ID987 „9. Rozprava o analýze nekonfliktu“ ID988 „323. Tak som počul. Raz Blahoslavený pobýval v Sāvatthī v Jétovom háji, v kláštore Anāthapiṇḍika. Tam sa Blahoslavený obrátil na mníchov: „Mnísi!“ ‚Ctihodný pane!‘ odpovedali mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal: ‚Mnísi, naučím vás analýzu nekonfliktu. Počúvajte ju, sústreďte sa; budem hovoriť.‘ ‚Áno, ctihodný pane,‘ odpovedali mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal:“ ID989 „Človek by nemal hľadať zmyslové potešenie, ktoré je nízké, vlastné dedinčanom, bežným ľuďom, nešľachetné a neprospieva; ani by nemal hľadať prax sebatrýznenia, ktorá je bolestivá, nešľachetná a neprospieva. Mnísi, bez toho, aby sa priblížil k jednému z týchto dvoch extrémov, Tathāgata plne prebudil Strednú cestu, ktorá prináša videnie, prináša poznanie a vedie k mieru, k priamemu poznaniu, k osvietenie, k Nibbāne. Človek by mal poznať chválenie a mal by poznať znevažovanie. Keď spozná chválenie a keď spozná znevažovanie, nemal by ani chváliť, ani znevažovať; mal by učiť iba Dhammu. Človek by mal poznať podmienky šťastia. Keď spozná podmienky šťastia, mal by šťastie hľadať vo svojom vnútri. Nemal by v súkromí vyslovovať slová kritiky, ani tvárou v tvár hovoriť ostré slová. Mal by hovoriť bez náhlenia, nie uponáhľane. Nemal by trvať na regionálnom nárečí, ani porušovať bežný jazyk. Toto je zhrnutie Analýzy nekonfliktu.“ ID990 „324. ‚Človek by nemal hľadať zmyslové potešenie, ktoré je nízké, vlastné dedinčanom, obyčajným ľuďom, nešľachetné a neprospešné; ani by nemal hľadať prax sebatrýznenia, ktorá je bolestivá, nešľachetná a neprospešná.‘ To bolo skutočne povedané. A v súvislosti s čím to bolo povedané? Usilovanie sa o duševné potešenie u toho, kto má potešenie spojené so zmyslovosťou – usilovanie, ktoré je nízké, typické pre dedinčanov, pre obyčajných ľudí, nešľachetné a neprospešné – je stav sprevádzaný utrpením, trápením, úzkosťou a mukami; je to nesprávna prax. Neusilovanie sa o to duševné potešenie, ktoré je nízké, typické pre dedinčanov a obyčajných ľudí, nedôstojné a neprospešné, je stavom bez utrpenia, bez úzkosti, bez strachu a bez múčenia; je to správna prax. Usilovanie sa o sebakázeň – ktorá je bolestivá, nedôstojná a neprospešná – je stavom sprevádzaným utrpením, úzkosťou, strachom a múčením; je to nesprávna prax. Neusilovanie sa o sebatrýznenie – ktoré je bolestivé, nešľachetné a neprospešné – je stavom bez utrpenia, bez úzkosti, bez strachu a bez múčenia; je to správna prax. ‚Človek by nemal usilovať o zmyslové potešenie… ani by nemal usilovať o prax sebatrýznenia…‘ – práve s ohľadom na toto bolo toto povedané.“ ID991 „325. ‚Bez toho, aby sa priblížil k jednému z týchto dvoch extrémov, Tathāgata plne prebudil Strednú cestu, ktorá prináša videnie, prináša poznanie a vedie k mieru, k priamemu poznaniu, k osvietenie, k Nibbāne.‘ To bolo skutočne povedané. A v súvislosti s čím to bolo povedané? Práve s touto Ušľachtilou osemčlennou cestou, to znamená: Správny pohľad, správny úmysel, správna reč, správne konanie, správne živobytie, správne úsilie, správna všímavosť, správna koncentrácia. ‚Bez toho, aby sa priblížil k jednému z týchto dvoch extrémov, Tathāgata plne prebudil Strednú cestu, ktorá prináša videnie, prináša poznanie a vedie k mieru, k priamemu poznaniu, k osvietenie, k Nibbáne‘ – práve v súvislosti s týmto bolo toto povedané.“ ID992 „326. ‚Človek by mal poznať chválenie a mal by poznať znevažovanie. Keď spozná chválenie a spozná znevažovanie, nemal by ani chváliť, ani znevažovať; mal by učiť iba Dhammu.‘ To sa skutočne povedalo. A v súvislosti s čím to bolo povedané? A ako, mnísi, môže existovať chválenie aj znevažovanie, ale nie učenie Dhammy? Tým, že sa povie: ‚Všetci tí, ktorí sa venujú hľadaniu duševného potešenia spojeného so zmyslovosťou – čo je nízké, vlastné dedinčanom, obyčajným ľuďom, nešľachetné a neprospešné – sú sprevádzaní utrpením, trápením, úzkosťou a mukami; praktizujú nesprávne,‘ tým sa niektorí znevažujú.“ ID993 „Tým, že povie: ‚Všetci tí, ktorí sa nevenujú hľadaniu duševného potešenia spojeného so zmyslovosťou – ktorá je nízkopostavená, typická pre dedinčanov, pre obyčajných ľudí, nešľachetná a neprospešná – sú bez utrpenia, bez úzkosti, bez strachu a bez muky; tí správne praktizujú,‘ niekto takýchto ľudí velebí.“ ID994 „Tým, že povie: ‚Všetci tí, ktorí sa venujú praktizovaniu sebakázeň – čo je bolestivé, nešľachetné a neprospešné – sú sprevádzaní utrpením, trápením, úzkosťou a mukami; praktizujú nesprávne,‘ niekto niektorých znevažuje.“ ID995 „Keď niekto povie: ‚Všetci tí, ktorí sa nevenujú praktike sebakáznania – ktorá je bolestivá, nešľachetná a neprospešná – sú bez utrpenia, bez úzkosti, bez strachu a bez múčenia; praktizujú správne,‘ tým niektorých chváli.“ ID996 „Keď niekto povie: ‚Všetci tí, u ktorých nie je opustené puto bytia, sú sprevádzaní utrpením, trápením, úzkosťou a mukami; praktizujú nesprávne,‘ tým niektorých znevažuje.“ ID997 „Keď niekto povie: ‚Všetci tí, u ktorých je púto bytia opustené, sú bez utrpenia, bez úzkosti, bez strachu a bez múčenia; tí praktizujú správne,‘ tým niektorých chváli. Takto, mnísi, existuje aj chválenie, aj znevažovanie, ale nie je to výklad Dhammy.“ ID998 „327. A ako, mnísi, neexistuje ani chválenie, ani znevažovanie, ale učenie Dhammy? Človek nehovorí takto: ‚Všetci tí, ktorí sa venujú hľadaniu duševného potešenia spojeného so zmyslovosťou – ktorá je nízká, vlastná dedinčanom, obyčajným ľuďom, nešľachetná a neprospešná – sú sprevádzaní utrpením, trápením, úzkosťou a mukami; ich prax je nesprávna.‘ Skôr tým, že povie: ‚Naozaj, toto hľadanie je stav sprevádzaný utrpením, trápením, úzkosťou a mukami; je to nesprávna prax,‘ učí iba Dhammu.“ ID999 „Nikto nehovorí takto: ‚Všetci tí, ktorí sa nevenujú hľadaniu duševného potešenia spojeného so zmyslovosťou – ktorá je nízkopostavená, vlastná dedinčanom, obyčajným ľuďom, nešľachetná a neprospešná – sú bez utrpenia, bez úzkosti, bez strachu a bez múčenia; tí sa správajú správne.‘ Skôr tým, že povie: ‚Naozaj, toto neusilovanie je stav bez utrpenia, bez úzkosti, bez strachu a bez múčenia; je to správna prax,‘ učí iba Dhammu.“ ID1000 „Nikto nehovorí takto: ‚Všetci tí, ktorí sa venujú sebatrýzneniu – ktoré je bolestivé, nešľachetné a neprospieva – sú sprevádzaní utrpením, trápením, úzkosťou a mukami; ich konanie je nesprávne.‘ Skôr tým, že povie: ‚V skutočnosti je toto sebatrýznenie stavom sprevádzaným utrpením, trápením, úzkosťou a mukami; je to nesprávne konanie,‘ učí človek iba Dhammu.“ ID1001 „Nesmie sa hovoriť takto: ‚Všetci tí, ktorí sa nevenujú sebatrýzneniu – ktoré je bolestivé, nečestné a neprospešné – sú bez utrpenia, bez úzkosti, bez strachu a bez múčenia; tí sa riadia správnou praxou.‘ Skôr tým, že povie: ‚Naozaj, toto nevenovanie sa je bez utrpenia, bez úzkosti, bez strachu a bez múčenia; je to správna prax,‘ človek učí iba Dhammu.“ ID1002 „Nesmie sa hovoriť takto: ‚Všetci tí, u ktorých nie je opustené puto bytia, sú v utrpení, v trápení, v úzkosti, v múčení; tí sa riadia nesprávnou praxou.‘ Skôr tým, že sa povie: ‚Naozaj, keď nie je opustené puto bytia, ani bytie nie je opustené,‘ učí sa iba Dhamma.“ ID1003 „Nikto nehovorí takto: ‚Všetci tí, u ktorých je púto bytia opustené, sú bez utrpenia, bez úzkosti, bez trápenia, bez múčenia; tí praktizujú správne.‘ Skôr, keď povie: ‚Naozaj, keď je púto bytia opustené, je opustené aj bytie,‘ učí iba Dhammu. Týmto spôsobom, mnísi, nedochádza ani k vyvyšovaniu, ani k znevažovaniu, ale k učeniu Dhammy. ‚Človek by mal poznať vyvyšovanie a mal by poznať znevažovanie; keď spozná vyvyšovanie a spozná znevažovanie, nemal by ani vyvyšovať, ani znevažovať, ale mal by učiť iba Dhammu.‘ – práve s ohľadom na toto bolo toto povedané.“ ID1004 „328. ‚Človek by mal poznať rozlišovanie rozkoše; keď spozná rozlišovanie rozkoše, mal by usilovať o vnútorné šťastie.‘ – to sa skutočne povedalo. A v súvislosti s čím sa to povedalo? Mnísi, existuje týchto päť druhov zmyslových rozkoší. Aké päť? Tvary vnímané okom, ktoré sú žiaduce, príjemné, očarujúce, príjemnej povahy, spojené so zmyslovou túžbou a lákavé. Zvuky vnímané uchom… Vône vnímané nosom… Chute vnímané jazykom… Hmatové vjemy vnímané telom, ktoré sú žiaduce, príjemné, očarujúce, príjemnej povahy, spojené so zmyslovou túžbou a lákavé. Toto, mnísi, sú päť zložiek zmyslového potešenia. Mnísi, akékoľvek potešenie a duševná radosť, ktoré vznikajú v závislosti od týchto piatich zložiek zmyslového potešenia, to sa nazýva zmyslové potešenie, potešenie z nečistoty, potešenie obyčajných ľudí, potešenie nešľachetných. O tomto potešení hovorím: ‚Nemalo by sa po ňom túžiť, nemalo by sa rozvíjať, nemalo by sa pestovať; malo by sa ho báť.‘ Tu, mnísi, mních, úplne oddelený od zmyslových potešení, oddelený od neblahých stavov, vstúpi a zotrvá v prvom džhánovi, ktorý má nasmerované myslenie a udržované myslenie, s blaženosťou a potešením zrodenými z odlúčenia. S utíšením zameraného a trvalej myšlienky vstupuje a prebýva v druhom džhánovi, ktorý má vnútornú istotu a zjednotenie mysle, je bez zameranej a trvalej myšlienky, s blaženosťou a potešením zrodenými zo sústredenia. S odznievaním blaženosti prebýva v vyrovnanosti… a tak ďalej… v treťom džhánovi… vstupuje a prebýva vo štvrtom džhánovi. Toto sa nazýva radosť z odriekania, radosť z odlúčenia, radosť z pokoja, radosť z prebudenia. O tejto radosti hovorím: ‚Mala by sa hľadať, mala by sa rozvíjať, mala by sa pestovať; nemala by sa obávať.‘ ‚Človek by mal poznať rozlišovanie radosti; keď spozná rozlišovanie radosti, mal by hľadať vnútorné šťastie.‘ – práve s ohľadom na toto bolo toto povedané.“ ID1005 „329. ‚Človek by nemal v súkromí vyslovovať výčitky, ani v prítomnosti iného vyslovovať hanlivé slová‘ – tak bolo povedané. V súvislosti s čím bolo toto povedané? Tu, mnísi, ak človek vie, že výčitky v súkromí sú nepravdivé, nesprávne a neprospievajúce, nemal by takéto výčitky vyslovovať. Dokonca aj keby človek vedel, že slová výčitiek v súkromí sú pravdivé a faktické, ale neprospievajúce, mal by sa cvičiť v tom, aby ich nevyslovoval. Ak však človek vie, že slová výčitiek v súkromí sú pravdivé, faktické a prospievajúce, mal by poznať správny čas na vyslovenie týchto slov výčitiek. Podobne, mnísi, ak niekto vie, že hanlivá reč v prítomnosti iného je nepravdivá, nesprávna a neprospieva, nemal by takú hanlivú reč vyslovovať. Aj keby niekto vedel, že hanlivá reč v prítomnosti iného je pravdivá a založená na skutočnosti, ale neprospieva, mal by sa cvičiť v tom, aby ju nevyslovoval. Ak však človek vie, že hanlivá reč v prítomnosti iného je pravdivá, založená na faktoch a prospešná, mal by vedieť, kedy je správny čas na vyslovenie takej hanlivej reči. ‚Človek by nemal vyslovovať slová pokarhania v súkromí, ani hanlivú reč v prítomnosti iného‘ – práve s ohľadom na toto bolo toto povedané.“ ID1006 „330. ‚Človek by mal hovoriť bez náhlenia, nie uponáhľane‘ – toto bolo povedané. V súvislosti s čím bolo toto povedané? Tu, mnísi, keď človek hovorí uponáhľane, telo sa unaví, myseľ je oslabená, hlas je oslabený, hrdlo trpí a reč človeka, ktorý hovorí uponáhľane, je nezreteľná a nezrozumiteľná. Keď však človek hovorí bez náhlenia, telo sa neunaví, myseľ nie je oslabená, hlas nie je oslabený, hrdlo netrpí a reč človeka, ktorý hovorí bez náhlenia, je zreteľná a zrozumiteľná. ‚Človek by mal hovoriť bez náhlenia, nie náhlivo‘ – práve s ohľadom na toto bolo toto povedané.“ ID1007 „331. ‚Človek by nemal trvať na miestnom nárečí, ani by nemal porušovať všeobecné zvyklosti‘ – toto bolo povedané. V súvislosti s čím bolo toto povedané? A ako, mnísi, dochádza k trvaniu na miestnom nárečí a k porušovaniu všeobecných zvyklostí? Tu, mnísi, sa v rôznych regiónoch tá istá vec označuje ako ‚pāti‘, ako ‚patta‘, ako ‚vitta‘, ako ‚sarāva‘, ako ‚dhāropa‘, ako ‚poṇa‘ alebo ako ‚pisīlava‘. Tak, ako sa to v týchto rôznych regiónoch označuje, človek sa toho drží s nasadením a nesprávnym chápaním, trvajúc na tom: „Len toto je pravda; všetko ostatné je nepravda.“ Takto, mnísi, dochádza k trvaniu na miestnom nárečí a k porušovaniu všeobecne prijatých zvyklostí.“ ID1008 „332. A ako, mnísi, nedochádza k trvaniu na miestnom dialekte a k porušovaniu spoločných zvyklostí? Tu, mnísi, v niektorých regiónoch označujú tú istú vec ako ‚pāti‘, ako ‚patta‘, ako ‚vitta‘, ako ‚sarāva‘, ako ‚dhāropa‘, ako ‚poṇa‘ alebo ako ‚pisīlava‘. Nech už to v týchto rôznych regiónoch nazývajú akokoľvek, človek hovorí zodpovedajúcim spôsobom bez nedorozumenia, pričom si myslí: ‚Zdá sa, že ctihodní používajú tento termín na označenie tejto veci.‘ Takto, mnísi, spočíva neupieranie sa na miestny dialekt a nedodržiavanie všeobecných zvyklostí. ‚Človek by sa nemal upierať na miestny dialekt, ani by nemal porušovať všeobecné zvyklosti‘ – práve s ohľadom na toto bolo toto povedané.“ ID1009 „333. Tu, mnísi, je to hľadanie duševného potešenia v zmyslovom blahu, ktoré je nízké, vulgárne, svetské, nešľachetné a neprospešné, stavom plným utrpenia, rozrušenia, úzkosti a horúčky; je to nesprávna prax. Preto je tento stav spojený so znečistením. Tu, mnísi, je to neusilovanie sa o duševné potešenie zo zmyslového blaha – ktoré je nízké, vulgárne, svetské, nešľachetné a neprospešné – stavom bez utrpenia, bez rozrušenia, bez úzkosti a bez horúčky; je to správna prax. Preto je tento stav bez znečistenia.“ ID1010 „334. Tu, mnísi, je snaha o sebatrýznenie, ktorá je bolestivá, nešľachetná a neprospešná, stavom spojeným s utrpením, s rozrušením, s úzkosťou a s horúčkou; je to nesprávna prax. Preto je tento stav so znečistením. Tu, mnísi, je neusilovanie sa o sebatrýznenie – ktoré je bolestivé, nešľachetné a neprospešné – stavom bez utrpenia, bez rozrušenia, bez úzkosti a bez horúčky; je to správna prax. Preto je tento stav bez znečistenia.“ ID1011 „335. Tu, mnísi, tá Stredná cesta, ktorú Tathāgata plne realizoval – ktorá vytvára videnie, vytvára poznanie a vedie k mieru, k priamemu poznaniu, k prebudeniu, k Nibbāne – je stavom bez utrpenia, bez rozrušenia, bez úzkosti a bez horúčky. Je to správna prax. Preto je tento stav bez znečistenia.“ ID1012 „336. Tu, mnísi, to, čo je zároveň oslavujúce aj znevažujúce, ale nie je to učenie Dhammy, je stavom s utrpením, s rozrušením, s úzkosťou a s horúčkou; je to nesprávna prax. Preto je tento stav so znečistením. Tu, mnísi, to, čo ani neoslavuje, ani neznevažuje a je učením Dhammy, je stav bez utrpenia, bez rozrušenia, bez úzkosti a bez horúčky; je to správna prax. Preto je tento stav bez znečistenia.“ ID1013 „337. Mnísi, spomedzi týchto vecí, akékoľvek zmyslové potešenie, nízkopotešenie, potešenie bežného človeka a nešľachetné potešenie existuje – tento stav je sprevádzaný utrpením, nepokojom, úzkosťou a horúčkou; je to nesprávna prax. Preto je tento stav spojený so znečistením. Mnísi, medzi týmito vecami, akékoľvek potešenie zo zrieknutia sa, potešenie z odlúčenia, potešenie z pokoja a potešenie z prebudenia – tento stav je bez utrpenia, bez rozrušenia, bez úzkosti, bez horúčky; je to správna prax. Preto je tento stav bez znečistenia.“ ID1014 „338. Mnísi, spomedzi týchto vecí, akákoľvek súkromná reč, ktorá je nereálna, nepravdivá a neprospešná – tento stav je spojený s utrpením, s rozrušením, s úzkosťou, s horúčkou; je to nesprávna prax. Preto je tento stav spojený so znečistením. Mnísi, spomedzi týchto vecí, akákoľvek reč v súkromí, ktorá je skutočná, pravdivá, ale neprospieva – tento stav je sprevádzaný utrpením, rozrušením, úzkosťou, horúčkou; je to nesprávna prax. Preto je tento stav znečistený. Mnísi, spomedzi týchto vecí, akákoľvek reč v súkromí, ktorá je skutočná, pravdivá a prospieva – tento stav je bez utrpenia, bez rozrušenia, bez úzkosti, bez horúčky; je to správna prax. Preto je tento stav bez znečistenia.“ ID1015 „339. Mnísi, spomedzi týchto vecí, akákoľvek hanlivá reč v prítomnosti druhého, ktorá je nepravdivá, falošná a neprospieva – tento stav je spojený s utrpením, s rozrušením, s úzkosťou, s horúčkou; je to nesprávna prax. Preto je tento stav so znečistením. Mnísi, spomedzi týchto vecí, akákoľvek hanlivá reč v prítomnosti niekoho, ktorá je skutočná, pravdivá, ale neprospieva – tento stav je so utrpením, s rozrušením, s úzkosťou, s horúčkou; je to nesprávna prax. Preto je tento stav spojený s nečistotou. Mnísi, spomedzi týchto vecí, akákoľvek hanlivá reč v prítomnosti druhého, ktorá je skutočná, pravdivá a prospešná – tento stav je bez utrpenia, bez rozrušenia, bez úzkosti, bez horúčky; je to správna prax. Preto je tento stav bez nečistoty.“ ID1016 „340. Mnísi, spomedzi týchto vecí je reč toho, kto hovorí unáhlene – táto Dhamma je spojená s utrpením, s rozrušením, s úzkosťou, s horúčkou; je to nesprávna prax. Preto je táto Dhamma zaprášená. Mnísi, medzi týmito vecami je reč toho, kto nehovorí unáhlene – táto Dhamma je bez utrpenia, bez rozrušenia, bez úzkosti, bez horúčky; je to správna prax. Preto je táto Dhamma bezprašná.“ ID1017 „341. Mnísi, spomedzi týchto vecí, čokoľvek, čo sa týka pridržiavania sa regionálneho dialektu a porušovania bežnej reči – táto Dhamma je spojená s utrpením, s rozrušením, s úzkosťou, s horúčkou; je to nesprávna prax. Preto je táto Dhamma s nečistotou. Mnísi, medzi týmito vecami, čokoľvek je nedodržiavanie regionálneho dialektu a neporušenie bežnej reči – táto Dhamma je bez utrpenia, bez rozrušenia, bez úzkosti, bez horúčky; je to správna prax. Preto je táto Dhamma bez nečistoty.“ ID1018 „Preto, mnísi, mali by ste sa cvičiť takto: ‚Spoznáme Dhammu so špinou a spoznáme Dhammu bez špiny. Keď spoznáme Dhammu so špinou a spoznáme Dhammu bez špiny, začneme praktizovať bezšpinovú prax.‘ Navyše, mnísi, člen rodu Subhūti je ten, kto začal praktizovať bezšpinovú prax.“ ID1019 „Takto povedal Blahoslavený. Tí mnísi sa s radosťou v srdci tešili zo slov Blahoslaveného.“ ID1020 „Výklad o Bezprašnom, deviaty, je ukončený.“