ID976 „(17) 2. Kapitola o spôsobe praxe“ ID977 „1. Stručná reč“ ID978 „161. ‚Mnísi, existujú tieto štyri spôsoby praxe. Aké štyri? Bolestivý spôsob praxe s pomalým priamym poznaním; bolestivý spôsob praxe s rýchlym priamym poznaním; príjemný spôsob praxe s pomalým priamym poznaním; a príjemný spôsob praxe s rýchlym priamym poznaním. Toto, mnísi, sú skutočne štyri spôsoby praxe.‘ Prvý.“ ID979 „2. Podrobná reč“ ID980 „162. ‚Mnísi, existujú tieto štyri spôsoby praxe. Aké štyri? Ťažký spôsob praxe s pomalým priamym poznaním, ťažký spôsob praxe s rýchlym priamym poznaním, príjemný spôsob praxe s pomalým priamym poznaním a príjemný spôsob praxe s rýchlym priamym poznaním.‘“ ID981 „A čo, mnísi, je náročná cesta praxe s pomalým priamym poznaním? Tu, mnísi, je istá osoba od prírody plná silnej túžby; často prežíva telesnú bolesť a duševnú nepohodu vyplývajúcu z túžby. Je od prírody plná silnej averzie; často prežíva telesnú bolesť a duševnú nepohodu vyplývajúcu z averzie. Je od prírody plná silného klamu; často prežíva telesnú bolesť a duševnú nepohodu vyplývajúcu z klamu. U neho sa týchto päť schopností prejavuje ako slabých: schopnosť viery, schopnosť energie, schopnosť všímavosti, schopnosť sústredenia a schopnosť múdrosti. V dôsledku slabosti týchto piatich schopností pomaly dosahuje bezprostredné sústredenie na zničenie nečistôt. Toto, mnísi, sa nazýva náročná cesta praxe s pomalým priamym poznaním.“ ID982 „A čo, mnísi, je náročná cesta praxe s rýchlym priamym poznaním? Tu, mnísi, je istá osoba od prírody silne ovládaná vášňou; často prežíva telesnú bolesť a duševné utrpenie vyplývajúce z vášne. Je od prírody silne ovládaná odporom; často prežíva telesnú bolesť a duševné utrpenie vyplývajúce z odporu. Je od prírody silne ovládaná klamom; často prežíva telesnú bolesť a duševné utrpenie vyplývajúce z klamu. U neho sa prejavujú tieto päť schopností v plnej sile: schopnosť viery, schopnosť energie, schopnosť všímavosti, schopnosť sústredenia a schopnosť múdrosti. Vďaka sile týchto piatich schopností rýchlo dosiahne bezprostredné sústredenie na zničenie nečistôt. Toto, mnísi, sa nazýva náročná cesta praxe s rýchlym priamym poznaním.“ ID983 „A čo, mnísi, je príjemná cesta praxe s pomalým priamym poznaním? Tu, mnísi, je istá osoba od prírody bez silnej vášne; nezažíva často telesnú bolesť a duševné utrpenie vyplývajúce z vášne. Je od prírody bez silnej averzie; nezažíva často telesnú bolesť a duševné utrpenie vyplývajúce z averzie. Od prírody nie je silne zmätený; nezažíva často telesnú bolesť a duševnú nepohodu vyplývajúcu zo zmätenosti. U neho sa týchto päť schopností prejavuje ako slabých: schopnosť viery… a tak ďalej… schopnosť múdrosti. Vďaka slabosti týchto piatich schopností pomaly dosahuje bezprostrednú koncentráciu na zničenie nečistôt. Toto, mnísi, sa nazýva príjemná cesta praxe s pomalým priamym poznaním.“ ID984 „A čo, mnísi, je príjemná cesta praxe s rýchlym priamym poznaním? Tu, mnísi, je istá osoba od prírody bez silnej vášne; nezažíva často telesnú bolesť a duševnú nepríjemnosť vyplývajúcu z vášne. Od prírody nie je silne ovládaný odporom; nezažíva často telesnú bolesť a duševnú nepríjemnosť vyplývajúcu z odporu. Od prírody nie je silne ovládaný klamom; nezažíva často telesnú bolesť a duševnú nepríjemnosť vyplývajúcu z klamu. U neho sa prejavujú ako silné tieto päť schopností: schopnosť viery, schopnosť energie, schopnosť všímavosti, schopnosť sústredenia a schopnosť múdrosti. Vďaka sile týchto piatich schopností rýchlo dosahuje bezprostredné sústredenie na zničenie nečistôt. Toto, mnísi, sa nazýva príjemná cesta praxe s rýchlym priamym poznaním. Toto sú skutočne, mnísi, štyri cesty praxe.“ Druhá.“ ID985 „3. Rozprava o neatraktívnosti“ ID986 „163. ‚Mnísi, existujú tieto štyri spôsoby praxe. Aké štyri? Ťažký spôsob praxe s pomalým priamym poznaním, ťažký spôsob praxe s rýchlym priamym poznaním, príjemný spôsob praxe s pomalým priamym poznaním a príjemný spôsob praxe s rýchlym priamym poznaním.‘“ ID987 „A čo, mnísi, je tá náročná prax s pomalým vyšším poznaním? Tu, mnísi, mních prebýva v rozjímaní o neatraktívnosti tela, vníma odpudivosť v jedle, vníma neuspokojenie v celom svete, rozjíma o nestálosti všetkých podmienených javov; a vnútorné vnímanie smrti je v ňom pevne zakorenené. Zostáva opierajúc sa o týchto päť síl cvičiaceho – silu viery, silu morálnej hanby, silu morálneho strachu, silu energie a silu múdrosti. U neho sa týchto päť schopností prejavuje ako slabých – schopnosť viery, schopnosť energie, schopnosť všímavosti, schopnosť sústredenia a schopnosť múdrosti. V dôsledku slabosti týchto piatich schopností pomaly dosahuje bezprostredné sústredenie na zničenie nečistôt. Toto, mnísi, sa nazýva náročná prax s pomalým vyšším poznaním.“ ID988 „A čo, mnísi, je náročná prax s rýchlym vyšším poznaním? Tu, mnísi, mních prebýva v rozjímaní o neatraktívnosti tela, vníma odpudivosť v jedle, vníma neuspokojenie v celom svete, rozjíma o nestálosti všetkých podmienených javov; a vnútorné vnímanie smrti je v ňom pevne zakorenené. Pobýva opierajúc sa o týchto päť síl cvičiaceho – silu viery… a silu múdrosti. Pre neho sa týchto päť schopností prejavuje ako ostrých – schopnosť viery… a schopnosť múdrosti. Vďaka ostrosti týchto piatich schopností rýchlo dosahuje bezprostrednú koncentráciu na zničenie nečistôt. Toto, mnísi, sa nazýva náročná prax s rýchlym vyšším poznaním.“ ID989 „A čo, mnísi, je príjemná prax s pomalým priamym poznaním? Tu, mnísi, mních, úplne odlúčený od zmyslových pôžitkov, odlúčený od neblahých stavov, vstúpi a zotrvá v prvom džhánovi, ktorý je sprevádzaný počiatočným a trvalým sústredením, s blaženosťou a potešením zrodenými z odlúčenia. Keď pohasnú počiatočné a trvalé sústredenie, vstúpi a zotrvá v druhom džhánovi, ktorý má vnútornú istotu a zjednotenie mysle, je bez počiatočného a trvalého sústredenia a má blaženosť a potešenie zrodené zo sústredenia. S odznievaním blaženosti zotrváva v vyrovnanosti a s bdelosťou a plným uvedomením si prežíva potešenie v tele; vstúpi do tretieho džhána a zotrváva v ňom, o ktorom ušľachtilí hovoria: „Vyrovnaný a bdelý má človek príjemné zotrvanie.“ Po opustení potešenia a bolesti a po predchádzajúcom zmiznutí radosti a nepríjemnosti vstúpi a prebýva vo štvrtej džháne, ktorá nie je ani bolestivá, ani príjemná a vyznačuje sa čistotou všímavosti vďaka vyrovnanosti. Prebýva opierajúc sa o týchto päť síl cvičiaceho – silu viery … silu múdrosti. U neho sa týchto päť schopností prejavuje ako slabých – schopnosť viery … schopnosť múdrosti. Vďaka slabosti týchto piatich schopností pomaly dosahuje bezprostrednú koncentráciu na zničenie nečistôt. Toto, mnísi, sa nazýva príjemná prax s pomalým priamym poznaním.“ ID990 „A čo, mnísi, je príjemná prax s rýchlym vyšším poznaním? Tu, mnísi, mních, úplne odlúčený od zmyslových pôžitkov, odlúčený od neblahých stavov, vstúpi a zotrvá v prvom džháne… v druhom džháne… v treťom džháne… vo štvrtom džháne. Zotrváva opierajúc sa o týchto päť síl cvičiaceho – silu viery, silu morálneho studu, silu morálneho strachu, silu energie a silu múdrosti. Pre neho sa týchto päť schopností prejavuje ako ostrých – schopnosť viery, schopnosť energie, schopnosť všímavosti, schopnosť sústredenia a schopnosť múdrosti. Vďaka ostrosti týchto piatich schopností rýchlo dosiahne bezprostredné sústredenie na zničenie nečistôt. Toto, mnísi, sa nazýva príjemná prax s rýchlym vyšším poznaním. Toto, mnísi, sú skutočne štyri praktiky.“ Tretia.“ ID991 „4. Prvá reč o zhovievavosti“ ID992 „164. ‚Mnísi, existujú tieto štyri praktiky. Aké štyri? Praktika nezhovievavosti, praktika zhovievavosti, praktika skrotenia a praktika upokojenia. A čo, mnísi, je prax netrpezlivosti? Tu, mnísi, určitá osoba, keď je urážaná, uráža na oplátku; keď je provokovaná, provokuje na oplátku; keď sa s ňou hádajú, hádka sa na oplátku. Toto, mnísi, sa nazýva prax netrpezlivosti.““ ID993 „A čo, mnísi, je prax zhovievavosti? Tu, mnísi, určitá osoba, keď je urážaná, neuráža na oplátku; keď je provokovaná, neprovokuje na oplátku; keď sa s ňou hádajú, nehádka sa na oplátku. Toto, mnísi, sa nazýva prax zhovievavosti.“ ID994 „A čo, mnísi, je prax krotiteľstva? Tu, mnísi, mních, keď okom vidí formu, neupína sa na jej znaky a vlastnosti. Keďže keby prebýval s nezvládnutým zrakom, napadli by ho zlé, nezdravé stavy chamtivosti a nevôle, praktizuje jej ovládanie; stráži zrak; zaväzuje sa k ovládaniu zraku. Keď ušami počuje zvuk… nosom vníma vôňu… jazykom ochutnáva chuť… telom sa dotýka hmatateľného… a mysľou vníma mentálny objekt, neupína sa na ich znaky a vlastnosti. Lebo keby prebýval s mysľou bez zdržanlivosti, napadli by ho zlé, nezdravé stavy chamtivosti a nespokojnosti, preto sa cvičí v jej zdržanlivosti; stráži svoju myseľ; zaväzuje sa k zdržanlivosti svojej mysle. Toto, mnísi, sa nazýva cvičenie v skrotení.““ ID995 „A čo, mnísi, je to cvičenie v upokojovaní? Tu, mnísi, mních netoleruje vzniknutú zmyselnú myšlienku, ale ju opúšťa, rozptyľuje, upokojuje, ukončuje a necháva ju zmiznúť. Netoleruje vzniknutú myšlienku zlomyseľnosti… vzniknutú myšlienku ublíženia… Netoleruje žiadne vzniknuté zlé, nezdravé stavy, ale opúšťa ich, rozptyľuje ich, upokojuje ich, ukončuje ich a necháva ich zmiznúť. Toto, mnísi, sa nazýva prax upokojovania. Naozaj, mnísi, toto sú štyri praktiky.“ Štvrtá.“ ID996 „5. Druhá reč o znášanlivosti“ ID997 „165. ‚Mnísi, existujú tieto štyri praktiky. Aké štyri? Praktika neznášanlivosti, praktika znášanlivosti, praktika skrotenia a praktika upokojovania.‘ ID998 „A čo, mnísi, je praktika neznášanlivosti? Tu, mnísi, je istá osoba neschopná znášať chlad, teplo, hlad a smäd; dotyk ovád, komárov, vetra, slnka a plaziacich sa tvorov; hrubé, nepríjemné slová; a nie je povahou schopná znášať vzniknuté telesné pocity, ktoré sú bolestivé, ostré, drsné, prenikavé, nepríjemné, odpudzujúce a život ohrozujúce. Toto, mnísi, sa nazýva prax netrpezlivosti.“ ID999 „A čo, mnísi, je prax vytrvalosti? Tu, mnísi, je istá osoba schopná znášať chlad, teplo, hlad a smäd; dotyk ovád, komárov, vetra, slnka a plazov; hrubé a nepríjemné slová; a je povahy, ktorá znáša vzniknuté telesné pocity, ktoré sú bolestivé, ostré, drsné, prenikavé, nepríjemné, odpudzujúce a život ohrozujúce. Toto, mnísi, sa nazýva prax znášanlivosti.““ ID1000 „A čo, mnísi, je cvičenie v skrotení? Tu, mnísi, mních, keď okom uvidí formu, nie je tým, kto sa upína na znaky alebo sekundárne charakteristiky… Keď uchom počuje zvuk… Keď nosom zacítí vôňu… Keď jazykom ochutná chuť… Keď telom pocíti hmatateľný objekt… Keď mentálny objekt spozná mysľou, nie je tým, kto sa upína na znaky alebo sekundárne charakteristiky. Keďže zlé, nezdravé stavy chamtivosti a nespokojnosti môžu zaplaviť toho, kto prebýva s mentálnou schopnosťou bez obmedzenia, praktizuje jej obmedzovanie; stráži mentálnu schopnosť; podniká obmedzovanie mentálnej schopnosti. Toto, mnísi, sa nazýva prax krotiteľstva.““ ID1001 „A čo, mnísi, je prax upokojovania? Tu, mnísi, mních netoleruje vzniknutú zmyselnú myšlienku, ale ju opúšťa, rozptyľuje, upokojuje, ukončuje a privádza ju do neexistencie. Netoleruje vzniknutú myšlienku zlomyseľnosti… vzniknutú myšlienku ublíženia… Netoleruje žiadne vzniknuté zlé, nezdravé stavy, ale opúšťa ich, rozptyľuje ich, upokojuje ich, ukončuje ich a spôsobuje, že zaniknú. Toto, mnísi, sa nazýva prax upokojovania. Naozaj, mnísi, toto sú štyri praktiky.“ Piata.“ ID1002 „6. Rozprava o oboch“ ID1003 „166. ‚Mnísi, existujú tieto štyri praktiky. Aké štyri? Bolestivá prax s pomalým priamym poznaním, bolestivá prax s rýchlym priamym poznaním, príjemná prax s pomalým priamym poznaním a príjemná prax s rýchlym priamym poznaním.‘“ ID1004 „Medzi nimi, mnísi, je tá prax, ktorá je bolestivá a sprevádzaná pomalým priamym poznaním, vyhlásená za podradnú v oboch ohľadoch. Pretože táto prax je bolestivá, je vyhlásená za podradnú; a pretože je pomalá, je vyhlásená za podradnú. Táto prax, mnísi, je vyhlásená za podradnú v oboch ohľadoch.“ ID1005 „Medzi týmito, mnísi, je tá prax, ktorá je bolestivá a sprevádzaná rýchlym priamym poznaním, považovaná za podradnú kvôli svojej bolestivosti.“ ID1006 „Medzi týmito, mnísi, je tá prax, ktorá je príjemná a sprevádzaná pomalým priamym poznaním, považovaná za podradnú kvôli svojej pomalosti.“ ID1007 „Medzi týmito, mnísi, tá prax, ktorá je príjemná a sprevádzaná rýchlym priamym poznaním – táto prax, mnísi, je považovaná za vynikajúcu v oboch ohľadoch. Pretože táto prax je príjemná, je považovaná za vynikajúcu; a pretože táto prax je rýchla, je považovaná za vynikajúcu. Táto prax, mnísi, je považovaná za vynikajúcu v oboch ohľadoch. Toto, mnísi, sú skutočne štyri praktiky.“ Šiesta. ID1008 „7. Rozprava o Mahāmoggallānovi“ ID1009 „167. Potom ctihodný Sāriputta odišiel za ctihodným Mahāmoggallānom; keď prišiel, vymenil si s ctihodným Mahāmoggallānom zdvorilé pozdravy. Keď sa tento zdvorilý a pamätný rozhovor skončil, posadil sa na jednu stranu. Keď tam sedel, ctihodný Sāriputta povedal ctihodnému Mahāmoggallānovi:“ ID1010 „‚Priateľ Moggallāna, existujú tieto štyri praktiky. Aké štyri? Bolestivá prax s pomalým priamym poznaním, bolestivá prax s rýchlym priamym poznaním, príjemná prax s pomalým priamym poznaním a príjemná prax s rýchlym priamym poznaním. Toto, priateľ, sú tie štyri praktiky. Ktorá z týchto štyroch praktík ti pomohla oslobodiť myseľ od nečistôt bez pripútanosti?‘“ ID1011 „„Priateľ Sāriputta, existujú tieto štyri praktiky. Aké štyri? Bolestivá prax s pomalým priamym poznaním, bolestivá prax s rýchlym priamym poznaním, príjemná prax s pomalým priamym poznaním a príjemná prax s rýchlym priamym poznaním. Toto, priateľu, sú tie štyri praktiky. Zo týchto štyroch praktík sa moja myseľ oslobodila od nečistôt bez pripútanosti vďaka bolestivej praxi s rýchlym priamym poznaním.“ Siedma.“ ID1012 „8. Rozprava so Sāriputtom“ ID1013 „168. Potom ctihodný Mahāmoggallāna odišiel za ctihodným Sāriputtom; po príchode si s ctihodným Sāriputtom vymenili zdvorilé pozdravy. Keď sa táto zdvorilá a pamätná rozprava skončila, posadil sa na bok. Keď tam sedel, ctihodný Mahāmoggallāna povedal ctihodnému Sāriputtovi:“ ID1014 „‚Priateľ Sāriputta, existujú tieto štyri praktiky. Aké štyri? Bolestivá praktika s pomalým priamym poznaním, bolestivá praktika s rýchlym priamym poznaním, príjemná praktika s pomalým priamym poznaním a príjemná praktika s rýchlym priamym poznaním. Toto, priateľ, sú tie štyri praktiky. „Ktorá z týchto štyroch praktík ti pomohla oslobodiť myseľ od nečistôt bez pripútanosti?““ ID1015 „„Priateľ Moggallāna, existujú tieto štyri praktiky. Aké štyri? Bolestivá prax s pomalým priamym poznaním, bolestivá prax s rýchlym priamym poznaním, príjemná prax s pomalým priamym poznaním a príjemná prax s rýchlym priamym poznaním. Toto, priateľu, sú tie štyri praktiky. „Zo týchto štyroch praktík sa moja myseľ oslobodila od nečistôt bez pripútanosti vďaka príjemnej praxi s rýchlym priamym poznaním.“ Ôsma.“ ID1016 „9. Rozprava o úsilí“ ID1017 „169. „Mnísi, na svete sa vyskytujú tieto štyri osoby. Aké štyri? Tu, mnísi, určitá osoba dosiahne konečné zhasnutie prostredníctvom úsilia ešte v tomto živote. Tu, mnísi, určitá osoba dosiahne konečné zhasnutie prostredníctvom úsilia po rozpade tela. Tu, mnísi, určitá osoba dosiahne konečné zhasnutie bez úsilia ešte v tomto živote. Tu, mnísi, určitá osoba dosiahne konečné zhasnutie bez úsilia po rozpade tela.“ ID1018 „A ako, mnísi, dosiahne človek konečné zhasnutie prostredníctvom úsilia ešte v tomto živote? Tu, mnísi, mních prebýva v rozjímaní o neatraktívnosti tela, vníma odpudivosť v jedle, vníma neuspokojenie v celom svete a rozjíma o nestálosti všetkých javov. Vnútorné vnímanie smrti je v ňom pevne zakorenené. Prebýva opierajúc sa o týchto päť síl cvičiaceho: silu viery, silu morálnej hanby, silu morálneho strachu, silu energie a silu múdrosti. U neho sa prejavujú ako vynikajúce tieto päť schopností: schopnosť viery, schopnosť energie, schopnosť všímavosti, schopnosť sústredenia a schopnosť múdrosti. Vďaka prevládajúcemu charakteru týchto piatich schopností dosiahne konečné zhasnutie úsiliem ešte v tomto živote. Takto, mnísi, človek dosiahne konečné zhasnutie úsiliem ešte v tomto živote.“ ID1019 „A ako, mnísi, dosiahne človek konečné zhasnutie úsiliom po rozpade tela? Tu, mnísi, mních prebýva v rozjímaní o neatraktívnosti tela, vníma odpudivosť v jedle, vníma neuspokojenie v celom svete a rozjíma o nestálosti všetkých javov. Vnútorné vnímanie smrti je v ňom pevne zakorenené. Prebýva opierajúc sa o týchto päť síl cvičiaceho: silu viery, silu morálnej hanby, silu morálneho strachu, silu energie a silu múdrosti. U neho sa týchto päť schopností prejavuje ako slabých: schopnosť viery, schopnosť energie, schopnosť všímavosti, schopnosť sústredenia a schopnosť múdrosti. Kvôli slabosti týchto piatich schopností dosiahne konečné zhasnutie s námahou po rozpade tela. Takto, mnísi, človek dosiahne konečné zhasnutie s námahou po rozpade tela.“ ID1020 „A aký, mnísi, je človek, ktorý dosiahne parinibbánu bez úsilia už v tomto živote? Tu, mnísi, mních, úplne odtrhnutý od zmyslových pôžitkov… vstúpi a prebýva v prvom džhánovi… v druhom džhánovi… v treťom džhánovi… vo štvrtom džhánovi. Prebýva opierajúc sa o týchto päť síl praktikujúceho: silu viery… silu múdrosti. Pre neho sa týchto päť schopností prejavuje ako vynikajúce: schopnosť viery… schopnosť múdrosti. Vďaka vynikajúcej sile týchto piatich schopností je to ten, kto dosiahne parinibbánu bez námahy ešte v tomto živote. Takýmto spôsobom, mnísi, je človek ten, kto dosiahne parinibbánu bez námahy ešte v tomto živote.“ ID1021 „A ako, mnísi, je človek tým, kto dosiahne parinibbánu bez námahy po rozpade tela? Tu, mnísi, mních, úplne oddelený od zmyslových pôžitkov… vstúpi a prebýva v prvom džháne… v druhom džháne… v treťom džháne… vo štvrtom džháne. Pobýva opierajúc sa o týchto päť síl cvičiaceho: silu viery, silu morálnej hanby, silu morálneho strachu, silu energie a silu múdrosti. U neho vznikajú tieto päť schopností… schopnosť múdrosti. V dôsledku slabosti týchto piatich schopností je to ten, kto dosiahne parinibbánu bez námahy po rozpade tela. Takto, mnísi, je človek tým, kto po rozpade tela dosiahne Parinibbānu bez námahy. Naozaj, mnísi, toto sú štyria ľudia, ktorí sa nachádzajú vo svete.“ Deviata. ID1022 „10. Rozprava o Tandeme“ ID1023 „170. Tak som počul. Raz ctihodný Ānanda pobýval v Kosambī v Ghositovom parku. Tam sa ctihodný Ānanda obrátil na mníchov: ‚Priatelia, mnísi!‘ ‚Priateľ,‘ odpovedali tí mnísi ctihodnému Ānandovi. Ctihodný Ānanda povedal toto:“ ID1024 „Priatelia, každý mních alebo mníška, ktorí v mojej prítomnosti vyhlásia dosiahnutie stavu arahanta, všetci tak urobia prostredníctvom štyroch ciest alebo prostredníctvom jednej z nich.“ ID1025 „Aké sú tie štyri? Tu, priatelia, mních rozvíja vhľad, ktorému predchádza pokoj. Keď rozvíja vhľad, ktorému predchádza pokoj, vzniká cesta. Túto cestu dôkladne kultivuje, rozvíja a praktizuje. Keď túto cestu dôkladne kultivuje, rozvíja a praktizuje, zbaví sa svojich pút a jeho skrytých sklonov je skoncované.“ ID1026 „Okrem toho, priatelia, mních rozvíja pokoj, ktorému predchádza vhľad. Keď rozvíja pokoj, ktorému predchádza vhľad, vzniká cesta. Túto cestu dôkladne kultivuje, rozvíja a praktizuje. Keď túto cestu dôkladne kultivuje, rozvíja a praktizuje, zbaví sa svojich pút a jeho skryté sklony sa ukončia.“ ID1027 „Okrem toho, priatelia, mních rozvíja pokoj a vhľad súčasne. Keď rozvíja pokoj a vhľad súčasne, vzniká cesta. Túto cestu dôkladne kultivuje, rozvíja a praktizuje. Keď túto cestu dôkladne kultivuje, rozvíja a praktizuje, zbaví sa svojich pút a jeho skryté sklony sa ukončia.“ ID1028 „„Okrem toho, priatelia, myseľ mnícha je zachvátená nepokojom týkajúcim sa Dhammy. Príde čas, priatelia, keď sa táto myseľ vnútorne ustáli, upokojí, zjednotí a sústredí. Pre neho vzniká cesta. Túto cestu dôkladne kultivuje, rozvíja a praktizuje. Keď túto cestu dôkladne kultivuje, rozvíja a praktizuje, zbaví sa svojich pút a jeho skrytých sklonov je skoncované.“ ID1029 „„Každý mních alebo mníška, priatelia, ktorí v mojej prítomnosti vyhlásia dosiahnutie arahantstva, všetci tak urobia prostredníctvom týchto štyroch ciest alebo prostredníctvom jednej z nich.“ Desiata.“ ID1030 „Druhá kapitola o ceste.“ ID1031 „Zhrnutie:“ ID1032 „Stručné, rozšírené, odpudzujúce, dve o zhovievavosti a oboma; Moggallāna, Sāriputta, s podnetom a spoločne.“