ID1450 „3. Veľká reč otázok a odpovedí“ ID1451 „449. Tak som počul. Raz, keď Blahoslavený pobýval v Sāvatthī v Jétovom háji, v Anāthapiṇḍikovom parku, večer ctihodný Mahākoṭṭhika vstal zo samoty a pristúpil k ctihodnému Sāriputtovi. Keď sa priblížil, vymenil si pozdravy s ctihodným Sāriputtom. Po ukončení ich zdvorilého a pamätného rozhovoru si sadol na bok. Keď sedel na boku, ctihodný Mahākoṭṭhika povedal ctihodnému Sāriputtovi:“ ID1452 „‚Priateľu, hovorí sa: ‚ten, kto má málo múdrosti, ten, kto má málo múdrosti.‘ Do akej miery, priateľu, sa o niekom hovorí, že je ‚ten, kto má málo múdrosti‘?“ ID1453 „‚Priateľu, pretože ‚nepozná, nepozná‘, z toho dôvodu sa o ňom hovorí, že je ‚ten, kto má málo múdrosti‘.“ ID1454 „A čo človek nerozpoznáva? Nerozpoznáva: ‚Toto je utrpenie.‘ Nerozpoznáva: ‚Toto je pôvod utrpenia.‘ Nerozpoznáva: ‚Toto je zánik utrpenia.‘ Nerozpoznáva: ‚Toto je cesta vedúca k zániku utrpenia.‘ Pretože ‚človek nerozpoznáva, nerozpoznáva‘, priateľu, z toho dôvodu sa nazýva ‚človek s malou múdrosťou‘.“ ID1455 „„Dobre, priateľu.“ Ctihodný Mahākoṭṭhika, potešený a nadšený slovami ctihodného Sāriputtu, položil ctihodnému Sāriputtovi ďalšiu otázku:“ ID1456 „‚Priateľu, hovorí sa: ‚múdry človek, múdry človek.‘ Do akej miery, priateľu, sa o niekom hovorí, že je ‚múdry človek‘?“ ID1457 „‚Priateľu, pretože ‚človek rozoznáva, človek rozoznáva‘, z toho dôvodu sa nazýva ‚múdry človek‘.“ ID1458 „A čo človek rozoznáva? Rozpoznáva: ‚Toto je utrpenie.‘ Rozpoznáva: ‚Toto je pôvod utrpenia.‘ Rozpoznáva: ‚Toto je zánik utrpenia.‘ Rozpoznáva: ‚Toto je cesta vedúca k zániku utrpenia.‘ Pretože ‚rozpoznáva, rozpoznáva‘, priateľu, z toho dôvodu sa nazýva ‚múdry človek‘.“ ID1459 „„Priateľu, hovorí sa: ‚vedomie, vedomie.‘ Do akej miery, priateľu, sa to nazýva ‚vedomie‘?““ ID1460 „„Priateľu, pretože ‚poznáva, poznáva‘, z toho dôvodu sa to nazýva ‚vedomie‘.““ ID1461 „A čo vníma? Vníma to, čo je príjemné, vníma to, čo je bolestivé, a vníma to, čo nie je ani bolestivé, ani príjemné. Pretože ‚vníma, vníma‘, priateľu, z toho dôvodu sa nazýva ‚vedomie‘.“ ID1462 „„Priateľu, čo sa týka tejto múdrosti a tohto vedomia – sú tieto javy spojené alebo oddelené? A je možné, ak ich znovu a znovu oddeľujeme, objasniť rozdiel medzi nimi?“ „Priateľu, čo sa týka tejto múdrosti a tohto vedomia – tieto javy sú spojené, nie oddelené. A nie je možné, aj keby sme ich znova a znova oddeľovali, zistiť rozdiel medzi nimi. Lebo, priateľu, čo človek rozoznáva, to vníma; a čo vníma, to rozoznáva. Preto sú tieto javy spojené, nie oddelené. A nie je možné, aj keby sme ich znova a znova oddeľovali, zistiť rozdiel medzi nimi.““ ID1463 „„Priateľu, pokiaľ ide o túto múdrosť a toto vedomie – keďže tieto javy sú prepojené, nie oddelené – aký je medzi nimi rozdiel?“ „Priateľu, pokiaľ ide o túto múdrosť a toto vedomie – keďže tieto javy sú prepojené, nie oddelené – múdrosť treba rozvíjať a vedomie treba plne pochopiť. To je rozdiel medzi nimi.““ ID1464 „450. ‚Priateľu, hovorí sa: ‚pocit, pocit.‘ Do akej miery, priateľu, sa to nazýva ‚pocit‘?“ ID1465 „‚Priateľu, pretože ‚cíti, cíti‘, z toho dôvodu sa to nazýva ‚pocit‘.‘“ ID1466 „‚A čo cíti? Cíti to, čo je príjemné, cíti to, čo je bolestivé, a cíti to, čo nie je ani bolestivé, ani príjemné. Pretože ‚cíti, cíti‘, priateľu, z toho dôvodu sa to nazýva ‚pocit‘.“ ID1467 „‚Priateľu, hovorí sa: ‚vnímání, vnímání.‘ Do akej miery, priateľu, sa to nazýva ‚vnímání‘?“ ID1468 „„Priateľu, pretože ‚vníma, vníma‘, z toho dôvodu sa nazýva ‚vnímanie‘.““ ID1469 „„A čo vníma? Vníma modrú, vníma žltú, vníma červenú a vníma bielu. Pretože ‚vníma, vníma‘, priateľu, z toho dôvodu sa nazýva ‚vnímanie‘.““ ID1470 „‚Priateľu, čo sa týka tohto pocitu, tohto vnímania a tohto vedomia – sú tieto javy spojené alebo oddelené? A je možné, ak ich budeme znova a znova oddeľovať, zistiť rozdiel medzi nimi?‘ ‚Priateľu, čo sa týka tohto pocitu, tohto vnímania a tohto vedomia – tieto javy sú spojené, nie oddelené. A nie je možné, ak ich znovu a znovu oddeľujeme, zistiť rozdiel medzi nimi. Lebo, priateľu, čo človek cíti, to vníma; a čo vníma, to poznáva. Preto sú tieto javy spojené, nie oddelené. A nie je možné, ak ich znovu a znovu oddeľujeme, zistiť rozdiel medzi nimi.“ ID1471 „451. ‚Priateľu, čo sa má spoznať prostredníctvom očisteného vedomia mysle, ktoré je zbavené piatich zmyslových schopností?‘“ ID1472 „‚Priateľu, prostredníctvom očisteného vedomia mysle, ktoré je zbavené piatich zmyslových schopností, sa má základ nekonečnosti priestoru spoznať ako „nekonečný priestor“; základ nekonečnosti vedomia je možné spoznať ako ‚nekonečné vedomie‘; a základ neexistencie je možné spoznať ako ‚neexistuje nič‘.“ ID1473 „‚Ale, priateľu, čím človek rozoznáva jav, ktorý je potrebné spoznať?‘“ ID1474 „‚Priateľu, jav, ktorý je potrebné spoznať, človek rozoznáva okom múdrosti.‘“ ID1475 „‚Ale, priateľu, na čo slúži múdrosť?‘“ ID1476 „‚Múdrosť, priateľu, slúži na priame poznanie, na úplné pochopenie a na oslobodenie sa.‘“ ID1477 „452. ‚Ale koľko je, priateľu, podmienok pre vznik správneho pohľadu?‘“ ID1478 „‚Priateľu, existujú dve podmienky pre vznik správneho pohľadu: slová iného a múdra pozornosť. Toto, priateľu, sú dve podmienky pre vznik správneho pohľadu.‘“ ID1479 „‚Ale, priateľu, na koľkých faktoroch spočíva správny pohľad, aby mal za svoj plod a prínos oslobodenie mysle a za svoj plod a prínos oslobodenie múdrosťou?‘“ ID1480 „„Priateľu, správny názor, ktorý sa opiera o päť faktorov, má za svoj plod a prínos oslobodenie mysle a za svoj plod a prínos oslobodenie múdrosťou. Tu, priateľu, sa správny názor opiera o cnosť, o učenie, o diskusiu, o pokoj a o vhľad. Priateľu, správny názor, ktorý sa opiera o týchto päť faktorov, má za svoj plod a prínos oslobodenie mysle a za svoj plod a prínos oslobodenie múdrosťou.““ ID1481 „453. ‚Ale koľko druhov existencie existuje, priateľ?‘“ ID1482 „‚Priateľ, existujú tieto tri druhy existencie: zmyslová existencia, existencia s formou a existencia bez formy.‘“ ID1483 „‚Ale ako, priateľ, vzniká budúca existencia?‘“ ID1484 „„Priateľu, u bytostí, ktoré sú brzděné nevedomosťou a spútané túžbou, ktoré sa tešia z toho či onoho – takto vzniká budúca existencia.““ ID1485 „„Ale, priateľu, ako to je, že budúca existencia nevzniká?““ ID1486 „Priateľu, so zaniknutím nevedomosti, so vznikom pravého poznania a so zánikom túžby – takto nevzniká budúce opätovné zrodenie.“ ID1487 „454. „Ale čo, priateľu, je prvá džhána?““ ID1488 „Tu, priateľu, mních, úplne oddelený od zmyslových pôžitkov, oddelený od neblahých stavov, vstupuje a prebýva v prvej džháne, ktorá je sprevádzaná sústredeným myslením a trvalejším myslením, s blaženosťou a potešením zrodenými z odlúčenia. Toto, priateľu, sa nazýva prvá džhána.“ ID1489 „Ale, priateľu, koľko faktorov má prvá džhána?“ ID1490 „Prvá džhána, priateľu, má päť faktorov. Tu, priateľu, u mnícha, ktorý dosiahol prvú džhánu, sa prejavuje sústredené myslenie, trvalejšie myslenie, blaženosť, potešenie a sústredenosť mysle. Takto, priateľu, má prvá džhána päť faktorov.““ ID1491 „Ale, priateľu, koľko faktorov je v prvej džháne opustených a koľkými faktormi je obdarená?“ ID1492 „Prvá džhána, priateľu, má päť opustených faktorov a je obdarená piatimi faktormi. Tu, priateľu, u mnícha, ktorý dosiahol prvú džhánu, je opustená zmyselná túžba, je opustená zlomyseľnosť, je opustená lenivosť a otupenosť, je opustená nepokojnosť a výčitky svedomia a je opustená pochybnosť; a nastáva sústredené myslenie, nastáva trvalé myslenie, nastáva blaženosť, nastáva potešenie a nastáva sústredenosť mysle. Takto, priateľu, má prvá džhána päť opustených faktorov a je obdarená piatimi faktormi.““ ID1493 „455. ‚Priateľu, týchto päť zmyslových schopností má rôzne rozsahy a rôzne pastviny a nezažívajú rozsah a pastviny jedna druhej. To znamená zraková schopnosť, sluchová schopnosť, čuchová schopnosť, chuťová schopnosť a telesná schopnosť. Z týchto piatich zmyslových schopností, priateľu, s ich rôznymi rozsahmi a rôznymi pôsobiskami, ktoré nezažívajú rozsah a pôsobisko jedna druhej, čo je ich útočiskom a čo zažíva ich rozsah a pôsobisko?““ ID1494 „„Priateľu, týchto päť zmyslových schopností má rôzne rozsahy a rôzne pôsobiská a nezažívajú rozsah a pôsobisko jedna druhej. Teda zrakový zmysel, sluchový zmysel, čuchový zmysel, chuťový zmysel a telesný zmysel. Z týchto piatich zmyslov, priateľu, ktoré majú rôzne rozsahy a rôzne oblasti pôsobenia a nezažívajú rozsah a oblasť pôsobenia jeden druhého, je ich útočiskom myseľ a práve myseľ zažíva ich rozsah a oblasť pôsobenia.“ ID1495 „456. „Priateľu, existuje týchto päť zmyslových schopností: zraková schopnosť, sluchová schopnosť, čuchová schopnosť, chuťová schopnosť a telesná schopnosť. Na čom, priateľu, závisia tieto päť zmyslových schopností?“ ID1496 „„Priateľu, existuje týchto päť zmyslových schopností: zraková schopnosť, sluchová schopnosť, čuchová schopnosť, chuťová schopnosť a telesná schopnosť. Tieto päť zmyslových schopností, priateľu, závisia od životnej sily.““ ID1497 „Ale na čom, priateľu, závisí životná sila?“ ID1498 „Životná sila závisí od tepla.“ ID1499 „Ale na čom, priateľu, závisí teplo?“ ID1500 „Teplo závisí od životnej sily.“ ID1501 „Práve teraz, priateľu, sme pochopili výroky ctihodného Sāriputtu takto: ‚Životná sila závisí od tepla.‘ A práve teraz, priateľu, sme pochopili výroky ctihodného Sāriputtu takto: ‚Teplo závisí od životnej sily.‘“ ID1502 „„Ale ako, priateľu, treba chápať význam tohto výroku?““ ID1503 „„V tom prípade, priateľu, uvediem ti podobenstvo; lebo prostredníctvom podobenstva niektorí múdri ľudia tu chápu význam toho, čo sa hovorí. Tak ako, priateľu, keď horí olejová lampa, žiaru vnímame v závislosti od plameňa a plameň vnímame v závislosti od žiary; rovnako tak, priateľu, životná sila pretrváva v závislosti od tepla a teplo pretrváva v závislosti od životnej sily.““ ID1504 „457. ‚Priateľu, sú tie životné formácie totožné s javmi pocitu, alebo sú životné formácie jednou vecou a javy pocitu druhou?‘ ‚Nie, priateľu, životné formácie nie sú totožné s javmi pocitu. Keby, priateľu, boli tieto životné formácie totožné s javmi cítenia, potom by nebolo možné rozoznať vznik mnícha, ktorý dosiahol zánik vnímania a cítenia. Ale pretože, priateľu, životné formácie sú jedna vec a javy cítenia sú iná vec, preto je možné rozoznať vznik mnícha, ktorý dosiahol zánik vnímania a cítenia.““ ID1505 „„Priateľu, keď koľko javov opustí toto telo, leží potom toto telo odhodené, odvrhnuté, ako bezduchý kus dreva?““ ID1506 „Keď, priateľu, tri javy opustia toto telo – životná sila, teplo a vedomie –, vtedy toto telo leží odhodené, odsunuté stranou, ako bezduchý kus dreva.“ ID1507 „Priateľu, aký je rozdiel medzi bytosťou, ktorá je mŕtva, ktorá zomrela, a tým mníchom, ktorý dosiahol zánik vnímania a cítenia?“ ID1508 „Priateľu, u tej bytosti, ktorá je mŕtva, ktorá zomrela, telesné formácie ustali a utíchli, verbálne formácie ustali a utíchli, mentálne formácie ustali a utíchli, životná sila je vyčerpaná, teplo zhaslo a zmysly sú zničené. Pokiaľ ide o toho mnícha, ktorý dosiahol zánik vnímania a cítenia, aj u neho telesné formácie ustali a utíchli, verbálne formácie ustali a utíchli, mentálne formácie ustali a utíchli, ale životná sila nie je vyčerpaná, teplo nezhaslo a zmysly sú mimoriadne jasné. „Priateľu, medzi tou bytosťou, ktorá je mŕtva, ktorá zomrela, a tým mníchom, ktorý dosiahol zánik vnímania a pocitu – v tom spočíva rozdiel medzi nimi.““ ID1509 „458. „Priateľu, koľko podmienok existuje na dosiahnutie oslobodenia mysle, ktoré nie je ani bolestivé, ani príjemné?““ ID1510 „„Priateľu, existujú štyri podmienky na dosiahnutie oslobodenia mysle, ktoré nie je ani bolestivé, ani príjemné. Tu, priateľu, mních, keď sa vzdá rozkoše a vzdá sa bolesti a keď už predtým zmizla radosť a smútok, vstúpi a prebýva vo štvrtej džháne, ktorá nie je ani bolestivá, ani príjemná a má čistotu všímavosti vďaka vyrovnanosti. Toto, priateľu, sú štyri podmienky na dosiahnutie oslobodenia mysle, ktoré nie je ani bolestivé, ani príjemné.“ ID1511 „„Priateľu, koľko podmienok existuje na dosiahnutie oslobodenia mysle bez znakov?““ ID1512 „„Priateľu, existujú dve podmienky na dosiahnutie oslobodenia mysle bez znakov: nevenovanie pozornosti všetkým znakom a venovanie pozornosti prvku bez znakov. Toto, priateľu, sú dve podmienky na dosiahnutie oslobodenia mysle bez znakov.““ ID1513 „„Priateľu, koľko podmienok existuje pre stabilitu oslobodenia mysle bez znakov?““ ID1514 „„Priateľu, existujú tri podmienky pre stabilitu oslobodenia mysle bez znakov: nevenovanie pozornosti všetkým znakom, venovanie pozornosti prvku bez znakov a predchádzajúce rozhodnutie. Toto, priateľu, sú tri podmienky pre stabilitu oslobodenia mysle bez znakov.““ ID1515 „„Priateľu, koľko podmienok existuje pre vystúpenie z oslobodenia mysle bez znakov?““ ID1516 „„Priateľu, existujú dve podmienky pre vystúpenie z oslobodenia mysle bez znakov: pozornosť venovaná všetkým znakom a nevenovanie pozornosti prvku bez znakov. Toto, priateľu, sú dve podmienky pre vystúpenie z oslobodenia mysle bez znakov.““ ID1517 „459. ‚Priateľu, toto nezmieriteľné oslobodenie mysle, toto oslobodenie mysle od ničoty, toto oslobodenie mysle od prázdnoty a toto oslobodenie mysle bez znakov – sú tieto javy odlišné vo význame a odlišné vo formulácii, alebo majú jeden význam a líšia sa len vo formulácii?‘“ ID1518 „‚Priateľu, pokiaľ ide o toto nemerateľné oslobodenie mysle, toto oslobodenie mysle od ničoty, toto oslobodenie mysle od prázdnoty a toto oslobodenie mysle bez znakov – existuje spôsob, priateľu, podľa ktorého sa tieto javy líšia významom aj formuláciou; a existuje tiež spôsob, priateľu, podľa ktorého majú tieto javy rovnaký význam, pričom sa líšia iba formuláciou.‘“ ID1519 „A aký, priateľu, je ten spôsob, podľa ktorého sa tieto javy líšia významom aj formuláciou?“ ID1520 „Tu, priateľu, mních prebýva, prenikajúc jedným smerom s mysľou sprevádzanou láskavosťou, podobne aj druhým, podobne aj tretím, podobne aj štvrtým. Tak nad, pod a naprieč, všade, pre všetkých, prebýva, prenikajúc celý svet s mysľou sprevádzanou láskavosťou – hojnou, vznešenou, nemerateľnou, bez nepriateľstva, bez zlomyseľnosti. S mysľou sprevádzanou súcitom… s mysľou sprevádzanou altruistickou radosťou… s mysľou sprevádzanou vyrovnanosťou prebýva, prenikajúc jeden smer, podobne druhý, podobne tretí, podobne štvrtý. Takto hore, dole a naprieč, všade, pre všetkých, prebýva a preniká celý svet s mysľou sprevádzanou vyrovnanosťou – hojnou, vznešenou, nemerateľnou, bez nepriateľstva, bez zlomyseľnosti. Toto, priateľu, sa nazýva nemerateľné oslobodenie mysle.““ ID1521 „„A čo, priateľu, je oslobodenie mysle od neexistencie?““ ID1522 „Tu, priateľu, mních tým, že úplne prekročí základ nekonečnosti vedomia a sústreďuje sa na ‚Nie je nič‘, vstúpi do základu ničoty a prebýva v ňom. Toto, priateľu, sa nazýva oslobodenie mysle od ničoty.“ ID1523 „A čo, priateľu, je oslobodenie mysle od prázdnoty?“ ID1524 „Tu, priateľu, mních, ktorý odišiel do lesa, ku koreňom stromu alebo do prázdneho obydlia, uvažuje takto: ‚Toto je prázdne od ja alebo od toho, čo patrí k ja.‘ Toto, priateľu, sa nazýva oslobodenie mysle od prázdnoty.“ ID1525 „A čo, priateľu, je oslobodenie mysle bez znakov?“ ID1526 „Tu, priateľu, mních tým, že nevenuje pozornosť žiadnym znakom, vstupuje a prebýva v sústredení mysle bez znakov. Toto, priateľu, sa nazýva oslobodenie mysle bez znakov. Toto, priateľu, je spôsob, podľa ktorého sa tieto javy líšia významom a líšia sa formuláciou.“ ID1527 „A čo, priateľu, je tá cesta, podľa ktorej sú tieto javy zhodné vo význame, pričom sa líšia iba formuláciou?“ ID1528 „Priateľu, túžba je tvorcom miery, nenávisť je tvorcom miery, klam je tvorcom miery. Pre mnícha, ktorého nečistoty sú zničené, boli tieto opustené, odrezané pri koreni, zmenené na niečo ako pahýľ palmy, dovedené k neexistencii a majú takú povahu, že v budúcnosti nevzniknú. Pokiaľ existujú nemerateľné oslobodenia mysle, priateľu, neotrasiteľné oslobodenie mysle je vyhlásené za najvyššie spomedzi nich. A toto neotrasiteľné oslobodenie mysle je prázdne od túžby, prázdne od nenávisti a prázdne od klamu. Priateľu, túžba je prekážkou, nenávisť je prekážkou, klam je prekážkou. Pre mnícha, ktorého nečistoty sú zničené, boli tieto opustené, odrezané pri koreni, zredukované na pahýľ palmy, privedené k neexistencii a sú takej povahy, že sa v budúcnosti už nevyskytnú. Pokiaľ existujú oslobodenia mysle od ničoty, priateľu, neotrasiteľné oslobodenie mysle je vyhlásené za najvyššie spomedzi nich. A toto neotrasiteľné oslobodenie mysle je prázdne od túžby, prázdne od nenávisti a prázdne od klamu. Priateľu, túžba je tvorcom znakov, nenávisť je tvorcom znakov, klam je tvorcom znakov. Pre mnícha, ktorého nečistoty sú zničené, boli tieto veci opustené, odrezané pri koreni, zredukované na pahýľ palmy, privedené k neexistencii a majú takú povahu, že sa v budúcnosti už nevyskytnú. Pokiaľ existujú oslobodenia mysle bez znakov, priateľu, neotrasiteľné oslobodenie mysle je vyhlásené za najvyššie spomedzi nich. A toto neotrasiteľné oslobodenie mysle je zbavené túžby, zbavené nenávisti a zbavené klamu. Toto, priateľu, je spôsob, podľa ktorého sú tieto javy z hľadiska významu jedno a to isté, pričom sa líšia iba formuláciou.““ ID1529 „To povedal ctihodný Sāriputta. Ctihodný Mahākoṭṭhika bol potešený a nadšený slovami ctihodného Sāriputtu.“ ID1530 „Mahāvedalla Sutta, tretia, je ukončená.“