MN 115 — Rozprava o mnohých prvkoch

5. Rozprava o mnohých prvkoch

124. Tak som počul. Istého dňa pobýval Blahoslavený v Sāvatthī, v Jétovom háji, v Anāthapiṇḍikovom parku. Tam sa Blahoslavený obrátil na mníchov: „Mnísi!“ „Ctihodný pane,“ odpovedali mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto:

Akékoľvek obavy vznikajú, mnísi, všetky pochádzajú od hlupáka, nie od múdreho; akékoľvek nešťastia vznikajú, všetky pochádzajú od hlupáka, nie od múdreho; akékoľvek utrpenia vznikajú, všetky pochádzajú od hlupáka, nie od múdreho. Rovnako ako, mnísi, oheň, ktorý vznikne v chatrči z trstiny alebo trávy, môže spáliť aj štítový dom, omietnutý zvnútra i zvonku, bez prievanov, s zamknutými dverami a zatvorenými oknami – rovnako tak, mnísi, akékoľvek obavy vzniknú, všetky vznikajú z hlupáka, nie z múdreho; akékoľvek pohromy vzniknú, všetky vznikajú z hlupáka, nie z múdreho; akékoľvek utrpenia vznikajú, všetky vznikajú z hlupáka, nie z múdreho. Tak, mnísi, hlupáka sprevádza strach, múdry je bez strachu; hlupáka sprevádza nešťastie, múdry je bez nešťastia; hlupáka sprevádza utrpenie, múdry je bez utrpenia. Od múdreho, mnísi, nepochádza žiadny strach, žiadne nešťastie, žiadne utrpenie. Preto, mnísi, mali by ste sa takto cvičiť: ‚Budeme múdri a rozvážni.‘

Keď to bolo povedané, ctihodný Ānanda povedal Blahoslavenému: „Do akej miery, ctihodný pane, je vhodné nazývať mnícha ‚múdrym a rozvážnym‘?“ „Ānanda, keď je mních zbehlý v prvkoch, zbehlý v zmyslových základniach, zbehlý v závislom vznikaní a zbehlý v tom, čo je možné a čo nemožné – do tej miery, Ānanda, je vhodné nazývať mnícha ‚múdrym a rozvážnym‘.

125. ‚Ale do akej miery, ctihodný pane, je vhodné nazvať mnícha ‚zbehlým v prvkoch‘?“ „Existuje týchto osemnásť prvkov, Ānanda: prvok oka, prvok formy, prvok vedomia oka; prvok ucha, prvok zvuku, prvok vedomia ucha; prvok nosa, prvok vône, prvok vedomia nosa; prvok jazyka, prvok chuti, prvok vedomia jazyka; prvok tela, prvok hmatateľného, prvok vedomia tela; prvok mysle, prvok mentálneho objektu, prvok vedomia mysle. Keď, Ānanda, niekto pozná a vidí týchto osemnásť prvkov, v takom rozsahu, Ānanda, je vhodné nazvať mnícha ‚zručným v prvkoch‘.

„Ale, ctihodný pane, mohol by existovať aj iný spôsob, na základe ktorého by bolo vhodné nazvať mnícha ‚zbehlým v prvkoch‘?“ „Mohol by existovať, Ānanda. Existuje týchto šesť prvkov, Ānanda: prvok zeme, prvok vody, prvok ohňa, prvok vzduchu, prvok priestoru a prvok vedomia. Keď, Ānanda, niekto pozná a vidí týchto šesť prvkov, v tom rozsahu, Ānanda, je vhodné nazvať mnícha ‚zručným v prvkoch‘.

Ale, ctihodný pane, mohol by existovať aj iný spôsob, ktorým by bolo vhodné nazvať mnícha ‚zručným v prvkoch‘?“ „Mohol by existovať, Ānanda. Existuje týchto šesť prvkov, Ānanda: prvok rozkoše, prvok bolesti, prvok radosti, prvok smútku, prvok vyrovnanosti a prvok nevedomosti. Keď, Ānanda, niekto pozná a vidí týchto šesť prvkov, v tom rozsahu, Ānanda, je vhodné nazvať mnícha ‚zručným v prvkoch‘.

„“Ale, ctihodný pane, mohol by existovať aj iný spôsob, na základe ktorého by bolo vhodné nazvať mnícha ‚zručným v prvkoch‘?“ „Mohlo by to tak byť, Ānanda. Existuje týchto šesť prvkov, Ānanda: prvok zmyslovej túžby, prvok odriekania, prvok nepriateľstva, prvok ne-nepriateľstva, prvok krutosti a prvok ne-krutosti. Keď, Ānanda, niekto pozná a vidí týchto šesť prvkov, v tom rozsahu, Ānanda, je vhodné nazvať mnícha ‚zručným v prvkoch‘.“"

„Ale, ctihodný pane, existuje snáď iný spôsob, ktorým by bolo vhodné nazvať mnícha ‚zručným v prvkoch‘?“ „Môže existovať, Ānanda. Existujú tieto tri prvky, Ānanda: prvok zmyslovej sféry, prvok sféry foriem a prvok sféry bezforemnosti. Keď, Ānanda, niekto pozná a vidí tieto tri prvky, v tom rozsahu, Ānanda, je vhodné nazvať mnícha ‚zručným v prvkoch‘.

Ale, ctihodný pane, mohol by existovať aj iný spôsob, na základe ktorého by bolo vhodné nazvať mnícha ‚zbehlým v prvkoch‘?“ „Mohol by existovať, Ānanda. Existujú tieto dva prvky, Ānanda: podmienený prvok a nepodmienený prvok. Keď, Ānanda, niekto pozná a vidí tieto dva prvky, v tom rozsahu, Ānanda, je vhodné nazvať mnícha ‚zručným v prvkoch‘.

126. ‚Ale do akej miery, ctihodný pane, je vhodné nazvať mnícha ‚zručným v zmyslových základniach‘?“ „Existuje týchto šesť vnútorných a vonkajších zmyslových základov, Ānanda: oko a tvary, ucho a zvuky, nos a vône, jazyk a chute, telo a hmatateľné veci, myseľ a mentálne objekty. Keď, Ānanda, niekto pozná a vidí týchto šesť vnútorných a vonkajších zmyslových základov, v takom rozsahu, Ānanda, je vhodné nazvať mnícha ‚zručným v zmyslových základoch‘.

Ale do akej miery, ctihodný pane, je vhodné nazvať mnícha ‚zručným v závislom vznikaní‘?“ „Tu, Ānanda, mních chápe takto: ‚Keď toto existuje, to vzniká; so vznikom tohto vzniká aj to. Keď toto neexistuje, tamto nevzniká; so zánikom tohto zaniká aj tamto. To znamená: S nevedomosťou ako podmienkou vznikajú mentálne formácie; s mentálnymi formáciami ako podmienkou vzniká vedomie; s vedomím ako podmienkou vzniká meno a forma; s menom a formou ako podmienkou vzniká šesť zmyslových základov; so šiestimi zmyslovými základmi ako podmienkou vzniká kontakt; s dotykom ako podmienkou vzniká pocit; s pocitom ako podmienkou vzniká túžba; s túžbou ako podmienkou vzniká lipnutie; s lipnutím ako podmienkou vzniká existencia; s existenciou ako podmienkou vzniká zrodenie; so zrodením ako podmienkou vzniká starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, nepriazeň a zúfalstvo. Taký je pôvod celej tejto masy utrpenia. Ale s úplným zaniknutím a ukončením práve tejto nevedomosti nastáva ukončenie mentálnych útvarov; s ukončením mentálnych útvarov nastáva ukončenie vedomia; s ukončením vedomia nastáva ukončenie mena a formy; s ukončením mena a formy nastáva ukončenie šiestich zmyslových základov; s ukončením šiestich zmyslových základov nastáva ukončenie kontaktu; s ukončením kontaktu nastáva ukončenie pocitu; s ukončením pocitu nastáva ukončenie túžby; s ukončením túžby nastáva ukončenie lipnutia; s ukončením lipnutia nastáva ukončenie existencie; s ukončením existencie nastáva ukončenie zrodu; s ukončením zrodu zanikajú starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, nepríjemnosť a zúfalstvo. Takto nastáva zánik celej tejto masy utrpenia.“ V tomto rozsahu, Ānanda, je vhodné nazvať mnícha ‚zručným v závislom vznikaní‘.

127. „Navyše, ctihodný pane, do akej miery je mních hoden toho, aby bol nazývaný ‚zručným v tom, čo je možné a čo je nemožné‘?“ „Tu, Ānanda, mních chápe: ‚Je nemožné, neexistuje žiadna príležitosť, aby osoba obdarená správnym pohľadom považovala akýkoľvek jav za trvalý; táto možnosť neexistuje.‘ Chápe: ‚Je však možné, že bežný človek by akýkoľvek jav považoval za trvalý; táto možnosť existuje.‘ Chápe: ‚Je nemožné, neexistuje žiadna príležitosť, aby človek obdarený správnym pohľadom považoval akúkoľvek formáciu za príjemnú; táto možnosť neexistuje.‘ Chápe: ‚Je však možné, že bežný človek by akúkoľvek formáciu považoval za príjemnú; táto možnosť existuje.‘ Chápe: ‚Je nemožné, neexistuje žiadna príležitosť, aby človek obdarený správnym pohľadom považoval akýkoľvek jav za ja; táto možnosť neexistuje.‘ Chápe: ‚Je však možné, že bežný človek by akýkoľvek jav považoval za ja; táto možnosť existuje.‘

128. „Chápe: ‚Je nemožné, neexistuje žiadny dôvod, aby človek obdarený správnym pohľadom pripravil svoju matku o život; táto možnosť neexistuje.‘ Chápe: ‚Je však možné, že bežný človek by zbavil svoju matku života; táto možnosť existuje.‘ Chápe: ‚Je nemožné, neexistuje žiadny dôvod, aby človek obdarený správnym pohľadom zbavil svojho otca života… alebo aby zbavil života arahanta; táto možnosť neexistuje.‘ Chápe: „Je však možné, že obyčajný človek by pripravil svojho otca o život… alebo by pripravil arahanta o život; táto možnosť existuje.“ Chápe: „Je nemožné, neexistuje žiadna príležitosť, aby človek obdarený správnym pohľadom so zlomyseľnou mysľou prelieval krv Tathāgaty; táto možnosť neexistuje.“ Chápe: „Je však možné, že obyčajný človek by so zlomyseľným úmyslom prelieval krv Tathāgaty; táto možnosť existuje.“ Chápe: „Je nemožné, neexistuje žiadna príležitosť, aby človek obdarený správnym pohľadom spôsobil rozkol v Saṅghe; táto možnosť neexistuje.“ Chápe: ‚Je však možné, že obyčajný človek by spôsobil rozkol v Saṅghe; táto možnosť existuje.‘ Chápe: ‚Je nemožné, neexistuje žiadny dôvod, aby človek obdarený správnym pohľadom určil iného za svojho učiteľa; táto možnosť neexistuje.‘ Chápe: ‚Je však možné, že obyčajný človek by určil iného za svojho učiteľa; táto možnosť existuje.‘

129. ‚Pochopí: ‚Je nemožné, neexistuje žiadna príležitosť, aby v jednom svetovom systéme vznikli súčasne dvaja arahanti, Dokonale Osvietení; táto možnosť neexistuje.‘ Pochopí: ‚Je však možné, aby v jednom svetovom systéme vznikol jeden arahant, Dokonale Osvietený; táto možnosť existuje.‘ Chápe: ‚Je nemožné, neexistuje žiadna príležitosť, aby v jednom svetovom systéme vznikli súčasne dvaja panovníci, ktorí otáčajú kolesom; táto možnosť neexistuje.‘ Chápe: ‚Je však možné, aby v jednom svetovom systéme vznikol jeden panovník, ktorý otáča kolesom; táto možnosť existuje.‘

130. ‚Pochopí: ‚Je nemožné, neexistuje žiadna príležitosť, aby žena bola arahantkou, Dokonale Osvietenej; táto možnosť neexistuje.‘ Chápe: ‚Je však možné, aby sa muž stal arahantom, dokonale osvietenej bytosťou; táto možnosť existuje.‘ Chápe: ‚Je nemožné, neexistuje žiadna príležitosť, aby sa žena stala panovníkom, ktorý otáča kolesom; táto možnosť neexistuje.‘ Chápe: ‚Je však možné, aby sa muž stal panovníkom, ktorý otáča kolesom; táto možnosť existuje.‘ Pochopí: ‚Je nemožné, neexistuje žiadna príležitosť, aby žena dosiahla stav Sakku… stav Māru… alebo stav Brahmā; táto možnosť neexistuje.‘ Pochopí: ‚Ale je možné, že muž dosiahne stav Sakku… stav Māru… alebo stav Brahmā; táto možnosť existuje.‘“

131. ‚Pochopí: ‚Je nemožné, neexistuje žiadna príležitosť, aby z telesného nesprávneho konania vyplynul žiadaný, príjemný a uspokojivý výsledok; táto možnosť neexistuje.‘ Pochopí: ‚Je však možné, že z telesného nesprávneho konania vyplynie nežiaduci, nepríjemný a nepekný výsledok; táto možnosť existuje.‘ Chápe: ‚Je nemožné, neexistuje žiadna príčina, aby z nesprávneho telesného konania… alebo z nesprávneho mentálneho konania vyplynul žiadaný, príjemný a uspokojivý výsledok; táto možnosť neexistuje.‘ Chápe: ‚Je však možné, že z nesprávneho telesného konania… alebo z nesprávneho mentálneho konania vyplynie nežiadaný, nepríjemný a nepekný výsledok; táto možnosť existuje.‘ Chápe: „Je nemožné, neexistuje žiadna príležitosť, aby v dôsledku správneho telesného konania vznikol nežiaduci, nepríjemný a nepekný výsledok; táto možnosť neexistuje.“ Chápe: „Je však možné, že v dôsledku správneho telesného konania vznikne žiaduci, príjemný a pekný výsledok; táto možnosť existuje.“ Chápe: „Je nemožné, neexistuje žiadna príležitosť, aby v dôsledku správneho slovného správania… alebo správneho mentálneho správania vznikol nežiaduci, nepríjemný a nepekný výsledok; táto možnosť neexistuje.“ Chápe: „Je však možné, že v dôsledku správneho slovného správania… alebo správneho mentálneho správania vznikne žiaduci, príjemný a pekný výsledok; táto možnosť existuje.““

Chápe: ‚Je nemožné, neexistuje žiadna príležitosť, aby sa ten, kto sa dopúšťa telesného neprimeraného správania, kvôli tejto príčine a podmienke po rozpade tela po smrti znovuzrodil v dobrom osude, v nebeskom svete – táto podmienka neexistuje.‘ Chápe: ‚A vskutku, je to možná podmienka, že ten, kto sa dopúšťa telesného neprimeraného správania, kvôli tej príčine a podmienke, po rozpade tela po smrti, by sa mal znova narodiť v stave strádania, v zlom mieste, v mieste skazy, v pekle – táto podmienka existuje.‘ Pochopí: „Je nemožné, neexistuje žiadna príležitosť, aby sa ten, kto sa dopúšťa nesprávneho konania slovami… ten, kto sa dopúšťa nesprávneho konania mysľou, v dôsledku tejto príčiny a podmienky, po rozpade tela po smrti znovuzrodil v dobrom mieste, v nebeskom svete – táto podmienka neexistuje.“ Pochopí: „A vskutku, je to možný stav, že ten, kto sa dopúšťa nesprávneho správania slovami… ten, kto sa dopúšťa nesprávneho správania mysľou, kvôli tej príčine a podmienke, po rozpade tela po smrti, by sa mal znova narodiť v stave strádania, na zlom mieste, na mieste skazy, v pekle – tento stav existuje.“ Pochopí: „Je nemožné, neexistuje žiadna príležitosť, aby sa ten, kto sa dopúšťa telesného dobrého správania, v dôsledku tejto príčiny a podmienky, po rozpade tela po smrti znovuzrodil v stave strádania, v zlom osude, na mieste skazy, v pekle – táto podmienka neexistuje.“ Pochopí: „A vskutku, je to možný stav, že ten, kto je obdarený dobrým telesným správaním, v dôsledku tejto príčiny a podmienky, po rozpade tela po smrti, by sa mal znova narodiť v dobrom osude, v nebeskom svete – tento stav existuje.“ Pochopí: „Je nemožné, neexistuje žiadna príčina, aby sa ten, kto je obdarený dobrým správaním v reči… ten, kto je obdarený dobrým správaním v mysli, v dôsledku tejto príčiny a podmienky, po rozpade tela, po smrti, znovuzrodil v stave strádania, v zlom osude, na mieste skazy, v pekle – táto podmienka neexistuje.“ Pochopí: ‚A skutočne, je to možná podmienka, že ten, kto je obdarený dobrým správaním v reči… ten, kto je obdarený dobrým správaním v mysli, v dôsledku tej príčiny a podmienky, po rozpade tela, po smrti, by sa mal znova narodiť v dobrom mieste, v nebeskom svete – táto podmienka existuje.‘ Naozaj, Ānanda, v tomto rozsahu je vhodné nazvať mnícha ‚zručným v tom, čo je možné a čo je nemožné.‘

132. Keď to bolo povedané, ctihodný Ānanda povedal Blahoslavenému: „Úžasné, ctihodný pane! Ohromujúce, ctihodný pane! Ako, ctihodný pane, sa volá toto vysvetlenie Dhammy?“ „Preto, Ānanda, mal by si si tento výklad Dhammy zapamätať ako ‚Rozprava o mnohých prvkoch‘, tiež ako ‚Štvornásobná revolúcia‘, tiež ako ‚Zrkadlo Dhammy‘, tiež ako ‚Bubon nesmrteľnosti‘ a tiež ako ‚Neprekonateľné víťazstvo v boji‘.

Takto povedal Blahoslavený. Ctihodný Ānanda sa potešil a radoval sa z Blahoslaveného výroku.

„Bahudhātuka Sutta, piata, je ukončená.“