhammy. Správne úsilie je Dhamma. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, nazýva sa kolesom Dhammy. Správna všímavosť je Dhamma. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, nazýva sa kolesom Dhammy. Správna koncentrácia je Dhamma. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, nazýva sa kolesom Dhammy.“ ID1637 „Schopnosť je Dhamma v zmysle nadvlády. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, je to kolo Dhammy. Sila je Dhamma v zmysle neotrasiteľnosti. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, je to kolo Dhammy. Faktor osvietenia je Dhamma v zmysle vyvedenia. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, je to kolo Dhammy. Cesta je Dhamma v zmysle príčiny. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, je to kolo Dhammy. Základy všímavosti sú Dhamma v zmysle prítomnosti. Keďže uvádzajú túto Dhammu do pohybu, sú to kolesá Dhammy. Správne úsilie je Dhamma v zmysle vynaloženia úsilia. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, je to kolo Dhammy. Základy psychickej sily sú Dhamma v zmysle dosiahnutia. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, je to kolo Dhammy. Pravdy sú Dhamma v zmysle pravdivosti. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, je to kolo Dhammy. Pokoj je Dhamma v zmysle neporušenosti. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, je to kolo Dhammy. Prehľad je Dhamma v zmysle kontemplácie. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, je to kolo Dhammy. Pokoj a vhľad sú Dhammou v zmysle jedinej chuti. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, je to kolo Dhammy. Spojená dvojica je Dhammou v zmysle neprekračovania. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, je to kolo Dhammy. Očistenie cnosti je Dhamma v zmysle zdržanlivosti. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, je to kolo Dhammy. Očistenie mysle je Dhamma v zmysle nepozornosť. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, je to kolo Dhammy. Očistenie pohľadu je Dhamma v zmysle videnia. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, je to kolo Dhammy. Oslobodenie je Dhamma v zmysle bytia oslobodeným. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, je to kolo Dhammy. Poznanie je Dhamma v zmysle preniknutia. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, je to kolo Dhammy. Vyslobodenie je Dhamma v zmysle vzdania sa. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, je to kolo Dhammy. Poznanie zániku je Dhamma v zmysle vykorenenia. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, je to kolo Dhammy. Poznanie nevznikania je Dhamma v zmysle upokojenia. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, je to kolo Dhammy. Vôľa je Dhamma v zmysle koreňa. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, je to kolo Dhammy. Pozornosť je Dhamma v zmysle zdroja. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, je to kolo Dhammy. Kontakt je Dhamma v zmysle spojenia. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, je to kolo Dhammy. Pocit je Dhamma v zmysle zbiehania sa. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, je to kolo Dhammy. Sústredenie je Dhamma v zmysle toho, že je na prvom mieste. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, je to kolo Dhammy. Všímavosť je Dhamma v zmysle panovania. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, je to kolo Dhammy. Múdrosť je Dhamma v zmysle toho, že je ešte ďalej. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, je to kolo Dhammy. Oslobodenie je Dhamma v zmysle podstaty. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, je to kolo Dhammy. Nibbána, ponorená do nesmrteľnosti, je Dhamma v zmysle vyvrcholenia. Keďže uvádza túto Dhammu do pohybu, je to kolo Dhammy.“ ID1638 „‚Túto ušľachtilú pravdu o utrpení treba plne pochopiť.‘ … ‚Bola plne pochopená.‘ Pokiaľ ide o Dhammy, o ktorých doteraz nepočul, vzniklo oko … vzniklo svetlo.“ ID1639 „Zrak sa prebudil – v akom zmysle? … Svetlo sa prebudilo – v akom zmysle? Zrak sa prebudil – v zmysle videnia. … Svetlo sa prebudilo – v zmysle osvetlenia. Zrak je Dhamma, významom je videnie. … Svetlo je Dhamma, významom je osvetlenie. Týchto päť Dhamm a päť významov má utrpenie za svoj základ, má pravdu za svoj základ, má pravdu za svoj predmet, má pravdu za svoju oblasť, je tvorené pravdou, je zahrnuté v pravde, je dobre vzniknuté v pravde, je ustanovené v pravde, je pevne ustanovené v pravde.“ ID1640 „Kolo Dhammy – v akom zmysle je to kolo Dhammy? Uvádza do pohybu Dhammu a koleso – preto je to kolo Dhammy. Uvádza do pohybu koleso a Dhammu – preto je to kolo Dhammy. Uvádza do pohybu prostredníctvom Dhammy – preto je to kolo Dhammy. Uvádza do pohybu pre praktizovanie Dhammy – preto je to kolo Dhammy. Uvádza do pohybu, zatiaľ čo stojí v Dhamme – preto je to kolo Dhammy. Uvádza do pohybu, zatiaľ čo je pevne zakorenené v Dhamme – preto je to kolo Dhammy. … Nibbāna, ponorenie sa do nesmrteľného, je Dhamma v zmysle vyvrcholenia. Uvádza túto Dhammu do pohybu – preto je to kolo Dhammy.“ ID1641 „‚Toto je ušľachtilá pravda o pôvode utrpenia‘ – pokiaľ ide o Dhammy, o ktorých doteraz nepočul, vzniklo oko … vzniklo svetlo. … ‚Táto ušľachtilá pravda o pôvode utrpenia sa má opustiť‘ … ‚Bola opustená‘ – pokiaľ ide o Dhammy, o ktorých doteraz nepočul, vzniklo oko … vzniklo svetlo.“ ID1642 „Zrak sa prebudil – v akom zmysle? … Svetlo sa prebudilo – v akom zmysle? Zrak sa prebudil – v zmysle videnia. … Svetlo sa prebudilo – v zmysle osvietenia.“ ID1643 „Zrak je Dhamma; jeho význam je videnie… Svetlo je Dhamma; jeho význam je osvietenie. Týchto päť Dhamm a päť významov má za základ vznik, má za základ pravdu… má za základ zánik, má za základ pravdu… má za základ cestu, má za základ pravdu, má za predmet pravdu, má za pastvinu pravdu, je zahrnutých v pravde, je obklopených pravdou, vznikli správne v pravde, sú ustanovené v pravde, sú pevne ustanovené v pravde.“ ID1644 „Kolo Dhammy – v akom zmysle je to kolo Dhammy? Uvádza Dhammu do pohybu a uvádza kolo do pohybu – preto je to kolo Dhammy. Uvádza kolo do pohybu a uvádza Dhammu do pohybu – preto je to kolo Dhammy. Uvádza do pohybu prostredníctvom Dhammy – preto je to kolo Dhammy. Uvádza do pohybu pre praktizovanie Dhammy – preto je to kolo Dhammy. Keďže je zakorenené v Dhamme, uvádza do pohybu – preto je to kolo Dhammy. Keďže je pevne zakorenené v Dhamme, uvádza ju do pohybu – a preto je to kolo Dhammy… Nibbána, ktorá je ponorená do nesmrteľnosti, je Dhamma v zmysle vrcholu. Uvádza túto Dhammu do pohybu – a preto je to kolo Dhammy.“ ID1645 „2. Časť o zakotvení všímavosti“ ID1646 „41. Mnísi, ‚Toto je rozjímanie o tele v tele‘ – takto, pokiaľ ide o dhammy, o ktorých som doteraz nepočul, vo mne vzniklo oko… vzniklo svetlo. Mnísi, ‚Toto rozjímanie o tele v tele treba rozvíjať‘ – takto vo mne… Mnísi, ‚Bolo to rozvinuté‘ – takto, pokiaľ ide o dhammy, o ktorých som doteraz nepočul, vo mne sa prebudilo oko… objavilo sa svetlo.“ ID1647 „Toto je rozjímanie o pocitoch v pocitoch… Toto je rozjímanie o mysli v mysli… Mnísi, ‚Toto je rozjímanie o dhammách v dhammách‘ – takto, pokiaľ ide o dhammy, o ktorých som doteraz nepočul, vo mne vzniklo oko… vzniklo svetlo. Mnísi, ‚Toto rozjímanie o dhammách v dhammách treba rozvíjať‘ – takto, vo mne… Mnísi, ‚Bolo to rozvinuté‘ – takto, pokiaľ ide o dhammy, o ktorých som doteraz nepočul, vo mne sa prebudilo oko… prebudilo sa svetlo.“ ID1648 „‚Toto je kontemplácia tela v tele‘ – takto, pokiaľ ide o dhammy, o ktorých som doteraz nepočul, prebudilo sa oko… prebudilo sa svetlo… ‚Túto kontempláciu tela v tele treba rozvíjať‘… ‚Bolo rozvinuté‘ – takto, pokiaľ ide o dhammy, o ktorých som doteraz nepočul, vo mne vzniklo oko… vzniklo svetlo.“ ID1649 „Vzniklo oko múdrosti – v akom zmysle? … Vzniklo svetlo – v akom zmysle? Vzniklo oko múdrosti – v zmysle videnia… Vzniklo svetlo – v zmysle žiarivosti.“ ID1650 „Oko múdrosti je jav, jeho významom je videnie… svetlo je jav, jeho významom je žiarivosť. Týchto päť javov a päť významov má za základ telo, má za základ ustanovenia všímavosti… má za základ pocity, má za základ ustanovenia všímavosti… má za základ myseľ, má za základ ustanovenia všímavosti… má za základ javy, má za základ ustanovenia všímavosti. Majú základy všímavosti za svoj predmet, za svoj rozsah, sú zahrnuté v základoch všímavosti, sú obklopené základmi všímavosti, vznikli v základoch všímavosti, sú ustanovené v základoch všímavosti, sú pevne ustanovené v základoch všímavosti.“ ID1651 „Kolo Dhammy – v akom zmysle je to Kolo Dhammy? Uvádza Dhammu do pohybu a uvádza kolo do pohybu – preto je to Kolo Dhammy. Uvádza kolo do pohybu a uvádza Dhammu do pohybu – preto je to Kolo Dhammy. Uvádza do pohybu prostredníctvom Dhammy – preto je to Kolo Dhammy. Uvádza do pohybu pre praktizovanie Dhammy – preto je to Kolo Dhammy. Uvádza do pohybu, zatiaľ čo stojí v Dhamme – preto je to Kolo Dhammy. Uvádza do pohybu, pričom je zakorenené v Dhamme – a preto je to Kolo Dhammy… Nibbána, ponorenie sa do Nesmrteľného, je Dhamma v zmysle jej vyvrcholenia. Uvádza túto Dhammu do pohybu – a preto je to Kolo Dhammy.“ ID1652 „3. Časť o základoch duchovnej sily“ ID1653 „42. ‚Tento základ duchovnej sily, obdarený sústredením horlivosti a formami úsilia‘ – mne, mnísi, pokiaľ ide o učenia, ktoré som doteraz nepočul, sa zrodilo oko múdrosti… zrodilo sa svetlo. ‚Tento základ duchovnej sily, obdarený sústredením horlivosti a formáciami úsilia, treba rozvíjať‘ – mne, mnísi… ‚bol rozvinutý‘ – mne, mnísi, pokiaľ ide o učenia, ktoré som predtým nepočul, sa zrodilo oko múdrosti… zrodilo sa svetlo.“ ID1654 „‚Toto je základ duchovnej sily, obdarený sústredením vďaka energii a formáciám úsilia… Toto je základ duchovnej sily, obdarený sústredením vďaka mysli a formáciám úsilia… Toto je základ duchovnej sily, obdarený sústredením vďaka skúmaniu a formáciám úsilia‘ – takto, mnísi, pokiaľ ide o učenia, ktoré som doteraz nepočul, mi vzniklo oko… vzniklo svetlo. ‚Tento základ duchovnej sily, obdarený sústredením vďaka skúmaniu a formáciám úsilia, treba rozvíjať‘ – takto, ó mnísi… ‚bol rozvinutý‘ – takto, ó mnísi, pokiaľ ide o učenia, ktoré som doteraz nepočul, prebudilo sa vo mne oko… prebudilo sa vo mne svetlo.““ ID1655 „‚Toto je základ duchovnej sily, obdarený sústredením vďaka horlivosti a formáciám úsilia‘ – takto, pokiaľ ide o učenia, ktoré som doteraz nepočul, sa mi otvorilo oko… objavilo sa mi svetlo… ‚A tento základ duchovnej sily, obdarený sústredením vďaka horlivosti a formáciám úsilia, sa má rozvíjať‘ – takto… ‚bol rozvinutý‘ – takto, pokiaľ ide o učenia, ktoré predtým nepočuli, vzniklo oko, vzniklo poznanie, vznikla múdrosť, vzniklo pravé poznanie, vzniklo svetlo.““ ID1656 „Vzniklo oko – v akom zmysle? Vzniklo poznanie – v akom zmysle? Vznikla múdrosť – v akom zmysle? Vzniklo pravé poznanie – v akom zmysle? Vzniklo svetlo – v akom zmysle? Vzniklo oko – v zmysle videnia. Vzniklo poznanie – v zmysle poznania. Vznikla múdrosť – v zmysle pochopenia. Vzniklo pravé poznanie – v zmysle preniknutia. Vzniklo svetlo – v zmysle žiarivosti.“ ID1657 „Oko je príčinou; výsledkom je podstata videnia. Poznanie je príčinou; výsledkom je podstata poznania. Múdrosť je príčinou; výsledkom je podstata pochopenia. Skutočné poznanie je príčinou; výsledkom je podstata prenikavosti. Svetlo je príčinou; výsledkom je podstata žiarivosti. Týchto päť príčin a päť výsledkov má za základ horlivosť, má za základ základy duchovnej sily, má za predmet základy duchovnej sily, má za rozsah základy duchovnej sily, je zahrnutých v základoch duchovnej sily, je obklopených základmi duchovnej sily, vznikli správne v základoch duchovnej sily, sú ustanovené v základoch duchovnej sily, sú pevne ustanovené v základoch duchovnej sily.“ ID1658 „Kolo Dhammy – v akom zmysle je to Kolo Dhammy? Uvádza do pohybu aj Dhammu, aj kolo – preto je to Kolo Dhammy. Uvádza do pohybu aj kolo, aj Dhammu – preto je to Kolo Dhammy. Uvádza do pohybu prostredníctvom Dhammy – preto je to Kolo Dhammy. Uvádza do pohybu pre praktizovanie Dhammy – a preto je to Kolo Dhammy. Uvádza do pohybu, zatiaľ čo stojí v Dhamme – a preto je to Kolo Dhammy. Uvádza do pohybu, zatiaľ čo je zakorenené v Dhamme – a preto je to Kolo Dhammy. Uvádza do pohybu, zatiaľ čo zakoreňuje ostatných v Dhamme – a preto je to Kolo Dhammy. Uvádza do pohybu po dosiahnutí majstrovstva v Dhamme – preto je to Kolo Dhammy. Uvádza do pohybu tým, že privádza druhých k majstrovstvu v Dhamme – preto je to Kolo Dhammy. Uvádza do pohybu po dosiahnutí dokonalosti v Dhamme – preto je to Kolo Dhammy. Uvádza do pohybu tým, že privádza ostatných k dokonalosti v Dhamme – a tak je to Kolo Dhammy. … Uvádza do pohybu tým, že ctí Dhammu – a tak je to Kolo Dhammy. Uvádza do pohybu ako zástava Dhammy – a tak je to Kolo Dhammy. Uvádza do pohybu ako vzor Dhammy – a preto je to Kolo Dhammy. Uvádza do pohybu ako vládca Dhammy – a preto je to Kolo Dhammy. A toto Kolo Dhammy nemôže zvrátiť žiadny asketa, bráhman, boh, Māra, Brahmā ani nikto na svete – a preto je to Kolo Dhammy.“ ID1659 „Schopnosť viery je Dhamma. Uvádza túto Dhammu do pohybu – a preto je to Kolo Dhammy. … Nibbána, ponorenie sa do Nesmrteľného, je Dhamma v zmysle jej vyvrcholenia. Uvádza túto Dhammu do pohybu – a preto je to Kolo Dhammy.“ ID1660 „“Tento základ duchovnej sily, obdarený sústredením vďaka energii a vôľovým formáciám úsilia“ – pokiaľ ide o učenia, ktoré predtým nepočul, vzniklo oko… vzniklo svetlo… „A tento základ duchovnej sily, obdarený sústredením vďaka energii a vôľovým formáciám úsilia, sa má rozvíjať“… „bol rozvinutý“ – pokiaľ ide o učenia, ktoré predtým nepočul, vzniklo oko… vzniklo svetlo.“ ID1661 „Zrak sa prebudil – v akom zmysle? … Svetlo sa prebudilo – v akom zmysle? Zrak sa prebudil – v zmysle videnia… Svetlo sa prebudilo – v zmysle žiarivosti.“ ID1662 „Oko je dhamma, významom je podstata videnia… Svetlo je dhamma, významom je podstata žiarenia. Týchto päť dhamm a päť významov má za základ energiu, má za základ základy duchovnej sily… má za základ myseľ, má za základ základy duchovnej sily… majú za základ skúmanie, majú za základ základy duchovnej sily. Majú za predmet základy duchovnej sily, majú za rozsah základy duchovnej sily, sú zahrnuté v základoch duchovnej sily, sú obklopené základmi duchovnej sily, vznikli správne v základoch duchovnej sily, sú ustanovené v základoch duchovnej sily, sú pevne ustanovené v základoch duchovnej sily.“ ID1663 „Kolo Dhammy – v akom zmysle je to Kolo Dhammy? Uvádza do pohybu tak Dhammu, ako aj kolo – preto je to Kolo Dhammy. Uvádza do pohybu tak kolo, ako aj Dhammu – preto je to Kolo Dhammy. Uvádza do pohybu prostredníctvom Dhammy – preto je to Kolo Dhammy. Uvádza do pohybu pre praktizovanie Dhammy – a preto je to Kolo Dhammy. Keďže je zakorenené v Dhamme, uvádza do pohybu – a preto je to Kolo Dhammy. Keďže je pevne zakorenené v Dhamme, uvádza do pohybu – a preto je to Kolo Dhammy… Nibbána, ponorenie sa do Nesmrteľného, je Dhamma v zmysle jej vyvrcholenia. Uvádza túto Dhammu do pohybu – a preto je to Kolo Dhammy.“ ID1664 „Rozprava o Kole Dhammy je ukončená.“ ID1665 „8. Rozprava o nadsvetskom“ ID1666 „43. Ktoré stavy sú nadsvetské? Štyri základy všímavosti, štyri správne úsilia, štyri základy duchovnej sily, päť schopností, päť síl, sedem faktorov osvietenia, Ušľachtilá osemčlenná cesta, štyri ušľachtilé cesty, štyri plody asketického života a Nibbána – tieto stavy sú nadsvetské.“ ID1667 „‚Nadpozemské‘ – v akom zmysle sú nadpozemské? Prekračujú svet – preto sú nadpozemské. Vznášajú sa nad svetom – preto sú nadpozemské. Vznášajú sa nad svetom – preto sú nadpozemské. Vystupujú zo sveta – preto sú nadpozemské. Prekonávajú svet – preto sú nadpozemské. Úplne prekonávajú svet – preto sú nadpozemské. Úplne prekonali svet – preto sú nadpozemské. Prekračujú svet – preto sú nadpozemské. Prekračujú koniec sveta – preto sú nadpozemské. Odchádzajú zo sveta – preto sú nadpozemské. Odchádzajú zo sveta – preto sú nadsvetskí. Odchádzajú zo sveta – preto sú nadsvetskí. Odchádzajú zo sveta – preto sú nadsvetskí. Sú od sveta odtrhnutí – preto sú nadsvetskí. Odchádzajú zo sveta – preto sú nadsvetskí. Nestojí vo svete – preto sú nadsvetskí. Nestojí vo svete – preto sú nadsvetskí. Nie sú poškvrnení svetom – preto sú nadsvetskí. Nie sú poškvrnení svetom – preto sú nadsvetskí. Sú v svete nepoškvrnení – preto sú nadsvetskí. Nie sú poškvrnení svetom – preto sú nadpozemskí. Nie sú zašpinení vo svete – preto sú nadpozemskí. Nie sú zašpinení svetom – preto sú nadpozemskí. Sú oslobodení vo svete – preto sú nadpozemskí. Sú oslobodení od sveta – preto sú nadpozemskí. Sú oslobodení od sveta – preto sú nadpozemskí. Sú oslobodení od sveta – preto sú nadpozemskí. Sú oslobodení od sveta – preto sú nadpozemskí. Sú oddelení vo svete – preto sú nadpozemskí. Sú oddelení od sveta – preto sú nadpozemskí. Sú oddelení od sveta – preto sú nadsvetskí. Sú oddelení vo svete – preto sú nadsvetskí. Sú oddelení od sveta – preto sú nadsvetskí. Sú oddelení od sveta – preto sú nadsvetskí. Sú očistení od sveta – preto sú nadsvetskí. Sú očistení od sveta – preto sú nadpozemskí. Sú očistení od sveta – preto sú nadpozemskí. Sú dôkladne očistení od sveta – preto sú nadpozemskí. Sú dôkladne očistení od sveta – preto sú nadpozemskí. Sú dôkladne očistení od sveta – preto sú nadpozemskí. Vznášajú sa nad svetom – preto sú nadsvetskí. Vznášajú sa nad svetom – preto sú nadsvetskí. Vznášajú sa nad svetom – preto sú nadsvetskí. Odvracajú sa od sveta – preto sú nadsvetskí. Odvracajú sa od sveta – preto sú nadsvetskí. Odvracajú sa od sveta – preto sú nadsvetskí. Nelipnú na svete – preto sú nadsvetskí. Nie sú zachytení vo svete – preto sú nadsvetskí. Nie sú viazaní na svet – preto sú nadsvetskí. Úplne sa odrezali od sveta – preto sú nadsvetskí. Pretože sa úplne odrezali od sveta – preto sú nadsvetskí. Utišujú svet – preto sú nadsvetskí. Pretože utíšili svet – preto sú nadsvetskí. Sú pre svet cestou, ktorá nevedie nikam – preto sú nadsvetskí. Sú pre svet ne-cieľom – preto sú nadsvetskí. Sú pre svet ne-oblasťou – preto sú nadsvetskí. Nie sú bežní pre svet – preto sú nadsvetskí. Vypudzujú svet – preto sú nadsvetskí. Nevracajú svet späť – preto sú nadsvetskí. Opúšťajú svet – preto sú nadsvetskí. Nelipnú na svete – preto sú nadsvetskí. Oslobodzujú svet – preto sú nadsvetskí. Neviažu sa nadmerne na svet – preto sú nadsvetskí. Zhadzujú svet zo seba – preto sú nadsvetskí. Neodhadzujú svet príliš intenzívne – preto sú nadsvetskí. Keďže svet úplne prekonali a zdolali, stoja – preto sú nadsvetskí.“ ID1668 „Rozprava o nadsvetskom je ukončená.“ ID1669 „9. Rozprava o silách“ ID1670 „44. Úvod v Sāvatthī. ‚Mnísi, existuje týchto päť síl. Ktorých päť? Sila viery, sila energie, sila všímavosti, sila sústredenia a sila múdrosti. Toto, mnísi, sú tie päť síl.‘“ ID1671 „\“Okrem toho existuje šesťdesiatosem síl: sila viery, sila energie, sila všímavosti, sila sústredenia, sila múdrosti, sila morálneho studu, sila morálneho strachu, sila reflexie, sila kultivácie, sila bezchybnosti, sila dobrotivosti, sila trpezlivosti, sila určovania, sila ohľaduplnosti, sila panovníctva, sila odhodlania, sila vyrovnanosti, sila vhľadu, desať síl študenta, desať síl toho, kto prekročil výcvik, desať síl toho, koho nečistoty sú zničené, desať síl psychických schopností a desať síl Tathāgaty.““ ID1672 „Čo je sila viery? Nie je otrasená nedôverou – to je sila viery. Viera je silou v zmysle podpory súbežne vznikajúcich stavov; viera je silou v zmysle spotrebovania nečistôt; viera je silou v zmysle očisťovania prostredníctvom preniknutia a podobne; viera je silou v zmysle toho, že je základom pre myseľ; viera je silou v zmysle očisťovania mysle; viera je silou v zmysle dosiahnutia rozlišovania; viera je silou v zmysle ďalšieho preniknutia; viera je silou v zmysle uvedomenia si právd; viera je silou v zmysle ustanovenia človeka v zániku. Toto je sila viery.“ ID1673 „Čo je sila energie? Nie je otrasená lenivosťou – to je sila energie. Energia je sila v zmysle podpory súbežne vznikajúcich stavov; energia je sila v zmysle spotrebovávania nečistôt; energia je sila v zmysle očisťovania prostredníctvom prenikania a podobne; energia je sila v zmysle toho, že je základom pre myseľ; energia je sila v zmysle očisťovania mysle; energia je sila v zmysle dosiahnutia rozlišovania; energia je sila v zmysle ďalšieho prenikania; energia je sila v zmysle uvedomenia si pravd; energia je sila v zmysle ustanovenia človeka v zániku. Toto je sila energie.“ ID1674 „Čo je sila všímavosti? Pretože ju nezneistí nepozornosť, je to sila všímavosti. Je to sila všímavosti v zmysle podpory súbežne vznikajúcich stavov… Je to sila všímavosti v zmysle ustanovenia v zániku. Toto je sila všímavosti.“ ID1675 „Čo je sila sústredenia? Pretože ju nezneistí nepokoj, je to sila sústredenia. Je to sila sústredenia v zmysle podpory súbežne vznikajúcich stavov… Je to sila sústredenia v zmysle ustanovenia v zániku. Toto je sila sústredenia.“ ID1676 „Čo je sila múdrosti? Pretože ju nezneistí nevedomosť, je to sila múdrosti. Je to sila múdrosti v zmysle podpory súbežne vzniknutých stavov… Je to sila múdrosti v zmysle ustanovenia v zániku. Toto je sila múdrosti.“ ID1677 „Čo je sila morálnej hanby? Keďže sa človek hanbí za zmyslové túžby prostredníctvom odriekania, je to sila morálnej hanby. Keďže sa človek hanbí za zlú vôľu prostredníctvom ne-zlej vôle, je to sila morálnej hanby. Keďže sa človek hanbí za lenivosť a otupenosť prostredníctvom vnímania svetla, je to sila morálnej hanby. Keďže sa človek hanbí za nepokoj prostredníctvom ne-rozptýlenia, je to sila morálnej hanby. Keďže sa človek hanbí za pochybnosti vďaka rozlišovaniu javov, je to sila morálneho studu. Keďže sa človek hanbí za nevedomosť vďaka poznaniu, je to sila morálneho studu. Keďže sa človek hanbí za nespokojnosť vďaka radosti, je to sila morálneho studu. Keďže sa človek hanbí za prekážky vďaka prvému džhánu, je to sila morálneho studu… Keďže sa človek hanbí za všetky znečistenia prostredníctvom cesty arahantstva, je to sila morálnej hanby. Toto je sila morálnej hanby.“ ID1678 „Čo je sila morálnej hrôzy? Keďže sa človek desí zmyslového túženia prostredníctvom zrieknutia sa, je to sila morálnej hrôzy. Keďže sa človek desí zlomyseľnosti prostredníctvom ne-zlomyseľnosti, je to sila morálnej hrôzy. Keďže sa človek desí lenivosti a otupenosti prostredníctvom vnímania svetla, je to sila morálneho strachu. Keďže sa človek desí nepokoja prostredníctvom nepozornosti, je to sila morálneho strachu. Keďže sa človek desí pochybností prostredníctvom rozlišovania javov, je to sila morálneho strachu. Keďže sa človek desí nevedomosti prostredníctvom poznania, je to sila morálneho strachu. Keďže sa človek desí nespokojnosti prostredníctvom radosti, je to sila morálneho strachu. Pretože sa človek desí prekážok prostredníctvom prvého džhána, je to sila morálneho strachu… Pretože sa človek desí všetkých znečistení prostredníctvom cesty arahantstva, je to sila morálneho strachu. Toto je sila morálneho strachu.“ ID1679 „Čo je sila reflexie? Človek uvažuje o zmyslovom túžbe prostredníctvom džhány – to je sila reflexie. Človek uvažuje o nepriateľstve prostredníctvom ne-nepriateľstva – to je sila reflexie. Človek uvažuje o lenivosti a otupenosti prostredníctvom vnímania svetla – to je sila reflexie. Človek uvažuje o nepokoji prostredníctvom ne-rozptýlenia – to je sila reflexie. Človek uvažuje o pochybnostiach prostredníctvom rozlišovania javov – to je sila uvažovania. Človek uvažuje o nevedomosti prostredníctvom poznania – to je sila uvažovania. Človek uvažuje o nespokojnosti prostredníctvom radosti – to je sila uvažovania. Človek uvažuje o prekážkach prostredníctvom prvého džhány – to je sila uvažovania… Človek uvažuje o všetkých znečisteniach prostredníctvom cesty arahantstva – to je sila uvažovania. To je sila uvažovania.“ ID1680 „Čo je sila rozvoja? Zanechaním zmyslových túžob človek kultivuje džhánu – to je sila rozvoja. Zanechaním nepriateľstva človek rozvíja ne-nepriateľstvo – to je sila rozvoja. Zanechaním lenivosti a otupenosti človek rozvíja vnímanie svetla – to je sila rozvoja. Zanechaním nepokoja človek rozvíja ne-rozptýlenosť – to je sila rozvoja. Zanechaním pochybností človek rozvíja rozlišovanie javov – to je sila rozvoja. Zanechaním nevedomosti človek rozvíja poznanie – to je sila rozvoja. Zanechaním nespokojnosti človek rozvíja radosť – to je sila rozvoja. Zanechaním prekážok človek rozvíja prvú džhánu – to je sila rozvoja… Zanechaním všetkých znečistení človek rozvíja cestu arahantstva – to je sila rozvoja. To je sila rozvoja.“ ID1681 „Čo je sila bezúhonnosti? Keďže je zmyselná túžba opustená, v džháne nie je nič, čo by bolo hodné výčitky – to je sila bezúhonnosti. Keďže je nepriateľstvo opustené, v ne-nepriateľstve nie je nič, čo by bolo hodné výčitky – to je sila bezúhonnosti. Keďže sú opustené lenivosť a otupenosť, v vnímaní svetla nie je nič, čo by bolo hodné výčitky – to je sila bezúhonnosti. Keďže je opustená nepokojnosť, v nepozornosťi nie je nič, čo by bolo hodné výčitky – to je sila bezúhonnosti. Keďže je opustená pochybnosť, v rozlišovaní javov nie je nič, čo by bolo hodné výčitky – to je sila bezúhonnosti. Keďže je opustená nevedomosť, nie je na poznaní nič, čo by bolo hodné výčitky – to je sila bezúhonnosti. Keďže je opustená nespokojnosť, nie je na radosti nič, čo by bolo hodné výčitky – to je sila bezúhonnosti. Keďže sú opustené prekážky, nie je na prvom džháne nič, čo by bolo hodné výčitky – to je sila bezúhonnosti… Keďže sú všetky znečistenia opustené, na ceste k arahantstvu nie je nič, čo by bolo hodné výčitky – to je sila bezúhonnosti. To je sila bezúhonnosti.“ ID1682 „Čo je sila podpory? Opustením zmyslového túženia človek podporuje myseľ prostredníctvom džhány – to je sila podpory. Zanechaním nepriateľstva človek podporuje myseľ prostredníctvom ne-nepriateľstva – to je sila podpory. Zanechaním lenivosti a otupenosti človek podporuje myseľ prostredníctvom vnímania svetla – to je sila podpory… Zanechaním všetkých znečistení človek podporuje myseľ prostredníctvom cesty arahantstva – to je sila podpory. To je sila podpory.“ ID1683 „Čo je sila schválenia? Keďže bola opustená zmyselná túžba, človek schvaľuje odriekanie – to je sila schválenia. Keďže bola opustená zlomyseľnosť, človek schvaľuje ne-zlomyseľnosť – to je sila schválenia. Keďže boli opustené lenivosť a otupenosť, človek schvaľuje vnímanie svetla – to je sila schválenia. Keďže bola opustená nepokojnosť, človek schvaľuje neporušenosť – to je sila schválenia. Keďže bola opustená pochybnosť, človek schvaľuje analýzu javov – to je sila schválenia. Keďže bola opustená nevedomosť, človek schvaľuje poznanie – to je sila schválenia. Keďže bola opustená nespokojnosť, človek schvaľuje radosť – to je sila schválenia. Keďže prekážky boli opustené, človek schvaľuje prvú džhánu – to je sila schválenia… Keďže všetky nečistoty boli opustené, človek schvaľuje cestu k arahantstvu – to je sila schválenia. To je sila schválenia.“ ID1684 „Čo je sila označenia? Keď sa človek zbaví zmyslovej túžby, privedie myseľ k pochopeniu prostredníctvom odriekania – to je sila označenia. Keď sa človek zbaví nepriateľstva, privedie myseľ k pochopeniu prostredníctvom ne-nepriateľstva – to je sila označenia. Keď sa človek zbaví lenivosti a otupenosti, privedie myseľ k pochopeniu prostredníctvom vnímania svetla – to je sila označenia… Zrieknutím sa všetkých znečistení človek privádza myseľ k pochopeniu prostredníctvom cesty arahantstva – to je sila označenia. To je sila označenia.“ ID1685 „Čo je sila reflexie? Zrieknutím sa zmyslových túžob človek privádza myseľ k reflexii prostredníctvom odriekania – to je sila reflexie. Zrieknutím sa zlomyseľnosti prinúti človek myseľ k reflexii prostredníctvom ne-zlomyseľnosti – to je sila reflexie. Zrieknutím sa lenivosti a otupenosti prinúti človek myseľ k reflexii prostredníctvom vnímania svetla – to je sila reflexie… Zrieknutím sa všetkých nečistôt prinúti človek myseľ k reflexii prostredníctvom cesty arahantstva – to je sila reflexie. To je sila reflexie.“ ID1686 „Čo je sila zvrchovanosti? Zrieknutím sa zmyslových túžob človek ovláda myseľ silou džhány – to je sila zvrchovanosti. Zrieknutím sa zlomyseľnosti človek ovláda myseľ silou ne-zlomyseľnosti – to je sila zvrchovanosti. Zrieknutím sa lenivosti a otupenosti človek ovláda myseľ silou vnímania svetla – to je sila zvrchovanosti… Zrieknutím sa všetkých znečistení človek ovláda myseľ silou cesty arahantstva – to je sila zvrchovanosti. To je sila zvrchovanosti.“ ID1687 „Čo je sila odhodlania? Zrieknutím sa zmyslových túžob človek upevňuje myseľ prostredníctvom odriekania – to je sila odhodlania. Zrieknutím sa zlomyseľnosti človek upevňuje myseľ prostredníctvom ne-zlomyseľnosti – to je sila odhodlania. Zrieknutím sa lenivosti a otupenosti človek upevňuje myseľ vnímaním svetla – to je sila odhodlania… Zrieknutím sa všetkých nečistôt človek upevňuje myseľ cestou arahantstva – to je sila odhodlania. To je sila odhodlania.“ ID1688 „Čo je sila pokoja? Sústredenosť mysle a jej nezatienenie prostredníctvom odriekania je sila pokoja. Sústredenosť mysle a jej nezatienenie prostredníctvom ne-zlej vôle je sila pokoja. Sústredenosť mysle a jej nezamorenosť prostredníctvom vnímania svetla je silou pokoja… Pri rozjímaní o zrieknutí sa je sústredenosť mysle a jej nezamorenosť prostredníctvom výdychu silou pokoja. Pri rozjímaní o zrieknutí sa je sústredenosť mysle a jej nezamorenosť prostredníctvom nádychu silou pokoja.“ ID1689 „V akom zmysle je to sila pokoja? V prvej džháne človeka neznepokojujú prekážky – to je sila pokoja. V druhej džháne človeka neznepokojujú myšlienky a skúmanie – to je sila pokoja. V tretej džháne človeka neznepokojuje blaženosť – to je sila pokoja. Vo štvrtej džháne človeka neznepokojujú potešenie ani bolesť – to je sila pokoja. Dosiahnutím základu nekonečného priestoru človeka neznepokojujú vnímania formy, vnímania odporu a vnímania rozmanitosti – to je sila pokoja. Dosiahnutím základu nekonečného vedomia človeka neznepokojuje vnímanie základu nekonečného priestoru – to je sila pokoja. Dosiahnutím základu ničoty človeka neznepokojuje vnímanie základu nekonečného vedomia – to je sila pokoja. Dosiahnutím základu ani vnímania, ani nevnímania človeka nezneistí vnímanie základu ničoty – to je sila pokoja. Človeka nezneistí, neznepokojí ani nezatrasie nepokoj, nečistoty spojené s nepokojom a zložky – to je sila pokoja. To je sila pokoja.“ ID1690 „Čo je sila vhľadu? Rozjímanie o pominuteľnosti je sila vhľadu. Rozjímanie o utrpení je sila vhľadu… Rozjímanie o odpútaní sa je sila vhľadu. Rozjímanie o pominuteľnosti vo forme je sila vhľadu. Rozjímanie o utrpení vo forme je silou vhľadu… Rozjímanie o odpútaní sa vo forme je silou vhľadu. V pocitoch… vo vnímaní… v mentálnych útvaroch… vo vedomí… v oku… v starnutí a smrti je rozjímanie o pominuteľnosti silou vhľadu. V starnutí a smrti je rozjímanie o utrpení silou vhľadu… V starnutí a smrti je rozjímanie o odpútaní sa silou vhľadu. V akom zmysle je to sila vhľadu? Pretože prostredníctvom rozjímania o nestálosti človeka nezneistí vnímanie trvalosti, je to sila vhľadu. Pretože prostredníctvom rozjímania o utrpení človeka nezneistí vnímanie potešenia, je to sila vhľadu. Pretože prostredníctvom rozjímania o ne-ja človeka nezneistí vnímanie ja, je to sila vhľadu. Pretože prostredníctvom rozjímania o rozčarovaní človeka nezneistí radosť, je to sila vhľadu. Pretože prostredníctvom rozjímania o nezaujatosti človeka nezneistí túžba, je to sila vhľadu. Pretože prostredníctvom rozjímania o zániku človeka nezneistí vznik, je to sila vhľadu. Pretože prostredníctvom rozjímania o zriecení sa človek nenechá otrasť uchopením, je to sila vhľadu. Pretože sa človek nenechá otrasť, nepohne sa a netrasie sa, pokiaľ ide o nevedomosť, o znečistenia spojené s nevedomosťou a o zložky, je to sila vhľadu. Toto je sila vhľadu.“ ID1691 „Aké sú desať síl začínajúceho a desať síl pokročilého? Človek sa cvičí v správnom pohľade – to je sila začínajúceho. Vďaka tomu, že sa v tom cvičil, je to sila pokročilého. Človek sa cvičí v správnom úmysle – to je sila začínajúceho. Vďaka tomu, že sa v tom cvičil, je to sila pokročilého. Človek sa cvičí v správnej reči… správnom konaní… správnom živobytí… správnom úsilí… správnej všímavosti… správnej koncentrácii… správnom poznaní… správnom oslobodení – to je sila začínajúceho. Vďaka tomu, že sa v tom cvičil, je to sila pokročilého. Toto je desať síl začínajúceho a desať síl pokročilého.“ ID1692 „Aké sú desať síl toho, kto zničil svoje nečistoty? Tu mních, ktorého nečistoty sú zničené, jasne videl správnou múdrosťou, tak ako to skutočne je, že všetky formácie sú nestále. A pretože mních, ktorého nečistoty sú zničené, jasne videl správnou múdrosťou, tak ako to skutočne je, že všetky formácie sú nestále, toto je sila tohto mnícha, na základe ktorej vyhlasuje zničenie nečistôt: ‚Moje nečistoty sú zničené.‘“ ID1693 „Navyše, mních, ktorého nečistoty sú zničené, jasne vidí správnou múdrosťou zmyslové potešenia tak, aké skutočne sú – ako jamu žeravého uhlia. A pretože mních, ktorého nečistoty sú zničené, jasne vidí zmyslové potešenia správnou múdrosťou tak, aké skutočne sú – ako jamu žeravého uhlia, aj toto je sila tohto mnícha, na základe ktorej vyhlasuje zničenie nečistôt: ‚Moje nečistoty sú zničené.‘“ ID1694 „Navyše myseľ mnícha, ktorého nečistoty sú zničené, inklinuje k odlúčenosti, nakláňa sa k odlúčenosti, smeruje k odlúčenosti, je zameraná na odlúčenosť, teší sa z odriekania a je úplne zbavená všetkých podmienok, ktoré spôsobujú nečistoty. A pretože myseľ mnícha, ktorého nečistoty sú zničené, inklinuje k odlúčenosti, nakláňa sa k odlúčenosti, smeruje k odlúčenosti, je zameraná na odlúčenosť, teší sa z odriekania a je úplne zbavená všetkých podmienok, ktoré spôsobujú nečistoty, aj toto je sila tohto mnícha, na základe ktorej vyhlasuje zničenie nečistôt: ‚Moje nečistoty sú zničené.‘“ ID1695 „Navyše, u mnícha, ktorého nečistoty sú zničené, sú rozvinuté a dobre rozvinuté štyri základy všímavosti. A pretože sú u mnícha, ktorého nečistoty sú zničené, rozvinuté a dobre rozvinuté štyri základy všímavosti, aj toto je sila tohto mnícha, na základe ktorej vyhlasuje zničenie nečistôt: ‚Moje nečistoty sú zničené.‘“ ID1696 „Okrem toho u mnícha, ktorého nečistoty sú zničené, sú rozvinuté a dobre rozvinuté štyri správne úsilia… štyri základy duchovnej sily sú rozvinuté a dobre rozvinuté… päť schopností je rozvinutých a dobre rozvinutých… päť síl je rozvinutých a dobre rozvinutých… sedem faktorov osvietenia je rozvinutých a dobre rozvinutých… Ušľachtilá osemčlenná cesta je rozvinutá a dobre rozvinutá. A pretože je Ušľachtilá osemčlenná cesta rozvinutá a dobre rozvinutá u mnícha, ktorého nečistoty sú zničené, aj toto je sila tohto mnícha, na základe ktorej vyhlasuje zničenie nečistôt: ‚Moje nečistoty sú zničené.‘ Toto je desať síl toho, ktorého nečistoty sú zničené.“ ID1697 „Aké sú desať síl psychickej moci? Psychická moc odhodlania, psychická moc premeny, psychická moc tvorby vytvorenej mysľou, psychická moc prenikania poznania, psychická moc prenikania sústredenia, ušľachtilá psychická moc, psychická moc zrodená z výsledku karmy, psychická sila záslužného konania, psychická sila zrodená z poznania a sila úspechu vďaka správnemu uplatneniu v každom prípade – toto je desať síl psychickej sily.“ ID1698 „Aké sú desať síl Tathāgaty? Tu Tathāgata chápe tak, ako to skutočne je, čo je možné ako možné a čo je nemožné ako nemožné. A pretože Tathāgata chápe tak, ako to skutočne je, čo je možné ako možné a čo je nemožné ako nemožné, toto je sila Tathāgaty, vďaka ktorej zaujíma prvé miesto, vydáva svoj leví rev v zhromaždeniach a uvádza do pohybu kolo Brahmy.“ ID1699 „Navyše, Tathágata chápe tak, ako to skutočne je, dôsledky minulých, budúcich a súčasných činov spolu s ich príčinami a dôvodmi. A pretože Tathāgata chápe tak, ako to skutočne je, dôsledky minulých, budúcich a súčasných činov spolu s ich príčinami a dôvodmi, toto je sila Tathāgaty, na základe ktorej zaujíma prvé miesto, znie jeho leví rev v zhromaždeniach a uvádza do pohybu kolo Brahmy.“ ID1700 „Navyše, Tathāgata chápe tak, ako to skutočne je, cestu, ktorá vedie ku všetkým cieľom. To, že Tathāgata chápe tak, ako to skutočne je, cestu, ktorá vedie ku všetkým cieľom – aj to je sila Tathāgaty. Spoliehajúc sa na túto silu, Tathāgata zaujíma popredné miesto, vydáva svoj leví rev v zhromaždeniach a uvádza do pohybu najvyššie koleso.“ ID1701 „Okrem toho Tathágata chápe tak, ako to skutočne je, svet s jeho mnohými a rôznorodými prvkami. To, že Tathágata chápe tak, ako to skutočne je, svet s jeho mnohými a rôznorodými prvkami – aj to je sila Tathágaty… a tak ďalej.“ ID1702 „Okrem toho Tathágata chápe rôznorodé sklony bytostí tak, ako skutočne sú. To, že Tathágata chápe rôznorodé sklony bytostí tak, ako skutočne sú – aj to je sila Tathágaty… a tak ďalej.“ ID1703 „Okrem toho Tathāgata chápe tak, ako to skutočne je, zrelosť a nezrelosť schopností iných bytostí a iných osôb. To, že Tathāgata chápe tak, ako to skutočne je, zrelosť a nezrelosť schopností iných bytostí a iných osôb – aj to je sila Tathāgaty… a tak ďalej.“ ID1704 „Okrem toho Tathāgata chápe tak, ako to skutočne je, znečistenie, očistenie a vznik džhán, oslobodenia, sústredení a dosiahnutých stavov. To, že Tathāgata chápe tak, ako to skutočne je, znečistenie, očistenie a vznik džhán, oslobodenia, sústredení a dosiahnutých stavov – aj to je sila Tathāgaty… atď.“ ID1705 „Okrem toho si Tathāgata spomína na svoje mnohé minulé životy so všetkými ich aspektmi a podrobnosťami; to znamená jeden zrod, dva zrody… a tak ďalej. To, že si Tathāgata spomína na svoje mnohé minulé životy – to znamená jeden zrod, dva zrody… a tak ďalej – aj to je schopnosť Tathāgaty… a tak ďalej.“ ID1706 „Okrem toho Tathāgata svojím božským okom, ktoré je očistené a prevyšuje ľudské, vidí bytosti, ako umierajú a znova sa rodia… A pretože Tathāgata svojím božským okom, ktoré je očistené a prevyšuje ľudské, vidí bytosti, ako umierajú a znova sa rodia… aj toto je schopnosťou Tathāgaty…“ ID1707 „Navyše, Tathāgata prostredníctvom zničenia nečistôt, keď si to sám uvedomil vyšším poznaním, vstupuje a prebýva v nepoškvrnenom oslobodení mysle, oslobodení múdrosťou, práve v tomto živote. A pretože Tathāgata prostredníctvom zničenia nečistôt, keď si to sám uvedomil vyšším poznaním, vstupuje a prebýva v oslobodenom stave mysle bez nečistôt, v oslobodení múdrosťou, už v tomto živote, aj toto je silou Tathāgaty. Opierajúc sa o túto silu, Tathāgata zaujíma najvyššie postavenie, vydáva svoj leví rev v zhromaždeniach a uvádza do pohybu najvyššie kolo. Toto je desať síl Tathāgaty.“ ID1708 „45. V akom zmysle sa to nazýva silou viery? V akom zmysle sa nazýva silou energie? V akom zmysle sa nazýva silou všímavosti? V akom zmysle sa nazýva silou sústredenia? V akom zmysle sa nazýva silou múdrosti? V akom zmysle sa nazýva silou morálnej hanby? V akom zmysle sa nazýva silou morálneho strachu? V akom zmysle sa nazýva silou reflexie?… V akom zmysle sa nazýva silou Tathāgaty?“ ID1709 „Je to sila viery v tom zmysle, že ju nezatrasie nedôvera. Je to sila energie v tom zmysle, že ju nezatrasie lenivosť. Je to sila všímavosti v tom zmysle, že ju nezatrasie nepozornosť. Je to sila sústredenia v tom zmysle, že ju nezatrasie nepokoj. Je to sila múdrosti v tom zmysle, že ju nezatrasie nevedomosť. Človek sa hanbí za zlé, neprospešné vlastnosti – to je sila morálnej hanby. Človek sa bojí zlých, neprospešných vlastností – to je sila morálneho strachu. Človek s porozumením uvažuje o znečisteniach – to je sila uvažovania. Vlastnosti, ktoré v tom vznikajú, majú jedinú podstatu – to je sila rozvoja. V tom nie je žiadna chyba – to je sila bezúhonnosti. S ňou človek sústreďuje myseľ – to je sila sústredenia. Človek má z toho radosť – to je sila trpezlivosti. S ňou človek zviditeľňuje myseľ – to je sila zviditeľňovania. S ňou človek upokojuje myseľ – to je sila upokojovania. S ňou človek získava kontrolu nad mysľou – to je sila ovládania. S ňou človek upevňuje myseľ – to je sila odhodlania. S ňou sa myseľ stáva sústredenou na jeden bod – to je sila vyrovnanosti. Človek rozjíma nad vlastnosťami, ktoré v nej vznikajú – to je sila vhľadu. Človek sa v nej cvičí – to je sila cvičiaceho sa. Vďaka tomu, že sa v nej cvičil – to je sila zdatného. S ňou sú znečistenia zničené – to je sila toho, koho znečistenia sú zničené. Je to pre človeka dosiahnuté – to je sila duchovnej sily. V zmysle nemerateľnosti je to sila Tathāgaty.“ ID1710 „Rozprava o silách je ukončená.“ ID1711 „10. Rozprava o prázdnote“ ID1712 „46. Tak som počul. Istého dňa pobýval Blahoslavený v Sāvatthī v Jétovom háji, v kláštore Anāthapiṇḍika. Vtedy sa ctihodný Ānanda priblížil k Blahoslavenému, vzdal mu úctu a posadil sa na bok. Keď sedel na boku, ctihodný Ānanda povedal Blahoslavenému:“ ID1713 „‚‚Svet je prázdny, svet je prázdny,‘ ctihodný pane, hovorí sa. V akom zmysle, ctihodný pane, sa hovorí: ‚Svet je prázdny‘?“ „Pretože, Ānanda, je prázdny od ja alebo od toho, čo patrí k ja, preto sa hovorí: ‚Svet je prázdny.‘ A čo, Ānanda, je prázdne od ja alebo od toho, čo patrí k ja? Oko, Ānanda, je prázdne od ja alebo od toho, čo patrí k ja. Formy sú prázdne od ja alebo od toho, čo patrí k ja. Vedomie oka je prázdne od ja alebo od toho, čo patrí k ja. Očný kontakt je prázdny od ja alebo od toho, čo patrí k ja. Akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený očným kontaktom – príjemný, bolestivý alebo ani bolestivý, ani príjemný – aj ten je prázdny od ja alebo od toho, čo patrí k ja.“ ID1714 „Ucho je prázdne… zvuky sú prázdne… Nos je prázdny… vône sú prázdne… Jazyk je prázdny… chute sú prázdne… Telo je prázdne… hmatové objekty sú prázdne… Myseľ je prázdna od ja alebo od toho, čo patrí k ja. Mentálne javy sú prázdne od ja alebo od toho, čo patrí k ja. Vedomie mysle je prázdne od ja alebo od toho, čo patrí k ja. Kontakt mysle je prázdny od ja alebo od toho, čo patrí k ja. Akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom mysle – príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten je prázdny od ja alebo od toho, čo patrí k ja. Pretože, Ānanda, je prázdny od ja alebo od toho, čo patrí k ja, preto sa hovorí: ‚Svet je prázdny.‘““ ID1715 „1. Mātikā“ ID1716 „47. Prázdnota prázdnoty, prázdnota útvarov, prázdnota zmeny, najvyššia prázdnota, prázdnota charakteristík, prázdnota potlačenia, prázdnota potlačenia nahradením, prázdnota vykorenenia, prázdnota upokojenia, prázdnota úniku, vnútorná prázdnota, vonkajšia prázdnota, prázdnota oboch, prázdnota rovnakého druhu, prázdnota odlišného druhu, prázdnota hľadania, prázdnota uchopovania, prázdnota dosiahnutia, prázdnota uvedomenia si, prázdnota jednoty, prázdnota rozmanitosti, prázdnota trpezlivosti, prázdnota odhodlania, prázdnota dôkladného skúmania. Vyčerpanie bytia pre toho, kto je plne uvedomelý, je najvyššia prázdnota všetkých prázdnot.“ ID1717 „2. Výklad“ ID1718 „48. Čo je tá prázdnota, ktorá je prázdna? Oko je prázdne od ja, od toho, čo patrí ja, od trvalosti, od stability, od večnosti a od povahy, ktorá nepodlieha žiadnej zmene. Ucho je prázdne… Nos je prázdny… Jazyk je prázdny… Telo je prázdne… Myseľ je prázdna od ja, od toho, čo patrí ja, od trvalosti, stability, večnosti a od povahy, ktorá nepodlieha žiadnej zmene. Toto je prázdnota, ktorá je prázdna.“ ID1719 „Čo je prázdnota útvarov? Existujú tieto tri útvary: záslužný útvar, nezaslužný útvar a neporušiteľný útvar. Záslužný útvar je prázdny od nezaslužného útvaru a neporušiteľného útvaru. Nezaslužný útvar je prázdny od záslužného útvaru a neporušiteľného útvaru. Nezmeniteľná formácia je prázdna od záslužnej formácie a od nezaslužnej formácie. Toto sú tri formácie.“ ID1720 „Okrem toho existujú ešte tieto tri ďalšie formácie: telesná formácia, verbálna formácia a mentálna formácia. Telesná formácia je prázdna od verbálnej formácie a od mentálnej formácie. Verbálna formácia je prázdna od telesnej formácie a od mentálnej formácie. Mentálna formácia je prázdna od telesnej formácie a od verbálnej formácie. Toto sú tri formácie.“ ID1721 „Okrem toho existujú ešte tieto tri formácie: minulé formácie, budúce formácie a prítomné formácie. Minulé formácie sú prázdne od budúcich a prítomných formácií. Budúce formácie sú prázdne od minulých a prítomných formácií. Prítomné formácie sú prázdne od minulých a budúcich formácií. Toto sú tri formácie; toto je prázdnota formácií.“ ID1722 „Čo je prázdnota spôsobená zmenou? Forma, ktorá vznikla, je prázdna vo svojej vlastnej povahe. Forma, ktorá zanikla, je zároveň zmenená aj prázdna. Pocit, ktorý vznikol, je prázdny vo svojej vlastnej povahe. Pocit, ktorý zanikol, je zároveň zmenený aj prázdny… Vnímanie, ktoré vzniklo… Formácie, ktoré vznikli… Vedomie, ktoré vzniklo… Oko, ktoré vzniklo… Existencia, ktorá vznikla, je prázdna vo svojej vlastnej povahe. Existencia, ktorá zanikla, je zároveň zmenená aj prázdna. To je prázdnota vyplývajúca zo zmeny.“ ID1723 „Čo je najvyššia prázdnota? Je to najvyšší stav, najlepší stav, výnimočný stav, a to upokojenie všetkých formácií, vzdanie sa všetkých nadobudnutých vecí, zničenie túžby, nezaujatosti, zánik, Nibbāna. To je najvyššia prázdnota.“ ID1724 „Čo je prázdnota charakteristík? Existujú dve charakteristiky: charakteristika hlupáka a charakteristika múdreho človeka. Charakteristika hlupáka je prázdna od charakteristiky múdreho človeka a charakteristika múdreho človeka je prázdna od charakteristiky hlupáka. Existujú tri charakteristiky: charakteristika vzniku, charakteristika zániku a charakteristika zmeny pri trvaní. Charakteristika vzniku je prázdna od charakteristiky zániku a charakteristiky zmeny pri trvaní. Charakteristika zániku je prázdna od charakteristiky vzniku a charakteristiky zmeny pri trvaní. Charakteristika zmeny pri trvaní je prázdna od charakteristiky vzniku a charakteristiky zániku.“ ID1725 „Vlastnosť vzniku formy je prázdna od vlastnosti zanikania a vlastnosti zmeny počas trvania. Vlastnosť zanikania formy je prázdna od vlastnosti vzniku a vlastnosti zmeny počas trvania. Vlastnosť zmeny počas trvania formy je prázdna od vlastnosti vzniku a vlastnosti zanikania. Pokiaľ ide o pocit… vnímanie… mentálne útvary… vedomie… zrak… starnutie a smrť, charakteristika vzniku je prázdna od charakteristiky zanikania a charakteristiky zmeny pri trvaní. Pokiaľ ide o starnutie a smrť, charakteristika zanikania je prázdna od charakteristiky vzniku a charakteristiky zmeny pri trvaní. Pokiaľ ide o starnutie a smrť, charakteristika zmeny pri trvaní je prázdna od charakteristiky vzniku a charakteristiky zanikania. To je prázdnota charakteristík.“ ID1726 „Čo je prázdnota prostredníctvom potlačenia? Zmyslová túžba je potlačená aj prázdna prostredníctvom odriekania. Zlá vôľa je potlačená aj prázdna prostredníctvom ne-zlej vôle. Lenivosť a otupenosť sú potlačené aj prázdne prostredníctvom vnímania svetla. Nepokoj je potlačený aj prázdny prostredníctvom nepozornosti. Pochybnosť je potlačená aj prázdna prostredníctvom rozpoznania javov. Nevedomosť je potlačená aj prázdna prostredníctvom poznania. Nespokojnosť je potlačená aj prázdna prostredníctvom radosti. Prekážky sú potlačené aj prázdne prostredníctvom prvého džhána… Všetky znečistenia sú potlačené aj prázdne prostredníctvom cesty arahantstva. Toto je prázdnota prostredníctvom potlačenia.“ ID1727 „Čo je prázdnota v danom okamihu? Zmyslová túžba je dočasne prázdna prostredníctvom zrieknutia sa. Zlomyseľnosť je dočasne prázdna prostredníctvom ne-zlomyseľnosti. Lenivosť a otupenosť sú dočasne prázdne prostredníctvom vnímania svetla. Nepokoj je dočasne prázdny prostredníctvom ne-rozptýlenia. Pochybnosť je dočasne prázdna prostredníctvom rozpoznania javov. Nevedomosť je dočasne prázdna prostredníctvom poznania. Nespokojnosť je dočasne prázdna prostredníctvom radosti. Prekážky sú dočasne prázdne prostredníctvom prvého džhána… Prilnutie k pútam je dočasne prázdne prostredníctvom rozjímania o odvrátení sa. To je prázdnota v danom okamihu.“ ID1728 „Čo je prázdnota prostredníctvom odstránenia? Zmyslová túžba je odstránená aj prázdna prostredníctvom zrieknutia sa. Zlomyseľnosť je odstránená aj prázdna prostredníctvom ne-zlomyseľnosti. Lenivosť a otupenosť sú odstránené aj prázdne prostredníctvom vnímania svetla. Nepokoj je odrezaný aj prázdny prostredníctvom nepozornosti. Pochybnosť je odrezaná aj prázdna prostredníctvom určenia javov. Nevedomosť je odrezaná aj prázdna prostredníctvom poznania. Nespokojnosť je odrezaná aj prázdna prostredníctvom radosti. Prekážky sú odrezané aj prázdne prostredníctvom prvého džhána… Všetky znečistenia sú odrezané aj prázdne prostredníctvom cesty arahantstva. Toto je prázdnota prostredníctvom odrezania.“ ID1729 „Čo je prázdnota prostredníctvom upokojenia? Prostredníctvom zrieknutia sa je zmyslová túžba zároveň upokojená aj prázdna. Prostredníctvom ne-zlomyseľnosti je zlomyseľnosť zároveň upokojená aj prázdna. Prostredníctvom vnímania svetla sú lenivosť a otupenosť zároveň upokojené aj prázdne. Prostredníctvom ne-rozptýlenia je nepokoj zároveň upokojený aj prázdny. Prostredníctvom rozlišovania javov je pochybnosť zároveň upokojená aj prázdna. Prostredníctvom poznania je nevedomosť upokojená aj prázdna. Prostredníctvom radosti je nespokojnosť upokojená aj prázdna. Prostredníctvom prvého džhána sú prekážky upokojené aj prázdne… Prostredníctvom cesty arahantstva sú všetky znečistenia upokojené aj prázdne. Toto je prázdnota prostredníctvom upokojenia.“ ID1730 „Čo je prázdnota prostredníctvom úniku? Prostredníctvom zrieknutia sa je zmyslová túžba prekonaná aj prázdna. Prostredníctvom ne-zlomyseľnosti je zlomyseľnosť zároveň prekonaná aj prázdna. Prostredníctvom vnímania svetla sú lenivosť a otupenosť zároveň prekonané aj prázdne. Prostredníctvom ne-rozptýlenia je nepokoj zároveň prekonaný aj prázdny. Prostredníctvom rozlišovania javov je pochybnosť zároveň prekonaná aj prázdna. Prostredníctvom poznania je nevedomosť zároveň prekonaná aj prázdna. Prostredníctvom radosti je nespokojnosť zároveň prekonaná aj prázdna. Prostredníctvom prvého džhána sú prekážky zároveň prekonané aj prázdne… Prostredníctvom cesty arahantstva sú všetky znečistenia zároveň prekonané aj prázdne. Toto je prázdnota prostredníctvom úniku.“ ID1731 „Čo je vnútorná prázdnota? Vnútorné oko je prázdne od ja, alebo od toho, čo patrí ja, alebo od trvalého, alebo od stabilného, alebo od večného, alebo od nemenného charakteru. Vnútorné ucho je prázdne… vnútorný nos je prázdny… vnútorný jazyk je prázdny… vnútorné telo je prázdne… vnútorná myseľ je prázdna od ja, alebo od toho, čo patrí ja, alebo od trvalého, alebo od stabilného, alebo od večného, alebo od nemenného charakteru. Toto je vnútorná prázdnota.“ ID1732 „Čo je vonkajšia prázdnota? Vonkajšie formy sú prázdne… a tak ďalej… vonkajšie javy sú prázdne od ja, alebo od toho, čo patrí ja, alebo od trvalosti, alebo od stability, alebo od večnosti, alebo od nemenného charakteru. To je vonkajšia prázdnota.“ ID1733 „Čo je prázdnota na oboch stranách? Vnútorné oko aj vonkajšie formy sú prázdne od ja, alebo od toho, čo patrí k ja, alebo od trvalosti, alebo od stability, alebo od večnosti, alebo od nemenného charakteru. Vnútorné ucho aj vonkajšie zvuky… a tak ďalej… vnútorný nos aj vonkajšie vône… vnútorný jazyk aj vonkajšie chute… tak vnútorné telo, ako aj vonkajšie hmatateľné predmety… tak vnútorná myseľ, ako aj vonkajšie javy sú prázdne od ja, alebo od toho, čo patrí k ja, alebo od trvalosti, alebo od stability, alebo od večnosti, alebo od nemenného charakteru. To je prázdnota na oboch stranách.“ ID1734 „Čo je prázdnota z hľadiska podobnosti? Šesť vnútorných zmyslových základov je jednak homogénnych, jednak prázdnych. Šesť vonkajších zmyslových základov je jednak homogénnych, jednak prázdnych. Šesť tried vedomia je jednak homogénnych, jednak prázdnych. Šesť tried kontaktu je jednak homogénnych, jednak prázdnych. Šesť tried pocitu je jednak homogénnych, jednak prázdnych. Šesť tried vnímania je jednak homogénnych, jednak prázdnych. Šesť tried vôle je jednak homogénnych, jednak prázdnych. Toto je prázdnota z hľadiska podobnosti.“ ID1735 „Čo je prázdnota z hľadiska odlišnosti? Šesť vnútorných zmyslových základov je odlišných od šiestich vonkajších zmyslových základov a zároveň je prázdnych. Šesť vonkajších zmyslových základov je odlišných od šiestich tried vedomia a zároveň je prázdnych. Šesť tried vedomia je odlišných od šiestich tried kontaktu a zároveň je prázdnych. Šesť tried kontaktu je odlišných od šiestich tried pocitu a zároveň je prázdnych. Šesť tried pocitov sa líši od šiestich tried vnímania a je prázdnych. Šesť tried vnímania sa líši od šiestich tried vôle a je prázdnych. Toto je prázdnota z hľadiska odlišnosti.“ ID1736 „Čo je prázdnota hľadania? Hľadanie odriekania je prázdne od zmyslových túžob. Hľadanie ne-zlej vôle je prázdne od zlej vôle. Hľadanie vnímania svetla je prázdne od lenivosti a otupenosti. Hľadanie nepozornosti je prázdne od nepokoja. Hľadanie rozhodnutia o javoch je prázdne od pochybností. Hľadanie poznania je prázdne od nevedomosti. Hľadanie radosti je prázdne od nespokojnosti. Hľadanie prvého džhána je prázdne od prekážok… Hľadanie cesty k arahantstvu je prázdne od všetkých znečistení. Toto je prázdnota hľadania.“ ID1737 „Čo je prázdnota uchopovania? Uchopovanie odriekania je bez zmyslovej túžby. Uchopovanie ne-zlomyseľnosti je bez zlomyseľnosti. Uchopovanie vnímania svetla je bez lenivosti a otupenosti. Uchopovanie ne-rozptýlenia je bez nepokoja. Uchopovanie určovania javov je bez pochybností. Uchopenie poznania je prázdne od nevedomosti. Uchopenie radosti je prázdne od nespokojnosti. Uchopenie prvého džhány je prázdne od prekážok… Uchopenie cesty k arahantstvu je prázdne od všetkých znečistení. To je prázdnota uchopenia.“ ID1738 „Čo je prázdnota dosiahnutia? Dosiahnutie odriekania je prázdne od zmyslových túžob. Dosiahnutie ne-zlomyseľnosti je bez zlomyseľnosti. Dosiahnutie vnímania svetla je bez lenivosti a otupenosti. Dosiahnutie ne-rozptýlenia je bez nepokoja. Dosiahnutie rozlišovania javov je bez pochybností. Dosiahnutie poznania je bez nevedomosti. Dosiahnutie radosti je bez nespokojnosti. Dosiahnutie prvej džhány je bez prekážok…. Dosiahnutie cesty k arahantstvu je zbavené všetkých znečistení. Toto je prázdnota dosiahnutia.“ ID1739 „Čo je prázdnota preniknutia? Preniknutie do odriekania je zbavené zmyslovej túžby. Preniknutie do ne-zlej vôle je zbavené zlej vôle. Preniknutie do vnímania svetla je zbavené lenivosti a otupenosti. Preniknutie do ne-rozptýlenia je zbavené nepokoja. Preniknutie rozlišovania javov je prázdne od pochybností. Preniknutie poznania je prázdne od nevedomosti. Preniknutie radosti je prázdne od nespokojnosti. Preniknutie prvého džhána je prázdne od prekážok… Preniknutie cesty k arahantstvu je prázdne od všetkých znečistení. Toto je prázdnota preniknutia.“ ID1740 „Čo je prázdnota ako jednota a prázdnota ako rozmanitosť? Zmyslová túžba je rozmanitosť; odriekanie je jednota. Keď človek zamýšľa jednotu ako odriekanie, je to prázdne od zmyslovej túžby. Zlomyseľnosť je rozmanitosť; ne-zlomyseľnosť je jednota. Keď človek zamýšľa jednotu ako ne-zlomyseľnosť, je to prázdne od zlomyseľnosti. Lenivosť a otupenosť sú rozmanitosť; vnímanie svetla je jednota. Keď niekto zamýšľa jednotu ako vnímanie svetla, je prázdna od lenivosti a otupenosti. Nepokoj je rozmanitosť; nerozptýlenosť je jednota. Keď niekto zamýšľa jednotu ako nerozptýlenosť, je prázdna od nepokoja. Pochybnosť je rozmanitosť; rozlišovanie javov je jednota. Keď niekto zamýšľa jednotu ako rozlišovanie javov, je prázdna od pochybnosti. Nevedomosť je rozmanitosť; poznanie je jednota. Keď niekto zamýšľa jednotu ako poznanie, je prázdna od nevedomosti. Nespokojnosť je rozmanitosť; radosť je jednota. Keď niekto chápe jednotu ako radosť, je prázdna od nespokojnosti. Prekážky sú rozmanitosť; prvá džhána je jednota. Keď niekto chápe jednotu ako prvú džhánu, je prázdna od prekážok… Všetky znečistenia sú rozmanitosť; cesta k arahantstvu je jednota. Keď niekto chápe jednotu ako cestu k arahantstvu, je prázdna od všetkých znečistení. Toto je prázdnota ako jednota a prázdnota ako rozmanitosť.“ ID1741 „Čo je prázdnota trpezlivosti? Trpezlivosť voči odriekaniu je prázdna od zmyslových túžob. Trpezlivosť voči ne-zlej vôli je prázdna od zlej vôle. Trpezlivosť voči vnímaniu svetla je prázdna od lenivosti a otupenosti. Trpezlivosť voči ne-rozptýleniu je prázdna od nepokoja. Trpezlivosť voči rozlišovaniu javov je prázdna od pochybností. Trpezlivosť vo vzťahu k poznaniu je prázdna od nevedomosti. Trpezlivosť vo vzťahu k radosti je prázdna od nepriaznivých pocitov. Trpezlivosť vo vzťahu k prvému džhánu je prázdna od prekážok… Trpezlivosť vo vzťahu k ceste arahantstva je prázdna od všetkých znečistení. Toto je prázdnota trpezlivosti.“ ID1742 „Čo je prázdnota odhodlania? Odhodlanie k odriekaniu je prázdne od zmyslových túžob. Odhodlanie k ne-zlomyseľnosti je prázdne od zlomyseľnosti. Odhodlanie k vnímaniu svetla je prázdne od lenivosti a otupenosti. Odhodlanie k ne-rozptýlenosti je prázdne od nepokoja. Odhodlanie k rozpoznávaniu javov je prázdne od pochybností. Rozhodnutie pre poznanie je prázdne od nevedomosti. Rozhodnutie pre radosť je prázdne od nepriaznivých pocitov. Rozhodnutie pre prvú džhánu je prázdne od prekážok… Rozhodnutie pre cestu arahantstva je prázdne od všetkých znečistení. Toto je prázdnota rozhodnutia.“ ID1743 „Čo je prázdnota preniknutia? Preniknutie do odriekania je zbavené zmyslového túženia. Preniknutie do ne-zlomyseľnosti je zbavené zlomyseľnosti. Preniknutie do vnímania svetla je zbavené lenivosti a otupenosti. Preniknutie do ne-rozptýlenia je zbavené nepokoja. Preniknutie do rozpoznávania javov je zbavené pochybností. Preniknutie poznania je prázdne od nevedomosti. Preniknutie radosti je prázdne od nepriaznivých pocitov. Preniknutie prvého džhána je prázdne od prekážok… Preniknutie cesty arahantstva je prázdne od všetkých znečistení. To je prázdnota preniknutia.“ ID1744 „Čo je vyčerpanie výskytu pre toho, kto má plné uvedomenie, najvyššia prázdnota spomedzi všetkých prázdnot? Tu ten, kto má plné uvedomenie, prostredníctvom zrieknutia sa ukončuje vznik zmyslovej túžby; prostredníctvom ne-zlomyseľnosti ukončuje vznik zlomyseľnosti; prostredníctvom vnímania svetla ukončuje vznik lenivosti a otupenosti; prostredníctvom ne-rozptýlenia ukončuje vznik nepokoja; prostredníctvom analýzy javov ukončuje vznik pochybností; prostredníctvom poznania ukončuje vznik nevedomosti; prostredníctvom radosti ukončuje vznik nespokojnosti; prostredníctvom prvého džhány ukončuje vznik prekážok… prostredníctvom cesty arahantstva ukončuje vznik všetkých znečistení. Navyše, u toho, kto má plné uvedomenie a dosahuje konečné nibbāna s prvkom nibbāny bez zostatku, práve tento jav oka je ukončený a nevzniká žiadny iný jav oka. Práve tento jav ucha… nosa… jazyka… tela… práve tento jav mysle je ukončený a nevzniká žiadny iný jav mysle. Toto je vyčerpanie výskytu u toho, kto má plné uvedomenie, najvyššia prázdnota spomedzi všetkých prázdnot.“ ID1745 „Rozprava o prázdnote je ukončená.“ ID1746 „Druhá kapitola o spájaní.“ ID1747 „Jej zhrnutie:“ ID1748 „Spojenie, pravdy a faktory osvietenia, láskavosť, s nezaujatím ako piatym; analýza, kolo Dhammy, nadsvetské, sily a prázdnota.“ ID1749 „Táto druhá kapitola, ustanovená nositeľmi Nikáj, je neporovnateľná a vynikajúca,“ ID1750 „vynikajúca kapitola.“ ID1751 „3. Kapitola o múdrosti“ ID1752 „1. Rozprava o veľkej múdrosti“ ID1753 „1. Keď je rozjímanie o nestálosti rozvinuté a kultivované, akú múdrosť napĺňa? Keď je rozjímanie o utrpení rozvinuté a kultivované, akú múdrosť napĺňa? Keď je rozjímanie o ne-ja rozvinuté a kultivované, akú múdrosť napĺňa? … Keď je rozvíjaná a kultivovaná kontemplácia o zriecení sa, akú múdrosť napĺňa?“ ID1754 „Kontemplácia o nestálosti, keď je rozvíjaná a kultivovaná, napĺňa rýchlu múdrosť. Kontemplácia o utrpení, keď je rozvíjaná a kultivovaná, napĺňa prenikavú múdrosť. Kontemplácia o ne-ja, keď je rozvíjaná a kultivovaná, napĺňa veľkú múdrosť. Kontemplácia o rozčarovaní, keď je rozvíjaná a kultivovaná, napĺňa bystrú múdrosť. Rozjímanie o zanikaní, keď je rozvinuté a kultivované, napĺňa rozsiahlu múdrosť. Rozjímanie o zániku, keď je rozvinuté a kultivované, napĺňa hlbokú múdrosť. Rozjímanie o zrieknutí sa, keď je rozvinuté a kultivované, napĺňa neporovnateľnú múdrosť. Týchto sedem múdrostí, keď sú rozvinuté a kultivované, napĺňa erudíciu. Týchto osem múdrostí, keď sú rozvinuté a kultivované, napĺňa širokú múdrosť. Týchto deväť múdrostí, keď sú rozvinuté a kultivované, napĺňa radostnú múdrosť.“ ID1755 „Radostná múdrosť je analytický vhľad bystrého rozumu. Prostredníctvom rozoznávania významu sa dosahuje, realizuje a múdrosťou sa dotýka analytický vhľad do významu. Prostredníctvom rozoznávania Dhammy sa dosahuje, realizuje a múdrosťou sa dotýka analytický vhľad do Dhammy. Prostredníctvom rozoznávania jazyka sa dosahuje, realizuje a múdrosťou sa dotýka analytický vhľad do jazyka. Prostredníctvom rozlišovania pohotovej mysle sa dosahuje analytický vhľad do pohotovej mysle, ktorý sa realizuje a je dotknutý múdrosťou. Pre túto osobu sú tieto štyri analytické vhľady dosiahnuté, realizované a dotknuté múdrosťou.“ ID1756 „Rozjímanie o nestálosti formy, keď je rozvinuté a kultivované, napĺňa akú múdrosť? … Rozjímanie o odpútaní sa od formy, keď je rozvinuté a kultivované, napĺňa akú múdrosť? Rozjímanie o nestálosti formy, keď je rozvinuté a kultivované, napĺňa rýchlu múdrosť … rozjímanie o odpútaní sa od formy, keď je rozvinuté a kultivované, napĺňa neporovnateľnú múdrosť. Týchto sedem múdrostí, keď sú rozvinuté a kultivované, napĺňajú erudíciu. Týchto osem múdrostí, keď sú rozvinuté a kultivované, napĺňajú širokú múdrosť. Týchto deväť múdrostí, keď sú rozvinuté a kultivované, napĺňajú radostnú múdrosť.“ ID1757 „Radostná múdrosť je analytický vhľad bystrého rozumu. Prostredníctvom určovania významu je analytický vhľad do významu dosiahnutý, realizovaný a dotknutý múdrosťou. Prostredníctvom určovania javov sa analytický vhľad do javov dosahuje, realizuje a je dotknutý múdrosťou. Prostredníctvom určovania jazyka sa analytický vhľad do jazyka dosahuje, realizuje a je dotknutý múdrosťou. Prostredníctvom určovania bystrého rozumu sa analytický vhľad do bystrého rozumu dosahuje, realizuje a je dotknutý múdrosťou. Pre neho sú tieto štyri analytické vhľady dosiahnuté, realizované a dotknuté múdrosťou.“ ID1758 „V pocitoch… vo vnímaní… v mentálnych útvaroch… vo vedomí… v oku… v starnutí a smrti – aké múdrosti napĺňa rozjímanie o nestálosti, keď je rozvinuté a kultivované? … V starnutí a smrti – aké múdrosti napĺňa rozjímanie o zrieknutí sa, keď je rozvinuté a kultivované? Rozjímanie o nestálosti v starnutí a smrti, keď je rozvinuté a kultivované, napĺňa rýchlu múdrosť… rozjímanie o vzdaní sa v starnutí a smrti, keď je rozvinuté a kultivované, napĺňa neporovnateľnú múdrosť. Týchto sedem múdrostí, keď sú rozvinuté a kultivované, napĺňa erudíciu. Týchto osem múdrostí, keď sú rozvinuté a kultivované, napĺňa širokú múdrosť. Týchto deväť múdrostí, keď sú rozvinuté a kultivované, napĺňa radostnú múdrosť.“ ID1759 „Radostná múdrosť je analytický vhľad bystrého rozumu. Z toho sa prostredníctvom rozlišovania významu dosahuje, realizuje a múdrosťou sa dotýka analytický vhľad do významu. Prostredníctvom rozlišovania javov sa dosahuje, realizuje a múdrosťou sa dotýka analytický vhľad do javov. Prostredníctvom rozlišovania jazyka sa dosahuje, realizuje a múdrosťou sa dotýka analytický vhľad do jazyka. Prostredníctvom rozlišovania pohotovej mysle sa dosahuje analytický vhľad do pohotovej mysle, ktorý sa realizuje a je dotknutý múdrosťou. Pre túto osobu sa tieto štyri analytické vhľady dosahujú, realizujú a sú dotknuté múdrosťou.“ ID1760 „2. Keď je rozvíjaná a kultivovaná kontemplácia nestálosti vo forme, akú múdrosť napĺňa? Keď je rozvíjaná a kultivovaná kontemplácia nestálosti v minulosti, budúcnosti a prítomnosti vo forme, akú múdrosť napĺňa? Keď je rozvíjaná a kultivovaná kontemplácia utrpenia vo forme, akú múdrosť napĺňa? Keď je rozvíjaná a kultivovaná kontemplácia utrpenia v minulých, budúcich a súčasných formách, akú múdrosť napĺňa? Keď je rozvíjaná a kultivovaná kontemplácia ne-ja vo forme, akú múdrosť napĺňa? Keď je rozvíjaná a kultivovaná kontemplácia ne-ja v minulých, budúcich a súčasných formách, akú múdrosť napĺňa? Keď je rozvíjaná a kultivovaná kontemplácia znechutenia vo forme, akú múdrosť napĺňa? Keď je rozvíjaná a kultivovaná kontemplácia nad znechutením vo forme minulosti, budúcnosti a prítomnosti, akú múdrosť napĺňa? Keď je rozvíjaná a kultivovaná kontemplácia nad bezvášňou vo forme, akú múdrosť napĺňa? Keď je rozvíjaná a kultivovaná kontemplácia nad bezvášňou vo forme minulosti, budúcnosti a prítomnosti, akú múdrosť napĺňa? Keď je rozvíjaná a kultivovaná kontemplácia nad zánikom vo forme, akú múdrosť napĺňa? Keď je rozvíjaná a kultivovaná kontemplácia zániku v minulých, budúcich a súčasných formách, akú múdrosť napĺňa? Keď je rozvíjaná a kultivovaná kontemplácia zrieknutia sa vo forme, akú múdrosť napĺňa? Keď je rozvíjaná a kultivovaná kontemplácia zrieknutia sa v minulých, budúcich a súčasných formách, akú múdrosť napĺňa?“ ID1761 „Rozjímanie o nestálosti formy, keď je rozvinuté a kultivované, napĺňa rýchlu múdrosť. Rozjímanie o nestálosti formy v minulosti, budúcnosti a prítomnosti, keď je rozvinuté a kultivované, napĺňa rýchlu múdrosť. Rozjímanie o utrpení vo forme, keď je rozvinuté a kultivované, napĺňa prenikavú múdrosť. Rozjímanie o utrpení vo forme v minulosti, budúcnosti a prítomnosti, keď je rozvinuté a kultivované, napĺňa rýchlu múdrosť. Rozjímanie o ne-ja vo forme, keď je rozvinuté a kultivované, prináša veľkú múdrosť. Rozjímanie o ne-ja v minulosti, budúcnosti a prítomnosti, keď je rozvinuté a kultivované, prináša rýchlu múdrosť. Rozjímanie o odčarovaní vo forme, keď je rozvinuté a kultivované, prináša bystrú múdrosť. Rozjímanie o odčarovaní v minulosti, budúcnosti a prítomnosti, keď je rozvinuté a kultivované, prináša rýchlu múdrosť. Rozjímanie o bezvášnivosti vo forme, keď je rozvinuté a kultivované, vedie k rozsiahlej múdrosti. Rozjímanie o bezvášnivosti v minulosti, budúcnosti a prítomnosti, keď je rozvinuté a kultivované, vedie k rýchlej múdrosti. Rozjímanie o zániku vo forme, keď je rozvinuté a kultivované, vedie k hlbokej múdrosti. Rozjímanie o zániku v minulosti, budúcnosti a prítomnosti, keď je rozvinuté a kultivované, vedie k rýchlej múdrosti. Rozjímanie o zriecení sa vo forme, keď je rozvinuté a kultivované, vedie k bezkonkurenčnej múdrosti. Rozjímanie o zriecení sa v minulosti, budúcnosti a prítomnosti, keď je rozvinuté a kultivované, vedie k rýchlej múdrosti. Týchto sedem múdrostí, keď sú rozvinuté a kultivované, vedie k erudícii. Týchto osem múdrostí, keď sú rozvinuté a kultivované, vedie k širokej múdrosti. Týchto deväť múdrostí, keď sú rozvinuté a kultivované, vedie k radostnej múdrosti.“ ID1762 „Radostná múdrosť je analytické poznanie pohotovej mysle. Prostredníctvom analýzy významu sa analytické poznanie významu dosahuje, realizuje a je dotknuté múdrosťou. Prostredníctvom analýzy Dhammy sa analytické poznanie Dhammy dosahuje, realizuje a je dotknuté múdrosťou. Prostredníctvom analýzy etymológie sa analytické poznanie etymológie dosahuje, realizuje a je dotknuté múdrosťou. Prostredníctvom analýzy pohotovej mysle sa dosahuje analytické poznanie pohotovej mysle, ktoré sa realizuje a je dotknuté múdrosťou. Pre neho sú tieto štyri analytické poznania dosiahnuté, realizované a dotknuté múdrosťou.“ ID1763 „V pocite… a tak ďalej… vo vnímaní… v formáciách… vo vedomí… v oku… a tak ďalej… Keď je rozvíjaná a kultivovaná kontemplácia nestálosti v starnutí a smrti, akú múdrosť napĺňa? Keď je rozvíjaná a kultivovaná kontemplácia nestálosti v minulom, budúcom a prítomnom starnutí a smrti, akú múdrosť napĺňa? …atď… Keď je rozvíjaná a kultivovaná kontemplácia o zriecení sa v starnutí a smrti, akú múdrosť napĺňa? Keď je rozvíjaná a kultivovaná kontemplácia o zriecení sa v minulom, budúcom a prítomnom starnutí a smrti, akú múdrosť napĺňa? Keď je rozvíjaná a kultivovaná kontemplácia o nestálosti v starnutí a smrti, napĺňa rýchlu múdrosť. Keď je rozvíjaná a kultivovaná kontemplácia o nestálosti v súvislosti so starnutím a smrťou v minulosti, budúcnosti a prítomnosti, napĺňa to rýchlu múdrosť… a tak ďalej… Pre neho sú tieto štyri analytické poznania dosiahnuté, realizované a dotknuté múdrosťou.“ ID1764 „3. Mnísi, tieto štyri veci, keď sú rozvíjané a kultivované, vedú k realizácii plodu vstupu do prúdu. Aké štyri? Spoločenstvo s dobrými ľuďmi, počúvanie pravého Dhammy, múdra pozornosť a prax v súlade s Dhammou. Tieto štyri veci, mnísi, keď sú rozvinuté a kultivované, vedú k dosiahnutiu plodu vstupu do prúdu.“ ID1765 „Ó mnísi, tieto štyri veci, keď sú rozvinuté a kultivované, prispievajú k dosiahnutiu plodu jednorazového návratu… vedú k dosiahnutiu plodu „ten, kto sa vráti ešte raz“… vedú k dosiahnutiu plodu „ten, kto sa už nevráti“… vedú k dosiahnutiu plodu arahantstva. Aké sú tie štyri? Spoločenstvo s dobrými ľuďmi, počúvanie pravého Dhammy, múdra pozornosť a prax v súlade s Dhammou. Naozaj, ó mnísi, tieto štyri veci, keď sú rozvinuté a kultivované, vedú k dosiahnutiu cesty a plodu arahantstva.“ ID1766 „Ó, mnísi, tieto štyri veci, keď sú rozvíjané a kultivované, prispievajú k nadobudnutiu múdrosti… vedú k rastu múdrosti, k rozširovaniu múdrosti, k veľkej múdrosti, k širokej múdrosti, k rozsiahlej múdrosti, k hlbokej múdrosti, k bezkonkurenčnej múdrosti, k obrovskej múdrosti, k hojnosti múdrosti, k rýchlosti múdrosti, k pohotovosti múdrosti, k radostnej múdrosti, k rýchlej múdrosti, k bystrej múdrosti, k prenikavej múdrosti. Aké sú tie štyri? Spoločenstvo s dobrými ľuďmi, počúvanie pravého Dhammy, múdra pozornosť a prax v súlade s Dhammou. Naozaj, ó mnísi, tieto štyri veci, keď sú rozvinuté a kultivované, vedú k získaniu múdrosti, k rastu múdrosti… k prenikavej múdrosti.“ ID1767 „1. Výklad šestnástich múdrostí“ ID1768 „4. Pokiaľ ide o slová ‚vedú k získaniu múdrosti‘, čo je získanie múdrosti? Je to získanie, dosiahnutie, úplné dosiahnutie, kontakt, uvedomenie si a naplnenie štyroch poznaní cesty, štyroch poznaní plodu, štyroch analytických poznaní, šiestich nadprirodzených poznaní, sedemdesiatich troch poznaní a sedemdesiatich siedmich poznaní. ‚Prispievajú k nadobudnutiu múdrosti‘ – to je nadobudnutie múdrosti.“ ID1769 „‚Vedú k rastu múdrosti‘ – čo je rast múdrosti? Rastie múdrosť siedmich praktikujúcich a cnostného svetského človeka. Rastie múdrosť arahanta. Je to zvyšovanie toho, čo sa už zvýšilo. Vo vete ‚vedú k rastu múdrosti‘ – toto je rast múdrosti.“ ID1770 „‚Vedú k hojnosti múdrosti‘ – čo je hojnosť múdrosti? Múdrosť siedmich praktikujúcich a cnostného svetského človeka dosahuje hojnosť. Múdrosť arahanta dosiahla hojnosť. ‚Vedú k hojnosti múdrosti‘ – toto je hojnosť múdrosti.“ ID1771 „Pokiaľ ide o tvrdenie: ‚vedú k stavu veľkej múdrosti‘, čo je veľká múdrosť? Chápe veľké významy – to je veľká múdrosť. Chápe veľké princípy – to je veľká múdrosť. Chápe veľké etymológie – to je veľká múdrosť. Chápe veľkú bystrosť – to je veľká múdrosť. Chápe veľké súhrny cnosti – to je veľká múdrosť. Zahŕňa veľké súhrny sústredenia – to je veľká múdrosť. Zahŕňa veľké súhrny múdrosti – to je veľká múdrosť. Zahŕňa veľké súhrny oslobodenia – to je veľká múdrosť. Zahŕňa veľké súhrny poznania a videnia oslobodenia – to je veľká múdrosť. Zahŕňa veľké možnosti a nemožnosti – to je veľká múdrosť. Zahŕňa veľké dosiahnuté stavy – to je veľká múdrosť. Pochopí veľké ušľachtilé pravdy – to je veľká múdrosť. Pochopí veľké základy všímavosti – to je veľká múdrosť. Pochopí veľké správne úsilie – to je veľká múdrosť. Pochopí veľké základy duchovnej sily – to je veľká múdrosť. Pochopí veľké schopnosti – to je veľká múdrosť. Pochopí veľké sily – to je veľká múdrosť. Pochopí veľké faktory osvietenia – to je veľká múdrosť. Pochopuje veľkú ušľachtilú cestu – to je veľká múdrosť. Pochopuje veľké plody asketického života – to je veľká múdrosť. Pochopuje veľké priame poznania – to je veľká múdrosť. Pochopuje veľkú konečnú skutočnosť, Nibbānu – to je veľká múdrosť. Pokiaľ ide o tvrdenie: „Viedli k stavu veľkej múdrosti“ – to je veľká múdrosť.“ ID1772 „Pokiaľ ide o tvrdenie: ‚Viedli k stavu širokej múdrosti‘, čo je široká múdrosť? Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s rôznymi zoskupeniami – to je široká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s rôznymi prvkami – to je široká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s rôznymi zmyslovými základňami – to je široká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s rôznymi závislými vznikmi – to je široká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká vo vzťahu k rôznym prázdnotám neuchopiteľnosti – to je široká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká vo vzťahu k rôznym významom – to je široká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká vo vzťahu k rôznym dhammám – to je široká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká vo vzťahu k rôznym prejavom – to je široká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká vo vzťahu k rôznym prejavom bystrosti – to je široká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká vo vzťahu k rôznym zoskupeniam cnosti – to je široká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká vo vzťahu k rôznym zoskupeniam sústredenia – to je široká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká vo vzťahu k rôznym zoskupeniam múdrosti – to je široká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká vo vzťahu k rôznym zoskupeniam oslobodenia – to je široká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká vo vzťahu k rôznym zoskupeniam poznania a videnia oslobodenia – to je široká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s rôznymi možnosťami a nemožnosťami – to je široká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s rôznymi stavmi a meditačnými úspechmi – to je široká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s rôznymi Ušľachtilými pravdami – to je široká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s rôznymi základmi všímavosti – to je široká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s rôznymi správnymi úsiliami – to je široká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s rôznymi základmi duchovnej sily – to je široká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s rôznymi schopnosťami – to je široká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s rôznymi silami – to je široká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s rôznymi faktormi osvietenia – to je široká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s rôznymi Ušľachtilými cestami – to je široká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s rôznymi plodmi asketického života – to je široká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s rôznymi vyššími poznaniami – to je široká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká po prekonaní stavov bežných pre obyčajných ľudí, v konečnom zmysle, Nibbána – to je široká múdrosť. Pokiaľ ide o tvrdenie: „Viedli k stavu širokej múdrosti“ – to je široká múdrosť.“ ID1773 „Vo vete ‚Viedli k stavu rozsiahlej múdrosti‘, čo je rozsiahla múdrosť? Pretože zahŕňa rozsiahle významy, je to rozsiahla múdrosť. Pretože zahŕňa rozsiahle javy, je to rozsiahla múdrosť. Pretože zahŕňa rozsiahle vyjadrenia, je to rozsiahla múdrosť. Pretože zahŕňa rozsiahle prejavy bystrosti, je to rozsiahla múdrosť. Pretože zahŕňa rozsiahle súhrny cnosti, je to rozsiahla múdrosť. Pretože zahŕňa rozsiahle súhrny sústredenia, je to rozsiahla múdrosť. Pretože zahŕňa rozsiahle súhrny múdrosti, je to rozsiahla múdrosť. Pretože zahŕňa rozsiahle súhrny oslobodenia, je to rozsiahla múdrosť. Pretože zahŕňa rozsiahle súhrny poznania a videnia oslobodenia, je to rozsiahla múdrosť. Pretože zahŕňa rozsiahle možnosti a nemožnosti, je to rozsiahla múdrosť. Pretože zahŕňa rozsiahle stavy a meditačné dosiahnutia, je to rozsiahla múdrosť. Pretože zahŕňa rozsiahle Ušľachtilé pravdy, je to rozsiahla múdrosť. Pretože zahŕňa rozsiahle základy všímavosti, je to rozsiahla múdrosť. Pretože zahŕňa rozsiahle správne úsilie, je to rozsiahla múdrosť. Pretože zahŕňa rozsiahle základy duchovnej sily, je to rozsiahla múdrosť. Pretože zahŕňa rozsiahle schopnosti, je to rozsiahla múdrosť. Pretože zahŕňa rozsiahle sily, je to rozsiahla múdrosť. Pretože zahŕňa rozsiahle faktory osvietenia, je to rozsiahla múdrosť. Pretože zahŕňa rozsiahlu Ušľachtilú cestu, je to rozsiahla múdrosť. Pretože zahŕňa rozsiahle plody asketického života, je to rozsiahla múdrosť. Pretože zahŕňa rozsiahle vyššie poznania, je to rozsiahla múdrosť. Pretože zahŕňa rozsiahlu konečnú skutočnosť, Nibbānu, je to rozsiahla múdrosť. Pokiaľ ide o vetu ‚Vedú k stavu nesmiernej múdrosti‘ – toto je nesmierna múdrosť.“ ID1774 „Keď sa hovorí: ‚vedú k stavu hlbokej múdrosti‘, čo je táto hlboká múdrosť? Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s hlbokými zoskupeniami – to je hlboká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s hlbokými prvkami – to je hlboká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s hlbokými zmyslovými základňami – to je hlboká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s hlbokými závislými vznikmi – to je hlboká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká vo vzťahu k hlbokým, neuchopiteľným prázdnotám – to je hlboká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká vo vzťahu k hlbokým výsledkom – to je hlboká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká vo vzťahu k hlbokým príčinám – to je hlboká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká vo vzťahu k hlbokým prejavom – to je hlboká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká vo vzťahu k hlbokým prejavom bystrosti – to je hlboká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s hlbokými zložkami cnosti – to je hlboká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s hlbokými zložkami sústredenia – to je hlboká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s hlbokými zložkami múdrosti – to je hlboká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s hlbokými zložkami oslobodenia – to je hlboká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s hlbokými zložkami poznania a videnia oslobodenia – to je hlboká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s hlbokým možným a nemožným – to je hlboká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s hlbokými stavmi a meditačnými úspechmi – to je hlboká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s hlbokými Ušľachtilými pravdami – to je hlboká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s hlbokými správnymi úsiliami – to je hlboká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s hlbokými základmi duchovnej sily – to je hlboká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s hlbokými schopnosťami – to je hlboká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s hlbokými silami – to je hlboká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s hlbokými faktormi osvietenia – to je hlboká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s hlbokou Ušľachtilou cestou – to je hlboká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s hlbokými plodmi asketického života – to je hlboká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s hlbokými vyššími poznaniami – to je hlboká múdrosť. Poznanie, ktoré vzniká v súvislosti s hlbokou konečnou skutočnosťou, Nibbānou – to je hlboká múdrosť. Všetko to vedie k stavu hlbokej múdrosti – to je hlboká múdrosť.“ ID1775 „Tu, vo vete ‚vedie to k stavu nedosiahnuteľnej múdrosti‘, čo je nedosiahnuteľná múdrosť? Je to, keď človek prostredníctvom definovania významu dosiahol, uvedomil si a dotkol sa múdrosťou analytického poznania významu; prostredníctvom definovania Dhammy dosiahol, uvedomil si a dotkol sa múdrosťou analytického poznania Dhammy; prostredníctvom definovania jazyka dosiahla, uvedomila si a múdrosťou sa dotkla analytického poznania jazyka; a prostredníctvom definovania jasnosti dosiahla, uvedomila si a múdrosťou sa dotkla analytického poznania jasnosti. Nikto iný nie je schopný prekonať túto osobu vo význame, v Dhamme, v jazyku ani v jasnosti. A on je pre ostatných neprekonateľný. Tak je teda osobou s nedosiahnuteľnou múdrosťou.“ ID1776 „Múdrosť cnostného bežného človeka je ďaleko, veľmi ďaleko, nesmierne ďaleko od múdrosti ôsmej osoby, nie je blízko, nie je v jej blízkosti. V porovnaní s cnostným bežným človekom je ôsma osoba tým, kto má nedosiahnuteľnú múdrosť. Múdrosť ôsmej osoby je ďaleko, veľmi ďaleko, nesmierne ďaleko od múdrosti toho, kto vstúpil do prúdu, nie je blízko, nie je v jej blízkosti. V porovnaní s ôsmou osobou je ten, kto vstúpil do prúdu, ten, kto má nedosiahnuteľnú múdrosť. Múdrosť toho, kto vstúpil do prúdu, je ďaleko, veľmi ďaleko, nesmierne ďaleko od múdrosti toho, kto sa vráti raz, nie je blízko, nie je v dosahu. V porovnaní s tým, kto vstúpil do prúdu, je ten, kto sa vráti raz, ten, kto má nedosiahnuteľnú múdrosť. Múdrosť toho, kto sa vráti raz, je ďaleko, veľmi ďaleko, nesmierne ďaleko od múdrosti toho, kto sa už nevráti, nie je blízko, nie je ani zďaleka. V porovnaní s tým, kto sa vráti raz, je ten, kto sa už nevráti, ten, kto má nedosiahnuteľnú múdrosť. Múdrosť toho, kto sa už nevráti, je ďaleko, veľmi ďaleko, nesmierne ďaleko od múdrosti arahanta, nie je blízko, ani zďaleka. V porovnaní s tým, kto sa už nevráti, je arahant ten, kto má nedosiahnuteľnú múdrosť. Múdrosť arahanta je ďaleko, veľmi ďaleko, nesmierne ďaleko od múdrosti paccekabuddhu, nie je blízko, ani zďaleka. V porovnaní s arahantom je paccekabuddha ten, kto má nedosiahnuteľnú múdrosť. V porovnaní s paccekabuddhom a svetom s jeho bohmi je Tathāgata, arahant, ten, kto dosiahol dokonalé osvietenie, najvyšší, ten, kto má nedosiahnuteľnú múdrosť.“ ID1777 „5. Zručný v rozlišovaní múdrosti, disponujúci rozlišovacím poznaním, dosiahnutý analytické poznanie, dosiahnutý štyri druhy istoty, majiteľ desiatich síl; býk medzi ľuďmi, lev medzi ľuďmi, veľký slon medzi ľuďmi, plnokrvník medzi ľuďmi, ten, kto nesie bremeno medzi ľuďmi; s bezhraničným poznaním, bezhraničnou nádherou, bezhraničnou slávou; bohatý, s veľkým majetkom a zámožný; vodca, učiteľ, ten, kto presviedča, ten, kto zjavuje, ten, kto podnecuje k zamysleniu, ten, kto vedie k videniu, ten, kto vzbudzuje dôveru. Naozaj, ten Blahoslavený je tvorcom cesty, ktorá nevznikla, stvoriteľom cesty, ktorá nebola stvorená, zvestovateľom cesty, ktorá nebola zvestovaná; poznávateľom cesty, objaviteľom cesty a tým, kto je zbehlý v ceste. A teraz jeho učeníci kráčajú po tejto ceste, keďže sa ňou neskôr obdarili.“ ID1778 „Naozaj, ten Blahoslavený vie, čo sa má vedieť, a vidí, čo sa má vidieť. Stal sa okom, stal sa poznaním, stal sa Dhammou, stal sa svätým. Je rečníkom, hlásateľom, vysvetľovateľom významu, darcom Nesmrteľnosti, pánom Dhammy, Tathāgatom. Pre toho Blahoslaveného neexistuje nič, čo by bolo neznáme, neviditeľné, nevnímané, neuskutočnené alebo nedotknuté múdrosťou. Všetky javy minulosti, budúcnosti a prítomnosti vo všetkých svojich aspektoch spadajú do rozsahu poznania Buddhu, Blahoslaveného. Čokoľvek je poznateľné, všetko, čo je potrebné poznať – či už ide o vlastný prospech, prospech druhých alebo prospech oboch; prospech v tomto živote alebo prospech v budúcom živote; zjavný prospech alebo hlboký prospech; skrytý prínos alebo utajený prínos; prínos vyžadujúci výklad alebo prínos s jednoznačným významom; bezúhonný prínos alebo nepoškvrnený prínos; očistený prínos alebo najvyšší prínos – to všetko sa odohráva v rámci Budhovej múdrosti.“ ID1779 „Všetky telesné činy Buddhu, Blahoslaveného, sú v súlade s poznaním. Všetky verbálne činy Buddhu, Blahoslaveného, sú v súlade s poznaním. Všetky mentálne činy Buddhu, Blahoslaveného, sú v súlade s poznaním. V minulosti bolo poznanie Buddhu, Blahoslaveného, ničím neobmedzené. V budúcnosti je poznanie Buddhu, Blahoslaveného, ničím neobmedzené. V prítomnosti je poznanie Buddhu, Blahoslaveného, ničím neobmedzené. Pokiaľ existuje poznateľné, pokiaľ existuje poznanie; pokiaľ existuje poznanie, pokiaľ existuje poznateľné. Poznanie má za svoju hranicu poznateľné; poznateľné má za svoju hranicu poznanie. Poznanie nepresahuje hranice poznateľného. Neexistuje žiadna oblasť poznateľného, ktorá by presahovala poznanie. Tieto veci sa navzájom ohraničujú. Rovnako ako pri dvoch dobre prispôsobených viečkach na škatuľu, spodné viečko nepresahuje horné, ani horné viečko nepresahuje spodné; navzájom sa ohraničujú; rovnako aj pre Buddhu, Blahoslaveného, sa poznateľné a poznanie navzájom ohraničujú. Pokiaľ existuje poznateľné, pokiaľ existuje poznanie; pokiaľ existuje poznanie, pokiaľ existuje poznateľné. Poznanie má za svoju hranicu poznateľné; poznateľné má za svoju hranicu poznanie. Poznanie nepresahuje hranice poznateľného. Neexistuje žiadna oblasť poznateľného za hranicami poznania. Tieto veci sa navzájom ohraničujú. Vo všetkých javoch sa rozprestiera poznanie Buddhu, Blahoslaveného.“ ID1780 „Všetky javy sú prepojené s pozornosťou Blahoslaveného, Buddhu; sú prepojené s jeho túžbou, jeho duševným úsilím a s vznikom jeho mysle. Poznanie Blahoslaveného, Buddhu, pôsobí vo všetkých bytosťach. Buddha pozná sklony, skryté tendencie, správanie a duševnú dispozíciu všetkých bytostí. Rozumie bytostiam s malým množstvom nečistôt, bytostiam s veľkým množstvom nečistôt, bytostiam s bystrými schopnosťami, bytostiam s otupenými schopnosťami, bytostiam s dobrou povahou, bytostiam so zlým charakterom, bytostiam, ktoré sa dajú ľahko poučiť, bytostiam, ktoré sa dajú ťažko poučiť, bytostiam schopným a bytostiam neschopným. Svet so svojimi devami, Mārami a Brahmami, táto generácia so svojimi askétmi a bráhmanmi, so svojimi devami a ľuďmi – všetko sa točí v rámci Budhovej múdrosti.“ ID1781 „Rovnako ako všetky ryby a korytnačky, vrátane veľkej ryby timitimiṅgala, sa pohybujú vo veľkom oceáne, tak aj svet so svojimi devami, Mārami a Brahmami, táto generácia so svojimi askétmi a bráhmanmi, svojimi devami a ľuďmi, sa pohybuje v rámci Budhovej múdrosti. Rovnako ako všetky vtáky, vrátane Garuḷa z klanu Venateyya, sa pohybujú v priestore oblohy, tak aj tí, ktorí sa múdrosťou vyrovnajú Sāriputtovi, sa pohybujú v priestore Budhovej múdrosti. Buddhovo poznanie preniká a prevyšuje múdrosť devov a ľudí. Tí múdri khattiyovia, bráhmani, hlavy rodín a askéti – bystrí, zbehlí v učení iných, ostrí ako lukostrelci, ktorí rozdeľujú vlasy na polovicu – ktorí, ako si myslím, svojou múdrosťou rozbíjajú názory, po starostlivom pripravení svojich otázok pristupujú k Tathágatovi a pýtajú sa na skryté a utajené veci. A na tieto otázky Blahoslavený vysvetľuje a odpovedá, pričom poukazuje na ich dôvody. A oni sa stávajú dokonalými nasledovníkmi Blahoslaveného. Potom tam Blahoslavený žiari najvyššie, to znamená v múdrosti. Je najvýznamnejší, s bezkonkurenčnou múdrosťou. Vedie to k stavu bezkonkurenčnej múdrosti. Toto je bezkonkurenčná múdrosť.“ ID1782 „6. Vo vete ‚vedú k stavu rozsiahlej múdrosti‘, čo je rozsiahla múdrosť? Prekonanie žiadostivosti – to je rozsiahla múdrosť. Keď ju prekonajú – to je rozsiahla múdrosť. Prekonanie nenávisti – to je rozsiahla múdrosť. Keď ju prekonajú – to je rozsiahla múdrosť. Prekonanie klamu – to je rozsiahla múdrosť. Keď ho prekonajú – to je rozsiahla múdrosť. Prekonanie hnevu… zášti… hanobenia… sporu… závisti… lakomstva… podvodu… lsti… tvrdohlavosti… panovačnosti… namyslenosti… arogancie… opojenia… nedbanlivosti… všetkých znečistení… všetkých nesprávnych činov… všetkých formácií… a všetkej karmy vedúcej k [ďalšej] existencii – to je rozsiahla múdrosť. Ich prekonanie – to je rozsiahla múdrosť. Túžba je nepriateľ. Múdrosť, ktorá tohto nepriateľa porazí – to je rozsiahla múdrosť. Nenávisť je nepriateľ. Múdrosť, ktorá tohto nepriateľa porazí – to je rozsiahla múdrosť. Klam je nepriateľ. Múdrosť, ktorá tohto nepriateľa porazí – to je rozsiahla múdrosť. Hnev… zášť… hanobenie… spory… závisť… lakomstvo… podvod… prefíkanosť… tvrdohlavosť… panovačnosť… namyslenosť… arogancia… opojenie… nedbanlivosť… všetky nečistoty… všetky nesprávne činy… všetky formácie… a všetka kamma vedúca k [ďalšej] existencii sú nepriateľmi. Múdrosť, ktorá týchto nepriateľov rozdrví – to je rozsiahla múdrosť. „Bhūri“ je názov pre zem. Byť obdarený múdrosťou, ktorá je rozsiahla a nekonečná ako zem – to je rozsiahla múdrosť. Navyše, toto [„bhūri“] je označenie pre múdrosť: rozsiahlu, rozlišujúcu a usmerňujúcu – to je rozsiahla múdrosť. Pokiaľ ide o vetu „vedú k stavu rozsiahlej múdrosti“ – to je rozsiahla múdrosť.“ ID1783 „Pokiaľ ide o tvrdenie: ‚Viedli k hojnosti múdrosti,‘ čo je hojnosť múdrosti? Tu je istá osoba, ktorá si váži múdrosti, ktorej správanie je múdrosť, ktorej sklon je múdrosť, ktorá je odhodlaná k múdrosti, ktorá má múdrosť za svoju zástavu, múdrosť za svoj vzor, múdrosť za svojho vládcu; ktorá je bohatá na skúmanie, bohatá na dôkladné skúmanie, bohatá na prenikanie, bohatá na dôkladné objasňovanie, ktorej povahou je dobre uvažovať, ktorá prebýva zreteľne; ktorého správanie je také, ktorý to ctí, ktorý je bohatý na to, naklonený k tomu, smerujúci k tomu, náchylný k tomu, odhodlaný k tomu, s tým ako svojím vládcom. Rovnako ako ten, kto rešpektuje komunitu, sa nazýva „ten, kto je bohatý na komunitu“, ten, kto rešpektuje rúcha, sa nazýva „ten, kto je bohatý na rúcha“, ten, kto rešpektuje misy na almužnu, sa nazýva „ten, kto je bohatý na misy na almužnu“, ten, kto rešpektuje ubytovanie, sa nazýva „ten, kto je bohatý na ubytovanie“; tak aj tu je istá osoba, ktorá si váži múdrosti, ktorej správanie je múdrosť, ktorej sklon je múdrosť, ktorá je odhodlaná k múdrosti, ktorá má múdrosť za svoju zástavu, múdrosť za svoj vzor, múdrosť za svojho vládcu; ktorá je bohatá na skúmanie, bohatá na dôkladné skúmanie, bohatá na prenikavosť, bohatá na dôkladné objasňovanie, ktorej povahou je dobre uvažovať, ktorá žije zreteľne; ktorého správanie je také, ktorý to ctí, ktorý je bohatý na to, naklonený k tomu, smerujúci k tomu, náchylný k tomu, odhodlaný k tomu, s tým ako svojím vládcom. Pokiaľ ide o ‚Prispievajú k hojnosti múdrosti‘ – toto je hojnosť múdrosti.“ ID1784 „Hovorí sa: ‚Prispievajú k rýchlej múdrosti.‘ Čo je táto rýchla múdrosť? Rýchle zdokonaľovanie predpisov – to je rýchla múdrosť. Rýchle zdokonaľovanie ovládania zmyslových schopností – to je rýchla múdrosť. Rýchle zdokonaľovanie umiernenosti v jedle – to je rýchla múdrosť. Rýchle zdokonaľovanie oddanosti bdelosti – to je rýchla múdrosť. Rýchle zdokonaľovanie súhrnu cnosti – to je rýchla múdrosť. Rýchle zdokonaľovanie súhrnu sústredenia – to je rýchla múdrosť. Rýchle zdokonaľovanie súhrnu múdrosti – to je rýchla múdrosť. Rýchle zdokonaľovanie súhrnu oslobodenia – to je rýchla múdrosť. Rýchle zdokonaľovanie súhrnu poznania a videnia oslobodenia – to je rýchla múdrosť. Rýchle prenikanie do toho, čo je možné a čo nemožné – to je rýchla múdrosť. Rýchle zdokonaľovanie meditačných dosiahnutí – to je rýchla múdrosť. Rýchle preniknutie do ušľachtilých právd – to je rýchla múdrosť. Rýchle rozvíjanie základov všímavosti – to je rýchla múdrosť. Rýchle rozvíjanie správneho úsilia – to je rýchla múdrosť. Rýchle rozvíjanie základov duchovnej sily – to je rýchla múdrosť. Rýchle rozvíjanie duchovných schopností – to je rýchla múdrosť. Rýchle rozvíjanie duchovných síl – to je rýchla múdrosť. Rýchle rozvíjanie faktorov osvietenia – to je rýchla múdrosť. Rýchle rozvíjanie ušľachtilej cesty – to je rýchla múdrosť. Rýchle dosiahnutie plodov asketického života – to je rýchla múdrosť. Rýchle preniknutie do vyšších poznatkov – to je rýchla múdrosť. Rýchle dosiahnutie konečného cieľa, Nibbány – to je rýchla múdrosť. Pokiaľ ide o tvrdenie: „Viedli k rýchlej múdrosti“ – to je rýchla múdrosť.“ ID1785 „Vo vete ‚vedú k rýchlej múdrosti‘, čo je rýchla múdrosť? Rýchle zdokonaľovanie predpisov – to je rýchla múdrosť. Rýchle zdokonaľovanie zdržanlivosti zmyslov – to je rýchla múdrosť. Rýchle zdokonaľovanie umiernenosti v jedle – to je rýchla múdrosť. Rýchle zdokonaľovanie oddanosti bdelosti – to je rýchla múdrosť. Rýchle zdokonaľovanie súhrnu cnosti… súhrnu sústredenia… súhrnu múdrosti… súhrnu oslobodenia… súhrnu poznania a videnia oslobodenia – to je rýchla múdrosť. Rýchle preniknutie do toho, čo je možné a čo nemožné – to je rýchla múdrosť. Rýchle zdokonaľovanie meditačných dosiahnutí – to je rýchla múdrosť. Rýchle preniknutie do ušľachtilých právd – to je rýchla múdrosť. Rýchle rozvíjanie základov všímavosti – to je rýchla múdrosť. Rýchle rozvíjanie správneho úsilia – to je rýchla múdrosť. Rýchle rozvíjanie základov duchovnej sily – to je rýchla múdrosť. Rýchle rozvíjanie schopností – to je rýchla múdrosť. Rýchle rozvíjanie síl – to je rýchla múdrosť. Rýchle rozvíjanie faktorov osvietenia – to je rýchla múdrosť. Rýchle rozvíjanie ušľachtilej cesty – to je rýchla múdrosť. Rýchle dosiahnutie plodov asketického života – to je rýchla múdrosť. Rýchle preniknutie do vyšších poznatkov – to je rýchla múdrosť. Rýchle dosiahnutie konečného cieľa, Nibbány – to je rýchla múdrosť. ‚Viedli k stavu rýchlej múdrosti‘ – to je rýchla múdrosť.“ ID1786 „Vo vete ‚vedú k stavu radostnej múdrosti‘, čo je radostná múdrosť? Tu určitá osoba, ktorá je plná veselosti, plná radosti, plná spokojnosti a plná šťastia, dodržiava predpisy – to je radostná múdrosť. Keď je človek plný veselosti, plný radosti, plný spokojnosti a plný šťastia, dodržiava zdržanlivosť zmyslových schopností – to je radostná múdrosť. Keď je človek plný veselosti, plný radosti, plný spokojnosti a plný šťastia, dodržiava miernosť v jedle – to je radostná múdrosť. Keď je človek plný radosti, plný potešenia, plný spokojnosti a plný šťastia, dodržiava prax bdelosti – to je radostná múdrosť. Keď je človek plný radosti, plný potešenia, plný spokojnosti a plný šťastia, napĺňa súhrn cnosti… súhrn sústredenia… súhrn múdrosti… súhrn oslobodenia… skupinu poznania a videnia oslobodenia… preniká do toho, čo je možné a čo je nemožné… dosahuje meditačné úspechy… preniká do Ušľachtilých právd… rozvíja základy všímavosti… rozvíja správne úsilie… rozvíja základy duchovnej sily… rozvíja duchovné schopnosti… rozvíja duchovné sily… rozvíja faktory osvietenia… rozvíja Ušľachtilú cestu… dosahuje plody kontemplatívneho života – to je radostná múdrosť. Keď je človek plný radosti, plný potešenia, plný spokojnosti a plný šťastia, preniká do vyšších poznatkov – to je radostná múdrosť. Keď je človek plný radosti, plný potešenia, plný spokojnosti a plný šťastia, dosahuje konečný cieľ, Nibbānu – to je radostná múdrosť. Pokiaľ ide o vetu: „Viedli k stavu radostnej múdrosti“ – to je radostná múdrosť.“ ID1787 „7. Pokiaľ ide o vetu ‚vedie to k stavu rýchlej múdrosti‘, čo je rýchla múdrosť? Akákoľvek forma existuje – minulá, budúca alebo prítomná, vnútorná alebo vonkajšia, hrubá alebo jemná, nižšia alebo vyššia, vzdialená alebo blízka – rýchlo vníma všetky tieto formy ako nestále; preto je to rýchla múdrosť. Rýchlo ich vníma ako utrpenie; preto je to rýchla múdrosť. Rýchlo to vníma ako ne-ja; preto je to rýchla múdrosť. Akýkoľvek pocit… pe… akékoľvek vnímanie… akékoľvek formácie… akékoľvek vedomie – minulé, budúce alebo prítomné, vnútorné alebo vonkajšie, hrubé alebo jemné, nižšie alebo vyššie, vzdialené alebo blízke – rýchlo vníma všetko toto vedomie ako nestále; preto je to rýchla múdrosť. Rýchlo to vníma ako utrpenie; preto je to rýchla múdrosť. Rýchlo to vníma ako ne-ja; preto je to rýchla múdrosť. Oko… pe… starnutie a smrť – minulé, budúce alebo prítomné – to rýchlo vníma ako nestále; preto je to rýchla múdrosť. Rýchlo to vníma ako utrpenie; preto je to rýchla múdrosť. Rýchlo to vníma ako ne-ja; preto je to rýchla múdrosť.“ ID1788 „Forma – minulá, budúca alebo prítomná – je nestála v zmysle zanikania, utrpením v zmysle hrôzy a ne-ja v zmysle bytia bez podstaty. Po zvážení, posúdení, objasnení a zviditeľnení tohto rýchlo postupuje k Nibbáne, k zániku formy; preto je to rýchla múdrosť. Pocit… pe… vnímanie… formácie… vedomie… oko… pe… starnutie a smrť – minulé, budúce alebo prítomné – sú nestále v zmysle zanikania, utrpením v zmysle hrôzy a ne-ja v zmysle bezpodstatnosti. Po zvážení, posúdení, objasnení a zviditeľnení tohto rýchlo smeruje k Nibbáne, k zániku starnutia a smrti; preto je to rýchla múdrosť.“ ID1789 „Forma, či už minulá, budúca alebo prítomná, je nestála, podmienená, vznikajúca v závislosti, podliehajúca rozkladu, podliehajúca zániku, podliehajúca vyblednutiu a podliehajúca zániku. Keď to teda zváži, určí, objasní a zviditeľní, rýchlo smeruje k Nibbáne, k zániku formy; preto sa nazýva rýchla múdrosť. Pocit… pe… vnímanie… formácie… vedomie… oko… pe… starnutie a smrť, či už minulé, budúce alebo prítomné, sú nestále, podmienené, vznikajú v závislosti, podliehajú rozkladu, podliehajú zmiznutiu, podliehajú vyblednutiu a podliehajú zániku. Keď to teda zváži, určí, objasní a zviditeľní, rýchlo smeruje k Nibbáne, k zániku starnutia a smrti; preto sa nazýva rýchla múdrosť. Viedli k stavu rýchlej múdrosti. Toto je rýchla múdrosť.“ ID1790 „Pokiaľ ide o tvrdenie: ‚Viedli k stavu ostrého múdrosti‘: Čo je ostrá múdrosť? Rýchle odrezanie nečistôt – to je ostrá múdrosť. Netolerovanie vzniknutej zmyslovej myšlienky, ale jej opustenie, rozptýlenie, odstránenie a dovedenie k zániku – to je ostrá múdrosť. Netolerovať vzniknutú myšlienku zlomyseľnosti, ale opustiť ju, rozptýliť, odstrániť a priviesť ju k zániku – to je ostrá múdrosť. Netolerovať vzniknutú myšlienku ublíženia… netolerovať žiadne vzniknuté zlé, nezdravé stavy, ale opustiť ich, rozptýliť, odstrániť a priviesť ich k zániku – to je ostrá múdrosť. Netolerovať vzniknutú žiadostivosť, ale opustiť ju, rozptýliť, odstrániť a priviesť ju k zániku – to je bystrá múdrosť. Netolerovať vzniknutú nenávisť… vzniknuté klamstvo… vzniknutý hnev… vzniknutú zášť… znevažovanie… súťaživosť… závisť… lakomstvo… podvod… podvodníctvo… tvrdohlavosť… hádky… namyslenosť… aroganciu… opojenie… nepozornosť… všetky znečistenia… všetko nesprávne správanie… všetky vôľové formácie… všetky činy vedúce k budúcemu bytí; netolerovať ich, ale opustiť ich, rozptýliť ich, odstrániť ich a priviesť ich k zániku – to je bystrá múdrosť. V jedinom sedení sú štyri ušľachtilé cesty, štyri plody askézy, štyri analytické poznania a šesť vyšších poznaní dosiahnuté, realizované a dosiahnuté múdrosťou – to je ostrá múdrosť. Pokiaľ ide o tvrdenie: „Viedli k stavu ostrej múdrosti“ – toto je ostrá múdrosť.“ ID1791 „Pokiaľ ide o vetu: ‚Viedli k stavu prenikavej múdrosti‘: čo je prenikavá múdrosť? Tu má určitá osoba veľa nepokoja, veľa strachu, veľa odporu, veľa nespokojnosti a veľa neuspokojenia voči všetkým podmieneným javom. S odvrátenou tvárou sa neteší z žiadnych podmienených javov. Prebodáva a rozdeľuje masu chamtivosti, ktorá predtým nebola prebodnutá ani rozdelená – preto sa to nazýva prenikavá múdrosť. Prebodáva a rozdeľuje masu nenávisti, ktorá predtým nebola prebodnutá ani rozdelená – preto sa to nazýva prenikavá múdrosť. Prebodáva a rozdeľuje masu klamu, ktorá predtým nebola prebodnutá ani rozdelená – preto sa to nazýva prenikavá múdrosť. Prenikajú a rozdeľujú hnev, ktorý predtým nebol preniknutý ani rozdelený… a tak ďalej… zášť… pohŕdanie… súperenie… závisť… lakomstvo… podvod… zrada… tvrdohlavosť… domýšľavosť… namyslenosť… arogancia… opojenie… nedbanlivosť… všetky znečistenia… všetky nesprávne konania… všetky vôľové formácie… a tak ďalej… všetky činy, ktoré vedú k budúcej existencii – preto sa nazýva prenikavá múdrosť. Pokiaľ ide o výroky: ‚Vedú k stavu prenikajúcej múdrosti‘ – toto je tá prenikajúca múdrosť.“ ID1792 „Toto je šestnásť múdrostí. Človek obdarený týmito šestnástimi múdrosťami dosiahol analytické poznania.“ ID1793 „2. Výklad o rozlíšení osôb“ ID1794 „8. Existujú dve osoby, ktoré dosiahli analytické poznanie: jedna je obdarená predchádzajúcou aplikáciou a druhá nie je obdarená predchádzajúcou aplikáciou. Tá, ktorá je obdarená predchádzajúcou aplikáciou, je z tohto dôvodu nadradená, vynikajúcejšia a výnimočná. Jej poznanie sa prejavuje.“ ID1795 „Existujú dve osoby, ktoré dosiahli analytické poznanie, a obe sú obdarené predchádzajúcou aplikáciou: jedna je učená a druhá nie je učená. Ten, kto je učený, je z tohto dôvodu nadradený, vynikajúcejší a výnimočnejší. Ich poznanie sa prejavuje.“ ID1796 „Existujú dve osoby, ktoré dosiahli analytické poznanie, obe sú obdarené predchádzajúcou aplikáciou a obe sú učené: jedna je plodná vo vyučovaní a druhá nie je plodná vo vyučovaní. Tá, ktorá je plodná vo vyučovaní, je z tohto dôvodu nadradená, vynikajúcejšia a výnimočnejšia. Jeho vedomosti sa prejavujú.“ ID1797 „Existujú dvaja jedinci, ktorí dosiahli analytické poznanie, obaja sú zdatní v predchádzajúcom uplatňovaní, obaja sú učení, obaja sú plodní vo vyučovaní: jeden sa spolieha na učiteľa a druhý sa na učiteľa nespolieha. Ten, kto sa spolieha na učiteľa, je z tohto dôvodu nadradený, vynikajúcejší a výnimočnejší. Vedomosti tejto osoby sú diferencované.“ ID1798 „Existujú dvaja jedinci, ktorí dosiahli analytické poznanie, obaja sú zdatní v predchádzajúcom uplatňovaní, obaja sú učení, obaja sú plodní vo vyučovaní, obaja sa spoliehajú na učiteľa: jeden trávi veľa času [s učiteľom] a druhý netrávi veľa času [s učiteľom]. Ten, kto trávi veľa času [s učiteľom], je z tohto dôvodu nadradený, vynikajúcejší a výnimočnejší. Poznanie tejto osoby je diferencované.“ ID1799 „Existujú dvaja jedinci, ktorí dosiahli analytické poznanie, obaja sú zdatní v predchádzajúcom uplatňovaní, obaja sú učení, obaja sú plodní vo vyučovaní, obaja sa spoliehajú na učiteľa, obaja trávia veľa času [s učiteľom]: jeden sa venuje hlbokému premýšľaniu, a druhý sa hlbokému premýšľaniu nevenuje. Ten, kto sa venuje hlbokému premýšľaniu, je z tohto dôvodu nadradený, vynikajúcejší a výnimočnejší. Poznanie tejto osoby je diferencované.“ ID1800 „Existujú dvaja jedinci, ktorí dosiahli analytické poznanie, obaja sú zdatní v predchádzajúcom uplatňovaní, obaja sú učení, obaja sú plodní vo vyučovaní, obaja sa spoliehajú na učiteľa, obaja trávia veľa času [s učiteľom], obaja sa vyznačujú hlbokým premýšľaním: jeden dosiahol analytické poznanie žiaka a druhý dosiahol analytické poznanie toho, kto nie je žiakom. Ten, kto dosiahol analytické poznanie neštudenta, je z tohto dôvodu nadradený, vynikajúcejší a výnimočnejší. Poznanie tejto osoby je diferencované.“ ID1801 „Existujú dvaja jedinci, ktorí dosiahli analytické poznanie; obaja sú zdatní v predchádzajúcom uplatňovaní, obaja sú učení, obaja sú plodní vo vyučovaní, obaja sa spoliehajú na učiteľa, obaja trávia veľa času [s učiteľom], obaja sa venujú hlbokému premýšľaniu a obaja dosiahli analytické poznanie človeka, ktorý nie je žiakom: jeden dosiahol dokonalosť žiaka a druhý nedosiahol dokonalosť žiaka. Ten, kto dosiahol dokonalosť žiaka, je z tohto dôvodu nadradený, vynikajúcejší a výnimočnejší. Poznanie tejto osoby je diferencované.“ ID1802 „Existujú dvaja jedinci, ktorí dosiahli analytické poznanie. Obaja sú zdatní v predchádzajúcom úsilí, obaja sú učení, obaja sú plodní v učení, obaja sa spoliehajú na učiteľov, obaja sa venujú [meditačnému] zotrvávaniu, obaja sa venujú reflexii a obaja sú nepraktizujúci, ktorí dosiahli analytické poznanie. Jeden dosiahol dokonalosť žiaka a druhý je Paccekasambuddha. Ten, kto je Paccekasambuddha, je z tohto dôvodu nadradený, vynikajúcejší a výnimočnejší. Jeho poznanie sa stáva diferencovaným.“ ID1803 „V porovnaní s Paccekabuddhami a svetom s jeho devami je Tathāgata, Arahant, Dokonale Osvietení, najvyšší, ten, kto dosiahol analytické poznanie, zručný v rozlišovaní múdrosti, disponujúci diferencovaným poznaním, ktorý nadobudol analytické poznanie, dosiahol štyri istoty, disponuje desiatimi silami, býk medzi ľuďmi, lev medzi ľuďmi… A tí múdri khattiyovia, bráhmani, hlavy rodín a askéti – jemní, zbehlí v cudzích doktrínach, ako lukostrelci, ktorí dokážu rozštiepiť vlas – ktorí, zdá sa, putujú a svojou múdrosťou rozbíjajú názory; oni, keď znova a znova formulujú otázky, pristupujú k Tathāgatovi a pýtajú sa na veci, ktoré sú hlboké a skryté. O týchto otázkach hovorí a vysvetľuje ich Blahoslavený, pričom poukazuje na dôvody, a oni sa stávajú nasledovníkmi Blahoslaveného. Vtedy skutočne Blahoslavený tam nesmierne žiari, a to prostredníctvom múdrosti. Tak je najvyšší ten, kto dosiahol analytické poznanie.“ ID1804 „Rozprava o veľkej múdrosti je ukončená.“ ID1805 „2. Rozprava o nadprirodzených schopnostiach“ ID1806 „9. Čo sú nadprirodzené schopnosti? Koľko nadprirodzených schopností existuje? Koľko je pre nadprirodzené schopnosti základov, koľko podkladov, koľko bezprostredných príčin, koľko koreňov? Čo sú nadprirodzené schopnosti? Nadprirodzené schopnosti sa tak nazývajú v zmysle dosiahnutia. Koľko je psychických síl? Je ich desať. Koľko je základov pre psychickú silu? Pre psychickú silu existujú štyri základy, štyri podklady, osem bezprostredných príčin a šestnásť koreňov.“ ID1807 „10. Aké sú tých desať síl? Sila odhodlania, sila premeny, sila tvorby vytvorenej mysľou, sila prenikania poznania, sila prenikania sústredenia, ušľachtilá sila, sila zrodená z výsledku karmy, sila záslužných skutkov, sila dosiahnutá prostredníctvom poznania a sila dosiahnutá správnym uplatňovaním v rôznych veciach.“ ID1808 „Aké sú štyri základy sily? Prvá džhána je základom zrodeným z odlúčenia; druhá džhána je základom blaženosti a radosti; tretia džhána je základom vyrovnanosti a radosti; štvrtá džhána je základom stavu bez bolesti ani potešenia. Tieto štyri základy sily vedú k získaniu sily, k opätovnému dosiahnutiu sily, k premene sily, k uplatňovaniu sily, k ovládnutiu sily a k dôvere v silu.“ ID1809 „Aké sú štyri základy sily? Tu mních rozvíja základ sily obdarený sústredením vyplývajúcim z túžby a s vôľovými formáciami úsilia. Rozvíja základ sily obdarený sústredením vyplývajúcim z vedomia a s vôľovými formáciami úsilia. Rozvíja základ sily obdarený sústredením vyplývajúcim z energie a s vôľovými formáciami úsilia. Rozvíja základ sily obdarený sústredením vyplývajúcim z skúmania a s vôľovými formáciami úsilia. Tieto štyri základy sily vedú k získaniu sily, k opätovnému dosiahnutiu sily, k premene sily, k uplatňovaniu sily, k ovládnutiu sily a k dôvere v silu.“ ID1810 „Aké sú osem základov psychickej sily? Ak sa mních spolieha na túžbu, dosiahne sústredenie, dosiahne zjednotenie mysle. Túžba nie je sústredenie; sústredenie nie je túžba. Túžba je jedna vec; sústredenie je iná. Ak sa mních opiera o energiu, dosiahne sústredenie, dosiahne zjednotenie mysle. Energia nie je sústredenie; sústredenie nie je energia. Energia je jedna vec; sústredenie je iná. Ak sa mních opiera o myseľ, dosiahne sústredenie, dosiahne zjednotenie mysle. Myseľ nie je sústredenie; sústredenie nie je myseľ. Myseľ je jedna vec; sústredenie je iná. Ak sa mních opiera o skúmanie, dosiahne sústredenie, dosiahne zjednotenie mysle. Skúmanie nie je sústredenie; sústredenie nie je skúmanie. Skúmanie je jedna vec; sústredenie je iná. Týchto osem základov psychickej sily vedie k nadobudnutiu psychickej sily, k opätovnému dosiahnutiu psychickej sily, k mnohorakému prejavu psychickej sily, k rozmanitosti psychickej sily, k ovládnutiu psychickej sily a k nebojácnosti v psychickej sile.“ ID1811 „Aké sú šestnásť koreňov duchovnej sily? Myseľ, ktorá sa nezľakne, nekolíše v lenivosti; preto je neotrasiteľná. Myseľ, ktorá nie je nadšená, nekolíše v nepokoji; preto je neotrasiteľná. Myseľ, ktorá nie je naklonená, nekolíše v žiadostivosti; preto je neotrasiteľná. Myseľ, ktorá nie je odvrátená, nekolíše v zlomyseľnosti; preto je neotrasiteľná. Myseľ, ktorá nie je závislá, nekolíše v názoroch; preto je neotrasiteľná. Oslobodená myseľ nekolíše v zmyslových túžbach; preto je neotrasiteľná. Oslobodená myseľ nekolíše v zmyslových túžbach; preto je neotrasiteľná. Oddelená myseľ nekolíše v nečistotách; preto je neotrasiteľná. Myseľ, ktorá prekročila hranice, nekolíše na hraniciach nečistôt; preto je neotrasiteľná. Sústredená myseľ nekolíše v dôsledku rôznych nečistôt; preto je neotrasiteľná. Myseľ ovládaná vierou nekolíše v nevere; preto je neotrasiteľná. Myseľ ovládaná energiou nekolíše v lenivosti; preto je neotrasiteľná. Myseľ ovládaná bdelosťou nekolíše v nepozornosti; preto je neotrasiteľná. Myseľ ovládaná sústredením nekolíše v nepokoji; preto je neotrasiteľná. Myseľ ovládaná múdrosťou nekolíše v nevedomosti; preto je neotrasiteľná. Myseľ, ktorá dosiahla jasnosť, nekolíše v temnote nevedomosti; preto je neotrasiteľná. Týchto šestnásť koreňov nadprirodzenej sily vedie k získaniu nadprirodzenej sily, k opätovnému dosiahnutiu nadprirodzenej sily, k premene nadprirodzenej sily, k ovládaniu nadprirodzenej sily, k majstrovstvu nad nadprirodzenou silou a k dôvere v nadprirodzenú silu.“ ID1812 „Výklad desiatich druhov nadprirodzenej sily“ ID1813 „10. Čo je nadprirodzená sila odhodlania? Tu mních prežíva rôzne druhy psychickej sily: keď je jeden, stáva sa mnohými; keď sa stane mnohými, stáva sa jedným. Robí sa viditeľným a neviditeľným. Prechádza bez prekážok cez stenu, val a horu, ako keby cez priestor. Ponára sa do zeme a vynára sa z nej, ako keby vo vode. Chodí po vode, bez toho, aby sa rozdelila, ako keby po zemi. Cestuje so skríženými nohami po oblohe ako okrídlený vták. Dotýka sa a hladí rukou tento Mesiac a Slnko, také mohutné a mocné. Ovláda svoje telo až do sveta Brahmov.“ ID1814 „Tu sa myslí: tento názor, táto náklonnosť, táto sklon, toto pridržiavanie sa, tento Dhamma, tento Vinaya, tento Dhamma a Vinaya, toto učenie, tento svätý život, toto Učenie Učiteľa. Preto sa hovorí: ‚Tu.“ „Mních“ sa vzťahuje na mnícha, ktorý je cnostným svetským človekom, alebo žiakom, alebo arahantom s neotrasiteľnou povahou. „Zažíva rôzne druhy psychických síl“ znamená, že zažíva mnohoraké druhy psychických síl. „Keď je jeden, stáva sa mnohými“ znamená, že hoci je prirodzene jeden, zameriava sa na mnohých; zameriava sa na sto, alebo tisíc, alebo sto tisíc. Keď sa zameral, s vedomím sa rozhodne: „Nech sa stanem mnohými!“ Stane sa mnohými. Rovnako ako ctihodný Cūḷapanthaka, hoci bol jeden, stal sa mnohými, tak aj ten, kto má psychickú silu a dosiahol ovládanie mysle, hoci je jeden, stáva sa mnohými. „Keď sa stane mnohými, stáva sa jedným“ znamená, že keď je prirodzene mnohými, zameriava sa na jedného. Keď sa zameriava, s vedomím sa rozhodne: „Nech sa stanem jedným!“ Stáva sa jedným. Rovnako ako ctihodný Cūḷapanthaka, keď sa stal mnohými, stal sa jedným, tak aj ten, kto má psychickú silu a dosiahol ovládanie mysle, keď sa stal mnohými, stáva sa jedným.“ ID1815 „11. ‚Prejavenie‘ znamená, že nie je ničím prekážané, je odkryté, nezakryté, otvorené, zrejmé. ‚Zmiznutie‘ znamená, že je niečím prekážané, zakryté, uzavreté a prevrátené. ‚Prechádza bez prekážok cez steny, hradby a hory, ako keby cez priestor‘ znamená, že je to prirodzene ten, kto dosiahol úroveň priestorového kasiṇa. Zameriava sa na steny, hradby a hory. Keď sa zameriava, rozhodne sa s vedomím: ‚Nech je priestor!‘ Je priestor. Prechádza bez prekážok cez steny, hradby a hory. Rovnako ako bežní ľudia bez nadprirodzených schopností prirodzene prechádzajú bez prekážok akýmkoľvek otvoreným, neuzavretým priestorom, tak aj tento nositeľ nadprirodzených schopností, ten, kto dosiahol ovládanie mysle, prechádza bez prekážok cez steny, hradby a hory, akoby cez priestor.“ ID1816 „‚Ponára sa do zeme a vynára sa z nej, ako keby to bola voda‘ znamená, že prirodzene je to ten, kto dosiahol úroveň vodnej kasiṇy. Zameriava sa na zem. Keď sa zameriava, s vedomím rozhodne: ‚Nech je to voda!‘ Stáva sa to vodou. Ponára sa do zeme a vynára sa z nej. Rovnako ako bežní ľudia bez nadprirodzených schopností sa ponárajú do vody a vynárajú sa z nej, tak aj tento majiteľ nadprirodzených schopností, ten, kto dosiahol ovládanie mysle, sa ponára do zeme a vynára sa z nej, akoby to bola voda.“ ID1817 „‚Kráča po vode bez toho, aby sa potopil, ako keby po zemi‘ znamená, že prirodzene je to ten, kto dosiahol úroveň zemského kasiṇa. Zameriava sa na vodu. Keď sa na ňu zameriava, s vedomím rozhodne: ‚Nech je to zem!‘ Stáva sa z nej zem. Kráča po vode bez toho, aby sa potopil. Rovnako ako bežní ľudia bez psychických schopností kráčajú po neporušenej zemi, tak aj tento nositeľ psychických schopností, ten, kto dosiahol ovládanie mysle, kráča po vode bez toho, aby sa potopil, akoby to bola zem.“ ID1818 „‚Kráča vo vesmíre so skríženými nohami ako okrídlený vták‘ znamená, že je od prírody tým, kto dosiahol kasínu zeme. Zameriava sa na vesmír. Keď sa zameral, s vedomím rozhodne: ‚Nech je to zem!‘ Stane sa to zemou. Chodí, stojí, sedí a ľahá si vo vesmíre, vo vzduchu. Rovnako ako bežní ľudia bez nadprirodzených schopností chodia, stoja, sedia a ľahnú si na zem, tak aj tento nositeľ nadprirodzených schopností, ten, kto dosiahol ovládanie mysle, chodí, stojí, sedí a ľahá si vo vesmíre, vo vzduchu, presne ako okrídlený vták.“ ID1819 „12. ‚Dokonca aj tento mesiac a slnko, také mohutné a mocné, sa dotýka, hladí a laská svojou rukou‘ znamená, že tento majiteľ psychickej sily, ten, kto dosiahol ovládanie mysle, či už sedí alebo leží, upriamuje pozornosť na mesiac a slnko. Keď upriami pozornosť, s vedomím rozhodne: ‚Nech sú na dosah!‘ Dostanú sa na dosah. Či už sedí alebo leží, dotýka sa, hladí a mazná Mesiac a Slnko svojou rukou. Rovnako ako bežní ľudia bez psychickej sily sa dotýkajú, hladia a maznajú nejaký hmotný predmet na dosah, tak aj tento majiteľ psychickej sily, ten, kto dosiahol ovládanie mysle, či už sedí alebo leží, sa dotýka, hladí a mazná Mesiac a Slnko svojou rukou.“ ID1820 „‚Ovláda svoje telo až do sveta Brahmy‘ znamená, že ak si tento majiteľ psychických schopností, ten, kto dosiahol ovládanie mysle, želá ísť do sveta Brahmy, určí to, čo je ďaleko, za blízke: ‚Nech je to blízko!‘ Stane sa to blízkym. Určí to, čo je blízke, za ďaleké: ‚Nech je to ďaleko!‘ Stane sa to ďalekým. Určí, čo je veľa, za málo: ‚Nech je to málo!‘ Stane sa to málo. Určí, čo je málo, za veľa: ‚Nech je to veľa!‘ Stane sa to veľa. Božským okom vidí podobu toho Brahmu. Božským sluchom počuje zvuk toho Brahmu. Vďaka schopnosti preniknúť do myslí rozumie mysli toho Brahmu. Ak tento majiteľ psychickej sily, ten, kto dosiahol ovládanie mysle, chce ísť do Brahmovho sveta s viditeľným telom, premení myseľ prostredníctvom tela, určí myseľ prostredníctvom tela. Keď premenil myseľ prostredníctvom tela, keď určil myseľ prostredníctvom tela, keď vstúpil do vnímania pohody a ľahkosti, ide do Brahmovho sveta s viditeľným telom. Ak tento majiteľ psychickej sily, ten, kto dosiahol ovládanie mysle, chce ísť do Brahmovho sveta s neviditeľným telom, premení telo prostredníctvom mysle, určí telo prostredníctvom mysle. Keď premení telo prostredníctvom mysle, keď určí telo prostredníctvom mysle, keď vstúpi do vnímania pohody a ľahkosti, ide do Brahmovho sveta s neviditeľným telom. Vytvorí pred týmto Brahmom myseľou stvorenú podobu, kompletnú vo všetkých končatinách a črtách, s nepoškodenými schopnosťami. Ak tento majiteľ psychickej sily kráča, aj stvorená bytosť tam kráča. Ak tento majiteľ psychickej sily stojí, aj stvorená bytosť tam stojí. Ak tento majiteľ psychickej sily sedí, aj stvorená bytosť tam sedí. Ak tento majiteľ psychickej sily leží, aj stvorená bytosť tam leží. Ak tento majiteľ psychickej sily vydáva dym, aj stvorená bytosť tam vydáva dym. Ak tento majiteľ psychickej sily vzbĺkne, aj stvorená bytosť tam vzbĺkne. Ak tento majiteľ psychickej sily vyučuje Dhammu, aj stvorená bytosť tam vyučuje Dhammu. Ak tento majiteľ psychickej sily položí otázku, aj stvorená bytosť tam položí otázku. Ak tento nositeľ psychickej sily odpovie na otázku, keď je opýtaný, aj ten stvorený tam odpovie na otázku, keď je opýtaný. Ak tento nositeľ psychickej sily stojí spolu s tým Brahmom, rozpráva sa s ním a vedie diskusiu, aj ten stvorený tam stojí spolu s tým Brahmom, rozpráva sa s ním a vedie diskusiu. Čokoľvek tento nositeľ psychickej sily robí, presne to isté robí aj ten stvorený – to je psychická sila rozhodnutia.“ ID1821 „13. Čo je to sila premeny? Učeník Blahoslaveného Sikhīho, Arahanta, Dokonale Osvietenej bytosti, menom Abhibhū, keď stál vo svete Brahmá, dal o sebe vedieť v celom tisíckrátnom svete. Učil Dhammu, keď bolo jeho telo viditeľné, a učil Dhammu, keď bolo jeho telo neviditeľné. Učil Dhammu, keď bola viditeľná spodná polovica jeho tela a horná polovica bola neviditeľná; a učil Dhammu, keď bola viditeľná horná polovica jeho tela a spodná polovica bola neviditeľná. Zanechajúc svoj prirodzený vzhľad, prijal podobu mladého chlapca, nágov, garúdov, jakkhov, Indry, dévov, Brahmá, oceánu, hory, lesa, leva, tigra alebo leoparda; prijal tiež podobu slona, koňa, voza, pešieho vojaka alebo rôznych vojenských formácií – to je sila premeny.“ ID1822 „14. Čo je sila vytvorená mysľou? Tu mních vytvorí z tohto tela iné telo – telo s formou, vytvorené mysľou, kompletné so všetkými hlavnými i vedľajšími končatinami a s nepoškodenými zmyslami. Rovnako ako človek, ktorý vytiahne trstinu z trávy muñja, napadne ho: ‚Toto je tráva muñja, toto je trstina. Tráva muñja je jedna vec, trstina je iná; z trávy muñja bola vytiahnutá trstina.“ Alebo ako keď človek vytiahne meč z pošvy, napadne ho: ‚Toto je meč, toto je pošva. Meč je jedna vec, pošva je iná; z pošvy bol vytiahnutý meč.‘ Alebo ako keď človek vytiahne hada z koša, napadne ho: ‚Toto je had, toto je kôš. Had je jedna vec, kôš je iná; had bol vytiahnutý z koša.‘ Rovnakým spôsobom mních vytvorí z tohto tela iné telo – telo s formou, vytvorené mysľou, kompletné so všetkými hlavnými i vedľajšími končatinami a s nepoškodenými zmyslami. To je sila vytvorená mysľou.“ ID1823 „15. Čo je sila rozšírenia poznania? Rozjímaním o nestálosti sa dosiahne opustenie vnímania trvalosti; to je sila rozšírenia poznania. Rozjímaním o utrpení sa dosiahne opustenie vnímania potešenia. Rozjímaním o ne-ja sa dosiahne opustenie vnímania ja. Rozjímaním o znechutení sa dosiahne opustenie rozkoše. Rozjímaním o bezvášnivosti sa dosiahne opustenie žiadosti. Rozjímaním o zániku sa dosiahne opustenie pôvodu. Rozjímaním o vzdaní sa dosiahne opustenie uchopovania; to je sila šírenia poznania. Ctihodný Bākula disponoval silou šírenia poznania, ctihodný Saṃkicca disponoval silou šírenia poznania a ctihodný Bhūtapāla disponoval silou šírenia poznania. Toto je sila šírenia poznania.“ ID1824 „16. Čo je sila rozširovania sústredenia? Prostredníctvom prvého džhána sa dosiahne cieľ opustenia prekážok – to je sila rozširovania sústredenia. Prostredníctvom druhého džhána sa dosiahne cieľ opustenia myslenia a skúmania – to je sila rozširovania sústredenia. Prostredníctvom tretieho džhána sa dosiahne cieľ opustenia blaženosti… a tak ďalej… dosiahnutím štvrtého džhána sa dosiahne cieľ zbaviť sa potešenia a bolesti… a tak ďalej… dosiahnutím základu nekonečného priestoru sa dosiahne cieľ zbaviť sa vnímania formy, odporu a rozmanitosti… a tak ďalej… dosiahnutím základu nekonečného vedomia sa dosiahne cieľ zbaviť sa vnímania základu nekonečného priestoru… a tak ďalej… dosiahnutím základu ničoty sa dosiahne cieľ opustenia vnímania základu nekonečného vedomia… a tak ďalej… dosiahnutím základu ani-vnímania-ani-nevnímania sa dosiahne cieľ opustenia vnímania základu ničoty – to je sila rozširovania sústredenia. Ctihodný Sāriputta má silu rozširovania sústredenia, ctihodný Sañjīva má silu rozširovania sústredenia, ctihodný Khāṇukoṇḍañña má silu rozširovania sústredenia, laická žena Uttarā má silu rozširovania sústredenia, laická žena Sāmāvatī má silu rozširovania sústredenia. Toto je schopnosť rozširovania sústredenia.“ ID1825 „17. Čo je ušľachtilá sila? Tu, mních, ak si želá: ‚Nech prebývam tak, že v odpudzujúcom vnímam to, čo nie je odpudzujúce,‘ prebýva tam a vníma to, čo nie je odpudzujúce. Ak si želá: ‚Nech prebývam tak, že v tom, čo nie je odpudzujúce, vnímam to, čo je odpudzujúce,‘ prebýva tam a vníma to, čo je odpudzujúce. Ak si želá: ‚Nech prebývam tak, že v odpudzujúcom aj v neodpudzujúcom vnímam to neodpudzujúce,‘ prebýva tam a vníma to neodpudzujúce. Ak si želá: ‚Nech prebývam tak, že v neodpudzujúcom aj v odpudzujúcom vnímam to odpudzujúce,‘ prebýva tam a vníma to odpudzujúce. Ak si želá: ‚Keď som sa vyhol tomu odpudivému aj tomu neodpudivému, nech prebývam vyrovnaný, všímavý a jasne chápajúci,‘ prebýva tam vyrovnaný, všímavý a jasne chápajúci.“ ID1826 „Ako človek prebýva vnímaním toho neodpudivého v tom odpudivom? Človek preniká nepríjemný objekt láskavosťou, alebo ho uvažuje z hľadiska prvkov. Tak prebýva, vnímajúc to, čo nie je odpudzujúce, v tom, čo je odpudzujúce.“ ID1827 „Ako človek prebýva, vnímajúc to, čo je odpudzujúce, v tom, čo nie je odpudzujúce? Napĺňa príjemný objekt nečistotou, alebo o ňom uvažuje z hľadiska nestálosti. Tak prebýva, vnímajúc to, čo je odpudzujúce, v tom, čo nie je odpudzujúce.“ ID1828 „Ako človek prebýva vnímaním toho, čo nie je odpudzujúce, tak v odpudzujúcom, ako aj v tom, čo nie je odpudzujúce? Človek napĺňa nepríjemné aj príjemné objekty láskavosťou, alebo o nich uvažuje z hľadiska ich zložiek. Takto človek prebýva vnímaním toho, čo nie je odpudzujúce, tak v odpudzujúcom, ako aj v tom, čo nie je odpudzujúce.“ ID1829 „Ako človek prebýva, vnímajúc odpudivé v tom, čo je odpudivé aj v tom, čo je nepríjemné? V príjemnom aj v nepríjemnom predmete ho napĺňa nečistotou alebo o ňom uvažuje z hľadiska nestálosti. Takto človek prebýva, vnímajúc odpudivé v tom, čo je odpudivé aj v tom, čo je nepríjemné.“ ID1830 „Ako, keď sa človek vyhne tomu odpudzujúcemu aj tomu neodpudzujúcemu, prebýva vyrovnaný, všímavý a s jasným pochopením? Tu, mních, keď očami uvidí formu, nie je ani potešený, ani nespokojný; prebýva vyrovnaný, všímavý a s jasným pochopením. Keď ušami počuje zvuk… keď nosom zacítí vôňu… keď jazykom ochutná chuť… keď telom dotkne hmatateľného predmetu… keď mysľou spozná mentálny predmet, nie je ani potešený, ani nespokojný; prebýva vyrovnaný, všímavý a jasne chápajúci. Takto, keď sa človek vyhne tomu, čo je odpudzujúce, aj tomu, čo nie je odpudzujúce, prebýva vyrovnaný, všímavý a jasne chápajúci. Toto je ušľachtilá psychická sila.“ ID1831 „18. Čo je psychická sila zrodená z karmického výsledku? Je to sila všetkých vtákov, všetkých devov, niektorých ľudí a niektorých bytostí v stave pádu. Toto je psychická sila zrodená z karmického výsledku.“ ID1832 „Čo je to sila záslužných? Vládca, ktorý otáča kolesom, putuje po oblohe so svojou štvornásobnou armádou, vrátane kočišov a pastierov. Hospodár Jotika má silu záslužných, hospodár Jaṭila má silu záslužných, hospodár Meṇḍaka má silu záslužných, hospodár Ghosita má silu záslužných a tých päť veľmi záslužných má silu záslužných. Toto je sila záslužných.“ ID1833 „Čo je to sila dosiahnutá poznaním? Nositelia poznania, po prednesení zaklínadiel, cestujú po oblohe. Na oblohe, vo vesmíre, zjavujú slony, zjavujú kone, zjavujú vozy, zjavujú peších vojakov a zjavujú rôzne vojenské formácie. Toto je sila dosiahnutá poznaním.“ ID1834 „Ako vzniká sila v zmysle dosiahnutia vďaka príčine správneho úsilia v rôznych prípadoch? Keďže opustenie zmyslových túžob sa dosahuje prostredníctvom odriekania, existuje sila v zmysle dosiahnutia vďaka príčine správneho úsilia v rôznych prípadoch. Keďže opustenie nepriateľstva sa dosahuje prostredníctvom ne-nepriateľstva, existuje sila v zmysle dosiahnutia vďaka príčine správneho úsilia v rôznych prípadoch… pretože opustenie všetkých znečistení sa dosahuje prostredníctvom cesty arahantstva, v rôznych prípadoch existuje sila v zmysle dosiahnutia vďaka príčine správneho úsilia. Takto v rôznych prípadoch existuje sila v zmysle dosiahnutia vďaka príčine správneho úsilia. Toto je tých desať síl.“ ID1835 „Rozprava o sile je ukončená.“ ID1836 „3. Rozprava o realizácii“ ID1837 „19. O realizácii. Čím človek realizuje? Človek realizuje mysľou.“ ID1838 „Ak človek dosahuje realizáciu mysľou, dosahuje ju potom ten, kto nemá poznanie? Ten, kto nemá poznanie, nedosahuje realizáciu. Človek dosahuje realizáciu prostredníctvom poznania.“ ID1839 „Ak človek dosahuje realizáciu prostredníctvom poznania, dosahuje ju potom ten, kto nemá myseľ, bez mysle a s poznaním? Ten, kto nemá myseľ, nedosahuje realizáciu. Človek dosahuje realizáciu prostredníctvom mysle aj poznania.“ ID1840 „Ak človek dosahuje uvedomenie si pomocou mysle aj poznania, dosahuje ho potom pomocou mysle zmyslovej sféry a pomocou poznania? Nie, človek nedosahuje uvedomenie si pomocou mysle zmyslovej sféry a pomocou poznania.“ ID1841 „Dosahuje potom preniknutie pomocou vedomia jemnohmotnej sféry a pomocou poznania? Nie, človek nedosahuje preniknutie pomocou vedomia jemnohmotnej sféry a pomocou poznania.“ ID1842 „Prekročí to teda človek s vedomím sféry nehmotnej a s poznaním? Nie, človek to neprekročí s vedomím sféry nehmotnej a s poznaním.“ ID1843 „Prekročí to teda človek s vedomím karmy ako svojho vlastného majetku a s poznaním? Nie, človek to neprekročí s vedomím karmy ako svojho vlastného majetku a s poznaním.“ ID1844 „Prekročí človek teda s vedomím, ktoré je v súlade s pravdami, a s poznaním? Nie, človek neprekročí s vedomím, ktoré je v súlade s pravdami, a s poznaním.“ ID1845 „Prekročí človek teda s minulým vedomím a s poznaním? Nie, človek neprekročí s minulým vedomím a s poznaním.“ ID1846 „Prekročí človek teda budúcim vedomím a múdrosťou? Nie, človek neprekročí budúcim vedomím a múdrosťou.“ ID1847 „Prekročí človek teda súčasným svetským vedomím a múdrosťou? Nie, človek neprekročí súčasným svetským vedomím a múdrosťou. V okamihu nadsvetskej cesty človek prekročí súčasným vedomím a múdrosťou.“ ID1848 „Ako v okamihu nadsvetskej cesty človek preniká súčasným vedomím a poznaním? V okamihu nadsvetskej cesty je vedomie, ktorého dominantným faktorom je vznik, základnou podmienkou pre poznanie. Súvisiace poznanie, ktoré má za predmet zánik a za dominantný faktor videnie, je základnou podmienkou pre vedomie. Toto súvisiace poznanie má za predmet zánik. Tak v okamihu nadsvetskej cesty človek preniká pomocou prítomného vedomia a poznania.“ ID1849 „20. Je to všetko, čo k preniknutiu patrí? Nie. V okamihu nadsvetskej cesty je preniknutie videním správny názor; preniknutie uplatňovaním je správny úmysel; preniknutie prijatím je správna reč; preniknutie vznikom je správne konanie; preniknutie očistením je správne živobytie; preniknutie úsilím je správne úsilie; preniknutie ustanovením je správna všímavosť; preniknutie ne rozptýlením je správna koncentrácia. Preniknutie prostredníctvom ustanovenia je faktorom osvietenia všímavosti; preniknutie prostredníctvom skúmania je faktorom osvietenia rozlišovania stavov; preniknutie prostredníctvom úsilia je faktorom osvietenia energie; preniknutie prostredníctvom prenikania je faktorom osvietenia blaženosti; preniknutie prostredníctvom upokojenia je faktorom osvietenia pokoja; preniknutie prostredníctvom nerozptýlenosti je faktorom osvietenia sústredenia; preniknutie prostredníctvom reflexie je faktorom osvietenia vyrovnanosti. Preniknutie neochvejnosťou tvárou v tvár nedostatku viery je silou viery; preniknutie neochvejnosťou tvárou v tvár lenivosti je silou energie; preniknutie neochvejnosťou tvárou v tvár nepozornosti je silou všímavosti; preniknutie neochvejnosťou tvárou v tvár nepokoja je silou sústredenia; preniknutie neochvejnosťou tvárou v tvár nevedomosti je silou múdrosti. Preniknutie odhodlaním je schopnosť viery; preniknutie úsilím je schopnosť energie; preniknutie ustanovením je schopnosť všímavosti; preniknutie nepozornosťou je schopnosť sústredenia; preniknutie videním je schopnosť múdrosti. Je to prenikanie schopností v zmysle nadvlády; prenikanie síl v zmysle neochvejnosti; prenikanie faktorov osvietenia v zmysle vyvedenia; prenikanie cesty v zmysle príčiny; prenikanie základov všímavosti v zmysle upevnenia; prenikanie správneho úsilia v zmysle vynaloženia úsilia; preniknutie základov psychickej sily v zmysle úspechu; preniknutie pravd v zmysle skutočnosti; preniknutie pokoja v zmysle nerozptýlenosti; preniknutie vhľadu v zmysle kontemplácie; preniknutie pokoja a vhľadu v zmysle jedinej podstaty; preniknutie zjednoteného páru v zmysle neprekročenia; preniknutie očistenia cnosti v zmysle zdržanlivosti; preniknutie očistenia mysle v zmysle nerozptýlenosti; preniknutie do očistenia pohľadu v zmysle videnia; preniknutie do oslobodenia v zmysle slobody; preniknutie do pravého poznania v zmysle preniknutia; preniknutie do vyslobodenia v zmysle zrieknutia sa; poznanie zániku je preniknutie v zmysle vykorenenia. Túžba je preniknutie v zmysle koreňa; pozornosť je preniknutie v zmysle vzniku; kontakt je preniknutie v zmysle spojenia; pocit je preniknutie v zmysle zbiehania sa; sústredenie je preniknutie v zmysle prvenstva; všímavosť je preniknutie v zmysle nadvlády; múdrosť je preniknutie v zmysle nadradenosti; oslobodenie je preniknutie v zmysle podstaty; Nibbána, ponorená do nesmrteľnosti, je preniknutie v zmysle vyvrcholenia.“ ID1850 „21. Je to všetko, čo k preniknutiu patrí? Nie. V okamihu cesty vstupu do prúdu je preniknutie videním správny pohľad… Nibbána, ponorená do nesmrteľnosti, je preniknutie v zmysle vyvrcholenia.“ ID1851 „Je to všetko, čo prienik znamená? Nie. V okamihu dosiahnutia plodu vstupu do prúdu je prienik prostredníctvom videnia správny pohľad… prienik je poznanie nevznikania v zmysle utíchania. Túžba je prienik v zmysle koreňa… Nibbána, ponorená do nesmrteľnosti, je prienik v zmysle vyvrcholenia.“ ID1852 „Je to všetko, čo prienik znamená?“ ID1853 „Nie. V okamihu cesty raz-návratníka… v okamihu dosiahnutia plodu raz-návratníka… v okamihu cesty nenávratníka… v okamihu dosiahnutia plodu nenávratníka… v okamihu cesty arahanta… v okamihu dosiahnutia plodu arahanta je preniknutie videním správny názor, preniknutie uplatňovaním je správny úmysel… preniknutie je poznanie nevznikania v zmysle utíchania. Túžba je preniknutie v zmysle koreňa… Nibbána, ponorená do nesmrteľnosti, je preniknutie v zmysle vyvrcholenia.“ ID1854 „Čo sa týka toho, kto sa zbavuje nečistôt: zbavuje sa minulých nečistôt, budúcich nečistôt alebo súčasných nečistôt? Ak sa zbaví minulých nečistôt, znamená to, že odstraňuje to, čo už pominulo, ukončuje to, čo už skončilo, necháva zmiznúť to, čo už zmizlo, a ustáli to, čo už ustalo – zbavuje sa teda minulosti, ktorá neexistuje? Nie, nezbavuje sa minulých nečistôt. Ak sa zbaví budúcich nečistôt, znamená to, že sa zbavuje toho, čo sa ešte nenarodilo, nevzniklo, neobjavilo sa, neprejavilo sa – zbavuje sa teda budúcnosti, ktorá neexistuje? Nie, nezanecháva budúce nečistoty. Ak zanechá súčasné nečistoty, zanechá potom žiadostivý človek žiadostivosť, nenávistný človek nenávisť, oklamaný človek oklamanie, spútaný človek pýchu, ten, kto sa nesprávne upína, nesprávne názory?“ ID1855 „Zbaví sa rozptýlený človek nepokoja, nerozhodný človek pochybností a ten, kto dosiahol silu, skrytých sklonov? Postupujú temné a svetlé vlastnosti, spojené dohromady, rovnako a je rozvoj cesty znečistený?“ ID1856 „Človek sa nezbaví znečistení z minulosti, ani znečistení z budúcnosti, ani znečistení zo súčasnosti. Ak sa človek nezbaví znečistení z minulosti, ani znečistení z budúcnosti… ani znečistení zo súčasnosti, neexistuje potom rozvoj Cesty, nedosiahne sa ovocie, nedochádza k zbaveniu sa znečistení, nedochádza k preniknutiu do Dhammy? Existuje rozvoj Cesty, existuje dosiahnutie ovocia, dochádza k zbaveniu sa znečistení, dochádza k preniknutiu do Dhammy. Ako je to možné? Rovnako ako mladý strom, ktorý ešte nepriniesol ovocie – keby ho niekto odrezal pri koreni, tie plody tohto stromu, ktoré ešte nevznikli, keďže sú nezrodené, nevzniknú; keďže sú nevytvorené, nebudú vytvorené; keďže sú bez pôvodu, nevzniknú; keďže sú neprejavené, neprejavia sa. Rovnako tak vznik je príčinou, vznik je podmienkou pre vznik nečistôt. Keď myseľ vidí nebezpečenstvo v vzniknutí, nakláňa sa k nevzniknutiu. Pretože sa myseľ nakláňa k nevzniknutiu, tie nečistoty, ktoré by vznikli v závislosti od vzniknutia, keďže sú nezrodené, nevzniknú; keďže sú nevytvorené, nebudú vytvorené; keďže nemajú pôvod, nemajú pôvod; keďže sa neprejavili, neprejavia sa. Tak s ustanovením príčiny prichádza ustanovenie utrpenia. Trvanie je príčinou, znak je príčinou, úsilie je príčinou. Úsilie je podmienkou pre vznik nečistôt. Keď myseľ vidí nebezpečenstvo v usilovaní, nakláňa sa k neusilovaniu. Pretože sa myseľ nakláňa k neusilovaniu, tie nečistoty, ktoré by vznikli v závislosti od usilovania, keďže sú nezrodené, nevznikajú; keďže sú nevytvorené, nie sú vytvorené; keďže nemajú pôvod, nemajú pôvod; keďže sa neprejavujú, neprejavujú sa. Tak s ustanovením príčiny prichádza ustanovenie utrpenia. Týmto spôsobom dochádza k rozvoju cesty, k dosiahnutiu plodu, k opusteniu nečistôt, k preniknutiu do Dhammy.“ ID1857 „Rozprava o preniknutí je ukončená.“ ID1858 „4. Rozprava o odlúčení“ ID1859 „22. ‚Tak ako, mnísi, akékoľvek úlohy vyžadujúce silu sa vykonávajú, všetky sa vykonávajú s oporou o zem, zakorenené v zemi; rovnako tak, mnísi, mních, opierajúc sa o cnosť, zakorenený v cnosti, rozvíja Ušľachtilú osemčlennú cestu, kultivuje Ušľachtilú osemčlennú cestu.‘“ ID1860 „A ako, mnísi, mních, opierajúc sa o cnosť a zakorenený v cnosti, rozvíja Ušľachtilú osemčlennú cestu a kultivuje Ušľachtilú osemčlennú cestu? Tu, mnísi, mních rozvíja správny pohľad, ktorý je založený na odlúčení, na odpútanosti, na zániku a vyvrcholí v zrieknutí sa. Rozvíja správny úmysel… a tak ďalej… správnu koncentráciu, ktorá je založená na odlúčení, na neviazanosti, na zániku a vyvrcholí v zrieknutí sa. Takto, mnísi, mních, opierajúci sa o cnosť a zakorenený v cnosti, rozvíja Ušľachtilú osemčlennú cestu a kultivuje Ušľachtilú osemčlennú cestu.“ ID1861 „23. ‚Tak ako, mnísi, akékoľvek semená a rastliny dosahujú rast, rozmnoženie a hojnosť, všetky to dosahujú opierajúc sa o zem, zakorenené v zemi; tak aj, mnísi, mních, opierajúc sa o cnosť, zakorenený v cnosti, rozvíjajúci Ušľachtilú osemčlennú cestu, kultivujúci Ušľachtilú osemčlennú cestu, dosahuje rast, rozmnoženie a hojnosť v blahodárnych stavoch.‘“ ID1862 „A ako, mnísi, mních, opierajúci sa o cnosť, zakorenený v cnosti, rozvíjajúci Ušľachtilú osemčlennú cestu a kultivujúci Ušľachtilú osemčlennú cestu, dosahuje rast, rozmnoženie a hojnosť v blahodárnych stavoch? Tu, mnísi, mních rozvíja správny pohľad, ktorý je založený na odlúčení, na odpútanosti, na zániku a vyvrcholí v zrieknutí sa. Rozvíja správny úmysel… a tak ďalej… rozvíja správnu koncentráciu, ktorá je založená na odlúčení, na neviazanosti, na zániku a vyvrcholí v zrieknutí sa. Takto, mnísi, mních, opierajúci sa o cnosť, zakorenený v cnosti, rozvíjajúci Ušľachtilú osemčlennú cestu a kultivujúci Ušľachtilú osemčlennú cestu, dosahuje rast, nárast a hojnosť v blahodárnych stavoch.“ ID1863 „1. Výklad faktorov Cesty“ ID1864 „24. Pre správny pohľad existuje päť odľahlostí, päť neviazaností, päť zánikov, päť vzdaní sa a dvanásť opôr. Pre správny úmysel… a tak ďalej… pre správnu koncentráciu existuje päť odľahlostí, päť neviazaností, päť zánikov, päť vzdaní sa a dvanásť opôr.“ ID1865 „Aké sú päť druhov odstránenia pre správny pohľad? Odstránenie potlačením, odstránenie nahradením protikladmi, odstránenie odrezaním, odstránenie upokojením a odstránenie únikom. Odstránenie potlačením sa týka prekážok pre toho, kto rozvíja prvú džhánu. Odstránenie nahradením protikladmi sa týka nesprávnych pohľadov pre toho, kto rozvíja sústredenie súvisiace s preniknutím. Odlúčenie odrezaním je pre toho, kto rozvíja nadsvetskú cestu vedúcu k zničeniu. Odlúčenie upokojením je v okamihu dosiahnutia plodu. Odlúčenie únikom je zánik, Nibbāna. Toto je päť odlúčení pre správny pohľad. V týchto piatich odlúčeniach sa rodí túžba, človek je rozhodnutý vierou a jeho myseľ je pevne ustanovená.“ ID1866 „Aké sú päť druhov odpútanosti správneho pohľadu? Odpútanosť potlačením, odpútanosť nahradením, odpútanosť odrezaním, odpútanosť upokojením a odpútanosť únikom. Pre toho, kto rozvíja prvú džhánu, existuje odpútanosť potlačením prekážok; pre toho, kto rozvíja sústredenie spojené s preniknutím do nesprávnych názorov, existuje odpútanosť nahradením; pre toho, kto rozvíja nadsvetskú cestu vedúcu k zničeniu, existuje odpútanosť odrezaním; v okamihu dosiahnutia plodu existuje odpútanosť upokojením; a odpútanosť únikom je zánik, Nibbána. Toto je päť druhov odpútania sa správneho pohľadu. V týchto piatich druhoch odpútania sa rodí túžba, človek je rozhodnutý vierou a jeho myseľ je pevne ustanovená.“ ID1867 „Aké sú päť druhov zániku správneho pohľadu? Zánik potlačením, zánik nahradením, zánik odrezaním, zánik upokojením a zánik únikom. Pre toho, kto rozvíja prvú džhánu, existuje zánik potlačením prekážok; pre toho, kto rozvíja sústredenie spojené s preniknutím do nesprávnych názorov, existuje zánik nahradením; pre toho, kto rozvíja nadsvetskú cestu vedúcu k zničeniu, existuje zánik odrezaním; v okamihu dosiahnutia plodu existuje zánik upokojením; a zánik únikom je nesmrteľný prvok. Toto je päť druhov zániku správneho pohľadu. V týchto piatich druhoch zániku sa rodí túžba, človek je rozhodnutý vierou a jeho myseľ je pevne ustanovená.“ ID1868 „Aké sú päť druhov vzdania sa správneho pohľadu? Vzdanie sa potlačením, vzdanie sa nahradením, vzdanie sa odrezaním, vzdanie sa upokojením a vzdanie sa únikom. Pre toho, kto rozvíja prvú džhánu, je to vzdanie sa potlačením prekážok; pre toho, kto rozvíja sústredenie spojené s preniknutím, je to vzdanie sa nahradením nesprávnych názorov; pre toho, kto rozvíja nadsvetskú cestu vedúcu k zániku, je to vzdanie sa odrezaním; v okamihu dosiahnutia plodu je to vzdanie sa upokojením; a vzdanie sa únikom, čo je zánik, Nibbána. Toto je päť zriecení sa správneho názoru. V týchto piatich zrieceních sa rodí túžba, človek je rozhodnutý vierou a jeho myseľ je pevne ustanovená. Pokiaľ ide o správny názor, toto je päť odlúčení, päť odpútaní, päť zánikov, päť zriecení sa a dvanásť opôr.“ ID1869 „25. Aké sú päť odriekaní správneho úmyslu… správnej reči… správneho konania… správneho živobytia… správneho úsilia… správnej všímavosti… správnej koncentrácie? Odriekanie potlačením, odriekanie nahradením, odriekanie odrezaním, odriekanie upokojením a odriekanie únikom. Pre toho, kto rozvíja prvú džhánu, existuje odľahnutie potlačením prekážok; pre toho, kto rozvíja sústredenie spojené s preniknutím, odľahnutie nahradením nesprávnych názorov; pre toho, kto rozvíja nadsvetskú cestu vedúcu k zničeniu, odľahnutie odrezaním; v okamihu dosiahnutia plodu odľahnutie upokojením; a odľahnutie únikom, ktorým je zánik, Nibbána. Toto je päť odľahnutí správneho sústredenia. V týchto piatich oddeleniach vzniká túžba, človek je rozhodnutý vierou a jeho myseľ je pevne ustanovená.“ ID1870 „Aké sú päť bezvášnivostí správnej koncentrácie? Bezvášnivosť potlačením, okamžitá bezvášnivosť, bezvášnivosť odrezaním, bezvášnivosť upokojením a bezvášnivosť únikom. A existuje neviazanosť potlačením prekážok pre toho, kto rozvíja prvú džhánu; a dočasná neviazanosť voči nesprávnym názorom pre toho, kto rozvíja sústredenie, ktoré má v sebe prvok preniknutia; a neviazanosť odrezaním pre toho, kto rozvíja nadsvetskú cestu vedúcu k zničeniu; a neviazanosť upokojením v okamihu dosiahnutia plodu; a neviazanosť únikom, čo je zánik, Nibbána. Toto je päť druhov odpútanosti správnej koncentrácie. V týchto piatich druhoch odpútanosti vzniká túžba, človek je rozhodnutý vierou a jeho myseľ je pevne ustanovená.“ ID1871 „Aké sú päť druhov zániku správnej koncentrácie? Zánik potlačením, okamžitý zánik, zánik odrezaním, zánik upokojením a zánik únikom. A existuje zánik potlačením prekážok pre toho, kto rozvíja prvú džhánu; a dočasný zánik týkajúci sa nesprávnych názorov pre toho, kto rozvíja sústredenie, ktoré má v sebe prvok preniknutia; a zánik odrezaním pre toho, kto rozvíja nadsvetskú cestu vedúcu k zničeniu; a zánik upokojením v okamihu dosiahnutia plodu; a zánik únikom, čo je nesmrteľný prvok. Toto je päť zánikov správneho sústredenia. V týchto piatich ustanoveniach sa rodí túžba, človek je rozhodnutý vierou a jeho myseľ je pevne ustanovená.“ ID1872 „Aké sú päť zriecení správnej koncentrácie? Zrieknutie sa potlačením, zrieknutie sa na určitý čas, zrieknutie sa odrezaním, zrieknutie sa upokojením a zrieknutie sa únikom. Pre toho, kto rozvíja prvú džhánu, existuje vzdanie sa potlačením prekážok; pre toho, kto rozvíja sústredenie, ktoré má v sebe prvok preniknutia, existuje vzdanie sa na určitý čas, pokiaľ ide o nesprávne názory; pre toho, kto rozvíja nadsvetskú cestu vedúcu k zničeniu, existuje vzdanie sa odrezaním; existuje vzdanie sa upokojením v okamihu dosiahnutia plodu; a vzdanie sa únikom je zánik, Nibbána. Toto je päť zriecení sa správnej koncentrácie. V týchto piatich zrieceních sa rodí túžba, človek je rozhodnutý vierou a jeho myseľ je pevne ustanovená. Pokiaľ ide o správnu koncentráciu, toto je päť odlúčení, päť odpútaní, päť zánikov, päť zriecení sa a dvanásť opôr.“ ID1873 „26. Rovnako ako, mnísi, akékoľvek úlohy vyžadujúce silu sa vykonávajú, všetky sa vykonávajú s oporou o zem, zakorenené v zemi; rovnako tak, mnísi, mních, opierajúc sa o cnosť, zakorenený v cnosti, rozvíja sedem faktorov osvietenia, kultivuje sedem faktorov osvietenia… rozvíjaním a kultivovaním siedmich faktorov osvietenia dosahuje rast, nárast a hojnosť v Dhamme… rozvíja päť síl, kultivuje päť síl… rozvíjaním a kultivovaním piatich síl dosahuje rast, nárast a hojnosť v Dhamme… rozvíja päť schopností, kultivuje päť schopností…“ ID1874 „Tak ako, mnísi, akékoľvek semená a rastliny dosahujú rast, rozmnoženie a hojnosť, všetky tak robia opierajúc sa o zem, zakorenené v zemi; rovnako tak, mnísi, mních, opierajúc sa o cnosť, zakorenený v cnosti, rozvíjajúc päť schopností, kultivujúc päť schopností, dosahuje rast, rozmnoženie a hojnosť v dhammách.“ ID1875 „A ako, mnísi, dosiahne mních, opierajúc sa o cnosť a zakorenený v cnosti, rozvíjajúc päť schopností a kultivujúc päť schopností, rast, nárast a hojnosť v dhammách? Tu, mnísi, mních rozvíja schopnosť viery, ktorá je založená na odlúčení, na odpútanosti, na zániku a vyvrcholí v zrieknutí sa. Rozvíja schopnosť usilovnosti… rozvíja schopnosť všímavosti… rozvíja schopnosť sústredenia… rozvíja schopnosť múdrosti, ktorá je založená na odlúčení, na odpútanosti, na zániku a vyvrcholí v zrieknutí sa. Práve týmto spôsobom, mnísi, mních, opierajúci sa o cnosť… dosahuje rast, nárast a hojnosť v dhammách.“ ID1876 „2. Výklad schopností“ ID1877 „27. Pre schopnosť viery existuje päť odľahlostí, päť neviazaností, päť zánikov, päť zriecení a dvanásť opôr. Pre schopnosť energie… pre schopnosť všímavosti… pre schopnosť sústredenia… pre schopnosť múdrosti existuje päť oddelení, päť odpútaní, päť zánikov, päť zrieknutí sa a dvanásť opôr.“ ID1878 „Aké sú päť oddelení schopnosti viery? Oddelenie potlačením, oddelenie nahradením protikladmi, oddelenie odrezaním, oddelenie upokojením a oddelenie únikom. A existuje odlúčenie potlačením prekážok pre toho, kto rozvíja prvú džhánu; a odlúčenie nahradením protikladov nesprávnych názorov pre toho, kto rozvíja sústredenie, ktoré má v sebe prenikavosť; a odlúčenie odrezaním pre toho, kto rozvíja nadsvetskú cestu vedúcu k zničeniu; a odlúčenie upokojením v okamihu dosiahnutia plodu; a odlúčenie únikom, ktorým je zánik, Nibbána. Toto je päť oddelení schopnosti viery. V týchto piatich oddeleniach človek nadobúda túžbu a odhodlanie prostredníctvom viery a jeho myseľ je pevne ustanovená… Pre schopnosť viery sú to päť oddelení, päť odpútaní, päť zánikov, päť zrieknutí sa a dvanásť opôr.“ ID1879 „Pre schopnosť energie… pre schopnosť všímavosti… pre schopnosť sústredenia… Čo je päť ústraní pre schopnosť múdrosti? Ústranie prostredníctvom potlačenia, ústranie prostredníctvom nahradenia protikladmi, ústranie prostredníctvom odrezania, ústranie prostredníctvom upokojenia a ústranie prostredníctvom úniku… Pre schopnosť múdrosti sú to päť ústraní, päť odpútaní, päť zánikov, päť vzdaní sa a dvanásť opôr.“ ID1880 „Rozprava o odlúčení je ukončená.“ ID1881 „5. Rozprava o správaní“ ID1882 „28. Správanie je teda ôsmich druhov: správanie v polohách, správanie zmyslových základov, správanie všímavosti, správanie sústredenia, správanie poznania, správanie na ceste, správanie dosiahnutia a správanie pre blaho sveta.“ ID1883 „Správanie sa v polohách spočíva v štyroch polohách. Správanie sa zmyslových základov spočíva v šiestich vnútorných a vonkajších zmyslových základoch. Správanie sa všímavosti spočíva v štyroch základoch všímavosti. Správanie sa sústredenia spočíva v štyroch džhánach. Správanie sa poznania spočíva v štyroch ušľachtilých pravdách. Správanie sa na ceste spočíva v štyroch ušľachtilých cestách. Správanie sa dosiahnutia spočíva v štyroch plodoch asketického života. Správanie sa pre blaho sveta spočíva v Tathágatách, Arahantoch, Dokonale Osvietení; čiastočne v Paccekabuddhoch; a čiastočne v učeníkoch.“ ID1884 „Správanie sa v pozíciách je pre tých, ktorí sú obdarení túžbou. Správanie sa vo vzťahu k zmyslovým základom je pre tých, ktorí strážia brány zmyslových schopností. Správanie sa v bdelosti je pre tých, ktorí prebývajú v usilovnosti. Správanie sa v sústredení je pre tých, ktorí sa venujú vyššej mysli. Správanie založené na poznaní je pre tých, ktorí sú obdarení pochopením. Správanie na ceste je pre tých, ktorí správne praktizujú. Správanie dosiahnutia je pre tých, ktorí dosiahli ovocie. Správanie pre blaho sveta je pre Tathāgátov, Arahantov, tých, ktorí dosiahli dokonalé osvietenie; čiastočne pre Paccekabuddhov a čiastočne pre žiakov. Toto je osem správaní.“ ID1885 „29. Existuje ďalších osem spôsobov správania. Ten, kto je odhodlaný, praktizuje s vierou; ten, kto vynakladá úsilie, praktizuje s energiou; ten, kto sa ustálil, praktizuje s bdelosťou; ten, kto udržuje myseľ bez rozptýlenia, praktizuje so sústredením; ten, kto chápe, praktizuje s múdrosťou; ten, kto rozoznáva, praktizuje so spôsobom správania vedomia. Tomu, kto takto praktizuje, rastú blahodárne stavy; to je praktizovanie so správaním rastu. Ten, kto takto praktizuje, dosahuje vyniknutie; to je praktizovanie so správaním vyniknutia. Toto je osem spôsobov správania.“ ID1886 „Existuje ďalších osem spôsobov správania: správanie spočívajúce v správnom pohľade, správanie spočívajúce v uplatňovaní správneho úmyslu, správanie spočívajúce v dodržiavaní správnej reči, správanie spočívajúce v konaní správnych činov, správanie spočívajúce v očisťovaní správneho živobytia, správanie spočívajúce vo vynakladaní správneho úsilia, správanie spočívajúce v upevňovaní správnej všímavosti a správanie spočívajúce v neporušiteľnosti správnej koncentrácie. Toto je tých osem spôsobov správania.“ ID1887 „Rozprava o správaní je ukončená.“ ID1888 „6. Rozprava o zázrakoch“ ID1889 „30. ‚Mnísi, existujú tieto tri zázraky. Aké tri? Zázrak psychickej sily, zázrak čítania myšlienok a zázrak poučenia.‘“ ID1890 „A čo, mnísi, je zázrak psychickej sily? Tu, mnísi, určitá osoba prežíva rôzne druhy psychickej sily: keď bola jedna, stáva sa mnohými; keď bola mnohými, stáva sa jednou; zjavuje sa a mizne… a tak ďalej… ovláda svoje telo až do sveta Brahmá. Toto, mnísi, sa nazýva zázrak psychickej sily.“ ID1891 „A čo, mnísi, je zázrak čítania v myšlienkach? Tu, mnísi, istá osoba odhalí prostredníctvom znamenia: ‚Takáto je vaša myseľ, takto funguje vaša myseľ, také sú vaše myšlienky.‘ Aj keby odhalila veľa, je to presne tak a nie inak. Zase, mnísi, istá osoba neodhaľuje prostredníctvom znamenia, ale skôr, keď počuje zvuk ľudí, neľudí alebo devov, odhalí: ‚Taká je vaša myseľ, takto je vaša myseľ, také sú vaše myšlienky.‘ Aj keby odhalil veľa, je to presne tak a nie inak. Znova, mnísi, istá osoba neodhaľuje prostredníctvom znamenia, ani keď počuje zvuky ľudí, neľudí alebo devov, ale skôr, keď počuje zvuk rezonancie myšlienok toho, kto premýšľa a uvažuje, odhaľuje: „Taká je vaša myseľ, taká je vaša myseľ, také sú vaše myšlienky.“ Aj keby odhalil veľa, je to práve tak a nie inak. Znovu, mnísi, istá osoba neodhaľuje prostredníctvom znamenia, ani keď počuje zvuky ľudí, neľudí alebo devov, ani keď počuje zvuk rezonancie myšlienok toho, kto premýšľa a uvažuje, ale skôr, keď vstúpi do sústredenia bez myšlienok a bez skúmania, vie, keď svojou vlastnou mysľou obklopí myseľ druhého: ‚Podľa toho, akým smerom sú nasmerované mentálne formácie tohto ctihodného, bezprostredne po tejto mysli bude mať takú a takú myšlienku.‘ Aj keby odhalil veľa, je to práve tak a nie inak. Toto, mnísi, sa nazýva zázrak čítania v myšlienkach.“ ID1892 „A čo, ó mnísi, je zázrak poučovania? Tu, ó mnísi, istá osoba poučuje takto: ‚Myslite takto; nemyslite takto. Zameriavajte svoju myseľ takto; nezameriavajte svoju myseľ takto. Opustite toto; keď dosiahnete toto, mali by ste v tom prebývať.‘ Toto, ó mnísi, sa nazýva zázrak poučenia. Toto, ó mnísi, sú tri zázraky.“ ID1893 „31. Odriekanie je dosiahnuté, preto je to sila. Odstraňuje zmyslovú túžbu, preto je to zázrak. Všetci, ktorí sú obdarení týmto odrieknutím, majú čistú myseľ a nerušené úmysly – toto je zázrak čítania myšlienok. ‚K tomuto odrieknutiu by sa malo pristupovať takto, rozvíjať ho takto a často ho praktizovať takto; všímavosť v súlade s ním by mala byť ustanovená takto‘ – toto je zázrak poučenia.“ ID1894 „Nepríznivá vôľa je dosiahnutá, a preto je silou. Odstraňuje nepríznivú vôľu, a preto je zázrakom. Všetci, ktorí sú obdarení touto nepríznivou vôľou, majú čistú myseľ a nerušené úmysly – to je zázrak čítania myšlienok. ‚K tejto neškodnej vôli by sa malo pristupovať takto, rozvíjať ju takto a často ju praktizovať takto; všímavosť v súlade s ňou by mala byť ustanovená takto‘ – to je zázrak poučenia.“ ID1895 „Vnímanie svetla je dosiahnuté, preto je to sila. Odstraňuje lenivosť a otupenosť, preto je to zázrak. Všetci tí, ktorí sú obdarení týmto vnímaním svetla, majú čistú myseľ a nerušené úmysly – to je zázrak čítania myšlienok. ‚K tomuto vnímaniu svetla by sa malo takto uchýliť, takto ho rozvíjať a takto ho často praktizovať; všímavosť v súlade s ním by sa mala takto ustanoviť‘ – to je zázrak poučenia.“ ID1896 „Nerozptýlenosť je dosiahnutá – to je sila. Odráža nepokoj – to je zázrak. Všetci, ktorí sú obdarení touto nerozptýlenosťou, majú očistené mysle a nezakalené úmysly – to je zázrak čítania myšlienok. ‚Táto nerozptýlenosť by sa mala takto pestovať, takto rozvíjať, takto rozmnožovať a bdelosť by sa mala v súlade s ňou ustanoviť‘ – to je zázrak poučenia.“ ID1897 „Dosiahnuté je rozlišovanie javov – to je sila. Odráža pochybnosti – to je zázrak. Všetci, ktorí sú obdarení týmto rozlišovaním javov, majú očistené mysle a nezakalené úmysly – to je zázrak čítania myšlienok. ‚Toto rozlišovanie javov by sa malo takto pestovať, takto rozvíjať, takto rozmnožovať a bdelosť by sa mala ustanoviť v súlade s ním‘ – to je zázrak poučenia.“ ID1898 „Poznanie je dosiahnuté – to je sila. Odháňa nevedomosť – to je zázrak. Všetci, ktorí sú obdarení týmto poznaním, majú očistenú myseľ a nezakalené úmysly – to je zázrak čítania myšlienok. ‚Toto poznanie by sa malo takto pestovať, takto rozvíjať, takto rozmnožovať a bdelosť by sa mala ustanoviť v súlade s ním‘ – to je zázrak poučenia.“ ID1899 „Radosť je dosiahnutá – to je sila. Odháňa nespokojnosť – to je zázrak. Všetci, ktorí sú obdarení touto radosťou, majú očistené mysle a nezakalené úmysly – to je zázrak čítania v myšlienkach. ‚Táto radosť by sa mala takto pestovať, takto rozvíjať, takto rozmnožovať a bdelosť by sa mala v súlade s ňou upevňovať‘ – to je zázrak poučenia […].“ ID1900 „Prvá džhána je dosiahnutá – to je sila. Odráža prekážky – to je zázrak. Všetci, ktorí sú obdarení touto prvou džhánou, majú očistenú myseľ a pokojné úmysly – to je zázrak čítania myšlienok. ‚Tú prvú džhánu treba takto kultivovať, takto rozvíjať, takto rozmnožovať a všímavosť, ktorá je s ňou v súlade, treba upevniť‘ – to je zázrak poučenia […].“ ID1901 „Cesta arahantstva je dosiahnutá – to je sila. Odstraňuje všetky nečistoty – to je zázrak. Všetci tí, ktorí sú obdarení touto cestou arahantstva, majú očistené mysle a pokojné úmysly – to je zázrak čítania myšlienok. ‚Táto cesta arahantstva by sa mala takto kultivovať, takto rozvíjať, takto obohacovať a mala by sa v nej upevniť všímavosť, ktorá je s ňou v súlade‘ – to je zázrak poučenia.“ ID1902 „32. Dosiahnuté je odriekanie – to je sila. Odráža zmyslovú túžbu – to je zázrak. To, čo je silou, aj to, čo je zázrakom, sa nazýva zázrakom sily. Dosiahnutá je neškodnosť – to je sila. Odráža zlomyseľnosť – to je zázrak. To, čo je silou, aj to, čo je zázrakom, sa nazýva zázrakom sily. Vnímanie svetla je dosiahnuté – to je sila. Odháňa lenivosť a otupenosť – to je zázrak […]. Cesta arahantstva je dosiahnutá – to je sila. Odháňa všetky nečistoty – to je zázrak. To, čo je silou, aj to, čo je zázrakom, sa nazýva zázrakom sily.“ ID1903 „Rozprava o zázrakoch je ukončená.“ ID1904 „7. Rozprava o vyrovnanosti“ ID1905 „33. Múdrosť ako stav neexistencie v úplnom vykorenenie a zániku všetkých javov je poznanie v stave vyrovnanosti.“ ID1906 „‚Všetky javy‘ znamenajú: päť zložiek, dvanásť zmyslových základov, osemnásť prvkov, blahodárne javy, neblahodárne javy, neurčité javy, javy zmyslovej sféry, javy sféry formy, javy sféry bezformy a nadsvetské javy. Pod pojmom ‚správne odstraňuje‘ sa rozumie: človek správne odstraňuje zmyslovú túžbu prostredníctvom zrieknutia sa, nepriateľstvo prostredníctvom ne-nepriateľstva, lenivosť a otupenosť prostredníctvom vnímania svetla, nepokoj prostredníctvom ne-rozptýlenia, pochybnosti prostredníctvom rozlišovania javov, nevedomosť prostredníctvom poznania, nespokojnosť prostredníctvom radosti a prekážky prostredníctvom prvého džhány… až po… správne odstraňuje všetky znečistenia prostredníctvom cesty arahantstva.“ ID1907 „Pod pojmom ‚uhasí‘ sa rozumie: Človek uhasí zmyselnú túžbu prostredníctvom zrieknutia sa. Človek uhasí nepriateľstvo prostredníctvom ne-nepriateľstva. Človek zhasí lenivosť a otupenosť vnímaním svetla. Človek zhasí nepokoj prostredníctvom nepozornosť. Človek zhasí pochybnosti prostredníctvom rozlišovania javov. Človek zhasí nevedomosť prostredníctvom poznania. Človek zhasí nespokojnosť prostredníctvom radosti. Človek zhasí prekážky prostredníctvom prvého džhána. … Človek zhasí všetky znečistenia prostredníctvom cesty arahantstva.“ ID1908 „Pod pojmom ‚nevyskytovanie sa‘ sa rozumie: u toho, kto dosiahol odriekanie, sa nevyskytuje zmyslová túžba; u toho, kto dosiahol ne-zlomyseľnosť, sa nevyskytuje zlomyseľnosť; u toho, kto dosiahol vnímanie svetla, sa nevyskytuje lenivosť a otupenosť; u toho, kto dosiahol ne-rozptýlenosť, sa nevyskytuje nepokoj; u toho, kto dosiahol rozlišovanie javov, sa nevyskytuje pochybnosť; u toho, kto dosiahol poznanie, nevzniká nevedomosť; u toho, kto dosiahol radosť, nevzniká nespokojnosť; u toho, kto dosiahol prvú džhánu, nevznikajú prekážky… až po… u toho, kto dosiahol cestu arahantstva, nevznikajú žiadne znečistenia.“ ID1909 „Pokiaľ ide o vyrovnanosť: keďže je zmyslová túžba opustená, odriekanie je vyrovnané; keďže je nepriateľstvo opustené, ne-nepriateľstvo je vyrovnané; keďže je lenivosť a otupenosť opustená, je vnímanie svetla vyrovnané; pretože je opustená nepokojnosť, je nerozptýlenosť vyrovnaná; pretože je opustená pochybnosť, je rozlišovanie javov vyrovnané; pretože je opustená nevedomosť, je poznanie vyrovnané; pretože je opustená nespokojnosť, je radosť vyrovnaná; pretože sú opustené prekážky, je prvá džhána vyrovnaná… a tak ďalej… pretože sú opustené všetky znečistenia, je cesta k arahantstvu vyrovnaná.“ ID1910 „Tu, pokiaľ ide o ‚hlavu‘, existuje trinásť hláv: hlavou zaťaženia je túžba, hlavou zotročenia je pýcha, hlavou nesprávneho chápania je nesprávny názor, hlavou rozptýlenia je nepokoj, hlavou znečistenia je nevedomosť, hlavou presvedčenia je viera, hlavou úsilia je energia, hlavou ustanovenia je všímavosť, hlava nerozptýlenia je sústredenie, hlava videnia je múdrosť, hlava trvania je životná sila, hlava rozsahu je oslobodenie a hlava formácií je zánik.“ ID1911 „Diskusia o vyrovnanosti a základoch je ukončená.“ ID1912 „8. Rozprava o základoch všímavosti“ ID1913 „34. Sāvatthinidānaṃ. ‚Mnísi, existujú tieto štyri základy všímavosti. Ktoré štyri? Tu, mnísi, mních prebýva a rozjíma o tele ako o tele, horlivý, jasne chápajúci, všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti vo svete. Prebýva a rozjíma o pocitoch ako o pocitoch… o mysli ako o mysli… o javoch ako o javoch, horlivý, jasne chápajúci, všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti vo svete. Toto, mnísi, sú štyri základy všímavosti.““ ID1914 „35. [Ka] Ako človek prebýva a rozjíma o tele ako o tele? Tu určitá osoba rozjíma o zemskom tele ako o nestálom, nie ako o trvalom; ako o utrpení, nie ako o príjemnom; ako o ne-ja, nie ako o ja. Stáva sa rozčarovaným, nie nadšeným; bezvášnivým, nie vášnivým; spôsobuje zánik, nie vznik; vzdáva sa, nelipne. Tým, že uvažuje o ňom ako o nestálom, opúšťa vnímanie stálosti; tým, že uvažuje o ňom ako o utrpení, opúšťa vnímanie potešenia; tým, že uvažuje o ňom ako o ne-ja, opúšťa vnímanie ja; tým, že sa stáva znechuteným, opúšťa radosť; tým, že sa stáva bezvášnivým, opúšťa vášeň; tým, že spôsobuje zánik, opúšťa vznik; tým, že sa ho vzdáva, opúšťa lipnutie. Týmito siedmimi spôsobmi rozjíma o tele. Telo je predmetom všímavosti, nie všímavosť sama. Všímavosť je zároveň predmetom všímavosti aj samotnou všímavosťou. S touto všímavosťou a týmto poznaním rozjíma o tom tele. Preto sa to nazýva „ustanovenie všímavosti prostredníctvom rozjímania o tele ako o tele.““ ID1915 „Rozvoj: Existujú štyri druhy rozvoja – rozvoj v zmysle neprekračovania vzniknutých javov, rozvoj v zmysle schopností, ktoré majú jedinú funkciu, rozvoj v zmysle sprostredkovateľskej funkcie úsilia, ktoré k tomu vedie, a rozvoj v zmysle opakovaného cvičenia.“ ID1916 „Tu určitá osoba rozjíma o tele z vody… tele z ohňa… tele zo vzduchu… tele z vlasov na hlave… tele z chĺpkov na tele… tele z kože… tele z kožných vrstiev… tele z mäsa… krv… šľachy… kosti… kostnú dreň ako nestále, nie ako trvalé; ako utrpenie, nie ako príjemné; ako ne-ja, nie ako ja. Stáva sa rozčarovaným, nie je nadšený; stáva sa bezvášnivým, nie je vášnivý; dosahuje zánik, nespôsobuje vznik; vzdáva sa, neuchopuje. Rozjímajúc o ňom ako o nestálom, opúšťa vnímanie stálosti; rozjímajúc o ňom ako o utrpení, opúšťa vnímanie potešenia; rozjímajúc o ňom ako o ne-ja, opúšťa vnímanie ja; keď sa stáva znechuteným, opúšťa radosť; keď sa stáva bezvášnivým, opúšťa vášeň; keď dosahuje zánik, opúšťa vznik; keď sa vzdáva, opúšťa uchopovanie. Takto rozjíma o tele týmito siedmimi spôsobmi. Telo je základom [všímavosti], nie je to všímavosť. Všímavosť je zároveň základom [všímavosti] aj všímavosťou. S touto všímavosťou, s týmto poznaním uvažuje o tom tele. Preto sa to nazýva ‚založenie všímavosti prostredníctvom uvažovania o tele v tele‘.“ ID1917 „Pokiaľ ide o ‚rozvíjanie‘ (bhāvanā), existujú štyri druhy rozvíjania: rozvíjanie v zmysle neprekračovania vzniknutých javov; rozvíjanie v zmysle toho, že zmyslové orgány majú jedinú funkciu; rozvíjanie v zmysle vynakladania úsilia, ktoré vedie k tej [jedinej funkcii]; a rozvíjanie v zmysle kultivácie. Tak prebýva a rozjíma o tele v tele.“ ID1918 „[Kha] Ako človek prebýva v kontemplácii pocitov v pocitoch? Tu určitá osoba kontempluje príjemný pocit ako nestály, nie ako trvalý… vzdáva sa ho, neupína sa naň. Kontemplujúc ho ako nestály, opúšťa vnímanie trvalosti… vzdávajúc sa ho, opúšťa upínanie sa. Kontempluje pocit týmito siedmimi spôsobmi. Pocit je ustanovenie [všímavosti], nie všímavosť. Všímavosť je zároveň základom [všímavosti] aj samotnou všímavosťou. S touto všímavosťou, s týmto poznaním kontempluje tento pocit. Preto sa to nazýva ‚založenie všímavosti prostredníctvom kontemplácie pocitov v pocitoch‘.“ ID1919 „Pokiaľ ide o ‚rozvíjanie‘ (bhāvanā), existujú štyri druhy rozvíjania… a tak ďalej… Rozvíjanie (bhāvanā) sa tak nazýva v zmysle opakovaného cvičenia… a tak ďalej… Tu určitá osoba opakovane rozjíma o bolestivom pocite… a tak ďalej… o pocite, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný… o svetskom príjemnom pocite… o nesvetskom príjemnom pocite… o svetskom bolestivom pocite… nesvetský bolestivý pocit… svetský pocit, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný… nesvetský pocit, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný… pocit vznikajúci z kontaktu oka… pocit vznikajúci z kontaktu ucha… pocit vznikajúci z kontaktu nosa… pocit vznikajúci z kontaktu jazyka… pocit vznikajúci z kontaktu tela… pocit vznikajúci z mentálneho vnímania ako nestály, nie ako trvalý… a tak ďalej… človek sa ho vzdáva a neupína sa k nemu. Opakovaným rozjímaním o jeho nestálosti sa človek zbavuje vnímania trvalosti… a tak ďalej… Vzdaním sa človek opúšťa upínanie sa. Týmito siedmimi spôsobmi človek opakovane rozjíma o pocitoch. Pocit je základom [všímavosti], nie samotnou všímavosťou. Všímavosť je zároveň základom [všímavosti] aj samotnou všímavosťou. S touto všímavosťou a týmto poznaním človek opakovane rozjíma o tomto pocite. Preto sa to nazýva ‚založenie všímavosti rozjímaním o pocitoch v pocitoch‘.“ ID1920 „Pokiaľ ide o ‚rozvíjanie‘ (bhāvanā), existujú štyri druhy rozvíjania… a tak ďalej… Takto človek prebýva v rozjímaní o pocitoch v pocitoch.“ ID1921 „[Ga] Ako človek prebýva v rozjímaní o mysli v mysli? Tu určitá osoba opakovane rozjíma o mysli s túžbou ako o nestálej, nie ako o trvalej… a tak ďalej… človek sa jej vzdáva a neupína sa k nej. Opakovaným rozjímaním o jej nestálosti sa človek zbavuje vnímania trvalosti… a tak ďalej… Vzdaním sa človek opúšťa upínanie sa. Týmito siedmimi spôsobmi človek opakovane rozjíma o mysli. Myseľ je základom [všímavosti], nie samotnou všímavosťou. Všímavosť je zároveň základom [všímavosti] aj samotnou všímavosťou. S touto všímavosťou a týmto poznaním človek opakovane rozjíma o tej mysli. Preto sa to nazýva ‚založenie všímavosti rozjímaním o mysli v mysli‘.“ ID1922 „Pokiaľ ide o ‚rozvíjanie‘ (bhāvanā), existujú štyri druhy rozvíjania… a tak ďalej… Rozvíjanie (bhāvanā) sa tak nazýva v zmysle opakovaného cvičenia.“ ID1923 „Tu určitá osoba rozjíma o mysli oslobodené od žiadostivosti… o mysli plnej nenávisti… o mysli oslobodené od nenávisti… myseľ plnú klamu… myseľ zbavenú klamu… stiesnenú myseľ… rozptýlenú myseľ… povznesenú myseľ… nepovznesenú myseľ… prekonateľnú myseľ… neprekonateľnú myseľ… sústredenú myseľ… nesústredenú myseľ… oslobodenú myseľ… neoslobodenú myseľ… zrakové vedomie… ušné vedomie… nosové vedomie… jazykové vedomie… telesné vedomie… vedomie mysle ako nestále, nie ako trvalé… vzdáva sa ho, nelipne na ňom. Rozjímajúc o ňom ako o nestálom, opúšťa vnímanie trvalosti… Vzdávajúc sa ho, opúšťa lipnutie. Týmito siedmimi spôsobmi rozjíma o mysli. Myseľ je základom, nie všímavosť. Všímavosť je zároveň základom aj všímavosťou. S touto všímavosťou a týmto poznaním uvažuje o tej mysli. Preto sa to nazýva ‚ustanovenie všímavosti uvažovaním o mysli v mysli‘.“ ID1924 „Pokiaľ ide o ‚rozvoj‘, existujú štyri druhy rozvoja… Je to ‚rozvoj‘ v zmysle opakovaného cvičenia. Takto prebýva v uvažovaní o mysli v mysli.“ ID1925 „[Gha] Ako človek prebýva v rozjímaní o javoch ako o javoch? Tu určitá osoba, keď odložila telo, keď odložila pocit a keď odložila myseľ, rozjíma o zostávajúcich javoch ako o nestálych, nie ako o stálych; ako o utrpení, nie ako o príjemných; ako o ne-ja, nie ako o ja; stáva sa rozčarovanou, nie nadšenou; stáva sa bezvášnivou, nie vášnivou; privádza ich k zániku, nie k vzniku; vzdáva sa ich, nie sa ich drží. Rozjímajúc o nich ako o nestálych, človek opúšťa vnímanie trvalosti; rozjímajúc o nich ako o utrpení, opúšťa vnímanie potešenia; rozjímajúc o nich ako o ne-ja, opúšťa vnímanie ja; keď sa stáva rozčarovaným, opúšťa nadšenie; keď sa stáva nezaujatým, opúšťa vášeň; keď ich privádza k zániku, opúšťa vznik; keď sa ich vzdáva, opúšťa uchopovanie. Človek uvažuje o týchto javoch týmito siedmimi spôsobmi. Javy sú základom, nie všímavosť. Všímavosť je zároveň základom aj všímavosťou. S touto všímavosťou, s týmto poznaním človek uvažuje o týchto javoch. Preto sa to nazýva ‚ustanovenie všímavosti prostredníctvom uvažovania o javoch v javoch‘.“ ID1926 „Pokiaľ ide o ‚rozvoj‘, existujú štyri druhy rozvoja: rozvoj v zmysle neprekračovania vzniknutých javov; rozvoj v zmysle jednotnej funkcie zmyslových schopností; rozvoj v zmysle vynakladania úsilia smerujúceho k tomu; a rozvoj v zmysle opakovaného cvičenia. Tak človek prebýva a rozjíma o javoch ako o javoch.“ ID1927 „Rozprava o základoch všímavosti je ukončená.“ ID1928 „9. Rozprava o vhľade“ ID1929 „36. Tak som počul. Raz pobýval Blahoslavený v Sāvatthī, v Jétovom háji, v Anāthapiṇḍikovom parku. Tam sa Blahoslavený obrátil na mníchov: ‚Mnísi!‘ ‚Ctihodný pane,‘ odpovedali mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto:“ ID1930 „Mnísi, je nemožné, aby mních, ktorý považuje akýkoľvek jav za trvalý, bol obdarený prijatím súladu – to je nemožné. Že by, keď nie je obdarený prijatím súladu, vstúpil do konečnosti v správnosti – to je nemožné. Je nemožné, aby, keď nevstúpil do konečnosti v správnosti, dosiahol ovocie vstupu do prúdu, ovocie jednorazového návratu, ovocie nenávratu alebo arahantstvo – to je nemožné.“ ID1931 „Mnísi, je možné, že mních, ktorý vníma všetky javy ako nestále, bude obdarený prijatím súladu – to je možné. Že keď bude obdarený prijatím súladu, vstúpi do definitívnosti v správnosti – to je možné. Že keď vstúpi do definitívnosti v správnosti, dosiahne ovocie vstupu do prúdu, ovocie jednorazového návratu, ovocie nenávratu alebo arahantstvo – to je možné.“ ID1932 „Mnísi, je nemožné, aby mních, ktorý považuje akýkoľvek jav za príjemný, bol obdarený prijatím súladu – to je nemožné. Že by, keď nie je obdarený prijatím súladu, vstúpil do istoty v správnosti – to je nemožné. Že by, keď nevstúpil do istoty v správnosti, dosiahol ovocie vstupu do prúdu, ovocie jednorazového návratu, ovocie nenávratu alebo arahantstvo – to je nemožné.“ ID1933 „Mnísi, je možné, že mních, ktorý vníma všetky formácie ako utrpenie, bude obdarený prijatím súladu – to je možné. Že keď bude obdarený prijatím súladu, vstúpi do konečnosti v správnosti – to je možné. Že keď vstúpi do konečnosti v správnosti, dosiahne ovocie vstupu do prúdu, ovocie jednorazového návratu, ovocie nenávratu alebo arahantstvo – to je možné.“ ID1934 „Mnísi, aby mních, ktorý vníma akýkoľvek jav ako ja, bol obdarený súhlasným prijatím – to je nemožné. Aby, keď nie je obdarený súhlasným prijatím, vstúpil na pevný chod správnosti – to je nemožné. Že by, keď nevstúpil na pevnú cestu správnosti, dosiahol ovocie vstupu do prúdu, alebo ovocie jednorazového návratu, alebo ovocie nenávratu, alebo arahatstvo – to je nemožné.“ ID1935 „Mnísi, že mních, ktorý uvažuje o všetkých javoch ako o ne-ja, bude obdarený súhlasným prijatím – to je možné. Že keď bude obdarený súladným prijatím, vstúpi na pevnú cestu správnosti – to je možné. Že keď vstúpi na pevnú cestu správnosti, dosiahne ovocie vstupu do prúdu, alebo ovocie jednorazového návratu, alebo ovocie nenávratu, alebo arahatstvo – to je možné.“ ID1936 „Mnísi, je nemožné, aby mních, ktorý vníma nibbánu ako utrpenie, bol obdarený súhlasným prijatím. Je nemožné, aby sa, keď nie je obdarený súhlasným prijatím, vydal na pevnú cestu správnosti. Že by, keď nevstúpil na pevnú cestu správnosti, dosiahol ovocie vstupu do prúdu, alebo ovocie jednorazového návratu, alebo ovocie nenávratu, alebo arahatstvo – to je nemožné.“ ID1937 „Mnísi, že mních, ktorý uvažuje o nibbáne ako o šťastí, bude obdarený súhlasným prijatím – to je možné. Že keď bude obdarený súladným prijatím, vstúpi na pevný chod správnosti – to je možné. Že keď vstúpi na pevný chod správnosti, dosiahne ovocie vstupu do prúdu, alebo ovocie jednorazového návratu, alebo ovocie nenávratu, alebo arahatstvo – to je možné.“ ID1938 „37. Koľkými aspektmi človek dosiahne súladné prijatie? Koľkými aspektmi človek vstúpi na pevnú cestu správnosti? Človek dosiahne súladné prijatie štyridsiatimi aspektmi. Človek vstúpi na pevnú cestu správnosti štyridsiatimi aspektmi.“ ID1939 „Ktorými štyridsiatimi aspektmi človek dosiahne súladné prijatie a ktorými štyridsiatimi aspektmi človek vstúpi na pevnú cestu správnosti? Päť zložiek ako nestále, ako utrpenie, ako choroba, ako vred, ako šíp, ako bieda, ako utrpenie, ako cudzie, ako pominuteľné, ako pohroma, ako katastrofa, ako strach, ako hrozba, ako nestále, ako rozpadajúce sa, ako nestabilné, ako bez ochrany, ako bez útočiska, ako bez úkrytu, ako prázdne, ako márne, ako ničotné, ako ne-ja, ako nebezpečenstvo, ako podliehajúce zmene, ako bez podstaty, ako koreň utrpenia, ako zabijak, ako podliehajúce zničeniu, ako s nečistotami, ako podmienené, ako Mārova korisť, ako podliehajúce zrodeniu, ako podliehajúce starnutiu, ako podliehajúce chorobe, ako podliehajúce smrti, ako podliehajúce smútku, ako podliehajúce náreku, ako podliehajúce zúfalstvu, ako podliehajúce znečisteniu.“ ID1940 „38. Ten, kto vníma päť zoskupení ako nestále, dosiahne súladné prijatie. Ten, kto vníma zánik piatich zoskupení ako trvalý – Nibbāna –, vstúpi na pevnú cestu správnosti. Ten, kto vníma päť zoskupení ako utrpenie, dosiahne súladné prijatie. Ten, kto vníma zánik piatich zoskupení ako blaženosť – Nibbāna –, vstúpi na pevnú cestu správnosti. Ten, kto vníma päť zložiek ako chorobu, dosiahne súladné prijatie. Ten, kto vníma zánik piatich zložiek ako zdravie – Nibbāna –, vstúpi na pevnú cestu správnosti. Ten, kto vníma päť zložiek ako vred, dosiahne súladné prijatie. Ten, kto vníma zánik piatich zložiek ako oslobodenie od vredov – Nibbāna –, vstúpi na pevnú cestu správnosti. Ten, kto vníma päť zoskupení ako šíp, dosahuje súladné prijatie. Ten, kto vníma zánik piatich zoskupení ako oslobodenie od šípov – Nibbāna – vstupuje na pevnú cestu správnosti.“ ID1941 „Ten, kto vníma päť zoskupení ako utrpenie, dosahuje súladné prijatie. Ten, kto vníma zánik piatich zoskupení ako Nibbānu bez utrpenia, vstupuje na pevnú cestu správnosti. Ten, kto vníma päť zložiek ako utrpenie, dosiahne súladné prijatie. Ten, kto vníma zánik piatich zložiek ako Nibbānu bez utrpenia, vstúpi na pevnú cestu správnosti. Ten, kto vníma päť zložiek ako cudzie, dosiahne súladné prijatie. Ten, kto vníma zánik piatich zložiek ako nezávislú Nibbānu, vstúpi na pevnú cestu správnosti. Ten, kto vníma päť zložiek ako rozpadajúce sa, dosahuje súlad a prijatie. Ten, kto vníma zánik piatich zložiek ako nezničiteľné nibbána, vstupuje na pevnú cestu správnosti. Ten, kto vníma päť zložiek ako mor, dosahuje súlad a prijatie. Ten, kto vníma zánik piatich zložiek ako nibbána bez moru, vstupuje na pevnú cestu správnosti.“ ID1942 „Ten, kto vníma päť zoskupení ako pohromu, dosahuje súlad a prijatie. Ten, kto vníma zánik piatich zoskupení ako nibbánu bez pohromy, vstupuje na pevnú cestu správnosti. Ten, kto vníma päť zoskupení ako hrôzu, dosahuje súlad a prijatie. Ten, kto vníma zánik piatich zložiek ako nibbánu bez hrôzy, vstupuje na pevnú cestu správnosti. Ten, kto vníma päť zložiek ako hrozbu, dosahuje súlad a prijatie. Ten, kto vníma zánik piatich zložiek ako nibbánu bez hrozby, vstupuje na pevnú cestu správnosti. Ten, kto vníma päť zložiek ako nestále, dosahuje súlad a prijatie. Ten, kto vníma zánik piatich zložiek ako nehybné nibbána, vstúpi na pevnú cestu správnosti. Ten, kto vníma päť zložiek ako pominuteľné, dosiahne konformné prijatie. Ten, kto vníma zánik piatich zložiek ako nepominuteľné nibbána, vstúpi na pevnú cestu správnosti.“ ID1943 „Ten, kto vníma päť zložiek ako nestále, dosahuje súlad a prijatie. Ten, kto vníma zánik piatich zložiek ako trvalé Nibbāna, vstupuje na pevnú cestu správnosti. Ten, kto vníma päť zložiek ako bez ochrany, dosahuje súlad a prijatie. Ten, kto vníma zánik piatich zložiek ako ochranu, Nibbāna, vstupuje na pevnú cestu správnosti. Ten, kto vníma päť zložiek ako bez útočiska, dosahuje súlad a prijatie. Ten, kto vníma zánik piatich zložiek ako útočisko, Nibbānu, vstupuje na pevnú cestu správnosti. Ten, kto vníma päť zložiek ako bez útočiska, dosahuje súlad a prijatie. Ten, kto vníma zánik piatich zložiek ako útočisko, Nibbānu, vstupuje na pevnú cestu správnosti. Ten, kto vníma päť zložiek ako prázdne, dosahuje súlad a prijatie. Ten, kto vníma zánik päť zložiek ako Nibbānu, ktorá nie je prázdna, vstupuje na pevnú cestu správnosti.“ ID1944 „Ten, kto vníma päť zložiek ako márne, dosahuje súlad a prijatie. Ten, kto vníma zánik päť zložiek ako Nibbānu, ktorá nie je márna, vstupuje na pevnú cestu správnosti. Ten, kto vníma päť zoskupení ako prázdnotu, dosahuje súlad a prijatie. Ten, kto vníma zánik piatich zoskupení ako najvyššiu prázdnotu, Nibbānu, vstupuje na pevnú cestu správnosti. Ten, kto vníma päť zoskupení ako ne-ja, dosahuje súlad a prijatie. Ten, kto vníma zánik piatich zoskupení ako najvyššie dobro, Nibbānu, vstupuje na pevnú cestu správnosti. Ten, kto vníma päť zoskupení ako nebezpečenstvo, dosahuje súlad a prijatie. Ten, kto vníma zánik piatich zoskupení ako Nibbánu bez nebezpečenstva, vstupuje na pevnú cestu správnosti. Ten, kto vníma päť zoskupení ako podliehajúce zmene, dosahuje súlad a prijatie. Ten, kto vníma zánik piatich zoskupení ako nepodliehajúci zmene, Nibbánu, vstupuje na pevnú cestu správnosti.“ ID1945 „Ten, kto vníma päť zoskupení ako bez podstaty, dosahuje súlad a prijatie. Ten, kto vníma, že zánik piatich zoskupení, Nibbána, je podstatou, vstupuje na pevnú cestu správnosti. Ten, kto vníma päť zoskupení ako koreň utrpenia, dosahuje súlad a prijatie. Ten, kto vníma zánik piatich zložiek, Nibbānu, ako niečo, čo nie je koreňom utrpenia, vstupuje na pevnú cestu správnosti. Ten, kto vníma päť zložiek ako ničiteľa, dosahuje súlad a prijatie. Ten, kto vníma, že zánik piatich zložiek, Nibbāna, nie je ničiteľom, vstupuje na pevnú cestu správnosti. Ten, kto vníma päť zložiek ako mnohoraké, dosahuje súlad a prijatie. Ten, kto vidí, že zánik piatich zložiek, Nibbána, nie je mnohoraký, vstupuje na pevnú cestu správnosti. Ten, kto vníma päť zložiek ako znečistené, prijíma konformitu. Ten, kto vidí, že zánik piatich zložiek, Nibbána, je bez znečistenia, vstupuje na pevnú cestu správnosti.“ ID1946 „Ten, kto vníma päť zoskupení ako podmienené, dosahuje súlad a prijatie. Ten, kto vníma, že ‚zánik piatich zoskupení je nepodmienený, Nibbána‘, vstupuje na pevnú cestu správnosti. Ten, kto vníma päť zoskupení ako Márovu návnadu, dosahuje súlad a prijatie. Ten, kto vidí, že ‚zánik piatich zložiek je bez návnady, Nibbána‘, vstupuje na pevnú cestu správnosti. Ten, kto vníma päť zložiek ako podliehajúce zrodeniu, dosahuje súlad a prijatie. Ten, kto vidí, že ‚zánik piatich zložiek je nezrodené, Nibbána‘, vstupuje na pevnú cestu správnosti. Ten, kto vníma päť zložiek ako podliehajúce starnutiu, dosahuje súlad a prijatie. Ten, kto vidí, že „zánik piatich zložiek je bezveké, Nibbána“, vstupuje na pevnú cestu správnosti. Ten, kto vníma päť zložiek ako podliehajúce chorobe, dosahuje súladné prijatie. Ten, kto vidí, že „zánik piatich zložiek je bez choroby, Nibbána“, vstupuje na pevnú cestu správnosti.“ ID1947 „Človek, ktorý vníma päť zoskupení ako podliehajúce smrti, dosahuje súladné prijatie. Keď vidí, že ‚zánik piatich zoskupení je nesmrteľné Nibbána‘, vstupuje na pevnú cestu správnosti. Človek, ktorý vníma päť zoskupení ako podliehajúce smútku, dosahuje súladné prijatie. Keď vidí, že ‚zánik piatich zložiek je Nibbána bez utrpenia‘, vstúpi na pevnú cestu správnosti. Človek, ktorý vníma päť zložiek ako podliehajúce náreku, dosiahne súladné prijatie. Keď vidí, že ‚zánik piatich zložiek je Nibbána oslobodená od náreku‘, vstúpi na pevnú cestu správnosti. Človek, ktorý vníma päť zložiek ako podliehajúce zúfalstvu, dosiahne súladné prijatie. Keď človek vidí, že „zánik piatich zložiek je nibbána oslobodená od zúfalstva“, vstúpi na pevnú cestu spravodlivosti. Človek, ktorý vníma päť zložiek ako predmet znečistenia, dosiahne súladné prijatie. Keď človek vidí, že „zánik piatich zložiek je neznečistená nibbána“, vstúpi na pevnú cestu spravodlivosti.“ ID1948 „39. Ako nestále je to rozjímanie o nestálosti. Ako utrpenie je to rozjímanie o utrpení. Ako choroba je to rozjímanie o utrpení. Ako vred je to rozjímanie o utrpení. Ako šíp je to rozjímanie o utrpení. Ako bieda je to rozjímanie o utrpení. Ako utrpenie je to rozjímanie o utrpení. Ako iné je to rozjímanie o ne-ja. Ako pominuteľné je to rozjímanie o pominuteľnosti. Ako pohroma je to rozjímanie o utrpení.“ ID1949 „Ako pohroma je to rozjímanie o utrpení. Ako hrôza je to rozjímanie o utrpení. Ako utrpenie je to rozjímanie o utrpení. Ako chvenie je to rozjímanie o nestálosti. Ako krehkosť je to rozjímanie o nestálosti. Ako nestálosť je to rozjímanie o nestálosti. Ako neposkytujúce ochranu je to rozjímanie o utrpení. Ako neposkytujúce útočisko je to rozjímanie o utrpení. Ako neposkytujúce úkryt je to rozjímanie o utrpení. Ako prázdnota je to rozjímanie o ne-ja.“ ID1950 „Ako duté je to rozjímanie o ne-ja. Ako prázdne je to rozjímanie o ne-ja. Ako ne-ja je to rozjímanie o ne-ja. Ako nevýhoda je to rozjímanie o utrpení. Ako podliehajúce zmene je to rozjímanie o nestálosti. Ako bez jadra je to rozjímanie o ne-ja. Ako koreň utrpenia je to rozjímanie o utrpení. Ako zabijak je to rozjímanie o utrpení. Ako podliehajúce zničeniu je to rozjímanie o nestálosti. Ako s nečistotami je to rozjímanie o utrpení.“ ID1951 „Ako podmienené je to rozjímanie o nestálosti. Ako Mārova návnada je to rozjímanie o utrpení. Ako podliehajúce zrodeniu je to rozjímanie o utrpení. Ako podliehajúce starnutiu je to rozjímanie o utrpení. Ako niečo podliehajúce chorobe, je to rozjímanie o utrpení. Ako niečo podliehajúce smrti, je to rozjímanie o nestálosti. Ako niečo podliehajúce smútku, je to rozjímanie o utrpení. Ako niečo podliehajúce náreku, je to rozjímanie o utrpení. Ako niečo podliehajúce zúfalstvu, je to rozjímanie o utrpení. Ako niečo podliehajúce znečisteniu, je to rozjímanie o utrpení.“ ID1952 „Prostredníctvom týchto štyridsiatich aspektov človek dosiahne súladné prijatie. Prostredníctvom týchto štyridsiatich aspektov človek vstúpi na pevnú cestu spravodlivosti.“ ID1953 „Pre toho, kto prostredníctvom týchto štyridsiatich aspektov dosiahne súladné prijatie, pre toho, kto prostredníctvom týchto štyridsiatich aspektov vstúpi na pevnú cestu spravodlivosti – koľko z nich je rozjímaní o nestálosti, koľko je rozjímaní o utrpení, koľko je rozjímaní o ne-ja?“ ID1954 „Dvadsaťpäť je rozjímaní o ne-ja, päťdesiat je rozjímaní o nestálosti; a sto dvadsaťpäť sa považuje za rozjímania o utrpení.“ ID1955 „Rozprava o vhľade je ukončená.“ ID1956 „10. Rozprava o matici“ ID1957 „40. Bez túžby, oslobodenie, oslobodenie prostredníctvom poznania, vyššia cnosť, vyššia myseľ, vyššia múdrosť, pokoj, poznanie, videnie, čistota, zrieknutie sa, únik, odlúčenie, vzdanie sa, správanie, oslobodenie prostredníctvom pohltenia, rozvoj, odhodlanie, život.“ ID1958 „41. ‚Bez túžby‘ znamená oslobodenie od zmyslových túžob prostredníctvom zrieknutia sa; oslobodenie od zlomyseľnosti prostredníctvom ne-zlomyseľnosti; […] oslobodenie od prekážok prostredníctvom prvého džhána; […] oslobodenie od všetkých znečistení prostredníctvom cesty arahantstva.“ ID1959 „Oslobodenie, vymanenie sa: Keďže je človek oslobodený od zmyslových túžob prostredníctvom zrieknutia sa, je to oslobodenie a vymanenie sa. Keďže je človek oslobodený od zlomyseľnosti prostredníctvom ne-zlomyseľnosti, je to oslobodenie a vymanenie sa. …pe… Keďže je človek oslobodený od prekážok prostredníctvom prvého džhána, je to oslobodenie a vymanenie sa. …pe… Keďže je človek oslobodený od všetkých znečistení prostredníctvom cesty arahantstva, je to oslobodenie a vymanenie sa.“ ID1960 „Poznanie a oslobodenie: Zrieknutie sa existuje, preto je to poznanie (vijjā); človek je oslobodený od zmyslových túžob, preto je to oslobodenie (vimutti). Keď existuje, je človek oslobodený; keď je oslobodený, existuje – a tak je to poznanie a oslobodenie. Neexistuje zlomyseľnosť, preto je to poznanie; človek je oslobodený od zlomyseľnosti, preto je to oslobodenie. Keď existuje, človek je oslobodený; keď je oslobodený, existuje – teda je to poznanie a oslobodenie. …pe… Cesta k arahantstvu existuje, preto je to poznanie; človek je oslobodený od všetkých znečistení, preto je to oslobodenie. Keď existuje, človek je oslobodený; keď je oslobodený, existuje – teda je to poznanie a oslobodenie.“ ID1961 „Vyššia cnosť, vyššia myseľ, vyššia múdrosť: Prostredníctvom zrieknutia sa, pokiaľ ide o zmyslové túžby, existuje čistota cnosti v zmysle zdržanlivosti, čistota mysle v zmysle neporušenia sústredenia a čistota pohľadu v zmysle videnia. Čokoľvek v tom znamená zdržanlivosť, to je cvičenie vo vyššej cnosti. Čokoľvek v tom znamená neporušenie sústredenia, to je cvičenie vo vyššej mysli. Čokoľvek v tom znamená videnie, to je cvičenie vo vyššej múdrosti. Prostredníctvom ne-zlej vôle, pokiaľ ide o zlú vôľu, existuje čistota cnosti v zmysle zdržanlivosti…pe… Prostredníctvom cesty arahantstva, pokiaľ ide o všetky znečistenia, existuje čistota cnosti v zmysle zdržanlivosti, čistota mysle v zmysle ne-rozptýlenia a čistota pohľadu v zmysle videnia. Čokoľvek v tom znamená zdržanlivosť, to je cvičenie vo vyššej cnosti. Čokoľvek v tom znamená nerozptýlenosť, to je cvičenie vo vyššej mysli. Čokoľvek v tom znamená videnie, to je cvičenie vo vyššej múdrosti.“ ID1962 „Pokoj: Prostredníctvom zrieknutia sa človek utíši zmyslovú túžbu. Prostredníctvom neškodlivého úmyslu človek utíši zlomyseľnosť. …pe… Cestou arahantstva človek utíši všetky znečistenia.“ ID1963 „Poznanie: Keďže je zmyslová túžba opustená, odriekanie je poznaním v zmysle vedomia. Keďže je nepriateľstvo opustené, ne-nepriateľstvo je poznaním v zmysle vedomia… [atď.]… Keďže sú všetky znečistenia opustené, cesta arahantstva je poznaním v zmysle vedomia.“ ID1964 „Vidieť: Keďže je zmyslová túžba opustená, odriekanie je videním v zmysle bytia videným. Keďže je nepriateľstvo opustené, ne-nepriateľstvo je videním v zmysle bytia videným… [atď.]… Keďže sú všetky znečistenia opustené, cesta k arahantstvu je videním v zmysle bytia videným.“ ID1965 „Čistota: Opustením zmyslovej túžby je človek očistený odriekaním. Opustením nepriateľstva je človek očistený ne-nepriateľstvom… [atď.]… Opustením všetkých znečistení je človek očistený cestou arahantstva.“ ID1966 „Zrieknutie sa: Toto je únik od zmyslových pôžitkov, to jest zrieknutie sa. Toto je únik od foriem, to jest dosiahnutie bezformového stavu. Navyše, čokoľvek vzniklo, je podmienené a vzniklo v závislosti – jeho zánik je zrieknutie sa. Nezlá vôľa je zrieknutie sa zlej vôle. Vnímanie svetla je zrieknutie sa lenivosti a otupenosti… [atď.]… Cesta k arahatstvu je zrieknutie sa všetkých znečistení.“ ID1967 „Únik: To je únik od zmyslových pôžitkov, to je zrieknutie sa. To je únik od foriem, to je dosiahnutie bezformového stavu. Navyše, čokoľvek vzniklo, je podmienené a vzniklo v závislosti – jeho zánik je únik. Zrieknutie sa je únik od zmyslovej túžby. Neprívetivosť je únik od nepriateľstva… [atď.]… Cesta k arahantstvu je únik od všetkých znečistení.“ ID1968 „Odľahlosť: Zrieknutie sa je odľahlosť od zmyslových túžob… [atď.]… Cesta k arahantstvu je odľahlosť od všetkých znečistení.“ ID1969 „Zrieknutie sa: Keďže sa človek zrieka zmyslových túžob prostredníctvom odriekania, nazýva sa to zrieknutie sa. Keďže sa človek zrieka nepriateľstva prostredníctvom ne-nepriateľstva, nazýva sa to zrieknutie sa… [atď.]… Keďže sa človek zrieka všetkých znečistení prostredníctvom cesty k arahantstvu, nazýva sa to zrieknutie sa.“ ID1970 „Správanie: Zrieknutím sa zmyslových túžob sa človek správa v duchu odriekania. Zrieknutím sa nepriateľstva sa človek správa v duchu ne-nepriateľstva… [atď.]… Zrieknutím sa všetkých znečistení sa človek správa podľa cesty arahantstva.“ ID1971 „Pokiaľ ide o ‚oslobodenie v džháne‘: Zrieknutie sa kontempluje, preto je to ‚džhána‘. Spaluje zmyslovú túžbu, preto je to ‚džhána‘. Pri kontemplácii je človek oslobodený, preto je to ‚oslobodenie v džháne‘. Pri spaľovaní je človek oslobodený, preto je to ‚oslobodenie v džháne‘. ‚Kontemplujú‘ sa vzťahuje na stavy. ‚Spália‘ sa vzťahuje na nečistoty. Keďže človek pozná aj to, čo kontempluje, aj to, čo spáli, je ‚kontemplátorom džhány‘. Nezlomyseľnosť kontempluje, a preto je to ‚džhána‘. Spáli zlomyseľnosť, a preto je to ‚džhána‘… Vnímanie svetla kontempluje, a preto je to ‚džhána‘. Spaluje lenivosť a otupenosť, preto je to „džhána“… Cesta k arahantstvu kontempluje, preto je to „džhána“. Spaluje všetky nečistoty, preto je to „džhána“. Pri kontemplácii je človek oslobodený, preto je to „oslobodenie v džháne“. Pri spálení je človek oslobodený, preto je to „oslobodenie v džháne“. „Rozjímajú“ sa vzťahuje na stavy. „Spália“ sa vzťahuje na nečistoty. Keďže človek pozná aj to, nad čím rozjíma, aj to, čo spáli, je „rozjímateľom džhány“.“ ID1972 „42. Pokiaľ ide o rozvoj, odhodlanie a spôsob života: Opustením zmyslových túžob človek rozvíja odriekanie – a tak je dokonalý v rozvoji. Prostredníctvom odriekania človek upevňuje svoju myseľ – a tak je dokonalý v odhodlaní. Keď je teda dokonalý v rozvoji a odhodlaní, žije vyrovnane, nie nevyrovnane; správne, nie nesprávne; čisto, nie nečisto – a tak je dokonalý v spôsobe života. Keď je teda človek dokonalý v rozvoji, odhodlaní a spôsobe života, nech už pristúpi k akémukoľvek zhromaždeniu – či už je to zhromaždenie šľachticov, brahmanov, hláv rodín alebo askétov – pristupuje k nemu sebavedome, bez hanby. Aký je dôvod? Pretože je dokonalý v rozvoji, odhodlaní a spôsobe života.“ ID1973 „Zanechaním nepriateľstva človek rozvíja ne-nepriateľstvo – tak je dokonalý v rozvoji… (atď.)… zanechaním lenivosti a otupenosti človek rozvíja vnímanie svetla – tak je dokonalý v rozvoji… (atď.)… zanechaním nepokoja človek rozvíja ne-rozptýlenosť – tak je dokonalý v rozvoji… (atď.)… opustením pochybností človek rozvíja analýzu javov – a tak dosiahne dokonalosť v rozvoji… (atď.)… opustením nevedomosti človek rozvíja poznanie – a tak dosiahne dokonalosť v rozvoji… (atď.)… opustením nespokojnosti človek rozvíja radosť – a tak dosiahne dokonalosť v rozvoji… (atď.)… opustením prekážok človek rozvíja prvú džhánu – a tak dosiahne dokonalosť v rozvoji… (atď.)… opustením všetkých znečistení človek rozvíja cestu k arahantstvu – a tak dosiahne dokonalosť v rozvoji. Prostredníctvom cesty k arahantstvu človek upokojí myseľ – a tak dosiahne dokonalosť v upokojení. Takto táto osoba, dosiahnutá v rozvoji a dosiahnutá v upokojení, žije vyrovnane, nie nevyrovnane; žije správne, nie nesprávne; žije čisto, nie znečisto – takto je dosiahnutá v spôsobe života. Takto táto osoba, dosiahnutá v rozvoji, dosiahnutá v upokojení a dosiahnutá v spôsobe života, pristupuje k akémukoľvek zhromaždeniu – či už je to zhromaždenie šľachticov, zhromaždenie bráhmanov, zhromaždenie hláv rodín alebo zhromaždenie askétov – sebavedome a bez rozpakov. Z akého dôvodu? Pretože táto osoba je dokonalá v rozvoji, dokonalá v odhodlaní a dokonalá v spôsobe života.“ ID1974 „Rozprava o Mātikā je ukončená.“ ID1975 „Tretia kapitola o múdrosti.“ ID1976 „Jeho zhrnutie:“ ID1977 „Múdrosť, psychická sila, realizácia, odlúčenie a správanie ako piate; zázrak, vyrovnanosť, základy všímavosti a vhľad – tieto, spolu s Mātikou, tvoria desať častí v tretej kapitole o múdrosti.“ ID1978 „Veľká kapitola, kapitola Yuganaddha a kapitola o múdrosti, podľa názvu – tieto tri kapitoly sa nachádzajú v tomto traktáte Paṭisambhidā.“ ID1979 „Vo svojich cestách nekonečných metód je hlboká ako oceán, ako obloha posiata hviezdami a ako veľké jazero z čistého zlata. Je to priestor pre vykladačov, osvecujúci poznanie jogínov.“ ID1980 „Pálijský text Cesty rozlišovania je ukončený.“