ID88 „2. Kapitola o spomienke“ ID89 „1. Prvá reč k Mahānāmovi“ ID90 „11. Raz Blahoslavený prebýval medzi Sakyánmi v Kapilavatthu v Banyanovom parku. V tom čase mnohí mnísi šili rúcha pre Blahoslaveného a premýšľali: ‚Keď budú jeho rúcha hotové, po uplynutí troch mesiacov sa Blahoslavený vydá na cestu.‘ Mahānāma zo Sakyanov počul: ‚Hovorí sa, že mnohí mnísi šijú rúcha pre Blahoslaveného a myslia si: ‚Keď budú jeho rúcha hotové, po uplynutí troch mesiacov sa Blahoslavený vydá na cestu.‘““ ID91 „Potom Mahānāma zo Sakyanov išiel za Blahoslaveným. Keď prišiel k nemu, vzdal Blahoslavenému úctu a posadil sa na bok. Keď sedel na boku, Mahānāma zo Sakyanov povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, počul som toto: ‚Hovorí sa, že mnohí mnísi šijú rúcha pre Blahoslaveného a myslia si: ‚Keď budú jeho rúcha hotové, po uplynutí troch mesiacov sa Blahoslavený vydá na cestu.‘“ „A my, ctihodný pane, ktorí bývame v rôznych príbytkoch, v ktorom príbytku by sme mali bývať?““ ID92 „‚Dobre, dobre, Mahānāma! Je vhodné, aby si ty, Mahānāma, člen rodu, pristúpil k Tathāgatovi a spýtal sa: ‚Pre nás, ctihodný pane, ktorí žijeme v rôznych spôsoboch života, v akom spôsobe života by sme mali žiť?‘ Verný, Mahānāma, uspeje, nie neveriaci; usilovný uspeje, nie lenivý; ten, kto má ustálenú všímavosť, uspeje, nie ten, kto má zabudlivú všímavosť; sústredený uspeje, nie nesústredený; múdry uspeje, nie nemúdry. Keď si, Mahānāma, upevníš tieto päť vlastností, mal by si ďalej rozvíjať šesť vlastností. Tu, Mahānāma, by si si mal takto pripomínať Tathāgatu: ‚Ten Blahoslavený je Arahant, Dokonale Osvietení, dokonalý vo vedomostiach i správaní, Sugata, poznávateľ sveta, neprekonateľný vychovávateľ tých, ktorí majú byť skrotení, učiteľ bohov a ľudí, Buddha, Blahoslavený.‘ Kedykoľvek, Mahānāma, ušľachtilý žiak spomína na Tathāgatu, v tom čase jeho myseľ nie je napádaná žiadostivosťou, nie je napádaná nenávisťou, nie je napádaná klamom. V tom čase sa jeho myseľ stáva čestnou, s Tathágatom ako svojím predmetom. S čestnou mysľou, Mahānāma, ušľachtilý žiak nadobúda poznanie zmyslu, nadobúda poznanie Dhammy, nadobúda radosť spojenú s Dhammou. U toho, kto je radostný, vzniká blaženosť. U toho, kto má myseľ plnú blaženosti, sa telo upokojí. Ten, kto má upokojené telo, prežíva šťastie. Myseľ šťastného človeka sa sústredí. Takého, Mahānāma, nazývame ušľachtilým žiakom, ktorý prebýva vyrovnane medzi nevyrovnaným ľudom, ktorý prebýva bez utrpenia medzi trpiacim ľudom, ktorý vstúpil do prúdu Dhammy a rozvíja spomienku na Buddhu.“ ID93 „Okrem toho, Mahānāma, mal by si si Dhammu pripomínať takto: ‚Dhamma je Blahoslaveným výstižne vysvetlená, viditeľná tu a teraz, bezprostredná, vyzývajúca, aby človek prišiel a videl, vedúca vpred, aby ju múdri mohli sami realizovať.‘ Kedykoľvek, Mahānāma, ušľachtilý žiak spomína na Dhammu, v tom čase jeho myseľ nie je napádaná žiadostivosťou, nie je napádaná nenávisťou, nie je napádaná klamom. V tom čase sa jeho myseľ stáva čestnou, s Dhammou ako svojím predmetom. S čestnou mysľou, Mahānāma, ušľachtilý žiak získava poznanie zmyslu, získava poznanie Dhammy, získava radosť spojenú s Dhammou. U toho, kto je radostný, vzniká blaženosť. U toho, kto má myseľ plnú blaženosti, sa telo upokojí. Ten, kto má upokojené telo, prežíva šťastie. Myseľ šťastného človeka sa sústredí. To, Mahānāma, sa nazýva ušľachtilý žiak, ktorý prebýva vyrovnane medzi nevyrovnaným ľudom, ktorý prebýva bez utrpenia medzi trpiacim ľudom, ktorý vstúpil do prúdu Dhammy a rozvíja spomienku na Dhammu.““ ID94 „„Okrem toho, Mahānāma, mal by si si takto pripomínať Sanghu: ‚Sangha učeníkov Blahoslaveného má dobrú prax; Sangha učeníkov Blahoslaveného má čestnú prax; Sangha učeníkov Blahoslaveného má systematickú prax; Sangha učeníkov Blahoslaveného má správnu prax. To znamená štyri dvojice osôb, osem jednotlivcov. Táto Sangha učeníkov Blahoslaveného je hodná darov, hodná pohostinnosti, hodná obiet, hodná úctivého pozdravu, je neprekonateľným poľom zásluh pre svet.“ Kedykoľvek, Mahānāma, ušľachtilý žiak spomína na Sanghu, v tom čase jeho myseľ nie je napádaná žiadostivosťou, nie je napádaná nenávisťou, nie je napádaná klamom. V tom čase sa jeho myseľ stáva čestnou, so Sanghou ako svojím predmetom. S čestnou mysľou, Mahānāma, ušľachtilý žiak získava poznanie zmyslu, získava poznanie Dhammy, získava radosť spojenú s Dhammou. U toho, kto je radostný, vzniká blaženosť. U toho, kto má blaženú myseľ, sa telo upokojí. Ten, kto má upokojené telo, prežíva šťastie. Myseľ šťastného človeka sa sústredí. Toho, Mahānāma, nazývame ušľachtilým žiakom, ktorý prebýva vyrovnane medzi nevyrovnaným ľudom, ktorý prebýva bez utrpenia medzi trpiacim ľudom, ktorý vstúpil do prúdu Dhammy a rozvíja spomienku na Sanghu.“ ID95 „„Okrem toho, Mahānāma, mal by si si pripomínať svoje vlastné cnosti ako neporušené, nepoškvrnené, bez chyby, oslobodzujúce, chválené múdrymi, na ktoré sa nelipne a ktoré vedú k sústredeniu. Keď, Mahānāma, ušľachtilý žiak spomína na cnosť, v tom čase jeho myseľ nie je napádaná žiadostivosťou, nie je napádaná nenávisťou, nie je napádaná klamom; v tom čase je jeho myseľ celkom vzpriamená, s cnosťou ako svojím predmetom. So vzpriamenou mysľou, Mahānāma, ušľachtilý žiak nadobúda zmysel pre význam, nadobúda zmysel pre Dhammu, nadobúda radosť spojenú s Dhammou. Keď je radostný, vzniká blaženosť; u toho, kto má blaženú myseľ, sa telo upokojí; s upokojeným telom pociťuje šťastie; u toho, kto je šťastný, sa myseľ sústredí. To, Mahānāma, sa nazýva ušľachtilý žiak, ktorý prebýva vyrovnane medzi nevyrovnaným ľudom, oslobodený od utrpenia medzi trpiacim ľudom, ktorý vstúpil do prúdu Dhammy a rozvíja spomienku na cnosť.““ ID96 „„Okrem toho, Mahānāma, mal by si si pripomínať svoju vlastnú štedrosť: ‚Je to skutočne môj zisk, je to moje veľké šťastie, že medzi ľuďmi sužovanými škvrnou lakomstva prebývam doma s mysľou oslobodenou od škvrny lakomstva, s veľkorysou štedrosťou, s rukami pripravenými dávať, tešiac sa z odriekania, reagujúc na prosby, radujúc sa z dávania a zdieľania.‘ Keď, Mahānāma, ušľachtilý žiak spomína na štedrosť, v tom čase jeho myseľ nie je sužovaná žiadostivosťou, nie je sužovaná nenávisťou, nie je sužovaná klamom; v tom čase je jeho myseľ úplne čestná, so štedrosťou ako svojím predmetom. S čestnou mysľou, Mahānāma, ušľachtilý žiak nadobúda zmysel pre význam, nadobúda zmysel pre Dhammu, nadobúda radosť spojenú s Dhammou. Keď je radostný, vzniká blaženosť; u toho, kto má blaženú myseľ, sa telo upokojí; s upokojeným telom pociťuje šťastie; u toho, kto je šťastný, sa myseľ sústredí. Toho, Mahānāma, nazývame ušľachtilým žiakom, ktorý prebýva vyrovnane medzi nevyrovnaným ľudom, oslobodený od utrpenia medzi trpiacim ľudom, ktorý vstúpil do prúdu Dhammy a rozvíja spomienku na štedrosť.“ ID97 „„Okrem toho, Mahānāma, mal by si si spomenúť na devov: ‚Existujú devovia Štyroch veľkých kráľov, devovia Tridsiatich troch, devovia Yāmy, devovia Tusity, devovia, ktorí sa tešia zo svojich vlastných výtvorov, devovia, ktorí ovládajú výtvory iných, devovia z Brahmāovho sprievodu a devovia, ktorí sú ešte vyššie. Títo devovia, obdarení takouto vierou, po tom, čo odišli odtiaľto, vznikli tam. Aj ja mám takú vieru. Tí devovia, obdarení takou cnosťou, keď odišli z tohto sveta, zrodili sa tam. Aj ja mám takú cnosť. Tí devovia, obdarení takým učením, keď odišli z tohto sveta, zrodili sa tam. Aj ja mám také učenie. Tí devovia, obdarení takou štedrosťou, keď odišli z tohto sveta, zrodili sa tam. Aj ja mám takú štedrosť. Tí devovia, obdarení takou múdrosťou, keď odišli z tohto sveta, zrodili sa tam. Aj ja disponujem takou múdrosťou.“ Keď, Mahānāma, ušľachtilý žiak spomína na svoju vlastnú vieru, cnosť, učenosť, štedrosť a múdrosť, ako aj na tie, ktoré majú devovia, v tom čase jeho myseľ nie je napádaná žiadostivosťou, nie je napádaná nenávisťou, nie je napádaná klamom; v tom čase je jeho myseľ úplne čestná, so zameraním na devov. S vyrovnanou mysľou, Mahānāma, ušľachtilý žiak nadobúda pochopenie zmyslu, nadobúda pochopenie Dhammy, nadobúda radosť spojenú s Dhammou. Keď je radostný, vzniká blaženosť; u toho, kto má blaženú myseľ, telo sa upokojí; s upokojeným telom pociťuje šťastie; u toho, kto je šťastný, myseľ sa sústredí. Toto, Mahānāma, sa nazýva ušľachtilý žiak, ktorý prebýva vyrovnane medzi nevyrovnaným ľudom, oslobodený od utrpenia medzi trpiacim ľudom, ktorý vstúpil do prúdu Dhammy a rozvíja spomienku na devov.“ Prvá.“ ID98 „2. Druhá reč k Mahānāmovi“ ID99 „12. Istého dňa pobýval Blahoslavený medzi Sakyami v Kapilavatthu v Banyanovom parku. V tom čase sa Mahānāma zo Sakya zotavil z choroby, krátko po tom, čo sa uzdravil. A v tom čase mnohí mnísi šili rúcho pre Blahoslaveného, mysliac si: ‚Keď bude jeho rúcho hotové, Blahoslavený sa po uplynutí troch mesiacov vydá na cestu.‘“ ID100 „Mahānāma zo Sakjov počul: ‚Zdá sa, že mnohí mnísi šijú rúcho pre Blahoslaveného a myslia si: „Keď bude jeho rúcho hotové, Blahoslavený sa po uplynutí troch mesiacov vydá na cestu.“‘ Potom Mahānāma zo Sakjov pristúpil k Blahoslavenému, vzdal mu úctu a posadil sa na bok. Keď sedel po boku, Mahānāma zo Sakyanov povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, počul som toto: ‚Zdá sa, že mnohí mnísi šijú rúcho pre Blahoslaveného a myslia si: „Keď bude jeho rúcho hotové, Blahoslavený sa po uplynutí troch mesiacov vydá na cestu.“‘ A my, ctihodný pane, ktorí žijeme rôznymi spôsobmi, akým spôsobom by sme mali žiť?“ ID101 „„Výborne, výborne, Mahānāma! Je naozaj vhodné, aby ste vy, synovia dobrých rodín, pristúpili k Tathāgatovi a opýtali sa: ‚Ctihodný pane, my, ktorí žijeme rôznymi spôsobmi, akým spôsobom by sme mali žiť?‘ Človek s vierou, Mahānāma, je ten, kto dosahuje úspech, nie ten bez viery; človek s prebudenou energiou je ten, kto dosahuje úspech, nie ten lenivý; človek s ustálenou bdelosťou je ten, kto dosahuje úspech, nie ten, ktorého bdelosť poľavila; človek so sústredenou mysľou je ten, kto dosahuje úspech, nie ten s nesústredenou mysľou; múdry človek je ten, kto dosahuje úspech, nie ten nemúdry. Keď si, Mahānāma, zakorenený v týchto piatich vlastnostiach, mal by si ďalej rozvíjať šesť vlastností.““ ID102 „Tu, Mahānāma, by si si mal spomínať na Tathāgatu takto: ‚Naozaj, Blahoslavený je… Učiteľ bohov a ľudí, Budha, Blahoslavený.‘ Keď, Mahānāma, ušľachtilý žiak spomína na Tathāgatu, v tom čase jeho myseľ nie je ovládaná žiadostivosťou, nie je ovládaná nenávisťou a nie je ovládaná klamom. V tom čase, s Tathāgatom ako svojím predmetom, sa jeho myseľ stáva čestnou. S čestnou mysľou, Mahānāma, ušľachtilý žiak nachádza inšpiráciu v zmysle, nachádza inšpiráciu v Dhamme a nachádza radosť spojenú s Dhammou. U toho, kto je radostný, vzniká blaženosť. U toho, kto má myseľ plnú blaženosti, sa telo upokojí. S upokojeným telom človek prežíva šťastie. U toho, kto je šťastný, sa myseľ sústredí. Toto spomínanie na Buddhu, Mahānāma, by si mal rozvíjať pri chôdzi, pri státí, pri sedení, pri ležaní, pri vykonávaní práce a pri pobyte v dome preplnenom rodinou.““ ID103 „„Okrem toho, Mahānāma, mal by si spomínať na Dhammu… mal by si spomínať na Saṅghu… mal by si spomínať na svoju vlastnú cnosť… mal by si spomínať na svoju vlastnú štedrosť… mal by si spomínať na božstvá takto: ‚Existujú devovia Štyroch veľkých kráľov… existujú devovia nad nimi. Obdarení takouto vierou tí devovia odišli odtiaľto a znovuzrodili sa tam; takáto viera existuje aj vo mne. Obdarení takou cnosťou… učenosťou… štedrosťou… múdrosťou tí devovia odišli odtiaľto a znovuzrodili sa tam; taká múdrosť existuje aj vo mne.“ Keď, Mahānāma, ušľachtilý žiak spomína na svoju vlastnú vieru, cnosť, učenosť, štedrosť a múdrosť, ako aj na vieru, cnosť, učenosť, štedrosť a múdrosť tých božstiev, v tom čase jeho myseľ nie je ovládaná žiadostivosťou, nie je ovládaná nenávisťou a nie je ovládaná klamom. V tom čase sa jeho myseľ, s božstvami ako predmetom, stáva čestnou. S čestnou mysľou, Mahānāma, ušľachtilý žiak nachádza inšpiráciu v zmysle, nachádza inšpiráciu v Dhamme a nachádza radosť spojenú s Dhammou. U toho, kto je radostný, vzniká blaženosť. U toho, kto má blaženú myseľ, sa telo stáva pokojným. S pokojným telom človek prežíva šťastie. Ten, kto je šťastný, má sústredenú myseľ. Toto spomínanie na božstvá, Mahānāma, by si mal rozvíjať pri chôdzi, pri státí, pri sedení, pri ležaní, pri vykonávaní práce a pri pobyte v dome preplnenom rodinou.“ Druhé.“ ID104 „3. Nandiya Sutta“ ID105 „13. Istého dňa pobýval Blahoslavený medzi Sákjovcami v Kapilavatthu v kláštore Banyan Grove. V tom čase mal Blahoslavený v úmysle vstúpiť do dažďového pobytu v Sāvatthī.“ ID106 „Sákjovec Nandiya počul: ‚Hovorí sa, že Blahoslavený má v úmysle vstúpiť do dažďového pobytu v Sāvatthī.‘ Vtedy Nandiya zo Sakyanov prišla táto myšlienka: ‚Bolo by dobré, keby som aj ja vstúpil do dažďového pobytu v Sāvatthī. Tam budem môcť vykonávať svoju prácu a zároveň sa z času na čas stretávať s Blahoslaveným.‘“ ID107 „Potom Blahoslavený vstúpil do dažďového pobytu v Sāvatthī. Aj Nandiya zo Sakyanov vstúpil do dažďového pobytu v Sāvatthī. Tam sa venoval svojej práci a zároveň mohol z času na čas vidieť Blahoslaveného. V tom čase mnohí mnísi šili rúcha pre Blahoslaveného a mysleli si: ‚Keď bude šitie rúch pre Blahoslaveného hotové, po uplynutí troch mesiacov sa vydá na cestu.‘“ ID108 „Nandiya zo Sakyanov počul: ‚Hovorí sa, že mnohí mnísi šijú rúcha pre Blahoslaveného a myslia si: „Keď bude šitie rúch pre Blahoslaveného hotové, po uplynutí troch mesiacov sa vydá na cestu.“‘ Potom Nandiya zo Sakyanov pristúpil k Blahoslavenému, vzdal mu úctu a posadil sa na bok. Keď sedel po boku, Nandiya zo Sakyanov povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, počul som toto: ‚Mnohí mnísi šijú rúcha pre Blahoslaveného a myslia si: „Keď bude šitie rúch pre Blahoslaveného hotové, po uplynutí troch mesiacov sa vydá na cestu.“‘ Čo sa týka nás, ctihodný pane, ktorí žijeme rôznymi spôsobmi, akým spôsobom by sme mali žiť?“ ID109 „‚Dobre, dobre, Nandiya! Je naozaj vhodné, aby ste vy, Nandiya, ako synovia z dobrej rodiny, pristúpili k Tathāgatovi a opýtali sa: ‚Ctihodný pane, čo sa týka nás, ktorí žijeme rôznymi spôsobmi, akým spôsobom by sme mali žiť?‘ Nandiya, úspešný je ten, kto má vieru, nie ten, kto je bez viery; úspešný je ten, kto je cnostný, nie ten, kto je nemorálny; úspešný je ten, kto prebudil energiu, nie ten, kto je lenivý; úspešný je ten, kto si upevnil všímavosť, nie ten, kto ju stratil; úspešný je ten, kto je sústredený, nie ten, kto je nesústredený; úspešný je ten, kto je múdry, nie ten, kto je nemúdry. Keď si sa, Nandiya, upevnil v týchto šiestich vlastnostiach, mal by si vnútorne upevniť všímavosť v piatich veciach.““ ID110 „Tu, Nandiya, by si si mal takto pripomínať Tathāgatu: ‚Blahoslavený je Arahant, dokonale samosvietiaci, obdarený poznaním a správaním, ten, ktorý odišiel, poznateľ sveta, neprekonateľný vychovávateľ tých, ktorí majú byť skrotení, učiteľ bohov a ľudí, osvietiaci, blahoslavený.‘ Takto, Nandiya, by si mala vnútorne upevniť všímavosť s Tathāgatom ako predmetom.“ ID111 „„Okrem toho, Nandiya, mal by si si pripomínať Dhammu: ‚Dhamma je Blahoslaveným dobre hlásaná, priamo viditeľná, bezprostredná, vyzývajúca, aby človek prišiel a videl, vedúca vpred, aby ju múdri osobne pochopili.‘ Takto, Nandiya, treba vnútorne upevniť všímavosť s Dhammou ako jej predmetom.““ ID112 „„Okrem toho, Nandiya, mal by si si pripomínať svojich dobrých priateľov: ‚Je to pre mňa skutočne zisk, je to pre mňa skutočne dobre získané, že mám dobrých priateľov, ktorí sú súcitní, ktorí túžia po mojom blahu, ktorí mi dávajú napomenutia a ktorí mi dávajú pokyny.‘ Takto, Nandiya, treba vnútornú všímavosť ustanoviť s dobrými priateľmi ako jej predmetom.““ ID113 „„Okrem toho, Nandiya, mala by si si pripomenúť svoju vlastnú štedrosť: ‚Je to pre mňa skutočne zisk, je to pre mňa skutočne dobre získané, že ja, uprostred ľudí sužovaných škvrnou lakomstva, žijem doma s mysľou oslobodenou od škvrny lakomstva, voľne štedrá, veľkorysá, tešiaca sa z odriekania, vhodná na to, aby ma prosili, tešiaca sa z dávania a zdieľania.‘ Takto, Nandiya, treba vnútornú všímavosť upevniť, pričom jej predmetom je štedrosť.““ ID114 „„Okrem toho, Nandiya, mala by si si pripomenúť božstvá: ‚Existujú božstvá, ktoré, keď prekročili spoločenstvo božstiev, ktoré konzumujú fyzickú potravu, sa znovuzrodili v určitom tele vytvorenom mysľou. Nevnímajú pre seba žiadnu povinnosť ani žiadne nahromadenie z toho, čo bolo vykonané. Rovnako ako, Nandiya, večne oslobodený mních nevníma pre seba žiadnu povinnosť ani žiadne hromadenie z toho, čo bolo vykonané; rovnako tak, Nandiya, tie božstvá, ktoré prekročili spoločnosť božstiev konzumujúcich fyzickú stravu a zrodili sa v určitom tele vytvorenom mysľou, nevnímajú pre seba žiadnu povinnosť ani žiadne hromadenie z toho, čo bolo vykonané.“ Takto, Nandiya, treba vnútorne upevniť všímavosť, pričom jej predmetom sú božstvá.““ ID115 „Nandiya, ušľachtilý žiak, ktorý je obdarený týmito jedenástimi vlastnosťami, opúšťa zlé, nezdravé stavy a nelipne na nich. Rovnako ako, Nandiya, prevrátený hrniec vylieva vodu a neberie späť to, čo vylial; alebo rovnako ako oheň, ktorý sa rozpútal v suchom trávnatom poraste, šíri sa a nevracia sa k tomu, čo už spálil; rovnako tak, Nandiya, ušľachtilý žiak, ktorý je obdarený týmito jedenástimi vlastnosťami, opúšťa zlé, nezdravé stavy a nelipne na nich.“ Tretia.“ ID116 „4. Rozprava so Subhútim“ ID117 „14. Potom sa ctihodný Subhúti spolu s mníchom Saddhom priblížil k Blahoslavenému. Keď sa priblížil, vzdal úctu Blahoslavenému a posadil sa na bok. Blahoslavený povedal ctihodnému Subhútimu, ktorý sedel na boku: ‚Ako sa volá tento mních, Subhúti?‘ ‚Ctihodný pane, tento mních sa volá Saddha, syn laického nasledovníka Sudattu. Z viery opustil rodinný život a vstúpil do bezdomovectva.‘“ ID118 „Ale, Subhūti, je tento mních Saddha, syn laického nasledovníka Sudattu, ktorý z viery opustil rodinný život a vstúpil do bezdomovectva, považovaný za vzor viery?“ „Teraz je ten správny čas, Blahoslavený; teraz je ten správny čas, Sugata, aby Blahoslavený hovoril o vzoroch viery Saddhu. Teraz zistím, či je tento mních považovaný za vzor viery, alebo nie.““ ID119 „„Tak teda, Subhūti, počúvaj a venuj pozornosť; budem hovoriť.“ „Áno, ctihodný pane,“ odpovedal ctihodný Subhūti Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto:“ ID120 „„Tu, Subhūti, je mních cnostný; žije v súlade s Pātimokkhou, dokonalý v správaní a v spôsobe života, vidí nebezpečenstvo aj v tých najmenších chybách, dodržiava a cvičí sa v pravidlách cvičenia. Že mních, Subhūti, je cnostný… dodržiava a cvičí sa v pravidlách cvičenia, aj to, Subhūti, je príkladom človeka s vierou.““ ID121 „Navyše, Subhútí, mních je učený, pamätá si, čo počul, a nahromadil to, čo počul. Tie učenia, ktoré sú dobré na začiatku, dobré uprostred a dobré na konci, so správnym významom a formuláciou, ktoré hlásajú svätý život, ktorý je úplne dokonalý a čistý – takéto učenia často počul, uchoval si ich, sú mu známe v reči, sú preskúmané mysľou a sú dobre preniknuté múdrosťou. To, že mních, Subhútí, je učený… a hlboko preniknutý múdrosťou, aj to, Subhútí, je znakom viery pre veriaceho.“ ID122 „Okrem toho, Subhúti, mních má dobrých priateľov, dobrých spoločníkov a inklinuje k dobrým priateľom. To, že mních, Subhúti, má dobrých priateľov, dobrých spoločníkov a inklinuje k dobrým priateľom, aj to, Subhúti, je znakom viery pre verného.“ ID123 „Okrem toho, Subhútí, mních sa dá ľahko napomínať, má vlastnosti, ktoré to umožňujú; je trpezlivý a pokyny prijíma s úctou. To, že mních, Subhútí, sa dá ľahko napomínať… a pokyny prijíma s úctou, aj to, Subhútí, je znakom viery verného.“ ID124 „Okrem toho, Subhútí, mních je zručný a neúnavný pri plnení rôznych povinností voči svojim spoločníkom v svätom živote, je obdarený schopnosťou hľadať prostriedky na ich dosiahnutie, je schopný ich vykonávať a organizovať. To, že mních, Subhútí, je zručný… a schopný ich vykonávať a organizovať, aj to, Subhútí, je znakom viery verného.“ ID125 „Okrem toho, Subhútí, mních miluje Dhammu, je príjemný v rozhovore a má veľkú radosť z vyššej Dhammy a vyššej Vinaji. To, že mních, Subhútí, miluje Dhammu… a má veľkú radosť z vyššej Dhammy a vyššej Vinaji, aj to, Subhútí, je znakom viery verného.“ ID126 „Okrem toho, Subhúti, mních prebýva s prebudenou energiou na opustenie neblahých stavov a na dosiahnutie blahých stavov; je vytrvalý, pevný vo svojom úsilí a nezľavuje z úsilia, pokiaľ ide o blahé stavy. To, že mních, Subhúti, prebýva s prebudenou energiou… nezbavuje sa bremena, pokiaľ ide o blahodárne stavy, aj to, Subhútí, je znakom viery verného.“ ID127 „Navyše, Subhútí, mních dosahuje podľa vlastnej vôle, bez ťažkostí a bez námahy štyri džhány, ktoré patria k vyššej mysli, príjemné stavy už v tomto živote. To, že mních, Subhūti, dosahuje podľa vlastnej vôle… štyri džhány… príjemné stavy už v tomto živote, aj to, Subhūti, je znakom viery verného.“ ID128 „Okrem toho, Subhútí, mních si spomína na svoje mnohoraké minulé existencie, to znamená: jedno zrodenie, dve zrodenia, tri zrodenia, štyri zrodenia, päť zrodení, desať zrodení, dvadsať zrodení, tridsať zrodení, štyridsať zrodení, päťdesiat zrodení, sto zrodení, tisíc zrodení, sto tisíc zrodení, mnoho eónov kozmického sťahovania, mnoho eónov kozmického rozširovania, mnoho eónov kozmického sťahovania a rozširovania: ‚Tam som bol s takýmto menom, z takého rodu, s takýmto vzhľadom, taká bola moja strava, také boli moje zážitky radosti a bolesti, taká bola dĺžka môjho života. Keď som odtiaľ zomrel, znovuzrodil som sa inde. Aj tam som bol s takýmto menom, z takého rodu, s takýmto vzhľadom, taká bola moja strava, také boli moje zážitky radosti a bolesti, taká bola dĺžka môjho života. Keď som odtiaľ zomrel, znovuzrodil som sa tu.“ Tak si spomína na svoje mnohoraké minulé existencie so všetkými ich aspektmi a podrobnosťami. To, že si mních, Subhūti, spomína na svoje mnohoraké minulé existencie… so všetkými ich aspektmi a podrobnosťami, aj to, Subhūti, je znakom viery pre veriaceho.“ ID129 „Navyše, Subhūti, božským okom, ktoré je očistené a prevyšuje ľudské, mních vidí bytosti, ako umierajú a znova sa rodia – nižšie a vyššie, krásne a škaredé, v dobrých aj zlých miestach. Rozumie bytostiam tak, ako sa im darí podľa ich karmy: ‚Naozaj, tieto ctihodné bytosti boli obdarené nesprávnym konaním tela, nesprávnym konaním reči a nesprávnym konaním mysle, boli urážateľmi ušľachtilých, zastávali nesprávny názor a vykonávali činy založené na nesprávnom názore. Po rozpade tela, po smrti, sa zrodili v stave strádania, v zlom mieste, v mieste skazy, v pekle. Alebo, vskutku, tieto ctihodné bytosti sa vyznačovali správnym konaním tela, správnym konaním reči a správnym konaním mysle, nehanobili ušľachtilých, zastávali správny názor a konali na základe správneho názoru. Po rozpade tela, po smrti, sa zrodili v dobrom osude, v nebeskom svete.“ Takto božským okom, ktoré je očistené a prevyšuje ľudské, vidí bytosti, ako umierajú a znova sa rodia – nižšie a vyššie, krásne a škaredé, v dobrých osudoch a zlých osudoch. Rozumie bytostiam tak, ako sa im darí podľa ich karmy. Že mních, Subhūti, s božským okom, ktoré je očistené… a tak ďalej… rozumie bytostiam tak, ako sa im darí podľa ich karmy – aj to, Subhūti, je svedectvom o mníchovi Saddhovi.“ ID130 „Navyše, Subhútí, mních prostredníctvom zničenia nečistôt sám pre seba priamym poznaním v tomto živote dosiahol oslobodenie mysle bez nečistôt, oslobodenie múdrosťou, a keď ho dosiahol, prebýva v ňom. To, že mních, Subhūti, prostredníctvom zničenia nečistôt… a tak ďalej… keď to dosiahol, keď to dosiahol, prebýva v ňom – aj to, Subhūti, je svedectvom mnícha Saddhu.“ ID131 „Keď to bolo povedané, ctihodný Subhūti povedal Blahoslavenému: ‚Ctihodný pane, tieto svedectvá o mníchovi Saddhovi, ktoré vyslovil Blahoslavený, sú prítomné v tomto mníchovi a tento mních sa v nich prejavuje.‘“ ID132 „Ctihodný pane, tento mních je cnostný; žije v súlade s pravidlami Pātimokkha, je obdarený správnym správaním a postojom a vidí nebezpečenstvo aj v tých najmenších chybách. Keď prijal pravidlá výcviku, cvičí sa v nich.“ ID133 „Ctihodný pane, tento mních je veľmi učený, uchováva si to, čo sa naučil, a nahromadil to, čo sa naučil. Tie učenia, ktoré sú dobré na začiatku, dobré uprostred a dobré na konci, so správnym významom a formuláciou, ktoré hlásajú úplne dokonalý a očistený svätý život – takéto učenia si on dôkladne osvojil, uchoval, recitoval, mentálne premýšľal nad nimi a hlboko ich pochopil svojím pohľadom.“ ID134 „Ctihodný pane, tento mních má dobrých priateľov, dobrých spoločníkov a inklinuje k dobrým priateľom.“ ID135 „Ctihodný pane, tohto mnícha je ľahké napomínať… a s úctou prijíma pokyny.“ ID136 „Ctihodný pane, tento mních je zručný a nie je lenivý pri plnení rôznych povinností voči svojim spoločníkom v svätom živote. Je obdarený schopnosťou skúmať prostriedky pre nich, je schopný ich vykonávať a je schopný ich zariadiť.“ ID137 „Ctihodný pane, tento mních miluje Dhammu, má príjemnú reč a má veľkú radosť z vyššej Dhammy a vyššej Vinaji.“ ID138 „Ctihodný pane, tento mních prebýva s prebudenou energiou… a tak ďalej… je silný, vytrvalý a nezložil bremeno, pokiaľ ide o blahodárne stavy.“ ID139 „Ctihodný pane, tento mních dosahuje podľa vlastnej vôle, bez ťažkostí a bez námahy štyri džhány, ktoré patria k vyššej mysli a sú príjemnými stavmi v tomto živote.“ ID140 „Ctihodný pane, tento mních si spomína na svoje mnohé minulé existencie, to znamená: jedno zrodenie, dve zrodenia… a tak ďalej… takto si spomína na svoje mnohé minulé existencie so všetkými ich aspektmi a podrobnosťami.“ ID141 „Ctihodný pane, tento mních božským okom, ktoré je očistené a prevyšuje ľudské… a tak ďalej… chápe bytosti tak, ako sa im darí podľa ich karmy.“ ID142 „Ctihodný pane, tento mních prostredníctvom zničenia nečistôt… a tak ďalej… keď to pochopil, keď to dosiahol, prebýva v tom. Ctihodný pane, tieto svedectvá o mníchovi Saddhovi, ktoré vyslovil Blahoslavený, sú prítomné v tomto mníchovi a tento mních sa v nich prejavuje.“ ID143 „‚Dobré, dobré, Subhūti! Preto, Subhūti, mal by si prebývať spolu s týmto mníchom Saddhom. A kedykoľvek by si, Subhūti, chcel vidieť Tathāgatu, mal by si pristúpiť k Tathāgatovi, aby si ho videl spolu s týmto mníchom Saddhom.‘ Štvrtá sutta je ukončená.“ ID144 „5. Rozprava o láskavosti“ ID145 „15. ‚Mnísi, od oslobodenia mysle prostredníctvom láskavosti, ktorá bola kultivovaná, rozvíjaná, zdôrazňovaná, urobila sa z nej prostriedok, základ, bola ustanovená, osvojená a dôkladne vykonávaná, možno očakávať jedenásť prínosov.‘“ ID146 „Aké je tých jedenásť? Človek spí šťastne, prebúdza sa šťastne, nemá zlé sny, je milý ľuďom, je milý neľuďom, božstvá ho chránia, oheň, jed ani zbraň mu neublížia, myseľ sa rýchlo sústredí, tvár má pokojnú farbu, zomiera bez zmätku a ak neprenikne vyššie, znovuzrodí sa v Brahmovom svete. Mnísi, toto je tých jedenásť prínosov, ktoré možno očakávať od oslobodenia mysle prostredníctvom láskavosti, ktorá bola kultivovaná, rozvíjaná, zdôrazňovaná, urobila sa z nej prostriedok, základ, bola ustanovená, osvojená a dôkladne vykonávaná.“ Piata sutta je ukončená.“ ID147 „6. Rozprava v Aṭṭhakanāgare“ ID148 „16. Raz ctihodný Ānanda pobýval vo Veḷuvagāmake vo Vesālī. V tom čase prišiel do Pāṭaliputty z nejakých záležitostí hospodár Dasama z Aṭṭhakanāgary.“ ID149 „Vtedy sa hospodár Dasama z Aṭṭhakanāgary priblížil k istému mníchovi v Kukkuṭārāme. Keď sa priblížil, povedal tomuto mníchovi: ‚Ctihodný pane, kde teraz prebýva ctihodný Ānanda? Lebo túžime vidieť ctihodného Ānandu.“ „Hospodár, ctihodný Ānanda prebýva vo Vesālī vo Veḷuvagāmake.““ ID150 „Potom sa hlava rodiny Dasama z Aṭṭhakanāgary, keď vybavil svoje záležitosti v Pāṭaliputte, vybral do Vesālī, do Veḷuvagāmaky, a pristúpil k ctihodnému Ānandovi. Keď k nemu pristúpil, vzdal ctihodnému Ānandovi úctu a posadil sa na vhodné miesto. Keď sa posadil na vhodné miesto, hospodár Dasama z Aṭṭhakanāgary povedal ctihodnému Ānandovi: „Ctihodný Ānanda, existuje nejaký Dhamma, ktorý jasne vysvetlil ten Blahoslavený, ktorý vie a vidí, Arahant, Dokonale Osvietení, vďaka ktorému sa mníchovi, ktorý žije pozorne, horlivo a odhodlane, oslobodia jeho neoslobodené mysle, zničia sa jeho nezničené skvrny, alebo dosiahne nedosiahnuteľnú, najvyššiu istotu od otroctva?“ „Áno, hospodár, existuje jedno Dhamma, ktoré jasne vysvetlil ten Požehnaný, ktorý vie a vidí, Arahant, Dokonale Osvietení, vďaka ktorému mních, ktorý žije v bdelosti, horlivosti a odhodlaní, oslobodí svoju neoslobodenú myseľ, zničí svoje nezničené skvrny alebo dosiahne nedosiahnuteľné, najvyššie oslobodenie od pút.“ ID151 „“„Ale čo, ctihodný Ānanda, je tá jediná Dhamma, ktorú jasne vysvetlil ten Blahoslavený, ktorý vie a vidí, Arahant, Dokonale Osvietení, vďaka ktorej sa mníchovi, ktorý žije pozorne, horlivo a odhodlane, oslobodia jeho neoslobodené mysle, jeho nezničené skvrny sa zničia, alebo dosiahne nedosiahnuteľnú, najvyššiu istotu od otroctva?“ „Tu, hlava rodiny, mních, odlúčený od zmyslových pôžitkov, odlúčený od neprospešných stavov, vstupuje a prebýva v prvom džhánu, ktorý je sprevádzaný počiatočnou myšlienkou a trvalou myšlienkou, s nadšením a šťastím zrodeným z odlúčenia. Uvažuje takto: ‚Aj tento prvý džhán je podmienený a vôľovo vytvorený.‘ Vie: ‚Všetko, čo je podmienené a vytvorené vôľou, je nestále a podlieha zániku.‘ Upevnený v ňom dosiahne zničenie nečistôt. Ak nedosiahne zničenie nečistôt, potom práve vďaka tej vášni pre Dhammu, tej radosti z Dhammy, so zničením piatich nižších pút, je tým, kto sa spontánne znovuzrodí, dosiahne tam konečné Nibbāna a už sa z toho sveta nevráti. „Toto, hlava rodiny, je tá jediná Dhamma, ktorú jasne vysvetlil ten Blahoslavený, ktorý vie a vidí, Arahant, Dokonale Osvietení, vďaka ktorej mních, ktorý žije pozorne, horlivo a odhodlane, oslobodí svoju neoslobodenú myseľ, zničí svoje nezničené nečistoty alebo dosiahne nedosiahnuteľnú, najvyššiu istotu pred otroctvom.““ ID152 „„Navyše, hlava rodiny, mních, keď utíši počiatočné a udržované myslenie, vstúpi a prebýva v druhom džhánovi, ktorý má vnútornú istotu a zjednotenie mysle, je bez počiatočného a udržovaného myslenia a vzniká zo sústredenia, s blaženosťou a radosťou… v treťom džhánovi… vo štvrtom džhánovi. Uvažuje takto: ‚Aj táto štvrtá džhána je podmienená a vôľovo vytvorená.‘ Vie: ‚Všetko, čo je podmienené a vôľovo vytvorené, je nestále a podlieha zániku.‘ Upevnený v nej dosiahne zničenie nečistôt. Ak nedosiahne zničenie nečistôt, potom práve vďaka tej vášni pre Dhammu, tej radosti z Dhammy, so zničením piatich nižších pút, je tým, kto sa spontánne znovuzrodí, dosiahne tam konečné Nibbāna a z toho sveta sa už nevráti. Aj toto, hlava rodiny, je tá jediná Dhamma, ktorú jasne vysvetlil ten Blahoslavený, ktorý vie a vidí, Arahant, Dokonale Osvietení, vďaka ktorej sa mníchovi, ktorý prebýva v bdelosti, horlivosti a odhodlaní, oslobodia jeho neoslobodené mysle, jeho nezničené nečistoty zaniknú, alebo dosiahne nedosiahnuteľnú, najvyššiu istotu pred otroctvom.“ ID153 „Navyše, hlava rodiny, mních prebýva tak, že napĺňa jeden smer mysľou sprevádzanou láskavosťou, podobne druhý, podobne tretí a podobne štvrtý. Tak nad, pod a naprieč, všade a pre všetkých prebýva tak, že napĺňa celý svet mysľou sprevádzanou láskavosťou – rozsiahlou, vznešenou, nemerateľnou, bez nepriateľstva, bez zlomyseľnosti. Uvažuje takto: ‚Toto oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je tiež podmienené a vôľovo vytvorené.‘ Rozumie: ‚Všetko, čo je podmienené a vôľovo vytvorené, je nestále, podlieha zániku.‘ Upevnený v tomto pochopení dosahuje zničenie nečistôt. Ak nedosiahne zničenie nečistôt, potom práve vďaka tej vášni pre Dhammu, tej radosti z Dhammy, spolu s úplným zničením piatich nižších pút, sa spontánne znovuzrodí a dosiahne tam konečné Nibbāna, pričom už nemá povahu vrátiť sa z toho sveta. Aj toto, hlava rodiny, je tá jediná Dhamma, ktorú jasne vysvetlil ten Blahoslavený, ktorý vie a vidí, Arahant, Dokonale Osvietení, prostredníctvom ktorej človek dosiahne nedosiahnuteľné, najvyššiu istotu pred otroctvom.“ ID154 „Navyše, hlava rodiny, mních prebýva tak, že preniká jedným smerom s mysľou sprevádzanou súcitom… s mysľou sprevádzanou radosťou z úspechu… s mysľou sprevádzanou vyrovnanosťou, podobne aj druhým, podobne aj tretím, podobne aj štvrtým. Tak nad, pod a naprieč, všade a pre všetkých prebýva, prenikajúc celý svet mysľou sprevádzanou vyrovnanosťou – rozsiahlou, vznešenou, nemerateľnou, bez nepriateľstva, bez zlomyseľnosti. Uvažuje takto: ‚Toto oslobodenie mysle prostredníctvom vyrovnanosti je tiež podmienené a vôľovo vytvorené.‘ Rozumie: ‚Všetko, čo je podmienené a vôľovo vytvorené, je nestále, podlieha zániku.‘ Upevnený v tom dosiahne zničenie nečistôt; ak nedosiahne zničenie nečistôt, potom práve vďaka tej vášni pre Dhammu, tej radosti z Dhammy, s úplným zničením piatich nižších pút sa stane tým, kto sa spontánne znovuzrodí a dosiahne tam konečné Nibbāna, pričom nemá povahu vrátiť sa z toho sveta. Aj toto, hlava rodiny, je tá jediná Dhamma, ktorú jasne vysvetlil ten Blahoslavený, ktorý vie a vidí, Arahant, Dokonale Osvietení, prostredníctvom ktorej človek dosiahne nedosiahnuteľné, najvyššiu istotu pred otroctvom.“ ID155 „Navyše, hlava rodiny, mních tým, že úplne prekročí vnímania formy, so zmiznutím vnímaní odporu a tým, že sa nevenuje vnímaniam rozmanitosti, uvedomujúc si, že ‚priestor je nekonečný‘, dosiahne a prebýva v základe nekonečného priestoru. Uvažuje takto: ‚Toto dosiahnutie základu nekonečného priestoru je tiež podmienené a vôľovo vytvorené.‘ Chápe: ‚Všetko, čo je podmienené a vytvorené vôľou, je nestále a podlieha zániku.‘ Upevnený v tom dosahuje zničenie nečistôt. Ak nedosiahne zničenie nečistôt, potom práve vďaka tej vášni pre Dhammu, tej radosti z Dhammy, spolu s úplným zničením piatich nižších pút, stáva sa tým, kto sa spontánne znovuzrodí, aby tam dosiahol konečné Nibbāna, pričom nemá povahu vrátiť sa z toho sveta. Aj toto, hlava rodiny, je tá jediná Dhamma, ktorú jasne vysvetlil ten Blahoslavený – ten, kto vie, kto vidí, Arahant, Dokonale Osvietení – vďaka ktorej mních, ktorý prebýva v bdelosti, horlivosti a odhodlaní, oslobodí svoju doteraz neoslobodenú myseľ, zničí svoje doteraz nezničené nečistoty a dosiahne nedosiahnuteľnú najvyššiu istotu od otroctva.“ ID156 „Navyše, majiteľ domu, mních tým, že úplne prekročí základ nekonečného priestoru, uvedomujúc si, že ‚vedomie je nekonečné‘, dosiahne a prebýva v základe nekonečného vedomia… Tým, že úplne prekročí základ nekonečného vedomia, uvedomujúc si, že ‚neexistuje nič‘, dosiahne a prebýva v základe ničoty. Uvažuje takto: ‚Toto dosiahnutie základu ničoty je tiež podmienené a vôľovo vytvorené.‘ Rozumie: ‚Všetko, čo je podmienené a vôľovo vytvorené, je nestále a podlieha zániku.‘ Upevnený v tom dosiahne zničenie nečistôt; ak nedosiahne zničenie nečistôt, potom práve vďaka tej vášni pre Dhammu, tej radosti z Dhammy, úplným zničením piatich nižších pút sa spontánne znovuzrodí, tam dosiahne konečné Nibbāna a nemá povahu, aby sa z toho sveta vrátil. Aj toto, hospodár, je tá jediná Dhamma, ktorú jasne vysvetlil ten Blahoslavený – ten, kto vie, kto vidí, Arahant, Dokonale Osvietení – vďaka ktorej mních, ktorý žije v bdelosti, s horlivosťou a odhodlaním, oslobodí svoju doteraz neoslobodenú myseľ, zničí svoje doteraz nezničené nečistoty a dosiahne nedosiahnuteľnú najvyššiu istotu pred otroctvom.“ ID157 „Keď to bolo povedané, hlava rodiny Dasama z Aṭṭhaka povedal ctihodnému Ānadovi: ‚Ctihodný Ānanda, je to, ako keby človek, hľadajúc jednu nádobu s pokladom, našiel naraz jedenásť nádob s pokladom. Tak aj ja, ctihodný pane, hľadajúc jedny dvere k Nesmrteľnosti, som naraz našiel jedenásť dverí k Nesmrteľnosti, ku ktorým sa môžem uchýliť. Je to ako keby, ctihodný pane, mal človek dom s jedenástimi dverami a keď by ten dom začal horieť, mohol by sa zachrániť ktorýmikoľvek z tých dverí. Tak aj ja, ctihodný pane, sa môžem zachrániť ktorýmikoľvek z týchto jedenástich dverí k Nesmrteľnosti. „Ctihodný pane, stúpenci iných sekt skutočne budú žiadať odmenu za svojho učiteľa. Prečo by som teda nemal priniesť obetu ctihodnému Ānadovi?““ ID158 „Potom hospodár Dasama z Aṭṭhaka zvolal sanghu mníchov z Vesālī a Pāṭaliputta a vlastnými rukami ich obsluhoval a nasýtil vynikajúcim tuhým i mäkkým jedlom. Každému mníchovi osobitne daroval pár rúch a ctihodnému Ānandovi súpravu troch rúch. A dal postaviť kláštor v hodnote päťsto pre ctihodného Ānandu. Šiesty.“ ID159 „7. Rozprava o pastierovi kráv“ ID160 „17. ‚Mnísi, pastier, ktorý disponuje jedenástimi vlastnosťami, nie je schopný spravovať stádo dobytka a zabezpečiť jeho prosperitu. Aké je tých jedenásť? Tu, mnísi, pastier nepozná tvary dobytka, nie je zručný v rozoznávaní ich znakov, neodstraňuje vajíčka ovád, nezakrýva ich rany, nevytvára dym, nepozná napájisko, nevie, čo vypili, nepozná cestu, nie je zručný v pastvinách, dojí bez toho, aby nechal zvyšok, a neprejavuje osobitnú úctu tým býkom, ktorí sú otcami a vodcami stáda. Mnísi, pastier, ktorý disponuje týmito jedenástimi vlastnosťami, nie je schopný spravovať stádo dobytka a zabezpečiť jeho prosperitu.“ ID161 „„Podobne aj mních, mnísi, ktorý je obdarený jedenástimi vlastnosťami, nie je schopný dosiahnuť rast, rozkvet a rozšírenie v tomto Dhamme a disciplíne. Akých jedenástich? Tu, mnísi, mních nepozná hmotnú formu, nie je zručný v rozpoznávaní znakov, neodstraňuje to, čo je ako vajíčka ovádov, nezakrýva to, čo je ako rana, nevytvára to, čo je ako dym, nepozná to, čo je ako napájadlo, nepozná to, čo je ako opitosť, nepozná to, čo je ako cesta, nie je zručný v tom, čo je ako pastvina, je tým, kto dojí bez zvyšku, a nepreukazuje osobitnú úctu tým mníchom, ktorí sú starší, dlhoroční, už dávno vstúpili do mníšstva, sú otcami Saṅghy a vodcami Saṅghy.““ ID162 „A ako, mnísi, je mních tým, kto nepozná hmotnú formu? Tu, mnísi, mních nepozná tak, ako to skutočne je, žiadny druh hmotnej formy, ako napríklad: ‚Štyri veľké živly a hmotná forma odvodená zo štyroch veľkých živlov.‘ Takýmto spôsobom, mnísi, mních nie je tým, kto pozná hmotnú formu.“ ID163 „A ako, mnísi, mních nie je zbehlý v znakoch? Tu, mnísi, mních nepozná tak, ako to skutočne je: ‚Hlupák je označený svojím karmom, múdry človek je označený svojím karmom.‘ Takýmto spôsobom, mnísi, mních nie je zbehlý v znakoch.“ ID164 „A ako, mnísi, nie je mních tým, kto odstraňuje to, čo je ako vajíčka ovád? Tu, mnísi, mních toleruje vzniknutú myšlienku zmyslovej túžby; neopúšťa ju, nerozptyľuje ju, neukončuje ju a nespôsobuje, aby nevznikla. Toleruje vzniknutú myšlienku zlomyseľnosti… vzniknutú myšlienku krutosti… Toleruje vzniknuté zlé, nezdravé stavy; nezanecháva ich, nerozptyľuje ich, neukončuje ich a nespôsobuje, aby nevznikli. Takto, mnísi, mních nie je tým, kto odstraňuje to, čo je podobné vajíčkam ovád.““ ID165 „A ako, mnísi, nie je mních tým, kto zakrýva to, čo je ako rana? Tu, mnísi, keď mních okom uvidí formu, vníma jej znaky a črty. Pretože by ho – keďže jeho zmyslový orgán zraku nie je ovládaný – mohli napadnúť zlé, neprospešné stavy chamtivosti a nespokojnosti, nepraktizuje ich ovládanie; nestráži zmyslový orgán zraku, nedosahuje ovládanie zmyslového orgánu zraku. Keď ušami počuje zvuk… Keď nosom zacítí vôňu… Keď jazykom ochutná chuť… Keď sa telom dotkne hmatateľného predmetu… Keď mysľou spozná mentálny objekt, vníma jeho znaky a vlastnosti. Pretože – keď prebýva s nezvládnutou schopnosťou mysle – ho môžu napadnúť zlé, nezdravé stavy chamtivosti a nespokojnosti, nepraktizuje jej ovládanie; nestráži schopnosť mysle, nedosahuje ovládanie schopnosti mysle. Takto, mnísi, mních nie je ten, kto zakrýva to, čo je ako rana.“ ID166 „A ako, mnísi, mních nie je ten, kto vytvára to, čo je ako dym? Tu, mnísi, mních neučí Dhammu ostatných podrobne tak, ako ju počul a ako sa ju naučil. Takto, mnísi, mních nie je ten, kto vytvára niečo podobné dymu.““ ID167 „A ako, mnísi, mních nepozná brod? Tu, mnísi, mních sa čas od času neobráti na tých mníchov, ktorí sú veľmi učení, ktorí si zapamätali učenie, nositelia Dhammy, nositelia Vinaji a nositelia mātik, aby sa ich opýtal a vyptával: ‚Ctihodní páni, ako je to? Aký je to význam?‘ Tí ctihodní mu neodhalia to, čo nebolo odhalené, neobjasnia to, čo nebolo objasnené, a nerozptýlia jeho zmätok ohľadom mnohých nejasných bodov v Dhamme. Takto, mnísi, mních nepozná brod.““ ID168 „A ako, mnísi, mních nepozná to, čo bolo vypité? Tu, mnísi, keď sa vyučuje Dhamma a disciplína hlásaná Tathāgatom, mních nezíska poznanie významu, nezíska poznanie Dhammy a nezíska radosť spojenú s Dhammou. Takto, mnísi, mních nepozná to, čo bolo vypité.“ ID169 „A ako, mnísi, mních nepozná cestu? Tu, mnísi, mních nepozná Ušľachtilú osemčlennú cestu takú, aká skutočne je. Takto, mnísi, mních nepozná cestu.“ ID170 „A ako, mnísi, je mních nezručný v pastvinách? Tu, mnísi, mních nerozumie štyrom základom všímavosti tak, ako skutočne sú. Takto, mnísi, mních nie je zručný v pastvinách.“ ID171 „A ako, mnísi, je mních tým, kto dojí do sucha? Tu, mnísi, veriaci laici pozývajú mnícha s darmi v podobe rúch, almužny, ubytovania a liečivých potrieb pre chorých. Tam mních nepozná správnu mieru pri prijímaní. Takto, mnísi, je mních ten, kto vydojí do sucha.“ ID172 „A aký, mnísi, je mních, ktorý nepreukazuje nadmernú úctu tým mníchom, ktorí sú starší, dlhoroční, už dávno vstúpili do mníšstva, otcovia a vodcovia Saṅghy? Tu, mnísi, mních neprejavuje láskyplné telesné konanie voči tým mníchom, ktorí sú starší, dlhoroční, už dávno vstúpili do mníšstva, sú otcami a vodcami Saṅghy, a to ani verejne, ani súkromne; neprejavuje láskyplné verbálne konanie… neprejavuje voči nim láskyplné mentálne konanie, a to ani verejne, ani súkromne. Takto, mnísi, je mních ten, kto nepreukazuje nadmernú úctu tým mníchom, ktorí sú starší, dlhoroční, už dávno vstúpili do mníšstva, otcovia a vodcovia Saṅghy.“ ID173 „„Mnísi, mních, ktorý je obdarený týmito jedenástimi vlastnosťami, nie je schopný dosiahnuť rast, rozvoj a hojnosť v tomto Dhamme a disciplíne.““ ID174 „„Mnísi, pastier, ktorý je obdarený jedenástimi vlastnosťami, je schopný udržiavať a rozmnožovať stádo dobytka. Akých jedenásť? Tu, mnísi, pastier pozná tvary, je zručný v rozpoznávaní charakteristík, odstraňuje vajíčka ovádov, zakrýva rany, vytvára dym, pozná brod, vie, čo sa vypilo, pozná cestu, je zručný v pasení, dojí tak, že necháva zvyšok, a s mimoriadnou úctou si váži tých býkov, ktorí sú otcami a vodcami stáda. Mnísi, pastier, ktorý disponuje týmito jedenástimi vlastnosťami, je schopný udržiavať a rozširovať stádo dobytka.““ ID175 „Podobne, mnísi, mních, ktorý je obdarený týmito jedenástimi vlastnosťami, je schopný dosiahnuť rast, rozvoj a hojnosť v tomto Dhamme a disciplíne. Ktorých jedenásť? Tu, mnísi, mních pozná formy, je zručný v rozlišovaní charakteristík, odstraňuje vajíčka ovádov, zakrýva rany, vytvára dym, pozná brod, vie, čo sa vypilo, pozná cestu, je zručný v pasení, dojí tak, že necháva zvyšok mlieka, a s mimoriadnou úctou ctí tých mníchov, ktorí sú starší, dlhoroční, už dávno vstúpili do mníšstva, otcovia a vodcovia Saṅghy.““ ID176 „A ako, mnísi, je mních tým, kto pozná formy? Tu, mnísi, mních chápe tak, ako to skutočne je, akúkoľvek formu: ‚Štyri veľké živly a forma odvodená zo štyroch veľkých živlov.‘ Takýmto spôsobom, mnísi, je mních tým, kto pozná formy.“ ID177 „A ako, mnísi, je mních zbehlý v charakteristikách? Tu, mnísi, mních chápe tak, ako to skutočne je: ‚Hlupák sa vyznačuje svojím konaním; múdry človek sa vyznačuje svojím konaním.‘ Takýmto spôsobom, mnísi, je mních zbehlý v charakteristikách.“ ID178 „A ako, mnísi, je mních tým, kto odstraňuje vajíčka ovád? Tu, mnísi, mních netoleruje vzniknutú myšlienku zmyslového túženia; opúšťa ju, rozptyľuje ju, ukončuje ju a zničí ju. Netoleruje vzniknutú myšlienku zlomyseľnosti… vzniknutú myšlienku ubližovania… Netoleruje žiadne zlé, nezdravé stavy, ktoré sa vynorili; opúšťa ich, rozptyľuje ich, ukončuje ich a zničí ich. Takto, mnísi, je mních ten, kto odstraňuje vajíčka ovád.“ ID179 „A ako, mnísi, je mních ten, kto zakrýva ranu? Tu, mnísi, keď mních vidí formou okom, nie je tým, kto sa upína na znaky a rysy. Pretože keby prebýval s nezvládnutým zrakom, napadli by ho zlé, nezdravé stavy chamtivosti a nespokojnosti; kvôli ich zvládnutiu cvičí; stráži zrak, zaväzuje sa k jeho zvládnutiu. Keď ušami počuje zvuk… keď nosom zacítí vôňu… keď jazykom ochutná chuť… keď telom vníma hmatateľný objekt… keď mysľou spozná mentálny objekt, nie je tým, kto sa upína na znaky a rysy. Pretože keby – keby prebýval s mysľou bez ovládania – napadli by ho zlé, nezdravé stavy chamtivosti a nespokojnosti; aby ich ovládol, cvičí sa; stráži svoju myseľ, venuje sa jej ovládaniu. Takto, mnísi, je mních tým, kto zakrýva ranu.““ ID180 „A ako, mnísi, je mních tvorcom dymu? Tu, mnísi, mních podrobne vyučuje Dhammu ostatným, presne tak, ako ju počul a ako sa ju naučil. Takýmto spôsobom, mnísi, je mních tvorcom dymu.“ ID181 „A ako, mnísi, mních pozná brod? Tu, mnísi, mních sa čas od času obracia na tých mníchov, ktorí majú veľké vedomosti, ktorí si zapamätali tradície, ktorí sú nositeľmi Dhammy, nositeľmi Vinaji a nositeľmi matíc. Pýta sa ich a zisťuje: ‚Ctihodní páni, ako to je? Aký je význam toho?‘ Potom mu tí ctihodní odhalia to, čo je skryté, objasnia to, čo nie je jasné, a rozptýlia jeho pochybnosti o rôznych veciach, ktoré sú dôvodom na pochybnosti. Takto, mnísi, mních pozná brod.“ ID182 „A ako, mnísi, mních spozná, čo bolo vypité? Tu, mnísi, keď sa vyučuje Dhamma a Vinaja, ktoré hlásal Tathāgata, mních dosiahne poznanie významu, dosiahne poznanie Dhammy a dosiahne radosť spojenú s Dhammou. Takto, mnísi, mních pozná to, čo bolo vypité.“ ID183 „A ako, mnísi, mních pozná cestu? Tu, mnísi, mních jasne pozná Ušľachtilú osemčlennú cestu takú, aká skutočne je. Takto, mnísi, mních pozná cestu.“ ID184 „A ako, mnísi, je mních zručný v pastve? Tu, mnísi, mních jasne pozná štyri základy všímavosti tak, ako skutočne sú. Takto, mnísi, je mních zručný v pastve.“ ID185 „A ako, mnísi, je mních tým, kto dojí a necháva zvyšok? Tu, mnísi, verní laici pozývajú mnícha s darmi v podobe rúcha, almužny, ubytovania a liečivých potrieb pre chorých. V tejto veci mních pozná správnu mieru prijatia. Takto, mnísi, je mních tým, kto dojí a zanecháva zvyšok.“ ID186 „A ako, mnísi, je mních tým, kto preukazuje mimoriadnu úctu tým mníchom, ktorí sú starší, dlhoroční, už dávno vstúpili do mníšstva, sú otcami Sanghy a vodcami Sanghy? Tu, mnísi, voči tým mníchom, ktorí sú starší, s dlhoročnou praxou, ktorí už dávno vstúpili do mníšstva, otcovia Saṅghy a vodcovia Saṅghy, prejavuje láskyplné telesné konanie, a to aj na verejnosti, aj v súkromí; prejavuje láskyplné verbálne konanie… prejavuje láskyplné mentálne konanie, a to aj na verejnosti, aj v súkromí. Takto, mnísi, je mních tým, kto preukazuje mimoriadnu úctu tým mníchom, ktorí sú starší, dlhoroční, už dávno vstúpili do mníšstva, sú otcami Sanghy a vodcami Sanghy.“ ID187 „Mnísi, mních, ktorý je obdarený týmito jedenástimi vlastnosťami, je schopný dosiahnuť rast, rozvoj a hojnosť v tomto Dhamme a disciplíne.“ Siedma.“ ID188 „8. Prvá reč o sústredení“ ID189 „18. Potom prišlo niekoľko mníchov k Blahoslavenému, vzdali mu úctu, posadili sa na bok a povedali mu:“ ID190 „„Ctihodný pane, mohol by mních dosiahnuť taký stav sústredenia, že by nevnímal zem v prvku zeme, ani vodu v prvku vody, ani oheň v prvku ohňa, ani vzduch v prvku vzduchu; ani základ nekonečného priestoru v základe nekonečného priestoru, ani základ nekonečného vedomia v základe nekonečného vedomia, ani základ ničoty v základe ničoty, ani základ ani-vnímania-ani-nevnímania v základe ani-vnímania-ani-nevnímania; ani tohto sveta v tomto svete, ani budúceho sveta v budúcom svete; a že by nevnímal ani to, čo je videné, počuté, vnímané zmyslami, poznané, dosiahnuté, hľadané a mentálne prechádzané; a predsa by vnímal?““ ID191 „„Je možné, mnísi, že mních by mohol dosiahnuť taký stav sústredenia, že by nevnímal zem v prvku zeme … a že by nevnímal ani to, čo je videné, počuté, cítané, poznané, dosiahnuté, hľadané a mentálne prechádzané; a predsa by vnímal.““ ID192 „Ale ako, ctihodný pane, by mohol mních dosiahnuť taký stav sústredenia, že by nevnímal zem v prvku zeme… a že by nevnímal ani to, čo je videné, počuté, vnímané zmyslami, poznané, dosiahnuté, hľadané a mentálne prechádzané; a predsa by bol vnímavý?“ ID193 „„Tu, mnísi, mních vníma takto: ‚Toto je pokojné, toto je vznešené, a to je utíšenie všetkých formácií, opustenie všetkých podkladov existencie, zničenie túžby, odpútanosť, zánik, Nibbána.‘ Práve týmto spôsobom, mnísi, môže mních dosiahnuť taký stav sústredenia, že nebude vnímať zem v prvku zeme, ani vodu v prvku vody, ani oheň v prvku ohňa, ani vzduch v prvku vzduchu; ani základ nekonečného priestoru v základe nekonečného priestoru, ani základ nekonečného vedomia v základe nekonečného vedomia, ani základ ničoty v základe ničoty, ani základ ani-vnímania-ani-nevnímania v základe ani-vnímania-ani-nevnímania; ani tohto sveta v tomto svete, ani budúceho sveta v budúcom svete; a že by nevnímal ani to, čo je videné, počuté, vnímané zmyslami, poznané, dosiahnuté, hľadané a mentálne prechádzané; a predsa by vnímal.“ Ôsma.“ ID194 „9. Druhá reč o sústredení“ ID195 „19. Tam sa Blahoslavený obrátil na mníchov: ‚Mnísi.‘ ‚Ctihodný pane,‘ odpovedali tí mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto:“ ID196 „‚Mnísi, mohlo by existovať pre mnícha také dosiahnutie sústredenia, pri ktorom by nevnímal zem vo vzťahu k zemi, ani vodu vo vzťahu k vode… a tak ďalej… ani nevnímal základ ničoty vo vzťahu k základu ničoty, ani nevnímal základ ani-vnímania-ani-nevnímania vo vzťahu k základu ani-vnímania-ani-nevnímania; ani nevnímal tento svet vo vzťahu k tomuto svetu, ani nevnímal budúci svet vo vzťahu k budúcemu svetu; a dokonca ani vo vzťahu k tomu, čo je videné, počuté, vnímané zmyslami, poznané, dosiahnuté, vyhľadávané a opakovane zvažované mysľou, by nevnímal; a predsa by stále vnímal?“ „Ctihodný pane, pre nás má toto učenie ako svoj koreň Blahoslaveného, ako svojho vodcu Blahoslaveného a ako svoje útočisko Blahoslaveného. Bolo by dobré, ctihodný pane, keby sa význam tohto výroku objasnil samotnému Blahoslavenému. Keď to mnísi počujú od Blahoslaveného, budú si to pamätať.“ ID197 „V tom prípade, mnísi, počúvajte a dávajte pozor; budem hovoriť.“ „Áno, ctihodný pane,“ odpovedali tí mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto:“ ID198 „Je možné, mnísi, aby mních dosiahol taký stav sústredenia, pri ktorom by nevnímal zem vo vzťahu k zemi… a tak ďalej… a dokonca ani to, čo je videné, počuté, vnímané zmyslami, poznané, dosiahnuté, vyhľadávané a opakovane zvažované mysľou, by nevnímal; a predsa by stále vnímal.““ ID199 „„Ale ako, ctihodný pane, by mohol mních dosiahnuť taký stav sústredenia, pri ktorom by nevnímal zem vo vzťahu k zemi… a tak ďalej… a dokonca ani to, čo je videné, počuté, vnímané zmyslami, poznané, dosiahnuté, vyhľadávané a opakovane zvažované mysľou, by nevnímal; a predsa by stále vnímal?““ ID200 „Tu, mnísi, mních vníma takto: ‚Toto je pokojné, toto je vznešené, a to je utíšenie všetkých formácií, opustenie všetkých podkladov existencie, zničenie túžby, odpútanosť, zánik, Nibbána.‘ Týmto spôsobom, mnísi, je možné, aby mních dosiahol taký stav sústredenia, v ktorom by nevnímal zem vo vzťahu k zemi… a tak ďalej… a dokonca ani to, čo je videné, počuté, vnímané zmyslami, poznané, dosiahnuté, vyhľadávané a opakovane zvažované mysľou, by nevnímal; a predsa by bol stále vnímavý.“ Deviata.“ ID201 „10. Tretia reč o sústredení“ ID202 „20. Potom sa niekoľko mníchov vydalo za ctihodným Sāriputtom. Keď k nemu prišli, vymenili si s ctihodným Sāriputtom pozdravy. Po ukončení zdvorilého a pamätného rozhovoru si sadli na bok. Keď tak sedeli na boku, títo mnísi povedali ctihodnému Sāriputtovi toto:“ ID203 „‚Priateľ Sāriputta, je možné, aby mních dosiahol taký stav sústredenia, že by nevnímal zem vo vzťahu k zemi… a tak ďalej… ani by nevnímal nič, čo je videné, počuté, vnímané zmyslami, poznané, dosiahnuté, vyhľadávané a opakovane zvažované mysľou, a napriek tomu by stále vnímal?‘ „Je možné, priatelia, aby mních dosiahol taký stav sústredenia, že by nevnímal zem vo vzťahu k zemi… a tak ďalej… ani by nevnímal nič z toho, čo je videné, počuté, vnímané zmyslami, poznané, dosiahnuté, vyhľadávané a opakovane zvažované mysľou, a napriek tomu by bol stále vnímavý.““ ID204 „Ale akým spôsobom, priateľ Sāriputta, by mohol mních dosiahnuť taký stav sústredenia, že by nevnímal zem vo vzťahu k zemi… a tak ďalej… ani by nevnímal nič z toho, čo je videné, počuté, vnímané zmyslami, poznávané, dosiahnuté, vyhľadávané a opakovane zvažované mysľou, a napriek tomu by stále vnímal?“ ID205 „„Tu, priatelia, mních vníma takto: ‚Toto je pokojné, toto je vznešené, a to je utíšenie všetkých formácií, opustenie všetkých podkladov existencie, zničenie túžby, odpútanosť, zánik, Nibbána.‘ Týmto spôsobom, priatelia, by bolo možné, aby mních dosiahol taký stav sústredenia, že by nevnímal zem vo vzťahu k zemi… a tak ďalej… ani by nevnímal nič z toho, čo myseľ vidí, počuje, vníma, poznáva, dosahuje, hľadá a opakovane zvažuje, a napriek tomu by bol stále vnímavý.“ Desiaty.“ ID206 „11. Štvrtá reč o sústredení“ ID207 „21. Potom ctihodný Sāriputta oslovil mníchov: „Priatelia, bolo by možné, aby mních dosiahol taký stav sústredenia, že by nevnímal zem vo vzťahu k zemi, ani by nevnímal vodu vo vzťahu k vode, ani by nevnímal oheň vo vzťahu k ohňu, ani by nevnímal vzduch vo vzťahu k vzduchu; ani nevnímal základ nekonečného priestoru vo vzťahu k základu nekonečného priestoru, ani nevnímal základ nekonečného vedomia vo vzťahu k základu nekonečného vedomia, ani nevnímal základ ničoty vo vzťahu k základu ničoty, ani nevnímal základ ani-vnímania-ani-nevnímania vo vzťahu k základu ani-vnímania-ani-nevnímania; ani vnímať tento svet vo vzťahu k tomuto svetu, ani vnímať budúci svet vo vzťahu k budúcemu svetu; ani vnímať čokoľvek, čo je videné, počuté, vnímané zmyslami, poznané, dosiahnuté, vyhľadávané a opakovane zvažované mysľou, a napriek tomu by stále vnímal?““ ID208 „‚Priateľu, prišli by sme aj zďaleka do prítomnosti ctihodného Sāriputtu, aby sme pochopili význam tohto výroku. Bolo by naozaj dobré, keby sa význam tohto výroku vyjasnil samotnému ctihodnému Sāriputtovi. Keď to mnísi počujú od ctihodného Sāriputtu, zapamätajú si to.‘“ ID209 „V tom prípade, priatelia, počúvajte a venujte pozornosť; budem hovoriť.“ „Áno, priateľu,“ odpovedali tí mnísi ctihodnému Sāriputtovi. Ctihodný Sāriputta povedal toto:“ ID210 „Je možné, priatelia, aby mních dosiahol taký stav sústredenia, že by nevnímal zem, pokiaľ ide o zemský prvok… a tak ďalej… ani by nevnímal nič z toho, čo je videné, počuté, vnímané zmyslami, poznávané, dosiahnuté, hľadané a opakovane zvažované mysľou, a napriek tomu by stále vnímal.“ ID211 „Ale akým spôsobom, priateľu, by bolo možné, aby mních dosiahol taký stav sústredenia, že by nevnímal zem v súvislosti so zemským prvkom… a tak ďalej… ani by nevnímal nič z toho, čo je videné, počuté, vnímané zmyslami, poznané, dosiahnuté, hľadané a opakovane zvažované mysľou, a napriek tomu by bol stále vnímavý?“ ID212 „„Tu, priatelia, mních vníma takto: ‚Toto je pokojné, toto je vznešené, a to je utíšenie všetkých formácií, vzdanie sa všetkých nadobudnutých vecí, zničenie túžby, odpútanosť, zánik, Nibbána.‘ Týmto spôsobom, priatelia, by mohol mních dosiahnuť taký stav sústredenia, že by nevnímal zem vo vzťahu k prvku zeme, ani vodu vo vzťahu k prvku vody, ani oheň vo vzťahu k prvku ohňa, ani vzduch vo vzťahu k prvku vzduchu; ani základ nekonečného priestoru, pokiaľ ide o základ nekonečného priestoru, ani základ nekonečného vedomia, pokiaľ ide o základ nekonečného vedomia, ani základ ničoty, pokiaľ ide o základ ničoty, ani základ ani-vnímania-ani-nevnímania, pokiaľ ide o základ ani-vnímania-ani-nevnímania; ani tohto sveta vo vzťahu k tomuto svetu, ani budúceho sveta vo vzťahu k budúcemu svetu; ani nevníma nič z toho, čo je videné, počuté, vnímané zmyslami, poznané, dosiahnuté, hľadané a opakovane zvažované mysľou, a predsa by bol stále vnímavý.“ Jedenásta.“ ID213 „Druhá kapitola o spomienkach.“ ID214 „Zhrnujúci verš k tomu:“ ID215 „Dva verše vyslovené v súvislosti s Mahānāmom, jeden pre Nandiyu, jeden pre Subhūtiho; jeden o láskavosti, jeden pre Aṭṭhaku a jeden pre Gopālu; a štyri o sústredení.“