ID206 „8. Rozprava o vymazaní“ ID207 „81. Tak som počul. Raz Blahoslavený prebýval v Sāvatthī v Jétovom háji, v kláštore Anāthapiṇḍika. Potom, večer, ctihodný Mahācunda, keď vyšiel zo samoty, pristúpil k Blahoslavenému. Keď pristúpil, vzdal Blahoslavenému úctu a posadil sa na bok. Keď sedel po boku, ctihodný Mahācunda povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, pokiaľ ide o tieto rôzne druhy názorov, ktoré vznikajú vo svete – súvisiace s teóriami o ja alebo súvisiace s teóriami o svete – existuje pre mnícha, ktorý sa venuje praxi od samého začiatku, takýto spôsob opustenia týchto názorov, existuje takýto spôsob vzdania sa týchto názorov?““ ID208 „82. „Cunda, pokiaľ ide o tieto rôzne druhy názorov, ktoré vznikajú vo svete – spojené s teóriami o ja alebo spojené s teóriami o svete – pre toho, kto vidí, kde vznikajú, kde sú skryté a kde sa prejavujú, tak ako to skutočne je, so správnou múdrosťou takto: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja‘, pre neho dochádza k opusteniu týchto názorov, pre neho dochádza k vzdaniu sa týchto názorov.“ ID209 „Je možné, Cunda, že istý mních, ktorý sa oddelil od zmyslových pôžitkov a od neprospešných stavov, môže vstúpiť a prebývať v prvom džhánu, ktorý je sprevádzaný sústredeným myslením a trvalým myslením, s blaženosťou a šťastím zrodenými z odlúčenia. Môže si myslieť: ‚Prebývam v stave vymazania.‘ Ale toto, Cunda, sa v Učení Ušľachtilého nenazýva ‚vyprázdnenie‘. V Učení Ušľachtilého sa to nazýva ‚príjemné prebývanie v prítomnom okamihu‘.“ ID210 „Je možné, Cunda, že istý mních, po utíšení zameraného a trvalej myšlienky, môže vstúpiť a prebývať v druhom džhánovi, ktorý má vnútornú istotu a zjednotenie mysle, je bez zameranej a trvalej myšlienky a má blaženosť a šťastie zrodené zo sústredenia. Môže si pomyslieť: ‚Prebývam v stave vymazania.‘ Ale toto, Cunda, sa v Učení Ušľachtilého nenazýva „vyprázdnenie“. Toto sa v Učení Ušľachtilého nazýva „príjemné prebývanie v prítomnom okamihu.“ ID211 „Je možné, Cunda, že istý mních, keď vyprchá blaženosť, môže prebývať vyrovnane, s bdelosťou a jasným pochopením a prežívať šťastie v tele; môže vstúpiť a prebývať v tretej džháne, o ktorej ušľachtilí hovoria: ‚Vyrovnaný a bdelý prebýva šťastne.‘ Môže si pomyslieť: ‚Prebývam v stave vymazania.‘ Ale toto, Cunda, sa v Učení Ušľachtilých nenazýva vymiznutie. Toto sa v Učení Ušľachtilých nazýva príjemné prebývanie v prítomnom okamihu.“ ID212 „Je možné, Cunda, že istý mních, keď sa vzdá rozkoše a bolesti a keď už predtým zmizli radosť a smútok, môže vstúpiť a prebývať vo štvrtej džháne, ktorá nie je ani bolestivá, ani príjemná a má čistotu všímavosti vďaka vyrovnanosti. Môže si pomyslieť: ‚Prebývam v stave vymazania.‘ Ale toto, Cunda, sa v Učení Ušľachtilého nenazýva „vyprázdnenie“. Toto sa v Učení Ušľachtilého nazýva príjemné prebývanie v prítomnom okamihu.“ ID213 „“Je možné, Cunda, že istý mních, úplným prekonaním vnemov formy, so zmiznutím vnemov odporu a prostredníctvom nevenovania pozornosti vnemom rozmanitosti, vnímajúc ‚Priestor je nekonečný‘, môže vstúpiť a prebývať v základe nekonečného priestoru. Môže si pomyslieť: ‚Prebývam v stave vymazania.‘ Ale tieto stavy, Cunda, sa v Učení Ušľachtilého nenazývajú vymazaniami. Tieto sa v Disciplíne Ušľachtilého nazývajú pokojné prebývania.“ ID214 „Je možné, Cunda, že istý mních, keď úplne prekoná základ nekonečného priestoru a vníma: ‚Vedomie je nekonečné‘, môže vstúpiť a prebývať v základe nekonečného vedomia. Môže si myslieť: ‚Prebývam prostredníctvom vymazania.‘ Ale toto, Cunda, sa v Disciplíne Ušľachtilého nenazýva vymazanie. Toto sa v Disciplíne Ušľachtilého nazýva pokojné prebývanie.“ ID215 „Je možné, Cunda, že istý mních, keď úplne prekročí základ nekonečného vedomia a vníma: ‚Nie je nič‘, môže vstúpiť a prebývať v základe ničoty. Môže si myslieť: ‚Pobývam v stave vymazania.‘ Ale tieto stavy, Cunda, sa v Disciplíne Ušľachtilého nenazývajú vymazaniami. V Disciplíne Ušľachtilého sa nazývajú pokojnými stavmi.“ ID216 „Je možné, Cunda, že istý mních, keď úplne prekročí základ ničoty, môže vstúpiť a prebývať v základe ani vnímania, ani nevnímania. Môže si myslieť: ‚Pobývam v stave vymazania.‘ Ale toto, Cunda, sa v Disciplíne Ušľachtilého nenazýva vymazaním. V Disciplíne Ušľachtilého sa to nazýva pokojným prebývaním.“ ID217 „83. Tu, Cunda, by si mal praktizovať vymazanie. ‚Iní budú ubližovať, ale my tu nebudeme ubližovať‘ – takto by sa malo praktizovať vymazanie. ‚Iní budú brať život, ale my sa zdržíme zabíjania‘ – takto by sa malo praktizovať vyprázdnenie. ‚Iní budú brať to, čo im nebolo dané, ale my sa zdržíme brať to, čo nám nebolo dané‘ – takto by sa malo praktizovať vyprázdnenie. ‚Iní budú necudní, ale my budeme cudní‘ – takto by sa malo praktizovať vyprázdnenie. „Iní budú hovoriť nepravdu, ale my sa tu zdržíme klamlivých slov“ – takto by sa malo praktizovať odriekanie. „Iní budú používať ohováračské reči, ale my sa tu zdržíme ohováračských rečí“ – takto by sa malo praktizovať odriekanie. „Iní budú používať hrubé reči, ale my sa tu zdržíme hrubých rečí“ – takto by sa malo praktizovať odriekanie. „Iní sa budú zapájať do bezvýznamného klebetenia, ale my sa tu budeme zdržiavať bezvýznamného klebetenia“ – takto by sa malo praktizovať odriekanie. „Iní budú chamtiví, ale my tu budeme bez chamtivosti“ – takto by sa malo praktizovať odriekanie. „Iní budú mať mysle plné zlomyseľnosti, ale my tu budeme mať mysle oslobodené od zlomyseľnosti“ – takto by sa malo praktizovať odriekanie. „Iní budú mať nesprávny názor, ale my tu budeme mať správny názor“ – takto by sa malo praktizovať odstupovanie. „Iní budú mať nesprávne predsavzatie, ale my tu budeme mať správne predsavzatie“ – takto by sa malo praktizovať odstupovanie. „Iní budú mať nesprávnu reč, ale my tu budeme mať správnu reč“ – takto by sa malo praktizovať odstupovanie. „Iní budú mať nesprávne konanie, ale my tu budeme mať správne konanie“ – takto by sa malo praktizovať odstupovanie. „Iní budú mať nesprávne živobytie, ale my tu budeme mať správne živobytie“ – tak by sa malo praktizovať odstraňovanie. „Iní budú vyvíjať nesprávne úsilie, ale my tu budeme vyvíjať správne úsilie“ – tak by sa malo praktizovať odstraňovanie. „Iní budú mať nesprávnu všímavosť, ale my tu budeme mať správnu všímavosť“ – tak by sa malo praktizovať odstraňovanie. „Iní budú mať nesprávnu koncentráciu, ale my tu budeme mať správnu koncentráciu“ – tak by sa malo praktizovať odstraňovanie. „Iní budú mať nesprávne poznanie, ale my tu budeme mať správne poznanie“ – preto by sa malo praktizovať odriekanie. „Iní budú mať nesprávne oslobodenie, ale my tu budeme mať správne oslobodenie“ – preto by sa malo praktizovať odriekanie.“ ID218 „‚Iní budú premáhaní lenivosťou a otupenosťou, ale my tu budeme oslobodení od lenivosti a otupenosti‘ – takto by sa malo praktizovať vyprázdnenie. ‚Iní budú nepokojní, ale my tu budeme bez nepokoja‘ – takto by sa malo praktizovať vyprázdnenie. ‚Iní budú pochybovať, ale my tu budeme mať pochybnosti prekonané‘ – takto by sa malo praktizovať vyprázdnenie. ‚Iní budú hnevať sa, ale my tu budeme bez hnevu‘ – takto by sa malo praktizovať vyprázdnenie. ‚Iní budú zášťou naplnení, ale my tu budeme bez zášti‘ – takto by sa malo praktizovať vyprázdnenie. ‚Iní budú hanobiť, ale my tu budeme bez hanobenia‘ – takto by sa malo praktizovať vyprázdnenie. ‚Iní budú súťažiť, ale my tu budeme bez súťaživosti‘ – takto by sa malo praktizovať vyprázdnenie. „Iní budú závidieť, ale my tu budeme bez závisti“ – tak by sa malo praktizovať odriekanie. „Iní budú lakomí, ale my tu budeme bez lakomstva“ – tak by sa malo praktizovať odriekanie. „Iní budú podvodní, ale my tu budeme bez podvodov“ – tak by sa malo praktizovať odriekanie. „Iní budú klamní, ale my tu budeme bez klamstva“ – preto by sa malo praktizovať skromnosť. „Iní budú tvrdohlaví, ale my tu budeme bez tvrdohlavosti“ – preto by sa malo praktizovať skromnosť. „Iní budú arogantní, ale my tu budeme bez arogancie“ – preto by sa malo praktizovať skromnosť. „Iní budú ťažko napraviteľní, ale my tu budeme ľahko napraviteľní“ – preto by sa malo praktizovať skromnosť. „Iní budú mať zlých priateľov, ale my tu budeme mať dobrých priateľov“ – preto by sa malo praktizovať skromnosť. „Iní budú nedbanliví, ale my tu budeme pozorní“ – preto by sa malo praktizovať skromnosť. „Iní budú neverní, ale my tu budeme verní“ – preto by sa malo praktizovať skromnosť. „Iní budú bez hanby, ale my tu budeme mať zmysel pre hanbu“ – preto by sa malo praktizovať skromnosť. „Iní sa nebudú báť páchania zla, ale my tu budeme mať strach z páchania zla“ – preto by sa malo praktizovať skromnosť. „Iní budú málo vzdelaní, ale my tu budeme veľmi vzdelaní“ – takto by sa malo praktizovať skromnosť. „Iní budú leniví, ale my tu budeme energickí“ – takto by sa malo praktizovať skromnosť. „Iní budú mať rozptýlenú pozornosť, ale my tu budeme mať ustálenú pozornosť“ – takto by sa malo praktizovať skromnosť. „Iní budú nemúdri, ale my tu budeme obdarení múdrosťou“ – takto by sa malo praktizovať odriekanie. „Iní sa budú držať svojich vlastných názorov, budú sa ich zúfalo držať a ťažko sa ich vzdajú, ale my sa tu nebudeme držať svojich vlastných názorov, nebudeme sa ich zúfalo držať a ľahko sa ich vzdáme“ – takto by sa malo praktizovať odriekanie.“ ID219 „84. Cunda, hovorím, že už samotný vznik myšlienky je veľkou pomocou, pokiaľ ide o blahodárne stavy; čo potom až konanie v súlade s ňou telom a rečou? Preto, Cunda, mala by sa vyvolať táto myšlienka: ‚Iní budú škodliví, ale my tu budeme neškodní.‘ Mala by sa vyvolať táto myšlienka: ‚Iní budú ničiť život, ale my sa tu zdržíme ničenia života.“… Táto myšlienka by mala byť vyvolaná takto: ‚Iní budú tí, ktorí nesprávne chápu svoje vlastné názory, tvrdošijne sa ich držia a ťažko sa ich vzdávajú, ale my tu budeme tí, ktorí nesprávne nechápu svoje vlastné názory, netvrdošijne sa ich nedržia a ľahko sa ich vzdávajú.‘“ ID220 „85. Rovnako ako, Cunda, môže existovať nerovná cesta a iná, hladká cesta, ktorou ju možno obísť; alebo rovnako ako môže existovať nerovný brod a iný, hladký brod, ktorým ho možno obísť – tak aj, Cunda, pre človeka, ktorý ubližuje, je neubližovanie spôsobom, ako to obísť; pre človeka, ktorý ničí život, je zdržanie sa ničenia života spôsobom, ako to obísť; pre človeka, ktorý berie to, čo mu nebolo dané, je zdržanlivosť od brania toho, čo mu nebolo dané, spôsobom, ako sa tomu vyhnúť; pre človeka, ktorý nie je celibátny, je zdržanlivosť od necudnosti spôsobom, ako sa tomu vyhnúť; pre človeka, ktorý hovorí nepravdu, je zdržanlivosť od klamlivých slov spôsobom, ako sa tomu vyhnúť; pre človeka, ktorý rozdeľuje, je zdržanlivosť od rozdeľujúcich slov spôsobom, ako sa tomu vyhnúť; pre človeka, ktorý hovorí hrubo, je zdržanlivosť od hrubých slov spôsobom, ako sa tomu vyhnúť; pre človeka, ktorý sa oddáva bezduchému klebeteniu, je zdržanlivosť od bezduchého klebetenia prostriedkom na prekonanie; pre človeka, ktorý je chamtivý, je ne-chamtivosť prostriedkom na prekonanie; pre človeka so zlomyseľnou mysľou je ne-zlomyseľnosť prostriedkom na prekonanie; pre človeka s nesprávnym názorom je správny názor prostriedkom na prekonanie; pre človeka s nesprávnymi myšlienkami je správne myslenie prostriedkom na prekonanie; pre človeka s nesprávnou rečou je správna reč prostriedkom na prekonanie; pre človeka s nesprávnym konaním je správne konanie tým, čo má prekonať; pre človeka s nesprávnym živobytím je správne živobytie tým, čo má prekonať; pre človeka s nesprávnym úsilím je správne úsilie tým, čo má prekonať; pre človeka s nesprávnou všímavosťou je správna všímavosť tým, čo má prekonať; pre človeka s nesprávnou koncentráciou je správna koncentrácia tým, čo má prekonať; pre človeka s nesprávnym poznaním je správne poznanie tým, čo má prekonať; pre človeka s nesprávnym oslobodením je správne oslobodenie tým, čo má prekonať.“ ID221 „Pre človeka premáhaného lenivosťou a otupenosťou je oslobodenie od lenivosti a otupenosti tým, čo treba prekonať. Pre nepokojného človeka je nepokojnosť tým, čo treba prekonať. Pre človeka, ktorý pochybuje, je stav prekonania pochybností tým, čo treba prekonať. Pre hnevajúceho sa človeka je nehnev tým, čo treba prekonať. Pre nepriateľského človeka je nepriateľstvo tým, čo treba prekonať. Pre človeka, ktorý hanobí, je nehanobenie tým, čo treba obísť. Pre človeka, ktorý súperí, je nesúperenie tým, čo treba obísť. Pre človeka, ktorý žiarlí, je nežiarlivosť tým, čo treba obísť. Pre lakomého človeka je nelakomstvo tým, čo treba obísť. Pre klamlivého človeka je neklamlivosť tým, čo treba obísť. Pre podvodného človeka je nepodvodnosť tým, čo treba obísť. Pre tvrdohlavého človeka je ne-tvrdohlavosť prostriedkom na prekonanie. Pre arogantného človeka je ne-arogancia prostriedkom na prekonanie. Pre človeka, ktorého je ťažké napomínať, je ochota prijať napomenutie prostriedkom na prekonanie. Pre človeka so zlými priateľmi je dobré priateľstvo prostriedkom na prekonanie. Pre nedbanlivého človeka je bdelosť prostriedkom na prekonanie. Pre neveriaceho človeka je viera prostriedkom na prekonanie. Pre bezostyšného človeka je morálna hanba tým, čo treba prekonať. Pre človeka bez morálneho strachu je morálny strach tým, čo treba prekonať. Pre človeka s malým vzdelaním je veľké vzdelanie tým, čo treba prekonať. Pre lenivého človeka je prebudenie energie tým, čo treba prekonať. Pre človeka so zlyhanou všímavosťou je stav ustálenej všímavosti tým, čo treba prekonať. Pre nemúdreho človeka je dosiahnutie múdrosti tým, čo treba prekonať. Pre človeka, ktorý nesprávne chápe svoje vlastné názory, zotrváva na nich vytrvalo a ťažko sa ich vzdáva, je stav, v ktorom nesprávne nechápe svoje vlastné názory, nezotrváva na nich vytrvalo a ľahko sa ich vzdáva, na obídenie.“ ID222 „86. Rovnako ako, Cunda, akékoľvek sú neblahé stavy, všetky vedú do nižšej ríše; a akékoľvek sú blahodárne stavy, všetky vedú do vyššej ríše. Tak aj, Cunda, pre človeka, ktorý ubližuje, neubližovanie slúži na dosiahnutie vyššej ríše; pre človeka, ktorý ničí život, je zdržanie sa ničenia života prostriedkom k dosiahnutiu vyššej ríše… pre človeka, ktorý nesprávne chápe svoje vlastné názory, zotrváva na nich a ťažko sa ich vzdáva, je stav, keď nesprávne nechápe svoje vlastné názory, nezotrváva na nich a ľahko sa ich vzdáva, prostriedkom k dosiahnutiu vyššej ríše.“ ID223 „87. Naozaj, Cunda, aby človek, ktorý je sám uviaznutý v bahne, vytiahol iného, ktorý je uviaznutý v bahne – to nie je možné. Naozaj, Cunda, aby človek, ktorý sám nie je uviaznutý v bahne, vytiahol iného, ktorý je uviaznutý v bahne – to je možné. Naozaj, Cunda, aby človek, ktorý je sám nezkrotený, nedisciplinovaný a nezhasnutý, skrotil, disciplinoval a zhasol iného – to nie je možné. Naozaj, Cunda, aby človek, ktorý je sám skrotený, disciplinovaný a zhasnutý, skrotil, disciplinoval a zhasol iného – to je možné. Práve týmto spôsobom, Cunda, je pre škodlivého človeka neškodnosť cestou k definitívnemu zhasnutiu. Pre človeka, ktorý ničí život, je zdržanlivosť od ničenia života cestou k definitívnemu zhasnutiu. Pre človeka, ktorý berie to, čo mu nebolo dané, je zdržanlivosť od brania toho, čo mu nebolo dané, cestou k definitívnemu zhasnutiu. Pre človeka, ktorý je necudný, je zdržanlivosť od necudnosti cestou k definitívnemu zhasnutiu. Pre človeka, ktorý hovorí nepravdu, je zdržanlivosť od klamlivých slov cestou k definitívnemu zhasnutiu. Pre človeka, ktorý rozdeľuje, je zdržanlivosť od rozdeľujúcich slov prostriedkom k definitívnemu zániku. Pre človeka, ktorý hovorí hrubo, je zdržanlivosť od hrubých slov prostriedkom k definitívnemu zániku. Pre človeka, ktorý sa zapája do frivolného klebetenia, je zdržanlivosť od frivolného klebetenia prostriedkom k definitívnemu zániku. Pre chamtivého človeka je ne-chamtivosť prostriedkom k definitívnemu zániku. Pre človeka so zlomyseľnosťou je ne-zlomyseľnosť prostriedkom k definitívnemu zániku. Pre človeka s nesprávnym názorom je správny názor prostriedkom k definitívnemu zániku. Pre človeka s nesprávnymi myšlienkami je správne myslenie prostriedkom k definitívnemu zániku. Pre človeka s nesprávnou rečou je správna reč prostriedkom k definitívnemu zániku. Pre človeka s nesprávnym konaním je správne konanie prostriedkom k definitívnemu zániku. Pre človeka s nesprávnym živobytím je správne živobytie prostriedkom k definitívnemu zániku. Pre človeka s nesprávnym úsilím je správne úsilie prostriedkom k definitívnemu zániku. Pre človeka s nesprávnou všímavosťou je správna všímavosť prostriedkom k definitívnemu zániku. Pre človeka s nesprávnou koncentráciou je správna koncentrácia prostriedkom k definitívnemu zániku. Pre človeka s nesprávnym poznaním je správne poznanie prostriedkom k definitívnemu zániku. Pre človeka s nesprávnym oslobodením je správne oslobodenie prostriedkom k definitívnemu zániku.“ ID224 „Pre človeka utláčaného lenivosťou a otupenosťou je stav bez lenivosti a otupenosti prostriedkom k definitívnemu zániku. Pre nepokojného človeka je nepokojnosť prostriedkom k definitívnemu zániku. Pre človeka s pochybnosťami je stav prekonania pochybností prostriedkom k definitívnemu zániku. Pre človeka náchylného k hnevu je nehnev prostriedkom k definitívnemu zániku. Pre človeka, ktorý chová zášť, je stav bez nepriateľstva cestou k definitívnemu zániku. Pre človeka, ktorý je pohŕdavý, je stav bez pohŕdania cestou k definitívnemu zániku. Pre človeka náchylného k súpereniu je stav bez súperenia cestou k definitívnemu zániku. Pre človeka, ktorý je závistlivý, je stav bez závisti cestou k definitívnemu zániku. Pre človeka, ktorý je lakomý, je stav bez lakomstva cestou k definitívnemu zániku. Pre človeka, ktorý je klamlivý, je neklamlivosť určená na definitívne zničenie. Pre podvodníka je nepodvodnosť určená na definitívne zničenie. Pre človeka, ktorý je tvrdohlavý, je netvrdohlavosť určená na definitívne zničenie. Pre človeka s nadmernou pýchou je neprehnaná pýcha určená na definitívne zničenie. Pre človeka, ktorého je ťažké napraviť, je stav ľahkej napraviteľnosti prostriedkom k definitívnemu zániku. Pre človeka so zlými priateľmi je stav mať dobrých priateľov prostriedkom k definitívnemu zániku. Pre človeka, ktorý je nedbanlivý, je bdelosť prostriedkom k definitívnemu zániku. Pre človeka bez viery je viera prostriedkom k definitívnemu zániku. Pre človeka bez morálneho studu je morálny stud prostriedkom k definitívnemu zániku. Pre človeka bez morálneho strachu je morálny strach prostriedkom k definitívnemu zániku. Pre človeka s malým vzdelaním je stav veľkého vzdelania prostriedkom k definitívnemu zániku. Pre človeka, ktorý je lenivý, je vynaloženie energie prostriedkom k definitívnemu zániku. Pre človeka so zlyhávajúcou všímavosťou je stav ustálenej všímavosti prostriedkom k definitívnemu zániku. Pre človeka s malou múdrosťou je dosiahnutie múdrosti prostriedkom k definitívnemu zániku. Pre človeka, ktorý sa upína na svoje vlastné názory, pevne sa ich drží a ťažko sa ich vzdáva, je stav, keď sa neupína na svoje vlastné názory, pevne sa ich nedrží a ľahko sa ich vzdáva, určený na konečné zhasnutie.“ ID225 „88. Takto, Cunda, som ti vysvetlil rozprávanie o vymazaní, rozprávanie o vzniku myšlienok, rozprávanie o opustení, rozprávanie o vyššom štádiu a rozprávanie o konečnom zániku. Cunda, čokoľvek by mal Učiteľ urobiť pre svojich žiakov, kto hľadá ich blaho, kto je súcitný, zo súcitu – to som pre vás urobil ja. Tu, Cunda, sú korene stromov, tu sú prázdne obydlia. Medituj, Cunda, nebuď nedbanlivý, neskôr neľutuj. Toto je naše poučenie pre teba.“ ID226 „Takto povedal Blahoslavený. Ctihodný Mahācunda bol potešený a radoval sa zo slov Blahoslaveného.“ ID227 „Bolo prednesených štyridsaťštyri bodov, vysvetlených päť súvislostí; suttanta s názvom ‚Zmiznutie‘, hlboká ako oceán.“ ID228 „Sallekha Sutta, ôsma, je ukončená.“