ID95 „3. Rozprava o dedičoch Dhammy“ ID96 „29. Tak som počul. Raz Blahoslavený prebýval v Sāvatthī v Jétovom háji, v Anāthapiṇḍikovom parku. Tam sa Blahoslavený obrátil na mníchov: „Mnísi!“ „Ctihodný pane,“ odpovedali mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto:“ ID97 „„Buďte mojimi dedičmi v Dhamme, mnísi, nie mojimi dedičmi v hmotných veciach. Mám s vami súcit: ‚Ako by mohli byť moji učeníci dedičmi Dhammy a nie dedičmi hmotných vecí?‘ Ak by ste, mnísi, boli mojimi dedičmi v hmotných veciach a nie v Dhamme, boli by ste z toho dôvodu kritizovaní: ‚Učeníci Učiteľa žijú ako dedičia hmotných vecí, nie ako dedičia Dhammy.‘ A aj ja by som bol z toho dôvodu kritizovaný: ‚Učeníci Učiteľa žijú ako dedičia hmotných vecí, nie ako dedičia Dhammy.‘ Ak by ste však vy, mnísi, boli mojimi dedičmi v Dhamme a nie v hmotných veciach, neboli by ste z toho dôvodu kritizovaní: ‚Učeníci Učiteľa žijú ako dedičia Dhammy, nie ako dedičia hmotných vecí.‘ A ani ja by som z toho dôvodu nebol kritizovaný: ‚Učeníci Učiteľa žijú ako dedičia Dhammy, nie ako dedičia hmotných vecí.‘ Preto, mnísi, buďte mojimi dedičmi v Dhamme, nie mojimi dedičmi v hmotných veciach. Mám s vami súcit: ‚Ako by mohli byť moji učeníci dedičmi Dhammy a nie dedičmi hmotných vecí?‘““ ID98 „30. ‚Predstavte si, mnísi, že som sa najedol, odmietol som ďalšie jedlo, som sýty, dojedol som, som spokojný a najedol som sa do sýtosti; a zostalo mi trochu almužného jedla, ktoré sa má vyhodiť. Potom by mohli prísť dvaja mnísi, premáhaní hladom a slabosťou. Povedal by som im: ‚Ja, mnísi, som sa najedol a najedol som sa do sýtosti. Toto moje almužné jedlo zostalo a má sa vyhodiť. Ak chcete, jedzte. Ak nebudete jesť, teraz ho vyhodím tam, kde je málo zelene, alebo ho hodím do vody, v ktorej nie sú žiadne živé bytosti.‘ Jednému z mníchov by mohlo napadnúť: „Blahoslavený sa najedol do sýtosti. Toto almužné jedlo Blahoslaveného zostalo a má sa vyhodiť. Ak ho nezjeme, Blahoslavený ho teraz vyhodí. Ale Blahoslavený povedal: ‚Buďte mojimi dedičmi v Dhamme, mnísi, nie mojimi dedičmi v hmotných veciach.‘ Toto almužné jedlo je akousi hmotnou vecou. Čo keby som, bez toho, aby som zjedol toto almužné jedlo, prežil tento deň a noc práve tak, s týmto hladom a slabosťou?‘ A tak, bez toho, aby zjedol toto almužné jedlo, by prežil ten deň a noc práve tak, s tým istým hladom a slabosťou. Potom by mohlo napadnúť druhému mníchovi: ‚Blahoslavený sa najedol a najedol sa do sýtosti. Toto almužné jedlo Blahoslaveného zostalo a má sa vyhodiť. Ak ho nezjeme, Blahoslavený ho teraz vyhodí. Čo keby som, po tom, čo by som zjedol toto almužné jedlo a zahnať tento hlad a slabosť, prežil tento deň a noc práve takto?‘ A tak by po zjedení toho almužného jedla a po zmiernení toho hladu a slabosti prežil ten deň a noc práve tak. Hoci, mnísi, ten mních by po zjedení toho almužného jedla a po zmiernení svojho hladu a slabosti prežil ten deň a noc práve tak, prvého mnícha si ja viac vážim a viac chválim. Z akého dôvodu? Pretože to, mnísi, bude dlhodobo viesť k tomu, že tento mních bude mať málo túžob, bude spokojný, skromný, bude sa ľahko uživiť a bude v ňom prebúdať energia. Preto, mnísi, buďte mojimi dedičmi v Dhamme, nie mojimi dedičmi v hmotných veciach. Mám s vami súcit: ‚Ako by mohli byť moji učeníci dedičmi v Dhamme a nie dedičmi v hmotných veciach?““ ID99 „Takto povedal Blahoslavený. Keď to povedal, Sugata vstal zo svojho sedadla a vošiel do obydlia.“ ID100 „31. Potom, krátko po tom, čo Blahoslavený odišiel, ctihodný Sāriputta oslovil mníchov: „Priatelia!“ „Priateľ,“ odpovedali tí mnísi ctihodnému Sāriputtovi. Ctihodný Sāriputta povedal toto:“ ID101 „‚Priatelia, do akej miery učeníci Učiteľa, ktorý žije v ústraní, nedodržiavajú cvičenie v ústraní a do akej miery ho dodržiavajú?‘ ‚Priateľu, prišli by sme aj zďaleka do prítomnosti ctihodného Sāriputtu, aby sme pochopili význam tohto výroku. Bolo by dobré, keby sa význam tohto výroku vyjasnil samotnému ctihodnému Sāriputtovi. Keď to mnísi počujú od ctihodného Sāriputtu, zapamätajú si to.“ „V tom prípade, priatelia, počúvajte a venujte pozornosť; budem hovoriť.“ „Áno, priateľu,“ odpovedali tí mnísi ctihodnému Sāriputtovi. Ctihodný Sāriputta povedal toto: ID102 „Do akej miery, ctihodní páni, keď Učiteľ žije v ústraní, sa učeníci neškolia v napodobňovaní ústrania? Tu, ctihodní páni, keď Učiteľ prebýva v ústraní, učeníci sa neškolia v napodobňovaní ústrania; neopúšťajú tie stavy, o ktorých Učiteľ povedal, že by mali byť opustené; a sú materialistickí a nedbanliví, najviac upadajú do zlyhania a zložili bremeno v ústraní. V tomto ohľade, ctihodní páni, sú starší mnísi odsúdeniahodní z troch dôvodov. „Keď Učiteľ žije v ústraní, učeníci sa neškolia tak, aby napodobňovali ústranie“ – z tohto prvého dôvodu sú starší mnísi hodní pokarhania. „Neopúšťajú tie stavy, o ktorých Učiteľ povedal, že by sa mali opustiť“ – z tohto druhého dôvodu sú starší mnísi hodní pokarhania. „Sú materialistickí a nedbanliví, najviac upadajú do hriechu a zložili bremeno v ústraní“ – z tohto tretieho dôvodu sú starší mnísi hodní pokarhania. Starší mnísi, ctihodní páni, sú hodní pokarhania z týchto troch dôvodov. V tomto ohľade, ctihodní páni, strední mnísi… noví mnísi sú hodní pokarhania z troch dôvodov. „Keď Učiteľ prebýva v ústraní, učeníci sa neškolia v napodobňovaní ústrania“ – z tohto prvého dôvodu sú noví mnísi hodní pokarhania. „Neopúšťajú tie stavy, o ktorých Učiteľ povedal, že by mali byť opustené“ – z tohto druhého dôvodu sú noví mnísi hodní pokarhania. ‚Sú materialistickí a nedbanliví, najviac upadajú do hriechu a zložili bremeno samoty‘ – z tohto tretieho dôvodu sú noví mnísi hodní pokarhania. Noví mnísi, ctihodní páni, sú hodní pokarhania z týchto troch dôvodov. Práve v tomto rozsahu, ctihodní páni, keď Učiteľ žije v samote, učeníci sa neškolia v napodobňovaní samoty.“ ID103 „32. A do akej miery, ctihodní páni, sa učeníci cvičia v napodobňovaní odlúčenia, keď Učiteľ žije v odlúčení? Tu, ctihodní páni, keď Učiteľ žije v ústraní, učeníci sa cvičia v napodobňovaní ústrania: opúšťajú tie stavy, o ktorých Učiteľ povedal, že by mali byť opustené; nie sú materialistickí ani nedbanliví; zložili bremeno odpadlíctva a sú najlepší v ústraní. V tomto ohľade, ctihodní páni, sú starší mnísi chvályhodní z troch dôvodov. „Keď Učiteľ žije v ústraní, učeníci sa cvičia v napodobňovaní ústrania“ – z tohto prvého dôvodu sú starší mnísi chvályhodní. „Opúšťajú tie stavy, o ktorých Učiteľ povedal, že by sa mali opustiť“ – z tohto druhého dôvodu sú starší mnísi chvályhodní. „Nie sú materialistickí ani nedbanliví; zbavili sa bremena odpadlíctva a vynikajú v ústraní“ – z tohto tretieho dôvodu sú starší mnísi chvályhodní. Starší mnísi, ctihodní páni, sú chvályhodní z týchto troch dôvodov. V tomto ohľade, ctihodní páni, strední mnísi… noví mnísi sú chvályhodní z troch dôvodov. „Keď Učiteľ prebýva v ústraní, učeníci sa cvičia v napodobňovaní ústrania“ – z tohto prvého dôvodu sú noví mnísi chvályhodní. „Opúšťajú tie stavy, o ktorých Učiteľ povedal, že by sa mali opustiť“ – z tohto druhého dôvodu sú noví mnísi chvályhodní. „Nie sú materialistickí ani nedbanliví; zložili bremeno odpadlíctva a vynikajú v samote“ – z tohto tretieho dôvodu sú noví mnísi chvályhodní. Noví mnísi, ctihodní páni, sú chvályhodní z týchto troch dôvodov. V tomto rozsahu, ctihodní páni, sa učeníci cvičia v napodobňovaní samoty, keď Učiteľ prebýva v samote.“ ID104 „33. V tom, ctihodní páni, je chamtivosť zlá a nenávisť je zlá. Na opustenie chamtivosti a na opustenie nenávisti existuje stredná cesta, ktorá prináša videnie a prináša poznanie, ktorá vedie k pokoju, k priamemu poznaniu, k úplnému osvietenie a k Nibbáne. A čo, ctihodní páni, je tá stredná cesta, ktorá prináša videnie a prináša poznanie, ktorá vedie k mieru, k priamemu poznaniu, k úplnému osvietenie a k Nibbáne? Je to práve táto Ušľachtilá osemčlenná cesta, a to: správny názor, správny úmysel, správna reč, správne konanie, správne živobytie, správne úsilie, správna všímavosť a správna koncentrácia. Toto, ctihodní páni, je tá stredná cesta, ktorá prináša videnie a poznanie, ktorá vedie k mieru, k priamemu poznaniu, k úplnému osvietenie a k Nibbáne.“ ID105 „Priatelia, v tom je hnev zlý a nepriateľstvo je zlé; pohŕdanie je zlé a súperenie je zlé; závisť je zlá a lakomstvo je zlé; podvod je zlý a podvodníctvo je zlé; tvrdohlavosť je zlá a hádky sú zlé; namyslenosť je zlá a arogancia je zlá; opitosť je zlá a nedbanlivosť je zlá. Na opustenie opojenia a na opustenie nedbanlivosti existuje stredná cesta, ktorá prináša videnie a vedomosti, ktorá vedie k upokojeniu, k vyššiemu poznaniu, k plnému osvietenie a k Nibbáne. A čo, priatelia, je tá stredná cesta, ktorá prináša videnie a vedomosti, ktorá vedie k upokojeniu, k vyššiemu poznaniu, k plnému osvietenie a k Nibbáne? Je to práve táto Ušľachtilá osemčlenná cesta, a to: správny pohľad, správne rozhodnutie, správna reč, správne konanie, správne živobytie, správne úsilie, správna všímavosť a správna koncentrácia. Toto, priatelia, je tá stredná cesta, ktorá prináša vhľad a poznanie, ktorá vedie k upokojeniu, k vyššiemu poznaniu, k úplnému osvietenie a k Nibbáne.“ ID106 „Tak hovoril ctihodný Sāriputta. Tí mnísi, potešení, sa radovali zo slov ctihodného Sāriputtu.“ ID107 „Rozprava o dedičoch Dhammy, tretia, je ukončená.“