ID963 „7. Rozprava o tom, čo sa zrodilo z milovaného“ ID964 „353. Tak som počul. Raz pobýval Blahoslavený v Sāvatthī, v Jétovom háji, v kláštore Anāthapiṇḍika. V tom čase mal istý hlava rodiny milovaného a jedného syna, ktorý zomrel. Kvôli jeho smrti stratil záujem o prácu a ani jedlo ho nelákalo. Chodil na pohrebisko a plakal, volajúc: „Kde si, môj jediný synu? Kde si, môj jediný synu?“ Potom sa ten hlava rodiny priblížil k Blahoslavenému, vzdal mu úctu a posadil sa na bok. Blahoslavený mu povedal: „Hospodár, tvoje zmysly nie sú ustálené vo tvojej mysli; v tvojich zmysloch nastala zmena.“ „Ctihodný pane, ako by v mojich zmysloch nemohla nastať zmena? Môj milovaný a jediný syn zomrel. Kvôli jeho smrti ma nezaujíma práca a ani jedlo mi nechutí. Chodím na pohrebisko a plačem, volajúc: ‚Kde si, môj jediný synu? Kde si, môj jediný synu?‘“ „Tak je to, majiteľ domu, tak je to! Lebo smútok, nárek, bolesť, utrpenie a zúfalstvo vznikajú z toho, čo je nám drahé; majú svoj pôvod v tom, čo je nám drahé.“ „Ctihodný pane, kto by si kedy pomyslel, že smútok, nárek, bolesť, utrpenie a zúfalstvo vznikajú z toho, čo je nám drahé, že majú svoj pôvod v tom, čo je nám drahé? Určite, ctihodný pane, radosť a šťastie vznikajú z toho, čo je nám drahé, majú svoj pôvod v tom, čo je nám drahé.“ Potom sa ten hospodár, netešiac sa zo slov Blahoslaveného a odmietajúc ich, zdvihol zo svojho miesta a odišiel.“ ID965 „354. V tom čase sa neďaleko od Blahoslaveného hralo niekoľko hazardných hráčov s kockami. Potom sa ten hlava rodiny priblížil k týmto hráčom a povedal im: ‚Páni, priblížil som sa k asketovi Gotamovi; keď som sa priblížil, vzdal som hold asketovi Gotamovi a posadil som sa na bok. Keď som sedel bokom, páni, asketa Gotama mi povedal toto: ‚Hospodár, tvoje zmysly nie sú ustálené vo tvojej mysli; v tvojich zmysloch nastala zmena.‘ Keď to povedal, páni, povedal som asketovi Gotamovi: ‚Ctihodný pane, ako by v mojich zmysloch nemohla nastať zmena? Môj drahý a milovaný jediný syn zomrel. Kvôli jeho smrti nemám záujem o svoju prácu a ani jedlo ma neláka. Chodím na pohrebisko a plačem, volajúc: ‚Kde si, môj jediný synu? Kde si, môj jediný synu?‘“ On povedal: „Tak je to, hlava rodiny, tak je to! Lebo smútok, nárek, bolesť, utrpenie a zúfalstvo vznikajú z toho, čo je nám drahé; majú svoj pôvod v tom, čo je nám drahé.“ Odpovedal som: ‚Ctihodný pane, kto by si kedy pomyslel, že smútok, nárek, bolesť, utrpenie a zúfalstvo vznikajú z toho, čo je nám drahé, že majú svoj pôvod v tom, čo je nám drahé? Určite, ctihodný pane, radosť a šťastie vznikajú z toho, čo je nám drahé; majú svoj pôvod v tom, čo je nám drahé.‘ Potom, páni, netešiac sa zo slov askétu Gotamu a odmietajúc ich, vstal som zo svojho miesta a odišiel som.“ Hráči povedali: „Tak je to, hlava rodiny, tak je to! Lebo radosť a šťastie vznikajú z toho, čo je nám drahé; majú svoj pôvod v tom, čo je nám drahé.“ Potom tá hlava rodiny, keď si pomyslela: „Môj názor sa zhoduje s názorom hráčov,“ odišla. A táto téma rozhovoru sa postupne dostala do kráľovského paláca.“ ID966 „355. Potom sa kráľ Pasenadi z Kosaly obrátil na kráľovnú Mallikú: ‚Malliká, toto povedal asketa Gotama: „Smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo sa rodia z toho, čo je nám drahé; majú svoj pôvod v tom, čo je nám drahé.“‘ „Ak, veľký kráľ, to povedal Blahoslavený, tak to tak je.“ „Táto Malliká jednoducho schvaľuje všetko, čo povie asketa Gotama. Rovnako ako žiak schvaľuje všetko, čo mu povie učiteľ – ‚Tak je to, učiteľ, tak je to‘ – presne tak, Malliká, ty schvaľuješ všetko, čo povie asketa Gotama.“ „Ak, veľký kráľ, to povedal Blahoslavený, potom je to tak.“ „Odíď, ty nešťastník, Malliká! Zahyň!“ Potom sa kráľovná Malliká obrátila na bráhmana Nāḷijaṅghu: „Poď, bráhmane, priblíž sa k Blahoslavenému. Keď sa k nemu priblížiš, v mojom mene skloň hlavu k nohám Blahoslaveného a opýtaj sa na to, či je bez chorôb a utrpenia, na jeho čilosť, silu a pokojné prebývanie – ‚Ctihodný pane, kráľovná Malliká skláňa hlavu k nohám Blahoslaveného a pýta sa na to, či je bez chorôb a utrpenia, na jeho čilosť, silu a pokojné prebývanie.‘ A povedz toto: ‚Ctihodný pane, vyslovil Blahoslavený túto vetu: – „Smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo vznikajú z toho, čo je nám drahé, majú pôvod v tom, čo je nám drahé“?‘ Ako ti to Blahoslavený vysvetlí, keď si to dobre zapamätáš, musíš mi to oznámiť. Lebo Tathāgati nehovoria to, čo je nepravdivé.“ „Áno, pani,“ odpovedal bráhman Nāḷijaṅgha kráľovnej Mallike. Potom pristúpil k Blahoslavenému a vymenili si pozdravy. Po príjemnom a nezabudnuteľnom rozhovore si sadol na bok. Keď sedel na boku, bráhman Nāḷijaṅgha povedal Blahoslavenému: „Ctihodný Gotama, kráľovná Malliká skláňa hlavu k tvojim nohám a pýta sa na tvoju bezchorobnosť a bezutrpenie, na tvoju svižnosť, silu a pohodlné prebývanie. A hovorí toto: ‚Ctihodný pane, vyslovil Blahoslavený túto vetu: – „Smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo sa rodia z toho, čo je nám drahé, pochádzajú z toho, čo je nám drahé“?‘“ ID967 „356. ‚Tak je to, bráhmane, tak je to! Lebo smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo sa skutočne rodia z toho, čo je nám drahé, majú svoj pôvod v tom, čo je nám drahé. A takto, bráhmane, treba pochopiť, ako sa smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo rodia z toho, čo je nám drahé, majú svoj pôvod v tom, čo je nám drahé. Kedysi, bráhmane, práve tu v Sāvatthī zomrela matka istej ženy. Po jej smrti sa táto žena zmätila, jej myseľ sa rozrušila. Chodila z ulice na ulicu, z križovatky na križovatku, oslovovala ľudí a hovorila: ‚Videli ste moju matku? Videli ste moju matku?“ Aj takto, bráhmane, treba pochopiť, ako smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo vznikajú z toho, čo je nám drahé, majú svoj pôvod v tom, čo je nám drahé.““ ID968 „Kedysi, bráhmane, práve tu v Sāvatthī zomrel otec istej ženy… zomrel jej brat… zomrela jej sestra… zomrel jej syn… zomrela jej dcéra… zomrel jej manžel. Po jeho smrti sa zmätila, jej myseľ sa rozrušila. Chodila z ulice na ulicu, z križovatky na križovatku, oslovovala ľudí a hovorila: ‚Videli ste môjho manžela? Videli ste môjho manžela?‘ Aj takto, bráhmane, treba pochopiť, ako smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo vznikajú z toho, čo je nám drahé, majú svoj pôvod v tom, čo je nám drahé.“ ID969 „„Kedysi, bráhmane, práve tu v Sāvatthī zomrela matka istého muža. Po jej smrti sa zbláznil, jeho myseľ sa rozpadla. Chodil z ulice na ulicu, z križovatky na križovatku, oslovoval ľudí a hovoril: ‚Videli ste moju matku? Videli ste moju matku?“ Aj takto, bráhmane, by sa malo pochopiť, ako smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo vznikajú z toho, čo je nám drahé, majú svoj pôvod v tom, čo je nám drahé.“ ID970 „Kedysi, bráhmane, práve tu v Sāvatthī zomrel istému mužovi otec… zomrel mu brat… zomrela mu sestra… zomrel mu syn… zomrela mu dcéra… zomrela mu manželka. Po jej smrti sa zbláznil, jeho myseľ sa rozpadla. Chodil z ulice na ulicu, z križovatky na križovatku, oslovoval ľudí a hovoril: ‚Videli ste moju manželku? Videli ste moju manželku?‘ Aj takto, bráhmane, treba pochopiť, ako smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo vznikajú z toho, čo je nám drahé, majú svoj pôvod v tom, čo je nám drahé.“ ID971 „Kedysi, bráhmane, práve tu v Sāvatthī, istá žena odišla do domu svojich príbuzných. Jej príbuzní, s úmyslom odlúčiť ju od manžela, ju chceli vydať za iného muža, ale ona ho nechcela. Vtedy tá žena povedala svojmu manželovi: ‚Môj pane, moji príbuzní ma chcú odlúčiť od teba a vydať ma za iného muža, ale ja ho nechcem.‘ Potom ten muž rozrezal tú ženu na dve časti a roztrhol si vlastné brucho, pričom si pomyslel: ‚V budúcom živote budeme obaja spolu.‘ Aj týmto spôsobom, bráhmane, by sa malo pochopiť, ako smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo vznikajú z toho, čo je nám drahé, a majú svoj pôvod v tom, čo je nám drahé.“ ID972 „357. Potom bráhman Nāḷijaṅgha, potešený a súhlasiaci so slovami Blahoslaveného, vstal zo svojho miesta a pristúpil ku kráľovnej Malliká. Keď k nej pristúpil, porozprával kráľovnej Malliká celý rozhovor, ktorý viedol s Blahoslaveným. Potom sa kráľovná Malliká priblížila ku kráľovi Pasenadimu z Kosaly a povedala mu: „Čo si myslíš, veľký kráľ? Je ti princezná Vajirí drahá?“ „Áno, Malliká, princezná Vajirí mi je drahá.“ „Čo si myslíš, veľký kráľ? Ak by princeznú Vajirí postihla zmena a premena, vznikli by v tebe smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo?“ „Malliká, keby sa s princeznou Vajirí stala nejaká zmena či premena, mohlo by sa zmeniť aj moje vlastné život; ako by vo mne nemohli vzniknúť smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo?“ „To, veľký kráľ, mal na mysli Blahoslavený – ten, ktorý vie a vidí, Arahant, Dokonale Osvietení – keď povedal: ‚Smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo vznikajú z toho, čo je nám drahé, majú svoj pôvod v tom, čo je nám drahé.‘“ ID973 „Čo si myslíš, veľký kráľ? Je ti kráľovná Vāsabhakhattiyā drahá?“ „Áno, Malliká, kráľovná Vāsabhakhattiyā mi je drahá.“ „Čo si myslíš, veľký kráľ? Ak by kráľovnú Vāsabhakhattiyā postihla zmena a premena, vznikli by v tebe smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo?“ „Malliká, ak by kráľovnú Vāsabhakhattiyā postihla zmena a premena, mohlo by sa zmeniť aj moje vlastné život; ako by vo mne nemohli vzniknúť smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo?“ „To, veľký kráľ, je to, na čo poukazoval Blahoslavený – ten, ktorý vie a vidí, Arahant, Dokonale Osvietení – keď povedal: ‚Smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo vznikajú z toho, čo je nám drahé, majú svoj pôvod v tom, čo je nám drahé.‘“ ID974 „Čo si myslíš, veľký kráľ? Je ti tvoj generál Viṭaṭūbha drahý?“ „Áno, Malliká, môj generál Viṭaṭūbha mi je drahý.“ „Čo si myslíš, veľký kráľ? Keby sa s tvojím generálom Viṭaṭūbhom stala nejaká zmena alebo premena, vznikli by v tebe smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo?“ „Malliká, keby sa s mojím generálom Viṭaṭūbhom stala nejaká zmena alebo premena, mohlo by sa zmeniť dokonca aj moje vlastné život; ako by vo mne nemohli vzniknúť smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo?“ „To, veľký kráľ, mal na mysli Blahoslavený – ten, kto vie a vidí, Arahant, Dokonale Osvietení – keď povedal: ‚Smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo vznikajú z toho, čo je nám drahé, majú svoj pôvod v tom, čo je nám drahé.‘“ ID975 „„Čo si myslíš, veľký kráľ, som ti drahá?“ „Áno, Malliká, si mi drahá.“ „Čo si myslíš, veľký kráľ, keby ma postihla zmena a premena, vznikli by v tebe smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo?“ „Naozaj, Malliká, keby ťa postihla zmena a premena, mohol by sa zmeniť aj môj život; ako by vo mne nemohli vzniknúť smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo?“ „To, veľký kráľ, mal na mysli Blahoslavený – ten, kto vie a vidí, Arahant, Dokonale Osvietení – keď povedal: ‚Smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo vznikajú z toho, čo je nám drahé; majú svoj pôvod v tom, čo je nám drahé.‘“ ID976 „Čo si myslíš, veľký kráľ, sú ti Kāsi a Kosala drahé?“ „Áno, Malliká, Kāsi a Kosala sú mi drahé. Vďaka vplyvu Kāsi a Kosaly si užívame sandalové drevo z Kāsi a nosíme vence, parfumy a masti.“ „Čo si myslíš, veľký kráľ, keby Kāsi a Kosala postihli zmeny a prevraty, vznikli by v tebe smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo?“ „Malliká, keby Kāsi a Kosala postihli zmeny a prevraty, mohol by sa zmeniť aj môj život; ako by vo mne nemohli vzniknúť smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo?“ „To, veľký kráľ, mal na mysli Blahoslavený – ten, kto vie a vidí, Arahant, Dokonale Osvietení – keď povedal: ‚Smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo vznikajú z toho, čo je nám drahé, majú svoj pôvod v tom, čo je nám drahé.‘“ ID977 „„Úžasné, Malliká! Neuvěřitelné, Malliká! Ako nesmierne ten Blahoslavený preniká múdrosťou a vidí. Poď, Malliká, prines vodu na umytie.“ Potom sa kráľ Pasenadi z Kosaly zdvihol zo svojho sedadla, prehodil si horný plášť cez jedno rameno a so zloženými rukami v úcte k Blahoslavenému trikrát vyslovil tieto inšpirované slová: „Sláva tomu Blahoslavenému, Arahantovi, Dokonale Osvietenej Osobe! Sláva tomu Blahoslavenému, Arahantovi, Dokonale Osvietenej Osobe! Sláva tomu Blahoslavenému, Arahantovi, Dokonale Osvietenej Osobe!““ ID978 „Sutta Piyajātika, siedma, je ukončená.“