ID736 „2. Reč o podobenstve o vodnom hadovi“ ID737 „234. Tak som počul. Raz Blahoslavený prebýval v Sāvatthī v Jétovom háji, v kláštore Anāthapiṇḍika. V tom čase si mních menom Ariṭṭha, ktorý kedysi patril k lovcom supov, vytvoril tento zlý a nesprávny názor: ‚Ako chápem Dhammu, ktorú učí Blahoslavený, veci, ktoré Blahoslavený nazýva prekážkami, nemôžu byť prekážkou pre toho, kto sa na nich podieľa.‘ Niekoľko mníchov počulo: „Zdá sa, že mních Ariṭṭha, ktorý kedysi patril k lovcom supov, si osvojil tento zlý a nesprávny názor: ‚Ako chápem Dhammu, ktorú učil Blahoslavený, veci, ktoré Blahoslavený nazýva prekážkami, nemôžu byť prekážkou pre toho, kto sa ich dopúšťa.‘“ Potom títo mnísi pristúpili k mníchovi Ariṭṭhovi, ktorý kedysi patril k lovcom supov, a povedali mu: „Je pravda, priateľ Ariṭṭha, že v tebe vznikol tento zlý nesprávny názor: ‚Podľa môjho chápania Dhammy, ktorú učil Blahoslavený, veci, ktoré Blahoslavený nazýva prekážkami, nemôžu byť prekážkou pre toho, kto sa ich dopúšťa‘?“ „Presne tak, priatelia. Podľa môjho chápania Dhammy, ktorú učil Blahoslavený, veci, ktoré Blahoslavený nazýva prekážkami, nemôžu byť prekážkou pre toho, kto sa ich dopúšťa.““ ID738 „Vtedy tí mnísi, ktorí chceli, aby mních Ariṭṭha, kedysi člen skupiny lovcov supov, opustil tento zlý a nesprávny názor, vypočúvali ho, skúmali ho a pýtali sa ho na dôvody: „Nehovor tak, priateľ Ariṭṭha! Nezavádzaj o Blahoslavenom! Nie je dobré skresľovať slová Blahoslaveného, lebo Blahoslavený by takto nehovoril. V mnohých ohľadoch, priateľ Ariṭṭha, Blahoslavený opísal prekážajúce veci ako prekážajúce a pre toho, kto sa ich dopúšťa, skutočne môžu byť prekážkou. Blahoslavený povedal, že zmyslové potešenia prinášajú málo radosti, veľa utrpenia a veľa súženia a že nebezpečenstvo v nich je väčšie. Blahoslavený povedal, že zmyslové rozkoše sú ako kostra… ako kus mäsa… ako trstová pochodeň… ako jama s žeravým uhlím… ako sen… ako požičané veci… ako ovocie stromu… ako mäsiarsky nôž… ako kopija a kolík… ako hlava hada – prinášajú veľa utrpenia a veľa útrap, a že nebezpečenstvo v nich je väčšie.“ Napriek tomu, aj keď ho títo mnísi vypočúvali, skúmali a pýtali sa ho na dôvody, mních Ariṭṭha, bývalý člen spoločenstva lovcov supov, zotrval na tom istom zlom a nesprávnom názore, držal sa ho s veľkou silou a na základe nesprávneho uvažovania, pričom povedal: „Presne tak, priatelia, ako chápem Dhammu, ktorú učil Blahoslavený: tie veci, ktoré Blahoslavený nazýva prekážkami, nemôžu byť prekážkou pre toho, kto sa na nich podieľa.“ ID739 „235. Keď sa tým mníchom nepodarilo prinútiť mnícha Ariṭṭhu, bývalého člena spoločenstva lovcov supov, aby sa vzdal tohto zlého nesprávneho názoru, pristúpili k Blahoslavenému, vzdali mu úctu a posadili sa na bok. Keď sa posadili, títo mnísi povedali Blahoslavenému: „Ctihodný pane, mních menom Ariṭṭha, ktorý kedysi patril k lovcom supov, si osvojil tento zlý nesprávny názor: ‚Ako chápem Dhammu, ktorú učil Blahoslavený, veci, ktoré Blahoslavený nazýva prekážkami, nemôžu byť prekážkou pre toho, kto sa ich dopúšťa.‘ Počuli sme, ctihodný pane, že ‚mních menom Ariṭṭha, ktorý kedysi patril k zabíjačom supov, si osvojil tento zlý a nesprávny názor: „Ako chápem Dhammu, ktorú učí Blahoslavený, veci, ktoré Blahoslavený nazýva prekážkami, nemôžu byť prekážkou pre toho, kto sa ich dopúšťa.‘“ Potom, ctihodný pane, sme oslovili mnícha Ariṭṭhu, ktorý kedysi patril k lovcom supov, a povedali sme mu: ‚Je pravda, priateľ Ariṭṭha, ako sa šepká, že v tebe vznikol tento zlý nesprávny názor: ‚Ako chápem Dhammu, ktorú učil Blahoslavený, veci, ktoré Blahoslavený nazýva prekážkami, nemôžu byť prekážkou pre toho, kto sa na nich podieľa‘?“ ID740 „Ctihodný pane, keď bolo toto povedané, mních Ariṭṭha, ktorý bol kedysi krotiteľom supov, nám povedal: ‚Takto chápem Dhammu, ktorú učil Blahoslavený: že veci, ktoré Blahoslavený nazýva prekážkami, nemôžu spôsobiť prekážku tomu, kto sa na nich podieľa.‘ Potom, ctihodný pane, s cieľom odradiť mnícha Ariṭṭhu, ktorý bol kedysi cvičiteľom supov, od tohto zlého názoru, sme ho vypočúvali, naliehali na neho a podrobili ho krížovému výsluchu: „Nehovor tak, priateľ Ariṭṭha! Nezavádzaj o Blahoslavenom! Nie je dobré zavádzať o Blahoslavenom, lebo Blahoslavený by tak nehovoril. V mnohých ohľadoch, priateľ Ariṭṭha, Blahoslavený opísal prekážajúce veci ako prekážajúce a skutočne môžu brániť tomu, kto sa ich dopúšťa. Blahoslavený opísal zmyslové rozkoše ako prinášajúce málo uspokojenia, veľa utrpenia a veľa súženia, a že nebezpečenstvo v nich je väčšie. Blahoslavený opísal zmyslové rozkoše ako podobné kostre… a tak ďalej… ako hlave hada – prinášajúce veľa utrpenia a veľa súženia, a že nebezpečenstvo v nich je väčšie.“ Napriek tomu, ctihodný pane, aj keď sme ho takto vypočúvali, tlačili na neho a krížovo vypočúvali, mních Ariṭṭha, ktorý bol kedysi cvičiteľom supov, tvrdohlavo sa držal toho istého zlého názoru a trval na ňom, hovoriac: ‚Takto chápem Dhammu, ktorú učil Blahoslavený: že tie veci, ktoré Blahoslavený nazýva prekážkami, nie sú schopné spôsobiť prekážku tomu, kto sa ich dopúšťa.‘ Keď sme, ctihodný pane, nedokázali odradiť mnícha Ariṭṭhu, ktorý bol kedysi cvičiteľom supov, od tohto zlého názoru, nahlásili sme túto záležitosť Blahoslavenému.““ ID741 „236. Vtedy sa Blahoslavený obrátil na istého mnícha: ‚Poď, mníchu, choď za mníchom Ariṭṭhom, ktorý bol kedysi cvičiteľom supov, a v mojom mene mu povedz: ‚Učiteľ ťa volá, priateľ Ariṭṭha.‘“ „Áno, ctihodný pane,“ odpovedal ten mních Blahoslavenému. Išiel za mníchom Ariṭṭhom, ktorý bol kedysi cvičiteľom supov, a povedal: „Učiteľ ťa volá, priateľ Ariṭṭha.“ „Áno, priateľu,“ odpovedal mních Ariṭṭha, ktorý bol kedysi cvičiteľom supov. Išiel k Blahoslavenému, vzdal mu úctu a posadil sa na bok. Blahoslavený povedal mníchovi Ariṭṭhovi, ktorý bol kedysi cvičiteľom supov, keď sedel na boku: „Je pravda, Ariṭṭha, že vo tebe vznikol takýto zlý názor: ‚Takto chápem Dhammu, ktorú učí Blahoslavený: že veci, ktoré Blahoslavený nazýva prekážkami, nemôžu spôsobiť prekážku tomu, kto sa ich dopúšťa‘?“ ID742 „„Je to skutočne tak, ctihodný pane, že takto chápem Dhammu, ktorú učil Blahoslavený: že veci, ktoré Blahoslavený nazýva prekážkami, nemôžu spôsobiť prekážku tomu, kto sa ich dopúšťa.“ „Bezvýznamný človek, komu si myslíš, že som Dhammu takto učil? Bezvýznamný človek, neprehlásil som snáď mnohými spôsobmi, že prekážajúce veci sú prekážajúce? A skutočne môžu spôsobiť prekážku tomu, kto sa nimi zaoberá. Prehlásil som, že zmyslové potešenia prinášajú málo uspokojenia, veľa utrpenia a veľa útrap; nebezpečenstvo v nich je väčšie. Vyhlásil som, že zmyslové rozkoše sú ako kostra, ako kus mäsa, ako trstová pochodeň, ako jamka s rozžeraveným uhlím, ako sen, ako požičané veci, ako ovocie na strome, ako mäsiarsky blok, ako kopija a kolík a ako hlava hada – plné veľkého utrpenia a veľkých ťažkostí; nebezpečenstvo v nich je väčšie. A predsa ty, bezcenný človek, svojím nesprávnym chápaním nielenže ma skresľuješ, ale aj ničíš sám seba a vytváraš si veľa negatívnych skutkov. To, bezcenný človek, ti prinesie škodu a utrpenie na dlhú dobu.““ ID743 „Potom sa Blahoslavený obrátil na mníchov: ‚Čo si myslíte, mnísi? Má tento mních Ariṭṭha, ktorý bol kedysi cvičiteľom supov, aspoň iskierku nadšenia pre tento Dhamma a Vinaya?‘ ‚Ako by mohol, ctihodný pane? Nie, ctihodný pane.‘ Keď to bolo povedané, mních Ariṭṭha, ktorý bol kedysi cvičiteľom supov, sedel mlčky, zúfalý, so sklonenými plecami, so sklonenou tvárou, zamyslený a nevedel, čo na to odpovedať. Vtedy Blahoslavený, keď videl, že mních Ariṭṭha, ktorý bol kedysi cvičiteľom supov, mlčal, bol zúfalý, so sklonenými plecami, so sklonenou tvárou, zamyslený a nevedel, čo odpovedať, povedal mu: „Budeš známy podľa tohto svojho zlého názoru, bezcenný človek. Teraz sa spýtam mníchov.“ ID744 „237. Potom sa Blahoslavený obrátil na mníchov: ‚Mnísi, chápete aj vy Dhammu, ktorú učím, takým spôsobom, ako tento mních Ariṭṭha, bývalý člen klanu lovcov supov, ktorý svojím vlastným nesprávnym chápaním nielenže nás falošne predstavuje, ale aj podkopáva sám seba a vytvára si veľa nečestných skutkov?‘ ‚Nie, ctihodný pane. Lebo v mnohých ohľadoch, ctihodný pane, Blahoslavený vyhlásil prekážajúce veci za prekážajúce; a sú skutočne dostatočné na to, aby spôsobili prekážku tomu, kto sa im oddáva. Zmyslové potešenia Blahoslavený vyhlásil za málo uspokojujúce, plné utrpenia, plné útrap, a nebezpečenstvo v nich je väčšie. Blahoslavený vyhlásil, že zmyslové potešenia sú ako reťaz kostí… a tak ďalej… Blahoslavený vyhlásil, že zmyslové potešenia sú ako hlava hada, prinášajú veľa utrpenia, veľa útrap a nebezpečenstvo v nich je väčšie.“ „Dobré, dobré, mnísi. Je dobré, že vy, mnísi, takto chápete Dhammu, ktorú som vás naučil. Lebo v mnohých ohľadoch, mnísi, som označil prekážky a sú skutočne dostatočné na to, aby spôsobili prekážku tomu, kto sa im oddáva. Zmyslové rozkoše som označil za málo uspokojujúce, plné utrpenia, plné útrap a nebezpečenstvo v nich je väčšie. Zmyslové rozkoše som označil za reťaz kostí… a tak ďalej… Zmyslové rozkoše som označil za podobné hlave hada, prinášajúce veľa utrpenia, veľa útrap a nebezpečenstvo v nich je ešte väčšie. A predsa tento mních Ariṭṭha, kedysi z kmeňa lovcov supov, svojím nesprávnym chápaním nielenže nás falošne predstavuje, ale aj podkopáva sám seba a vytvára si veľa záporných skutkov. To bude pre toho pošetilého muža zdrojom dlhotrvajúcej ujmy a utrpenia. Lebo, mnísi, aby sa niekto oddával zmyslovým rozkošiam bez zmyslových túžob, bez vnímania zmyslových rozkoší, bez myšlienok na zmyslové rozkoše – to nie je možné.““ ID745 „238. ‚Tu, mnísi, niektorí pošetilí ľudia študujú Dhammu – kázania, zmiešané prózy a verše, výklady, verše, inšpirované výroky, kázania typu ‚takto povedal‘, príbehy o zrode, úžasné veci a analytické učenia. Keď sa naučia túto Dhammu, nepreskúmavajú význam týchto učení múdrosťou. Pre nich, keďže nepreskúmavajú význam múdrosťou, sa tieto učenia pri zamyslení nestávajú jasnými. Učia sa Dhammu kvôli kritizovaniu druhých a kvôli oslobodeniu sa od vyvracania. A nezažívajú účel, pre ktorý sa učia Dhammu. Pre nich tieto učenia, keďže sú nesprávne pochopené, vedú k ich dlhodobej ujme a utrpeniu. Z akého dôvodu? Kvôli nesprávnemu pochopeniu učení, mnísi.“ ID746 „Predstavte si, mnísi, že by nejaký muž, ktorý potrebuje jedovatého hada a hľadá jedovatého hada, blúdil v snahe nájsť jedovatého hada. Mohol by uvidieť veľkého jedovatého hada a chytiť ho za zvitky alebo za chvost. Ten jedovatý had by sa mohol otočiť a uhryznúť ho do ruky, do ramena alebo do nejakej inej väčšej či menšej končatiny. Z tohto dôvodu by ho postihla smrť alebo utrpenie rovnocenné smrti. Z akého dôvodu? Kvôli nesprávnemu chápaniu jedovatého hada, mnísi. Podobne, mnísi, niektorí pošetilí ľudia tu študujú Dhammu – kázania, zmiešané prózy a verše, výklady, verše, inšpirované výroky, kázania typu ‚takto bolo povedané‘, príbehy o zrode, úžasné veci a analytické učenia. Keď sa naučia túto Dhammu, nepreskúmavajú význam týchto učení múdrosťou. Pre nich, keďže nepreskúmavajú význam múdrosťou, tieto učenia sa pri zamyslení nestávajú jasnými. Učia sa Dhammu kvôli kritizovaniu druhých a kvôli oslobodeniu sa od vyvracania. A nezažívajú účel, pre ktorý sa učia Dhammu. Pre nich tieto učenia, keďže sú nesprávne pochopené, vedú k ich dlhodobej ujme a utrpeniu. Z akého dôvodu? Kvôli nesprávnemu pochopeniu učení, mnísi.“ ID747 „239. ‚Ale tu, mnísi, niektorí členovia kmeňa študujú Dhammu – kázania, texty kombinujúce prózu a verše, výklady, verše, inšpirované výroky, kázania typu „takto povedal“, príbehy o zrode, úžasné veci a analytické učenia. Keď sa túto Dhammu naučia, múdrosťou skúmajú význam týchto učení. Pre nich, keď múdrosťou skúmajú význam, sa tieto učenia pri zamyslení stávajú jasnými. Nestudujú Dhammu s cieľom kritizovať druhých, ani s cieľom oslobodiť sa od vyvrátenia. A zažívajú účel, pre ktorý sa učia Dhammu. Pre nich tieto učenia, keď sú dobre pochopené, vedú k ich dlhodobému blahu a šťastiu. Z akého dôvodu? Kvôli dobrému pochopeniu učení, mnísi.““ ID748 „Rovnako ako, mnísi, človek, ktorý túži po jedovatom hadovi, hľadá jedovatého hada a blúdi v snahe nájsť jedovatého hada. Možno uvidí veľkého jedovatého hada. Pevne ho pritlačí vidlicovitou palicou. Keď ho pevne pritlačí rozvetvenou palicou, bezpečne ho uchopí za krk. Aj keby sa ten jedovatý had, mnísi, svojím telom ovinul okolo jeho ruky, ramena alebo akejkoľvek inej končatiny, aj tak by tým nehrozila smrť ani smrteľné utrpenie. Prečo je to tak? Kvôli pevnému uchopeniu jedovatého hada, mnísi. Podobne, mnísi, aj tu sa niektorí členovia kmeňa učia Dhammu – kázania, zmiešané prózy a verše, výklady, verše, inšpirované výroky, „takto povedal“, príbehy o zrode, úžasné veci a analytické učenia. Keď sa naučia túto Dhammu, skúmajú význam týchto učení múdrosťou. Keď skúmajú význam múdrosťou, tieto učenia sa im vyjasnia. Dhammu sa učia ani nie preto, aby kritizovali druhých, ani preto, aby sa vyhli vyvráteniu. A zažívajú účel, pre ktorý sa Dhammu naučili. Pre nich tieto učenia, keď sú dobre pochopené, vedú k ich dlhodobému prospechu, blahu a šťastiu. Prečo je to tak? Kvôli dobrému pochopeniu učení, mnísi. Preto, mnísi, keď pochopíte zmysel toho, čo som povedal, mali by ste to mať na pamäti. Ak však nechápete zmysel toho, čo som povedal, mali by ste sa na to opýtať mňa alebo tých mníchov, ktorí sú v tom zbehlí.“ ID749 „240. ‚Mnísi, budem vás učiť Dhammu pomocou podobenstva o plti, s cieľom prekročiť na druhý breh, nie s cieľom sa jej chytiť. Počúvajte a dávajte pozor, budem hovoriť.‘ „Áno, Bhante,“ odpovedali tí mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto: „Predstavte si, mnísi, že človek na dlhej ceste uvidí veľkú vodnú plochu, kde je blízky breh nebezpečný a desivý, a vzdialený breh bezpečný a bez strachu; ale neexistuje žiadny čln ani most, ktorým by sa dalo prejsť z blízkeho na vzdialený breh. Napadlo by mu: ‚Toto je veľká vodná plocha, kde je blízky breh nebezpečný a desivý, a vzdialený breh bezpečný a bez strachu; ale neexistuje žiadny čln ani most, ktorým by sa dalo prejsť z blízkeho na vzdialený breh. Čo keby som nazbieral trávu, drevo, konáre a lístie, zviazal ich do plte a spoliehajúc sa na túto plť, namáhajúc sa rukami a nohami, by som sa mohol bezpečne preplaviť na vzdialený breh?“ Vtedy, mnísi, by táto osoba nazbierala trávu, drevo, konáre a lístie, zviazala ich do plte a spoliehajúc sa na túto plť, namáhajúc sa rukami a nohami, by sa bezpečne preplavila na vzdialený breh. Keď by preplávala a dorazila na druhý breh, napadlo by jej: ‚Tento čln mi veľmi pomohol; spoliehajúc sa na tento čln a namáhajúc sa rukami a nohami som bezpečne preplávala na druhý breh. Čo keby som si tento čln zdvihla na hlavu alebo ho niesla na pleci a išla kamkoľvek by som chcela?‘ Čo si myslíte, mnísi? Urobila by táto osoba tým, čo by sa malo urobiť s týmto vorom?“ „Nie, Bhante.“ „A ako, mnísi, by táto osoba urobila to, čo by sa malo urobiť s týmto vorom? Tu, mnísi, po prekročení a dosiahnutí druhého brehu by tej osobe napadlo: ‚Tento čln mi veľmi pomohol; spoliehajúc sa na tento čln, usilovne pracujúc rukami a nohami, som bezpečne prešiel na druhý breh. Čo keby som tento čln vytiahol na suchú zem alebo ho nechal unášať vodou a išiel, kam by som chcel?‘ Takýmto konaním, mnísi, by táto osoba konala tak, ako by sa malo s týmto člnom konať. Rovnakým spôsobom, mnísi, som ja učil Dhammu pomocou podobenstva o plti s cieľom prekročiť na druhý breh, nie s cieľom sa jej držať. Mnísi, pre vás, ktorí chápete Dhammu naučenú pomocou podobenstva o plti, treba opustiť aj správne veci, nieto ešte nesprávne veci.“ ID750 „241. „Mnísi, existuje týchto šesť dôvodov pre názory. Aké šesť? Tu, mnísi, nevzdelaný bežný človek, ktorý nevidí ušľachtilých, nie je zbehlý v Dhamme ušľachtilých a nie je v nej vycvičený; ktorý nevidí vynikajúcich ľudí, nie je zbehlý v Dhamme vynikajúcich ľudí a nie je v nej vycvičený, vníma formu takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja.‘ Vníma pocit takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja.‘ Vníma vnímanie takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja.‘ Vníma mentálne formácie takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja.‘ A čokoľvek je videné, počuté, vnímané zmyslami, poznané, dosiahnuté, vyhľadávané a skúmané mysľou – aj to vníma takto: „Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja.“ A to, čo je základom názorov – „To, čo je svet, to je ja. Po smrti budem tým – trvalý, stabilný, večný, nepodliehajúci zmene; zostanem rovnaký po celú večnosť“ – aj to vníma takto: „Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja.“ Ale učený ušľachtilý žiak, mnísi, ktorý vidí ušľachtilých, je zbehlý v Dhamme ušľachtilých a je dobre vycvičený v Dhamme ušľachtilých; ktorý vidí vynikajúce osoby, je zbehlý v Dhamme vynikajúcich osôb a je dobre vycvičený v Dhamme vynikajúcich osôb, vníma formu takto: „Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.“ Na pocit nazerá takto: „Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.“ Na vnímanie nazerá takto: „Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.“ Na mentálne formácie nazerá takto: „Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.“ A čokoľvek je videné, počuté, vnímané zmyslami, poznané, dosiahnuté, vyhľadávané a skúmané mysľou – aj to vníma takto: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ A to, čo je základom názorov – ‚To, čo je svet, to je ja. Po smrti budem tým – trvalý, stabilný, večný, nepodliehajúci zmene; zostanem rovnaký po celú večnosť“ – aj to vníma takto: „Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.“ Keď to takto vníma, nie je rozrušený tým, čo neexistuje.““ ID751 „242. Keď to bolo povedané, istý mních povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, mohlo by existovať rozrušenie nad tým, čo je vonkajšie, keď to neexistuje?“ „Mohlo by, mních,“ povedal Blahoslavený. „Tu, mních, napadne niekoho: ‚Beda, bolo to moje, ale teraz to nie je! Beda, nech je to moje, ale nezískam to!‘ Smúti, je unavený, narieka, bije sa do pŕs a upadá do zmätku. Takto, mníchu, vzniká nepokoj v súvislosti s niečím vonkajším, keď to neexistuje.““ ID752 „„Ale, ctihodný pane, mohol by existovať pokoj v súvislosti s niečím vonkajším, keď to neexistuje?“ „Mohol by, mníchu,“ povedal Blahoslavený. „Tu, mníchu, nikomu nenapadne: ‚Beda, bolo to moje, ale teraz už nie je! Beda, nech je to moje, ale nemôžem to získať!‘ Netrpí, neunavuje sa, nenarieka, nebije sa do pŕs a neupadá do zmätku. Takto, mníchu, neexistuje nepokoj ohľadom toho, čo je vonkajšie, keď to neexistuje.““ ID753 „„Ctihodný pane, mohlo by existovať rozrušenie ohľadom toho, čo je vnútorné, keď to neexistuje?“ „Mohlo by, mních,“ povedal Blahoslavený. „Tu, mních, niekto zastáva tento názor: ‚To, čo je svet, to je ja. Po smrti budem tým – trvalý, stabilný, večný, nepodliehajúci zmene; zostanem rovnaký po celú večnosť.’ Počuje Tathāgatu alebo žiaka Tathāgaty, ako vyučuje Dhammu na vykorenenie všetkých základov názorov, rozhodnutí, posadnutostí, pripútaností a skrytých sklonov; na utíšenie všetkých formácií; na vzdanie sa všetkých nadobudnutých vecí; na zničenie túžby, na odpútanosť, na zánik, na Nibbānu. Napadne ho: ‚Naozaj, budem zničený! Naozaj, budem zlikvidovaný! Naozaj, už nebudem existovať!‘ Smúti, je unavený, narieka, bije sa do hrude a upadá do zmätku. Takto, mních, vzniká nepokoj ohľadom toho, čo je vnútorné, hoci to neexistuje.“ ID754 „Ale, ctihodný pane, mohlo by existovať nepokoj ohľadom toho, čo je vnútorné, keď to neexistuje?“ „Mohlo by, mních,“ povedal Blahoslavený. „Tu, mních, niekto nezastáva tento názor: ‚To, čo je svet, to je ja. Po smrti budem tým – trvalý, stabilný, večný, nepodliehajúci zmene; zostanem rovnaký po celú večnosť.“ Počuje Tathāgatu alebo žiaka Tathāgaty, ako vyučuje Dhammu na vykorenenie všetkých základov názorov, rozhodnutí, posadnutostí, pripútaností a skrytých sklonov; na utíšenie všetkých formácií; na vzdanie sa všetkých nadobudnutých vecí; na zničenie túžby, na odpútanosť, na zánik, na Nibbānu. Nenapadne ho: ‚Naozaj, budem zničený! Naozaj, budem zlikvidovaný! Naozaj, už nebudem existovať!‘ Netrpí, neunavuje sa, nenarieka, nebije sa do pŕs a neupadá do zmätku. Takto, mních, neexistuje rozrušenie ohľadom toho, čo je vnútorné, keď to neexistuje.““ ID755 „243. ‚Mnísi, mali by ste si osvojiť také vlastníctvo, ktoré by bolo trvalé, stabilné, večné, nepodliehajúce zmene a zostalo by tak navždy. Vidíte, mnísi, nejaký taký majetok, majetok, ktorý je trvalý, stabilný, večný, nepodliehajúci zmene a ktorý by tak zostal navždy?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Dobrá, mnísi. Ani ja nevnímam žiadny taký majetok, majetok, ktorý je trvalý, stabilný, večný, nepodliehajúci zmene a ktorý by tak zostal navždy.““ ID756 „„Mnísi, mali by ste sa prijať takéto lipnutie na doktríne o ja, pri ktorého prijatí by nevznikali smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo. Vidíte, mnísi, nejaké takéto lipnutie na doktríne o ja, pri ktorého prijatí by nevznikali smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Dobrá odpoveď, mnísi. Ani ja nevnímam žiadne takéto lipnutie na doktríne o ja, pri ktorom by nevznikali smútok, nárek, bolesť, žiaľ a beznádej.“ ID757 „Mnísi, mali by ste sa opierať o taký základ pre názory, pri ktorom by nevznikali smútok, nárek, bolesť, žiaľ a beznádej. Vidíte, mnísi, nejaký taký základ pre názory, na ktorom by sa nezrodili smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Dobrá, mnísi. Ani ja nevnímam žiadny taký základ pre názory, na ktorom by sa nezrodili smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo.“ ID758 „244. ‚Mnísi, keby existovalo ja, existovalo by niečo, čo patrí k môjmu ja?‘“ ID759 „‚Tak je to, ctihodný pane.‘“ ID760 „‚Mnísi, keby existovalo niečo, čo patrí k ja, existovalo by ‚moje ja‘?‘ ‚Tak je to, ctihodný pane.‘“ ID761 „Mnísi, keď sa ja a to, čo patrí k ja, v skutočnosti a realite nenachádzajú, potom z hľadiska názorov – ‚To je svet, to je ja; po smrti budem trvalý, stabilný, večný, nepodliehajúci zmene; zostanem taký navždy‘ – nie je to, mnísi, úplne a celkom pošetilá doktrína?“ ID762 „Ako by to mohlo byť inak, ctihodný pane? Je to, ctihodný pane, úplne a celkom pošetilá doktrína.“ ID763 „Čo si myslíte, mnísi, je forma trvalá alebo nestála?“ ID764 „Nestála, ctihodný pane.“ ID765 „A čo je nestále, je to utrpenie alebo šťastie?“ ID766 „Utrpenie, ctihodný pane.“ ID767 „A čo je nestále, utrpenie a podlieha zmene, je vhodné na to nazerať takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?“ ID768 „Nie, ctihodný pane.“ ID769 „Čo si myslíte, mnísi, je pocit… vnímanie… formácie… vedomie trvalé alebo nestále?“ ID770 „Nestále, ctihodný pane.“ ID771 „A čo je nestále, je to utrpenie alebo šťastie?“ ID772 „Utrpenie, ctihodný pane.“ ID773 „A čo je nestále, utrpenie a podlieha zmene, je správne vnímať to takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?“ ID774 „Nie, ctihodný pane.“ ID775 „Preto, mnísi, akákoľvek forma – minulá, budúca alebo prítomná, vnútorná alebo vonkajšia, hrubá alebo jemná, nižšia alebo vyššia, vzdialená alebo blízka – všetky formy by sa mali vnímať správnou múdrosťou tak, ako skutočne sú: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ Akýkoľvek pocit… akékoľvek vnímanie… akékoľvek formácie… akékoľvek vedomie – minulé, budúce alebo prítomné, vnútorné alebo vonkajšie, hrubé alebo jemné, nižšie alebo vyššie, vzdialené alebo blízke – všetko vedomie by sa malo vnímať správnou múdrosťou tak, ako skutočne je: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘““ ID776 „245. Keď takto vidí, mnísi, poučený ušľachtilý žiak stratí ilúzie o forme, stratí ilúzie o pocitoch, stratí ilúzie o vnímaní, stratí ilúzie o mentálnych útvaroch, stratí ilúzie o vedomí. Keď stratí ilúzie, stane sa bezvášnivým. Prostredníctvom bezvášnivosti je oslobodený. Keď je oslobodený, vznikne v ňom poznanie: ‚Som oslobodený.‘ Pochopí: ‚Zničené je zrodenie, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nič viac nie je.‘ To, mnísi, sa nazýva mních, ktorý zdvihol priečnu tyč, ktorý zasypal priekopu, ktorý vykorenenil stĺp, ktorý je odomknutý; ušľachtilý s opustenou zástavou, zbavený bremena, nesviazaný.““ ID777 „A ako, mnísi, je mních tým, kto zdvihol priečnu tyč? Tu, mnísi, je mníchova nevedomosť opustená, odrezaná pri koreni, zredukovaná na pahýľ palmy, dovedená do stavu neexistencie, takého charakteru, že sa v budúcnosti už viac nevynorí. Takto, mnísi, je mních ten, kto zdvihol priečnu tyč.“ ID778 „A aký, mnísi, je mních, ktorý zasypal priekopu? Tu, mnísi, je mníchov kolobeh zrodení, ktorý vedie k opätovnej existencii, opustený, odrezaný pri koreni, zmenený na pahýľ palmy, dovedený do stavu neexistencie, taký, že sa v budúcnosti už viac neobjaví. Takto, mnísi, je mních ten, kto zasypal priekopu.“ ID779 „A ako, mnísi, je mních ten, kto vykorenenil kolík? Tu, mnísi, mních opustil túžbu, odrezal ju pri koreni, urobil z nej niečo ako pahýľ palmy, priviedol ju do stavu neexistencie, takže je takej povahy, že sa v budúcnosti už znovu nevynorí. Takto, mnísi, je mních ten, kto vykorenenil kolík.“ ID780 „A ako, mnísi, je mních ten, kto je bez závory? Tu, mnísi, mních opustil päť nižších pút, odrezal ich pri koreni, urobil z nich niečo ako pahýľ palmy, priviedol ich do stavu neexistencie, takže majú takú povahu, že sa v budúcnosti už znovu nevynoria. Takto, mnísi, je mních ten, kto je bez závory.“ ID781 „A ako, mnísi, je mních ušľachtilý, so spustenou zástavou, s odloženým bremenom a oslobodený od pút? Tu, mnísi, mních opustil domýšľavosť ‚ja som‘, odrezal ju pri koreni, urobil z nej niečo ako pahýľ palmy, doviedol ju do stavu neexistencie, takže je taká, že sa v budúcnosti už viac neobjaví. Takto, mnísi, je mních ušľachtilý, so spustenou zástavou, s odloženým bremenom a oslobodený.“ ID782 „246. Mnísi, keď je myseľ mnícha takto oslobodená, devovia spolu s Indom, s Brahmom a s Pajāpatim ho nenájdu, keď ho hľadajú, a myslia si: ‚Vedomie Tathāgaty závisí od tohto.‘ Z akého dôvodu? Vyhlasujem, mnísi, že Tathāgata je nevystopovateľný dokonca aj v tomto súčasnom živote. Mnísi, hoci takto hovorím a takto vyhlasujem, niektorí askéti a bráhmani ma falošne obviňujú z toho, čo neexistuje, čo je prázdne, falošné a nepravdivé, a hovoria: ‚Askéta Gotama je zástanca zničenia; učí odrezanie, zničenie a zánik existujúcej bytosti.‘ Keďže to tak nie je, mnísi, a keďže to tak nehlásam, tí ctihodní askéti a bráhmani ma falošne obviňujú z toho, čo neexistuje, čo je prázdne, falošné a nepravdivé, a hovoria: „Askéta Gotama je zástanca zničenia; učí o odrezaní, zničení a zániku existujúcej bytosti.“ Tak v minulosti, ako aj teraz, mnísi, učím iba o utrpení a o zániku utrpenia. V tomto ohľade, mnísi, keby iní hanobili, urážali, karhali alebo obťažovali Tathágatu, z tohto dôvodu, mnísi, Tathágata nepociťuje hnev, nelibosť ani nespokojnosť mysle.“ ID783 „V tomto ohľade, mnísi, keby iní ctili, rešpektovali, uctievali alebo vzdávali úctu Tathágatovi, z tohto dôvodu, mnísi, Tathágata nepociťuje radosť, potešenie ani nadšenie v mysli. V tomto ohľade, mnísi, ak by iní ctili, rešpektovali, uctievali alebo vzdávali úctu Tathāgatovi, z tohto dôvodu, mnísi, napadne Tathāgatu toto: ‚V súvislosti s tým, čo bolo predtým plne pochopené, sa mi preukazujú takéto pocty.‘ Preto, mnísi, ak by vás iní hanobili, urážali, karhali alebo obťažovali, nemali by ste z toho mať hnev, nelibosť ani nespokojnosť mysle. Preto, mnísi, ak by vás iní ctili, rešpektovali, uctievali alebo oslavovali, nemali by ste z toho mať radosť, potešenie ani nadšenie mysle. Preto, mnísi, ak by vás iní ctili, rešpektovali, uctievali alebo velebili, nemali by ste si z toho robiť nasledovné: ‚V súvislosti s tým, čo bolo predtým úplne pochopené, sa nám preukazujú takéto pocty.‘“ ID784 „247. Preto, mnísi, zanechajte to, čo nie je vaše. Jeho zanechanie bude pre vaše blaho a šťastie na dlhú dobu. A čo, mnísi, nie je vaše? Forma, mnísi, nie je vaša; zanechajte ju. Jej zanechanie bude pre vaše blaho a šťastie na dlhú dobu. Pocit, mnísi, nie je váš; zanechajte ho. Jeho zanechanie bude pre vaše blaho a šťastie na dlhú dobu. Vnímanie, mnísi, nie je vaše; zanechajte ho. Jeho zanechanie bude pre vaše blaho a šťastie na dlhú dobu. Formácie, mnísi, nie sú vaše; zanechajte ich. Ich zanechanie bude pre vaše blaho a šťastie na dlhú dobu. Vedomie, mnísi, nie je vaše; zanechajte ho. Jeho zanechanie bude pre vaše blaho a šťastie na dlhú dobu. Čo si myslíte, mnísi? Ak by ľudia odniesli, spálili alebo s trávou, palicami, konármi a listami v tomto Jétovom háji naložili podľa vlastnej vôle, napadlo by vám: ‚Ľudia nás odnášajú, pália alebo s nami naložia podľa vlastnej vôle‘?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Z akého dôvodu?“ „Pretože, ctihodný pane, to nie je naše ja ani to, čo patrí k nášmu ja.“ Rovnako tak, mnísi, zanechajte to, čo nie je vaše. Jeho zanechanie bude pre vaše blaho a šťastie na dlhú dobu. A čo, mnísi, nie je vaše? Forma, mnísi, nie je vaša; zanechajte ju. Jej zanechanie bude pre vaše blaho a šťastie na dlhú dobu. Pocit, mnísi… Vnímanie, mnísi… Mentálne formácie, mnísi… Vedomie, mnísi, nie je vaše; zanechajte ho. Jeho zanechanie bude pre vaše blaho a šťastie na dlhú dobu.“ ID785 „248. „Takto, mnísi, som ja Dhammu dobre hlásal – objasnil, odhalil, odkrýval a zbavil ju nesúrodosti. V tomto Dhamme, ktorú som tak dobre hlásal, mnísi, objasnil, odhalil, zverejnil a zbavil nejednotnosti, pre tých mníchov, ktorí sú arahantmi – ktorých nečistoty sú zničené, ktorí žili svätý život, urobili, čo bolo potrebné urobiť, zložili bremeno, dosiahli svoj cieľ, úplne zničili okovy existencie a sú oslobodení prostredníctvom správneho poznania – neexistuje žiadny kolobeh existencie, ktorý by sa dal pre nich určiť. Takto, mnísi, som Dhammu dobre hlásal – objasnil, odhalil, zverejnil a zbavil všetkých nekonzistentností. V tomto Dhamme, ktorý som tak dobre hlásal, mnísi, objasnil, odhalil, zverejnil a zbavil všetkých nekonzistentností, pre tých mníchov, ktorí sa zbavili piatich nižších pút – všetci sa narodili spontánne – je určené, aby tam dosiahli konečné Nibbāna a nemusia sa z toho sveta vrátiť. Takto, mnísi, som Dhammu dobre hlásal – objasnil, odhalil, zverejnil a zbavil všetkých nekonzistentností. V tomto Dhamme, ktorý som tak dobre hlásal, mnísi, objasnenom, odhalenom, odkrytom a zbavenom nesúrodosti, pre tých mníchov, ktorí sa zbavili troch pút a u ktorých sú chamtivosť, nenávisť a nevedomosť oslabené – všetci sú jednorazoví návratníci, ktorí, keď prišli do tohto sveta len raz, ukončia utrpenie. Takto, mnísi, som ja Dhammu dobre hlásal – objasnil, odhalil, zverejnil a zbavil nejednotnosti. V tejto Dhamme, ktorú som tak dobre hlásal, mnísi, objasnil, odhalil, zverejnil a zbavil nejednotnosti, sú tí mnísi, ktorí sa zbavili troch pút – všetci sú tí, čo vstúpili do prúdu, nepodliehajú stavom strádania, sú istí a sú predurčení k osvietenie. Takto, mnísi, som ja Dhammu dobre hlásal – objasnil, odhalil, zverejnil a zbavil nejasností. V tejto Dhamme, ktorú som tak dobre hlásal, mnísi, objasnil, odhalil, zverejnil a zbavil nejasností, tí mnísi, ktorí sú nasledovníkmi Dhammy alebo nasledovníkmi viery – všetci sú určení k osvietenie. Takto, mnísi, som ja Dhammu dobre hlásal – objasnil, odhalil, zverejnil a zbavil nejednotnosti. V tejto Dhamme, ktorú som tak dobre hlásal, mnísi, objasnil, odhalil, zverejnil a zbavil nejednotnosti, tí, ktorí voči mne majú iba vieru, iba náklonnosť – všetci sú predurčení pre nebo.“ ID786 „Takto povedal Blahoslavený. Mnísi boli potešení a tešili sa z Blahoslaveného výroku.“ ID787 „Druhá, Rozprava o podobenstve o vodnom hadovi, je ukončená.“