DN 16 — Veľká rozprava o konečnom vyhasnutí

3. Veľká reč o konečnom nibbáne

131. Tak som počul. Raz Blahoslavený prebýval v Rádžagáhe na vrchu Supí vrchol. V tom čase mal kráľ Magadhy, Ajātasattu, syn Vedehi, túžbu zaútočiť na Vajjov. Povedal takto: ‚Vykorenením týchto Vajjov, takých mocných a silných; zničením Vajjov; privediem Vajjov k nešťastiu a záhube.‘

132. Potom sa kráľ Magadhy, Ajātasattu, syn Vedehi, obrátil na bráhmana Vassakāru, veľkého ministra Magadhy: ‚Poď, bráhmane, choď za Blahoslaveným. Keď sa k nemu priblížiš, skloň hlavu k nohám Blahoslaveného v mojom mene a opýtaj sa ho na to, či je bez choroby, bez utrpenia, či je čulý, silný a či žije v pohodlí, a povedz: ‚Ctihodný pane, kráľ Magadhy, Ajātasattu, syn Vedehi, skláňa hlavu k nohám Blahoslaveného a pýta sa na to, či je bez choroby, bez utrpenia, či je čulý, silný a či žije v pohodlí.‘ A povedz tiež toto: „Ctihodný pane, kráľ Magadhy, Ajātasattu, syn Vedehi, túži zaútočiť na Vajjov. Hovorí takto: ‚Vykorenením týchto Vajjov, takých mocných a silných; zničením Vajjov; privediem Vajjov k nešťastiu a záhube.‘“ Ako ti to Blahoslavený vysvetlí, dobre si to zapamätaj a oznám mi to. „Lebo Tathágatovia skutočne nehovoria nepravdu.“

Brahman Vassakára

133. ‚Áno, ctihodný pane,‘ odpovedal brahman Vassakára, veľký minister Magadhy, súhlasiac s kráľom Magadhy, Ajātasattom, synom Vedehiho. Nechal zapriahnuť vynikajúce vozy, nastúpil do jedného z nich a s týmito vynikajúcimi vozmi odišiel z Rádžagahy smerom k vrchu Vulture Peak. Voze išiel tak ďaleko, ako to terén dovoľoval, potom vystúpil a pešo pristúpil k Blahoslavenému. Keď sa priblížil, vymenil si s Blahoslaveným zdvorilé pozdravy. Po ukončení tohto priateľského a pamätného rozhovoru si sadol na bok. Keď sedel na boku, bráhman Vassakāra, veľký minister Magadhy, povedal Blahoslavenému: „Dobrý Gotama, kráľ Magadhy, Ajātasattu, syn Vedehiho, skláňa hlavu k nohám dobrého Gotamu a pýta sa na tvoje zdravie, na to, či si bez utrpenia, na tvoju pohyblivosť, silu a pohodlné bývanie. Dobrý Gotama, kráľ Magadhy, Ajātasattu, syn Vedehi, túži zaútočiť na Vajjov. Hovorí takto: ‚Vykorenením týchto Vajjov, takých mocných a silných; zničením Vajjov; privediem Vajjov k nešťastiu a záhube.‘

Zásady neúpadku pre vládcov

134. V tom čase stál ctihodný Ānanda za Blahoslaveným a ovieval ho. Potom sa Blahoslavený obrátil na ctihodného Ānandu: ‚Ānanda, čo si počul? Že Vajjiovia organizujú časté a početné zhromaždenia?‘ ‚Počul som to, Pane: že Vajjiovia organizujú časté a početné zhromaždenia.‘ „Tak dlho, Ānanda, ako budú Vajjovia organizovať časté a početné zhromaždenia, možno od nich očakávať len rast, nie úpadok.

Čo si počul, Ānanda? Že sa Vajjovia zhromažďujú v zhode, povstávajú v zhode a plnia svoje povinnosti v zhode?“ „Počul som toto, Pane: že Vajji sa zhromažďujú v zhode, povstávajú v zhode a plnia svoje povinnosti v zhode.“ „Pokiaľ, Ānanda, sa Vajji budú zhromažďovať v zhode, povstávať v zhode a plniť svoje povinnosti v zhode, možno od Vajjov očakávať len rast, nie úpadok.

Čo si počul, Ānanda? Že Vajjii neprijímajú zákony o tom, čo nebolo ustanovené, nezrušujú to, čo bolo ustanovené, a správajú sa podľa starobylých vajjských zásad tak, ako boli ustanovené?“ „Počul som toto, Pane: že Vajjii neprijímajú zákony o tom, čo nebolo ustanovené, nezrušujú to, čo bolo ustanovené, a správajú sa podľa starobylých vajjských zásad tak, ako boli ustanovené.“ „Tak dlho, Ānanda, pokiaľ Vajjovia nebudú prijímať zákony o tom, čo nebolo ustanovené, nebudú rušiť to, čo bolo ustanovené, a budú sa správať tak, že sa zaviažu dodržiavať starobylé vajjské zásady tak, ako boli ustanovené, možno od Vajjov očakávať len rast, nie úpadok.

Čo si počul, Ānanda? Že Vajjovia ctia, uctievajú, vážia si a vzývajú vajjských starších a považujú za potrebné počúvať ich slová?“ „Počul som toto, Pane: že Vajjovia ctia, uctievajú, vážia si a vzývajú vajjských starších a považujú za potrebné počúvať ich slová.“ „Tak dlho, Ānanda, ako budú Vajjovia ctiť, uctievať, vážiť si a zbožňovať vajjských starších a budú sa domnievať, že ich slovám treba načúvať, možno od Vajjov očakávať len rast, nie úpadok.

Čo si počul, Ānanda? Že Vajjovia násilím neunesú a nenútia ženy a dievčatá z dobrých rodín, aby s nimi žili?“ „Počul som toto, Pane: že Vajjovia násilím neunesú a nenútia ženy a dievčatá z dobrých rodín, aby s nimi žili.“ „Tak dlho, Ānanda, pokiaľ Vajjovia nebudú násilím unášať a nútiť ženy a dievčatá z dobrých rodín, aby s nimi žili, možno od Vajjov očakávať len rast, nie úpadok.

Čo si počul, Ānanda? Že Vajjovia ctia, uctievajú, vážia si a zbožňujú tie vajjské svätyne, ktoré sa nachádzajú v meste aj mimo neho, a nedopúšťajú, aby sa zmenšili spravodlivé obety, ktoré im boli v minulosti prinášané?

‚Počul som toto, Pane: že Vajjovia ctia, uctievajú, vážia si a zbožňujú tie vajjské svätyne, ktoré sa nachádzajú tak v meste, ako aj mimo neho, a nedopúšťajú, aby sa zmenšili spravodlivé obety, ktoré im boli v minulosti venované a prinášané.‘“ „Tak dlho, Ānanda, ako budú Vajjovia ctiť, uctievať, vážiť si a zbožňovať tie vajjské svätyne, ktoré sa nachádzajú v meste aj mimo neho, a nedovolia, aby sa zmenšili spravodlivé obety, ktoré im boli v minulosti venované a prinášané, možno od Vajjov očakávať len rast, nie úpadok.

Čo si počul, Ānanda? Že pre arahantov medzi Vajjmi je dobre zabezpečená spravodlivá ochrana, obrana a bezpečnosť, aby arahanti, ktorí ešte neprišli, mohli prísť do ich kráľovstva, a arahanti, ktorí už prišli, mohli v ich kráľovstve pohodlne prebývať?“ „Počul som toto, Pane: že pre arahantov medzi Vajjami je dobre zabezpečená spravodlivá ochrana, obrana a bezpečnosť, aby arahanti, ktorí ešte neprišli, mohli prísť do ich kráľovstva, a arahanti, ktorí už prišli, mohli v ich kráľovstve pohodlne prebývať.“ „Tak dlho, Ānanda, ako bude pre arahantov medzi Vajjami dobre zabezpečená spravodlivá ochrana, obrana a bezpečnosť, aby arahanti, ktorí ešte neprišli, mohli prísť do ich kráľovstva, a arahanti, ktorí už prišli, mohli v ich kráľovstve pohodlne prebývať, možno očakávať pre Vajjov len rast, nie úpadok.

135. Potom sa Blahoslavený obrátil na bráhmana Vassakāru, hlavného ministra Magadhy: „Jedného dňa, bráhmane, som pobýval vo Vesālī v Sārandada Cetiya. Tam som Vajjovcov poučil o týchto siedmich zásadách neúpadku. Pokiaľ, bráhmane, budú tieto sedem zásad proti úpadku pretrvávať medzi Vajjami a bude vidieť, že Vajjovia sa týchto siedmich zásad proti úpadku držia, možno očakávať, že Vajjovia budú len rásť, a nie upadať.“

Keď to bolo povedané, bráhman Vassakāra, hlavný minister Magadhy, povedal Blahoslavenému: ‚Majster Gotama, pre Vajjov, ktorí sú obdarení hoci len jedným z týchto princípov neúpadku, možno očakávať iba rast, nie úpadok. Čo teda možno povedať o týchto siedmich zásadách, ktoré zabraňujú úpadku? Majster Gotama, proti Vajjom nemôže magadský kráľ Ajātasattu, syn Vedehi, zasiahnuť vojnou, okrem prípadov zmierovania alebo vyvolávania vnútorných nezhôd. A teraz, Majster Gotama, odídeme; máme veľa povinností, veľa práce.“ „Brahmane, môžeš odísť, keď to budeš považovať za vhodné.“ Potom bráhman Vassakāra, hlavný minister Magadhy, potešený a radostný zo slov Blahoslaveného, vstal zo svojho miesta a odišiel.

Princípy neúpadku pre mníchov

136. Potom, nedlho po tom, čo brahman Vassakāra, hlavný minister Magadhy, odišiel, sa Blahoslavený obrátil na ctihodného Ānandu: ‚Choď, Ānanda, a zhromaždi v zhromažďovacej sále všetkých mníchov, ktorí prebývajú v Rājagaha.‘ ‚Áno, ctihodný pane,‘ odpovedal ctihodný Ānanda a po tom, čo dal Blahoslavenému súhlas, zhromaždil v zhromažďovacej sále všetkých mníchov, ktorí žijú v závislosti na Rājagaha. Potom pristúpil k Blahoslavenému, vzdal mu úctu a postavil sa na bok. Stojac bokom, ctihodný Ānanda povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, sangha mníchov sa zhromaždila. Teraz, ctihodný pane, je čas na to, čo Blahoslavený považuje za vhodné.

Potom Blahoslavený vstal zo svojho sedadla a pristúpil k zhromažďovacej sále. Keď sa priblížil, posadil sa na pripravené sedadlo. Keď sa posadil, Blahoslavený oslovil mníchov: ‚Mnísi, naučím vás sedem zásad, ktoré zabraňujú úpadku. Počúvajte ich, venujte im pozornosť a ja budem hovoriť.‘ ‚Áno, ctihodný pane,‘ odpovedali tí mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto:

“„Pokiaľ, mnísi, sa mnísi často schádzajú a konajú časté zhromaždenia, možno očakávať pre mníchov len rast, nie úpadok.

Pokiaľ, mnísi, sa mnísi schádzajú v harmónii, rozchádzajú sa v harmónii a plnia povinnosti Saṅghy v harmónii, možno očakávať pre mníchov len rast, nie úpadok.

„Pokiaľ, mnísi, mnísi nezavádzajú to, čo nebolo zavedené, nezrušujú to, čo bolo zavedené, a prijímajú a dodržiavajú pravidlá výcviku tak, ako boli stanovené, možno očakávať pre mníchov len rast, nie úpadok.

“„Pokiaľ, mnísi, mnísi rešpektujú, ctia, vážia si a uctievajú tých mníchov, ktorí sú starší, majú dlhoročné skúsenosti, už dlho žijú v mníšskom živote, sú otcami Saṅgy a vodcami Saṅgy, a považujú ich slová za hodné vypočutia, možno očakávať len rast mníchov, nie úpadok.

“„Pokiaľ, mnísi, mnísi neprepadnú vplyvu vzniknutej túžby, ktorá vedie k opätovnému zrodeniu, možno pre mníchov očakávať len rast, nie úpadok.

Pokiaľ, mnísi, mnísi túžia po lesných príbytkoch, možno pre mníchov očakávať len rast, nie úpadok.

„Pokiaľ, mnísi, mnísi osobne v sebe upevňujú všímavosť a premýšľajú: ‚Ako by sa mohlo stať, aby cnostní spoločníci v svätom živote, ktorí ešte neprišli, prišli, a aby cnostní spoločníci v svätom živote, ktorí už prišli, mohli žiť v pohodlí?‘, pre mníchov možno očakávať len rast, nie úpadok.

„Pokiaľ, mnísi, týchto sedem zásad neúpadku pevne platí medzi mníchmi a vidí sa, že mnísi sa riadia týmito siedmimi zásadami neúpadku, možno očakávať pre mníchov len rast, nie úpadok.“

137. Mnísi, naučím vás ďalších sedem zásad, ktoré zabraňujú úpadku. Počúvajte ich, venujte im pozornosť a ja budem hovoriť.“ „Áno, ctihodný pane,“ odpovedali tí mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto:

Mnísi, pokiaľ sa mnísi nebudú tešiť z práce, nebudú mať radi prácu a nebudú sa venovať radosti z práce, možno od mníchov očakávať len rast, nie úpadok.

Mnísi, pokiaľ sa mnísi nebudú tešiť z rozhovoru, nebudú mať radi rozhovor a nebudú sa venovať tomu, aby sa z neho tešili, možno u mníchov očakávať len rast, nie úpadok.

Mnísi, pokiaľ sa mnísi nebudú tešiť zo spánku, nebudú mať radi spánok a nebudú sa venovať radosti zo spánku, možno očakávať, že mnísi budú len rásť, nie upadať.

Mnísi, pokiaľ sa mnísi nebudú tešiť zo spoločnosti, nebudú mať radi spoločnosť a nebudú sa venovať tešeniu zo spoločnosti, možno od mníchov očakávať len rast, nie úpadok.

Mnísi, pokiaľ mnísi nebudú mať zlé túžby a nepodľahnú ich vplyvu, možno od nich očakávať len rast, nie úpadok.

Mnísi, pokiaľ mnísi nebudú mať zlých priateľov, nebudú mať zlých spoločníkov a nebudú inklinovať k zlým spoločníkom, možno od mníchov očakávať len rast, nie úpadok.

Mnísi, pokiaľ sa mnísi nezastavia na polceste kvôli nejakému menšiemu osobitnému dosiahnutiu, možno od mníchov očakávať len rast, nie úpadok.

Mnísi, pokiaľ budú medzi mníchmi zakorenené tieto sedem zásad neúpadku a bude vidieť, že mnísi tieto sedem zásad neúpadku dodržiavajú, možno od mníchov očakávať len rast, nie úpadok.

138. Mnísi, naučím vás ďalších sedem zásad neúpadku.... Pokiaľ, mnísi, budú mnísi mať vieru... budú mať zmysel pre hanbu... budú mať strach z nesprávneho konania... budú mať veľké vedomosti... budú vyvíjať úsilie... budú mať ustanovenú všímavosť... budú múdri, možno očakávať len rast mníchov, nie úpadok. Pokiaľ, mnísi, budú medzi mníchmi zakorenené tieto sedem zásad neupadania a bude vidieť, že mnísi tieto sedem zásad neupadania dodržiavajú, možno očakávať pre mníchov len rast, nie úpadok.

139. Mnísi, naučím vás ďalších sedem zásad, ktoré zabraňujú úpadku. Počúvajte to, sústreďte sa; budem hovoriť.“ „Veľmi dobre, ctihodný pane,“ odpovedali tí mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto:

Mnísi, pokiaľ budú mnísi rozvíjať faktor osvietenia, ktorým je všímavosť... budú rozvíjať faktor osvietenia, ktorým je skúmanie javov... budú rozvíjať faktor osvietenia, ktorým je energia... budú rozvíjať faktor osvietenia, ktorým je blaženosť... budú rozvíjať faktor osvietenia, ktorým je pokoj... budú rozvíjať faktor osvietenia, ktorým je sústredenie... budú rozvíjať faktor osvietenia, ktorým je vyrovnanosť, možno očakávať, že mnísi budú len rásť, a nie upadať.

Mnísi, pokiaľ budú medzi mníchmi zakorenené tieto sedem zásad neúpadku a bude vidieť, že mnísi tieto sedem zásad neúpadku dodržiavajú, možno od mníchov očakávať len rast, nie úpadok.

140. Mnísi, naučím vás ďalších sedem zásad, ktoré zabraňujú úpadku. Počúvajte to, sústreďte sa; budem hovoriť.“ „Veľmi dobre, ctihodný pane,“ odpovedali tí mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto:

Mnísi, pokiaľ budú mnísi rozvíjať vnímanie pominuteľnosti... budú rozvíjať vnímanie ne-ja... budú rozvíjať vnímanie odpornosť... budú rozvíjať vnímanie nebezpečenstva... budú rozvíjať vnímanie opustenia... budú rozvíjať vnímanie nezaujatosti... budú rozvíjať vnímanie zániku, možno očakávať, že mnísi budú len rásť, nie upadať.

Mnísi, pokiaľ medzi mníchmi pretrvávajú tieto sedem zásad neupadania a pokiaľ je vidieť, že mnísi praktizujú tieto sedem zásad neupadania, možno očakávať, že mnísi budú len rásť, nie upadať.

141. Mnísi, naučím vás šesť zásad, ktoré zabraňujú úpadku. Počúvajte to, sústreďte sa; budem hovoriť.“ „Veľmi dobre, ctihodný pane,“ odpovedali tí mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto:

Mnísi, pokiaľ budú mnísi zachovávať láskyplné telesné konanie voči svojim spoločníkom v svätom živote, a to otvorene aj v súkromí, možno očakávať pre mníchov len rast, nie úpadok.

Mnísi, pokiaľ budú mnísi prejavovať láskyplné slová... a budú prejavovať láskyplné myšlienky voči svojim spoločníkom v svätom živote, a to otvorene aj v súkromí, možno od mníchov očakávať iba rast, nie úpadok.

Mnísi, pokiaľ sa mnísi budú podieľať na spravodlivých a čestne získaných výnosoch – vrátane obsahu misy na almužnu – bez rozdielov a budú sa o ne spoločne deliť so svojimi cnostnými spoločníkmi v svätom živote, možno očakávať, že mnísi budú len rásť, a nie upadať.

Mnísi, pokiaľ budú mnísi žiť v spoločnej cnosti so svojimi spoločníkmi v svätom živote, a to otvorene aj v súkromí, pokiaľ ide o tie cnosti, ktoré sú neporušené, bez chyby, nepoškvrnené, bez škvrny, oslobodzujúce, chválené múdrymi, neuchopiteľné a vedúce k sústredeniu, možno očakávať len rast mníchov, nie úpadok.

Mnísi, pokiaľ budú mnísi žiť v spoločnom pohľade so svojimi spoločníkmi v svätom živote, a to otvorene aj v súkromí, pokiaľ ide o ten pohľad, ktorý je ušľachtilý, vedie von a ktorý vedie toho, kto podľa neho správne koná, k úplnému zničeniu utrpenia, možno očakávať, že mnísi budú len rásť, a nie upadať.

Mnísi, pokiaľ budú medzi mníchmi ustanovené tieto šesť zásad neúpadku a bude vidieť, že mnísi tieto šesť zásad neúpadku dodržiavajú, možno očakávať pre mníchov len rast, nie úpadok.

142. Vtedy, keď Blahoslavený prebýval v Rádžagáhe na vrchu Gijjhakúta, často prednášal mníchom túto Dhammu: ‚Taká je cnosť, taká je sústredenosť, taká je múdrosť. Sústredenie, keď je preplnené cnosťou, prináša veľké ovocie a veľký úžitok. Múdrosť, keď je preplnená sústredením, prináša veľké ovocie a veľký úžitok. Myseľ, keď je preplnená múdrosťou, je správne oslobodená od nečistôt, a to: nečistoty zmyslovosti, nečistoty bytia a nečistoty nevedomosti.

143. Potom, keď Blahoslavený pobudol v Rádžagáhe tak dlho, ako sa mu zapáčilo, oslovil ctihodného Ánandu: ‚Poď, Ánanda, poďme do Ambalaṭṭhiká.‘ ‚Veľmi dobre, ctihodný pane,‘ odpovedal ctihodný Ánanda Blahoslavenému. Potom Blahoslavený spolu s veľkou komunitou mníchov dorazil do Ambalaṭṭhiká. Tam Blahoslavený pobýval v Ambalaṭṭhiká v kráľovskom odpočívadle. Aj tam, keď Blahoslavený pobýval v Ambalaṭṭhiká v kráľovskom odpočívadle, často prednášal mníchom túto Dhammu: „Taká je cnosť, taká je sústredenosť, taká je múdrosť. Sústredenie, keď je preplnené cnosťou, prináša veľké ovocie a veľký úžitok. Múdrosť, keď je preplnená sústredením, prináša veľké ovocie a veľký úžitok. Myseľ, keď je preplnená múdrosťou, je správne oslobodená od nečistôt, a to: od nečistoty zmyslovosti, nečistoty bytia a nečistoty nevedomosti.

144. Potom, keď Blahoslavený pobudol v Ambalaṭṭhikā tak dlho, ako sa mu zapáčilo, oslovil ctihodného Ānandu: ‚Poď, Ānanda, poďme do Nāḷandā.‘ ‚Veľmi dobre, ctihodný pane,‘ odpovedal ctihodný Ānanda Blahoslavenému. Potom Blahoslavený spolu s veľkou komunitou mníchov dorazil do Nāḷandā. Tam Blahoslavený pobýval v Nāḷandā v Pāvárikovom mangovom háji.

Sāriputtov leví rev

145. Potom sa ctihodný Sāriputta priblížil k Blahoslavenému; keď sa priblížil, vzdal Blahoslavenému úctu a posadil sa na bok. Keď sedel po boku, ctihodný Sāriputta povedal Blahoslavenému: ‚Ctihodný pane, mám takú vieru v Blahoslaveného, že nebol, nebude a ani teraz nie je žiadny iný asketa ani bráhman s hlbším poznaním než Blahoslavený, to znamená, pokiaľ ide o najvyššie osvietenie.‘ „Veľkolepé a smelé, Sāriputta, je toto tvoje nebojácne slovo, ktoré si vyslovil, toto kategorické tvrdenie, ktoré si predniesol, tento leví rev, ktorý si vykríkol: ‚Ctihodný pane, mám takú vieru v Blahoslaveného, že nebol, nebude ani teraz neexistuje žiadny iný asketa či bráhman s hlbším poznaním než Blahoslavený, to znamená, pokiaľ ide o najvyššie osvietenie.‘“

Sāriputta, čo sa týka tých, ktorí boli v minulosti arahantmi, Dokonale Osvietenými – poznal si všetkých tých Blahoslavených, keď si svojou mysľou objal ich mysle, takto: ‚Tí Blahoslavení mali takú cnosť, také vlastnosti, takú múdrosť, také zotrvanie a také oslobodenie‘?“ „Nie, ctihodný pane.

Sāriputta, čo sa týka tých, ktorí budú v budúcnosti arahantmi, Plne Osvietenými – boli ti všetci tí Blahoslavení známi, keď si ich myseľ objal svojou mysľou takto: ‚Tí Blahoslavení budú mať takú cnosť, také vlastnosti, takú múdrosť, také zotrvanie a také oslobodenie‘?“ „Nie, ctihodný pane.

Sāriputta, čo sa týka mňa samého, ktorý som v súčasnosti arahant, Dokonale Osvietený – poznáš ma, keď si svojou mysľou objal moju myseľ takto: ‚Blahoslavený má takú cnosť, také vlastnosti, takú múdrosť, také zotrvanie a také oslobodenie‘?“ „Nie, ctihodný pane.

Keďže nemáš žiadne poznanie, Sāriputta, ktoré by zahŕňalo mysle Arahantov, tých, ktorí dosiahli dokonalé osvietenie v minulosti, budúcnosti a prítomnosti, z akého dôvodu si potom vyslovil túto veľkolepú, smelú a nebojácnu reč, urobil toto kategorické tvrdenie a zahučal tento leví rev: ‚Ctihodný pane, mám takú vieru v Blahoslaveného, že nebol, nebude ani teraz nie je žiadny iný askéta či bráhman s hlbším poznaním než Blahoslavený, a to pokiaľ ide o najvyššie osvietenie?

146. Ctihodný pane, nemám poznanie, ktoré preniká do myslí arahantov, tých, ktorí dosiahli dokonalé osvietenie v minulosti, budúcnosti a prítomnosti; pochopil som však postup Dhammy. Rovnako ako, ctihodný pane, môže mať pohraničné mesto kráľa silné valy, pevné múry a bránové veže s jedinou bránou a môže tam byť bránnik, ktorý je múdry, schopný a bystrý, ten, kto nepúšťa cudzincov a vpúšťa známych. Keď hliadkuje po ceste obkolesujúcej mesto, neuvidí na múre žiadnu škáru ani medzeru, ani takú, ktorá by bola dosť veľká na to, aby sa cez ňu prekĺzla mačka. Napadlo by ho: ‚Akékoľvek hrubohmotné bytosti vstupujú do tohto mesta alebo z neho vychádzajú, všetky tak robia iba cez túto bránu.‘ Rovnakým spôsobom, ctihodný pane, pochopil som postup Dhammy: ‚Všetci tí Blahoslavení, Arahanti, Dokonale Osvietení, ktorí žili v minulosti, sa zbavili piatich prekážok – znečistení mysle, ktoré oslabujú múdrosť – s mysľou pevne zakorenenou v štyroch základoch všímavosti, a keď rozvinuli sedem faktorov osvietenia tak, ako skutočne sú, všetci dosiahli úplné prebudenie k neprekonateľnému dokonalému osvietenie. Všetci tí Blahoslavení, Arahanti, Dokonale Osvietení, ktorí budú v budúcnosti, sa zbavia piatich prekážok – znečistení mysle, ktoré oslabujú múdrosť – s mysľou pevne zakorenenou v štyroch základoch všímavosti a po rozvinutí siedmich faktorov osvietenia tak, ako skutočne sú, aj oni sa plne prebudia k neprekonateľnému dokonalému osvietenie. „Blahoslavený, ctihodný pane, ktorý je teraz arahantom, dokonalým osvietencom, sa zbavil piatich prekážok – znečistení mysle, ktoré oslabujú múdrosť – s mysľou pevne zakorenenou v štyroch základoch všímavosti a po rozvinutí siedmich faktorov osvietenia tak, ako skutočne sú, dosiahol plné prebudenie k neprekonateľnému dokonalému osvietenie.

147. Aj tam, keď Blahoslavený prebýval v Nāḷande v Pāvárikovom mangovom háji, často prednášal mníchom túto Dhammu: ‚Taká je cnosť, taká je sústredenosť, taká je múdrosť. Sústredenie, keď je kultivované cnosťou, prináša veľké ovocie a veľký úžitok. Múdrosť, keď je kultivovaná sústredením, prináša veľké ovocie a veľký úžitok. Myseľ, keď je kultivovaná múdrosťou, je správne oslobodená od nečistôt, a to od nečistoty zmyslovej túžby, nečistoty bytia a nečistoty nevedomosti.“

Nebezpečenstvá nemorálnosti

148. Potom sa Blahoslavený, keď pobudol v Nāḷandā tak dlho, ako chcel, obrátil na ctihodného Ānandu: ‚Poď, Ānanda, poďme do Pāṭaligāmy.‘ „Áno, ctihodný pane,“ odpovedal ctihodný Ānanda Blahoslavenému. Potom sa Blahoslavený spolu s veľkou sanghou mníchov vybral do Pāṭaligāmy. Laickí nasledovníci z Pāṭaligāmy počuli: „Hovorí sa, že Blahoslavený pricestoval do Pāṭaligāmy.“ Potom sa laickí nasledovníci z Pāṭaligāmy priblížili k Blahoslavenému; keď sa priblížili, vzdali Blahoslavenému úctu a posadili sa na jednu stranu. Keď sedeli na jednej strane, laickí nasledovníci z Pāṭaligāmy povedali Blahoslavenému: „Nech Blahoslavený, ctihodný pane, súhlasí s našim odpočinkovým domom.“ Blahoslavený súhlasil svojím mlčaním. Potom laickí nasledovníci z Pāṭaligāmy, keď pochopili súhlas Blahoslaveného, vstali zo svojich miest, vzdali úctu Blahoslavenému, obišli ho a pristúpili k odpočívadlu. Keď pristúpili, vyložili odpočívadlo všetkými druhmi prikrývok, pripravili sedadlá, postavili veľký džbán s vodou a zapálili olejovú lampu. Potom pristúpili k Blahoslavenému, vzdali mu úctu a postavili sa na bok. Stojac bokom, laickí nasledovníci z Pāṭaligāmy povedali Blahoslavenému: „Ctihodný pane, odpočívadlo je pokryté všetkými možnými prikrývkami, sedadlá sú pripravené, veľký džbán s vodou je postavený a olejová lampa je zapálená. Teraz, ctihodný pane, je na Blahoslavenom, aby urobil, ako uzná za vhodné.“ Potom sa Blahoslavený večer obliekol, vzal si misku a rúcho a spolu so Sanghom mníchov sa priblížil k odpočívadlu. Keď sa priblížil, umyl si nohy, vošiel do odpočívadla a posadil sa tvárou na východ, opierajúc sa o stredový stĺp. Aj sangha mníchov si umyla nohy, vošla do odpočinkového domu a posadila sa tvárou na východ, opierajúc sa o západnú stenu, s Blahoslaveným pred sebou. Aj laickí nasledovníci z Pāṭaligāmy si umyli nohy, vošli do odpočinkového domu a posadili sa tvárou na západ, opierajúc sa o východnú stenu, s Blahoslaveným pred sebou.

149. Potom sa Blahoslavený obrátil na laických nasledovníkov z Pāṭaligāmy: „Hospodári, pre nemorálneho človeka existuje päť nebezpečenstiev vyplývajúcich z nedostatku cnosti. Aké sú tieto päť? Tu, hospodári, nemorálny človek, ktorý z nedbanlivosti zlyhal v cnosti, utrpí veľkú stratu majetku. Toto je prvé nebezpečenstvo pre nemorálneho človeka vyplývajúce z nedostatku cnosti.

„Okrem toho, domáci páni, človeku, ktorý sa správa nemorálne a zlyhal v cnosti, vzniká zlá povesť. Toto je druhé nebezpečenstvo, ktoré hrozí nemorálnemu človeku v dôsledku zlyhania v cnosti.“

„Okrem toho, domáci, nemorálny človek, ten, ktorého cnosť zlyhala, prichádza do akéhokoľvek zhromaždenia – či už je to zhromaždenie šľachticov, brahmanov, domácich alebo askétov – so strachom a rozrušením. Toto je tretie nebezpečenstvo pre nemorálneho človeka vyplývajúce zo zlyhania v cnosti.“

Okrem toho, domáci, nemorálny človek, ten, ktorého cnosť zlyhala, umiera zmätený. Toto je štvrté nebezpečenstvo pre nemorálneho človeka, spôsobené zlyhaním cnosti.

Okrem toho, hlava rodiny, nemorálny človek, ten, ktorého cnosť zlyhala, po rozpade tela, po smrti, sa znovuzrodí v stave strádania, v zlom osude, na mieste skazy, v pekle. Toto je piate nebezpečenstvo pre nemorálneho človeka, spôsobené zlyhaním cnosti. Toto, hlava rodiny, je tých päť nebezpečenstiev pre nemorálneho človeka, spôsobených zlyhaním cnosti.

Výhody pre cnostného človeka

150. „Domáci, existuje týchto päť výhod pre cnostného človeka vďaka dosiahnutiu cnosti. Aké sú tie päť? Tu, domáci, cnostný človek, ten, kto dosiahol cnosť, vďaka usilovnosti nadobúda veľké bohatstvo. Toto je prvá výhoda pre cnostného človeka vďaka dosiahnutiu cnosti.

Okrem toho, hlava rodiny, cnostnému človeku, ktorý dosiahol dokonalosť v cnosti, sa šíri dobrá povesť. Toto je druhý prínos pre cnostného človeka vďaka dosiahnutiu cnosti.

Okrem toho, domáci, cnostný človek, ten, kto dosiahol cnosť, prichádza do akéhokoľvek zhromaždenia – či už je to zhromaždenie šľachticov, brahmanov, domácich alebo askétov – sebavedome a vyrovnane. Toto je tretí prínos pre cnostného človeka, ktorý dosiahol cnosť.

Okrem toho, domáci, cnostný človek, ten, kto dosiahol cnosť, umiera bez zmätku. Toto je štvrtý prínos pre cnostného človeka, ktorý vyplýva z dosiahnutia cnosti.

„Okrem toho, domáci, cnostný človek, ten, kto dosiahol cnosť, po rozpade tela, po smrti, sa znovuzrodí v dobrom mieste, v nebeskom svete. Toto je piata výhoda pre cnostného človeka, ktorú získava dosiahnutím cnosti. Toto, domáci, je päť výhod pre cnostného človeka, ktoré získava dosiahnutím cnosti.“

151. Potom Blahoslavený, keď počas väčšej časti noci poučil, upevnil, zdokonalil a potešil laických nasledovníkov z Pāṭaligāmy kázaním o Dhamme, prepustil ich so slovami: ‚Noc je už pokročilá, domáci. Teraz je čas na to, čo považujete za vhodné.‘ ‚Áno, ctihodný pane,‘ odpovedali laickí nasledovníci z Pāṭaligāmy Blahoslavenému. Potom vstali zo svojich miest, vzdali úctu Blahoslavenému, obišli ho tak, že sa k nemu držali pravou stranou, a odišli. Hneď potom, čo laickí nasledovníci z Pāṭaligāmy odišli, Blahoslavený vošiel do odľahlého príbytku.

Stavba mesta Pāṭaliputta

152. V tom čase Sunidha a Vassakāra, hlavní ministri Magadhy, stavali mesto v dedine Pāṭali, aby odrazili Vajjov. V tom čase si tisíce devov zaberali miesta na bývanie v dedine Pāṭali. V akejkoľvek oblasti, kde si mocní devovia obsadzujú miesta na bývanie, mysle mocných kráľov a hlavných ministrov inklinujú k tomu, aby tam dali postaviť obydlia. V akejkoľvek oblasti, kde si devovia stredného rangu obsadzujú miesta na bývanie, mysle kráľov a hlavných ministrov stredného rangu inklinujú k tomu, aby tam dali postaviť obydlia. V akejkoľvek oblasti, kde si devovia nižšieho rangu obsadzujú miesta na bývanie, mysle kráľov a hlavných ministrov nižšieho rangu inklinujú k tomu, aby tam dali postaviť obydlia. Blahoslavený svojím božským okom, ktoré je očistené a prevyšuje ľudské oko, videl tisíce týchto devov, ako si privlastňujú miesta na bývanie v dedine Pāṭali. Potom Blahoslavený, keď vstal za úsvitu, oslovil ctihodného Ānandu: „Ānanda, kto stavia mesto v dedine Pāṭali?“ „Ctihodný pane, Sunidha a Vassakāra, hlavní ministri Magadhy, stavajú mesto v dedine Pāṭali, aby odrazili Vajjov.“ „Ānanda, je to, ako keby stavali po porade s devami z Tāvatiṃsy. Aj tak, Ānanda, Sunidha a Vassakāra, hlavní ministri Magadhy, stavajú mesto v dedine Pāṭali, aby odrazili Vajjov. Tu, Ānanda, božským okom, ktoré je očistené a prevyšuje ľudské oko, som videl nespočetné tisíce devov, ktorí si zaberali miesta na bývanie v dedine Pāṭali. Ānanda, v akejkoľvek oblasti, kde si mocní devovia obsadzujú miesta na bývanie, mysle mocných kráľov a hlavných ministrov inklinujú k tomu, aby tam nechali postaviť obydlia. V akejkoľvek oblasti, kde si devovia stredného rangu obsadzujú miesta na bývanie, mysle kráľov a hlavných ministrov stredného rangu inklinujú k tomu, aby tam nechali postaviť obydlia. V akejkoľvek oblasti, kde si devovia nižšieho rangu obsadzujú miesta na bývanie, mysle kráľov a hlavných ministrov nižšieho rangu inklinujú k tomu, aby tam nechali postaviť obydlia. Ānanda, pokiaľ siaha panstvo ušľachtilých, pokiaľ existuje obchodná cesta, toto Pāṭaliputta bude najvýznamnejším mestom, miestom na vykládku tovaru. Pre Pāṭaliputtu, Ānanda, budú existovať tri nebezpečenstvá: od ohňa, od vody alebo od vnútorných nezhôd.

153. Potom Sunidha a Vassakāra, hlavní ministri Magadhy, pristúpili k Blahoslavenému. Keď pristúpili, vymenili si s Blahoslaveným radostné pozdravy. Po ukončení svojho radostného a pamätného rozhovoru odstúpili na bok. Stojac bokom, Sunidha a Vassakāra, hlavní ministri Magadhy, povedali Blahoslavenému: ‚Nech ctihodný Gotama súhlasí s naším dnešným jedlom spolu so spoločenstvom mníchov.‘ Blahoslavený súhlasil mlčaním. Potom Sunidha a Vassakāra, hlavní ministri Magadhy, keď pochopili súhlas Blahoslaveného, odišli do svojho odpočinkového domu. Keď tam prišli a po tom, čo im v ich odpočinkovom dome pripravili vynikajúce tvrdé a mäkké jedlo, oznámili Blahoslavenému: „Je čas, ctihodný Gotama, jedlo je pripravené.

„Potom sa Blahoslavený ráno obliekol, vzal si misku a rúcho a spolu s komunitou mníchov odišiel do odpočívadla Sunidhu a Vassakāru, hlavných ministrov Magadhy. Keď dorazil, posadil sa na pripravené miesto. Potom Sunidha a Vassakāra, hlavní ministri Magadhy, vlastnými rukami obslúžili a nasýtili komunitu mníchov na čele s Buddhom vynikajúcim tvrdým a mäkkým jedlom. Potom, keď Blahoslavený dojedol a odtiahol ruku z misy, Sunidha a Vassakāra, hlavní ministri Magadhy, zaujali určité nižšie miesto a posadili sa na bok. Sunidhovi a Vassakārovi, hlavným ministrom Magadhy, ktorí sedeli na boku, Blahoslavený vyjadril svoje uznanie týmito veršami:

‚V akejkoľvek oblasti sa múdry človek usadí a nakŕmi tam cnostných, zdržanlivých a nasledovníkov svätého života,‘

‚akýmkoľvek devom, ktorí tam sú, by mal venovať obetu. Keď je ctený, oni ho ctia; keď je rešpektovaný, oni ho rešpektujú.‘

Na to k nemu prechovávajú súcit, ako matka k svojmu vlastnému synovi. Človek, ku ktorému devovia prechovávajú súcit, vždy vidí to, čo je dobré.

Potom Blahoslavený, keď vyjadril svoje uznanie Sunidhovi a Vassakárovi, hlavným ministrom Magadhy, týmito veršami, vstal zo svojho miesta a odišiel.

„154. V tom čase Sunidha a Vassakāra, hlavní ministri Magadhy, kráčali tesne za Blahoslaveným a premýšľali: ‚Brána, ktorou dnes asketa Gotama odchádza, sa bude volať Gotamova brána. Brod, ktorým prekročí rieku Ganga, sa bude volať Gotamov brod.‘ Potom Blahoslavený odišiel určitou bránou a tá sa začala nazývať Gotamova brána. Potom sa Blahoslavený priblížil k rieke Gange. V tom čase bola rieka Ganga plná, siahala až po brehy, takže z nej mohla piť vrana. Niektorí ľudia, túžiaci prejsť z tohto brehu na druhý breh, hľadali loď, niektorí hľadali drevený vor a niektorí viazali bambusový vor. Potom sa Blahoslavený – tak, ako silný muž môže natiahnuť ohnutú ruku alebo ohnúť natiahnutú ruku – zmizol z tohto brehu rieky Ganga a spolu so spoločenstvom mníchov sa znova objavil na druhom brehu. Blahoslavený videl tých ľudí, z ktorých niektorí hľadali loď, iní hľadali vor z kmeňov a ďalší spájali bambusový vor, túžiac prejsť z tohto brehu na druhý breh. Vtedy Blahoslavený, keď pochopil túto vec, pri tej príležitosti vyslovil tento inšpirovaný výrok:

Tí, ktorí prekračujú rieku, jazero, keď postavili most a nechali močariská za sebou; kým ľudia viažu vor, múdri už prekročili na druhú stranu.

Prvá časť recitácie.

Rozprava o ušľachtilých pravdách

155. Vtedy sa Blahoslavený obrátil na ctihodného Ānandu: ‚Poď, Ānanda, poďme do Koṭigāmy.‘ ‚Veľmi dobre, Bhante,‘ súhlasil ctihodný Ānanda s Blahoslaveným. Potom Blahoslavený spolu s veľkou komunitou mníchov dorazil do Koṭigāmy. Tam Blahoslavený pobýval v Koṭigāme. Tam sa Blahoslavený obrátil na mníchov:

„Mnísi, práve kvôli tomu, že sme nepochopili a neprenikli do štyroch ušľachtilých právd, sme vy aj ja dlhý čas blúdili a putovali v samsáre. Ktoré štyri? Mnísi, práve kvôli tomu, že sme nepochopili a neprenikli do Ušľachtilej pravdy o utrpení, sme vy aj ja dlho blúdili a putovali v samsáre. Mnísi, práve kvôli tomu, že sme nepochopili a neprenikli do Ušľachtilej pravdy o pôvode utrpenia, sme vy aj ja dlho blúdili a putovali v samsáre. Mnísi, práve preto, že sme nepochopili a neprenikli do Ušľachtilej pravdy o zániku utrpenia, sme vy aj ja dlho blúdili a putovali v samsáre. Mnísi, práve preto, že sme nepochopili a neprenikli do Ušľachtilej pravdy o ceste vedúcej k zániku utrpenia, sme vy aj ja dlho blúdili a putovali v samsáre. Táto Ušľachtilá pravda o utrpení, mnísi, bola pochopená a preniknutá; Ušľachtilá pravda o pôvode utrpenia bola pochopená a preniknutá; Ušľachtilá pravda o zániku utrpenia bola pochopená a preniknutá; Ušľachtilá pravda o ceste vedúcej k zániku utrpenia bola pochopená a preniknutá. Túžba po existencii je odrezaná, vodítko k existencii je vyčerpané, teraz už nie je žiadne znovuzrodenie.“ Toto povedal Blahoslavený. Keď to povedal, Blahoslavený, Učiteľ, ďalej povedal toto:

Keď človek nevidí štyri Ušľachtilé pravdy tak, ako skutočne sú, dlho blúdi v týchto a týchto zrodeniach.

Tieto boli spoznané, vodítko k existencii je vykorenené; koreň utrpenia je odrezaný, teraz už nie je žiadne znovuzrodenie.

Aj tam, keď pobýval v Koṭigāme, Blahoslavený často prednášal mníchom práve tento Dhamma-prejav: ‚Taká je cnosť, taká je sústredenosť, taká je múdrosť. Sústredenie rozvinuté spolu s cnosťou prináša veľké ovocie, veľký úžitok. Múdrosť rozvinutá spolu so sústredením prináša veľké ovocie, veľký úžitok. Myseľ rozvinutá spolu s múdrosťou je správne oslobodená od nečistôt, a to: od nečistoty zmyslovej túžby, nečistoty bytia a nečistoty nevedomosti.

Nenáchylný k návratu, predurčený k osvietenie.

156. Potom, keď Blahoslavený pobudol v Koṭigáme tak dlho, ako si želal, oslovil ctihodného Ānandu: ‚Poď, Ānanda, vyberme sa do Nātiky.‘ ‚Áno, ctihodný pane,‘ odpovedal ctihodný Ānanda Blahoslavenému. Potom Blahoslavený spolu s veľkou sanghou mníchov dorazil do Nātiká. Tam Blahoslavený pobýval v tehlovej sále v Nātiká. Potom sa ctihodný Ānanda priblížil k Blahoslavenému; keď sa priblížil, vzdal Blahoslavenému úctu a posadil sa na bok. Keď sedel po boku, ctihodný Ānanda povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, mních menom Sāḷha zomrel v Nātikā. Aký je jeho osud? Aký je jeho budúci stav? Mníška menom Nandā zomrela v Nātikā. Aký je jej osud? Aký je jej budúci stav? Laik menom Sudatta zomrel v Nātikā. Aký je jeho osud? Aký je jeho budúci stav? Laička menom Sujātā zomrela v Nātikā. Aký je jej osud? Aký je jej budúci stav? Laik menom Kukkuṭa zomrel v Nātikā. Aký je jeho osud? Aký je jeho budúci stav? Laik menom Kāḷimba… laik menom Nikaṭa… laik menom Kaṭissaha… laik menom Tuṭṭha… laik menom Santuṭṭha… laik menom Bhadda… laik menom Subhadda zomrel v Nātikā. Aký je jeho osud? Aký je jeho budúci stav?“

157. „Ānanda, mních Sāḷha prostredníctvom zničenia nečistôt dosiahol pre seba priamym poznaním, práve v tomto živote, oslobodenie mysle bez nečistôt a oslobodenie múdrosťou, a keď ho dosiahol, prebýval v ňom. Ānanda, mníška Nandā prostredníctvom úplného zničenia piatich nižších pút spontánne dosiahla stav a dosiahne tam konečné Nibbāna, pričom nemá povahu, aby sa z toho sveta vrátila. Ānanda, laik Sudatta prostredníctvom úplného zničenia troch pút a oslabenia žiadostivosti, nenávisti a klamu je ten, kto sa vráti ešte raz; keď sa vráti do tohto sveta už len raz, ukončí utrpenie. Ānanda, laička Sujātā je vďaka úplnému zničeniu troch pút vstupujúcou do prúdu; nemá povahu, ktorá by ju vtiahla do stavov utrpenia, je istá a je predurčená na osvietenie. Ānanda, laik Kukkuṭa sa prostredníctvom úplného zničenia piatich nižších pút spontánne prebudil a dosiahne tam konečné Nibbāna, pričom nie je povahy, ktorá by sa z toho sveta vrátila. Ānanda, laik Kāḷimba… Ānanda, laik Nikaṭa… Ānanda, laik Kaṭissaha… Ānanda, laik Tuṭṭha… Ānanda, laik Santuṭṭha… Ānanda, laik Bhadda… Ānanda, laik Subhadda, prostredníctvom úplného zničenia piatich nižších pút spontánne dosiahol osvietenie a dosiahne tam konečné nibbāna, pričom nemá povahu, ktorá by sa z toho sveta vrátila. Ānanda, v Nātikā zomrelo viac ako päťdesiat laikov, ktorí prostredníctvom úplného zničenia piatich nižších pút spontánne dosiahli osvietenie a dosiahnu tam konečné nibbāna, pričom nemajú povahu, ktorá by sa z toho sveta vrátila. Ānanda, v Nātikā zomrelo viac ako deväťdesiat laikov, ktorí prostredníctvom úplného zničenia troch pút a oslabenia žiadostivosti, nenávisti a nevedomosti dosiahli stav tých, čo sa vrátia ešte raz, a keď sa do tohto sveta vrátia už len raz, ukončia utrpenie. Ānanda, v Nātikā zomrelo viac ako päťsto laikov, ktorí prostredníctvom úplného zničenia troch pút dosiahli stav tých, čo vstúpili do prúdu, nemajú povahu, ktorá by ich vtiahla do stavov utrpenia, sú istí a sú predurčení k osvietenie.“

Rozprava o zrkadle Dhammy

158. ‚Nie je divu, Ānanda, že človek zomrie. Ak by si sa za každého, kto zomrie, obrátil na Tathāgatu s otázkou o tejto veci, bolo by to pre Tathāgatu únavné. Preto, Ānanda, budem učiť kázanie o Dhamme nazvané Zrkadlo Dhammy, vďaka ktorému by ušľachtilý žiak, ak by si to želal, mohol o sebe vyhlásiť: ‚Som ten, pre koho je peklo zničené, zvieracia maternica je zničená, ríša duchov je zničená, sféra utrpenia, zlé miesta a stav skazy sú zničené. Som ten, kto vstúpil do prúdu, nie som povahy, ktorá by upadla do stavov utrpenia, som si istý a som predurčený k osvietenie.“

159. „A čo, Ānanda, je táto reč o Dhamme, Zrkadlo Dhammy, vďaka ktorej by ušľachtilý žiak, ak by chcel, mohol o sebe vyhlásiť: ‚Som ten, pre ktorého je peklo zničené, zvieracia maternica je zničená, ríša duchov je zničená, sféra utrpenia, zlé miesta a stav skazy sú zničené. Som ten, kto vstúpil do prúdu, nie som povahy, ktorá by upadla do stavov utrpenia, som si istý a som predurčený k osvietenie‘?“

Tu, Ānanda, je ušľachtilý žiak obdarený neochvejnou dôverou v Buddhu takto: ‚Taký je skutočne Blahoslavený: Arahant, Dokonale Osvietený, dokonalý vo vedomostiach a správaní, Ten, ktorý odišiel, Poznávač svetov, neprekonateľný Vychovávateľ tých, ktorí majú byť skrotení, Učiteľ bohov a ľudí, Osvietený, Blahoslavený.‘

Je obdarený neochvejnou dôverou v Dhammu takto: ‚Dhamma je Blahoslaveným dobre vysvetlená, viditeľná tu a teraz, bezprostredná, vyzývajúca, aby človek prišiel a videl, vedúca vpred, aby ju múdri sami realizovali.‘