SN 2 — Rozpravy o synoch bohov

2. Zbierka prepojení s devaputtami

1. Prvá kapitola

1. Prvá reč o Kassapovi

82. Tak som počul. Raz pobýval Blahoslavený v Sāvatthī, v Jetovom háji, v Anāthapiṇḍikovom parku. Potom, keď bola noc už pokročilá, devaputta Kassapa, nesmierne krásny, osvetľujúci celý Jétov háj, pristúpil k Blahoslavenému. Keď pristúpil, vzdal Blahoslavenému úctu a postavil sa na bok. Stojac na boku, devaputta Kassapa povedal Blahoslavenému: „Blahoslavený hlása mnícha, ale nie poučenie pre mnícha.“ „V tom prípade, Kassapa, nech si to ty, kto v tejto veci prehovorí.

Človek by sa mal cvičiť v tom, čo je správne povedané, a v službe askétom; v osamelom sedení v ústraní a v upokojovaní mysle.

To povedal devaputta Kassapa. Učiteľ to schválil. Potom devaputta Kassapa, keď si pomyslel: ‚Učiteľ ma schvaľuje,‘ vzdal úctu Blahoslavenému, obišiel ho tak, že sa k nemu obracal pravou stranou, a hneď tam zmizol.

2. Druhá reč o Kassapovi

83. V Sāvatthī. Stojac bokom, devaputta Kassapa predniesol tento verš v prítomnosti Blahoslaveného:

‚Ak by mních, sústredený a s oslobodenou mysľou, túžil po dosiahnutí srdca, mal by, keď spoznal vznik a zánik sveta, mať čistú myseľ, bez pripútanosti; to je jeho prospech.‘

3. Rozprava o Māghovi

84. V Sāvatthī. Potom, keď bola noc už v plnom prúde, devaputta Māgha, neprekonateľnej krásy, osvetľujúci celý Jétov háj, pristúpil k Blahoslavenému. Keď pristúpil, vzdal úctu Blahoslavenému a postavil sa na bok. Stojac bokom, devaputta Māgha oslovil Blahoslaveného veršom:

‚Čo odrezaním človek žije šťastne? Čo odrezaním človek netrpí? Ktorú jednu vec, Gotama, schvaľuješ zničiť?‘

‚Odrezaním hnevu človek žije šťastne; odrezaním hnevu človek netrpí. Ó, ty, kto si podmanil Vatru, ušľachtilí chvália zničenie hnevu s jeho otráveným koreňom a sladkým vrcholom; lebo keď ho človek odstráni, netrpí.“

4. Rozprava o Māgadha

85. V Sāvatthī. Stojac bokom, devaputta Māgadha oslovil Blahoslaveného veršom:

Koľko je na svete svetiel, ktorými je svet osvetlený? Prišli sme sa ťa opýtať, ctihodný pane; ako to máme vedieť?

Na svete sú štyri svetlá; piate sa tu nenachádza. Slnko svieti cez deň; mesiac žiari v noci.

– Vtedy oheň žiari dňom i nocou, tu i tam. Dokonale Osvietený je najlepší spomedzi tých, čo žiaria; toto je neprekonateľný lesk.

5. Rozprava o Dāmalim

86. V Sāvatthī. Vtedy, keď bola noc už v plnom prúde, devaputta Dāmali, neprekonateľnej krásy, osvetľujúci celý Jétov háj, pristúpil k Blahoslavenému. Keď pristúpil, vzdal úctu Blahoslavenému a postavil sa na bok. Stojac na boku, devaputta Dāmali predniesol v prítomnosti Blahoslaveného tento verš:

‚Toto úsilie by mal vyvíjať bráhman, ktorý je neúnavný; tým, že sa vzdá zmyslových pôžitkov, netúži po znovuzrodení.‘

‚Pre bráhmana už nie je žiadna úloha, Dāmali,‘ povedal Blahoslavený, ‚lebo bráhman urobil to, čo bolo potrebné urobiť.‘

„Kým bytosť nenájde oporu v riekach, usiluje sa všetkými svojimi končatinami; ale keď nájde oporu a stojí na suchu, neusiluje sa, lebo sa dostala na druhý breh.

Toto je podobenstvo, Dāmali, o bráhmanovi, ktorého nečistoty sú zničené, o rozvážnom a meditujúcom. Keď dosiahol koniec zrodenia a smrti, už sa nesnaží, lebo prekročil na druhý breh.

6. Rozprava o Kāmadovi

87. V Sāvatthī. Stojac bokom, devaputta Kāmada povedal Blahoslavenému: „Je to ťažké, Blahoslavený! Je to veľmi ťažké, Blahoslavený!“

„Učeníci, Kāmada,“ povedal Blahoslavený, „zakorenení v cnosti a s neochvejnou povahou, dokážu urobiť aj to, čo je ťažké. Pre toho, kto sa vydal na cestu bezdomovca, prináša spokojnosť šťastie.“

‚Toto uspokojenie, Blahoslavený, je ťažké dosiahnuť.‘

‚Dosahujú aj to, čo je ťažké dosiahnuť, Kāmada,‘ povedal Blahoslavený, ‚tí, ktorých myseľ sa deň a noc teší z rozvíjania mysle, ktorí sa tešia z upokojenia mysle.‘

‚Túto myseľ, Blahoslavený, je ťažké upokojiť.‘

‚Dokážu upokojiť aj to, čo je ťažké upokojiť, Kāmada,‘ povedal Blahoslavený, ‚tí, ktorí nachádzajú radosť v upokojovaní zmyslových schopností. Po pretrhnutí siete smrti, Kāmada, ušľachtilí vyrazia na cestu.‘

‚Cesta je ťažká na prekonanie, Blahoslavený, je to nerovná cesta.‘

‚Aj po ťažkej a nerovnej ceste, Kāmada, putujú ušľachtilí. Neušľachtilí na nerovnej ceste padajú hlavou napred. Cesta ušľachtilých je rovná, lebo ušľachtilí sú vyrovnaní aj uprostred nerovností.‘

7. Rozprava o Pañcālacaṇḍovi

88. V Sāvatthī. Stojac bokom, devaputta Pañcālacaṇḍa predniesol tento verš v prítomnosti Blahoslaveného:

„Naozaj, na stiesnenom mieste ten, kto má veľkú múdrosť, našiel východisko – Budha, ktorý pochopil džhánu, mudrc, vodca medzi tými, ktorí sa stiahli.“

‚Aj na stiesnenom mieste nachádzajú, ó Pañcālacaṇḍa,‘ povedal Blahoslavený, ‚Dhammu na dosiahnutie Nibbāny. Tí, ktorí dosiahli všímavosť – tí sú správne a dobre vyrovnaní.‘

8. Rozprava o Tāyanovi

89. V Sāvatthī. Vtedy sa devaputta Tāyana, bývalý učiteľ sekty, keď bola noc už pokročilá a jeho neprekonateľný lesk osvetľoval celý Jétov háj, priblížil k Blahoslavenému. Keď sa priblížil, vzdal úctu Blahoslavenému a postavil sa na bok. Stojac na boku, devaputta Tāyana predniesol v prítomnosti Blahoslaveného tieto verše:

„Usiluj sa a preruš tok, ó bráhmane, zbav sa zmyslových pôžitkov. Bez toho, aby sa vzdal zmyslových pôžitkov, mudrc nedosiahne jednotu.

„Ak to má človek urobiť, mal by to urobiť; mal by sa o to pevne usilovať. Lebo nedbanlivý askéta rozptyľuje prach ešte viac.

Lepšie je zločin nespáchať; zločin človeka potom trápi. Lepšie je urobiť dobrý skutok, ktorý, keď je vykonaný, človek neoľutuje.

Rovnako ako tráva kusa, nesprávne uchopená, poreže ruku, tak aj stav mnícha, nesprávne zvládnutý, ťahá človeka do pekla.

Akýkoľvek čin, ktorý je nedbanlivý, a akýkoľvek sľub, ktorý je poškvrnený, svätý život žitý s neochotou – to neprináša veľké ovocie.“

To povedal devaputta Tāyana. Keď to povedal, vzdal úctu Blahoslavenému, s úctou ho obišiel a hneď na mieste zmizol.

Potom, keď tá noc pominula, Blahoslavený oslovil mníchov: „Mnísi, tejto noci sa ku mne, keď bola noc už v pokročilom štádiu a jeho neprekonateľný lesk osvetľoval celý Jétov háj, priblížil devaputta Tāyana, bývalý učiteľ sekty. Keď sa priblížil, vzdal mi úctu a postavil sa na bok. Stojac na boku, mnísi, devaputta Tāyana predniesol v mojej prítomnosti tieto verše:

‚Usiluj sa a preruš tok, ó bráhmane, zbav sa zmyslových pôžitkov. Bez toho, aby sa vzdal zmyslových pôžitkov, mudrc nedosiahne jednotu.‘

‚Ak to má človek urobiť, mal by to urobiť; mal by sa o to pevne usilovať. Lebo nedbanlivý askéta rozptyľuje prach ešte viac.‘

‚Lepšie je zločin nespáchať; zločin človeka potom trápi. Lepšie je urobiť dobrý skutok, ktorý, keď je vykonaný, človek neoľutuje.‘

‚Rovnako ako tráva kusa, nesprávne uchopená, poreže ruku, tak aj stav mnícha, nesprávne zvládnutý, ťahá človeka do pekla.‘

‚Akýkoľvek čin, ktorý je nedbanlivý, a akýkoľvek sľub, ktorý je poškvrnený, svätý život žitý s neochotou – to neprináša veľké ovocie.‘

To povedal devaputta Tāyana, mnísi. Keď to povedal, vzdal mi úctu, s úctou ma obišiel a hneď tam zmizol. Naučte sa verše Tāyany, mnísi; osvojte si verše Tāyany, mnísi; zapamätajte si verše Tāyany, mnísi. Verše Tāyany sú prospešné, mnísi, a sú základom svätého života.“

9. 9. Sutta o Candimovi

90. V Sāvatthī. V tom čase bol devaputta Candimā zajatý Rāhuom, pánom asurov. Vtedy devaputta Candimā, spomínajúc na Blahoslaveného, v tom čase zarecitoval tento verš:

„Skláňam sa pred tebou, ó Budha, ó Hrdina! Si v každom ohľade oslobodený. Upadol som do úzkosti; buď mi útočiskom!“

Vtedy sa Blahoslavený kvôli devaputtovi Candimovi obrátil na Rāhu, vládcu asurov, s veršom:

‚Candimā hľadal útočisko u Tathāgaty, Arahanta. Prepusť Candimu, ó Rāhu! Budhovia sú súcitní voči svetu.‘

Potom Rāhu, vládca asurov, keď prepustil devaputtu Candimā, ponáhľal sa k Vepacittimu, vládcovi asurov. Keď sa k nemu priblížil, vydesený a s vlasmi stojacimi na hlave, postavil sa bokom. K Rāhuovi, vládcovi asurov, ktorý stál bokom, sa Vepacitti, vládca asurov, obrátil veršom:

Prečo si teraz, ó Rāhu, akoby v veľkom zhone, oslobodil Candimā? Keď si sem prišiel s vydeseným výrazom, prečo tam stojíš, akoby si sa bál?

Bol som ohromený veršom, ktorý vyslovil Budha. Keby som Candimā neoslobodil, moja hlava by sa rozpadla na sedem kúskov; kým by som žil, nenašiel by som žiadne šťastie.

10. 10. Sūriya Sutta

91. V Sāvatthī. V tom čase bol devaputta Sūriya zajatý Rāhuom, pánom asurov. Vtedy devaputta Sūriya, spomínajúc na Blahoslaveného, v tom čase predniesol tento verš:

„Skláňam sa pred tebou, ó Budha, ó Hrdina! Si v každom ohľade oslobodený. Upadol som do úzkosti; buď mi útočiskom!“

Vtedy sa Blahoslavený kvôli devaputtovi Sūriyovi obrátil na Rāhu, vládcu asurov, so veršami:

‚Sūriya hľadal útočisko u Tathāgaty, Arahanta. Prepusť Sūriyu, ó Rāhu! Budhovia sú súcitní voči svetu.‘

Toho tvorcu svetla v tme a temnote, žiarivého, guľovitého a s divokou silou – neprehltni ho, Rāhu, keď putuje po oblohe. Ó Rāhu, osloboď môjho syna, Sūriju!

Potom Rāhu, pán asurov, keď prepustil Sūriyu, devaputtu, ponáhľal sa k Vepacittimu, pánovi asurov. Keď sa priblížil, vydesený a s vlasmi stojacimi na hlave, postavil sa na bok. K Rāhuovi, pánovi asurov, ktorý stál na boku, sa Vepacitti, pán asurov, obrátil s veršom:

Prečo si teraz, ó Rāhu, akoby v veľkom zhone, oslobodil Sūriju? Keď si sem prišiel s vydeseným výrazom, prečo tam stojíš, akoby si sa bál?

Bol som ohromený veršami, ktoré vyslovil Budha. Keby som neoslobodil Sūriju, moja hlava by sa rozpadla na sedem kúskov; kým by som žil, nenašiel by som žiadne šťastie.

Prvá kapitola.

Zhrnutie:

Dvaja Kassapovia, Māgha, Māgadha, Dāmali, Kāmada, Pañcālacaṇḍa, Tāyana a spolu s Candimom a Sūriyom – to je tých desať.

2. 2. Kapitola o Anāthapiṇḍikovi

1. Rozprava o Candimasovi

92. V Sāvatthī. Potom, keď bola noc už v plnom prúde, devaputta Candimasa, s mimoriadne príjemným vzhľadom, osvetlil celý Jétov háj a pristúpil k Blahoslavenému. Keď sa priblížil, vzdal úctu Blahoslavenému a postavil sa na bok. Stojac na boku, devaputta Candimasa predniesol v prítomnosti Blahoslaveného tento verš:

‚Naozaj dosiahnu stav blahobytu, ako jeleň v horách alebo v zákrute rieky, oslobodený od ovád – tí, ktorí zdokonalili džhány, sú sústredení, rozvážni a bdelí.‘

Tí skutočne prejdú na druhý breh, keď pretrhnú sieť ako ryba – tí, ktorí zdokonalili džhány, sú usilovní a zanechali konflikty.

2. Rozprava o Veṇḍuovi

93. Stojac bokom, devaputta Veṇḍu predniesol tento verš v prítomnosti Blahoslaveného:

„Naozaj šťastní sú tí ľudia, ktorí slúžia Blahoslavenému; usilujú sa v Gotamovom učení, sú usilovní a cvičia sa.“

(Blahoslavený povedal Veṇḍuovi:) ‚Tí meditujúci, ktorí sa cvičia v pravidlách poučenia, ktoré som vyhlásil, a sú usilovní v správnom čase, nepadnú pod vplyv Smrti.‘

3. Rozprava o Dīghalaṭṭhim

94. Tak som počul. Raz Blahoslavený prebýval v Rádžagáhe v Bambusovom háji, na mieste, kde sa kŕmia veveričky. Potom, keď bola noc už v plnom prúde, devaputta Dīghalaṭṭhi, s mimoriadne príjemným vzhľadom, osvetlil celý Bambusový háj a pristúpil k Blahoslavenému. Keď pristúpil, vzdal úctu Blahoslavenému a postavil sa na bok. Stojac na boku, devaputta Dīghalaṭṭhi predniesol v prítomnosti Blahoslaveného tento verš:

Ak si mních želá dosiahnuť oslobodenie srdca, mal by byť meditujúcim s oslobodenou mysľou. Keď spozná vznik a zánik sveta, bude mať čistú myseľ a bude nezviazaný, a tak získa tento prínos.

4. Rozprava o Nandanovi

95. Stojac bokom, devaputta Nandana oslovil Blahoslaveného veršom:

Pýtam sa ťa, Gotama s nesmiernou múdrosťou, lebo vedomosti a videnie Blahoslaveného sú ničím neobmedzené: Akého človeka nazývajú cnostným? Akého človeka nazývajú múdrym? Aký človek žije tak, že prekonal utrpenie? Akého človeka uctievajú devovia?

Ten, kto je cnostný, múdry, s rozvinutým ja, vyrovnaný, tešiaci sa z džhány a bdelý; pre ktorého všetky smútky pominuli a boli opustené, ktorého nečistoty sú zničené, ktorý nosí svoje posledné telo.

Takého nazývajú cnostným; takého nazývajú múdrym. Taký žije tak, že prekonal utrpenie; takého uctievajú devovia.

5. Rozprava o Candane

96. Stojac bokom, devaputta Candana oslovil Blahoslaveného veršom:

„Ako človek prekročí rieku, neúnavne dňom i nocou? Bez miesta, kde by sa mohol postaviť, bez toho, čo by mohol uchopiť, kto sa nepotopí do hlbín?“

Ten, kto je vždy obdarený cnosťou, múdry a dobre sústredený, s prebudenou energiou a odhodlanou mysľou, prekročí túto rieku, ktorú je tak ťažké prekročiť.

Ten, kto je odpútaný od vnímania zmyslového potešenia, kto prekročil okovy formy a v ktorom je túžba po rozkoši vyčerpaná – ten sa nepotopí do hlbín.

6. Rozprava o Vāsudattovi

97. Stojac bokom, devaputta Vāsudatta predniesol tento verš v prítomnosti Blahoslaveného:

‚Ako keby ho zasiahlo kopije, alebo ako keby mu horela hlava, mních by mal, s plnou pozornosťou, putovať s cieľom zbaviť sa zmyslovej túžby.‘“

‚Ako keby ho zasiahlo kopije, alebo ako keby mu horela hlava, mních, ktorý je bdelý, by mal putovať s cieľom zbaviť sa názoru na identitu.‘

7. Rozprava o Subrahmāovi

98. Stojac bokom, devaputta Subrahmā oslovil Blahoslaveného veršom: