DN 2 — Rozprava o plodoch asketického života

2. Rozprava o plodoch asketického života

Rozprava kráľa a jeho ministrov

150. Tak som počul. Istého dňa pobýval Blahoslavený v Rádžagáhe v mangovom háji Džívaka Komárabhacca spolu s veľkou sanghou mníchov, ktorá pozostávala z tisíc dvesto päťdesiatich mníchov. V tom čase, v deň Uposatha pätnásteho, v noci splnu počas sviatku Komudī, na konci štyroch daždivých mesiacov, sedel kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn kráľovnej z rodu Videha, na nádhernej hornej terase svojho paláca, obklopený svojimi kráľovskými ministrami. Vtedy, v ten deň Uposatha, kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn kráľovnej z rodu Videha, vyslovil tieto inšpirované slová: ‚Páni, noc osvetlená mesiacom je naozaj nádherná! Páni, noc osvetlená mesiacom je naozaj krásna! Páni, noc osvetlená mesiacom je naozaj príjemná na pohľad! Páni, noc osvetlená mesiacom je naozaj pokojná! Páni, noc osvetlená mesiacom je naozaj priaznivá! Ktorému askétovi alebo bráhmanovi by sme mali dnes venovať pozornosť, aby sa naša myseľ stala pokojnou?“

151. Keď to bolo povedané, istý kráľovský minister povedal kráľovi Ajātasattovi z Magadhy, synovi kráľovnej z rodu Videha: ‚Vaša Veličenstvo, tento Pūraṇa Kassapa je hlava rádu, hlava skupiny a učiteľ skupiny; je dobre známy, slávny, zakladateľ sekty, mnohými ľuďmi považovaný za dobrého človeka, dlhoročný, už dávno odišiel do ústrania, pokročilý v rokoch a dosiahol poslednú fázu života. Nech Vaša Veličenstvo navštívi Pūraṇa Kassapu. Možno, že pri návšteve Pūraṇa Kassapu sa myseľ Vašej Veličenstva upokojí.“ Keď to bolo povedané, kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn kráľovnej z rodu Videha, mlčal.

152. Aj iný kráľovský minister povedal kráľovi Ajātasattovi z Magadhy, synovi kráľovnej z rodu Videha: ‚Vaša Veličenstvo, tento Makkhali Gosāla je predstaveným rádu, vodcom skupiny a učiteľom skupiny; je dobre známy, slávny, zakladateľom sekty, mnohými ľuďmi považovaný za dobrého človeka, dlhoročného, už dávno odišiel do mníšstva, je v pokročilom veku a dosiahol poslednú fázu života. Nech Vaša Veličenstvo navštívi Makkhaliho Gosālu. Je možné, že keď navštívite Makkhaliho Gosālu, Vaša Veličenstvo, Vaša myseľ sa upokojí.“ Keď to bolo povedané, kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn kráľovnej Videha, mlčal.

153. Aj iný kráľovský minister povedal kráľovi Ajātasattovi z Magadhy, synovi kráľovnej Videha: ‚Vaša Výsosť, tento Ajita Kesakambala je predstaveným rádu, vodcom skupiny a učiteľom skupiny; je dobre známy, slávny, zakladateľom sekty, mnohými ľuďmi považovaný za dobrého človeka, dlhoročného, už dávno vstúpil do mníšstva, je v pokročilom veku a dosiahol poslednú fázu života. Nech Vaša Výsosť navštívi Ajitu Kesakambalu. Je možné, že keď navštívite Ajitu Kesakambalu, Vaša myseľ sa upokojí.“ Keď to bolo povedané, kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn kráľovnej Videhy, mlčal.

154. Aj iný kráľovský minister povedal kráľovi Ajātasattovi z Magadhy, synovi kráľovnej Vedehī: ‚Vaša Veličenstvo, tento Pakudha Kaccāyana je predstaveným rádu, vodcom skupiny a učiteľom skupiny; je dobre známy, slávny, zakladateľom sekty, mnohými ľuďmi považovaný za dobrého človeka, dlhoročného, už dávno odišiel do mníšstva, je v pokročilom veku a dosiahol poslednú fázu života. Nech Vaša Veličenstvo navštívi Pakudhu Kaccāyanu. Je možné, že keď navštívite Pakudhu Kaccāyanu, Vaša myseľ sa upokojí.“ Keď to bolo povedané, kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn kráľovnej Vedehī, mlčal.

155. Aj iný kráľovský minister povedal kráľovi Ajātasattovi z Magadhy, synovi kráľovnej Vedehī: ‚Vaša Výsosť, tento Sañjaya Belaṭṭhaputta je hlava rádu, hlava skupiny a učiteľ skupiny; je dobre známy, slávny, zakladateľ sekty, mnohými ľuďmi považovaný za dobrého človeka, dlhoročný, už dávno vstúpil do mníšstva, je v pokročilom veku a dosiahol poslednú fázu života. Nech Vaša Veličenstvo navštívi Sañjaya Belaṭṭhaputtu. Je možné, že pri návšteve Sañjaya Belaṭṭhaputtu sa myseľ Vašej Veličenstva upokojí.“ Keď to bolo povedané, kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn kráľovnej Vedehī, mlčal.

156. Aj iný kráľovský minister povedal kráľovi Ajātasattovi z Magadhy, synovi kráľovnej Vedehī: ‚Vaša Výsosť, tento Nigaṇṭha Nāṭaputta je hlava rádu, hlava skupiny a učiteľ skupiny; je dobre známy, slávny, zakladateľ sekty, mnohými ľuďmi považovaný za dobrého človeka, dlhoročný, už dávno vstúpil do mníšstva, je v pokročilom veku a dosiahol poslednú fázu života. Nech Vaša Veličenstvo navštívi Nigaṇṭhu Nāṭaputtu. Možno, že pri návšteve Nigaṇṭhu Nāṭaputtu sa myseľ Vašej Veličenstva upokojí.“ Keď to bolo povedané, kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn kráľovnej Vedehī, mlčal.

Príbeh o Jīvaka Komārabhaccovi

157. V tom čase sedel Jīvaka Komārabhacca mlčky neďaleko kráľa Ajātasattu z Magadhy, syna kráľovnej Vedehī. Vtedy kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn kráľovnej Vedehī, povedal Jīvaka Komārabhaccovi: „Ale ty, priateľ Jīvaka, prečo mlčíš?“ „Vaša Výsosť, tento Blahoslavený, Arahant, Dokonale Samoprosvetlený, prebýva v našom mangovom háji s veľkou sanghou mníchov, s dvanásťsto päťdesiatimi mníchmi. A o tomto Blahoslavenom sa rozšírila táto dobrá zvesť: ‚Takýto je ten Blahoslavený – Arahant, Dokonale Samoprosvetlený, dokonalý vo vedomostiach i správaní, Ten, ktorý odišiel, poznávateľ sveta, neprekonateľný vychovávateľ tých, ktorí majú byť skrotení, učiteľ bohov a ľudí, Osvietení, Blahoslavený.‘ Nech Vaša Výsosť navštívi toho Blahoslaveného. Možno, že keď navštívite Blahoslaveného, Vaša Veličenstvo, vaša myseľ sa upokojí.“

158. ‚V tom prípade, priateľ Jīvaka, nech sú pripravené sloní vozy.‘ ‚Veľmi dobre, Vaša Výsosť,‘ odpovedal Jīvaka Komārabhacca a po tom, čo súhlasil s kráľom Ajātasattom z Magadhy, synom kráľovnej Vedehī, dal pripraviť päťsto sloníc a tiež kráľovho jazdeckého slona. Potom informoval kráľa Ajātasattu z Magadhy, syna kráľovnej Vedehī: „Vaše Veličenstvo, sloní vozy sú pre vás pripravené. Teraz je čas na to, čo považujete za vhodné.“

159. Potom kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn kráľovnej Vedehī, posadil na každú z tých päťsto sloníc jednu ženu a sám nasadol na jazdeckého slona; s veľkou kráľovskou dôstojnosťou, za svitu zdvihnutých faklí, odišiel z Rājagahy a vydal sa smerom k mangovému háju Jīvaka Komārabhacca.

Keď už nebol ďaleko od mangového hája, v kráľovi Ajātasattovi z Magadhy, synovi kráľovnej Vedehī, skutočne vzplanul strach; skutočne ho zachvátila hrôza; vlasy sa mu naježili. Vtedy kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn kráľovnej Vedehī, vystrašený, znepokojený a s naježenými vlasmi, povedal Jīvakovi Komārabhaccovi: „„Naozaj, priateľ Jīvaka, neklameš mi? Naozaj, priateľ Jīvaka, nezavádzaš ma? Naozaj, priateľ Jīvaka, nevydávaš ma mojim nepriateľom? Ako je možné, že z tak veľkej saṅgy mníchov – dvanásťsto päťdesiatich mníchov – nepočuje žiadne kýchnutie, žiadne odkašľanie, žiadny hlas?“

„Neboj sa, veľký kráľ, neboj sa, veľký kráľ. Neoklamávam ťa, Tvoje Veličenstvo; nezavádzam ťa, Tvoje Veličenstvo; nevydávam ťa tvojim nepriateľom. Pokračuj, veľký kráľ, pokračuj, veľký kráľ. Tie lampy svietia v kruhovom pavilóne.“

Otázka o ovocí asketického života

160. Potom kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn kráľovnej Vedehī, išiel na slonovi tak ďaleko, ako to terén dovoľoval, potom zosadol a pokračoval pešo k dverám kruhovej sály. Keď sa priblížil, povedal toto Jīvakovi Komārabhaccovi: „Kde, priateľ Jīvaka, je Blahoslavený?“ „Tam, veľký kráľ, je Blahoslavený. Tam, veľký kráľ, je Blahoslavený, sediaci tvárou na východ, opierajúci sa o stredný stĺp, na čele zhromaždenia mníchov.

161. Potom sa kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn kráľovnej z rodu Videhanov, priblížil k Blahoslavenému. Keď sa priblížil, postavil sa na bok. Stojac na boku, kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn videhanskej kráľovnej, hľadiac na úplne tiché zhromaždenie mníchov, ktoré bolo ako číre jazero, vyslovil tieto inšpirované slová: „Nech je môj syn, princ Udayabhadda, obdarený tým istým pokojom, akým je teraz obdarené zhromaždenie mníchov.“ Blahoslavený povedal: „Veľký kráľ, tvoje myšlienky smerovali k tomu, čo ti je drahé.“ „Ctihodný pane, princ Udayabhadda mi je drahý. Nech je môj syn, princ Udayabhadda, obdarený tým istým pokojom, akým je teraz obdarené zhromaždenie mníchov.

„162. Potom kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn videhanskej kráľovnej, po tom, čo vzdal úctu Blahoslavenému a s preloženými rukami v úcte pozdravil zhromaždenie mníchov, si sadol na bok. Keď sedel na boku, kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn videhanskej kráľovnej, povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, chcel by som sa Blahoslaveného opýtať na jednu malú vec, ak mi Blahoslavený poskytne príležitosť na vysvetlenie jednej otázky.“ „Opýtaj sa, veľký kráľ, na čo chceš.“"

"163. „Ctihodný pane, existujú rôzne remeselné odbory, ako napríklad: jazdci na slonoch, jazdci na koňoch, vozníci, lukostrelci, vlajkonosiči, vojenskí maršáli, úderníci, významní kráľovskí princovia, útočníci, veľkí bojovníci, hrdinovia, bojovníci bojujúci s koženými štítmi, synovia otrokýň, kuchári, holiči, kúpeľní sluhovia, šéfkuchári, výrobcovia vencov, práči, tkáči, košikári, hrnčiari, účtovníci a počtári používajúci prstové znaky, a akékoľvek iné takéto rôzne remeselné odbory, aké môžu existovať. Živia sa viditeľnými plodmi svojho remesla práve v tomto živote. Tým robia šťastnými a spokojnými seba samých; robia šťastnými a spokojnými svojich rodičov; robia šťastnými a spokojnými svoju manželku a deti; robia šťastnými a spokojnými svojich priateľov a spoločníkov. Poskytujú askétom a bráhmanom vznešenú obetu, ktorá je nebeská, vedie k šťastiu a vedie do neba. Ctihodný pane, je možné rovnakým spôsobom poukázať na viditeľný plod asketického života práve v tomto živote?““

164. ‚Spomínaš si, veľký kráľ, či si túto otázku položil aj iným askétom a bráhmanom?‘ ‚Áno, ctihodný pane, spomínam si, že som túto otázku položil aj iným askétom a bráhmanom.‘ ‚A ako ti, veľký kráľ, odpovedali? Ak ti to nie je ťažké, prosím, hovor.‘ „Naozaj mi to nie je ťažké, ctihodný pane, keď tu sedí Blahoslavený alebo niekto podobný Blahoslavenému.“ „V tom prípade, veľký kráľ, hovorte.

Učenie Pūraṇa Kassapy

165. ‚Ctihodný pane, raz som navštívil Pūraṇu Kassapu. Keď som k nemu prišiel, vymenili sme si radostné pozdravy. Po skončení radostného a nezabudnuteľného rozhovoru som si sadol na bok. Keď som sedel na boku, ctihodný pane, povedal som Pūraṇovi Kassapovi toto: ‚Majster Kassapa, existujú rôzne remeselné odbory, ako napríklad: jazdci na slonoch, jazdci na koňoch, vozníci, lukostrelci, vlajkonosiči, vojenskí maršáli, úderníci, významní kráľovskí princovia, útočníci, veľkí bojovníci, hrdinovia, bojovníci bojujúci s koženými štítmi, synovia otrokýň, kuchári, holiči, kúpeľní sluhovia, šéfkuchári, výrobcovia vencov, práči, tkáči, košikári, hrnčiari, účtovníci a počtári používajúci prstové znaky, a akékoľvek iné podobné remeselné odbory, ktoré môžu existovať. Živia sa viditeľnými plodmi svojho remesla práve v tomto živote. Tým robia šťastnými a spokojnými seba samých; robia šťastnými a spokojnými svojich rodičov; robia šťastnými a spokojnými svoju manželku a deti; robia šťastnými a spokojnými svojich priateľov a spoločníkov. Poskytujú askétom a bráhmanom vznešenú obetu, ktorá je nebeská, vedie k šťastiu a napomáha dosiahnutiu neba. Majster Kassapa, je možné rovnakým spôsobom poukázať na viditeľný plod asketického života práve v tomto živote?“

166. Keď bolo toto povedané, ctihodný pane, Pūraṇa Kassapa mi povedal: ‚Veľký kráľ, pre toho, kto koná alebo prinúti iného konať, kto zabíja alebo prinúti iného zabíjať, kto mučí alebo prinúti iného mučiť, kto spôsobuje smútok alebo prinúti iného smútiť, kto sa unaví alebo prinúti iného unaviť sa, kto sa trasie alebo prinúti iného triasť sa; pre toho, kto ničí život, berie to, čo mu nebolo dané, vniká do domu, plieni, páchá lúpež v jednom dome, číha na ceste, dopúšťa sa cudzoložstva alebo hovorí nepravdu – pre toho, kto takto koná, sa nespácha žiadne zlo. Aj keby niekto premenil bytosti na tejto zemi na jednu masu mäsa, jednu hromadu mäsa, pomocou zbrane v tvare kolesa s ostrým okrajom ako britva, z toho nevzniká žiadne zlo, nevzniká žiadne zlo. Aj keby niekto išiel na južný breh Gangy, zabíjal a spôsobil zabíjanie, rezal a spôsobil rezanie, mučil a spôsobil mučenie, z toho nevzniká žiadne zlo, nevzniká žiadne zlo. Aj keby niekto išiel na severný breh Gangy, rozdával a spôsobil rozdávanie, obetoval a spôsobil obetovanie, z toho nevzniká žiadna zásluha, nevzniká žiadna zásluha. Prostredníctvom dávania, sebaovládania, zdržanlivosti a hovorenia pravdy nevzniká žiadna zásluha, nevzniká žiadne konanie.“ Takto, ctihodný pane, keď som sa pýtal na viditeľný plod asketického života, Pūraṇa Kassapa mi vysvetlil doktrínu nekonania.“

„Ctihodný pane, bolo to, ako keby človek, keď sa ho opýtali na mango, odpovedal o chlebovníku; alebo keď sa ho opýtali na chlebovník, odpovedal o mangu. Presne tak, ctihodný pane, keď som sa opýtal na viditeľný plod asketického života, Pūraṇa Kassapa mi vysvetlil doktrínu nečinnosti. Vtedy, ctihodný pane, mi napadla táto myšlienka: ‚Ako by mohol kráľ ako ja považovať za vhodné znevažovať askétu alebo bráhmana žijúceho v mojom kráľovstve?‘ A tak, ctihodný pane, som sa z Pūraṇa Kassapovho výroku netešil, ani som ho neodmietol. Bez radosti a bez odmietnutia, hoci som bol nespokojný, nevyslovil som ani slovo nespokojnosti. Bez toho, aby som sa zaoberal jeho slovami alebo si ich bral k srdcu, vstal som zo svojho miesta a odišiel.

Náuka Makkhaliho Gosālu

167. ‚Ctihodný pane, pri jednej príležitosti som pristúpil k Makkhali Gosālovi. Keď som k nemu pristúpil, viedol som s Makkhali Gosālom zdvorilý a priateľský rozhovor. Po ukončení tohto rozhovoru som si sadol na bok. Keď som sedel na boku, ctihodný pane, povedal som Makkhali Gosálovi toto: ‚Tak ako, majster Gosála, existujú tieto rôzne umenia... je možné, majster Gosála, rovnako vyhlásiť viditeľný plod asketického života, tu, v tomto živote?‘“

168. Keď to bolo povedané, ctihodný pane, Makkhali Gosāla mi povedal: ‚Veľký kráľ, neexistuje žiadna príčina, žiadna podmienka pre znečistenie bytostí; bytosti sú znečistené bez príčiny, bez podmienky. Neexistuje žiadna príčina, žiadna podmienka pre očistenie bytostí; bytosti sú očistené bez príčiny, bez podmienky. Neexistuje žiadne vlastné konanie, žiadne konanie druhých, žiadne ľudské úsilie; neexistuje žiadna sila, žiadna energia, žiadne ľudské namáhanie, žiadne ľudské usilovanie. Všetky bytosti, všetky živé tvory, všetky stvorenia a všetky duše sú bez moci, bez sily, bez energie; sú formované osudom, okolnosťami a prírodou a prežívajú radosť a bolesť v šiestich triedach zrodenia. Existuje jeden milión štyristo tisíc hlavných druhov zrodenia a ďalších šesť tisíc šesťsto. Existuje päťsto druhov karmy, päť druhov karmy, tri druhy karmy, celá karma a polkarmy. Existuje šesťdesiatdva ciest, šesťdesiatdva medzistupňov, šesť tried zrodenia, osem štádií ľudskej existencie, štyritisíc deväťsto druhov Ājīvakov, štyritisíc deväťsto druhov putujúcich, štyritisíc deväťsto sídiel Nágov, dvetisíc schopností, tritisíc pekiel, tridsaťšesť prvkov prachu, sedem druhov vedomých predstáv, sedem druhov nevedomých predstáv, sedem druhov uzlovitých predstáv, sedem druhov devov, sedem druhov ľudí, sedem druhov pisácov, sedem jazier, sedem uzlov, sedemsto uzlov, sedem priepastí, sedemsto priepastí, sedem snov a sedemsto snov. Existuje osemdvestoštyritisíc veľkých eónov, prostredníctvom ktorých tak hlupáci, ako aj múdri, ktorí prešli reinkarnáciou a putovali ďalej, ukončia utrpenie. V tom neexistuje žiadna myšlienka: „Touto morálkou, alebo týmto dodržiavaním predpisov, alebo touto askézou, alebo týmto svätým životom dozrejú moje nezrelé karmické skutky, alebo opakovaným prežívaním sa vyčerpajú moje zrelé karmické skutky.“ Niečo také neexistuje. Potěšenie a bolesť sa odmeriavajú akoby meracím košíkom v cykle prevteľovania, ktorý má pevne stanovenú dĺžku trvania; nedochádza k zníženiu ani zvýšeniu, k nadradenosti ani podradenosti. Rovnako ako sa pri hode rozmotáva klbko nite, presne tak aj hlupáci, aj múdri, ktorí prešli reinkarnáciami a putovali ďalej, ukončia utrpenie.“

169. „Takto, ctihodný pane, keď som sa spýtal Makkhaliho Gosālu na viditeľný plod asketického života, odpovedal mi očistením v cykle reinkarnácií. Rovnako ako, ctihodný pane, keby sa niekto opýtal na mango, odpovedal by chlebovníkom, alebo keby sa opýtal na chlebovník, odpovedal by mangom; presne tak, ctihodný pane, keď som sa spýtal Makkhaliho Gosālu na viditeľný plod asketického života, odpovedal očistením prostredníctvom cyklu znovuzrodenia. Vtedy, ctihodný pane, mi napadlo: ‚Ako by vlastne niekto ako ja mohol uvažovať o znevažovaní askétu alebo bráhmana žijúceho v mojom panstve?‘ A tak, ctihodný pane, som sa z Makkhaliho Gosālovho výroku netešil, ani som ho neodmietol. Bez toho, aby som sa z neho tešil, a bez toho, aby som ho odmietol, bol som nespokojný, avšak bez toho, aby som vyslovil slovo nespokojnosti, bez toho, aby som prijal jeho slová alebo si ich zapamätal, vstal som zo svojho miesta a odišiel.“

Učenie Ajitu Kesakambalu

170. ‚Ctihodný pane, raz som sa priblížil k Ajitovi Kesakambalovi. Keď som sa k nemu priblížil, vymenil som si s Ajitom Kesakambalom zdvorilé a priateľské pozdravy. Po výmene príjemného a pamätného rozhovoru som si sadol na bok. Keď som sedel na boku, ctihodný pane, povedal som Ajitovi Kesakambalovi toto: ‚Tak ako, majster Ajita, existujú tieto rôzne remeslá… je možné, majster Ajita, rovnako vyhlásiť viditeľný plod asketického života, viditeľný už v tomto živote?‘

171. Keď to bolo povedané, ctihodný pane, Ajita Kesakambala mi povedal: ‚Veľký kráľ, neexistuje žiadne dávanie, žiadna obeť, žiadna obeta. Neexistuje žiadny plod ani výsledok dobrých a zlých skutkov. Neexistuje tento svet, ani iný svet. Neexistuje matka, neexistuje otec. Neexistujú bytosti, ktoré by vznikli spontánne. Na svete neexistujú askéti a bráhmani, ktorí by dosiahli správnu cestu a správne praktizovali, ktorí by, keď priamo spoznali a uvedomili si tento svet a druhý svet, zverejňovali ich. Táto osoba sa skladá zo štyroch veľkých živlov. Keď človek zomrie, zem sa vráti a spojí sa s telom zeme, voda sa vráti a spojí sa s telom vody, oheň sa vráti a spojí sa s telom ohňa, vietor sa vráti a spojí sa s telom vetra a zmysly prejdú do priestoru. Ľudia, s pohrebnou nosidlom ako piatym prvkom, odnesú mŕtveho. Ich stopy sú viditeľné až k kostnici. Kosti nadobúdajú farbu holuba; obety končia v popole. Toto učenie hlásajú hlupáci. Reči každého, kto vyznáva doktrínu ‚existuje‘, sú prázdne a falošné. Tak hlupák, ako aj múdry človek sa po rozpadnutí tela zničia a zahynú; po smrti už neexistujú.“

172. ‚Takto, ctihodný pane, keď som sa spýtal Ajitu Kesakambalu na viditeľný plod asketického života, odpovedal mi zánikom. Rovnako ako, ctihodný pane, keby sa niekto opýtal na mango, odpovedal by chlebovníkom, alebo keby sa opýtal na chlebovník, odpovedal by mangom; presne tak, ctihodný pane, keď som sa spýtal Ajitu Kesakambalu na viditeľný plod asketického života, odpovedal mi zánikom. Vtedy, ctihodný pane, mi napadla táto myšlienka: ‚Ako by mohol niekto ako ja pomýšľať na znevažovanie askétu alebo bráhmana žijúceho v mojom vlastnom kráľovstve?‘ A tak, ctihodný pane, som sa z výroku Ajitu Kesakambalu netešil, ani som ho neodmietol. Bez toho, aby som sa z neho tešil, a bez toho, aby som ho odmietol, bol som nespokojný, avšak bez toho, aby som vyslovil slovo nespokojnosti, ani som si jeho výrok neosvojil, ani som si ho nezapamätal, vstal som zo svojho miesta a odišiel.“

Učenie Pakudha Kaccāyany

173. „Istého dňa, ctihodný pane, som pristúpil k Pakudha Kaccāyanovi. Keď som k nemu pristúpil, vymenil som si s Pakudha Kaccāyanom pozdravy. Po výmene zdvorilých a pamätných slov som si sadol na bok. Keď som sedel na boku, ctihodný pane, povedal som Pakudha Kaccāyanovi: ‚Majster Kaccāyana, existuje toľko remesiel... je možné, majster Kaccāyana, rovnakým spôsobom vyhlásiť viditeľný plod asketického života už v tomto živote?‘

174. Keď to bolo povedané, ctihodný pane, Pakudha Kaccāyana mi povedal: ‚Veľký kráľ, existuje týchto sedem telies, ktoré sú nevytvorené, nestvorené, nezrodené, nespôsobujú zrodenie iných, sú neplodné, stoja ako vrchol hory, stoja pevne ako kamenný stĺp. Nepohybujú sa, nemenia sa, neubližujú si navzájom a nie sú schopné spôsobiť si navzájom potešenie, bolesť ani potešenie aj bolesť zároveň. Aké sú tých sedem? Zemské telo, vodné telo, ohnivé telo, vzdušné telo, potešenie, bolesť a duša ako siedme. Týchto sedem tiel je nevytvorených, nestvorených, nezrodených, nespôsobujúcich zrodenie iných, neplodných, stojacich ako vrchol hory, pevne stojacich ako kamenný stĺp. Nepohybujú sa, nemenia sa, neubližujú si navzájom a nie sú schopné spôsobiť si navzájom potešenie, bolesť ani potešenie aj bolesť zároveň. V tom nie je žiadny vrah ani podnecovač vraždy, žiadny počúvajúci ani ten, kto spôsobuje počutie, žiadny poznávajúci ani ten, kto spôsobuje poznanie. Aj keby niekto odťal hlavu ostrým mečom, nikto nikoho nezbavuje života; zbraň iba prechádza priestorom medzi siedmimi telami.“

175. ‚Takto, ctihodný pane, keď som sa spýtal Pakudhu Kaccāyana na viditeľný plod asketického života, odpovedal mi jednou vecou na druhú. Rovnako ako, ctihodný pane, keby sa niekto opýtal na mango, vysvetlil by chlebovník, alebo keby sa opýtal na chlebovník, vysvetlil by mango; rovnako tak, ctihodný pane, keď som sa spýtal Pakudha Kaccāyana na viditeľné ovocie asketického života, odpovedal mi jednou vecou na druhú. Vtedy, ctihodný pane, mi napadla táto myšlienka: ‚Ako by vlastne niekto ako ja mohol uvažovať o znevažovaní askétu alebo bráhmana žijúceho v mojom vlastnom panstve?‘ A tak, ctihodný pane, som Pakudha Kaccāyanovo tvrdenie ani neschválil, ani nezavrhol. Bez schvaľovania a bez zavrhovania, nespokojný, bez vyslovenia slov nespokojnosti, ani neprijímajúc jeho tvrdenie, ani si ho nezapamätávajúc, vstal som zo svojho miesta a odišiel.“

Náuka Nigaṇṭha Nāṭaputta

176. ‚Jedného dňa, ctihodný pane, som sa priblížil k Nigaṇṭha Nāṭaputtovi. Keď som sa k nemu priblížil, vymenil som si s Nigaṇṭha Nāṭaputtom pozdravy. Po ukončení zdvorilého a pamätného rozhovoru som si sadol na bok. Keď som si sadol na bok, ctihodný pane, povedal som Nigaṇṭhovi Nāṭaputtovi: ‚Ctihodný Aggivessana, existuje toľko remesiel... je možné, ctihodný Aggivessana, rovnakým spôsobom vyhlásiť viditeľný plod asketického života už v tomto živote?“

177. Keď to bolo povedané, ctihodný pane, Nigaṇṭha Nāṭaputta mi povedal: ‚Tu, veľký kráľ, je Nigaṇṭha viazaný štvornásobnou zdržanlivosťou. A ako, veľký kráľ, je nigaṇṭha viazaný štvornásobným zdržaním? Tu, veľký kráľ, je nigaṇṭha ten, kto sa zdržiava akejkoľvek studenej vody, je obdarený zdržaním sa všetkého zla, zbavil sa všetkého zla a je preniknutý zdržaním sa všetkého zla. Týmto spôsobom, veľký kráľ, je nigaṇṭha viazaný štvornásobným zdržaním. Pokiaľ, veľký kráľ, je nigaṇṭha takto viazaný štvornásobným zdržaním, tento nigaṇṭha, veľký kráľ, je nazývaný tým, kto má dokonalú myseľ, zdržanlivú myseľ a neochvejnú myseľ.

178. ‚Tak teda, ctihodný pane, keď som sa spýtal Nigaṇṭha Nāṭaputtu na viditeľné ovocie asketického života, vysvetlil mi štvornásobnú zdržanlivosť. Presne tak, ako keby, ctihodný pane, niekto, koho sa opýtali na mango, vysvetľoval chlebovník, alebo niekto, koho sa opýtali na chlebovník, vysvetľoval mango; presne tak, ctihodný pane, keď som sa spýtal Nigaṇṭha Nāṭaputta na viditeľné ovocie asketického života, vysvetlil mi štvornásobné zdržanlivosti. Mne, ctihodný pane, napadla táto myšlienka: ‚Ako by vlastne niekto ako ja mohol uvažovať o vyhnaní akéhokoľvek askétu alebo bráhmana, ktorý žije v mojom kráľovstve?‘ A tak som, ctihodný pane, ani sa netešil z výroku Nigaṇṭha Nāṭaputta, ani som ho neodmietol. Bez radosti a bez odmietnutia, nespokojný, bez toho, aby som vyslovil slovo nespokojnosti, bez toho, aby som sa zaoberal jeho výrokom alebo mu venoval pozornosť, vstal som zo svojho miesta a odišiel som.

Náuka Sañcaya Belaṭṭhaputta

179. ‚Istého dňa, ctihodný pane, som pristúpil k Sañcaya Belaṭṭhaputtovi. Keď som k nemu pristúpil, vymenil som si s ním zdvorilé pozdravy. Po výmene príjemných a pamätných slov som si sadol na bok. Keď som sedel na boku, ctihodný pane, povedal som Sañcaya Belaṭṭhaputtovi: ‚Rovnako ako, majster Sañcaya, existujú tieto rôzne remeslá… je možné, majster Sañcaya, podobne vyhlásiť viditeľný plod asketického života už v tomto živote?‘“

180. Keď to bolo povedané, ctihodný pane, Sañcaya Belaṭṭhaputta mi povedal toto: ‚Ak sa ma opýtaš: „Existuje iný svet?“, a ak by som si myslel: „Existuje iný svet“, odpovedal by som ti: „Existuje iný svet.“ Ale môj názor nie je ‚je to tak‘, môj názor nie je ‚je to takto‘, môj názor nie je ‚je to inak‘, môj názor nie je ‚nie je to‘ a môj názor nie je ‚nie je to nie‘. Neexistuje iný svet?… Existuje iný svet aj neexistuje iný svet?… Neexistuje ani iný svet, ani neexistuje iný svet?… Existujú bytosti, ktoré vznikli spontánne?… Neexistujú bytosti, ktoré vznikli spontánne?… Existujú bytosti, ktoré vznikli spontánne, aj bytosti, ktoré nevznikli spontánne?… Neexistujú ani bytosti, ktoré vznikli spontánne, ani bytosti, ktoré nevznikli spontánne?… Existuje ovocie a výsledok dobrých a zlých skutkov?… Neexistuje ovocie a výsledok dobrých a zlých skutkov?… Existuje ovocie a výsledok dobrých a zlých skutkov aj neexistuje ovocie a výsledok dobrých a zlých skutkov?… Existuje ovocie a výsledok dobrých a zlých skutkov, ani neexistuje ovocie a výsledok dobrých a zlých skutkov?… Existuje bytosť po smrti?… Neexistuje bytosť po smrti?… Existuje bytosť po smrti aj neexistuje?… Ak sa ma spýtate: „Existuje bytosť po smrti ani neexistuje?“ a ak by to bola moja myšlienka, „Bytosť po smrti ani neexistuje, ani neexistuje,“ odpovedal by som ti: „Bytosť po smrti ani neexistuje, ani neexistuje.“ Ale môj názor nie je „je to tak“, môj názor nie je „je to takto“, môj názor nie je „je to inak“, môj názor nie je „nie je to“ a môj názor nie je „nie je to nie je.““

181. ‚Takto, ctihodný pane, keď som sa spýtal Sañcayu Belaṭṭhaputtu na viditeľný plod asketického života, odpovedal mi dvojzmyselným spôsobom. Rovnako ako, ctihodný pane, keby sa niekto opýtal na mango, ale odpovedal by chlebovníkom, alebo keby sa opýtal na chlebovník, ale odpovedal by mangom – rovnako tak, ctihodný pane, keď som sa spýtal Sañcayu Belaṭṭhaputtu na viditeľné ovocie asketického života, odpovedal mi vyhýbavo. Vtedy, ctihodný pane, mi napadlo: ‚Tento Sañcaya je najhlúpejší a najviac poblúdený spomedzi týchto askétov a bráhmanov. Ako mohol, keď sa ho spýtali na viditeľné ovocie asketického života, odpovedať vyhýbavo?‘ Vtedy, ctihodný pane, mi napadlo: ‚Ako by mohol niekto ako ja uvažovať o znevažovaní askétu alebo bráhmana žijúceho na mojom vlastnom území?‘ Preto, ctihodný pane, som sa z výroku Sañcayho Belaṭṭhaputtu ani netešil, ani ho neodmietol. Bez radosti a bez odmietnutia, nespokojný, ale bez vyslovenia slov nespokojnosti, bez toho, aby som sa jeho slovami zaoberal alebo si ich bral k srdcu, vstal som zo svojho miesta a odišiel.

Prvý viditeľný plod asketického života

182. ‚Ctihodný pane, aj ja sa pýtam Blahoslaveného: ‚Ctihodný pane, existuje toľko remesiel – aké sú to? Jazdci na slonoch, jazdci na koňoch, vozníci, lukostrelci, vlajkonosiči, velitelia táborov, bojovníci, ktorí sťahujú hlavy, slávni kráľovskí princovia, skákajúci útočníci, bojovníci so silou veľkého slona, odvážni bojovníci, bojovníci bojujúci so štítmi, synovia otrokýň, kuchári, holiči, kúpeľní sluhovia, šéfkuchári, výrobcovia vencov, práči, tkáči, košikári, hrnčiari, účtovníci, a tí, ktorí počítajú na prstoch; a akékoľvek iné rôzne remeslá tohto druhu existujú. Živia sa viditeľnými plodmi svojho remesla práve v tomto živote. Tým robia šťastnými a spokojnými seba samých; robia šťastnými a spokojnými svojich rodičov; robia šťastnými a spokojnými svoje deti a manželku; robia šťastnými a spokojnými svojich priateľov a kolegov. Pre askétov a bráhmanov pripravujú vznešenú obetu, ktorá vedie do nebeského kráľovstva, s šťastným výsledkom, prispievajúcim k znovuzrodeniu v nebi. Ctihodný pane, je možné rovnakým spôsobom poukázať na viditeľný plod asketického života už v tomto živote?“

„183. ‚Je to možné, veľký kráľ. V tom prípade, veľký kráľ, položím ti na oplátku otázku práve k tejto veci. Odpovedz na ňu, ako uznáš za vhodné. Čo si myslíš, veľký kráľ? Predstav si, že by bol medzi tvojimi ľuďmi nejaký muž, otrok, robotník, ktorý vstáva skôr ako ty a ide spať po tebe, je poslušný tvojim príkazom, snaží sa ti vyhovieť, hovorí príjemne a neustále sleduje tvoju tvár. Mohlo by mu napadnúť: ‚Úžasné, páni, ohromujúce, páni, je osud dobrých skutkov, výsledok dobrých skutkov! Veď tento kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn kráľovnej Videhī, je ľudská bytosť, a aj ja som ľudská bytosť. Tento kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn kráľovnej Videhī, si užíva, je zásobený a obdarený piatimi druhmi zmyslového potešenia, ako boh, myslím si. Ale ja som jeho otrok, robotník, ktorý vstáva skôr ako on a chodí spať neskôr ako on, poslúcha jeho príkazy, snaží sa mu vyhovieť, hovorí príjemne a neustále sleduje jeho tvár. Naozaj by som mal konať záslužné skutky! Čo keby som si oholil vlasy a bradu, obliekol šafránové rúcho a odišiel z rodinného života do bezdomovectva?“ Potom, o niečo neskôr, si oholí vlasy a bradu, oblečie šafránové rúcho a opustí rodinný život, aby sa stal bezdomovcom. Keď takto odíde, bude žiť zdržanlivo v tele, zdržanlivo v reči a zdržanlivo v mysli; spokojný s najjednoduchším jedlom a odevom, bude sa tešiť z odlúčenia. Potom by vám vaši muži mohli hlásiť: ‚Ak je to Vašej Výsosti po vôli, mali by ste vedieť, že váš muž – otrok, robotník, ktorý vstával skôr ako vy a uliehal neskôr ako vy, bol poslušný vašim príkazom, snažil sa vám vyhovieť, hovoril príjemne a neustále sledoval vašu tvár – si, Vaša Výsosť, oholil vlasy a bradu, obliekol šafránové rúcho a opustil rodinný život, aby sa stal bezdomovcom. Keď takto odišiel, žije zdržanlivo v tele, zdržanlivo v reči a zdržanlivo v mysli; spokojný s najjednoduchším jedlom a odevom, teší sa z ústrania.“ Povedali by ste vtedy: ‚Nech ten muž príde, páni! Nech je opäť mojím otrokom, mojím robotníkom, ktorý vstáva predo mnou a odchádza po mne, je poslušný mojich príkazov, snaží sa mi vyhovieť, hovorí príjemne a neustále sleduje moju tvár‘?“"

184. ‚Určite nie, ctihodný pane. Naopak, my sami by sme mu preukázali úctu, vstali by sme pre neho a pozvali by sme ho, aby si sadol. Pozvali by sme ho tiež, aby prijal rúcho, almužnu, ubytovanie a liečivé prostriedky pre chorých. A zabezpečili by sme mu zákonnú ochranu, obranu a stráženie.‘

185. ‚Čo si myslíš, veľký kráľ? Keď je to tak, existuje viditeľný plod askézy, alebo nie?‘ ‚Určite, ctihodný pane, keď je to tak, existuje viditeľný plod askézy.‘ ‚Toto, veľký kráľ, je prvý viditeľný plod askézy v tomto živote, ktorý som ti vysvetlil.‘

Druhý viditeľný plod asketického života

186. ‚Ctihodný pane, je možné rovnako vysvetliť aj ďalší plod asketického života, viditeľný už v tomto živote?‘ ‚Je to možné, veľký kráľ. V tom prípade, veľký kráľ, položím ti na oplátku otázku práve k tejto veci. Odpovedz tak, ako ti to vyhovuje. Čo si myslíš, veľký kráľ? Predstav si, že by tu bol nejaký tvoj poddaný, roľník, hlava rodiny, daňovník, hromadič bohatstva. Mohlo by mu napadnúť: ‚Úžasný, páni, ohromujúci, páni, je osud dobrých skutkov, výsledok dobrých skutkov! Veď tento kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn kráľovnej Videhī, je ľudská bytosť, a aj ja som ľudská bytosť. Tento kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn kráľovnej Videhī, si užíva, je zásobený a obdarený piatimi druhmi zmyslových pôžitkov, ako boh, myslím si. Ale ja som jeho roľník, hlava rodiny, daňovník a hromadič bohatstva. Mal by som konať záslužné skutky. Čo keby som si oholil vlasy a bradu, obliekol šafránové rúcho a odišiel z rodinného života do bezdomovectva?“

Potom, neskôr, keď sa vzdal malého či veľkého majetku, keď sa vzdal malého či veľkého okruhu príbuzných, oholil si vlasy a bradu, obliekol okrové rúcho a odišiel z rodinného života do bezdomovectva. Keď takto odíde, bude žiť zdržanlivo v tele, zdržanlivo v reči a zdržanlivo v mysli; spokojný s jednoduchým zabezpečením jedla a ošatenia, bude sa tešiť z ústrania. Keby vám vaši ľudia takto oznámili: ‚Prosím, Vaša Výsosť, vedzte, že muž, ktorý bol vaším roľníkom, hlava rodiny, daňovníkom a hromadičom majetku, si oholil vlasy a bradu, obliekol si okrové rúcho a opustil rodinný život, aby sa stal bezdomovcom. Keď takto odišiel, žije zdržanlivo v tele, zdržanlivo v reči a zdržanlivo v mysli; spokojný s jednoduchým zabezpečením jedla a ošatenia, nachádza radosť v ústraní.“ Povedali by ste vtedy: ‚Nech ten muž príde, páni! Nech je opäť roľníkom, hlava rodiny, daňovníkom a hromadičom bohatstva‘?“

187. „Určite nie, ctihodný pane. Naopak, my sami by sme mu preukázali úctu, vstali by sme, aby sme ho privítali, a ponúkli by sme mu miesto na sedenie. Pozvali by sme ho tiež, aby prijal rúcha, almužnu, ubytovanie a liečivé prostriedky pre chorých, a zabezpečili by sme mu zákonnú ochranu, obranu a stráženie.“

„188. „Čo si myslíte, veľký kráľ? Ak je to tak, existuje viditeľný plod asketického života, alebo nie?“ „Určite, ctihodný pane, ak je to tak, existuje viditeľný plod asketického života.“ „Toto, veľký kráľ, je druhý plod asketického života, viditeľný už v tomto živote, ktorý som vám oznámil.“"

Vznešenejší plod kontemplatívneho života

189. ‚Ctihodný pane, je možné uviesť ďalší plod kontemplatívneho života, viditeľný už v tomto živote, ktorý je vynikajúcejší a vznešenejší než tieto viditeľné plody kontemplatívneho života?‘ ‚Je to možné, veľký kráľ. V tom prípade, veľký kráľ, počúvaj a venuj tomu pozornosť. Budem hovoriť.‘ „Nech je tak, ctihodný pane,“ odpovedal Blahoslavenému kráľ Ajātasattu z Magadhy, syn kráľovnej Videhī.

190. Blahoslavený povedal toto: „Tu, veľký kráľ, sa vo svete zjavuje Tathāgata, Arahant, Dokonale Osvietený, dokonalý vo vedomostiach i správaní, Ten, ktorý odišiel, Poznávač sveta, Neprekonateľný Vychovávateľ tých, ktorí majú byť skrotení, Učiteľ bohov a ľudí, Osvietený, Blahoslavený. On, keď to sám pochopil prostredníctvom priameho poznania, zjavuje tento svet s jeho devami, Mārami a Brahmami, túto generáciu s jej askétmi a bráhmanmi, s jej devami a ľuďmi. Učí Dhammu, ktorá je dobrá na začiatku, dobrá uprostred a dobrá na konci, s jej významom a formuláciou; zjavuje svätý život, úplne dokonalý a čistý.

191. „Hospodár alebo syn hospodára, či niekto, kto sa narodil v inej rodine, počuje túto Dhammu. Keď počuje Dhammu, nadobudne vieru v Tathāgatu. Obdarený touto získanou vierou uvažuje takto: ‚Život v domácnosti je obmedzujúci, je to cesta plná prachu; odchod do mníšstva je ako voľný priestor. Pre človeka žijúceho v domácnosti nie je ľahké praktizovať svätý život, ktorý je úplne dokonalý a čistý, ako vyleštená lastúra. Čo keby som si oholil vlasy a bradu, obliekol si okrové rúcho a odišiel z domáceho života do bezdomovstva?‘“

192. ‚Neskôr, keď sa vzdá malého či veľkého majetku, keď sa vzdá malého či veľkého okruhu príbuzných, oholí si vlasy a bradu, oblečie si okrové rúcho a opustí rodinný život, aby sa stal bezdomovcom.‘

193. „Keď takto vykročil na cestu, žije v súlade s pravidlami Pātimokkha, vyznačuje sa dobrým správaním a správnym životným postojom a v najmenších chybách vidí nebezpečenstvo. Zaväzuje sa dodržiavať a cvičí sa v pravidlách cvičenia, je obdarený zdravými telesnými a slovnými činmi, má očistené živobytie, je dokonalý v cnosti, stráži brány svojich zmyslových schopností, je obdarený bdelosťou a jasným pochopením a je spokojný.

Menšia morálka

194. „A ako, veľký kráľ, je mních obdarený cnosťou? V tomto Učení, veľký kráľ, mních, ktorý sa zriekol zabíjania, zdržiava sa zabíjania. Žije tak, že odložil palicu, odložil zbraň, je svedomitý, obdarený láskavosťou, súcitný voči blahu všetkých živých bytostí. Toto je skutočne jeho cnosť.

Keď sa zriekol brania toho, čo mu nebolo dané, zdržiava sa brania toho, čo mu nebolo dané. Berúc len to, čo mu bolo dané, očakávajúc len to, čo mu bolo dané, žije s čistým ja, oslobodeným od krádeže. Toto je skutočne jeho cnosť.

Keď sa zriekol necudnosti, vedie svätý život, žije v ústraní, zdržiava sa pohlavného styku, ktorý je zvykom dedinčanov. Toto je skutočne jeho cnosť.

Keď sa zriekol klamlivých slov, zdržiava sa klamlivých slov. Je hovorcom pravdy, tým, kto sa drží pravdy, pevným, dôveryhodným, nie je podvodníkom sveta. To je skutočne jeho cnosť.

Keď sa zriekol rozdeľujúcej reči, zdržiava sa rozdeľujúcej reči. Čo tu počul, nehlási tam s úmyslom spôsobiť rozdelenie medzi týmito ľuďmi. Čo tam počul, nehlási tu s úmyslom spôsobiť rozdelenie medzi tými ľuďmi. Tak je zmierovateľom tých, ktorí sú rozdelení, a povzbudzovateľom tých, ktorí sú zjednotení. Teší sa zo zhody, raduje sa zo zhody, má rád zhodu a hovorí slová, ktoré vytvárajú zhodu. To je skutočne jeho cnosť.

Keď sa vzdal hrubých slov, zdržiava sa hrubých slov. Hovorí slová, ktoré sú bezchybné, príjemné na počúvanie, láskavé, ktoré idú k srdcu, zdvorilé, obľúbené u mnohých ľudí a príjemné pre mnohých ľudí. To je skutočne jeho cnosť.

Keď sa vzdal povrchných rečí, zdržiava sa povrchných rečí. Hovorí v správnom čase, hovorí o tom, čo je fakt, hovorí o tom, čo je prospešné, hovorí o Dhamme a hovorí o Vinaji. Hovorí slová, ktoré stoja za to si ich uchovať, sú včasné, sprevádzané rozumom, jasne definované a spojené s prospechom. To je skutočne jeho cnosť.

Zdržiava sa ničenia semien a rastlín... Jedáva len jedno jedlo denne, zdržiava sa jedenia v noci a v nevhodnom čase. Zdržiava sa sledovania tanca, spevu, hudby a predstavení. Zdržiava sa nosenia vencov, natierania sa parfumami a používania kozmetiky a ozdôb. Zdržiava sa vysokých a luxusných postelí. Zdržiava sa prijímania zlata a striebra. Zdržiava sa prijímania surového obilia. Zdržiava sa prijímania surového mäsa. Zdržiava sa prijímania žien a dievčat. Zdržiava sa prijímania ženských a mužských otrokov. Zdržiava sa prijímania kôz a oviec. Zdržiava sa prijímania hydiny a ošípaných. Zdržiava sa prijímania slonov, dobytka, koní a kobýl. Zdržiava sa prijímania polí a pozemkov. Zdržiava sa vykonávania poslíčkovských služieb a doručovania správ. Zdržiava sa kupovania a predávania. Zdržiava sa podvádzania s váhami, mincami a mierami. Zdržiava sa úplatkov, podvodov, podvodníctva a nečestnosti. Zdržiava sa rezania, zabíjania, viazania, lúpeží na cestách, plienenia a násilia. Toto je skutočne jeho cnosť.

Menšia morálka je ukončená.

Stredná morálka

195. Zatiaľ čo niektorí ctihodní askéti a bráhmani, ktorí prijali jedlo ponúknuté vo viere, sa venujú ničeniu semenného a rastlinného života – to znamená: semien koreňov, stoniek, kĺbov, púčikov a piateho, semena, ktoré je jednoducho semenom – on sa zdržiava takéhoto ničenia semenného a rastlinného života. Aj toto je prejavom jeho cnosti.

196. Kým niektorí ctihodní askéti a bráhmani, po tom, čo skonzumovali jedlo ponúknuté vo viere, žijú oddaní využívaniu uskladneného majetku – to znamená: uskladňovaniu jedla, uskladňovaniu nápojov, uskladňovaniu odevov, uskladňovaniu dopravných prostriedkov, uskladňovaniu posteľnej bielizne, uskladňovaniu parfumov alebo uskladňovaniu akéhokoľvek druhu majetku – on sa zdržiava takéhoto využívania uskladneného majetku. Aj to je prejavom jeho cnosti.

197. Kým niektorí ctihodní askéti a bráhmani, po tom, čo skonzumovali jedlo ponúknuté z viery, sa venujú sledovaniu rozptyľujúcich predstavení – to znamená: tancu, spevu, hudbe na hudobných nástrojoch, divadelným predstaveniam, rozprávaniu príbehov, hre na ručné cimbaly, úderom na gongy, bubnovaniu na hrncoch, zdobeniu tanečníkov, akrobatickým kúskom, balansovaniu na tyči, rituálom umývania kostí; sloních zápasov, konských zápasov, byvolích zápasov, býčích zápasov, kozích zápasov, baraních zápasov, kohútích zápasov a prepelích zápasov; bojov s palicami, boxu, zápasenia, simulovaných bojov, zhromažďovania vojsk, bojových formácií a prehliadok vojsk – on sa zdržiava účasti na takýchto rozptyľujúcich podujatiach. Aj to je prejavom jeho cnosti.

198. Kým niektorí ctihodní askéti a bráhmani, po tom, čo skonzumovali jedlo ponúknuté vo viere, žijú oddaní hrám a príčinám nepozornosti – to znamená: hry na doskách s ôsmimi radmi; hry na doskách s desiatimi radmi; predstavovanie si dosky vo vzduchu; skákanie po kockách; hry s guličkami; hry s kockami; tip-cat; ťahanie označených tyčiek; hranie sa s orechmi; fúkanie do hračkových píšťaliek z listov; hranie sa s hračkovými pluhmi; robienie kotúľov; hranie sa s hračkovými veternými mlynmi; hranie sa s hračkovými mierkami; hranie sa s hračkovými vozmi; hranie sa s hračkovými lukmi; hádanie písmen; hádanie myšlienok; a napodobňovanie deformácií – zdržiava sa takýchto hier a príčin nepozornosti. Aj to je prejavom jeho cnosti.

199. Zatiaľ čo niektorí ctihodní askéti a bráhmani, po tom, čo skonzumovali jedlo ponúknuté vo viere, žijú oddaní používaniu vysokých a luxusných postelí a sedadiel – to znamená: stolička s dlhými nohami; pohovka s vyrezávanými zvieracími postavičkami na nohách; vlnená prikrývka s dlhým rúnom; pestrofarebná vlnená prikrývka; biela vlnená prikrývka; vlnená prikrývka s vyšívanými kvetmi; matrac vypchatý bavlnou; vlnenú prikrývku s vyobrazeniami levov, tigrov a podobne; vlnenú prikrývku s rúnom na oboch stranách; vlnenú prikrývku s rúnom na jednej strane; prikrývku prepletenú zlatom a hodvábom, vyšívanú drahokamami; hodvábnu prikrývku s drahokamami v medzerách; veľký koberec, na ktorý sa zmestí šestnásť tanečníkov; poťah na sloní sedlo; poťah na konské sedlo; poťah na voz; koberec zo zošitých panterích koží; luxusný koberec z antilopej kože; ležadlo s baldachýnom a červenými vankúšmi na oboch koncoch – zdržiava sa používania takýchto honosných a luxusných postelí a sedadiel. Aj to je prejavom jeho cnosti.

200. Alebo tak, ako niektorí ctihodní askéti a bráhmani, ktorí po skonzumovaní jedla ponúknutého vo viere žijú oddaní praktike zdobenia a skrášľovania seba samých – to znamená: natieranie voňavými práškami, masáž, kúpanie vo voňavej vode, hnietenie končatín, pohľad do zrkadla, nanášanie očnej masti, nosenie vencov, používanie vôní, namažú sa kozmetikou, nanášajú púder na tvár, nanášajú pastu na tvár, nosia náramky, upravujú si vrkoč, nosia zdobenú palicu, nosia zdobenú trubicu, nosia meč, nosia slnečník, nosia zdobenú obuv, nosia diadém, nosia šperk, nosia metličku z chvosta jaka a nosia biele šaty s dlhými strapcami – on sa zdržiava takého zdobenia a skrášľovania seba samého. Aj toto je súčasťou jeho cnosti.

201. Alebo tak, ako niektorí ctihodní askéti a bráhmani, ktorí po skonzumovaní jedla ponúknutého z viery, sa oddávajú vulgárnym rečiam – to znamená: rečiam o kráľoch, rečiam o zlodejoch, rečiam o veľkých ministrách, rečiam o armádach, rečiam o nebezpečenstvách, rečiam o vojnách; rečiam o jedle, rečiam o nápojoch, rečiam o odevoch, rečiam o posteľnej bielizni, rečiam o vencoch, rečiam o parfumoch; rozprávania o príbuzných, o dopravných prostriedkoch, o dedinách, o trhových mestečkách, o mestách, o krajinách; o ženách, o hrdinoch; o ulici, o napájadle; o zosnulých; rôzne reči; úvahy o svete, úvahy o oceáne; a o bytí a nebytí – on sa zdržiava takýchto nízkych rečí. Aj toto je súčasťou jeho cnosti.

202. Alebo tak, ako niektorí ctihodní askéti a bráhmani, ktorí po skonzumovaní jedla ponúknutého vo viere, sa oddávajú hádavým rozhovorom – to znamená: ‚Ty nepoznáš tento Dhamma a Vinaya; ja poznám tento Dhamma a Vinaya. Ako by si mohol poznať tento Dhamma a Vinaya? Ty praktizuješ nesprávne; ja praktizujem správne. Moja reč je súvislá; tvoja je nesúvislá. Čo si mal povedať ako prvé, si povedal ako posledné; a čo si mal povedať ako posledné, si povedal ako prvé. Tvoje dlhodobo zastávané stanovisko je vyvrátené. Tvoje tvrdenie je spochybnené. Si porazený. Choď, skús oslobodiť svoje tvrdenie od kritiky, alebo sa z toho vyplať, ak dokážeš!“ – zdržuje sa takýchto sporových rečí. Aj to je súčasťou jeho cnosti.

203. Alebo tak, ako niektorí ctihodní askéti a bráhmani, ktorí po skonzumovaní jedla ponúknutého vo viere žijú oddaní praxi pôsobenia ako poslovia a vybavovania pochôdzok – a to pre kráľov, veľkých kráľovských ministrov, khattiyov, bráhmanov, hláv rodín alebo princov: ‚Choď sem, príď tam, vezmi toto, prines tamto‘ – zdržiava sa takejto činnosti posla a vybavovania pochôdzok. Aj to je súčasťou jeho cnosti.

204. Alebo tak, ako niektorí ctihodní askéti a bráhmani, ktorí po skonzumovaní jedla ponúknutého z viery podvádzajú, venujú sa lichotivým rečiam, naznačujú a znevažujú a usilujú sa o zisk za ziskom – on sa zdržiava takého podvádzania a lichotivých rečí. Aj toto je súčasťou jeho cnosti.

Stredná morálka je ukončená.

Veľká morálka

205. Alebo tak, ako niektorí ctihodní askéti a bráhmani, ktorí po skonzumovaní jedla ponúknutého vo viere, si zabezpečujú živobytie nesprávnym spôsobom prostredníctvom takýchto nízkych umení – a to: výkladom znamení na končatinách, výkladom predzvestí, výkladom znamení, výkladom snov, výkladom telesných charakteristík, výkladom látky ohrýzanej myšami, vykonávaním ohnivých obiet, vykonávaním obiet naberačkou, vykonávaním obiet z plev, vykonávaním obiet z polámanej ryže, vykonávaním obiet z celej ryže, vykonávaním obiet z ghí, vykonávaním obiet z oleja, vykonávaním ústnych obiet, vykonávaním krvných obiet; umenie interpretovať končatiny, umenie výberu miest, štátnictvo, veda o pohrebiskách, umenie vyháňania duchov, znalosť zemných obydlí, znalosť hadov, znalosť jedov, znalosť škorpiónov, znalosť uhryznutí potkanov, znalosť vtákov, znalosť vrán, predpovedanie dĺžky života, amulety na odrážanie šípov a umenie interpretovať výkriky zvierat – zdržiava sa takého nesprávneho živobytia prostredníctvom nízkych umení. Aj toto je súčasťou jeho cnosti.

206. Alebo tak, ako niektorí ctihodní askéti a bráhmani, ktorí po skonzumovaní jedla ponúknutého vo viere si zabezpečujú živobytie nesprávnym spôsobom prostredníctvom takýchto nízkych umení – a to: interpretáciou vlastností drahokamov, látok, palíc, oštepov, mečov, šípov, lukov, zbraní, žien, mužov, chlapcov, dievčat, mužských otrokov, ženských otrokýň, slonov, koní, byvolov, býkov, dobytka, kôz, baranov, kurčatá, prepelice, varany, ušné ozdoby, korytnačky a zvieratá – on sa zdržiava takého nesprávneho živobytia prostredníctvom nízkych umení. Aj toto je súčasťou jeho cnosti.

207. Alebo zatiaľ čo niektorí ctihodní askéti a bráhmani, po tom, čo skonzumovali jedlo darované vo viere, si zabezpečujú živobytie nesprávnym spôsobom prostredníctvom takých nízkych umení – menovite predpovedaním: ‚Králi vytiahnu do boja‘; ‚Králi nevypochodujú‘; ‚Vnútorní králi postúpia‘; ‚Vonkajší králi ustúpia‘; ‚Vonkajší králi postúpia‘; ‚Vnútorní králi ustúpia‘; ‚Vnútorní králi zvíťazia‘; ‚Vonkajší králi budú porazení‘; ‚Vonkajší králi zvíťazia‘; ‚Vnútorní králi budú porazení‘; teda ‚Tento zvíťazí, tento bude porazený‘ – zdržiava sa takého nesprávneho živobytia prostredníctvom nízkych umení. Aj toto je súčasťou jeho cnosti.

208. Alebo zatiaľ čo niektorí ctihodní askéti a bráhmani, po tom, čo skonzumovali jedlo darované z viery, si zarábajú na živobytie nesprávnym spôsobom prostredníctvom takých nízkych umení – a to predpovedaním: ‚Nastane zatmenie Mesiaca; nastane zatmenie Slnka; dôjde k konjunkcii súhvezdí; Mesiac a Slnko budú nasledovať svoju správnu dráhu; Mesiac a Slnko sa zblúdia; súhvezdia budú nasledovať svoju správnu dráhu; súhvezdia sa zblúdia; bude padanie meteorov; bude horenie svetových strán; bude zemetrasenie; bude hrom; bude východ, západ, zatmenie alebo rozjasnenie Mesiaca, Slnka a súhvezdí.“ Alebo predpovedanie ich následkov: „Zatmenie Mesiaca bude mať takýto následok; zatmenie Slnka bude mať takýto následok; konjunkcia súhvezdí bude mať takýto následok; Mesiac a Slnko pokračujúce vo svojej bežnej dráhe budú mať takýto následok; Mesiac a Slnko, ktoré sa zblúdia, budú mať takýto následok; súhvezdia pokračujúce vo svojej bežnej dráhe budú mať takýto následok; ak sa súhvezdia odchýlia od svojej dráhy, bude to mať takýto výsledok; pád meteorov bude mať takýto výsledok; spálenie svetových strán bude mať takýto výsledok; zemetrasenie bude mať takýto výsledok; hrom bude mať takýto výsledok; východ, západ, zatmenie alebo rozjasnenie Mesiaca, Slnka a súhvezdí bude mať takýto výsledok“ – zdržiava sa takého nesprávneho živobytia prostredníctvom nízkych umení. Aj toto je súčasťou jeho cnosti.

209. Alebo keď niektorí ctihodní askéti a bráhmani, po tom, čo skonzumovali jedlo darované z viery, si zarábajú na živobytie nesprávnym spôsobom prostredníctvom takýchto nízkych umení – konkrétne predpovedaním: ‚Bude hojný dážď; bude málo dažďa; bude dobrá úroda; bude zlá úroda; bude bezpečie; bude nebezpečenstvo; budú choroby; bude zdravie‘; alebo počítaním na prstoch, výpočtami, sčítaním, skladaním poézie a svetskou filozofiou. On sa zdržiava takého nesprávneho živobytia prostredníctvom nízkych umení. Aj toto je súčasťou jeho cnosti.

210. Alebo zatiaľ čo niektorí ctihodní askéti a bráhmani, po tom, čo skonzumovali jedlo darované z viery, si zabezpečujú živobytie nesprávnym spôsobom prostredníctvom takýchto nízkych umení – a to: zariaďovaním privedenia nevesty a vydávania nevesty, zariaďovaním zmierov a rozchodov, hromadením a rozdeľovaním bohatstva, kúzlením, aby bol niekto milovaný alebo nenávidený, zabezpečovaním ohrozeného tehotenstva, viazaním jazyka, zablokovaním čeľuste, mumláním zaklínadiel na ochromenie rúk, mumláním zaklínadiel na čeľusť, mumláním zaklínadiel na spôsobenie hluchoty, veštením pomocou zrkadla, veštením prostredníctvom mladej dievčiny, veštením prostredníctvom spiritistického média, uctievaním slnka, uctievaním Mahābrahmā, pľuvaním ohňa a vyvolávaním šťastia. On sa zdržiava takého nesprávneho živobytia prostredníctvom nízkych umení. Aj to je súčasťou jeho cnosti.

211. Alebo zatiaľ čo niektorí ctihodní askéti a bráhmani, po tom, čo skonzumovali jedlo darované z viery, si zabezpečujú živobytie nesprávnym spôsobom prostredníctvom takýchto nízkych umení – a to: vykonávaním upokojujúcich obradov, skladaním sľubov a obiet, vykonávaním exorcizmu, praktizovaním umení naučených v zemnej chatrči, premenou eunucha na muža, premenou muža na eunucha, určovaním miesta na stavbu, prípravou miesta na stavbu, obradným vyplachovaním úst, obradným kúpaním, prinášaním obiet do ohňa, podávaním zvracadiel, podávaním preháňadiel, podávaním preháňadiel pôsobiacich smerom nahor, podávaním preháňadiel pôsobiacich smerom nadol, podávaním liečby na prečistenie hlavy, prípravou oleja do uší, nanášaním oleja na oči, podávaním nosných liečebných prostriedkov, nanášaním sťahujúcej masti na oči, nanášaním chladivej masti na oči, chirurgickými zákrokmi so sondou, chirurgickými zákrokmi na vyberanie šípov, pediatriou, podávaním liekov na báze koreňov a nanášaním a odstraňovaním liečivých bylín. Zdržiava sa takého nesprávneho živobytia prostredníctvom nízkych umení. Aj toto je súčasťou jeho cnosti.

212. Ten mních, veľký kráľ, keď je takto dokonalý v cnosti, nevidí žiadne nebezpečenstvo z akejkoľvek strany, pokiaľ ide o jeho zdržanlivosť v cnosti. Rovnako ako, veľký kráľ, kráľ z rodu khattiya, pomazaný na hlave, ktorý porazil svojich nepriateľov, nevidí žiadne nebezpečenstvo z akejkoľvek strany, pokiaľ ide o nepriateľov; rovnako tak, veľký kráľ, mních, ktorý je takto dokonalý v cnosti, nevidí žiadne nebezpečenstvo z akejkoľvek strany, pokiaľ ide o jeho zdržanlivosť v cnosti. Obdarený týmto ušľachtilým súhrnom cnosti prežíva vo svojom vnútri bezúhonnú blaženosť. Týmto spôsobom, veľký kráľ, je mních dokonalý v cnosti.

Veľká časť o cnosti je ukončená.

Zdržanlivosť zmyslov

213. „A ako, veľký kráľ, je mních ten, kto stráži brány svojich zmyslov? Tu, veľký kráľ, keď mních okom uvidí nejakú formu, neupína sa na jej znaky ani na jej rysy. Lebo keby prebýval so zmyslom zraku nezvládnutým, napadli by ho zlé, nezdravé stavy chamtivosti a nespokojnosti; kvôli jeho ovládaniu cvičí, stráži zmysel zraku a venuje sa ovládaniu zmyslu zraku. Keď ušami počuje zvuk… keď nosom zacítí vôňu… keď jazykom ochutná chuť… keď telom dotkne hmatateľného predmetu… keď mysľou spozná mentálny objekt, neupína sa na ich znaky ani vlastnosti. Lebo keby prebýval s mysľou nezvládnutou, napadli by ho zlé, nezdravé stavy chamtivosti a nespokojnosti; aby ju ovládol, cvičí sa, stráži svoju myseľ a venuje sa jej ovládaniu. Obdarený týmto ušľachtilým ovládaním zmyslových schopností prežíva vo svojom vnútri bezchybnú blaženosť. Takto, veľký kráľ, je mních ten, kto má brány svojich zmyslových schopností strážené.“

Všímavosť a jasné pochopenie

214. ‚A ako, veľký kráľ, je mních obdarený všímavosťou a jasným pochopením? Tu, veľký kráľ, mních koná s jasným pochopením pri chôdzi dopredu a späť; koná s jasným pochopením pri pohľade dopredu a pri pohľade okolo seba; koná s jasným pochopením pri ohýbaní sa a pri strečovaní; koná s jasným pochopením pri nosení svojho dvojitého rúcha, misy a rúch; koná s jasným pochopením pri jedle, pití, žuvaní a ochutnávaní; koná s jasným pochopením pri vyprázdňovaní a močení; koná s jasným pochopením pri chôdzi, státí, sedení, spánku, prebúdzaní sa, hovorení a mlčaní. Takto, veľký kráľ, je mních obdarený všímavosťou a jasným pochopením.“

Spokojnosť

215. ‚A ako, veľký kráľ, je mních spokojný? Tu, veľký kráľ, je mních spokojný s rúchom, ktoré stačí na ochranu jeho tela, a s almužnou, ktorá stačí na nasýtenie jeho žalúdka. Kamkoľvek ide, odchádza s nimi. Rovnako ako, veľký kráľ, okrídlený vták, kamkoľvek letí, letí len so svojimi krídlami ako bremenom; rovnako tak, veľký kráľ, mních je spokojný s rúchom, ktoré stačí na ochranu jeho tela, a s almužnou, ktorá stačí na nasýtenie jeho žalúdka. Kamkoľvek ide, odchádza s nimi. Takto, veľký kráľ, je mních spokojný.“

Zbavenie sa prekážok