ID72 „4. Kapitola o vyváženej mysli“ ID73 „33. ‚Mnísi, naučím vás, aká je sféra nešľachetného človeka a aká je sféra šľachetného človeka. Počúvajte a dávajte pozor. Budem hovoriť.‘ ‚Áno, ctihodný pane,‘ odpovedali tí mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto:“ ID74 „A čo, mnísi, je sférou nešľachetného človeka? Nešľachetný človek, mnísi, je nevďačný a neuznáva zásluhy. Toto, mnísi, chvália nešľachetní: a to nevďačnosť a neuznanie zásluh. Toto, mnísi, je úplne sférou nešľachetného človeka: a to nevďačnosť a neuznanie zásluh. Ale ušľachtilý človek, mnísi, je vďačný a ďakuje. Toto, mnísi, chvália ušľachtilí: a to vďačnosť a ďakovanie. Toto, mnísi, je úplne doménou ušľachtilého človeka: a to vďačnosť a ďakovanie.““ ID75 „34. „Mnísi, vyhlasujem, že existujú dvaja, ktorým nie je ľahké splatiť dlh. Kto sú tí dvaja? Matka a otec. Keby niekto niesol svoju matku na jednom ramene a otca na druhom a keby sa o nich starával sto rokov, pričom by mal storočnú životnosť, mazal by ich, masíroval, kúpal a trel by im končatiny, a keby sa dokonca priamo tam vyprázdňovali močom a výkalmi – aj tak, mnísi, neurobil by pre svojich rodičov dosť, ani by im to neodplatil. Dokonca keby niekto ustanovil svojich rodičov za panovníkov a kráľov nad touto veľkou zemou, bohatou na mnohé drahokamy a poklady, aj tak, mnísi, neurobil by pre svojich rodičov dosť, ani by im to neodplatil. Z akého dôvodu? Rodičia robia pre svoje deti veľa, mnísi; sú ich vychovávateľmi, živiteľmi a ukazujú im tento svet. Ale, mnísi, ak človek povzbudí, upevní a privedie svojich neveriacich rodičov k dosiahnutiu viery, svojich nemorálnych rodičov k dosiahnutiu cnosti, svojich lakomých rodičov k dosiahnutiu štedrosti, svojich nemúdrych rodičov k dosiahnutiu múdrosti – v takomto rozsahu, mnísi, urobil človek pre svojich rodičov dosť a splatil im to.““ ID76 „35. Vtedy k Blahoslavenému pristúpil istý bráhman a vymenil si s ním pozdravy. Po výmene zdvorilých a pamätných pozdravov si sadol na bok a povedal Blahoslavenému: ‚Aká je doktrína majstra Gotamu? Čo hlása?‘ ‚Som ten, kto hlása konanie, bráhmane, a tiež ten, kto hlása nekonanie.‘ „Ale v akom zmysle je majster Gotama hlásateľom konania a zároveň hlásateľom nekonania?“ ID77 „Hlásam nekonanie, bráhmane, pokiaľ ide o telesné, verbálne a mentálne nesprávne správanie; hlásam nekonanie mnohých druhov zlých, neprospešných vecí. A hlásam konanie, bráhmane, pokiaľ ide o dobré telesné, verbálne a mentálne správanie; hlásam konanie mnohých druhov prospešných vecí. Takto, bráhmane, som ten, kto hlása aj konanie, aj nekonanie.““ ID78 „„Výborné, majster Gotama! Výborné, majster Gotama! Od dnešného dňa nech si ma majster Gotama pamätá ako laického nasledovníka, ktorý sa uchýlil k útočisku na celý život.““ ID79 „36. Potom sa k Blahoslavenému priblížil hlava rodiny Anāthapiṇḍika a keď sa priblížil, vzdal Blahoslavenému úctu a posadil sa na bok. Keď sedel na boku, hlava rodiny Anāthapiṇḍika povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, koľko je na svete tých, ktorí sú hodní obiet, a komu by sa mal darovať dar?“ „Hospodár, na svete sú dvaja, ktorí sú hodní obiet: ten, kto sa učí, a ten, kto už prekročil štádium učenia. Títo dvaja, hospodár, sú na svete hodní obiet a práve im by sa mal darovať dar.“ ID80 „Blahoslavený to povedal. Keď to povedal, Sugata, Učiteľ, ďalej povedal:“ ID81 „„Učeň a ten, kto už dosiahol dokonalosť, sú v tomto svete hodní obiet od tých, ktorí dávajú. Sú bezúhonní v tele, reči aj v mysli. To je pole pre tých, ktorí dávajú; to, čo sa im dáva, prináša veľké ovocie.““ ID82 „37. Tak som počul. Raz Blahoslavený prebýval v Sāvatthī v Jétovom háji, v Anāthapiṇḍikovom parku. V tom čase ctihodný Sāriputta prebýval v Sāvatthī vo Východnom parku, v sídle Migārovej matky. Tam sa ctihodný Sāriputta obrátil na mníchov: „Priatelia, mnísi.“ „Priateľ,“ odpovedali tí mnísi ctihodnému Sāriputtovi. Ctihodný Sāriputta povedal toto: „Priatelia, poučím vás o osobe s vnútornými pútami a o osobe s vonkajšími pútami. Počúvajte to a dávajte pozor; budem hovoriť.“ „Áno, priateľ,“ odpovedali mnísi ctihodnému Sāriputtovi. Ctihodný Sāriputta povedal toto: ID83 „A čo, priatelia, je to za človeka s vnútornými pútami? Tu, priatelia, je mních cnostný; žije v zdržanlivosti podľa Pātimokkhy, je obdarený dobrým správaním a postojom, vidí nebezpečenstvo aj v tých najmenších chybách. Zaväzuje sa dodržiavať a cvičí sa v pravidlách cvičenia. Po rozpade tela, po smrti, sa znovuzrodí v určitej skupine devov. Keď odtiaľ odíde, je to ten, kto sa vracia, ten, kto sa vracia do tohto stavu. Toto, priatelia, sa nazýva osoba s vnútornými pútami, ktorá je tým, kto sa vracia, tým, kto sa vracia do tohto stavu.““ ID84 „A čo, priatelia, je to človek s vonkajšími pútami? Tu, priatelia, je mních cnostný; žije v zdržanlivosti podľa Pātimokkhy, je obdarený dobrým správaním a úctou, vidí nebezpečenstvo aj v tých najmenších chybách. Zaviazal sa dodržiavať a cvičí sa v pravidlách cvičenia. Dosahuje a prebýva v istom pokojnom oslobodení mysle. Po rozpade tela, po smrti, sa znovuzrodí v určitej skupine devov. Keď odtiaľ odíde, je to ten, kto sa nevráti, ten, kto sa do tohto stavu nevráti. Toto, priatelia, sa nazýva osoba s vonkajšími pútami, ktorá je ten, kto sa nevráti, ten, kto sa do tohto stavu nevráti.“ ID85 „„Okrem toho, priatelia, mních je cnostný… a tak ďalej… dodržiava a cvičí sa v pravidlách cvičenia. Cvičí sa v odvrátení sa od zmyslových pôžitkov, v nezaujatosti a v zániku. Cvičí sa v odvrátení sa od stavov existencie, v nezaujatosti a v zániku. Cvičí sa v zničení túžby. Cvičí sa v zničení chamtivosti. Po rozpade tela, po smrti, sa znovuzrodí v určitej skupine devov. Keď odtiaľ odíde, je to ten, kto sa nevráti, ten, kto sa do tohto stavu už nevráti. Toto, priatelia, sa nazýva osoba s vonkajšími pútami, ktorá je ten, kto sa nevráti, ten, kto sa do tohto stavu už nevráti.“ ID86 „Vtedy sa k Blahoslavenému priblížilo mnoho devov s podobným zmýšľaním; keď sa priblížili a vzdali úctu Blahoslavenému, postavili sa na bok. Stojac bokom, títo devovia povedali Blahoslavenému: ‚Ctihodný pane, ctihodný Sāriputta je vo Východnom parku, v sídle Migārovej matky, kde učí mníchov o osobe s vnútornými pútami a osobe s vonkajšími pútami. Zhromaždenie je nadšené, ctihodný pane. Bolo by dobré, ctihodný pane, keby sa Blahoslavený zo súcitu priblížil k ctihodnému Sāriputtovi.“ Blahoslavený súhlasil mlčaním. Potom sa Blahoslavený – tak, ako silný muž môže natiahnuť ohnutú ruku alebo ohnúť natiahnutú ruku – zmizol z Jétovho hája a znova sa objavil vo Východnom parku, v sídle Migárovej matky, pred ctihodným Sáriputtom. Blahoslavený si sadol na pripravené sedadlo. Aj ctihodný Sāriputta, po tom, čo vzdal úctu Blahoslavenému, si sadol na jednu stranu. K ctihodnému Sāriputtovi, ktorý sedel na jednej strane, Blahoslavený povedal toto: ID87 „„Tu, Sāriputta, ku mne pristúpilo mnoho božstiev s podobným zmýšľaním; keď ku mne pristúpili a vzdali mi úctu, postavili sa na bok. Keď stáli po boku, Sāriputta, tie božstvá mi povedali toto: ‚Ctihodný pane, ctihodný Sāriputta je vo Východnom parku, v sídle Migārovej matky, kde učí mníchov o osobe s vnútornými pútami a osobe s vonkajšími pútami. Zhromaždenie je nadšené, ctihodný pane. Bolo by dobré, ctihodný pane, keby sa Blahoslavený zo súcitu priblížil k ctihodnému Sāriputtovi.“ Teraz, Sāriputta, tie božstvá – či už je ich desať, dvadsať, tridsať, štyridsať, päťdesiat alebo šesťdesiat – stoja aj v priestore veľkom ako špička vŕtačky a navzájom sa netlačia. Mohlo by ti napadnúť, Sāriputta: ‚Určite to muselo byť tam, kde boli mysle tých božstiev tak rozvinuté, že – či je ich desať… alebo šesťdesiat – stoja aj v priestore veľkom ako špička vrtáka a netlačia sa navzájom.‘ Ale, Sāriputta, nemalo by sa to tak vnímať. Práve tu, v tomto Učení, boli mysle tých božstiev tak rozvinuté, že – či je ich desať… a tak ďalej… – sa navzájom netlačia. Preto, Sāriputta, mal by si sa cvičiť takto: „Budeme mať pokojné zmysly a pokojnú myseľ.“ Takto by si sa mal cvičiť, Sāriputta. Pre teba, Sāriputta, ktorý máš pokojné zmysly a pokojnú myseľ, budú pokojné tvoje telesné činy, pokojné tvoje slovné činy a pokojné tvoje mentálne činy. ‚Budeme prinášať pokojnú obetu našim spoločníkom v svätom živote.‘ Takto by si sa mal cvičiť, Sāriputta. Naozaj sú stratení, Sāriputta, putujúci z iných sekt, ktorí nepočuli tento výklad o Dhamme.““ ID88 „38. Tak som počul. Raz ctihodný Mahākaccāna pobýval vo Varaṇā na brehu rieky Bhaddasārī. Vtedy sa k ctihodnému Mahākaccānovi priblížil bráhman Ārāmadaṇḍa; keď sa priblížil, vymenil si pozdravy s ctihodným Mahākaccānom. Po príjemnom a nezabudnuteľnom rozhovore si sadol na bok. Keď sedel na boku, bráhman Ārāmadaṇḍa povedal ctihodnému Mahākaccānovi: ‚Čo, majster Kaccāna, je príčinou, čo je dôvodom toho, že khattiyovia sa hádajú s khattiyami, bráhmani sa hádajú s bráhmanmi a hlavy rodín sa hádajú s hlavami rodín?‘ ‚Brahmane, je to kvôli príčine, ktorou je sklon k túžbe po zmyslových potešeniach, otroctvo v nej, zapletenie sa do nej, posadnutosť ňou a úplné pohltenie ňou, že sa khattiyovia hádajú s khattiyami, bráhmani s bráhmanmi a hlavy rodín s hlavami rodín.‘“ ID89 „A aká je teda, ctihodný Kaccāna, príčina, aká je podmienka, pre ktorú sa askéti hádajú s askétmi?“ „Brahmane, je to kvôli príčine, ktorou je pridržiavanie sa, zotročenie, zapletenie sa, posadnutosť a úplné pohltenie túžbou po názoroch, prečo sa askéti hádajú s askétmi.“ ID90 „Ale existuje, ctihodný Kaccāna, na svete niekto, kto prekonal túto náklonnosť k túžbe po zmyslových potešeniach, otroctvo v nej, zapletenie sa do nej, posadnutosť ňou a úplné pohltenie ňou, a kto prekonal toto lipnutie na túžbe po názoroch, otroctvo v nej, zapletenie sa do nej, posadnutosť ňou a úplné pohltenie ňou?“ „Áno, bráhmane, na svete je niekto, kto prekonal túto náklonnosť k túžbe po zmyslových potešeniach, otroctvo v nej, zapletenie sa do nej, posadnutosť ňou a úplné pohltenie ňou, a kto prekonal toto lipnutie na túžbe po názoroch, otroctvo v nej, zapletenie sa do nej, posadnutosť ňou a úplné pohltenie ňou.“ ID91 „“Ale kto je ten, ctihodný Kaccāna, na svete, kto prekonal túto náklonnosť k túžbe po zmyslových potešeniach, otroctvo v nej, zapletenie sa do nej, posadnutosť ňou a úplné pohltenie ňou, a kto prekonal túto priazňu k túžbe po názoroch, otroctvo v nej, zapletenie sa do nej, posadnutosť ňou a úplné pohltenie ňou?“ „Brahmane, vo východných krajoch je mesto menom Sāvatthī. Tam teraz prebýva Blahoslavený, Arahant, Dokonale Osvietený. Naozaj, bráhman, ten Blahoslavený prekonal túto náklonnosť k túžbe po zmyslových potešeniach, otroctvo v nej, zapletenie sa do nej, posadnutosť ňou a úplné pohltenie ňou, a prekonal toto lipnutie na názoroch, otroctvo v nich, zapletenie sa do nich, posadnutosť nimi a úplné pohltenie nimi.“ ID92 „Keď to bolo povedané, bráhman Ārāmadaṇḍa vstal zo svojho miesta, prehodil si horný plášť cez jedno rameno, položil pravé koleno na zem a s dlaňami zloženými k sebe pred Blahoslaveným trikrát vyslovil tieto inšpirované slová:“ ID93 „Skláňame sa pred tým Blahoslaveným, Arahantom, Dokonale Osvieteným. Skláňame sa pred tým Blahoslaveným, Arahantom, Dokonale Osvieteným. Sláva tomu Blahoslavenému, Arahantovi, Dokonale Osvietenej Osobe. Lebo ten Blahoslavený prekonal túto náklonnosť k túžbe po zmyslových potešeniach, otroctvo v nej, zapletenie sa do nej, posadnutosť ňou a úplné pohltenie ňou, a prekonal túto priazňu k túžbe po názoroch, otroctvo v nej, zapletenie sa do nej, posadnutosť ňou a úplné pohltenie ňou.“ ID94 „„Výborné, ctihodný Kaccāna, výborné! Rovnako ako, ctihodný Kaccāna, človek môže postaviť na nohy to, čo bolo prevrátené, alebo odhaliť to, čo bolo skryté, alebo ukázať cestu tomu, kto zablúdil, alebo zdvihnúť olejovú lampu v tme, aby tí, čo majú oči, mohli vidieť tvary, presne takým istým spôsobom bola Dhamma mnohými spôsobmi objasnená ctihodným Kaccānom. Hľadám útočisko u ctihodného Gotamu, v Dhammě a v Saṅghe mníchov. Nech si ma ctihodný Kaccāna zapamätá ako laického nasledovníka, ktorý od dnešného dňa a po celý zvyšok života hľadá útočisko.“ ID95 „39. Istého dňa ctihodný Mahā Kaccāna pobýval v Madhurā v Gundāvane. Vtedy sa k nemu priblížil bráhman Kandarāyana a vymenili si pozdravy. Keď sa táto zdvorilá a príjemná rozprava skončila, posadil sa na bok a povedal ctihodnému Mahā Kaccānovi: ‚Počul som toto, ctihodný Kaccāna: „Asketa Kaccāna neprejavuje úctu, nevstáva a neponúka miesto na sedenie bráhmanom, ktorí sú vetchí, starí, ktorí prešli celým životom a dosiahli svoje posledné roky.“ Je to naozaj tak, ctihodný Kaccāna? Lebo ctihodný Kaccāna neprejavuje úctu, nevstáva a neponúka miesto na sedenie bráhmanom, ktorí sú vetchí, starí, pokročilí v rokoch, ktorí prešli celým životom a dosiahli svoje posledné roky. Toto, ctihodný Kaccāna, nie je vôbec správne.““ ID96 „„Brahmane, Blahoslavený – ten, kto vie a vidí, Arahant, Dokonale Osvietení – vyhlásil, aký je stav staršieho a aký je stav mladšieho. Ak, bráhmane, má niekto od narodenia osemdesiat, deväťdesiat alebo sto rokov a oddáva sa zmyslovým pôžitkom, žije pod vplyvom zmyslovosti, je spaľovaný horúčkou zmyslovosti, pohlcujú ho myšlienky na zmyslovosť a horlivo hľadá zmyslovosť, potom sa považuje iba za hlupáka, nie za staršieho. Ale ak, bráhmane, je niekto mladší, mladistvý, s čistými čiernymi vlasmi, obdarený krásnou mladosťou, v prvej fáze života, a nevyužíva zmyslové potešenia, nežije pod vplyvom zmyslovosti, nie je spaľovaný horúčkou zmyslovosti, nie je pohltený myšlienkami na zmyslovosť a nie je horlivý v hľadaní zmyslovosti, potom je považovaný za múdreho a za staršieho.““ ID97 „Keď to bolo povedané, bráhman Kandarāyana vstal zo svojho miesta, prehodil si horný plášť cez jedno rameno a sklonil hlavu k nohám mladých, cnostných mníchov, pričom povedal: ‚Vy, ctihodní páni, ste starší, ustanovený v stave staršieho. My sme mladší, ustanovený v stave mladšieho.‘“ ID98 „Výborne, ctihodný Kaccāna… Nech si ma ctihodný Kaccāna zapamätá ako laického nasledovníka, ktorý sa od dnešného dňa a po celý zvyšok života uchýlil k útočisku.“ ID99 „40. „Mnísi, v čase, keď sú zlodeji mocní, sú králi slabí. V tom čase, mnísi, nie je pre kráľa ľahké vstúpiť do mesta alebo vyjsť z mesta, ani cestovať po pohraničných provinciách. V tom čase nie je ľahké ani pre bráhmanov a hláv rodín vstúpiť do mesta alebo vyjsť z mesta, ani kontrolovať svoje vonkajšie záležitosti. Podobne, mnísi, v čase, keď sú zlí mnísi mocní, sú cnostní mnísi slabí. V tom čase, mnísi, cnostní mnísi, ktorí sa stali veľmi mlčanlivými uprostred Saṅghy, sa stávajú skromnými, alebo prebývajú v pohraničných provinciách. To, mnísi, vedie k neblahu mnohých ľudí, k nešťastiu mnohých ľudí, k nevýhode, neblahu a utrpeniu množstva ľudí, bohov a ľudí.“ ID100 „Mnísi, v čase, keď sú králi mocní, zlodeji sú slabí. V tom čase, mnísi, je pre kráľa ľahké vstúpiť do mesta alebo z neho vyjsť, alebo cestovať po pohraničných provinciách. V tom čase je tiež ľahké pre bráhmanov a hláv rodín vstúpiť do mesta alebo z neho vyjsť, alebo kontrolovať svoje vonkajšie práce. Podobne, mnísi, v čase, keď sú cnostní mnísi mocní, sú zlí mnísi slabí. V tom čase, mnísi, sa zlí mnísi, keď sa uprostred saṅghy stali veľmi tichými, podriadia, alebo odídu hocikam. To, mnísi, vedie k blahu mnohých ľudí, k šťastiu mnohých ľudí, k prospechu, blahu a šťastiu množstva ľudí, bohov a ľudí.““ ID101 „41. ‚Mnísi, neoslavujem nesprávnu prax dvoch, to jest, hospodára alebo toho, kto odišiel do kláštora. Mnísi, či už je to hospodár alebo ten, kto odišiel do kláštora, ak má nesprávnu prax, kvôli nesprávnej praxi nie je tým, kto napĺňa správny princíp, blahodárny Dhamma.‘“ ID102 „Mnísi, chválim správnu prax dvoch, a to buď hospodára, alebo toho, kto odišiel do kláštora. Mnísi, či už je to hospodár alebo ten, kto odišiel do kláštora, ak má správnu prax, vďaka správnej praxi je tým, kto napĺňa správny princíp, blahodárny Dhamma.“ ID103 „42. Mnísi, tí mnísi, ktorí zle pochopenými kázňami a klamlivými formuláciami bránia tak zmyslu, ako aj Dhamme – tí mnísi, mnísi, konajú v neprospech mnohých ľudí, v nešťastie mnohých ľudí, v neprospech, neblaho a utrpenie množstva bohov a ľudí. A títo mnísi, mnísi, vytvárajú veľa nečestných skutkov a spôsobujú, že táto dobrá Dhamma mizne.“ ID104 „Mnísi, tí mnísi, ktorí pomocou dobre pochopených kázní a zodpovedajúcich formulácií zosúlaďujú tak význam, ako aj Dhammu – tí mnísi, mnísi, konajú v prospech blahobytu mnohých ľudí, v prospech šťastia mnohých ľudí, v prospech úžitku, blahobytu a šťastia množstva bohov a ľudí. A tí mnísi, mnísi, vytvárajú veľa zásluh a upevňujú tento dobrý Dhamma.“ ID105 „Kapitola Samacitta, štvrtá.“