DN 24 — Rozprava o Pāthikovi

1. Sutta Pāṭika

Príbeh o Sunakkhattaovi

1. Tak som počul. Raz Blahoslavený pobýval medzi Mallianmi v ich trhovom mestečku menom Anupiya. Jedného rána sa Blahoslavený obliekol, vzal si misku a rúcho a vošiel do Anupiye na žobranie. Vtedy Blahoslavenému napadla táto myšlienka: ‚Je ešte príliš skoro na to, aby som v Anupiye žobral. Čo keby som šiel do pustovne putovníka Bhaggavagottu, na miesto, kde sa nachádza putovník Bhaggavagotta?

2. Potom Blahoslavený odišiel do pustovne putovníka Bhaggavagottu, na miesto, kde sa nachádzal putovník Bhaggavagotta. Potom pútnik Bhaggavagotta povedal Blahoslavenému: „Nech Blahoslavený vstúpi, ctihodný pane. Vitajte, ctihodný pane, príchod Blahoslaveného je vítaný. Je to už dlho, ctihodný pane, čo Blahoslavený naposledy prišiel sem. Nech Blahoslavený zasadne, ctihodný pane; toto miesto na sedenie je pripravené.“ Blahoslavený zasadol na pripravené miesto. Aj pútnik Bhaggavagotta si vzal isté nižšie sedadlo a posadil sa na jednu stranu. Keď sedel na jednej strane, pútnik Bhaggavagotta povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, kedysi dávno prišiel Sunakkhatta, syn Licchaviho, k miestu, kde som bol; keď prišiel, povedal mi toto: ‚Teraz, Bhaggava, som sa zriekol Blahoslaveného. Už viac nežijem v závislosti od Blahoslaveného.‘ Je to naozaj tak, ctihodný pane, presne tak, ako povedal Sunakkhatta, syn Licchaviho?“ „Je to naozaj tak, Bhaggava, presne tak, ako povedal Sunakkhatta, syn Licchaviho.

3. V dávnych dňoch, Bhaggava, pred nejakým časom, Sunakkhatta, syn Licchaviho, prišiel ku mne; keď prišiel a vzdal mi úctu, posadil sa na bok. Keď sedel na boku, Bhaggava, Sunakkhatta, syn Licchaviho, mi povedal toto: ‚Teraz sa zriekam Blahoslaveného, ctihodný pane. Už nebudem žiť v závislosti od Blahoslaveného, ctihodný pane.‘ Keď to povedal, Bhaggava, povedal som Sunakkhattovi, synovi Licchaviho: ‚Povedal som ti niekedy, Sunakkhatta: „Poď, Sunakkhatta, ži v závislosti na mne“?‘ ‚Nie, vskutku nie, ctihodný pane.‘ ‚Alebo si mi ty zase povedal: „Ja, ctihodný pane, budem žiť v závislosti na Blahoslavenom“?‘ „Nie, vskutku nie, ctihodný pane.“ „Zdá sa teda, Sunakkhatta, že som ti nepovedal: ‚Poď, Sunakkhatta, ži v závislosti na mne,‘ ani si mi ty nepovedal: ‚Ja, ctihodný pane, budem žiť v závislosti na Blahoslavenom.‘ Keď je to tak, ty prázdny človek, kto si ty, že sa vzdávaš koho? Pozri, ty prázdny človek, aký veľký je tvoj priestupok!

4. ‚Ale, ctihodný pane, Blahoslavený pre mňa nevykonáva žiadny zázrak psychickej sily presahujúci ľudský stav.‘ ‚Povedal som ti niekedy, Sunakkhatta: „Poď, Sunakkhatta, ži v závislosti na mne, a ja pre teba vykonám zázrak psychickej sily presahujúci ľudský stav“?‘ ‚Nie, vskutku nie, ctihodný pane.‘ ‚Alebo si mi ty na oplátku povedal: „Ja, ctihodný pane, budem žiť v závislosti od Blahoslaveného a Blahoslavený pre mňa vykoná zázrak psychickej sily presahujúci ľudský stav“?‘ ‚Nie, vskutku nie, ctihodný pane.‘ „Zdá sa teda, Sunakkhatta, že som ti nepovedal: ‚Poď, Sunakkhatta, ži v závislosti na mne a ja pre teba vykonám zázrak psychickej sily presahujúci ľudský stav,‘ ani si mi ty nepovedal: ‚Ja, ctihodný pane, budem žiť v závislosti na Blahoslavenom a Blahoslavený pre mňa vykoná zázrak psychickej sily presahujúci ľudský stav.‘ Keď je to tak, ty prázdny človek, kto si ty, aby si sa vzdal koho? Čo si myslíš, Sunakkhatta? Či sa zázrak psychickej sily presahujúcej ľudský stav vykoná, alebo nie, vedie Dhamma, ktorú som učil, a pre ktorú bola učovaná, toho, kto ju praktizuje, k úplnému zničeniu utrpenia?“ „Či sa zázrak psychickej sily presahujúcej ľudský stav vykoná, alebo nie, ctihodný pane, Dhamma, ktorú učil Blahoslavený, a pre ktorú bola učovaná, vedie toho, kto ju praktizuje, k úplnému zničeniu utrpenia.“ „Tak to je, Sunakkhatta. Či sa vykoná zázrak psychickej sily presahujúcej ľudský stav, alebo nie, Dhamma, ktorú som učil, a pre ktorú bola učovaná, vedie toho, kto ju praktizuje, k úplnému zničeniu utrpenia. V takom prípade, Sunakkhatta, čo dosiahne vykonanie zázraku psychickej sily presahujúcej ľudský stav? Pozri, ty prázdny človek, aké veľké je tvoje previnenie!“

5. ‚Ale, ctihodný pane, Blahoslavený mi neprezradil poznanie počiatkov.‘ ‚Povedal som ti niekedy, Sunakkhatta: ‚Poď, Sunakkhatta, ži v závislosti na mne a ja ti prezradím poznanie počiatkov‘?‘ ‚Nie, ctihodný pane.‘ ‚Alebo si mi niekedy povedal: ‚Ctihodný pane, budem žiť v závislosti od Blahoslaveného a Blahoslavený mi odhalí poznanie počiatkov‘?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Zdá sa teda, Sunakkhatta, že som ti nikdy nepovedal: ‚Poď, Sunakkhatta, ži v závislosti odo mňa a ja ti odhalím poznanie počiatkov‘, ani si mi nikdy nepovedal: ‚Ctihodný pane, budem žiť v závislosti od Blahoslaveného a Blahoslavený mi odhalí poznanie počiatkov.‘ Keďže je to tak, hlúpy človek, kto si vlastne a koho odmietaš? Čo si myslíš, Sunakkhatta? Či je poznanie počiatkov odhalené, alebo nie, vedie Dhamma, ktorú učím, toho, kto ju praktizuje podľa toho, k úplnému zničeniu utrpenia?“ „Či už je poznanie počiatkov vysvetlené, alebo nie, ctihodný pane, Dhamma, ktorú učí Blahoslavený, vedie toho, kto ju podľa toho praktizuje, k úplnému zničeniu utrpenia.“ „Zdá sa, že je to tak, Sunakkhatta, či už je poznanie počiatkov vysvetlené, alebo nie, Dhamma, ktorú učím, vedie toho, kto ju podľa toho praktizuje, k úplnému zničeniu utrpenia. V tom prípade, Sunakkhatta, čo by dosiahlo vyhlásenie poznania počiatkov? Pozri, hlúpy človek, aké veľké je tvoje previnenie.“

6. ‚V mnohých ohľadoch, Sunakkhatta, si ma chválil vo vajjijskej dedine: ‚Ten Blahoslavený je Arahant, dokonale osvietil sa sám, dokonalý vo vedomostiach i správaní, Ten, ktorý kráča správnou cestou, poznávateľ sveta, neprekonateľný vychovávateľ tých, ktorí sa majú skrotiť, učiteľ bohov a ľudí, Buddha, Blahoslavený.‘ Takto, Sunakkhatta, si ma v dedine Vajjian chválil mnohými spôsobmi.

‚Mnohými spôsobmi, Sunakkhatta, si vo vajjijskej dedine vyslovil chválu na Dhammu: „Dhamma je Blahoslaveným dobre vysvetlená, viditeľná tu a teraz, večná, pozývajúca, aby človek prišiel a videl, vedúca vpred, aby ju múdri osobne realizovali.“ Takto, Sunakkhatta, si vo vajjijskej dedine mnohými spôsobmi vyslovil chválu na Dhammu.

‚Sunakkhatta, v dedine Vajjian si mnohými spôsobmi vyslovil chválu na Sanghu: ‚Sangha učeníkov Blahoslaveného kráča po dobrej ceste, kráča po priamej ceste, kráča po systematickej ceste, kráča po správnej ceste; to znamená štyri dvojice osôb, osem typov jednotlivcov – to je Sangha učeníkov Blahoslaveného. Sú hodní darov, hodní pohostinnosti, hodní obiet, hodní úctivého pozdravu, sú pre svet neprekonateľným poľom zásluh.“ Takto, Sunakkhatta, si v dedine Vajjian mnohými spôsobmi vyslovil chválu na Sanghu.

‚Vyhlasujem ti, Sunakkhatta, oznamujem ti, Sunakkhatta. Budú takí, ktorí o tebe povedia: „Sunakkhatta, syn Licchaviho, nebol schopný viesť svätý život pod vedením asketu Gotamu; keďže nebol schopný, zanechal cvičenie a vrátil sa k menej cnostnému životu.“ Takto, Sunakkhatta, budú ľudia, ktorí o tebe budú hovoriť toto.

‚Aj keď som mu to takto povedal, Bhaggava, Sunakkhatta, syn Licchaviho, odišiel od tohto Dhammy a disciplíny, rovnako ako ten, kto je predurčený pre sféru utrpenia, pre peklo.‘

Príbeh o Korakkhattiyovi

7. ‚Jedného dňa, Bhaggava, som pobýval medzi Thūlami v trhovom mestečku Thūlov zvanom Uttarakā. Vtedy, Bhaggava, ráno, keď som sa obliekol a vzal si misku a vonkajšie rúcho, vošiel som do Uttarakā po almužnu s Sunakkhattom, synom Licchaviho, ako mojím sprievodným mníchom. V tom čase nahý askéta Korakkhattiya, ktorý dodržiaval psí sľub, kráčal na všetkých štyroch a žul a jedol iba ústami jedlo, ktoré bolo položené na zemi. Bhaggava, Sunakkhatta, syn Licchaviho, uvidel nahého askétu Korakkhattiyu, ktorý dodržiaval psí sľub, plaziaceho sa na všetkých štyroch, ako žuje a jedol iba ústami jedlo, ktoré bolo položené na zemi. Keď ho uvidel, napadla ho táto myšlienka: ‚Páni, tento askéta má skutočne cnostnú povahu! Pohybuje sa na všetkých štyroch a žuje a jedá iba ústami jedlo, ktoré bolo položené na zem.“

Vtedy, Bhaggava, keď som svojou mysľou spoznal myšlienku v mysli Sunakkhatta, princa z rodu Licchavi, povedal som mu toto: ‚Blázon, naozaj tvrdíš, že si askéta, syn Sakyanov?‘ ‚Ale prečo, ctihodný pane, mi Blahoslavený hovorí toto: ‚Bláznivý človek, naozaj tvrdíš, že si askéta, syn Sákjov?‘“ „Nie je to tak, Sunakkhatta, že keď si videl tohto nahého askétu Korakkhattiyu, vyznávača psieho sľubu, ako ide po štyroch, žuje a jedáva iba ústami jedlo, ktoré bolo položené na zem, napadla ťa táto myšlienka: ‚Páni, tento askéta je naozaj cnostnej povahy! Plazí sa na všetkých štyroch a žuje a jedáva iba ústami jedlo, ktoré bolo položené na zem‘?“ „Je to tak, ctihodný pane. Ale prečo, ctihodný pane, Blahoslavený závidí dosiahnutie arahatstva?“ „Ja nezazlievam dosiahnutie stavu arahanta, hlúpy človek. Skôr sa tento zlý názor zrodil v tebe. Zbav sa ho. Nech ti to nespôsobí dlhodobú ujmu a utrpenie. Čo sa týka tohto nahého askétu Korakkhattiya, Sunakkhatta, ktorého považuješ za askétu cnostnej povahy, ten zomrie siedmy deň na ochorenie tráviaceho ústrojenstva. A keď zomrie, znovuzrodí sa tam, v armáde asurov menom Kālakañjikā, ktorá je najnižšia zo všetkých asurských armád. A keď zomrie, vyhodia ho na pohrebisko na kúsok trávy bīraṇa. Ak chceš, Sunakkhatta, môžeš pristúpiť k nahému askétovi Korakkhattiyovi a opýtať sa: „Priateľ Korakkhattiya, vieš, kam smeruješ?“ Je možné, Sunakkhatta, že nahý asketa Korakkhattiya ti povie: „Viem, kam smerujem, priateľ Sunakkhatta. Znovuzrodil som sa tam, v zástupe asúrov menom Kālakañjikā, najnižšom zo všetkých asúrovských zástupov.“

Vtedy, Bhaggava, Sunakkhatta, licchavský princ, odišiel tam, kde sa nachádzal nahý askéta Korakkhattiya. Keď sa k nemu priblížil, povedal nahému askétovi Korakkhattiyovi: ‚Priateľ Korakkhattiya, askéta Gotama o tebe vyslovil proroctvo: ‚Nahý askéta Korakkhattiya zomrie siedmy deň na ochorenie tráviaceho ústrojenstva. A keď zomrie, znovuzrodí sa tam, v armáde asúrov menom Kālakañjikā, ktorá je najnižšia zo všetkých armád asúrov. A keď zomrie, vyhodia ho na pohrebisko na kúsok trávy bīraṇa.‘“ Preto, priateľ Korakkhattiya, mal by si jesť s mierou a piť vodu s mierou, aby sa slová askétu Gotamu ukázali ako nepravdivé.“

8. „Vtedy, Bhaggava, Sunakkhatta, licchavský princ, odpočítaval sedem dní a nocí jeden po druhom, neveriac slovám Tathāgaty. Potom, Bhaggava, nahý askéta Korakkhattiya zomrel siedmy deň na ochorenie tráviaceho ústrojenstva. A keď zomrel, znovuzrodil sa tam, v armáde asurov menom Kālakañjikā, najnižšej zo všetkých armád asurov. A oni ho po smrti vyhodili na pohrebisko na kúsok trávy bīraṇa.“

9. „Bhaggava, Sunakkhatta, licchavský princ, počul správu: ‚Hovorí sa, že nahý askéta Korakkhattiya zomrel na ochorenie tráviaceho ústrojenstva a bol vyhodený na pohrebisko na kúsok trávy bīraṇa.‘ Potom, Bhaggava, Sunakkhatta, princ z rodu Licchavi, odišiel na pohrebisko, k trsu trávy bīraṇa, kde ležal nahý asketa Korakkhattiya. Keď sa priblížil, trikrát udrel nahého asketu Korakkhattiyu rukou a povedal: ‚Priateľ Korakkhattiya, vieš, kam smeruješ?‘ Potom, Bhaggava, nahý askéta Korakkhattiya vstal a utrel si chrbát rukou. Povedal: ‚Poznám svoj vlastný osud, priateľ Sunakkhatta. Znovuzrodil som sa tam, v armáde asurov menom Kālakañjikā, ktorá je najnižšia zo všetkých asurských armád.‘ Keď to povedal, padol na chrbát práve na tom mieste.“

10. ‚Potom, Bhaggava, prišiel ku mne princ Licchavi Sunakkhatta; keď prišiel, poklonil sa mi a posadil sa na bok. Bhaggava, k princovi Licchavi Sunakkhattovi, ktorý sedel na boku, som povedal toto: ‚Čo si myslíš, Sunakkhatta? Presne tak, ako som ti povedal o nahom askétovi Korakkhattiyovi, dopadlo to presne tak, alebo inak?“ „Ctihodný pane, presne tak, ako mi Blahoslavený povedal o nahom askétovi Korakkhattiyovi, tak to aj dopadlo, nie inak.“ ‚Čo si o tom myslíš, Sunakkhatta? Ak je to tak, bol vykonaný zázrak psychickej sily presahujúcej ľudský stav, alebo nebol vykonaný?‘ ‚Určite, ctihodný pane, ak je to tak, zázrak psychickej sily presahujúcej ľudský stav bol vykonaný, nebol nevykonaný.‘ ‚Aj tak, ty pošetilý človek, kým som vykonával zázrak psychickej sily presahujúcej ľudský stav, povedal si toto: „Ctihodný pane, Blahoslavený pre mňa nevykonáva zázrak psychickej sily presahujúcej ľudský stav.“ Pozri, hlúpy človek, aká veľká je tvoja chyba!“ Aj keď som k nemu takto prehovoril, Bhaggava, princ Licchavi Sunakkhatta sa odklonil od tohto Dhammy a disciplíny, rovnako ako ten, kto je predurčený pre sféru utrpenia, pre peklo.“

Príbeh o nahom askétovi Kaḷāramaṭṭakovi

11. Raz, Bhaggava, som prebýval vo Vesālī, vo Veľkom lese, v sále so špicatou strechou. V tom čase žil vo Vesālī nahý askéta Kaḷāramaṭṭaka, ktorý dosiahol vrchol zisku a slávy vo vajjijských dedinách. Zaviazal sa a dodržiaval sedem sľubov: ‚Pokiaľ budem žiť, budem nahým askétom; nebudem nosiť odevy. Pokiaľ budem žiť, budem žiť v celibáte; nebudem sa zapájať do sexuálneho styku. Pokiaľ budem žiť, budem sa živiť iba alkoholom a mäsom; nebudem jesť uvarenú ryžu ani kašu. Neprekročím svätyňu Udena na východ od Vesálí, ani svätyňu Gotamaka na juhu, ani svätyňu Sattamba na západe, ani svätyňu Bahuputta na severe.“ Práve vďaka zloženiu týchto siedmich sľubov dosiahol vrchol úspechu a slávy vo vajjských dedinách.

12. Potom, Bhaggava, sa k nahému askétovi Kaḷāramaṭṭakovi priblížil licchavský princ Sunakkhatta; keď sa k nemu priblížil, položil nahému askétovi Kaḷāramaṭṭakovi otázku. Keď mu bola položená otázka, nahý askéta Kaḷāramaṭṭaka nevedel uspokojivo odpovedať. Keďže nevedel uspokojivo odpovedať, prejavil hnev, odpor a nespokojnosť. Vtedy, Bhaggava, napadla princa Licchavi Sunakkkhatta táto myšlienka: ‚Beda, napadli sme pustovníka cnostnej povahy, arahanta! Nech to nevedie k našej ujme a utrpeniu na dlhú dobu!‘

13. Potom, Bhaggava, prišiel ku mne princ Licchavi Sunakkhatta; keď prišiel, vzdal mi úctu a posadil sa na bok. K princovi Licchavi Sunakkhattovi, ktorý sedel na boku, som povedal toto: ‚Aj ty, ty bezcenný človek, tvrdíš, že si askéta z rodu Sakyanov?‘ ‚Ale prečo, ctihodný pane, mi Blahoslavený hovorí toto: „Aj ty, ty bezcenný človek, tvrdíš, že si askéta z rodu Sakyanov?“‘ ‚Nepristúpil si, Sunakkhatta, k nahému askétovi Kaḷāramaṭṭakovi a nepoložil si mu otázku? Keď mu bola položená otázka, nevedel na ňu uspokojivo odpovedať. Keďže nevedel uspokojivo odpovedať, prejavil hnev, odpor a nevôľu. A nenapadla ťa vtedy táto myšlienka: „Beda, napadli sme pustovníka cnostnej povahy, arahanta! Nech to nevedie k našej ujme a utrpeniu na dlhú dobu!“?‘ ‚Áno, ctihodný pane. Ale, ctihodný pane, či Blahoslavený závidí arahantstvo?‘ ‚Nezávidím arahantstvo, ty bezcenný človek. Skôr sa v tebe zrodil tento zlý názor – zahoď ho! Nech to nevedie k tvojej ujme a utrpeniu na dlhú dobu. Čo sa týka tohto nahého askétu Kaḷāramaṭṭaku, ktorého považuješ za pustovníka cnostnej povahy, ten čoskoro bude nosiť odevy, putovať so spoločníčkou, jesť varenú ryžu a kašu, poruší všetky svätyne vo Vesālī a zomrie so zoslabenou slávou.

Potom, Bhaggava, o niečo neskôr, nahý askéta Kaḷāramaṭṭaka, oblečený, potulujúci sa so spoločníčkou, jediaci uvarenú ryžu a kašu, po tom, čo porušil všetky svätostánky vo Vesālī, zomrel so zoslabenou slávou.

14. Potom, Bhaggava, licchavský princ Sunakkhatta počul: ‚Hovorí sa, že nahý asketa Kaḷāramaṭṭaka, ktorý nosil odevy, potuloval sa so ženskou spoločníčkou, jedol uvarenú ryžu a kašu a porušil všetky svätyne vo Vesālī, zomrel so zníženou slávou.‘ Vtedy, Bhaggava, princ Licchavi Sunakkhatta prišiel k miestu, kde som bol; keď prišiel a vzdal mi úctu, posadil sa na vhodné miesto. K princovi Licchavi Sunakkhattovi, ktorý sedel na vhodnom mieste, som povedal toto: ‚Čo si myslíš, Sunakkhatta? Pokiaľ ide o nahého askétu Kaḷāramaṭṭaku, urobil som ti vyhlásenie; nastal ten výsledok presne tak, alebo inak?“ „Ctihodný pane, presne tak, ako mi Blahoslavený urobil vyhlásenie týkajúce sa nahého askétu Kaḷāramaṭṭaku, tak presne nastal ten výsledok, nie inak.“ „Čo si myslíš, Sunakkhatta? Ak je to tak, bol vykonaný zázrak psychickej sily presahujúcej ľudský stav, alebo nebol vykonaný?“ „Určite, ctihodný pane, ak je to tak, bol vykonaný zázrak psychickej sily presahujúcej ľudský stav; nebol nevykonaný.“ „Bezvýznamný človek, hoci vykonám zázrak psychickej sily presahujúcej ľudský stav, hovoríš o mne takto: „Ctihodný pane, Blahoslavený pre mňa nevykonáva zázrak psychickej sily presahujúcej ľudský stav.“ Pozri, bezcenný človek, aké veľké je tvoje previnenie!“ Aj keď som k nemu takto prehovoril, Bhaggava, princ Licchavi Sunakkhatta sa skutočne odvrátil od tohto Dhammy a disciplíny, rovnako ako ten, kto je predurčený pre sféru utrpenia, pre peklo.

Príbeh o nahom askétovi Pāthikaputtovi

15. Bhaggava, raz som prebýval práve tam vo Vesālī, vo Veľkom lese, v sále so špicatou strechou. V tom čase pobýval vo Vesálí, v dedine Vajjov, nahý askéta Pāthikaputta, ktorý dosiahol vrchol zisku a vrchol slávy. V zhromaždení vo Vesálí povedal tieto slová: ‚Askéta Gotama je zástanca poznania a aj ja som zástanca poznania. Zástanca poznania je hoden predviesť zázrak nadprirodzenej sily presahujúcej ľudské možnosti spolu s iným zástancom poznania. Nech asketa Gotama príde do polovice cesty a ja tiež pôjdem do polovice cesty. Tam obaja vykonáme zázrak nadprirodzenej sily presahujúcej ľudské možnosti. Ak asketa Gotama vykoná jeden zázrak nadprirodzenej sily presahujúcej ľudské možnosti, ja vykonám dva. Ak vykoná dva zázraky nadprirodzenej sily presahujúcej ľudské možnosti, ja vykonám štyri. Ak vykoná štyri zázraky psychickej sily presahujúcej ľudské možnosti, ja vykonám osem. Tak teda, bez ohľadu na to, koľko zázrakov psychickej sily presahujúcej ľudské možnosti asketa Gotama vykoná, ja vykonám dvojnásobok tohto počtu.

16. Vtedy, Bhaggava, Sunakkhatta, syn Licchaviho, prišiel k miestu, kde som sa nachádzal; keď prišiel a vzdal mi úctu, posadil sa na vhodné miesto. Keď sa posadil na vhodné miesto, Bhaggava, Sunakkhatta, syn Licchaviho, mi povedal toto: ‚Ctihodný pane, nahý asketa Pāthikaputta prebýva vo Vesālī, v dedine Vajjov, kde dosiahol vrchol zisku a vrchol slávy. V zhromaždení vo Vesālī hovorí tieto slová: „Asketa Gotama je zástancom poznania a aj ja som zástancom poznania. Zástanca poznania je hoden predviesť zázrak nadprirodzenej sily presahujúcej ľudské možnosti spolu s iným zástancom poznania. Nech asketa Gotama príde do polovice cesty a aj ja pôjdem do polovice cesty. Tam obaja vykonáme zázrak nadprirodzenej sily presahujúcej ľudské možnosti. Ak asketa Gotama predvedie jeden zázrak psychickej sily presahujúcej ľudský stav, ja predvediem dva. Ak predvedie dva zázraky psychickej sily presahujúcej ľudský stav, ja predvediem štyri. Ak predvedie štyri zázraky psychickej sily presahujúcej ľudský stav, ja predvediem osem. Tak teda, koľko zázrakov psychickej sily presahujúcej ľudský stav asketa Gotama predvedie, ja predvediem dvojnásobok toho počtu.“

Keď to bolo povedané, Bhaggava, povedal som toto Sunakkhattovi, synovi Licchaviho: ‚Sunakkhatta, nahý asketa Pāthikaputta nie je schopný prísť do mojej prítomnosti bez toho, aby sa vzdal tých slov, bez toho, aby sa vzdal tej mysle a bez toho, aby sa vzdal toho názoru. Ak by mu dokonca napadlo: ‚Pôjdem do prítomnosti askétu Gotamu bez toho, aby som sa vzdal tých slov, bez toho, aby som sa vzdal toho zmýšľania a bez toho, aby som sa vzdal toho názoru,‘ jeho hlava by sa určite rozštiepila.‘

17. ‚Ctihodný pane, Blahoslavený by sa mal strážiť pred týmto výrokom, Sugata by sa mal strážiť pred týmto výrokom.‘ ‚Prečo mi to hovoríš, Sunakkhatta: ‚Ctihodný pane, Blahoslavený by sa mal strážiť pred týmto výrokom, Sugata by sa mal strážiť pred týmto výrokom?‘“ „Lebo, ctihodný pane, tento výrok bol jednoznačne vyslovený Blahoslaveným: ‚Nahý askéta Pāthikaputta nie je schopný prísť do mojej prítomnosti bez toho, aby sa vzdal tých slov, bez toho, aby sa vzdal tej mysle, bez toho, aby sa vzdal toho názoru. Ak by mu dokonca napadlo: ‚Pôjdem do prítomnosti askétu Gotamu bez toho, aby som sa vzdal tých slov, bez toho, aby som sa vzdal tej mysle, bez toho, aby som sa vzdal toho názoru,‘ jeho hlava by sa určite rozpadla na kusy.‘ A, ctihodný pane, keby nahý askéta Pāthikaputta prišiel do prítomnosti Blahoslaveného v zmenenej podobe, bolo by to pre Blahoslaveného klamstvo.“

18. „Sunakkhatta, vyslovil by Tathāgata slová, ktoré by mohli mať dvojitý výsledok?“ „Ale, ctihodný pane, poznal Blahoslavený myseľ nahého askétu Pāthikaputtu, pochopil ju svojou vlastnou mysľou takto: ‚Nahý askéta Pāthikaputta nie je schopný prísť do mojej prítomnosti bez toho, aby sa vzdal tých slov, bez toho, aby sa vzdal tej mysle, bez toho, aby sa vzdal toho názoru. Keby mu napadlo: ‚Bez toho, aby som sa vzdal tých slov, bez toho, aby som sa vzdal tej mysle, bez toho, aby som sa vzdal toho názoru, pôjdem do prítomnosti asketu Gotamu,‘ jeho hlava by sa určite rozštiepila‘?“

„Alebo božstvá informovali Blahoslaveného o tejto veci: ‚Ctihodný pane, nahý asketa Pāthikaputta nie je schopný prísť do prítomnosti Blahoslaveného bez toho, aby sa vzdal tých slov, bez toho, aby sa vzdal toho zmýšľania, bez toho, aby sa vzdal toho názoru. Ak by mu napadlo: „Pôjdem do prítomnosti asketu Gotamu bez toho, aby som sa vzdal tých slov, bez toho, aby som sa vzdal toho zmýšľania, bez toho, aby som sa vzdal toho názoru,“ jeho hlava by sa určite rozštiepila‘?“"

19. ‚Sunakkhatta, keď som svojou mysľou objal jeho myseľ, bolo mi známe: ‚Nahý asketa Pāthikaputta nie je schopný prísť do mojej prítomnosti bez toho, aby sa vzdal tých slov, bez toho, aby sa vzdal tej myšlienky a bez toho, aby sa vzdal toho názoru. Keby mu napadlo: ‚Pôjdem do prítomnosti askétu Gotamu bez toho, aby som sa vzdal tých slov, bez toho, aby som sa vzdal tej myšlienky a bez toho, aby som sa vzdal toho názoru,‘ jeho hlava by sa rozštiepila.‘“

Aj božstvá ma o tejto veci informovali: ‚Ctihodný pane, nahý askéta Pāthikaputta nie je schopný vstúpiť do prítomnosti Blahoslaveného bez toho, aby sa vzdal tých slov, bez toho, aby sa vzdal tej myšlienky a bez toho, aby sa vzdal toho názoru. Ak by mu napadlo: „Pôjdem do prítomnosti askétu Gotamu bez toho, aby som sa vzdal tých slov, bez toho, aby som sa vzdal tej myšlienky a bez toho, aby som sa vzdal toho názoru,“ jeho hlava by sa rozštiepila.‘

„A Ajita, generál Licchavov, ktorý nedávno zomrel, sa znovuzrodil medzi devami Tāvatiṃsa. Aj on prišiel ku mne a povedal: ‚Ctihodný pane, nahý asketa Pāthikaputta je bezostyšný; je to klamár. Ctihodný pane, nahý asketa Pāthikaputta tiež vo vajjijskej dedine vyhlásil o mne: ‚Ajita, generál Licchavov, sa znovuzrodil vo veľkom pekle.‘ Ale, ctihodný pane, ja som sa nezrodil vo veľkom pekle; znovuzrodil som sa medzi devami Tāvatiṃsa. Ctihodný pane, nahý asketa Pāthikaputta je bezostyšný; je to klamár. A, ctihodný pane, nahý asketa Pāthikaputta nie je schopný prísť do prítomnosti Blahoslaveného bez toho, aby sa vzdal tých slov, bez toho, aby sa vzdal tej myšlienky, a bez toho, aby sa vzdal toho názoru. Keby mu napadlo: ‚Pôjdem do prítomnosti asketu Gotamu bez toho, aby som sa vzdal tých slov, bez toho, aby som sa vzdal tej myšlienky, a bez toho, aby som sa vzdal toho názoru,‘ jeho hlava by sa rozštiepila.“"

Takto, Sunakkhatta, keď som svojou mysľou objal jeho myseľ, bolo mi známe, že nahý asketa Pāthikaputta nie je schopný vstúpiť do mojej prítomnosti bez toho, aby sa vzdal tých slov, bez toho, aby sa vzdal tej myšlienky a bez toho, aby sa vzdal toho názoru. Keby mu napadlo niečo také: ‚Pôjdem do prítomnosti askétu Gotamu bez toho, aby som sa vzdal tých slov, bez toho, aby som sa vzdal tej myšlienky a bez toho, aby som sa vzdal toho názoru,‘ jeho hlava by sa rozštiepila. Aj božstvá ma o tejto veci informovali: ‚Ctihodný pane, nahý askéta Pāthikaputta nie je schopný prísť do prítomnosti Blahoslaveného bez toho, aby sa vzdal tých slov, bez toho, aby sa vzdal tej myšlienky a bez toho, aby sa vzdal toho názoru. Keby mu napadlo niečo takéto: ‚Pôjdem do prítomnosti askétu Gotamu bez toho, aby som sa vzdal tých slov, bez toho, aby som sa vzdal tej myšlienky a bez toho, aby som sa vzdal toho názoru,‘ jeho hlava by sa rozpadla na kúsky.‘

Potom, Sunakkhatta, po tom, čo som vo Vesālī putoval za almužnou a po jedle sa vrátil z almužného obchôdzky, pôjdem do parku nahého askétu Pāthikaputta, kde strávim deň. Teraz môžeš informovať kohokoľvek chceš.

Rozprava o zázraku psychickej sily

20. „Potom, Bhaggava, ráno, keď som sa obliekol a vzal si misku a rúcho, vošiel som do Vesálí na žobranie. Po putovaní za almužnou vo Vesálí a po návrate z putovania po jedle som odišiel do hájika nahého asketu Pāthikaputtu, kde som strávil deň. Potom, Bhaggava, Sunakkhatta z rodu Licchavi vo veľkom zhone vošiel do Vesálí a pristúpil k najvýznamnejším Licchavom. Keď sa k nim priblížil, povedal najvýznamnejším Licchavom: ‚Páni, Blahoslavený, po tom, čo putoval po Vesālī a vrátil sa z obchôdzky po jedle, odišiel do hája nahého asketu Pāthikaputtu, aby tam strávil deň. Vyjdite, ctihodní páni, vyjdite! Dôjde k nadľudskému zázraku psychickej sily zo strany ctihodných askétov.“ Vtedy, Bhaggava, napadlo najvýznamnejších Licchavov: „Naozaj, páni, ctihodní askéti vykonajú nadľudský zázrak psychickej sily. Poďte teraz, páni, poďme!“ Potom oslovil najvýznamnejších bráhmanov s veľkým bohatstvom, bohatých domácich a askétov a bráhmanov iných sekt. Keď k nim pristúpil, povedal najvýznamnejším askétom a bráhmanom z iných sekt: „Páni, Blahoslavený, potom, čo putoval po Vesálí za almužnou a vrátil sa z almužného obchôdzky po jedle, odišiel do hája nahého askétu Páthikaputtu, aby tam strávil deň. Poďte, ctihodní páni, poďte! Uctievaní askéti predvedú nadľudský zázrak psychickej sily.“ Vtedy, Bhaggava, napadlo najvýznamnejších askétov a bráhmanov z iných sekt: „Naozaj, páni, uctievaní askéti vykonajú nadľudský zázrak psychickej sily. Poďte, páni, poďme!“

Vtedy, Bhaggava, sa k háju nahého askétu Pāthikaputtu priblížili veľmi významní Licchaviovia, veľmi významní bráhmani s veľkým bohatstvom, bohatí hlavy rodín, ako aj askéti a bráhmani z rôznych sekt. To zhromaždenie, Bhaggava, bolo veľké, počtom niekoľko stoviek, niekoľko tisíc.

21. Vtedy, Bhaggava, nahý askéta Pāthikaputta počul: ‚Hovorí sa, že prišli veľmi významní Licchaviovia, rovnako ako veľmi významní bráhmani s veľkým bohatstvom, bohatí hlavy rodín, askéti a bráhmani z rôznych sekt. Aj askéta Gotama sedí v mojom háji, kde trávi deň.“ Keď to počul, zachvátil ho strach, trasenie a naježili sa mu vlasy. Potom, Bhaggava, nahý askéta Pāthikaputta, vystrašený, znepokojený a s naježenými vlasmi, odišiel do hája putovníkov pri pahýli stromu Tinduka.

Vtedy, Bhaggava, to zhromaždenie počulo: ‚Hovorí sa, že nahý asketa Pāthikaputta, vystrašený, znepokojený a s vlasmi stojacimi na hlave, sa blíži k hájiku putovníkov pri pahýli stromu tinduka.‘ Vtedy, Bhaggava, sa to zhromaždenie obrátilo na istého muža:

‚Poď, dobrý muž, choď do hájika pútnikov pri pahýli stromu Tinduka, kde sa nachádza nahý askéta Pāthikaputta. Pristúp k nemu a povedz mu takto: „Vydaj sa na cestu, priateľ Pāthikaputta. Prichádzajú veľmi významní Licchaviovia, rovnako ako veľmi významní bráhmani s veľkým bohatstvom, bohatí hlavy rodín, askéti a bráhmani rôznych sekt. Aj askéta Gotama sedí vo tvojom háji, kde trávi deň. A, priateľ Pāthikaputta, toto vyhlásenie si skutočne vyslovil na zhromaždení vo Vesālī: ‚Askéta Gotama vyznáva poznanie a aj ja vyznávam poznanie. Je vhodné, aby ten, kto sa hlási k múdrosti, predviedol nadľudský zázrak psychickej sily tomu, kto sa tiež hlási k múdrosti. Nech asketa Gotama príde do polovice cesty a ja pôjdem do polovice cesty. Tam my dvaja vykonáme nadľudský zázrak psychickej sily. Ak asketa Gotama vykoná jeden nadľudský zázrak psychickej sily, ja vykonám dva. Ak asketa Gotama vykoná dva nadľudské zázraky psychickej sily, ja vykonám štyri. Ak asketa Gotama predvedie štyri nadľudské zázraky psychickej sily, ja predvediem osem. A tak, akýkoľvek počet nadľudských zázrakov psychickej sily asketa Gotama predvedie, ja predvediem dvojnásobok tohto počtu.“ „Teraz choď, priateľ Pāthikaputta, na polcestu. Asketa Gotama, ktorý prišiel ako prvý, už sedí vo tvojom háji, kde strávi deň.“

22. Bhaggava, povediac: ‚Veľmi dobre, páni,‘ odpovedal tomu mužovi pred zhromaždením a odišiel do hája putovníkov pri pahýli stromu Tinduka, kde sa nachádzal nahý askéta Pāthikaputta. Keď sa priblížil, povedal nahému askétovi Pāthikaputtovi: ‚Vyraz, priateľ Pāthikaputta. Prichádzajú veľmi významní Licchaviovia, rovnako ako veľmi významní bráhmani s veľkým bohatstvom, bohatí hlavy rodín, askéti a bráhmani rôznych sekt. Aj askéta Gotama sedí vo vašom háji, kde trávi deň. A toto vyhlásenie, priateľ Pāthikaputta, si skutočne vyslovil na zhromaždení vo Vesālī: ‚Asketa Gotama vyznáva múdrosť; aj ja vyznávam múdrosť. Je vhodné, aby ten, kto vyznáva múdrosť, predviedol nadľudský zázrak psychickej sily tomu, kto tiež vyznáva múdrosť… Ja vykonám dvojnásobok toho počtu.‘ Vyraz teraz, priateľ Pāthikaputta, na polcestu. Asketa Gotama, ktorý prišiel ako prvý, už sedí vo tvojom háji, kde trávi deň.“

Keď to bolo povedané, Bhaggava, nahý asketa Pāthikaputta, hovoriac: ‚Už idem, priateľu, už idem, priateľu,‘ sa práve tam zosunul na zem; nebol schopný vstať ani zo svojho sedadla. Potom, Bhaggava, ten muž povedal toto nahému asketovi Pāthikaputtovi: ‚Čo to je, priateľu Pāthikaputta? Sú tvoje stehná prilepené k stoličke, alebo je stolička prilepená k tvojim stehnám? Keď hovoríš: ‚Už idem, priateľu, už idem, priateľu,‘ jednoducho tam na mieste klesneš; nedokážeš vstať ani zo svojho sedadla.“ Aj keď sa k nemu takto prehovorilo, Bhaggava, nahý askéta Pāthikaputta, hovoriac: „Už idem, priateľu, už idem, priateľu,“ jednoducho tam na mieste klesol; nedokázal vstať ani zo svojho sedadla.

23. Keď si ten muž uvedomil, Bhaggava: ‚Tento nahý askéta Pāṭikaputta má povahu porazeného. Hovoriac: „Už idem, priateľu, už idem, priateľu,“ jednoducho sa tam zosunie; nedokáže vstať ani zo svojho sedadla,‘ potom šiel k tomu zhromaždeniu a oznámil: ‚Páni, tento nahý askéta Pāṭikaputta má povahu porazeného. Hovoriac: „Prídem, priateľu, prídem, priateľu,“ jednoducho tam na mieste klesol; nedokáže vstať ani zo svojho sedadla.‘ Keď to bolo povedané, Bhaggava, povedal som tomuto zhromaždeniu: ‚Páni, nahý askéta Pāṭikaputta nie je schopný prísť do mojej prítomnosti bez toho, aby sa vzdal tých slov, bez toho, aby sa vzdal tej myšlienky, a bez toho, aby sa vzdal toho názoru. Ak by mu napadlo: ‚Bez toho, aby som sa vzdal tých slov, bez toho, aby som sa vzdal tej myšlienky, a bez toho, aby som sa vzdal toho názoru, pôjdem do prítomnosti askétu Gotamu,‘ jeho hlava by sa určite rozštiepila.‘

Prvá recitačná časť je ukončená.

24. ‚Potom, Bhaggava, istý vysoký minister z kmeňa Licchavi vstal zo svojho miesta a povedal tomuto zhromaždeniu: ‚Nuž, páni, prosím, počkajte chvíľu, kým odídem. Možno sa mi podarí priviesť nahého askétu Pāṭikaputtu do tohto zhromaždenia.‘

Potom, Bhaggava, ten vysoký minister z kmeňa Licchavi odišiel do parku pútnika pri pahýli Tinduka, kde sa nachádzal nahý asketa Pāṭikaputta. Keď sa k nemu priblížil, povedal nahému asketovi Pāṭikaputtovi: ‚Pokračuj, priateľ Pāṭikaputta; tvoje konanie je vynikajúce. Prišli veľmi slávni, veľmi slávni Licchavi; a prišli veľmi slávni, veľmi slávni bráhmanskí veľmoži, bohatí hlavy rodín, askéti a bráhmani rôznych sekt. Asket Gotama sedí v parku ctihodného na denný odpočinok. A toto vyhlásenie, priateľ Pāṭikaputta, si skutočne vyslovil na zhromaždení vo Vesālī: „Asketa Gotama je ten, kto hovorí o poznaní… Ja vykonám niečo, čo je dvakrát a ešte dvakrát väčšie.“ Pokračuj teraz, priateľ Pāṭikaputta, k polceste. Keďže prišiel skôr ako všetci ostatní, asketa Gotama sedí v parku ctihodného na denný odpočinok. Navyše, priateľ Pāṭikaputta, túto vetu skutočne vyslovil asketa Gotama na zhromaždení: „Nahý askéta Pāṭikaputta nie je schopný prísť do mojej prítomnosti bez toho, aby sa vzdal tých slov, bez toho, aby sa vzdal tej myšlienky, a bez toho, aby sa vzdal toho názoru. Ak by ho to napadlo… jeho hlava by sa určite rozštiepila.“ Vyraz, priateľ Pāṭikaputta! Samotným tým, že vyrazíš, dosiahneme tvoje víťazstvo a porážku askétu Gotamu.“

Keď to bolo povedané, Bhaggava, nahý askéta Pāṭikaputta, hovoriac: ‚Už idem, priateľu, už idem, priateľu,‘ sa práve tam zosunul na zem; nebol schopný vstať ani zo svojho sedadla. Potom, Bhaggava, ten licchavský veľkominister povedal nahému askétovi Pāṭikaputtovi: ‚Čo to má znamenať, priateľ Pāṭikaputta? Prilepili sa ti zadné partie k stoličke, alebo sa stolička prilepila k tvojim zadným partiám? Keď hovoríš: ‚Už idem, priateľu, už idem, priateľu,‘ jednoducho tam klesneš; nedokážeš vstať ani zo svojho sedadla.“ Aj keď sa k nemu takto obrátili, Bhaggava, nahý askéta Pāṭikaputta, hovoriac: „Už idem, priateľu, už idem, priateľu,“ jednoducho tam klesol; nedokázal vstať ani zo svojho sedadla.“

25. Keď, Bhaggava, ten licchavský veľkominister zistil: ‚Tento nahý askéta Pāṭikaputta má povahu porazeného; keď hovorí: „Už idem, priateľu, už idem,“ zosadne na mieste a nedokáže sa ani zdvihnúť zo svojho sedadla,‘ vtedy išiel na to zhromaždenie a oznámil: ‚Páni, nahý askéta Pāṭikaputta má povahu porazeného; keď povedal: ‚Prídem, priateľu, prídem,‘ zosunul sa hneď na mieste a nedokázal sa ani zdvihnúť zo svojho sedadla.‘ Keď to bolo povedané, Bhaggava, prehovoril som k tomu zhromaždeniu takto: „Páni, nahý askéta Pāṭikaputta nie je schopný prísť do mojej prítomnosti bez toho, aby sa vzdal tých slov, bez toho, aby sa vzdal tej myšlienky, a bez toho, aby sa vzdal toho názoru. Ak by mu napadlo: ‚Bez toho, aby som sa vzdal tých slov, bez toho, aby som sa vzdal tej myšlienky, a bez toho, aby som sa vzdal toho názoru, pôjdem do prítomnosti askétu Gotamu,‘ jeho hlava by sa určite rozštiepila. A keby ctihodným Licchavom napadlo: ‚Zviažme nahého askétu Pāṭikaputtu koženými remeňmi a ťahajme ho za párom volov,‘ tie kožené remeňe by sa pretrhli, alebo by sa Pāṭikaputta sám roztrhol na kusy. Vskutku, nahý askéta Pāṭikaputta nie je schopný prísť do mojej prítomnosti bez toho, aby sa vzdal tých slov, bez toho, aby sa vzdal tej myšlienky a bez toho, aby sa vzdal toho názoru. Ak by mu napadlo: ‚Bez toho, aby som sa vzdal tých slov, bez toho, aby som sa vzdal tej myšlienky a bez toho, aby som sa vzdal toho názoru, pôjdem do prítomnosti askétu Gotamu,‘ jeho hlava by sa určite rozpadla na kusy.“

26. Vtedy, Bhaggava, Jāliya, učeník askétu s drevenou miskou, vstal zo svojho miesta a takto prehovoril k tomu zhromaždeniu: ‚Nuž teda, páni, prosím, počkajte chvíľu, kým odídem; možno sa mi podarí priviesť nahého askétu Pāthikaputtu do tohto zhromaždenia.‘

Vtedy, Bhaggava, Jāliya, učeník askétu s drevenou miskou, odišiel do parku pútnikov Tindukakhāṇu, kde sa nachádzal nahý askéta Pāthikaputta. Keď sa k nemu priblížil, povedal nahému askétovi Pāthikaputtovi tieto slová: ‚Poď sem, priateľ Pāthikaputta; bolo by lepšie, keby si prišiel. Vystúpili veľmi známi Licchaviovia a vystúpili aj veľmi známi veľkí bráhmanskí magnáti, bohatí hlavy rodín a rôzni sektárski askéti a bráhmani. Aj askéta Gotama sedí v parku ctihodného na denný odpočinok. A tieto slová si skutočne vyslovil ty, priateľ Pāthikaputta, na zhromaždení vo Vesālī: „Askéta Gotama tvrdí, že má poznanie… Ja vykonám čin, ktorý bude dvojnásobný.“ Vystúp, priateľ Pāthikaputta, aspoň do polovice. Askéta Gotama, ktorý prišiel ako prvý, sedí v parku ctihodného na denný odpočinok. A tieto slová skutočne vyslovil askéta Gotama na zhromaždení, priateľ Pāthikaputta: „Nahý askéta Pāthikaputta nie je schopný prísť do mojej prítomnosti bez toho, aby sa vzdal tých slov, bez toho, aby sa vzdal tej myšlienky, a bez toho, aby sa vzdal toho názoru. Ak by mu napadlo: ‚Bez toho, aby som sa vzdal tých slov, bez toho, aby som sa vzdal tej myšlienky, a bez toho, aby som sa vzdal toho názoru, pôjdem do prítomnosti askétu Gotamu,‘ aj jeho hlava by bola odseknutá. A keby ctihodným Licchavis napadlo: ‚Zviažme nahého askétu Pāthikaputtu koženými remeňmi a ťahajme ho za párom volov,‘ tie kožené remeňe by sa pretrhli, alebo by sa Pāthikaputta sám roztrhal na kusy. Nahý askéta Pāthikaputta nie je schopný prísť do mojej prítomnosti bez toho, aby sa vzdal tých slov, bez toho, aby sa vzdal tých myšlienok a bez toho, aby sa vzdal toho názoru. Ak by mu napadlo: ‚Bez toho, aby som sa vzdal tých slov, bez toho, aby som sa vzdal tej myšlienky a bez toho, aby som sa vzdal toho názoru, prídem do prítomnosti asketu Gotamu,‘ aj jemu by bola odseknutá hlava.“ „Vyjdite, priateľ Pāthikaputta; už samotným vaším príchodom dosiahneme vaše víťazstvo a porážku asketu Gotamu.

Keď to bolo povedané, Bhaggava, nahý asketa Pāthikaputta, hovoriac: ‚Už idem, priateľu, už idem,‘ tam na mieste sa zosunul a nebol schopný ani vstať zo svojho miesta. Potom, Bhaggava, Jāliya, učeník askétu s drevenou miskou, takto prehovoril k nahému askétovi Pāthikaputtovi: ‚Čo sa s tebou deje, priateľ Pāthikaputta? Prilepili sa ti zadné partie k stoličke, alebo sa stolička prilepila k tvojim zadným partiám? Keď hovoríš: ‚Už idem, priateľu, už idem,‘ zosadneš hneď na mieste a nedokážeš sa ani zdvihnúť zo svojho sedadla.“ Aj keď sa k nemu takto obrátili, Bhaggava, nahý asketa Pāthikaputta, hovoriac: „Už idem, priateľu, už idem,“ zosadol hneď na mieste a nedokázal sa ani zdvihnúť zo svojho sedadla.

27. Keď, Bhaggava, Jāliya, učeník askétu s drevenou miskou, zistil: ‚Tento nahý askéta Pāthikaputta vyzerá ako porazený; keď hovorí: „Už idem, priateľu, už idem,“ zosadne hneď na mieste a nedokáže sa ani zdvihnúť zo sedadla,‘ vtedy k nemu takto prehovoril:

‚Kedysi, priateľ Pāthikaputta, napadla túto myšlienku leva, kráľa zvierat: ‚Čo keby som si zriadil príbytok, spoliehajúc sa na istý lesný porast? Keď by som si tam zriadil príbytok, večer by som vyšiel zo svojho príbytku. Keď by som vyšiel zo svojho príbytku, pretiahol by som sa. Keď by som sa pretiahol, prehliadol by som všetky štyri svetové strany okolo seba. Keď by som si prezrel všetky štyri smery okolo seba, trikrát by som zařval levím revom. Keď by som trikrát zařval levím revom, vyrazil by som za korisťou. Keď by som zabil to najlepšie z najlepších zo stáda zvierat a zjedol to najkrehkejšie mäso, potom by som sa vrátil do toho istého príbytku.“

„‚Potom, priateľu, si ten lev, kráľ zvierat, v istom lesnom poraste zriadil príbytok. Keď si tam zriadil obydlie, večer vyšiel zo svojho obydlia. Keď vyšiel zo svojho obydlia, pretiahol sa. Keď sa pretiahol, rozhliadol sa na všetky štyri strany. Keď sa rozhliadol na všetky štyri strany, trikrát zařval ako lev. Keď trikrát zařval ako lev, vyrazil na lov. Keď zabil to najlepšie zo stáda zvierat a zjedol to najkrehkejšie mäso, potom sa priblížil k tomu istému obydliu."

28. A teraz, priateľ Pāthikaputta, bol raz jeden starý šakal, ktorý ztloustol a posilnil sa tým, že jedol zvyšky toho istého leva, kráľa zvierat. Vtedy, priateľu, napadla toho starého šakala táto myšlienka: ‚Kto som ja a kto je lev, kráľ zvierat? Čo keby som si aj ja zriadil obydlie, spoliehajúc sa na istý lesný porast? Keď by som si tam zriadil obydlie, večer by som vyšiel zo svojho obydlia. Keď by som vyšiel zo svojho obydlia, pretiahol by som sa. Keď by som sa pretiahol, prehliadol by som všetky štyri svetové strany okolo seba. Keď by som prehliadol všetky štyri svetové strany okolo seba, trikrát by som zařval ako lev. Keď by som trikrát zařval ako lev, vyrazil by som za korisťou. Keď by som zabil to najlepšie z najlepších zo stáda zvierat a zjedol to najkrehkejšie mäso, vrátil by som sa späť do toho istého príbytku.

Vtedy, priateľu, si ten starý šakal, spoliehajúc sa na istý lesný porast, zriadil príbytok. Keď si tam zriadil príbytok, večer vyšiel zo svojho príbytku. Keď vyšiel zo svojho príbytku, pretiahol sa. Keď sa pretiahol, rozhliadol sa na všetky štyri strany. Keď si prezrel všetky štyri smery okolo seba a pomyslel si: ‚Trikrát zařvu ako lev,‘ vydal len šakalí výkrik, vydal len úbohý zvuk: ‚Čo je to úbohý šakal a čo je potom leví rev?‘

Presne tak, priateľ Pāthikaputta, keď si zarábaš na živobytie v učení Sugaty a živíš sa zvyškami Sugaty, považuješ za vhodné útočiť na Tathāgatu, Arahanta, Dokonale Osvieteneho. Čo je ten úbohý Pāthikaputta a čo je útok na Tathāgátov, Arahantov, Dokonale Osvietenej?

29. Keď, Bhaggava, Jāliya, učeník putujúceho askétu s drevenou miskou, nedokázal touto podobenstvom prinútiť nahého askétu Pāthikaputtu, aby sa pohol z toho miesta, povedal mu toto:

‚Keď sa šakal považoval za leva, pomyslel si: „Som kráľ zvierat.“ Napriek tomu však vydal šakalí rev. Čo je to úbohý šakal a čo je potom leví rev?“

Presne tak, priateľ Pāthikaputta, keď si zarábaš na živobytie v učení Sugaty a živíš sa zvyškami Sugaty, považuješ za vhodné útočiť na Tathāgatu, Arahanta, Dokonale Osvieteneho. Čo je ten úbohý Pāthikaputta a čo je útok na Tathāgátov, Arahantov, Dokonale Osvietenej?

30. Keď, Bhaggava, Jāliya, učeník putujúceho askétu s drevenou miskou, nedokázal ani touto podobenstvom prinútiť nahého askétu Pāthikaputtu, aby sa pohol z toho miesta, povedal mu toto:

‚Keď jeden nasleduje druhého a vidí, ako sa jeho vlastné ja vykrmuje na zvyškoch jedla, pokiaľ sa nepozerá na seba takého, aký skutočne je, tak dlho si šakal myslí: „Som tiger.“‘

‚A práve tak vydal šakalí výkrik. Čo je to úbohý šakal a čo je potom leví rev?‘

Presne tak, priateľ Pāthikaputta, keď si zarábaš na živobytie v učení Sugaty a živíš sa zvyškami Sugaty, považuješ za vhodné útočiť na Tathāgatu, Arahanta, Dokonale Osvieteneho. Čo je ten úbohý Pāthikaputta a čo je útok na Tathāgátov, Arahantov, Dokonale Osvietenej?

31. Keď, Bhaggava, Jāliya, učeník putujúceho askétu s drevenou miskou, nedokázal ani touto podobenstvom prinútiť nahého askétu Pāthikaputtu, aby sa pohol z toho miesta, povedal mu toto:

‚Keď šakal zjedol žaby a myši z mlátišťa, ako aj mŕtvoly vyhodené na pohrebiská, a keď vyrástol vo veľkom, osamelom lese, pomyslel si: „Som kráľ zvierat.“‘

‚A predsa práve tak vydal šakalí výkrik. Čo je to úbohý šakal a čo je potom leví rev?‘

Presne tak, priateľ Pāthikaputta, keď si zarábaš na živobytie v učení Sugaty a živíš sa zvyškami Sugaty, považuješ za vhodné útočiť na Tathāgatu, Arahanta, Dokonale Osvieteneho. Čo je ten úbohý Pāthikaputta a čo je útok na Tathāgátov, Arahantov, Dokonale Osvietenej?

32. Keď, Bhaggava, Jāliya, učeník putujúceho askétu s drevenou miskou, nedokázal ani touto podobenstvom prinútiť nahého askétu Pāthikaputtu, aby sa pohol z toho miesta, išiel potom k tomu zhromaždeniu a oznámil: ‚Páni, nahý askéta Pāthikaputta je porazený! Hovorí: ‚Už idem, priateľu, už idem, priateľu,‘ ale len sa tam plazí a nedokáže ani vstať zo svojho miesta.

33. Keď bolo toto povedané, Bhaggava, oslovil som to zhromaždenie takto: ‚Je nemožné, priatelia, aby nahý asketa Pāthikaputta, bez toho, aby sa vzdal tých slov, bez toho, aby sa vzdal tej myšlienky, bez toho, aby sa vzdal toho názoru, prišiel do mojej prítomnosti. Keby mu napadlo: ‚Pôjdem do prítomnosti askétu Gotamu bez toho, aby som sa vzdal tých slov, tej myšlienky alebo toho názoru,‘ jeho hlava by sa rozštiepila. Keby ctihodní Licchavovia uvažovali: ‚Zviažme nahého askétu Pāthikaputtu koženými remeňmi a ťahajme ho slonmi,‘ tie kožené remeňe by sa pretrhli, alebo by sa pretrhol Pāthikaputta. Ale je nemožné, aby nahý asketa Pāthikaputta, bez toho, aby sa vzdal tých slov, bez toho, aby sa vzdal tej myšlienky, bez toho, aby sa vzdal toho názoru, prišiel do mojej prítomnosti. Ak by mu napadlo: ‚Pôjdem do prítomnosti asketu Gotamu bez toho, aby som sa vzdal tých slov, tej myšlienky alebo toho názoru,‘ jeho hlava by sa rozštiepila.

34. Potom, Bhaggava, som to zhromaždenie poučil, povzbudil, inšpiroval a potešil kázaním o Dhamme. Keď som to zhromaždenie poučil, povzbudil, inšpiroval a potešil kázaním o Dhamme, keď som ich oslobodil od veľkého otroctva a keď som osemdesiatštyritisíc bytostí vytiahol z veľkej, ťažko prekonateľnej povodne, dosiahol som ohnivý prvok. Vystúpil som do výšky siedmich paliem a vytvoril som ďalší plameň vysoký sedem paliem, ktorý horel a dymil, a znova som sa objavil vo veľkom lese v sále so sedlovou strechou.

35. Potom, Bhaggava, ku mne pristúpil Sunakkhatta, syn Licchaviho; keď pristúpil, vzdal mi úctu a posadil sa na jednu stranu. Sunakkkattovi, synovi Licchaviho, ktorý sedel na boku, Bhaggava, som povedal toto: ‚Čo si myslíš, Sunakkhatta? Bol výsledok presne taký, ako som ti vyhlásil ohľadom nahého asketu Pāthikaputtu, alebo to bolo inak?‘ ‚Ctihodný pane, presne tak, ako mi Blahoslavený vyhlásil ohľadom nahého asketu Pāthikaputtu, taký bol výsledok, nie inak.

‚Čo si myslíš, Sunakkhatta? Ak je to tak, bol vykonaný zázrak psychickej sily presahujúcej bežné ľudské stavy, alebo nebol vykonaný?‘ ‚Určite, ctihodný pane, ak je to tak, zázrak psychickej sily presahujúcej bežné ľudské stavy bol vykonaný, nebol nevykonaný.‘ ‚Aj tak, hlúpy človek, kým ja vykonávam zázrak psychickej sily presahujúci bežné ľudské stavy, ty o mne hovoríš takto: „Ctihodný pane, Blahoslavený pre mňa nevykonáva zázrak psychickej sily presahujúci bežné ľudské stavy.“ Pozri, hlúpy človek, aké veľké je tvoje previnenie.‘

Aj keď som k nemu takto prehovoril, Bhaggava, Sunakkhatta, syn Licchaviho, skutočne odišiel od tohto Dhammy a disciplíny, rovnako ako ten, kto je predurčený pre sféru utrpenia, predurčený pre peklo.

Rozprava o vyhlásení toho najvznešenejšieho

36. Bhaggava, jasne viem, čo sa nazýva najvyššie. Viem to a jasne viem, čo je ešte nad tým. A keď to viem, neupínam sa na to. Pre mňa, ktorý sa na to neupínam, je uhasenie nečistôt známe len mne samému. Keď to priamo pozná, Tathāgata neupadne do nešťastia.

37. Bhaggava, sú niektorí askéti a bráhmani, ktorí hlásajú, že to, čo stvoril Pán, čo stvoril Brahmá, a slovo učiteľa, je najvyššie. Pristupujem k nim a hovorím takto: ‚Je pravda, ctihodní, že hlásate, že to, čo stvoril Pán, čo stvoril Brahmá, a slovo učiteľa, je najvyššie?‘ Keď sa ich takto opýtam, priznajú: ‚Áno.‘ Povedal som im takto: ‚Ale akým spôsobom, ctihodní, vyhlasujete to, čo stvoril Pán, čo stvoril Brahmá, a slovo učiteľa za najdôležitejšie?‘ Keď sa ich opýtam, nedokážu mi úplne odpovedať, a keďže nedokážu úplne odpovedať, opýtajú sa ma na oplátku. Keď sa ma opýtajú, vysvetlím im:

38. ‚Priatelia, príde čas, keď sa skôr či neskôr, po uplynutí dlhého obdobia, tento svet zmenší. Keď sa svet zmenšuje, bytosti sa z väčšej časti znovuzrodia v ríši Ābhassara. Tam sú vytvorené mysľou, živia sa blaženosťou, sú samozářivé, pohybujú sa po oblohe, prebývajú v sláve a zostávajú tam veľmi, veľmi dlho.

‚Priatelia, príde čas, keď sa skôr či neskôr, po uplynutí dlhého obdobia, tento svet rozširuje. Keď sa svet rozširuje, objaví sa prázdny Brahmov palác. Vtedy sa určitá bytosť, v dôsledku vyčerpania dĺžky života alebo vyčerpania zásluh, po tom, čo opustila Ābhassarskú ríšu, znovuzrodí v prázdnom Brahmovom paláci. Tam je tá bytosť vytvorená mysľou, živiaca sa blaženosťou, s vlastným žiarením, pohybujúca sa po oblohe, prebývajúca v sláve a zotrváva tam veľmi, veľmi dlho.

‚U tej bytosti, ktorá tam dlho prebývala sama, vzniká nespokojnosť a túžba: ‚Ach, keby len iné bytosti prišli do tohto stavu existencie!‘ Potom sa iné bytosti, v dôsledku vyčerpania dĺžky života alebo vyčerpania zásluh, po tom, čo opustili Ābhassarovo vojsko, znovuzrodia v Brahmovom paláci do spoločnosti tej bytosti. Aj ony sú tam vytvorené mysľou, živia sa blaženosťou, sú samozářivé, pohybujú sa po oblohe, prebývajú v sláve a zostávajú tam veľmi, veľmi dlho.

39. ‚Priatelia, medzi nimi sa tej bytosti, ktorá sa znovuzrodila ako prvá, vynorí táto myšlienka: ‚Ja som Brahmá, Veľký Brahmá, Dobyvateľ, Neporaziteľný, Vševidiaci, Vládca moci, Pán, Tvorca, Stvoriteľ, Najlepší, Ustanoviteľ, Ovládateľ, Otec toho, čo bolo a čo bude. Tieto bytosti som stvoril ja. Z akého dôvodu? Pretože mi predtým napadlo: ‚Ach, keby len aj iné bytosti dosiahli tento stav existencie!‘ Takto je to vďaka mojej mentálnej túžbe, že tieto bytosti dosiahli tento stav existencie.

‚A tým bytostiam, ktoré sa zrodili neskôr, napadá tiež toto: ‚Tento ctihodný Brahmá je skutočne Veľký Brahmá, Víťaz, Neporazený, Vševidiaci, Vládca moci, Pán, Tvorca, Stvoriteľ, Najlepší, Určiteľ, Ovládateľ, Otec toho, čo bolo a čo bude. Boli sme stvorení týmto ctihodným Brahmom. Z akého dôvodu? Pretože sme ho tu videli, ako sa zrodil ako prvý, zatiaľ čo my sme sa zrodili neskôr.

40. ‚Priatelia, spomedzi nich je bytosť, ktorá sa zrodila ako prvá, dlhšie žijúca, krajšia a mocnejšia. Ale tie bytosti, ktoré sa zrodili neskôr, sú kratšie žijúce, menej krásne a menej mocné.‘

Priatelia, je možné, že určitá bytosť, ktorá zomrela z tej spoločnosti, príde do tohto stavu existencie. Keď príde do tohto stavu existencie, opustí domáci život a vydá sa na cestu bezdomovca. Keď opustí domáci život a stane sa bezdomovcom, vďaka horlivosti, úsiliu, oddanosti, usilovnosti a správnej pozornosti dosiahne takú koncentráciu mysle, že keď je jeho myseľ takto sústredená, spomína si na ten predchádzajúci stav existencie, ale ďalej si nespomína.

Hovorí takto: ‚Ten ctihodný Brahmá – Veľký Brahmá, Dobyvateľ, Neporaziteľný, Vševidiaci, Vládca moci, Pán, Tvorca, Stvoriteľ, Najlepší, Ustanoviteľ, Ovládateľ, Otec toho, čo bolo a čo bude – ktorým sme boli stvorení, je trvalý, stabilný, večný, nepodlieha zmene; taký zostane navždy. Ale my, ktorých stvoril ten ctihodný Brahmá, sme pominuteľní, nestáli, krátkovekí, podliehajúci zániku a dospeli sme do tohto stavu existencie.“ Ctihodní, je to takto, ako vyhlasujete prapôvodný príbeh, učenie majstra, týkajúce sa stvorenia Pánom, stvorenia Brahmom? Oni povedali takto: „Naozaj, priateľ Gotama, počuli sme to presne tak, ako hovorí ctihodný Gotama.“ Bhaggava, poznám ten prapôvodný príbeh. Poznám to a viem, čo je ešte za tým. A keďže to viem, nelpím na tom. Keďže nelpím, dosiahol som pre seba samotného uhasenie. Keďže to priamo poznám, Tathāgata neupadá do nešťastia.

41. Bhaggava, existujú niektorí askéti a bráhmani, ktorí hlásajú príbeh o počiatkoch, učenie majstra, týkajúce sa tých, ktorých skazila zábava. Pristupujem k nim a hovorím: ‚Je pravda, ctihodní páni, že hlásate príbeh o počiatkoch, učenie majstra, týkajúce sa tých, ktorých skazila zábava?‘ Keď sa ich na to opýtam, priznajú: ‚Áno.‘ Poviem im toto: ‚Akým spôsobom, ctihodní páni, hlásate prastarý príbeh, učenie majstra, týkajúce sa tých, ktorých skazila zábava?‘ Keď sa ich na to opýtam, nedokážu odpovedať; keďže nedokážu odpovedať, opýtajú sa ma na oplátku. Keď sa ma opýtajú, vysvetlím im to:

42. Priatelia, existujú bohovia menovaní Khiḍḍāpadosikā. Žijú v nadmernom pohltení smiechom, hrou a radosťou. Tým, ktorí žijú v nadmernom pohltení smiechom, hrou a radosťou, sa stráca bdelosť. V dôsledku straty bdelosti títo bohovia opúšťajú túto spoločnosť.

Priatelia, je možné, že určitá bytosť, ktorá opustila túto spoločnosť, prichádza do tohto stavu existencie. Keď sa dostane do tohto stavu existencie, opustí domáci život a stane sa bezdomovcom. Keď opustí domáci život a stane sa bezdomovcom, vďaka horlivosti, úsiliu, sústredeniu, usilovnosti a správnej pozornosti dosiahne takú koncentráciu mysle, že keď je jeho myseľ takto sústredená, spomína si na ten predchádzajúci stav existencie, ale ďalej si nespomína.

Hovorí takto: ‚Tí ctihodní bohovia, ktorí nepatria k Khiḍḍāpadosikā, nezotrvávajú nadmerne pohltení smiechom, hrou a radosťou. Keďže nezotrvávajú nadmerne pohltení týmito vecami, nestráca sa im všímavosť. Vďaka tomu, že sa im nestráca všímavosť, títo bohovia neopúšťajú túto spoločnosť; sú trvalí, stabilní, veční, nepodliehajú zmenám a zostanú takí navždy. Ale my, ktorí sme boli Khiḍḍāpadosiká, sme sa oddávali smiechu, hre a radosti. Keďže sme sa týmto veciam oddávali, stratili sme bdelosť. V dôsledku straty bdelosti sme tak opustili túto spoločnosť, lebo sme boli nestáli, nestabilní, krátkodobí a podliehali sme zániku, a dostali sme sa do tohto stavu existencie.“ Ctihodní páni, je to takto, ako vyhlasujete prastarý príbeh, učenie majstra, týkajúce sa tých, ktorých skazila zábava? Oni povedali takto: ‚Naozaj, priateľ Gotama, počuli sme to presne tak, ako hovorí ctihodný Gotama.‘ Bhaggava, poznám ten prastarý príbeh... a keďže to priamo pozná, Tathāgata neupadá do nešťastia.

43. Bhaggava, existujú niektorí askéti a bráhmani, ktorí hlásajú prapôvodný príbeh, učenie majstra, týkajúce sa tých, ktorých skazila myseľ. Pristupujem k nim a hovorím: ‚Je pravda, ctihodní páni, že hlásate prapôvodný príbeh, učenie majstra, týkajúce sa tých, ktorých skazila myseľ?‘ Keď sa ich na to opýtam, priznajú: ‚Áno.‘ Poviem im toto: ‚Akým spôsobom, ctihodní páni, hlásate prastarý príbeh, učenie majstra, týkajúce sa tých, ktorých myseľ je skazená?‘ Keď sa ich na to opýtam, nedokážu odpovedať; keďže nedokážu odpovedať, opýtajú sa ma na oplátku. Ja, keď sa ma opýtajú, vysvetlím im:

44. Priatelia, existujú bohovia menovaní Manopadosikā. Nadmerne sa na seba navzájom upierajú pohľadom. Keď sa na seba nadmerne upierajú pohľadom, skazujú si mysle voči sebe navzájom. So skazenými mysľami voči sebe navzájom sa stávajú unavenými na tele i na mysli. Títo bohovia opúšťajú túto spoločnosť.

‚Priatelia, tento prípad skutočne existuje: istá bytosť, ktorá opustila túto spoločnosť, prichádza do tohto stavu existencie. Keď prichádza do tohto stavu, opúšťa rodinný život a vstupuje do života bez domova. Keď opustí rodinný život a vstúpi do života bez domova, prostredníctvom horlivosti, úsilia, sústredenia, usilovnosti a správnej pozornosti dosiahne takú koncentráciu mysle, že s takto sústredenou mysľou si spomína na svoju predchádzajúcu existenciu, ale na nič viac.

Hovorí takto: ‚Tí ctihodní dévovia, ktorých myseľ nie je skazená, nehľadia na seba navzájom príliš dlho. Keďže sa na seba navzájom nepozerajú príliš dlho, nekazia si mysle voči sebe. S mysľami nepoškvrnenými voči sebe, s telom neúnavným a mysľou neúnavnou, títo devovia neopúšťajú túto spoločnosť; sú trvalí, stabilní, veční, nepodliehajú zmenám a zostanú takí navždy. Ale my, ktorí sme boli skazení mysľou, sme sa na seba príliš dlho sústredene pozerali. Keďže sme sa na seba príliš dlho sústredene pozerali, skazili sme si mysle voči sebe navzájom. S mysľami skazenými voči sebe navzájom, unavení na tele i na mysli, sme z tej spoločnosti odišli, boli sme nestáli, nestabilní, krátkovekí a podliehali sme zániku, a dostali sme sa do tohto stavu existencie.“ Vy, ctihodní páni, hlásate takýto prapôvodný príbeh, učiteľovu doktrínu týkajúcu sa tých, ktorých myseľ bola skazená?“ „Odpovedali takto: „Naozaj, priateľ Gotama, počuli sme to presne tak, ako hovorí ctihodný Gotama.“ „Bhaggava, chápem ten prapôvodný príbeh… a keďže ho Tathāgata priamo pozná, neupadá do nešťastia.“

45. ‚Bhaggava, sú niektorí askéti a bráhmani, ktorí hlásajú prapôvodný príbeh, učiteľovu doktrínu o náhodnom vzniku. Pristupujem k nim a hovorím: „Je pravda, ctihodní páni, že hlásate prapôvodný príbeh, učiteľovu doktrínu o náhodnom vzniku?“ Keď sa ich na to opýtam, priznajú: ‚Áno.‘ Potom im poviem: ‚Ale aký druh príbehu o počiatku, učiteľovej doktríny o náhodnom vzniku, vy, ctihodní páni, hlásate?‘ Keď sa ich na to opýtam, nedokážu to vysvetliť; a keďže to nedokážu vysvetliť, opýtajú sa ma na oplátku. Keď sa ma opýtajú, odpoviem im:

„46. ‚Priatelia, existujú dévovia nazývaní bytosti bez vnímania. A títo dévovia, v dôsledku vzniku vnímania, opúšťajú túto spoločnosť.‘

‚Priatelia, tento prípad skutočne existuje: istá bytosť, ktorá opustila túto spoločnosť, prichádza do tohto stavu existencie. Keď prichádza do tohto stavu, opúšťa rodinný život a vstupuje do života bez domova. Keď odíde z rodinného života do života bez domova, prostredníctvom horlivosti, úsilia, sústredenia, usilovnosti a správnej pozornosti dosiahne takú koncentráciu mysle, že so svojou takto sústredenou mysľou si spomína na vznik vnímania, ale na nič viac.“

Hovorí takto: ‚Ja a svet vznikli náhodne. Z akého dôvodu? Pretože kedysi som nebol; teraz, keď som nebol, som sa premenil na bytosť.“ Vyhlasujete, ctihodní páni, takýto prapôvodný výklad, učiteľovu doktrínu o náhodnom vzniku?“ „Odpovedali takto: ‚Naozaj, priateľ Gotama, počuli sme to presne tak, ako hovorí ctihodný Gotama.‘“ ‚Bhaggava, chápem tento prapôvodný príbeh, chápem to a chápem aj to, čo je ešte za tým. A keďže to chápem, nemám o tom nesprávnu predstavu. A pre mňa, keďže nemám nesprávnu predstavu, bolo mi známe uhasenie. Keď to priamo pozná, Tathāgata neupadne do nešťastia.‘