DN 15 — Veľká rozprava o príčinnosti

2. Veľká reč o príčinnosti

Závislé vznikanie

95. Tak som počul. Raz Blahoslavený pobýval medzi Kuruovcami v trhovom mestečku Kuruovcov zvanom Kammāsadhamma. Vtedy sa ctihodný Ānanda priblížil k Blahoslavenému, po tom, čo mu prejavil úctu, si sadol na bok. Keď sedel po boku, ctihodný Ānanda povedal Blahoslavenému: ‚Úžasné, ctihodný pane! Neuvěřitelné, ctihodný pane! Ako hlboké je toto závislé vznikanie a ako hlboké sa javí! A predsa sa mi zdá, akoby bolo plytké.‘ ‚Nehovor tak, Ānanda! Nehovor tak, Ānanda! Toto závislé vznikanie, Ānanda, je hlboké a hlboko sa javí. Práve kvôli nepochopeniu, kvôli nepreniknutiu do tohto Dhammy sa táto generácia stala ako zamotaná priadza, ako uzlová guľa priadze, ako spletená tráva muñja a babbaja, a neprekračuje stav straty, zlý osud, pád, túto saṃsāru.

96. Ānanda, keby sa niekto opýtal: ‚Existuje starnutie a smrť s týmto ako podmienkou?‘, malo by sa povedať: ‚Existuje.‘ Keby niekto povedal: ‚S čím ako podmienkou existuje starnutie a smrť?‘, malo by sa povedať: ‚S narodením ako podmienkou existuje starnutie a smrť.‘

Ānanda, keby sa niekto opýtal: ‚Existuje narodenie, pričom toto je jeho podmienkou?‘, malo by sa odpovedať: ‚Existuje.‘ Keby niekto povedal: ‚Čo je podmienkou narodenia?‘, malo by sa odpovedať: ‚Narodenie existuje s vznikom ako svojou podmienkou.‘

Ānanda, keby sa niekto opýtal: ‚Existuje stávanie sa s týmto ako podmienkou?‘, malo by sa odpovedať: ‚Existuje.‘ Keby niekto povedal: ‚S čím ako podmienkou existuje stávanie sa?‘, malo by sa odpovedať: ‚S pripútanosťou ako podmienkou existuje stávanie sa.‘

Ānanda, keby sa niekto opýtal: ‚Existuje lipnutie s týmto ako podmienkou?‘, malo by sa odpovedať: ‚Existuje.‘ Keby niekto povedal: ‚S čím ako podmienkou existuje lipnutie?‘, malo by sa odpovedať: ‚S túžbou ako podmienkou existuje lipnutie.‘

Ānanda, keby sa niekto opýtal: ‚Existuje túžba s týmto ako podmienkou?‘, malo by sa odpovedať: ‚Existuje.‘ Keby niekto povedal: ‚S čím ako podmienkou existuje túžba?‘, malo by sa odpovedať: ‚S pocitom ako podmienkou existuje túžba.‘

Ānanda, keby sa niekto opýtal: ‚Existuje pocit s týmto ako podmienkou?‘, malo by sa odpovedať: ‚Existuje.‘ Keby niekto povedal: ‚S čím ako podmienkou existuje pocit?‘, malo by sa odpovedať: ‚S dotykom ako podmienkou existuje pocit.‘

Ānanda, keby sa niekto opýtal: ‚Existuje kontakt, ak je toto jeho podmienkou?‘, malo by sa odpovedať: ‚Existuje.‘ Keby niekto povedal: ‚Čo je podmienkou kontaktu?‘, malo by sa odpovedať: ‚S menom a formou ako podmienkou existuje kontakt.‘

Ānanda, keby sa niekto opýtal: ‚Existuje meno a forma s týmto ako podmienkou?‘, malo by sa odpovedať: ‚Existuje.‘ Keby niekto povedal: ‚S čím ako podmienkou existuje meno a forma?‘, malo by sa odpovedať: ‚S vedomím ako podmienkou existuje meno a forma.‘

Ānanda, keby sa niekto opýtal: ‚Existuje vedomie s týmto ako podmienkou?‘, malo by sa povedať: ‚Existuje.‘ Keby niekto povedal: ‚S čím ako podmienkou existuje vedomie?‘, malo by sa povedať: ‚S menom a formou ako podmienkou existuje vedomie.‘

97. Takto, Ānanda, na základe mena a formy vzniká vedomie; na základe vedomia vzniká meno a forma; na základe mena a formy vzniká kontakt; na základe kontaktu vzniká pocit; na základe pocitu vzniká túžba; na základe túžby vzniká pripútanosť; na základe pripútanosti vzniká bytie; s bytosťou ako podmienkou vzniká zrodenie; so zrodením ako podmienkou vznikajú starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo. Taký je pôvod celého tohto utrpenia.

98. ‚So zrodením ako podmienkou vzniká starnutie a smrť‘ – to bolo povedané. A Ānanda, toto treba chápať takto: ako so zrodením ako podmienkou vzniká starnutie a smrť. Lebo keby, Ānanda, vôbec neexistovalo narodenie, v žiadnom smere, v žiadnom ohľade, pre nikoho v žiadnom stave existencie – to znamená pre devov v stave bytia devom, pre gandhabbov v stave bytia gandhabbom, pre yakkhov v stave bytia yakkhom, pre bytosti v stave bytia bytosťou, pre ľudí v stave bytia človekom, pre štvornožcov v stave bytia štvornožcom, pre vtáky v stave bytia vtákom, pre plazy v stave bytia plazom – keby, Ānanda, pre tieto rôzne bytosti neexistovalo zrodenie do ich príslušných stavov. Ak by zrodenie úplne chýbalo, z ustania zrodenia, bolo by možné rozoznať starnutie a smrť?“ „Nie je to tak, ctihodný pane.“ „Preto, Ānanda, toto je príčina, toto je zdroj, toto je pôvod, toto je podmienka starnutia a smrti, a to konkrétne zrodenie.

99. ‚So stávaním sa ako podmienkou prichádza zrodenie‘ – toto bolo povedané. A Ānanda, toto treba chápať takto: ako so stávaním sa ako podmienkou prichádza zrodenie. Lebo keby, Ānanda, vôbec neexistovalo stávanie sa, v žiadnom smere, v žiadnom ohľade, pre kohokoľvek v akomkoľvek stave existencie – to znamená stávanie sa v sfére zmyslov, stávanie sa v sfére foriem alebo stávanie sa v sfére bezforemnej – keby stávanie sa úplne chýbalo, dalo by sa z ustania stávania sa rozoznať narodenie?“ „Nie je to tak, ctihodný pane.“ „Preto, Ānanda, toto je príčina, toto je zdroj, toto je pôvod, toto je podmienka zrodu, a to práve stávanie sa.

100. ‚S pripútanosťou ako podmienkou prichádza stávanie sa‘ – toto bolo povedané. A Ānanda, toto treba chápať takto: ako s pripútanosťou ako podmienkou prichádza stávanie sa. Lebo keby, Ānanda, vôbec neexistovalo žiadne lipnutie, v žiadnom smere, v žiadnom ohľade, u nikoho v žiadnom stave existencie – to znamená lipnutie na zmyslových potešeniach, lipnutie na názoroch, lipnutie na obradoch a rituáloch alebo lipnutie na doktríne o ja – keby lipnutie úplne chýbalo, dalo by sa z ustania lipnutia rozpoznať stávanie sa?“ „Nie je to tak, ctihodný pane.“ „Preto, Ānanda, toto je príčina, toto je zdroj, toto je pôvod, toto je podmienka pre vznik, a to práve pripútanosť.

101. ‚S túžbou ako podmienkou vzniká pripútanosť‘ – toto bolo povedané. A Ānanda, toto treba chápať takto: ako s túžbou ako podmienkou vzniká pripútanosť. Lebo keby, Ānanda, neexistovala vôbec žiadna túžba, v žiadnom smere, v žiadnom ohľade, u nikoho v žiadnom stave existencie – to znamená túžba po formách, túžba po zvukoch, túžba po vôňach, túžba po chutiach, túžba po hmatateľných veciach, túžba po mentálnych javoch – keby túžba úplne chýbala, dalo by sa z ustania túžby rozoznať lipnutie?“ „Nie je to tak, ctihodný pane.“ „Preto, Ānanda, toto je príčina, toto je zdroj, toto je pôvod, toto je podmienka pripútanosti, a to túžba.

102. ‚S pocitom ako podmienkou vzniká túžba‘ – to bolo povedané. A Ānanda, toto treba chápať takto: ako s pocitom ako podmienkou vzniká túžba. Lebo keby, Ānanda, neexistoval žiadny pocit vôbec, v žiadnom smere, v žiadnom ohľade, pre nikoho v žiadnom stave existencie – to znamená pocit zrodený z kontaktu s okom, pocit zrodený z kontaktu s uchom, pocit zrodený z kontaktu s nosom, pocit zrodený z kontaktu s jazykom, pocit zrodený z kontaktu s telom, pocit zrodený z kontaktu s mysľou – keby pocit úplne chýbal, z ustania pocitu, dalo by sa rozpoznať túženie?“ „Nie je to tak, ctihodný pane.“ „Preto, Ānanda, toto je príčina, toto je zdroj, toto je pôvod, toto je podmienka túžby, a to pocit.

103. ‚Takto, Ānanda, v závislosti od pocitu vzniká túžba; v závislosti od túžby vzniká hľadanie; v závislosti od hľadania vzniká zisk; v závislosti od zisku vzniká rozhodnutie; v závislosti od rozhodnutia vzniká túžba a vášeň; v závislosti od túžby a vášne vzniká pripútanosť; v závislosti od pripútanosti vzniká vlastníctvo; v závislosti od vlastníctva vzniká lakomstvo; v závislosti od lakomstva vzniká stráženie. Kvôli stráženiu, uchopovaniu palíc, uchopovaniu zbraní, hádkam, konfliktom, sporom, hovoreniu ‚ty, ty‘, ohováraniu a klamlivým rečiam – vzniká množstvo zlých, nezdravých stavov.

104. ‚Kvôli stráženiu, zdvíhaniu palíc, zdvíhaniu zbraní, hádkam, konfliktom, sporom, hovoreniu ‚ty, ty‘, ohováraniu a klamlivým rečiam – vzniká množstvo zlých, nezdravých stavov‘ – toto bolo povedané. A Ānanda, toto treba chápať takto: ako v dôsledku stráženia vznikajú početné zlé, nezdravé stavy. Lebo keby, Ānanda, neexistovala žiadna ostražitosť vôbec, v žiadnom smere, v žiadnom ohľade, pre kohokoľvek v akomkoľvek stave existencie, potom by pri úplnej absencii ostražitosti, v dôsledku jej zániku, vzniklo zdvíhanie palíc, zdvíhanie zbraní, hádky, konflikty, spory, hovorenie ‚ty, ty‘, ohováranie a klamlivé reči – početné zlé, nezdravé stavy?“ „Nie je to tak, ctihodný pane.“ „Preto, Ānanda, toto je príčina, toto je zdroj, toto je pôvod, toto je podmienka pre vznik týchto mnohých zlých, nezdravých stavov – zdvíhania palíc, zdvíhania zbraní, hádok, konfliktov, sporov, hovorenia ‚ty, ty‘, ohovárania a klamlivých rečí – a to konkrétne stráženie.

„105. „‚S lakomstvom ako podmienkou vzniká stráženie‘ – toto bolo povedané. A, Ānanda, týmto spôsobom by sa malo pochopiť, ako s lakomstvom ako podmienkou vzniká stráženie. Lebo keby, Ānanda, neexistovalo vôbec žiadne lakomstvo, v žiadnom smere, v žiadnom ohľade, u nikoho vo vzťahu k čomukoľvek, pri úplnej absencii lakomstva, z ustania lakomstva, dalo by sa stráženie rozoznať?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Preto, Ānanda, toto je príčina, toto je zdroj, toto je pôvod, toto je podmienka strážnosti, a to lakomstvo.“"

106. ‚Keď je podmienkou majetníctvo, vzniká lakomstvo‘ – toto bolo povedané. A, Ānanda, týmto spôsobom by sa malo pochopiť, ako s vlastníctvom ako podmienkou vzniká lakomstvo. Lebo keby, Ānanda, neexistovalo vôbec žiadne vlastníctvo, v žiadnom smere, v žiadnom ohľade, voči nikomu a vo vzťahu k ničomu, pri úplnej absencii vlastníctva, z ustania vlastníctva, dalo by sa vnímať lakomstvo?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Preto, Ānanda, toto je príčina, toto je zdroj, toto je pôvod, toto je podmienka lakomstva, a to vlastnická túžba.

107. ‚Na základe pripútanosti vzniká vlastnická túžba‘ – toto bolo povedané. A, Ānanda, týmto spôsobom by sa malo pochopiť, ako na základe pripútanosti vzniká vlastnická túžba. Lebo keby, Ānanda, neexistovalo vôbec žiadne lipnutie, v žiadnom smere, v žiadnom ohľade, u nikoho vo vzťahu k čomukoľvek, pri úplnej absencii lipnutia, z ustania lipnutia, dalo by sa rozoznať vlastníctvo?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Preto, Ānanda, toto je príčina, toto je zdroj, toto je pôvod, toto je podmienka pre majetníctvo, a to práve pripútanosť.

108. ‚Na základe túžby a žiadostivosti vzniká pripútanosť‘ – toto bolo povedané. A, Ānanda, týmto spôsobom by sa malo pochopiť, ako na základe túžby a žiadostivosti vzniká pripútanosť. Lebo keby, Ānanda, neexistovala vôbec žiadna túžba a žiadostivosť, v žiadnom smere, v žiadnom ohľade, u nikoho vo vzťahu k čomukoľvek, pri úplnej absencii túžby a žiadostivosti, z ustania túžby a žiadostivosti, dalo by sa vnímať lipnutie?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Preto, Ānanda, toto je príčina, toto je zdroj, toto je pôvod, toto je podmienka pripútanosti, a to túžba a žiadostivosť.

109. ‚Na základe rozhodnutia vznikajú túžba a žiadostivosť‘ – toto bolo povedané. A, Ānanda, týmto spôsobom by sa malo pochopiť, ako na základe rozhodnutia vznikajú túžba a žiadostivosť. Lebo keby, Ānanda, neexistovalo žiadne rozhodnutie vôbec, v žiadnom smere, v žiadnom ohľade, pre nikoho vo vzťahu k čomukoľvek, pri úplnej absencii rozhodnutia, z ustania rozhodnutia, bolo by možné rozoznať túžbu a žiadostivosť?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Preto, Ānanda, toto je príčina, toto je zdroj, toto je pôvod, toto je podmienka túžby a žiadostivosti, a to rozhodnutie.

„110. ‚Na základe zisku vzniká rozhodnutie‘ – toto bolo povedané. A, Ānanda, týmto spôsobom by sa malo pochopiť, ako na základe zisku vzniká rozhodnutie. Lebo keby, Ānanda, neexistoval žiadny zisk vôbec, v žiadnom smere, v žiadnom ohľade, pre nikoho vo vzťahu k čomukoľvek, pri úplnej absencii zisku, z ustania zisku, dalo by sa rozoznať rozhodnutie?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Preto, Ānanda, toto je príčina, toto je zdroj, toto je pôvod, toto je podmienka pre rozhodnutie, a to zisk.“"

111. ‚Na základe hľadania vzniká zisk‘ – toto bolo povedané. A, Ānanda, týmto spôsobom by sa malo pochopiť, ako na základe hľadania vzniká zisk. Lebo keby, Ānanda, neexistovalo žiadne hľadanie vôbec, v žiadnom smere, v žiadnom ohľade, u nikoho vo vzťahu k čomukoľvek, pri úplnej absencii hľadania, pri zániku hľadania, dalo by sa rozoznať zisk?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Preto, Ānanda, toto je príčina, toto je zdroj, toto je pôvod, toto je podmienka zisku, a to hľadanie.

112. ‚S túžbou ako podmienkou vzniká hľadanie‘ – toto bolo povedané. A, Ānanda, týmto spôsobom by sa malo pochopiť, ako s túžbou ako podmienkou vzniká hľadanie. Lebo keby, Ānanda, neexistovala žiadna túžba vôbec, v žiadnom smere, v žiadnom ohľade, u nikoho vo vzťahu k čomukoľvek – to znamená túžba po zmyslových potešeniach, túžba po existencii a túžba po neexistencii – pri úplnej absencii túžby, z ustania túžby, dalo by sa rozpoznať hľadanie?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Preto, Ānanda, toto je príčina, toto je zdroj, toto je pôvod, toto je podmienka hľadania, a to túžba. Takto, Ānanda, tieto dva javy majú dvoma spôsobmi jediný bod zbiehania sa v pocite.

113. ‚S kontaktom ako podmienkou vzniká pocit‘ – to bolo povedané. A, Ānanda, touto metódou by sa malo pochopiť, ako s kontaktom ako podmienkou vzniká pocit. Lebo keby, Ānanda, neexistoval žiadny kontakt vôbec, v žiadnom smere, v žiadnom ohľade, pre nikoho vo vzťahu k čomukoľvek – a to zrakový kontakt, sluchový kontakt, čuchový kontakt, chuťový kontakt, telesný kontakt a mentálny kontakt – pri úplnej absencii kontaktu, z ustania kontaktu, dalo by sa vnímať pocity?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Preto, Ānanda, toto je príčina, toto je zdroj, toto je pôvod, toto je podmienka pre pocit, a to konkrétne kontakt.

114. ‚Na základe mena a formy vzniká kontakt‘ – tak bolo povedané. A, Ānanda, práve takto by sa malo chápať, ako s menom a formou ako podmienkou vzniká kontakt. Akýmikoľvek spôsobmi, znakmi, príznakmi alebo označeniami dochádza k označeniu mentálneho súhrnu, keby tieto spôsoby, znaky, príznaky alebo označenia chýbali, dal by sa v fyzickom súhrne rozoznať kontakt s označením?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Nech už sa označenie fyzického súhrnu deje akýmikoľvek spôsobmi, znakmi, príznakmi alebo označeniami, keby tieto spôsoby, znaky, príznaky alebo označenia chýbali, dal by sa v mentálnom súhrne rozoznať kontakt odporu?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Nech už sa označenie mentálneho aj fyzického súhrnu uskutočňuje akýmikoľvek spôsobmi, znakmi, symbolmi alebo označeniami, keby tieto spôsoby, znaky, symboly alebo označenia chýbali, dal by sa v nich rozoznať buď kontakt s označením, alebo kontakt s odporom?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Nech už sa označenie mena a formy uskutočňuje akýmikoľvek spôsobmi, znakmi, symbolmi alebo označeniami, keby tieto spôsoby, znaky, symboly alebo označenia chýbali, bol by vnímaný kontakt?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Preto, Ānanda, toto je príčina, toto je zdroj, toto je pôvod, toto je podmienka pre kontakt – a to mena a forma.

„115. ‚S vedomím ako podmienkou vzniká meno a forma‘ – tak bolo povedané. A, Ānanda, práve takto by sa malo chápať, ako s vedomím ako podmienkou vzniká meno a forma. Ak by, Ānanda, vedomie nevstúpilo do matkinho lona, spojili by sa meno a forma v matkinom lone?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Ak by, Ānanda, vedomie, ktoré vstúpilo do matkinho lona, opustilo toto miesto, vznikli by meno a forma pre tento stav bytia?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Ak by, Ānanda, bolo vedomie malého chlapca alebo dievčatka prerušené, dosiahli by meno a forma rast, vývoj a plnosť?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Preto, Ānanda, toto je príčina, toto je zdroj, toto je pôvod, toto je podmienka pre meno a formu – a to vedomie.“"

116. „‚S menom a formou ako podmienkou vzniká vedomie‘ – tak bolo povedané. A, Ānanda, práve takto by sa malo chápať, ako s menom a formou ako podmienkou vzniká vedomie. Ak by, Ānanda, vedomie nezískalo oporu v mene a forme, bolo by možné rozoznať budúce vzniknutie množstva utrpenia – zrodenia, starnutia a smrti?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Preto, Ānanda, toto je príčina, toto je zdroj, toto je pôvod, toto je podmienka vedomia – a to meno a forma. V tomto rozsahu, Ānanda, sa človek môže narodiť, starnúť, zomrieť, odísť alebo sa znova narodiť. V tomto rozsahu je cesta označovania, v tomto rozsahu cesta vyjadrovania, v tomto rozsahu cesta pojmov, v tomto rozsahu rozsah múdrosti; v tomto rozsahu sa točí kolobeh označovania tohto stavu bytia, to znamená meno a forma spolu s vedomím, ktoré prebieha prostredníctvom vzájomnej podmienenosti.

Označenie ja

117. ‚A do akej miery, Ānanda, ten, kto označuje ja, ho označuje? Ten, kto označuje ja s formou ako obmedzené, Ānanda, ho označuje takto: ‚Moje ja má formu a je obmedzené.‘ Alebo ten, kto označuje ja s formou ako neobmedzené, Ānanda, ho označuje takto: ‚Moje ja má formu a je neobmedzené.‘ Alebo ten, kto označuje ja bez formy za obmedzené, Ānanda, označuje ho takto: ‚Moje ja je bez formy a je obmedzené.‘ Alebo ten, kto označuje ja bez formy za neobmedzené, Ānanda, označuje ho takto: ‚Moje ja je bez formy a je neobmedzené.‘

118. ‚V tom, Ānanda, pokiaľ ide o toho, kto označuje ja s formou za obmedzené: človek môže označiť ja s formou za obmedzené v prítomnosti; alebo môže označiť ja s formou za obmedzené, ktoré bude také v budúcom stave; alebo si môže myslieť: ‚Hoci je to neskutočné, zariadim, aby sa to stalo skutočným.‘ Keďže je to tak, Ānanda, je namieste povedať, že základný názor ‚ja má formu a je obmedzené‘ je v tej osobe latentný.“

V tomto smere, Ānanda, pokiaľ ide o toho, kto označuje ja s formou za neobmedzené: človek môže označiť ja s formou za neobmedzené v prítomnosti; alebo môže označiť ja s formou za neobmedzené, ktoré bude také v budúcom stave; alebo si môže myslieť: ‚Hoci je to neskutočné, zariadim, aby sa to stalo skutočným.‘ Keďže je to tak, Ānanda, je na mieste povedať, že základný názor, že ‚ja má formu a je bezhraničné‘, je v tej osobe skrytý.“

V tomto smere, Ānanda, pokiaľ ide o toho, kto označuje bezformové ja za obmedzené: človek môže označiť bezformové ja za obmedzené v prítomnosti; alebo môže označiť bezformové ja za obmedzené, ktoré bude také v budúcom stave; alebo si môže myslieť: ‚Hoci je to neskutočné, zariadim, aby sa to stalo skutočným.‘ Keďže je to tak, Ānanda, je namieste povedať, že v tej osobe je latentný základný názor, že ‚ja je bezformové a je ohraničené‘.

„Ānanda, medzi nimi je istá osoba, ktorá označuje ja za bezformové a bezhraničné. Označuje ja za bezformové a bezhraničné buď v prítomnosti, alebo ako také, ktoré sa ním stane v budúcom stave; alebo mu napadne toto: ‚Hoci je to neskutočné, zariadim, aby sa to stalo skutočným.‘ Keďže je to tak, Ānanda, je na mieste povedať, že v tej osobe je latentne prítomný základný názor, že ‚ja je bezpodstatné a bezhraničné‘. V tomto rozsahu, Ānanda, ten, kto takto označuje ja, ho takto označuje.

Neoznačovanie ja

119. ‚A do akej miery, Ānanda, ten, kto neoznačuje ja, ho tak neoznačuje? Ānanda, ten, kto neoznačuje ja, neoznačuje ho ako majúce formu a byť ohraničené, pričom si myslí: ‚Moje ja má formu a je ohraničené.‘ Ani neoznačuje ja ako majúce formu a byť bezhraničné, pričom si myslí: ‚Moje ja má formu a je bezhraničné.‘ Ani ho neoznačuje ako bezpodobné a obmedzené, pričom si myslí: ‚Moje ja je bezpodobné a je obmedzené.‘ Ani ho neoznačuje ako bezpodobné a neobmedzené, pričom si myslí: ‚Moje ja je bezpodobné a je neobmedzené.‘

120. „Ānanda, medzi nimi ten, kto neoznačuje ja ako majúce formu a byť obmedzené, ho takto neoznačuje. Neoznačuje ja ako majúce formu a obmedzené ani v prítomnosti, ani ako sa takým stávajúce v budúcom stave; ani mu nenapadne: ‚Hoci je to neskutočné, zariadim, aby sa to stalo skutočným.‘ Keďže je to tak, Ānanda, je správne povedať, že základný názor ‚ja má formu a je obmedzené‘ nie je skrytý.

„Ānanda, medzi nimi je človek, ktorý neoznačuje ja ako niečo, čo má formu a je bezhraničné; neoznačuje ho tak. Neoznačuje ja ako niečo, čo má formu a je bezhraničné ani v prítomnosti, ani ako niečo, čo sa takým stane v budúcnosti; ani mu nenapadne: ‚Hoci je to neskutočné, zariadim, aby sa to stalo skutočným.‘ Keďže je to tak, Ānanda, je správne povedať, že základný názor, že ‚ja má formu a je bezhraničné‘, nie je skrytý.

„Ānanda, medzi nimi ten, kto neoznačuje ja ako bezformové a obmedzené, ho tak neoznačuje. Neoznačuje ja ako bezformové a obmedzené ani v prítomnosti, ani ako niečo, čo sa tak stane v budúcnosti; ani mu nenapadne: ‚Hoci je to neskutočné, budem sa snažiť, aby sa to stalo skutočným.‘ Keďže je to tak, Ānanda, je na mieste povedať, že základný názor ‚ja je bezformové a obmedzené‘ nie je skrytý.

Ānanda, medzi nimi je človek, ktorý neoznačuje ja ako bezformové a bezhraničné, neoznačuje ho tak. Neoznačuje ja ako bezformové a bezhraničné ani v prítomnosti, ani ako niečo, čo sa takým stane v budúcnosti; ani mu nenapadne: ‚Hoci je to neskutočné, zariadim, aby sa to stalo skutočným.‘ Keďže je to tak, Ānanda, je správne povedať, že základný názor, že ‚ja je bez tvaru a je bez hraníc‘, nie je skrytý. V tomto zmysle, Ānanda, ten, kto neoznačuje ja, ho takto neoznačuje.

O ja

121. ‚A akým spôsobom, Ānanda, ten, kto vníma ja, ho vníma? Ten, Ānanda, kto vníma ja, vníma pocit ako ja, takto: ‚Pocit je moje ja.‘ Alebo, Ānanda, ten, kto vníma ja, vníma ho takto: ‚Pocit nie je moje ja; moje ja je necitlivé.‘ Alebo, Ānanda, keď sa niekto zameriava na ja, vníma ho takto: ‚Pocit nie je moje ja, ani moje ja nie je necitlivé; moje ja cíti, lebo moje ja má povahu pocitu.‘“

122. ‚V takom prípade, Ānanda, tomu, kto hovorí: ‚Pocit je moje ja‘, by sa malo povedať takto: ‚Priateľu, existujú tieto tri pocity: príjemný pocit, nepríjemný pocit a pocit, ktorý nie je ani príjemný, ani nepríjemný. Ktorý z týchto troch pocitov považuješ za ja?‘ Keď, Ānanda, niekto prežíva príjemný pocit, v tom čase neprežíva bolestivý pocit ani pocit, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný; v tom čase prežíva iba príjemný pocit. Keď, Ānanda, niekto prežíva bolestivý pocit, v tom čase neprežíva príjemný pocit ani pocit, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný; v tom čase prežíva iba bolestivý pocit. Keď, Ānanda, niekto prežíva pocit, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný, v tom čase neprežíva príjemný pocit ani bolestivý pocit; v tom čase prežíva iba pocit, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný.“

123. „Príjemný pocit, Ānanda, je tiež nestály, podmienený, vznikajúci v závislosti, má povahu byť zničený, má povahu zmiznúť, má povahu vyblednúť a má povahu zaniknúť. Bolestivý pocit, Ānanda, je tiež nestály, podmienený, vznikajúci v závislosti, má povahu byť zničený, má povahu zmiznúť, má povahu vyblednúť a má povahu zaniknúť. Ani bolestivý, ani príjemný pocit, Ānanda, je tiež nestály, podmienený, vznikajúci v závislosti, má povahu, ktorá má byť zničená, má povahu, ktorá má zmiznúť, má povahu, ktorá má vyblednúť, a má povahu, ktorá má zaniknúť. U toho, kto prežíva príjemný pocit, vzniká myšlienka: „Toto je moje ja.“ So zánikom práve tohto príjemného pocitu vzniká myšlienka: „Moje ja zahynulo.“ U toho, kto prežíva bolestivý pocit, vzniká myšlienka: „Toto je moje ja.“ S ukončením práve tohto bolestivého pocitu vzniká myšlienka: „Moje ja zaniklo.“ U toho, kto prežíva pocit, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný, vzniká myšlienka: „Toto je moje ja.“ S ustaním práve tohto pocitu, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný, vzniká myšlienka: ‚Moje ja zaniklo.‘ Tak ten, kto hovorí: ‚Pocit je moje ja,‘ považuje za svoje ja niečo, čo je v tomto živote nestále, zmiešané s radosťou a bolesťou a podlieha vznikaniu a zanikaniu. Preto, Ānanda, z tohto dôvodu nie je vhodné vnímať to takto: ‚Pocit je moje ja.‘

124. ‚V takom prípade, Ānanda, tomu, kto hovorí: ‚Pocit nie je moje ja; moje ja je necitlivé,‘ by sa malo povedať takto: ‚Priateľu, kde neexistuje žiadny pocit, mohla by tam existovať myšlienka: „Ja som“?‘ ‚Nie, ctihodný pane.‘ ‚Preto, Ānanda, z tohto dôvodu nie je správne uvažovať takto: ‚Pocit nie je moje ja; moje ja je necitlivé.‘“

125. „V tomto prípade, Ānanda, tomu, kto hovorí: ‚Pocit nie je moje ja, ani moje ja nie je necitlivé; moje ja cíti, lebo moje ja má povahu pocitu,‘ by sa malo povedať takto: ‚Priateľu, keby pocity úplne ustali, vo všetkých ohľadoch, vo všetkých smeroch, bez zvyšku, keby pocity úplne chýbali v dôsledku ich zániku, mohla by existovať myšlienka: „Ja som“?‘ ‚Nie, ctihodný pane.‘ ‚Preto, Ānanda, z tohto dôvodu nie je vhodné uvažovať takto: ‚Pocit nie je moje ja, ani moje ja nie je necitlivé; moje ja cíti, lebo moje ja má povahu pocitu.‘“

126. „Keď, Ānanda, mních nepovažuje ani pocit za ja, ani to, čo je bez pocitu, za ja, ani nepovažuje takto: ‚Moje ja cíti, lebo moje ja má povahu pocitu,‘ tak keď to takto nepovažuje, nelipne na ničom vo svete. Keď nelipne, nie je rozrušený. Keď je nerozrušený, osobne dosiahne Parinibbānu. Pochopí: ‚Narodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav existencie už nič viac nie je.‘ Pokiaľ ide o mnícha, ktorého myseľ je takto oslobodená, Ānanda, keby niekto povedal: ‚Tathāgata existuje po smrti – to je jeho názor,‘ bolo by to nevhodné. ‚Tathāgata po smrti neexistuje – to je jeho názor,‘ to by bolo nevhodné. ‚Tathāgata po smrti existuje aj neexistuje – to je jeho názor,‘ to by bolo nevhodné. ‚Tathāgata po smrti ani neexistuje, ani neexistuje – to je jeho názor,‘ to by bolo nevhodné. Z akého dôvodu? Pokiaľ, Ānanda, existuje označenie a cesta označenia, pokiaľ existuje vyjadrenie a cesta vyjadrenia, pokiaľ existuje pojem a cesta pojmu, pokiaľ existuje múdrosť a sféra múdrosti, pokiaľ sa rozprestiera kolobeh existencie a pokiaľ sa točí – mních je oslobodený tým, že to priamo pozná. Povedať o mníchovi, ktorý je oslobodený tým, že to priamo pozná: ‚On nepozná, nevidí – toto je jeho názor,‘ to by bolo nevhodné.“

Sedem stupňov vedomia

127. „Ānanda, existuje sedem stupňov vedomia a dve sféry. Aké sú tie sedem? Existujú, Ānanda, bytosti s rôznorodými telami a rôznorodými vnemami, ako sú ľudia, niektorí devovia a niektoré bytosti v stavoch utrpenia. Toto je prvá úroveň vedomia. Existujú, Ānanda, bytosti s rôznorodými telami a jednotným vnemom, ako sú devovia z Brahmovho sprievodu, ktorí sa prvýkrát zrodili prostredníctvom prvého džhána. Toto je druhá úroveň vedomia. Existujú, Ānanda, bytosti s jednotnými telami a rôznorodými vnemami, ako napríklad devovia „Prúdiaceho žiarenia“. Toto je tretia úroveň vedomia. Existujú, Ānanda, bytosti s jednotnými telami a jednotným vnímaním, ako napríklad devovia „Žiarivej slávy“. Toto je štvrtá úroveň vedomia. Existujú, Ānanda, bytosti, ktoré úplným prekonaním vnemov formy, zánikom vnemov odporu, nevenovaním pozornosti vnemom rozmanitosti a vnímaním, že „priestor je nekonečný“, dosiahli sféru nekonečného priestoru. Toto je piata úroveň vedomia. Existujú, Ānanda, bytosti, ktoré úplným prekonaním sféry nekonečného priestoru a vnímaním, že „vedomie je nekonečné“, dosiahli sféru nekonečného vedomia. Toto je šiesta úroveň vedomia. Existujú, Ānanda, bytosti, ktoré tým, že úplne prekročili sféru nekonečného vedomia a vnímajú, že ‚neexistuje nič‘, dosiahli sféru ničoty. Toto je siedma úroveň vedomia. Sféra bytostí bez vnímania a sféra ani vnímania, ani nevnímania je druhá.“

128. ‚V tom, Ānanda, pokiaľ ide o túto prvú úroveň vedomia – bytosti s rôznorodými telami a rôznorodými vnemami, ako sú ľudia, niektorí devovia a niektoré bytosti v stavoch utrpenia: ak mních pozná túto úroveň, pozná jej vznik, pozná jej zánik, pozná jej uspokojenie, pozná jej nebezpečenstvo a pozná jej únik, bolo by pre neho správne, aby sa z nej tešil?‘ „V žiadnom prípade nie, ctihodný pane.“ … „V tom, Ānanda, pokiaľ ide o túto sféru bytostí bez vnímania: ak mních pozná túto sféru, pozná jej vznik, pozná jej zánik, pozná jej potešenie, pozná jej nebezpečenstvo a pozná cestu z nej, bolo by pre neho správne, aby sa z nej tešil?“ „V žiadnom prípade nie, ctihodný pane.“ „V tomto smere, Ānanda, pokiaľ ide o túto sféru ani vnímania, ani nevnímania: ak mních pozná túto sféru, pozná jej vznik, pozná jej zánik, pozná jej potešenie, pozná jej nebezpečenstvo a pozná cestu z nej, bolo by správne, aby sa z nej tešil?“ „V žiadnom prípade nie, ctihodný pane.“ Keď, Ānanda, mních, ktorý spoznal tak, ako skutočne sú, vznik, zánik, potešenie, nebezpečenstvo a únik týkajúce sa týchto siedmich stavov vedomia a týchto dvoch sfér, je oslobodený bez pripútanosti, tento mních, Ānanda, sa nazýva ten, kto je oslobodený múdrosťou.

Osem oslobodenia

129. „Ānanda, existuje týchto osem oslobodení. Aké sú tie osem? Keď je človek obdarený formou, vníma formy; toto je prvé oslobodenie. Keď človek vnútorne nevníma formu, vníma formy navonok; toto je druhé oslobodenie. Človek sa sústreďuje iba na krásu; toto je tretie oslobodenie. Úplným prekonaním vnímania foriem, zánikom vnímania odporu, nevenovaním pozornosti vnímaniu rozmanitosti a vnímaním, že ‚priestor je nekonečný‘, človek vstupuje a prebýva v sfére nekonečného priestoru; toto je štvrté oslobodenie. Úplným prekonaním sféry nekonečného priestoru a vnímaním, že ‚vedomie je nekonečné‘, človek vstupuje a prebýva v sfére nekonečného vedomia; toto je piate oslobodenie. Úplným prekročením sféry nekonečného vedomia, vnímaním, že „neexistuje nič“, človek vstúpi a prebýva v sfére ničoty; toto je šieste oslobodenie. Úplným prekročením sféry ničoty človek vstúpi a prebýva v sfére ani vnímania, ani nevnímania; toto je siedme oslobodenie. Úplným prekročením sféry ani vnímania, ani nevnímania človek vstúpi a prebýva v zániku vnímania a cítenia; toto je ôsme oslobodenie. Toto, Ānanda, sú osem oslobodení.“

130. „Keď, Ānanda, mních vstúpi do týchto ôsmich oslobodení v priamom poradí, v opačnom poradí a v priamom aj opačnom poradí; keď, kdekoľvek si želá, vo vzťahu k čomukoľvek si želá, tak dlho, ako si želá, do nich vstupuje aj z nich vystupuje; a keď prostredníctvom zničenia nečistôt, keď si v tomto živote priamym poznaním sám uvedomil oslobodenie mysle bez nečistôt, oslobodenie múdrosťou, vstúpi do neho a prebýva v ňom – tento mních, Ānanda, sa nazýva oslobodený oboma spôsobmi. A, Ānanda, neexistuje žiadne iné oslobodenie oboma spôsobmi, ktoré by bolo vyššie alebo vznešenejšie ako toto oslobodenie oboma spôsobmi.“ Takto hovoril Blahoslavený. Ctihodný Ānanda, potešený, sa radoval zo slov Blahoslaveného.

„Druhá, Veľká reč o príčinnosti, je ukončená.“