MN 55 — Rozprava s Jīvakom

5. Jīvaka Sutta

51. Tak som počul. Raz, keď Blahoslavený pobýval v Rádžagáhe v mangovom háji Jīvaka Komárabhacca, prišiel k nemu Jīvaka Komárabhacca, vzdal mu úctu a posadil sa na bok. Keď sedel po boku, Jīvaka Komārabhacca povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, počul som toto: ‚Zabíjajú živé bytosti pre asketu Gotamu; asketa Gotama vedome jedáva mäso pripravené pre neho a na základe úmyselného činu.‘ Ctihodný pane, tí, ktorí hovoria: ‚Zabíjajú živé bytosti pre asketu Gotamu; asketa Gotama vedome jedáva mäso pripravené pre neho a na základe úmyselného činu‘ – uvádzajú skutočné slová Blahoslaveného a nezneužívajú Blahoslaveného tým, čo nie je pravda? Vyhlasujú to v súlade s Dhammou, takže na základe tohto uvažovania nemožno nájsť žiadny oprávnený dôvod na kritiku?“

52. ‚Jívaka, tí, ktorí hovoria: ‚Zabíjajú živé bytosti pre askétu Gotamu; askéta Gotama vedome jedáva mäso pripravené pre neho a na základe úmyselného činu,‘ neprezrádzajú moje skutočné slová; skresľujú ma tým, čo je falošné a nepravdivé. Jīvaka, hovorím, že mäso sa nemá konzumovať z troch dôvodov: keď je videné, počuté alebo podozrivé. Z týchto troch dôvodov, Jīvaka, hovorím, že mäso sa nemá konzumovať. Jīvaka, hovorím, že mäso sa má konzumovať z troch dôvodov: keď nie je videné, nie je počuté a nie je podozrivé. Z týchto troch dôvodov, Jīvaka, hovorím, že mäso sa má konzumovať.“

53. ‚Jīvaka, v tomto učení mních prebýva v určitej dedine alebo meste. Prebýva tak, že preniká jedným smerom s mysľou naplnenou láskavosťou, podobne druhým, podobne tretím a podobne štvrtým. Tak nad sebou, pod sebou a naprieč, všade, stotožňujúc sa so všetkým, prebýva a napĺňa celý svet mysľou preniknutou láskavosťou – rozsiahlou, vznešenou, nemerateľnou, bez nepriateľstva a bez utrpenia. Potom k nemu pristúpi hlava rodiny alebo syn hlavy rodiny a pozve ho na jedlo na nasledujúci deň. Jīvaka, ak si to mních želá, pozvanie prijme. Keď pominie noc, ráno sa oblečie, vezme si misku a vonkajšie rúcho a ide do príbytku toho hospodára alebo synovca hospodára. Keď dorazí, posadí sa na pripravené miesto. Potom mu ten hospodár alebo syn hospodára podá vybranú almužnu. Nenapadne ho: „Naozaj, bolo by dobré, keby mi tento hospodár alebo syn hospodára podal vybranú almužnu!“ Ani mu nenapadne: „Ach, keby mi tento hospodár alebo syn hospodára podal takú vybranú almužnu aj v budúcnosti!“ Túto almužnu prijíma bez chamtivosti, bez pobláznenia a bez pripútanosti, vidiac v nej nebezpečenstvo a s múdrosťou úniku. Čo si myslíš, Jīvaka? Má v tom čase ten mních v úmysle spôsobiť utrpenie sebe, utrpenie druhým alebo utrpenie obom?“

Nie, ctihodný pane.

Jīvaka, nekonzumuje ten mních v tom čase iba bezúhonné jedlo?

Tak je to, ctihodný pane. Počul som toto, ctihodný pane: ‚Brahmá je ten, kto prebýva v láskavosti.‘ Toto, ctihodný pane, je ten Brahmá, ktorého som videl na vlastné oči, a to Blahoslavený; lebo Blahoslavený, ctihodný pane, je ten, kto prebýva v láskavosti.“ „Jívaka, tá chamtivosť, tá nenávisť a tá nevedomosť, ktorými by človek trpel – tú chamtivosť, tú nenávisť a tú nevedomosť Tathágata opustil, odrezal pri koreni, urobil z nich niečo ako pahýľ palmy, priviedol ich do neexistencie a sú takej povahy, že sa v budúcnosti už znovu nevynoria. Ak si, Jívaka, hovoril práve s ohľadom na toto, súhlasím s tebou.“ „Ctihodný pane, naozaj som hovoril práve o tom.

54. „Jīvaka, v tomto Učení mních prebýva v určitej dedine alebo meste. Zotrváva, prenikajúc jedným smerom s mysľou naplnenou súcitom... s radosťou zo šťastia druhých... s vyrovnanosťou, podobne aj v druhom, podobne aj v treťom a podobne aj vo štvrtom. Takto hore, dole a naprieč, všade, stotožňujúc sa so všetkými, prebýva a preniká celý svet mysľou naplnenou vyrovnanosťou – rozsiahlou, vznešenou, nemerateľnou, bez nepriateľstva a bez utrpenia. Potom k nemu pristúpi nejaký hlava rodiny alebo syn hlavy rodiny a pozve ho na jedlo na nasledujúci deň. Jīvaka, ak si to mních želá, pozvanie prijme. Keď pominie noc, ráno sa oblečie, vezme si misku a vonkajšie rúcho a ide do sídla toho hospodára alebo synovca hospodára. Keď dorazí, posadí sa na pripravené miesto. Potom mu ten hospodár alebo syn hospodára podá vybranú almužnu. Nenapadne ho: „Naozaj, bolo by dobré, keby mi tento hospodár alebo syn hospodára podal vybranú almužnu!“ Ani mu nenapadne: „Ach, keby mi tento hospodár alebo syn hospodára podal takú vybranú almužnu aj v budúcnosti!“ Túto almužnu prijíma bez chamtivosti, bez pobláznenia a bez pripútanosti, vidiac v nej nebezpečenstvo a s múdrosťou úniku. Čo si myslíš, Jīvaka? Má v tom čase ten mních v úmysle spôsobiť utrpenie sebe, utrpenie druhým alebo utrpenie obom?“

Nie, ctihodný pane.

Jīvaka, nekonzumuje ten mních v tom čase iba bezúhonné jedlo?

Tak je to, ctihodný pane. Počul som toto, ctihodný pane: ‚Brahmá je ten, kto prebýva v vyrovnanosti.‘ Toto, ctihodný pane, je ten Brahmá, ktorého som videl na vlastné oči, a to Blahoslavený; lebo Blahoslavený, ctihodný pane, je ten, kto prebýva v vyrovnanosti.“ „Jívaka, tá chamtivosť, tá nenávisť a tá zaslepenosť, kvôli ktorým by človek pociťoval rozhorčenie, nespokojnosť alebo zášť – tú chamtivosť, tú nenávisť a tú zaslepenosť Tathágata opustil, odrezal pri koreni, urobil z nich niečo ako pahýľ palmy, priviedol ich do neexistencie a sú takej povahy, že sa v budúcnosti už viac nevyskytnú. Ak si, Jīvaka, hovoril práve o tomto, súhlasím s tebou.“ „Ctihodný pane, naozaj som hovoril práve o tomto.“

55. ‚Jīvaka, kto zabije živú bytosť v mene Tathāgaty alebo žiaka Tathāgaty, vytvára veľa negatívnych skutkov v piatich prípadoch. Po prvé, keď táto osoba povie: ‚Choď, priveď tú a tú živú bytosť,‘ týmto prvým prípadom vytvára veľa negatívnych skutkov. Po druhé, keď tá živá bytosť, vedená na povraze okolo krku, prežíva bolesť a utrpenie, týmto druhým prípadom si nahromadí veľa negatívnych skutkov. Po tretie, keď povie: ‚Choď, zabi túto živú bytosť,‘ týmto tretím prípadom si nahromadí veľa negatívnych skutkov. Po štvrté, keď tá živá bytosť počas zabíjania prežíva bolesť a utrpenie, týmto štvrtým prípadom si nahromadí veľa negatívnych skutkov. Po piate, keď Tathāgatovi alebo Tathāgatovmu žiakovi ponúka to, čo je neprípustné, týmto piatym činom si vytvára veľa negatívnych skutkov. Jīvaka, kto zabije živú bytosť v mene Tathāgaty alebo Tathāgatovho žiaka, vytvára si týmito piatimi činmi veľa negatívnych skutkov.“

Keď to bolo povedané, Jīvaka Komārabhacca povedal Blahoslavenému: „Je to úžasné, ctihodný pane! Je to ohromujúce, ctihodný pane! Naozaj, ctihodný pane, mnísi konzumujú dovolené jedlo; naozaj, ctihodný pane, mnísi konzumujú bezúhonné jedlo. Vynikajúce, ctihodný pane! Vynikajúce, ctihodný pane! … Nech si ma od dnešného dňa Blahoslavený pamätá ako laického nasledovníka, ktorý sa uchýlil k útočisku na celý život.

„Jīvaka Sutta, piata, je ukončená.“