ID4 „1. Kapitola o opore“ ID5 „1. Aký je účel?“ ID6 „1. Tak som počul. Raz, keď Blahoslavený prebýval v Sāvatthī, v Jétovom háji, v Anāthapiṇḍikovom parku, pristúpil k Blahoslavenému ctihodný Ānanda, vzdal mu úctu a posadil sa na bok. Keď tam sedel, ctihodný Ānanda povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, aký je účel blahodárnych cností? Aký je ich prínos?“ „Ānanda, blahodárne cnosti majú za účel bezvýčitkovosť a za prínos bezvýčitkovosť.““ ID7 „„Ale, ctihodný pane, aký je účel bezvýčitkovosti? Aký je jej prínos?“ „Ānanda, cieľom bezvýčitkovosti je radosť a jej prínosom je radosť.“ ID8 „A, ctihodný pane, aký je účel radosti? Aký je jej prínos?“ „Ānanda, cieľom radosti je blaženosť a jej prínosom je blaženosť.“ ID9 „A, ctihodný pane, aký je účel blaženosti? A aký je jej prínos?“ „Ānanda, extáza má za cieľ pokoj a pokoj je jej prínosom.““ ID10 „A, ctihodný pane, aký je cieľ pokoja? Aký je jeho prínos?“ „Ānanda, pokoj má za cieľ šťastie a šťastie je jeho prínosom.““ ID11 „A, ctihodný pane, aký je cieľ šťastia? A aký je jej prínos?“ „Ānanda, účelom šťastia je sústredenie a prínosom je sústredenie.““ ID12 „„A, ctihodný pane, aký je účel sústredenia? Aký je jeho prínos?“ „Ānanda, účelom sústredenia je poznanie a videnie vecí takých, aké skutočne sú, a prínosom je poznanie a videnie vecí takých, aké skutočne sú.““ ID13 „A, ctihodný pane, aký je účel poznania a videnia vecí takých, aké skutočne sú? Aký je z toho úžitok?“ „Ānanda, poznanie a videnie vecí takých, aké skutočne sú, má za svoj účel rozčarovanie a za svoj úžitok rozčarovanie.“ ID14 „A, ctihodný pane, aký je účel rozčarovania? A aký je jej prínos?“ „Ānanda, účelom znechutenia je bezvášnivosť a jej prínosom je bezvášnivosť.“ ID15 „A, ctihodný pane, aký je účel bezvášnivosti? Aký je jej prínos?“ „Ānanda, účelom bezvášnivosti je poznanie a videnie oslobodenia a jej prínosom je poznanie a videnie oslobodenia.“ ID16 „Tak, Ānanda, cnostné činy majú za svoj účel bezvýčitkovosť a za svoj prínos bezvýčitkovosť. Bezvýčitkovosť má za svoj účel radosť a za svoj prínos radosť. Radosť má za svoj účel blaženosť a za svoj prínos blaženosť. Blaženosť má za svoj účel pokoj a za svoj prínos pokoj. Pokoj má za svoj účel šťastie a za svoj prínos šťastie. Šťastie má za svoj účel sústredenie a za svoj prínos sústredenie. Sústredenie má za svoj účel poznanie a videnie vecí takých, aké skutočne sú, a za svoj prínos poznanie a videnie vecí takých, aké skutočne sú. Poznanie a videnie vecí takých, aké skutočne sú, má za svoj cieľ rozčarovanie a za svoj prínos rozčarovanie. Rozčarovanie má za svoj cieľ bezvášnivosť a za svoj prínos bezvášnivosť. Bezvášnivosť má za svoj cieľ poznanie a videnie oslobodenia a za svoj prínos poznanie a videnie oslobodenia. Takto, Ānanda, blahodárne cnosti postupne vedú k najvyššiemu cieľu.“ Prvá. ID17 „2. Sutta o zámere“ ID18 „2. ‚Pre toho, kto je cnostný, mnísi, pre toho, kto je dokonalý v cnosti, nie je potrebné vykonávať vôľový akt: ‚Nech vo mne vznikne bezvýčitkovosť.‘ Je to v povahe vecí, mnísi, že u toho, kto je cnostný, u toho, kto je dokonalý v cnosti, vzniká bezvýčitkovosť.“ ID19 „Pre toho, kto nemá výčitky svedomia, mnísi, nie je potrebné vykonávať vôľový akt: ‚Nech vo mne vznikne radosť.‘ Je to v povahe vecí, mnísi, že u toho, kto nemá výčitky svedomia, vzniká radosť.“ ID20 „Pre toho, kto je radostný, mnísi, nie je potrebné vykonávať vôľový akt: ‚Nech vo mne vznikne blaženosť.‘ Je to v povahe vecí, mnísi, že u toho, kto je radostný, vzniká blaženosť.“ ID21 „U toho, kto má blaženú myseľ, mnísi, nie je potrebné vykonávať vôľový akt: ‚Nech je moje telo pokojné.‘ Je to v povahe vecí, mnísi, že u toho, kto má blaženú myseľ, sa telo stáva pokojným.“ ID22 „Ten, kto má pokojné telo, mnísi, nemusí vykonávať vôľový akt: ‚Nech zažívam šťastie.‘ Je to v povahe vecí, mnísi, že ten, kto má pokojné telo, zažíva šťastie.“ ID23 „Ten, kto je šťastný, mnísi, nemusí vykonávať vôľový akt: ‚Nech sa moja myseľ sústredí.‘ Je to v povahe vecí, mnísi, že myseľ toho, kto je šťastný, sa stáva sústredenou.“ ID24 „Ten, kto je sústredený, mnísi, nemusí vykonávať vôľový akt: ‚Nech poznám a vidím veci tak, ako skutočne sú.‘ Je to v povahe vecí, mnísi, že ten, kto je sústredený, pozná a vidí veci tak, ako skutočne sú.“ ID25 „Ten, kto pozná a vidí veci tak, ako skutočne sú, mnísi, nemusí vykonávať vôľový akt: ‚Nech sa stanem znechuteným.‘ Je to v povahe vecí, mnísi, že ten, kto pozná a vidí veci tak, ako skutočne sú, stáva sa znechuteným.“ ID26 „Ten, kto je znechutený, mnísi, nemusí vykonávať vôľový akt: ‚Nech sa stanem bezvášnivým.‘ Je to v povahe vecí, mnísi, že ten, kto je zbavený ilúzií, stáva sa bezvášnivým.“ ID27 „Pre toho, kto je bezvášnivý, mnísi, nie je potrebné vykonávať vôľový akt: ‚Nech dosiahnem poznanie a videnie oslobodenia.‘ Je to v povahe vecí, mnísi, že ten, kto je bezvášnivý, dosahuje poznanie a videnie oslobodenia.“ ID28 „Takto, mnísi, má nezaujatosť za svoj cieľ a prínos poznanie a videnie oslobodenia. Rozčarovanie má za svoj cieľ a prínos nezaujatosť. Poznanie a videnie vecí takých, aké skutočne sú, má za svoj cieľ a prínos rozčarovanie. Sústredenie má za svoj cieľ a prínos poznanie a videnie vecí takých, aké skutočne sú. Šťastie má za svoj cieľ a prínos sústredenie. Pokoj má za svoj cieľ a prínos šťastie. Nadšenie má za svoj cieľ a prínos pokoj. Radosť má za svoj cieľ a prínos nadšenie. Bezvýčitkovosť má za svoj cieľ a prínos radosť. Blahodárne cnosti majú za svoj cieľ a prínos bezvýčitkovosť. Takto, mnísi, stavy vedú k stavom, stavy dovádzajú stavy k naplneniu, aby sa prešlo z blízkeho brehu na vzdialený breh.“ ID29 „3. Prvá reč o podporných podmienkach“ ID30 „3. Mnísi, u toho, kto je nemorálny, koho cnosť je skazená, je podporná podmienka bez výčitiek zničená. Keď chýba bez výčitiek, u toho, koho bez výčitiek je skazená, je podporná podmienka radosti zničená. Keď chýba radosť, u toho, koho radosť je skazená, je podporná podmienka blaženosti zničená. Keď chýba blaženosť, u toho, koho blaženosť je skazená, je zničená podmienka, na ktorej spočíva pokoj. Keď chýba pokoj, u toho, koho pokoj je skazený, je zničená podmienka, na ktorej spočíva šťastie. Keď chýba šťastie, u toho, koho šťastie je skazené, je zničená podmienka, na ktorej spočíva správna koncentrácia. Keď chýba správna koncentrácia, u toho, koho správna koncentrácia je skazená, je zničená podmienka, na ktorej spočíva poznanie a videnie vecí takých, aké skutočne sú. Keď chýba poznanie a videnie vecí takých, aké skutočne sú, u toho, koho poznanie a videnie vecí takých, aké skutočne sú, je narušené, je zničená podmienka, na ktorej spočíva rozčarovanie. Keď chýba rozčarovanie, u toho, koho rozčarovanie je narušené, je zničená podmienka, na ktorej spočíva nezaujatosť. Keď chýba nezaujatosť, u toho, koho nezaujatosť je narušená, je zničená podmienka, na ktorej spočíva poznanie a videnie oslobodenia.“ ID31 „Rovnako ako, mnísi, strom, ktorému chýbajú konáre a listy, nedosahuje plnosť ani vo svojej vonkajšej kôre, ani vo vnútornej kôre, ani v bielu, ani v jadre; rovnako tak, mnísi, u toho, kto je nemorálny, u koho je cnosť skazená, je zničená podmienka, na ktorej spočíva bezvýčitkovosť. Keď chýba bezvýčitkovosť, u toho, koho bezvýčitkovosť je narušená, je zničená podmienka, na ktorej spočíva radosť… a tak ďalej až po… je zničená podmienka, na ktorej spočíva poznanie a videnie oslobodenia.“ ID32 „Mnísi, u toho, kto je cnostný, kto je dokonalý v cnosti, má bezvýčitkovosť pevnú opornú podmienku. Keď je prítomná bezvýčitkovosť, u toho, kto je dokonalý v bezvýčitkovosti, má radosť pevnú opornú podmienku. Keď je prítomná radosť, u toho, kto je dokonalý v radosti, má blaženosť pevnú opornú podmienku. Keď je prítomná blaženosť, u toho, kto je dokonalý v blaženosti, má pokoj pevnú opornú podmienku. Keď je prítomný pokoj, pre toho, kto je dokonalý v pokoji, má šťastie pevný oporný predpoklad. Keď je prítomné šťastie, pre toho, kto je dokonalý v šťastí, má správna koncentrácia pevný oporný predpoklad. Keď je prítomná správna koncentrácia, pre toho, kto je dokonalý v správnej koncentrácii, má poznanie a videnie vecí takých, aké sú, pevný oporný predpoklad. Keď je prítomné poznanie a videnie vecí takých, aké skutočne sú, pre toho, kto dosiahol dokonalosť v poznaní a videní vecí takých, aké skutočne sú, má rozčarovanie pevný oporný základ. Keď je prítomné rozčarovanie, pre toho, kto dosiahol dokonalosť v rozčarovaní, má nezaujatosť pevný oporný základ. Keď je prítomná nezaujatosť, pre toho, kto dosiahol dokonalosť v nezaujatosti, má poznanie a videnie oslobodenia pevný oporný základ.“ ID33 „Rovnako ako, mnísi, strom obdarený konármi a listami dosahuje plnosť vo svojej vonkajšej kôre, vnútornej kôre, bielu a jadrovom dreve; rovnako tak, mnísi, pre toho, kto je cnostný, kto je dokonalý v cnosti, má neľútosť pevný podporný predpoklad… a tak ďalej až po… poznanie a videnie oslobodenia má pevný podporný predpoklad.“ ID34 „4. Druhá reč o oporných podmienkach“ ID35 „4. Vtedy sa ctihodný Sāriputta obrátil na mníchov so slovami: ‚Priatelia, mnísi.‘ ‚Priateľ,‘ odpovedali tí mnísi ctihodnému Sāriputtovi. Ctihodný Sāriputta povedal toto:“ ID36 „Priatelia, u nemorálneho človeka, u toho, kto má nedostatok cnosti, je podmienka pre neľútosť zničená. Keď nie je žiadna bezvýčitkovosť, u toho, kto postráda bezvýčitkovosť, je zničená podmienka, na ktorej spočíva radosť. Keď nie je radosť, u toho, kto postráda radosť, je zničená podmienka, na ktorej spočíva blaženosť. Keď nie je blaženosť, u toho, kto postráda blaženosť, je zničená podmienka, na ktorej spočíva pokoj. Keď nie je pokoj, u toho, kto postráda pokoj, je zničená podmienka, na ktorej spočíva šťastie. Keď neexistuje šťastie, u toho, komu chýba šťastie, je zničená podmienka, na ktorej spočíva správna koncentrácia. Keď neexistuje správna koncentrácia, u toho, komu chýba správna koncentrácia, je zničená podmienka, na ktorej spočíva poznanie a videnie vecí takých, aké skutočne sú. Keď neexistuje poznanie a videnie vecí takých, aké skutočne sú, u toho, komu chýba poznanie a videnie vecí takých, aké skutočne sú, je zničená podmienka, na ktorej spočíva rozčarovanie. Keď nie je sklamanie, u toho, komu chýba sklamanie, je zničená podmienka, na ktorej spočíva nezaujatosť. Keď nie je nezaujatosť, u toho, komu chýba nezaujatosť, je zničená podmienka, na ktorej spočíva poznanie a videnie oslobodenia.“ ID37 „Priatelia, je to ako strom, ktorému chýbajú konáre a listy. Jeho vonkajšia kôra nedosahuje plnosť, ani vnútorná kôra, ani biela drevina, ani jadrové drevo. Takisto, priatelia, u nemorálneho človeka, u toho, kto postráda cnosť, je zničená podmienka, na ktorej spočíva bezvýčitkovosť. Keď neexistuje bezvýčitkovosť, u toho, kto postráda bezvýčitkovosť, je zničená podmienka, na ktorej spočíva radosť… a tak ďalej… je zničená podmienka, na ktorej spočíva poznanie a videnie oslobodenia.“ ID38 „Priatelia, u cnostného človeka, u toho, kto dosiahol cnosť, má bezvýčitkovosť dostatočnú bezprostrednú príčinu. Keď je prítomná bezvýčitkovosť, pre toho, kto je v nej dokonalý, má radosť dostatočnú bezprostrednú príčinu. Keď je prítomná radosť, pre toho, kto je v nej dokonalý, má blaženosť dostatočnú bezprostrednú príčinu. Keď je prítomná blaženosť, pre toho, kto je v nej dokonalý, má pokoj dostatočnú bezprostrednú príčinu. Keď je prítomný pokoj, pre toho, kto je v ňom dokonalý, má šťastie dostatočnú bezprostrednú príčinu. Keď je prítomné šťastie, pre toho, kto dosiahol šťastie, má správna koncentrácia dostatočnú bezprostrednú príčinu. Keď je prítomná správna koncentrácia, pre toho, kto dosiahol správnu koncentráciu, má poznanie a videnie vecí takých, aké skutočne sú, dostatočnú bezprostrednú príčinu. Keď je prítomné poznanie a videnie vecí takých, aké skutočne sú, pre toho, kto dosiahol poznanie a videnie vecí takých, aké skutočne sú, má rozčarovanie dostatočnú bezprostrednú príčinu. Keď je prítomné rozčarovanie, pre toho, kto dosiahol rozčarovanie, má odpútanosť dostatočnú bezprostrednú príčinu. Keď je prítomná odpútanosť, pre toho, kto dosiahol odpútanosť, má poznanie a videnie oslobodenia dostatočnú bezprostrednú príčinu.“ ID39 „Priatelia, je to ako strom s vetvami a listami. Jeho vonkajšia kôra dosahuje zrelosť, rovnako ako vnútorná kôra, biela drevina a jadrové drevo. Takisto, priatelia, pre cnostného človeka, ktorý dosiahol dokonalosť v cnosti, má neľútosť dostatočnú bezprostrednú príčinu. Keď je prítomná neľútosť, pre toho, kto dosiahol dokonalosť v neľútosti, má radosť dostatočnú bezprostrednú príčinu… a tak ďalej… poznanie a videnie oslobodenia má dostatočnú bezprostrednú príčinu. Štvrtá.“ ID40 „5. Tretia reč o bezprostredných príčinách“ ID41 „5. Tam sa ctihodný Ānanda obrátil na mníchov… ‚Priatelia, pre nemorálneho človeka, pre toho, kto má nedostatok cnosti, chýba bezvýčitkovosti bezprostredná príčina. Keď chýba bezvýčitkovosť, pre toho, kto má nedostatok bezvýčitkovosti, chýba radosti bezprostredná príčina. Keď chýba radosť, pre toho, kto má nedostatok radosti, chýba blaženosti bezprostredná príčina. Keď chýba blaženosť, u toho, kto postráda blaženosť, chýba bezprostredná príčina pokoja. Keď chýba pokoj, u toho, kto postráda pokoj, chýba bezprostredná príčina šťastia. Keď chýba šťastie, u toho, kto postráda šťastie, chýba bezprostredná príčina správnej koncentrácie. Keď chýba správna koncentrácia, u toho, kto postráda správnu koncentráciu, chýba bezprostredná príčina poznania a videnia vecí takých, aké skutočne sú. Keď chýba poznanie a videnie vecí takých, aké skutočne sú, u toho, komu chýba poznanie a videnie vecí takých, aké skutočne sú, chýba bezprostredná príčina pre rozčarovanie. Keď chýba rozčarovanie, u toho, komu chýba rozčarovanie, chýba bezprostredná príčina pre odpútanosť. Keď chýba odpútanosť, u toho, komu chýba odpútanosť, chýba bezprostredná príčina pre poznanie a videnie oslobodenia.\“” ID42 „Priatelia, je to ako strom, ktorému chýbajú konáre a listy. Jeho vonkajšia kôra nedosahuje plnosť, rovnako ako ani vnútorná kôra, biela drevina ani jadrové drevo. Takisto, priatelia, u nemorálneho človeka, u toho, komu chýba cnosť, chýba bezvýčitkovosti bezprostredná príčina. Keď chýba bezvýčitkovosť, u človeka, ktorému chýba bezvýčitkovosť, chýba radosť bezprostrednej príčiny… a tak ďalej… poznanie a videnie oslobodenia nemá bezprostrednú príčinu.“ ID43 „Priatelia, u cnostného človeka, u toho, kto je dokonalý v cnosti, má bezvýčitkovosť dostatočnú bezprostrednú príčinu. Keď je bezvýčitkovosť, u človeka, ktorý je dokonalý v bezvýčitkovosti, má radosť dostatočnú bezprostrednú príčinu. Keď je radosť, pre toho, kto je dokonalý v radosti, má blaženosť dostatočnú bezprostrednú príčinu. Keď je blaženosť, pre toho, kto je dokonalý v blaženosti, má pokoj dostatočnú bezprostrednú príčinu. Keď je pokoj, pre toho, kto je dokonalý v pokoji, má šťastie dostatočnú bezprostrednú príčinu. Keď je šťastie, pre toho, kto je dokonalý v šťastí, má správna koncentrácia dostatočnú bezprostrednú príčinu. Keď je správne sústredenie, pre toho, kto dosiahol dokonalosť v správnom sústredení, má poznanie a videnie vecí takých, aké skutočne sú, dostatočnú bezprostrednú príčinu. Keď je poznanie a videnie vecí takých, aké skutočne sú, pre toho, kto dosiahol dokonalosť v poznaní a videní vecí takých, aké skutočne sú, má rozčarovanie dostatočnú bezprostrednú príčinu. Keď je rozčarovanie, pre toho, kto dosiahol dokonalosť v rozčarovaní, má nezaujatosť dostatočnú bezprostrednú príčinu. Keď je prítomná bezvášnivosť, pre toho, kto dosiahol bezvášnivosť, má poznanie a videnie oslobodenia dostatočnú bezprostrednú príčinu.“ ID44 „Priatelia, je to ako strom s vetvami a listami. Jeho vonkajšia kôra dosahuje zrelosť, rovnako ako vnútorná kôra, biela drevina a jadrové drevo. Takisto, priatelia, pre cnostného človeka, pre toho, kto dosiahol cnosť, má neľútosť dostatočnú bezprostrednú príčinu. Keď je prítomná bezvýčitkovosť, pre toho, kto je v nej dokonalý, má radosť dostatočnú bezprostrednú príčinu… a tak ďalej… poznanie a videnie oslobodenia má dostatočnú bezprostrednú príčinu. Piata.“ ID45 „6. Rozprava o skaze“ ID46 „6. Mnísi, akýkoľvek mních, ktorý uráža a hanobí svojich spolubratov žijúcich svätým životom a znevažuje ušľachtilých, je možné, ba dokonca isté, že upadne do jedného z jedenástich druhov skazy.“ ID47 „Aké jedenásť? Nedosiahne to, čo ešte nedosiahol; odpadne od toho, čo už dosiahol; dobrý Dhamma sa pre neho nestane čistým; alebo sa stane namysleným, čo sa týka dobrého Dhammy; alebo vedie svätý život bez radosti; alebo spácha nejaký nečistý priestupok; alebo, keď odmietol cvičenie, vráti sa k nižšiemu spôsobu života; alebo ho postihne ťažká choroba; alebo upadne do šialenstva alebo duševnej zmätenosti; alebo zomrie v zmätku; alebo po rozpade tela, po smrti, sa znovuzrodí v stave strádania, v nešťastnom osude, na mieste pádu, v pekle. Mnísi, akýkoľvek mních, ktorý uráža a hanobí svojich spolubratov praktizujúcich svätý život a znevažuje ušľachtilých, je možné, a je to tak, že upadne do jedného alebo druhého z týchto jedenástich druhov skazy.“ ID48 „Mnísi, akýkoľvek mních, ktorý hanobí a vyčíta svojim spolucvičiacim a obviňuje ušľachtilých, je nemožné, nie je to možné, aby nedospel k jednému alebo druhému z týchto jedenástich druhov skazy.“ ID49 „Ktorých jedenásť? Nedosiahne nedosiahnuté; odpadne od dosiahnutého; dobrý Dhamma sa pre neho nestane čistým; alebo sa stane namysleným vo vzťahu k dobrému Dhamme; alebo vedie svätý život bez radosti; alebo spácha nejaký nečistý priestupok; alebo, keď odmietne cvičenie, vráti sa k nízkemu životu; alebo ho postihne ťažká choroba; alebo upadne do šialenstva alebo zmätenosti mysle; alebo zomrie v zmätku; alebo po rozpade tela, po smrti, sa znovuzrodí v stave straty, v nešťastnom osude, na mieste pádu, v pekle. Mnísi, akýkoľvek mních, ktorý haní a vyčíta svojim spolucvičiacim a obviňuje ušľachtilých, nemôže, nie je možné, aby nedospel k jednému alebo druhému z týchto jedenástich druhov skazy. Šieste.“ ID50 „7. Rozprava o vnímaní“ ID51 „7. Vtedy sa ctihodný Ānanda priblížil k Blahoslavenému; keď sa priblížil, vzdal Blahoslavenému úctu a posadil sa na bok. Keď sedel na boku, ctihodný Ānanda povedal Blahoslavenému toto:“ ID52 „‚Ctihodný pane, mohlo by pre mnícha existovať také dosiahnutie sústredenia, že by nevnímal zem v prvku zeme, ani vodu v prvku vody, ani oheň v prvku ohňa, ani vzduch v prvku vzduchu, ani základ nekonečna priestoru v základe nekonečna priestoru, ani vnímal základ nekonečnosti vedomia v základe nekonečnosti vedomia, ani vnímal základ nebytia v základe nebytia, ani vnímal základ ani-vnímania-ani-nevnímania v základe ani-vnímania-ani-nevnímania, ani vnímal tento svet v tomto svete, ani vnímal druhý svet v druhom svete; a pokiaľ ide o to, čo vidí, počuje, vníma, poznáva, dosahuje, hľadá a nad čím uvažuje myseľ, ani v tom by nebol vnímavý; a predsa by bol vnímavý?““ ID53 „„Môže existovať, Ānanda, pre mnícha také dosiahnutie sústredenia, že by nebol vnímajúcim zeme v prvku zeme, ani vnímajúcim vody v prvku vody, ani vnímajúcim ohňa v prvku ohňa, ani vnímajúcim vzduchu v prvku vzduchu, ani vnímajúcim základu nekonečnosti priestoru v základe nekonečnosti priestoru, ani vnímať základ nekonečna vedomia v základe nekonečna vedomia, ani vnímať základ ničoty v základe ničoty, ani vnímať základ ani-vnímania-ani-nevnímania v základe ani-vnímania-ani-nevnímania, ani vnímať tento svet v tomto svete, ani vnímať druhý svet v druhom svete; a pokiaľ ide o to, čo myseľ vidí, počuje, vníma, poznáva, dosahuje, hľadá a nad čím uvažuje, ani v tom by nebol vnímavý; a predsa by bol vnímavý.““ ID54 „„Ale ako, ctihodný pane, by mohol mních dosiahnuť takú úroveň sústredenia, že by nevnímal zem v prvku zeme, ani vodu v prvku vody, ani oheň v prvku ohňa, ani vzduch v prvku vzduchu, ani základ nekonečnosti priestoru v základe nekonečnosti priestoru, ani vnímať základ nekonečna vedomia v základe nekonečna vedomia, ani vnímať základ nebytia v základe nebytia, ani vnímať základ ani-vnímania-ani-nevnímania v základe ani-vnímania-ani-nevnímania, ani vnímať tento svet v tomto svete, ani vnímať druhý svet v druhom svete; a pokiaľ ide o to, čo vidí, počuje, vníma, poznáva, dosahuje, hľadá a nad čím uvažuje myseľ, ani v tom by nebol vnímavý; a predsa by bol vnímavý?““ ID55 „Tu, Ānanda, mních vníma takto: ‚Toto je pokojné, toto je vznešené, a to je utíšenie všetkých formácií, opustenie všetkých podkladov, zničenie túžby, odpútanosť, zánik, Nibbāna.‘ Týmto spôsobom, Ānanda, by mohlo pre mnícha existovať také dosiahnutie sústredenia, že by nevnímal zem v prvku zeme, ani vodu v prvku vody, ani oheň v prvku ohňa, ani vzduch v prvku vzduchu, ani základ nekonečna priestoru v základe nekonečna priestoru, ani by nevnímal základ nekonečnosti vedomia v základe nekonečnosti vedomia, ani by nevnímal základ ničoty v základe ničoty, ani by nevnímal základ ani-vnímania-ani-nevnímania v základe ani-vnímania-ani-nevnímania, ani by nevnímal tento svet v tomto svete, ani by nevnímal druhý svet v druhom svete; a pokiaľ ide o to, čo vidí, počuje, vníma, poznáva, dosahuje, hľadá a nad čím uvažuje myseľ, ani v tom by nebol vnímajúci; a predsa by bol vnímajúci.““ ID56 „Vtedy ctihodný Ānanda, potešený a súhlasiaci so slovami Blahoslaveného, vstal zo svojho miesta, vzdal úctu Blahoslavenému, obišiel ho po pravej strane a pristúpil k ctihodnému Sāriputtovi. Keď pristúpil, vymenil si pozdravy s ctihodným Sāriputtom. Po ukončení zdvorilého a pamätného rozhovoru si sadol na bok. Keď sedel na boku, ctihodný Ānanda povedal ctihodnému Sāriputtovi:“ ID57 „Priateľ Sāriputta, mohlo by existovať pre mnícha také dosiahnutie sústredenia, že by nevnímal zem v prvku zeme… a pokiaľ ide o to, čo vidí, počuje, vníma, poznáva, dosahuje, hľadá a nad čím uvažuje myseľ, ani v tom by nevnímal; a predsa by vnímal?“ „Mohlo by existovať, priateľ Ānanda, pre mnícha také dosiahnutie sústredenia, že by nevnímal zem v prvku zeme… a pokiaľ ide o to, čo vidí, počuje, vníma, poznáva, dosahuje, hľadá a nad čím uvažuje myseľ, ani v tom by nevnímal; a predsa by vnímal.““ ID58 „Ale ako, priateľ Sāriputta, by mohol mních dosiahnuť taký stav sústredenia, že by nevnímal zem v prvku zeme… a pokiaľ ide o to, čo vidí, počuje, vníma, poznáva, dosahuje, hľadá a nad čím uvažuje myseľ, ani v tom by nevnímal; a predsa by vnímal?“ ID59 „„Tu, priateľ Ānanda, mních vníma takto: ‚Toto je pokojné, toto je vznešené, a to je utíšenie všetkých formácií, opustenie všetkých podkladov existencie, zničenie túžby, odpútanosť, zánik, Nibbāna.‘ Týmto spôsobom, priateľ Ānanda, by mohol mních dosiahnuť takú úroveň sústredenia, že by nevnímal zem v prvku zeme… a pokiaľ ide o to, čo vidí, počuje, vníma, poznáva, dosahuje, hľadá a nad čím uvažuje myseľ, ani v tom by nevnímal; a predsa by vnímal.““ ID60 „„Je to úžasné, priateľu, je to ohromujúce! Ako sa význam a formulácia Učiteľa aj žiaka zhodujú a súhlasia bez rozporu, a to pokiaľ ide o najvyšší stav. Práve teraz, priateľu, som pristúpil k Blahoslavenému a opýtal som sa ho na túto vec. Blahoslavený mi túto vec vysvetlil práve týmito písmenami, práve týmito pojmami a práve týmito vetami, presne tak, ako to urobil ctihodný Sāriputta. Je to úžasné, priateľu, je to ohromujúce, ako sa význam a formulácia Učiteľa aj žiaka zhodujú a súhlasia bez rozporu, a to pokiaľ ide o najvyšší stav.“ Siedma.“ ID61 „8. Rozprava o pozornosti“ ID62 „8. Potom ctihodný Ānanda pristúpil k Blahoslavenému, vzdal mu úctu a posadil sa na bok. Keď sedel na boku, ctihodný Ānanda povedal Blahoslavenému toto:“ ID63 „‚Ctihodný pane, mohol by pre mnícha existovať taký stav sústredenia, v ktorom by nevenoval pozornosť oku, nevenoval pozornosť viditeľným formám; nevenoval pozornosť uchu, nevenoval pozornosť zvukom; nevenoval pozornosť nosu, nevenoval pozornosť vôňam; nevenoval pozornosť jazyku, nevenoval pozornosť chuťam; nevenoval pozornosť telu, nevenoval pozornosť hmatateľným objektom; nevenoval pozornosť prvku zeme, nevenoval pozornosť prvku vody, nevenoval pozornosť prvku ohňa, nevenoval pozornosť prvku vzduchu; nevenoval pozornosť základu nekonečného priestoru; nevenoval pozornosť základu nekonečného vedomia; nevenoval pozornosť základu ničoty; nevenoval pozornosť základu ani vnímania, ani nevnímania; nevenoval by pozornosť tomuto svetu, nevenoval by pozornosť budúceho svetu; a pokiaľ ide o čokoľvek, čo je videné, počuté, vnímané, poznané, dosiahnuté, vyhľadávané a premýšľané mysľou, tomu by tiež nevenoval pozornosť – a predsa by stále venoval pozornosť?““ ID64 „Je možné, Ānanda, aby mních dosiahol takú úroveň sústredenia, že by sa nezameriaval na oko, nezameriaval by sa na viditeľné tvary; nezameriaval by sa na ucho, nezameriaval by sa na zvuky; nezameriaval by sa na nos, nezameriaval by sa na vône; nezameriaval by sa na jazyk, nezameriaval by sa na chute; nevenoval by pozornosť telu, nevenoval by pozornosť hmatateľným objektom; nevenoval by pozornosť prvku zeme, nevenoval by pozornosť prvku vody, nevenoval by pozornosť prvku ohňa, nevenoval by pozornosť prvku vzduchu; nevenoval by pozornosť základu nekonečného priestoru; nevenoval by pozornosť základu nekonečného vedomia; nevenoval by pozornosť základu ničoty; nevenoval by pozornosť základu ani vnímania, ani nevnímania; nevenoval by pozornosť tomuto svetu, nevenoval by pozornosť budúceho svetu; a pokiaľ ide o čokoľvek, čo je videné, počuté, vnímané zmyslami, poznané, dosiahnuté, vyhľadávané a premýšľané mysľou, tomu by tiež nevenoval pozornosť – a predsa by stále venoval pozornosť.““ ID65 „„Ale akým spôsobom, ctihodný pane, by mohol mních dosiahnuť takú úroveň sústredenia, že by sa nezameriaval na oko, nezameriaval by sa na viditeľné tvary… a pokiaľ ide o čokoľvek, čo je videné, počuté, vnímané zmyslami, poznané, dosiahnuté, vyhľadávané a premýšľané mysľou, nezameriaval by sa ani na to – a predsa by sa stále sústreďoval?““ ID66 „Tu, Ānanda, sa mních sústreďuje takto: ‚Toto je pokojné, toto je vznešené, a to utíšenie všetkých formácií, opustenie všetkých podkladov existencie, zničenie túžby, odpútanosť, zánik, Nibbāna.‘ Práve takto, Ānanda, môže mních dosiahnuť takú úroveň sústredenia, že nebude venovať pozornosť oku, nebude venovať pozornosť viditeľným formám… a pokiaľ ide o čokoľvek, čo je videné, počuté, vnímané zmyslami, poznané, dosiahnuté, vyhľadávané a skúmané mysľou, nebude venovať pozornosť ani tomu – a predsa bude stále sústredený. Ôsme.“ ID67 „9. Rozprava so Saddhom“ ID68 „9. Raz Blahoslavený pobýval v Nātike v tehlovej sále. Vtedy sa ctihodný Saddha priblížil k Blahoslavenému, vzdal mu úctu a posadil sa na bok. Ctihodnému Saddhovi, ktorý sedel na boku, Blahoslavený povedal toto:“ ID69 „‚Saddha, človek by mal meditovať ako plnokrvník, nie ako podradný kôň. A aká, Saddha, je meditácia podradného koňa? Podradný kôň, Saddha, priviazaný k kŕmidlu, medituje: ‚Krmivo, krmivo!‘ Z akého dôvodu? Pretože, Saddha, podradnému koňovi priviazanému k kŕmidlu nenapadne: ‚Akú úlohu mi dnes dá tréner koní? Ako mu mám splatiť jeho službu?“ Tak, priviazaný k korytu, medituje: ‚Krmivo, krmivo!‘ Rovnako tak, Saddha, tu istý podradný človek, keď odíde do lesa, alebo ku koreňu stromu, alebo do odľahlého príbytku, prebýva s mysľou napádanou a premáhanou zmyslovou túžbou a nerozumie, aké je skutočné oslobodenie od vzniknutej zmyselnej túžby. Keď si urobil zmyselnú túžbu svojím vnútorným zameraním, medituje, uvažuje, premýšľa a uvažuje nízkym spôsobom. Pobýva s mysľou napadnutou zlomyseľnosťou… s mysľou napadnutou lenivosťou a otupenosťou… s mysľou napadnutou nepokojom a výčitkami svedomia… s mysľou napadnutou a premáhanou pochybnosťou a nerozumie, aké je skutočné oslobodenie od vzniknutej pochybnosti. Keď si urobí pochybnosť svojím vnútorným zameraním, medituje, uvažuje, premýšľa a zamýšľa sa nízkym spôsobom. Medituje opierajúc sa o zem, medituje opierajúc sa o vodu, medituje opierajúc sa o oheň, medituje opierajúc sa o vzduch, medituje opierajúc sa o základ nekonečnosti priestoru, medituje opierajúc sa o základ nekonečnosti vedomia, medituje opierajúc sa o základ ničoty, medituje opierajúc sa o základ ani-vnímania-ani-nevnímania, medituje opierajúc sa o tento svet, medituje opierajúc sa o druhý svet a medituje opierajúc sa o všetko, čo je videné, počuté, vnímané, poznané, dosiahnuté, hľadané a opakovane prechádzané mysľou. Takto, Saddha, prebieha meditácia podradného človeka.“ ID70 „A aká, Saddha, je meditácia plnokrvníka? Vynikajúci plnokrvník, Saddha, priviazaný k korytu, nemedituje: ‚Krmivo, krmivo!‘ Z akého dôvodu? Pretože, Saddha, vynikajúcemu plnokrvníkovi priviazanému k korytu napadne: ‚Akú úlohu mi dnes dá tréner koní? Ako mu splatím jeho službu?“ A tak, priviazaný k korytu, nerozmýšľa: ‚Krmivo, krmivo!‘ Naozaj, Saddha, vynikajúci plnokrvník považuje použitie biča za niečo ako dlh, ako záväzok, ako stratu, ako prehrešok. Rovnako tak, Saddha, skvelý človek, keď odíde do lesa, alebo ku koreňu stromu, alebo do odľahlého príbytku, nezotrvá s mysľou napadnutou alebo premáhanou zmyslovou túžbou a chápe tak, ako to skutočne je, únik od vzniknutej zmyselnej túžby. Nezostáva s mysľou napadnutou zlomyseľnosťou… ani s mysľou napadnutou lenivosťou a otupenosťou… ani s mysľou napadnutou nepokojom a výčitkami svedomia… ani s mysľou napadnutou alebo premáhanou pochybnosťou a chápe tak, ako to skutočne je, únik od vzniknutej pochybnosti. Nemedituje spoliehajúc sa na zem, ani spoliehajúc sa na vodu, ani spoliehajúc sa na oheň, ani spoliehajúc sa na vzduch, ani spoliehajúc sa na základ nekonečného priestoru, ani spoliehajúc sa na základ nekonečného vedomia, ani spoliehajúc sa na základ ničoty, ani spoliehajúc sa na základ ani-vnímania-ani-nevnímania, ani spoliehajúc sa na tento svet, ani spoliehajúc sa na druhý svet, ani nemedituje opierajúc sa o čokoľvek, čo je videné, počuté, vnímané, poznané, dosiahnuté, hľadané a opakovane prechádzané mysľou; a predsa medituje. A, Saddha, takému vynikajúcemu človeku, ktorý medituje týmto spôsobom, devovia spolu s Indom, s Brahmom a s Pajāpatim vzdávajú úctu z diaľky, hovoriac: „ ID71 ‚Skláňame sa pred tebou, ó ušľachtilý z ľudí! Skláňame sa pred tebou, ó najvyšší medzi ľuďmi! Nevieme, na čom sa opieraš, keď medituješ.‘“ ID72 „Keď to bolo povedané, ctihodný Saddha povedal Blahoslavenému: „Ale ako, ctihodný pane, medituje ušľachtilý človek bez toho, aby sa spoliehal na zem, ani na vodu, ani na oheň, ani na vzduch, ani na základ nekonečného priestoru, ani na základ nekonečného vedomia, ani na základ ničoty, ani na základ ani-vnímaniaani ne-vnímania, ani sa nespoliehajúc na tento svet, ani na druhý svet, ani na čokoľvek, čo je videné, počuté, vnímané, poznané, dosiahnuté, hľadané a opakovane prechádzané mysľou – a predsa medituje? A ako to je, ctihodný pane, že devovia spolu s Indom, s Brahmom a s Pajāpatim vzdávajú z diaľky úctu takému vynikajúcemu človeku, ktorý medituje, a hovoria: ID73 „‚Úcta ti, ó, najvznešenejší z ľudí! Úcta ti, ó, najvyšší medzi ľuďmi! Nevieme, na čom sa opieraš pri meditácii.‘“ ID74 „Tu, Saddha, pre tohto vznešeného muža sa vnímanie zeme prejavuje v prvku zeme; vnímanie vody sa prejavuje v prvku vody; vnímanie ohňa sa prejavuje v prvku ohňa; vnímanie vzduchu sa prejavuje v prvku vzduchu; vnímání základu nekonečného priestoru sa prejavuje v prvku nekonečného priestoru; vnímání základu nekonečného vedomia sa prejavuje v prvku nekonečného vedomia; vnímání základu neexistencie sa prejavuje v prvku neexistencie; vnímání základu ani-vnímání-ani-nevnímání sa prejavuje v prvku ani-vnímání-ani-nevnímání; vnímání tohto sveta sa prejavuje v tomto svete; vnímání druhého sveta sa prejavuje v druhom svete; a vo všetkom, čo myseľ vidí, počuje, vníma, poznáva, dosahuje, hľadá alebo skúma, sa vnímání prejavuje aj tam. Keď takto medituje, Saddha, ten vznešený človek nemedituje opierajúc sa o zem… ani nemedituje opierajúc sa o čokoľvek, čo je videné, počuté, vnímané zmyslami, poznané, dosiahnuté, hľadané alebo skúmané mysľou; a predsa medituje. A takému vznešenému človeku, Saddha, ktorý takto medituje, devovia spolu s Indom, Brahmom a Pajāpatim vzdávajú úctu z diaľky:“ ID75 „‚Skláňame sa pred tebou, ó ušľachtilý z ľudí! Skláňame sa pred tebou, ó najvyšší človek! Nevieme, na čom sa opieraš pri meditácii.‘ Deviata sutta.“ ID76 „10. 10. Rozprava na mieste kŕmenia pávov“ ID77 „10. Raz Blahoslavený prebýval v Rádžagáhe, na mieste kŕmenia pávov, v parku pútnikov. Tam sa Blahoslavený obrátil na mníchov: ‚Mnísi.‘ ‚Ctihodný pane,‘ odpovedali tí mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto:“ ID78 „‚Mnísi, mních obdarený tromi vlastnosťami je ten, kto dosiahol konečný záver, dosiahol konečné oslobodenie od jarmov, žije konečný svätý život, dosiahol konečný cieľ a je najvýznamnejší medzi devami a ľuďmi. Ktorými tromi? Súhrnom cnosti toho, kto prekročil výcvik, súhrnom sústredenia toho, kto prekročil výcvik, a súhrnom múdrosti toho, kto prekročil výcvik. Mnísi, mních, ktorý je obdarený týmito tromi vlastnosťami, je ten, kto dosiahol konečný záver, dosiahol konečné oslobodenie od pút, vedie najvyšší svätý život, dosiahol konečný cieľ a je najvýznamnejší medzi devami a ľuďmi.“ ID79 „Okrem toho, mnísi, mních obdarený ďalšími tromi vlastnosťami je ten, kto dosiahol konečný cieľ, dosiahol konečné oslobodenie od pút, vedie najvyššie svätý život, dosiahol konečný cieľ a je najvýznamnejší medzi devami a ľuďmi. Ktorými tromi? Zázrakom psychickej sily, zázrakom čítania myšlienok a zázrakom poučovania. Mnísi, mních, ktorý je obdarený týmito tromi vlastnosťami, je ten, kto dosiahol konečný záver, dosiahol konečné oslobodenie od pút, vedie najvyšší svätý život, dosiahol konečný cieľ a je najvýznamnejší medzi devami a ľuďmi.“ ID80 „Okrem toho, mnísi, mních obdarený ďalšími tromi vlastnosťami je ten, kto dosiahol konečný záver, dosiahol konečné oslobodenie od pút, vedie najvyššie svätý život, dosiahol konečný cieľ a je najvýznamnejší medzi devami a ľuďmi. Ktorými tromi? Správnym pohľadom, správnym poznaním a správnym oslobodením. Mnísi, mních, ktorý je obdarený týmito tromi vlastnosťami, je ten, kto dosiahol konečný záver, dosiahol najvyššiu bezpečnosť pred okovami, vedie najvyšší svätý život, dosiahol konečný cieľ a je najvýznamnejší medzi devami a ľuďmi.“ ID81 „Mnísi, mních obdarený dvoma vlastnosťami je ten, kto dosiahol konečný záver, dosiahol konečné oslobodenie od pút, vedie najvyšší svätý život, dosiahol konečný cieľ a je najvýznamnejší medzi devami a ľuďmi. Ktorými dvoma? Poznaním a správaním. Mnísi, mních obdarený týmito dvoma vlastnosťami je ten, kto dosiahol konečný záver, dosiahol konečné oslobodenie od pút, žije najvyšším svätým životom, dosiahol konečný cieľ a je najvýznamnejší medzi devami a ľuďmi. Mnísi, tento verš vyslovil aj Brahmá Sanaṅkumára:“ ID82 „‚Khattiya je najvýznamnejší medzi ľuďmi, ktorí dbajú na rodokmeň; ale ten, kto je obdarený poznaním a správaním, je najvýznamnejší medzi devami a ľuďmi.‘“ ID83 „‚Naozaj, mnísi, tento verš, ktorý vyslovil Brahmá Sanaṅkumára, je dobre povedaný, nie zle povedaný; súvisí s prospechom, nie s neprospechom; schvaľujem ho. Aj ja, mnísi, hovorím toto:“ ID84 „„Khattiya je najvýznamnejší medzi ľuďmi, ktorí dbajú na rodokmeň; ale ten, kto je obdarený múdrosťou a správaním, je najvýznamnejší medzi devami a ľuďmi.“ Desiata sutta.“ ID85 „Prvá kapitola o závislosti je ukončená.“ ID86 „Zhrnutie:“ ID87 „O účele, zámere, troch, základe a nešťastí; dve o vnímaní, pozornosti, sádhe a kŕmisku pávov.“