ID34 „2. Kapitola o otázkach“ ID35 „11. ‚Mnísi, existujú tieto dve sily. Aké dve? Sila reflexie a sila rozvoja. A čo, mnísi, je sila reflexie? Tu, mnísi, určitá osoba uvažuje takto: ‚Telesné nesprávne konanie má zlý výsledok v tomto živote aj v budúcnosti; verbálne nesprávne konanie má zlý výsledok v tomto živote aj v budúcnosti; mentálne nesprávne konanie má zlý výsledok v tomto živote aj v budúcnosti.‘ Keď takto uvažuje, zanechá telesné neprimeraného správania a rozvíja telesné správne správanie; zanechá slovné neprimeraného správania a rozvíja slovné správne správanie; zanechá mentálne neprimeraného správania a rozvíja mentálne správne správanie; udržiava sa v čistote. Toto, mnísi, sa nazýva sila reflexie.“ ID36 „A čo, mnísi, je sila rozvoja? Tu, mnísi, táto sila rozvoja je silou praktikujúcich. Lebo, mnísi, opierajúc sa o túto silu, praktikujúci opúšťa túžbu, opúšťa odpor a opúšťa klam. Keď opustí túžbu, odpor a klam, nerobí to, čo je nezdravé, ani neusiluje o to, čo je zlé. Toto, mnísi, sa nazýva sila rozvoja. Toto, mnísi, sú tie dve sily.““ ID37 „12. „Mnísi, existujú tieto dve sily. Aké dve? Sila reflexie a sila rozvoja. A čo, mnísi, je sila reflexie? Tu, mnísi, určitá osoba uvažuje takto: ‚Telesné nesprávne konanie má zlý výsledok v tomto živote aj v budúcnosti; verbálne nesprávne konanie má zlý výsledok v tomto živote aj v budúcnosti; mentálne nesprávne konanie má zlý výsledok v tomto živote aj v budúcnosti.‘ Keď takto uvažuje, zanechá telesné nesprávne konanie a rozvíja telesné správne konanie; zanechá slovné nesprávne konanie a rozvíja slovné správne konanie; zanechá mentálne nesprávne konanie a rozvíja mentálne správne konanie; udržiava sa v čistote. Toto, mnísi, sa nazýva sila reflexie.“ ID38 „A čo, mnísi, je sila rozvíjania? Tu, mnísi, mních rozvíja faktor osvietenia – všímavosť, založenú na odlúčení, založenú na nezaujatosti, založenú na zániku, vyvrcholiacu v zrieknutí sa. Rozvíja faktor osvietenia, ktorým je skúmanie javov… faktor osvietenia, ktorým je energia… faktor osvietenia, ktorým je blaženosť… faktor osvietenia, ktorým je pokoj… faktor osvietenia, ktorým je sústredenie… rozvíja faktor osvietenia, ktorým je vyrovnanosť, založenú na odlúčení, založenú na odpútanosti, založenú na zániku, vyvrcholiacu v zrieknutí sa. Toto, mnísi, sa nazýva sila rozvíjania. Toto, mnísi, sú tie dve sily.““ ID39 „13. „Mnísi, existujú tieto dve sily. Aké dve? Sila reflexie a sila rozvíjania. A čo, mnísi, je sila reflexie? Tu, mnísi, istá osoba uvažuje takto: ‚Telesné nesprávne konanie má zlý výsledok v tomto živote aj v budúcnosti; verbálne nesprávne konanie má zlý výsledok v tomto živote aj v budúcnosti; mentálne nesprávne konanie má zlý výsledok v tomto živote aj v budúcnosti.‘ Keď takto uvažuje, zanechá telesné nesprávne konanie a rozvíja telesné správne konanie; zanechá slovné nesprávne konanie a rozvíja slovné správne konanie; zanechá mentálne nesprávne konanie a rozvíja mentálne správne konanie; udržiava sa v čistote. Toto, mnísi, sa nazýva sila reflexie.“ ID40 „A čo, mnísi, je sila rozvoja? Tu, mnísi, mních, úplne odtrhnutý od zmyslových pôžitkov, odtrhnutý od neblahých stavov, vstúpi a zotrvá v prvom džhánu, ktorý je sprevádzaný myšlienkami a skúmaním, s nadšením a šťastím zrodeným z odtrhnutia. Keď ustúpia myšlienky a skúmanie, s vnútornou istotou a zjednotením mysle vstúpi a zotrvá v druhom džhánu, ktorý je bez myšlienok a skúmania a má blaženosť a šťastie zrodené zo sústredenia. Keď blaženosť pominie, zotrvávajúc v vyrovnanosti, s bdelosťou a jasným pochopením a prežívajúc šťastie v tele, vstúpi a zotrvá v treťom džhánu, o ktorom Ušľachtilí hovoria: ‚Ten, kto je vyrovnaný a bdelý, prebýva šťastne.‘ Po opustení rozkoše a bolesti a po predchádzajúcom zmiznutí radosti a smútku vstúpi a prebýva vo štvrtej džháne, ktorá nie je ani bolestivá, ani príjemná a vyznačuje sa čistotou bdelosti vďaka vyrovnanosti. Toto, mnísi, sa nazýva sila rozvoja. Toto sú skutočne, mnísi, tie dve sily.““ ID41 „14. ‚Mnísi, toto sú dve učenia Tathágaty. Aké dve? Stručne a podrobne. Toto, mnísi, sú skutočne dve učenia Tathágaty.‘“ ID42 „15. Mnísi, ak v akomkoľvek spore mních, ktorý spáchal priestupok, a mních, ktorý ho obviňuje, sami o sebe riadne neuvažujú, možno očakávať, že tento spor povedie k zdĺhavosti, tvrdosti a hrubosti a mnísi nebudú žiť v pokoji. Ale v akomkoľvek spore, ak mních, ktorý spáchal priestupok, a mních, ktorý ho obviňuje, správne uvažujú sami nad sebou, možno očakávať, že tento spor nepovedie k zdĺhavosti, tvrdosti ani hrubosti a mnísi budú žiť v pokoji.“ ID43 „A ako, mnísi, mních, ktorý spáchal priestupok, správne uvažuje sám o sebe? Tu, mnísi, mních, ktorý spáchal priestupok, uvažuje takto: ‚Naozaj som spáchal nejaký neblahý priestupok telom. Ten mních ma videl, ako pácham nejaký neblahý priestupok telom. Keby som nespáchal nejaký neblahý priestupok telom, ten mních by ma pri tom nevidel. Ale pretože som spáchal nejaký neblahý priestupok telom, ten mních ma videl, ako ho pácham. Keď ma videl, ako pácham nejaký neblahý priestupok telom, ten mních bol nespokojný. Keďže bol nespokojný, ten mních mi povedal nepríjemné slová. Keď mi ten mních povedal nepríjemné slová, stal som sa nespokojným. Keďže som bol nespokojný, povedal som to ostatným. Tak ma tamto previnenie premohlo samotného, rovnako ako keď sa tovar dovezie obídením colnice, vina premôže toho, kto je povinný zaplatiť clo.“ Takto, mnísi, mních, ktorý spáchal previnenie, správne uvažuje sám o sebe.“ ID44 „A ako, mnísi, mních, ktorý obviňuje, správne uvažuje sám o sebe? Tu, mnísi, mních, ktorý obviňuje, uvažuje takto: ‚Tento mních spáchal nejaký neblahý priestupok telom. Videl som, ako tento mních spáchal nejaký neblahý priestupok telom. Keby tento mních nespáchal nejaký neblahý priestupok telom, nevidel by som ho, ako ho páchal. Ale pretože tento mních spáchal nejaký neblahý priestupok telom, videl som ho, ako ho páchal. Keď som videl, ako tento mních spáchal nejaký neblahý priestupok telom, nahneval som sa. Keďže som bol nespokojný, povedal som tomuto mníchovi nepríjemné slová. Tento mních, keď som k nemu prehovoril nepríjemnými slovami, sa nahneval. Keďže bol nahnevaný, povedal to ostatným. Tak ma tento priestupok premohol len mňa samotného, rovnako ako keď sa tovar dovezie bez preclenia, vina dopadne na toho, kto je povinný zaplatiť clo.“ Takto, mnísi, mních, ktorý vznáša obvinenie, správne uvažuje sám o sebe.“ ID45 „Mnísi, v akomkoľvek spore, ak mních, ktorý spáchal priestupok, a mních, ktorý ho obviňuje, správne nezamyslia sa nad sebou sami, možno očakávať, že tento spor povedie k zdĺhavosti, tvrdosti a hrubosti a mnísi nebudú žiť v pokoji. Ale v akomkoľvek spore, v ktorom mních, ktorý spáchal priestupok, a mních, ktorý ho obviňuje, správne uvažujú sami o sebe, možno očakávať, že tento spor nepovedie k zdĺhavosti, tvrdosti ani hrubosti a mnísi budú žiť v pokoji.“ ID46 „16. Potom sa k Blahoslavenému priblížil istý bráhman; keď sa priblížil, vymenil si s Blahoslaveným zdvorilé pozdravy. Po ukončení príjemného a pamätného rozhovoru si sadol na bok. Keď sedel na boku, ten bráhman povedal Blahoslavenému: ‚Čo, ctihodný Gotama, je príčinou, čo je podmienkou, prečo sa niektoré bytosti tu, po rozpade tela, po smrti znovuzrodia v stave strádania, na zlom mieste, na mieste skazy, v pekle?‘ „Brahmane, je to kvôli nesprávnemu správaniu a nerovnomernému správaniu, že niektoré bytosti tu, po rozpade tela, po smrti, sa znova rodia v stave strádania, na zlom mieste, na mieste skazy, v pekle.“ ID47 „‚Čo, ctihodný Gotama, je príčinou, aká je podmienka, pre ktorú sa niektoré bytosti tu, po rozpade tela, po smrti znova rodia v dobrom osude, v nebeskom svete?‘ ‚Brahmane, je to kvôli spravodlivému správaniu a vyrovnanému správaniu, že sa niektoré bytosti tu, po rozpade tela, po smrti znova rodia v dobrom osude, v nebeskom svete.‘“ ID48 „‚Výborné, ctihodný Gotama! Výborné, ctihodný Gotama! Rovnako ako, ctihodný Gotama, človek môže postaviť to, čo bolo prevrátené, alebo odhaliť to, čo bolo skryté, alebo ukázať cestu tomu, kto zablúdil, alebo zdvihnúť olejovú lampu v tme, aby tí, čo majú oči, mohli vidieť tvary – presne takým istým spôsobom bola Dhamma mnohými spôsobmi objasnená ctihodným Gotamom. Hľadám útočisko u ctihodného Gotamu, v Dhamme a v Sanghe mníchov. Nech si ma ctihodný Gotama zapamätá ako laického nasledovníka, ktorý od dnešného dňa hľadá útočisko na celý život.“ ID49 „17. Potom sa k Blahoslavenému priblížil bráhman Jāṇussoṇi; keď sa priblížil, vymenil si s Blahoslaveným zdvorilé pozdravy. Po ukončení príjemného a pamätného rozhovoru si sadol na bok. Keď sedel na boku, bráhman Jāṇussoṇi povedal Blahoslavenému: ‚Čo, ctihodný Gotama, je príčinou, čo je podmienkou, prečo sa niektoré bytosti tu, po rozpade tela, po smrti znovuzrodia v stave strádania, v zlom osude, na mieste skazy, v pekle?‘ „Brahmane, je to kvôli tomu, čo bolo vykonané a čo nebolo vykonané. Preto sa niektoré bytosti tu, po rozpade tela, po smrti znova rodia v stave strádania, na zlom mieste, na mieste skazy, v pekle.“ „Ale čo, ctihodný Gotama, je príčinou, aká je podmienka, pre ktorú sa niektoré bytosti tu, po rozpade tela, po smrti znova rodia v dobrom osude, v nebeskom svete?“ „Brahmane, je to kvôli tomu, čo bolo vykonané a čo nebolo vykonané. Tak sa niektoré bytosti tu, po rozpade tela, po smrti znova rodia v dobrom osude, v nebeskom svete.“ „Nerozumiem podrobne významu tohto stručného výroku ctihodného Gotamu, ktorý nebol podrobne rozobratý. Bolo by dobré, keby mi ctihodný Gotama vysvetlil Dhammu, aby som mohol podrobne pochopiť význam tohto stručného výroku ctihodného Gotamu, ktorý nebol podrobne rozobratý.“ „V tom prípade, bráhman, počúvaj a venuj pozornosť; budem hovoriť.“ „„Áno, ctihodný pane,“ odpovedal bráhman Jāṇussoṇi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto: ID50 „Tu, bráhman, niekto sa dopustil telesného zlého konania a nepodnikol telesné dobré konanie; dopustil sa slovného zlého konania a nepodnikol slovné dobré konanie; dopustil sa mentálneho zlého konania a nepodnikol mentálne dobré konanie. Preto, bráhmane, kvôli tomu, čo bolo vykonané a čo nebolo vykonané, sa niektoré bytosti po rozpade tela po smrti znova rodia v stave strádania, v zlom osude, na mieste skazy, v pekle. Ale tu, bráhmane, niekto konal telesne správne a nekonal telesne nesprávne; konal slovne správne a nekonal slovne nesprávne; konal mentálne správne a nekonal mentálne nesprávne. „Takto, bráhmane, v dôsledku toho, čo bolo vykonané a čo nebolo vykonané, sa niektoré bytosti po rozpade tela po smrti znova rodia v dobrom osude, v nebeskom svete.“ ID51 „‚Výborné, ctihodný Gotama! … Nech si ma ctihodný Gotama zapamätá ako laického nasledovníka, ktorý sa od dnešného dňa navždy uchýlil k útočisku.‘“ ID52 „18. Potom sa ctihodný Ānanda priblížil k Blahoslavenému; keď sa priblížil, vzdal Blahoslavenému úctu a posadil sa na bok. Keď ctihodný Ānanda sedel na boku, Blahoslavený mu povedal: „Ānanda, vyhlasujem, že nesprávne konanie telom, rečou a mysľou sa absolútne nesmie páchať.“ „Ctihodný pane, keď sa toto nesprávne konanie telom, rečou a mysľou – ktoré Blahoslavený vyhlásil za absolútne neprijateľné – páchá, aké nebezpečenstvo treba očakávať?“ „Ānanda, keď sa toto nesprávne konanie telom, rečou a mysľou – ktoré som vyhlásil za absolútne neprijateľné – páchá, treba očakávať toto nebezpečenstvo: človek obviňuje sám seba; múdri, po preskúmaní veci, ho odsudzujú; šíri sa zlá povesť; človek umiera v zmätku; a po rozpade tela, po smrti, sa znovuzrodí v stave strádania, na zlom mieste, v mieste skazy, v pekle. Ānanda, keď sa páchajú tieto nesprávne činy telom, rečou a mysľou – ktoré som vyhlásil za absolútne neprijateľné –, treba očakávať toto nebezpečenstvo.““ ID53 „„Ānanda, vyhlasujem, že dobré správanie telom, rečou a mysľou sa má absolútne vykonávať.“ „Ctihodný pane, keď sa toto dobré správanie telom, rečou a mysľou – ktoré Blahoslavený vyhlásil za absolútne nevyhnutné – vykonáva, aký prínos možno očakávať?“ „Ānanda, keď sa toto dobré správanie telom, rečou a mysľou – ktoré som vyhlásil za absolútne nevyhnutné – vykonáva, možno očakávať tento prínos: človek sa neobviňuje; múdri, po preskúmaní, ho chvália; šíri sa dobrá povesť; človek umiera bez zmätku; a po rozpade tela, po smrti, sa znovuzrodí v dobrom mieste, v nebeskom svete. Ānanda, keď sa toto dobré správanie telom, rečou a mysľou – ktoré som vyhlásil za absolútne nevyhnutné – vykonáva, možno očakávať tento prínos.““ ID54 „19. „Mnísi, zanechajte to, čo je nezdravé. Je možné, mnísi, zanechať to, čo je nezdravé. Keby nebolo možné, mnísi, zriecť sa toho, čo je nezdravé, nehovoril by som: ‚Mnísi, zriecť sa toho, čo je nezdravé.‘ Ale pretože, mnísi, je možné zriecť sa toho, čo je nezdravé, hovorím: ‚Mnísi, zriecť sa toho, čo je nezdravé.‘ A keby, mnísi, toto opustené neprospešné viedlo k ujme a utrpeniu, nehovoril by som: ‚Mnísi, zanechajte neprospešné.‘ Ale pretože, mnísi, opustené neprospešné vedie k prospechu a šťastiu, hovorím: ‚Mnísi, zanechajte neprospešné.‘“ ID55 „‚Mnísi, pestujte to, čo je prospešné. Je možné, mnísi, pestovať to, čo je prospešné. Keby nebolo možné, mnísi, pestovať to, čo je prospešné, nepovedal by som: ‚Mnísi, pestujte to, čo je prospešné.‘ Ale pretože, mnísi, je možné pestovať to, čo je prospešné, hovorím: ‚Mnísi, pestujte to, čo je prospešné.‘ A keby, mnísi, toto pestované blahodárne viedlo k ujme a utrpeniu, nehovoril by som: ‚Mnísi, pestujte to, čo je blahodárne.‘ Ale pretože, mnísi, pestované blahodárne vedie k prospechu a šťastiu, hovorím: ‚Mnísi, pestujte to, čo je blahodárne.‘“ ID56 „20. ‚Mnísi, tieto dve veci vedú k zmätku a zániku dobrého Dhammy. Ktoré dve? Špatne zložené slová a vety a zle odvodzovaný význam. Keď sú slová a vety zle zložené, mnísi, je ťažké odvodiť aj ich význam. Toto, mnísi, sú tie dve veci, ktoré vedú k zmätku a zániku dobrého Dhammy.‘“ ID57 „21. ‚Mnísi, tieto dve veci vedú k stabilite, nezmätku a nezaniknutiu dobrého Dhammy. Ktoré dve? Dobre zformulované slová a vety a správne odvodzovaný význam. Keď sú slová a vety dobre zložené, mnísi, je ľahké odvodiť aj ich význam. Toto, mnísi, sú dve veci, ktoré vedú k stabilite, absencii zmätku a nezaniknutiu dobrého Dhammy.“ ID58 „Druhá kapitola o rozhodovaní.“