DN 22 — Veľká rozprava o základoch všímavosti

9. Veľká reč o základoch všímavosti

372. Tak som počul. Raz Blahoslavený pobýval medzi Kuruovcami, v trhovom mestečku Kuruovcov zvanom Kammāsadhamma. Tam sa Blahoslavený obrátil na mníchov: ‚Mnísi.‘ ‚Ctihodný pane,‘ odpovedali. Blahoslavený povedal toto:

Náčrt

373. ‚Mnísi, toto je jediná cesta k očisteniu bytostí, k prekonaniu smútku a náreku, k zmiznutiu bolesti a utrpenia, k dosiahnutiu pravej cesty, k dosiahnutiu nibbány – a to sú štyri základy všímavosti.‘

Aké sú tie štyri? Tu, mnísi, mních prebýva v kontemplácii tela v tele, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a smútku vo vzťahu k svetu. Prebýva v kontemplácii pocitov v pocitoch, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a smútku vo vzťahu k svetu. Pobýva v rozjímaní o mysli v mysli, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a smútku vo vzťahu k svetu. Pobýva v rozjímaní o dhammách v dhammách, horlivý, jasne chápajúci a všímavý, zbavený túžby a smútku vo vzťahu k svetu.

Náčrt je ukončený.

Rozjímanie o tele: Časť o dýchaní

374. ‚A ako, mnísi, prebýva mních, keď rozjíma o tele v tele? Tu, mnísi, mních, keď odíde do lesa, alebo ku koreňu stromu, alebo na opustené miesto, posadí sa. So skríženými nohami, s telom vzpriameným a s pozornosťou upriamenou pred seba, vždy s plnou pozornosťou vdychuje a vždy s plnou pozornosťou vydychuje. Keď vdychuje dlho, vie: ‚Vdychujem dlho‘; alebo keď vydychuje dlho, vie: ‚Vydychujem dlho‘. Keď vdychuje krátko, vie: ‚Vdychujem krátko‘; alebo keď vydychuje krátko, vie: ‚Vydychujem krátko‘. Cvičí sa: ‚Budem vdychovať a vnímať celé telo‘; cvičí sa: ‚Budem vydychovať a vnímať celé telo‘. Cvičí sa: ‚Budem vdychovať a upokojovať telesnú formáciu‘; cvičí sa: ‚Budem vydychovať a upokojovať telesnú formáciu‘.

Tak ako, mnísi, zručný sústružník alebo jeho učeň, keď robí dlhý obrat, vie: ‚Robím dlhý obrat‘, alebo keď robí krátky obrat, vie: ‚Robím krátky obrat‘; rovnako tak, mnísi, mních, keď sa zhlboka nadýchne, vie: ‚Zhlboka sa nadýcham‘; alebo keď zhlboka vydýchne, vie: ‚Vyfúkam dlho‘; keď vdychuje krátko, vie: ‚Vdychujem krátko‘; alebo keď vyfúka krátko, vie: ‚Vyfúkam krátko‘. Trénuje sa: ‚Budem vdychovať a vnímať celé telo‘; trénuje sa: ‚Budem vyfúkať a vnímať celé telo‘. Trénuje sa: ‚Budem vdychovať a upokojovať telesnú formáciu‘; trénuje sa: „Budem vydychovať a upokojovať telesnú formáciu“. Takto prebýva v kontemplácii tela vo vnútri tela, alebo prebýva v kontemplácii tela navonok, alebo prebýva v kontemplácii tela vo vnútri aj navonok. Prebýva v kontemplácii povahy vznikania v tele, alebo prebýva v kontemplácii povahy zanikania v tele, alebo prebýva v kontemplácii povahy vznikania aj zanikania v tele. Alebo je jeho všímavosť ustanovená s myšlienkou: ‚Telo existuje,‘ práve v takom rozsahu, aký je potrebný pre poznanie a všímavosť. A zotrváva nezávisle, nelipne na ničom vo svete. Aj týmto spôsobom, mnísi, mních zotrváva v kontemplácii tela v tele.

Kapitola o dýchaní je ukončená.

Rozjímanie o tele: Kapitola o polohách

375. Okrem toho, ó mnísi, mních, keď kráča, vie: ‚Kráčam.‘ Keď stojí, vie: ‚Stojím.‘ Keď sedí, vie: ‚Sedím.‘ Keď leží, vie: ‚Ležím.‘ Alebo akýmkoľvek spôsobom je jeho telo usporiadané, vie to práve týmto spôsobom. Tak prebýva v kontemplácii tela v tele vnútorne, alebo prebýva v kontemplácii tela v tele vonkajšie, alebo prebýva v kontemplácii tela v tele vnútorne aj vonkajšie. Zostáva v kontemplácii javov vznikajúcich v tele, alebo zostáva v kontemplácii javov zanikajúcich v tele, alebo zostáva v kontemplácii javov vznikajúcich a zanikajúcich v tele. Alebo je jeho všímavosť ustanovená s myšlienkou: „Telo existuje,“ práve v takom rozsahu, aký je potrebný pre poznanie a všímavosť. A zostáva nezávislý, nelipne na ničom vo svete. Aj týmto spôsobom, ó mnísi, mních prebýva v kontemplácii tela v tele.

Kapitola o polohách je ukončená.

Kontemplácia tela: Kapitola o jasnom pochopení

376. Okrem toho, ó mnísi, mních koná s jasným pochopením, keď ide dopredu a vracia sa; koná s jasným pochopením, keď hľadí priamo pred seba a keď hľadí nabok; koná s jasným pochopením, keď ohýba a natahuje končatiny; koná s jasným pochopením pri nosení dvojitého rúcha, misy a iných rúch; koná s jasným pochopením pri jedle, pití, žuvaní a vychutnávaní; koná s jasným pochopením pri vyprázdňovaní a močení; koná s jasným pochopením pri chôdzi, státí, sedení, spánku, bdení, hovorení a mlčaní. Tak prebýva v kontemplácii tela v tele vnútorne... a tak ďalej... Aj týmto spôsobom, ó mnísi, mních prebýva v kontemplácii tela v tele.

Kapitola o jasnom pochopení je ukončená.

Rozjímanie o tele: Časť o pozornosť venovanej odpudzujúcim vlastnostiam

377. Okrem toho, ó mnísi, mních rozjíma o tomto samotnom tele, smerom nahor od chodidiel, smerom nadol od končekov vlasov, ohraničenom kožou a plnom mnohých druhov nečistôt: ‚V tomto tele sú vlasy na hlave, chĺpky na tele, nechty, zuby, koža, mäso, šľachy, kosti, kostná dreň, obličky, srdce, pečeň, pohrudnica, slezina, pľúca, hrubé črevo, tenké črevo, obsah žalúdka, výkaly, žlč, hlien, hnis, krv, pot, tuhý tuk, slzy, tekutý tuk, sliny, nosný hlien, kĺbová tekutina a moč.‘

Rovnako ako, ó mnísi, by mohol existovať vrece s otvorom na oboch koncoch, plné mnohých druhov zŕn – ako je jemná ryža, nelúpaná ryža, fazuľa mungo, čierna fazuľa, sezamové semienka a lúpaná ryža – a človek s dobrým zrakom by ho otvoril a mohol by uvažovať: ‚Toto je jemná ryža, toto je nelúpaná ryža, toto sú fazuľky mungo, toto je čierna fazuľa, toto sú sezamové semienka, toto je lúpaná ryža.‘ Presne tak, ó mnísi, mních uvažuje o tomto tele, smerom nahor od chodidiel, smerom nadol od končekov vlasov, ohraničenom kožou a plnom mnohých druhov nečistôt: ‚V tomto tele sú vlasy na hlave, chĺpky na tele... a tak ďalej... a moč.‘

Tak prebýva, zamýšľajúc sa nad telom vo vnútri tela... a tak ďalej... Aj týmto spôsobom, ó mnísi, mních prebýva, zamýšľajúc sa nad telom vo vnútri tela.

Kapitola o sústredení sa na odpudivosť je ukončená.

Rozjímanie o tele: Časť o sústredení sa na prvky

378. Okrem toho, ó mnísi, mních uvažuje o tomto samotnom tele, tak ako je umiestnené, tak ako je usporiadané, prostredníctvom prvkov: ‚V tomto tele je prvok zeme, prvok vody, prvok ohňa a prvok vzduchu.‘

Tak ako, ó mnísi, skúsený mäsiar alebo mäsiarsky učeň, keď zabije kravu, môže sedieť na križovatke po tom, čo ju rozdelí na porcie; rovnako tak, ó mnísi, mních uvažuje o tomto samotnom tele – tak, ako je umiestnené, tak, ako je usporiadané – prostredníctvom prvkov: ‚V tomto tele je prvok zeme, prvok vody, prvok ohňa a prvok vzduchu.‘

Tak prebýva, zamýšľajúc sa nad telom v tele vnútorne... a tak ďalej... Aj týmto spôsobom, ó mnísi, mních prebýva, zamýšľajúc sa nad telom v tele.

Kapitola o zameriavaní sa na prvky je ukončená.

Rozjímanie o tele: Časť o deviatich rozjímaniach o pohrebisku

379. Okrem toho, ó mnísi, mních môže vidieť telo odhodené na pohrebisku – mŕtve jeden deň, dva dni alebo tri dni – nafúknuté, zafarbené a hnijúce. Toto si vzťahuje na svoje vlastné telo a uvažuje: ‚Aj toto telo má takú povahu, stane sa takým a neprekročilo tento stav.‘

Tak prebýva v vnútornom rozjímaní o tele v tele... a tak ďalej... Aj týmto spôsobom, ó mnísi, mních prebýva v rozjímaní o tele v tele.

Okrem toho, ó mnísi, mních môže vidieť telo odhodené na pohrebisku, ktoré požírajú vrany, jastraby, supy, volavky, psy, tigre, leopardy, šakaly alebo rôzne druhy zvierat. Vzťahuje to na svoje vlastné telo a premýšľa: ‚Aj toto telo má takú povahu, stane sa takým a neprekročilo tento stav.‘

Tak prebýva, vnútorne rozjímajúc o tele v tele... a tak ďalej... Aj týmto spôsobom, ó mnísi, mních prebýva, rozjímajúc o tele v tele.

Navyše, mnísi, rovnako ako by mních mohol vidieť telo odhodené na pohrebisku: kostru s mäsom a krvou, držanú pohromade šľachami... kostru bez mäsa, ale potretú krvou, držanú pohromade šľachami... kostru bez mäsa a krvi, držanú pohromade šľachami... kosti nespojené a rozptýlené do rôznych smerov – kosť ruky na jednom mieste, kosť nohy na inom, kosť členka na inom, kosť holennej kosti na inom, kosť stehna na inom, kosť bedra na inom, kosť rebra na inom, kosť chrbtice na inom, kosť ramena na inom, kosť krku na inom, kosť čeľuste na inom, kosť zuba na inom, lebka na inom. Toto aplikuje na svoje vlastné telo a uvažuje: ‚Aj toto telo má takú povahu, stane sa takým, nemôže to prekonať.‘

Tak prebýva v vnútornom rozjímaní o tele v tele...

Navyše, mnísi, rovnako ako mních môže vidieť telo odhodené na pohrebisku: kosti biele, ako farba lastúry... hromadu kostí starých viac ako rok... kosti zhnité a rozpadnuté na prach. To vzťahuje na svoje vlastné telo a uvažuje: ‚Aj toto telo má takú povahu, stane sa takým, nemôže to prekonať.‘ Tak prebýva v rozjímaní o tele vo vnútri tela, alebo prebýva v rozjímaní o tele zvonku tela, alebo prebýva v rozjímaní o tele vo vnútri aj zvonku tela. Prebýva v rozjímaní o povahe vznikania v tele, alebo prebýva v rozjímaní o povahe zanikania v tele, alebo prebýva v rozjímaní o povahe vznikania a zanikania v tele. Alebo je jeho uvedomenie si, že ‚existuje telo‘, ustanovené práve v takom rozsahu, aký je potrebný pre poznanie a uvedomenie si. A prebýva nezávisle, nelipne na ničom vo svete. Aj týmto spôsobom, mnísi, mních prebýva v kontemplácii tela v tele.

Kapitola o deviatich kostniciach je ukončená.

Štrnásť rozjímaní o tele je dokončených.

Rozjímanie o pocitoch

380. A ako, mnísi, mních prebýva v rozjímaní o pocitoch v pocitoch? Tu, mnísi, keď prežíva príjemný pocit, rozpoznáva: ‚Prežívam príjemný pocit.‘ Keď prežíva bolestivý pocit, rozpoznáva: ‚Prežívam nepríjemný pocit.‘ Keď prežíva pocit, ktorý nie je ani nepríjemný, ani príjemný, uvedomuje si: ‚Prežívam pocit, ktorý nie je ani nepríjemný, ani príjemný.‘ Keď prežíva svetský príjemný pocit, uvedomuje si: ‚Prežívam svetský príjemný pocit‘; keď prežíva nesvetský príjemný pocit, uvedomuje si: ‚Prežívam nesvetský príjemný pocit.‘ Keď prežíva svetský bolestivý pocit, uvedomuje si: „Prežívam svetský bolestivý pocit“; keď prežíva nesvetský bolestivý pocit, uvedomuje si: „Prežívam nesvetský bolestivý pocit.“ Keď prežíva svetský pocit, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný, uvedomuje si: „Prežívam svetský pocit, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný“; keď prežíva nesvetský pocit, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný, uvedomuje si: „Prežívam nesvetský pocit, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný.“ Tak prebýva v kontemplácii pocitov vo vnútri pocitov, alebo prebýva v kontemplácii pocitov navonok, alebo prebýva v kontemplácii pocitov vo vnútri aj navonok. Zostáva v rozjímaní o povahe vznikania pocitov, alebo zostáva v rozjímaní o povahe zanikania pocitov, alebo zostáva v rozjímaní o povahe vznikania a zanikania pocitov. Alebo je jeho všímavosť ustanovená na tom, že ‚Existuje pocit‘, práve v takom rozsahu, aký je potrebný pre poznanie a všímavosť. A zostáva nezávislý, nelipne na ničom vo svete. Aj týmto spôsobom, mnísi, mních zostáva v rozjímaní o pocitoch v pocitoch.

Rozjímanie o pocitoch je ukončené.

Rozjímanie o mysli

381. A ako, mnísi, mních prebýva v rozjímaní o mysli v mysli? Tu, mnísi, chápe myseľ s túžbou ako ‚myseľ s túžbou‘ a myseľ bez túžby ako ‚myseľ bez túžby‘. Rozpoznáva myseľ plnú nenávisti ako ‚myseľ plnú nenávisti‘ a myseľ bez nenávisti ako ‚myseľ bez nenávisti‘. Rozpoznáva myseľ plnú klamu ako ‚myseľ plnú klamu‘ a myseľ bez klamu ako ‚myseľ bez klamu‘. Rozpoznáva stiesnenú myseľ ako ‚stiesnenú myseľ‘ a rozptýlenú myseľ ako ‚rozptýlenú myseľ‘. Rozumie vznešenej mysli ako „vznešenej mysli“ a nevznešenej mysli ako „nevznešenej mysli“. Rozumie mysli, ktorú možno prekonať, ako „mysli, ktorú možno prekonať“, a mysli, ktorú nemožno prekonať, ako „mysli, ktorú nemožno prekonať“. Rozumie sústredenej mysli ako „sústredenej mysli“ a nesústredenej mysli ako „nesústredenej mysli“. Rozpoznáva oslobodenú myseľ ako „oslobodenú myseľ“ a neoslobodenú myseľ ako „neoslobodenú myseľ“. Tak prebýva v kontemplácii mysle vo vnútri mysle, alebo prebýva v kontemplácii mysle navonok, alebo prebýva v kontemplácii mysle vo vnútri aj navonok. Pobýva v kontemplácii povahy vznikania v mysli, alebo pobýva v kontemplácii povahy zanikania v mysli, alebo pobýva v kontemplácii povahy vznikania aj zanikania v mysli. Alebo je jeho všímavosť ustanovená s myšlienkou: „Myseľ existuje,“ len kvôli poznaniu a všímavosti. Pobýva nezávisle a nelipne na ničom vo svete. Aj týmto spôsobom, mnísi, mních pobýva v kontemplácii mysle v mysli.

Rozjímanie o mysli je ukončené.

Rozjímanie o javoch: Časť o prekážkach

382. A ako, mnísi, mních prebýva v kontemplácii javov v javoch? Tu, mnísi, mních prebýva v kontemplácii javov v javoch so zreteľom na päť prekážok. A ako, mnísi, mních prebýva v kontemplácii javov v javoch so zreteľom na päť prekážok?

Tu, mnísi, keď je vnútorná zmyslová túžba prítomná, mních chápe: ‚Zmyslová túžba je vo mne vnútorne prítomná‘; keď zmyslová túžba nie je vnútorne prítomná, chápe: ‚Zmyslová túžba vo mne vnútorne nie je prítomná.‘ Chápe, ako vzniká nevzniknutá zmyslová túžba, ako sa opúšťa vzniknutá zmyslová túžba a ako sa opustená zmyslová túžba v budúcnosti už znovu nevzniká.

Keď je v ňom prítomná zloba, uvedomuje si: ‚Zloba je vo mne prítomná‘; keď v ňom zloba nie je prítomná, uvedomuje si: ‚Zloba vo mne nie je prítomná.‘ Rozumie tomu, ako vzniká nevzniknutá zloba, ako sa opúšťa vzniknutá zloba a ako sa opustená zloba v budúcnosti už znovu nevzniká.

Keď sú v ňom prítomné lenivosť a otupenosť, chápe: ‚Lenivosť a otupenosť sú vo mne prítomné‘; keď v ňom nie sú prítomné lenivosť a otupenosť, chápe: ‚Lenivosť a otupenosť vo mne nie sú prítomné.‘ Rozumie tomu, ako vzniká lenivosť a otupenosť, ktorá ešte nevznikla, ako sa zbavuje lenivosti a otupenosti, ktorá už vznikla, a ako sa lenivosť a otupenosť, ktorých sa zbavil, v budúcnosti už znovu neobjavujú.

Keď sa v ňom prejavuje nepokoj a výčitky svedomia, uvedomuje si: ‚Nepokoj a výčitky svedomia sa prejavujú vo mne‘; keď sa v ňom nepokoj a výčitky svedomia neprejavujú, uvedomuje si: ‚Nepokoj a výčitky svedomia sa vo mne neprejavujú.‘ Rozumie tomu, ako vzniká nepokoj a výčitky, ktoré ešte nevznikli, ako sa zbavuje nepokoja a výčitiek, ktoré už vznikli, a ako sa nepokoj a výčitky, ktorých sa zbavil, v budúcnosti už znovu neobjavujú.

Keď sa vo vnútri prejavuje pochybnosť, rozumie: ‚Pochybnosť sa vo mne prejavuje vo vnútri‘; keď sa vo vnútri neprejavuje pochybnosť, rozumie: ‚Pochybnosť sa vo mne neprejavuje vo vnútri.‘ Rozumie tomu, ako vzniká pochybnosť, ktorá ešte nevznikla, ako sa zbavuje pochybnosti, ktorá už vznikla, a ako sa zbavená pochybnosť v budúcnosti už znovu neobjaví.

Tak prebýva v kontemplácii javov v javoch vnútorne, alebo vonkajšie, alebo vnútorne aj vonkajšie. Prebýva v kontemplácii povahy vznikania v javoch, alebo povahy zanikania v javoch, alebo povahy vznikania aj zanikania v javoch. Alebo je jeho všímavosť ustanovená s myšlienkou: ‚Javy existujú,‘ len kvôli poznaniu a všímavosti. A prebýva nezávisle, nelipne na ničom vo svete. Aj týmto spôsobom, mnísi, mních prebýva v kontemplácii javov v javoch so zreteľom na päť prekážok.

Časť o prekážkach je ukončená.

Rozjímanie o javoch: Časť o zoskupeniach

383. ‚Okrem toho, mnísi, mních prebýva v rozjímaní o javoch v javoch so zreteľom na päť zoskupení pripútanosti. A ako, mnísi, mních prebýva v rozjímaní o javoch v javoch so zreteľom na päť zoskupení pripútanosti? Tu, mnísi, mních chápe: ‚Taká je forma, také je vznik formy, také je zánik formy; taký je pocit, taký je vznik pocitu, taký je zánik pocitu; taká je vnímanie, taký je vznik vnímania, taký je zánik vnímania; také sú formácie, taký je vznik formácií, taký je zánik formácií; také je vedomie, taký je vznik vedomia, taký je zánik vedomia.‘ Tak prebýva, kontemplujúc javy vo vnútorných javoch, alebo prebýva, kontemplujúc javy vo vonkajších javoch, alebo prebýva, kontemplujúc javy vo vnútorných aj vonkajších javoch. Prebýva, kontemplujúc povahu vznikania v javoch, alebo prebýva, kontemplujúc povahu zanikania v javoch, alebo prebýva, kontemplujúc povahu vznikania aj zanikania v javoch. Alebo je jeho všímavosť, že ‚javy existujú‘, ustanovená len kvôli poznaniu a trvalej všímavosti. A prebýva nezávisle, nelipne na ničom vo svete. Takto, mnísi, mních prebýva v kontemplácii javov v javoch so zreteľom na päť zoskupení pripútanosti.

Kapitola o zoskupeniach je ukončená.

Rozjímanie o javoch: Časť o zmyslových základniach

384. „Okrem toho, mnísi, mních prebýva v rozjímaní o javoch v javoch so zreteľom na šesť vnútorných a vonkajších zmyslových základov. A ako, mnísi, mních prebýva v rozjímaní o javoch v javoch so zreteľom na šesť vnútorných a vonkajších zmyslových základov?

Tu, mnísi, mních jasne pozná oko, jasne pozná tvary a jasne pozná púto, ktoré vzniká v závislosti od oboch. Jasne pozná, ako dochádza k vzniku pút, ktoré ešte nevznikli; jasne pozná, ako dochádza k opusteniu pút, ktoré už vznikli; a jasne pozná, ako dochádza k tomu, že púta, ktoré boli opustené, v budúcnosti nevzniknú.

Jasne pozná ucho, jasne pozná zvuky a jasne pozná púto, ktoré vzniká v závislosti od oboch. Jasne vie, ako dochádza k vzniku púta, ktoré ešte nevzniklo; jasne vie, ako dochádza k opusteniu púta, ktoré už vzniklo; a jasne vie, ako dochádza k tomu, že púto, ktoré bolo opustené, v budúcnosti nevznikne.

Jasne pozná nos, jasne pozná vône a jasne pozná pút, ktoré vznikajú v závislosti od oboch. Jasne vie, ako dochádza k vzniku pút, ktoré ešte nevznikli; jasne vie, ako dochádza k opusteniu pút, ktoré už vznikli; a jasne vie, ako dochádza k tomu, že pút, ktoré boli opustené, v budúcnosti nevzniknú.

Jasne pozná jazyk, jasne pozná chute a jasne pozná pút, ktoré vznikajú v závislosti od oboch. Jasne vie, ako dochádza k vzniku pút, ktoré ešte nevznikli; jasne vie, ako dochádza k opusteniu pút, ktoré už vznikli; a jasne vie, ako dochádza k tomu, že pút, ktoré boli opustené, v budúcnosti nevzniknú.

Jasne pozná telo, jasne pozná hmatateľné objekty a jasne pozná púto, ktoré vzniká v závislosti od oboch. Jasne vie, ako dochádza k vzniku púta, ktoré ešte nevzniklo; jasne vie, ako dochádza k opusteniu púta, ktoré už vzniklo; a jasne vie, ako dochádza k tomu, že púto, ktoré bolo opustené, v budúcnosti nevznikne.

Jasne pozná myseľ, jasne pozná mentálne objekty a jasne pozná púto, ktoré vzniká v závislosti od oboch. Jasne vie, ako dochádza k vzniku púta, ktoré ešte nevzniklo; jasne vie, ako dochádza k opusteniu púta, ktoré už vzniklo; a jasne vie, ako dochádza k tomu, že púto, ktoré bolo opustené, v budúcnosti nevznikne.

Tak prebýva, kontemplujúc javy vo vnútri javov, alebo prebýva, kontemplujúc javy navonok, alebo prebýva, kontemplujúc javy vo vnútri aj navonok. Prebýva, kontemplujúc povahu vznikania v javoch, alebo prebýva, kontemplujúc povahu zanikania v javoch, alebo prebýva, kontemplujúc povahu vznikania aj zanikania v javoch. Alebo je jeho všímavosť, že ‚javy existujú‘, ustanovená len kvôli poznaniu a trvalej všímavosti. A prebýva nezávisle, nelipne na ničom vo svete. Takto, mnísi, mních prebýva a rozjíma o javoch v javoch so zreteľom na šesť vnútorných a vonkajších zmyslových základov.

Kapitola o zmyslových základoch je ukončená.

Rozjímanie o javoch: Časť o faktoroch osvietenia

385. Okrem toho, ó mnísi, mních prebýva v rozjímaní o javoch v javoch so zreteľom na sedem faktorov osvietenia. A ako, ó mnísi, mních prebýva v rozjímaní o javoch v javoch so zreteľom na sedem faktorov osvietenia? Tu, ó mnísi, keď je faktor osvietenia – všímavosť prítomný vnútorne, mních jasne vie: ‚Faktor osvietenia – všímavosť je vo mne prítomný vnútorne.‘ Keď faktor osvietenia – všímavosť nie je prítomný vnútorne, jasne vie: ‚Faktor osvietenia – všímavosť nie je vo mne prítomný vnútorne.‘ Tiež jasne vie, aká je príčina, vďaka ktorej vzniká faktor osvietenia všímavosti, ktorý ešte nevznikol, a jasne vie, aká je príčina, vďaka ktorej sa faktor osvietenia všímavosti, ktorý už vznikol, napĺňa prostredníctvom rozvíjania.

Keď je faktor osvietenia skúmania javov prítomný vo vnútri, jasne vie: ‚Faktor osvietenia skúmania javov je vo mne prítomný.‘ Keď faktor osvietenia spočívajúci v skúmaní javov nie je prítomný vo vnútri, jasne vie: ‚Faktor osvietenia spočívajúci v skúmaní javov nie je prítomný vo mne vo vnútri.‘ Jasne tiež pozná príčinu, vďaka ktorej vzniká doteraz nevzniknutý faktor osvietenia spočívajúci v skúmaní javov, a jasne pozná príčinu, vďaka ktorej sa už vzniknutý faktor osvietenia spočívajúci v skúmaní javov prostredníctvom rozvíjania naplno rozvinie.

Keď je faktor osvietenia energie prítomný vo vnútri, jasne vie: ‚Faktor osvietenia energie je vo mne prítomný.‘ Keď faktor osvietenia energie nie je prítomný vo vnútri, jasne vie: ‚Faktor osvietenia energie nie je vo mne prítomný.‘ Tiež jasne pozná príčinu, vďaka ktorej vzniká faktor osvietenia energie, ktorý ešte nevznikol, a jasne pozná príčinu, vďaka ktorej sa faktor osvietenia energie, ktorý už vznikol, napĺňa prostredníctvom rozvíjania.

Keď je faktor osvietenia blaženosti prítomný vo vnútri, jasne vie: ‚Faktor osvietenia blaženosti je vo mne prítomný.‘ Keď faktor osvietenia v podobe blaženosti nie je prítomný vo vnútri, jasne vie: ‚Faktor osvietenia v podobe blaženosti nie je prítomný vo mne.‘ Jasne pozná aj príčinu, vďaka ktorej vzniká doteraz nevzniknutý faktor osvietenia v podobe blaženosti, a jasne pozná príčinu, vďaka ktorej sa už vzniknutý faktor osvietenia v podobe blaženosti prostredníctvom rozvíjania naplno rozvinie.

Keď je faktor osvietenia v podobe pokoja prítomný vo vnútri, jasne vie: ‚Faktor osvietenia v podobe pokoja je vo mne prítomný.‘ Keď faktor osvietenia v podobe pokoja nie je prítomný vo vnútri, jasne vie: ‚Faktor osvietenia v podobe pokoja nie je vo mne prítomný.‘ Tiež jasne pozná príčinu, vďaka ktorej vzniká faktor osvietenia pokoja, ktorý ešte nevznikol, a jasne pozná príčinu, vďaka ktorej sa faktor osvietenia pokoja, ktorý už vznikol, napĺňa prostredníctvom rozvíjania.

Keď je faktor osvietenia sústredenia prítomný vo vnútri, jasne vie: ‚Faktor osvietenia sústredenia je prítomný vo mne vo vnútri.‘ Keď faktor osvietenia sústredenia nie je prítomný vo vnútri, jasne vie: ‚Faktor osvietenia sústredenia nie je prítomný vo mne vo vnútri.‘ Jasne pozná aj príčinu, vďaka ktorej vzniká doteraz nevzniknutý faktor osvietenia sústredenia, a jasne pozná príčinu, vďaka ktorej sa už vzniknutý faktor osvietenia sústredenia prostredníctvom rozvíjania naplno rozvinie.

Keď je faktor osvietenia vyrovnanosti prítomný vo vnútri, jasne vie: ‚Faktor osvietenia vyrovnanosti je vo mne prítomný.‘ Keď faktor osvietenia vyrovnanosti nie je prítomný vo vnútri, jasne vie: ‚Faktor osvietenia vyrovnanosti nie je vo mne prítomný.‘ Tiež jasne pozná príčinu, vďaka ktorej vzniká faktor osvietenia vyrovnanosti, ktorý ešte nevznikol, a jasne pozná príčinu, vďaka ktorej faktor osvietenia vyrovnanosti, ktorý už vznikol, dosahuje naplnenie prostredníctvom rozvíjania.

Tak prebýva v kontemplácii javov vo vnútri javov, alebo prebýva v kontemplácii javov vo vonkajšom svete, alebo prebýva v kontemplácii javov vo vnútri aj vo vonkajšom svete. Pobýva v kontemplácii povahy vznikania v javoch, alebo pobýva v kontemplácii povahy zanikania v javoch, alebo pobýva v kontemplácii povahy vznikania a zanikania v javoch. Alebo je jeho všímavosť ustanovená s myšlienkou: ‚Javy existujú,‘ len kvôli poznaniu a všímavosti. A pobýva nezávisle, nelipne na ničom vo svete. Týmto spôsobom, ó mnísi, mních prebýva v kontemplácii javov v javoch so zreteľom na sedem faktorov osvietenia.

Časť o faktoroch osvietenia je ukončená.

Kontemplácia javov: Časť o pravdách

386. Okrem toho, mnísi, mních prebýva v kontemplácii javov v javoch so zreteľom na štyri ušľachtilé pravdy. A ako, mnísi, mních prebýva v kontemplácii javov v javoch so zreteľom na štyri ušľachtilé pravdy? Tu, mnísi, mních chápe tak, ako to skutočne je: ‚Toto je utrpenie‘; chápe tak, ako to skutočne je: ‚Toto je pôvod utrpenia‘; chápe to tak, ako to skutočne je: ‚Toto je zánik utrpenia‘; chápe to tak, ako to skutočne je: ‚Toto je cesta vedúca k zániku utrpenia.‘

Prvá recitačná časť je ukončená.

Výklad pravdy o utrpení

387. A čo, mnísi, je Ušľachtilá pravda o utrpení? Zrodenie je utrpenie, starnutie je utrpenie, smrť je utrpenie; smútok, nárek, bolesť, úzkosť a beznádej sú utrpením; spoločnosť s nemilovanými je utrpením; odlúčenie od milovaných je utrpením; nedosiahnutie toho, čo človek chce, je utrpením; stručne povedané, päť zoskupení, ktoré podliehajú pripútanosti, je utrpením.

388. A čo, mnísi, je zrodenie? Čokoľvek je pre rôzne bytosti v rôznych triedach bytostí zrodením, vznikom, príchodom na svet, zrodom, prejavom zložiek, získaním zmyslových základov – to, mnísi, sa nazýva zrodenie.

389. A čo, mnísi, je starnutie? Čokoľvek, čo pre rôzne bytosti v rôznych triedach bytostí predstavuje starnutie, chátranie, vypadávanie zubov, šedivenie vlasov, vrásnenie kože, úpadok života, dozrievanie zmyslových schopností – to, mnísi, sa nazýva starnutie.

390. A čo, mnísi, je smrť? Čokoľvek, čo pre rôzne bytosti z tej či onej kategórie bytostí predstavuje odchod, zomieranie, rozpad, zmiznutie, umieranie, smrť, ukončenie času, rozpad zložiek, zhodenie tela, prerušenie životnej sily – to, mnísi, sa nazýva smrť.

391. A čo, mnísi, je smútok? Čokoľvek, mnísi, pre toho, kto je postihnutý nejakým nešťastím, kto je zasiahnutý nejakým bolestivým stavom, je smútok, zármutok, stav smútku, vnútorný smútok, vnútorný hlboký smútok – toto, mnísi, sa nazýva smútok.

392. A čo, mnísi, je nárek? Čokoľvek, mnísi, pre toho, kto je postihnutý nejakým nešťastím, kto je zasiahnutý nejakým bolestivým stavom, je to nárek, lamentovanie, akt náreku, akt lamentovania, stav toho, kto narieka, stav toho, kto lamentuje – toto, mnísi, sa nazýva nárek.

393. A čo, mnísi, je bolesť? Čokoľvek, mnísi, je telesná bolesť, telesná nepríjemnosť, bolestivý, nepríjemný pocit vznikajúci z telesného kontaktu – to, mnísi, sa nazýva bolesť.

394. A čo, mnísi, je utrpenie? Čokoľvek, mnísi, je duševná bolesť, duševná nepríjemnosť, bolestivý, nepríjemný pocit vyplývajúci z duševného kontaktu – to, mnísi, sa nazýva utrpenie.

395. A čo, mnísi, je beznádej? Čokoľvek, mnísi, pre toho, kto je sužovaný nejakým nešťastím, kto je postihnutý nejakým bolestivým stavom, je utrpením, hlbokým utrpením, stavom utrpenia, stavom hlbokého utrpenia – to, mnísi, sa nazýva beznádej.

396. A čo, mnísi, je utrpenie zo spoločenstva s nemilovanými? Tu existujú pre človeka tvary, zvuky, vône, chute, hmatateľné predmety alebo mentálne javy, ktoré sú nežiaduce, nemilované a nepríjemné; alebo existujú tí, ktorí mu prajú zlo, ktorí mu prajú ujmu, ktorí mu prajú nepohodlie, ktorí mu prajú neistotu; akékoľvek spoločenstvo, stretnutie, zblíženie alebo zmiešanie sa s nimi existuje – toto, mnísi, sa nazýva utrpenie zo spoločenstva s nemilovanými.

397. A čo, mnísi, je utrpenie z odlúčenia od milovaných? Tu existujú pre človeka tvary, zvuky, vône, chute, hmatateľné predmety alebo mentálne javy, ktoré sú žiaduce, milované a príjemné; alebo sú tu tí, ktorí nám prajú dobre, ktorí nám prajú dobro, ktorí nám prajú pohodlie, ktorí nám prajú istotu – matka alebo otec, brat alebo sestra, priatelia alebo spoločníci, alebo pokrvní príbuzní; akékoľvek neodchádzanie, nestretávanie sa, nezbiehanie sa alebo nemiešanie sa s nimi – toto, mnísi, sa nazýva utrpením odlúčenia od milovaných.

398. A čo, mnísi, znamená ‚nedosiahnutie toho, čo si človek želá, je tiež utrpením‘? U bytostí podliehajúcich zrodeniu, mnísi, vzniká toto želanie: ‚Ach, keby sme nepodliehali zrodeniu a keby k nám zrodenie neprišlo!‘ Ale toto sa nedá dosiahnuť želaním. Aj toto je nedosiahnutie toho, čo si človek želá, čo je utrpením. U bytostí podliehajúcich starnutiu, mnísi, vzniká toto želanie: ‚Ach, keby sme nepodliehali starnutiu a keby k nám starnutie neprišlo!‘ Ale toto sa nedá dosiahnuť len želaním. Aj toto je nedosiahnutie toho, čo si človek želá, čo je utrpenie. U bytostí podliehajúcich chorobe, mnísi, vzniká toto želanie: ‚Ach, keby sme nepodliehali chorobe a keby k nám choroba neprišla!‘ Ale to sa nedá dosiahnuť prianím. Aj toto je nedosiahnutie toho, čo si človek želá, čo je utrpenie. U bytostí podliehajúcich smrti, mnísi, vzniká toto želanie: „Ach, keby sme nepodliehali smrti a keby smrť k nám neprišla!“ Ale to sa nedá dosiahnuť prianím. Aj toto je nedosiahnutie toho, čo si človek želá, čo je utrpenie. Bytostiam podliehajúcim smútku, náreku, bolesti, utrpeniu a zúfalstvu, mnísi, vzniká toto želanie: „Ach, keby sme neboli podrobení smútku, náreku, bolesti, utrpeniu a zúfalstvu a keby k nám smútok, nárek, bolesť, utrpenie a zúfalstvo neprišli!“ Ale toto sa nedá dosiahnuť len želaním. Aj toto je nedosiahnutie toho, čo si človek želá, čo je utrpenie.

399. A čo, mnísi, sú v skratke päť zoskupení pripútanosti, ktoré sú utrpením? Sú to: zoskupenie pripútanosti k forme, zoskupenie pripútanosti k pocitu, zoskupenie pripútanosti k vnímaniu, zoskupenie pripútanosti k mentálnym útvarom a zoskupenie pripútanosti k vedomiu. Tieto, mnísi, sa v skratke nazývajú päť zoskupení pripútanosti, ktoré sú utrpením. Toto, mnísi, sa nazýva Ušľachtilá pravda o utrpení.

Vysvetlenie pravdy o pôvode

400. A čo, mnísi, je Ušľachtilá pravda o pôvode utrpenia? Je to práve túžba, ktorá vedie k opätovnému zrodeniu, sprevádza ju rozkoš a žiadostivosť a má záľubu v tom či onom. Je to nasledovné: túžba po zmyslových rozkošiach, túžba po existencii a túžba po neexistencii.

A kde, mnísi, táto túžba, keď vzniká, vzniká? Kde, keď sa usadí, usadí sa? Čokoľvek na svete má milú povahu a príjemnú povahu, práve tam táto túžba, keď vzniká, vzniká; práve tam, keď sa usadí, usadí sa.

A čo na svete má milú a príjemnú povahu? Oko na svete má milú a príjemnú povahu; práve tam táto túžba, keď vzniká, vzniká; práve tam, keď sa usadí, usadí sa. Ucho vo svete… nos vo svete… jazyk vo svete… telo vo svete… myseľ vo svete má milú a príjemnú povahu; práve tam táto túžba, keď vzniká, vzniká; práve tam, keď sa usadí, usadí sa.

Formy vo svete… zvuky vo svete… vône vo svete… chute vo svete… hmatateľné predmety vo svete… mentálne javy vo svete majú milú a príjemnú povahu; práve tam táto túžba, keď vzniká, vzniká; práve tam, keď sa usadí, usadí sa.

Vnímanie zrakom vo svete… vnímanie sluchom vo svete… vnímanie čuchom vo svete… vnímanie chuťou vo svete… vnímanie hmatom vo svete… vnímanie mysľou vo svete má milú a príjemnú povahu; práve tam táto túžba, keď vzniká, vzniká; práve tam, keď sa usadí, usadí sa.

Zrakový kontakt vo svete… sluchový kontakt vo svete… čuchový kontakt vo svete… chuťový kontakt vo svete… telesný kontakt vo svete… mentálny kontakt vo svete má milú a príjemnú povahu; práve tam táto túžba, keď vzniká, vzniká; práve tam, keď sa usadí, usadí sa.

Pocit zrodený z očného kontaktu so svetom… pocit zrodený z ušného kontaktu so svetom… pocit zrodený z čuchového kontaktu so svetom… pocit zrodený z chuťového kontaktu so svetom… pocit zrodený z telesného kontaktu so svetom… pocit zrodený z mentálneho kontaktu so svetom má milú a príjemnú povahu; práve tam táto túžba, keď vzniká, vzniká; tam sa táto túžba, keď sa usadí, usadí.

Vnímanie tvarov vo svete… vnímanie zvukov vo svete… vnímanie vôní vo svete… vnímanie chutí vo svete… vnímanie hmatateľných predmetov vo svete… vnímanie mentálnych javov vo svete má milú a príjemnú povahu; tam táto túžba, keď vzniká, vzniká; tam sa táto túžba, keď sa usadí, usadí.