ID1231 „9. Súvislé rozprávania o podobenstvách“ ID1232 „1. Rozprávanie o vrchole“ ID1233 „223. Tak som počul. Raz pobýval Blahoslavený v Sāvatthī, v Jétovom háji, v Anāthapiṇḍikovom parku. Tam sa Blahoslavený obrátil na mníchov: „Mnísi.“ „Ctihodný pane,“ odpovedali mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto: „Mnísi, rovnako ako v dome so špicatou strechou všetky krokvy vedú k vrcholu, zbiehajú sa na vrchole a skláňajú sa k vrcholu. Tak aj vy, mnísi, všetky neblahé vlastnosti majú svoj pôvod v nevedomosti, zbiehajú sa v nevedomosti a skláňajú sa k nevedomosti. Preto, mnísi, mali by ste sa cvičiť takto: ‚Budeme žiť s bdelosťou.‘ Takto, mnísi, by ste sa naozaj mali cvičiť.“ Najprv.“ ID1234 „2. Rozprava o špičke nechtu“ ID1235 „224. Pobyt v Sāvatthī. Vtedy Blahoslavený, keď si dal trochu prachu na špičku nechtu, oslovil mníchov: „Čo si myslíte, mnísi? Čo je viac: tento malý prach, ktorý som si dal na špičku nechtu, alebo veľká zem?“ „Ctihodný pane, veľká zem je oveľa viac. Ten malý prach, ktorý si Blahoslavený dal na špičku nechtu, je zanedbateľný. V porovnaní s veľkou zemou to nie je ani na počítanie, ani na porovnanie, ani len na zlomok.“ „Presne tak, mnísi, len málo bytostí sa znovuzrodí medzi ľuďmi; oveľa početnejšie sú tie, ktoré sa znovuzrodia inde ako medzi ľuďmi. Preto, mnísi, mali by ste sa cvičiť takto: ‚Budeme žiť s bdelosťou.‘ Takto by ste sa mali cvičiť.“ ID1236 „3. Rozprava o rodinách“ ID1237 „225. Pobyt v Sāvatthī… „Mnísi, rovnako ako akékoľvek rodiny s mnohými ženami a málo mužmi sú ľahko vyplienené zlodejmi; rovnako tak, mnísi, akýkoľvek mních, ktorého oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti nie je rozvinuté a kultivované, je ľahko premôcný nadľudskými bytosťami. Rovnako ako sú rodiny s málo ženami a mnohými mužmi ťažko vylúpiteľné zlodejmi; rovnako aj každý mních, ktorého oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti je rozvinuté a kultivované, je ťažko prekonateľný neľudskými bytosťami. Preto, mnísi, mali by ste sa cvičiť takto: ‚Naše oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti bude rozvinuté, kultivované, stane sa prostriedkom, základom, bude upevnené, osvojené a dôkladne vykonávané.‘ Takto, mnísi, by ste sa mali cvičiť.““ ID1238 „4. Rozprava o kotloch“ ID1239 „226. V Sāvatthī… ‚Mnísi, keby niekto ráno daroval sto kotlov, na poludnie daroval sto kotlov a večer daroval sto kotlov; a keby niekto iný ráno rozvinul myseľ láskavosti, hoci len na čas potrebný na podojenie kravy, alebo keby na poludnie rozvinul myseľ láskavosti, hoci len na čas potrebný na podojenie kravy, alebo keby večer rozvinul myseľ láskavosti, hoci len na čas potrebný na podojenie kravy – to by bolo oveľa plodnejšie než to. Preto, mnísi, mali by ste sa cvičiť takto: ‚Naše oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti bude rozvinuté, kultivované, stane sa prostriedkom, základom, bude upevnené, osvojené a dôkladne vykonávané.‘ Takto, mnísi, by ste sa mali cvičiť.““ ID1240 „5. Rozprava o kopiji“ ID1241 „227. V Sāvatthī… ‚Predstavte si, mnísi, že by tu bola kopija s ostrým hrotom. Potom by prišiel človek a pomyslel si: ‚Ohnem, zlomím alebo skrútim túto kopiju s ostrým hrotom rukou alebo päsťou.‘ Čo si myslíte, mnísi, dokázal by ten muž ohnúť, zlomiť alebo skrútiť túto kopiju s ostrým hrotom rukou alebo päsťou?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Z akého dôvodu?“ „Pretože, ctihodný pane, túto kopiju s ostrým hrotom nie je ľahké ohnúť, zlomiť alebo skrútiť rukou alebo päsťou. Ten muž by zažil len únavu a rozčarovanie.““ ID1242 „Takisto, mnísi, akýkoľvek mních, u ktorého je oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti rozvinuté, kultivované, urobilo sa z neho prostriedok, základ, je ustanovené, osvojené a dobre vykonávané, keby sa nejaká neľudská bytosť pokúsila zaútočiť na jeho myseľ, práve táto neľudská bytosť by pocítila únavu a rozčarovanie. Preto, mnísi, mali by ste sa cvičiť takto: ‚Naše oslobodenie mysle prostredníctvom láskavosti bude rozvinuté, kultivované, urobíme z neho prostriedok, základ, upevníme ho, zoznámime sa s ním a budeme sa ním riadne zaoberať.‘ Takto, mnísi, by ste sa mali cvičiť.“ ID1243 „6. Rozprava o lukostrelcovi“ ID1244 „228. Pobýval v Sāvatthī… ‚Predstavte si, mnísi, že by boli štyria lukostrelci s mocnými lukmi – dobre vycvičení, so skúsenými rukami a zdatní – stojací vo štyroch svetových stranách. Potom by mohol prísť nejaký muž a povedať: ‚Chytím a prinesiem späť šípy vystrelené smerom do štyroch svetových strán týmito štyrmi lukostrelcami s mocnými lukmi – dobre vycvičenými, so skúsenými rukami a zdatnými – skôr, než dopadnú na zem.‘ Čo si myslíte, mnísi? Je vhodné povedať: ‚Toto je rýchly muž, obdarený najvyššou rýchlosťou?‘“ ID1245 „‚Ctihodný pane, aj keby zachytil a priniesol späť šíp vystrelený jediným lukostrelcom s mocným lukom – dobre vycvičeným, s nacvičenými rukami a skúseným – skôr, než dopadne na zem, je vhodné povedať: ‚Toto je rýchly muž, obdarený najvyššou rýchlosťou.‘ Čo potom povedať o štyroch lukostrelcoch s silným lukom – dobre vycvičených, so skúsenými rukami a zdatných?“ ID1246 „‚Mnísi, taká, aká je rýchlosť toho muža, a taká, aká je rýchlosť mesiaca a slnka – existuje niečo, čo je ešte rýchlejšie. Mnísi, taká, aká je rýchlosť toho muža, taká, aká je rýchlosť mesiaca a slnka, a taká, aká je rýchlosť tých božstiev, ktoré bežia pred mesiacom a slnkom – životné formácie miznú ešte rýchlejšie než to. Preto, mnísi, mali by ste sa cvičiť takto: ‚Budeme žiť s bdelosťou.‘ Takto, mnísi, by ste sa mali cvičiť.“ Šiesta.“ ID1247 „7. Rozprava o kolíku“ ID1248 „229. Pobýval v Sāvatthī… „Mnísi, kedysi mali Dasārahās bubon menom Ānaka. Keď sa poškodil, vložili do neho ďalší kolík. Prišiel čas, mnísi, keď pôvodná blana bubna Ānaka zmizla a zostala len zbierka kolíkov. Takisto, mnísi, v budúcnosti budú mnísi, ktorí, keď sa budú recitovať tie suttanty, ktoré vyslovil Tathāgata – hlboké, hlboké vo význame, nadsvetské, spojené s prázdnotou –, nebudú chcieť počúvať, nebudú načúvať, nebudú sa sústrediť na pochopenie a nebudú považovať tieto učenia za hodné toho, aby sa ich naučili a zvládli.““ ID1249 „Ale čo sa týka tých suttánt, ktoré sú dielom básnikov, poetické, s ozdobnými slovami a frázami, vonkajšie, prednášané učeníkmi – keď sa budú recitovať, budú chcieť počúvať, budú načúvať, budú sa sústrediť na pochopenie a budú považovať tieto učenia za hodné toho, aby sa ich naučili a zvládli. Týmto spôsobom, mnísi, nastane zánik tých suttant, ktoré vyslovil Tathāgata – hlbokých, hlbokých vo význame, nadsvetských, spojených s prázdnotou. Preto, mnísi, mali by ste sa cvičiť takto: ‚Keď sa recitujú tie suttanty, ktoré vyslovil Tathāgata – hlboké, hlboké vo význame, nadsvetské, spojené s prázdnotou –, budeme chcieť počúvať, budeme načúvať, budeme sa sústrediť na pochopenie a budeme považovať tieto učenia za hodné toho, aby sme sa ich naučili a zvládli.‘ Takto, mnísi, by ste sa mali cvičiť.“ Siedma.“ ID1250 „8. Rozprava o drevenom bloku“ ID1251 „230. Tak som počul. Raz pobýval Blahoslavený vo Vesálí, vo Veľkom lese, v Sále so šikmou strechou. Tam sa Blahoslavený obrátil na mníchov takto: „Mnísi!“ „Ctihodný pane,“ odpovedali Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto:“ ID1252 „‚Mnísi, v súčasnosti Licchavovia žijú s drevenými blokmi ako vankúšmi, sú usilovní a horliví vo svojom cvičení. Kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn videhanskej kráľovnej, si voči nim nedokáže vybojovať žiadnu medzeru, nedokáže získať žiadnu oporu. Ale v budúcnosti, mnísi, budú Licchavovia krehkí, s mäkkými a jemnými rukami a nohami. Budú spať na mäkkých posteliach s bavlnenými vankúšmi až do východu slnka. Vtedy si kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn videhanskej kráľovnej, nájde medzeru a získa proti nim oporu.“ ID1253 „Mnísi, v súčasnosti mnísi žijú tak, že používajú drevené bloky ako vankúše, sú usilovní a horliví vo svojom úsilí. Zlý Māra si proti nim nenájde medzeru ani nezíska oporu. Ale v budúcnosti, mnísi, budú mnísi, ktorí budú krehkí, s jemnými a nežnými rukami a nohami. Budú spať na mäkkých posteliach s bavlnenými vankúšmi až do východu slnka. Vtedy zlý Māra získa príležitosť, získa oporu proti nim. Preto, mnísi, mali by ste sa cvičiť takto: ‚Budeme bývať s drevenými blokmi ako vankúšmi, usilovní a horliví v snahe.‘ Takto by ste sa mali cvičiť.“ Ôsma.“ ID1254 „9. Rozprava o slonovi“ ID1255 „231. Tak som počul. Raz pobýval Blahoslavený v Sāvatthī, v Jétovom háji, v Anāthapiṇḍikovom parku. V tom čase istý mladší mních navštevoval rodiny v nevhodnom čase. Mnísi mu povedali: ‚Ctihodný, nenavštevuj rodiny v nevhodnom čase.‘ Keď mu to však mnísi povedali, ten mních odpovedal: ‚Títo starší mnísi si zrejme myslia, že je dovolené navštevovať rodiny, tak prečo by som nemohol ja?‘“ ID1256 „Vtedy sa k Blahoslavenému priblížilo niekoľko mníchov; keď sa priblížili, vzdali Blahoslavenému úctu a posadili sa na bok. Keď sedeli na boku, títo mnísi povedali Blahoslavenému: „Ctihodný pane, tu istý mladší mních navštevuje rodiny v nevhodnom čase. Mnísi mu povedali: ‚Ctihodný, nenavštevuj rodiny v nevhodnom čase.‘ Keď mu to však mnísi povedali, ten mních odpovedal: ‚Tí starší mnísi si zrejme myslia, že je dovolené navštevovať rodiny, tak čo ja?‘“ ID1257 „Kedysi dávno, mnísi, v lesnej divočine bolo veľké jazero. Žili pri ňom sloní samci. Vstupovali do toho jazera, svojimi chobotmi vyťahovali stonky a korene lotosu, a keď ich dobre umyli, zbavili blata a prežuli, prehltli ich. Pre nich to bolo kvôli kráse aj sile, a vďaka tomu nezažili smrť ani utrpenie porovnateľné so smrťou. Ale potom, mnísi, mladé sloníčaťa, napodobňujúc tých veľkých sloních samcov, vstupovali do toho jazera, vyťahovali chobotmi stonky a korene lotosu a bez toho, aby ich poriadne umyli a bez toho, aby ich prežuli, prehltli ich spolu s blatom. Pre nich to nebolo ani kvôli kráse, ani kvôli sile, a práve preto ich postihla smrť alebo utrpenie porovnateľné so smrťou.“ ID1258 „Presne tak, mnísi, aj tu starší mnísi, keď sa ráno oblečú, vezmú si misy a rúcha a idú do dediny alebo mesta žobrať. Tam kážu Dhammu. Domáci prejavujú svoju dôveru. Prijímajú tento dar bez chamtivosti, bez pobláznenia, bez zapletenia, uvedomujúc si nebezpečenstvo a s múdrosťou úniku. Pre nich je to kvôli kráse aj sile, a práve preto nečelia smrti ani utrpeniu porovnateľnému so smrťou. Ale potom, mnísi, mladší mnísi, napodobňujúc tých starších mníchov, keď sa ráno oblečú, vezmú si misy a rúcha a idú do dediny alebo mesta žobrať. Tam kážu Dhammu. Domácnosti prejavujú svoju dôveru. Prijímajú tento prínos, pričom sú chamtiví, zaslepení, zapletení, nevidia nebezpečenstvo a nemajú múdrosť úniku. Pre nich to nie je ani kvôli kráse, ani kvôli sile, a práve preto stretávajú smrť alebo utrpenie porovnateľné so smrťou. Preto, mnísi, mali by ste sa cvičiť takto: ‚Budeme sa podieľať na tomto zisku bez chamtivosti, bez pobláznenia, bez zapletenia, vidiac nebezpečenstvo a s múdrosťou úniku.‘ Takto by ste sa mali cvičiť.““ ID1259 „10. Rozprava o mačke“ ID1260 „232. Pobýval v Sāvatthī. V tom čase istý mních príliš dlho navštevoval rodiny. Mnísi mu povedali: ‚Ctihodný, nenavštevuj rodiny príliš dlho.‘ Ale ten mních, hoci mu to mnísi povedali, neprestal. Vtedy sa k Blahoslavenému priblížilo niekoľko mníchov; keď sa priblížili, vzdali Blahoslavenému úctu a posadili sa na bok. Keď sedeli na boku, tí mnísi povedali Blahoslavenému: „Tu, ctihodný pane, istý mních príliš dlho navštevuje rodiny. Mnísi mu povedali: ‚Ctihodný, nechod z častými návštevami do domácností príliš dlho.‘ Ale ten mních, hoci mu to mnísi povedali, neprestáva.““ ID1261 „Kedysi dávno, mnísi, stála mačka pri križovatke kanálov a hromady odpadkov a hľadala krehkú myšku, pričom si myslela: ‚Keď táto krehká myška vyjde hľadať potravu, chytím ju hneď tam a zjem ju.‘ Potom, mnísi, tá krehká myška vyšla hľadať potravu. Mačka ju chytila, rýchlo ju rozžula a prehltla. Tá krehká myška uhryzla mačke hrubé črevo a tenké črevo. Kvôli tomu mačka stretla smrť alebo utrpenie porovnateľné so smrťou.“ ID1262 „„Rovnakým spôsobom, mnísi, keď tu istý mních, po tom, čo sa ráno obliekol a vzal si misku a rúcho, vstúpi do dediny alebo mesta na žobranie s neochraňovaným telom, neochraňovanou rečou a neochraňovanou mysľou, s neusadenou všímavosťou a nekontrolovanými zmyslami. Tam uvidí ženu nevhodne oblečenú alebo nevhodne zakrytú. Keď uvidí ženu nevhodne oblečenú alebo nevhodne zakrytú, žiadostivosť zničí jeho myseľ. S mysľou zničenou žiadostivosťou stretne sa so smrťou alebo utrpením porovnateľným so smrťou. Mnísi, toto je smrť v disciplíne Ušľachtilého: keď sa niekto zrieka cvičenia a vráti sa k nižšiemu životu. A mnísi, toto je utrpenie porovnateľné so smrťou: keď niekto spácha nejaký znečistený priestupok, z ktorého sa uznáva rehabilitácia. Preto, mnísi, mali by ste sa cvičiť takto: ‚Vstúpime do dediny alebo mesta po almužnu s opatrným telom, opatrnou rečou a opatrnou mysľou, s ustanovenou všímavosťou a ovládanými zmyslami.‘ Takto, mnísi, by ste sa mali cvičiť.“ ID1263 „11. Rozprava o šakale“ ID1264 „233. V Sāvatthī… „Mnísi, počuli ste toho starého šakala vyť za úsvitu?“ „Áno, ctihodný pane.“ „Mnísi, ten starý šakal trpí chorobou zvanou Ukkaṇḍaka. Chodí, kam chce; stojí, kde chce; sedí, kde chce; ľahá si, kde chce; a fúka na neho aj studený vietor. Bolo by dobré, mnísi, keby tu niekto, kto sa hlási k tomu, že je synom Sákjov, dosiahol aspoň takýto stav bytia. Preto, mnísi, mali by ste sa cvičiť takto: ‚Budeme žiť s bdelosťou.‘ Takto, mnísi, by ste sa naozaj mali cvičiť.““ ID1265 „12. Druhá reč o šakale“ ID1266 „234. V Sāvatthī… ‚Mnísi, počuli ste toho starého šakala vyť za úsvitu?‘ ‚Áno, ctihodný pane.‘ „Mnísi, v tom starom šakale môže byť určitá vďačnosť a vďakyplnosť, ale v istom človeku tu, ktorý sa hlási za syna Sákjov, nemusí byť žiadna vďačnosť ani vďakyplnosť. Preto, mnísi, mali by ste sa cvičiť takto: ‚Budeme vďační a vďakyplní; a ani ten najmenší skutok, ktorý pre nás niekto urobí, nezostane bez odozvy.‘ Takto, mnísi, by ste sa naozaj mali cvičiť.““ ID1267 „Zbierka súvisiacich rozprávaní o podobenstvách je ukončená.“ ID1268 „Zhrnutie k tomuto je:“ ID1269 „Vrchol, necht, rodina, fakľa, kopija, lukostrelec; čap, poleno, slon, mačka a dvaja šakali.“