ID1152 „5. Krátka reč k Saccakovi“ ID1153 „353. Tak som počul. Raz, keď Blahoslavený pobýval vo Vesálí, vo Veľkom lese, v sále so špicatou strechou. V tom čase vo Vesálí pobýval Saccaka, syn Nigaṇṭha – diskutér, výrečný rečník, mnohými ľuďmi považovaný za dobrého človeka. V zhromaždení vo Vesálí hovorieval tieto slová: „Nevidím žiadneho askétu ani bráhmana, žiadneho predstaveného rádu, vodcu skupiny ani učiteľa skupiny, ani toho, kto tvrdí, že je arahant, Dokonale Osvietený, ktorý by pri diskusii so mnou netriasol sa, neochvel sa a nezatriasol sa a z ktorého podpazuší by sa nelial pot. Aj keby som sa pustil do diskusie s nejakým bezduchým stĺpom, aj ten by sa pri diskusii so mnou triasol, chvel a otriasal. Čo potom povedať o ľudskej bytosti?““ ID1154 „Potom, ráno, ctihodný Assaji sa obliekol, vzal si misku a rúcho a vošiel do Vesālī po almužnu. Saccaka, syn Nigaṇṭha, keď sa prechádzal a blúdil po Vesālī na cvičenie, uvidel z diaľky prichádzať ctihodného Assajiho. Keď ho uvidel, pristúpil k ctihodnému Assajimu; keď sa priblížil, vymenil si s ctihodným Assajim pozdravy. Keď sa tento zdvorilý a pamätný rozhovor skončil, postavil sa nabok. Stojac nabok, Saccaka, syn Nigaṇṭhu, povedal ctihodnému Assajimu: „Ctihodný Assaji, ako asketa Gotama vychováva svojich žiakov a aká je povaha poučenia, ktoré sa často dáva žiakom asketu Gotamu?“ „Aggivessana, takto Blahoslavený vychováva svojich žiakov a taká je podstata poučenia, ktoré sa často poskytuje žiakom Blahoslaveného: ‚Mnísi, forma je nestála, pocit je nestály, vnímanie je nestále, formácie sú nestále, vedomie je nestále. Mnísi, forma nie je ja, pocit nie je ja, vnímanie nie je ja, mentálne útvary nie sú ja, vedomie nie je ja. Všetky mentálne útvary sú nestále; všetky veci nie sú ja.“ Takto, Aggivessana, Blahoslavený vychováva svojich žiakov a taká je podstata poučenia, ktoré sa často poskytuje žiakom Blahoslaveného.“ „Ctihodný Assaji, naozaj sme počuli to, čo sa nepatrične počúva, my, ktorí sme počuli, že asketa Gotama je ten, kto takto hovorí. Možno sa niekedy stretneme s tým ctihodným Gotamom. Možno by mohlo dôjsť k nejakému rozhovoru. Možno by sme ho mohli odradiť od toho zlého názoru.“ ID1155 „354. V tom čase sa v zasadacej sále zišlo asi päťsto Licchavov, aby prerokovali nejakú záležitosť. Vtedy sa k týmto Licchavom priblížil Saccaka, syn Nigaṇṭha, a povedal im: „Poďte sem, ctihodní Licchavovia, poďte sem! Dnes budem viesť rozhovor s askétom Gotamom. Ak asketa Gotama obstojí voči mne ako jeho učeník, tak ako voči mne obstál mních menom Assaji, jeden z tých známych, potom rovnako ako silný muž, ktorý uchopil barana s dlhou vlnou za jeho rúno, by ho mohol ťahať sem a tam, ťahať ho sem a tam a dôkladne ho ťahať dokola, tak aj ja v diskusii budem ťahať asketu Gotamu sem a tam svojimi slovami, ťahať ho sem a tam a dôkladne ho preťahovať. Rovnako ako silný pracovník liehovaru, ktorý hodil veľké liehovarské sito do hlbokej vodnej jamy a uchopil ho za rohy, by ho mohol ťahať sem a tam, ťahať ho sem a tam a dôkladne ho preťahovať, rovnako aj ja v diskusii budem ťahať askétu Gotamu sem a tam svojimi slovami, ťahať ho sem a tam a dôkladne ho preťahovať. Rovnako ako silný opilec, ktorý uchopil hrniec za okraj, môže ním triasť nadol, triasť nahor a zmietať ním sem a tam, tak aj ja v diskusii budem svojimi slovami triasť askétu Gotamu nadol, triasť ho nahor a zmietať ním sem a tam. Rovnako ako šesťdesiatročný slon, ktorý sa ponoril do hlbokého lotosového jazera, hrá hru nazývanú ‚pranie konope‘, rovnako tak si predstavujem, že budem hrať hru ‚pranie konope‘ s askétom Gotamom. Vystúpte, ctihodní Licchaviovia, vystúpte! Dnes budem viesť rozhovor s askétom Gotamom.“ Na to niektorí z Licchavov povedali: „Ako môže askéta Gotama vyvrátiť tvrdenie Saccaku, syna Nigaṇṭhu? Určite to bude Saccaka, syn Nigaṇṭhu, kto vyvráti tvrdenie askétu Gotamu.“ Iní Licchavovia však povedali: „Kto je ten Saccaka, syn Nigaṇṭhu, že by mohol vyvrátiť tvrdenie Blahoslaveného? Určite to bude Blahoslavený, kto vyvráti tvrdenie Saccaku, syna Nigaṇṭhu.“ Potom sa Saccaka, syn Nigaṇṭhu, obklopený asi päťsto Licchavmi, priblížil k Veľkému lesu, k Sále so špicatou strechou.“ ID1156 „355. V tom čase sa mnohí mnísi prechádzali sem a tam pod holým nebom. Vtedy sa k týmto mníchom priblížil Saccaka, syn Nigaṇṭhov, a povedal: ‚Ctihodní, kde teraz prebýva ctihodný Gotama? Radi by sme videli ctihodného Gotamu.“ „Aggivessana, Blahoslavený vošiel do Veľkého lesa a sedí pri kmeni istého stromu, kde trávi deň.“ Potom Saccaka, syn Nigaṇṭhových, spolu s veľkým sprievodom Licchavov vošiel do Veľkého lesa a pristúpil k Blahoslavenému. Keď pristúpil, vymenil si pozdravy s Blahoslaveným. Po ukončení zdvorilého a pamätného rozhovoru si sadol na bok. A niektorí z tých Licchavov, keď vzdali úctu Blahoslavenému, si sadli na bok. Niektorí si vymenili pozdravy s Blahoslaveným a po ukončení zdvorilého a pamätného rozhovoru si sadli na bok. Niektorí, keď zdvihli zopäté dlane smerom k Blahoslavenému, si sadli na bok. Niektorí oznámili svoje meno a rod v prítomnosti Blahoslaveného a sadli si na bok. A niektorí, keď zmĺkli, si sadli na bok.“ ID1157 „356. Keď Saccaka, syn Nigaṇṭhových, sedel na jednej strane, povedal Blahoslavenému: ‚Chcel by som sa ctihodného Gotamu opýtať na istú vec, ak mi ctihodný Gotama poskytne príležitosť na vysvetlenie mojej otázky.‘ ‚Opýtaj sa, Aggivessana, čokoľvek si želáš.‘ ‚Ako, ctihodný Gotama, vychovávaš svojich žiakov a aké poučenie prevláda medzi tvojimi žiakmi?‘ ‚Takto, Aggivessana, vychovávam svojich žiakov a takéto poučenie prevláda medzi mojimi žiakmi: „Mnísi, forma je pominuteľná, pocit je pominuteľný, vnímanie je pominuteľné, mentálne formácie sú pominuteľné, vedomie je pominuteľné. Mnísi, forma nie je ja, pocit nie je ja, vnímanie nie je ja, mentálne formácie nie sú ja, vedomie nie je ja. Všetky formácie sú nestále; všetky javy nie sú ja.“ Takto, Aggivessana, vychovávam svojich žiakov a takéto poučenie prevláda medzi mojimi žiakmi.“ ID1158 „„Ctihodný Gotama, napadla ma jedna analógia.“ „Nech ťa napadne, Aggivessana,“ povedal Blahoslavený.“ ID1159 „„Rovnako ako, ctihodný Gotama, akékoľvek druhy semien a rastlín dosahujú rast, rozvoj a hojnosť, všetky tak robia v závislosti od zeme, zakorenené v zemi. Týmto spôsobom dosahujú tieto druhy semien a rastlín rast, rozvoj a hojnosť. Alebo rovnako ako, ctihodný Gotama, akékoľvek činy vyžadujúce silu sa vykonávajú, všetky sa vykonávajú v závislosti od zeme, zakorenené v zemi. Týmto spôsobom sa vykonávajú tieto činy vyžadujúce silu. Presne tým istým spôsobom, ctihodný Gotama, táto ľudská bytosť, ktorá má formu za svoje ja, zakorenená vo forme, vytvára zásluhy alebo previnenia; táto bytosť, ktorá má pocit za svoje ja a je zakorenená v pocite, vytvára zásluhy alebo previnenia; táto bytosť, ktorá má vnímanie za svoje ja a je zakorenená vo vnímaní, vytvára zásluhy alebo previnenia; táto bytosť, ktorá má mentálne formácie za svoje ja a je zakorenená v mentálnych formáciách, vytvára zásluhy alebo previnenia; táto bytosť, ktorá má vedomie za svoje ja a je zakorenená vo vedomí, vytvára zásluhy alebo previnenia.““ ID1160 „„Nehovoríš snáď, Aggivessana, takto: ‚Forma je moje ja, pocit je moje ja, vnímanie je moje ja, vôľové formácie sú moje ja, vedomie je moje ja‘?“ „Naozaj, ctihodný Gotama, hovorím takto: ‚Forma je moje ja, pocit je moje ja, vnímanie je moje ja, vôľové formácie sú moje ja, vedomie je moje ja,‘ a rovnako tak hovorí aj tento veľký dav.“ ID1161 „Čo pre teba urobí veľký dav, Aggivessana? No tak, Aggivessana, objasni svoje vlastné tvrdenie.“ „Lebo ja, ctihodný Gotama, hovorím takto: ‚Forma je moje ja, pocit je moje ja, vnímanie je moje ja, vôľové formácie sú moje ja, vedomie je moje ja.‘“ ID1162 „357. ‚V tom prípade, Aggivessana, ti na oplátku položím otázku práve k tejto veci. Odpovedz tak, ako uznáš za vhodné. Čo si myslíš, Aggivessana? Prevládala by moc posväteného kráľa z rodu khattiya vo svojom vlastnom kráľovstve – popraviť toho, kto má byť popravený, pokutovať toho, kto má byť pokutovaný, alebo vyhnaného toho, kto má byť vyhnaný – rovnako ako by to bolo v prípade kráľa Pasenadiho z Kosaly alebo kráľa Ajātasattu Vedehiputtu z Magadhy?“ „Prevládala by, ctihodný Gotama. Moc posväteného kráľa z rodu khattiya by vo svojom vlastnom panstve prevládala – popraviť toho, koho treba popraviť, uložiť pokutu tomu, komu treba uložiť pokutu, alebo vyhnaním potrestať toho, koho treba vyhnať – rovnako ako by to bolo v prípade kráľa Pasenadiho z Kosaly alebo kráľa Ajātasattu Vedehiputtu z Magadhy. Lebo aj v prípade týchto zväzov a konfederácií, ctihodný Gotama – to znamená Vajjov a Mallov – ich moc prevláda na ich vlastnom území, aby popravili toho, kto má byť popravený, aby pokutovali toho, kto má byť pokutovaný, alebo aby vyhnali toho, kto má byť vyhnaný. O to viac to platí pre posväteného kráľa z rodu khattiya, ako je kráľ Pasenadi z Kosaly alebo kráľ Ajātasattu Vedehiputta z Magadhy? Platilo by to, ctihodný Gotama, a je správne, aby to platilo.““ ID1163 „Čo si myslíš, Aggivessana? Keď hovoríš: ‚Forma je moje ja‘, má tvoja moc prevahu nad touto formou: ‚Nech je moja forma takáto; nech moja forma nie je takáto‘?“ Keď to bolo povedané, Saccaka, syn Nigaṇṭhu, mlčal. Po druhýkrát povedal Blahoslavený Saccakovi, synovi Nigaṇṭhu: „Čo si myslíš, Aggivessana? Keďže hovoríš: ‚Forma je moje ja‘, máš nad touto formou moc: ‚Nech je moja forma takáto; nech nie je moja forma takáto‘?“ Po druhýkrát Saccaka, syn Nigaṇṭhu, mlčal. Potom Blahoslavený povedal Saccakovi, synovi Nigaṇṭhu: „Odpovedz teraz, Aggivessana. Teraz nie je čas na mlčanie. Ktokoľvek, Aggivessana, keď mu Tathāgata položí otázku v súlade s Dhammou až po tretíkrát a neodpovie, tomu sa hlava rozpadne na sedem kúskov priamo na mieste.“ ID1164 „V tom čase stál yakkha Vajirapāṇi, držiac železný blesk, ktorý plápolal, horel a žiaril, vo vzduchu nad Saccakom, synom Nigaṇṭhu, a premýšľal: ‚Ak tento Saccaka, syn Nigaṇṭhu, keď mu Blahoslavený položí otázku v súlade s Dhammou už po tretí raz, neodpovie, rozsekám mu hlavu na sedem kúskov priamo na mieste.‘ Blahoslavený uvidel yakkhu Vajirapāṇiho a Saccaka, syn Nigaṇṭhu, ho tiež uvidel. Vtedy Saccaka, syn Nigaṇṭhu — vystrašený, rozrušený a s vlasmi stojacimi na hlave — hľadal ochranu iba u Blahoslaveného, hľadal útočisko iba u Blahoslaveného a hľadal úkryt iba u Blahoslaveného. Povedal Blahoslavenému: „Nech ma ctihodný Gotama spýta; odpoviem.““ ID1165 „358. ‚Čo si myslíš, Aggivessana? Keďže hovoríš: ‚Forma je moje ja‘, máš nad touto formou takú moc: ‚Nech je moja forma takáto; nech nie je moja forma takáto‘?“ „Nie je to tak, ctihodný Gotama.““ ID1166 „„Dávaj pozor, Aggivessana; keď si dávaš pozor, Aggivessana, odpovedz. Tvoje predchádzajúce tvrdenie nie je v súlade s tvojím neskorším, ani tvoje neskoršie s tvojím predchádzajúcim. Čo si myslíš, Aggivessana? Keďže hovoríš: ‚Pocit je moje ja‘, máš nad týmto pocitom takú moc, že môžeš povedať: ‚Nech je môj pocit takýto; nech nie je môj pocit takýto‘?“ „Nie je to tak, ctihodný Gotama.“ ID1167 „„Dávaj pozor, Aggivessana; keď si dávaš pozor, Aggivessana, odpovedz. Tvoje skoršie tvrdenie nie je v súlade s tvojím neskorším, ani tvoje neskoršie s tvojím skorším. Čo si myslíš, Aggivessana? Keďže hovoríš: ‚Vnímanie je moje ja‘, máš nad týmto vnímaním takú moc, že môžeš povedať: ‚Nech je moje vnímanie takéto; nech nie je takéto‘?“ „Nie je to tak, ctihodný Gotama.“ ID1168 „„Dávaj pozor, Aggivessana; keď si dával pozor, Aggivessana, odpovedz. Tvoje skoršie tvrdenie nie je v súlade s tvojím neskorším, ani tvoje neskoršie s tvojím skorším. Čo si o tom myslíš, Aggivessana? Keďže hovoríš: ‚Formácie sú moje ja‘, máš nad týmito formáciami takú moc, že môžeš povedať: ‚Nech sú moje formácie takéto; nech nie sú takéto‘?“ „Nie je to tak, ctihodný Gotama.“ ID1169 „„Dávaj pozor, Aggivessana; keď si dávaš pozor, Aggivessana, odpovedz. Tvoje skoršie tvrdenie nie je v súlade s tvojím neskorším, ani tvoje neskoršie s tvojím skorším. Čo si o tom myslíš, Aggivessana? Keďže hovoríš: ‚Vedomie je moje ja‘, máš nad týmto vedomím takú moc, že môžeš povedať: ‚Nech je moje vedomie takéto; nech moje vedomie nie je takéto‘?“ „Nie je to tak, ctihodný Gotama.““ ID1170 „„Dávaj pozor, Aggivessana; keď si dávaš pozor, Aggivessana, odpovedz. Tvoje skoršie tvrdenie nie je v súlade s tvojím neskorším, ani tvoje neskoršie s tvojím skorším. Čo si o tom myslíš, Aggivessana, je forma trvalá alebo nestála?“ „Nestála, ctihodný Gotama.“ „A to, čo je nestále, je to utrpenie alebo šťastie?“ „Utrpenie, ctihodný Gotama.“ „A to, čo je nestále, utrpenie a podlieha zmene, je vhodné na to nazerať takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?“ „Určite nie, ctihodný Gotama.“ ID1171 „Čo si o tom myslíš, Aggivessana? Je pocit… vnímanie… mentálne formácie… Čo si o tom myslíš, Aggivessana, je vedomie trvalé alebo nestále?“ „Nestále, ctihodný Gotama.“ „A to, čo je nestále, je utrpením alebo šťastím?“ „Utrpením, ctihodný Gotama.“ „A to, čo je nestále, utrpenie a podlieha zmene, je vhodné to považovať takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?“ „Určite nie, ctihodný Gotama.“ ID1172 „„Čo si o tom myslíš, Aggivessana? Ten, kto sa upína k utrpeniu, dospel k utrpeniu, je pripútaný k utrpeniu a vníma utrpenie takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘ – mohol by takýto človek sám od seba plne pochopiť utrpenie alebo žiť tak, že by utrpenie ukončil?“ „Ako by to mohlo byť, ctihodný Gotama? Určite nie, ctihodný Gotama.“ ID1173 „„Čo si o tom myslíš, Aggivessana? Keď je to tak, nie si ty ten, kto sa upína k utrpeniu, kto dospel k utrpeniu, kto je pripútaný k utrpeniu a kto na utrpenie nazerá takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?“ „Ako by to nemohlo byť tak, ctihodný Gotama? Je to naozaj tak, ctihodný Gotama.““ ID1174 „359. „Predstav si, Aggivessana, že človek, ktorý potrebuje jadrové drevo, hľadá jadrové drevo, blúdi v hľadaní jadrového dreva, vezme ostrú sekeru a vstúpi do lesa. Tam uvidí veľký kmeň banánovníka, rovný, mladý a bez chyby. Odsekne ho pri koreni a keď ho odsekne pri koreni, odsekne ho aj na vrchole a odstráni listové pošvy. Keď by odlupoval listové pošvy, nenašiel by ani dřeň, nieto ešte srdcové drevo. Rovnako tak, Aggivessana, keď ťa vypočúvam, tlačím na teba a krížovo vypočúvam ohľadom tvojej vlastnej doktríny, ukazuje sa, že si prázdny, dutý a mýliš sa. A predsa, Aggivessana, toto bolo vyhlásenie, ktoré si urobil na zhromaždení vo Vesālī: ‚Nevidím žiadneho askétu ani bráhmana – či už je to hlava spoločenstva, vodca skupiny alebo učiteľ skupiny, ba dokonca ani toho, kto tvrdí, že je dokonalý, plne osvietení Budha –, ktorý by pri diskusii so mnou nezatriasol, nezachvel sa a nezatriasol, z ktorého podpazuší by sa nelial pot. Dokonca keby som viedol diskusiu s neživým stĺpom, aj ten by sa pri diskusii so mnou triasol, chvel a chvel. Čo už hovoriť o ľudskom bytí!“ Ale teraz, Aggivessana, ti z čela stiekli kvapky potu, prenikli cez tvoje vrchné rúcho a dopadli na zem. Pokiaľ ide o mňa, Aggivessana, v tejto chvíli nemám na tele žiadny pot.“ Keď to povedal, Blahoslavený odhalil pred tým zhromaždením svoje telo zlatistej farby. Keď to bolo povedané, Saccaka, syn Nigaṇṭhu, sedel mlčky, zúfalý, so sklonenými plecami, so sklonenou tvárou, zamyslený a bez slov.“ ID1175 „360. Vtedy licchavský princ Dummukha, keď videl, že Saccaka, syn Nigaṇṭhu, mlčí, je zdesený, so sklonenými plecami, so sklonenou hlavou, zamyslený a nemá čo povedať, povedal Blahoslavenému: ‚Napadá ma jedna analógia, Blahoslavený.‘ ‚Nech ti napadne, Dummukha,‘ povedal Blahoslavený. ‚Ctihodný pane, je to ako keby neďaleko dediny alebo mesta bolo jazero, v ktorom žil krab. Potom by mnohí chlapci alebo dievčatá mohli opustiť tú dedinu alebo mesto, ísť k tomu jazeru, vojsť doň, vytiahnuť toho kraba z vody a položiť ho na suchú zem. A zakaždým, keď by ten krab vystrel klepeto, tí chlapci alebo dievčatá by mu ho odrezali, zlomili a rozbili palicami alebo črepinami. Tak, ctihodný pane, s všetkými klepetami odrezanými, zlomenými a rozbitými by sa ten krab nemohol vrátiť do toho rybníka ako predtým. Rovnakým spôsobom, ctihodný pane, všetky zvraty, obraty a krútenia Saccaku, syna Nigaṇṭhu, boli odrezané, zlomené a rozdrvené Blahoslaveným. A teraz, ctihodný pane, Saccaka, syn Nigaṇṭhu, nie je schopný opäť pristúpiť k Blahoslavenému s cieľom viesť diskusiu.“ Keď to bolo povedané, Saccaka, syn Nigaṇṭhu, povedal licchavskému princovi Dummukhovi: „Počkaj, Dummukha! Počkaj, Dummukha! My sa nerozprávame s tebou; tu sa rozprávame s majstrom Gotamom.““ ID1176 „361. ‚Ctihodný Gotama, nechajme bokom túto našu diskusiu, ako aj diskusie rôznych iných askétov a bráhmanov. Považujem to za obyčajné blúdenie. Ale do akej miery je učeníkom ctihodného Gotamu ten, kto nasleduje učenie, reaguje na rady, prekonal pochybnosti, je oslobodený od zmätenosti, dosiahol istotu a žije v Učiteľovom učení bez závislosti na druhých?“ „Tu, Aggivessana, môj učeník vníma akúkoľvek formu – minulú, budúcu alebo prítomnú, vnútornú alebo vonkajšiu, hrubú alebo jemnú, nižšiu alebo vyššiu, vzdialenú alebo blízku – všetky formy tak, ako skutočne sú, so správnou múdrosťou: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ Vidí akýkoľvek pocit… vidí akékoľvek vnímanie… vidí akékoľvek mentálne formácie… vidí akékoľvek vedomie – minulé, budúce alebo prítomné, vnútorné alebo vonkajšie, hrubé alebo jemné, nižšie alebo vyššie, vzdialené alebo blízke – všetko vedomie tak, ako skutočne je, so správnou múdrosťou: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ V tomto rozsahu, Aggivessana, je môj učeník tým, kto nasleduje učenie, reaguje na rady, prekonal pochybnosti, je oslobodený od zmätenosti, dosiahol istotu a prebýva v Učiteľovom učení bez závislosti na inom.““ ID1177 „„Do akej miery, ctihodný Gotama, je mních arahant – ten, ktorého nečistoty sú zničené, ktorý žil svätý život, vykonal, čo bolo potrebné, zložil bremeno, dosiahol svoj skutočný cieľ, zničil okovy existencie a je oslobodený správnym poznaním?“ „Aggivessana, tu mních vidí správnou múdrosťou, tak ako to skutočne je, akúkoľvek formu – minulú, budúcú alebo prítomnú, vnútornú alebo vonkajšiu, hrubú alebo jemnú, nižšiu alebo vyššiu, vzdialenú alebo blízku – všetky formy: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ Keď takto vidí, je oslobodený bez pripútanosti. Správnou múdrosťou vidí, tak ako to skutočne je, akýkoľvek druh pocitu… akýkoľvek druh vnímania… akýkoľvek druh vôľových formácií… akýkoľvek druh vedomia – minulého, budúceho alebo prítomného, vnútorného alebo vonkajšieho, hrubého alebo jemného, nižšieho alebo vyššieho, vzdialeného alebo blízkeho – všetko vedomie: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ Keď takto vidí, je oslobodený bez pripútanosti. V tomto rozsahu, Aggivessana, je mních arahant – ten, ktorého nečistoty sú zničené, ktorý žil svätý život, vykonal, čo bolo potrebné, zložil bremeno, dosiahol svoj skutočný cieľ, zničil okovy existencie a je oslobodený správnym poznaním. Mních, ktorého myseľ je takto oslobodená, Aggivessana, je obdarený tromi neprekonateľnými vlastnosťami – neprekonateľným videním, neprekonateľnou praxou a neprekonateľným oslobodením. Mních, ktorého myseľ je takto oslobodená, Aggivessana, iba ctí, rešpektuje, uctieva a vzdáva úctu Tathāgatovi, uvažujúc: „Blahoslavený je prebudený a učí Dhammu pre prebudenie. Blahoslavený je skrotený a učí Dhammu pre skrotenie. Blahoslavený je v pokoji a učí Dhammu pre pokoj. Blahoslavený prekročil a učí Dhammu pre prekročenie. Blahoslavený dosiahol Nibbānu a učí Dhammu pre dosiahnutie Nibbāny.““ ID1178 „362. Keď to bolo povedané, Saccaka, syn Nigaṇṭha, povedal Blahoslavenému: „Sme to my, majster Gotama, kto sme útočníci; sme to my, kto sme bezohľadní, kto sme si mysleli, že zaútočíme na majstra Gotamu argumentmi. Naozaj, majster Gotama, pre človeka, ktorý narazí na zbesilého slona, by mohlo existovať bezpečie, ale pre človeka, ktorý narazí na majstra Gotamu, by určite nebolo žiadne bezpečie. Naozaj, majster Gotama, pre človeka, ktorý narazí na horiaci oheň, môže existovať bezpečie, ale pre človeka, ktorý narazí na majstra Gotamu, by určite nebolo žiadne bezpečie. Naozaj, majster Gotama, pre človeka, ktorý narazí na hada s rýchlym a strašným jedom, môže existovať bezpečie, ale pre človeka, ktorý narazí na majstra Gotamu, by určite nebolo žiadne bezpečie. Sme to my, majster Gotama, kto sme útočníci; sme to my, kto sme bezohľadní, kto sme si mysleli, že majstra Gotamu napadneme argumentmi. Nech majster Gotama prijme moje jedlo na zajtra spolu so spoločenstvom mníchov.“ Blahoslavený súhlasil mlčaním.“ ID1179 „363. Potom Saccaka, syn Nigaṇṭha, keď spoznal súhlas Blahoslaveného, oslovil tých Licchavov: „Dobrí Licchavovia, počúvajte moje slová. Asketu Gotamu som pozval na zajtra spolu so spoločenstvom mníchov. Preto mi prineste to, čo považujete za vhodné pre neho.“ Keď tá noc pominula, tí Licchaviovia priniesli Saccakovi, synovi Nigaṇṭhu, obetu v podobe jedla z päťsto hrncov. Potom Saccaka, syn Nigaṇṭhu, ktorý dal vo svojom vlastnom parku pripraviť vynikajúce tvrdé aj mäkké jedlo, oznámil Blahoslavenému čas: „Je čas, majster Gotama, jedlo je pripravené.“ Potom sa Blahoslavený ráno obliekol, vzal si misku a rúcho a vydal sa do parku Saccaky, syna Nigaṇṭhu. Keď tam prišiel, posadil sa na pripravené miesto spolu so spoločenstvom mníchov. Potom Saccaka, syn Nigaṇṭhu, vlastnými rukami obslúžil a nasýtil komunitu mníchov s Buddhom na čele vynikajúcim tvrdým a mäkkým jedlom. Keď potom Blahoslavený dojedol a vytiahol ruku z misy, Saccaka, syn Nigaṇṭhu, zaujal isté nízke miesto a posadil sa na bok. Keď sedel na boku, Saccaka, syn Nigaṇṭhu, povedal Blahoslavenému: „Majster Gotama, akákoľvek zásluha a hojnosť zásluh je v tomto darovaní, nech je to pre šťastie darcov.“ „Aggivessana, čokoľvek vznikne vďaka príjemcovi takýchto obiet, ktorý nie je oslobodený od chamtivosti, nie je oslobodený od nenávisti a nie je oslobodený od klamu, to bude pre darcov. Ale čokoľvek vznikne vďaka príjemcovi obiet, akým som ja, ktorý je oslobodený od chamtivosti, oslobodený od nenávisti a oslobodený od klamu, to bude pre teba.“ ID1180 „Cūḷasaccaka Sutta, piata, je ukončená.“