ID821 „3. 3. Súvislé rozprávania o základoch všímavosti“ ID822 „1. 1. Kapitola o Ambapālī“ ID823 „1. 1. Rozprávanie v háji Ambapālī“ ID824 „367. Tak som počul. Raz, keď Blahoslavený pobýval vo Vesálí, v háji Ambapálí, oslovil mníchov: ‚Mnísi!‘ ‚Ctihodný pane,‘ odpovedali mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto:“ ID825 „Mnísi, toto je priama cesta k očisteniu bytostí, k prekonaniu smútku a náreku, k zániku utrpenia a nepriaznivých pocitov, k dosiahnutiu ušľachtilej cesty, k dosiahnutiu nibbány – a to sú štyri základy všímavosti. Aké sú tie štyri? Tu, mnísi, mních prebýva v kontemplácii tela v tele, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a nepriaznivých pocitov vo svete. Prebýva v kontemplácii pocitov v pocitoch, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a nepriaznivých pocitov vo svete. Pobýva v rozjímaní o mysli v mysli, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti vo svete. Pobýva v rozjímaní o javoch v javoch, horlivý, jasne chápajúci a bdelý, zbavený túžby a neuspokojenia vo svete. Mnísi, toto je priama cesta k očisteniu bytostí, k prekonaniu smútku a náreku, k zániku utrpenia a neuspokojenia, k dosiahnutiu ušľachtilej cesty, k dosiahnutiu nibbány – to sú štyri základy bdelosti.“ ID826 „Takto povedal Blahoslavený. Tí mnísi, potešení, mali veľkú radosť zo slov Blahoslaveného. Prvá.“ ID827 „2. 2. Rozprava o všímavosti“ ID828 „368. Raz, keď Blahoslavený pobýval vo Vesálí, v háji Ambapálí, oslovil tam mníchov: ‚Mnísi!‘ ‚Ctihodný pane,‘ odpovedali mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto:“ ID829 „‚Mnísi, mních by mal žiť v bdelosti a s jasným pochopením. Toto je naše poučenie pre vás. A ako, mnísi, je mních bdelý? Tu, mnísi, mních žije tak, že rozjíma o tele v tele, horlivo, s jasným pochopením a v bdelosti, zbavený túžby a nevoľnosti vo svete. Žije tak, že rozjíma o pocitoch v pocitoch… o mysli v mysli… o javoch v javoch, horlivý, s jasným pochopením a v bdelosti, zbavený túžby a nevoľnosti vo svete. Takto, mnísi, je mních bdelý.““ ID830 „A ako, mnísi, mních jasne chápe? Tu, mnísi, mních koná s jasným pochopením, keď ide dopredu a vracia sa; keď hľadí dopredu a rozhliada sa okolo seba; keď sa skláňa a natahuje; keď nosí vonkajšie rúcho, misku a rúcha; keď je, pije, žuje a vychutnáva si; keď vykonáva potrebu a močí; keď kráča, stojí, sedí, spí, bdí, hovorí a mlčí. Takto, mnísi, mních koná s jasným pochopením. Všímavý a s jasným pochopením, mnísi, by mal mních prebývať. Toto je naše poučenie pre vás.““ ID831 „3. Rozprava o mníchovi“ ID832 „369. Raz, keď Blahoslavený pobýval v Sāvatthī v Jétovom háji, v Anāthapiṇḍikovom parku, pristúpil k Blahoslavenému istý mních; keď pristúpil, vzdal Blahoslavenému úctu a posadil sa na bok. Keď sedel na boku, ten mních povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, bolo by dobré, keby mi Blahoslavený stručne vysvetlil Dhammu, aby som, keď si vypočujem Dhammu od Blahoslaveného, mohol žiť osamote, v ústraní, usilovne, horlivo a odhodlane.“ „Presne takto ma o to žiadajú niektorí pošetilí ľudia, a keď je Dhamma vyslovená, myslia si, že by ma mali len naďalej nasledovať.“ „Ctihodný pane, nech mi Blahoslavený stručne vysvetlí Dhammu; nech mi Ten, ktorý hovorí múdro, stručne vysvetlí Dhammu. Možno pochopím význam Blahoslaveného výroku; možno sa stanem dedičom Blahoslaveného výroku.“ „Preto, mních, mal by si najprv očistiť samotný počiatok blahodárnymi vlastnosťami. A čo je počiatok blahodárnych vlastností? Dobre očistená cnosť a správny názor. Keď, mních, je tvoja cnosť dobre očistená a tvoj názor je správny, potom, mních, na základe cnosti, zakorenený v cnosti, by si mal rozvíjať štyri základy všímavosti tromi spôsobmi.“ ID833 „Aké sú tie štyri? Tu, mníchu, by si mal prebývať v rozjímaní o tele vo vnútri tela – horlivo, s jasným pochopením a s bdelosťou, po potlačení túžby a neuspokojenia so svetom. Mal by si prebývať v rozjímaní o tele navonok – horlivo, s jasným pochopením a s bdelosťou, po potlačení túžby a neuspokojenia so svetom. Mal by si prebývať v rozjímaní o tele v tele vnútorne aj vonkajšie – horlivo, s jasným pochopením a s bdelosťou, po potlačení túžby a neuspokojenia vo svete. Mal by si prebývať v rozjímaní o pocitoch v pocitoch vnútorne… vonkajšie… vnútorne aj vonkajšie – horlivo, s jasným pochopením a s bdelosťou, po potlačení túžby a neuspokojenia vo svete. Mal by si prebývať v rozjímaní o mysli v mysli vnútorne… vonkajšie… vnútorne aj vonkajšie – horlivo, s jasným pochopením a v bdelosti, po potlačení túžby a neuspokojenia vo svete. Mal by si prebývať v rozjímaní o javoch v javoch vnútorne… vonkajšie… vnútorne aj vonkajšie – horlivo, s jasným pochopením a v bdelosti, po potlačení túžby a neuspokojenia vo svete. Keď, mních, opierajúc sa o cnosť a zakorenený v cnosti, rozvíjaš tieto štyri základy všímavosti týmto trojnásobným spôsobom, potom pre teba, mních, nech už príde akákoľvek noc alebo deň, možno očakávať len rast v blahodárnych stavoch, nie úpadok.“ ID834 „Vtedy sa ten mních, nesmierne potešený a radostný zo slov Blahoslaveného, zdvihol zo svojho miesta, vzdal úctu Blahoslavenému, obišiel ho tak, že sa k nemu držal pravou stranou, a odišiel. Potom ten mních, žijúc osamote, v ústraní, usilovne, horlivo a odhodlane, čoskoro, ešte v tomto živote, dosiahol priamym poznaním neprekonateľné zavŕšenie svätého života, pre ktoré sa členovia kmeňa správne vzdávajú domáceho života a vstupujú do bezdomovectva, a keď ho dosiahol, prebýval v ňom. Pochopil: „Zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, už viac nie je tohto stavu bytia.“ A ten mních sa stal jedným z arahantov.“ ID835 „4. Rozprava v Sále“ ID836 „370. Raz Blahoslavený pobýval medzi Kosalanmi v Sále, brahmínskej dedine. Tam sa Blahoslavený obrátil na mníchov … a povedal:“ ID837 „‚Mnísi, tých mníchov, ktorí sú noví, ktorí sú vysvätení len nedávno a ktorí sa k tejto Dhamme a disciplíne pridali len nedávno – tých mníchov by ste mali povzbudzovať, upevňovať a zakoreňovať v rozvíjaní štyroch základov všímavosti. Ktorých štyroch? ‚Poďte, priatelia, zotrvávajte v rozjímaní o tele v tele – horlivo, s jasným pochopením, sústredene, s bystrou mysľou, sústredene, s mysľou zameranou na jeden bod – aby ste spoznali telo tak, aké skutočne je. Zotrvávajte v rozjímaní o pocitoch v pocitoch – horlivo, s jasným pochopením, sústredene, s bystrou mysľou, sústredene, s mysľou zameranou na jeden bod – aby ste spoznali pocity tak, aké skutočne sú. Zamerajte sa na rozjímanie o mysli v mysli – s horlivosťou, jasným pochopením, sústredení, s jasnou mysľou, sústredení, s mysľou zameranou na jeden bod – aby ste spoznali myseľ takú, aká skutočne je. Zamerajte sa na rozjímanie o dhammách v dhammách – s horlivosťou, jasným pochopením, sústredení, s jasnou mysľou, sústredení, s mysľou zameranou na jeden bod – aby ste spoznali dhammy také, aké skutočne sú.“ A tí mnísi, mnísi, ktorí sú na ceste, ktorí ešte nedosiahli cieľ, ktorí prebývajú s túžbou po neprekonateľnej istote oslobodenia od pút – aj oni prebývajú v kontemplácii tela v tele – horliví, jasne chápajúci, zjednotení, s jasnou mysľou, sústredení, s mysľou zameranou na jeden bod – pre úplné pochopenie tela. Žijú v kontemplácii pocitov v pocitoch – horlivo, s jasným pochopením, zjednotení, s bystrou mysľou, sústredení, s mysľou zameranou na jeden bod – pre úplné pochopenie pocitov. Žijú v kontemplácii mysle v mysli – horlivo, s jasným pochopením, zjednotení, s bystrou mysľou, sústredení, s mysľou zameranou na jeden bod – pre úplné pochopenie mysle. Zameriavajú sa na kontempláciu dhamm v dhammách – horlivo, s jasným pochopením, zjednotene, s jasnou mysľou, sústredene, s mysľou zameranou na jediný bod – pre úplné pochopenie dhamm.““ ID838 „Mnísi, aj tí mnísi, ktorí sú arahantmi, ktorých nečistoty sú zničené, ktorí prežili svätý život, ktorí vykonali to, čo bolo potrebné vykonať, ktorí zložili bremeno, ktorí dosiahli svoje vlastné blaho, ktorých okovy existencie sú úplne zničené a ktorí sú oslobodení prostredníctvom správneho poznania – aj oni prebývajú v kontemplácii tela v tele, s horlivosťou, s jasným pochopením, sústredení, s jasnou mysľou, sústredení, s mysľou zameranou na jeden bod, oddelení od tela. Pobývajú v kontemplácii pocitov v pocitoch, s horlivosťou, s jasným pochopením, sústredení, s jasnou mysľou, sústredení, s mysľou zameranou na jeden bod, oddelení od pocitov. Pobývajú v kontemplácii mysle v mysli, horliví, jasne chápajúci, zjednotení, s jasnou mysľou, sústredení, s mysľou zameranou na jeden bod, oddelení od mysle. Pobývajú v kontemplácii dhamm v dhammách, horliví, jasne chápajúci, zjednotení, s jasnou mysľou, sústredení, s mysľou zameranou na jeden bod, oddelení od dhamm.“ ID839 „„Mnísi, tí mnísi, ktorí sú noví, ktorí ešte nedávno vstúpili do mníšskeho života a nedávno prišli k tejto Dhamme a disciplíne – týchto mníchov by ste mali viesť k tomu, aby sa zaviazali, vstúpili a upevnili sa v rozvíjaní týchto štyroch základov všímavosti.“ Štvrtý.“ ID840 „5. Sutta o hromade neblahých vecí“ ID841 „371. V Sāvatthī. Tam Blahoslavený povedal toto: „Mnísi, ten, kto hovorí o ‚hromade neprospešného‘, hovorí správne, ak má na mysli päť prekážok. Lebo toto, mnísi, je úplne hromada neprospešného, to jest päť prekážok. Aké sú tie päť? Prekážka zmyslovej túžby, prekážka zlomyseľnosti, prekážka lenivosti a otupenosti, prekážka nepokoja a výčitiek svedomia a prekážka pochybností. Mnísi, ten, kto hovorí o ‚hromade neprospešného‘, hovorí správne, ak má na mysli týchto päť prekážok. Lebo toto, mnísi, je úplne hromada neprospešného, to znamená päť prekážok.““ ID842 „„Mnísi, ten, kto hovorí o ‚hromade prospešného‘, hovorí správne, ak hovorí o štyroch základoch všímavosti. Lebo toto, mnísi, je úplne hromada toho, čo je prospešné, to znamená štyri základné polohy všímavosti. Ktoré štyri? Tu, mnísi, mních prebýva, rozjímajúc o tele v tele, horlivý, jasne chápajúci, všímavý, potlačiac túžbu a nechuť voči svetu. Pobýva v rozjímaní o pocitoch v pocitoch… o mysli v mysli… o dhammách v dhammách, horlivý, jasne chápajúci, všímavý, potlačil túžbu a nechuť voči svetu. Mnísi, ten, kto by povedal „hromada toho, čo je prospešné“, by hovoril správne, keby hovoril o týchto štyroch základných postojoch všímavosti. Lebo toto, mnísi, je úplne hromada toho, čo je prospešné, to jest štyri základy všímavosti.“ Piata.“ ID843 „6. Sutta o jastrabovi“ ID844 „372. „Kedysi dávno, mnísi, jastrab náhle zletel a schmatol prepelicu. Vtedy, mnísi, keď ho jastrab unášal preč, prepelica nariekala takto: ‚Aké nešťastie nás postihlo! Aké málo zásluh máme, že sme blúdili na mieste, ktoré nie je našim loviskom, na cudzom území. Keby sme dnes blúdili na našom vlastnom lovisku, na území našich predkov, tento jastrab by mi v boji nebol rovnocenným súperom.‘ ‚Ale čo, prepelica, je tvoje vlastné lovisko, tvoje rodové územie?‘ ‚Je to zorané pole s prevrátenými hrudami.‘ Vtedy, mnísi, jastrabica, ktorá nebola pyšná na svoju silu a nechválila sa ňou, prepelicu prepustila so slovami: ‚Choď teraz, prepelica, ale aj keby si tam odišla, pred mnou neunikneš!‘“ ID845 „Potom, mnísi, prepelica odišla na miesto s hrudami zeme vyvrátenými pluhom, vyliezla na veľkú hrudu a stála tam, pričom povedala jastrabovi: ‚Poď teraz skutočne ku mne, ó jastrab! Príď teraz skutočne ku mne, ó jastrab!“ Potom, mnísi, ten jastrab, sebavedomý vo svojej sile a bez zábran, roztiahol obe krídla a náhle sa vrhol na prepelicu. Keď prepelica, mnísi, spoznala: ‚Tento jastrab sa na mňa vrhol s veľkou silou,‘ vnikla do priestoru vnútri práve tej hrudy. Potom, mnísi, jastrab narazil svojou hruďou práve do tej hrudy. Tak to je, mnísi, s tým, kto sa potuluje v nevhodnom prostredí, na cudzom území.“ ID846 „Preto, mnísi, neblúďte v nevhodnom priestore, na cudzom území. Lebo tým, ktorí blúdia v nevhodnom priestore, na cudzom území, Mára získa príležitosť, Mára získa oporu. A čo, mnísi, je pre mnícha nevhodný priestor a cudzie územie? Je to päť zložiek zmyslového potešenia. Ktorých päť? Podoby vnímané okom – žiaduce, príjemné, očarujúce, milované, spojené so zmyslovým potešením a lákavé; zvuky vnímané uchom… vône vnímané nosom… chute vnímané jazykom… hmatateľné predmety vnímané telom – žiaduce, príjemné, očarujúce, milované, spojené so zmyslovým potešením a lákavé. Toto, mnísi, je nevhodná oblasť mnícha a cudzie územie.“ ID847 „Pobývajte, mnísi, vo svojom vlastnom útočisku, vo svojom rodnom panstve. Pre tých, ktorí prebývajú vo svojom vlastnom útočisku, vo svojom rodnom panstve, Mára nezíska príležitosť; Mára nenájde oporu. A čo, mnísi, je mníchovo vlastné útočisko, jeho rodné panstvo? Sú to tieto štyri základy všímavosti. Ktoré štyri? Tu, mnísi, mních prebýva a rozjíma o tele v tele – horlivo, s jasným pochopením a s bdelosťou, keďže potlačil túžbu a neuspokojenie vo svete. Prebýva a rozjíma o pocitoch v pocitoch… o mysli v mysli… o javoch v javoch – horlivo, s jasným pochopením a s bdelosťou, keďže potlačil túžbu a neuspokojenie vo svete. Toto, mnísi, je mníchovo vlastné útočisko, jeho rodové panstvo.“ Šieste.“ ID848 „7. Rozprava o opici“ ID849 „373. „Mnísi, v Himavate, kráľovi hôr, sú ťažké, nerovné oblasti, ktoré nie sú útočiskom ani pre opice, ani pre ľudí. V Himávate, kráľovi hôr, mnísi, sú ťažko prístupné, nerovné oblasti, ktoré sú útočiskom opíc, ale nie ľudí. V Himávate, kráľovi hôr, mnísi, sú rovné, príjemné úseky zeme, ktoré sú útočiskom tak opíc, ako aj ľudí. Tam, mnísi, lovci nastražia na opičích chodníkoch lepkavú pascu s cieľom chytiť opice.“ ID850 „Tam, mnísi, tie opice, ktoré nie sú hlúpe a bezohľadné, keď uvidia túto lepkavú pascu, vyhýbajú sa jej z diaľky. Ale opica, ktorá je hlúpa a bezohľadná, priblíži sa k tej lepkavej pasci a chytí ju rukou. Uviazne tam. S myšlienkou: ‚Oslobodím si ruku,‘ chytí pascu druhou rukou. Uviazne tam. S myšlienkou: ‚Oslobodím si obe ruky,‘ chytí pascu nohou. Tam uviazne. S myšlienkou: ‚Oslobodím si obe ruky a nohu,‘ chytí pascu druhou nohou. Tam uviazne. S myšlienkou: ‚Oslobodím si obe ruky a obe nohy,‘ chytí pascu ňufákom. Tam uviazne. Takto, mnísi, tá opica, uväznená na piatich miestach, leží tam a stoná, postihnutá nešťastím, postihnutá záhubou, aby s ňou lovec naložil podľa svojej vôle. Potom, mnísi, lovec, keď ju udrel, nechá ju na tej istej hromade dreva a odíde, kam sa mu zachce. Tak to je, mnísi, s tým, kto blúdi v nevhodnom prostredí, na cudzom území.“ ID851 „Preto, mnísi, neblúďte v nevhodnom priestore, na cudzom území. Pre tých, ktorí blúdia v nevhodnom priestore, na cudzom území, Mára získa príležitosť, Mára získa oporu. A čo, mnísi, je pre mnícha nevhodný priestor a cudzie územie? Je to päť zložiek zmyslového potešenia. Ktorých päť? Podoby vnímané okom – žiaduce, príjemné, očarujúce, milované, spojené so zmyslovým potešením a lákavé; zvuky vnímané uchom… vône vnímané nosom… chute vnímané jazykom… hmatateľné predmety vnímané telom – žiaduce, príjemné, očarujúce, milované, spojené so zmyslovým potešením a lákavé. Toto, mnísi, je nevhodná oblasť mnícha a cudzie územie.“ ID852 „Pobývajte, mnísi, vo svojom vlastnom útočisku, vo svojom rodovom panstve. Pre tých, ktorí prebývajú vo svojom vlastnom útočisku, vo svojom rodovom panstve, Māra nezíska príležitosť; Māra nenájde oporu. A čo, mnísi, je vlastné útočisko mnícha, jeho rodové územie? Sú to tieto štyri základné body všímavosti. Ktoré štyri? Tu, mnísi, mních prebýva a rozjíma o tele v tele – horlivý, jasne chápajúci a všímavý, potlačil túžbu a nechuť vo svete. Pobýva v rozjímaní o pocitoch v pocitoch… o mysli v mysli… o javoch v javoch – horlivý, jasne chápajúci a všímavý, potlačil túžbu a neuspokojenie vo svete. Toto, mnísi, je mníchovo vlastné útočisko, jeho rodná zem.“ Siedme.“ ID853 „8. Rozprava o kuchárovi“ ID854 „374. ‚Predstavte si, mnísi, že by nejaký hlúpy, neskúsený a nešikovný kuchár ponúkol kráľovi alebo kráľovskému ministrovi rôzne druhy kari: prevažne kyslé, prevažne horké, prevažne pikantné, prevažne sladké, zásadité, nezásadité, slané a neslané.‘“ ID855 „‚Mnísi, ten hlúpy, neskúsený a nešikovný kuchár nepochopí znamenie svojho pána: ‚Dnes má môj pán rád toto kari, alebo siahne po tomto, alebo si vezme veľa z tohto, alebo chváli práve toto. Dnes má môj pán rád prevažne kyslé kari, alebo siaha po tom prevažne kyslom, alebo si berie veľa toho prevažne kyslého, alebo chváli to prevažne kyslé. Dnes má môj pán rád prevažne horké… alebo prevažne pikantné… alebo prevažne sladké… alebo zásadité… alebo nealkalické… alebo slané… alebo dnes má môj pán rád neslané kari, alebo siaha po tom neslanom, alebo si dáva veľa toho neslaného, alebo chváli to neslané.““ ID856 „„Mnísi, ten pošetilý, neskúsený a nešikovný kuchár nezíska ani odev, ani mzdu, ani odmeny. Z akého dôvodu? Pretože, mnísi, ten pošetilý, neskúsený a nešikovný kuchár nepochopil znamenie svojho pána. Podobne, mnísi, aj tu niektorý hlúpy, neskúsený a nešikovný mních prebýva v kontemplácii tela v tele – horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený chamtivosti a neuspokojenia vo vzťahu k svetu. Kým prebýva v kontemplácii tela v tele, jeho myseľ sa nezosústreďuje a nečistoty nie sú odložené. Nechápe toto znamenie. Pobýva v rozjímaní o pocitoch v pocitoch… pobýva v rozjímaní o mysli v mysli… pobýva v rozjímaní o javoch v javoch – horlivý, jasne chápajúci a bdelý, zbavený túžby a nevoľnosti voči svetu. Kým pobýva v rozjímaní o javoch v javoch, jeho myseľ sa nezosústreďuje a nečistoty nie sú odstránené. Nechápe toto znamenie.““ ID857 „„Mnísi, ten pošetilý, neskúsený a nezručný mních nedosiahne ani príjemné stavy v tomto živote, ani všímavosť a jasné pochopenie. Z akého dôvodu? Pretože, mnísi, ten pošetilý, neskúsený a nezručný mních nepochopí znamenie svojej vlastnej mysle.““ ID858 „„Predstavte si, mnísi, že by múdry, bystrý a zručný kuchár obsluhoval kráľa alebo kráľovho veľkého ministra rôznymi druhmi kari – prevažne kyslými, prevažne horkými, prevažne pikantnými, prevažne sladkými, zásaditými, nezásaditými, slanými a neslanými.““ ID859 „„Mnísi, ten múdry, bystrý a zručný kuchár chápe znamenie svojho pána: ‚Dnes má môj pán rád toto kari; siaha po ňom, berie si ho veľa a chváli ho. Dnes má môj pán rád prevažne kyslé kari; siaha po prevažne kyslom, berie si ho veľa a chváli ho. Dnes to prevažne horké… to prevažne pikantné… to prevažne sladké… to zásadité… to nealkalické… to slané… dnes má môj pán rád neslané kari; siaha po tom neslanom, berie si ho veľa a chváli ho.““ ID860 „„Naozaj, mnísi, ten múdry, bystrý a zručný kuchár získava odev, mzdu a dary. Z akého dôvodu? Pretože, mnísi, ten múdry, bystrý a zručný kuchár chápe znamenie svojho pána. Podobne, mnísi, aj tu nejaký múdry, bystrý a zručný mních prebýva v rozjímaní o tele v tele, horlivý, jasne chápajúci, všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti voči svetu. Keď prebýva v rozjímaní o tele v tele, jeho myseľ sa sústredí a nečistoty sú odložené. Chápe toto znamenie. Pobýva v rozjímaní o pocitoch v pocitoch… o mysli v mysli… o javoch v javoch, horlivý, jasne chápajúci, bdelý, zbavený túžby a nevoľnosti voči svetu. Keď pobýva v rozjímaní o javoch v javoch, jeho myseľ sa sústredí a nečistoty sú odložené. Chápe toto znamenie.“ ID861 „„Naozaj, mnísi, ten múdry, bystrý a zručný mních dosahuje príjemné stavy už v tomto živote a dosahuje všímavosť a jasné pochopenie. Z akého dôvodu? Pretože, mnísi, ten múdry, bystrý a zručný mních pochopí znak svojej vlastnej mysle.“ Ôsme.“ ID862 „9. Rozprava o chorom človeku“ ID863 „375. Tak som počul: Raz Blahoslavený pobýval vo Vesálí v dedine Veḷuva. Tam sa Blahoslavený obrátil na mníchov: „Poďte, mnísi, vstúpte do dažďového ústrania v okolí Vesálí, kdekoľvek máte priateľov, kdekoľvek máte známych, kdekoľvek máte spoločníkov. Ja vstúpim do daždového ústrania práve tu, v dedine Veḷuva.“ „Áno, ctihodný pane,“ odpovedali mnísi Blahoslavenému a vstúpili do daždového ústrania v okolí Vesālī, kdekoľvek mali priateľov, kdekoľvek mali známych, kdekoľvek mali spoločníkov. Blahoslavený však vstúpil do daždového ústrania práve tam, v dedine Veḷuva.“ ID864 „Potom, keď Blahoslavený vstúpil do obdobia dažďového ústrania, postihla ho ťažká choroba a prejavili sa u neho silné, smrteľné bolesti. Blahoslavený ich znášal, bdelý a s jasným pochopením, bez toho, aby sa tým nechal znechutiť. Vtedy Blahoslavenému napadlo: „Nebolo by vhodné, aby som dosiahol konečné nibbāna bez toho, aby som sa obrátil na svojich sprievodcov a rozlúčil sa so sanghom mníchov. Čo keby som túto chorobu potlačil úsilím a, keď som sa rozhodol pre životnú silu, pokračoval v pobyte?“ Potom Blahoslavený túto chorobu potlačil úsilím a, keď sa rozhodol pre životnú silu, pokračoval v pobyte. Potom táto choroba Blahoslaveného ustúpila.“ ID865 „Potom sa Blahoslavený, keď sa zotavil z choroby, krátko po uzdravení vyšiel zo svojho príbytku a posadil sa na pripravené sedadlo v tieni za príbytkom. Vtedy sa k Blahoslavenému priblížil ctihodný Ānanda; keď sa priblížil, vzdal Blahoslavenému úctu a posadil sa na bok. Keď sedel po boku, ctihodný Ānanda povedal Blahoslavenému: „Videl som, ctihodný pane, Blahoslaveného pohodu; videl som, ctihodný pane, Blahoslaveného vytrvalosť; videl som, ctihodný pane, Blahoslaveného živobytie. Ale, ctihodný pane, kvôli Blahoslaveného chorobe sa moje telo stalo akoby strnulým, smery mi nie sú jasné a učenia mi nenapadajú. Napriek tomu, ctihodný pane, mal som túto malú útechu: ‚Blahoslavený nedosiahne konečné Nibbāna, pokiaľ nevysloví nejaké vyhlásenie týkajúce sa saṅghy mníchov.‘“ ID866 „Ale teraz, Ānanda, čo odo mňa očakáva sangha mníchov? Učil som Dhammu, Ānanda, bez toho, aby som robil rozdiel medzi vnútorným a vonkajším. U Tathāgaty neexistuje, Ānanda, žiadna ‚učiteľova päsť‘, pokiaľ ide o učenie. Ten, kto by si mohol myslieť, Ānanda: ‚Ja budem viesť sanghu mníchov‘ alebo ‚Sangha mníchov je zameraná na mňa‘, mal by sa vyjadriť k sanghe mníchov. Tathāgatovi však nenapadne, Ānanda, „Budem viesť saṅghu mníchov“ alebo „Saṅgha mníchov je zameraná na mňa.“ Prečo by teda, Ānanda, mal Tathāgata robiť akékoľvek vyhlásenie týkajúce sa saṅghy mníchov? „Teraz, Ānanda, som starý, pokročilý v rokoch, dosiahol som vysoký vek a môj život sa chýli ku koncu. Mám osemdesiat rokov. Rovnako ako, Ānanda, opotrebovaný voz sa udržiava v chode pomocou remeňov, tak aj, Ānanda, myslím si, že Tathāgatovo telo sa udržiava v chode pomocou opráv.“ ID867 „Ānanda, kedykoľvek Tathāgata tým, že nevenuje pozornosť všetkým znakom a prostredníctvom ustania určitých pocitov, dosiahne a zotrvá v bezznakovej koncentrácii mysle, v tom čase, Ānanda, je Tathāgatovo telo pohodlnejšie. Preto, Ānanda, prebývajte ako ostrovy sami pre seba, ako útočiská sami pre seba, bez iného útočiska; s Dhammou ako vaším ostrovom, s Dhammou ako vaším útočiskom, bez iného útočiska.““ ID868 „A ako, Ānanda, mních prebýva ako ostrov sám pre seba, ako útočisko sám pre seba, bez iného útočiska; s Dhammou ako ostrovom, s Dhammou ako útočiskom, bez iného útočiska? Tu, Ānanda, mních prebýva tak, že rozjíma o tele v tele – horlivo, s jasným pochopením a s bdelosťou, keď sa zbavil túžby a nevoľnosti vo vzťahu k svetu. Prebýva tak, že rozjíma o pocitoch v pocitoch… o mysli v mysli… o javoch v javoch – horlivo, s jasným pochopením a s bdelosťou, keď sa zbavil túžby a nevoľnosti vo vzťahu k svetu. Takto, Ānanda, mních prebýva ako ostrov sám pre seba, ako útočisko sám pre seba, bez iného útočiska; s Dhammou ako ostrovom, s Dhammou ako útočiskom, bez iného útočiska. Ānanda, ktokoľvek, či už teraz, alebo po mojom odchodu, bude prebývať ako ostrov sám pre seba, ako útočisko sám pre seba, bez iného útočiska; s Dhammou ako svojím ostrovom, s Dhammou ako svojím útočiskom, bez iného útočiska – tí moji mnísi, ktorí túžia po duchovnom výcviku, budú v najvyššom postavení.“ Deviate.“ ID869 „10. Rozprava v sídle mníšok“ ID870 „376. Potom ctihodný Ānanda, keď sa ráno obliekol, vzal si misku a rúcho a išiel do istého sídla mníšok. Keď tam prišiel, posadil sa na pripravené miesto. Potom sa k ctihodnému Ānandovi priblížilo niekoľko mníšok. Keď sa priblížili, vzdali úctu ctihodnému Ānandovi a posadili sa na jednu stranu. Keď sedeli na jednej strane, tie bhikkhunī povedali ctihodnému Ānandovi toto:“ ID871 „Ctihodný Ānanda, v tomto učení mnohé mníšky, ktoré prebývajú s dobre ustálenou mysľou v štyroch základoch všímavosti, jasne poznajú ušľachtilé rozlíšenie, ktoré presahuje to predchádzajúce.“ „Tak je to, sestry, tak je to! Sestry, u každého mnícha či mníšky, ktorí prebývajú s pevne ustálenou mysľou v štyroch základoch všímavosti, sa dá očakávať toto: ‚Budú jasne poznať vznešený rozdiel, ktorý presahuje ten predchádzajúci.‘““ ID872 „Potom ctihodný Ānanda, keď poučil, povzbudil, inšpiroval a potešil tieto mníšky kázaním o Dhamme, vstal zo svojho miesta a odišiel. Potom ctihodný Ānanda, keď sa v Sāvatthī vydal na žobrácku púť a po jedle sa vrátil zo svojho žobráckého obchôdzku, pristúpil k Blahoslavenému. Keď sa priblížil, vzdal úctu Blahoslavenému a posadil sa na bok. Keď sedel na boku, ctihodný Ānanda povedal Blahoslavenému toto:“ ID873 „‚Ctihodný pane, dnes ráno, keď som sa obliekol a vzal si misku a rúcho, priblížil som sa k istému ženskému kláštoru. Keď som sa priblížil, posadil som sa na pripravené miesto. Potom, ctihodný pane, ku mne prišlo mnoho mníšok. Keď prišli, vzdali mi úctu a posadili sa na bok. Keď sedeli na boku, ctihodný pane, tie mníšky mi povedali toto: ‚Ctihodný Ānanda, v tomto Učení mnohé mníšky, ktoré prebývajú s dobre ustálenou mysľou v štyroch základoch všímavosti, jasne poznajú ušľachtilé rozlíšenie, ktoré presahuje to predchádzajúce.‘ Keď to povedali, ctihodný pane, povedal som tým mníškam: ‚Je to tak, sestry, je to tak! Sestry, pre každého mnícha alebo mníšku, ktorí prebývajú s pevne ustálenou mysľou v štyroch základoch všímavosti, je to očakávateľné: jasne spoznajú vznešený rozdiel, ktorý presahuje ten predchádzajúci.‘“ ID874 „„Je to tak, Ānanda, je to tak, Ānanda! Pre každého mnícha alebo mníšku, Ānanda, ktorí prebývajú s pevne zakorenenou mysľou v štyroch základoch všímavosti, je možné očakávať toto: ‚Budú jasne poznať vznešený rozdiel, ktorý presahuje ten predchádzajúci.‘““ ID875 „„V ktorých štyroch? Tu, Ānanda, mních prebýva v kontemplácii tela v tele – horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti vo vzťahu k svetu. Kým prebýva v kontemplácii tela v tele, môže sa objaviť predmet súvisiaci s telom, alebo horúčka v tele, alebo mentálna letargia, alebo sa jeho myseľ môže rozptýliť navonok. Vtedy, Ānanda, by mal ten mních nasmerovať svoju myseľ na nejaký príjemný znak. Keď nasmeruje svoju myseľ na nejaký príjemný znak, vznikne radosť. U toho, kto je radostný, vznikne blaženosť. U toho, kto má myseľ v extáze, sa telo upokojí. S upokojeným telom človek prežíva šťastie. Myseľ toho, kto je šťastný, sa sústredí. Uvažuje takto: ‚Cieľ, na ktorý som nasmeroval svoju myseľ, bol dosiahnutý. Teraz sa stiahnem.‘ Tak sa stiahne a ani nemyslí, ani nepreskúmava. Pochopí: ‚Som bez myšlienok, bez skúmania; vnútorne bdelý, som šťastný.‘“ ID876 „„Navyše, Ānanda, mních prebýva v rozjímaní o pocitoch v pocitoch… o mysli v mysli… o javoch v javoch – horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti vo vzťahu k svetu. Kým prebýva v rozjímaní o javoch v javoch, môže sa vynoriť mentálny objekt, alebo horúčka v tele, alebo letargia mysle, alebo sa jeho myseľ môže rozptýliť navonok. Vtedy, Ānanda, by mal ten mních nasmerovať svoju myseľ na nejaký príjemný znak. Keď nasmeruje svoju myseľ na nejaký príjemný znak, vznikne radosť. U toho, kto je radostný, vznikne blaženosť. U toho, kto má myseľ v blaženosti, sa telo upokojí. S upokojeným telom človek prežíva šťastie. Myseľ toho, kto je šťastný, sa sústredí. Uvažuje takto: ‚Cieľ, na ktorý som nasmeroval svoju myseľ, bol dosiahnutý. Teraz sa stiahnem.“ Tak sa stiahne a ani nemyslí, ani nepreskúmava. Pochopí: ‚Som bez myšlienok, bez skúmania, vnútorne všímavý a šťastný.‘ Takto, Ānanda, prebieha rozvoj prostredníctvom nasmerovania mysle.““ ID877 „A ako, Ānanda, prebieha rozvoj bez nasmerovania? Mních, Ānanda, ktorý nesmeruje svoju myseľ navonok, pochopí: ‚Moja myseľ nie je nasmerovaná navonok.‘ Potom, predtým aj potom, pochopí: ‚Je uvoľnená, oslobodená a nesmerovaná.‘ A ďalej pochopí: ‚Pobývam v kontemplácii tela v tele, horlivý, jasne chápajúci, všímavý a som v pokoji.‘ Mních, Ānanda, ktorý nesmeruje svoju myseľ navonok, pochopí: ‚Moja myseľ nie je nasmerovaná navonok.‘ Potom, predtým aj potom, pochopí: „Je uvoľnená, oslobodená a nesmerovaná.“ A ďalej pochopí: „Pobývam v rozjímaní o pocitoch v pocitoch, horlivý, jasne chápajúci, všímavý a som v pokoji.“ Mních, Ānanda, ktorý nesmeruje svoju myseľ navonok, pochopí: „Moja myseľ nie je nasmerovaná navonok.“ Potom, predtým aj potom, pochopí: „Je uvoľnená, oslobodená a nesmerovaná.“ A ďalej pochopí: „Pobývam v rozjímaní o mysli v mysli, horlivý, jasne chápajúci, všímavý a som v pokoji.“ Mních, Ānanda, ktorý nesmeruje svoju myseľ navonok, pochopí: „Moja myseľ nie je nasmerovaná navonok.“ Potom, neskôr aj skôr, pochopí: ‚Je uvoľnená, oslobodená a nesmerovaná.‘ A ďalej pochopí: ‚Pobývam v kontemplácii javov v javoch, horlivý, jasne chápajúci, všímavý a som v pokoji.‘ Takto, Ānanda, existuje rozvoj bez smerovania.““ ID878 „„Takto, Ānanda, som ťa naučil rozvoj so zameraním a rozvoj bez zamerania. Ānanda, čokoľvek by mal učiteľ urobiť pre svojich žiakov – ten, kto hľadá ich blaho a je súcitný – zo súcitu, to som pre teba urobil ja. Tu, Ānanda, sú tieto korene stromov; tu sú tieto prázdne chatrče. Medituj, Ānanda, nebuď nedbanlivý; neskôr neľutuj. Toto je naše poučenie pre teba.“ ID879 „Takto povedal Blahoslavený. Ctihodný Ānanda bol spokojný a tešil sa zo slov Blahoslaveného. Desiata.“ ID880 „Prvá kapitola o Ambapāli.“ ID881 „Zhrnutie tejto kapitoly:“ ID882 „Ambapāli, Sato, Bhikkhu, Sāḷa a Kusalarāsi; Sakuṇagghi, Makkaṭa, Sūda, Gilāna a Bhikkhunupassaya.“ ID883 „2. Kapitola o Nālandā“ ID884 „1. Rozprava o veľkom človeku“ ID885 „377. V Sāvatthī. Vtedy ctihodný Sāriputta pristúpil k Blahoslavenému, vzdal mu úctu a posadil sa na bok. Keď tak sedel, ctihodný Sāriputta povedal Blahoslavenému: ‚„Veľký človek, veľký človek,“ hovorí sa, ctihodný pane. V akom zmysle, ctihodný pane, je človek veľkým človekom?‘ ‚Kvôli oslobodenému mysleniu, Sāriputta, hovorím, že človek je „veľký človek“. Kvôli neoslobodenému mysleniu hovorím, že človek nie je „veľký človek“.‘“ ID886 „A ako, Sāriputta, je niekto oslobodený v mysli? Tu, Sāriputta, mních prebýva v kontemplácii tela v tele – horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti vo vzťahu k svetu. Ten, kto prebýva v rozjímaní o tele v tele, má myseľ zbavenú vášní a je oslobodený od nečistôt prostredníctvom nelipnutia. Pokiaľ ide o pocity… pokiaľ ide o myseľ… prebýva v rozjímaní o javoch v javoch – horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti voči svetu. Ten, kto prebýva v rozjímaní o javoch v javoch, má myseľ zbavenú vášní a je oslobodený od nečistôt prostredníctvom nelipnutia. Práve takto, Sāriputta, je človek oslobodený v mysli. Práve kvôli oslobodenej mysli, Sāriputta, hovorím, že človek je ‚veľký človek‘. Kvôli neoslobodenej mysli hovorím, že človek ‚nie je veľký človek‘.“ ID887 „2. Rozprava v Nālandā“ ID888 „378. Raz sa Blahoslavený zdržiaval v Nālandā v Pāvárikovom mangovom háji. Vtedy sa ctihodný Sāriputta priblížil k Blahoslavenému, po tom, čo mu prejavil úctu, si sadol na bok. Keď tak sedel, ctihodný Sāriputta povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, mám takú vieru v Blahoslaveného, že nebol, nebude ani teraz nie je žiadny iný asketa či bráhman, ktorý by dosiahol väčšieho naplnenia vo vyššom poznaní než Blahoslavený, pokiaľ ide o osvietenie.“ „Sāriputta, toto veľkolepé a smelé vyhlásenie si vyslovil ty, bolo to kategorické tvrdenie, zaznel leví rev: ‚Ctihodný pane, mám takú vieru v Blahoslaveného, že nebol, nebude ani teraz neexistuje žiadny iný asketa či bráhman, ktorý by dosiahol väčšieho naplnenia vo vyššom poznaní než Blahoslavený, pokiaľ ide o osvietenie.‘“ ID889 „A čo teraz, Sāriputta, čo sa týka tých, ktorí boli v minulosti, arahantov, Dokonale Osvietení – poznal si všetkých tých Blahoslavených, keď si svojou mysľou objal ich mysle takto: ‚Taká bola cnosť tých Blahoslavených,‘ alebo ‚Také boli vlastnosti tých Blahoslavených,‘ alebo ‚Taká bola múdrosť tých Blahoslavených,‘ alebo ‚Také bolo zotrvávanie tých Blahoslavených,‘ alebo ‚Také bolo oslobodenie tých Blahoslavených‘?“ „Nie je to tak, ctihodný pane.“ ID890 „A čo potom, Sāriputta, pokiaľ ide o tých, ktorí budú v budúcnosti, o arahantov, o Dokonale Osvietencov – sú ti všetci tí Blahoslavení známi, keď si ich mysle objal svojou mysľou takto: ‚Taká bude cnosť tých Blahoslavených,‘ alebo ‚Taká bude Dhamma tých Blahoslavených,‘ alebo ‚Taká bude múdrosť tých Blahoslavených,‘ alebo ‚Také bude prebývanie tých Blahoslavených,‘ alebo ‚Také bude oslobodenie tých Blahoslavených‘?“ „Nie je to tak, ctihodný pane.“ ID891 „A čo potom, Sāriputta? Som ja v tomto okamihu Arahant, Dokonale Osvietení, známy tebe, keď si svojou mysľou objal moju myseľ takto: ‚Blahoslavený má takúto cnosť,‘ alebo ‚Blahoslavený má takýto Dhamma,‘ alebo ‚Blahoslavený má takúto múdrosť,‘ alebo ‚Blahoslavený má takýto stav,‘ alebo ‚Blahoslavený má takéto oslobodenie‘?“ „Nie je to tak, ctihodný pane.“ ID892 „Keďže, Sāriputta, nemáš žiadne poznanie, ktoré by zahŕňalo mysle arahantov, Dokonale Osvietenej, z minulosti, budúcnosti a prítomnosti, z akého dôvodu si potom predniesol tento veľkolepý a smelý prejav, urobil toto kategorické tvrdenie a vydal tento leví rev: ‚Ctihodný pane, mám takú vieru v Blahoslaveného, že nebol, nebude ani teraz nie je žiadny iný askéta alebo bráhman, ktorý by dosiahol väčšieho naplnenia vo vyššom poznaní ako Blahoslavený, to znamená, pokiaľ ide o osvietenie‘?““ ID893 „„Ctihodný pane, nemám poznanie, ktoré by zahŕňalo mysle arahantov, Dokonale Osvietenej v minulosti, budúcnosti a prítomnosti. Cesta Dhammy mi je však známa. Rovnako ako, ctihodný pane, môže mať pohraničné mesto kráľa pevné základy, silné múry a bránové veže a jedinú bránu. Bol by tam strážca brány – múdry, zručný a inteligentný –, ktorý bráni vstupu neznámym a púšťa známych. Keď by hliadkoval po ceste okolo celého toho mesta, nevidel by žiadnu škáru v múre ani medzeru v múre, ani jednu, ktorá by bola dostatočne veľká na to, aby sa ňou preplazila mačka. Napadlo by ho: ‚Akékoľvek hrubé bytosti vstupujú do tohto mesta alebo z neho vychádzajú, všetky tak robia iba cez túto bránu.‘ Práve týmto spôsobom, ctihodný pane, je mi známa cesta Dhammy: ‚Tí Blahoslavení, ctihodný pane, ktorí boli v minulosti arahantmi, Dokonale Osvietení – všetci títo Blahoslavení, ktorí sa zbavili piatich prekážok, znečistení mysle, ktoré oslabujú múdrosť, s mysľou pevne zakorenenou v štyroch základných postojoch všímavosti a ktorí rozvinuli sedem faktorov osvietenia tak, ako skutočne sú, sa plne prebudili k neprekonateľnému dokonalému osvietenie. Tí Blahoslavení, ctihodný pane, ktorí budú v budúcnosti arahantmi, Dokonale Osvietenými – všetci títo Blahoslavení, ktorí sa zbavili piatich prekážok, znečistení mysle, ktoré oslabujú múdrosť, s mysľou pevne zakorenenou v štyroch základných postojoch všímavosti a ktorí rozvinuli sedem faktorov osvietenia tak, ako skutočne sú, sa plne prebudia k neprekonateľnému dokonalému osvietenie. A Blahoslavený, ctihodný pane, ktorý je v súčasnosti arahantom, Dokonale Osvieteným, ktorý sa zbavil piatich prekážok, znečistení mysle, ktoré oslabujú múdrosť, s mysľou pevne zakorenenou v štyroch základných postojoch všímavosti a ktorý rozvinul sedem faktorov osvietenia tak, ako skutočne sú, je plne prebudený k neprekonateľnému dokonalému osvietenie.““ ID894 „„Výborne, výborne, Sāriputta! Preto, Sāriputta, mal by si často prednášať toto vysvetlenie Dhammy mníchom, mníškam, laickým nasledovníkom a laickým nasledovníčkam. Lebo, Sāriputta, aj tí pošetilí ľudia, ktorí môžu mať pochybnosti alebo neistotu ohľadom Tathāgaty, keď počujú toto vysvetlenie Dhammy, opustia svoje pochybnosti alebo neistotu ohľadom Tathāgaty.““ ID895 „3. Sutta o Cundovi“ ID896 „379. Istého dňa pobýval Blahoslavený v Sāvatthī v Jétovom háji, v Anāthapiṇḍikovom parku. V tom čase pobýval ctihodný Sāriputta medzi Magadháncami v malej dedinke Nālaka, sužovaný, trpiaci a ťažko chorý. A novic Cunda bol sprievodcom ctihodného Sāriputtu.“ ID897 „Vtedy ctihodný Sāriputta dosiahol konečné nibbāna práve v dôsledku tejto choroby. Potom novic Cunda, vezmúc misku a rúcho ctihodného Sāriputtu, odišiel do Sāvatthī, do Jétovho hája, Anāthapiṇḍikovho parku, kde sa nachádzal ctihodný Ānanda, a pristúpil k nemu. Keď k nemu pristúpil, vzdal úctu ctihodnému Ānandovi a posadil sa na bok. Keď sedel na boku, novic Cunda povedal ctihodnému Ānandovi: „Ctihodný pane, ctihodný Sāriputta dosiahol konečné nibbāna. Toto je jeho miska a rúcho.““ ID898 „‚Priateľ Cunda, táto správa je skutočne dôvodom na návštevu Blahoslaveného. Poď, priateľ Cunda, poďme za Blahoslaveným; keď sa k nemu priblížime, oznámime mu túto vec.‘ ‚Áno, ctihodný pane,‘ odpovedal novic Cunda na súhlas s ctihodným Ānandom.“ ID899 „Potom sa ctihodný Ānanda a novic Cunda priblížili k Blahoslavenému. Keď sa priblížili, vzdali Blahoslavenému úctu a posadili sa na bok. Keď sedeli na boku, ctihodný Ānanda povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, tento novic Cunda hovorí takto: ‚Ctihodný pane, ctihodný Sāriputta dosiahol parinibbānu; toto je jeho miska a rúcho.‘ Naozaj, ctihodný pane, keď som počul, že ctihodný Sāriputta dosiahol parinibbānu, moje telo je akoby omámené, smery mi nie sú jasné a učenia mi nenapadajú.“ ID900 „Čože, Ānanda? Dosiahol Sāriputta parinibbānu tým, že si so sebou vzal súhrn cnosti? Alebo súhrn sústredenia? Alebo súhrn múdrosti? Alebo súhrn oslobodenia? Alebo súhrn poznania prehliadania?“ „Nie, ctihodný pane, ctihodný Sāriputta nedosiahol parinibbānu tak, že by si so sebou vzal súhrn cnosti, ani súhrn sústredenia… ani súhrn múdrosti… ani súhrn oslobodenia… ani súhrn poznania prehliadania. Navyše, ctihodný pane, ctihodný Sāriputta bol učiteľom, tým, kto robil učenie jasným a zrozumiteľným, tým, kto poukazoval na veci, tým, kto povzbudzoval, tým, kto motivoval, a tým, kto tešil. Bol neúnavný v učení Dhammy a podporoval svojich spoločníkov v svätom živote. Spomíname si na ctihodného Sāriputtu, na jeho živobytie z Dhammy, radosť z Dhammy a podporu prostredníctvom Dhammy.““ ID901 „Ānanda, neprehlásil som snáď už od samého začiatku, že so všetkými vecami, ktoré sú nám drahé a príjemné, prichádza odlúčenie, rozlúčenie a premena na niečo iné? Ako, Ānanda, by sa tu mohlo dosiahnuť, aby to, čo sa narodilo, vzniklo, je podmienené a má povahu pominuteľnosti, nepominulo? Takáto okolnosť neexistuje. Rovnako ako, Ānanda, z veľkého stromu, ktorý stojí a má jadrové drevo, sa môže zlomiť najväčšia vetva; rovnako tak, Ānanda, z veľkej Saṅghy mníchov, ktorá stojí a má jadrové drevo, dosiahol Sāriputta Parinibbānu. Ako by sa tu, Ānanda, mohlo dosiahnuť, aby to, čo sa narodilo, vzniklo, je podmienené a má povahu zaniknúť, nezaniklo? Takáto okolnosť neexistuje. Preto, Ānanda, prebývajte sami so sebou ako na ostrove, sami so sebou ako v útočisku, bez iného útočiska; s Dhammou ako na ostrove, s Dhammou ako v útočisku, bez iného útočiska.“ ID902 „A ako, Ānanda, mních prebýva so sebou samým ako s ostrovom, so sebou samým ako s útočiskom, bez iného útočiska; s Dhammou ako s ostrovom, s Dhammou ako s útočiskom, bez iného útočiska? Tu, Ānanda, mních prebýva tak, že rozjíma o tele v tele, horlivo, s jasným pochopením a s bdelosťou, zbavený túžby a nevoľnosti voči svetu. Prebýva tak, že rozjíma o pocitoch v pocitoch… o mysli v mysli… o javoch v javoch, horlivo, s jasným pochopením a s bdelosťou, zbavený túžby a nevoľnosti voči svetu. Takto, Ānanda, mních prebýva so sebou samým ako s ostrovom, so sebou samým ako s útočiskom, bez akéhokoľvek iného útočiska; s Dhammou ako s ostrovom, s Dhammou ako s útočiskom, bez akéhokoľvek iného útočiska. „Ānanda, akíkoľvek mnísi, ktorí buď teraz, alebo po mojom odchodu budú prebývať sami so sebou ako na ostrove, sami so sebou ako v útočisku, bez iného útočiska; s Dhammou ako svojím ostrovom, s Dhammou ako svojím útočiskom, bez iného útočiska – tí moji mnísi, ktorí túžia po duchovnom výcviku, budú v najvyššom stave.“ Tretí. ID903 „4. Rozprava v Ukkacelā“ ID904 „380. Raz, krátko po tom, čo Sāriputta a Moggallāna dosiahli parinibbānu, pobýval Blahoslavený medzi Vajjami v Ukkacelā na brehu rieky Gangy spolu s veľkou sanghou mníchov. V tom čase sedel Blahoslavený pod holým nebom, obklopený sanghou mníchov.“ ID905 „Vtedy Blahoslavený, keď si prezrel tiché zhromaždenie mníchov, oslovil ich: ‚Mnísi, toto moje zhromaždenie sa teraz, keď Sāriputta a Moggallāna dosiahli parinibbānu, javí ako prázdne. Moje zhromaždenie však nie je prázdne, mnísi; nezaujíma ma, v ktorom smere prebývajú Sāriputta a Moggallāna. Lebo, mnísi, tí, ktorí boli v minulosti arahantmi, dokonale osvietení – aj oni mali takú vynikajúcu dvojicu žiakov, akú mám ja v Sāriputtovi a Moggallānovi. Tí, ktorí budú v budúcnosti arahantmi, dokonale osvietení – aj oni budú mať takú vynikajúcu dvojicu žiakov, akú mám ja v Sāriputtovi a Moggallānovi. Je to úžasné, mnísi, čo sa týka učeníkov! Je to obdivuhodné, mnísi, čo sa týka učeníkov! Budú nasledovníkmi Učiteľových pokynov a budú reagovať na rady, a budú milovaní, príjemní, rešpektovaní a vážení štyrmi zhromaždeniami. Je to úžasné, mnísi, čo sa týka Tathágaty! Je to obdivuhodné, mnísi, čo sa týka Tathágaty! Dokonca aj keď takáto dvojica učeníkov dosiahne parinibbánu, v Tathágatovi nie je žiadny smútok ani nárek. Mnísi, ako by sa to mohlo dosiahnuť? Že to, čo sa narodilo, vzniklo, je podmienené a má povahu zaniknúť, by nemalo zaniknúť – takáto podmienka neexistuje. Rovnako ako, mnísi, sa môžu odlomiť najväčšie konáre veľkého, stojaceho stromu s jadrom; rovnako tak, mnísi, Sāriputta a Moggallāna dosiahli parinibbānu z veľkého, stojaceho mníšskeho saṅgha s podstatou. Mnísi, ako by sa to mohlo dosiahnuť tu? To, čo sa zrodilo, vzniklo, je podmienené a má povahu pominuteľnosti, by nemalo zaniknúť – takáto podmienka neexistuje. Preto, mnísi, prebývajte ako ostrovy sami pre seba, ako útočisko sami pre seba, bez iného útočiska; s Dhammou ako ostrovom, s Dhammou ako útočiskom, bez iného útočiska.“ ID906 „“A ako, mnísi, žije mních tak, že má sám seba za ostrov, má sám seba za útočisko, bez iného útočiska; má Dhammu za ostrov, má Dhammu za útočisko, bez iného útočiska? Tu, mnísi, mních žije tak, že rozjíma o tele v tele, horlivo, s jasným pochopením, s bdelosťou, potlačil túžbu a nechuť vo svete. Žije tak, že rozjíma o pocitoch v pocitoch… o mysli v mysli… o javoch v javoch, horlivý, jasne chápajúci, bdelý, potlačil túžbu a nechuť vo svete. Takto, mnísi, žije mních, ktorý má seba samého za ostrov, má seba samého za útočisko, bez iného útočiska; má Dhammu za ostrov, má Dhammu za útočisko, bez iného útočiska. Tí mnísi, či už teraz alebo po mojom odchodu, ktorí budú žiť tak, že budú mať seba samých za ostrov, seba samých za útočisko, bez iného útočiska; ktorí budú mať Dhammu za ostrov, Dhammu za útočisko, bez iného útočiska – tí budú na samom vrchole medzi mojimi mníchmi, medzi tými, ktorí túžia po duchovnom výcviku.““ ID907 „5. Rozprava s Bāhiyom“ ID908 „381. Dej sa odohráva v Sāvatthī. Vtedy sa ctihodný Bāhiya priblížil k Blahoslavenému; keď sa priblížil, vzdal Blahoslavenému úctu a posadil sa na vhodné miesto. Keď sa posadil na vhodné miesto, ctihodný Bāhiya povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, bolo by dobré, keby mi Blahoslavený stručne vysvetlil Dhammu, aby som, keď si vypočujem Dhammu od Blahoslaveného, mohol žiť osamote, v ústraní, usilovne, horlivo a s pevným odhodlaním.“ „Preto, Bāhiya, mal by si najprv očistiť samotný počiatok, pokiaľ ide o blahodárne vlastnosti. A čo je počiatok blahodárnych vlastností? Cnosť, ktorá je dôkladne očistená, a správny názor. Keď, Bāhiya, bude tvoja cnosť dôkladne očistená a tvoj názor správny, potom, Bāhiya, opierajúc sa o cnosť a zakorenený v cnosti, by si mal rozvíjať štyri základy všímavosti.“ ID909 „Ktoré štyri? Tu, Bāhiya, by si mal prebývať v rozjímaní o tele v tele, horlivo, s jasným pochopením, s bdelosťou, po odstránení chamtivosti a nevôle voči svetu. Mal by si prebývať v rozjímaní o pocitoch v pocitoch… o mysli v mysli… o javoch v javoch, horlivo, s jasným pochopením, s bdelosťou, po odstránení túžby a nevoľnosti vo svete. Keď, Bāhiya, opierajúc sa o cnosť a zakorenený v cnosti, rozvíjaš týmto spôsobom tieto štyri základy bdelosti, potom, Bāhiya, nech už príde akákoľvek noc alebo deň, môžeš očakávať len rast v blahodárnych vlastnostiach, nie úpadok.“ ID910 „Potom ctihodný Bāhiya, potešený a súhlasiaci so slovami Blahoslaveného, vstal zo svojho miesta, vzdal Blahoslavenému úctu, obišiel ho a odišiel. Potom, keď žil osamote, v ústraní, usilovne, horlivo a odhodlane, ctihodný Bāhiya o niečo neskôr, ešte v tomto živote, tým, že si to sám uvedomil priamym poznaním, dosiahol a prebýval v tom neprekonateľnom vrchole svätého života, kvôli ktorému sa členovia kmeňa správne vzdávajú domáceho života a vstupujú do bezdomovectva. Priamo poznal: „Zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, už viac nedôjde k žiadnemu stavu bytia.“ A ctihodný Bāhiya sa stal jedným z arahantov. Piaty.“ ID911 „6. Uttiya Sutta“ ID912 „382. V Sāvatthī. Vtedy sa ctihodný Uttiya priblížil k Blahoslavenému… Keď sedel po boku, ctihodný Uttiya povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, bolo by dobré, keby mi Blahoslavený stručne vysvetlil Dhammu, aby som po vypočutí Dhammy od Blahoslaveného mohol žiť osamote, v ústraní, usilovne, horlivo a odhodlane.“ „Preto, Uttiya, mal by si najprv očistiť počiatok blahodárnych vlastností. A čo je počiatok blahodárnych vlastností? Cnosť, ktorá je dôkladne očistená, a správny názor. Keď, Uttiya, bude tvoja cnosť dôkladne očistená a tvoj názor správny, vtedy, Uttiya, opierajúc sa o cnosť a zakorenený v cnosti, by si mal rozvíjať štyri základy všímavosti.““ ID913 „Ktoré štyri? Tu, Uttiya, by si mal prebývať v rozjímaní o tele v tele, horlivo, s jasným pochopením, s bdelosťou, po odstránení túžby a nevoľnosti vo svete. Mal by si prebývať v rozjímaní o pocitoch v pocitoch… o mysli v mysli… o javoch v javoch, horlivo, s jasným pochopením, s bdelosťou, po odstránení túžby a nevoľnosti vo svete. Keď, Uttiya, opierajúc sa o cnosť a zakorenený v cnosti, takto rozvíjaš tieto štyri základy všímavosti, potom, Uttiya, dosiahneš druhý breh ríše smrti.“ ID914 „Potom ctihodný Uttiya, potešený a súhlasiaci so slovami Blahoslaveného, vstal zo svojho miesta, vzdal úctu Blahoslavenému, obišiel ho a odišiel. Potom, keď ctihodný Uttiya prebýval osamote, v ústraní, usilovne, horlivo a odhodlane, o niečo neskôr, keď si to sám uvedomil priamym poznaním, vstúpil a prebýval v tom neprekonateľnom vrchole svätého života, kvôli ktorému sa členovia kmeňa správne vzdávajú domáceho života a vstupujú do bezdomovectva. Priamo poznal: „Zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, už viac nie je tento stav bytia.“ A ctihodný Uttiya sa stal jedným z arahantov. Šiesty.“ ID915 „7. Ušľachtilá reč“ ID916 „383. „Mnísi, tieto štyri základy všímavosti, keď sú rozvinuté a kultivované, sú ušľachtilé a vedú von; vedú toho, kto ich praktizuje, k úplnému zničeniu utrpenia. Aké sú tie štyri? Tu, mnísi, mních prebýva v kontemplácii tela v tele, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, potlačil túžbu a nechuť vo svete; prebýva v kontemplácii pocitov v pocitoch… myseľ v mysli… javy v javoch, horlivý, jasne chápajúci a bdelý, ktorý potlačil túžbu a nechuť vo svete. Toto, mnísi, sú štyri základy bdelosti, ktoré, keď sú rozvinuté a kultivované, sú ušľachtilé a vedú von a vedú toho, kto ich praktizuje, k úplnému zničeniu utrpenia.“ Siedma.“ ID917 „8. Rozprava o Brahmovi“ ID918 „384. Raz Blahoslavený prebýval v Uruvelá, na brehu rieky Nerañjará, na úpätí banyánového stromu Ajapála, keď sa práve stal plne prebudeným. Vtedy, keď bol Blahoslavený sám v ústraní, v jeho mysli vznikla táto úvaha: ‚Toto je jediná cesta k očisteniu bytostí, k prekonaniu smútku a náreku, k zmiznutiu utrpenia a nepriaznivých pocitov, k dosiahnutiu ušľachtilej cesty, k dosiahnutiu nibbány, a to štyri základy všímavosti.‘“ ID919 „Aké sú tie štyri? Mních by mal prebývať v rozjímaní o tele v tele, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, potlačiac túžbu a nepriazeň vo svete; mal by prebývať v rozjímaní o pocitoch v pocitoch… o mysli v mysli… o javoch v javoch, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, potlačiac túžbu a nepriazeň vo svete. Toto je jediná cesta k očisteniu bytostí, k prekonaniu smútku a náreku, k zmiznutiu utrpenia a neuspokojenia, k dosiahnutiu ušľachtilej cesty, k dosiahnutiu Nibbány, a to štyri základy všímavosti.““ ID920 „Potom Brahmá Sahampati, keď svojou mysľou spoznal úvahu v mysli Blahoslaveného, tak ako silný muž môže natiahnuť ohnutú ruku alebo ohnúť natiahnutú ruku, zmizol z Brahmovho sveta a znovu sa zjavil pred Blahoslaveným. Potom Brahmā Sahampati si prehodil hornú časť rúcha cez jedno rameno, zdvihol zjednotené ruky v úctivom pozdrave smerom k Blahoslavenému a povedal mu: ‚Tak je to, Blahoslavený! Tak je to, Sugata! Toto, ctihodný pane, je jediná cesta k očisteniu bytostí, k úplnému prekonaniu smútku a náreku, k zániku utrpenia a nepriaznivých pocitov, k dosiahnutiu ušľachtilej cesty, k dosiahnutiu Nibbány – to sú štyri základy všímavosti.“ ID921 „„Ktoré štyri? Tu, ctihodný pane, by mal mních prebývať v rozjímaní o tele v tele, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a nepriaznivých pocitov voči svetu; mal by prebývať v rozjímaní o pocitoch v pocitoch… o mysli v mysli… o javoch v javoch, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a nepriaznivých pocitov voči svetu. Toto, ctihodný pane, je jediná cesta k očisteniu bytostí, k úplnému prekonaniu smútku a náreku, k zániku utrpenia a nepriaznivých pocitov, k dosiahnutiu ušľachtilej cesty, k dosiahnutiu nibbány – to sú štyri základy všímavosti.“ ID922 „Toto povedal Brahmā Sahampati. Keď to povedal, ďalej povedal toto:“ ID923 „Ten, kto vidí koniec zrodenia, súcitný k blahu bytostí, pozná tú jednu priamu cestu. Touto cestou prekročili prúd v minulosti, touto cestou prekročia a touto cestou práve prekračujú.“ Ôsma.“ ID924 „9. Rozprava v Sedake“ ID925 „385. Raz, keď Blahoslavený pobýval medzi Sumbhami, v trhovom mestečku Sumbhov zvanom Sedaka, oslovil mníchov: „Kedysi dávno, mnísi, bambusový akrobat, keď postavil svoju bambusovú tyč, oslovil svojho učňa Medakathāliku: ‚Poď, môj drahý Medakathālika, vyliezni na bambusovú tyč a postav sa mi na plecia.‘ ‚Áno, učiteľ,‘ odpovedal Medakathālika, učeň, a keď súhlasil s bambusovým akrobatom, vyliezol na bambusovú tyč a postavil sa na plecia svojho učiteľa. Potom, mnísi, povedal akrobat so svojmu učeníkovi Medakathālikovi: ‚Ty, môj drahý Medakathālika, chráň ma a ja budem chrániť teba. Tak, keď jeden stráži druhého a jeden chráni druhého, predvedieme svoje zručnosti, zarobíme si a bezpečne zostúpime z bambusovej tyče.‘ Keď to povedal, učeník Medakathālika odpovedal akrobatovi: ‚Tak to nebude, učiteľ. Ty, učiteľ, chráň sám seba a ja budem chrániť sám seba. Takto, keď sa každý bude chrániť sám, predvedieme svoje zručnosti, zarobíme a bezpečne zostúpime z bambusového stĺpa.‘“ „To je správny spôsob,“ povedal Blahoslavený, „presne tak, ako učeň Medakathālika prehovoril k svojmu učiteľovi. ‚Budem sa chrániť sám,‘ mnísi – takto by sa malo pestovať zakotvenie bdelosti. ‚Budem chrániť druhých,‘ mnísi – takto by sa malo pestovať zakotvenie bdelosti. Tým, že sa človek chráni sám, mnísi, chráni aj druhých; tým, že chráni druhých, chráni aj seba samého.“ ID926 „A ako, mnísi, človek chráni druhých tým, že chráni sám seba? Pestovaním, rozvíjaním a opakovanou praxou – práve takto, mnísi, tým, že človek chráni seba samého, chráni aj druhých. A ako, mnísi, človek chráni seba samého tým, že chráni druhých? Trpezlivosťou, neubližovaním, mysľou plnou láskavosti a súcitom – práve takto, mnísi, tým, že človek chráni druhých, chráni aj seba samého. „Budem chrániť sám seba,“ mnísi – takto by sa malo pestovať zakotvenie všímavosti. „Budem chrániť druhých,“ mnísi – takto by sa malo pestovať zakotvenie všímavosti. Tým, že človek chráni sám seba, mnísi, chráni aj druhých; tým, že chráni druhých, chráni aj sám seba.“ Deviata.“ ID927 „10. Rozprava o kráse krajiny“ ID928 „386. Tak som počul. Raz, keď Blahoslavený pobýval medzi Sumbhami v Sedake, trhovom mestečku Sumbhov, oslovil mníchov slovami: ‚Mnísi.‘ ‚Ctihodný pane,‘ odpovedali mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto:“ ID929 „Predstavte si, mnísi, že by sa zhromaždil veľký dav a volal: ‚Krása krajiny! Krása krajiny!‘ A tá krása krajiny by bola vynikajúcou tanečnicou a speváčkou. Zhromaždil by sa ešte väčší dav, ktorý by volal: ‚Krása tejto krajiny tancuje a spieva!‘ Potom by prišiel muž, túžiaci žiť a nezomrieť, túžiaci po šťastí a odmietajúci utrpenie. Povedali by mu: ‚Tu, dobrý muž, je miska naplnená po okraj olejom. Musíš ju preniesť medzi veľké zhromaždenie a krásu tejto krajiny. Hneď za tebou pôjde muž s vytaseným mečom a kdekoľvek rozleješ aj len trochu, práve tam ti odsekne hlavu.“ Čo si myslíte, mnísi? Podľahol by ten muž, keby nedával pozor na tú misku s olejom, vonkajšej nepozornosti?“ „Určite nie, ctihodný pane.““ ID930 „Mnísi, uviedol som túto podobenstvo, aby som objasnil jej význam. A tento význam je nasledovný: ‚Miska oleja naplnená až po okraj,‘ mnísi, je označením pre všímavosť zameranú na telo. Preto, mnísi, mali by ste sa cvičiť takto: ‚Budeme rozvíjať všímavosť zameranú na telo, urobíme z nej pravidelnú prax, urobíme z nej náš prostriedok, urobíme z nej náš základ, upevníme ju, posilníme ju a riadne sa jej budeme venovať.‘ Takto, mnísi, by ste sa mali cvičiť.“ Desiata.“ ID931 „Kapitola o Nālandā, druhá.“ ID932 „Zhrnutie jej obsahu:“ ID933 „Veľký muž, Nālandā, Cunda, Cela a Bāhiya; Uttiya, Ušľachtilý, Brahmā, Sedaka a so Zemou.“ ID934 „3. Kapitola o základoch cnosti“ ID935 „1. Rozprava o cnosti“ ID936 „387. Tak som počul. Istého dňa pobývali ctihodný Ānanda a ctihodný Bhadda v Pāṭaliputte v Kukkuṭārāme. Potom, večer, ctihodný Bhadda vstal zo svojho ústrania a pristúpil k ctihodnému Ānandovi. Keď sa k nemu priblížil, vymenil si pozdravy s ctihodným Ānandom. Po ukončení tohto zdvorilého a pamätného rozhovoru si sadol na bok. Keď sedel na boku, ctihodný Bhadda povedal ctihodnému Ānandovi: „Priateľ Ānanda, čo sa týka týchto blahodárnych cností, o ktorých hovoril Blahoslavený – na aký účel o nich Blahoslavený hovoril?““ ID937 „„Výborne, výborne, priateľ Bhadda! Naozaj je dobrá tvoja vynaliezavosť, priateľ Bhadda, dobrá tvoja inteligencia a vynikajúce tvoje otázky. Lebo sa pýtaš takto: ‚Priateľ Ānanda, tieto blahodárne cnosti, o ktorých hovoril Blahoslavený – na aký účel o nich Blahoslavený hovoril?‘“ „Áno, priateľ.“ „Priateľ Bhadda, o týchto blahodárnych cnostiach, o ktorých hovoril Blahoslavený, sa hovorilo práve s cieľom rozvíjať štyri základy všímavosti.“ ID938 „„Ktoré štyri? Tu, priateľ, mních prebýva v kontemplácii tela ako tela, horlivý, jasne chápajúci, všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti vo svete. Pobýva v rozjímaní o pocitoch… o mysli… o javoch ako o javoch, horlivý, jasne chápajúci, všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti vo svete. Priateľ Bhadda, akékoľvek blahodárne cnosti Blahoslavený spomínal, tieto blahodárne cnosti Blahoslavený spomínal práve na rozvoj týchto štyroch základov všímavosti.“ Toto je prvé.“ ID939 „2. Rozprava o dlhotrvajúcej stabilite“ ID940 „388. Ten istý úvod. Ctihodný Bhadda, ktorý sedel na jednej strane, povedal ctihodnému Ānandovi: „Čo, priateľ Ānanda, je príčinou, aký je dôvod, prečo keď Tathāgata dosiahne konečné nibbāna, pravý Dhamma netrvá dlho? A čo, priateľ Ānanda, je príčinou, aký je dôvod, prečo, keď Tathāgata dosiahne konečné nibbāna, pravá Dhamma pretrváva dlho?““ ID941 „„Dobré, dobré, priateľ Bhadda! Naozaj dobrá je tvoja vynaliezavosť, priateľ Bhadda, dobrá je tvoja inteligencia a vynikajúce sú tvoje otázky. Lebo sa pýtaš takto: ‚Čo, priateľ Ānanda, je príčinou, aký je dôvod, prečo, keď Tathāgata dosiahne konečné Nibbāna, pravá Dhamma netrvá dlho? A čo, priateľ Ānanda, je príčinou, aký je dôvod, prečo, keď Tathāgata dosiahne konečné Nibbāna, pravá Dhamma trvá dlho?‘“ „Áno, priateľ.“ „Je to, priateľu, kvôli tomu, že sa nerozvíjajú a nepestujú štyri základy všímavosti, že keď Tathāgata dosiahne konečné nibbāna, pravá Dhamma netrvá dlho. A je to kvôli tomu, že sa rozvíjajú a pestujú štyri základy všímavosti, že keď Tathāgata dosiahne konečné nibbāna, pravá Dhamma trvá dlho.““ ID942 „Ktoré štyri? Pozri, priateľu, mních prebýva tak, že uvažuje o tele ako o tele, s horlivosťou, s jasným pochopením, s bdelosťou, zbavený túžby a neuspokojenia so svetom; o pocitoch ako o pocitoch… o mysli ako o mysli… o javoch ako o javoch, s horlivosťou, s jasným pochopením, s bdelosťou, zbavený túžby a neuspokojenia so svetom. Je to, priateľu, kvôli nerozvíjaniu a nekultivovaniu týchto štyroch základov všímavosti, že keď Tathāgata dosiahne konečné Nibbāna, pravý Dhamma netrvá dlho. A je to, priateľu, kvôli rozvíjaniu a kultivovaniu týchto štyroch základov všímavosti, že keď Tathāgata dosiahne konečné Nibbāna, pravý Dhamma trvá dlho.“ Druhá.“ ID943 „3. Rozprava o úpadku“ ID944 „389. Istého dňa ctihodný Ānanda a ctihodný Bhadda pobývali v Pāṭaliputte v Kláštore kohúta. Potom, večer, ctihodný Bhadda vstal zo samoty a pristúpil k ctihodnému Ānadovi. Keď sa k nemu priblížil, vymenil si pozdravy s ctihodným Ānandom a keď ukončili pozdravy a srdečný rozhovor, posadil sa na bok. Keď sedel na boku, ctihodný Bhadda povedal ctihodnému Ānandovi: „Čo, priateľ Ānanda, je príčinou, aký je dôvod, prečo dochádza k úpadku pravého Dhammy? A čo, priateľ Ānanda, je príčinou, aký je dôvod, prečo nedochádza k úpadku pravého Dhammy?“ ID945 „„Dobré, dobré, priateľ Bhadda! Naozaj dobrá je tvoja vynaliezavosť, priateľ Bhadda, dobrá je tvoja inteligencia a vynikajúce sú tvoje otázky. Lebo sa pýtaš takto: ‚Čo, priateľ Ānanda, je príčinou, aký je dôvod, prečo dochádza k úpadku pravého Dhammy? A čo, priateľ Ānanda, je príčinou, aký je dôvod, prečo nedochádza k úpadku pravého Dhammy?‘“ „Áno, priateľ.“ „Je to, priateľ, preto, že štyri základy všímavosti neboli rozvinuté a neboli kultivované, že dochádza k úpadku pravého Dhammy. A práve preto, priateľu, že štyri základy všímavosti boli rozvinuté a kultivované, nedochádza k úpadku pravého Dhammy.““ ID946 „„Ktoré štyri? Tu, priateľu, mních prebýva v kontemplácii tela ako tela, horlivý, jasne chápajúci, všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti vo svete. Pobýva v rozjímaní o pocitoch ako o pocitoch… o mysli ako o mysli… o javoch ako o javoch, horlivý, jasne chápajúci, všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti vo svete. Je to tak, priateľu, pretože tieto štyri základy všímavosti neboli rozvinuté a neboli kultivované, že pravá Dhamma upadá. A je to tak, priateľu, pretože tieto štyri základy všímavosti boli rozvinuté a kultivované, že pravá Dhamma neupadá.“ Tretí.“ ID947 „4. Rozprava o čistote“ ID948 „390. V Sāvatthī. ‚Mnísi, existujú tieto štyri základy všímavosti. Aké štyri? Tu, mnísi, mních prebýva a rozjíma o tele ako o tele, horlivý, jasne chápajúci, všímavý, zbavený túžby a neuspokojenia so svetom. Pobýva v rozjímaní o pocitoch ako o pocitoch… o mysli ako o mysli… o javoch ako o javoch, horlivý, jasne chápajúci, všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti vo svete. Toto, mnísi, sú štyri základy všímavosti.““ ID949 „5. Istý bráhman“ ID950 „391. Tak som počul. Istého času pobýval Blahoslavený v Sāvatthī v Jétovom háji, v Anāthapiṇḍikovom parku. Vtedy k Blahoslavenému pristúpil istý bráhman; keď pristúpil, vymenil si s Blahoslaveným pozdravy. Po výmene zdvorilých a priateľských slov si sadol na bok. Keď sedel na boku, ten bráhman povedal Blahoslavenému: „Čo, ctihodný Gotama, je príčinou, aká je podmienka, pre ktorú, keď Tathāgata dosiahne parinibbānu, pravý Dhamma netrvá dlho? A čo, ctihodný Gotama, je príčinou, aká je podmienka, pre ktorú, keď Tathāgata dosiahne parinibbānu, pravý Dhamma trvá dlho?““ ID951 „„Brahmane, práve preto, že štyri základy všímavosti neboli rozvinuté a neboli často praktizované, pravá Dhamma netrvá dlho po Tathāgatovom Parinibbāne. Ale, brahmane, práve preto, že štyri základy všímavosti boli rozvinuté a často praktizované, pravá Dhamma trvá dlho po Tathāgatovom Parinibbāne.“ ID952 „„Ktoré štyri? Tu, bráhmane, mních prebýva v rozjímaní o tele ako o tele, horlivý, jasne chápajúci, všímavý, zbavený túžby a neuspokojenia so svetom. Prebýva v rozjímaní o pocitoch ako o pocitoch… o mysli ako o mysli… o javoch ako o javoch, horlivý, jasne chápajúci, všímavý, zbavený túžby a neuspokojenia so svetom. Je to tak, bráhmane, že práve preto, že tieto štyri základy všímavosti neboli rozvinuté a neboli často praktizované, pravý Dhamma po Tathāgatovom parinibbáne dlho nevydrží. Ale je to tak, bráhmane, že práve preto, že tieto štyri základy všímavosti boli rozvinuté a často praktizované, pravý Dhamma po Tathāgatovom parinibbáne dlho vydrží.““ ID953 „Keď to bolo povedané, ten bráhman povedal Blahoslavenému: ‚Výborne, ctihodný Gotama!… Od dnešného dňa nech si ma ctihodný Gotama pamätá ako laického nasledovníka, ktorý sa uchýlil k útočisku na celý život.‘“ ID954 „6. Časť“ ID955 „392. Istého dňa pobývali ctihodný Sāriputta, ctihodný Mahāmoggallāna a ctihodný Anuruddha v Sāketi v háji Kaṇḍakī. Potom, večer, ctihodný Sāriputta a ctihodný Mahāmoggallāna, keď vstali zo samoty, pristúpili k ctihodnému Anuruddhovi. Keď k nemu prišli, srdečne sa pozdravili s ctihodným Anuruddhom. Po ukončení zdvorilého a priateľského rozhovoru si sadli na jednu stranu. Keď už sedeli na jednej strane, ctihodný Sāriputta povedal ctihodnému Anuruddhovi: „Priateľ Anuruddha, hovorí sa: ‚učeň, učeň.‘ Do akej miery, priateľ, je človek učeníkom?“ „Priateľu, človek je žiakom preto, že rozvinul časť štyroch základov všímavosti.“ ID956 „Ktoré štyri? Tu, priateľu, mních prebýva v kontemplácii tela ako tela – horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti vo svete. Pobýva v rozjímaní o pocitoch ako o pocitoch… o mysli ako o mysli… o javoch ako o javoch – horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti vo svete. Priateľu, človek je žiakom vďaka tomu, že rozvinul časť týchto štyroch základov všímavosti.“ ID957 „7. Úplnosť“ ID958 „393. Situácia je rovnaká. Ctihodný Sāriputta, sediaci na jednej strane, povedal ctihodnému Anuruddhovi: ‚Priateľ Anuruddha, hovorí sa: „zručný, zručný.“ Do akej miery, priateľ, je človek zručný?‘ ‚Priateľ, človek je zručný vďaka tomu, že rozvinul štyri základy všímavosti až do úplnosti.‘“ ID959 „„Ktoré štyri? Tu, priateľu, mních prebýva v rozjímaní o tele ako o tele, horlivý, jasne chápajúci, všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti vo svete; prebýva v rozjímaní o pocitoch ako o pocitoch… o mysli ako o mysli… o javoch ako o javoch, horlivý, jasne chápajúci, všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti vo svete. Je to, priateľu, úplným rozvinutím týchto štyroch základov všímavosti, čím sa človek stáva majstrom.““ ID960 „8. Svet“ ID961 „394. Situácia je rovnaká. Ctihodný Sāriputta, sediaci na jednej strane, povedal ctihodnému Anuruddhovi: ‚Priateľ Anuruddha, rozvíjaním a častým cvičením ktorých vlastností si dosiahol veľké priame poznanie?‘ ‚Priateľ, práve rozvíjaním a častým cvičením štyroch základov všímavosti som dosiahol veľké priame poznanie.‘“ ID962 „„Ktoré štyri? Tu, priateľu, prebývam v kontemplácii tela ako tela, horlivý, jasne chápajúci, všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti vo svete; prebývam v kontemplácii pocitov ako pocitov… mysle ako mysle… javov ako javov, horlivý, jasne chápajúci, všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti vo svete. Je to tak, priateľu, pretože som rozvinul a často praktizoval tieto štyri základy všímavosti, že som dosiahol veľké priame poznanie. A navyše, priateľu, je to preto, že som rozvinul a často praktizoval tieto štyri základy všímavosti, že priamo poznám tisíc svetov.“ ID963 „9. Rozprava o Sirivaḍḍhovi“ ID964 „395. Raz sa ctihodný Ānanda zdržiaval v Rājagaha, v Bambusovom háji, na mieste, kde sa kŕmia veveričky. V tom čase bol hospodár Sirivaḍḍha chorý, trpel a bol vážne chorý. Vtedy sa hospodár Sirivaḍḍha obrátil na istého muža: „Poď, dobrý muž, choď za ctihodným Ānandom. Keď sa k nemu priblížiš, v mojom mene sa pokloň hlavou k nohám ctihodného Ānandu a povedz: ‚Ctihodný pane, hlava rodiny Sirivaḍḍha je chorý, trpí a je v kritickom stave. Poklonil sa hlavou k nohám ctihodného Ānandu.‘ A povedz toto: ‚Bolo by dobré, ctihodný pane, keby sa ctihodný Ānanda zo súcitu vybral do príbytku hospodára Sirivaḍḍhu.‘“ „Áno, pane,“ odpovedal ten muž domácemu Sirivaḍḍhovi. Potom šiel za ctihodným Ānandom a po tom, čo mu prejavil úctu, posadil sa na bok. Keď sedel na boku, povedal ctihodnému Ānandovi: „Ctihodný pane, domáci Sirivaḍḍha je chorý, trpí a je vážne chorý. S hlavou sa dotýka nôh ctihodného Ānandu a hovorí: ‚Bolo by dobré, ctihodný pane, keby ctihodný Ānanda zo súcitu navštívil sídlo domáceho pána Sirivaḍḍhu.‘“ Ctihodný Ānanda súhlasil mlčaním.“ ID965 „Potom, ráno, ctihodný Ānanda, keď sa obliekol, vzal si misku a rúcho a išiel do príbytku hospodára Sirivaḍḍhu. Keď dorazil, posadil sa na pripravené sedadlo. Keď tam sedel, ctihodný Ānanda povedal hospodárovi Sirivaḍḍhovi: ‚Hospodár, vydržíš to? Vychádzaš si? Utišujú sa tvoje bolestivé pocity, alebo sa zosilňujú? Je zrejmé, že ustupujú, a nie že sa zosilňujú?“ „Ctihodný pane, nevydržím to, nevychádzam si. Moje silné bolestivé pocity sa zosilňujú, nie ustupujú; je zrejmé, že sa zosilňujú, a nie že ustupujú.““ ID966 „Preto, hlava rodiny, mal by si sa cvičiť takto: ‚Budem prebývať v kontemplácii tela v tele, horlivo, s jasným pochopením, s bdelosťou, po odstránení túžby a neuspokojenia vo svete. V pocitoch… v mysli… v javoch budem prebývať v kontemplácii javov v javoch, horlivo, s jasným pochopením, s bdelosťou, po odstránení túžby a neuspokojenia vo svete.‘ Takto, hlava rodiny, by si sa mal cvičiť.““ ID967 „„Ctihodný pane, tieto štyri základy všímavosti, ktoré učil Blahoslavený, sa nachádzajú vo mne a ja sa nachádzam v týchto učeních. Lebo, ctihodný pane, prebývam v kontemplácii tela v tele – horlivo, s jasným pochopením, s plnou pozornosťou – po odstránení túžby a neuspokojenia vo svete. V pocitoch… v mysli… v javoch prebývam v kontemplácii javov v javoch – horlivý, jasne chápajúci, všímavý – zbavený chamtivosti a nespokojnosti so svetom. A, ctihodný pane, pokiaľ ide o týchto päť nižších pút, ktoré učil Blahoslavený, nevnímam v sebe žiadne z nich ako nezanechané.“ „Je to tvoj zisk, hlava rodiny, je to ťažko získané, hlava rodiny! Plod nenávratnosti si vyhlásil ty, hlava rodiny.“ Deviaty.“ ID968 „10. Rozprava o Mānadinnovi“ ID969 „396. To isté prostredie. V tom čase bol hlava rodiny Mānadinna chorý, trpel a bol vážne chorý. Vtedy sa hlava rodiny Mānadinna obrátil na istého muža: „Poď, dobrý muž…“ … „Ctihodný pane, nevydržím to, nezvládam to. Moje silné bolestivé pocity narastajú, neutíchajú; je zrejmé ich narastanie, nie ich utíchanie. Hoci ma sužuje takýto bolestivý pocit, prebývam v kontemplácii tela v tele – horlivo, s jasným pochopením, s bdelosťou – po tom, čo som odstránil túžbu a nechuť vo svete. V pocitoch… v mysli… v javoch prebývam v kontemplácii javov v javoch – horlivo, s jasným pochopením, s bdelosťou – po tom, čo som odstránil túžbu a nechuť vo svete. A, ctihodný pane, pokiaľ ide o týchto päť nižších pút, o ktorých učil Blahoslavený, nevnímam v sebe žiadne z nich ako nezanechané.“ „Je to tvoj zisk, hlava rodiny, je to ťažko získané, hlava rodiny! Plod nenávratnosti si vyhlásil ty, hlava rodiny.“ Desiata.“ ID970 „Kapitola o cnosti a stabilite, tretia.“ ID971 „Zhrnutie toho:“ ID972 „Cnosť, Stabilita, Úpadok, Čistota, Bráhman a Označenie; Úplnosť, Svet, Sirivaḍḍha a Mānadinna – to je tých desať.“ ID973 „4. Kapitola o nepočutom“ ID974 „1. Rozprava o nepočutom“ ID975 „397. V Sāvatthī. ‚Toto je rozjímanie o tele v tele‘ – takto, mnísi, pokiaľ ide o dhammy, ktoré som predtým nepočul, vo mne vzniklo oko múdrosti, vzniklo poznanie, vznikla múdrosť, vzniklo pravé poznanie a vzniklo svetlo. ‚Naozaj, táto kontemplácia tela v tele sa má rozvíjať‘ – takto, mnísi… ‚Bola rozvinutá‘ – takto, mnísi, pokiaľ ide o dhammy, o ktorých som doteraz nepočul, vo mne vzniklo oko múdrosti, vzniklo poznanie, vznikla múdrosť, vzniklo pravé poznanie a vzniklo svetlo.““ ID976 „‚Mnísi, ‚Toto je rozjímanie o pocitoch v pocitoch‘ – takto, pokiaľ ide o dhammy, o ktorých som doteraz nepočul, vo mne vzniklo videnie, vzniklo poznanie, vznikla múdrosť, vzniklo vyššie poznanie a vzniklo svetlo. „Mnísi, táto kontemplácia pocitov v pocitoch sa má rozvíjať“ – takto… „bola rozvinutá“ – takto, pokiaľ ide o dhammy, o ktorých som doteraz nepočul, vo mne sa prebudilo oko, prebudilo sa poznanie, prebudila sa múdrosť, prebudilo sa vyššie poznanie a prebudilo sa svetlo.“ ID977 „‚Mnísi, ‚Toto je rozjímanie o mysli v mysli‘ – takto, pokiaľ ide o dhammy, o ktorých som doteraz nepočul, vo mne vzniklo vnútorné videnie, vzniklo poznanie, vznikla múdrosť, vzniklo vyššie poznanie a vzniklo svetlo. „Mnísi, táto kontemplácia mysle v mysli sa má rozvíjať“ – takto… „bola rozvinutá“ – takto, pokiaľ ide o dhammy, o ktorých som doteraz nepočul, vo mne vzniklo oko, vzniklo poznanie, vznikla múdrosť, vzniklo vyššie poznanie a vzniklo svetlo.“ ID978 „‚Mnísi, ‚Toto je rozjímanie o dhammách v dhammách‘ – takto, pokiaľ ide o dhammy, o ktorých som doteraz nepočul, vo mne vzniklo vnútorné videnie, vzniklo poznanie, vznikla múdrosť, vzniklo vyššie poznanie a vzniklo svetlo. „Mnísi, táto kontemplácia dhamov v dhamoch sa má rozvíjať“ – takto… „bola rozvinutá“ – takto, pokiaľ ide o dhamy, o ktorých som doteraz nepočul, vo mne vzniklo oko, vzniklo poznanie, vznikla múdrosť, vzniklo vyššie poznanie a vzniklo svetlo.“ Prvé.“ ID979 „2. Rozprava o odpútanosti“ ID980 „398. ‚Mnísi, tieto štyri základy všímavosti, keď sú rozvinuté a často praktizované, vedú k úplnému rozčarovaniu, k odpútanosti, k zániku, k upokojeniu, k priamemu poznaniu, k osvietenie a k Nibbáne.‘ ID981 „‚Aké sú tie štyri? Tu, mnísi, mních prebýva v kontemplácii tela v tele, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, potlačiac túžbu a nechuť voči svetu. Prebýva v kontemplácii pocitov v pocitoch… mysle v mysli… dhamm v dhammách, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, potlačiac túžbu a nechuť voči svetu. Toto, mnísi, sú štyri základy všímavosti, ktoré, keď sú rozvinuté a často cvičené, vedú k úplnému rozčarovaniu, k nezaujatosti, k zániku, k upokojeniu, k priamemu poznaniu, k osvietenie a k Nibbáne.“ Druhé.“ ID982 „3. Rozprava o zlyhaní“ ID983 „399. ‚Mnísi, pre každého, kto zanedbáva štyri základy všímavosti, je zanedbaná ušľachtilá cesta, ktorá správne vedie k zániku utrpenia. Mnísi, pre každého, kto sa venuje štyrom základom všímavosti, je ušľachtilá cesta, ktorá správne vedie k zániku utrpenia, uskutočňovaná.‘ ID984 „‚Aké sú tie štyri? Tu, mnísi, mních prebýva v kontemplácii tela v tele, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, potlačiac túžbu a nechuť voči svetu. Prebýva v kontemplácii pocitov v pocitoch… mysle v mysli… javov v javoch, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, potlačiac túžbu a nechuť voči svetu. Kto, mnísi, zanedbáva tieto štyri základy všímavosti, ten zanedbáva ušľachtilú cestu, ktorá správne vedie k zániku utrpenia. Kto, mnísi, sa venuje týmto štyrom základom všímavosti, ten sa venuje ušľachtilej ceste, ktorá správne vedie k zániku utrpenia.“ Tretie.“ ID985 „4. Rozprava o rozvíjaní“ ID986 „400. ‚Mnísi, tieto štyri základy všímavosti, keď sú rozvinuté a často praktizované, vedú k prechodu z blízkeho brehu na vzdialený breh.‘ ID987 „‚Aké sú tie štyri? Tu, mnísi, mních prebýva v kontemplácii tela v tele, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, potlačil túžbu a nechuť voči svetu. Pobýva v rozjímaní o pocitoch v pocitoch… o mysli v mysli… o dhammách v dhammách, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, potlačil túžbu a nechuť voči svetu. Toto, mnísi, sú štyri základy všímavosti, ktoré, keď sú rozvinuté a často praktizované, vedú k prechodu z blízkeho brehu na vzdialený breh.“ Štvrtý.“ ID988 „5. Rozprava o všímavosti“ ID989 „401. V Sāvatthī. ‚Mnísi, mních by mal prebývať všímavý a jasne chápajúci. Toto je naše poučenie pre vás.‘“ ID990 „‚A ako, mnísi, je mních všímavý? Tu, mnísi, mních prebýva tak, že rozjíma o tele v tele, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, potlačiac túžbu a nechuť voči svetu. Žije tak, že rozjíma o pocitoch v pocitoch… o mysli v mysli… o dhammách v dhammách, horlivý, jasne chápajúci a bdelý, potlačil túžbu a nechuť voči svetu. Takto, mnísi, je mních bdelý.“ ID991 „A ako, mnísi, mních jasne chápe? Tu, mnísi, mních pozná pocity, keď vznikajú, pozná ich, keď sú prítomné, a pozná ich, keď zanikajú. Myšlienky pozná, keď vznikajú, pozná ich, keď sú prítomné, a pozná ich, keď zanikajú. Vnímania sú poznávané, keď vznikajú, keď pretrvávajú a keď zanikajú. Takto, mnísi, mních jasne chápe. Mnísi, mních by mal prebývať v bdelosti a jasnom chápaní. Toto je naše poučenie pre vás.“ Piate. ID992 „6. Rozprava o konečnom poznaní“ ID993 „402. „Ó mnísi, toto sú štyri základy všímavosti. Aké sú tie štyri? Tu, ó mnísi, mních prebýva v kontemplácii tela v tele, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a neuspokojenia vo svete; prebýva v kontemplácii pocitov v pocitoch… mysle v mysli… javov v javoch, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a neuspokojenia vo svete. Toto, ó mnísi, sú štyri základy všímavosti. Vďaka rozvoju a kultivácii týchto štyroch základov všímavosti možno očakávať jeden z dvoch plodov: buď konečné poznanie v tomto živote, alebo, ak zostáva zvyšok pripútanosti, stav nenávratu.“ Šiesty.“ ID994 „7. Rozprava o túžbe“ ID995 „403. „Ó mnísi, toto sú štyri základy všímavosti. Aké sú tie štyri? Tu, ó mnísi, mních prebýva v kontemplácii tela v tele, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený chamtivosti a neuspokojenia vo svete. Pre toho, kto prebýva v kontemplácii tela v tele, je akákoľvek túžba týkajúca sa tela opustená. Prostredníctvom opustenia túžby je dosiahnuté Nesmrteľné.“ ID996 „Pobýva v rozjímaní o pocitoch v pocitoch, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti vo svete. Pre toho, kto pobýva v rozjímaní o pocitoch v pocitoch, je akákoľvek túžba týkajúca sa pocitov opustená. Prostredníctvom opustenia túžby je dosiahnuté Nesmrteľné.“ ID997 „Pobýva v rozjímaní o mysli v mysli, horlivý, jasne chápajúci a bdelý, zbavený chamtivosti a nevôle voči svetu. Pre toho, kto pobýva v rozjímaní o mysli v mysli, je opustená akákoľvek túžba týkajúca sa mysle. Prostredníctvom opustenia túžby je dosiahnuté Nesmrteľné.“ ID998 „Pobýva v kontemplácii javov v javoch, horlivý, jasne chápajúci a bdelý, zbavený chamtivosti a nevôle voči svetu. Pre toho, kto pobýva v kontemplácii javov v javoch, je akákoľvek túžba týkajúca sa javov opustená. Prostredníctvom opustenia túžby je dosiahnuté Nesmrteľné.“ Siedma. ID999 „8. Rozprava o úplnom pochopení“ ID1000 „404. ‚Ó mnísi, toto sú štyri základy všímavosti. Aké sú tie štyri? Tu, ó mnísi, mních prebýva v kontemplácii tela v tele, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený chamtivosti a nevôle voči svetu. Pre toho, kto prebýva v rozjímaní o tele v tele, je telo plne pochopené. Pretože je telo plne pochopené, dosahuje sa Nesmrteľnosť.“ ID1001 „Prebýva v rozjímaní o pocitoch v pocitoch, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti vo svete. Pre toho, kto prebýva v rozjímaní o pocitoch v pocitoch, sú pocity plne pochopené. Pretože sú pocity plne pochopené, dosahuje sa Nesmrteľnosť.“ ID1002 „Pobýva v rozjímaní o mysli v mysli, horlivý, jasne chápajúci a bdelý, zbavený túžby a nevoľnosti vo svete. Pre toho, kto pobýva v rozjímaní o mysli v mysli, je myseľ plne pochopená. Pretože je myseľ plne pochopená, je dosiahnuté Nesmrteľné.“ ID1003 „Pobýva v rozjímaní nad javmi v javoch, horlivý, jasne chápajúci a bdelý, zbavený chamtivosti a nevôle voči svetu. Pre toho, kto pobýva v rozjímaní nad javmi v javoch, sú javy plne pochopené. Pretože sú javy plne pochopené, je dosiahnuté Nesmrteľné.“ Ôsma. ID1004 „9. Rozprava o rozvíjaní“ ID1005 „405. ‚Ó mnísi, budem vás učiť rozvíjaniu štyroch základov všímavosti. Počúvajte to. Čo, ó mnísi, je rozvíjanie štyroch základov všímavosti? Tu, ó mnísi, mních prebýva v kontemplácii tela v tele, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a neuspokojenia vo svete; prebýva v kontemplácii pocitov v pocitoch… mysle v mysli… javov v javoch, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a neuspokojenia vo svete. Toto, ó mnísi, je rozvoj štyroch základov všímavosti.“ Deviata.“ ID1006 „10. Rozprava o analýze“ ID1007 „406. ‚Ó mnísi, naučím vás základ bdelosti, rozvoj základu bdelosti a prax vedúcu k rozvoju základu bdelosti. Počúvajte to. A čo, ó mnísi, je základ bdelosti? Tu, ó mnísi, mních prebýva v kontemplácii tela v tele, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a neuspokojenia so svetom; prebýva v kontemplácii pocitov v pocitoch… prebýva v kontemplácii mysle v mysli… prebýva v kontemplácii javov v javoch, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a neuspokojenia so svetom. Toto, ó mnísi, sa nazýva základom všímavosti.““ ID1008 „A čo, ó mnísi, je rozvoj základu všímavosti? Tu, ó mnísi, mních prebýva v kontemplácii povahy vznikania v tele, prebýva v kontemplácii povahy zanikania v tele a prebýva v kontemplácii povahy vznikania a zanikania v tele, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a neuspokojenia vo svete. Pobýva v rozjímaní nad povahou vznikania v pocitoch… pobýva v rozjímaní nad povahou vznikania v mysli… pobýva v rozjímaní nad povahou vznikania v javoch, pobýva v rozjímaní nad povahou zanikania v javoch a pobýva v rozjímaní nad povahou vznikania a zanikania v javoch, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti vo svete. Toto, ó mnísi, sa nazýva rozvoj základu všímavosti.”” ID1009 „A čo, mnísi, je prax vedúca k rozvoju základov všímavosti? Je to práve táto Ušľachtilá osemčlenná cesta, a to: správny názor, správna myšlienka, správna reč, správne konanie, správne živobytie, správne úsilie, správna všímavosť, správna koncentrácia. Toto, mnísi, sa nazýva prax vedúca k rozvoju základov všímavosti.“ ID1010 „Kapitola Ananussuta je štvrtá.“ ID1011 „Zhrnutie tejto kapitoly je:“ ID1012 „Ananussuta, Virāga, Viraddha, Bhāvanā, Sati; Aññā, Chanda, Pariññā, Bhāvanā a Vibhaṅga.“ ID1013 „5. Kapitola Amata“ ID1014 „1. Sutta Amata“ ID1015 „407. V Sāvatthī. ‚Mnísi, prebývajte so svojimi mysľami pevne zakorenenými v štyroch základoch všímavosti. Nech vám nezmizne Nesmrteľné. V ktorých štyroch? Tu, mnísi, mních prebýva, rozjímajúc o tele v tele, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti voči svetu. Pobýva v rozjímaní o pocitoch v pocitoch… o mysli v mysli… o dhammách v dhammách, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti voči svetu. Mnísi, prebývajte so svojimi mysľami pevne zakorenenými v týchto štyroch základoch všímavosti. Nech vám Nezomierateľné neunikne.““ ID1016 „2. Rozprava o vznikaní“ ID1017 „408. ‚Mnísi, naučím vás o vznikaní a zanikaní štyroch základov všímavosti. Počúvajte to. A čo, mnísi, je vznik tela? Zo vzniku výživy vyplýva vznik tela; zo zániku výživy vyplýva zánik tela. Zo vzniku kontaktu vyplýva vznik pocitov; zo zániku kontaktu vyplýva zánik pocitov. Zo vzniku mena a formy vyplýva vznik mysle; zo zániku mena a formy vyplýva zánik mysle. Zo vzniku pozornosti vyplýva vznik dhamm; zo zániku pozornosti vyplýva zánik dhamm.““ ID1018 „3. Rozprava o ceste“ ID1019 „409. V Sāvatthī. Tam sa Blahoslavený obrátil na mníchov: „Mnísi, raz, keď som bol čerstvo osvietení, pobýval som v Uruvelā na brehu rieky Nerañjarā, na úpätí banyánového stromu pastiera kôz. Vtedy, mnísi, keď som bol sám v ústraní, mi v mysli vznikla táto myšlienka: ‚Toto je priama cesta k očisteniu bytostí, k prekonaniu smútku a náreku, k zániku utrpenia a nepriaznivých pocitov, k dosiahnutiu ušľachtilej cesty, k dosiahnutiu nibbány – a to sú štyri základy všímavosti.‘“ ID1020 „Aké sú tie štyri? Mních by mal prebývať v rozjímaní o tele v tele, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a nepriaznivých pocitov voči svetu. Mal by prebývať v rozjímaní o pocitoch v pocitoch… o mysli v mysli… o dhammách v dhammách, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a nepriaznivých pocitov voči svetu. Toto je priama cesta k očisteniu bytostí, k prekonaniu smútku a náreku, k zániku utrpenia a nepriaznivých pocitov, k dosiahnutiu ušľachtilej cesty, k dosiahnutiu nibbány – a to sú štyri základy všímavosti.““ ID1021 „Vtedy, mnísi, Brahmá Sahampati, keď svojou mysľou spoznal myšlienky v mojej mysli – tak, ako silný muž môže natiahnuť ohnutú ruku alebo ohnúť natiahnutú ruku – zmizol zo sveta Brahmá a zjavil sa predo mnou. Vtedy, mnísi, Brahmá Sahampati si prehodil hornú časť rúcha cez jedno rameno, v úcte ku mne zdvihol zložené ruky a povedal mi toto: ‚Tak je to, Blahoslavený! Tak je to, Dobro-odišlý! Toto, ctihodný pane, je priama cesta k očisteniu bytostí, k prekonaniu smútku a náreku, k zániku utrpenia a nepriaznivých pocitov, k dosiahnutiu ušľachtilej cesty, k dosiahnutiu nibbány – a to sú štyri základy všímavosti.‘“ ID1022 „„Aké sú tie štyri? Tu, ctihodný pane, by mal mních prebývať v rozjímaní o tele v tele, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a nepriaznivých pocitov voči svetu. Mal by prebývať v rozjímaní o pocitoch v pocitoch… o mysli v mysli… o dhammách v dhammách, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a nepriaznivých pocitov voči svetu. Toto, ctihodný pane, je priama cesta k očisteniu bytostí, k prekonaniu smútku a náreku, k zániku utrpenia a nepriaznivých pocitov, k dosiahnutiu ušľachtilej cesty, k dosiahnutiu nibbány – a to sú štyri základy všímavosti.““ ID1023 „‚Toto, mnísi, povedal Brahmā Sahampati. Keď to povedal, pokračoval ďalej:‘“ ID1024 „‚Ten, kto vidí koniec zrodenia, súcitný voči blahu bytostí, pozná priamu cestu. Touto cestou prekročili rieku v minulosti, prekročia ju a prekračujú ju aj teraz.‘“ ID1025 „4. Rozprava o všímavosti“ ID1026 „410. ‚Mních by mal prebývať vo všímavosti, mnísi. Toto je naše poučenie pre vás. A ako, mnísi, je mních všímavý? Tu, mnísi, mních prebýva tak, že uvažuje o tele v tele, horlivo, s jasným pochopením a s bdelosťou, zbavený túžby a nevoľnosti voči svetu; prebýva tak, že uvažuje o pocitoch v pocitoch… o mysli v mysli… o dhammách v dhammách, horlivo, s jasným pochopením a s bdelosťou, zbavený túžby a nevoľnosti voči svetu. Takto, mnísi, je mních všímavý. Mních by mal prebývať všímavý, mnísi. Toto je naše poučenie pre vás.““ ID1027 „5. Rozprava o hromade blahodárneho“ ID1028 „411. ‚Mnísi, ten, kto hovorí: „hromada toho, čo je prospešné“, by hovoril správne, keby mal na mysli štyri základy všímavosti. Lebo toto, mnísi, je celá hromada toho, čo je prospešné, to znamená štyri základy všímavosti.‘“ ID1029 „„Aké sú tie štyri? Tu, mnísi, mních prebýva v kontemplácii tela v tele – horlivý, jasne chápajúci a všímavý, potlačil túžbu a neuspokojenie vo svete. Prebýva v kontemplácii pocitov v pocitoch… mysle v mysli… javov v javoch – horlivý, jasne chápajúci a všímavý, potlačil túžbu a neuspokojenie vo svete. Mnísi, ten, kto hovorí: ‚hromada toho, čo je prospešné‘, by hovoril správne, keby mal na mysli tieto štyri základy všímavosti. Lebo toto, mnísi, je celá hromada toho, čo je prospešné, to znamená štyri základy všímavosti.“ ID1030 „6. 6. Rozprava o zdržanlivosti Pātimokkha“ ID1031 „412. Vtedy sa k Blahoslavenému priblížil istý mních… Keď sa posadil na bok, tento mních povedal Blahoslavenému toto:“ ID1032 „‚Ctihodný pane, bolo by dobré, keby mi Blahoslavený stručne vysvetlil Dhammu, aby som, keď si vypočujem Dhammu od Blahoslaveného, mohol prebývať osamote, v ústraní, usilovne, horlivo a odhodlane.‘ „Preto, mníchu, mal by si najprv očistiť samotný začiatok, pokiaľ ide o blahodárne vlastnosti. A čo je začiatok blahodárnych vlastností? Tu, mníchu, by si mal žiť v súlade s pravidlami Pātimokkha, dokonalý v správaní a v spôsobe života, vidiac nebezpečenstvo aj v tých najmenších chybách, dodržiavajúc a cvičiac sa v pravidlách cvičenia. Keď, mních, žiješ v súlade s pravidlami Pātimokkha, dokonalý v správaní a v mieste pobytu, vidiac nebezpečenstvo aj v tých najmenších chybách, dodržiavajúc a cvičiac sa v pravidlách výcviku, vtedy, mních, opierajúc sa o cnosť a zakorenený v cnosti, by si mal rozvíjať štyri základy všímavosti.“ ID1033 „Aké sú tie štyri? Tu, mníchu, by si mal žiť tak, že budeš rozjímať o tele v tele – horlivo, s jasným pochopením a s bdelosťou, po tom, čo si potlačil túžbu a neuspokojenie so svetom. Mal by si žiť tak, že budeš rozjímať o pocitoch v pocitoch… o mysli v mysli… o javoch v javoch – horlivo, s jasným pochopením a s bdelosťou, po tom, čo si potlačil túžbu a neuspokojenie so svetom. Keď, mních, opierajúc sa o cnosť a zakorenený v cnosti, takto rozvíjaš tieto štyri základy všímavosti, potom pre teba, mních, či už príde noc alebo deň, možno očakávať len rast v blahodárnych vlastnostiach, nie úpadok.“ ID1034 „Potom sa ten mních, potešený a radostný zo slov Blahoslaveného, zdvihol zo svojho miesta, vzdal úctu Blahoslavenému, s úctou ho obišiel a odišiel. Potom ten mních, žijúc osamote, v ústraní, usilovne, horlivo a odhodlane, čoskoro sám priamo spoznal v tomto živote to neprekonateľné zavŕšenie svätého života, kvôli ktorému synovia dobrých rodín správne opúšťajú rodinný život a vstupujú do bezdomovstva, a keď ho dosiahol, prebýval v ňom. Priamo vedel: „Zničené je zrodenie, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, už viac nie je tento stav bytia.“ A ten mních sa stal jedným z arahantov.“ ID1035 „7. 7. Rozprava o nesprávnom správaní“ ID1036 „413. Vtedy k Blahoslavenému pristúpil istý mních… a povedal: ‚Ctihodný pane, bolo by dobré, keby mi Blahoslavený stručne vysvetlil Dhammu, aby som, keď si vypočujem Dhammu od Blahoslaveného, mohol žiť osamote, v ústraní, usilovne, horlivo a odhodlane.‘ „Preto, mníchu, mal by si najprv očistiť samotný začiatok, pokiaľ ide o blahodárne vlastnosti. A čo je začiatok blahodárnych vlastností? Tu, mníchu, keď si opustil telesné nesprávne správanie, mal by si pestovať blahodárne telesné správanie; keď si opustil verbálne nesprávne správanie, mal by si pestovať blahodárne verbálne správanie; keď si opustil mentálne nesprávne správanie, mal by si pestovať blahodárne mentálne správanie. Keď, mních, po tom, čo si sa vzdal telesného nesprávneho správania, pestuješ správne telesné správanie; po tom, čo si sa vzdal slovného nesprávneho správania, pestuješ správne slovné správanie; a po tom, čo si sa vzdal mentálneho nesprávneho správania, pestuješ správne mentálne správanie – vtedy, mních, opierajúc sa o cnosť, zakorenený v cnosti, by si mal rozvíjať štyri základy všímavosti.“ ID1037 „Aké sú tie štyri? Tu, mníchu, by si mal prebývať v rozjímaní o tele v tele – horlivo, s jasným pochopením a s bdelosťou, po potlačení túžby a neuspokojenia so svetom. Mal by si prebývať v rozjímaní o pocitoch v pocitoch… o mysli v mysli… o javoch v javoch – horlivo, s jasným pochopením a s bdelosťou, po potlačení túžby a neuspokojenia so svetom. Keď ty, mních, opierajúc sa o cnosť a zakorenený v cnosti, takto rozvíjaš tieto štyri základy všímavosti, potom, mních, pre teba, nech už príde akákoľvek noc alebo deň, možno očakávať len rast v blahodárnych vlastnostiach, nie úpadok.“ … A ten mních sa stal jedným z arahantov.“ ID1038 „8. 8. Rozprava o priateľoch“ ID1039 „414. ‚Mnísi, tých, ku ktorým prechádzate súcitom, a tých, ktorí si možno myslia, že by ste ich mali počúvať – či už sú to priatelia, spoločníci, príbuzní alebo rodinní príslušníci – mali by ste povzbudzovať, upokojovať a upevňovať v rozvíjaní štyroch základov všímavosti.‘ ID1040 „“Aké sú tie štyri? Tu, mnísi, mních prebýva v rozjímaní o tele ako o tele, horlivý, jasne chápajúci, všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti vo svete. V pocitoch […], v mysli […], v javoch prebýva v rozjímaní o javoch ako o javoch, horlivý, jasne chápajúci, všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti vo svete. Mnísi, tých, voči ktorým môžete pociťovať súcit, a tých, ktorí si myslia, že by mali počúvať – či už sú to priatelia, kolegovia, príbuzní alebo pokrvní príbuzní – mali by ste ich povzbudzovať, upokojovať a uvádzať do rozvíjania týchto štyroch základov všímavosti.“ Ôsmy.“ ID1041 „9. Rozprava o pocitoch“ ID1042 „415. „Mnísi, existujú tieto tri pocity. Ktoré tri? Príjemný pocit, nepríjemný pocit a pocit, ktorý nie je ani príjemný, ani nepríjemný. Toto, mnísi, sú tie tri pocity. Pre úplné pochopenie týchto troch pocitov by sa mali rozvíjať štyri základy všímavosti.““ ID1043 „„Aké štyri? Tu, mnísi, mních prebýva v kontemplácii tela ako tela, horlivý, jasne chápajúci, všímavý, zbavený chamtivosti a neuspokojenia so svetom. V pocitoch […], v mysli […], vo javoch prebýva a rozjíma o javoch ako o javoch, horlivý, jasne chápajúci, všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti vo svete. Pre úplné pochopenie týchto troch pocitov by sa mali rozvíjať tieto štyri základy všímavosti.“ Deviaty.“ ID1044 „10. Rozprava o skvrnách“ ID1045 „416. ‚Mnísi, existujú tieto tri skvrny. Ktoré tri? Skvrna zmyslovej túžby, skvrna bytia a skvrna nevedomosti. Toto, mnísi, sú tri skvrny. Na to, aby sa tieto tri skvrny odstránili, treba rozvíjať štyri základy všímavosti.‘“ ID1046 „„Aké štyri? Tu, mnísi, mních prebýva a rozjíma o tele ako o tele, horlivý, jasne chápajúci, všímavý, zbavený chamtivosti a nevoľnosti voči svetu. V pocitoch […], v mysli […], vo javoch prebýva a uvažuje o javoch ako o javoch, horlivý, jasne chápajúci, všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti vo svete. Na odstránenie týchto troch skvrn by sa mali rozvíjať tieto štyri základy všímavosti.“ Desiata.“ ID1047 „Kapitola o nesmrteľnosti, piata.“ ID1048 „Jej zhrnutie:“ ID1049 „Nesmrteľnosť, pôvod, cesta, všímavosť, hromada blahodárnych stavov; Pātimokkha, nesprávne konanie, priateľ, pocit a skvrny.“ ID1050 „6. Kapitola o sérii opakovaní o rieke Gange“ ID1051 „1–12. Skupina dvanástich kázní začínajúcich riekou Gange“ ID1052 „417–428. ‚Tak ako, mnísi, rieka Ganga smeruje na východ, klesá na východ a inklinuje k východu; rovnako tak, mnísi, mních, ktorý rozvíja a kultivuje štyri základy všímavosti, smeruje k Nibbáne, klesá k Nibbáne a inklinuje k Nibbáne.‘“ ID1053 „A ako, mnísi, sa mních tým, že rozvíja a kultivuje štyri základy všímavosti, nakláňa k Nibbáne, smeruje k Nibbáne a ťahá sa k Nibbáne? Tu, mnísi, mních prebýva v kontemplácii tela ako tela, horlivý, jasne chápajúci, všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti vo svete. V pocitoch […], v mysli […], vo javoch prebýva a rozjíma o javoch ako o javoch, horlivý, jasne chápajúci, všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti vo svete. Takto, mnísi, sa mních rozvíjaním a kultivovaním štyroch základov všímavosti nakláňa k Nibbáne, smeruje k Nibbáne a približuje sa k Nibbáne.“ Toto by sa malo podrobnejšie vysvetliť.“ ID1054 „Kapitola o sérii opakovaní o Gange, šiesta.“ ID1055 „Jej zhrnutie:“ ID1056 „Šesť smerujúcich na východ a šesť smerujúcich k oceánu; tieto dve skupiny po šiestich tvoria dvanásť, preto sa kapitola tak nazýva.“ ID1057 „7. Kapitola o bdelosti“ ID1058 „1–10. Desiatka kázní začínajúcich slovami Tathāgata“ ID1059 „429–438. ‚Mnísi, pokiaľ existujú bytosti, či už beznohé, dvojnohé, štvornohé alebo mnohonohé – toto by sa malo rozviesť.‘“ ID1060 „Kapitola o bdelosti, siedma.“ ID1061 „Jej zhrnutie:“ ID1062 „Tathāgata, Stopa, Vrchol, Koreň, Podstata a Plášť proti dažďu; Kráľ, Mesiac a Slnko, a desiaty je vyhlásený spolu s Plášťom.“ ID1063 „8. Kapitola o tom, čo vyžaduje silu“ ID1064 „1–12. Skupina dvanástich kázní začínajúcich slovom ‚sila‘“ ID1065 „439–450. ‚Rovnako ako, mnísi, akékoľvek úlohy vyžadujúce silu sa vykonávajú – toto by sa malo rozvinúť.‘“ ID1066 „Kapitola o tom, čo vyžaduje silu, ôsma.“ ID1067 „Jeho zhrnutie:“ ID1068 „Sila, semeno, slon, strom, hrniec, ihla, obloha, dva mraky, loď, návštevník a rieka.“ ID1069 „9. Kapitola o hľadaní“ ID1070 „1–10. Desiatka kázní začínajúcich slovom ‚hľadanie‘“ ID1071 „451–460. ‚Mnísi, existujú tri druhy hľadania. Ktoré tri? Hľadanie zmyslových pôžitkov, hľadanie bytia a hľadanie svätého života.‘ Toto by sa malo podrobnejšie vysvetliť.“ ID1072 „Kapitola o hľadaní, deviata.“ ID1073 „Jej zhrnutie:“ ID1074 „Hľadanie, spôsoby, znečistenia, existencia a tri utrpenia; neplodnosť, škvrny, utrpenia, pocity, túžba a smäd.“ ID1075 „10. Kapitola o povodniach“ ID1076 „1–10. Desať kázní začínajúcich slovami ‚Vyššie púta‘“ ID1077 „461–470. ‚Mnísi, existuje týchto päť vyšších pút. Ktorých päť? Túžba po forme, túžba po bezforme, pýcha, nepokoj a nevedomosť. Toto, mnísi, sú päť vyšších pút. Pre vyššie poznanie, úplné pochopenie, úplné zničenie a opustenie týchto piatich vyšších pút by sa mali rozvíjať štyri základy všímavosti.‘“ ID1078 „„Ktoré štyri? Tu, mnísi, mních prebýva v kontemplácii tela v tele – horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a neuspokojenia vo vzťahu k svetu. Prebýva v kontemplácii pocitov v pocitoch… v kontemplácii mysle v mysli… v kontemplácii javov v javoch – horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a neuspokojenia vo vzťahu k svetu. Pre vyššie poznanie, úplné pochopenie, úplné zničenie a opustenie týchto piatich vyšších pút by sa mali rozvíjať tieto štyri základy všímavosti.“ ID1079 „(Rovnako ako v prípade Spojených rozpráv o ceste, tak aj Spojené rozprávy o základoch všímavosti by mali byť podrobne vysvetlené.)“ ID1080 „Desiata časť o záplavách.“ ID1081 „Jej zhrnutie:“ ID1082 „Záplavy, jarmá, pripútanosť, putá a skryté sklony; zmyslové potešenia, prekážky, skupinky a nižšie okovy.“ ID1083 „Súvislé rozprávania o základoch všímavosti, tretia časť.“