ID0 “ ” ID1 „Pocta Blahoslavenému, Arahantovi, Dokonale Osvietenej bytosti.“ ID2 „Súvislé rozprávania“ ID3 „Kniha o príčinnosti“ ID4 „1. Súvislé rozprávania o príčinnosti“ ID5 „1. Kapitola o Budhovi“ ID6 „1. Rozprávanie o závislom vznikaní“ ID7 „1. Tak som počul. Raz Blahoslavený prebýval v Sāvatthī v Jétovom háji, v Anāthapiṇḍikovom parku. Tam sa Blahoslavený obrátil na mníchov: „Mnísi.“ „Ctihodný pane,“ odpovedali mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal: „Mnísi, naučím vás závislé vznikanie. Počúvajte a sústreďte sa; budem hovoriť.“ „Nech je tak, ctihodný pane,“ odpovedali mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal:“ ID8 „A čo, mnísi, je podmienené vznikanie? S nevedomosťou ako podmienkou, mnísi, vznikajú formácie; s formáciami ako podmienkou vzniká vedomie; s vedomím ako podmienkou vzniká meno a forma; s menom a formou ako podmienkou vzniká šesť zmyslových základov; so šiestimi zmyslovými základmi ako podmienkou vzniká kontakt; s kontaktom ako podmienkou vzniká pocit; s pocitom ako podmienkou vzniká túžba; s túžbou ako podmienkou vzniká lipnutie; s lipnutím ako podmienkou vzniká existencia; s existenciou ako podmienkou vzniká zrodenie; so zrodením ako podmienkou vzniká starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, žiaľ a beznádej. Takto vzniká celá táto masa utrpenia. Toto, mnísi, sa nazýva závislé vznikanie.““ ID9 „Prostredníctvom úplného zaniknutia a ukončenia práve tej nevedomosti dochádza k ukončeniu formácií; prostredníctvom ukončenia formácií dochádza k ukončeniu vedomia; prostredníctvom ukončenia vedomia dochádza k ukončeniu mena a formy; prostredníctvom zániku mena a formy dochádza k zániku šiestich zmyslových základov; prostredníctvom zániku šiestich zmyslových základov dochádza k zániku kontaktu; prostredníctvom zániku kontaktu dochádza k zániku pocitu; zánikom pocitu dochádza k zániku túžby; zánikom túžby dochádza k zániku pripútanosti; zánikom pripútanosti dochádza k zániku existencie; zánikom existencie dochádza k zániku zrodu; zánikom zrodu zanikajú starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, žiaľ a beznádej. Taký je zánik celej tejto masy utrpenia.“ To povedal Blahoslavený. Mnísi sa z toho veľmi tešili a radovali sa z Blahoslaveného výroku.“ ID10 „2. Rozprava o analýze“ ID11 „2. Pobyt v Sāvatthī… „Mnísi, naučím vás závislé vznikanie a rozoberiem ho. Počúvajte to, dávajte pozor; budem hovoriť.“ „Áno, ctihodný pane,“ odpovedali tí mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto:“ ID12 „„A čo, mnísi, je závislé vznikanie? S nevedomosťou ako podmienkou, mnísi, vznikajú formácie; s formáciami ako podmienkou vzniká vedomie; s vedomím ako podmienkou vzniká meno a forma; s menom a formou ako podmienkou vznikajú šesť zmyslových základov; s šesťnásobnou zmyslovou základňou ako podmienkou vzniká kontakt; s kontaktom ako podmienkou vzniká pocit; s pocitom ako podmienkou vzniká túžba; s túžbou ako podmienkou vzniká lipnutie; s lipnutím ako podmienkou vzniká existencia; s existenciou ako podmienkou vzniká zrodenie; so zrodením ako podmienkou vzniká starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo. Taký je pôvod celej tejto masy utrpenia.““ ID13 „A čo, mnísi, je starnutie a smrť? Čokoľvek pre tie rôzne bytosti v tej či onej skupine bytostí predstavuje starnutie, chátranie, vypadávanie zubov, šedivenie vlasov, vráskavenie kože, úpadok života, chátranie zmyslových schopností – to sa nazýva starnutie. Čokoľvek je pre tie rôzne bytosti z tohto či onoho radu bytostí odchod, akt odchodu, rozpad, zmiznutie, smrť, umieranie, ukončenie času, rozpad zložiek, zbavenie sa mŕtvoly – to sa nazýva smrť. Takto toto starnutie a táto smrť: toto, mnísi, sa nazýva starnutie a smrť.“ ID14 „“A čo, mnísi, je zrodenie? Čokoľvek je pre tie rôzne bytosti v tomto či onom rade bytostí zrodením, vznikom, zrodom, produkciou, reprodukciou, prejavom zložiek, získaním zmyslových základov: toto, mnísi, sa nazýva zrodenie.“ ID15 „A čo, mnísi, je existencia? Existujú tieto tri druhy existencie, mnísi: zmyslová existencia, existenciu s formou a bezformová existencia. Toto, mnísi, sa nazýva existencia.“ ID16 „A čo, mnísi, je lipnutie? Existujú tieto štyri druhy lipnutia, mnísi: lipnutie na zmyslových potešeniach, lipnutie na názoroch, lipnutie na obradoch a zvykoch a lipnutie na doktríne o ja. Toto, mnísi, sa nazýva lipnutie.“ ID17 „A čo, mnísi, je túžba? Existuje šesť tried túžby, mnísi: túžba po formách, túžba po zvukoch, túžba po vôňach, túžba po chutiach, túžba po hmatateľných objektoch a túžba po mentálnych objektoch. Toto, mnísi, sa nazýva túžba.“ ID18 „A čo, mnísi, je pocit? Existuje šesť druhov pocitu, mnísi: pocit vznikajúci z očného kontaktu, pocit vznikajúci z ušného kontaktu, pocit vznikajúci z čuchového kontaktu, pocit vznikajúci z jazykového kontaktu, pocit vznikajúci z telesného kontaktu a pocit vznikajúci z mentálneho kontaktu. Toto, mnísi, sa nazýva pocit.“ ID19 „A čo, mnísi, je kontakt? Existuje šesť druhov kontaktu, mnísi: zrakový kontakt, sluchový kontakt, čuchový kontakt, chuťový kontakt, telesný kontakt a mentálny kontakt. Toto, mnísi, sa nazýva kontakt.“ ID20 „A čo, mnísi, je šesť zmyslových základov? Zrakový základ, sluchový základ, čuchový základ, jazykový základ, telesný základ a mentálny základ. Toto, mnísi, sa nazýva šesť zmyslových základov.“ ID21 „A čo, mnísi, je meno a forma? Pocit, vnímanie, vôľa, kontakt a pozornosť – to sa nazýva meno. Štyri veľké živly a forma odvodená zo štyroch veľkých živlov – to sa nazýva forma. Takto toto meno a táto forma: toto, mnísi, sa nazýva meno a forma.“ ID22 „A čo, mnísi, je vedomie? Existuje týchto šesť druhov vedomia, mnísi: zrakové vedomie, sluchové vedomie, čuchové vedomie, chuťové vedomie, telesné vedomie a mentálne vedomie. Toto, mnísi, sa nazýva vedomie.“ ID23 „A čo, mnísi, sú formácie? Existujú tieto tri formácie, mnísi: telesná formácia, verbálna formácia a mentálna formácia. Toto, mnísi, sa nazýva formácie.“ ID24 „A čo, mnísi, je nevedomosť? Akákoľvek nevedomosť, mnísi, týkajúca sa utrpenia, pôvodu utrpenia, zániku utrpenia, cesty praxe vedúcej k zániku utrpenia: toto, mnísi, sa nazýva nevedomosť.“ ID25 „„Takto, mnísi, s nevedomosťou ako podmienkou vznikajú formácie; s formáciami ako podmienkou vzniká vedomie… takto vzniká celá táto masa utrpenia. Ale z úplného zaniknutia a ukončenia práve tej nevedomosti vyplýva ukončenie formácií; z ukončenia formácií vyplýva ukončenie vedomia… takto nastáva ukončenie celej tejto masy utrpenia.““ ID26 „3. Rozprava o praxi“ ID27 „3. Pobyt v Sāvatthī… „Mnísi, naučím vás nesprávnu prax a správnu prax. Počúvajte a sústreďte sa; budem hovoriť.“ „Nech je tak, ctihodný pane,“ odpovedali tí mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto:“ ID28 „A čo, mnísi, je nesprávna prax? S nevedomosťou ako podmienkou, mnísi, vznikajú formácie; s formáciami ako podmienkou vzniká vedomie… Takto vzniká celá táto masa utrpenia. Toto, mnísi, sa nazýva nesprávna prax.“ ID29 „A čo, mnísi, je správna prax? Z úplného zaniknutia a ukončenia práve tej nevedomosti vyplýva ukončenie formácií; z ukončenia formácií vyplýva ukončenie vedomia… Takto dochádza k ukončeniu celého tohto súhrnu utrpenia. Toto, mnísi, sa nazýva správna prax.“ ID30 „4. Rozprava o Vipassím“ ID31 „4. Pobyt v Sāvatthī… „Mnísi, Vipassímu, Blahoslavenému, Arahantovi, Dokonale Osvietenej bytosti, pred jeho osvietení, keď bol ešte neosvieteným Bodhisattom, napadla táto myšlienka: ‚Beda, tento svet upadol do utrpenia! Narodí sa, stárne, umiera, zaniká a znova sa rodí. A predsa nepozná únik z tohto utrpenia, to jest zo starnutia a smrti. Kedy vlastne bude spoznaný únik z tohto utrpenia, zo starnutia a smrti?’“ ID32 „Vtedy, mnísi, napadla Bodhisattu Vipassīho táto myšlienka: ‚Keď existuje niečo, kedy nastáva starnutie a smrť? Aká je podmienka starnutia a smrti?‘ Vtedy, mnísi, prostredníctvom múdrej pozornosti vznikol v Bodhisattovi Vipassím prielom múdrosti: ‚Keď existuje zrodenie, nastáva starnutie a smrť; so zrodením ako podmienkou existuje starnutie a smrť.‘“ ID33 „Vtedy, mnísi, napadla Bodhisattu Vipassīho táto myšlienka: ‚Keď čo existuje, vzniká zrodenie? Aká je podmienka zrodenia?‘ Vtedy, mnísi, prostredníctvom múdreho sústredenia vznikol v Bodhisattovi Vipassīm prielom múdrosti: ‚Keď existuje stávanie sa, vzniká zrodenie; so stávaním sa ako podmienkou existuje zrodenie.‘“ ID34 „Vtedy, mnísi, napadla Bodhisattu Vipassīho táto myšlienka: ‚Keď existuje niečo, kedy vzniká stávanie sa? Aká je podmienka stávania sa?‘ Vtedy, mnísi, prostredníctvom múdrej pozornosti vznikol v Bodhisattovi Vipassīm prielom múdrosti: ‚Keď existuje lipnutie, vzniká stávanie sa; s lipnutím ako podmienkou existuje stávanie sa.‘“ ID35 „Vtedy, mnísi, napadla Bodhisattu Vipassīho táto myšlienka: ‚Kedy, ak niečo existuje, vzniká lipnutie? Čo je podmienkou pre lipnutie?‘ Vtedy, mnísi, prostredníctvom múdreho sústredenia došlo u Bodhisattu Vipassīho k pretrhnutiu múdrosti: ‚Keď existuje túžba, vzniká lipnutie; s túžbou ako podmienkou existuje lipnutie.‘“ ID36 „Vtedy, mnísi, napadla Bodhisattu Vipassīho táto myšlienka: ‚Keď čo existuje, vzniká túžba? Aká je podmienka pre túžbu?‘ Vtedy, mnísi, prostredníctvom múdreho sústredenia došlo u Bodhisattu Vipassīho k pretrhnutiu múdrosti: ‚Keď existuje pocit, vzniká túžba; s pocitom ako podmienkou existuje túžba.‘“ ID37 „Vtedy, mnísi, napadla Bodhisattu Vipassīho táto myšlienka: ‚Keď čo existuje, vzniká pocit? Čo je podmienkou pre pocit?‘ Vtedy, mnísi, prostredníctvom múdreho sústredenia došlo u Bodhisattu Vipassīho k pretrhnutiu múdrosti: ‚Keď existuje kontakt, vzniká pocit; s kontaktom ako podmienkou existuje pocit.‘“ ID38 „Vtedy, mnísi, napadla Bodhisattu Vipassīho táto myšlienka: ‚Keď čo existuje, vzniká kontakt? Čo je podmienkou pre kontakt?‘ Vtedy, mnísi, prostredníctvom múdrej pozornosti vznikol v Bodhisattovi Vipassīm prielom múdrosti: ‚Keď existuje šesť zmyslových základov, vzniká kontakt; so šiestimi zmyslovými základmi ako podmienkou existuje kontakt.‘“ ID39 „Vtedy, mnísi, napadla Bodhisattu Vipassīho táto myšlienka: ‚Keď čo existuje, vznikajú šesť zmyslových základov? Aká je podmienka pre šesť zmyslových základov?“ Vtedy, mnísi, prostredníctvom múdrej pozornosti vznikol v Bodhisattovi Vipassím prielom múdrosti: „Keď existuje meno a forma, vznikajú šesť zmyslových základov; meno a forma je podmienkou pre šesť zmyslových základov.““ ID40 „Vtedy, mnísi, napadla Bodhisattu Vipassího táto myšlienka: ‚Keď čo existuje, vzniká meno a forma? Aká je podmienka pre meno a formu?‘ Vtedy, mnísi, prostredníctvom múdreho sústredenia vznikol v Bodhisattovi Vipassím prielom múdrosti: ‚Keď existuje vedomie, vzniká meno a forma; vedomie je podmienkou pre meno a formu.‘“ ID41 „Vtedy, mnísi, napadla Bodhisattu Vipassīho táto myšlienka: ‚Keď čo existuje, vzniká vedomie? Čo je podmienkou pre vedomie?‘ Vtedy, mnísi, prostredníctvom múdreho sústredenia došlo u Bodhisattu Vipassīho k pretrhnutiu múdrosti: ‚Keď existujú formácie, vzniká vedomie; formácie sú podmienkou pre vedomie.‘“ ID42 „Vtedy, mnísi, napadla Bodhisattu Vipassīho táto myšlienka: ‚Keď čo existuje, vznikajú formácie? Čo je podmienkou pre formácie?‘ Vtedy, mnísi, prostredníctvom múdreho sústredenia došlo v Bodhisattovi Vipassī k pretrhnutiu múdrosti: ‚Keď existuje nevedomosť, vznikajú formácie; nevedomosť je podmienkou pre formácie.‘“ ID43 „Tak, s nevedomosťou ako podmienkou, vznikajú formácie; s formáciami ako podmienkou, vedomie… a tak ďalej… Tak vzniká celá táto masa utrpenia. ‚Pôvod, pôvod‘ – takto, mnísi, pokiaľ ide o veci, o ktorých doteraz nepočul, v Bodhisattovi Vipassím vzniklo oko, vzniklo poznanie, vznikla múdrosť, vzniklo jasné vedomie, vzniklo svetlo.“ ID44 „Vtedy, mnísi, napadla Bodhisattu Vipassīho táto myšlienka: ‚Keď čo neexistuje, nenastáva starnutie a smrť? S ustanovením čoho nastáva ustanie starnutia a smrti?‘ Vtedy, mnísi, prostredníctvom múdrej pozornosti vznikol v Bodhisattovi Vipassīm prelom múdrosti: ‚Keď neexistuje zrodenie, nenastáva starnutie a smrť; so zánikom zrodenia nastáva zánik starnutia a smrti.‘“ ID45 „Vtedy, mnísi, napadla Bodhisattu Vipassīho táto myšlienka: ‚Keď čo neexistuje, nenastáva zrodenie? So zánikom čoho nastáva zánik zrodenia?‘ Potom, mnísi, vďaka múdrej pozornosti došlo u bodhisattvu Vipassīho k pretrhnutiu múdrosti: ‚Keď neexistuje stávanie sa, nenastáva zrodenie; so zánikom stávania sa nastáva zánik zrodenia.‘“ ID46 „Potom, mnísi, napadla bodhisattvu Vipassīho táto myšlienka: ‚Keď čo neexistuje, nenastáva stávanie sa? S ukončením čoho nastáva ukončenie stávania sa?“ Vtedy, mnísi, prostredníctvom múdrej pozornosti vznikol v Bodhisattovi Vipassím prielom múdrosti: „Keď neexistuje lipnutie, nenastáva stávanie sa; s ukončením lipnutia nastáva ukončenie stávania sa.“ ID47 „Vtedy, mnísi, napadla Bodhisattu Vipassího táto myšlienka: ‚Keď čo neexistuje, nenastáva pripútanosť? S zánikom čoho nastáva zánik pripútanosti?‘ Vtedy, mnísi, prostredníctvom múdrej pozornosti vznikol v Bodhisattovi Vipassīm prielom múdrosti: ‚Keď neexistuje túžba, nenastáva pripútanosť; so zánikom túžby nastáva zánik pripútanosti.‘“ ID48 „Vtedy, mnísi, napadla Bodhisattu Vipassīho táto myšlienka: ‚Kedy, keď niečo neexistuje, nevzniká túžba? S ustanovením čoho nastáva ustanie túžby?‘ Vtedy, mnísi, vďaka múdrej pozornosti vznikol v Bodhisattovi Vipassím prielom múdrosti: ‚Keď neexistuje pocit, nevzniká túžba; so zánikom pocitu nastáva zánik túžby.‘“ ID49 „Vtedy, mnísi, napadla Bodhisattu Vipassího táto myšlienka: ‚Keď čo neexistuje, nevzniká pocit? S ukončením čoho nastáva ukončenie pocitu?“ Vtedy, mnísi, prostredníctvom múdrej pozornosti vznikol v Bodhisattovi Vipassím prielom múdrosti: „Keď neexistuje kontakt, nevzniká pocit; s ukončením kontaktu nastáva ukončenie pocitu.“ ID50 „Vtedy, mnísi, napadla Bodhisattu Vipassí táto myšlienka: ‚Keď čo neexistuje, nevzniká kontakt? S zánikom čoho nastáva zánik kontaktu?‘ Vtedy, mnísi, prostredníctvom múdrej pozornosti vznikol v Bodhisattovi Vipassīm prielom múdrosti: ‚Keď neexistuje šesť zmyslových základov, nevzniká kontakt; so zánikom šiestich zmyslových základov nastáva zánik kontaktu.‘“ ID51 „Vtedy, mnísi, napadla Bodhisattu Vipassīho táto myšlienka: ‚Keď čo neexistuje, nevznikajú šesť zmyslových základov? S zánikom čoho nastáva zánik šiestich zmyslových základov?‘ Potom, mnísi, vďaka múdrej pozornosti vznikol v Bodhisattovi Vipassím prielom múdrosti: ‚Keď meno a forma neexistujú, šesť zmyslových základov nevzniká; so zánikom mena a formy nastáva zánik šiestich zmyslových základov.‘“ ID52 „Potom, mnísi, napadla Bodhisattu Vipassího táto myšlienka: ‚Keď čo neexistuje, nevzniká meno a forma? S zánikom čoho nastáva zánik mena a formy?“ Vtedy, mnísi, prostredníctvom múdrej pozornosti vznikol v Bodhisattovi Vipassím prielom múdrosti: „Keď neexistuje vedomie, nevzniká meno a forma; so zánikom vedomia nastáva zánik mena a formy.“ ID53 „Vtedy, mnísi, napadla Bodhisattu Vipassīho táto myšlienka: ‚Keď čo neexistuje, nevzniká vedomie? S zánikom čoho nastáva zánik vedomia?‘ Vtedy, mnísi, prostredníctvom múdrej pozornosti došlo u Bodhisattu Vipassīho k pretrhnutiu múdrosti: ‚Keď neexistujú formácie, nevzniká vedomie; so zánikom formácií nastáva zánik vedomia.‘“ ID54 „Vtedy, mnísi, napadla Bodhisattu Vipassīho táto myšlienka: ‚Keď čo neexistuje, nevznikajú formácie? So zánikom čoho nastáva zánik formácií?‘ Vtedy, mnísi, prostredníctvom múdreho sústredenia došlo k pretrhnutiu múdrosti u Bodhisattu Vipassīho: ‚Keď neexistuje nevedomosť, nevznikajú formácie; so zánikom nevedomosti nastáva zánik formácií.‘“ ID55 „Tak so zánikom nevedomosti nastáva zánik formácií; so zánikom formácií nastáva zánik vedomia… a tak ďalej… Takto nastáva zánik celej tejto masy utrpenia. ‚Zánik, zánik!‘ – takto, mnísi, pokiaľ ide o veci, o ktorých doteraz nepočul, v Bodhisattovi Vipassī sa zrodilo oko, zrodilo sa poznanie, zrodila sa múdrosť, zrodilo sa pravé poznanie, zrodilo sa svetlo. Štvrtý.“ ID56 „(Toto by sa malo podrobne vysvetliť rovnakým spôsobom pre všetkých sedem Budhov.)“ ID57 „5. Rozprava o Sikhī“ ID58 „5. Mnísi, pre Sikhīho, Blahoslavený, Arahant, Dokonale Osvietení… a tak ďalej.“ ID59 „6. Rozprava o Vessabhūovi“ ID60 „6. Mnísi, pre Vessabhúho, Blahoslavený, Arahant, Dokonale Osvietený… a tak ďalej.“ ID61 „7. Rozprava o Kakusandhovi“ ID62 „7. Mnísi, pre Kakusandhu, Blahoslavený, Arahant, Dokonale Osvietený… a tak ďalej.“ ID63 „8. Rozprava o Koṇāgamanovi“ ID64 „8. Mnísi, pre Koṇāgamanu, Blahoslavený, Arahant, Dokonale Osvietení… a tak ďalej.“ ID65 „9. Rozprava o Kassapovi“ ID66 „9. Mnísi, pre Kassapu, Blahoslavený, Arahant, Dokonale Osvietení… a tak ďalej.“ ID67 „10. Rozprava o Gotamovi“ ID68 „10. Mnísi, pred mojim osvietení, keď som bol ešte neosvietený Bodhisatta, napadla ma táto myšlienka: ‚Beda, tento svet upadol do utrpenia – rodí sa, stárne, umiera, zaniká a znova sa rodí. A predsa nepozná únik z tohto utrpenia, to jest zo starnutia a smrti. Kedy vlastne bude spoznaný únik z tohto utrpenia, zo starnutia a smrti?‘“ ID69 „Mne, mnísi, napadla táto myšlienka: ‚Keď existuje niečo, kedy vzniká starnutie a smrť? Čo je podmienkou starnutia a smrti?‘ Mne, mnísi, prostredníctvom múdrej pozornosti došlo k prelomu múdrosti: ‚Keď existuje zrodenie, vzniká starnutie a smrť. So zrodením ako podmienkou existuje starnutie a smrť.‘“ ID70 „Mne, mnísi, napadla táto myšlienka: ‚Keď existuje niečo, kedy vzniká zrodenie… existuje bytie… existuje lipnutie… existuje túžba… existuje pocit… existuje kontakt… existuje šesť zmyslových základov… existuje meno a forma… existuje vedomie… vznikajú formácie? Čo je podmienkou pre vznik formácií?‘ Mne, mnísi, prostredníctvom múdreho sústredenia došlo k prelomu múdrosti: ‚Keď existuje nevedomosť, vznikajú formácie. S nevedomosťou ako podmienkou existujú formácie.‘“ ID71 „Tak teda, s nevedomosťou ako podmienkou vznikajú formácie; s formáciami ako podmienkou vzniká vedomie… a tak ďalej… Takýmto spôsobom vzniká pôvod celej tejto masy utrpenia. ‚Pôvod, pôvod!‘ – takto, mnísi, pokiaľ ide o veci, o ktorých som predtým nepočul, vo mne sa prebudilo oko, prebudilo sa poznanie, prebudila sa múdrosť, prebudilo sa pravé poznanie, prebudilo sa svetlo.“ ID72 „Mne, mnísi, napadla táto myšlienka: ‚Keď to, čo neexistuje, nevzniká, nevzniká ani starnutie a smrť? S zánikom toho, čo je, nastáva zánik starnutia a smrti?‘ Mne, mnísi, prostredníctvom múdrej pozornosti došlo k prelomu múdrosti: ‚Keď neexistuje zrodenie, nevzniká ani starnutie a smrť. So zánikom zrodenia nastáva zánik starnutia a smrti.‘“ ID73 „Mne, mnísi, napadla táto myšlienka: ‚Keď to, čo neexistuje, nevzniká, nevzniká ani zrodenie… ani existencia… ani lipnutie… ani túžba… ani pocit… ani kontakt… ani šesť zmyslových základov… ani meno a forma… ani vedomie… ani formácie? S zánikom toho, čo je, nastáva zánik formácií?‘ Mne, mnísi, prostredníctvom múdrej pozornosti došlo k prelomu múdrosti: ‚Keď neexistuje nevedomosť, nevznikajú formácie. So zánikom nevedomosti nastáva zánik formácií.‘“ ID74 „Takto so zánikom nevedomosti nastáva zánik formácií; so zánikom formácií nastáva zánik vedomia… a tak ďalej… Týmto spôsobom dochádza k zániku celej tejto masy utrpenia. ‚Zánik, zánik!‘ – takto, mnísi, pokiaľ ide o veci, o ktorých som predtým nepočul, vo mne vzniklo oko, vzniklo poznanie, vznikla múdrosť, vzniklo pravé poznanie, vzniklo svetlo. Desiata.“ ID75 „Prvá kapitola o Buddhách.“ ID76 „Jej zhrnutie:“ ID77 „Učenie, analýza a prax; Vipassí, Sikhí a Vessabhú; Kakusandha, Koṇāgamana a Kassapa; a veľký mudrc z rodu Sákjov, Gotama.“ ID78 „2. Kapitola o výžive“ ID79 „1. Rozprava o výžive“ ID80 „11. Tak som počul. Raz, keď Blahoslavený pobýval v Sāvatthī v Jétovom háji, v Anāthapiṇḍikovom parku, oslovil mníchov slovami: ‚Mnísi, existujú štyri živiny na udržanie bytostí, ktoré vznikli, a na podporu tých, ktorí hľadajú novú existenciu. Aké štyri? Výživa v podobe fyzického jedla, či už hrubého alebo jemného; kontakt ako druhá; mentálna vôľa ako tretia; a vedomie ako štvrtá. Toto, mnísi, sú štyri živiny na udržanie bytostí, ktoré vznikli, a na podporu tých, ktorí hľadajú novú existenciu.“ ID81 „Mnísi, tieto štyri živiny: aký je ich zdroj, aký je ich pôvod, aký je ich vznik, aký je ich pôvod? Tieto štyri živiny majú túžbu ako svoj zdroj, túžbu ako svoj pôvod, túžbu ako svoj vznik a túžbu ako svoj pôvod. A táto túžba, mnísi: aký je jej zdroj, aký je jej pôvod, aký je jej vznik, aký je jej pôvod? Túžba má pocit ako svoj zdroj, pocit ako svoj pôvod, pocit ako svoj vznik a pocit ako svoj pôvod. A tento pocit, mnísi: aký je jeho zdroj, aký je jeho pôvod, aký je jeho vznik, aký je jeho pôvod? Pocit má kontakt ako svoj zdroj, kontakt ako svoj pôvod, kontakt ako svoj vznik a kontakt ako svoj pôvod. A tento kontakt, mnísi: aký je jeho zdroj, aký je jeho pôvod, aký je jeho vznik, aká je jeho podstata? Kontakt má za zdroj šesť zmyslových základov, za pôvod šesť zmyslových základov, za vznik šesť zmyslových základov a za podstatu šesť zmyslových základov. A tieto šesť zmyslových základov, mnísi: aký je ich zdroj, aký je ich pôvod, aký je ich vznik, aká je ich podstata? Šesť zmyslových základov má ako svoj zdroj meno a formu, ako svoj pôvod meno a formu, ako svoj vznik meno a formu a ako svoj pôvod meno a formu. A toto meno a forma, mnísi: aký je jej zdroj, aký je jej pôvod, aký je jej vznik, aký je jej pôvod? Meno a forma má vedomie ako svoj zdroj, vedomie ako svoj pôvod, vedomie ako svoj vznik a vedomie ako svoj pôvod. A toto vedomie, mnísi: aký je jeho zdroj, aký je jeho pôvod, aký je jeho vznik, aký je jeho pôvod? Vedomie má formácie ako svoj zdroj, formácie ako svoj pôvod, formácie ako svoj vznik a formácie ako svoj pôvod. A tieto formácie, mnísi: čo je ich zdrojom, čo je ich pôvodom, čo je ich zrodom, čo je ich pôvodom? Formácie majú nevedomosť za svoj zdroj, nevedomosť za svoj pôvod, nevedomosť za svoj zrod a nevedomosť za svoj pôvod.“ ID82 „Takto, mnísi, s nevedomosťou ako podmienkou vznikajú formácie; s formáciami ako podmienkou vzniká vedomie… Taký je pôvod celej tejto masy utrpenia. Ale s úplným zaniknutím a ukončením práve tej nevedomosti prichádza ukončenie formácií; s ukončením formácií prichádza ukončenie vedomia… Také je ukončenie celej tejto masy utrpenia.“ Prvé.“ ID83 „2. Sutta Moḷiyaphagguna“ ID84 „12. Keď pobýval v Sāvatthī… „Mnísi, existujú tieto štyri živiny pre udržanie bytostí, ktoré vznikli, a pre podporu tých, ktorí sa snažia vzniknúť. Aké sú tie štyri? Výživa v podobe fyzického jedla, hrubého či jemného; kontakt je druhá; mentálna vôľa je tretia; a vedomie je štvrtá. Toto, mnísi, sú štyri živiny pre udržanie bytostí, ktoré vznikli, a pre podporu tých, ktorí sa snažia vzniknúť.““ ID85 „Keď to bolo povedané, ctihodný Moḷiyaphagguna povedal Blahoslavenému: ‚Ctihodný pane, kto prijíma výživu vedomia?‘ ‚To nie je správna otázka,‘ povedal Blahoslavený. ‚Nehovorím, že ‚niekto prijíma‘. Keby som povedal, že ‚niekto prijíma‘, potom by bola otázka ‚Ctihodný pane, kto prijíma?‘ správna. Ale ja to tak nehovorím. Keďže to tak nehovorím, ten, kto by sa ma opýtal: ‚Ctihodný pane, pre čo je výživa vedomia podmienkou?‘, by položil správnu otázku. V takom prípade je správne vysvetlenie: ‚Výživa vedomia je podmienkou pre budúce znovuzrodenie. Keď to existuje, vznikajú šesť zmyslových základov; s šiestimi zmyslovými základmi ako podmienkou vzniká kontakt.‘“ ID86 „‚Ctihodný pane, kto má kontakt?‘ ‚To nie je správna otázka,‘ povedal Blahoslavený. ‚Nehovorím: ‚Niekto má kontakt.‘ Keby som povedal: ‚Niekto má kontakt,‘ potom by bola otázka: ‚Ctihodný pane, kto má kontakt?‘ správna. Ale ja to tak nehovorím. Keďže to tak nehovorím, ten, kto by sa ma opýtal: ‚Ctihodný pane, na základe čoho vzniká kontakt?‘, by položil správnu otázku. V takom prípade je správne vysvetlenie: ‚Na základe šiestich zmyslových základov vzniká kontakt; na základe kontaktu vzniká pocit.‘“ ID87 „‚Ctihodný pane, kto prežíva pocit?‘ ‚To nie je správna otázka,‘ povedal Blahoslavený. ‚Nehovorím: ‚človek prežíva pocit.‘ Keby som povedal: ‚človek prežíva pocit,‘ potom by bola správna otázka: ‚Ctihodný pane, kto prežíva pocit?‘ Ale ja to tak nehovorím. Keďže to tak nehovorím, ten, kto by sa ma opýtal: ‚Ctihodný pane, na základe čoho vzniká pocit?‘, by položil správnu otázku. V takom prípade je správne vysvetlenie: ‚Na základe kontaktu vzniká pocit; na základe pocitu vzniká túžba.‘“ ID88 „– Ctihodný pane, kto túži?“ „To nie je správna otázka,“ povedal Blahoslavený. „Ja nehovorím: ‚Niekto túži.‘ Keby som povedal: ‚Niekto túži,‘ potom by otázka: ‚Ctihodný pane, kto túži?‘ bola správna. Ale ja to tak nehovorím. Keďže to tak nehovorím, ten, kto by sa ma opýtal: ‚Ctihodný pane, za akej podmienky vzniká túžba?‘, by položil správnu otázku. V takom prípade je správne vysvetlenie: ‚Za podmienky pocitu vzniká túžba; za podmienky túžby vzniká pripútanosť.‘“ ID89 „‚Ctihodný pane, kto sa upína?‘ ‚To nie je správna otázka,‘ povedal Blahoslavený. ‚Nehovorím: ‚človek sa upína.‘ Keby som povedal: ‚človek sa upína,‘ potom by bola správna otázka: ‚Ctihodný pane, kto sa upína?‘ Ale ja to tak nehovorím. Keďže to tak nehovorím, ten, kto by sa ma opýtal: ‚Ctihodný pane, na základe čoho vzniká lipnutie?‘, by položil správnu otázku. V takom prípade je správne vysvetlenie: ‚Na základe túžby vzniká lipnutie; na základe lipnutia vzniká existencia.‘ … Taký je pôvod celého tohto utrpenia.“ ID90 „Phagguna, z úplného zaniknutia a ustania práve tých šiestich základov kontaktu vyplýva ustanie kontaktu. Z ustania kontaktu vyplýva ustanie pocitu. Z ustania pocitu vyplýva ustanie túžby. Z ustania túžby vyplýva ustanie pripútanosti. Z ustania pripútanosti vyplýva ustanie existencie. Z ustania existencie vyplýva ustanie zrodu. Z ustania zrodu ustávajú starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, nepriazeň a zúfalstvo. Takto nastáva ustanie celej tejto masy utrpenia. Druhé.“ ID91 „3. Rozprava o askétoch a bráhmanoch“ ID92 „13. V Sāvatthī. … ‚Mnísi, akíkoľvek askéti alebo bráhmani, ktorí nerozumejú starnutiu a smrti, nerozumejú pôvodu starnutia a smrti, nerozumejú zániku starnutia a smrti, nerozumejú ceste praxe vedúcej k zániku starnutia a smrti; ktorí nerozumejú zrodeniu… existencii… pripútanosti… túžbe… pocitu… kontaktu… šesť zmyslových základov… meno a formu… vedomie… ktorí nerozumejú formáciám, nerozumejú pôvodu formácií, nerozumejú zániku formácií, nerozumejú ceste praxe vedúcej k zániku formácií – tí pre mňa, mnísi, nie sú askétmi ani bráhmanmi, ktorí by boli považovaní za askétov medzi askétmi alebo bráhmanmi medzi bráhmanmi. Ani tí ctihodní, ktorí to sami realizovali priamym poznaním v tomto živote, nevstúpia do cieľa askézy ani do cieľa bráhmanstva a nezotrvajú v nich.““ ID93 „Ale, mnísi, akíkoľvek askéti alebo bráhmani, ktorí chápu starnutie a smrť, chápu vznik starnutia a smrti, chápu zánik starnutia a smrti, chápu cestu praxe vedúcu k zániku starnutia a smrti; ktorí chápu zrodenie… existenciu… pripútanosť… túžbu… pocit… kontakt… šesť zmyslových základov… meno a formu… vedomie… ktorí chápu formácie, chápu pôvod formácií, chápu zánik formácií, chápu cestu praxe vedúcu k zániku formácií – naozaj, mnísi, títo askéti alebo bráhmani sú pre mňa považovaní za askétov medzi askétmi a bráhmanov medzi bráhmanmi. A tí ctihodní, ktorí si to sami uvedomili priamym poznaním práve v tomto živote, vstupujú do cieľa askézy a cieľa bráhmanstva a prebývajú v nich.“ Tretie.“ ID94 „4. Druhá reč o askétov a bráhmanov“ ID95 „14. V Sāvatthī. … „Mnísi, akíkoľvek askéti alebo bráhmani nerozumejú týmto javom, nerozumejú pôvodu týchto javov, nerozumejú zániku týchto javov, nerozumejú ceste praxe vedúcej k zániku týchto javov – akým javom nerozumejú? Aký je pôvod týchto javov, ktoré nechápu? Čo je zánik týchto javov, ktoré nechápu? Aká je cesta praxe vedúca k zániku týchto javov, ktorú nechápu?““ ID96 „„Nerozumejú starnutiu a smrti, nerozumejú pôvodu starnutia a smrti, nerozumejú zániku starnutia a smrti, nerozumejú ceste praxe vedúcej k zániku starnutia a smrti; nerozumejú zrodeniu… existencii… pripútanosti… túžbe… pocitu… kontaktu… šiestim zmyslovým základom… menu a forme… vedomiu… nerozumejú formáciám, nerozumejú pôvodu formácií, nerozumejú zániku formácií, nerozumejú ceste praxe vedúcej k zániku formácií. Nerozumejú týmto javom, nerozumejú pôvodu týchto javov, nerozumejú zániku týchto javov, nerozumejú ceste praxe vedúcej k zániku týchto javov. Pre mňa, mnísi, nie sú asketmi ani bráhmanmi, ktorí by boli považovaní za asketov medzi asketmi alebo za bráhmanov medzi bráhmanmi. Ani tí ctihodní, ktorí to sami dosiahli priamym poznaním v tomto živote, nevstúpia do cieľa askézy ani do cieľa bráhmanstva a nezotrvajú v nich.““ ID97 „Ale, mnísi, akíkoľvek askéti alebo bráhmani chápu tieto javy, chápu pôvod týchto javov, chápu zánik týchto javov, chápu cestu praxe vedúcu k zániku týchto javov – aké javy chápu? Aký je pôvod týchto javov, ktoré chápu? Aký je zánik týchto javov, ktorý chápu? Aká je cesta praxe vedúca k zániku týchto javov, ktorú chápu?““ ID98 „“Pochopili starnutie a smrť, pochopili vznik starnutia a smrti, pochopili zánik starnutia a smrti, pochopili cestu praxe vedúcu k zániku starnutia a smrti; pochopili zrodenie… existenciu… pripútanosť… túžbu… pocit… kontakt… šesť zmyslových základov… meno a formu… vedomie… pochopili formácie, pochopili vznik formácií, pochopili zánik formácií, pochopili cestu praxe vedúcu k zániku formácií. Rozumejú týmto javom, rozumejú pôvodu týchto javov, rozumejú zániku týchto javov, rozumejú ceste praxe vedúcej k zániku týchto javov. Naozaj, mnísi, títo askéti alebo bráhmani sú pre mňa považovaní za askétov medzi askétmi a bráhmanov medzi bráhmanmi. A títo ctihodní, keď to sami dosiahli priamym poznaním v tomto živote, vstupujú do cieľa askézy a cieľa bráhmanstva a prebývajú v ňom.“ Štvrtý.“ ID99 „5. Rozprava s Kaccānagottom“ ID100 „15. Pobýval v Sāvatthī. Vtedy sa ctihodný Kaccānagotta priblížil k Blahoslavenému a po tom, čo sa priblížil a vzdal úctu Blahoslavenému, posadil sa na bok. Keď sedel na boku, ctihodný Kaccānagotta povedal Blahoslavenému: ‚Ctihodný pane, hovorí sa: „správny pohľad, správny pohľad“. Do akej miery, ctihodný pane, existuje správny pohľad?““ ID101 „Kaccāna, tento svet sa z väčšej časti opiera o dualitu: o existenciu a o neexistenciu. Pre toho, kto správnou múdrosťou vidí vznik sveta taký, aký skutočne je, to, čo je v svete neexistenciou, pre neho neexistuje. Pre toho, kto vidí zánik sveta taký, aký skutočne je, pomocou správnej múdrosti, to, čo je vo svete existencia, pre neho neexistuje. Kaccāna, tento svet je z väčšej časti viazaný prístupom, lipnutím a pridržiavaním sa. Ale tento ušľachtilý žiak sa k tomu prístupu a lipnutiu, k tomu mentálnemu rozhodnutiu, pridržiavaniu sa a základnej tendencii nepribližuje, nelipne na nich a nezameriava sa na ne s myšlienkou: ‚Moje ja.‘ Nepochybujú ani nie sú zmätení tým, že ‚Je to len utrpenie, ktoré vzniká, keď vzniká; je to utrpenie, ktoré zaniká, keď zaniká.‘ Poznanie o tom v nich vzniká nezávisle od iného. V tomto rozsahu, Kaccāna, existuje správny pohľad.“ ID102 „‚Všetko existuje,‘ Kaccāna, je jeden extrém. ‚Všetko neexistuje,‘ je druhý extrém. Bez toho, aby sa priblížil k ktorémukoľvek z týchto dvoch extrémov, Kaccāna, Tathāgata učí Dhammu strednou cestou: ‚S nevedomosťou ako podmienkou vznikajú formácie; s formáciami ako podmienkou vzniká vedomie… Takto vzniká celá táto masa utrpenia. Ale s úplným zaniknutím a ukončením práve tej nevedomosti nastáva ukončenie formácií; s ukončením formácií nastáva ukončenie vedomia… Takto nastáva ukončenie celej tejto masy utrpenia.’”“ ID103 „6. Rozprava o učiteľovi Dhammy“ ID104 „16. V Sāvatthī… Vtedy istý mních pristúpil k Blahoslavenému a po tom, čo pristúpil a vzdal úctu Blahoslavenému, posadil sa na bok. Keď sedel na boku, ten mních povedal Blahoslavenému: ‚Ctihodný pane, hovorí sa: „učiteľ Dhammy, učiteľ Dhammy.“ Do akej miery, ctihodný pane, je niekto učiteľom Dhammy?““ ID105 „‚Mníchu, ak niekto učí Dhammu s cieľom dosiahnuť znechutenie zo starnutia a smrti, nadhľad voči nim a ich zánik, je vhodné nazývať ho ‚mníchom, ktorý je učiteľom Dhammy‘. Mních, ak niekto praktizuje s cieľom dosiahnuť znechutenie zo starnutia a smrti, odpútanosť od nich a ich zánik, je vhodné nazvať ho ‚mníchom, ktorý praktizuje v súlade s Dhammou‘. Mních, ak je niekto prostredníctvom znechutenia sa, odpútania sa a zániku starnutia a smrti oslobodený bez pripútanosti, je vhodné nazvať ho ‚mníchom, ktorý dosiahol Nibbānu už v tomto živote‘.“ ID106 „Mních, ak niekto vyučuje Dhammu s cieľom dosiahnuť znechutenie, odpútanosť a zánik zrodenia… existencie… pripútanosti… túžby… pocitu… kontaktu… šiestich zmyslových základov… mena a formy… vedomia… formácií… nevedomosti, je vhodné nazvať ho ‚mníchom, ktorý je učiteľom Dhammy‘. Mníchu, ak niekto praktizuje s cieľom dosiahnuť znechutenie z nevedomosti, odpútanosť od nej a jej zánik, je vhodné nazvať ho ‚mníchom, ktorý praktizuje v súlade s Dhammou‘. Mních, ak je niekto prostredníctvom znechutenia z nevedomosti, odpútanosti od nej a jej zániku oslobodený bez pripútanosti, je vhodné nazvať ho ‚mníchom, ktorý dosiahol Nibbānu už v tomto živote‘.“ ID107 „7. Rozprava s Kassapom, nahým askétom“ ID108 „17. Tak som počul. Raz Blahoslavený prebýval v Rádžagáhe, v Bambusovom háji, na mieste, kde sa kŕmia veveričky. Vtedy sa Blahoslavený ráno obliekol, vzal si misku a rúcho a vošiel do Rádžagáhy na žobranie. Nahý asketa Kassapa videl Blahoslaveného prichádzať z diaľky. Keď ho uvidel, pristúpil k Blahoslavenému; keď pristúpil, vymenil si s Blahoslaveným radostné pozdravy. Po ukončení zdvorilého a pamätného rozhovoru stál bokom. Stojac bokom, nahý asketa Kassapa povedal Blahoslavenému: „Chceli by sme sa ctihodného Gotamu opýtať na istú vec, ak by nám ctihodný Gotama poskytol príležitosť na vysvetlenie tejto otázky.““ ID109 „‚Zatiaľ, Kassapa, nie je čas na otázky; vošli sme medzi domy.‘ Po druhýkrát nahý asketa Kassapa povedal Blahoslavenému: ‚Radi by sme sa ctihodného Gotamu opýtali na istú vec, ak by nám ctihodný Gotama poskytol príležitosť na vysvetlenie tejto otázky.‘ „Zatiaľ, Kassapa, nie je čas na otázky; vošli sme medzi domy.“ Po tretíkrát nahý askéta Kassapa… vošli sme medzi domy. Keď to bolo povedané, nahý askéta Kassapa povedal Blahoslavenému: „Naozaj, nechceme ctihodného Gotamu príliš veľa opýtať.“ „Opýtaj sa, Kassapa, čo chceš.““ ID110 „‚Ctihodný Gotama, je utrpenie spôsobené samotným ja?‘ ‚Nehovor tak, Kassapa,‘ povedal Blahoslavený. ‚Tak potom, ctihodný Gotama, je utrpenie spôsobené iným?‘ ‚Nehovor tak, Kassapa,‘ povedal Blahoslavený. ‚Tak potom, ctihodný Gotama, je utrpenie spôsobené aj samotným ja, aj iným?‘ „Nehovor tak, Kassapa,“ povedal Blahoslavený. „Tak teda, ctihodný Gotama, nie je utrpenie spôsobené sebou samým, ani spôsobené iným, a vzniklo bez príčiny?“ „Nehovor tak, Kassapa,“ povedal Blahoslavený. „Tak teda, ctihodný Gotama, neexistuje utrpenie?“ „Nie je to tak, Kassapa, že utrpenie neexistuje. Utrpenie skutočne existuje, Kassapa.“ „V tom prípade ctihodný Gotama nepozná utrpenie, nevidí utrpenie.“ „Nie je to tak, Kassapa, že nepoznám utrpenie, ani že ho nevidím. Ja skutočne poznám utrpenie, Kassapa; ja skutočne vidím utrpenie, Kassapa.“ ID111 „Ctihodný Gotama, keď sa ťa spýtajú: ‚Je utrpenie spôsobené samotným človekom?‘, odpovieš: ‚Nehovor tak, Kassapa.‘ Keď sa ťa spýtajú: ‚Tak teda, ctihodný Gotama, je utrpenie spôsobené niekým iným?‘, odpovieš: ‚Nehovor tak, Kassapa.‘ Keď sa ťa spýtajú: ‚Tak teda, ctihodný Gotama, je utrpenie spôsobené aj samotným človekom, aj niekým iným?‘, odpovieš: ‚Nehovor tak, Kassapa.‘ Keď sa ťa spýtajú: ‚Tak teda, ctihodný Gotama, nie je utrpenie spôsobené ani samotným človekom, ani niekým iným a vzniklo bez príčiny?‘, odpovieš: ‚Nehovor tak, Kassapa.‘ Keď sa ťa spýtajú: ‚Tak teda, ctihodný Gotama, neexistuje utrpenie?‘ odpovieš: ‚Nie je to tak, Kassapa, že utrpenie neexistuje. Utrpenie skutočne existuje, Kassapa.‘ Keď sa ťa spýtajú: ‚V tom prípade ctihodný Gotama nepozná utrpenie, nevidí utrpenie,‘ odpovieš: ‚Nie je to tak, Kassapa, že nepoznám utrpenie, ani že ho nevidím. Ja utrpenie skutočne poznám, Kassapa; ja utrpenie skutočne vidím, Kassapa.“ Ctihodný pane, nech mi Blahoslavený vysvetlí, čo je utrpenie. Nech ma Blahoslavený poučí o utrpení.““ ID112 „Kassapa, ten, kto hovorí: ‚Ten, kto koná, je ten, kto prežíva,‘ a od začiatku sa drží názoru, že ‚utrpenie si človek vytvára sám‘, upadá do tohto eternalizmu. Kassapa, ten, kto hovorí: ‚Jeden koná, druhý prežíva,‘ sužovaný pocitmi a presvedčený, že ‚utrpenie je spôsobené iným,‘ upadá do tohto annihilacionizmu. Bez toho, aby sa priblížil k jednému z týchto dvoch extrémov, Kassapa, Tathāgata učí Dhammu strednou cestou: ‚S nevedomosťou ako podmienkou vznikajú formácie; s formáciami ako podmienkou vzniká vedomie… a tak ďalej. Taký je pôvod celej tejto masy utrpenia. Ale s úplným zaniknutím a ukončením nevedomosti ustávajú formácie; s ukončením formácií ustáva vedomie… a tak ďalej. Také je ukončenie celej tejto masy utrpenia.““ ID113 „Keď to bolo povedané, nahý asketa Kassapa povedal Blahoslavenému: „Vynikajúce, ctihodný pane! Vynikajúce, ctihodný pane! Rovnako ako, ctihodný pane, by niekto mohol postaviť to, čo bolo prevrátené… a tak ďalej… alebo zdvihnúť olejovú lampu, aby tí, čo majú oči, mohli vidieť tvary; presne tým istým spôsobom Blahoslavený objasnil Dhammu mnohými spôsobmi. Ja, ctihodný pane, hľadám útočisko u Blahoslaveného, v Dhamme a v Bhikkhu Saṅghe. Nech mi, ctihodný pane, bude udelené vstupovanie do mníšstva v prítomnosti Blahoslaveného; nech mi bude udelené úplné vysvätenie.““ ID114 „Kassapa, ten, kto bol predtým stúpencom inej sekty a kto túži po vstúpení do mníšstva a po úplnom vysvätení v tomto Dhamme a disciplíne, žije štyri mesiace v skúšobnej dobe. Po uplynutí štyroch mesiacov mnísi, s radosťou v srdci, udelia vstup do mníšstva a úplné vysvätenie do stavu mnícha. Rozdiely medzi jednotlivcami mi však nie sú neznáme.“ ID115 „„Ctihodný pane, ak niekto, kto bol kedysi stúpencom inej sekty, túži po vstúpení do mníšstva v tomto Dhamme a disciplíne a túži po vyššom vysvätení, prejde štvormesačnou skúšobnou dobou. Po uplynutí štyroch mesiacov môžu mnísi, ak sú spokojní, udeliť mu vstup do mníšstva a vyššie vysvätenie do stavu mnícha. Ja prejdem štvorročnou skúšobnou dobou. Po uplynutí štyroch rokov nech mi mnísi, ak budú spokojní, udelia vstup do rehole a vyššie vysvätenie do stavu mnícha.““ ID116 „Nahý asketa Kassapa prijal vstup do rehole v prítomnosti Blahoslaveného; prijal vyššie vysvätenie. A nedlho po svojom vyššom vysvätení ctihodný Kassapa, žijúci osamote, v ústraní, usilovný, horlivý a odhodlaný, čoskoro priamo spoznal ten neprekonateľný vrchol svätého života, pre ktorý sa členovia kmeňa správne vzdávajú domáceho života a vstupujú do bezdomovectva, a keď ho zjavil, žil tak, že ho dosiahol už v tomto živote. Pochopil: „Zničené je zrodenie, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nič viac nie je.“ A ctihodný Kassapa sa stal jedným z arahantov. Siedmy.“ ID117 „8. Timbaruka Sutta“ ID118 „18. Pobýval v Sāvatthī. Vtedy sa k Blahoslavenému priblížil pútnik Timbaruka; keď sa priblížil, vymenil si s Blahoslaveným pozdravy. Po ukončení zdvorilého a pamätného rozhovoru si sadol na bok. Keď sedel na boku, pútnik Timbaruka povedal Blahoslavenému toto:“ ID119 „‚Ctihodný Gotama, sú šťastie a utrpenie vlastným dielom?‘ ‚Nehovor tak, Timbaruka,‘ povedal Blahoslavený. ‚Tak potom, ctihodný Gotama, sú šťastie a utrpenie dielom iného?‘ ‚Nehovor tak, Timbaruka,‘ povedal Blahoslavený. ‚Tak potom, ctihodný Gotama, sú šťastie a utrpenie zároveň vlastným dielom aj dielom iného?“ „Nehovor tak, Timbaruka,“ povedal Blahoslavený. „Tak teda, ctihodný Gotama, nie sú šťastie a utrpenie spôsobené samotným človekom, ani spôsobené iným, a vznikajú bez príčiny?“ „Nehovor tak, Timbaruka,“ povedal Blahoslavený. „Tak teda, ctihodný Gotama, neexistuje šťastie a utrpenie?“ „Nie je to tak, Timbaruka, že neexistuje šťastie ani utrpenie; šťastie a utrpenie skutočne existujú, Timbaruka.“ „V tom prípade, ctihodný Gotama, nepoznáš ani nevidíš šťastie a utrpenie?“ „Nie je to tak, Timbaruka, že nepoznám ani nevidím šťastie a utrpenie. Poznám šťastie a utrpenie, Timbaruka; vidím šťastie a utrpenie, Timbaruka.““ ID120 „Keď sa ťa spýtajú: ‚Ctihodný Gotama, sú šťastie a utrpenie vlastným dielom?‘, odpovieš: ‚Nehovor tak, Timbaruka.‘ Keď sa ťa spýtajú: ‚Tak teda, ctihodný Gotama, sú šťastie a utrpenie dielom iného?‘, odpovieš: ‚Nehovor tak, Timbaruka.‘ Keď sa ťa spýtajú: ‚Tak teda, ctihodný Gotama, sú šťastie a utrpenie vytvorené aj sebou samým, aj niekým iným?‘, odpovieš: ‚Nehovor tak, Timbaruka.‘ Keď sa ťa spýtajú: ‚Tak teda, ctihodný Gotama, nie sú šťastie a utrpenie vytvorené ani sebou samým, ani niekým iným a vznikli bez príčiny?‘, odpovieš: ‚Nehovor tak, Timbaruka.‘ Keď sa ťa spýtajú: ‚Tak teda, ctihodný Gotama, neexistuje šťastie ani utrpenie?‘ odpovieš: ‚Nie je to tak, Timbaruka, že neexistuje šťastie ani utrpenie; šťastie a utrpenie skutočne existujú, Timbaruka.‘ Keď sa ťa spýtajú: ‚V tom prípade, ctihodný Gotama, nepoznáš ani nevidíš šťastie a utrpenie?‘ odpovieš: ‚Nie je to tak, Timbaruka, že nepoznám ani nevidím šťastie a utrpenie. Poznám šťastie a utrpenie, Timbaruka; vidím šťastie a utrpenie, Timbaruka.“ Nech mi ctihodný Gotama vysvetlí šťastie a utrpenie. Nech ma ctihodný Gotama poučí o šťastí a utrpení.““ ID121 „Timbaruka, pokiaľ ide o názor: ‚Pocit je to isté ako ten, kto cíti,‘ ktorý, keďže je prítomný od začiatku, naznačuje, že ‚šťastie a utrpenie sú vlastným dielom‘ – to ja nehovorím. Timbaruka, pokiaľ ide o názor: ‚Pocit je jedna vec a ten, kto cíti, je iná vec‘, čo pre človeka sužovaného pocitom znamená, že ‚šťastie a utrpenie sú vytvorené niekým iným‘ – to ja nehovorím. Vyhýbajúc sa obom týmto extrémom, Timbaruka, Tathāgata učí Dhammu strednou cestou: ‚S nevedomosťou ako podmienkou vznikajú formácie; s formáciami ako podmienkou vzniká vedomie… Taký je pôvod celej tejto masy utrpenia. Ale s úplným zaniknutím a ukončením práve tej nevedomosti prichádza ukončenie formácií; s ukončením formácií prichádza ukončenie vedomia… Také je ukončenie celej tejto masy utrpenia.‘“ ID122 „Keď to bolo povedané, pútnik Timbaruka povedal Blahoslavenému: „Výborne, ctihodný Gotama! Výborne, ctihodný Gotama! … Hľadám útočisko u ctihodného Gotamu, v Dhammě a v Saṅghe mníchov. Nech si ma ctihodný Gotama zapamätá ako laického nasledovníka, ktorý sa od dnešného dňa na celý život uchýlil k útočisku.“ Ôsma.“ ID123 „9. Rozprava o hlupákovi a múdrom človeku“ ID124 „19. Pobyt v Sāvatthī… „Mnísi, pre hlupáka, ktorého brzdí nevedomosť a ktorý je spojený s túžbou, takto vzniklo toto telo. Tak existuje práve toto telo a vonkajšie meno a forma; týmto spôsobom ide o pár. V závislosti od tohto páru dochádza ku kontaktu na šiestich zmyslových základniach. Keď sa ho dotknú tieto zmyslové základne, alebo jedna či druhá z nich, hlupák prežíva potešenie a bolesť.““ ID125 „„Mnísi, pre múdreho človeka, ktorého brzdí nevedomosť a ktorý je spojený s túžbou, takto vzniklo toto telo. Existuje teda práve toto telo a vonkajšie meno a forma; týmto spôsobom ide o pár. V závislosti od tohto páru dochádza ku kontaktu na šiestich zmyslových základniach. Keď sa múdry človek dotkne týchto základní, alebo jednej či druhej z nich, prežíva potešenie a bolesť.““ ID126 „“V takom prípade, mnísi, aký je rozdiel, aká je odlišnosť, aký je rozlišovací znak múdreho človeka od hlupáka?“ „Ctihodný pane, pre nás má učenie ako svoj koreň Blahoslaveného, ako svojho vodcu Blahoslaveného, ako svoje útočisko Blahoslaveného. Bolo by dobré, ctihodný pane, keby sa význam tohto výroku vyjasnil samotnému Blahoslavenému. Keď to počujú od Blahoslaveného, mnísi si to zapamätajú.“ ID127 „V tom prípade, mnísi, počúvajte, dávajte pozor, budem hovoriť.“ „Áno, ctihodný pane,“ odpovedali tí mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto:“ ID128 „Mnísi, nevedomosť, ktorou je hlupák zahalený, a túžba, s ktorou je spojený – práve z nich vzniklo toto telo. Túto nevedomosť hlupák nezanechal a táto túžba nie je vyčerpaná. Z akého dôvodu? Pretože, mnísi, hlupák nežil svätý život na úplné zničenie utrpenia. Preto po rozpade tela blázon prechádza do iného tela. Keďže je tým, kto prechádza do tela, nie je oslobodený od zrodu, starnutia a smrti; od smútku, náreku, bolesti, utrpenia a zúfalstva. Nie je oslobodený od utrpenia, hovorím.“ ID129 „Mnísi, práve kvôli tej nevedomosti, ktorou je múdry človek zahalený, a tej túžbe, s ktorou je spojený, vzniklo toto telo. Práve túto nevedomosť múdry človek opustil a tá túžba je vyčerpaná. Z akého dôvodu? Pretože, mnísi, múdry človek správne viedol svätý život s cieľom úplného zničenia utrpenia. Preto po rozpade tela múdry človek neprechádza do iného tela. Keďže nie je tým, kto prechádza do tela, je oslobodený od zrodu, starnutia a smrti; od smútku, náreku, bolesti, utrpenia a zúfalstva. Hovorím, že je oslobodený od utrpenia. Toto, mnísi, je rozdiel, toto je vynikajúca vlastnosť, toto je rozdiel medzi múdrym človekom a hlupákom: a to je vedenie svätého života.“ ID130 „10. Rozprava o podmienkach“ ID131 „20. V Sāvatthī. ‚Mnísi, naučím vás závislé vznikanie a javy, ktoré vznikajú v závislosti. Počúvajte to a dávajte pozor, budem hovoriť.‘ ‚Áno, ctihodný pane,‘ odpovedali tí mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto:“ ID132 „A čo, mnísi, je podmienené vznikanie? S narodením ako podmienkou, mnísi, vzniká starnutie a smrť. Či už Tathāgata vznikne, alebo nevznikne, tento prvok pretrváva, táto stabilita Dhammy, tento pevný priebeh Dhammy, táto špecifická podmienenosť. Tathāgata k tomu prebudí a pochopí to. Keď k tomu prebudí a pochopí to, poukazuje na to, učí to, hlása to, ustanovuje to, odhaľuje to, analyzuje to a objasňuje to. A hovorí: ‚Pozrite! S narodením ako podmienkou, mnísi, existuje starnutie a smrť.‘“ ID133 „‚S existenciou ako podmienkou, mnísi, existuje zrodenie… s pripútanosťou ako podmienkou, mnísi, existuje existencia… s túžbou ako podmienkou, mnísi, existuje pripútanosť… s pocitom ako podmienkou, mnísi, existuje túžba… s kontaktom ako podmienkou, mnísi, existuje pocit… so šiestimi zmyslovými základňami ako podmienkou, mnísi, existuje kontakt… s menom a formou ako podmienkou, mnísi, existujú šesť zmyslových základov… s vedomím ako podmienkou, mnísi, existuje meno a forma… s formáciami ako podmienkou, mnísi, existuje vedomie… s nevedomosťou ako podmienkou, mnísi, existujú formácie. Či už Tathágatovia vznikajú, alebo nevznikajú, tento prvok pretrváva, táto stabilita Dhammy, tento pevný priebeh Dhammy, táto špecifická podmienenosť. Tathágata k tomu prebudí a pochopí to. Keď k tomu prebudí a pochopí to, poukazuje na to, učí to, hlása to, ustanovuje to, odhaľuje to, analyzuje to a objasňuje to. A hovorí: ‚Pozrite! S nevedomosťou ako podmienkou, mnísi, existujú formácie.‘ Takto, mnísi, to, čo je takosť, neomylnosť, ne-inakosť, táto špecifická podmienenosť – to sa nazýva, mnísi, závislé vznikanie.“ ID134 „A čo, mnísi, sú javy vznikajúce v závislosti? Starnutie a smrť, mnísi, sú nestále, podmienené, vznikajúce v závislosti, podliehajúce zničeniu, podliehajúce zániku, podliehajúce vyhasnutiu, podliehajúce zániku. Narodenie, mnísi, je nestále, podmienené, vznikajúce v závislosti, podliehajúce zničeniu, podliehajúce zániku, podliehajúce vyhasnutiu, podliehajúce zániku. Stávanie sa, mnísi, je nestále, podmienené, vznikajúce v závislosti, podlieha zničeniu, podlieha zmiznutiu, podlieha vyblednutiu, podlieha zániku. Lpanie, mnísi… Túžba, mnísi… Pocit, mnísi… Kontakt, mnísi… Šesť zmyslových základov, mnísi… Meno a forma, mnísi… Vedomie, mnísi… Formácie, mnísi… Nevedomosť, mnísi, je nestála, podmienená, vznikajúca v závislosti, podliehajúca zničeniu, podliehajúca zmiznutiu, podliehajúca vytrateniu, podliehajúca zániku. Tieto, mnísi, sa nazývajú javy vznikajúce v závislosti.““ ID135 „Mnísi, keď ušľachtilý žiak správnou múdrosťou jasne uzrie, tak ako to skutočne je, toto vzájomné podmienené vznikanie a tieto vzájomne podmienené javy, nie je možné, aby sa vrátil do minulosti a premýšľal: ‚Existoval som v minulosti? Neexistoval som v minulosti? Čím som bol v minulosti? Aký som bol v minulosti? Čím som bol a čím som sa stal v minulosti?“ Alebo že by sa vrhal dopredu do budúcnosti a premýšľal: ‚Budem existovať v budúcnosti? Nebudem existovať v budúcnosti? Čím budem v budúcnosti? Aký budem v budúcnosti? Čím som bol a čím sa stanem v budúcnosti?‘ Alebo že by bol teraz vnútorne zmätený ohľadom prítomnosti a premýšľal: ‚Som? Nie som? Čo som? Ako som? Odkiaľ táto bytosť prišla? Kam pôjde?“ Takýto prípad neexistuje. Z akého dôvodu? Pretože, mnísi, ušľachtilý žiak jasne videl správnou múdrosťou, tak ako to skutočne je, toto vzájomné vznikanie a tieto vzájomne vzniknuté javy.““ ID136 „Druhá kapitola o výžive.“ ID137 „Zhrnujúci verš:“ ID138 „Výživa, Phagguna a dve kapitoly o askétov a bráhmanov; Kaccānagotta, hlásateľ Dhammy, nahý askéta a Timbaruka; Blázon aj múdry, a desiata kapitola o podmienkach.“ ID139 „3. Kapitola o desiatich silách“ ID140 „1. Rozprava o desiatich silách“ ID141 „21. V Sāvatthī… ‚Mnísi, Tathāgata, obdarený desiatimi silami a štyrmi druhmi nebojácnosti, zaujíma najvyššie, neotrasiteľné postavenie, v zhromaždeniach revie ako lev a uvádza do pohybu najvyššie kolo: ‚Toto je forma, toto je vznik formy, toto je zánik formy. Toto je pocit, toto je vznik pocitu, toto je zánik pocitu. Toto je vnímanie, toto je vznik vnímania, toto je zánik vnímania. Toto sú formácie, toto je vznik formácií, toto je zánik formácií. Toto je vedomie, toto je vznik vedomia, toto je zánik vedomia. Keď toto existuje, tamto vzniká; so vznikom tohto vzniká tamto. Keď toto neexistuje, tamto nevzniká; so zánikom tohto zaniká tamto. To znamená: s nevedomosťou ako podmienkou vznikajú formácie; s formáciami ako podmienkou vzniká vedomie… a tak ďalej… Taký je pôvod celej tejto masy utrpenia. Ale s úplným zaniknutím a ukončením nevedomosti dochádza k zániku formácií; so zánikom formácií dochádza k zániku vedomia… a tak ďalej… Takto je zánik celej tejto masy utrpenia.“ Prvá.“ ID142 „2. Druhá reč o desiatich silách“ ID143 „22. V Sāvatthī… ‚Mnísi, Tathágata, obdarený desiatimi silami a štyrmi druhmi nebojácnosti, zaujíma najvyššie, neotrasiteľné postavenie, znie v zhromaždeniach levím revom a uvádza do pohybu najvyššie kolo: ‚Toto je forma, toto je pôvod formy, toto je zánik formy. Toto je pocit, toto je pôvod pocitu, toto je zánik pocitu. Toto je vnímanie, toto je pôvod vnímania, toto je zánik vnímania. Toto sú formácie, toto je pôvod formácií, toto je zánik formácií. Toto je vedomie, toto je pôvod vedomia, toto je zánik vedomia. Keď toto existuje, to vzniká; so vznikom tohto vzniká aj to. Keď toto neexistuje, to nevzniká; so zánikom tohto zaniká aj to. To znamená: s nevedomosťou ako podmienkou vznikajú formácie; s formáciami ako podmienkou vzniká vedomie… a tak ďalej… Taký je pôvod celej tejto masy utrpenia. Ale s úplným zaniknutím a ukončením nevedomosti dochádza k ukončeniu formácií; s ukončením formácií dochádza k ukončeniu vedomia… a tak ďalej… Také je ukončenie celej tejto masy utrpenia.“ ID144 „‚Mnísi, Dhamma bola mnou dobre vyhlásená – je zjavná, odhalená, objasnená a bez protirečení. V tejto Dhamme, ktorú som tak dobre vyhlásil – zjavnej, odhalenej, objasnenej a bez protirečení – je naozaj vhodné, aby člen rodu, ktorý odišiel do mníšstva vo viere, takto prebudil svoju energiu: ‚Nech mi dobrovoľne zostanú len koža, šľachy a kosti a nech mi v tele vyschnú mäso a krv; ale moja energia nepoľaví, kým nedosiahnem to, čo sa dá dosiahnuť mužnou silou, mužnou energiou a mužným úsilím.‘“ ID145 „Mnísi, lenivý človek prebýva v utrpení, zmiešanom so zlými, nezdravými stavmi, a spôsobuje, že jeho vlastné veľké dobro ubúda. Ale energický človek prebýva v šťastí, oddelený od zlých, nezdravých stavov, a napĺňa svoje vlastné veľké dobro. Mnísi, najvyššie sa nedosahuje prostredníctvom toho, čo je nižšie; najvyššie sa dosahuje prostredníctvom najvyššieho. Mnísi, tento svätý život je výnimočný nápoj a Učiteľ je prítomný pred vami. Preto, mnísi, prebuďte svoju energiu na dosiahnutie nedosiahnutého, na dosiahnutie nedosiahnutého, na realizáciu nerealizovaného, s myšlienkou: ‚Týmto spôsobom nebude naše odchod do kláštora neplodný, ale plodný a úspešný. A pre tých, ktorých rúcha, almužna, ubytovanie a liečivé prostriedky používame, budú ich skutky služby voči nám prinášať veľké ovocie a veľký prospech.“ Takto, mnísi, by ste sa mali cvičiť. Mnísi, pre toho, kto vidí svoje vlastné dobro, je naozaj vhodné usilovať sa s usilovnosťou. Pre toho, kto vidí dobro druhých, je naozaj vhodné usilovať sa s usilovnosťou. Pre toho, kto vidí dobro oboch, je skutočne vhodné usilovať sa s usilovnosťou. Po druhé.“ ID146 „3. Rozprava o podporných podmienkach“ ID147 „23. V Sāvatthī. ‚Mnísi, vyhlasujem zničenie skvrn pre toho, kto vie a vidí, nie pre toho, kto nevie a nevidí. Čo vedieť, mnísi, čo vidieť, aby došlo k zničeniu nečistôt? ‚Toto je forma, toto je pôvod formy, toto je zánik formy. Toto je pocit… Toto je vnímanie… Toto sú formácie… Toto je vedomie, toto je pôvod vedomia, toto je zánik vedomia.‘ Pre toho, kto takto vie a vidí, mnísi, dochádza k zničeniu nečistôt.“” ID148 „Mnísi, aj to poznanie zániku u toho, u koho sú nečistoty zničené – aj to, hovorím, má podpornú podmienku; nie je bez podporných podmienok. A čo, mnísi, je podpornou podmienkou pre poznanie zániku? ‚Oslobodenie,‘ malo by sa povedať. Aj oslobodenie, mnísi, hovorím, má podmienku, ktorá ho podporuje; nie je bez podmienky, ktorá ho podporuje. A čo, mnísi, je podmienkou, ktorá podporuje oslobodenie? ‚Nepripútanosť,‘ malo by sa povedať. Aj nepripútanosť, mnísi, hovorím, má podmienku, ktorá ju podporuje; nie je bez podmienky, ktorá ju podporuje. A čo, mnísi, je podmienkou pre neviazanosť? „Znechutenie,“ malo by sa povedať. Aj znechutenie, mnísi, hovorím, má podmienku; nie je bez podmienky. A čo, mnísi, je podmienkou pre znechutenie? „Poznanie a videnie vecí takých, aké skutočne sú,“ malo by sa povedať. Aj poznanie a videnie vecí takých, aké skutočne sú, mnísi, hovorím, má podpornú podmienku; nie je bez podporných podmienok. A čo, mnísi, je podpornou podmienkou pre poznanie a videnie vecí takých, aké skutočne sú? „Sústredenie,“ malo by sa povedať. Aj sústredenie, mnísi, hovorím, má podpornú podmienku; nie je bez podporných podmienok.“ ID149 „A čo, mnísi, je podmienkou sústredenia? ‚Blahoslavenstvo,‘ malo by sa povedať. Aj blahoslavenstvo, mnísi, hovorím, má podmienku; nie je bez podmienky. A čo, mnísi, je podmienkou blahoslavenstva? ‚Pokoj,‘ malo by sa povedať. Aj pokoj, mnísi, hovorím, má podmienku, ktorá ho podporuje; nie je bez podmienky, ktorá ho podporuje. A čo, mnísi, je podmienkou, ktorá podporuje pokoj? ‚Blaho‘, malo by sa povedať. Aj blaho, mnísi, hovorím, má podmienku, ktorá ho podporuje; nie je bez podmienky, ktorá ho podporuje. A čo, mnísi, je podmienkou, ktorá podporuje blaho? „Radosť,“ malo by sa povedať. Aj radosť, mnísi, hovorím, má podmienku, ktorá ju podporuje; nie je bez podmienky, ktorá ju podporuje. A čo, mnísi, je podmienkou, ktorá podporuje radosť? „Viera,“ malo by sa povedať. Aj viera, mnísi, hovorím, má podmienku, ktorá ju podporuje; nie je bez podmienky, ktorá ju podporuje.“ ID150 „A čo, mnísi, je podmienkou viery? ‚Utrpenie,‘ malo by sa povedať. Aj utrpenie, mnísi, hovorím, má podmienku; nie je bez podmienky. A čo, mnísi, je podmienkou utrpenia? ‚Narodenie,‘ malo by sa povedať. Aj zrodenie, mnísi, hovorím, má podmienku, ktorá ho podporuje; nie je bez podmienky, ktorá ho podporuje. A čo, mnísi, je podmienkou, ktorá podporuje zrodenie? ‚Existencia,‘ malo by sa povedať. Aj existencia, mnísi, hovorím, má podmienku, ktorá ju podporuje; nie je bez podmienky, ktorá ju podporuje. A čo, mnísi, je podmienkou, ktorá podporuje existenciu? „Lpenie,“ malo by sa povedať. Aj lpenie, mnísi, hovorím, má podmienku; nie je bez podmienky. A čo, mnísi, je podmienkou pre lpenie? „Túžba,“ malo by sa povedať. Aj túžba, mnísi, hovorím, má podmienku; nie je bez podmienky.“ ID151 „A čo, mnísi, je podmienkou pre túžbu? ‚Pocit,‘ malo by sa povedať… ‚Kontakt,‘ malo by sa povedať… ‚Šesť zmyslových základov,‘ malo by sa povedať… ‚Meno a forma,‘ malo by sa povedať… ‚Vedomie,‘ malo by sa povedať… ‚Formácie,‘ malo by sa povedať. Aj formácie, mnísi, hovorím, majú podmienky, na ktorých spočívajú; nie sú bez podmienok, na ktorých spočívajú. A čo, mnísi, je podmienkou, na ktorej spočívajú formácie? ‚Neznalosť,‘ malo by sa povedať.“ ID152 „“Tak teda, mnísi, formácie majú nevedomosť ako svoju podpornú podmienku; vedomie má formácie ako svoju podpornú podmienku; meno a forma majú vedomie ako svoju podpornú podmienku; šesť zmyslových základov má meno a formu ako svoju podpornú podmienku; kontakt má šesť zmyslových základov ako svoju podpornú podmienku; pocit má kontakt ako svoju podpornú podmienku; túžba má pocit ako svoju podpornú podmienku; pripútanosť má túžbu ako svoju podpornú podmienku; existencia má pripútanosť ako svoju podpornú podmienku; zrodenie má za svoju opornú podmienku existenciu; utrpenie má za svoju opornú podmienku zrodenie; viera má za svoju opornú podmienku utrpenie; radosť má za svoju opornú podmienku vieru; blaženosť má za svoju opornú podmienku radosť; pokoj má extázu ako svoju podpornú podmienku; blaženosť má pokoj ako svoju podpornú podmienku; sústredenie má blaženosť ako svoju podpornú podmienku; poznanie a videnie vecí takých, aké skutočne sú, má sústredenie ako svoju podpornú podmienku; rozčarovanie má poznanie a videnie vecí takých, aké skutočne sú, ako svoju podpornú podmienku; nezaujatosť má rozčarovanie ako svoju podpornú podmienku; oslobodenie má nezaujatosť ako svoju podpornú podmienku; poznanie zániku má oslobodenie ako svoju podpornú podmienku.“ ID153 „Mnísi, je to presne tak, ako keď na vrchole hory prší hustými kvapkami, voda steká do nižšie položených oblastí a napĺňa horské rozsedliny, štrbiny a strže. Keď sú horské rozsedliny, trhliny a strže plné, napĺňajú malé jazierka. Keď sú malé jazierka plné, napĺňajú veľké jazierka. Keď sú veľké jazierka plné, napĺňajú malé rieky. Keď sú malé rieky plné, napĺňajú veľké rieky. Keď sú veľké rieky plné, napĺňajú veľký oceán.“ ID154 „“Presne tak, mnísi, formácie majú nevedomosť ako svoju podpornú podmienku; vedomie má formácie ako svoju podpornú podmienku; meno a forma majú vedomie ako svoju podpornú podmienku; šesť zmyslových základov má meno a formu ako svoju podpornú podmienku; kontakt má šesť zmyslových základov ako svoju podpornú podmienku; pocit má kontakt ako svoju podpornú podmienku; túžba má pocit ako svoju podpornú podmienku; pripútanosť má túžbu ako svoju podpornú podmienku; existencia má pripútanosť ako svoju podpornú podmienku; zrodenie má za svoju podpornú podmienku existenciu; utrpenie má za svoju podpornú podmienku zrodenie; viera má za svoju podpornú podmienku utrpenie; radosť má za svoju podpornú podmienku vieru; blaženosť má za svoju podpornú podmienku radosť; pokoj má za svoju podpornú podmienku blaženosť; šťastie má za svoju podpornú podmienku pokoj; sústredenie má za svoju podpornú podmienku šťastie; poznanie a videnie vecí takých, aké skutočne sú, má sústredenie ako svoju podpornú podmienku; rozčarovanie má poznanie a videnie vecí takých, aké skutočne sú, ako svoju podpornú podmienku; nezaujatosť má rozčarovanie ako svoju podpornú podmienku; oslobodenie má nezaujatosť ako svoju podpornú podmienku; poznanie zániku má oslobodenie ako svoju podpornú podmienku.“ Tretia.“ ID155 „4. Rozprava o tých, ktorí zastávajú iné názory“ ID156 „24. Pobýval v Rádžagáhe, v Bambusovom háji. Vtedy sa ctihodný Sáriputta ráno obliekol, vzal si misku a rúcho a vyrazil do Rádžagáhy po almužnu. Vtedy napadla ctihodného Sáriputtu táto myšlienka: ‚Je ešte príliš skoro na to, aby som v Rádžagáhe chodil po almužnu. Čo keby som sa vybral do parku putovníkov s inými názormi?““ ID157 „Potom sa ctihodný Sāriputta vybral do parku putovníkov s inými názormi. Keď tam prišiel, vymenil si pozdravy s tými putovníkmi s inými názormi. Po ukončení príjemného a pamätného rozhovoru si sadol na bok. K ctihodnému Sāriputtovi, ktorý sedel na boku, títo putujúci s odlišnými názormi povedali toto:“ ID158 „„Priateľ Sāriputta, existujú niektorí askéti a bráhmani, zástancovia karmy, ktorí vyhlasujú, že utrpenie si človek spôsobuje sám. Priateľ Sāriputta, existujú niektorí askéti a bráhmani, zástancovia karmy, ktorí vyhlasujú, že utrpenie spôsobuje niekto iný. Priateľ Sāriputta, existujú niektorí askéti a bráhmani, zástancovia karmy, ktorí tvrdia, že utrpenie je spôsobené aj samotným človekom, aj iným. Priateľ Sāriputta, existujú niektorí askéti a bráhmani, zástancovia karmy, ktorí tvrdia, že utrpenie je spôsobené ani samotným človekom, ani iným, ale vzniklo bez príčiny. A teraz, priateľ Sāriputta, aká je v tejto súvislosti doktrína askétu Gotamu? Čo hlása? Ako by sme mali odpovedať, aby sme správne citovali slová askétu Gotamu a nezavádzali o ňom nepravdivými tvrdeniami, a aby sme vysvetlili Dhammu v súlade s Dhammou, a aby žiadny oprávnený dôsledok nášho výroku neposkytoval dôvod na kritiku?““ ID159 „Priatelia, Blahoslavený vyhlásil, že utrpenie vzniká v závislosti. V závislosti na čom? V závislosti na kontakte. Ten, kto takto hovorí, by sprostredkoval to, čo povedal Blahoslavený, a nezavádzal by o Blahoslavenom nepravdivými tvrdeniami; vysvetľoval by Dhammu v súlade s Dhammou a žiadny oprávnený dôsledok tohto výroku by neposkytoval dôvod na kritiku.“ ID160 „Priatelia, medzi nimi sú tí askéti a bráhmani, ktorí sú zástancami karmy a vyhlasujú, že utrpenie je spôsobené samotným človekom – aj to je podmienené kontaktom. Tí askéti a bráhmani, ktorí sú zástancami karmy a vyhlasujú, že utrpenie je spôsobené iným – aj to je podmienené kontaktom. Tí askéti a bráhmani, ktorí sú zástancami karmy a vyhlasujú, že utrpenie je spôsobené aj samotným človekom, aj iným – aj to je podmienené kontaktom. Tí askéti a bráhmani, ktorí sú zástancami karmy a vyhlasujú, že utrpenie nie je spôsobené ani samotným človekom, ani iným, že vzniklo bez príčiny – aj to je podmienené kontaktom.“ ID161 „Priatelia, spomedzi nich, pre tých askétov a bráhmanov, ktorí sú zástancami karmy a tvrdia, že utrpenie je spôsobené samotným človekom, že ho budú prežívať oddelene od kontaktu – to nie je možné. Pre tých askétov a bráhmanov, ktorí sú zástancami karmy a tvrdia, že utrpenie je spôsobené iným, že ho budú prežívať oddelene od kontaktu – to nie je možné. Pre tých askétov a bráhmanov, ktorí sú zástancami karmy a vyhlasujú, že utrpenie je spôsobené aj sebou samým, aj iným, že ho budú prežívať oddelene od kontaktu – to nie je možné. Pre tých askétov a bráhmanov, ktorí sú zástancami karmy a vyhlasujú, že utrpenie nie je spôsobené ani sebou samým, ani iným, že vzniklo bez príčiny, že ho budú prežívať oddelene od kontaktu – to nie je možné.“ ID162 „Ctihodný Ānanda počul tento rozhovor medzi ctihodným Sāriputtom a tými putujúcimi s odlišnými názormi. Potom ctihodný Ānanda, ktorý putoval po Rājagahu za almužnou, sa po návrate z almužnárskej obchádzky po jedle priblížil k Blahoslavenému. Keď sa priblížil, vzdal úctu Blahoslavenému a posadil sa na bok. Keď sedel po boku, ctihodný Ānanda podal Blahoslavenému správu o celom rozhovore, ktorý prebehol medzi ctihodným Sāriputtom a tými putujúcimi s odlišnými názormi.“ ID163 „‚Dobré, dobré, Ānanda! Je to presne tak, ako mal Sāriputta správne odpovedať. Ānanda, utrpenie som vyhlásil za vznikajúce v závislosti. V závislosti na čom? V závislosti na kontakte. Ten, kto takto hovorí, by sprostredkovával to, čo som povedal ja, a nezavádzal by ma falošnými tvrdeniami; vysvetľoval by Dhammu v súlade s Dhammou a žiadny legitímny dôsledok tohto výroku by neposkytoval dôvod na kritiku.““ ID164 „V tomto ohľade, Ānanda, tí askéti a bráhmani, ktorí sú zástancami karmy a vyhlasujú, že utrpenie je vlastným dielom – aj to je podmienené kontaktom. Tí askéti a bráhmani, ktorí sú zástancami karmy a vyhlasujú, že utrpenie je dielom iného – aj to je podmienené kontaktom. Tí askéti a bráhmani, ktorí sú zástancami karmy a vyhlasujú, že utrpenie je spôsobené aj samotným človekom, aj iným – aj to je podmienené kontaktom. Tí askéti a bráhmani, ktorí sú zástancami karmy a vyhlasujú, že utrpenie nie je spôsobené ani samotným človekom, ani iným a vzniklo bez príčiny – aj to je podmienené kontaktom.“ ID165 „V tomto ohľade, Ānanda, pre tých askétov a bráhmanov, ktorí sú zástancami karmy a tvrdia, že utrpenie je spôsobené samotným človekom, je nemožné, aby ho zažívali oddelene od kontaktu. Pre tých askétov a bráhmanov, ktorí sú zástancami karmy a tvrdia, že utrpenie je spôsobené iným, je nemožné, aby ho zažívali oddelene od kontaktu. Pre tých askétov a bráhmanov, ktorí sú zástancami karmy a vyhlasujú, že utrpenie je spôsobené aj sebou samým, aj iným, je nemožné, aby ho zažívali bez kontaktu. Pre tých askétov a bráhmanov, ktorí sú zástancami karmy a vyhlasujú, že utrpenie nie je spôsobené ani sebou samým, ani iným a vzniklo bez príčiny, je nemožné, aby ho zažívali bez kontaktu.““ ID166 „Istého dňa, Ānanda, som pobýval práve tu v Rājagáhe, v Bambusovom háji, na mieste, kde sa kŕmia veveričky. Vtedy, Ānanda, ráno, keď som sa obliekol a vzal si misku a rúcho, vošiel som do Rājagáhy na žobranie. Napadlo mi, Ānanda: ‚Je ešte príliš skoro na to, aby som išiel žobrať do Rājagáhy. Čo keby som sa vybral do parku putujúcich askétov iných náboženských smerov?“ ID167 „Potom, Ānanda, som sa vybral do parku putujúcich askétov iných náboženských smerov. Keď som tam prišiel, vymenil som si pozdravy s tými putujúcimi askétmi iných náboženských smerov. Po ukončení zdvorilého a pamätného rozhovoru som si sadol na bok. Keď som sedel na boku, Ānanda, tí putujúci askéti iných smerov mi povedali toto:“ ID168 „‚Priateľ Gotama, sú niektorí askéti a bráhmani, zástancovia karmy, ktorí vyhlasujú, že utrpenie si človek spôsobuje sám. Sú tiež, priateľ Gotama, niektorí askéti a bráhmani, zástancovia karmy, ktorí vyhlasujú, že utrpenie spôsobuje niekto iný. Existujú, priateľ Gotama, niektorí askéti a bráhmani, zástancovia karmy, ktorí tvrdia, že utrpenie je spôsobené aj sebou samým, aj iným. Existujú tiež, priateľ Gotama, niektorí askéti a bráhmani, zástancovia karmy, ktorí tvrdia, že utrpenie nie je spôsobené ani sebou samým, ani iným, a vzniklo bez príčiny. „V tejto súvislosti, aká je doktrína ctihodného Gotamu, čo hlása? A ako by sme to mali vysvetliť, aby sme opakovali to, čo povedal ctihodný Gotama, a nezavádzali o ctihodnom Gotamovi tým, čo nie je pravda, a aby sme to vysvetlili v súlade s Dhammou, a nevznikol by žiadny rozumný, doktrinálny základ pre kritiku?“ ID169 „Keď bolo toto povedané, Ānanda, povedal som tým putujúcim askétom iných vierovyznaní: ‚Priatelia, ja som vyhlásil, že utrpenie vzniká v závislosti. V závislosti od čoho? V závislosti od kontaktu. Kto to povie, ten by opakoval to, čo som povedal ja, a nezneužil by moje slová tým, čo nie je pravda, a vysvetľoval by to v súlade s Dhammou, a nevznikol by žiadny rozumný, doktrinálny dôvod na kritiku.“ ID170 „V tomto ohľade, priatelia, pre tých askétov a bráhmanov, ktorí sú zástancami karmy a vyhlasujú, že utrpenie je vlastným dielom – aj to je podmienené kontaktom. A pre tých… a pre tých… a pre tých askétov a bráhmanov, ktorí sú zástancami karmy a vyhlasujú, že utrpenie nie je vlastným dielom, nie je dielom iných a vzniklo bez príčiny – aj to je podmienené kontaktom.“ ID171 „‚V tomto ohľade, priatelia, pre tých askétov a bráhmanov, ktorí sú zástancami karmy a vyhlasujú, že utrpenie je spôsobené samotným človekom, je nemožné, aby ho zažívali oddelene od kontaktu. A pre tých… a pre tých… a pre tých askétov a bráhmanov, ktorí sú zástancami karmy a vyhlasujú, že utrpenie nie je spôsobené sebou samým, nie je spôsobené inými a vzniklo bez príčiny, je nemožné, aby ho zažili oddelene od kontaktu.“ „Úžasné, ctihodný pane! Ohromujúce, ctihodný pane! Ako bol celý význam vyjadrený jedinou vetou! Ctihodný pane, mohlo by to byť tak, že práve tento význam, keď by bol podrobne vysvetlený, by bol nielen hlboký, ale aj pôsobil dojmom hĺbky?“ ID172 „‚Tak teda, Ānanda, nech sa ti práve tento význam vyjasní.‘ ‚Ctihodný pane, keby sa ma opýtali: „Priateľ Ānanda, čo je zdrojom, čo je pôvodom, čo je zrodom, čo je príčinou starnutia a smrti?“ – keby sa ma takto opýtali, ctihodný pane, vysvetlil by som takto: „Priatelia, starnutie a smrť majú za svoj zdroj zrodenie, za svoj pôvod zrodenie, za svoj zrod zrodenie, za svoj pôvod zrodenie.“ Ak by sa ma takto opýtali, ctihodný pane, vysvetlil by som to takto.“ ID173 „‚Ctihodný pane, keby sa ma opýtali: ‚Ale, priateľ Ānanda, čo je zdrojom, čo je pôvodom, čo je zrodom, čo je príčinou zrodu?‘ – keby sa ma takto opýtali, ctihodný pane, vysvetlil by som takto: ‚Priatelia, zrod má za zdroj stávanie sa, za pôvod stávanie sa, za zrod stávanie sa, za príčinu stávanie sa.‘ Keby sa ma takto opýtali, ctihodný pane, vysvetlil by som takto.“ ID174 „‚Ctihodný pane, keby sa ma opýtali: „Ale, priateľ Ānanda, čo je zdrojom, čo je pôvodom, čo je zrodom, čo je pôvodom stávania sa?“ – keby sa ma takto opýtali, ctihodný pane, vysvetlil by som takto: „Priatelia, stávanie sa má za zdroj pripútanosť, za pôvod pripútanosť, za zrod pripútanosť, za pôvod pripútanosť.“ Keby sa ma takto opýtali, ctihodný pane, vysvetlil by som to takto.“ ID175 „‚Ctihodný pane, keby sa ma takto opýtali: ‚Priateľu, čo sa týka lipnutia… a tak ďalej… čo sa týka túžby… a tak ďalej… čo sa týka pocitu… a tak ďalej…‘ Ctihodný pane, keby sa ma takto opýtali: ‚Priateľ Ānanda, čo sa týka kontaktu, čo je jeho zdrojom, čo je jeho pôvodom, čo je jeho zrodom, čo je jeho pôvodom?‘ – keby sa ma takto opýtali, ctihodný pane, odpovedal by som takto: ‚Priatelia, kontakt má šesť zmyslových základov ako svoj zdroj, šesť zmyslových základov ako svoj pôvod, šesť zmyslových základov ako svoj zrod, šesť zmyslových základov ako svoj pôvod.“ „Priatelia, prostredníctvom úplného zaniknutia a ukončenia práve týchto šiestich základov kontaktu dochádza k ukončeniu kontaktu. S ukončením kontaktu dochádza k ukončeniu pocitu. S ukončením pocitu dochádza k ukončeniu túžby. S ukončením túžby dochádza k ukončeniu lipnutia. S ukončením lipnutia dochádza k ukončeniu stávania sa. So zánikom bytia dochádza k zániku zrodu. So zánikom zrodu zanikajú starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, žiaľ a beznádej. Tak dochádza k zániku celej tejto hromady utrpenia.“ Ak by sa ma takto opýtali, ctihodný pane, odpovedal by som takto.““ ID176 „5. Bhūmija Sutta“ ID177 „25. Pobýval v Sāvatthī. Vtedy ctihodný Bhūmija, keď sa večer vrátil z osamelého ústrania, pristúpil k ctihodnému Sāriputtovi. Keď pristúpil, vymenil si s ctihodným Sāriputtom radostné pozdravy. Po ukončení radostného a pamätného rozhovoru si sadol na jednu stranu. Ctihodný Bhūmija, keď si sadol na jednu stranu, povedal toto ctihodnému Sāriputtovi:“ ID178 „„Priateľ Sāriputta, existujú niektorí askéti a bráhmani, ktorí sú zástancami karmy a vyhlasujú, že potešenie a bolesť si človek vytvára sám. Priateľ Sāriputta, existujú niektorí askéti a bráhmani, ktorí sú zástancami karmy a tvrdia, že potešenie a bolesť sú spôsobené iným. Priateľ Sāriputta, existujú niektorí askéti a bráhmani, ktorí sú zástancami karmy a tvrdia, že potešenie a bolesť sú spôsobené aj sebou samým, aj iným. Priateľ Sāriputta, existujú niektorí askéti a bráhmani, ktorí sú zástancami karmy a tvrdia, že potešenie a bolesť, keďže nie sú spôsobené ani sami sebou, ani niekým iným, vznikajú bez príčiny. V tejto veci, priateľ Sāriputta, aké je učenie nášho Blahoslaveného? Čo hlása? A ako by sme mali odpovedať, aby sme uvádzali to, čo povedal Blahoslavený, a aby sme Blahoslaveného nezavádzali nepravdou, a aby sme vysvetlili učenie v súlade s učením, a aby žiadna následná argumentácia zo strany spoluvyznavača nedospela k odsúdeniahodnému bodu?““ ID179 „„Priateľu, Blahoslavený uviedol, že potešenie a bolesť vznikajú v závislosti. V závislosti od čoho? V závislosti od kontaktu. Ten, kto to povie, bude vyjadrovať to, čo povedal Blahoslavený, a nebude Blahoslaveného skresľovať nepravdivými tvrdeniami, a bude vysvetľovať učenie v súlade s učením, a žiadna následná argumentácia zo strany spoluvyznavača nedospeje k bodu, ktorý by bol dôvodom na kritiku.““ ID180 „“V tom, priateľu, pokiaľ ide o tých askétov a bráhmanov, ktorí sú zástancami karmy a vyhlasujú, že potešenie a bolesť sú vlastným dielom – aj to je podmienené dotykom. Pokiaľ ide o tých… a pokiaľ ide o tých… a pokiaľ ide o tých askétov a bráhmanov, ktorí sú zástancami karmy a vyhlasujú, že potešenie a bolesť, ktoré nie sú vlastným dielom ani dielom iného, vznikajú bez príčiny – aj to je podmienené dotykom.“ ID181 „„V tomto smere, priateľu, pokiaľ ide o tých askétov a bráhmanov, ktorí sú zástancami karmy a tvrdia, že potešenie a bolesť sú výsledkom vlastného konania – že ich zažijú bez dotyku, táto možnosť neexistuje. Čo sa týka tých… a čo sa týka tých… a čo sa týka tých askétov a bráhmanov, ktorí sú zástancami karmy a vyhlasujú, že potešenie a bolesť, ktoré nie sú vytvorené samotným človekom ani iným, vznikajú bez príčiny – že ich budú prežívať oddelene od kontaktu, táto možnosť neexistuje.““ ID182 „Ctihodný Ānanda počul tento rozhovor ctihodného Sāriputtu s ctihodným Bhūmijom. Potom ctihodný Ānanda pristúpil k Blahoslavenému. Keď pristúpil a vzdal úctu Blahoslavenému, posadil sa na bok. Keď sa posadil na bok, ctihodný Ānanda opísal Blahoslavenému celý rozhovor, ktorý prebehol medzi ctihodným Sāriputtom a ctihodným Bhūmijom.“ ID183 „„Výborne, výborne, Ānanda! Sāriputta odpovedal správne, presne tak, ako by mal odpovedať. Ānanda, potešenie a bolesť som označil za závislé vzniknutie. Závislé na čom? Závislé na kontakte. Ten, kto to povie, bude vyjadrovať to, čo som povedal ja, a nebude ma nesprávne interpretovať tým, čo nie je pravda, a bude vysvetľovať učenie v súlade s učením, a žiadna následná argumentácia zo strany spoluvyznavača by nedospela k bodu, ktorý by bol dôvodom na kritiku.““ ID184 „“V tom, Ānanda, pokiaľ ide o tých askétov a bráhmanov, ktorí sú zástancami karmy a vyhlasujú, že potešenie a bolesť sú vlastným dielom – aj to je podmienené dotykom. Pokiaľ ide o tých… a pokiaľ ide o tých… a pokiaľ ide o tých askétov a bráhmanov, ktorí sú zástancami karmy a vyhlasujú, že potešenie a bolesť, keďže nie sú vlastným dielom ani dielom iného, vznikajú bez príčiny – aj to je podmienené dotykom.“ ID185 „V tom, Ānanda, pokiaľ ide o tých askétov a bráhmanov, ktorí sú zástancami karmy a vyhlasujú, že potešenie a bolesť sú vlastným dielom – že ich budú prežívať oddelene od kontaktu, táto možnosť neexistuje. Čo sa týka tých… a čo sa týka tých… a čo sa týka tých askétov a bráhmanov, ktorí sú zástancami karmy a vyhlasujú, že potešenie a bolesť, ktoré nie sú vytvorené ani sebou samým, ani iným, vznikajú bez príčiny – že ich budú prežívať nezávisle od kontaktu, táto možnosť neexistuje.“ ID186 „Ānanda, keď existuje telo, vnútorné potešenie a bolesť vznikajú v dôsledku telesnej vôle. Ānanda, keď existuje reč, vnútorné potešenie a bolesť vznikajú v dôsledku verbálnej vôle. Ānanda, keď existuje myseľ, vnútorné potešenie a bolesť vznikajú v dôsledku mentálnej vôle. A toto je podmienené nevedomosťou.“ ID187 „Ānanda, človek sám vytvára tú telesnú formáciu, v dôsledku ktorej v ňom vzniká to vnútorné potešenie a bolesť. Alebo iní, Ānanda, vytvárajú tú telesnú formáciu, v dôsledku ktorej v človeku vzniká vnútorná radosť a bolesť. Alebo, Ānanda, človek s jasným pochopením vytvára tú telesnú formáciu, v dôsledku ktorej v človeku vzniká vnútorná radosť a bolesť. Alebo, Ānanda, človek bez jasného pochopenia vytvára tú telesnú formáciu, v dôsledku ktorej v človeku vzniká vnútorná radosť a bolesť.“ ID188 „Ānanda, človek sám vytvára tú verbálnu formáciu, na základe ktorej v ňom vzniká vnútorná radosť a bolesť. Alebo iní, Ānanda, vytvárajú tú verbálnu formáciu, na základe ktorej v ňom vzniká vnútorná radosť a bolesť. Alebo, Ānanda, človek s jasným pochopením… Alebo, Ānanda, človek bez jasného pochopenia vytvára tú verbálnu formáciu, na základe ktorej v ňom vzniká vnútorná radosť a bolesť.“ ID189 „Ānanda, človek sám vytvára tú mentálnu formáciu, na základe ktorej v ňom vzniká vnútorná radosť a bolesť. Alebo iní, Ānanda, vytvárajú tú mentálnu formáciu, na základe ktorej v ňom vzniká vnútorná radosť a bolesť. Alebo, Ānanda, človek s jasným pochopením… Alebo, Ānanda, ten, kto nemá jasné pochopenie, vytvára tú mentálnu formáciu, na základe ktorej v ňom vzniká vnútorná radosť a bolesť.“ ID190 „Ānanda, nevedomosť preniká tieto javy. S úplným zaniknutím a ukončením práve tej nevedomosti, Ānanda, tá telesná vôľa, na základe ktorej v človeku vzniká vnútorná radosť a bolesť, nevzniká. Tá verbálna vôľa, v dôsledku ktorej u človeka vzniká vnútorná radosť a bolesť, nevznikne. Tá mentálna vôľa, v dôsledku ktorej u človeka vzniká vnútorná radosť a bolesť, nevznikne. To nie je pole… to nie je pôda… to nie je základ… to nie je príčina, v dôsledku ktorej u človeka vzniká vnútorná radosť a bolesť.“ Piata.“ ID191 „6. Sutta o Upavāṇovi“ ID192 „26. V Sāvatthī. Vtedy ctihodný Upavāṇa pristúpil k Blahoslavenému, vzdal mu úctu a posadil sa na bok. Keď sedel na boku, ctihodný Upavāṇa povedal Blahoslavenému:“ ID193 „‚Ctihodný pane, sú niektorí askéti a bráhmani, ktorí tvrdia, že utrpenie je spôsobené samotným človekom. Sú niektorí askéti a bráhmani, ctihodný pane, ktorí tvrdia, že utrpenie je spôsobené iným. Sú niektorí askéti a bráhmani, ctihodný pane, ktorí tvrdia, že utrpenie je spôsobené aj samotným človekom, aj iným. Existujú niektorí askéti a bráhmani, ctihodný pane, ktorí tvrdia, že utrpenie nie je spôsobené samotným človekom, nie je spôsobené iným a vzniklo bez príčiny. Čo sa týka tejto záležitosti, ctihodný pane, aké je učenie Blahoslaveného, čo hlása? Ako by sme to mali vysvetliť, aby sme uvádzali to, čo povedal Blahoslavený, aby sme Blahoslaveného nezavádzali nepravdivými tvrdeniami a aby sme vysvetľovali Dhammu v súlade s Dhammou, tak, aby žiadne oprávnené následné tvrdenia a reči neposkytovali dôvod na kritiku?“ ID194 „Upavāṇa, vyhlásil som, že utrpenie vzniká v závislosti. V závislosti od čoho? V závislosti od kontaktu. Ten, kto takto hovorí, by uvádzal to, čo som povedal ja, neznevažoval by ma nepravdivými tvrdeniami a vysvetľoval by Dhammu v súlade s Dhammou, takže žiadne oprávnené následné tvrdenie ani reč by neposkytli dôvod na kritiku.““ ID195 „“V tom, Upavāṇa, pre tých askétov a bráhmanov, ktorí vyhlasujú, že utrpenie je vlastným dielom – aj to je podmienené dotykom. Pre tých, ktorí vyhlasujú, že je dielom iného… pre tých, ktorí vyhlasujú, že je vlastným dielom aj dielom iného… a pre tých askétov a bráhmanov, ktorí vyhlasujú, že utrpenie nie je vlastným dielom, nie je dielom iného a vzniklo bez príčiny – aj to je podmienené dotykom.”“ ID196 „V tom, Upavāṇa, pre tých askétov a bráhmanov, ktorí tvrdia, že utrpenie je spôsobené samotným človekom, je nemožné, aby ho zažili oddelene od kontaktu. Pre tých, ktorí tvrdia, že je spôsobené iným… pre tých, ktorí tvrdia, že je spôsobené aj sebou samým, aj iným… a pre tých askétov a bráhmanov, ktorí tvrdia, že utrpenie nie je spôsobené ani sebou samým, ani iným a vzniklo bez príčiny, je nemožné, aby ho zažili oddelene od kontaktu.“ Šiesta.“ ID197 „7. Rozprava o podmienkach“ ID198 „27. V Sāvatthī… ‚Mnísi, s nevedomosťou ako podmienkou vznikajú voličné formácie; s voličnými formáciami ako podmienkou vzniká vedomie… Takto vzniká celá táto masa utrpenia.‘“ ID199 „A čo, mnísi, je starnutie a smrť? Čokoľvek pre rôzne bytosti v rôznych triedach bytostí predstavuje starnutie, chátranie, vypadávanie zubov, šedivenie vlasov, vráskavenie kože, úpadok života a chátranie zmyslových schopností – to sa nazýva starnutie. Čokoľvek pre rôzne bytosti z rôznych skupín bytostí znamená odchod, zánik, rozpad, zmiznutie, smrť, umieranie, plynutie času, rozpad zložiek, zbavenie sa mŕtvoly – to sa nazýva smrť. Takto je to starnutie a takto je to smrť. Toto, mnísi, sa nazýva starnutie a smrť. S vznikom zrodu vzniká starnutie a smrť. So zánikom zrodu zaniká starnutie a smrť. Práve táto Ušľachtilá osemčlenná cesta je praxou vedúcou k zániku starnutia a smrti, a to: správny názor, správny úmysel, správna reč, správne konanie, správne živobytie, správne úsilie, správna všímavosť a správna koncentrácia.“ ID200 „A čo, mnísi, je zrodenie? … A čo, mnísi, je stávanie sa? … A čo, mnísi, je lipnutie? … A čo, mnísi, je túžba? … A čo, mnísi, je pocit? … A čo, mnísi, je kontakt? … A čo, mnísi, je šesť zmyslových základov? … A čo, mnísi, je meno a forma? … A čo, mnísi, je vedomie?“ ID201 „A čo, mnísi, sú formácie? Existujú tieto tri formácie, mnísi: telesná formácia, verbálna formácia a mentálna formácia. Tieto, mnísi, sa nazývajú formácie. So vznikom nevedomosti vznikajú aj formácie. So zánikom nevedomosti zanikajú aj formácie. Práve táto Ušľachtilá osemčlenná cesta je praxou vedúcou k zániku formácií, a to: správny názor… správna koncentrácia.“ ID202 „Keď, mnísi, ušľachtilý žiak takto pozná stav, takto pozná vznik stavu, takto pozná zánik stavu a takto pozná prax vedúcu k zániku stavu, tento ušľachtilý žiak, mnísi, sa nazýva ten, kto dosiahol dokonalosť v pohľade, ten, kto dosiahol dokonalosť vo videní, ten, kto dosiahol tento pravý Dhamma, ten, kto vidí tento pravý Dhamma, ten, kto je obdarený poznaním žiaka, ten, kto je obdarený pravým poznaním žiaka, ten, kto dosiahol prúd Dhammy, ušľachtilý s prenikavou múdrosťou, ten, kto stojí, keď dosiahol bránu k Nesmrteľnosti.“ ID203 „8. Sutta o mníchovi“ ID204 „28. Pobyt v Sāvatthī. … Pri tej príležitosti… ‚Tu, mnísi, mních chápe starnutie a smrť, chápe pôvod starnutia a smrti, chápe zánik starnutia a smrti, chápe cestu vedúcu k zániku starnutia a smrti. Rozumie zrodeniu… rozumie stávaniu sa… rozumie lipnutiu… rozumie túžbe… rozumie pocitu… rozumie kontaktu… rozumie šiestim zmyslovým základom… rozumie menu a forme… rozumie vedomiu… rozumie formáciám, rozumie pôvodu formácií, rozumie zániku formácií, rozumie ceste vedúcej k zániku formácií.“ ID205 „A čo, mnísi, je starnutie a smrť? Čokoľvek, čo pre rôzne bytosti v rôznych triedach bytostí predstavuje starnutie, chátranie, vypadávanie zubov, šedivenie vlasov, vráskavenie kože, skrátenie dĺžky života, úpadok zmyslových schopností – to sa nazýva starnutie. Čokoľvek, čo pre rôzne bytosti v rôznych triedach bytostí predstavuje odchod, zánik, rozpad, zmiznutie, smrť, umieranie, ukončenie časového obdobia, rozpad zložiek, odloženie mŕtvoly – to sa nazýva smrť. Takto toto starnutie a táto smrť: toto, mnísi, sa nazýva starnutie a smrť. S vznikom zrodu vzniká aj starnutie a smrť. So zánikom zrodu zaniká aj starnutie a smrť. Práve táto Ušľachtilá osemčlenná cesta je cestou vedúcou k zániku starnutia a smrti, a to: Správny pohľad… Správna koncentrácia.““ ID206 „A čo, mnísi, je zrod? … A čo, mnísi, je stávanie sa? … A čo, mnísi, je lipnutie? … A čo, mnísi, je túžba? … A čo je pocit? … A čo je kontakt? … A čo je šesť zmyslových základov? … A čo je meno a forma? … A čo je vedomie?““ ID207 „“A čo, mnísi, sú formácie? Existujú tieto tri formácie, mnísi: telesná formácia, verbálna formácia a mentálna formácia. Tieto, mnísi, sa nazývajú formácie. So vznikom nevedomosti vznikajú aj formácie. So zánikom nevedomosti zanikajú aj formácie. Práve táto Ušľachtilá osemčlenná cesta je cestou vedúcou k zániku formácií, a to: Správny pohľad… Správna sústredenosť.“ ID208 „Keď, mnísi, mních takto pochopí starnutie a smrť, takto pochopí vznik starnutia a smrti, takto pochopí zánik starnutia a smrti, takto pochopí cestu vedúcu k zániku starnutia a smrti; takto pochopí zrodenie… bytie… pripútanosť… túžbu… pocit… kontakt… šesť zmyslových základov… meno a forma… vedomie… formácie… pôvod formácií… zánik formácií… takto pochopí cestu vedúcu k zániku formácií – tento mních, mnísi, sa nazýva ten, kto dosiahol dokonalosť v pohľade, ten, kto dosiahol dokonalosť vo videní, ten, kto dospel k tomuto dobrému Dhamme, ten, kto vidí tento dobrý Dhamma, ten, kto je obdarený poznaním praktikujúceho, ten, kto je obdarený pravým poznaním praktikujúceho, ten, kto vstúpil do prúdu Dhammy, ušľachtilý s prenikavou múdrosťou, ten, kto stojí, keď dosiahol bránu k Nesmrteľnosti.“ ID209 „9. Rozprava o askétov a bráhmanov“ ID210 „29. V Sāvatthī… Tam… ‚Mnísi, akíkoľvek askéti alebo bráhmani, ktorí plne nepochopili starnutie a smrť, plne nepochopili pôvod starnutia a smrti, plne nepochopili zánik starnutia a smrti, plne nepochopili cestu vedúcu k zániku starnutia a smrti; plne nepochopili zrodenie… bytie… pripútanosť… túžbu… pocit… dotyk… šesť zmyslových základov… meno a formu… vedomie… formácie… pôvod formácií… zánik formácií… cestu vedúcu k zániku formácií – títo, mnísi, nie sú považovaní za askétov medzi askétmi, ani za bráhmanov medzi bráhmanmi. A títo ctihodní v tomto živote, hoci to sami pochopili prostredníctvom vyššieho poznania, nežijú tak, aby dosiahli stav askétu alebo stav bráhmana.““ ID211 „Mnísi, akíkoľvek askéti alebo bráhmani, ktorí plne pochopia starnutie a smrť, plne pochopia pôvod starnutia a smrti, plne pochopia zánik starnutia a smrti a plne pochopia cestu vedúcu k zániku starnutia a smrti; ktorí plne pochopia zrodenie… existenciu… pripútanosť… túžbu… pocit… kontakt… šesť zmyslových základov… meno a forma… vedomie… a formácie; ktorí plne pochopia pôvod formácií, plne pochopia zánik formácií a plne pochopia cestu vedúcu k zániku formácií – títo askéti a bráhmani, mnísi, sú považovaní za askétov medzi askétmi a bráhmanov medzi bráhmanmi. A títo ctihodní, práve v tomto živote, keď to sami dosiahli prostredníctvom priameho poznania, vstupujú do cieľa askézy a cieľa bráhminstva a prebývajú v nich.“ Deviata. ID212 „10. Druhá reč o askétoch a bráhmanoch“ ID213 „30. V Sāvatthī… Tam… ‚Mnísi, akíkoľvek askéti alebo bráhmani nerozumejú starnutiu a smrti, nerozumejú pôvodu starnutia a smrti, nerozumejú zániku starnutia a smrti a nerozumejú ceste vedúcej k zániku starnutia a smrti – pre tých je nemožné prekonať starnutie a smrť. Nechápu zrodenie… existenciu… pripútanosť… túžbu… pocit… kontakt… šesť zmyslových základov… meno a formu… vedomie… formácie; nechápu pôvod formácií, nechápu zánik formácií a nechápu cestu vedúcu k zániku formácií – je nemožné, aby prekonali formácie.““ ID214 „„Mnísi, akíkoľvek askéti alebo bráhmani, ktorí chápu starnutie a smrť, chápu pôvod starnutia a smrti, chápu zánik starnutia a smrti a chápu cestu vedúcu k zániku starnutia a smrti – je možné, že prekonajú starnutie a smrť. Rozumejú zrodeniu… existencii… pripútanosti… túžbe… pocitu… kontaktu… šiestim zmyslovým základom… menu a forme… vedomiu… formáciám; rozumejú pôvodu formácií, rozumejú zániku formácií a rozumejú ceste vedúcej k zániku formácií – je možné, že prekonajú formácie.“ Desiata.“ ID215 „Kapitola o desiatich silách, tretia.“ ID216 „Zhrnutie:“ ID217 „Dve o desiatich silách, Upanisā, Aññatitthiya a Bhūmija; Upavāṇa, Paccaya, Bhikkhu a dve o askétov a bráhmanov.“ ID218 „4. Kapitola o Kaḷārovi z kasty Khattiya“ ID219 „1. Rozprava o tom, čo vzniklo“ ID220 „31. Raz, keď Blahoslavený pobýval v Sāvatthī, oslovil ctihodného Sāriputtu: ‚Sāriputta, toto bolo povedané v Pārāyane, v Ajitových otázkach —‘“ ID221 „‚Ctihodný pane, sú tu takí, ktorí pochopili Dhammu, a tiež mnohí študenti. Keď som sa ťa opýtal na ich správanie, ty, ktorý si múdry, prosím, vysvetli mi to.‘“ ID222 „‚Sāriputta, ako by sa mal podrobne pochopiť význam tohto výroku, ktorý bol povedaný stručne?‘ Keď to bolo povedané, ctihodný Sāriputta mlčal. Po druhýkrát sa Blahoslavený obrátil na ctihodného Sāriputtu… a po druhýkrát ctihodný Sāriputta mlčal. Po tretíkrát sa Blahoslavený obrátil na ctihodného Sāriputtu: „Sāriputta, toto bolo povedané v Pārāyane, v Ajitových otázkach —“ ID223 „‚Ctihodný pane, sú tu takí, ktorí pochopili Dhammu, a tiež mnohí žiaci. Keď sa ich opýtam na ich správanie, ty, ktorý si múdry, prosím, vysvetli mi to.‘“ ID224 „A teraz, Sāriputta, ako by sa mal podrobne pochopiť význam tohto výroku, ktorý bol povedaný stručne?“ Po tretíkrát ctihodný Sāriputta mlčal.“ ID225 „Vidíš, Sāriputta, že ‚Toto vzniklo‘?“ „Ctihodný pane, človek vidí, že ‚Toto vzniklo‘, správnou múdrosťou tak, ako to skutočne je. Keď človek vidí, že ‚Toto vzniklo‘, správnou múdrosťou tak, ako to skutočne je, cvičí sa v odvrátení sa od ilúzií, v odpútanosti a v zániku vo vzťahu k tomu, čo vzniklo. Človek vidí ‚Vzniklo to z živín‘ správnou múdrosťou tak, ako to skutočne je. Keď človek vidí ‚Vzniklo to z živín‘ správnou múdrosťou tak, ako to skutočne je, cvičí sa v odvrátení sa od sveta, v odpútanosti a v zániku vo vzťahu k tomu, čo vzniklo z živín. Človek vidí ‚So zánikom tých živín je to, čo vzniklo, podrobené zániku‘ správnou múdrosťou tak, ako to skutočne je. Keď človek správnou múdrosťou vidí, že „s ukončením tej výživy je to, čo vzniklo, podrobené zániku“, tak, ako to skutočne je, cvičí sa v odvrátení sa od ilúzií, v odpútanosti a v zániku toho, čo je podrobené zániku. Takýmto spôsobom, ctihodný pane, je človek praktikujúcim.““ ID226 „A ako, ctihodný pane, je človek tým, kto pochopil Dhammu? Ctihodný pane, človek vidí: ‚Toto vzniklo‘ správnou múdrosťou tak, ako to skutočne je. Keď človek vidí: ‚Toto vzniklo‘ správnou múdrosťou tak, ako to skutočne je, prostredníctvom znechutenia, odpútanosti a zániku je oslobodený bez pripútanosti vo vzťahu k tomu, čo vzniklo. Človek vidí: ‚Vzniklo to z živín‘, správnou múdrosťou tak, ako to skutočne je. Keď vidí: ‚Vzniklo to z živín‘, správnou múdrosťou tak, ako to skutočne je, prostredníctvom rozčarovania, odpútanosti a zániku je človek oslobodený bez pripútanosti k tomu, čo vzniklo z živín. Človek vidí: „S ukončením tej výživy je to, čo vzniklo, podrobené zániku,“ pomocou správnej múdrosti tak, ako to skutočne je. Keď človek vidí: „S ukončením tej výživy je to, čo vzniklo, podrobené zániku,“ pomocou správnej múdrosti tak, ako to skutočne je, prostredníctvom rozčarovania, odpútanosti a zániku je človek oslobodený bez pripútanosti k tomu, čo je podrobené zániku. Týmto spôsobom, ctihodný pane, človek pochopil Dhammu. Takto, ctihodný pane, bolo uvedené v Pārāyane, v Ajitových otázkach —“ ID227 „‚Ctihodný pane, sú tu takí, ktorí pochopili Dhammu, a tiež mnohí študenti. Keď som sa ťa opýtal na ich správanie, ty, ktorý si múdry, prosím, vysvetli mi to.‘“ ID228 „‚Ctihodný pane, chápem význam tohto výroku, povedaného stručne, podrobne takto.‘“ ID229 „‚Výborne, výborne, Sāriputta! Sāriputta, človek vidí ‚Toto vzniklo‘ správnou múdrosťou tak, ako to skutočne je. Keď vidí ‚Toto vzniklo‘ správnou múdrosťou tak, ako to skutočne je, cvičí sa v odvrátení sa od ilúzií, v odpútanosti a v zániku vo vzťahu k tomu, čo vzniklo. Človek vidí ‚Vzniklo to z živín‘ správnou múdrosťou tak, ako to skutočne je. Keď človek vidí ‚Vzniklo to z živín‘ správnou múdrosťou tak, ako to skutočne je, cvičí sa v odvrátení sa od sveta, v odpútanosti a v zániku vo vzťahu k tomu, čo vzniklo z živín. Človek vidí ‚So zánikom tých živín je to, čo vzniklo, podrobené zániku‘ správnou múdrosťou tak, ako to skutočne je. Keď človek správnou múdrosťou vidí, že „s ukončením tej výživy je to, čo vzniklo, podrobené zániku“, tak, ako to skutočne je, cvičí sa v odvrátení sa od ilúzií, v odpútanosti a v zániku toho, čo je podrobené zániku. Takýmto spôsobom, Sāriputta, je človek praktikujúci.“ ID230 „A ako, Sāriputta, je človek tým, kto pochopil Dhammu? Sāriputta, človek vidí: ‚Toto vzniklo‘ správnou múdrosťou tak, ako to skutočne je. Keď človek vidí: ‚Toto vzniklo‘ správnou múdrosťou tak, ako to skutočne je, prostredníctvom znechutenia, odpútanosti a zániku je oslobodený bez pripútanosti vo vzťahu k tomu, čo vzniklo. Človek vidí ‚Vzniklo to z živín‘ správnou múdrosťou tak, ako to skutočne je. Keď vidí ‚Vzniklo to z živín‘ správnou múdrosťou tak, ako to skutočne je, prostredníctvom rozčarovania, odpútanosti a zániku je človek oslobodený bez pripútanosti k tomu, čo vzniklo z živín. Človek vidí: „S ukončením tej výživy je to, čo vzniklo, podrobené zániku,“ správnou múdrosťou tak, ako to skutočne je. Keď človek vidí: „S ukončením tej výživy je to, čo vzniklo, podrobené zániku,“ správnou múdrosťou tak, ako to skutočne je, prostredníctvom rozčarovania, odpútanosti a zániku je človek oslobodený bez pripútanosti k tomu, čo je podrobené zániku. Týmto spôsobom, Sāriputta, človek pochopil Dhammu. Takto, Sāriputta, bolo uvedené v Pārāyane, v Ajitových otázkach: „ ID231 „‚Ctihodný pane, sú tu takí, ktorí pochopili Dhammu, a tiež mnohí praktikujúci. Keď som sa ťa opýtal na ich správanie, ty, ktorý si múdry, prosím, vysvetli mi to.‘“ ID232 „‚Sāriputta, význam tohto výroku, povedaného stručne, by sa skutočne mal podrobne pochopiť takto.‘“ ID233 „2. Sutta o Kaḷārovi“ ID234 „32. Pobýval v Sāvatthī. Vtedy sa mních Kaḷārakhattiya priblížil k ctihodnému Sāriputtovi. Keď sa priblížil, vymenil si s ctihodným Sāriputtom radostné pozdravy. Po ukončení rozhovoru, ktorý bol radostný a nezabudnuteľný, si sadol na bok. Keď sedel na boku, mních Kaḷārakhattiya povedal ctihodnému Sāriputtovi: ‚Priateľ Sāriputta, mních Moḷiyaphagguna sa zriekol duchovného výcviku a vrátil sa k nízkemu životu. Určite ten ctihodný nenašiel útechu v tomto Dhamme a disciplíne. Nenašiel teda ctihodný Sāriputta útechu v tomto Dhamme a disciplíne?““ ID235 „‚Priateľu, nemám žiadne pochybnosti.‘ ‚Ale čo v budúcnosti, priateľu?‘“ ID236 „‚Priateľu, nemám žiadne pochybnosti.‘“ ID237 „Vtedy sa mních Kaḷārakhattiya zdvihol zo svojho miesta, pristúpil k Blahoslavenému, vzdal mu úctu a posadil sa na bok. Keď sedel na boku, mních Kaḷārakhattiya povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, ctihodný Sāriputta takto vyhlásil konečné poznanie: ‚Viem, že zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav už nie je nič ďalšie.‘“ ID238 „Potom sa Blahoslavený obrátil na istého mnícha: „Poď, mníchu, v mojom mene zavolaj Sāriputtu a povedz: ‚Učiteľ ťa volá, priateľ Sāriputta.‘“ „Áno, ctihodný pane,“ odpovedal ten mních Blahoslavenému. Keď súhlasil, išiel k ctihodnému Sāriputtovi a povedal: „Učiteľ ťa volá, priateľ Sāriputta.“ „Áno, priateľu,“ odpovedal ctihodný Sāriputta tomu mníchovi. Potom pristúpil k Blahoslavenému, vzdal mu úctu a posadil sa na bok. Keď sedel na boku, Blahoslavený povedal ctihodnému Sāriputtovi: „Je pravda, Sāriputta, ako sa hovorí, že si takto vyhlásil konečné poznanie: ‚Viem, že zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav už nie je nič ďalšie‘?“ „Ctihodný pane, význam nebol vyjadrený týmito slovami a týmito vetami.“ „Sāriputta, akýmkoľvek spôsobom člen klanu vyhlási konečné poznanie, to, čo bolo vyhlásené, by sa malo chápať tak, ako bolo vyhlásené.“ „Ale nehovoril som snáď aj ja, ctihodný pane: ‚Ctihodný pane, tento význam nebol vyjadrený týmito slovami a týmito frázami‘?“ ID239 „„Sāriputta, keby sa ťa takto opýtali: ‚Priateľ Sāriputta, ako si to vedel, ako si to videl, že si takto vyhlásil konečné poznanie: ‚Viem, že zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav už nie je nič ďalšie‘?“ – keby sa ťa takto opýtali, Sāriputta, ako by si odpovedal?“ ID240 „„Ctihodný pane, keby sa ma takto opýtali: ‚Priateľ Sāriputta, ako si vedel, ako si videl, že si takto vyhlásil konečné poznanie: ‚Viem, že zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo vykonané, pre tento stav už nie je nič ďalšie‘?“ – keby sa ma takto opýtali, ctihodný pane, odpovedal by som takto: ‚Priatelia, čokoľvek je príčinou zrodenia, prostredníctvom zničenia tejto príčiny mi je známe: „Keď je to zničené, som ten, pre koho je to zničené.“ Vediac: ‚Som ten, pre koho je to zničené,‘ viem, že: ‚Zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav už nie je nič ďalšie.‘“ Keď by som bol takto opýtaný, ctihodný pane, odpovedal by som takto.“ ID241 „Ale keby sa ťa opýtali, Sāriputta: ‚Priateľ Sāriputta, čo je základom zrodu, aký je jeho pôvod, aký je jeho zdroj, aká je jeho podstata?‘ – keby sa ťa takto opýtali, Sāriputta, ako by si odpovedal?“ „Ctihodný pane, keby sa ma opýtali: ‚Priateľ Sāriputta, čo je základom zrodu, čo je jeho pôvod, čo je jeho zdroj, čo je jeho prameň?‘ – keby sa ma takto opýtali, ctihodný pane, odpovedal by som takto: ‚Priatelia, zrod má za základ stávanie sa, za pôvod stávanie sa, za zdroj stávanie sa a za prameň stávanie sa.‘ Ak by sa ma takto opýtali, ctihodný pane, odpovedal by som takto.““ ID242 „„Ak by sa ťa opýtali, Sāriputta: ‚Priateľ Sāriputta, čo je základom stávania sa, čo je jeho pôvod, čo je jeho zdroj, čo je jeho pôvod?‘ – keby sa ťa takto opýtali, Sāriputta, ako by si odpovedal?“ „Ctihodný pane, keby sa ma opýtali: ‚Priateľ Sāriputta, čo je základom stávania sa, čo je jeho pôvod, čo je jeho zdroj, čo je jeho pôvod?‘ – keby sa ma takto opýtali, ctihodný pane, odpovedal by som takto: ‚Priatelia, stávanie sa má za základ pripútanosť, za pôvod pripútanosť, za zdroj pripútanosť a za pôvod pripútanosť.‘ Keby sa ma takto opýtali, ctihodný pane, odpovedal by som takto.““ ID243 „Ale keby sa ťa, Sāriputta, opýtali takto: ‚Priateľ Sāriputta, čo je základom túžby, čo je jej pôvod, čo je jej zdroj, odkiaľ pochádza?‘ – keby sa ťa takto opýtali, Sāriputta, ako by si odpovedal?“ „Ctihodný pane, keby sa ma takto opýtali: ‚Priateľ Sāriputta, čo je základom túžby, čo je jej pôvod, čo je jej zdroj, čo je jej pôvod?‘ – keby sa ma takto opýtali, ctihodný pane, odpovedal by som takto: ‚Priatelia, túžba má za základ pocit, za pôvod pocit, za zdroj pocit a za pôvod pocit.‘ Ak by sa ma takto opýtali, ctihodný pane, odpovedal by som takto.““ ID244 „Ale keby sa ťa, Sāriputta, opýtali takto: ‚Priateľ Sāriputta, ako to vieš, ako to vidíš, že v tebe nevzniká radosť z pocitov?‘ – keby sa ťa takto opýtali, Sāriputta, ako by si odpovedal?“ „Ctihodný pane, keby sa ma takto opýtali: ‚Priateľ Sāriputta, keď vieš, ako to je, keď vidíš, ako to je, prečo v tebe nevzniká radosť zo zážitkov?‘ – keby sa ma takto opýtali, ctihodný pane, odpovedal by som takto: ‚Priatelia, existujú tieto tri zážitky. Aké tri? Príjemný zážitok, nepríjemný zážitok a zážitok, ktorý nie je ani príjemný, ani nepríjemný. Priatelia, tieto tri pocity sú nestále. Keď je známe, že všetko, čo je nestále, je utrpenie, nevzniká v tebe radosť z pocitov.“ Na takúto otázku, ctihodný pane, by som odpovedal takto.““ ID245 „‚Dobrá odpoveď, dobrá odpoveď, Sāriputta. Aj toto, Sāriputta, je spôsob, ako stručne vysvetliť ten istý význam: ‚Všetko, čo sa prežíva, patrí k utrpeniu.‘“ ID246 „‚Ale keby sa ťa, Sāriputta, opýtali takto: ‚Priateľ Sāriputta, akým oslobodením si vyhlásil konečné poznanie, keď si povedal: ‚Viem, že zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav už nie je nič ďalšie‘?“ – keby sa ťa takto opýtali, Sāriputta, ako by si odpovedal?“ „Ctihodný pane, keby sa ma takto opýtali: ‚Priateľ Sāriputta, na základe akého oslobodenia si vyhlásil konečné poznanie, keď si povedal: „Viem, že zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav už nie je nič ďalšie“? – keby sa ma takto opýtali, ctihodný pane, odpovedal by som takto: ‚Priatelia, som ten, kto je vnútorne oslobodený prostredníctvom zničenia všetkého lipnutia. Prebývam v bdelosti takým spôsobom, že keď prebývam v bdelosti, nečistoty do mňa neprenikajú a ja sa sám seba neznevažujem.‘ Keď by som bol takto opýtaný, ctihodný pane, odpovedal by som takto.““ ID247 „„Dobré, dobré, Sāriputta. Aj toto, Sāriputta, je spôsob, ako stručne vysvetliť ten istý význam: ‚Pokiaľ ide o nečistoty, o ktorých hovoril Asket, nemám žiadne pochybnosti; nie som zmätený tým, že som sa ich zbavil.‘“ To povedal Blahoslavený. Keď to povedal, Sugata vstal zo svojho sedadla a vošiel do kláštora.“ ID248 „Potom, krátko po tom, čo Blahoslavený odišiel, ctihodný Sāriputta oslovil mníchov: ‚Priatelia, Blahoslavený mi položil prvú otázku bez predchádzajúceho upozornenia a ja som s odpoveďou váhal. Ale priatelia, od chvíle, keď Blahoslavený schválil moju prvú odpoveď, napadla ma táto myšlienka: ‚Keby ma Blahoslavený v tejto veci vypočúval celý deň rôznymi slovami a rôznymi spôsobmi, mohol by som mu na túto otázku odpovedať celý deň rôznymi slovami a rôznymi spôsobmi. Ak by ma Blahoslavený v tejto veci vypočúval celú noc… celý deň a noc… dva dni a noci… tri dni a noci… štyri dni a noci… päť dní a nocí… šesť dní a nocí… ak by ma Blahoslavený v tejto veci vypočúval sedem dní a nocí rôznymi slovami a rôznymi spôsobmi, mohol by som mu na túto tému odpovedať sedem dní a nocí rôznymi slovami a rôznymi spôsobmi.““ ID249 „Vtedy mních Kaḷārakhattiya vstal zo svojho miesta, pristúpil k Blahoslavenému, vzdal mu úctu a posadil sa na bok. Keď sedel po boku, mních Kaḷārakhattiya povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, ctihodný Sāriputta vydal leví rev, keď povedal: ‚Priatelia, Blahoslavený mi položil prvú otázku bez predchádzajúceho upozornenia a ja som s odpoveďou váhal. Ale priatelia, od chvíle, keď Blahoslavený schválil moju prvú odpoveď, napadla ma táto myšlienka: ‚Keby ma Blahoslavený v tejto veci vypočúval celý deň rôznymi slovami a rôznymi spôsobmi, mohol by som mu na to odpovedať celý deň rôznymi slovami a rôznymi spôsobmi. Ak by ma Blahoslavený v tejto veci vypočúval celú noc… celý deň a noc… dva dni a noci… tri… štyri… päť… šesť… ak by ma Blahoslavený v tejto veci vypočúval sedem dní a nocí rôznymi slovami a rôznymi spôsobmi, mohol by som mu na túto tému odpovedať sedem dní a nocí rôznymi slovami a rôznymi spôsobmi.“““ ID250 „Lebo, mních, tento prvok Dhammy Sāriputta dôkladne prenikol. Vďaka tomuto dôkladnému preniknutiu do tohto prvku Dhammy, keby som sa Sāriputtu pýtal na túto vec jeden deň, používajúc rôzne výrazy a rôzne prístupy, Sāriputta by mi túto vec mohol vysvetľovať jeden deň, používajúc rôzne výrazy a rôzne prístupy. Keby som sa ho na túto vec pýtal jednu noc… jeden deň a jednu noc… dva dni a dve noci… tri dni a tri noci… štyri dni a štyri noci… päť dní a päť nocí… šesť dní a šesť nocí… keby som sa Sāriputtu na túto vec pýtal sedem dní a nocí, používajúc rôzne výrazy a rôzne prístupy, Sāriputta by mi túto vec vedel vysvetľovať sedem dní a nocí, používajúc rôzne výrazy a rôzne prístupy.“ Druhá.“ ID251 „3. Rozprava o predmetoch poznania“ ID252 „33. V Sāvatthī. ‚Mnísi, naučím vás štyridsaťštyri predmetov poznania. Počúvajte to a venujte tomu pozornosť. Budem hovoriť.‘ ‚Áno, ctihodný pane,‘ odpovedali tí mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto:“ ID253 „A aké sú, mnísi, tie štyridsaťštyri predmety poznania? Poznanie starnutia a smrti, poznanie pôvodu starnutia a smrti, poznanie zániku starnutia a smrti, poznanie praxe vedúcej k zániku starnutia a smrti; poznanie zrodu, poznanie pôvodu zrodu, poznanie zániku zrodu, poznanie praxe vedúcej k zániku zrodu; poznanie bytia, poznanie pôvodu bytia, poznanie zániku bytia, poznanie praxe vedúcej k zániku bytia; poznanie lipnutia, poznanie pôvodu lipnutia, poznanie zániku lipnutia, poznanie praxe vedúcej k zániku lipnutia; poznanie túžby, poznanie pôvodu túžby, poznanie zániku túžby, poznanie praxe vedúcej k zániku túžby; poznanie pocitu, poznanie pôvodu pocitu, poznanie zániku pocitu, poznanie praxe vedúcej k zániku pocitu; poznanie kontaktu… poznanie šiestich zmyslových základov… poznanie mena a formy… poznanie vedomia… poznanie formácií, poznanie pôvodu formácií, poznanie zániku formácií, poznanie praxe vedúcej k zániku formácií. Toto, mnísi, sa nazýva štyridsaťštyri predmetov poznania.“ ID254 „A čo, mnísi, je starnutie a smrť? Čokoľvek pre tie rôzne bytosti v tých rôznych triedach bytostí predstavuje starnutie, chátranie, vypadávanie zubov, šedivenie vlasov, vráskavú kožu, skrátenie dĺžky života, dozrievanie zmyslových schopností – to sa nazýva starnutie. Čokoľvek je pre tie rôzne bytosti z tých rôznych skupín bytostí odchodom, stavom odchodu, rozpadom, zmiznutím, smrťou ako smrteľnosťou, pôsobením času, rozpadom zložiek, odhodením tela – to sa nazýva smrť. Takto toto starnutie a táto smrť – toto, mnísi, sa nazýva starnutie a smrť.“ ID255 „„Zo vzniku zrodu vyplýva vznik starnutia a smrti; zo zániku zrodu vyplýva zánik starnutia a smrti. Práve táto Ušľachtilá osemčlenná cesta je praxou vedúcou k zániku starnutia a smrti, a to: správny názor… správna koncentrácia.““ ID256 „Keď, mnísi, ušľachtilý žiak takto pozná starnutie a smrť, takto pozná pôvod starnutia a smrti, takto pozná zánik starnutia a smrti a takto pozná prax vedúcu k zániku starnutia a smrti, toto je jeho poznanie v Dhamme. Prostredníctvom tejto Dhammy, ktorá je videná, poznaná, večná, dosiahnutá a preniknutá, aplikuje úvahu na minulosť a budúcnosť.“ ID257 „Akékoľvek askéti alebo bráhmani v minulosti priamo poznali starnutie a smrť, priamo poznali pôvod starnutia a smrti, priamo poznali zánik starnutia a smrti a priamo poznali prax vedúcu k zániku starnutia a smrti, všetci to priamo poznali rovnakým spôsobom, ako to teraz poznám ja.“ ID258 „Akékoľvek askéti alebo bráhmani v budúcnosti budú priamo poznať starnutie a smrť, budú priamo poznať pôvod starnutia a smrti, budú priamo poznať zánik starnutia a smrti a budú priamo poznať prax vedúcu k zániku starnutia a smrti, všetci to budú priamo poznať presne tak, ako to poznám ja teraz. Toto je jeho poznanie odvodené z úvahy.“ ID259 „Mnísi, keď sú tieto dva druhy poznania ušľachtilého žiaka – poznanie v Dhamme a poznanie na základe dôsledkov – očistené a prečistené, tento ušľachtilý žiak, mnísi, nazýva: ten, kto dosiahol dokonalosť v pohľade, ten, kto dosiahol dokonalosť vo videní, ten, kto dosiahol tento pravý Dhamma, ten, kto vidí tento pravý Dhamma, ten, kto je obdarený poznaním praktikujúceho, ten, kto je obdarený pravým poznaním praktikujúceho, ten, kto vstúpil do prúdu Dhammy, ušľachtilý s prenikavou múdrosťou a ten, kto stojí, keď dosiahol bránu k Nesmrteľnosti.“ ID260 „A čo, mnísi, je zrodenie? … A čo, mnísi, je stávanie sa? … A čo, mnísi, je lipnutie? … A čo, mnísi, je túžba? … A čo, mnísi, je pocit? … A čo, mnísi, je kontakt? … A čo, mnísi, je šesť zmyslových základov? … A čo, mnísi, je meno a forma? … A čo, mnísi, je vedomie? … A čo, mnísi, sú formácie? Existujú tieto tri formácie, mnísi: telesná formácia, verbálna formácia a mentálna formácia. Tieto, mnísi, sa nazývajú formácie.“ ID261 „Z vzniku nevedomosti vyplýva vznik formácií; zo zániku nevedomosti vyplýva zánik formácií. Práve táto Ušľachtilá osemčlenná cesta je praxou vedúcou k zániku formácií, a to: správny pohľad… správna koncentrácia.“ ID262 „Keď, mnísi, ušľachtilý žiak takto pozná formácie, takto pozná pôvod formácií, takto pozná zánik formácií a takto pozná prax vedúcu k zániku formácií, toto je jeho poznanie v Dhamme. Prostredníctvom tejto Dhammy, ktorá je videná, poznaná, večná, dosiahnutá a preniknutá, uplatňuje túto metódu na minulosť a budúcnosť.“ ID263 „Akékoľvek askéti alebo bráhmani v minulosti priamo poznali formácie, priamo poznali pôvod formácií, priamo poznali zánik formácií a priamo poznali prax vedúcu k zániku formácií, všetci ich priamo poznali rovnakým spôsobom, ako ich teraz poznám ja.“ ID264 „Akékoľvek askéti alebo bráhmani v budúcnosti budú priamo poznať formácie, budú priamo poznať pôvod formácií, budú priamo poznať zánik formácií a budú priamo poznať prax vedúcu k zániku formácií, všetci ich budú priamo poznať rovnakým spôsobom, ako ich poznám ja teraz. Toto je jeho poznanie v dôsledku.“ ID265 „Mnísi, keď sú tieto dva druhy poznania ušľachtilého žiaka – poznanie v Dhamme a následné poznanie – očistené a prečistené, tento ušľachtilý žiak, mnísi, nazýva: ten, kto dosiahol dokonalosť v pohľade, ten, kto dosiahol dokonalosť vo videní, ten, kto dosiahol tento pravý Dhamma, ten, kto vidí tento pravý Dhamma, ten, kto je obdarený poznaním praktikujúceho, ten, kto je obdarený pravým poznaním praktikujúceho, ten, kto vstúpil do prúdu Dhammy, ušľachtilý s prenikavou múdrosťou a ten, kto stojí, keď dosiahol bránu k Nesmrteľnosti. Tretí.“ ID266 „4. Druhá reč o úrovniach poznania“ ID267 „34. Keď pobýval v Sāvatthī… „Mnísi, naučím vás sedemdesiat sedem úrovní poznania. Počúvajte to a dávajte pozor; budem hovoriť.“ „Áno, ctihodný pane,“ odpovedali tí mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto:“ ID268 „„Mnísi, aké sú tých sedemdesiat sedem úrovní poznania? Poznanie, že ‚s narodením ako podmienkou existuje starnutie a smrť‘; poznanie, že ‚keď nie je narodenie, nie je ani starnutie a smrť‘. Poznanie, že aj v minulosti ‚s narodením ako podmienkou existovalo starnutie a smrť‘; poznanie, že ‚keď nebolo narodenia, nebolo ani starnutia a smrti‘. Poznanie, že aj v budúcnosti ‚s narodením ako podmienkou bude existovať starnutie a smrť‘; poznanie, že ‚keď nebude narodenia, nebude ani starnutia a smrti‘. A vedomie, že aj toto vedomie o stálosti Dhammy podlieha zániku, podlieha zmiznutiu, podlieha vyblednutiu a podlieha ukončeniu.““ ID269 „„Vedomie, že ‚s existenciou ako podmienkou existuje zrodenie‘… Vedomie, že ‚s lipnutím ako podmienkou existuje existencia‘… Vedomie, že ‚s túžbou ako podmienkou existuje lipnutie‘… Poznanie, že ‚S pocitom ako podmienkou existuje túžba‘… Poznanie, že ‚S kontaktom ako podmienkou existuje pocit‘… Poznanie, že ‚So šiestimi zmyslovými základňami ako podmienkou existuje kontakt‘… Poznanie, že ‚S menom a formou ako podmienkou existujú šesť zmyslových základní‘… Poznanie, že ‚S vedomím ako podmienkou existuje meno a forma‘… Poznanie, že „Keď sú podmienené formácie, existuje vedomie.“ Poznanie, že „Keď je podmienená nevedomosť, existujú formácie“; poznanie, že „Keď neexistuje nevedomosť, neexistujú formácie.“ Poznanie, že aj v minulosti „Keď bola podmienená nevedomosť, existovali formácie“; poznanie, že „Keď neexistovala nevedomosť, neexistovali formácie.“ Poznanie, že aj v budúcnosti ‚s nevedomosťou ako podmienkou budú existovať formácie‘; poznanie, že ‚keď neexistuje nevedomosť, neexistujú formácie‘. A poznanie, že aj toto poznanie stability Dhammy podlieha zničeniu, podlieha zániku, podlieha vyblednutiu a podlieha ukončeniu. Tieto, mnísi, sa nazývajú sedemdesiat sedem úrovní poznania. Štvrtá.““ ID270 „5. Rozprava o nevedomosti ako podmienke“ ID271 „35. V Sāvatthī… ‚Mnísi, na základe nevedomosti vznikajú formácie; na základe formácií vzniká vedomie… Takto vzniká celý tento celok utrpenia.‘“ Keď to bolo povedané, istý mních povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, čo je starnutie a smrť a komu patrí toto starnutie a smrť?“ „To nie je správna otázka,“ povedal Blahoslavený. „Mních, či už by niekto povedal: ‚Čo je starnutie a smrť a komu patrí toto starnutie a smrť?‘, alebo by povedal: ‚Starnutie a smrť je jedna vec a toto starnutie a smrť patrí inému‘, obidve tieto vety majú rovnaký význam; líši sa len formulácia. Mníchu, keď existuje názor, že ‚životná sila je to isté ako telo‘, neexistuje žitie svätého života. Mníchu, keď existuje názor, že ‚životná sila je jedna vec a telo je iná‘, neexistuje žitie svätého života. Bez toho, aby sa priblížil k jednému z týchto dvoch extrémov, Tathāgata učí Dhammu strednou cestou: ‚S narodením ako podmienkou existuje starnutie a smrť.‘“ ID272 „„Ctihodný pane, čo je narodenie a komu toto narodenie patrí?“ „To nie je správna otázka,“ povedal Blahoslavený. „Mníchu, či už by niekto povedal: ‚Čo je narodenie a komu toto narodenie patrí?‘, alebo by povedal: ‚Životný princíp je jedna vec a toto narodenie patrí inému‘, obidve tieto výroky majú rovnaký význam; líši sa len formulácia. Mníchu, keď existuje názor, že ‚životný princíp je to isté ako telo‘, nie je možné viesť svätý život. Mníchu, keď existuje názor, že ‚životný princíp je jedna vec a telo je iná‘, neexistuje svätý život. Bez toho, aby sa priblížil k jednému z týchto dvoch extrémov, Tathāgata učí Dhammu strednou cestou: ‚S vznikom ako podmienkou existuje zrodenie.‘“ ID273 „„Ctihodný pane, čo je vznik a komu tento vznik patrí?“ „To nie je správna otázka,“ povedal Blahoslavený. „Mních, či už by niekto povedal: ‚Čo je stávanie sa a komu toto stávanie sa patrí?‘, alebo by povedal: ‚Stávanie sa je jedna vec a toto stávanie sa patrí inému‘, obidve tieto vety majú rovnaký význam; líši sa len formulácia. Mníchu, keď existuje názor, že ‚životný princíp je to isté ako telo‘, neexistuje svätý život. Mníchu, keď existuje názor, že ‚životný princíp je jedna vec a telo je iná‘, neexistuje svätý život. Bez toho, aby sa priblížil k jednému z týchto dvoch extrémov, Tathāgata učí Dhammu strednou cestou: „S pripútanosťou ako podmienkou existuje stávanie sa.“ … „S túžbou ako podmienkou existuje pripútanosť.“ … „S pocitom ako podmienkou existuje túžba.“ … „S kontaktom ako podmienkou existuje pocit.“ … „So šiestimi zmyslovými základňami ako podmienkou existuje kontakt.“ … ‚S menom a formou ako podmienkou existujú šesť zmyslových základov.‘ … ‚S vedomím ako podmienkou existuje meno a forma.‘ … ‚S formáciami ako podmienkou existuje vedomie.‘“ ID274 „‚Ctihodný pane, čo sú formácie a komu patria tieto formácie?‘ ‚To nie je správna otázka,‘ povedal Blahoslavený. „Mníchu, či už by niekto povedal: ‚Čo sú formácie a komu patria tieto formácie?‘, alebo by povedal: ‚Formácie sú jedna vec a tieto formácie patria inému‘, obidve tieto vety majú rovnaký význam; líši sa len formulácia. Mníchu, keď existuje názor, že ‚životný princíp je to isté ako telo‘, neexistuje svätý život. Mníchu, keď existuje názor, že ‚životný princíp je jedna vec a telo je iná‘, neexistuje svätý život. Bez toho, aby sa priblížil k jednému z týchto dvoch extrémov, Tathāgata učí Dhammu strednou cestou: ‚S nevedomosťou ako podmienkou existujú formácie.‘“ ID275 „„Mníchu, s úplným zaniknutím a ukončením nevedomosti, akékoľvek zmätky, skreslenia a váhania existujú – ako napríklad: ‚Čo je starnutie a smrť a komu patrí toto starnutie a smrť?‘ alebo: ‚Starnutie a smrť je jedna vec a toto starnutie a smrť patrí inému,‘ alebo: ‚To, čo je životná sila, je to isté ako telo,‘ alebo ‚Životná sila je jedna vec a telo je iná‘ – všetky tieto sú opustené, odrezané pri koreni, zmenené na niečo ako pahýľ palmy, zbavené existencie a majú takú povahu, že sa v budúcnosti už viac nevyskytnú.“ ID276 „„Mních, s úplným zaniknutím a ukončením nevedomosti, akékoľvek zmätky, skreslenia a váhania existujú – ako napríklad: ‚Čo je zrodenie a komu toto zrodenie patrí?‘ alebo: ‚Narodenie je jedna vec a toto narodenie patrí inému‘, alebo: ‚To, čo je životná sila, je to isté ako telo‘, alebo: ‚Životná sila je jedna vec a telo je iná‘ – všetky tieto myšlienky sú opustené, odrezané pri koreni, zredukované na pahýľ palmy, zbavené existencie a majú takú povahu, že sa v budúcnosti už viac neobjaví.““ ID277 „„Mníchu, s úplným zaniknutím a ukončením nevedomosti, akékoľvek zmätky, skreslenia a váhania existujú: ‚Čo je stávanie sa?‘… a tak ďalej… ‚Čo je lipnutie?‘… ‚Čo je túžba?‘… ‚Čo je pocit?‘… ‚Čo je kontakt?‘… ‚Čo je šesť zmyslových základov?‘… ‚Čo je meno a forma?‘… ‚Čo je vedomie?‘… a tak ďalej.“ ID278 „„Mníchu, s úplným zaniknutím a ukončením nevedomosti, akékoľvek zmätky, skreslenia a váhania existujú – ako napríklad: ‚Čo sú formácie a komu tieto formácie patria?‘ alebo: ‚Formácie sú jedna vec a tieto formácie patria k inej‘, alebo: ‚To, čo je životný princíp, je to isté ako telo‘, alebo: ‚Životný princíp je jedna vec a telo je iná‘ – všetky tieto sú opustené, odrezané pri koreni, zmenené na niečo ako pahýľ palmy, zbavené existencie a majú takú povahu, že sa v budúcnosti už znovu nevynoria.“ Piata.“ ID279 „6. Druhá reč o nevedomosti ako podmienke“ ID280 „36. Pobývajúc v Sāvatthī… ‚Mnísi, s nevedomosťou ako podmienkou vznikajú formácie; s formáciami ako podmienkou vzniká vedomie… Taký je pôvod celej tejto masy utrpenia.‘“ ID281 „‚Čo je starnutie a smrť a komu patrí toto starnutie a smrť?‘ – mal by niekto povedať toto, mnísi, alebo mal by povedať: ‚Starnutie a smrť je jedna vec a toto starnutie a smrť patrí inému‘ – obidve tieto vety majú rovnaký význam, líši sa len formulácia. Mnísi, ak existuje názor: ‚To, čo je životná sila, je to isté ako telo,‘ nie je možné žiť svätý život. Mnísi, ak existuje názor: ‚Životná sila je jedna vec a telo je iná vec,‘ nie je možné žiť svätý život. Mnísi, bez toho, aby sa priblížil k jednému z týchto dvoch extrémov, Tathāgata učí Dhammu strednou cestou: ‚S narodením ako podmienkou vzniká starnutie a smrť.‘“ ID282 „‚Čo je narodenie?‘… a tak ďalej… ‚Čo sú formácie a komu patria tieto formácie?‘ – mal by niekto povedať toto, mnísi, alebo by mal povedať: ‚Formácie sú jedna vec a inému patria tieto formácie‘ – obidve tieto vety majú rovnaký význam, líši sa len formulácia. Mnísi, ak existuje názor: ‚To, čo je životný princíp, je to isté ako telo,‘ nie je možné viesť svätý život. Mnísi, ak existuje názor: ‚Životný princíp je jedna vec a telo je iná vec,‘ nie je možné viesť svätý život. Mnísi, bez toho, aby sa priblížil k jednému z týchto dvoch extrémov, Tathāgata učí Dhammu strednou cestou: ‚S nevedomosťou ako podmienkou vznikajú formácie.‘“ ID283 „„Mnísi, s úplným zaniknutím a ukončením nevedomosti, akékoľvek zmätky, skreslenia a váhania existujú – ako napríklad: ‚Čo je starnutie a smrť a komu patrí toto starnutie a smrť?‘ alebo: ‚Starnutie a smrť je jedna vec a toto starnutie a smrť patrí inému,‘ alebo: ‚To, čo je životná sila, je to isté ako telo,‘ alebo ‚Životná sila je jedna vec a telo je iná‘ – všetky tieto sú opustené, odrezané pri koreni, zmenené na niečo ako pahýľ palmy, zbavené existencie a majú takú povahu, že sa v budúcnosti už viac nevynoria.“ ID284 „„Mnísi, s úplným zaniknutím a ukončením nevedomosti, akékoľvek zmätky, skreslenia a váhania existujú – ako napríklad: ‚Čo je zrodenie?‘… a tak ďalej… ‚Čo sú formácie a komu tieto formácie patria?‘ alebo: ‚Formácie sú jedna vec a tieto formácie patria niekomu inému‘, alebo: ‚To, čo je životný princíp, je to isté ako telo‘, alebo: ‚Životný princíp je jedna vec a telo je iná‘ – všetky tieto myšlienky sú opustené, odrezané pri koreni, zredukované na pahýľ palmy, zbavené existencie a majú takú povahu, že sa v budúcnosti už znovu nevynoria.“ Šiesta.“ ID285 „7. Rozprava o ‚Nie je tvoje‘“ ID286 „37. V Sāvatthī… ‚Mnísi, toto telo nie je vaše, ani nie je cudzie. Mnísi, toto staré kamma by sa malo považovať za úmyselne vytvorené, úmyselne chcené a za niečo, čo sa má prežiť.‘“ ID287 „Tu, mnísi, učený ušľachtilý žiak pozorne a múdro venuje pozornosť samotnému závislému vznikaní: ‚Keď toto existuje, to vzniká; so vznikom tohto vzniká aj to. Keď toto neexistuje, to nevzniká; so zánikom tohto zaniká aj to.‘ To znamená: ‚S nevedomosťou ako podmienkou vznikajú formácie; s formáciami ako podmienkou vzniká vedomie… Taký je pôvod celého tohto množstva utrpenia. Ale s úplným zaniknutím a ukončením práve tej nevedomosti dochádza k ukončeniu formácií; s ukončením formácií dochádza k ukončeniu vedomia… Také je ukončenie celého tohto množstva utrpenia.“ Siedme.“ ID288 „8. Rozprava o vôli“ ID289 „38. V Sāvatthī. ‚Mnísi, to, čo človek chce, to, čo plánuje, a to, k čomu má skrytú tendenciu: to sa stáva oporou pre stav vedomia. Keď existuje opora, existuje základ pre vedomie. Keď sa toto vedomie ustáli a rozvinie, v budúcnosti dochádza k vzniku novej existencie. Keď v budúcnosti dochádza k vzniku novej existencie, v budúcnosti nastáva zrodenie, starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo. Takto vzniká celá táto masa utrpenia.“ ID290 „Mnísi, ak človek nemá úmysel a neplánuje, ale má skrytú tendenciu, stáva sa to oporou pre ustanovenie vedomia. Keď existuje opora, existuje aj vznik vedomia. Keď sa toto vedomie vytvorí a rozvinie, v budúcnosti vzniká nový cyklus existencie. Keď v budúcnosti vzniká nový cyklus existencie, v budúcnosti nastáva zrodenie, starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, žiaľ a beznádej. Takto vzniká celá táto masa utrpenia.“ ID291 „Keď však, mnísi, človek nemá ani úmysel, ani plán, ani skrytú tendenciu, nestáva sa to oporou pre vznik vedomia. Keď chýba opora, nevzniká vedomie. Keď toto vedomie nie je ustanovené a nerozvinulo sa, v budúcnosti nedochádza k vzniku nového bytia. Keď v budúcnosti nedochádza k vzniku nového bytia, budúce zrodenie, starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo ustávajú. Takto dochádza k zániku celej tejto masy utrpenia. Ôsme.“ ID292 „9. Druhá reč o vôli“ ID293 „39. V Sāvatthī… ‚Mnísi, čokoľvek si človek zamýšľa, čokoľvek plánuje a čokoľvek má v sebe ako skrytú tendenciu, to sa stáva oporou pre vznik vedomia. Keď existuje opora, dochádza k vzniku vedomia. Keď sa toto vedomie ustáli a rozvinie, dochádza k vzniku mena a formy. S menom a formou ako podmienkou vznikajú šesť zmyslových základov; so šiestimi zmyslovými základmi ako podmienkou vzniká kontakt; s kontaktom ako podmienkou vzniká pocit… túžba… pripútanosť… existencia… zrodenie… starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, žiaľ a beznádej. Tak vzniká celá táto masa utrpenia.““ ID294 „Mnísi, ak niekto nemá úmysel a neplánuje, no má skrytú tendenciu, stáva sa to oporou pre vznik vedomia. Keď existuje opora, dochádza k vzniku vedomia. Keď sa toto vedomie ustáli a rozvinie, dochádza k zrodeniu mena a formy. S menom a formou ako podmienkou vznikajú šesť zmyslových základov… Takto vzniká celá táto masa utrpenia.“ ID295 „Keď však, mnísi, človek nemá ani úmysel, ani plán, ani skrytú tendenciu, nestáva sa to oporou pre vznik vedomia. Keď nie je opora, nevzniká vedomie. Keď toto vedomie nevznikne a nerozvinie sa, nedochádza k zrodeniu mena a formy. So zánikom mena a formy zanikajú šesť zmyslových základov… Takto nastáva zánik celej tejto masy utrpenia. Deviate.“ ID296 „10. Tretia reč o vôli“ ID297 „40. V Sāvatthī… ‚Mnísi, čokoľvek človek zamýšľa, čokoľvek plánuje a k čomu má skrytú tendenciu, to sa stáva oporou pre vznik vedomia. Keď existuje opora, vzniká vedomie. Keď sa toto vedomie ustáli a rozvinie, vzniká sklon. Keď existuje sklon, dochádza k príchodu a odchodu. Keď dochádza k príchodu a odchodu, dochádza k zániku a znovuzrodeniu. Keď dochádza k zániku a znovuzrodeniu, v budúcnosti vznikajú zrodenie, starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, žiaľ a beznádej. Taký je pôvod celého tohto utrpenia.““ ID298 „Mnísi, ak niekto nemá úmysel a neplánuje, no má skrytú tendenciu, stáva sa to oporou pre vznik vedomia. Keď existuje opora, vzniká vedomie. Keď sa toto vedomie ustáli a rozvinie, vzniká sklon. Keď existuje sklon, dochádza k príchodu a odchodu. Keď dochádza k príchodu a odchodu, dochádza k zániku a znovuzrodeniu. Keď dochádza k zániku a znovuzrodeniu, v budúcnosti vznikajú zrodenie, starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, žiaľ a beznádej. Takto vzniká celá táto masa utrpenia.“ ID299 „Keď však, mnísi, človek nemá ani úmysel, ani plán, ani skrytú tendenciu, nestáva sa to oporou pre vznik vedomia. Keď nie je opora, nevzniká vedomie. Keď toto vedomie nevznikne a nerozvinie sa, neexistuje sklon. Keď neexistuje sklon, nedochádza k príchodu a odchodu. Keď nie je príchod a odchod, nie je ani zánik a znovuzrodenie. Keď nie je zánik a znovuzrodenie, v budúcnosti ustanú zrodenie, starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo. Takto nastáva zánik celej tejto hromady utrpenia. Desiata.“ ID300 „Kapitola Kaḷārakhattiya, štvrtá.“ ID301 „Zhrnutie:“ ID302 „Suttá Bhūtamidaṃ a Kaḷāra, dve o základoch poznania, sutta Avijjāpaccayā, dve suttá Na Tumhāka a tri o vôli.“ ID303 „5. Kapitola o hlave rodiny“ ID304 „1. Rozprava o piatich strachoch a nepriateľstvách“ ID305 „41. Pobýval v Sāvatthī. Vtedy sa k Blahoslavenému priblížil hlava rodiny Anāthapiṇḍika. Keď sa priblížil a vzdal úctu Blahoslavenému, posadil sa na bok. Blahoslavený povedal toto domácemu Anāthapiṇḍikovi, ktorý sedel na boku:“ ID306 „‚Domáci, keď sa u ušľachtilého žiaka upokoja päť strachov a nepriateľstiev, je obdarený štyrmi faktormi vstupu do prúdu a ušľachtilý princíp bol ním múdro dobre videný a dobre preniknutý, môže, ak si to želá, vyhlásiť o sebe: ‚Peklo je pre mňa vyčerpané; zrodenie v ríši zvierat je vyčerpané; sféra duchov je vyčerpaná; sféry utrpenia, zlých osudov a pádu sú vyčerpané. Som ten, kto vstúpil do prúdu, nepodlieham pádu, som istý a určený k plnému osvietenie.‘““ ID307 „Aké sú tie päť strachov a nepriateľstiev, ktoré sú upokojené? Domácnik, ten, kto ničí život, kvôli ničeniu života vyvoláva strach a nepriateľstvo v tomto živote a vyvoláva strach a nepriateľstvo v budúcom živote, a prežíva duševné utrpenie a nepokoj. Pre toho, kto sa zdržiava ničenia života, je tento strach a nepriateľstvo takto upokojené.“ ID308 „„Hospodár, ten, kto si berie to, čo mu nebolo dané, kvôli tomu, že si berie to, čo mu nebolo dané, vyvoláva strach a nepriateľstvo v tomto živote a vyvoláva strach a nepriateľstvo v budúcom živote, a prežíva duševné utrpenie a nespokojnosť. Pre toho, kto sa zdržiava brania si toho, čo mu nebolo dané, je tento strach a nepriateľstvo takto upokojené.“ ID309 „„Hospodár, ten, kto sa dopúšťa sexuálneho neprimeraného správania, kvôli tomuto správaniu vyvoláva strach a nepriateľstvo v tomto živote aj v budúcom živote a prežíva duševné utrpenie a nespokojnosť. U toho, kto sa zdržiava sexuálneho neprimeraného správania, sa tento strach a nepriateľstvo týmto upokojujú.“ ID310 „„Hospodár, ten, kto hovorí nepravdu, kvôli tomu, že hovorí nepravdu, vyvoláva strach a nepriateľstvo v tomto živote a vyvoláva strach a nepriateľstvo v budúcom živote, a prežíva duševné utrpenie a nepokoj. Pre toho, kto sa zdržiava hovorenia nepravdy, sa týmto strach a nepriateľstvo upokojujú.“ ID311 „„Hospodár, ten, kto požíva liehoviny, víno a omamné látky, ktoré sú základom nedbanlivosti, kvôli požívaniu liehovín, vína a omamných látok, ktoré sú základom nedbanlivosti, vyvoláva strach a nepriateľstvo v tomto živote a vyvoláva strach a nepriateľstvo v budúcom živote, a prežíva duševné utrpenie a nespokojnosť. Pre toho, kto sa zdržiava konzumácie liehovín, vína a omamných látok, ktoré sú základom nedbanlivosti, sa týmto spôsobom upokojí ten strach a nepriateľstvo. Toto je tých päť strachov a nepriateľstiev, ktoré sú upokojené.“ ID312 „„Ktorými štyrmi faktormi vstupu do prúdu je obdarený? Tu, hlava rodiny, je ušľachtilý žiak obdarený neochvejnou dôverou v Buddhu: ‚Taký je Blahoslavený: Arahant, dokonale osvietení, dokonalý vo vedomostiach i správaní, Ten, ktorý odišiel, poznávateľ sveta, neprekonateľný vychovávateľ tých, ktorí majú byť skrotení, učiteľ bohov a ľudí, Buddha, Blahoslavený.‘“ ID313 „Je obdarený neochvejnou dôverou v Dhammu: ‚Dhamma je Blahoslaveným dobre hlásaná, viditeľná tu a teraz, bezprostredná, vyzývajúca, aby človek prišiel a videl, vedúca vpred, aby ju múdri osobne zažili.‘“ ID314 „Je obdarený neochvejnou dôverou v Saṅghu: ‚Saṅgha učeníkov Blahoslaveného praktizuje dobrú cestu, praktizuje priamu cestu, praktizuje systematickú cestu, praktizuje správnu cestu – to znamená štyri páry osôb, osem typov jednotlivcov. Táto Saṅgha učeníkov Blahoslaveného je hodná obiet, hodná pohostinnosti, hodná darov, hodná úctivého pozdravu, je neprekonateľným poľom zásluh pre svet.“ ID315 „Je obdarený cnosťami, ktoré sú drahé ušľachtilým – neporušenými, nepoškvrnenými, bez škvrn, oslobodzujúcimi, chválenými múdrymi, neuchopiteľnými a vedúcimi k sústredeniu. Je obdarený týmito štyrmi faktormi vstupu do prúdu.“ ID316 „A aký je ten ušľachtilý princíp, ktorý on múdrosťou dobre spoznal a hlboko prenikol? Tu, hospodár, ušľachtilý žiak venuje starostlivú a múdru pozornosť samotnému závislému vznikaní: ‚Keď je toto, je aj tamto; so vznikom tohto vzniká aj tamto. Keď toto nie je, nie je ani tamto; so zánikom tohto zaniká aj tamto. To znamená: s nevedomosťou ako podmienkou vznikajú úmysly; s úmyslami ako podmienkou vzniká vedomie… Taký je pôvod celej tejto masy utrpenia. Ale s úplným zaniknutím a ukončením nevedomosti prichádza ukončenie úmyslov; s ukončením úmyslov prichádza ukončenie vedomia… Také je ukončenie celej tejto masy utrpenia.“ Toto je ušľachtilý princíp, ktorý on múdrosťou dobre pochopil a dôkladne prenikol.“ ID317 „Keď, hospodár, u ušľachtilého žiaka utíchne týchto päť strachov a nepriateľstiev, je obdarený týmito štyrmi faktormi vstupu do prúdu a tento ušľachtilý princíp múdrosťou dobre pochopil a dôkladne prenikol, môže, ak si to želá, vyhlásiť o sebe: ‚Peklo je pre mňa vyčerpané; zrodenie v ríši zvierat je vyčerpané; sféra duchov je vyčerpaná; sféry utrpenia, zlých osudov a pádu sú vyčerpané. Som ten, kto vstúpil do prúdu, nepodlieham pádu, som istý a určený na úplné osvietenie.‘“ ID318 „2. Druhá reč o piatich strachoch a nepriateľstvách“ ID319 „42. V Sāvatthī… ‚Keď, mnísi, u ušľachtilého žiaka ustúpilo päť strachov a nepriateľstiev, je obdarený štyrmi znakmi vstupu do prúdu a ušľachtilá metóda bola jeho múdrosťou dobre pochopená a dôkladne preniknutá, potom, ak si to želá, môže o sebe vyhlásiť: ‚Peklo je pre mňa vyčerpané, ríša zvierat je vyčerpaná, ríša petov je vyčerpaná, sféra utrpenia, zlý osud, pád je vyčerpaný. Som ten, kto vstúpil do prúdu, nepodlieham pádu, som si istý a som predurčený k osvietenie.’”“ ID320 „„Aké sú tie päť strachov a nepriateľstiev, ktoré ustúpili? Mnísi, akýkoľvek strach a nepriateľstvo vyvoláva ten, kto ničí život…. a tak ďalej… akýkoľvek strach a nepriateľstvo, ktoré vyvoláva ten, kto berie to, čo mu nebolo dané… akýkoľvek strach a nepriateľstvo, ktoré vyvoláva ten, kto sa dopúšťa sexuálneho neprimeraného správania… akýkoľvek strach a nepriateľstvo, ktoré vyvoláva ten, kto hovorí nepravdu… akýkoľvek strach a nepriateľstvo, ktoré vyvoláva ten, kto požíva víno, liehoviny a omamné látky, ktoré sú základom pre nedbanlivosť… To sú tie päť strachov a nepriateľstiev, ktoré ustúpili.“ ID321 „„Ktorými štyrmi činiteľmi vstupu do prúdu je obdarený? Tu, mnísi, je ušľachtilý žiak obdarený neochvejnou dôverou v Buddhu… v Dhammu… v Saṅghu… a je obdarený cnosťami, ktoré sú drahé ušľachtilým. Týmito štyrmi činiteľmi vstupu do prúdu je obdarený.“ ID322 „A aká je ušľachtilá metóda, ktorú jeho múdrosť dobre spoznala a hlboko prenikla? Tu, mnísi, ušľachtilý žiak venuje pozornosť a múdro sa zameriava na samotný závislý vznik… Toto je ušľachtilá metóda, ktorú jeho múdrosť dobre spoznala a hlboko prenikla.“ ID323 „Keď, mnísi, u ušľachtilého žiaka ustúpili tieto päť strachov a nepriateľstiev a je obdarený týmito štyrmi faktormi vstupu do prúdu a táto ušľachtilá metóda bola jeho múdrosťou dobre spoznaná a hlboko pochopená, potom, ak si to želá, môže o sebe vyhlásiť: ‚Peklo je pre mňa vyčerpané, ríša zvierat je vyčerpaná, ríša petov je vyčerpaná, sféra utrpenia, zlé miesto určenia, pád je vyčerpaný. Som ten, kto vstúpil do prúdu, nepodlieham pádu, som istý a určený k osvietenie.‘“ Druhá.“ ID324 „3. 3. Rozprava o utrpení“ ID325 „43. V Sāvatthī… ‚Mnísi, naučím vás vznik a zánik utrpenia. Počúvajte to, dávajte pozor; budem hovoriť.‘ ‚Áno, ctihodný pane,‘ odpovedali tí mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto:“ ID326 „A čo, mnísi, je vznik utrpenia? V závislosti od oka a tvarov vzniká zrakové vedomie. Stretnutie týchto troch je kontakt. S kontaktom ako podmienkou vzniká pocit; s pocitom ako podmienkou vzniká túžba. Toto, mnísi, je vznik utrpenia.“ ID327 „V závislosti od ucha a zvukov vzniká sluchové vedomie… V závislosti od nosa a vôní… V závislosti od jazyka a chutí… V závislosti od tela a hmatových objektov… V závislosti od mysle a mentálnych javov vzniká vedomie mysle. Stretnutie týchto troch je kontakt. S kontaktom ako podmienkou vzniká pocit; s pocitom ako podmienkou vzniká túžba. Toto, mnísi, je vznik utrpenia.“ ID328 „A čo, mnísi, je zánik utrpenia? V závislosti od oka a tvarov vzniká zrakové vedomie. Stretnutie týchto troch je kontakt. S kontaktom ako podmienkou vzniká pocit; s pocitom ako podmienkou vzniká túžba. S úplným zaniknutím a ukončením práve tejto túžby prichádza ukončenie lipnutia; s ukončením lipnutia prichádza ukončenie bytia; s ukončením bytia prichádza ukončenie zrodu; s ukončením zrodu zanikajú starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, žiaľ a beznádej. Také je ukončenie celej tejto masy utrpenia. Toto, mnísi, je ukončenie utrpenia.“ ID329 „V závislosti od ucha a zvukov vzniká ušné vedomie… V závislosti od nosa a vôní… V závislosti od jazyka a chutí… V závislosti od tela a hmatových objektov… V závislosti od mysle a mentálnych javov vzniká mentálne vedomie. Stretnutie týchto troch je kontakt. S kontaktom ako podmienkou vzniká pocit; s pocitom ako podmienkou vzniká túžba. S úplným zaniknutím a ukončením práve tejto túžby prichádza ukončenie lipnutia; s ukončením lipnutia prichádza ukončenie bytia; s ukončením bytia prichádza ukončenie zrodu; s ukončením zrodu zanikajú starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, žiaľ a beznádej. Také je ukončenie celej tejto masy utrpenia. Toto, mnísi, je ukončenie utrpenia.“ Tretia.“ ID330 „4. 4. Rozprava o svete“ ID331 „44. V Sāvatthī… „Mnísi, budem vás učiť o vzniku a zániku sveta. Počúvajte to, dávajte pozor a ja budem hovoriť.“ „Áno, ctihodný pane,“ odpovedali tí mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto:“ ID332 „A čo, mnísi, je vznik sveta? V závislosti od oka a foriem vzniká očné vedomie. Stretnutie týchto troch je kontakt. S kontaktom ako podmienkou vzniká pocit; s pocitom ako podmienkou vzniká túžba; s túžbou ako podmienkou vzniká lipnutie; s lipnutím ako podmienkou vzniká bytie; s bytím ako podmienkou vzniká zrodenie; so zrodením ako podmienkou vznikajú starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo. Toto, mnísi, je vznik sveta.“ ID333 „V závislosti od ucha a zvukov… v závislosti od nosa a vôní… v závislosti od jazyka a chutí… v závislosti od tela a hmatových objektov… v závislosti od mysle a mentálnych objektov vzniká vedomie mysle. Stretnutie týchto troch je kontakt. S kontaktom ako podmienkou vzniká pocit… s narodením ako podmienkou vznikajú starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, žiaľ a beznádej. Toto, mnísi, je vznik sveta.“ ID334 „A čo, mnísi, je zánik sveta? V závislosti od oka a foriem vzniká zrakové vedomie. Stretnutie týchto troch je kontakt. S kontaktom ako podmienkou vzniká pocit; s pocitom ako podmienkou vzniká túžba. Prostredníctvom úplného zaniknutia a ukončenia práve tejto túžby prichádza ukončenie lipnutia; s ukončením lipnutia prichádza ukončenie stávania sa… takto prichádza ukončenie celej tejto masy utrpenia. Toto, mnísi, je ukončenie sveta.“ ID335 „V závislosti od ucha a zvukov… v závislosti od nosa a vôní… v závislosti od jazyka a chutí… v závislosti od tela a hmatových objektov… v závislosti od mysle a mentálnych objektov vzniká vedomie mysle. Stretnutie týchto troch je kontakt. S kontaktom ako podmienkou vzniká pocit; s pocitom ako podmienkou vzniká túžba. Prostredníctvom úplného zaniknutia a ukončenia práve tejto túžby dochádza k ukončeniu lipnutia; s ukončením lipnutia dochádza k ukončeniu stávania sa… takto dochádza k ukončeniu celej tejto masy utrpenia. Toto, mnísi, je ukončenie sveta.“ Štvrtá.“ ID336 „5. Rozprava v Nātikā“ ID337 „45. Tak som počul. Raz Blahoslavený prebýval v Nātikā v Tehlovej sále. Potom, keď odišiel na odľahlé miesto a prebýval v samote, Blahoslavený predniesol túto rozpravu o Dhamme:“ ID338 „V závislosti od oka a tvarov vzniká zrakové vedomie. Stretnutie týchto troch je kontakt. S kontaktom ako podmienkou vzniká pocit; s pocitom ako podmienkou vzniká túžba; s túžbou ako podmienkou vzniká lipnutie… takto vzniká celá táto masa utrpenia.“ ID339 „V závislosti od ucha a zvukov… v závislosti od nosa a vôní… v závislosti od jazyka a chutí… v závislosti od tela a hmatových objektov… v závislosti od mysle a mentálnych javov vzniká vedomie mysle. Stretnutie týchto troch je kontakt. S kontaktom ako podmienkou vzniká pocit; s pocitom ako podmienkou vzniká túžba; s túžbou ako podmienkou vzniká lipnutie… takto vzniká celá táto masa utrpenia.“ ID340 „V závislosti od oka a foriem vzniká zrakové vedomie. Stretnutie týchto troch je kontakt. S kontaktom ako podmienkou vzniká pocit; s pocitom ako podmienkou vzniká túžba. Prostredníctvom úplného zaniknutia a ukončenia práve tejto túžby dochádza k ukončeniu lipnutia; prostredníctvom ukončenia lipnutia dochádza k ukončeniu stávania sa… takto dochádza k ukončeniu celého tohto utrpenia.“ ID341 „V závislosti od ucha a zvukov… v závislosti od mysle a mentálnych javov vzniká vedomie mysle. Stretnutie týchto troch je kontakt. S kontaktom ako podmienkou vzniká pocit; s pocitom ako podmienkou vzniká túžba. Prostredníctvom úplného vytratenia a zániku práve tejto túžby dochádza k zániku lipnutia; prostredníctvom zániku lipnutia dochádza k zániku stávania sa… takto dochádza k zániku celej tejto masy utrpenia.““ ID342 „V tom čase stál istý mních v dosahu sluchu Blahoslaveného. Blahoslavený videl toho mnícha stojaceho v dosahu sluchu. Keď ho uvidel, povedal tomu mníchovi: ‚Počul si, mníchu, tento výklad o Dhamme?‘ ‚Áno, ctihodný pane.‘ ‚Nauč sa tento výklad o Dhamme, mníchu; osvoj si tento výklad o Dhamme, mníchu; maj na pamäti tento výklad o Dhamme, mníchu. Tento výklad Dhammy, mníchu, súvisí s cieľom, je základom svätého života.“ Piaty.“ ID343 „6. Rozhovor s istým bráhmánom“ ID344 „46. Blahoslavený prebýval v Sāvatthī. Vtedy k Blahoslavenému pristúpil istý bráhmán. Keď sa priblížil, vymenil si s Blahoslaveným srdečné pozdravy a pamätnú konverzáciu a potom si sadol na bok. Keď sedel na boku, ten bráhman povedal Blahoslavenému toto:“ ID345 „‚Ctihodný Gotama, je to tak, že ten, kto koná, je ten, kto prežíva?‘ ‚Ten, kto koná, je ten, kto prežíva‘ – toto, bráhmane, je jeden extrém.““ ID346 „„Tak potom, ctihodný Gotama, je to tak, že jeden človek koná a druhý prežíva?“ ‚„Jeden človek koná a druhý prežíva“ – toto, bráhmane, je druhý extrém. Bez toho, aby sa priblížil k ktorémukoľvek z týchto dvoch extrémov, Tathāgata učí Dhammu prostredníctvom strednej cesty: ‚S nevedomosťou ako podmienkou vznikajú formácie; s formáciami ako podmienkou vzniká vedomie… Tak vzniká celá táto masa utrpenia. S úplným zaniknutím a ukončením práve tej nevedomosti dochádza k ukončeniu formácií; s ukončením formácií dochádza k ukončeniu vedomia… Tak dochádza k ukončeniu celej tejto masy utrpenia.““ ID347 „Keď to bolo povedané, ten bráhman povedal Blahoslavenému: ‚Výborné, ctihodný Gotama! Výborné, ctihodný Gotama! … Nech si ma ctihodný Gotama zapamätá ako laického nasledovníka, ktorý sa od dnešného dňa na celý život uchýlil k útočisku.‘ Šiesta.“ ID348 „7. Rozprava s Jāṇussoṇim“ ID349 „47. Blahoslavený prebýval v Sāvatthī. Vtedy sa k Blahoslavenému priblížil bráhman Jāṇussoṇi. Keď sa priblížil, vymenil si s Blahoslaveným srdečné pozdravy a pamätnú konverzáciu a potom si sadol na bok. Keď sedel na boku, bráhman Jāṇussoṇi povedal Blahoslavenému toto:“ ID350 „‚Ctihodný Gotama, existuje všetko?‘ ‚Všetko existuje‘ – toto, bráhman, je jeden extrém.“ ID351 „‚Tak teda, ctihodný Gotama, neexistuje všetko?‘ ‚Všetko neexistuje‘ – toto, bráhman, je druhý extrém. Bez toho, aby sa priblížil k jednému z týchto dvoch extrémov, Tathāgata učí Dhammu strednou cestou: ‚S nevedomosťou ako podmienkou vznikajú formácie; s formáciami ako podmienkou vzniká vedomie… Takto vzniká celá táto masa utrpenia. S úplným zaniknutím a ukončením práve tej nevedomosti dochádza k ukončeniu formácií; s ukončením formácií dochádza k ukončeniu vedomia… Tak dochádza k zániku celej tejto masy utrpenia.““ ID352 „Keď to bolo povedané, bráhman Jāṇussoṇi povedal Blahoslavenému: „Výborné, ctihodný Gotama! … Nech si ma ctihodný Gotama zapamätá ako laického nasledovníka, ktorý sa od dnešného dňa na celý život uchýlil k útočisku.“ Siedma.“ ID353 „8. Lokāyatika Sutta“ ID354 „48. V Sāvatthī. Vtedy prišiel k Blahoslavenému bráhman z lokāyatika… Keď sa posadil na bok, bráhman z lokāyatika povedal Blahoslavenému:“ ID355 „‚Majster Gotama, existuje všetko?‘ ‚Brahmane, názor, že ‚všetko existuje‘, je prvá svetská doktrína.‘“ ID356 „‚Tak potom, majster Gotama, neexistuje všetko?‘ ‚Brahmane, názor, že ‚všetko neexistuje‘, je druhá svetská doktrína.‘“ ID357 „Majster Gotama, je všetko jednotou?“ „Brahmane, názor ‚Všetko je jednotou‘ je treťou svetskou doktrínou.“ ID358 „V tom prípade, majster Gotama, je všetko mnohosťou?“ „Brahmane, názor ‚Všetko je mnohosťou‘ je štvrtou svetskou doktrínou.“ ID359 „„Brahmane, bez toho, aby sa priblížil k jednému z týchto dvoch extrémov, Tathāgata učí Dhammu strednou cestou: ‚S nevedomosťou ako podmienkou vznikajú voličné formácie; s voličnými formáciami ako podmienkou vzniká vedomie… Takto vzniká celá táto masa utrpenia. S úplným zaniknutím a ukončením práve tejto nevedomosti prichádza ukončenie úmyselných formácií; s ukončením úmyselných formácií prichádza ukončenie vedomia… Takto nastáva ukončenie celej tejto masy utrpenia.““ ID360 „Keď to bolo povedané, bráhman z Lokāyatiky povedal Blahoslavenému: ‚Výborne, majster Gotama! … Od dnešného dňa si ma pamätaj ako laického nasledovníka, ktorý sa uchýlil k útočisku na celý život.‘ Ôsmy.“ ID361 „9. Rozprava o ušľachtilom žiakovi“ ID362 „49. V Sāvatthī… ‚Mnísi, u učeného ušľachtilého žiaka nenapadne: ‚Keď čo existuje, čo vzniká? S vznikom čoho vzniká čo? Keď čo existuje, vznikajú vôľové formácie? Keď čo existuje, vzniká vedomie? Keď čo existuje, vzniká meno a forma? Keď čo existuje, vznikajú šesť zmyslových základov? Keď čo existuje, vzniká kontakt? Keď čo existuje, vzniká pocit? Keď čo existuje, vzniká túžba? Keď čo existuje, vzniká lipnutie? Keď čo existuje, vzniká bytie? Keď čo existuje, vzniká zrodenie? Keď čo existuje, vzniká starnutie a smrť?’““ ID363 „Skôr, mnísi, učený ušľachtilý žiak má v tejto veci poznanie, ktoré nie je závislé od iného: ‚Keď toto existuje, tamto vzniká; so vznikom tohto vzniká tamto. Keď existuje nevedomosť, vznikajú mentálne formácie; keď existujú mentálne formácie, vzniká vedomie; keď existuje vedomie, vzniká meno a forma; keď existuje meno a forma, vznikajú šesť zmyslových základov; keď existujú šesť zmyslových základov, vzniká kontakt; keď existuje kontakt, vzniká pocit; keď existuje pocit, vzniká túžba; keď existuje túžba, vzniká lipnutie; keď existuje lipnutie, vzniká bytie; keď existuje bytie, vzniká zrodenie; keď existuje zrodenie, vzniká starnutie a smrť.“ On to chápe takto: ‚Takto vzniká tento svet.‘“ ID364 „„Mnísi, učenému ušľachtilému žiakovi nenapadne: ‚Keď čo neexistuje, čo nevzniká? S zánikom čoho zaniká čo? Keď čo neexistuje, nevznikajú vôľové formácie? Keď čo neexistuje, nevzniká vedomie? Keď čo neexistuje, nevzniká meno a forma? Keď čo neexistuje, nevzniká šesť zmyslových základov? Keď čo neexistuje, nevzniká kontakt? Keď čo neexistuje, nevzniká pocit? Keď čo neexistuje, nevzniká túžba? Keď čo neexistuje, nevzniká lipnutie? Keď čo neexistuje, nevzniká bytie? Keď to, čo neexistuje, nevzniká, nevzniká aj zrodenie? Keď to, čo neexistuje, nevzniká, nevzniká aj starnutie a smrť?““ ID365 „„Skôr, mnísi, učený ušľachtilý žiak má v tejto veci poznanie, ktoré nie je závislé od iného: ‚Keď toto neexistuje, tamto nevzniká; so zánikom tohto zaniká aj tamto. Keď neexistuje nevedomosť, nevznikajú úmyselných formácií; keď neexistujú úmyselných formácií, nevzniká vedomie; keď neexistuje vedomie, nevzniká meno a forma; keď neexistuje meno a forma, nevzniká šesť zmyslových základov… keď neexistuje stávanie sa, nevzniká zrodenie… keď neexistuje zrodenie, nevzniká starnutie a smrť.“ On to chápe takto: ‚Takto zaniká tento svet.‘“ ID366 „Keď, mnísi, ušľachtilý žiak takto chápe vznik a zánik sveta tak, ako skutočne je, tento ušľachtilý žiak, mnísi, sa nazýva ten, kto dosiahol dokonalý pohľad… ten, kto stojí, keď dosiahol bránu k Nesmrteľnosti.“ Deviata. ID367 „10. Druhá reč o ušľachtilom žiakovi“ ID368 „50. V Sāvatthī… ‚Mnísi, poučenému ušľachtilému žiakovi nenapadne: ‚Keď čo existuje, čo vzniká? S vznikom čoho vzniká čo? Keď čo existuje, vznikajú voličné formácie? Keď čo existuje, vzniká vedomie? Keď čo existuje, vzniká meno a forma? Keď čo existuje, vznikajú šesť zmyslových základov? Keď čo existuje, vzniká kontakt? Keď čo existuje, vzniká pocit? Keď čo existuje, vzniká túžba? Keď čo existuje, vzniká lipnutie? Keď čo existuje, vzniká bytie? Keď čo existuje, vzniká zrodenie? Keď čo existuje, vzniká starnutie a smrť?’““ ID369 „Skôr, mnísi, poučený ušľachtilý žiak má v tejto veci poznanie, ktoré nie je závislé od iného: ‚Keď toto existuje, tamto vzniká; so vznikom tohto vzniká tamto. Keď existuje nevedomosť, vznikajú mentálne formácie; keď existujú mentálne formácie, vzniká vedomie; keď existuje vedomie, vzniká meno a forma; keď existuje meno a forma, vznikajú šesť zmyslových základov; keď existujú šesť zmyslových základov, vzniká kontakt; keď existuje kontakt, vzniká pocit; keď existuje pocit, vzniká túžba; keď existuje túžba, vzniká lipnutie; keď existuje lipnutie, vzniká bytie; keď existuje bytie, vzniká zrodenie; keď existuje zrodenie, vzniká starnutie a smrť.“ On to chápe takto: ‚Takto vzniká tento svet.‘“ ID370 „„Mnísi, poučenému ušľachtilému žiakovi nenapadne: ‚Keď čo neexistuje, čo nevzniká? S ukončením čoho čo zaniká? Keď čo neexistuje, nevznikajú vôľové formácie? Keď čo neexistuje, nevzniká vedomie? Keď čo neexistuje, nevzniká meno a forma? Keď čo neexistuje, nevzniká šesť zmyslových základov? Keď čo neexistuje, nevzniká kontakt? Keď čo neexistuje, nevzniká pocit? Keď čo neexistuje, nevzniká túžba?… pripútanosť… bytie… zrodenie… Keď čo neexistuje, nevzniká starnutie a smrť?““ ID371 „„Ale potom, mnísi, poučený ušľachtilý žiak má tu poznanie, ktoré nie je závislé od iného: ‚Keď toto neexistuje, tamto nevzniká; so zánikom tohto zaniká tamto. Keď neexistuje nevedomosť, nevznikajú voličné formácie; keď neexistujú voličné formácie, nevzniká vedomie; keď neexistuje vedomie, nevzniká meno a forma; keď neexistuje meno a forma, nevzniká šesť zmyslových základov… keď neexistuje zrodenie, nevzniká starnutie a smrť.“ Takto chápe: ‚Takto zaniká tento svet.‘“ ID372 „Keď, mnísi, ušľachtilý žiak takto pochopí, aké skutočne je vzniknutie a zánik sveta, nazýva sa, mnísi, ušľachtilým žiakom dokonalým v pohľade, dokonalým vo videní, tým, kto dosiahol tento pravý Dhamma, tým, kto vidí tento pravý Dhamma, ten, kto je obdarený poznaním učenníka, obdarený pravým poznaním učenníka, ten, kto vstúpil do prúdu Dhammy, ušľachtilý s prenikavou múdrosťou, ten, kto stojí, keď dosiahol bránu Nesmrteľnosti.““ ID373 „Kapitola o domácich, piata.“ ID374 „Zhrnutie jej obsahu:“ ID375 „Vyučujú sa dve kázania o piatich strachoch a nebezpečenstvách: utrpení, svete a príbuzných; kázania Aññatara a Jāṇussoṇi a ôsme s kozmológom; vyučujú sa dve kázania o ušľachtilých žiakoch, preto sa nazýva kapitolou.“ ID376 „6. Kapitola o utrpení“ ID377 „1. Kázanie o skúmaní“ ID378 „51. Tak som počul. Raz Blahoslavený prebýval v Sāvatthī, v Jétovom háji, v Anāthapiṇḍikovom parku. Tam sa Blahoslavený obrátil na mníchov: ‚Mnísi.‘ ‚Ctihodný pane,‘ odpovedali tí mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto:“ ID379 „‚Mnísi, do akej miery by mal mních pri skúmaní skúmať všetkými spôsobmi a správne, aby zničil utrpenie?‘ ‚Ctihodný pane, pre nás má učenie Blahoslaveného za svoj koreň, Blahoslaveného za svojho vodcu a Blahoslaveného za svoje útočisko. Bolo by dobré, ctihodný pane, keby sa význam tohto výroku objasnil samotnému Blahoslavenému. Keď to mnísi počujú od Blahoslaveného, budú si to pamätať.“ „V tom prípade, mnísi, počúvajte a dávajte pozor; budem hovoriť.“ „Áno, ctihodný pane,“ odpovedali tí mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto: ID380 „Tu, mnísi, mních pri skúmaní skúma takto: ‚Akékoľvek utrpenie mnohých druhov a rôznych foriem, ktoré vzniká vo svete, to jest starnutie a smrť – aký je zdroj tohto utrpenia, aký je jeho pôvod, aká je jeho geneza, aký je jeho pôvod? Kedy, keď to, čo existuje, vzniká starnutie a smrť? Keď čo neexistuje, nevzniká starnutie a smrť?‘ Keď skúma, pochopí takto: ‚Akékoľvek utrpenie mnohých druhov a rôznych foriem, ktoré vzniká vo svete, to jest starnutie a smrť – toto utrpenie má ako svoj zdroj zrodenie, ako svoj pôvod zrodenie, ako svoj vznik zrodenie a ako svoj pôvod zrodenie. Keď existuje zrodenie, vzniká starnutie a smrť; keď zrodenie neexistuje, nevzniká starnutie a smrť.‘““ ID381 „Rozumie starnutiu a smrti, rozumie pôvodu starnutia a smrti, rozumie zániku starnutia a smrti a rozumie praxi, ktorá je vhodná a vedie k zániku starnutia a smrti. Je to ten, kto praktizuje v súlade s tým, kto praktizuje v súlade s Dhammou. Toto, mnísi, sa nazýva mních, ktorý praktizuje vo všetkých ohľadoch a správne na zničenie utrpenia, na zánik starnutia a smrti.““ ID382 „„Navyše, keď skúma, skúma takto: ‚Teraz, toto zrodenie – aký je jeho zdroj, aký je jeho pôvod, aká je jeho geneza, aký je jeho pôvod? Keď existuje to, čo existuje, vzniká zrodenie? Keď neexistuje to, čo neexistuje, nevzniká zrodenie?“ Keď skúma, pochopí takto: ‚Zrodenie má za svoj zdroj stávanie sa, za svoj pôvod stávanie sa, za svoj vznik stávanie sa a za svoj pôvod stávanie sa. Keď stávanie sa existuje, vzniká zrodenie; keď stávanie sa neexistuje, zrodenie nevzniká.‘“ ID383 „„Pochopí zrodenie, pochopí pôvod zrodenia, pochopí zánik zrodenia a pochopí prax, ktorá je vhodná a vedie k zániku zrodenia. Je to ten, kto koná v súlade s tým, koná v súlade s Dhammou. To, mnísi, sa nazýva mních, ktorý koná vo všetkých ohľadoch a správne pre zničenie utrpenia, pre zánik zrodenia.““ ID384 „„Navyše, keď skúma, skúma takto: ‚Teraz, toto stávanie sa – aký je jeho zdroj? … Teraz, toto lipnutie – aký je jeho zdroj? … Teraz, táto túžba – aký je jej zdroj? … pocit… dotyk… Teraz, týchto šesť zmyslových základov – aký je ich zdroj? … A toto meno a forma… A toto vedomie… A tieto formácie – aký je ich zdroj, aký je ich pôvod, aký je ich vznik, aký je ich pôvod? Keď čo existuje, vznikajú formácie? Keď čo neexistuje, nevznikajú formácie?“ Keď skúma, pochopí takto: ‚Formácie majú za zdroj nevedomosť, za pôvod nevedomosť, za vznik nevedomosť a za pôvod nevedomosť. Keď nevedomosť existuje, vznikajú formácie; keď nevedomosť neexistuje, formácie nevznikajú.““ ID385 „Pochopí formácie, pochopí pôvod formácií, pochopí zánik formácií a pochopí prax, ktorá je vhodná pre zánik formácií a vedie k nemu. Je to ten, kto koná v súlade s tým, koná v súlade s Dhammou. To, mnísi, sa nazýva mních, ktorý koná správne a vo všetkých ohľadoch na zničenie utrpenia, na zánik formácií.“ ID386 „Mnísi, keď je človek premáhaný nevedomosťou, ak vytvorí záslužnú formáciu, vedomie sa uchýli k zásluhe. Ak vytvorí nezaslužnú formáciu, vedomie sa uchýli k nezasluhe. Ak vytvorí neporušiteľnú formáciu, vedomie sa uchýli k neporušiteľnosti. Ale keď, mnísi, mních opustí nevedomosť a vznikne poznanie, potom vďaka nezaujatosti voči nevedomosti a vzniku poznania už nevytvára záslužnú formáciu, ani nezaslužnú formáciu, ani neporušiteľnú formáciu. Keďže nevytvára a netvorí úmysly, nelipne na ničom vo svete. Keď sa nelipne, nie je rozrušený. Keďže nie je rozrušený, osobne dosiahne Parinibbānu. Pochopí: ‚Zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie.‘“ ID387 „Ak pociťuje príjemný pocit, pochopí: ‚Je to nestále.‘ Chápe: ‚Nelipne sa na ňom.‘ Chápe: ‚Neteší sa z neho.‘ Ak pociťuje nepríjemný pocit, chápe: ‚Je nestály.‘ Chápe: ‚Nelipne sa na ňom.‘ Chápe: ‚Neteší sa z neho.‘ Ak pociťuje pocit, ktorý nie je ani nepríjemný, ani príjemný, chápe: ‚Je nestály.‘ Pochopí: ‚Nie je to niečo, na čom by sa mal upínať.‘ Pochopí: ‚Nie je to niečo, z čoho by mal mať radosť.‘ Ak pociťuje príjemný pocit, vníma ho s odstupom. Ak pociťuje bolestivý pocit, vníma ho s odstupom. Ak pociťuje pocit, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný, vníma ho s odstupom.“ ID388 „Keď pociťuje pocit obmedzený telom, vie: ‚Pociťujem pocit obmedzený telom.‘ Keď pociťuje pocit obmedzený životom, vie: ‚Pociťujem pocit obmedzený životom.‘ Vie: ‚Po rozpadnutí tela, po vyčerpaní života, všetko, čo sa pociťuje, a čo nie je zdrojom potešenia, tu a teraz vychladne. Zostanú len telesné pozostatky.‘“ ID389 „Rovnako ako, mnísi, keď človek vezme horúci hrniec z hrnčiarskej pece a položí ho na rovnú zem. Teplo v ňom potom hneď na mieste opadne a zostanú len črepy. Rovnako tak, mnísi, mních, ktorý vníma pocit obmedzený telom, vie: ‚Vnímam pocit obmedzený telom.‘ Keď vníma pocit obmedzený životom, vie: ‚Vnímam pocit obmedzený životom.‘ Vie: ‚Po rozpadnutí tela, po vyčerpaní života, všetko, čo sa vníma, ale z čoho nie je radosť, tu a teraz vychladne. Zostanú len telesné pozostatky.‘“ ID390 „Čo si myslíte, mnísi? Vytváral by mních, ktorého nečistoty sú zničené, ešte záslužné voličné formácie, nezáslužné voličné formácie alebo neporušiteľné voličné formácie?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Ale pri úplnej absencii formácií, pri zániku formácií, bolo by možné rozoznať vedomie?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Ale pri úplnej absencii vedomia, pri zániku vedomia, bolo by možné vnímať meno a formu?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Ale pri úplnej absencii mena a formy, pri zániku mena a formy, bolo by možné vnímať šesť zmyslových základov?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Ale pri úplnej absencii šiestich zmyslových základov, pri zániku šiestich zmyslových základov, dalo by sa vnímať dotyk?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Ale pri úplnej absencii dotyku, pri zániku dotyku, dalo by sa vnímať pocity?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Ale pri úplnej absencii pocitov, pri zániku pocitov, dalo by sa vnímať túžbu?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Ale pri úplnej absencii túžby, pri zániku túžby, dalo by sa vnímať lipnutie?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Ale pri úplnej absencii lipnutia, pri zániku lipnutia, dalo by sa vnímať bytie?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Ale pri úplnej absencii existencie, pri zániku existencie, dalo by sa rozoznať zrodenie?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Ale pri úplnej absencii zrodenia, pri zániku zrodenia, dalo by sa rozoznať starnutie a smrť?“ „Nie, ctihodný pane.““ ID391 „‚Výborne, výborne, mnísi! Tak to je, mnísi, nie je to inak. Verte mi v tomto, mnísi. Buďte odhodlaní, buďte bez pochybností, buďte bez neistoty v tejto veci. Toto je skutočne koniec utrpenia.‘ Prvá.“ ID392 „2. Rozprava o pripútanosti“ ID393 „52. V Sāvatthī… „Mnísi, u toho, kto prebýva v rozjímaní nad uspokojením vo veciach, ktoré sú základom pripútanosti, rastie túžba. S túžbou ako podmienkou vzniká pripútanosť; s pripútanosťou ako podmienkou vzniká bytie; s bytím ako podmienkou vzniká zrodenie; so zrodením ako podmienkou vznikajú starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, nepriazeň a zúfalstvo. Taký je pôvod celej tejto masy utrpenia.““ ID394 „„Mnísi, rovnako ako môže horieť veľký oheň z desiatich, dvadsiatich, tridsiatich alebo štyridsiatich vozov dreva. Tam by človek z času na čas hádzal suchú trávu, suchý kravský trus a suché drevo. Takýmto spôsobom, mnísi, by ten veľký oheň, s tým ako živinou a tým ako palivom, horel veľmi dlho. Podobne aj u toho, kto prebýva v rozjímaní o uspokojení vo veciach, ktoré sú základom pripútanosti, túžba narastá. S túžbou ako podmienkou vzniká pripútanosť… a tak ďalej… Taký je pôvod celej tejto masy utrpenia.“ ID395 „„Mnísi, u toho, kto prebýva v rozjímaní o nebezpečenstve vo veciach, ktoré sú základom pripútanosti, túžba ustáva. So zánikom túžby nastáva zánik pripútanosti; so zánikom pripútanosti nastáva zánik bytia; so zánikom bytia nastáva zánik zrodu; so zánikom zrodu zanikajú starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, nepriazeň a zúfalstvo. Takto nastáva zánik celej tejto hromady utrpenia.“ ID396 „Mnísi, rovnako ako by mohla horieť veľká ohnivá masa z desiatich, dvadsiatich, tridsiatich alebo štyridsiatich vozov dreva; ale človek by do nej z času na čas nehádzal suchú trávu, suchý kravský trus ani suché drevo. Takto, mnísi, by sa tá veľká ohnivá masa vyčerpaním svojho pôvodného paliva a nedodávaním ďalšieho paliva uhasila pre nedostatok živín. Rovnako aj u toho, kto prebýva v rozjímaní o nebezpečenstve vecí, ktoré sú základom pripútanosti, ustáva túžba. S ustaním túžby nastáva ustanie pripútanosti… a tak ďalej… Takto nastáva ustanie celého tohto množstva utrpenia.“ Druhá.“ ID397 „3. Rozprava o pútach“ ID398 „53. V Sāvatthī… ‚Mnísi, u toho, kto prebýva v rozjímaní nad uspokojením z vecí, ktoré sú príčinou pút, túžba narastá. S túžbou ako podmienkou vzniká pripútanosť; s pripútanosťou ako podmienkou vzniká bytie; s bytím ako podmienkou vzniká zrodenie; so zrodením ako podmienkou vzniká starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, nepriazeň a zúfalstvo. Takto vzniká celá táto masa utrpenia.““ ID399 „„Mnísi, rovnako ako olejová lampa horí vďaka oleju a knôtu. Tam môže človek z času na čas doliať olej a starať sa o knôt. Takýmto spôsobom, mnísi, tá olejová lampa, s týmto ako živinou a týmto ako palivom, bude horieť veľmi dlho. Podobne aj u toho, kto prebýva v rozjímaní o uspokojení z vecí, ktoré sú príčinou pút, túžba narastá. S túžbou ako podmienkou vzniká pripútanosť; s pripútanosťou ako podmienkou vzniká bytie; s bytím ako podmienkou vzniká zrodenie; so zrodením ako podmienkou vznikajú starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, nepríjemnosť a zúfalstvo. Takto vzniká celá táto masa utrpenia.“ ID400 „„Mnísi, u toho, kto prebýva v rozjímaní nad nebezpečenstvom vecí, ktoré sú príčinou pút, túžba ustáva. So zánikom túžby nastáva zánik pripútanosti; so zánikom pripútanosti nastáva zánik stávania sa; so zánikom stávania sa nastáva zánik zrodu; so zánikom zrodu zanikajú starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, nepriazeň a zúfalstvo. Takto nastáva zánik celej tejto hromady utrpenia.“ ID401 „„Mnísi, rovnako ako olejová lampa horí vďaka oleju a knôtu, ale človek do nej čas od času nedopĺňa olej ani sa nestará o knôt. Takto, mnísi, tá olejová lampa by sa v dôsledku vyčerpania svojho pôvodného paliva a nedodania ďalšieho paliva zhasla pre nedostatok živín. Rovnako aj u toho, kto prebýva v rozjímaní nad nebezpečenstvom vecí, ktoré sú príčinou pút, ustáva túžba. S ustaním túžby nastáva ustanie lipnutia… a tak ďalej… Takto nastáva ustanie celej tejto masy utrpenia.“ Tretia.“ ID402 „4. Druhá reč o pútach“ ID403 „54. V Sāvatthī… „Mnísi, rovnako ako olejová lampa horí v závislosti od oleja a knôtu. Tam by človek mohol z času na čas dolievať olej a starať sa o knôt. Týmto spôsobom, mnísi, by tá olejová lampa, s tým ako živinou a tým ako palivom, horela veľmi dlho. Podobne aj u toho, kto prebýva v rozjímaní nad uspokojením vo veciach, ktoré sú príčinou pút, túžba narastá. S túžbou ako podmienkou vzniká pripútanosť… a tak ďalej… Takto vzniká celá táto masa utrpenia.““ ID404 „„Mnísi, rovnako ako by olejová lampa horela v závislosti od oleja a knôtu, keby však človek z času na čas nedopĺňal olej ani sa nestaral o knôt. Takýmto spôsobom, mnísi, by táto olejová lampa v dôsledku vyčerpania svojho pôvodného paliva a nedodania ďalšieho paliva zhasla pre nedostatok živiny. Podobne aj u toho, kto prebýva v rozjímaní nad nebezpečenstvom vecí, ktoré sú príčinou pút, ustáva túžba. S ustaním túžby nastáva ustanie pripútanosti… a tak ďalej… Takto dochádza k zániku celej tejto masy utrpenia.“ Štvrtá.“ ID405 „5. Rozprava o veľkom strome“ ID406 „55. V Sāvatthī… „Mnísi, u toho, kto prebýva v rozjímaní nad uspokojením z vecí, ktoré sú základom pripútanosti, túžba narastá. S túžbou ako podmienkou vzniká pripútanosť; s pripútanosťou ako podmienkou vzniká bytie… Takto vzniká celá táto masa utrpenia.““ ID407 „„Rovnako ako, mnísi, existuje veľký strom. Či už jeho korene smerujú nadol, alebo sa rozširujú do strán, všetky ťahajú miazgu nahor. Tak, mnísi, ten veľký strom, majúc to za výživu a to za živobytie, by stál veľmi, veľmi dlho. Presne tak, mnísi, u toho, kto prebýva v rozjímaní o potešení z vecí, ktoré sú základom pripútanosti, rastie túžba. S túžbou ako podmienkou vzniká pripútanosť… Takto vzniká celá táto masa utrpenia.“ ID408 „„Mnísi, u toho, kto prebýva v rozjímaní o nebezpečenstve vecí, ktoré sú základom pripútanosti, túžba ustáva. S ustaním túžby ustáva pripútanosť; s ustaním pripútanosti ustáva bytie… Takto ustáva celá táto masa utrpenia.““ ID409 „Tak ako, mnísi, existuje veľký strom. Potom by prišiel človek s rýľom a košom. Ten strom by odrezal pri koreni; keď by ho odrezal pri koreni, vykopal by ho; keď by ho vykopal, vytiahol by korene až po vláknité korienky. Ten strom by rozrezal na kúsky; keď by ho rozrezal na kúsky, rozštiepal by ho; po rozštiepaní by z neho urobil triesky; po urobí z neho triesky by ich vysušil na vetre a na slnku; po vysušení na vetre a na slnku by ich spálil ohňom; po spálení ohňom by z nich urobil popol; po urobí z nich popol by ho preosial v silnom vetre alebo by ho nechal odniesť riekou s rýchlym prúdom. Takto, mnísi, by bol ten veľký strom odrezaný pri koreni, zmenený na pahýľ palmy, dovedený do stavu neexistencie a do stavu, v ktorom by sa v budúcnosti už viac neobjavil. Presne tak, mnísi, u toho, kto prebýva v rozjímaní nad nebezpečenstvom vecí, ktoré sú základom pripútanosti, ustáva túžba. S ustaním túžby ustáva pripútanosť; s ustaním pripútanosti ustáva stávanie sa… Takto nastáva zánik celej tejto masy utrpenia.“ Piata.“ ID410 „6. Druhá reč o veľkom strome“ ID411 „56. V Sāvatthī… ‚Tak ako, mnísi, existuje veľký strom. Či už jeho korene smerujú nadol, alebo sa rozširujú do strán, všetky ťahajú miazgu nahor. Tak, mnísi, ten veľký strom, majúc to za výživu a to za živobytie, bude stáť veľmi, veľmi dlho. Presne tak, mnísi, u toho, kto prebýva v rozjímaní o uspokojení vo veciach, ktoré sú základom pripútanosti, rastie túžba. S túžbou ako podmienkou vzniká pripútanosť… Takto vzniká celá táto masa utrpenia.““ ID412 „‚Presne tak, mnísi, ako keď je tu veľký strom. Potom by prišiel človek s rýľom a košom. Ten strom by odrezal pri koreni; keď by ho odrezal pri koreni, vykopal by ho; keď by ho vykopal, vytrhol by korene… alebo by ho nechal odniesť riekou s rýchlym prúdom. Tak, mnísi, by ten veľký strom bol odrezaný pri koreni, zmenený na pahýľ palmy, uvedený do stavu neexistencie a do stavu, v ktorom by sa v budúcnosti už viac neobjavil. Presne tým istým spôsobom, mnísi, u toho, kto prebýva v rozjímaní nad nebezpečenstvom vecí, ktoré sú základom pripútanosti, ustáva túžba. S ustaním túžby ustáva pripútanosť… Takto nastáva zánik celej tejto masy utrpenia.“ Šieste.“ ID413 „7. Rozprava o mladom strome“ ID414 „57. V Sāvatthī… ‚Mnísi, u toho, kto prebýva v rozjímaní nad uspokojením vo veciach, ktoré sú základom pút, túžba narastá. S túžbou ako podmienkou vzniká pripútanosť… Takto vzniká celá táto masa utrpenia.‘“ ID415 „‚Rovnako ako, mnísi, existuje mladý strom. Človek by mohol z času na čas vyčistiť jeho korene, z času na čas ho pohnojiť a z času na čas ho poliať. Tak, mnísi, ten mladý strom, majúc to ako výživu a to ako živinu, by dosiahol rast, rozkvet a rozmach. Presne tým istým spôsobom, mnísi, u toho, kto prebýva v rozjímaní o potešení z vecí, ktoré sú základom pút, rastie túžba. S túžbou ako podmienkou vzniká pripútanosť… Takto vzniká celá táto masa utrpenia.““ ID416 „„Mnísi, u toho, kto prebýva v rozjímaní o nebezpečenstve vecí, ktoré sú základom pút, túžba ustáva. S ustaním túžby ustáva pripútanosť… Takto ustáva celá táto masa utrpenia.““ ID417 „„Tak ako, mnísi, existuje mladý strom. Potom by prišiel človek, vzal rýľ a košík… a nechal by ho odniesť riekou s rýchlym prúdom. Tak, mnísi, by bol ten mladý strom odrezaný pri koreni, zmenený na pahýľ palmy, uvedený do stavu neexistencie a do stavu, v ktorom by sa v budúcnosti už viac neobjavil. Presne tak, mnísi, u toho, kto prebýva v rozjímaní nad nebezpečenstvom vecí, ktoré sú základom pút, ustáva túžba. S ustaním túžby ustáva lipnutie… Takto nastáva zánik celej tejto masy utrpenia.“ Siedma.“ ID418 „8. Rozprava o mene a forme“ ID419 „58. V Sāvatthī… „Mnísi, u toho, kto prebýva v rozjímaní nad uspokojením z vecí, ktoré sú základom pút, dochádza k vzniku mena a formy. S menom a formou ako podmienkou vznikajú šesť zmyslových základov… Takto vzniká celá táto masa utrpenia.““ ID420 „„Predstavte si, mnísi, že je tu veľký strom. Akékoľvek korene má smerujúce nadol a akékoľvek korene má smerujúce do strán, všetky z nich vedú miazgu nahor. Takýmto spôsobom, mnísi, by ten veľký strom, s tým ako svojou výživou a tým ako svojím živobytím, stál veľmi, veľmi dlho. Takisto, mnísi, u toho, kto prebýva v rozjímaní o uspokojení z javov, ktoré sú príčinami pút, dochádza k zrodeniu mena a formy… a tak ďalej…““ ID421 „„Mnísi, u toho, kto prebýva v rozjímaní o nebezpečenstve javov, ktoré sú príčinami pút, k poklesu mena a formy nedochádza. So zánikom mena a formy nastáva zánik šiestich zmyslových základov… a tak ďalej… Takto nastáva zánik celej tejto masy utrpenia.““ ID422 „„Predstavte si, mnísi, že je tu veľký strom. Potom by mohol prísť človek, ktorý si vzal motyku a košík… a tak ďalej… čím by ho urobil neschopným budúceho vzplanutia. Takisto, mnísi, u toho, kto prebýva v rozjímaní nad nebezpečenstvom javov, ktoré sú príčinami pút, nenastáva vznik mena a formy. So zánikom mena a formy nastáva zánik šiestich zmyslových základov… a tak ďalej… Takto nastáva zánik celej tejto masy utrpenia.“ Ôsma.“ ID423 „9. Rozprava o vedomí“ ID424 „59. V Sāvatthī… a tak ďalej… „Mnísi, u toho, kto prebýva v rozjímaní nad uspokojením v javoch, ktoré sú príčinami pút, dochádza k zrodeniu vedomia. S vedomím ako podmienkou vzniká meno a forma… a tak ďalej… Takto vzniká celá táto masa utrpenia.““ ID425 „„Predstavte si, mnísi, že je tu veľký strom. Akékoľvek korene má… a tak ďalej… Takisto, mnísi, u toho, kto prebýva v rozjímaní o potešení z javov, ktoré sú príčinami pút, dochádza k úpadku vedomia… a tak ďalej…““ ID426 „„Mnísi, u toho, kto prebýva v rozjímaní nad nebezpečenstvom javov, ktoré sú príčinami pút, k poklesu vedomia nedochádza. So zánikom vedomia nastáva zánik mena a formy… a tak ďalej… Takto dochádza k zániku celej tejto masy utrpenia.““ ID427 „„Predstavte si, mnísi, že je tu veľký strom. Potom by mohol prísť človek, ktorý by si vzal motyku a košík… a tak ďalej… čím by ho urobil neschopným budúceho vzniku. Takisto, mnísi, u toho, kto prebýva v rozjímaní nad nebezpečenstvom javov, ktoré sú príčinami pút, nedochádza k zániku vedomia. So zánikom vedomia nastáva zánik mena a formy… a tak ďalej… Takto dochádza k zániku celej tejto masy utrpenia.“ Deviata.“ ID428 „10. Rozprava o príčine“ ID429 „60. Raz Blahoslavený pobýval medzi Kuruovcami, v trhovom mestečku Kuruovcov zvanom Kammāsadamma. Vtedy sa ctihodný Ānanda priblížil k Blahoslavenému; keď sa priblížil, vzdal Blahoslavenému úctu a posadil sa na bok. Keď sedel po boku, ctihodný Ānanda povedal Blahoslavenému: „Je to úžasné, ctihodný pane, je to ohromujúce, ctihodný pane! Ako hlboké je toto závislé vznikanie, ctihodný pane, a ako hlboké sa javí! Napriek tomu sa mi to zdá tak jasné, ako len môže byť.““ ID430 „„Nehovor tak, Ānanda! Nehovor tak, Ānanda! Toto závislé vznikanie je hlboké, Ānanda, a hlboko sa javí. Práve kvôli tomu, že nerozumejú a neprenikajú do tohto Dhammy, Ānanda, sa táto generácia zamotala ako klbko nite, zauzlila sa ako hniezdo tkáča, splietla sa ako tráva muñja a babbaja a nedokáže prekročiť rovinu utrpenia, zlý osud, stav skazy, saṃsāru.”” ID431 „Ānanda, u toho, kto prebýva v rozjímaní nad uspokojením z vecí, ktoré sú základom pripútanosti, rastie túžba. S túžbou ako podmienkou vzniká pripútanosť; s pripútanosťou ako podmienkou vzniká bytie; s bytím ako podmienkou vzniká zrodenie; so zrodením ako podmienkou vzniká starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo. Taký je pôvod celej tejto masy utrpenia.“ ID432 „„Predstav si, Ānanda, že existuje veľký strom. Všetky jeho korene, či už rastú nadol alebo do strán, ťahajú miazgu nahor. Tak, Ānanda, by ten veľký strom, vyživovaný tým, udržiavaný tým, stál dlhý čas. Podobne, Ānanda, keď človek prebýva v rozjímaní o uspokojení vo veciach, ktoré sú základom pripútanosti, túžba narastá. S túžbou ako podmienkou vzniká pripútanosť; s pripútanosťou ako podmienkou vzniká bytie… a tak ďalej… Takto vzniká celá táto masa utrpenia.“ ID433 „„Ānanda, u toho, kto prebýva v rozjímaní o nebezpečenstve vecí, ktoré sú základom pripútanosti, túžba ustáva. S ustaním túžby ustáva pripútanosť; s ustaním pripútanosti ustáva bytie… a tak ďalej… Takto je ustanie celej tejto masy utrpenia.““ ID434 „„Predstav si, Ānanda, že je tu veľký strom. Potom by prišiel človek s rýľom a košom. Odrezal by strom pri koreni; keď by ho odrezal pri koreni, vykopal by ho z okolia; keď by ho vykopal z okolia, vytrhol by korene, dokonca aj tie najmenšie vláknité. Rozrezal by ten strom na kúsky; keď by ho rozrezal na kúsky, rozštiepal by ho; po rozštiepaní by z neho urobil triesky; po urobení triesok by ich vysušil na vetre a na slnku; po vysušení na vetre a na slnku by ich spálil ohňom; po spálení ohňom by ich premenil na popol; po premenení na popol by popol rozptýlil v silnom vetre alebo by ho nechal odniesť rýchlo tečúcou riekou. Tak, Ānanda, by bol ten veľký strom odrezaný pri koreni, zmenený na pahýľ palmy, privedený do neexistencie a už by nepodliehal budúcemu vzniku. Takisto, Ānanda, keď človek prebýva v rozjímaní nad nebezpečenstvom vecí, ktoré sú základom pripútanosti, túžba ustáva. So zánikom túžby zaniká pripútanosť; so zánikom pripútanosti zaniká bytie; so zánikom bytia zaniká zrodenie; so zánikom zrodenia zanikajú starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, žiaľ a beznádej. Takto nastáva zánik celej tejto masy utrpenia.““ ID435 „Šiesta kapitola o utrpení.“ ID436 „Zhrnutie toho:“ ID437 „Skúmanie a pripútanosť a dve o pútach; dve kázania pri Veľkom strome a siedma pri Mladom strome; Meno a forma a Vedomie a o Príčine – to je tých desať.“ ID438 „7. Veľká kapitola“ ID439 „1. Rozprava o nevzdelaných“ ID440 „61. Tak som počul. Raz pobýval Blahoslavený v Sāvatthī v Jétovom háji, v kláštore Anāthapiṇḍika. “„Mnísi, nevzdelaný bežný človek sa môže stať znechuteným, bezvášnivým a oslobodeným od tohto tela zloženého zo štyroch veľkých živlov. Z akého dôvodu? Vidí rast a úpadok, prijímanie a odkladanie tohto tela zloženého zo štyroch veľkých živlov, mnísi. Preto sa nevzdelaný bežný človek môže stať znechuteným, bezvášnivým a oslobodeným od neho.““ ID441 „„Ale čo sa týka toho, mnísi, čo sa nazýva ‚myseľ‘, alebo ‚intelekt‘, alebo ‚vedomie‘, nevzdelaný bežný človek nie je schopný stratiť o to záujem, nie je schopný stať sa k tomu nezaujatým a nie je schopný oslobodiť sa od toho. Z akého dôvodu? Pretože sa toho, mnísi, dlho držal, vážil si to a nesprávne to chápal nevzdelaný bežný človek ako: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja.‘ Preto sa nevzdelaný bežný človek nedokáže znechutiť, nedokáže k tomu nadobudnúť nezaujatý postoj a nedokáže sa od toho oslobodiť.“ ID442 „Mnísi, pre nevzdelaného bežného človeka by bolo lepšie považovať za ja toto telo zložené zo štyroch veľkých živlov, než myseľ. Z akého dôvodu? Toto telo zložené zo štyroch veľkých živlov, mnísi, je vnímané ako pretrvávajúce jeden rok, dva roky, tri roky, štyri roky, päť rokov, desať rokov, dvadsať rokov, tridsať rokov, štyridsať rokov, päťdesiat rokov, sto rokov alebo dokonca dlhšie.“ ID443 „„Ale čo sa týka toho, mnísi, čo sa nazýva ‚myseľ‘, alebo ‚intelekt‘, alebo ‚vedomie‘, to vzniká ako jedna vec a zaniká ako iná, v noci aj cez deň. Rovnako ako, mnísi, opica blúdiaca v divočine lesa uchopí vetvu, pustí ju a uchopí inú, potom tú pustí a uchopí ešte inú; rovnako tak, mnísi, to, čo sa nazýva ‚myseľ‘, ‚intelekt‘ alebo ‚vedomie‘, vzniká ako jedna vec a zaniká ako iná, v noci aj vo dne.“ ID444 „Tu, mnísi, poučený ušľachtilý žiak múdro venuje pozornosť samotnému podmienenému vznikaniu: ‚Keď toto existuje, to vzniká; so vznikom tohto vzniká aj to. Keď toto neexistuje, to nevzniká; so zánikom tohto zaniká aj to. To znamená: s nevedomosťou ako podmienkou vznikajú mentálne formácie; s mentálnymi formáciami ako podmienkou vzniká vedomie… Takto vzniká celá táto masa utrpenia. Ale s úplným zaniknutím a ukončením práve tej nevedomosti dochádza k zániku mentálnych formácií; so zánikom mentálnych formácií dochádza k zániku vedomia… Takto dochádza k zániku celej tejto masy utrpenia.““ ID445 „Keď to takto vidí, mnísi, poučený ušľachtilý žiak sa znechutí formou, znechutí pocitom, znechutí vnímaním, znechutí vôľovými formáciami a znechutí vedomím. Keď je znechutený, stáva sa bezvášnivým. Prostredníctvom bezvášnivosti je oslobodený. Keď je oslobodený, vzniká poznanie: ‚Som oslobodený.‘ Pochopí: ‚Narodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie.‘“ ID446 „2. Druhá reč o nevzdelaných“ ID447 „62. V Sāvatthī… ‚Mnísi, nevzdelaný bežný človek sa môže znechutiť týmto telom zloženým zo štyroch veľkých živlov, môže k nemu stratiť záujem a môže sa od neho oslobodiť. Z akého dôvodu? Mnísi, vidí rast a úpadok, prijímanie a odkladanie tohto tela zloženého zo štyroch veľkých živlov. Preto sa nevzdelaný bežný človek môže stať znechuteným z neho, môže k nemu stratiť záujem a môže sa od neho oslobodiť. Ale čo sa týka toho, mnísi, čo sa nazýva „citta“ alebo „mano“ alebo „viññāṇa“, neškolený bežný človek nie je schopný stratiť o to záujem, nie je schopný stať sa voči tomu nezaujatým a nie je schopný sa od toho oslobodiť. Z akého dôvodu? Pretože, mnísi, nevzdelaný bežný človek sa toho už dlho drží, váži si to a nesprávne to chápe takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja.‘ Preto sa nevzdelaný bežný človek nedokáže znechutiť, nedokáže k tomu nadobudnúť nezaujatý postoj a nedokáže sa od toho oslobodiť.“ ID448 „Mnísi, pre nevzdelaného bežného človeka by bolo lepšie považovať za ja toto telo, zložené zo štyroch veľkých živlov, než myseľ. Z akého dôvodu? Toto telo, mnísi, zložené zo štyroch veľkých živlov, pretrváva jeden rok, dva roky, tri roky, štyri roky, päť rokov, desať rokov, dvadsať rokov, tridsať rokov, štyridsať rokov, päťdesiat rokov, sto rokov a ešte dlhšie. Ale to, mnísi, čo sa nazýva ‚citta‘ alebo ‚mano‘ alebo ‚viññāṇa‘, vzniká ako jedna vec a zaniká ako iná, v noci aj cez deň.“ ID449 „V tom, mnísi, učený ušľachtilý žiak pozorne a múdro venuje pozornosť samotnému závislému vznikaní takto: ‚Keď je toto, je aj tamto; so vznikom tohto vzniká aj tamto. Keď toto nie je, nie je ani tamto; so zánikom tohto zaniká aj tamto.‘ Mnísi, v závislosti od kontaktu, ktorý sa vníma ako príjemný, vzniká príjemný pocit. So zánikom práve toho dotyku, ktorý sa vníma ako príjemný, zaniká aj zodpovedajúci pocit – príjemný pocit, ktorý vznikol v závislosti od tohto dotyku – a utíši sa. Mnísi, v závislosti od dotyku, ktorý sa vníma ako bolestivý, vzniká bolestivý pocit. So zánikom práve toho dotyku, ktorý sa vníma ako bolestivý, zaniká aj zodpovedajúci pocit – bolestivý pocit, ktorý vznikol v závislosti od tohto dotyku – a utíši sa. Mnísi, v závislosti od kontaktu, ktorý sa vníma ako ani bolestivý, ani príjemný, vzniká pocit, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný. S ukončením práve tohto kontaktu, ktorý sa vníma ako ani bolestivý, ani príjemný, príslušný pocit – pocit, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný a ktorý vznikol v závislosti od tohto kontaktu – zaniká a utícha.“ ID450 „„Rovnako ako, mnísi, z trenia a zblíženia dvoch tyčí vzniká teplo a vzniká oheň; a z oddelenia a rozchodu tých istých dvoch tyčí akékoľvek zodpovedajúce teplo zaniká a utícha; rovnako tak, mnísi, v závislosti od kontaktu, ktorý sa vníma ako príjemný, vzniká príjemný pocit. S ustanovením práve toho kontaktu, ktorý sa vníma ako príjemný, ustáva a utícha príslušný pocit – príjemný pocit, ktorý vznikol v závislosti od tohto kontaktu… pe… v závislosti od kontaktu, ktorý sa vníma ako ani bolestivý, ani príjemný, vzniká pocit, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný. S ustaním práve toho dotyku, ktorý sa vníma ako ani bolestivý, ani príjemný, ustáva a utícha aj príslušný pocit – ten ani bolestivý, ani príjemný pocit, ktorý vznikol v závislosti od tohto dotyku.““ ID451 „Keď to takto vidí, mnísi, učený ušľachtilý žiak sa znechutí dotykom, znechutí pocitom, znechutí vnímaním, znechutí formáciami a znechutí vedomím. Keď je znechutený, stáva sa bezvášnivým. Prostredníctvom bezvášnivosti je oslobodený. V oslobodenom vzniká poznanie: ‚Som oslobodený.‘ Pochopí: ‚Zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie.‘“ Druhá. ID452 „3. Príbeh o synovom mäse“ ID453 „63. V Sāvatthī… „Mnísi, existujú štyri druhy výživy pre udržanie bytostí, ktoré vznikli, a pre podporu tých, ktorí sa snažia vzniknúť. Aké štyri? Jedlé jedlo, hrubé alebo jemné; po druhé, dotyk; po tretie, mentálna vôľa; po štvrté, vedomie. Toto, mnísi, sú štyri druhy výživy pre udržanie bytostí, ktoré vznikli, a pre podporu tých, ktorí sa snažia vzniknúť.““ ID454 „A ako, mnísi, treba vnímať jedlo? Predstavte si, mnísi, že sa manželský pár, manžel a manželka, vydá na cestu cez divočinu, pričom si vezmú len obmedzené zásoby. Možno majú milovaného a drahého jediného syna. Potom, mnísi, kým by sa tento pár putoval divočinou, ich obmedzené zásoby by sa vyčerpali a minuli, ale stále by im zostal úsek divočiny, ktorý by museli prekonať. Mohlo by im napadnúť: ‚Naše obmedzené zásoby sú vyčerpané a minuli sa, a stále nám zostáva prekonať tento úsek divočiny. Čo keby sme zabili nášho milovaného a drahého jediného syna, pripravili sušené mäso a kúsky mäsa a zjedli mäso nášho syna? Tak by sme mohli prejsť zvyšok tejto divočiny. Nech nezahyneme všetci traja.“ Vtedy, mnísi, by ten pár zabil svojho milovaného a drahého jediného syna, pripravil by sušené mäso a kúsky mäsa a zjedol by mäso svojho syna, aby prešiel zvyšok divočiny. Pri jedení mäsa svojho syna by si bili do pŕs a volali: ‚Kde si, náš jediný syn? Kde si, náš jediný syn?‘““ ID455 „Čo si myslíte, mnísi? Jedli by túto potravu pre zábavu, pre opojenie, pre ozdobu alebo pre skrášlenie?“ „Určite nie, ctihodný pane.“ „Nejedli by túto potravu len kvôli tomu, aby prešli púšťou?“ „Naozaj, ctihodný pane.“ „Takisto, mnísi, hovorím, treba vnímať jedlú potravu. Keď je jedlo plne pochopené, mnísi, je plne pochopená túžba po piatich druhoch zmyslového potešenia. Keď je túžba po piatich druhoch zmyslového potešenia plne pochopená, neexistuje žiadne puto, ktorým by sa ušľachtilý žiak mohol opäť vrátiť do tohto sveta.““ ID456 „A ako, mnísi, treba vnímať výživu z dotyku? Predstavte si, mnísi, ošúpanú kravu. Ak by stála opretá o stenu, tvory závislé od steny by ju zožrali. Ak by stála opretá o strom, tvory závislé od stromu by ju zožrali. Ak by stála opretá vo vode, tvory závislé od vody by ju zožrali. Ak by stála opretá na voľnom priestranstve, tvory závislé od voľného priestranstva by ju zožrali. Naozaj, mnísi, kdekoľvek by táto stiahnutá krava stála opretá, tvory závislé na tom mieste by ju zožrali. Takisto, mnísi, hovorím, treba vnímať výživu z dotyku. Keď je výživa z dotyku plne pochopená, mnísi, sú plne pochopené tri druhy pocitov. Keď sú plne pochopené tri druhy pocitov, hovorím, že ušľachtilý žiak už nemá čo ďalej robiť.“ ID457 „A ako, mnísi, treba vnímať výživu mentálnej vôle? Predstavte si, mnísi, že by existovala jamka na uhlie, hlbšia ako je výška človeka, plná uhlíkov bez plameňa ani dymu. Potom by prišiel človek, túžiaci žiť a nechcúci zomrieť, túžiaci po šťastí a odmietajúci utrpenie. Dvaja silní muži by ho chytili za ruky a ťahali by ho smerom k uhoľnej jame. Vtedy, mnísi, by vôľa, túžba a odhodlanie toho muža smerovali ďaleko od nej. Z akého dôvodu? Pretože, mnísi, tomu mužovi by napadlo: ‚Spadnem do tejto uhoľnej jamy a z toho dôvodu ma čaká smrť alebo utrpenie rovnocenné smrti.‘ Takisto, mnísi, hovorím, treba vnímať výživu mentálnej vôle. Keď je výživa mentálnej vôle plne pochopená, mnísi, sú plne pochopené tri druhy túžby. Keď sú plne pochopené tri druhy túžby, hovorím, že ušľachtilý žiak už nemá čo ďalej robiť.““ ID458 „A ako, mnísi, by sa mala vnímať výživa vedomia? Predstavte si, mnísi, že by chytili zlodeja so zlým správaním a priviedli ho pred kráľa so slovami: ‚Vaša Výsosť, toto je zlodej so zlým správaním. Uložte mu akýkoľvek trest, aký si želáte.‘ Potom by kráľ povedal: ‚Choďte, páni, a ráno tohto muža prebodnite stovkou kopijí.‘ Tak by ho ráno prebodli stovkou kopijí. Potom na poludnie by sa kráľ opýtal: ‚Páni, ako sa má ten muž?‘ ‚Je stále nažive, Vaša Výsosť.‘ Potom by kráľ povedal: ‚Choďte, páni, a na poludnie prebodnite toho muža stovkou kopijí.‘ A tak ho na poludnie prebodli stovkou kopijí. Potom večer sa kráľ spýtal: „Páni, ako sa má ten muž?“ „Stále žije, Vaša Výsosť.“ Na to kráľ povedal: „Choďte, páni, a večer prebodnite toho muža stovkou kopijí.“ A tak ho večer prebodli stovkou kopijí. Čo si myslíte, mnísi? Zažil by ten muž, ktorého počas dňa zasiahli tristo kopijí, z toho dôvodu bolesť a nepohodlie?“ „Ctihodný pane, už keby ho zasiahla len jedna kopija, zažil by z toho dôvodu bolesť a nepohodlie; čo potom hovoriť o tom, keď ho zasiahli tristo kopijí!“ „Presne tak, mnísi, hovorím, že treba brať do úvahy živinu vedomia. Mnísi, keď je výživa vedomia plne pochopená, meno a forma sú plne pochopené. Keď sú meno a forma plne pochopené, vyhlasujem, že pre ušľachtilého žiaka už nie je čo ďalej robiť.““ ID459 „4. Rozprava o prítomnosti žiadosti“ ID460 „64. Pobýval v Sāvatthī… „Mnísi, existujú tieto štyri živiny na udržanie bytostí, ktoré vznikli, alebo na podporu tých, ktorí hľadajú novú existenciu. Aké štyri? Živina telesného jedla, hrubá alebo jemná; kontakt ako druhá; mentálna vôľa ako tretia; a vedomie ako štvrtá. Toto, mnísi, sú štyri živiny na udržanie bytostí, ktoré vznikli, alebo na podporu tých, ktorí hľadajú novú existenciu.“ ID461 „Mnísi, ak existuje túžba, ak existuje rozkoš, ak existuje túžba po fyzickej strave, vedomie sa tam usadí a rastie. Tam, kde sa vedomie usadí a rastie, dochádza k zrodeniu mena a formy. Tam, kde dochádza k zrodeniu mena a formy, dochádza k rastu formácií. Tam, kde dochádza k rastu formácií, dochádza v budúcnosti k vzniku novej existencie. Tam, kde dochádza v budúcnosti k vzniku novej existencie, dochádza v budúcnosti k zrodeniu, starnutiu a smrti. Tam, kde dochádza v budúcnosti k zrodeniu, starnutiu a smrti, to, mnísi, hovorím, je sprevádzané smútkom, utrpením a beznádejou.“ ID462 „Mnísi, ak v živine dotyku… ak v živine mentálnej vôle… ak v živine vedomia existuje túžba, ak existuje rozkoš, ak existuje baženie, vedomie sa tam ustáli a rastie. Tam, kde sa vedomie ustáli a rastie, dochádza k vzniku mena a formy. Tam, kde dochádza k vzniku mena a formy, dochádza k rastu formácií. Tam, kde dochádza k rastu formácií, tam v budúcnosti vzniká nová existencia. Tam, kde v budúcnosti vzniká nová existencia, tam v budúcnosti dochádza k zrodeniu, starnutiu a smrti. Tam, kde v budúcnosti dochádza k zrodeniu, starnutiu a smrti, to, mnísi, hovorím, je sprevádzané smútkom, utrpením a beznádejou.“ ID463 „Tak ako, mnísi, farbič alebo maliar pomocou farbiva, laku, kurkumy, indiga alebo moruše môže na dobre vyhladenej doske, stene alebo kuse látky vytvoriť podobu ženy alebo muža, kompletnú so všetkými jej hlavnými i vedľajšími končatinami; tak aj v tomto prípade, mnísi, ak existuje túžba, ak existuje rozkoš, ak existuje túžba po výžive telesného jedla, tam sa vedomie usadí a rastie. Tam, kde sa vedomie usadí a rastie, dochádza k zrodeniu mena a formy. Tam, kde dochádza k zrodeniu mena a formy, dochádza k rastu formácií. Tam, kde dochádza k rastu formácií, dochádza v budúcnosti k vzniku novej existencie. Tam, kde dochádza v budúcnosti k vzniku novej existencie, dochádza v budúcnosti k zrodeniu, starnutiu a smrti. Tam, kde dochádza v budúcnosti k zrodeniu, starnutiu a smrti, to, mnísi, hovorím, je sprevádzané smútkom, utrpením a beznádejou.“ ID464 „Mnísi, ak v živine dotyku… ak v živine mentálnej vôle… ak v živine vedomia existuje túžba, ak existuje rozkoš, ak existuje baženie, vedomie sa tam usadí a rastie. Tam, kde sa vedomie usadí a rastie, dochádza k vzniku mena a formy. Tam, kde dochádza k vzniku mena a formy, dochádza k rastu formácií. Tam, kde dochádza k rastu formácií, tam v budúcnosti vzniká nová existencia. Tam, kde v budúcnosti vzniká nová existencia, tam v budúcnosti dochádza k zrodeniu, starnutiu a smrti. Tam, kde v budúcnosti dochádza k zrodeniu, starnutiu a smrti, to, mnísi, hovorím, je sprevádzané smútkom, utrpením a beznádejou.““ ID465 „„Mnísi, ak neexistuje žiadna túžba, žiadna radosť a žiadna žiadostivosť po výživnej fyzickej strave, vedomie sa tam neusadí a nerastie. Tam, kde sa vedomie neusadí a nerastie, nedochádza k zrodeniu mena a formy. Tam, kde nedochádza k zrodeniu mena a formy, nedochádza k rastu formácií. Tam, kde nedochádza k rastu formácií, nedochádza k budúcemu vzniku obnovenej existencie. Tam, kde nedochádza k budúcemu vzniku obnovenej existencie, nedochádza k budúcemu zrodeniu, starnutiu a smrti. Tam, kde nedochádza k budúcemu zrodeniu, starnutiu a smrti, to, mnísi, nazývam stavom bez smútku, bez utrpenia a bez zúfalstva.“ ID466 „Mnísi, ak pre výživu kontaktu… ak pre výživu mentálnej vôle… ak, mnísi, pre výživu vedomia neexistuje žiadna túžba, žiadna rozkoš a žiadna žiadostivosť, vedomie sa tam neusadí a nerastie. Tam, kde sa vedomie neusadí a nerastie, nedochádza k zrodu mena a formy. Tam, kde nedochádza k zrodeniu mena a formy, nedochádza k rastu formácií. Tam, kde nedochádza k rastu formácií, nedochádza k budúcemu vzniku obnovenej existencie. Tam, kde nedochádza k budúcemu vzniku obnovenej existencie, nedochádza k budúcemu zrodeniu, starnutiu a smrti. Tam, kde nedochádza k budúcemu zrodeniu, starnutiu a smrti, to, mnísi, nazývam stavom bez smútku, bez utrpenia a bez zúfalstva.“ ID467 „Predstavte si, mnísi, že v dome so sedlovou strechou alebo v sále so sedlovou strechou s oknami na severe, juhu alebo východe, keď vychádza slnko, prenikne cez okno lúč svetla, kde by sa usadil?“ „Na západnej stene, ctihodný pane.“ „A keby, mnísi, nebola západná stena, kde by sa usadil?“ „Na zemi, ctihodný pane.“ „A keby, mnísi, nebola zem, kde by sa usadil?“ „Vo vode, ctihodný pane.“ „A keby, mnísi, nebola voda, kde by sa usadil?“ „Nebol by usadený, ctihodný pane.“ „Presne tak, mnísi, ak v súvislosti s výživou z fyzického jedla neexistuje žiadna túžba, žiadna rozkoš a žiadna žiadostivosť… a tak ďalej…“ ID468 „Mnísi, ak v súvislosti s výživou dotyku… ak v súvislosti s výživou mentálnej vôle… ak, mnísi, v súvislosti s výživou vedomia neexistuje žiadna túžba, žiadna rozkoš a žiadna žiadostivosť, vedomie sa tam neusadí a nerastie. Tam, kde sa vedomie neusadí a nerastie, nedochádza k zrodeniu mena a formy. Tam, kde nedochádza k zrodeniu mena a formy, nedochádza k rastu formácií. Tam, kde nedochádza k rastu formácií, nedochádza k budúcemu vzniku obnovenej existencie. Tam, kde nedochádza k budúcemu vzniku obnovenej existencie, nedochádza k budúcemu zrodeniu, starnutiu a smrti. Tam, kde nedochádza k budúcemu zrodeniu, starnutiu a smrti, to, mnísi, nazývam stavom bez smútku, bez utrpenia a bez zúfalstva.“ Štvrtá.“ ID469 „5. Rozprava o meste“ ID470 „65. Pobyt v Sāvatthī. „Mnísi, pred mojim prebudením, keď som bol ešte neprebudený Bodhisatta, napadla ma táto myšlienka: ‚Beda, tento svet upadol do utrpenia. Rodí sa, stárne, umiera, zaniká a znova sa rodí. A predsa nepozná únik z tohto utrpenia, zo starnutia a smrti. Kedy vlastne bude rozpoznaný únik z tohto utrpenia, zo starnutia a smrti?“ Vtedy, mnísi, mi napadla táto myšlienka: ‚Keď existuje niečo, čo sa starnie a umiera? Aký je predpoklad pre starnutie a smrť?“ Vtedy, mnísi, prostredníctvom múdrej pozornosti som dosiahol múdry prielom: ‚Keď existuje zrodenie, vzniká starnutie a smrť; starnutie a smrť majú zrodenie za svoj predpoklad.‘“ ID471 „Vtedy, mnísi, mi napadla táto myšlienka: ‚Keď čo existuje, vzniká zrodenie? …vzniká stávanie sa? …vzniká lipnutie? …vzniká túžba? …vzniká pocit? …vzniká kontakt? …vzniká šesť zmyslových základov? …vzniká meno a forma? Čo je podmienkou pre meno a formu?“ Vtedy, mnísi, prostredníctvom múdrej pozornosti som dosiahol múdry prielom: ‚Keď existuje vedomie, vzniká meno a forma; meno a forma má vedomie ako svoju podmienku.‘ Vtedy, mnísi, mi napadla táto myšlienka: ‚Keď čo existuje, vzniká vedomie? Čo je podmienkou vedomia?“ Vtedy, mnísi, prostredníctvom múdrej pozornosti som dosiahol múdry prielom: ‚Keď existuje meno a forma, vzniká vedomie; vedomie má meno a formu ako svoju podmienku.‘“ ID472 „Vtedy, mnísi, mi napadla táto myšlienka: ‚Toto vedomie sa odvracia od mena a formy; neprekračuje ich. Do tejto miery sa človek môže narodiť, starnúť, zomrieť, odísť alebo sa znova narodiť, to znamená: s menom a formou ako podmienkou vzniká vedomie; s vedomím ako podmienkou vzniká meno a forma; s menom a formou ako podmienkou vzniká šesť zmyslových základov; so šiestimi zmyslovými základmi ako podmienkou vzniká kontakt… a tak ďalej. Takto vzniká celá táto masa utrpenia.“ „Vznik, vznik“ – takto, mnísi, pokiaľ ide o javy, o ktorých som doteraz nepočul, vo mne vzniklo videnie, vzniklo poznanie, vznikla múdrosť, vzniklo pravé poznanie, vzniklo svetlo.“ ID473 „Potom, mnísi, mi napadla táto myšlienka: ‚Keď to, čo neexistuje, neexistuje, nevzniká vtedy starnutie a smrť? S zánikom čoho nastáva zánik starnutia a smrti?“ Vtedy, mnísi, prostredníctvom múdrej pozornosti došlo u mňa k prelomu múdrosti: ‚Keď neexistuje zrodenie, nevzniká starnutie a smrť; so zánikom zrodenia prichádza zánik starnutia a smrti.‘ Vtedy, mnísi, mi napadla táto myšlienka: ‚Keď čo neexistuje, nevzniká zrodenie? …nevzniká stávanie sa? …nevzniká lipnutie? …nevzniká túžba? …nevzniká pocit? …nevzniká kontakt? …nevzniká šesť zmyslových základov? …nevzniká meno a forma? S zánikom čoho nastáva zánik mena a formy?“ Vtedy, mnísi, prostredníctvom múdrej pozornosti som dosiahol múdry prielom: ‚Keď neexistuje vedomie, nevzniká meno a forma; so zánikom vedomia prichádza zánik mena a formy.‘“ ID474 „Vtedy, mnísi, mi napadla táto myšlienka: ‚Keď niečo neexistuje, nevzniká vedomie? S zánikom čoho nastáva zánik vedomia?“ Vtedy, mnísi, prostredníctvom múdreho sústredenia som dosiahol múdry prielom: „Keď meno a forma neexistujú, vedomie nevzniká; so zánikom mena a formy nastáva zánik vedomia.“ ID475 „Vtedy, mnísi, mi napadla táto myšlienka: ‚Túto cestu k prebudeniu som dosiahol, a to: so zánikom mena a formy nastáva zánik vedomia; so zánikom vedomia nastáva zánik mena a formy; so zánikom mena a formy nastáva zánik šiestich zmyslových základov; so zánikom šiestich zmyslových základov nastáva zánik kontaktu… a tak ďalej. Takto nastáva zánik celej tejto masy utrpenia.“ „Zánik, zánik“ – takto, mnísi, pokiaľ ide o dhammy, o ktorých som doteraz nepočul, vo mne vzniklo oko múdrosti, vzniklo poznanie, vznikla múdrosť, vzniklo pravé poznanie, vzniklo svetlo.“ ID476 „Presne tak, ako keby, mnísi, človek blúdiaci v divokom lese uvidel starobylú cestu, starobylú cestičku, po ktorej kráčali ľudia z minulosti. Vyrazil by po nej. Keď by po nej išiel, uvidel by starobylé mesto, starobylé kráľovské hlavné mesto, obývané ľuďmi z minulosti, obdarené parkami, hájmi, rybníkmi, hradbami – nádherné miesto. Potom, mnísi, by ten muž informoval kráľa alebo kráľovského ministra: ‚Nech Vaša Výsosť vie toto: keď som blúdil v lesnej divočine, uvidel som starobylú cestičku, starobylú cestu, po ktorej kedysi chodili ľudia z minulosti. Vyrazil som po nej. Keď som po nej išiel, uvidel som starobylé mesto, starobylé kráľovské hlavné mesto, obývané ľuďmi z minulosti, s parkami, hájmi, rybníkmi a hradbami – nádherné miesto. Ctihodný pane, nechajte toto mesto obnoviť!“ Potom, mnísi, by kráľ alebo kráľovský minister dal toto mesto obnoviť. Časom by sa toto mesto stalo prosperujúcim a kvitnúcim, dobre známym, preplneným ľuďmi, dosiahlo by rast a rozmach. Presne tým istým spôsobom, mnísi, som videl starobylú cestičku, starobylú cestu, po ktorej kráčali Dokonale Osvietení z minulosti.“ ID477 „A čo, mnísi, je tá starobylá cesta, tá starobylá dráha, po ktorej kráčali Dokonale Osvietení z minulosti? Je to práve táto Ušľachtilá osemčlenná cesta; to znamená správny pohľad… správna koncentrácia. Toto, mnísi, je tá starobylá cesta, tá starobylá dráha, po ktorej kráčali Dokonale Osvietení z minulosti. Ja som po nej kráčal. Keď som po nej kráčal, priamo som spoznal starnutie a smrť; priamo som spoznal pôvod starnutia a smrti; priamo som spoznal zánik starnutia a smrti; a priamo som spoznal cestu vedúcu k zániku starnutia a smrti. Kráčal som po nej. Keď som po nej kráčal, priamo som spoznal zrodenie… vznik… pripútanosť… túžbu… pocit… kontakt… šesť zmyslových základov… meno a formu… vedomie. Kráčal som po nej. Keď som po nej kráčal, priamo som spoznal voličné formácie; priamo som spoznal pôvod vôľových formácií; priamo som spoznal zánik vôľových formácií; a priamo som spoznal cestu vedúcu k zániku vôľových formácií. Keď som to priamo spoznal, oznámil som to mníchom, mníškam, laickým nasledovníkom a laickým nasledovníčkam. Tento svätý život, mnísi, sa stal úspešným, prosperujúcim, rozsiahlym, dobre známym, rozšíreným a dobre hlásaným medzi bohmi a ľuďmi.“ Piaty.“ ID478 „6. Rozprava o kontemplácii“ ID479 „66. Tak som počul. Raz Blahoslavený pobýval medzi Kuruovcami, v meste Kammāsadhamma, ktoré patrilo Kuruovcom. Tam sa Blahoslavený obrátil na mníchov: ‚Mnísi!‘ ‚Ctihodný pane,‘ odpovedali tí mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto: „Mnísi, venujete sa vnútornému rozjímaniu?“ Keď to povedal, istý mních povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, venujem sa vnútornému rozjímaniu.“ „Ale ako, mních, sa venuješ vnútornému rozjímaniu?“ Potom to ten mních vysvetlil. Avšak to, čo ten mních vysvetlil, Blahoslavenému nevyhovovalo.“ ID480 „Keď to povedal, ctihodný Ānanda povedal Blahoslavenému: ‚Teraz je ten správny čas, Blahoslavený; teraz je ten správny čas, Sugata, aby Blahoslavený hovoril o vnútornom rozjímaní. Keď to mnísi počujú od Blahoslaveného, budú si to pamätať.‘ ‚Tak teda, Ānanda, počúvaj a venuj tomu pozornosť. Budem hovoriť.‘ „Áno, ctihodný pane,“ odpovedali mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto:“ ID481 „‚Tu, mnísi, sa mních pri kontemplácii venuje vnútornej kontemplácii takto: ‚Toto mnohoraké, rozmanité utrpenie, ktoré vzniká vo svete – starnutie a smrť. Aký je základ tohto utrpenia, aký je jeho pôvod, aký je jeho vznik, aký je jeho zdroj? Keď existuje to, čo existuje, vzniká starnutie a smrť? Keď neexistuje to, čo neexistuje, nevzniká starnutie a smrť?“ Takto rozjímajúc pochopí: ‚Toto mnohoraké, rozmanité utrpenie, ktoré vzniká vo svete – starnutie a smrť. Toto utrpenie má ako svoj základ substrát, ako svoj pôvod substrát, ako svoj vznik substrát, ako svoj zdroj substrát. Keď existuje substrát, vzniká starnutie a smrť. Keď neexistuje substrát, nevzniká starnutie a smrť.“ Pochopí starnutie a smrť, pôvod starnutia a smrti, zánik starnutia a smrti a prax vhodnú na dosiahnutie zániku starnutia a smrti. Cvičí sa podľa toho a žije v súlade s Dhammou. To, mnísi, sa nazýva mních, ktorý vo všetkých ohľadoch správne praktizuje s cieľom úplného zničenia utrpenia, s cieľom zániku starnutia a smrti.““ ID482 „Potom ďalej, pri rozjímaní, sa venuje vnútornému rozjímaniu takto: ‚Ale tento substrát, čo je jeho základom, čo je jeho pôvodom, čo je jeho zrodom, čo je jeho zdrojom? Keď existuje to, čo existuje, vzniká substrát? Keď neexistuje to, čo neexistuje, nevzniká substrát?“ Takto uvažujúc pochopí: „Substrát má túžbu ako svoj základ, túžbu ako svoj pôvod, túžbu ako svoj vznik, túžbu ako svoj zdroj. Keď existuje túžba, vzniká substrát. Keď neexistuje túžba, nevzniká substrát.“ Pochopí podstatu, pôvod podstaty, zánik podstaty a prax vhodnú na dosiahnutie zániku podstaty. Cvičí sa podľa toho a žije v súlade s Dhammou. Takého mnícha, mnísi, nazývame mníchom, ktorý vo všetkých ohľadoch správne cvičí s cieľom úplného zničenia utrpenia, s cieľom zániku podstaty.“ ID483 „Potom, keď ďalej uvažuje, venuje sa vnútornému rozjímaniu takto: ‚Kde, keď vzniká, vzniká táto túžba? Kde, keď ustáva, ustáva?‘ Keď takto uvažuje, pochopí: ‚Čokoľvek na svete je milované a príjemné, práve tam táto túžba vzniká, keď vzniká; práve tam ustáva, keď ustáva. A čo na svete je milované a príjemné? Oko vo svete je milované a príjemné. Tam vzniká táto túžba, keď vzniká; tam sa usadzuje, keď sa usadzuje. Ucho vo svete je milované a príjemné… nos vo svete je milovaný a príjemný… jazyk vo svete je milovaný a príjemný… telo vo svete je milované a príjemné… myseľ vo svete je milovaná a príjemná. Práve tam táto túžba vzniká, keď vzniká; práve tam sa usadí, keď sa usadí.““ ID484 „„Mnísi, akíkoľvek askéti alebo bráhmani v minulosti považovali to, čo je vo svete milované a príjemné, za trvalé, za šťastie, za ja, za zdravie, za istotu – tí zvýšili túžbu. Tí, ktorí zvýšili túžbu, zvýšili podklad. Tí, ktorí zvýšili podklad, zvýšili utrpenie. Tí, ktorí zväčšili utrpenie, neboli oslobodení od zrodu, starnutia, smrti, smútku, náreku, bolesti, skľúčenosti a beznádeje; neboli oslobodení od utrpenia, hovorím.““ ID485 „„Mnísi, akíkoľvek askéti alebo bráhmani v budúcnosti budú považovať to, čo je na svete milované a príjemné, za trvalé, za šťastie, za ja, za zdravie, za istotu – tí zväčšia túžbu. Tí, ktorí budú zvyšovať túžbu, budú zvyšovať podklad. Tí, ktorí budú zvyšovať podklad, budú zvyšovať utrpenie. Tí, ktorí budú zvyšovať utrpenie, nebudú oslobodení od zrodu, starnutia, smrti, smútku, náreku, bolesti, skľúčenosti a beznádeje; nebudú oslobodení od utrpenia, hovorím.“ ID486 „„Mnísi, akíkoľvek askéti alebo bráhmani v súčasnosti považujú to, čo je na svete milované a príjemné, za trvalé, za šťastie, za ja, za zdravie, za istotu – tí zvyšujú túžbu. Tí, ktorí zvyšujú túžbu, zvyšujú podklad. Tí, ktorí zvyšujú podklad, zvyšujú utrpenie. Tí, ktorí zvyšujú utrpenie, nie sú oslobodení od zrodu, starnutia, smrti, smútku, náreku, bolesti, skľúčenosti a beznádeje; nie sú oslobodení od utrpenia, hovorím.“ ID487 „Mnísi, predpokladajme, že by bola nejaká nádoba na pitie krásna na pohľad, voňavá a lahodná na chuť, ale bola by zmiešaná s jedom. Potom by mohol prísť nejaký muž, premáhaný horúčavou, sužovaný horúčavou, unavený, smädný a vysušený. Povedali by mu: ‚Dobrý muž, táto nádoba na pitie je krásna na pohľad, voňavá a lahodná na chuť; ale je zmiešaná s jedom. Ak chceš, napij sa. Pre toho, kto sa napije, bude príjemná svojím vzhľadom, vôňou a chuťou, ale po jej vypití ťa kvôli tomu postihne smrť alebo utrpenie rovnocenné smrti.“ On by potom bez rozmyslu a neuvážene vypil obsah tej nádoby a neodmietol by ju. Z toho dôvodu by ho postihla smrť alebo utrpenie rovnocenné smrti. Rovnakým spôsobom, mnísi, akíkoľvek askéti alebo bráhmani v minulosti… a v budúcnosti… a v súčasnosti považujú to, čo je na svete milované a príjemné, za trvalé, za šťastie, za ja, za zdravie, za istotu, zvyšujú túžbu. Tí, ktorí zvyšujú túžbu, zvyšujú pripútanosť. Tí, ktorí zvyšujú pripútanosť, zvyšujú utrpenie. Tí, ktorí zvyšujú utrpenie, nie sú oslobodení od zrodu, starnutia, smrti, smútku, náreku, bolesti, skľúčenosti a zúfalstva; nie sú oslobodení od utrpenia, hovorím.“ ID488 „Mnísi, akíkoľvek askéti alebo bráhmani v minulosti vnímali to, čo je na svete milované a príjemné, ako nestále, ako utrpenie, ako ne-ja, ako chorobu, ako nebezpečenstvo – tí sa vzdali túžby. Tí, ktorí sa vzdali túžby, sa vzdali pripútaností. Tí, ktorí sa vzdali pripútaností, sa vzdali utrpenia. Tí, ktorí sa zbavili utrpenia, boli oslobodení od zrodu, starnutia, smrti, smútku, náreku, bolesti, skľúčenosti a beznádeje; boli oslobodení od utrpenia, hovorím.“ ID489 „Mnísi, akíkoľvek askéti alebo bráhmani v budúcnosti uvidia to, čo je na svete milované a príjemné, ako nestále, ako utrpenie, ako ne-ja, ako chorobu, ako nebezpečenstvo – tí sa zbavia túžby. Tí, ktorí sa vzdajú túžby… budú oslobodení od utrpenia, hovorím.“ ID490 „Mnísi, akíkoľvek askéti alebo bráhmani v súčasnosti vnímajú to, čo je na svete milované a príjemné, ako nestále, ako utrpenie, ako ne-ja, ako chorobu, ako nebezpečenstvo – tí sa vzdávajú túžby. Tí, ktorí sa vzdávajú túžby, sa vzdávajú pripútaností. Tí, ktorí sa vzdajú pripútaností, sa vzdajú utrpenia. Tí, ktorí sa vzdajú utrpenia, sú oslobodení od zrodu, starnutia, smrti, smútku, náreku, bolesti, skľúčenosti a zúfalstva; sú oslobodení od utrpenia, hovorím.“ ID491 „Mnísi, predpokladajme, že by bola nejaká nádoba na pitie krásna na pohľad, voňavá a lahodná na chuť, ale bola by zmiešaná s jedom. Potom by mohol prísť nejaký muž, premáhaný horúčavou, sužovaný horúčavou, unavený, smädný a vysušený. Povedali by mu: ‚Dobrý muž, táto nádoba na pitie je krásna na pohľad, voňavá a lahodná na chuť; ale je zmiešaná s jedom. Ak chceš, napij sa. Pre toho, kto sa napije, bude príjemná svojím vzhľadom, vôňou a chuťou; ale po vypití ju kvôli tomu stretneš smrť alebo utrpenie rovnocenné smrti.“ Vtedy, mnísi, by tomu mužovi napadlo: ‚Túto smäd po nápoji môžem uhasit vodou, alebo srvátkou, alebo slaným nápojom z jačmennej múky, alebo kyslou kašou. Nemal by som piť to, čo by nebolo pre moje dlhodobé blaho a šťastie.“ Po zvážení by z tej nádoby nepil, ale odmietol by ju. Z tohto dôvodu by nečelil smrti ani utrpeniu rovnocennému smrti. Podobne, mnísi, všetci askéti či bráhmani v minulosti, ktorí vnímali to, čo je vo svete milované a príjemné, ako nestále, ako utrpenie, ako ne-ja, ako chorobu, ako nebezpečenstvo – tí sa vzdali túžby. Tí, ktorí sa vzdali túžby, sa vzdali pripútaností. Tí, ktorí sa vzdali pripútaností, sa vzdali utrpenia. Tí, ktorí sa vzdali utrpenia, boli oslobodení od zrodu, starnutia, smrti, smútku, náreku, bolesti, skľúčenosti a zúfalstva; boli oslobodení od utrpenia, hovorím.“ ID492 „„Mnísi, akíkoľvek askéti alebo bráhmani budú v budúcnosti… a akíkoľvek askéti alebo bráhmani sú teraz, ktorí vnímajú všetko, čo je na svete príjemné a potešujúce, ako nestále, ako utrpenie, ako ne-ja, ako chorobu, ako nebezpečenstvo – tí sa vzdávajú túžby. Tí, ktorí sa vzdávajú túžby, sa vzdávajú základov existencie. Tí, ktorí sa vzdávajú základov existencie, sa vzdávajú utrpenia. Tí, ktorí sa zrieknu utrpenia, sú úplne oslobodení od zrodu, starnutia, smrti, smútku, náreku, bolesti, žiaľu a zúfalstva; sú úplne oslobodení od utrpenia, hovorím.“ Šiesta.“ ID493 „7. Rozprava o snope trstiny“ ID494 „67. Istého dňa ctihodný Sāriputta a ctihodný Mahākoṭṭhika pobývali v Bārāṇasī, v Jeleňom parku v Isipatane. Potom, večer, ctihodný Mahākoṭṭhika vstal zo samoty a pristúpil k ctihodnému Sāriputtovi. Keď pristúpil, vymenili si zdvorilé pozdravy a pamiatnu rozprávu s ctihodným Sāriputtom. Keď to skončilo, posadil sa na jednu stranu. Keď sedel na boku, ctihodný Mahākoṭṭhika povedal ctihodnému Sāriputtovi: „Ako je to, priateľ Sāriputta, je starnutie a smrť spôsobené sebou samým, spôsobené inými, spôsobené sebou samým aj inými, alebo vzniklo starnutie a smrť bez príčiny, pričom nie je spôsobené ani sebou samým, ani inými?“ „Nie, priateľ Koṭṭhika, starnutie a smrť nie sú spôsobené sebou samým, nie sú spôsobené inými, nie sú spôsobené ani sebou samým, ani inými, ani nevznikli bez príčiny, pričom by neboli spôsobené ani sebou samým, ani inými. Skôr, s narodením ako podmienkou, starnutie a smrť vznikajú.“ ID495 „Ako je to, priateľ Sāriputta, je narodenie spôsobené samotným sebou, spôsobené inými, spôsobené aj samotným sebou aj inými, alebo vzniklo narodenie bez príčiny, pričom nie je spôsobené ani samotným sebou, ani inými?“ „Nie, priateľ Koṭṭhika, narodenie nie je spôsobené samotným ja, nie je spôsobené iným, nie je spôsobené ani samotným ja, ani iným, ani nevzniklo bez príčiny, pričom by nebolo spôsobené ani samotným ja, ani iným. Skôr vzniká narodenie na základe podmienky, ktorou je bytie.“ ID496 „Ako je to, priateľ Sāriputta, je stávanie sa vlastným dielom… je lipnutie vlastným dielom… je túžba vlastným dielom… je pocit vlastným dielom… je kontakt vlastným dielom… je šesť zmyslových základov vlastným dielom… je meno a forma vlastným dielom, dielom iného, vlastným aj dielom iného, alebo vzniklo meno a forma bez príčiny, pričom nie je ani vlastným dielom, ani dielom iného?“ „Nie, priateľ Koṭṭhika, meno a forma nie sú vytvorené samotným ja, nie sú vytvorené iným, nie sú vytvorené ani samotným ja, ani iným, ani nevznikli bez príčiny, pričom by neboli ani vytvorené samotným ja, ani iným. Skôr sa meno a forma stávajú skutočnosťou na základe vedomia.“ ID497 „Ako je to, priateľ Sāriputta, je vedomie vytvorené samo sebou, vytvorené inými, vytvorené aj samo sebou aj inými, alebo vzniklo vedomie bez príčiny, pričom nie je ani vytvorené samo sebou, ani vytvorené inými?“ „Nie, priateľ Koṭṭhika, vedomie nie je vytvorené samo sebou, nie je vytvorené inými, nie je vytvorené ani samo sebou, ani inými, ani nevzniklo bez príčiny, pričom by nebolo ani vytvorené samo sebou, ani inými. Skôr však s menom a formou ako podmienkou vzniká vedomie.“ ID498 „Práve teraz skutočne chápeme výroky ctihodného Sāriputtu takto: ‚Naozaj, priateľ Koṭṭhika, meno a forma nie sú vytvorené samotným ja, nie sú vytvorené inými, nie sú vytvorené ani samotným ja, ani inými, ani nevznikli bez príčiny, pričom by neboli vytvorené ani samotným ja, ani inými. Ale skôr, s vedomím ako podmienkou, vzniká meno a forma.““ ID499 „A práve teraz chápeme výpoveď ctihodného Sāriputtu takto: ‚Naozaj, priateľ Koṭṭhika, vedomie nie je vytvorené samotným ja, nie je vytvorené inými, nie je vytvorené ani samotným ja, ani inými, ani nevzniklo bez príčiny, keďže nie je vytvorené ani samotným ja, ani inými. Ale skôr, s menom a formou ako podmienkou, vzniká vedomie.““ ID500 „„Ale ako, priateľ Sāriputta, treba chápať význam tohto výroku?“ „V tom prípade, priateľ, uvediem ti podobenstvo. Lebo prostredníctvom podobenstva niektorí múdri ľudia tu chápu význam toho, čo sa hovorí. Predstav si, priateľu, že by dva snopy trstiny stáli opreté o seba. Presne tak, priateľu, na základe mena a formy vzniká vedomie; na základe vedomia vzniká meno a forma; na základe mena a formy vzniká šesť zmyslových základov; na základe šiestich zmyslových základov vzniká kontakt… takto vzniká celý tento celok utrpenia. Keby, priateľu, bol jeden z tých snopov trstiny odtiahnutý, ten by spadol; a keby bol odtiahnutý druhý, spadol by ten druhý. Presne týmto spôsobom, priateľu, zo zániku mena a formy vyplýva zánik vedomia; zo zániku vedomia vyplýva zánik mena a formy; zo zániku mena a formy vyplýva zánik šiestich zmyslových základov; zo zániku šiestich zmyslových základov vyplýva zánik kontaktu… takto vzniká zánik celej tejto masy utrpenia.“ „Je to úžasné, priateľ Sāriputta! Je to obdivuhodné, priateľ Sāriputta! Ako mimoriadne dobre to povedal ctihodný Sāriputta. A tešíme sa z tohto výroku ctihodného Sāriputtu z týchto tridsiatich šiestich dôvodov: ‚Ak, priateľu, mních učí Dhammu pre rozčarovanie, pre odpútanosť a pre zánik v súvislosti so starnutím a smrťou, je vhodné nazvať ho mníchom, ktorý je hlásateľom Dhammy. Ak, priateľu, mních praktizuje s cieľom dosiahnuť znechutenie, odpútanosť a zánik v súvislosti so starnutím a smrťou, je správne nazvať ho mníchom, ktorý praktizuje v súlade s Dhammou. Ak, priateľu, mních prostredníctvom znechutenia, odpútanosti a zániku dosiahne oslobodenie bez pripútanosti vo vzťahu k starnutiu a smrti, je správne nazvať ho mníchom, ktorý dosiahol Nibbánu už v tomto živote. Ak, pokiaľ ide o zrodenie… existenciu… pripútanosť… túžbu… pocit… kontakt… šesť zmyslových základov… meno a formu… vedomie… formácie… Ak, priateľu, mních učí Dhammu s cieľom dosiahnuť znechutenie, odpútanosť a zánik vo vzťahu k nevedomosti, je správne nazvať ho mníchom, ktorý hlása Dhammu. Ak, priateľu, mních praktizuje s cieľom dosiahnuť znechutenie, odpútanosť a zánik vo vzťahu k nevedomosti, je správne nazvať ho mníchom, ktorý praktizuje v súlade s Dhammou. Ak, priateľu, mních prostredníctvom znechutenia, odpútanosti a zániku dosiahne oslobodenie bez pripútanosti vo vzťahu k nevedomosti, je správne nazvať ho mníchom, ktorý dosiahol Nibbānu už v tomto živote.“ Siedma.“ ID501 „8. Rozprava v Kosambí“ ID502 „68. Raz ctihodný Musila, ctihodný Paviṭṭha, ctihodný Nārada a ctihodný Ānanda pobývali v Kosambí v Ghositovom parku. Vtedy ctihodný Paviṭṭha povedal ctihodnému Musilovi: ‚Priateľ Musila, bez ohľadu na vieru, bez ohľadu na preferencie, bez ohľadu na ústnu tradíciu, bez ohľadu na úvahy o dôvodoch, bez ohľadu na prijatie názoru na základe úvah, má ctihodný Musila vlastné priame poznanie, že: ‚Na základe zrodu ako podmienky vzniká starnutie a smrť‘?“ „Priateľ Paviṭṭha, bez ohľadu na vieru, bez ohľadu na preferencie, bez ohľadu na ústnu tradíciu, bez ohľadu na úvahy o dôvodoch, bez ohľadu na prijatie názoru na základe úvah, viem toto, vidím toto: ‚Na základe zrodu vznikajú starnutie a smrť.‘“ ID503 „„Priateľ Musila, nezávisle od viery, nezávisle od preferencií, nezávisle od ústnej tradície, nezávisle od úvah o dôvodoch, nezávisle od prijatia názoru na základe úvah, má ctihodný Musila vlastné priame poznanie, že: ‚Z existencie ako podmienky vzniká narodenie‘… ‚Z lipnutia ako podmienky vzniká existencia‘… ‚Z túžby ako podmienky vzniká lipnutie‘… ‚Z pocitu ako podmienky vzniká túžba‘… ‚Z kontaktu ako podmienky vzniká pocit‘… ‚Zo šiestich zmyslových základov ako podmienky vzniká kontakt‘… ‚Z mena a formy ako podmienky vznikajú šesť zmyslových základov‘… ‚Z vedomia ako podmienky vzniká meno a forma‘… ‚Z formácií ako podmienky vzniká vedomie‘… „Z nevedomosti ako podmienky vznikajú formácie?“ „Priateľ Paviṭṭha, bez ohľadu na vieru, bez ohľadu na preferencie, bez ohľadu na ústnu tradíciu, bez ohľadu na úvahy o dôvodoch, bez ohľadu na prijatie názoru na základe úvah, viem toto, vidím toto: ‚Z nevedomosti ako podmienky vznikajú formácie.‘“ ID504 „Priateľ Musila, bez ohľadu na vieru, bez ohľadu na preferencie, bez ohľadu na ústnu tradíciu, bez ohľadu na úvahy o dôvodoch, bez ohľadu na prijatie názoru na základe úvah, má ctihodný Musila vlastné priame poznanie, že: ‚So zánikom zrodenia nastáva zánik starnutia a smrti‘?“ „Priateľ Paviṭṭha, bez ohľadu na vieru, bez ohľadu na osobné preferencie, bez ohľadu na ústnu tradíciu, bez ohľadu na úvahy o dôvodoch, bez ohľadu na prijatie názoru na základe úvah, viem to, vidím to: ‚So zánikom zrodenia prichádza zánik starnutia a smrti.‘“ ID505 „„Priateľ Musīla, bez viery, bez sklonu, bez ústnej tradície, bez úvah o dôvodoch, bez prijatia názoru po zvážení, má ctihodný Musīla osobnú vedomosť takto: ‚So zánikom stávania sa nastáva zánik zrodu… so zánikom lipnutia nastáva zánik stávania sa… so zánikom túžby nastáva zánik lipnutia… so zánikom pocitu nastáva zánik túžby… so zánikom kontaktu nastáva zánik pocitu… s ukončením šiestich zmyslových základov nastáva ukončenie kontaktu… s ukončením mena a formy nastáva ukončenie šiestich zmyslových základov… s ukončením vedomia nastáva ukončenie mena a formy… s ukončením formácií nastáva ukončenie vedomia… s ukončením nevedomosti nastáva ukončenie formácií‘?“ „Priateľ Paviṭṭha, bez ohľadu na vieru, bez ohľadu na sklon, bez ohľadu na ústnu tradíciu, bez ohľadu na úvahy o dôvodoch, bez ohľadu na prijatie názoru po zvážení, ja to viem, ja to vidím: ‚So zánikom nevedomosti nastáva zánik formácií.‘“ ID506 „‚Priateľ Musīla, bez viery, bez sklonu, bez ústnej tradície, bez uvažovania o dôvodoch, bez prijatia názoru po zvážení, má ctihodný Musīla osobnú vedomosť, že: ‚Zánik stávania sa je Nibbāna‘?“ „Priateľ Paviṭṭha, okrem viery, okrem sklonu, okrem ústnej tradície, okrem uvažovania o dôvodoch, okrem prijatia názoru po zvážení, viem toto, vidím toto: ‚Zánik stávania sa je Nibbána.‘“ ID507 „„V tom prípade je ctihodný Musīla arahant, ten, kto zničil nečistoty.“ Keď to bolo povedané, ctihodný Musīla zmĺkol. Potom ctihodný Nārada povedal ctihodnému Paviṭṭhovi: „Priateľ Paviṭṭha, prosím, nech mi je táto otázka položená. Polož mi túto otázku. Odpoviem ti na ňu.“ „Nech ctihodný Nārada prijme túto otázku. Položím ctihodnému Nāradovi túto otázku. A nech mi na ňu ctihodný Nārada odpovie.“ ID508 „‚Priateľ Nārada, bez ohľadu na vieru, bez ohľadu na sklon, bez ohľadu na ústnu tradíciu, bez ohľadu na úvahy o dôvodoch, bez ohľadu na prijatie názoru po zvážení, má ctihodný Nārada osobnú vedomosť, že: ‚S narodením ako podmienkou vzniká starnutie a smrť‘?“ „Priateľ Paviṭṭha, bez ohľadu na vieru, bez ohľadu na sklon, bez ohľadu na ústnu tradíciu, bez ohľadu na úvahy o dôvodoch, bez ohľadu na prijatie názoru po zvážení, viem toto, vidím toto: ‚S narodením ako podmienkou vzniká starnutie a smrť.‘“ ID509 „„Priateľ Nārada, okrem viery, okrem sklonu, okrem ústnej tradície, okrem úvah o dôvodoch, okrem prijatia názoru po zvážení, má ctihodný Nārada osobnú vedomosť o tom, že: ‚S existenciou ako podmienkou vzniká narodenie… s nevedomosťou ako podmienkou vznikajú formácie‘?“ „Priateľ Paviṭṭha, bez ohľadu na vieru, bez ohľadu na sklon, bez ohľadu na ústnu tradíciu, bez ohľadu na úvahy o dôvodoch, bez ohľadu na prijatie názoru po zvážení, viem toto, vidím toto: ‚S nevedomosťou ako podmienkou vznikajú formácie.‘“ ID510 „„Priateľ Nārada, bez viery, bez sklonu, bez ústnej tradície, bez uvažovania o dôvodoch, bez prijatia názoru po zvážení, má ctihodný Nārada osobnú vedomosť takto: ‚So zánikom zrodu nastáva zánik starnutia a smrti‘?“ „Priateľ Paviṭṭha, okrem viery, okrem sklonu, okrem ústnej tradície, okrem uvažovania o dôvodoch, okrem prijatia názoru po zvážení, viem toto, vidím toto: ‚So zánikom zrodenia nastáva zánik starnutia a smrti.‘“ ID511 „„Priateľ Nārada, bez ohľadu na vieru, bez ohľadu na sklon, bez ohľadu na ústnu tradíciu, bez ohľadu na úvahy o dôvodoch, bez ohľadu na prijatie názoru po zvážení, má ctihodný Nārada osobnú vedomosť o tom, že: ‚So zánikom stávania sa nastáva zánik zrodu… so zánikom nevedomosti nastáva zánik formácií‘?“ „Priateľ Paviṭṭha, bez ohľadu na vieru, bez ohľadu na sklon, bez ohľadu na ústnu tradíciu, bez ohľadu na úvahy o dôvodoch, bez ohľadu na prijatie názoru po zvážení, viem toto, vidím toto: ‚So zánikom nevedomosti nastáva zánik formácií.‘“ ID512 „„Priateľ Nārada, bez ohľadu na vieru, bez ohľadu na sklon, bez ohľadu na ústnu tradíciu, bez ohľadu na úvahy o dôvodoch, bez ohľadu na prijatie názoru po zvážení, má ctihodný Nārada osobnú vedomosť o tom, že: ‚Zánik stávania sa je Nibbāna‘?“ „Priateľ Paviṭṭha, okrem viery, okrem sklonu, okrem ústnej tradície, okrem uvažovania o dôvodoch, okrem prijatia názoru po zvážení, viem toto, vidím toto: ‚Zánik stávania sa je Nibbána.‘“ ID513 „„Ak je to tak, ctihodný Nārada, si arahant, ten, ktorého nečistoty sú zničené?“ „Priateľu, ‚Zánik bytia je Nibbána‘ – toto som skutočne dobre videl správnou múdrosťou tak, ako to skutočne je, no nie som arahant, ten, ktorého nečistoty sú zničené. Predstav si, priateľu, že na náročnej ceste by bola studňa, ale nemala by ani lano, ani nádobu na vodu. Potom by prišiel človek, sužovaný horúčavou, premáhaný horúčavou, unavený, smädný a vysušený. Pozrel by sa do tej studne. Vedomie ‚tam je voda‘ by sa v ňom skutočne zrodilo, no zostal by bez toho, aby sa jej dotkol svojím telom. Presne tak, priateľu, „Zánik bytia je Nibbána“ – toto bolo správnou múdrosťou dobre videné tak, ako to skutočne je, no ja nie som arahant, ten, ktorého nečistoty sú zničené.““ ID514 „Keď to bolo povedané, ctihodný Ānanda povedal ctihodnému Paviṭṭhovi: „Priateľ Paviṭṭha, ty, ktorý zastávaš takýto názor, čo hovoríš ctihodnému Nāradovi?“ „Priateľ Ānanda, keďže zastávam takýto názor, nehovorím ctihodnému Nāradovi nič iné ako to, čo je dobré, nič iné ako to, čo je prospešné.“ Ôsma.“ ID515 „9. Rozprava o rastu“ ID516 „69. Tak som počul. Istého dňa pobýval Blahoslavený v Sāvatthī, v Jétovom háji, v Anāthapiṇḍikovom parku. Tam… „Mnísi, keď veľký oceán narastá, spôsobuje to, že narastajú veľké rieky. Keď veľké rieky narastajú, spôsobujú, že narastajú malé rieky. Keď malé rieky narastajú, spôsobujú, že narastajú veľké jazierka. Keď veľké jazierka narastajú, spôsobujú, že narastajú malé jazierka. Presne tým istým spôsobom, mnísi, keď nevedomosť narastá, spôsobuje, že narastajú formácie. Keď formácie narastajú, spôsobujú, že narastá vedomie. Keď vedomie narastá, spôsobuje, že narastá meno a forma. Keď sa meno a forma zväčšujú, spôsobujú, že sa zväčšuje šesť zmyslových základov. Keď sa šesť zmyslových základov zväčšuje, spôsobujú, že sa zväčšuje kontakt. Keď sa kontakt zväčšuje, spôsobuje, že sa zväčšuje pocit. Keď sa pocit zväčšuje, spôsobuje, že sa zväčšuje túžba. Keď sa túžba zväčšuje, spôsobuje, že sa zväčšuje lipnutie. Keď sa lipnutie zväčšuje, spôsobuje, že sa zväčšuje bytie. Keď sa bytie zväčšuje, spôsobuje, že sa zväčšuje zrodenie. Keď sa zrodenie zväčšuje, spôsobuje, že sa zväčšuje starnutie a smrť.“ ID517 „Mnísi, keď veľký oceán ustupuje, spôsobuje to ustupovanie veľkých riek. Keď veľké rieky ustupujú, spôsobujú to ustupovanie malých riek. Keď malé rieky ustupujú, spôsobujú to ustupovanie veľkých jazier. Keď veľké jazerá ustupujú, spôsobujú to ustupovanie malých jazier. Presne tým istým spôsobom, mnísi, keď nevedomosť ustupuje, spôsobuje to ustupovanie formácií. Keď formácie ustupujú, spôsobujú to ustupovanie vedomia. Keď vedomie ustupuje, spôsobuje to ustupovanie mena a formy. Keď meno a forma ustupujú, spôsobuje to ustupovanie šiestich zmyslových základov. Keď šesť zmyslových základov ustupuje, spôsobujú to ustupovanie kontaktu. Keď kontakt ustupuje, spôsobuje to ustupovanie pocitu. Keď pocit ustupuje, spôsobuje to ustupovanie túžby. Keď túžba ustupuje, spôsobuje to úpadok pripútanosti. Keď pripútanosť ustupuje, spôsobuje to úpadok bytia. Keď bytie ustupuje, spôsobuje to úpadok zrodu. Keď zrod ustupuje, spôsobuje to úpadok starnutia a smrti.“ Deviata.“ ID518 „10. Rozprava o Susimovi“ ID519 „70. Tak som počul. Raz Blahoslavený prebýval v Rádžagáhe, vo Veľuvane, v Kalandakanivápe. V tom čase bol Blahoslavený rešpektovaný, uctievaný, vážený, oslavovaný a obsluhovaný; dostával rúcha, almužnu, ubytovanie a liečivé prostriedky pre chorých. Aj komunita mníchov bola rešpektovaná, uctievaná, vážená, oslavovaná a obsluhovaná; dostávala rúcha, almužnu, ubytovanie a liečivé prostriedky pre chorých. Avšak putujúci z iných sekt neboli rešpektovaní, uctievaní, vážení, zbožňovaní ani o nich nebolo postarané; nedostávali rúcha, almužnu, ubytovanie ani liečivé prostriedky pre chorých.“ ID520 „V tom čase pobýval putovník Susīma v Rádžagáhe spolu s veľkým zhromaždením putovníkov. Vtedy zhromaždenie putovníka Susīmu povedalo putovníkovi Susīmovi: ‚Poď, priateľ Susīma, praktizuj svätý život pod vedením asketu Gotamu. Keď sa naučíš Dhammu, mal by si ju učiť nás. My, keď sa naučíme túto Dhammu, budeme ju kázať domácim. Tak aj my budeme rešpektovaní, uctievaní, vážení, zbožňovaní a obsluhovaní; budeme dostávať rúcha, almužnu, ubytovanie a liečivé prostriedky pre chorých.“ „Nech je tak, priatelia,“ odpovedal putovník Susīma, keď súhlasil so svojou skupinou. Potom pristúpil k ctihodnému Ānandovi. Keď k nemu pristúpil, vymenil si s ctihodným Ānandom zdvorilé a pamätné pozdravy. Po ukončení tohto rozhovoru si sadol na bok. Keď sedel na boku, putovník Susīma povedal ctihodnému Ānandovi: ‚Priateľ Ānanda, chcem viesť svätý život v tejto Dhamme a disciplíne.‘“ ID521 „Potom ctihodný Ānanda vzal pútnika Susīmu a pristúpil k Blahoslavenému. Keď pristúpil a vzdal úctu Blahoslavenému, posadil sa na bok. Keď sedel na boku, ctihodný Ānanda povedal Blahoslavenému: ‚Ctihodný pane, tento pútnik Susīma hovorí takto: ‚Priateľ Ānanda, chcem viesť svätý život v tomto Dhamme a disciplíne.‘“ „V tom prípade, Ānanda, udel Susīmovi zasvätenie.“ Pútnik Susīma prijal zasvätenie v prítomnosti Blahoslaveného; prijal vyššie zasvätenie.“ ID522 „V tom čase viacerí mnísi vyhlásili konečné poznanie v prítomnosti Blahoslaveného slovami: ‚Zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie, chápeme to.‘ Ctihodný Susīma počul: ‚Hovorí sa, že viacerí mnísi vyhlásili konečné poznanie v prítomnosti Blahoslaveného slovami: ‚Zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo vykonané, pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie, chápeme.‘ Potom ctihodný Susīma pristúpil k týmto mníchom. Keď k nim pristúpil, vymenil si s nimi zdvorilé a pamätné pozdravy. Po ukončení tohto rozhovoru si sadol na bok. Keď sedel na boku, ctihodný Susīma povedal tým mníchom: „Je pravda, ctihodní, ako sa hovorí, že ste v prítomnosti Blahoslaveného vyhlásili konečné poznanie slovami: ‚Narodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie, chápeme‘?“ „Tak je to, priateľ.“ ID523 „Ale, ctihodní, keď takto viete a takto vidíte, prežívate rôzne druhy psychických schopností: keď ste jedným, stávate sa mnohými; keď ste mnohými, stávate sa jedným; prežívate zjavovanie sa a miznutie; prechádzate bez prekážok cez stenu, val alebo horu, ako keby ste prechádzali priestorom; ponárajte sa do zeme a vynárajte sa z nej, ako keby ste boli vo vode; chodíte po vode bez toho, aby sa prelomila, ako keby ste boli na zemi; cestujete so skríženými nohami po oblohe ako okrídlený vták; dotýkate sa a hladkáte rukou toto slnko a mesiac, tak mocné a silné; ovládate svoje telo až do sveta Brahmá?“ „Nie je to tak, priateľu.“ ID524 „„Ale, ctihodní, keď takto viete a takto vidíte, počujete svojím božským sluchovým prvkom, ktorý je očistený a prevyšuje ľudský, oba druhy zvukov, božské aj ľudské, tie vzdialené aj blízke?“ „Nie je to tak, priateľ.““ ID525 „Ale, ctihodní, keď takto viete a takto vidíte, chápete mysle iných bytostí a iných jednotlivcov tak, že myseľ vnímate mysľou – myseľ plnú túžby vnímate ako myseľ plnú túžby; myseľ bez túžby vnímate ako myseľ bez túžby; myseľ plnú nenávisti ako myseľ plnú nenávisti; myseľ bez nenávisti ako myseľ bez nenávisti; myseľ plnú klamu ako myseľ plnú klamu; myseľ bez klamu ako myseľ bez klamu; zúženú myseľ ako zúženú myseľ; rozptýlenú myseľ ako rozptýlenú myseľ; povznesenú myseľ ako povznesenú myseľ; myseľ, ktorá nie je povznesená, ako myseľ, ktorá nie je povznesená; myseľ, ktorú možno prekonať, ako myseľ, ktorú možno prekonať; myseľ, ktorú nemožno prekonať, ako myseľ, ktorú nemožno prekonať; sústredenú myseľ ako sústredenú myseľ; nesústredenú myseľ ako nesústredenú myseľ; oslobodenú myseľ ako oslobodenú myseľ; neoslobodenú myseľ ako neoslobodenú myseľ?“ „Nie je to tak, priateľu.““ ID526 „Ale, ctihodní, keď takto viete a takto vidíte, spomínate si na svoje mnohoraké minulé životy, ako napríklad na jedno zrodenie, dve zrodenia, tri zrodenia, štyri zrodenia, päť zrodení, desať zrodení, dvadsať zrodení, tridsať zrodení, štyridsať zrodení, päťdesiat zrodení, sto zrodení, tisíc zrodení, sto tisíc zrodení; na mnohé eóny kontrakcie, mnohé eóny expanzie, mnohé eóny kontrakcie a expanzie, pričom si myslíte: ‚Tam som mal takéto meno, patril som k takémuto rodu, mal som takýto vzhľad, takúto stravu, takéto prežívanie radosti a bolesti, takúto dĺžku života. Keď som odtiaľ zomrel, zrodil som sa inde. Aj tam som mal takéto meno, patril som k takémuto rodu, mal som takýto vzhľad, takúto stravu, takéto prežívanie radosti a bolesti, takúto dĺžku života. Keď som odtiaľ zomrel, zrodil som sa tu.‘ „Spomínate si teda so všetkými podrobnosťami na svoje mnohoraké minulé životy?“ „Nie je to tak, priateľ.“ ID527 „„Navyše, ctihodní, keď takto viete a takto vidíte, vidíte božským okom, ktoré je očistené a prevyšuje ľudské, bytosti, ako umierajú a znova sa rodia – nižšie a vyššie, krásne a škaredé, šťastné a nešťastné – a chápete, že bytostiam sa darí podľa ich karmy takto: ‚Naozaj, páni, tieto bytosti sa dopúšťali nesprávneho konania telom, rečou a mysľou, hanobili ušľachtilých, zastávali nesprávny názor a konali na základe nesprávneho názoru. Po rozpade tela, po smrti, sa zrodili v stave straty, v zlom osude, v priepasti, v pekle. Alebo naozaj, páni, tieto bytosti sa vyznačovali správnym konaním tela, reči a mysle, nehanobili ušľachtilých, zastávali správny názor a konali na základe správneho názoru. Po rozpade tela, po smrti, sa znovuzrodili v dobrom osude, v nebeskom svete“? „Vidíte teda božským okom, ktoré je očistené a prevyšuje ľudské, bytosti, ako umierajú a znovuzrodzujú sa – nižšie a vyššie, krásne a škaredé, šťastné a nešťastné – a chápete, že bytosti sa majú podľa svojej karmy?“ „Nie je to tak, priateľ.“ ID528 „„Navyše, ctihodní, keď takto viete a takto vidíte, prebývate tak, že ste sa telom dotkli tých pokojných, bezformových oslobodenia, ktoré presahujú formu?“ „Nie je to tak, priateľ.““ ID529 „„Teraz, ctihodní, na jednej strane je toto vysvetlenie a na druhej strane nedosiahnutie týchto stavov. Ako je to možné, priateľ?“ „Sme oslobodení múdrosťou, priateľ Susīma.““ ID530 „„Nerozumiem podrobne významu toho, čo ctihodní stručne povedali. Bolo by dobré, keby ctihodní hovorili tak, aby som mohol podrobne pochopiť význam toho, čo stručne povedali.“ „Či tomu rozumieš, priateľ Susīma, alebo nie, sme napriek tomu oslobodení múdrosťou.““ ID531 „Vtedy ctihodný Susīma vstal zo svojho miesta, pristúpil k Blahoslavenému, vzdal mu úctu a posadil sa na bok. Keď sa posadil na bok, ctihodný Susīma podal Blahoslavenému správu o celom rozhovore, ktorý viedol s tými mníchmi. Blahoslavený povedal: „Najprv, Susīma, prichádza poznanie stálosti javov a až potom poznanie Nibbány.“ ID532 „„Ctihodný pane, nerozumiem podrobne významu tohto stručného výroku, ktorý vyslovil Blahoslavený. Bolo by dobré, keby Blahoslavený hovoril tak, aby som mohol podrobne pochopiť význam tohto stručného výroku, ktorý vyslovil Blahoslavený.“ „Či tomu rozumieš, Susīma, alebo nie, najprv prichádza poznanie stálosti javov a až potom poznanie nibbány.“ ID533 „Čo si myslíš, Susīma, je forma trvalá alebo nestála?“ „Nestála, ctihodný pane.“ „A to, čo je nestále, je utrpenie alebo šťastie?“ „Utrpenie, ctihodný pane.“ „A to, čo je nestále, utrpenie a podlieha zmene, je vhodné to považovať takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?“ „Určite nie, ctihodný pane.“ „Je pocit trvalý alebo nestály?“ „Nestály, ctihodný pane.“ „A to, čo je nestále, je to utrpenie alebo šťastie?“ „Utrpenie, ctihodný pane.“ „A to, čo je nestále, utrpenie a podlieha zmene, je vhodné to považovať takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?“ „Určite nie, ctihodný pane.“ „Je vnímanie trvalé alebo nestále?“ „Nestále, ctihodný pane.“ … „Sú formácie trvalé alebo nestále?“ „Nestále, ctihodný pane.“ „A to, čo je nestále, je utrpením alebo šťastím?“ „Utrpením, ctihodný pane.“ „A to, čo je nestále, utrpením a podlieha zmene, je vhodné na to nazerať takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?“ „Určite nie, ctihodný pane.“ „Je vedomie trvalé alebo nestále?“ „Nestále, ctihodný pane.“ „A to, čo je nestále, je to utrpenie alebo šťastie?“ „Utrpenie, ctihodný pane.“ „A to, čo je nestále, utrpenie a podlieha zmene, je vhodné na to nazerať takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?“ „Určite nie, ctihodný pane.““ ID534 „Preto, Susima, akákoľvek forma existuje, či už minulá, budúca alebo prítomná; vnútorná alebo vonkajšia; hrubá alebo jemná; nižšia alebo vyššia; vzdialená alebo blízka – všetky formy by sa mali vnímať tak, ako skutočne sú, so správnou múdrosťou takto: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ Akýkoľvek pocit existuje, či už minulý, budúci alebo prítomný; vnútorný alebo vonkajší; hrubý alebo jemný; nižší alebo vyšší; vzdialený alebo blízky – každý pocit by sa mal vnímať taký, aký skutočne je, pomocou správnej múdrosti takto: „Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.“ Akékoľvek vnímanie existuje… Akékoľvek formácie existujú, či už minulé, budúce alebo prítomné; vnútorné alebo vonkajšie; hrubé alebo jemné; nižšie alebo vyššie; vzdialené alebo blízke – všetky formácie by sa mali vnímať tak, aké skutočne sú, pomocou správnej múdrosti takto: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ Akékoľvek vedomie existuje, či už minulé, budúce alebo prítomné; vnútorné alebo vonkajšie; hrubé alebo jemné; nižšie alebo vyššie; vzdialené alebo blízke – všetko vedomie by sa malo vnímať tak, ako skutočne je, pomocou správnej múdrosti takto: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘““ ID535 „Keď takto vidí, Susima, učený ušľachtilý žiak sa stáva znechuteným z formy, znechuteným z pocitu, znechuteným z vnímania, znechuteným z formácií a znechuteným z vedomia. Keď je znechutený, stáva sa bezvášnivým. Prostredníctvom bezvášnivosti je oslobodený. Keď je oslobodený, vzniká poznanie: ‚Som oslobodený.‘ Pochopí: ‚Narodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie.‘“ ID536 „Susima, vidíš, že ‚starnutie a smrť sú podmienené narodením‘?“ „Áno, ctihodný pane.“ „Susima, vidíš, že ‚narodenie je podmienené stávaním sa‘?“ „Áno, ctihodný pane.“ „Susima, vidíš, že ‚stávanie sa je podmienené lipnutím‘?“ „Áno, ctihodný pane.“ „Susima, vidíš, že ‚lipnutie je podmienené túžbou‘?“ „Áno, ctihodný pane.“ „Že ‚túžba je podmienená pocitom‘… že ‚pocit je podmienený dotykom‘… že ‚dotyk je podmienený šiestimi zmyslovými základňami‘… že ‚šesť zmyslových základní je podmienených menom a formou‘… že ‚meno a forma sú podmienené vedomím‘… že ‚vedomie je podmienené formáciami‘… Susima, vidíš, že ‚formácie sú podmienené nevedomosťou‘?“ „Áno, ctihodný pane.““ ID537 „„Susima, vidíš, že ‚so zánikom zrodenia nastáva zánik starnutia a smrti‘?“ „Áno, ctihodný pane.“ „Susima, vidíš, že ‚so zánikom stávania sa nastáva zánik zrodenia‘?“ „Áno, ctihodný pane.“ „Že ‚so zánikom lipnutia nastáva zánik stávania sa‘… že ‚so zánikom túžby nastáva zánik lipnutia‘… že ‚so zánikom pocitu nastáva zánik túžby‘… že ‚so zánikom kontaktu nastáva zánik pocitu‘… že ‚so zánikom šiestich zmyslových základov nastáva zánik kontaktu‘… že ‚so zánikom mena a formy nastáva zánik šiestich zmyslových základov‘… že ‚so zánikom vedomia nastáva zánik mena a formy‘… že ‚so zánikom formácií nastáva zánik vedomia‘… Susima, vidíš, že ‚so zánikom nevedomosti nastáva zánik formácií‘?“ „Áno, ctihodný pane.““ ID538 „Ale, Susima, keď to takto vieš a takto vidíš, zažívaš rôzne druhy psychických schopností: keď si bol jeden, stávaš sa mnohými; keď si bol mnohými, stávaš sa jedným; zjavuješ sa a mizneš; prechádzaš bez prekážok cez stenu, val alebo horu, ako keby si prechádzal priestorom; ponáraš sa do zeme a vynáraš sa z nej, ako keby si bol vo vode; kráčaš po vode, ktorá sa nerozpadá, ako keby si kráčal po zemi; cestuješ so skríženými nohami po oblohe ako okrídlený vták; dotýkaš sa a hladíš rukou toto slnko a mesiac, tak mocné a silné; a ovládaš svoje telo dokonca až do sveta Brahmá?“ „Nie je to tak, ctihodný pane.“” ID539 „Ale Susima, keď takto vieš a takto vidíš, počuješ božským sluchovým prvkom, očisteným a prevyšujúcim ľudský, oba druhy zvukov, božské aj ľudské, či už vzdialené, alebo blízke?“ „Nie je to tak, ctihodný pane.““ ID540 „Ale, Susima, keď takto vieš a takto vidíš, poznáš, keď svojou vlastnou mysľou obklopíš mysle iných bytostí, iných osôb? Poznáš myseľ plnú žiadosti ako ‚myseľ plnú žiadosti‘… oslobodenú myseľ ako ‚oslobodenú myseľ‘?“ „Nie je to tak, ctihodný pane.“ ID541 „Ale, Susima, keď takto vieš a takto vidíš, spomínaš si na svoje mnohé minulé bytia, to znamená na jedno zrodenie… spomínaš si teda na svoje mnohé minulé bytia so všetkými ich aspektmi a podrobnosťami?“ „Nie je to tak, ctihodný pane.“ ID542 „Ale, Susima, keď takto vieš a takto vidíš, vidíš božským okom, očisteným a prevyšujúcim ľudské, bytosti, ktoré umierajú… vieš, že bytosti pokračujú podľa svojej karmy?“ „Nie je to tak, ctihodný pane.“ ID543 „Ale, Susima, keď takto vieš a takto vidíš, prebývaš v tých pokojných oslobodeniach, ktoré presahujú formu a sú bezformovými dosiahnutiami, a dotýkaš sa ich telom?“ „Nie je to tak, ctihodný pane.“ ID544 „Teraz, Susima, existuje toto vyhlásenie, a zároveň aj nedosiahnutie týchto stavov. Ako je to možné, Susima?“ ID545 „Vtedy ctihodný Susima, sklonil hlavu k nohám Blahoslaveného a povedal Blahoslavenému: „Prevalilo sa nado mnou previnenie, ctihodný pane, v dôsledku mojej hlúposti, môjho zmätku a mojej nešikovnosti, keď som vystupoval ako zlodej Dhammy v tejto dobre hlásanej Dhamme a disciplíne. Nech Blahoslavený prijme môj priestupok ako priestupok, v záujme zdržanlivosti v budúcnosti.““ ID546 „Naozaj, Susima, prečin ťa premohol v dôsledku tvojej hlúposti, zmätenosti a nešikovnosti, keď si sa vydal za zlodeja Dhammy v tejto dobre hlásanej Dhamme a disciplíne. Predstav si, Susima, že by chytili zlodeja, páchateľa, a priviedli ho pred kráľa so slovami: ‚Vaša Výsosť, toto je zlodej, páchateľ zločinu. Uložte mu akýkoľvek trest, aký si želáte.‘ Kráľ by povedal: ‚Choďte, páni, a pevne zviažte tomuto mužovi ruky za chrbtom silným lanom, oholte mu hlavu britvou a veďte ho po uliciach, od križovatky ku križovatke, za sprievodu drsne znejúceho bubna. Potom ho vyveďte južnou bránou a sťajte mu hlavu južne od mesta.“ Kráľovi muži by mu potom pevne zviazali ruky za chrbtom silným povrazom, oholili by mu hlavu britvou a viedli by ho po uliciach, od križovatiek ku križovatkám, za sprievodu drsne znejúceho bubna. Potom by ho vyviedli južnou bránou a sťali by mu hlavu južne od mesta. Čo si myslíš, Susima, zažil by ten muž kvôli tomu bolesť a nepríjemnosť?“ „Áno, ctihodný pane.“ ID547 „Susima, akúkoľvek bolesť a nepríjemnosť by ten muž kvôli tomu zažil, vystupovanie ako zlodej Dhammy v tejto dobre hlásanej Dhamme a disciplíne má následok, ktorý je bolestivejší a trpkejší než to, a vskutku vedie k záhube. Ale pretože, Susima, si svoje previnenie vnímal ako previnenie a napravil si ho v súlade s Dhammou, prijmeme to od teba. Lebo toto je rast v Disciplíne Ušľachtilého: že človek vníma previnenie ako previnenie, napraví ho v súlade s Dhammou a zaviaže sa k zdržanlivosti do budúcnosti.““ ID548 „Veľká kapitola, siedma.“ ID549 „Zhrnutie tejto kapitoly:“ ID550 „Dve boli prednesené o nevzdelaných a ďalšia o synovom tele; o túžbe a meste, o rozjímaní, o zväzku trstiny; o Kosambí a priblížení sa, a desiata o Susímovi.“ ID551 „8. Kapitola o askétov a bráhmanov“ ID552 „1. Rozprava o starnutí a smrti“ ID553 „71. Tak som počul. Raz pobýval Blahoslavený v Sāvatthī, v Jétovom háji, v Anāthapiṇḍikovom parku. Tam sa Blahoslavený takto obrátil na mníchov: „Mnísi, akíkoľvek askéti alebo bráhmani, ktorí nerozumejú starnutiu a smrti, nerozumejú pôvodu starnutia a smrti, nerozumejú zániku starnutia a smrti, nerozumejú ceste vedúcej k zániku starnutia a smrti – tých, mnísi, nepovažujem za askétov medzi askétmi ani za bráhmanov medzi bráhmanmi. Ani tí ctihodní, ktorí si to sami uvedomili priamym poznaním, v tomto živote nevstúpia do stavu askézy ani do stavu bráhmanstva a nezotrvajú v nich.“ ID554 „Ale, mnísi, akíkoľvek askéti alebo bráhmani, ktorí chápu starnutie a smrť… chápu cestu vedúcu k zániku starnutia a smrti – tých, mnísi, považujem za askétov medzi askétmi a bráhmanov medzi bráhmanmi. A tí ctihodní, ktorí to sami na vlastnej skúsenosti pochopili priamym poznaním ešte v tomto živote, vstupujú do stavu askézy a stavu bráhmana a prebývajú v ňom.“ (Toto je jedna reč.) Prvá.“ ID555 „2–11. Desiatka začínajúca rozprávaním o zrode“ ID556 „72. V Sāvatthī… Nerozumejú zrodu…“ ID557 „(3) Nerozumejú existencii…“ ID558 „(4) Nerozumejú pripútanosti…“ ID559 „(5) Nerozumejú túžbe…“ ID560 „(6) Nerozumejú pocitu…“ ID561 „(7) Nerozumejú kontaktu…“ ID562 „(8) Nerozumejú šiestim zmyslovým základom…“ ID563 „(9) Nerozumejú menu a forme…“ ID564 „(10) Nerozumejú vedomiu…“ ID565 „(11) ‚Nerozumejú formáciám, nerozumejú vzniku formácií, nerozumejú zániku formácií, nerozumejú ceste vedúcej k zániku formácií… …rozumejú formáciám… …keď si to sami uvedomili priamym poznaním, v tomto živote vstúpia do stavu askézy a stavu bráhmana a prebývajú v ňom.‘ Jedenásta.“ ID566 „Kapitola o askétov a bráhmanov je ôsma.“ ID567 „Zhrnutie tejto kapitoly:“ ID568 „Bolo vyučovaných jedenásť sút o podmienkach, analýza Štyroch pravd; Kapitola o askétov a bráhmanov je ôsma v Nidāna Vagga.“ ID569 „Zhrnutie kapitol:“ ID570 „Budha, Āhāra, Dasabala, Kaḷāra a Gahapati ako piata; Dukkha Vagga, Mahā Vagga a ôsma je Samaṇabrāhmaṇa.“ ID571 „9. Kapitola o strednej elízii“ ID572 „1. Rozprava o učiteľovi“ ID573 „73. V Sāvatthī… ‚Mnísi, ten, kto nepozná a nevidí starnutie a smrť tak, ako skutočne sú, mal by hľadať učiteľa, aby získal skutočné poznanie starnutia a smrti tak, ako skutočne sú. Ten, kto nepozná a nevidí pôvod starnutia a smrti tak, aký skutočne je, mal by hľadať učiteľa, aby získal skutočné poznanie pôvodu starnutia a smrti tak, aký skutočne je. Ten, kto nepozná a nevidí zánik starnutia a smrti tak, aký skutočne je, mal by hľadať učiteľa, aby získal skutočné poznanie zániku starnutia a smrti tak, aký skutočne je. Ten, kto nepozná a nevidí cestu vedúcu k zániku starnutia a smrti tak, aká skutočne je, mal by hľadať učiteľa, ktorý mu poskytne skutočné poznanie cesty vedúcej k zániku starnutia a smrti tak, aká skutočne je.“ (Jeden prejav.) Prvý.“ ID574 „Časť o vynechaní pre všetkých by mala byť spracovaná týmto spôsobom.“ ID575 „2-11. Desiatka začínajúca druhou rečou o učiteľovi“ ID576 „(2) ‚Mnísi, ten, kto nepozná a nevidí zrodenie tak, aké skutočne je… a tak ďalej.‘“ ID577 „(3) ‚Mnísi, pre toho, kto nepozná a nevidí existenciu takú, aká skutočne je… a tak ďalej.‘“ ID578 „(4) ‚Mnísi, pre toho, kto nepozná a nevidí pripútanosť takú, aká skutočne je… a tak ďalej.‘“ ID579 „(5) ‚Mnísi, pre toho, kto nepozná a nevidí túžbu takú, aká skutočne je… a tak ďalej.‘“ ID580 „(6) ‚Mnísi, pre toho, kto nepozná a nevidí pocit taký, aký skutočne je… a tak ďalej.‘“ ID581 „(7) ‚Mnísi, pre toho, kto nepozná a nevidí dotyk taký, aký skutočne je… a tak ďalej.‘“ ID582 „(8) ‚Mnísi, pre toho, kto nepozná a nevidí šesť zmyslových základov takých, aké skutočne sú… a tak ďalej.‘“ ID583 „(9) ‚Mnísi, pre toho, kto nepozná a nevidí meno a formu tak, aké skutočne sú… a tak ďalej.‘“ ID584 „(10) ‚Mnísi, pre toho, kto nepozná a nevidí vedomie tak, aké skutočne je… a tak ďalej.‘“ ID585 „(11) ‚Mnísi, ten, kto nepozná a nevidí formácie tak, aké skutočne sú, mal by hľadať učiteľa, aby získal skutočné poznanie formácií tak, aké skutočne sú. Ten, kto nepozná a nevidí pôvod formácií tak, aký skutočne je, mal by hľadať učiteľa, aby získal skutočné poznanie pôvodu formácií tak, aký skutočne je. Ten, kto nepozná a nevidí zánik formácií tak, aký skutočne je, mal by hľadať učiteľa, aby získal skutočné poznanie o zániku formácií tak, aký skutočne je. Ten, kto nepozná a nevidí cestu vedúcu k zániku formácií tak, aká skutočne je, mal by hľadať učiteľa, aby získal skutočné poznanie o ceste vedúcej k zániku formácií tak, aká skutočne je.“ Jedenásta.“ ID586 „Analýzu štyroch pravd by sa mala uplatňovať na všetko.“ ID587 „2-12. Jedenásť opakovaní začínajúcich Rozprávaním o cvičení“ ID588 „(2) ‚Mnísi, ten, kto nepozná a nevidí starnutie a smrť tak, ako skutočne sú, mal by sa pustiť do cvičenia, aby spoznal starnutie a smrť tak, ako skutočne sú.‘“ ID589 „Opakovanie. Analýza štyroch pravd by sa mala uplatňovať.“ ID590 „(3) ‚Mnísi, pre toho, kto nepozná starnutie a smrť… malo by sa vynaložiť úsilie…‘“ ID591 „(4) ‚Mnísi, pre toho, kto nepozná starnutie a smrť… malo by sa prejaviť nadšenie…‘“ ID592 „(5) „Mnísi, pre toho, kto nepozná starnutie a smrť… treba vynaložiť úsilie….““ ID593 „(6) „Mnísi, pre toho, kto nepozná starnutie a smrť… treba vytrvať….““ ID594 „(7) „Mnísi, pre toho, kto nepozná starnutie a smrť… treba preukázať horlivosť….““ ID595 „(8) ‚Mnísi, pre toho, kto nepozná starnutie a smrť… treba vynaložiť energiu…‘“ ID596 „(9) ‚Mnísi, pre toho, kto nepozná starnutie a smrť… treba vynaložiť vytrvalosť…‘“ ID597 „(10) ‚Mnísi, pre toho, kto nepozná starnutie a smrť… treba vynaložiť všímavosť…‘“ ID598 „(11) ‚Mnísi, pre toho, kto nepozná starnutie a smrť… by sa malo uplatňovať jasné pochopenie…‘“ ID599 „(12) ‚Mnísi, pre toho, kto nepozná starnutie a smrť… by sa mala uplatňovať ostražitosť…‘“ ID600 „Deviata medzistupňová opakovacia časť.“ ID601 „Zhrnujúci verš k tomu:“ ID602 „Hovorí sa o Učiteľovi, výcviku a úsilí, horlivosti, pričom piatym je usilovnosť; o neústupnosti, zápale, energii a vytrvalosti; všímavosť a jasné pochopenie spolu s opatrnosťou tvoria dvanásť.“ ID603 „Súty časti stredného opakovania sú ukončené.“ ID604 „Existuje tých ďalších dvanásť a sto tridsaťdva súter. Tie, ktoré sú v časti opakovania, sú formulované v súvislosti so Štyrmi pravdami.“ ID605 „Zhrňujúci verš pre stredné opakovania je kompletný.“ ID606 „Súvislé rozprávania o príčinnosti sú kompletné.“