ID227 „8. Sútra pre princa Abhayu“ ID228 „83. Tak som počul. Raz pobýval Blahoslavený v Rádžagáhe, v Bambusovom háji, v Útočisku veveričiek. Vtedy sa princ Abhaya priblížil k Nigaṇṭhovi Nāṭaputtovi. Keď sa priblížil, vzdal Nigaṇṭhovi Nāṭaputtovi úctu a posadil sa na bok. Keď sedel na boku, Nigaṇṭha Nāṭaputta povedal princovi Abhayovi: „No tak, princ, vznes obvinenie proti askétovi Gotamovi. Tak si získaš dobrú povesť: ‚Princ Abhaya vzniesol obvinenie proti askétovi Gotamovi, takému mocnému a silnému!‘“ „Ale ako, ctihodný pane, mám vzniesť obvinenie proti askétovi Gotamovi, takému mocnému a silnému?“ „Poď, princ, pristúp k askétovi Gotamovi a povedz mu: ‚Ctihodný pane, povedal by Tathāgata slová, ktoré sú pre druhých nepríjemné a nepekné?‘ Ak asketa Gotama na túto otázku odpovie: ‚Princ, Tathāgata by vyslovil slová, ktoré sú pre druhých nepríjemné a nepekné,‘ potom by si mu mal povedať: ‚V tom prípade, ctihodný pane, aký je rozdiel medzi tebou a bežným človekom? Veď aj bežný človek vyslovuje slová, ktoré sú pre druhých nepríjemné a nepekné.‘ Ak však askéta Gotama na takúto otázku odpovie: „Nie, princ, Tathāgata by nehovoril slová, ktoré sú pre druhých nepríjemné a nepekné,“ potom by si mu mal povedať: „V tom prípade, ctihodný pane, prečo si o Devadattovi vyhlásil: ‚Devadatta je odsúdený na stav strádania, Devadatta je odsúdený do pekla, Devadatta tam zostane po celý eón, Devadatta je nenapraviteľný‘? Devadatta sa na tvoje slová nahneval a bol nimi pohoršený.“ Toto, princ, je dvojitá otázka pre askétu Gotamu. Keď mu ju položia, nebude ju môcť ani vypľuť, ani prehltnúť. Rovnako ako keby mal človek v hrdle zapichnutý železný hrot, nebol by schopný ho ani vypľuť, ani prehltnúť; tak aj asketa Gotama, princu, keď mu bude položená táto dvojitá otázka, nebude ju môcť ani vypľuť, ani prehltnúť.“ „Nech je tak, ctihodný pane,“ odpovedal princ Abhaya. Keď súhlasil so slovami Nigaṇṭha Nāṭaputta, vstal zo svojho miesta, vzdal mu úctu, obišiel ho s pravou stranou otočenou k nemu a pristúpil k Blahoslavenému. Keď pristúpil, vzdal úctu Blahoslavenému a posadil sa na jednu stranu.“ ID229 „84. Potom princ Abhaya, ktorý sedel na boku, pozrel na slnko a napadla ho táto myšlienka: ‚Dnes nie je správny čas vzniesť obvinenie proti Blahoslavenému. Zajtra vznesiem obvinenie proti Blahoslavenému vo svojom vlastnom sídle.‘ A tak povedal Blahoslavenému: ‚Ctihodný pane, nech Blahoslavený, so sebou ako štvrtým, súhlasí s tým, aby som mu zajtra ponúkol jedlo.‘ Blahoslavený súhlasil mlčaním. Potom knieža Abhaya, vedomý si Blahoslaveného súhlasu, vstal zo svojho miesta, vzdal Blahoslavenému úctu, obišiel ho po pravej strane a odišiel. Potom, keď uplynula tá noc, Blahoslavený sa ráno obliekol, vzal si misku a rúcho a vydal sa k sídlu kniežaťa Abhayu. Keď prišiel, posadil sa na pripravené miesto. Potom princ Abhaya vlastnými rukami nasýtil a obslúžil Blahoslaveného vynikajúcim tvrdým a mäkkým jedlom. Keď Blahoslavený dojedol a odtiahol ruku z misy, princ Abhaya zaujal nižšie miesto a posadil sa na bok.“ ID230 „85. Princ Abhaya, ktorý sedel bokom, povedal Blahoslavenému: ‚Ctihodný pane, povedal by Tathāgata slová, ktoré sú pre druhých nepríjemné a nepekné?‘ ‚Princ, v tejto veci neexistuje jednoznačná odpoveď.‘ ‚V tomto bode, ctihodný pane, sú Nigaṇṭhovia stratení.‘ ‚Ale prečo, princ, hovoríš: „V tomto bode, ctihodný pane, sú Nigaṇṭhovia stratení“?‘ ‚Jedného dňa, ctihodný pane, som pristúpil k Nigaṇṭhovi Nāṭaputtovi; keď som k nemu pristúpil, vzdal som mu úctu a posadil som sa na bok. Ctihodný pane, keď som sedel bokom, Nigaṇṭha Nāṭaputta mi povedal: ‚Poď, princ, vznes obvinenie proti asketovi Gotamovi. Tak sa rozšíri dobrá správa o tvojej sláve: „Princ Abhaya vznesol obvinenie proti asketovi Gotamovi, takému mocnému a silnému!“‘ Keď to povedal, ctihodný pane, odpovedal som Nigaṇṭhovi Nāṭaputtovi: „Ale ako, ctihodný pane, môžem vzniesť obvinenie proti asketovi Gotamovi, takému mocnému a silnému?“ „Poď, princ, pristúp k askétovi Gotamovi a povedz mu toto: ‚Ctihodný pane, povedal by Tathāgata slová, ktoré sú pre druhých nepríjemné a nepekné?‘ Ak ti askéta Gotama na túto otázku odpovie: ‚Princ, Tathāgata by také slová povedal,‘ potom by si mu mal povedať: ‚V tom prípade, ctihodný pane, aký je rozdiel medzi tebou a bežným človekom? Veď aj obyčajný človek hovorí slová, ktoré sú pre druhých nepríjemné a nepekné.’ Ak však asketa Gotama na tvoju otázku odpovie: ‚Nie, princ, Tathāgata by nehovoril slová, ktoré sú pre druhých nepríjemné a nepekné,‘ potom by si mu mal povedať: ‚Prečo si teda, ctihodný pane, vyhlásil o Devadattovi: ‚Devadatta je odsúdený na stavy strádania, Devadatta je predurčený do pekla, Devadatta tam zostane po celý eón, Devadatta je nenapraviteľný‘? A tými tvojimi slovami si Devadattu rozhneval a nahneval.“ Knieža, asketa Gotama, keď mu položíš túto dvojsečnú otázku, nebude schopný ani ju vypľuť, ani prehltnúť. Presne tak, ako keby mal človek v hrdle zaseknutý železný hák a nebol by schopný ho ani vypľuť, ani prehltnúť; rovnako tak, princ, asketa Gotama, keď mu položíš túto dvojsečnú otázku, nebude schopný ju ani vypľuť, ani prehltnúť.““ ID231 „86. V tom čase sedel na kolenách princa Abhaya malý, nevinný chlapček, ležiaci na chrbte. Vtedy Blahoslavený povedal princovi Abhayovi: ‚Čo si myslíš, princ? Keby si tento chlapec kvôli tvojej nedbanlivosti alebo nedbanlivosti pestúnky vložil do úst palicu alebo črepinu, čo by si s ním urobil?“ „Odstránil by som to, ctihodný pane. Ak by som to, ctihodný pane, nedokázal odstrániť na prvý pokus, držal by som mu hlavu ľavou rukou a pravým prstom, ohnutým do krivky, by som to odstránil, aj keby to znamenalo, že mu vytečie krv. Prečo? Pretože mám súcit s tým chlapcom, ctihodný pane.“ „Presne tak, princ, Tathāgata pozná reč, ktorá je nepravdivá, nesprávna a neprospešná a ktorá je pre druhých nepríjemná a nepekná – takú reč Tathāgata nevyslovuje. Tathāgata tiež pozná reč, ktorá je pravdivá, správna, ale neprospieva, a ktorá je pre druhých nepríjemná a nepekná – takú reč Tathāgata nevyslovuje. Ale Tathāgata pozná reč, ktorá je pravdivá, správna a prospešná, hoci je pre druhých nepríjemná a nepekná – v takom prípade je Tathāgata tým, kto pozná správny čas na vyslovenie takých slov. Tathágata pozná reč, ktorá je nepravdivá, nesprávna a neprospieva, ale ktorá je príjemná a potešujúca pre druhých – takú reč Tathágata nevyslovuje. Tathágata tiež pozná reč, ktorá je pravdivá, správna, ale neprospieva, a ktorá je príjemná a potešujúca pre druhých – takú reč Tathágata nevyslovuje. Ale Tathāgata pozná reč, ktorá je pravdivá, správna a prospešná a ktorá je príjemná a potešujúca pre druhých – v takom prípade je Tathāgata tým, kto pozná správny čas na vyslovenie takých slov. Prečo je to tak? Pretože, princ, Tathāgata má súcit s bytosťami.“ ID232 „87. „Ctihodný pane, keď tí múdri khattiyovia, múdri bráhmani, múdri hlava rodiny a múdri askéti sformulujú otázku a pristúpia k Tathāgatovi, aby sa ho na ňu opýtali, už to, ctihodný pane, prebehlo v mysli Blahoslaveného: ‚Keď ku mne pristúpia a takto sa opýtajú, ja, keď ma takto opýtajú, im takto odpoviem‘? Alebo to Tathāgatovi napadne až na mieste?““ ID233 „V tom prípade, princ, položím ti protiotázku práve k tomuto bodu. Odpovedz, ako uznáš za vhodné. Čo si myslíš, princ, si zbehlý v rôznych častiach voza?“ ID234 „Áno, ctihodný pane, som zbehlý v rôznych častiach voza.“ ID235 „Čo si myslíš, princ? Ak by sa ťa tí, ktorí k tebe pristúpili, opýtali: ‚Ako sa volá táto časť voza?‘, premyslel by si si vopred v duchu: ‚Keď ku mne pristúpia a takto sa ma opýtajú, ja, keď ma takto oslovia, im takto odpoviem‘, alebo by ti to napadlo priamo na mieste?“ ID236 „„Ctihodný pane, som renomovaný vozník, zbehlý v rôznych častiach voza. Všetky rôzne časti voza mi sú dobre známe. Napadlo by mi to hneď na mieste.““ ID237 „‚Rovnako tak, princ, keď tí múdri khattiyovia, múdri bráhmani, múdri hlava rodiny alebo múdri askéti sformulujú otázku a pristúpia k Tathágatovi, aby sa opýtali, Tathágatovi to napadne hneď na mieste. Prečo je to tak? Pretože, princ, tento prvok Dhammy bol Tathágatom dôkladne preniknutý. Pretože tento prvok Dhammy bol dôkladne preniknutý, napadne to Tathāgatu hneď na mieste.““ ID238 „Keď bolo toto povedané, princ Abhaya povedal Blahoslavenému: „Vynikajúce, ctihodný pane! Vynikajúce, ctihodný pane! … Od dnešného dňa nech si ma Blahoslavený pamätá ako laického nasledovníka, ktorý sa uchýlil k útočisku na celý život.““ ID239 „Rozprava s princom Abhayom, ôsma, je ukončená.“