ID5 „1. Kandaraka sutta“ ID6 „1. Tak som počul. Raz, keď Blahoslavený pobýval v Campā na brehu jazera Gaggarā spolu s veľkou sanghou mníchov. Vtedy sa k Blahoslavenému priblížili Pessa, syn cvičiteľa slonov, a Kandaraka, putujúci. Keď sa priblížil, Pessa, syn cvičiteľa slonov, vzdal úctu Blahoslavenému a posadil sa na bok. Kandaraka, putujúci, si však s Blahoslaveným vymenil pozdravy a keď sa skončil zdvorilý a pamätný rozhovor, postavil sa na bok. Keď tak stál bokom, putujúci Kandaraka, pozorujúc úplne tichú sanghu mníchov, povedal Blahoslavenému: „Je to úžasné, majster Gotama, je to ohromujúce, majster Gotama, ako dobre majster Gotama vedie sanghu mníchov v praxi! Tí, ktorí boli v minulosti Hodní, Dokonale Osvietení, majster Gotama, aj tí Blahoslavení viedli sanghu mníchov k tomuto istému najvyššiemu štandardu – presne tak, ako je teraz sangha mníchov vedená v praxi majstrom Gotamom. A tí, ktorí budú v budúcnosti Hodní, Dokonale Osvietení, Majster Gotama, aj tí Požehnaní budú viesť sanghu mníchov k tomu istému najvyššiemu štandardu – presne tak, ako je sangha mníchov teraz vedená v praxi Majstrom Gotamom.“\“ ID7 „2. ‚Tak je to, Kandaraka, tak je to. Tí, ktorí boli v minulosti Hodní, Dokonale Osvietení, Kandaraka, aj tí Požehnaní viedli sanghu mníchov k tomuto istému najvyššiemu štandardu, rovnako ako je teraz sangha mníchov vedená v praxi mnou. A tí, ktorí budú v budúcnosti Hodní, Dokonale Osvietení, Kandaraka, aj tí Požehnaní budú viesť sanghu mníchov k tomuto istému najvyššiemu štandardu, rovnako ako je sangha mníchov teraz vedená v praxi mnou.“ ID8 „Lebo, Kandaraka, v tejto saṅge sú mnísi, ktorí sú Hodní, ktorých nečistoty sú zničené, ktorí žili svätý život, vykonali to, čo bolo potrebné vykonať, zložili bremeno, dosiahli svoj skutočný cieľ, ktorých okovy bytia sú zničené a ktorí sú oslobodení prostredníctvom dokonalého poznania. V tejto saṅge, Kandaraka, sú mnísi, ktorí sú žiakmi, s neporušenou cnosťou, s neporušeným správaním, obdarení múdrosťou, žijúci zakorenení v múdrosti; prebývajú s mysľou pevne zakorenenou v štyroch základoch všímavosti. Ktoré štyri? Tu, Kandaraka, mních prebýva, rozjímajúc o tele v tele, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti vo svete. Prebýva, rozjímajúc o pocitoch v pocitoch, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti vo svete. Pobýva v rozjímaní o mysli v mysli, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti vo svete. Pobýva v rozjímaní o javoch v javoch, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti vo svete.““ ID9 „3. Keď to bolo povedané, Pessa, syn cvičiteľa slonov, povedal Blahoslavenému: „Je to úžasné, ctihodný pane! Je to ohromujúce, ctihodný pane! Ako výborne tieto štyri základy všímavosti vysvetlil Blahoslavený na očistenie bytostí, na prekonanie smútku a náreku, na zmiznutie bolesti a nepriaznivých pocitov, na dosiahnutie pravej cesty, na dosiahnutie nibbány. Aj my, ctihodný pane, ako laici odetí v bielom, z času na čas prebývame s mysľou pevne zakorenenou v týchto štyroch základoch všímavosti. Tu, ctihodný pane, prebývame v kontemplácii tela v tele, horlivo, s jasným pochopením a s bdelosťou, keď sme odstránili túžbu a nepriazeň vo svete. Prebývame v kontemplácii pocitov v pocitoch, horlivo, s jasným pochopením a s bdelosťou, keď sme odstránili túžbu a nepriazeň vo svete. Pobývame v rozjímaní o mysli v mysli, horlivo, s jasným pochopením a s bdelosťou, keď sme sa zbavili túžby a nevoľnosti vo svete. Pobývame v rozjímaní o javoch v javoch, horlivo, s jasným pochopením a s bdelosťou, keď sme sa zbavili túžby a nevoľnosti vo svete. Je to úžasné, ctihodný pane! Je to ohromujúce, ctihodný pane! Ako Blahoslavený vie, čo je pre bytosti prospešné a čo nie, keď žijú uprostred takého ľudského zapletenia, takého ľudského odpadu, takého ľudského podvodu! Lebo toto, ctihodný pane, čo sú ľudia, je zapletenie; zatiaľ čo toto, ctihodný pane, čo sú zvieratá, je priamočiare. Ja, ctihodný pane, som schopný vycvičiť krotiteľného slona. Za čas, ktorý trvá cesta tam a späť do Campā, prejaví všetky svoje podvody, klamstvá, pokrivenosť a zvrátenosť. Ale naši otroci, poslovia alebo robotníci, ctihodný pane, konajú jedným spôsobom svojím telom a iným svojou rečou, zatiaľ čo ich myseľ je ešte iná. Je to úžasné, ctihodný pane! Je to ohromujúce, ctihodný pane! Ako Blahoslavený vie, čo je pre bytosti prospešné a čo nie, keď žijú uprostred takého ľudského zamotania, takého ľudského odpadu, takého ľudského podvodu! Lebo toto, ctihodný pane, čo sú ľudia, je zamotanie; zatiaľ čo toto, ctihodný pane, čo sú zvieratá, je priamočiarosť.“ ID10 „4. „Tak je to, Pessa, tak je to. Lebo toto je húština, Pessa, a to sú ľudia; a toto je zrejmé, Pessa, a to sú zvieratá. Existujú tieto štyri osoby, Pessa, ktoré sa nachádzajú vo svete. Aké štyri? Tu, Pessa, je istá osoba, ktorá trápi samú seba a venuje sa praktike sebatrápenia; tu, Pessa, je istá osoba, ktorá trápi druhých a venuje sa praktike trápenia druhých; tu, Pessa, je istý človek, ktorý trápi sám seba a venuje sa praktike sebatrápenia, a zároveň trápi aj druhých a venuje sa praktike trápenia druhých; tu, Pessa, je istý človek, ktorý netrápi ani sám seba, ani sa nevenuje praktike sebatrápenia, ani netrápi druhých, ani sa nevenuje praktike trápenia druhých. Ten, kto netrápi ani seba, ani druhých, v tomto živote, bez túžby, uhasený, upokojený, prežívajúci blaženosť, prebýva so sebou samým, ktorý sa stal ušľachtilým. Ktorá z týchto štyroch osôb, Pessa, sa ti páči?“ ID11 „„Ctihodný pane, tá osoba, ktorá trápi samú seba a venuje sa praktike sebatrápenia, sa mi nepáči. A tá osoba, ctihodný pane, ktorá trápi druhých a venuje sa praktike trápenia druhých, mi tiež nevyhovuje. A tá osoba, ctihodný pane, ktorá trápi samú seba a venuje sa praktike sebatrápenia, a zároveň trápi druhých a venuje sa praktike trápenia druhých, mi tiež nevyhovuje. Ale ten človek, ctihodný pane, ktorý ani netrápi sám seba, ani sa nevenuje praktike sebatrýznenia, ani netrápi druhých, ani sa nevenuje praktike trápenia druhých – ten, ktorý netrápi ani seba, ani druhých, v tomto živote, bez túžby, uhasený, upokojený, prežívajúci blaženosť, prebýva so sebou samým, ktorý sa stal ušľachtilým. To je ten človek, ktorý sa mi páči.““ ID12 „5. ‚Ale prečo, Pessa, sa ti tieto tri osoby nepáčia?‘ ‚Ctihodný pane, ten človek, ktorý trápi sám seba a venuje sa praktike sebatrápenia – ten trápi a kruto trápi sám seba, hoci túži po šťastí a nenávidí utrpenie. Z tohto dôvodu mi táto osoba nevyhovuje. Ten človek, ctihodný pane, ktorý mučí druhých a venuje sa praktike mučenia druhých – mučí a kruto mučí druhých, ktorí túžia po šťastí a vyhýbajú sa utrpeniu. Z tohto dôvodu mi táto osoba nie je po chuti. Ten človek, ctihodný pane, ktorý trápi sám seba a venuje sa praktike sebatrýznenia, a zároveň trápi aj druhých a venuje sa praktike trýznenia druhých – ten trápi a kruto trápi tak seba samého, ako aj druhých, ktorí túžia po šťastí a vyhýbajú sa utrpeniu. Z tohto dôvodu mi táto osoba nie je po chuti. Ale ten človek, ctihodný pane, ktorý ani netrápi sám seba, ani sa nevenuje praktike sebatrýznenia, ani netrápi druhých, ani sa nevenuje praktike trýznenia druhých – ten, ktorý netrápi ani seba, ani druhých, v tomto živote, bez túžby, uhasený, upokojený, prežívajúci blaženosť, prebýva so sebou samým, ktorý sa stal ušľachtilým. Ten, kto túži po šťastí a nenávidí utrpenie, netrápi ani seba, ani druhých, ani ich kruto netrápi. Z tohto dôvodu mi táto osoba vyhovuje. Poďme teraz, ctihodný pane, musíme ísť; máme veľa povinností, veľa práce.“ „Teraz, Pessa, môžeš urobiť, čo považuješ za vhodné.“ Potom Pessa, syn cvičiteľa slonov, potešený a súhlasiaci so slovami Blahoslaveného, vstal zo svojho miesta, vzdal úctu Blahoslavenému, obišiel ho s pravou stranou otočenou k nemu a odišiel.“ ID13 „6. Potom, nedlho po tom, čo Pessa, syn cvičiteľa slonov, odišiel, Blahoslavený oslovil mníchov: „Mnísi, Pessa, syn cvičiteľa slonov, je múdry; mnísi, Pessa, syn cvičiteľa slonov, má veľkú múdrosť. Keby, mnísi, Pessa, syn cvičiteľa slonov, zostal ešte chvíľu sedieť, kým by som mu podrobne rozobral týchto štyroch ľudí, odišiel by s veľkým prínosom. A predsa, mnísi, aj s týmto má Pessa, syn cvičiteľa slonov, veľký prínos.“ „Teraz je ten správny čas, Blahoslavený; teraz je ten správny čas, Sugata, aby Blahoslavený podrobne analyzoval tieto štyri osoby. Keď to mnísi počujú od Blahoslaveného, zapamätajú si to.“ „Nuž teda, mnísi, počúvajte a venujte pozornosť, budem hovoriť.“ „Áno, ctihodný pane,“ odpovedali mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto: ID14 „7. ‚A čo, mnísi, je to za človeka, ktorý sa mučí a venuje sa praktike sebamučenia? Tu, mnísi, je človek, ktorý chodí nahý, má nezvládnuté správanie, olizuje si ruky dočista; neprijíma almužnu, keď mu povedia: ‚Ctihodný pane, prosím, poďte,‘ ani keď mu povedia: ‚Ctihodný pane, prosím, zastavte sa‘; neprijíma jedlo, ktoré mu priniesli, ani jedlo pripravené špeciálne pre neho, ani pozvanie. Neprijíma jedlo priamo z hrnca ani z misy; neprijíma ho cez prah, palicu ani tĺčik; neprijíma ho od jednej z dvoch osôb, ktoré jedia spolu; neprijíma ho od tehotnej ženy, dojčiacej ženy ani od ženy, ktorá je s mužom; neprijíma jedlo nazbierané skupinou; neprijíma ho tam, kde čaká pes, ani tam, kde sa rojajú muchy. Neprijímajú ryby ani mäso; nepijú alkohol, destiláty ani kyslé kaše. Sú to tí, ktorí prijímajú almužnu len z jedného domu a jedia len jeden sústo; alebo z dvoch domov a jedia dva sústa… alebo zo siedmich domov a jedia sedem súst. Živia sa jednou malou misou, dvoma malými misami… alebo siedmimi malými misami. Jedia jedlo po jednodňovej prestávke, po dvojdňovej prestávke… alebo po sedemdňovej prestávke. Tak žijú oddaní praxi striedavého stravovania, až raz za dva týždne. Sú to tí, ktorí jedia bylinky, proso sāmāka, divokú ryžu, kúsky kože, usadeniny, zlomenú ryžu, ryžové usadeniny, olejové koláče, trávu alebo kravský trus. Živia sa koreňmi a plodmi lesa, jedia to, čo spadlo na zem. Nosia odevy z konope, z hrubej konope, rubáše z pohrebiska, handry z hromady odpadu, odevy z kôry tirīṭa, antilopiu kožu, záplaty z antilopej kože, odev z trávy kusa, odev z kúskov kôry, odev z drevených hoblin, deku z ľudských vlasov, deku zo zvieracích chlpov alebo odev zo sovích pier. Sú to tí, ktorí si vytrhávajú vlasy a bradu, oddaní praxi vytrhávania vlasov a brady. Sú to tí, ktorí nepretržite stoja, odmietajúc sedieť. Sú to tí, ktorí čupia, oddaní námahám čupenia. Sú to tí, ktorí ležia na lôžku z tŕnia, steliac si lôžko z tŕnia. Žijú oddaní praxi vstupovania do vody trikrát denne, vrátane večera. Tak žijú rôznymi spôsobmi, oddaní praxi mučenia a ponižovania tela. Toto, mnísi, sa nazýva človek, ktorý mučí sám seba a je oddaný praxi sebamučenia.““ ID15 „8. „A čo, mnísi, je človek, ktorý mučí druhých a je oddaný praxi mučenia druhých? Tu, mnísi, je niekto, kto je jatočníkom oviec, jatočníkom ošípaných, lovcom vtákov, lovcom jeleňov, krutým lovcom, rybárom, zlodejom, katom, jatočníkom dobytka, väzenským dozorcom alebo vykonáva akékoľvek iné kruté povolanie. To, mnísi, sa nazýva človek, ktorý mučí druhých a venuje sa praktike mučenia druhých.“ ID16 „9. „A čo, mnísi, je to za človeka, ktorý trápi sám seba a venuje sa praktike sebatrápenia, a zároveň trápi druhých a venuje sa praktike mučenia druhých? Tu, mnísi, je nejaký človek kráľom, pomazaným bojovníkom-šľachticom alebo bráhmánom s veľkým bohatstvom. Na východe mesta si dali postaviť novú obetnú sieň. Po tom, čo si oholili vlasy a bradu, obliekli si hrubú kožu, pomazali si telo ghí a olejom a poškrabali si chrbát jeleňím rohom, vstúpili do novej obetnej siene spolu so svojou hlavnou kráľovnou a bráhmanským kňazom. Tam si ľahli na holú zem potretú čerstvým kravským trusom. Kráľ sa živí mliekom z jedného struku jedinej kravy, ktorá má teľa podobnej farby. Hlavná kráľovná sa živí mliekom z druhého struku. Bráhmanský kňaz sa živí mliekom z tretieho struku. Mliekom zo štvrtého struku prinášajú obetu ohňu. Teliatko sa živí tým, čo zostane. Táto osoba hovorí: „Nech je na obetu zabitých toľko býkov; nech je na obetu zabitých toľko mladých býkov; nech je na obetu zabitých toľko jalovíc; nech je na obetu zabitých toľko kôz; nech je na obetu zabitých toľko baranov; (nech je na obetu zabitých toľko koní); nech sa vyrúbe toľko stromov na obetné stĺpy; nech sa pokosí toľko trávy dabbha na obetné posypanie.“ A tí, ktorí sú ich otrokmi, sluhami alebo robotníkmi, ohrozovaní palicou a strachom, plnia svoje povinnosti so slzami v očiach, plačúc. Toto, mnísi, sa nazýva človek, ktorý mučí sám seba a venuje sa praktike sebamučenia, a tiež mučí druhých a venuje sa praktike mučenia druhých.“ ID17 „10. A aký je, mnísi, človek, ktorý netrápi sám seba ani sa nevenuje praktike sebatrýznenia, ktorý netrápi druhých ani sa nevenuje praktike trýznenia druhých? Ten, kto netrápi sám seba ani netrápi druhých, je už v tomto živote bez túžby, uhasený, upokojený, prežíva blaženosť a prebýva s ja, ktoré sa stalo ušľachtilým. Tu, mnísi, sa vo svete zjavuje Tathāgata, Arahant, Dokonale Osvietení, dokonalý vo vedomostiach i správaní, Ten, ktorý odišiel, Poznávač sveta, Neprekonateľný Vychovávateľ tých, ktorí majú byť skrotení, Učiteľ bohov a ľudí, Buddha, Blahoslavený. On, keď sám spoznal a priamo si uvedomil tento svet s jeho devami, Mārami a Brahmami, túto generáciu s jej askétmi a bráhmanmi, jej devami a ľuďmi, zverejňuje to. Učí Dhammu, ktorá je dobrá na začiatku, dobrá uprostred a dobrá na konci, s jej významom a formuláciou; odhaľuje svätý život, úplne dokonalý a čistý. Hospodár, alebo syn hospodára, alebo niekto narodený v inej rodine počuje túto Dhammu. Po vypočutí tejto Dhammy nadobúda vieru v Tathágatu. S touto nadobudnutou vierou uvažuje takto: „Život v domácnosti je obmedzujúci, je to cesta plná prachu; odchod do sveta je ako voľný priestor pod šírym nebom. Pre toho, kto býva v dome, nie je ľahké viesť svätý život, úplne dokonalý, úplne čistý, ako vyleštená lastúra. Čo keby som si oholil vlasy a bradu, obliekol si okrové rúcho a odišiel z rodinného života do bezdomovstva?“ Neskôr, keď sa vzdá malého či veľkého majetku, keď sa vzdá malého či veľkého okruhu príbuzných, oholí si vlasy a bradu, oblečie si okrové rúcho a odíde z rodinného života do bezdomovstva.“ ID18 „11. Keď takto odišiel, vybavený výcvikom a spôsobom obživy mníchov, zanechajúc zabíjanie, zdržiava sa zabíjania. S odloženou palicou a zbraňou, svedomitý, naplnený súcitom, prebýva so súcitom pre blaho všetkých živých bytostí. Zanechajúc branie toho, čo nie je dané, zdržiava sa brania toho, čo nie je dané. Beriac si len to, čo je dané, očakávajúc len to, čo je dané, žije s čistým ja, oslobodeným od krádeže. Zriekajúc sa necudného správania, vedie cudný život, žije v ústraní, zdržiava sa pohlavného styku, ktorý je zvykom dedinčanov. Zriekajúc sa klamlivých slov, zdržiava sa klamlivých slov; je hovorcom pravdy, tým, kto spája pravdu s pravdou, pevným, dôveryhodným, nie podvodníkom sveta. Zriekajúc sa rozdeľujúcich slov, zdržiava sa rozdeľujúcich slov. Neopakuje tam to, čo počul tu, aby ich oddelil od týchto, ani tu neopakuje to, čo počul tam, aby týchto oddelil od nich. Tak je zmierovateľom tých, ktorí sú rozdelení, a podporovateľom tých, ktorí sú zjednotení. Teší sa z harmónie, je oddaný harmónii, raduje sa z harmónie a hovorí slová, ktoré vytvárajú harmóniu. Zriekajúc sa hrubých slov, zdržiava sa hrubých slov. Hovorí slová, ktoré sú bezchybné, príjemné na počúvanie, milé, ktoré idú k srdcu, zdvorilé, obľúbené mnohými ľuďmi a potešujúce mnohých ľudí. Zriekol sa prázdneho klebetenia a zdržiava sa ho. Hovorí v správnom čase, hovorí o skutočnostiach, hovorí o cieli, hovorí o Dhamme, hovorí o Vinaji. Hovorí slová, ktoré stoja za to si uchovať, v správnom čase, rozumne, s mierou a v súvislosti s cieľom. Zdržiava sa ničenia semien a rastlín. Je tým, kto jedáva len jedno jedlo, zdržiava sa jedenia v noci a v nevhodnom čase. Zdržiava sa tanca, spevu, hudby na hudobných nástrojoch a sledovania predstavení. Zdržiava sa príležitostí nosiť vence, natierať sa parfumami a používať kozmetiku na skrášľovanie. Zdržiava sa vysokých a veľkolepých sedadiel. Zdržiava sa prijímania zlata a striebra. Zdržiava sa prijímania surového mäsa. Zdržiava sa prijímania žien a dievčat. Zdržiava sa prijímania mužských a ženských otrokov. Zdržiava sa prijímania kôz a oviec. Zdržiava sa prijímania hydiny a ošípaných. Zdržiava sa prijímania slonov, dobytka, koní a kobýl. Zdržiava sa prijímania polí a pozemkov. Zdržiava sa vykonávania posolstiev a pochôdzok. Zdržiava sa kupovania a predávania. Zdržiava sa podvádzania s váhami, mincami a mierami. Zdržiava sa nečestných spôsobov úplatkářství, klamstva a podvodu. Zdržiava sa rezania, zabíjania, viazania, lúpeží na cestách, plienenia a násilia.“ ID19 „Spokojí sa s rúchami na udržanie tela a s almužnou na nasýtenie žalúdka. Kamkoľvek ide, berie si ich so sebou. Rovnako ako okrídlený vták, kamkoľvek letí, letí iba s bremenom svojich krídel, tak aj mních sa uspokojí s rúchami na udržanie tela a s almužnou na nasýtenie žalúdka. Kamkoľvek ide, berie si ich so sebou. On, obdarený týmto ušľachtilým súhrnom cnosti, prežíva vo svojom vnútri bezúhonné šťastie.“ ID20 „12. Keď okom uvidí nejakú formu, neupína sa na všeobecný znak ani na sekundárne charakteristiky. Lebo keby prebýval so zmyslom zraku nezvládnutým, napadli by ho z toho dôvodu zlé, nezdravé stavy chamtivosti a nespokojnosti. Cvičí sa v jeho ovládaní, stráži zmysel zraku, zaväzuje sa k ovládaniu zmyslu zraku. Keď ušami počuje zvuk… keď nosom zacítí vôňu… keď jazykom ochutná chuť… keď telom dotkne hmatateľného predmetu…… keď vníma mentálny objekt mysľou, neupína sa na všeobecný znak ani na sekundárne charakteristiky. Lebo keby prebýval s mentálnou schopnosťou bez sebaovládania, napadli by ho z toho dôvodu zlé, nezdravé stavy chamtivosti a nespokojnosti. Cvičí sa v jej sebaovládaní, stráži mentálnu schopnosť, venuje sa sebaovládaniu mentálnej schopnosti. Obdarený týmto ušľachtilým ovládaním zmyslových schopností prežíva vo svojom vnútri čisté šťastie.“ ID21 „Koná s jasným pochopením pri chôdzi dopredu a späť; koná s jasným pochopením pri pohľade dopredu a okolo seba; koná s jasným pochopením pri ohýbaní sa a natahovaní; koná s jasným pochopením pri nosení svojho dvojitého rúcha, misy a rúcha; koná s jasným pochopením pri jedle, pití, žuvaní a vychutnávaní; koná s jasným pochopením pri vyprázdňovaní a močení; koná s jasným pochopením pri chôdzi, státí, sedení, spánku, bdení, hovorení a mlčaní.“ ID22 „13. Obdarený týmto ušľachtilým súhrnom cnosti, obdarený týmto ušľachtilým ovládaním zmyslov a obdarený touto ušľachtilou bdelosťou a jasným pochopením, uchýli sa do odľahlého útočiska: do lesa, k úpätiu stromu, na horu, do rokliny, do horskej jaskyne, na pohrebisko, do hustého porastu džungle, na otvorené miesto alebo na hromadu slamy. Po jedle, keď sa vráti zo svojho obchádzania po almužne, posadí sa so skríženými nohami, vystreje telo a upriami pozornosť pred seba. Keď sa vzdal túžby po svete, prebýva s mysľou zbavenou túžby; očisťuje svoju myseľ od túžby. Keď sa zriekol nepriateľstva a zlomyseľnosti, prebýva s mysľou oslobodenou od nepriateľstva, súcitnou voči blahu všetkých živých bytostí; očisťuje svoju myseľ od nepriateľstva a zlomyseľnosti. Keď sa zriekol lenivosti a otupenosti, prebýva oslobodený od lenivosti a otupenosti, vnímavý, bdelý a jasne chápajúci; očisťuje svoju myseľ od lenivosti a otupenosti. Keď sa zbavil nepokoja a výčitiek svedomia, prebýva bez rozrušenia, s vnútorne upokojenou mysľou; očisťuje svoju myseľ od nepokoja a výčitiek svedomia. Keď sa zbavil pochybností, prebýva tak, že prekonal pochybnosti, oslobodený od neistoty ohľadom blahodárnych stavov; očisťuje svoju myseľ od pochybností.“ ID23 „Keď sa zbavil týchto piatich prekážok, ktoré sú znečisteniami mysle a oslabujú múdrosť, úplne odtrhnutý od zmyslových pôžitkov, odtrhnutý od nezdravých stavov, vstúpi a prebýva v prvej džháne, ktorá je sprevádzaná počiatočným a trvalým sústredením, s nadšením a šťastím zrodeným z odtrhnutia. Keď poľaví počiatočné a trvalé sústredenie, vstúpi a prebýva v druhom džhánu, ktorý má vnútornú istotu a zjednotenie mysle, je bez počiatočného a trvalého sústredenia, s nadšením a šťastím zrodeným zo sústredenia. S odznievaním nadšenia prebýva vyrovnaný, všímavý a jasne chápajúci a prežíva blaženosť v tele; vstúpi a prebýva v tretej džháne, o ktorej ušľachtilí hovoria: „Vyrovnaný a všímavý, človek prebýva blažene.“ Po opustení rozkoše a bolesti a po predchádzajúcom zmiznutí radosti a smútku vstúpi a prebýva vo štvrtej džháne, ktorá nie je ani bolestivá, ani príjemná a vyznačuje sa čistotou všímavosti vďaka vyrovnanosti.“ ID24 „14. S mysľou takto sústredenou, očistenou, jasnou, bez poskvrny, zbavenou znečistení, poddajnou, ovladateľnou, pevnou a neotrasiteľnou ju nasmeruje a nakloní k poznaniu spomienok na minulé životy. Spomína si na svoje mnohoraké minulé životy, a to: jeden zrod, dva zrody, tri zrody, štyri zrody, päť zrodov, desať zrodov, dvadsať zrodov, tridsať zrodov, štyridsať zrodov, päťdesiat zrodov, sto zrodov, tisíc zrodov, sto tisíc zrodov; mnoho eónov kontrakcie, mnoho eónov expanzie, mnoho eónov kontrakcie a expanzie. ‚Tam som bol s takýmto menom, z takého rodu, s takýmto vzhľadom; také bolo moje jedlo, také moje prežívanie radosti a bolesti, taká bola dĺžka môjho života. Keď som odtiaľ odišiel, znovu som sa zjavil inde. Aj tam som bol s takýmto menom, z takého rodu, s takýmto vzhľadom; také bolo moje jedlo, také moje prežívanie radosti a bolesti, taká bola dĺžka môjho života. Keď som odtiaľ odišiel, zjavil som sa tu.“ Takto si so všetkými podrobnosťami spomína na svoje mnohoraké minulé životy.“ ID25 „15. Keď je jeho myseľ takto sústredená, očistená, jasná, bezúhonná, zbavená nečistôt, poddajná, ovladateľná, pevná a dosiahla neporušiteľnosť, nasmeruje ju a zameria na poznanie odchodu a znovuzjavenia sa bytostí. Božským okom, ktoré je očistené a prevyšuje ľudské, vidí bytosti, ako umierajú a znova sa zjavujú – nižšie aj vyššie, krásne aj škaredé, v dobrých aj zlých osudoch. Podrobne chápe bytosti, ako sa im darí podľa ich karmy: ‚Naozaj, ctihodní páni, tieto bytosti sa dopúšťali nesprávneho konania telom, rečou a mysľou, hanobili ušľachtilých, zastávali nesprávny názor a konali na základe nesprávneho názoru. Po rozpade tela, po smrti, sa znova zjavili v sfére strádania, v zlom osude, v stave pádu, v pekle. Ale tieto bytosti, ctihodní páni, sa vyznačovali správnym konaním tela, reči a mysle, nehanobili ušľachtilých, zastávali správny názor a konali na základe správneho názoru. Po rozpade tela, po smrti, sa znova zjavili v dobrom osude, v nebeskom svete.“ Takto božským okom, ktoré je očistené a prevyšuje ľudské, vidí bytosti, ako umierajú a znova sa zjavujú – nižšie a vyššie, krásne a škaredé, v dobrých osudoch a v zlých osudoch. Podrobne chápe bytosti, ako sa im darí podľa ich karmy.“ ID26 „16. Keď je jeho myseľ takto sústredená, očistená, jasná, bez poskvrny, zbavená nečistôt, poddajná, ovládateľná, pevná a dosiahla neporušiteľnosť, nasmeruje ju a zameria na poznanie zániku nečistôt. Rozumie tak, ako to skutočne je: ‚Toto je utrpenie.‘ Rozumie tak, ako to skutočne je: ‚Toto je pôvod utrpenia.‘ Pochopí tak, ako to skutočne je: ‚Toto je zánik utrpenia.‘ Pochopí tak, ako to skutočne je: ‚Toto je cesta vedúca k zániku utrpenia.‘ Pochopí tak, ako to skutočne je: ‚Toto sú nečistoty.‘ Pochopí tak, ako to skutočne je: ‚Toto je pôvod nečistôt.‘ Pochopí tak, ako to skutočne je: ‚Toto je zánik nečistôt.‘ Chápe to tak, ako to skutočne je: „Toto je cesta vedúca k zániku nečistôt.“ Keď takto vie a takto vidí, jeho myseľ je oslobodená od nečistoty zmyslového potešenia, myseľ je oslobodená od nečistoty bytia a myseľ je oslobodená od nečistoty nevedomosti. Keď je oslobodený, vzniká v ňom vedomie: „Som oslobodený.“ Pochopí: „Zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie.“ Toto, mnísi, sa nazýva človek, ktorý netrápi seba samého ani sa nevenuje praktike sebatrápenia, ktorý netrápi druhých ani sa nevenuje praktike trápenia druhých. On, netrápiac seba samého ani netrápiac druhých, práve v tomto živote prebýva bez túžby, uhasený, ochladený, prežívajúci blaženosť, s ja, ktoré sa stalo vznešeným.“ ID27 „Takto prehovoril Blahoslavený. Mnísi sa potešili a radovali sa z Blahoslaveného prejavu.“ ID28 „Prvá Kandaraka Sutta je ukončená.“