DN 8 — Rozprava o veľkom levom reve

8. Veľká reč o levom revu

Príbeh o Kassapovi, nahom askétovi

381. Tak som počul. Raz pobýval Blahoslavený v Uruññā, v Jeleňom parku v Kaṇṇakatthale. Vtedy sa k Blahoslavenému priblížil nahý askéta Kassapa a vymenil si s ním pozdravy. Keď ukončili pozdravy a srdečný rozhovor, postavil sa nabok. Stojac tam, nahý asketa Kassapa povedal Blahoslavenému: ‚Počul som toto, ctihodný Gotama: „Asketa Gotama kritizuje všetko asketstvo a kategoricky haní a odsudzuje každého asketu, ktorý vedie drsný život.“ Tí, čo to hovoria, ctihodný Gotama – hovoria v súlade s tým, čo povedal ctihodný Gotama, a neznevažujú ctihodného Gotamu nepravdivými tvrdeniami? Vysvetľujú učenie v súlade s učením tak, aby žiadne ich oprávnené tvrdenie ani následné tvrdenie neposkytovalo dôvod na kritiku? Lebo my nechceme znevažovať ctihodného Gotamu.

382. ‚Kassapa, tí, ktorí hovoria: ‚Asketa Gotama kritizuje všetko asketstvo a kategoricky haní a odsudzuje každého asketu, ktorý vedie drsný život‘ – tí nehovoria to, čo som povedal ja. Navyše ma skresľujú tým, čo neexistuje a čo nie je pravda. Tu, Kassapa, božským okom, ktoré je očistené a prevyšuje ľudské, vidím istého askétu, ktorý vedie drsný život, ktorý po rozpade tela, po smrti, sa znovuzrodil v stave strádania, v nešťastnom osude, na mieste skazy, v pekle. A tu, Kassapa, božským okom, ktoré je očistené a prevyšuje ľudské, vidím istého askétu, ktorý vedie drsný život, ktorý po rozpade tela, po smrti, sa znovuzrodil v šťastnom osude, v nebeskom svete.“

383. Tu, Kassapa, svojím božským okom, ktoré je očistené a prevyšuje ľudské, vidím istého askétu, ktorý žije s malým utrpením, ktorý po rozpade tela, po smrti, sa znovuzrodil v stave strádania, v nešťastnom osude, na mieste skazy, v pekle. A tu, Kassapa, svojím božským okom, ktoré je očistené a prevyšuje ľudské, vidím istého askétu, ktorý žije s malým utrpením, ktorý sa po rozpade tela, po smrti, znovuzrodil v šťastnom mieste, v nebeskom svete. Keďže ja, Kassapa, takto poznám, aké skutočne sú príchod a osud, smrť a znovuzrodenie týchto askétov, prečo by som mal kritizovať všetko asketstvo alebo kategoricky hanobiť a odsudzovať každého askétu, ktorý vedie drsný život?

384. Kassapa, existujú niektorí askéti a bráhmani, ktorí sú múdri, bystrí, zruční v vyvracaní názorov druhých a podobní lukostrelcom, ktorí dokážu rozštiepiť vlas. Zdá sa, že chodia a svojou múdrosťou rozbíjajú názory druhých. V niektorých bodoch sa s nimi môj názor zhoduje, v niektorých sa nezhoduje. To, čo oni v niektorých prípadoch nazývajú ‚dobré‘, aj my v niektorých prípadoch nazývame ‚dobré‘. To, čo oni v niektorých prípadoch nazývajú ‚zlé‘, aj my v niektorých prípadoch nazývame ‚zlé‘. To, čo oni v niektorých prípadoch nazývajú ‚dobré‘, my v niektorých prípadoch nazývame ‚zlé‘. To, čo oni v niektorých prípadoch nazývajú ‚zlé‘, my v niektorých prípadoch nazývame ‚dobré‘.

To, čo my v niektorých prípadoch nazývame ‚dobrým‘, aj iní v niektorých prípadoch nazývajú ‚dobrým‘. To, čo my v niektorých prípadoch nazývame ‚zlým‘, aj iní v niektorých prípadoch nazývajú ‚zlým‘. To, čo my v niektorých prípadoch nazývame ‚zlým‘, iní v niektorých prípadoch nazývajú ‚dobrým‘. To, čo my v niektorých prípadoch nazývame ‚dobrým‘, iní v niektorých prípadoch nazývajú ‚zlým‘.

Rozprava o podnecovaní k skúmaniu

385. Keď som k nim pristúpil, povedal som toto: ‚Priatelia, pokiaľ ide o tie body, v ktorých sa náš názor nezhoduje s vaším, nech zostanú tak, ako sú. Pokiaľ ide o tie body, v ktorých sa náš názor zhoduje, nech múdri, porovnávajúc učiteľa s učiteľom alebo Sanghu so Sanghou, kladú otázky, skúmajú a diskutujú takto: ‚Ktoré vlastnosti týchto ctihodných sú neprospešné, považované za neprospešné; odsúdeniahodné, považované za odsúdeniahodné; s ktorými sa nemá stýkať, považované za také, s ktorými sa nemá stýkať; ktoré nevedú k ušľachtilému stavu, považované za také, ktoré nevedú k ušľachtilému stavu; temné, považované za temné? Kto žije tak, že sa týchto vlastností zbavil bez zvyšku – asketa Gotama alebo ostatní ctihodní učitelia skupín?‘

386. Kassapa, existuje takáto možnosť: že múdri, keď sa pýtajú, skúmajú a diskutujú, by povedali toto: ‚Pokiaľ ide o tieto vlastnosti ctihodných, ktoré sú nezdravé, považované za nezdravé; odsúdeniahodné, považované za odsúdeniahodné; s ktorými sa nemá stýkať, považované za také, s ktorými sa nemá stýkať; ktoré nevedú k ušľachtilému stavu, považované za také, ktoré nevedú k ušľachtilému stavu; temné, považované za temné – asketa Gotama žije tak, že sa týchto vlastností zbavil bez zvyšku, zatiaľ čo ostatní ctihodní učitelia skupín tak nerobia.‘ Takto by nás, Kassapa, múdry človek pri kladení otázok, skúmaní a diskusii vo väčšine prípadov v tomto ohľade chválil.

387. Navyše, Kassapa, nech múdry človek, porovnávajúc učiteľa s učiteľom alebo Sanghu so Sanghou, kladie otázky, skúma a diskutuje takto: ‚Ktoré vlastnosti týchto ctihodných sú prospešné, považované za prospešné; bezúhonné, považované za bezúhonné; hodné kultivovania, považované za hodné kultivovania; vedúce k ušľachtilému stavu, považované za vedúce k ušľachtilému stavu; jasné, považované za jasné? Kto žije tak, že sa bez zvyšku zaviazal k týmto vlastnostiam – asketa Gotama alebo ostatní ctihodní učitelia skupín?‘

388. Kassapa, existuje takáto možnosť: že múdri, keď sa pýtajú, skúmajú a diskutujú, by povedali toto: ‚Pokiaľ ide o tieto vlastnosti ctihodných, ktoré sú prospešné, považované za prospešné; bezúhonné, považované za bezúhonné; hodné kultivovania, považované za hodné kultivovania; vedúce k ušľachtilému stavu, považované za vedúce k ušľachtilému stavu; žiarivé, považované za žiarivé – asketa Gotama žije tak, že si osvojil tieto vlastnosti bez výnimky, zatiaľ čo ostatní ctihodní učitelia skupín nie.‘ Takto by nás, Kassapa, múdry človek, pri kladení otázok, skúmaní a diskusii, v tomto ohľade z väčšej časti chválil.

389. Navyše, Kassapa, nech múdry človek, porovnávajúc učiteľa s učiteľom alebo Sanghu so Sanghou, kladie otázky, skúma a diskutuje takto: ‚Ktoré vlastnosti týchto ctihodných sú neprospešné, považované za neprospešné; odsúdeniahodné, považované za odsúdeniahodné; s ktorými sa nemá stýkať, považované za také, s ktorými sa nemá stýkať; ktoré nevedú k ušľachtilému stavu, považované za také, ktoré nevedú k ušľachtilému stavu; temné, považované za temné? Kto žije tak, že sa týchto vlastností zbavil bez zvyšku – Sangha Gotamových žiakov, alebo Sanghy žiakov iných ctihodných učiteľov a skupín?

390. Kassapa, existuje takáto možnosť: že múdri, keď sa pýtajú, skúmajú a diskutujú, by povedali toto: ‚Pokiaľ ide o tieto vlastnosti ctihodných, ktoré sú neprospešné, považované za neprospešné; hanebné, považované za hanebné; s ktorými sa nemá stýkať, považované za také, s ktorými sa nemá stýkať; ktoré nevedú k ušľachtilému stavu, považované za také, ktoré nevedú k ušľachtilému stavu; temné, považované za temné – sangha Gotamových žiakov žije tak, že sa týchto vlastností zbavila bez zvyšku, na rozdiel od sangh žiakov ostatných ctihodných učiteľov rôznych skupín.“ Takto by nás, Kassapa, múdry človek, pri kladení otázok, skúmaní a diskusii vo väčšine prípadov v tomto ohľade chválil.

391. Navyše, Kassapa, nech múdry človek, porovnávajúc učiteľa s učiteľom alebo Sanghu so Sanghou, kladie otázky, skúma a diskutuje takto: ‚Pokiaľ ide o tieto vlastnosti týchto ctihodných, ktoré sú prospešné a považované za prospešné; bezúhonné a považované za bezúhonné; ktoré treba kultivovať a považované za také, ktoré treba kultivovať; ktoré vedú k ušľachtilému stavu a považované za také, ktoré vedú k ušľachtilému stavu; jasné a považované za jasné – kto žije tak, že si tieto vlastnosti osvojil bez výnimky? Je to sangha Gotamových žiakov, alebo sanghy žiakov iných ctihodných učiteľov a skupín?

392. Kassapa, existuje táto možnosť: že múdri ľudia pri kladení otázok, skúmaní a diskusii by povedali toto: ‚Pokiaľ ide o tieto vlastnosti ctihodných, ktoré sú prospešné a považované za prospešné; bezúhonné a považované za bezúhonné; ktoré treba kultivovať a považované za také, ktoré treba kultivovať; ktoré vedú k ušľachtilému stavu a považované za také, ktoré vedú k ušľachtilému stavu; žiarivé a považované za žiarivé – Sangha Gotamových žiakov žije tak, že si osvojila tieto vlastnosti bez výnimky, na rozdiel od Sangh žiakov ostatných ctihodných učiteľov rôznych skupín.‘ Takto by nás, Kassapa, múdry, pri kladení otázok, skúmaní a diskusii vo väčšine prípadov v tomto ohľade chválil.

Ušľachtilá osemčlenná cesta

393. ‚Existuje, Kassapa, cesta, existuje prax, ktorej nasledovaním človek sám spozná a sám uvidí: ‚Asketa Gotama hovorí v správnom čase, hovorí to, čo je pravdivé, hovorí to, čo je prospešné, hovorí o Dhamme, hovorí o disciplíne.‘ A čo, Kassapa, je tá cesta, čo je tá prax, ktorou nasledujúc človek sám spozná a sám uvidí: ‚Asketa Gotama hovorí v správnom čase, hovorí to, čo je pravdivé, hovorí to, čo je prospešné, hovorí o Dhamme, hovorí o disciplíne‘? Je to táto Ušľachtilá osemčlenná cesta. A to: správny názor, správny úmysel, správna reč, správne konanie, správne živobytie, správne úsilie, správna všímavosť a správna koncentrácia. Toto, Kassapa, je tá cesta, toto je tá prax, ktorou nasledujúc človek sám spozná a uvidí: ‚Asketa Gotama hovorí v správnom čase, hovorí to, čo je pravdivé, hovorí to, čo je prospešné, hovorí o Dhamme a hovorí o disciplíne.‘

Rozprava o asketických praktikách

394. Keď to bolo povedané, nahý asketa Kassapa povedal Blahoslavenému: „Toto, priateľ Gotama, sú aj asketické praktiky tých pustovníkov a bráhmanov, ktoré sa považujú za pustovníctvo a bráhmanstvo. Je nahý, má nezvládnuté správanie, líže si ruky; nie je tým, kto príde, keď ho požiadajú: ‚Poď, ctihodný pane,‘ ani tým, kto zostane, keď ho požiadajú: ‚Zostaň, ctihodný pane;‘ neprijíma jedlo, ktoré mu priniesli, jedlo špeciálne pripravené pre neho, ani pozvanie. Neprijíma z úst hrnca, ani z úst koša, ani cez prah, ani cez palicu, ani cez tĺčik, ani od dvoch ľudí, ktorí jedia, ani od tehotnej ženy, ani od dojčiacej ženy, ani od ženy, ktorá išla k mužovi, ani zo zbierky almužien, ani tam, kde čaká pes, ani tam, kde sa rojajú muchy. Neprijíma ryby, mäso, destiláty, alkohol ani kvasenú obilnú vodu. Je to ten, kto ide do jedného domu a vezme si jedno sústo, alebo ten, kto ide do dvoch domov a vezme si dve sústa, alebo ten, kto ide do siedmich domov a vezme si sedem súst. Živí sa jednou porciou, dvoma porciami, až po sedem porcií. Jedlo konzumuje po jednodňovej prestávke, po dvojdňovej prestávke, až po sedemdňovú prestávku. Takto žije oddaný praxi striedavého stravovania, a to až pol mesiaca.

395. „Toto, priateľ Gotama, sú tiež asketické praktiky tých pustovníkov a bráhmanov, ktoré sa považujú za pustovníctvo a bráhmanstvo. Je to ten, kto sa živí zeleninou, prosom, divokou ryžou, kúskami kože, machom, rozbitou ryžou, ryžovou penou, sezamovým koláčom, trávou alebo kravským trusom; živí sa koreňmi a plodmi lesa a jedáva spadnuté ovocie.

396. ‚Toto, priateľ Gotama, sú aj asketické praktiky tých pustovníkov a bráhmanov, ktoré sa považujú za pustovníctvo a bráhmanstvo. Nosí konopné odevy, odevy zo zmesi vlákien, rubáše, handry zo smetiska, odevy z kôry stromov, antilopiu kožu, rozrezanú antilopiu kožu, rúcho z trávy kusa, rúcho z kôrových vlákien, rúcho z drevených dosiek, deku z ľudských vlasov, deku z konského chvosta, odev zo sovích pier. Vytrháva si vlasy a bradu, venuje sa praxi vytrhávania vlasov a brady. Je to ten, kto neustále stojí a odmieta sedadlá. Je to ten, kto sedí v podrepe, venuje sa praxi sedenia v podrepe. Je to ten, kto leží na tŕňoch a stavia si lôžko na tŕňoch. Stavia si lôžko aj na drevenej doske a na holom zemi. Je to ten, kto leží na boku; ten, kto je pokrytý prachom a špinou. Je to ten, kto žije pod šírym nebom; ten, kto prijíma akékoľvek miesto na sedenie, ktoré mu ponúknu. Je to ten, kto jedáva výkaly, oddaný praxi jedenia výkalov. Je to ten, kto sa zdržiava chladnej vody, oddaný praxi zdržiavania sa chladnej vody. Žije oddaný praxi, že večer vstúpi do vody po tretíkrát.“

Márnosť prísnych praktík

397. ‚Kassapa, aj keby bol niekto nahým askétom, s nezvládnutým správaním, lízajúcim si ruky… a tak ďalej… oddaným praxi stravovania sa striedavo, hoci len raz za dva týždne – ak sú jeho úspechy v cnosti, úspechy v mysli a úspechy v múdrosti nerozvinuté a nerealizované, potom je ďaleko od asketického života a ďaleko od bráhmanského stavu. Ale, Kassapa, keď mních rozvíja myseľ plnú láskavosti, bez nepriateľstva a bez zlomyseľnosti, a so zničením nečistôt, keď si v tomto živote priamym poznaním sám uvedomil nepoškvrnené oslobodenie mysle a oslobodenie múdrosťou, prebýva v tom, čo dosiahol – to, Kassapa, sa nazýva mních, ktorý je zároveň pustovníkom aj bráhmánom.“

Kassapa, aj keby niekto jedol zeleninu, jedol proso… a tak ďalej… živil sa lesnými koreňmi a ovocím, jedol to, čo prirodzene spadlo – ak sú jeho úspechy v cnosti, úspechy v mysli a úspechy v múdrosti nerozvinuté a neuskutočnené, potom je ďaleko od života pustovníka a ďaleko od brahmínstva. Ale, Kassapa, keď mních rozvíja myseľ plnú láskavosti, bez nepriateľstva a bez zlomyseľnosti, a so zničením nečistôt, keď si v tomto živote priamym poznaním sám uvedomil nepoškvrnené oslobodenie mysle a oslobodenie múdrosťou, prebýva v ňom, keď ho dosiahol – toto, Kassapa, sa nazýva mních, ktorý je zároveň pustovníkom aj bráhmánom.

Kassapa, aj keby niekto nosil rúcho z konope, rúcho zo zmesi vlákien… a tak ďalej… a venoval sa večernému kúpaniu, keď sa po tretíkrát ponorí do vody – ak sú jeho úspechy v cnosti, úspechy v mysli a úspechy v múdrosti nerozvinuté a neuskutočnené, potom je ďaleko od života pustovníka a ďaleko od brahmínstva. Ale, Kassapa, keď mních rozvíja myseľ plnú láskavosti, bez nepriateľstva a bez zlomyseľnosti, a so zničením nečistôt, keď si v tomto živote priamym poznaním sám uvedomil oslobodenie mysle bez nečistôt a oslobodenie múdrosťou, a zotrváva v ňom – to, Kassapa, sa nazýva mních, ktorý je zároveň pustovníkom aj bráhmánom.“

398. Keď to bolo povedané, nahý askéta Kassapa povedal Blahoslavenému: ‚Život pustovníka je ťažký, majster Gotama, život bráhmana je ťažký.‘ ‚Je to bežné príslovie vo svete, Kassapa: ‚Život pustovníka je ťažký, život bráhmana je ťažký.‘ Kassapa, keby podľa tohto meradla a tejto prísnej praxe – že niekto je nahý askéta, s neobmedzeným správaním, líza si ruky… a tak ďalej… oddaný praxi stravovania sa striedavo, dokonca raz za dva týždne – bol život pustovníka alebo bráhmana ťažký, mimoriadne ťažký, potom by nebolo vhodné hovoriť: ‚Život pustovníka je ťažký, život bráhmana je ťažký.‘

„Lebo by to bolo možné pre hlava rodiny alebo syna hlavy rodiny – alebo dokonca, prinajmenšom, pre otrokyňu nesúcu hrniec –, keby si pomysleli: ‚No tak, budem nahým askétom s neobmedzeným správaním, ktorý si olizuje ruky… a tak ďalej… a venujem sa praxi stravovania sa striedavo, dokonca raz za dva týždne.‘“

Ale pretože, Kassapa, práve mimo tohto meradla a mimo tejto prísnej praxe je život askéty alebo život bráhmana ťažký, mimoriadne ťažký, preto je správne povedať: ‚Život askéty je ťažký, život bráhmana je ťažký.‘ Keď, Kassapa, mních rozvíja myseľ plnú láskavosti, bez nepriateľstva a bez zlomyseľnosti, a so zničením nečistôt, keď si v tomto živote priamo spoznal nepoškvrnené oslobodenie mysle a oslobodenie múdrosťou, prebýva v ňom, keď ho dosiahol – to, Kassapa, sa nazýva mních, ktorý je zároveň pustovníkom aj bráhmánom.“

Kassapa, keby podľa tohto meradla a tejto prísnej praxe – že človek jedáva zeleninu, proso… a tak ďalej… živí sa lesnými koreňmi a ovocím, jedáva to, čo prirodzene spadlo – bol život pustovníka alebo bráhmana ťažký, mimoriadne ťažký, potom by nebolo vhodné hovoriť: ‚Život pustovníka je ťažký, život bráhmana je ťažký.‘

Lebo by to dokázal aj hlava rodiny alebo syn hlavy rodiny – alebo aspoň otrokyňa nosiaca hrnce –, keby si pomyslel: ‚No tak, budem sa živiť zeleninou alebo prosom… a tak ďalej… živím sa koreňmi a ovocím z lesa, jem to, čo prirodzene spadlo.‘

Ale pretože, Kassapa, práve mimo tohto meradla a mimo tejto prísnej praxe je život askéty alebo bráhmana ťažký, mimoriadne ťažký, preto je správne povedať: ‚Život askéty je ťažký, život bráhmana je ťažký.‘ Keď, Kassapa, mních rozvíja myseľ plnú láskavosti, bez nepriateľstva a bez zlomyseľnosti, a so zničením nečistôt, keď si v tomto živote priamo uvedomil nepoškvrnené oslobodenie mysle a oslobodenie múdrosťou, prebýva tak, že to dosiahol. Takýto mních, Kassapa, sa nazýva pustovník a bráhman.“

“Aj keby, Kassapa, niekto nosil konopné rúcho, rúcho zo zmesi vlákien… a tak ďalej… a žil oddaný praxi trojnásobného kúpania sa vo vode denne. Ak by, Kassapa, podľa tohto meradla a tejto prísnej praxe bolo život pustovníka alebo život bráhmana ťažký, mimoriadne ťažký, potom by nebolo správne hovoriť: ‚Život pustovníka je ťažký, život bráhmana je ťažký.‘

A bolo by možné, aby to urobil nejaký hlava rodiny alebo syn hlavy rodiny – alebo dokonca, prinajmenšom, otrokyňa hrnčiara: ‚No tak, budem nosiť konopné rúcho a budem nosiť rúcho zo zmesi vlákien… a tak ďalej… Budem sa venovať praxi trojnásobného denného kúpania sa vo vode.‘

Ale pretože, Kassapa, práve mimo tohto meradla a mimo tejto prísnej praxe je stav askéta alebo stav bráhmana ťažký, mimoriadne ťažký, preto je správne povedať: ‚Stav askéta je ťažký, stav bráhmana je ťažký.‘ Keď, Kassapa, mních rozvinie myseľ láskavosti, ktorá je bez nepriateľstva a bez zlomyseľnosti, a prostredníctvom zničenia nečistôt, keď si v tomto živote priamo spoznal nepoškvrnené oslobodenie mysle, oslobodenie múdrosťou, zotrváva v ňom, keď ho dosiahol. Takýto mních, Kassapa, sa nazýva pustovník a bráhman.“

399. Keď to bolo povedané, nahý askéta Kassapa povedal Blahoslavenému: ‚Pustovníka je ťažké spoznať, ctihodný Gotama, bráhmana je ťažké spoznať.‘ ‚Toto, Kassapa, je bežné príslovie vo svete: ‚Pustovníka je ťažké spoznať, bráhmana je ťažké spoznať.‘ A ak, Kassapa, je niekto nahým askétom, s nezvládnutým správaním, lízajúcim si ruky… a tak ďalej… a žije oddaný praxi striedavého stravovania, dokonca raz za dva týždne; a ak by podľa tohto meradla a tejto prísnej praxe mal byť pustovník alebo bráhman tým, koho je ťažké spoznať, mimoriadne ťažké spoznať, potom by toto príslovie: ‚Pustovník je ťažko spoznateľný, bráhman je ťažko spoznateľný,‘ by nebolo na mieste.“

A bolo by možné, aby to vedel nejaký hlava rodiny alebo syn hlavy rodiny – alebo dokonca, prinajmenšom, otrokyňa hrnčiara –: ‚Táto osoba je nahý askéta, s nezvládnutým správaním, ktorý si olizuje ruky… a tak ďalej… a venuje sa praxi stravovania sa striedavo, dokonca raz za dva týždne.‘

Lebo, Kassapa, práve mimo tohto meradla a mimo tejto prísnej praxe je pustovník alebo bráhman tým, koho je ťažké spoznať, mimoriadne ťažké spoznať, a preto je vhodné povedať: ‚Pustovníka je ťažké spoznať, bráhmana je ťažké spoznať.‘ Keď, Kassapa, mních rozvinie myseľ láskavosti, ktorá je bez nepriateľstva a bez zlomyseľnosti, a prostredníctvom zničenia nečistôt, keď si v tomto živote priamo spoznal nepoškvrnené oslobodenie mysle, oslobodenie múdrosťou, prebýva tak, že ho dosiahol. Takýto mních, Kassapa, sa nazýva pustovník a bráhman.

„A ak, Kassapa, je niekto, kto sa živí bylinami, prosom… a tak ďalej… a živí sa lesnými koreňmi a ovocím, jediac to, čo samo spadlo; a ak by podľa tohto meradla a tejto prísnej praxe mal byť pustovník alebo bráhman tým, koho je ťažké spoznať, mimoriadne ťažké spoznať, potom by toto príslovie: ‚Pustovník je ťažko spoznateľný, bráhman je ťažko spoznateľný,‘ by nebolo na mieste.

A bolo by možné, aby to vedel aj hlava rodiny alebo syn hlavy rodiny – alebo dokonca, prinajmenšom, otrokyňa hrnčiara –: ‚Táto osoba sa živí bylinami, prosom… a tak ďalej… živí sa lesnými koreňmi a ovocím, jediac to, čo samo spadlo.‘

Lebo, Kassapa, práve mimo tohto meradla a mimo tejto prísnej praxe je askéta alebo bráhman tým, koho je ťažké spoznať, mimoriadne ťažké spoznať, a preto je vhodné povedať: ‚Askéta je ťažko spoznateľný, bráhman je ťažko spoznateľný.‘ Keď, Kassapa, mních rozvíja myseľ láskavosti, ktorá je bez nepriateľstva a bez zlomyseľnosti, a prostredníctvom zničenia nečistôt, keď si v tomto živote priamo spoznal nepoškvrnené oslobodenie mysle, oslobodenie múdrosťou, prebýva tak, že ho dosiahol. Takýto mních, Kassapa, sa nazýva pustovník a bráhman.“

„A keby, Kassapa, niekto nosil konopné rúcho, rúcho zo zmesi vlákien… a tak ďalej… a žil oddaný praxi trojnásobného kúpania sa vo vode denne; a keby týmto spôsobom a touto prísnou praxou mal byť pustovník alebo bráhman tým, koho je ťažké spoznať, mimoriadne ťažké spoznať, potom by toto príslovie: ‚Pustovník je ťažko spoznateľný, bráhman je ťažko spoznateľný,‘ by nebolo na mieste.

A bolo by možné, aby to vedel nejaký hlava rodiny alebo syn hlavy rodiny – alebo dokonca, prinajmenšom, otrokyňa hrnčiara –: ‚Táto osoba nosí konopné rúcho, nosí rúcho zo zmesi vlákien… a tak ďalej… a venuje sa praxi trojnásobného kúpania sa vo vode každý deň.‘

Lebo, Kassapa, práve mimo tohto obyčajného meradla a mimo tohto úsilia v askéze je pustovník alebo bráhman tým, koho je ťažké spoznať, mimoriadne ťažké spoznať, a preto je vhodné povedať: ‚Pustovník je ťažko spoznateľný, bráhman je ťažko spoznateľný.‘ Keď, Kassapa, mních rozvíja myseľ láskavosti, ktorá je bez nepriateľstva a bez zlomyseľnosti, a prostredníctvom zničenia nečistôt, keď si v tomto živote priamo uvedomil nepoškvrnené oslobodenie mysle, oslobodenie múdrosťou, prebýva tak, že ho dosiahol. Tento mních, Kassapa, sa nazýva pustovník a bráhman.

Dosiahnutie cnosti, sústredenia a múdrosti

400. Keď to bolo povedané, nahý asketa Kassapa povedal Blahoslavenému: ‚Ctihodný Gotama, čo je to dosiahnutie cnosti, čo je to dosiahnutie mysle a čo je to dosiahnutie múdrosti?‘ ‚Tu, Kassapa, sa vo svete zjaví Tathāgata, Arahant... keď vidí nebezpečenstvo, zaviaže sa k dodržiavaniu pravidiel cvičenia a cvičí sa v nich. Je obdarený správnym telesným a slovným konaním, má očistené živobytie, je dokonalý v cnosti, má strážené zmyslové brány, je obdarený bdelosťou a jasným pochopením a je spokojný.‘

401. A ako, Kassapa, je mních dokonalý v cnosti? Tu, Kassapa, mních, ktorý sa zriekol zabíjania, zdržiava sa zabíjania. Odložil palicu a zbraň; je svedomitý, milosrdný a prežíva súcit pre blaho všetkých živých bytostí. Aj toto je súčasťou jeho dokonalosti v cnosti...

Zatiaľ čo niektorí askéti a bráhmani, hoci sa živia jedlom darovaným z viery, udržujú si život nesprávnym živobytím, takými nízkymi praktikami, ako sú: obetné obrady, skladanie sľubov... a rušenie účinkov liekov. On sa zdržiava takéhoto nesprávneho živobytia, takýchto nízkych praktík. Aj to je súčasťou jeho dokonalosti v cnosti.

Naozaj, Kassapa, ten mních, ktorý je takto dokonalý v cnosti, nevidí žiadne nebezpečenstvo z žiadnej strany vďaka svojej zdržanlivosti v cnosti. Rovnako ako kráľ z rodu Khattiya, posvätený pomazaním, ktorý porazil svojich nepriateľov, nevidí žiadne nebezpečenstvo z žiadnej strany vďaka svojim nepriateľom; rovnako tak, Kassapa, mních, ktorý je takto dokonalý v cnosti, nevidí žiadne nebezpečenstvo z žiadnej strany vďaka svojej zdržanlivosti v cnosti. Obdarený týmto ušľachtilým súhrnom cnosti prežíva vo svojom vnútri bezúhonné šťastie. Takýto, Kassapa, je mních, ktorý dosiahol dokonalosť v cnosti. Toto, Kassapa, je dokonalosť v cnosti... Vstúpi a prebýva v prvom džhánovi. Aj toto je súčasťou jeho dokonalosti v mysli... Vstúpi do druhého džhána a prebýva v ňom... do tretieho džhána... do štvrtého džhána. Aj toto je súčasťou jeho dokonalosti v mysli. Toto, Kassapa, je dokonalosť v mysli.

Keď má takto sústredenú myseľ... nasmeruje a upriami svoju myseľ na poznanie a videnie... Aj toto je súčasťou jeho dosiahnutia múdrosti... Pochopí: ‚Tento stav bytia už viac neexistuje.‘... Aj toto je súčasťou jeho dosiahnutia múdrosti. Toto, Kassapa, je dosiahnutie múdrosti.

A, Kassapa, okrem tohto dosiahnutia cnosti, tohto dosiahnutia mysle a tohto dosiahnutia múdrosti neexistuje žiadne iné dosiahnutie cnosti, dosiahnutie mysle ani dosiahnutie múdrosti, ktoré by bolo vyššie alebo vznešenejšie.

Rozprava o levom revu

402. Kassapa, existujú niektorí askéti a bráhmani, ktorí sú zástancami cnosti. Chvália cnosť mnohými spôsobmi. Pokiaľ ide o ušľachtilú, najvyššiu cnosť, Kassapa, nevidím žiadnu cnosť, ktorá by sa vyrovnala tej mojej, nieto ešte takú, ktorá by bola vyššia. V skutočnosti som to ja, kto je v tom nadradený, to znamená vo vyššej cnosti.

Kassapa, existujú niektorí askéti a bráhmani, ktorí sú zástancami prísnej askézy. Chvália prísnu askézu mnohými spôsobmi. Pokiaľ existuje ušľachtilá, najvyššia prísna askéza, Kassapa, nevidím žiadnu prísnu askézu, ktorá by sa vyrovnala tej mojej, nieto ešte takú, ktorá by bola nadradená. V skutočnosti som to ja, kto je v nej nadradený, to znamená v vyššej prísnosti.

Kassapa, existujú niektorí askéti a bráhmani, ktorí sú zástancami múdrosti. Chvália múdrosť mnohými spôsobmi. Pokiaľ existuje ušľachtilá, najvyššia múdrosť, Kassapa, nevidím žiadnu múdrosť, ktorá by sa vyrovnala tej mojej, nieto ešte takú, ktorá by bola nadradená. V skutočnosti som to ja, kto je v tom nadradený, to znamená vo vyššej múdrosti.

Kassapa, existujú niektorí askéti a bráhmani, ktorí sú zástancami oslobodenia. Oslavujú oslobodenie mnohými spôsobmi. Pokiaľ existuje ušľachtilé, najvyššie oslobodenie, Kassapa, nevidím žiadne oslobodenie rovnocenné s mojím, nieto ešte nadradené. V skutočnosti som to ja, kto je v tom nadradený, to znamená vo vyššom oslobodení.

403. Je možné, Kassapa, že putujúci z iných sekt by mohli povedať: ‚Asketa Gotama revie levím revom, ale revie na odľahlom mieste, nie na zhromaždeniach.‘ Mali by sa im povedať: ‚Nehovorte to.‘ Mali by sa im povedať takto, Kassapa: ‚Asketa Gotama revie levím revom a revie ho na zhromaždeniach.‘

Je možné, Kassapa, že putujúci z iných sekt by mohli povedať: ‚Asketa Gotama revie levím revom a revie na zhromaždeniach, ale nerevie s istotou.‘ Mali by ste im povedať: ‚Nehovorte to.‘ Mali by ste im povedať takto, Kassapa: ‚Asketa Gotama revie levím revom a revie na zhromaždeniach a revie s istotou.‘

Je možné, Kassapa, že putujúci z iných sekt by mohli povedať: ‚Asketa Gotama revie ako lev, revie na zhromaždeniach a revie s istotou, ale oni sa ho nepýtajú… alebo sa ho pýtajú, ale keď je oslovovaný, neodpovedá na ich otázky… alebo odpovedá na ich otázky, ale svojím vysvetlením neuspokojí ich mysle… alebo nepovažujú jeho slová za hodné vypočutia… alebo považujú jeho slová za hodné vypočutia, ale po vypočutí nezískajú istotu… alebo po vypočutí nadobudnú dôveru, ale neprejavujú známky dôvery… alebo prejavujú známky dôvery, ale nepraktizujú v záujme pravdy… alebo praktizujú v záujme pravdy, ale tí, ktorí praktizujú, ho neuspokojujú.“ Malo by sa im povedať: „Nehovorte tak.“ Malo by sa im povedať takto, Kassapa: ‚Askéta Gotama revie ako lev, revie na zhromaždeniach a revie s istotou; kladú mu otázky; keď je opýtaný, odpovedá na ich otázky; svojím vysvetlením otázky uspokojuje ich mysle; považujú jeho slová za hodné počúvania; keď ich vypočujú, nadobudnú istotu; prejavujú známky istoty; konajú v záujme pravdy; a tí, ktorí konajú, uspokojujú jeho myseľ.‘“

Rozprava o skúške sektárov

404. ‚Kassapa, raz som prebýval v Rádžagáhe na vrchu Gijjhakúta. Tam sa ma istý pútnik menom Nigrodha, spolucvičiteľ v askéze, opýtal na cvičenie ušľachtilého úsilia. Keď mi bola položená táto otázka týkajúca sa praktizovania ušľachtilého úsilia, odpovedal som. A keď bola otázka zodpovedaná, bol nesmierne rád, akoby bez miery.“ „Ctihodný pane, kto by vskutku, keď počul Dhammu Blahoslaveného, nebol nesmierne rád, akoby bez miery? Aj ja, ctihodný pane, keď som počul Dhammu Blahoslaveného, som nesmierne rád, akoby bez miery. Výborne, ctihodný pane! Výborne, ctihodný pane! Rovnako ako, ctihodný pane, niekto môže postaviť to, čo bolo prevrátené, alebo odhaliť to, čo bolo zakryté, alebo ukázať cestu tomu, kto zablúdil, alebo zdvihnúť olejovú lampu v tme s myšlienkou: ‚Tí, čo majú oči, uvidia tvary‘; presne týmto spôsobom bol Dhamma vyhlásený Blahoslaveným mnohými spôsobmi. „Ja, ctihodný pane, hľadám útočisko u Blahoslaveného, v Dhamme a v mníšskej sanghe. Nech mi, ctihodný pane, bude udelené vstupovanie do mníšstva v prítomnosti Blahoslaveného; nech mi bude udelené vyššie vysvätenie.

405. „Kassapa, každý pútnik, ktorý bol kedysi stúpencom iného učenia a túži po vstúpení do mníšstva a vyššom vysvätení v tomto Dhammovi a Vinaji, musí stráviť štyri mesiace na skúšobnej dobe. Po uplynutí štyroch mesiacov mu mnísi, ak sú spokojní, udelia vstup do mníšstva a vyššie vysvätenie do stavu mnícha. A predsa, v tejto veci si uvedomujem rozmanitosť jednotlivcov.“ „Ctihodný pane, ak tí, ktorí boli kedysi stúpencami iných učení a túžia po vstúpení do mníšstva a vyššom vysvätení v tomto Dhammovi a Vinaji, musia stráviť štyri mesiace na skúšobnej dobe, a po uplynutí štyroch mesiacov im mnísi, ak budú spokojní, udelia vstup do mníšstva a vyššie vysvätenie do stavu mnícha, potom ja budem na skúšobnej dobe štyri roky. Po uplynutí štyroch rokov nech mi mnísi, ak budú spokojní, udelia vstup do rehole a vyššie vysvätenie do stavu mnícha.“

Kassapa, nahý asketa, skutočne prijal vstup do rehole v prítomnosti Blahoslaveného; skutočne prijal vyššie vysvätenie. Nedlho po svojom vyššom vysvätení ctihodný Kassapa, žijúci osamote, v ústraní, bdelý, horlivý a odhodlaný, čoskoro dosiahol priamym poznaním v tomto živote to neprekonateľné zavŕšenie ušľachtilej praxe, kvôli ktorému sa členovia kmeňa správne vzdávajú domáceho života a vstupujú do bezdomovectva, a keď ho dosiahol, prebýval v ňom. Priamo vedel: ‚Zrodenie je zničené, ušľachtilá prax bola prežitá, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie.‘ A ctihodný Kassapa sa stal jedným z arahantov.

„Veľká reč o levom revu, ôsma, je ukončená.“