ID106 „5. Kapitola o zhromaždeniach“ ID107 „43. ‚Mnísi, existujú tieto dve zhromaždenia. Ktoré dve? Plytké zhromaždenie a hlboké zhromaždenie. A čo, mnísi, je povrchné zhromaždenie? Tu, mnísi, v akomkoľvek zhromaždení, kde sú mnísi nepokojní, arogantní, vrtkaví, hrubí v reči, s roztržitou rečou, so zlyhávajúcou všímavosťou, bez jasného pochopenia, nesústredení, s blúdiacou mysľou a s nekontrolovanými zmyslami – toto, mnísi, sa nazýva povrchné zhromaždenie.“ ID108 „A čo, mnísi, je hlboké zhromaždenie? Tu, mnísi, v akomkoľvek spoločenstve, kde mnísi nie sú nepokojní, nie sú arogantní, nie sú vrtkaví, nie sú ostrí na jazyk, nemajú roztrieštenú reč, majú ustanovenú všímavosť, majú jasné chápanie, sú sústredení, majú zjednotené mysle a majú ovládané zmysly – toto, mnísi, sa nazýva hlboké spoločenstvo. Toto, mnísi, sú tie dve spoločenstvá. Z týchto dvoch spoločenstiev, mnísi, je hlboké spoločenstvo najvýznamnejšie.“ ID109 „44. „Mnísi, existujú tieto dve zhromaždenia. Ktoré dve? Rozhádané zhromaždenie a harmonické zhromaždenie. A čo, mnísi, je rozhádané zhromaždenie? Tu, mnísi, v akomkoľvek zhromaždení, v ktorom mnísi prebývajú, keď sa stali hádavými, keď sa stali spornými, keď upadli do sporov a bodajú sa navzájom slovnými oštepmi – toto, mnísi, sa nazýva rozhádané zhromaždenie.“ ID110 „A čo, mnísi, je harmonické spoločenstvo? Tu, mnísi, v akomkoľvek spoločenstve mnísi žijú v harmónii, radujú sa, bez sporov, stali sa ako mlieko a voda, hľadia na seba s láskou v očiach – toto, mnísi, sa nazýva harmonické spoločenstvo. Toto, mnísi, sú tie dve spoločenstvá. Z týchto dvoch spoločenstiev, mnísi, je harmonické spoločenstvo najvýznamnejšie.“ ID111 „45. „Mnísi, existujú tieto dve zhromaždenia. Ktoré dve? Zhromaždenie bez vynikajúcich vlastností a zhromaždenie s vynikajúcimi vlastnosťami. A čo, mnísi, je spoločenstvo bez dokonalosti? Tu, mnísi, v akomkoľvek spoločenstve, kde starší mnísi podliehajú hojnosti a sú leniví; sú najvýznamnejší v odpadlíctve a zložili bremeno odlúčenia; nevyvolávajú energiu na dosiahnutie nedosiahnutého, na dosiahnutie nedosiahnutého, na realizáciu nerealizovaného. Mladšia generácia nasleduje ich príklad. Aj oni sa oddávajú hojnosti a sú leniví; sú najväčšími odpadlíkmi a zložili bremeno odlúčenia; nevyvolávajú v sebe energiu na dosiahnutie nedosiahnutého, na uskutočnenie neuskutočneného, na realizáciu nerealizovaného. Toto, mnísi, sa nazýva spoločenstvo bez dokonalosti.“ ID112 „A čo, mnísi, je zhromaždenie s dokonalosťou? Tu, mnísi, v akomkoľvek zhromaždení starší mnísi nie sú oddávajú sa hojnosti a nie sú leniví; zložili bremeno odpadlíctva a vynikajú v ústraní; vzbudzujú energiu na dosiahnutie nedosiahnutého, na uskutočnenie nedosiahnutého, na realizáciu nerealizovaného. Následná generácia nasleduje ich príklad. Ani oni sa neoddávajú prebytku a nie sú leniví; zložili bremeno odpadlíctva a vynikajú v ústraní; vzbudzujú energiu na dosiahnutie nedosiahnutého, na uskutočnenie nedosiahnutého, na realizáciu nerealizovaného. Toto, mnísi, sa nazýva zhromaždenie s dokonalosťou. Toto, mnísi, sú tie dve zhromaždenia. Z týchto dvoch zhromaždení, mnísi, je zhromaždenie s dokonalosťou najvýznamnejšie.““ ID113 „46. „Mnísi, existujú tieto dve spoločenstvá. Ktoré dve? Neušľachtilé spoločenstvo a ušľachtilé spoločenstvo. A čo, mnísi, je neušľachtilé spoločenstvo? Tu, mnísi, v akomkoľvek zhromaždení mnísi nerozumejú tak, ako to skutočne je: ‚Toto je utrpenie‘; nerozumejú tak, ako to skutočne je: ‚Toto je pôvod utrpenia‘; nerozumejú tak, ako to skutočne je: ‚Toto je zánik utrpenia‘; nerozumejú tak, ako to skutočne je: ‚Toto je cesta vedúca k zániku utrpenia.‘ Toto, mnísi, sa nazýva nešľachetné zhromaždenie.“ ID114 „A čo, mnísi, je ušľachtilé spoločenstvo? Tu, mnísi, v akomkoľvek spoločenstve mnísi chápu tak, ako to skutočne je: ‚Toto je utrpenie‘; chápu tak, ako to skutočne je: ‚Toto je pôvod utrpenia‘; chápu tak, ako to skutočne je: ‚Toto je zánik utrpenia‘; chápu tak, ako to skutočne je: ‚Toto je cesta vedúca k zániku utrpenia.‘ Toto, mnísi, sa nazýva ušľachtilé zhromaždenie. Toto, mnísi, sú tie dve zhromaždenia. Z týchto dvoch zhromaždení, mnísi, je ušľachtilé zhromaždenie najvýznamnejšie.“ ID115 „47. „Mnísi, existujú tieto dve zhromaždenia. Ktoré dve? Zhromaždenie usadenín a zhromaždenie esencie. A čo, mnísi, je zhromaždenie usadenín? Tu, mnísi, v akomkoľvek zhromaždení mnísi nasledujú nesprávnu cestu kvôli túžbe, nasledujú nesprávnu cestu kvôli nenávisti, nasledujú nesprávnu cestu kvôli klamu a nasledujú nesprávnu cestu kvôli strachu. Toto, mnísi, sa nazýva zhromaždenie usadenín.“ ID116 „A čo, mnísi, je zhromaždenie esencie? Tu, mnísi, v akomkoľvek zhromaždení mnísi nekonajú nesprávne z túžby, nekonajú nesprávne z nenávisti, nekonajú nesprávne z klamu a nekonajú nesprávne zo strachu. Toto, mnísi, sa nazýva zhromaždenie v pravom zmysle slova. Toto, mnísi, sú tie dve zhromaždenia. Z týchto dvoch zhromaždení, mnísi, je dokonalé zhromaždenie najvýznamnejšie.“ ID117 „48. „Mnísi, existujú tieto dva druhy zhromaždení. Ktoré dva? Zhromaždenie, ktoré je ťažké vychovávať a ktoré nie je vychovávané prostredníctvom kladenia otázok, a zhromaždenie, ktoré je vychovávané prostredníctvom kladenia otázok a ktoré nie je ťažké vychovávať. A čo, mnísi, je zhromaždenie, ktoré je ťažké vychovávať a ktoré nie je vychovávané prostredníctvom kladenia otázok? Tu, mnísi, v akomkoľvek zhromaždení mnísi, keď sa recitujú kázania, ktoré predniesol Tathāgata – hlboké, s hlbokým významom, transcendentné, spojené s prázdnotou –, nechcú počúvať, nevenujú pozornosť, nesústredia svoju myseľ na pochopenie a nepovažujú tieto učenia za niečo, čo by sa malo naučiť a zvládnuť. Keď sa však recitujú kázania zložené básnikmi – poetické, s ozdobnými slovami a výrazmi, povrchné, prednášané učeníkmi –, chcú ich počúvať, venujú im pozornosť, sústreďujú svoju myseľ na pochopenie a považujú tieto učenia za hodné osvojenia a zvládnutia. A keď si tieto učenia osvoja, nepýtajú sa navzájom ani ich nepreskúmavajú s otázkami: „Ako to je? Aký je význam toho?“ Neodhaľujú to, čo nie je odhalené, neobjasňujú to, čo nie je objasnené, a nerozptýlia pochybnosti týkajúce sa rôznych dôvodov na pochybnosti. Toto, mnísi, sa nazýva zhromaždenie, ktoré je ťažké vychovávať a ktoré nie je vychovávané prostredníctvom kladenia otázok.““ ID118 „A čo, mnísi, je zhromaždenie vychovávané prostredníctvom kladenia otázok a ktoré nie je ťažké vychovávať? Tu, mnísi, v zhromaždení, kde mnísi, keď sa recitujú rozprávania zložené básnikmi – poetické, s ozdobnými slovami a výrazmi, povrchné, prednesené učeníkmi –, nechcú počúvať, nevenujú tomu pozornosť, nesústredia svoju myseľ na pochopenie a nepovažujú tieto učenia za hodné štúdia a zvládnutia. Keď sa však recitujú kázania, ktoré predniesol Tathāgata – hlboké, s hlbokým významom, transcendentné, spojené s prázdnotou – chcú ich počúvať, venujú im pozornosť, sústreďujú svoju myseľ na pochopenie a považujú tieto učenia za hodné štúdia a zvládnutia. Po zvládnutí týchto učení sa navzájom pýtajú a skúmajú: ‚Ako to je? Aký je to zmysel?“ Odhaľujú to, čo je skryté, objasňujú to, čo nie je objasnené, a rozptyľujú pochybnosti týkajúce sa rôznych dôvodov na pochybnosti. Toto sa nazýva, mnísi, zhromaždenie vyškolené prostredníctvom kladenia otázok a ľahko vycvičiteľné. Toto, mnísi, sú dva druhy zhromaždení. Z týchto dvoch zhromaždení, mnísi, je najvýznamnejšie toto: zhromaždenie vyškolené prostredníctvom kladenia otázok a ľahko vycvičiteľné.““ ID119 „49. ‚Mnísi, existujú tieto dve spoločenstvá. Ktoré dve? Spoločenstvo, ktoré si cení materiálneho zisku, a nie dobrého Dhammy, a spoločenstvo, ktoré si cení dobrého Dhammy, a nie materiálneho zisku. A čo, mnísi, je spoločenstvo, ktoré si váži materiálny zisk, a nie dobrý Dhamma? Tu, mnísi, v spoločenstve, kde mnísi v prítomnosti laikov oblečených v bielom hovoria o vzájomných kvalitách, hovoriac: ‚Ten mních je oslobodený oboma spôsobmi, ten je oslobodený múdrosťou, ten je svedkom tela, ten dosiahol pohľad, ten je oslobodený vierou, ten je nasledovníkom Dhammy, ten je nasledovníkom viery, ten je cnostný a má dobrý charakter, ten je nemorálny a má zlý charakter.‘ Týmto spôsobom prijímajú dary. Keď tieto dary prijmú, využívajú ich s chamtivosťou, pobláznením a pripútanosťou, nevidia nebezpečenstvo a nemajú múdrosť na únik. Toto sa nazýva, mnísi, zhromaždenie, ktoré uctieva materiálny zisk, nie dobrý Dhamma.““ ID120 „A čo, mnísi, je spoločenstvo, ktoré si váži dobrú Dhammu, a nie materiálny zisk? Tu, mnísi, v spoločenstve, kde mnísi v prítomnosti laikov oblečených v bielom nehovoria o vzájomných kvalitách, hovoriac: ‚Ten mních je oslobodený oboma spôsobmi, ten je oslobodený múdrosťou, ten je svedkom tela, ten dosiahol pohľad, ten je oslobodený vierou, ten je nasledovníkom Dhammy, ten je nasledovníkom viery, ten je cnostný a má dobrý charakter, ten je nemorálny a má zlý charakter.‘ Prijímajú dary. Keď tieto dary prijmú, využívajú ich bez chamtivosti, bez pobláznenia a bez pripútanosti, uvedomujúc si nebezpečenstvo a s múdrosťou potrebnou na únik. Toto, mnísi, sa nazýva spoločenstvo, ktoré si váži dobrý Dhamma, nie materiálny zisk. Toto, mnísi, sú dva druhy spoločenstiev. Z týchto dvoch spoločenstiev, mnísi, je najvýznamnejšie toto: spoločenstvo, ktoré si váži dobrý Dhamma, a nie materiálny zisk.“ ID121 „50. „Mnísi, existujú tieto dve spoločenstvá. Ktoré dve? Neharmonické spoločenstvo a harmonické spoločenstvo. A čo, mnísi, je neharmonické spoločenstvo? Tu, mnísi, v spoločenstve, kde sa dejú činy, ktoré nie sú v súlade s Dhammou, a činy, ktoré sú v súlade s Dhammou, sa nedejú; dejú sa činy, ktoré sú v rozpore s disciplínou, a činy, ktoré sú v súlade s disciplínou, sa nedejú; činy, ktoré nie sú v súlade s Dhammou, vynikajú, a činy, ktoré sú v súlade s Dhammou, nevynikajú; činy, ktoré sú v rozpore s disciplínou, vynikajú, a činy, ktoré sú v súlade s disciplínou, nevynikajú. Toto sa nazýva, mnísi, neharmonické spoločenstvo.“ ID122 „A čo, mnísi, je harmonické spoločenstvo? Tu, mnísi, v spoločenstve, kde sa vyskytujú činy v súlade s Dhammou a činy, ktoré nie sú v súlade s Dhammou, sa nevyskytujú; vyskytujú sa činy v súlade s Disciplínou a činy, ktoré nie sú v súlade s Disciplínou, sa nevyskytujú; činy v súlade s Dhammou žiaria a činy, ktoré nie sú v súlade s Dhammou, nežiaria; činy v súlade s Disciplínou žiaria a činy, ktoré nie sú v súlade s Disciplínou, nežiaria. Toto sa nazýva, mnísi, harmonické spoločenstvo. Toto, mnísi, sú tie dve spoločenstvá. Z týchto dvoch spoločenstiev, mnísi, je harmonické spoločenstvo najvýznamnejšie.“ ID123 „51. „Mnísi, existujú tieto dve spoločenstvá. Ktoré dve? Nespravodlivé zhromaždenie a spravodlivé zhromaždenie… Toto, mnísi, sú tie dve zhromaždenia. Z týchto dvoch zhromaždení, mnísi, je spravodlivé zhromaždenie najvýznamnejšie.“ ID124 „52. „Mnísi, existujú tieto dve zhromaždenia. Ktoré dve? Zhromaždenie, ktoré hovorí v rozpore s Dhammou, a zhromaždenie, ktoré hovorí v súlade s Dhammou. A čo, mnísi, je spoločenstvo, ktoré hovorí v rozpore s Dhammou? Tu, mnísi, v spoločenstve, kde mnísi vedú spor, či už je to v súlade s Dhammou, alebo nie je v súlade s Dhammou. Keď sa pustia do tohto sporu, ani jeden druhému nepomáhajú porozumieť, ani nedospejú k porozumeniu; ani to nenechajú preskúmať, ani nedospejú k záveru. Vyzbrojení silou, ktorá nevedie k porozumeniu, a silou, ktorá nevedie k preskúmaniu, a nemajúc žiadnu radu, ako sa toho vzdať, zotrvávajú na tomto spore s veľkou silou a na základe nesprávneho chápania, vyhlasujúc: ‚Iba toto je pravda; všetko ostatné je bezcenné.‘ Toto sa nazýva, mnísi, zhromaždenie, ktoré hovorí v rozpore s Dhammou.“ ID125 „A čo, mnísi, je zhromaždenie, ktoré hovorí v súlade s Dhammou? Tu, mnísi, v zhromaždení, kde mnísi začnú spor, či už je to v súlade s Dhammou, alebo nie je v súlade s Dhammou. Keď začnú tento spor, navzájom si to vysvetľujú a dospejú k porozumeniu; zabezpečia, aby sa to preskúmalo, a dospejú k záveru. Keďže sú silní v napomáhaní porozumeniu a silní v napomáhaní preskúmaniu a majú radu o vzdaní sa, nedržia sa toho sporu násilne a na základe nesprávneho chápania, vyhlasujúc: ‚Iba toto je pravda; všetko ostatné je bezcenné.‘ Toto sa nazýva, mnísi, zhromaždenie, ktoré hovorí v súlade s Dhammou. Toto, mnísi, sú tie dve zhromaždenia. Z týchto dvoch zhromaždení, mnísi, je zhromaždenie, ktoré hovorí v súlade s Dhammou, najvýznamnejšie.“ ID126 „Kapitola o zhromaždeniach, piata.“ ID127 „Jeho zhrnutie:“ ID128 „Zjavné, Najvýznamnejšie, Ušľachtilé, Odmietnuté a piate; Nedisciplinované a Materiálny zisk, Neharmonické a Nespravodlivé a Hovoriace v rozpore s Dhammou.“ ID129 „Prvá časť z päťdesiatich je dokončená.“ ID130 „2. Druhá časť z päťdesiatich“