ID1593 „5. Krátka reč o vykonávaní praktík“ ID1594 „468. Tak som počul. Raz pobýval Blahoslavený v Sāvatthī v Jétovom háji, v Anāthapiṇḍikovom parku. Tam sa Blahoslavený obrátil na mníchov: „Mnísi!“ „Ctihodný pane,“ odpovedali tí mnísi. Blahoslavený povedal toto: „Mnísi, existujú tieto štyri záväzky k praktikám. Aké štyri? Existuje, mnísi, záväzok k praktike, ktorá je príjemná v prítomnosti a má bolestivý výsledok v budúcnosti; existuje, mnísi, prax, ktorá je v prítomnosti bolestivá a má bolestivý výsledok v budúcnosti; existuje, mnísi, prax, ktorá je v prítomnosti bolestivá a má bolestivý výsledok v budúcnosti; existuje, mnísi, prax, ktorá je v prítomnosti bolestivá a má príjemný výsledok v budúcnosti; existuje, mnísi, prax, ktorá je v prítomnosti príjemná a má príjemný výsledok v budúcnosti.““ ID1595 „469. „A čo, mnísi, je tá záväzok mníchov a postupom , ktorá je príjemná v v súčasnosti ale sa v budúcnosti prejaví ako bolestivé? Tu, mnísi, sú niektorí askéti a bráhmani, ktorí zastávajú takúto doktrínu, takýto názor: „V zmyslových rozkošiach nie je nič zlé.“ Odovzdávajú sa zmyslovým rozkošiam. Užívajú si s putujúcimi ženami so zapletenými vlasmi. Hovoria takto: „Z akého dôvodu tí ctihodní askéti a bráhmani, keď vidia budúce nebezpečenstvo v zmyslových rozkošiach, hovoria o zriecení sa zmyslových rozkoší a hlásajú úplné pochopenie zmyslových rozkoší? Príjemný je dotyk ramena tejto mladej, jemnej putujúcej ženy s mäkkými vlasmi!“ Oddávajú sa zmyslovým rozkošiam. Keď sa oddali zmyslovým rozkošiam, po rozpade tela, po smrti, znovuzrodia sa v sfére utrpenia, v zlom osude, v podsvetí, v pekle. Tam prežívajú pocity, ktoré sú bolestivé, ostré, drsné a kruté. Hovoria takto: ‚Bolo to práve toto budúce nebezpečenstvo zmyslových pôžitkov, ktoré tí ctihodní askéti a bráhmani videli, keď hovorili o zrieknutí sa zmyslových pôžitkov a hlásali úplné pochopenie zmyslových pôžitkov. Lebo práve kvôli zmyslovým pôžitkom, kvôli zmyslovým pôžitkom teraz prežívame tieto bolestivé, ostré, drsné a kruté pocity.‘ „Predstavte si, mnísi, že by sa v poslednom mesiaci horúceho obdobia rozštiepil struk popínavého rastliny māluvā. Vtedy, mnísi, by to semeno māluvā mohlo spadnúť ku koreňom istého stromu sāl. Vtedy, mnísi, by sa božstvo prebývajúce v tom strome sāl zľaklo, rozrušilo a upadlo do paniky. Vtedy, mnísi, priatelia, spoločníci, príbuzní a rodinní príslušníci božstva prebývajúceho v tom strome sāl – božstvá parkov, lesov, stromov a božstvá prebývajúce v liečivých bylinách, trávach a stromoch lesa – by sa zhromaždili a spoločne ju utešovali takto: ‚Neboj sa, ctihodná, neboj sa! Možno páv prehltne toto semeno māluvy, alebo ho zje divoké zviera, alebo ho spáli lesný požiar, alebo ho vytrhnú lesníci, alebo ho zožerú termity, alebo možno to nie je životaschopné semeno.“ „Ale, mnísi, to semeno māluvy neprehltne páv, nezje ho divoké zviera, nespáli ho lesný požiar, nevytrhnú ho lesníci, nezničia ho termity a je to skutočne životaschopné semeno. Zaliate dažďom z monzúnového mraku by riadne vyklíčilo. Tá popínavá rastlina māluvy, mladá, krehká, s jemnými výhonkami a plazivá, by sa usadila na tom strome sāl. Vtedy, mnísi, božstvo prebývajúce v tom strome sāl by si pomyslelo takto: ‚Z akého dôvodu sa tí ctihodní priatelia, spoločníci, príbuzní a rodáci – božstvá parku, lesné božstvá, božstvá stromov a božstvá prebývajúce v liečivých bylinách, trávach a stromoch lesa – keď videli budúce nebezpečenstvo v semene māluvā, zhromaždili a zišli, aby ma takto utešili: ‚Neboj sa, ctihodný, neboj sa! Možno páv prehltne toto semeno māluvy… alebo možno to nie je životaschopné semeno?‘ Príjemný je dotyk tejto mladej, jemnej, mäkkovláskovej, popínavej liány māluvy!‘ Tá liána by sa ovinula okolo stromu sāl. Keď by sa ovinula okolo stromu sāl, vytvorila by nad ním baldachýn. Keď nad ním vytvorila baldachýn, vytvorila by hustý porast. Keď vytvorila hustý porast, rozlomila by veľké kmene toho stromu sāl. Potom, mnísi, božstvo prebývajúce v tom strome sāl by si pomyslelo takto: ‚Bolo to práve toto budúce nebezpečenstvo v semienku māluvā, ktoré moji ctihodní priatelia, spoločníci, príbuzní a rodáci… videli, keď sa zhromaždili a zišli, aby ma takto utešili: ‚Neboj sa, ctihodný, neboj sa!… alebo možno to nie je životaschopné semeno.‘ A teraz, kvôli tomu semenu māluvā, prežívam pocity, ktoré sú bolestivé, ostré, drsné a kruté.“ „Takisto, mnísi, existujú niektorí askéti a bráhmani, ktorí zastávajú takúto doktrínu, takýto názor: ‚V zmyslových rozkošiach nie je žiadna vina.‘ Odovzdávajú sa zmyslovým rozkošiam. Užívajú si s putujúcimi ženami s zapletenými vlasmi. Hovoria takto: ‚Z akého dôvodu tí ctihodní askéti a bráhmani, keď vidia budúce nebezpečenstvo v zmyslových rozkošiach, hovoria o zriecení sa zmyslových rozkoší a hlásajú úplné pochopenie zmyslových rozkoší? Príjemný je dotyk ramena tejto mladej, jemnej putujúcej ženy s mäkkými vlasmi!“ Oddávajú sa zmyslovým rozkošiam. Keď sa oddali zmyslovým rozkošiam, po rozpade tela, po smrti, sa znovuzrodia v sfére utrpenia, v zlom osude, v podsvetí, v pekle. Tam prežívajú pocity, ktoré sú bolestivé, ostré, drsné a kruté. Hovoria takto: „Bolo to práve toto budúce nebezpečenstvo zmyslových pôžitkov, ktoré tí ctihodní askéti a bráhmani videli, keď hovorili o zrieknutí sa zmyslových pôžitkov a hlásali úplné pochopenie zmyslových pôžitkov. Lebo práve kvôli zmyslovým rozkošiam, v dôsledku zmyslových rozkoší teraz prežívame tieto bolestivé, ostré, drsné a kruté pocity.“ Toto, mnísi, sa nazýva vykonávanie praxe, ktorá je v prítomnosti príjemná, ale v budúcnosti dozrieva ako bolestivá.““ ID1596 „470. A čo, mnísi, je vykonávanie praxe, ktorá je v prítomnosti bolestivá a v budúcnosti dozrieva do utrpenia? Tu, mnísi, niekto chodí nahý, oslobodený od konvencií, olizuje si ruky; nepríde, keď ho požiadajú: ‚Ctihodný pane, prosím, poďte,‘ ani sa nezastaví, keď ho požiadajú: ‚Ctihodný pane, prosím, zastavte sa‘; neprijíma jedlo, ktoré mu priniesli, jedlo pripravené špeciálne pre neho, ani pozvanie. Neprijíma jedlo priamo z hrnca ani z misy. Neprijíma ho cez prah, cez palicu ani cez tĺčik; ani od dvoch ľudí, ktorí jedia spolu, od tehotnej ženy, od dojčiacej ženy, od ženy uprostred mužov, z miesta rozdávania jedla, z miesta, kde čaká pes, ani z miesta, kde sa hemžia muchy. Nejedáva ryby ani mäso; nepije alkohol, víno ani kvasenú kašu. Je tým, kto prijíma almužnu len z jedného domu – muž jedného sústa; z dvoch domov – muž dvoch súst… zo siedmich domov – muž siedmich súst. Živí sa jednou porciou, dvoma porciami… siedmimi porciami. Jedlo prijíma raz denne, alebo raz za dva dni… až raz za sedem dní. Takto žije oddaný praxi prijímania jedla v pravidelných intervaloch, dokonca až pol mesiaca. Je to ten, kto sa živí zeleninou, alebo prosom, alebo divokou ryžou, alebo kúskami kože, alebo penou, alebo ryžovými otrubami, alebo ryžovou penou, alebo sezamovou múkou, alebo trávou, alebo kravským trusom. Živí sa lesnými koreňmi a ovocím, jediac spadnuté ovocie. Nosí hrubé konopné odevy, alebo hrubé zmiešané tkaniny, alebo rubáše z pohrebísk, alebo handry z hromád prachu, alebo odevy z kôry, alebo kože antilopy, alebo pásy z kože antilopy, alebo odevy z trávy kusa, alebo odevy z kôrových vlákien, alebo odevy z drevených hobliniek, alebo deky z ľudských vlasov, alebo deky z konského vlásia, alebo sovie perie. Je to vytrhávač vlasov a fúzov, oddaný praxi vytrhávania vlasov a fúzov. Neustále stojí, odmietajúc sedieť. Neustále kľačí, oddaný praxi kľačania. Je to ten, kto spí na tŕňoch, si pripravuje lôžko na tŕňoch. Žije oddaný praxi ponárania sa do vody trikrát denne, vrátane večera. Tak žije, venujúc sa rôznym druhom praktík zahrievania a mučenia tela. Po rozpade tela, po smrti, sa znovuzrodí v stave strádania, v zlom osude, v nižších sférach, v pekle. Toto, mnísi, sa nazýva vykonávanie praktiky, ktorá je bolestivá v prítomnosti a dozrieva v utrpení v budúcnosti.“ ID1597 „471. A čo, mnísi, je vykonávanie praxe, ktorá je bolestivá v prítomnosti, ale prináša šťastie v budúcnosti? Tu, mnísi, je istá osoba od prírody plná intenzívnej žiadostivosti a často prežíva utrpenie a nepríjemnosť vyplývajúce z žiadostivosti; od prírody plná intenzívnej nenávisti a často prežíva utrpenie a nepríjemnosť vyplývajúce z nenávisti; od prírody plná intenzívneho klamu a často prežíva utrpenie a nepríjemnosť vyplývajúce z klamu. V utrpení a v nepriazni, so slzami na tvári, plačúc, vedie úplný a čistý svätý život. Po rozpade tela, po smrti, sa znovuzrodí na dobrom mieste, v nebeskom svete. Toto, mnísi, sa nazýva vykonávanie praxe, ktorá je v prítomnosti bolestivá, ale v budúcnosti prináša šťastie.“ ID1598 „472. A čo, mnísi, je vykonávanie praxe, ktorá je príjemná v prítomnosti a prináša šťastie v budúcnosti? Tu, mnísi, je niekto, kto od prírody nemá silnú žiadostivosť a nezažíva často utrpenie a nepríjemnosť vyplývajúce zo žiadostivosti; od prírody nemá silnú nenávisť a nezažíva často utrpenie a nepríjemnosť vyplývajúce z nenávisti; od prírody nemá silné klamstvo a nezažíva často utrpenie a nepríjemnosť vyplývajúce z klamstva. Úplne odtrhnutý od zmyslových pôžitkov, odtrhnutý od nezdravých stavov, vstúpi a prebýva v prvom džhánovi, ktorý je sprevádzaný nasmerovaným myslením a udržovaným myslením, s blaženosťou a šťastím vyplývajúcimi z odtrhnutia. S utíšením zameraného myslenia a trvalej pozornosti vstupuje a prebýva v druhom džhánovi, ktorý má vnútornú istotu a zjednotenie mysle, je bez zameraného myslenia a trvalej pozornosti a má blaženosť a šťastie vyplývajúce zo sústredenia… v treťom džhánovi… vo štvrtom džhánovi. Po rozpade tela, po smrti, sa znovuzrodí v dobrom mieste, v nebeskom svete. Toto, mnísi, sa nazýva vykonávanie praxe, ktorá je príjemná v prítomnosti a v budúcnosti prináša šťastie. Toto, mnísi, sú štyri druhy vykonávania praxe.“ ID1599 „Toto povedal Blahoslavený. Mnísi, potešení, sa radovali zo slov Blahoslaveného.“ ID1600 „Kratšia reč o vykonávaní cvičení, piata, je ukončená.“