ID931 „7. Reč o analýze šiestich zmyslových základov“ ID932 „304. Tak som počul. Raz pobýval Blahoslavený v Sāvatthī v Jétovom háji, v kláštore Anāthapiṇḍika. Tam sa Blahoslavený obrátil na mníchov: „Mnísi!“ „Ctihodný pane,“ odpovedali mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal: „Mnísi, naučím vás analýzu šiestich zmyslových základov. Počúvajte a dávajte pozor; budem hovoriť.“ „Áno, ctihodný pane,“ odpovedali mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal:“ ID933 „‚Je potrebné poznať šesť vnútorných zmyslových základov, je potrebné poznať šesť vonkajších zmyslových základov, je potrebné poznať šesť telies vedomia, je potrebné poznať šesť telies kontaktu, je potrebné poznať osemnásť mentálnych skúmaní, je potrebné poznať tridsaťšesť polôh bytostí. Na základe toho by sa človek mal toho vzdať. Existujú tri základy všímavosti, ktoré kultivuje ušľachtilý. Kultivujúc ich, je ušľachtilý učiteľom hodným poučovať zhromaždenie. Nazýva sa neprekonateľným vychovávateľom tých, ktorí majú byť skrotení.“ Toto je zhrnutie analýzy šiestich zmyslových základov.“ ID934 „305. ‚Šesť vnútorných zmyslových základov treba poznať‘ – tak bolo povedané. A v súvislosti s čím bolo toto povedané? ‚Základ oka, základ ucha, základ nosa, základ jazyka, základ tela, základ mysle.‘ V súvislosti s týmto bolo povedané: ‚Šesť vnútorných zmyslových základov treba poznať.‘“ ID935 „‚Šesť vonkajších zmyslových základov treba poznať‘ – tak bolo povedané. A v súvislosti s čím bolo toto povedané? ‚Základ formy, základ zvuku, základ vône, základ chuti, základ hmatateľných objektov, základ mentálnych objektov.‘ Práve v súvislosti s týmto bolo povedané: ‚Šesť vonkajších zmyslových základov treba poznať.‘“ ID936 „‚Šesť foriem vedomia treba poznať‘ – tak bolo povedané. A v súvislosti s čím bolo toto povedané? ‚Vedomie oka, vedomie ucha, vedomie nosa, vedomie jazyka, vedomie tela, vedomie mysle.‘ V súvislosti s týmto bolo povedané: ‚Šesť foriem vedomia treba poznať.‘“ ID937 „‚Šesť kontaktných zložiek treba poznať‘ – tak bolo povedané. A v súvislosti s čím bolo toto povedané? ‚Očný kontakt, ušný kontakt, nosný kontakt, jazykový kontakt, telesný kontakt, mentálny kontakt.‘ V súvislosti s týmto bolo povedané: ‚Šesť kontaktných zložiek treba poznať.‘“ ID938 „‚Je potrebné spoznať osemnásť mentálnych skúmaní‘ – tak bolo povedané. A v súvislosti s čím bolo toto povedané? ‚Keď človek okom uvidí formu, skúma formu, ktorá je základom radosti, skúma formu, ktorá je základom smútku, skúma formu, ktorá je základom vyrovnanosti. Keď ušami počuje zvuk… keď nosom zacítia vôňu… keď jazykom ochutnajú chuť… keď telom dotknú hmatateľného predmetu… keď mysľou spoznajú mentálny jav, človek skúma jav, ktorý je základom radosti, skúma jav, ktorý je základom smútku, skúma jav, ktorý je základom vyrovnanosti. Tak existuje šesť radostných skúmaní, šesť smutných skúmaní a šesť skúmaní s vyrovnanosťou.“ V súvislosti s týmto bolo povedané: „Je potrebné poznať osemnásť mentálnych skúmaní.““ ID939 „306. ‚Je potrebné poznať tridsaťšesť ciest bytostí‘ – tak bolo povedané. A v súvislosti s čím bolo toto povedané? Existuje šesť radostí založených na rodinnom živote, šesť radostí založených na odriekaní, šesť smútkov založených na rodinnom živote, šesť smútkov založených na odriekaní, šesť vyrovnaností založených na rodinnom živote a šesť vyrovnaností založených na odriekaní. Aké sú teda tých šesť radostí založených na rodinnom živote? Keď v súvislosti s formami vnímanými okom, ktoré sú žiaduce, vytúžené, príjemné, potešujúce a spojené so svetskými lákadlami, vzniká radosť u toho, kto uvažuje o ich získaní, alebo u toho, kto si spomína na to, čo bolo kedysi získané, ale teraz je minulosťou, skončilo a zmenilo sa – akákoľvek radosť tohto druhu sa nazýva radosťou založenou na rodinnom živote. Pokiaľ ide o zvuky vnímané uchom… vône vnímané nosom… chute vnímané jazykom… hmatateľné predmety vnímané telom… mentálne javy vnímané mysľou, ktoré sú žiaduce, vytúžené, príjemné, potešujúce… vzniká radosť. Akákoľvek radosť tohto druhu sa nazýva radosťou založenou na rodinnom živote. Toto je tých šesť radostí založených na rodinnom živote.“ ID940 „A aké sú teda šesť radostí založených na odriekaní? Keď človek spozná, že formy sú samy osebe nestále, premenlivé, miznúce a zanikajúce, vzniká radosť u toho, kto vidí správnou múdrosťou, ako to skutočne je: ‚Všetky tie formy, či už v minulosti, alebo teraz, sú nestále, utrpením a podliehajú premenám.‘ Akákoľvek radosť tohto druhu sa nazýva radosťou založenou na odriekaní. Keď človek spozná, že zvuky sú nestále… vône… chute… hmatateľné predmety… mentálne javy sú nestále, podliehajú zmene, miznutiu a zániku, vzniká radosť u toho, kto správnou múdrosťou vidí veci tak, ako skutočne sú: ‚Všetky tieto mentálne javy, či už v minulosti, alebo teraz, sú nestále, utrpením a podliehajú zmene.‘ Akákoľvek radosť tohto druhu sa nazýva radosťou založenou na odriekaní. Toto je šesť radostí založených na odriekaní.“ ID941 „307. „Aké sú teda šesť smútkov založených na rodinnom živote? Pokiaľ ide o tvary vnímané okom… zvuky vnímané uchom… vône vnímané nosom… chute vnímané jazykom… hmatateľné predmety vnímané telom… mentálne javy vnímané mysľou, ktoré sú žiaduce, vytúžené, príjemné, potešujúce a spojené so svetskými lákadlami, smútok vzniká u toho, kto uvažuje o ich nezískaní, alebo u toho, kto si spomína na to, čo predtým nebolo získané a čo je teraz minulosťou, čo prestalo existovať a zmenilo sa. Akýkoľvek smútok má takúto povahu, nazýva sa smútkom vyplývajúcim zo svetského života. Toto je šesť smútkov vyplývajúcich zo svetského života.“ ID942 „Aké sú teda šesť druhov utrpenia vyplývajúcich z odriekania? Keď človek spozná pominuteľnosť samotných foriem – ich zmenu, miznutie a zánik – a správnou múdrosťou vidí tak, ako to skutočne je, že ‚Formy v minulosti aj teraz, všetky tie formy sú pominuteľné, utrpením a podliehajú zmene‘, vytvorí si túžbu po neprekonateľných oslobodeniach: ‚Kedy vlastne dosiahnem a budem prebývať v tej sfére, ktorú teraz dosahujú a v ktorej prebývajú ušľachtilí?‘ Preto u toho, kto v sebe prebudí túžbu po neprekonateľných oslobodeniach, vzniká utrpenie podmienené touto túžbou. Takéto utrpenie sa nazýva utrpenie založené na odriekaní. To isté platí pre zvuky… vône… chute… hmatateľné predmety… a mentálne javy… Takéto utrpenie sa nazýva utrpenie založené na odriekaní. Toto je šesť druhov utrpenia založeného na odriekaní.“ ID943 „308. Aké sú teda šesť druhov vyrovnanosti založenej na rodinnom živote? Keď hlúpy, oklamaný, nevzdelaný bežný človek, ktorý neprekonal nečistoty, neprekonal ich následky a nevidí nebezpečenstvo, uvidí okom nejakú formu, vznikne v ňom vyrovnanosť. Takáto vyrovnanosť nepresahuje formu. Preto sa táto vyrovnanosť nazýva ‚založená na rodinnom živote‘. Keď ucho zachytí zvuk… keď nos zachytí vôňu… keď jazyk ochutná chuť… keď telo dotkne hmatateľného predmetu… keď myseľ vníma mentálny jav, vzniká vyrovnanosť u hlúpeho, oklamaného, nevzdelaného bežného človeka, ktorý neprekonal nečistoty, neprekonal ich následky a nevidí nebezpečenstvo. Takáto vyrovnanosť neprekračuje hranice mentálneho javu. Preto sa táto vyrovnanosť nazýva ‚založená na rodinnom živote‘. Toto je šesť druhov vyrovnanosti založenej na rodinnom živote.“ ID944 „Aké sú teda šesť druhov vyrovnanosti založenej na odriekaní? Keď človek spozná pominuteľnosť samotných foriem – ich zmenu, zanikanie a zánik –, vzniká vyrovnanosť u toho, kto správnou múdrosťou vidí, ako to skutočne je, že ‚Formy, či už v minulosti, alebo teraz, všetky tie formy sú pominuteľné, utrpením a podliehajú zmene.‘ Takáto vyrovnanosť presahuje formu. Preto sa táto vyrovnanosť nazýva ‚založená na odriekaní‘. To isté platí pre zvuky… vône… chute… hmatateľné predmety… a mentálne javy… Takáto vyrovnanosť presahuje mentálny jav. Preto sa táto vyrovnanosť nazýva ‚založená na odriekaní‘. Toto je tých šesť druhov vyrovnanosti založenej na odriekaní. ‚Treba poznať tridsaťšesť polôh bytostí‘ – to, čo bolo takto povedané, bolo povedané s odkazom na toto.“ ID945 „309. ‚V tom, opierajúc sa o toto, zanechajte to‘ – tak bolo povedané. V súvislosti s čím bolo toto povedané? V tom, mnísi, opierajúc sa o tých šesť druhov radosti založenej na odriekaní a spoliehajúc sa na ne, zanechajte a prekročte tých šesť druhov radosti založenej na rodinnom živote. Také je ich zanechanie; také je ich prekročenie.“ ID946 „V tom, mnísi, spoliehajúc sa na tých šesť druhov utrpenia založených na odriekaní a opierajúc sa o ne, opustite a prekonajte tých šesť druhov utrpenia založených na rodinnom živote. Takto sa ich zbavujete; takto ich prekonávate.“ ID947 „V tom, mnísi, opierajúc sa o tých šesť druhov vyrovnanosti založených na odriekaní a v závislosti od nich, opúšťajú a prekračujú tých šesť druhov vyrovnanosti založených na rodinnom živote. Takto ich opúšťajú; takto ich prekračujú.“ ID948 „V tom, mnísi, opierajúc sa o tých šesť druhov radosti založených na odriekaní a v závislosti od nich, opúšťajú a prekonávajú tých šesť druhov utrpenia založených na odriekaní. Takto ich opúšťajú; takto ich prekonávajú.“ ID949 „V tom, mnísi, opierajúc sa o tých šesť druhov vyrovnanosti založených na odriekaní a v závislosti od nich, opúšťajú a prekračujú tých šesť druhov radosti založených na odriekaní. Takto ich opúšťajú; takto ich prekračujú.“ ID950 „310. ‚Mnísi, existuje vyrovnanosť, ktorá je rôznorodá a zakladá sa na rôznorodosti, a existuje vyrovnanosť, ktorá je jednotná a zakladá sa na jednotnosti. A čo, mnísi, je tá vyrovnanosť, ktorá je rôznorodá a zakladá sa na rôznorodosti? Existuje, mnísi, vyrovnanosť voči formám, existuje vyrovnanosť voči zvukom, existuje vyrovnanosť voči vôňam, existuje vyrovnanosť voči chuťam, existuje vyrovnanosť voči hmatovým objektom – toto, mnísi, je vyrovnanosť, ktorá je rôznorodá a založená na rôznorodosti. A čo, mnísi, je vyrovnanosť, ktorá je jednotná a založená na jednotnosti? Existuje, mnísi, vyrovnanosť závislá od základu nekonečného priestoru, existuje vyrovnanosť závislá od základu nekonečného vedomia, existuje vyrovnanosť závislá od základu ničoty, existuje vyrovnanosť závislá od základu ani vnímania, ani nevnímania – toto, mnísi, je vyrovnanosť, ktorá je jednotná a založená na jednotnosti.“ ID951 „V tom, mnísi, opierajúc sa o tú vyrovnanosť, ktorá je zjednotená a založená na jednotnosti, a berúc ju za základ, mali by ste opustiť a prekonať tú vyrovnanosť, ktorá je rôznorodá a založená na rôznorodosti. Takto sa ju opúšťa; takto sa ju prekonáva.“ ID952 „„Mnísi, opierajúc sa o neidentifikáciu a berúc ju za základ, mali by ste opustiť a prekonať tú vyrovnanosť, ktorá je zjednotená a zakladá sa na jednotnosti. Takto sa ju opúšťa; takto sa ju prekonáva. ‚V tom, opierajúc sa o toto, opustite toto‘ – to, čo bolo povedané, bolo povedané s odkazom na toto.““ ID953 „311. ‚Existujú tri stavy bdelosti, v ktorých sa Vznešený často zdržiava, a keď sa v nich zdržiava, Učiteľ, Vznešený, je hoden poučovať zhromaždenie‘ – tak bolo povedané. V súvislosti s čím bolo toto povedané? Tu, mnísi, Učiteľ, ktorý je súcitný a usiluje sa o ich blaho, učí Dhammu svojich žiakov zo súcitu: ‚Toto je pre vaše blaho, toto je pre vaše šťastie.‘ Jeho učeníci nepočúvajú pozorne, nevenujú pozornosť, nesústredia svoju myseľ na pochopenie a odvracajú sa od Učiteľovho poučenia. V takom prípade, mnísi, Tathāgata nie je nespokojný, ani nepociťuje nespokojnosť; a prebýva nepoškvrnený, bdelý a jasne chápajúci. Toto, mnísi, je prvé zakotvenie všímavosti, v ktorom sa Vznešený často zdržiava, a keď sa v ňom zdržiava, Učiteľ, Vznešený, je hoden poučovať zhromaždenie.“ ID954 „„Okrem toho, mnísi, Učiteľ, ktorý je súcitný a usiluje sa o ich blaho, učí Dhammu svojich žiakov zo súcitu: ‚Toto je pre vaše blaho, toto je pre vaše šťastie.‘ Niektorí z jeho žiakov nepočúvajú pozorne, nevenujú pozornosť, nesústredia svoju myseľ na pochopenie a odvracajú sa od Učiteľovho poučenia; niektorí žiaci však počúvajú pozorne, venujú pozornosť, sústredia svoju myseľ na pochopenie a neodvracajú sa od Učiteľovho poučenia. V takom prípade, mnísi, Tathāgata nie je nespokojný, ani nepociťuje nespokojnosť; nie je ani spokojný, ani nepociťuje spokojnosť. Keď sa vyhol tak nespokojnosti, ako aj spokojnosti, prebýva vyrovnaný, všímavý a jasne chápajúci. Toto sa nazýva, mnísi, druhé zakotvenie všímavosti, v ktorom sa Vznešený často zdržiava, a keď sa v ňom zdržiava, Učiteľ, Vznešený, je hoden poučovať zhromaždenie.“ ID955 „„Navyše, mnísi, Učiteľ, ktorý je súcitný a usiluje sa o ich blaho, učí Dhammu učeníkov zo súcitu: ‚Toto je pre vaše blaho, toto je pre vaše šťastie.‘ Jeho učeníci pozorne počúvajú, nakláňajú ucho, sústreďujú svoju myseľ na pochopenie a neodvracajú sa od Učiteľovho poučenia. V takom prípade, mnísi, je Tathāgata potešený a prežíva radosť, no prebýva nepoškvrnený, všímavý a jasne chápajúci. Toto sa nazýva, mnísi, tretie zakotvenie všímavosti, v ktorom sa Vznešený často zdržiava, a keď sa v ňom zdržiava Učiteľ, Vznešený, je hoden poučovať zhromaždenie. ‚Existujú tri zakotvenia všímavosti, v ktorých sa Vznešený často zdržiava, a keď sa v nich zdržiava Učiteľ, Vznešený, je hoden poučovať zhromaždenie‘ – to, čo bolo povedané, bolo povedané s odkazom na toto.“ ID956 „312. ‚Nazýva sa neprekonateľným vychovávateľom tých, ktorých treba skrotiť‘ – tak bolo povedané. A v súvislosti s čím bolo toto povedané? Mnísi, keď je skrotený slon vycvičený krotiteľom slonov, beží iba jedným smerom – na východ, západ, sever alebo juh. Keď je skrotený kôň vycvičený krotiteľom koní, beží iba jedným smerom – na východ, západ, sever alebo juh. Keď je skrotený vôl vycvičený krotiteľom volov, beží iba jedným smerom – na východ, západ, sever alebo juh. Ale, mnísi, keď je skrotený človek vycvičený Tathágatom, Arahantom, Dokonale Osvieteným, beží v ôsmich smeroch. Keď má formu, vidí formy – to je prvý smer. Keď vnútorne nevníma formu, vidí formy navonok – to je druhý smer. Zameriava sa iba na krásne – to je tretí smer. S úplným prekonaním vnemov formy, so zmiznutím vnemov odporu, bez venovania pozornosti vnemom rozmanitosti, uvedomujúc si, že ‚priestor je nekonečný‘, vstupuje a prebýva v základe nekonečného priestoru – to je štvrtý smer. S úplným prekonaním základu nekonečného priestoru, uvedomujúc si, že ‚vedomie je nekonečné‘, vstupuje a prebýva v základe nekonečného vedomia – to je piaty smer. S úplným prekonaním základu nekonečného vedomia, uvedomujúc si, že „neexistuje nič“, vstupuje a prebýva v základe ničoty – toto je šiesty smer. S úplným prekonaním základu ničoty vstupuje a prebýva v základe ani vnímania, ani nevnímania – toto je siedmy smer. Po úplnom prekonaní základu ani vnímania, ani nevnímania vstúpi a prebýva v zániku vnímania a pocitu – toto je ôsmy smer. Mnísi, keď je skrotený človek vyškolený Tathágatom, Arahantom, Dokonale Osvieteným, putuje týmito ôsmimi smermi. ‚Nazýva sa neprekonateľným vychovávateľom ľudí, ktorí majú byť skrotení‘ – práve s ohľadom na toto bolo toto povedané.“ ID957 „Blahoslavený to povedal. S radostnými mysľami sa tí mnísi tešili z Blahoslaveného slov.“ ID958 „Siedma, Rozprava o analýze šiestich zmyslových základov, je ukončená.“