SN 47 — Rozpravy o základoch všímavosti

Vtedy, mnísi, Brahmá Sahampati, keď svojou mysľou spoznal myšlienky v mojej mysli – tak, ako silný muž môže natiahnuť ohnutú ruku alebo ohnúť natiahnutú ruku – zmizol zo sveta Brahmá a zjavil sa predo mnou. Vtedy, mnísi, Brahmá Sahampati si prehodil hornú časť rúcha cez jedno rameno, v úcte ku mne zdvihol zložené ruky a povedal mi toto: ‚Tak je to, Blahoslavený! Tak je to, Dobro-odišlý! Toto, ctihodný pane, je priama cesta k očisteniu bytostí, k prekonaniu smútku a náreku, k zániku utrpenia a nepriaznivých pocitov, k dosiahnutiu ušľachtilej cesty, k dosiahnutiu nibbány – a to sú štyri základy všímavosti.‘

„Aké sú tie štyri? Tu, ctihodný pane, by mal mních prebývať v rozjímaní o tele v tele, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a nepriaznivých pocitov voči svetu. Mal by prebývať v rozjímaní o pocitoch v pocitoch… o mysli v mysli… o dhammách v dhammách, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a nepriaznivých pocitov voči svetu. Toto, ctihodný pane, je priama cesta k očisteniu bytostí, k prekonaniu smútku a náreku, k zániku utrpenia a nepriaznivých pocitov, k dosiahnutiu ušľachtilej cesty, k dosiahnutiu nibbány – a to sú štyri základy všímavosti.“

‚Toto, mnísi, povedal Brahmā Sahampati. Keď to povedal, pokračoval ďalej:‘

‚Ten, kto vidí koniec zrodenia, súcitný voči blahu bytostí, pozná priamu cestu. Touto cestou prekročili rieku v minulosti, prekročia ju a prekračujú ju aj teraz.‘

4. Rozprava o všímavosti

410. ‚Mních by mal prebývať vo všímavosti, mnísi. Toto je naše poučenie pre vás. A ako, mnísi, je mních všímavý? Tu, mnísi, mních prebýva tak, že uvažuje o tele v tele, horlivo, s jasným pochopením a s bdelosťou, zbavený túžby a nevoľnosti voči svetu; prebýva tak, že uvažuje o pocitoch v pocitoch… o mysli v mysli… o dhammách v dhammách, horlivo, s jasným pochopením a s bdelosťou, zbavený túžby a nevoľnosti voči svetu. Takto, mnísi, je mních všímavý. Mních by mal prebývať všímavý, mnísi. Toto je naše poučenie pre vás.“

5. Rozprava o hromade blahodárneho

411. ‚Mnísi, ten, kto hovorí: „hromada toho, čo je prospešné“, by hovoril správne, keby mal na mysli štyri základy všímavosti. Lebo toto, mnísi, je celá hromada toho, čo je prospešné, to znamená štyri základy všímavosti.‘

„Aké sú tie štyri? Tu, mnísi, mních prebýva v kontemplácii tela v tele – horlivý, jasne chápajúci a všímavý, potlačil túžbu a neuspokojenie vo svete. Prebýva v kontemplácii pocitov v pocitoch… mysle v mysli… javov v javoch – horlivý, jasne chápajúci a všímavý, potlačil túžbu a neuspokojenie vo svete. Mnísi, ten, kto hovorí: ‚hromada toho, čo je prospešné‘, by hovoril správne, keby mal na mysli tieto štyri základy všímavosti. Lebo toto, mnísi, je celá hromada toho, čo je prospešné, to znamená štyri základy všímavosti.

6. 6. Rozprava o zdržanlivosti Pātimokkha

412. Vtedy sa k Blahoslavenému priblížil istý mních… Keď sa posadil na bok, tento mních povedal Blahoslavenému toto:

‚Ctihodný pane, bolo by dobré, keby mi Blahoslavený stručne vysvetlil Dhammu, aby som, keď si vypočujem Dhammu od Blahoslaveného, mohol prebývať osamote, v ústraní, usilovne, horlivo a odhodlane.‘ „Preto, mníchu, mal by si najprv očistiť samotný začiatok, pokiaľ ide o blahodárne vlastnosti. A čo je začiatok blahodárnych vlastností? Tu, mníchu, by si mal žiť v súlade s pravidlami Pātimokkha, dokonalý v správaní a v spôsobe života, vidiac nebezpečenstvo aj v tých najmenších chybách, dodržiavajúc a cvičiac sa v pravidlách cvičenia. Keď, mních, žiješ v súlade s pravidlami Pātimokkha, dokonalý v správaní a v mieste pobytu, vidiac nebezpečenstvo aj v tých najmenších chybách, dodržiavajúc a cvičiac sa v pravidlách výcviku, vtedy, mních, opierajúc sa o cnosť a zakorenený v cnosti, by si mal rozvíjať štyri základy všímavosti.

Aké sú tie štyri? Tu, mníchu, by si mal žiť tak, že budeš rozjímať o tele v tele – horlivo, s jasným pochopením a s bdelosťou, po tom, čo si potlačil túžbu a neuspokojenie so svetom. Mal by si žiť tak, že budeš rozjímať o pocitoch v pocitoch… o mysli v mysli… o javoch v javoch – horlivo, s jasným pochopením a s bdelosťou, po tom, čo si potlačil túžbu a neuspokojenie so svetom. Keď, mních, opierajúc sa o cnosť a zakorenený v cnosti, takto rozvíjaš tieto štyri základy všímavosti, potom pre teba, mních, či už príde noc alebo deň, možno očakávať len rast v blahodárnych vlastnostiach, nie úpadok.

Potom sa ten mních, potešený a radostný zo slov Blahoslaveného, zdvihol zo svojho miesta, vzdal úctu Blahoslavenému, s úctou ho obišiel a odišiel. Potom ten mních, žijúc osamote, v ústraní, usilovne, horlivo a odhodlane, čoskoro sám priamo spoznal v tomto živote to neprekonateľné zavŕšenie svätého života, kvôli ktorému synovia dobrých rodín správne opúšťajú rodinný život a vstupujú do bezdomovstva, a keď ho dosiahol, prebýval v ňom. Priamo vedel: „Zničené je zrodenie, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, už viac nie je tento stav bytia.“ A ten mních sa stal jedným z arahantov.

7. 7. Rozprava o nesprávnom správaní

413. Vtedy k Blahoslavenému pristúpil istý mních… a povedal: ‚Ctihodný pane, bolo by dobré, keby mi Blahoslavený stručne vysvetlil Dhammu, aby som, keď si vypočujem Dhammu od Blahoslaveného, mohol žiť osamote, v ústraní, usilovne, horlivo a odhodlane.‘ „Preto, mníchu, mal by si najprv očistiť samotný začiatok, pokiaľ ide o blahodárne vlastnosti. A čo je začiatok blahodárnych vlastností? Tu, mníchu, keď si opustil telesné nesprávne správanie, mal by si pestovať blahodárne telesné správanie; keď si opustil verbálne nesprávne správanie, mal by si pestovať blahodárne verbálne správanie; keď si opustil mentálne nesprávne správanie, mal by si pestovať blahodárne mentálne správanie. Keď, mních, po tom, čo si sa vzdal telesného nesprávneho správania, pestuješ správne telesné správanie; po tom, čo si sa vzdal slovného nesprávneho správania, pestuješ správne slovné správanie; a po tom, čo si sa vzdal mentálneho nesprávneho správania, pestuješ správne mentálne správanie – vtedy, mních, opierajúc sa o cnosť, zakorenený v cnosti, by si mal rozvíjať štyri základy všímavosti.

Aké sú tie štyri? Tu, mníchu, by si mal prebývať v rozjímaní o tele v tele – horlivo, s jasným pochopením a s bdelosťou, po potlačení túžby a neuspokojenia so svetom. Mal by si prebývať v rozjímaní o pocitoch v pocitoch… o mysli v mysli… o javoch v javoch – horlivo, s jasným pochopením a s bdelosťou, po potlačení túžby a neuspokojenia so svetom. Keď ty, mních, opierajúc sa o cnosť a zakorenený v cnosti, takto rozvíjaš tieto štyri základy všímavosti, potom, mních, pre teba, nech už príde akákoľvek noc alebo deň, možno očakávať len rast v blahodárnych vlastnostiach, nie úpadok.“ … A ten mních sa stal jedným z arahantov.

8. 8. Rozprava o priateľoch

„414. ‚Mnísi, tých, ku ktorým prechádzate súcitom, a tých, ktorí si možno myslia, že by ste ich mali počúvať – či už sú to priatelia, spoločníci, príbuzní alebo rodinní príslušníci – mali by ste povzbudzovať, upokojovať a upevňovať v rozvíjaní štyroch základov všímavosti.‘

“Aké sú tie štyri? Tu, mnísi, mních prebýva v rozjímaní o tele ako o tele, horlivý, jasne chápajúci, všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti vo svete. V pocitoch [...], v mysli [...], v javoch prebýva v rozjímaní o javoch ako o javoch, horlivý, jasne chápajúci, všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti vo svete. Mnísi, tých, voči ktorým môžete pociťovať súcit, a tých, ktorí si myslia, že by mali počúvať – či už sú to priatelia, kolegovia, príbuzní alebo pokrvní príbuzní – mali by ste ich povzbudzovať, upokojovať a uvádzať do rozvíjania týchto štyroch základov všímavosti.“ Ôsmy.

9. Rozprava o pocitoch

415. „Mnísi, existujú tieto tri pocity. Ktoré tri? Príjemný pocit, nepríjemný pocit a pocit, ktorý nie je ani príjemný, ani nepríjemný. Toto, mnísi, sú tie tri pocity. Pre úplné pochopenie týchto troch pocitov by sa mali rozvíjať štyri základy všímavosti.“

„Aké štyri? Tu, mnísi, mních prebýva v kontemplácii tela ako tela, horlivý, jasne chápajúci, všímavý, zbavený chamtivosti a neuspokojenia so svetom. V pocitoch [...], v mysli [...], vo javoch prebýva a rozjíma o javoch ako o javoch, horlivý, jasne chápajúci, všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti vo svete. Pre úplné pochopenie týchto troch pocitov by sa mali rozvíjať tieto štyri základy všímavosti.“ Deviaty.

10. Rozprava o skvrnách

416. ‚Mnísi, existujú tieto tri skvrny. Ktoré tri? Skvrna zmyslovej túžby, skvrna bytia a skvrna nevedomosti. Toto, mnísi, sú tri skvrny. Na to, aby sa tieto tri skvrny odstránili, treba rozvíjať štyri základy všímavosti.‘

„Aké štyri? Tu, mnísi, mních prebýva a rozjíma o tele ako o tele, horlivý, jasne chápajúci, všímavý, zbavený chamtivosti a nevoľnosti voči svetu. V pocitoch [...], v mysli [...], vo javoch prebýva a uvažuje o javoch ako o javoch, horlivý, jasne chápajúci, všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti vo svete. Na odstránenie týchto troch skvrn by sa mali rozvíjať tieto štyri základy všímavosti.“ Desiata.

Kapitola o nesmrteľnosti, piata.

Jej zhrnutie:

Nesmrteľnosť, pôvod, cesta, všímavosť, hromada blahodárnych stavov; Pātimokkha, nesprávne konanie, priateľ, pocit a skvrny.

6. Kapitola o sérii opakovaní o rieke Gange

1–12. Skupina dvanástich kázní začínajúcich riekou Gange

417–428. ‚Tak ako, mnísi, rieka Ganga smeruje na východ, klesá na východ a inklinuje k východu; rovnako tak, mnísi, mních, ktorý rozvíja a kultivuje štyri základy všímavosti, smeruje k Nibbáne, klesá k Nibbáne a inklinuje k Nibbáne.‘

A ako, mnísi, sa mních tým, že rozvíja a kultivuje štyri základy všímavosti, nakláňa k Nibbáne, smeruje k Nibbáne a ťahá sa k Nibbáne? Tu, mnísi, mních prebýva v kontemplácii tela ako tela, horlivý, jasne chápajúci, všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti vo svete. V pocitoch [...], v mysli [...], vo javoch prebýva a rozjíma o javoch ako o javoch, horlivý, jasne chápajúci, všímavý, zbavený túžby a nevoľnosti vo svete. Takto, mnísi, sa mních rozvíjaním a kultivovaním štyroch základov všímavosti nakláňa k Nibbáne, smeruje k Nibbáne a približuje sa k Nibbáne.“ Toto by sa malo podrobnejšie vysvetliť.

Kapitola o sérii opakovaní o Gange, šiesta.

Jej zhrnutie:

Šesť smerujúcich na východ a šesť smerujúcich k oceánu; tieto dve skupiny po šiestich tvoria dvanásť, preto sa kapitola tak nazýva.

7. Kapitola o bdelosti

1–10. Desiatka kázní začínajúcich slovami Tathāgata

429–438. ‚Mnísi, pokiaľ existujú bytosti, či už beznohé, dvojnohé, štvornohé alebo mnohonohé – toto by sa malo rozviesť.‘

Kapitola o bdelosti, siedma.

Jej zhrnutie:

Tathāgata, Stopa, Vrchol, Koreň, Podstata a Plášť proti dažďu; Kráľ, Mesiac a Slnko, a desiaty je vyhlásený spolu s Plášťom.

8. Kapitola o tom, čo vyžaduje silu

1–12. Skupina dvanástich kázní začínajúcich slovom ‚sila‘

439–450. ‚Rovnako ako, mnísi, akékoľvek úlohy vyžadujúce silu sa vykonávajú – toto by sa malo rozvinúť.‘

Kapitola o tom, čo vyžaduje silu, ôsma.

Jeho zhrnutie:

Sila, semeno, slon, strom, hrniec, ihla, obloha, dva mraky, loď, návštevník a rieka.

9. Kapitola o hľadaní

1–10. Desiatka kázní začínajúcich slovom ‚hľadanie‘

451–460. ‚Mnísi, existujú tri druhy hľadania. Ktoré tri? Hľadanie zmyslových pôžitkov, hľadanie bytia a hľadanie svätého života.‘ Toto by sa malo podrobnejšie vysvetliť.

Kapitola o hľadaní, deviata.

Jej zhrnutie:

Hľadanie, spôsoby, znečistenia, existencia a tri utrpenia; neplodnosť, škvrny, utrpenia, pocity, túžba a smäd.

10. Kapitola o povodniach

1–10. Desať kázní začínajúcich slovami ‚Vyššie púta‘

461–470. ‚Mnísi, existuje týchto päť vyšších pút. Ktorých päť? Túžba po forme, túžba po bezforme, pýcha, nepokoj a nevedomosť. Toto, mnísi, sú päť vyšších pút. Pre vyššie poznanie, úplné pochopenie, úplné zničenie a opustenie týchto piatich vyšších pút by sa mali rozvíjať štyri základy všímavosti.‘

„Ktoré štyri? Tu, mnísi, mních prebýva v kontemplácii tela v tele – horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a neuspokojenia vo vzťahu k svetu. Prebýva v kontemplácii pocitov v pocitoch… v kontemplácii mysle v mysli… v kontemplácii javov v javoch – horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a neuspokojenia vo vzťahu k svetu. Pre vyššie poznanie, úplné pochopenie, úplné zničenie a opustenie týchto piatich vyšších pút by sa mali rozvíjať tieto štyri základy všímavosti.

(Rovnako ako v prípade Spojených rozpráv o ceste, tak aj Spojené rozprávy o základoch všímavosti by mali byť podrobne vysvetlené.)

Desiata časť o záplavách.

Jej zhrnutie:

Záplavy, jarmá, pripútanosť, putá a skryté sklony; zmyslové potešenia, prekážky, skupinky a nižšie okovy.

„Súvislé rozprávania o základoch všímavosti, tretia časť.“