ID710 „1. Príklad s pílou“ ID711 „222. Tak som počul. Raz pobýval Blahoslavený v Sāvatthī, v Jétovom háji, v kláštore Anāthapiṇḍika. V tom čase ctihodný Moḷiyaphagguna žil v príliš úzkom styku s mníškami. Ctihodný Moḷiyaphagguna žil s mníškami v takom úzkom styku, že ak ktorýkoľvek mních v prítomnosti ctihodného Moḷiyaphaggunu hovoril o tých mníškach hanlivo, ctihodný Moḷiyaphagguna sa nahneval a bol nespokojný a dokonca vyvolal spor. Ak však nejaký mních v prítomnosti týchto mníšok hovoril hanlivo o ctihodnom Moḷiyaphaggunovi, mníšky sa nahnevali a boli nespokojné a dokonca vyvolali spor. Ctihodný Moḷiyaphagguna teda žil v príliš úzkom styku s mníškami. Vtedy k Blahoslavenému pristúpil istý mních, vzdal mu úctu a posadil sa na bok. Keď sedel po boku, ten mních povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, ctihodný Moḷiyaphagguna žije v príliš úzkom styku s mníškami. Žije s mníškami v takom úzkom kontakte, že ak ktorýkoľvek mních v prítomnosti ctihodného Moḷiyaphaggunu hovorí o tých mníškach hanlivo, ctihodný Moḷiyaphagguna sa nahnevá a je nespokojný a dokonca vyvolá spor. Ak však nejaký mních hovorí hanlivo o ctihodnom Moḷiyaphaggunovi v prítomnosti tých mníšok, potom sa tie mníšky nahnevajú a sú nespokojné a dokonca vyvolajú spor. Ctihodný pane, ctihodný Moḷiyaphagguna žije takto v príliš úzkom styku s mníškami.““ ID712 „223. Potom sa Blahoslavený obrátil na istého mnícha: „Poď, mních, v mojom mene zavolaj mnícha Moḷiyaphaggunu a povedz mu: ‚Učiteľ ťa volá, priateľ Phagguna.‘“ „Áno, ctihodný pane,“ odpovedal ten mních Blahoslavenému. Potom pristúpil k ctihodnému Moḷiyaphaggunovi a povedal mu: „Učiteľ ťa volá, priateľ Phagguna.“ „Veľmi dobre, priateľu,“ odpovedal ctihodný Moḷiyaphagguna tomu mníchovi. Potom pristúpil k Blahoslavenému, vzdal mu úctu a posadil sa na bok. Blahoslavený povedal ctihodnému Moḷiyaphaggunovi, keď sedel na boku:“ ID713 „Je pravda, Phagguna, že žiješ v nadmernom styku s mníškami? Je pravda, že žiješ v takom vzťahu s mníškami, že ak nejaký mních v tvojej prítomnosti hovorí o tých mníškach hanlivo, nahneváš sa, si nespokojný a dokonca vyvoláš spor? A ak nejaký mních hovorí hanlivo o tebe v prítomnosti tých mníšok, tie mníšky sa nahnevajú, sú nespokojné a dokonca vyvolajú spor? Je pravda, že žiješ v takom vzťahu s mníškami?“ „Áno, ctihodný pane.“ „Phagguna, nie si ty členom kmeňa, ktorý z viery opustil rodinný život a vstúpil do bezdomovectva?“ „Áno, ctihodný pane.“ ID714 „224. „Phagguna, pre teba, člena kmeňa, ktorý z viery opustil rodinný život a vstúpil do bezdomovectva, nie je vhodné žiť v príliš úzkom styku s mníškami. Preto, Phagguna, aj keby niekto v tvojej prítomnosti hovoril hanlivo o tých mníškach, mal by si sa vzdať akýchkoľvek túžob a myšlienok spojených so svetským životom. V takom prípade, Phagguna, by si sa mal cvičiť takto: ‚Moja myseľ sa nezmení, ani nebudem vyslovovať zlé slová; budem prežívať súcit pre ich blaho, s mysľou plnou láskavosti a bez vnútornej nenávisti.‘ Takto, Phagguna, by si sa mal cvičiť.“ ID715 „Preto, Phagguna, aj keby niekto v tvojej prítomnosti udrel tie mníšky rukou, hrudou, palicou alebo nožom, mal by si sa vzdať akýchkoľvek túžob a myšlienok spojených so svetským životom. V takom prípade, Phagguna, by si sa mal cvičiť takto: ‚Moja myseľ sa nezmení, ani nebudem vyslovovať zlé slová; budem prežívať súcit pre ich blaho, s mysľou plnou láskavosti a bez vnútornej nenávisti.‘ Takto, Phagguna, by si sa mal cvičiť.“ ID716 „Preto, Phagguna, aj keby niekto v tvojej prítomnosti o tebe hovoril hanlivo, mal by si sa vzdať akýchkoľvek túžob a myšlienok spojených so svetským životom. V takom prípade, Phagguna, by si sa mal cvičiť takto: ‚Moja myseľ sa nezmení, ani nebudem vyslovovať zlé slová; budem prežívať súcit pre ich blaho, s mysľou plnou láskavosti a bez vnútornej nenávisti.‘ Takto, Phagguna, by si sa mal cvičiť.“ ID717 „Preto, Phagguna, aj keby ťa niekto udrel rukou, hrudou, palicou alebo nožom, mal by si sa vzdať všetkých túžob a myšlienok spojených s rodinným životom. V takom prípade, Phagguna, by si sa mal cvičiť takto: ‚Moja myseľ sa nezmení, ani nebudem vyslovovať zlé slová; budem prežívať súcit pre ich blaho, s mysľou plnou láskavosti a bez vnútornej nenávisti.‘ Takto, Phagguna, by si sa mal cvičiť.“ ID718 „225. Potom sa Blahoslavený obrátil na mníchov: ‚Naozaj, mnísi, mnísi kedysi potešili moju myseľ. Tu, mnísi, som sa obrátil na mníchov: ‚Ja, mnísi, jem jedno jedlo. Keď jem jedno jedlo, mnísi, uvedomujem si, že mám málo chorôb, málo utrpenia, ľahkosť, silu a príjemný pokoj. Poďte, mnísi, aj vy jedzte len jedno jedlo. Keď budete jesť len jedno jedlo, mnísi, aj vy si uvedomíte, že máte málo chorôb, málo utrpenia, ľahkosť, silu a príjemný pokoj.“ Nebolo potrebné, aby som tým mníchom dával pokyny, mnísi; stačilo len, aby som v nich prebudil všímavosť.“ ID719 „Tak ako, mnísi, na rovnej ploche na štvorcestnej križovatke stojí zapriahnutý plnokrvný voz s odloženým bičom. Potom naň nasadne skúsený tréner, vozník skrotených koní, vezme otěže do ľavej ruky, bič do pravej ruky a riadi ho dopredu a dozadu, ako si želá. Rovnako tak, mnísi, nebolo potrebné, aby som tým mníchom dával pokyny; bolo potrebné len to, aby som v nich prebudil všímavosť. Preto, mnísi, aj vy by ste sa mali vzdať neprospešného a venovať sa prospešným vlastnostiam. Lebo tak aj vy dosiahnete rast, rozvoj a hojnosť v tomto Dhamme a disciplíne.““ ID720 „Tak ako, mnísi, v blízkosti dediny alebo mesta môže byť veľký háj stromov sal, zarastený ricínovými kríkmi. Môže sa objaviť človek, ktorý túži po jeho blahu, prospechu a oslobodení od pút. Vyrúbal by a odstránil krivé stromčeky sal, ktoré škodia jeho vitalite, a dôkladne by vyčistil vnútornú časť hája. O rovné a dobre vyrastené stromčeky sal by sa riadne staral. Tak, mnísi, by ten háj stromov salu časom dosiahol rast, rozmnoženie a hojnosť. Rovnakým spôsobom, mnísi, aj vy by ste sa mali vzdať neprospešných vlastností a venovať sa prospešným vlastnostiam. Lebo tak aj vy dosiahnete rast, rozmnoženie a hojnosť v tomto Dhamme a disciplíne.“ ID721 „226. „Kedysi, mnísi, práve tu v Sāvatthī, žila manželka jedného hospodára menom Vedehikā. O manželke hospodára Vedehikā sa šírila dobrá povesť: ‚Manželka hospodára Vedehikā je prívetivá, manželka hospodára Vedehikā je skromná, manželka hospodára Vedehikā je pokojná.‘ A tak, mnísi, manželka hospodára Vedehiká mala otrokyňu menom Kāḷī, ktorá bola zručná, neúnavná a vo svojej práci dobre organizovaná.““ ID722 „Vtedy, mnísi, si otrokyňa Kāḷī pomyslela: ‚Moja pani má takú dobrú povesť: „Manželka hlavy rodiny Vedehiká je príjemná, manželka hlavy rodiny Vedehiká je skromná, manželka hlavy rodiny Vedehiká je pokojná.“ Naozaj moja pani neprejavuje vnútorný hnev, keď ho pociťuje, alebo ho vôbec nepociťuje? Alebo je to preto, že moje úlohy sú tak dobre zorganizované, že moja pani neprejavuje vnútorný hnev ani vtedy, keď ho má, a nie preto, že ho nemá? Čo keby som svoju pani vyskúšala?“ Vtedy, mnísi, otrokyňa Kāḷī vstala neskoro. Vtedy, mnísi, manželka hlavy rodiny Vedehikā povedala otrokyni Kāḷī: „Hej, Kāḷī!“ „Čo je, pani?“ „Prečo, dievča, si vstala tak neskoro?“ „To nie je nič, pani.“ „Nie je to nič, ty zlá otrokyňa, že si vstala tak neskoro!“ Nahnevaná a nespokojná zamračila sa. Vtedy, mnísi, si otrokyňa Kāḷī pomyslela: ‚Moja pani skutočne v sebe skrýva vnútorný hnev, ktorý neprejavuje; nie je to tak, že by ho nemala. Je to preto, že moje úlohy sú tak dobre zorganizované, že moja pani neprejavuje svoj vnútorný hnev ani vtedy, keď ho má, a nie preto, že by ho nemala. Čo keby som ju vyskúšala ešte viac?‘“ ID723 „Potom, mnísi, otrokyňa Kāḷī vstala ešte neskôr. Potom, mnísi, manželka hlavy domácnosti Vedehikā povedala otrokyni Kāḷī: ‚Hej, Kāḷī!‘ ‚Čo je, pani?‘ ‚Prečo, otrokyňa, si vstala ešte neskôr?‘ ‚To nie je nič, pani.‘ ‚Nie je to nič, ty zlá otrokyňa, že vstávaš ešte neskôr!‘ Nahnevaná a nespokojná vyslovila slová nespokojnosti. Vtedy, mnísi, si otrokyňa Kāḷī pomyslela: ‚Moja pani má v skutočnosti vnútorný hnev, ktorý neprejavuje; nie je to tak, že by ho nemala. Je to preto, že moje úlohy sú tak dobre zorganizované, že moja pani neprejavuje svoj vnútorný hnev ani vtedy, keď ho má, a nie preto, že by ho nemala. Čo keby som ju vyskúšala ešte viac?‘“ ID724 „Potom, mnísi, sa otrokyňa Kāḷī zobudila ešte neskôr. Potom, mnísi, povedala manželka hlavy rodiny Vedehikā otrokyni Kāḷī: ‚Hej, Kāḷī!‘ ‚Čo je, pani?‘ ‚Prečo, otrokyňa, si sa zobudila tak neskoro?‘ ‚To nie je nič, pani.‘ ‚Nie je to nič, ty zlá otrokyňa, že vstávaš tak neskoro!‘ Nahnevaná a nespokojná vzala západku a udrela ju po hlave, čím jej rozbila hlavu. Potom, mnísi, otrokyňa Kāḷī, s rozbitou hlavou a krvou stekajúcou po tvári, sťažovala sa susedom: ‚Pozrite, dámy, aký čin spáchala tá milá! Pozrite, dámy, aký čin spáchala tá pokorná! Pozrite, dámy, aký čin spáchala tá mierumilovná! Ako mohla, nahnevaná a nespokojná s jedinou otrokyňou za to, že vstala neskoro, vziať kolík na dvere a udrieť ju po hlave, až jej rozbila hlavu!““ ID725 „Potom, mnísi, po nejakej dobe sa objavili tieto zlé správy o manželke hospodára Vedehiká: ‚Manželka hospodára Vedehiká je divoká, manželka hospodára Vedehiká nie je pokorná, manželka hospodára Vedehiká nie je mierumilovná.‘“ ID726 „Presne tak, mnísi, istý mních je veľmi príjemný, veľmi pokorný a veľmi pokojný len dovtedy, kým sa ho nedotknú nepríjemné slová. Ale keď, mnísi, sa nepríjemné slová dotknú mnícha, až vtedy je možné ho označiť za ‚príjemného‘, za ‚pokorného‘ a za ‚pokojného‘. Nenazývam mnícha ‚ľahko napomenuteľným‘, ktorý je ľahko napomenuteľný a stáva sa poslušným kvôli rúchu, almužne, ubytovaniu a liečivým potrebám. Prečo? Lebo ak tento mních nedostane rúcho, almužnu, ubytovanie a liečivé potreby, nie je ľahko napomenuteľný a nestáva sa poslušným. Ale mnícha, ktorý ctí iba Dhammu, rešpektuje Dhammu, uctieva Dhammu, vzdáva úctu Dhamme a váži si Dhammu, a ktorý je ľahko napomenuteľný a stáva sa poslušným, toho nazývam „ľahko napomenuteľným“. Preto, mnísi, mali by ste sa cvičiť takto: ‚Keď budeme ctiť iba Dhammu, rešpektovať Dhammu, uctievať Dhammu, vzývať Dhammu a vážiť si Dhammu, budeme ľahko napomenuteľní a poslušní.‘ Takto, mnísi, by ste sa mali cvičiť.““ ID727 „227. „Mnísi, existuje päť spôsobov, akými sa k vám môžu ostatní vyjadrovať: vhodne alebo nevhodne; pravdivo alebo nepravdivo; jemne alebo hrubo; prospešne alebo neprospešne; s mysľou plnou láskavosti alebo s vnútornou nenávisťou. Mnísi, iní sa na vás môžu obracať vhodným alebo nevhodným spôsobom; pravdivo alebo nepravdivo; jemne alebo hrubo; prospešne alebo neprospešne; s mysľou plnou láskavosti alebo s vnútornou nenávisťou. V takýchto prípadoch, mnísi, by ste sa mali cvičiť takto: ‚Naše mysle zostanú nezmenené a nevyslovíme žiadne zlé slová. Budeme prejavovať súcit pre ich blaho, s mysľou plnou láskavosti, bez vnútornej nenávisti. Budeme prebývať tak, že túto osobu naplníme mysľou preniknutou láskavosťou, a s týmto ako naším predmetom budeme prebývať tak, že naplníme celý svet mysľou preniknutou láskavosťou – hojnou, vznešenou, nemerateľnou, bez nepriateľstva, bez utrpenia.“ Takto, mnísi, by ste sa mali cvičiť.““ ID728 „228. „Predstavte si, mnísi, že by prišiel človek s motykou a košíkom. Povedal by: ‚Urobím, aby táto veľká zem bola bez zeme!‘ Kopal by tu a tam, rozhadzoval by zeminu tu a tam, pľul by tu a tam a močil by tu a tam, pričom by hovoril: ‚Buď bez zeme! Buď bez zeme!“ Čo si myslíte, mnísi, mohol by ten muž urobiť túto veľkú zem bez zeme?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Prečo?“ „Lebo, ctihodný pane, táto veľká zem je hlboká a nemerateľná. Nie je ľahké urobiť ju bez zeme. Ten muž by zažil len únavu a frustráciu.“ „Presne tak, mnísi, existuje týchto päť spôsobov reči, ktorými sa na vás môžu ostatní obracať – včas alebo nevhodne; pravdivo alebo nepravdivo; jemne alebo hrubo; prospešne alebo neprospešne; s mysľou plnou láskavosti alebo s vnútornou nenávisťou. Iní sa na vás môžu obracať, mnísi, vhodným alebo nevhodným spôsobom; pravdivo alebo nepravdivo; jemne alebo drsne; prospešne alebo neprospešne; s mysľou plnou láskavosti alebo s vnútornou nenávisťou. V takýchto prípadoch, mnísi, by ste sa mali cvičiť takto: ‚Naše mysle zostanú nezmenené a nevyslovíme žiadne zlé slová. Budeme prejavovať súcit pre ich blaho, s mysľou plnou láskavosti, bez vnútornej nenávisti. Budeme prebývať tak, že túto osobu naplníme mysľou presiaknutou láskavosťou, a s týmto ako naším predmetom budeme prebývať tak, že naplníme celý svet mysľou podobnou zemi – hojnou, vznešenou, nemerateľnou, bez nepriateľstva, bez utrpenia.“ Takto, mnísi, by ste sa mali cvičiť.““ ID729 „229. ‚Predstavte si, mnísi, že by prišiel človek nesúci šelak, kurkumu, modré farbivo alebo morušu. Povedal by: ‚Nakreslím na oblohe tvar a spôsobím, že sa zjaví.‘ Čo si myslíte, mnísi? Mohol by ten človek nakresliť na oblohe tvar a spôsobiť, že sa zjaví?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Prečo?“ „Lebo, ctihodný pane, obloha je bez tvaru a neviditeľná. Nie je ľahké tam nakresliť nejaký obraz alebo ho zviditeľniť; ten človek by zažil len únavu a sklamanie.“ „Presne tak, mnísi, existuje týchto päť spôsobov reči, ktorými by sa na vás mohli ostatní obracať. V takýchto prípadoch by ste sa mali cvičiť takto: ‚Naše mysle zostanú nedotknuté a nevyslovíme žiadne zlé slová. Budeme pre ich blaho pretrvávať v súcite, s mysľou naplnenou láskavosťou, bez vnútornej nenávisti. Budeme prebývať tak, že tú osobu naplníme mysľou presiaknutou láskavosťou, a s týmto predmetom budeme prebývať tak, že naplníme celý svet mysľou podobnou priestoru, hojnou, vznešenou, nemerateľnou, bez nepriateľstva a bez zlomyseľnosti.“ Takto, mnísi, by ste sa mali cvičiť.“ ID730 „230. „Predstavte si, mnísi, že by prišiel človek s horiacou pochodeňou z trávy. Povedal by: ‚Touto horiacou pochodňou z trávy zahriajem a spálim rieku Ganga.‘ Čo si myslíte, mnísi? Bol by ten človek schopný zahriať a spáliť rieku Ganga tou horiacou pochodňou z trávy?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Prečo?“ „Lebo, ctihodný pane, rieka Ganga je hlboká a nemerateľná. Nie je ľahké ju rozohriať a spáliť horiacou pochodeňou z trávy. Ten muž by zažil len únavu a sklamanie.“ „Presne tak, mnísi, existuje týchto päť spôsobov reči, ktorými by sa na vás mohli obracať iní. V takýchto prípadoch by ste sa mali cvičiť takto: ‚Naše mysle zostanú nedotknuté a nevyslovíme žiadne zlé slová. Budeme prejavovať súcit pre ich blaho, s mysľou plnou láskavosti, bez vnútornej nenávisti. Budeme prebývať tak, že tú osobu naplníme mysľou presiaknutou láskavosťou, a s týmto cieľom budeme prebývať tak, že naplníme celý svet mysľou podobnou rieke Gange – hojnou, vznešenou, nemerateľnou, bez nepriateľstva a bez zlomyseľnosti.“ Takto, mnísi, by ste sa mali cvičiť.““ ID731 „231. ‚Predstavte si, mnísi, že by existoval vak z mačacej kože, ktorý bol hnietený, dôkladne hnietený a dokonale hnietený – mäkký ako vata, bez šušťania a chrastenia. Potom by prišiel človek s palicou alebo črepom. Mohol by povedať: ‚Touto palicou alebo črepom donútim tento vak z mačacej kože – premiesený, dôkladne premiesený a dokonale premiesený, mäkký ako vata, bez šušťania a chrastenia – aby šušťal a chrastil.‘ Čo si myslíte, mnísi? Bol by ten muž schopný vyrobiť ten vak z mačacej kože – premiesený, dôkladne premiesený a dokonale premiesený, mäkký ako vata, bez šušťania a chrastenia – aby šušťal a chrastil pomocou palice alebo črepu?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Z akého dôvodu?“ „Pretože, ctihodný pane, ten vak z mačacej kože bol vypracovaný, dôkladne vypracovaný a dokonale vypracovaný – mäkký ako vata, bez šušťania a chrastenia. Nie je ľahké prinútiť ho šušťať alebo chrastať palicou alebo črepinou; ten muž by zo toho mal len únavu a rozčarovanie.“ „Presne tak, mnísi, existuje týchto päť spôsobov, akými sa na vás môžu ostatní obracať – či už včas alebo nevhodne; s pravdou alebo nepravdou; jemne alebo hrubo; s prospechom alebo bez prospechu; s mysľou plnou láskavosti alebo s vnútornou nenávisťou. Či už včas alebo nevčas, mnísi, môžu sa na vás ostatní obracať; či už s pravdou alebo nepravdou, môžu sa na vás ostatní obracať; či už jemne alebo hrubo, môžu sa na vás ostatní obracať; či už sú spojené s prospechom alebo nie, môžu sa na vás ostatní obracať; či už s mysľou plnou láskavosti alebo s vnútornou nenávisťou, môžu sa na vás ostatní obracať. V takom prípade, mnísi, by ste sa mali cvičiť takto: ‚Naše mysle zostanú nedotknuté; nevyslovíme žiadne zlé slová; budeme pre ich blaho pretrvávať v súcite, s mysľou plnou láskavosti, bez vnútornej nenávisti. Budeme prebývať tak, že túto osobu naplníme mysľou sprevádzanou láskavosťou, a s týmto predmetom budeme prebývať tak, že naplníme celý svet mysľou podobnou vrecku z mačacej kože – rozsiahlou, vznešenou, nemerateľnou, bez nepriateľstva a bez zlomyseľnosti.“ Takto, mnísi, by ste sa mali cvičiť.“ ID732 „232. ‚Aj keby vás, mnísi, nízkopostavení zlodeji rozrezali na kúsky pílou s dvoma rukoväťami, ten, kto by si kvôli tomu znečistil myseľ, by nebol nasledovníkom môjho učenia. V takej situácii, mnísi, by ste sa mali cvičiť takto: ‚Naša myseľ zostane nedotknutá; nevyslovíme žiadne zlé slová; budeme prejavovať súcit pre ich blaho, s mysľou plnou láskavosti, bez vnútornej nenávisti. Budeme prebývať tak, že túto osobu naplníme mysľou sprevádzanou láskavosťou, a s týmto predmetom budeme prebývať tak, že naplníme celý svet mysľou sprevádzanou láskavosťou – rozsiahlou, vznešenou, nemerateľnou, bez nepriateľstva a bez zlomyseľnosti.‘ Takto, mnísi, by ste sa mali cvičiť.““ ID733 „233. „A, mnísi, mali by ste si často pripomínať toto poučenie o podobenstve s pílou. Vidíte, mnísi, nejaký spôsob vyjadrovania, jemný či hrubý, ktorý by ste neznášali?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Preto, mnísi, majte často na pamäti toto poučenie o podobenstve o píle. Bude to pre vaše dlhodobé blaho a šťastie.“ ID734 „Takto povedal Blahoslavený. Mnísi, potešení, sa radovali zo slov Blahoslaveného.“ ID735 „Prvá reč o podobenstve o píle je ukončená.“