ID756 „3. Kosala Saṃyutta“ ID757 „1. Prvá kapitola“ ID758 „1. Sutta o mladých“ ID759 „112. Tak som počul. Raz Blahoslavený prebýval v Sāvatthī v Jétovom háji, v kláštore Anāthapiṇḍika. Vtedy sa k Blahoslavenému priblížil kráľ Pasenadi z Kosaly a keď sa priblížil, vymenil si s Blahoslaveným pozdravy. Po ukončení tohto rozhovoru plného pozdravov a spomienok si sadol na bok. Keď sedel na boku, kráľ Pasenadi z Kosaly povedal Blahoslavenému: „Tvrdí ctihodný Gotama, že dosiahol neprekonateľné, dokonalé osvietenie?“ „Veľký kráľ, keby niekto, hovoriac správne, povedal: ‚Dosiahol neprekonateľné, dokonalé osvietenie,‘ tak by to, hovoriac správne, povedal o mne. Lebo ja, veľký kráľ, som dosiahol neprekonateľné, dokonalé osvietenie.“ ID760 „Ctihodný Gotama, existujú takí askéti a bráhmani, ktorí sú vodcami spoločenstiev, predákmi skupín, učiteľmi skupín, ktorí sú dobre známi, slávni, ktorí vytvárajú mosty a ktorých mnohí ľudia považujú za cnostných – a to konkrétne Pūraṇa Kassapa, Makkhali Gosāla, Nigaṇṭha Nāṭaputta, Sañcaya Belaṭṭhaputta, Pakudha Kaccāyana a Ajita Kesakambala. Keď som sa ich opýtal: ‚Tvrdíte, že ste dosiahli neprekonateľné, dokonalé osvietenie?‘, takéto tvrdenie nevyslovili. Ako by to teda mohol urobiť ctihodný Gotama, ktorý je mladý vekom a nováčik v mníšskom živote?““ ID761 „„Veľký kráľ, sú štyria, na ktorých by sa nemalo hľadieť zhora len preto, že sú mladí; ktorých by sa nemalo pohŕdať len preto, že sú mladí. Ktorí sú tí štyria? Veľký kráľ, na khattiyu by sa nemalo hľadieť zhora len preto, že je mladý; nemal by byť opovrhovaný len preto, že je mladý. Veľký kráľ, na hada by sa nemalo hľadieť zhora len preto, že je mladý; nemal by byť opovrhovaný len preto, že je mladý. Veľký kráľ, na oheň by sa nemalo hľadieť zhora len preto, že je mladý; nemal by byť opovrhovaný len preto, že je mladý. Veľký kráľ, mních by nemal byť pohŕdaný len preto, že je mladý; nemal by byť opovrhovaný len preto, že je mladý. Títo, veľký kráľ, sú štyria, ktorých by nemali pohŕdať len preto, že sú mladí; ktorých by nemali opovrhovať len preto, že sú mladí.““ ID762 „Takto povedal Blahoslavený. Keď to povedal, Sugata, Učiteľ, ďalej povedal toto:“ ID763 „„Človek by nemal pohŕdať khattiyom, ktorý má vysoké postavenie, pochádza z významného rodu a je slávny, s myšlienkou: ‚Je mladý‘; nemal by ho opovrhovať.“ ID764 „Lebo ten khattiya, pán ľudí, keď sa dostane na trón, môže v hneve proti tej osobe tvrdo zakročiť kráľovským trestom. Preto by sa mu mal vyhýbať ten, kto si chce zachrániť život.“ ID765 „Či už v dedine alebo v divočine, kdekoľvek človek uvidí hada, nemal by na neho hľadieť zhora s myšlienkou: ‚Je mladý‘; nemal by ho pohŕdať.“ ID766 „Silný had sa pohybuje v rôznych podobách; keď narazí na hlúpeho muža alebo ženu, môže ich kedykoľvek uhryznúť. Preto by sa mu mal vyhýbať ten, kto si chce chrániť vlastný život.“ ID767 „Človek by nemal pohŕdať ohňom, ktorý pohltí veľa, plápolá a zanecháva za sebou čiernu stopu, s myšlienkou: ‚Je malý‘; nemal by ho opovrhovať.“ ID768 „Lebo ten oheň, keď získa palivo, stane sa veľkým. Keď narazí na hlúpeho muža alebo ženu, môže ich niekedy spáliť. Preto by sa mu mal vyhýbať ten, kto si chce chrániť vlastný život.“ ID769 „Akýkoľvek les spáli oheň s čiernou stopou, tam s pribúdajúcimi dňami a nocami vyrastú výhonky.“ ID770 „Ale koho spáli mních obdarený cnosťou svojou silou, ten nemá synov ani dobytok; dedičia nenájdu jeho majetok. Bez potomstva, bez dedičov sa stanú ako pahýle palmy.“ ID771 „Preto by sa múdry človek, majúc na zreteli svoje vlastné blaho, mal správať správne voči hadovi, ohňu, slávnemu khattiyovi a mníchovi obdarenému cnosťou.“ ID772 „Keď to bolo povedané, kráľ Pasenadi z Kosaly povedal Blahoslavenému: „Výborne, ctihodný pane! Výborné, ctihodný pane! Je to, ako keby, ctihodný pane, niekto postavil na nohy to, čo bolo prevrátené, alebo odhalil to, čo bolo skryté, alebo ukázal cestu tomu, kto zablúdil, alebo zdvihol olejovú lampu v tme, aby tí, čo majú oči, mohli vidieť tvary. Presne takým istým spôsobom bol Dhamma objasnený Blahoslaveným mnohými spôsobmi. Hľadám útočisko u Blahoslaveného, v Dhamme a v mníšskej sanghe. Nech si ma Blahoslavený zapamätá ako laického nasledovníka, ktorý hľadá útočisko od dnešného dňa po celý zvyšok svojho života.““ ID773 „2. Rozprava o osobe“ ID774 „113. V Sāvatthī. Vtedy sa k Blahoslavenému priblížil kráľ Pasenadi z Kosaly; keď sa priblížil, vzdal Blahoslavenému úctu a posadil sa na bok. Keď sedel na boku, kráľ Pasenadi z Kosaly povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, koľko vlastností, ktoré vznikajú vnútorne v človeku, vznikajú na jeho neprospech, utrpenie a nepohodlný život?““ ID775 „‚Veľký kráľ, tri vlastnosti, ktoré vznikajú v človeku zvnútra, vedú k jeho neprospechu, utrpeniu a nepohodlnému životu. Aké sú tie tri? Chamtivosť, veľký kráľ, je vlastnosť človeka, ktorá, keď vzniká zvnútra, vedie k jeho neprospechu, utrpeniu a nepohodlnému životu. Nechuť, veľký kráľ, je vlastnosť človeka, ktorá, keď vzniká zvnútra, vedie k jeho neprospechu, utrpeniu a nepohodlnému životu. Zmätenosť, veľký kráľ, je vlastnosť človeka, ktorá, keď vzniká vnútri, vedie k jeho neprospechu, utrpeniu a nepohodlnému životu. Toto, veľký kráľ, sú tri vlastnosti človeka, ktoré, keď vznikajú vnútri, vedú k jeho neprospechu, utrpeniu a nepohodlnému životu.“ ID776 „‚Chamtivosť, odpor a klam, ktoré vznikajú zo samotného človeka, škodia človeku so zlomyseľnou mysľou, rovnako ako vlastný plod ničí bambus.‘“ ID777 „3. Rozprava o starnutí a smrti“ ID778 „114. V Sāvatthī. Kráľ Pasenadi z Kosaly, sediac na jednej strane, povedal Blahoslavenému: ‚Ctihodný pane, existuje pre toho, kto sa narodil, nejaký únik pred starnutím a smrťou?‘ ‚Pre toho, kto sa narodil, veľký kráľ, neexistuje únik pred starnutím a smrťou. Dokonca ani pre tie veľké, bohaté rodiny khattiya – zámožné, s veľkým bohatstvom, s veľkým majetkom, s hojným zlatom a striebrom, s hojným majetkom a vybavením, s hojným peniazmi a obilím – ani pre nich, keď sa narodili, neexistuje únik pred starnutím a smrťou. Dokonca ani pre tie veľké, bohaté bráhmanské rodiny… ani pre tie veľké, bohaté rodiny hláv domácností – zámožné, s veľkým bohatstvom, s veľkým majetkom, s hojnosťou zlata a striebra, s hojnosťou aktív a vybavenia, s hojnosťou peňazí a obilia – ani pre nich, keď sa narodili, neexistuje únik pred starnutím a smrťou. Dokonca aj tí mnísi, veľký kráľ, ktorí sú arahantmi, ktorých nečistoty sú zničené, ktorí žili svätý život, vykonali to, čo bolo potrebné vykonať, zložili bremeno, dosiahli svoje vlastné blaho, úplne zničili okovy existencie a sú správne oslobodení konečným poznaním – aj pre nich je toto telo svojou povahou určené na rozpad, na to, aby bolo odložené.“ ID779 „‚Nádherne vyzdobené kráľovské vozy sa skutočne opotrebujú a tak aj telo sa blíži k starobe; ale Dhamma dobrých sa k starobe neblíži; dobrí to skutočne oznamujú dobrým.‘“ ID780 „4. Rozprava o drahom ja“ ID781 „115. V Sāvatthī. Kráľ Pasenadi z Kosaly, sediac na jednej strane, povedal Blahoslavenému: ‚Ctihodný pane, keď som tu bol sám v ústraní, v mojej mysli sa zrodila táto myšlienka: „Komu je ja drahé a komu nie je drahé?“ Potom, ctihodný pane, mi napadlo: ‚Tým, ktorí sa dopúšťajú nesprávneho konania telom, rečou a mysľou – tým nie je ja drahé.‘ Aj keby povedali: ‚Naše ja je nám drahé,‘ predsa im ich ja nie je drahé. Z akého dôvodu? Lebo to, čo by nepriateľ urobil nepriateľovi, to oni robia sami sebe prostredníctvom svojho vlastného ja. Preto im ich ja nie je drahé. A tí, ktorí sa dopúšťajú správneho konania telom, rečou a mysľou – tým je ja drahé. Aj keby povedali: „Naše ja nám nie je drahé,“ predsa je im ich ja drahé. Z akého dôvodu? Lebo to, čo by priateľ urobil pre priateľa, to oni robia sami sebe prostredníctvom svojho vlastného ja. Preto je im ich ja drahé.“ ID782 „Je to tak, veľký kráľ! Je to tak, veľký kráľ! Naozaj, veľký kráľ, tým, ktorí sa dopúšťajú zlého správania telom, rečou a mysľou – tým nie je vlastné ja drahé. Aj keby povedali: ‚Naše vlastné ja je nám drahé,‘ predsa im ich vlastné ja nie je drahé. Z akého dôvodu? Lebo to, čo by nepriateľ mohol urobiť nepriateľovi, veľký kráľ, to oni robia sami sebe prostredníctvom svojho vlastného ja. Preto im ich vlastné ja nie je drahé. A naozaj, veľký kráľ, tým, ktorí sa dopúšťajú dobrého konania telom, rečou a mysľou – tým je ja drahé. Aj keby povedali: ‚Naše ja nám nie je drahé,‘ predsa je im ich ja drahé. Z akého dôvodu? Lebo to, čo by priateľ urobil pre priateľa, veľký kráľ, to oni robia sami sebe prostredníctvom svojho vlastného ja. Preto je im ich ja drahé.“ ID783 „‚Ak človek vie, že je si sám drahý, nemal by toto ja spájať so zlom; lebo šťastie sa ťažko dosahuje tým, kto koná zlo.‘“ ID784 „‚Pre toho, koho premohol Tvorca konca, keď sa vzdáva ľudského stavu, čo je skutočne jeho vlastné? Čo si človek berie so sebou, keď odchádza? A čo ho nasleduje ako tieň, ktorý sa nikdy neodlúči?‘“ ID785 „„Zásluhy aj zlo, ktoré smrteľník vykoná tu, to je skutočne jeho vlastné; to si so sebou odnáša, keď odíde. A to ho nasleduje ako tieň, ktorý sa nikdy neodlúči.““ ID786 „„Preto by mal človek konať dobro ako zásobu pre budúci život. Zásluhy sú základom pre bytosti v budúcom svete.““ ID787 „5. Rozprava o ochrane ja“ ID788 „116. V Sāvatthī. Kráľ Pasenadi z Kosaly, ktorý sedel na jednej strane, povedal Blahoslavenému: ‚Ctihodný pane, keď som bol sám v ústraní, v mojej mysli sa zrodila táto myšlienka: „Pre koho je ja chránené a pre koho je ja nechránené?“ Potom, ctihodný pane, mi napadlo: ‚Tí, ktorí sa dopúšťajú nesprávneho konania telom, rečou a mysľou – pre nich je ja nechránené. Aj keby ich strážil oddiel slonov, oddiel jazdy, oddiel bojových vozov alebo oddiel pechoty, aj tak by pre nich bolo ja nechránené. Z akého dôvodu? Pretože to je vonkajšia ochrana, nie vnútorná ochrana. Preto je pre nich ja nechránené. Ale tí, ktorí sa dopúšťajú správneho konania telom, rečou a mysľou – pre nich je ja chránené. Aj keby ich nestrážil oddiel slonov, oddiel jazdy, oddiel bojových vozov ani oddiel pechoty, aj tak je pre nich ja chránené. Z akého dôvodu? Pretože to je vnútorná ochrana, nie vonkajšia ochrana. Preto je pre nich ja chránené.“\““ ID789 „„Tak to je, veľký kráľ, tak to je! Veľký kráľ, pre tých, ktorí sa dopúšťajú zlého správania telom… pre nich je ja nechránené. Z akého dôvodu? Pretože to, veľký kráľ, je vonkajšia ochrana, nie vnútorná ochrana. Preto je pre nich ja nechránené. A veľký kráľ, pre tých, ktorí sa správajú správne telom, rečou a mysľou – pre nich je ja chránené. Aj keby ich neochraňoval oddiel slonov, oddiel jazdy, oddiel bojových vozov ani oddiel pechoty, aj tak je pre nich ja chránené. Z akého dôvodu? Pretože to, veľký kráľ, je vnútorná ochrana, nie vonkajšia ochrana. Preto je pre nich ja chránené.““ ID790 „Dobrá je zdržanlivosť tela, dobrá je zdržanlivosť reči; dobrá je zdržanlivosť mysle, dobrá je zdržanlivosť vo všetkom. Ten, kto je zdržanlivý vo všetkom, kto je svedomitý, je považovaný za ‚chráneného‘.“ ID791 „6. Rozprava o mále“ ID792 „117. V Sāvatthī. Kráľ Pasenadi z Kosaly, keď si sadol na bok, povedal Blahoslavenému: ‚Tu, ctihodný pane, keď som bol sám v ústraní, napadla ma táto myšlienka: „Málo je tých bytostí na svete, ktoré, keď získajú veľké a hojné bohatstvo, nestanú sa opojenými, ani nedbanlivými, ani neupadnú do chamtivosti po zmyslových potešeniach, ani neporušujú práva iných bytostí. Ale v skutočnosti je na svete oveľa viac bytostí, ktoré, keď získajú veľké a hojné bohatstvo, sa opájajú a stávajú sa nedbanlivými, podľahnú chamtivosti po zmyslových potešeniach a dopúšťajú sa krivdy voči iným bytostiam.“““ ID793 „‚Tak je to, veľký kráľ, tak je to, veľký kráľ! Málo je tých bytostí na svete, veľký kráľ, ktoré, keď nadobudnú veľké a hojné bohatstvo, nezopijú sa, nezanedbávajú povinnosti, neupadnú do chamtivosti po zmyslových rozkošiach ani neporušujú práva iných bytostí. Ale v skutočnosti je oveľa početnejších tých bytostí na svete, ktoré, keď nadobudnú veľké a hojné bohatstvo, zopijú sa a zanedbávajú povinnosti, upadnú do chamtivosti po zmyslových rozkošiach a porušujú práva iných bytostí.““ ID794 „„Zaujatí zmyslovými pôžitkami, chamtiví a posadnutí zmyslovými radosťami si neuvedomujú svoje previnenie, podobne ako jeleň, ktorý sa chytil do nastraženej pasce. Neskôr sa im to stane horkosťou, lebo výsledok je zlý.““ ID795 „7. Rozprava o súdnom dvore“ ID796 „118. V Sāvatthī. Kráľ Pasenadi z Kosaly, ktorý sedel na jednej strane, povedal Blahoslavenému: ‚Tu, ctihodný pane, keď sedím na súdnom dvore, vidím veľkých bojovníkov-šľachticov, veľkých bráhmanov a veľkých hláv rodín – ktorí sú zámožní, s veľkým bohatstvom, veľkým majetkom, hojnosťou zlata a striebra, hojnosťou zdrojov a vybavenia, hojnosťou bohatstva a obilia – ako vedome hovoria nepravdu kvôli zmyslovým pôžitkom, pre zmyslové pôžitky, z dôvodu zmyslových pôžitkov. Vtedy, ctihodný pane, mi napadlo: ‚Dosť už toho súdenia pre mňa! Nech sa teraz prejaví nejaký skvelý človek, ktorý bude súdiť!‘““ ID797 „‚Tak je to, veľký kráľ, tak je to, veľký kráľ! Tí veľkí bojovníci-šľachtici, veľkí bráhmani a veľkí hlavy rodín, ktorí sú bohatí, s veľkým majetkom, veľkými vlastníctvami, hojným zlatom a striebrom, hojnými zdrojmi a vybavením, hojným bohatstvom a obilím, a ktorí vedome hovoria nepravdu kvôli zmyslovým pôžitkom, z dôvodu zmyslových pôžitkov, kvôli zmyslovým pôžitkom – pre nich to bude dlhodobou ujmou a utrpením.““ ID798 „„Zaslepení zmyslovými pôžitkami, chamtiví a pobláznení zmyslovými radosťami, neuvedomujú si svoje previnenie, podobne ako ryba v nastraženej pasci. Neskôr sa im to stane horkosťou, lebo výsledok je zlý.““ ID799 „8. Rozprava s Mallikou“ ID800 „119. V Sāvatthī. V tom čase kráľ Pasenadi z Kosaly vystúpil s kráľovnou Mallikou na najvyššiu terasu paláca. Potom kráľ Pasenadi z Kosaly povedal kráľovnej Mallike: ‚Mallika, je tu niekto, kto je ti drahší ako ty sama?‘ ‚Nie, veľký kráľ, nikto mi nie je drahší ako ja sama. Ale pre teba, veľký kráľ, je niekto, kto je ti drahší ako ty sám?“ „Aj pre mňa, Malliká, nie je nikto, kto by mi bol drahší ako ja sám.““ ID801 „Potom kráľ Pasenadi z Kosaly zostúpil z paláca a pristúpil k Blahoslavenému. Keď pristúpil, vzdal Blahoslavenému úctu a posadil sa na bok. Keď sedel na boku, kráľ Pasenadi z Kosaly povedal Blahoslavenému: „Tu, ctihodný pane, som šiel s kráľovnou Mallikou na hornú palácovú terasu a povedal som jej: ‚Mallika, je pre teba niekto drahší ako ty sama?‘ Keď som to povedal, ctihodný pane, kráľovná Mallika mi odpovedala: ‚Nie, veľký kráľu, nikto mi nie je drahší ako ja sama. Ale, veľký kráľ, je ti niekto drahší ako ty sám?“ Keď to povedala, ctihodný pane, povedal som kráľovnej Mallike: ‚Aj pre mňa, Mallika, nie je nikto drahší ako ja sám.‘“ ID802 „Potom, keď Blahoslavený pochopil túto vec, pri tej príležitosti predniesol tento verš:“ ID803 „Keď človek prejde mysľou všetkými smermi, nikde nenájde nikoho, kto by mu bol drahší ako on sám. Rovnako je aj individuálne ja drahé ostatným. Preto ten, kto túži po vlastnom blahu, by nemal ubližovať druhému.“ ID804 „9. Rozprava o obeti“ ID805 „120. V Sāvatthī. V tom čase bola pre kráľa Pasenadiho z Kosaly pripravená veľká obeta. Päťsto býkov, päťsto mladých volov, päťsto mladých jalovíc, päťsto kôz a päťsto baranov bolo privedených na obetné miesto. A tí, ktorí boli jeho otrokmi, posolmi alebo robotníkmi – aj oni, pod hrozbou biča, pod hrozbou strachu, so slzami v očiach a plačúc, vykonávali prípravy.“ ID806 „Vtedy mnohí mnísi, keď sa ráno obliekli a vzali si misy a rúcha, vošli do Sāvatthī na žobranie. Keď v Sāvatthī žobrali a po jedle sa vrátili zo svojho žobrania, pristúpili k Blahoslavenému; keď pristúpili, vzdali Blahoslavenému úctu a posadili sa na bok. Keď sedeli na boku, tí mnísi povedali Blahoslavenému: „Tu, ctihodný pane, bola pre kráľa Pasenadiho z Kosaly pripravená veľká obeť. Päťsto býkov, päťsto mladých býkov, päťsto mladých jalovíc, päťsto kôz a päťsto baranov bolo odvedených na obetné miesto na obetu. A tí, ktorí sú jeho otrokmi, posolmi alebo robotníkmi – aj oni, pod hrozbou palice, pod hrozbou strachu, so slzami v očiach a plačúc, vykonávajú prípravy.““ ID807 „Vtedy Blahoslavený, keď pochopil túto vec, pri tej príležitosti predniesol tieto verše:“ ID808 „Obeta koňa, ľudská obeta, obeta sammāpāsa, obeta vājapeyya a obeta niraggaḷa – tieto veľké obety, ktoré si vyžadujú veľké úsilie, neprinášajú veľké ovocie.“ ID809 „Tam, kde sa zabíjajú rôzne kozy, ovce a dobytok, veľkí mudrci, ktorí kráčajú správnou cestou, sa k tej obeti nepribližujú.“ ID810 „Ale tie obete bez veľkého úsilia, vykonávané podľa tradície, pri ktorých sa nezabíjajú rôzne kozy, ovce ani dobytok – k týmto obetiam sa veľkí mudrci, ktorí kráčajú správnou cestou, približujú.“ ID811 „Múdri by mali prinášať túto obeť; táto obeť prináša veľké ovocie. Pre toho, kto takto obetuje, je to lepšie, nie horšie. Obeta je hojná a božstvá sú potešené.““ ID812 „10. Rozprava o otroctve“ ID813 „121. V tom čase mal kráľ Pasenadi z Kosaly veľké množstvo ľudí spútaných; niektorých povrazmi, niektorých okovami a niektorých reťazami.“ ID814 „Vtedy mnohí mnísi, keď sa ráno obliekli a vzali si misy a rúcha, vošli do Sāvatthī na žobranie. Keď išli v Sāvatthī žobrať a po jedle sa vrátili z obchôdzky, pristúpili k Blahoslavenému. Keď pristúpili, vzdali Blahoslavenému úctu a posadili sa na bok. Keď sedeli na jednej strane, títo mnísi povedali Blahoslavenému: ‚Ctihodný pane, tu kráľ Pasenadi z Kosaly dal zviazať veľké množstvo ľudí; niektorých povrazmi, niektorých okovami a niektorých reťazami.‘“ ID815 „Vtedy Blahoslavený, keď pochopil túto vec, pri tej príležitosti predniesol tieto verše:“ ID816 „‚Múdri nenazývajú silným putom to, čo je zo železa, dreva alebo vlákna. Ale tá vášnivá pripútanosť k šperkovým náušniciam a túžba po deťoch a manželkách…‘“ ID817 „To múdri nazývajú silným putom – takým, ktoré ťahá nadol, je pružné a ťažko sa z neho oslobodiť. Keď pretrhli aj toto, putujú ďalej bez túžby, opustivší potešenie zo zmyslových túžob.“ ID818 „Prvá kapitola.“ ID819 „Zhrnutie toho je:“ ID820 „Mladý, Človek, Staroba, Milovaný, Sebaochrana; Málokto, Polovica, Malliká, Obeta a Pút.“ ID821 „2. Druhá kapitola“ ID822 „1. Rozprava o siedmich askétov so spletenými vlasmi“ ID823 „122. Raz, keď Blahoslavený prebýval v Sāvatthī vo Východnom parku, v paláci Migāramātā, v ten večer vstal z ústrania a posadil sa pri vonkajšej bráne. Vtedy sa k Blahoslavenému priblížil kráľ Pasenadi z Kosaly, vzdal mu úctu a posadil sa na bok.“ ID824 „V tom čase prechádzalo neďaleko od Blahoslaveného sedem askétov so spletenými vlasmi, sedem Nigaṇṭhov, sedem nahých askétov, sedem askétov v jedinom rúchu a sedem putovníkov – s prerastenými chĺpkami v podpazuší, nechtami a telesným ochlpením, nesúcich rôzne asketické potreby. Vtedy sa kráľ Pasenadi z Kosaly zdvihol zo svojho miesta, prehodil si horný plášť cez jedno rameno, položil pravé koleno na zem a so zloženými rukami natiahnutými smerom k tým siedmim askétom so spletenými vlasmi, siedmim Nigaṇṭhom, siedmim nahým askétom, siedmim askétom v jedinom rúchu a siedmim putovníkom trikrát oznámil svoje meno: ‚Ctihodní páni, ja som kráľ Pasenadi z Kosaly… Ctihodní páni, som kráľ Pasenadi z Kosaly.“ ID825 „Nedlho potom, čo tých sedem askétov so spletenými vlasmi, sedem Nigaṇṭhov, sedem nahých askétov, sedem askétov v jedinom rúchu a sedem putovníkov odišlo, kráľ Pasenadi z Kosaly pristúpil k Blahoslavenému, vzdal mu úctu a posadil sa na bok. Keď sedel po boku, kráľ Pasenadi z Kosaly povedal Blahoslavenému: ‚Ctihodný pane, sú títo medzi tými na svete, ktorí sú arahantmi alebo vstúpili na cestu k arahantstvu?‘“ ID826 „„Veľký kráľ, pre teba, hlava rodiny, ktorá si užíva zmyslové potešenia, býva v dome preplnenom deťmi, teší sa z kásijského santalového dreva, nosí vence, parfumy a kozmetiku, má radosť zo zlata a striebra, je ťažké vedieť: ‚Títo sú arahantmi‘ alebo ‚Títo vstúpili na cestu k arahantstvu.‘““ ID827 „Veľký kráľ, cnosť sa dá spoznať spoločným životom, a to počas dlhého času, nie krátkeho; tým, kto je pozorný, nie nepozorný; tým, kto je múdry, nie nemúdry. Veľký kráľ, čistota sa dá spoznať prostredníctvom vzájomného pôsobenia, a to počas dlhého času, nie krátkeho; tým, kto je pozorný, nie nepozorný; tým, kto je múdry, nie nemúdry. Veľký kráľ, vytrvalosť sa má spoznať v nepriazni osudu, a to počas dlhého času, nie krátkeho; tým, kto je pozorný, nie nepozorný; tým, kto je múdry, nie nemúdry. Veľký kráľ, múdrosť sa má spoznať prostredníctvom diskusie, a to počas dlhého času, nie krátkeho; tým, kto je pozorný, nie nepozorný; tým, kto je múdry, nie nemúdry.““ ID828 „„Úžasné, ctihodný pane! Ohromujúce, ctihodný pane! Ako výstižne to povedal Blahoslavený: ‚Veľký kráľ, pre teba, hlava rodiny, ktorá si užíva zmyslové potešenia, býva v dome plnom detí, teší sa z kásijského santalového dreva, nosí vence, parfumy a kozmetiku, má radosť zo zlata a striebra, je ťažké spoznať: ‚Toto sú arahanti‘ alebo ‚Títo vstúpili na cestu k arahantstvu.‘ Veľký kráľ, cnosť sa má spoznať spoločným životom, a to počas dlhého času, nie krátkeho; tým, kto je pozorný, nie nepozorný; tým, kto je múdry, nie nemúdry. Veľký kráľ, čistotu možno spoznať prostredníctvom vzájomného pôsobenia, a to počas dlhého času, nie krátkeho; tým, kto je pozorný, nie nepozorný; tým, kto je múdry, nie nemúdry. Veľký kráľ, vytrvalosť možno spoznať v nepriazni osudu, a to počas dlhého času, nie krátkeho; tým, kto je pozorný, nie nepozorný; tým, kto je múdry, nie nemúdry. „Veľký kráľ, múdrosť sa má spoznať prostredníctvom diskusie, a to v priebehu dlhého času, nie krátkeho; tým, kto je pozorný, nie nepozorný; tým, kto je múdry, nie nemúdry.““ ID829 „„Ctihodný pane, títo moji muži sú špióni, zvedovia, ktorí prieskumujú vidiek a potom sa vracajú. To, čo najprv preskúmali, ja následne dovediem do konca. Teraz, ctihodný pane, keď si zmyli ten prach a špinu, keď sú dobre okúpaní, dobre namazaní, s ostrihanými vlasmi a bradami a oblečení v bielom odeve, budú žiť v nádhere, zaopatrení a obdarení piatimi druhmi zmyslových pôžitkov.““ ID830 „Vtedy Blahoslavený, keď pochopil význam tejto veci, pri tej príležitosti predniesol tieto verše:“ ID831 „„Človeka nie je ľahké spoznať podľa jeho vzhľadu a podoby, ani by sa nemala vkladať dôvera do krátkeho pohľadu. Lebo v tomto svete sa tí, čo sa neovládajú, pohybujú v podobe tých, ktorí sa dobre ovládajú.““ ID832 „‚Ako falošná náušnica z hliny alebo pol-māsa z bronzu pokrytá zlatom, pohybujú sa po svete skrytí za svojím sprievodom – vnútri nečistí, ale navonok žiariaci.‘“ ID833 „2. Rozprava o piatich kráľoch“ ID834 „123. V Sāvatthī. V tom čase vznikla táto diskusia medzi piatimi kráľmi na čele s kráľom Pasenadim, ktorí mali k dispozícii, boli obdarení a oddávali sa piatim druhom zmyslových pôžitkov: ‚Čo je vlastne najväčším zo zmyslových pôžitkov?‘ Niektorí povedali: ‚Najväčším zo zmyslových pôžitkov sú tvary.‘ Niektorí povedali: „Zvuky sú najväčším zmyslovým potešením.“ Niektorí povedali: „Vône sú najväčším zmyslovým potešením.“ Niektorí povedali: „Chute sú najväčším zmyslovým potešením.“ Niektorí povedali: „Hmatové vjemy sú najväčším zmyslovým potešením.“ Keďže títo králi nedokázali presvedčiť jeden druhého,“ ID835 „Vtedy kráľ Pasenadi z Kosaly povedal tým kráľom: ‚Poďte, páni, poďme za Blahoslaveným. Keď tam prídeme, opýtame sa Blahoslaveného na túto vec. Ako nám to Blahoslavený vysvetlí, tak si to zapamätáme.‘ ‚Nech je tak, pane,‘ odpovedali tí králi kráľovi Pasenadimu z Kosaly.“ ID836 „Potom tých päť kráľov na čele s kráľom Pasenadim pristúpilo k Blahoslavenému. Keď pristúpili, vzdali Blahoslavenému úctu a posadili sa na jednu stranu. Keď sedeli na jednej strane, kráľ Pasenadi z Kosaly povedal Blahoslavenému: „Tu, ctihodný pane, keď sme my piati králi, ktorí máme k dispozícii, sme obdarení a oddávame sa piatim druhom zmyslových pôžitkov, boli sme spolu, medzi nami vznikla táto diskusia: ‚Čo je vlastne najväčším zo zmyslových pôžitkov?‘ Niektorí povedali: ‚Tvary sú najväčším zo zmyslových pôžitkov.‘ Niektorí hovorili: ‚Zvuky sú najvyšším zmyslovým potešením.‘ Niektorí hovorili: ‚Vône sú najvyšším zmyslovým potešením.‘ Niektorí hovorili: ‚Chute sú najvyšším zmyslovým potešením.‘ Niektorí hovorili: ‚Hmatové vjemy sú najvyšším zmyslovým potešením.‘ Čo, ctihodný pane, je najvyšším zmyslovým potešením?““ ID837 „„Veľký kráľ, hovorím, že spomedzi piatich druhov zmyslových pôžitkov je najväčším ten, ktorý vyúsťuje do toho, čo je príjemné. Veľký kráľ, tie isté podoby sú pre jedného človeka príjemné, a tie isté podoby sú pre iného nepríjemné. Človek, ktorý má radosť a ktorého zámer je naplnený určitými podobami, netúži po žiadnej inej podobe, ktorá by bola vyššia alebo dokonalejšia. Pre tohto človeka sú tieto podoby najvyššie. Pre túto osobu sú tieto podoby neprekonateľné.“ ID838 „„Veľký kráľ, tie isté zvuky sú príjemné pre jednu osobu, a tie isté zvuky sú nepríjemné pre inú. Človek, ktorý je spokojný a ktorého zámer je naplnený určitými zvukmi, netúži po žiadnom inom zvuku, ktorý by bol vyšší alebo dokonalejší. Pre túto osobu sú tieto zvuky najvyššie. Pre túto osobu sú tieto zvuky neprekonateľné.““ ID839 „„Veľký kráľ, práve tie isté vône sú príjemné pre jedného človeka, a tie isté vône sú nepríjemné pre iného. Človek, ktorý je spokojný a ktorého zámer je naplnený určitými vôňami, netúži po žiadnej inej vôni, ktorá by bola vyššia alebo dokonalejšia. Pre tohto človeka sú tieto vône najvyššie. Pre tohto človeka sú tieto vône neprekonateľné.““ ID840 „„Veľký kráľ, tie isté chute sú príjemné pre jedného človeka, a tie isté chute sú nepríjemné pre iného. Človek, ktorý je spokojný a ktorého zámer je naplnený určitými chuťami, netúži po žiadnej inej chuti, ktorá by bola vyššia alebo vynikajúcejšia. Pre tohto človeka sú tieto chute najvyššie. Pre tohto človeka sú tieto chute neprekonateľné.““ ID841 „„Veľký kráľ, práve tie isté hmatové vjemy sú pre jedného človeka príjemné, a tie isté hmatové vjemy sú pre iného nepríjemné. Človek, ktorý je spokojný a ktorého zámer je naplnený určitými hmatovými vnemami, netúži po žiadnom inom hmatovom vneme, ktorý by bol vyšší alebo dokonalejší. Pre tohto človeka sú tieto hmatové vjemy najvyššie. Pre tohto človeka sú tieto hmatové vjemy neprekonateľné.““ ID842 „V tom čase sedel v tom zhromaždení laik Candanaṅgalika. Potom laik Candanaṅgalika vstal zo svojho miesta, prehodil si hornú časť rúcha cez jedno rameno a so zloženými dlaňami smerom k Blahoslavenému mu povedal: ‚Niečo mi napadlo, Blahoslavený; niečo mi napadlo, Sugata!‘ „Nech ťa to napadne, Candanaṅgalika,“ povedal Blahoslavený.“ ID843 „Potom laik Candanaṅgalika v prítomnosti Blahoslaveného oslavoval ho vhodným veršom:“ ID844 „‚Tak ako voňavý červený lotos, kokanada, môže byť ráno v plnom kvete, s vôňou nezmenšenou; tak hľa, Aṅgīrasa, žiariaci ako slnko žiariace na oblohe.‘“ ID845 „Potom tých päť kráľov darovalo laickému nasledovníkovi Candanaṅgalikovi päť vrchných rúch. Následne laický nasledovník Candanaṅgalika daroval Blahoslavenému tých päť vrchných rúch.“ ID846 „3. Rozprava o mierke doṇa“ ID847 „124. V Sāvatthī. V tom čase kráľ Pasenadi z Kosaly jedol doṇu uvarenej ryže s príslušným kari. Potom kráľ Pasenadi z Kosaly, keď dojedol a ťažko dýchal, pristúpil k Blahoslavenému; keď pristúpil, vzdal Blahoslavenému úctu a posadil sa na bok.“ ID848 „Vtedy Blahoslavený, vedomý si toho, že kráľ Pasenadi z Kosaly dojedol a ťažko dýchal, v tom okamihu predniesol tento verš:“ ID849 „‚Pre človeka, ktorý je vždy bdelý a vie, ako sa mierne stravovať, sa utrpenia stávajú miernymi; chráni si tak dĺžku života a jedlo sa mu jemne trávi.‘“ ID850 „V tom čase stál mladík Sudassana za kráľom Pasenadim z Kosaly. Potom sa kráľ Pasenadi z Kosaly obrátil na mladíka Sudassanu: „Poď, drahý Sudassana, nauč sa tento verš v prítomnosti Blahoslaveného a recituj ho vždy pri mojom jedle. A ja ti budem poskytovať denný príspevok sto kahāpaṇov ako pravidelný plat.“ „Veľmi dobre, Vaša Výsosť,“ odpovedal mladík Sudassana kráľovi Pasenadimu z Kosaly. Keď súhlasil, naučil sa tento verš v prítomnosti Blahoslaveného a potom ho recitoval vždy pri jedle kráľa Pasenadiho z Kosaly:“ ID851 „Pre človeka, ktorý je vždy ostražitý a vie, ako sa mierne stravovať, sa utrpenia stávajú zanedbateľnými; chráni si tak dĺžku života a trávenie prebieha hladko.“ ID852 „Potom sa kráľ Pasenadi z Kosaly postupne usadil na maximálnom množstve jednej nāḷikā ryže. Neskôr, keď mal kráľ Pasenadi z Kosaly výrazne schudnuté telo, hladkajúc si rukami končatiny, v tom okamihu vyslovil tieto inšpirované slová: „Naozaj, ten Blahoslavený mi súcitne prospel dvoma spôsobmi – pokiaľ ide o prospech v tomto súčasnom živote a pokiaľ ide o prospech v budúcom živote.““ ID853 „4. Prvá reč o bitke“ ID854 „125. V Sāvatthī. Vtedy kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn kráľovnej Vedehī, po tom, čo zhromaždil štvorčlennú armádu, vytiahol proti kráľovi Pasenadimu z Kosaly smerom na Kāsi. Kráľ Pasenadi z Kosaly počul: ‚Hovorí sa, že kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn kráľovnej Vedehī, zhromaždil štvorčlennú armádu a vytiahol proti mne smerom na Kāsi.‘ Potom kráľ Pasenadi z Kosaly zhromaždil štvorčlennú armádu a vytiahol v ústrety kráľovi Ajātasattovi z Magadhy, synovi kráľovnej Vedehī, smerom na Kāsi. Potom sa kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn kráľovnej Vedehī, a kráľ Pasenadi z Kosaly stretli v boji. V tej bitke kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn kráľovnej Vedehī, porazil kráľa Pasenadiho z Kosaly. A porazený kráľ Pasenadi z Kosaly sa vrátil späť do svojho kráľovského hlavného mesta Sāvatthī.“ ID855 „Potom, ráno, mnohí mnísi, po tom, čo si obliekli spodné rúcho a vzali si misy a vrchné rúcho, vošli do Sāvatthī po almužnu. Po tom, čo putovali po Sāvatthī za almužnou, po jedle, keď sa vrátili z almužnárskej cesty, pristúpili k Blahoslavenému. Keď pristúpili a vzdali úctu Blahoslavenému, posadili sa na jednu stranu. Keď tak sedeli na jednej strane, títo mnísi povedali Blahoslavenému toto:“ ID856 „‚Ctihodný pane, tu kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn kráľovnej Vedehī, zhromaždil štvorčlennú armádu a vytiahol proti kráľovi Pasenadimu z Kosaly smerom na Kāsi. Ctihodný pane, kráľ Pasenadi z Kosaly počul: ‚Hovorí sa, že kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn kráľovnej Vedehī, zhromaždil štvorčlennú armádu a vytiahol proti mne smerom na Kāsi.‘ Potom, ctihodný pane, kráľ Pasenadi z Kosaly zhromaždil štvorčlennú armádu a vytiahol v ústrety kráľovi Ajātasattovi z Magadhy, synovi kráľovnej Vedehī, smerom na Kāsi. Potom, ctihodný pane, sa kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn kráľovnej Vedehī, a kráľ Pasenadi z Kosaly stretli v boji. V tej bitke, ctihodný pane, kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn kráľovnej Vedehī, porazil kráľa Pasenadiho z Kosaly. A, ctihodný pane, porazený kráľ Pasenadi z Kosaly sa vrátil späť do svojho kráľovského hlavného mesta Sāvatthī.“ ID857 „Mnísi, kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn kráľovnej Vedehī, má zlých priateľov, zlých spoločníkov a inklinuje k zlu. Ale, mnísi, kráľ Pasenadi z Kosaly má dobrých priateľov, dobrých spoločníkov a inklinuje k dobru. Dnes, mnísi, kráľ Pasenadi z Kosaly, porazený, bude túto noc spať v utrpení.““ ID858 „„Víťaz vzbudzuje nenávisť; porazený spí v utrpení. Ten, kto je v pokoji, spí v šťastí, keďže sa vzdal víťazstva i porážky.““ ID859 „5. Druhá reč o bitke“ ID860 „126. Vtedy kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn kráľovnej Vedehī, zhromaždil štvorčlennú armádu a vytiahol proti kráľovi Pasenadimu z Kosaly smerom na Kāsi. Kráľ Pasenadi z Kosaly počul: ‚Hovorí sa, že kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn kráľovnej Vedehī, po tom, čo zhromaždil štvorčlennú armádu, vytiahol proti mne smerom na Kāsi.‘ Potom kráľ Pasenadi z Kosaly, po tom, čo zhromaždil štvorčlennú armádu, vytiahol v ústrety kráľovi Ajātasattovi z Magadhy, synovi kráľovnej Vedehī, smerom na Kāsi. Potom sa kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn kráľovnej Vedehī, a kráľ Pasenadi z Kosaly pustili do boja. V tej bitke kráľ Pasenadi z Kosaly porazil kráľa Ajātasattu z Magadhy, syna kráľovnej Vedehī, a zajal ho živého. Vtedy napadla kráľa Pasenadiho z Kosaly táto myšlienka: ‚Hoci mi tento kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn kráľovnej Vedehī, ublížil, hoci som ja nespáchal žiadne zlo, predsa je to môj synovec. Čo keby som mu zabavil všetky jeho slonové oddiely, všetky jeho jazdecké oddiely, všetky jeho vozové oddiely a všetky jeho pešie oddiely a prepustil ho, kým je ešte nažive?‘“ ID861 „Potom kráľ Pasenadi z Kosaly, keď zabavil všetky slonové oddiely, všetky jazdecké oddiely, všetky oddiely bojových vozov a všetky pešie oddiely kráľa Ajātasattu z Magadhy, syna kráľovnej Vedehī, prepustil ho, kým bol ešte nažive.“ ID862 „Potom ráno mnohí mnísi, keď si obliekli spodné rúcha a vzali si misy a vrchné rúcha, vošli do Sāvatthī po almužnu. Keď sa v Sāvatthī potulovali po almužnu, po jedle, keď sa vrátili z almužnárskej obchádzky, pristúpili k Blahoslavenému. Keď pristúpili a vzdali úctu Blahoslavenému, posadili sa na bok. Keď tak sedeli na jednej strane, títo mnísi povedali Blahoslavenému toto:“ ID863 „Ctihodný pane, tu kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn kráľovnej Vedehī, zhromaždil štvornásobnú armádu a vytiahol proti kráľovi Pasenadimu z Kosaly smerom na Kāsi. Ctihodný pane, kráľ Pasenadi z Kosaly počul: ‚Hovorí sa, že kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn kráľovnej Vedehī, zhromaždil štvornásobnú armádu a pochoduje proti mne smerom na Kāsi.‘ Potom, ctihodný pane, kráľ Pasenadi z Kosaly zhromaždil štvornásobnú armádu a vyrazil v ústrety kráľovi Ajātasattovi z Magadhy, synovi kráľovnej Vedehī, smerom na Kāsi. Potom, ctihodný pane, sa kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn kráľovnej Vedehī, a kráľ Pasenadi z Kosaly pustili do boja. V tej bitke, ctihodný pane, kráľ Pasenadi z Kosaly porazil kráľa Ajātasattu z Magadhy, syna kráľovnej Vedehī, a zajal ho živého. Vtedy, ctihodný pane, napadla kráľa Pasenadiho z Kosaly táto myšlienka: ‚Hoci mi tento kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn kráľovnej Vedehī, krivdí, hoci som ja nespáchal žiadne zlo, je predsa len mojím synovcom. Čo keby som mu zabavil celý jeho sloní oddiel, celú jeho jazdu, všetky jeho vozy a celú jeho pechotu a potom ho prepustil živého?‘“ ID864 „Potom, ctihodný pane, kráľ Pasenadi z Kosaly, keď zabavil všetky slonové oddiely, celú jazdu, všetky vozy a celú pechotu kráľa Ajātasattu z Magadhy, syna kráľovnej Vedehī, prepustil ho nažive.“ Potom Blahoslavený, keď pochopil význam toho, pri tej príležitosti predniesol tieto verše:“ ID865 „Človek plieni, pokiaľ mu to vyhovuje; ale keď ho plienia iní, plieniteľ je na oplátku sám vyplienený.“ ID866 „Blázon to považuje za príležitosť, pokiaľ jeho zlo ešte nedozrelo; ale keď zlo dozrie, vtedy ten blázon utrpí utrpenie.“ ID867 „Vrah nájde vraha; dobyvateľ nájde toho, kto ho dobýva; ten, kto uráža, nájde urážku; a ten, kto trápi, nájde toho, kto ho trápi. Potom, v dôsledku pôsobenia karmy, je ten, kto rabuje, sám zase olúpený.“ ID868 „6. Rozprava o Mallikovi“ ID869 „127. V Sāvatthī. Vtedy sa k Blahoslavenému priblížil kráľ Pasenadi z Kosaly; keď sa priblížil, vzdal Blahoslavenému úctu a posadil sa na bok. Potom sa k kráľovi Pasenadimu z Kosaly priblížil istý muž a pošepkal mu do ucha: „Vaša Výsosť, kráľovná Malliká porodila dcéru.“ Keď to bolo povedané, kráľ Pasenadi z Kosaly bol nespokojný.“ ID870 „Vtedy Blahoslavený, vedomý si toho, že kráľ Pasenadi z Kosaly bol nespokojný, pri tej príležitosti predniesol tieto verše:“ ID871 „‚Žena, ó pán ľudí, môže byť v niektorých prípadoch lepšia ako muž. Staraj sa o ňu. Môže byť múdra a cnostná, božstvom pre svoju svokru a oddaná svojmu manželovi.‘“ ID872 „Syn, ktorý sa jej narodí, stane sa hrdinom, ó, pane svetových strán. Syn takejto cnostnej ženy môže dokonca vládnuť kráľovstvu.“ ID873 „7. Rozprava o bdelosti“ ID874 „128. V Sāvatthī. Posadil sa na bok. Keď sa posadil na bok, kráľ Pasenadi z Kosaly povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, existuje nejaký princíp, ktorý zahŕňa a zabezpečuje oba druhy blaha – blaho v tomto živote a blaho v budúcom živote?““ ID875 „„Naozaj existuje, veľký kráľ, jeden princíp, ktorý zahŕňa a zabezpečuje oba druhy blaha – blaho v tomto živote a blaho v budúcom živote.“ ID876 „Ale čo, ctihodný pane, je tým jedným princípom, ktorý zahŕňa a zabezpečuje oba druhy blaha – blaho v tomto súčasnom živote aj blaho v budúcom živote?“ ID877 „Pozornosť, veľký kráľ, je tým jedným princípom, ktorý zahŕňa a zabezpečuje oba druhy blaha – blaho v tomto súčasnom živote aj blaho v budúcom živote. Rovnako ako, veľký kráľ, stopy všetkých suchozemských tvorov sú zahrnuté v stope slona a stopa slona je považovaná za najvýznamnejšiu spomedzi nich vďaka svojej veľkej veľkosti; presne tak, veľký kráľ, bdelosť je ten jediný princíp, ktorý zahŕňa a zabezpečuje oba druhy blahobytu – blahobyt v tomto živote aj blahobyt v budúcom živote.““ ID878 „Pre toho, kto túži po dlhom živote, zdraví, kráse, nebi, vysokom pôvode a po ušľachtilých, nepretržitých radostiach,“ ID879 „múdri chvália bdelosť v záslužných skutkoch. Bdelý múdry človek si zabezpečuje oba druhy blahobytu:“ ID880 „blahobyt v tomto súčasnom živote a blahobyt v budúcom živote. Dosiahnutím tohto blahobytu sa ten, kto je vytrvalý, nazýva ‚múdry‘.“ ID881 „8. Rozprava o dobrom priateľovi“ ID882 „129. V Sāvatthī. Keď si kráľ Pasenadi z Kosaly sadol na bok, povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, keď som bol sám v ústraní, v mojej mysli sa zrodila táto myšlienka: ‚Dhamma bola Blahoslaveným dobre vysvetlená a je určená pre toho, kto má dobrých priateľov, dobrých spoločníkov a je naklonený k dobru; nie pre toho, kto má zlých priateľov, zlých spoločníkov a je naklonený k zlu.‘“ ID883 „‚Tak je to, veľký kráľ, tak je to! Dhammu som dobre vysvetlil ja, veľký kráľ. A je určená pre toho, kto má dobrých priateľov, dobrých spoločníkov a je naklonený k dobru; nie pre toho, kto má zlých priateľov, zlých spoločníkov a je naklonený k zlu.‘“ ID884 „„Kedysi, veľký kráľ, som prebýval medzi Sákjami v trhovom meste Sákjov zvanom Nagaraka. Vtedy, veľký kráľ, mních Ānanda prišiel k miestu, kde som bol; keď prišiel a vzdal mi úctu, posadil sa na bok. Keď si sadol na bok, veľký kráľ, mních Ānanda mi povedal toto: ‚Ctihodný pane, toto je polovica svätého života: to znamená dobré priateľstvo, dobrá spoločnosť a oddanosť dobru.‘“ ID885 „Keď to bolo povedané, veľký kráľ, povedal som mníchovi Ānandovi: ‚Nie je to tak, Ānanda! Nie je to tak, Ānanda! Toto je celý svätý život, Ānanda: to znamená dobré priateľstvo, dobré spoločníctvo a oddanosť dobru. Od mnícha, ktorý má dobrého priateľa, dobrého spoločníka a je oddaný dobru, sa očakáva, že rozvinie ušľachtilú osemčlennú cestu a bude ju často kultivovať.““ ID886 „A ako, Ānanda, mních, ktorý má dobrého priateľa, dobrého spoločníka a je oddaný dobru, rozvíja ušľachtilú osemčlennú cestu a často ju kultivuje? Tu, Ānanda, mních rozvíja správny pohľad, ktorý je založený na odlúčení, na neviazanosti, na zániku a dozrieva v zrieknutí sa. Rozvíja správny úmysel… správnu reč… správne konanie… správne živobytie… správne úsilie… správnu všímavosť… rozvíja správnu koncentráciu, ktorá je založená na odlúčení, na odpútanosti, na zániku a dozrieva v zrieknutí sa. Takto, Ānanda, mních, ktorý má dobrého priateľa, dobrého spoločníka a je oddaný dobru, rozvíja ušľachtilú osemčlennú cestu a často ju kultivuje. Touto metódou, Ānanda, by sa malo pochopiť, v čom spočíva celý svätý život: a to v dobrom priateľstve, dobrom spoločníctve a oddanosti dobru.““ ID887 „„Naozaj, Ānanda, práve tým, že sa spoliehajú na mňa ako na dobrého priateľa, sú bytosti podliehajúce zrodeniu oslobodené od zrodenia; bytosti podliehajúce starnutiu sú oslobodené od starnutia; bytosti podliehajúce chorobe sú oslobodené od choroby; bytosti podliehajúce smrti sú oslobodené od smrti; bytosti podliehajúce smútku, náreku, bolesti, žiaľu a zúfalstvu sú oslobodené od smútku, náreku, bolesti, žiaľu a zúfalstva. Touto metódou, Ānanda, by sa malo pochopiť, v čom spočíva celý svätý život: a to v dobrom priateľstve, dobrom spoločníctve a oddanosti dobru.“ ID888 „Preto, veľký kráľ, mal by si sa takto cvičiť: ‚Budem tým, kto má dobrého priateľa, dobrého spoločníka a je oddaný dobru.‘ Takto by si sa mal cvičiť, veľký kráľ.“ ID889 „Pre teba, veľký kráľ, ktorý máš dobrého priateľa, dobrého spoločníka a si oddaný dobru, by si sa mal spoliehať na tento jediný princíp a dodržiavať ho: bdelosť v blahodárnych stavoch.“ ID890 „Keď budeš, veľký kráľ, žiť bdelo, spoliehajúc sa na bdelosť, bude to tak aj pre tvoj dvor, ktorý ťa nasleduje: ‚Kráľ skutočne žije v bdelosti a spolieha sa na bdelosť. Poďte, aj my žime v bdelosti a spoliehajme sa na bdelosť.‘“ ID891 „Keď ty, veľký kráľ, žiješ v bdelosti a spoliehaš sa na bdelosť, tak to bude aj v prípade Khattiyov, ktorí ťa nasledujú: ‚Kráľ skutočne žije v bdelosti a spolieha sa na bdelosť. Poďme aj my žiť s bdelosťou a spoliehať sa na bdelosť.““ ID892 „Keď ty, veľký kráľ, žiješ s bdelosťou a spoliehaš sa na bdelosť, tak to bude aj s tvojou armádou: ‚Kráľ skutočne žije s bdelosťou a spolieha sa na bdelosť. Poďme aj my žiť s bdelosťou a spoliehať sa na bdelosť.‘“ ID893 „Keď ty, veľký kráľ, žiješ pozorne, spoliehajúc sa na pozornosť, tak to bude aj v prípade obyvateľov miest a vidieka: ‚Kráľ skutočne žije pozorne, spoliehajúc sa na pozornosť. Poďme, aj my žime pozorne, spoliehajúc sa na pozornosť.‘“ ID894 „Keď ty, veľký kráľ, žiješ s bdelosťou a spoliehaš sa na bdelosť, budeš sám strážený a chránený; tvoj hárem bude strážený a chránený; a tvoja pokladnica a sýpka budú strážené a chránené.“ ID895 „Múdri chvália bdelosť v záslužných skutkoch pre toho, kto túži po hojných a nepretržitých radostiach.“ ID896 „„Pozorný múdry človek dosahuje oba prínosy: prínos v tomto živote aj prínos v budúcom živote. Vďaka dosiahnutiu tohto prínosu sa vytrvalý človek nazýva ‚paṇḍita‘.““ ID897 „9. Prvá reč o bezdetných“ ID898 „130. V Sāvatthī. Vtedy sa kráľ Pasenadi z Kosaly v poludnie priblížil k Blahoslavenému; keď sa priblížil a vzdal úctu Blahoslavenému, posadil sa na bok. Blahoslavený potom povedal toto kráľovi Pasenadimu z Kosaly, ktorý sedel na boku: ‚Nuž, veľký kráľ, odkiaľ prichádzaš v poludnie?‘“ ID899 „Ctihodný pane, tu v Sāvatthī zomrel jeden bohatý hlava rodiny. Keďže nemal dediča, prišiel som sem po tom, čo som dal jeho majetok previesť do kráľovského paláca. Ctihodný pane, len zlata tam bolo osemdvestotisíc, o striebre ani nehovoriac! Napriek tomu, ctihodný pane, taká bola spotreba jedla toho bohatého hospodára: jedol rozdrvenú ryžu s kyslou kašou ako druhé jedlo. Taká bola jeho spotreba odevov: nosil konopný odev ušitý z troch kusov. Taká bola jeho spotreba dopravných prostriedkov: cestoval v zchátralom malom voze s baldachýnom z listov.“ ID900 „Tak to je, veľký kráľ, tak to je, veľký kráľ! Neušľachtilý človek, veľký kráľ, keď nadobudne veľké bohatstvo, neurobí šťastnými a spokojnými ani seba samého, ani svojich rodičov, ani svoju manželku a deti, ani svojich otrokov, robotníkov a sluhov, ani svojich priateľov a spoločníkov, ani neposkytne askétom a bráhmanom vznešený dar, ktorý vedie do neba, má šťastný výsledok a vedie do nebeskej ríše. Keďže sa z jeho bohatstva takto správne neťaží, odnesú ho králi, alebo ho odnesú zlodeji, alebo ho spáli oheň, alebo ho odnesie voda, alebo ho odnesú nemilovaní dedičia. Takto, veľký kráľ, jeho bohatstvo, z ktorého sa správne neťaží, ide do záhuby, nie k radosti.“ ID901 „Tak ako, veľký kráľ, na neobývanom mieste môže byť jazero s čistou vodou, chladnou vodou, sladkou vodou, bielou vodou, s peknými brehmi a príjemné. Ľudia by tú vodu ani neodnášali, ani by ju nepili, ani by sa v nej nekúpali, ani by ju nepoužívali na žiadny účel podľa potreby. Tak, veľký kráľ, tá voda, keď sa riadne nevyužíva, ide do záhuby, nie k radosti. Presne tak, veľký kráľ, nešľachetný človek, ktorý nadobudol veľké bohatstvo, neteší ani seba samého, ani svojich rodičov, ani svoju manželku a deti, ani svojich otrokov, robotníkov a poddaných, ani svojich priateľov a spoločníkov, ani neposkytuje askétom a bráhmanom vznešený dar, ktorý vedie do neba, má šťastný výsledok a vedie do nebeskej ríše. Keďže sa z jeho bohatstva takto správne neťaží, odnesú ho králi, alebo ho odnesú zlodeji, alebo ho spáli oheň, alebo ho odnesie voda, alebo ho odnesú nemilovaní dedičia. Takto, veľký kráľ, jeho bohatstvo, z ktorého sa správne neťaží, ide do záhuby, nie k radosti.“ ID902 „Ale ušľachtilý človek, veľký kráľ, keď získa vynikajúce bohatstvo, robí šťastným a spokojným seba samého, robí šťastnými a spokojnými svojich rodičov, robí šťastnými a spokojnými svoju manželku a deti, robí šťastnými a spokojnými svojich otrokov, robotníkov a mužov a robí šťastnými a spokojnými svojich priateľov a spoločníkov. Poskytuje askétom a bráhmanom vznešený dar, ktorý vedie do neba, má šťastný výsledok a vedie do nebeského kráľovstva. Keďže sa z jeho bohatstva takto správne teší, králi ho neodnesú, ani zlodeji ho neodnesú, ani oheň ho nespáli, ani voda ho neodnesie, ani nemilovaní dedičia ho neodnesú. Takto, veľký kráľ, jeho bohatstvo, z ktorého sa správne teší, slúži na radosť, nie na skazu.“ ID903 „Tak ako, veľký kráľ, neďaleko dediny alebo mesta môže byť rybník s čistou vodou, chladnou vodou, sladkou vodou, bielou vodou, s peknými brehmi a príjemný. Ľudia môžu tú vodu nosiť, piť ju, kúpať sa v nej a používať ju na akýkoľvek účel podľa potreby. Tak, veľký kráľ, tá voda, keď sa správne využíva, vedie k radosti, nie k záhube. Presne tak, veľký kráľ, ušľachtilý človek, ktorý nadobudol veľké bohatstvo, robí šťastnými a spokojnými seba samého, svojich rodičov, svoju manželku a deti, svojich otrokov, robotníkov a poddaných, ako aj svojich priateľov a spoločníkov. Poskytuje askétom a bráhmanom vznešený dar, ktorý vedie do neba, má šťastný výsledok a vedie do nebeskej ríše. Keďže sa z jeho bohatstva takto správne teší, králi ho neodnesú, ani zlodeji ho neodnesú, ani oheň ho nespáli, ani voda ho neodnesie, ani nemilovaní dedičia ho neodnesú. Takto, veľký kráľ, jeho bohatstvo, z ktorého sa správne teší, slúži na radosť, nie na skazu.““ ID904 „Tak ako chladná voda na neobývanom mieste, ak sa z nej nepije, vyschne; tak aj podlý človek, keď získa bohatstvo, ani si ho sám neužíva, ani ho nerozdáva.“ ID905 „Ale múdry a rozvážny človek, keď nadobudne bohatstvo, teší sa z neho a plní svoje povinnosti. Ako býk živí svoje množstvo príbuzných; bezúhonný dosiahne nebeský stav.“ ID906 „10. Druhá reč o tých, čo nemajú dedičov“ ID907 „131. Vtedy sa kráľ Pasenadi z Kosaly uprostred dňa priblížil k Blahoslavenému. Keď sa priblížil, vzdal Blahoslavenému úctu a posadil sa na bok. Blahoslavený povedal kráľovi Pasenadimu z Kosaly, ktorý sedel na boku: ‚Nuž, veľký kráľ, odkiaľ prichádzaš uprostred dňa?‘“ ID908 „„Ctihodný pane, tu v Sāvatthī zomrel bohatý hlava rodiny. Prichádzam po tom, čo som jeho majetok bez dediča dopravil do kráľovského paláca. Bolo tam, ctihodný pane, desať miliónov len v zlate, nehovoriac o striebre! A predsa, ctihodný pane, takéto bolo jedlo, ktoré ten bohatý hlava rodiny konzumoval: jedol rozdrvenú ryžu s kyslou kašou ako druhý chod. Také bolo oblečenie, ktoré nosil: mal na sebe konopný odev ušitý z troch kusov. Taký bol dopravný prostriedok, ktorý používal: cestoval v rozpadnutom malom vozíku, nad ktorým mu držali slnečník z listov.““ ID909 „„Tak to je, veľký kráľ, tak to je, veľký kráľ! Kedysi v minulosti, veľký kráľ, ten bohatý hlava rodiny poskytol almužnu Paccekabuddhovi menom Tagarasikhī. Keď povedal: ‚Daj almužnu askétovi,‘ vstal zo svojho miesta a odišiel. Ale po tom, čo dal almužnu, neskôr toho ľutoval a pomyslel si: ‚Bolo by lepšie, keby toto jedlo z almužny zjedli otroci alebo robotníci.‘ Navyše kvôli svojmu majetku pripravil o život jediného syna svojho brata.“ ID910 „Veľký kráľ, pretože ten bohatý hospodár poskytol almužnu Paccekabuddhovi Tagarasikhīmu, v dôsledku tej karmy sa sedemkrát zrodil v dobrom mieste, v nebeskom svete. Vďaka zostatkovému výsledku tej istej karmy sedemkrát zastával postavenie bohatého hospodára práve v tomto Sāvatthī. Veľký kráľ, pretože ten bohatý domáci pán po tom, čo dal almužnu, neskôr pocítil ľútosť a pomyslel si: ‚Bolo by lepšie, keby toto almužné jedlo zjedli otroci alebo robotníci,‘ v dôsledku tej karmy sa jeho myseľ neklonila k užívaniu si vynikajúceho jedla, jeho myseľ sa neklonila k užívaniu si vynikajúceho oblečenia, jeho myseľ sa neklonila k užívaniu si vynikajúcich vozidiel a jeho myseľ sa neklonila k užívaniu si piatich vynikajúcich druhov zmyslových pôžitkov. Veľký kráľ, pretože ten bohatý hospodár pripravil o život jediného syna svojho brata kvôli majetku, v dôsledku tej karmy bol mučený v pekle mnoho rokov, mnoho stoviek rokov, mnoho tisíc rokov a mnoho stoviek tisíc rokov. V dôsledku zostávajúceho výsledku tej istej karmy je to už po siedmykrát, čo jeho majetok bez dediča prešiel do kráľovskej pokladnice. Pre toho bohatého hospodára, veľký kráľ, sa jeho staré zásluhy vyčerpali a nové zásluhy sa nenahromadili. Dnes, veľký kráľ, je ten bohatý hospodár mučený v pekle Mahāroruva.“ „Je to tak, ctihodný pane, že sa ten bohatý hospodár znovuzrodil v pekle Mahāroruva?“ „Tak je to, veľký kráľ, ten bohatý hospodár sa znovuzrodil v pekle Mahāroruva.“” ID911 „Obilie, bohatstvo, striebro, zlato alebo akýkoľvek iný majetok; otroci, robotníci, sluhovia a jeho závislí.“ ID912 „Nič z toho si nemožno vziať so sebou; všetko treba zanechať. Ale čokoľvek človek urobí telom, rečou alebo mysľou—“ ID913 „—to je skutočne naše vlastné, to si so sebou odnášame; to nás nasleduje ako tieň, ktorý sa nikdy neodlúči.“ ID914 „Preto by človek mal konať dobro ako zásobu pre budúci život. Zásluhy sú oporou pre bytosti v budúcom svete.“ ID915 „Druhá kapitola.“ ID916 „Zhrnutie:“ ID917 „Jaṭila, Päť kráľov a Doṇapāka; dve rozprávania sa týkajú boja; Mallikā a dve sa týkajú usilovnosti; dve sa týkajú toho, kto nemá syna; týmito sa táto kapitola skladá.“ ID918 „3. Tretia kapitola“ ID919 „1. Rozprava o jednotlivcoch“ ID920 „132. V Sāvatthī. Vtedy sa k Blahoslavenému priblížil kráľ Pasenadi z Kosaly, vzdal mu úctu a posadil sa na bok. Blahoslavený potom povedal kráľovi Pasenadimu z Kosaly, ktorý tam sedel: „Veľký kráľ, na svete existujú tieto štyri bytosti. Ktoré štyri? Jedna z temnoty smerujúca do temnoty; jedna z temnoty smerujúca do svetla; jedna zo svetla smerujúca do temnoty; a jedna zo svetla smerujúca do svetla.“ ID921 „A ako, veľký kráľ, je človek ten, ktorý pochádza z temnoty a smeruje do temnoty? Tu, veľký kráľ, sa istý človek znovuzrodí v nízkej rodine – v rodine vyvrheľov, bambusových remeselníkov, lovcov, výrobcov vozov alebo zberačov odpadkov – v rodine, ktorá je chudobná, má málo jedla a pitia, žije v ťažkostiach, kde sa jedlo a odev získavajú len s námahou. A je nevzhľadný, škaredý, trpaslícky a veľmi chorľavý – slepý, alebo s krivými končatinami, alebo chromý, alebo ochrnutý. Nedostáva jedlo, pitie, odev, dopravné prostriedky, vence, voňavky a masti, ani postele, obydlia a lampy. Pácha zlé činy telom, rečou a mysľou. Keď sa dopustil nesprávneho konania telom, rečou a mysľou, po rozpade tela po smrti sa znovuzrodí v stave strádania, v zlom osude, na mieste pádu, v pekle.“ ID922 „Tak ako, veľký kráľ, človek môže prechádzať z tmy do tmy, z temnoty do temnoty alebo z jednej krvavej škvrny do druhej; hovorím, veľký kráľ, že tento jedinec je taký. Takýmto spôsobom, veľký kráľ, je jedinec ten, kto z tmy smeruje do tmy.“ ID923 „A aký, veľký kráľ, je človek, ktorý je v tme, ale smeruje k svetlu? Tu, veľký kráľ, sa istý človek znovuzrodí v nízkej rodine – v rodine caṇḍálov, bambusových remeselníkov, lovcov, výrobcov vozov alebo zberačov odpadkov – v rodine, ktorá je chudobná, má málo jedla a pitia, žije v ťažkostiach, kde sa jedlo a odev získavajú len s námahou. A je škaredý, nevzhľadný, zdeformovaný a veľmi chorľavý – slepý, alebo s krivými končatinami, alebo chromý, alebo ochrnutý. Nedostáva jedlo, pitie, odev, dopravné prostriedky, vence, voňavky a masti, ani postele, obydlia a lampy. Cvičí sa v dobrom správaní telom, rečou a mysľou. Keď sa správa správne telom, rečou a mysľou, po rozpade tela, po smrti, znovuzrodí sa v dobrom mieste, v nebeskom svete.““ ID924 „„Rovnako ako, veľký kráľ, človek môže vyliezť zo zeme na pohovku, z pohovky na chrbát koňa, z chrbta koňa na plece slona alebo z pleca slona do paláca; Hovorím, veľký kráľ, že tento človek je taký. Takýmto spôsobom, veľký kráľ, je človek ten, kto je v tme a má osud vo svetle.“ ID925 „A aký, veľký kráľ, je človek, ktorý je vo svetle a má osud v tme? Tu, veľký kráľ, sa istý človek znovuzrodí v významnej rodine – vo veľkej rodine bojovníkov, vo veľkej rodine bráhmanov alebo vo veľkej rodine hláv domácností – v rodine, ktorá je bohatá, s veľkým majetkom, s veľkým vlastníctvom, s hojnosťou zlata a striebra, s hojnosťou zdrojov a majetku a s hojnosťou bohatstva a obilia. A je pekný, príťažlivý a príjemný, obdarený najvyššou krásou pleti. Dostáva jedlo, nápoje, odev, dopravné prostriedky, vence, voňavky a masti, ako aj postele, obydlia a lampy. Pácha zlé činy telom, rečou a mysľou. Keďže páchal zlé činy telom, rečou a mysľou, po rozpade tela, po smrti, sa znovuzrodí v stave strádania, v zlom osude, na mieste pádu, v pekle.“ ID926 „Tak ako, veľký kráľ, sa človek môže z paláca dostať na chrbát slona, z chrbta slona na chrbát koňa, z chrbta koňa na pohovku, z pohovky na zem alebo zo zeme vstúpiť do tmy; hovorím, veľký kráľ, že tento jedinec je taký. Takýmto spôsobom, veľký kráľ, je jedinec ten, kto je vo svetle, ale má osud v tme.““ ID927 „A aký, veľký kráľ, je človek, ktorý je vo svetle a smeruje do svetla? Tu, veľký kráľ, sa istý človek znovuzrodí vo vysokej rodine – vo veľkej rodine bojovníkov, vo veľkej rodine bráhmanov alebo vo veľkej rodine hláv domácností – v rodine, ktorá je bohatá, s veľkým majetkom, s veľkým vlastníctvom, s hojnosťou zlata a striebra, s hojnosťou zdrojov a majetku a s hojnosťou bohatstva a obilia. A je pekný, príťažlivý a príjemný, obdarený najvyššou krásou pleti. Dostáva jedlo, nápoje, odev, dopravné prostriedky, vence, voňavky a masti, ako aj postele, obydlia a lampy. Dodržiava dobré správanie telom, rečou a mysľou. Keď sa správa správne telom, rečou a mysľou, po rozpade tela, po smrti, znovuzrodí sa na dobrom mieste, v nebeskom svete.““ ID928 „„Rovnako ako, veľký kráľ, sa človek môže presunúť z jednej pohovky na druhú, z chrbta jedného koňa na chrbát druhého, z chrbta jedného slona na chrbát druhého alebo z jedného paláca do druhého; hovorím, veľký kráľ, že tento človek je taký. Takto, veľký kráľ, je človek, ktorý je vo svetle a má miesto určenia vo svetle. Naozaj, veľký kráľ, tieto štyri druhy ľudí sa nachádzajú vo svete.“ Takto povedal Blahoslavený…“ ID929 „Chudobný človek, ó kráľ, je neveriaci a lakomý; je skúpy, má zlé úmysly, zastáva nesprávne názory a je neúctivý.“ ID930 „Uráža a hanobí askétov alebo bráhmanov, či iných žobrákov; je nihilista a hádavý.“ ID931 „Bráni tomu, kto dáva jedlo tým, ktorí o to prosia. Takýto človek, ó kráľ, pán ľudí, po smrti ide do strašného pekla; je to ten, kto je v temnote a smeruje do temnoty.“ ID932 „Chudobný človek, ó kráľ, je verný a nie je lakomý; dáva s ušľachtilými úmyslami, je to človek s nezmätenou mysľou.“ ID933 „Keď vstane, vzdáva úctu askétom, bráhmanom alebo iným žobrákom a cvičí sa v harmonickom správaní.“ ID934 „Nezabraňuje tomu, kto dáva jedlo tým, ktorí o to prosia. Taký človek, ó kráľ, pán ľudí, po smrti odchádza do nebeského príbytku; je to ten, kto je v temnote, ale jeho cieľom je svetlo.“ ID935 „Ak je človek, ó kráľ, bohatý, je neveriaci a lakomý; je skúpy, má zlé úmysly, zastáva nesprávne názory a je neúctivý.“ ID936 „Uráža a hanobí askétov alebo bráhmanov či iných žobrákov; je nihilista a je hádavý.“ ID937 „Bráni tomu, kto dáva jedlo tým, ktorí o to prosia. Takýto človek, ó kráľ, pán ľudí, po smrti odchádza do strašného pekla; je to ten, kto je vo svetle, ale jeho cieľom je tma.“ ID938 „Ak je človek, ó kráľ, bohatý, je verný a nie lakomý; dáva s ušľachtilými úmyslami, je to človek s nezmätenou mysľou.“ ID939 „Keď vstane, vzdáva úctu asketom alebo bráhmanom či iným žobrákom a cvičí sa v harmonickom správaní.“ ID940 „Nezabraňuje tomu, kto dáva jedlo tým, ktorí o to prosia. Takýto človek, ó kráľ, pán ľudí, po smrti odchádza do nebeského príbytku; je to ten, kto prechádza zo svetla do svetla.“ ID941 „2. Rozprava o babičke“ ID942 „133. V Sāvatthī. Kým kráľ Pasenadi z Kosaly sedel na jednej strane, Blahoslavený mu povedal: „Nuž, veľký kráľ, odkiaľ prichádzaš v tento poludňajší čas?““ ID943 „„Ctihodný pane, moja babička zomrela. Bola stará, pokročilá v rokoch, dosiahla poslednú fázu života – sto dvadsať rokov. Ctihodný pane, moja babička mi bola drahá a milá. Keby som, ctihodný pane, mohol zabrániť smrti mojej babičky tým, že by som jej dal sloní klenot, dal by som jej sloní klenot, aby moja babička nezomrela. Keby som, ctihodný pane, mohol zabrániť smrti mojej babičky tým, že by som jej dal konský klenot, dal by som jej konský klenot, aby moja babička nezomrela. Keby som, ctihodný pane, mohol zabrániť smrti svojej babičky tým, že by som jej daroval vybranú dedinu, daroval by som jej vybranú dedinu, aby moja babička nezomrela. Keby som, ctihodný pane, mohol zabrániť smrti svojej babičky tým, že by som jej daroval provinciu, daroval by som jej provinciu, aby moja babička nezomrela.“ „Všetky bytosti, veľký kráľ, sú zo svojej podstaty odsúdené na smrť, majú smrť za svoj koniec a neprekročili smrť.“ „Je to úžasné, ctihodný pane, je to ohromujúce, ctihodný pane! Ako výstižne to povedal Blahoslavený: ‚Všetky bytosti sú zo svojej podstaty odsúdené na smrť, majú smrť za svoj koniec a neprekročili smrť.‘“ ID944 „Tak je to, veľký kráľ, tak je to! Všetky bytosti sú zo svojej podstaty odsúdené na smrť, majú smrť za svoj koniec a neprekročili smrť. Rovnako ako, veľký kráľ, akékoľvek hrnčiarske nádoby existujú, či už nevypálené, alebo vypálené, všetky sú svojou povahou predurčené na rozbitie, majú rozbitie za svoj koniec a neprekročili rozbitie; rovnako tak, veľký kráľ, všetky bytosti sú svojou povahou predurčené na smrť, majú smrť za svoj koniec a neprekročili smrť.““ ID945 „„Všetky bytosti zomrú, lebo život má smrť za svoj koniec. Podľa svojej karmy pôjdu, podľa plodu svojich zásluh a previnení: tí, ktorí vykonali zlé skutky, do pekla, a tí, ktorí vykonali záslužné skutky, do dobrého cieľa.“ ID946 „Preto by človek mal konať dobro a hromadiť to, čo je pre budúci život. Zásluhy sú oporou pre živé bytosti v budúcom svete.“ ID947 „3. Rozprava o svete“ ID948 „134. V Sāvatthī. Kráľ Pasenadi z Kosaly, sediac na jednej strane, povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, koľko je vecí, ktoré, keď vzniknú vo svete, vznikajú na škodu, na utrpenie a na nepohodlie?“ „Veľký kráľ, existujú tri veci, ktoré, keď vznikajú vo svete, vznikajú na škodu, na utrpenie a na nepohodlie. Aké sú tie tri? Chamtivosť, veľký kráľ, je vec, ktorá, keď vzniká vo svete, vzniká na škodu, na utrpenie a na nepohodlie. Nenávisť, veľký kráľ, je vec, ktorá, keď vzniká vo svete, vzniká na škodu, na utrpenie a na nepohodlie. Zmätenosť, veľký kráľ, je vec, ktorá, keď vznikne vo svete, prináša škodu, utrpenie a nepohodlie. Toto, veľký kráľ, sú tie tri veci, ktoré, keď vzniknú vo svete, prinášajú škodu, utrpenie a nepohodlie.““ ID949 „‚Chamtivosť, nenávisť a zmätenosť, vznikajúce z vnútra človeka, škodia človeku so zlým myslením, rovnako ako vlastný plod ničí trstinu.‘“ ID950 „4. Rozprava o lukostreľbe“ ID951 „135. V Sāvatthī. Kráľ Pasenadi z Kosaly, sediac na jednej strane, povedal Blahoslavenému: ‚Ctihodný pane, komu by sa mal darovať dar?‘ ‚Veľký kráľ, mal by sa darovať tomu, s kým je myseľ spokojná.‘ „Ale, ctihodný pane, komu venovaný dar prináša veľký úžitok?“ „Veľký kráľ, otázka ‚Komu by sa mal dar venovať?‘ je jedna vec a otázka ‚Komu venovaný dar prináša veľký úžitok?‘ je iná. Dar venovaný cnostnému, veľký kráľ, prináša veľký úžitok; nie však dar venovaný necnostnému. V tom prípade, veľký kráľ, položím ti na oplátku otázku. Odpovedzte tak, ako uznáte za vhodné. Čo si myslíte, veľký kráľ? Predstavte si, že by vám hroziła bitka a armáda by bola v bojovej formácii. Vtedy by mohol prísť mladý khattiya – nevycvičený, nezručný, neskúsený, netrénovaný, ustráchaný, trasúci sa, vydesený a náchylný k úteku. Podporil by si toho muža a mal by si potrebu takého muža?“ „Nie, ctihodný pane, nepodporil by som toho muža, ani by som nemal potrebu takého muža.“ „Potom by mohol prísť mladý bráhman, nevycvičený… alebo by mohol prísť mladý vessa, nevycvičený… alebo by mohol prísť mladý sudda, nevycvičený…“ „…ani by som nemal potrebu takého muža.““ ID952 „Čo si myslíš, veľký kráľ? Predstav si, že by ti hroziła bitka a armáda by bola v bojovej formácii. Potom by mohol prísť mladý khattiya – dobre vycvičený, zručný v boji, skúsený, trénovaný, nebojácny, netriasol by sa, nebol by vydesený a nemal by sklon k úteku. Podporil by si takého muža a mal by si potrebu takého muža?“ „Ctihodný pane, podporil by som toho muža a mal by som potrebu takého muža.“ „Potom by mohol prísť mladý bráhman… alebo mladý vessa… alebo mladý sudda – dobre vycvičený, zručný v boji, skúsený, trénovaný, nebojácny, netriasajúci sa, nezľaknutý a neschopný úteku. Podporili by ste takého človeka a potrebovali by ste ho?“ „Ctihodný pane, podporil by som takého človeka a potreboval by som ho.““ ID953 „Presne takto, veľký kráľ, bez ohľadu na to, z akej rodiny niekto opustil domáci život a stal sa bezdomovcom, ak sa zriekol piatich faktorov a je obdarený piatimi faktormi, dar, ktorý mu je venovaný, prináša veľké ovocie. Aké sú tých päť faktorov, ktorých sa zriekol? Zriekol sa zmyslovej túžby; zriekol sa zlomyseľnosti; zriekol sa lenivosti a otupenosti; zriekol sa nepokoja a výčitiek svedomia; zriekol sa pochybností. Toto je tých päť faktorov, ktorých sa zriecol. Akými piatimi faktormi je obdarený? Je obdarený súhrnom cnosti arahanta, súhrnom sústredenia arahanta, súhrnom múdrosti arahanta, súhrnom oslobodenia arahanta a súhrnom poznania a videnia oslobodenia arahanta. Týmito piatimi faktormi je obdarený. Dar daný tomu, kto sa zbavil piatich faktorov a je obdarený piatimi faktormi, prináša teda veľké ovocie.“ Toto povedal Blahoslavený… Učiteľ: ID954 „Kráľ, ktorý potrebuje bojovníka, by mal podporovať mladíka, v ktorom sa nachádzajú lukostreľba, sila a energia; nemal by podporovať toho, kto nie je odvážny kvôli svojmu pôvodu.“ ID955 „Presne tak by sa mal človek ctiť múdreho človeka s ušľachtilým správaním, aj keby bol z nízkého pôvodu, v ktorom sú zakorenené vlastnosti trpezlivosti a miernosti.“ ID956 „Človek by mal dať postaviť príjemné pustovne a usadiť tam tých, ktorí sú veľmi učení. Človek by mal vybudovať vodné nádrže v divočine a mosty a cesty v náročnom teréne.“ ID957 „Mali by sme poskytovať jedlo, nápoje a potraviny spolu s rúchami a ubytovaním tým, ktorí sú čestní a majú istú a pokojnú myseľ.“ ID958 „Rovnako ako hromový mrak s girlandami bleskov a stovkami vrcholov zapĺňa vysoké aj nízke krajiny a zosiela dážď na zem;“ ID959 „Tak aj múdry človek, ktorý má vieru a je učený, po tom, čo pripraví jedlo, nasýti žobrákov jedlom a nápojom.“ ID960 „S radosťou dáva štedro a hovorí: ‚Dávajte! Dávajte!‘ To je jeho hrom, podobný tomu z dažďového mraku. Ten obrovský prúd zásluh sa zosypáva na darcu.“ ID961 „5. Príbeh o hore“ ID962 „136. V Sāvatthī. Kým kráľ Pasenadi z Kosaly sedel na jednej strane, Blahoslavený mu povedal: „Nuž, veľký kráľ, odkiaľ prichádzaš uprostred dňa?“ „Ctihodný pane, tie kráľovské povinnosti kráľov – pomazaných kšatrijov, opojených pýchou z panovania, premáhaných pripútanosťou k zmyslovým potešeniam, ktorí dosiahli stabilitu vo svojej krajine a vládnu nad veľkou časťou zeme – práve týmito vecami som teraz zaneprázdnený.““ ID963 „Čo si myslíš, veľký kráľ? Predstav si, že by k tebe z východnej strany prišiel muž, ktorého slovám sa dá veriť a na ktorého sa dá spoľahnúť. Keď by sa k tebe priblížil, povedal by ti toto: ‚Ak ti to nevadí, veľký kráľ, vedz toto: Prichádzam z východnej strany. Tam som videl veľkú horu, vysokú ako oblaky, ktorá postupuje a drví všetky živé bytosti na prach. Čokoľvek máš urobiť, veľký kráľ, urob to.“ Potom by prišiel druhý muž zo západu… Potom by prišiel tretí muž zo severu… Potom by prišiel štvrtý muž, ktorého slovám sa dá veriť a na ktoré sa dá spoľahnúť, z juhu. Keď by sa k tebe priblížil, povedal by toto: ‚Ak ti to vyhovuje, veľký kráľ, vedz toto: Prichádzam z juhu. Tam som videl veľkú horu, vysokú ako oblaky, ktorá sa blíži a drví všetky živé bytosti na prach. Čokoľvek máš urobiť, veľký kráľ, urob to.“ Keď na teba, veľký kráľ, dopadne také veľké a strašné nebezpečenstvo, kruté ničenie ľudského života, pričom ľudská existencia je tak ťažko dosiahnuteľná, čo sa má urobiť?““ ID964 „„Ctihodný pane, keď sa pre mňa vynorilo také veľké a strašné nebezpečenstvo, kruté ničenie ľudského života, pričom ľudská existencia je tak ťažko dosiahnuteľná, čo iné sa dá urobiť, ako praktizovať Dhammu, ako sa správať správne, ako konať blahodárne, ako konať záslužne?““ ID965 „„Vyhlasujem ti, veľký kráľ, oznamujem ti, veľký kráľ: starnutie a smrť ťa premáhajú. Keď ťa starnutie a smrť premáhajú, veľký kráľ, čo sa dá robiť?“ „Ctihodný pane, keď ma starnutie a smrť premáhajú, čo iné sa dá robiť, než praktizovať Dhammu, správne správanie, blahodárne konanie a záslužné konanie? Ctihodný pane, existujú slonové bitky kráľov – pomazaných kšatrijov, opojených pýchou z panovania, premáhaných pripútanosťou k zmyslovým rozkošiam, ktorí dosiahli stabilitu vo svojej krajine a vládnu po dobytí veľkej časti zeme; ale pre nich, ctihodný pane, v tých slonových bitkách neexistuje žiadna úniková cesta, žiadna možnosť, keď ich premáha starnutie a smrť. Ctihodný pane, existujú jazdecké bitky… bitky na bojových vozoch… pechotné bitky kráľov – pomazaných kšatrijov… ktorí vládnu po dobytí veľkej časti zeme; ale pre nich, ctihodný pane, v týchto pechotných bitkách neexistuje žiadna úniková cesta, žiadna možnosť, keď ich premáha starnutie a smrť. Navyše, ctihodný pane, v tejto kráľovskej rodine sú poradcovia a veľkí ministri, ktorí sú schopní svojimi stratégiami rozdrviť blížiacich sa nepriateľov; ale pre nich, ctihodný pane, v týchto strategických bitkách neexistuje žiadna úniková cesta, žiadna možnosť, keď ich premôže starnutie a smrť. Navyše, ctihodný pane, v tejto kráľovskej rodine je hojnosť zlata a striebra, či už zakopaná v zemi, alebo uložená na povrchu, pomocou ktorej sme schopní zlákať blížiacich sa nepriateľov; ale pre nich, ctihodný pane, v týchto bitkách o bohatstvo neexistuje žiadna úniková cesta, žiadny priestor, keď ich premáha starnutie a smrť. Ctihodný pane, keď ma premáhajú starnutie a smrť, čo iné mi zostáva, ako praktizovať Dhammu, správne správanie, blahodárne konanie a záslužné konanie?“ ID966 „Tak je to, veľký kráľ, tak je to! Keď starnutie a smrť prevládajú, čo iné zostáva robiť, než praktizovať Dhammu, správne správanie, blahodárne konanie a záslužné konanie?“ Toto povedal Blahoslavený… Učiteľ:“ ID967 „„Rovnako ako mohutné skalnaté hory, siahajúce až k nebu, by sa mohli valiť zo všetkých strán, zo štyroch svetových strán, a všetko rozdrviť na prach;“ ID968 „Tak aj starnutie a smrť premáhajú živé bytosti: kšatrijov, bráhmanov, vaišjov, šúdrov, čandálov a pukkusov. Nešetria nič; všetko rozdrvia.“ ID969 „Tam nie je miesto pre slony, ani pre vozy, ani pre pechotu; ani nie je možné zvíťaziť strategickými bitkami či bohatstvom.“ ID970 „Preto by múdry a vytrvalý človek, jasne vidiaci svoje vlastné blaho, mal nadobudnúť vieru v Buddhu, Dhammu a Saṅghu.“ ID971 „Ten, kto praktizuje Dhammu telom, rečou alebo mysľou – ten je chválený už tu, v tomto živote, a po smrti sa teší v nebi.“ ID972 „Tretia kapitola.“ ID973 „Zhrnutie toho:“ ID974 „Človek, babička, svet, lukostreľba a podobenstvo o hore; túto kosalskú päticu učil Najlepší z Budhov.“ ID975 „Kosalská Saṃyutta je ukončená.“