ID239 „4. Veľká kapitola“ ID240 „1. Rozprava o postupných stavoch“ ID241 „32. ‚Mnísi, existuje týchto deväť postupných stavov. Ktorých deväť? Prvá džhána, druhá džhána, tretia džhána, štvrtá džhána, základ nekonečného priestoru, základ nekonečného vedomia, základ ničoty, základ ani vnímania, ani nevnímania a zánik vnímania a cítenia. Toto, mnísi, sú deväť postupných stavov.“ Prvý.“ ID242 „2. Rozprava o dosiahnutí postupných stavov“ ID243 „33. ‚Mnísi, budem vás učiť o deviatich dosiahnutiach postupných stavov. Počúvajte… A čo, mnísi, sú tie deväť dosiahnutí postupných stavov? Tam, kde zmyselné rozkoše ustávajú, a čo sa týka tých, ktorí prebývajú tak, že zmyselné rozkoše ustávajú znova a znova, o nich vyhlasujem: ‚Naozaj, prostredníctvom tohto stavu sú tí ctihodní bez túžby, sú uhasení, prekročili a dosiahli druhý breh.‘ Ak by niekto povedal: ‚Kde zmyselné rozkoše ustávajú a kto sú tí, ktorí prebývajú tak, že zmyselné rozkoše ustávajú znova a znova? Neviem to, nevidím to,“ mal by mu byť povedané takto: ‚Tu, priateľu, mních, úplne oddelený od zmyslových pôžitkov, oddelený od neblahých stavov, vstupuje a prebýva v prvom džhánu, ktorý je sprevádzaný sústredeným a trvale udržovaným myslením, s blaženosťou a potešením zrodenými z odlúčenia. Tu zmyslové rozkoše ustávajú a to sú tí, ktorí prebývajú tak, že zmyslové rozkoše ustávajú znova a znova.“ Veru, mnísi, človek, ktorý je čestný a nie je klamlivý, by sa z toho, čo bolo povedané, tešil a súhlasil s tým, hovoriac: „Dobré!“; a keď by sa z toho, čo bolo povedané, tešil a súhlasil s tým, mal by sa k nemu priblížiť a vzdať mu úctu so zloženými dlaňami.“ ID244 „‚Tam, kde ustáva sústredené a trvalé myslenie, a pokiaľ ide o tých, ktorí prebývajú tak, že opakovane spôsobujú ustanie sústredeného a trvalého myslenia, o nich vyhlasujem: ‚Naozaj, prostredníctvom tohto stavu sú tí ctihodní bez túžby, sú vyhasnutí, prekročili a dosiahli druhý breh.‘ Keby niekto povedal: ‚Kde ustáva sústredené a trvalé myslenie a kto sú tí, ktorí prebývajú tak, že opakovane spôsobujú ustanie sústredeného a trvalého myslenia? Neviem to, nevidím to,‘ malo by sa mu povedať takto: ‚Tu, priateľu, mních, keď utíši sústredené a trvalé myslenie… vstúpi a prebýva v druhom džhánovi. Tu ustávajú sústredené a trvalejšie myšlienky a to sú tí, ktorí prebývajú tak, že opakovane spôsobujú ustávanie sústredených a trvalejších myšlienok.“ Naozaj, mnísi, človek, ktorý je čestný a nie je klamlivý, by sa z toho, čo bolo povedané, tešil a súhlasil s tým, hovoriac: „Dobré!“; a keď by sa z toho, čo bolo povedané, tešil a súhlasil s tým, mal by sa k nemu priblížiť a vzdať mu úctu so zloženými dlaňami.“ ID245 „‚Tam, kde ustáva blaženosť, a čo sa týka tých, ktorí prebývajú tak, že opakovane spôsobujú ustanie blaženosti, o nich vyhlasujem: ‚Naozaj, prostredníctvom tohto stavu sú tí ctihodní bez túžby, sú uhasení, prekročili a dosiahli druhý breh.‘ Keby niekto povedal: ‚Kde zaniká blaženosť a kto sú tí, ktorí prebývajú tak, že opakovane spôsobujú zaniknutie blaženosti? Neviem to, nevidím to,‘ malo by sa mu povedať takto: ‚Tu, priateľu, mních, keď blaženosť zaniká… vstupuje a prebýva v tretej džháne. Tu nadšenie ustáva a to sú tí, ktorí prebývajú tak, že spôsobujú, že nadšenie ustáva znova a znova.“ Veru, mnísi, človek, ktorý je čestný a nie je klamlivý, by sa z toho, čo bolo povedané, tešil a súhlasil s tým, hovoriac: „Dobré!“; a keď by sa z toho, čo bolo povedané, tešil a súhlasil s tým, mal by sa k nemu priblížiť a vzdať mu úctu so zloženými dlaňami.“ ID246 „‚Tam, kde ustáva potešenie z vyrovnanosti, a čo sa týka tých, ktorí prebývajú tak, že opakovane spôsobujú ustávanie potešenia z vyrovnanosti, o nich vyhlasujem: ‚Naozaj, prostredníctvom tohto stavu sú tí ctihodní bez túžby, sú vyhasnutí, prekročili a dosiahli druhý breh.‘ Keby niekto povedal: ‚Kde ustáva radosť z vyrovnanosti a kto sú tí, ktorí prebývajú tak, že spôsobili, že radosť z vyrovnanosti ustáva znova a znova? Neviem to, nevidím to,‘ malo by sa mu povedať takto: ‚Tu, priateľu, mních, opustiac radosť… vstupuje a prebýva vo štvrtej džháne. Tu ustáva radosť z vyrovnanosti a to sú tí, ktorí prebývajú tak, že spôsobujú, že radosť z vyrovnanosti ustáva znova a znova.“ Veru, mnísi, človek, ktorý je čestný a nie je klamlivý, by sa z toho, čo bolo povedané, tešil a súhlasil s tým, hovoriac: „Dobré!“; a keď by sa z toho, čo bolo povedané, tešil a súhlasil s tým, mal by sa k nemu priblížiť a vzdať mu úctu so zloženými dlaňami.“ ID247 „‚Tam, kde ustáva vnímanie formy, a čo sa týka tých, ktorí prebývajú tak, že opakovane spôsobujú ustanie vnímania formy, hovorím: ‚Naozaj, vďaka tomuto faktoru sú tí ctihodní bez túžby, sú vyhasnutí, prekročili a dosiahli druhý breh.‘ Ak by niekto povedal: ‚Kde ustáva vnímanie formy a kto sú tí, ktorí prebývajú tak, že opakovane spôsobujú ustanie vnímania formy? Neviem to, nevidím to,“ mal by mu byť povedané takto: ‚Tu, priateľu, mních tým, že úplne prekročí vnímanie foriem, so zánikom vnímania odporu a tým, že sa nevenuje vnímaniu rozmanitosti, vnímajúc ‚Priestor je nekonečný‘, vstúpi a prebýva v základe nekonečného priestoru. Tu vnímanie formy ustáva a to sú tí, ktorí prebývajú tak, že spôsobujú, aby vnímanie formy ustávalo znova a znova.“ Veru, mnísi, ten, kto je čestný a nie je klamlivý, by sa z toho, čo bolo povedané, tešil a súhlasil s tým, hovoriac: „Dobré!“; a keď by sa z toho, čo bolo povedané, tešil a súhlasil s tým, hovoriac: „Dobré!“, mal by sa mu venovať a preukázať úctu so zloženými dlaňami.“ ID248 „‚Tam, kde končí vnímanie základu nekonečného priestoru, a čo sa týka tých, ktorí prebývajú tak, že opakovane spôsobujú zánik vnímania základu nekonečného priestoru, hovorím: ‚Naozaj, vďaka tomuto faktoru sú tí ctihodní bez túžby, sú vyhasnutí, prekročili a dosiahli druhý breh.‘ Keby niekto povedal: ‚Kde končí vnímanie základu nekonečného priestoru a kto sú tí, ktorí prebývajú tak, že spôsobili, že vnímanie základu nekonečného priestoru ustáva znova a znova? Neviem to, nevidím to,“ mal by mu byť povedané takto: „Tu, priateľu, mních tým, že úplne prekročí základ nekonečného priestoru a vníma: ‚Vedomie je nekonečné,‘ vstúpi a prebýva v základe nekonečného vedomia. Tu zaniká vnímanie základu nekonečného priestoru a to sú tí, ktorí prebývajú tak, že opakovane spôsobujú zánik vnímania základu nekonečného priestoru.“ Určite, mnísi, ten, kto je čestný a nie je klamlivý, by sa z toho, čo bolo povedané, tešil a súhlasil s tým, hovoriac: ‚Dobré!‘; a keď by sa z toho, čo bolo povedané, tešil a súhlasil s tým, hovoriac: ‚Dobré!‘, mal by sa k nemu priblížiť a vzdať mu úctu so zloženými dlaňami.“ ID249 „‚Tam, kde ustáva vnímanie základu nekonečného vedomia, a čo sa týka tých, ktorí prebývajú tak, že opakovane spôsobujú ustávanie vnímania základu nekonečného vedomia, hovorím: ‚Určite, vďaka tomuto faktoru sú tí ctihodní bez túžby, sú vyhasnutí, prekročili a dosiahli druhý breh.‘ Keby niekto povedal: ‚Kde sa vnímanie základu nekonečného vedomia končí a kto sú tí, ktorí prebývajú tak, že spôsobili, že vnímanie základu nekonečného vedomia sa opakovane ukončilo? Neviem to, nevidím to,“ mal by mu byť povedané takto: „Tu, priateľu, mních tým, že úplne prekročí základ nekonečného vedomia a vníma: ‚Nie je nič‘, vstúpi a prebýva v základe ničoty. Tu zaniká vnímanie základu nekonečného vedomia a to sú tí, ktorí prebývajú tak, že opakovane spôsobujú zánik vnímania základu nekonečného vedomia.“ Určite, mnísi, ten, kto je čestný a nie je klamlivý, by sa z toho, čo bolo povedané, tešil a súhlasil s tým, hovoriac: ‚Dobré!‘; a keď by sa z toho, čo bolo povedané, tešil a súhlasil s tým, hovoriac: ‚Dobré!‘, mal by sa k nemu priblížiť a vzdať mu úctu so zloženými dlaňami.“ ID250 „‚Tam, kde ustáva vnímanie základu ničoty, a čo sa týka tých, ktorí prebývajú tak, že opakovane spôsobujú ustávanie vnímania základu ničoty, hovorím: ‚Určite, vďaka tomuto faktoru sú tí ctihodní bez túžby, sú vyhasnutí, prekročili a dosiahli druhý breh.‘ Keby niekto povedal: ‚Kde ustáva vnímanie základu prázdnoty a kto sú tí, ktorí prebývajú tak, že spôsobili, že vnímanie základu prázdnoty ustáva znova a znova? Neviem to, nevidím to,“ mal by mu byť povedané takto: „Tu, priateľu, mních tým, že úplne prekročí základ ničoty, vstúpi a prebýva v základe ani vnímania, ani nevnímania. Tu ustáva vnímanie základu ničoty a to sú tí, ktorí prebývajú tak, že opakovane spôsobujú ustávanie vnímania základu ničoty.“ „Určite, mnísi, ten, kto je čestný a nie je klamár, by sa z toho, čo bolo povedané, tešil a súhlasil s tým, hovoriac: ‚Dobré!‘; a keď by sa z toho, čo bolo povedané, tešil a súhlasil s tým, hovoriac: ‚Dobré!‘, mal by sa k nemu priblížiť a vzdať mu úctu so zloženými dlaňami.“ ID251 „‚Tam, kde ustáva vnímanie základu ani vnímania, ani nevnímania, a čo sa týka tých, ktorí prebývajú tak, že opakovane spôsobujú ustanie vnímania základu ani vnímania, ani nevnímania, hovorím: ‚Určite, vďaka tomuto faktoru sú tí ctihodní bez túžby, sú uhasení, prekročili a dosiahli druhý breh.‘ Keby niekto povedal: ‚Kde zaniká vnímanie základu ani-vnímania-ani-nevnímania a kto sú tí, ktorí prebývajú tak, že spôsobili, že vnímanie základu ani-vnímania-ani-nevnímania zaniká znova a znova? Neviem to, nevidím to,‘ malo by sa mu povedať takto: ‚Tu, priateľu, mních tým, že úplne prekročí základ ani vnímania, ani nevnímania, vstúpi a prebýva v zániku vnímania a pocitu. Tu vnímanie základu ani vnímania, ani nevnímania zaniká, a to sú tí, ktorí prebývajú tak, že spôsobili, že vnímanie základu ani vnímania, ani nevnímania znova a znova zaniká.‘ „Iste, mnísi, ten, kto je čestný a nie je klamlivý, by sa z toho, čo bolo povedané, tešil a súhlasil s tým, hovoriac: ‚Dobré!‘; a keď by sa z toho, čo bolo povedané, tešil a súhlasil s tým, hovoriac: ‚Dobré!‘, mal by sa k nemu priblížiť a vzdať mu úctu so zloženými dlaňami. Toto, mnísi, sú deväť po sebe idúcich dosiahnutí prebývania.“ Druhé. ID252 „3. Rozprava o šťastí nibbány“ ID253 „34. Raz ctihodný Sāriputta pobýval v Rājagáhe v Bambusovom háji, v Útočisku veveričiek. Tam sa ctihodný Sāriputta obrátil na mníchov: ‚Priatelia, táto nibbána je šťastie. Priatelia, toto nibbána je šťastie.“ Keď to povedal, ctihodný Udāyī povedal ctihodnému Sāriputtovi: „Ale aké šťastie je v tom, priateľ Sāriputta, keď tu nie je žiadny pocit?“ „Práve toto, priateľ, je tu šťastie: že tu nie je žiadny pocit. Priateľ, existuje týchto päť pút zmyslového potešenia. Aké päť? Obrazy vnímané okom, ktoré sú žiadané, túžené, príjemné, potešujúce, spojené so zmyslovou túžbou a lákavé; zvuky vnímané uchom… vône vnímané nosom… chute vnímané jazykom… hmatové vjemy vnímané telom, ktoré sú žiadané, túžené, príjemné, potešujúce, spojené so zmyslovou túžbou a lákavé – toto, priateľu, sú päť strún zmyslového potešenia. Priateľu, akékoľvek potešenie a radosť vznikajú v závislosti od týchto piatich zdrojov zmyslového potešenia, to sa nazýva šťastie zmyslového potešenia.“ ID254 „Tu, priateľu, mních, úplne odtrhnutý od zmyslových rozkoší… vstupuje a prebýva v prvom džháne. Ak, priateľu, kým tento mních takto prebýva, vzniknú v ňom vnímania a akty pozornosti spojené so zmyslovou rozkošou, je to pre neho utrpenie. Rovnako ako, priateľu, utrpenie môže vzniknúť u šťastného človeka len kvôli utrpeniu; tak aj tie vnímania a akty pozornosti spojené so zmyslovým potešením, ktoré v ňom vznikajú, sú pre neho utrpením. A čokoľvek je utrpením, priateľu, to Blahoslavený nazval utrpením. Aj týmto spôsobom, priateľu, sa má spoznať, ako je nibbána šťastím.“ ID255 „Navyše, priateľu, mních, keď utíši počiatočnú a trvalú myšlienku… vstúpi a prebýva v druhom džhánovi. Ak, priateľu, kým tento mních takto prebýva, vzniknú v ňom vnímania a akty pozornosti spojené s počiatočnou myšlienkou, je to pre neho utrpenie. Rovnako ako, priateľu, môže utrpenie vzniknúť u šťastného človeka len kvôli utrpeniu; tak aj tie vnímania a akty pozornosti spojené s počiatočnou myšlienkou, ktoré v ňom vznikajú, sú pre neho utrpením. A čokoľvek je utrpením, priateľu, to Blahoslavený nazval utrpením. Aj týmto spôsobom, priateľu, je možné spoznať, ako je nibbána šťastím.“ ID256 „Navyše, priateľu, mních, keď v ňom vyprchá blaženosť… vstúpi do tretieho džhány a zotrvá v ňom. Ak, priateľu, kým tento mních takto zotrváva, vzniknú v ňom vnímania a akty pozornosti spojené s blaženosťou, je to pre neho utrpenie. Rovnako ako, priateľu, môže utrpenie vzniknúť u šťastného človeka len kvôli utrpeniu; tak aj tie vnímania a akty pozornosti spojené s blaženosťou, ktoré v ňom vznikajú, sú pre neho utrpením. A čokoľvek je utrpením, priateľu, to nazval Blahoslavený utrpením. Aj týmto spôsobom, priateľu, je možné spoznať, v čom spočíva šťastie v nibbáne.“ ID257 „Okrem toho, priateľu, mních, keď sa vzdá rozkoše… vstúpi do štvrtého džhány a zotrvá v ňom. Ak, priateľu, kým tento mních takto zotrváva, vzniknú v ňom vnímania a akty pozornosti spojené s vyrovnanosťou, je to pre neho utrpenie. Rovnako ako, priateľu, môže utrpenie vzniknúť u šťastného človeka len kvôli utrpeniu; tak aj tie vnímania a akty pozornosti spojené s vyrovnanosťou, ktoré v ňom vznikajú, sú pre neho utrpením. A čokoľvek je utrpením, priateľu, to Blahoslavený nazval utrpením. Aj týmto spôsobom, priateľu, treba poznať, ako je nibbána šťastím.“ ID258 „Navyše, priateľu, mních, s úplným prekonaním vnemov formy, so zánikom vnemov odporu, bez sústredenia sa na vnemy rozmanitosti, uvedomujúc si, že ‚priestor je nekonečný‘, vstupuje a prebýva v základe nekonečnosti priestoru. Ak, priateľu, kým tento mních takto prebýva, vzniknú v ňom vnímania a akty pozornosti spojené s formou, je to pre neho utrpenie. Rovnako ako, priateľu, utrpenie môže vzniknúť u šťastného človeka len kvôli utrpeniu; tak aj tie vnímania a akty pozornosti spojené s formou, ktoré v ňom vznikajú, sú pre neho utrpením. A čokoľvek je utrpením, priateľu, to Blahoslavený nazval utrpením. Aj týmto spôsobom, priateľu, sa má spoznať, ako je nibbána šťastím.“ ID259 „Navyše, priateľu, mních, keď úplne prekročí základ nekonečnosti priestoru, uvedomujúc si, že ‚vedomie je nekonečné‘, vstúpi do základu nekonečnosti vedomia a prebýva v ňom. Ak, priateľu, kým tento mních takto prebýva, vzniknú v ňom vnímania a akty pozornosti spojené so základom nekonečnosti priestoru, je to pre neho utrpenie. Rovnako ako, priateľu, utrpenie môže vzniknúť u šťastného človeka len kvôli utrpeniu; tak aj tie vnímania a akty pozornosti spojené so základom nekonečnosti priestoru, ktoré v ňom vznikajú, sú pre neho utrpením. A čokoľvek je utrpením, priateľu, to Blahoslavený nazval utrpením. Aj týmto spôsobom, priateľu, je možné spoznať, v čom spočíva šťastie v Nibbáne.“ ID260 „Navyše, priateľu, mních tým, že úplne prekročí základ nekonečnosti vedomia a kultivuje myšlienku ‚nie je nič‘, vstúpi a prebýva v základe ničoty. Ak, priateľu, kým tento mních prebýva v tomto stave, vzniknú vnímania a sústredenia spojené so základom nekonečnosti vedomia, je to pre neho utrpenie. Rovnako ako, priateľu, u šťastného človeka môže vzniknúť bolesť výlučne kvôli utrpeniu, tak aj tieto vnímania a pozornosť spojené so základom nekonečnosti vedomia vznikajú u neho. To je pre neho utrpenie. Naozaj, priateľu, všetko, čo je utrpením, vyhlásil Blahoslavený za utrpenie. Aj touto metódou, priateľu, by sa malo pochopiť, v čom spočíva šťastie v Nibbáne.“ ID261 „Navyše, priateľu, mních tým, že úplne prekročí základ ničoty, vstúpi a prebýva v základe ani vnímania, ani nevnímania. Ak, priateľu, kým tento mních prebýva v tomto stave, vzniknú vnímania a pozornosť spojené so základom ničoty, je to pre neho utrpenie. Rovnako ako, priateľu, u šťastného človeka môže vzniknúť bolesť výlučne kvôli utrpeniu, tak aj pre neho vznikajú tie vnímania a pozornosť spojené so základom ničoty. To je pre neho utrpenie. Naozaj, priateľu, všetko, čo je utrpením, vyhlásil Blahoslavený za utrpenie. Aj týmto spôsobom, priateľu, by sa malo pochopiť, ako je Nibbána šťastím.“ ID262 „Navyše, priateľu, mních tým, že úplne prekročí základ ani-vnímania-ani-nevnímania, vstúpi a prebýva v zániku vnímania a pocitu. A pre neho, keď to s múdrosťou uzrie, sú nečistoty úplne zničené. Aj týmto spôsobom, priateľu, by sa malo pochopiť, ako je nibbána šťastím.“ ID263 „4. 4. Rozprava s podobenstvom o krave“ ID264 „35. Mnísi, je to ako s horskou kravou, ktorá je hlúpa, nešikovná, nepozná svoje územie a nevie sa pohybovať po drsných horách. Mohlo by jej napadnúť: ‚Čo keby som išla do oblasti, kde som ešte nikdy nebola, jedla trávu, ktorú som ešte nikdy nejedla, a pila vodu, ktorú som ešte nikdy nepila?‘ Bez toho, aby pevne zaprela prednú nohu, zdvihla by zadnú nohu. Nedostala by sa do oblasti, kde ešte nikdy nebola, ani by nezjedla trávu, ktorú ešte nikdy nejedla, ani by nevypila vodu, ktorú ešte nikdy nepila. A z miesta, kde stála, keď jej napadlo: ‚Čo keby som išla do oblasti, kde som ešte nikdy nebola, zjedla trávu, ktorú som ešte nikdy nejedla, a vypila vodu, ktorú som ešte nikdy nepila?‘, by sa bezpečne nevrátila na to isté miesto. Z akého dôvodu? Pretože, mnísi, tá horská krava je hlúpa, neschopná, nepozná svoje územie a nevie sa pohybovať po drsných horách. Podobne, mnísi, niektorý mních je hlúpy, neschopný, nepozná svoje územie a nie je zručný. Úplne odtrhnutý od zmyslových pôžitkov, odtrhnutý od neprospešných stavov, vstúpi a prebýva v prvom džhánovi, ktorý je sprevádzaný usmerneným myslením a hodnotením, s blaženosťou a šťastím zrodenými z odtrhnutia. Neuchýli sa k tomuto znaku, nerozvíja ho, nepraktizuje ho často a dobre ho nezakotví.“ ID265 „Napadne ho: ‚Čo keby som po utíšení zameraného myslenia a posudzovania vstúpil a zotrval v druhom džhánu, ktorý má vnútornú istotu a zjednotenie mysle, je bez zameraného myslenia a posudzovania a má blaženosť a šťastie zrodené zo sústredenia?‘ Nie je však schopný, po utíšení zameraného myslenia a posudzovania… vstúpiť a prebývať v druhom džhánovi. Napadne ho: ‚Čo keby som, úplne odlúčený od zmyslových pôžitkov, odlúčený od neblahých stavov… vstúpil a prebýval v prvom džhánovi?‘ Nie je však schopný, úplne odlúčený od zmyslových pôžitkov… vstúpiť a prebývať v prvom džhánovi. O tomto mníchovi, mnísi, sa hovorí, že zlyhal v oboch a stratil oboje, rovnako ako tá horská krava, ktorá je hlúpa, neschopná, nepozná svoje územie a nevie sa pohybovať po drsných horách.“ ID266 „Mnísi, je to ako s horskou kravou, ktorá je múdra, schopná, pozná svoje územie a vie sa pohybovať po drsných horách. Mohlo by jej napadnúť: ‚Čo keby som išla do oblasti, kde som ešte nikdy nebola, jedla trávu, ktorú som ešte nikdy nejedla, a pila vodu, ktorú som ešte nikdy nepila?‘ Po pevnom zapretí prednej nohy by zdvihla zadnú nohu. Dostala by sa do oblasti, kde ešte nikdy nebola, jedla by trávu, ktorú ešte nikdy nejedla, a pila by vodu, ktorú ešte nikdy nepila. A z miesta, kde stála, keď jej napadlo: „Čo keby som išla do oblasti, kde som ešte nikdy nebola, jedla trávu, ktorú som ešte nikdy nejedla, a pila vodu, ktorú som ešte nikdy nepila?“, by sa bezpečne vrátila na to isté miesto. Z akého dôvodu? Pretože, mnísi, tá horská krava je múdra, schopná, dobre pozná svoje územie a je zručná v pohybe po drsných horách. Podobne, mnísi, je tu aj nejaký mních, ktorý je múdry, schopný, dobre pozná terén a je zručný. Úplne odtrhnutý od zmyslových pôžitkov, odtrhnutý od neblahých stavov, vstupuje a prebýva v prvom džhánu, ktorý je sprevádzaný usmerneným myslením a hodnotením, s blaženosťou a šťastím zrodenými z odtrhnutia. Uchyľuje sa k tomuto znaku, rozvíja ho, často ho praktizuje a dobre ho upevňuje.“ ID267 „Vtedy mu napadne táto myšlienka: ‚Bolo by dobré, keby som s utíšením zameraného a udržovaného myslenia dosiahol a prebýval v druhom džhánovi, ktorý prináša vnútornú istotu a zjednotenie mysle, je bez zameraného a udržovaného myslenia a má blaženosť a šťastie zrodené zo sústredenia.‘ Bez znevažovania druhého džhána, po utíšení namiereného a udržovaného myslenia… dosiahne a prebýva v druhom džhána. Často sa venuje tomuto znaku, rozvíja ho, opakuje ho a pevne ho upevňuje.“ ID268 „Vtedy mu napadne táto myšlienka: ‚Bolo by dobré, keby som po vytratení blaženosti mohol prebývať vyrovnaný, všímavý a s jasným pochopením a zažívať šťastie v tele, o ktorom Ušľachtilí hovoria: „Vyrovnaný a všímavý človek prebýva v šťastí.“ Bolo by dobré, keby som dosiahol a prebýval v tretej džháne.“ Neznevažujúc tretiu džhánu a s odznievaním nadšenia… dosiahne a prebýva v tretej džháne. Často sa venuje tomuto znaku, rozvíja ho, opakuje ho a dobre ho upevňuje.“ ID269 „Vtedy mu napadne táto myšlienka: ‚Bolo by dobré, keby som sa zbavil rozkoše a bolesti a po predchádzajúcom zmiznutí radosti a nepríjemnosti dosiahol a prebýval v štvrtej džháne, ktorá nie je ani bolestivá, ani príjemná a má čistotu všímavosti vďaka vyrovnanosti.‘ Bez znevažovania štvrtého džhána, po opustení rozkoše a bolesti… dosiahne štvrtý džhán a prebýva v ňom. Často sa zameriava na tento znak, rozvíja ho, opakuje ho a pevne ho upevňuje.“ ID270 „Vtedy mu napadne táto myšlienka: ‚Bolo by dobré, keby som úplným prekonaním vnímania foriem, so zmiznutím vnímania odporu a tým, že by som nevenoval pozornosť vnímaniu rozmanitosti, vnímajúc ‚Priestor je nekonečný‘, mohol dosiahnuť a prebývať v sfére nekonečného priestoru.‘ Bez znevažovania sféry nekonečného priestoru, úplným prekonaním vnímania foriem… dosiahne a prebýva v sfére nekonečného priestoru. Často sa venuje tomuto znaku, rozvíja ho, opakovane ho praktizuje a pevne ho upevňuje.“ ID271 „Napadne ho táto myšlienka: ‚Bolo by dobré, keby som úplným prekročením sféry nekonečného priestoru a vnímaním, že „Vedomie je nekonečné“, dosiahol a prebýval v sfére nekonečného vedomia.‘ Bez znevažovania sféry nekonečného vedomia, tým, že úplne prekročí sféru nekonečného priestoru a vníma: „Vedomie je nekonečné“, dosiahne sféru nekonečného vedomia a prebýva v nej. Často sa venuje tomuto znaku, rozvíja ho, opakuje ho a pevne ho upevňuje.“ ID272 „Napadne ho táto myšlienka: ‚Bolo by dobré, keby som úplným prekročením sféry nekonečného vedomia a uvedomením si, že „nič neexistuje“, dosiahol a prebýval v sfére neexistencie.‘ Bez znevažovania sféry neexistencie, úplným prekročením sféry nekonečného vedomia a uvedomením si, že „nič neexistuje“, dosiahne a prebýva v sfére neexistencie. Často sa venuje tomuto znaku, rozvíja ho, opakovane ho praktizuje a pevne ho upevňuje.“ ID273 „Napadne ho táto myšlienka: ‚Bolo by dobré, keby som úplným prekročením sféry ničoty dosiahol a prebýval v sfére ani vnímania, ani nevnímania.‘ Bez toho, aby znevažoval sféru ani vnímania, ani nevnímania, úplným prekročením sféry ničoty dosiahne a prebýva v sfére ani vnímania, ani nevnímania. Často sa venuje tomuto znaku, rozvíja ho, opakovane ho praktizuje a pevne ho upevňuje.“ ID274 „Jemu napadne táto myšlienka: ‚Bolo by dobré, keby som úplným prekročením sféry ani vnímania, ani nevnímania dosiahol a prebýval v zániku vnímania a cítenia.‘ Neznevažujúc zánik vnímania a cítenia, úplným prekročením sféry ani vnímania, ani nevnímania dosiahne a prebýva v zániku vnímania a cítenia.“ ID275 „Mnísi, keď mních vstúpi do každého z týchto dosiahnutí a zároveň z neho vystúpi, jeho myseľ sa stáva poddajnou a prispôsobivou. S poddajnou a prispôsobivou mysľou sa jeho nezmieriteľná koncentrácia stáva dobre rozvinutou. S touto nezmieriteľnou, dobre rozvinutou koncentráciou, akýkoľvek jav má byť realizovaný priamym poznaním, nasmeruje svoju myseľ k jeho realizácii priamym poznaním a stáva sa schopným byť jeho svedkom v každom prípade, keď existuje základ.“ ID276 „Ak si želá: ‚Chcel by som zažiť rôzne druhy psychických síl: keď som bol jeden, stal by som sa mnohými; keď som bol mnohými, stal by som sa jedným… Chcel by som ovládať telo až po svet Brahmá,‘ stáva sa schopným to v každom prípade pozorovať, ak existuje základ.“ ID277 „Ak si želá: ‚S božským prvkom sluchu…‘, stáva sa schopným to v každom prípade vnímať, keďže existuje základ.“ ID278 „Ak si želá: ‚Nech spoznám mysle iných bytostí, iných jedincov, keď ich obklopím svojou vlastnou mysľou – nech spoznám myseľ s túžbou ako „myseľ s túžbou“ alebo myseľ bez túžby ako „myseľ bez túžby“; myseľ s nenávisťou ako ‚myseľ s nenávisťou‘, alebo myseľ bez nenávisti ako ‚myseľ bez nenávisti‘; myseľ s klamom ako ‚myseľ s klamom‘, alebo myseľ bez klamu… stiesnenú myseľ… rozptýlenú myseľ… povznesenú myseľ… nepovznesenú myseľ… prekonateľnú myseľ… neprekonateľnú myseľ… sústredenú myseľ… nesústredená myseľ… oslobodená myseľ… alebo neoslobodená myseľ ako „neoslobodená myseľ“ – dosiahne schopnosť priamo to pozorovať v každom jednotlivom prípade, keď na to existuje základ.“ ID279 „Ak si želá: ‚Nech si spomeniem na svoje mnohoraké minulé životy, to znamená na jedno zrodenie, dve zrodenia… a tak ďalej… nech si teda so všetkými ich aspektmi a podrobnosťami spomeniem na svoje mnohoraké minulé životy‘ – dosiahne schopnosť priamo to pozorovať v každom jednotlivom prípade, keď pre to existuje základ.“ ID280 „Ak si želá: ‚Nech s božským okom, očisteným a prevyšujúcim ľudské… a tak ďalej… spoznám bytosti, ktorých osud sa odvíja podľa ich karmy‘ – dosiahne schopnosť priamo to pozorovať v každom jednotlivom prípade, keď na to existujú podmienky.“ ID281 „Ak si želá: ‚Zničením nečistôt, keď som to sám realizoval priamym poznaním, nech môžem vstúpiť a prebývať ešte v tomto živote v oslobodení mysle bez nečistôt, v oslobodení múdrosťou‘ – dosiahne schopnosť priamo to pozorovať v každom jednotlivom prípade, keď na to existuje základ.“ Štvrté.“ ID282 „5. Rozprava o džháne“ ID283 „36. Mnísi, vyhlasujem zničenie nečistôt opierajúc sa o prvú džhánu. Mnísi, vyhlasujem zničenie nečistôt opierajúc sa o druhú džhánu. Mnísi, vyhlasujem zničenie nečistôt opierajúc sa o tretiu džhánu. Mnísi, vyhlasujem zničenie nečistôt opierajúc sa o štvrtú džhánu. Mnísi, vyhlasujem zničenie nečistôt opierajúc sa o základ nekonečného priestoru. Mnísi, vyhlasujem zničenie nečistôt opierajúc sa o základ nekonečného vedomia. Mnísi, vyhlasujem zničenie nečistôt opierajúc sa o základ ničoty. Mnísi, vyhlasujem zničenie nečistôt opierajúc sa o základ ani vnímania, ani nevnímania. Mnísi, vyhlasujem zničenie nečistôt opierajúc sa o zánik vnímania a pocitu.“ ID284 „‚Mnísi, vyhlasujem zničenie nečistôt opierajúc sa o prvú džhánu.‘ Toto bolo povedané. V súvislosti s čím to bolo povedané? Tu, mnísi, mních, úplne odtrhnutý od zmyslových pôžitkov… a tak ďalej… vstúpi a prebýva v prvej džháne. Všetky javy, ktoré sa tam nachádzajú a sú spojené s formou, pocitom, vnímaním, mentálnymi útvarmi a vedomím, považuje za nestále, za utrpenie, za chorobu, za vred, za šíp, za biedu, za utrpenie, za cudzie, za rozpadajúce sa, za prázdne, za ne-ja. Odvráti svoju myseľ od týchto javov. Keď od nich odvrátil svoju myseľ, nasmeruje ju na nesmrteľný prvok: „Toto je pokojné, toto je vznešené, to znamená utíšenie všetkých formácií, vzdanie sa všetkých nadobudnutých vecí, zničenie túžby, nezaujatosti, zániku, Nibbāny.“ Upevnený v tom dosiahne zničenie nečistôt. Ak nedosiahne zničenie nečistôt, potom s úplným zničením piatich nižších pút, prostredníctvom tej vášne pre Dhammu, tej radosti z Dhammy, stane sa tým, kto sa rodí spontánne, a tam dosiahne konečné Nibbāna, bez návratu z toho sveta.“ ID285 „Predstavte si, mnísi, že lukostrelec alebo učeň lukostrelca trénoval na slamenom panákovi alebo hlinenom valčeku. Po čase sa stane strelcom na veľkú vzdialenosť, rýchlym strelcom a tým, kto prebodne veľké masy. Takisto aj mních, mnísi, úplne odtrhnutý od zmyslových pôžitkov… a tak ďalej… vstúpi a prebýva v prvom džhánovi. Všetky javy, ktoré sa tam nachádzajú a sú spojené s formou, pocitom, vnímaním, mentálnymi útvarmi a vedomím, považuje za nestále, za utrpenie, za chorobu, za vred, za šíp, za biedu, za utrpenie, za cudzie, za rozpadajúce sa, za prázdne, za ne-ja. Odvráti svoju myseľ od týchto javov. Keď od nich odvrátil svoju myseľ, nasmeruje ju na nesmrteľný prvok: „Toto je pokojné, toto je vznešené, to znamená utíšenie všetkých formácií, vzdanie sa všetkých nadobudnutých vecí, zničenie túžby, nezaujatosti, zániku, Nibbāny.“ Upevnený v tom dosiahne zničenie nečistôt. Ak nedosiahne zničenie nečistôt, potom s úplným zničením piatich nižších pút, prostredníctvom tej vášne pre Dhammu, tej radosti z Dhammy, stane sa tým, kto sa narodí spontánne, a tam dosiahne konečné Nibbāna, bez návratu z toho sveta. ‚Mnísi, vyhlasujem zničenie nečistôt spoliehajúc sa na prvú džhánu‘: práve s ohľadom na toto bolo toto povedané.“ ID286 „‚Mnísi, vyhlasujem zničenie nečistôt spoliehajúc sa na druhú džhánu… a tak ďalej… spoliehajúc sa na tretiu džhánu… ‚Mnísi, vyhlasujem zničenie nečistôt spoliehajúc sa na štvrtú džhánu.‘ Naozaj, toto bolo povedané. A v súvislosti s čím to bolo povedané? Tu, mnísi, po opustení rozkoše a bolesti a po predchádzajúcom zmiznutí radosti a nevoľnosti, mních vstúpi a zotrvá v štvrtej džháne, ktorá nie je ani bolestivá, ani príjemná a má čistotu všímavosti vďaka vyrovnanosti. Dôkladne uvažuje o všetkých javoch, ktoré sú v nej obsiahnuté – vrátane formy, pocitu, vnímania, formácií a vedomia – ako o nestálych, ako o utrpení, ako o chorobe, ako o vred, ako o šíp, ako o biedu, ako o utrpení, ako o cudzom, ako o rozpadajúcom sa, ako o prázdnom, ako o ne-ja. Odvráti svoju myseľ od týchto javov. Keď od nich odvrátil svoju myseľ, nasmeruje ju na nesmrteľný prvok: „Toto je pokojné, toto je vznešené, a to utíšenie všetkých formácií, opustenie všetkých podkladov existencie, zničenie túžby, nezaujatosti, zániku, Nibbāny.“ Upevnený v tom dosiahne zničenie skvrn. Ak nedosiahne zničenie nečistôt, potom práve vďaka tej vášni pre Dhammu a tej radosti z Dhammy, spolu s úplným zničením piatich nižších pút, je tým, kto sa narodí spontánne a kto tam dosiahne konečné Nibbāna, nepodliehajúci návratu z toho sveta.“ ID287 „Predstavte si, mnísi, lukostrelca alebo učeníka lukostrelca, ktorý po tréningu na slamenom panákovi alebo hlinenom valčeku sa neskôr stane strelcom na veľkú vzdialenosť, rýchlym prenikateľom a rozsekávačom veľkého tela. Tak aj vy, mnísi, keď sa mních zbaví rozkoše a bolesti a keď predtým zmizne radosť a nevoľnosť, vstúpi do štvrtého džhána a zotrvá v ňom, ktoré nie je ani bolestivé, ani príjemné a má čistotu všímavosti vďaka vyrovnanosti. Dôkladne rozjíma nad všetkými javmi, ktoré sa v ňom nachádzajú – vrátane formy, pocitu… a tak ďalej… a nie je podrobený návratu z toho sveta. ‚Mnísi, vyhlasujem zničenie nečistôt spoliehaním sa na štvrtú džhánu.‘ To, čo bolo takto povedané, bolo povedané s odkazom na toto.“ ID288 „‚Mnísi, vyhlasujem zničenie nečistôt spoliehaním sa na džhánu základu nekonečnosti priestoru.‘ Naozaj, toto bolo povedané. A vo vzťahu k čomu to bolo povedané? Tu, mnísi, úplným prekročením vnímaní formy, so zmiznutím vnímaní odporu a tým, že nevenuje pozornosť vnímaniam rozmanitosti, kontemplujúc ‚priestor je nekonečný‘, mních vstúpi a zotrvá v základe nekonečnosti priestoru. Dôkladne rozjíma o všetkých javoch, ktoré sú v nej obsiahnuté – vrátane pocitu, vnímania, formácií a vedomia – ako o nestálych, ako o utrpení, ako o chorobe, ako o vred, ako o šíp, ako o biedu, ako o utrpení, ako o cudzom, ako o rozpadajúcom sa, ako o prázdnom, ako o ne-ja. Odvráti svoju myseľ od týchto javov. Keď od nich odvrátil svoju myseľ, nasmeruje ju na nesmrteľný prvok: „Toto je pokojné, toto je vznešené, a to utíšenie všetkých formácií, opustenie všetkých podkladov existencie, zničenie túžby, nezaujatosti, zániku, Nibbāny.“ Upevnený v tom dosiahne zničenie skvrn. Ak nedosiahne zničenie nečistôt, potom práve vďaka tej vášni pre Dhammu a tej radosti z Dhammy, spolu s úplným zničením piatich nižších pút, je tým, kto sa narodí spontánne a kto tam dosiahne konečné Nibbāna, nepodliehajúci návratu z toho sveta.“ ID289 „Predstavte si, mnísi, lukostrelca alebo učeníka lukostrelca, ktorý po tréningu na slamenom panákovi alebo hlinenom valčeku sa neskôr stane strelcom na veľkú vzdialenosť, rýchlym prenikateľom a rozsekávačom veľkého tela. Takisto, mnísi, úplným prekonaním vnímaní formy, so zmiznutím vnímaní odporu a tým, že nevenuje pozornosť vnímaniam rozmanitosti, rozjímajúc o tom, že ‚priestor je nekonečný‘, mních vstúpi a zotrvá v základe nekonečnosti priestoru. Dôkladne rozjíma o všetkých javoch, ktoré sú v ňom obsiahnuté – vrátane pocitu, vnímania… a tak ďalej… a nie je podrobený návratu z toho sveta. ‚Mnísi, vyhlasujem zničenie nečistôt spoliehaním sa na základ nekonečnosti priestoru.‘ To, čo bolo takto povedané, bolo povedané s odkazom na toto.“ ID290 „‚Mnísi, vyhlasujem zničenie nečistôt tým, že sa opieram o sféru nekonečnosti vedomia… a tým, že sa opieram o sféru prázdnoty.‘ Toto bolo povedané, a vo vzťahu k čomu to bolo povedané? Tu, mnísi, mních tým, že úplne prekročí sféru nekonečnosti vedomia a rozvíja myšlienku ‚Neexistuje absolútne nič‘, vstúpi do sféry prázdnoty a zotrvá v nej. Akékoľvek pocity, vnímania, mentálne formácie alebo vedomie sú s tým spojené, dôkladne uvažuje o týchto javoch ako o nestálych, ako o utrpení, ako o chorobe, ako o nádore, ako o šípke, ako o biede, ako o utrpení, ako o niečom inom, ako o pominuteľnom, ako o prázdnom, ako o ne-ja. Odvráti svoju myseľ od týchto javov. Keď od nich odvrátil svoju myseľ, nasmeruje ju k nesmrteľnému prvku: „Toto je pokojné, toto je vznešené – to znamená utíšenie všetkých formácií, vzdanie sa všetkých pripútaností, zničenie túžby, nezaujatosti, zániku, Nibbāny.“ Upevnený v tom dosiahne zničenie skvrn. Ak nedosiahne zničenie nečistôt, potom práve vďaka tej vášni pre Dhammu a tej radosti z Dhammy, spolu s úplným zničením piatich nižších pút, sa narodí spontánne, predurčený na to, aby tam dosiahol konečné Nibbāna, bez toho, aby sa musel vrátiť z toho sveta.“ ID291 „Predstavte si, mnísi, že lukostrelec alebo učeň lukostrelca, ktorý trénoval na slamenom panákovi alebo hlinenom valčeku, by sa časom stal tým, kto strieľa z diaľky, kto dokáže v okamihu prebodnúť cieľ a rozštiepiť veľké telá. Takisto, mnísi, mních, keď úplne prekročí sféru nekonečného vedomia a rozvinie myšlienku ‚Neexistuje vôbec nič‘, vstúpi do sféry prázdnoty a zotrvá v nej. Akékoľvek pocity, vnímania, voličné formácie alebo vedomie sú s tým spojené, dôkladne uvažuje o týchto javoch ako o nestálych, ako o utrpení, ako o chorobe, ako o nádore, ako o šípke, ako o biede, ako o utrpení, ako o niečom cudzom, ako o pominuteľnom, ako o prázdnom, ako o ne-ja. Odvráti svoju myseľ od týchto javov. Keď od nich odvrátil svoju myseľ, nasmeruje ju k nesmrteľnému prvku: „Toto je pokojné, toto je vznešené – to znamená utíšenie všetkých formácií, vzdanie sa všetkých pripútaností, zničenie túžby, nezaujatosti, zániku, Nibbāny.“ Upevnený v tom dosiahne zničenie skvrn. Ak nedosiahne zničenie nečistôt, potom práve vďaka tej vášni pre Dhammu a tej radosti z Dhammy, spolu s úplným zničením piatich nižších pút, je spontánne zrodený, predurčený na to, aby tam dosiahol konečné Nibbāna, bez toho, aby sa musel vrátiť z toho sveta. ‚Vyhlasujem zničenie nečistôt spoliehajúc sa na sféru prázdnoty.‘ V súvislosti s týmto bolo povedané toto.“ ID292 „Tak teda, mnísi, do akej miery siahajú dosiahnutia s vnímaním, do tej miery siaha preniknutie konečného poznania. Pokiaľ ide o tieto dve základne – dosiahnutie sféry ani vnímania, ani nevnímania a zánik vnímania a pocitu – hovorím, že ich majú riadne vysvetliť tí, ktorí majú radosť z džhány, ktorí sú zruční v jej dosahovaní a vystupovaní z nej, keďže do nich vstúpili a z nich vystúpili. Piata.“ ID293 „6. Rozprava s Ānandom“ ID294 „37. Raz ctihodný Ānanda pobýval v Kosambī v Ghositovom parku. Tam sa ctihodný Ānanda obrátil na mníchov: ‚Priatelia, mnísi!‘ ‚Priateľ,‘ odpovedali tí mnísi ctihodnému Ānandovi. Ctihodný Ānanda povedal toto:“ ID295 „Je to úžasné, priatelia, je to obdivuhodné, ako ten Blahoslavený, ktorý vie a vidí, Arahant, Dokonale Osvietení, správne pochopil, ako možno v uväznení nájsť príležitosť na očistenie bytostí, na prekonanie smútku a náreku, na zánik bolesti a nepríjemností, na dosiahnutie Cesty, na dosiahnutie Nibbány. To isté oko bude existovať a tie tvary sa dostanú do dosahu, no človek nebude vnímať túto zmyslovú sféru. To isté ucho bude existovať a tie zvuky sa dostanú do dosahu, no človek nebude vnímať túto zmyslovú sféru. Ten istý nos bude existovať a tie vône sa dostanú do dosahu, no človek nebude vnímať túto zmyslovú sféru. Ten istý jazyk bude existovať a tie chute sa dostanú do dosahu, no človek nebude vnímať túto zmyslovú sféru. To isté telo bude existovať a tie hmatové objekty sa dostanú do dosahu, no človek nebude vnímať túto sféru zmyslového vnímania.““ ID296 „Keď to bolo povedané, ctihodný Udāyī povedal ctihodnému Ānandovi: ‚Ale, priateľ Ānanda, je to vnímajúca osoba, ktorá túto sféru zmyslov nezažíva, alebo je to osoba nevnímajúca?‘ ‚Priateľ, je to vnímajúca osoba, ktorá túto sféru zmyslov nezažíva, nie osoba nevnímajúca.‘“ ID297 „„Pri vnímaní čoho, priateľu, človek nezažíva túto sféru zmyslového vnímania?“ „Tu, priateľu, mních, ktorý úplne prekonal vnímania formy, dosiahol zánik vnímaní odporu, nevenuje pozornosť vnímaniam rozmanitosti a rozvíja myšlienku: ‚Priestor je nekonečný‘, vstúpi do sféry nekonečnosti priestoru a zotrvá v nej. Keď vníma aj týmto spôsobom, priateľu, nezažíva túto sféru zmyslového vnímania.“ ID298 „„Navyše, priateľu, mních, keď úplne prekročí sféru nekonečnosti priestoru a rozvíja myšlienku: ‚Vedomie je nekonečné‘, vstúpi do sféry nekonečnosti vedomia a zotrvá v nej. Keď vníma aj týmto spôsobom, priateľu, nezažíva túto sféru zmyslového vnímania.““ ID299 „„Okrem toho, priateľu, mních, keď úplne prekročí sféru nekonečna vedomia a rozvíja myšlienku ‚Neexistuje absolútne nič‘, vstúpi do sféry ničoty a zotrvá v nej. Keď vníma aj týmto spôsobom, priateľu, nezažíva túto sféru zmyslového vnímania.““ ID300 „„„Jedného dňa, priateľu, som pobýval v Sákete v Añjanovom lese, v útočisku pre jelene. Vtedy, priateľu, mníška, ktorá bývala v Jaṭile, prišla ku mne; keď prišla, vzdala mi úctu a postavila sa na bok. Keď stála na boku, priateľu, mníška, ktorá bývala v Jaṭile, mi povedala toto: ‚Ctihodný Ānanda, táto koncentrácia, ktorá nie je naklonená k ničomu, ani nie je odvádzaná, a nie je dosiahnutá potláčaním prekážok úsilím; ktorá je stabilná vďaka oslobodeniu, spokojná vďaka stabilite a vďaka spokojnosti človek netúži – aký plod bol pre túto koncentráciu vyhlásený Blahoslaveným?‘“ ID301 „Keď to bolo povedané, priateľu, povedal som toto mníške, ktorá bývala v Jaṭile: ‚Sestra, táto koncentrácia, ktorá nie je naklonená k ničomu, ani nie je odvádzaná, a nie je dosiahnutá potláčaním prekážok úsilím; ktorá je stabilná vďaka oslobodeniu, spokojná vďaka stabilite a vďaka spokojnosti človek netúži – táto koncentrácia, sestra, bola Blahoslaveným vyhlásená za majúcu za ovocie konečné poznanie.‘ Dokonca ani ten, kto takto vníma, priateľu, nezažíva túto zmyslovú základňu.“ Šiesta.“ ID302 „7. Sutta o Lokāyatikoch“ ID303 „38. Potom sa k Blahoslavenému priblížili dvaja bráhmani, ktorí boli Lokāyatikovia, a vymenili si s ním radostné pozdravy. Keď ukončili svoj radostný a pamätný rozhovor, posadili sa na bok. Keď sa posadili na bok, títo bráhmani povedali Blahoslavenému toto:“ ID304 „‚Majster Gotama, Pūraṇa Kassapa, ktorý je vševedúci a vševidiaci, tvrdí o úplnom poznaní a videní takto: ‚Či už kráčam alebo stojím, spím alebo bdiem, poznanie a videnie sú vo mne neustále a nepretržite ustanovené.‘ Hovorí takto: ‚Pobývam tak, že poznávam a vidím nekonečný svet s nekonečným poznaním.‘ Aj tento Nigaṇṭha Nāṭaputta, Majster Gotama, ktorý je vševedúci a vševidiaci, tvrdí o úplnom poznaní a videní takto: ‚Či už kráčam alebo stojím, spím alebo bdiem, poznanie a videnie sú vo mne neustále a nepretržite prítomné.‘ Hovorí takto: ‚Pobývam v poznaní a videní nekonečného sveta s nekonečným poznaním.‘ Ktorý z týchto dvoch zástancov poznania, ktorí predkladajú vzájomne protirečiace tvrdenia, hovorí pravdu a ktorý hovorí lož?““ ID305 „„Dosť, bráhmani! Nech to zostane takto: ‚Z týchto dvoch zástancov poznania, tých dvoch, ktorí vyslovujú vzájomne protichodné tvrdenia, kto hovorí pravdu a kto lži?‘ Naučím vás Dhammu, bráhmani. Počúvajte ju, dávajte pozor a ja budem hovoriť.“ „Nech je tak, Majster,“ odpovedali tí bráhmani Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto:“ ID306 „Predstavte si, bráhmani, že by štyria muži stáli vo štyroch svetových stranách, obdarení najvyššou rýchlosťou a najdlhším krokom. Mohli by byť obdarení takou rýchlosťou, akú má lukostrelec so silným lukom – zručný, obratný a skúsený –, ktorý by ľahkou šípkou mohol ľahko preletieť cez tieň palmy; a s krokom takým, aký vedie od východného oceánu k západnému oceánu. Potom by muž stojací vo východnom smere mohol povedať: ‚Cestovaním dosiahnem koniec sveta.‘ Okrem jedenia, pitia, žuvania a ochutnávania, okrem močenia a vyprázdňovania a okrem prekonávania spánku a únavy, s dĺžkou života sto rokov, žijúc sto rokov, cestujúc sto rokov, bez toho, aby dosiahol koniec sveta, by zomrel po ceste. Potom by človek stojací v západnom smere… a tak ďalej… potom by človek stojací v severnom smere… potom by človek stojací v južnom smere mohol povedať: „Cestovaním dosiahnem koniec sveta.“ Okrem jedenia, pitia, žuvania a ochutnávania, okrem močenia a vyprázdňovania a okrem zaháňania spánku a únavy, s dĺžkou života sto rokov, žijúc sto rokov, cestujúc sto rokov, bez toho, aby dosiahol koniec sveta, zomrel by po ceste. Z akého dôvodu? Nehovorím, bráhmani, že takýmto behom možno poznať, vidieť alebo dosiahnuť koniec sveta. A predsa, bráhmani, nehovorím, že človek môže skoncovať s utrpením bez toho, aby dosiahol koniec sveta.““ ID307 „Týchto päť, bráhmani, sú putá zmyslového potešenia, ktoré sa v disciplíne Ušľachtilého nazývajú ‚svet‘. Aké päť? Obrazy vnímané okom, ktoré sú žiadané, túžené, príjemné, príťažlivé, spojené so zmyslovou túžbou a lákavé. Zvuky vnímané uchom… a tak ďalej… Vône vnímané nosom… Chute vnímané jazykom… Hmatové vjemy vnímané telom, ktoré sú žiadané, túžené, príjemné, príťažlivé, spojené so zmyslovou túžbou a lákavé. Toto, bráhmani, sú päť pút zmyslového potešenia, ktoré sa v disciplíne Ušľachtilého nazývajú ‚svetom‘.“ ID308 „Tu, bráhmani, odlúčený od zmyslových potešení, odlúčený od neprospešných stavov, mních vstupuje a prebýva v prvom džhánu, ktorý je sprevádzaný sústredeným myslením a trvalým myslením, s blaženosťou a potešením zrodenými z odlúčenia. Toto, bráhmani, sa nazýva ‚mních, ktorý dosiahol koniec sveta a prebýva na konci sveta‘. Iní by o ňom mohli povedať: ‚Aj tento je súčasťou sveta; ani tento neunikol zo sveta.‘ Aj ja, bráhmani, hovorím toto: ‚Aj tento je súčasťou sveta; ani tento neunikol zo sveta.‘“ ID309 „Navyše, bráhmani, s utíšením zameraného a udržovaného myslenia… mních vstúpi a prebýva v druhom džháne… v treťom džháne… vo štvrtom džháne. Toto, bráhmani, sa nazýva ‚mních, ktorý dosiahol koniec sveta a prebýva na konci sveta‘. Iní o ňom hovoria: ‚Aj tento je súčasťou sveta; ani tento neunikol zo sveta.‘ Aj ja, bráhmani, hovorím takto: ‚Aj tento je súčasťou sveta; ani tento neunikol zo sveta.‘“ ID310 „Navyše, bráhmani, mních, keď úplne prekoná vnímania formy, s pominutím vnímaní odporu a nevenujúc pozornosť vnímaniam rozmanitosti, uvedomujúc si, že ‚priestor je nekonečný‘, vstúpi a prebýva v základe nekonečného priestoru. Toto, bráhmani, sa nazýva ‚mních, ktorý dosiahol koniec sveta a prebýva na konci sveta‘. Iní o ňom hovoria: ‚Aj tento je súčasťou sveta; ani tento neunikol zo sveta.‘ Aj ja, bráhmani, hovorím takto: ‚Aj tento je súčasťou sveta; ani tento neunikol zo sveta.‘“ ID311 „Navyše, bráhmani, mních tým, že úplne prekoná základ nekonečného priestoru, uvedomujúc si, že ‚vedomie je nekonečné‘, vstúpi a prebýva v základe nekonečného vedomia… a tým, že úplne prekoná základ nekonečného vedomia, uvedomujúc si, že ‚neexistuje nič‘, vstúpi a prebýva v základe ničoty… a tým, že úplne prekoná základ ničoty, vstúpi a prebýva v základe ani vnímania, ani nevnímania. Toto, bráhmani, sa nazýva ‚mních, ktorý dosiahol koniec sveta a prebýva na konci sveta‘. Iní o ňom hovoria: ‚Aj tento je súčasťou sveta; ani tento neunikol zo sveta.‘ Aj ja, bráhmani, hovorím takto: ‚Aj tento je súčasťou sveta; ani tento neunikol zo sveta.‘“ ID312 „Navyše, bráhmani, mních tým, že úplne prekoná základ stavu ani vnímania, ani nevnímania, vstúpi do zániku vnímania a cítenia a prebýva v ňom. A keď to múdro uzrie, jeho nečistoty sú zničené. Tento, bráhmani, sa nazýva: ‚Mních, ktorý dosiahol koniec sveta a prebýva na konci sveta, ten, kto prekonal pripútanosť k svetu.‘ Siedmy.“ ID313 „8. Rozprava o bitke medzi dévami a asurami“ ID314 „39. Kedysi v minulosti, mnísi, vypukla bitka medzi devami a asurami. V tej bitke, mnísi, zvíťazili asurovia a devovia boli porazení. Porazení devovia, mnísi, utiekli smerom na sever a asurovia ich prenasledovali. Vtedy, mnísi, napadlo devov: ‚Asurovia nás prenasledujú. Čo keby sme sa s asurovmi pustili do boja druhýkrát?‘ A tak sa, mnísi, devovia druhýkrát pustili do boja s asurovmi. A druhýkrát, mnísi, zvíťazili asurovia a devovia boli porazení. Porazení devovia, mnísi, utiekli smerom na sever a asurovia ich prenasledovali.“ ID315 „Vtedy, mnísi, napadlo devov: ‚Asurovia nás prenasledujú. Čo keby sme sa s asurovmi pustili do boja po tretíkrát?‘ A tak sa devovia, mnísi, po tretíkrát pustili do boja s asurovmi. A po tretíkrát, mnísi, asurovia zvíťazili a devovia boli porazení. Porazení devovia, mnísi, vystrašení, vošli do svojho vlastného mesta devov. Keď vošli do mesta devov, mnísi, napadlo ich: ‚Teraz prebývame, keď sme dosiahli útočisko pred strachom, nedobytní pre asurov.‘ A asurov napadlo, mnísi: ‚Teraz devovia prebývajú, keď dosiahli útočisko pred strachom, nedobytní pre nás.‘“ ID316 „Kedysi v minulosti, mnísi, došlo k bitke medzi devami a asurami. V tej bitke, mnísi, devovia zvíťazili a asurovia boli porazení. Porazení asurovia, mnísi, utiekli smerom na juh a devovia ich prenasledovali. Vtedy, mnísi, napadlo asurov: ‚Devovia nás prenasledujú. Čo keby sme sa s devami pustili do boja druhýkrát?“ A tak sa, mnísi, asurovia druhýkrát pustili do boja s devami. A druhýkrát, mnísi, devovia zvíťazili a asurovia boli porazení. Porazení asurovia, mnísi, utiekli smerom na juh a devovia ich prenasledovali.“ ID317 „Vtedy, mnísi, napadlo asurov: ‚Devovia nás prenasledujú. Čo keby sme sa s devami pustili do boja po tretíkrát?‘ A tak po tretíkrát, mnísi, sa asurovia pustili s devami do boja. A po tretíkrát, mnísi, devovia zvíťazili a asurovia boli porazení. Porazení asurovia, mnísi, vystrašení, vošli do svojho vlastného mesta asurov. Keď vošli do mesta asurov, mnísi, napadlo ich: ‚Teraz prebývame, dosiahli sme útočisko pred strachom, nedosiahnuteľní pre devov.‘ A devom, mnísi, napadlo: ‚Teraz asurovia prebývajú, dosiahli útočisko pred strachom, nedosiahnuteľní pre nás.‘“ ID318 „Podobne aj vtedy, mnísi, keď mních – úplne oddelený od zmyslových pôžitkov, oddelený od neblahých stavov – vstúpi a prebýva v prvom džhánu, ktorý je sprevádzaný sústredeným myslením a trvalým myslením, s blaženosťou a potešením zrodenými z odlúčenia, v tom prípade, mnísi, mníchovi napadne: ‚Teraz prebývam, keď som dosiahol útočisko pred strachom, kde mi Mára nemôže nič urobiť.‘ A aj Mára, Zlý, mnísi, si uvedomí: ‚Teraz tento mních prebýva, keď dosiahol útočisko pred strachom, kde mu ja nemôžem nič urobiť.‘“ ID319 „Mnísi, keď mních, po utíšení sústredeného myslenia a trvalej koncentrácie… vstúpi a prebýva v druhom džhánovi… v treťom džhánovi… vo štvrtom džhánovi, v tom prípade, mnísi, mních si uvedomí: ‚Teraz prebývam, keď som dosiahol útočisko pred strachom, kde mi Mára nemôže nič urobiť.‘ A aj Márovi, Zlému, mnísi, napadne: ‚Teraz tento mních prebýva, keď dosiahol útočisko pred strachom, kde mu ja nemôžem nič urobiť.‘“ ID320 „Mnísi, keď mních úplne prekoná vnímanie foriem, keď pominú vnímania zmyslových vnemov a keď sa nevenuje vnímaniu rozmanitosti, uvedomujúc si, že ‚priestor je nekonečný‘, vstúpi a prebýva v základe nekonečného priestoru – tento mních, mnísi, sa nazýva: ‚Ten, kto oslepil Māru; keď zničil Mārovo oko bez opory, prekročil zrak Zlého a prekonal pripútanosť k svetu.‘“ ID321 „Mnísi, keď mních úplne prekoná základ nekonečného priestoru a s vedomím, že ‚vedomie je nekonečné‘, vstúpi do základu nekonečného vedomia a zotrvá v ňom… keď úplne prekoná základ nekonečného vedomia a s vedomím, že ‚neexistuje nič‘, vstúpi do základu neexistencie a zotrvá v ňom… keď úplne prekoná základ ničoty, vstúpi a prebýva v základe ani vnímania, ani nevnímania… keď úplne prekoná základ ani vnímania, ani nevnímania, vstúpi a prebýva v zániku vnímania a cítenia, a keď to múdro uzrie, jeho nečistoty sú zničené. Tento mních, mnísi, sa nazýva: ‚Ten, kto oslepil Māru; keď zničil Mārovo oko bez opory, prekročil zrak Zlého a prekonal pripútanosť k svetu.‘ Ôsma sutta.“ ID322 „9. Rozprava o slonovi“ ID323 „40. Mnísi, keď sa slon žijúci v lese vyberie na pastvu, samci slonov, samice slonov, mladí sloni a sloní mláďatá idú pred ním a odhryzujú špičky trávy. Preto, mnísi, je slon žijúci v lese znepokojený, zahanbený a znechutený. Keď sa samec slona žijúci v lese vyberie na pastvu, samci slonov, samice slonov, mladí sloni a sloní mláďatá jedia zamotané, odlomené konáre. Preto, mnísi, je samec slona žijúci v lese znepokojený, zahanbený a znechutený. Keď sa slon žijúci v lese zíde k napájadlu, samci slonov, samice slonov, mladí sloni a sloní mláďatá idú pred ním a svojimi chobotmi rozvíria vodu. Preto, mnísi, je slon žijúci v lese znepokojený, zahanbený a znechutený. Keď sa slon žijúci v lese vráti z napájadla, samice slonov sa o neho otierajú. Preto, mnísi, je slon žijúci v lese znepokojený, zahanbený a znechutený.“ ID324 „V tom čase, mnísi, napadne slona žijúceho v lese táto myšlienka: ‚Teraz žijem v tlačenici samcov slonov, samíc slonov, mladých slonov a sloních mláďat. Jem trávu s odrezanými špičkami a oni jedia moje zamotané, odlomené konáre. Pijem kalnú vodu a keď vyjdem z napájadla, samice slonov sa o mňa otierajú. Bolo by dobré, keby som žil sám, oddelene od stáda.“ Potom, neskôr, žije sám, oddelene od stáda. Žerie trávu s neorezanými končekmi a oni nežerú jeho spletené, odlomené konáre. Pije vodu, ktorá nie je zakalená, a keď vyjde z napájadla, samice slonov sa o neho netrú.“ ID325 „V tom čase, mnísi, napadne slona žijúceho v lese táto myšlienka: ‚Predtým som žil v dave samcov, samíc, mladých slonov a sloních mláďat; jedol som trávu s odrezanými špičkami a oni jedli moje spletené, odlomené konáre; pil som zakalenú vodu a keď som vyšiel z napájadla, samice slonov sa o mňa otierali. Teraz však žijem sám, oddelene od stáda; jem trávu s neorezanými končekmi a oni nekonzumujú moje spletené, odlomené konáre; pijem vodu, ktorá nie je zakalená, a keď vyjdem z napájadla, samice slonov sa o mňa netrú.“ Odlomí chobotom konár, potrie si ním telo a spokojný si chobot pevne pridrží.“ ID326 „Presne tak, mnísi, keď mních žije v preplnenom prostredí medzi mníchmi, mníškami, laickými nasledovníkmi, laickými nasledovníčkami, kráľom, kráľovými hlavnými ministrami, kacírmi a učeníkmi kacírov, vtedy, mnísi, mníchovi napadne táto myšlienka: ‚Teraz žijem v preplnenom prostredí medzi mníchmi, mníškami, laickými nasledovníkmi, laickými nasledovníčkami, kráľom, kráľovými hlavnými ministrami, kacírmi a učeníkmi kacírov. Bolo by dobré, keby som žil sám, stiahnutý zo skupiny.‘ Uchýli sa do odľahlého útočiska: do lesa, ku koreňu stromu, na horu, do rokliny, do horskej jaskyne, na pohrebisko, do lesného hájika, na otvorené miesto alebo na hromadu slamy. Keď odíde do lesa, ku koreňu stromu alebo na odľahlé miesto, posadí sa so skríženými nohami, vystreje telo a upriami pozornosť pred seba.““ ID327 „Keď sa zbavil túžby po svete, prebýva s mysľou oslobodenou od túžby; očisťuje svoju myseľ od túžby. Keď sa zbavil nepriateľstva a zlomyseľnosti, prebýva s mysľou oslobodenou od nepriateľstva, súcitný k blahu všetkých živých bytostí; očisťuje svoju myseľ od nepriateľstva a zlomyseľnosti. Keď sa zbavil lenivosti a otupenosti, prebýva oslobodený od lenivosti a otupenosti, vníma svetlo, je bdelý a jasne chápe; očisťuje svoju myseľ od lenivosti a otupenosti. Keď sa zbavil nepokoja a starostí, prebýva bez rozrušenia, s vnútorne upokojenou mysľou; očisťuje svoju myseľ od nepokoja a starostí. Keď sa zbavil pochybností, prebýva tak, že prekonal pochybnosti, oslobodený od zmätenosti ohľadom blahodárnych stavov; očisťuje svoju myseľ od pochybností. Keď sa zbavil týchto piatich prekážok – znečistení mysle, ktoré oslabujú múdrosť –, oddelil sa od zmyslových pôžitkov, oddelil sa od neblahodárnych stavov, vstúpi a prebýva v prvej džháne, ktorá je sprevádzaná sústredeným a trvalým myslením, s blaženosťou a šťastím zrodenými z odlúčenia. On, potešený, dobre udržuje svoju myseľ pevnú ako kmeň stromu. S utíšením sústredeného a trvalej myšlienky… vstupuje a prebýva v druhom džhánovi… v treťom džhánovi… vo štvrtom džhánovi. On, potešený, dobre udržuje svoju myseľ pevnú ako kmeň stromu.““ ID328 „Tým, že úplne prekročí vnímania formy, tým, že ustanú vnímania odporu, tým, že nevenuje pozornosť vnímaniam rozmanitosti, uvedomujúc si, že ‚priestor je nekonečný‘, dosiahne a prebýva v základe nekonečného priestoru. On, potešený, dobre udržiava svoju myseľ podobnú kmeňu stromu. Úplným prekonaním základu nekonečného priestoru, uvedomujúc si, že ‚vedomie je nekonečné‘, dosiahne a zotrvá v základe nekonečného vedomia… úplným prekonaním základu nekonečného vedomia, uvedomujúc si, že ‚neexistuje nič‘, dosiahne a zotrvá v základe ničoty… úplným prekročením základu ničoty dosiahne a zotrvá v základe ani vnímania, ani nevnímania… úplným prekročením základu ani vnímania, ani nevnímania dosiahne a zotrvá v zániku vnímania a pocitu. A pre neho, keď to múdro uzrel, sú znečistenia zničené. On, potešený, dobre udržiava svoju myseľ pevnú ako kmeň stromu.“ Deviata sutta je ukončená.“ ID329 „10. Sutta o Tapussovi“ ID330 „41. Raz Blahoslavený prebýval medzi Mallami, v trhovom mestečku Mallov zvanom Uruvelakappa. Vtedy sa Blahoslavený ráno obliekol, vzal si misku a vonkajšie rúcho a vošiel do Uruvelakappy po almužnu. Keď sa v Uruvelakappe najedol, po jedle, pri návrate z obchôdzky po almužnu, oslovil ctihodného Ānandu: ‚Ānanda, mal by si zatiaľ zostať práve tu, kým ja vojdú do Veľkého lesa na denný pobyt.‘ „Nech je tak, ctihodný pane,“ odpovedal ctihodný Ānanda Blahoslavenému. Potom Blahoslavený, keď vošiel do Veľkého lesa, posadil sa na úpätí istého stromu, aby tam strávil deň.“ ID331 „Potom sa k ctihodnému Ānandovi priblížil hospodár Tapussa. Keď sa priblížil, vzdal úctu ctihodnému Ānandovi a posadil sa na bok. Keď sedel na boku, hospodár Tapussa povedal ctihodnému Ānandovi toto:“ ID332 „‚Ctihodný Ānanda, my sme laici, ktorí si užívajú zmyslové potešenia, tešia sa z nich, majú ich radi a radujú sa z nich. Pre nás, ctihodný pane – pre nás laikov, ktorí si užívajú zmyslové potešenia, tešia sa z nich, majú ich radi a radujú sa z nich – sa toto zrieknutie javí ako priepasť. Počul som toto, ctihodný pane: ‚V tomto Dhammovi a Vinaji mysle veľmi mladých mníchov skáču do odriekania, nadobúdajú istotu, sú pevne zakorenené a sú oslobodené, vnímajúc to ako mier.‘ Tak, ctihodný pane, v tomto Dhammovi a Vinaji je toto odriekanie mníchov odlišné od veľkej masy ľudí.“ ID333 „„Naozaj, hlava rodiny, toto je téma rozhovoru, ktorú treba priniesť ako dar na audienciu u Blahoslaveného. Poď, hlava rodiny, poďme za Blahoslaveným. Keď sa k nemu priblížime, oznámime túto vec Blahoslavenému. Tak, ako nám to Blahoslavený vysvetlí, tak si to zapamätáme.““ ID334 „„Nech je tak, ctihodný pane,“ odpovedal hlava rodiny Tapussa ctihodnému Ānandovi. Potom sa ctihodný Ānanda spolu s hlavou rodiny Tapussom priblížil k Blahoslavenému. Keď sa priblížil, vzdal Blahoslavenému úctu a posadil sa na bok. Keď sedel na boku, ctihodný Ānanda povedal Blahoslavenému toto:“ ID335 „„Ctihodný pane, tento hospodár Tapussa hovorí: ‚Ctihodný Ānanda, my sme laici, užívatelia zmyslových pôžitkov, tešiaci sa zo zmyslových pôžitkov, milujúci zmyslové pôžitky, radujúci sa zo zmyslových pôžitkov. Pre nás, ctihodný pane – pre nás laikov, ktorí si užívame zmyslové potešenia, tešíme sa zo zmyslových potešení, máme radi zmyslové potešenia a radujeme sa zo zmyslových potešení – sa toto zrieknutie javí ako priepasť. Počul som toto, ctihodný pane: ‚V tomto Dhammovi a Vinaji mysle mladých mníchov vrhajú sa do odriekania, nachádzajú istotu, sú pevne zakorenené a sú oslobodené, vnímajúc to ako mier.‘ Toto odriekanie mníchov, ctihodný pane, v tomto Dhammovi a Vinaji, sa líši od toho, čo robí väčšina ľudí.““ ID336 „„Tak to je, Ānanda! Tak to je, Ānanda! Naozaj, Ānanda, aj mne, pred mojim osvietením, keď som bol ešte neosvietený Bodhisatta, napadla táto myšlienka: ‚Odriekanie je dobré; odlúčenie je dobré.‘ Ale moja myseľ sa nepustila do odriekania, nezískala istotu, neusadila sa na ňom a nebola oslobodená, hoci som to vnímal ako ‚pokoj‘. Vtedy mi napadlo, Ānanda: ‚Aká je príčina, aký je dôvod, prečo sa moja myseľ nepustila do odriekania, nezískala istotu, neusadila sa na ňom a nebola oslobodená, hoci to vnímam ako „pokoj“?‘ Vtedy mi napadlo, Ānanda: „Nevidel som nebezpečenstvo v zmyslových rozkošiach a nepripisoval som mu veľký význam; a nedosiahol som úžitok z odriekania a nepestoval som ho. Preto sa moja myseľ nevrhá do odriekania, nestáva sa istou, neusadí sa na ňom a nie je oslobodená, hoci to vnímam ako ‚mier‘.“ Vtedy mi napadlo, Ānanda: ‚Keby som videl nebezpečenstvo v zmyslových rozkošiach a prikladal mu veľký význam, a keby som dosiahol úžitok z odriekania a kultivoval ho, je možné, že by sa moja myseľ vrhla do odriekania, stala by sa sebavedomou, usadila by sa v ňom a bola by oslobodená, vnímajúc to ako „mier“.‘ Potom, Ānanda, neskôr, keď som videl nebezpečenstvo v zmyslových rozkošiach, prikladal som mu veľký význam; keď som dosiahol prínos odriekania, kultivoval som ho. Vtedy sa moja myseľ vrhla do odriekania, nadobudla istotu, usadila sa v ňom a bola oslobodená, vnímajúc to ako ‚mier‘. Potom, Ānanda, odlúčený od zmyslových pôžitkov, odlúčený od neprospešných stavov, vstúpil som a prebýval som v prvom džhánu, ktorý je sprevádzaný sústredeným a trvalým myslením, s blaženosťou a potešením zrodenými z odlúčenia. Ale kým som takto prebýval, vo mne vznikli vnímania a pozornosť spojené so zmyslovými pôžitkami. To bolo pre mňa utrpením. Rovnako ako sa môže u šťastného človeka objaviť bolesť, výlučne kvôli jeho utrpeniu, tak aj vo mne vznikli tie vnímania a pozornosť spojené so zmyslovými pôžitkami. To bolo pre mňa utrpením.““ ID337 „Vtedy mi napadlo, Ānanda: ‚Čo keby som po utíšení zameraného a trvalej myšlienky… vstúpil a zotrval v druhom džhánovi?‘ Ale moja myseľ nevstúpila do stavu bez zameranej myšlienky, nestala sa istou, neusadila sa v ňom a nebola oslobodená, hoci som to vnímal ako ‚pokoj‘. Vtedy mi napadlo, Ānanda: ‚Aká je príčina, aký je dôvod, prečo moja myseľ nevstúpi do stavu bez zameraného myslenia, nestane sa istou, neusadí sa v ňom a nie je oslobodená, hoci to vnímam ako „pokoj“?‘ Vtedy mi napadlo, Ānanda: „Nevidel som nebezpečenstvo v úvahách a nepripisoval som mu veľký význam; a nedosiahol som prospech stavu bez úvah a nepestoval som ho. Preto moja myseľ nevstúpi do stavu bez úvah, nestane sa istou, neusadí sa v ňom a nie je oslobodená, hoci to vnímam ako ‚mier‘.“ Vtedy mi napadlo, Ānanda: ‚Keby som videl nebezpečenstvo v aplikovaných myšlienkach a prikladal mu veľký význam, a keby som dosiahol prospech stavu bez aplikovaných myšlienok a kultivoval ho, je možné, že by moja myseľ skočila do stavu bez aplikovaných myšlienok, stala by sa sebavedomou, usadila by sa v ňom a bola by oslobodená, vnímajúc ho ako „mier“.‘ Potom, Ānanda, neskôr, keď som videl nebezpečenstvo v aplikovaných myšlienkach, prikladal som mu veľký význam; keď som dosiahol prospech stavu bez aplikovaných myšlienok, kultivoval som ho. Potom moja myseľ skočila do stavu bez aplikovaných myšlienok, nadobudla istotu, usadila sa v ňom a bola oslobodená, vnímajúc ho ako ‚mier‘. Potom, Ānanda, s utíšením aplikovaných a udržovaných myšlienok… …som vstúpil a zotrval v druhom džhánu. Ale kým som takto zotrvával, vo mne vznikli vnímania a pozornosť spojené s aplikovaným myslením. To bolo pre mňa utrpením. Rovnako ako bolesť môže vzniknúť u toho, kto je šťastný, výlučne kvôli jeho utrpeniu, tak aj vo mne vznikli tieto vnímania a pozornosť spojené s aplikovaným myslením. To bolo pre mňa utrpením.““ ID338 „Vtedy, Ānanda, mi napadla táto myšlienka: ‚Bolo by dobré, keby som po vytratení blaženosti prebýval vyrovnaný, všímavý a s jasným pochopením a prežíval šťastie v tele, vstúpil do tretieho džhány a prebýval v ňom, o ktorom ušľachtilí hovoria: „Vyrovnaný a všímavý človek prebýva šťastne.“‘ Ale, Ānanda, hoci som to vnímal ako pokojné, moja myseľ sa nevrhla k stavu bez blaženosti, nezískala v ňom istotu, neusadila sa v ňom a nebola v ňom oslobodená. Vtedy, Ānanda, mi napadla táto myšlienka: ‚Aká je príčina, aký je dôvod, prečo sa moja myseľ nevrhá do stavu bez nadšenia, nezískava v ňom istotu, neusadí sa v ňom a nie je v ňom oslobodená, hoci ho vnímam ako pokojný?‘ Vtedy, Ānanda, mi napadla táto myšlienka: ‚Nevidel som nebezpečenstvo v extáze, ani som mu nepripisoval veľký význam; nedosiahol som prospech v stave bez extázy, ani som ho nepestoval. Preto sa moja myseľ nevrhá k stavu bez extázy, nezískava v ňom istotu, neusadzuje sa v ňom a nie je v ňom oslobodená, hoci ho vnímam ako pokojný.‘ Vtedy, Ānanda, mi napadla táto myšlienka: ‚Keby som v extáze videl nebezpečenstvo a prikladal mu veľký význam, a keby som dosiahol prospech v stave bez extázy a kultivoval ho, je možné, že by sa moja myseľ vrhla k stavu bez extázy, nadobudla by v ňom istotu, usadila by sa v ňom a bola by v ňom oslobodená, vnímajúc ho ako pokojný.‘ A tak, Ānanda, neskôr, keď som v extáze videl nebezpečenstvo, prikladal som mu veľký význam; keď som dosiahol prospech v stave bez extázy, kultivoval som ho. Vtedy, Ānanda, moja myseľ skáče k stavu bez extázy, nadobúda v ňom istotu, usadí sa v ňom a je v ňom oslobodená, vnímajúc ho ako pokojný. A tak, Ānanda, s odznievaním extázy… Vstupujem a prebývam v tretej džháne. Kým prebývam v tomto stave, Ānanda, vo mne vznikajú vnímania a pozornosť sprevádzané blaženosťou. To je pre mňa utrpenie. Rovnako ako, Ānanda, môže u šťastného človeka vzniknúť bolesť výlučne za účelom utrpenia, tak aj u mňa vznikajú vnímania a pozornosť sprevádzané blaženosťou. To je pre mňa utrpenie.“ ID339 „Vtedy, Ānanda, mi napadla táto myšlienka: ‚Bolo by dobré, keby som sa, po opustení rozkoše a bolesti a po predchádzajúcom pominutí radosti a nepríjemnosti, dostal do štvrtého džhánu a zotrval v ňom, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný a má čistotu všímavosti vďaka vyrovnanosti.‘ Ale, Ānanda, hoci som to vnímal ako pokojné, moja myseľ sa nevrhla k stavu, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný, nezískala v ňom istotu, neusadila sa v ňom a nebola v ňom oslobodená. Vtedy, Ānanda, mi napadla táto myšlienka: ‚Aká je príčina, aký je dôvod, prečo moja myseľ neskočí do stavu, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný, nezíska v ňom istotu, neusadí sa v ňom a nie je v ňom oslobodená, hoci ho vnímam ako pokojný?‘ Vtedy, Ānanda, mi napadla táto myšlienka: ‚Nevidel som nebezpečenstvo v blaženosti vyrovnanosti, ani som jej nepripisoval veľký význam; nedosiahol som úžitok v stave, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný, ani som ho nepestoval. Preto sa moja myseľ neupína k stavu, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný, nezískava v ňom istotu, neusadzuje sa v ňom a nie je v ňom oslobodená, hoci ho vnímam ako pokojný.“ Vtedy, Ānanda, mi napadla táto myšlienka: ‚Keby som videl nebezpečenstvo v blaženosti vyrovnanosti a prikladal mu veľký význam, a keby som dosiahol prospech v stave, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný, a kultivoval ho, je možné, že by sa moja myseľ vrhla k stavu, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný, nadobudla by v ňom istotu, usadila by sa v ňom a bola by v ňom oslobodená, vnímajúc ho ako pokojný.‘ A tak, Ānanda, neskôr, keď som spoznal nebezpečenstvo v blaženosti vyrovnanosti, prikladal som mu veľký význam; keď som dosiahol prospech v stave, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný, kultivoval som ho. Vtedy, Ānanda, moja myseľ sa vrhá k stavu, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný, nadobúda v ňom istotu, usadí sa v ňom a je v ňom oslobodená, vnímajúc ho ako pokojný. Tak, Ānanda, opustením potešenia a bolesti… vstupujem a prebývam vo štvrtej džháne. Kým prebývam v tomto stave, Ānanda, vo mne vznikajú vnímania a pozornosť sprevádzané vyrovnanosťou. To je pre mňa utrpenie. Rovnako ako, Ānanda, môže u šťastného človeka vzniknúť bolesť výlučne za účelom utrpenia, tak aj u mňa vznikajú vnímania a pozornosť sprevádzané vyrovnanosťou. To je pre mňa utrpenie.“ ID340 „Vtedy, Ānanda, mi napadlo: ‚Čo keby som, úplným prekonaním vnemov formy, so zánikom vnemov odporu a tým, že by som nevenoval pozornosť vnemom rozmanitosti, vedomý si toho, že ‚priestor je nekonečný‘, vstúpil a zotrval v základe nekonečného priestoru?‘ Ale, Ānanda, moja myseľ nevstúpila do základu nekonečného priestoru, nenašla v ňom istotu, neusadila sa na ňom a nebola v ňom oslobodená, hoci som ho vnímal ako pokojný. Vtedy, Ānanda, mi napadlo: „Aká je príčina, aký je dôvod, prečo moja myseľ nevstúpi do základu nekonečného priestoru, nenájde v ňom istotu, neusadí sa na ňom ani sa v ňom neoslobodí, hoci ho vnímam ako pokojný?“ Vtedy, Ānanda, mi napadlo: ‚Nevidel som nebezpečenstvo v javoch, ani som mu nepripisoval veľký význam; nedosiahol som úžitok v základe nekonečného priestoru, ani som ho nepestoval. Preto moja myseľ nevstúpi do základu nekonečného priestoru, nenájde v ňom istotu, neusadí sa na ňom a nie je v ňom oslobodená, hoci ho vnímam ako pokojný.‘ Vtedy, Ānanda, mi napadlo: ‚Keby som vnímal nebezpečenstvo v javoch a prikladal mu veľký význam, a dosiahol by som úžitok v základe nekonečného priestoru a kultivoval ho, je možné, že by moja myseľ skočila do základu nekonečného priestoru, našla by v ňom istotu, usadila by sa na ňom a bola by v ňom oslobodená, vnímajúc ho ako pokojný.‘ A tak, Ānanda, pri neskoršej príležitosti, keď som videl nebezpečenstvo vo formách, prikladal som mu veľký význam; keď som dosiahol prospech v základe nekonečného priestoru, kultivoval som ho. Vtedy, Ānanda, moja myseľ skočí do základu nekonečného priestoru, nájde v ňom istotu, usadí sa na ňom a oslobodia sa v ňom, vnímajúc ho ako pokojný. Tak naozaj, Ānanda, tým, že úplne prekračujem vnímania foriem, so zánikom vnímaní odporu a tým, že nevenujem pozornosť vnímaniam rozmanitosti, uvedomujúc si, že ‚priestor je nekonečný‘, vstupujem do základu nekonečného priestoru a prebývam v ňom. Kým prebývam v tomto dosiahnutí, Ānanda, vo mne vznikajú vnímania a prípady pozornosti sprevádzané formou. To je pre mňa utrpenie. Rovnako ako, Ānanda, by sa u šťastného človeka mohla objaviť bolesť výlučne ako utrpenie, rovnako aj tie vnímania a prejavy pozornosti sprevádzané formou sa pre mňa objavujú ako utrpenie.“ ID341 „Vtedy, Ānanda, mi napadlo: ‚Čo keby som, úplne prekročiac základ nekonečného priestoru, s vedomím, že ‚Vedomie je nekonečné‘, vstúpil a zotrval v základe nekonečného vedomia?‘ Ale, Ānanda, moja myseľ nevstúpila do základu nekonečného vedomia, nenašla v ňom istotu, neusadila sa v ňom a nebola v ňom oslobodená, hoci som ho vnímal ako pokojný. Vtedy, Ānanda, mi napadlo: ‚Aká je príčina, aký je dôvod, prečo moja myseľ nevstúpi do základu nekonečného vedomia, nenájde v ňom istotu, neusadí sa na ňom ani sa v ňom neoslobodí, hoci ho vnímam ako pokojný?‘ Vtedy, Ānanda, mi napadlo: ‚Nevidel som nebezpečenstvo v základe nekonečného priestoru, ani som mu nepripisoval veľký význam; nedosiahol som úžitok v základe nekonečného vedomia, ani som ho nepestoval. Preto moja myseľ nevstúpi do základu nekonečného vedomia, nenájde v ňom istotu, neusadí sa na ňom a nie je v ňom oslobodená, hoci ho vnímam ako pokojný.‘ Vtedy, Ānanda, mi napadlo: ‚Keby som vnímal nebezpečenstvo v základe nekonečného priestoru a prikladal mu veľký význam, a dosiahol by som úžitok v základe nekonečného vedomia a kultivoval ho, je možné, že by moja myseľ skočila do základu nekonečného vedomia, našla v ňom istotu, usadila sa na ňom a bola v ňom oslobodená, keďže ho vnímam ako pokojný.‘ A tak, Ānanda, pri neskoršej príležitosti, keď som vnímal nebezpečenstvo v základe nekonečného priestoru, prikladal som mu veľký význam; keď som dosiahol prospech v základe nekonečného vedomia, kultivoval som ho. Vtedy, Ānanda, moja myseľ skočí do základu nekonečného vedomia, nájde v ňom istotu, usadí sa na ňom a oslobodia sa v ňom, vnímajúc ho ako pokojný. Tak naozaj, Ānanda, tým, že úplne prekračujem základ nekonečného priestoru, uvedomujúc si, že ‚Vedomie je nekonečné‘, vstupujem do základu nekonečného vedomia a prebývam v ňom. Kým prebývam v tomto dosiahnutí, Ānanda, vo mne vznikajú vnímania a prejavy pozornosti sprevádzané základom nekonečného priestoru. To je pre mňa utrpenie. Rovnako ako, Ānanda, bolesť môže vzniknúť u šťastného človeka výlučne ako utrpenie, rovnako aj tie vnímania a prejavy pozornosti sprevádzané základom nekonečného priestoru vznikajú pre mňa ako utrpenie.“ ID342 „Vtedy, Ānanda, mi napadlo: ‚Predpokladajme, že keby som úplne prekonal základ nekonečného vedomia, mohol by som vstúpiť a prebývať v základe ničoty, uvedomujúc si, že „nie je nič“.‘ Ale moja myseľ nevstúpila do základu ničoty, nezpokojila sa v ňom, nezpevnila sa v ňom ani sa v ňom neoslobodila, keď som ho vnímal ako pokojný. Potom, Ānanda, mi napadlo: ‚Aká je príčina, aká je podmienka, prečo moja myseľ nevstúpi do základu ničoty, nezpokojí sa v ňom, nezpevní sa v ňom ani sa v ňom neoslobodí, keď ho vnímam ako pokojný?‘ Potom, Ānanda, mi napadlo: ‚Nevidel som nebezpečenstvo v základe nekonečnosti vedomia, ani som mu nepripisoval veľký význam. A nedosiahol som úžitok v základe ničoty, ani som ho nepestoval. Preto moja myseľ nevstupuje do základu ničoty, nezpokojuje sa v ňom, nezpevňuje sa v ňom ani sa v ňom neoslobodzuje, keď ho vnímam ako pokojný.“ Vtedy, Ānanda, mi napadlo: ‚Keby som vnímal nebezpečenstvo v základe nekonečnosti vedomia a prikladal mu veľký význam, a keby som dosiahol úžitok v základe prázdnoty a kultivoval ho, potom by bolo možné, že by moja myseľ vstúpila do základu prázdnoty, upokojila sa v ňom, ustálila sa v ňom a oslobodila sa v ňom, keď ho vnímam ako pokojný.‘ A tak, Ānanda, pri neskoršej príležitosti som vnímal nebezpečenstvo v základe nekonečnosti vedomia a prikladal som mu veľký význam, a dosiahol som prospech v základe ničoty a kultivoval som ho. Vtedy, Ānanda, moja myseľ vstúpila do základu ničoty, upokojila sa v ňom, ustálila sa v ňom a oslobodila sa v ňom, keď som ho vnímal ako pokojný. Takto, Ānanda, tým, že som úplne prekonal základ nekonečnosti vedomia, vstúpil som a prebýval som v základe ničoty, vedomý si toho, že ‚nie je nič‘. Ale kým som prebýval s týmto dosiahnutím, vo mne vznikli vnímania a prejavy pozornosti sprevádzané základom nekonečnosti vedomia. To pre mňa bolo utrpením. Rovnako ako, Ānanda, môže u šťastného človeka vzniknúť bolesť, ktorá slúži len ako utrpenie, tak aj vo mne vznikli vnímania a prejavy pozornosti sprevádzané základom nekonečnosti vedomia. To bolo pre mňa utrpením.“ ID343 „Vtedy, Ānanda, mi napadlo: ‚Predpokladajme, že úplným prekonaním základu ničoty by som mohol vstúpiť a prebývať v základe ani vnímania, ani nevnímania.‘ Ale moja myseľ nevstúpila do základu ani vnímania, ani nevnímania, nezpokojila sa v ňom, nezpevnila sa v ňom ani sa v ňom neoslobodila, keď som ho vnímal ako pokojný. Vtedy, Ānanda, mi napadlo: „Aká je príčina, aká je podmienka, prečo moja myseľ nevstúpi do základu ani vnímania, ani nevnímania, nezpokojí sa v ňom, nezpevní sa v ňom ani sa v ňom neoslobodí, keď ho vnímam ako pokojný?“ Vtedy, Ānanda, mi napadlo: „Nevidel som nebezpečenstvo v základe ničoty, ani som mu nepripisoval veľký význam. A nedosiahol som ani úžitok v základe ani vnímania, ani nevnímania, ani som ho nepestoval. Preto moja myseľ nevstupuje do základu ani vnímania, ani nevnímania, nezklidňuje sa v ňom, nezpevňuje sa v ňom ani sa v ňom neoslobodzuje, keď ho vnímam ako pokojný.“ Vtedy, Ānanda, mi napadlo: ‚Keby som vnímal nebezpečenstvo v základe ničoty a prikladal mu veľký význam, a keby som dosiahol prospech v základe ani vnímania, ani nevnímania a kultivoval ho, potom je možné, že by moja myseľ vstúpila do základu ani vnímania, ani nevnímania, upokojila sa v ňom, ustálila sa v ňom a oslobodila sa v ňom, keď ho vnímam ako pokojný.‘ A tak, Ānanda, pri neskoršej príležitosti som vnímal nebezpečenstvo v základe ničoty a prikladal som mu veľký význam, a dosiahol som prospech v základe ani vnímania, ani nevnímania a kultivoval som ho. Vtedy, Ānanda, moja myseľ vstúpila do základu ani vnímania, ani nevnímania, upokojila sa v ňom, ustálila sa v ňom a oslobodila sa v ňom, keď som ho vnímal ako pokojný. Takto, Ānanda, tým, že som úplne prekonal základ ničoty, vstúpil som a prebýval som v základe ani vnímania, ani nevnímania. Ale kým som prebýval s týmto dosiahnutím, vo mne vznikli vnímania a prejavy pozornosti sprevádzané základom ničoty. To pre mňa bolo utrpením. Rovnako ako, Ānanda, môže vzniknúť bolesť u človeka, ktorý je šťastný, a slúžiť len ako utrpenie, tak aj vo mne vznikli vnímania a prejavy pozornosti sprevádzané základom ničoty. To bolo pre mňa utrpením.“ ID344 „Vtedy, Ānanda, mi napadla táto myšlienka: ‚Bolo by dobré, keby som, po tom, čo by som úplne prekonal úroveň „ani vnímania, ani nevnímania“, dosiahol a zotrval v zániku vnímania a pocitu.‘ Ale, Ānanda, hoci som to vnímal ako pokojné, moja myseľ sa k zániku vnímania a pocitu nevrhla, nezískala v ňom istotu, neusadila sa v ňom ani v ňom nenašla oslobodenie. Vtedy, Ānanda, mi napadla táto myšlienka: ‚Aká je príčina, aký je dôvod, prečo sa moja myseľ nevrhá k zániku vnímania a pocitu, nezískava v ňom istotu, neusadzuje sa v ňom ani v ňom nenachádza oslobodenie, hoci to vnímam ako pokojné?‘ Vtedy, Ānanda, mi napadla táto myšlienka: ‚Nevidím nevýhodu v základe „ani vnímania, ani nevnímania“ a nepripisujem jej veľký význam; a výhodu v zániku vnímania a pocitu som nedosiahol a nekultivoval som ju. Preto sa moja myseľ neupína k zániku vnímania a cítenia, nezískava v ňom istotu, neusadzuje sa na ňom ani v ňom nenachádza oslobodenie, hoci ho vnímam ako pokojný.“ Vtedy, Ānanda, mi napadla táto myšlienka: ‚Keby som, keď som videl nevýhodu v základe „ani vnímania, ani nevnímania“, prikladal tomu veľký význam, a keby som, keď by som dosiahol prínos v zániku vnímania a cítenia, to kultivoval, je možné, že by sa moja myseľ vrhla na zánik vnímania a cítenia, nadobudla by v ňom istotu, usadila by sa na ňom a našla by v ňom oslobodenie, vnímajúc ho ako pokojný.‘ A tak, Ānanda, neskôr, keď som spoznal nevýhodu základu „ani vnímania, ani nevnímania“, prikladal som tomu veľký význam; a keď som dosiahol prínos v zániku vnímania a pocitu, kultivoval som ho. Vtedy, Ānanda, moja myseľ sa vrhá k zániku vnímania a pocitu, nadobúda v ňom istotu, usadí sa na ňom a nachádza v ňom oslobodenie, vnímajúc ho ako pokojný. Tak, Ānanda, tým, že som úplne prekročil základ „ani vnímania, ani nevnímania“, dosiahol som a prebývam v zániku vnímania a pocitu. A keď som to videl múdrosťou, moje nečistoty boli úplne zničené.“ ID345 „Ānanda, pokiaľ som nevstúpil do týchto deviatich po sebe idúcich dosiahnutí prebývania a nevystúpil z nich v tomto poradí dopredu aj dozadu, tak dlho, Ānanda, som netvrdil, že som dosiahol neprekonateľné dokonalé osvietenie v tomto svete s jeho devami, Mārou a Brahmom, v tejto generácii s jej askétmi a bráhmanmi, s jej devami a ľuďmi. Ale keď, Ānanda, som vstúpil do týchto deviatich po sebe idúcich stavov a vystúpil z nich v tomto poradí dopredu aj dozadu, vtedy, Ānanda, som vyhlásil, že som dosiahol neprekonateľné dokonalé osvietenie v tomto svete s jeho devami, Mārou a Brahmom, v tejto generácii s jej askétmi a bráhmanmi, s jej devami a ľuďmi. A vo mne vzniklo poznanie a videnie: ‚Moje oslobodenie mysle je neotrasiteľné; toto je posledné zrodenie; teraz už nie je žiadna ďalšia obnovená existencia.‘“ Desiata. ID346 „Štvrtá veľká kapitola.“ ID347 „Zhrnutie toho:“ ID348 „Dve o stavoch a nibbáne, Krava, piata s džhánou; Ānanda, bráhmani, déva, s nágom a s Tapussom.“