ID235 „1. Sutta Anupada“ ID236 „93. Tak som počul. Raz pobýval Blahoslavený v Sāvatthī v Jétovom háji, v kláštore Anāthapiṇḍika. Tam sa Blahoslavený obrátil na mníchov: „Mnísi!“ „Ctihodný pane,“ odpovedali. Blahoslavený povedal toto:“ ID237 „„Mnísi, Sāriputta je múdry. Mnísi, Sāriputta má veľkú múdrosť. Mnísi, Sāriputta má širokú múdrosť. Mnísi, Sāriputta má radostnú múdrosť. Mnísi, Sāriputta má rýchlu múdrosť. Mnísi, Sāriputta má bystrú múdrosť. Mnísi, Sāriputta má prenikavú múdrosť. Mnísi, pol mesiaca Sāriputta praktizuje kontempláciu vhľadu do stavov jeden po druhom. V tomto ohľade, mnísi, toto je Sāriputtova kontemplácia vhľadu do stavov jeden po druhom.“ ID238 „94. „Tu, mnísi, Sāriputta, úplne oddelený od zmyslových pôžitkov, oddelený od neprospešných stavov, vstupuje a prebýva v prvom džhánu, ktorý je sprevádzaný sústredeným myslením a trvalým myslením, s nadšením a blaženosťou zrodenými z odlúčenia. A akékoľvek stavy sa nachádzajú v prvom džhánu – zamerané myslenie a trvalejšie myslenie, blaženosť a radosť, ako aj zjednotenie mysle; kontakt, pocit, vnímanie, vôľa, vedomie, horlivosť, odhodlanie, energia, všímavosť, vyrovnanosť a pozornosť – tieto stavy rozoznáva jeden po druhom. Tieto stavy pozná, keď vznikajú, pozná ich, keď sú prítomné, a pozná ich, keď pominú. Chápe to takto: ‚Zdá sa teda, že tieto stavy, ktoré neexistovali, vznikajú; a keď existovali, zanikajú.‘ Pokiaľ ide o tieto stavy, prebýva bez pripútanosti, bez odporu, nezávisle, nesviazaný, oslobodený, oddelený, s mysľou bez hraníc. Chápe: ‚Existuje ďalší únik.‘ Keď tomu prikladá veľký význam, stáva sa pre neho istotou, že skutočne existuje.“ ID239 „„Okrem toho, mnísi, Sāriputta po utíšení zameraného a udržovaného myslenia vstupuje a prebýva v druhom džhánovi, ktorý sa vyznačuje vnútornou istotou a zjednotením mysle, je bez zameraného a udržovaného myslenia a vzniká zo sústredenia, sprevádzaný blaženosťou a radosťou. A akékoľvek stavy existujú v druhom džhánu – vnútorná istota, blaženosť a radosť a zjednotenie mysle; kontakt, pocit, vnímanie, vôľa, vedomie, horlivosť, odhodlanie, energia, všímavosť, vyrovnanosť a pozornosť – tieto stavy rozoznáva jeden po druhom. Tieto stavy pozná, keď vznikajú, pozná ich, keď sú prítomné, a pozná ich, keď pominú. Chápe to takto: ‚Zdá sa teda, že tieto stavy, ktoré neexistovali, vznikajú; a keď existovali, zanikajú.‘ Pokiaľ ide o tieto stavy, prebýva bez pripútanosti, bez odporu, nezávisle, nesviazaný, oslobodený, oddelený, s mysľou bez hraníc. Chápe: ‚Existuje ďalší únik.‘ Keď tomu prikladá veľký význam, stáva sa pre neho istotou, že skutočne existuje.“ ID240 „„Navyše, mnísi, Sāriputta, keď vyprchá blaženosť, prebýva vyrovnaný, všímavý a s jasným pochopením a prežíva telesnú rozkoš. Vstúpi a prebýva v tretej džháne, o ktorej ušľachtilí hovoria: ‚Vyrovnaný a všímavý, človek má príjemné prebývanie.‘ A akékoľvek stavy existujú v tretej džháne – šťastie, všímavosť, jasné chápanie a zjednotenie mysle; kontakt, pocit, vnímanie, vôľa, vedomie, horlivosť, odhodlanie, energia, všímavosť, vyrovnanosť a pozornosť – tieto stavy rozoznáva jeden po druhom. Tieto stavy pozná, keď vznikajú, pozná ich, keď sú prítomné, a pozná ich, keď zanikajú. Chápe to takto: ‚Zdá sa teda, že tieto stavy, ktoré neexistovali, vznikajú; a keď existovali, zanikajú.‘ Pokiaľ ide o tieto stavy, prebýva bez pripútanosti, bez odporu, nezávisle, nesviazaný, oslobodený, oddelený, s mysľou bez hraníc. Chápe: ‚Existuje ďalší únik.‘ Keď tomu prikladá veľký význam, stáva sa pre neho istotou, že skutočne existuje.“ ID241 „„Znova, mnísi, Sāriputta, opustiac potešenie a bolesť a po predchádzajúcom zmiznutí radosti a smútku, vstupuje a prebýva vo štvrtej džháne, ktorá nie je ani bolestivá, ani príjemná a má čistotu všímavosti vďaka vyrovnanosti. A akékoľvek stavy sa nachádzajú vo štvrtej džháne – vyrovnanosť, pocit, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný, neuplatňovanie mysle vďaka pokoju, čistota všímavosti a zjednotenie mysle; kontakt, pocit, vnímanie, vôľa, vedomie, horlivosť, odhodlanie, energia, všímavosť, vyrovnanosť a pozornosť – tieto stavy rozoznáva jeden po druhom. Tieto stavy sú mu známe, keď vznikajú, sú mu známe, keď sú prítomné, a sú mu známe, keď pominú. Rozumie takto: ‚Zdá sa teda, že tieto stavy, ktoré neboli, vznikajú; keď boli, zanikajú.‘ Pokiaľ ide o tieto stavy, prebýva bez pripútanosti, bez odporu, nezávisle, nesviazaný, oslobodený, oddelený, s mysľou bez hraníc. Rozumie: ‚Existuje ďalší únik.‘ Keď tomu prikladá veľký význam, stáva sa pre neho istotou, že skutočne existuje.“ ID242 „A opäť, mnísi, Sāriputta, s úplným prekonaním vnemov formy, so zmiznutím vnemov zmyslového pôsobenia a s nevenovaním pozornosti vnemom rozmanitosti, vnímajúc ‚Priestor je nekonečný‘, vstupuje a prebýva v dimenzii nekonečného priestoru. A akékoľvek stavy existujú v dimenzii nekonečného priestoru – vnímanie dimenzie nekonečného priestoru a zjednotenie mysle; kontakt, pocit, vnímanie, vôľa, vedomie, horlivosť, odhodlanie, energia, všímavosť, vyrovnanosť a pozornosť – tieto stavy rozoznáva jeden po druhom. Tieto stavy pozná, keď vznikajú, pozná ich, keď sú prítomné, a pozná ich, keď zanikajú. Chápe to takto: ‚Zdá sa teda, že tieto stavy, ktoré neexistovali, vznikajú; a keď existovali, zanikajú.‘ Pokiaľ ide o tieto stavy, prebýva bez pripútanosti, bez odporu, nezávisle, nesviazaný, oslobodený, oddelený, s mysľou bez hraníc. Chápe: ‚Existuje ďalší únik.‘ Keď tomu prikladá veľký význam, stáva sa pre neho istotou, že skutočne existuje.“ ID243 „Okrem toho, mnísi, Sāriputta, keď úplne prekročil základ nekonečného priestoru, vstupuje a prebýva v základe nekonečného vedomia, pričom si myslí: ‚Vedomie je nekonečné.‘ A toto sú javy v základe nekonečného vedomia: vnímanie základu nekonečného vedomia, sústredenosť mysle, kontakt, pocit, vnímanie, vôľa, vedomie, horlivosť, odhodlanie, energia, všímavosť, vyrovnanosť a pozornosť. Tieto javy rozoznáva postupne. Tieto javy vznikajú, keď ich pozná, sú prítomné, keď ich pozná, a zanikajú, keď ich pozná. Chápe to takto: ‚Tak je to, že tieto javy, ktoré neexistovali, vznikajú; keď existovali, zanikajú.‘ Vo vzťahu k týmto javom prebýva bez pripútanosti, bez odporu, nezávisle, nesviazaný, oslobodený, oddelený, s mysľou bez prekážok. Chápe: ‚Existuje ďalšie oslobodenie.‘ Opakovanou praxou toho sa pre neho stáva istým, že skutočne existuje ďalšie oslobodenie.“ ID244 „Okrem toho, mnísi, Sāriputta, keď úplne prekročil základ nekonečného vedomia, vstupuje do základu ničoty a prebýva v ňom, pričom si myslí: ‚Nie je nič.‘ A toto sú javy v základni ničoty: vnímanie základne ničoty, sústredenosť mysle, kontakt, pocit, vnímanie, vôľa, vedomie, horlivosť, odhodlanie, energia, všímavosť, vyrovnanosť a pozornosť. Tieto javy rozoznáva postupne. Tieto javy vznikajú, sú prítomné a zanikajú, pričom si ich uvedomuje. Chápe to takto: ‚Tak je to, že tieto javy, ktoré neexistovali, vznikajú; keď existovali, zanikajú.‘ Vo vzťahu k týmto javom prebýva bez pripútanosti, bez odporu, nezávisle, nesviazaný, oslobodený, oddelený, s mysľou bez prekážok. Chápe: ‚Existuje ďalší únik.‘ Opakovanou praxou toho sa pre neho stáva istým, že skutočne existuje ďalší únik.“ ID245 „95. Okrem toho, mnísi, Sāriputta, keď úplne prekonal základ ničoty, vstúpi a prebýva v základe ani vnímania, ani nevnímania. Z tohto dosiahnutia vystupuje s plnou pozornosťou. Keď z tohto dosiahnutia vystúpi s plnou pozornosťou, uvažuje o tých javoch, ktoré pominuli, zanikli a zmenili sa, takto: ‚Tak je to, že tieto javy, ktoré neexistovali, vznikajú; keď existovali, zanikajú.‘ Vo vzťahu k týmto javom prebýva bez pripútanosti, bez odporu, nezávisle, nesviazaný, oslobodený, oddelený, s mysľou bez prekážok. Rozumie: ‚Existuje ďalšie oslobodenie.‘ Opakovaným cvičením toho sa pre neho stáva istým, že skutočne existuje ďalšie oslobodenie.“ ID246 „96. Okrem toho, mnísi, Sāriputta, keď úplne prekonal základ ani-vnímania-ani-nevnímania, vstupuje a prebýva v zániku vnímania a pocitu. A keď to múdro uzrie, jeho nečistoty sú zničené. Z tohto dosiahnutia vystupuje s plnou pozornosťou. Keď z tohto dosiahnutia vystúpi s plnou pozornosťou, uvažuje o tých javoch, ktoré pominuli, zanikli a zmenili sa, takto: ‚Tak je to s týmito javmi: keď neexistovali, vznikli; keď existovali, zanikli.‘ Vo vzťahu k týmto javom prebýva bez pripútanosti, bez odporu, nezávisle, nesviazaný, oslobodený, oddelený, s mysľou bez prekážok. Rozumie: ‚Neexistuje žiadne ďalšie únikové miesto.‘ Opakovaným cvičením sa mu stáva istým, že skutočne neexistuje žiadne ďalšie únikové miesto.“ ID247 „97. Mnísi, keby mal niekto hovoriť správne, povedal by: ‚Dosiahol majstrovstvo a dosiahol vrchol v ušľachtilej cnosti; dosiahol majstrovstvo a dosiahol vrchol v ušľachtilej koncentrácii; dosiahol majstrovstvo a dosiahol vrchol v ušľachtilej múdrosti; dosiahol majstrovstvo a dosiahol vrchol v ušľachtilom oslobodení.‘ O Sāriputtovi by sa to správne povedalo. Ak by niekto hovoril správne, povedal by: ‚On je skutočný syn Blahoslaveného, zrodený z jeho úst, zrodený z Dhammy, stvorený Dhammou, dedič Dhammy, nie dedič hmotných vecí.‘ O Sāriputtovi by sa to dalo správne povedať. Mnísi, Sāriputta správne neustále otáča najvyšším Kolesom Dhammy, ktoré uviedol do pohybu Tathāgata.“ ID248 „Toto povedal Blahoslavený. Mnísi, potešení, sa radovali zo slov Blahoslaveného.“ ID249 „Prvá reč o postupných krokoch je ukončená.“