ID268 „3. Reč o cnostnom človeku“ ID269 „105. Tak som počul. Raz Blahoslavený prebýval v Sāvatthī, v Jétovom háji, v kláštore Anāthapiṇḍika. Tam sa Blahoslavený obrátil na mníchov: ‚Mnísi!‘ ‚Ctihodný pane,‘ odpovedali mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal: „Naučím vás, mnísi, Dhammu cnostného človeka a Dhammu necnostného človeka. Počúvajte a dávajte pozor, budem hovoriť.“ „Áno, ctihodný pane,“ odpovedali mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal:“ ID270 „A čo, mnísi, je Dhamma nečestného človeka? Tu, mnísi, nečestný človek odišiel z vysokého rodu. Uvažuje takto: ‚Ja som odišiel z vysokého rodu, ale títo ostatní mnísi neodišli z vysokého rodu.‘ Kvôli svojmu vysokému pôvodu sa vyvyšuje a znevažuje ostatných. Toto, mnísi, je Dhamma človeka bez cnosti. Ale cnostný človek, mnísi, uvažuje takto: ‚Nie vďaka vysokému pôvodu sa ukončia stavy chamtivosti, ani stavy nenávisti, ani stavy klamu. Aj keby niekto nevstúpil do mníšskeho života z vysokého rodu, ak praktizuje v súlade s Dhammou, praktizuje správne a žije v súlade s Dhammou, je tam hodný úcty, je tam hodný chvály.“ Keď si teda za kritérium stanoví samotnú prax, nevyvyšuje sa ani neznevažuje ostatných kvôli svojmu vysokému pôvodu. Toto, mnísi, je Dhamma cnostného človeka.““ ID271 „„Okrem toho, mnísi, nešľachetný človek odišiel z veľkého rodu… z rodu s veľkým bohatstvom… z rodu s obrovským bohatstvom. Uvažuje takto: ‚Ja som odišiel z rodu s obrovským bohatstvom, ale títo ostatní mnísi neodišli z rodov s obrovským bohatstvom.‘ Kvôli tomuto veľkolepému bohatstvu sa vyvyšuje a znevažuje ostatných. Toto, mnísi, je povaha nešľachetného človeka. Ale šľachetný človek, mnísi, uvažuje takto: ‚Nie je to kvôli veľkolepému bohatstvu, že stavy chamtivosti, stavy nenávisti alebo stavy klamu zanikajú. Aj keby niekto neodišiel z rodu s obrovským bohatstvom, ak praktizuje v súlade s Dhammou, praktizuje správne a žije v súlade s Dhammou, je tam hodný úcty, je tam hodný chvály.“ Keď teda kladie dôraz na samotnú prax, kvôli tomu obrovskému bohatstvu sa ani nevyvyšuje, ani neznevažuje ostatných. Toto, mnísi, je povaha ušľachtilého človeka.“ ID272 „106. ‚Okrem toho, mnísi, je nešľachetný človek známy a vplyvný. Uvažuje takto: ‚Som známy a vplyvný, ale títo ostatní mnísi sú neznámi a bez vplyvu.‘ Vďaka tejto sláve sa vyvyšuje a znevažuje ostatných. Toto, mnísi, je povaha nešľachetného človeka. Ale ušľachtilý človek, mnísi, uvažuje takto: ‚Nie je to vďaka sláve, že sa ukončia stavy chamtivosti, stavy nenávisti alebo stavy klamu. Aj keby niekto nebol známy a vplyvný, ak praktizuje v súlade s Dhammou, praktizuje správne a žije v súlade s Dhammou, je tam hodný úcty, je tam hodný chvály.‘ Keď teda kladie dôraz na samotnú prax, kvôli tej sláve sa ani nevyvyšuje, ani neznevažuje druhých. Toto, mnísi, je povaha ušľachtilého človeka.““ ID273 „„Okrem toho, mnísi, nešľachetný človek získava rúcha, almužnu, ubytovanie a liečivé prostriedky pre chorých. Uvažuje takto: ‚Získavam rúcha, almužnu, ubytovanie a liečivé prostriedky pre chorých, ale títo ostatní mnísi nezískavajú rúcha, almužnu, ubytovanie a liečivé prostriedky pre chorých.‘ Vzhľadom na tento zisk sa vyvyšuje a znevažuje ostatných. Toto, mnísi, je povaha nešľachetného človeka. Ale šľachetný človek, mnísi, uvažuje takto: ‚Nie je to vďaka zisku, že stavy chamtivosti, stavy nenávisti alebo stavy klamu zanikajú. Aj keby niekto nezískal rúcha, almužnu, ubytovanie a liečivé prostriedky pre chorých, ak praktizuje v súlade s Dhammou, praktizuje správne a žije v súlade s Dhammou, je tam hodný úcty, je tam hodný chvály.‘ Keď teda kladie dôraz na samotnú prax, kvôli tomuto zisku sa ani nevyvyšuje, ani neznevažuje druhých. Toto, mnísi, je povaha ušľachtilého človeka.““ ID274 „„Okrem toho, mnísi, je nešľachetný človek veľmi učený. Uvažuje takto: ‚Som veľmi učený, ale títo ostatní mnísi nie sú veľmi učení.‘ Vzhľadom na túto veľkú učenosť sa vyvyšuje a znevažuje ostatných. Toto, mnísi, je povaha nešľachetného človeka. Ale šľachetný človek, mnísi, uvažuje takto: ‚Nie je to vďaka veľkej učenosti, že stavy chamtivosti, stavy nenávisti alebo stavy klamu zanikajú. Aj keby niekto nebol veľmi učený, ak praktizuje v súlade s Dhammou, praktizuje správne a žije v súlade s Dhammou, je tam hodný úcty, je tam hodný chvály.“ Keď teda kladie dôraz na samotnú prax, kvôli tej veľkej učenosti sa ani nevyvyšuje, ani neznevažuje ostatných. Toto, mnísi, je povaha ušľachtilého človeka.““ ID275 „„Okrem toho, mnísi, neušľachtilý človek je odborník na Vinaju. Uvažuje takto: ‚Som odborník na Vinaju, ale títo ostatní mnísi nie sú odborníci na Vinaju.‘ Vzhľadom na to, že je odborník na Vinaju, vyvyšuje seba a znevažuje ostatných. Toto, mnísi, je povaha neušľachtilého človeka. Ale ušľachtilý človek, mnísi, uvažuje takto: ‚Nie je to vďaka tomu, že som odborník na Vinaju, že stavy chamtivosti, stavy nenávisti alebo stavy klamu zanikajú. Aj keby niekto nebol odborníkom na Vinaju, ak praktizuje v súlade s Dhammou, praktizuje správne a žije v súlade s Dhammou, je tam hodný úcty, je tam hodný chvály.‘ Keď teda kladie dôraz na samotnú prax, kvôli tomu, že je odborníkom na Vinaju, sa ani nevyvyšuje, ani neznevažuje druhých. Toto, mnísi, je povaha ušľachtilého človeka.““ ID276 „Okrem toho, mnísi, je nehodný človek kazateľom Dhammy. Uvažuje takto: ‚Ja som kazateľ Dhammy, ale títo ostatní mnísi nie sú kazatelia Dhammy.‘ Na základe toho, že je kazateľom Dhammy, vyvyšuje seba a znevažuje ostatných. Toto, mnísi, je vlastnosť nehodného človeka. Ale hodný človek, mnísi, uvažuje takto: ‚Nie tým, že je kazateľom Dhammy, sa ukončia stavy chamtivosti, ani stavy nenávisti, ani stavy klamu. Aj keby niekto nebol kazateľom Dhammy, ak ten mních praktizuje v súlade s Dhammou, praktizuje správne a žije v súlade s Dhammou, je medzi nimi hodný úcty, je medzi nimi hodný chvály.“ Keď teda kladie dôraz na samotnú prax, ako na to podstatné, nevyvyšuje sa ani neznevažuje druhých tým, že je kazateľom Dhammy. Toto, mnísi, je vlastnosť hodnej osoby.“ ID277 „107. Okrem toho, mnísi, nehodný človek je lesný mních. Uvažuje takto: ‚Ja som lesný mních, ale títo ostatní mnísi nie sú lesní mnísi.‘ Tým, že je lesným mníchom, vyvyšuje seba a znevažuje ostatných. Toto, mnísi, je vlastnosť nehodného človeka. Ale hodný človek, mnísi, uvažuje takto: ‚Nie tým, že je človek obyvateľom lesa, sa ukončia stavy chamtivosti, ani stavy nenávisti, ani stavy klamu. Aj keby niekto nebol obyvateľom lesa, ak ten mních praktizuje v súlade s Dhammou, praktizuje správne a žije v súlade s Dhammou, je medzi nimi hodný úcty, je medzi nimi hodný chvály.“ Keď teda kladie dôraz na samotnú prax, nevyvyšuje sa ani neznevažuje ostatných tým, že je obyvateľom lesa. „Toto, mnísi, je vlastnosť hodného človeka.“ ID278 „Okrem toho, mnísi, nehodný človek je ten, kto nosí handrové rúcho. Uvažuje takto: ‚Ja nosím handrové rúcho, ale títo ostatní mnísi nenosia handrové rúcho.‘ Tým, že nosí handrové rúcho, vyvyšuje seba a znevažuje ostatných. Toto, mnísi, je vlastnosť nehodného človeka. Ale hodný človek, mnísi, uvažuje takto: ‚Nie tým, že nosím handrové rúcho, sa ukončia stavy chamtivosti, ani stavy nenávisti, ani stavy klamu. Aj keby niekto nenosil handrové rúcho, ak ten mních praktizuje v súlade s Dhammou, praktizuje správne a žije v súlade s Dhammou, je medzi nimi hodný úcty, je medzi nimi hodný chvály.“ Keď teda kladie dôraz na samotnú prax, nevyvyšuje sa ani neznevažuje druhých tým, že nosí handrové rúcho. Toto, mnísi, je vlastnosť hodného človeka.“ ID279 „Okrem toho, mnísi, nehodný človek je ten, kto žije z almužny. Uvažuje takto: ‚Ja som ten, kto žije z almužny, ale títo ostatní mnísi nie sú.‘ Tým, že žije z almužny, vyvyšuje seba a znevažuje ostatných. Toto, mnísi, je vlastnosť nehodného človeka. Ale hodný človek, mnísi, uvažuje takto: ‚Nie tým, že sa živím almužnou, sa ukončia stavy chamtivosti, ani stavy nenávisti, ani stavy klamu. Aj keby niekto nežil z almužien, ak ten mních praktizuje v súlade s Dhammou, praktizuje správne a žije v súlade s Dhammou, je medzi nimi hodný úcty, je medzi nimi hodný chvály.“ Keď teda kladie dôraz na samotnú prax, nevyvyšuje sa ani neznevažuje ostatných tým, že žije z almužien. „Toto, mnísi, je vlastnosť hodného človeka.“ ID280 „Okrem toho, mnísi, nehodný človek je ten, kto býva pri koreňoch stromov. Uvažuje takto: ‚Ja bývam pri koreňoch stromov, ale títo ostatní mnísi nie.‘ Tým, že býva pri koreňoch stromov, vyvyšuje seba a znevažuje ostatných. Toto, mnísi, je vlastnosť nehodného človeka. Ale hodný človek, mnísi, uvažuje takto: ‚Nie tým, že je človek obývajúci korene stromov, sa ukončia stavy chamtivosti, ani sa ukončia stavy nenávisti, ani sa ukončia stavy klamu. Aj keby niekto nebol tým, kto žije pri koreňoch stromov, ak ten mních praktizuje v súlade s Dhammou, praktizuje správne a žije v súlade s Dhammou, je medzi nimi hodný úcty, je medzi nimi hodný chvály.“ Keď teda kladie dôraz na samotnú prax, nevyvyšuje sa ani neznevažuje druhých tým, že žije pri koreňoch stromov. Toto, mnísi, je vlastnosť hodnej osoby.“ ID281 „Okrem toho, mnísi, nečestná osoba je tá, ktorá sa venuje praxi obývateľa pohrebiska… a tak ďalej… ten, kto sa venuje praxi obývača pod holým nebom… ten, kto sa venuje praxi sediaceho… ten, kto sa venuje praxi používania akejkoľvek rohože… ten, kto sa venuje praxi jedenia v jednom sedení. Uvažuje takto: ‚Ja som ten, kto sa venuje praxi jedenia v jednom sedení, ale títo ostatní mnísi nie.‘ Prostredníctvom tejto praxe jedenia v jednom sedení sa vyvyšuje a znevažuje ostatných. Toto, mnísi, je vlastnosť človeka bez cnosti. Ale cnostný človek uvažuje takto: ‚V skutočnosti tým, že sa venujem praxi jedenia v jednom sedení, stavy chamtivosti nezanikajú, stavy nenávisti nezanikajú, ani stavy klamu nezanikajú. Aj keby niekto túto prax nepraktizoval, ak koná v súlade s Dhammou, koná s úctou a žije v súlade s Dhammou, taký človek je tam hodný úcty, taký človek je tam hodný chvály.“ Keďže za podstatnú vec považuje samotnú prax, prostredníctvom tejto praxe jedenia v jednom sedení sa ani nevyvyšuje, ani neznevažuje ostatných. Toto, mnísi, je vlastnosť cnostného človeka.“ ID282 „108. Navyše, mnísi, nečestný človek, úplne odtrhnutý od zmyslových pôžitkov, odtrhnutý od nezdravých stavov, vstúpi a zotrvá v prvom džhánovi, ktorý je sprevádzaný myšlienkami a skúmaním, s nadšením a šťastím zrodeným z odtrhnutia. Uvažuje takto: ‚Ja som dosiahol prvú džhánu, ale títo ostatní mnísi nedosiahli prvú džhánu.‘ Prostredníctvom tohto dosiahnutia prvej džhány sa vyvyšuje a znevažuje ostatných. Toto, mnísi, je vlastnosť človeka bez cnosti. Ale cnostný človek uvažuje takto: ‚Neidentifikácia bola vyhlásená Blahoslaveným aj v súvislosti s dosiahnutím prvej džhány. Lebo akokoľvek si to predstavujú, stáva sa to inak, než si to predstavujú.‘ Keďže za podstatnú vec považuje samotnú neidentifikáciu, prostredníctvom tohto dosiahnutia prvej džhány sa ani nevyvyšuje, ani neznevažuje ostatných. Toto, mnísi, je vlastnosť cnostného človeka.“ ID283 „Okrem toho, mnísi, nečestný človek, keď utíši myšlienky a skúmanie, vstúpi a zotrvá v druhom džhánovi, ktorý prináša vnútorný pokoj a zjednotenie mysle a je bez myšlienok a skúmania, s blaženosťou a šťastím zrodenými zo sústredenia… a tak ďalej… v treťom džhánovi… vo štvrtom džhánovi. Uvažuje takto: ‚Ja som dosiahol štvrtú džhánu, ale títo ostatní mnísi štvrtú džhánu nedosiahli.‘ Prostredníctvom tohto dosiahnutia štvrtej džhány sa vyvyšuje a znevažuje ostatných. Toto, mnísi, je vlastnosť necnostného človeka. Ale cnostný človek uvažuje takto: ‚Neidentifikácia bola vyhlásená Blahoslaveným aj v súvislosti s dosiahnutím štvrtého džhána. Lebo akokoľvek si to predstavujú, stáva sa to inak, než si to predstavujú.‘ Keďže za podstatnú vec považuje samotnú neidentifikáciu, prostredníctvom tohto dosiahnutia štvrtého džhána sa ani nevyvyšuje, ani neznevažuje ostatných. Toto, mnísi, je vlastnosť cnostného človeka.“ ID284 „Navyše, mnísi, nečestný človek, ktorý úplne prekonal vnímanie formy, s pominutím vnímania odporu, nevenujúc pozornosť vnímaniu rozmanitosti, mysliac si: ‚Priestor je nekonečný,‘ vstúpi a zotrvá v základe nekonečnosti priestoru. Uvažuje takto: ‚Ja som dosiahol základ nekonečnosti priestoru, ale títo ostatní mnísi nedosiahli základ nekonečnosti priestoru.‘ Prostredníctvom tohto dosiahnutia základu nekonečnosti priestoru sa vyvyšuje a znevažuje ostatných. Toto, mnísi, je vlastnosť nečestného človeka. Ale cnostný človek, mnísi, uvažuje takto: ‚Blahoslavený vyhlásil neidentifikáciu dokonca aj v súvislosti s dosiahnutím základu nekonečného priestoru. Lebo akokoľvek si to predstavujú, stáva sa to inak, než si to predstavujú.‘ Keďže za podstatnú vec považuje samotnú neidentifikáciu, prostredníctvom tohto dosiahnutia základu nekonečného priestoru sa ani nevyvyšuje, ani neznevažuje ostatných. Toto, mnísi, je vlastnosť cnostného človeka.“ ID285 „Navyše, mnísi, nečestný človek, ktorý úplne prekročil základ nekonečného priestoru, si myslí: ‚Vedomie je nekonečné,‘ a vstupuje do základu nekonečného vedomia a zotrváva v ňom. Uvažuje takto: ‚Ja som dosiahol základ nekonečného vedomia, ale títo ostatní mnísi nedosiahli základ nekonečného vedomia.‘ Prostredníctvom tohto dosiahnutia základu nekonečného vedomia sa vyvyšuje a znevažuje ostatných. Toto, mnísi, je vlastnosť človeka bez cnosti. Ale cnostný človek, mnísi, uvažuje takto: ‚Neidentifikácia bola vyhlásená Blahoslaveným aj pokiaľ ide o dosiahnutie základu nekonečného vedomia. Lebo akokoľvek si to predstavujú, stáva sa to inak, než si to predstavujú.“ Keď považuje samotnú neidentifikáciu za podstatnú vec, prostredníctvom tohto dosiahnutia základu nekonečného vedomia sa ani nevyvyšuje, ani neznevažuje ostatných. Toto, mnísi, je vlastnosť cnostného človeka.“ ID286 „Okrem toho, mnísi, človek bez cnosti, ktorý úplne prekročil základ nekonečného vedomia a myslí si: ‚Nič neexistuje‘, vstúpi do základu ničoty a zotrvá v ňom. Uvažuje takto: ‚Ja som dosiahol základ ničoty, ale títo ostatní mnísi nedosiahli základ ničoty.‘ Vďaka tomuto dosiahnutiu úrovne ničoty sa vyvyšuje a ostatných znevažuje. Aj toto, mnísi, je cesta človeka bez cnosti. Človek cnostný však, mnísi, uvažuje takto: ‚O stave bez túžby hovoril Blahoslavený aj v súvislosti s dosiahnutím úrovne ničoty. Lebo akokoľvek si to predstavujú, stáva sa to inak, než si to predstavujú.‘ Keď si práve tento stav bytia bez túžby stanoví za podstatný bod, ani sa nevyvyšuje, ani neznevažuje ostatných kvôli dosiahnutiu základu ničoty. Aj toto, mnísi, je cesta cnostného človeka.“ ID287 „Navyše, mnísi, necnostný človek, ktorý úplne prekročil základ ničoty, vstupuje a prebýva v základe ani vnímania, ani nevnímania. Uvažuje takto: ‚Ja som dosiahol úroveň ani vnímania, ani nevnímania, ale títo ostatní mnísi nedosiahli úroveň ani vnímania, ani nevnímania.‘ Vďaka tomuto dosiahnutiu základu ani vnímania, ani nevnímania sa vyvyšuje a ostatných znevažuje. Aj toto, mnísi, je cesta človeka bez cnosti. Človek cnostný však, mnísi, uvažuje takto: ‚O stave bez túžby hovoril Blahoslavený aj v súvislosti s dosiahnutím základu ani vnímania, ani nevnímania. Lebo akokoľvek si to predstavujú, stáva sa to inak, než si to predstavujú.“ Keď si práve tento stav bez túžby stanoví za podstatný bod, ani sa nevyvyšuje, ani nehaní druhých kvôli dosiahnutiu základu ani vnímania, ani nevnímania. Aj toto, mnísi, je cesta cnostného človeka.“ ID288 „Navyše, mnísi, cnostný človek, ktorý úplne prekročil úroveň ani vnímania, ani nevnímania, vstupuje a prebýva v zániku vnímania a pocitu. A keď to múdro uzrie, jeho nečistoty sú zničené. Tento mních, mnísi, sa neidentifikuje s ničím, nikde ani prostredníctvom ničoho.“ ID289 „Takto povedal Blahoslavený. Mnísi, potešení, sa radovali zo slov Blahoslaveného.“ ID290 „Rozprava o cnostnom človeku, tretia, je ukončená.“