ID1175 „5. 5. Bhikkhunī Saṃyutta“ ID1176 „1. 1. Āḷavikā Sutta“ ID1177 „162. Tak som počul. Raz pobýval Blahoslavený v Sāvatthī, v Jétovom háji, v kláštore Anāthapiṇḍika. Vtedy ráno sa bhikkhuní Āḷaviká obliekla, vzala si misku a rúcho a vyšla do Sāvatthī na žobranie. Potom, čo v Sāvatthī putovala za almužnou a po jedle sa vrátila zo svojho obchôdzky, priblížila sa k Andhavane, túžiac po samote. Vtedy sa k nej priblížil Māra, Zlý, túžiac vyvolať v mníške Āḷavike strach, hrôzu a zimomriavky a chcúc ju vyrušiť z samoty. Keď sa k nej priblížil, oslovil mníšku Āḷavikú veršom: ID1178 „Na svete niet úniku; čo ti pomôže samota? Vychutnávaj si rozkoše zmyslových pôžitkov; nech si nie si tá, ktorá neskôr ľutuje.“ ID1179 „Vtedy mníške Āḷavike napadla táto myšlienka: ‚Kto je to vlastne, človek alebo niečo iné, kto recituje tento verš?‘ Potom mníške Āḷavike napadla táto myšlienka: ‚Toto je Māra, Zlý, ktorý vo mne chce vyvolať strach, hrôzu a zimomriavky, a ktorý si želá vytrhnúť ma z ústrania, a ktorý recituje tento verš.‘ Potom mníška Āḷavikā, keď spoznala: ‚Toto je Māra, Zlý,‘ odpovedala Mārovi, Zlému, veršami:“ ID1180 „Na svete existuje únik; ja som ho múdrosťou úspešne dosiahla. Ó, Zlý, priateľ nedbanlivých, ty tento stav nepoznáš.“ ID1181 „Zmyslové potešenia sú ako oštepy a koly; sú popraviskom pre zložky bytia. To, čo ty nazývaš rozkošou zo zmyslového potešenia, sa pre mňa stalo ne-rozkošou.“ ID1182 „Vtedy Zlý Māra, uvedomujúc si: ‚Mníška Āḷavikā ma pozná,‘ zúfalý a sklamaný, zmizol priamo na tom mieste.“ ID1183 „2. Rozhovor so Somou“ ID1184 „163. V Sāvatthī. Vtedy ráno sa mníška Somā obliekla, vzala si misku a vonkajšie rúcho a vošla do Sāvatthī na žobranie. Keď sa vrátila zo žobrania v Sāvatthī, po jedle, po návrate zo žobrania, išla do Andhavany, aby tam strávila deň. Keď vošla do Andhavany, posadila sa na úpätí istého stromu, aby tam strávila deň. Vtedy sa k mníške Somá priblížil Zlý Māra, túžiac vyvolať v nej strach, hrôzu a zimomriavky a túžiac ju vyviesť zo sústredenia; keď sa priblížil, oslovil mníšku Somu veršom:“ ID1185 „Ten stav, ťažko dosiahnuteľný, ktorý majú dosiahnuť jasnovidci – ten nemôže dosiahnuť žena so svojou múdrosťou dvoch prstov.““ ID1186 „Vtedy sa v mníške Somá zrodila táto myšlienka: ‚Kto je to vlastne, človek alebo nečlovek, kto recituje tento verš?‘ Potom sa v mníške Somá zrodila táto myšlienka: ‚Naozaj, toto je Mára, Zlý. S túžbou vyvolať vo mne strach, hrôzu a zimomriavky a s túžbou spôsobiť, aby som upadla zo sústredenia, recituje tento verš.‘ Potom mníška Somá, vedomá si toho, že ‚Toto je Mára, Zlý‘, odpovedala Márovi, Zlému, veršami:“ ID1187 „Keď je myseľ dobre sústredená a prítomné je poznanie, čo môže ženskosť urobiť tomu, kto správne vidí Dhammu?“ ID1188 „Tomu, komu by mohlo napadnúť: ‚Som žena‘, alebo ‚Som muž‘, alebo ‚Som niečo iné‘, tomu je Mára hodný hovoriť.“ ID1189 „Vtedy Zlý Māra, keď si pomyslel: ‚Mníška Somā ma pozná,‘ skľúčený a zúfalý, zmizol priamo na tom mieste.“ ID1190 „3. Rozprava s Kisāgotamī“ ID1191 „164. V Sāvatthī. Vtedy ráno sa mníška Kisāgotamī obliekla, vzala si misku a vonkajšie rúcho a vyšla do Sāvatthī na žobranie. Keď išla v Sāvatthī po almužnu, po jedle, pri návrate zo svojho obchôdzky po almužnu, išla do Andhavany, aby tam strávila deň. Keď vošla do Andhavany, posadila sa na úpätí istého stromu, aby tam strávila deň. Vtedy sa k mníške Kisāgotamī priblížil Zlý Māra, túžiac v nej vyvolať strach, hrôzu a zimomriavky a túžiac ju vyviesť zo sústredenia; keď sa priblížil, oslovil mníšku Kisāgotamī veršom: ID1192 „Prečo teraz sedíš sama ako tá, ktorej zomrel syn, so slzami v očiach? Keď si sama vošla do stredu lesa, hľadáš muža?““ ID1193 „Vtedy sa v mníške Kisāgotamī zrodila táto myšlienka: ‚Kto je to vlastne, človek alebo niečo iné, kto recituje tento verš?‘ Vtedy sa v mníške Kisāgotamī zrodila táto myšlienka: ‚Naozaj, toto je Māra, Zlý. S túžbou vyvolať vo mne strach, hrôzu a zimomriavky a s túžbou spôsobiť, aby som stratila sústredenie, recituje tento verš.‘“ ID1194 „Vtedy mníška Kisāgotamī, vedomá si toho, že ‚to je Māra, Zlý‘, odpovedala Mārovi, Zlému, veršami:“ ID1195 „‚Priateľu, už som úplne prekonala smrť svojho syna; záležitosť ľudí je ukončená. Nesmutím ani neplačem. Nebojím sa ťa.‘“ ID1196 „Všade je radosť zničená, hmota temnoty je rozbitá. Keď som porazila armádu Smrti, prebývam oslobodená od nečistôt.“ ID1197 „Vtedy Zlý Māra, keď si pomyslel: ‚Mníška Kisāgotamī ma pozná,‘ sklamaný a zúfalý, zmizol priamo na tom mieste.“ ID1198 „4. Rozhovor s Vijayou“ ID1199 „165. V Sāvatthī. Vtedy sa mníška Vijaya ráno obliekla… a posadila sa na úpätí istého stromu, aby tam strávila deň v meditácii. Vtedy sa k nej priblížil Zlý Māra, túžiac vyvolať v mníške Vijayā strach, hrôzu a zimomriavky, túžiac ju vyviesť zo sústredenia, a oslovil ju veršom:“ ID1200 „Si mladá a krásna, a aj ja som tmavovlasý mládenec; poď, ctihodná pani, zabavme sa pri päťdielnej hudbe.“ ID1201 „Vtedy mníške Vijayá napadla táto myšlienka: ‚Kto je to vlastne, človek alebo nečlovek, kto recituje tento verš?‘ Potom mníške Vijayá napadla táto myšlienka: ‚Toto je Māra, Zlý, ktorý recituje tento verš s túžbou vyvolať vo mne strach, hrôzu a zimomriavky, s túžbou spôsobiť, aby som upadla zo sústredenia.‘ Potom mníška Vijayā, vedomá si toho, že ‚Toto je Māra, Zlý‘, odpovedala Mārovi, Zlému, veršami:“ ID1202 „Pôvabné podoby, zvuky, vône, chute a hmatové vjemy – odovzdávam ti ich, Mára. Nepotrebujem ich.“ ID1203 „Týmto odporným telom, ktoré je svojou povahou krehké a rozpadavé, som znechutená a hanbím sa zaň. Túžba po zmyslových potešeniach bola vykorenená.“ ID1204 „Nech už sú to bytosti, ktoré odišli do sféry foriem, alebo tie, ktoré sú ustanovené v bezformovom, a nech už existujú akékoľvek pokojné dosiahnutia – vo všetkých týchto veciach bola temnota rozptýlená.“ ID1205 „Vtedy Zlý Māra, keď si pomyslel: ‚Mníška Vijayā ma pozná,‘ zúfalý a skleslý, zmizol priamo na tom mieste.“ ID1206 „5. Rozhovor s Uppalavaṇṇou“ ID1207 „166. V Sāvatthī. Vtedy mníška Uppalavaṇṇa, keď sa ráno obliekla… stála pod istým stromom sāla v plnom kvete. Vtedy sa k nej priblížil Zlý Māra, túžiac vyvolať v mníške Uppalavaṇṇā strach, hrôzu a zimomriavky, túžiac ju vyviesť zo sústredenia, a oslovil ju veršom:“ ID1208 „Keď si sa priblížila k stromu sāla s nádherne rozkvitnutou korunou, ó mníška, stojíš sama pri jeho koreňoch. V kráse nieto druhej takej ako ty. Ó, pošetilá, nebojíš sa zloduchov?““ ID1209 „Vtedy mníške Uppalavaṇṇā napadla táto myšlienka: „Kto je to teraz, človek alebo nečlovek, kto recituje tento verš?“ Potom mníške Uppalavaṇṇā napadla táto myšlienka: ‚Toto je Māra, Zlý, ktorý recituje tento verš s túžbou vyvolať vo mne strach, hrôzu a zimomriavky a s túžbou spôsobiť, aby som stratila sústredenie.‘ Potom mníška Uppalavaṇṇā, vedomá si toho, že ‚Toto je Māra, Zlý‘, odpovedala Mārovi, Zlému, veršami:“ ID1210 „Aj keby sem prišlo sto tisíc darebákov presne takých ako si ty, ani by som nepohla jediným chĺpkom, ani by som sa nezľakla. Mára, nebojím sa ťa, hoci som sama.“ ID1211 „Tu zmiznem, alebo vojdú do tvojho brucha. Ani keby som stála medzi tvojimi riasami, neuvidíš ma.“ ID1212 „Ovládam svoju myseľ, základy psychických síl sú u mňa dobre rozvinuté; som oslobodená od všetkých pút. Nebojím sa ťa, priateľu.“ ID1213 „Vtedy Zlý Māra, keď si pomyslel: ‚Mníška Uppalavaṇṇā ma pozná,‘ zúfalý a sklamaný, zmizol priamo na tom mieste.“ ID1214 „6. Rozhovor s Cālā“ ID1215 „167. V Sāvatthī. Vtedy sa mníška Cālā, keď sa ráno obliekla… posadila si k úpätiu istého stromu, aby tam strávila deň. Vtedy sa k mníške Cālā priblížil Zlý Māra a povedal jej: „Čo je to, mníška, čo neschvaľuješ?“ „Priateľu, neschvaľujem zrodenie.““ ID1216 „„Prečo neschvaľuješ zrodenie? Ten, kto sa narodí, užíva zmyslové potešenia. Kto ťa presvedčil k tomu: ‚Mníška, neschvaľuj zrodenie‘?““ ID1217 „Pre toho, kto sa narodí, prichádza smrť; ten, kto sa narodí, prežíva utrpenia: otroctvo, zabíjanie a trápenie. Preto neschvaľujem zrodenie.“ ID1218 „Budha učil Dhammu na prekonanie zrodenia, na opustenie všetkého utrpenia. On ma upevnil v Pravde.“ ID1219 „Tie bytosti, ktoré odišli do ríše foriem, a tie, ktoré sú upevnené v bezformovom – nepoznajúc zánik, prichádzajú do obnoveného bytia.“ ID1220 „Vtedy zlý Mára, keď si pomyslel: ‚Mníška Cālā ma pozná,‘ zúfalý a skleslý, zmizol priamo na tom mieste.“ ID1221 „7. Rozprava s Upacálou“ ID1222 „168. V Sávatthí. Vtedy sa mníška Upacála, keď sa ráno obliekla… posadila si k úpätiu istého stromu, aby tam strávila deň. Vtedy sa k mníške Upacále priblížil Zlý Mára a povedal jej: „Kde, mníška, si praješ znovuzrodiť sa?“ „Priateľu, neprajem si znovuzrodiť sa nikde.““ ID1223 „„Bohovia Tāvatiṃsa a Yāma, devovia v Tusite, bohovia Nimmānaratī a tí bohovia, ktorí sú vo Vasavattī – nasmeruj tam svoju myseľ a zažiješ radosť.““ ID1224 „Bohovia Tāvatiṃsa a Yāma, devovia v Tusite, bohovia Nimmānaratī a tí bohovia, ktorí sú vo Vasavattī – sú spútaní putami zmyslového potešenia; opäť sa dostávajú pod vplyv Māru.“ ID1225 „Celý svet je v plameňoch, celý svet je zaplnený dymom; celý svet horí, celý svet sa trasie.“ ID1226 „To, čo je neotrasiteľné, nehorí, čo nenavštevujú svetskí ľudia, kde nie je útočisko pre Māru – tam sa moja myseľ teší.“ ID1227 „Vtedy Māra, Zlý, keď si pomyslel: ‚Bhikkhuní Upacālā ma pozná,‘ zúfalý a skleslý, zmizol priamo na tom mieste.“ ID1228 „8. Rozprava so Sīsupacālā“ ID1229 „169. V Sāvatthī. Vtedy sa mníška Sīsupacālā, keď sa ráno obliekla… posadila na denný odpočinok pod istým stromom. Vtedy sa k mníške Sīsupacále priblížil Zlý Māra a povedal jej: „Čie sektárske učenie, mníška, schvaľuješ?“ „Priateľu, neschvaľujem učenie žiadnej sekty.““ ID1230 „Pre koho máš holú hlavu? Vyzeráš ako asketka. Napriek tomu neschvaľuješ žiadne sektárske učenie, tak prečo blúdiš, akoby si bola úplne oklamaná?“ ID1231 „Sektaři mimo tohto Učenia sú pripútaní k svojim názorom. Neschvaľujem ich doktrínu; nie sú zbehlí v Dhammě.“ ID1232 „Existuje niekto, kto sa narodil v klane Sákjov, Budha, osoba bez rovného, všetko prevyšujúci, ten, kto porazil Māru, všade neporaziteľný.“ ID1233 „Všade oslobodený, nezviazaný, ten, kto má videnie a vidí všetko; dosiahol vyčerpanie všetkej karmy a je oslobodený vo vyčerpaní základov existencie. Ten Blahoslavený je môj Učiteľ; schvaľujem jeho poučenie.“ ID1234 „Vtedy zlý Māra, keď si pomyslel: ‚Mníška Sīsupacālā ma pozná,‘ zúfalý a sklamaný, zmizol priamo na tom mieste.“ ID1235 „9. Rozprava so Selou“ ID1236 „170. V Sāvatthī. Vtedy sa mníška Selá, keď sa ráno obliekla… posadila na denný pobyt pod istým stromom. Vtedy Māra, Zlý, túžiac vyvolať v mníške Sele strach, hrôzu a zimomriavky… oslovil mníšku Selu veršom:“ ID1237 „Kto stvoril túto podobu? Kto je tvorcom tejto podoby? Prečo táto podoba vznikla? Prečo táto podoba zaniká?“ ID1238 „Vtedy mníške Selá napadla táto myšlienka: „Kto je to vlastne, človek alebo nečlovek, kto recituje tento verš?“ Potom mníške Selá napadla táto myšlienka: „To je Māra, Zlý, ktorý recituje tento verš s túžbou vyvolať vo mne strach, hrôzu a zimomriavky, s túžbou spôsobiť, aby som upadla zo sústredenia.“ Potom mníška Selá, vedomá si toho, že „to je Māra, Zlý“, odpovedala Mārovi, Zlému, veršami: ID1239 „Táto podoba nie je vytvorená mnou samou, ani toto utrpenie nie je spôsobené iným. Vzniklo v závislosti od príčiny; so zánikom príčiny zaniká.“ ID1240 „Rovnako ako určité semeno, zasiate na poli, vyklíči, spoliehajúc sa na podstatu zeme a na vlhkosť, spoliehajúc sa na oboje.“ ID1241 „Rovnako aj tieto súhrny, prvky a šesť zmyslových základov vznikli v závislosti od príčiny; so zánikom príčiny zanikajú.“ ID1242 „Vtedy Zlý Māra, keď si pomyslel: ‚Mníška Selā ma pozná,‘ zúfalý a sklamaný, zmizol priamo na tom mieste.“ ID1243 „10. Sutta o Vajirá“ ID1244 „171. V Sāvatthī. Vtedy ráno sa mníška Vajirá obliekla, vzala si misku a rúcho a vošla do Sāvatthī na žobranie. Po tom, čo v Sāvatthī žobrala a po jedle sa vrátila zo svojho žobrania, zamierila do Andhavany, aby tam strávila deň. Keď vošla do Andhavany, posadila sa na úpätí istého stromu, aby tam strávila deň. Vtedy sa k nej priblížil Māra, Zlý, túžiac vyvolať v mníške Vajirā strach, hrôzu a zimomriavky a chcúc ju vyrušiť zo sústredenia. Keď sa k nej priblížil, oslovil mníšku Vajirā veršom:“ ID1245 „Kto toto bytie stvoril? Kto je tvorcom bytia? Prečo bytie vzniklo? Prečo bytie zaniká?“ ID1246 Vtedy mníške Vajirā napadlo: „Kto je to, kto recituje tento verš? Je to ľudská bytosť alebo neľudská bytosť?“ Potom mníške Vajirā napadlo: „To je určite Māra, Zlý, ktorý recituje tento verš s túžbou vyvolať vo mne strach, hrôzu a zimomriavky a s úmyslom vyrušiť ma zo sústredenia.“ Potom mníška Vajirā, keď pochopila: „To je Māra, Zlý,“ odpovedala Mārovi, Zlému, veršami: ID1247 „Prečo, Mára, sa odvolávaš na ‚bytosť‘? Je to tvoj špekulatívny názor? Toto je hromada čírych formácií; tu sa nenachádza žiadna bytosť.“ ID1248 „Rovnako ako zo súboru častí vzniká pojem ‚voz‘, tak aj keď sú prítomné zoskupenia, vzniká konvenčný pojem ‚bytosť‘.“ ID1249 „Lebo vzniká iba utrpenie; utrpenie pretrváva a zaniká. Nevzniká nič iné ako utrpenie; nič iné ako utrpenie nezaniká.“ ID1250 „Vtedy Zlý Māra, keď si pomyslel: ‚Bhikkhuní Vajirá ma pozná,‘ zúfalý a sklamaný, zmizol priamo na tom mieste.“ ID1251 „Zbierka Bhikkhunī Saṃyutta je ukončená.“ ID1252 „Zhrnujúci verš k tomu znie:“ ID1253 „Āḷavikā a Somā, Gotamī spolu s Vijayā; Uppalavaṇṇā a Cālā, Upacālā a Sīsupacālā; Selā a Vajirā – to je tých desať.“