ID1 „Pocta tomu Požehnanému, Hodnému, Dokonale Samoprosvetlenému.“ ID2 „V Zbierke menších textov“ ID3 „Menšie vysvetlenie“ ID4 „Kapitola o ceste k vzdialenému brehu“ ID5 „Úvodné verše“ ID6 „1.“ ID7 „Brahman, ktorý dosiahol vzdialený breh Véd a túžil po stave prázdnoty, odišiel z nádherného mesta Kosalanov do južnej oblasti.“ ID8 „2.“ ID9 „Pobýval na brehu rieky Godhāvarī v oblasti neďaleko Assaky a Maḷaky, kde sa živil zberom a ovocím.“ ID10 „3.“ ID11 „Vďaka tomuto miestu vznikla veľká dedina. Z príjmov, ktoré z nej plynuli, pripravil veľkú obetu.“ ID12 „4.“ ID13 „Po vykonaní veľkej obety sa opäť vrátil do pustovne. Keď sa do nej vrátil, prišiel ďalší bráhman.“ ID14 „5.“ ID15 „S nohami unavenými z cesty, smädný, so zubami pokrytými blatom a hlavou zaprášenou, pristúpil k nemu a prosil o päťsto.“ ID16 „6.“ ID17 „Bāvarī, keď ho uvidel, ponúkol mu miesto na sedenie. Opýtal sa ho na jeho šťastie a blaho a povedal tieto slová.“ ID18 „7.“ ID19 „‚Všetko, čo som mal a čo bolo hodné darovania, som už rozdal. Odpusť mi, ó bráhmane, nemám päťsto.‘“ ID20 „8.“ ID21 „‚Ak mi, pane, nedáš nič, keď ťa prosím, nech sa ti siedmy deň hlava rozpadne na sedem kúskov.‘“ ID22 „9.“ ID23 „Ten šarlatán si to vymyslel a vyslovil desivé prekliatie. Keď Bāvarī počul jeho slová, zúfal si.“ ID24 „10.“ ID25 „Prebodnutý šípom smútku, bez jedla, chradol. Navyše, pre človeka s takou mysľou srdce nenašlo potešenie v meditačnom sústredení.“ ID26 „11.“ ID27 „Boh, želajúci si jeho blaho, keď videl Bāvarīho vydeseného a zúfalého, pristúpil k nemu a povedal tieto slová.“ ID28 „12.“ ID29 „‚On nepozná hlavu; je to šarlatán, túžiaci po bohatstve. Poznanie týkajúce sa hlavy alebo rozštiepenia hlavy sa v ňom nenachádza.‘“ ID30 „13.“ ID31 „‚Ak to ty, pani, skutočne vieš, potom mi to na moju prosbu vysvetli: hlavu a rozštiepenie hlavy. Radi by sme počuli tvoje slová.‘“ ID32 „14.“ ID33 „„Ani ja to nepoznám; poznanie o tom vo mne nenájdeš. Lebo videnie týkajúce sa hlavy a rozdelenia hlavy patrí Víťazom.““ ID34 „15.“ ID35 „„Kto teda na tejto zemské sfére skutočne pozná hlavu a rozdelenie hlavy? Ó božstvo, povedz mi o ňom.““ ID36 „16.“ ID37 „„Kedysi z Kapilavatthu vyrazil Vodca sveta; potomok kráľa Okkāku, syn rodu Sákjov, Tvorca svetla.““ ID38 „17.“ ID39 „‚Lebo on, ó bráhmane, je Plne Prebudený, ktorý dosiahol druhý breh všetkých javov; ktorý dosiahol silu všetkých nadprirodzených poznaní, disponujúci videním všetkých javov; ktorý dosiahol zničenie všetkej karmy, oslobodený v zničení podkladov.‘“ ID40 „18.“ ID41 „Ten Blahoslavený, Budha, obdarený videním, učí Dhammu vo svete. Choď a opýtaj sa ho; on ti to vysvetlí.“ ID42 „19.“ ID43 „Keď Bāvarī počul slovo ‚Plne Prebudený‘, naplnila ho radosť; jeho smútok sa zmiernil a získal hojnú radosť.“ ID44 „20.“ ID45 „Ten Bāvarī, potešený a nadšený, s radosťou, ktorá v ňom vzplanula, sa spýtal toho božstva: ‚V akej dedine alebo meste, alebo v akej krajine sa nachádza Pán sveta? Kam máme ísť, aby sme mohli vidieť Plne Prebudeného, najvyššieho spomedzi dvojnohých bytostí?‘“ ID46 „21.“ ID47 „‚V Sāvatthī, v sídle Kosalanov, je Víťaz, veľkej múdrosti, vynikajúcej a rozsiahlej inteligencie. Ten syn rodu Sakyanov je bezkonkurenčný, zbavený nečistôt, ten, kto pozná rozštiepenie hlavy, býk medzi ľuďmi.‘“ ID48 „22.“ ID49 „Potom sa Bāvarī obrátil na svojich žiakov, bráhmanov, ktorí ovládali mantry: ‚Poďte, mladí muži, budem hovoriť; počúvajte moje slová.‘“ ID50 „23.“ ID51 „‚Ten, ktorého príchod na svet je mimoriadne vzácny, ten Plne Prebudený, taký slávny, sa dnes zjavil na svete. Rýchlo sa vyberte do Sāvatthī a uzrite najvyššieho spomedzi dvojnohých bytostí!““ ID52 „24.“ ID53 „‚Ako teda, ó bráhmane, máme pri pohľade na neho vedieť, že je to Budha? Nám, ktorí to nevieme, prosím, vysvetli to, aby sme ho mohli spoznať.‘“ ID54 „25.“ ID55 „Lebo v mantrách boli zverejnené tridsaťdva znakov veľkého človeka a boli vysvetlené úplne a v správnom poradí.“ ID56 „26.“ ID57 „Pre každého, kto má na tele tieto znaky veľkého človeka, existujú len dva osudy; tretí sa nenachádza.“ ID58 „27.“ ID59 „Ak žije v domácnosti, podmaní si túto zem; bez palice, bez zbrane vládne podľa Dhammy.“ ID60 „28.“ ID61 „A ak opustí domáci život a stane sa bezdomovcom, stane sa Plne Prebudeným, Arahantom, neprekonateľným, zbaveným závojov.“ ID62 „29.“ ID63 „Pýtaj sa na pôvod, rod a znaky, mantry a ostatných žiakov, hlavu a rozštiepenie hlavy – iba mysľou.“ ID64 „30.“ ID65 „Ak je ten, kto vidí bez prekážok, ak sa stane Buddhom, odpovie slovami na otázky položené v myšlienkach.“ ID66 „31.“ ID67 „Keď počuli Bāvariho slová, šestnásť bráhmanských žiakov – Ajita, Tissametteyya, Puṇṇaka a potom Mettagū,“ ID68 „32.“ ID69 „Dhotaka a Upasīva, Nanda a potom Hemaka; Todeyya aj Kappa a múdry Jatukaṇṇī,“ ID70 „33.“ ID71 „Bhadrāvudha a Udaya, tiež bráhman Posāla, múdry Mogharājā a veľký jasnovidec Piṅgiya,“ ID72 „34.“ ID73 „Všetci mali svojich vlastných nasledovníkov a boli známi po celom svete; boli to meditujúci, ktorí nachádzali radosť v meditácii, múdri a preniknutí skrytými sklonmi z minulosti.“ ID74 „35.“ ID75 „Po tom, čo vzdali úctu Bāvarimu a s úctou ho obkrúžili, všetci odetí v spletených vlasoch a kožách, vyrazili na sever.“ ID76 „36.“ ID77 „Do Patiṭṭhāny u Maḷakov, potom do mesta Māhissati; a tiež do Ujjenī, Gonaddhy, Vedisy a Vanasavhaya.“ ID78 „37.“ ID79 „Do Kosambī a Sākety, a do Sāvatthī, najvynikajúcejšieho z miest; do Setabya, Kapilavatthu a do mesta Kusinārā.“ ID80 „38.“ ID81 „Do Pāvy a Bhoganagary, do Vesālī a do mesta Magadhánov; a k Pāsāṇaka Cetiya, ktorá je nádherná a potešujúca pre myseľ.“ ID82 „39.“ ID83 „Ako ten, kto smädí po chladnej vode, alebo obchodník po veľkom zisku, ako ten, koho spálilo slnko a túži po tieni, rýchlo vystúpili na horu.“ ID84 „40.“ ID85 „V tom čase Blahoslavený, obklopený sanghou mníchov, učil mníchov Dhammu, revúc ako lev v lese.“ ID86 „41.“ ID87 „Ajita uvidel Buddhu, podobného slnku so zlatými lúčmi, podobného mesiacu pätnásteho dňa, ktorý dosiahol svoju plnosť.“ ID88 „42.“ ID89 „Potom, keď na jeho tele uvidel všetky charakteristické znaky, radostný a stojac bokom, položil otázky vo svojej mysli.“ ID90 „43.“ ID91 „‚Opíš jeho pôvod, opíš jeho rod s jeho znakmi; opíš jeho majstrovstvo v mantrách, koľko ich brahman učí?‘“ ID92 „44.“ ID93 „‚Jeho vek je sto dvadsať rokov a patrí do rodu Bāvarī; na tele má tri znaky, je odborníkom na tri Védy.‘“ ID94 „45.“ ID95 „‚Je odborníkom na vedu o znakoch a legendách, ako aj na lexikóny a etymológiu; vyučuje päťsto žiakov, pričom dosiahol dokonalosť vo svojej vlastnej doktríne.““ ID96 „46.“ ID97 „„Vyšetrovanie znakov Bāvarīho, ó najvynikajúcejší z ľudí, ó Ten, kto prekonal túžbu, prosím, objasni to, aby sme nemali žiadne pochybnosti.““ ID98 „47.“ ID99 „„Dokáže si zakryť tvár jazykom; medzi obočím mu vyrastá uṇṇā-vlas; jeho pohlavný orgán je skrytý v pošve. Vedz to takto, ó mladý muž.““ ID100 „48.“ ID101 „Keďže nepočuli žiadnu otázku, ale počuli odpovede na problémy, všetci ľudia, naplnení radosťou a so zloženými rukami, premýšľali.“ ID102 „49.“ ID103 „‚Kto vlastne – deva, brahmá, alebo dokonca Indra, manžel Sujá – kladie tieto otázky svojou mysľou? Komu adresuje túto odpoveď?‘“ ID104 „50.“ ID105 „‚Bāvarī sa pýta na hlavu a na pád hlavy. Vysvetli to, ó Blahoslavený; rozptýľ naše pochybnosti, ó Viditeľ.‘“ ID106 „51.“ ID107 „„Vedzte, že nevedomosť je hlava a múdrosť, spojená s vierou, bdelosťou, sústredením, horlivosťou a úsilím, je tým, čo spôsobuje pád hlavy.““ ID108 „52.“ ID109 „Potom sa mladík, naplnený veľkou radosťou, upokojil, prehodil si jelenicu cez jedno rameno a padol s hlavou k Budhových nohám.“ ID110 „53.“ ID111 „‚Ó ctihodný pane, bráhman Bāvarī spolu so svojimi žiakmi, s povzneseným srdcom a radostnou mysľou, vzdáva úctu pri tvojich nohách, ó Vidúci.‘“ ID112 „54.“ ID113 „Nech je bráhman Bāvarī šťastný spolu so svojimi žiakmi. A nech si šťastný aj ty, ó mladý muž; nech žiješ dlho.“ ID114 „55.“ ID115 „Bola udelená príležitosť na vyjasnenie všetkých pochybností Bāvarīho, tvojich a všetkých ostatných. Opýtaj sa na čokoľvek, čo si praješ vo svojej mysli.“ ID116 „56.“ ID117 „Keď mu Dokonale Osvietený poskytol túto príležitosť, Ajita, so zloženými rukami na znak úcty, si sadol a tam položil Tathāgatovi prvú otázku.“ ID118 „Verše tohto príbehu sú ukončené.“ ID119 „1. Otázky Ajitu“ ID120 „57.“ ID121 „‚Čím je svet zahalený? [tak sa opýtal ctihodný Ajita] Čím nezári? Čo podľa teba je jeho znečistenie? Čo je jeho veľký strach?‘“ ID122 „58.“ ID123 „‚Svet je zahalený nevedomosťou, [Ó Ajita, povedal Blahoslavený,] kvôli lakomosti a nedbanlivosti nesvieti. Hovorím, že túžba je jeho znečistením a utrpenie je jeho veľkým strachom.““ ID124 „59.“ ID125 „„Potoky tečú všade; [tak sa spýtal ctihodný Ajita] čo bráni potokom? Povedz mi, čo brzdí prúdy; čím sú prúdy zastavené?““ ID126 „60.“ ID127 „„Akékoľvek prúdy existujú vo svete, [Ó Ajita, povedal Blahoslavený,] ich prekážkou je všímavosť. Vyhlasujem, čím sú prúdy zastavené: múdrosťou sú zastavené.““ ID128 „61.“ ID129 „„Múdrosť a všímavosť, [tak sa spýtal ctihodný Ajita], a meno a forma, ó ctihodný pane;“ ID130 „o to ťa prosím, vysvetli mi: kde to zaniká bez zvyšku?““ ID131 „62.“ ID132 „„Na tú otázku, ktorú si položil, Ajita, ti odpoviem: kde meno a forma zanikajú bez zvyšku; prostredníctvom zániku vedomia, práve tam to zaniká.““ ID133 „63.“ ID134 „„O tých, ktorí pochopili Dhammu, a o mnohých praktikujúcich tu prítomných, keď sú opýtaní, ó múdry, vysvetli mi ich správanie, ó ctihodný pane.““ ID135 „64.“ ID136 „„Nemal by byť chamtivý po zmyslových potešeniach; jeho myseľ by mala byť pokojná. Zručný vo všetkých javoch, všímavý mních by mal putovať.““ ID137 „Prvá otázka mladíka Ajitu.“ ID138 „2. Otázka mladého bráhmana Tissametteyya“ ID139 „65.“ ID140 „2. ‚Kto je v tomto svete spokojný? [tak sa opýtal ctihodný Tissametteyya] Pre koho neexistujú žiadne nepokoje? Kto, keď priamo spoznal oba konce, nie je znečistený múdrosťou uprostred? Koho nazývaš veľkou osobou? Kto tu premohol krajčírku, túžbu?‘“ ID141 „66.“ ID142 „‚Mních, ktorý vedie svätý život vo vzťahu k zmyslovým pôžitkom, [Metteyya, povedal Blahoslavený,] ktorý je oslobodený od túžby a vždy bdelý; keď to rozpoznal, je uhasený. Pre neho neexistujú žiadne nepokoje.‘“ ID143 „67.“ ID144 „Ten, kto priamo spoznal oba konce, nie je znečistený múdrosťou uprostred. Takého nazývam veľkou osobou; ten tu prekonal túžbu, ktorá je ako krajčírka.“ ID145 „Druhá otázka mladíka Tissametteyya.“ ID146 „3. Otázka brahmánskeho mladíka Puṇṇaka“ ID147 „68.“ ID148 „‚K tomu, kto je neporušený, k tomu, kto vidí koreň, [tak povedal ctihodný Puṇṇaka], prišiel som s otázkou. Na základe čoho vykonávali viditelia, ľudia, khattiyovia a bráhmani mnoho obetí bohom tu v tomto svete? Pýtam sa ťa na to, ó Blahoslavený; prosím, vysvetli mi to.“ ID149 „69.“ ID150 „3. ‚Ktokoľvek boli tí jasnovidci, ľudia, kšatrijovia a bráhmani, [povedal Blahoslavený Puṇṇakovi], ktorí vykonávali mnohé obety bohom tu v tomto svete, vykonávali tieto obety s túžbou po tom či onom stave existencie. V závislosti od staroby vykonávali tieto obety.‘“ ID151 „70.“ ID152 „Tí jasnovidci, ľudia, khattiyovia a bráhmani, ktorí vykonávali mnohé obety bohom tu v tomto svete – [tak povedal ctihodný Puṇṇaka] – boli, ó Blahoslavený, pozorní na ceste obety? Prekonali zrodenie a starnutie, ó ctihodný pane? Pýtam sa ťa na to, ó Blahoslavený; prosím, vysvetli mi to.“ ID153 „71.“ ID154 „Túžia, chvália, vyslovujú slová túžby, prinášajú obete; [Puṇṇaka, povedal Blahoslavený], kvôli zisku opakovane vyslovujú slová túžby po zmyslových potešeniach. Tí, ktorí sa venujú obetiam, poháňaní túžbou po bytí, neprekonali zrodenie a starnutie, hovorím.“ ID155 „72.“ ID156 „Ak tí, ktorí sa venujú obetiam, neprekročili zrodenie a starnutie prostredníctvom obetí, ctihodný pane, [tak povedal ctihodný Puṇṇaka], kto potom naozaj vo svete bohov a ľudí prekročil zrodenie a starnutie, ctihodný pane? Pýtam sa ťa, Blahoslavený, povedz mi to.“ ID157 „73.“ ID158 „Keď múdrosťou pochopil to, čo je vo svete vysoké a nízke, [Puṇṇaka, povedal Blahoslavený], pre ktorého nikde na svete neexistuje nepokoj – pokojný, bez mrakov, bez starostí, bez túžby – ten prekročil zrodenie a starnutie, hovorím.“ ID159 „Tretia otázka mladého muža Puṇṇaku je uzavretá.“ ID160 „4. Otázka brahmánskeho mladíka Mettagūa“ ID161 „74.“ ID162 „4. Pýtam sa ťa, Blahoslavený, povedz mi to, [tak povedal ctihodný Mettagū]. Považujem ťa za toho, kto dosiahol najvyššie poznanie, za toho, kto má rozvinuté ja. Odkiaľ vznikli tieto utrpenia mnohých foriem, ktoré sú vo svete?“ ID163 „75.“ ID164 „Spýtal si sa ma na pôvod utrpenia, [Mettagū, povedal Blahoslavený], a ja ti to vysvetlím tak, ako to poznám. Akékoľvek utrpenia mnohých foriem existujú vo svete, vznikajú s nadobúdaním ako ich príčinou.“ ID165 „76.“ ID166 „Ktokoľvek, kto je v nevedomosti, vytvára nadobúdanie, ten pošetilý človek stretáva utrpenie znova a znova. Preto ten, kto vie, keď vidí pôvod zrodu utrpenia, nemal by vytvárať nadobúdanie.“ ID167 „77.“ ID168 „To, na čo sme sa ťa pýtali, si nám vysvetlil. Spýtame sa ťa na niečo iné; poď, povedz nám toto: ‚Ako múdri prekračujú rieku – zrodenie a starnutie, smútok a nárek?‘ Vysvetli mi to dobre, ó Mudrc, lebo túto Dhammu skutočne poznáš.“ ID169 „78.“ ID170 „Vysvetlím ti Dhammu, [Mettagū, povedal Blahoslavený], priamo viditeľnú, nezakladajúcu sa na počutých správach; keď ju spozná ten, kto kráča s bdelosťou, môže prekročiť pripútanosť k svetu.“ ID171 „79.“ ID172 „A teším sa z toho, ó veľký mudrc, z najvyššej Dhammy; keď ju spozná ten, kto kráča s bdelou mysľou, môže prekročiť pripútanosť k svetu.“ ID173 „80.“ ID174 „Čokoľvek jasne vnímaš, [Mettagū, povedal Blahoslavený], hore, dole, po stranách aj uprostred – keď si vo vzťahu k týmto veciam rozptýlil potešenie a pripútanosť, vedomie by sa nemalo zakotviť v existencii.“ ID175 „81.“ ID176 „Mních, ktorý takto prebýva, bdelý a usilovný, kráčajúc vpred, opustivší veci považované za ‚moje‘, by mal, keď to spozná, opustiť utrpenie – zrodenie, starnutie, smútok a nárek – práve v tomto živote.“ ID177 „82.“ ID178 „Veľmi ma teší toto slovo veľkého jasnovidca, ktoré Gotama výstižne vyhlásil, týkajúce sa stavu bez nadobúdania. Naozaj, ó Blahoslavený, ty si opustil utrpenie; lebo práve takto poznáš tento Dhamma.“ ID179 „83.“ ID180 „Určite by aj oni opustili utrpenie, tí, ktorých by si ty, ó mudrc, vytrvalo radil. Preto, ó Nāga, keď som k tebe prišiel, vzdávam ti úctu. Možno by mi Blahoslavený mohol vytrvalo radiť.“ ID181 „84.“ ID182 „Koho by mal človek poznať ako bráhmana, majstra poznania, toho, kto nemá žiadne prekážky a nie je pripútaný k zmyslovej existencii – naozaj, ten prekročil tento prúd. Keď prekročil na druhý breh, je bez chyby, bez pochybností.“ ID183 „85.“ ID184 „A akýkoľvek človek tu je múdry, majster poznania, ktorý sa vzdal tejto pripútanosti k veľkým i malým existenciám, je oslobodený od túžby, oslobodený od utrpenia, oslobodený od žiadosti. Prekročil zrodenie a starnutie, tak to vyhlasujem.“ ID185 „Štvrtá otázka mladíka Mettagú je uzavretá.“ ID186 „5. Otázka brahmánskeho mladíka Dhotaku“ ID187 „86.“ ID188 „Pýtam sa ťa, ó Blahoslavený, prosím, povedz mi to. [Tak sa opýtal ctihodný Dhotaka.] Túžim po tvojich slovách, ó veľký jasnovidec. Keď počujem tvoje vyhlásenie, budem sa cvičiť pre svoje vlastné nibbána.“ ID189 „87.“ ID190 „5. Vtedy, ó Dhotaka, [povedal Blahoslavený,] mal by si vynaložiť úsilie. Práve tu, s rozvahou a bdelosťou, keď si počul toto vyhlásenie, mal by si sa cvičiť pre svoje vlastné nibbána.“ ID191 „88.“ ID192 „Vidím vo svete devov a ľudí bráhmana, ktorý kráča vpred, toho, kto nemá žiadne prekážky. Preto, ó ten s vševidiacim okom, vzdávam ti úctu. Ó Sakyan, osloboď ma od mojich pochybností.“ ID193 „89.“ ID194 „Nie som schopný, ó Dhotaka, oslobodiť nikoho na svete od pochybností. Ale priamym poznaním vynikajúceho Dhammy môžeš takto prekonať túto rieku.“ ID195 „90.“ ID196 „Ó najvyšší, buď milosrdný a pouč ma, prosím, o Dhamme odlúčenia, aby som ju mohol spoznať. Aby som, podobne ako obloha, nerušený, mohol kráčať ďalej práve tu, nezávisle.“ ID197 „91.“ ID198 „Oznámim ti mier, [Ó Dhotaka, povedal Blahoslavený,] ktorý je v tomto viditeľnom živote a nie je založený na počutých správach. Keď ho spozná ten, kto kráča s bdelosťou, môže prekonať pripútanosť vo svete.“ ID199 „92.“ ID200 „A ja sa z toho veľmi teším, ó veľký jasnovidec, z toho najvyššieho pokoja, po spoznaní ktorého ten, kto kráča s bdelosťou, môže prekonať pripútanosť k svetu.“ ID201 „93.“ ID202 „Čokoľvek jasne poznáš, [Dhotaka, povedal Blahoslavený,] hore, dole, naprieč a uprostred – keď pochopíš, že toto je pripútanosť k svetu, nevytváraj túžbu po žiadnom stave existencie.“ ID203 „Piata otázka mladíka Dhotaku je uzavretá.“ ID204 „6. Otázka mladého bráhmana Upasīvu“ ID205 „94.“ ID206 „Sám, ó Sakyan, čelím veľkej povodni, [tak povedal ctihodný Upasīva,] a keďže nemám oporu, nedokážem ju prekonať. Povedz mi, ó Vševidiaci, akú oporu, o ktorú by som sa mohol oprieť, aby som mohol prekročiť túto povodeň.“ ID207 „95.“ ID208 „Buď pozorný pri pozorovaní základu prázdnoty, [Upasīva, povedal Blahoslavený,] prekroč povodeň tým, že sa budeš opierať o ‚neexistuje nič‘. Keď si opustil zmyslové potešenia a si oslobodený od pochybností, pozoruj deň a noc zánik túžby.“ ID209 „96.“ ID210 „6. Ten, kto je oslobodený od túžby po všetkých zmyslových rozkošiach, [tak povedal ctihodný Upasīva,] opierajúc sa o základ ničoty, opustivší ostatné opory a oslobodený v najvyššom oslobodení vnímania – zostal by tam, bez toho, aby ďalej hľadal?“ ID211 „97.“ ID212 „Ten, kto je oslobodený od túžby po všetkých zmyslových potešeniach, [Upasīva, povedal Blahoslavený,] opierajúc sa o základ ničoty, opustivší ostatné opory a oslobodený v najvyššom oslobodení vnímania – ten by, bez ďalšieho hľadania, zostal tam.“ ID213 „98.“ ID214 „‚Ak by tam zostal, bez ďalšieho hľadania, po nespočetné roky, ó Vševidiaci, stal by sa práve tam pokojným a oslobodeným? Alebo by vedomie takéhoto človeka zaniklo?‘“ ID215 „99.“ ID216 „‚Ako plameň zmietaný silou vetra,‘ povedal Blahoslavený Upasīvovi, ‚dosiahne svoj koniec a nedá sa spočítať; tak aj mudrc, oslobodený od mentálneho tela, dosiahne svoj koniec a nedá sa spočítať.‘“ ID217 „100.“ ID218 „Ten, kto dosiahol svoj koniec, prestal existovať, alebo neexistuje? Alebo je navždy bez utrpenia? Prosím, ó mudrc, vysvetli mi to dobre, lebo túto Dhammu skutočne poznáš.“ ID219 „101.“ ID220 „‚Pre toho, kto dosiahol svoj koniec, neexistuje žiadne meradlo,‘ povedal Blahoslavený Upasīvovi. ‚To, čím by sa o ňom dalo hovoriť, pre neho neexistuje. Keď sú všetky javy vykorenené, sú vykorenené aj všetky cesty reči.‘“ ID221 „Otázka mladíka Upasīvu, šiesta.“ ID222 „7. Otázka mladého bráhmana Nandu“ ID223 „102.“ ID224 „7. ‚Na svete sú mudrci,‘ hovoria ľudia,“ povedal ctihodný Nanda. „Ako to je? Nazývajú niekoho mudrcom preto, že je obdarený vedomostami, alebo kvôli jeho spôsobu života?“ ID225 „103.“ ID226 „‚Ó Nanda, múdri v tomto svete neoznačujú nikoho za mudrca na základe videnia, počutia alebo vedomostí. Tých, ktorí žijú tak, že porazili armády Māru, bez starostí a oslobodení od túžby – tých ja označujem za mudrcov.‘“ ID227 „104.“ ID228 „„Akékoľvek askéti a bráhmani existujú,“ povedal ctihodný Nanda, „ktorí hovoria o čistote na základe toho, čo vidia alebo počujú, ktorí hovoria o čistote na základe obradov a predpisov a ktorí hovoria o čistote rôznymi spôsobmi – ctihodný pane, prekonajú oni, keď sa v tom usilovne cvičia, zrodenie a starnutie? Pýtam sa ťa na to, ó Blahoslavený; prosím, povedz mi to.““ ID229 „105.“ ID230 „„Akékoľvek askéti a bráhmani existujú,“ povedal Blahoslavený Nandovi, „ktorí hovoria o čistote na základe toho, čo vidia a počujú, ktorí hovoria o čistote na základe obradov a predpisov a ktorí hovoria o čistote rôznymi spôsobmi – hoci sa v tom usilovne cvičia, hovorím, že neprekonajú zrodenie a starnutie.““ ID231 „106.“ ID232 „‚Akékoľvek askéti a bráhmani existujú,‘ povedal ctihodný Nanda, ‚ktorí hovoria o čistote na základe toho, čo vidia alebo počujú, ktorí hovoria o čistote na základe obradov a predpisov a ktorí hovoria o čistote rôznymi spôsobmi – ak ty, ó Mudrc, hovoríš, že neprekročili rieku, kto potom v skutočnosti vo svete devov a ľudí prekročil zrodenie a starnutie, ctihodný pane? Pýtam sa ťa na to, ó Blahoslavený; prosím, povedz mi to.““ ID233 „107.“ ID234 „‚Nehovorím, že všetci askéti a bráhmani sú zahalení zrodom a starnutím,‘ povedal Blahoslavený Nandovi. ‚Tí, ktorí tu, keď sa zriekli všetkého, čo je viditeľné, počuteľné alebo vnímateľné, a všetkých obradov a predpisov; keď sa zriekli všetkých vecí rôznych foriem; a keď plne pochopili túžbu, sú oslobodení od nečistôt – o týchto ľuďoch skutočne vyhlasujem, že prekročili rieku.‘“ ID235 „108.“ ID236 „‚Veľmi ma tešia tieto slová Veľkého mudrca, ktoré tak výstižne vyslovil Gotama, oslobodený od pripútaností. Tí, ktorí tu, po tom, čo sa zriekli všetkého, čo je viditeľné, počuteľné alebo vnímateľné, a všetkých obradov a predpisov; po tom, čo sa zriekli všetkých vecí rôznych foriem; a po tom, čo plne pochopili túžbu, sú oslobodení od nečistôt – aj ja vyhlasujem, že prekročili rieku.‘“ ID237 „Otázka mladíka Nandy, siedma.“ ID238 „8. Otázka mladého bráhmana Hemaku“ ID239 „109.“ ID240 „‚Tí, ktorí mi v minulosti,‘ povedal ctihodný Hemaka, ‚pred Gotamovým učením vysvetľovali: ‚Tak to bolo, tak to bude‘ – to všetko bola len tradícia, to všetko bolo len ďalšie špekulovanie. Nenašiel som v tom žiadnu radosť.‘“ ID241 „110.“ ID242 „8. „Ó, mudrc, prosím, vysvetli mi Dhammu, ktorá ničí túžbu; keď ju človek pozná, môže ten, kto praktizuje s plnou pozornosťou, prekonať pripútanosť k svetu.““ ID243 „111.“ ID244 „„Tu, Hemaka, pokiaľ ide o veci videné, počuté, vnímané a poznané v príjemných podobách, odstránenie túžby a žiadosti je nesmrteľný stav Nibbāny.““ ID245 „112.“ ID246 „Tí, ktorí to poznajú, sú bdelí, videli Dhammu a sú úplne oslobodený; sú navždy pokojní a prekonali pripútanosť k svetu.“ ID247 „Otázka mladého muža Hemaku, ôsma.“ ID248 „9. Otázka mladého bráhmana Todeyya“ ID249 „113.“ ID250 „‚Ten, v ktorom neprebývajú zmyslové potešenia,‘ povedal ctihodný Todeyya, ‚v ktorom sa nenachádza túžba a ktorý prekonal pochybnosti – aké oslobodenie ho čaká?‘“ ID251 „114.“ ID252 „‚Pre toho, v ktorom neprebývajú zmyslové rozkoše,‘ povedal Blahoslavený Todeyyaovi, ‚pre ktorého sa nenachádza túžba a ktorý prekonal pochybnosti – pre neho neexistuje žiadne iné oslobodenie.‘“ ID253 „115.“ ID254 „9. „Je bez túžby, alebo je to ten, kto túži? Je múdry, alebo je to ten, kto špekuluje o múdrosti? Ó, Sakka, ó, Vševidiaci, prosím, vysvetli mi tohto mudrca, aby som ho mohol spoznať.““ ID255 „116.“ ID256 „‚Je bez túžby, nie je to ten, kto túži; je múdry, nie je to ten, kto špekuluje o múdrosti. Preto, Todeyya, spoznaj mudrca ako toho, kto nemá žiadne prekážky a nie je pripútaný k zmyslovej existencii.““ ID257 „Otázka mladíka Todeyya, deviata.“ ID258 „10. Otázka brahmánskeho mladíka Kappa“ ID259 „117.“ ID260 „‚Pre tých, ktorí stoja uprostred prúdu,‘ povedal ctihodný Kappa, ‚keď nastane veľká a desivá povodeň, pre tých, ktorých sužuje starnutie a smrť, ó ctihodný pane, prosím, opíšte ostrov. Prosím, vysvetlite mi ten ostrov, aby sa toto utrpenie už viac neopakovalo.‘“ ID261 „118.“ ID262 „‚Pre tých, ktorí stoja uprostred prúdu,‘ povedal Blahoslavený Kappovi, ‚keď nastane veľká a desivá povodeň, pre tých, ktorých sužuje starnutie a smrť, ti, Kappa, opíšem ostrov.‘“ ID263 „119.“ ID264 „‚Bez prekážok a bez pripútanosti – to je ostrov, ktorý nemá žiadny iný. Nazývam ho Nibbāna – úplné zničenie starnutia a smrti.““ ID265 „120.“ ID266 „10. ‚Tí, ktorí to poznajú, sú bdelí, videli Dhammu a sú úplne oslobodený, nepodliehajú Márovej moci, ani sa nestávajú jeho nasledovníkmi.‘“ ID267 „Otázka mladíka Kappu, desiata.“ ID268 „11. Otázka mladého bráhmana Jatukaṇṇiho“ ID269 „121.“ ID270 „‚Keď som počul o Hrdinovi, ktorý je oslobodený od zmyslových túžob,‘ povedal ctihodný Jatukaṇṇi, ‚prišiel som sa opýtať toho, kto je bez túžby a kto prekročil rieku. Ó, ty s vrodeným videním, opíš mi stav pokoja. Ó, Blahoslavený, opíš mi to tak, ako to skutočne je.‘“ ID271 „122.“ ID272 „‚Naozaj, Blahoslavený kráča vpred, keďže si podmanil zmyslové potešenia, rovnako ako mocné slnko kráča vpred a svojím žiarením zaplavuje zem. Ó, ty s nesmiernou múdrosťou, mne, ktorý mám málo múdrosti, prosím, vysvetli Dhammu, aby som tu mohol spoznať oslobodenie od zrodenia a starnutia.‘“ ID273 „123.“ ID274 „‚Zbav sa túžby po zmyslových rozkošiach,‘ povedal Blahoslavený Jatukaṇṇī, ‚keďže si spoznal, že odriekanie je istota. Či už je to niečo, čo uchopuješ, alebo čo púšťaš, nech ti to nie je prekážkou.‘“ ID275 „124.“ ID276 „‚Vysuš to, čo bolo predtým; nech ťa netrápi to, čo príde. Ak sa nebudeš upínať na to, čo je uprostred, budeš pokračovať v pokoji.‘“ ID277 „125.“ ID278 „‚Ó bráhmane, pre toho, kto je vo všetkých ohľadoch bez chamtivosti po mene a forme, neexistujú žiadne škvrny, ktorými by sa dostal pod vplyv Smrti.““ ID279 „Otázky mladého bráhmana Jatukaṇṇiho, jedenásta.“ ID280 „12. Otázky mladého bráhmana Bhadrāvudhu“ ID281 „126.“ ID282 „„Ten, kto opustil domov, odrezal túžbu, je neznepokojený; [tak povedal ctihodný Bhadrāvudha] ten, kto sa vzdal rozkoše, prekročil rieku, je oslobodený, opustil predstavy – prosím toho, kto má dobrú múdrosť. Po vypočutí slov Nāgu mnohí odtiaľto odídu.““ ID283 „127.“ ID284 „„Zhromaždili sa tu rôzni ľudia z okolitých okresov, túžiaci po tvojich slovách, ó hrdina. Prosím, dobre im to vysvetli, lebo tento Dhamma je ti skutočne známy.““ ID285 „128.“ ID286 „‚Človek by mal rozptýliť všetku túžbu po uchopovaní, [povedal Blahoslavený Bhadrāvudhovi], hore, dole, naprieč a uprostred. Lebo čokoľvek sa bytosť vo svete drží, práve tým ju Māra sleduje.‘“ ID287 „129.“ ID288 „Preto, keď to pochopí, všímavý mních by sa nemal pripútať k ničomu na svete, keďže vidí, že toto pokolenie je pripútané k túžbe a lipne na ríši smrti.“ ID289 „Otázky mladého bráhmana Bhadrāvudhu, dvanásta.“ ID290 „13. Otázky mladého bráhmana Udayu“ ID291 „130.“ ID292 „‚K meditujúcemu, bezúhonnému, sediacemu, [tak povedal ctihodný Udaya], ktorého úloha je splnená, ktorý je bez poskvrny, ktorý dosiahol druhý breh všetkých vecí: Prišiel som s otázkou. Prosím, vysvetli oslobodenie prostredníctvom konečného poznania, rozbitie nevedomosti.‘“ ID293 „131.“ ID294 „‚Zrieknutie sa zmyslových túžob, [povedal Blahoslavený Udayovi], a oboch druhov skleslosti, rozptýlenie lenivosti a odvrátenie výčitiek svedomia—‘“ ID295 „132.“ ID296 „—stav očistený vyrovnanosťou a všímavosťou, ktorému predchádza rozjímanie o Dhammě—to vyhlasujem za oslobodenie prostredníctvom konečného poznania, rozbitie nevedomosti.“ ID297 „133.“ ID298 „‚Čo je pútom sveta? Čo je jeho skúmaním? Čím sa to osobitným opustením nazýva Nibbána?‘“ ID299 „134.“ ID300 „„Svet má pútou rozkoše; jej skúmaním je myšlienka. Zvláštnym opustením túžby sa nazýva Nibbána.““ ID301 „135.“ ID302 „Ako u toho, kto kráča s bdelosťou, zaniká vedomie? Keďže sme prišli k Blahoslavenému, aby sme sa opýtali, nech počujeme tvoje slová.“ ID303 „136.“ ID304 „Vnútorne aj navonok, u toho, kto sa neteší z pocitov, teda u toho, kto kráča s bdelosťou, vedomie zaniká.“ ID305 „Otázky mladíka Udayu, trinásta.“ ID306 „14. Otázky mladého bráhmana Posālu“ ID307 „137.“ ID308 „‚K tomu, kto vysvetľuje minulosť, [tak povedal ctihodný Posāla], kto je neznepokojený, zbavený pochybností, dosiahol vzdialený breh všetkých vecí – prišiel som s otázkou.‘“ ID309 „138.“ ID310 „„Pokiaľ ide o toho, komu zmizlo vnímanie formy, kto sa zbavil celého fyzického tela a kto vnútorne aj navonok vidí, že ‚neexistuje nič‘ – pýtam sa ťa, Sakjane, na toto poznanie: Ako má byť takýto človek vedený?““ ID311 „139.“ ID312 „Tathágata, ó Posála, priamo poznajúc všetky stavy vedomia, pozná tú osobu, ktorá tam prebýva, oslobodená a s týmto ako svojím cieľom.“ ID313 „140.“ ID314 „„Poznávajúc vznik dimenzie prázdnoty a to, že rozkoš je pútom; keď to takto priamo spoznal, potom na tomto stave praktizuje vhľad. Pre toho bráhmana, ktorý žil svätý život, je toto poznanie pravdivé.““ ID315 „Otázky mladého bráhmana Posālu, štrnásta.“ ID316 „15. Otázky mladého bráhmana Mogharāja“ ID317 „141.“ ID318 „‚Dvakrát som sa opýtal Sakjana, [tak povedal ctihodný Mogharāja], ale Ten, ktorý má videnie, mi neodpovedal. Počul som, že keď sa opýtaš po tretíkrát, Božský mudrc dá odpoveď.‘“ ID319 „142.“ ID320 „‚Tento svet, svet za hranicami smrti, Brahmov svet so svojimi dévami – oni nepoznajú tvoje videnie, slávny Gotama.‘“ ID321 „143.“ ID322 „K tebe, ktorý si takto uzrel najvyššie, prišiel som s otázkou: Akým spôsobom, keď sa človek pozerá na svet, ho Kráľ smrti nevidí?“ ID323 „144.“ ID324 „Pozri sa na svet ako na prázdny, Mogharádžo, a buď vždy bdelý. Keď človek vykorení názor o ja, môže takto prekročiť smrť. Kráľ smrti nevidí toho, kto takto hľadí na svet.““ ID325 „Otázky mladého bráhmana Mogharádža, pätnásta.“ ID326 „16. Otázky mladého bráhmana Piṅgiya“ ID327 „145.“ ID328 „‚Som starý, slabý a mám vyblednutú pleť,‘ [tak povedal ctihodný Piṅgiya.] ‚Moje oči nie sú jasné, môj sluch nie je príjemný. Aby som, oklamaný, nezahynul medzitým, prosím, vysvetli mi Dhammu, vďaka ktorej tu môžem spoznať opustenie zrodu a starnutia.‘“ ID329 „146.“ ID330 „Keď som videl ľudí trpiacich kvôli formám,“ [povedal Blahoslavený Piṅgiyovi], „neopatrní ľudia sú mučení kvôli formám. Preto, Piṅgiya, buď opatrný a zanechaj formu v záujme toho, aby si sa už viac nezrodil.“ ID331 „147.“ ID332 „Štyri hlavné svetové strany, štyri medziležiace svetové strany, hore a dole – to je desať svetových strán. Na svete nie je nič, čo by si nevidel, nepočul, nevnímal alebo nepoznal. Prosím, vysvetli mi Dhammu, vďaka ktorej môžem spoznať oslobodenie od zrodu a starnutia už tu a teraz.“ ID333 „148.“ ID334 „Keď vidíš bytosti premáhané túžbou,“ [povedal Blahoslavený Piṅgiyovi], „zrodené z utrpenia a utláčané starnutím – preto, Piṅgiya, buď ostražitý a zri sa túžby v záujme toho, aby si sa už viac nezrodil.“ ID335 „Otázky mladého bráhmana Piṅgiya, šestnásta.“ ID336 „17. Verše na chválu Pārāyany“ ID337 „Blahoslavený to povedal, keď pobýval medzi Magadháncami pri svätyni Pāsāṇaka. Na žiadosť šestnástich sprievodných bráhmanov vysvetlil každú otázku tak, ako mu bola položená. Keby niekto, kto pochopil význam a učenie každej jednej otázky, praktizoval v súlade s Dhammou, skutočne by dosiahol vzdialený breh starnutia a smrti. ‚Tieto učenia vedú k vzdialenému brehu‘ – preto sa toto vysvetlenie Dhammy nazýva jednoducho ‚Cesta k vzdialenému brehu‘.“ ID338 „149.“ ID339 „Ajita, Tissametteyya, Puṇṇaka a potom Mettagū; Dhotaka, Upasīva, Nanda a potom Hemaka.“ ID340 „150.“ ID341 „Tí dvaja, Todeyya a Kappa; a múdry Jatukaṇṇī; Bhadrāvudha a Udaya; a brahman Posāla; a inteligentný Mogharāja; a veľký jasnovidec Piṅgiya.“ ID342 „151.“ ID343 „Títo pristúpili k Budhovi, jasnovidcovi obdarenému dokonalým správaním. Kladúc jemné otázky, prišli k Najvyššiemu Budhovi.“ ID344 „152.“ ID345 „Keď sa ich Budha opýtal, vysvetlil im otázky v súlade so skutočnosťou. Vysvetlením týchto otázok potešil Mudrc bráhmanov.“ ID346 „153.“ ID347 „Potešení tým, kto má päť očí, Budhom, príbuzným Slnka, praktizovali svätý život v prítomnosti toho, kto má vynikajúcu múdrosť.“ ID348 „154.“ ID349 „Pri každej otázke, tak ako to učil Budha, ten, kto koná podľa toho, prejde z blízkeho brehu na vzdialený breh.“ ID350 „155.“ ID351 „Kultivujúc vynikajúcu cestu, človek by mal prejsť z blízkeho brehu na vzdialený breh. Táto cesta slúži na prechod na vzdialený breh; preto sa nazýva ‚Pārāyana‘ (Cesta do záhrobia).“ ID352 „18. Verše recitované po Pārāyane“ ID353 „156.“ ID354 „‚Teraz budem recitovať v súlade s Pārāyanou,‘ [tak povedal ctihodný Piṅgiya.] ‚Ako videl, tak aj vyhlásil – ten bezúhonný s nesmiernou múdrosťou, oslobodený od túžby, vyhasnutý, Arahant. Z akého dôvodu by mal hovoriť nepravdu?‘“ ID355 „157.“ ID356 „O tom, kto sa zbavil škvrny klamu, kto sa zbavil pýchy a pohŕdania, poďte, teraz vyhlásim jeho reč, ktorá je plná chvály.“ ID357 „158.“ ID358 „Buddha, rozptýľovateľ temnoty, ten, čo všetko vidí, ktorý dosiahol koniec sveta, prekročil všetku existenciu, oslobodený od nečistôt, zbavený všetkého utrpenia, ten s pravým menom – on, ó bráhmane, je učiteľ, ktorému slúžim.“ ID359 „159.“ ID360 „‚Tak ako vták, ktorý opustil les s málo ovocím, by prebýval v lese bohatom na ovocie, tak aj ja, keď som opustil tých s malým vhľadom, som dosiahol veľký oceán, ako labuť.‘“ ID361 „160.“ ID362 „‚Tí, ktorí mi predtým, pred Gotamovým učením, hovorili: ‚Tak to bolo; tak to bude‘ – to všetko boli len dohady, to všetko boli len špekulácie.“ ID363 „161.“ ID364 „„On jediný rozptyľuje temnotu; je žiarivý, tvorca svetla. Gotama má rozsiahlu múdrosť; Gotama má obrovskú inteligenciu.“ ID365 „162.“ ID366 „Ten, kto ma naučil Dhammu – viditeľnú tu a teraz, bezprostrednú, zničenie túžby, oslobodenie od utrpenia – s ktorou sa nikde nedá nič porovnať.“ ID367 „163.“ ID368 „Prečo teda, Piṅgiya, sa aj len na okamih zdržiavaš od toho Gotamu s rozsiahlou múdrosťou, od Gotama s obrovskou inteligenciou?“ ID369 „164.“ ID370 „Ten, kto ťa naučil Dhammu – viditeľnú tu a teraz, bezprostrednú, zničenie túžby, oslobodenie od utrpenia – s ktorou sa nikde nedá nič porovnať.“ ID371 „165.“ ID372 „„Neodchádzam od neho, ó bráhmane, ani na okamih – od Gotamy s rozsiahlou múdrosťou, od Gotamy s obrovskou inteligenciou.““ ID373 „166.“ ID374 „„Ten, kto ma naučil Dhammu – viditeľnú tu a teraz, bezprostrednú, zničenie túžby, oslobodenie od utrpenia – ku ktorej nikde neexistuje žiadne porovnanie.““ ID375 „167.“ ID376 „Keď som bdelý, ó bráhmane, dňom i nocou, vidím ho mysľou, ako keby som ho videl okom.“ ID377 „Vzdávajúc úctu, trávim noc; práve z toho dôvodu to považujem za to, že nie som od neho oddelený.“ ID378 „168.“ ID379 „Viera a radosť, myseľ a všímavosť sa odo mňa neoddeľujú od Gotamovho učenia. Kamkoľvek sa ten s nesmiernou múdrosťou vydá, práve tým smerom sa aj ja uberám.“ ID380 „169.“ ID381 „Pre mňa, ktorý som starý a oslabený, práve z tohto dôvodu sa telo nemôže tam dostať; neustále putujem cestou zámeru, lebo moja myseľ, ó bráhmane, je s ním zjednotená.“ ID382 „170.“ ID383 „Ležiac v blate, zmietaný, unášal som sa z ostrova na ostrov. Potom som uvidel Plne Prebudeného, ktorý prekročil prúd, oslobodeného od nečistôt.“ ID384 „171.“ ID385 „„Rovnako ako bol Vakkali oslobodený vierou, aj Bhadrāvudha a tiež Āḷavigotama; tak aj ty, Piṅgiya, nájdeš oslobodenie prostredníctvom viery. Prekročíš sféru smrti.““ ID386 „172.“ ID387 „„Po vypočutí slov Múdreho som ešte viac presvedčený; Plne Prebudený je zbavený závoja, je bez chyby a disponuje bystrým rozumom.“ ID388 „173.“ ID389 „Keďže priamo spoznal to, čo je za devami, pozná všetko, nižšie aj vyššie. Učiteľ ukončuje otázky tých, ktorí pochybujú a uznávajú to.“ ID390 „174.“ ID391 „To, čo nemožno otriasť, čo je neochvejné, s čím sa nikde nedá nič porovnať; určite tam pôjdem, o tom nepochybujem. Nech si ma teda pamätáte ako toho, kto má rozhodnutú myseľ.“ ID392 „Verše recitované po Pārāyane sú ukončené.“ ID393 „Výklad kapitoly Pārāyana“ ID394 „1. Výklad Ajitových otázok“ ID395 „1.“ ID396 „‚Čím je svet zahalený? [tak povedal ctihodný Ajita] Čím nesvieti? Čo podľa vás je jeho poškvrnou? Čo je jeho veľkým strachom?‘“ ID397 „‚Čím je svet zahalený?‘: ‚Svet‘ znamená svet pekla, svet zvierat, svet duchov, svet ľudí, svet devov; svet zoskupení, svet prvkov, svet zmyslových základov; tento svet a budúci svet; svet Brahmy a svet devov – to sa nazýva ‚svet‘. Čím je tento svet ohraničený, zahalený, obklopený, uzavretý, skrytý a prevrátený? Takto: ‚Čím je svet zahalený?‘“ ID398 „‚Takto, ctihodný Ajita‘: ‚Takto‘ je spojka slov, prepojenie slov, výplňová fráza, súbor slabík, plynulosť spoluhlások a postupnosť slov. ‚Ctihodný‘ je láskavé slovo, úctivé slovo, slovo úcty a pokory. ‚Ajita‘ je meno, označenie, prívlastok, pojem, konvencia, meno, pomenovanie, označenie, výraz, prejav a výpoveď toho bráhmana. Takto: ‚Takto ctihodný Ajita‘.“ ID399 „‚Čím to nežiari?‘: Čím svet nie je osvetlený, nežiari, nesvieti, nie je žiarivý, nie je známy, nie je pochopený? Takto: ‚Čím to nežiari?‘“ ID400 „‚Čo podľa teba je poškvrnenie?‘: Čo je poškvrnenie, lipnutie, zviazanie a znečistenie sveta? Čím je svet poškvrnený, dôkladne poškvrnený, tesne poškvrnený, znečistený, dôkladne znečistený, zašpinený, spojený s, prilepený, prinútený lipnúť a blokovaný? Vyhlasuj, hovor, uč, zverejňuj, stanovuj, odhaľuj, analyzuj, objasňuj a zviditeľňuj. Takto: ‚Čo považuješ za poškvrnenie?‘“ ID401 „‚Čo je jeho veľký strach?‘: Čo je strach sveta, veľký strach, útlak, utrpenie, pohroma a nebezpečenstvo? Takto: ‚Čo je jeho veľký strach?‘ Preto ten bráhman povedal:“ ID402 „Čím je svet zahalený? [tak sa opýtal ctihodný Ajita] Čím nezžiari? Čo podľa teba je jeho poškvrnenie? Čo je jeho veľký strach?“ ID403 „2.“ ID404 „Svet je zahalený nevedomosťou, ó Ajita, povedal Blahoslavený, kvôli lakomosti a nedbanlivosti nie je osvetlený. Za jeho poškvrnu považujem túžbu; utrpenie je jeho veľký strach.“ ID405 „Vo vete ‚Svet je zahalený nevedomosťou‘: ‚Nevedomosť‘ znamená nepoznať utrpenie, nepoznať pôvod utrpenia, nepoznať zánik utrpenia, nepoznať cestu vedúcu k zániku utrpenia; nepoznať minulosť; nepoznať budúcnosť; nepoznať minulosť ani budúcnosť; nepoznať javy, ktoré vznikajú v závislosti na tejto podmienenosti. Čokoľvek je takéto nepoznanie, nevidieť, nepochopenie, nerozumieť, neprebudenie, nepreniknutie, neuchopenie, neprehĺbenie, nezváženie, nezamyslenie sa, akt neuvedomenia si, otupenosť, hlúposť, nedostatok jasného pochopenia, klam, zmätenosť, zmätok, nevedomosť, príval nevedomosti, jarmo nevedomosti, skrytá tendencia nevedomosti, posadnutosť nevedomosti, prekážka nevedomosti, klam, neblahý koreň – to sa nazýva ‚nevedomosť‘.“ ID406 „‚Svet‘ znamená svet pekla, svet zvierat, sféru duchov, ľudský svet, svet devov; svet zoskupení, svet prvkov, svet zmyslových základov; tento svet a druhý svet; svet Brahmy a svet devov – to sa nazýva ‚svet‘. Tento svet je zakrytý, zahalený, obklopený, uzavretý, skrytý a prevrátený touto nevedomosťou. Preto: ‚svet je zahalený nevedomosťou.‘“ ID407 „‚Ajita,‘ povedal Blahoslavený, oslovujúc bráhmana menom. ‚Bhagavā‘ je výraz úcty. Okrem toho je Blahoslavený, lebo zničil žiadostivosť; lebo zničil nenávisť; lebo zničil klam; lebo zničil pýchu; lebo zničil nesprávne názory; lebo zničil tŕň nečistôt; lebo zničil nečistoty. Je Blahoslavený, lebo analyzoval, dôkladne analyzoval a podrobne analyzoval klenot Dhammy; lebo ukončuje kolobeh zrodení; lebo má rozvinuté telo, rozvinutú cnosť, rozvinutú myseľ a rozvinutú múdrosť. Alebo je Blahoslavený, lebo sa uchýlil do lesných hájov, ktoré sú odľahlé, s málo zvukmi a málo hlukom, oslobodené od rušenia ľudí, vhodné pre ľudské odlúčenie a vhodné pre samotárske ústranie. Alebo je Blahoslavený, lebo má podiel na: rúchoch, almužne, ubytovaní a liečivých potrebách pre chorých; na podstate cieľa, podstate Dhammy, vyššej cnosti, vyššej mysle a vyššej múdrosti; zo štyroch džhán, štyroch nemerateľných a štyroch bezformových dosiahnutí; z ôsmich oslobodenia, ôsmich základov majstrovstva a deviatich postupných dosiahnutí; z desiatich rozvinutí vnímania, desiatich dosiahnutí kasiṇa, sústredenia vďaka všímavosti k dýchaniu a dosiahnutia džhány o nečistote; o štyroch ustanoveniach všímavosti, štyroch správnych úsiliach, štyroch základoch duchovnej sily, piatich duchovných schopnostiach, piatich silách, siedmich faktoroch osvietenia a Ušľachtilej osemčlennej ceste; o desiatich silách Tathāgaty, štyroch druhoch nebojácnosti, štyroch analytických poznaniach, šiestich vyšších poznaniach a šiestich vlastnostiach Buddhu. „Bhagavā“ nie je meno dané matkou, ani otcom, ani bratom, ani sestrou, ani priateľmi či spoločníkmi, ani príbuznými a rodinami, ani askétmi či bráhmanmi, ani božstvami. Je to označenie, ktoré sa zhoduje s oslobodením, s pojmom, ktorý si buddhovia, Blahoslavení, uvedomili pod stromom Bodhi spolu s dosiahnutím vševedúceho poznania – a to je práve ‚Bhagavā‘. A tak povedal Blahoslavený: ‚Ajita.‘“ ID408 „‚Z lakomstva a nedbanlivosti to nesvieti‘: ‚Lakomstvo‘ sa vzťahuje na päť druhov lakomstva: lakomstvo týkajúce sa obydlí, rodín, ziskov, vzhľadu a Dhammy. Čokoľvek je takéto lakomstvo, stav lakomstva, konanie v duchu lakomstva, chamtivosť, skúposť, tvrdosť srdca a nedostatok veľkorysosti mysle – to sa nazýva ‚lakomstvo‘. Okrem toho lakomstvo týkajúce sa zoskupení je lakomstvo; lakomstvo týkajúce sa prvkov je lakomstvo; lakomstvo týkajúce sa zmyslových základov je lakomstvo. Uchopovanie sa nazýva lakomstvo. Hovorí sa o ‚nedbanlivosti‘: je to oddávanie sa mysle telesnému, slovnému alebo mentálnemu nesprávnemu konaniu, alebo piatim druhom zmyslového potešenia. Pri rozvíjaní blahodárnych stavov je to nedostatok usilovnosti, nedostatok vytrvalosti, nedostatok vytrvalosti, lenivosť, zbavenie sa túžby, zbavenie sa jarma, nedostatok kultivácie, nedostatok rozvoja, nedostatok opakovaného cvičenia, nedostatok odhodlania a nedostatok úsilia. Čokoľvek je takáto nepozornosť, stav nepozornosti, čin nepozornosti – to sa nazýva „nepozornosť“. „Z lakomstva a nedbanlivosti nesvieti“: Kvôli tomuto lakomstvu a tejto nedbanlivosti svet nesvieti, nežiari, nezarúca, nevyžaruje, nie je známy a nie je rozoznateľný. Preto: „Z lakomstva a nedbanlivosti nesvieti.““ ID409 „Vyhlasujem, že ‚jappā‘ je poškvrnenie. ‚Jappā‘ je názov pre túžbu. To, čo je vášeň, intenzívna vášeň, sklon, poddajnosť, rozkoš, vášnivá rozkoš, intenzívna vášeň mysle, túžba, pobláznenie, lipnutie, chamtivosť, intenzívna chamtivosť, zapletenie, bahno, nepokoj, ilúzia, generátor, tvorca, stok, sieť, prúd, prilnavosť, niť, to, čo je rozprestreté, úsilie, spoločník, túžba, sprievodca existenciou, les, džungľové húštiny, intimita, náklonnosť, túžba, puto, nádej, želanie, stav želania – nádej na formy, zvuky, vône, chute, hmatateľné veci, zisky, bohatstvo, deti, život – túžba, rôznorodá túžba, intenzívna túžba, akt túžby, stav túženia, nenasýtenosť, akt nenasýtenosti, stav nenasýtenosti, nepokoj, túžba po tom, čo je príjemné, neprávdivá vášeň, nerovnomerná chamtivosť, rozkoš, túžba, ašpirácia, túžba, túžba po zmyslovej sfére – zmyslová túžba, túžba po existencii, túžba po neexistencii, túžba po forme, túžba po bezformovom, túžba po zániku, túžba po formách, zvukoch, vôňach, chutiach, hmatateľných veciach, mentálnych javoch – príval, jarmo, telesné puto, lipnutie, prekážka, prekážka, závoj, otroctvo, znečistenie, skrytá tendencia, posadnutosť, popínavá rastlina, mnohoraké túžby, koreň utrpenia, zdroj utrpenia, pôvod utrpenia, Márova pasca, Márov háčik, Márova návnada, Márová ríša, Márov príbytok, Márov pastvina, Márovo puto, rieka túžby, sieť túžby, vodítko túžby, oceán túžby – lakomstvo, chamtivosť, nezdravý koreň – toto sa nazýva „jappá“. Toto „jappá“ je poškvrnenie, lipnutie, zviazanie a znečistenie sveta. Týmto „jappā“ je svet poškvrnený, dôkladne poškvrnený, zašpinený, znečistený, dôkladne znečistený, pokrytý, zmiešaný, prilepený, pripútaný a uväznený – takto hovorím, vyhlasujem, učím, zverejňujem, ustanovujem, odhaľujem, analyzujem, objasňujem a osvetľujem. Takto vyhlasujem, že „jappā“ je poškvrnenie.“ ID410 „Vo vete ‚Utrpenie je jeho veľký strach‘: ‚Utrpenie‘ je utrpenie z narodenia, utrpenie zo starnutia, utrpenie z choroby, utrpenie zo smrti, utrpenie zo smútku, náreku, bolesti, žiaľu a zúfalstva; utrpenie v pekle, utrpenie v ríši zvierat, utrpenie v ríši duchov, utrpenie v ľudskej ríši; utrpenie zakorenené v počatí, utrpenie zakorenené v pobyte v maternici, utrpenie zakorenené vo výstupe z maternice; utrpenie spojené s tým, kto sa narodil, utrpenie novorodenca spočívajúce v závislosti na druhých; utrpenie vyplývajúce z vlastného napadnutia, utrpenie vyplývajúce z napadnutia druhými; utrpenie spôsobené formáciami, utrpenie spôsobené zmenou; ochorenia očí, uší, nosa, jazyka, tela, hlavy, uší, úst, zubov; kašeľ, astma, zápal dutín, pálenie, horúčka, ochorenia žalúdka, mdloby, úplavica, ostrá bolesť, cholera; malomocenstvo, vredy, zmeny farby kože, tuberkulóza, epilepsia; pásový opar, svrbenie, svrab, rany spôsobené škrabaním, popraskané ruky a nohy; ochorenia krvi a žlče, cukrovka; ochorenia ramien, pupienky, fistula v konečníku; neduhy vyplývajúce zo žlče, neduhy vyplývajúce z hlienu, neduhy vyplývajúce z vetra, neduhy vyplývajúce z ich kombinácie; neduhy vyplývajúce zo zmien ročných období, neduhy vyplývajúce z nevyváženej starostlivosti, neduhy vyplývajúce z útoku, neduhy vyplývajúce z následkov karmy; chlad, teplo, hlad, smäd, vyprázdňovanie, močenie; utrpenie spôsobené kontaktom s ovadami, komármi, vetrom, slnkom a plazmi; utrpenie zo smrti matky, utrpenie zo smrti otca, utrpenie zo smrti brata, utrpenie zo smrti sestry, utrpenie zo smrti syna, utrpenie zo smrti dcéry; utrpenie zo straty príbuzných, utrpenie z utrpenia spôsobeného chorobou, utrpenie zo straty bohatstva, utrpenie zo straty cnosti, utrpenie zo straty správneho pohľadu. U tých javov, ktorých vznik je zrejmý od začiatku, je zrejmý aj ich zánik prostredníctvom odchodu. Výsledok závisí od karmy; karma závisí od výsledku. Forma závisí od mena; meno závisí od formy. Nasleduje ho zrodenie, prenasleduje ho starnutie, premáha ho choroba, zráža ho smrť, je zakorenené v utrpení, bez ochrany, bez útočiska, bez úkrytu, keď sa stalo bez útočiska – toto sa nazýva utrpenie. Toto utrpenie je strachom sveta, veľkým strachom, útlakom, trápením, nešťastím a ťažkosťami – toto je význam slov: ‚Utrpenie je jeho veľký strach.‘ Preto Blahoslavený povedal:“ ID411 „‚Svet je zahalený nevedomosťou, ó Ajita,‘ povedal Blahoslavený. ‚Kvôli zmätenosti a nedbanlivosti nezžiari. Túžbu nazývam znečistením; utrpenie je jej veľký strach.‘“ ID412 „3.“ ID413 „‚Prúdy tečú všade,‘ povedal ctihodný Ajita. ‚Čo bráni týmto prúdom? Povedz mi, čím sa dajú zadržať; čím sú blokované?‘“ ID414 „Prúdy tečú všade. ‚Prúdy‘ sa vzťahujú na prúd túžby, prúd názorov, prúd nečistôt, prúd nesprávneho konania a prúd nevedomosti. ‚Všade‘ znamená vo všetkých zmyslových základniach. ‚Tečú‘ znamená, že tečú, vylievajú sa, bežia a postupujú. Z oka tečú, vylievajú sa, bežia a postupujú formy. Z ucha tečú zvuky… z nosa tečú vône… z jazyka tečú chute… z tela tečú hmatové objekty… z mysle tečú mentálne javy, vylievajú sa, bežia a postupujú. Z oka prúdi, vylieva sa, tečie a pokračuje túžba po tvaroch. Z ucha prúdi, vylieva sa, tečie a pokračuje túžba po zvukoch. Z nosa prúdi túžba po vôňach… z jazyka prúdi túžba po chutiach… z tela prúdi túžba po hmatových objektoch… z mysle prúdi, vylieva sa, tečie a pokračuje túžba po mentálnych javoch – to je význam slov „prúdy prúdia všade.““ ID415 „Tak, ctihodný Ajita. ‚Tak‘ je spojka vo vete… a tak ďalej… postupné usporiadanie slov, to je ‚tak‘… a tak ďalej… to je význam slov ‚Tak, ctihodný Ajita.‘“ ID416 „Čo je prekážkou pre prúdy? To znamená, čo je bariérou, prekážkou, obmedzením, ochranou a strážením pre prúdy? – to je význam slov ‚Čo je prekážkou pre prúdy?‘“ ID417 „Povedz mi, čo obmedzuje prúdy. To znamená, povedz mi, čo je bariérou, prekážkou, obmedzením, ochranou a strážou pre prúdy; vysvetli, nauč, daj na vedomie, stanov, odhal, analyzuj, objasni a zverejni to – to je význam slov ‚Povedz mi, čo obmedzuje prúdy.‘“ ID418 „Čím sú prúdy zablokované? To znamená: čím sú prúdy prekážané, odrezané, tak, že netečú, nevylievajú sa, nebežia a nepokračujú? — to je význam slov ‚Čím sú prúdy zablokované?‘ Preto ten bráhman povedal:“ ID419 „‚Prúdy tečú všade,‘ povedal ctihodný Ajita. ‚Čo bráni prúdom? Vyhlás obmedzenie prúdov; čím sú prúdy prekážané?‘“ ID420 „4.“ ID421 „‚Akékoľvek prúdy existujú vo svete,‘ povedal Blahoslavený Ajitovi, ‚všímavosť je tým, čo im bráni. Vysvetľujem, čím sú prúdy zadržané; sú zablokované múdrosťou.““ ID422 „‚Akékoľvek prúdy existujú vo svete‘“ – akékoľvek prúdy som vymenoval, vysvetlil, opísal, naučil, dal poznať, stanovil, odhalil, analyzoval, objasnil a zverejnil, a to: prúd túžby, prúd názorov, prúd znečistení, prúd nesprávneho konania a prúd nevedomosti. „Vo svete“ znamená vo svete utrpenia, v ľudskom svete, vo svete bohov, vo svete zoskupení, vo svete prvkov a vo svete zmyslových polí – akékoľvek prúdy existujú vo svete. „Ajita“ – Blahoslavený oslovil toho bráhmana menom.“ ID423 „‚Všímavosť je ich prevencia.‘ Všímavosť sa týka pamäti, spomienky, všímavosti, mať na pamäti, uchovávania, nezabúdania, nezmätenosti, schopnosti všímavosti, sily všímavosti, správnej všímavosti, faktora osvietenia všímavosti, priamej cesty – toto sa nazýva všímavosť. ‚Prevencia‘ znamená prekážku, bránenie, obmedzenie, ochranu a stráženie – všímavosť je ich prevencia.“ ID424 „‚Vyhlasujem zadržanie prúdov‘ – vyhlasujem bariéru, prekážku, zadržanie, ochranu a stráženie prúdov. Vysvetľujem, učím… objasňujem a odhaľujem – vyhlasujem zadržanie prúdov.“ ID425 „Tieto prúdy sú zablokované múdrosťou. Múdrosť je to, čo je pochopenie… neklam, skúmanie javov, správny pohľad. ‚Tieto prúdy sú zablokované múdrosťou‘ znamená: múdrosťou sú tieto prúdy prekážané, odrezané, netečú, nevytiekajú, nebežia, nepokračujú. Pre toho, kto vie a vidí, že ‚Všetky útvary sú nestále‘, sú tieto prúdy zablokované múdrosťou – zatarasené, odrezané, netečú, nevytiekajú, nebežia, nepokračujú. Pre toho, kto vie a vidí, že ‚Všetky útvary sú utrpením‘, sú tieto prúdy zablokované múdrosťou – zatarasené, odrezané, netečú, nevytiekajú, nebežia, nepokračujú. Pre toho, kto vie a vidí, že „všetky javy sú ne-ja“, sú tieto prúdy zablokované múdrosťou – zatarasené, odrezané, netečú, nevytiekajú, nebežia, nepokračujú. Pre toho, kto vie a vidí, že „s nevedomosťou ako podmienkou vznikajú javy“, sú tieto prúdy zablokované múdrosťou – zatarasené, odrezané, netečú, nevytiekajú, nebežia, nepokračujú. Pre toho, kto vie a vidí: „S javmi ako podmienkou vzniká vedomie“… „S vedomím ako podmienkou vzniká meno a forma“… „S menom a formou ako podmienkou vzniká šesť zmyslových základov“… „So šiestimi zmyslovými základmi ako podmienkou vzniká kontakt“… „S kontaktom ako podmienkou vzniká pocit“… „S pocitom ako podmienkou vzniká túžba“… „S túžbou ako podmienkou vzniká lipnutie“… „S pripútanosťou ako podmienkou vzniká bytie“… „S bytím ako podmienkou vzniká zrodenie“… „So zrodením ako podmienkou vzniká starnutie a smrť“, tieto prúdy sú múdrosťou zablokované – prekážané, odrezané, netečú, nevytiekajú, nebežia, nepokračujú. Pre toho, kto vie a vidí: „So zánikom nevedomosti zanikajú formácie“… „So zánikom formácií zaniká vedomie“… „S ustanovením vedomia ustáva meno a forma“… „S ustanovením mena a formy ustávajú šesť zmyslových základov“… „S ustanovením šiestich zmyslových základov ustáva kontakt“… „S ustanovením kontaktu ustáva pocit“… „S ustanovením pocitu ustáva túžba“… „S ustanovením túžby ustáva pripútanosť“… „S ukončením pripútanosti zaniká bytie“… „S ukončením bytia zaniká zrodenie“… „S ukončením zrodenia zaniká starnutie a smrť“ – tieto prúdy sú múdrosťou zablokované – prekážané, odrezané, netečú, nevytiekajú, nebežia, nepokračujú. Pre toho, kto vie a vidí: „Toto je utrpenie“… „Toto je pôvod utrpenia“… „Toto je zánik utrpenia“… „Toto je cesta vedúca k zániku utrpenia“, sú tieto prúdy zablokované múdrosťou – zatarasené, odrezané, netečú, nevytiekajú, nebežia, nepokračujú. Pre toho, kto vie a vidí: „Toto sú āsavy“… „Toto je pôvod āsavov“… „Toto je zánik āsavov“… „Toto je cesta vedúca k zániku āsavov“, tieto prúdy sú zablokované múdrosťou – zatarasené, odrezané, netečú, nevytiekajú, nebežia, nepokračujú. Pre toho, kto vie a vidí: „Tieto javy treba priamo poznať“… „Tieto javy treba plne pochopiť“… „Tieto javy treba opustiť“… „Tieto javy treba rozvíjať“… „Tieto javy treba realizovať“, tieto prúdy sú zablokované múdrosťou – sú zastavené, odrezané, netečú, nevytiekajú, nebežia, nepokračujú. Pre toho, kto pozná a vidí vznik, zánik, uspokojenie, nebezpečenstvo a únik zo šiestich zmyslových základov… z piatich zoskupení podliehajúcich pripútanosti… zo štyroch veľkých živlov… a že ‚Všetko, čo má povahu vzniknúť, má aj povahu zaniknúť‘, sú tieto prúdy zablokované múdrosťou – zatarasené, odrezané, netečú, nevytiekajú, nebežia, nepokračujú. Taký je význam slov: „Tieto prúdy sú zablokované múdrosťou.“ Preto Blahoslavený povedal:—“ ID426 „‚Akékoľvek prúdy existujú vo svete, [povedal Blahoslavený Ajitovi], všímavosť je ich zadržaním. Vyhlasujem zadržanie prúdov; múdrosťou sú zablokované.‘“ ID427 „5.“ ID428 „‚Múdrosť a všímavosť tiež, [povedal ctihodný Ajita], a meno a forma, ctihodný pane; toto, keď som sa na to opýtal, prosím, vysvetli: kde to končí?‘“ ID429 „„Múdrosť a všímavosť, naozaj.“ Múdrosť je: múdrosť, pochopenie, skúmanie, dôkladné skúmanie, skúmanie javov, rozlišovanie, rozlíšenie, chápanie, odbornosť, zručnosť, vynaliezavosť, analýza, reflexia, preskúmanie, intelekt, bystrosť, vedenie, vhľad, jasné chápanie, podnet, múdrosť, schopnosť múdrosti, sila múdrosti, meč múdrosti, vrchol múdrosti, svetlo múdrosti, žiar múdrosti, plameň múdrosti, klenot múdrosti, neklam, skúmanie javov, správny názor. Všímavosť je: všímavosť, spomienka… správna všímavosť – múdrosť a všímavosť, naozaj, takto hovoril ctihodný Ajita.“ ID430 „‚Meno a forma, ctihodný pane.‘ ‚Meno‘ znamená štyri nehmotné zložky. ‚Forma‘ znamená štyri veľké živly a formu odvodenú zo štyroch veľkých živlov. ‚Ctihodný pane‘ je oslovenie vyjadrujúce náklonnosť, úctu, úctivosť a primerané oslovovanie – to je ‚ctihodný pane‘. ‚Meno a forma, ctihodný pane.‘“ ID431 „‚Toto, keď ťa o to prosím, prosím, vysvetli.‘ ‚Toto mnou‘ znamená: to, o čo žiadam, to, o čo prosím, to, o čo úpenlivo žiadam, to, o čo žiadam s vierou. ‚Keď ťa o to prosím‘ znamená: opýtaný, požiadaný, úpenlivo prosený, požiadaný s vierou. ‚Prosím, vysvetlite‘ znamená: hovorte, povedzte, učte, dajte na vedomie, stanovte, predložte, objasnite, analyzujte, vysvetlite, odhaľte – toto, keď som sa na to opýtal, prosím, vysvetlite.“ ID432 „‚Kde to končí?‘ Kde sa to zastaví, skončí, utíši, dospeje do konca a utíši sa? Kde to končí? Takto hovoril bráhman:“ ID433 „‚Múdrosť a všímavosť, [povedal ctihodný Ajita], a meno a forma, ctihodný pane; keď som sa ťa takto opýtal, prosím, vysvetli, kde to končí.‘“ ID434 „6.“ ID435 „Na otázku, ktorú si položil, Ajita, ti odpoviem takto: Tam, kde meno a forma zanikajú bez zvyšku; zanikajú tým, že zaniká vedomie.“ ID436 „Pokiaľ ide o vetu ‚Otázku, ktorú si položil‘: ‚Ktorú otázku‘ sa vzťahuje na múdrosť, všímavosť a meno a formu. ‚Položil si‘ znamená: opýtal si sa, požiadal si, prosil si, žiadal si. To je význam vety ‚Otázku, ktorú si položil‘.“ ID437 „Pokiaľ ide o ‚Poviem ti to, Ajita‘: Čo sa týka ‚Ajita‘, Blahoslavený oslovuje toho bráhmana jeho menom. Čo sa týka ‚to‘, odkazuje to na múdrosť, všímavosť a meno a formu. Čo sa týka ‚poviem‘, znamená to: vyhlasujem, vysvetľujem, učím, zverejňujem, stanovujem, odhaľujem, analyzujem, objasňujem, osvetľujem. Toto je význam slov ‚Hovorím ti to, Ajita.‘“ ID438 „Pokiaľ ide o ‚Kde meno a forma zanikajú bez zvyšku‘: Pokiaľ ide o ‚meno‘, znamená to štyri nehmotné zložky. Pokiaľ ide o ‚formu‘, znamená to štyri veľké živly a formu odvodenú zo štyroch veľkých živlov. Pojem ‚bez zvyšku‘ znamená úplne, vo všetkých ohľadoch, celkom, bez zvyšku, bez pozostatku – toto slovo ‚bez zvyšku‘ je termínom úplného zahrnutia. Pojem ‚zaniknúť‘ znamená, že to zaniká, je to upokojené, končí to, je to utíšené. To je význam slov ‚Kde meno a forma zanikajú bez zvyšku.‘“ ID439 „Vo vete ‚So zánikom vedomia sa to tu zastaví‘: Prostredníctvom poznania cesty vstupu do prúdu, so zánikom vedomia spojeného s vôľovými formáciami, odložením siedmich existencií, akékoľvek meno a forma, ktoré by vznikli v tomto samsáre s neznámym počiatkom, zanikajú, sú upokojené, končia a utíšia sa práve tu. Prostredníctvom poznania cesty jednorazového návratu, so zánikom vedomia spojeného s vôľovými formáciami, odložením dvoch existencií, čokoľvek, čo by vzniklo v piatich existenciách, zaniká, je upokojené, končí a utícha práve tu. Prostredníctvom poznania cesty tých, čo sa už nevracajú, so zánikom vedomia spojeného s vôľovými formáciami, odložením jednej existencie, čokoľvek, čo by vzniklo v sfére foriem alebo v sfére bezforemnosti, zaniká, je upokojené, končí a utícha práve tu. Prostredníctvom poznania Cesty arahantstva, so zánikom vedomia spojeného s vôľovými formáciami, čokoľvek, čo by vzniklo ako meno a forma, zaniká, je upokojené, končí a utícha práve tu. Pre arahanta, ktorý dosiahne parinibbānu v prvku nibbāny bez zostatku, so zánikom posledného vedomia, múdrosti, všímavosti, mena a formy – tieto zaniknú, upokoja sa, skončia a utíchnu práve tu. To je význam vety: „So zánikom vedomia sa to tu zastaví.“ Preto Blahoslavený povedal: „ ID440 „Na tú otázku, ktorú si položil, Ajita, ti odpoviem: Tam, kde meno a forma zaniknú bez zvyšku, práve tu sa to zastaví so zánikom vedomia.“ ID441 „7.“ ID442 „Ctihodný pane, sú tu tí, ktorí plne pochopili Dhammu, a je tu aj mnoho praktikujúcich. Keď ťa o to požiadajú, ó múdry, prosím, vysvetli mi ich správanie.“ ID443 „Vo vete ‚A tí, pre ktorých sú dhammy pochopené‘: arahanti, ktorých nečistoty sú zničené, sa nazývajú ‚tí, pre ktorých sú dhammy pochopené‘. Z akého dôvodu sa arahanti, ktorých nečistoty sú zničené, nazývajú ‚tí, pre ktorých sú dhammy pochopené‘? Pre nich sú dhammy pochopené, dhammy sú známe, dhammy sú zvážené, dhammy sú posúdené, dhammy sú rozlíšené, dhammy sú zjavné. „Všetky podmienené javy sú nestále“ – pre nich je táto dhamma pochopená, známa, zvážená, posúdená, rozlíšená a zjavná. „Všetky podmienené javy sú utrpením“ – pre nich je táto dhamma pochopená… a tak ďalej… „Všetky dhammy sú bez-ja“ – pre nich je táto dhamma pochopená… „S nevedomosťou ako podmienkou vznikajú formácie“ – pre nich je táto dhamma pochopená… „Čokoľvek je javom vzniku, to všetko je javom zániku“ – pre nich je táto dhamma pochopená, známa, zvážená, posúdená, rozlíšená a zjavná. Prípadne sú pre nich pochopené zoskupenia, sú pochopené prvky, sú pochopené zmyslové základne, sú pochopené miesta, sú pochopené sféry znovuzrodenia, je pochopené prepojenie znovuzrodenia, sú pochopené stavy existencie, je pochopený kolobeh znovuzrodenia, sú pochopené cykly existencie. Prípadne stoja na hranici zoskupení, stoja na hranici prvkov, stoja na hranici zmyslových základov, stoja na hranici cieľov, stoja na hranici sfér znovuzrodenia, stoja na hranici spojenia so znovuzrodením, stoja na hranici stavov existencie, stoja na hranici kolobehu znovuzrodenia, stojí na hranici cyklov existencie, stoja vo svojom konečnom stave existencie, stoja vo svojom konečnom vtelení; arahanti sú nositeľmi svojho konečného tela.“ ID444 „Pre nich je toto posledné, toto je konečné vtelenie; blúdenie cez zrodenie a smrť a obnovenú existenciu pre nich už neexistuje.“ ID445 „Z tohto dôvodu sa arahanti, ktorých skazy sú zničené, nazývajú podmienené javy. A tí, ktorí sú podmienenými javmi, a mnohí cvičenci tu. Prečo sa nazývajú cvičenci? Pretože sa cvičia. A v čom sa cvičia? Cvičia sa vo vyššej cnosti, cvičia sa vo vyššej mysli a cvičia sa vo vyššej múdrosti. Čo je cvičenie vo vyššej cnosti? Tu je mních cnostný, zdržanlivý v súlade s Pātimokkhou, dokonalý v správaní a v spôsobe života, vidiaci nebezpečenstvo aj v tých najmenších chybách a cvičiaci sa dodržiavaním pravidiel cvičenia. Menší súhrn cnosti, väčší súhrn cnosti – cnosť je základom, začiatkom, oporou, zdržanlivosťou, kontrolou, vstupom, tým najdôležitejším pre dosiahnutie blahodárnych stavov – to je cvičenie vo vyššej cnosti.“ ID446 „Čo je to cvičenie vo vyššej mysli? Tu mních, úplne odlúčený od zmyslových pôžitkov… a tak ďalej… vstupuje a prebýva v prvom džháne… v druhom džháne… v treťom džháne… vo štvrtom džháne. Toto je cvičenie vo vyššej mysli.“ ID447 „Čo je cvičenie vo vyššej múdrosti? Tu je mních múdry, obdarený múdrosťou, ktorá pozná vznik a zánik, ktorá je ušľachtilá, prenikavá a ktorá správne vedie k úplnému zničeniu utrpenia. Chápe to tak, ako to skutočne je: ‚Toto je utrpenie.‘ … Chápe to tak, ako to skutočne je: ‚Toto je pôvod utrpenia.‘ … Chápe to tak, ako to skutočne je: ‚Toto je zánik utrpenia.‘ … Chápe to tak, ako to skutočne je: ‚Toto je cesta vedúca k zániku utrpenia.‘ Chápe to tak, ako to skutočne je: „Toto sú nečistoty.“ … Chápe to tak, ako to skutočne je: „Toto je pôvod nečistôt.“ … Chápe to tak, ako to skutočne je: „Toto je zánik nečistôt.“ … Chápe to tak, ako to skutočne je: „Toto je cesta vedúca k zániku nečistôt.“ Toto je cvičenie vo vyššej múdrosti. Cvičia sa tým, že uvažujú o týchto troch cvičeniach, tým, že poznajú, tým, že vidia, tým, že upokojujú myseľ, tým, že sú presvedčení vierou, tým, že vynakladajú energiu, tým, že upevňujú všímavosť, tým, že sústreďujú myseľ, tým, že rozlišujú múdrosťou, tým, že priamo poznajú to, čo by malo byť priamo poznané, tým, že plne chápu to, čo by malo byť plne pochopené, tým, že sa vzdávajú toho, čoho by sa mali vzdať, tým, že rozvíjajú to, čo by mali rozvíjať, a tým, že si uvedomujú to, čo by si mali uvedomiť; cvičia sa, správajú sa podľa toho a žijú podľa toho. Z tohto dôvodu sa nazývajú „cvičenci“. „Mnohí“ znamená početní. Medzi týchto cvičencov patria tí, ktorí vstúpili do prúdu, a tí, ktorí cvičia na vstup do prúdu; tí, ktorí sa vrátia raz, a tí, ktorí cvičia na návrat raz; tí, ktorí sa už nevrátia, a tí, ktorí cvičia na to, aby sa už nevrátili; a arahanti a tí, ktorí cvičia na dosiahnutie arahantstva. Tu – v tomto pohľade, v tejto zhovievavosti, v tejto náklonnosti, v tomto prijatí, v tomto Dhamme, v tejto disciplíne, v tomto Dhamme a disciplíne, v tomto učení, v tomto svätom živote, v tomto Učiteľovom učení, v tejto individuálnej existencii, v tomto ľudskom svete – sa nachádzajú početní praktikujúci.“ ID448 „‚Ó Mārisa, ty, ktorý si bystrý, keď ťa požiadajú, prosím, vysvetli mi ich správanie.‘ Aj ty si bystrý, učený, múdry, inteligentný, znalý a presvedčivý. ‚Z nich‘ sa vzťahuje na tých, ktorí plne pochopili Dhammu (Asekhové), a na praktikujúcich (Sekhové). ‚Ich správanie‘ sa vzťahuje na ich úsilie, vystupovanie, spôsob bytia, prax, konanie, úkryt, prebývanie a cestu. ‚Keď si bol požiadaný‘ znamená byť opýtaný, požiadaný, vyzvaný alebo inšpirovaný s dôverou. ‚Prosím, vysvetli‘ znamená hovoriť, rozprávať, učiť, zverejniť, stanoviť, odhaliť, analyzovať, objasniť alebo vyhlásiť. „Mārisa“ je výraz lásky, výraz úcty; toto slovo „Mārisa“ je výrazom vyjadrujúcim úctu a pokoru. „Ó Mārisa, ty, ktorý si bystrý, keď si bol požiadaný, prosím, vysvetli mi ich správanie.“ Preto ten bráhman povedal: „ ID449 „‚Tí, ktorí plne pochopili Dhammu, a mnohí praktikujúci tu prítomní – o nich, ó Mārisa, ty, ktorý si bystrý, keď ťa o to žiadam, prosím, vysvetli mi ich správanie.‘“ ID450 „8.“ ID451 „‚Človek by nemal byť chamtivý po zmyslových potešeniach; mal by mať pokojnú myseľ. Múdry vo všetkom by sa mal správať všímavý mních.““ ID452 „‚Človek by nemal byť chamtivý po zmyslových potešeniach.‘ Tu ‚zmyslovými potešeniami‘: stručne povedané, existujú dva druhy zmyslových potešení – zmyslové potešenia ako objekty a zmyslové potešenia ako znečistenia. Čo sú zmyslové potešenia ako objekty? Príjemné tvary, príjemné zvuky, príjemné vône, príjemné chute, príjemné hmatové vjemy; odevy a plášte, otrokyne a otroci, kozy a ovce, hydina a ošípané, slony, dobytok, kone a kobyly; polia a pozemky, striebro a zlato; dediny, trhové mestečká a kráľovské hlavné mestá; krajina a provincia; pokladnica a sýpka – čokoľvek, čo je žiaducim objektom. Toto sú zmyslové potešenia ako predmety.““ ID453 „Navyše existujú minulé zmyslové potešenia, budúce zmyslové potešenia a súčasné zmyslové potešenia; vnútorné zmyslové potešenia, vonkajšie zmyslové potešenia a vnútorné aj vonkajšie zmyslové potešenia; nižšie zmyslové potešenia, stredné zmyslové potešenia a vyššie zmyslové potešenia; zmyslové potešenia na úrovni utrpenia, ľudské zmyslové potešenia a božské zmyslové potešenia; ľahko dostupné zmyslové potešenia, zmyslové potešenia, ktoré si človek sám vytvoril, a zmyslové potešenia vytvorené inými; zmyslové potešenia, ktoré človek vlastní, a zmyslové potešenia, ktoré nevlastní; zmyslové potešenia, ktoré si človek prisvojil ako ‚svoje‘, a tie, ktoré si neprisvojil ako ‚svoje‘. Všetky javy zmyslovej sféry, všetky javy sféry jemnej hmoty a všetky javy nehmotnej sféry sú základmi túžby a predmetmi túžby a považujú sa za zmyslové potešenia v tom zmysle, že sú žiaduce, lákavé, opojné a rozkošné. Tieto sa nazývajú objektívne zmyslové potešenia.“ ID454 „Čo sú to požitky z nečistôt? Túžba ako zmyslový požitok, žiadostivosť ako zmyslový požitok, túžba a žiadostivosť ako zmyslový požitok; zámer ako zmyslový požitok, žiadostivosť ako zmyslový požitok, žiadostivý zámer ako zmyslový požitok. Akékoľvek zmyslové túženie, zmyslová žiadostivosť, zmyslová rozkoš, zmyslová túžba, zmyslová náklonnosť, zmyslová smäd, zmyslová horúčka, zmyslová chamtivosť, zmyslové pobláznenie, zmyslová posadnutosť, príval zmyslovosti, jarmo zmyslovosti, lipnutie na zmyslovosti, prekážka zmyslového túženia—“ ID455 „Videl som tvoj koreň, ó zmyslová túžba; zrodila si sa zo zámeru. Nevytvorím pre teba žiadny zámer, a tak, ó zmyslová túžba, už viac nebudeš.“ ID456 „Toto sa nazýva potešenie zo znečistenia. Túžba sa nazýva chamtivosť; to znamená žiadostivosť, silná žiadostivosť… lakomstvo, chamtivosť, nezdravý koreň. ‚Človek by nemal byť chamtivý po zmyslových potešeniach‘ znamená: človek by nemal byť chamtivý po objektívnych zmyslových potešeniach so znečistením zmyslovosti, nemal by byť k nim viazaný. Človek by mal byť bez chamtivosti, nemal by byť uchvátený, nemal by byť pobláznený, nemal by byť premáhaný; s chamtivosťou odídenou, s chamtivosťou preč, keď sa chamtivosti vzdal, keď sa chamtivosti zbavil, oslobodený od chamtivosti, s chamtivosťou opustenou, s chamtivosťou odmietnutou; s túžbou odídenou, s túžbou preč, keď sa túžby vzdal, keď sa túžby zbavil, oslobodený od túžby, s túžbou opustenou, s túžbou odmietnutou; bez túžby, uhasený, upokojený, prežívajúci šťastie, človek by mal prebývať so svojím ja, ktoré sa stalo vznešeným. To je význam slov: ‚Človek by nemal byť chamtivý po zmyslových rozkošiach.‘“ ID457 „‚Myseľ človeka by mala byť neznepokojená.‘ ‚Myseľ‘ je to, čo je myseľ, mentalita, srdce, to, čo je čisté, schopnosť mysle, sféra mysle, schopnosť mysle, vedomie, súhrn vedomia, prvok mysle a vedomia zrodený z toho. Myseľ sa stáva znepokojenou, rozrušenou, rozvírenou, zasiahnutou, kolísavou, zmätenou a neupokojenou telesným nesprávnym konaním… slovným nesprávnym konaním… mentálnym nesprávnym konaním… žiadostivosťou… nenávisťou… klamom… hnevom… nepriateľstvom… pohŕdaním… zlomyseľnosťou… závisťou… lakomstvom… podvodom… zradou… tvrdohlavosťou… domýšľavosťou… pýchou… nadmernou pýchou… opojením… nedbanlivosťou… všetkými znečisteniami… všetkým nesprávnym konaním… všetkými horúčkami… všetkými mukami… všetkými útrapami… všetkými nezdravými formáciami sa myseľ stáva znepokojenou, rozrušenou, rozvírenou, zasiahnutou, kolísavou, zmätenou a nepokojnou. „Myseľ by mala byť pokojná“ znamená: myseľ by mala byť pokojná – nerozrušená, nerozvírená, nezasiahnutá, nekolísavá, nezmätená, upokojená. Človek by mal opustiť, odhodiť, eliminovať, vykoreniť a zneškodniť nečistoty, ktoré spôsobujú nepokoj. Človek by mal žiť v zdržanlivosti, zdržanlivosti, odstupu, vzdialenosti, odpútanosti, oslobodení a oddelenosti od tých nečistôt, ktoré spôsobujú nepokoj, s mysľou, ktorej hranice sú odstránené. Takto: ‚Myseľ človeka by mala byť pokojná.‘“ ID458 „‚Zručný vo všetkých javoch‘: človek je zručný vo všetkých javoch v tom, že chápe: ‚Všetky útvary sú nestále.‘ Človek je zručný vo všetkých javoch v tom, že chápe: ‚Všetky útvary sú utrpením.‘ Človek je zručný vo všetkých javoch v tom, že chápe: ‚Všetky javy sú bezja.‘ Človek je zručný vo všetkých javoch v tom, že chápe: ‚S nevedomosťou ako podmienkou vznikajú útvary‘… Človek je zbehlý vo všetkých javoch v tom, že chápe: ‚Všetko, čo podlieha vzniku, podlieha aj zániku.‘ Aj týmto spôsobom je človek ‚zbehlý vo všetkých javoch.‘“ ID459 „Prípadne je človek zbehlý vo všetkých javoch tým, že ich chápe ako nestále, ako utrpenie… ako chorobu, ako vred, ako šíp, ako základ zla, ako utrpenie; ako niečo iné, ako pominuteľné, ako pohromu, ako katastrofu, ako nebezpečenstvo, ako utrpenie; ako kolísavé, ako krehké, ako prechodné; ako bez ochrany, ako bez úkrytu, ako bez útočiska, ako niečo, čo sa stalo útočiskom; ako prázdne, ako duté, ako bez obsahu, ako bez-ja; ako nebezpečenstvo, ako podliehajúce zmene, ako bez jadra, ako koreň utrpenia, ako vrah, ako podliehajúce zániku; ako majúce nečistoty, ako podmienené, ako Márová návnada; ako podliehajúce zrodeniu, ako podliehajúce starnutiu, ako podliehajúce chorobe, ako podliehajúce smrti, ako podliehajúce smútku, náreku, bolesti, nepriazni a zúfalstvu; ako podliehajúce znečisteniu; ako vznik, ako zánik, ako uspokojenie, ako nebezpečenstvo a ako únik. Aj týmto spôsobom je človek zbehlý vo všetkých javoch.“ ID460 „Prípadne je človek zbehlý v skupinách, zbehlý v prvkoch, zbehlý v zmyslových základniach, zbehlý v závislom vznikaní, zbehlý v základoch všímavosti, zbehlý v správnych úsiliach, zbehlý v základoch duchovnej sily, zbehlý v duchovných schopnostiach, zbehlý v silách, zbehlý v faktoroch osvietenia, zbehlý v ceste, zbehlý v ovocí a zbehlý v Nibbáne. Aj týmto spôsobom je človek zbehlý vo všetkých javoch.“ ID461 „Inak povedané, pod pojmom ‚všetky javy‘ sa rozumejú dvanásť zmyslových základov – oko a tvary, ucho a zvuky, nos a vône, jazyk a chute, telo a hmatové objekty a myseľ a mentálne javy. Keď bola túžba a žiadostivosť po vnútorných a vonkajších zmyslových základniach opustená, odrezaná pri koreni, zredukovaná na pahýľ palmy, dovedená do stavu neexistencie a je taká, že sa v budúcnosti nemôže znovu vynoriť, v tomto rozsahu je človek zbehlý vo všetkých javoch. Takto je človek zbehlý vo všetkých javoch.“ ID462 „‚Všímavý mních by mal putovať.‘ Človek je bdelý štyrmi spôsobmi: je bdelý rozvíjaním základu bdelosti, ktorým je rozjímanie o tele v tele; je bdelý rozvíjaním základu bdelosti, ktorým je rozjímanie o pocitoch v pocitoch; je bdelý rozvíjaním základu bdelosti, ktorým je rozjímanie o mysli v mysli; je bdelý rozvíjaním základu bdelosti, ktorým je rozjímanie o javoch v javoch.“ ID463 „Človek je bdelý aj zo štyroch ďalších dôvodov: je bdelý tým, že sa vyhýba nepozornosti; je bdelý preto, že vykonal veci, ktoré treba vykonať s bdelosťou; je bdelý preto, že zničil veci, ktoré sú prekážkami bdelosti; je bdelý preto, že nezabúda na veci, ktoré sú príčinami bdelosti.“ ID464 „Človek je všímavý zo štyroch ďalších dôvodov: pretože je obdarený všímavosťou; pretože ovláda všímavosť; pretože je obdarený zručnosťou vo všímavosti; pretože neupadá z všímavosti.“ ID465 „Človek je všímavý zo štyroch ďalších dôvodov: pretože je obdarený všímavosťou; pretože je pokojný; pretože upokojil nečistoty; pretože je obdarený vlastnosťami dobrých ľudí. Človek je všímavý prostredníctvom spomienky na Buddhu, spomienky na Dhammu, spomienky na Saṅghu, spomienky na cnosť, spomienky na štedrosť, spomienky na božstvá, všímavosti k dýchaniu, všímavosti k smrti, všímavosti zameranej na telo, spomienky na mier, Nibbānu. Čokoľvek je všímavosť, spomínanie… správna všímavosť, faktor osvietenia všímavosti, jednosmerná cesta – to sa nazýva všímavosť. Ten, kto je obdarený touto všímavosťou, plne obdarený, kto ju dosiahol, plne dosiahol, kto ju vlastní, plne vlastní, kto je ňou vybavený – takýto človek sa nazýva všímavý. Mních: je mníchom, lebo prelomil sedem vecí. Prekonal názor na identitu, prekonal pochybnosti, prekonal prísne dodržiavanie pravidiel a predpisov, prekonal túžbu, prekonal nenávisť, prekonal klam, prekonal pýchu. Prekonal zlé, nezdravé stavy, ktoré znečisťujú, vedú k opätovnému zrodeniu, sprevádzajú ich utrpenie, vedú k utrpeniu a sú príčinou budúceho zrodenia, starnutia a smrti.“ ID466 „Blahoslavený ho oslovuje ako ‚Satiya‘. Ten, kto prostredníctvom cesty, ktorú si sám vyvinul, dosiahol parinibbánu, prekonal pochybnosti; opustil neexistenciu aj existenciu, viedol svätý život a ktorého zrodenie a opätovná existencia sú zničené – ten je mních. To je význam pojmu ‚sato bhikkhu‘.“ ID467 „Všímavý mních by sa mal správať. Všímavý mních by sa mal správať; všímavý by mal kráčať; všímavý by mal stáť; všímavý by mal sedieť; všímavý by mal ležať. Všímavý by mal robiť krok vpred; všímavý by mal robiť krok vzad. S plnou pozornosťou by mal hľadieť priamo pred seba; s plnou pozornosťou by mal hľadieť do strán. S plnou pozornosťou by mal ohýbať končatiny; s plnou pozornosťou by ich mal natahovať. S plnou pozornosťou by mal niesť svoje dvojvrstvové rúcho, misku a rúcho. S plnou pozornosťou by mal cvičiť, prebývať, udržiavať svoju pozíciu, správať sa, strážiť, udržiavať a pokračovať. Tak by sa mal správať mních s plnou pozornosťou. Preto Blahoslavený povedal:“ ID468 „Človek by nemal byť chamtivý po zmyslových potešeniach a jeho myseľ by mala byť pokojná; zručný vo všetkých javoch by sa mal vedomý mních správať.““ ID469 „Na záver veršov sa u tých mnohých tisícov bytostí, ktoré spolu s bráhmánom mali jednu vôľu, jedno úsilie, jeden zámer a boli ovplyvnené rovnakými sklonmi, zrodilo bezprašné, nepoškvrnené oko Dhammy: ‚Všetko, čo podlieha vzniku, podlieha aj zániku.‘ Myseľ toho bráhmána bola oslobodená od nečistôt bez pripútanosti. Súčasne s dosiahnutím stavu arahanta zmizli jeho antilopí kožuch, spletené vlasy, odevy z kôry, trojitá palica, nádoba na vodu, ako aj jeho vlasy a brada. Oblečený v rúchu farbenom na okrovú farbu, nesúci svoj vonkajší plášť, misku a rúcho, vybavený praxou, ktorá postupne vedie k cieľu, posadil sa, vzdal úctu Blahoslavenému so zdvihnutými rukami v úcte a povedal: „Ctihodný pane, Blahoslavený je môj učiteľ; ja som jeho žiak.““ ID470 „Prvé vysvetlenie otázok Ajitu.“ ID471 „2. Vysvetlenie otázok Tissa Metteyya“ ID472 „9.“ ID473 „‚Kto je v tomto svete spokojný? [povedal ctihodný Tissa Metteyya,] Pre koho neexistujú žiadne nepokoje? Kto, keď spoznal oba extrémy vyšším poznaním, ako múdry človek nie je uviaznutý uprostred? Koho nazývate veľkou osobnosťou? Kto tu prekonal krajčírku?‘“ ID474 „‚Kto na tomto svete je spokojný?‘: kto na svete je potešený, veľmi potešený, šťastný, keď sa mu splnil zámer? To je význam otázky ‚Kto na tomto svete je spokojný?‘“ ID475 „‚Tak povedal ctihodný Tissa Metteyya.‘ „Takto“ je spojka slov, prepojenie slov, dokončenie vety, kombinácia slabík, plynulosť spoluhlások, sled slov – to je „takto“. „Ctihodný“ je výraz náklonnosti, výraz úcty, výraz s úctou a pokorou – to je „ctihodný“. „Tissa“ je meno toho bráhmana: označenie, prívlastok, názov, výraz, meno, nomenklatúra, epithet, termín, výpoveď, reč. „Metteyya“ je rodové meno toho bráhmana: označenie, prívlastok, názov, výraz. Takto: „ctihodný Tissa Metteyya.““ ID476 „‚Pre koho neexistujú žiadne nepokoje?‘: nepokoj túžby, nepokoj názorov, nepokoj pýchy, nepokoj znečistení, nepokoj zmyslovosti. Pre koho tieto nepokoje chýbajú, neexistujú, nenachádzajú sa, nedosahujú sa; sú opustené, odrezané, utíšené, upokojené, neschopné opätovného vzniku, spálené ohňom poznania? Takto: „Pre koho neexistujú žiadne vzrušenia?““ ID477 „„Kto, keď priamo spoznal oba extrémy?“: kto, keď priamo spoznal, poznal, zvážil, posúdil, objasnil a zviditeľnil oba extrémy? Takto: „Kto, keď priamo spoznal oba extrémy?““ ID478 „‚Nie je poškvrnený uprostred múdrosťou‘“: uprostred, múdrosťou, nie je poškvrnený; nepoškvrnený, neznečistený, odídený, odpútaný, oslobodený, oddelený; prebýva s mysľou, ktorá je bez hraníc. Takto: „Nie je poškvrnený uprostred múdrosťou.“ ID479 „‚Koho nazývaš veľkou osobou?‘: veľká osoba, hlavná osoba, najlepšia osoba, významná osoba, vedúca osoba, najvyššia osoba, hlavná osoba, vynikajúca osoba. O kom hovoríš, o kom hovoríš, na koho myslíš, koho uvádzaš, koho vidíš, koho označuješ? Takto: ‚Koho nazývaš veľkou osobou?‘“ ID480 „‚Kto tu prekonal krajčírku?‘: kto tu premohol, prekročil, prešiel, úplne prešiel, prekonal krajčírku, to jest túžbu? Takto: ‚Kto tu prekonal krajčírku?‘ Preto ten bráhman povedal:“ ID481 „Kto na svete je spokojný? [povedal ctihodný Tissa Metteyya,] Pre koho neexistujú žiadne nepokoje? Kto, keď priamo spoznal oba extrémy, ako múdry človek nie je uviaznutý uprostred? Koho nazývaš veľkou osobou? Kto tu prekonal krajčírku?“ ID482 „10.“ ID483 „Ten, kto vedie svätý život vo vzťahu k zmyslovým pôžitkom, [Metteyya,“ povedal Blahoslavený,] „bez túžby, vždy bdelý; mních, ktorého rozlišovanie uhasilo túžbu – pre neho neexistujú žiadne nepokoje.““ ID484 „Ten, kto vedie svätý život, pokiaľ ide o zmyslové potešenia.“ „Zmyslové potešenia“: stručne povedané, existujú dva druhy zmyslových potešení: zmyslové potešenia ako objekty a zmyslové potešenia ako znečistenia… Tieto sa nazývajú zmyslové potešenia ako objekty… Tieto sa nazývajú zmyslové potešenia ako znečistenia. „Svätý život“ sa nazýva zdržiavanie sa, osobitné zdržiavanie sa, opäť osobitné zdržiavanie sa, zdržanlivosť, nekonanie, nečinnosť, neprekračovanie hraníc v súvislosti s tým, čo je v rozpore s Dhammou. Navyše, v definitívnom zmysle je „svätý život“ termínom pre Ušľachtilú osemčlennú cestu, a to: správny názor, správny úmysel, správna reč, správne konanie, správne živobytie, správne úsilie, správna všímavosť a správna koncentrácia. Ten, kto je obdarený, plne obdarený, kto dosiahol, plne dosiahol, kto vlastní, plne vlastní, kto je vybavený touto Ušľachtilou osemčlennou cestou, sa nazýva „ten, kto vedie svätý život“. Rovnako ako sa človek nazýva bohatým kvôli bohatstvu, zámožným kvôli majetku, slávnym kvôli sláve, zručným kvôli zručnosti, cnostným kvôli cnosti, energickým kvôli energii, múdrym kvôli múdrosti, znalým kvôli vedomostiam, tak aj ten, kto je obdarený touto Ušľachtilou osemčlennou cestou, sa nazýva „ten, kto vedie svätý život“. A tak: „Ten, kto vedie svätý život, pokiaľ ide o zmyslové potešenia.““ ID485 „‚Metteyya‘: Blahoslavený oslovuje tohto bráhmana podľa mena jeho rodu. ‚Blahoslavený‘: toto je výraz úcty… označenie, ktoré je priamo realizované, to znamená ‚Blahoslavený‘. A tak: ‚Metteyya,‘ povedal Blahoslavený.“ ID486 „Vo vete: ‚Bez túžby, vždy bdelý.‘ ‚Túžba‘ je túžba po formách… a tak ďalej… túžba po mentálnych javoch. Ten, u koho bola táto túžba opustená, dôkladne odrezaná, utíšená, upokojená, stala sa neschopnou vzniknúť a bola spálená ohňom poznania, sa nazýva ‚ten, kto je zbavený túžby‘, ‚ten, kto sa vzdal túžby‘, ‚ten, kto túžbu vyvrhol‘, ‚ten, kto je oslobodený od túžby‘, ‚ten, kto opustil túžbu‘, ‚ten, kto sa zriekol túžby‘; „ten, kto je zbavený žiadosti“, „ten, kto sa vzdal žiadosti“, „ten, kto sa zbavil žiadosti“, „ten, kto je oslobodený od žiadosti“, „ten, kto opustil žiadosť“, „ten, kto sa zriekol žiadosti“; „ten, kto je oslobodený od túžby“, „ten, kto je uhasený“, „ten, kto sa ochladil“, ten, kto prežíva blaženosť naplnenia a kto prebýva s vznešenou mysľou. „Vždy“ znamená neustále, za každých okolností, po všetky časy, večne, nepretržite, počas neprerušovaného času, súvisle, počas času, ktorý nie je zmiešaný s inými, ako séria vodných vĺn, bez prestávky, súvisle, prepojené, prežívané; pred jedlom, po jedle, v prvej nočnej stráži, v strednej stráži, v poslednej stráži, v temnej polovici mesiaca, v svetlej polovici mesiaca, v dažďovom období, v zime, v lete, v prvej fáze života, v strednej fáze života, v poslednej fáze života. „Všímavý“ znamená, že človek je všímavý zo štyroch dôvodov: je všímavý tým, že rozvíja zakorenenie všímavosti pri kontemplácii tela v tele; je všímavý tým, že rozvíja zakorenenie všímavosti pri kontemplácii pocitov v pocitoch; je všímavý tým, že rozvíja zakorenenie všímavosti pri kontemplácii mysle v mysli; je všímavý tým, že rozvíja zakorenenie všímavosti pri kontemplácii javov v javoch… a tak ďalej… nazýva sa „všímavý“. Toto je význam výrazu: ‚Bez túžby, vždy bdelý.‘“ ID487 „Vo výraze: ‚Mních uhasený prostredníctvom rozlišovania.‘ ‚Saṅkhā‘ je termín pre poznanie. Je to múdrosť, pochopenie, skúmanie, dôkladné skúmanie… a tak ďalej… neklam, skúmanie javov, správny názor. ‚Prostredníctvom rozlišovania‘ znamená, že rozlíšil, poznal, zvážil, posúdil, rozvinul a zjavil. Rozlíšil, poznal, zvážil, posúdil, rozvinul a zjavil, že ‚všetky podmienené javy sú nestále‘; rozlíšil, poznal, zvážil, posúdil, rozvinul a zjavil, že ‚všetky podmienené javy sú utrpením‘… a tak ďalej… že ‚všetky javy sú bez-ja‘… že ‚s nevedomosťou ako podmienkou vznikajú voličné formácie‘… že ‚všetko, čo podlieha vzniku, podlieha aj zániku‘, keď to rozoznal, spoznal, zvážil, posúdil, rozvinul a zjavil.“ ID488 „Alebo keď rozoznal, spoznal, zvážil, posúdil, rozvinul a zjavil [všetko toto] ako nestále… ako utrpenie… ako choroba… ako nádor… ako šíp… ako únik. ‚Uhasený‘: je uhasený, lebo túžba bola uhasená; je uhasený, lebo nenávisť bola uhasená; je uhasený, lebo klam bol uhasený; lebo hnev… zášť… pohŕdanie… panovačnosť… závisť… lakomstvo… podvod… prefíkanosť… tvrdohlavosť… impulzívnosť… namyslenosť… arogancia… márnosť… nedbanlivosť… všetky znečistenia… všetky nesprávne konania… všetky útrapy… všetky horúčky… všetky muky… všetky nezdravé voličné formácie boli uhasené, je uhasený. „Mních“: je mníchom, lebo prelomil tých sedem vecí… Viedol svätý život a jeho znovuzrodenie je zničené. To je význam výrazu ‚mních uhasený prostredníctvom rozlišovania‘.“ ID489 „Pre neho neexistujú žiadne vzrušenia.“ „Pre neho“ znamená pre arahanta, toho, ktorého znečistenia sú zničené. „Pohyby“: pohyb túžby, pohyb názorov, pohyb pýchy, pohyb znečistení, pohyb zmyslovosti. Pre neho tieto pohyby chýbajú, neexistujú, nenachádzajú sa, nedosahujú sa; sú opustené, odrezané, utíšené, upokojené, neschopné opätovného vzniku a spálené ohňom poznania. To je význam slov „Pre neho neexistujú žiadne pohyby.“ Preto Blahoslavený povedal: ID490 „Ten, kto vedie svätý život uprostred zmyslových pôžitkov, [Metteyya,“ povedal Blahoslavený,] „bez túžby, vždy bdelý; mních uhasený prostredníctvom rozlišovania – pre neho neexistujú žiadne vzrušenia.“ ID491 „11.“ ID492 „Ten, kto priamo spoznal oba extrémy, nie je múdrosťou poškvrnený v strede. Takého nazývam veľkou osobou; on tu prekonal krajčírku (túžbu).“ ID493 „‚Keď múdry priamo spoznal oba extrémy, nie je znečistený v strede.‘ ‚Krajnosti‘ – kontakt je jedna krajnosť, pôvod kontaktu je druhá krajnosť, zánik kontaktu je stred; minulosť je jedna krajnosť, budúcnosť je druhá krajnosť, prítomnosť je stred; príjemný pocit je jedna krajnosť, nepríjemný pocit je druhá krajnosť, pocit, ktorý nie je ani príjemný, ani nepríjemný, je stred; meno je jedna krajnosť, forma je druhá krajnosť, vedomie je stred; šesť vnútorných zmyslových základov je jeden krajný bod, šesť vonkajších zmyslových základov je druhý krajný bod, vedomie je stred; identita je jeden krajný bod, pôvod identity je druhý krajný bod, zánik identity je stred. ‚Múdry‘ sa vzťahuje na múdrosť – tú múdrosť, ktorá je pochopením… neklamom, skúmaním javov, správnym pohľadom.“ ID494 „‚Znečistenia‘: existujú dve znečistenia – znečistenie túžby a znečistenie názorov. Čo je znečistenie túžby? V tom zmysle, že človek, poháňaný túžbou, niečo vyznačil, ohraničil, obmedzil, zmocnil sa toho a urobil to ‚svojím‘, hovoriac: ‚Toto je moje, toto je moje, toľko je moje, až sem je moje: tvary, zvuky, vône, chute, hmatové objekty, posteľná bielizeň, plášte, mužskí a ženskí otroci, kozy a ovce, kurčatá a ošípané, slony, dobytok, kone a kobyly, polia a pôda, striebro a zlato, dediny, mestá a hlavné mestá, krajina a jej provincie, pokladnica a sýpka.‘ Človek si prostredníctvom túžby prisvojuje za „svoje“ dokonca aj celú veľkú zem. V rozsahu, v akom sa rozprestierajú stoosem premenlivostí túžby – to je znečistenie túžby.“ ID495 „Čo je znečistenie názorov? Názor na osobnú identitu s jeho dvadsiatimi základmi, nesprávny názor s jeho desiatimi základmi, extrémistický názor s jeho desiatimi základmi; akýkoľvek takýto názor, teoretický postoj, džungľa názorov, divočina názorov, skreslenie názorov, kolísanie názorov, okovy názorov; akékoľvek uchopovanie, lipnutie, vytrvalosť, trvanie na svojom, nesprávna cesta, nesprávny smer, nesprávnosť, sektársky základ, prevrátené uchopovanie, protikladné uchopovanie, zvrátené uchopovanie, nesprávne uchopovanie, uchopovanie ‚tak to je‘ v tom, čo tak nie je; pokiaľ siahajú šesťdesiatdva špekulatívnych názorov – to je znečistenie názorov.“ ID496 „‚Ten, kto priamo spoznal oba extrémy, nie je v strede znečistený múdrosťou‘ znamená: ten mních, ktorý prostredníctvom múdrosti priamo spoznal, poznal, zvážil, posúdil, rozvinul a zjavil oba extrémy aj stred, nie je znečistený, nie je poškvrnený, nie je zašpinený. Keďže je neznečistený, nezašpinený, nepoškvrnený, keďže odišiel, vzdal sa, je osobitne oslobodený, je oddelený, prebýva s mysľou, ktorá je bez hraníc. To je význam vety: ‚Ten, kto priamo spoznal oba extrémy, nie je v strede znečistený múdrosťou.‘“ ID497 „‚Toho nazývam veľkou osobou‘ znamená: veľká osoba, najvýznamnejšia osoba, vynikajúca osoba, výnimočná osoba, hlavná osoba, najvyššia osoba, najvýznamnejšia osoba. Toho nazývam, o ňom hovorím, ho uvádzam, na neho poukazujem, ho označujem.“ ID498 „Ctihodný Sāriputta povedal Blahoslavenému: ‚Ctihodný pane, hovorí sa: „veľká osobnosť, veľká osobnosť.“ Do akej miery, ctihodný pane, je niekto veľkou osobnosťou?‘ ‚Sāriputta, práve kvôli stavu oslobodeného mysle hovorím, že je to veľká osobnosť; práve kvôli stavu neoslobodeného mysle nehovorím, že je to veľká osobnosť.‘“ ID499 „‚A ako, Sāriputta, má človek oslobodenú myseľ? Tu, v tomto Učení, Sāriputta, mních prebýva v kontemplácii tela v tele zvnútra, je horlivý, jasne chápajúci a všímavý, potlačil túžbu a nechuť voči svetu. Pre neho, keď prebýva v kontemplácii tela v tele, sa myseľ stáva bezvášnivou a je oslobodená od nečistôt bez pripútanosti. Pobýva v rozjímaní o pocitoch v pocitoch… o mysli v mysli… o javoch v javoch, je horlivý, jasne chápajúci a bdelý, pričom potlačil túžbu a nechuť voči svetu. Keď tak pobýva a rozjíma o javoch v javoch, jeho myseľ sa stáva bezvášnivou a je oslobodená od nečistôt bez pripútanosti. „Týmto spôsobom, Sāriputta, má mních oslobodenú myseľ. Práve kvôli stavu oslobodeného mysle, Sāriputta, hovorím, že je veľkou osobou; práve kvôli stavu neoslobodeného mysle nehovorím, že je veľkou osobou.“ Toto je význam vety: „Jeho nazývam veľkou osobou.“ ID500 „Vo vete ‚Tu prekonal krajčírku‘: ‚krajčírka‘ je termín pre túžbu. To znamená žiadostivosť, intenzívnu žiadostivosť… lakomstvo, chamtivosť, neblahý koreň. Kto túto krajčírku, túžbu, opustil, úplne odrezal, upokojil, utíšil, znemožnil jej budúce vzniknutie a spálil ohňom poznania; ten premohol, zvlášť premohol, prekročil, dobre prekročil a zvlášť prekročil krajčírku, túžbu. To je význam slov: ‚Tu premohol krajčírku.‘ Preto Blahoslavený povedal:“ ID501 „‚Keď múdry priamo spoznal oba extrémy, nie je znečistený v strede; toho nazývam veľkou osobou: tu prekonal túto ‚krajčírku‘.“ ID502 „Keď sa verše skončili, u mnohých tisícov bytostí, ktoré spolu s bráhmanom mali rovnaké želanie, rovnaké úsilie, rovnaký zámer a boli naplnené rovnakou dispozíciou, vzniklo bezprašné, nepoškvrnené videnie Dhammy: ‚Všetko, čo podlieha vzniku, podlieha aj zániku.‘ Bráhmanova myseľ bola oslobodená od znečistení bez pripútanosti. Súčasne s dosiahnutím stavu arahanta zmizli jeho antilopí kožuch, spletené vlasy, odevy z kôry, trojitá palica, vlasy aj brada. S holou hlavou, odetý v rúchu farbenom na okrovú farbu, s vonkajším rúchom, miskou a vnútorným rúchom, prostredníctvom praxe, ktorá je v súlade s významom, sedel so zloženými rukami v úcte, vzdával hold Blahoslavenému a hovoril: ‚Ctihodný pane, Blahoslavený je môj Učiteľ; ja som jeho žiak.‘“ ID503 „Vysvetlenie otázok mladého bráhmana Tissa Metteyya, druhé.“ ID504 „3. Vysvetlenie otázok mladíka Puṇṇaka“ ID505 „12.“ ID506 „K tomu, kto je neochvejný, viditeľ koreňa, [povedal ctihodný Puṇṇaka], prišiel som s otázkou. Na základe čoho prinášali viditelia, ľudia, khattiyovia a bráhmani svoje mnohé obete božstvám tu na svete? Pýtam sa ťa, Blahoslavený, povedz mi to.“ ID507 „Pokiaľ ide o ‚neochvejného, toho, kto vidí koreň‘: ‚vzrušenie‘ (ejā) je termín pre túžbu. Čokoľvek je žiadostivosť, vášeň… lakomstvo, chamtivosť, neprospešný koreň – túto nepokojnosť, túto túžbu opustil Budha, Blahoslavený, odrezal ju pri koreni, urobil z nej niečo ako pahýľ palmy, doviedol ju do stavu neexistencie a je jej povahou, že v budúcnosti nevznikne. Preto je Budha neochvejný. Vďaka tomu, že sa zbavil nepokoja, je neochvejný. Blahoslavený nekolíše v zisku ani v strate, v sláve ani v hanbe, v chvále ani v kritike, v potešení ani v bolesti; nehýbe sa, netrasie sa ani neklepe. Preto je ‚neochvejný‘. Pokiaľ ide o „vidca koreňa“: Blahoslavený je vidcom koreňa, vidcom príčiny, vidcom zdroja, vidcom vzniku, vidcom pôvodu, vidcom vzplanutia, vidcom živiny, vidcom predmetu, vidcom podmienky a vidcom zrodu.“ ID508 „Existujú tri neblahé korene: chamtivosť je neblahý koreň, nenávisť je neblahý koreň a nevedomosť je neblahý koreň.“ ID509 „Blahoslavený povedal: ‚Mnísi, existujú tieto tri zdroje vzniku karmy. Aké tri? Chamtivosť je zdrojom vzniku karmy, nenávisť je zdrojom vzniku karmy a nevedomosť je zdrojom vzniku karmy. Nie je to, mnísi, karmou zrodenou z chamtivosti, z nenávisti a z nevedomosti, čím sa vnímajú bohovia, ľudia alebo akékoľvek iné dobré miesta. Ale skôr, mnísi, na základe karmy zrodenej z chamtivosti, z nenávisti a z klamu sa dosahuje peklo, ríša zvierat, ríša duchov alebo akékoľvek iné zlé miesta, kde môže vzniknúť existencia v pekle, v ríši zvierat alebo v ríši duchov.“ Blahoslavený vie a vidí, že toto sú tri neblahé korene. Aj týmto spôsobom je Blahoslavený tým, kto vidí koreň… tým, kto vidí vznik. Existujú tri blahodárne korene: ne-chamtivosť je blahodárny koreň, ne-nenávisť je blahodárny koreň a ne-klam je blahodárny koreň.“ ID510 „Blahoslavený povedal: ‚Tieto tri… pe… Nie je to, mnísi, karmou vytvorenou ne-chamtivosťou, karmou vytvorenou ne-nenávisťou a karmou vytvorenou ne-zblúdením, čím sa rozoznáva peklo, ríša zvierat, sféra petov alebo akékoľvek iné zlé miesta. Ale skôr, mnísi, karmou vytvorenou ne-chamtivosťou, karmou vytvorenou ne-nenávisťou a karmou vytvorenou ne-zmýlením sa rozoznávajú bohovia, rozoznávajú sa ľudia alebo akékoľvek iné dobré miesta určenia, ktoré môžu existovať pre vznik existencie ako boh alebo človek.“ Blahoslavený vie a vidí, že toto sú tri blahodárne korene. Aj týmto spôsobom je Blahoslavený tým, kto vidí koreň… tým, kto vidí vznik.“ ID511 „Blahoslavený povedal: ‚Mnísi, akékoľvek stavy sú neblahé, majú podiel na neblahom a stoja na strane neblahého – všetky majú svoj pôvod v nevedomosti a smerujú k nevedomosti. Vykorenením nevedomosti sú všetky vykorenené.‘ Blahoslavený to vie a vidí. Aj týmto spôsobom je Blahoslavený tým, kto vidí koreň… tým, kto vidí vznik.“ ID512 „Toto povedal Blahoslavený: ‚Mnísi, akékoľvek stavy sú blahodárne, majú podiel na blahodárnom a stoja na strane blahodárneho – všetky majú svoj pôvod v usilovnosti a smerujú k usilovnosti. Usilovnosť je vyhlásená za najdôležitejšiu spomedzi týchto stavov.‘ Blahoslavený to vie a vidí. Aj týmto spôsobom je Blahoslavený tým, kto vidí koreň… tým, kto vidí vznik.“ ID513 „Alebo inak povedané, Blahoslavený vie a vidí: ‚Neznalosť je koreňom formácií, formácie sú koreňom vedomia, vedomie je koreňom mena a formy, meno a forma sú koreňom šiestich zmyslových základov, šesť zmyslových základov je koreňom kontaktu, kontakt je koreňom pocitu, pocit je koreňom túžby, túžba je koreňom lipnutia, lipnutie je koreňom bytia, bytie je koreňom zrodu, zrod je koreňom starnutia a smrti“ – takto Blahoslavený vie a vidí. Aj týmto spôsobom je Blahoslavený tým, kto vidí koreň … tým, kto vidí vznik.“ ID514 „Alebo Blahoslavený vie a vidí: ‚Oko je koreňom očných chorôb, ucho je koreňom ušných chorôb, nos je koreňom nosných chorôb, telo je koreňom telesných chorôb, myseľ je koreňom duševného utrpenia.‘ Takto Blahoslavený pozná a vidí. Aj týmto spôsobom je Blahoslavený videním koreňa, videním príčiny, videním zdroja, videním vzniku, videním vzplanutia, videním živiny, videním predmetu a videním podmienky. Tak je On ‚neochvejný, videním koreňa‘.“ ID515 „‚Takto ctihodný Puṇṇaka‘: ‚iccā‘ je eufonická kombinácia slov… (atď.)… ‚ctihodný Puṇṇaka‘.“ ID516 „‚Prišiel som s otázkou‘: To znamená: Prišiel som ako ten, kto má potrebu položiť otázku, prišiel som s túžbou položiť otázku, prišiel som s túžbou vypočuť si otázku. Toto je jeden význam slov „Prišiel som s otázkou.“ Alebo to znamená: je tu príchod, priblíženie sa, priblíženie a prítomnosť tých, ktorí majú potrebu položiť otázku, ktorí túžia položiť otázku, ktorí túžia vypočuť si otázku. Toto je ďalší význam slov „Prišiel som s otázkou.“ Alebo to znamená: „Si ten, ku ktorému ľudia prichádzajú s otázkami; si schopný, si kompetentný, si schopný hovoriť o tom a vysvetliť to, na čo sa pýtam. Nes toto bremeno!“ Toto je ďalší význam slov „Prišiel som s otázkou.““ ID517 „‚Spoliehajúc sa na čo, jasnovidci a ľudia…‘: ‚Spoliehajúc sa na čo‘ znamená závisieť od čoho, venovať sa čomu, držať sa čoho, priblížiť sa k čomu, byť oddaný čomu a sústrediť sa na čo. ‚Prorokovia‘ sa vzťahuje na kohokoľvek, kto vstúpil do asketického života pod názvom ‚prorok‘ – Ājīvakov, Nigaṇṭhov, asketov so spletenými vlasmi a kajúcnikov. ‚Ľudia‘ sa vzťahuje na ľudské bytosti. Teda: ‚Spoliehajúc sa na čo, jasnovidci a ľudia…‘“ ID518 „‚Khattiyovia, bráhmani, božstvá.‘ ‚Khattiyovia‘ znamená kohokoľvek z rodu khattiya. ‚Bráhmani‘ znamená kohokoľvek, kto používa oslovenie ‚bho‘. ‚Božstvá‘ znamená: pre žiakov Ājīvakov sú Ājīvakovia ich božstvami; pre žiakov Nigaṇṭhov sú Nigaṇṭhovia ich božstvami; pre žiakov askétov so spletenými vlasmi sú askéti so spletenými vlasmi ich božstvami; pre žiakov putovníkov sú putovníci ich božstvami; pre žiakov Aviruddhakov sú Aviruddhakovia ich božstvami; pre tých, ktorí zložili sľub slona, je slon ich božstvom; pre tých, ktorí zložili sľub koňa, je kôň ich božstvom; pre tých, ktorí zložili sľub kravy, je krava ich božstvom; pre tých, ktorí zložili sľub psa, je pes ich božstvom; pre tých, ktorí zložili sľub vrany, je vrana ich božstvom; pre oddaných Vāsudevu je Vāsudeva ich božstvom; pre oddaných Baladevu je Baladeva ich božstvom; pre oddaných Puṇṇabhaddy je Puṇṇabhadda ich božstvom; pre oddaných Maṇibhaddy je Maṇibhadda ich božstvom; pre uctievačov ohňa je oheň ich božstvom; pre uctievačov nágov sú nágovia ich božstvami; pre uctievačov supaṇṇov sú supaṇṇovia ich božstvami; pre uctievačov yakkhov sú yakkhovia ich božstvami; pre uctievačov asurov sú asurovia ich božstvami; pre uctievačov gandhabbov sú gandhabbovia ich božstvami; pre uctievačov veľkých kráľov sú veľkí králi ich božstvami; pre tých, ktorí uctievajú Mesiac, je Mesiac ich božstvom; pre tých, ktorí uctievajú Slnko, je Slnko ich božstvom; pre tých, ktorí uctievajú Indu, je Inda ich božstvom; pre tých, ktorí uctievajú Brahmá, je Brahmá ich božstvom; pre tých, ktorí uctievajú oblakového dévu, je oblakový déva ich božstvom; pre tých, ktorí uctievajú svetové strany, sú svetové strany ich božstvami. Ktokoľvek je pre niektorých hoden obiet, ten je pre nich božstvom.“ ID519 „Vo vete ‚Usporiadali mnoho obetí v tomto svete‘: ‚obeta‘ sa nazýva dar, to znamená rúcha, almužna, ubytovanie a liečivé potreby pre chorých; jedlo, nápoje, odev, dopravné prostriedky, vence, voňavky, masti, postele, obydlia a lampy. Čo sa týka ‚Usporiadali obety‘: tí, ktorí hľadajú, pátrajú a vyhľadávajú obetu – to znamená rúcha, almužnu, ubytovanie a liečivé potreby pre chorých; jedlo, nápoje, odev, dopravné prostriedky, vence, vône, masti, postele, obydlia a lampy – aj oni usporiadajú obetu. Tí, ktorí pripravujú obetu – to znamená rúcha, almužnu, ubytovanie a liečebné potreby pre chorých; jedlo, nápoje … postele, obydlia a lampy – aj oni pripravujú obetu. Tí, ktorí dávajú, obetujú a odovzdávajú obetu – to znamená rúcha, almužnu, ubytovanie a liečebné potreby pre chorých; jedlo, nápoje … postele, obydlia a lampy – aj oni pripravujú obetu. Pokiaľ ide o „mnohých“: buď je týchto obetí veľa, alebo je tých, ktorí ich prinášajú, veľa, alebo je tých, ktorí prijímajú obetné dary, veľa. V čom spočíva množstvo týchto obetí? Týchto obetí je veľa: rúcha, almužna, ubytovanie a liečivé prostriedky pre chorých; jedlo, nápoje, odev, dopravné prostriedky, vence, voňavky, masti, postele, obydlia a lampy. Takto je týchto obetí veľa.“ ID520 „V čom spočíva početnosť tých, ktorí prinášajú obete? Tí, ktorí prinášajú obete, sú mnohí: šľachtici, bráhmani, obchodníci, robotníci, hlavy domácností a zasvätení; bohovia a ľudia. Tí, ktorí prinášajú obete, sú teda mnohí.“ ID521 „V čom spočíva početnosť príjemcov obiet? Príjemcovia obiet sú mnohí: askéti a bráhmani, chudobní, pocestní, žobráci a žobráci. Títo príjemcovia obiet sú teda mnohí. ‚V tomto svete‘ znamená v ľudskom svete. V tomto svete usporiadali mnohé obety.“ ID522 „‚Pýtam sa ťa, Blahoslavený, povedz mi toto.‘ Pokiaľ ide o ‚Pýtam sa‘: existujú tri druhy otázok – otázka osvetľujúca neviditeľné, otázka na porovnanie toho, čo bolo videné, a otázka na odstránenie neistoty. Čo je otázka osvetľujúca neviditeľné? Keď je nejaká vlastnosť zo svojej podstaty neznáma, neviditeľná, nezvážená, neposúdená, neprejavená a nerozvinutá, človek položí otázku s cieľom spoznať ju, vidieť ju, zvážiť ju, posúdiť ju, prejaviť ju a rozvinúť ju. To je otázka osvetľujúca neviditeľné.“ ID523 „Čo je otázka na porovnanie toho, čo bolo videné? Keď je nejaká vlastnosť zo svojej podstaty známa, videná, zvážená, posúdená, zjavná a rozvinutá, človek kladie otázku s cieľom porovnať ju s inými múdrymi ľuďmi. Toto je otázka na porovnanie toho, čo bolo videné.“ ID524 „Aká je otázka na odstránenie neistoty? Keď človek zo svojej podstaty upadol do pochybností, upadol do neistoty a je rozpolcený – ‚Mohlo by to tak byť? Nemohlo by to tak byť? Čo by to mohlo byť? Ako by to mohlo byť?‘ – kladie otázku s cieľom odstrániť túto neistotu. Toto je otázka na odstránenie neistoty. Toto sú tri otázky.“ ID525 „Existujú aj ďalšie tri otázky: ľudská otázka, neľudská otázka a vytvorená otázka. Čo je ľudská otázka? Ľudia prichádzajú k Budhovi, Blahoslavenému, a pýtajú sa; pýtajú sa mnísi, pýtajú sa mníšky, pýtajú sa laickí nasledovníci, pýtajú sa laické nasledovníčky, pýtajú sa králi, pýtajú sa šľachtici, pýtajú sa bráhmani, pýtajú sa obchodníci, pýtajú sa robotníci, pýtajú sa hlavy rodín a pýtajú sa askéti. Toto je ľudská otázka.“ ID526 „Čo je otázka neľudí? Neľudia prichádzajú k Budhovi, k Blahoslavenému, a kladú otázku; pýtajú sa nágovia, pýtajú sa supaṇṇovia, pýtajú sa yakkhovia, pýtajú sa asurovia, pýtajú sa gandhabbovia, pýtajú sa Veľkí králi, pýtajú sa Indrovia, pýtajú sa Brahmovia a pýtajú sa božstvá. Toto je otázka neľudí.“ ID527 „Čo je otázka stvorenej bytosti? Blahoslavený stvorí myseľou vytvorenú bytosť, kompletnú so všetkými jej hlavnými i vedľajšími zložkami, s nepoškodenými schopnosťami. Táto stvorená bytosť pristúpi k Blahoslavenému, k Budhovi, a položí otázku; Blahoslavený odpovie. Toto je otázka stvorenej bytosti. Toto sú tri otázky.“ ID528 „Okrem toho existujú tri otázky: otázka pre vlastné blaho, otázka pre blaho druhých a otázka pre blaho oboch. Okrem toho existujú tri otázky: otázka pre prospech v tomto živote, otázka pre prospech v budúcom živote a otázka pre najvyšší prospech. Okrem toho existujú tri otázky: otázka týkajúca sa bezúhonného prospechu, otázka týkajúca sa prospechu spočívajúceho v opustení znečistení a otázka týkajúca sa prospechu spočívajúceho v očistení. Okrem toho existujú tri otázky: otázka týkajúca sa minulosti, otázka týkajúca sa budúcnosti a otázka týkajúca sa prítomnosti. Okrem toho existujú tri otázky: otázka týkajúca sa vnútorného, otázka týkajúca sa vonkajšieho a otázka týkajúca sa vnútorného aj vonkajšieho. Okrem toho existujú tri otázky: otázka o tom, čo je prospešné, otázka o tom, čo je neprospešné, a otázka o tom, čo je neurčité. Okrem toho existujú tri otázky: otázka o skupinách, otázka o prvkoch a otázka o zmyslových základniach. Okrem toho existujú tri otázky: otázka o základoch všímavosti, otázka o správnych úsiliach a otázka o základoch duchovnej sily. Okrem toho existujú tri otázky: otázka o schopnostiach, otázka o silách a otázka o faktoroch osvietenia. Okrem toho existujú tri otázky: otázka o ceste, otázka o plode a otázka o Nibbáne.“ ID529 „‚Pýtam sa ťa‘: pýtam sa ťa, žiadam ťa o to, prosím ťa o to, som s tým spokojný; ‚povedz mi,‘ prosím ťa. ‚Požehnaný‘: toto je výraz úcty… označenie založené na realizácii, to znamená ‚Požehnaný‘. ‚Povedz mi‘: hovor, vyhlás, uč, zverejni, potvrď, odhaľ, analyzuj, objasni a osvetli. Taký je teda význam slov ‚Prosím ťa, Požehnaný, povedz mi to.‘ Preto ten bráhman povedal:“ ID530 „K tomu, kto je neochvejný, k tomu, kto vidí podstatu vecí, (tak povedal ctihodný Puṇṇaka) som prišiel s otázkou. Na základe čoho vidci, ľudia, šľachtici a bráhmani pripravujú v tomto svete mnohé obety pre božstvá? Pýtam sa ťa na to, Blahoslavený, povedz mi to.“ ID531 „13.“ ID532 „‚Ó Puṇṇaka,‘ povedal Blahoslavený, ‚Či už jasnovidci, ľudia, šľachtici a bráhmani vykonávali mnohé obety pre božstvá v tomto svete, robili tak, ó Puṇṇaka, túžiac po určitom stave existencie. Keďže podliehali starobe, vykonávali obety.‘“ ID533 „Pokiaľ ide o ‚všetci jasnovidci a ľudia, ktorí existujú‘: ‚všetci‘ je termín vyjadrujúci úplné zahrnutie, čo znamená všetci v každom ohľade, bez zvyšku, bez výnimky. ‚Jasnovidci‘ znamenajú tých, ktorých nazývajú jasnovidcami, tých, ktorí vstúpili do bezdomovského života jasnovidca: Ājīvakov, Nigaṇṭhov, askétov s zapletenými vlasmi a kajúcnikov. ‚Ľudia‘ znamená, že sa hovorí o ľudských bytosťach. Takto: ‚Všetci jasnovidci a ľudia, akí len sú, ó Puṇṇaka,‘ povedal Blahoslavený.“ ID534 „Pokiaľ ide o ‚šľachtici, bráhmani, pre božstvá‘: ‚Šľachtici‘ znamená každého, kto patrí do šľachtickej kasty. ‚Brahmani‘ znamenajú tých, ktorí používajú oslovenie ‚bho‘. ‚Pre božstvá‘ znamená: pre žiakov Ājīvakov sú Ājīvakovia ich božstvami… pre Disāvatikov sú smery ich božstvami. Ktokoľvek je pre niektorých ľudí príjemcom obiet, ten je pre nich božstvom. Teda: ‚šľachtici, bráhmani, pre božstvá.‘“ ID535 „Pokiaľ ide o ‚Vykonávali mnohé obety v tomto svete‘: ‚Obetou‘ sa rozumie dar, to znamená rúcha, almužna, ubytovanie, liečivé potreby pre chorých, jedlo, nápoj… postele, obydlia a lampy. ‚Konali obety‘: tí, ktorí hľadajú, pátrajú a usilujú sa o obetu… aj oni konajú obetu. ‚Mnoho‘: buď je týchto obetí veľa, alebo je veľa tých, ktorí obety konajú, alebo je veľa príjemcov obiet… V tomto zmysle je týchto príjemcov obiet veľa. ‚V tomto svete‘ znamená v ľudskom svete. A tak: ‚konali mnoho obiet v tomto svete.‘“ ID536 „Túžba, Puṇṇaka, po tomto stave tu. ‚Túžba‘ znamená: túžba po získaní podoby, túžba po získaní zvuku, túžba po získaní vône, túžba po získaní chuti, túžba po získaní hmatateľných predmetov, túžba po získaní synov, túžba po získaní manželiek, túžba po získaní bohatstva, túžba po získaní sprievodu, túžba po získaní zvrchovanosti, túžba po získaní individuálnej existencie vo veľkej rodine khattiya, túžba po získaní individuálnej existencie vo veľkej rodine bráhmanov, túžba po získaní individuálnej existencie vo veľkej rodine hláv domácností, túžba po získaní individuálnej existencie medzi bohmi Štyroch veľkých kráľov, medzi bohmi Tāvatiṃsa, bohov Yāma, bohov Tusita, bohov Nimmānarati, bohov Paranimmitavasavatti a bohov z Brahmovej spoločnosti – túžiac, tešiac sa, usilujúc sa, prahnúc a závidiac: to je ‚túžba‘.“ ID537 „‚Puṇṇaka, ‚tento stav tu‘ znamená: túžbu po zrode individuálnej existencie tu, túžbu po zrode individuálnej existencie tu vo veľkej rodine khattiya … pe … túžbu po zrode individuálnej existencie tu medzi bohmi z Brahmovej spoločnosti – prajúc si, tešiac sa, usilujúc sa, túžiac a bažiac. To je ‚túžba, Puṇṇaka, po tomto stave tu‘.“ ID538 „‚Konali obetu v závislosti od staroby‘ znamená: sú závislí od staroby, závislí od choroby, závislí od smrti, závislí od smútku, náreku, bolesti, žiaľu a zúfalstva. Vzhľadom na to, že sú závislí od zrodu, sú závislí od staroby. Vzhľadom na to, že sú závislí od staroby, sú závislí od choroby. Vzhľadom na to, že sú závislí od choroby, sú závislí od smrti. Pokiaľ sú závislí od smrti, sú závislí od smútku, náreku, bolesti, žiaľu a zúfalstva. Pokiaľ sú závislí od smútku, náreku, bolesti, žiaľu a zúfalstva, sú závislí od miesta určenia. Pokiaľ sú závislí od miesta určenia, sú závislí od znovuzrodenia. Pokiaľ sú závislí od znovuzrodenia, sú závislí od opätovného prepojenia. Pokiaľ sú závislé od opätovného prepojenia, sú závislé od existencie. Pokiaľ sú závislé od existencie, sú závislé od samsáry. Pokiaľ sú závislé od samsáry, sú závislé od kolobehu – lipnutia, vstupu do neho, usadenia sa v ňom a rozhodnutia sa preň. To je význam slov „konali obetu závislú od staroby“. Preto Blahoslavený povedal: ID539 „‚Akékoľvek sú medzi ľuďmi jasnovidci, Puṇṇaka,‘ povedal Blahoslavený, ‚khattiyovia a bráhmani, ktorí v záujme bohov vykonali mnoho obetí tu na svete, túžiac, Puṇṇaka, po tomto stave tu – v závislosti od staroby vykonali obetu.‘“ ID540 „14.“ ID541 „‚Akékoľvek sú medzi ľuďmi jasnovidci,‘ povedal ctihodný Puṇṇaka, ‚khattiyovia a bráhmani, ktorí v záujme bohov vykonali mnoho obetí tu na svete – boli, Blahoslavený, usilovní na ceste obetí? Prekonali zrodenie a starobu, drahý pane? Pýtam sa ťa, Blahoslavený, prosím, povedz mi to.““ ID542 „‚Akékoľvek sú medzi ľuďmi jasnovidci‘: ‚Akékoľvek‘ …pe…“ ID543 „‚Boli, Blahoslavený, usilovní na ceste obetí?‘ ‚Boli‘ je otázka pochybnosti, otázka neistoty, otázka zmätenosti, neuzavretá otázka: ‚Je to tak? Nie je to tak? Čo to je? Ako to je?“ ‚Oni‘ sa vzťahuje na vykonávateľov obetí. ‚Blahoslavený‘ je výraz úcty …pe… realizované označenie, to znamená ‚Blahoslavený‘. ‚Usilovní na ceste obety‘: samotná obeť sa nazýva cestou obety. Rovnako ako ušľachtilá cesta je ušľachtilou cestou, božská cesta je božskou cestou a brahmová cesta je brahmovou cestou, tak aj samotná obeta sa nazýva cestou obety. „Usilovní“ znamená: tí, ktorí sú usilovní na ceste obety, sú tí, ktorí konajú s úctou, vytrvalo a neochvejne; ktorí nie sú leniví vo svojom správaní, ktorí sa nezriekli túžby, ktorí nezložili jarmo; ktorí sú jej oddaní, prekypujú ňou, uctievajú ju, inklinujú k nej, smerujú k nej, sú na ňu zameraní a majú ju za svojho pána – tí sú usilovní na ceste obety. Tiež tí, ktorí hľadajú, pátrajú a vyhľadávajú obetu – to znamená rúcha, almužnu, ubytovanie a liečivé potreby pre chorých; jedlo, nápoj …pe… posteľ, príbytok a lampu – konajú s úctou …pe… a majú ju za svojho pána, aj oni sú usilovní na ceste obety. Tiež tí, ktorí pripravujú obetu… aj oni sú usilovní na ceste obety. Tiež tí, ktorí dávajú, obetujú a vzdávajú sa obety… aj oni sú usilovní na ceste obety. Toto je: ‚Boli, Blahoslavený, usilovní na ceste obety?‘“ ID544 „`Atāruṃ jātiñca jarañca mārisa` (Prekonali zrodenie a starobu, drahý pane?) znamená: prekonali, prekročili, prešli, zdolali a premohli starobu a smrť. `Mārisa` (drahý pane) je výraz lásky a úcty; tento výraz, `mārisa`, je prejavom úcty a rešpektu. To je význam slov: ‚Prekonali zrodenie a starobu, drahý pane?‘“ ID545 „`Pucchāmi taṃ bhagavā brūhi metaṃ` (Pýtam sa ťa, Blahoslavený, povedz mi to): `Pucchāmi taṃ` (Pýtam sa ťa) znamená: pýtam sa ťa, prosím ťa, žiadam ťa, nalieham na teba, prosím, povedz mi to. `Bhagavā` (Blahoslavený) je výraz úcty… označenie pre dosiahnutého, to znamená ‚Blahoslavený‘. `Brūhi metaṃ` (Povedz mi to) znamená: povedz mi to, vyhlás to, nauč ma to, daj mi to vedieť, potvrď to, odhal to, analyzuj to, vysvetli mi to, zjav mi to. Toto je význam výrazu `pucchāmi taṃ bhagavā brūhi metaṃ`. Preto ten bráhman povedal: „ ID546 „‚Akékoľvek sú medzi ľuďmi jasnovidci,‘ povedal ctihodný Puṇṇaka, ‚khattiyovia a bráhmani, ktorí v záujme bohov vykonali tu na svete mnohé obety – boli, Blahoslavený, usilovní na ceste obety? Prekonali zrodenie a starobu, drahý pane? Pýtam sa ťa, Blahoslavený, prosím, povedz mi to.‘“ ID547 „15.“ ID548 „‚Túžia a chvália, prahnú a prinášajú obete,‘ povedal Blahoslavený Puṇṇakovi, ‚túžiac po zmyslových potešeniach závislých na zisku. Tí, ktorí sú oddaní obetiam, zapálení túžbou po existencii, neprekonali zrodenie a starobu, hovorím.‘“ ID549 „V pasáži ‚túžia, chvália, prahnú, obetujú‘: ‚Túžia‘ znamená: túžia po získaní podoby, túžia po získaní zvuku, túžia po získaní vône, túžia po získaní chuti, túžia po získaní hmatateľných predmetov, túžia po získaní synov, túžia po získaní manželiek, túžia po získaní bohatstva, túžia po získaní slávy, túžia po získaní zvrchovanosti, túžia po získaní individuálnej existencie vo veľkej rodine khattiya, vo veľkej rodine bráhmanov … atď. … vo veľkej rodine hláv domácností, túžia po získaní individuálnej existencie medzi bohmi Štyroch veľkých kráľov … atď. … medzi bohmi Brahmovho sprievodu – prajú si, tešia sa, usilujú sa, túžia. To je význam slov „túžia“.“ ID550 „‚Chvália‘ znamená: chvália obetu, alebo chvália jej ovocie, alebo chvália tých, ktorí sú hodní obiet. Ako chvália obetu? ‚Bola darovaná čisto, darovaná príjemne, darovaná výborne, darovaná v správnom čase, darovaná primerane, darovaná s rozvahou, darovaná bezúhonne, darovaná opakovane; po darovaní sa myseľ raduje‘ – takto chvália, velebia, vyzdvihujú a tlieskajú. Takýmto spôsobom chvália obetu.“ ID551 „Ako chvália ovocie? ‚Z tohto ako zo zdroja bude nadobudnutie podoby … pe … bude nadobudnutie individuálnej existencie medzi bohmi v Brahmovom sprievode‘ – takto chvália, velebia, vyzdvihujú a tlieskajú. Takýmto spôsobom chvália ovocie.“ ID552 „Ako chvália tých, ktorí sú hodní obiet? Chvália tých, ktorí sú hodní obiet, ako tých, ktorí sú obdarení pôvodom, obdarení rodokmeňom, recitátori Véd, nositelia mantier, majstri troch Véd spolu s traktátmi Nighaṇḍu a Keṭubha, analýzy písmen a s históriou ako piatou; ako odborníkov na védske verše a gramatiku, ktorým nechýbajú znalosti Lokāyata a traktátov o znakoch veľkého človeka; alebo ako tých, ktorí sú oslobodení od žiadostivosti, alebo sa cvičia v odstraňovaní žiadostivosti; oslobodení od nenávisti alebo usilujúci sa o jej odstránenie; oslobodení od klamu alebo usilujúci sa o jeho odstránenie; obdarení vierou, cnosťou, sústredením, múdrosťou, oslobodením, poznaním a videním oslobodenia – takto ich chvália, velebia, vyzdvihujú a oslavujú. Takýmto spôsobom chvália tých, ktorí sú hodní obiet. To je význam slov „usilujú sa a chvália“. ID553 „‚Túžia‘ znamená, že túžia po získaní formy, túžia po získaní zvuku, túžia po získaní vône, túžia po získaní chuti… túžia po získaní individuálnej existencie medzi bohmi Brahmakāyika. To je význam slov ‚usilujú sa, chvália, túžia‘. ‚Obetujú‘ znamená, že dávajú, obetujú a vzdávajú sa rúch, almužny, ubytovania a liečivých potrieb pre chorých; jedla, nápojov, odevov, dopravných prostriedkov, vencov, vôní a mastí, postelí, obydlí a lámp. To je význam slov ‚túžia, chvália, túžia, obetujú, ó Puṇṇaka,‘ povedal Blahoslavený.“ ID554 „‚Túžia po zmyslových potešeniach v závislosti od zisku‘: túžia po zmyslových potešeniach v závislosti od získavania tvarov, túžia po zmyslových potešeniach v závislosti od získavania zvukov… túžia po zmyslových potešeniach v závislosti od získania identity medzi bohmi Brahmakāyika. Túžia a prahnú. Takto: ‚túžia po zmyslových potešeniach v závislosti od zisku.‘“ ID555 „‚Oni, oddaní obetiam, presiaknutí túžbou po existencii, neprekonali zrodenie a starnutie, hovorím.‘ Tu sa ‚oni‘ vzťahuje na vykonávateľov obetí. ‚Oddaní obetiam‘ znamená, že sú zviazaní, dôkladne zviazaní, mimoriadne zviazaní a pevne zviazaní s obetnými obradmi; vykonávajú ich, často sa im venujú, majú k nim sklon, sú na ne zameraní, sú nimi posadnutí a sú nimi ovládaní. Tak sú ‚oddaní obetiam‘. ‚Presiaknutí túžbou po existencii‘: túžba po existencii je túžba po existencii, túžba po existencii, radosť z existencie, smäd po existencii, náklonnosť k existencii, horúčka existencie, pobláznenie existenciou a posadnutosť existenciou. Touto túžbou po existencii sú presiaknutí, chamtiví, uväznení, pobláznení, posadnutí, pripútaní, lipnúci a spútaní k spôsobom bytia. Preto sú ‚oddaní obetiam, zafarbení túžbou po existencii‘.“ ID556 „‚Neprekonali zrodenie a starnutie, hovorím.‘ Tí, ktorí sú oddaní obetiam, zafarbení túžbou po existencii, neprekonali zrodenie, starnutie a smrť; neprekročili to, neprešli cez to, neprekonali to, neprekročili to. Neodstúpili od zrodu, starnutia a smrti, neboli od nich oslobodení, neprekonali ich, neprekročili ich, nezvládli ich. Krúžia v rámci zrodu, starnutia a smrti; krúžia na ceste saṃsāry. Prenasleduje ich zrod, sužuje ich starnutie, trpia chorobami, zráža ich smrť – bez ochrany, bez úkrytu, bez útočiska, keďže sa stali bez útočiska. Hovorím, vyhlasujem, učím, zvestujem, stanovujem, odhaľujem, analyzujem, objasňujem, zviditeľňujem. Takto: ‚Oni, oddaní obetiam, presiaknutí túžbou po existencii, neprekročili zrodenie a starnutie, hovorím.‘ Preto Blahoslavený povedal:“ ID557 „‚Že požehnávajú, chvália, túžia, prinášajú obete; [Puṇṇaka, povedal Blahoslavený,] túžia po zmyslových potešeniach v očakávaní zisku. Tí, ktorí sa venujú obetiam, presiaknutí túžbou po existencii, neprekonali zrodenie a starnutie, hovorím.‘“ ID558 „16.“ ID559 „‚Ak tí, ktorí sa venujú obetiam, neprekonali zrodenie a starnutie prostredníctvom obetí, drahý pane, [povedal ctihodný Puṇṇaka,] tak kto na svete s jeho devami a ľuďmi skutočne prekonal zrodenie a starnutie, drahý pane? Pýtam sa ťa, Blahoslavený, prosím, povedz mi to.‘“ ID560 „‚Naozaj neprekonali, keďže sa venovali obetiam‘: Tí vykonávatelia obetí, venujúci sa obetiam, presiaknutí túžbou po existencii, neprekonali zrodenie, starnutie a smrť; neprekročili to, neprešli cez to, neprekonali to, neprekročili to. Neodstúpili od zrodu, starnutia a smrti, neboli od nich oslobodení, neprekročili ich, neprekonali ich, nezvládli ich. Krúžia v zrode, starnutí a smrti; krúžia na ceste samsáry. Sleduje ich zrod, sužuje ich starnutie, zavalí ich choroba, zrazí ich smrť – bez ochrany, bez úkrytu, bez útočiska, keďže sa stali bez útočiska. Preto: ‚Naozaj neprekročili, keď sa venovali obetiam.‘“ ID561 „‚Tak povedal ctihodný Puṇṇaka.‘ ‚Tak‘ je spojka… ctihodný Puṇṇaka.“ ID562 „‚Prostredníctvom obetí, zrodenia a starnutia, drahý pane‘: ‚Prostredníctvom obetí‘ znamená prostredníctvom hojných obetí, prostredníctvom rôznych obetí, prostredníctvom početných obetí. ‚Drahý pane‘ je láskavý a úctivý oslovenie. Takto: ‚prostredníctvom obetí, zrodenia a starnutia, drahý pane.‘“ ID563 „‚Kto teda naozaj v tomto svete s bohmi a ľuďmi prekonal zrodenie a starnutie, drahý pane?‘: Kto teda v tomto svete s bohmi, s Mārom a s Brahmom, v tejto generácii s askétmi a bráhmanmi, s bohmi a ľuďmi, prekonal, prekročil, prešiel, zdolal a porazil zrodenie, starnutie a smrť? ‚Drahý pane‘ je láskavý a úctivý oslovenie. A tak: ‚Kto teda naozaj vo svete s jeho devami a ľuďmi prekonal zrodenie a starnutie, drahý pane?‘“ ID564 „‚Pýtam sa ťa, Blahoslavený, prosím, povedz mi to‘: ‚Pýtam sa ťa‘ znamená pýtam sa ťa, žiadam ťa, prosím ťa, vyzývam ťa, aby si to objasnil – prosím, vysvetli mi to. Teda: ‚Žiadam ťa.‘ ‚Požehnaný‘ je výraz úcty… označenie založené na realizácii, to znamená ‚Požehnaný‘. ‚Prosím, povedz mi to‘ znamená povedz mi, vyhlás, nauč, zvestuj, potvrď, odhal, analyzuj, objasni, zjav. Teda: ‚Žiadam ťa, Požehnaný, prosím, povedz mi to.‘ Preto ten bráhman povedal:“ ID565 „Ak tí, ktorí sa venujú obetiam, neprekonali zrodenie a starnutie prostredníctvom obetí, drahý pane, [povedal ctihodný Puṇṇaka,] tak kto vlastne na svete, medzi bohmi a ľuďmi, prekonal zrodenie a starnutie, drahý pane? Pýtam sa ťa, Blahoslavený, prosím, povedz mi to.“ ID566 „17.“ ID567 „„Keď človek pochopí vyššie a nižšie v svete, Puṇṇaka,“ povedal Blahoslavený, „ten, pre koho neexistuje nikde na svete žiadne rozrušenie, kto je pokojný, bez mráčika, bez starostí a bez túžby – ten, hovorím, prekonal zrodenie a starnutie.““ ID568 „‚Keď pochopí vyššie a nižšie vo svete‘: Pochopenie (saṅkhā) je poznanie, to, čo je múdrosť, porozumenie… neklam, skúmanie javov, správny názor. ‚Vyššie a nižšie‘: nižšie sa týka vlastnej existencie, vyššie existencie druhého; nižšie sa týka vlastnej formy, pocitu, vnímania, voličných formácií a vedomia, vyššie tých druhého; nižšie sa týka šiestich vnútorných zmyslových základov, vyššie šiestich vonkajších zmyslových základov. Nižšie sa týka ľudského sveta, vyššie sveta devov; nižšie sa týka sféry zmyslov, vyššie sféry foriem a sféry bezforemnosti; nižšie sa týka sféry zmyslov a sféry foriem, vyššie sféry bezforemnosti. „Pochopiť vyššie a nižšie vo svete“ znamená pochopiť vyššie a nižšie ako nestále, ako utrpenie, ako chorobu, ako vred… ako únik; poznať to, zvážiť, posúdiť, objasniť a urobiť to úplne zreteľným. Teda: ‚po pochopení vyššieho a nižšieho vo svete.‘ ‚Puṇṇaka, povedal Blahoslavený‘: Blahoslavený oslovuje toho bráhmana jeho menom. ‚Blahoslavený‘ je výraz úcty… to znamená ‚Blahoslavený‘. Teda: ‚Puṇṇaka, povedal Blahoslavený.‘“ ID569 „‚Pre koho neexistuje nikde na svete žiadne rozrušenie‘: ‚Pre koho‘ znamená pre arahanta, toho, ktorého nečistoty sú zničené. ‚Rozrušenie‘ znamená rozrušenie túžbou, rozrušenie názormi, rozrušenie pýchou, rozrušenie nečistotami, rozrušenie zmyslovou túžbou. Pre koho tieto nepokoje neexistujú, nie sú prítomné, nenachádzajú sa, nedosahujú sa; sú opustené, odrezané pri koreni, utíšené, upokojené, neschopné opäť vzniknúť a sú spálené ohňom poznania. ‚Kdekoľvek‘ znamená akýmkoľvek spôsobom, v čomkoľvek, na akomkoľvek mieste, vnútorne alebo vonkajšie, alebo vnútorne aj vonkajšie. ‚Vo svete‘ znamená vo svete utrpenia… vo svete zmyslových základov. To je význam slov ‚Pre koho neexistuje nepokoj nikde vo svete‘.“ ID570 „‚Pokojný, bez dymu, bez znepokojenia, oslobodený od túžby – ten prekročil zrodenie a starnutie, hovorím.‘ ‚Pokojný‘ – pokojný vďaka upokojeniu žiadostivosti, pokojný vďaka upokojeniu nenávisti… klamu… hnevu… zášti… pohŕdania… všetky neblahé formácie sú upokojené, utíšené, dôkladne utíšené, uhasené, zmiernené, zmiznuté, úplne upokojené; tak je človek pokojný, mimoriadne pokojný, dôkladne utíšený, uhasený, úplne upokojený. „Bez dymu“ – telesné neprimeraného správania je zničené, odstránené, vysušené, dôkladne vysušené, zbavené; verbálne neprimeraného správania… mentálne neprimeraného správania je zničené, odstránené, vysušené, dôkladne vysušené, zbavené; túžba… nenávisť… klam je zničená, odstránená, vysušená, dôkladne vysušená, zbavená; hnev… zášť… pohŕdanie… súťaživosť… závisť… lakomstvo… podvod… prefíkanosť… tvrdohlavosť… rivalita… namyslenosť… arogancia… opojenie… nedbanlivosť – všetky znečistenia, všetko nesprávne konanie, všetko utrpenie, všetky horúčky, všetky muky, všetky nezdravé formácie sú zničené, odstránené, vyschnuté, dôkladne vyschnuté, zbavené. Alternatívne sa hnev nazýva dymom –“ ID571 „‚Pýcha, bráhmane, je tvoj ťažký bremeno; hnev je dym; klamná reč je popol. Jazyk je obetná naberačka; srdce je miesto ohňa; dobre skrotené ja je svetlom človeka.‘“ ID572 „Navyše, hnev vzniká desiatimi spôsobmi: hnev vzniká takto: ‚Ublížil mi‘; hnev vzniká takto: ‚On mi ubližuje‘; hnev vzniká takto: ‚On mi bude ubližovať‘; hnev vzniká takto: ‚On ublížil, ubližuje alebo ublíži niekomu, kto je mi drahý a príjemný‘; hnev vzniká takto: ‚On pomohol, pomáha alebo pomôže niekomu, kto mi nie je drahý a je mi nepríjemný‘; alebo opäť, hnev vzniká bez príčiny. Akékoľvek rozrušenie mysle, opakované rozrušenie, stav opakovaného rozrušenia, odpor, nepokoj, veľký nepokoj, intenzívny nepokoj, skazenosť, veľká skazenosť, intenzívna skazenosť, utrpenie mysle, skazenosť mysle, hnev, spôsob hnevu, stav hnevu, nenávisť, spôsob nenávisti, stav nenávistnej osoby, zlomyseľnosť, spôsob zlomyseľnosti, stav zlomyseľnej osoby, odpor, opakovaný odpor, divokosť, nevrlosť a nespokojnosť mysle – to všetko má takú povahu – tomu sa hovorí hnev.“ ID573 „Okrem toho by sa mala pochopiť intenzita a slabosť hnevu. Sú chvíle, keď hnev dosahuje iba takú mieru, že rozrušuje myseľ, ale ešte nedosahuje mieru, kedy by sa tvár skrútila. Sú chvíle, keď hnev dosahuje iba takú mieru, že sa tvár skrúti, ale ešte nedosahuje mieru, kedy by sa pohla čeľusť. Sú chvíle, keď hnev dosahuje iba takú mieru, že sa pohne čeľusť, ale ešte nedosahuje mieru, kedy by sa vyslovili ostré slová. Sú situácie, keď hnev dosahuje len takú mieru, že človek vysloví ostré slová, ale ešte nie takú, aby sa rozhliadal na všetky strany. Sú situácie, keď hnev dosahuje len takú mieru, že sa človek rozhliada na všetky strany, ale ešte nie takú, aby uchopil palicu alebo zbraň. Sú situácie, keď hnev dosahuje len takú mieru, že človek uchopí palicu alebo zbraň, ale ešte nie takú, aby ju zdvihol. Sú situácie, keď hnev dosahuje len takú mieru, že človek zdvihne palicu alebo zbraň, ale ešte nedosahuje mieru, že by ňou udrel. Sú situácie, keď hnev dosahuje len takú mieru, že človek udrie palicou alebo zbraňou, ale ešte nedosahuje mieru, že by rezal a odsekával. Sú situácie, keď hnev dosahuje iba mieru rezania a odsekávania, ale ešte nie mieru lámania a drvenia na kúsky. Sú situácie, keď hnev dosahuje iba mieru lámania a drvenia na kúsky, ale ešte nie mieru odtrhávania končatín, veľkých aj malých. Sú situácie, keď hnev dosahuje iba mieru odtrhávania končatín, veľkých aj malých, ale ešte nie mieru zbavenia života. Sú situácie, keď hnev dosahuje iba mieru, v ktorej človeku berie život, ale ešte nedosahuje mieru, v ktorej by sa človek definitívne rozhodol vziať život inému a potom aj svoj vlastný. Keď hnev, ktorý zabil inú osobu, zabije aj seba samého, v tom rozsahu dosiahol hnev svoj najvyšší bod, dosiahol svoju najväčšiu plnosť. Ten, u koho je tento hnev opustený, vykorenený, upokojený, utíšený, neschopný opätovného vzplanutia a spálený ohňom poznania – ten sa nazýva ‚bez dymu‘.“ ID574 „Pretože je hnev opustený, človek je bezdymný. Pretože je základ hnevu plne pochopený, človek je bezdymný. Pretože je príčina hnevu plne pochopená, človek je bezdymný. Pretože je príčina hnevu odrezaná, človek je bezdymný. ‚Neznepokojený‘: túžba je znepokojenie, nenávisť je znepokojenie, klam je znepokojenie, hnev je znepokojenie, zášť je znepokojenie… všetky neprospešné formácie sú znepokojenia. Ten, u koho sú tieto trápenia opustené, vykorenené, upokojené, utíšené, neschopné opätovného vzniku a spálené ohňom poznania – ten sa nazýva ‚neznepokojený‘.“ ID575 „‚Oslobodený od túžby‘: Túžba (taṇhā) sa nazýva túžba (āsā). To znamená žiadostivosť, pobláznenie… lakomstvo, chamtivosť, neprospešný koreň. Ten, u koho je táto túžba, táto žiadostivosť, opustená, vykorenená, upokojená, utíšená, neschopná opätovného vzniku a spálená ohňom poznania – ten sa nazýva ‚oslobodený od túžby‘. ‚Narodenie‘ je pre rôzne bytosti v rôznych triedach bytostí narodenie, zrodenie, pôvod, vznik, objavovanie sa zložiek, získanie zmyslových základov. „Starnutie“ je pre rôzne bytosti v rôznych triedach bytostí starnutie, vetchosť, vypadávanie zubov, šedivenie vlasov, vrásnenie kože, úpadok životnej sily, chátranie schopností. „Pokojný, bez dymu, bez znepokojenia, oslobodený od túžby – ten prekročil zrodenie a starnutie, hovorím“: ten, kto je pokojný, bez dymu, bez znepokojenia a oslobodený od túžby – ten prekročil, prešiel za, prekonal a zdolal zrodenie, starnutie a smrť. Tak hovorím, vysvetľujem, učím, predkladám, ustanovujem, odhaľujem, analyzujem, objasňujem, vysvetľujem: ‚Pokojný, bez dymu, bez znepokojenia, oslobodený od túžby – ten prekročil zrodenie a starnutie, hovorím.‘ Preto Blahoslavený povedal:“ ID576 „‚Keď pochopil to, čo je vo svete vysoké a nízke,‘ (povedal Blahoslavený Puṇṇakovi), ‚pre ktorého neexistuje nikde na svete žiadne rozrušenie; pokojný, bez dymu, bez starostí, oslobodený od túžby – ten prekročil zrodenie a starnutie, hovorím.‘“ ID577 „Na záver veršov… so zložnými rukami sedel a vzdával úctu Blahoslavenému a povedal: ‚Ctihodný pane, Blahoslavený je môj Učiteľ; ja som jeho žiak.‘“ ID578 „Vysvetlenie Puṇṇakovej otázky, tretie.“ ID579 „4. Vysvetlenie Mettagūovej otázky.“ ID580 „18.“ ID581 „Považujem ťa za toho, kto dosiahol poznanie, za toho, kto má rozvinuté ja. Odkiaľ vznikli tieto mnohé druhy utrpenia, ktoré existujú vo svete? Pýtam sa ťa na to, ó Blahoslavený, prosím, povedz mi to. Tak sa opýtal ctihodný Mettagū.“ ID582 „‚Pýtam sa ťa, Blahoslavený, prosím, povedz mi.‘ Existujú tri druhy otázok: otázka na objasnenie neviditeľného, otázka na porovnanie toho, čo bolo videné, a otázka na rozptýlenie pochybností. Čo je otázka na objasnenie neviditeľného? Je to vtedy, keď je určitá vlastnosť prirodzene neznáma, neviditeľná, neporovnaná, nepreskúmaná, neprejavená a nerozvinutá. Človek kladie otázku s cieľom poznať, vidieť, porovnať, preskúmať, prejaviť a rozvinúť – to je otázka na objasnenie neviditeľného.“ ID583 „Čo je otázka na porovnanie toho, čo bolo videné? Vlastnosť je zo svojej podstaty známa, videná, zvážená, posúdená, prejavovaná a rozvinutá. Človek kladie otázku s cieľom porovnať ju s inými múdrymi ľuďmi – to je otázka na porovnanie toho, čo bolo videné.“ ID584 „Čo je otázka, ktorá rozptýli pochybnosti? Zo svojej podstaty sa človek ponoril do pochybností, ponoril sa do neistoty, stal sa váhavým: ‚Je to tak? Nie je to tak? Čo to je? Ako to je?‘ Človek kladie otázku, aby prekonal pochybnosti – to je otázka, ktorá prekonáva pochybnosti. Toto sú tri otázky.“ ID585 „A ďalšie tri otázky: otázka človeka, otázka nečloveka a otázka stvorenej bytosti. Čo je otázka človeka? Ľudia prichádzajú k Budhovi, Blahoslavenému, a kladú otázku; mnísi sa pýtajú, mníšky sa pýtajú, laickí nasledovníci mužského pohlavia sa pýtajú, laické nasledovníčky sa pýtajú, králi sa pýtajú, šľachtici sa pýtajú, bráhmani sa pýtajú, obchodníci sa pýtajú, robotníci sa pýtajú, hlavy rodín sa pýtajú a askéti sa pýtajú – to je otázka človeka.“ ID586 „Čo je otázka od neľudského bytia? Neľudské bytosti pristupujú k Budhovi, Blahoslavenému, a kladú otázku: pýtajú sa nágovia, pýtajú sa supaṇṇovia, pýtajú sa yakkhovia, pýtajú sa asurovia, pýtajú sa gandhabbovia, pýtajú sa veľkí králi, pýtajú sa Indrovia, pýtajú sa Brahmovia, pýtajú sa dévovia – to je otázka od neľudského bytia.“ ID587 „Čo je otázka stvorenej bytosti? Blahoslavený stvorí myseľou vytvorenú podobu, kompletnú vo všetkých jej hlavných i vedľajších častiach, s nepoškodenými schopnosťami. Táto stvorená bytosť pristúpi k Budhovi, k Blahoslavenému, a položí otázku. Blahoslavený odpovie. Toto je otázka stvorenej bytosti. Toto sú tri otázky.“ ID588 „A ďalšie tri otázky: otázka týkajúca sa vlastného blaha, otázka týkajúca sa blaha druhých, otázka týkajúca sa blaha oboch… a ďalšie tri otázky: otázka týkajúca sa blaha v tomto súčasnom živote, otázka týkajúca sa blaha v budúcich životoch, otázka týkajúca sa konečného blaha… a ďalšie tri otázky: otázka týkajúca sa toho, čo je bezúhonné, otázka týkajúca sa toho, čo je oslobodené od znečistení, otázka týkajúca sa toho, čo je očistené… a ďalšie tri otázky: otázka o minulosti, otázka o budúcnosti, otázka o prítomnosti… a ďalšie tri otázky: otázka o vnútornom, otázka o vonkajšom, otázka o vnútornom a vonkajšom… a ďalšie tri otázky: otázka o tom, čo je prospešné, otázka o tom, čo je neprospešné, otázka o tom, čo je neurčité… a ďalšie tri otázky: otázka o zoskupeniach, otázka o prvkoch, otázka o zmyslových základniach… a ďalšie tri otázky: otázka o základoch všímavosti, otázka o správnych úsiliach, otázka o základoch duchovnej sily… a ďalšie tri otázky: otázka o schopnostiach, otázka o silách, otázka o faktoroch osvietenia… a ďalšie tri otázky: otázka o ceste, otázka o ovocí, otázka o Nibbáne.“ ID589 „‚Pýtam sa ťa‘: to znamená, že sa ťa pýtam, prosím ťa, nalieham na teba, žiadam o tvoju priazeň; ‚Povedz mi,‘ pýtam sa ťa. ‚Bhagavā‘: toto je výraz úcty… a tak ďalej… označenie založené na realizácii, to znamená ‚Bhagavā‘. „Povedz mi toto“: to znamená povedať, vyhlásiť, naučiť, stanoviť, potvrdiť, objasniť, analyzovať, vysvetliť, odhaliť. Takto: „Žiadam ťa, Blahoslavený, povedz mi toto.““ ID590 „‚Takto ctihodný Mettagū‘: ‚Takto‘ je spojka… a tak ďalej… takto ctihodný Mettagū.“ ID591 „Považujem ťa za toho, kto dosiahol poznanie, za toho, kto má rozvinuté ja.“ To znamená: Považujem ťa za toho, kto dosiahol poznanie; považujem ťa za toho, kto má rozvinuté ja – takto viem, takto chápem, takto rozpoznávam, takto prenikám. A v čom spočíva, že Blahoslavený je tým, kto dosiahol poznanie (vedagū)? „Poznania“ (vedā) sa označujú ako poznanie na štyroch cestách, múdrosť, schopnosť múdrosti, sila múdrosti… až po… faktor osvietenia spočívajúci v skúmaní javov, pátraní, vhľade, správnom pohľade. Prostredníctvom týchto poznaní Blahoslavený dosiahol koniec zrodenia, starnutia a smrti a dosiahol koniec; dosiahol vrchol a dosiahol vrchol; dosiahol hranicu a dosiahol hranicu; dosiahol dokonalosť a dosiahol dokonalosť; dosiahol ochranu a dosiahol ochranu; dosiahol útočisko a dosiahol útočisko; dosiahol úkryt a dosiahol úkryt; dosiahol bezstrašnosť a dosiahol bezstrašnosť; dosiahol nemennosť a dosiahol nemennosť; dosiahol nesmrteľnosť a dosiahol nesmrteľnosť; dosiahol Nibbānu a dosiahol Nibbānu. Je vedagú, lebo dosiahol koniec poznania; alebo je vedagú, lebo dosiahol koniec prostredníctvom poznania; alebo je vedagú, lebo pochopil sedem vecí: pochopil názor na identitu, pochopil pochybnosť, pochopil lipnutie na pravidlách a predpisoch, pochopil túžbu, nenávisť, klam a pýchu. Pre neho boli pochopené všetky zlé, nezdravé stavy – znečisťujúce, vedúce k opätovnej existencii, sprevádzané utrpením, majúce za následok utrpenie a dozrievajúce v budúcom zrodení, starnutí a smrti.“ ID592 „‚Po tom, čo dôkladne preskúmal všetky poznatky,‘ [povedal Blahoslavený], ‚ktoré patria askétom a bráhmanom tu; keď je oslobodený od vášne voči všetkým pocitom a prekročil všetko poznanie, je vedagú.‘“ ID593 „Takto je Blahoslavený tým, kto dosiahol poznanie.“ ID594 „Ako je Blahoslavený tým, kto má rozvinuté ja? Blahoslavený má rozvinuté telo, rozvinutú cnosť, rozvinutú myseľ a rozvinutú múdrosť; rozvinul základy všímavosti, správne úsilie, základy duchovnej sily, duchovné schopnosti, duchovné sily, faktory osvietenia a cestu. Opustil nečistoty, prenikol do neotrasiteľného a dosiahol zánik. Utrpenie bolo ním úplne pochopené, jeho pôvod bol opustený, cesta bola rozvinutá a zánik bol dosiahnutý. To, čo malo byť priamo poznané, bolo priamo poznané; to, čo malo byť úplne pochopené, bolo úplne pochopené; to, čo malo byť opustené, bolo opustené; to, čo malo byť rozvinuté, bolo rozvinuté; a to, čo malo byť dosiahnuté, bolo dosiahnuté. Je neobmedzený, veľký, hlboký, nemerateľný, ťažko pochopiteľný, ako oceán bohatý na poklady; je obdarený vyrovnanosťou v šiestich sférach.“ ID595 „Keď okom vidí formu, nie je ani nadšený, ani sklamaný, ale prebýva vyrovnaný, všímavý a jasne chápajúci. Keď ušami počuje zvuk, nosom zacítí vôňu, jazykom ochutná chuť, telom sa dotkne hmatateľného predmetu a mysľou spozná mentálny jav, nie je ani nadšený, ani sklamaný, ale prebýva vyrovnaný, všímavý a jasne chápajúci.“ ID596 „Keď okom uvidí príjemný obraz, nie je chamtivý, neraduje sa a nevytvára v sebe túžbu. Jeho telo je skutočne neotrasiteľné a jeho myseľ je pevná, vnútorne dobre zakorenená a dobre oslobodená. A keď okom uvidí nepríjemný obraz, nie je skleslý; jeho myseľ nie je zakorenená v odporu, nie je letargická a je oslobodená od zlomyseľnosti. Jeho telo je skutočne neotrasiteľné a jeho myseľ je vyrovnaná, vnútorne pevne zakorenená a dobre oslobodená. Keď ušami počuje zvuk… keď nosom zacítí vôňu… keď jazykom ochutná chuť… keď telom dotkne hmatateľného predmetu… keď mysľou vníma príjemný mentálny objekt, nie je chamtivý, neteší sa a nevytvára túžbu. Jeho telo je skutočne neotrasiteľné a jeho myseľ je vyrovnaná, vnútorne pevne zakorenená a oslobodená. A keď svojou mysľou vníma nepríjemný mentálny objekt, nie je sklesnutý; jeho myseľ nie je zakorenená v odporu, nie je letargická a je zbavená zlomyseľnosti. Jeho telo je skutočne neotrasiteľné a jeho myseľ je vyrovnaná, vnútorne pevne zakorenená a oslobodená.“ ID597 „Keď okom uvidí tvar, pokiaľ ide o príjemné a nepríjemné tvary, jeho telo je skutočne neotrasiteľné a jeho myseľ je vyrovnaná, vnútorne pevne zakorenená a dobre oslobodená. Keď ušami počuje zvuk… a tak ďalej… Keď mysľou vníma mentálny objekt, pokiaľ ide o príjemné a nepríjemné mentálne objekty, jeho telo je skutočne neotrasiteľné a jeho myseľ je vyrovnaná, vnútorne pevne zakorenená a dobre oslobodená.“ ID598 „Keď okom uvidí nejakú formu, nie je strhnutý tým, čo vyvoláva vášeň, nie je odpudzovaný tým, čo je odpudzujúce, nie je oklamaný tým, čo klame, nie je rozhnevaný tým, čo rozhnevá, nie je opojený tým, čo opája, a nie je znečistený tým, čo znečisťuje. Keď ušami počuje zvuk… a tak ďalej… Keď mysľou spozná mentálny objekt, nie je unesený tým, čo vyvoláva vášeň, nie je odpudzovaný tým, čo je odpudzujúce, nie je oklamaný tým, čo klame, nie je rozhnevaný tým, čo rozhnevá, nie je opojený tým, čo opája, a nie je znečistený tým, čo znečisťuje.“ ID599 „V tom, čo je videné, je iba to, čo je videné; v tom, čo je počuté, je iba to, čo je počuté; v tom, čo je vnímané zmyslami, je iba to, čo je vnímané zmyslami; v tom, čo je spoznané, je iba to, čo je spoznané. Nie je poškvrnený tým, čo je videné, nie je poškvrnený tým, čo je počuté, nie je poškvrnený tým, čo je vnímané zmyslami, nie je poškvrnený tým, čo je spoznané. Vo videnom je bez pripútanosti, bez rozrušenia, bez opory, nezviazaný, dobre oslobodený, oddelený a prebýva s neobmedzenou mysľou. Vo počutom… vo vnímanom… v poznanom je bez pripútanosti, bez rozrušenia, bez opory, nezviazaný, dobre oslobodený, oddelený a prebýva s neobmedzenou mysľou.“ ID600 „Blahoslavený má oko; Blahoslavený vidí tvar okom. Blahoslavený nemá žiadnu žiadostivú túžbu; Blahoslavený má dobre oslobodenú myseľ. Blahoslavený má ucho; Blahoslavený počuje zvuk uchom. Blahoslavený nemá žiadnu žiadostivú túžbu; Blahoslavený má dobre oslobodenú myseľ. Blahoslavený má nos; Blahoslavený vníma vôňu nosom. Blahoslavený nemá žiadnu žiadostivú túžbu; Blahoslavený má dobre oslobodenú myseľ. Blahoslavený má jazyk; Blahoslavený vníma chuť jazykom. Blahoslavený nemá žiadnu žiadostivú túžbu; Blahoslavený má dobre oslobodenú myseľ. Blahoslavený má telo; Blahoslavený sa dotýka hmatateľného predmetu telom. Blahoslavený nepociťuje žiadnu žiadostivú túžbu; Blahoslavený má dobre oslobodenú myseľ. Blahoslavený má myseľ; Blahoslavený vníma mentálny predmet mysľou. Blahoslavený nepociťuje žiadnu žiadostivú túžbu; Blahoslavený má dobre oslobodenú myseľ.“ ID601 „Vedomie oka sa teší z foriem, má rado formy a je pohltené formami; toto vedomie oka Blahoslaveného je skrotené, strážené, chránené a ovládané; a kvôli jeho ovládaniu učí Dhammu. Ušné vedomie sa teší zo zvukov, má rado zvuky… pe… Nosové vedomie sa teší z vôní, má rado vône… Jazykové vedomie sa teší z chutí, má rado chute a je nimi pohltené; toto jazykové vedomie Blahoslaveného je skrotené, strážené, chránené a ovládané; a kvôli jeho ovládaniu učí Dhammu. Telesné vedomie sa teší z hmatateľných vecí, má rado hmatateľné veci… Myseľné vedomie sa teší z mentálnych objektov, má rado mentálne objekty a je nimi úplne pohltené; toto myseľné vedomie Blahoslaveného je skrotené, strážené, chránené a ovládané; a kvôli jeho ovládaniu učí Dhammu –“ ID602 „Vezú skroteného na zhromaždenie, skroteného si kráľ osedlá; skrotený je najlepší spomedzi ľudí, ktorý trpezlivo znáša urážlivé slová.“ ID603 „Vynikajúce sú skrotené mulice, plnokrvníci zo Sindhu a slony s veľkými klami; ale ten, kto skrotil sám seba, je ešte lepší.“ ID604 „Lebo na týchto zvieratách by sa nikto nemohol dostať do nedosiahnuteľnej oblasti, tak ako skrotený človek ide svojím vlastným, dobre skroteným ja.“ ID605 „Neváhajú uprostred rôznych druhov pýchy, keďže sú úplne oslobodení od opätovného zrodenia; keď dosiahli úroveň skrotených, čo je ovocie arahantstva, sú to tí, ktorí vo svete porazili Māru.“ ID606 „Ten, koho schopnosti sú rozvinuté – vnútorne i navonok v celom svete –, ktorý prenikol tento svet i ten druhý, ten rozvinutý a skrotený čaká na svoj čas.“ ID607 „Tak je Blahoslavený tým, kto má rozvinutú povahu.“ ID608 „Považujem ťa za toho, kto dosiahol koniec poznania, za toho s rozvinutým ja – odkiaľ vznikli tieto utrpenia? ‚Odkiaľ?‘ je otázka pochybností, otázka neistoty, otázka váhania, otázka nerozhodnosti – ‚Je to tak? Nie je to tak? Čo to je? Ako to je?‘ – odkiaľ? ‚Utrpenia‘ znamenajú: utrpenie z narodenia, starnutia, choroby, smrti, smútku, náreku, bolesti, žiaľu a zúfalstva; nešťastie je utrpenie; utrpenie v pekle, v ríši zvierat, v ríši duchov a v ľudskom svete; utrpenie zakorenené v počatí, v tehotenstve a pri pôrode; utrpenie spojené s novorodencom, utrpenie novorodenca spôsobené závislosťou od druhých; utrpenie z vlastného úsilia, utrpenie z úsilia druhých; utrpenie ako utrpenie, utrpenie spôsobené formáciami, utrpenie spôsobené zmenou; ochorenie očí, ochorenie uší, ochorenie nosa, ochorenie jazyka, ochorenie tela, ochorenie hlavy, ochorenie uší, ochorenie úst, ochorenie zubov; kašeľ, astma, katar, pálenie, horúčka, žalúdočné ťažkosti, mdloby, úplavica, ostrá bolesť, cholera; malomocenstvo, vredy, ekzém, tuberkulóza, epilepsia; kožná pleseň, svrbenie, svrab, škrabance, ochorenie dlaní a chodidiel; ochorenie krvi a žlče, cukrovka, bolesti ramien, pupienky, fistula; utrpenia vyplývajúce zo žlče, z hlienu, z vetra, z ich kombinácie; utrpenia spôsobené sezónnymi zmenami, neviazanými návykmi, vonkajším útokom a dozrievaním karmy; chlad, teplo, hlad, smäd, vyprázdňovanie, močenie; utrpenie spôsobené kontaktom s ovadami, komármi, vetrom, slnkom a plazmi; smrť matky, otca, brata, sestry, syna alebo dcéry je utrpením; nešťastie príbuzných, nešťastie choroby, nešťastie bohatstva, nešťastie cnosti, nešťastie názoru. Tie javy, ktorých vznik od počiatku a ktorých zánik po pominutí sú rozoznateľné; ktorých výsledok závisí od karmy a karma od svojho výsledku; ktorých forma závisí od mena a meno od formy; ktoré nasleduje zrodenie, prenasleduje starnutie, premáha choroba, zráža smrť, sú zakorenené v utrpení, bez prístrešia, bez jaskyne, bez útočiska, ktoré sa stali bez útočiska – tieto sa nazývajú utrpenia. Odkiaľ vznikli tieto utrpenia? Odkiaľ sa zrodili, vznikli, vytvorili, úplne vytvorili a prejavili? Aký je ich zdroj, pôvod, zrod a pôvod? Pýta sa na koreň týchto utrpení, ich príčinu, zdroj, vznik, pôvod, základ, výživu, oporu, podmienku a pôvod. Pýta sa, žiada, vyzýva a inšpiruje – odkiaľ vznikli tieto utrpenia.“ ID609 „Pokiaľ ide o ‚všetky rôzne formy vo svete‘: ‚všetky‘ – to je termín úplného zahrnutia, vo všetkých smeroch, vo všetkých ohľadoch, všetko, bez zvyšku, bez výnimky. ‚Vo svete‘ znamená v sfére utrpenia, v ľudskom svete, vo svete devov; vo svete zoskupení, vo svete prvkov, vo svete zmyslových základov. ‚V rôznych podobách‘ znamená mnohých druhov, rôznych typov, to znamená utrpenia. A tak: ‚Všetko, čo má rôzne podoby vo svete.‘ Preto ten bráhman povedal:“ ID610 „‚Pýtam sa ťa, Blahoslavený, povedz mi toto,‘ [povedal ctihodný Mettagū], ‚považujem ťa za toho, kto dosiahol poznanie, za toho, kto má rozvinuté ja. Odkiaľ vznikli tieto utrpenia rôznych foriem, ktoré sú vo svete?““ ID611 „19.“ ID612 „‚Naozaj, Mettagū,‘ [povedal Blahoslavený], ‚pýtaš sa ma na pôvod utrpenia. To ti vysvetlím tak, ako to poznám. Akékoľvek utrpenia rôznych foriem existujú vo svete, vznikajú z nadobúdania ako ich príčiny.‘“ ID613 „Pokiaľ ide o ‚Naozaj, pýtaš sa ma na pôvod utrpenia‘: ‚Utrpenia‘ znamená utrpenie z narodenia, utrpenie zo starnutia, utrpenie z choroby, utrpenie zo smrti, utrpenie zo smútku, náreku, bolesti, žiaľu a zúfalstva. ‚Pýtaš sa na pôvod‘ znamená, že sa pýtaš na koreň utrpenia, pýtaš sa na príčinu, zdroj, vznik, pôvod, základ, živinu, oporu, podmienku, pôvod; pýtaš sa, žiadaš, vyzývaš, snažíš sa objasniť. Preto: „Naozaj, pýtaš sa ma na pôvod utrpenia.“ Pokiaľ ide o „Mettagū“: Blahoslavený oslovuje toho bráhmana jeho menom. Pokiaľ ide o „Blahoslavený“: ide o výraz úcty… označenie založené na realizácii, to znamená „Bhagavā“. Preto: „Mettagū,“ povedal Blahoslavený.“ ID614 „‚Vysvetlím ti to tak, ako to poznám.‘ V tomto kontexte výraz ‚vysvetlím to‘ znamená: Vysvetlím podstatu utrpenia, jeho príčinu, zdroj, vznik, pôvod, vzniknutie, živinu, oporu, podmienku a pôvod; vyhlásim to, naučím, zverejním, potvrdím, odhalím, analyzujem, objasním a odkrývam. ‚Tak, ako to poznám‘ znamená: tak, ako som to poznal, pochopil, rozoznal, dôkladne pochopil a prenikol do toho. Nie z počutia, nie z tradície, nie z línie, nie z autority písem, nie z logického uvažovania, nie z deduktívneho uvažovania, nie z premýšľania o dôvodoch, nie z prijatia názoru po zvážení; ale budem hovoriť o tom, čo som priamo spoznal sám, o Dhamme, ktorú som osobne zažil. Preto: ‚Vysvetlím vám to tak, ako to poznám.‘“ ID615 „‚Utrpenia vznikajú zo získaní ako ich zdroja.‘ ‚Získania‘: existuje desať získaní: získanie túžby, získanie názorov, získanie znečistení, získanie nesprávneho konania, získanie výživy, získanie averzie; štyri privlastnené prvky sú získaním; šesť vnútorných zmyslových základov je získaním; šesť telies vedomia je získaním. Všetko utrpenie, v zmysle bytia utrpením, je nadobudnutím. Tieto sa nazývajú desať nadobudnutí. ‚Utrpenie‘: utrpenie z narodenia, utrpenie zo starnutia, utrpenie z choroby, utrpenie zo smrti, utrpenie zo smútku, náreku, bolesti, žiaľu a zúfalstva; utrpenie pekla… utrpenie pádu v dôsledku nesprávnych názorov. Tie javy, pri ktorých sa na začiatku vidí vznik a pri ich zániku sa vidí zánik; pri ktorých výsledok závisí od karmy a karma závisí od výsledku; pri ktorých forma závisí od mena a meno závisí od formy; ktoré nasledujú po narodení, sužované starnutím, premáhané chorobou, zrazené smrťou, zakorenené v utrpení, bez ochrany, bez útočiska, bez úkrytu, ktoré sa stali bez útočiska – tieto sa nazývajú „utrpenia“.„Tieto utrpenia vznikajú s nadobúdaním ako svojím zdrojom, majú nadobúdanie ako svoju príčinu, majú nadobúdanie ako svoju podmienku, majú nadobúdanie ako svoj dôvod; sú, vznikajú, stávajú sa, rodia sa, sú generované, sú produkované, prejavujú sa. Takto: ‚Utrpenia vznikajú s nadobúdaním ako svojím zdrojom.‘“ ID616 „‚Akékoľvek rôzne formy vo svete.‘ Tu je ‚akékoľvek‘ ohraničujúcim výrazom, čo znamená všetko v každom ohľade, za každých okolností, bez zvyšku, bez výnimky. ‚Vo svete‘ znamená vo svete utrpenia, v ľudskom svete; vo svete živlov, vo svete zmyslových základov. ‚Rôzne formy‘ znamenajú mnohé druhy, rozmanité typy utrpenia. Teda: ‚Akékoľvek rôzne formy vo svete.‘ Preto Blahoslavený povedal:“ ID617 „‚Pýtaš sa ma na pôvod utrpenia, Mettagū,‘ povedal Blahoslavený, ‚to ti vysvetlím tak, ako to poznám. Utrpenia, akékoľvek rôzne druhy existujú vo svete, vznikajú zo získaní ako ich zdroja.‘“ ID618 „20.“ ID619 „Naozaj, ktokoľvek, kto v nevedomosti vytvára podklad, ten hlupák sa znova a znova stretáva s utrpením. Preto ten, kto vie, keď vidí, že podklad je príčinou zrodu utrpenia, nemal by vytvárať podklad.“ ID620 „‚Naozaj, ktokoľvek, kto je v nevedomosti, vytvára podklad.‘ Tu ‚ktokoľvek‘ znamená: ktokoľvek, akéhokoľvek druhu, s akýmikoľvek spojeniami, akýmkoľvek spôsobom určený, akéhokoľvek druhu, dosiahnutý v akomkoľvek stave, obdarený akýmikoľvek vlastnosťami, či už je to khattiya, bráhman, vessa alebo sudda; hlava rodiny alebo ten, kto odišiel do duchovného života; deva alebo ľudská bytosť. ‚V nevedomosti‘ znamená: ten, kto upadol do nevedomosti, kto je nevedomý, nerozvinutý v múdrosti, s malou múdrosťou. „Vytvára podklad“ znamená: niekto vytvára podklad túžby, vytvára podklad názorov, vytvára podklad znečistení, vytvára podklad karmy, vytvára podklad nesprávneho konania, vytvára podklad výživy, vytvára podklad averzie; niekto robí zo štyroch osvojených prvkov podklad, robí zo šiestich vnútorných zmyslových základov podklad, robí zo šiestich telies vedomia podklad; niekto generuje, produkuje, prináša, uvádza do bytia. Teda: ‚v nevedomosti vytvára podklad.‘“ ID621 „‚Blázon sa znova a znova stretáva s utrpením.‘ ‚Znova a znova‘ sa stretáva s utrpením z narodenia, utrpením zo starnutia, utrpením z choroby, utrpením zo smrti, utrpením zo smútku, náreku, bolesti, žiaľu a zúfalstva; ide k nemu, ide priamo k nemu, približuje sa k nemu, prijíma ho, nesprávne sa ho drží, lipne na ňom. Preto: ‚stretáva sa s utrpením znova a znova.‘ ‚Blázon‘ znamená: ten, kto má málo múdrosti, kto je zmätený, nevedomý, kto upadol do nevedomosti, kto je nevedomý, nerozvinutý v múdrosti, s malou múdrosťou. Preto: ‚Blázon sa stretáva s utrpením znova a znova.‘“ ID622 „‚Preto ten, kto vie, by nemal nič nadobúdať.‘ ‚Preto‘ znamená: z toho dôvodu, z tej príčiny, z tej podmienky, z toho zdroja; keď vidí toto nebezpečenstvo v nadobúdaní – preto. ‚Ten, kto vie‘, znamená: ten, kto vie, rozumie, rozoznáva, dôkladne chápe a preniká; ten, kto vie, rozumie, rozoznáva, dôkladne chápe a preniká, že ‚Všetky podmienené útvary sú nestále‘; že ‚Všetky podmienené útvary sú utrpením‘; … že ‚Všetky javy sú bez-ja‘; … že ‚Všetko, čo podlieha vzniku, podlieha aj zániku.‘ „Nemal by nadobúdať“ znamená: nemal by nadobúdať túžbu, názory, znečistenia, nesprávne konanie, výživu ani averziu; nemal by si osvojovať štyri prvky, šesť vnútorných zmyslových základov ani šesť telies vedomia; nemal by vytvárať, produkovať, privádzať do bytia ani uvádzať do existencie. A tak: „Preto ten, kto vie, by nemal nadobúdať.““ ID623 „‚O utrpení‘: o utrpení z narodenia, utrpení zo starnutia, utrpení z choroby, utrpení zo smrti, utrpení zo smútku, náreku, bolesti, žiaľu a zúfalstva. ‚Vidieť pôvod‘: ten, kto vidí koreň utrpenia, jeho príčinu, zdroj, vznik, pôvod, vzniknutie, živinu, predmet, podmienku a pôvod. ‚Vidieť‘ sa nazýva poznanie. To znamená múdrosť, pochopenie… neklam, skúmanie javov, správny pohľad. Človek je obdarený týmto videním, touto múdrosťou; je vybavený, plne vybavený, dosiahol, plne dosiahol, vlastní, plne vlastní, je vybavený. Takýto človek sa nazýva ‚ten, kto vidí‘. Takto: ‚vidieť zrod a pôvod utrpenia‘. Preto Blahoslavený povedal:“ ID624 „Naozaj, ten, kto je nevedomý, vytvára pripútanosti; hlupák sa znova a znova stretáva s utrpením. Preto ten, kto vie, vidiac vznik a pôvod utrpenia, by nemal vytvárať žiadnu pripútanosť.“ ID625 „21.“ ID626 „To, na čo sme sa ťa pýtali, si nám vysvetlil. Pýtame sa ťa na niečo iné; teraz nám, prosím, povedz toto: Ako múdri prekračujú rieku – zrodenie a starnutie, smútok a nárek?“ ID627 „To, ó Mudrc, mi, prosím, dobre vysvetli, lebo túto Dhammu skutočne poznáš.“ ID628 „‚To, na čo sme sa ťa pýtali, si nám vysvetlil.‘ ‚To, na čo sme sa ťa pýtali‘: to, o čo sme sa pýtali, prosili, žiadali a čo sme sa snažili objasniť. ‚Si nám to vysvetlil‘ znamená: bolo to vysvetlené, dobre vysvetlené, uvedené, naučené, zverejnené, stanovené, odhalené, analyzované, objasnené a odkrývané. Takto: ‚To, na čo sme sa ťa pýtali, si nám vysvetlil.‘“ ID629 „‚Pýtame sa ťa na ďalšiu vec; teraz nám to, prosím, povedz.‘ ‚Pýtame sa ťa na ďalšiu vec‘: pýtame sa ťa na ďalšiu vec, žiadame od teba ďalšiu vec, prosíme ťa o ďalšiu vec, pýtame sa ťa na ďalšiu vec. ‚Teraz nám to, prosím, povedz‘: prosím, hovor, vyjadrite, nauč, zverejni, potvrď, odhaľ, analyzuj, objasni, odkrývaj. Takto: ‚Pýtame sa ťa na ďalšiu vec; teraz nám to, prosím, povedz.‘“ ID630 „Ako múdri prekračujú povodeň – narodenie, starnutie, smútok a nárek? ‚Ako‘ je otázka pochybností, otázka neistoty, otázka váhania, otázka s viacerými možnosťami: ‚Je to tak? Nie je to tak? Čo to je? Ako to je?“ – teda „ako“. „Múdri“ znamená múdrych, učených, tých, ktorí sú obdarení múdrosťou, inteligentných, znalých, rozhľadných, bystrých. „Prúd“ sa vzťahuje na prúd zmyslových pôžitkov, prúd existencie, prúd názorov a prúd nevedomosti. „Narodenie“ je pre tie rôzne bytosti v tom či onom rade bytostí ich narodenie, zrodenie, pôvod, vznik, rozmnožovanie, vznik zložiek, získanie zmyslových základov. „Starnutie“ je pre tie rôzne bytosti v tom či onom rade bytostí ich starnutie, vetchosť, vypadávanie zubov, šedivenie vlasov, vráskavá koža, úpadok života, chátranie schopností. „„Smútok“ je pre toho, kto trpí stratou príbuzných, alebo stratou majetku, alebo stratou zdravia, alebo stratou cnosti, alebo stratou správneho pohľadu, alebo koho sužuje nejaké iné nešťastie, alebo koho postihol nejaký bolestivý stav, smútok, žiaľ, ťažkosť, vnútorný smútok, vnútorné utrpenie, vnútorné pálenie, vnútorná horúčka, pálenie mysle, duševná nespokojnosť, šíp smútku. „Nárek“ je pre toho, kto trpí stratou príbuzných, stratou majetku, stratou zdravia, stratou cnosti, stratou správneho pohľadu, alebo koho sužuje nejaké iné nešťastie, či postihol nejaký bolestivý stav, nárek a lamentovanie, nárek, lamentovanie, stav náreku, stav náreku, nárek v reči, blábolenie, nesúvislé klebetenie, žvatlanie, akt žvatlania, stav žvatlania.“ ID631 „‚Ako vlastne múdri prekračujú rieku, zrodenie, starnutie, smútok a nárek?‘ Múdri – ako prekračujú, prekonávajú, prechádzajú, víťazia nad a prechádzajú za rieku, zrodenie, starnutie, smútok a nárek? To je význam vety: ‚Ako vlastne múdri prekračujú rieku, zrodenie, starnutie, smútok a nárek?‘“ ID632 „‚Ó, mudrc, vysvetli mi to dobre.‘ ‚To‘ znamená to, o čo prosím, o čo žiadam, o čo úpenlivo prosím, čomu som oddaný. ‚Mudrc‘: mudrcovstvo sa nazýva poznanie. To znamená múdrosť, ktorá je pochopením… neklamom, skúmaním Dhammy, správnym pohľadom. Blahoslavený je obdarený týmto poznaním; je mudrcom, ktorý dosiahol mudrcovstvo. Existujú tri druhy múdrosti: telesná múdrosť, verbálna múdrosť a mentálna múdrosť.“ ID633 „Čo je telesná múdrosť? Zrieknutie sa trojitého telesného nesprávneho správania je telesná múdrosť. Trojité telesné správne správanie je telesná múdrosť. Poznanie tela ako objektu je telesná múdrosť. Úplné pochopenie tela je telesná múdrosť. Cesta sprevádzaná úplným pochopením tela je telesná múdrosť. Zrieknutie sa túžby a žiadosti po tele je telesná múdrosť. Zánik telesných formácií – dosiahnutie štvrtého džhána – je telesná múdrosť. Toto je telesná múdrosť.“ ID634 „Čo je verbálna múdrosť? Zrieknutie sa štvornásobného nesprávneho verbálneho správania je verbálna múdrosť. Štvornásobné správne verbálne správanie je verbálna múdrosť. Poznanie reči ako predmetu je verbálna múdrosť. Úplné pochopenie reči je múdrosťou reči. Cesta sprevádzaná úplným pochopením reči je múdrosťou reči. Zrieknutie sa túžby a žiadosti po reči je múdrosťou reči. Zánik rečových formácií – dosiahnutie druhej džhány – je múdrosťou reči. Toto je múdrosť reči.“ ID635 „Čo je múdrosť mysle? Zrieknutie sa trojitého nesprávneho správania mysle je múdrosťou mysle. Trojité mentálne správne konanie je múdrosť mysle. Poznanie mysle ako predmetu je múdrosť mysle. Úplné pochopenie mysle je múdrosť mysle. Cesta sprevádzaná úplným pochopením mysle je múdrosť mysle. Zrieknutie sa túžby a žiadosti po mysli je múdrosť mysle. Zánik mentálnych formácií – dosiahnutie zániku vnímania a pocitu – je múdrosť mysle. Toto je múdrosť mysle.“ ID636 „Mudrc tela, mudrc reči, mudrc mysle a mudrc bez skvrn; mudrc dokonalý v múdrosti – takého nazývajú tým, kto sa vzdal všetkého.“ ID637 „Mudrc tela, mudrc reči, mudrc mysle a mudrc bez skvrn; mudrc dokonalý v múdrosti – takého nazývajú tým, kto zmýva zlo.“ ID638 „Obdarení týmito tromi vlastnosťami múdrosti existujú šesť mudrcov: mudrc-hlava rodiny, mudrc bez domova, mudrc-učeň, mudrc-dosažiteľ, mudrc-samotár a mudrc mudrcov. Kto sú mudrci-hlavy rodín? Tí hlavy rodín, ktorí uzreli stav – to sú mudrci-hlavy rodín. Kto sú mudrci bez domova? Tí, ktorí odišli do sveta, ktorí uzreli tento stav a pochopili učenie – to sú mudrci bez domova. Tých sedem žiakov sú mudrci v štádiu výcviku. Arahantovia sú mudrci dosiahnutí. Paccekabuddhovia sú samotárski mudrci. Tathāgatovia, Arahantovia, Dokonale Samoprosvetlení sú mudrci medzi mudrcami.“ ID639 „Mlčaním sa človek nestane mudrcom, ak má oklamanú povahu a je nevedomý; ale múdry človek, akoby držal váhy, vyberá to, čo je vynikajúce.“ ID640 „Vyhýba sa zlým skutkom; tým je mudrcom. Kto pozná oba svety, ten sa tým nazýva mudrcom.“ ID641 „Keď spoznal Dhammu zlých i dobrých, vnútorne i navonok vo všetkých svetoch, je uctievaný bohmi i ľuďmi; keď prekonal sieť pripútaností, takýto človek je mudrcom.“ ID642 „‚Ó mudrc, vysvetli mi to dobre‘: to znamená, porozprávaj o tom, nauč to, vyhlás to, potvrď to, odhaľ to, analyzuj to, objasni to, odkry to. ‚Lebo túto Dhammu poznáš‘: to znamená, že túto Dhammu poznáš, zvážil si ju, posúdil, rozlíšil a objasnil. Preto ten bráhman povedal:“ ID643 „To, na čo sme sa ťa pýtali, si nám nevysvetlil; pýtame sa ťa na niečo iné, tak nám prosím povedz toto: Ako múdri prekračujú rieku – zrodenie, starnutie, smútok a nárek? Ó, mudrc, vysvetli mi to dobre, lebo táto Dhamma je ti známa.“ ID644 „22.“ ID645 „‚Vysvetlím ti Dhammu, Mettagu,‘ povedal Blahoslavený, ‚Dhammu, ktorú možno dosiahnuť už v tomto živote, ktorá nie je založená na počutých správach, a ktorú, keď ju človek spozná a bude žiť s plnou pozornosťou, môže prekročiť pripútanosť k svetu.‘“ ID646 „‚Vysvetlím ti Dhammu.‘ ‚„Dhamma“ znamená svätý život, ktorý je dobrý na začiatku, dobrý uprostred a dobrý na konci, so správnym významom a formuláciou, úplne dokonalý a čistý; to znamená štyri základy všímavosti, štyri správne úsilia, štyri základy duchovnej sily, päť schopností, päť síl, sedem faktorov osvietenia, Ušľachtilú osemčlennú cestu, Nibbānu a cestu vedúcu k Nibbāne. „Vysvetlím, naučím, vyhlásim, ustanovím, odhalím, analyzujem, objasním, odkrývam“: to je význam slov „Vysvetlím vám Dhammu.“ „Mettagu“: Blahoslavený oslovuje bráhmana jeho menom.“ ID647 „‚V tomto samotnom živote, nie na základe počutých správ.‘ ‚V tomto samotnom živote‘ znamená: v Dhamme, ktorá je videná, poznaná, zvážená, preniknutá, rozlíšená a objasnená – to znamená: ‚Všetky podmienené javy sú nestále‘ … ‚Všetko, čo podlieha vzniku, podlieha aj zániku‘ – v Dhamme, ktorá je videná, poznaná, zvážená, preniknutá, rozlíšená a objasnená. Preto: ‚Budem hlásať Dhammu v tomto živote.‘ Alebo inak povedané, v pravde o utrpení, ktoré bolo videné, budem hlásať utrpenie; v pôvode, ktorý bol videný, budem hlásať pôvod; na ceste, ktorá bola videná, budem hlásať cestu; v zániku, ktorý bol videný, budem hlásať zánik. Preto: „V tomto živote budem hlásať Dhammu.“ Alebo: „v tomto živote“ znamená, že Dhamma je „priamo viditeľná, nadčasová, pozývajúca, aby človek prišiel a videl, vedúca vpred, aby ju múdri osobne zažili.“ Preto: „V tomto živote budem hlásať Dhammu.“ „Nie na základe počutého“ znamená: nie na základe správ, nie na základe tradície, nie na základe odovzdávania, nie na základe autority písem, nie na základe logického uvažovania, nie na základe deduktívneho uvažovania, nie na základe zvažovania zdanlivých javov, nie na základe schválenia názoru po zvážení, ale Dhamma priamo poznaná samotným človekom a osobne zažitá. „To budem hlásať“: to je význam slov „v tomto živote, nie na základe počutého.““ ID648 „Keď to poznajú, konajú s bdelosťou. To znamená: keď pochopili, zvážili, rozlíšili, rozvinuli a zjavili, že ‚všetky útvary sú nestále‘ – keď pochopili, zvážili, rozlíšili, rozvinuli a zjavili; že ‚všetky útvary sú utrpením‘… že ‚všetky javy sú bez-ja‘… a že ‚všetko, čo má povahu vznikania, má aj povahu zanikania‘ – keď to pochopili, zvážili, rozlíšili, rozvinuli a zjavili. ‚Všímavý‘ (sato) znamená, že človek je vnímavý zo štyroch dôvodov: je vnímavý pri rozvíjaní základu všímavosti, ktorým je kontemplácia tela v tele… takýto človek sa nazýva ‚všímavý‘ (sato). „Kráčajú“ (caranti) znamená kráčať, zotrvávať, udržiavať postoj, cvičiť sa, chrániť, udržiavať a spôsobiť, aby bolo udržiavané – to je význam „po tom, čo to spoznal, kráčať s bdelosťou“. ID649 „Človek by mal prekonať zapletenie vo svete. ‚Zapletenie‘ sa nazýva túžba: to, čo je žiadostivosť, intenzívna žiadostivosť… lakomstvo, chamtivosť, neprospešný koreň. Prečo sa to nazýva ‚zapletenie‘? Pretože sa šíri, nazýva sa to ‚zapletenie‘; pretože sa rozširuje, nazýva sa to ‚zapletenie‘; pretože preniká, nazýva sa to ‚zapletenie‘; pretože sa pohybuje v predmete, nazýva sa to ‚zapletenie‘; pretože prináša utrpenie, nazýva sa „zapletenie“; pretože je klamlivé, nazýva sa „zapletenie“; pretože je koreňom utrpenia, nazýva sa „zapletenie“; pretože jeho plodom je utrpenie, nazýva sa „zapletenie“; pretože jeho spotrebovanie je utrpením, nazýva sa „zapletenie“. Alebo táto túžba je rozsiahla – rozprestretá a rozšírená na tvary, zvuky, vône, chute, hmatateľné veci, klany, skupiny, obydlia, zisky, slávu, chválu, potešenie, rúcha, almužnu, ubytovanie, liečivé potreby, rozmer zmyslovej sféry, rozmer formy, bezformový rozmer, existenciu v zmyslovej sfére, existenciu vo forme, bezformovú existenciu, existenciu s vnímaním, existenciu bez vnímania, existenciu ani s vnímaním, ani bez vnímania, existenciu s jedným zložkom, existenciu so štyrmi zložkami, existenciu s piatimi zložkami, minulosť, budúcnosť, prítomnosť a vo veciach videných, počutých, vnímaných a poznaných – preto sa nazýva „zapletenie“. „Vo svete“ znamená v sfére utrpenia, v ľudskom svete, vo svete devov, vo svete zoskupení, vo svete prvkov, vo svete zmyslových základov. „Človek by mal prekonať zapletenie vo svete“ znamená, že vo svete by mal tento, kto je bdelý, toto zapletenie prekonať, prekročiť, prekonať a zdolať. Preto Blahoslavený povedal: „ ID650 „‚Oznámim ti Dhammu,‘ [povedal Blahoslavený Mettagūovi], ‚viditeľnú už v tomto živote, nezakladajúcu sa na počutých správach; keď ju človek spozná, kráča s bdelosťou a prekoná zapletenie vo svete.‘“ ID651 „23.“ ID652 „Teším sa z toho, ó veľký mudrc, z najvyššej Dhammy; keď ju človek spozná, kráča s plnou pozornosťou a prekračuje spletitosť sveta.“ ID653 „‚Teším sa z toho.‘ ‚To‘ sa vzťahuje na tvoje vyhlásenie, výklad, učenie, poučenie a radu. ‚Teším sa‘ znamená, že mám radosť, som potešený, schvaľujem, túžim, prijímam, žiadam, usilujem sa, prahnem po tom, úprimne si to želám – teda ‚teším sa z toho‘.“ ID654 „‚Veľký hľadač, najvyššia Dhamma.‘ Čo sa myslí pod pojmom ‚Veľký hľadač‘ (Mahesi)? Blahoslavený je veľkým hľadačom, lebo hľadal, pátral a dôkladne skúmal veľký súhrn cnosti. Hľadal veľký súhrn sústredenia… veľký súhrn múdrosti… veľký súhrn oslobodenia… veľký súhrn poznania a videnia oslobodenia… Hľadal rozbitie veľkej masy temnoty… Hľadal rozbitie veľkej skazenosti… Hľadal vytrhnutie veľkého šípu túžby… Hľadal rozpletenie veľkého spleti názorov… Hľadal zhodenie veľkého zástavy pýchy… Hľadal upokojenie veľkých vôľových formácií… Hľadal prekročenie veľkej povodne… Usiloval sa o zloženie veľkého bremena… Usiloval sa o prerušenie veľkého kolobehu samsáry… Usiloval sa o uhasenie veľkej horúčky… Usiloval sa o upokojenie veľkého pálenia… Usiloval sa o vztyčenie veľkého zástavy Dhammy… Usiloval sa o veľké základy všímavosti… o veľké správne úsilie… o veľké základy duchovnej sily… veľké schopnosti… veľké sily… veľké faktory osvietenia… veľkú Ušľachtilú osemčlennú cestu… Hľadal veľké konečné, Nesmrteľné Nibbāna… Je hľadaný, vyhľadávaný a dôkladne skúmaný bytosťami veľkej sily, ktoré sa pýtajú: „Kde je Buddha? Kde je Blahoslavený? Kde je deva medzi devami? Kde je býk medzi ľuďmi?“ Preto je Veľkým Hľadačom (Mahesi). ‚Najvyššia Dhamma‘ sa vzťahuje na Nesmrteľné Nibbāna – to, čo je utíšenie všetkých formácií, vzdanie sa všetkých nadobudnutých vecí, zničenie túžby, odpútanosť, zánik, Nibbāna. ‚Najvyššia‘ znamená najvyššia, najlepšia, najvynikajúcejšia, najvýznamnejšia, konečná, najvznešenejšia Dhamma. Teda „Veľký hľadač, najvyššia Dhamma“. ID655 „Keď to spoznali, konajú s bdelosťou. Keď to spoznali, zvážili, posúdili, rozvinuli a zjavili: ‚Všetky podmienené javy sú nestále‘ – keď to spoznali, zvážili, posúdili, rozvinuli a zjavili; ‚Všetky podmienené javy sú utrpením‘… ‚Všetky javy sú bez-ja‘… ‚Čokoľvek má povahu vzniknúť, má aj povahu zaniknúť‘ – keď to spoznali, zvážili, posúdili, rozvinuli a zjavili. ‚Všímavý‘ znamená všímavý zo štyroch dôvodov: rozvíjaním základu všímavosti, ktorým je kontemplácia tela v tele, je človek všímavý; v pocitoch… v mysli… v javoch… rozvíjajúc základ všímavosti, ktorým je kontemplácia javov v javoch, je človek všímavý… takýto človek sa nazýva všímavý. ‚Kráčajú‘ znamená kráčať, prebývať, pohybovať sa, praktizovať, udržiavať, zachovávať a spôsobiť, aby bolo zachované – to je význam ‚poznajúc to, kráča človek všímavo‘.“ ID656 „Človek by mal prekonať zapletenie vo svete. O spleti (visattikā) sa hovorí, že je to túžba: to, čo je žiadostivosť, intenzívna žiadostivosť… lakomstvo, chamtivosť, neblahý koreň. Prečo sa to nazýva ‚splet‘? Pretože je to rozprestreté a rozšírené, nazýva sa to ‚splet‘. ‚Vo svete‘ znamená v sfére utrpenia… vo svete zmyslových základov. ‚Človek by mal prekonať zapletenie vo svete‘ znamená: vo svete, s bdelosťou, by mal prekonať, prekročiť, prekonať a zvladiť toto zapletenie. Preto ten bráhman povedal:“ ID657 „‚Teším sa z toho, ó veľký mudrc, z najvyššieho Dhammy; keď ju človek spozná, kráča s bdelosťou a prekonáva zapletenie vo svete.‘“ ID658 „24.“ ID659 „‚Čokoľvek pochopíš,‘ [povedal Blahoslavený Mettagúovi], ‚hore, dole, naprieč a uprostred; zbav sa potešenia a pripútanosti k týmto veciam. Po odhodení vedomia by si nemal zotrvávať v žiadnom stave bytia.‘“ ID660 „‚Čokoľvek pochopíš‘ znamená čokoľvek vieš, chápeš, rozoznávaš, plne rozoznávaš alebo prenikáš – teda ‚čokoľvek pochopíš‘. ‚Mettagū,‘ oslovil Blahoslavený toho bráhmana menom. ‚Bhagavā‘ je výraz úcty… až po… označenie založené na priamom uvedomení si, a to ‚Bhagavā‘ – teda ‚Mettagū,‘ Blahoslavený.“ ID661 „‚Hore, dole, naprieč a uprostred.‘ ‚Hore‘ sa nazýva budúcnosť; ‚dole‘ sa nazýva minulosť; ‚naprieč a uprostred‘ sa nazýva prítomnosť. ‚Hore‘ sa nazýva svet devov; ‚dole‘ sa nazýva svet pekla; ‚naprieč a uprostred‘ sa nazýva svet ľudí. Inak povedané, ‚hore‘ sa nazývajú blahodárne dhammy; ‚dole‘ sa nazývajú neblahodárne dhammy; ‚naprieč a uprostred‘ sa nazývajú neurčité dhammy. ‚Hore‘ sa nazýva ríša bezforemných; ‚dole‘ sa nazýva ríša zmyslových sfér; ‚naprieč a uprostred‘ sa nazýva ríša foriem. „Hore“ sa nazýva príjemný pocit; „dole“ sa nazýva bolestivý pocit; „naprieč a uprostred“ sa nazýva pocit, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný. „Hore“ sa nazýva nad chodidlami; „dole“ sa nazýva pod končekmi vlasov; „naprieč a uprostred“ sa nazýva stred – to je význam výrazov „hore, dole, naprieč a uprostred“.“ ID662 „Pokiaľ ide o ‚V týchto prípadoch, keď sa rozptýlila rozkoš a upnutie, vedomie nezotrváva v stávaní sa.‘ ‚V týchto prípadoch‘ sa vzťahuje na to, čo bolo vyhlásené, naučené, zvestované, ustanovené, odhalené, analyzované, objasnené a osvetlené. ‚Rozkoš‘ je termín pre túžbu. To, čo je vášeň, intenzívna vášeň… a tak ďalej… lakomstvo, chamtivosť, neprospešný koreň. ‚Uviaznutie‘ sa vzťahuje na dva druhy uviaznutia: uviaznutie v túžbe a uviaznutie v názoroch. Čo je uviaznutie v túžbe? Pokiaľ je to označené ako túžba… a tak ďalej… toto je uviaznutie v túžbe. Čo je uviaznutie v názoroch? Dvadsaťdielny názor na osobnosť… a tak ďalej… toto je uviaznutie v názoroch.“ ID663 „‚Zbavenie sa vedomia‘ sa týka vedomia sprevádzaného záslužnými voličnými formáciami, vedomia sprevádzaného nezaslužnými voličnými formáciami a vedomia sprevádzaného neporušiteľnými voličnými formáciami. V týchto dhammách odstráňte potešenie, fixáciu a vedomie sprevádzané voličnými formáciami – vyžeňte, úplne vyžeňte, vyhnite, úplne vyhnite, opustite, úplne opustite, odstráňte, eliminujte a privedte ich do neexistencie. To je význam slov ‚v týchto prípadoch, keď ste rozptýlili radosť, upnutie a vedomie‘.“ ID664 „‚Človek by nemal zotrvávať v stávaní sa.‘ ‚Stávanie sa‘ znamená, že existujú dve formy stávania sa: stávanie sa karmy a obnovená existencia vedúca k znovuzrodeniu. Čo je kamma-stávanie sa? Záslužné vôľové formácie, nezaslužné vôľové formácie a neporušiteľné vôľové formácie – to je kamma-stávanie sa. Čo je obnovená existencia vedúca k znovuzrodeniu? Obnovená existencia vedúca k znovuzrodeniu pozostáva z formy, pocitu, vnímania, vôľových formácií a vedomia – to je obnovená existencia vedúca k znovuzrodeniu. „Človek by nemal zotrvávať v stávaní sa“ znamená: tým, že sa človek vzdá, rozptýli a ukončí rozkoš a upnutie, vedomie sprevádzané vôľovými formáciami, kammické stávanie sa a obnovenú existenciu vedúcu k znovuzrodeniu, nemal by zotrvávať v kammickom stávaní sa, nemal by zotrvávať v obnovenej existencii vedúcej k znovuzrodeniu, ani by sa v nej nemal usadiť. Takto: „Po vyhnaní vedomia by človek nemal zotrvávať v stávaní sa.“ Preto Blahoslavený povedal: „ ID665 „Čokoľvek jasne vnímaš, [Mettagū,“ povedal Blahoslavený,] „hore, dole, naprieč a uprostred; keď si z nich vyhnal rozkoš a upnutie, ako aj vedomie, nemal by si zotrvávať v stávaní sa.““ ID666 „25.“ ID667 „Keď takto prebýva, bdelý a usilovný, mních kráča ďalej, opustiac to, čo sa považuje za ‚moje‘. Keďže je múdry, mal by práve tu, v tomto živote, opustiť zrodenie, starnutie, smútok, nárek a utrpenie.“ ID668 „‚Takto prebývať, s bdelosťou a opatrnosťou.‘ ‚Takto prebývať‘ znamená opustiť, rozptýliť, zničiť a odstrániť potešenie, pripútanosť, vedomie sprevádzané vôľovými formáciami, karmické stávanie sa a obnovenú existenciu vedúcu k znovuzrodeniu – takto prebývať. ‚Všímavý‘ znamená byť vnímavý štyrmi spôsobmi: rozvíjať všímavosť k telu v tele… a tak ďalej – takýto človek sa nazýva vnímavý. ‚Opatrný‘ znamená konať starostlivo, vytrvalo, rozhodne, bez lenivosti, bez opustenia túžby či úsilia, byť opatrný v blahodárnych vlastnostiach. ‚Ako môžem naplniť nenaplnený súhrn cnosti? Alebo, keď som naplnil súhrn cnosti, ako ho môžem rôznymi spôsobmi skúmať múdrosťou?“ Tu, akákoľvek túžba, úsilie, námaha, veľká námaha, vytrvalosť, všímavosť, jasné pochopenie, horlivosť, usilovanie, odhodlanie a nasadenie existuje v blahodárnych vlastnostiach, to je bdelosť. „Ako môžem naplniť nenaplnený súhrn sústredenia… súhrn múdrosti… súhrn oslobodenia… skupinu poznania a videnia oslobodenia? Alebo, keď som naplnil skupinu poznania a videnia oslobodenia, ako ju môžem rôznymi spôsobmi skúmať múdrosťou?“ Tu, akákoľvek túžba, úsilie, námaha, veľká námaha, vytrvalosť, všímavosť, jasné pochopenie, horlivosť, usilovanie, odhodlanie a angažovanosť, ktoré sa nachádzajú v blahodárnych vlastnostiach, to je bdelosť. „Ako môžem plne pochopiť nepochopené utrpenie? Ako môžem opustiť neprekonané znečistenia? Ako môžem rozvinúť nerozvinutú cestu? Ako môžem dosiahnuť nedosiahnuté ustanie?“ Tu platí, že akákoľvek túžba, úsilie, námaha, veľká námaha, vytrvalosť, všímavosť, jasné pochopenie, horlivosť, usilovanie, odhodlanie a sústredenie, ktoré sa nachádzajú v blahodárnych vlastnostiach, to je bdelosť. Takto: prebývajúc takto, všímavý a bdelý.“ ID669 „‚Mních, putujúci, ktorý sa zbavil pripútaností.‘ ‚Mních‘ znamená mnícha, ktorý je cnostným bežným človekom, alebo mnícha, ktorý je žiakom. ‚Putujúci‘ znamená správať sa, prebývať, udržiavať postoj, cvičiť sa, strážiť, udržiavať a spôsobiť, aby bolo udržiavané. ‚Pripútanosti‘ znamenajú dva druhy pripútaností: pripútanosť, ktorá je túžbou, a pripútanosť, ktorá je nesprávnym názorom… toto je pripútanosť, ktorá je túžbou… toto je pripútanosť, ktorá je nesprávnym názorom… Po opustení pripútanosti, ktorá je túžbou, po vzdaní sa pripútanosti, ktorá je nesprávnym názorom, po tom, čo sa týchto dvoch pripútaností vzdal, opustil, úplne sa ich zbavil, rozptýlil, zničil a priviedol k neexistencii – to je význam slov „mních, putujúci, ktorý sa zbavil pripútaností“. ID670 „‚Narodenie, starnutie, smútok a nárek – práve tu by múdry mal opustiť utrpenie.‘ ‚Narodenie‘ znamená narodenie tých rôznych bytostí… ‚Starnutie‘ znamená starnutie tých rôznych bytostí… ‚Smútok‘ znamená pre toho, koho zasiahla strata príbuzných… ‚Nárek‘ znamená pre toho, koho zasiahla strata príbuzných… ‚Tu‘ znamená v tomto pohľade… v tomto ľudskom svete. ‚Múdry‘ znamená toho, kto dosiahol osobitné poznanie, je obdarený múdrosťou, je rozhľadný a disponuje prenikavou múdrosťou. ‚Utrpenie‘ znamená utrpenie z narodenia… utrpenie zo skľúčenosti a zúfalstva. „Narodenie, starnutie, smútok a nárek – práve tu by múdry mal opustiť utrpenie“ znamená: ten, kto dosiahol osobitné poznanie, je obdarený múdrosťou, je bystrý a disponuje prenikavou múdrosťou, by práve tu mal opustiť, rozptýliť, zničiť a priviesť k neexistencii narodenie, starnutie, smútok, nárek a utrpenie. Preto Blahoslavený povedal: „ ID671 „Keď takto prebýva, všímavý a usilovný, mních, putujúci a zbavený pripútaností, by mal práve tu, ako múdry, opustiť zrodenie, starnutie, smútok, nárek a utrpenie.“ ID672 „26.“ ID673 „Teším sa zo slov veľkého jasnovidca, dobre hlásaných Gotamom, oslobodených od podkladov existencie; Naozaj, Blahoslavený sa zbavil utrpenia, lebo takto je ti známa táto Dhamma.““ ID674 „‚Teším sa zo slov veľkého jasnovidca.‘ ‚Toto‘ sa vzťahuje na tvoju reč, výpoveď, učenie, poučenie a radu – teším sa z nich, veľmi sa z nich teším, schvaľujem ich, súhlasím s nimi, mám ich rád, užívam si ich, túžim po nich, prahnem po nich a chválim ich. ‚Veľký jasnovidec‘ – prečo sa Blahoslavený nazýva veľkým jasnovidcom? Pretože hľadá, pátra a skúma veľký súhrn cnosti… preto sa nazýva veľkým jasnovidcom, býkom medzi ľuďmi. Preto: ‚Teším sa zo slov veľkého jasnovidca.‘“ ID675 „‚Dobre vyhlásené Gotamom, bez nadobudnutých vecí.‘ ‚Dobre vyhlásené‘ znamená dobre povedané, dobre vysvetlené, dobre naučené, dobre zverejnené, dobre ustanovené, dobre otvorené, dobre analyzované, dobre zjavné a dobre odhalené – preto ‚dobre vyhlásené‘. ‚Gotamom, bez nadobudnutých vecí‘ znamená, že nadobudnutými vecami sa rozumie znečistenia, zoskupenia a vôľové formácie. Opustenie nadobudnutých vecí, upokojenie nadobudnutých vecí, vzdanie sa nadobudnutých vecí, utíšenie nadobudnutých vecí, nesmrteľnosť, Nibbāna – to je to, čo je ‚dobre vyhlásené Gotamom, bez nadobudnutých vecí‘.“ ID676 „‚Naozaj, Blahoslavený sa zbavil utrpenia.‘ ‚Naozaj‘ je slovo istoty, slovo bez pochybností, slovo bez neistoty, slovo bez dvojznačnosti, slovo bez váhania, slovo vylúčenia, definitívne slovo a slovo potvrdenia – to je ‚naozaj‘. ‚Blahoslavený‘ – to je výraz úcty… je to označenie skutočne realizované, a to ‚Blahoslavený‘. ‚Opustil utrpenie‘ znamená utrpenie z narodenia, utrpenie zo starnutia, utrpenie z choroby, utrpenie zo smútku, náreku, bolesti, žiaľu a zúfalstva – opustil ho, vzdal sa ho, odstránil ho, ukončil ho a priviedol k neexistencii. Preto ‚skutočne, Blahoslavený opustil utrpenie.‘“ ID677 „‚Lebo takto je ti táto Dhamma známa.‘ To znamená: ‚Takto si túto Dhammu spoznal, zvážil, preskúmal, zjavil a rozvinul.‘ Preto ten bráhman povedal:“ ID678 „„Radujem sa zo slov veľkého jasnovidca, ktoré Gotama výstižne vyhlásil, bez akýchkoľvek pridaných výkladov; Naozaj, Blahoslavený sa zbavil utrpenia, lebo takto je ti táto Dhamma známa.““ ID679 „27.“ ID680 „Určite by sa aj oni zbavili utrpenia, tí, ktorým by si ty, ó Mudrc, úprimne radil; Keď som sa priblížil, vzdávam ti úctu, ó Nāga, nech mi Blahoslavený skutočne úprimne poradí.“ ID681 „Pokiaľ ide o vetu: ‚Určite by aj oni opustili utrpenie‘: ‚Aj oni‘ znamená šľachticov, bráhmanov, obchodníkov, robotníkov, hláv rodín, askétov, devov a ľudí. ‚Opustili by utrpenie‘ znamená, že by opustili, rozptýlili, ukončili a priviedli do stavu nestávania sa utrpenie z narodenia, starnutia, choroby, smrti, smútku, náreku, bolesti, žiaľu a zúfalstva.“ ID682 „Pokiaľ ide o vetu: ‚tých, ktorým by si ty, ó Mudrc, úprimne radil‘: ‚Ktorým‘ sa vzťahuje na šľachticov, bráhmanov, obchodníkov, robotníkov, hlavy rodín, askétov, devov a ľudí. Slovo ‚ty‘ sa vzťahuje na Blahoslaveného. ‚Mudrc‘ (muni): ‚mona‘ sa nazýva múdrosť… keď prekonal sieť pripútanosti, ktorá je pavučinou túžby a nesprávnych názorov, je mudrcom. ‚Úprimne by radil‘ znamená: radil by úprimne, radil by starostlivo, radil by neustále, radil by znova a znova a poučoval by.“ ID683 „Pokiaľ ide o vetu: ‚Keď som sa priblížil, vzdávam ti úctu, ó Nāga‘: ‚Ten‘ sa vzťahuje na Blahoslaveného. ‚Vzdávam úctu‘ znamená: vzdávam úctu telom, alebo rečou, alebo mysľou, alebo praxou v súlade s významom, alebo praxou v súlade s nadsvetským Dhammom; ctím, rešpektujem, vážim si a uctievam. ‚Keď som sa priblížil‘ znamená: keď som sa priblížil prostredníctvom poznania, keď som sa priblížil prostredníctvom priameho uvedomenia si, keď som sa priblížil, keď som sa veľmi priblížil a keď som vstúpil do jeho prítomnosti, vzdávam úctu. ‚Nāga‘ znamená: Blahoslavený nekráča (na gacchati) po štyroch nesprávnych cestách prostredníctvom túžby, nenávisti, klamu, pýchy, nesprávneho názoru, nepokoja alebo pochybností; preto sa nazýva Nāga. Navyše, Blahoslavený sa nevracia (na āgacchati) k nečistotám, ktoré boli opustené, lebo sa nevracia, nevracia sa späť ani sa nevracia k tým nečistotám, ktoré boli opustené cestou vstupu do prúdu, cestou jednorazového návratu, cestou nenávratu a cestou arahantstva. Preto sa nazýva Nāga.“ ID684 „On na svete vôbec nekoná zlo, [povedal Blahoslavený Sabhiyovi]. Keďže sa zriekol všetkých pút a väzieb a je oslobodený, nie je nikde pripútaný. Takýto človek, pretože je taký, sa nazýva Nāga.“ ID685 „Takto Blahoslavený nekoná zlo – takto je Nāga.“ ID686 „Ako to, že Blahoslavený nejde tak, aby bol Nágom? Blahoslavený nejde cestou zaujatosti, nejde cestou odporu, nejde cestou klamu, nejde cestou strachu, nejde pod vplyvom žiadostivosti, nejde pod vplyvom nenávisti, nejde pod vplyvom klamu, nekoná pod vplyvom pýchy, nekoná pod vplyvom názorov, nekoná pod vplyvom nepokoja, nekoná pod vplyvom pochybností, nekoná pod vplyvom skrytých sklonov a nie je vedený, ťahaný, unášaný ani strhnutý vlastnosťami, ktoré vedú k rozkolom. Takto Blahoslavený nekoná – preto je Nāga.“ ID687 „Ako sa Blahoslavený nevracia, aby bol Nágom? Nečistoty opustené cestou vstupu do prúdu sa nevracajú, nevracajú sa späť, neobjavujú sa znova. Nečistoty opustené cestou jednorazového návratu… cestou nenávratu… cestou arahantstva sa nevracajú, nevracajú sa späť, neobjavujú sa znova. Preto sa Blahoslavený nevracia – preto je Nāga. Toho Nāgu, keď sa priblížil, uctievam.“ ID688 „‚Keby mi len Blahoslavený dal úprimnú radu!‘ Znamená to: ‚Keby mi len Blahoslavený dal úprimnú radu, radil mi s úctou, radil mi často, radil mi znova a znova a poučoval ma.‘ Preto ten bráhman povedal:“ ID689 „‚Určite by aj oni opustili utrpenie, tí, ktorých by si ty, ó Mudrc, úprimne radil. Toho Nāgu, ktorý sa priblížil, uctievam; keby mi len Blahoslavený úprimne poradil.‘“ ID690 „28.“ ID691 „Toho, koho by si poznal ako bráhmana, toho, kto dosiahol najvyššie poznanie, kto nevlastní nič a nie je pripútaný k sfére zmyslovej existencie; naozaj, ten prekročil tento prúd. Keď prekročil na druhý breh, je bez chyby, bez pochybností.“ ID692 „Brahman sa tak nazýva preto, že sa zbavil siedmich vecí: zbavil sa pohľadu na osobnosť, zbavil sa pochybností, zbavil sa pridržiavania sa pravidiel a obradov, zbavil sa vášne, zbavil sa averzie, zbavil sa klamu a zbavil sa pýchy. Pre neho sú odstránené zlé, nezdravé stavy, ktoré znečisťujú, ktoré vedú k opätovnej existencii, ktoré sú sprevádzané úzkosťou, ktoré vedú k utrpeniu a ktoré sú príčinou budúceho zrodenia, starnutia a smrti.“ ID693 „Blahoslavený sa na neho obrátil: ‚Satiya‘: Keď sa zbavil všetkých zlých vecí, je bezúhonný, vyrovnaný a neochvejný; keď prekročil samsáru, je dokonalý, odpútaný a neotrasiteľný – takého nazývajú Brahmá.“ ID694 „Čo sa týka ‚vedagū‘: poznanie na štyroch cestách sa nazýva ‚veda‘… Keď prekonal všetky nepriateľstvá, je neochvejný; takýto človek sa nazýva ‚vedagū‘. Čo sa týka ‚abhijaññā‘: človek by ho mal poznať mimoriadne dobre, poznať ho tak, že si ho vezme za predmet, poznať ho konkrétne, poznať ho znova a znova a poznať ho prostredníctvom preniknutia. To je význam výrazu ‚yaṃ brāhmaṇaṃ vedagūmabhijaññā‘.“ ID695 „‚Bez prekážok, odpútaný od zmyslovej existencie.‘ ‚Bez prekážok‘ (`akiñcanaṃ`) sa vzťahuje na toho, u koho sú prekážky v podobe vášne, averzie, klamu, pýchy, názorov, znečistení a nesprávneho správania opustené, odrezané, utíšené, upokojené, neschopné vzniknúť a spálené ohňom poznania; takýto človek sa nazýva ‚ten, kto je bez prekážok‘. ‚Zmyslové potešenia‘ (`kāmā`) sú, stručne povedané, dvoch druhov: zmyslové objekty a zmyslové znečistenia. ‚Existencia‘ (`bhavā`) je dvoch druhov: existencia v procese karmy a existencia spájajúca znovuzrodenie. „Bez prekážok, nepripútaný k zmyslovej existencii“ sa vzťahuje na osobu bez prekážok, ktorá nie je pripútaná k sfére zmyslovej existencie, je bez pripútanosti, ničím neobmedzovaná, odišla na duchovnú cestu, zriekla sa, je úplne oslobodená, oddelená a prebýva s bezhraničnou mysľou.“ ID696 „‚Naozaj, prekročil túto povodeň.‘ ‚Naozaj‘ (addhā) je výraz istoty… je to slovo potvrdenia – ‚naozaj‘. ‚Povodeň‘ (ogha) znamená povodeň zmyslových pôžitkov, povodeň existencie, povodeň názorov a povodeň nevedomosti. „Prekročil“ (atāri) znamená, že to prekonal (cestou vstupu do prúdu), prekročil (cestou raz sa vracajúceho), zdolal (cestou nevracajúceho sa) a prešiel za to – teda: „skutočne, prekročil túto povodeň.““ ID697 „Pokiaľ ide o vetu: ‚Prekročil na druhý breh, je bez prekážok a bez pochybností.‘ Čo sa týka slovného spojenia ‚prekročil‘: prekročil rieku zmyslových túžob, prekročil rieku bytia, prekročil rieku názorov, prekročil rieku nevedomosti; prekročil, prešiel, úplne prekročil, prekonal a vyšiel za hranice cesty samsáry. Je to ten, kto žil ušľachtilý život, ovláda prax, prekonal dlhú cestu, dosiahol cieľ, ktorým je Nibbāna, dosiahol vrchol, strážil ušľachtilú prax, dosiahol najvyšší správny názor, rozvinul cestu, opustil znečistenia, prenikol do neotrasiteľného a dosiahol zánik. Vďaka nemu bolo utrpenie plne pochopené, jeho pôvod opustený, cesta rozvinutá, zánik dosiahnutý. To, čo malo byť poznané priamym poznaním, bolo poznané priamym poznaním; to, čo malo byť úplne pochopené, bolo úplne pochopené; to, čo malo byť opustené, bolo opustené; to, čo malo byť rozvinuté, bolo rozvinuté; to, čo malo byť realizované, bolo realizované. Má zdvihnutú priečku, má nezmiešaný priekop, má vytrhnutý bránový stĺp, je bez závory, je ušľachtilý s opustenou zástavou, odloženým bremenom a je oddelený. Opustil päť faktorov, je obdarený šiestimi faktormi, má jedinú ochranu, má štyri opory, rozptýlil individuálne pravdy, dobre sa vzdal hľadania, má jasné úmysly, má upokojenú telesnú formáciu, jeho myseľ je dobre oslobodená, jeho múdrosť je dobre oslobodená, je dokonalý, žil ušľachtilý život, je najvyššia bytosť, konečná bytosť, ten, kto dosiahol najvyššie dosiahnutie. Nehromadí ani nezničí; keď zničil, je ustanovený. Neopúšťa ani sa nelipne; keď opustil, je ustanovený. Nie je viazaný ani nevystupuje; keď rozptýlil pýchu, je ustanovený. Neuháša ani nezapáli; keď uhasil oheň znečistení, je ustanovený. Je ustanovený vďaka tomu, že je obdarený súhrnom cnosti majstra. Je ustanovený, lebo je obdarený súhrnom sústredenia dosiahnutým majstrom… súhrnom múdrosti… súhrnom oslobodenia… súhrnom poznania a videnia oslobodenia. Je ustanovený, lebo naplnil pravdu. Je ustanovený, lebo prekonal nepokoj. Je ustanovený, lebo uhasil oheň nečistôt. Je ustanovený stavom, v ktorom sa už nevracia. Ako je ustanovený, keď sa do toho pustil? Je ustanovený tým, že sa uchýli k oslobodeniu. Je ustanovený prostredníctvom čistoty láskavosti. Je ustanovený prostredníctvom čistoty súcitu… vďačnej radosti… vyrovnanosti. Je ustanovený prostredníctvom najvyššej čistoty. Je ustanovený prostredníctvom čistoty neidentifikácie. Je ustanovený prostredníctvom stavu oslobodenia. Je ustanovený prostredníctvom stavu spokojnosti. Je ustanovený na konci zoskupení. Je ustanovený na konci prvkov. Je ustanovený na konci zmyslových základov. Je ustanovený na konci destinácií. Je ustanovený na konci existencie. Je ustanovený na konci opätovného prepojenia. Je ustanovený na konci existencie. Je ustanovený na konci samsáry. Je ustanovený na konci kolobehu. Je ustanovený v konečnej existencii. Je ustanovený v konečnom tele. Nesúc svoje konečné telo, je arahantom.“ ID698 „Pre neho je toto posledná existencia; toto je konečné vtelenie. Blúdenie zrodenia a smrti už nie je; pre neho už nie je žiadna obnovená existencia.“ ID699 „A ‚prekročil na druhý breh‘: druhý breh sa nazýva nesmrteľnosť, Nibbāna. To, čo je utíšenie všetkých formácií, opustenie všetkých podkladov existencie, zničenie túžby, odpútanosť, zánik, Nibbāna. On prešiel na druhý breh cestou, dosiahol druhý breh ovocím; prešiel na koniec cestou, dosiahol koniec ovocím; prešiel na vrchol cestou, dosiahol vrchol ovocím; prešiel na hranicu cestou, dosiahol hranicu ovocím; prešiel na záver cestou, dosiahol záver ovocím; dosiahol ochranu prostredníctvom cesty, dosiahol ochranu prostredníctvom plodu; dosiahol útočisko prostredníctvom cesty, dosiahol útočisko prostredníctvom plodu; dosiahol útočisko prostredníctvom cesty, dosiahol útočisko prostredníctvom plodu; dosiahol bezpečie prostredníctvom cesty, dosiahol bezpečie prostredníctvom plodu; dosiahol nezničiteľné prostredníctvom cesty, dosiahol nezničiteľné prostredníctvom plodu; dosiahol nesmrteľné prostredníctvom cesty, dosiahol nesmrteľné prostredníctvom plodu; vydal sa na cestu k Nibbáne, dosiahol Nibbánu prostredníctvom jej plodu. Viedol ušľachtilý život, naplnil prax… blúdenie v kolobehu zrodenia a smrti, obnovená existencia, pre neho už neexistuje – to je význam výrazu ‚prekročil na druhý breh‘.“ ID700 „‚Bez plev‘ znamená, že túžba je plevou, nenávisť je plevou, klam je plevou, hnev je plevou, zášť je plevou… všetky neblahé voličné formácie sú plevami. Ten, u koho boli tieto plevy opustené, odrezané, upokojené a utíšené, zbavené schopnosti opätovného vzniku, spálené ohňom múdrosti – takýto človek sa nazýva ‚bez plev‘. ‚Bez pochybností‘ znamená pochybnosti o utrpení, pochybnosti o pôvode utrpenia, pochybnosti o zániku utrpenia, pochybnosti o ceste vedúcej k zániku utrpenia, pochybnosti o minulosti, pochybnosti o budúcnosti, pochybnosti o minulosti a budúcnosti, pochybnosti o javoch, ktoré vznikajú závisle na základe špecifických podmienok – akékoľvek pochybnosti, pochybovanie, stav pochybností, nejasnosť, kolísanie, nerozhodnosť, rozdvojená cesta, zmätenosť, lipnutie na mnohých alternatívach, váhanie, nerozhodnosť, nepreniknutie, zmätenosť mysle alebo mentálne škrabanie, akékoľvek to môže byť. Ten, u koho boli tieto pochybnosti opustené, odrezané, upokojené a utíšené, zbavené schopnosti opätovného vzniku, spálené ohňom múdrosti – takýto človek sa nazýva ‚bez pochybností‘. To je význam slov „prekročil na druhý breh, bez zvyškov a bez pochybností“. Preto Blahoslavený povedal: ID701 „Ten bráhman, ktorého by človek poznal ako majstra poznania, ktorý je bez majetku, nepripútaný k zmyslovej existencii – naozaj, ten prekročil túto rieku; prekročil na druhý breh, bez zvyškov a bez pochybností.“ ID702 „29.“ ID703 „Ktokoľvek v tomto učení, kto je múdry a dosiahol koniec poznania, opustil túto pripútanosť k akémukoľvek stavu existencie, ten je oslobodený od túžby, oslobodený od utrpenia a bez túžby. Ten prekročil zrodenie a starnutie, tak to vyhlasujem.“ ID704 „Pokiaľ ide o ‚Múdry tu, kto dosiahol koniec poznania, človek…‘: Čo sa týka ‚múdreho‘ (vidvā): ten, kto dosiahol poznanie, je obdarený múdrosťou, je tým, kto sa zdokonaľuje múdrosťou, je rozvážny. Čo sa týka ‚človeka‘ (yo): akýkoľvek človek… či už je to človek… Pokiaľ ide o ‚ten, kto dosiahol koniec poznania‘ (vedagū): ‚poznania‘ (vedā) sa považujú za múdrosť na štyroch cestách, pochopenie, schopnosť múdrosti, silu múdrosti, faktor prebudenia spočívajúci v skúmaní dhammov, preskúmavanie, vhľad a správny názor. Prostredníctvom týchto poznaní človek dosiahol koniec zrodenia, starnutia a smrti, dosiahol koniec, dosiahol vrchol, dosiahol limit, dosiahol záver, dosiahol ochranu, dosiahol útočisko, dosiahol bezpečie, dosiahol nezničiteľné, dosiahol nesmrteľné, dosiahol Nibbānu. Prípadne niekto dosiahol koniec znečistení (vedānaṃ), a preto je „vedagū“. Prípadne prostredníctvom poznania (vedehi) niekto dosiahol koniec [ktorý je ovocím, koncom utrpenia kolobehu], a preto je „vedagū“. Prípadne vďaka tomu, že pochopil sedem vecí, je „vedagū“. Pochopili pohľad na identitu, pochybnosti… lipnutie na obradoch a rituáloch… túžbu… nenávisť… klam… pýchu. Pochopili zlé, nezdravé stavy, ktoré znečisťujú, vedú k opätovnej existencii, sprevádzajú ich úzkosť, majú za následok utrpenie a spôsobujú budúce zrodenie, starnutie a smrť.“ ID705 „Keď rozpoznal všetky poznatky, ktoré tu majú askéti a bráhmani, [Blahoslavený povedal:] ‚Keď je človek oslobodený od vášne voči všetkým pocitom a prekročil všetko poznanie, je ‚vedagū‘ (ten, kto dosiahol koniec poznania).‘“ ID706 „‚Človek‘ (naro) znamená bytosť, muža, človeka, osobu, jednotlivca, živú bytosť, putujúceho, stvorenie, Indagu, človeka. ‚Tu‘ (idha) znamená v tomto pohľade… v tomto ľudskom svete – teda ‚múdry tu, ktorý dosiahol koniec poznania, človek‘.“ ID707 „‚Toto pripútanie by sa malo opustiť v jednom živote za druhým.‘ ‚V jednom živote za druhým‘ znamená v opakovaných životoch; v opakovaných cieľoch, v opakovanom vznikaní, v opakovanom opätovnom spájaní, v opakovanom prejavovaní individuálnej existencie. ‚Pripútanosť‘ znamená sedem pripútaností: pripútanosť k žiadostivosti, pripútanosť k nenávisti, pripútanosť k klamu, pripútanosť k pýche, pripútanosť k názorom, pripútanosť k znečisteniam a pripútanosť k nesprávnemu správaniu. ‚Človek by sa mal vzdať‘ znamená, že sa tejto pripútanosti dôkladne vzdal alebo sa od nej dôkladne oslobodil. Alebo alternatívne: keď sa človek zbaví a opustí pripútanosti, putá, konkrétne putá, rôzne putá, lipnutia, konkrétne lipnutia, pevné putá a okovy. Rovnako ako sa vozidlo, nosidlá, bojový voz, voz alebo nosidlá opustia, úplne opustia alebo rozmontujú – presne tým istým spôsobom sa človek zbaví tým, že sa týchto pripútaností dôkladne zbaví alebo sa od nich dôkladne oslobodí. Alebo inak povedané, človek sa toho zbaví tým, že sa zbaví pripútaností, pút, konkrétnych pút, rôznych pút, lipnutí, konkrétnych lipnutí, pevných pút a okov – to je význam slov „človek by sa mal zbaviť tejto pripútanosti v jednom živote za druhým“. ID708 „Je bez túžby, bez utrpenia, bez túžby – prekročil zrodenie a starnutie, hovorím. Túžba je túžba po formách … túžba po mentálnych javoch. Ten, koho túžba je opustená, odrezaná, upokojená, utíšená, zbavená schopnosti opäť vzniknúť a spálená ohňom poznania, je nazývaný ‚ten, kto je bez túžby‘, zbavený túžby, ktorý túžbu odhodil, vyvrátil, je oslobodený od túžby, opustil túžbu, vzdal sa túžby; bez žiadostivosti, ktorý žiadostivosť odhodil, opustil, vzdal sa jej; bez túžby, uhasený, ochladený, prežívajúci blaženosť, prebývajúci v ja, ktoré sa stalo vznešeným – takto je „bez túžby“. Utrpenie: žiadostivosť je utrpením, nenávisť je utrpením, klam je utrpením, hnev je utrpením, nepriateľstvo je utrpením… všetky neprospešné formácie sú utrpením. Ten, koho utrpenia sú opustené, odrezané, upokojené, utíšené, zbavené schopnosti opäť vzniknúť a spálené ohňom poznania, je nazývaný „ten, kto je bez utrpenia“. Bez túžby: túžba sa nazýva túžbou. To znamená vášeň, pobláznenie… lakomstvo, chamtivosť, neprospešný koreň. Ten, u koho je túžba, táto žiadostivosť, opustená, odrezaná, upokojená, zmiernená, zbavená schopnosti opätovného vzniku a spálená ohňom poznania, sa nazýva „ten, kto je bez túžby“. Zrodenie je zrodenie tých rôznych bytostí… získanie zmyslových základov. Starnutie je starnutie tých rôznych bytostí… dozrievanie schopností. Toto sa nazýva starnutie. Je bez túžby, bez utrpenia, bez túžby – prekročil zrodenie a starnutie, hovorím. Ten, kto je bez túžby, bez utrpenia a bez túžby, skutočne prekročil, prešiel za, prekonal a zvíťazil nad zrodením, starnutím a smrťou. Takto hovorím, vysvetľujem, učím, uvádzam, ustanovujem, odhaľujem, analyzujem, objasňujem a vyhlasujem: ‚Je bez túžby, bez utrpenia, bez túžby – prekročil zrodenie a starnutie, hovorím.‘ Preto Blahoslavený povedal:“ ID709 „Múdry človek, ten, kto dosiahol koniec poznania, ktorý sa vzdal tejto pripútanosti k existencii a neexistencii; on, bez túžby, bez utrpenia, bez túžby – prekročil zrodenie a starnutie, hovorím.“ ID710 „Na záver verša … ‚Ctihodný pane, Blahoslavený je môj Učiteľ; ja som jeho žiak.‘“ ID711 „Vysvetlenie otázok mladíka Mettagú, štvrté.“ ID712 „5. Vysvetlenie otázok mladíka Dhotaku“ ID713 „30.“ ID714 „Pýtam sa ťa, ó Blahoslavený, povedz mi toto, [povedal ctihodný Dhotaka], túžim po tvojich slovách, ó Veľký Viditeľ; keď počujem tvoje vyhlásenie, budem sa cvičiť pre svoje vlastné nibbána.“ ID715 „‚Pýtam sa ťa, Blahoslavený, povedz mi to.‘ ‚Pýtam sa‘: existujú tri druhy otázok: otázka osvetľujúca to, čo nebolo videné, otázka na porovnanie toho, čo bolo videné, a otázka na odstránenie pochybností … to sú tri druhy otázok … otázka o nibbáne. ‚Pýtam sa ťa‘: pýtam sa ťa, žiadam ťa, prosím ťa, naliehavo ťa prosím, prosím, povedz mi to. Takto: ‚Pýtam sa ťa.‘ ‚Požehnaný‘: toto je výraz úcty … označenie založené na realizovanej pravde, to znamená ‚Požehnaný‘. ‚Povedz mi to‘: povedz, opíš, nauč, vysvetli, stanov, odhal, analyzuj, objasni, vyhlás. Teda: ‚Pýtam sa ťa, Blahoslavený, povedz mi to.‘“ ID716 „‚Povedal ctihodný Dhotaka.‘ ‚Povedal‘: ide o spojenie slov… ‚Ctihodný‘: ide o výraz láskyplného oslovenia, výraz úcty, označenie s úctou a pokorou, to znamená ‚ctihodný‘. ‚Dhotaka‘: toto je meno toho bráhmana, označenie, konvencia, výraz, prívlastok, nomenklatúra, pomenovanie, termín, etymológia, formulácia a výpoveď. Takto: ‚povedal ctihodný Dhotaka.‘“ ID717 „‚Túžim po tvojich slovách, ó Veľký Viditeľ‘: Túžim, veľmi túžim, prajem si, teším sa, usilujem sa, prahám po a dychtím po tvojich slovách, reči, učení, poučení a napomenutí. ‚Veľký Viditeľ‘: prečo je Blahoslavený Veľkým Viditeľom? Hľadal, pátral a skúmal veľký súhrn cnosti… býka medzi ľuďmi hľadajú a pýtajú sa: ‚Kde?‘ Preto je Veľkým Viditeľom. Takto: ‚Túžim po tvojich slovách, ó Veľký Viditeľ.‘“ ID718 „‚Po vypočutí tvojho vyhlásenia‘: po vypočutí, načúvaní, naučení sa, zapamätaní si a zaznamenaní tvojich slov, reči, učenia a poučenia. A tak: ‚Po vypočutí tvojho vyhlásenia.‘“ ID719 „‚Nech sa cvičím pre svoje vlastné Nibbāna.‘ ‚Cvičiť sa‘: existujú tri druhy cvičenia: cvičenie vo vyššej cnosti, cvičenie vo vyššej mysli, cvičenie vo vyššej múdrosti… toto je cvičenie vo vyššej múdrosti. ‚Pre svoje vlastné Nibbāna‘: na uhasenie vlastnej žiadosti, na uhasenie nenávisti, na uhasenie klamu, na uhasenie hnevu, na uhasenie nepriateľstva… na utíšenie, upokojenie, zmiernenie, uhasenie, vzdanie sa a upokojenie všetkých neblahých vôľových formácií by sa človek mal cvičiť vo vyššej cnosti, mal by sa cvičiť vo vyššom duchu a mal by sa cvičiť vo vyššej múdrosti. Človek by sa mal cvičiť tým, že sa zameriava na tieto tri druhy cvičenia, mal by sa cvičiť poznaním, videním, prehodnocovaním, nasadením mysle, rozhodnutím s vierou, vynaložením energie, upevňovaním všímavosti, sústreďovaním mysle, pochopením múdrosťou, priamym poznaním toho, čo by malo byť priamo poznané, úplným pochopením toho, čo by malo byť úplne pochopené, opustením toho, čo by malo byť opustené, rozvíjaním toho, čo by malo byť rozvíjané, uvedomením si toho, čo by malo byť uvedomené; človek by mal praktizovať vyššiu cnosť, správne praktizovať vyššiu koncentráciu a prijať a žiť podľa vyššej múdrosti. Takto: ‚Nech sa cvičím pre svoje vlastné Nibbāna.‘ Preto ten bráhman povedal:“ ID720 „Pýtam sa ťa, ó Blahoslavený, povedz mi toto, [povedal ctihodný Dhotaka] Túžim po tvojich slovách, ó Veľký Viditeľ; keď som počul tvoje vyhlásenie, nech sa cvičím pre svoje vlastné Nibbāna.“ ID721 „31.“ ID722 „Tak buď horlivý, Dhotaka, [povedal Blahoslavený], práve tu buď opatrný a všímavý; keď si počul vyhlásenie odtiaľto, cvič sa pre svoje vlastné Nibbāna.“ ID723 „‚Tak buď horlivý‘: buď horlivý, vynakladaj úsilie, buď zanietený, buď vytrvalý, buď rozhodný, buď energický; prebuď túžbu, vytvor ju, upevni ju, rozníť ju, vyvoľ ju a naplno ju rozvin. Takto: ‚Tak buď horlivý.‘“ ID724 „‚Dhotaka,‘ povedal Blahoslavený: Blahoslavený oslovuje toho bráhmana menom. ‚Blahoslavený‘: toto je výraz úcty … označenie založené na realizovanej pravde, to znamená ‚Blahoslavený‘. Takto: ‚Dhotaka,‘ povedal Blahoslavený.“ ID725 „‚Práve tu buď opatrný a všímavý.‘ ‚Tu‘: v tomto pohľade, v tomto súhlase, v tejto náklonnosti, v tomto úsilí, v tomto Dhamme, v tejto disciplíne, v tomto Dhamme a disciplíne, v tomto učení, v tomto svätom živote, v pokynoch tohto Učiteľa, v tejto individuálnej existencii, v tomto ľudskom svete. „Rozvážny“: človek je rozvážny, múdry, obdarený múdrosťou, inteligentný, disponujúci vedomostami, bystrý, presvedčený. „Všímavý“: človek je všímavý zo štyroch dôvodov: je všímavý tým, že rozvíja zakorenenie všímavosti kontempláciou tela v tele… nazýva sa „všímavý“. Takto: „Práve tu buď rozvážny a všímavý.““ ID726 „‚Po vypočutí si vyhlásenia odtiaľto‘: po vypočutí si, načúvaní, osvojení si, zapamätaní si a rozlíšení vyhlásenia odo mňa – môjho slova, výroku, učenia, pokynu a napomenutia. Takto: ‚po vypočutí si vyhlásenia odtiaľto.‘“ ID727 „„Cvič sa pre svoje vlastné nibbána.“ „Cvič sa“: existujú tri druhy cvičenia: cvičenie vo vyššej cnosti, cvičenie vo vyššej mysli a cvičenie vo vyššej múdrosti … toto je cvičenie vo vyššej múdrosti. „Pre svoje vlastné nibbána“: na uhasenie vlastnej žiadosti, na uhasenie nenávisti, na uhasenie klamu, na uhasenie hnevu, na uhasenie nepriateľstva… na utíšenie, upokojenie, zmiernenie, uhasenie, vzdanie sa a upokojenie všetkých neblahých vôľových formácií by sa človek mal cvičiť vo vyššej cnosti, mal by sa cvičiť vo vyššom duchu a mal by sa cvičiť vo vyššej múdrosti. Človek by sa mal cvičiť tým, že sa zameriava na tieto tri druhy cvičenia, tým, že pozná … tým, že si uvedomuje to, čo by si mal uvedomiť; mal by cvičiť, cvičiť správne, zaviazať sa k nim a žiť podľa nich. A tak: „Cvič sa pre svoje vlastné Nibbāna.“ Preto Blahoslavený povedal: „ ID728 „‚Tak buď horlivý, Dhotaka,‘ povedal Blahoslavený, ‚práve tu buď opatrný a všímavý; keď si počul toto vyhlásenie, cvič sa pre svoje vlastné nibbána.‘“ ID729 „32.“ ID730 „Vidím vo svete devov a ľudí bráhmana, oslobodeného od úzkosti, ktorý kráča ďalej. Skláňam sa pred tebou, ó Vševidiaci; osloboď ma, ó Sakyan, od mojich pochybností.“ ID731 „Vidím vo svete bohov a ľudí: ‚Devovia‘, to znamená, že existujú tri druhy devov: devovia podľa zvyku, devovia podľa znovuzrodenia a devovia podľa očistenia. Kto sú devovia podľa zvyku? Králi, princovia a kráľovné sa nazývajú devovia podľa zvyku. Títo sa nazývajú devovia podľa zvyku. Kto sú devovia zrodením? Devovia Štyroch veľkých kráľov, devovia Tāvatiṃsa, devovia Yāma, devovia Tusita, devovia, ktorí majú radosť z tvorenia, devovia, ktorí vládnu nad výtvormi iných, devovia Brahmovho sveta a devovia nad nimi sa nazývajú devovia zrodením. Títo sa nazývajú devovia zrodením. Kto sú devovia na základe očistenia? Učeníci Tathāgaty, arahanti, ktorých nečistoty sú zničené, a paccekabuddhovia sa nazývajú devovia na základe očistenia. Títo sa nazývajú devovia na základe očistenia. Blahoslavený je devom pre devov podľa zvyku, pre devov zrodených a pre devov očistených; je devom, najvyšším devom, devom nad devami, levom medzi levmi, nágom medzi nágami, vodcom medzi vodcami, mudrcom medzi mudrcami, kráľom medzi kráľmi. Vidím vo svete bohov a ľudí: v ľudskom svete vidím devu, vidím najvyššieho devu, vidím devu nad devami; vidím, hľadím, pozorujem, uvažujem, skúmam. Takto: „Vidím vo svete bohov a ľudí.“ ID732 „Vo vete ‚bráhman bez ničoho, putujúci‘: ‚Bez ničoho‘ znamená prekážku žiadostivosti, prekážku nenávisti, prekážku klamu, prekážku pýchy, prekážku názorov, prekážku znečistení a prekážku nesprávneho správania. Pre Buddhu, Blahoslaveného, boli tieto prekážky opustené, odrezané pri koreni, zredukované na pahýľ palmy, privedené do neexistencie a sú takej povahy, že sa v budúcnosti už znovu nevyskytnú. Preto je Budha ten, kto je „bez ničoho“. Pokiaľ ide o „brāhmaṇa“: Blahoslavený je brāhmaṇa, pretože vylúčil sedem vecí – vylúčil názor na identitu, vylúčil pochybnosti, vylúčil lipnutie na obradoch a rituáloch, vylúčil túžbu, vylúčil nenávisť, vylúčil klam a vylúčil pýchu. Pre neho boli odstránené zlé, nezdravé stavy, ktoré znečisťujú, ktoré vedú k opätovnej existencii, ktoré sú sprevádzané úzkosťou, ktoré vedú k utrpeniu a ktoré vedú k budúcemu zrodeniu, starnutiu a smrti.“ ID733 „Keď sa zbavil všetkých zlých vecí, bezúhonný, s hlbokou sústredenosťou, s neochvejným srdcom; keď prekročil saṃsāru, je dokonalý, odpútaný, neotrasiteľný – nazýva sa Brahmā.“ ID734 „‚Pohybovať sa‘ znamená putovať, zdržiavať sa, pohybovať sa, postupovať, udržiavať, podporovať a pokračovať v ceste. To je význam výrazu ‚brāhmaṇa bez majetku, ktorý sa pohybuje‘.“ ID735 „Vo vete ‚Jemu vzdávam úctu, tomu, kto má všestranný pohľad‘: ‚Jemu‘ sa vzťahuje na Blahoslaveného. ‚Vzdávam úctu‘ znamená: vzdávam úctu telom, alebo vzdávam úctu rečou, alebo vzdávam úctu mysľou, alebo vzdávam úctu praxou, ktorá je v súlade s cieľom, alebo vzdávam úctu praxou v súlade s Dhammou; ctím ho, vážim si ho, uctievam ho, vzdávam mu úctu. Pokiaľ ide o ‚toho, kto má všestranný prehľad‘: poznanie vševedúceho sa nazýva ‚všestranný prehľad‘. Blahoslavený je obdarený poznaním vševedúceho, je ním plne obdarený, dosiahol ho, plne ho dosiahol, vlastní ho, plne ho vlastní a je ním vybavený.“ ID736 „Pre neho tu nie je nič neviditeľné, ani nič v minulosti neznáme, ani v budúcnosti nepoznateľné. Priamo spoznal všetko, čo je spoznateľné; preto je Tathāgata ten, kto má všestranný prehľad.“ ID737 „Toto je význam vety ‚Vzdávam hold tomu, kto má všestranný prehľad‘.“ ID738 „Osvoď ma, Sakka, od pochybností. ‚Sakka‘: Blahoslavený je Sakka, lebo odišiel z rodu Sakya. Alebo je Sakka, lebo je zámožný, má veľké bohatstvo a je bohatý. Toto sú jeho poklady: poklad viery, poklad cnosti, poklad morálnej hanby, poklad morálnej úcty, poklad učenosti, poklad štedrosti, poklad múdrosti, poklad základov všímavosti, poklad správneho úsilia, poklad základov duchovnej sily, poklad duchovných schopností, poklad duchovných síl, poklad faktorov osvietenia, poklad cesty, poklad plodu, poklad Nibbány. Pretože je zámožný, má veľké bohatstvo a je bohatý na tieto mnohé druhy pokladov-drahokamov, je Sakka. Alebo Sakka je ten, kto je schopný, majster, dostatočný, hrdina, udatný, odvážny, nebojácny, neporušený, neochvejný, ten, kto neuteká, ten, kto sa zbavil strachu a hrôzy, ten, z ktorého zmizlo mrazenie v chrbte. „Pochybnosť“ sa nazýva zmätenosť. Pochybnosť o utrpení, pochybnosť o pôvode utrpenia, pochybnosť o zániku utrpenia, pochybnosť o ceste vedúcej k zániku utrpenia; pochybnosť o minulosti, pochybnosť o budúcnosti, pochybnosť o minulosti a budúcnosti; pochybnosť o konkrétne podmienených, závisle vzniknutých javoch. Taká je pochybnosť, pochybovanie, stav pochybnosti, zmätenosť, neistota, váhanie, nachádzanie sa na križovatke, nerozhodnosť, zaujímanie mnohých stanovísk, zakopávanie, potkýnanie sa, neschopnosť pevne uchopiť, otupenie mysle a duševná skazenosť. ‚Osvoď ma, Sakka, od pochybností‘ znamená: osvoď ma, úplne ma osvoď, osloboď ma, úplne ma osloboď, vytiahni ma, úplne ma vytiahni, pozdvihni ma z šípu pochybností. Takto: ‚Osvoď ma, Sakka, od pochybností.‘ Preto ten bráhman povedal:“ ID739 „Vidím vo svete bohov a ľudí bráhmana, ktorý nemá nič a putuje sem a tam. Jemu, jemu vzdávam úctu, ó ten, čo máš všadeprítomný zrak; osloboď ma, Sakka, od pochybností.““ ID740 „33.“ ID741 „„Nie som schopný dosiahnuť oslobodenie žiadneho pochybujúceho na svete, Dhotaka. Ale tým, že spoznáš najvyššiu Dhammu, môžeš prekročiť túto povodeň.““ ID742 „‚Nie som schopný dosiahnuť oslobodenie‘ znamená: Nie som schopný ťa oslobodiť, úplne ťa oslobodiť, vymaniť ťa, úplne ťa vymaniť, vytiahnuť ťa, úplne ťa vytiahnuť, pozdvihnúť ťa, úplne ťa pozdvihnúť z oštepu pochybností. Teda: ‚Nie som schopný dosiahnuť oslobodenie.‘ Alebo: Nevynakladám úsilie, netúžim, nesnažím sa, neusilujem sa, nevyvíjam odhodlané úsilie, nedávam si námahu, nepoužívam silu, nepoužívam odhodlanie, nepoužívam energiu; nevytváram, neprodukovám, nevyvolávam ani nevytváram túžbu po učení Dhammy u človeka, ktorý je bez viery, bez túžby, lenivý, s nedostatočnou energiou a nepraktizujúci. Teda: „Nie som schopný dosiahnuť oslobodenie.“ Alebo: neexistuje nikto iný, kto by mohol dosiahnuť oslobodenie. Ak majú byť oslobodení, budú oslobodení vlastnou silou, vlastnou mocou, vlastnou energiou, vlastným úsilím, vlastnou mužnou silou, vlastnou mužnou mocou, vlastnou mužnou energiou, vlastným mužným úsilím, tým, že sami podniknú správnu prax, prax v súlade, prax bez odporu, prax podľa zmyslu, prax v súlade s Dhammou. Takto: ‚Nie som schopný dosiahnuť oslobodenie.‘“ ID743 „Toto povedal Blahoslavený: ‚Cunda, ten, kto sám uviazol v blate, vytiahne iného, kto uviazol v blate – to nie je možné. Cunda, ten, kto je sám nezkrotný, nedisciplinovaný a neuhasiteľný, skrotí, zdisciplinuje a dovedie iného k konečnému uhaseniu – to nie je možné.‘ Takto: ‚Nie som schopný dosiahnuť oslobodenie.‘“ ID744 „Toto povedal Blahoslavený:“ ID745 „‚Zlo skutočne páchame sami, sami sa znečisťujeme; zlo nepáchame sami, sami sa očisťujeme. Čistota a nečistota sú osobné záležitosti; nikto nemôže očistiť druhého.‘“ ID746 „Takto: ‚Nie som schopný dosiahnuť oslobodenie.‘“ ID747 „Toto povedal Blahoslavený: ‚Presne tak, bráhmane, existuje nibbána, existuje cesta vedúca k nibbáne a ja existujem ako ten, kto nabáda. Avšak hoci moji učeníci sú takto mnou poučovaní a usmerňovaní, niektorí dosiahnu Nibbānu, konečný cieľ, iní však nie. Čo môžem v tejto veci urobiť, bráhmane? Tathāgata, bráhmane, je hlásateľom cesty. Budha ukazuje cestu. Tí, ktorí cvičia pre seba samých, môžu byť oslobodení.“ Takto: ‚Nie som schopný dosiahnuť oslobodenie.‘“ ID748 „Každý pochybujúci na svete, Dhotaka: ‚Každý pochybujúci‘ znamená človeka, ktorý pochybuje, ktorý je zmätený, ktorý má duševnú neplodnosť, ktorý váha, ktorý je neistý. ‚Každý‘ znamená každého khattiya, bráhmana, vessa, sudda, hlava rodiny alebo toho, kto odišiel do kláštora, každého deva alebo človeka. ‚Na svete‘ znamená v sfére utrpenia …pe… vo svete zmyslových základov. Takto: akýkoľvek pochybujúci na svete, Dhotaka.“ ID749 „‚A poznaním najvyššej Dhammy‘: Najvyššia Dhamma sa nazýva nesmrteľnosť, Nibbāna. To znamená utíšenie všetkých javov, vzdanie sa všetkých nadobudnutých vecí, zničenie túžby, odpútanosť, zánik, Nibbāna. ‚Najvyššia‘ znamená hlavná, najlepšia, výnimočná, prvá, najvyššia, vynikajúca. Poznať, pochopiť, rozoznať a preniknúť do tohto Dhammy – teda ‚a poznať najvyššiu Dhammu‘.“ ID750 „‚Tak prekročíš túto rieku‘: tak by si mal prekročiť rieku zmyslových pôžitkov, rieku existencie, rieku názorov a rieku nevedomosti; mal by si prekročiť, prejsť, prekonať, transcendovať a dostať sa za ňu. Takto: ‚takto prekročíš túto rieku‘. Preto Blahoslavený povedal:“ ID751 „‚Nie som schopný dosiahnuť oslobodenie pre žiadneho pochybujúceho na svete, ó Dhotaka; ale poznaním najvyššej Dhammy takto prekročíš túto rieku.‘“ ID752 „34.“ ID753 „„Pouč ma, ó Brahma, zo súcitu, o Dhamme odlúčenia, ktorú by som mohol spoznať; aby som ja, podobne ako priestor, bez prekážok mohol kráčať, nachádzajúc sa práve tu a bez pripútanosti.““ ID754 „‚Pouč ma, ó Vznešený, zo súcitu‘: ‚Pouč ma, ó Vznešený‘ znamená: pouč ma, ó Vznešený; veď ma, ó Vznešený; maj so mnou súcit, ó Vznešený. ‚Zo súcitu‘ znamená: byť súcitný, byť láskavý, chrániť, viesť a mať súcit. Tak teda: ‚Pouč ma, ó Vznešený, zo súcitu‘.“ ID755 „`Dhamma odlúčenia, ktorú by som mohol poznať`: Dhamma odlúčenia sa nazýva nesmrteľnosť, Nibbāna. To znamená utíšenie všetkých formácií, vzdanie sa všetkých podkladov, zničenie túžby, odpútanosť, zánik, Nibbāna. ‚Aby som mohol poznať‘ znamená: aby som mohol poznať, pochopiť, rozoznať, rozpoznať, preniknúť, dosiahnuť, nadviazať kontakt a uvedomiť si. A tak: ‚Dhamma odlúčenia, ktorú by som mohol poznať‘.“ ID756 „‚Aby som bol, podobne ako priestor, ničím neobmedzený‘: Rovnako ako priestor nie je uviaznutý, nezachytáva sa, nie je viazaný a nie je polapený, tak aj ja, keď nie som uviaznutý, nezachytávam sa, nie som viazaný a nie som polapený – teda ‚podobne ako priestor, ničím neobmedzený‘. Rovnako ako priestor nie je zafarbený lakom, kurkumou, indigom ani morušou, tak aj ja, keďže nie som zafarbený, nie som skazený, nie som oklamaný a nie som znečistený – teda ‚ako priestor, bez prekážok‘. Rovnako ako priestor nie je rozrušený, nie je sužovaný, nezostáva v hneve a nie je zasiahnutý, tak aj on nie je rozrušený, nie je sužovaný, nezostáva v hneve, nie je zasiahnutý a neodpláca úder – teda „ako priestor, ničím neobmedzený“. ID757 „‚Keď som práve tu, budem žiť bez spoliehania sa.‘ ‚Keď som práve tu‘ znamená: byť práve tu, byť práve tu, sedieť práve tu, sedieť na tomto samotnom sedadle, sedieť v tomto samotnom zhromaždení – teda ‚byť práve tu‘. Alebo ‚byť práve tu‘ znamená: byť upokojený, mimoriadne upokojený, dobre upokojený, uhasený, pokojný – teda ‚byť práve tu‘. ‚Nespoliehať sa‘ znamená: existujú dve formy spoliehania sa – spoliehanie sa na túžbu a spoliehanie sa na názory… toto je spoliehanie sa na túžbu… toto je spoliehanie sa na názory… keď človek opustil spoliehanie sa na túžbu, keď sa vzdal spoliehania sa na názory, nespolieha sa na zrak, nespolieha sa na sluch, nespolieha sa na čuch, nespolieha sa na chuť, nespolieha sa na telo, nespolieha sa na myseľ; nespolieha sa na formy… zvuky… vône… chute… hmatové objekty… mentálne javy… rodinu… skupinu… obydlie… zisk… slávu… chválu… potešenie… rúcha… almužnu… ubytovanie… liečivé prostriedky pre chorých… sféru zmyslových pôžitkov… sféru foriem… sféru bezforemnosti… existenciu zmyslových pôžitkov… existenciu foriem… existenciu bezforemnosti… existenciu s vnímaním… existenciu bez vnímania… existenciu bez vnímania ani nevnímania… existenciu s jednou zložkou… existenciu so štyrmi zložkami… existenciu s piatimi zložkami… minulosť… budúcnosť… prítomnosť… voči veciam videným, počutým, vnímaným a poznaným; človek je nezávislý, nelipne, nepribližuje sa, neusadzuje sa, nie je sústredený, je oslobodený, uvoľnený, oslobodený, oddelený, s mysľou bez hraníc. „Budem žiť“ znamená: budem žiť, budem prebývať, budem sa pohybovať, budem postupovať, budem sa udržiavať, budem sa živiť. Preto „keď som práve tu, žil by som nezávisle“. Preto ten bráhman povedal: „ ID758 „Pouč ma, ó Brahma, zo súcitu, o Dhamme odlúčenia, ktorú by som mohol spoznať; aby som ja, ako priestor, bez prekážok, mohol žiť práve tu, v pokoji a nezávisle.“ ID759 „35.“ ID760 „‚Vyhlásim ti mier,‘ povedal Blahoslavený Dhotakovi, ‚mier, ktorý si človek môže overiť sám, nezakladajúci sa na počutých správach, a keď ho spozná, môže, kráčajúc s plnou pozornosťou, prekonať pripútanosť k svetu.‘“ ID761 „‚Oznámim ti mier‘: utíšenie žiadosti, utíšenie nenávisti, utíšenie klamu, utíšenie hnevu, utíšenie zášti… pohŕdania… zlomyseľnosti… závisti… lakomstva… podvodu… prefíkanosti… tvrdohlavosti… sporu… namyslenosti… arogancie… márnosti… nedbanlivosti; ukľudnenie všetkých nečistôt, všetkého nesprávneho konania, všetkého utrpenia, všetkých horúčok, všetkých muk, všetkých nezdravých formácií; ukľudnenie, upokojenie, zhasnutie a pokoj. Vyhlásim to, oznámim, poukážem na to, naučím, zverejním, ustanovím, odhalím, analyzujem, objasním a osvetlím. Takto: ‚Oznámim vám mier.‘“ ID762 „‚Ó Dhotaka, povedal Blahoslavený‘: ‚Dhotaka‘: Blahoslavený oslovuje tohto bráhmana jeho menom. ‚Blahoslavený‘: toto je výraz úcty … označenie založené na realizácii, to znamená ‚Blahoslavený‘. Takto: ‚Ó Dhotaka, povedal Blahoslavený‘.“ ID763 „V Dhamme, ktorú treba vidieť na vlastné oči, nie na základe počutého. ‚V Dhamme, ktorú treba vidieť na vlastné oči‘ znamená: v Dhamme, ktorú vidíme, poznáme, zvažujeme, posudzujeme, zjavujeme a rozvíjame, to znamená: ‚Všetky javy sú nestále‘ … ‚Všetko, čo podlieha vzniku, podlieha aj zániku.‘ Takto: ‚v Dhamme, ktorú treba vidieť na vlastné oči‘… Alebo: keď som videl utrpenie, vyhlásim utrpenie; keď som videl pôvod, vyhlásim pôvod; keď som videl cestu, vyhlásim cestu; keď som videl zánik, vyhlásim zánik. Takto: ‚Dhamma sa má vidieť na vlastné oči‘… Alebo je priamo viditeľná, bezprostredná, pozývajúca, aby človek prišiel a videl, vedúca vpred, aby ju múdri osobne spoznali. Preto: „v Dhamme, ktorú treba vidieť na vlastné oči“. „Nie na základe počutých správ“ znamená: nie na základe správ, nie na základe tradície, nie na základe rodovej línie, nie na základe autority písem, nie na základe logického uvažovania, nie na základe deduktívneho uvažovania, nie na základe premýšľania o dôvodoch, nie na základe prijatia názoru po zvážení, ale Dhamma, ktorú človek spozná sám, z vlastnej vôle a priamo vnímaná samotným človekom – tú budem hlásať. Preto: ‚Dhamma sa má vidieť na vlastné oči, nie na základe počutého.‘“ ID764 „Keď to spozná, kráča ďalej s bdelosťou. ‚Keď to spozná‘ znamená: keď spoznal, zvážil, posúdil, rozvinul a zjavil, že ‚Všetky útvary sú nestále‘; keď spoznal, zvážil, posúdil, rozvinul a zjavil, že ‚Všetky útvary sú utrpením‘ … že ‚Všetky javy sú bez-ja‘ … že ‚Všetko, čo podlieha vzniku, podlieha aj zániku.‘ ‚S plnou pozornosťou‘ znamená: človek je plný pozornosti zo štyroch dôvodov: je plný pozornosti tým, že rozvíja zakotvenie všímavosti pri kontemplácii tela v tele … a tak sa nazýva plný pozornosti. ‚Pokračovať‘ znamená: kráčať, zdržiavať sa, pohybovať sa, postupovať, udržiavať, podporovať, vytrvávať. Tak teda: ‚keď to spozná, pokračuje s plnou pozornosťou‘.“ ID765 „‚Človek môže prekonať pripútanosť vo svete‘: ‚Pripútanosť‘ je termín pre túžbu. To znamená žiadostivosť, vášeň… lakomstvo, chamtivosť, neprospešný koreň. ‚Pripútanosť‘: V akom zmysle je to pripútanosť?… Pretože je rozprestretá a rozsiahla, nazýva sa pripútanosťou. `Vo svete`: vo svete utrpenia… vo svete zmyslových základov. `Človek môže prekonať pripútanosť vo svete` znamená: toto je pripútanosť vo svete; s bdelosťou by mal človek prekonať, prekročiť, prejsť, transcendovať a prejsť za túto pripútanosť vo svete. Takto, `človek môže prekonať pripútanosť vo svete`. Preto Blahoslavený povedal:“ ID766 „‚Vyhlásim ti mier,‘ povedal Blahoslavený Dhotakovi, ‚mier, ktorý možno dosiahnuť už v tomto živote, nezakladajúci sa na počutých správach, a keď ho človek spozná a bude kráčať s bdelosťou, môže prekonať pripútanosť vo svete.‘“ ID767 „36.“ ID768 „‚A ja sa z toho teším, ó Veľký Viditeľ, z toho najvyššieho pokoja, po spoznaní ktorého, kráčajúc s bdelosťou, možno prekonať pripútanosť vo svete.‘“ ID769 „‚A teším sa z toho‘: To znamená: Mám radosť z tvojich slov, rozprávania, učenia, poučenia a napomenutia, veľmi sa z nich teším a schvaľujem ich. Túžim po nich, vítam ich, prahnem po nich, túžim po nich a usilujem sa o ne – teda ‚A teším sa z toho‘.“ ID770 „`Veľký Viditeľ, najvyšší mier`: `Veľký Viditeľ`: Prečo je Blahoslavený Veľkým Viditeľom? Pretože hľadal, pátral po a usiloval sa o veľký súhrn cnosti, veľký súhrn sústredenia… a tak ďalej, je Veľkým Viditeľom. Tiež preto, že ho hľadali [bohovia a ľudia, ktorí sa pýtali]: ‚Kde je medzi ľuďmi ten najsilnejší?‘, je Veľkým Viditeľom. `Najvyšší mier`: O ‚mieri‘ sa hovorí, že je nesmrteľný, Nibbāna. To znamená utíšenie všetkých útvarov, vzdanie sa všetkých nadobudnutých vecí, zničenie túžby, odpútanosť, zánik, Nibbāna. `Najvyšší`: To znamená najvýznamnejší, najlepší, najvynikajúcejší, hlavný, najvyšší, najkrajší – teda ‚Veľký Viditeľ, najvyšší mier‘.“ ID771 „‚Keď to človek spozná, kráča s bdelosťou‘: ‚Keď to spozná‘ … pe… keď si to uvedomí, keď to zváži, keď to preskúma, keď to rozvinie a keď zjaví, že ‚všetky formácie sú nestále‘; … že ‚všetky formácie sú utrpením‘; … že ‚všetky dhammy sú bez-ja‘; …pe… že ‚všetko, čo má povahu vznikania, má aj povahu zanikania‘. ‚Všímavý‘: človek je vnímavý zo štyroch dôvodov – rozvíjaním zakotvenia všímavosti, čo je kontemplácia tela v tele, je vnímavý…pe… nazýva sa vnímavým. „Pokračuje ďalej“: pokračuje ďalej…pe… udržiava sa – teda: „Keď to človek spozná, pokračuje ďalej s bdelosťou.“ ID772 „Človek by mal prekonať pripútanosť vo svete.“ O `Visattikā` sa hovorí, že je to túžba: to, čo je žiadostivosť, intenzívna žiadostivosť…pe… lakomstvo, chamtivosť, neblahý koreň. `Visattikā`: z akého dôvodu je to `visattikā`?…pe… Pretože je všadeprítomná a rozsiahla, nazýva sa `visattikā`. ‚Vo svete‘: v sfére utrpenia…pe… vo svete zmyslových základov. ‚Človek by mal prekonať pripútanosť vo svete‘: s bdelosťou by mal prekonať túto pripútanosť vo svete, prekročiť ju…pe… prekonať ju. Takto: „Človek by mal prekonať pripútanosť vo svete.“ Preto ten bráhman povedal: „ ID773 „\„A ja sa z toho teším, ó veľký jasnovidec, z toho najvyššieho pokoja; keď ho človek spozná a vedome kráča ďalej, môže prekonať pripútanosť vo svete.\““ ID774 „37.“ ID775 „[Dhotaka, povedal Blahoslavený:] Čokoľvek dobre poznáš, či už v budúcnosti, v minulosti alebo v prítomnosti; keď si uvedomíš, že ide o pripútanosť k svetu, nevytváraj túžbu po žiadnom stave existencie.“ ID776 „‚Čokoľvek dobre poznáš‘: čokoľvek dobre poznáš, chápeš, rozpoznávaš a prenikáš – teda ‚Čokoľvek dobre poznáš‘. ‚Dhotaka, povedal Blahoslavený‘: Blahoslavený oslovuje toho bráhmana menom. ‚Blahoslavený‘ je výraz úcty… pe… označenie založené na realizácii, to znamená ‚Blahoslavený‘ – teda ‚Dhotaka, povedal Blahoslavený‘.“ ID777 „Pokiaľ ide o ‚hore, dole a uprostred‘: ‚hore‘ je budúcnosť; ‚dole‘ je minulosť; ‚uprostred‘ je prítomnosť. ‚Hore‘ je nebeský svet; ‚dole‘ je sféra utrpenia; ‚uprostred‘ je ľudský svet. Alebo inak povedané, ‚hore‘ sú blahodárne stavy; ‚dole‘ sú neblahodárne stavy; ‚uprostred‘ sú neurčité stavy. ‚Hore‘ je sféra bez podoby; ‚dole‘ je sféra zmyslových vnemov; ‚uprostred‘ je sféra podoby. „Hore“ je príjemný pocit; „dole“ je bolestivý pocit; „uprostred“ je pocit, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný. „Hore“ je to, čo je nad chodidlami; „dole“ je to, čo je pod končekmi vlasov; „uprostred“ je to, čo je medzi tým. To je význam výrazu „hore, dole a uprostred“. ID778 „Pokiaľ ide o ‚poznanie toho ako pripútanosti vo svete‘: Toto je pripútanosť, toto je lipnutie, toto je puto, toto je prekážka – keď sme to spoznali, pochopili, zvážili, preskúmali, rozvinuli v tom pochopenie a objasnili si to. To je význam slov ‚poznanie toho ako pripútanosti vo svete‘.“ ID779 „Pokiaľ ide o ‚Nevytváraj túžbu po jednom stave existencie za druhým‘: ‚Túžba‘ znamená túžbu po formách, túžbu po zvukoch… a tak ďalej… túžbu po mentálnych javoch. ‚Po jednom stave existencie za druhým‘ znamená po rôznych stavoch existencie, po kammovej existencii a obnovenej existencii; po kammovej existencii a obnovenej existencii v sfére zmyslov; pre kamma-existenciu a obnovenú existenciu v sfére foriem; pre kamma-existenciu a obnovenú existenciu v sfére bezforemnej; pre opakovanú existenciu, pre opakované putovanie, pre opakované vzniknutie, pre opakované opätovné prepojenie, pre opakované vytváranie individuálnej existencie – nevytváraj túžbu, negeneruj ju, neprodukuj ju, nevoľ ju do bytia, nevoľ ju úplne do bytia. Zanechaj ju, rozptýľ ju, ukonči ju, doviedi ju k neexistencii. To je význam slov: ‚Nevytváraj túžbu po jednom stave existencie za druhým.‘ Preto Blahoslavený povedal:“ ID780 „Čokoľvek jasne vnímaš, Dhotaka, hore, dole, naprieč a uprostred – keď si uvedomíš, že ide o pripútanosť vo svete, nevytváraj túžbu po jednom stave existencie za druhým.“ ID781 „Súčasne s ukončením verša… a tak ďalej… povedal: ‚Ctihodný pane, Blahoslavený je môj Učiteľ; ja som jeho žiak.‘“ ID782 „Vysvetlenie otázok mladíka Dhotaku je piate.“ ID783 „6. Výklad otázok mladíka Upasīvu“ ID784 „38.“ ID785 „‚Ó Sakka, keď som sám, nedokážem prekročiť veľkú rieku; [povedal ctihodný Upasīva] keď nemám oporu, nedokážem ju prekročiť. Ó Ten, ktorý máš Vševidiace oko, prosím, povedz mi o opore, o ktorú by som sa mohol oprieť, aby som mohol prekročiť túto rieku.‘“ ID786 „„Sám, ó Sakka, nie som schopný prekonať tú veľkú povodeň.“ V tomto kontexte „sám“ znamená: Pre mňa neexistuje žiadna druhá osoba, pre mňa neexistuje žiadna druhá Dhamma, na ktorú by som sa mohol spoľahnúť, aby som prekročil, prešiel, prekonal a prešiel za veľkú povodeň zmyslových pôžitkov, povodeň existencie, povodeň názorov a povodeň nevedomosti. „Sakka“: Blahoslavený je Sakka, lebo vyšiel z rodu Sakyanov. Alebo je Sakka, lebo je bohatý, má veľké bohatstvo, je zámožný. Toto sú jeho poklady: poklad viery, poklad cnostného správania, poklad morálnej hanby, poklad morálneho strachu, poklad učenosti, poklad štedrosti, poklad múdrosti, poklad základov všímavosti … poklad Nibbāny. Pretože je bohatý, má veľké bohatstvo a je zámožný vďaka týmto mnohým klenotom Dhammy, je Sakka. Alebo je Sakka ten, kto je schopný, majster, kompetentný, odvážny, statočný, príjemný, nebojácny, neohrozený, nezľaknutý, kto neuteká, kto sa zbavil strachu a hrôzy, kto je oslobodený od hrôzy. Taký je Sakka. „Sám, ó Sakka, nie som schopný prekročiť veľkú povodeň.““ ID787 „‚Tak povedal ctihodný Upasīva.‘ Tu je ‚tak‘ spojkou slov… ‚Ctihodný‘ je láskavý výraz… ‚Upasīva‘ je meno toho bráhmana… označenie. Takto: ‚Tak povedal ctihodný Upasīva.‘“ ID788 „‚Bez opory nie som schopný prekročiť.‘ Tu ‚bez opory‘ znamená bez opory osoby alebo bez opory Dhammy. ‚Nie som schopný‘: neodvážim sa, nedokážem vynaložiť úsilie, nedokážem, nie som dosť silný, aby som prekročil, prešiel cez, prekonal a prešiel za veľkú povodeň zmyslových pôžitkov, povodeň existencie, povodeň názorov a povodeň nevedomosti. Preto: „Bez opory nie som schopný prekročiť.““ ID789 „‚Vyhlás oporu, ó Vševidiaci.‘ Tu ‚opora‘ znamená základ, oporu, rozhodujúcu podporu. ‚Vyhlás‘ znamená: povedať, učiť, zverejniť, ustanoviť, otvoriť, analyzovať, objasniť, odhaliť. ‚Ó Vševidiaci‘: Poznanie vševedúceho sa nazýva Vševidiace oko. Blahoslavený je obdarený, plne obdarený, dosiahol, plne dosiahol, vlastní, plne vlastní a je vybavený týmto poznaním vševedúceho.“ ID790 „Nie je tu vôbec nič, čo by on nevidel, ani nič, čo by nepoznal alebo čo by nebolo možné poznať. Priamo poznal všetko, čo je možné poznať; z toho dôvodu je Tathāgata Vševidiaci.“ ID791 „Vyhlás oporu, ó Vševidiaci.“ ID792 „‚Na čom by som sa mohol oprieť, aby som prekonal túto povodeň.‘ Tu ‚na čom by som sa mohol oprieť‘ znamená: na ktorej osobe alebo na ktorom Dhammovi by som sa mohol oprieť, aby som prekonal, prekročil, prešiel, prekonal a dostal sa za veľkú povodeň zmyslových pôžitkov, povodeň existencie, povodeň názorov a povodeň nevedomosti. Takto: ‚Na čom by som sa mohol oprieť, aby som prekonal túto povodeň.‘ Preto ten bráhman povedal:“ ID793 „‚Sám, ó Sakka, som vo veľkej priepasti,‘ [povedal ctihodný Upasīva], ‚a bez opory ju nedokážem prekročiť. Vyhlas oporu, ó Vševidiaci, na základe ktorej by som mohol prekročiť túto priepasť.‘“ ID794 „39.“ ID795 „‚Všímajúc si prázdnotu, Upasīva,‘ [povedal Blahoslavený], ‚opierajúc sa o ‚Nie je nič‘, mal by si prekročiť rieku. Opustiac zmyslové potešenia, oslobodený od pochybností, deň i noc by si mal pozorne sledovať zánik túžby.‘“ ID796 „Pokiaľ ide o ‚uvedomelé rozjímanie o prázdnote‘: Ten bráhman je svojou povahou skutočne dosiahnutím základu prázdnoty, ale nepozná oporu, [mysliac si:] ‚Toto je moja opora.‘ Blahoslavený mu ukázal oporu a ďalej aj cestu úniku. Keď s plnou pozornosťou vstúpil do dosiahnutia základu ničoty a potom z neho vystúpil, uvažuje o stavoch mysle a mentálnych faktoroch, ktoré v ňom vznikli, ako o nestálych, ako o utrpení… ako o chorobe… ako o vred… ako o šípke… ako o pohrome… ako o utrpení… ako niečo iné… ako pominuteľné… ako katastrofu… ako nešťastie… ako strach… ako hrozbu… ako nestále… ako krehké… ako netrvalé… ako bez útočiska… ako bez úkrytu… ako bez ochrany… ako niečo, čo sa stalo bez ochrany… ako prázdne… ako ničotné… ako bezvlastnícke… ako ne-ja… ako nevýhodné… ako podliehajúce zmene… ako bez jadra… ako koreň utrpenia… ako vznikajúce… ako nevznikajúce… ako poškvrnené… ako podmienené… ako Márová návnada… ako podliehajúce zrodeniu… ako podliehajúce starnutiu… ako podliehajúce chorobe… ako podliehajúce smrti… ako podliehajúce smútku, náreku, bolesti, nepriazni a zúfalstvu… ako podliehajúce vzniku… ako podliehajúce zániku… ako uspokojenie… ako nebezpečenstvo… ako únik – takto uvažuje, vidí, pozoruje, skúma a dôkladne preskúmava.“ ID797 „Pokiaľ ide o ‚uvedomujúci si‘: To, čo je uvedomovanie si, spomienka, pamäť… správne uvedomovanie si – to sa nazýva uvedomovanie si. Ten, kto je obdarený… vybavený týmto uvedomovaním si, sa nazýva ‚uvedomujúci si‘. Takto: ‚uvedomujúci si a rozjímajúci o neexistencii‘.“ ID798 „Pokiaľ ide o ‚Upasīva, ó Blahoslavený‘: Tu ‚Upasīva‘: Blahoslavený oslovuje toho bráhmana menom. ‚Blahoslavený‘: toto je výraz úcty… označenie pre to, čo bolo dosiahnuté, to znamená ‚Blahoslavený‘. Takto: ‚Upasīva, ó Blahoslavený.‘“ ID799 „‚Spoliehajúc sa na „Nič nie je“, prekroč rieku.‘ Tu sa výraz ‚Nič nie je‘ vzťahuje na dosiahnutie základu prázdnoty. Z akého dôvodu sa dosiahnutie základu ničoty nazýva ‚Nič neexistuje‘? Keď človek s plnou pozornosťou dosiahne úroveň nekonečného vedomia a potom z nej vystúpi, spôsobí, že práve toto vedomie prestane existovať, zanikne, zmizne, a vidí: ‚Nič neexistuje.‘ Z tohto dôvodu by ste sa mali spoliehajúc sa na dosiahnutie základu prázdnoty, opierajúc sa oň, berúc ho za oporu, prekročiť, prekonať, prejsť, transcendovať a prejsť za prúd zmyslových pôžitkov, prúd existencie, prúd názorov a prúd nevedomosti. A tak: ‚Spoliehajúc sa na „Nič nie je“, prekroč prúd.‘“ ID800 „‚Zriekol sa zmyslových pôžitkov, zdržal sa reči.‘ Tu ‚zmyslovými pôžitkami‘: stručne povedané, existujú dva druhy zmyslových pôžitkov: zmyslové objekty a zmyslové znečistenia… Tieto sa nazývajú zmyslové objekty… Tieto sa nazývajú zmyslové znečistenia. ‚Zriekol sa zmyslových pôžitkov‘ znamená: zriekol sa zmyslových objektov a zriekol sa, vzdal sa, rozptýlil, ukončil a spôsobil, že už viac nevznikajú zmyslové znečistenia. Takto: ‚zriekol sa zmyslových pôžitkov.‘ Pokiaľ ide o ‚zdržal sa reči‘: Pýtaním sa (kathaṃkathā) sa nazýva pochybnosť (vicikicchā). Pochybnosť o utrpení… strnulosť, mentálny zmätok. Človek prebýva zdržanlivý, mimoriadne zdržanlivý a úplne zdržanlivý voči kladeniu otázok, keď sa od nich vzdialil, odhodil ich, je od nich oddelený a odtrhnutý, s mysľou, ktorá je bez hraníc. Aj týmto spôsobom je človek „zdržanlivý v reči“. … Alebo inak, človek prebýva zdržanlivý, mimoriadne zdržanlivý a úplne zdržanlivý voči tridsiatim dvom druhom nízkopostavnej reči, keď z nej vystúpil… s mysľou, ktorá je bez hraníc. Aj týmto spôsobom je človek „zdržanlivý v reči“. Takto: „Opustil zmyslové potešenia, zdržal sa reči.““ ID801 „‚Dňom i nocou pozorne sleduj zánik túžby.‘ Tu ‚túžba‘ znamená túžbu po formách… túžbu po mentálnych objektoch. ‚Nattaṃ‘ sa používa pre noc (ratti). ‚Aha‘ sa používa pre deň (divaso). ‚Deň a noc‘: pozoruj, sústredene sleduj, hľaď, pozeraj sa, uvažuj a skúmaj zánik túžby, zánik žiadostivosti, zánik nenávisti, zánik klamu, zánik piatich cieľov, zánik dvoch druhov znovuzrodenia, zánik troch druhov opätovného prepojenia, zánik troch druhov existencie, zánik kolesa saṃsāry a zánik troch cyklov. Takto: „Dňom i nocou pozorne sleduj zánik túžby.“ Preto Blahoslavený povedal:“ ID802 „‚Upasīva, s plnou pozornosťou rozjímaj o prázdnote,‘ povedal Blahoslavený, ‚opierajúc sa o ‚Nie je nič‘, mal by si prekročiť rieku. Keď si sa vzdal zmyslových pôžitkov a zdržiavaš sa reči, dňom i nocou by si mal pozorne sledovať zánik túžby.‘“ ID803 „40.“ ID804 „‚Ten, kto je vo vzťahu ku všetkým zmyslovým potešeniam oslobodený od túžby,‘ [povedal ctihodný Upasīva], ‚opierajúc sa o prázdnotu, opustivší ostatné [dosiahnuté stavy]; ten, kto je najvyššie odhodlaný na oslobodenie vnímania – zostal by tam a nepostupoval ďalej?‘“ ID805 „‚Ten, kto je voči všetkým zmyslovým potešeniam oslobodený od túžby.‘ Tu ‚všetkým‘: tento termín ‚všetkým‘ znamená úplne, v každom ohľade, bez zvyšku, bez výnimky; je to termín úplného zahrnutia. ‚Zmyslové potešenia‘: stručne povedané, existujú dva druhy zmyslových potešení: zmyslové objekty a zmyslové znečistenia…. Tieto sa nazývajú zmyslové objekty…. Tieto sa nazývajú zmyslové znečistenia. ‚Ten, kto je voči všetkým zmyslovým potešeniam oslobodený od žiadostivosti‘: ten, kto je voči všetkým zmyslovým potešeniam oslobodený od žiadostivosti, zbavený žiadostivosti, odhodil žiadostivosť, vyvrhol žiadostivosť, je oslobodený od žiadostivosti, opustil žiadostivosť, vzdal sa žiadostivosti prostredníctvom potlačenia. Takto: ‚Ten, kto je voči všetkým zmyslovým potešeniam oslobodený od žiadostivosti.‘“ ID806 „‚Takto ctihodný Upasīva.‘ Tu je ‚takto‘ spojkou slov… ‚Ctihodný‘ je láskavý oslovovací výraz… ‚Upasīva‘ je meno toho bráhmana… označenie. Takto: ‚Takto ctihodný Upasīva.‘“ ID807 „‚Spoliehajúc sa na prázdnotu, opustiac ostatné [dosiahnutia].‘ Opustiac, vzdajúc sa, zanechajúc, prekonajúc, úplne prekonajúc a prekračujúc šesť nižších dosiahnutí, človek sa spolieha na, lipne na, vstúpil do, plne vstúpil do, usadil sa v a rozhodol sa pre dosiahnutie základu prázdnoty. Takto: ‚Spoliehajúc sa na prázdnotu, opustiac ostatné [dosiahnutia].‘“ ID808 „Najvyššie odhodlaný na oslobodenie prostredníctvom vnímania. Sedem dosiahnutí s vnímaním sa nazývajú oslobodenia prostredníctvom vnímania. Spomedzi týchto dosiahnutí s vnímaním je dosiahnutie základu prázdnoty oslobodením a je najvyššie, najlepšie, najvynikajúcejšie, najvýznamnejšie, najvznešenejšie a najúžasnejšie. V najvyššom, najvznešenejšom, najlepšom, najvynikajúcejšom, najprednejšom, najvznešenejšom a najúžasnejšom oslobodení je človek odhodlaný prostredníctvom oslobodenia odhodlania; je odhodlaný na to, oddaný tomu, praktizuje to, dlho v tom prebýva, ctí to, inklinuje k tomu, skláňa sa k tomu, je na to zameraný, odhodlaný na to a má to za svojho vládcu. Takto: ‚najvyššie odhodlaný na oslobodenie prostredníctvom vnímania.‘“ ID809 „Zostal by tam, bez ďalšieho pokračovania? ‚Zostal by?‘ je otázka pochybnosti, otázka neistoty, otázka zmätenosti, otázka nejednoznačnosti: ‚Je to tak? Nie je to tak? Čo teraz? Ako teraz?‘ Takto: ‚Zostal by?‘ ‚Tam‘ znamená v základe prázdnoty. ‚Nepokračovať ďalej‘ znamená nepokračovať ďalej, nezanikať, neodchádzať, nezmiznúť, neupadať… Alebo inak povedané, nebyť vášnivý, nebyť zlomyseľný, nebyť oklamaný, nebyť znečistený. Takto: ‚Zostal by tam, nepokračujúc ďalej?‘ Preto ten bráhman povedal:“ ID810 „‚Ten, kto je oslobodený od túžby po všetkých zmyslových potešeniach, [povedal ctihodný Upasīva], závislý od prázdnoty, opustil to druhé; s najvyšším odhodlaním dosiahnuť oslobodenie prostredníctvom vnímania, zostal by tam, bez ďalšieho pokračovania?‘“ ID811 „41.“ ID812 „‚Ten, kto je oslobodený od túžby po všetkých zmyslových potešeniach, [povedal Blahoslavený Upasīvovi], závislý od prázdnoty, opustil to druhé; s najvyšším odhodlaním dosiahnuť oslobodenie prostredníctvom vnímania, ten by tam zostal a nepokračoval ďalej.‘“ ID813 „Ten, kto je oslobodený od túžby po všetkých zmyslových potešeniach. ‚Vo všetkom‘: toto je výraz úplného pochopenia – ‚vo všetkom‘ znamená úplne, v každom smere, celkom, bez zvyšku, bez výnimky. ‚Zmyslové potešenia‘: stručne povedané, existujú dva druhy zmyslových potešení: zmyslové potešenia ako objekty a zmyslové potešenia ako znečistenia…. Tieto sa nazývajú zmyslové potešenia ako objekty…. Tieto sa nazývajú zmyslové potešenia ako znečistenia. ‚Ten, kto je oslobodený od túžby po všetkých zmyslových potešeniach‘, znamená toho, kto je oslobodený od túžby po všetkých zmyslových potešeniach… ktorého túžba je odložená prostredníctvom potlačenia. Takto: ‚Ten, kto je oslobodený od túžby po všetkých zmyslových potešeniach.‘“ ID814 „‚Blahoslavený [oslovuje] Upasivu.‘ Blahoslavený oslovuje toho bráhmana jeho menom, Upasiva. ‚Blahoslavený‘ je výraz úcty… označenie založené na realizácii, to znamená ‚Blahoslavený‘. Takto: ‚Blahoslavený [oslovuje] Upasivu.‘“ ID815 „‚Závislý na ničote, opustivší pojmové vnímanie.‘ To znamená: keď človek opustil, vzdal sa, zanechal, prekonal, úplne prekonal a prekročil šesť nižších dosiahnutí, je závislý od, lipne na, priblížil sa, úplne sa priblížil, usadil sa na a je odhodlaný dosiahnuť základ ničoty. Takto: „Závislý od ničoty, opustil predstavy.““ ID816 „„Najvyššie odhodlaný na oslobodenie prostredníctvom vnímania.“ Sedem dosiahnutí vnímania sa nazývajú oslobodenia prostredníctvom vnímania. Spomedzi týchto dosiahnutí vnímania je oslobodenie dosiahnutia základu prázdnoty najvyššie, najlepšie, najvynikajúcejšie, najprednejšie, najvznešenejšie a najúžasnejšie. Rozhodnutý prostredníctvom tohto najvyššieho oslobodenia rozhodnutia je človek odhodlaný na to, oddaný tomu… a má to za svojho vládcu. Takto: „najvyššie odhodlaný na oslobodenie prostredníctvom vnímania.““ ID817 „‚Zostal by tam, bez ďalšieho postupu.‘ ‚Zostal by‘ znamená, že by tam zostal šesťdesiat tisíc eónov. ‚Tam‘ znamená v základe prázdnoty. ‚Bez ďalšieho postupu‘ znamená, že by nepostupoval ďalej, nezanikol, neodchádzal, nezmizol, neupadal. Alebo to znamená, že by nebol vášnivý, nebol zlomyseľný, nebol v klamstve, nebol znečistený. Teda: „zostal by tam, bez ďalšieho postupu.“ Preto Blahoslavený povedal:“ ID818 „„Ten, kto je oslobodený od túžby po všetkých zmyslových potešeniach, [povedal Blahoslavený Upasivovi], spočívajúci v prázdnote, opustil predstavy; s najvyšším odhodlaním dosiahnuť oslobodenie prostredníctvom vnímania, zostal by tam, bez ďalšieho postupu.““ ID819 „42.“ ID820 „„Ak by tam zostal, bez ďalšieho postupu, po mnoho rokov, ó Vševidiaci, stal by sa tam pokojným a oslobodeným a zaniklo by vedomie takéhoto človeka?““ ID821 „‚Keby tam zostal, bez toho, aby pokračoval.‘ To znamená: keby tam zostal šesťdesiat tisíc eónov. „Tam“ znamená v základe prázdnoty. „Nepokračovať ďalej“ znamená nepokračovať ďalej, nezaniknúť, neodísť, nezmiznúť, neupadať. Alebo to znamená nebyť ovládaný vášňami, nebyť zlomyseľný, nebyť v klamstve, nebyť znečistený. To je význam vety: „Keby tam zostal a nepokračoval ďalej.““ ID822 „‚Po nespočetné roky, ó Vševidiaci.‘ ‚Nespočetné roky‘ znamená: po nespočetné roky, po mnoho rokov, po mnoho stoviek rokov, po mnoho tisíc rokov, po mnoho stoviek tisíc rokov; po mnoho eónov, po mnoho stoviek eónov, po mnoho tisíc eónov, po mnoho stoviek tisíc eónov. „Vševidiaci“: poznanie vševedúceho sa nazýva „vševidiace oko“… Preto je Tathāgata Vševidiaci. To je význam vety: ‚Po nespočetné roky, ó Vševidiaci.‘“ ID823 „‚Stal by sa tam pokojným a oslobodeným a zaniklo by vedomie takéhoto človeka?‘ To znamená: či by on, keď dosiahol stav pokoja práve tam, zostal tam navždy, bol trvalý, stabilný, večný a nepodliehal zmenám? Alebo by jeho vedomie zaniklo, bolo prerušené, zahynulo, bolo zničené a prestalo existovať? Takto sa pýta na večnosť a zničenie v súvislosti s tým, kto dosiahol základ ničoty. Alebo by práve tam dosiahol konečné nibbāna spolu s prvkom nibbāny bez akéhokoľvek zvyšku? Alebo by jeho vedomie zaniklo a vedomie spájajúce znovuzrodenie by opäť vzniklo v zmyslovej sfére, sfére foriem alebo sfére bez foriem? Takto sa pýta na konečné nibbāna a znovuzrodenie v súvislosti s tým, kto sa znovuzrodil v základe ničoty. „O takomto človeku“ znamená: o niekom takého druhu, takej povahy, v takom stave, s takým charakterom, s takým protějškom, o niekom, kto sa znovuzrodil v základni prázdnoty. To je význam vety: „Stal by sa tam chladným a oslobodeným a zaniklo by vedomie takéhoto človeka?“ Preto ten bráhman povedal:“ ID824 „‚Keby tam zostal, bez ďalšieho pokračovania, po nespočetné roky, ó Vševidiaci, stal by sa tam chladným a oslobodeným a zaniklo by vedomie takéhoto človeka?‘“ ID825 „43.“ ID826 „‚Rovnako ako plameň zmietaný silou vetra,‘ povedal Blahoslavený Upasīvovi, ‚odchádza do svojho zániku a nevstupuje do účtovania; tak aj mudrc, oslobodený od skupiny mentálnych javov, odchádza do svojho zániku a nevstupuje do účtovania.‘“ ID827 „Rovnako ako plameň zmietaný silou vetra. ‚Plameň‘ znamená špičku ohňa. ‚Vietor‘ znamená: východné vetry, západné vetry, severné vetry, južné vetry; prašné vetry, bezprašné vetry; studené vetry, horúce vetry; slabé vetry, silné vetry; nárazové vetry, krídlové vetry, supaṇṇa-vetry, vetry z palmových listov, vetry z vejárov. ‚Hodený silou vetra‘ znamená hodený, vyhodený, hnaný, poháňaný, otrasený, dôkladne otrasený silou vetra. Takto: ‚Presne ako plameň hodený silou vetra.‘ Povedal Blahoslavený Upasīvovi. Blahoslavený oslovuje tohto bráhmana jeho menom, Upasīva. „Blahoslavený“ je výraz úcty… označenie založené na realizácii, to znamená „Blahoslavený“. Takto: „Povedal Blahoslavený Upasīvovi.““ ID828 „Mieri k svojmu západu, nezapočítava sa. ‚Mieri k svojmu zániku‘ znamená, že mieri k svojmu zániku, mieri k svojmu koncu, mieri k zmiznutiu, prestáva existovať, utícha, upokojuje sa. ‚Nezapočítava sa‘ znamená, že sa nezapočítava, nezaraďuje sa do označenia, nezapočítava sa do výpočtu, nezaraďuje sa do klasifikácie, ako napríklad: ‚Odšlo smerom na východ, alebo na západ, alebo na sever, alebo na juh, alebo nahor, alebo nadol, alebo naprieč, alebo do medziležiaceho smeru.‘ Neexistuje žiadna príčina, žiadna podmienka, žiadny dôvod, na základe ktorého by sa to mohlo stať predmetom úvah. Preto: ‚Odchádza do svojho konca, nestáva sa predmetom úvah.‘“ ID829 „Takto je mudrc oslobodený od tela-mena. Slovo ‚takto‘ označuje ukončenie podobenstva. ‚Mudrc‘ – poznanie sa nazýva ‚mona‘ (mudrcovstvo) …pe… keď prekonal sieť pripútanosti, je mudrcom. ‚Oslobodený od menného tela‘ – tento mudrc je už od prírody oslobodený od formálneho tela. Nečistoty sú opustené prekonaním prostredníctvom okamžitého opustenia a potlačením-opustením. Pre tohto mudrca, spoliehajúc sa na koniec existencie, sú dosiahnuté štyri ušľachtilé cesty. Pretože boli dosiahnuté štyri ušľachtilé cesty, meno-telo a forma-telo sú plne pochopené. Pretože meno-telo a forma-telo boli plne pochopené, je oslobodený, uvoľnený a úplne oslobodený od meno-tela a forma-tela prostredníctvom konečného oslobodenia bez uchopovania – takto je mudrc oslobodený od meno-tela.“ ID830 „Zmizne, nedochádza k jeho zúčtovaniu. ‚Zmizne‘ znamená, že je úplne zhasnutý v prvku nibbány bez toho, aby zostali akékoľvek zvyšky. ‚Nedochádza k jeho zúčtovaniu‘ znamená, že ten, kto bol úplne zhasnutý v prvku nibbány bez toho, aby zostali akékoľvek zvyšky, nedochádza k zúčtovaniu, nedochádza k označeniu, nedochádza k výpočtu, nedochádza k označeniu – či už ako ušľachtilý, bráhman, obchodník, robotník, hlava rodiny, asketa, boh, človek, bytosť s formou, bytosť bez formy, vnímajúca bytosť, nevnímajúca bytosť alebo bytosť, ktorá ani nevníma, ani nevníma. Neexistuje žiadna príčina, žiadna podmienka, žiadny dôvod, na základe ktorého by sa dalo o ňom uvažovať – zmizne, nedá sa o ňom uvažovať. Preto Blahoslavený povedal:“ ID831 „‚Ako plameň zmietaný silou vetra, [Upasīva, povedal Blahoslavený,] zmizne a nedá sa zistiť; tak aj mudrc oslobodený od tela a mena zmizne a nedá sa zistiť.‘“ ID832 „44.“ ID833 „‚Odpočinul si, alebo neexistuje, alebo je večne oslobodený od choroby? Ó mudrc, prosím, vysvetli mi to, lebo túto Dhammu poznáš.““ ID834 „‚Zanikol, alebo neexistuje?‘ – to znamená: Zanikol, alebo neexistuje? Prestal existovať, bol odrezaný, zničený? – teda: ‚Zanikol, alebo neexistuje?‘“ ID835 „Alebo je večne oslobodený od utrpenia? — to znamená: Alebo je trvalý, stabilný, večný, svojej povahy nepodliehajúci zmene, a keďže je dokonale trvalý, zostal by práve tam, v tej istej sfére prázdnoty? — teda: Alebo je večne oslobodený od utrpenia?“ ID836 „To mi, ó mudrc, prosím, vysvetli.—to znamená: To, o čo prosím, to, o čo žiadam, to, o čo úpenlivo prosím, to, čo uctievam. ‚Mudrc‘ — poznanie sa nazýva ‚mona‘ (mudrcovstvo) […]; keď prekonal zapletenú sieť pripútanosti, je mudrcom. ‚Prosím, vysvetli‘ — to znamená: láskavo vysvetli, pouč, zverejni, potvrď, odhaľ, analyzuj, objasni, odkrývaj.—teda: To mi, ó mudrc, prosím, vysvetli.“ ID837 „Lebo tento Dhamma je ti známy takýmto spôsobom“ – to znamená: Naozaj, tebou bol tento Dhamma spoznaný, zvážený, zvážený, odhalený a osvetlený takým spôsobom, aby to bytosti spoznali – teda: Lebo tento Dhamma je ti známy takýmto spôsobom. Preto ten bráhman povedal:“ ID838 „Odpočinul si, alebo neexistuje, alebo je večne oslobodený od choroby? To mi, ó mudrc, prosím, vysvetli, lebo táto Dhamma je ti známa.“ ID839 „45.“ ID840 „Pre toho, kto odišiel do pokoja, neexistuje žiadna miera, [Upasīva, povedal Blahoslavený]. Ten základ, na základe ktorého by sa o ňom dalo hovoriť, pre neho neexistuje; keď boli všetky dhammy vykorenené, všetky cesty pre reč sú tiež vykorenené.“ ID841 „Pre toho, kto dosiahol odpočinok, neexistuje žiadne meradlo – to znamená: pre toho, kto bol úplne zhasnutý v prvku nibbány bez toho, aby zostal akýkoľvek zvyšok, neexistuje žiadne meradlo formy, žiadne meradlo pocitu, žiadne meradlo vnímania, žiadne meradlo formácií, žiadne meradlo vedomia. Neexistuje, nenájde sa, nedosiahne sa – je opustené, odrezané, upokojené, utíšené, neschopné budúceho vzniku, spálené ohňom poznania – takto: pre toho, kto odišiel do pokoja, neexistuje žiadna miera. ‚Upasīva, povedal Blahoslavený‘ – to znamená: Blahoslavený oslovil toho bráhmana menom ‚Upasīva‘. ‚Blahoslavený‘ je výraz úcty […]; je to označenie, ktoré je vecou priamej skúsenosti, a to ‚Blahoslavený‘ – teda: ‚Upasīva, povedal Blahoslavený.‘“ ID842 „To, čím by ho bolo možné opísať, pre neho neexistuje – to znamená: to, čím by o ňom mohli hovoriť s chamtivosťou, s nenávisťou, s klamom, s pýchou, s názormi, s nepokojom alebo s pochybnosťami, hovoriac: ‚Je pripútaný,‘ alebo ‚Je skazený,‘ alebo ‚Je v klamu,‘ alebo ‚Je zviazaný,‘ alebo ‚Nesprávne chápe,‘ alebo ‚Nedospel k konečnému záveru,‘ alebo ‚Dosiahol moc‘ – tieto formácie sú opustené. Pretože sú tieto formácie opustené, neexistuje žiadny cieľ, o ktorom by sa o ňom dalo hovoriť slovami: ‚bytosť v pekle‘, alebo ‚zviera‘, alebo ‚ľudská bytosť‘, alebo ‚deva‘, alebo ‚ten, kto má formu‘, alebo ‚ten, kto je bez formy‘, alebo ‚ten, kto má vnímanie‘, alebo ‚ten, kto nemá ani vnímanie, ani nevnímanie‘. Neexistuje žiadna príčina, žiadna podmienka, žiadny dôvod, na základe ktorého by o ňom mohli hovoriť, rozprávať, vysvetľovať alebo ho označovať – a tak: To, čím by ho bolo možné opísať, pre neho neexistuje.“ ID843 „Keď sú všetky javy vykorenené – to znamená: vo všetkých javoch, vo všetkých zoskupeniach, vo všetkých zmyslových základniach, vo všetkých prvkoch, vo všetkých osudoch, vo všetkých stavoch znovuzrodenia, vo všetkých opätovných prepojeniach, vo všetkých stavoch bytia, vo všetkých cykloch samsáry, vo všetkých kolobehov, vykorenené, dôkladne vykorenené, vytrhnuté, dôkladne vytrhnuté, roztrhané, úplne roztrhané, opustené, úplne odrezané, utíšené, upokojené, neschopné budúceho vzniku, spálené ohňom poznania – takto: keď sú všetky javy vykorenené.“ ID844 „Všetky cesty reči sú vykorenené – to znamená: cesty reči sa považujú za znečistenia, zoskupenia a vôľové formácie. Jeho reč a cesty reči, označenia a cesty označení, vyjadrenia a cesty vyjadrení, pomenovania a cesty pomenovaní – všetko je vykorenené, dôkladne vykorenené, vytrhnuté, dôkladne vytrhnuté, roztrhané, úplne roztrhané, opustené, úplne odrezané, utíšené, upokojené, neschopné budúceho vzniku, spálené ohňom poznania – takto: všetky cesty reči sú vykorenené. Preto Blahoslavený povedal:“ ID845 „Pre toho, kto dosiahol svoj cieľ, neexistuje žiadna miera, [Upasīva, povedal Blahoslavený.] To, čím by sa o ňom dalo hovoriť, pre neho neexistuje; keď sú všetky javy vykorenené, sú vykorenené aj všetky cesty reči.“ ID846 „Na záver verša ten bráhman… so zdvihnutými rukami v geste añjali, vzdávajúc úctu, sedel a [povedal]: ‚Bhante, Blahoslavený je môj Učiteľ; ja som jeho žiak.‘“ ID847 „Výklad otázok mladíka Upasīvu, šiesty.“ ID848 „7. Výklad otázky mladíka Nandu“ ID849 „46.“ ID850 „‚Na svete sú mudrci,‘ [tak povedal ctihodný Nanda], ‚tak ľudia hovoria. Ako to je? Nazývajú mudrcom toho, kto je obdarený poznaním, alebo toho, kto je obdarený [osobitným] spôsobom obživy?‘“ ID851 „‚Na svete sú mudrci.‘ ‚Sú‘ znamená, že existujú, že sa nachádzajú, že sú prítomní, že sú vnímaní. ‚Na svete‘ sa vzťahuje na svet utrpenia… svet zmyslových sfér. ‚Mudrci‘ sa vzťahujú na tých, ktorých nazývajú muni: Ājīvakov, Nigaṇṭhov, Jaṭilov a Tāpasov. (Bohovia vo svete ich vnímajú ako muni, ale oni nie sú muni.) „Na svete sú mudrci.“ „Tak povedal ctihodný Nanda.“ „Tak“ je spojka spájajúca vety… „Ctihodný“ je oslovovanie vyjadrujúce úctu… „Nanda“ je meno toho bráhmana… je to označenie – takto ctihodný Nanda.“ ID852 „[K vete] ‚Ľudia to hovoria; ako to je?‘: ‚Ľudia‘ sa vzťahuje na šľachticov, bráhmanov, obchodníkov, robotníkov, hlavy domácností, askétov, bohov a ľudí. ‚Hovoria‘ znamená, že hovoria, vyhlasujú, vysvetľujú alebo používajú tento termín. ‚Ako to je?‘ je otázka pochybnosti, otázka neistoty, otázka rozpolcenosti, otázka nejednoznačnosti – ‚Je to tak? Nie je to tak? Čo to je? Ako to je?‘ Taký je teda [význam] ‚Ľudia to hovoria; ako to je?‘“ ID853 „[K vete] ‚Nazývajú niekoho mudrcom obdareným poznaním?‘: Nazývajú, vyhlasujú, vysvetľujú, objasňujú alebo hlásajú mudrca ako toho, kto je obdarený, plne obdarený, priblížený, plne priblížený, dosiahnutý, plne dosiahnutý alebo kto disponuje buď poznaním ôsmich dosiahnutí, alebo poznaním piatich vyšších schopností – teda: „Nazývajú ho mudrcom obdareným poznaním?““ ID854 „„Alebo skôr toho, kto je obdarený určitým spôsobom života?“ Alebo skôr nazývajú, vyhlasujú, vysvetľujú, objasňujú alebo hlásajú za mudrca toho, kto je obdarený, plne obdarený, priblížený, plne priblížený, dosiahnutý, zdokonalený alebo disponujúci určitým spôsobom života, to znamená praktikovaním rôznych mimoriadne náročných a drsných asketických cvičení – teda: ‚Alebo skôr toho, kto je obdarený určitým spôsobom života?‘ Preto ten bráhman povedal:“ ID855 „‚Na svete sú mudrci,‘ [tak povedal ctihodný Nanda]. ‚Ako o tom ľudia hovoria? Nazývajú mudrcom toho, kto je obdarený múdrosťou, alebo skôr toho, kto je obdarený určitým spôsobom života?‘“ ID856 „47.“ ID857 „‚Nie podľa názoru, nie podľa vzdelania, nie podľa poznania, ó Nanda, nazývajú skúsení človeka mudrcom. Tých, ktorí rozptýlili vojsko, bez úzkosti, bez túžby, tých, ktorí putujú – tých nazývam mudrcami.‘“ ID858 „‚Nie na základe názoru, nie na základe učenia, nie na základe poznania.‘ ‚Nie na základe názoru‘ znamená nie na základe očistenia názoru. ‚Nie na základe učenia‘ znamená nie na základe očistenia učenia. ‚Nie na základe poznania‘ znamená nie na základe poznania ôsmich dosiahnutí, ani na základe poznania piatich vyšších poznaní, ani na základe nesprávneho poznania – teda ‚nie na základe názoru, nie na základe učenia, nie na základe poznania.‘“ ID859 „‚Ó Nanda, tí, čo sú v tom zbehlí, tu nazývajú človeka mudrcom.‘ ‚Zbehlí‘ sa vzťahuje na tých, ktorí sú zbehlí v skupinách, zbehlí v prvkoch, zbehlí v zmyslových základniach, zbehlí v závislom vznikaní, zbehlí v základoch všímavosti, zbehlí v správnom úsilí, zbehlí v základoch psychických síl, zbehlí v schopnostiach, zbehlí v silách, zbehlí v plodoch a zbehlí v Nibbáne. Neoznačujú, nevyhlasujú, nevysvetľujú, neosvetľujú ani nehlásajú za mudrca toho, kto je obdarený, plne obdarený, priblížený, plne priblížený, dosiahnutý, zdokonalený alebo kto má čistotu pohľadu, čistotu počutia, poznanie ôsmich dosiahnutí, poznanie piatich vyšších schopností, nesprávne poznanie, (len) pohľad alebo (len) počutie – teda, „Ó Nanda, tu ho tí, čo sú v tom zbehlí, nazývajú mudrcom.““ ID860 „Tých, ktorí sa zbavili tejto armády, bez utrpenia, bez túžby, tých, ktorí putujú – tých nazývam mudrcami.“ Táto armáda sa nazýva Márovou armádou: telesné neprimeraného správania je Márovou armádou, verbálne neprimeraného správania je Márovou armádou, mentálne neprimeraného správania je Márovou armádou. Túžba je Márovou armádou, nenávisť je Márovou armádou, klam je Márovou armádou, hnev… zášť… pohŕdanie… zlomyseľnosť… závisť… sebectvo… pokrytectvo… nečestnosť… tvrdohlavosť… impulzívnosť… namyslenosť… nadmerná namyslenosť… márnosť… nedbanlivosť… Všetky znečistenia, všetko nesprávne konanie, všetky utrpenia, všetko pálenie, všetky múky, všetky nezdravé voličné formácie – to je Mārova armáda. Lebo toto povedal Blahoslavený: „ ID861 „Zmyslové potešenia sú tvojou prvou armádou, druhá sa nazýva nespokojnosť; tvojou treťou je hlad a smäd, štvrtá sa nazýva túžba.“ ID862 „Vašou piatou je lenivosť a otupenosť, šiesta sa nazýva strach; vaša siedma je pochybnosť, vaša ôsma je pohŕdanie a tvrdohlavosť; zisk, chvála, česť a akákoľvek nesprávne získaná sláva.“ ID863 „Ktokoľvek sa vyvyšuje a znevažuje druhých – toto, Namuci, je vaša armáda, úderná sila Temného. Ten, kto nie je hrdinom, ju nepremôže, ale kto ju premôže, dosiahne šťastie.““ ID864 „Keď sú prostredníctvom štyroch ušľachtilých ciest všetky Mārove vojská a všetky protichodné znečistenia premôžené, porazené, zlomené, rozdrvené a rozprášené, nazývajú sa ‚tí, ktorí rozprášili vojsko‘. ‚Oslobodení od utrpenia‘ znamená: túžba je utrpenie, nenávisť je utrpenie, klam je utrpenie, hnev je utrpenie, zášť je utrpenie… všetky neblahé voličné formácie sú utrpením. Tí, u ktorých sú tieto utrpenia opustené, odrezané, utíšené, upokojené, neschopné opätovného vzniku a spálené ohňom múdrosti, sa nazývajú ‚oslobodení od utrpenia‘. „Oslobodení od túžby“ znamená: túžba sa nazýva túžbou. To znamená žiadostivosť, vášeň… lakomstvo, chamtivosť, neprospešný koreň. Tí, u ktorých je táto túžba, to znamená túžba, opustená, odrezaná, utíšená, upokojená, neschopná opätovného vzniku a spálená ohňom múdrosti, sa nazývajú „oslobodení od túžby“ – sú to arahanti, tí, u ktorých sú skvrny zničené. Pokiaľ ide o „Tí, ktorí rozprášili vojsko, oslobodení od utrpenia, oslobodení od túžby, ktorí kráčajú ďalej – tých nazývam mudrcami“: tí, ktorí rozprášili vojsko, sú oslobodení od utrpenia a oslobodení od túžby, kráčajú ďalej, prebývajú, pohybujú sa, udržiavajú sa, zachovávajú sa, prežívajú a pokračujú – tých nazývam mudrcami vo svete; Vyhlasujem, učím, hlásam, ustanovujem, odhaľujem, analyzujem, objasňujem a zviditeľňujem. Toto je význam verša: ‚Tí, ktorí rozohnali vojsko, oslobodení od utrpenia, oslobodení od túžby, ktorí kráčajú ďalej – tých nazývam mudrcami.‘ Preto Blahoslavený povedal:“ ID865 „‚Nie na základe názoru, nie na základe vzdelania, nie na základe poznania, ó Nanda, tu skúsení vyhlasujú niekoho za mudrca. Tých, ktorí kráčajú ďalej, ktorí rozptýlili vojsko, oslobodení od utrpenia a oslobodení od túžby – tých nazývam mudrcami.““ ID866 „48.“ ID867 „‚Akékoľvek askéti a bráhmani existujú,‘ [povedal ctihodný Nanda], „ktorí vyhlasujú čistotu na základe toho, čo vidia alebo počujú, ktorí vyhlasujú čistotu na základe cnosti a sľubov a ktorí vyhlasujú čistotu rôznymi spôsobmi.““ ID868 „„Blahoslavený, keď tam žili zdržanlivo vo svojich názoroch, prekonali zrodenie a starnutie, drahý pane? Pýtam sa ťa na to, Blahoslavený; prosím, povedz mi to.““ ID869 „Vo vete ‚Akékoľvek askéti a bráhmani existujú‘: ‚Akékoľvek‘ je termín, ktorý zahŕňa všetko, čo znamená úplne, v každom smere, celkom, bez zvyšku, nič nevynechávajúc. ‚Askéti‘ sa vzťahujú na všetkých tých mimo tohto učenia, ktorí odišli do sveta a venujú sa putovnému životu. ‚Bráhmani‘ sa vzťahujú na všetkých tých, ktorí sú zvyknutí hovoriť ‚bho‘. Toto je význam vety: ‚Všetci askéti a bráhmani, akí len sú.‘ Tak sa opýtal ctihodný Nanda.“ ID870 „Pokiaľ ide o ‚Vyhlasujú čistotu aj na základe toho, čo vidia a počujú‘: Aj na základe toho, čo vidia, vyhlasujú, uvádzajú, hovoria, odhaľujú a vyjadrujú čistotu, osobitnú čistotu, úplnú čistotu, oslobodenie, osobitné oslobodenie a úplné oslobodenie. Aj na základe toho, čo je počuté, vyhlasujú, uvádzajú, hovoria, odhaľujú a vyjadrujú čistotu, osobitnú čistotu, úplnú čistotu, oslobodenie, osobitné oslobodenie a úplné oslobodenie. Aj na základe toho, čo je videné a počuté, vyhlasujú, uvádzajú, hovoria, odhaľujú a vyjadrujú čistotu, osobitnú čistotu, úplnú čistotu, oslobodenie, osobitné oslobodenie a úplné oslobodenie. Takýto je význam slov: ‚Vyhlasujú čistotu aj na základe toho, čo je videné a počuté.‘“ ID871 „Pokiaľ ide o ‚Vyhlasujú čistotu aj prostredníctvom cnostného správania a dodržiavania predpisov‘: Aj prostredníctvom cnostného správania vyhlasujú, uvádzajú, hovoria, odhaľujú a vyjadrujú čistotu, osobitnú čistotu, úplnú čistotu, oslobodenie, osobitné oslobodenie a úplné oslobodenie. Aj prostredníctvom dodržiavania predpisov vyhlasujú, uvádzajú, hovoria, odhaľujú a vyjadrujú čistotu, osobitnú čistotu, úplnú čistotu, oslobodenie, osobitné oslobodenie a úplné oslobodenie. Aj prostredníctvom cnostného správania a dodržiavania predpisov vyhlasujú, uvádzajú, hovoria, odhaľujú a vyjadrujú čistotu, osobitnú čistotu, úplnú čistotu, oslobodenie, osobitné oslobodenie a úplné oslobodenie. Toto je význam slov: ‚Vyhlasujú čistotu aj prostredníctvom cnostného správania a dodržiavania predpisov.‘“ ID872 „Pokiaľ ide o ‚Vyhlasujú čistotu rôznymi spôsobmi‘: Prostredníctvom rôznych druhov búrlivých slávností a priaznivých obradov vyhlasujú, uvádzajú, hovoria, odhaľujú a vyjadrujú čistotu, osobitnú čistotu, úplnú čistotu, oslobodenie, osobitné oslobodenie a úplné oslobodenie. To je význam slov ‚Vyhlasujú čistotu rôznymi spôsobmi‘.“ ID873 „\“Kaccissu te bhagavā tattha yatā carantā.\“ ‚Kaccissu‘ je otázka pochybností, otázka neistoty, otázka nerozhodnosti, otázka s viacerými výkladmi – ‚Je to tak? Nie je to tak? Čo to je? Ako to je?“ – to je „kaccissu“. „Te“ sa vzťahuje na tých, ktorí zastávajú [takéto] názory. „Bhagavā“ je výraz úcty… [atď.]… osvedčené označenie, to znamená „Bhagavā“ – teda „kaccissu te bhagavā“. „Tattha yatā carantā.“ „Tattha“ znamená: podľa ich vlastného názoru, podľa ich vlastnej zhovievavosti, podľa ich vlastnej preferencie, podľa ich vlastnej doktríny. „Yatā“ znamená: zdržanliví, dobre zdržanliví, strážení, chránení, zachovaní, kontrolovaní. „Carantā“ znamená: správajúci sa, prebývajúci, pohybujúci sa, konajúci, udržiavajúci, zachovávajúci, spôsobujúci zachovanie – teda: „kaccissu te bhagavā tattha yatā carantā.““ ID874 „‚Atāru jātiñca jarañca mārisa.‘ Prekročili, prekonali, prešli, transcendovali a zdolali zrodenie, starnutie a smrť? ‚Mārisa‘ je výraz lásky, výraz úcty; je to výraz vyslovený s úctou a pokorou – to je ‚mārisa‘ – teda: ‚atāru jātiñca jarañca mārisa.‘“ ID875 „‚Pucchāmi taṃ bhagavā brūhi metaṃ.‘ ‚Pucchāmi taṃ‘ znamená: pýtam sa ťa, prosím ťa, žiadam ťa; ‚hovor mi‘ – to je ‚pucchāmi taṃ.‘ ‚Bhagavā‘… [atď.]… je označenie pre osvietenca, teda ‚Bhagavā‘. ‚Brūhi metaṃ‘ znamená: hovor, vysvetľuj, uč, zverejňuj, potvrď, objasňuj, analyzuj, vysvetľuj, odhaľuj – teda ‚pucchāmi taṃ bhagavā brūhi metaṃ‘. Preto ten bráhman povedal:“ ID876 „Akékoľvek askéti a bráhmani existujú, [tak povedal ctihodný Nanda] vyhlasujú čistotu na základe toho, čo vidia a počujú; vyhlasujú čistotu aj na základe cnosti a dodržiavania predpisov; vyhlasujú čistotu mnohými rôznymi spôsobmi.“ ID877 „Ó, Blahoslavený, prekonali oni, správajúc sa v tom zdržanlivo, zrodenie a starnutie, ctihodný pane? Pýtam sa ťa, ó Blahoslavený, povedz mi to.“ ID878 „49.“ ID879 „Akékoľvek askéti a bráhmani existujú, Nanda,“ povedal Blahoslavený, „ktorí vyhlasujú čistotu na základe toho, čo vidia alebo počujú, ktorí vyhlasujú čistotu na základe morálky a sľubov, ktorí vyhlasujú čistotu rôznymi spôsobmi – hoci sa o to usilujú, hovorím, že neprekonali zrodenie a starnutie.“ ID880 „Pokiaľ ide o ‚akíkoľvek askéti a bráhmani, ktorí existujú‘. ‚Akíkoľvek‘ je termín vyjadrujúci úplné zahrnutie, čo znamená: v každom ohľade, úplne, bez zvyšku a bez výnimky. ‚Askéti‘ sa vzťahujú na všetkých tých mimo tohto Učenia, ktorí odišli do sveta a sú skúsenými pútnikmi. ‚Brahmani‘ sa vzťahujú na všetkých tých, ktorí sú zvyknutí hovoriť ‚bho‘ – to sú askéti a brahmani. Pokiaľ ide o ‚Nanda, povedal Blahoslavený‘. ‚Nanda‘ – Blahoslavený sa na neho obrátil menom.“ ID881 „Pokiaľ ide o ‚Vyhlasujú čistotu na základe toho, čo vidia a počujú‘. Na základe toho, čo vidia, vyhlasujú, hlásajú, recitujú, vysvetľujú a vyjadrujú čistotu, osobitnú čistotu, úplnú čistotu, oslobodenie, osobitné oslobodenie a úplné oslobodenie; na základe toho, čo počujú… a tak ďalej… na základe toho, čo vidia a počujú, vyhlasujú, hlásajú, recitujú, vysvetľujú a vyjadrujú čistotu, osobitnú čistotu, úplnú čistotu, oslobodenie, osobitné oslobodenie a úplné oslobodenie – teda: ‚Vyhlasujú čistotu na základe toho, čo vidia a počujú.‘“ ID882 „Pokiaľ ide o ‚Vyhlasujú čistotu na základe cnosti a sľubov.‘ Na základe cnosti vyhlasujú, hlásajú, recitujú, vysvetľujú a vyjadrujú čistotu, osobitnú čistotu, úplnú čistotu, oslobodenie, osobitné oslobodenie a úplné oslobodenie; prostredníctvom sľubov… a tak ďalej… vyjadrujú; na základe cnosti a sľubov vyhlasujú, hlásajú, recitujú, vysvetľujú a vyjadrujú čistotu, osobitnú čistotu, úplnú čistotu, oslobodenie, osobitné oslobodenie a úplné oslobodenie – teda: ‚Vyhlasujú čistotu na základe cnosti a sľubov.‘“ ID883 „Pokiaľ ide o ‚Vyhlasujú čistotu rôznymi spôsobmi.‘ Vyhlasujú a hlásajú čistotu, osobitnú čistotu, úplnú čistotu, oslobodenie, osobitné oslobodenie a úplné oslobodenie prostredníctvom rôznych druhov slávnostných obradov prinášajúcich šťastie – teda: ‚Vyhlasujú čistotu rôznymi spôsobmi.‘“ ID884 „‚Hoci sa tam správajú zdržanlivo.‘ ‚Hoci‘ je spojenie slov, kombinácia slov, doplnenie slov, harmónia písmen, plynulosť spoluhlások, postupnosť slov – to je ‚hoci‘. ‚Oni‘ sa vzťahuje na tých, ktorí zastávajú určité názory. „Tam“ znamená v ich vlastnom názore, v ich vlastnej preferencii, v ich vlastnej sklone, v ich vlastnej doktríne. „Zdržanlivo“ znamená usilovne, neustále usilovne, zabezpečene, strážené, chránené, kontrolované. „Správajú sa“ znamená, že sa správajú, prebývajú, udržiavajú svoje postoje, praktizujú, zachovávajú, prežívajú, pokračujú – teda: „hoci sa tam správajú zdržanlivo.““ ID885 „‚Neprekonali zrodenie a starnutie, hovorím.‘ Neprekonali, neprekročili, neprešli, úplne neprekonali, neprekonali zrodenie, starnutie a smrť. Od zrodu, starnutia a smrti sa neodlúčili, neboli oslobodené, neprekročili ich, úplne ich neprekonali, neprekonali ich. Krúžia v rámci zrodu, starnutia a smrti; krúžia na ceste samsáry. Sleduje ich zrod, preniká ich starnutie, zavalí ich choroba, sužuje ich smrť – bez ochrany, bez úkrytu, bez útočiska, nestali sa útočiskom. Hovorím, vyhlasujem, učím, zverejňujem, stanovujem, odhaľujem, analyzujem, objasňujem, vysvetľujem: „Neprekonali zrodenie a starnutie,“ hovorím. Preto Blahoslavený povedal: ID886 „‚Nanda,‘ povedal Blahoslavený, ‚akíkoľvek askéti a bráhmani existujú, ktorí hovoria o čistote na základe toho, čo vidia alebo počujú,‘ ID887 „Kto hovoria o čistote aj prostredníctvom predpisov a sľubov a hovoria o čistote rôznymi spôsobmi; hoci sa tam správajú zdržanlivo, neprekonali zrodenie a starnutie, hovorím.““ ID888 „50.“ ID889 „“Akékoľvek askéti a bráhmani existujú,“ povedal ctihodný Nanda, „ktorí vyhlasujú čistotu na základe toho, čo vidia alebo počujú, ktorí vyhlasujú čistotu prostredníctvom predpisov a sľubov, ktorí vyhlasujú čistotu rôznymi spôsobmi.“ ID890 „Ó, Mudrc, ak hovoríš, že neprekonali túto rieku, tak kto vlastne, ó ctihodný, v tomto svete devov a ľudí prekonal zrodenie a starnutie? Pýtam sa ťa na to, ó Blahoslavený, prosím, povedz mi to.““ ID891 „‚Akékoľvek askéti a bráhmani existujú.‘ ‚Akékoľvek‘ (ye keci) je termín, ktorý zahŕňa všetko: úplne, v každom smere, celkom, bez zvyšku, bez vynechania. ‚Askéti‘ (samaṇā) sa vzťahujú na každého, kto mimo tohto Učenia odišiel a vstúpil do života putovníkov. ‚Brahmani‘ (brāhmaṇā) sa vzťahujú na každého, kto používa oslovenie ‚bho‘. To je význam slov ‚Všetci askéti a bráhmani, akí existujú.‘ Takto sa opýtal ctihodný Nanda.“ ID892 „‚Vyhlasujú čistotu aj prostredníctvom toho, čo sa vidí a počuje.‘ Aj prostredníctvom toho, čo sa vidí, vyhlasujú, uvádzajú, recitujú, vysvetľujú a vyjadrujú čistotu, osobitnú čistotu, úplnú čistotu, oslobodenie, vymanenie a úplné oslobodenie; aj prostredníctvom toho, čo sa počuje… a tak ďalej… aj prostredníctvom toho, čo je videné a počuté, vyhlasujú, uvádzajú, recitujú, vysvetľujú a vyjadrujú čistotu, osobitnú čistotu, úplnú čistotu, oslobodenie, vymanenie a úplné oslobodenie. To je význam slov: ‚Vyhlasujú čistotu aj prostredníctvom toho, čo je videné a počuté.‘“ ID893 „‚Vyhlasujú čistotu aj prostredníctvom cnostného správania a dodržiavania predpisov.‘ Dokonca aj prostredníctvom cnostného správania vyhlasujú, uvádzajú, recitujú, vysvetľujú a vyjadrujú čistotu, osobitnú čistotu, úplnú čistotu, oslobodenie, vymanenie a úplné oslobodenie; dokonca aj prostredníctvom dodržiavania predpisov… a tak ďalej… vyjadrujú; dokonca aj prostredníctvom cnostného správania a dodržiavania predpisov vyhlasujú, uvádzajú, recitujú, vysvetľujú a vyjadrujú čistotu, osobitnú čistotu, úplnú čistotu, oslobodenie, vymanenie a úplné oslobodenie. Toto je význam slov: „Vyhlasujú čistotu aj prostredníctvom cnostného správania a dodržiavania predpisov.“ ID894 „Vyhlasujú čistotu prostredníctvom rôznych foriem.“ Prostredníctvom rôznych druhov vzrušujúcich a priaznivých obradov vyhlasujú, uvádzajú, recitujú, vysvetľujú a vyjadrujú čistotu, osobitnú čistotu, úplnú čistotu, oslobodenie, vymanenie a úplné oslobodenie. Toto je význam slov: „Vyhlasujú čistotu prostredníctvom rôznych foriem.“ ID895 „Ty, mudrc, hovoríš, že oni neprekročili povodeň. ‚Oni‘ sa vzťahuje na tých, ktorí zastávajú názor, že čistota spočíva v tom, čo je viditeľné a počuteľné. ‚Mudrc‘: múdrosť sa nazýva ‚mona‘… keď prekročil sieť pripútaností, je mudrcom. ‚Hovoríš, že neprekročili prúd‘ znamená, že neprekročili, neprekonali, úplne neprekonali, neprešli za prúd zmyslovosti, prúd existencie, prúd názorov a prúd nevedomosti. Krúžia v kolobehu zrodu, starnutia a smrti; krúžia na ceste samsáry; prenasleduje ich zrod, preniká ich starnutie, zavalí ich choroba a sužuje ich smrť; sú bez ochrany, bez úkrytu, bez útočiska a stali sa neschopnými byť útočiskom pre ostatných. ‚Hovoríš‘ znamená, že hovoríš, vyhlasuješ, učíš, zverejňuješ, stanovuješ, odhaľuješ, analyzuješ, objasňuješ a jasne ukazuješ – ty, Mudrc, hovoríš, že neprekročili túto záplavu.“ ID896 „Kto teda v skutočnosti v tomto svete devov a ľudí prekročil zrodenie a starnutie, drahý pane? To znamená: Kto je ten, kto v svete s jeho devami, Mārami a Brahmami, v tejto generácii s jej askétmi a bráhmanmi, s jej devami a ľuďmi, prekročil, prekonal, zdolal a vyšiel za zrodenie, starnutie a smrť? ‚Mārisa‘ je láskyplný výraz, výraz úcty, výraz pokory a úcty. Preto sa hovorí: ‚Kto teda v tomto svete devov a ľudí skutočne prekonal zrodenie a starnutie, drahý pane?‘“ ID897 „Pýtam sa ťa, Blahoslavený, povedz mi to. ‚Pýtam sa ťa‘ znamená: pýtam sa ťa, žiadam ťa, prosím ťa, apelujem na teba. ‚Požehnaný‘ je výraz úcty… až po… priamo realizované označenie, a to ‚Požehnaný‘. ‚Povedz mi to‘ znamená povedať, vyhlásiť, naučiť, dať na vedomie, stanoviť, odhaliť, analyzovať, objasniť a jasne ukázať – pýtam sa ťa, Požehnaný, povedz mi to. Preto ten bráhman povedal:“ ID898 „“„Akékoľvek askéti a bráhmani môžu existovať, [povedal ctihodný Nanda], ktorí vyhlasujú čistotu na základe toho, čo vidia alebo počujú; ktorí vyhlasujú čistotu na základe morálnych praktík a sľubov; ktorí vyhlasujú čistotu rôznymi spôsobmi.“ ID899 „Hovoríš, ó Mudrc, že práve títo neprekročili rieku; ak je to tak, kto potom v tomto svete devov a ľudí prekročil zrodenie a starnutie, drahý pane? Pýtam sa ťa, Blahoslavený, povedz mi to.““ ID900 „51.“ ID901 „„Nanda, nehovorím, že všetkým askétom a bráhmanom bránia zrodenie a starnutie. Tí, ktorí tu, opustivší všetko, čo je viditeľné, počuteľné alebo vnímateľné, a tiež morálne správanie a predpisy,““ ID902 „„Keď sa zriekli všetkých tých mnohých rôznych druhov a keď plne pochopili a opustili túžbu, sú bez skvrn. Týchto ľudí skutočne vyhlasujem za ‚tých, ktorí prekročili prúd‘.““ ID903 „‚Nanda, nehovorím, že všetci askéti a bráhmani sú brzdení zrodom a starnutím.‘ To znamená: Nehovorím, Nanda, že všetci askéti a bráhmani sú zablokovaní, obmedzovaní, zakrytí, uzavretí, skrytí a prevrátení naruby zrodom a starnutím. Existujú takí askéti a bráhmani, pre ktorých boli zrod, starnutie a smrť opustené, odrezané pri koreni, zmenené na pahýľ palmy, dovedené do stavu nestávania sa a majú takú povahu, že sa v budúcnosti už znovu neobjaví. Toto vyhlasujem, uvádzam, učím, zverejňujem, ustanovujem, odkrývam, analyzujem, objasňujem a osvetľujem. A tak: ‚Nanda, nehovorím, že všetci askéti a bráhmani sú brzdení zrodom a starnutím.‘“ ID904 „‚Tí, ktorí tu, po tom, čo opustili všetko, čo je viditeľné, počuteľné alebo vnímateľné, a tiež morálne správanie a predpisy.‘ To znamená: tí, ktorí opustili, zanechali, vzdali sa, rozptýlili, ukončili a doviedli do stavu nestávania sa všetky očistenia prostredníctvom videnia; tí, ktorí opustili… všetky očistenia prostredníctvom počutia; …všetky očistenia prostredníctvom vnímania; …všetky očistenia prostredníctvom toho, čo je videné, počuté a vnímané; …všetky očistenia prostredníctvom morálneho správania; …všetky očistenia prostredníctvom dodržiavania predpisov; tí, ktorí opustili, zanechali, vzdali sa, rozptýlili, ukončili a priviedli do stavu ne-vznikania všetky očistenia prostredníctvom morálneho správania a dodržiavania predpisov. Takto: ‚Tí, ktorí tu opustili všetko, čo je videné, počuté alebo vnímané, a tiež morálne správanie a dodržiavanie predpisov.‘“ ID905 „‚Opustili všetky tie mnohé rôzne druhy.‘ To znamená: opustili, zanechali, vzdali sa, rozptýlili, ukončili a priviedli do stavu ne-vznikania vieru v čistotu, osobitnú čistotu, úplnú čistotu, oslobodenie, osobitné oslobodenie a úplné oslobodenie prostredníctvom rôznych druhov priaznivých a vzrušujúcich obradov. Takto: ‚Opustili všetky tie mnohé rôzne druhy.‘“ ID906 „‚Keď plne pochopili túžbu, sú bez skvrn; títo sú skutočne ľudia, ktorí prekročili rieku, vyhlasujem.‘ Túžba: túžba po formách, túžba po zvukoch, túžba po vôňach, túžba po chutiach, túžba po hmatových objektoch, túžba po mentálnych javoch. ‚Keď plne pochopili túžbu‘ znamená, že plne pochopili túžbu prostredníctvom troch druhov plného pochopenia – plného pochopenia prostredníctvom poznania, plného pochopenia prostredníctvom skúmania, plného pochopenia prostredníctvom opustenia. Čo je úplné pochopenie prostredníctvom poznania? Človek vie: ‚Toto je túžba po formách, toto je túžba po zvukoch, toto je túžba po vôňach, toto je túžba po chutiach, toto je túžba po hmatových objektoch, toto je túžba po mentálnych javoch‘ – človek vie a vidí. Toto je úplné pochopenie prostredníctvom poznania.“ ID907 „Čo je úplné pochopenie prostredníctvom skúmania? Keď to takto pozná, človek skúma túžbu ako nestálu, ako utrpenie, ako chorobu, ako nádor… ako únik. To je úplné pochopenie prostredníctvom skúmania.“ ID908 „Čo je úplné pochopenie prostredníctvom opustenia? Keď to takto preskúma, človek túžbu opustí, rozptýli ju, zničí, privedie k zániku, privedie ju do neexistencie. Lebo toto povedal Blahoslavený: ‚Mnísi, akákoľvek túžba a žiadostivosť existuje vo vzťahu k túžbe, opustite ju. Tak bude táto túžba opustená, odrezaná pri koreni, zmenená na pahýľ palmy, dovedená do neexistencie a už nebude podliehať budúcemu vzniku.‘ Toto je úplné pochopenie prostredníctvom opustenia. ‚Úplne pochopiť túžbu‘ znamená úplne pochopiť túžbu prostredníctvom týchto troch druhov úplného pochopenia. ‚Bez znečistení‘ sa vzťahuje na štyri znečistenia: znečistenie zmyslovou túžbou, znečistenie existenciou, znečistenie názormi a znečistenie nevedomosťou. Tí, ktorí sa týchto nečistôt zbavili, odrezali ich pri koreni, urobili z nich niečo ako pahýle palmy, priviedli ich do neexistencie a zabezpečili, že už nebudú podliehať budúcemu vzniku, sa nazývajú ‚bez nečistôt‘, arahanti, ktorých nečistoty sú zničené. Tak sa hovorí: ‚Po úplnom pochopení túžby, bez nečistôt.‘“ ID909 „‚Toto sú skutočne ľudia, ktorí prekročili prúd,‘ vyhlasujem. To znamená, že tí, ktorí plne pochopili túžbu a sú bez nečistôt, prekročili prúd zmyslových túžob, prekročili prúd existencie, prekročili prúd názorov, prekročili prúd nevedomosti, prekročili celú cestu kolobehu zrodení, prekročili, dôkladne prekročili, prekonali, úplne prekonali, prekonali – toto vyhlasujem, oznamujem, učím, zverejňujem, stanovujem, odhaľujem, analyzujem, objasňujem a odkrývam. Tak sa hovorí: ‚Keď plne pochopili túžbu, sú bez nečistôt; to sú skutočne ľudia, ktorí prekročili prúd, vyhlasujem.‘ Preto Blahoslavený povedal:“ ID910 „‚Nehovorím, že všetci askéti a bráhmani, [Nanda, povedal Blahoslavený,] sú zahalení zrodom a starnutím; ale tí, ktorí tu opustili všetko, čo je viditeľné, počuteľné alebo vnímateľné, a tiež všetky morálne praktiky a sľuby,‘“ ID911 „Keď sa zriekli všetkých rozmanitých foriem a plne pochopili túžbu, sú bez poskvrny – to sú skutočne ľudia, ktorí prekročili rieku, vyhlasujem.“ ID912 „52.“ ID913 „Teším sa zo slov Veľkého jasnovidca; stav bez nadobúdania je Gotamom dobre vyhlásený. Tí, ktorí tu opustili všetko, čo je viditeľné, počuteľné alebo vnímateľné, a tiež všetky morálne praktiky a sľuby,“ ID914 „Keď opustili všetky rozmanité formy a plne pochopili túžbu, sú bez poskvrny – aj ja vyhlasujem, že prekročili rieku.“ ID915 „Teším sa zo slov Veľkého jasnovidca.“ To znamená: ‚Teším sa z tvojho prejavu, výkladu, učenia, poučenia a rady, mám z nich radosť, schvaľujem ich, som s nimi spokojný, súhlasím s nimi, prijímam ich, túžim po nich, prahnem po nich, usilujem sa o ne a chválim ich.‘ ‚Veľký jasnovidec‘ – prečo je Blahoslavený Veľkým jasnovidcom? Pretože hľadá, pátra po a skúma veľký súhrn cnosti… až po… ‚kde je medzi ľuďmi býk?‘ Preto je Veľkým jasnovidcom. Preto sa hovorí: ‚Radujem sa zo slov Veľkého jasnovidca.‘“ ID916 „‚Dobre vyhlásil Gotama stav bez nadobudnutí.‘ ‚Dobre vyhlásil‘ znamená dobre vyhlásil, dobre vysvetlil, dobre naučil, dobre oznámil, dobre ustanovil, dobre predložil, dobre odhalil, dobre analyzoval, dobre objasnil a dobre zjavil. ‚Gotamom, stav bez nadobudnutých vecí‘ – nadobudnuté veci sa nazývajú znečistenia, zložky a vôľové formácie. Opustenie nadobudnutých vecí, upokojenie nadobudnutých vecí, vzdanie sa nadobudnutých vecí, utíšenie nadobudnutých vecí – to je Nesmrteľné, Nibbána. Tak sa hovorí: ‚Gotama dobre hlásal stav bez nadobudnutých vecí.‘“ ID917 „Tí, ktorí tu opustili všetko, čo je videné, počuté alebo vnímané zmyslami, a tiež všetku cnosť a dodržiavanie predpisov.“ To znamená: tí, ktorí opustili, zanechali, úplne zanechali, rozptýlili, ukončili a zabránili opätovnému vzniku všetkých očistení tým, čo je videné; tí, ktorí… všetkých očistení tým, čo je počuté; tí, ktorí… všetkých očistení tým, čo je vnímané; tí, ktorí… všetkých očistení tým, čo je videné, počuté a vnímané; tí, ktorí… všetkých očistení cnosťou; tí, ktorí… všetky očistenia prostredníctvom dodržiavania predpisov; tí, ktorí opustili, zanechali, úplne zanechali, rozptýlili, ukončili a zabránili opätovnému vzniku všetkých očistení prostredníctvom cnosti a dodržiavania predpisov. To je význam vety: „Tí, ktorí tu opustili všetko, čo je videné, počuté alebo vnímané zmyslami, a tiež všetku cnosť a dodržiavanie predpisov.““ ID918 „‚Opustili všetky rozmanité formy.‘ To znamená: opustili, zanechali, úplne zanechali, rozptýlili, ukončili a zabránili opätovnému vzniku čistoty, osobitnej čistoty, úplnej čistoty, oslobodenia, osobitného oslobodenia a úplného oslobodenia prostredníctvom rôznych druhov búrlivých priaznivých obradov. To je význam vety: ‚Opustili všetky rozmanité formy.‘“ ID919 „‚Keď som plne pochopil túžbu a som bez znečistení, vyhlasujem, že prekročili prúd.‘ Túžba znamená túžbu po formách, túžbu po zvukoch, túžbu po vôňach, túžbu po chutiach, túžbu po hmatových objektoch a túžbu po mentálnych javoch. ‚Keď som plne pochopil túžbu‘ znamená, že som túžbu plne pochopil prostredníctvom troch druhov plného pochopenia: plného pochopenia ako poznania, plného pochopenia ako skúmania a plného pochopenia ako opustenia. Čo je úplné pochopenie ako poznanie? Človek pozná túžbu: ‚Toto je túžba po formách, toto je túžba po zvukoch, toto je túžba po vôňach, toto je túžba po chutiach, toto je túžba po hmatových objektoch, toto je túžba po mentálnych javoch.‘ Človek takto pozná a vidí – toto je úplné pochopenie ako poznanie.“ ID920 „Čo je úplné pochopenie prostredníctvom skúmania? Keď to takto spozná, človek prekoná túžbu tým, že ju považuje za nestálu, za utrpenie, za chorobu, za vred, za šíp, za biedu, za utrpenie, za cudziu, za rozpadajúcu sa, za skazu, za pohromu, za hrôzu, za hrozbu, za nestálu, za rozpadajúcu sa, za nestabilnú, za nechránenú, za bezútočnú, ako bez útočiska, ako niečo, čo nie je útočiskom, ako prázdne, ako duté, ako nič, ako ne-ja, ako nebezpečenstvo, ako podliehajúce zmene, ako bez jadra, ako zakorenené v utrpení, ako vražedné, ako ničivé, ako poskvrnené, ako podmienené, ako Márová návnada, ako podliehajúce zrodeniu, ako podliehajúce starnutiu, ako podliehajúce chorobe, ako podliehajúce smrti, ako podliehajúce smútku, náreku, bolesti, smútku a zúfalstva, podliehajúce znečisteniu, vznikajúce, miznúce, uspokojenie, nebezpečenstvo a únik. Toto je úplné pochopenie prostredníctvom dôkladného skúmania.“ ID921 „Čo je úplné pochopenie prostredníctvom opustenia? Keď tak prekoná, človek opustí túžbu, rozptýli ju, zastaví ju, privedie ju do stavu neexistencie. Toto je úplné pochopenie prostredníctvom opustenia.“ ID922 „‚Úplným pochopením túžby‘ sa rozumie úplné pochopenie túžby prostredníctvom týchto troch druhov úplného pochopenia. ‚Bez skvrny‘ sa vzťahuje na štyri skvrny: skvrnu zmyslovej túžby, skvrnu bytia, skvrnu názorov a skvrnu nevedomosti. Tí, u ktorých sú tieto skvrny opustené, ich koreň odrezaný, zmenené na niečo ako pahýľ palmy, dovedené do stavu neexistencie a neschopné budúceho vzniknutia, sa nazývajú ‚bezskvrnní‘, arahanti, tí, ktorých skvrny sú zničené. ‚Keďže ste plne pochopili túžbu, ó bezskvrnní, aj ja hovorím, že ste prekročili rieku.‘ ‚Hovorím‘ (brūmi) znamená: ‚Tí, ktorí plne pochopili túžbu a sú bez škvrny – hovorím, vyhlasujem, že prekročili rieku zmyslovej túžby, prekročili rieku existencie, prekročili rieku názorov, prekročili rieku nevedomosti, prekročili celú cestu kolobehu zrodení, prekročili, úplne prekročili, prekonali, úplne prekonali a prešli na druhú stranu.‘ Preto ten bráhman povedal: „ ID923 „Teším sa z tohto slova Veľkého mudrca, ktoré Gotama výstižne vyhlásil a ktoré je bez znečisťujúcich podkladov. Tí, ktorí tu, keď sa zriekli všetkého, čo je viditeľné, počuteľné alebo vnímateľné, a dokonca aj všetkých morálnych návykov a predpisov,“ ID924 „a tiež opustili všetky rozmanité formy a plne pochopili túžbu, sú bez poskvrny – aj ja o nich vyhlasujem: ‚Prekročili rieku.‘“ ID925 „Vysvetlenie otázok mladíka Nandu, siedme.“ ID926 „8. Vysvetlenie otázok mladíka Hemaku.“ ID927 „53.“ ID928 „Tí, ktorí mi v minulosti vysvetľovali [povedal ctihodný Hemaka], mimo Gotamovho učenia: ‚Tak to bolo, tak to bude‘ – to všetko bola len tradícia. Všetko to bolo len nárastom špekulácií; nenašiel som v tom žiadnu radosť.“ ID929 „‚Tí, ktorí mi to predtým vysvetlili‘: Bráhman Bāvarī a jeho ostatní učitelia – tí vyjadrili svoj vlastný názor, svoje vlastné prijatie, svoju vlastnú preferenciu, svoju vlastnú doktrínu, svoju vlastnú náklonnosť, svoj vlastný zámer. Vysvetľovali, učili, hlásali, ustanovovali, odhaľovali, analyzovali, objasňovali a osvetľovali. To je význam slov ‚tí, ktorí mi to predtým vysvetlili‘. ‚Takto ctihodný Hemaka‘: ‚Takto‘ je spojka… a tak ďalej… toto je sled slov – ‚takto‘. ‚Ctihodný‘ je výraz láskyplného oslovenia… a tak ďalej… ‚Hemaka‘ je meno toho bráhmana… a tak ďalej… oslovenie. To je význam slov ‚takto ctihodný Hemaka‘.“ ID930 „‚Okrem Gotamovho učenia‘ znamená: okrem Gotamovho učenia, nad rámec Gotamovho učenia, pred Gotamovým učením, predchádzajúce Gotamovmu učeniu, Budhovo učenie, učenie Víťaza, učenie Tathāgaty, učenie Arahanta. Toto je význam výrazu ‚mimo Gotamovho učenia‘.“ ID931 „‚Tak to bolo, tak to bude‘ znamená: ‚Hovorí sa, že tak to bolo, hovorí sa, že tak to bude.‘ Toto je význam výrazu ‚tak to bolo, tak to bude‘.“ ID932 „‚Všetko, čo je len tradíciou‘, znamená: Všetko, čo je len tradíciou, z počutia, z rodovej línie, z textového odovzdávania, na základe špekulácií, na základe dedukcie, na základe zvažovania aspektov, na základe prijatia názoru po zvážení; neučili doktrínu, ktorú by sami priamo poznali alebo osobne zažili. To je význam výrazu ‚všetko, čo je len tradíciou‘.“ ID933 „Veta ‚všetko, čo je nárastom uvažovania‘ znamená: všetko to hovorenie o saṃsāre je nárastom uvažovania, nárastom rôznych druhov myšlienok, nárastom neprospešných úmyslov, nárastom myšlienok týkajúcich sa zmyslových pôžitkov, nárastom myšlienok týkajúcich sa nepriateľstva, nárast myšlienok týkajúcich sa ubližovania, nárast myšlienok týkajúcich sa príbuzných, nárast myšlienok týkajúcich sa krajiny, nárast nestálych myšlienok ako u ryby menom Amarā, nárast myšlienok spojených s láskou k druhým, nárast myšlienok spojených so ziskom, cťou a slávou, nárast myšlienok spojených so zviditeľňovaním sa pred druhými. To je význam výrazu ‚všetko, čo je nárastom uvažovania‘.“ ID934 „Veta ‚Netešil som sa z toho‘ znamená: Netešil som sa z toho názoru bráhmana Bāvarīho a ostatných, nenašiel som ho, nesledoval som ho, nedosiahol som ho. To je význam vety ‚Netešil som sa z toho.‘ Preto ten bráhman povedal:“ ID935 „‚Tí, ktorí mi kedysi vysvetľovali, [povedal ctihodný Hemaka], okrem Gotamovho učenia: ‚Tak to bolo, tak to bude‘ – to všetko je len tradícia. To všetko je len rozvíjanie úvah; v tom som nenašiel potešenie.‘“ ID936 „54.“ ID937 „‚Ty, ó Mudrc, vysvetli mi Dhammu, zničenie túžby, ktorú keď človek spozná a uvedomelo praktizuje, môže prekonať pripútanosť k svetu.‘“ ID938 „Pokiaľ ide o vetu ‚A ty, vysvetli mi Dhammu.‘ ‚Ty‘ sa vzťahuje na Blahoslaveného. Pokiaľ ide o vetu ‚vysvetli mi Dhammu‘: ‚Dhamma‘ znamená svätý život, ktorý je krásny na začiatku, krásny uprostred a krásny na konci, so svojím významom a formuláciou, úplne dokonalý a dokonale čistý; znamená štyri základy všímavosti, štyri správne úsilia, štyri základy duchovnej sily, päť schopností, päť síl, sedem faktorov osvietenia, Ušľachtilú osemčlennú cestu, Nibbānu a prax vedúcu k Nibbāne. „Vyhlasuj, hovor, uč, zverejňuj, upevňuj, odhaľuj, analyzuj, objasňuj a zviditeľňuj [túto Dhammu].“ To je význam slov: „A ty, vyhlasuj mi Dhammu.““ ID939 „Pokiaľ ide o vetu ‚zničenie túžby, ó Mudrc‘. ‚Túžba‘ znamená túžbu po formách… a tak ďalej… túžbu po mentálnych javoch. ‚Zničenie túžby‘ znamená zničenie túžby, opustenie túžby, utíšenie túžby, vzdanie sa túžby, upokojenie túžby, Nesmrteľnosť, Nibbāna. Pokiaľ ide o ‚Mudrc‘: poznanie sa nazýva ‚mona‘ (múdrosť)… a tak ďalej… keď prekonal sieť pripútanosti, je mudrcom. To je význam slov ‚zničenie túžby, ó Mudrc‘.“ ID940 „‚Po spoznaní žiť s bdelosťou.‘ Po spoznaní, zvážení, preskúmaní, rozvinutí, zjavení: ‚Všetky podmienené útvary sú nestále‘ – po spoznaní, zvážení, preskúmaní, rozvinutí, zjavení; ‚Všetky podmienené útvary sú utrpením‘… atď. …‚Všetky javy sú bez-ja‘… atď. …‚Všetko, čo podlieha vzniku, podlieha aj zániku“ – keď to poznal, zvážil, preskúmal, rozvinul a zjavil. „Všímavý“ znamená všímavý zo štyroch dôvodov: ten, kto rozvíja základ všímavosti, a to kontempláciu tela v tele… atď. …takýto človek sa nazýva všímavý. „Žiť“ znamená praktizovať, prebývať, pohybovať sa, správať sa, udržiavať a rozvíjať. To je to, čo sa myslí pod pojmom „poznal, žije v bdelosti.““ ID941 „„Nech prekoná pripútanosť vo svete.“ „Pripútanosť“ sa nazýva túžba. To, čo je vášeň, intenzívna vášeň… atď. …chamtivosť, lakomstvo, neprospešný koreň. „Pripútanosť“ – v akom zmysle je to „pripútanosť“?… atď. … je rozšírená, rozsiahla. Preto je to „pripútanosť“. „Svet“ znamená svet nižších sfér, ľudský svet, svet živlov, svet zmyslových základov. „Nech prekoná pripútanosť vo svete“ znamená: vo svete, túto pripútanosť, túto pripútanosť vo svete – s plnou pozornosťou by človek mal prekonať, vystúpiť, prekročiť, zdolať, prejsť za ňu. To je to, čo sa myslí pod výrazom „nech prekonám pripútanosť vo svete“. Preto ten bráhman povedal: ID942 „‚Ty, ó mudrc, vysvetli mi Dhammu, ničiteľa túžby, ktorú keď spoznám a budem žiť s plnou pozornosťou, môžem prekonať pripútanosť vo svete.‘“ ID943 „55.“ ID944 „Tu, ó Hemaka, v tom, čo je videné, počuté, vnímané zmyslami a poznané, v príjemných formách – odstránenie túžby a vášne je nesmrteľný stav Nibbány.“ ID945 „‚Tu, v tom, čo je videné, počuté, vnímané zmyslami a poznané.‘ „Viditeľné“ znamená videné okom; „počuteľné“ znamená počuté uchom; „vnímateľné“ znamená voňané nosom, ochutnané jazykom a pocítené telom; „poznané“ znamená spoznané mysľou. To je to, čo sa myslí pod pojmom „tu, v tom, čo je viditeľné, počuteľné, vnímateľné a spoznateľné.““ ID946 „Pokiaľ ide o to, čo je milé, Hemaka, čo na svete je milé a príjemné? Oko vo svete je milé a príjemné, ucho vo svete… nos vo svete… jazyk vo svete… telo vo svete… myseľ vo svete je milá a príjemná; tvary vo svete sú milé a príjemné, zvuky vo svete… vône vo svete… chute vo svete… hmatové objekty vo svete… mentálne javy vo svete sú milé a príjemné; zrakové vedomie vo svete je milé a príjemné, sluchové vedomie vo svete… čuchové vedomie vo svete… chuťové vedomie vo svete… telesné vedomie vo svete… mentálne vedomie vo svete je milé a príjemné; zrakový kontakt vo svete… sluchový kontakt vo svete… čuchový kontakt vo svete… chuťový kontakt vo svete… telesný kontakt vo svete… mentálny kontakt vo svete je milý a príjemný; pocit vyplývajúci z očného kontaktu vo svete je milý a príjemný… pocit vyplývajúci z ušného kontaktu… pocit vyplývajúci z čuchového kontaktu… pocit vyplývajúci z chuťového kontaktu… pocit vyplývajúci z telesného kontaktu… pocit vyplývajúci z mentálneho kontaktu vo svete je milý a príjemný; vnímanie tvarov vo svete… vnímanie zvukov… vnímanie vôní… vnímanie chutí… vnímanie hmatových objektov… vnímanie mentálnych javov vo svete je milé a príjemné; vôľa týkajúca sa foriem vo svete… vôľa týkajúca sa zvukov… vôľa týkajúca sa vôní… vôľa týkajúca sa chutí… vôľa týkajúca sa hmatateľných objektov… vôľa týkajúca sa mentálnych javov vo svete je milá a príjemná; túžba po formách vo svete… túžba po zvukoch… túžba po vôňach… túžba po chutiach… túžba po hmatateľných objektoch… túžba po mentálnych javoch vo svete je milá a príjemná; myšlienka týkajúca sa foriem vo svete… myšlienka týkajúca sa zvukov… myšlienka týkajúca sa vôní… myšlienka týkajúca sa chutí… myšlienka týkajúca sa hmatových objektov… myšlienka týkajúca sa mentálnych javov vo svete je milá a príjemná; skúmanie foriem vo svete je milé a príjemné, skúmanie zvukov vo svete… skúmanie vôní… skúmanie chutí… skúmanie hmatových objektov… skúmanie mentálnych javov vo svete je milé a príjemné – takto, Hemaka, pokiaľ ide o to, čo je milé.“ ID947 „Odstránenie túžby a žiadosti. ‚Túžba a žiadosť‘ znamená: akúkoľvek zmyslovú túžbu, zmyslovú žiadosť, zmyslovú rozkoš, zmyslové túženie, zmyslovú náklonnosť, zmyslovú horúčku, zmyslové pobláznenie, pohrúženie sa do zmyslových rozkoší, príval zmyslovosti, jarmo zmyslovosti, lipnutie na zmyslovosti a prekážku zmyslovej túžby, ktorá existuje pre zmyslové rozkoše. ‚Odstránenie túžby a žiadosti‘ znamená opustenie túžby a žiadosti, upokojenie túžby a žiadosti, vzdanie sa túžby a žiadosti, utíšenie túžby a žiadosti, Nesmrteľné, Nibbána – toto je odstránenie túžby a žiadosti.“ ID948 „Nezničiteľný stav nibbány. Stav nibbány je stavom ochrany, útočiskom, úkrytom, stavom bez strachu. ‚Nezničiteľný‘ znamená trvalý, stabilný, večný, nemenný – teda nezničiteľný stav nibbány. Preto Blahoslavený povedal:“ ID949 „“Tu, Hemaka, v tom, čo je videné, počuté, vnímané a poznané, v príjemných formách, je odstránenie túžby a žiadostivosti nezničiteľným stavom nibbány.““ ID950 „56.“ ID951 „Tí, ktorí sú bdelí a pochopili toto, sú úplne oslobodený už v tomto živote. Sú vždy v pokoji, keďže prekonali pripútanosť k svetu.“ ID952 „‚Keď to spoznali, tí, ktorí sú bdelí.‘ ‚To‘ sa vzťahuje na Nesmrteľné, Nibbānu. To, čo je utíšenie všetkých útvarov, zrieknutie sa všetkých podkladov existencie, zničenie túžby, nezaujatosti, zánik, Nibbāna. ‚Keď spoznali‘ znamená spoznať, zvážiť, preskúmať, objasniť a zviditeľniť. ‚Všetky formácie sú nestále‘ – keď to spoznali, zvážili, preskúmali, objasnili a zjavili. ‚Všetky formácie sú utrpením‘… ‚všetky javy sú bez-ja‘… a tak ďalej… ‚Čokoľvek má povahu vzniknúť, všetko to má povahu zaniknúť‘ – keď to spoznali, zvážili, preskúmali, objasnili a zjavili. ‚Tí‘ sa vzťahuje na arahantov, tých, ktorých nečistoty sú zničené. ‚Tí, čo sú bdelí‘, sa nazývajú bdelými zo štyroch dôvodov – pretože rozvinuli zakotvenie bdelosti spočívajúce v kontemplácii tela v tele… a tak ďalej… nazývajú sa ‚tí, čo sú bdelí‘ – teda ‚tí, ktorí to spoznali a sú bdelí‘.“ ID953 „‚Zhasnuté už v tomto živote.‘ ‚Diṭṭhadhammā‘ znamená, že Dhamma bola videná, spoznaná, zvážená, preskúmaná, zjavná a rozvinutá. ‚Všetky podmienené formácie sú nestále‘ – takto bola Dhamma videná… a tak ďalej… ‚Čokoľvek má povahu vzniknúť, všetko to má povahu zaniknúť‘ – takto bola Dhamma videná, spoznaná, zvážená, preskúmaná, zjavná a rozvinutá. `Abhinibbutā` znamená uhasnuté v dôsledku uhasnutia túžby, uhasnuté v dôsledku uhasnutia nenávisti, uhasnuté v dôsledku uhasnutia klamu, uhasnuté v dôsledku uhasnutia hnevu… a tak ďalej… zášti… všetkých neblahých voličných formácií – pretože boli upokojené, utíšené, zmiernené, vyhorené, zhasnuté, odstránené a úplne utíšené; takto sú pokojné, mierumilovné, zmiernené, zhasnuté a úplne utíšené – takto, ‚zhasnuté v tomto samotnom živote‘.“ ID954 „‚A sú vždy v pokoji.‘ `Upasantā` znamená v pokoji. Sú v pokoji, lebo túžba bola upokojená a zhasnutá… a tak ďalej… nenávisť… klam… hnev… zášť… a všetky neblahé voličné formácie boli upokojené, utíšené, zmiernené, vyhorené, zhasnuté, zmizli a úplne utíšené; tak sú pokojné, mierumilovné, zmiernené, zhasnuté a úplne utíšené. `Te` znamená arahantov, ktorých skazy sú zničené. `Sadā` znamená: vždy, za každých okolností, večne, neustále, nepretržite, bez prestávky, neúnavne, postupne, ako séria vodných vĺn, bez prestávky, ako kontinuum, súvisle, v každom bode kontaktu; pred jedlom, po jedle; v prvej nočnej stráži, strednej stráži, poslednej stráži; v temnej polovici mesiaca, v svetlej polovici mesiaca; v dažďovom období, v zimnom období, v letnom období; v prvej fáze života, v strednej fáze života, v poslednej fáze života. Takto: ‚A sú vždy v pokoji.‘“ ID955 „Pokiaľ ide o výraz ‚prekonali pripútanosť k svetu‘: Túžba sa nazýva visattikā (pripútanosť). To, čo je žiadostivosť, intenzívna žiadostivosť… atď… lakomstvo, chamtivosť, neblahý koreň. V akom zmysle je to visattikā? … Pretože sa šíri a je rozšírená, nazýva sa visattikā. ‚Vo svete‘ znamená vo svete utrpenia… atď… vo svete zmyslových základov. „Prekonaná pripútanosť vo svete“ znamená: táto pripútanosť vo svete bola prekonaná, dôkladne prekonaná, úplne prekonaná, prekonaná, úplne prekonaná, prekonaná. Preto Blahoslavený povedal: ID956 „Tí, ktorí sú bdelí a pochopili toto, ktorí dosiahli zánik už v tomto živote, tí, vždy pokojní, prekonali pripútanosť vo svete.“ ID957 „Súčasne s koncom verša… ‚Ctihodný pane, Blahoslavený je môj Učiteľ; ja som jeho žiak.‘“ ID958 „Ôsme vysvetlenie: Otázky Hemaky.“ ID959 „9. Vysvetlenie Todeyových otázok“ ID960 „57.“ ID961 „„„V ktorom neprebývajú zmyslové potešenia,“ povedal ctihodný Todeyya, „v ktorom sa nenachádza túžba a ktorý prekonal pochybnosti – aké je jeho oslobodenie?““ ID962 „‚V ktorom neprebývajú zmyslové potešenia‘: v ktorom zmyslové potešenia neprebývajú, nesúžijú, nezotrvávajú, neprenikajú – teda ‚v ktorom neprebývajú zmyslové potešenia‘. ‚Povedal ctihodný Todeyya‘: ‚Povedal‘ je spojka slov… a tak ďalej… ide o postupné usporiadanie slov – ‚povedal‘. ‚Ctihodný‘ je oslovovanie… a tak ďalej… ‚Todeyya‘ je meno toho bráhmana… a tak ďalej… oslovenie – teda ‚povedal ctihodný Todeyya‘.“ ID963 „‚V ktorom sa nenachádza túžba‘: u koho túžba nie je, neexistuje, nie je skutočne nájdená, nie je dosiahnuteľná, keďže bola spálená ohňom múdrosti – teda ‚v ktorom sa nenachádza túžba‘.“ ID964 „‚A kto prekonal pochybnosti‘: kto prekonal pochybnosti, dôkladne ich prekonal, úplne ich prekonal, prekročil ich, plne ich prekročil, prešiel za ne – teda ‚a kto prekonal pochybnosti‘.“ ID965 „‚Aké je jeho oslobodenie?‘: Ako vyzerá oslobodenie pre túto osobu? Aký je jeho základ, aký je jeho charakter, aký je jeho protiklad? Pýta sa na to, aké oslobodenie je žiaduce. Preto: ‚Aké je jeho oslobodenie?‘. Preto ten bráhman povedal:“ ID966 „V kom neprebývajú zmyslové potešenia, [tak povedal ctihodný Todeyya], v ktorom sa nenachádza túžba a ktorý prekonal pochybnosti – aké je jeho oslobodenie?“ ID967 „58.“ ID968 „V kom neprebývajú zmyslové rozkoše, [Todeyya, povedal Blahoslavený,] v kom sa nenachádza túžba a kto prekonal pochybnosti – pre neho už neexistuje žiadne ďalšie oslobodenie.“ ID969 „V kom neprebývajú zmyslové rozkoše: ‚V kom‘ sa vzťahuje na tú osobu, arahanta, ktorého nečistoty sú zničené. ‚Zmyslové potešenia‘: stručne povedané, existujú dva druhy zmyslových potešení – zmyslové objekty a zmyslové znečistenia… pe… tieto sa nazývajú zmyslové objekty… pe… tieto sa nazývajú zmyslové znečistenia. V ktorom nez prebývajú zmyslové potešenia: v ktorom zmyslové potešenia nez prebývajú, nespoluprebývajú, nezotrvávajú, neprenikajú – teda v ktorom zmyslové potešenia nez prebývajú.“ ID970 „Todeyya, povedal Blahoslavený: Blahoslavený oslovil toho bráhmana menom ‚Todeyya‘. ‚Blahoslavený‘ je výraz úcty…pe… označenie prebudenia, a to ‚Blahoslavený‘ – teda, Todeyya, povedal Blahoslavený.“ ID971 „V ktorom sa nenachádza túžba: ‚Túžba‘: túžba po tvaroch, zvukoch, vôňach, chutiach, hmatových objektoch a mentálnych javoch. ‚V ktorom‘: u arahanta, ktorého skazy sú zničené. U ktorého sa nenachádza túžba: túžba, ktorá nie je, neexistuje, nenachádza sa, nie je vnímaná; je opustená, odrezaná, utíšená, upokojená, neschopná budúceho vzniku, spálená ohňom múdrosti – takto, u ktorého sa nenachádza túžba.“ ID972 „A ktorý prekonal pochybnosť: Pochybnosť (vicikicchā) sa nazýva kathaṃkathā. Pochybnosť o utrpení… pe… nepokoj mysle, duševná nečistota. ‚Kto‘: ten Arahant, ktorého skazy sú zničené. A kto prekonal pochybnosť: kto prekonal, osobitne prekonal, prekonal bez zvyšku, prekročil, úplne prekročil a prekonal – teda ten, kto prekonal pochybnosť.“ ID973 „Pre neho už neexistuje žiadne ďalšie oslobodenie: Pre neho už neexistuje žiadne iné oslobodenie. Akýmkoľvek oslobodením bol oslobodený, je oslobodený. Čo malo byť vykonané oslobodením, bolo vykonané – teda pre neho už neexistuje žiadne ďalšie oslobodenie. Preto Blahoslavený povedal:“ ID974 „V ktorom neprebývajú zmyslové rozkoše, [Todeyya, povedal Blahoslavený,] v ktorom sa nenachádza túžba, a ktorý prekonal pochybnosti – jeho oslobodenie je neprekonateľné.“ ID975 „59.“ ID976 „Je bez túžby, alebo túži? Má múdrosť, alebo špekuluje so svojou múdrosťou? Ako môžem spoznať mudrca, ó Sakka? Vysvetli mi to, ó Vševidiaci.“ ID977 „‚Je bez túžby, alebo túži?‘: To znamená, či je bez túžby, alebo má túžbu? Túži po tvaroch, zvukoch… [atď.]… vôňach… chutiach… hmatových objektoch… rodine… nasledovníkoch… príbytku… zisku… sláve… chvále… potešenie… rúcha… almužnu… ubytovanie… liečivé prostriedky pre chorých… sféru zmyslových túžob… sféru foriem… sféru bezforemnosti… existenciu v sfére zmyslových túžob… existenciu vo sfére foriem… existenciu v sfére bezforemnosti… existenciu s vnímaním… existenciu bez vnímania… existenciu bez vnímania ani nevnímania… existencia s jednou zložkou… existencia so štyrmi zložkami… existencia s piatimi zložkami… minulosť… budúcnosť… prítomnosť… túži po javoch, ktoré sú videné, počuté, vnímané a poznávané, vychutnáva si ich, usiluje sa o ne, túži po nich a intenzívne po nich prahne? To je význam otázky: ‚Je bez túžby, alebo túži?‘“ ID978 „‚Má múdrosť, alebo uvažuje pomocou svojej múdrosti?‘: ‚Má múdrosť‘ znamená: je mudrc, obdarený múdrosťou, inteligentný, znalý, vhľadný, bystrý. ‚Alebo špekuluje so svojou múdrosťou?‘ znamená: alebo prostredníctvom poznania ôsmich dosiahnutí, alebo poznania piatich vyšších poznaní, alebo nesprávneho poznania, vytvára, produkuje, generuje, prináša alebo plne prináša konštrukt túžby alebo konštrukt názorov? To je význam slov: ‚Má múdrosť, alebo špekuluje so svojou múdrosťou?‘“ ID979 „‚Ako môžem spoznať mudrca, ó Sakka?‘ Tu ‚Sakka‘ znamená, že Blahoslavený je Sakka. Je Sakka, lebo odišiel z rodu Sákjov. Alebo je Sakka preto, že je bohatý, nesmierne bohatý, vlastní bohatstvo. Toto sú jeho poklady, a to: poklad viery, poklad cnosti, poklad svedomia, poklad strachu z neprávosti, poklad učenosti, poklad štedrosti, poklad múdrosti, poklad základov všímavosti, poklad správneho úsilia, poklad základov psychických síl, poklad schopností, poklad síl, poklad faktorov osvietenia, poklad cesty, poklad plodov a poklad Nibbány. Je Sakka, lebo je bohatý, nesmierne bohatý, vlastní bohatstvo prostredníctvom týchto mnohých druhov drahokamových pokladov. Alebo alternatívne, je Sakka, lebo je schopný, zručný, dostatočný, hrdinský, odvážny, rozhodný, nebojácny, neohrozený, bez strachu, neutekajúci, ten, kto sa zbavil strachu a hrôzy, ten, z ktorého zmizlo mrazenie v chrbte. „Ako môžem spoznať mudrca, ó Sakka“ znamená: Ó Sakka, ako môžem spoznať, pochopiť, rozoznať, plne rozoznať a preniknúť do mudrca? Teda: „Ako môžem spoznať mudrca, ó Sakka.““ ID980 „‚Vysvetli mi to, ó Vševidiaci.‘ Tu ‚to‘ znamená to, o čo prosím, to, o čo žiadam, to, o čo úpenlivo prosím, to, o čo naliehavo žiadam. ‚Vysvetli‘ znamená: objasniť, učiť, vyhlásiť, potvrdiť, odhaliť, analyzovať, ujasniť, prezradiť. ‚Vševidiaci‘: poznanie vševedúceho sa nazýva ‚Vševidiace oko‘… a tak ďalej… Tým je Tathāgata Vševidiaci. Takto: ‚Vysvetli mi to, ó Vševidiaci.‘ Preto ten bráhman povedal:“ ID981 „‚Je bez túžby, alebo je tým, kto túži? Je múdry, alebo je tým, kto uvažuje s múdrosťou? Ako môžem spoznať mudrca, ó Sakka? Vysvetli mi to, ó Vševidiaci.““ ID982 „60.“ ID983 „Je bez túžby a netúži; je múdry a neuvažuje s múdrosťou. Takto, Todeyya, spoznaj mudrca: nevlastniaceho nič, nepripútaného k zmyslovej existencii.“ ID984 „Je bez túžby a netúži: Je bez túžby. Nie je v túžbe; netúži po tvaroch, zvukoch… pe… vôňach… veciach videných, počutých, vnímaných zmyslami alebo poznaných; nepraje si ich, nevychutnáva si ich, neusiluje sa o ne, netúži po nich ani po nich intenzívne netúži – takto je bez túžby a netúži.“ ID985 „Je múdry a nespekuluje s múdrosťou: ‚Múdry‘: je rozvážny, obdarený múdrosťou, inteligentný, znalý, vhľadný, bystrý. A nespekuluje s múdrosťou: nevytvára konštrukt túžby ani konštrukt názorov, ani ich nevytvára, negeneruje, neprináša ani nevyvoláva prostredníctvom poznania ôsmich dosiahnutí, ani prostredníctvom poznania piatich vyšších poznaní, ani prostredníctvom nesprávneho poznania – a tak je múdry a nespekuluje s múdrosťou.“ ID986 „Takto, Todeyya, spoznaj mudrca: ‚Mudrc‘: ‚mudrstvo‘ sa nazýva poznanie… pe… keď prekročil sieť pripútaností, je mudrcom. Takto, Todeyya, spoznaj mudrca: Todeyya, týmto spôsobom spoznaj, uznaj, rozoznaj a prenikni do mudrca – takto, Todeyya, spoznaj mudrca.“ ID987 „Bez prekážok, nepripútaný k zmyslovým pôžitkom a existencii: ‚Bez prekážok‘: prekážka žiadostivosti, prekážka nenávisti, prekážka klamu, prekážka pýchy, prekážka názorov, prekážka znečistení, prekážka nesprávneho konania. Ten, u koho sú tieto prekážky opustené, vykorenené, utíšené, upokojené, neschopné budúceho vzniku a spálené ohňom múdrosti, sa nazýva ‚ten, kto nemá prekážky‘. ‚Zmyslové potešenia‘: stručne povedané, existujú dva druhy zmyslových potešení – zmyslové objekty a zmyslové znečistenia… pe… tieto sa nazývajú zmyslové objekty… pe… tieto sa nazývajú zmyslové znečistenia. „Existencia“: existujú dva druhy existencie – karmická existencia a existencia spájajúca sa s znovuzrodením… pe… toto je existencia spájajúca sa s znovuzrodením.“ ID988 „‚Bez prekážok, odpútaný od zmyslových pôžitkov a existencie‘: to znamená človeka, ktorý nemá žiadne prekážky a je odpútaný, nelipne, nie je zapletený a nie je spútaný, pokiaľ ide o zmyslové pôžitky a existenciu; ktorý sa od nich vzdialil, je od nich odpútaný, oslobodený a oddelený. Prebýva s mysľou, ktorá odstránila svoje hranice. To je to, čo sa myslí pod pojmom ‚bez prekážok, nezviazaný so zmyslovými pôžitkami a existenciou‘. Blahoslavený povedal:“ ID989 „‚Bez túžby a bez nádeje, obdarený múdrosťou a nie špekulantom; takto, Todeyya, spoznaj mudrca: toho, kto nič nevlastní, nezviazaného so zmyslovosťou a existenciou.‘“ ID990 „Na záver verša …pe… ‚Ctihodný pane, Blahoslavený je môj Učiteľ; ja som jeho žiak.‘“ ID991 „Výklad otázok mladíka Todeyya, deviaty.“ ID992 „10. Výklad otázok mladíka Kappa“ ID993 „61.“ ID994 „‚Pre tých, ktorí stoja uprostred jazera,‘ povedal ctihodný Kappa, ‚keď nastane povodeň, veľký strach – pre tých, ktorých premohlo starnutie a smrť, ó Mārisa, opíš ostrov. A ty mi vysvetli, čo je to ostrov, aby sa to už viac nezopakovalo.‘“ ID995 „‚Stojac uprostred jazera‘: ‚jazero‘ je termín pre saṃsāru – príchod, odchod, príchod a odchod, čas, osud, existencia a obnovená existencia, smrť a znovuzrodenie, vznik a zánik, narodenie, starnutie a smrť. Predchádzajúca hranica saṃsāry nie je rozoznateľná a jej neskoršia hranica nie je rozoznateľná. Práve uprostred samsáry bytosti stoja, sú zakorenené, lipnú na nej, uchýlili sa k nej, usadili sa na nej a sú na ňu zamerané.“ ID996 „Ako to, že predná hranica samsáry nie je rozoznateľná? Neexistuje taká hranica, ako: ‚Kruh sa otočil toľko zrodení a ďalej sa už neotočí‘ – preto nie je rozoznateľná predchádzajúca hranica samsáry. Neexistuje taká hranica, ako: ‚Kruh sa otočil toľko stoviek zrodení a ďalej sa už neotočí‘ – preto nie je rozoznateľná predchádzajúca hranica samsáry. Neexistuje žiadna hranica typu: „Kolo sa otočilo toľko tisíc zrodení a ďalej sa už neotočí“ – preto nie je možné rozoznať predchádzajúcu hranicu samsáry. Neexistuje žiadna hranica typu: „Kolo sa otočilo toľko stoviek tisíc zrodení a ďalej sa už neotočí“ – preto nie je možné rozoznať predchádzajúcu hranicu samsáry. Neexistuje žiadna hranica typu: „Kolo sa točilo toľko koṭi zrodení a ďalej sa už neotočí“ – preto nie je možné rozoznať predchádzajúcu hranicu samsáry. Neexistuje žiadna hranica typu: „Kruh sa otočil toľkokrát, koľko je stov koṭi zrodení, a ďalej sa už neotočí“ – preto nie je rozoznateľná predchádzajúca hranica samsáry. Neexistuje žiadna taká hranica ako: „Kruh sa otočil toľkokrát, koľko je tisícov koṭi zrodení, a ďalej sa už neotočí“ – preto nie je rozoznateľná predchádzajúca hranica samsáry. Neexistuje žiadna taká hranica, ako: ‚Kruh sa točil toľko stoviek tisíc koṭí zrodení a ďalej sa už neotočí‘ – preto nie je rozoznateľná predchádzajúca hranica saṃsāry.“ ID997 „Neexistuje taká hranica, ako: ‚Kruh sa točil toľko rokov a ďalej sa už neotočí‘ – aj tak nie je rozoznateľná predchádzajúca hranica samsáry. Neexistuje taká hranica, ako: ‚Kruh sa točil toľko stoviek rokov a ďalej sa už neotočí‘ – aj tak nie je rozoznateľná predchádzajúca hranica samsáry. Neexistuje žiadna hranica typu: ‚Kolo sa točilo toľko tisíc rokov a ďalej sa už neotočí‘ – a napriek tomu nie je možné rozoznať predchádzajúcu hranicu samsáry. Neexistuje žiadna hranica typu: ‚Kolo sa točilo toľko stoviek tisíc rokov a ďalej sa už neotočí‘ – a napriek tomu nie je možné rozoznať predchádzajúcu hranicu samsáry. Neexistuje žiadna hranica typu: „Kruh sa točí už toľko koṭi rokov a ďalej sa už neotočí“ – a napriek tomu nie je možné rozoznať predchádzajúcu hranicu samsáry. Neexistuje žiadna hranica typu: „Kruh sa točil toľko stoviek koṭi rokov a ďalej sa už neotočí“ – aj tak nie je rozoznateľná predchádzajúca hranica samsáry. Neexistuje žiadna taká hranica ako: „Kruh sa točil toľko tisíc koṭi rokov a ďalej sa už neotočí“ – aj tak nie je rozoznateľná predchádzajúca hranica samsáry. Neexistuje žiadna taká hranica, ako: ‚Kolo sa točí už toľko stoviek tisíc koṭi rokov a ďalej sa už neotočí‘ – a napriek tomu nie je možné rozoznať predchádzajúcu hranicu samsáry.“ ID998 „Neexistuje nič také ako: ‚Kruh sa točí už toľko eónov a ďalej sa už neotočí‘ – preto nie je možné rozpoznať počiatok samsáry. Neexistuje nič také ako: ‚Kolo sa točilo toľko stoviek eónov a ďalej sa už neotočí‘ – preto nie je rozoznateľný počiatočný bod samsáry. Neexistuje nič také ako: ‚Kolo sa točilo toľko tisícov eónov a ďalej sa už neotočí‘ – preto nie je rozoznateľný počiatočný bod samsáry. Neexistuje nič také ako: „Kolo sa točilo toľko stoviek tisíc eónov a ďalej sa už neotočí“ – preto nie je rozoznaný predchádzajúci bod samsáry. Neexistuje nič také ako: „Kruh sa točil toľko koṭi eónov a ďalej sa už neotočí“ – preto nie je rozoznateľný predchádzajúci bod samsáry. Neexistuje nič také ako: „Kruh sa točil toľko stoviek koṭi eónov a ďalej sa už neotočí“ – preto nie je rozoznateľný predchádzajúci bod samsáry. Neexistuje nič také ako: „Kruh sa točil toľko tisíc koṭi eónov a ďalej sa už neotočí“ – a tak nie je rozoznaný predchádzajúci bod samsáry. Neexistuje nič také ako: „Kruh sa točil toľko stoviek tisíc koṭi eónov a ďalej sa už neotočí“ – a tak nie je rozoznaný počiatočný bod samsáry.“ ID999 „Toto povedal Blahoslavený: ‚Mnísi, táto samsára nemá zistiteľný počiatok. Nedá sa rozoznať prvý bod bytostí, ktoré blúdia a putujú ďalej, brzděné nevedomosťou a spútané túžbou. Tak, mnísi, už dlho sa prežíva utrpenie, prežíva sa kruté utrpenie, prežíva sa nešťastie a cintoríny sa napĺňajú. To stačí, mnísi, aby ste sa znechutili voči všetkým podmieneným útvarom, stačí, aby ste sa stali bezvášnivými, stačí, aby ste boli oslobodení.“ Týmto spôsobom sa tiež nedá rozoznať počiatočný bod samsáry.“ ID1000 „Ako sa nedá rozoznať koniec samsáry? Neexistuje žiadna hranica typu: ‚Kruh sa bude točiť toľko zrodení a potom sa už nebude točiť‘; týmto spôsobom sa tiež nedá rozoznať koniec samsáry. Neexistuje žiadna taká hranica, ako: ‚Kruh sa bude točiť ešte toľko stoviek zrodení… tisícov zrodení… stoviek tisícov zrodení… koṭis zrodení… stoviek koṭis zrodení… tisícov koṭis zrodení… stoviek tisícov koṭis zrodení… toľko rokov… stovky rokov… tisíce rokov… stovky tisíc rokov… koṭi rokov… stovky koṭi rokov… tisíce koṭi rokov… stovky tisíc koṭi rokov… toľko eónov… stovky eónov… tisíce eónov… stovky tisíc eónov… koṭis eónov… stovky koṭis eónov… tisíce koṭis eónov… stovky tisíc koṭis eónov, a ďalej sa to už nezmení‘; ani takto nie je možné rozoznať konečný koniec samsáry. Ani takto nie je možné rozoznať jej počiatočný koniec, ani jej konečný koniec. Priamo uprostred samsáry bytosti stoja, sú zakorenené, lipnú na nej, uchýlili sa k nej, usadili sa na nej a sú na ňu sústredené – to je význam slov ‚pre tých, ktorí stoja uprostred jazera‘. Tak sa opýtal ctihodný Kappa.“ ID1001 „‚Keď povodeň, veľký strach, vznikla‘: ‚povodeň‘ sa vzťahuje na povodeň zmyslových pôžitkov, povodeň existencie, povodeň názorov a povodeň nevedomosti. ‚Vznikla‘ znamená, že sa zrodila, bola stvorená, bola vyprodukovaná, bola úplne vyprodukovaná, stala sa zjavnou. ‚Veľký strach‘ sa vzťahuje na strach zo zrodu, strach zo starnutia, strach z choroby a strach zo smrti. To je význam slov ‚keď povodeň, veľký strach, vznikla‘.“ ID1002 „‚Pre tých, ktorých premohlo starnutie a smrť‘ znamená: pre tých, ktorých postihlo, premohlo, obklopilo a sprevádza starnutie; pre tých, ktorých stretla, premohla, obklopila a sprevádza smrť; pre tých, ktorých nasleduje zrodenie, ktorých preniká starnutie, ktorých premáha choroba a ktorých veľmi sužuje smrť; ktorí sú bez ochrany, bez úkrytu, bez útočiska a ktorí sa nestali útočiskom pre iných. Toto je význam výrazu ‚pre tých, ktorých premohlo starnutie a smrť‘.“ ID1003 „‚Povedz ostrovu, ctihodný pane‘ znamená: ostrov, ktorý je ochranou, útočiskom, úkrytom, cieľom a poslednou nádejou – povedz, vyhlás, nauč, daj na vedomie, stanov, odhal, analyzuj, objasni a osvetli ho. ‚Ctihodný pane‘ (mārisa) je výraz láskyplného oslovenia a výraz úcty; toto slovo ‚mārisa‘ je výrazom plným úcty a pokory. To je význam vety ‚Povedz o ostrove, ctihodný pane.‘“ ID1004 „‚A ty, zvestuj mi o ostrove‘ znamená: ‚ty‘ sa vzťahuje na Blahoslaveného. ‚Opíš mi ostrov‘ znamená: ostrov – ktorý je ochranou, útočiskom, úkrytom, cieľom a konečnou zastávkou – opíš, vysvetli, nauč, zverejni, stanov, odhal, analyzuj, objasni a osvetli ho. To je význam vety ‚A ty, opíš mi ostrov.‘“ ID1005 „‚„Aby už viac nebolo tohto“ znamená: aby toto utrpenie práve tu ustalo, utíchlo, skončilo a bolo nakoniec utíšené; a aby nevzniklo utrpenie opätovného prepojenia – či už v ríši zmyslových túžob, v ríši foriem alebo v bezformovej ríši; či už v existencii v sfére zmyslov, v existencii foriem, v bezformovej existencii, v existencii s vnímaním, v existencii bez vnímania alebo v existencii ani-vnímania– ani ne-vnímania; či už v existencii s jednou zložkou, existencii so štyrmi zložkami alebo existencii s piatimi zložkami; či už v budúcom cieli, v vzniku, v opätovnom prepojení, v existencii, v samsáre alebo v kolobehu – nech sa to nezrodí, nevznikne, neobjaví sa a ďalej sa neobjaví. Nech to práve tu ustane, utíchne, skončí a bude definitívne utíšené. To je význam vety ‚aby už viac nebolo tohto‘. Preto ten bráhman povedal:“ ID1006 „Pre tých, ktorí stoja uprostred záhrobia, keď povodeň vzrástla, veľký strach; pre tých, ktorých premohlo starnutie a smrť, ohlás ostrov, dobrý pane. A ty, vysvetli mi ten ostrov, aby sa to už viac neopakovalo.“ ID1007 „62.“ ID1008 „‚Pre tých, ktorí stoja uprostred záhrobia, Kappa, keď nastane potopa a vládne veľký strach, pre tých, ktorých premáha starnutie a smrť, zvestujem ti ostrov.‘“ ID1009 „‚Stoja uprostred záhrobia“: ‚záhrobie‘ (paro) sa označuje ako saṃsāra. To znamená: odchod, príchod, odchod a príchod, smrť, cieľ, väčšia a menšia existencia, zanikanie a vznik, prejav, rozpad, narodenie, starnutie a smrť. Predchádzajúca hranica saṃsāry nie je rozoznateľná a ani jej konečná hranica nie je rozoznateľná. Priamo uprostred samsáry bytosti stoja, sú usadené, lipnú, sú pripútané, usadené a sústredené.“ ID1010 „Ako nie je rozoznateľná predchádzajúca hranica samsáry? … Takto nie je rozoznateľná predchádzajúca hranica samsáry. Ako nie je rozoznateľná nasledujúca hranica samsáry? … Takto nie je rozoznaná posledná hranica samsáry. Týmto spôsobom nie je rozoznaná predchádzajúca hranica samsáry a nie je rozoznaná ani posledná hranica. Práve uprostred samsáry bytosti stoja, sú usadené, lipnú, sú pripútané, usadené a sústredené – to je význam výrazu ‚stáť uprostred toho, čo je za hranicou‘. „Kappa,“ povedal Blahoslavený: Blahoslavený oslovuje toho bráhmana menom. „Bhagavā“ (Blahoslavený) je výraz úcty … je to označenie pravdy, to znamená „Bhagavā“. Takto: „Kappa,“ povedal Blahoslavený.“ ID1011 „„Keď povodeň vzplanula, veľký strach“: to znamená, že povodeň zmyslových túžob, povodeň existencie, povodeň názorov a povodeň nevedomosti vzplanula, vznikla, nastala, bola vytvorená a objavila sa. ‚Veľký strach‘ znamená: strach z narodenia, strach zo starnutia, strach z choroby a strach zo smrti. Takto: ‚keď povodeň vzplanula, veľký strach.‘““ ID1012 „‚Sužovaný starnutím a smrťou‘ znamená: postihnutý starnutím, utláčaný, obklopený a obdarený ním; postihnutý smrťou, utláčaný, obklopený a obdarený ňou; nasledovaný zrodom, preniknutý starnutím, zavalení chorobou, zrazený smrťou; bez ochrany, bez úkrytu, bez útočiska, keď sa sám stal útočiskom. To je význam výrazu ‚sužovaný starnutím a smrťou‘.“ ID1013 „‚Vyhlasujem ti, Kappa, ostrov‘ znamená: Vyhlasujem, hovorím, učím, zverejňujem, ustanovujem, odhaľujem, analyzujem, objasňujem a vysvetľujem ostrov, ktorý je ochranou, útočiskom, úkrytom, cieľom a konečnou záchranou. To je význam slov ‚Vyhlasujem ti, Kappa, ostrov‘. Preto Blahoslavený povedal:“ ID1014 „‚Pre tých, ktorí stoja uprostred jazera, ó Kappa,‘ povedal Blahoslavený, ‚keď nastane veľká a desivá povodeň, pre tých, ktorých premohlo starnutie a smrť, vám oznámim ostrov.‘“ ID1015 „63.“ ID1016 „‚Nemajúc nič, bez uchopovania, to je ostrov, za ktorým už nič iné nie je. Nazývam ho Nibbāna, zánik starnutia a smrti.‘“ ID1017 „‚Nemá nič, bez pripútanosti.‘ Tu ‚nemá nič‘: `kiñcana` sa vzťahuje na nepokoj žiadostivosti, nepokoj nenávisti, nepokoj klamu, nepokoj pýchy, nepokoj názorov, nepokoj znečistení, nepokoj nesprávneho konania. Opustenie nepokoja, utíšenie nepokoja, vzdanie sa nepokoja, úplné upokojenie nepokoja, Nesmrteľnosť, Nibbána – to je ‚nemá nič‘. ‚Bez uchopovania‘: `ādāna` je termín pre túžbu. To znamená žiadostivosť, vášeň… a tak ďalej… lakomstvo, chamtivosť, neprospešný koreň. Opustenie uchopovania, utíšenie uchopovania, vzdanie sa uchopovania, úplné upokojenie uchopovania, Nesmrteľnosť, Nibbána – to je ‚nemá nič, bez uchopovania‘.“ ID1018 „‚Tento ostrov, za ktorým nie je žiadny iný‘ znamená: tento ostrov je ochranou, útočiskom, úkrytom, cieľom a konečnou zastávkou. ‚Za ktorým nie je žiadny iný‘ znamená: za ním nie je žiadny iný ostrov. V skutočnosti je práve tento ostrov najvyšší, vynikajúci, výnimočný, najvýznamnejší, najvyšší a vznešený. To je význam výrazu ‚tento ostrov, za ktorým nie je žiadny iný‘.“ ID1019 „Vo vete ‚Nibbāna, tak to nazývam‘: ‚vāna‘ sa označuje ako túžba – to, čo je žiadostivosť, intenzívna žiadostivosť… a tak ďalej… lakomstvo, chamtivosť, neblahý koreň. To [Nibbāna] je opustenie túžby, utíšenie túžby, vzdanie sa túžby, úplné upokojenie túžby, Nesmrteľnosť, odchod od túžby. Slovo ‚iti‘ je prepojenie slov, prelínanie slov, zavŕšenie slov, harmónia slabík, plynulosť výslovnosti a postupnosť slov. ‚Nazývam to‘ znamená: hovorím, vyhlasujem, učím, zverejňujem, stanovujem, odhaľujem, analyzujem, objasňujem, osvetľujem. To je význam vety ‚Nazývam to Nibbāna‘.“ ID1020 „‚Úplné zničenie starnutia a smrti‘ znamená: opustenie, utíšenie, vzdanie sa, úplné upokojenie starnutia a smrti, Nesmrteľnosť, odchod od túžby (Nibbāna). To je význam ‚úplného zničenia starnutia a smrti‘. Preto Blahoslavený povedal:“ ID1021 „“„Nemajúc nič, nelipnúť na ničom, to je ten neprekonateľný ostrov; nazývam to Nibbāna, úplné zničenie starnutia a smrti.““ ID1022 „64.“ ID1023 „Tí, ktorí tomu rozumejú, tí, čo sú bdelí, dosiahnu vyhasnutie už v tomto živote; nepodliehajú Mārovi, ani sa nestávajú Mārovými sprievodcami.“ ID1024 „Vo vete ‚Keď to spoznali, tí, ktorí sú bdelí‘: ‚Toto‘ sa vzťahuje na Nesmrteľné, Nibbānu – to, čo je utíšenie všetkých útvarov, zrieknutie sa všetkých podkladov existencie, zničenie túžby, odpútanosť, zánik, odchod od túžby (Nibbāna). ‚Keď to spoznali‘ znamená: keď spoznali, pochopili, zvážili, preskúmali, rozvinuli a zjavili, že ‚všetky formácie sú nestále‘… a tak ďalej… a že ‚všetko, čo má povahu vzniknúť, má aj povahu zaniknúť‘ – keď to spoznali, pochopili, zvážili, preskúmali, rozvinuli a zjavili. „Tí, ktorí“ sa vzťahuje na arahantov, ktorých nečistoty sú zničené. „Všímaví“ znamená: sú všímaví zo štyroch dôvodov – sú všímaví vďaka tomu, že rozvinuli základ všímavosti, rozjímanie o tele v tele… a tak ďalej… preto sa nazývajú „všímaví“. To je význam vety: „Keď to spoznali, tí, ktorí sú všímaví.““ ID1025 „Pokiaľ ide o ‚úplne ochladení v tomto samotnom živote‘. ‚V tomto samotnom živote‘ znamená Dhammu, ktorá je videná, Dhammu, ktorá je poznaná, Dhammu, ktorá je zvážená, Dhammu, ktorá je preskúmaná, Dhammu, ktorá je zjavná, Dhammu, ktorá je rozvinutá. ‚Úplne ochladení‘ znamená: pretože je túžba uhasená, sú ochladení; kvôli averzii… pretože všetky neblahé formácie sú utíšené, upokojené, úplne utíšené, spálené, uhasené a úplne upokojené, sú utíšené, upokojené, úplne utíšené, ochladení a úplne upokojení – to je ‚úplne ochladení v tomto samotnom živote‘.“ ID1026 „Pokiaľ ide o ‚nie sú podrobení Márovmu vplyvu‘: ‚Mára‘ znamená toho Máru, ktorý je temný, vládca, ten, kto prináša koniec, Namuci, príbuzný nedbanlivých. ‚Nepodliehajú Márovmu vplyvu‘ znamená: nepostupujú pod Márovým vplyvom, ani Mára nad nimi nevykonáva vplyv. Potom, čo prekonali, ovládli, premohli, úplne prevzali kontrolu a rozdrvili Máru, Márovu frakciu, Márovu pascu, Márov háčik, Márovu návnadu, Márovu ríšu, Márovu obydlie, Márovu pastvinu a Márové puto, správajú sa, prebývajú, udržiavajú svoje postoje, pokračujú, udržiavajú sa, živia sa a udržujú sa v chode. To je význam slov „nie sú podrobení Márovej moci“.“ ID1027 „Pokiaľ ide o ‚ani nekráčajú v Márovom sprievode‘: To znamená, že nie sú Márovými sprievodcami, služobníkmi ani sluhami; sú sprievodcami, služobníkmi a sluhami Blahoslaveného, Buddhu. To je význam slov ‚ani nekráčajú v Márovom sprievode‘.“ ID1028 „Preto Blahoslavený povedal: ‚Tí, ktorí tomu rozumejú, bdelí, v tomto živote úplne ochladení, nepodliehajú Márovi, ani nekráčajú v Márovom sprievode.‘“ ID1029 „Na konci veršov… Blahoslavený, ctihodný pane, je môj Učiteľ; ja som jeho žiak.“ ID1030 „Výklad otázok mladíka Kappu: Desiaty.“ ID1031 „11. Výklad otázok mladíka Jatukaṇṇiho“ ID1032 „65.“ ID1033 „‚Keď som počul, ó hrdina, o niekom, kto je oslobodený od zmyslových túžob, prišiel som sa opýtať toho, kto je bez túžob a prekročil rieku. Ó ten s vrodeným videním, hovor o stave pokoja; Blahoslavený, povedz mi o tom, aké to skutočne je.‘ Tak prehovoril ctihodný Jatukaṇṇi.“ ID1034 „Keď si počul, ó hrdina, o tom, kto netúži po žiadnych túžbach“ – keď si počul, načúval, dozvedel sa, zapamätal si a uistil sa: „Naozaj, Blahoslavený je arahant… Budha, Blahoslavený“ – teda „keď si počul“. Pokiaľ ide o „hrdinu“ (vīra): Blahoslavený je hrdina. Je obdarený energiou (vīriyavā), preto je hrdinom; vynakladá veľké úsilie (pahū), preto je hrdinom; vytvára energiu (visavī), preto je hrdinom; je schopný (alamatto), preto je hrdinom; je odvážny (sūro), preto je hrdinom; je statočný (vikkanto), nebojácny (abhīrū), neochvejný (acchambhī), nezľaknutý (anutrāsī), neustupujúci (apalāyī), ten, kto sa zbavil strachu a hrôzy (pahīnabhayabheravo), a je zbavený husacej kože (vigatalomahaṃso) – preto je hrdinom.“ ID1035 „Keď sa tu zdržiava všetkých zlých skutkov a prekonal utrpenie pekla, je obdarený energiou. Ten, kto je obdarený energiou a veľkým úsilím na ceste, je hrdina; takýto človek sa skutočne tak nazýva.“ ID1036 „‚Počul som, ó hrdina, o tom, kto netúži po žiadnych túžbach.‘ Pokiaľ ide o ‚túžby‘ (kāma), v skratke existujú dva druhy: zmyslové objekty (vatthukāma) a túžby po nečistotách (kilesakāma)… tieto sa nazývajú zmyslové objekty… tieto sa nazývajú túžby po nečistotách. Pre Buddhu, Blahoslaveného, sú zmyslové objekty úplne pochopené a túžby po nečistotách sú opustené. Pretože zmyslové objekty sú úplne pochopené a túžby po nečistotách sú opustené, Blahoslavený netúži po zmyslových potešeniach, netúži po nich, nebaží po nich a nehovorí z túžby po nich. Tí, ktorí túžia po zmyslových potešeniach, túžia po nich, prahnú po nich a hovoria z túžby po nich – sú viazaní túžbou, chlípni, viazaní vnemami. Blahoslavený netúži po zmyslových potešeniach, netúži po nich, neprahne po nich a nehovorí z túžby po nich. Preto je Budha bez túžby, oslobodený od túžby, vzdal sa túžby, vyhnal túžbu, je oslobodený od túžby, opustil túžbu, zanechal túžbu; je bez vášne, bez vášne, vzdal sa vášne, vyhnal vášeň, je oslobodený od vášne, opustil vášeň, zanechal vášeň; je bez túžby, uhasený, ochladený, prežíva blaženosť a prebýva so sebou samým, ktoré sa stalo vznešeným. Takto: „Keď si počul, ó hrdina, o tom, kto netúži po žiadnych túžbach.““ ID1037 „„Takto, ctihodný Jatukaṇṇi.“ Pokiaľ ide o slovo „takto“ (iccāti), ide o spojenie slov… je to slovo, ktoré označuje sled viet. Pokiaľ ide o ‚ctihodný‘ (āyasmā), je to láskavý výraz, výraz úcty a rešpektu. Pokiaľ ide o ‚Jatukaṇṇi‘, je to meno rodu toho bráhmana, jeho označenie, titul, pojem a bežné meno. Takto: „ctihodný Jatukaṇṇi.““ ID1038 „Prišli sme sa opýtať toho, kto prekročil rieku, toho, kto je bez túžob. ‚Ten, kto prekročil rieku‘ znamená toho, kto prekročil rieku, prešiel cez ňu, úplne ju prekonal a zvíťazil nad ňou – teda ‚ten, kto prekročil rieku‘. ‚Opýtať sa‘ znamená pýtať sa, žiadať, pozvať, zmieriť.‘„Prišli sme k tomu, kto je bez túžby“ znamená: prišli sme, priblížili sme sa, dorazili sme, zišli sme sa k tomu, kto je bez túžby, oslobodený od túžby, kto sa vzdal túžby, zvracal túžbu, je oslobodený od túžby, odhodil túžbu, zriekol sa túžby; kto je bez vášne, zbavený vášne, kto zvrhol vášeň, zvracal vášeň, je oslobodený od vášne, odhodil vášeň, zriekol sa vášne – teda, „prišli sme sa opýtať toho, kto prekročil prúd, toho, kto je bez túžby.““ ID1039 „Povedz mi o stave pokoja, ó ten s vrodeným videním. ‚Pokojný‘ sa v jednom zmysle vzťahuje na samotný pokoj; pokojný stav je nesmrteľný, Nibbána. To znamená utíšenie všetkých formácií, vzdanie sa všetkých podkladov existencie, zničenie túžby, bezvášeň, zánik, Nibbána. Ako povedal Blahoslavený: ‚Toto je stav pokoja, toto je vznešený stav, a to utíšenie všetkých formácií, opustenie všetkých podkladov existencie, zničenie túžby, odpútanosť, zánik, Nibbána.‘ V inom zmysle sa veci, ktoré vedú k dosiahnutiu pokoja, prežívaniu pokoja, priamemu uvedomeniu si pokoja – a to štyri základy všímavosti, štyri správne úsilia, štyri základy duchovnej sily, päť schopností, päť síl, sedem faktorov osvietenia a Ušľachtilá osemčlenná cesta – nazývajú „stavmi pokoja“. Stav pokoja je stavom ochrany, stavom útočiska, stavom úkrytu, stavom bezstrašnosti, nezničiteľným stavom, stavom bez smrti, stavom Nibbāny. „Povedať“ znamená hovoriť, vysvetľovať, učiť, zverejňovať, ustanoviť, odhaliť, analyzovať, objasniť a zviditeľniť. „Ten, kto má vrodené videnie“: „videnie“ sa vzťahuje na vševedúce poznanie. Pre Buddhu, Blahoslaveného, sa jeho videnie a jeho stav ako Víťaza zrodili na úpätí stromu Bodhi, ani jedno pred druhým, v jedinom okamihu; preto je Buddha „ten, kto má vrodené videnie“ – povedz mi o stave pokoja, ó ten, kto má vrodené videnie.“ ID1040 „Pokiaľ ide o vetu Yathātacchaṃ bhagavā brūhi metaṃ: Yathātacchaṃ (tak, ako to skutočne je) sa hovorí o nesmrteľnom, Nibbáne… o zániku, Nibbáne. Bhagavā (Požehnaný) je výraz úcty… zjavné označenie, teda ‚Bhagavā‘. Brūhi me taṃ (Povedz mi to) znamená: ‚Povedz mi o tom Nibbáne, vysvetli… odhal to.‘ Preto ten bráhman povedal:“ ID1041 „Keď som počul, ó hrdina, o tom, kto je oslobodený od zmyslových túžob, [takto prehovoril ctihodný Jatukaṇṇi], prišiel som sa opýtať toho, kto je bez túžob a prekročil rieku. Ó ten s vrodeným okom, povedz mi o stave pokoja; povedz mi to tak, ako to skutočne je, Blahoslavený.“ ID1042 „66.“ ID1043 „Blahoslavený sa skutočne pohybuje, keďže prekonal zmyslové potešenia, ako žiarivé slnko, ktoré svojím leskom preniká zemou. Mne, človeku s obmedzenou múdrosťou, ó ty s nesmiernou múdrosťou, vysvetli Dhammu, aby som mohol poznať: opustenie zrodu a starnutia tu.“ ID1044 „Blahoslavený sa skutočne pohybuje, keďže prekonal zmyslové rozkoše: Bhagavā (Blahoslavený) je výraz úcty… označenie, ktoré sa prejavilo, to znamená ‚Bhagavā‘. Kāmā (zmyslové rozkoše): v skratke, existujú dva druhy zmyslových rozkoší – zmyslové objekty a zmyslové znečistenia… tieto sa nazývajú zmyslové objekty… tieto sa nazývajú zmyslové znečistenia. Blahoslavený, keď plne pochopil zmyslové objekty a opustil zmyslové znečistenia – keď ich podmanil, prekonal, úplne premohol a zvládol – koná, prebýva, správa sa, postupuje, chráni, udržiava a živí svoj život. Takto sa Blahoslavený skutočne pohybuje, keď prekonal zmyslové rozkoše.“ ID1045 „K výrazu ‚Ādiccova pathaviṃ tejī tejasā‘: Slnko sa nazýva ‚ādicca‘. Zem sa nazýva ‚jagatī‘. Rovnako ako slnko, mocné a obdarené žiarou, ktoré utláča, premáha, úplne preniká, pohlcuje a spáli zem a ktoré zničí všetku temnotu na oblohe, rozptýli tmu a odhalí svetlo, putuje po oblohe, v atmosfére, po nebeskej ceste; rovnako aj Blahoslavený, mocný múdrosťou a obdarený žiarou múdrosti, ktorý rozptýlil celý pôvod formácií…… temnotu znečistení a tmu nevedomosti, odhalil svetlo múdrosti, plne pochopil zmyslové objekty a opustil zmyslové znečistenia, utláča, premáha, úplne preniká, pohlcuje a drví ich a putuje, prebýva, pohybuje sa, udržiava, chráni, prežíva a vedie svoj život. To je význam slov „Ādiccova pathaviṃ tejī tejasā“. ID1046 „Pokiaľ ide o ‚Parittapaññassa me bhūripañño‘: Ja mám obmedzenú múdrosť, podradnú múdrosť, nízkú múdrosť, mizernú múdrosť. Ty však máš veľkú múdrosť, rozsiahlu múdrosť, radostnú múdrosť, rýchlu múdrosť, bystrú múdrosť, prenikavú múdrosť. Zem sa nazýva ‚bhūri‘. Blahoslavený je obdarený múdrosťou podobnou zemi. Takýto je teda význam slov ‚parittapaññassa me bhūripañño‘.“ ID1047 „Pokiaľ ide o ‚Ācikkha dhammaṃ yamahaṃ vijaññaṃ‘: ‚Dhammaṃ‘ znamená svätý život, ktorý je dobrý na začiatku, dobrý uprostred a dobrý na konci, úplný čo sa týka významu aj formulácie, úplne dokonalý a očistený; štyri základy všímavosti… Nibbāna a cesta vedúca k Nibbāne. Vyhlasuj to, uč to, zverejňuj to, upevňuj to, odhaľuj to, analyzuj to, vysvetľuj to a osvetľuj to. ‚Yamahaṃ vijaññaṃ‘ znamená: to, čo môžem poznať, pochopiť, rozoznať, rozpoznať, preniknúť, dosiahnuť, dotknúť sa a uvedomiť si sám pre seba. Toto je teda význam slov „ācikkha dhammaṃ yamahaṃ vijaññaṃ“. ID1048 „Zrieknutie sa zrodu a starnutia tu a teraz. Práve tu je zrieknutie sa zrodu, starnutia a smrti, upokojenie, vzdanie sa, utíšenie, nesmrteľnosť, Nibbána – teda ‚zrieknutie sa zrodu a starnutia tu a teraz‘. Preto ten bráhman povedal:“ ID1049 „Blahoslavený sa skutočne pohybuje, keď prekonal zmyslové potešenia, ako slnko žiariace svojím svetlom na zem; mne, človeku s obmedzenou múdrosťou, ó ty s nesmiernou múdrosťou, vysvetli Dhammu, aby som mohol pochopiť opustenie zrodu a starnutia tu.“ ID1050 „67.“ ID1051 „Zbav sa túžby po zmyslových rozkošiach, [Jatukaṇṇī, povedal Blahoslavený], a vnímaj odriekanie ako bezpečie; či už ich prijmeš, alebo odmietneš, nech ti to nie je prekážkou.“ ID1052 „Odstráň túžbu po zmyslových potešeniach. Stručne povedané, existujú dva druhy zmyslových potešení: zmyslové potešenia z objektov a zmyslové potešenia z nečistôt… tieto sa nazývajú zmyslové potešenia z objektov… tieto sa nazývajú zmyslové potešenia z nečistôt. Túžba (`gedha`): ‚Túžba‘ je termín pre žiadostivosť (`taṇhā`). Tá žiadostivosť, vášeň… lakomstvo, chamtivosť, neprospešný koreň. ‚Odstráň túžbu po zmyslových potešeniach‘ znamená: odstráň, dôkladne odstráň, zanechaj, rozptýľ, ukonči a privied do neexistencie túžbu po zmyslových potešeniach. „Jatukaṇṇī“: Blahoslavený oslovil toho bráhmana jeho klanovým menom. „Blahoslavený“: toto je výraz úcty… pravé označenie, a to „Blahoslavený“ – teda „Jatukaṇṇī“, Blahoslavený.“ ID1053 „Vnímanie odriekania ako istoty. Odriekanie znamená správnu prax, prax v súlade s Dhamma, prax bez prekážok, zmysluplnú prax, prax v súlade s Dhamma, zdokonaľovanie predpisov, stráženie zmyslových brán, umiernenosť v jedle, oddanosť bdelosti, všímavosť a jasné chápanie, štyri základy všímavosti, štyri správne úsilia, štyri základy duchovnej sily, päť schopností, päť síl, sedem faktorov osvietenia, Ušľachtilú osemčlennú cestu, Nibbánu a cestu vedúcu k Nibbáne – vnímať to ako istotu, ako ochranu, ako útočisko, ako úkryt, ako oslobodenie od strachu, ako neotrasiteľné, ako nesmrteľné a ako Nibbánu – po tom, čo to bolo videné, zvážené, preskúmané, rozvinuté a zjavné – takto vnímať odriekanie ako istotu.“ ID1054 „Čo bolo uchopené, alebo čo bolo odhodené. Čo bolo uchopené: ‚uchopené‘ znamená uchopené prostredníctvom túžby, uchopené prostredníctvom názorov, k čomu sa človek upína, čoho sa pevne drží, na čo sa sústreďuje, čo si predsavzal. Alebo čo bolo odhodené: ‚odhodené‘ znamená oslobodené, opustené, odmietnuté, rozptýlené, eliminované, privedené do neexistencie – teda to, čo bolo uchopené, alebo to, čo bolo odhodené.“ ID1055 „Nech sa v tebe nič nenájde. To sa týka prekážky žiadostivosti, prekážky nenávisti, prekážky klamu, prekážky pýchy, prekážky názorov, prekážky znečistení, prekážky nesprávneho konania. ‚Nech sa táto prekážka v tebe nenájde‘ znamená, nech sa nenájde, nech sa nenájde dôkladne, nech sa nenájde neustále. Zbavte sa ho, rozptýľte ho, odstráňte ho, privedte ho do neexistencie – takto: ‚nech sa vo vás nič nenájde.‘ Preto Blahoslavený povedal:“ ID1056 „‚Odstráň túžbu po zmyslových potešeniach, [Jatukaṇṇī,‘ povedal Blahoslavený,] ‚a považuj odriekanie za istotu. Či už je to uchopené alebo odhodené, nech sa vo vás nič nenájde.‘“ ID1057 „68.“ ID1058 „„Nepripútavaj sa k tomu, čo je minulosťou, nech pre teba v budúcnosti nič neexistuje. Ak sa nebudeš držať toho, čo je uprostred, budeš putovať v pokoji.““ ID1059 „Čo sa týka ‚Vysuš to, čo je minulosťou‘: Pokiaľ ide o minulé formácie, akékoľvek znečistenia by sa mohli vynoriť, vysuš tieto znečistenia, dôkladne ich vysuš, nech uschnú, dôkladne ich nech uschnú, zbav ich semien, opusti ich, rozptýľ ich, odstráň ich, privied ich do neexistencie. Aj toto je význam vety ‚Vysuš to, čo je minulosťou.‘ Alebo inak povedané: Pokiaľ ide o minulé vôľové formácie, ktoré dozreli so svojimi výsledkami, vysuš tieto vôľové formácie, dôkladne ich vysuš, nech uschnú, dôkladne ich nech uschnú, zbav ich semien, opusti ich, rozptýľ ich, odstráň ich, privied ich do neexistencie. Aj toto je význam vety ‚Vysuš to, čo je minulosťou.‘“ ID1060 „Pokiaľ ide o slová ‚Nech vám v budúcnosti nestojí v ceste žiadna prekážka‘: výraz ‚v budúcnosti‘ sa používa v súvislosti s budúcimi javmi a odkazuje na prekážku žiadostivosti, prekážku nenávisti, prekážku klamu, prekážku pýchy, prekážku názorov, prekážku znečistení a prekážku nesprávneho konania. Nevytvárajte si túto prekážku, nezrodzujte ju, neprodukovajte ju, neprivádzajte ju do bytia. Opustite ju, rozptýľte ju, odstráňte ju, privedte ju do neexistencie. To je význam slov ‚Nech vám v budúcnosti neprekáža nič.‘“ ID1061 „Pokiaľ ide o ‚Ak sa neupínate na stred‘: ‚Stred‘ sa vzťahuje na súčasnú formu, pocit, vnímanie, formácie a vedomie. Nebudete sa upínať na súčasné formácie prostredníctvom túžby ani prostredníctvom názorov; nebudete sa na ne pevne upínať; nebudete ich nesprávne chápať; nebudete sa z nich tešiť; nebudete sa z nich veľmi tešiť; nebudete k nim pripútaní. Zriekneš sa veľkej radosti, chvály, pripútanosti, uchopovania, nesprávneho chápania a trvania na svojom; rozptýliš ich, odstrániš ich a privedieš ich do neexistencie. To je význam slov ‚Ak sa neupneš na stred‘.“ ID1062 „Čo sa týka slov ‚Budeš putovať pokojne‘: Pretože bola upokojená žiadostivosť, budeš putovať pokojne; pretože nenávisť… a tak ďalej… pretože všetky neblahé vôľové formácie boli upokojené, utíšené, zmiernené, dôkladne zmiernené, spotrebované, uhasené, odstránené a utíšené, budeš ako ten, kto je pokojný, upokojený, dôkladne upokojený, uhasený a utíšený, putovať, prebývať, pohybovať sa, postupovať, udržiavať, zachovávať a pokračovať ďalej. To je význam slov „Budeš putovať v pokoji.“ Preto Blahoslavený povedal: ID1063 „Vysuš to, čo je minulosťou, nech pre teba v budúcnosti nič nezostane. Ak sa nebudeš upínať k tomu, čo je uprostred, budeš putovať v pokoji.“ ID1064 „69.“ ID1065 „Pre bráhmana, ktorý je vo všetkých ohľadoch oslobodený od túžby po mene a forme, neexistujú žiadne nečistoty, ktorými by sa mohol dostať pod vplyv Smrti.“ ID1066 „‚Pre bráhmana, ktorý je vo všetkých ohľadoch oslobodený od túžby po mene a forme‘: ‚V každom ohľade‘ znamená úplne, vo všetkých ohľadoch, vo všetkých smeroch, bez výnimky, bez zvyšku; ‚v každom ohľade‘ je výraz označujúci úplnosť. ‚Meno‘ sa vzťahuje na štyri nehmotné zložky. ‚Forma‘ sa vzťahuje na štyri veľké živly a formu odvodenú zo štyroch veľkých živlov. ‚Gedha‘ sa označuje ako túžba (taṇhā). To znamená túžbu, vášeň… lakomstvo, chamtivosť, neblahý koreň. „Pre bráhmana, ktorý je vo všetkých ohľadoch oslobodený od túžby po mene a forme“ znamená toho, kto, pokiaľ ide o meno a formu, je vo všetkých ohľadoch oslobodený od túžby, zbavený túžby, opustil túžbu, vyvrhol túžbu, je oslobodený od túžby, eliminoval túžbu, zriekol sa túžby; je oslobodený od žiadostivosti, zbavený žiadostivosti, opustil žiadostivosť, zvracal žiadostivosť, je oslobodený od žiadostivosti, eliminoval žiadostivosť, vzdal sa žiadostivosti – teda: ‚pre bráhmana, ktorý je vo všetkých ohľadoch oslobodený od túžby po mene a forme‘.“ ID1067 „‚V ňom sa nenachádzajú žiadne znečistenia‘: ‚Znečistenia‘ sa vzťahujú na štyri znečistenia: znečistenie zmyslovosti, znečistenie existencie, znečistenie názorov a znečistenie nevedomosti. ‚V ňom‘ sa vzťahuje na arahanta, toho, ktorého znečistenia sú zničené. ‚Nenachádzajú sa‘ znamená, že pre neho tieto nečistoty nie sú, neexistujú, nie sú prítomné, nenachádzajú sa; sú odstránené, odrezané, upokojené, utíšené, neschopné opätovného vzniku a spálené ohňom poznania – teda ‚v ňom sa nenachádzajú žiadne nečistoty‘.“ ID1068 „‚Kvôli ktorým by mohol podliehať vplyvu Smrti‘: To znamená, ktorými nečistotami by sa človek mohol dostať pod vplyv Smrti, alebo pod vplyv smrteľnosti, alebo do tábora Māry. Pre neho tieto nečistoty nie sú, neexistujú, nie sú prítomné, nedajú sa nájsť; sú odstránené, odrezané, upokojené, utíšené, neschopné opätovného vzniku a spálené ohňom poznania – teda ‚ktorými by sa mohol dostať pod vplyv Smrti‘. Preto Blahoslavený povedal:“ ID1069 „Pre bráhmana, ktorý je úplne oslobodený od chamtivosti vo všetkých menách a formách, neexistujú žiadne nečistoty, ktorými by mohol upadnúť pod vplyv smrti.“ ID1070 „Hneď ako sa verš skončil… ‚Ctihodný pane, Blahoslavený je môj Učiteľ; ja som jeho žiak.‘“ ID1071 „Výklad otázok mladíka Jatukaṇṇiho, jedenásty.“ ID1072 „12. Výklad otázok mladíka Bhadrāvudhu.“ ID1073 „70.“ ID1074 „Prosím toho, kto má múdrosť, kto opustil domov, prekonal túžbu, je neochvejný, opustil rozkoš, prekročil rieku, je oslobodený a opustil pojmy. Keď počujú slová Nāgu, odídu odtiaľto.“ ID1075 „‚Opustil domov, prekonal túžbu a je neochvejný.‘ Tu ‚opustil domov‘ znamená: akékoľvek túžby, vášne, rozkoše, túžby, priblíženia a pripútanosti, mentálne rozhodnutia, prilepenia a skryté sklony, ktoré sa týkajú prvku formy, tie boli Buddhom, Blahoslaveným, opustené, odrezané pri koreni, zmenené na pahýľ palmy, dovedené k neexistencii a majú takú povahu, že v budúcnosti nevzniknú. Preto je Budha tým, kto opustil domov. Podobne, pokiaľ ide o prvok pocitu… prvok vnímania… prvok formácií… prvok vedomia, akékoľvek túžby, vášne, rozkoše, dychtivosti, prístupy a pripútanosti, mentálne rozhodnutia, prilepenia a skryté sklony, ktoré existujú, tie všetky Budha, Blahoslavený, opustil, odrezal pri koreni, urobil z nich niečo ako pahýľ palmy, priviedol k neexistencii a sú takej povahy, že v budúcnosti nevzniknú. Preto je Budha ten, kto opustil domov.“ ID1076 „Pokiaľ ide o ‚ten, kto odrezal túžbu‘ (Taṇhacchida): Túžba sa týka túžby po formách… atď.… túžby po mentálnych javoch. Túto túžbu odrezal, prerušil, úplne vykorenil, upokojil, utíšil, znemožnil jej opätovný vznik a spálil ohňom poznania Blahoslavený, Budha. Preto je Budha ten, kto odrezáva túžbu. Pokiaľ ide o ‚neochvejného‘ (Aneja): Chvenie (ejā) sa označuje ako túžba. Akákoľvek žiadostivosť, intenzívna vášeň… atď… lakomstvo, chamtivosť a neprospešný koreň – to sa nazýva chvenie. Toto chvenie, túto túžbu, Blahoslavený, Budha, opustil, odrezal pri koreni, urobil z nej niečo ako pahýľ palmy, priviedol ju do neexistencie a je jej povahou, že sa v budúcnosti už nevzníti. Preto je Budha ten, ktorý sa neotrasie. Pretože chvenie bolo opustené, Blahoslavený sa neotrasie. Netrpí pri zisku ani pri strate, pri sláve ani pri hanbe, pri chvále ani pri kritike, pri potešení ani pri bolesti. Nepohybuje sa, netrasie sa, neklepe sa prudko ani sa nadmerne chveje. Preto je Budha ten, ktorý je neotrasiteľný – „ten, kto opustil príbytok, ten, kto odrezal túžbu, ten, ktorý je neotrasiteľný.“ Tak povedal ctihodný Bhadrāvudha. „Takto“ (iccā) je spojka…pe… „Ctihodný“ (āyasmā) je výraz láskavosti…pe… „Bhadrāvudha“ je meno toho bráhmana…pe… výraz – takto, ctihodný Bhadrāvudha.“ ID1077 „Pokiaľ ide o ‚toho, kto sa vzdal rozkoše, prekročil prúd a je oslobodený‘: ‚Rozkoš‘ je názov pre túžbu. To znamená, že akákoľvek vášeň, intenzívna vášeň… lakomstvo, chamtivosť, neblahý koreň – to sa nazýva ‚rozkoš‘. Túto rozkoš, túto túžbu opustil Blahoslavený, Budha; je vykorenená, zredukovaná na pahýľ palmy, dovedená do stavu neexistencie a má takú povahu, že sa v budúcnosti už znovu nevynorí. Preto je Budha tým, kto sa vzdal rozkoše. Pokiaľ ide o „prekročil prúd“: Blahoslavený prekročil prúd zmyslovosti, prekročil prúd existencie, prekročil prúd názorov, prekročil prúd nevedomosti. Prekročil, obzvlášť prekročil, prekročil bez zvyšku, prekročil, dôkladne prekročil a prešiel celú cestu samsáry. Viedol svätý život, zdokonalil prax… pre neho neexistuje samsára zrodenia a smrti a žiadne ďalšie stávanie sa. Takto „ten, kto sa zriekol rozkoše, prekročil prúd“. Pokiaľ ide o ‚oslobodený‘: myseľ Blahoslaveného je oslobodená, zvlášť oslobodená, dôkladne oslobodená od vášne; myseľ je oslobodená od nenávisti… myseľ je oslobodená od klamu… myseľ je oslobodená, zvlášť oslobodená, dôkladne oslobodená od všetkých neblahých formácií. Takto: ‚ten, kto sa vzdal rozkoše, prekročil prúd a je oslobodený‘.“ ID1078 „Pokiaľ ide o ‚toho, kto sa vzdal úvah, prosím toho, kto má dobrú múdrosť‘: ‚Úvahy‘ sa vzťahujú na dva druhy úvah: úvahy o túžbe a úvahy o názoroch… Toto je úvaha o túžbe… Toto je úvaha o názoroch. Pre Blahoslaveného, Buddhu, je úvaha o túžbe opustená a úvaha o názoroch je zanechaná. Pretože špekulácia o túžbe bola opustená a špekulácia o názoroch bola zanechaná, Budha je nazývaný ‚ten, kto sa vzdal špekulácií‘. ‚Prosím‘ znamená: žiadam, prosím, žiadam, vítam, prajem si, túžim, šepkám, úprimne šepkám. ‚Dobrá múdrosť‘ je názov pre múdrosť. To, čo je múdrosť, pochopenie… neklam, skúmanie javov, správny názor. Blahoslavený je obdarený, plne obdarený, dosiahol, plne dosiahol, vlastní, plne vlastní a je vybavený touto dobrou múdrosťou, touto múdrosťou. Preto sa Budha nazýva „ten, kto má dobrú múdrosť“. Takto: „Ten, kto sa vzdal špekulácií, prosím toho, kto má dobrú múdrosť.““ ID1079 „Keď vypočujú Nāgu, odídu odtiaľto. Čo sa týka ‚Nāgy‘: Blahoslavený nekoná zlo (āguṃ), preto je Nāga; nechodí (tam, kam by nemal chodiť), preto je Nāga; nevracia sa (do existencie), preto je Nāga… a tak ďalej… Takto Blahoslavený nechodí (tam, kam by nemal chodiť), a preto je Nágom. „Keď počujú Nāgu, odídu odtiaľto“ znamená: keď počujú, vypočujú si, pochopia, zapamätajú si a vezmú na vedomie tvoje slová, dôvod tvojho hovorenia, tvoje učenie, tvoje poučenie a tvoje napomenutie, odídu z tohto miesta, pôjdu, odídu, rozídu sa do rôznych smerov. A tak: „Keď počujú Nāgu, odídu odtiaľto.“ Preto ten bráhman povedal:“ ID1080 „Ten, kto opustil domov, kto preťal túžbu, kto je neochvejný, [tak povedal ctihodný Bhadrāvudha], ten, kto opustil rozkoš, kto prekročil rieku, ten oslobodený; prosím toho, kto má dobrú múdrosť a kto opustil vôľové formácie. Keď vypočujú Nāgu, odídu odtiaľto.“ ID1081 „71.“ ID1082 „„Zišli sa tu rôzni ľudia z provincií, ó hrdina, túžiaci po tvojich slovách. Prosím, dobre im to vysvetli; lebo túto Dhammu skutočne poznáš.““ ID1083 „‚Zišli sa tu rôzni ľudia z provincií.‘ ‚Rôzni ľudia‘ znamená: šľachtici, bráhmani, obchodníci, obyčajní ľudia, hlavy rodín, mnísi, devovia a ľudia. ‚Z provincií sa zišli‘ znamená: z Aṅgy, Magadhy, Kaliṅgy, Kāsī, Kosaly, Vajjī, Mally, Cetiya, Vaṃsy, Kuru, Pañcāly, Macchy, Suraseny, Assaky, Avantī, Yony a Kambodže. ‚Zišli‘ znamená: zhromaždili sa, prišli spolu, zjednotili sa, zišli sa. Teda: „Z provincií sa zhromaždili rôzni ľudia.““ ID1084 „‚Túžime po tvojich slovách, ó hrdina.‘ Pokiaľ ide o ‚hrdinu‘: Blahoslavený je hrdinom, lebo je energický; je hrdinom, lebo disponuje veľkou energiou; je hrdinom, lebo je zručný; je hrdinom, lebo má schopnú myseľ; je tiež hrdinom, lebo nepozná hrôzu, ktorá by mu naježila vlasy.“ ID1085 „Ten, kto sa tu zdržiava všetkého zla a prekonal utrpenie pekla, je energický; ten energický, usilujúci sa – takýto človek sa kvôli tejto vlastnosti nazýva hrdinom.“ ID1086 „‚Túžiť po tvojich, hrdinových, slovách‘ znamená: túžiť po tvojom prejave, tvojom rozprávaní, tvojom učení a tvojom napomínaní. ‚Túžiť‘ znamená: veľmi si priať, želať si, tešiť sa z toho, usilovať sa o to, túžiť po tom a hovoriť s túžbou. To je význam výrazu ‚túžiť po tvojich, hrdinových, slovách‘.“ ID1087 „‚Mal by si im to dobre vysvetliť.‘ Tu sa ‚im‘ vzťahuje na tých šľachticov, bráhmanov, obchodníkov, obyčajných ľudí, hláv rodín, askétov, devov a ľudí. ‚Ty‘ sa vzťahuje na Blahoslaveného. ‚Dobre vysvetliť‘ znamená: prosím, pouč, zverejni, upevni, odhaľ, analyzuj, objasni a vysvetli. Toto je význam vety ‚Mal by si im to dobre vysvetliť.‘“ ID1088 „‚Lebo takto je ti táto Dhamma známa.‘ Naozaj, práve takýmto spôsobom si túto Dhammu spoznal – zvážil si ju, preskúmal, zjavil a rozvinul. Toto je význam vety ‚Lebo takto je ti táto Dhamma známa.‘ Preto ten bráhman povedal:“ ID1089 „‚Zišli sa tu ľudia z rôznych krajín, ó hrdina, túžiaci po tvojich slovách. Prosím, dobre im to vysvetli, lebo tento Dhamma je ti známy.‘“ ID1090 „72.“ ID1091 „„Odstráň všetku túžbu po uchopovaní, [Bhadrāvudha, povedal Blahoslavený,] v budúcnosti, v minulosti, ako aj v prítomnosti; lebo akúkoľvek formujúcu činnosť bytosti v tomto svete uchopujú, práve touto činnosťou Māra tú bytosť prenasleduje.““ ID1092 „Pokiaľ ide o vetu: ‚Človek by mal odstrániť všetku túžbu, ktorá sa upína‘: Túžba po forme sa nazýva ‚túžba, ktorá sa upína‘. … Z akého dôvodu sa nazýva ‚túžba, ktorá sa upína‘? Touto túžbou sa upínajú na formu, lipnú na nej, pevne sa jej držia, nesprávne ju chápu a sú na ňu sústredení. Upínajú sa na pocit… vnímanie… formácie… vedomie…… päť cieľov… tri druhy bytia… dva druhy prepojenia s znovuzrodením… deväť druhov existencie… blúdenie v samsáre… tri cykly; lipnú na nich, pevne sa ich držia, nesprávne ich chápu a sú na ne sústredení. Z tohto dôvodu sa nazýva ‚túžba, ktorá sa upína‘. Pokiaľ ide o „Človek by mal odstrániť všetku túžbu, ktorá sa toho chytá“: človek by mal odstrániť všetku túžbu, ktorá sa toho chytá, mal by ju rozptýliť, mal by sa jej vzdať prostredníctvom rozlišovania, mal by sa jej zbaviť, mal by s ňou skoncovať, mal by spôsobiť, aby dosiahla neexistenciu. To je význam vety: „Človek by mal odstrániť všetku túžbu, ktorá sa toho chytá.“ „Ó Bhadrāvudha“: Blahoslavený sa na neho obracia.“ ID1093 „Pokiaľ ide o výraz ‚hore, dole, naprieč a uprostred‘: ‚Hore‘ sa nazýva budúcnosť; ‚dole‘ sa nazýva minulosť; ‚naprieč a uprostred‘ sa nazýva prítomnosť. ‚Hore‘ sa nazývajú blahodárne stavy; ‚dole‘ sa nazývajú neblahodárne stavy; ‚naprieč a uprostred‘ sa nazývajú neurčité stavy. ‚Dole‘ sa nazýva svet utrpenia; ‚naprieč a uprostred‘ sa nazýva ľudský svet. ‚Hore‘ sa nazýva príjemný pocit; ‚dole‘ sa nazýva bolestivý pocit; ‚naprieč a uprostred‘ sa nazýva pocit, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný. ‚Hore‘ sa nazýva sféra bez podoby; ‚dole‘ sa nazýva sféra zmyslových vnemov; ‚naprieč a uprostred‘ sa nazýva sféra podoby. ‚Hore‘ sa nazýva to, čo je nad chodidlami; ‚dole‘ sa nazýva to, čo je pod končekmi vlasov; ‚naprieč a uprostred‘ sa nazýva stred. To je význam výrazu ‚Hore, dole a naprieč a uprostred.‘“ ID1094 „Pokiaľ ide o ‚Čokoľvek vo svete, na čom lipnú‘: Či už je to akákoľvek forma, pocit, vnímanie, mentálne útvary alebo vedomie, ktoré prijímajú, na čom lipnú, čo pevne uchopujú, čo nesprávne chápu alebo na čo sa sústreďujú. Pokiaľ ide o ‚vo svete‘: vo svete utrpenia… až po… vo svete dvanástich zmyslových základov. To je význam výrazu ‚Čokoľvek vo svete, na čom lipnú‘.“ ID1095 „‚Práve touto [príčinou] Māra sleduje bytosť‘: silou práve tej formácie karmy [vzniknutej z túžby po uchopovaní], Mára agregátov, Mára prvkov, Mára zmyslových základov, Mára osudu, Mára vznikania, Mára znovuzrodenia, Mára bytia, Mára samsáry, Mára kolobehu – všetko spojené so znovuzrodením – nasleduje, ide za ním a stáva sa jeho dôsledkom. „Bytosť“ znamená bytosť (satta), osobu (jana), človeka (nara), mládenca (māṇava), jednotlivca (posa), osobu (puggala), živú bytosť (jīva), ten, kto sa narodil (jāgu), stvorenie (jantu), ten, kto sa riadi zmyslami (indagu), a človek (manuja). A tak: „Práve touto [príčinou] Māra nasleduje bytosť.“ Preto Blahoslavený povedal: „ ID1096 „‚Človek by mal odstrániť všetku túžbu po uchopovaní, [Ó Bhadrāvudha,‘ povedal Blahoslavený,] hore, dole, naprieč a uprostred; lebo čokoľvek na svete sa človek drží, práve tým [prilipnutím] Māra nasleduje bytosť.‘“ ID1097 „73.“ ID1098 „Preto by sa uvedomelý mních, keď to chápe, nemal pripútať k ničomu na celom svete, keď vidí, ako je táto generácia pripútaná k túžbe po uchopení, uväznená v ríši smrti.“ ID1099 „‚Preto, keď to chápeš, by si sa nemal pripútať.‘ ‚Preto‘ znamená z toho dôvodu, kvôli tej príčine, keď vidíš toto nebezpečenstvo v túžbe po uchopení. Teda: „preto.“ „Pochopiť“ znamená vedieť, rozumieť, spoznávať, rozoznávať, dôkladne pochopiť, preniknúť: „Všetky podmienené veci sú nestále“… až po… „Čokoľvek má povahu vzniknúť, všetko to má povahu zaniknúť“ – vedieť, rozumieť, spoznávať, rozoznávať, dôkladne pochopiť, preniknúť. „Človek by sa nemal upínať“ znamená, že by sa nemal upínať na formu, nemal by sa upínať, nemal by sa chopiť, nemal by si to nesprávne vysvetľovať, nemal by sa na to sústrediť; pocit… vnímanie… formácie… vedomie… cieľ… vznik… znovuzrodenie… bytie… saṃsāra… kolobeh – nemal by sa na to upínať, nemal by sa upínať, nemal by sa chopiť, nemal by si to nesprávne vysvetľovať, nemal by sa na to sústrediť. Teda: „preto, keď človek rozumie, nemal by sa upínať.““ ID1100 „‚Všímavý mních… čokoľvek na celom svete.‘ ‚Mních‘ znamená buď cnostného bežného človeka, alebo mnícha v štádiu výcviku. ‚Všímavý‘ znamená všímavý v štyroch smeroch: rozvíjanie ustanovenia všímavosti k telu v tele… až po… nazýva sa všímavým. Teda: všímavý mních. „Čokoľvek“ znamená čokoľvek, čo sa týka formy, pocitu, vnímania, mentálnych útvarov alebo vedomia. „Na celom svete“ znamená vo všetkých svetoch utrpenia, vo všetkých ľudských svetoch, vo všetkých svetoch devov, vo všetkých svetoch agregátov, vo všetkých svetoch prvkov a vo všetkých svetoch zmyslových základov. Teda: všímavý mních… čokoľvek na celom svete.“ ID1101 „‚Vidieť bytosti pripútané k uchopovaniu.‘ ‚Bytosti pripútané k uchopovaniu‘ sú tie, ktoré prijímajú, lipnú na, uchopujú, nesprávne chápu a sú fixované na formu; pocit… vnímanie… formácie… vedomie… cieľ… vznik… znovuzrodenie… bytie… saṃsāra… kolobeh – prijímajú, lipnú na, uchopujú, nesprávne chápu a sú na nich fixované. „Takto“ je slovné spojenie… až po… toto je sled slov. „Vidieť“ znamená vidieť, pozorovať, rozoznávať, hľadieť, prehliadať, zvažovať alebo skúmať. Takto: „vidieť bytosti pripútané k uchopovaniu.““ ID1102 „‚Táto generácia je uväznená v ríši smrti.‘ ‚Generácia‘ je označenie pre bytosti. ‚Ríša smrti‘ sa vzťahuje na nečistoty, agregáty a karmické formácie. Bytosti sú uväznené, pripútané, lipnú a spútané v ríši smrti, v ríši Māry, v ríši smrteľnosti. Rovnako ako je nejaký predmet uväznený, pripútaný, zviazaný a spútaný na stene alebo na slonovom klu, tak aj bytosti sú uväznené, pripútané, zviazané a spútané v ríši smrti, v ríši Māry, v ríši smrteľnosti. Preto: ‚táto generácia je uväznená v ríši smrti.‘ Preto Blahoslavený povedal:“ ID1103 „Preto by si uvedomujúci si mních nemal pripútať sa k ničomu na celom svete, keď vidí bytosti pripútané k uchopovaniu a túto generáciu uväznenú v ríši smrti.“ ID1104 „Súčasne s ukončením verša… ‚Ctihodný pane, Blahoslavený je môj Učiteľ; ja som jeho žiak.‘“ ID1105 „Výklad otázok mladíka Bhadrāvudhu: Dvanásty.“ ID1106 „13. Výklad otázok mladíka Udayu“ ID1107 „74.“ ID1108 „Tomu, kto medituje, kto je zbavený nečistôt, kto túži po blahu bytostí, [takto prehovoril ctihodný Udaya], ktorého úloha je splnená, kto je bez skvrn, kto dosiahol druhý breh všetkých javov, prišiel som s otázkou. Vysvetli oslobodenie prostredníctvom konečného poznania, zničenie nevedomosti.“ ID1109 „Pokiaľ ide o ‚Tomu, kto medituje, kto je zbavený nečistôt a kto túži po blahu bytostí‘. ‚Ten, kto medituje‘: Blahoslavený je meditujúci. Medituje v prvom džhánovi; medituje v druhom džhánovi; medituje v treťom džhánovi; medituje vo štvrtom džhánovi; medituje v džháne sprevádzanej počiatočným a trvalým sústredením; medituje v džháne bez počiatočného sústredenia, ale len s trvalým sústredením; medituje v džháne bez počiatočného aj trvalého sústredenia; medituje v džháne sprevádzanej blaženosťou; medituje v džháne bez blaženosti; medituje v džháne sprevádzanej radosťou; medituje v džháně sprevádzanej vyrovnanosťou; medituje v džháně prázdnoty; medituje v džháně bez znakov; medituje v džháně bez túžby; medituje v svetskej džháně; medituje v nadsvetskej džháně. Teší sa z džhány, je oddaný samote a považuje svoje vlastné blaho za dôležité – takto je to „ten, kto medituje“. „Bez prachu“: Túžba je prach, nenávisť je prach, klam je prach, hnev je prach, zášť je prach… všetky neblahé formácie sú prach. Pre Buddhu, Blahoslaveného, sú tieto prachy opustené, odrezané pri koreni, zmenené na pahýľ palmy, dovedené do neexistencie a majú takú povahu, že v budúcnosti nevzniknú. Preto je Buddha bez prachu, bez prachu, zbavený prachu, s prachom odídeným, s prachom opusteným, oddelený od prachu, prekonal všetok prach.“ ID1110 „Vášeň je prach, ale nenazýva sa jemným prachom (reṇu); ‚Prach‘ je označenie pre túto vášeň. Ten, kto má videnie, prebýva, keďže tento prach rozptýlil; preto sa Víťaz nazýva ‚bezprašný‘.“ ID1111 „Nenávisť je prach, ale nenazýva sa jemným prachom (reṇu); ‚Prach‘ je označenie pre túto nenávisť. Ten, kto má videnie, prebýva, keďže tento prach rozptýlil; preto sa Víťaz nazýva ‚bezprašný‘.“ ID1112 „Zmätenosť sa nazýva prachom, ale nenazýva sa obyčajným peľom; tento ‚prach‘ je označením pre zmätenosť. Ten, kto má videnie, prebýva po tom, čo sa zbavil tohto prachu; preto sa Víťaz nazýva ‚ten, kto je oslobodený od prachu‘.“ ID1113 „Toto je význam slova ‚bezškvrnný‘ (`virajaṃ`).“ ID1114 „Pokiaľ ide o ‚sediaci‘ (`āsīnaṃ`): Blahoslavený, túžiac po blahu bytostí, sedel (`nisinno`) pri Pāsāṇaka Cetiya.“ ID1115 „Učeníci, nositelia troch poznaní, ktorí prekonali smrť, slúžia Mudrcovi – ktorý dosiahol druhý breh utrpenia a sedí vedľa mesta, túžiac po blahu bytostí.“ ID1116 „Aj takto sedí Blahoslavený, túžiac po blahu bytostí. Alebo inak povedané, Blahoslavený sedí – pretože všetka úzkosť, ktorou sú nečistoty, ustúpila – a hľadá blaho bytostí; prežil svätý život, naplnil prax… pre Neho neexistuje samsára zrodenia, starnutia a smrti, žiadne ďalšie stávanie sa. Aj takto sedí Blahoslavený. To je význam výrazu ‚meditujúci, bez poskvrny a sediaci‘ (`jhāyiṃ virajamāsīnaṃ`).“ ID1117 „Takto hovoril ctihodný Udaya.“ ID1118 „Pokiaľ ide o ‚toho, kto splnil svoj úlohu, bez poskvrny‘: Pre Buddhu, Blahoslaveného, bolo to, čo má a nemá robiť myseľ a čo má a nemá robiť telo, opustené, odrezané pri koreni, zmenené na pahýľ palmy, dovedené do stavu neexistencie a má takú povahu, že sa v budúcnosti už znovu nevynorí. Preto je Buddha tým, ktorého úloha je splnená.“ ID1119 „Pre každého mnícha, v ktorom nie je žiadna rozširujúca sa túžba, pre toho mnícha, ktorého prúd vášne je odrezaný, ktorý opustil to, čo má a nemá robiť myseľ, pre neho neexistuje žiadna pálivá horúčka nečistôt. Tak by sa to malo chápať.“ ID1120 „Pokiaľ ide o pasáž ‚ten, ktorého úloha je splnená, bez nečistôt‘: Pokiaľ ide o ‚nečistoty‘ (`āsavā`), existujú štyri nečistoty: nečistota zmyslovej túžby, nečistota bytia, nečistota názorov a nečistota nevedomosti. Pre Buddhu, Blahoslaveného, boli tieto nečistoty opustené, odrezané pri koreni, zmenené na niečo podobné pahýľu palmy, dovedené do stavu neexistencie a majú takú povahu, že sa v budúcnosti už viac neobjaví. Preto je Budha bez nečistôt. To je význam výrazu ‚ten, ktorého úloha je splnená, bez nečistôt‘.“ ID1121 „‚Ten, kto prekročil všetky javy‘, znamená: Blahoslavený prekročil všetky javy prostredníctvom priameho poznania, prekročil ich prostredníctvom úplného pochopenia, prekročil ich prostredníctvom opustenia, prekročil ich prostredníctvom rozvoja, prekročil ich prostredníctvom uvedomenia si a prekročil ich prostredníctvom dosiahnutia. Prekročil všetky javy prostredníctvom priameho poznania; prekročil všetko utrpenie prostredníctvom úplného pochopenia; prekročil všetky znečistenia prostredníctvom opustenia; prekročil štyri cesty prostredníctvom rozvoja; prekročil zánik prostredníctvom uvedomenia si; a prekročil všetky dosiahnutia prostredníctvom dosiahnutia. Dosiahol majstrovstvo a dosiahol dokonalosť v ušľachtilej cnosti; dosiahol majstrovstvo a dosiahol dokonalosť v ušľachtilej koncentrácii; dosiahol majstrovstvo a dosiahol dokonalosť v ušľachtilej múdrosti; dosiahol majstrovstvo a dosiahol dokonalosť v ušľachtilom oslobodení. Prekročil hranice, dosiahol to, čo je za hranicami; dosiahol koniec, dosiahol koniec; dosiahol vrchol, dosiahol vrchol; dospel k hranici, dosiahol hranicu; dospel k naplneniu, dosiahol naplnenie; dospel k ochrane, dosiahol ochranu; dospel k útočisku, dosiahol útočisko; dospel k útočisku, dosiahol útočisko; dospel k bezstrašnosti, dosiahol bezstrašnosť; dospel k nezničiteľnosti, dosiahol nezničiteľnosť; dospel k nesmrteľnosti, dosiahol nesmrteľnosť; dospel k Nibbáne, dosiahol Nibbánu. Žil svätým životom… pre neho už neexistuje žiadne ďalšie stávanie sa. Preto: ‚ten, kto prekročil všetky javy‘.“ ID1122 „‚Prišiel som s otázkou‘ znamená: Prišiel som, túžiac po otázke; prišiel som, chcúc položiť otázku; prišiel som, chcúc počuť otázku. Preto: ‚Prišiel som s otázkou‘. Alebo inak povedané: je tu príchod, priblíženie sa, priblíženie a účasť tých, ktorí túžia po otázke, ktorí si želajú položiť otázku, ktorí si želajú počuť otázku. Takto: ‚Prišiel som s otázkou‘. Alebo inak povedané: k tebe prišiel ten, kto kladie otázky; si schopný, si kompetentný hovoriť o tom a vysvetliť to, na čo sa pýtam; prosím, vezmi na seba toto bremeno. Takto: ‚Prišiel som s otázkou‘.“ ID1123 „‚Vyhlás oslobodenie konečného poznania‘ – oslobodenie konečného poznania sa nazýva oslobodenie arahantstva. Vyhlás oslobodenie arahantstva – uč, poukazuj, opisuj, stanovuj, odhaľuj, analyzuj, objasňuj, zjavuj – teda: ‚vyhlás oslobodenie konečného poznania‘.“ ID1124 „‚Rozbitie nevedomosti‘ – rozbitie, rozpadnutie, opustenie, utíšenie, vzdanie sa, upokojenie, nesmrteľnosť, nibbána nevedomosti – teda ‚rozbitie nevedomosti‘. Preto ten bráhman povedal:“ ID1125 „‚Meditujúci, bezúhonný, sediaci, [takto hovoril ctihodný Udaya,] Ten, ktorého úloha je splnená, bez poskvrny, Prekročil všetky javy, prišiel som s otázkou;“ ID1126 „Vyhlás oslobodenie konečného poznania, rozbitie nevedomosti.“ ID1127 „75.“ ID1128 „Opustenie zmyslových túžob, [Udaya, povedal Blahoslavený,] A duševných bolestí, oboch; Odstránenie lenivosti a odvrátenie výčitiek svedomia.“ ID1129 „‚Zrieknutie sa zmyslových túžob.‘ ‚Túžba‘ znamená akúkoľvek zmyslovú túžbu po zmyslových potešeniach: zmyslovú žiadostivosť, zmyslovú rozkoš, zmyslovú túžbu, zmyslovú náklonnosť, zmyslovú smäd, zmyslovú horúčku, zmyslové pobláznenie, zmyslovú závislosť, príval zmyslovosti, jarmo zmyslovosti, zmyslové lipnutie, prekážku zmyslových túžob. „Zrieknutie sa zmyslových túžob“ znamená zrieknutie sa, utíšenie, vzdanie sa, upokojenie, nesmrteľnosť, Nibbāna zmyslových túžob – teda „zrieknutie sa zmyslových túžob“. „Udaya,“ povedal Blahoslavený. „Udaya“: Blahoslavený oslovuje tohto bráhmana menom. „Blahoslavený“ je výraz úcty…[.] označenie pre realizáciu, a to „Blahoslavený“ – teda: „Udaya, povedal Blahoslavený.““ ID1130 „‚A obidve duševné utrpenia.‘ ‚Duševné utrpenie‘ sa vzťahuje na čokoľvek, čo je duševná nepríjemnosť, duševná bolesť, nepríjemný a bolestivý pocit zrodený z kontaktu mysle, nepríjemný a bolestivý pocit zrodený z kontaktu mysle. ‚A obe duševné bolesti‘ znamenajú opustenie, utíšenie, vzdanie sa, upokojenie, nesmrteľnosť, Nibbānu tak zmyslového túženia, ako aj duševnej bolesti – teda ‚a obe duševné bolesti‘.“ ID1131 „A odstránenie lenivosti. ‚Lenivosť‘ je akákoľvek neschopnosť mysle, nefunkčnosť, pomalosť, ustupovanie, lipnutie, byť pomalý, stav pomalosti, lenivosť, lenivosť, stav mysle, ktorá je lenivá. ‚Odstránenie‘ je odstránenie lenivosti, opustenie, upokojenie, vzdanie sa, utíšenie, nesmrteľnosť, Nibbāna – toto je odstránenie lenivosti.“ ID1132 „Prekážka výčitiek svedomia. Výčitka svedomia je: výčitka svedomia nad činom rúk je tiež výčitka svedomia, výčitka svedomia nad činom nôh je tiež výčitka svedomia a výčitka svedomia nad činom rúk aj nôh je tiež výčitka svedomia. Je to vnímanie toho, čo je neprípustné, ako prípustné, vnímanie toho, čo je prípustné, ako neprípustné… pe… vnímanie toho, čo je bezúhonné, ako zavrhnutiahodné, vnímanie toho, čo je zavrhnutiahodné, ako bezúhonné. Akékoľvek výčitky tohto druhu, stav výčitiek, stav, keď človek pociťoval výčitky; duševná ľútosť; duševné rozrušenie – to sa nazýva výčitky. Navyše, výčitky – duševná ľútosť a duševné rozrušenie – vznikajú z dvoch príčin: z toho, že sme niečo urobili, a z toho, že sme niečo neurobili. A ako vznikajú výčitky – duševná ľútosť a duševné rozrušenie – z toho, že sme niečo urobili, a z toho, že sme niečo neurobili? „Spáchal som zlé telesné konanie, nespáchal som dobré telesné konanie“ – vzniká výčitka, duševný ľútosť a duševné rozrušenie. „Spáchal som zlé verbálne konanie, nespáchal som dobré verbálne konanie“… atď.… „Spáchal som zlé mentálne konanie, nespáchal som dobré mentálne konanie“… atď.… „Zabil som živú bytosť, nezdržal som sa zabíjania živých bytostí“… atď.… „Vzal som si to, čo mi nebolo dané, zdržal som sa toho, čo mi nebolo dané“…pe… „Dopustil som sa sexuálneho neprimeraného správania, zdržal som sa sexuálneho neprimeraného správania“…pe… „Hovoril som nepravdu, zdržal som sa klamlivých slov“…pe… „Hovoril som slová, ktoré rozdeľujú, zdržal som sa slov, ktoré rozdeľujú“…pe… „Hovoril som hrubé slová, nezdržal som sa hrubých slov“…pe… „Zapájal som sa do zbytočného klebetenia, nezdržal som sa zbytočného klebetenia“…pe… „Bol som chamtivý, nebol som bez chamtivosti“…pe… „Bol som zlomyseľný, nebol som bez zlomyseľnosti“…pe… „Zastával som nesprávny názor, nezastával som správny názor“ – vzniká výčitka svedomia, duševná ľútosť a duševné rozrušenie. Takto vzniká výčitka svedomia – duševná ľútosť a duševné rozrušenie – z toho, že som niečo urobil, a z toho, že som niečo neurobil.“ ID1133 „Alebo sa obavy, výčitky svedomia a duševné rozrušenie vynárajú takto: ‚Som ten, kto nedodržiava cnostné predpisy‘; ‚Som ten, kto má nestrážené zmyslové orgány‘; ‚Som ten, kto nepozná mieru v jedle‘; ‚Nie som oddaný bdelosti‘; ‚Nie som obdarený všímavosťou a jasným pochopením‘; ‚Štyri základy všímavosti som nerozvinul, ani štyri správne úsilia, štyri základy duchovnej sily, päť schopností, päť síl, sedem faktorov osvietenia, ani Ušľachtilú osemčlennú cestu‘; „Utrpenie som úplne nepochopil, jeho pôvod som nezanechal, cestu som nerozvinul, zánik som nedosiahol“ – takto vznikajú starosti, výčitky svedomia a duševné rozrušenie.“ ID1134 „‚Odvrátenie výčitiek‘ znamená: zakrytie výčitiek, prekážku, opustenie, upokojenie, úplné upokojenie, vzdanie sa, zmiernenie, nesmrteľnosť, Nibbāna. To je odvrátenie výčitiek. Preto Blahoslavený povedal:“ ID1135 „‚Zrieknutie sa zmyslových túžob, ako aj smútku a nespokojnosti; rozptýlenie lenivosti a odstránenie výčitiek svedomia.‘“ ID1136 „76.“ ID1137 „Očistený vyrovnanosťou a všímavosťou, s rozumným premýšľaním o Dhamme ako predvojom; vyhlasujem, že toto je oslobodenie prostredníctvom konečného poznania, prelomenie nevedomosti.“ ID1138 „„Očistený vyrovnanosťou a všímavosťou.“ „Vyrovnanosť“ je vyrovnanosť vo štvrtej džháne – vyrovnanosť, stav vyrovnanosti, stav úplnej vyrovnanosti, rovnováha mysle, pokoj mysle a neutralita mysle. „Všímavosť“ je všímavosť vo štvrtej džháne, ktorej predmetom je vyrovnanosť – všímavosť, spomienka… správna všímavosť. „Očistené vyrovnanosťou a všímavosťou“ znamená, že vo štvrtej džháne sú vyrovnanosť aj všímavosť čisté, veľmi čisté, úplne čisté, dokonale čisté, žiarivé, bez poskvrny, zbavené znečistení, poddajné, funkčné, ustálené a dosiahli neporušiteľnosť – teda „očistené vyrovnanosťou a všímavosťou.““ ID1139 „Vo vete ‚s rozumovým uvažovaním o Dhamme ako jej predvojom‘: ‚Rozumové uvažovanie o Dhamme‘ sa nazýva správna myšlienka. Je to začiatok, je to vpredu, je to predchodca oslobodenia, ktoré je plodom arahantstva – preto je to ‚s rozumovým uvažovaním o Dhamme ako jej predvojom‘. Alternatívne sa ‚rozumové premýšľanie o Dhamme‘ nazýva správny názor. Je to začiatok, je to vpredu, je to predchodca oslobodenia, ktoré je plodom arahatstva – preto je to ‚s rozumovým premýšľaním o Dhamme ako jej predvojom‘. Inak povedané, „rozumové uvažovanie o Dhamme“ sa nazýva poznanie vhľadu, ktoré je úvodnou časťou štyroch ciest. Je to začiatok, je to vpredu, je to predchodca oslobodenia, ktoré je plodom arahatstva – preto je to „s rozumovým uvažovaním o Dhamme ako jeho predvojom.““ ID1140 „‚Vyhlasujem oslobodenie prostredníctvom konečného poznania.‘ ‚Oslobodenie prostredníctvom konečného poznania‘ sa nazýva ovocím arahantstva, ktorým je oslobodenie od znečistení. Vyhlasujem, vysvetľujem, učím, zverejňujem, ustanovujem, odhaľujem, analyzujem, objasňujem a odkrývam oslobodenie, ktoré je ovocím arahantstva – teda ‚vyhlasujem oslobodenie prostredníctvom konečného poznania.‘“ ID1141 „‚Prekonanie nevedomosti.‘ ‚Nevedomosť‘ je nepoznanie utrpenia… pe… nevedomosť, klam, koreň neblahého. ‚Prekonanie‘ znamená prekonanie nevedomosti, opustenie, upokojenie, vzdanie sa, utíšenie, nesmrteľnosť, Nibbāna – toto je prekonanie nevedomosti. Preto Blahoslavený povedal:“ ID1142 „Očistený vyrovnanosťou a všímavosťou, s rozumným premýšľaním o Dhamme ako predvojom; vyhlasujem oslobodenie prostredníctvom konečného poznania, prelomenie nevedomosti.“ ID1143 „77.“ ID1144 „Čo je pútom sveta? Aká je jeho sféra pohybu? Vzdaním sa čoho sa nazýva Nibbána?““ ID1145 “‘Čo spútava svet?’ Spútavanie, lipnutie, viazanie a znečistenie sveta. Čím je svet zapriahnutý, dôkladne zapriahnutý, pevne zapriahnutý, úplne zapriahnutý, uviaznutý, pripútaný a opakovane zviazaný? – teda: ‚Čo spútava svet?‘“ ID1146 „‚Čo je jeho pohyb?‘ Čo je jeho blúdenie, jeho pohyb, jeho pohyb rôznymi spôsobmi? Čím svet blúdi, pohybuje sa a pohybuje sa rôznymi spôsobmi? – teda: ‚Čo je jeho pohyb?‘“ „Vďaka opusteniu čoho sa nazýva Nibbána?“ Vďaka opusteniu čoho, prostredníctvom upokojenia, vzdania sa a dôkladného utíšenia, sa Nibbána nazýva, hlása, vyhlasuje, vysvetľuje, objasňuje a vyjadruje? — teda: „Vďaka opusteniu čoho sa nazýva Nibbána?“ Preto ten bráhman povedal:“ ID1147 „‚Čo je pútom sveta? Čo je jeho hybnou silou? Čím sa nazýva Nibbána?‘“ ID1148 „78.“ ID1149 „‚Pútom sveta je rozkoš; hybnou silou je myšlienka. Vzdaním sa túžby sa nazýva Nibbána.‘“ ID1150 „‚Svet má za okovy rozkoš.‘ ‚Rozkoš‘ je termín pre túžbu. Akákoľvek vášeň, silná vášeň… a tak ďalej… lakomstvo, chamtivosť, neblahý koreň: to sa nazýva ‚rozkoš‘. Táto rozkoš je okovom sveta, jeho lipnutím, jeho otroctvom, jeho znečistením. Touto rozkošou je svet spútaný, rôzne spútaný, osobitne spútaný, pevne spútaný, uviazaný, pripútaný a pevne zviazaný – preto ‚svet má rozkoš za svoj okov‘.“ ID1151 „‚Myšlienka je jeho pohyb.‘ ‚Myšlienka‘ sa vzťahuje na deväť druhov myšlienok: myšlienka zmyslovosti, myšlienka zlomyseľnosti, myšlienka škodlivosti, myšlienka týkajúca sa príbuzných, myšlienka týkajúca sa krajiny, myšlienka týkajúca sa nesmrteľnosti, myšlienka spojená so súcitom k druhým, myšlienka spojená so ziskom, cťou a slávou a myšlienka spojená s tým, aby človek nebol pohŕdaný. Tieto sa nazývajú deväť myšlienok. Týchto deväť myšlienok je prostriedkom sveta na putovanie, na pohyb a na pohyb rôznymi spôsobmi. Prostredníctvom týchto deviatich myšlienok svet putuje, pohybuje sa a pohybuje sa rôznymi spôsobmi – teda: ‚myšlienka je jeho pohyb.‘“ ID1152 „‚Zanechaním túžby sa nazýva Nibbána.‘ ‚Túžba‘ je túžba po formách… pe… túžba po mentálnych javoch. ‚Zanechaním túžby sa nazýva Nibbána‘ znamená, že zanechaním, úplným upokojením, vzdaním sa a utíšením túžby sa Nibbána nazýva, hlása, vyhlasuje, vysvetľuje, objasňuje a vyjadruje – teda: ‚Zanechaním túžby sa nazýva Nibbána.‘ Takto hovoril Blahoslavený:“ ID1153 „‚Svet je spútaný rozkošou, pričom myšlienka je sférou jej pôsobenia; opustením túžby sa nazýva Nibbána.‘“ ID1154 „79.“ ID1155 „‚Ako u toho, kto žije v bdelosti, zaniká vedomie? Prišli sme sa opýtať Blahoslaveného; nech počujeme tvoje slová.‘“ ID1156 „‚Ako to je u toho, kto žije s bdelosťou?‘ Ako človek, ktorý je bdelý a jasne chápe, žije, prebýva, pohybuje sa, udržiava, živí, pokračuje a prežíva svoj život? – teda: ‚Ako to je u toho, kto žije s bdelosťou?‘“ ID1157 „‚Zaniká vedomie?‘ Vedomie zaniká, úplne sa upokojí, končí a utíši sa – preto: ‚Zaniká vedomie?‘“ ID1158 „‚Prišli sme sa opýtať Blahoslaveného‘ znamená: prišli sme, dorazili sme, priblížili sme sa a dosiahli sme, aby sme sa opýtali, spýtali, požiadali, pozvali a potešili Buddhu, Blahoslaveného. Znamená to tiež: „Prišli sme spolu s vami“ – teda: „Prišli sme sa opýtať Blahoslaveného.““ ID1159 „‚Nech počujeme tvoje slová‘ znamená: počúvame, učíme sa, zapamätávame si, máme na pamäti a rozlišujeme tvoju reč, vysvetlenie, učenie, poučenie a radu. Preto ten bráhman povedal:“ ID1160 „‚Ako u toho, kto žije v bdelosti, zaniká vedomie? Prišli sme sa opýtať Požehnaného; nech počujeme tvoje slová.‘“ ID1161 „80.“ ID1162 „U toho, kto nemá radosť z pocitov, vnútorných ani vonkajších, u toho, kto takto žije v bdelosti, vedomie zaniká.“ ID1163 „‚Neteší sa z vnútorných ani vonkajších pocitov‘ znamená: keď prebýva a rozjíma o pocitoch vo vnútri seba, neteší sa z nich, neprivíta ich, nelipne na nich. Opúšťa, rozptyľuje, odstraňuje a ukončuje tešenie sa, privítanie, lipnutie, uchopovanie, nesprávne chápanie a trvanie na nich. Keď sa zameriava na vnímanie pocitov zvonku, neteší sa z nich, neprivíta ich, nelipne na nich. Opúšťa, rozptyľuje, odstraňuje a ukončuje tešenie sa, privítanie, lipnutie, uchopovanie, nesprávne chápanie a trvanie na nich. Keď sa zameriava na vnímanie pocitov zvnútra aj zvonku, neteší sa z nich, neprivíta ich, nelipne na nich. Zrieka sa, rozptyľuje, odstraňuje a ukončuje potešenie, vítanie, lipnutie, uchopovanie, nesprávne chápanie a trvanie na svojom. Zameriavajúc sa na kontempláciu pocitov vo vnútri ako na niečo, čo podlieha vzniku, neteší sa z pocitu, nevítá ho, nelipne na ňom. Zrieka sa, rozptyľuje, odstraňuje a ukončuje potešenie, vítanie, lipnutie, uchopovanie, nesprávne chápanie a trvanie na svojom. Zameriavajúc sa na kontempláciu pocitov vo vnútri ako na niečo, čo podlieha zanikaniu… Zameriavajúc sa na kontempláciu pocitov vo vnútri ako na niečo, čo podlieha vzniku aj zanikaniu… Zameriavajúc sa na kontempláciu pocitov navonok ako na niečo, čo podlieha vzniku, neteší sa z pocitu, neprivíta ho, nelipne na ňom. Opúšťa, rozptyľuje, odstraňuje a ukončuje potešenie, vítanie, lipnutie, uchopovanie, nesprávne chápanie a trvanie na svojom. Zameriavajúc sa na kontempláciu pocitov vo vnútri ako na niečo, čo podlieha zániku… Zameriavajúc sa na kontempláciu pocitov vo vnútri ako na niečo, čo podlieha vzniku aj zániku… Zameriavajúc sa na kontempláciu pocitov vo vnútri aj navonok ako na niečo, čo podlieha vzniku… Zameriavajúc sa na kontempláciu pocitov vo vnútri aj navonok ako na niečo, čo podlieha zániku… Zameriavajúc sa na kontempláciu pocitov vo vnútri aj navonok ako na niečo, čo podlieha vzniku aj zániku, neteší sa z pocitu, neprivíta ho a nelipne na ňom. Opúšťa, rozptyľuje, odstraňuje a ukončuje potešenie, vítanie, lipnutie, uchopovanie, nesprávne chápanie a trvanie na tom. Týmito dvanástimi spôsobmi, zameriavajúc sa na kontempláciu pocitov… ich ukončuje.“ ID1164 „Na druhej strane, ten, kto vníma pocit ako nestály, sa z neho príliš neteší, príliš ho nevítá a príliš sa k nemu neviaže. Opúšťa, rozptyľuje, ukončuje a privádza k neexistencii veľkú radosť, veľké vítanie, veľké lipnutie, uchopovanie, nesprávne chápanie a lipnutie. Ten, kto vníma pocit ako utrpenie, ako chorobu, ako vred, ako šíp, ako nešťastie, ako utrpenie… ako únik, nemá z pocitu veľkú radosť, príliš ho nevítá a príliš sa k nemu neviaže. Ten sa zbavuje, rozptyľuje, ukončuje a privádza do neexistencie veľkú radosť, veľké vítanie, veľké pripútanie, uchopovanie, nesprávne chápanie a pripútanosť. Keď človek prebýva a rozjíma o pocitoch z hľadiska týchto štyridsiatich aspektov, nemá z pocitov veľkú radosť, príliš ich nevítá a príliš sa k nim neviaže. Človek opúšťa, rozptyľuje, ukončuje a privádza do neexistencie veľkú radosť, veľké vítanie, veľkú viazanosť, uchopovanie, nesprávne chápanie a viazanosť. To je význam slov „netešiť sa z pocitov ani vnútorne, ani vonkajšie.““ ID1165 „‚Tak teda pre toho, kto koná s bdelosťou‘ znamená: tak teda pre toho, kto je bdelý a jasne chápe, koná, zotrváva, pohybuje sa, správa sa, chráni, udržiava a pokračuje. To je význam slov ‚tak teda pre toho, kto koná s bdelosťou‘.“ ID1166 „‚Vedomie zaniká‘ znamená: vedomie sprevádzané záslužnými vôľovými formáciami, vedomie sprevádzané nezaslužnými vôľovými formáciami a vedomie sprevádzané neporušiteľnými vôľovými formáciami zaniká, upokojuje sa, končí a utícha. To je význam výrazu ‚vedomie zaniká‘. Preto Blahoslavený povedal:“ ID1167 „„Pre toho, kto sa neteší z pocitov, či už vnútorných, alebo vonkajších; pre toho, kto takto koná s plnou pozornosťou, vedomie zaniká.““ ID1168 „Súčasne s koncom verša… „Ctihodný pane, Blahoslavený je môj Učiteľ; ja som jeho žiak.““ ID1169 „Trinásta výklada k otázkam mladíka Udayu.“ ID1170 „14. Výklad otázok mladíka Posālu“ ID1171 „81.“ ID1172 „‚Ten, kto poukazuje na minulosť,‘ povedal ctihodný Posāla, ‚je neochvejný, zbavený pochybností, ten, kto dosiahol druhý breh všetkých javov. Prišiel som k nemu s otázkou.‘“ ID1173 „‚Ten, kto zjavuje minulosť.‘ Tu sa ‚On‘ vzťahuje na toho Blahoslaveného, Samostatne Existujúceho, ktorý bez učiteľa, v doteraz nepoznaných učeních, sám plne prebudil k pravdám a tým dosiahol vševedúcu múdrosť a majstrovstvo v nadprirodzených schopnostiach. ‚Vyhlasuje minulosť‘ znamená, že Blahoslavený vyhlasuje svoju vlastnú minulosť a minulosť druhých, vyhlasuje budúcnosť a vyhlasuje prítomnosť.“ ID1174 „Ako Blahoslavený vyhlasuje svoju vlastnú minulosť? Blahoslavený opisuje jedno minulé zrodenie, dve minulé zrodenia, tri minulé zrodenia, štyri minulé zrodenia, päť minulých zrodení, desať minulých zrodení, dvadsať minulých zrodení, tridsať minulých zrodení, štyridsať minulých zrodení, päťdesiat minulých zrodení, sto minulých zrodení… tisíc minulých zrodení… sto tisíc minulých zrodení… mnoho eónov kontrakcie… mnoho eónov expanzie… mnoho eónov kontrakcie a expanzie, pričom hovorí: ‚Na takom-takom mieste som mal také-také meno, taký-taký rod, taký-taký vzhľad, takú-takú stravu, zažil som také-také potešenie a bolesť a mal som takú-takú dĺžku života. Keď som odtiaľ zomrel, zrodil som sa na takom-takom mieste. Aj tam som mal také meno, taký rod, taký vzhľad, takú stravu, zažil som také potešenie a bolesť a mal som takú dĺžku života. Keď som odtiaľ zomrel, zrodil som sa tu.“ Takto, so všetkými aspektmi a podrobnosťami, opisuje svoje mnohoraké minulé existencie. Takýmto spôsobom Blahoslavený opisuje svoju vlastnú minulosť.“ ID1175 „Ako Blahoslavený opisuje minulosť iných? Blahoslavený opisuje minulosť iných, či už ide o jedno zrodenie, dve zrodenia… až po mnohé eóny kontrakcie a expanzie: ‚V takej a takej existencii si mal také a také meno, taký a taký rod, taký a taký vzhľad, takú a takú stravu, zažil si také a také potešenie a bolesť a mal si takú a takú dĺžku života. Keď si odtiaľ odišiel, zrodil si sa v takej a takej existencii. Aj tam si mal také meno, taký rod, taký vzhľad, takú stravu, zažil si také potešenie a bolesť a mal si takú dĺžku života. Keď si odtiaľ odišiel, zrodil si sa tu.“ Takto, so všetkými aspektmi a podrobnosťami, opisuje mnohoraké minulé bydliská. Takýmto spôsobom Blahoslavený opisuje minulosť druhých.“ ID1176 „Blahoslavený tým, že vyučuje päťsto džátak, opisuje minulosť seba samého i druhých. Tým, že vyučuje Mahāpadāniya Suttantu, opisuje minulosť seba samého i druhých. Tým, že vyučuje Mahāsudassaniya Suttantu, opisuje minulosť seba samého i druhých. Tým, že vyučuje Mahāgovindiya Suttantu, opisuje minulosť seba samého i druhých. A tým, že vyučuje Maghadeviya Suttantu, zjavuje minulosť seba samého i iných.“ ID1177 „Lebo Blahoslavený povedal: ‚Cunda, pokiaľ ide o minulosť, Tathāgata má vedomie, ktoré vyplýva zo spomienok. Spomína si toľko, koľko si želá. A Cunda, pokiaľ ide o budúcnosť… a Cunda, pokiaľ ide o prítomnosť, v Tathāgatovi vzniká poznanie zrodené z osvietenia: ‚Toto je posledné zrodenie; teraz už nie je žiadna obnovená existencia.‘“ ID1178 „Poznanie zrelosti a nezrelosti schopností bytostí je silou Tathāgaty. Poznanie povah bytostí a ich skrytých sklonov je schopnosťou Tathāgaty. Poznanie dvojitého zázraku je schopnosťou Tathāgaty. Poznanie dosiahnutia veľkého súcitu je schopnosťou Tathāgaty. Poznanie vševedúceho je schopnosťou Tathāgaty. Neobmedzené poznanie je schopnosťou Tathāgaty. Nezakryté, ničím neobmedzené a ničím nezatienené poznanie v každom okamihu je silou Tathágaty. Takto Blahoslavený vysvetľuje minulosť, vysvetľuje budúcnosť a vysvetľuje prítomnosť seba samého i druhých; rozpráva, učí, hlása, ustanovuje, odhaľuje, analyzuje, objasňuje a zviditeľňuje – ten, kto vysvetľuje minulosť.“ ID1179 „‚Takto hovoril ctihodný Posāla.‘ ‚Takto‘ je spojovacie slovo […]. ‚Ctihodný‘ je oslovovanie […]. ‚Posāla‘ je meno toho bráhmana […]. ‚Označenie‘ – takto hovoril ctihodný Posāla.“ ID1180 „‚Nezlomný, s odstránenou pochybnosťou‘ – ‚zlomnosť‘ sa označuje ako túžba. Tá žiadostivosť, vášeň […], lakomstvo, chamtivosť, neblahý koreň. Túto túžbu Blahoslavený Budha opustil, odstránil ju pri koreni, urobil z nej niečo ako pahýľ palmy, priviedol ju do neexistencie, už nie je predmetom budúceho vzniknutia. Preto je Budha neotrasiteľný. Pretože túžba je opustená, je neotrasiteľný. Blahoslavený nie je otrasený ziskom […], ani utrpením; nepohybuje sa, nekolíše, netrasie sa, netrasie sa silno, netrasie sa vôbec – takto je neotrasiteľný. ‚S pochybnosťou odstránenou‘ – pochybnosť sa označuje ako zmätenosť. Pochybnosť o utrpení […], strnulosť mysle a duševné rozrušenie. Túto pochybnosť Blahoslavený Budha opustil, odstránil, vykorenil, úplne odstránil, utíšil, vzdal sa jej, upokojil, znemožnil jej budúce vzniknutie, spálil ju ohňom poznania. Preto Budha odstránil pochybnosť – je neotrasiteľný, s odstránenou pochybnosťou.“ ID1181 „‚Ten, kto dosiahol druhý breh všetkých javov‘ znamená: Blahoslavený je ten, kto dosiahol druhý breh všetkých javov prostredníctvom priameho poznania, ten, kto dosiahol druhý breh prostredníctvom úplného pochopenia, ten, kto dosiahol druhý breh prostredníctvom opustenia, ten, kto dosiahol druhý breh prostredníctvom rozvoja, ten, kto dosiahol druhý breh prostredníctvom realizácie, ten, kto dosiahol druhý breh prostredníctvom dosiahnutých úspechov; ten, kto dosiahol druhý breh všetkých javov prostredníctvom priameho poznania… Pre neho neexistuje kolobeh existencie zrodenia, starnutia a smrti, ani znovuzrodenie. To je význam slov ‚ten, kto dosiahol druhý breh všetkých javov‘.“ ID1182 „‚Prišiel som s otázkou‘ znamená: Prišiel som ako ten, kto túži po otázke… ‚Znes toto bremeno.‘ Tak teda: ‚Prišiel som s otázkou.‘ Preto ten bráhman povedal:“ ID1183 „‚Ten, kto vyhlasuje minulosť,‘ [povedal ctihodný Posāla], ‚neochvejný, zbavený pochybností, ten, kto dosiahol druhý breh všetkých javov – prišiel som s otázkou.‘“ ID1184 „82.“ ID1185 „Pre toho, komu zmizlo vnímanie formy, kto sa vzdal akejkoľvek telesnej existencie, kto vidí, že ‚nie je nič‘ vnútri ani navonok – pýtam sa Sakjana na poznanie takejto osoby: Ako má byť niekto takého druhu vedený ďalej?“ ID1186 „‚Pre toho, komu zmizlo vnímanie formy‘: Čo je vnímanie formy? Pre toho, kto dosiahol úroveň sféry foriem, alebo sa tam znovuzrodil, alebo šťastne prebýva práve v tomto živote, existuje vnímanie, poznávanie, stav poznania – to je vnímanie foriem. ‚Pre toho, komu zmizlo vnímanie foriem‘ znamená: pre toho, kto dosiahol štyri bezformové úrovne, vnímanie foriem zmizlo, odišlo, bolo prekonané, úplne prekonané a zdolané. Preto: „pre toho, komu vnímanie formy zmizlo“. ID1187 „‚Kto sa vzdal celého tela‘: celé fyzické telo tejto osoby, ktoré je spojené so znovuzrodením, je opustené; po prekonaní opustenia nahradením je opustené prostredníctvom potlačenia. Preto: ‚kto sa vzdal celého tela‘.“ ID1188 „‚Kto vidí „nie je nič“ vnútorne aj vonkajšie‘: ‚Nič neexistuje‘ sa vzťahuje na dosiahnutie základu prázdnoty. Z akého dôvodu sa dosiahnutie základu prázdnoty nazýva ‚nič neexistuje‘? Pretože keď niekto s plnou pozornosťou vstúpil do dosiahnutia základu nekonečného vedomia a s plnou pozornosťou z neho vystúpil, spôsobuje, že práve toto vedomie neexistuje, spôsobuje, že zaniká, spôsobuje, že mizne, a vidí: ‚nič neexistuje.‘ Z tohto dôvodu sa dosiahnutie základu prázdnoty nazýva ‚nie je nič‘. Preto ‚kto vidí, že ‚nie je nič‘ vnútorne aj navonok‘.“ ID1189 „‚Pýtam sa Sakjana na poznanie‘ – ‚Sakjan‘ znamená Sakjana. Blahoslavený sa tiež nazýva Sakjan, lebo odišiel z rodu Sakjanov… a nazýva sa Sakjan aj preto, že sa zbavil strachu a hrôzy a je oslobodený od zimomriavok. ‚Pýtam sa Sakjana na poznanie‘ znamená: pýtam sa na jeho poznanie, pýtam sa na jeho múdrosť, pýtam sa na jeho úplné pochopenie. ‚Aký druh poznania, akého zloženia, akého druhu, akého rozlíšenia by sa malo túžiť?‘ – takto sa pýtam Sakjana na poznanie.“ ID1190 „‚Ako má byť takýto človek pochopený?‘ – ako má byť poznaný, poznaný rôznymi spôsobmi, poznaný opakovane, privedený k poznaniu, privedený k rozjímaniu, vnímaný, inšpirovaný? Ako má ním byť vytvorené vyššie poznanie? ‚Takýto človek‘ znamená: takýto človek, toho druhu, ustanovený v tom stave, toho druhu, s týmto rozlíšením, ktorý dosiahol základ ničoty – takto: ‚Ako je možné takého človeka pochopiť?‘“ ID1191 „‚Pre toho, komu zmizlo vnímanie formy, kto sa zriekol všetkých tiel, kto vidí, že ‚nie je nič‘ vnútri ani navonok; pýtam sa Sakjana na poznanie: Ako je možné takého človeka pochopiť?‘“ ID1192 „83.“ ID1193 „‚Tathāgata, ktorý priamo poznal všetky stavy vedomia,‘ [povedal Blahoslavený Posálovi], ‚pozná ho ako stojaceho, sústredeného na to, s tým ako svojím cieľom.‘“ ID1194 „‚Všetky stavy vedomia‘ znamená: Blahoslavený pozná štyri stavy vedomia prostredníctvom formácií a pozná sedem stavov vedomia prostredníctvom spojenia s znovuzrodením. Ako Poznáva Blahoslavený štyri stavy vedomia prostredníctvom formácií? Lebo toto povedal Blahoslavený: ‚Mnísi, keby vedomie malo existovať, mohlo by existovať v závislosti na forme, s formou ako svojím objektom, zakorenené vo forme, preplnené radosťou, a dosiahlo by rast, nárast a rozšírenie. V závislosti na pocite, mnísi… v závislosti na vnímaní, mnísi… Mnísi, vedomie, keby malo existovať, mohlo by existovať v závislosti od formácií, s formáciami ako svojím objektom, zakorenené vo formáciách, preplnené radosťou, a dosiahlo by rast, nárast a rozšírenie.“ Takýmto spôsobom Pozorovaný pozná štyri stavy vedomia prostredníctvom formácií.“ ID1195 „Ako Pozorovaný pozná sedem stavov vedomia prostredníctvom spojenia s znovuzrodením? Lebo Blahoslavený povedal: ‚Existujú, mnísi, bytosti rôznorodé telom a rôznorodé vnímaním, ako sú ľudia, niektorí devovia a niektorí v stavoch strádania. Toto je prvý stav vedomia.‘“ ID1196 „‚Existujú, mnísi, bytosti rôznorodé telom, ale zjednotené vnímaním, ako sú devovia z Brahmovej skupiny, ktorí sa tam narodili ako prví. Toto je druhá úroveň vedomia.““ ID1197 „‚Existujú, mnísi, bytosti zjednotené v tele, ale rôznorodé vo vnímaní, ako napríklad devovia Prúdiaceho žiarenia. Toto je tretia úroveň vedomia.‘“ ID1198 „‚Existujú, mnísi, bytosti zjednotené v tele aj vo vnímaní, ako napríklad devovia Žiarivej slávy. Toto je štvrtá úroveň vedomia.\”“ ID1199 „\“Existujú, mnísi, bytosti, ktoré tým, že úplne prekročia vnímanie formy, zmiznutím vnímania zmyslových vnemov a tým, že sa nevenujú vnímaniu mnohostnosti, pričom si myslia: ‚Priestor je nekonečný‘, dosiahnu sféru nekonečného priestoru. Toto je piata úroveň vedomia.\”“ ID1200 „Existujú, mnísi, bytosti, ktoré tým, že úplne prekročia sféru nekonečného priestoru a myslia si: ‚Vedomie je nekonečné‘, dosiahnu sféru nekonečného vedomia. Toto je šiesta úroveň vedomia.“ ID1201 „\“Existujú, mnísi, bytosti, ktoré úplným prekročením sféry nekonečného vedomia a s myšlienkou: ‚Nič neexistuje‘, dosahujú sféru ničoty. Toto je siedma úroveň vedomia.\“ Takto Blahoslavený pozná sedem úrovní vedomia prostredníctvom prepojenia s znovuzrodením. Toto je význam výrazu ‚všetky úrovne vedomia‘.\“ ID1202 „‚Posāla,‘ povedal Blahoslavený. Blahoslavený oslovil toho bráhmana menom ‚Posāla‘. ‚Blahoslavený‘ – to je výraz úcty… pravé označenie, a to ‚Blahoslavený‘. Tak povedal Blahoslavený: ‚Posāla.‘“ ID1203 „Tathāgata vie. Tathāgata vie úplne, rozumie, chápe a preniká. Lebo Blahoslavený povedal: ‚Cunda, ak je niečo o minulosti nepravdivé, falošné a nesúvisiace s prospechom, Tathāgata to nehlása. Ak je niečo o minulosti pravdivé, faktické, ale nesúvisí s prospechom, Tathāgata to tiež neprezradí. Ak je niečo o minulosti pravdivé, faktické a súvisí s prospechom, potom Tathāgata vie, kedy je správny čas odpovedať na túto otázku. Podobne, Cunda, ak je niečo o budúcnosti… pe… ak je niečo o prítomnosti nepravdivé, klamné a nesúvisiace s prospechom, Tathāgata to neprezradí. Ak je niečo o prítomnosti pravdivé, faktické, ale nesúvisiace s prospechom, Tathāgata to tiež neprezradí. Ak je niečo o prítomnosti pravdivé, faktické a spojené s prospechom, potom Tathāgata pozná správny čas na odpoveď na túto otázku. Takto, Cunda, pokiaľ ide o veci minulé, budúce a prítomné, Tathāgata hovorí v správnom čase, hovorí to, čo je faktické, hovorí to, čo je prospešné, hovorí Dhammu, hovorí o disciplíne. Preto sa nazýva Tathāgata.““ ID1204 „Cunda, čokoľvek na tomto svete s jeho devami, Mārami a Brahmami, v tejto generácii s jej askétmi a bráhmanmi, devami a ľuďmi – čokoľvek, čo je videné, počuté, vnímané zmyslami, poznané, dosiahnuté, vyhľadávané a skúmané mysľou – k tomu všetkému Tathāgata dosiahol úplné prebudenie. Preto sa nazýva Tathāgata. A, Cunda, medzi nocou, keď sa Tathāgata prebudil k neprekonateľnému, dokonalému osvietenie, a nocou, keď dosiahol Parinibbānu s prvkom Nibbāny bez zvyšku, čokoľvek hovorí, vyslovuje a vysvetľuje, to všetko je presne tak a nijako inak. Preto sa nazýva Tathāgata. Ako Tathāgata hovorí, Cunda, tak aj koná; ako koná, tak aj hovorí. Tak teda, ako hovorí, tak aj koná, a ako koná, tak aj hovorí. Preto sa nazýva Tathāgata. Cunda, vo svete s jeho devami, Mārami a Brahmami, v tejto generácii s jej askétmi a bráhmanmi, devami a ľuďmi, je Tathāgata víťazom, neporaženým, vševidiacim, vládcom moci. Preto sa nazýva Tathāgata.“ — „Tathāgata to vie prostredníctvom priameho poznania.“ ID1205 „Čo sa týka ‚Pozná ho ako toho, kto stojí‘: Blahoslavený, silou vôľových formácií karmy, pozná toho, kto je ustanovený určitým spôsobom, takto: ‚Táto osoba, po rozpade tela, po smrti, sa znovuzrodí v stave strádania, v zlom osude, na mieste pádu, v pekle.‘ Blahoslavený, silou vôľových formácií karmy, pozná toho, kto je ustanovený určitým spôsobom, takto: ‚Táto osoba sa po rozpade tela, po smrti, znovuzrodí v ríši zvierat.‘ Blahoslavený, silou vôľových formácií karmy, pozná toho, kto je ustanovený určitým spôsobom, takto: „Táto osoba sa po rozpade tela, po smrti, znovuzrodí v ríši petov.“ Blahoslavený, silou vôľových formácií karmy, pozná toho, kto je ustanovený určitým spôsobom, takto: „Táto osoba sa po rozpade tela, po smrti, znovuzrodí medzi ľuďmi.“ Blahoslavený, silou vôľových formácií karmy, pozná toho, kto je ustanovený určitým spôsobom, takto: „Táto osoba, ktorá dobre praktizovala, sa po rozpade tela, po smrti, znovuzrodí v dobrom mieste, v nebeskom svete.““ ID1206 „Naozaj, toto povedal Blahoslavený: ‚Tu, Sāriputta, chápem určitú osobu tak, že svojou mysľou obklopím jej myseľ takto: ‚Táto osoba praktizuje takýmto spôsobom, správa sa takýmto spôsobom a vydala sa na túto cestu, takže po rozpade tela, po smrti, sa znovuzrodí v stave strádania, v zlom mieste, v mieste pádu, v pekle.‘“ ID1207 „‚Tu, Sāriputta, chápem istú osobu tak, že jej myseľ obklopujem svojou vlastnou mysľou takto: „Táto osoba praktizuje takýmto spôsobom, správa sa takýmto spôsobom a vydala sa na takú cestu, že po rozpade tela, po smrti, sa znovuzrodí v ríši zvierat.“‘“ ID1208 „Tu, Sāriputta, chápem určitú osobu tak, že jej myseľ obklopím svojou vlastnou mysľou takto: ‚Táto osoba praktizuje takýmto spôsobom, správa sa takýmto spôsobom a vydala sa na túto cestu, takže po rozpade tela, po smrti, sa znovuzrodí v ríši petov.‘“ ID1209 „Tu, Sāriputta, chápem určitú osobu tak, že jej myseľ obklopím svojou vlastnou mysľou: ‚Táto osoba sa správa takýmto spôsobom, koná takýmto spôsobom a vydala sa na takú cestu, že po rozpade tela, po smrti, sa znovuzrodí medzi ľuďmi.‘“ ID1210 „Tu, Sāriputta, chápem určitú osobu tak, že jej myseľ obklopujem svojou vlastnou mysľou: ‚Táto osoba sa správa takým spôsobom, koná takým spôsobom a vydala sa na takú cestu, že po rozpade tela, po smrti, sa znovuzrodí v dobrom mieste, v nebeskom svete.‘“ ID1211 „Tu, Sāriputta, chápem istú osobu tak, že jej myseľ obklopím svojou vlastnou mysľou: ‚Táto osoba sa správa takým spôsobom, koná takým spôsobom a vydala sa na takú cestu, že prostredníctvom zničenia nečistôt si sama uvedomuje priamym poznaním a keď to dosiahne, prebýva v nepoškvrnenom oslobodení mysle, oslobodení múdrosťou, už v tomto živote.‘“ — Pozná ho ako niekoho, kto takto stojí.“ ID1212 „Pokiaľ ide o ‚naklonený k tomu, s tým ako konečným útočiskom‘. ‚Naklonený k‘ sa vzťahuje na základ ničoty. ‚Naklonený k‘ znamená naklonený oslobodením, ktoré je mentálnym zameraním, naklonený k tomu, mentálne zameraný na to, majúc to ako riadiaci princíp. Prípadne Blahoslavený vie: ‚Táto osoba inklinuje k formám, inklinuje k zvukom, inklinuje k vôňam, inklinuje k chuťam, inklinuje k hmatovým objektom, inklinuje k rodinám, inklinuje k skupinám, inklinuje k obydliam, inklinuje k ziskom, inklinuje k sláve, inklinuje k chvále, inklinuje k šťastiu, inklinuje k rúcham, inklinuje k almužne, naklonená k ubytovaniu, naklonená k liekom a potrebám pre chorých, naklonená k Suttante, naklonená k Vinaji, naklonená k Abhidhammě, naklonená k asketickej praxi pobytu v lese, naklonená k asketickej praxi stravovania sa výlučne almužnou, naklonení k asketickej praxi nosenia rúcha z handier, naklonení k asketickej praxi používania iba troch rúch, naklonení k asketickej praxi postupného žobrania, naklonení k asketickej praxi odmietania jedla ponúknutého neskôr, naklonení k asketickej praxi sedenia, naklonení k asketickej praxi využívania akéhokoľvek prideleného ubytovania, naklonení k prvému džhánu, naklonení k druhému džhánu, naklonený k tretej džháne, naklonený k štvrtej džháne, naklonený k dosiahnutiu základu nekonečného priestoru, naklonený k dosiahnutiu základu nekonečného vedomia, naklonený k dosiahnutiu základu ničoty, naklonený k dosiahnutiu základu ani vnímania, ani nevnímania.“ Takto, „naklonený k“. ID1213 „Pokiaľ ide o ‚s tým ako konečným útočiskom‘: Skladá sa zo základu ničoty, má to ako konečné útočisko, má karmu ako konečné útočisko, uctieva karmu, uctieva prepojenie s znovuzrodením. Prípadne Blahoslavený vie: ‚Táto osoba má formy ako svoju poslednú oporu… a tak ďalej… má dosiahnutie základu ani vnímania, ani nevnímania ako svoju poslednú oporu.‘ Takto: ‚naklonený k tomu, s tým ako poslednou oporou.‘ Preto Blahoslavený povedal:“ ID1214 „Tathāgata, ktorý priamo spoznal všetky stavy vedomia, (Blahoslavený povedal Posálovi), pozná tohto, kto je ustanovený, naklonený k tomu, s tým ako konečnou oporou.“ ID1215 „84.“ ID1216 „Keď spoznal vôľovú formáciu, ktorá vzniká v základe ničoty, a že túžba je pútom; keď to takto priamo spoznal, potom vystúpi z tohto dosiahnutia a praktizuje na ňom vhľad. Pre toho bráhmana, ktorý žil svätý život, je toto jeho poznanie pravdivé.“ ID1217 „‚Keď spoznal vznik ničoty‘ – vznik ničoty sa označuje ako karmická formácia, ktorá vedie k sfére ničoty. Keď spoznal karmickú formáciu, ktorá vedie k sfére prázdnoty, ako vznik prázdnoty, keď ju spoznal ako pripútanosť, keď ju spoznal ako puto, keď ju spoznal ako prekážku; keď ju spoznal, zvážil, posúdil, analyzoval a objasnil – to je \“spoznanie vzniku prázdnoty.\““ ID1218 „‚A že je to púto rozkoše“ – púto rozkoše sa označuje ako túžba po bezformovom. Touto túžbou po bezformovom je táto kamma pripútaná, zviazaná a spútaná. Keď sme spoznali túto túžbu po bezformovom, túto rozkoš, ako púto; keď sme ju spoznali ako pripútanosť, keď sme ju spoznali ako puto, keď sme ju spoznali ako prekážku; keď sme ju spoznali, zvážili, posúdili, analyzovali a objasnili. ‚Iti‘ slúži na spojenie slov, prepojenie slov, dokončenie slov, harmóniu slabík, plynulosť spoluhlások, a toto ‚iti‘ slúži na sled slov – toto je ‚a že je to púto rozkoše.‘“ ID1219 „‚Keď to takto priamo spoznal‘ – keď to takto priamo spoznal, keď to spoznal, zvážil, posúdil, analyzoval a objasnil – to je ‚keď to takto priamo spoznal‘.“ ID1220 „‚Potom tam človek vidí s vhľadom.‘ ‚Tam‘ znamená, že po dosiahnutí sféry prázdnoty a následnom vystúpení z nej človek vidí s vhľadom mentálne stavy a stavy sprevádzajúce myseľ, ktoré tam vznikajú, ako nestále, ako utrpenie, ako chorobu… a tak ďalej… ako únik; človek vidí, pozoruje, uvažuje a skúma – to je ‚potom tam človek vidí s vhľadom.‘“ ID1221 „‚Toto jeho poznanie je pravdivé‘ – toto jeho poznanie je pravdivé, skutočné, reálne a nie inak – to je ‚toto jeho poznanie je pravdivé‘.“ ID1222 „Pokiaľ ide o vetu ‚Pre bráhmana, ktorý žil svätý život‘. ‚Bráhman‘ znamená: vďaka vylúčeniu siedmich dhamm je človek bráhmanom… (atď.)… nezviazaný, ‚taký‘, nazýva sa bráhman. Pokiaľ ide o ‚Pre bráhmana, ktorý žil svätý život‘: berúc za východiskový bod cnostného svetského človeka, siedmi praktikujúci prebývajú, spolubývajú, žijú a úplne sa venujú dosiahnutiu nedosiahnutého, realizácii nerealizovaného, priamemu zažitiu nezažitého. Arahant viedol svätý život, urobil, čo bolo potrebné urobiť, zložil bremeno, dosiahol svoj cieľ, úplne zničil okovy existencie a je oslobodený prostredníctvom správneho pochopenia. Dokončil svoje prebývanie, zdokonalil svoju prax… (atď.)… samsáru zrodenia a smrti; pre neho už neexistuje ďalšie stávanie sa – to je význam slov ‚pre bráhmana, ktorý žil svätý život‘. Preto Blahoslavený povedal:“ ID1223 „Keď spozná pôvod prázdnoty a to, že je to púto rozkoše; keď to takto priamo spozná, potom tam vidí s vhľadom. Toto poznanie platí pre toho bráhmana, ktorý žil svätý život.““ ID1224 „Hneď ako sa verše skončili… (povedal:) „Ctihodný pane, Blahoslavený je môj Učiteľ; ja som jeho žiak.““ ID1225 „Vysvetlenie otázky mladíka Posālu, štrnáste.“ ID1226 „15. Vysvetlenie otázky mladíka Mogharāja“ ID1227 „85.“ ID1228 „‚Dvakrát som sa opýtal Sakjana,‘ povedal ctihodný Mogharāja, ‚ale Ten, ktorý má videnie, mi neodpovedal. Počul som, že božský jasnovidec odpovie, keď sa ho opýtajú po tretíkrát.‘“ ID1229 „‚Dvakrát by som sa opýtal Sakku‘: ten bráhman položil Blahoslavenému Budhovi otázku dvakrát. Blahoslavený, keď mu bola položená otázka, neodpovedal, lebo si pomyslel: ‚Medzitým dozrejú schopnosti tohto bráhmana.‘ Čo sa týka ‚Sakku‘, je to Sakka. Blahoslavený sa nazýva Sakka, lebo vyšiel z rodu Sakya. Prípadne sa nazýva Sakka, lebo je zámožný, má veľké bohatstvo a je bohatý. Toto sú Jeho poklady, a to: poklad viery, poklad cnosti, poklad morálnej hanby, poklad morálneho strachu, poklad učenosti, poklad štedrosti, poklad múdrosti, poklad základov všímavosti, poklad správneho úsilia, poklad základov psychických síl, poklad schopností, poklad síl, poklad faktorov osvietenia, poklad cesty, poklad dosiahnutia a poklad Nibbány. Pretože je bohatý na tieto mnohé druhy vzácnych pokladov, nazýva sa tiež Sakka. Prípadne, Sakka je ten, kto je zvyknutý stýkať sa s mnohými dobrými ľuďmi, je schopný odpovedať na otázky nespočetných ľudí, je odvážny, múdry, mimoriadne príjemný, nebojácny, netrasie sa, nedá sa vyľakať, neuteká, opustil strach a hrôzu a je zbavený hrôzy – aj z tohto dôvodu sa nazýva Sakka. „Dvakrát som prosil Sakku“ znamená: Dvakrát som sa spýtal Sakku, prosil som ho, naliehal som na neho, potešil som ho – to je význam slov „Dvakrát som prosil Sakku.““ ID1230 „‚Takto, ctihodný Mogharāja‘“ – „Takto“ je sandhi slov… „Ctihodný“ je oslovovanie vyjadrujúce úctu… „Mogharāja“ je meno toho bráhmana… Toto je výraz: „Takto, ctihodný Mogharāja.“ ID1231 „‚Ten, ktorý má videnie, mi to neoznámil.‘ ‚Neoznámil mi to‘ znamená, že to neoznámil, neprehlásil, neupozornil na to, neurčil, nevysvetlil, nezverejnil, nerozlíšil, nezviditeľnil, neodhalil. ‚Ten, ktorý má videnie‘, znamená, že Blahoslavený je Ten, ktorý má videnie vďaka piatim očiam: má telesné oko, božské oko, oko múdrosti, oko Buddhu a vševidiace oko.“ ID1232 „Ako je Blahoslavený obdarený aj fyzickým okom? Vo fyzickom oku Blahoslaveného sa nachádza päť farieb: modrá, žltá, červená, čierna a biela. V mieste, kde začínajú riasy, je táto časť modrá – tmavomodrá, príjemná a lahodná na pohľad, ako kvet umá. Za nimi je žltá – jasne žltá, zlatej farby, príjemná a lahodná na pohľad, ako kvet kaṇikāra. Na oboch stranách sú kútiky očí Blahoslaveného červené – tmavočervené, príjemné a lahodné na pohľad, ako hmyz indagopaka. Uprostred je čierna – hlboko čierna, hladká, lesklá, príjemná a lahodná na pohľad, ako skutočná čierna perla. Za tým je biele – čisto biele, žiarivo biele, príjemné a lahodné na pohľad, ako ranná hviezda. Preto Blahoslavený svojím prirodzeným fyzickým okom – ktoré je súčasťou jeho bytia a je výsledkom jeho minulých dobrých skutkov – vidí na vzdialenosť jedného yojanu dookola, vo dne aj v noci. Lebo keď je prítomná temnota so štyrmi faktormi – slnko zapadlo, je deň Uposatha v temnej polovici mesiaca, lesný porast je hustý a objavil sa veľký čierny mrak – aj v takejto temnote so štyrmi faktormi vidí na vzdialenosť jedného yojanu na všetky strany. Neexistuje žiadna stena, dvere, ohradná stena, hora, ker ani popínavá rastlina, ktorá by bránila videniu foriem. Ak by niekto označil jediné sezamové semienko a umiestnil ho do voza plného sezamu, dokázal by práve toto sezamové semienko nájsť. Také čisté je prirodzené fyzické oko Blahoslaveného. Blahoslavený je teda obdarený aj fyzickým okom.“ ID1233 „Ako je Blahoslavený obdarený okom prostredníctvom božského oka? Blahoslavený, s božským okom, očisteným a prevyšujúcim ľudské, vidí bytosti, ako umierajú a znova sa rodia – nižšie aj vyššie, s dobrou povahou aj so zlú povahou, v dobrom osude aj v zlom osude; a pozná bytosti, ktoré postupujú podľa svojej karmy: „Naozaj, páni, tieto bytosti, ktoré sa dopúšťali nesprávneho konania telom, rečou a mysľou, ktoré hanobili ušľachtilých, ktoré zastávali nesprávne názory a konali na základe nesprávneho názoru – po rozpade tela, po smrti, sa zrodili v stave strádania, v zlom osude, na mieste skazy, v pekle. Ale tieto ostatné bytosti, páni, ktoré sa vyznačovali správnym konaním tela, reči a mysle, ktoré nehanobili ušľachtilých, ktoré zastávali správne názory a konali na základe správneho názoru – po rozpade tela, po smrti, sa zrodili v dobrom osude, v nebeskom svete.“ Takto, svojím božským okom, očisteným a prevyšujúcim ľudské, vidí bytosti, ako umierajú a znova sa rodia — nižšie aj vyššie, s dobrou povahou aj so zlú povahou, v dobrom osude aj v zlom osude; a pozná bytosti, ktoré postupujú podľa svojej karmy. A ak si to želá, Blahoslavený môže vidieť jeden svetový systém, dva svetové systémy, tri, štyri, päť, desať, dvadsať, tridsať, štyridsať, päťdesiat, sto, tisíc svetových systémov, malý tisícnásobný svetový systém, stredný dvojtisícnásobný svetový systém, trojtisícnásobný svetový systém, veľký tisícnásobný svetový systém; tak ďaleko, ako si to želá, tak ďaleko môže vidieť. Také je očistené božské oko Blahoslaveného. Takto je Blahoslavený obdarený zrakom prostredníctvom božského oka.“ ID1234 „Ako je Blahoslavený ten, kto vidí okom múdrosti? Blahoslavený má veľkú múdrosť, širokú múdrosť, bystrú múdrosť, radostnú múdrosť, ostrú múdrosť, prenikavú múdrosť, je zručný v rozlišovaní múdrosti, disponuje rozlišovacím poznaním, dosiahol analytické poznania, disponuje štyrmi druhmi neohrozenosti, má desať síl, je býkom medzi ľuďmi, levom medzi ľuďmi, nágom medzi ľuďmi, ušľachtilým koňom medzi ľuďmi, nositeľom bremena medzi ľuďmi, má bezhraničné poznanie, bezhraničnú silu, bezhraničnú slávu, je bohatý, veľmi bohatý, zámožný, je vodcom, trénerom, inštruktorom, vysvetľovateľom, objasňovateľom, tým, kto dáva vidieť, tým, kto vzbudzuje dôveru. Naozaj, ten Blahoslavený je tvorcom cesty, ktorá nevznikla, stvoriteľom cesty, ktorá nebola stvorená, zvestovateľom cesty, ktorá nebola zvestovaná, poznávateľom cesty, odborníkom na cestu, zručným na ceste. A teraz jeho učeníci prebývajú na ceste, keď ju neskôr dosiahli.“ ID1235 „Naozaj, ten Blahoslavený vie, čo sa má vedieť, vidí, čo sa má vidieť. Stal sa okom, stal sa poznaním, stal sa Dhammou, stal sa Brahmom. Je rečníkom, hlásateľom, sprievodcom k zmyslu, darcom nesmrteľnosti, pánom Dhammy, Tathāgatom. Neexistuje nič neznáme, neviditeľné, nepochopiteľné, neuskutočnené ani nedotknuté múdrosťou Blahoslaveného. Všetky javy – minulé, budúce i prítomné – vo všetkých možných podobách spadajú do rozsahu Budhovej múdrosti. Čokoľvek, čo je potrebné poznať – či už pre vlastný prospech, pre prospech druhého, alebo pre oboch; či sa to týka tohto života alebo budúceho; či je to zrejmé alebo hlboké, skryté alebo utajené, čo sa dá odvodiť alebo je to výslovné, bezúhonné alebo bez poškvrny, čisté alebo konečné – všetko to sa odohráva v rámci Budhovej múdrosti.“ ID1236 „Všetky telesné činy Buddhu, Blahoslaveného, vyplývajú z poznania; všetky verbálne činy vyplývajú z poznania; všetky mentálne činy vyplývajú z poznania. V minulosti bolo poznanie Buddhu, Blahoslaveného, ničím neobmedzené; v budúcnosti je Jeho poznanie ničím neobmedzené; v prítomnosti je Jeho poznanie ničím neobmedzené. V rozsahu poznateľného je aj poznanie; v rozsahu poznania je aj poznateľné. Poznanie je ohraničené poznateľným; poznateľné je ohraničené poznaním. Poznanie nepresahuje to, čo je poznateľné; neexistuje cesta pre to, čo je poznateľné, mimo poznania. Tieto javy sú vzájomne ohraničené. Rovnako ako keď sú obe veko truhly správne nasadené, spodné veko nepresahuje horné veko, ani horné veko nepresahuje spodné veko – sú vzájomne ohraničené; rovnako aj pre Buddhu, Blahoslaveného, je to, čo je poznateľné, a poznanie vzájomne ohraničené. V rozsahu poznateľného je aj poznanie; v rozsahu poznania je aj poznateľné. Poznanie je ohraničené poznateľným; poznateľné je ohraničené poznaním. Poznanie nepresahuje hranice poznateľného; neexistuje cesta pre poznateľné za hranicami poznania. Tieto javy sú navzájom ohraničené.“ ID1237 „Poznanie Buddhu, Blahoslaveného, sa vzťahuje na všetky javy. Všetky javy sú viazané na uvedomenie si, túžbu, pozornosť a vznik myšlienok Buddhu, Blahoslaveného. Poznanie Buddhu, Blahoslaveného, sa vzťahuje na všetky bytosti. A zo všetkých bytostí Blahoslavený pozná ich sklony, ich skryté tendencie, ich správanie a ich povahu. Pozná bytosti s malým množstvom nečistôt aj tie s veľkým množstvom nečistôt, tie s bystrými schopnosťami aj tie s otupenými schopnosťami, tie s dobrým charakterom aj tie so zlým charakterom, tie, ktoré sa dajú ľahko poučiť, aj tie, ktoré sa dajú ťažko poučiť, schopné aj neschopné bytosti. Svet so svojimi bohmi, svojimi Mārami a svojimi Brahmami, táto generácia so svojimi askétmi a bráhmanmi, so svojimi bohmi a ľuďmi, sa točí v rámci Budhovej múdrosti.“ ID1238 „Rovnako ako všetky ryby a korytnačky, až po timi a timiṅgala, sa točia vo veľkom oceáne, tak aj svet so svojimi dévami, svet so svojimi Mārami, svet so svojimi Brahmami, táto generácia so svojimi askétmi a bráhmanmi, dévami a ľuďmi, sa točí v Budhovej múdrosti. Rovnako ako všetky vtáky, až po garuḷu, syna Vináty, sa pohybujú v priestore oblohy, tak aj tí, ktorí sú obdarení múdrosťou rovnou Sāriputtovej, sa pohybujú v priestore Budhovej múdrosti; Budhova múdrosť zahŕňa a prevyšuje múdrosť devov a ľudí.“ ID1239 „Dokonca aj tí učení šľachtici, učení bráhmani, učení hlava rodiny a učení askéti – ktorí sú bystrí, zruční v vyvracaní doktrín iných, hnidopichovia a zdá sa, že blúdia a svojím intelektom rozbíjajú názory – po starostlivom sformulovaní otázok pristupujú k Tathágatovi a pýtajú sa na záležitosti nejasné aj zahalené. Na tieto otázky Blahoslavený odpovedá a vysvetľuje ich, pričom objasňuje ich dôvody. A oni sami sú vyvrátení Blahoslaveným. V tom ohľade – to znamená v múdrosti – ich Blahoslavený skutočne prevyšuje. Tak je Blahoslavený tým, kto má videnie, prostredníctvom oka múdrosti.“ ID1240 „Ako je Blahoslavený obdarený buddhovým okom? Blahoslavený, keď pozoroval svet buddhovým okom, videl bytosti s malým množstvom prachu v očiach aj s veľkým množstvom prachu v očiach, s bystrými zmyslami aj s otupenými zmyslami, s dobrými povahami aj so zlými povahami, ľahko poučiteľné aj ťažko poučiteľné, z ktorých niektoré prebývali, vidiac strach a chyby v súvislosti s budúcim svetom. Rovnako ako v jazere s modrými lotosmi, alebo v jazere s červenými lotosmi, alebo v jazere s bielymi lotosmi, niektoré modré, červené alebo biele lotosy sa rodia vo vode, rastú vo vode, sú ponorené vo vode a vyživované pod hladinou; niektoré modré, červené alebo biele lotosy sa rodia vo vode, rastú vo vode a stoja na úrovni hladiny; niektoré modré, červené alebo biele lotosy sa rodia vo vode, rastú vo vode, vynárajú sa z vody a stoja nepoškvrnené vodou – tak aj Blahoslavený, keď pozoroval svet buddhovým okom, videl bytosti s malým množstvom prachu v očiach a s veľkým množstvom prachu v očiach, s bystrými zmyslami a s otupenými zmyslami, s dobrými sklonmi a so zlými sklonmi, ľahko poučiteľné a ťažko poučiteľné, z ktorých niektoré prebývali a videli strach a chyby v súvislosti s budúcim svetom. Blahoslavený vie: ‚Táto osoba má žiadostivú povahu, táto nenávistnú povahu, táto poblúdenú povahu, táto rozptýlenú povahu, táto vernú povahu, táto inteligentnú povahu.‘ Osobe so žiadostivou povahou Blahoslavený prednáša kázanie o neatraktívnosti. Osobe s nenávistnou povahou Blahoslavený učí rozvíjať láskavosť. Osobu s oklamanou povahou Blahoslavený usmerňuje k recitácii, kladeniu otázok, včasnému počúvaniu Dhammy, včasnej diskusii o Dhamme a pobytu s učiteľom. Osobe s rozptýlenou povahou Blahoslavený učí všímavosť k dýchaniu. Človeku s povahou viery Blahoslavený učí inšpirujúce znamenie: Budhovo dokonalé osvietenie, vynikajúcu povahu Dhammy, dobrú prax Sanghy a morálne predpisy. Človeku s inteligentnou povahou Blahoslavený učí znamenie pre vhľad: aspekt nestálosti, aspekt utrpenia a aspekt ne-ja.“ ID1241 „Tak ako ten, kto stojí na vrchole hory, môže vidieť ľudí všade okolo seba, tak aj ty, ó múdry Sumedha, vševidiaci, keď si vystúpil do paláca Dhammy, sám oslobodený od smútku, hľadíš na ľudí ponorených do smútku, premáhaných zrodom a starobou.“ ID1242 „Tak je Blahoslavený ten, kto má videnie, a disponuje dokonca aj buddhovým okom.“ ID1243 „Ako je Blahoslavený ten, kto má videnie, ba dokonca vševidiace oko? Vševidiace oko sa nazýva poznanie vševedúceho. Blahoslavený je vybavený, plne vybavený, obdarený, plne obdarený, vlastní, plne vlastní, naplnený poznaním vševedúceho.“ ID1244 „Nič tu pre neho nie je neviditeľné, ani nie je nič neznáme či nepoznateľné. Priamo poznal všetko, čo by sa malo poznať. Preto je Tathágata vševidiaci.“ ID1245 „Tak je Blahoslavený ten, kto má videnie, dokonca aj s okom, ktoré všetko vidí. Napriek tomu, ó ten, kto má videnie, neodpovedal si mi.“ ID1246 „‚A až do tretieho razu, ó božský jasnovidec, odpovedal, tak som počul.‘ To znamená: až do tretieho razu Budha, keď mu bola položená otázka v súlade s Dhammou, odpovedal a nevyhýbal sa odpovedi. Tak som sa naučil, tak som pochopil, tak som rozpoznal. ‚Božský jasnovidec‘: Blahoslavený je zároveň deva aj jasnovidec – preto ‚božský jasnovidec‘. Rovnako ako králi, ktorí vstúpili do mníšskeho života, sa nazývajú kráľovskí jasnovidci, a bráhmani, ktorí vstúpili do mníšskeho života, sa nazývajú bráhmanskí jasnovidci, tak aj Blahoslavený je zároveň deva aj jasnovidec – preto ‚božský jasnovidec‘.“ ID1247 „Alebo je Blahoslavený jasnovidcom, pretože sa vydal na duchovnú cestu. Je jasnovidcom, pretože hľadá, pátra a usiluje sa o veľký súhrn cnosti. Je jasnovidcom, pretože hľadá, pátra a usiluje sa o veľký súhrn sústredenia… veľký súhrn múdrosti… veľký súhrn oslobodenia… veľký súhrn poznania a videnia oslobodenia. Je to ten, kto vidí, lebo hľadá, pátra a usiluje sa preniknúť veľkou masou temnoty, rozbiť veľké skreslenie, vytiahnuť veľký šíp túžby, rozpliesť veľký spletenec názorov, zvrhnúť veľký prapor pýchy, upokojiť veľké formácie, prekročiť veľkú povodeň, aby zložil veľké bremeno, aby prerušil veľký kolobeh znovuzrodenia, aby uhasil veľkú horúčku, aby upokojil veľké pálenie, aby vysoko zdvihol veľký prapor Dhammy. Je to jasnovidec, lebo hľadá veľké základy všímavosti, veľké správne úsilie, veľké schopnosti, veľké sily, veľké faktory osvietenia, veľkú ušľachtilú osemčlennú cestu, veľký konečný cieľ, nesmrteľné Nibbāna. Alebo je jasnovidcom, lebo ho vyhľadávajú, hľadajú a prenasledujú bytosti s veľkou mocou – „Kde je Budha? Kde je Blahoslavený? Kde je boh bohov? Kde je býk medzi ľuďmi?“ – a tak až po tretí raz, ó božský jasnovidec, odpovedá, ako som počul. Preto ten bráhman povedal: „ ID1248 „‚Dvakrát som sa spýtal Schopného,‘ povedal ctihodný Mogharāja, ‚ale ten, kto má videnie, mi neodpovedal. Počul som, že božský jasnovidec odpovie na tretíkrát.‘“ ID1249 „86.“ ID1250 „Tento svet, ten druhý svet, Brahmov svet so svojimi dévami; bytosti nevedia, čo si videl ty, ó slávny Gotama.“ ID1251 „‚Tento svet, ten druhý svet‘ – ‚tento svet‘ znamená ľudský svet. ‚Ten druhý svet‘ znamená všetky svety okrem ľudského sveta. Takto: ‚tento svet, ten druhý svet.‘“ ID1252 „‚Brahma-svet so svojimi dévami‘ znamená: svet (`loka`) so svojimi dévami, s Mārom a s Brahmom; obyvateľstvo (`pajā`) so svojimi askétmi a bráhmanmi, so svojimi dévami a ľuďmi. To je význam výrazu ‚Brahma-svet so svojimi dévami‘.“ ID1253 „‚Svet nerozumie tvojmu názoru‘ – svet nepozná tvoj názor, toleranciu, sympatie, presvedčenie, povahu ani cieľ: ‚Tento človek má takýto názor, takúto toleranciu, takéto sympatie, takéto presvedčenie, takúto povahu, takýto cieľ.‘ Nezná to, nevidí to, nerozlišuje to, nedosahuje to, nenachádza to ani nezískava. Preto ‚svet nerozumie tvojmu názoru‘.“ ID1254 „‚O Gotamovi, slávnom‘ – Blahoslavený dosiahol slávu, a preto je slávny. Alebo inak povedané, Blahoslavený je ctený, rešpektovaný, vážený, uctievaný, ctený a prijíma rúcha, almužnu, ubytovanie a liečivé prostriedky pre chorých – a preto je slávny. To je význam slov ‚o Gotamovi, slávnom‘. Preto ten bráhman povedal:“ ID1255 „Tento svet, druhý svet, Brahmov svet so svojimi dévami; svet nerozumie tvojmu pohľadu, ó Gotama, slávny.“ ID1256 „87.“ ID1257 „K tomu, kto má takýto neprekonateľný pohľad, som prišiel s otázkou; ako treba nazerať na svet, aby ťa Kráľ smrti nevidel?“ ID1258 „‚K tomu, kto má takýto neprekonateľný pohľad‘ znamená: k tomu, kto má takýto neprekonateľný pohľad, kto vidí to najvyššie, vidí to najlepšie, vidí to výnimočné, vidí to najvýznamnejšie, vidí to konečné, vidí to najvyššie. To je význam slov ‚k tomu, kto má taký neprekonateľný pohľad‘.“ ID1259 „‚Prišiel som s otázkou‘ znamená: prišiel som ako ten, kto potrebuje položiť otázku… a tak ďalej… ‚Nes toto bremeno.‘ Taký je teda aj význam slov ‚prišiel som s otázkou‘.“ ID1260 „‚Ako má človek nazerať na svet‘ znamená: ako má človek nazerať, prehodnocovať, zvažovať, skúmať, analyzovať a zjavovať svet? To je význam slov ‚ako má človek nazerať na svet‘.“ ID1261 „‚Kráľ smrti nevidí‘ znamená: Kráľ smrti nevidí, nerozlišuje, nedosahuje, nenachádza, nezískava. To je význam slov ‚Kráľ smrti nevidí‘. Preto ten bráhman povedal:“ ID1262 „‚K tomu, kto má taký neprekonateľný pohľad, som prišiel s otázkou: ako treba vnímať svet, aby ťa Kráľ smrti nevidel?‘“ ID1263 „88.“ ID1264 „Považuj svet za prázdny, Mogharāja, a buď vždy bdelý. Keď vykoreníš názor o ja, tak môžeš prekročiť smrť. Toho, kto takto vníma svet, Kráľ smrti nevidí.“ ID1265 „K výroku ‚Považuj svet za prázdny‘: ‚Svet‘ znamená svet pekla, svet zvierat, ríšu duchov, ľudský svet, svet devov, svet zoskupení, svet prvkov, svet zmyslových základov, tento svet, druhý svet, Brahmov svet s jeho devami. Istý mních povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, hovorí sa: ‚svet, svet.‘ Do akej miery, ctihodný pane, sa to nazýva ‚svet‘?“ „Zaniká, mníchu, preto sa to nazýva ‚svet‘. A čo zaniká? Oko, mníchu, zaniká. Formy zanikajú. Zaniká očné vedomie. Zaniká očný kontakt. A čokoľvek, čo vzniká ako pocit podmienený očným kontaktom – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – to tiež zaniká. Ucho zaniká, zvuky zanikajú… telo zaniká, hmatateľné objekty zanikajú… myseľ zaniká, mentálne objekty zanikajú, vedomie mysle zaniká, kontakt mysle zaniká; a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom mysle – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten zaniká. Pretože zaniká, mníchu, preto sa nazýva ‚svet‘.““ ID1266 „‚Považuj svet za prázdny‘ – človek považuje svet za prázdny z dvoch dôvodov: buď tým, že si všimne charakteristiku nekontrolovateľnosti, alebo tým, že dôkladne uvažuje o podmienených útvaroch ako o prázdnych. Ako človek vníma svet ako prázdny tým, že si uvedomuje jeho charakteristiku nekontrolovateľnosti? Nad formou sa nedá získať žiadna kontrola, nad pocitom sa nedá získať žiadna kontrola, nad vnímaním sa nedá získať žiadna kontrola, nad formáciami sa nedá získať žiadna kontrola, nad vedomím sa nedá získať žiadna kontrola. Lebo Blahoslavený povedal: ‚Forma, mnísi, nie je ja. A keby, mnísi, táto forma bola ja, potom by táto forma neviedla k utrpeniu a v forme by sa dalo dosiahnuť: ‚Nech je moja forma takáto, nech moja forma nie je takáto.‘ Ale pretože, mnísi, forma nie je ja, preto forma vedie k utrpeniu a v forme sa nedá dosiahnuť: ‚Nech je moja forma takáto, nech moja forma nie je takáto.‘“ ID1267 „‚Pocit nie je ja. A keby, mnísi, bol pocit ja, potom by pocit neviedol k utrpeniu a dalo by sa dosiahnuť v pocite: ‚Nech je môj pocit takýto, nech nie je takýto.‘ Ale pretože, mnísi, pocit nie je ja, preto pocit vedie k utrpeniu a nedá sa dosiahnuť v pocite: ‚Nech je môj pocit takýto, nech nie je takýto.‘“ ID1268 „Vnímanie nie je ja. A keby, mnísi, toto vnímanie bolo ja, potom by toto vnímanie neviedlo k utrpeniu a dalo by sa dosiahnuť vo vnímaní: ‚Nech je moje vnímanie takéto, nech nie je takéto.‘ Ale pretože, mnísi, vnímanie nie je ja, preto vnímanie vedie k utrpeniu a v rámci vnímania nemožno dosiahnuť: ‚Nech je moje vnímanie takéto, nech nie je takéto.‘“ ID1269 „„Formácie nie sú ja. A keby, mnísi, tieto formácie boli ja, potom by tieto formácie neviedli k utrpeniu a v rámci formácií by bolo možné dosiahnuť: ‚Nech sú moje formácie takéto, nech nie sú takéto.‘ Ale pretože, mnísi, formácie nie sú ja, preto formácie vedú k utrpeniu a v formáciách nemožno dosiahnuť: ‚Nech sú moje formácie takéto, nech nie sú takéto.‘“ ID1270 „„Vedomie nie je ja. A keby, mnísi, toto vedomie bolo ja, potom by toto vedomie neviedlo k utrpeniu a v vedomí by sa dalo dosiahnuť: ‚Nech je moje vedomie takéto, nech moje vedomie nie je takéto.‘ Ale pretože, mnísi, vedomie nie je ja, preto vedomie vedie k utrpeniu a v vedomí sa nedá dosiahnuť: ‚Nech je moje vedomie takéto, nech moje vedomie nie je takéto.‘“ ID1271 „Toto povedal Blahoslavený: ‚Mnísi, toto telo nie je vaše, ani nie je cudzie. Mnísi, toto je staré kamma, ktoré treba vnímať ako utvorené, chcené a prežívané. Tu, mnísi, učený ušľachtilý žiak dôkladne a múdro venuje pozornosť samotnému závislému vznikaní: ‚Keď toto existuje, existuje aj tamto; so vznikom tohto vzniká aj tamto. Keď toto neexistuje, to neexistuje; so zánikom tohto zaniká aj to. To znamená: s nevedomosťou ako podmienkou vznikajú formácie; s formáciami ako podmienkou vzniká vedomie; s vedomím ako podmienkou vzniká meno a forma; s menom a formou ako podmienkou vzniká šesť zmyslových základov; so šiestimi zmyslovými základmi ako podmienkou vzniká kontakt; s kontaktom ako podmienkou vzniká pocit; s pocitom ako podmienkou vzniká túžba; s túžbou ako podmienkou vzniká lipnutie; s lipnutím ako podmienkou vzniká existencia; s existenciou ako podmienkou vzniká zrodenie; so zrodením ako podmienkou vzniká starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo. Taký je pôvod celej tejto masy utrpenia.““ ID1272 „„Z úplného zaniknutia a ukončenia nevedomosti skutočne vyplýva ukončenie voličných formácií; z ukončenia voličných formácií vyplýva ukončenie vedomia [a tak ďalej]; z ukončenia zrodu, starnutia a smrti zanikajú smútok, nárek, bolesť, žiaľ a beznádej. Takto dochádza k ukončeniu celej tejto masy utrpenia.“ Týmto spôsobom človek vníma svet ako prázdny prostredníctvom rozoznania charakteristiky nekontrolovateľnosti v jeho prebiehajúcom procese.“ ID1273 „Ako človek vníma svet ako prázdny prostredníctvom kontemplácie formácií ako prázdnych? V forme sa nenachádza žiadna podstata, v pocite sa nenachádza žiadna podstata, vo vnímaní sa nenachádza žiadna podstata, vo formáciách sa nenachádza žiadna podstata, vo vedomí sa nenachádza žiadna podstata. Forma je bez podstaty, bez podstaty, zbavená podstaty, či už ide o podstatu trvalosti, podstatu potešenia alebo podstatu ja, či už je trvalá, stabilná, večná alebo predstavuje stav, ktorý nepodlieha zmene. Pocit je bez podstaty, bez podstaty, zbavený podstaty… a tak ďalej… vnímanie je bez podstaty, bez podstaty, zbavené podstaty… javy sú bez podstaty, bez podstaty, zbavené podstaty… vedomie je bez podstaty, bez podstaty, zbavené podstaty, či už s podstatou trvalosti, podstatou potešenia alebo podstatou ja, či ako trvalé, stabilné, večné, alebo ako stav nepodliehajúci zmene. Rovnako ako trstina je bez podstaty, bez podstaty, zbavená podstaty; rovnako ako ricínovník… a tak ďalej… rovnako ako figovník je bez podstaty, bez podstaty, zbavený podstaty; rovnako ako strom s bielou kôrou je bez podstaty, bez podstaty, zbavený podstaty; rovnako ako koralový strom je bez podstaty, bez podstaty, zbavený podstaty; rovnako ako je kúsok peny bez podstaty, bez podstaty, zbavený podstaty; rovnako ako je vodná bublina bez podstaty, bez podstaty, zbavená podstaty; rovnako ako je fatamorgána bez podstaty, bez podstaty, zbavená podstaty; rovnako ako je kmeň banánovníka bez podstaty, bez podstaty, zbavený podstaty; rovnako ako je ilúzia bez podstaty, bez podstaty, zbavená podstaty – tak aj forma je bez podstaty, bez podstaty, zbavená podstaty, či už s podstatou trvalosti, podstatou potešenia alebo podstatou ja, či ako trvalá, stabilná, večná, alebo ako stav nepodliehajúci zmene. Pocit je bez podstaty, bez podstaty, zbavený podstaty… a tak ďalej… vnímanie je bez podstaty, bez podstaty, zbavené podstaty… formácie sú bez podstaty, bez podstaty, zbavené podstaty… vedomie je bez podstaty, bez podstaty, zbavené podstaty, či už s podstatou trvalosti, podstatou potešenia alebo podstatou ja, či ako trvalé, stabilné, večné, alebo ako stav nepodliehajúci zmene. Tým, že človek uvažuje o formáciách ako o prázdnych, vníma svet ako prázdny. Z týchto dvoch dôvodov vníma svet ako prázdny.“ ID1274 „Navyše človek uvažuje o svete ako o prázdnom šiestimi spôsobmi. Oko je prázdne od ja alebo od toho, čo patrí k ja, od trvalosti, od stability, od večnosti alebo od nemennosti. Ucho je prázdne… nos je prázdny… jazyk je prázdny… telo je prázdne… myseľ je prázdna od ja alebo od toho, čo patrí k ja, od trvalosti, stability, večnosti alebo nemennosti. Formy sú prázdne… zvuky sú prázdne… vône sú prázdne… chute sú prázdne… hmatové objekty sú prázdne… mentálne javy sú prázdne od ja alebo od toho, čo patrí k ja, od trvalosti, stability, večnosti alebo nemennosti. Vedomie zraku je prázdne… vedomie mysle je prázdne… zrakový kontakt je prázdny… mentálny kontakt je prázdny… pocit vyplývajúci zo zrakového kontaktu je prázdny… pocit vyplývajúci z mentálneho kontaktu je prázdny… vnímanie foriem je prázdne… vnímanie mentálnych javov je prázdne… zámer týkajúci sa foriem je prázdny… zámer týkajúci sa mentálnych javov je prázdny… túžba po formách je prázdna… aplikované myslenie týkajúce sa foriem je prázdne… trvalé myslenie týkajúce sa foriem je prázdne… trvalé myslenie týkajúce sa mentálnych javov je prázdne od ja alebo od toho, čo patrí k ja, od trvalosti, stability, večnosti alebo nemennosti. Takto človek uvažuje o svete ako o prázdnom šiestimi spôsobmi.“ ID1275 „Okrem toho človek uvažuje o svete ako o prázdnom desiatimi spôsobmi. Forma je prázdna, dutá, neexistujúca, bez ja, bez podstaty, smrteľná, pominuteľná, koreňom zla, znečistená a podmienená. Pocit… vnímanie… vôľové formácie… vedomie… smrť… vznik… opätovné prepojenie… existencia… kolobeh saṃsāry je prázdny, dutý, neexistujúci, bez ja, bez podstaty, smrteľný, pominuteľný, koreňom zla, znečistený a podmienený. Takto človek uvažuje o svete ako o prázdnom desiatimi spôsobmi.“ ID1276 „Okrem toho človek uvažuje o svete ako o prázdnom v dvanástich aspektoch. Forma nie je bytosť, nie je životný princíp, nie je osoba, nie je mladík, nie je žena, nie je muž, nie je ja, nie je to, čo patrí ja, nie je ‚ja‘, nie je ‚moje‘, nie je nikto, nepatrí nikomu. Pocit… vnímanie… mentálne formácie… vedomie nie je bytosť, nie je životný princíp, nie je osoba, nie je mladosť, nie je žena, nie je muž, nie je ja, nie je to, čo patrí ja, nie je ‚ja‘, nie je ‚moje‘, nie je nikto, nepatrí nikomu. Takto človek uvažuje o svete ako o prázdnom v dvanástich aspektoch.“ ID1277 „Lebo toto povedal Blahoslavený: ‚Mnísi, zanechajte to, čo nie je vaše. Vaše zanechanie toho bude pre vaše blaho a šťastie na dlhú dobu. A čo, mnísi, nie je vaše? Forma, mnísi, nie je vaša; zanechajte ju. Vaše zanechanie toho bude pre vaše blaho a šťastie na dlhú dobu. Pocit, mnísi, nie je váš; zanechajte ho. Vaše opustenie toho bude pre vaše blaho a šťastie na dlhú dobu. Vnímanie, mnísi, nie je vaše; opustite ho. Vaše opustenie toho bude pre vaše blaho a šťastie na dlhú dobu. Vôľové formácie, mnísi, nie sú vaše; opustite ich. Vaše opustenie ich bude pre vaše blaho a šťastie na dlhú dobu. Vedomie, mnísi, nie je vaše; zanechajte ho. Jeho zanechanie bude pre vaše blaho a šťastie na dlhú dobu. Rovnako ako, mnísi, keby ľudia odniesli, spálili alebo si robili, čo chcú, s trávou, palicami, konármi a listami v tomto Jétovom háji, mysleli by ste si: ‚Ľudia nás odnášajú, pália alebo si s nami robia, čo chcú‘?“ „Určite nie, ctihodný pane.“ „Z akého dôvodu?“ „Lebo, ctihodný pane, to nie je ani naše ja, ani to, čo patrí k nášmu ja.“ Rovnako tak, mnísi, zanechajte to, čo nie je vaše; vaše zanechanie toho bude pre vaše blaho a šťastie na dlhú dobu. A čo, mnísi, nie je vaše? Forma, mnísi, nie je vaša; zanechajte ju. Vaše opustenie toho bude pre vaše blaho a šťastie na dlhú dobu. Pocit… vnímanie… mentálne formácie… vedomie, mnísi, nie je vaše; opustite to. Vaše opustenie toho bude pre vaše blaho a šťastie na dlhú dobu.“ Aj týmto spôsobom človek vníma svet ako prázdny.“ ID1278 „Ctihodný Ānanda oslovil Blahoslaveného: ‚Hovorí sa: „Svet je prázdny, svet je prázdny,“ ctihodný pane. V akom zmysle, ctihodný pane, sa hovorí, že svet je prázdny?‘ ‚Pretože, Ānanda, je prázdny od ja alebo od toho, čo patrí ja, preto sa hovorí, že svet je prázdny. A čo, Ānanda, je prázdne od ja alebo od toho, čo patrí k ja? Oko, Ānanda, je prázdne od ja alebo od toho, čo patrí k ja. Formy sú prázdne… zrakové vedomie je prázdne… zrakový kontakt je prázdny… akýkoľvek pocit, ktorý vzniká v závislosti od zrakového kontaktu – príjemný, bolestivý alebo ani bolestivý, ani príjemný – aj ten je prázdny od ja alebo od toho, čo patrí k ja. Ucho je prázdne… zvuky sú prázdne… Nos je prázdny… vône sú prázdne… Jazyk je prázdny… chute sú prázdne… Telo je prázdne… hmatové objekty sú prázdne… Myseľ je prázdna… mentálne javy sú prázdne… vedomie mysle je prázdne… kontakt mysle je prázdny… akýkoľvek pocit, ktorý vzniká v závislosti od kontaktu mysle – príjemný, bolestivý alebo ani bolestivý, ani príjemný – aj ten je prázdny od ja alebo od toho, čo patrí k ja. Pretože, Ānanda, je prázdny od ja alebo od toho, čo patrí k ja, preto sa hovorí, že svet je prázdny.“ Takto človek uvažuje o svete ako o prázdnom.“ ID1279 „Pre toho, kto vidí, tak ako to skutočne je, čisté vznikanie javov a čistú kontinuitu útvarov, neexistuje žiadny strach, predstavený.“ ID1280 „Keď človek vníma svet múdrosťou ako trávu a drevo, netúži po ničom inom ako po zániku znovuzrodenia.“ ID1281 „Takto človek vníma svet ako prázdny.“ ID1282 „Toto povedal Blahoslavený: ‚Presne týmto spôsobom, mnísi, mních skúma formu v celom rozsahu formy, skúma pocit v celom rozsahu pocitu, skúma vnímanie v celom rozsahu vnímania, skúma mentálne formácie v celom rozsahu mentálnych formácií, skúma vedomie v celom rozsahu vedomia. Keď skúma formu v celom rozsahu, v ktorom sa forma rozprestiera, pocit… vnímanie… mentálne formácie… vedomie v celom rozsahu, v ktorom sa vedomie rozprestiera, potom čokoľvek, čo je ‚ja‘ alebo ‚moje‘ alebo ‚som‘ – ani to mu nenapadne.“ Aj týmto spôsobom vníma svet ako prázdny.“ ID1283 „Význam vety ‚Považuj svet za prázdny‘ je tento: Považuj svet za prázdny, zamýšľaj sa nad ním, vnímaj ho, zvažuj ho, skúmaj ho, rozvíjaj ho a objasňuj ho.“ ID1284 „‚Mogharāja, vždy bdelý.‘ Blahoslavený oslovil toho bráhmana menom ‚Mogharāja‘. ‚Vždy‘ znamená za každých okolností… v poslednej fáze života. ‚Bdelý‘ znamená bdelý zo štyroch dôvodov: bdelý tým, že rozvíja zakorenenie bdelosti na tele ako na tele… nazýva sa bdelým – ‚Mogharāja, vždy bdelý.‘“ ID1285 „‚Vykořenil názor na ja.‘ Názor na ja sa nazýva dvadsaťnásobný názor na osobnosť. Tu neškolený bežný človek – ktorý nevidel Ušľachtilých, nie je zbehlý v Ušľachtilej Dhamme, nie je disciplinovaný v Ušľachtilej Dhamme; ktorý nevidel skutočných ľudí, nie je zbehlý v Dhamme skutočných ľudí, nie je disciplinovaný v Dhamme skutočných ľudí – považuje formu za ja, alebo ja za vlastníka formy, alebo formu v ja, alebo ja vo forme; považuje pocit… vnímanie… mentálne formácie… vedomie za ja, alebo ja za vlastníka vedomia, alebo vedomie v ja, alebo ja vo vedomí. Akýkoľvek názor tohto druhu – názor, špekulatívny názor, húština názorov, divočina názorov, hrot názorov, zmietanie názorov, okovy názorov; uchopovanie, lipnutie, pridržiavanie sa, nesprávne chápanie, nesprávna cesta, nesprávny smer, nesprávnosť, sektárska pevnosť; zvrátené uchopovanie, protichodné uchopovanie, skreslené uchopovanie, nesprávne uchopovanie, uchopovanie toho, čo je neskutočné, ako skutočné – pokiaľ existuje šesťdesiatdva špekulatívnych názorov, toto je názor na ja. „Vykořenit názor o ja“ znamená: vykoreniť, dôkladne vykoreniť, odstrániť, dôkladne odstrániť, vytrhnúť, dôkladne vytrhnúť, opustiť, rozptýliť, skoncovať s ním a priviesť k neexistencii názor o ja – teda „vykořenit názor o ja“. ID1286 „‚Takto môže byť človek tým, kto prekonal smrť.‘ Takto môžeš prekonať smrť, môžeš prekonať starobu, môžeš prekonať umieranie; môžeš prekročiť, môžeš prejsť na druhú stranu, môžeš úplne prejsť, môžeš zvíťaziť – takto, ‚takto môže byť človek tým, kto prekonal smrť‘.“ ID1287 „‚Takto pozorujúc svet.‘ Takto pozorujúc svet, prehodnocujúc ho, zvažujúc ho, rozoznávajúc ho, objasňujúc ho a zviditeľňujúc ho – takto: ‚takto pozorujúc svet.‘“ ID1288 „‚Kráľ smrti nevidí‘: aj smrť je kráľom smrti, aj Māra je kráľom smrti, aj umieranie je kráľom smrti. ‚Nevidí‘ znamená: Kráľ smrti nevidí, nepozoruje, nedosahuje, nenachádza, nezískava. Naozaj, toto povedal Blahoslavený: ‚Tak ako, ó mnísi, divoký jeleň blúdiaci v lese ide s istotou, stojí s istotou, sedí s istotou a ľahá si s istotou. Z akého dôvodu? Pretože, ó mnísi, je mimo dohľadu lovca. Podobne, ó mnísi, mních, úplne odtrhnutý od zmyslových pôžitkov, odtrhnutý od neblahých stavov, vstupuje a prebýva v prvom džhánu, ktorý má sústredenú myseľ a trvale udržovanú myseľ, s blaženosťou a radosťou zrodenou z odtrhnutia. Tento mních, ó mnísi, sa nazýva tým, kto skoncoval s Mārom; keď zničil nečistoty, prekročil zorné pole zlého.“ ID1289 „‚A opäť, mnísi, mních, keď utíši sústredené myslenie a trvalé myslenie, vstúpi a zotrvá v druhom džhánovi, ktorý sa vyznačuje vnútornou istotou a zjednotením mysle, je bez sústredeného myslenia a bez trvalého myslenia a vzniká zo sústredenia s blaženosťou a radosťou… v treťom džhánovi… vo štvrtom džhánovi. Tento mních, ó mnísi, sa nazýva tým, kto skoncoval s Mārou; keď zničil nečistoty, prekročil zorné pole zlého.“ ID1290 „‚A opäť, mnísi, mních, ktorý úplne prekonal vnímania formy, pri ktorom zmizli vnímania odporu a ktorý sa nevenuje vnímaniam rozmanitosti, uvedomujúc si, že ‚priestor je nekonečný‘, vstúpi a zotrvá v základe nekonečného priestoru. Tento mních, ó mnísi, sa nazýva tým, kto skoncoval s Mārou; keď zničil nečistoty, prekročil zorné pole zlého.“ ID1291 „‚A opäť, mnísi, mních, keď úplne prekoná základ nekonečného priestoru, uvedomujúc si, že ‚Vedomie je nekonečné‘, vstúpi a zotrvá v základe nekonečného vedomia… a tak ďalej.‘“ ID1292 „Okrem toho, mnísi, po úplnom prekonaní dimenzie nekonečného vedomia mních, keď si myslí: ‚Nie je nič‘, vstúpi a zotrvá v dimenzii ničoty… a tak ďalej.“ ID1293 „Okrem toho, mnísi, po úplnom prekonaní dimenzie ničoty mních vstúpi a zotrvá v dimenzii ani vnímania, ani nevnímania… a tak ďalej.“ ID1294 „Okrem toho, mnísi, po úplnom prekonaní dimenzie ani vnímania, ani nevnímania mních vstúpi a prebýva v zániku vnímania a pocitu. A keď to múdro uzrie, jeho nečistoty sú úplne zničené. Toto, mnísi, sa nazýva ‚mních, ktorý oslepil Māru, zabil ho bez stopy a prekročil zorné pole Zlého, ten, kto prekonal pripútanosť k svetu.‘ Ide s istotou, stojí s istotou, sedí s istotou, leží s istotou. Prečo je to tak? Pretože mních prekročil dosah Zlého.“ ‚Kráľ smrti ho nevidí.‘ Takto prehovoril Blahoslavený:“ ID1295 „Pohliadni na svet ako na prázdny, Mogharádžo, vždy s bdelou mysľou; keď sa vzdáš pohľadu na ja, tak sa môžeš stať tým, kto prekoná smrť.“ ID1296 „Keď takto pozoruješ svet, Kráľ smrti ťa nevidí.“ ID1297 „Na konci veršov… ‚Blahoslavený, ctihodný pane, je mojím Učiteľom; ja som jeho žiak.‘“ ID1298 „Pätnáste vysvetlenie Mogharádzovej otázky.“ ID1299 „16. Vysvetlenie Piṅgiyovej otázky“ ID1300 „89.“ ID1301 „Som starý, slabý a bez farby, [tak povedal ctihodný Piṅgiya]. Moje oči nie sú jasné, môj sluch nie je dobrý. Nech medzitým nezahynem v úplnom zmätku. Nauč ma Dhammu, vďaka ktorej tu môžem spoznať opustenie zrodu a starnutia.“ ID1302 „Som starý, slabý a bez farby. ‚Som starý‘ znamená starý, pokročilý v rokoch, starší, ten, kto už prešiel dlhú cestu, kto dosiahol koniec života, sto dvadsať rokov od narodenia. ‚Slabý‘ znamená slabý, bez sily, bez vitality. ‚Bez farby‘ znamená zbavený farby, pripravený o farbu, stratil farbu. Tá bývalá krásna farba a žiarivosť zmizli a nebezpečenstvo sa prejavilo – preto: ‚Som starý, slabý a bez farby.‘“ ID1303 „Tak sa opýtal ctihodný Piṅgiya.“ ID1304 „‚Moje oči nie sú jasné, môj sluch nie je zreteľný‘ znamená: Oči sú nejasné, neočistené, nezčistené, nejasné. ‚Nevidím tvary okom tak ako predtým‘ – teda ‚moje oči nie sú jasné‘. ‚Môj sluch nie je zreteľný‘ znamená: Ucho je nejasné, neočistené, nezčistené, nejasné. ‚Nepočujem zvuky uchom tak ako predtým‘ – teda ‚moje oči nie sú jasné, môj sluch nie je zreteľný‘.“ ID1305 „‚Nech nezahynem zmätený uprostred!‘ znamená: ‚Nech nezahynem‘ znamená: Nech sa nestratím, nech nezahynem, nech nebudem zničený, nech nedopadnem do záhuby. ‚Zmätený‘ znamená: zmätený, pošetilý, upadnutý do nevedomosti, nevedomý, nerozvážny, s chudobnou múdrosťou. ‚Uprostred‘ znamená: Bez toho, aby som poznal, bez toho, aby som si uvedomil, bez toho, aby som pochopil, bez toho, aby som dosiahol, bez toho, aby som získal, bez toho, aby som sa dotkol, bez toho, aby som priamo pochopil tvoju Dhammu, pohľad, prax alebo cestu, nech zomriem práve uprostred – teda: ‚Nech nezahynem zmätený uprostred!‘“ ID1306 „‚Nauč ma Dhammu, vďaka ktorej budem môcť pochopiť‘ znamená: Dhamma znamená: svätý život, ktorý je dobrý na začiatku, dobrý uprostred, dobrý na konci, s významom a formuláciou, dokonale úplný a čistý; štyri základy všímavosti, štyri správne úsilia, štyri základy duchovnej sily, päť schopností, päť síl, sedem faktorov osvietenia, Ušľachtilá osemčlenná cesta, Nibbána a prax vedúca k Nibbáne – vysvetli, nauč, hlásaj, upevni, odhaľ, analyzuj, objasni a zjav to – teda: ‚Nauč ma Dhammu.‘ ‚Aby som mohol pochopiť‘ znamená: aby som mohol poznať, uchopiť, porozumieť, plne pochopiť, preniknúť, dosiahnuť, zažiť a priamo si uvedomiť – teda: ‚Nauč ma Dhammu, aby som mohol pochopiť.‘“ ID1307 „‚Zanechanie zrodu a starnutia tu‘ znamená: práve tu zanechanie, ustanie, vzdanie sa, úplné upokojenie, nesmrteľnosť, Nibbāna, zrodu, starnutia a smrti – teda ‚zanechanie zrodu a starnutia tu‘. Preto ten bráhman povedal:“ ID1308 „Som starý, slabý a bez farby, [tak povedal ctihodný Piṅgiya]. Moje oči nie sú jasné, môj sluch nie je zreteľný. Nech nezahynem zmätený uprostred toho všetkého! Nauč ma Dhammu, aby som mohol pochopiť opustenie zrodu a starnutia tu.“ ID1309 „90.“ ID1310 „Keď videl, ako ľudí trápia formy, [Blahoslavený povedal Piṅgiyovi:] Ľudia sú trápení formami, keď sú nepozorní. Preto, Piṅgiya, buď pozorní a zanechaj formu, aby si sa už viac nezrodil.“ ID1311 „Pokiaľ ide o vetu: ‚Keď videl bytosti trpiace kvôli formám‘: ‚Forma‘ sú štyri veľké živly a forma odvodená zo štyroch veľkých živlov. Bytosti sú poškodzované, zvlášť poškodzované, bezprostredne poškodzované a bezprostredne sužované kvôli forme, z dôvodu formy, v dôsledku stavu formy a v dôsledku bezprostrednej príčiny formy. Keď forma existuje, ukladajú rôzne tresty: bijú bičmi; bijú palicami; bijú polorozštiepenými palicami; odsekávajú ruku; odsekávajú nohu; odsekávajú ruku aj nohu; odsekávajú ucho; odsekávajú nos; odsekávajú ucho aj nos. Vykonávajú trest „vylejania vriacej kaše, aby sa lebka zbielila“; vykonávajú „odstránenie skalpu, aby bol biely ako lastúra“; vykonávajú „otvorenie úst a zapálenie ohňa“; vykonávajú „spálenie celého tela“; vykonávajú „odlupovanie kože od krku nadol ako trstina“; vykonávajú „odlupovanie kože až po členky ako kôrový odev“; vykonávajú „napichnutie na kolík a opekanie“; vykonávajú „škrabanie kože a mäsa železným pluhovým radlom“; vykonávajú „rezanie mäsa na kúsky veľké ako mince“; vykonávajú „prebodnutie kopijou a nanášanie žieravého roztoku“; vykonávajú „napichnutie na kolík a otáčanie na zemi“; vykonávajú „bitie tela, až kým sa nedá zrolovať ako slamená rohož“. Vylejú na nich vriaci olej; nechajú ich zožrať psami; kým sú ešte nažive, nabodnú ich na kolík tak, že ležia tvárou nahor; odseknú im hlavu mečom. Takto sú bytosti poškodzované, zvlášť poškodzované, priamo poškodzované a priamo trpia kvôli forme, z dôvodu formy, v dôsledku stavu formy a v dôsledku bezprostrednej príčiny formy. Keď teda videl, zažil, zvážil, preskúmal, objasnil a zjavil, že tieto bytosti sú ubližované, zvlášť ubližované, úzko ubližované a úzko trpia – to je význam vety: ‚Keď videl bytosti mučené kvôli formám‘.“ ID1312 „‚Piṅgiya,‘ povedal Blahoslavený, znamená: ‚Piṅgiya‘ – Blahoslavený oslovil toho bráhmana menom. ‚Blahoslavený‘ – to je výraz úcty… označenie, ktoré sa realizuje, a to ‚Blahoslavený‘ – teda ‚Piṅgiya,‘ povedal Blahoslavený.“ ID1313 „Pokiaľ ide o ‚Neopatrní ľudia sú mučení formami‘. ‚Mučení‘ znamená: sú mučení, sužovaní, utláčaní, trpia, sú zranení; ochorejú a sú smutní. Očným ochorením sú mučení, sužovaní, utláčaní, trpia, sú zranení; ochorejú a sú smutní. Chorobou uší… chorobou tela… dotykom ovádov, komárov, vetra, slnka a plaziacich sa tvorov sú mučení, sužovaní, utláčaní, postihovaní, zranení; ochorejú a sú smutní. To je význam slov ‚sú mučení formami‘.“ ID1314 „Alebo inak povedané, keď zrak slabne, upadá, chradne, ubúda, mizne alebo zaniká – sú mučení… a stávajú sa smutnými. Keď ucho… nos… jazyk… telo… tvary… zvuky… vône… chute… dotyky… rodina… skupina… obydlie… získavajú… slávu… chválu… šťastie… rúcha… almužnu… ubytovanie… alebo lieky a potreby pre chorých slabnú, upadajú, rozpadajú sa, ubúdajú, miznú alebo zanikajú – sú mučení, sužovaní, utláčaní, postihnutí, zranení; ochorejú a sú smutní. Aj takto je význam slov ‚sú mučení formami‘.“ ID1315 „‚Ľudia‘ znamenajú šľachticov, bráhmanov, obchodníkov, robotníkov, hláv rodín, askétov, devov a ľudí. ‚Nedbanlivosť‘ znamená, že za nedbanlivosť sa považuje: nesprávne konanie telom, nesprávne konanie rečou alebo nesprávne konanie mysľou; podliehanie piatim druhom zmyslového potešenia, poddávanie sa im; nedostatok starostlivosti pri rozvíjaní blahodárnych vlastností, nedostatok vytrvalosti, nedostatok pevnosti, lenivá povaha, opustený zámer, zanedbané bremeno, nerozvíjanie, nerozvíjanie, nedostatok opakovania, nedostatok odhodlania, nedostatok úsilia – to je nedbanlivosť. Akákoľvek takáto nedbanlivosť, zanedbanie alebo stav nedbanlivosti – to sa nazýva nedbanlivosť. Ľudia obdarení touto nepozornosťou sú ‚nepozorní‘. To je význam slov ‚nepozorní ľudia sú mučení formami‘.“ ID1316 „‚Preto, Piṅgiya, buď pozorní‘ znamená: ‚‚Preto‘ znamená: z toho dôvodu, z tej príčiny, kvôli tej podmienke, kvôli tomu pôvodu, keď takto vidíš nebezpečenstvo v formách – teda ‚Preto, Piṅgiya.‘ ‚Pozorný‘ znamená: konať opatrne, konať neustále… pozornosť v blahodárnych vlastnostiach – teda ‚Preto, Piṅgiya, buď pozorný.‘“ ID1317 „‚Opusti formu pre neopakovanú existenciu.‘ ‚Forma‘ znamená štyri veľké živly a formu odvodenú zo štyroch veľkých živlov. ‚Opusti formu‘ znamená: opusti formu, vzdaj sa formy, rozptýľ formu, ukonči formu, priviedi formu do neexistencie. „Pre neopakujúcu sa existenciu“ znamená: aby tvoja forma mohla práve tu zaniknúť a aby nevzniklo stávanie spojené so znovuzrodením – či už v ríši zmyslov, v ríši foriem alebo v ríši bezforemnej; či už v stávaní sa v sfére zmyslov, v sfére foriem alebo v sfére bez foriem; či už v stávaní sa vnímanom, nevnímanom alebo ani vnímanom, ani nevnímanom; či už v stávaní sa s jednou zložkou, so štyrmi zložkami alebo s piatimi zložkami. Nech sa to nezrodí, nevznikne, neobjaví, nech sa to už nikdy v plnej miere nezrodí v žiadnom budúcom mieste určenia, znovuzrodení, opätovnom prepojení, stávaní sa, blúdení alebo kolobehu znovuzrodení. Nech to tu a teraz ustane, nech sa upokojí, nech sa skončí, nech sa utíši. Takto: „Opusti formu pre neopakovanú existenciu.“ Preto Blahoslavený povedal: „ ID1318 „‚Keď som videl, ako ľudia trpia kvôli formám, Piṅgiya,‘ povedal Blahoslavený, ‚neopatrní ľudia sú formami mučení. Preto, Piṅgiya, buď opatrný; zanechaj formu pre neopakovanú existenciu.‘“ ID1319 „91.“ ID1320 „Štyri svetové strany, štyri medziležiace smery, hore a dole – to je desať smerov. Na svete nie je nič, čo by si nevidel, nepočul, nevnímal, a navyše, čo by ti nebolo známe. Prosím, vysvetli mi Dhammu, ktorú by som mohol pochopiť, aby som sa tu zbavil zrodenia a starnutia.“ ID1321 „‚Štyri svetové strany, štyri medziležiace smery, hore a dole – to sú desať smerov‘ znamená: desať smerov.“ ID1322 „‚Na svete nie je nič, čo by si nevidel, nepočul, nepociťoval alebo nepoznal.‘“ To znamená: neexistuje nič – či už pre vlastný prospech, pre prospech druhého alebo pre prospech oboch; či už sa to týka tohto života alebo budúceho; či je to povrchné alebo hlboké; či je to skryté alebo utajené; či sa to dá odvodiť alebo priamo poznať; či je to bezúhonné, bez znečistenia alebo očistené – čo by pre teba neexistovalo, nebolo prítomné, nedalo sa nájsť alebo získať. Takýto je teda význam tohto úryvku: „Na svete nie je nič, čo by si nevidel, nepočul, nevnímal alebo nepoznal.“ ID1323 „‚Nauč ma Dhammu, aby som mohol pochopiť.‘ Tu ‚Dhamma‘ znamená: učiť, vysvetľovať, zverejňovať, ustanoviť, odhaliť, analyzovať, objasniť a osvetliť Dhammu, ktorá je dobrá na začiatku… až po… Nibbānu a cestu vedúcu k Nibbáne. ‚Aby som mohol pochopiť‘ znamená: aby som mohol poznať, plne poznať, rozoznať, dôkladne rozoznať, preniknúť, dosiahnuť, nadviazať kontakt a uvedomiť si. Takto znie význam tohto úryvku: ‚Nauč ma Dhammu, aby som mohol pochopiť.‘“ ID1324 „‚Pre opustenie zrodu a starnutia tu.‘ To znamená: práve tu, opustenie zrodu, starnutia a smrti, upokojenie, vzdanie sa, utíšenie, nesmrteľnosť, Nibbāna. Taký je teda význam pasáže: ‚pre opustenie zrodu a starnutia tu.‘“ ID1325 „Preto ten bráhman povedal: ‚Štyri svetové strany, štyri medziležiace smery, hore, dole – to je desať smerov. Na svete nie je nič, čo by si nevidel, nepočul, nevnímal alebo nepoznal. Nauč ma Dhammu, aby som pochopil opustenie zrodu a starnutia práve tu.‘“ ID1326 „92.“ ID1327 „Blahoslavený povedal: ‚Keď vidíš bytosti, Piṅgiya, ktoré sú premáhané túžbou, v ktorých vzniklo utrpenie a ktoré trpia starnutím; preto, Piṅgiya, ty, keď si bdelý, by si mal opustiť túžbu, aby si sa už viac nezrodil.‘“ ID1328 „‚Keď vidíš ľudí ovládaných túžbou.‘ ‚Túžba‘ znamená túžbu po formách… až po… túžbu po mentálnych javoch. ‚Ovládaní túžbou‘ znamená ovládaní túžbou, idúci s túžbou, viazaní túžbou, bežiaci s túžbou, upadnutí do túžby, vstúpivší do túžby, zavalení túžbou, s mysľou úplne zajatou. ‚Ľudia‘ je označenie pre bytosti. „Vidieť“ znamená pozorovať, vidieť, hľadieť, uvažovať, dôkladne skúmať. Teda „vidieť ľudí ovládaných túžbou“. „Piṅgiya,“ povedal Blahoslavený. To znamená: Blahoslavený oslovil toho bráhmana menom. „Blahoslavený“ je výraz úcty… až po… skutočné uvedomenie si a označenie: „Blahoslavený“. Tak teda: „Piṅgiya,“ povedal Blahoslavený.“ ID1329 „‚Zrodený v utrpení, sužovaný starnutím.‘ ‚Zrodený v utrpení‘ znamená zrodený v utrpení narodením, zrodený v utrpení starnutím, zrodený v utrpení chorobou, zrodený v utrpení smrťou, zrodený v utrpení smútkom, nárekom, bolesťou, žiaľom a zúfalstvom; zrodený v utrpení pekelným utrpením… až po… zrodený z utrpenia spôsobeného katastrofou nesprávnych názorov; zrodený z choroby, zrodený z nešťastia, zrodený z utrpenia. Takto: ‚zrodený z utrpenia.‘ ‚Sužovaný starnutím‘ znamená dotknutý starnutím, sužovaný, obklopený, obdarený. Nasledovaný zrodením, prenasledovaný starnutím, zavalení chorobou, sužovaní smrťou, bez ochrany, bez úkrytu, bez útočiska, keď sa stali tým, čo nie je útočiskom. Preto „zrodený z utrpenia, sužovaný starnutím.““ ID1330 „‚Preto, Piṅgiya, buď ostražitý.‘ ‚Preto‘ znamená z toho dôvodu, kvôli tej príčine, kvôli tej podmienke alebo z toho pôvodu, keď vidíš takéto nebezpečenstvo v túžbe. Teda: „preto, Piṅgiya.“ „Ostražitý“ znamená konať s opatrnosťou, konať nepretržite, konať vytrvalo, konať bez prerušenia, nezložiť bremeno, ostražitosť v blahodárnych vlastnostiach. Teda: „preto, Piṅgiya, buď ostražitý.““ ID1331 „‚Zbav sa túžby po neopakovanej existencii.‘ ‚Túžba‘ znamená túžbu po formách… až po… túžbu po mentálnych javoch. ‚Zbav sa túžby‘ znamená: zbav sa túžby, vzdať sa túžby, rozptýliť túžbu, ukončiť túžbu, priviesť túžbu do neexistencie. „Pre neopakovanú existenciu“ znamená: aby sa u teba už viac nevzniklo stávanie spojené so znovuzrodením – či už v ríši zmyslov, v ríši foriem alebo v ríši bezforemnej; či už v stávaní sa v sfére zmyslov, v sfére foriem alebo v sfére bezforemnej; či už v stávaní sa vnímanom, nevnímanom alebo ani vnímanom, ani nevnímanom; či už v stávaní sa s jednou zložkou, so štyrmi zložkami alebo s piatimi zložkami. Nech sa to nezrodí, nech sa to nezrodí úplne, nech nevznikne, nech nevznikne úplne v žiadnom budúcom mieste určenia, v žiadnom vzniku, v žiadnom zrodení, v žiadnom bytí, v žiadnom putovaní ani v žiadnom kolobehu zrodení. Nech to tu a teraz ustane, utíchne, skončí, nech sa to upokojí. To je význam slov „opusti túžbu po neopakovanej existencii“. Preto Blahoslavený povedal: „ ID1332 „‚Keď vidím ľudí premáhaných túžbou, Piṅgiya,‘ povedal Blahoslavený, ‚zrodených z utrpenia, zavalení starnutím – preto, Piṅgiya, buď ostražitý, zanech túžbu po neopakovanej existencii.‘“ ID1333 „Súčasne s ukončením veršov sa v mnohých tisícoch bytostí zrodilo bezprašné, nepoškvrnené videnie Dhammy – ktoré spolu s bráhmanom mali jednotný názor, jednotné úsilie, jednotný zámer a zdieľali rovnaké návykové sklony: ‚Čokoľvek má povahu vzniknúť, všetko to má povahu zaniknúť.‘ A aj u toho bráhmana sa zrodilo čisté, nepoškvrnené videnie Dhammy: „Všetko, čo má povahu vzniknúť, má aj povahu zaniknúť.“ Súčasne s dosiahnutím videnia Dhammy zmizli jeho antilopová koža, spletené vlasy, odev z kôrových vlákien, palica, nádoba na vodu, ako aj vlasy na hlave a brada. S holou hlavou a odetý v okrovom rúchu, nesúc vonkajšie rúcho, misku a rúcho, prostredníctvom praxe zodpovedajúcej jeho dosiahnutiu, sedel s rukami úctivo zloženými, vzdával hold Blahoslavenému a hovoril: „Ctihodný pane, Blahoslavený je môj učiteľ; ja som učeník.““ ID1334 „Šestnáste vysvetlenie otázok mladíka Piṅgiya.“ ID1335 „17. Výklad veršov chvály na Pārāyanu“ ID1336 „93. Blahoslavený to povedal, keď pobýval v Magadhe pri svätyni Pāsāṇaka. Na žiadosť a po opakovaných otázkach šestnástich sprievodných bráhmanov im vysvetlil tieto otázky.“ ID1337 „‚Blahoslavený to povedal‘ znamená, že predniesol tento Pārāyana. ‚Blahoslavený‘ je výraz úcty… označenie pre dosiahnutého, teda ‚Blahoslavený‘. ‚Pobývajúc v Magadhe‘ znamená prebývať, pohybovať sa, správať sa, udržiavať, podporovať a pokračovať v krajine menom Magadha. „V svätyni Pāsāṇaka“ sa vzťahuje na svätyňu Pāsāṇaka, ktorá sa nazýva Budhovo sídlo. „Zo šestnástich sprievodných bráhmanov“: Bráhman Piṅgiya bol nasledovníkom, stúpencom, sprievodcom a žiakom bráhmana Bāvarīho. „Tých šestnásť s Piṅgiyom“ – teda aj „zo šestnástich sprievodných bráhmanov“. Alebo tí šestnásti bráhmani boli nasledovníci, stúpenci, sprievodcovia a žiaci Buddhu, Blahoslaveného – teda aj „zo šestnástich sprievodných bráhmanov.““ ID1338 „Keď bol požiadaný a opakovane vypočúvaný, vysvetlil otázky.“ „Požiadaný“ znamená požiadaný, prosíkaný. „Opakovane sa ho pýtali“ znamená pýtali sa a pýtali sa, zisťovali a zisťovali, žiadali a žiadali, naliehali a naliehali, zvažovali a zvažovali. „Vysvetlil otázky“ znamená, že vysvetlil otázky, poukázal na ne, naučil, dal na vedomie, potvrdil, objasnil, analyzoval, zjednodušil a osvetlil. Tak sa hovorí: „Keď bol požiadaný a opakovane sa ho pýtali, vysvetlil otázky.“ Preto sa hovorí:“ ID1339 „Blahoslavený to povedal, keď pobýval v Magadhe pri svätyni Pāsāṇaka. Na žiadosť a po opakovaných otázkach zo strany šestnástich sprievodných bráhmanov im vysvetlil odpovede na tieto otázky.“ ID1340 „94. Ak by niekto, po tom, čo pochopil význam a Dhammu každej jednej otázky, konal v súlade s Dhammou, skutočne by dosiahol druhý breh starnutia a smrti. Tieto učenia slúžia na dosiahnutie druhého brehu. Preto je ‚Cesta k druhému brehu‘ názvom tohto výkladu Dhammy.“ ID1341 „„‚Aj len jednej otázky‘ znamená: aj len jednej otázky, ktorú položil Ajita, aj len jednej otázky, ktorú položil Tissametteyya, aj len jednej otázky, ktorú položil Puṇṇaka, aj len jednej otázky, ktorú položil Mettagū, aj len jednej otázky, ktorú položil Dhotaka, aj len jednej otázky, ktorú položil Upasīva, aj len jednej otázky, ktorú položil Nandaka, dokonca aj o jedinej otázke, ktorú položil Hemaka, dokonca aj o jedinej otázke, ktorú položil Todeyya, dokonca aj o jedinej otázke, ktorú položil Kappa, dokonca aj o jedinej otázke, ktorú položil Jatukaṇṇi, dokonca aj o jedinej otázke, ktorú položil Bhadrāvudha, dokonca aj o jedinej otázke, ktorú položil Udaya, dokonca aj o jedinej otázke, ktorú položil Posāla, dokonca aj o jedinej otázke, ktorú položil Mogharāja, a dokonca aj jedinej otázky, ktorú položil Piṅgiya – to je význam slov „dokonca aj jedinej otázky“.“ ID1342 „‚Pochopiť význam, pochopiť Dhammu‘: samotná otázka je Dhamma; vysvetlenie je význam. ‚Pochopiť význam‘ znamená poznať význam, zvážiť ho, preskúmať ho, rozvinúť ho a objasniť ho. „Po pochopení Dhammy“ znamená poznať Dhammu, zvážiť ju, preskúmať ju, rozvinúť ju a objasniť ju. „Človek by mal praktizovať v súlade s Dhammou“ znamená, že by mal vykonávať správnu prax, súladnú prax, prax bez odporu, prax, ktorá sleduje význam, prax v súlade s nadsvetskou Dhammou. „Človek by skutočne dosiahol druhý breh starnutia a smrti“: druhý breh starnutia a smrti sa nazýva nesmrteľnosť, Nibbāna – to znamená utíšenie všetkých formácií, zrieknutie sa všetkých podkladov existencie, zničenie túžby, odpútanosť, zánik, Nibbāna. „Človek by skutočne dosiahol vzdialený breh starnutia a smrti“ znamená, že by dosiahol vzdialený breh, dosiahol by ho, dotkol by sa ho a realizoval by ho. „Tieto učenia slúžia na dosiahnutie vzdialeného brehu“: tieto učenia napomáhajú dosiahnutiu vzdialeného brehu. Viedli by človeka k dosiahnutiu vzdialeného brehu, viedli by ho k jeho dobrému dosiahnutiu a viedli by ho k jeho dosiahnutiu v primeranom čase; napomáhajú prekročeniu starnutia a smrti. Preto „tieto učenia slúžia na dosiahnutie vzdialeného brehu.““ ID1343 „„Preto pre toto vysvetlenie Dhammy.“ „Preto“ znamená: z toho dôvodu, lebo vedie k vzdialenému brehu; z toho dôvodu, lebo je príčinou dosiahnutia Nibbány; z toho dôvodu, lebo odhaľuje ovocie, ktorým je Nibbána – preto. „Pre toto vysvetlenie Dhammy“ znamená pre toto Pārāyana – preto pre toto vysvetlenie Dhammy. „‚Pārāyana‘ je označenie“: ‚Pāra‘ (vzdialený breh) sa nazýva nesmrteľnosť, Nibbāna… zánik, Nibbāna. ‚Ayana‘ (Cesta) sa nazýva cesta, a to – správny názor… správna koncentrácia. „Označenie“ znamená: chápanie, konvencia, pojem, výraz, meno, nomenklatúra, označenie, termín, formulácia, výpoveď – teda „‚Pārāyana‘ je označenie.“ Preto sa hovorí:“ ID1344 „Ak by niekto, kto pochopil význam a Dhammu hoci len jednej otázky, konal v súlade s Dhammou, skutočne by dosiahol vzdialený breh starnutia a smrti. Tieto učenia slúžia na dosiahnutie vzdialeného brehu. Preto je ‚Cesta k vzdialenému brehu‘ označením pre toto vysvetlenie Dhammy.“ ID1345 „95.“ ID1346 „Ajita, Tissametteyya, Puṇṇaka a potom Mettagū; Dhotaka a Upasīva, Nanda a potom Hemaka.“ ID1347 „96.“ ID1348 „Todeyya a Kappa, obaja, a múdry Jatukaṇṇī; Bhadrāvudha a Udaya, a tiež bráhman Posāla; a inteligentný Mogharājā a veľký jasnovidec Piṅgiya.“ ID1349 „97.“ ID1350 „Títo pristúpili k Budhovi, jasnovidcovi dokonalému v správaní; s túžbou položiť jemné otázky prišli k Budhovi, najvynikajúcejšiemu.“ ID1351 „‚Títo prišli k Budhovi.‘ ‚Títo‘ sú šestnásť bráhmanov z Pārāyany. ‚Budha‘ označuje toho Blahoslaveného, ktorý sa prebudil sám, bez učiteľa, ktorý sám dosiahol prebudenie k pravdám o veciach, o ktorých sa doteraz nepočulo, a tým dosiahol vševedúcu múdrosť a ovládanie nad schopnosťami. V akom zmysle je on ‚Budha‘? Je Buddhom, lebo prebudil sa k pravdám. Je Buddhom, lebo prebúdza bytosti. Je Buddhom vďaka vševedúcnosti, vďaka vševidúcnosti, pretože sa nenechá viesť iným, pretože rozkvitol cnosťami, pretože je považovaný za toho, ktorého nečistoty sú zničené, pretože je považovaný za bezúhonného. Je Buddhom, lebo je úplne zbavený žiadostivosti, úplne zbavený nenávisti, úplne zbavený klamu. Je Buddhom, lebo je úplne bez nečistôt, lebo prešiel jedinou cestou, lebo on jediný sa plne prebudil k neprekonateľnému dokonalému osvietenie, lebo rozptýlil ne-múdrosť a dosiahol múdrosť. Toto meno „Buddha“ mu nedala ani jeho matka, ani jeho otec, ani jeho brat, ani jeho sestra, ani jeho priatelia a spoločníci, ani jeho príbuzní a rodina, ani askéti a bráhmani, ani božstvá. Je to označenie týkajúce sa vrcholu oslobodenia pre Blahoslavených Buddhov, realizovaný pojem, ktorý vzniká pri koreňoch stromu Bodhi spolu s dosiahnutím poznania vševedúceho – to je „Buddha“. „Títo pristúpili k Buddhovi“ znamená, že išli k Buddhovi, priblížili sa, boli mu nablízku, kládli mu otázky a vypočúvali ho – teda „pristúpili k Buddhovi“.“ ID1352 „Vo výraze ‚viditeľ dokonalý v správaní‘ (`sampannacaraṇaṃ isiṃ`): ‚Správanie‘ (`caraṇaṃ`) sa považuje za prejav cnostného konania. Zdržanlivosť v cnosti je tiež správaním; zdržanlivosť zmyslových schopností je tiež správaním; poznanie miery v jedle je tiež správaním; venovanie sa bdelosti je tiež správaním. O siedmich dobrých vlastnostiach hovoril Blahoslavený tiež ako o správaniach. O štyroch zotrvaniach hovoril Blahoslavený tiež ako o správaniach. ‚Dokonalý v správaní‘ (`sampannacaraṇaṃ`) znamená obdarený správaním, majúci najlepšie správanie, majúci výnimočné správanie, majúci najvýznamnejšie správanie, majúci najvyššiu cestu ako správanie a majúci vynikajúce správanie. Pokiaľ ide o „vidca“ (`isi`): Blahoslavený je vidcom, lebo hľadal (`esi`), pátral (`gavesi`) a dôkladne pátral (`pariyesi`) po veľkom súhrne cnosti; preto je vidcom… alebo ho hľadali, pátrali po ňom a dôkladne pátrali po ňom bytosti s veľkou mocou, pýtajúc sa: „Kde je Budha? Kde je Blahoslavený? Kde je boh nad bohmi? Kde je býk medzi ľuďmi?‘; preto je videním. Toto je význam výrazu ‚videnie dokonalé v správaní‘.“ ID1353 „Vo výraze ‚kladúci jemné otázky‘ (`pucchantā nipuṇe pañhe`): ‚Kladúci‘ (`pucchantā`) znamená chcieť sa opýtať, chcieť požiadať, chcieť prosiť a chcieť pripomenúť. ‚Jemné otázky‘ (`nipuṇe pañhe`) znamenajú otázky, ktoré sú hlboké, ťažko postrehnuteľné, ťažko pochopiteľné, zjavné, vznešené, mimo sféry uvažovania, jemné a známe len múdrym. To je význam výrazu ‚kladenie jemných otázok‘.“ ID1354 „Vo výraze ‚pristúpili k Budhovi, najvyššiemu‘ (`buddhaseṭṭhaṃ upāgamuṃ`): Pokiaľ ide o ‚Budhu‘ (`buddho`): ten Blahoslavený… existuje toto meno ‚Budha‘; toto meno je označenie, ktoré bolo zjavné. Čo sa týka slova ‚najvyšší‘ (`seṭṭhaṃ`): priblížili sa k najvyššiemu (`aggaṃ`), najlepšiemu (`seṭṭhaṃ`), výnimočnému (`visiṭṭhaṃ`) Buddhovi. `Upāgamuṃ` znamená: priblížili sa (`upāgamiṃsu`), priblížili sa, aby sa zúčastnili (`upasaṅkamiṃsu`), s úctou sa zúčastnili (`payirūpāsiṃsu`), kládli otázky (`paripucchiṃsu`) a pýtali sa (`paripañhiṃsu`). To je význam vety ‚priblížili sa k Budhovi, najvyššiemu‘.“ ID1355 „Preto zostavovatelia koncilu povedali: „Priblížili sa k Budhovi, jasnovidcovi dokonalému v správaní; kládli jemné otázky a priblížili sa k Budhovi, najvyššiemu.““ ID1356 „98.“ ID1357 „Keď mu položili otázky, Budha im odpovedal v súlade so skutočnosťou; múdry Budha uspokojil bráhmanov vysvetlením týchto otázok.“ ID1358 „Vo vete ‚Budha im vysvetlil‘ (`tesaṃ buddho pabyākāsi`): ‚im‘ (`tesaṃ`) znamená šestnásť bráhmanov z Pārāyany. ‚Buddha‘ (`buddho`) znamená toho Blahoslaveného… existuje toto meno ‚Buddha‘; toto meno je označenie, ktoré bolo zjavné. ‚Vysvetlil‘ (`pabyākāsi`) znamená, že Buddha im to vysvetlil, povedal, naučil, dal na vedomie, potvrdil, objasnil, analyzoval, zjednodušil a osvetlil. To je význam vety ‚Buddha im to vysvetlil‘.“ ID1359 „‚Keď mu bola položená otázka, v súlade so skutočnosťou‘: ‚Keď mu bola položená otázka‘ znamená, že bol opýtaný, vypočúvaný, požiadaný, nabádaný a inšpirovaný. ‚V súlade so skutočnosťou‘ znamená, že to povedal tak, ako sa to malo povedať, naučil to tak, ako sa to malo naučiť, dal to na vedomie tak, ako sa to malo dať na vedomie, potvrdil to tak, ako sa to malo potvrdiť, objasnil to tak, ako sa to malo objasniť, analyzoval to tak, ako sa to malo analyzovať, vysvetlil to tak, ako sa to malo vysvetliť, a odhalil to tak, ako sa to malo odhaliť – teda ‚po tom, čo mu bola položená otázka, v súlade so skutočnosťou‘.“ ID1360 „‚Vysvetlením otázok‘: rozprávaním, vyučovaním, zverejňovaním, ustanovením, odkrývaním, analýzou, objasňovaním a odhalením otázok – teda ‚vysvetlením otázok‘.“ ID1361 „‚Mudrc uspokojil bráhmanov‘: ‚uspokojil‘ znamená, že ich uspokojil, dôkladne uspokojil, potešil, potešil a urobil ich spokojnými. ‚Brahmani‘ znamenajú šestnásť brahmanov z Pārāyany. ‚Mudrc‘: mudrcovstvo (mona) sa nazýva poznanie… keď prekročil sieť zapletenia, je mudrcom – teda ‚mudrc uspokojil brahmanov‘. Preto sa hovorí:“ ID1362 „‚Budha im odpovedal, keď mu boli položené otázky, v súlade so skutočnosťou; vysvetlením týchto otázok mudrc uspokojil bráhmanov.‘“ ID1363 „99.“ ID1364 „Boli uspokojení Tým, ktorý má videnie, Budhom, príbuzným Slnka; viedli svätý život v prítomnosti toho, kto má vynikajúcu múdrosť.“ ID1365 „‚Boli uspokojení Tým, ktorý má videnie‘: ‚Oni‘ znamená tých šestnásť bráhmanov z Pārāyany. ‚Uspokojení‘ znamená, že boli uspokojení, úplne uspokojení, potešení, spokojní a naplnení – teda ‚boli uspokojení‘. ‚Ten, ktorý má videnie‘, znamená, že Blahoslavený je ten, ktorý má videnie prostredníctvom piatich očí: je ten, ktorý má videnie prostredníctvom telesného oka, je ten, ktorý má videnie prostredníctvom božského oka, je ten, ktorý má videnie prostredníctvom oka múdrosti, je ten, ktorý má videnie prostredníctvom buddhovho oka, a je ten, ktorý má videnie prostredníctvom vševidiaceho oka. Ako je Blahoslavený ten, ktorý má videnie prostredníctvom telesného oka?… Tak je Blahoslavený ten, ktorý má videnie prostredníctvom vševidiaceho oka – teda: ‚boli uspokojení tým, ktorý má videnie.‘“ ID1366 „‚Budhom, príbuzným Slnka‘: ‚Budha‘ znamená toho Blahoslaveného… realizované označenie, to jest ‚Budha‘. ‚Príbuzný Slnka‘: slnko sa nazýva Ādicca. On je z rodu Gotama a Blahoslavený je tiež z rodu Gotama. Blahoslavený je príbuzný a rodový príbuzný slnka. Preto je Budha príbuzným Slnka – teda: ‚Budhom, príbuzným Slnka.‘“ ID1367 „‚Viedli svätý život‘: svätý život sa nazýva zdržanlivosť od nesprávneho konania, zdržiavanie sa, opakované zdržiavanie sa, zdržanlivosť, ukončenie, nekonanie, nečinnosť, neupadnutie do priestupku, neprekročenie hranice a zničenie mosta. Okrem toho, v definitívnom zmysle sa svätý život nazýva Ušľachtilá osemčlenná cesta, a to: správny názor, správny úmysel, správna reč, správne konanie, správne živobytie, správne úsilie, správna všímavosť a správna koncentrácia. ‚Žili svätý život‘ znamená, že žili svätý život, praktizovali ho znova a znova a keď sa k nemu zaviazali, správali sa podľa neho – teda: ‚žili svätý život.‘“ ID1368 „‚V prítomnosti toho, kto má vynikajúcu múdrosť‘: toho, kto má vynikajúcu múdrosť, najvyššiu múdrosť, chválenú múdrosť, výnimočnú múdrosť, najprednejšiu múdrosť, najvyššiu múdrosť, najvynikajúcejšiu múdrosť. ‚V prítomnosti‘ znamená blízko, v blízkosti, neďaleko, nie ďaleko, v okolí – teda ‚v prítomnosti toho, kto má vynikajúcu múdrosť‘. Preto sa hovorí:“ ID1369 „Boli uspokojení Tým, ktorý má videnie, Budhom, príbuzným Slnka; viedli svätý život v prítomnosti toho, kto má vynikajúcu múdrosť.“ ID1370 „100.“ ID1371 „Pri každej jednej otázke, tak ako to učil Budha, kto by podľa toho konal, prešiel by z blízkeho brehu na vzdialený breh.“ ID1372 „‚Na každú jednu otázku‘: na každú otázku Ajitu, na každú otázku Tissametteyya… na každú otázku Piṅgiya – teda ‚na každú jednu otázku‘.“ ID1373 „Vo výraze ‚ako to učil Budha‘: ‚Budha‘ znamená toho Blahoslaveného, Samostatne dosiahnutého… toto je označenie pre dosiahnutého, to znamená ‚Budha‘. ‚Ako to učil Budha‘ znamená tak, ako to Budha povedal, učil, zverejnil, ustanovil, odhalil, analyzoval, objasnil a osvetlil. To je význam výrazu ‚ako to učil Budha‘.“ ID1374 „Pokiaľ ide o ‚Kto by tak konal‘: človek by konal správne, v súlade, bez odporu, v súlade s významom, v súlade s Dhammou. Teda ‚kto by tak konal‘.“ ID1375 „Vo vete ‚Prešiel by z blízkeho brehu na vzdialený breh‘: vzdialený breh sa nazýva nesmrteľnosť, Nibbāna… zánik, Nibbāna. Blízky breh sa nazýva nečistoty, agregáty a voličné formácie. ‚Prejsť z blízkeho brehu na vzdialený breh‘ znamená, že človek prejde z blízkeho brehu na vzdialený breh, dosiahne vzdialený breh, nadviaže kontakt so vzdialeným brehom, uvedomí si vzdialený breh. To je význam vety ‚prejsť z blízkeho brehu na vzdialený breh‘.“ ID1376 „Preto učitelia, ktorí zostavili písma, povedali tento verš: ‚Pre každú otázku, tak ako to učil Budha, kto by podľa toho konal, prešiel by z blízkeho brehu na vzdialený breh.‘“ ID1377 „101.“ ID1378 „Rozvíjaním najvyššej cesty sa človek môže dostať z blízkeho brehu na vzdialený breh. Táto cesta je cestou vedúcou na vzdialený breh; preto sa nazýva ‚Cesta na vzdialený breh‘.“ ID1379 „Vo vete ‚Z blízkeho brehu sa človek môže dostať na vzdialený breh‘: blízky breh sa nazýva nečistoty, agregáty a voličné formácie. Vzdialený breh sa nazýva nesmrteľnosť, Nibbāna… zánik túžby, odpútanosť, ustanie, Nibbāna. ‚Z blízkeho brehu sa dá dostať na vzdialený breh‘ znamená, že z blízkeho brehu sa dá dostať na vzdialený breh, dá sa dosiahnuť vzdialený breh, dá sa dotknúť vzdialeného brehu, dá sa realizovať vzdialený breh. To je význam vety ‚z blízkeho brehu sa dá dostať na vzdialený breh‘.“ ID1380 „Vo vete ‚Rozvíjanie najvyššej cesty‘: najvyššia cesta sa nazýva Ušľachtilá osemčlenná cesta. Čo to je? Správny pohľad… správna koncentrácia. ‚Najvyššia cesta‘ znamená cestu, ktorá je hlavná, vynikajúca, výnimočná, prvoradá, najvyššia a najkrajšia. ‚Rozvíjanie‘ znamená rozvíjať, kultivovať a klásť na to veľký dôraz. To je význam vety ‚rozvíjanie najvyššej cesty‘.“ ID1381 „Čo sa týka ‚Táto cesta slúži na prechod na druhý breh‘:“ ID1382 „Cesta, chodník, trasa, stopa, priama cesta, diaľnica; loď a most na prechod, vor, plavidlo a hrádza.“ ID1383 „‚Na dosiahnutie vzdialeného brehu‘: na dosiahnutie vzdialeného brehu, na dosiahnutie vzdialeného brehu, na úplné dosiahnutie vzdialeného brehu, na prekonanie starnutia a smrti – preto ‚táto cesta slúži na dosiahnutie vzdialeného brehu‘.“ ID1384 „‚Preto sa nazýva Cesta k vzdialenému brehu‘: ‚Preto‘ znamená z toho dôvodu, z tej príčiny, z tej podmienky, z toho zdroja. ‚Vzdialený breh‘ sa nazýva nesmrteľnosť, Nibbāna… zánik, Nibbāna. ‚Cesta‘ sa nazýva chodník. ‚Iti‘ je spojka na spájanie slov… toto je sled slov – teda ‚preto sa nazýva Cesta k vzdialenému brehu‘. Preto sa hovorí:“ ID1385 „‚Z blízkeho brehu možno prejsť na vzdialený breh rozvíjaním najvyššej cesty. Táto cesta slúži na prechod na vzdialený breh, preto sa nazýva ‚Cesta k vzdialenému brehu‘.““ ID1386 „Sedemnásta časť je výklad veršov chvály Cesty k Vzdialenému brehu.“ ID1387 „18. Výklad veršov spievaných v súlade s Pārāyanou“ ID1388 „102.“ ID1389 „‚Budem spievať Pārāyanu,‘ [tak povedal ctihodný Piṅgiya]. ‚Ako videl, tak aj vyhlásil – ten bezúhonný s nesmiernou múdrosťou; bez túžob, bez lesov, naga; z akého dôvodu by mal hovoriť nepravdu?‘“ ID1390 „‚Budem spievať Pārāyanu‘: Budem spievať spolu s tým, čo bolo spievané, budem rozprávať to, čo bolo rozprávané, budem opakovať to, čo bolo opakované, budem hovoriť to, čo bolo povedané, budem rozprávať o tom, o čom sa rozprávalo – to je význam slov ‚Budem spievať Pārāyanu.‘ ‚Tak povedal ctihodný Piṅgiya‘: „Takto“ je spojka …pe… toto je sled slov. „Ctihodný“ je láskavý výraz, výraz úcty, oslovenie vyjadrujúce česť a úctu. „Piṅgiya“ je meno toho staršieho, jeho označenie, priezvisko, termín, výraz, označenie, prívlastok, výpoveď a slovný výraz – teda „ctihodný Piṅgiya.““ ID1391 „‚Ako videl, tak aj vyhlásil‘: ako videl, tak aj vyhlásil, poukázal, učil, zverejnil, stanovil, odhalil, analyzoval, objasnil a vysvetlil. ‚Všetky podmienené útvary sú nestále‘: ako videl, tak aj vyhlásil …pe… objasnil. „Všetky podmienené útvary sú utrpením“ …pe… „Všetky javy sú bezja“ … „Všetko, čo podlieha vzniku, podlieha aj zániku“: tak, ako to videl, tak to vyhlásil, poukázal na to, učil, zverejnil, potvrdil, odhalil, analyzoval, objasnil a vysvetlil. A tak: „tak, ako to videl, tak to vyhlásil.““ ID1392 „Ten bezškvrnný s nesmiernou múdrosťou“: „Bezškvrnný“: Túžba je škvrna, nenávisť je škvrna, klam je škvrna, hnev … zášť …pe… všetky neblahé vôľové formácie sú škvrny. Tieto škvrny boli opustené Buddhom, Blahoslaveným, odrezané pri koreni, zmenené na pahýľ palmy, privedené do neexistencie, nepodliehajúce vzniku v budúcnosti. Budha je nepoškvrnený, bezúhonný, bezchybný, vzdialil sa od škvrn, opustil škvrny, je oslobodený od škvrn, prekonal všetky škvrny. ‚Bhūri‘ je termín označujúci zem. Blahoslavený je obdarený múdrosťou podobnou zemi, rozsiahlou a nekonečnou. ‚Medhā‘ je termín označujúci múdrosť (‚paññā‘). Je to múdrosť, rozlišovanie …pe… neklam, skúmanie Dhammy, správny pohľad. Blahoslavený je obdarený touto múdrosťou nazývanou `medhā`, je ňou dobre obdarený, dosiahol ju, dosiahol ju v plnej miere, vlastní ju, vlastní ju v plnej miere a je ňou vybavený; preto je Budha obdarený vynikajúcou múdrosťou. Takto: „ten bezškvrný s rozsiahlou múdrosťou.““ ID1393 „‚Bez túžby, bez lesov, nāga‘: Pokiaľ ide o ‚bez túžby‘ (nikkāmo): Stručne povedané, existujú dva druhy zmyslových pôžitkov: zmyslové objekty a zmyslové znečistenia … atď. … tieto sa nazývajú zmyslové objekty … atď. … tieto sa nazývajú zmyslové znečistenia. Pre Buddhu, Blahoslaveného, boli zmyslové objekty úplne pochopené a zmyslové znečistenia boli opustené. Pretože zmyslové objekty boli úplne pochopené a zmyslové znečistenia boli opustené, Blahoslavený netúži po zmyslových potešeniach, nechce ich, netúži po nich, nebaží sa po nich a nehovorí o nich s túžbou. Tí, ktorí túžia po zmyslových potešeniach, chcú ich, túžia po nich, prahnú po nich a hovoria o nich s túžbou, sú hľadači zmyslových potešení, plní žiadostivej vášne, vnímajúci vnemov. Blahoslavený netúži po zmyslových potešeniach, nechce ich, netúži po nich, neprahne po nich, nehovorí o nich s túžbou. Preto je Budha bez túžby, bez túžby, vzdal sa túžby, vyvrhol túžbu, je oslobodený od túžby, opustil túžbu, zriekol sa túžby; je oslobodený od žiadostivosti, zbavený žiadostivosti, vzdal sa žiadostivosti, vyvrhol žiadostivosť, je oslobodený od žiadostivosti, opustil žiadostivosť, zriekol sa žiadostivosti; je bez túžby, uhasený, upokojený, prežíva blaženosť, prebýva so sebou samým, ktorý sa stal najvyšším. To je význam výrazu „bez túžby“.“ ID1394 „Pokiaľ ide o „bez lesov“ (nibbána): Žiadostivosť je les, nenávisť je les, klam je les, hnev je les, zášť je les … atď. … všetky neprospešné voličné formácie sú lesy. Tieto lesy opustil Budha, Blahoslavený, odrezal ich pri koreni, urobil z nich pahýľ palmy, priviedol ich do neexistencie, aby sa v budúcnosti už nevyskytovali. Preto je Budha bez lesa, zbavený lesov, vyšiel z lesa, odišiel z lesa, opustil les, je oslobodený od lesa, prekonal všetky lesy. To je význam výrazu „bez lesov“. Čo sa týka „nāga“: Blahoslavený nekoná zlo (āguṃ), preto je nāga; nechodí (na miesto, kam by nemal ísť), preto je nāga; nevracia sa (na miesto, kam by nemal prísť), preto je nāga …pe… Pretože sa Blahoslavený nevracia, je nágom. To je význam slov „bez túžby, bez lesov, nág.““ ID1395 „K otázke ‚Z akého dôvodu by niekto klamal?‘: ‚Z akého dôvodu‘ znamená z akej príčiny, z akého dôvodu, z akého zdroja, za akých podmienok. ‚Klamal by‘ znamená, že by niekto klamal, hovoril, poukazoval, vyslovoval; že by vyslovil odsúdeniahodnú lož, že by klamal, že by používal nečestnú reč. Tu istá osoba, ktorá prišla na zasadnutie, alebo na zhromaždenie, alebo medzi príbuzných, alebo medzi členov cechu, alebo medzi členov kráľovskej rodiny, keď je predvedená a vypočúvaná ako svedok – ‚Poď, dobrý človek, povedz, čo vieš‘ – táto osoba, hoci nevie, povie: ‚Viem‘, alebo hoci vie, povie: ‚Neviem‘; hoci nevidí, povie: ‚Vidím‘, alebo hoci vidí, povie: ‚Nevidím.‘ Takto človek vedome hovorí lož pre seba samého, pre iného alebo kvôli nejakému bezvýznamnému materiálnemu zisku. Tomu sa hovorí odsúdeniahodná lož.“ ID1396 „Okrem toho sa klamné reči vyskytujú v troch aspektoch. Predtým má človek myšlienku: ‚Budem hovoriť nepravdu‘; počas hovorenia si uvedomuje: ‚Hovorím nepravdu‘; po tom, čo prehovoril, si uvedomuje: ‚Povedal som nepravdu‘ – v týchto troch aspektoch sa vyskytujú klamné reči. Okrem toho sa klamné reči vyskytujú v štyroch aspektoch. Predtým má človek myšlienku: ‚Budem hovoriť nepravdu‘; počas hovorenia si uvedomuje: ‚Hovorím nepravdu‘; po tom, čo prehovoril, si uvedomuje: ‚Povedal som nepravdu‘; a skrýva svoj názor – v týchto štyroch aspektoch sa vyskytuje klamlivé hovorenie. Okrem toho sa klamlivé hovorenie vyskytuje v piatich aspektoch… v šiestich aspektoch… v ôsmich aspektoch. Vopred má človek myšlienku: „Budem hovoriť nepravdivo“; počas hovorenia si uvedomuje: „Hovorím nepravdivo“; po tom, čo prehovoril, si uvedomuje: „Hovoril som nepravdivo“; a skrýva svoj názor, skrýva svoj súhlas, skrýva svoju preferenciu, skrýva svoje vnímanie a skrýva svoju dispozíciu – v týchto ôsmich aspektoch sa vyskytuje klamná reč ako odsúdeniahodná lož. Z akého dôvodu by niekto klamal, hovoril, poukazoval alebo vyslovoval? Z akého dôvodu by niekto klamal? Preto starší Piṅgiya povedal: ID1397 „„Zaspievam Pārāyanu,“ [tak povedal ctihodný Piṅgiya]. Ako videl, tak aj vyhlásil – ten bezúhonný s nesmiernou múdrosťou; bez túžob, bez lesov, nāga; z akého dôvodu by mal hovoriť nepravdivo?““ ID1398 „103.“ ID1399 „O tom, kto sa zbavil škvrny a klamu, kto sa vzdal pýchy a hanobenia, poďte, teraz prednesiem reč obdarenú jeho vznešenými vlastnosťami.“ ID1400 „‚O tom, kto sa zbavil škvrny a klamu‘: ‚Škvrna‘ znamená: túžba je škvrna, nenávisť je škvrna, klam je škvrna, pýcha je škvrna, nesprávny názor je škvrna, znečistenie je škvrna, každé nesprávne konanie je škvrna, každá kamma vedúca k existencii je škvrna.“ ID1401 „‚Klam‘: Je to nevedomosť týkajúca sa utrpenia …pe… klam je šípom nevedomosti, neblahým koreňom. Tomu sa hovorí klam. Pre Buddhu, Blahoslaveného, boli škvrna aj klam opustené, odrezané pri koreni, zmenené na pahýľ palmy, dovedené do neexistencie, nepodliehajúce vzniku v budúcnosti. Preto je Buddha tým, kto sa zbavil škvrny a klamu. Teda: „toho, kto sa zbavil škvrny a klamu.““ ID1402 „V tomto kontexte je pýcha (māna) jedného druhu: povýšenie mysle. Je dvoch druhov: sebaoslavenie a znevažovanie druhých. Je troch druhov: pýcha ‚som lepší‘, pýcha ‚som rovný‘ a pýcha ‚som horší‘. Je štyroch druhov: človek si vytvára pýchu prostredníctvom zisku, slávy, chvály a potešenia. Je piatich druhov: človek si vytvára pýchu takto: ‚Som ten, kto dosahuje príjemné podoby,‘ ‚…príjemné zvuky,‘ ‚…príjemné vône,‘ ‚…príjemné chute,‘ ‚…príjemné hmatateľné veci.‘ Existuje v šiestich druhoch: jeden vyvoláva pýchu prostredníctvom dokonalosti zraku, … sluchu, … čuchu, … chuti, … tela, … mysle. Existuje v siedmich druhoch: pýcha, nadmerná pýcha, pýcha nad pýchou, pýcha z menejcennosti, pohŕdanie, pýcha „ja som“ a nesprávna pýcha. Existuje v ôsmich druhoch: jeden vyvoláva pýchu prostredníctvom zisku a pýchu z menejcennosti prostredníctvom straty; jeden vyvoláva pýchu prostredníctvom slávy a pýchu z menejcennosti prostredníctvom zlej povesti; jeden vyvoláva pýchu prostredníctvom chvály a pýchu z menejcennosti prostredníctvom kritiky; jeden vyvoláva pýchu prostredníctvom potešenia a pýchu z menejcennosti prostredníctvom bolesti. Existuje deväť druhov: vo vzťahu k nadriadenému pýcha „som lepší“, „som rovný“ alebo „som horší“; vo vzťahu k rovnému pýcha „som lepší“, „som rovný“ alebo „som horší“; vo vzťahu k podriadenému pýcha „som lepší“, „som rovný“ alebo „som horší“. Existuje desať druhov: tu niekto vytvára pýchu kvôli pôvodu, rodu, rodinnému postaveniu, kráse pleti, bohatstvu, štúdiu, sfére práce, remeslu, oblasti vedomostí, vzdelaniu, bystrosti mysle alebo z nejakého iného dôvodu. Čokoľvek je takáto pýcha, predstava, stav, keď sa niečo predstavia, povýšenosť, namyslenosť, vlajka, prevzatie, túžba mysle po výnimočnosti – to sa nazýva pýcha.“ ID1403 „Tu sa podceňovaním cností druhých (makkha) rozumie čokoľvek, čo je podceňovaním cností druhých, čin podceňovania cností, stav bytia tým, kto podceňuje cnosti, tvrdosť a tvrdé konanie – toto sa nazýva podceňovanie cností druhých. Pre Buddhu, Blahoslaveného, boli pýcha a znevažovanie cností druhých opustené, odrezané pri koreni, zredukované na pahýľ palmy, dovedené do neexistencie a majú povahu toho, čo v budúcnosti nevznikne. Preto je Budha tým, kto sa vzdal pýchy a znevažovania cností druhých. To je význam výrazu ‚ten, kto sa vzdal pýchy a znevažovania cností druhých‘.“ ID1404 „‚No tak, vyhlásim reč spojenú s chválou.‘ ‚No tak‘ (handā) je slovné spojenie, prepojenie slov, výplňová fráza, kombinácia písmen, plynulosť spoluhlások, obohatená o sled slov – to je ‚no tak‘. ‚Vyhlásim reč spojenú s chválou‘: Budem hlásať, učiť, zverejňovať, ustanoviť, odhaľovať, analyzovať, objasňovať a osvetľovať výpoveď, reč, vyjadrenie, prejav, ktorý je obdarený, dobre obdarený, priblížený, dobre priblížený, ktorý má, dobre má a ktorý je sprevádzaný chválou. Takto: ‚Poďte teraz, budem hlásať reč spojenú s chválou.‘ Preto starší Piṅgiya povedal:“ ID1405 „O tom, kto sa zbavil škvrny a klamu, o tom, kto sa zbavil pýchy a znevažovania cností druhých; poďte teraz, budem hlásať reč spojenú s chválou.“ ID1406 „104.“ ID1407 „Budha, rozptýľovateľ tmy, s všestranným videním, ktorý dosiahol koniec sveta, prekročil všetko bytie; bez poskvrny, zbavený všetkého utrpenia, ten, ktorého meno je Pravda – ó, Brahmane, on je učiteľ, ktorého uctievam.“ ID1408 „Budha, rozptýľovateľ tmy, s všestranným videním.‘‚Odstrániteľ temnoty‘ znamená, že vyhnal, úplne vyhnal, opustil, odstránil, zlikvidoval a priviedol k neexistencii temnotu žiadostivosti, temnotu nenávisti, temnotu klamu, temnotu pýchy, temnotu názorov, temnotu znečistení, temnotu nesprávneho správania – ktoré vedú k slepote, vedú k nevedomosti, bránia múdrosti, stoja na strane utrpenia a neprispievajú k Nibbáne. „Buddha“ znamená, že Blahoslavený… (malo by sa pochopiť celé vysvetlenie) … toto je označenie, ktoré sa zjavilo; to znamená „Buddha“. „Všestranné videnie“ je názov pre poznanie vševedúceho… (malo by sa pochopiť celé vysvetlenie) … preto je Tathāgata ten, kto má všestranné videnie. A tak: „Buddha, rozptýľovateľ tmy, s všestranným videním.““ ID1409 „Odchádzal na koniec sveta, prekročil všetku existenciu. Tu, svet (loka): existuje jeden svet – svet existencie. Existujú dva svety – svet existencie a svet vznikania; svet prosperujúcej existencie a svet prosperujúceho vznikania; svet nešťastnej existencie a svet nešťastného vznikania. Existujú tri svety – tri pocity. Štyri svety – štyri druhy výživy. Päť svetov – päť zoskupení pripútanosti. Šesť svetov – šesť vnútorných zmyslových základov. Sedem svetov – sedem úrovní vedomia. Osem svetov – osem svetských podmienok. Deväť svetov – deväť príbytkov bytostí. Desať svetov – desať zmyslových základov. Dvanásť svetov – dvanásť zmyslových základov. Osemnásť svetov – osemnásť prvkov. „Ten, kto dosiahol koniec sveta“ (lokantagū): Blahoslavený dosiahol koniec sveta, dosiahol koniec, dosiahol hranicu, dosiahol limit… dosiahol Nibbānu, dosiahol Nibbānu. Žil svätým životom, zdokonalil prax… pre neho neexistuje saṃsára zrodenia a smrti a žiadne ďalšie stávanie sa. Tak je ten, kto dosiahol koniec sveta.“ ID1410 „‚Ten, kto prekročil všetko stávanie sa.‘ Tu, stávanie sa (bhava): existujú dva druhy stávania sa – stávanie sa karmy a stávanie sa znovuzrodenia. Čo je kamma-bytie? Záslužné mentálne formácie, nezaslužné mentálne formácie a neporušiteľné mentálne formácie – to je kamma-bytie. Čo je znovuzrodenie? Forma, pocit, vnímanie, mentálne formácie a vedomie spojené so znovuzrodením – to je znovuzrodenie. Blahoslavený prekonal, prekročil a dosiahol stav za hranicami kamma-bytia aj znovuzrodenia. Preto: ‚Odišiel na koniec sveta, prekonal všetko bytie.‘“ ID1411 „‚Bez skvrny, so všetkým utrpením opusteným.‘ ‚Bez skvrny‘ (anāsavo): existujú štyri skvrny – skvrna zmyslového potešenia, skvrna bytia, skvrna názorov a skvrna nevedomosti. Pre Buddhu, Blahoslaveného, boli tieto nečistoty opustené, odrezané pri koreni, zmenené na pahýľ palmy, dovedené do neexistencie a sú zo svojej podstaty neschopné vzniknúť v budúcnosti. Preto je Buddha bez nečistôt. ‚So všetkým utrpením opusteným‘: pre neho bolo všetko utrpenie spojené so znovuzrodením – utrpenie z narodenia, starnutia, choroby a smrti; zo smútku, náreku, bolesti, žiaľu a zúfalstva… utrpenie spôsobené nesprávnymi názormi – bolo opustené, vykorenené, upokojené, utíšené, zbavené schopnosti vzniknúť a spálené ohňom poznania. Preto je Budha tým, kto opustil všetko utrpenie. To je význam slov „Bez nečistôt, s opusteným všetkým utrpením.““ ID1412 „‚Ten, ktorého meno je Pravda – ó, Brahmane, toho ja uctievam.‘ ‚Ten, ktorého meno je Pravda‘ (saccavhayo) znamená toho, ktorého meno je pravdivé, ktorý má meno podobnej kvality, oslovenie podobnej kvality a pravdivé meno podobnej kvality. Blahoslavený Vipassí, Blahoslavený Sikhí, Blahoslavený Vessabhú, Blahoslavený Kakusandha, Blahoslavený Koṇāgamana a Blahoslavený Kassapa – títo Blahoslavení Buddhovia mali mená podobnej kvality a oslovenia podobnej kvality. Blahoslavený, mudrc z rodu Sákjov, má tiež meno a oslovenie podobnej kvality ako títo Blahoslavení Buddhovia. Preto je Buddha ‚ten, ktorého meno je Pravda‘.“ ID1413 „‚Ó, bráhmane, ja ho uctievam.‘ Na toho Blahoslaveného som sa spoliehal, slúžil som mu, uctieval som ho, opakovane som sa ho pýtal a opakovane som ho skúmal. To je význam slov: ‚Ten, ktorého meno je Pravda – ó, bráhmane, ja ho uctievam.‘ Preto starší Piṅgiya povedal:“ ID1414 „‚Budha, rozptýľovateľ tmy, s všestranným videním, ktorý dosiahol koniec sveta, prekročil všetko bytie; bez poskvrny, zbavený všetkého utrpenia, ten, ktorého meno je Pravda – ó, Brahmane, toho si vážim.‘“ ID1415 „105.“ ID1416 „Rovnako ako vták, ktorý opustí háj s málo ovocím, môže sa usadiť v lese bohatom na ovocie; tak aj ja, opustiac tých s malým vhľadom, som dosiahol veľký oceán, ako labuť.“ ID1417 „Rovnako ako ten, kto sa narodil dvakrát, opustiac malý háj, by sa mohol usadiť v lese bohatom na ovocie. ‚Narodený dvakrát‘ (dija) sa hovorí o vtákovi. Z akého dôvodu sa vták nazýva ‚narodený dvakrát‘? Pretože sa narodí dvakrát: z matkinho lona a z vaječnej škrupiny. Z toho dôvodu sa vták nazýva ‚narodený dvakrát‘. ‚Ako keby opustil malý lesík‘: rovnako ako ten, kto sa narodil dvakrát, keď opustil, odišiel, prekročil, ďaleko prekročil a najmä prekročil malý lesík – malý lesík s málo ovocím, málo potravou a málo vodou – môže smerovať k inému veľkému lesu, lesnému háju s množstvom ovocia, množstvom potravy a množstvom vody, nájsť ho a získať, a môže si v tom lesnom háji zriadiť svoje obydlie. Preto: ‚Rovnako ako ten, kto sa narodil dvakrát, opustiac malý lesík, by sa mohol usadiť v lese bohatom na ovocie.‘“ ID1418 „Tak som, opustiac tých s obmedzeným pohľadom, ako labuť dosiahol veľký oceán. ‚Tak‘ – toto ilustruje podobenstvo. ‚Opustiac tých s obmedzeným videním‘ – bráhman Bāvarī a jeho ostatní učitelia zastávali úzke, obmedzené, chudobné, podradné, nízkopostavené a mizerné názory v porovnaní s Blahoslaveným, Buddhom. Opustiac tých s obmedzeným, úzkoprsým, chudobným, podradným, nízkopostaveným a mizerným videním, zanechajúc ich, prekračujúc ich, prekonávajúc ich a presahujúc ich, dosiahol som Blahoslaveného, k Budhovi – k tomu, kto má bezhraničný pohľad, najvyšší pohľad, vynikajúci pohľad, výnimočný pohľad, prvotriedny pohľad, najvyšší pohľad, najlepší pohľad, ktorý nemá rovného, ktorý sa vyrovná tomu, čo nemá rovného, bez protikladu, bez súpera, bez rovného, k bohu nad bohmi, k býkovi medzi ľuďmi, k levovi medzi ľuďmi, k veľkému nágovi medzi ľuďmi, k plnokrvníkovi medzi ľuďmi, k vedúcemu býkovi medzi ľuďmi, k ťažnému zvieraťu medzi ľuďmi, k nositeľovi desiatich síl. Tak ako labuť môže dosiahnuť, nájsť a dostať sa k veľkému jazeru Mānasa, k jazeru Anotatta alebo k rozsiahlemu, neotrasiteľnému, nemerateľnému oceánu, k mori vôd – tak aj ja som dosiahol Blahoslaveného, Buddhu – neotrasiteľného, s nemerateľnou silou, s mnohorakou múdrosťou, s odhalenými očami, zručný v rozlíšeniach múdrosti, ktorý dosiahol analytické poznanie, dosiahol štyri druhy neohrozenosti, čistého odhodlania, s očisteným ja, hovoriaci bez duality, neochvejný, verný svojmu slovu, nie bezvýznamný, veľký, hlboký, nemerateľný, ťažko pochopiteľný, bohatý na drahokamy, ako oceán, obdarený šesťnásobnou vyrovnanosťou, neporovnateľný, rozsiahly, nemerateľný. Keď som dosiahol takého – hlásateľa cesty medzi hlásateľmi, ako je Meru medzi horami, ako je Garuḷa medzi vtákmi, ako je lev medzi šelmami, ako je oceán medzi morami – toho Učiteľa, najvyššieho víťaza, veľkého mudrca. Takto: ‚Opustiac tých s obmedzeným videním, ako labuť som dosiahol veľký oceán.‘ Preto starší Piṅgiya povedal:“ ID1419 „‚Rovnako ako vták, ktorý opustí chudobný háj, by sa uchýlil do lesa bohatého na ovocie, tak aj ja, opustiac tých s obmedzeným pohľadom, som dosiahol veľký oceán, ako labuť.‘“ ID1420 „106.“ ID1421 „Tí, ktorí mi kedysi, pred Gotamovým učením, vysvetľovali a hovorili: ‚Tak to bolo, tak to bude‘ – to všetko boli len dohady, to všetko boli len špekulácie.“ ID1422 „‚Tí, ktorí mi kedysi vysvetľovali‘: to znamená, že bráhman Bāvarī a jeho ostatní učitelia vyhlasovali, poukazovali, učili, zverejňovali, ustanovovali, odkrývali, analyzovali, objasňovali a odhaľovali svoj vlastný názor, svoje vlastné prijatie, svoju vlastnú obľubu, svoje vlastné presvedčenie, svoju vlastnú náklonnosť a svoj vlastný zámer. A tak: ‚tí, ktorí mi kedysi vysvetľovali.‘“ ID1423 „‚Pred učením Gotamy‘“: pred učením Gotamy, mimo učenia Gotamy, pred učením Gotamy, skôr ako učenie Gotamy, Budhovo učenie, učenie Víťaza, učenie Tathāgaty, učenie Arahanta. Takto: ‚pred učením Gotamy‘.“ ID1424 „‚Tak to bolo, tak to bude‘“: ‚Tak to bolo, tak to bude.‘ Takto: ‚‚Tak to bolo, tak to bude.‘“ ID1425 „‚Všetko to boli len dohady‘“: všetko to boli len dohady, založené na správach, na tradícii, na slede textov, na úvahách, na dedukcii, na zvažovaní dôvodov, na prijatí názoru po jeho zvážení; učenie, o ktorom hovorili, nepoznali priamo sami, nezažili ho osobne. Takto: ‚všetko to boli len dohady.‘“ ID1426 „‚Všetko, čo zvyšovalo špekulácie‘: všetko, čo zvyšovalo špekulácie, zvyšovalo myslenie, zvyšovalo zámery; zvyšovalo to myšlienky na zmyselnosť, myšlienky na zlú vôľu, myšlienky na krutosť, myšlienky o príbuzných, myšlienky o krajine, neusporiadané myšlienky, myšlienky spojené s náklonnosťou k druhým, myšlienky spojené so ziskom, cťou a slávou a myšlienky spojené s tým, aby človek nebol pohŕdaný. Takto: ‚všetko, čo zvyšovalo špekulácie.‘“ Preto starší Piṅgiya povedal:“ ID1427 „Tí, ktorí mi kedysi, pred Gotamovým učením, vysvetľovali: ‚Tak to bolo, tak to bude‘ – to všetko boli len dohady, to všetko bolo len zvýšenie špekulácií.“ ID1428 „107.“ ID1429 „Bezkonkurenčný, rozptýľovateľ tmy, je žiarivý, tvorca svetla; Gotama s obrovskou múdrosťou, Gotama s rozsiahlou múdrosťou.“ ID1430 „Pokiaľ ide o ‚Bezkonkurenčný, rozptýľovateľ tmy‘: ‚Jeden‘ znamená: Blahoslavený je Jeden z hľadiska odriekania; Jeden v zmysle, že nemá druhého; Jeden v zmysle, že sa vzdal túžby; pretože je úplne oslobodený od žiadostivosti, je Jeden; pretože je úplne oslobodený od nenávisti, je Jeden; pretože je úplne oslobodený od klamu, je Jeden; pretože je úplne oslobodený od znečistení, je Jeden; pretože prešiel jedinou cestou, je Jeden; pretože on sám sa plne prebudil k neprekonateľnému dokonalému sebapoznaniu, je Jeden.“ ID1431 „Ako je Blahoslavený Jediný z hľadiska odriekania? Blahoslavený, keď bol ešte mladík s čiernymi vlasmi, obdarený krásnou mladosťou, v prvej fáze života, zatiaľ čo jeho neochotní rodičia plakali a nariekali so slzami v očiach, opustil spoločenstvo svojich príbuzných, zbavil sa všetkých bremien domáceho života, zbavil sa bremena syna a manželky, zbavil sa bremena príbuzných, zbavil sa bremena priateľov a spoločníkov, oholil si vlasy a bradu, obliekol si okrové rúcho a odišiel z domáceho života do bezdomovectva. Keď dosiahol stav, v ktorom nič nevlastní, putuje, prebýva, správa sa, žije, živí sa a vedie svoj život osamote. Tak je Blahoslavený Jediný z hľadiska odriekania.“ ID1432 „Ako je Blahoslavený Jediný v zmysle, že nemá druhého? Keď takto odišiel a je sám, hľadá útočisko v lesoch a v hustých porastoch džungle, ktoré sú odľahlé, s málo zvukmi, s málo hlukom, s ľudoprázdnou atmosférou, vhodné pre ľudské odlúčenie a vhodné pre osamelú meditáciu. Chodí sám, stojí sám, sedí sám, leží sám; do dediny ide po almužnu sám; ide dopredu sám, vracia sa sám; sedí v ústraní sám; vykonáva chôdzu v meditácii sám. Putuje, prebýva, správa sa, žije, živí sa a vedie svoj život sám. Takýmto spôsobom je Blahoslavený Jediný v tom zmysle, že nemá druhého.“ ID1433 „Ako je Blahoslavený jediný v tom zmysle, že sa vzdal túžby? On, keďže je takto sám, bez druhého, usilovný, horlivý a odhodlaný, prebývajúc na brehu rieky Nerañjarā na úpätí stromu Bodhi, usilujúc sa s veľkým nasadením, keď rozprášil Māru s jeho armádou – Temného, Namuciho, príbuzného nedbanlivých – opustil, rozptýlil, ukončil a nechal zmiznúť rozsiahlu, prilipnutú sieť túžby.“ ID1434 „Človek, ktorého spoločníkom je túžba, blúdi dlho v samsáre; v tomto či onom stave sa mu nepodarí prekonať samsáru.“ ID1435 „Keď spoznal túto nevýhodu – že túžba je pôvodom utrpenia – mních by mal putovať ďalej bez túžby, bez lipnutia, s bdelosťou.“ ID1436 „Tak je Blahoslavený ten, kto sa zbavil túžby.“ ID1437 „V čom je Blahoslavený jediný v tom, že je úplne oslobodený od žiadostivosti? Pretože je zbavený žiadostivosti, je jediný v tom, že je úplne oslobodený od žiadostivosti. Pretože je zbavený nenávisti, je jediný v tom, že je úplne oslobodený od nenávisti. Pretože je zbavený klamu, je jediný v tom, že je úplne oslobodený od klamu. Pretože je zbavený nečistôt, je jediný v tom, že je úplne bez nečistôt.“ ID1438 „V čom spočíva jednota Blahoslaveného v tom, že prešiel priamou cestou? Za priamu cestu sa považujú štyri základy všímavosti… ušľachtilá osemčlenná cesta.“ ID1439 „Ten, kto je plný súcitu a vidí zánik zrodenia, pozná priamu cestu. Touto cestou prekročili rieku tí v minulosti, ako aj tí, ktorí ju prekročia, a tí, ktorí ju práve prekračujú.“ ID1440 „Tak je Blahoslavený ten, kto prešiel priamou cestou.“ ID1441 „V čom je Blahoslavený ten, kto dosiahol neprekonateľné, dokonalé vlastné osvietenie? Takto je ten. O ‚bodhi‘ sa hovorí, že je to poznanie na štyroch cestách: múdrosť, schopnosť múdrosti, sila múdrosti, faktor osvietenia spočívajúci v skúmaní javov, skúmanie, vhľad a správny názor. S týmto poznaním osvietenia Blahoslavený pochopil: „Všetky formácie sú nestále“; pochopil: „Všetky formácie sú utrpením“; pochopil: „Všetky javy sú bez-ja“… a… „Čokoľvek je javom vzniku, to všetko je javom zániku.“ Alebo inak povedané, čokoľvek malo byť pochopené, postupne pochopené, znovu pochopené, dobre pochopené, dosiahnuté, dotknuté, zjavné – to všetko pochopil, postupne pochopil, znovu pochopil, dobre pochopil, dosiahol, dotkol sa toho a zjavil to týmto poznaním osvietenia. Týmto spôsobom je Blahoslavený jediný, ktorý sa prebudil k neprekonateľnému, dokonalému vlastnému osvietenie. Tak je On jediný.“ ID1442 „Čo sa týka ‚rozptýľovateľa tmy‘: Blahoslavený rozptýlil, vyhnal, opustil, odstránil, ukončil a priviedol do stavu neexistencie temnotu žiadostivosti, temnotu nenávisti, temnotu klamu, temnotu názorov, temnotu znečistení, temnotu nesprávneho konania – to, čo spôsobuje slepotu, spôsobuje nevedenie, spôsobuje nevedomosť, bráni múdrosti, stojí na strane trápenia a neprispieva k Nibbáne. Čo sa týka výrazu „sediaci“: Blahoslavený sedel pri Pāsāṇaka Cetiya – preto „sediaci“. ID1443 „Sediaci na úbočí hory, mudrc, ktorý dosiahol druhý breh utrpenia; jeho učeníci, nositelia troch pravých poznaní, ktorí prekonali smrť, ho sprevádzajú.“ ID1444 „Aj týmto spôsobom Blahoslavený sedí… Alebo inak povedané, Blahoslavený sedí, lebo všetko úsilie utíchlo. Prežil život, praktizoval správanie… pre neho už neexistuje blúdenie v zrodení a smrti, žiadne ďalšie stávanie sa. Aj týmto spôsobom Blahoslavený sedí. To je význam slov „ten, kto rozptyľuje temnotu, ten, kto sedí“. ID1445 „‚Je žiarivý, tvorca svetla.‘ Pokiaľ ide o ‚žiarivý‘ (jutimā): je žiarivý, inteligentný, múdry, obdarený pochopením, disponujúci múdrosťou, disponujúci poznaním, rozhľadný, brilantný. Čo sa týka výrazu ‚tvorca svetla‘ (pabhaṅkaro): je tvorcom svetla, tvorcom osvetlenia, tvorcom žiarivosti, tvorcom lampy, tvorcom fakle, tvorcom nádhery, tvorcom lesku. Takto: ‚Je žiarivý, tvorca svetla.‘“ ID1446 „‚Gotama s nesmiernou múdrosťou‘ znamená: Gotama má nesmiernu múdrosť, vyznačuje sa vedomostami, múdrosť je jeho zástavou, múdrosť je jeho vlajkou, múdrosť je jeho vládcom; je bohatý na skúmanie, bohatý na dôkladné skúmanie, bohatý na úvahy, ktorého povahou je dôkladné hľadanie, prebývajúci v jasnosti; jeho správanie je oddané tej múdrosti, hojne ju kultivuje, ctí ju, inklinuje k nej, smeruje k nej, je na ňu zameraný, je v nej rozhodnutý a má ju za svojho vládcu.“ ID1447 „Zástava je znakom voza, dym je znakom ohňa; kráľ je znakom kráľovstva, manžel je znakom ženy.“ ID1448 „Rovnako aj Gotama je nesmierne múdry, vyznačuje sa poznaním, múdrosť je jeho zástavou, múdrosť je jeho vlajkou, múdrosť je jeho vládcom; je bohatý na skúmanie, bohatý na dôkladné skúmanie, bohatý na uvažovanie, ktorého povahou je dôkladné pátranie, prebývajúci v jasnosti; jeho správanie je oddané tejto múdrosti, hojne ju kultivuje, ctí ju, inklinuje k nej, smeruje k nej, je na ňu zameraný, je odhodlaný a má ju za svojho vládcu. Takto: ‚Gotama s nesmiernou múdrosťou.‘“ ID1449 „‚Gotama s nesmiernou inteligenciou.‘ ‚Nesmierna‘ (bhūri) je termín označujúci zem. Blahoslavený je obdarený múdrosťou rovnou zemi, nesmiernou a rozsiahlou. ‚Inteligencia‘ (medhā) je termín označujúci múdrosť. To znamená múdrosť, ktorá je pochopením… pe… neklamom, skúmaním javov, správnym pohľadom. Blahoslavený je obdarený touto inteligenciou, vlastní ju, dosiahol ju, plne ju dosiahol, je ňou vybavený, je ňou plne vybavený, je ňou obdarený. Preto je Budha vynikajúcej inteligencie. Takto: ‚Gotama s nesmiernou inteligenciou.‘ Preto starší Piṅgiya povedal:“ ID1450 „Sám, sediaci, rozptyľujúci temnotu, je žiarivý, tvorca svetla; Gotama s nesmiernou múdrosťou, Gotama s nesmiernou inteligenciou.“ ID1451 „108.“ ID1452 „Ten, kto ma naučil Dhammu – viditeľnú tu a teraz, bezprostrednú, zničenie túžby, oslobodenie od utrpenia, pre ktorú nikde neexistuje žiadne porovnanie.“ ID1453 „‚Ten, kto ma naučil Dhammu‘: ‚On‘ sa vzťahuje na Blahoslaveného, toho, kto sa stal sám sebou, bez učiteľa, ktorý predtým sám prebudil k pravdám týkajúcim sa vecí, o ktorých sa nikdy predtým nepočulo, a v tom dosiahol vševedúcu múdrosť. ‚Naučil ma Dhammu‘: Naučil ma ‚Dhammu‘, to jest svätý život, ktorý je dobrý na začiatku, dobrý uprostred a dobrý na konci, s jej významom a formuláciou, úplne dokonalý a čistý – štyri základy všímavosti… pe… ušľachtilú osemčlennú cestu, Nibbānu a prax vedúcu k Nibbāne. Upozornil na to, učil to, stanovil to, upevnil to, odhalil to, analyzoval to, objasnil to a osvetlil to. To je význam vety: ‚Ten, kto ma naučil Dhammu.‘“ ID1454 „‚Viditeľné tu a teraz, bezprostredné‘: Dhamma je viditeľná tu a teraz, bezprostredná, vyzývajúca k preskúmaniu, vedúca vpred, aby ju múdri mohli sami zažiť – v tomto zmysle je ‚viditeľná tu a teraz‘. Alebo keď niekto rozvíja ušľachtilú osemčlennú cestu práve v tomto živote, bezprostredne po tejto ceste, bez odkladu, dosiahne, nájde a získa ovocie – aj v tomto zmysle je ‚viditeľná tu a teraz‘. ‚Bezprostredná‘: Rovnako ako keď ľudia poskytnú pôžičku na určitú dobu, nedostanú ju späť okamžite, ale čakajú, kým príde ten čas, táto Dhamma taká nie je. Keď človek rozvíja ušľachtilú osemčlennú cestu práve v tomto živote, bezprostredne po jej absolvovaní, bez akéhokoľvek odkladu, dosiahne, nájde a získa ovocie, nie v inom svete, nie v budúcom živote – v tomto zmysle je to „bezprostredné“. A tak: „viditeľné tu a teraz, bezprostredné.““ ID1455 „‚Zničenie túžby, oslobodenie od utrpenia.‘ ‚Túžba‘ je túžba po formách… pe… túžba po mentálnych javoch. ‚Zničenie túžby‘ je zničenie túžby, zničenie žiadostivosti, zničenie nenávisti, zničenie klamu, zničenie cieľov, zničenie znovuzrodenia, zničenie opätovného prepojenia, zničenie existencie, zničenie blúdenia, zničenie kolobehu. ‚Oslobodenie od utrpenia‘: ‚utrpenia‘ sú nečistoty, agregáty a formácie. Opustenie utrpenia, upokojenie utrpenia, vzdanie sa utrpenia, utíšenie utrpenia, nesmrteľnosť, Nibbána – teda: ‚zničenie túžby, oslobodenie od utrpenia.‘“ ID1456 „‚K čomu nikde neexistuje žiadne porovnanie.‘ ‚K čomu‘ sa vzťahuje na Nibbānu. ‚Neexistuje žiadne porovnanie‘ znamená: neexistuje žiadne porovnanie, nie je nič, s čím by sa to dalo porovnať, neexistuje nič rovnocenné, neexistuje žiadny protiklad; to nie je, to riadne neexistuje, to sa nedá nájsť. ‚Nikde‘ znamená: vnútorne alebo vonkajšie, alebo vnútorne aj vonkajšie, na akomkoľvek mieste. To je význam vety ‚pre ktoré neexistuje nikde žiadne porovnanie‘. Preto starší Piṅgiya povedal:“ ID1457 „Ten, kto ma naučil Dhammu, viditeľnú tu a teraz, bezprostrednú, zničenie túžby, oslobodenie od utrpenia, pre ktoré neexistuje nikde žiadne porovnanie.“ ID1458 „109.“ ID1459 „‚Prečo, Piṅgiya, žiješ od neho oddelený aj len na okamih, od Gotamu s nesmiernou múdrosťou, od Gotamu s nesmiernou inteligenciou?‘“ ID1460 „‚Prečo žiješ od neho oddelený?‘ znamená: Prečo žiješ oddelený od Buddhu? Prečo od neho odchádzaš, vzdiaľuješ sa od neho, oddeľuješ sa od neho? To je význam slov ‚Prečo žiješ od neho oddelený?‘“ ID1461 „‚Dokonca ani na okamih, Piṅgiya‘ znamená: dokonca ani na okamih, na chvíľu, na krátku dobu, na zlomok sekundy alebo na chvíľu. To je význam slov ‚dokonca ani na okamih‘.“ ID1462 „‚Od Gotamy s nesmiernou múdrosťou‘ znamená: od Gotamy s nesmiernou múdrosťou, ktorý sa vyznačuje poznaním, ktorého vlajkou je múdrosť, ktorého meradlom je múdrosť, ktorého zvrchovanosťou je múdrosť; ktorý je bohatý na skúmanie, bohatý na dôkladné skúmanie, bohatý na úvahy, bohatý na dôkladné hľadanie; ktorý túto múdrosť veľmi kultivuje, ktorý túto múdrosť vysoko cení, ktorý inklinuje k tejto múdrosti, ktorý je ponorený do tejto múdrosti, ktorý je v tejto múdrosti hlboký, ktorý je oddaný tejto múdrosti a ktorý má túto múdrosť za svoju zvrchovanosť. To je význam slov „od Gotamy s nesmiernou múdrosťou“.“ ID1463 „‚Od Gotamy s nesmiernou inteligenciou.‘ ‚Bhūri‘ je termín označujúci zem. Blahoslavený je obdarený múdrosťou, ktorá sa rovná zemi, je rozsiahla a všadeprítomná. ‚Medhā‘ je termín označujúci múdrosť – to znamená múdrosť, ktorá je pochopením… neklamom, skúmaním javov, správnym pohľadom. Blahoslavený je obdarený touto múdrosťou nazývanou medhā, je ňou hojne obdarený, dosiahol ju, dosiahol ju dokonale, je ňou naplnený, je s ňou zjednotený a je ňou plne obdarený. Preto sa Budha nazýva ‚Sumedha‘ (s vynikajúcou inteligenciou). To je význam slov ‚od Gotamy s obrovskou inteligenciou‘. Preto ten bráhman povedal:“ ID1464 „Prečo, Piṅgiya, žiješ od neho, od Gotamu s obrovskou múdrosťou, od Gotamu s obrovskou inteligenciou, oddelený hoci len na okamih?“ ID1465 „110.“ ID1466 „Ten, kto ťa naučil Dhammu – viditeľnú tu a teraz, bezprostrednú, zničenie túžby, oslobodenie od utrpenia, pre ktorú nikde neexistuje žiadne porovnanie.“ ID1467 „Ten, kto ťa naučil Dhammu“: „Ten“ sa vzťahuje na Blahoslaveného… ktorý dosiahol vševedúcu múdrosť a získal ovládanie nad nadprirodzenými silami. ‚Naučil vás Dhammu‘: Naučil vás ‚Dhammu‘, to znamená to, čo je dobré na začiatku, dobré uprostred… a Nibbānu a prax vedúcu k Nibbāne. Ukázal na to, naučil to, dal to poznať, ustanovil to, odhalil to, analyzoval to, objasnil to a osvetlil to. Preto: ‚Ten, kto vás naučil Dhammu.‘“ ID1468 „‚Viditeľná tu a teraz, bezprostredná‘: Dhamma je viditeľná tu a teraz, bezprostredná, vyzývajúca k preskúmaniu, vedúca vpred, aby ju múdri mohli individuálne zažiť – v tomto zmysle je ‚viditeľná tu a teraz‘. Alebo keď niekto rozvíja ušľachtilú osemčlennú cestu práve v tomto živote, bezprostredne po tejto ceste, bez odkladu, určite dosiahne, nájde a získa ovocie – aj v tomto zmysle je „viditeľná tu a teraz“. „Bezprostredná“: Rovnako ako keď ľudia poskytnú majetok na určitú dobu, nedostanú ho späť okamžite, ale čakajú na stanovený čas, táto Dhamma taká nie je. Keď niekto rozvíja ušľachtilú osemčlennú cestu práve v tomto živote, bezprostredne po nej, bez akéhokoľvek odkladu, určite dosiahne, nájde a získa ovocie, nie v inej existencii, nie v budúcom svete – v tomto zmysle je to „bezprostredné“. A tak: „viditeľné tu a teraz, bezprostredné.““ ID1469 „“Zničenie túžby, oslobodenie od utrpenia“: „Túžba“ je túžba po formách … túžba po mentálnych javoch. „Zničenie túžby“ je zničenie túžby, zničenie žiadostivosti, zničenie nenávisti, zničenie klamu, zničenie cieľa, zničenie znovuzrodenia, zničenie opätovného prepojenia, zničenie existencie, zničenie saṃsāry, zničenie kolobehu existencie. „Oslobodenie od utrpenia“: „utrpenia“ sa označujú ako nečistoty, agregáty a voličné formácie. Opustenie utrpení, upokojenie utrpení, vzdanie sa utrpení, utíšenie utrpení, Nesmrteľnosť, Nibbána – teda „zničenie túžby, oslobodenie od utrpenia.““ ID1470 „Pre ktoré nikde neexistuje žiadne porovnanie: ‚Pre ktoré‘ znamená pre Nibbānu. ‚Neexistuje žiadne porovnanie‘ znamená, že neexistuje žiadne porovnanie, žiadny štandard na porovnanie, žiadna podobnosť, žiadny protiklad; neexistujú, nedajú sa nájsť, nedajú sa dosiahnuť. ‚Nikde‘ znamená kdekoľvek, v čomkoľvek, na akomkoľvek mieste, vnútorne alebo vonkajšie, alebo vnútorne aj vonkajšie – teda, pre ktoré neexistuje nikde žiadne porovnanie. Preto ten bráhman povedal:“ ID1471 „Ten, kto ťa naučil Dhammu, viditeľnú tu a teraz, bezprostrednú, zničenie túžby, oslobodenie od utrpenia, pre ktoré neexistuje nikde žiadne porovnanie.“ ID1472 „111.“ ID1473 „Nie som od neho vzdialený, ó bráhmane, ani na okamih; od Gotamy s nesmiernou múdrosťou, od Gotamy s nesmiernou inteligenciou.“ ID1474 „Nie som od neho vzdialený: nie som vzdialený od Buddhu; neodchádzam, neopúšťam ho, nie som bez neho – teda nie som od neho vzdialený.“ ID1475 „Ani na okamih, bráhmane: ani na okamih, ani na chvíľu, ani na sekundu, ani na zlomok, ani na krátku chvíľu – teda ani na okamih. Bráhmane: s úctou oslovuje svojho strýka z matkinej strany.“ ID1476 „Od Gotamy s nesmiernou múdrosťou: od Gotamy s nesmiernou múdrosťou, vyznačujúceho sa poznaním, s vlajkou múdrosti, so štandardom múdrosti, so zvrchovanosťou múdrosti; bohatý na skúmanie, bohatý na rozlišovanie, bohatý na úvahu, ktorého povahou je dôkladne analyzovať, ktorý prebýva v jasnosti; ktorého správanie je také, ktorý sa tomu veľmi venuje, ktorý si to cení, ktorý k tomu inklinuje, ktorý sa k tomu prikláňa, ktorý je tomu oddaný, ktorý to má za svoje presvedčenie, ktorý to má za svoju zvrchovanosť – takto, od Gotamy s nesmiernou múdrosťou.“ ID1477 „Od Gotamy s nesmiernou inteligenciou: ‚Nesmierna‘ (bhūri) sa považuje za zem. Blahoslavený je obdarený tou múdrosťou podobnou zemi, rozsiahlou a širokou. ‚Inteligencia‘ (medhā) sa považuje za múdrosť. Tá múdrosť, ktorá je pochopením …pe… neklamom, skúmaním javov, správnym pohľadom. Blahoslavený je obdarený touto inteligenciou, touto múdrosťou; je ňou plne obdarený, dosiahol ju, plne ju dosiahol, vlastní ju, je ňou vybavený a je ňou obdarený. Preto je Budha múdry – takto, od Gotamy s nesmiernou inteligenciou. Preto starší Piṅgiya povedal:“ ID1478 „“„Nie som od neho vzdialený, ó bráhmane, ani na okamih; od Gotamy s nesmiernou múdrosťou, od Gotamy s nesmiernou inteligenciou.““ ID1479 „112.“ ID1480 „Ten, kto ma naučil Dhammu, viditeľnú tu a teraz, bezprostrednú, zničenie túžby, oslobodenie od utrpenia, pre ktorú nikde neexistuje žiadne porovnanie.““ ID1481 „Ten, kto ma naučil Dhammu: ten Blahoslavený, ktorý dosiahol osvietenie sám, bez učiteľa, a ktorý sám prebudil k pravdám o veciach, o ktorých sa doteraz nepočulo. V tom dosiahol vševedúcu múdrosť a získal ovládanie nad nadprirodzenými silami. Učil Dhammu: poukázal na ňu, učil ju, hlásal, ustanovil, odhalil, analyzoval, objasnil a zverejnil Dhammu, ktorá je dobrá na začiatku, dobrá uprostred a dobrá na konci, spolu s jej významom a formuláciou, úplne dokonalý a čistý svätý život: štyri základy všímavosti, štyri správne úsilia, štyri základy duchovnej sily, päť schopností, päť síl, sedem faktorov osvietenia, Ušľachtilú osemčlennú cestu, Nibbānu a cestu vedúcu k Nibbāne – taký bol ten, kto ma naučil Dhammu.“ ID1482 „Viditeľná tu a teraz, bezprostredná: viditeľná tu a teraz, bezprostredná, vyzývajúca k preskúmaniu, vedúca vpred, ktorú múdri môžu zažiť na vlastnej koži – takto je viditeľná tu a teraz. Alebo ten, kto rozvíja Ušľachtilú osemčlennú cestu práve v tomto živote, bezprostredne po ceste, hneď po nej, dosiahne ovocie, nájde ho, získa ho – aj takto je viditeľná tu a teraz. Okamžitá: rovnako ako keď ľudia dávajú majetok, ktorý prináša výnos až po čase, nezískavajú ho okamžite, ale musia čakať na ten čas, táto Dhamma taká nie je. Ten, kto rozvíja Ušľachtilú osemčlennú cestu v tomto živote, bezprostredne po ceste, hneď po nej, dosiahne ovocie, nájde ho, získa ho, nie na inom mieste, nie v inom svete — takto je okamžitá. Takto, viditeľná tu a teraz, okamžitá.“ ID1483 „Pokiaľ ide o ‚zničenie túžby, oslobodenie od utrpenia‘. ‚Túžba‘ je túžba po formách …pe… túžba po mentálnych javoch. ‚Zničenie túžby‘ je zničenie túžby, zničenie žiadostivosti, zničenie nenávisti, zničenie klamu, zničenie cieľov, zničenie znovuzrodenia, zničenie opätovného prepojenia, zničenie existencie, zničenie saṃsāry, zničenie kolobehu existencie. Pokiaľ ide o ‚oslobodenie od utrpenia‘: ‚utrpenia‘ sa označujú ako nečistoty, zložky a mentálne formácie. Opustenie utrpení, upokojenie utrpení, vzdanie sa utrpení, utíšenie utrpení, Nesmrteľnosť, Nibbána – to je význam ‚zničenia túžby, oslobodenia od utrpenia‘.“ ID1484 „Pokiaľ ide o ‚pre ktoré nikde neexistuje žiadne porovnanie‘. ‚Pre ktoré‘ znamená pre Nibbānu. ‚Neexistuje žiadne porovnanie‘ znamená: neexistuje žiadna podobnosť, neexistuje žiadny základ pre porovnanie, neexistuje žiadna podobnosť, neexistuje žiadny protiklad; nie je to, neexistuje to v pravom zmysle, nedá sa to nájsť. ‚Nikde‘ znamená: vnútorne alebo vonkajšie, alebo vnútorne aj vonkajšie, na akomkoľvek mieste – to je význam slov ‚pre ktoré neexistuje nikde žiadne porovnanie‘. Preto starší Piṅgiya povedal:“ ID1485 „Ten, kto ma naučil Dhammu, viditeľnú tu a teraz, bezprostrednú, zničenie túžby, stav bez utrpenia, pre ktoré neexistuje nikde žiadne porovnanie.“ ID1486 „113.“ ID1487 „‚Vidím ho svojou mysľou, ako keby som ho videl svojím okom; deň a noc, ó bráhmane, som usilovný. Vzdávajúc úctu trávim noc; práve z tohto dôvodu považujem, že neexistuje žiadne oddelenie.‘“ ID1488 „Pokiaľ ide o ‚Vidím ho svojou mysľou, ako keby som ho videl očami‘: rovnako ako človek so zrakom môže vidieť tvary prítomné vo svetle, môže ich vnímať, pozerať sa na ne, uvažovať o nich a skúmať ich, rovnako aj ja vidím Buddhu, Blahoslaveného, svojou mysľou, vnímam ho, pozerám sa na neho, uvažujem o ňom a skúmam ho – to je význam slov ‚Vidím ho svojou mysľou, ako keby som ho videl očami‘.“ ID1489 „Pokiaľ ide o ‚Deň a noc, ó bráhmane, byť usilovný‘: byť usilovný tým, že si mysľou rozvíjam spomienku na Buddhu deň aj noc – to je význam slov ‚deň a noc, ó bráhmane, byť usilovný‘.“ ID1490 „Vzdávajúc úctu trávim noc. Vzdávať úctu znamená: vzdávať úctu telom, alebo rečou, alebo mysľou, alebo praxou, ktorá je v súlade s cieľom, alebo praxou v súlade s Dhammou; ctím, rešpektujem, uctievam a vzdávam úctu, trávim deň a noc, trávim čas, prežívam čas – takto, vzdávajúc úctu, trávim noc.“ ID1491 „Tak si myslím, že neexistuje žiadne oddelenie. Rozvíjaním tejto spomienky na Buddhu si myslím, že neexistuje žiadne oddelenie; myslím si, viem, že neexistuje žiadne odlúčenie. Tak viem, plne viem, jasne viem, rozpoznávam, prenikám – takto si myslím, že neexistuje žiadne oddelenie. Preto starší Piṅgiya povedal:“ ID1492 „‚Vidím ho svojou mysľou, ako keby som ho videl svojím okom; deň aj noc, ó bráhmane, som usilovný. Vzdávajúc úctu trávim noc; tak si myslím, že neexistuje žiadne oddelenie.‘“ ID1493 „114.“ ID1494 „Viera a radosť, myseľ a všímavosť sa vo Gotamovom učení odo mňa neoddeľujú. Kamkoľvek sa ten s nesmiernou múdrosťou vydá, práve tým smerom sa uberám aj ja.“ ID1495 „Viera a radosť, myseľ a všímavosť. Viera: to je viera, istota, dôvera a pokojná jasnosť týkajúca sa Blahoslaveného; viera, schopnosť viery, sila viery. Radosť: to je radosť, potešenie, veselie, veľké veselie, mimoriadne veselie, veselosť, rozjarenosť, nadšenie, spokojnosť, povznesenie a radosť mysle týkajúca sa Blahoslaveného. Myseľ: to je myseľ, mentalita, srdce, to, čo je žiarivé, základ mysle, schopnosť mysle, vedomie, súhrn vedomia, prvok mysle a vedomia z toho zrodený, týkajúci sa Blahoslaveného. Všímavosť: to je všímavosť, spomienka, správna všímavosť týkajúca sa Blahoslaveného – teda viera a radosť, myseľ a všímavosť.“ ID1496 „Tieto veci sa odo mňa neoddeľujú v Gotamovom učení: tieto štyri veci sa neoddeľujú od učenia Gotamu, učenia Buddhu, učenia Víťaza, učenia Tathāgaty, učenia Arahanta; neodchádzajú, neopúšťajú ho, nezmiznú – takto sa tieto veci odo mňa neoddeľujú v Gotamovom učení.“ ID1497 „‚Nech už ten, kto má nesmiernu múdrosť, ide akýmkoľvek smerom.‘ ‚Nech už akýmkoľvek smerom‘: či už ide, postupuje, napreduje, kráča vpred smerom na východ, na západ, na juh alebo na sever. ‚Ten, kto má nesmiernu múdrosť‘: ten, kto má nesmiernu múdrosť, veľkú múdrosť, bystrú múdrosť, širokú múdrosť, radostnú múdrosť, rýchlu múdrosť, prenikavú múdrosť. ‚Nesmierna‘ (bhūri) sa hovorí o zemi (pathavī). Blahoslavený je obdarený múdrosťou podobnou zemi – nesmiernou a rozsiahlou. Preto: ‚kamkoľvek sa ten, kto má nesmiernu múdrosť, vydá.‘“ ID1498 „‚Pred týmto samotným sa skláňam.‘ To znamená: kdekoľvek je Budha, pred týmto samotným sa skláňam, som mu oddaný, sústredený a odhodlaný, s ním ako svojím učiteľom. Takto: ‚pred týmto samotným sa skláňam.‘ Tak povedal starší Piṅgiya:“ ID1499 „Moja viera a radosť, myseľ a všímavosť sa neodkláňajú od Gotamovho učenia. Kamkoľvek sa ten, kto má rozsiahlu múdrosť, vydá, pred tým práve tým sa skláňam.“ ID1500 „115.“ ID1501 „Som starý a slabý; z toho dôvodu sa tam moje telo nedostane. Vždy tam putujem cestou mysle, lebo moja myseľ, ó bráhmane, je s ním spojená.“ ID1502 „O mne, starom a slabom“: starý, pokročilý v rokoch, dosiahnutý plný vek. ‚So slabou silou‘ znamená so slabou silou, s malou silou, s obmedzenou silou. Takto: ‚o mne, starom a so slabou silou.‘“ ID1503 „‚Z toho dôvodu sa telo tam nedostane‘: telo nemôže postupovať, nemôže ísť, nemôže cestovať, nemôže postúpiť tam, kde je Budha. Takto: ‚z toho dôvodu sa telo tam nedostane.‘“ ID1504 „Cestou mysle vždy idem“: cestou zámeru, cestou mysle, cestou poznania, cestou múdrosti, cestou pochopenia idem, postupujem, prekračujem. Takto: „Cestou mysle vždy idem.“ ID1505 „‚Lebo moja myseľ, ó bráhmane, je s ním spojená.‘ ‚Myseľ‘ je to, čo je myseľ, mentalita, vedomie… prvok mysle a vedomia, ktorý z toho vzniká. ‚Lebo moja myseľ, ó bráhmane, je s ním spojená‘ znamená: myseľ je spojená, zapriahnutá a zjednotená s ním, kdekoľvek sa nachádza Budha. Takto: „Lebo moja myseľ, ó bráhmane, je s ním spojená.“ Takto povedal starší Piṅgiya:“ ID1506 „„Som starý a slabý, preto sa tam moje telo nedostane. Ale cestou mysle tam vždy putujem, lebo moja myseľ, ó bráhmane, je s ním spojená.““ ID1507 „116.“ ID1508 „Ležiac v blate a zmietajúc sa, blúdil som od útočiska k útočisku. Potom som uvidel Dokonale Osvieteneho, ktorý prekročil prúd a je oslobodený od nečistôt.“ ID1509 „‚Ležiac v blate, zmietajúc sa.‘ ‚Ležiac v blate‘ znamená ležať, zotrvávať, zostať, prebývať a vytrvávať v blate zmyslových túžob, v znečistení zmyslových túžob, v zapletení zmyslových túžob, v nečistote zmyslových túžob a v úzkosti zmyslových túžob. Teda: „ležať v blate.“ „Motať sa“ znamená motať sa v zmätku túžby, motať sa v zmätku názorov, motať sa v zmätku znečistení, motať sa v zmätku pút, motať sa v zmätku následkov, motať sa v zmätku duševného nesprávneho konania; poháňaný žiadostivosťou sa človek motá; skazený nenávisťou sa človek zmieta; oklamaný klamom sa človek zmieta; spútaný pýchou sa človek zmieta; nesprávne chápajúc názory sa človek zmieta; rozptýlený nepokojom sa človek zmieta; nerozhodný v pochybnostiach sa človek zmieta; posilnený skrytými sklonmi sa človek zmieta; človek sa zmieta kvôli zisku, zmieta sa kvôli zlej povesti, zmieta sa kvôli sprievodu, zmieta sa kvôli nedostatku sprievodu, zmieta sa kvôli chvále, zmieta sa kvôli obviňovaniu, zmieta sa kvôli potešeniu, zmieta sa kvôli bolesti; človek sa zmieta kvôli narodeniu, zmieta sa kvôli starnutiu, zmieta sa kvôli chorobe, zmieta sa kvôli smrti, zmieta sa kvôli smútku, náreku, bolesti, žiaľu a zúfalstvu; človek sa zmieta v utrpení pekla, v utrpení ríše zvierat, v utrpení ríše duchov, v ľudskom utrpení… s utrpením zakoreneným v zostupe do maternice… s utrpením zakoreneným v pobyte v maternici… s utrpením zakoreneným vo výstupe z maternice… s utrpením spojeným s novorodencom… s utrpením spôsobeným závislosťou od druhých po narodení… s utrpením z vlastných činov… s utrpením z činov druhých… s utrpením z formácií… s utrpením zo zmeny… s utrpením z ochorenia očí… ochorenia uší… ochorenia nosa… ochorenia jazyka… ochorenia tela… ochorenia hlavy… ochorenia uší… ochorenia úst… ochorenia zubov… ochorenia pier… s kašľom, astmou, katarom, pálením, horúčkou, žalúdočnými ťažkosťami, mdlobami, dyzentériou, kolikou, cholerou, malomocenstvom, vredmi, zmenou farby kože, tuberkulózou, epilepsia, kožný parazit, svrbenie, svrab, rany spôsobené škrabaním, rany na dlaniach a chodidlách, ochorenie červenej žlče, cukrovka, ochorenie ramien, rany, hlboko usadené vredy… pri ochoreniach spôsobených hlienom… vetrom… ich kombináciou… pri ochoreniach spôsobených zmenou ročných období… nesprávnou starostlivosťou… vonkajším napadnutím… následkom karmy… s chladom, horúčavou, hladom, smädom, výkalmi, močom… s utrpením spôsobeným kontaktom s ovadami, komármi, vetrom, slnkom, hadmi, škorpiónmi a červami… s utrpením spôsobeným smrťou matky… otca… syna… dcéry… so stratou príbuzných… so stratou majetku… so stratou v dôsledku choroby… s úpadkom cnosti… s úpadkom správneho pohľadu – človek sa zmieta, intenzívne sa trasie a trasie sa opakovane. Preto: „ležiac v blate, zmietajúc sa.““ ID1510 „‚Blúdil som zo smeru do smeru‘: Blúdil som od jedného učiteľa k druhému, od toho, kto vedel vysvetliť Dhammu, k tomu, kto vedel vysvetliť Dhammu, od jednej skupiny k druhej, od jedného názoru k druhému, od jednej praxe k druhej, od jednej cesty k druhej. Blúdil som rôznymi spôsobmi, blúdil som smerom k, blúdil som dobre a najmä. To je význam vety ‚blúdil som zo smeru do smeru‘.“ ID1511 „Pokiaľ ide o vetu ‚Potom som uvidel Dokonale Osvieteneho‘: ‚Atha‘ (potom) slúži na prepojenie slov, na kombináciu slov, na dokončenie verša, na spojenie písmen, na eufóniu spoluhlások; toto slovo ‚atha‘ slúži na sled slov. ‚Addasāsiṃ‘ (videl som) znamená: videl som, uzrel som, vnímal som, prenikol som. ‚Buddha‘ sa vzťahuje na toho Blahoslaveného, ktorý sa stal sám sebou, bez učiteľa… toto meno ‚Buddha‘ je označením, ktoré treba priamo realizovať. To je význam vety ‚Potom som uvidel Dokonale Osvieteneho‘.“ ID1512 „Pokiaľ ide o výraz ‚ten, kto prekročil prúd a je bez poskvrny‘: ‚Oghatiṇṇaṃ‘ (ten, kto prekročil prúd) znamená, že Blahoslavený prekročil prúd zmyslovosti, prekročil prúd bytia a prekročil prúd názorov. Prekročil celú cestu samsáry; najmä prekročil, prekročil bez zvyšku, prekročil, dôkladne prekročil a najmä prekročil. Je to ten, kto žil svätý život, ten, kto praktizoval to, čo sa má praktizovať. Pre neho neexistuje kolobeh zrodenia a smrti, žiadna obnovená existencia. To je význam výrazu ‚ten, kto prekročil prúd‘. „Anāsavaṃ“ (bez skvrny) znamená: existujú štyri skvrny – skvrna zmyslovosti, skvrna existencie, skvrna názorov a skvrna nevedomosti. Tieto skvrny boli Buddhom, Blahoslaveným, opustené, odrezané pri koreni, zmenené na niečo podobné pahýlu palmy, dovedené do stavu neexistencie a majú takú povahu, že sa v budúcnosti už znovu nevyskytnú. Preto je Budha bez skvrny. To je význam výrazu ‚ten, kto prekročil rieku a je bez skvrny‘. Preto starší Piṅgiya povedal:“ ID1513 „Keď som ležal v bahne a zmietal sa, unášal som sa z ostrova na ostrov. Potom som uvidel Dokonale Osvieteneho, ktorý prekročil rieku a je oslobodený od skvrn.“ ID1514 „117.“ ID1515 „‚Rovnako ako bol Vakkali oslobodený vierou, a Bhadrāvudha a Āḷavi-Gotama, tak aj ty, Piṅgiya, by si mal uvoľniť svoju vieru; dostaneš sa na vzdialený breh ríše smrti.‘“ ID1516 „‚Tak ako bol Vakkali oslobodený vierou, a Bhadrāvudha a Āḷavi-Gotama‘: tak ako bol starší Vakkali verný, ctil vieru, mal vieru za svojho predchodcu, sústredil sa na vieru, mal vieru za svojho vládcu a dosiahol stav arahanta; rovnako ako starší Bhadrāvudha bol verný, ctil vieru, mal vieru za svojho predchodcu, bol oddaný viere, mal vieru za svojho vládcu a dosiahol stav arahanta; rovnako ako starší Āḷavi-Gotama bol verný, ctil vieru, mal vieru za svojho predchodcu, bol oddaný viere, mal vieru za svojho vládcu a dosiahol stav arahanta. A tak: ‚Rovnako ako bol Vakkali oslobodený vierou, a Bhadrāvudha a Āḷavi-Gotama.‘“ ID1517 „‚Tak aj ty, aj ty osloboď vieru‘: rovnakým spôsobom by si aj ty mal oslobodiť, pustiť, úplne sa vzdať, mimoriadne oslobodiť a upevniť vieru. Osloboď vieru v to, že ‚Všetky podmienené veci sú nestále.‘ Uvoľni vieru v to, že ‚Všetky podmienené veci sú utrpením‘… a tak ďalej… Uvoľni vieru v to, že ‚Všetky javy sú bez-ja.‘ Uvoľni vieru v to, že ‚Čokoľvek má povahu vzniknúť, to má aj povahu zaniknúť.‘ Takto: ‚Tak aj ty, uvoľni vieru.‘“ ID1518 „‚Ty, Piṅgiya, pôjdeš na vzdialený breh ríše smrti.‘ Pod pojmom ‚ríše smrti‘ sa rozumejú znečistenia, agregáty a vôľové formácie. Pod pojmom ‚vzdialený breh ríše smrti‘ sa rozumie nesmrteľnosť, Nibbāna – utíšenie všetkých formácií, zrieknutie sa všetkých podkladov existencie, zničenie túžby, odpútanosť, zánik, Nibbāna. „Ty, Piṅgiya, dosiahneš druhý breh ríše smrti“ – dosiahneš druhý breh, dosiahneš druhý breh, dotkneš sa druhého brehu, uvedomíš si druhý breh – takto dosiahneš druhý breh ríše smrti. Preto Blahoslavený povedal:“ ID1519 „Tak ako bol Vakkali oslobodený vierou, a Bhadrāvudha a Āḷavī Gotama, tak aj ty sa zbav viery; aj ty, Piṅgiya, prekročíš ríšu smrti.“ ID1520 „118.“ ID1521 „Po vypočutí slov Múdreho som ešte pokojnejší; Dokonale Osvietení, zbavení závoja, sú bezchybní a obdarení analytickým poznaním.“ ID1522 „Som ešte pokojnejší: som čoraz pokojnejší, čoraz sebavedomejší, čoraz presvedčenejší, čoraz odhodlanejší. ‚Všetky podmienené veci sú nestále‘ – som čoraz pokojnejší, čoraz sebavedomejší, čoraz presvedčenejší, čoraz odhodlanejší. ‚Všetky podmienené veci sú utrpením‘ – som čoraz pokojnejší … ‚Všetky javy sú bez-ja‘ – som čoraz pokojnejší … ‚Všetko, čo podlieha vzniku, podlieha aj zániku‘ – som čoraz pokojnejší, čoraz sebavedomejší, čoraz presvedčenejší a čoraz odhodlanejší. Preto som ešte pokojnejší.“ ID1523 „Po vypočutí slov Mudrca: Mudrc – mudrstvo sa nazýva múdrosť… keď prekonal sieť pripútaností, je mudrcom. Po vypočutí slov Mudrca znamená: vypočuť si, pochopiť, zapamätať si a rozlíšiť tvoje slová, výroky, učenie, poučenie a napomenutie. Preto ‚po vypočutí slov Mudrca‘.“ ID1524 „Ten, ktorý je dokonale osvietení a zbavený závojov: Závojov je päť: závoj túžby, závoj názorov, závoj znečistení, závoj nesprávneho konania a závoj nevedomosti. U Blahoslaveného, Buddhu, sú tieto závoje odstránené, zničené, vykorenené, opustené, odrezané, utíšené, upokojené, zbavené schopnosti opätovného vzniku a spálené ohňom poznania. Preto je Budha tým, z ktorého boli odstránené závoje. Budha – ten Blahoslavený… označenie vytvorené prostredníctvom priameho uvedomenia si, to znamená ‚Budha‘ – teda Dokonale Osvietený, z ktorého boli odstránené závoje.“ ID1525 „Bez kolíkov, s pohotovou mysľou. Čo sa týka ‚bez kolíkov‘: Chamtivosť je kolík, averzia je kolík, klam je kolík, hnev je kolík, zášť… všetky neblahé formácie sú kolíky. Tieto kolíky boli Blahoslaveným, Buddhom, opustené, odrezané pri koreni, zmenené na pahýľ palmy, zbavené existencie a sú takej povahy, že sa v budúcnosti už znovu nevynoria. Preto je Buddha bez kolíkov.“ ID1526 „Čo sa týka ‚vlastnenia bystrého rozumu‘: Existujú tri druhy ľudí, ktorí vlastnia bystrý rozum: ten, kto má bystrý rozum v oblasti učenia, ten, kto má bystrý rozum v oblasti pátrania, a ten, kto má bystrý rozum v oblasti realizácie. Kto je ten, kto má bystrý rozum, pokiaľ ide o učenie? Tu je niekto, kto sa naučil Budhovo učenie – kázania, zmiešané prózy a verše, vysvetlenia, verše, inšpirované výroky, kázania ‚tak, ako bolo povedané‘, príbehy o zrode, úžasné rozprávania a texty s otázkami a odpoveďami. Na základe tohto učenia sa v ňom prebudí bystrý rozum – to je ten, kto má bystrý rozum, pokiaľ ide o učenie.“ ID1527 „Kto je ten, kto disponuje bystrým rozumom v oblasti skúmania? Tu je niekto, kto je zručný v kladení otázok o význame a úvahách, charakteristikách, príčine a o tom, čo je možné a čo nemožné. Na základe tohto skúmania sa v ňom prebudí bystrý rozum. To je ten, kto disponuje bystrým rozumom v oblasti skúmania.“ ID1528 „Kto je ten, kto disponuje bystrým rozumom v súvislosti s realizáciou? Tu je to ten, kto dosiahol štyri základy všímavosti, štyri správne úsilia, štyri základy duchovnej sily, päť schopností, päť síl, sedem faktorov osvietenia, ušľachtilú osemčlennú cestu, štyri ušľachtilé cesty, štyri plody kontemplatívneho života, štyri analytické poznania a šesť nadprirodzených poznaní. Pre nich je známy význam, známe je učenie a známy je jazyk. Keď je známy význam, význam sa prejavuje ako bystrý rozum; keď je známe učenie, učenie sa prejavuje ako bystrý rozum; keď je známy jazyk, jazyk sa prejavuje ako bystrý rozum. Poznanie v týchto troch oblastiach je analytické poznanie bystrého rozumu. Blahoslavený je obdarený týmto analytickým poznaním pohotovej mysle, plne obdarený, vlastní ho, plne ho vlastní, je ním vybavený, plne ním vybavený a je ním naplnený. Preto Budha disponuje pohotovou mysľou. Komu, kto nemá žiadne vzdelanie, žiadne bádanie a žiadne dosiahnutie, aká pohotová myseľ by mohla vzniknúť? To je význam slov „bez záujmov, disponujúci pohotovou mysľou“. Preto starší Piṅgiya povedal: „ ID1529 „Som ešte pokojnejší, keď som počul slová Múdreho; Dokonale Osvietení nemá žiadne závoje, je bez chyby a disponuje bystrosťou.“ ID1530 „119.“ ID1531 „Keďže osobitne poznal to, čo je najvyššie, pokiaľ ide o devov, pozná všetko, čo sa týka seba samého i druhých. Učiteľ, ktorý ukončuje otázky tých, ktorí majú pochybnosti a vyznávajú to.“ ID1532 „‚Keďže osobitne poznal to, čo je najvyššie, pokiaľ ide o devov‘: Devovia sú trojakí: devovia podľa zvyku, devovia podľa znovuzrodenia a devovia podľa čistoty. Kto sú devovia podľa zvyku? Králi, princovia a kráľovné sa nazývajú devami podľa zvyku. Títo sa nazývajú devami podľa zvyku. Kto sú devovia podľa znovuzrodenia? Devovia Štyroch veľkých kráľov, devovia Tāvatiṃsa… a tak ďalej… devovia sveta Brahmā a tí devovia, ktorí sú nad nimi, sa nazývajú devami podľa znovuzrodenia. Títo sa nazývajú devami podľa znovuzrodenia. Kto sú devovia podľa čistoty? Tathāgati, učeníci Tathāgaty, arahanti, ktorých nečistoty sú zničené, a paccekasambuddhovia sa nazývajú devami podľa čistoty. Títo sa nazývajú devami podľa čistoty. Blahoslavený, keď osobitne poznal, čo je najvyššie, pokiaľ ide o devov podľa konvencie, keď osobitne poznal, čo je najvyššie, pokiaľ ide o devov podľa znovuzrodenia, keď osobitne poznal, čo je najvyššie, pokiaľ ide o devov podľa čistoty – keď poznal, zvážil, posúdil, objasnil a zjavil – takto: „keď osobitne poznal to, čo je najvyššie, pokiaľ ide o devov.““ ID1533 „‚Pozná všetko, čo sa týka seba samého i druhých‘: Blahoslavený poznal, pochopil, zažil a prenikol vlastnosti, ktoré z človeka robia najvyššieho devu, a to tak v sebe samom, ako aj v druhých. Aké sú vlastnosti v človeku, ktoré z neho robia najvyššieho devu? Správna prax, prax v súlade, nekonfliktná prax, prax, ktorá zodpovedá cieľu, prax v súlade s Dhammou, stav toho, kto napĺňa cnosti, stav stráženia brán zmyslových vnemov, stav poznania miery v jedle, usilovanie sa o bdelosť, všímavosť a jasné pochopenie, štyri základy všímavosti… a tak ďalej… ušľachtilá osemčlenná cesta. Tieto sa nazývajú vlastnosti v sebe samom, ktoré z človeka robia najvyššieho dévu.“ ID1534 „Aké sú vlastnosti druhých, ktoré z človeka robia najvyššieho dévu? Správna prax… a tak ďalej… ušľachtilá osemčlenná cesta. Tieto sa nazývajú vlastnosti druhých, ktoré z človeka robia najvyššieho dévu. Takto Blahoslavený poznal, pochopil, zažil a prenikol vlastnosti seba samého i druhých, ktoré z človeka robia najvyššieho dévu. Preto: ‚On vie všetko o sebe samom i o druhých.‘“ ID1535 „Učiteľ je ten, kto ukončuje otázky: Blahoslavený je ten, kto ukončuje, dovršuje, vymezuje a uzatvára otázky Pārāyanika; otázky Pingiya; otázky Sakka… Suyāma… mníchov… mníšok… mužských laických nasledovníkov… ženských laických nasledovníčok… kráľov… pomazaných kráľov… bráhmanov, obchodníkov a robotníkov… bohov… a brahmov – ukončuje ich, dovádza do vrcholu, vytyčuje hranice a uzatvára. Tak je tým, kto ukončuje otázky. Učiteľ: Blahoslavený je vodca karavány. Rovnako ako vodca karavány vedie karavánu cez púšť – vedie ju cez púšť zlodejov, púšť divých zvierat, púšť hladomoru, púšť bez vody, sprevádza ich cez ňu, vyvádza ich von, bezpečne ich prevádza a privádza ich do zeme bezpečia; rovnako aj Blahoslavený, vodca karavány, vedie bytosti cez púšť. Vodí ich cez púšť zrodenia, púšť starnutia… choroby… smrti… smútku, náreku, bolesti, žiaľu a zúfalstva. Vodí ich cez púšť žiadostivosti, púšť nenávisti… klamu… pýchy… nesprávnych názorov… znečistení… a nesprávneho konania. Vodí ich cez húštinu túžby, húštinu nenávisti, húštinu klamu… húštinu nesprávnych názorov… znečistení… a nesprávneho správania, sprevádza ich cez ne, vyvádza ich von a bezpečne ich prevádza; privádza ich do bezpečia, do nesmrteľnosti, do Nibbány. Aj týmto spôsobom je Blahoslavený vodcom karavány.“ ID1536 „Alebo je Blahoslavený vodcom, trénerom, presviedčateľom, inštruktorom, tým, kto podnecuje k rozjímaniu, tým, kto podnecuje k nakloneniu sa, a tým, kto inšpiruje vieru – takto je Blahoslavený vodcom karavány. Alebo: Blahoslavený je tvorcom cesty, ktorá nevznikla, stvoriteľom cesty, ktorá nemá pôvod, zvestovateľom cesty, ktorá nebola zvestovaná, poznávateľom cesty, rozoznávateľom cesty, tým, kto je na ceste zručný; a jeho učeníci teraz kráčajú po tejto ceste, obdarení ňou po ňom. Aj takto je Blahoslavený vodcom karavány – Učiteľom, ktorý kladie koniec otázkam.“ ID1537 „‚Vyznáva tým, ktorí pochybujú‘: tí, ktorí prichádzajú s pochybnosťami, sa oslobodia od pochybností; tí, ktorí prichádzajú s nedokonalosťami, sa oslobodia od nedokonalostí; tí, ktorí prichádzajú s váhaním, sa oslobodia od váhania; tí, ktorí prichádzajú s neistotou, sa oslobodia od neistoty; tí, ktorí prichádzajú s túžbou, sa oslobodia od túžby; tí, ktorí prichádzajú s nenávisťou, sa oslobodia od nenávisti; tí, ktorí prichádzajú s klamom, sa oslobodia od klamu; tí, ktorí prichádzajú s nečistotami, sa oslobodia od nečistôt. Tak ‚vyznáva tým, ktorí pochybujú‘. Preto starší Piṅgiya povedal: ID1538 „Keďže priamo poznal to, čo sa týka bohov, pozná všetko, vysoké i nízke. Učiteľ, ten, kto kladie koniec otázkam, to vyznáva tým, ktorí pochybujú.“ ID1539 „120.“ ID1540 „To, čo je neotrasiteľné, čo je neporušiteľné, s čím sa nikde nedá nič porovnať; určite tam pôjdem, o tom nepochybujem. Pamätajte si ma ako toho, kto má takúto odhodlanú myseľ.“ ID1541 „‚Neotrasiteľný, neporušiteľný‘: ‚Neotrasiteľný‘ je výraz pre nesmrteľnosť, Nibbānu, teda utíšenie všetkých javov, vzdanie sa všetkých nadobudnutých vecí, zničenie túžby, odpútanosť, zánik, Nibbānu. ‚Neotrasiteľný‘ znamená, že Nibbāna nemôže byť otrasená žiadostivosťou, nenávisťou, klamom, hnevom, nepriateľstvom, pohŕdaním, zášťou, závisťou, lakomstvom, podvodom, prefíkanosťou, tvrdohlavosťou, domýšľavosťou, namyslenosťou, aroganciou, márnosťou, nedbanlivosťou; žiadnymi znečisteniami, žiadnym nesprávnym správaním, žiadnymi horúčkami, žiadnymi škvrnami, žiadnymi úzkosťami, žiadnymi mukami, žiadnymi nezdravými vôľovými formáciami. Je trvalé, stabilné, večné, nepodlieha zmene. Preto je to ‚neotrasiteľné‘.“ ID1542 „‚Nezlomný‘: ‚Nezlomný‘ je termín pre nesmrteľné, Nibbānu, to znamená utíšenie všetkých formácií …pe… zánik, Nibbānu. V Nibbáne sa nedá rozoznať žiadne vzniknutie, nedochádza k žiadnemu zániku a nedá sa rozoznať žiadna zmena. Nibbāna je trvalá, stabilná, večná, nepodlieha zmene. Preto: ‚neotrasiteľný, neporušiteľný.‘“ ID1543 „‚Pre ktoré nikde neexistuje žiadne porovnanie‘: ‚Pre ktoré‘ znamená pre Nibbánu. ‚Neexistuje žiadne porovnanie‘ znamená: neexistuje žiadne porovnanie, žiadna paralela, žiadna podobnosť, žiadny ekvivalent; nie je to, neexistuje to, nedá sa to nájsť. ‚Nikde‘ znamená: nikde, v ničom, na žiadnom mieste, či už vnútorne, alebo vonkajšie, alebo vnútorne aj vonkajšie. Takto: ‚pre ktoré nikde neexistuje žiadne porovnanie.‘“ ID1544 „‚Určite odídem; nemám o tom žiadne pochybnosti“: „Určite“ je slovo označujúce istotu, nepochybnosť, neotrasiteľnosť, neváhavosť, istotu, kategorickosť, neomylnosť, ustanovenosť – to je význam slova „určite“. „Pôjdem“ znamená: pôjdem k, dosiahnem, uvidím, uvedomím si. Teda: ‚určite pôjdem.‘ ‚Nemám o tom žiadne pochybnosti‘: ‚o tom‘ znamená o Nibbáne. Neexistujú žiadne pochybnosti, žiadna neistota, žiadne váhanie, žiadna zmätenosť; nie je to, neexistuje to, nenájde sa to. Bolo to opustené, vykorenené, upokojené, utíšené, nemôže to vzniknúť a bolo to spálené ohňom poznania. Preto: ‚Určite tam pôjdem; o tom nepochybujem.‘“ ID1545 „‚Pamätajte si ma ako toho, kto má takúto odhodlanú myseľ‘: ‚Pamätajte si ma takto‘ znamená vnímajte ma takto. ‚S odhodlanou mysľou‘ znamená s mysľou naklonenou k Nibbáne, smerujúcou k Nibbáne, inklinujúcou k Nibbáne, odhodlanou na Nibbánu. Takto: ‚spomeňte si na mňa ako na toho, kto má takúto odhodlanú myseľ.‘ Preto starší Piṅgiya povedal:“ ID1546 „Ten neochvejný, ten neporušiteľný, s ktorým sa nikde nedá nič porovnať; určite pôjdem, o tom nepochybujem. Spomeňte si na mňa ako na toho, kto má takúto odhodlanú myseľ.“ ID1547 „Výklad veršov spievaných v súlade s Pārāyanou, osemnásty.“ ID1548 „Kapitola o ceste k vzdialenému brehu je ukončená.“ ID1549 „Sutta o rohu nosorožca“ ID1550 „Výklad Sutt o rohu nosorožca“ ID1551 „Prvá kapitola“ ID1552 „121.“ ID1553 „Keď odložíš palicu voči všetkým bytostiam a neublížiš ani jednej z nich, nemal by si túžiť po synovi, a ešte menej po spoločníkovi. Nech sa človek túla sám ako roh nosorožca.“ ID1554 „‚Odložil bič voči všetkým bytostiam‘: ‚Všetko‘ je pojem vyjadrujúci úplnosť, čo znamená celkom, úplne, v každom ohľade, bez zvyšku, bez výnimky – to je význam slova ‚všetko‘. ‚Bytosti‘: o bytostiach sa hovorí, že sú trasúce sa a stabilné. \“Tí, čo sa trasú\“, sú tí, u ktorých túžba, ktorá spôsobuje trasenie, nie je opustená a u ktorých strach a hrôza nie sú opustené. Z akého dôvodu sa nazývajú „tí, čo sa trasú“? Trasú sa, sú rozrušení, sú vydesení, boja sa a upadajú do paniky; z toho dôvodu sa nazývajú „tí, čo sa trasú“. „Tí, čo sú stabilní“ sú tí, u ktorých je túžba, ktorá spôsobuje trasenie, opustená a u ktorých je strach a hrôza opustená. Z akého dôvodu sa nazývajú „tí stabilní“? Netriašú sa, nie sú rozrušení, nie sú vydesení, nemajú strach a neupadajú do paniky; z toho dôvodu sa nazývajú „tí stabilní“. „Metla“: existujú tri metly: telesná metla, slovná metla a mentálna metla. Trojité telesné nesprávne konanie je telesná palica; štvorité slovné nesprávne konanie je slovná palica; trojité mentálne nesprávne konanie je mentálna palica. „Odložiť palicu voči všetkým bytostiam“ znamená odložiť, odložiť palicu voči všetkým bytostiam.“ ID1555 „‚Neubližovať ani jednému z nich‘: neubližovať žiadnej bytosti rukou ani hrudou hliny, palicou ani zbraňou, okovami ani lanom; neubližovať všetkým bytostiam rukou ani hrudou hliny, palicou ani zbraňou, okovami ani lanom. To je význam slov ‚neubližovať ani jednému z nich‘.“ ID1556 „‚Človek by si nemal želať syna, a ešte menej spoločníka‘: ‚Na‘ je výraz vyjadrujúci zápor. ‚Syn‘: existujú štyri druhy synov: syn narodený z vlastného tela, syn poľa, adoptovaný syn a žiak ako syn. „Spoločníci“: za spoločníkov sa považujú tí, s ktorými je príjemné prichádzať, príjemné odchádzať, príjemné prichádzať a odchádzať, príjemné stáť, príjemné sedieť, príjemné ležať, príjemné oslovovať, príjemné dobre sa rozprávať, príjemné diskutovať a príjemné opakovane konverzovať. „Človek by si nemal želať syna, a ešte menej spoločníka“ znamená: človek by si nemal želať syna, tešiť sa z neho, túžiť po ňom, prahnúť po ňom ani o ňom hovoriť s túžbou; o to menej by si mal želať priateľa, známeho, niekoho, s kým si zdieľal jedlo, alebo spoločníka, tešiť sa z nich, túžiť po nich, prahnúť po nich ani o nich hovoriť s túžbou. To je význam slov: „Človek by si nemal želať syna, a ešte menej spoločníka.““ ID1557 „‚Nech sa človek túla sám ako roh nosorožca‘: ‚Človek‘: Ten paccekabuddha je ‚človek‘ v zmysle odriekania; ‚človek‘ v zmysle, že je bez druhého; ‚človek‘ v zmysle, že sa vzdal túžby; ‚človek‘ ako ten, kto je úplne oslobodený od žiadostivosti; „jeden“ v tom zmysle, že je úplne oslobodený od nenávisti; „jeden“ v tom zmysle, že je úplne oslobodený od klamu; „jeden“ v tom zmysle, že je úplne bez nečistôt; „jeden“ v tom zmysle, že vykročil na jedinú cestu; „jeden“ v tom zmysle, že sa sám prebudil k neprekonateľnému osvietenie paccekabuddha.“ ID1558 „Ako je ten paccekabuddha „jeden“ prostredníctvom odriekania? Ten paccekabuddha, ktorý odstránil každú prekážku svetského života, odstránil prekážku manželky a detí, odstránil prekážku príbuzných, odstránil prekážku hromadenia majetku, oholil si vlasy a bradu, obliekol si šafránové rúcho, opustil svetský život a stal sa bezdomovcom, dosiahol stav, v ktorom nevlastní nič, putuje, pobýva, pohybuje sa, správa sa, živí sa a žije sám. Práve týmto spôsobom je paccekabuddha „jediný“ prostredníctvom odriekania.“ ID1559 „Ako je ten paccekasambuddha ‚jediný‘ v zmysle, že nemá druhého? Keď takto odišiel a je sám, hľadá si útočisko v lesných hájoch, ktoré sú odľahlé, tiché, bez hluku, bez vetra spôsobeného ľuďmi a vhodné na ľudské odlúčenie. Chodí sám, stojí sám, sedí sám, pripravuje si lôžko sám, vstupuje do dediny po almužnu sám, ide dopredu sám, vracia sa sám, sedí v ústraní sám, vykonáva chôdzu v meditácii sám; putuje, prebýva, udržiava svoju pozíciu, správa sa, chráni sa a živí sa sám. Takýmto spôsobom je paccekasambuddha ‚jeden‘ v tom zmysle, že nemá druhého.“ ID1560 „Ako je ten Paccekasambuddha ‚jeden‘ v tom zmysle, že sa vzdal túžby? Keď takto prebýva sám, bez druhého, bdelý, horlivý a odhodlaný, usilujúc sa o veľké úsilie, porazí Māru s jeho armádou – Namuciho, Temného, príbuzného nedbanlivých – a opustil, rozptýlil, ukončil a zničil sieť túžby, ktorá je rozsiahla a prilipnutá.“ ID1561 „Človek, ktorého spoločníkom je túžba, blúdi dlho v samsáre. Z tohto stavu existencie do druhého neprekračuje samsáru.“ ID1562 „Keď pochopí toto nebezpečenstvo – že túžba je pôvodom utrpenia –, oslobodený od túžby, bez pripútanosti, by mal všímavý mních putovať ďalej.“ ID1563 „Práve týmto spôsobom je paccekasambuddha ‚jediný‘ v tom zmysle, že sa vzdal túžby.“ ID1564 „V čom je ten paccekasambuddha ‚jediný‘ ako ten, kto je úplne oslobodený od žiadostivosti? Pretože sa vzdal žiadostivosti, je ‚jediný‘ ako ten, kto je úplne oslobodený od žiadostivosti. Pretože sa vzdal nenávisti, je ‚jediný‘ ako ten, kto je úplne oslobodený od nenávisti. Pretože sa zbavil klamu, je ‚jediný‘ v tom, že je úplne oslobodený od klamu. Pretože sa zbavil nečistôt, je ‚jediný‘ v tom, že je úplne bez nečistôt. Práve týmto spôsobom je Paccekasambuddha ‚jediný‘ v tom, že je úplne oslobodený od žiadostivosti.“ ID1565 „V čom je Paccekasambuddha ‚jediný‘ v tom, že vykročil na osamelú cestu? Osamelá cesta sa definuje takto: štyri základy všímavosti, štyri správne úsilia, štyri základy duchovnej sily, päť duchovných schopností, päť síl, sedem faktorov osvietenia a Ušľachtilá osemčlenná cesta.“ ID1566 „Súcitný k blahu [iných], ten, kto vidí koniec zrodenia – Nibbāna –, pozná cestu jedného smeru. Vie takto: ‚Touto cestou prekročili v minulosti rieku a ňou prekročia aj teraz a prekračujú ju aj naďalej.‘“ ID1567 „Takto sa ten Paccekasambuddha vydal na cestu jednosmernú; preto je ušľachtilý.“ ID1568 „Ako sa ten Paccekasambuddha, sám, prebudí k neprekonateľnému individuálnemu osvietenie – ako jeden? O ‚bodhi‘ sa hovorí, že je to poznanie na štyroch cestách. Je to múdrosť, schopnosť múdrosti, sila múdrosti, faktor osvietenia spočívajúci v skúmaní javov, v preskúmaní, v hlbokom pochopení a v správnom pohľade. Ten Paccekasambuddha je ten, kto je individuálne osvietení, pokiaľ ide o cestu, a individuálne osvietení, pokiaľ ide o poznanie. Pochopil: „Všetky podmienené javy sú nestále“; pochopil: „Všetky podmienené javy sú utrpením“; pochopil: „Všetky javy sú bez-ja“; pochopil: „S nevedomosťou ako podmienkou vznikajú voličné formácie“; pochopil: „S voličnými formáciami ako podmienkou vzniká vedomie“; pochopil: „S vedomím ako podmienkou vzniká meno a forma“; pochopil: „S menom a formou ako podmienkou vzniká šesť zmyslových základov“; pochopil: „So šiestimi zmyslovými základmi ako podmienkou vzniká kontakt“; pochopil: „Keď je podmienkou kontakt, vzniká pocit“; pochopil: „Keď je podmienkou pocit, vzniká túžba“; pochopil: „Keď je podmienkou túžba, vzniká pripútanosť“; pochopil: „Keď je podmienkou pripútanosť, vzniká existencia“; pochopil: „Keď je podmienkou existencia, vzniká zrodenie“; pochopil: „Keď je podmienkou zrodenie, vzniká starnutie a smrť“; pochopil: „S ukončením nevedomosti nastáva ukončenie mentálnych útvarov“; pochopil: „S ukončením mentálnych útvarov nastáva ukončenie vedomia“; pochopil: „S ukončením vedomia nastáva ukončenie mena a formy“; pochopil: „S ukončením mena a formy nastáva ukončenie šiestich zmyslových základov“; pochopil: „S zánikom šiestich zmyslových základov prichádza zánik kontaktu“; pochopil: „S zánikom kontaktu prichádza zánik pocitu“; pochopil: „S zánikom pocitu prichádza zánik túžby“; pochopil: „S zánikom túžby prichádza zánik pripútanosti“; pochopil: „S zánikom pripútanosti prichádza zánik existencie“; pochopil: „So zánikom existencie prichádza zánik zrodu“; pochopil: „So zánikom zrodu prichádza zánik starnutia a smrti“; pochopil: „Toto je utrpenie“; pochopil: „Toto je pôvod utrpenia“; pochopil: „Toto je zánik utrpenia“; pochopil: „Toto je cesta vedúca k zániku utrpenia“; pochopil: „Toto sú nečistoty“; pochopil: „Toto je pôvod nečistôt“ … „Toto je cesta vedúca k zániku nečistôt“; pochopil: „Tieto javy treba priamo spoznať“; pochopil: „Tieto javy treba opustiť“; pochopil: „Tieto javy treba realizovať“; pochopil: „Tieto javy treba rozvíjať“; pochopil vznik, zánik, potešenie, nebezpečenstvo a únik v prípade šiestich základov kontaktu; pochopil vznik … a únik v prípade piatich zhlukov pripútanosti; pochopil vznik, zánik, potešenie, nebezpečenstvo a únik v prípade štyroch veľkých prvkov; pochopil: „Všetko, čo podlieha vzniku, podlieha aj zániku.““ ID1569 „Alebo inak povedané, čokoľvek z Dhammy malo byť poznané, malo byť poznané prostredníctvom prvej cesty, malo byť poznané prostredníctvom druhej cesty, malo byť poznané prostredníctvom tretej cesty, malo byť dosiahnuté prostredníctvom prvého, druhého a tretieho plodu, malo byť dosiahnuté prostredníctvom tretieho plodu a malo byť realizované prostredníctvom štvrtého plodu—všetko to Dhamma poznal, poznal silou prvej cesty, opäť poznal silou druhej cesty, dobre poznal silou tretej cesty, neomylne poznal silou štvrtej cesty, dosiahol silou prvého, druhého a tretieho plodu, nadviazal kontakt silou tretieho plodu a realizoval silou štvrtého plodu prostredníctvom toho poznania Paccekabodhi. Takto sa tento Paccekasambuddha, ktorý je vynikajúci, plne prebudil k neprekonateľnému Paccekasambodhi. Preto je vynikajúci.“ ID1570 „Dodržiava osem spôsobov správania: správanie vo vzťahu k telesným pozíciám, správanie vo vzťahu k zmyslovým základom, správanie vo vzťahu k všímavosti, správanie vo vzťahu k sústredeniu, správanie vo vzťahu k poznaniu, správanie vo vzťahu k ceste, správanie vo vzťahu k dosiahnutiu a správanie pre blaho sveta. Správanie sa vo vzťahu k polohám tela sa týka štyroch polôh tela. Správanie sa vo vzťahu k zmyslovým základom sa týka šiestich vnútorných a vonkajších zmyslových základov. Správanie sa vo vzťahu k všímavosti sa týka štyroch základov všímavosti. Správanie sa vo vzťahu k sústredeniu sa týka štyroch džhán. Správanie sa vo vzťahu k poznaniu sa týka štyroch ušľachtilých právd. Správanie sa vo vzťahu k ceste sa týka štyroch ušľachtilých ciest. Správanie sa vo vzťahu k dosiahnutiu sa týka štyroch plodov kontemplatívneho života. Správanie sa pre blaho sveta sa týka Tathágatov, Arahantov a Dokonale Osvietenej; čiastočne sa týka paccekabuddhov; a čiastočne sa týka žiakov. Správanie sa vo vzťahu k pozíciám je určené tým, ktorí dosiahli pokojné usadenie, správanie sa vo vzťahu k zmyslovým základom je určené tým, ktorí strážia brány svojich zmyslových schopností, správanie sa vo vzťahu k všímavosti je určené tým, ktorí prebývajú v bdelosti, správanie sa vo vzťahu k sústredeniu je určené tým, ktorí sa venujú vyššej mysli, správanie sa vo vzťahu k poznaniu je určené tým, ktorí sú obdarení múdrosťou zmeny-linajky, správanie sa vo vzťahu k ceste je pre tých, ktorí správne praktizujú, správanie sa vo vzťahu k dosiahnutiu je pre tých, ktorí dosiahli plody, a správanie sa pre blaho sveta je pre Tathāgátov, Arahantov a Dokonale Osvietencov; čiastočne pre paccekabuddhov; a čiastočne pre žiakov. Toto je osem spôsobov správania. Existuje ďalších osem spôsobov správania: pri rozhodovaní človek praktizuje s vierou; pri vynakladaní úsilia človek praktizuje s energiou; pri upevňovaní človek praktizuje s bdelosťou; pri dosahovaní neporušenia sústredenia človek praktizuje so sústredením; pri porozumení človek praktizuje s múdrosťou; pri rozlišovaní človek praktizuje so správaním vedomia. Tomu, kto takto praktizuje, pribúdajú blahodárne stavy; toto je správanie vedúce k pribúdaniu. Ten, kto takto praktizuje, dosahuje výnimočnosť; toto je správanie vedúce k výnimočnosti. Toto je osem spôsobov správania.“ ID1571 „Existuje ďalších osem spôsobov správania: správanie spočívajúce v správnom pohľade, správanie spočívajúce v nasmerovaní mysle správnym úmyslom, správanie spočívajúce v správnej reči, správanie spočívajúce v správnom konaní, správanie spočívajúce v očistení správnym živobytím, správanie spočívajúce v správnom úsilí, správanie spočívajúce v ustanovenie správnej všímavosti a správanie spočívajúce v neporušenosti správnej koncentrácie. Toto je osem spôsobov správania.“ ID1572 „‚Ako roh nosorožca‘ znamená: rovnako ako roh tvora zvaného nosorožec je jediný, bez druhého, tak aj ten Paccekasambuddha má takú povahu, podobnú tomu, je jeho protějškom. Rovnako ako to, čo je mimoriadne slané, sa nazýva „solné“, to, čo je mimoriadne horké, sa nazýva „horké“, to, čo je mimoriadne sladké, sa nazýva „sladké“, to, čo je mimoriadne horúce, sa nazýva „ohnivé“, to, čo je mimoriadne studené, sa nazýva „ľadové“, veľká masa vody sa nazýva „oceánová“ a učeník, ktorý dosiahol silu veľkého priameho poznania, sa nazýva „učiteľský“; tak aj ten Paccekasambuddha má takú povahu, podobnú tomu, protiklad k tomu – osamelý, bez druhého, oslobodený od pút, správne sa pohybuje vo svete, prebýva, správa sa, postupuje, udržiava, pokračuje a spôsobuje, aby sa pokračovalo. Toto je význam vety: ‚Človek by mal putovať osamote ako roh nosorožca.‘ Preto ten Paccekasambuddha povedal:“ ID1573 „‚Odloživ palicu voči všetkým bytostiam, neubližujúc žiadnej z nich, človek by si nemal želať syna, a ešte menej spoločníka. Človek by mal putovať osamote ako roh nosorožca.‘“ ID1574 „122.“ ID1575 „U toho, u koho vzniklo spoločenstvo, vznikajú pripútanosti; toto utrpenie nasleduje v stopách pripútanosti. Keď človek vidí nebezpečenstvo vyplývajúce z pripútanosti, mal by putovať sám ako roh nosorožca.“ ID1576 „‚U toho, kto sa spojil s niekým, vznikajú citové väzby.‘ Existujú dva druhy spojenia: spojenie prostredníctvom zraku a spojenie prostredníctvom sluchu. Čo je spojenie prostredníctvom zraku? Tu určitá osoba vidí ženu alebo dievča, ktoré je veľmi krásne, príjemné na pohľad, pôvabné a obdarené najvyššou krásou pleti. Keď ju uvidí a pozrie sa na ňu, vníma jej celkový vzhľad a konkrétne črty a myslí si: ‚Jej vlasy sú krásne, jej tvár je krásna, jej oči sú krásne, jej uši sú krásne, jej nos je krásny, jej pery sú krásne, jej zuby sú krásne, jej ústa sú krásne, jej krk je krásny, jej prsia sú krásne, jej hruď je krásna, jej brucho je krásne, jej pas je krásny, jej stehná sú krásne, jej lýtka sú krásne, jej ruky sú krásne, jej nohy sú krásne, jej prsty sú krásne a jej nechty sú krásne.‘ Keď ju uvidí a pozrie sa na ňu, teší sa z nej, chváli ju, túži po nej, vzbudí v sebe žiadostivosť a usiluje sa o spojenie vášne. To je spojenie prostredníctvom zraku.“ ID1577 „Čo je spojenie prostredníctvom sluchu? Tu určitá osoba počuje: ‚V takej a takej dedine alebo meste je žena alebo dievča, ktoré je veľmi krásne, príjemné na pohľad, pôvabné a obdarené najvyššou krásou pleti.‘ Keď to počuje, teší sa z nej, chváli ju, túži po nej, vyvoláva v sebe žiadostivosť a usiluje sa o puto vášne. To je spojenie prostredníctvom sluchu.“ ID1578 „Príťažlivosť: existujú dva druhy príťažlivosti – príťažlivosť prostredníctvom túžby a príťažlivosť prostredníctvom pohľadu. Čo je príťažlivosť prostredníctvom túžby? V akomkoľvek rozsahu je niečo ohraničené, vymedzené, definované hranicou, uchopené a prisvojené prostredníctvom toho, čo sa považuje za túžbu, s myšlienkou: ‚Toto je moje, tamto je moje, toľko je moje, do tejto miery je to moje.‘ Tvary, zvuky, vône, chute, hmatové vjemy, prikrývky, plášte, otrokyne a otroci, kozy a ovce, hydina a ošípané, slony, dobytok, kone a kobyly, polia a staveniská, striebro a zlato, dediny, trhové mestečká a kráľovské hlavné mestá, krajina a provincia, pokladnica a sklad – dokonca aj celú veľkú zem si človek prisvojuje prostredníctvom sily túžby. V rozsahu, v akom sa rozprestierajú stoosem premenlivostí túžby – to je pripútanosť prostredníctvom túžby.“ ID1579 „Čo je pripútanosť prostredníctvom názoru? Názor na identitu s jeho dvadsiatimi základmi, nesprávny názor s jeho desiatimi základmi a názor na upínanie sa na krajnosti s jeho desiatimi základmi. Akýkoľvek takýto názor, špekulatívny názor, džungľa názorov, divočina názorov, skreslenie názorov, kolísanie názorov, okovy názorov; uchopovanie, lipnutie, pridržiavanie sa, nesprávne chápanie; nesprávna cesta, falošná cesta, nesprávnosť; sektársky základ; zvrátené uchopovanie, protichodné uchopovanie, skreslené uchopovanie, nesprávne uchopovanie; uchopenie toho, čo nie je pravdou, za pravdu – v rozsahu, v akom sa rozprestierajú šesťdesiatdva špekulatívnych názorov – to je pripútanosť prostredníctvom názoru.“ ID1580 „‚Pre toho, kto má spojitosť, vznikajú pripútanosti‘: podmienené spojitosťou prostredníctvom videnia a podmienené spojitosťou prostredníctvom počutia, vznikajú pripútanosti prostredníctvom túžby a pripútanosti prostredníctvom názoru, vznikajú, rodia sa, sú generované, sú produkované, sú plne produkované a prejavujú sa. Preto: ‚U toho, kto má spojitosť, vznikajú citové stavy.‘“ ID1581 „‚Z dvojitého citového stavu vzniká toto utrpenie.‘ Citový stav je dvojaký: citový stav spôsobený túžbou a citový stav spôsobený názormi… toto je citový stav spôsobený túžbou… toto je citový stav spôsobený názormi. ‚Toto utrpenie vzniká‘: Tu sa istá osoba dopúšťa nesprávneho konania telom, nesprávneho konania rečou a nesprávneho konania mysľou. Zabíja živé bytosti, berie to, čo mu nebolo dané, vniká do domov, plieni, pácha vlámania, pácha lúpeže na cestách, chodí k cudzej žene a hovorí nepravdy. Potom ho zadržia a predvedú pred kráľa so slovami: ‚Vaša Výsosť, toto je zlodej, páchateľ zločinu. Uložte mu akýkoľvek trest, aký si želáte.‘ Kráľ ho potom potupí. Pod vplyvom tohto potupovania prežíva utrpenie a nepríjemnosť. Odkiaľ vznikli tento strach, utrpenie a nepríjemnosť? Vznikli u neho pod vplyvom pripútanosti, pod vplyvom rozkoše, pod vplyvom žiadosti a pod vplyvom rozkoše a žiadosti.“ ID1582 „Kráľ sa však nespokojí len s týmto. Kráľ ho dá zviazať – okovami, lanami, reťazami, palicami alebo vínnymi révami; alebo uväznením, obkľúčením, uväznením v dedine, uväznením v meste, uväznením na vidieku alebo uväznením v provincii; alebo ho aspoň podriadi svojmu slovu: ‚Nesmieš odtiaľto odísť.“ Pod vplyvom tohto zotročenia prežíva utrpenie a nepríjemnosť. Odkiaľ vznikol tento strach, utrpenie a nepríjemnosť? Vznikli u neho pod vplyvom pripútanosti, pod vplyvom rozkoše, pod vplyvom túžby a pod vplyvom rozkoše a túžby.“ ID1583 „Ani s týmto sa kráľ nespokojí. Kráľ nechá tomu mužovi zabaviť majetok – sto, tisíc alebo sto tisíc. Pod vplyvom straty svojho majetku prežíva utrpenie a nepríjemnosť. Z čoho vznikol tento strach, utrpenie a nepríjemnosť? Vznikli pod vplyvom jeho náklonnosti, pod vplyvom rozkoše, pod vplyvom žiadosti a pod vplyvom túžby zrodenej z rozkoše.“ ID1584 „Ani týmto sa kráľ nespokojí. Kráľ nechá toho muža podrobiť rôznym druhom mučenia: bičujú ho bičmi, mlátia ho ratanovými prútmi a bijú ho palicami; odseknú mu ruku, odseknú mu nohu, odseknú mu ruku aj nohu; odseknú mu ucho, odseknú mu nos, odseknú mu ucho aj nos. Uplatňujú trest ‚hrnca s kašou‘, trest ‚oholenia škrupinou‘, trest ‚Rāhuových úst‘, trest ‚ohnivého venca‘, trest ‚ručnej fakle‘, trest ‚šatu z kôry‘, trest ‚odevu z kôry‘, trest ‚antilopy‘, trest ‚zavesenia na hák‘, trest „mincového mäsa“, trest „mácania v lúhu“, trest „otočenia závory“ a trest „slameného matraca“. Polievajú ho vriacim olejom, nechajú ho zožrať psami, napichnú ho zaživa na kolík a odseknú mu hlavu mečom. Pod vplyvom týchto mučení prežíva utrpenie a nepríjemnosť. Z čoho vznikol tento strach, utrpenie a nepríjemnosť? Vznikli podmienené jeho náklonnosťou, podmienené rozkošou, podmienené žiadostivosťou a podmienené túžbou zrodenou z rozkoše. Kráľ je pánom týchto štyroch trestov.“ ID1585 „Na základe svojho vlastného karmy, po rozpade tela, po smrti, sa znovuzrodí v sfére utrpenia, v zlom osude, v nižšom svete, v pekle. Tam mu strážcovia pekla ukladajú trest nazývaný päťnásobné zotročenie: vrazujú mu rozžeravený železný kolík do jednej ruky, rozžeravený železný kolík do druhej ruky, rozžeravený železný kolík do jednej nohy, rozžeravený železný kolík do druhej nohy a rozžeravený železný kolík do stredu hrude. Tam prežíva pocity, ktoré sú bolestivé, ostré, divoké a kruté; ale nezomrie, pokiaľ sa tá zlá kamma nevyčerpá. Z čoho vznikol tento strach, utrpenie a nepríjemnosť? Vznikli podmienené jeho náklonnosťou, podmienené rozkošou, podmienené žiadostivosťou a podmienené žiadostivou rozkošou.“ ID1586 „Potom ho strážcovia pekla položia a hobľujú ho sekerami… Potom ho strážcovia pekla uchopia nohami hore a hlavou dole a hobľujú ho sekerami. Potom ho strážcovia pekla zapriahnú do voza a ťahajú ho sem a tam po zemi, ktorá horí, plápolá a žiari. Potom ho strážcovia pekla nútia stúpať a klesať po veľkej hore žeravého uhlia, ktorá horí, plápolá a žiari. Potom ho strážcovia pekla chytia za nohy hore a hlavou dole a hodia ho do horúceho železného kotla, ktorý horí, plápolá a žiari. Tam sa varí a buble penou. Kým sa varí a buble penou, je unášaný raz hore, raz dole a raz naprieč. Tam prežíva pocity, ktoré sú bolestivé, ostré, divoké a kruté; ale nezomrie, pokiaľ sa tá zlá kamma nevyčerpá. Z čoho vznikol tento strach, utrpenie a nepríjemnosť? Vznikli podmienené jeho náklonnosťou, podmienené rozkošou, podmienené žiadostivosťou a podmienené žiadostivou rozkošou.“ ID1587 „Potom ho strážcovia pekla uvrhli do Veľkého pekla. A toto Veľké peklo je:“ ID1588 „Je štvoruholníkové, rozdelené štyrmi bránami, rozmerovo ohraničené; je obklopené železnou stenou a pokryté železom.“ ID1589 „Jeho dno je zo železa, žeravé a naplnené žiarou; vždy stojí a rozprestiera sa dookola na sto jodžán.“ ID1590 „Kruto mučivé, hrozné, plamenné a ťažko prístupné; mrazivé, desivé, vyvolávajúce strach a bolestivé.“ ID1591 „Z východnej steny stúpa ohnivá masa; spaľujúc tých so zlým karmou, naráža na západnú stenu.“ ID1592 „Z západnej steny stúpa ohnivá masa; spaľujúc tých so zlým karmou, naráža na východnú stenu.“ ID1593 „Z južnej steny stúpa mrak plameňov; spaľujúc tých so zlým karmou, naráža na severnú stenu.“ ID1594 „Z severnej steny stúpa mrak plameňov; spaľujúc tých so zlým karmou, naráža na južnú stenu.“ ID1595 „Zospodu stúpa desivý mrak plameňov; spaľujúc tých so zlým karmou, naráža na strechu.“ ID1596 „Zo strechy stúpa desivá masa plameňov; spáliac tých, čo majú zlé karmu, dopadá na zem.“ ID1597 „Rovnako ako železná panvica horí, žiari a plápolá, tak aj peklo Avīci horí, viditeľné zospodu aj zhora.“ ID1598 „Tam sú bytosti nesmierne utrpené, páchatelia veľkého zla, úplne zlého karmy; sú varené, ale neumierajú.“ ID1599 „Tela týchto obyvateľov pekla sú ako oheň. Pozrite na pevnosť ich karmy: nestávajú sa ani popolom, ani sadzami.“ ID1600 „Bežia na východ a odtiaľ bežia na západ; bežia na sever a odtiaľ bežia na juh.“ ID1601 „Nech už sa vrhajú ktorýmkoľvek smerom, práve tie dvere sú zatvorené. V túžbe uniknúť sú tieto bytosti hľadačmi oslobodenia.“ ID1602 „Nedokážu odtiaľ uniknúť kvôli svojej karmy, lebo veľa zlej karmy, ktorú spáchali, ešte nedozrelo.“ ID1603 „Odkiaľ vznikol tento strach, utrpenie a skľúčenosť? Vznikli na základe pripútanosti, na základe rozkoše, na základe túžby a na základe rozkoše a túžby.“ ID1604 „Akékoľvek utrpenia existujú v pekle, akékoľvek utrpenia v ríši zvierat, akékoľvek utrpenia v sfére petov a akékoľvek ľudské utrpenia; z akej príčiny vznikajú? Z akej príčiny intenzívne vznikajú? Z akej príčiny sú vytvárané? Z akej príčiny sú plne vytvárané? Z akej príčiny zreteľne vznikajú? Existujú, dobre vznikajú, rodia sa, dobre sa rodia, sú vytvárané, sú plne vytvárané a zreteľne vznikajú v dôsledku pripútanosti ako podmienky, v dôsledku rozkoše ako podmienky, v dôsledku túžby ako podmienky a v dôsledku intenzívnej túžby a túžby po zmyslových potešeniach ako podmienky. Toto je význam vety: ‚Toto utrpenie vzniká v dôsledku pripútanosti.‘“ ID1605 „Pokiaľ ide o vetu: ‚Vidieť nebezpečenstvo zrodené z pripútanosti‘: ‚Pripútanosť‘ znamená, že existujú dva druhy pripútanosti: pripútanosť prostredníctvom túžby a pripútanosť prostredníctvom názorov… Toto je pripútanosť prostredníctvom túžby… Toto je pripútanosť prostredníctvom názorov. ‚Vidieť nebezpečenstvo zrodené z pripútanosti‘ znamená: zvažovať, vidieť, skúmať, uvažovať a preskúmať nebezpečenstvo zrodené z týchto dvoch druhov pripútanosti. To je význam slov „Vidieť nebezpečenstvo vyplývajúce z pripútanosti“. Človek by mal kráčať osamote ako roh nosorožca. Preto ten Paccekasambuddha povedal:“ ID1606 „„U toho, kto nadviazal vzťahy, vznikajú pripútanosti; toto utrpenie vzniká v dôsledku pripútanosti. Vidieť nebezpečenstvo vyplývajúce z pripútanosti, človek by mal kráčať osamote ako roh nosorožca.““ ID1607 „123.“ ID1608 „Keď je človek s viazanou mysľou súcitný voči priateľom a spoločníkom, spôsobuje, že sa jeho blaho zmenšuje. Keď človek vidí toto nebezpečenstvo v intimite, mal by kráčať sám ako roh nosorožca.“ ID1609 „Pokiaľ ide o vetu: ‚Keď je človek s viazanou mysľou súcitný voči priateľom a spoločníkom, spôsobuje, že sa znižuje jeho vlastné blaho‘: ‚Priateľ‘ znamená, že existujú dva druhy priateľov: priateľ, ktorý je hlava rodiny, a priateľ bez domova. Kto je priateľ, ktorý je hlava rodiny? Tu je to tak, že istá osoba dáva to, čo je ťažké dať, vzdáva sa toho, čo je ťažké vzdať sa, robí to, čo je ťažké urobiť, znáša to, čo je ťažké zniesť, zveruje svojmu priateľovi svoje tajomstvo a zachováva tajomstvo svojho priateľa; v čase nešťastia ho neopúšťa, pre svojho priateľa obetuje aj svoj vlastný život a nepohrdá ním, keď je zničený. To je priateľ z radov domácich.“ ID1610 „Kto je priateľom askétu? Tu je mních milý a príjemný, rešpektovaný a vážený, ten, kto napomína a trpezlivo prijíma napomenutia, hovorí o hlbokých témach a nezapája druhého do toho, čo je nevhodné. Upevňuje ho vo vyššej cnosti; upevňuje ho v oddanom cvičení rozvíjania štyroch základov všímavosti, štyroch správnych úsilia… štyroch základov duchovnej sily… piatich duchovných schopností… piatich síl… siedmich faktorov osvietenia… Ušľachtilej osemčlennej cesty. To je priateľ askétu.“ ID1611 „Spoločníci sa tak nazývajú preto, lebo s nimi je príjemné prichádzať, príjemné odchádzať, príjemné stáť, príjemné sedieť, príjemné ležať, príjemné rozprávať sa, príjemné viesť rozhovor, príjemné komentovať a príjemné diskutovať. ‚Keď človek prejavuje súcit voči priateľom a spoločníkom, zanedbáva cieľ‘ znamená: keď prejavuje súcit, je ohľaduplný a stará sa o priateľov, spoločníkov, blízkych, kamarátov a spolupracovníkov, zanedbáva svoje vlastné blaho, blaho druhých aj blaho oboch. Zanedbáva blaho v tomto súčasnom živote, blaho v budúcich životoch a konečné blaho. Zanedbáva ho, spôsobuje, že sa ho vzdá, spôsobuje, že sa zmenšuje, ničí ho, vyhýba sa mu a spôsobuje, že zmizne. Preto: ‚Keď človek prejavuje súcit voči priateľom a spoločníkom, zanedbáva cieľ.‘“ ID1612 „‚S pripútanou mysľou‘: myseľ je pripútaná z dvoch dôvodov: myseľ je pripútaná tým, že človek seba stavia nízko a druhého vysoko, alebo myseľ je pripútaná tým, že človek seba stavia vysoko a druhého nízko. Ako je myseľ pripútaná tým, že človek seba stavia nízko a druhého vysoko? ‚Si mi veľkou oporou. Vďaka tebe získavam rúcha, almužnu, ubytovanie a liečivé prostriedky pre chorých. A keď ostatní uvažujú o tom, že mi niečo dajú alebo pre mňa niečo urobia, je to kvôli tebe, keď ma vidia s tebou. Dokonca aj moje pôvodné rodinné a klanové meno zmizlo. Vďaka tebe ma poznajú ako ‚závislého na tom a tom‘ alebo ‚závislého na tom a tom‘.“ Takto sa myseľ pripúta tým, že človek seba stavia do nižšej pozície a druhého do vyššej.“ ID1613 „Ako sa myseľ pripúta tým, že človek seba stavia do vyššej pozície a druhého do nižšej? ‚Som ti veľkou oporou. Práve vďaka mne si našiel útočisko v Budhovi, Dhamme a Sanghe; zdržal si sa zabíjania, brania toho, čo ti nebolo dané, sexuálneho zneužitia, klamstva a pitia alkoholu, vína a omamných látok, ktoré sú základom nedbanlivosti. Dávam vám texty na recitáciu, poskytujem komentáre, vyhlasujem Uposathu, dohliadam na novú prácu. Ale teraz ste ma opustili a ceníte si, rešpektujete, vážite si a uctievate iných!“ Takto sa myseľ pripúta tým, že človek povyšuje seba a ponižuje druhého. A tak: ‚Keď človek prechováva súcit k priateľom a spoločníkom, s pripútanou mysľou zanedbáva cieľ.‘“ ID1614 „‚Vidieť toto nebezpečenstvo v prílišnej blízkosti.‘ Strach znamená: strach z narodenia, strach zo starnutia, strach z choroby, strach zo smrti; strach z kráľov, strach zo zlodejov, strach z ohňa, strach z vody; strach z výčitiek svedomia, strach z výčitiek druhých, strach z trestu, strach zo zlého osudu; strach z vĺn, strach z krokodílov, strach z vírov, strach zo žralokov; strach o živobytie, strach zo zlej povesti, strach z plachosti v zhromaždeniach, strach z pobláznenia; des, trasenie, naježenie vlasov, duševné rozrušenie a hrôza. Intimita: existujú dva druhy intimity: intimita ako túžba a intimita ako názory… Toto je intimita ako túžba… Toto je intimita ako názory. ‚Vidieť toto nebezpečenstvo v intimite‘ znamená vidieť, pozorovať, uvažovať a skúmať toto nebezpečenstvo v intimite. Keď teda človek vidí toto nebezpečenstvo v intimite, mal by putovať osamote ako nosorožec. Preto ten Samotný Budha povedal:“ ID1615 „‚Keď človek prechováva súcit k priateľom a spoločníkom a je pripútaný svojou mysľou, zanedbáva cieľ. Keď vidí toto nebezpečenstvo v intimite, mal by putovať osamote ako nosorožec.‘“ ID1616 „124.“ ID1617 „Rovnako ako je zamotaný rozrastajúci sa bambusový porast, taká je aj túžba po deťoch a manželkách. Ako bambusový výhonok, ktorý sa nezamotáva, mal by človek putovať osamote ako nosorožec.“ ID1618 „‚Ako rozrastajúci sa bambus, zamotaný‘ – ‚vaṃso‘ sa nazýva bambusový porast. Rovnako ako v bambusovom poraste sú staré bambusy pripútané, zamotané, prilipnuté, upevnené, uviaznuté a prepletené, tak aj túžba sa nazýva tým, čo zamotáva. Je to žiadostivosť, intenzívna vášeň, sklon, poddajnosť, rozkoš, vášnivá rozkoš, žiadostivosť mysle; túžba, pobláznenie, lipnutie, chamtivosť, intenzívna chamtivosť; pripútanosť, bahno, nepokoj, ilúzia; pôvodkyňa, tvoriteľka utrpenia, krajčírka, sieť, vytekajúca tekutina, zamotávačka, niť, rozptýlenosť, hromadička, spoločníčka, túžba, sprievodkyňa existencie; les, džungľové húštiny, intimita, náklonnosť, očakávanie, otroctvo; nádej, želanie, stav želania; nádej na formy, nádej na zvuky, nádej na vône, nádej na chute, nádej na hmatateľné veci, nádej na zisk, nádej na bohatstvo, nádej na život; túžba, horúca túžba, intenzívna túžba, akt túžby, stav toho, kto túži; chamtivosť, byť chamtivý, stav chamtivosti; laskanie, túžba po príjemnom; neprávostná žiadostivosť, neprimeraná chamtivosť; obľuba, túžba, želanie, túžba, horlivé želanie; túžba po zmyslových potešeniach, túžba po existencii, túžba po neexistencii; túžba po formách, túžba po bezformovom, túžba po zániku; túžba po formách, túžba po zvukoch, túžba po vôňach, túžba po chutiach, túžba po hmatateľných veciach, túžba po mentálnych javoch; povodeň, jarmo, puto, uchopovanie; závoj, prekážka, prikrývka, väzba; znečistenie, skrytá tendencia, posadnutosť, popínavá rastlina, rozmanitosť; koreň utrpenia, zdroj utrpenia, pôvod utrpenia; Márov pasca, Márov hák, Márovo panstvo, Márov príbytok, Márové puto; rieka túžby, sieť túžby, vodítko túžby, oceán túžby; lakomstvo, chamtivosť, nezdravý koreň.“ ID1619 „Prečo sa tomu hovorí ‚to, čo zapletá‘? Pretože sa rozširuje (`visālā`), pretože sa šíri (`visata`), pretože je rozptýlené (`visaṭa`), pretože je nerovnomerné (`visama`), pretože sa rozlieva (`visakkati`), pretože prináša utrpenie (`visaṃharati`), pretože je klamlivá (`visaṃvādikā`), pretože je príčinou karmy, ktorá spôsobuje utrpenie (`visamūlā`), pretože má bolestivé ovocie (`visaphalā`), pretože jej prežívanie je utrpením (`visaparibhogā`). Alebo preto, že túžba preniká a rozširuje sa na tvary, zvuky, vône, chute, hmatateľné veci, rodiny, skupiny, obydlia, zisk, česť, chválu, potešenie, rúcha, almužnu, ubytovanie a liečebné potreby pre chorých; na sféru zmyslových vnemov, sféru foriem a sféru bezforemných; cez zmyslovú existenciu, existenciu s formami a existenciu bez foriem; cez existenciu s vnímaním, existenciu bez vnímania a existenciu bez vnímania ani nevnímania; cez existenciu s jednou zložkou, existenciu so štyrmi zložkami a existenciu s piatimi zložkami; cez minulosť, budúcnosť a prítomnosť; cez veci videné, počuté, vnímané a poznané – preto sa nazýva „zapletač“, podobne ako rozrastajúci sa bambus, ktorý sa zamotáva.” ID1620 „Túžba po synoch a manželkách“: `puttā` (synovia) sú štyroch druhov: syn narodený z vlastných bedier (`atrajo`), dočasný syn (`khettajo`), ten, kto je darovaný (`dinnako`), a žiak (`antevāsiko`). Pod pojmom `dārā` sa rozumejú manželky. Pod pojmom `apekkhā` (túžba) sa rozumie túžba. To, čo je žiadostivosť, silná žiadostivosť …pe… lakomstvo, chamtivosť, neblahý koreň – to je „túžba po synoch a manželkách.““ ID1621 „‚Ako bambusový výhonok, nelipnúci‘: Pod pojmom `vaṃsa` sa rozumie bambusový porast. Rovnako ako v bambusovom poraste sú mladé výhonky nepripútané, nelipnúce, nezamotané, ničím neobmedzované, vyrastajúce, odpútané a úplne oslobodené, tak aj… Lipnutie (`sajjanā`) je dvojakého druhu: lipnutie túžby a lipnutie názorov …pe… toto je lipnutie túžby …pe… toto je lipnutie názorov. U toho Paccekabuddhu je lipnutie túžby opustené, lipnutie názorov je zanechané. Pretože sa upnutie túžby opustilo a upnutie názorov sa zanechalo, tento Paccekabuddha sa neupína na formy, neupína sa na zvuky, neupína sa na vône, neupína sa na chute, neupína sa na hmatateľné veci, neupína sa na rodiny …pe… skupiny … obydlia … zisk … česť … chválu … šťastie … rúcha … almužnu … ubytovanie … liečivé potreby pre chorých … sféru zmyslových vnemov… sféru foriem… sféru bezforemných javov… zmyslovú existenciu… existenciu foriem… existenciu bezforemných javov… existenciu s vnímaním… existenciu bez vnímania… existenciu bez vnímania ani nevnímania… existenciu s jednou zložkou… existenciu so štyrmi zložkami… existenciu s piatimi zložkami… minulosť … budúcnosť … prítomnosť … nelipne na veciach, ktoré vidí, počuje, vníma a poznáva, neuchopuje ich, nezviaže sa nimi, nezapletie sa do nich ani sa nimi nenechá očariť. Prebýva odtrhnutý, odpútaný, úplne oslobodený, oddelený, s mysľou, ktorej hranice boli odstránené. Takto: „Ako bambusový výhonok, ktorý sa nelipne, mal by človek putovať sám ako roh nosorožca.“ Preto ten Paccekabuddha povedal: ID1622 „Túžba po synoch a manželkách je ako rozrastajúci sa bambus, ktorý sa zamotáva; ale ako bambusový výhonok, ktorý sa nelipne, mal by človek putovať sám ako roh nosorožca.“ ID1623 „125.“ ID1624 „Ako jeleň v divočine, nesviazaný, ktorý sa pasie, kde sa mu zachce; tak aj múdry človek, keď spozná svoju vlastnú slobodu, by mal putovať sám ako roh nosorožca.“ ID1625 „‚Ako jeleň v divočine, nesviazaný, ktorý sa pasie, kde sa mu zachce‘: Pod pojmom ‚migo‘ (jeleň) sa rozumejú dva druhy jeleňov: čierna antilopa a škvrnitý jeleň. Rovnako ako jeleň v divočine, potulujúci sa v lese a v porastoch, kráča bez strachu, stojí bez strachu, sedí bez strachu a ľahá si bez strachu.“ ID1626 „Toto povedal Blahoslavený: ‚Tak ako, mnísi, jeleň v divočine, potulujúci sa v lesoch a hájoch, kráča bez strachu, stojí bez strachu, sedí bez strachu a ľahá si bez strachu. Z akého dôvodu? Pretože, mnísi, je mimo dosahu lovca. Takisto aj mních, mnísi, úplne odtrhnutý od zmyslových pôžitkov, odtrhnutý od neblahých stavov, vstupuje a prebýva v prvom džhánu, ktorý je sprevádzaný usmernenou myšlienkou a hodnotením, s blaženosťou a šťastím zrodenými z odtrhnutia. O tomto mníchovi, mnísi, sa hovorí, že skoncoval s Mārom; keď ho úplne zničil, prekročil zorné pole Zlého.““ ID1627 „„Okrem toho, mnísi, keď ustúpi usmernené myslenie a posudzovanie, mních vstúpi a prebýva v druhom džhánovi, ktorý sa vyznačuje vnútorným pokojom a zjednotením mysle, je bez usmerneného myslenia a posudzovania a vyznačuje sa blaženosťou a radosťou, ktoré pramenia zo sústredenia. O tomto mníchovi, mnísi, sa hovorí, že porazil Māru; keď ho úplne zničil, prekročil zorné pole Zlého.““ ID1628 „„Okrem toho, mnísi, keď vytráca blaženosť, mních prebýva vyrovnaný, všímavý a s jasným pochopením a prežíva šťastie v tele; vstúpi do tretieho džhány a prebýva v ňom, o ktorom ušľachtilí hovoria: ‚Je vyrovnaný, všímavý a prebýva šťastne.‘ O tomto mníchovi, mnísi, sa hovorí, že porazil Māru; keď ho úplne zničil, prekročil hranice zorného poľa Zlého.““ ID1629 „Opäť, mnísi, po opustení rozkoše a bolesti a po predchádzajúcom pominutí radosti a nepríjemnosti mních vstúpi a prebýva vo štvrtej džháne, ktorá nie je ani bolestivá, ani príjemná a zahŕňa očistenie všímavosti prostredníctvom vyrovnanosti. O tomto mníchovi, mnísi, sa hovorí, že skoncoval s Mārou; keď ho úplne zničil, stal sa neviditeľným pre oko Zlého.“ ID1630 „Opäť, mnísi, po úplnom prekonaní vnemov formy, po zániku vnemov odporu a bez venovania pozornosti vnemom rozmanitosti, uvedomujúc si, že ‚priestor je nekonečný‘, mních vstúpi a prebýva v základe nekonečnosti priestoru. O tomto mníchovi, mnísi, sa hovorí, že skoncoval s Mārou; keďže Māru úplne zničil, stal sa neviditeľným pre oko zlého.“ ID1631 „Opäť, mnísi, úplným prekonaním základu nekonečnosti priestoru, uvedomujúc si, že ‚vedomie je nekonečné‘, mních vstúpi a prebýva v základe nekonečnosti vedomia …pe….“ ID1632 „Opäť, mnísi, tým, že úplne prekoná základ nekonečnosti vedomia, uvedomujúc si, že ‚neexistuje nič‘, mních vstúpi a prebýva v základe ničoty …pe….“ ID1633 „A opäť, mnísi, tým, že úplne prekoná základ ničoty, mních vstúpi a prebýva v základe ani vnímania, ani nevnímania …pe….“ ID1634 „Navyše, mnísi, keď mních úplne prekoná základ ani vnímania, ani nevnímania, vstúpi a prebýva v zániku vnímania a pocitu; a keď to uvidí múdrosťou, jeho nečistoty sú úplne zničené. O tomto mníchovi, mnísi, sa hovorí, že porazil Māru; keď ho úplne zničil, stal sa neviditeľným pre oko zlého a prekonal zapletenie vo svete. Chodí bez pripútanosti, stojí bez pripútanosti, sedí bez pripútanosti a leží bez pripútanosti. Z akého dôvodu? Pretože, mnísi, prekročil dosah zlého.“ ID1635 „„Múdry človek, ktorý pozoruje zvrchovanosť.“ ‚Múdry‘ znamená inteligentný, rozvážny, mudrc, znalý, vhľadný, bystrý. ‚Človek‘ znamená bytosť, mládenec, muž, jednotlivec, živá bytosť, ten, kto prechádza znovuzrodením, stvorenie, ten, kto sa riadi zmyslami, človek. ‚Vláda‘: existujú dva druhy vlády – Dhamma je vláda a človek je vládca. Čo je tá Dhamma, ktorá je vládou? Štyri základy všímavosti, štyri správne úsilia, štyri základy duchovnej sily, päť schopností, päť síl, sedem faktorov osvietenia, Ušľachtilá osemčlenná cesta – to je tá Dhamma, ktorá je vládou. Kto je ten človek, ktorý je vládcom? Ten, kto je obdarený touto Dhammou suverenity, sa nazýva suverénna osoba. „Múdry človek, ktorý dodržiava suverenitu“ znamená múdreho človeka, ktorý dodržiava Dhammu suverenity, vidí ju, pozoruje ju, uvažuje o nej, skúma ju. „…mal by putovať osamote ako roh nosorožca.“ Preto ten Paccekabuddha povedal: ID1636 „Tak ako jeleň v lese, nezviazaný, ide na pastvu, kamkoľvek si želá, múdry človek, ktorý dodržiava suverenitu, by mal putovať osamote ako roh nosorožca.“ ID1637 „126.“ ID1638 „Medzi spoločníkmi prebiehajú porady – vo vlastnom príbytku, v stoji, pri chôdzi aj na cestách. Pokiaľ ide o stav bez túžby a suverenitu, človek by mal putovať osamote ako roh nosorožca.“ ID1639 „„Medzi spoločníkmi prebiehajú porady – vo vlastnom príbytku, v stoji, pri chôdzi aj na cestách.“ ‚Spoločníci‘ sú tí, s ktorými je príjemné prichádzať, príjemné odchádzať, príjemné prichádzať a odchádzať, príjemné stáť, príjemné sedieť, príjemné ležať, príjemné hovoriť, príjemné rozprávať sa, príjemné oslovovať a príjemné spoločne konverzovať. „Medzi spoločníkmi prebieha porada – vo vlastnom príbytku, v stoji, pri chôdzi aj na cestách“ znamená, že medzi spoločníkmi, či už vo vlastnom príbytku, v stoji, pri chôdzi alebo na cestách, prebieha porada o vlastnom blahu, o blahu druhých, o blahu oboch, o blahu v tomto živote, o blahu v budúcom živote a o blahu oboch. Teda: „Medzi spoločníkmi prebieha porada – vo vlastnom príbytku, v stoji, počas chôdze aj na cestách.“ ID1640 „Ohľadom ‚Anabhijjhitaṃ seritaṃ pekkhamāno‘: Po tomto stave netúžia hlupáci, menejcenné osoby, sektári a učeníci sektárov – to znamená po stave nosenia okrového rúcha. Po tomto stave túžia múdri, dobrí ľudia, Buddhovia, učeníci Buddhov a Paccekabuddhovia – to je stav nosenia okrového rúcha. ‚Serī‘ (vládca): existujú dva druhy vládcovstva – Dhamma je vládcom a človek je vládcom. Čo je Dhamma, ktorá je zvrchovaná? Štyri základy všímavosti… ušľachtilá osemčlenná cesta – to je Dhamma, ktorá je zvrchovaná. Kto je osoba, ktorá je zvrchovaná? Ten, kto je obdarený touto zvrchovanou Dhammou, sa nazýva osoba, ktorá je zvrchovaná. `Anabhijjhitaṃ seritaṃ pekkhamāno` znamená uvažovať, vidieť, pozorovať, kontemplovať a skúmať zvrchovanú Dhammu. Preto: ‚Zvažujúc to, čo je najvyššie a po čom netúžime, mal by človek putovať osamote ako roh nosorožca.‘ Preto ten Paccekasambuddha povedal:“ ID1641 „‚Medzi spoločníkmi dochádza k oslovovaniu – vo vlastnom príbytku, pri státí, pri chôdzi a na cestách. Zvažujúc to, čo je najvyššie a po čom netúžime, mal by človek putovať osamote ako roh nosorožca.‘“ ID1642 „127.“ ID1643 „Medzi priateľmi je zábava a radosť a k vlastným deťom hojnú lásku; keďže človek nenávidí odlúčenie od toho, čo má rád, mal by putovať osamote ako roh nosorožca.“ ID1644 „Medzi priateľmi je zábava a radosť. Pokiaľ ide o ‚zábavu‘, existujú dva druhy zábavy: telesná zábava a slovná zábava. Čo je telesná hra? Hrajú sa so slonmi, hrajú sa s koňmi, hrajú sa s vozmi, hrajú sa s lukmi, hrajú sa s mečmi; hrajú sa na doskách s ôsmimi políčkami, hrajú sa na doskách s desiatimi políčkami; hrajú sa hádzaním predmetov do vzduchu; hrajú sa na vyznačenej ceste; hrajú sa odpaľovaním guličiek; hrajú sa hádzaním kockami; hrajú sa tip-cat; hrajú sa s bambusovými tyčinkami; hrajú sa s loptami; hrajú sa s fajkami z palmových listov; hrajú sa s hračkárskymi pluhmi; robia kotrmelce; hrajú sa s veterníkmi z palmových listov; hrajú sa s hračkárskymi listovými mierkami; hrajú sa s hračkárskymi vozmi; hrajú sa s hračkárskymi lukmi; hádajú písmená; hádajú myšlienky; napodobňujú telesné vady. To je telesná hra.“ ID1645 „Čo je verbálna hra? Vydávanie zvukov ústami ako vojnový bubon, tamburína a veľký bubon; tanec, kričanie, spev a žartovanie. To je verbálna hra.“ ID1646 „Pokiaľ ide o ‚radosť‘, je to termín označujúci stav bez nespokojnosti. ‚Spoločníci‘ sú tí, s ktorými je príjemné prichádzať, príjemné odchádzať, príjemné prichádzať a odchádzať, príjemné stáť, príjemné sedieť, príjemné ležať, príjemné hovoriť, príjemné rozprávať sa, príjemné chváliť a príjemné spoločne sa rozprávať. ‚Medzi spoločníkmi je hra a radosť‘ znamená, že uprostred spoločníkov je aj hra, aj radosť. A tak: Medzi spoločníkmi je hra a radosť.“ ID1647 „A k deťom je hojná láska. Pokiaľ ide o ‚deti‘, existujú štyri druhy detí: dieťa, ktoré sa narodilo z vlastného tela, dieťa z poľa, darované dieťa a dieťa-žiak, ktoré u nás býva. ‚A k deťom je hojná láska‘ znamená, že k deťom je mimoriadne veľká láska. Takto: A k deťom je hojná láska.“ ID1648 „Pokiaľ ide o výraz ‚nechcú sa odlúčiť od toho, čo je im drahé‘: Existujú dva druhy vecí, ktoré sú nám drahé – bytosti a javy. Ktoré bytosti sú nám drahé? Tu, pre určitú osobu, sú tí, ktorí jej prajú prospech, prajú jej blaho, prajú jej pohodlie a prajú jej oslobodenie od otroctva – či už je to matka, otec, brat, sestra, syn, dcéra, priateľ, dôverník, príbuzný alebo pokrvný príbuzný. To sú milované bytosti.“ ID1649 „Ktoré javy sú drahé? Príjemné pohľady, príjemné zvuky, príjemné vône, príjemné chute a príjemné hmatové vjemy – to sú drahé javy. ‚Nenávisť k odlúčeniu od toho, čo je drahé‘ znamená nenávisť, utrpenie a hanbu z odlúčenia od toho, čo je drahé. …mal by človek putovať osamote ako roh nosorožca. Preto ten Paccekasambuddha povedal:“ ID1650 „‚Medzi priateľmi je zábava a radosť a k vlastným deťom hojnú lásku; nenávidiac odlúčenie od toho, čo je milé, človek by mal putovať osamote ako roh nosorožca.‘“ ID1651 „128.“ ID1652 „Smerom do štyroch svetových strán a bez zášti, spokojný s akýmkoľvek potrebným vybavením; znášajúci nebezpečenstvá a nebojácny, človek by mal putovať osamote ako roh nosorožca.“ ID1653 „‚Je zo štyroch svetových strán a nič mu nebráni.‘ Tu ‚zo štyroch svetových strán‘ znamená nasledovné: Paccekabuddha prebýva, prenikajúc jednu svetovú stranu s mysľou sprevádzanou láskavosťou, rovnako druhú, rovnako tretiu, rovnako štvrtú. Tak nad, pod a naprieč, všade, pre všetkých prebýva a preniká celý svet s mysľou sprevádzanou láskavosťou – hojnou, vznešenou, nemerateľnou, bez nepriateľstva a bez zlomyseľnosti. S mysľou sprevádzanou súcitom… s mysľou sprevádzanou altruistickou radosťou… s mysľou sprevádzanou vyrovnanosťou prebýva a preniká jeden smer, rovnako druhý, rovnako tretí… bez zlomyseľnosti. „Je vo všetkých štyroch smeroch a nič mu nebráni“: pretože rozvinul láskavosť, bytosti vo východnom smere nie sú ničím obmedzované; bytosti v južnom smere nie sú ničím obmedzované; bytosti v západnom smere nie sú ničím obmedzované; bytosti v severnom smere nie sú ničím obmedzované; bytosti v severovýchodnom medzismere nie sú ničím obmedzované; bytosti v juhovýchodnom medzismere nie sú ničím obmedzované; bytosti v juhozápadnom medzismere nie sú ničím obmedzované; bytosti v severozápadnom medzismere sú bez prekážok; bytosti v dolnom smere sú bez prekážok; bytosti vo hornom smere sú bez prekážok; bytosti vo všetkých smeroch a medzismeroch sú bez prekážok. Pretože rozvinul súcit… pretože rozvinul altruistickú radosť… pretože rozvinul vyrovnanosť, bytosti vo východnom smere sú bez prekážok… bytosti vo všetkých smeroch a medzismeroch sú bez prekážok. Tak je vo všetkých štyroch smeroch a bez prekážok.“ ID1654 „‚Spokojný s čímkoľvek, čo dostane‘: Ten paccekabuddha je spokojný s akýmkoľvek rúchom. Je to ten, kto chváli spokojnosť s akýmkoľvek rúchom, a kvôli rúchu neupadá do nevhodného hľadania a do toho, čo je neprimerané. Ak nezískal rúcho, netrápi sa; a ak rúcho získal, používa ho bez chamtivosti, bez pobláznenia a bez pripútanosti, vidiac nebezpečenstvo a chápajúc únik. A vďaka tej spokojnosti s akýmkoľvek rúchom sa ani neoslavuje, ani neznevažuje druhých. Kto je v tom zručný, usilovný, jasne chápajúci a bdelý, nazýva sa paccekabuddha, zakorenený v starobylej, najvyššej, ušľachtilej línii. Je spokojný s akýmkoľvek druhom almužného jedla…“ ID1655 „Je spokojný s akýmkoľvek druhom ubytovania… Je spokojný s akýmkoľvek druhom liečivých prostriedkov pre chorých. Je to ten, kto chváli spokojnosť s akýmkoľvek liečivým materiálom pre chorých, a kvôli takémuto materiálu neupadá do nevhodného hľadania a do toho, čo je neprimerané. Ak nezískal liečivý materiál pre chorých, netrápi sa; a ak ho získal, používa ho bez chamtivosti, bez pobláznenia a bez pripútanosti, vidiac nebezpečenstvo a chápajúc únik. A vďaka tejto spokojnosti s akýmkoľvek druhom liečivých prostriedkov pre chorých sa ani neoslavuje, ani neznevažuje druhých. Kto je v tom zručný, usilovný, jasne chápajúci a bdelý, nazýva sa paccekabuddha, zakorenený v starobylej, najvyššej, ušľachtilej línii. Takto: „spokojný s čímkoľvek, čo dostane.“ ID1656 „Vo vete ‚vznášať nebezpečenstvá bez strachu‘: Pod pojmom ‚nebezpečenstvá‘ sa rozlišujú dva druhy nebezpečenstiev: zjavné a skryté. Aké sú zjavné nebezpečenstvá? Levy, tigre, leopardy, medvede, hyeny, vlci, byvoly, slony, hady, škorpióny, stonožky; alebo zlodeji, či ľudia, či už sú to zločinci alebo nie; ochorenia očí, uší, nosa, jazyka, tela, hlavy, vonkajšieho ucha, úst, zubov; kašeľ, astma, katar, pálivý pocit, horúčka, žalúdočné ťažkosti, mdloby, úplavica, ostrá bolesť, cholera; malomocenstvo, vredy, kožné vyrážky, tuberkulóza, epilepsia; kožný parazit, svrbenie, svrab, poranenie spôsobené poškriabaním, vredy na dlaniach a chodidlách; porucha krvi a žlče, cukrovka, hemoroidy, pustuly, fistula; ochorenia spôsobené žlčou, ochorenia spôsobené hlienom, ochorenia spôsobené vetrom, ochorenia spôsobené kombináciou telesných tekutín; ochorenia spôsobené zmenou podnebia, ochorenia spôsobené nesprávnou starostlivosťou, ochorenia spôsobené vonkajším vplyvom, ochorenia spôsobené karmou; chlad, teplo, hlad, smäd, výkaly, moč; alebo kontakt s ovadami, komármi, vetrom, slnkom a hadmi. Tieto sa nazývajú zjavné nebezpečenstvá.“ ID1657 „Čo sú skryté nebezpečenstvá? Nesprávne konanie telom, nesprávne konanie slovami, nesprávne konanie mysľou; prekážka zmyslovej túžby, prekážka zlomyseľnosti, prekážka lenivosti a otupenosti, prekážka nepokoja a výčitiek svedomia, prekážka pochybností; chamtivosť, nenávisť, klam; hnev, nepriateľstvo, pohŕdanie, zášť, závisť, lakomstvo, podvod, zrada, tvrdohlavosť, súperenie, namyslenosť, arogancia, márnosť, nedbanlivosť; všetky znečistenia, všetko nesprávne konanie, všetky úzkosti, všetky horúčky, všetky muky, všetky nezdravé voličné formácie. Tieto sa nazývajú skryté nebezpečenstvá.“ ID1658 „‚Parissayā‘ (nebezpečenstvá): v akom zmysle sú to ‚nebezpečenstvá‘? ‚Tlačia‘ (parisahanti), a preto sú ‚nebezpečenstvami‘. Vedú k ‚úpadku‘ (parihānāya saṃvattanti), a preto sú ‚nebezpečenstvami‘. ‚Vznikajú v nich‘ (tatrāsayā), a preto sú ‚nebezpečenstvami‘. Ako ‚utláčajú‘ a sú teda ‚nebezpečenstvami‘? Tieto nebezpečenstvá utláčajú danú osobu; dôkladne ju utláčajú, zavalujú, zaplavujú, pohlcujú a drvia. Práve týmto spôsobom ‚utláčajú‘ a sú teda ‚nebezpečenstvami‘.“ ID1659 „Ako vedú k úpadku a sú teda ‚nebezpečenstvami‘? Tieto nebezpečenstvá vedú k prekážkam a úpadku blahodárnych stavov. Ktorých blahodárnych stavov? K správnej praxi, súladnej praxi, praxi bez prekážok, praxi zameranej na cieľ, praxi v súlade s Dhammou; k napĺňaniu cností, k stráženiu brán zmyslových schopností, k umiernenosti v jedle, k oddanosti bdelosti, k všímavosti a jasnému chápaniu; k oddanosti rozvíjaniu štyroch základov všímavosti, štyroch správnych úsilia, štyroch základov duchovnej sily, piatich schopností, piatich síl, siedmich faktorov osvietenia a k oddanosti rozvíjaniu Ušľachtilej osemčlennej cesty. Viedli by k prekážkam a úpadku týchto blahodárnych stavov. Práve týmto spôsobom vedú k úpadku a sú teda „nebezpečenstvami“. ID1660 „Ako v nich ‚vznikajú‘ a sú teda ‚nebezpečenstvami‘? V nich – v závislosti od individuálnej existencie človeka – vznikajú tieto zlé, neblahodárne stavy. Rovnako ako tvory, ktoré žijú v dierach, ležia v dierach, tvory, ktoré žijú vo vode, ležia vo vode, tvory, ktoré žijú v lese, ležia v lese, a tvory, ktoré žijú na stromoch, ležia na stromoch; tak aj tam – v závislosti od individuálnej existencie – vznikajú tieto zlé, nezdravé stavy. Aj týmto spôsobom „vznikajú tam“ a sú teda „nebezpečenstvami“.“ ID1661 „Toto povedal Blahoslavený: ‚Mnísi, mních s vnútorným obyvateľom a učiteľom prebýva v utrpení, nie v pokoji. A ako, mnísi, mních s vnútorným obyvateľom a učiteľom prebýva v utrpení, nie v pokoji? Tu, mnísi, keď okom uvidí nejakú formu, akékoľvek zlé, nezdravé stavy vzniknú – myšlienky zamerané na rôzne objekty, vedúce k pútam – tie zlé, nezdravé stavy prebývajú v ňom; nasledujú ho a spútavajú. Preto sa nazýva ‚ten, kto má vnútorného obyvateľa‘. Týmto zvykovým výskytom vznikajú zlé, nezdravé stavy, ktoré ho utláčajú. Preto sa nazýva ‚ten, kto má učiteľa‘.“ ID1662 „“Okrem toho, mnísi, ak mních, keď počuje zvuk ušami… keď zacítil vôňu nosom… keď ochutnal chuť jazykom… keď pocítil hmatový vnem telom… keď spoznal mentálny jav mysľou, akékoľvek zlé, nezdravé stavy vzniknú – myšlienky zamerané na rôzne objekty, vedúce k pútam – tieto zlé, nezdravé stavy prebývajú v ňom; nasledujú ho a spútavajú. Preto sa nazýva ‚ten, kto má vnútorného obyvateľa‘. Týmto správaním vznikajú zlé, nezdravé stavy, ktoré ho utláčajú. Preto sa nazýva ‚ten, kto má učiteľa‘. Takto, mnísi, mních s vnútorným obyvateľom a učiteľom prebýva v utrpení, nie v pokoji. Tiež sú „miestom pobytu v ňom“ (tatrāsaya) a preto sú „nebezpečenstvami“ (parissayā).“ ID1663 „Toto povedal Blahoslavený: ‚Mnísi, existujú tieto tri vnútorné škvrny, vnútorní nepriatelia, vnútorní protivníci, vnútorní zabijaci a vnútorní nepriatelia. Aké tri? Chamtivosť, mnísi, je vnútorná škvrna, vnútorný nepriateľ, vnútorný protivník, vnútorný zabijak a vnútorný súper. Nenávisť, mnísi… Zmätenosť, mnísi, je vnútorná škvrna, vnútorný nepriateľ, vnútorný protivník, vnútorný zabijak a vnútorný súper. Toto, mnísi, sú tie tri vnútorné škvrny, vnútorní nepriatelia, vnútorní protivníci, vnútorní zabijaci a vnútorní súperi.““ ID1664 „Chamtivosť je zdrojom skazy, chamtivosť kazí myseľ; strach sa rodí zvnútra – to bežný človek nechápe.“ ID1665 „Chamtivý človek nepozná prospech; chamtivý človek nevidí príčinu. Potom nastáva extrémna tma, keď chamtivosť premôže človeka.“ ID1666 „Nenávisť je zdrojom neprospechu; strach sa rodí zvnútra. To hlúpy človek nechápe.“ ID1667 „Hnevlivý človek nevidí príčinu. Potom nastáva extrémna tma, keď nenávisť trápi človeka.“ ID1668 „Zmätenosť je zdrojom neprospechu, zmätenosť kazí myseľ; strach sa rodí zvnútra, čo hlúpy človek nechápe.“ ID1669 „Zmätený človek nepozná prospech; zmätený človek nevidí príčinu. Vtedy nastáva extrémna tma, keď zmätenosť trápi človeka.“ ID1670 „Takisto aj: ‚V tom spočíva nebezpečenstvo,‘ preto sa nazývajú nebezpečenstvami.“ ID1671 „Toto povedal Blahoslavený: ‚Veľký kráľ, existujú tri veci, ktoré, keď vznikajú vo vnútri človeka, vedú k jeho neblahu, k jeho utrpeniu a k jeho nepohodlnému životu. Aké tri? Chamtivosť, veľký kráľ, je vec, ktorá, keď vzniká vnútri človeka, vedie k jeho neblahu, k jeho utrpeniu a k jeho nepohodlnému životu. Nenávisť, veľký kráľ… Zmätenosť, veľký kráľ, je vec, ktorá, keď vzniká vnútri človeka, vedie k jeho neblahu, k jeho utrpeniu a k jeho nepohodlnému životu. Toto, veľký kráľ, sú tri veci, ktoré, keď vznikajú vo vnútri človeka, vedú k jeho neblahu, k jeho utrpeniu a k jeho nepohodlnému životu.“ ID1672 „‚Chamtivosť, nenávisť a klam, zrodené zo seba samého, škodia človeku so zlým úmyslom, rovnako ako vlastný plod ničí bambus.‘“ ID1673 „Takisto by sa mal chápať význam vety ‚v tom spôsobuje nebezpečenstvo, preto sa nazývajú nebezpečenstvami‘.“ ID1674 „Toto povedal Blahoslavený:“ ID1675 „‚Túžba a nenávisť majú svoj zdroj tu; nespokojnosť, radosť a hrôza, z ktorej vstávajú vlasy, sa rodia odtiaľto. Vznikajúce z toho, myšlienky zmietajú človeka sem a tam, ako chlapci zmietajú vránu.“ ID1676 „Takisto by sa mal chápať význam vety ‚v tom spôsobuje nebezpečenstvo, preto sa nazývajú nebezpečenstvami‘.“ ID1677 „‚Znášať nebezpečenstvá‘ znamená: zniesť, zvládnuť, prekonať, obkľúčiť a vzdať sa nebezpečenstiev – teda ‚znášať nebezpečenstvá‘. ‚Nezastrašený‘ znamená: že Paccekabuddha prebýva bez strachu, nezastrašený, bez trasenia, neuteká, opustil strach a hrôzu, mrazivý strach zmizol – teda ‚znášať nebezpečenstvá, nezastrašený‘, mal by putovať sám ako nosorožec. Preto ten Paccekabuddha povedal:“ ID1678 „‚„Nesúdiac vo všetkých štyroch smeroch, spokojný s čímkoľvek, znášajúc nebezpečenstvá, neohrozený: človek by mal putovať sám ako nosorožec.““ ID1679 „129.“ ID1680 „‚S niektorými, ktorí odišli do kláštora, je ťažké vychádzať, rovnako ako s domácimi, ktorí žijú doma. Bez záujmu o cudzie deti by človek mal putovať sám ako nosorožec.‘“ ID1681 „‚S niektorými, ktorí odišli do sveta, je ťažké vychádzať‘ znamená: Tu niektorí, ktorí odišli do sveta, hoci im bola poskytnutá opora, poučenie, možnosť klásť otázky, rúcho, miska, kovová miska, nádoba na vodu, sitko na vodu, taška, sandále, opasok, nepočúvajú, nevenujú pozornosť, nesústredia svoju myseľ na dosiahnutie poznania; sú neposlušní, neústupní, konajú v rozpore, odvracajú tváre inam – preto ‚s niektorými, ktorí odišli do sveta, je ťažké vychádzať‘.“ ID1682 „‚A takí sú aj hlavy rodín, ktoré žijú doma‘ znamená: Tu niektoré hlavy rodín, hoci im je daný slon… voz, pole, pozemok, drahé kovy, zlato, dedina… mestečko, mesto… krajinu, provinciu, nepočúvajú, nevenujú pozornosť, nesústredia svoju myseľ na dosiahnutie poznania; sú neposlušní, neústupní, konajú opačne, odvracajú tváre inam – preto ‚a takí sú aj hlavy rodín, ktoré žijú doma‘.“ ID1683 „‚Byť ľahostajný voči deťom iných‘ znamená: odsunúť seba samého stranou, všetci ostatní sú v tomto zmysle ‚deti iných‘. Nestarať sa o tie ostatné deti, nezaoberať sa nimi, netúžiť po nich – takto, ‚nestarať sa o cudzie deti‘, človek by mal putovať sám ako roh nosorožca. Preto ten Paccekasambuddha povedal:“ ID1684 „Niektorí, ktorí odišli do kláštora, sú ťažko znášanliví, a takí sú aj hlavy rodín žijúce doma. Bez záujmu o deti iných by človek mal putovať sám ako roh nosorožca.““ ID1685 „130.“ ID1686 „‚Zbaviv sa znakov hlava rodiny, ako strom koviḷāra, ktorý zhodil svoje listy; pretrhniv rodinné putá, ako hrdina, by človek mal putovať sám ako roh nosorožca.‘“ ID1687 „‚Zbaviac sa znakov hlavy rodiny‘: Za znaky hlavy rodiny sa považujú: vlasy a brada; vence, vône a masti; ozdoby a šperky; odevy, plášť a závoj na hlavu; potieranie púdrom, vtieranie oleja, kúpanie a masáž; zrkadlo, očné kvapky, nosenie vencov a nanášanie mastí, púder na tvár, natieranie tváre, náramky, viazanie vrchného uzla, sponka do vlasov, tuba s kozmetikou, meč, slnečník, zdobená obuv, turban, šperk, metlička z chvosta jaka a biele odevy s dlhými strapcami atď. „Odložiť znaky svetského človeka“ znamená opustiť znaky svetského človeka, dôkladne sa ich zbaviť, odložiť ich, natrvalo ich utíšiť – teda „odložiť znaky svetského človeka.““ ID1688 ““„Ako strom koviḷāra, ktorý zhodil svoje listy“ znamená: rovnako ako listy stromu koviḷāra sú odrezané, dôkladne odrezané, opadnuté, opadnuté všade okolo, tak aj u toho Paccekasambuddha boli znaky svetského človeka odrezané, dôkladne odrezané a opadli – teda „ako strom koviḷāra, ktorý zhodil svoje listy“.“ ID1689 „„Hrdina, ktorý pretrhol putá domácnosti“: „Hrdina“, lebo je energický, a preto je hrdinom. Lebo je schopný, a preto je hrdinom. Lebo je odvážny, a preto je hrdinom. Lebo je kompetentný, a preto je hrdinom. Lebo je statočný, a preto je hrdinom. Pretože je odvážny, nebojácny, neohrozený, nekolísavý, neuteká a opustil strach a hrôzu, preto je hrdinom. Pretože ho opustila hrôza, z ktorej vstávajú vlasy na hlave, preto je hrdinom.“ ID1690 „Keď sa tu zdržiava všetkých zlých skutkov a prekonal utrpenie pekla, je energický. Takýto energický a usilovný človek sa vzhľadom na svoj skutočný stav nazýva dhīra (múdry).“ ID1691 „Povedia sa, že putá hospodára sú: synovia a manželka; mužskí a ženskí otroci; kozy a ovce; kurčatá a ošípané; slony, dobytok, kone a kobyly; polia a pôda; striebro a zlato; dediny, mestá a kráľovské mestá; krajina a provincia; pokladnica a sýpka; a čokoľvek, čo je lákavým predmetom.“ ID1692 „‚Hrdina, ktorý pretrhol putá hospodára‘ znamená: že Paccekasambuddha, hrdina, pretrhol, úplne odrezal, opustil, rozptýlil, ukončil a zničil putá hospodára – teda ‚hrdina, ktorý pretrhol putá hospodára‘, by mal putovať osamote ako nosorožec. Preto ten Paccekasambuddha povedal:“ ID1693 „‚Keď človek odložil znaky svetského človeka, ako koralový strom, ktorý zhodil svoje listy; keď hrdina preťal putá svetského človeka, mal by putovať osamote ako nosorožec.‘“ ID1694 „Prvá kapitola.“ ID1695 „Druhá kapitola.“ ID1696 „131.“ ID1697 „Ak by človek našiel rozvážneho spoločníka na cestu, človeka s dobrým správaním a vytrvalého; po prekonaní všetkých nebezpečenstiev by mal putovať s ním, spokojný a bdelý.“ ID1698 „‚Ak by niekto našiel rozvážneho spoločníka‘ znamená: ak by niekto našiel, získal, dosiahol alebo získal rozvážneho, vzdelaného, múdreho, inteligentného, znalého, bystrého a presvedčivého spoločníka – to je význam slov ‚ak by niekto našiel rozvážneho spoločníka‘.“ ID1699 „Pokiaľ ide o vetu ‚Saddhiṃ caraṃ sādhuvihāri dhīraṃ‘: ‚Saddhiṃ caraṃ‘ znamená toho, kto putuje spoločne. ‚Sādhuvihāriṃ‘ znamená toho, kto dobre prebýva prostredníctvom prvého džhána, toho, kto dobre prebýva prostredníctvom druhého džhána… tretieho džhána… štvrtého džhána; toho, kto dobre prebýva prostredníctvom oslobodenia mysle prostredníctvom láskavosti, prostredníctvom súcitu… prostredníctvom altruistickej radosti… prostredníctvom vyrovnanosti; ten, kto dobre prebýva prostredníctvom dosiahnutia základu nekonečného priestoru, dosiahnutia základu nekonečného vedomia… dosiahnutia základu prázdnoty… dosiahnutia základu ani vnímania, ani nevnímania; ten, kto dobre prebýva prostredníctvom dosiahnutia zániku, a ten, kto dobre prebýva prostredníctvom dosiahnutia plodu. „Dhīraṃ“ znamená neochvejný, učený, múdry, inteligentný, znalý, rozvážny a bystrý. Takýto je význam výrazu „saddhiṃ caraṃ sādhuvihāri dhīraṃ“. ID1700 „Pokiaľ ide o výraz ‚Abhibhuyya sabbāni parissayāni‘: ‚Parissayā‘ znamená nebezpečenstvá. Existujú dva druhy nebezpečenstiev: zjavné nebezpečenstvá a skryté nebezpečenstvá… Tieto sa nazývajú zjavné nebezpečenstvá… Tieto sa nazývajú skryté nebezpečenstvá… `Abhibhuyya sabbāni parissayāni` znamená prekonať, poraziť, premôcť, zvládnuť a rozdrviť všetky nebezpečenstvá. To je význam výrazu `abhibhuyya sabbāni parissayāni`.“ ID1701 „Pokiaľ ide o vetu `Careyya tenattamano satīmā`: Ten Paccekasambuddha by mal spolu s týmto rozvážnym, učeným, múdrym, inteligentným, znalým, bystrým a presvedčeným spoločníkom, s potešenou, uspokojenou, radostnou, nadšenou, jásajúcou a šťastnou mysľou, kráčať, prebývať, udržiavať svoje pozície, konať, chrániť, podporovať a pokračovať vo svojej ceste. Toto je význam výrazu ‚careyya tenattamano‘. Pokiaľ ide o ‚satīmā‘: ten Paccekasambuddha je všímavý, obdarený najvyššou všímavosťou a rozvážnosťou; je to ten, kto si pamätá a spomína na to, čo bolo urobené a povedané už dávno. Toto je význam výrazu ‚careyya tenattamano satīmā‘. Preto ten Paccekasambuddha povedal:“ ID1702 „‚Ak by niekto našiel rozvážneho spoločníka, takého, ktorý cestuje spolu s ním, žije správne a je vytrvalý; po prekonaní všetkých nebezpečenstiev by mal s ním putovať, spokojný a bdelý.‘“ ID1703 „132.“ ID1704 „Ak by niekto nenašiel rozvážneho spoločníka, takého, ktorý cestuje spolu s ním, žije správne a je vytrvalý; ako kráľ, ktorý opustil svoje dobyté kráľovstvo, mal by putovať sám ako roh nosorožca.“ ID1705 „‚Ak by niekto nenašiel rozvážneho spoločníka‘: ak by niekto nenašiel, nezískal, nedosiahol ani nezískal rozvážneho, učeného, múdreho, inteligentného, znalého, bystrého a presvedčivého spoločníka – to je ‚ak by niekto nenašiel rozvážneho spoločníka‘.“ ID1706 „‚Cestovať spolu, žiť správne a byť vytrvalý‘: ‚Cestovať spolu‘ znamená cestovať spoločne. ‚Žiť dobre‘ znamená toho, kto žije dobre prostredníctvom prvého džhána… až po dosiahnutie zániku a dosiahnutie plodu. ‚Neochvejný‘ znamená neochvejný, učený, obdarený múdrosťou, inteligentný, znalý, bystrý, presvedčivý – to je ‚spoločné putovanie, dobré žitie a neochvejnosť‘.“ ID1707 „‚Ako kráľ, ktorý opustil svoje dobyté kráľovstvo‘: rovnako ako kráľ – Khattiya, s posvätenou hlavou, víťazný v boji, s porazenými nepriateľmi, s dosiahnutými cieľmi, s plnou pokladnicou a sýpkami – ktorý opustil svoje kráľovstvo a krajinu, svoju pokladnicu a sýpky, svoje hojné zlato a striebro, a mesto, oholil si vlasy a bradu, obliekol si šafránové rúcho, opustil domáci život a stal sa bezdomovcom, dosiahol stav, v ktorom nevlastní nič, putuje sám, žije, pohybuje sa, koná, udržiava sa, živí sa a pokračuje vo svojej ceste; tak aj Paccekasambuddha, po tom, čo sa zbavil všetkých prekážok rodinného života, po tom, čo sa zbavil prekážky v podobe manželky a detí, po tom, čo sa zbavil prekážky v podobe príbuzných, po tom, čo sa zbavil prekážky v podobe priateľov a ministrov, po tom, čo si oholil vlasy a bradu, obliekol šafránové rúcho, opustil rodinný život a stal sa bezdomovcom, dosiahol stav, v ktorom nevlastní nič, putuje sám, prebýva, pohybuje sa, koná, udržiava sa, živí sa a pokračuje vo svojej ceste. Toto je význam slov: „Ako kráľ, ktorý opustil svoje dobyté kráľovstvo, tak by mal človek putovať sám ako roh nosorožca.“ Preto ten Paccekasambuddha povedal: ID1708 „‚Ak človek nenájde rozvážneho spoločníka, vytrvalého človeka s dobrým správaním, s ktorým by mohol putovať, tak ako kráľ, ktorý opustil svoje dobyté kráľovstvo, mal by putovať sám ako roh nosorožca.‘“ ID1709 „133.“ ID1710 „Naozaj, chválime požehnanie spoločenstva; človek by sa mal stýkať so spoločníkmi, ktorí sú lepší alebo rovní. Ak ich nezískal, živý bezúhonnou stravou, mal by putovať sám ako roh nosorožca.“ ID1711 „‚Naozaj, chválime dokonalosť spoločníka.‘ ‚Naozaj‘ je slovo vyjadrujúce istotu, slovo bez pochybností, slovo bez neistoty, slovo bez rozpolcenosti, slovo bez chyby, slovo bezkonkurenčné a slovo potvrdzujúce – to je ‚naozaj‘. ‚Úspech spoločníka‘: o úspechu spoločníka sa hovorí v prípade toho spoločníka, ktorý disponuje súhrnom cností adeptov, súhrnom sústredenia adeptov, súhrnom múdrosti adeptov, súhrnom oslobodenia z plodov adeptov a súhrnom poznania a videnia oslobodenia adeptov. ‚Naozaj, chválime úspech spoločníka‘ znamená, že chválime, velebíme, oslavujeme a vyzdvihujeme úspech spoločníka – to je ‚naozaj, chválime úspech spoločníka.‘“ ID1712 „‚Mali by sme sa stýkať so spoločníkmi, ktorí sú lepší alebo rovnocenní.‘ Spoločníci sú lepší v cnosti, sústredení, múdrosti, oslobodení z plodov a v poznaní a videní oslobodenia. Spoločníci sú rovnocenní, to znamená podobní, v cnosti, sústredení, múdrosti, oslobodení z plodov a v poznaní a videní oslobodenia. S spoločníkmi, ktorí sú nadradení, alebo so spoločníkmi, ktorí sú rovnocenní, by sme sa mali opakovane stýkať, klásť im otázky a skúmať ich. To je význam slov: ‚S spoločníkmi, ktorí sú nadradení alebo rovnocenní, by sme sa mali stýkať.‘“ ID1713 „Existuje človek, ktorý sa živí odsúdeniahodným jedlom, a existuje človek, ktorý sa živí neodsúdeniahodným jedlom. A kto je ten človek, ktorý sa živí odsúdeniahodným jedlom? Tu si istá osoba zabezpečuje živobytie nečestne a nespravodlivo prostredníctvom podvodu, výrečnosti, narážok, znevažovania, hľadania zisku za ziskom; darovaním palivového dreva, bambusu, listov, kvetov, ovocia, kúpeľového prášku, voňavého prášku, hliny, zubných tyčiniek alebo vody na umývanie tváre; lichotením, podlizovaním sa, nosením a starostlivosťou o deti alebo pôsobením ako servilný sluha; prostredníctvom umenia určovania priaznivých miest, nízkych umení, umenia interpretácie telesných znamení alebo astrológie; tým, že chodí ako posol, vybavuje pochôdzky alebo pôsobí ako kuriér; prostredníctvom lekárskej praxe, stavebných prác, dávania almužny výmenou za almužnu alebo darovania darov výmenou za dary. Takýto človek sa nazýva ten, kto sa živí odsúdeniahodným jedlom.“ ID1714 „A kto je ten, kto sa živí nehanebným jedlom? Tu si určitá osoba zabezpečuje živobytie spravodlivo a čestne, nie podvodom, nie výrečnosťou, nie narážkami, nie znevažovaním, nie hľadaním zisku za zisk; nie darovaním palivového dreva, bambusu, listov, kvetov, ovocia, kúpeľového prášku, voňavého prášku, hliny, zubných tyčiniek alebo vody na umývanie tváre; nie lichotením, nie podlizovaním sa, ani nosením a starostlivosťou o deti, ani pôsobením ako servilný sluha; ani umením určovať priaznivé miesta, ani nízkymi umeniami, ani umením interpretovať telesné znaky, ani astrológiou; ani pôsobením ako posol, ani vykonávaním pochôdzok, ani pôsobením ako kuriér; ani lekárskou praxou, ani stavebnými prácami, ani dávaním almužny výmenou za almužnu, ani dávaním darov výmenou za dary. Takýto človek sa nazýva ten, kto sa živí bezúhonným jedlom.“ ID1715 „‚Nezískal ich, živí sa tým, čo je bezúhonné‘: to znamená, že nezískal, nedosiahol, nenadobudol, nenašiel, neprijal týchto spoločníkov, ktorí sa živia tým, čo je bezúhonné. Preto: ‚Keď ich nezískal, živí sa tým, čo je bezúhonné, mal by putovať sám ako nosorožec.‘ Preto ten Paccekasambuddha povedal:“ ID1716 „‚Naozaj, chválime požehnanie spoločenstva; priateľov, ktorí sú lepší alebo rovní, by sme mali pestovať. Keď ich nezískal, živí sa tým, čo je bezúhonné, mal by putovať sám ako nosorožec.‘“ ID1717 „134.“ ID1718 „Keď človek uvidí žiarivé zlaté náramky, skvele spracované synom kováča, dva z nich zrážajúce sa na jednej ruke, mal by putovať sám ako nosorožec.“ ID1719 „Keď človek uvidí žiarivé zlaté náramky“: keď uvidí, pozoruje, zváži, posúdi, rozozná, objasní si. „Zo zlata“: z rafinovaného zlata. „Žiarivé“: čisté, očistené. Teda: „Keď človek uvidí žiarivé zlaté náramky.““ ID1720 „‚Dobre spracované synom kováča‘: syn kováča sa nazýva zlatník. ‚Dobre spracované synom kováča‘ znamená dobre spracované, dobre vyrobené, dobre vykované synom kováča. Teda: ‚dobre spracované synom kováča.‘“ ID1721 „Dva náramky zrážajúce sa na jednej ruke“: `bhujo` (ruka) sa nazýva dlaň. Tak ako sa dva náramky zrážajú na jednej ruke, tak aj bytosti, silou túžby a silou názorov, zrážajú sa v pekle, zrážajú sa v ríši zvierat, zrážajú sa v sfére utrápených duchov, zrážajú sa v ľudskom svete, zrážajú sa v svete devov. Stretávajú sa z miesta na miesto, zo znovuzrodenia do znovuzrodenia, z prepojenia znovuzrodení do prepojenia znovuzrodení, z existencie do existencie, zo samsáry do samsáry, z kolobehu do kolobehu. Stretávajú sa, zrážajú sa; stretávajúc sa, putujú ďalej, prebývajú, pohybujú sa, postupujú, udržujú sa, pokračujú a idú ďalej. Preto: „Keď sa dva náramky zrážajú na jednom ramene, človek by mal putovať sám ako nosorožec.“ Preto ten Paccekasambuddha povedal: ID1722 „Keď som videl žiarivé zlaté náramky, skvele vyrobené synom kováča, ktoré sa zrážajú na jednom ramene, človek by mal putovať sám ako nosorožec.“ ID1723 „135.“ ID1724 „Tak by so druhým spoločníkom pre mňa vznikla konverzácia alebo pripútanosť. Predvídajúc toto nebezpečenstvo v budúcnosti, človek by mal putovať sám ako roh nosorožca.“ ID1725 „Pokiaľ ide o ‚Tak by so druhým spoločníkom pre mňa vznikla‘: človek má buď túžbu ako druhého, alebo osobu ako druhého. Ako má človek túžbu ako druhého spoločníka? Túžba je túžba po formách… a tak ďalej… túžba po mentálnych javoch. Ten, kto sa tejto túžby nezriekol, sa nazýva ‚ten, kto má túžbu ako druhého spoločníka‘.“ ID1726 „Človek s túžbou ako spoločníkom putuje dlho; prežívajúc jeden stav bytia za druhým, neprekračuje saṃsāru.“ ID1727 „Tak má človek túžbu ako druhého.“ ID1728 „Ako má človek osobu ako druhého? Tu sa niekto – bez akéhokoľvek dobrého zámeru, bez akéhokoľvek dôvodu, arogantný, s nepokojnou mysľou – stáva druhým k jednému, tretím k dvom alebo štvrtým k trom. Tam sa zapája do mnohých frivolných rozhovorov, ako sú: rozhovory o kráľoch, zlodejoch, hlavných ministrách, armádach, nebezpečenstvách, bitkách, jedle, nápojoch, odevoch, posteliach, vencoch, parfumoch, príbuzných, dopravných prostriedkoch, dedinách, trhových mestečkách, mestách, okresoch, ženách, hrdinoch, uliciach, studniach, zosnulých, rôznych záležitostiach; príbehy o svete, príbehy o mori; a rozhovory o existencii a neexistencii. Tak má človek druhú osobu. Toto je význam slov: ‚Tak by to pre mňa bolo s druhým spoločníkom.‘“ ID1729 „Pokiaľ ide o ‚rozhovor alebo pripútanosť‘: ‚Rozhovor‘ sa týka tridsiatich dvoch druhov svetských rozhovorov, ako sú: rozhovory o kráľoch… a tak ďalej… rozhovory o existencii a neexistencii. Pokiaľ ide o ‚alebo pripútanosť‘, existujú dva druhy pripútanosti – pripútanosť spôsobená túžbou a pripútanosť spôsobená názormi… toto je pripútanosť spôsobená túžbou… toto je pripútanosť spôsobená názormi. To je význam slov ‚rozhovor alebo pripútanosť‘.“ ID1730 „‚Predvídanie tohto budúceho nebezpečenstva‘: ‚Nebezpečenstvo‘ znamená nebezpečenstvo zrodenia, nebezpečenstvo starnutia, nebezpečenstvo choroby, nebezpečenstvo smrti, nebezpečenstvo zo strany kráľov, nebezpečenstvo zo strany zlodejov, nebezpečenstvo zo strany ohňa, nebezpečenstvo zo strany vody, nebezpečenstvo sebakritiky, nebezpečenstvo kritiky zo strany druhých, nebezpečenstvo trestu, nebezpečenstvo zlého osudu, nebezpečenstvo vĺn, nebezpečenstvo krokodílov, nebezpečenstvo vírov, nebezpečenstvo zo strany divokých rýb, nebezpečenstvo týkajúce sa živobytia, nebezpečenstvo zlej povesti, nebezpečenstvo nesmelosti v zhromaždeniach, nebezpečenstvo namyslenosti; hrôza, omráčenie, naježenie vlasov, duševné rozrušenie a des. ‚Predvídať toto budúce nebezpečenstvo‘ znamená predvídať, vidieť, pozorovať, uvažovať a skúmať toto budúce nebezpečenstvo, ktoré vzniká z toho, že sa nezriekneš pripútanosti. Preto: „Predvídajúc toto budúce nebezpečenstvo, človek by mal putovať osamote ako nosorožec.“ Preto ten Paccekasambuddha povedal: ID1731 „‚Tak by sa u druhého prejavila majetníckosť, alebo hovorivosť, alebo pripútanosť. Predvídajúc toto budúce nebezpečenstvo, človek by mal putovať osamote ako nosorožec.‘“ ID1732 „136.“ ID1733 „Lebo zmyslové potešenia sú rozmanité, sladké a rozkošné; vo svojich rôznych podobách rozrušujú myseľ. Keď človek spozná nebezpečenstvo v prúdoch zmyslových potešení, mal by putovať osamote ako nosorožec.“ ID1734 „‚Pretože zmyslové potešenia sú rozmanité, sladké a rozkošné.‘ ‚Zmyslové potešenia‘: stručne povedané, existujú dva druhy zmyslových potešení: zmyslové potešenia ako predmety a zmyslové potešenia ako znečistenia… tieto sa nazývajú zmyslové potešenia ako predmety… tieto sa nazývajú zmyslové potešenia ako znečistenia. ‚Rozmanité‘: rôzne druhy tvarov, rôzne druhy zvukov, rôzne druhy vôní, rôzne druhy chutí, rôzne druhy hmatateľných predmetov, ktoré sú žiadané, túžené, príjemné, majú príťažlivú podobu, sú spojené so zmyslovou túžbou a lákavé. ‚Sladké‘: toto povedal Blahoslavený: ‚Mnísi, existuje týchto päť zložiek zmyslového potešenia. Ktorých päť? Podoby vnímané okom, ktoré sú žiadané, túžené, príjemné, majú príťažlivú podobu, sú spojené so zmyslovou túžbou a lákavé; zvuky vnímané uchom… vône vnímané nosom… chute vnímané jazykom… hmatateľné predmety vnímané telom, ktoré sú žiadané, túžené, príjemné, majú príťažlivú podobu, sú spojené so zmyslovou túžbou a lákavé. Toto, mnísi, sú päť zložiek zmyslového potešenia. Teraz, mnísi, potešenie a radosť, ktoré vznikajú v závislosti od týchto piatich zložiek zmyslového potešenia, sa nazývajú zmyslové potešenie, nízkym potešením, potešením svetského človeka, nešľachetným potešením. Nemalo by sa po ňom túžiť, nemalo by sa rozvíjať ani pestovať. Hovorím, že tohto potešenia sa treba báť.“ Takto: „zmyslová potešenia sú rôznorodé a sladké.“ „Rozkošné“: „myseľ“ je to, čo je myseľ… a tak ďalej… prvok vedomia mysle, ktorý z toho vzniká. Tešia, uspokojujú, potešujú a rozveselia myseľ. Takto: „zmyslová potešenia sú rôznorodé, sladké a rozkošné.““ ID1735 „‚Vo svojich rôznych podobách vzbudzujú myseľ‘: rôznymi formami… a tak ďalej… rôznymi hmatateľnými predmetmi vzbudzujú, uspokojujú a tešia myseľ. Takto: ‚Vo svojich rôznych podobách vzbudzujú myseľ.‘“ ID1736 „‚Keď spoznal nebezpečenstvo v prúdoch zmyslových pôžitkov‘: Toto povedal Blahoslavený: ‚A aké, mnísi, je nebezpečenstvo zmyslových pôžitkov? Tu, mnísi, si člen rodu zarába na živobytie nejakým remeslom – či už počítaním na prstoch, počítaním, výpočtami, poľnohospodárstvom, obchodom, chovom dobytka, lukostreľbou, službou kráľovi alebo nejakým iným remeslom. Trpí chladom, trpí horúčavou, trápia ho muchy, komáre, vietor, slnko a hady; umiera od hladu a smädu. Toto, mnísi, je nebezpečenstvo zmyslových pôžitkov, viditeľná hmota utrpenia, ktorej príčinou sú zmyslové pôžitky, ktorej zdrojom sú zmyslové pôžitky, ktorej základom sú zmyslové pôžitky, a to výlučne kvôli zmyslovým pôžitkom.“ ID1737 „‚Ak, mnísi, keď sa ten člen rodu takto snaží, bojuje a vynakladá úsilie, a napriek tomu sa to bohatstvo nezíska, smúti, trpí, narieka, bije sa do pŕs a kvíli a upadá do klamu, keď si myslí: „Beda, moje úsilie je márne! Beda, moja snaha je bezvýsledná!“ Aj toto, mnísi, je nebezpečenstvo zmyslových pôžitkov, viditeľná hmota utrpenia, ktorej príčinou sú zmyslové pôžitky, ktorej zdrojom sú zmyslové pôžitky, ktorej základom sú zmyslové pôžitky a ktorá slúži výlučne zmyslovým pôžitkom.“ ID1738 „‚Ak, mnísi, keď sa ten člen rodu takto snaží, zápasí a vynakladá úsilie, a to bohatstvo sa vytvorí, prežíva bolesť a úzkosť kvôli ochrane toho bohatstva a myslí si: ‚Nech mi králi nevezmú moje bohatstvo, ani zlodeji, ani oheň ho nespáli, ani voda ho neodnesie, ani nemilovaní dedičia ho nevezmú!‘ Keď ho takto stráži a chráni, králi mu to bohatstvo vezmú, alebo ho vezmú zlodeji, alebo ho spáli oheň, alebo ho odnesie voda, alebo ho vezmú nemilovaní dedičia. Smúti… a upadá do klamu, pričom si myslí: ‚To, čo som mal, to už tiež nie je!‘ Aj toto, mnísi, je nebezpečenstvo zmyslových rozkoší, viditeľná hmota utrpenia, ktorej príčinou sú zmyslové rozkoše, ktorej zdrojom sú zmyslové rozkoše, ktorej základom sú zmyslové rozkoše, a to výlučne kvôli zmyslovým rozkošiam.“ ID1739 „Navyše, ó mnísi, s zmyslovými rozkošami ako príčinou, so zmyslovými rozkošami ako zdrojom, so zmyslovými rozkošami ako základom, výlučne kvôli zmyslovým rozkošiam sa králi hádajú s kráľmi, šľachtici so šľachticmi, bráhmani s bráhmanmi, hlavy rodín s hlavami rodín; matka sa hádá so svojím synom, syn so svojou matkou; otec sa hádka so svojím synom, syn so svojím otcom; brat sa hádka so sestrou, sestra so svojím bratom; priateľ sa hádka s priateľom. Keď upadnú do hádok, sporov a konfliktov, útočia na seba rukami, útočia na seba hrudami hliny, útočia na seba palicami, útočia na seba zbraňami. V dôsledku toho podstupujú smrť alebo utrpenie porovnateľné so smrťou. Aj toto, ó mnísi, je nebezpečenstvo zmyslových pôžitkov, viditeľná masa utrpenia, ktorej príčinou sú zmyslové pôžitky, ktorej zdrojom sú zmyslové pôžitky, ktorej základom sú zmyslové pôžitky, výlučne kvôli zmyslovým pôžitkom.“ ID1740 „Navyše, ó mnísi, s zmyslovými rozkošami ako príčinou, so zmyslovými rozkošami ako zdrojom, so zmyslovými rozkošami ako základom, výlučne kvôli zmyslovým rozkošiam, keď vezmú do rúk meč a štít, keď si opásajú luk a tulec, vrhajú sa na bojisko rozostavení na oboch stranách, zatiaľ čo lietajú šípy, hádžu sa kopije a blýskajú sa meče. Tam prebodávajú šípmi, prebodávajú kopijami a mečom odsekávajú hlavy. Tam podstupujú smrť alebo utrpenie porovnateľné so smrťou. Aj toto, ó mnísi, je nebezpečenstvo zmyslových pôžitkov, viditeľná masa utrpenia, s zmyslovými pôžitkami ako príčinou, so zmyslovými pôžitkami ako zdrojom, so zmyslovými pôžitkami ako základom, výlučne kvôli zmyslovým pôžitkom.“ ID1741 „Navyše, mnísi, kvôli zmyslovým rozkošiam, so zmyslovými rozkošami ako ich zdrojom, so zmyslovými rozkošami ako ich základom a výlučne kvôli zmyslovým rozkošiam, berú do rúk meč a štít, opasujú si luk a tulec a vrhajú sa na hradby potreté blatom, zatiaľ čo lietajú šípy, hádžu kopije a blýskajú sa meče. Tam sú prebodnutí šípmi, zasiahnutí kopijami, poliatí vriacim tekutým kravským trusom, rozdrvení klátmi a ich hlavy sú odseknuté mečom. Tam stretávajú smrť alebo utrpenie porovnateľné so smrťou. Aj toto, mnísi, je nevýhoda zmyslových pôžitkov, množstvo utrpenia viditeľného v tomto živote, ktoré je spôsobené zmyslovými pôžitkami, má zmyslové pôžitky za svoj zdroj, má zmyslové pôžitky za svoj základ a je výlučne kvôli zmyslovým pôžitkom.“ ID1742 „Navyše, mnísi, kvôli zmyslovým rozkošiam, s ich zdrojom v zmyslových rozkošiach, s ich základom v zmyslových rozkošiach a výlučne kvôli zmyslovým rozkošiam sa vlámu do domov, plienia, páchajú vlámania, postavia sa na hlavnú cestu a dopúšťajú sa cudzoložstva. Potom králi, keď takého človeka zadržia, ukladajú mu rôzne druhy trestov: sú bičovaní, bití tŕnistými palicami a udieraní rozštiepenými bambusovými tyčami; odsekávajú sa im ruky… a hlavy sú im odsekávané mečom. Tam ich čaká smrť alebo utrpenie porovnateľné so smrťou. Aj toto, mnísi, je nevýhoda zmyslových rozkoší, množstvo utrpenia viditeľného v tomto živote, ktoré je spôsobené zmyslovými rozkošami, má zmyslové rozkoše za svoj zdroj, má zmyslové rozkoše za svoj základ a je výlučne kvôli zmyslovým rozkošiam.“ ID1743 „Navyše, mnísi, kvôli zmyslovým rozkošiam, so zmyslovými rozkošami ako ich zdrojom, so zmyslovými rozkošami ako ich základom a výlučne kvôli zmyslovým rozkošiam páchajú nesprávne konanie telom, rečou a mysľou. Keď sa dopustili nesprávneho konania telom, rečou a mysľou, po rozpade tela, po smrti, sa znovuzrodia v stave strádania, v zlom osude, na mieste skazy, v pekle. Aj toto, mnísi, je nevýhoda zmyslových pôžitkov, množstvo utrpenia týkajúceho sa budúceho života, ktoré je spôsobené zmyslovými pôžitkami, s zmyslovými pôžitkami ako svojím zdrojom, so zmyslovými pôžitkami ako svojím základom a výlučne kvôli zmyslovým pôžitkom.“ ID1744 „Pokiaľ ide o vetu ‚Keď človek spozná nevýhodu zmyslových pôžitkov‘: znamená to, že spoznal, vnímal, zvážil, preskúmal, rozvinul a zjavil nevýhodu zmyslových pôžitkov. ‚Keď človek spozná nevýhodu zmyslových pôžitkov, mal by putovať osamote ako roh nosorožca.‘ Preto ten Paccekasambuddha povedal:“ ID1745 „‚Zmyslové rozkoše sú rozmanité, sladké a príjemné; v rôznych podobách rozrušujú myseľ. Keď človek spozná nevýhodu zmyslových rozkoší, mal by putovať osamote ako roh nosorožca.‘“ ID1746 „137.“ ID1747 „Nešťastie, vred, utrpenie, choroba, šíp a tento strach – keď človek spozná tento strach v zmyslových rozkošiach, mal by putovať osamote ako roh nosorožca.“ ID1748 „Čo sa týka ‚nešťastia, vredov, utrpenia, choroby, šípu a tohto strachu‘ – toto povedal Blahoslavený: ‚Strach, mnísi, je označením pre zmyslové potešenia. Utrpenie, mnísi, je označením pre zmyslové potešenia. Choroba, mnísi, je označením pre zmyslové potešenia. ‚Vriaca rana‘, mnísi, je označením pre zmyslové rozkoše. ‚Šíp‘, mnísi, je označením pre zmyslové rozkoše. ‚Pripútanosť‘, mnísi, je označením pre zmyslové rozkoše. ‚Bahno‘, mnísi, je označením pre zmyslové rozkoše. ‚Drsnosť‘, mnísi, je označením pre zmyslové rozkoše. A prečo, mnísi, je „strach“ označením pre zmyslové potešenia? Pretože, mnísi, ten, kto je ovládaný zmyselnou žiadostivosťou, spútaný túžbou a žiadostivosťou, nie je oslobodený od strachov v tomto živote, ani od strachov týkajúcich sa budúcnosti. Preto je „strach“ označením pre zmyslové potešenia. A prečo, mnísi, je „utrpenie“… „choroba“… „vred“… ‚šíp‘… ‚pripútanosť‘… ‚bahno‘… ‚tvrdosť‘ označením pre zmyslové potešenia? Pretože, mnísi, ten, kto je ovládaný zmyslovou žiadostivosťou, spútaný túžbou a žiadostivosťou, nie je oslobodený od tvrdosti v tomto živote, ani od tvrdosti týkajúcej sa budúcnosti. Preto je ‚tvrdosť‘ označením pre zmyslové potešenia.““ ID1749 „Strach a utrpenie a choroba, vred a šíp a pripútanosť; bahno a maternica, oboje – to sa nazýva zmyslové potešenie, v ktorom je bežný človek zapletený.“ ID1750 „Prekonaný túžbou príjemnej povahy sa opäť vracia do maternice. A keď je mních horlivý a jasne chápajúci, nie je pripútaný k zmyselným potešeniam.“ ID1751 „Takýto mních, keď prekonal toto utrpenie prekážok nazývaných zmyslové potešenia, hľadí na bytosti obdarené zrodom a starnutím a trasie sa.“ ID1752 „Nešťastie a vred a utrpenie, choroba a šíp a strach – to je pre mňa.“ ID1753 „Keď človek uvidí tento strach v zmyslových rozkošiach: keď uvidí, vníma zrakovým vedomím, zváži, preskúma, rozvinie a zjaví tento strach v zmyslových rozkošiach – mal by putovať osamote ako roh nosorožca. Preto ten Paccekasambuddha povedal:“ ID1754 „‚Nešťastie a vred a utrpenie, choroba a šíp a tento strach pre mňa; keď človek uzrie tento strach v zmyslových rozkošiach, mal by putovať osamote ako roh nosorožca.‘“ ID1755 „138.“ ID1756 „Chlad a teplo, hlad a smäd, vietor a slnko, ovady a plaziace sa tvory; keď človek prekoná toto všetko, mal by putovať osamote ako roh nosorožca.“ ID1757 „Chlad a teplo, hlad a smäd. Chlad: chlad vzniká z dvoch dôvodov – buď v dôsledku narušenia vnútorných prvkov, alebo v dôsledku vonkajších sezónnych podmienok. Teplo: teplo vzniká z dvoch dôvodov – buď v dôsledku narušenia vnútorných prvkov, alebo v dôsledku vonkajších sezónnych podmienok. Hlad sa nazýva stavom hladu. Smäd sa nazýva smädom po vode – chlad a teplo, hlad a smäd.“ ID1758 „Vietor a slnečné teplo, ovady a plaziace sa tvory. Vietor: východné vetry, západné vetry, severné vetry, južné vetry, prašné vetry, bezprašné vetry, studené vetry, horúce vetry, slabé vetry, silné vetry, vetry Verambha, krídlové vetry, vetry Supaṇṇa, vetry z palmových listov, ovievajúce vetry. Slnečné teplo sa nazýva spálenie slnkom. Ovoce sa nazývajú žltkasté muchy. Plaziace sa tvory sa nazývajú hady – vietor a slnečné teplo, ovady a plaziace sa tvory.“ ID1759 „Pokiaľ ide o ‚prekonanie všetkých týchto vecí‘: znamená to podmaniť si, premôcť, ukončiť a rozdrviť. Keď človek prekoná všetky tieto veci, mal by putovať osamote ako roh nosorožca. Preto ten Paccekasambuddha povedal:“ ID1760 „‚Chlad a teplo, hlad a smäd, vietor a slnko, ovady a plaziace sa tvory; keď človek prekoná toto všetko, mal by putovať osamote ako roh nosorožca.‘“ ID1761 „139.“ ID1762 „Rovnako ako veľký slon – dobre stavaný, majestátny a mocný – ktorý opustil svoje stádo a žije v lese, ako sa mu zapáči, tak by mal človek putovať osamote ako roh nosorožca.“ ID1763 „Pokiaľ ide o ‚ako veľký slon, ktorý opustil svoje stádo‘: naga sa nazýva veľký slon. Paccekasambuddha je tiež nāga. Z akého dôvodu je Paccekasambuddha nāga? Pretože nekoná zlo (āguṃ na karoti), je nāga; pretože neodchádza (na gacchati), je nāga; pretože sa nevracia (na āgacchati), je nāga. Ako to, že Paccekasambuddha nekoná zlo a je preto nágom? „Zlo“ (āgu) sa vzťahuje na zlé, neprospešné stavy, ktoré znečisťujú, vedú k opätovnej existencii, sú plné nebezpečenstva, majú bolestivé následky a vedú k budúcemu zrodeniu, starnutiu a smrti.“ ID1764 „„Nespácha na svete absolútne žiadne zlo, keďže sa zriekol všetkých jarmov a pút; nikde nie je pripútaný, lebo je oslobodený. Takýto človek sa nazýva nāga kvôli tomuto skutočnému stavu.““ ID1765 „Týmto spôsobom ten Paccekasambuddha nespácha žiadne zlo; preto je nāga.“ ID1766 „Ako to, že paccekasambuddha neputuje a je preto nágom? Ten paccekasambuddha nenásleduje nesprávnu cestu pod vplyvom túžby, nenásleduje nesprávnu cestu pod vplyvom nenávisti, nenásleduje nesprávnu cestu pod vplyvom klamu, nenásleduje nesprávnu cestu pod vplyvom strachu. Neodchádza pod vplyvom žiadosti, neodchádza pod vplyvom nenávisti, neodchádza pod vplyvom klamu, neodchádza pod vplyvom pýchy, neodchádza pod vplyvom názorov, neodchádza pod vplyvom nepokoja, neodchádza pod vplyvom pochybností, neodchádza pod vplyvom skrytých sklonov. Nie je poháňaný, vedený, unášaný ani strhnutý frakciami či špekuláciami. Takýmto spôsobom ten Paccekasambuddha nekoná; preto je nágom.“ ID1767 „Ako je ten Paccekasambuddha nágom, pretože sa nevracia (na āgacchati)? K tým znečisteniam, ktoré boli opustené cestou vstupu do prúdu, sa nevracia, nepribližuje sa k nim, nevracia sa k nim. K tým nečistotám, ktoré boli opustené cestou jednorazového návratu… cestou nenávratu… cestou arahantstva, sa nevracia, nepribližuje sa k nim, nevracia sa. Tak je tento Paccekasambuddha nágom, lebo sa nevracia.“ ID1768 „Čo sa týka ‚ako naga, ktorý sa vyhýba stádam‘: Rovnako ako ten sloní samec, ktorý sa vyhýba, obchádza a úplne sa vyhýba stádam, vstupuje sám do lesnej divočiny – pohybuje sa, pobýva, správa sa, koná, udržiava sa a živí sa – tak aj Paccekasambuddha, ktorý sa vyhol, zdržal sa a úplne sa vyhýbal skupinám, uchýli sa do odľahlých príbytkov v lesnej divočine, ktoré sú tiché, s malým hlukom, bez prúdu ľudí, vhodné na súkromie a vhodné na odlúčenie. Chodí sám, stojí sám, sedí sám, ľahá si sám, sám vstupuje do dediny po almužnu, sám sa vracia, sám sedí v samote a sám vykonáva chôdzu v meditácii; pohybuje sa, prebýva, správa sa, koná, udržiava sa a živí sa sám. To je význam slov „ako naga, ktorý sa vyhýba stádam“. ID1769 „S dobre vyvinutým telom, zdobeným lotosmi a veľkolepým: Rovnako ako ten ušľachtilý slon má dobre vyvinuté telo, vysoké sedem alebo osem lakťov, tak aj Paccekasambuddha má dobre vyvinuté telo – vďaka dokonalému súhrnu cnosti, dokonalému súhrnu sústredenia, dokonalému súhrnu múdrosti, dokonalému súhrnu oslobodenia a dokonalému súhrnu poznania a videnia oslobodenia. Rovnako ako je ten ušľachtilý slon zdobený lotosmi (padumī), tak aj Paccekasambuddha je zdobený lotosmi (padumī) so siedmimi kvetmi faktorov osvietenia: kvetom faktora osvietenia, ktorým je všímavosť, kvetom faktora osvietenia, ktorým je skúmanie javov, kvetom faktora osvietenia, ktorým je energia, kvetom faktora osvietenia, ktorým je radosť, kvetom faktora osvietenia, ktorým je pokoj, kvetom faktora osvietenia, ktorým je sústredenie, a kvetom faktora osvietenia, ktorým je vyrovnanosť. Rovnako ako je ten vznešený slon veľkolepý vďaka sile, moci, rýchlosti a odvaze, tak aj Paccekasambuddha je veľkolepý vďaka cnosti, sústredeniu, múdrosti, oslobodeniu a poznaniu a videniu oslobodenia – má teda dobre vyvinuté telo, je ozdobený lotosmi (padumī) a je veľkolepý.“ ID1770 „‚Mal by prebývať v lese, ako sa mu páči‘: Rovnako ako ten veľký slon prebýva v lese, ako sa mu páči, tak aj Paccekasambuddha prebýva v lese, ako sa mu páči. Prebýva v lese, ako sa mu páči, prostredníctvom prvého džhána, prostredníctvom druhého džhána… prostredníctvom tretieho džhána… prostredníctvom štvrtého džhána. Pobýva v lese tak, ako sa mu páči, prostredníctvom oslobodenia mysle prostredníctvom láskavosti, prostredníctvom oslobodenia mysle prostredníctvom súcitu… prostredníctvom oslobodenia mysle prostredníctvom radosti zo šťastia druhých… prostredníctvom oslobodenia mysle prostredníctvom vyrovnanosti. Pobýva v lese podľa svojej vôle prostredníctvom dosiahnutia základu nekonečného priestoru, prostredníctvom dosiahnutia základu nekonečného vedomia… prostredníctvom dosiahnutia základu prázdnoty… prostredníctvom dosiahnutia základu ani vnímania, ani nevnímania… prostredníctvom dosiahnutia zániku… a prostredníctvom dosiahnutia plodu. A tak: ‚Mal by prebývať v lese, ako sa mu páči; človek by mal putovať osamote ako roh nosorožca.‘ Preto ten Paccekasambuddha povedal:“ ID1771 „‚Ako ušľachtilý slon, ktorý opustil stádo, s vyvinutými plecami, majestátny, veľkolepý – nech prebýva v divočine, ako sa mu páči, osamote ako roh nosorožca.‘“ ID1772 „140.“ ID1773 „Pre toho, kto má radosť zo spoločnosti, je nemožné dosiahnuť dočasné oslobodenie. Dbajúc na slová Príbuzného Slnka, mal by človek putovať osamote ako roh nosorožca.“ ID1774 „Pre toho, kto má radosť zo spoločnosti, je nemožné dosiahnuť dočasné oslobodenie. Naozaj, toto povedal Blahoslavený: ‚Ānanda, pokiaľ sa mních teší zo spoločnosti, nachádza v nej potešenie, je oddaný radosti zo spoločnosti – teší sa zo skupín, nachádza v nich potešenie, raduje sa v nich – je pre neho nemožné dosiahnuť podľa vlastnej vôle, bez ťažkostí, bez námahy blaženosť odriekania, blaženosť odlúčenia, blaženosť pokoja, blaženosť prebudenia. Ale, Ānanda, keď mních prebýva osamote, stiahnutý zo skupiny, dá sa od neho očakávať toto: že dosiahne podľa vlastnej vôle, bez ťažkostí, bez námahy blaženosť odriekania, blaženosť odlúčenia, blaženosť pokoja, blaženosť prebudenia – to je možné. Ānanda, pokiaľ sa mních teší zo spoločnosti, nachádza v nej potešenie a je oddaný radosti zo spoločnosti – teší sa zo skupín, nachádza v nich potešenie, raduje sa v nich –, je pre neho nemožné dosiahnuť a zotrvať buď v dočasnom, príjemnom oslobodení mysle, alebo v neotrasiteľnom. Ale, Ānanda, keď mních prebýva osamote, stiahnutý zo skupiny, dá sa od neho očakávať, že dosiahne a bude prebývať buď v dočasnom, príjemnom oslobodení mysle, alebo v neotrasiteľnom – to je možné.“ Preto je nemožné, aby ten, kto sa teší zo spoločnosti, zažil dočasné oslobodenie.“ ID1775 „Keď si vzal k srdcu slová Príbuzného Slnka: Ādicca sa nazýva Slnko. Podľa rodu je Gotama. Paccekasambuddha je tiež podľa rodu Gotama. Ten Paccekasambuddha je príbuzný podľa rodu, príbuzný Slnka; preto sa Paccekasambuddha nazýva Príbuzný Slnka. ‚Po vypočutí slov Príbuzného Slnka‘ znamená, že človek počul, načúval, naučil sa, zapamätal si a vzal na vedomie slová, výroky, učenie, pokyny a rady Príbuzného Slnka – a tak, po vypočutí slov Príbuzného Slnka, by mal putovať osamote ako roh nosorožca. Preto ten Paccekasambuddha povedal:“ ID1776 „Pre toho, kto má záľubu v spoločnosti, je nemožné dosiahnuť dočasné oslobodenie; keď človek počuje toto slovo Príbuzného Slnka, mal by putovať osamote ako roh nosorožca.“ ID1777 „Koniec druhej kapitoly.“ ID1778 „Tretia kapitola.“ ID1779 „141.“ ID1780 „Keď som prekonal skreslené názory, dosiahol pevný smer a získal cestu; vo mne vzniklo poznanie a nenechám sa viesť nikým iným. Človek by mal putovať sám ako roh nosorožca.“ ID1781 „Pokiaľ ide o ‚prekonanie tŕňov názorov‘: ‚tŕne názorov‘ sa vzťahujú na názor na identitu založený na dvadsiatich základných prvkoch. Tu neškolený svetský človek, ktorý nevidí ušľachtilých, nie je zbehlý v ušľachtilej Dhamme a nie je disciplinovaný v ušľachtilej Dhamme; ktorý nevidí skutočné osoby, nie je zbehlý v Dhamme skutočných osôb a nie je disciplinovaný v Dhamme skutočných osôb, považuje formu za ja, alebo ja za vlastníka formy, alebo formu za súčasť ja, alebo ja za súčasť formy. Považuje pocit… vnímanie… mentálne formácie… vedomie za ja, alebo ja za vlastníka vedomia, alebo vedomie za súčasť ja, alebo ja za súčasť vedomia. Akýkoľvek názor tohto druhu – názor, spletina názorov, džungľa názorov, názor ostrý ako tŕň, kolísanie názorov, pút názorov, lipnutie, pridržiavanie sa, trvanie na svojom, nesprávne chápanie, nesprávna cesta, nesprávny smer, nesprávnosť, sektársky dogmatický názor, zvrátené chápanie, prevrátené chápanie, skreslené chápanie, nesprávne chápanie, chápanie toho, čo nie je pravdou, ako keby to bola pravda – pokiaľ existuje šesťdesiatdva druhov názorov, toto sú ostne názorov. ‚Prekonanie tŕňov názorov‘ znamená: prekonal, prekročil, úplne prekročil, dostal sa za tŕne názorov. To je význam ‚prekonania tŕňov názorov‘.“ ID1782 „Pokiaľ ide o ‚dosiahnutie pevného smeru, získanie cesty‘: ‚Pevný smer‘ sa vzťahuje na štyri ušľachtilé cesty. ‚Cesta‘ sa vzťahuje na ušľachtilú osemčlennú cestu, a to: správny názor, správny úmysel, správna reč, správne konanie, správne živobytie, správne úsilie, správna všímavosť a správna koncentrácia. Obdarený štyrmi ušľachtilými cestami človek dosiahol pevný smer, prišiel k nemu, dosiahol ho, dotkol sa ho a realizoval ho; teda ‚dosiahol pevný smer‘. ‚Získal cestu‘ znamená: cesta bola získaná, cesta bola dosiahnutá, cesta bola dosiahnutá, cesta bola dotknutá a cesta bola realizovaná. Teda ‚dosiahol pevný smer, získal cestu‘.“ ID1783 „‚Vzniklo vo mne poznanie; nenechám sa viesť nikým iným‘: U toho paccekabuddha vzniklo poznanie, dobre vzniklo, bolo vytvorené, bolo plne vytvorené, prejavilo sa. Vzniklo poznanie ‚Všetky útvary sú nestále‘… prejavilo sa. Poznanie „Všetky formácie sú utrpením“… Poznanie „Všetky dhammá sú bez-ja“… Poznanie „Čokoľvek má povahu vznikania, všetko to má povahu zanikania“ vzniklo, dobre vzniklo, bolo vytvorené, bolo plne vytvorené, prejavilo sa. Takto: „vo mne vzniklo poznanie.“ „Nenechať sa viesť iným“ znamená, že paccekabuddha sa nenechá viesť iným.“ ID1784 „Nenechá sa presvedčiť iným, nie je závislý od iného, jeho pokrok nie je viazaný na iného; pozná a vidí veci tak, ako skutočne sú, bez klamu, s jasným pochopením a s bdelosťou. Nenechá sa viesť iným, nenechá sa presvedčiť iným, nie je závislý od iného, jeho pokrok nie je viazaný na iného; pozná a vidí veci tak, ako skutočne sú, bez klamu, s jasným pochopením a s bdelosťou, že „Všetky útvary sú nestále.“ …že „Všetky útvary sú utrpením.“ …že „Všetky dhammy sú bez-ja.“ …že „Všetko, čo má povahu vznikania, má aj povahu zanikania,“ nenechá sa viesť iným, nenechá sa presvedčiť iným, nie je závislý od iného, jeho pokrok nie je viazaný na iného; pozná a vidí veci tak, ako skutočne sú, bez klamu, s jasným pochopením a s bdelosťou. Preto: „Vzniklo vo mne poznanie; nemám sa nechať viesť iným, človek by mal putovať sám ako roh nosorožca.“ Preto ten paccekabuddha povedal: ID1785 „Prekonal som skreslené názory, dosiahol som pevný smer a získal som cestu; vo mne vzniklo poznanie, nemám sa nechať viesť iným, človek by mal putovať sám ako roh nosorožca.“ ID1786 „142.“ ID1787 „Bez chamtivosti, bez podvodu, bez túžby, bez pohŕdania, po zmytiu škvŕn a klamu; oslobodený od túžby v celom svete, človek by mal putovať sám ako roh nosorožca.“ ID1788 „‚Bez chamtivosti, bez podvodu, bez smädu‘: Túžba sa nazýva chamtivosť. Čokoľvek je žiadostivosť, intenzívna žiadostivosť… až po… lakomstvo, chamtivosť, neprospešný koreň. Túto chamtivú túžbu ten Paccekabuddha opustil, odrezal pri koreni, urobil z nej niečo ako pahýľ palmy, priviedol ju do neexistencie a je jej povahou, že v budúcnosti nevznikne. Preto je Paccekabuddha bez chamtivosti.“ ID1789 „‚Bez podvodu‘: Existujú tri dôvody pre podvod: dôvod pre podvod týkajúci sa používania potrieb, dôvod pre podvod týkajúci sa správania a dôvod pre podvod týkajúci sa narážok v reči.“ ID1790 „Čo je to dôvod pre podvod nazývaný používanie potrieb? Tu domáci pozývajú mnícha s rúchom, almužnou, ubytovaním a liečivými potrebami pre chorých. Keďže má zlé úmysly, je ovládaný túžbou a chce hojnosť rúch, almužny, ubytovania a liečivých potrieb, kvôli svojej túžbe po viac odmieta rúcho, odmieta almužnu, odmieta ubytovanie a odmieta liečivé potreby. Hovorí takto: ‚Na čo je mníšovi drahá rúcha? Je správne, aby mních, ktorý nazbieral handry z pohrebiska, smetiska alebo obchodu a ušil si z nich záplatovú rúchu, ju nosil. Na čo je askétovi drahé almužné jedlo? Je správne, aby sa askét živil zbieraním zvyškov a kúskami almužného jedla. Na čo je askétovi drahé ubytovanie? Je správne, aby askét býval pod koreňmi stromov, na pohrebisku alebo pod holým nebom. Na čo sú askétovi drahé liečivé prostriedky? Je správne, aby si askéta pripravoval liek z kvasenej moči alebo z kúska myrobalánu.“ Z tohto dôvodu nosí hrubé rúcho, jedáva hrubé almužny, býva v hrubom príbytku a používa hrubé liečivé prostriedky. Domácnosti ho poznajú takto: „Tento askéta má málo túžob, je spokojný, odľahlý, nespriaznený, energický a je zástancom asketických praktík.“ Znovu a znovu ho pozývajú s rúchami, almužnou, ubytovaním a liečivými prostriedkami. On hovorí takto: „Prítomnosťou troch vecí si verný člen rodu získava veľkú zásluhu: prítomnosťou viery si verný člen rodu získava veľkú zásluhu; prítomnosťou daru si verný člen rodu získava veľkú zásluhu; prítomnosťou hodných príjemcov si verný člen rodu získava veľkú zásluhu. Máte túto vieru, dar je k dispozícii a ja som príjemca. Ak to neprijmem, budete týmto vylúčení zo zásluh. Nemám to potrebné, ale prijímam to zo súcitu s vami.“ Z tohto dôvodu prijíma mnoho rúch, prijíma veľa almužny, prijíma veľa ubytovania a prijíma veľa liečivých prostriedkov. Čokoľvek takéhoto charakteru je mračenie sa, stav mračiaceho sa človeka, podvod, správanie podvodníka, stav podvodníka – to je základom podvodu nazývaného využívanie potrieb.“ ID1791 „Čo je príčinou podvodu nazývaného ‚správanie‘? Tu si istá osoba, ktorá má zlé úmysly, je ovládaná zlými úmyslami a má v úmysle získať si úctu, myslí: ‚Týmto spôsobom ma ľudia budú vážiť.‘ Upravuje si chôdzu, upravuje si státie, upravuje si sedenie a upravuje si ľahnutie. Chodí premyslene, stojí premyslene, sedí premyslene a ľahá si premyslene. Chodí, akoby bol sústredený, stojí, akoby bol sústredený, sedí, akoby bol sústredený, a ľahá si, akoby bol sústredený. Je to ten, kto pred tými, ktorí sa k nemu približujú, predstiera ponorenie do meditácie. Akékoľvek takéto usporiadanie, nastavenie a formovanie správania – zamračený výraz, stav zamračenosti, podvod, intriky a stav podvodníka – to je základ podvodu nazývaného ‚správanie‘.“ ID1792 „Čo je základom klamstva nazývaného ‚narážková reč‘? Tu si istá osoba, ktorá má zlé úmysly, je ovládaná zlými úmyslami a má zámer byť vážená, pomyslí: ‚Týmto spôsobom ma ľudia budú vážiť‘, a vysloví slová súvisiace s ušľachtilým učením. Hovorí: ‚Mních, ktorý nosí takéto rúcho, je mních s veľkou silou.‘ Hovorí: ‚Mních, ktorý nosí takú misku … sitko na vodu … kľúč … sandále … opasok … alebo ramenný popruh, je mních s veľkou silou.‘ Hovorí: ‚Mních, ktorého učiteľ je taký, je mních s veľkou silou.‘ Hovorí: ‚Mních, ktorého učiteľ … ktorého spolužiaci … ktorého priatelia … alebo ktorého známi sú takí, je mních s veľkou silou.‘ Hovorí: „Mních, ktorý prebýva v takomto kláštore… v budove s polovičným štítom… v dlhom dome… vo viacpodlažnej budove… v jaskyni… v skalnom úkryte… v chatrči… v budove s vežičkou… vo strážnej veži… v sále… pri mieste na vodu alebo palivové drevo… v sále pre návštevníkov… v pavilóne… alebo pod stromom, je mních s veľkou silou.““ ID1793 „Alebo ten, kto sa zvyčajne mračí, kto zvyčajne krčí obočie, kto je klamlivý, kto žvatlá, kto lichotí, hovorí takto o rozprave, ktorá je hlboká, skrytá, subtílna, utajená, nadsvetská a spojená s cestou, plodom a Nibbānou, a hovorí: ‚Tento pustovník dosiahol takéto pokojné meditačné úspechy.‘ Či už ide o takéto mračenie sa, stav mračenia sa, klamstvo, čin klamania, stav bytia podvodníkom – toto je základom klamstva nazývaného ‚hovorenie blízko‘ [dosiahnutých stavov]. U toho Paccekasambuddhu boli tieto tri základy klamstva opustené, odrezané pri koreni, utíšené, upokojené, zbavené schopnosti opätovného vzniku a spálené ohňom poznania. Preto je tento Paccekasambuddha bez klamu.“ ID1794 „‚Bez smädu‘: smäd je termín pre túžbu. To, čo je žiadostivosť, silná žiadostivosť… lakomstvo, chamtivosť, neprospešný koreň. Pre toho Paccekasambuddhu bola táto smäd, táto túžba, opustená, jej koreň bol odrezaný, bola zredukovaná na pahýľ palmy, bola dovedená do neexistencie a je takej povahy, že sa v budúcnosti už nevynorí. Preto je Paccekasambuddha bez smädu – bez uchopovania, bez klamu, bez smädu.“ ID1795 „‚Bez pohŕdania, s odstránenými škvrnami a klamom.‘ ‚Pohŕdanie‘ je to, čo je pohŕdanie, čin pohŕdania, stav bytia tým, kto pohŕda, tvrdosť, tvrdé konanie. ‚Škvrny‘ sú: túžba je škvrna, nenávisť je škvrna, klam je škvrna, hnev… zášť… pohŕdanie… drzosť… všetky nezdravé formácie sú škvrny. „Zmätenosť“ je nevedomosť týkajúca sa utrpenia, nevedomosť týkajúca sa pôvodu utrpenia, nevedomosť týkajúca sa zániku utrpenia, nevedomosť týkajúca sa cesty vedúcej k zániku utrpenia; nevedomosť týkajúca sa minulosti, nevedomosť týkajúca sa budúcnosti, nevedomosť týkajúca sa minulosti a budúcnosti; nevedomosť týkajúca sa konkrétnych podmienených javov, ktoré vznikli v závislosti. Akákoľvek je táto nevedomosť – nevidieť, nepochopiť, neprebudiť sa, nepreniknúť, neuchopiť, neprebádať, nezvažovať, nerozmýšľať, stav, keď človek sám nevidí, hlúposť, nerozumnosť, nedostatok jasného pochopenia, klam, zmätenosť, neporiadok, nevedomosť, príval nevedomosti, jarmo nevedomosti, skrytá tendencia nevedomosti, posadnutosť nevedomosti, blesk nevedomosti, klam, nezdravý koreň. Pre toho Paccekasambuddhu boli pohŕdanie, škvrny a klam vyvrhnuté, úplne vyvrhnuté, zmyté, opustené, odrezané pri koreni, utíšené, upokojené, zbavené schopnosti opätovného vzniku, spálené ohňom poznania. Tak je ten Paccekasambuddha bez pohŕdania, so škvrnami a klamom zmytými.“ ID1796 „‚Keď sa stal bez túžby vo všetkom svete‘: ‚túžba‘ je termín pre dychtivosť – to znamená žiadostivosť, silná žiadostivosť… lakomstvo, chamtivosť, neprospešný koreň. ‚Všetok svet‘ znamená celý svet utrpenia, celý ľudský svet, celý božský svet, celý svet zoskupení, celý svet prvkov, celý svet zmyslových základov. „Keď sa človek zbaví túžby vo všetkom svete“ znamená, že sa zbavil túžby vo všetkom svete, zbavil sa túžby, zbavil sa smädu. A tak – „keď sa človek zbaví túžby vo všetkom svete, mal by putovať sám ako nosorožec.“ Preto ten Paccekasambuddha povedal:“ ID1797 „Bez chamtivosti, bez klamu, bez smädu, bez pohŕdania, s odstránenými škvrnami a klamom; keď sa človek zbaví túžby po celom svete, mal by putovať osamote ako nosorožec.“ ID1798 „143.“ ID1799 „Človek by sa mal vyhýbať zlému spoločníkovi, tomu, kto vidí to, čo je neprospešné, a kto je zakorenený v tom, čo je nesprávne; človek by sa nemal stýkať s tým, kto je oddaný a nedbanlivý – mal by putovať sám ako nosorožec.“ ID1800 „‚Človek by sa mal vyhýbať zlému spoločníkovi.‘ Za ‚zlého spoločníka‘ sa považuje spoločník, ktorý má desaťnásobný nesprávny názor: „Nie je nič dané, nič obetované, nič ponúknuté; neexistuje žiadny plod ani výsledok dobrých a zlých činov; neexistuje tento svet, ani iný svet; neexistuje matka, ani otec; neexistujú bytosti, ktoré by vznikli spontánne; na svete neexistujú žiadni pustovníci a bráhmani, ktorí by kráčali správnou cestou a praktizovali správnu cestu, ktorí by si tento svet a iný svet uvedomili na základe priameho poznania a zverejňovali to.“ To je zlý spoločník. „Človek by sa mal vyhýbať zlému spoločníkovi“ znamená, že by sa mal vyhýbať, mal by sa úplne vyhýbať zlému spoločníkovi. Preto: „Človek by sa mal vyhýbať zlému spoločníkovi.““ ID1801 „Ten, kto vidí to, čo je neprospešné, zakorenený v tom, čo je nesprávne“: „Ten, kto vidí to, čo je neprospešné“ sa vzťahuje na spoločníka, ktorý má desaťnásobný nesprávny názor: „Nič nie je dané, nič nie je obetované… kto, keď si priamo spoznal tento svet aj druhý svet, zverejňuje to.“ „Zakotvený v tom, čo je nesprávne“ znamená zakotvený v nesprávnom telesnom konaní, zakotvený v nesprávnom slovnom konaní, zakotvený v nesprávnom mentálnom konaní; zakotvený v zabíjaní živých bytostí, zakotvený v braní toho, čo nie je dané, zakotvený v sexuálnom neprimeranom správaní, zakotvený v klamlivom hovorení, zakotvený v rozdeľujúcom hovorení, zakotvený v hrubom hovorení, zakotvený v prázdnom klebetení; zakorenený v chamtivosti, zakorenený v zlomyseľnosti, zakorenený v nesprávnom názore; zakorenený v nesprávnych vôľových formáciách, zakorenený v piatich nesprávnych prúdoch zmyslového potešenia, zakorenený v piatich nesprávnych prekážkach – pevne zakorenený, lipnúci, uviaznutý, vstúpil do nich, posadnutý nimi, odhodlaný k nim. To je „ten, kto vidí, čo je neprospešné, zakorenený v tom, čo je nesprávne.““ ID1802 „‚Človek by sa nemal stýkať s tými, ktorí sú pripútaní a nedbanliví.‘ ‚Pripútaný‘: ten, kto túži, hľadá a pátra po zmyslových potešeniach – ten, koho správanie je s nimi v súlade, kto sa im veľmi venuje, je im oddaný, inklinuje k nim, skláňa sa k nim, je na ne zameraný, je nimi posadnutý a je pod ich nadvládou – takýto človek je pripútaný k zmyslovým potešeniam. Ten, kto silou túžby hľadá tvary, zvuky… vône… chute… hmatové vjemy… je pripútaný k zmyslovým pôžitkom. Ten, kto silou túžby získava tvary… je pripútaný k zmyslovým pôžitkom. Ten, kto silou túžby si užíva tvary… je pripútaný k zmyslovým pôžitkom. Rovnako ako je ten, kto vyvoláva hádky, pripútaný k hádkam, pracovník k práci, ten, kto blúdi po pastvine, k pastvine, meditujúci k meditácii; rovnako aj ten, kto túži, hľadá a pátra po zmyslových rozkošiach… je pripútaný k zmyslovým rozkošiam. Ten, kto silou túžby hľadá tvary… získava tvary… teší sa z tvarov, zvukov… vôní… chutí… hmatových vnemov… je pripútaný k zmyslovým rozkošiam. „Nedbanlivosť“: Nedbanlivosťou sa rozumie zanedbávanie telesného, slovného alebo mentálneho nesprávneho konania, alebo uvoľnenie mysle a jej odovzdanie sa piatim zložkám zmyslového potešenia. Pri rozvíjaní blahodárnych vlastností ide o to, že človek nekoná s úctou, nekoná vytrvalo, je v správaní lenivý, vzdal sa svojho úsilia, zhodil jarmo; ide o nepestovanie, nerozvíjanie, nerobenie z toho častú prax, nerozhodnosť a neuplatňovanie. Čokoľvek je takáto nepozornosť, byť nepozorný, stav nepozornosti – to sa nazýva nepozornosť.“ ID1803 „‚Človek by sa nemal stýkať s tým, kto je usilovný v zmyslových rozkošiach a nedbanlivý‘ znamená: človek by sa nemal stýkať s tým, kto je usilovný v zmyslových rozkošiach, a nemal by sa stýkať s tým, kto je nedbanlivý. Nemal by sa s ním osobne stýkať, nemal by sa s ním zvlášť stýkať, nemal by sa s ním dobre stýkať, nemal by sa s ním opakovane stýkať; nemal by to praktizovať, nemal by to praktizovať dobre, nemal by to praktizovať, keď sa do toho pustil. Preto: ‚Človek by sa nemal stýkať s tým, kto sa oddáva zmyslovým pôžitkom a je nedbanlivý; mal by putovať sám ako roh nosorožca.‘ Preto ten Paccekasambuddha povedal:““ ID1804 „Človek by sa mal vyhýbať zlému spoločníkovi, tomu, kto vidí to, čo je neprospešné, a kto je zakorenený v tom, čo je nesprávne. Človek by sa nemal stýkať s tým, kto je usilovný v zmyslových rozkošiach a nedbanlivý. Človek by mal putovať sám ako roh nosorožca.“ ID1805 „144.“ ID1806 „„Človek by sa mal stýkať s priateľom, ktorý je učený, nositeľom Dhammy, ktorý je veľkolepý a obdarený bystrým rozumom. Keď spozná prínosy a rozptýli pochybnosti, mal by putovať sám ako roh nosorožca.““ ID1807 „„‚Človek by sa mal stýkať s tým, kto je učený, nositeľom Dhammy‘: Učený priateľ je nositeľom toho, čo bolo počuté, zhromažďovateľom toho, čo bolo počuté. Tie učenia, ktoré sú dobré na začiatku, dobré uprostred a dobré na konci, s významom a s formuláciou, ktoré hlásajú ušľachtilú prax, úplne dokonalé a čisté – takéto učenia boli nimi mnohokrát počuté, uchované, osvojené rečou, opakovane preskúmané mysľou a dobre preniknuté múdrosťou. „Nositeľ Dhammy“: ten, kto nesie Dhammu – kázania, zmiešané prózy a verše, vysvetlenia, verše, inšpirované výroky, kázania typu „tak, ako bolo povedané“, príbehy o zrode, kázania o úžasných a zázračných udalostiach a kázania vo forme otázok a odpovedí. „Človek by sa mal stýkať s tým, kto je učený, s nositeľom Dhammy“: človek by sa mal stýkať, dobre stýkať, venovať pozornosť, zvlášť venovať pozornosť, dobre venovať pozornosť a opakovane venovať pozornosť priateľovi, ktorý je učený a je nositeľom Dhammy. Takto: „Človek by sa mal stýkať s tým, kto je učený, s nositeľom Dhammy.““ ID1808 „‚Ušľachtilý priateľ, obdarený bystrým rozumom‘: Priateľ je ušľachtilý vďaka cnosti, sústredeniu, múdrosti, oslobodeniu a poznaniu a videniu oslobodenia. ‚Obdarený bystrým rozumom‘: Existujú tri osoby obdarené bystrým rozumom: ten, kto má bystrý rozum v učení, ten, kto má bystrý rozum v kladení otázok, a ten, kto má bystrý rozum v dosiahnutí. Čo je to ten, kto má bystrý rozum v učení? Tu niekto dôkladne spoznal Budhovo slovo – kázania, zmiešané prózy a verše, vysvetlenia, verše, inšpirované výroky, kázania ‚tak, ako bolo povedané‘, príbehy o zrode, kázania o úžasných a zázračných udalostiach a kázania v podobe otázok a odpovedí. Na základe tohto učenia v ňom vzniká pochopenie – to je ten, kto má bystrý rozum v učení.“ ID1809 „Čo je to človek s bystrým rozumom v kladení otázok? Tu je niekto zručný v opakovanom kladení otázok o význame, metóde, charakteristikách, príčinách a o tom, čo je možné a čo nemožné. Na základe tohto kladenia otázok v ňom vzniká pochopenie – to je človek s bystrým rozumom v kladení otázok.“ ID1810 „Čo je to človek s bystrým rozumom v dosiahnutí? Tu ide o niekoho, kto dosiahol štyri základy všímavosti, štyri správne úsilia, štyri základy psychickej sily, päť schopností, päť síl, sedem faktorov osvietenia, ušľachtilú osemčlennú cestu, štyri ušľachtilé cesty, štyri plody asketického života, štyri analytické poznania a šesť vyšších poznaní. Pre takýchto ľudí je známy význam, známa je Dhamma a známy je jazyk. Keď je známy význam, význam sa stáva jasným; keď je známa Dhamma, Dhamma sa stáva jasnou; keď je známy jazyk, jazyk sa stáva jasným. Poznanie týkajúce sa týchto troch vecí je analytické poznanie bystrého rozumu. Ten Paccekasambuddha je obdarený, plne obdarený, disponuje, plne disponuje, je vybavený, plne vybavený, má k dispozícii toto analytické poznanie bystrého rozumu. Preto je Paccekasambuddha obdarený bystrým rozumom. Komu chýba vzdelanie, kladenie otázok a dosiahnuté úspechy – aké pochopenie v ňom môže vzniknúť? A tak: „ušľachtilý priateľ, obdarený bystrým rozumom.““ ID1811 „“„Keď pochopil významy a rozptýlil pochybnosti“: keď pochopil vlastné blaho, blaho druhých a blaho oboch; keď pochopil blaho v tomto živote, blaho v budúcom živote a konečné blaho; keď priamo spoznal, poznal, zvážil, posúdil, objasnil a vysvetlil; a keď rozptýlil, odstránil, opustil, vyhnal, zlikvidoval a zničil pochybnosti – takto: „Keď človek pochopil významy a rozptýlil pochybnosti, mal by putovať sám ako nosorožec.“ Preto ten Paccekasambuddha povedal:“ ID1812 „Človek by sa mal stýkať s priateľom, ktorý je učený, nositeľom Dhammy, ušľachtilý a obdarený bystrým rozumom. Keď pochopí významy a rozptýli pochybnosti, mal by putovať osamote ako nosorožec.“ ID1813 „145.“ ID1814 „„Nepripisujúc si a netúžiac po hre, radosti a zmyslovom potešení vo svete; zdržiavajúc sa príležitostí na zdobenie sa, hovoriac pravdu, človek by mal putovať osamote ako nosorožec.““ ID1815 „‚Zábava, radosť a zmyslové potešenie vo svete‘: ‚Zábava‘: existujú dva druhy zábavy: telesná zábava a slovná zábava… toto je telesná zábava… toto je slovná zábava. ‚Radosť‘: toto je termín pre stav bez túžby. ‚Zmyslové potešenie‘: Blahoslavený povedal: ‚Mnísi, existuje týchto päť pút zmyslového potešenia. Aké päť? Obrazy vnímané okom, ktoré sú žiadané, túžené, príjemné, milé, spojené so zmyslovou túžbou a lákavé; zvuky vnímané uchom… vône vnímané nosom… chute vnímané jazykom… hmatové vjemy vnímané telom, ktoré sú žiadané, túžené, príjemné, milé, spojené so zmyslovou túžbou a lákavé. Toto, mnísi, sú päť pút zmyslového potešenia. Potěšení a radosť, ktoré vznikajú v závislosti na týchto piatich putách zmyslového potešenia: to sa nazýva zmyslové potešenie.“ „Vo svete“ znamená v ľudskom svete. Teda: „zábava, rozkoš a zmyslové potešenie vo svete.““ ID1816 „‚Neuprednostňovať a netúžiť po‘: neuprednostňovať a nezaujímať sa o hru, radosť a zmyslové potešenie vo svete; opustiť ich, vyhnať, odstrániť a priviesť k neexistencii – teda ‚neuprednostňovať a netúžiť po‘.“ ID1817 „Pokiaľ ide o ‚Zdržiava sa príležitostí na zdobenie a hovorí pravdu‘: Zdobenie je tu dvojité: existuje zdobenie hospodára a zdobenie toho, kto odišiel do kláštora. Čo je zdobenie hospodára? Vlasy a brada, vence a vône, masti, ozdoby a dekorácie, odevy a plášte, závoje na hlavu, pomazávanie, masáž, kúpanie, trenie, zrkadlo, očná masť, vence, vône a masti, púder na tvár, masť na tvár, náramky, čelenky, palica, trubica, meč, slnečník, zdobené sandále, turban, drahokam, metla z chvosta jaka a biele rúcha s dlhými strapcami a tak ďalej. Toto je ozdoba hlava rodiny.“ ID1818 „Čo je ozdobou toho, kto vstúpil do mníšskeho života? Zdobenie rúcha, zdobenie misy, zdobenie ubytovania; zdobenie a skrášľovanie tohto nečistého tela alebo vonkajších potrieb; hra, zábava, chamtivosť, lakomstvo, nestálosť a frivolnosť. To je ozdoba toho, kto vstúpil do mníšskeho života.“ ID1819 „Pokiaľ ide o ‚hovoriaceho pravdu‘: Ten Paccekasambuddha je hovoriaci pravdu, verný svojmu slovu, spoľahlivý, dôveryhodný, nie je podvodníkom sveta. Od príležitostí na zdobenie sa dištancuje, zdržiava sa ich a vyhýba sa im; odišiel, je odpútaný, oslobodený a oddelený od nich. Prebýva s mysľou, ktorá prekročila hranice. Preto: ‚Zdržiava sa príležitostí na zdobenie a je hovorcom pravdy; človek by mal putovať sám ako nosorožec.‘ Preto ten Paccekasambuddha povedal:“ ID1820 „‚Nezdobovať sa a nezaujímať sa o hry, radosti a zmyslové potešenie vo svete, zdržiavať sa príležitostí na zdobenie, byť hovorcom pravdy – človek by mal putovať sám ako nosorožec.‘“ ID1821 „146.“ ID1822 „Keď sa človek vzdá syna a manželky, otca a matky, bohatstva, obilia a príbuzných – týchto definovaných predmetov zmyslového potešenia – mal by putovať osamote ako nosorožec.“ ID1823 „Pokiaľ ide o ‚syna a manželku, otca a matku‘: Čo sa týka ‚syna‘, existujú štyri druhy synov: syn narodený z vlastného tela, syn z poľa, darovaný syn a žiak bývajúci v dome. ‚Dārā‘ znamená manželky. Čo sa týka ‚otca‘, je to ten, kto je roditeľom. Čo sa týka ‚matky‘, je to tá, ktorá je roditeľkou. Teda: ‚syn a manželka, otec a matka‘.“ ID1824 „‚Bohatstvo a obilie a príbuzní‘: Bohatstvo znamená drahé kovy, zlato, perly, drahokamy, beryl, lastúry, krištáľ, koral, striebro, tepané zlato, rubíny a drahokamy typu mačacie oko. Obilie znamená skoré a neskoré úrody. Skoré úrody sú ryža, nelúpaná ryža, jačmeň, pšenica, proso, tráva panic a obilie kudrūsa. Neskoré úrody sú strukoviny. Príbuzní sú štyroch druhov: príbuzní pokrvní, príbuzní z klanu, príbuzní z priateľstva a príbuzní z remesla. Takto: „bohatstvo a obilie a príbuzní.““ ID1825 „‚Zrieknutie sa zmyslových pôžitkov v plnom rozsahu‘: Stručne povedané, zmyslové pôžitky sú dvojité: zmyslové pôžitky ako objekty a zmyslové pôžitky ako znečistenia…. Tieto sa nazývajú zmyslové pôžitky ako objekty…. Tieto sa nazývajú zmyslové potešenia ako znečistenia. „Zrieknutie sa zmyslových potešení“ znamená, že po zrieknutí sa zmyslových potešení ako objektov človek opúšťa, rozptyľuje, vykorenenie a privádza do neexistencie zmyslové potešenia ako znečistenia. „Zrieknutie sa zmyslových pôžitkov v plnom rozsahu“ znamená, že k tým znečisteniam, ktorých sa človek zbavil cestou vstupu do prúdu, sa nevracia, nevráti sa k nim, neprejde k nim späť; k tým znečisteniam, ktorých sa človek zbavil cestou raz-návratníka… cestou nenávratníka… cestou arahantstva, k nim sa nevracia, nevráti sa k nim, neprejde k nim späť. A tak: „Keď sa človek úplne vzdá zmyslových pôžitkov, mal by putovať osamote ako nosorožec.“ Preto ten Paccekasambuddha povedal:“ ID1826 „Syn a manželka, otec a matka, bohatstvo a obilie, ako aj príbuzní – po úplnom opustení zmyslových pôžitkov by človek mal putovať osamote ako nosorožec.“ ID1827 „147.“ ID1828 „‚Toto je pripútanosť, s mizerným šťastím tu, malým uspokojením a nadmerným utrpením; vedomý si, že toto je rybársky háčik, múdry človek, ktorý sa vzdal všetkých zmyslových pôžitkov, by mal putovať osamote ako nosorožec.‘“ ID1829 „‚Toto je pripútanosť, s mizivou útechou tu‘: Pripútanosť, alebo rybársky háčik, alebo návnada, alebo puto, alebo prekážka – toto je označenie pre päť pút zmyslového potešenia. ‚S mizivou útechou tu‘: Blahoslavený povedal: ‚Mnísi, existujú tieto päť pút zmyslového potešenia. Aké päť? Obrazy vnímané okom, ktoré sú žiadané, túžené, príjemné a milé, spojené so zmyslovou túžbou a vyvolávajúce žiadostivosť… Hmatateľné veci vnímané telom, ktoré sú žiadané, túžené, príjemné a milé, spojené so zmyslovou túžbou a vyvolávajúce žiadostivosť. Toto, mnísi, sú päť pút zmyslového potešenia. Mnísi, potešenie a radosť, ktoré vznikajú v závislosti od týchto piatich pút zmyslového potešenia: to sa nazýva zmyslové potešenie. Toto potešenie je nepatrné, toto potešenie je skromné, toto potešenie je bezvýznamné, toto potešenie je podradné, toto potešenie je nízké, toto potešenie je úbohé.“ Takto: „Toto je pripútanosť, s mizivou útechou tu.““ ID1830 „‚Málo uspokojenia a nadmerné utrpenie‘: Blahoslavený vyhlásil, že zmyslové potešenia prinášajú málo uspokojenia, sú plné utrpenia a úzkosti; nebezpečenstvo v nich je väčšie. Blahoslavený vyhlásil, že zmyslové potešenia sú ako kostra, ako kus mäsa, ako trávová fakľa, ako jama s rozžeraveným uhlím, ako sen, ako požičané veci, ako ovocie stromu, ako mäsiarsky nôž a sekera, ako kopija a kolík, ako hlava hada – plné utrpenia a úzkosti; nebezpečenstvo v nich je väčšie. Preto: „Málo uspokojenia a utrpenia nad mieru.““ ID1831 „\“Vediac, že toto je rybársky háčik, múdry človek\“: Rybársky háčik, alebo háčik, alebo návnada, alebo pripútanosť, alebo puto, alebo prekážka – toto je označenie pre päť pút zmyslových pôžitkov. „Takto“ je spojenie slov, prepletenie slov, dokončenie verša, harmónia slabík, plynulosť spoluhlások, sled slov. „Múdry človek“ znamená toho, kto je bystrý, obdarený múdrosťou, človek s porozumením, disponujúci vedomostami, rozvážny a inteligentný. „Vediac, že toto je rybársky háčik, múdry človek“ znamená: múdry človek, ktorý to pozná ako rybársky háčik, pozná to ako háčik, pozná to ako návnadu, pozná to ako pripútanosť, pozná to ako puto, pozná to ako prekážku – keď to spoznal, zvážil, preskúmal, objasnil a zviditeľnil. Preto: „vediac, že toto je rybársky háčik, múdry človek by mal putovať osamote ako roh nosorožca.“ Preto ten Paccekasambuddha povedal:“ ID1832 „‚Toto je pripútanosť, s mizerným šťastím tu, malým uspokojením a nadmerným utrpením; vediac, že toto je rybársky háčik, múdry človek by mal putovať osamote ako roh nosorožca.‘“ ID1833 „148.“ ID1834 „Po roztrhnutí pút, ako ryba vo vode, ktorá pretrhla sieť; ako oheň, ktorý sa nevracia na miesto, kde už všetko spálil, mal by človek putovať osamote ako roh nosorožca.“ ID1835 „‚Po roztrhnutí pút‘: Existuje desať pút: puto zmyslovej žiadosti, puto nepriateľstva, puto pýchy, puto názorov, puto pochybností, puto pripútanosti k pravidlám a predpisom, puto túžby po existencii, puto žiarlivosti, puto lakomstva a puto nevedomosti. „Roztrhnutím pút“ sa rozumie zničenie, úplné zničenie, opustenie, rozptýlenie, ukončenie a privedenie týchto desiatich pút do neexistencie. A tak: „Roztrhnutím pút.““ ID1836 „Pokiaľ ide o ‚ako vodný tvor, ktorý roztrhol sieť vo vode‘: ‚Sieť‘ sa nazýva sieť z nite. ‚Voda‘ sa nazýva ‚salila‘. ‚Vodný tvor‘ sa nazýva ryba. Rovnako ako ryba, ktorá roztrhla, rozbila, rozparala, roztrhala na kusy a úplne roztrhala sieť, sa pohybuje, prebýva, správa sa, pokračuje, udržiava sa a žije ďalej; rovnako tak existujú dve siete: sieť túžby a sieť názorov… Toto je sieť túžby… Toto je sieť názorov. Pre toho Paccekasambuddhu bola sieť túžby opustená, sieť názorov bola zanechaná. Pretože sieť túžby bola opustená a sieť názorov bola zanechaná, ten Paccekasambuddha nie je pripútaný k formám, nie je pripútaný k zvukom, nie je pripútaný k vôňam… nie je pripútaný k veciam, ktoré vidí, počuje, vníma a poznáva, neuchopuje ich, nie je nimi viazaný ani nimi nezapletený. Odchýlil sa, je odpútaný, oslobodený a oddelený a prebýva s mysľou, ktorá je bez hraníc. To je význam slov „ako vodný tvor, ktorý vo vode roztrhal sieť“.“ ID1837 „Pokiaľ ide o ‚ako oheň, ktorý sa nevracia k tomu, čo spálil‘: Rovnako ako oheň, ktorý spaľuje svoje palivo – trávu a drevo – a ide vpred bez toho, aby sa vracal, tak aj ten Paccekasambuddha sa nevracia, nevracia sa späť ani sa nevracia k tým znečisteniam, ktoré boli opustené cestou vstupu do prúdu. To isté platí aj pre cestu jednorazového návratu… cestu nenávratu… a cestu arahantstva: nevracia sa, nechodí späť ani sa nevracia k tým znečisteniam, ktoré boli opustené. To je význam slov ‚ako oheň, ktorý sa nevracia k tomu, čo spálil‘. Človek by mal putovať osamote ako roh nosorožca. Preto ten Paccekasambuddha povedal:“ ID1838 „„Po roztrhnutí pút, ako ryba vo vode, ktorá pretrhne sieť; ako oheň, ktorý sa nevracia k tomu, čo spálil, človek by mal putovať osamote ako roh nosorožca.““ ID1839 „149.“ ID1840 „So sklonenými očami a bez neviazanosti krokov, so stráženými zmyslami, s chránenou mysľou; nepodliehajúci vplyvom, nepoškvrnený, človek by mal putovať osamote ako roh nosorožca.“ ID1841 „Ako má človek roztržité oči? Tu má istý mních nepokojné oči. Mysliac si: ‚Čo nebolo videné, malo by byť videné; čo bolo videné, malo by byť prekonané,‘ venuje sa dlhému a neusadenému putovaniu s cieľom vidieť tvary, putujúc z parku do parku, z hájika do hájika, z dediny do dediny, z mestečka do mestečka, z mesta do mesta, z krajiny do krajiny a z provincie do provincie. Takto má človek rozptýlený zrak.“ ID1842 „Alebo mních, ktorý vošiel do dediny a kráča po ulici, ide bez zábran. Ide a pozerá sa na slony, pozerá sa na kone, pozerá sa na vozy, pozerá sa na peších vojakov, pozerá sa na chlapcov, pozerá sa na dievčatá, pozerá sa na ženy, pozerá sa na mužov, pozerá sa do obchodov, pozerá sa na fasády domov, pozerá sa hore, pozerá sa dole a hľadí na všetky strany. Aj takto má človek rozptýlený zrak.“ ID1843 „Alebo mních, keď okom uvidí nejakú podobu, je ten, kto sa upína na znaky a upína sa na rysy. Pokiaľ prebýva so zmyslom zraku nezvládnutým, vnikajú do neho zlé, nezdravé stavy chamtivosti a nespokojnosti. Neusiluje sa o jeho ovládanie, nestráži zmysel zraku, nedosahuje ovládanie zmyslu zraku. Aj takto má človek rozptýlený zrak.“ ID1844 „Navyše niektorí ctihodní askéti a bráhmani, keď zjedia jedlo darované z viery, trávia čas sledovaním takých predstavení, ktoré sú tŕňom v oku učenia, a to: tanec, spev, inštrumentálna hudba, divadelné predstavenia, recitovanie eposov, hra na cimbale, hra na perkusných nástrojoch s miskami, hra na bubne z hrnca, ladné vystúpenia, kúsky s palmovými listami, krotiteľstvo hadov, rituály umývania kostí, sloní zápasy, konské zápasy, byvolie zápasy, býčie zápasy, kozie zápasy, baranie zápasy, kohútie zápasy, prepeličie zápasy, boj s palicami, box, zápasenie, simulované boje, zhromažďovanie vojsk, bojové formácie a sledovanie prehliadok slonov a kavalérie. Tak sa človek venuje sledovaniu takých predstavení, ktoré sú tŕňom. Aj týmto spôsobom má človek rozptýlený pohľad.“ ID1845 „Ako má človek sklonený zrak? Tu mních nie je nepokojný so svojím zrakom, nie je ovládaný nepokojom zraku. S myšlienkou: ‚To, čo nie je videné, by malo byť videné, a to, čo je videné, by malo byť prekonané,‘ nevenuje sa dlhému a neusporiadanému putovaniu s cieľom vidieť pamiatky, nechodí z parku do parku, z hájika do hájika, z dediny do dediny, z trhového mestečka do trhového mestečka, z krajiny do krajiny ani z provincie do provincie. Takto má človek sklonený zrak.“ ID1846 „Na druhej strane, mních, ktorý vošiel do dediny a kráča po ulici, ide zdržanlivo. Kráča tak, že sa nepozerá na slony, nepozerá sa na kone, nepozerá sa na vozy, nepozerá sa na peších vojakov, nepozerá sa na chlapcov, nepozerá sa na dievčatá, nepozerá sa na ženy, nepozerá sa na mužov, nepozerá sa do obchodov, nepozerá sa na fasády domov, nepozerá sa hore, nepozerá sa dole a nepozerá sa sem a tam. Aj takto má človek sklonený zrak.“ ID1847 „Alebo mních, keď okom uvidí nejakú podobu, nie je tým, kto sa upína na znaky, ani tým, kto sa upína na rysy. Keďže keby prebýval so zmyslom zraku nezvládnutým, mohli by ho napadnúť zlé, nezdravé stavy chamtivosti a nespokojnosti, cvičí sa v jeho ovládaní, stráži zmysel zraku, zaväzuje sa k ovládaniu zmyslu zraku. Aj týmto spôsobom má sklonený zrak.“ ID1848 „Navyše, zatiaľ čo niektorí ctihodní pustovníci a bráhmani, po tom, čo zjedli jedlo darované z viery, sa venujú sledovaniu takých rozptyľujúcich podujatí, ako sú: tanec, spev, hudba na hudobných nástrojoch… sledovanie vojsk a podobne; on je ten, kto sa zdržiava takých rozptyľujúcich podujatí. Aj týmto spôsobom má sklonený zrak.“ ID1849 „A čo sa týka ‚nie je bezcieľný‘: ako je človek bezcieľný? Tu je istý mních bezdomovec, disponujúci bezdomovectvom; venuje sa dlhému a neusadenému putovaniu, putuje z parku do parku, z hájika do hájika, z dediny do dediny, z mestečka do mestečka, z mesta do mesta, z krajiny do krajiny, z provincie do provincie. Takýmto spôsobom je bezdomovec.“ ID1850 „Alebo mních v kláštore je voľný, disponuje voľnosťou. Bez akéhokoľvek účelu či dôvodu, s nepokojnou a nezklidnenou mysľou, putuje z areálu do areálu, z kláštora do kláštora, z obydlia s jedným štítom do obydlia s jedným štítom, z poschodovej budovy do poschodovej budovy, z vežovitého sídla do vežovitého sídla, z jaskyne do jaskyne, zo skalného úkrytu do skalného úkrytu, z chatrče do chatrče, z komory so sedlovou strechou do komory so sedlovou strechou, zo strážnej veže do strážnej veže, z terasy na terasu, zo stojana na drevo a vodu k stojanu na drevo a vodu, zo služobnej sály do služobnej sály, z pavilónu do pavilónu a od koreňa jedného stromu k druhému. Kdekoľvek mnísi sedia alebo chodia, stáva sa druhým k jednému, tretím k dvom alebo štvrtým k trom. Tam vedie veľa bezcieľnych rozhovorov, napríklad: rozprávanie o kráľoch, rozprávanie o zlodejoch… a tak ďalej… hovorí o bytí a nebytí. Aj týmto spôsobom je človek voľný.“ ID1851 „A nie je bezstarostný: Ten paccekasambuddha sa zdržal, upustil a vzdal sa bezstarostnosti; odvrátil sa od nej, je od nej odpútaný, oslobodený od nej, oddelený od nej. Pobýva s bezhraničnou mysľou, nachádza potešenie v ústraní, má rád ústranie, je oddaný vnútornému pokoju mysle, nezanedbáva džhánu, je obdarený vhľadom, kultivuje prázdne stavy, je džhájinom, ktorý sa teší z džhány, je oddaný samote a považuje svoje vlastné skutočné dobro za vec prvoradého významu. Takto: ‚So sklonenými očami a nie voľný.‘“ ID1852 „So stráženými zmyslami a chránenou mysľou: ‚So stráženými zmyslami‘ znamená, že ten Paccekasambuddha, keď okom uvidí nejakú formu, nie je tým, kto sa upína na jej znaky alebo rysy. Lebo keby prebýval so zmyslom zraku nezviazaným, mohli by ho napadnúť zlé, nezdravé stavy chamtivosti a nespokojnosti; preto sa cvičí v jeho zviazaní, stráži zmysel zraku a vykonáva zviazanie zmyslu zraku. Keď ušami počuje zvuk… keď nosom zacítí vôňu… keď jazykom ochutná chuť… keď telom vníma hmatateľný objekt… keď mysľou spozná mentálny jav, nie je tým, kto sa upína na ich znaky alebo vlastnosti. Lebo keby prebýval s mentálnou schopnosťou nezvládnutou, mohli by ho napadnúť zlé, nezdravé stavy chamtivosti a nespokojnosti; preto sa cvičí v jej ovládaní, stráži mentálnu schopnosť a venuje sa jej ovládaniu. Tak je tým, kto má strážené zmysly. ‚So stráženou mysľou‘ znamená so stráženou mysľou. Takto: ‚so stráženými zmyslami a stráženou mysľou.‘“ ID1853 „Neznečistený a nepoškvrnený: Toto povedal ctihodný Mahāmoggallāna: „Priatelia, naučím vás rozprávanie o znečistení a rozprávanie o neznečistení. Počúvajte ho a venujte mu pozornosť; budem hovoriť.“ ‚Áno, priateľu,‘ odpovedali tí mnísi na slová ctihodného Mahāmoggallānu. Ctihodný Mahāmoggallāna povedal toto:“ ID1854 „A ako, priatelia, je človek znečistený skvrnami? Tu, priatelia, mních, keď okom uvidí formu, sústredí sa na príjemnú formu a stáva sa nepriateľským voči nepríjemnej forme. Pobýva s neusadenou všímavosťou k telu, s obmedzenou mysľou. A jasne nepozná tak, ako to skutočne je, to oslobodenie mysle, to oslobodenie múdrosťou, v ktorom tie vzniknuté zlé, nezdravé stavy zanikajú bez zvyšku. Keď ušami počuje zvuk… pe… keď mysľou vníma mentálny objekt, sústreďuje sa na príjemný mentálny objekt a stáva sa nepriateľským voči nepríjemnému mentálnemu objektu. Pobýva s neusadenou všímavosťou k telu, s obmedzenou mysľou. A jasne nepozná, aké skutočne je to oslobodenie mysle, to oslobodenie múdrosťou, v ktorom tie vzniknuté zlé, nezdravé stavy zanikajú bez zvyšku. Toto, priatelia, sa nazýva mních, ktorý je znečistený skvrnami, pokiaľ ide o formy vnímané okom… pe… znečistený skvrnami, pokiaľ ide o mentálne objekty vnímané mysľou. Keď mních prebýva týmto spôsobom, priatelia, ak sa k nemu Māra priblíži cez oko, Māra si skutočne získa prístup, Māra si získa oporu. Ak sa k nemu Māra priblíži cez ucho… atď… cez myseľ, Māra si skutočne získa prístup, Māra si získa oporu.“ ID1855 „Rovnako ako, priatelia, keby tam bola chatrč z trstiny alebo z trávy, ktorá je suchá, krehká a niekoľko rokov stará, a keby sa k nej z východu priblížil muž s horiacou trávovou fakľou, oheň by si určite našiel cestu, oheň by si našiel oporu. Keby sa k nej priblížil zo západu… zo severu… z juhu… zospodu… zhora… z akéhokoľvek smeru s horiacou trávovou fakľou, oheň by si určite našiel cestu, oheň by si našiel oporu. Takisto, priatelia, keď mních žije týmto spôsobom, ak sa k nemu Mára priblíži cez zrak, Mára si určite nájde cestu, Mára si nájde oporu. Ak sa k nemu Mára priblíži cez sluch… ak sa k nemu Mára priblíži cez myseľ, Mára si určite nájde cestu, Mára si nájde oporu.““ ID1856 „Priatelia, keď mních žije týmto spôsobom, formy ho premáhajú; mních neprekonáva formy. Zvuky ho premáhajú; mních neprekonáva zvuky. Vône ho premáhajú; mních neprekonáva vône. Chute ho premáhajú; mních neprekonáva chute. Hmatateľné veci ho premáhajú; mních neprekonáva hmatateľné veci. Duševné javy ho premáhajú; mních neprekonáva duševné javy. Toto, priatelia, sa nazýva mních, ktorého premáhajú formy, zvuky, vône, chute, hmatateľné veci a duševné javy – ten, kto je premáhaný, nie ten, kto premáha. Tie zlé, nezdravé stavy, ktoré sú znečisťujúce, vedú k opätovnému zrodeniu, sú plné trápenia, vedú k utrpeniu a súvisia s budúcim zrodením, starnutím a smrťou, ho premáhajú. Takto, priatelia, je človek netesný.“ ID1857 „A ako, priatelia, je človek nepoškvrnený? Tu, priatelia, mních, keď okom uvidí formu, nezameriava sa na príjemnú formu a nemá averziu voči nepríjemnej forme. Pobýva s ustanovenou všímavosťou k telu, s nemerateľnou mysľou. A chápe tak, ako to skutočne je, to oslobodenie mysle, to oslobodenie múdrosťou, v ktorom tie vzniknuté zlé, nezdravé stavy v ňom ustávajú bez zvyšku. Keď ušami počuje zvuk… a tak ďalej… keď mysľou vníma mentálny jav, nezameriava sa na príjemný mentálny jav a nemá averziu voči nepríjemnému mentálnemu javu. Pobýva s ustanovenou všímavosťou k telu, s nemerateľnou mysľou. A chápe tak, ako to skutočne je, to oslobodenie mysle, to oslobodenie múdrosťou, v ktorom tie vzniknuté zlé, nezdravé stavy v ňom ustávajú bez zvyšku. Toto, priatelia, sa nazýva mních, ktorý je nepoškvrnený, pokiaľ ide o formy vnímané okom… a tak ďalej… nepoškvrnený, pokiaľ ide o mentálne javy vnímané mysľou. Keď mních prebýva týmto spôsobom, priatelia, ak sa k nemu Mára priblíži cez oko, Mára by nezískal žiadnu medzeru, Mára by nezískal žiadnu oporu. Ak by sa k nemu Māra priblížil cez ucho… a tak ďalej… cez myseľ, Māra by nenašiel žiadnu medzeru, Māra by nezískal žiadnu oporu.““ ID1858 „Predstavte si, priatelia, že by existoval dom so sedlovou strechou alebo sála so sedlovou strechou, pokrytá hrubou vrstvou hliny a čerstvo natretá omietkou. Keby sa k nemu niekto priblížil z východu s horiacou trávovou fakľou, oheň by si nenašiel cestu dovnútra, nezískal by oporu. Keby sa k nemu priblížil zo západu… zo severu… z juhu… zospodu… zhora… keby sa k nemu niekto z akéhokoľvek smeru priblížil s horiacou trávovou fakľou, oheň by si nenašiel cestu dovnútra, nezískal by oporu. Takisto, priatelia, keď mních žije týmto spôsobom, ak sa k nemu Mára priblíži cez oko, Mára si nenájde cestu dovnútra, nezíska oporu; ak cez ucho… ak sa k nemu Mára priblíži cez myseľ, Mára si nenájde cestu dovnútra, nezíska oporu.““ ID1859 „Priatelia, mních, ktorý žije týmto spôsobom, premáha formy; formy nepremáhajú mnícha. Mních premáha zvuky; zvuky nepremáhajú mnícha. Mních premáha vône; vône nepremáhajú mnícha. Mních premáha chute; chute nepremáhajú mnícha. Mních premáha hmatateľné veci; hmatateľné veci nepremáhajú mnícha. Mních premáha mentálne javy; mentálne javy nepremáhajú mnícha. To, priatelia, sa nazýva mních, ktorý je premáhateľom foriem, premáhateľom zvukov, premáhateľom vôní, premáhateľom chutí, premáhateľom hmatateľných vecí, premáhateľom mentálnych javov – premáhateľ, nie ten, kto je premáhaný. Prekonal tie zlé, nezdravé stavy, ktoré sú znečisťujúce, ktoré vedú k opätovnej existencii, ktoré sú sprevádzané úzkosťou, ktoré vedú k utrpeniu a ktoré sú príčinou budúceho zrodenia, starnutia a smrti. Takto, priatelia, človek nie je zaplavený znečisteniami. —Nie je zaplavený.““ ID1860 „‚Nenechať sa pohltiť horúčkou‘ znamená nenechať sa pohltiť horúčkou zrodenou z túžby, nenechať sa pohltiť horúčkou zrodenou z nenávisti, nenechať sa pohltiť horúčkou zrodenou z klamu. Takto, bez úniku, nenechajúc sa pohltiť horúčkou, by mal človek putovať osamote ako roh nosorožca. Preto ten Paccekasambuddha povedal:“ ID1861 „‚So sklonenými očami a bez nepokoja v krokoch, so stráženými zmyslami a s dobre chránenou mysľou; bez úniku, bez toho, aby ho pohltila horúčka, by mal človek putovať osamote ako roh nosorožca.‘“ ID1862 „150.“ ID1863 „‚„Odloživ znaky svetského človeka, ako strom Pārichattaka pokrytý lístím; odišiel v šafránovom rúchu, človek by mal putovať osamote ako roh nosorožca.““ ID1864 „Pokiaľ ide o ‚Odloživ znaky svetského človeka‘: ‚znaky svetského človeka‘ sa považujú za vlasy a bradu… a odevy s dlhými strapcami atď. ‚Odložil znaky svetského človeka‘ znamená, že znaky svetského človeka odložil, dôkladne odložil, zbavil sa ich a upokojil. To je význam výrazu ‚Odložil znaky svetského človeka‘.“ ID1865 „Pokiaľ ide o ‚ako strom pārichattaka pokrytý listami‘: rovnako ako ten strom pārichattaka, koviḷāra, poskytuje hustý tieň svojimi konármi, listami a plodmi, tak aj ten paccekasambuddha nosí kompletnú misku a rúcho. To je význam výrazu ‚ako strom pārichattaka pokrytý listami‘.“ ID1866 „Pokiaľ ide o ‚Vydal sa na cestu odetý v šafránovom rúchu‘: ten Paccekasambuddha, ktorý sa zbavil všetkých prekážok spojených s rodinným životom, zbavil sa prekážky manželky a detí, zbavil sa prekážky príbuzných, zbavil sa prekážky nahromadeného bohatstva; ktorý si ostrihal vlasy a bradu, obliekol si šafránové rúcho, opustil domáci život a vydal sa na cestu bezdomovca, žije v stave, keď nemá nič. Žije, správa sa, koná, udržiava sa, pokračuje a prežíva. To je význam výrazu ‚Vydal sa na cestu odetý v šafránovom rúchu‘. Človek by mal putovať osamote ako roh nosorožca. Preto ten Paccekasambuddha povedal:“ ID1867 „‚Odloživ znaky domáceho človeka, ako strom Pārichattaka pokrytý lístím; odišiel oblieknutý do šafránového rúcha, človek by mal putovať sám ako roh nosorožca.‘“ ID1868 „Tretia kapitola.“ ID1869 „Štvrtá kapitola.“ ID1870 „151.“ ID1871 „Bez túžby po pôžitkoch, bez chamtivosti, bez toho, aby podporoval iných, postupne žobrajúc o almužnu; s mysľou oslobodenou od viazania na jednu rodinu za druhou by mal človek putovať osamote ako roh nosorožca.“ ID1872 „‚Nebuď chamtivý po chuťových vnemoch, nebuď lakomý.‘ Chuťové vnemy sú: chuť koreňa, kmeňa, kôry, listov, kvetov a plodov; kyslá, sladká, horká, štipľavá, slaná, zásaditá, ostrá, sťahujúca, lahodná, nepríjemná, studená a horúca. Existujú niektorí askéti a bráhmani, ktorí sú chamtiví po chuťových vnemoch. Hľadajúc vybrané chute špičkou jazyka, putujú sem a tam. Keď dosiahnu kyslé, hľadajú nekyslé; keď dosiahnu nekyslé, hľadajú kyslé; keď dosiahnu sladké, hľadajú nesladké; keď dosiahnu nesladké, hľadajú sladké; keď dosiahnu horké, hľadajú nehorké; keď dosiahnu nehorké, hľadajú horké; keď ochutnajú štipľavú chuť, hľadajú tú, ktorá nie je štipľavá; keď ochutnajú tú, ktorá nie je štipľavá, hľadajú štipľavú; keď ochutnajú slanú chuť, hľadajú tú, ktorá nie je slaná; keď ochutnajú tú, ktorá nie je slaná, hľadajú slanú; keď ochutnajú zásaditú chuť, hľadajú tú, ktorá nie je zásaditá; keď ochutnajú tú, ktorá nie je zásaditá, hľadajú zásaditú; keď získajú trpké, hľadajú netrpké; keď získajú netrpké, hľadajú trpké; keď získajú štipľavé, hľadajú neštipľavé; keď získajú neštipľavé, hľadajú štipľavé; keď získajú pikantné, hľadajú nepikantné; keď získajú nepikantné, hľadajú pikantné; keď získajú studené, hľadajú horúce; keď získajú horúce, hľadajú studené. Čokoľvek získajú, nie sú s tým spokojní, ale neustále hľadajú viac. Sú vášniví, chamtiví, viazaní, pobláznení, posadnutí, lipnú na príjemných chuťových vnemoch, uviaznutí v nich a viazaní nimi. Túto túžbu po chuťových vnemoch ten Paccekabuddha opustil, jej koreň odrezal, urobil z nej niečo ako pahýľ palmy, doviedol ju do stavu neexistencie a znemožnil jej vznik v budúcnosti. Preto tento Paccekabuddha, múdro uvažujúc, prijíma jedlo: ‚Nie pre zábavu, nie pre opojenie, nie pre skrášlenie, nie pre ozdobu; ale iba pre udržanie a výživu tohto tela, pre zmiernenie nepohodlia a na podporu svätého života. Tak ukončím staré pocity a nevzbudím nové pocity, a budem schopný pokračovať, byť bezúhonný a žiť v pohodlí.‘“ ID1873 „Rovnako ako by niekto natieral ranu len kvôli jej uzdraveniu, alebo ako by niekto mazal os len kvôli preprave nákladu, alebo ako by niekto jedol mäso svojho syna len kvôli prechodu cez divočinu, tak aj ten Paccekasambuddha, múdro uvažujúc, prijíma jedlo: ‚Nie pre zábavu, nie pre opojenie, nie pre skrášlenie, nie pre ozdobu; ale len pre udržanie a výživu tohto tela, pre zmiernenie utrpenia z hladu a pre podporu svätého života. Tak odrazím staré pocity a nevyvolám nové pocity a budem schopný pokračovať, byť bezúhonný a žiť v pohodlí.‘ Je vzdialený od túžby po chutiach, odpútaný od nej, zdržanlivý voči nej; opustil ju, zbavil sa jej, je od nej úplne oslobodený a oddelený. Prebýva s mysľou, ktorej hranice boli odstránené. Takto: nie je chamtivý po chutiach.“ ID1874 „‚Nie je chamtivý‘: Chamtivosť je termín pre túžbu. To, čo je žiadostivosť, vášeň… pe… chamtivosť, lakomstvo, neprospešný koreň. Túto chamtivú túžbu ten Paccekasambuddha opustil, jej koreň odrezal, urobil z nej niečo ako pahýľ palmy, doviedol ju do stavu neexistencie a znemožnil jej vznik v budúcnosti. Preto Paccekasambuddha nie je chamtivý. Teda: nie je chamtivý po pôžitkoch, nie je chamtivý.“ ID1875 „‚Nekŕmi iného, putuje po almužne v poradí‘: ‚Nekŕmi iného‘ znamená, že Paccekasambuddha nekŕmi seba samého – to znamená nečistoty, ktoré sú jeho nepriateľom – ani nekŕmi iného.“ ID1876 „Ten, kto neživí nečistoty, kto ich prekonal, skrotil, je pevne zakorenený v podstate cnosti, ktorého škvrny sú zničené, kto sa zbavil chýb – toho nazývam bráhmanom.“ ID1877 „‚Neživí iného, chodí po almužnu postupne‘: Ten Paccekasambuddha, keď sa ráno oblečie a vezme si misku a rúcho, vstúpi do dediny alebo mesta po almužnu s telom, rečou a mysľou stráženými, s ustanovenou všímavosťou a so zdržanými zmyslami. So sklonenými očami, dokonalý vo svojom správaní, chodí po almužnu od domu k domu, bez toho, aby nejaký vynechal. Takto: nezaopatruje iného, chodí po almužnu postupne.“ ID1878 „‚S mysľou, ktorá nie je pripútaná k jednej rodine za druhou‘: Myseľ sa pripúta z dvoch dôvodov: buď tým, že človek seba stavia nízko a druhých vysoko, alebo tým, že seba stavia vysoko a druhých nízko. Ako sa myseľ pripúta tým, že človek seba stavia nízko a druhých vysoko? ‚Si mi veľkou oporou. Vďaka tomu, že sa na teba spolieham, získavam rúcha, almužnu, ubytovanie a liečivé potreby. A keď ostatní uvažujú o tom, že mi niečo dajú alebo pre mňa niečo urobia, robia to preto, že vidia teba. Dokonca aj moje staré priezvisko po rodičoch zmizlo a ja som známy prostredníctvom teba ako ‚ten, kto navštevuje tú a tú rodinu.‘“ Takto sa myseľ pripúta tým, že človek seba stavia nízko a druhých vysoko.“ ID1879 „Ako sa myseľ upne tým, že človek stavia seba vysoko a ostatných nízko? ‚Vďaka spoliehaniu sa na mňa ste našli útočisko v Budhovi, Dhamme a Sanghe; zdržali ste sa zabíjania živých bytostí, brania toho, čo vám nebolo dané, sexuálneho neprimeraného správania a pitia alkoholu, vína a omamných látok, ktoré sú základom nedbanlivosti. Dávam vám text a komentár, vyhlasujem Uposathu a dohliadam na nové stavebné práce. A predsa ma zanedbávate a namiesto toho ctíte, rešpektujete, vážite si a uctievate iných!“ Takto sa myseľ človeka pripúta tým, že sa sám stavia na piedestál a ostatných ponižuje.“ ID1880 „‚S mysľou, ktorá nie je pripútaná k jednej rodine za druhou‘: Myseľ toho Paccekabuddhu nie je pripútaná prekážkou rodiny, nie je pripútaná prekážkou nasledovníkov, nie je pripútaná prekážkou príbytku, nie je pripútaná prekážkou rúcha, nie je pripútaná prekážkou almužny, nie je pripútaná prekážkou ubytovania a nie je pripútaná prekážkou liečivých potrieb. Takto: ‚S mysľou, ktorá nie je viazaná na jednu rodinu za druhou, by človek mal putovať osamote ako roh nosorožca.‘ Preto ten Paccekabuddha povedal:“ ID1881 „Nesmúť byť chamtivý po pôžitkoch, nesmieš byť lakomý, nesmieš podporovať iných, choď po almužnu postupne; s mysľou, ktorá nie je viazaná na jednu rodinu za druhou, by človek mal putovať osamote ako roh nosorožca.“ ID1882 „152.“ ID1883 „Zanechajúc päť prekážok mysle, odstrániv všetky znečistenia mysle; nezávislý, odrezav skvrnu pripútanosti, človek by mal putovať sám ako roh nosorožca.“ ID1884 „‚Keď sa človek zbaví piatich prekážok mysle‘: Ten Paccekabuddha, keď sa zbavil, opustil, rozptýlil, odstránil a zničil prekážku zmyslovej túžby; prekážku zlomyseľnosti; prekážku lenivosti a otupenosti; prekážku nepokoja a výčitiek svedomia; a prekážku pochybností, úplne odtrhnutý od zmyslových pôžitkov, odtrhnutý od nezdravých stavov, vstupuje a prebýva v prvom džhánovi, ktorý je sprevádzaný počiatočnou a trvalej myšlienkou, s nadšením a šťastím zrodeným z odtrhnutia. Takto: ‚opustil päť prekážok mysle.‘“ ID1885 „‚Po odstránení všetkých znečistení‘: Túžba je znečistenie mysle, nenávisť je znečistenie mysle, klam je znečistenie mysle; hnev, zášť… všetky nezdravé voličné formácie sú znečistenia mysle. ‚Po odstránení všetkých znečistení‘ znamená odstrániť, vyhnať, opustiť, zbaviť sa a zničiť všetky znečistenia mysle. Takto: ‚po odstránení všetkých znečistení.‘“ ID1886 „‚Nezávislý, odrezaný od náklonnosti a nenávisti.‘ ‚Nezávislý‘: existujú dva druhy závislosti: závislosť na túžbe a závislosť na názoroch… toto je závislosť na túžbe… toto je závislosť na názoroch. „Príťažlivosť“: existujú dva druhy príťažlivosti: príťažlivosť vyplývajúca z túžby a príťažlivosť vyplývajúca z názorov… toto je príťažlivosť vyplývajúca z túžby… toto je príťažlivosť vyplývajúca z názorov. „Nenávisť“: to, čo je nepriateľstvo mysle, averzia, odpor, protiklad, antagonizmus, hnev, veľký hnev, úplný hnev, nenávisť, veľká nenávisť, úplná nenávisť, skazenosť mysle, duševná zvrátenosť, zúrivosť, byť zúrivý, stav zúrivosti, nenávisť, byť nepriateľský, stav nepriateľstva, zvrátenosť, byť zvrátený, stav zvrátenosti, divokosť, nevrlá povaha, nespokojnosť mysle. „Nezávislý, odrezaný od náklonnosti a nenávisti“: ten paccekasambuddha, ktorý odrezal, oddelil, úplne oddelil, opustil, rozptýlil, eliminoval a ukončil náklonnosť túžby, náklonnosť názorov a nenávisť, je nezávislý od oka, nezávislý od ucha… nezávislý od javov videných, počutých, vnímaných a poznávaných – nelipnúci, nepripútaný, nezameraný na nič, nezameraný na nič, odišiel, odpútaný, oslobodený, oddelený, prebýva s mysľou, ktorá sa stala bezhraničnou. —\“Nezávislý, po odrezaní náklonnosti a nenávisti, by mal človek putovať sám ako roh nosorožca.\“ Preto ten paccekasambuddha povedal:„ ID1887 „\„Po tom, čo človek opustil päť prekážok mysle a rozptýlil všetky jej znečistenia; nezávislý, po tom, čo odrezal náklonnosť a nenávisť, mal by putovať sám ako roh nosorožca.\““ ID1888 „153.“ ID1889 „Zanechajúc za sebou potešenie a bolesť, ako aj duševnú radosť a smútok, ako predtým; dosiahnuc čistú vyrovnanosť a pokoj, človek by mal putovať osamote ako roh nosorožca.“ ID1890 „\“Keď zanechal za sebou potešenie a bolesť, ako aj duševnú radosť a smútok, tak ako predtým\“: tento paccekasambuddha, keď sa zbavil potešenia a zbavil sa bolesti a keď už skôr zmizli duševná radosť a duševný smútok, vstupuje a prebýva vo štvrtej džháne, ktorá nie je ani bolestivá, ani príjemná a spočíva v očistení všímavosti prostredníctvom vyrovnanosti. —„Zanechajúc za sebou potešenie a bolesť, ako aj duševnú radosť a smútok, ako predtým.““ ID1891 „\„Dosiahnutím čistej vyrovnanosti a pokoja.\“ \„Vyrovnanosť\“ je vyrovnanosť vo štvrtej džháne: pozorovanie, dôkladné pozorovanie, duševná vyrovnanosť, duševný pokoj, neutrálny stav mysle. „Pokoj“ je stabilita mysle, pevnosť, neochvejnosť, nepozornosť, nekolísanie, nepokojný duševný stav, pokoj, schopnosť sústredenia, sila sústredenia, správne sústredenie. Vo štvrtej džháne sú vyrovnanosť a pokoj čisté, úplne čisté, žiarivé, bez poskvrny, oslobodené od znečistení, stávajú sa poddajnými, ovládateľnými, stabilnými a dosiahli neporušiteľnosť. „Po dosiahnutí čistej vyrovnanosti a pokoja“: po dosiahnutí, získaní, nájdení a nadobudnutí štvrtého džhány, vyrovnanosti a pokoja. — „…po dosiahnutí čistej vyrovnanosti a pokoja by človek mal putovať osamote ako roh nosorožca.“ Preto ten Paccekasambuddha povedal: „ ID1892 „‚Keď človek zanechal za sebou potešenie a bolesť, ako aj duševnú radosť a smútok, ako predtým; keď dosiahol čistú vyrovnanosť a pokoj, mal by putovať osamote ako roh nosorožca.‘“ ID1893 „154.“ ID1894 „S energiou vzbudenou na dosiahnutie konečného cieľa, s neochabujúcou mysľou a správaním bez lenivosti; pevný v úsilí, obdarený silou a mocou, človek by mal putovať osamote ako roh nosorožca.“ ID1895 „\„S energiou vzbudenou na dosiahnutie konečného cieľa\“: konečný cieľ sa nazýva nesmrteľnosť, Nibbāna, to znamená utíšenie všetkých formácií, vzdanie sa všetkých nadobudnutých vecí, zničenie túžby, odpútanosť, zánik, Nibbāna. Na dosiahnutie, získanie, uvedomenie si, kontakt a overenie konečného cieľa človek prebýva s prebudenou energiou – vytrvalo, pevne sa usilujúc, nezbavujúc sa bremena, pokiaľ ide o blahodárne stavy – s cieľom opustiť neblahodárne stavy a prijať blahodárne stavy. —\“S prebudenou energiou na dosiahnutie konečného cieľa.\““ ID1896 „‚S neochabujúcou mysľou a nelenivým správaním‘: tento paccekasambuddha vyvoláva horlivosť, usiluje sa, prebúdza energiu, napína svoju myseľ a snaží sa o to, aby nevznikali ešte nevzniknuté zlé, neblahodárne stavy; aby sa zbavil vzniknutých zlých, nezdravých stavov… aby vznikli ešte nevzniknuté zdravé stavy… aby zachoval, nezmiasol, rozmnožil, obohatil, rozvinul a naplnil vzniknuté zdravé stavy, prejavuje horlivosť, usiluje sa, prebúdza energiu, napína svoju myseľ a vynakladá úsilie. Takto: „s neochabujúcou mysľou a nelenivým správaním.““ ID1897 „Alebo sa sústredí a usiluje sa s rozhodnutím: ‚Nech mi zostanú len koža, šľachy a kosti a nech mi v tele vyschnú mäso a krv, ale moja energia sa nezastaví, kým nedosiahnem to, čo možno dosiahnuť ľudskou silou, ľudskou mocou, ľudskou energiou a ľudským úsilím.‘ Aj týmto spôsobom je jeho myseľ neochabujúca a jeho správanie nie je lenivé.“ ID1898 „‚Nebudem jesť, nebudem piť, neopustím svoje obydlie; ani nebudem ležať na boku, kým nebude vytiahnutý šíp túžby.‘“ ID1899 „Vynakladá svoju myseľ a usiluje sa. Aj týmto spôsobom je jeho myseľ neochabujúca a jeho správanie nie je lenivé.“ ID1900 „‚Neopustím túto pozíciu so skríženými nohami, kým sa moja myseľ neoslobodí od nečistôt prostredníctvom nelipnutia.‘ Vynakladá úsilie a usiluje sa. Aj týmto spôsobom je jeho myseľ neochabujúca a jeho správanie nie je lenivé.“ ID1901 „‚Nevstanem z tohto sedadla, kým sa moja myseľ neoslobodí od nečistôt prostredníctvom nepripútanosti.‘ Sústredí svoju myseľ a vynakladá úsilie. Aj týmto spôsobom je jeho myseľ neochabujúca a jeho správanie nie je lenivé.“ ID1902 „‚Neodídem z tejto chodby… neopustím kláštor… neopustím dom so sedlovou strechou… neopustím sídlo… neopustím dlhú galériu… neopustím jaskyňu… neopustím skalný úkryt… neopustím chatrč… neopustím sálu so sedlovou strechou… neopustím strážnu vežu… neopustím sálu… neopustím vyvýšenú chatrč… neopustím služobnú sálu… neopustím pavilón… neopustím úpätie stromu, kým sa moja myseľ neoslobodí od nečistôt prostredníctvom nepripútanosti.“ Sústredí svoju myseľ a vynakladá úsilie. Aj týmto spôsobom je jeho myseľ neochabujúca a jeho správanie nie je lenivé.“ ID1903 „‚Ešte dnes dopoludnia, majster, získam, dosiahnem, nadviažem kontakt a uvedomím si ušľachtilý Dhamma.‘ Snaží sa a vynakladá úsilie. Aj takto je jeho myseľ neochabujúca a jeho správanie nie je lenivé. „Ešte dnes na poludnie… večer… pred jedlom… po jedle… v prvej nočnej stráži… v strednej nočnej stráži… v poslednej nočnej stráži… počas temnej polovice mesiaca… počas svetlej polovice mesiaca… v období dažďov… v zime… v lete… v prvej fáze života… v strednej fáze života… v poslednej fáze života získam, zvládnem, dosiahnem, nadviažem kontakt s ušľachtilým Dhammom a uvedomím si ho.“ Sústredí svoju myseľ a vynakladá úsilie. Aj týmto spôsobom je jeho myseľ neochabujúca a jeho správanie nie je lenivé.“ ID1904 „\“Neochvejný v úsilí, obdarený silou a mocou\“: tento Paccekasambuddha bol neochvejný vo svojom úsilí o dosiahnutie blahodárnych stavov, vytrvalý v dobrom telesnom správaní, správneho slovného správania a správneho mentálneho správania, v dávaní a zdieľaní, v dodržiavaní predpisov, v dodržiavaní Uposatha, v poslušnosti voči svojej matke, v poslušnosti voči svojmu otcovi, v úcte k askétom, v úcte k bráhmanom, v ctení starších svojho klanu a v ďalších a rôznych vyšších blahodárnych stavoch. Teda „pevný v úsilí“. „Obdarený silou a mocou“: tento Paccekasambuddha je obdarený, plne obdarený, disponuje, plne disponuje, je vybavený, plne vybavený a zásobený vytrvalosťou, silou múdrosti, energiou, úsilím a múdrosťou. Teda je „pevný v úsilí, obdarený silou a mocou“. Človek by mal putovať osamote ako roh nosorožca. Preto ten Paccekasambuddha povedal:“ ID1905 „‚S energiou vzbudenou na dosiahnutie konečného cieľa, s neochabujúcou mysľou a správaním bez lenivosti; pevný v úsilí, obdarený silou a mocou, človek by mal putovať osamote ako roh nosorožca.‘“ ID1906 „155.“ ID1907 „Neopúšťajúc samotu a džhánu, neustále cvičiac v súlade s Dhammou vo vzťahu k javom; keď človek pochopil nebezpečenstvo stavov existencie, mal by putovať osamote ako roh nosorožca.“ ID1908 „Pokiaľ ide o ‚samotu a neopúšťanie džhány‘: Ten Paccekasambuddha je ten, kto má radosť zo samoty, má rád samotu, venuje sa vnútornému upokojeniu mysle, neodmieta džhánu, je obdarený vhľadom, rozširuje prázdne príbytky, je meditatívny, má radosť z džhány, venuje sa samote a cení si svoje vlastné blaho. Teda ‚samota‘. Pokiaľ ide o ‚neopúšťanie džhány‘: Ten Paccekasambuddha neopúšťa džhánu z dvoch dôvodov: je zviazaný, rôzne zviazaný, osobitne zviazaný, opakovane zviazaný a dobre zviazaný s vznikom prvej džhány, ktorá ešte nevznikla; alebo so vznikom druhej džhány… alebo tretej džhány… alebo štvrtej džhány, ktorá ešte nevznikla. Týmto spôsobom tiež neopúšťa džhánu.“ ID1909 „Prípadne sa uchyľuje k prvej džháne, ktorá vznikla, rozvíja ju a kladie na ňu veľký dôraz; alebo k druhej džháne, ktorá vznikla… alebo k tretej džháne, ktorá vznikla… alebo k štvrtej džháne, ktorá vznikla, ku ktorej sa uchyľuje, ktorú rozvíja a na ktorú kladie veľký dôraz. Ani týmto spôsobom neopúšťa džhánu. To je význam výrazu ‚v ústraní, neopúšťajúc džhánu‘.“ ID1910 „Pokiaľ ide o ‚vždy praktizovať v súlade s Dhammou medzi dhammami‘: Tu sa pod ‚dhammami‘ rozumejú štyri základy všímavosti… až po… ušľachtilú osemčlennú cestu. Čo sú ‚anudhammy‘ (praktiky v súlade s Dhammou)? Správna prax, prax v súlade, prax bez odporu, prax v súlade s cieľom, prax v súlade s Dhammou, dodržiavanie predpisov, stráženie brán zmyslových schopností, umiernenosť v jedle, oddanosť bdelosti a všímavosť a jasné chápanie – tieto sa nazývajú ‚anudhammy‘. Pokiaľ ide o „vždy praktizovať v súlade s Dhammou medzi dhammami“: to znamená praktizovať medzi dhammami vždy, neustále, nepretržite, bez prerušenia, bez zmiešavania, v tesnom slede, ako séria vodných vĺn,“ ID1911 „pred jedlom a po jedle, v prvej nočnej stráži, v strednej nočnej stráži a v poslednej nočnej stráži, v temnej polovici mesiaca a v jasnej polovici mesiaca, v období dažďov, v zime a v lete, v prvej fáze života, v strednej fáze života a v poslednej fáze života – tak sa správa, prebýva, chová sa, postupuje, udržiava a pokračuje. To je význam vety: ‚vždy praktizovať v súlade s Dhammou medzi dhammami‘.“ ID1912 „Pokiaľ ide o ‚pochopenie nebezpečenstva v existenciách‘: Pochopením, že ‚Všetky útvary sú nestále‘, človek pochopil nebezpečenstvo v existenciách. Pochopením, že ‚Všetky útvary sú utrpením‘… Pochopením, že ‚Všetky javy sú bez-ja‘… Pochopením, že ‚Všetko, čo podlieha vzniku, podlieha aj zániku‘, človek pochopil nebezpečenstvo v existenciách. To je význam vety: ‚Keď človek pochopil nebezpečenstvo existencií, mal by putovať osamote ako roh nosorožca.‘ Preto ten Paccekasambuddha povedal:“ ID1913 „‚Neopúšťajúc džhánu v ústraní, vždy praktizujúc v súlade s Dhammou medzi dhammami; keď človek pochopil nebezpečenstvo existencií, mal by putovať osamote ako roh nosorožca.‘“ ID1914 „156.“ ID1915 „Túžiac po zničení túžby, ostražitý, nie tupý, učený, všímavý; keď človek pochopil Dhammu, odhodlaný a usilovný, mal by putovať osamote ako roh nosorožca.“ ID1916 „Pokiaľ ide o ‚usilovať sa o zničenie túžby, byť bdelý‘: ‚Túžba‘ je túžba po formách… a tak ďalej… túžba po mentálnych javoch. ‚Zničenie túžby‘ znamená Nibbāna, čo je zničenie žiadostivosti, zničenie nenávisti, zničenie klamu, zničenie cieľa, zničenie znovuzrodenia, zničenie opätovného prepojenia, zničenie výtokov, zničenie saṃsāry a zničenie kolobehu. Ten, kto po tom túži, praje si to, teší sa z toho, prahne po tom a túži po tom – takto „túži po zničení túžby“. „Pozorný“: ten Paccekasambuddha koná s úctou, koná nepretržite… a tak ďalej… je pozorný vo vzťahu k blahodárnym stavom. Takto: „túži po zničení túžby, je pozorný.““ ID1917 „Pokiaľ ide o ‚nie je tupý, učený a všímavý‘: ‚Nie je tupý‘ znamená, že Paccekabuddha je múdry, rozvážny, inteligentný, znalý, vhľadný a bystrý. ‚Učený‘ znamená, že Paccekabuddha je veľmi učený, nositeľom toho, čo sa naučil, pokladnicou toho, čo sa naučil. Tie učenia, ktoré sú dobré na začiatku, dobré uprostred a dobré na konci, so správnym významom a formuláciou, ktoré hlásajú duchovný život, ktorý je dokonale úplný a čistý – takéto učenia si on dôkladne osvojil, uchoval, zoznámil sa s nimi recitáciou, preskúmal ich mysľou a hlboko ich pochopil svojím pohľadom. „Všímavý“ znamená, že Paccekabuddha je všímavý, obdarený najvyššou všímavosťou a rozvážnosťou, schopný si vybaviť a spomenúť si na to, čo bolo urobené a povedané už dávno. A tak: „nie je tupý, je učený a všímavý.“ ID1918 „Pokiaľ ide o ‚toho, kto pochopil Dhammu, je odhodlaný a usiluje sa‘: ‚Pochopená Dhamma‘ sa nazýva poznanie. Je to múdrosť, pochopenie… neklam, skúmanie javov, správny pohľad. ‚Ten, kto pochopil Dhammu‘: tento Paccekabuddha pochopil Dhammu, poznal Dhammu, zvážil Dhammu, posúdil Dhammu, objasnil Dhammu a rozvinul Dhammu. Pochopil Dhammu, že ‚všetky útvary sú nestále‘… že ‚všetko, čo podlieha vzniku, podlieha aj zániku‘. Prípadne, pre tohto Paccekabuddhu sú pochopené zoskupenia, sú pochopené prvky, sú pochopené zmyslové základne, sú pochopené miesta určenia, sú pochopené znovuzrodenia, sú pochopené opätovné prepojenia, sú pochopené existencie, sú pochopené kolobeh existencie a sú pochopené kolobeh. Prípadne tento Paccekabuddha stojí na konci agregátov, na konci prvkov, na konci zmyslových základov, na konci destinácií, na konci znovuzrodení, na konci opätovných prepojení, na konci existencií, na konci kolobehov existencie, na konci kolobehov, na konci formácií, stojac vo svojej poslednej existencii, vo svojom poslednom vtelení, nesie svoje posledné telo, je Pacčekabuddha.“ ID1919 „Pre neho je toto posledná existencia; toto je posledné vtelenie. Kolobeh zrodenia a smrti, obnovená existencia, pre neho neexistuje.“ ID1920 „Z tohto dôvodu je Paccekasambuddha tým, kto pochopil Dhammu. Pokiaľ ide o ‚rozhodnosť‘: za pevný smer sa považujú štyri ušľachtilé cesty. Keďže je obdarený štyrmi ušľachtilými cestami, je rozhodný. Dosiahol, dosiahol, realizoval, dotkol sa a osobne zažil pevný smer. Pokiaľ ide o ‚obdarený úsilím‘: úsilie sa nazýva energia. Je to nasadenie mentálnej energie, námaha, snaha, úsilie, boj, elán, horlivosť, sila, vytrvalosť, neochabujúca vytrvalosť, nevzdávanie sa túžby, nezloženie bremena, prevzatie bremena; je to energia, schopnosť energie, sila energie, správne úsilie. Ten Paccekasambuddha je obdarený, plne obdarený, disponuje a je dokonalý v tomto úsilí. Preto je ten Paccekasambuddha obdarený úsilím. Takto: „Ten, kto pochopil Dhammu, je odhodlaný a je obdarený úsilím, ten by mal putovať osamote ako roh nosorožca.“ Preto ten Paccekasambuddha povedal:“ ID1921 „Túžiac po zničení túžby, bdelý, nie tupý, učený, všímavý; keď pochopil Dhammu, je odhodlaný a obdarený úsilím, mal by putovať osamote ako roh nosorožca.“ ID1922 „157.“ ID1923 „Ako lev, nezľaknúc sa zvukov; ako vietor, nezachytený v sieti; ako lotos, neznečistený vodou, mal by človek putovať osamote ako roh nosorožca.“ ID1924 „Pokiaľ ide o ‚ako lev, ktorý sa nezľakne zvukov‘: Rovnako ako lev, kráľ zvierat, sa nezľakne zvukov – netrasie sa, nie je vydesený, nie je rozrušený, nie je vystrašený, bez hrôzy, nebojácny, neohrozený, nie je vydesený a neuteká – tak aj Paccekasambuddha sa nezľakne zvukov – netrasie sa, nie je vydesený, nie je rozrušený, nie je vystrašený, bez hrôzy, nebojácny, neohrozený, nie je vydesený a neuteká. Pobýva tak, že sa zbavil strachu a hrôzy, s ustupujúcou husou kožou. Takto: ‚ako lev, ktorý sa nezľakne zvukov‘.“ ID1925 „Ako vietor, ktorý sa nezachytil v sieti: ‚Vietor‘ znamená východný vietor, západný vietor, severný vietor, južný vietor, prašný vietor, bezprašný vietor, studený vietor, horúci vietor, slabý vietor, silný vietor, vietor Verambha, vietor Wing, vietor Supaṇṇa, vietor Tālapaṇṇa a vietor Vidhūpana. ‚Sieť‘ sa rozumie sieť z nite. Rovnako ako vietor nie je zachytený v sieti, neuchopuje ju, nie je ňou zviazaný a nie je v nej zamotaný, tak aj existujú dve siete: sieť túžby a sieť názorov… toto je sieť túžby… toto je sieť názorov. Pre toho Paccekasambuddhu bola sieť túžby opustená, sieť názorov zanechaná. Pretože bola sieť túžby opustená a sieť názorov zanechaná, ten Paccekasambuddha nie je zachytený formou, nie je zachytený zvukom… nie je zachytený vecami videnými, počutými, vnímanými alebo poznanými; neuchopuje, nie je viazaný, nie je zamotaný. Vydal sa na cestu, odišiel, je oslobodený, odpútaný a prebýva s mysľou bez hraníc – ako vietor, ktorý nie je zachytený v sieti.“ ID1926 „Ako lotos nepoškvrnený vodou: Pod pojmom ‚lotos‘ sa rozumie kvet lotosu a pod pojmom ‚voda‘ sa rozumie voda. Rovnako ako kvet lotosu nie je poškvrnený vodou, nie je zašpinený, nie je znečistený – nepoškvrnený, nezašpinený, neznečistený – tak aj existujú dve škvrny: škvrna túžby a škvrna názorov… toto je škvrna túžby… toto je škvrna názorov. U toho Paccekasambuddhu bola škvrna túžby opustená, škvrna názorov zanechaná. Pretože škvrna túžby bola opustená a škvrna názorov bola zanechaná, tento Paccekasambuddha nie je poškvrnený formami, nie je poškvrnený zvukmi… nie je poškvrnený vecami videnými, počutými, vnímanými alebo poznanými – nepoškvrnený, neznečistený, neznečistený. Vydal sa na cestu, odišiel, je oslobodený, odpútaný a prebýva s mysľou, ktorá je bez hraníc. Takto: ‚Ako lotos nepoškvrnený vodou, tak by mal človek putovať osamote ako nosorožec.‘ Preto ten Paccekasambuddha povedal:“ ID1927 „Ako lev, ktorý sa netrasie pri zvukoch, ako vietor, ktorý sa nezachytí v sieti, ako lotos nepoškvrnený vodou, tak by mal človek putovať osamote ako nosorožčí roh.“ ID1928 „158.“ ID1929 „Tak ako lev, silný svojimi tesákmi, kráľ zvierat, putuje po tom, čo zvíťazil, tak by človek mal vyhľadávať odľahlé útočiská; mal by putovať osamote ako roh nosorožca.“ ID1930 „‚Ako lev, silný svojimi tesákmi, kráľ zvierat, putuje po tom, čo zvíťazil‘: Rovnako ako lev, kráľ zvierat, silný svojimi tesákmi a vyzbrojený svojimi tesákmi, ktorý premohol, podmanil si, zavalil, úplne ovládol a rozdrvil všetky zvieratá, putuje, prebýva, pohybuje sa, postupuje, chráni sa a udržiava sa; tak aj Paccekasambuddha, silný múdrosťou a vyzbrojený múdrosťou, ktorý múdrosťou premohol, podmanil si, zavalil, úplne ovládol a rozdrvil všetky živé bytosti a osoby, putuje, prebýva, pohybuje sa, postupuje, chráni a udržiava sám seba. Takto: ‚Ako lev, silný svojimi tesákmi, kráľ zvierat, putuje po tom, čo zvíťazil.‘“ ID1931 „‚Človek by mal vyhľadávať odľahlé útočiská“: Rovnako ako lev, kráľ zvierat, keď vstúpi do stredu lesnej divočiny, putuje, prebýva, pohybuje sa, kráča, chráni sa a udržiava sa, tak aj Paccekasambuddha vyhľadáva odľahlé útočiská v lesnej divočine – s malým zvukom, s malým hlukom, bez zhonu ľudí, vhodné pre ľudské odlúčenie, vhodné pre osamelé ústranie. Chodí sám, stojí sám, sedí sám, pripravuje si lôžko sám, ide do dediny po almužnu sám, vracia sa sám, sedí v ústraní sám, vykonáva chôdzu v meditácii sám; potuluje sa, zdržiava sa, pohybuje sa, postupuje, chráni sa a stará sa o seba sám. Takto: ‚Človek by mal vyhľadávať odľahlé útočiská; mal by putovať sám ako roh nosorožca.‘ Preto ten Paccekasambuddha povedal:“ ID1932 „Ako lev, silný svojimi tesákmi, kráľ zvierat, putuje po tom, čo zvíťazil, tak by človek mal vyhľadávať odľahlé útočiská; mal by putovať sám ako roh nosorožca.“ ID1933 „159.“ ID1934 „V správnom čase kultivujúc oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti, vyrovnanosti, súcitu a radosti zo šťastia druhých; bez konfliktov so všetkým svetom by človek mal putovať sám ako roh nosorožca.“ ID1935 „‚V správnom čase kultivovať oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti, vyrovnanosti, súcitu a radosti zo šťastia druhých‘: Takýto paccekasambuddha prebýva, prenikajúc jeden smer mysľou sprevádzanou láskavosťou, rovnako druhý, rovnako tretí, rovnako štvrtý. Takto hore, dole a naprieč, všade a vo všetkých smeroch prebýva, prenikajúc celý svet mysľou sprevádzanou láskavosťou – rozsiahlou, vznešenou, nemerateľnou, bez nepriateľstva a bez zlomyseľnosti. S mysľou sprevádzanou súcitom… s mysľou sprevádzanou radosťou zo šťastia druhých… s mysľou sprevádzanou vyrovnanosťou prebýva a preniká svet s mysľou, ktorá je rozsiahla, vznešená, nemerateľná, bez nepriateľstva a bez zlomyseľnosti. Toto je význam slov: ‚V správnom čase kultivovať oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti, vyrovnanosti, súcitu a radosti zo šťastia druhých.‘“ ID1936 „‚Ne byť v konflikte s celým svetom‘: Pretože bola rozvinutá láskavosť, bytosti na východe nie sú nepriateľské; bytosti na západe… bytosti na severe… bytosti na juhu… bytosti na severovýchode… bytosti na juhozápade… bytosti na severozápade… bytosti na juhovýchode… bytosti pod nami… bytosti nad nami… bytosti v desiatich smeroch nie sú nepriateľské. Pretože bolo rozvinuté súcit… pretože bola rozvinutá radosť zo šťastia druhých… pretože bola rozvinutá vyrovnanosť, bytosti na východe… bytosti v desiatich smeroch nie sú nepriateľské. „Nebyť v konflikte s celým svetom“ znamená nebyť v konflikte s celým svetom, nestretávať sa s odporom, nebuť poškodený a nebuť napadnutý. A tak: „Nebyť v konflikte s celým svetom, človek by mal putovať sám ako roh nosorožca.“ Preto ten paccekasambuddha povedal:“ ID1937 „Pestujúc láskavosť, vyrovnanosť, súcit, oslobodenie a radosť v správnom čase, nekonfliktne voči celému svetu, človek by mal putovať osamote ako roh nosorožca.“ ID1938 „160.“ ID1939 „Keď človek opustil žiadostivosť, nenávisť a nevedomosť a rozbil okovy, a keď sa nebojí vyčerpania života, mal by putovať sám ako roh nosorožca.“ ID1940 „‚Zbaviv sa žiadostivosti, nenávisti a klamu‘: ‚Žiadostivosť‘ je akákoľvek žiadostivosť, vášeň… lakomstvo, chamtivosť, nezdravý koreň. ‚Nenávisť‘ je akékoľvek rozrušenie mysle… divokosť, tvrdosť, duševná nevôľa. ‚Zavádzanie‘ je nevedomosť týkajúca sa utrpenia… uzamknutie nevedomosti, zavádzanie, nezdravý koreň. ‚Keď sa človek zbaví túžby, nenávisti a zavádzania‘: ten Paccekasambuddha sa zbavil túžby, nenávisti a zavádzania; vzdal sa ich, rozptýlil ich, ukončil ich a priviedol ich k neexistencii. Takto: ‚Keď sa človek zbaví túžby, nenávisti a zavádzania.‘“ ID1941 „‚Rozbil okovy‘: Existuje desať okov: okov zmyslovej túžby, okov odporu… okov nevedomosti. ‚Rozbil okovy‘ znamená, že tých desať okov dôkladne rozbil, rozdrvil a úplne zničil; opustil ich, rozptýlil, ukončil a priviedol do neexistencie. Takto: ‚Rozbil okovy.‘“ ID1942 „‚Nenechať sa vystrašiť vyčerpaním života‘: Na konci svojho života sa ten Paccekasambuddha nenechá vystrašiť túžbou, nie je vydesený, nie je rozrušený, nie je úzkostlivý; je bez hrôzy, nebojácny, neohrozený, nie je vydesený, nie je ten, kto by utekal; prebýva tak, že sa vzdal strachu a hrôzy, oslobodený od zimomriavok. Takto: ‚Nenechajúc sa vystrašiť vyčerpaním života, mal by človek putovať osamote ako roh nosorožca.‘ Preto ten Paccekasambuddha povedal:“ ID1943 „Zanechajúc žiadostivosť, nenávisť a klam a rozbil okovy, nenechajúc sa vystrašiť vyčerpaním života, mal by človek putovať osamote ako roh nosorožca.“ ID1944 „161.“ ID1945 „Stýkajú sa a slúžia vo vlastnom záujme; priateľov bez dôvodu je dnes ťažké nájsť. Ľudia sú rozvážni len vo vlastný prospech a sú nečistí; človek by mal putovať osamote ako roh nosorožca.“ ID1946 „‚‚Stýkajú sa a slúžia z nejakého dôvodu‘: Pre vlastný prospech, pre prospech druhých, pre prospech oboch, pre prospech v tomto živote, pre prospech v budúcom živote, pre najvyšší prospech – stýkajú sa, úzko sa stýkajú, venujú pozornosť, venujú pozornosť dôkladne, venujú pozornosť dobre a venujú pozornosť opakovane. Preto: ‚Stýkajú sa a slúžia z nejakého dôvodu.‘“ ID1947 „‚Priateľov bez dôvodu je dnes ťažké nájsť‘: Existujú dva druhy priateľov: priateľ, ktorý vedie domácnosť, a priateľ bez domova… pe… toto je priateľ, ktorý vedie domácnosť… pe… toto je priateľ bez domova. ‚Priateľov bez dôvodu je dnes ťažké nájsť‘: Tieto dva druhy priateľov je ťažké nájsť (ťažké získať, veľmi ťažké získať) bez príčiny, bez dôvodu, bez základu, bez podmienky – preto ‚priateľov bez dôvodu je dnes ťažké nájsť‘.“ ID1948 „‚Múdri pre svoj vlastný prospech, ľudia sú nečistí‘: ‚Múdri pre svoj vlastný prospech‘ znamená, že pre svoj vlastný prospech, pre svoj vlastný dôvod, pre svoju vlastnú podmienku a pre svoju vlastnú príčinu sa stýkajú, úzko spolupracujú, slúžia, často sa stretávajú, spoločensky sa stýkajú, opakovane slúžia, cvičia sa, cvičia sa dobre, venujú sa, pýtajú sa a dôkladne sa vyptávajú. Preto ‚múdri pre svoj vlastný prospech‘. ‚Ľudia sú nečistí‘: Sú obdarení nečistým telesným konaním, preto sú ľudia nečistí; sú obdarení nečistým slovným konaním, preto sú ľudia nečistí; sú obdarení nečistým mentálnym konaním, preto sú ľudia nečistí; sú obdarení nečistým konaním spočívajúcim v ničení života… pe… berú to, čo im nebolo dané… sexuálne neprimeranosti… klamlivá reč… rozdeľujúca reč… hrubá reč… prázdne reči… chamtivosť… zlomyseľnosť, a preto sú ľudia nečistí; sú obdarení nesprávnym názorom, a preto sú ľudia nečistí; sú obdarení nečistou vôľou, a preto sú ľudia nečistí; sú obdarení nečistým úsilím, a preto sú ľudia nečistí; sú obdarení nečistým rozhodnutím, a preto sú ľudia nečistí. Sú nečistí, nízkopostavení, podradní, nízkí, zlí, opovrhnutiahodní a bezvýznamní. Preto: ‚Múdri pre svoj vlastný prospech, ľudia sú nečistí.‘“ ID1949 „‚Putuj sám ako roh nosorožca‘: ‚Sám‘ znamená, že Paccekasambuddha je sám v zmysle odriekania…pe… ‚Putuje‘ znamená osem druhov správania…pe… ‚Ako roh nosorožca‘ znamená: rovnako ako roh nosorožca je jediný, bez druhého…pe… človek by mal putovať sám ako roh nosorožca. Preto ten Paccekasambuddha povedal:“ ID1950 „‚Stýkajú sa a slúžia z nejakého dôvodu; priateľov bez dôvodu je dnes ťažké nájsť. Ľudia sú sebecky múdri a nečistí; človek by mal putovať sám ako roh nosorožca.‘“ ID1951 „Štvrtá kapitola.“ ID1952 „Výklad sutt Khaggavisāṇa je ukončený.“ ID1953 „Ajita, Tissametteyya, Puṇṇaka a potom Mettagū; Dhotaka a Upasīva, Nanda a potom Hemaka.“ ID1954 „Todeyya a Kappa, obaja, a múdra Jatukaṇṇī; Bhadrāvudha a Udaya, a bráhman Posāla; inteligentný Mogharājā a veľký jasnovidec Piṅgiya.“ ID1955 „Pre týchto šestnásť bráhmanov je tu učenie; výklady Pārāyany sú práve toľko. A výklady sútter Khaggavisāṇa sú podobné. Výklady by mali byť známe ako dvojité, úplné a jasne označené.“ ID1956 „Pálijský text Cūḷaniddesa je ukončený.“