ID1000 „8. Sutta Mahāhatthipadopama“ ID1001 „300. Tak som počul. Kedysi Blahoslavený prebýval v Sāvatthī v Jétovom háji, v Anāthapiṇḍikovom parku. Tam sa ctihodný Sāriputta obrátil na mníchov: ‚Priatelia, mnísi!‘ ‚Priateľ,‘ odpovedali tí mnísi ctihodnému Sāriputtovi. Ctihodný Sāriputta povedal toto: ‚Priatelia, rovnako ako stopy akýchkoľvek tvorov, ktoré chodia po zemi, sú všetky zahrnuté v stope slona a stopa slona je pre svoju veľkosť považovaná za najväčšiu z nich; presne tak, priatelia, všetky blahodárne stavy sú zahrnuté v štyroch ušľachtilých pravdách. V ktorých štyroch? Ušľachtilá pravda o utrpení, ušľachtilá pravda o pôvode utrpenia, ušľachtilá pravda o zániku utrpenia a ušľachtilá pravda o ceste praxe vedúcej k zániku utrpenia.“ ID1002 „301. A čo, priatelia, je ušľachtilá pravda o utrpení? Narodenie je utrpenie, starnutie je utrpenie, smrť je utrpenie; smútok, nárek, bolesť, žiaľ a beznádej sú utrpením; nedosiahnutie toho, čo človek chce, je utrpením. Stručne povedané, päť zoskupení podliehajúcich pripútanosti je utrpením. A čo, priatelia, sú päť zoskupení podliehajúcich pripútanosti? Sú to: zoskupenie formy podliehajúce pripútanosti, zoskupenie pocitu podliehajúce pripútanosti, zoskupenie vnímania podliehajúce pripútanosti, zoskupenie mentálnych útvarov podliehajúce pripútanosti a zoskupenie vedomia podliehajúce pripútanosti.“ ID1003 „A čo, priatelia, je zoskupenie formy podliehajúce pripútanosti? Štyri veľké živly a forma odvodená zo štyroch veľkých živlov.“ ID1004 „A čo, priatelia, sú štyri veľké živly? Živel zeme, živel vody, živel ohňa a živel vzduchu.“ ID1005 „302. A čo, priatelia, je živel zeme? Živel zeme môže byť vnútorný alebo vonkajší. A čo, priatelia, je vnútorný živel zeme? Všetko, čo je vnútorné, osobné, tvrdé, pevné a k čomu sa človek upína, to je: vlasy na hlave, ochlpenie na tele, nechty, zuby, koža, mäso, šľachy, kosti, kostná dreň, obličky, srdce, pečeň, pohrudnica, slezina, pľúca, črevá, mezentérium, obsah žalúdka, výkaly alebo čokoľvek iné, čo je vnútorné, osobné, tvrdé, pevné a k čomu sa človek upína. Toto, priatelia, sa nazýva vnútorný zemský prvok. Tak vnútorný zemský prvok, ako aj vonkajší zemský prvok sú len zemským prvkom. V tejto súvislosti by sa to malo vnímať tak, ako to skutočne je, pomocou správnej múdrosti: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ Keď to človek takto vníma tak, ako to skutočne je, pomocou správnej múdrosti, prestane byť očarený zemským prvkom a myseľ sa stane nezaujatou voči zemskému prvku.“ ID1006 „Priatelia, príde čas, keď sa vonkajší vodný prvok rozvíri, a v tom čase vonkajší zemský prvok zmizne. U tohto vonkajšieho zemského prvku, tak obrovského, sa prejaví jeho pominuteľnosť, prejaví sa jeho povaha zanikania, prejaví sa jeho povaha miznutia, prejaví sa jeho povaha zmeny. Čo potom s týmto telom, ktoré trvá len okamih a ku ktorému sa túžba upína, že by ho človek mal považovať za ‚ja‘ alebo ‚moje‘ alebo ‚ja som‘? Vtedy pre neho v tomto ohľade neexistuje takéto upnutie.“ ID1007 „Priatelia, ak by iní toho mnícha urážali, hanobili, provokovali alebo obťažovali, on to chápe takto: ‚V mne vznikol tento bolestivý pocit, ktorý vznikol z ušného kontaktu. Je závislý, nie nezávislý. Na čom je závislý? Je závislý na kontakte.‘ Vidí, že kontakt je nestály, vidí, že pocit je nestály, vidí, že vnímanie je nestále, vidí, že formácie sú nestále, vidí, že vedomie je nestále. Jeho myseľ, s týmto prvkom ako svojím objektom, poskočí vpred, upokojí sa, ustáli sa a je vyjasnená.“ ID1008 „Priatelia, ak by iní napadli tohto mnícha nežiaducimi, nepríjemnými a nepeknými dotykmi – dotykom päsťami, dotykom hrudami hliny, dotykom palicami alebo dotykom zbraňami – pochopí to takto: ‚Toto telo má takú povahu, že v tele takejto povahy dochádza k dotyku päsťami, dochádza k dotyku hrudami hliny, dochádza k dotyku palicami a dochádza k dotyku zbraňami. A toto povedal Blahoslavený v napomenutí o podobenstve o píle: ‚Mnísi, aj keby vás nízkopostavení banditi rozrezali na kúsky pílou s dvoma rukoväťami, kto by si z toho dôvodu znečistil myseľ, ten by nebol vykonávateľom môjho učenia.‘ Moja energia bude prebudená a neochvejná, moja všímavosť ustálená a nezmätená, moje telo upokojené a bez starostí, moja myseľ sústredená a zjednotená. Nech teraz na toto telo dopadajú kontakty päsťami, kontakty hrudami hliny, kontakty palicami a kontakty zbraňami, ako len môžu – lebo učenie Budhov sa má vykonávať.““ ID1009 „Priatelia, ak sa mních takto zameriava na Buddhu, Dhammu a Sanghu a v ňom sa neusadí vyrovnanosť založená na tom, čo je prospešné, je tým rozrušený a znepokojený: ‚Je to pre mňa skutočne strata, nie zisk; je to pre mňa skutočne nečestne získané, nie čestne získané, že keď takto spomínam na Buddhu, Dhammu a Sanghu, vnútorný pokoj založený na tom, čo je prospešné, sa vo mne neusadí.‘ Rovnako ako, priatelia, nevesta je rozrušená a znepokojená, keď uvidí svojho svokra, tak aj, priatelia, ak sa v mníchovi, keď takto spomína na Buddhu, Dhammu a Sanghu, neusadí vyrovnanosť založená na tom, čo je prospešné, je tým rozrušený a znepokojený: „Je to pre mňa skutočne strata, nie zisk; je to pre mňa skutočne nečestne získané, nie čestne získané, že keď takto spomínam na Buddhu, Dhammu a Sanghu, vnútorný pokoj založený na tom, čo je prospešné, sa vo mne neusadí.“ Ale ak, priatelia, keď mních takto spomína na Buddhu, Dhammu a Sanghu, v ňom sa upevní vyrovnanosť založená na tom, čo je prospešné, je tým potešený. V tomto smere, priatelia, tento mních dosiahol veľa.“ ID1010 „303. A čo, priatelia, je vodný prvok? Vodný prvok môže byť vnútorný alebo vonkajší. A čo, priatelia, je vnútorný vodný prvok? Všetko, čo je vnútorné, osobné, vodné, vodnaté a k čomu sa človek upína – to znamená: žlč, hlien, hnis, krv, pot, tuk, slzy, maz, sliny, hlien, synoviálna tekutina, moč alebo čokoľvek iné, čo je vnútorné, osobné, vodné, vodnaté a k čomu sa človek upína. Toto, priatelia, sa nazýva vnútorný vodný prvok. Tak vnútorný vodný prvok, ako aj vonkajší vodný prvok sú len vodným prvkom. To by sa malo vnímať tak, ako to skutočne je, pomocou správnej múdrosti takto: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ Keď to človek takto vníma tak, ako to skutočne je, pomocou správnej múdrosti, prestane byť očarený vodným prvkom a myseľ sa stáva nezaujatou voči vodnému prvku.“ ID1011 „Priatelia, príde čas, keď sa vonkajší vodný prvok rozbúri. Odnáša dediny, mestečká, mestá, okresy a regióny okresov. Príde čas, keď sa vody veľkého oceánu stiahnu o sto líg, dvesto líg, tristo líg, štyristo líg, päťsto líg, šesťsto líg a sedemsto líg. Príde čas, keď voda vo veľkom oceáne dosiahne hĺbku siedmich paliem, šiestich paliem, piatich paliem, štyroch paliem, troch paliem, dvoch paliem alebo len jednej palmy. Príde čas, keď voda vo veľkom oceáne dosiahne hĺbku siedmich výšok človeka, šiestich výšok človeka, piatich výšok človeka, štyroch výšok človeka, troch výšok človeka, dvoch výšok človeka alebo len jednej výšky človeka. Príde čas, keď voda vo veľkom oceáne dosiahne hĺbku polovice výšky človeka, po pás, po kolená alebo po členky. Príde čas, keď vo veľkom oceáne nebude ani toľko vody, aby namočila kĺb prsta. Priatelia, u tohto vonkajšieho vodného živlu, takého obrovského, sa prejaví jeho pominuteľnosť, prejaví sa jeho ničivá povaha, prejaví sa jeho miznúca povaha, prejaví sa jeho meniaca sa povaha. Čo potom s týmto bezvýznamným telom, udržiavaným túžbou, že by ho niekto mal považovať za „ja“ alebo „moje“ alebo „ja som“? Vtedy sa u neho takéto lipnutie v tomto ohľade nevyskytuje. … A ak, priatelia, keď mních takto spomína na Buddhu, Dhammu a Sanghu, ustáli sa v ňom vyrovnanosť založená na tom, čo je prospešné, a to ho napĺňa radosťou. V tomto rozsahu, priatelia, mních dosiahol veľa.““ ID1012 „304. „A čo, priatelia, je ohnivý prvok? Ohnivý prvok môže byť vnútorný alebo vonkajší. Čo, priatelia, je vnútorný ohnivý prvok? Čokoľvek vnútorné, čo patrí k sebe samému, je oheň, ohnivé a k čomu sa človek upína – to znamená to, čím sa človek ohrieva, stárne a spáli, a čím sa to, čo sa je, pije, žuje a ochutnáva, riadne trávi, alebo čokoľvek iné vnútorné, čo patrí k sebe samému, je oheň, ohnivé a k čomu sa človek upína – toto, priatelia, sa nazýva vnútorný ohnivý prvok. Vnútorný ohnivý prvok aj vonkajší ohnivý prvok sú jednoducho ohnivým prvkom. To by sa malo vnímať tak, ako to skutočne je, pomocou správnej múdrosti: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ Keď to takto uvidíme tak, ako to skutočne je, pomocou správnej múdrosti, stratíme ilúzie o ohnivom prvku a odpútame myseľ od ohnivého prvku.““ ID1013 „Priatelia, príde čas, keď sa vonkajší ohnivý prvok rozbúri. Spáli dediny, mestečká, mestá, okresy a regióny okresov. Keď dorazí na zelenú plochu, cestu, skalnatú oblasť, vodnú oblasť alebo príjemnú pevninskú oblasť, zhasne pre nedostatok živín. Priatelia, príde čas, keď budú hľadať oheň dokonca aj pomocou kuracieho peria alebo kúska šľachy. Naozaj, priatelia, u toho veľkého vonkajšieho prvku ohňa sa prejaví jeho pominuteľnosť, prejaví sa jeho ničivá povaha, prejaví sa jeho miznúca povaha a prejaví sa jeho meniaca sa povaha. Čo potom toto bezvýznamné telo, udržiavané túžbou, aby ho niekto považoval za ‚ja‘, ‚moje‘ alebo ‚ja som‘? Vtedy sa u neho takéto lipnutie v tomto ohľade nevyskytuje. … A ak, priatelia, keď mních takto spomína na Buddhu, Dhammu a Sanghu, ustáli sa v ňom vyrovnanosť založená na tom, čo je prospešné, a tým sa stane spokojným. V tomto rozsahu, priatelia, mních dosiahol veľa.““ ID1014 „305. „A čo, priatelia, je prvok vzduchu? Prvok vzduchu môže byť vnútorný alebo vonkajší. A čo, priatelia, je vnútorný vzdušný prvok? Čokoľvek vnútorné, patriace k sebe samému, čo je vzduch, vzdušné a k čomu sa človek upína, ako napríklad vzostupné vetry, zostupné vetry, vetry v bruchu, vetry v črevách, vetry, ktoré pretekajú končatinami, výdych a nádych, alebo čokoľvek iné vnútorné, patriace k sebe samému, čo je vzduch, vzdušné a k čomu sa človek upína – toto, priatelia, sa nazýva vnútorný vzdušný prvok. Vnútorný vzdušný prvok aj vonkajší vzdušný prvok sú jednoducho vzdušným prvkom. „Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja“ – takto by sa to malo vnímať tak, ako to skutočne je, pomocou správnej múdrosti. Keď to človek vníma tak, ako to skutočne je, pomocou správnej múdrosti, prestane byť očarený vzdušným prvkom a odpúta svoju myseľ od vzdušného prvku.“ ID1015 „Priatelia, príde čas, keď sa vonkajší vzdušný prvok rozbúri. Zmetie dediny, mestečká, mestá, okresy a regióny okresov. Príde čas, priatelia, v poslednom mesiaci horúceho obdobia, keď hľadajú vánok s palmovým vejárom alebo iným vejárom, a ani steblá trávy na hrebeni strechy sa nepohybujú. Naozaj, priatelia, u toho veľkého vonkajšieho prvku vzduchu sa prejaví jeho pominuteľnosť, prejaví sa jeho ničivá povaha, prejaví sa jeho miznúca povaha a prejaví sa jeho meniaca sa povaha. A čo potom toto pominuteľné telo, na ktorom sa upína túžba, ktoré človek vníma ako ‚ja‘, ‚moje‘ alebo ‚som‘? Vtedy sa u neho takéto upnutie v tomto ohľade nevyskytuje.“ ID1016 „Ak, priatelia, iní toho mnícha urážajú, hanobia, karhajú alebo obťažujú, on to chápe takto: ‚V mne vznikol tento bolestivý pocit, ktorý vznikol z ušného kontaktu. A ten je závislý, nie nezávislý. Závislý na čom? Závislý na kontakte.‘ Vidí, že kontakt je nestály, pocit je nestály, vnímanie je nestále, formácie sú nestále a vedomie je nestále. Jeho myseľ vstúpi do tohto prvku ako do svojho predmetu, upokojí sa, ustáli sa a stane sa rozhodnou.“ ID1017 „‚Priatelia, ak iní napádajú tohto mnícha neželanými, nepeknými a nepríjemnými vecami – či už dotykom ruky, dotykom hrudy, dotykom palice alebo dotykom zbrane – on to chápe takto: ‚Toto telo má takú povahu, že sa s ním môže stať dotyk ruky, dotyk hrudy, dotyk palice a dotyk zbrane. Vskutku, Blahoslavený povedal v Návode o podobenstve o píle: ‚Mnísi, aj keby vás nízkopostavení banditi rozrezávali končatinu po končatine dvojručnou pílou, ten, kto by si z toho dôvodu znečistil myseľ, by nebol tým, kto uskutočňuje moje učenie.‘ Moja energia bude prebudená a neochvejná, všímavosť bude ustálená a nezmätená, telo bude pokojné a neznepokojené, myseľ sústredená a zjednotená. Nech sa teraz s týmto telom stane kontakt s rukou, nech sa s ním stane kontakt s hrudou hliny, nech sa s ním stane kontakt s palicou, nech sa s ním stane kontakt so zbraňou – lebo tým sa uvádza do praxe učenie Budhov.““ ID1018 „‚Priatelia, ak sa pri takomto spomínaní na Buddhu, Dhammu a Sanghu v tomto mníchovi neusadí vyrovnanosť spojená s tým, čo je prospešné, je tým rozrušený a prežíva pocit naliehavosti: ‚Beda, je to pre mňa strata, nie zisk; je to pre mňa zle získané, nie dobre získané, že keď takto spomínam na Buddhu, Dhammu a Saṅghu, vnútorný pokoj spojený s tým, čo je prospešné, sa vo mne neusadí!‘ Rovnako ako, priatelia, nevesta, keď uvidí svojho svokra, je rozrušená a pociťuje pocit naliehavosti; rovnako tak, priatelia, ak sa v mnícha, keď takto spomína na Buddhu, Dhammu a Saṅghu, neusadí vyrovnanosť spojená s tým, čo je prospešné, je tým rozrušený a pociťuje pocit naliehavosti: „Beda, je to pre mňa strata, nie zisk; je to pre mňa zle získané, nie dobre získané, že keď takto spomínam na Buddhu, Dhammu a Saṅghu, vnútorný pokoj spojený s tým, čo je prospešné, sa vo mne neusadí!“ Ale priatelia, ak sa v tom mníchovi pri spomínaní na Buddhu, Dhammu a Saṅghu týmto spôsobom upevní vyrovnanosť spojená s tým, čo je prospešné, je tým potešený. V tomto smere, priatelia, toho mnícha veľa dosiahol.“ ID1019 „306. ‚Tak ako, priatelia, uzavretý priestor, ktorý závisí od dreva, viniča, trávy a hliny, sa nazýva domom; rovnako tak, priatelia, uzavretý priestor, ktorý závisí od kostí, šliach, mäsa a kože, sa nazýva telom. Ak, priatelia, je vnútorné oko nepoškodené, ale vonkajšie formy sa nedostanú do dosahu a chýba zodpovedajúca pozornosť, potom sa prejav príslušnej časti vedomia neuskutoční. Ak, priatelia, je vnútorné oko nepoškodené a vonkajšie formy sa dostanú do dosahu, ale chýba zodpovedajúca pozornosť, potom sa prejav príslušnej časti vedomia neuskutoční. Keď však, priatelia, je vnútorné oko neporušené, vonkajšie formy sa dostanú do dosahu a existuje zodpovedajúca pozornosť, potom dochádza k prejavu zodpovedajúcej časti vedomia. Akákoľvek forma sa človeku v takomto stave javí, táto forma je zahrnutá v súhrne foriem, ktorý podlieha pripútanosti. Akýkoľvek pocit sa človeku v takomto stave javí, tento pocit je zahrnutý v súhrne pocitov, ktorý podlieha pripútanosti. Akékoľvek vnímanie má človek v takomto stave, toto vnímanie je zahrnuté v súhrne vnímania, ktorý podlieha pripútanosti. Akékoľvek formácie má človek v takomto stave, tieto formácie sú zahrnuté v súhrne formácií, ktorý podlieha pripútanosti. Akékoľvek vedomie má človek v takomto stave, toto vedomie je zahrnuté v súhrne vedomia, ktorý podlieha pripútanosti.““ ID1020 „On to chápe takto: ‚Naozaj, takto dochádza k zoskupeniu, spojeniu a kombinácii týchto piatich zoskupení podliehajúcich pripútanosti. Lebo Blahoslavený povedal: „Kto vidí podmienený vznik, ten vidí Dhammu; kto vidí Dhammu, ten vidí podmienený vznik.“ Tieto päť zoskupení podliehajúcich pripútanosti skutočne vznikajú podmienečne. Akákoľvek túžba, pripútanosť, sklon a lipnutie na týchto piatich zoskupeniach, ktoré podliehajú pripútanosti: to je pôvod utrpenia. Čokoľvek je odstránenie túžby a vášne, opustenie túžby a vášne voči týmto piatim zoskupeniam, ktoré podliehajú pripútanosti: to je zánik utrpenia.“ Aj v tomto rozsahu, priatelia, mních už veľa dosiahol.“ ID1021 „Priatelia, keď je vnútorné ucho neporušené… a tak ďalej… nos je neporušený… jazyk je neporušený… telo je neporušené… myseľ je neporušená, ale vonkajšie mentálne javy sa nedostanú do dosahu a chýba zodpovedajúca pozornosť, potom nedochádza k prejavu zodpovedajúcej časti vedomia. Priatelia, keď je vnútorná myseľ neporušená a vonkajšie mentálne javy sa dostanú do dosahu, ale chýba zodpovedajúca pozornosť, potom nedochádza k prejavu zodpovedajúcej časti vedomia. Ale, priatelia, keď je vnútorná myseľ neporušená, vonkajšie mentálne javy sa dostanú do dosahu a existuje zodpovedajúca pozornosť, potom dochádza k prejavu zodpovedajúcej časti vedomia. Akákoľvek forma sa týka človeka v takomto stave, tá je zahrnutá v skupine formy, ktorá podlieha pripútanosti. Akýkoľvek pocit sa týka človeka v takomto stave, ten je zahrnutý v súhrne pocitov podliehajúcich pripútanosti. Akékoľvek vnímanie sa týka človeka v takomto stave, to je zahrnuté v súhrne vnímaní podliehajúcich pripútanosti. Akékoľvek formácie sa týkajú človeka v takomto stave, sú zahrnuté v súhrne formácií podliehajúcich pripútanosti. Akékoľvek vedomie sa týka človeka v takomto stave, to je zahrnuté v súhrne vedomia podliehajúcich pripútanosti. Chápe to takto: „Naozaj, takto dochádza k zoskupeniu, spájaniu a kombinácii týchto piatich zoskupení podliehajúcich pripútanosti. Lebo Blahoslavený povedal: ‚Kto vidí podmienený vznik, vidí Dhammu; kto vidí Dhammu, vidí podmienený vznik.‘ Tieto päť zoskupení podliehajúcich pripútanosti skutočne vznikajú podmienečne. Akákoľvek túžba, pripútanosť, sklon a lipnutie na týchto piatich zoskupeniach, ktoré podliehajú pripútanosti: to je pôvod utrpenia. Čokoľvek je odstránenie túžby a vášne, opustenie túžby a vášne voči týmto piatim zoskupeniam, ktoré podliehajú pripútanosti: to je zánik utrpenia.“ Aj v tomto rozsahu, priatelia, mních už veľa dosiahol.““ ID1022 „Toto povedal ctihodný Sāriputta. Tí mnísi, potešení, sa radovali zo slov ctihodného Sāriputtu.“ ID1023 „Veľká podobenstvo o stopách slona, ôsma reč, je ukončená.“