ID0 “ ” ID1 „Pocta Blahoslavenému, Hodnému, Dokonale Osvietenej.“ ID2 „Khuddaka Nikāya“ ID3 „Dhammapada“ ID4 „1. Dvojveršia“ ID5 „1.“ ID6 „Myseľ predchádza všetkým duševným stavom. Myseľ je ich vládkyňou; sú vytvorené mysľou. Ak človek s pokazenou mysľou hovorí alebo koná, utrpenie ho nasleduje ako koleso, ktoré nasleduje nohu vola.“ ID7 „2.“ ID8 „Myseľ predchádza všetkým duševným stavom. Myseľ je ich vládkyňou; sú vytvorené mysľou. Ak človek s čistou mysľou hovorí alebo koná, šťastie ho nasleduje ako tieň, ktorý sa nikdy nevzdiali.“ ID9 „3.“ ID10 „‚Urazil ma, udrel ma, porazil ma, okradol ma‘ – u tých, ktorí živia takéto myšlienky, nenávisť nie je upokojená.“ ID11 „4.“ ID12 „‚Urazil ma, udrel ma, porazil ma, okradol ma‘ – u tých, ktorí takéto myšlienky ne živia, nenávisť utíchne.“ ID13 „5.“ ID14 „Nenávisť v tomto svete nikdy neprestane nenávisťou; prestane iba nenávisťou. Toto je večný zákon.“ ID15 „6.“ ID16 „Iní si neuvedomujú, že všetci tu musíme raz skončiť; ale tí, ktorí si to uvedomujú, majú svoje spory upokojené.“ ID17 „7.“ ID18 „Ten, kto prebýva v rozjímaní nad príťažlivým, bez zdržanlivosti v zmysloch, bez miery v jedle, lenivý a bez energie – Māra ho určite premôže, tak ako vietor premôže slabý strom.“ ID19 „8.“ ID20 „Ten, kto žije v rozjímaní nad neatraktívnym, dobre ovláda svoje zmysly, je umiernený v jedle, verný a plný energie – Māra ho určite neprekoná, tak ako vietor neprekoná skalnatú horu.“ ID21 „9.“ ID22 „Kto, hoci je ešte znečistený, bez sebaovládania a pravdovravnosti, nosí žlté rúcho, je toho nehodný.“ ID23 „10.“ ID24 „Ale ten, kto sa zbavil znečistení, je pevne zakorenený v cnosti a je obdarený sebaovládaním a pravdou, je skutočne hoden žltého rúcha.“ ID25 „11.“ ID26 „Tí, ktorí zamieňajú nepodstatné za podstatné a podstatné za nepodstatné a prebývajú v nesprávnych myšlienkach, nikdy nedosiahnu podstatné.“ ID27 „12.“ ID28 „Tí, ktorí poznajú podstatné ako podstatné a nepodstatné ako nepodstatné a prebývajú v správnych myšlienkach, dosiahnu podstatné.“ ID29 „13.“ ID30 „Tak ako dážď preniká do domu so zlým strechou, tak aj žiadostivosť preniká do nerozvinutej mysle.“ ID31 „14.“ ID32 „Tak ako dážď nepreniká do domu s dobrou strechou, tak ani žiadostivosť nepreniká do dobre rozvinutej mysle.“ ID33 „15.“ ID34 „Tu trpí, v budúcom živote trpí; páchateľ zla trpí v oboch stavoch. Trpí a je mučený, keď vidí svoje vlastné znečistené činy.“ ID35 „16.“ ID36 „Tu sa raduje, v budúcom živote sa raduje; ten, kto koná zásluhy, sa raduje v oboch stavoch. Raduje sa a je nesmierne potešený, keď vidí čistotu svojich vlastných činov.“ ID37 „17.“ ID38 „Tu je mučený, v budúcom živote je mučený; páchateľ zla je mučený v oboch stavoch. Je mučený a myslí si: ‚Spáchal som zlo.‘ Je mučený ešte viac, keď sa dostane do stavu utrpenia.“ ID39 „18.“ ID40 „Tu sa teší, aj v budúcom živote sa teší; ten, kto koná zásluhy, sa teší v oboch stavoch. Teší sa, keď si myslí: ‚Konám zásluhy,‘ a teší sa ešte viac, keď sa dostane na dobré miesto.“ ID41 „19.“ ID42 „Hoci recituje mnoho posvätných textov, ak je nedbanlivý a nekoná podľa nich, je ako pastier, ktorý počíta cudzie kravy: nemá podiel na plodoch svätého života.“ ID43 „20.“ ID44 „Hoci recituje len málo posvätných textov, ak žije v súlade s Dhammou, opustil žiadostivosť, nenávisť a klam, má správne poznanie a dobre oslobodenú myseľ, nelipne na ničom v tomto svete ani v budúcom – je účastníkom plodov svätého života.“ ID45 „Prvá kapitola, Dvojveršia, je ukončená.“ ID46 „2. Kapitola o bdelosti“ ID47 „21.“ ID48 „Bdelosť je cestou k Nesmrteľnosti; nepozornosť je cestou k smrti. Bdelí neumierajú; nepozorní sú ako keby už boli mŕtvi.“ ID49 „22.“ ID50 „Keď múdri pochopili tento rozdiel, tešia sa z bdelosti a nachádzajú potešenie v ríši Ušľachtilých.“ ID51 „23.“ ID52 „Tí múdri, zamyslení a vytrvalí, neustále vytrvalí, dosahujú Nibbānu, neprekonateľnú istotu pred otroctvom.“ ID53 „24.“ ID54 „Tomu, kto je energický, bdelý, čistý v činoch, ohľaduplný v konaní, zdržanlivý, spravodlivý v živote a bdelý – sláva neustále rastie.“ ID55 „25.“ ID56 „Úsilím, bdelosťou, zdržanlivosťou a sebaovládaním by si múdry mal vytvoriť ostrov, ktorý žiadna povodeň nemôže zaplaviť.“ ID57 „26.“ ID58 „Blázni a ľudia s otupeným rozumom sa oddávajú nepozornosti; múdry človek však stráži pozornosť ako najväčší poklad.“ ID59 „27.“ ID60 „Neoddávaj sa nepozornosti ani intimite so zmyslovými pôžitkami. Lebo ten, kto je pozorný a medituje, dosiahne hojné šťastie.“ ID61 „28.“ ID62 „Keď múdry človek rozptýli nedbanlivosť bdelosťou a vystúpi do paláca múdrosti, bez smútku pozoruje trpiacich ľudí. Tak ako ten, kto stojí na vrchole hory, hľadí na tých na zemi, tak aj vytrvalý človek hľadí na hlupákov.“ ID63 „29.“ ID64 „Pozorný medzi nepozornými, bdelý medzi spiacimi, múdry človek postupuje ako rýchly kôň a slabého necháva za sebou.“ ID65 „30.“ ID66 „Vďaka bdelosti dosiahol Maghavā najvyššiu pozíciu medzi bohmi. Bdelosť je chválená; nepozornosť je vždy odsudzovaná.“ ID67 „31.“ ID68 „Mních, ktorý má radosť z bdelosti a vidí nebezpečenstvo v nepozornosti, postupuje ako oheň, spaľujúc všetky púta, jemné aj hrubé.“ ID69 „32.“ ID70 „Mních, ktorý má radosť z bdelosti a vidí nebezpečenstvo v nepozornosti, nie je schopný odpadnúť; nachádza sa v priamom prítomnosti Nibbány.“ ID71 „Druhá kapitola o bdelosti je ukončená.“ ID72 „3. Kapitola o mysli“ ID73 „33.“ ID74 „Myseľ je chvejúca sa a nestála, ťažko sa stráži a ťažko sa kroti. Múdry človek ju narovnáva, ako lukostrelec narovnáva šíp.“ ID75 „34.“ ID76 „Ako ryba vytrhnutá zo svojho vodného domova a vyhodená na sucho, táto myseľ sa zmieta, aby opustila ríšu Māru.“ ID77 „35.“ ID78 „Krotiteľstvo mysle je dobré, lebo myseľ je ťažké udržať na uzde, je rýchla a usadí sa, kde sa jej zachce. Skrotená myseľ prináša šťastie.“ ID79 „36.“ ID80 „Múdry človek by mal strážiť myseľ, ktorá je veľmi ťažko vnímateľná, mimoriadne subtílna a usadí sa, kde sa jej zachce. Strážená myseľ prináša šťastie.“ ID81 „37.“ ID82 „Myseľ blúdi ďaleko, osamotená, bez tela a prebýva v jaskyni. Tí, ktorí ju ovládnu, budú oslobodení od pút Māry.“ ID83 „38.“ ID84 „Pre človeka s nestálou mysľou, ktorý nepozná pravú Dhammu a ktorého viera kolíše, múdrosť nedosiahne naplnenie.“ ID85 „39.“ ID86 „Pre toho, koho myseľ nie je presiaknutá túžbou, koho srdce nie je napádané nenávisťou a kto prekročil zásluhy aj previnenia, neexistuje žiadny strach pre takého bdelého.“ ID87 „40.“ ID88 „Keď človek vie, že toto telo je ako hlinený hrniec, a keď si upevní myseľ ako opevnené mesto, mal by bojovať proti Márovi zbraňou múdrosti. Mal by strážiť to, čo dosiahol, a zostať bez pripútanosti.“ ID89 „41.“ ID90 „Čoskoro, bohužiaľ, toto telo bude ležať na zemi, odhodené a bez vedomia, ako nepoužiteľný kmeň.“ ID91 „42.“ ID92 „Čokoľvek môže nepriateľ urobiť nepriateľovi alebo protivník protivníkovi, nesprávne nasmerovaná myseľ môže človeku spôsobiť oveľa väčšiu škodu.“ ID93 „43.“ ID94 „Ani matka, ani otec, ani žiadny iný príbuzný nemôže človeku urobiť toľko dobra ako správne nasmerovaná myseľ.“ ID95 „Tretia kapitola o mysli je ukončená.“ ID96 „4. Kapitola o kvetoch“ ID97 „44.“ ID98 „Kto podmaní si túto zem a ríšu Yamy spolu so svetom bohov? Kto si vyberie dobre vysvetlené verše Dhammy, tak ako zručný kvetinár vyberá kvetinu?“ ID99 „45.“ ID100 „Učeň preskúma túto zem a ríšu Yamy spolu so svetom bohov. Učeň rozozná dobre vysvetlený súbor Dhammy, tak ako zručný kvetinár vyberá kvetinu.“ ID101 „46.“ ID102 „Keď človek vie, že toto telo je ako pena, a plne si uvedomuje jeho prízračnú povahu, mal by odseknúť šípy Máry s kvetinovými hrotmi a prekročiť zorné pole Kráľa smrti.“ ID103 „47.“ ID104 „Rovnako ako veľká povodeň zmietne spiacu dedinu, smrť odnáša človeka, ktorého myseľ je hlboko pripútaná k zmyslovým pôžitkom, dokonca aj keď ešte zbiera kvety.“ ID105 „48.“ ID106 „Smrť si podmaní človeka, ktorého myseľ je hlboko pripútaná k zmyslovým pôžitkom, ktorý ešte zbiera kvety a ktorý zostáva v týchto túžbach nenásytný.“ ID107 „49.“ ID108 „Rovnako ako včela vezme nektár a odletí bez toho, aby poškodila kvet, jeho farbu alebo vôňu, tak by mal mudrc putovať po dedine a žobrať o almužnu.“ ID109 „50.“ ID110 „Človek by sa nemal pozerať na chyby druhých, ani na to, čo urobili alebo neurobili. Mal by zvažovať iba to, čo urobil a neurobil on sám.“ ID111 „51.“ ID112 „Rovnako ako krásna kvetina, farebná, ale bez vône, tak aj dobre povedané slovo je bezvýsledné pre toho, kto podľa neho nekoná.“ ID113 „52.“ ID114 „Rovnako ako krásna kvetina, farebná a voňavá, tak aj dobre povedané slovo prináša ovocie pre toho, kto podľa neho koná.“ ID115 „53.“ ID116 „Tak ako z hromady kvetov možno urobiť mnoho vencov, tak aj ten, kto sa narodil ako smrteľník, by mal konať veľa dobra.“ ID117 „54.“ ID118 „Vôňa kvetov sa nešíri proti vetru, ani vôňa santalového dreva, tagary či jazmínu. Ale vôňa cnostného človeka sa šíri proti vetru; dobrý človek preniká do všetkých smerov.“ ID119 „55.“ ID120 „Santalové drevo, tagara, modrý lotos alebo jazmín – spomedzi týchto vôní je vôňa cnosti neprekonateľná.“ ID121 „56.“ ID122 „Vôňa tagary a santalového dreva je slabá; ale vôňa cnostného človeka, ktorá je najvyššia, sa šíri dokonca aj medzi bohmi.“ ID123 „57.“ ID124 „K tým, ktorí dosiahli cnosť, ktorí žijú v bdelosti a sú oslobodení prostredníctvom dokonalého poznania, Māra nenájde cestu.“ ID125 „58.“ ID126 „Rovnako ako na hromade odpadkov vyhodenej na hlavnej ceste môže vyrásť lotos s čistou vôňou a príjemným pôvabom,“ ID127 „59.“ ID128 „Tak aj medzi odpadkovitými, slepými obyčajnými ľuďmi žiak Dokonale Osvietenej bytosti ich prevyšuje múdrosťou.“ ID129 „Štvrtá kapitola o kvetoch je ukončená.“ ID130 „5. Kapitola o hlupákovi“ ID131 „60.“ ID132 „Dlhá je noc pre bdelého; dlhá je míľa pre unaveného; dlhá je samsára pre hlupákov, ktorí nepoznajú pravú Dhammu.“ ID133 „61.“ ID134 „Ak človek počas putovania nenájde nikoho, kto by bol lepší alebo rovný jemu samému, mal by pevne sledovať osamelú cestu; s hlupákom sa nedá spriazniť.“ ID135 „62.“ ID136 „‚Mám synov, mám bohatstvo‘ – takto trpí hlupák. Človek nie je ani pánom seba samého; ako potom synov? Ako potom bohatstvo?“ ID137 „63.“ ID138 „Blázon, ktorý si uvedomuje svoju hlúposť, je múdry aspoň do tej miery; ale blázon, ktorý sa považuje za múdreho, sa skutočne nazýva bláznom.“ ID139 „64.“ ID140 „Aj keby blázon celý život slúžil múdremu človeku, nepochopí Dhammu, rovnako ako naberačka nepozná chuť polievky.“ ID141 „65.“ ID142 „Ak inteligentný človek slúži múdremu človeku aj len na okamih, rýchlo pochopí Dhammu, rovnako ako jazyk pozná chuť polievky.“ ID143 „66.“ ID144 „Hlupáci s malou múdrosťou blúdia so sebou samými ako so svojím vlastným nepriateľom a páchajú zlé skutky, ktoré prinášajú horké ovocie.“ ID145 „67.“ ID146 „Ten skutok nie je dobre vykonaný, ktorý, keď je vykonaný, človek ľutuje a ktorého výsledok žne so slzami v očiach a plačom.“ ID147 „68.“ ID148 „Ale ten skutok je dobre vykonaný, ktorého po vykonaní človek nelituje a ktorého výsledok žne s radostnou a šťastnou mysľou.“ ID149 „69.“ ID150 „Blázon si myslí, že je to ako med, pokiaľ zlo nedozrelo; ale keď zlo dozrie, blázon upadne do utrpenia.“ ID151 „70.“ ID152 „Mesiac za mesiacom, hoci by hlupák jedol svoje jedlo špičkou stebla trávy kusa, nestojí ani za šestinu tých, ktorí plne pochopili Dhammu.“ ID153 „71.“ ID154 „Zlý skutok, ktorý bol vykonaný, nezakysne okamžite ako mlieko; horí a prenasleduje hlupáka ako oheň pokrytý popolom.“ ID155 „72.“ ID156 „Poznanie hlupáka vzniká len pre jeho vlastnú skazu; ničí jeho jasný podiel zásluh a rozdeľuje mu hlavu.“ ID157 „73.“ ID158 „Hlupák by túžil po povesti, ktorú si nezaslúži, po prednosti medzi mníchmi, po autorite v kláštoroch a po poctách od iných rodín.“ ID159 „74.“ ID160 „‚Nech si tak laici, ako aj mnísi myslia, že toto som urobil len ja sám. Nech sa mi podriaďujú len vo všetkých veciach, veľkých aj malých.‘ Taký je zámer hlupáka; jeho túžba a pýcha rastú.“ ID161 „75.“ ID162 „Jedna je cesta, ktorá vedie k svetskému zisku, a iná je cesta, ktorá vedie k Nibbáne. Keď to mních, učeník Buddhu, pochopí, nemal by sa tešiť z pocty, ale mal by pestovať odlúčenie.“ ID163 „Piata kapitola o hlupákovi je ukončená.“ ID164 „6. Kapitola o múdrom“ ID165 „76.“ ID166 „Ak niekto stretne múdreho človeka, ktorý poukazuje na jeho chyby a pokarhá ho, mal by sa s takým múdrym človekom stýkať tak, ako by sa stýkal s odhaľovateľom skrytých pokladov. Pre toho, kto sa s takým človekom stýka, je to lepšie, nie horšie.“ ID167 „77.“ ID168 „Mal by radiť, mal by poučovať a mal by človeka odradiť od toho, čo je nevhodné. Takýto človek je milý dobrým; zlí ho nemajú radi.“ ID169 „78.“ ID170 „Nestýkaj sa so zlými priateľmi; nestýkaj sa s nízkymi ľuďmi. Stýkaj sa s cnostnými priateľmi; stýkaj sa s najvznešenejšími medzi ľuďmi.“ ID171 „79.“ ID172 „Ten, kto pije z Dhammy, žije šťastne s pokojnou mysľou; múdry sa vždy teší z Dhammy hlásanej Ušľachtilými.“ ID173 „80.“ ID174 „Zavlažovatelia vedú vodu, výrobcovia šípov vyrovnávajú šípové drevo, tesári tvarujú drevo; múdri skrotia samých seba.“ ID175 „81.“ ID176 „Tak ako pevná skala nie je otrasená vetrom, tak ani múdri sa nenechajú ovplyvniť výčitkami ani chválou.“ ID177 „82.“ ID178 „Tak ako je hlboké jazero číre a pokojné, tak aj múdri nadobúdajú pokoj, keď počujú učenie Dhammy.“ ID179 „83.“ ID180 „Cnostní sa skutočne zriekajú všetkých vecí; dobrí nehovoria s túžbou po zmyslových potešeniach. Či už ich zasiahne radosť alebo bolesť, múdri neprejavujú ani nadšenie, ani skľúčenosť.“ ID181 „84.“ ID182 „Človek by nemal túžiť po synovi, bohatstve ani kráľovstve ani pre seba, ani pre iného. Nemal by si želať vlastný úspech nečestnými prostriedkami. Taký človek je cnostný, múdry a spravodlivý.“ ID183 „85.“ ID184 „Málokto spomedzi ľudí prekročí na druhý breh; zvyšok ľudstva len behá hore-dole po tomto brehu.“ ID185 „86.“ ID186 „Ale tí, ktorí žijú v súlade s Dhammou, tak dobre vysvetlenou, prekročia ríšu smrti, ktorú je tak ťažké prekonať, a dosiahnu druhý breh.“ ID187 „87.“ ID188 „Múdry človek by sa mal vzdať temných stavov a kultivovať svetlé. Keď opustil dom a stal sa bezdomovcom, mal by hľadať radosť v ústraní, ktorú je ťažké vychutnať.“ ID189 „88.“ ID190 „V tom by mal hľadať veľkú radosť. Múdry človek, ktorý sa vzdal zmyslových pôžitkov a nič nevlastní, by sa mal očistiť od znečistení mysle.“ ID191 „89.“ ID192 „Tí, ktorých myseľ je dobre rozvinutá v faktoroch osvietenia, ktorí nachádzajú radosť v zrieknutí sa uchopovania bez pripútanosti – oni, tí žiariví, ktorých nečistoty sú zničené, sú vo svete úplne vyhasnutí.“ ID193 „Šiesta kapitola o múdrych je ukončená.“ ID194 „7. Kapitola o arahantovi“ ID195 „90.“ ID196 „Pre toho, kto dokončil cestu, kto je bez smútku, úplne oslobodený vo všetkých ohľadoch a kto zhodil všetky okovy, neexistuje žiadna horúčka utrpenia.“ ID197 „91.“ ID198 „Tí, čo sú bdelí, vynakladajú úsilie; netešia sa z žiadneho príbytku. Ako labute, ktoré opúšťajú svoje jazero, zanechávajú každú pripútanosť.“ ID199 „92.“ ID200 „Tí, ktorí nemajú žiadne nahromadenie, ktorí majú plné pochopenie potravy a ktorých sférou je oslobodenie prázdnoty a bezznakovosti – ich cesta je tak ťažko vystopovateľná ako cesta vtákov na oblohe.“ ID201 „93.“ ID202 „Ten, ktorého nečistoty sú zničené, ktorý nie je pripútaný k jedlu a ktorého sférou je oslobodenie v prázdnote a bezznakovosti – jeho stopa je tak ťažko vystopovateľná ako stopa vtákov na oblohe.“ ID203 „94.“ ID204 „Ten, ktorého zmysly sú upokojené, ako kone dobre skrotené vozníkom, ktorý sa zriekol pýchy a je oslobodený od nečistôt – aj bohovia si takého vytrvalého človeka vážia.“ ID205 „95.“ ID206 „Ako zem, nie je záštivý; ako pilier mesta, vytrvalý človek má cnostné správanie. Ako jazero bez bahna, pre takého už neexistujú žiadne cykly znovuzrodenia.“ ID207 „96.“ ID208 „Jeho myseľ je pokojná, pokojné sú jeho slová i činy; taký je pokoj toho, kto je oslobodený prostredníctvom správneho pochopenia a je dokonale pokojný.“ ID209 „97.“ ID210 „Človek, ktorý nie je slepým veriacim, ktorý pozná Nestvorené, ktorý prerušil putá znovuzrodenia, ktorý zničil všetky príležitosti na ďalšiu existenciu a ktorý sa zbavil všetkých túžob – ten je skutočne najvyššou bytosťou.“ ID211 „98.“ ID212 „Či už v dedine alebo v lese, v údolí alebo na vyvýšenom mieste, kdekoľvek prebývajú arahanti, tá krajina je rozkošná.“ ID213 „99.“ ID214 „Rozkošné sú lesy, kde svetskí ľudia nenachádzajú potešenie. Tam nájdu potešenie tí, ktorí sú bez vášní, lebo nehľadajú zmyslové potešenia.“ ID215 „Kapitola o arahantovi, siedma, je ukončená.“ ID216 „8. Kapitola o tisícoch“ ID217 „100.“ ID218 „Lepšie ako tisíc slov zložených z neprospešných fráz je jedno prospešné slovo, pri ktorého vypočutí sa človek upokojí.“ ID219 „101.“ ID220 „Lepší ako tisíc veršov zložených z neprospešných fráz je jeden verš, pri ktorého vypočutí sa človek upokojí.“ ID221 „102.“ ID222 „Lepšie ako recitovať sto veršov zložených z neprospešných fráz je jedno slovo Dhammy, pri ktorého vypočutí sa človek upokojí.“ ID223 „103.“ ID224 „Hoci niekto môže v boji tisíckrát poraziť tisíc mužov, ten, kto zvíťazí nad sebou samým, je najvyšším víťazom spomedzi všetkých víťazov.“ ID225 „104.“ ID226 „Víťazstvo nad sebou samým je skutočne lepšie ako víťazstvo nad inými ľuďmi. Lebo človek, ktorý si podmanil sám seba a je vo svojom správaní vždy zdržanlivý,“ ID227 „105.“ ID228 „ani deva, ani gandhabba, ani Māra spolu s Brahmom nemôžu premeniť víťazstvo takej bytosti na porážku.“ ID229 „106.“ ID230 „Mesiac po mesiaci, sto rokov, by človek mohol prinášať obete, z ktorých každá stojí tisíc; ale ak len na okamih uctí človeka, ktorý sa zdokonalil, táto úcta prevyšuje sto rokov obetovania.“ ID231 „107.“ ID232 „Hoci by človek sto rokov udržiaval posvätný oheň v lese, ak však len na okamih prejaví úctu človeku, ktorý sa duchovne zdokonalil, táto úcta prevyšuje sto rokov uctievania ohňa.“ ID233 „108.“ ID234 „Akékoľvek obete či dary by človek hľadajúci zásluhy mohol na svete prinášať celý rok, všetko to sa nevyrovná ani štvrtine zásluh získaných prejavovaním úcty čestným ľuďom.“ ID235 „109.“ ID236 „Tomu, kto je zvyčajne úctivý a vždy ctí starších, rastú štyri vlastnosti: dlhovekosť, krása, šťastie a sila.“ ID237 „110.“ ID238 „Hoci by niekto mal žiť sto rokov, nemorálne a bez sústredenia, lepší je jediný deň života pre toho, kto je cnostný a praktizuje meditáciu.“ ID239 „111.“ ID240 „Hoci by niekto mal žiť sto rokov bez múdrosti a sústredenia, lepší je jediný deň života pre toho, kto je múdry a praktizuje meditáciu.“ ID241 „112.“ ID242 „Hoci by niekto mal žiť sto rokov, lenivý a bez energie, lepší je jediný deň života pre toho, kto vyvíja pevné úsilie.“ ID243 „113.“ ID244 „Hoci by niekto mal žiť sto rokov bez toho, aby videl vznik a zánik piatich zložiek, lepší je jediný deň života pre toho, kto vidí ich vznik a zánik.“ ID245 „114.“ ID246 „Hoci by niekto mal žiť sto rokov bez toho, aby videl stav nesmrteľnosti, Nibbānu, lepší je jediný deň života pre toho, kto vidí stav nesmrteľnosti.““ ID247 „115.“ ID248 „Hoci by niekto mal žiť sto rokov bez toho, aby videl najvyššiu Dhammu, lepší je jediný deň života pre toho, kto vidí najvyššiu Dhammu.“ ID249 „Ôsma kapitola, Tisíce, je ukončená.“ ID250 „9. Kapitola o zlu“ ID251 „116.“ ID252 „Človek by sa mal ponáhľať konať dobro a zadržiavať myseľ pred zlom. Lebo myseľ toho, kto je pomalý v konaní zásluh, má záľubu v zle.“ ID253 „117.“ ID254 „Ak by človek mal konať zlo, nech to nerobí znova a znova; nech na to nesústreďuje svoju myseľ. Bolestné je hromadenie zla.“ ID255 „118.“ ID256 „Ak človek koná dobro, nech to koná znova a znova; nech na to upriami svoje srdce. Hromadenie dobra prináša šťastie.“ ID257 „119.“ ID258 „Aj ten, kto koná zlo, vidí dobro, pokiaľ zlo nedozrelo; ale keď zlo dozrie, vtedy ten, kto koná zlo, vidí zlo.“ ID259 „120.“ ID260 „Aj dobrý človek vidí zlo, pokiaľ dobro nedozrelo; ale keď dobro dozrie, vtedy dobrý človek vidí dobré veci.“ ID261 „121.“ ID262 „Neber zlo na ľahkú váhu a nehovor: ‚Mne sa to nestane.‘ Tak, ako kvapky vody napĺňajú nádobu, tak aj hlupák sa napĺňa zlom a hromadí ho kúsok po kúsku.“ ID263 „122.“ ID264 „Neber zásluhy na ľahkú váhu a nehovor: ‚Mne sa to nestane.“ Tak, ako kvapky vody napĺňajú nádobu, múdry človek sa napĺňa zásluhami a hromadí ich kúsok po kúsku.“ ID265 „123.“ ID266 „Tak ako obchodník s malou karavánou a veľkým bohatstvom sa vyhýba nebezpečnej ceste a tak ako ten, kto túži žiť, sa vyhýba jedu, tak by sa mal človek vyhýbať zlým skutkom.“ ID267 „124.“ ID268 „Ak na ruke nie je žiadna rana, možno ňou niesť jed. Jed neovplyvní toho, kto nie je zranený; tomu, kto nekoná zlo, nehrozí žiadne zlo.“ ID269 „125.“ ID270 „Kto ublíži neškodnej, čistej a bezúhonnej osobe – zlo sa vráti práve k tomu hlupákovi, ako jemný prach hodený proti vetru.“ ID271 „126.“ ID272 „Niektorí sa rodia v lone; páchatelia zla vznikajú v pekle; cnostní idú do neba; tí bez poskvrny dosiahnu Parinibbānu.“ ID273 „127.“ ID274 „Ani na oblohe, ani uprostred mora, ani vo vnútri horskej rozsedliny – na zemi neexistuje žiadne miesto, kde by sa človek mohol vyhnúť zlému činu.“ ID275 „128.“ ID276 „Ani na oblohe, ani uprostred mora, ani vo vnútri horskej rozsedliny neexistuje na zemi žiadne miesto, kde by človek, ak by tam prebýval, nebol premôcný smrťou.“ ID277 „Deviata kapitola, Zlo, je ukončená.“ ID278 „10. Kapitola o palici“ ID279 „129.“ ID280 „Všetci sa trasú pred palicou; všetci sa boja smrti. Človek by mal ísť príkladom a nemal by zabíjať ani nikoho podnecovať k zabíjaniu.“ ID281 „130.“ ID282 „Všetci sa trasú pred palicou; všetkým je drahý život. Človek by mal ísť príkladom a nemal by zabíjať ani nikoho podnecovať k zabíjaniu.“ ID283 „131.“ ID284 „Bytosti túžia po šťastí; kto v snahe o vlastné šťastie ubližuje ostatným palicou, nenájde šťastie po smrti.“ ID285 „132.“ ID286 „Bytosti túžia po šťastí; kto v snahe o vlastné šťastie neubližuje ostatným palicou, nájde šťastie po smrti.“ ID287 „133.“ ID288 „S nikým nehovor hrubo; tí, na ktorých sa obraciaš, ti môžu odpovedať. Hádavá reč je naozaj bolestivá a odplata ťa môže dohnať.“ ID289 „134.“ ID290 „Ak si zachováš pokoj ako rozbitý gong, už si dosiahol nibbánu; v tebe sa nenachádza žiadna hádavá reč.“ ID291 „135.“ ID292 „Tak ako pastier s palicou ženie dobytok na pastviny, tak aj starnutie a smrť ženia životy bytostí.“ ID293 „136.“ ID294 „Keď hlupák páchá zlé skutky, neuvedomuje si to; ten, kto má pomalý rozum, je mučený svojimi vlastnými činmi, ako keby ho pálil oheň.“ ID295 „137.“ ID296 „Kto s palicou ubližuje neškodným, ktorí sú bez viny, rýchlo sa dostane do jedného z desiatich stavov utrpenia.“ ID297 „138.“ ID298 „Môže ho postihnúť krutá bolesť, strata majetku alebo zranenie tela; alebo ťažká choroba či zmätenosť mysle.“ ID299 „139.“ ID300 „Alebo ťažkosti zo strany kráľa, alebo strašné obvinenie; alebo stratu príbuzných, alebo zničenie majetku.“ ID301 „140.“ ID302 „Alebo mu ohnivý plameň spáli domy; a po rozpade tela sa ten blázon znovuzrodí v pekle.“ ID303 „141.“ ID304 „Ani nahota, ani spletené vlasy, ani blato, ani pôst, ani ležanie na holom zemi, ani prach a špina, ani úsilie v podrepe nemôžu očistiť smrteľníka, ktorý neprekonal pochybnosti.“ ID305 „142.“ ID306 „Aj keby bol človek vyparádený, ak žije v mieri – pokojný, skrotený, ustanovený na Ceste, vedie svätý život a odložil bič voči všetkým bytostiam – je bráhmanom, je pustovníkom, je mníchom.“ ID307 „143.“ ID308 „Zriedka sa na tomto svete nájde človek, ktorý, zdržanlivý hanbou, vyhýba sa kritike tak, ako sa kvalitný kôň vyhýba biču.“ ID309 „144.“ ID310 „Buďte horliví a naplnení naliehavosťou ako kvalitný kôň, ktorého sa dotkne bič. Prostredníctvom viery, cnosti, energie, sústredenia a rozlišovania Dhammy, obdarený poznaním a správaním a s bdelou mysľou, opustíš toto nemerateľné utrpenie.“ ID311 „145.“ ID312 „Zavlažovatelia vedú vodu; výrobcovia šípov vyrovnávajú šípy; tesári tvarujú drevo; cnostní ľudia krotia sami seba.“ ID313 „Desiata kapitola o biči je ukončená.“ ID314 „11. Kapitola 11: Staroba“ ID315 „146.“ ID316 „Aký smiech, aká radosť, keď je svet neustále v plameňoch? Zahalený v tme, prečo nehľadáš svetlo?“ ID317 „147.“ ID318 „Pozrite na tento vyzdobený obraz, hromadu vredov, podopierané telo, choré a plné mnohých myšlienok, ktoré nemá žiadnu trvalosť ani stabilitu.“ ID319 „148.“ ID320 „Táto podoba je opotrebovaná, je hniezdom chorôb a krehká. Táto odporná hmota sa rozpadá, lebo život končí smrťou.“ ID321 „149.“ ID322 „Tieto holubovosivé kosti, odhodené ako tekvice na jeseň – aká radosť je v ich pohľade?“ ID323 „150.“ ID324 „Mesto je utkané z kostí, omietnuté mäsom a krvou, v ktorom sú uložené staroba a smrť, pýcha a ohováranie.“ ID325 „151.“ ID326 „Aj krásne zdobené kráľovské vozy sa opotrebujú a aj telo dosiahne starobu. Ale Dhamma cnostných nezostarne; tak to cnostní navzájom zvestujú.“ ID327 „152.“ ID328 „Človek s malým vzdelaním starne ako vôl; jeho telo rastie, ale múdrosť nie.“ ID329 „153.“ ID330 „Počas mnohých zrodení som blúdil bez odpočinku, hľadajúc staviteľa domu. Bolestivé je znova a znova sa rodiť.“ ID331 „154.“ ID332 „Ó, staviteľ domu, si odhalený! Už nikdy ten dom nepostavíš. Všetky tvoje krokvy sú zlomené, hrebeňová trám je rozbitá. Moja myseľ dosiahla nepodmienené; dosiahol som zánik túžby.“ ID333 „155.“ ID334 „Keďže nežili svätým životom a v mladosti nezískali bohatstvo, chradnú ako staré volavky v rybníku bez rýb.“ ID335 „156.“ ID336 „Keďže nežili svätým životom a v mladosti nezískali bohatstvo, ležia ako vystrelené šípy z luku a smútia za minulosťou.“ ID337 „Kapitola o starobe, jedenásta, je ukončená.“ ID338 „12. 12. Kapitola o ja“ ID339 „157.“ ID340 „Ak človek vie, že je si sám sebe drahý, mal by sa dobre strážiť. Múdry človek by mal bdieť počas jednej z troch stráží [noci alebo etáp života].“ ID341 „158.“ ID342 „Najprv by sa človek mal ustáliť v tom, čo je správne; až potom môže poučovať druhých. Múdry človek by nemal byť poškvrnený.“ ID343 „159.“ ID344 „Ak by človek konal tak, ako poučuje druhých, potom, keď je sám dobre skrotený, môže skrotiť aj druhých. Lebo ja je naozaj ťažké skrotiť.“ ID345 „160.“ ID346 „Človek je skutočne svojím vlastným útočiskom; aké iné útočisko by mohlo existovať? Keď je človek dobre skrotený, získa útočisko, ktoré je ťažké nájsť.“ ID347 „161.“ ID348 „Zlo, ktoré človek spácha, ktoré pochádza z neho samého a ktoré sám spôsobil, drví hlupáka tak, ako diamant brúsi kameň, z ktorého vznikol drahokam.“ ID349 „162.“ ID350 „Ten, koho extrémna nemorálnosť sa šíri ako popínavá rastlina māluvā po strome sāla, robí zo seba presne to, čo si od neho želá jeho nepriateľ.“ ID351 „163.“ ID352 „Ľahké sú veci, ktoré sú zlé a škodlivé pre človeka samého; ale to, čo je prospešné a dobré, je naozaj mimoriadne ťažké vykonať.“ ID353 „164.“ ID354 „Blázon, ktorý sa spoliehajúc na zlé názory pohŕda učením arahantov, Ušľachtilých, ktorí žijú podľa Dhammy, prináša ovocie vlastnej skazy, podobne ako ovocie trstiny kaṭṭhaka.“ ID355 „165.“ ID356 „Zlo koná človek sám; sám sa znečisťuje. Zlo nekoná človek sám; sám sa očisťuje. Čistota a nečistota sú osobné; nikto nemôže očistiť druhého.“ ID357 „166.“ ID358 „Nech nikto nezanedbáva svoje vlastné blaho kvôli blahu druhého, akokoľvek veľkému. Keď človek jasne pochopil svoje vlastné blaho, nech sa sústredí na svoj vlastný cieľ.“ ID359 „Dvanásta kapitola o Ja je ukončená.“ ID360 „13. 13. Kapitola o svete“ ID361 „167.“ ID362 „Človek by nemal nasledovať nízkopostavenú prax; nemal by žiť v nepozornosti. Človek by nemal nasledovať nesprávny názor; nemal by byť tým, kto predlžuje svet.“ ID363 „168.“ ID364 „Prebuď sa! Nebuď nedbanlivý! Dobře praktikuj Dhammu. Ten, kto kráča po ceste Dhammy, žije šťastne v tomto svete aj v budúcom.“ ID365 „169.“ ID366 „Dobre praktizuj Dhammu; nepraktizuj ju zle. Ten, kto kráča po ceste Dhammy, žije šťastne v tomto svete aj v budúcom.“ ID367 „170.“ ID368 „Tak, ako by sa človek pozeral na bublinu, tak, ako by sa pozeral na fatamorgánu – Kráľ smrti nevidí toho, kto sa na svet pozerá týmto spôsobom.“ ID369 „171.“ ID370 „Poďte, pozrite sa na tento svet ako na vyzdobený kráľovský voz, v ktorom sa bláznovia zmietajú, ale pre múdrych v ňom nie je žiadna pripútanosť.“ ID371 „172.“ ID372 „Kto bol predtým nedbanlivý, ale neskôr už nie je, osvecuje tento svet ako mesiac oslobodený od mraku.“ ID373 „173.“ ID374 „Ten, ktorého zlý skutok je zakrytý dobrým, osvecuje tento svet ako mesiac oslobodený od mraku.“ ID375 „174.“ ID376 „Tento svet je slepý; len málokto tu vidí s vnútorným vhľadom. Podobne ako vták oslobodený zo siete, len málokto sa dostane do neba.“ ID377 „175.“ ID378 „Labute putujú po ceste slnka; putujú po oblohe pomocou psychickej sily. Múdri sú vyvedení zo sveta, keďže porazili Māru a jeho armádu.“ ID379 „176.“ ID380 „Pre človeka, ktorý porušil jeden zákon [Pravdy], ktorý hovorí nepravdu a ktorý odmietol posmrtný svet, neexistuje zlo, ktoré by nespáchal.“ ID381 „177.“ ID382 „Lakomci určite neputujú do sveta devov; hlupáci skutočne neoslavujú dávanie. Múdry človek sa však teší z dávania a tým sa stáva šťastným v budúcom živote.“ ID383 „178.“ ID384 „Lepšie ako výhradná zvrchovanosť nad zemou, lepšie ako putovanie do neba, lepšie ako panstvo nad všetkými svetmi je ovocie vstupu do prúdu.“ ID385 „Kapitola o svete, trinásta, je ukončená.“ ID386 „14. 14. Kapitola o Budhovi“ ID387 „179.“ ID388 „Kto má víťazstvo, ktoré sa nemení na porážku, ktorého víťazstvo nikto na svete nenapodobňuje; akou cestou povedieš toho Budhu s nekonečným dosahom, toho, kto je bezcestný?“ ID389 „180.“ ID390 „V ktorom nie je žiadna zapletená, lipnúca túžba, ktorá by ho viedla kamkoľvek; akou cestou povedieš toho Buddhu s nekonečným dosahom, toho, ktorý je bez cesty?“ ID391 „181.“ ID392 „Múdri, ktorí sa venujú meditácii, ktorí sa tešia z pokoja odriekania – aj bohovia po nich túžia, po tých osvieteních a bdelých.“ ID393 „182.“ ID394 „Ťažké je získať ľudské zrodenie; ťažký je život smrteľníkov; ťažké je počuť Pravú Dhammu; ťažké je zrodenie Buddhov.“ ID395 „183.“ ID396 „Nečiniť žiadne zlo, konať dobro, očisťovať vlastnú myseľ – to je učenie Budhov.“ ID397 „184.“ ID398 „Trpezlivá vytrvalosť je najvyššia askéza. Budhovia hovoria, že Nibbána je najvyššia. Ten, kto ubližuje druhému, nie je askéta; ten, kto utláča druhých, nie je askéta.“ ID399 „185.“ ID400 „Neurážať, neubližovať, dodržiavať Pātimokkhu, striedmosť v jedle, odľahlé bydlisko a oddanosť vyššej mysli – to je učenie Budhov.“ ID401 „186.“ ID402 „Ani v sprche zlatých mincí sa nenájde uspokojenie v zmyslových rozkošiach. Zmyslové rozkoše prinášajú len málo uspokojenia a sú zdrojom utrpenia – vedomý si toho, múdry človek…“ ID403 „187.“ ID404 „…nenachádza potešenie ani v nebeských rozkošiach. Učeník Dokonale Osvietenej osoby nachádza potešenie v zničení túžby.“ ID405 „188.“ ID406 „Poháňaní strachom mnohí ľudia hľadajú útočisko v horách a lesoch, v parkoch, pri posvätných stromoch a svätyniach.“ ID407 „189.“ ID408 „Toto nie je bezpečné útočisko; toto nie je najvyššie útočisko. Keď sa človek uchýli do takéhoto útočiska, nie je oslobodený od všetkého utrpenia.“ ID409 „190.“ ID410 „Kto však hľadá útočisko u Buddhu, Dhammy a Sanghy, ten správnou múdrosťou vidí Štyri ušľachtilé pravdy:“ ID411 „191.“ ID412 „Utrpenie, pôvod utrpenia, prekonanie utrpenia a Ušľachtilá osemčlenná cesta vedúca k zániku utrpenia.“ ID413 „192.“ ID414 „Toto je skutočne bezpečné útočisko; toto je najvyššie útočisko. Keď sa človek uchýli k tomuto útočisku, je oslobodený od všetkého utrpenia.“ ID415 „193.“ ID416 „Človek ušľachtilého pôvodu sa nájde len zriedka; nerodí sa všade. Kdekoľvek sa takýto múdry človek narodí, tá rodina prekvita v šťastí.“ ID417 „194.“ ID418 „Blahoslavené je zrodenie Buddhov; blahoslavené je učenie Pravého Dhammy; blahoslavená je harmónia Sanghy; blahoslavená je prax tých, ktorí žijú v harmónii.“ ID419 „195.“ ID420 „Pre toho, kto ctí tých, ktorí sú hodní úcty – Buddhov alebo ich žiakov, ktorí prekonali svet prekážok a prekročili smútok a nárek –“ ID421 „196.“ ID422 „Pre toho, kto ctí takýchto, ktorí sú oslobodení a nebojácni, zásluhu nemôže nikto zmerať slovami ‚toľko‘.“ ID423 „Štrnásta kapitola, Kapitola o Buddhom, je ukončená.“ ID424 „15. Kapitola 15: Šťastie“ ID425 „197.“ ID426 „Žijeme veľmi šťastne, oslobodení od nenávisti medzi tými, ktorí nenávidia; medzi nenávistnými ľuďmi prebývame oslobodení od nenávisti.“ ID427 „198.“ ID428 „Žijeme veľmi šťastne, oslobodení od utrpenia medzi tými, ktorí trpia; medzi trpiacimi ľuďmi prebývame oslobodení od utrpenia.“ ID429 „199.“ ID430 „Žijeme veľmi šťastne, oslobodení od úzkosti medzi tými, ktorí sú úzkostliví; medzi úzkostlivými ľuďmi prebývame oslobodení od úzkosti.“ ID431 „200.“ ID432 „Žijeme veľmi šťastne, my, ktorí nemáme žiadne prekážky. Budeme sa živiť radosťou, ako Žiariví bohovia.“ ID433 „201.“ ID434 „Víťazstvo plodí nenávisť; porazený prebýva v utrpení. Ten, kto je pokojný, prebýva šťastne, keďže sa vzdal víťazstva aj porážky.“ ID435 „202.“ ID436 „Nie je oheň ako túžba, nie je zločin ako nenávisť. Nie je utrpenie ako súhrny, nie je šťastie vyššie ako mier.“ ID437 „203.“ ID438 „Hlad je najväčšia choroba, podmienené veci najväčšie utrpenie. Keď to poznáme tak, ako to skutočne je, nibbána je najvyššie šťastie.“ ID439 „204.“ ID440 „Zdravie je najvyšší zisk, spokojnosť najväčšie bohatstvo. Dôvera je najlepší príbuzný, nibbána najvyššie šťastie.“ ID441 „205.“ ID442 „Keď človek okúsi chuť samoty a chuť pokoja, oslobodí sa od utrpenia a od zla a nasýti sa chuťou radosti v Dhamme.“ ID443 „206.“ ID444 „Je dobré vidieť ušľachtilých; žiť s nimi je vždy šťastné. Keď človek nevidí hlupákov, je vždy šťastný.“ ID445 „207.“ ID446 „Ten, kto cestuje v spoločnosti hlupákov, dlho trpí. Spoločnosť hlupákov je vždy bolestivá, ako spoločnosť nepriateľa; ale spoločnosť múdrych je príjemná, ako stretnutie s príbuznými.“ ID447 „208.“ ID448 „Preto by sa človek mal riadiť múdrymi, rozvážnymi, učenými, vytrvalými, povinnostami sa riadiacimi a ušľachtilými. Nasleduj takého dobrého a múdreho človeka, ako mesiac nasleduje dráhu hviezd.“ ID449 „Kapitola o šťastí, pätnásta, je ukončená.“ ID450 „16. 16. Kapitola o milovanej osobe“ ID451 „209.“ ID452 „Keď sa človek venuje tomu, čo by nemal sledovať, a nevenuje sa tomu, čo by mal sledovať, keď opúšťa cieľ a upína sa k príjemnému, závidí tým, ktorí sa venujú tomu, čomu by sa mali venovať.“ ID453 „210.“ ID454 „Nestýkaj sa s milovanými, ani nikdy s nemilovanými. Nevidieť milovaných je utrpenie a vidieť nemilovaných je tiež utrpenie.“ ID455 „211.“ ID456 „Preto by si človek nemal nič milovať, lebo odlúčenie od milovaných je bolestivé. Pre tých, ktorí nemajú ani milovaných, ani nemilovaných, neexistujú žiadne putá.“ ID457 „212.“ ID458 „Z milovaných pramení smútok, z milovaných pramení strach; pre toho, kto je oslobodený od milovaných, neexistuje smútok, odkiaľ by pochádzal strach?“ ID459 „213.“ ID460 „Z náklonnosti pramení smútok, z náklonnosti pramení strach; pre toho, kto je oslobodený od náklonnosti, neexistuje smútok, odkiaľ by pochádzal strach?“ ID461 „214.“ ID462 „Z rozkoše pramení smútok, z rozkoše pramení strach; pre toho, kto je oslobodený od rozkoše, neexistuje smútok, odkiaľ by pochádzal strach?“ ID463 „215.“ ID464 „Zo zmyslového potešenia pramení smútok, zo zmyslového potešenia pramení strach; pre toho, kto je oslobodený od zmyslového potešenia, neexistuje smútok, odkiaľ by pochádzal strach?“ ID465 „216.“ ID466 „Z túžby pramení utrpenie, z túžby pramení strach; pre toho, kto je oslobodený od túžby, neexistuje utrpenie, odkiaľ by pochádzal strach?“ ID467 „217.“ ID468 „Ten, kto je obdarený cnosťou a vhľadom, zakorenený v Dhamme, kto pozná pravdu a plní svoje povinnosti – takého si ľudia vážia.“ ID469 „218.“ ID470 „Ten, v ktorom vznikla túžba po Nevysloviteľnom, ktorého myseľ je ňou dotknutá a ktorého myseľ nie je viazaná zmyslovými pôžitkami, sa nazýva ‚ten, kto ide proti prúdu‘.“ ID471 „219.“ ID472 „Keď sa človek, ktorý bol dlho preč, bezpečne vráti z diaľky, príbuzní, priatelia a tí, ktorí mu prajú dobro, sa tešia z jeho príchodu.“ ID473 „220.“ ID474 „Rovnako, keď ten, kto vykonal zásluhy, prejde z tohto sveta do ďalšieho, jeho zásluhy ho prijmú, tak ako príbuzní vítajú milovaného, ktorý sa vrátil.“ ID475 „Kapitola o Milovanom, šestnásta, je ukončená.“ ID476 „17. 17. Kapitola o hneve“ ID477 „221.“ ID478 „Človek by sa mal vzdať hnevu a zbaviť sa pýchy; mal by prekonať všetky okovy. Utrpenia nepostihujú toho, kto sa nelipne na meno a formu a kto nemá žiadny majetok.“ ID479 „222.“ ID480 „Kto zadrží vzplanúci hnev tak, ako by zadržiaval rýchlo sa rútiači voz – toho nazývam skutočným vozníkom; ostatní len držia otěže.“ ID481 „223.“ ID482 „Prekonaj hnev bez hnevu; prekonaj zlo dobrom; prekonaj lakomca štedrosťou; prekonaj klamára pravdou.“ ID483 „224.“ ID484 „Hovor pravdu, nezľutuj sa a dávaj, aj keby to bolo málo, keď ťa o to požiadajú. Týmito tromi zásadami sa človek môže dostať do prítomnosti bohov.“ ID485 „225.“ ID486 „Tí mudrci, ktorí sú neškodní, vždy zdržanliví vo svojom tele, idú do stavu nesmrteľnosti, kde, keď tam dorazia, netrpia.“ ID487 „226.“ ID488 „Pre tých, ktorí sú vždy bdelí, cvičia sa dňom i nocou a sú sústredení na nibbánu, nečistoty sa skončia.“ ID489 „227.“ ID490 „Toto je starodávna záležitosť, Atula, nie len záležitosť dneška: obviňujú toho, kto sedí v tichosti, obviňujú toho, kto veľa hovorí, a obviňujú toho, kto hovorí s mierou; na svete nie je nikto, kto by nebol obviňovaný.“ ID491 „228.“ ID492 „Nikdy nebol, ani nikdy nebude, ani teraz nie je človek, ktorý by bol úplne kritizovaný alebo úplne chválený.“ ID493 „229.“ ID494 „Ale ten, koho múdri chvália, keď ho deň čo deň pozorujú – ten, kto má bezchybné správanie, je inteligentný, obdarený múdrosťou a cnosťou –“ ID495 „230.“ ID496 „Kto je hoden kritizovať takého človeka, ktorý je ako minca z čistého zlata? Chvália ho dokonca aj bohovia; chváli ho aj Brahmá.“ ID497 „231.“ ID498 „Človek by sa mal chrániť pred telesným nepokojom a ovládať svoje telo; keď sa vzdá telesného nesprávneho správania, mal by sa venovať správnemu správaniu telom.“ ID499 „232.“ ID500 „Človek by sa mal chrániť pred slovným nepokojom a ovládať svoju reč; keď sa vzdá slovného nesprávneho správania, mal by sa venovať správnemu správaniu rečou.“ ID501 „233.“ ID502 „Človek by sa mal chrániť pred duševným nepokojom a byť zdržanlivý v mysli; keď sa vzdá nesprávneho správania mysle, mal by praktizovať správne správanie mysle.“ ID503 „234.“ ID504 „Múdri sú zdržanliví v tele a tiež zdržanliví v reči; múdri sú zdržanliví v mysli – sú skutočne dokonale zdržanliví.“ ID505 „Kapitola o hneve, sedemnásta, je ukončená.“ ID506 „18. Kapitola o škvrnách (Malavagga)“ ID507 „235.“ ID508 „Si teraz ako uschnutý list; prišli si po teba dokonca aj poslovia smrti. Stojíš na prahu odchodu a nemáš žiadne zásoby na cestu.“ ID509 „236.“ ID510 „Vytvor si ostrov, usiluj sa rýchlo, staň sa múdrym! Keď sa zbavíš nečistôt a budeš bezúhonný, dosiahneš božskú krajinu Ariyov.“ ID511 „237.“ ID512 „Tvoj vek už pominul; vydal si sa do prítomnosti Yamy. Na ceste nemáš miesto na odpočinok a nemáš žiadne zásoby na cestu.“ ID513 „238.“ ID514 „Vytvor si ostrov! Usiluj sa rýchlo, staň sa múdrym! Keď sa zbavíš nečistôt a budeš bezúhonný, už sa viac nenarodíš a nezostarneš.“ ID515 „239.“ ID516 „Nech múdry človek postupne, kúsok po kúsku, z okamihu na okamih odstraňuje svoje vlastné nečistoty, rovnako ako kováč odstraňuje strusku zo striebra.“ ID517 „240.“ ID518 „Rovnako ako hrdza vzniká zo železa a to železo samotné požíra, tak aj vlastné činy vedú hriešnika do stavu utrpenia.“ ID519 „241.“ ID520 „Neopakovanie je škvrnou na písmach; zanedbávanie údržby je škvrnou na domoch; lenivosť je škvrnou na kráse; nedbanlivosť je škvrnou strážcu.“ ID521 „242.“ ID522 „Nesprávne správanie je škvrnou ženy; lakomstvo je škvrnou darcu; naozaj, zlé stavy sú škvrnami tak v tomto svete, ako aj v budúcom.“ ID523 „243.“ ID524 „Ale horšia ako tieto škvrny je nevedomosť, najväčšia škvrna. Zbavte sa tejto škvrny a buďte bezúhonní, ó mnísi!“ ID525 „244.“ ID526 „Život je ľahký pre bezostyšných, pre tých, ktorí sú drzí ako vrana, ohovárači, votrelci, arogantní a skorumpovaní.“ ID527 „245.“ ID528 „Život je však ťažký pre skromných, pre tých, ktorí vždy hľadajú čistotu, ktorí sú energickí, nenápadní, vedú čistý spôsob života a sú rozvážni.“ ID529 „246.“ ID530 „Kto ničí život, hovorí nepravdu, berie si to, čo mu vo svete nebolo dané, a chodí k cudzej žene,“ ID531 „247.“ ID532 „a kto je závislý od opojných nápojov – taký človek si už tu, v tomto svete, podkopáva vlastné korene.“ ID533 „248.“ ID534 „Vedz toto, ó človek: zlé vlastnosti sú nekontrolovateľné. Nedovoľ, aby ťa chamtivosť a nespravodlivosť vystavili dlhotrvajúcemu utrpeniu.“ ID535 „249.“ ID536 „Ľudia dávajú podľa svojej viery a podľa svojej oddanosti. Kto je nespokojný s jedlom a nápojmi druhých, nedosiahne sústredenie ani vo dne, ani v noci.“ ID537 „250.“ ID538 „Ale ten, v kom je toto odrezané, vykorenené a zničené, určite dosiahne sústredenie vo dne aj v noci.“ ID539 „251.“ ID540 „Nie je oheň ako žiadostivosť, nie je zovretie ako nenávisť, nie je sieť ako klam a nie je rieka ako túžba.“ ID541 „252.“ ID542 „Chyby druhých je ľahké vidieť, ale vlastné je ťažké vidieť. Človek preosieva chyby druhých ako plevy, ale svoje vlastné skrýva, rovnako ako prefíkaný hráč skrýva prehratý hod.“ ID543 „253.“ ID544 „Tomu, kto hľadá chyby druhých a vždy niečo vytýka, sa zvyšujú nečistoty; je ďaleko od zničenia nečistôt.“ ID545 „254.“ ID546 „Na oblohe nie sú žiadne stopy; vonku nie je žiadny askéta. Ľudstvo sa teší z mentálneho rozmachu; Tathāgati sú oslobodení od rozmachu.“ ID547 „255.“ ID548 „Na oblohe nie sú žiadne stopy; vonku nie je žiadny asketa. Neexistujú žiadne večné podmienené veci; pre Buddhov neexistuje žiadne kolísanie.“ ID549 „Kapitola o škvrnách, osemnásta, je ukončená.“ ID550 „19. Kapitola o spravodlivých (Dhammaṭṭhavagga)“ ID551 „256.“ ID552 „Človek nie je sudcom len preto, že prípad vyrieši unáhlene. Múdry človek je ten, kto skúma, čo je správne a čo je nesprávne.“ ID553 „257.“ ID554 „Múdry človek, ktorý vedie druhých nenásilne, v súlade s Dhammou a nestrannosťou, chránený Dhammou, sa nazýva ‚ten, kto je zakorenený v Dhamme‘.“ ID555 „258.“ ID556 „Človek nie je múdry len preto, že veľa hovorí. Ten, kto je istý, oslobodený od nenávisti a nebojácny, sa nazýva ‚múdry‘.“ ID557 „259.“ ID558 „Človek nie je nositeľom Dhammy len preto, že veľa hovorí. Ale ten, kto aj keď počul len málo, vidí Dhammu vlastnými očami a nie je k nej ľahostajný, je skutočne nositeľom Dhammy.“ ID559 „260.“ ID560 „Človek nie je starším len preto, že má šedivé vlasy. Vek môže byť zrelý, ale takýto človek sa nazýva ‚zostarnutý nadarmo‘.“ ID561 „261.“ ID562 „Ten, v kom prebýva pravda a Dhamma, neubližovanie, zdržanlivosť a sebaovládanie – ten múdry, ktorý sa zbavil nečistôt, sa nazýva ‚starším‘.“ ID563 „262.“ ID564 „Človek, ktorý je závistlivý, lakomý a klamlivý, sa nestane človekom s dobrým charakterom len vďaka výrečnosti ani peknej pleti.“ ID565 „263.“ ID566 „Ale ten, v ktorom sú tieto vlastnosti úplne odstránené, vykorenené a vyhubené – ten múdry, ktorý sa zbavil chýb, sa nazýva ‚človek s dobrým charakterom‘.“ ID567 „264.“ ID568 „Nie holou hlavou sa človek stáva askétom, ak je nedisciplinovaný a hovorí nepravdu. Ako môže byť askétom ten, kto je naplnený túžbou a chamtivosťou?“ ID569 „265.“ ID570 „Ale ten, kto upokojil všetko zlo, malé aj veľké – ten sa nazýva ‚askétom‘, lebo upokojil všetko zlo.“ ID571 „266.“ ID572 „Človek sa nestane mníchom len tým, že žobre od druhých; tým, že sa oddá nečestnému konaniu, sa z toho dôvodu nestane mníchom.“ ID573 „267.“ ID574 „Ten, kto v tomto svete odložil na bok aj zásluhy, aj zlo a vedie svätý život, putujúc svetom s porozumením – ten sa skutočne nazýva ‚mních‘.“ ID575 „268.“ ID576 „Človek sa nestane mudrcom mlčaním, ak je v klamstve a nevedomosti. Ale múdry človek, ktorý, akoby držal váhy, prijíma to, čo je najlepšie,“ ID577 „269.“ ID578 „a vyhýba sa zlu, je mudrcom; z toho dôvodu je mudrcom. Ten, kto rozumie obom svetom, sa z toho dôvodu nazýva ‚mudrcom‘.“ ID579 „270.“ ID580 „Človek nie je ušľachtilý, ak ubližuje živým bytostiam. Vďaka tomu, že neubližuje žiadnym živým bytostiam, sa nazýva ‚ušľachtilý‘.“ ID581 „271.“ ID582 „Nie len cnosťou a dodržiavaním predpisov, ani veľkým vzdelaním, ani dosiahnutím sústredenia, ani pobytom na odľahlom mieste,“ ID583 „272.“ ID584 „a myslíš si: ‚Zažívam blaženosť odriekania, ktorú si svetáci neužívajú,‘ ó mních, neuspokojuj sa, kým nedosiahneš zničenie nečistôt.“ ID585 „Kapitola o spravodlivých, devätnásta, je ukončená.“ ID586 „20. Kapitola o ceste“ ID587 „273.“ ID588 „Zo všetkých ciest je najlepšia Osemnásobná cesta; zo všetkých právd sú najlepšie Štyri ušľachtilé pravdy; zo všetkých vecí je najlepšia bezvášnivosť; a zo všetkých dvojnohých bytostí je najlepší Ten, kto má videnie.“ ID589 „274.“ ID590 „Toto je jediná cesta; neexistuje žiadna iná na očistenie videnia. Nasledujte túto cestu, lebo zmätie Māru.“ ID591 „275.“ ID592 „Nasledovaním tejto cesty ukončíte utrpenie. Naučil som vás túto cestu, keďže som sám spoznal, ako vybrať šíp.“ ID593 „276.“ ID594 „Vy sami sa musíte snažiť; Tathāgati sú len učitelia. Tí, ktorí vstúpili na cestu a meditujú, sú oslobodení od pút Māry.“ ID595 „277.“ ID596 „‚Všetky podmienené veci sú pominuteľné‘ – keď to človek vidí múdrosťou, znechutí sa utrpením. Toto je cesta k očisteniu.“ ID597 „278.“ ID598 „‚Všetky podmienené veci sú utrpením‘ – keď to človek vidí múdrosťou, znechutí sa utrpenia. Toto je cesta k očisteniu.“ ID599 „279.“ ID600 „‚Všetky veci sú bez-ja‘ – keď to človek vidí múdrosťou, znechutí sa utrpenia. Toto je cesta k očisteniu.“ ID601 „280.“ ID602 „Ten, kto sa nezobudí, keď je čas vstať, kto je síce mladý a silný, ale plný lenivosti, ktorého myseľ je zaplnená pochmúrnymi myšlienkami, takýto lenivý a nečinný človek nenájde cestu k múdrosti.“ ID603 „281.“ ID604 „Človek by mal dávať pozor na reč, mať dobre ovládanú myseľ a nevykonávať žiadne neprospešné činy telom. Mal by očistiť tieto tri cesty konania a napĺňať cestu, ktorú učia prorokovia.“ ID605 „282.“ ID606 „Z usilovnosti sa rodí múdrosť; z neusilovnosti múdrosť upadá. Keď poznáte túto dvojitú cestu pokroku a úpadku, usporiadajte sa tak, aby múdrosť rástla.“ ID607 „283.“ ID608 „Vyrúbte les túžby, nie strom; z lesa túžby sa rodí strach. Keď vyrúbete aj les, aj jeho podrast, ó mnísi, osloboďte sa od lesa.“ ID609 „284.“ ID610 „Lebo pokiaľ nie je porast túžby muža po ženách vyklčovaný, a to ani v najmenšej miere, tak dlho je jeho myseľ spútaná, ako teľa prisaté k svojej matke.“ ID611 „285.“ ID612 „Odrežte svoju vlastnú náklonnosť, ako keď niekto rukou utrhne jesennú ľaliu. Kultivujte samotnú cestu k mieru, k Nibbáne, tak, ako to učil Blahoslavený.“ ID613 „286.“ ID614 „‚Tu budem prebývať počas obdobia dažďov, tu v zime aj v lete,‘ tak si myslí hlupák, neuvedomujúc si nebezpečenstvo pre svoj život.“ ID615 „287.“ ID616 „Toho človeka, ktorý je posadnutý deťmi a dobytkom, ktorého myseľ sa na nich upína, smrť odnesie tak, ako veľká povodeň zmietne spiacu dedinu.“ ID617 „288.“ ID618 „Nie sú žiadni synovia, ktorí by človeka chránili, ani otec, ani žiadni príbuzní. Pre toho, koho zachváti Tvorca konca, neexistuje žiadna ochrana medzi príbuznými.“ ID619 „289.“ ID620 „Keď múdry človek, ovládaný cnosťou, pochopí význam toho, mal by si rýchlo vyčistiť cestu vedúcu k Nibbáne.“ ID621 „Dvadsiata kapitola o ceste je ukončená.“ ID622 „21. Kapitola o rôznych veciach“ ID623 „290.“ ID624 „Ak by sa vzdaním sa obmedzeného šťastia dalo dosiahnuť hojné šťastie, múdry človek by sa mal vzdať obmedzeného šťastia, keď už videl hojné šťastie.“ ID625 „291.“ ID626 „Ten, kto hľadá svoje vlastné šťastie tým, že spôsobuje utrpenie druhým, a je zapletený do pút nenávisti, nie je oslobodený od nenávisti.“ ID627 „292.“ ID628 „To, čo by sa malo robiť, sa zanedbáva, to, čo by sa nemalo robiť, sa robí; u arogantných a nedbanlivých sa ich nečistoty znásobujú.“ ID629 „293.“ ID630 „Ale u tých, ktorých všímavosť zameraná na telo je vždy pevne zakorenená, ktorí neusilujú o to, čo by sa robiť nemalo, a vytrvalo konajú to, čo by sa malo robiť – u takýchto všímavých a jasne chápajúcich ľudí sa nečistoty zničia.“ ID631 „294.“ ID632 „Po tom, čo zabil matku a otca, dvoch bojovných kráľov a zničil kráľovstvo spolu s jeho sprievodom, bráhman žije bez starostí.“ ID633 „295.“ ID634 „Po tom, čo zabil matku a otca, dvoch bráhmanských kráľov a ako piateho zabil tigra, bráhman žije bez starostí.“ ID635 „296.“ ID636 „Učeníci Gotamy sú vždy dobre prebudení, tí, ktorých všímavosť vo dne i v noci je neustále zameraná na Buddhu.“ ID637 „297.“ ID638 „Učeníci Gotamy sú vždy dobre prebudení, tí, ktorých všímavosť vo dne i v noci je neustále zameraná na Dhammu.“ ID639 „298.“ ID640 „Učeníci Gotamy sú vždy dobre prebudení, tí, ktorých všímavosť vo dne i v noci je neustále zameraná na Sanghu.“ ID641 „299.“ ID642 „Učeníci Gotamy sú vždy dobre prebudení, tí, ktorých všímavosť vo dne i v noci je neustále zameraná na telo.“ ID643 „300.“ ID644 „Učeníci Gotamy sú vždy dobre prebudení, tí, ktorých myseľ sa vo dne i v noci teší z neubližovania.“ ID645 „301.“ ID646 „Učeníci Gotamy sú vždy dobre prebudení, tí, ktorých myseľ sa vo dne i v noci teší z rozvoja mysle.“ ID647 „302.“ ID648 „Ťažké je vydať sa na cestu, ťažké je v nej nachádzať radosť. Ťažký a bolestivý je život v domácnosti. Bolestivé je stýkať sa s tými, ktorí nie sú rovní. Cestovateľ je sužovaný utrpením. Preto nebuďte cestovateľom; nebuďte tým, koho sužuje utrpenie.“ ID649 „303.“ ID650 „Ten, kto má vieru, je dokonalý v cnosti a je obdarený slávou a bohatstvom, je ctený, kamkoľvek ide.“ ID651 „304.“ ID652 „Dobrí žiaria z diaľky ako Himaláje; ale bezbožní tu nie sú vidieť, ako šípy vystrelené v noci.“ ID653 „305.“ ID654 „Sedieť sám, ležať sám, putovať sám a neúnavne – ten, kto sám seba skrotí, mal by nájsť radosť v lese.“ ID655 „Dvadsiata prvá kapitola – Rôzne – je ukončená.“ ID656 „22. Kapitola o pekle“ ID657 „306.“ ID658 „Ten, kto hovorí nepravdu, ide do pekla, rovnako ako ten, kto po spáchaní činu povie: ‚Ja som to neurobil.‘ Obaja, ako ľudia s nízkymi skutkami, sa v budúcom svete po smrti stanú rovnými.“ ID659 „307.“ ID660 „Mnohí, ktorí majú okolo krku šafránové rúcha, majú zlú povahu a sú bez zábran. Títo zlí ľudia sa vďaka svojim zlým skutkom znova rodia v pekle.“ ID661 „308.“ ID662 „Lepšie je prehltnúť horúcu železnú guľu, podobnú plameňu ohňa, ako keby nemorálny a bezohľadný človek jedol almužnu tejto krajiny.“ ID663 „309.“ ID664 „Nedbanlivý muž, ktorý sa stýka s cudzou ženou, si privodí štyri nešťastia: nadobudnutie hriechu; nepohodlné lôžko; po tretie, obviňovanie; a po štvrté, peklo.“ ID665 „310.“ ID666 „Dôsledkom je nadobudnutie hriechu a zlý osud; krátke je potešenie vystrašeného muža s vystrašenou ženou; a kráľ ukladá ťažký trest. Preto by sa muž nemal stýkať s cudzou ženou.“ ID667 „311.“ ID668 „Rovnako ako tráva kusa, keď sa nesprávne uchopí, poreže ruku, tak aj asketický život, keď sa s ním nesprávne zaobchádza, stiahne človeka do pekla.“ ID669 „312.“ ID670 „Každé nedbanlivé konanie, každé znečistené dodržiavanie predpisov, svätý život praktizovaný s pochybnosťami – to neprináša veľké ovocie.“ ID671 „313.“ ID672 „Ak sa má niečo urobiť, treba to urobiť s elánom. Nedbanlivý askéta len zvíri viac prachu.“ ID673 „314.“ ID674 „Lepšie je zlý skutok nevykonať, lebo zlý skutok človeka neskôr trápi. Lepšie je vykonať dobrý skutok, ktorý, keď je vykonaný, nevedie k výčitkám svedomia.“ ID675 „315.“ ID676 „Tak ako je pohraničné mesto strážené zvnútra i zvonku, tak by si mal strážiť sám seba. Nenechaj si ujsť vhodnú príležitosť, lebo tí, ktorí túto príležitosť premárnia, budú trpieť, keď budú odsúdení do pekla.“ ID677 „316.“ ID678 „Hanbiac sa za to, čo nie je hanebné, a nehanbiac sa za to, čo je hanebné, bytosti, ktoré prijímajú nesprávne názory, upadajú do bolesného stavu.“ ID679 „317.“ ID680 „Keď vidia strach v tom, čo je bez strachu, a nevidí strach v tom, čo je strašné, bytosti, ktoré prijímajú nesprávne názory, smerujú do stavu utrpenia.“ ID681 „318.“ ID682 „Vnímajúc chybu v tom, čo je bezchybné, a nevidieť chybu v tom, čo je chybné, bytosti, ktoré prijímajú nesprávne názory, smerujú do utrpenia.“ ID683 „319.“ ID684 „Poznávajúc chybné ako chybné a bezchybné ako bezchybné, bytosti, ktoré prijímajú správny názor, smerujú do blaženosti.“ ID685 „Kapitola o pekle, dvadsiata druhá, je ukončená.“ ID686 „23. Kapitola o slonovi“ ID687 „320.“ ID688 „Tak ako slon v boji znáša šíp vystrelený z luku, tak aj ja znesiem ostré slová; lebo mnohí ľudia sú nemorálni.“ ID689 „321.“ ID690 „Krotké zviera je vedené na zhromaždenie; kráľ osedlá krotké zviera. Najlepší spomedzi ľudí je ten krotký, ktorý znáša ostré slová.“ ID691 „322.“ ID692 „Vynikajúce sú skrotené mulice, plnokrvníci zo Sindhu a slony s veľkými klami; ale ten, kto skrotil sám seba, je ešte lepší.“ ID693 „323.“ ID694 „Lebo na týchto zvieratách sa nedá dostať do nedosiahnuteľnej krajiny, tak ako sa tam dostane skrotený človek prostredníctvom svojho vlastného, dobre skroteného ja.“ ID695 „324.“ ID696 „Slon menom Dhanapāla, divoký v ruji a ťažko ovládateľný, keď je priviazaný, nezje ani sústo; slon túži po sloním lese.“ ID697 „325.“ ID698 „Keď je človek letargický a nenažraný, ospalec, ktorý sa váľa ako veľké prasa vykrmované odpadkami, taký hlupák sa znova a znova vracia do maternice.“ ID699 „326.“ ID700 „Kedysi táto myseľ blúdila, ako chcela, kam chcela, podľa vlastnej vôle. Dnes ju dôkladne skrotím, ako mahout s hákom skrotí slona v ruji.“ ID701 „327.“ ID702 „Radujte sa z bdelosti; strážte svoju myseľ. Vytiahnite sa z bahna, ako slon uviaznutý v blate.“ ID703 „328.“ ID704 „Ak nájdete rozvážneho spoločníka na cestu, ktorý je cnostný a vytrvalý, potom prekonajte všetky nebezpečenstvá a cestujte s ním, spokojní a bdelí.“ ID705 „329.“ ID706 „Ak nenájdeš rozvážneho spoločníka na cestu, takého, ktorý je cnostný a vytrvalý, putuj sám ako kráľ, ktorý sa zriekol svojho dobytého kráľovstva, ako slon v lese Mātaṅga.“ ID707 „330.“ ID708 „Je lepšie putovať sám; s hlupákom sa nedá cestovať. Putuj sám a nerob zlo, s málo potrebami, ako slon v lese Mātaṅga.“ ID709 „331.“ ID710 „Šťastní sú spoločníci, keď vznikne potreba; šťastná je spokojnosť s tým, čo je. Šťastná je zásluha na konci života; šťastím je zbavenie sa všetkého utrpenia.“ ID711 „332.“ ID712 „Šťastná je v tomto svete úcta k vlastnej matke; šťastná je aj úcta k vlastnému otcovi. Šťastná je v tomto svete úcta k askétom; šťastná je aj úcta k svätým.“ ID713 „333.“ ID714 „Šťastná je cnosť až do staroby; šťastná je pevne zakorenená viera; šťastné je nadobudnutie múdrosti; šťastné je nevykonávanie zlých skutkov.“ ID715 „Kapitola o slonovi, dvadsiata tretia, je ukončená.“ ID716 „24. Kapitola o túžbe“ ID717 „334.“ ID718 „U človeka, ktorý žije bezohľadne, túžba rastie ako popínavá rastlina māluvā. Skáče z jedného života do druhého ako opica v lese hľadajúca ovocie.“ ID719 „335.“ ID720 „Ktokoľvek je na svete premáhaný touto nízkou, lipnúcou túžbou, tomu sa utrpenia rozrastajú ako dobre zavlažená tráva bīraṇa.“ ID721 „336.“ ID722 „Kto však na svete premôže túto nízkú túžbu, ktorú je tak ťažké prekonať, tomu utrpenia opadávajú ako kvapky vody z lotosového listu.“ ID723 „337.“ ID724 „Toto vám hovorím – nech vás požehná, všetci, ktorí ste sa tu zišli: vykoreni túžbu, tak ako ten, kto hľadá voňavý koreň usīra, vykopáva trávu bīraṇa. Nedovoľte, aby vás Māra znova a znova lámal, tak ako rieka láme trstinu.“ ID725 „338.“ ID726 „Rovnako ako strom, hoci je porazený, opäť vyrastie, ak je jeho koreň nepoškodený a pevný, tak aj toto utrpenie vzniká znova a znova, ak nie je vykorenená základná sklon k túžbe.“ ID727 „339.“ ID728 „Pre toho, v kom je silných tridsaťšesť prúdov tečúcich smerom k príjemnému, veľké záplavy myšlienok založených na vášňach odnášajú túto osobu s nesprávnym názorom.“ ID729 „340.“ ID730 „Prúdy tečú všade; popínavá rastlina túžby vyrastá a zostáva. Keď vidíš, že táto popínavá rastlina vyrástla, odrež jej koreň múdrosťou.“ ID731 „341.“ ID732 „U človeka vznikajú prúdy túžby, citov a radostí. Títo ľudia, závislí od príjemného a hľadajúci šťastie, sú skutočne podrobení zrodeniu a starnutiu.“ ID733 „342.“ ID734 „Ľudia sužovaní túžbou sa plazia ako zajac v pasci. Spútaní lepkavými okovami prežívajú utrpenie znova a znova po dlhú dobu.“ ID735 „343.“ ID736 „Ľudia sužovaní túžbou sa plazia ako zajac v pasci. Preto ten, kto túži po vlastnej bezvášnivosti, by mal túžbu rozptýliť.“ ID737 „344.“ ID738 „Ten, kto opustil džungľu rodinného života a vstúpil do džungle cvičenia, hoci sa oslobodil od džungle rodinného života, uteká späť práve do tej džungle. Poďte, pozrite sa na túto osobu: hoci sa oslobodila z otroctva, uteká späť práve do toho otroctva.“ ID739 „345.“ ID740 „Múdri nenazývajú silným putom to, čo je utkané zo železa, dreva či konope. Ale tá vášnivá pripútanosť k drahokamovým náušniciam a túžba po deťoch a manželkách—“ ID741 „346.“ ID742 „to, hovoria múdri, je silné puto: ťahá človeka nadol, zdanlivo voľné, no ťažko sa rozviazať. Keď pretrhli aj toto, putujú ďalej bez túžby, opustivší zmyslové potešenia.“ ID743 „347.“ ID744 „Tí, čo sú ovládaní žiadostivosťou, padajú do prúdu túžby, ktorý si sami vytvorili, ako pavúk do siete, ktorú sám utkal. Keď pretrhli aj toto, múdri putujú ďalej bez túžby, opustivší všetko utrpenie.“ ID745 „348.“ ID746 „Pusti minulosť, pusti budúcnosť, pusti stred. Keď sa dostaneš na druhý breh existencie s mysľou oslobodenou vo všetkých ohľadoch, už nikdy nezažiješ zrodenie a starnutie.“ ID747 „349.“ ID748 „U človeka, ktorého zmietajú myšlienky, ktorý je plný intenzívnej vášne a vníma krásu, túžba ešte viac narastá. On skutočne posilňuje svoje otroctvo.“ ID749 „350.“ ID750 „Ale ten, kto nachádza potešenie v upokojení myšlienok, je vždy bdelý a rozvíja vnímanie toho, čo je odporné. Ten určite skoncuje s túžbou; pretrhne puto Máry.“ ID751 „351.“ ID752 „Ten, kto dosiahol cieľ, je nebojácny, oslobodený od túžby a bezúhonný, odrezal tŕne existencie. Toto je jeho posledné telo.“ ID753 „352.“ ID754 „Ten, kto je oslobodený od túžby a pripútanosti, zbehlý v etymológii a pojmoch, kto pozná usporiadanie písmen a ich poradie – ten sa skutočne nazýva tým, kto nosí svoje konečné telo, človekom veľkej múdrosti, veľkým človekom.“ ID755 „353.“ ID756 „Som ten, kto všetko premáha, ten, kto všetko vie, nepoškvrnený vo všetkom. Všetko som opustil, oslobodil som sa zničením túžby. Keď som si to sám uvedomil prostredníctvom priameho poznania, na koho by som mal ukázať ako na svojho učiteľa?“ ID757 „354.“ ID758 „Dar Dhammy prevyšuje všetky dary; chuť Dhammy prevyšuje všetky chute; radosť z Dhammy prevyšuje všetky radosti. Zničenie túžby premáha všetko utrpenie.“ ID759 „355.“ ID760 „Bohatstvo ničí tých, čo nemajú rozum, ale nie tých, ktorí hľadajú Vzdialený breh. Túžbou po bohatstve si človek bez rozumu ničí sám seba, ako keby ničil druhých.“ ID761 „356.“ ID762 „Polia ničia buriny; túto generáciu ničí žiadostivosť. Preto to, čo sa dáva tým, ktorí sú oslobodení od žiadostivosti, prináša veľké ovocie.“ ID763 „357.“ ID764 „Polia ničí burina; túto generáciu ničí nenávisť. Preto to, čo je dané tým, ktorí sú oslobodení od nenávisti, prináša veľké ovocie.“ ID765 „358.“ ID766 „Polia ničí burina; túto generáciu ničí klam. Preto to, čo je dané tým, ktorí sú oslobodení od klamu, prináša veľké ovocie.“ ID767 „359.“ ID768 „(Polia ničí burina; túto generáciu ničí túžba. Preto to, čo je dané tým, ktorí sú oslobodení od túžby, prináša veľké ovocie.)“ ID769 „Polia ničí burina; túto generáciu ničí túžba. Preto to, čo je dané tým, ktorí sú oslobodení od túžby, prináša veľké ovocie.“ ID770 „Dvadsiata štvrtá kapitola o túžbe je ukončená.“ ID771 „25. Kapitola o mníchovi“ ID772 „360.“ ID773 „Dobrá je zdržanlivosť v zraku, dobrá je zdržanlivosť v sluchu; dobrá je zdržanlivosť v čuchu, dobrá je zdržanlivosť v reči.“ ID774 „361.“ ID775 „Dobrá je zdržanlivosť tela, dobrá je zdržanlivosť reči; dobrá je zdržanlivosť mysle, dobrá je zdržanlivosť vo všetkom. Mních, ktorý je zdržanlivý vo všetkom, je oslobodený od všetkého utrpenia.“ ID776 „362.“ ID777 „Zdržanlivý v rukách, zdržanlivý v nohách, zdržanlivý v reči, zdržanlivý v celom tele; tešiaci sa z meditácie, vyrovnaný, osamelý a spokojný – takého nazývajú mníchom.“ ID778 „363.“ ID779 „Mních, ktorý je zdržanlivý v reči, hovorí s múdrosťou, nie je rozptýlený v mysli a vysvetľuje význam a Dhammu – jeho reč je príjemná.“ ID780 „364.“ ID781 „Tešiaci sa z Dhammy, oddaný Dhamme, meditujúci nad Dhammou, mních, ktorý si pripomína Dhammu, neodpadne od pravej Dhammy.“ ID782 „365.“ ID783 „Človek by nemal pohŕdať svojimi vlastnými ziskami, ani blúdiť a závidieť zisky druhých. Mních, ktorý závidí zisky druhých, nedosiahne sústredenie.“ ID784 „366.“ ID785 „Aj keby mních dostal málo, ak nepohŕda svojimi vlastnými ziskami, bohovia ho skutočne chvália – ako človeka s čistým spôsobom života, neúnavného.“ ID786 „367.“ ID787 „Ten, pre ktorého v mene a forme vôbec neexistuje pocit ‚moje‘, kto netrpí, keď zaniknú – ten sa skutočne nazýva ‚mních‘.“ ID788 „368.“ ID789 „Mních, ktorý prebýva v láskavosti, vyrovnaný v Budhovom učení, dosahuje pokojný stav, blažené utíšenie formácií.“ ID790 „369.“ ID791 „Vypust vodu z tejto lode, ó mních! Keď bude prázdna, pôjde rýchlo. Odrež túžbu a nenávisť, a potom dosiahneš Nibbānu.“ ID792 „370.“ ID793 „Odrež päť, zanechaj päť a ďalej rozvíjaj päť; mních, ktorý prekonal päť pripútaností, sa nazýva ‚ten, kto prekročil prúd‘.“ ID794 „371.“ ID795 „Medituj, ó mních, a nebuď nedbanlivý; nedovoľ, aby sa tvoja myseľ tešila zo zmyslových pôžitkov. Aby si, keď budeš nedbanlivý, neprehltol roztavenú železnú guľu a v plameňoch nekričal: ‚Toto je utrpenie!‘“ ID796 „372.“ ID797 „Pre toho, kto nemá múdrosť, neexistuje džhána, ani múdrosť neexistuje pre toho, kto nepraktizuje džhánu; ten, v kom je aj džhána, aj múdrosť, je skutočne blízko k Nibbáne.“ ID798 „373.“ ID799 „Pre mnícha, ktorý vstúpil do prázdneho príbytku a ktorého myseľ je pokojná, vzniká nadľudská radosť, keď správne rozoznáva Dhammu.“ ID800 „374.“ ID801 „Kedykoľvek pochopí vznik a zánik zložiek, dosiahne radosť a potešenie; to je pre tých, ktorí vedia, nesmrteľnosť.“ ID802 „375.“ ID803 „Tu je pre múdreho mnícha začiatok: stráženie zmyslov, spokojnosť a zdržanlivosť v súlade s Pātimokkhou.“ ID804 „376.“ ID805 „Stýkajte sa s ušľachtilými priateľmi, čistými v živote a usilovnými. Človek by mal byť zdvorilý vo správaní a zručný v správnom konaní; potom, plný radosti, ukončí utrpenie.“ ID806 „377.“ ID807 „Tak ako jazmín zhadzuje svoje zvädnuté kvety, tak aj vy, ó mnísi, by ste sa mali zbaviť túžby a nenávisti.“ ID808 „378.“ ID809 „Pokojný telom, pokojný rečou, pokojný mysľou a vyrovnaný – mních, ktorý sa zriekol svetských lákadiel, sa nazýva ‚ten, kto je v pokoji‘.“ ID810 „379.“ ID811 „Sám seba napomínaj; sám seba skúmaj. Takto, mních, keď budeš strážiť sám seba a budeš bdelý, budeš žiť v šťastí.“ ID812 „380.“ ID813 „Človek je skutočne svojím vlastným ochrancom, lebo kto iný by mohol byť ochrancom? Človek je skutočne svojím vlastným útočiskom. Preto sa kroť tak, ako obchodník kroti skvelého koňa.“ ID814 „381.“ ID815 „Mních, plný radosti, vyrovnaný v Budhovom učení, dosiahne pokojný stav, blaženosť utíšenia formácií.“ ID816 „382.“ ID817 „Naozaj, mladý mních, ktorý sa venuje Budhovmu učeniu, osvetľuje tento svet ako mesiac oslobodený od mraku.“ ID818 „Kapitola o mníchovi, dvadsiata piata, je ukončená.“ ID819 „26. Kapitola o bráhmanovi“ ID820 „383.“ ID821 „Usiluj sa, ó bráhmane, prerušiť tok; rozptýľ zmyslové túžby. Keď poznáš zánik formácií, si poznávateľom Nevytvoreného, ó bráhmane.“ ID822 „384.“ ID823 „Keď bráhman dosiahne druhý breh v oboch javoch, vtedy pre toho, kto vie, všetky púta zaniknú.“ ID824 „385.“ ID825 „Toho, pre koho neexistuje blízky breh, vzdialený breh ani obidva; kto je oslobodený od utrpenia a nezviazaný – toho nazývam bráhmanom.“ ID826 „386.“ ID827 „Meditujúci, bezúhonný a sediaci v samote, splnil svoju povinnosť a je oslobodený od nečistôt, dosiahol najvyšší cieľ – toho nazývam bráhmanom.“ ID828 „387.“ ID829 „Cez deň svieti slnko, v noci žiari mesiac; bojovník žiari vo svojej zbroji, bráhman žiari v meditácii; ale Budha žiari svojím jasom celý deň i celú noc.“ ID830 „388.“ ID831 „Pretože vyhnal zlo, je ‚bráhmanom‘; pretože žije v pokoji, nazýva sa ‚samaṇa‘; pretože sa zbavil svojich nečistôt, nazýva sa ‚pabbajita‘.“ ID832 „389.“ ID833 „Nikto by nemal udrieť bráhmana, ani by sa bráhman nemal mstiť. Hanba tomu, kto udrie bráhmana, a ešte väčšia hanba tomu, kto sa mstí.“ ID834 „390.“ ID835 „Pre bráhmana neexistuje väčšie dobro, ako keď je myseľ zdržaná od vecí, ktoré sú mu drahé. V takom rozsahu, v akom sa myseľ plná zlomyseľnosti odvráti, v takom rozsahu sa zmierňuje utrpenie.“ ID836 „391.“ ID837 „Ten, kto nekoná zlo telom, rečou ani mysľou, kto je zdržanlivý v týchto troch smeroch – toho nazývam bráhmanom.“ ID838 „392.“ ID839 „Od kohokoľvek by sa človek mohol učiť Dhammu, ktorú učil Dokonale Osvietení, mal by ho uctievať s úctou, tak ako bráhman uctieva obetný oheň.“ ID840 „393.“ ID841 „Človek sa nestane bráhmanom ani spletenými vlasmi, ani rodom, ani pôvodom. Ten, v kom je pravda a spravodlivosť – ten je čistý a ten je bráhman.“ ID842 „394.“ ID843 „Na čo ti sú spletené vlasy, ó blázne? Na čo ti je odev z antilopej kože? Vo vnútri teba je džungľa, zatiaľ čo ty leštíš vonkajšok.“ ID844 „395.“ ID845 „Človeka, ktorý nosí handrové rúcho, ktorý je chudý, s viditeľnými žilami, ktorý medituje osamote v lese – toho nazývam bráhmanom.“ ID846 „396.“ ID847 „Nenazývam ho bráhmanom len kvôli jeho pôvodu alebo tomu, že sa narodil z matky. Ak má nečistoty, nazýva sa ‚Bhovādi‘. Toho, kto je bez nečistôt a bez pripútanosti – toho nazývam bráhmanom.“ ID848 „397.“ ID849 „Ten, kto preťal všetky púta a netrasie sa, kto prekročil pripútanosť a je oslobodený od nečistôt – toho nazývam bráhmanom.“ ID850 „398.“ ID851 „Ten, kto preťal remienok (hnevu) a remeň (túžby), lano (názorov) so skrytými sklonmi a kto zdvihol priečku (nevedomosti), ten osvietený – toho nazývam bráhmanom.“ ID852 „399.“ ID853 „Ten, kto bez hnevu znáša urážky, útoky a uväznenie; ktorého silou je trpezlivosť a ktorého armádou je táto sila – toho nazývam bráhmanom.“ ID854 „400.“ ID855 „Ten, kto je oslobodený od hnevu, dodržiava asketické praktiky, je cnostný, bez túžby, skrotený a nesie svoje posledné telo – toho nazývam bráhmanom.“ ID856 „401.“ ID857 „Ako voda na liste lotosu, ako horčičné zrnko na špičke šidla, ten, kto nie je poškvrnený zmyslovými pôžitkami – toho nazývam bráhmanom.“ ID858 „402.“ ID859 „Ten, kto tu, v tomto živote, pochopil koniec svojho vlastného utrpenia; kto zložil bremeno zložiek a je oslobodený od nečistôt – toho nazývam bráhmanom.“ ID860 „403.“ ID861 „Ten, kto má hlbokú múdrosť, kto je inteligentný, kto ovláda správne a nesprávne cesty a kto dosiahol najvyšší cieľ – toho nazývam bráhmanom.“ ID862 „404.“ ID863 „Ten, kto nie je zmiešaný ani s domácimi, ani s bezdomovcami, kto putuje bez domova a má málo potrieb – toho nazývam bráhmanom.“ ID864 „405.“ ID865 „Ten, kto odložil násilie voči všetkým bytostiam, či už trasúcim sa, či pevným, a kto ani nezabíja, ani nenúti iných zabíjať – toho nazývam bráhmanom.“ ID866 „406.“ ID867 „Ten, kto je bez odporu medzi tými, čo sú v rozpore, v pokoji medzi tými, čo sa chopili zbraní, a kto sa ničoho nedrží medzi tými, čo sa držia – toho nazývam bráhmanom.“ ID868 „407.“ ID869 „Ten, z ktorého opadla žiadostivosť, nenávisť, pýcha a ohováranie, ako horčičné zrnko z hrotu šidla – toho nazývam bráhmanom.“ ID870 „408.“ ID871 „Ten, kto hovorí slová, ktoré sú jemné, poučné a pravdivé, a ktorými nikoho neurazí – toho nazývam bráhmanom.“ ID872 „409.“ ID873 „Ten, kto si v tomto svete neberie to, čo mu nebolo dané, či už je to veľa alebo málo, malé alebo veľké, dobré alebo zlé – toho nazývam bráhmanom.“ ID874 „410.“ ID875 „Ten, kto netúži po tomto svete ani po budúcom, kto je oslobodený od túžby a odpútaný od znečistení – toho nazývam bráhmanom.“ ID876 „411.“ ID877 „Ten, kto nemá žiadne pripútanosti, kto je prostredníctvom priameho poznania oslobodený od pochybností a kto dosiahol hĺbku Nesmrteľného – toho nazývam bráhmanom.“ ID878 „412.“ ID879 „Ten, kto v tomto svete prekonal pripútanosť k zásluhám aj k previneniam, kto je bez smútku, bez poskvrny a čistý – toho nazývam bráhmanom.“ ID880 „413.“ ID881 „Ten, kto je ako mesiac – bez poskvrny, čistý, pokojný a jasný – v ktorom vyprchala radosť z existencie – toho nazývam bráhmanom.“ ID882 „414.“ ID883 „Ten, kto prešiel touto náročnou cestou, týmto samsárom a klamom; kto prekročil na druhý breh, je zamyslený, oslobodený od túžby, bez pochybností a v pokoji vďaka nelipnutiu – toho nazývam bráhmanom.“ ID884 „415.“ ID885 „Ten, kto v tomto svete, opustivší zmyslové potešenia, putuje ako bezdomovec, v ktorom je zmyslová existencia vyčerpaná — toho nazývam bráhmanom.“ ID886 „416.“ ID887 „Ten, kto v tomto svete, opustiv túžbu, putuje ako bezdomovec, v ktorom je túžba po existencii vyčerpaná – toho nazývam bráhmanom.“ ID888 „417.“ ID889 „Ten, kto sa zriekol ľudského jarma a prekročil božské jarmo, ten, kto je oslobodený od všetkých jarm – toho nazývam bráhmanom.“ ID890 „418.“ ID891 „Ten, kto sa zriekol potešenia a odporu, ten, kto sa stal vyrovnaným a bez pripútaností, hrdina, ktorý podmanil si celý svet – toho nazývam bráhmanom.“ ID892 „419.“ ID893 „Ten, kto vo všetkých ohľadoch pozná zánik a znovuzrodenie bytostí, kto je odpútaný, Dobrovoľník, Prebudený – toho nazývam bráhmanom.“ ID894 „420.“ ID895 „Ten, ktorého osud nepoznajú ani bohovia, ani gandhabbovia, ani ľudia, ktorého nečistoty sú zničené, Arahant – toho nazývam bráhmanom.“ ID896 „421.“ ID897 „Ten, pre ktorého neexistuje nič predtým, potom ani uprostred; ktorý je bez nečistôt a bez pripútanosti – toho nazývam bráhmanom.“ ID898 „422.“ ID899 „Ten, kto je ako býk, ušľachtilý, hrdinský, veľký mudrc, víťazný, oslobodený od túžby, očistený, osvietení – toho nazývam bráhmanom.“ ID900 „423.“ ID901 „Ten, kto pozná svoje predchádzajúce príbytky, kto vidí nebesia a stavy utrpenia a dosiahol koniec zrodenia; mudrc, ktorý zdokonalil priame poznanie a dokončil svätý život – toho nazývam bráhmanom.“ ID902 „Kapitola o bráhmanovi, dvadsiata šiesta, je ukončená.“ ID903 „(V prvej kapitole o pároch je teda štrnásť príbehov; v kapitole o bdelosti deväť; v kapitole o mysli deväť; v kapitole o kvetoch dvanásť; v kapitole o hlupákovi pätnásť; v kapitole o múdrom človeku jedenásť; v kapitole o arahantovi desať; v kapitole o tisícoch štrnásť; v kapitole o zlu dvanásť; v kapitole o palici jedenásť; v kapitole o starobe deväť; v kapitole o ja desať; v kapitole o svete jedenásť; v kapitole o Buddhom deväť; v kapitole o šťastí osem; v kapitole o milovaných deväť; v kapitole o hneve osem; v kapitole o nečistotách dvanásť; v kapitole o spravodlivých desať; v kapitole o ceste dvanásť; v kapitole „Rôzne“ deväť; v kapitole o pekle deväť; v kapitole o slonovi osem; v kapitole o túžbe dvanásť; v kapitole o mníchovi dvanásť; v kapitole o bráhmanovi štyridsať – čo spolu tvorí tristo päť príbehov.)“ ID904 „Zostavilo sa štyristo dvadsaťtri veršov, odhaľujúcich Štyri pravdy; a tristo päť príbehov.“ ID905 „Zhrnutie kapitol Dhammapady: Dvojveršia, Pozornosť, Myseľ, Kvety, Blázon a Múdry. Arahant, Tisíce, Zlo, Trest, Staroba, Ja a Svet. Budha, Šťastie, Láska, Hnev, Nečistota, Spravodlivý a Cesta. Rôzne, Peklo, Slon, Túžba, Mních a Bráhman. Zhrnutie veršov: V Dvojitých veršoch je dvadsať veršov. V Pozornosti a Svete je dvanásť veršov. V Láske je jedenásť veršov a v Myсли a Starobe. V kapitolách Kvetiny, Blázon a Tisíce; v kapitolách Budha, Cesta a Rôzne je ich šestnásť; v kapitolách Múdrosť a Hnev je ich štrnásť. V kapitole Arahanti je desať veršov; v kapitole Zlo a Šťastie je ich trinásť. V kapitole Trest a Spravodliví je ich sedemnásť; v kapitole Nečistota je ich dvadsaťjeden. V kapitole Túžba je ich dvadsaťsedem; v kapitole Mních je ich dvadsaťtri. V kapitole o bráhmanovi je ich štyridsaťjeden. Spolu: štyristo dvadsaťtri. „ ID906 „Zoznam kapitol v Dhammapade:“ ID907 „Páry, bdelosť, myseľ, kvety, blázon, múdry človek; arahant, tisíce, zlo a palica – to je tých desať.“ ID908 „Starnutie, Ja a Svet, Budha, Šťastie a Milovaní; Hnev, Nečistoty, Spravodliví a spolu s kapitolou o Ceste je ich dvadsať.“ ID909 „Rôzne, Peklo, Slon, Túžba, Bhikkhu a Bráhman; týchto dvadsaťšesť kapitol vyučoval Príbuzný Slnka.“ ID910 „Zoznam veršov:“ ID911 „V kapitole o pároch je dvadsať veršov; v kapitole o bdelosti dvanásť; v kapitole o mysli jedenásť; v kapitole o kvetoch šestnásť.“ ID912 „V kapitole o hlupákovi je šestnásť veršov; v kapitole o múdrom človeku štrnásť; v kapitole o arahantovi desať veršov; v kapitole o tisícoch je šestnásť.“ ID913 „Trinásť v kapitole o zlu; v kapitole o palici sedemnásť; v kapitole o starobe jedenásť; v kapitole o ja desať.“ ID914 „Dvanásť v kapitole o svete; v kapitole o Buddhom osemnásť; v kapitole o šťastí a v kapitole o milovaných je po dvanásť veršov.“ ID915 „Štrnásť v kapitole o hneve; v kapitole o nečistotách dvadsaťjeden; sedemnásť v kapitole o spravodlivých; v kapitole o ceste sedemnásť.“ ID916 „Šestnásť veršov v kapitole Rôzne; v kapitole o pekle a v kapitole o slonovi po štrnásť; dvadsaťšesť v kapitole o túžbe; dvadsaťtri v kapitole o mníchovi.“ ID917 „Štyridsaťjeden veršov v kapitole o bráhmanovi, najvyššej kapitole; celkovo bolo v tejto zbierke Dhammapady Príbuzným Slnka naučených štyristo dvadsaťtri veršov.“ ID918 „Pálijská Dhammapada je ukončená.“