DN 1 — Rozprava o Brahmovej sieti

Pocta Blahoslavenému, OslobodenémuArahantovi, Dokonale Osvietenému.

1. Takto som počul. Raz cestoval BlahoslavenýBhagavā po ceste medzi Rádžagahou a Nálandou spolu s veľkým SpoločenstvomSaṅgha mníchov, asi s päťsto mníchmi. Po ceste medzi Rádžagahou a Nálandou cestoval aj putovník Suppiya spolu so svojím žiakom, mladým Brahmadattom. Tam putovník Suppiya mnohými spôsobmi hovoril hanlivo o BudhoviBuddha, hanlivo o UčeníDhamma a hanlivo o SpoločenstveSaṅgha. Mladý Brahmadatta, žiak putovníka Suppiyu, však mnohými spôsobmi hovoril chváľne o BudhoviBuddha, chváľne o UčeníDhamma a chváľne o SpoločenstveSaṅgha. Tak títo dvaja, učiteľ a žiak, s výpoveďami, ktoré si priamo protirečili, kráčali tesne za BlahoslavenýmBhagavā a SpoločenstvomSaṅgha mníchov.

2. BlahoslavenýBhagavā sa spolu so SpoločenstvomSaṅgha mníchov priblížil ku kráľovskému odpočívadlu v Ambalaṭṭhike, aby tam strávil jednu noc. Aj putovník Suppiya spolu so svojím žiakom, mladým Brahmadattom, prišiel do kráľovského odpočívadla v Ambalaṭṭhike, aby tam strávil jednu noc. Aj tam putovník Suppiya mnohými spôsobmi hanobil BudhuBuddha, UčenieDhamma a SpoločenstvoSaṅgha. Mladý Brahmadatta, žiak putovníka Suppiyu, však mnohými spôsobmi chválil BudhuBuddha, UčenieDhamma a SpoločenstvoSaṅgha. Tak tam pobývali títo dvaja, učiteľ a žiak, s výpoveďami, ktoré si priamo protirečili.

3. Potom, keď viacerí mnísi vstali skoro ráno, za úsvitu, spoločne sa posadili a zhromaždili v zhromažďovacej sále, vznikla medzi nimi táto rozprava: „Priatelia, je to úžasné! Priatelia, je to obdivuhodné! Ako dôkladne chápe rozmanitosť pováh bytostí ten BlahoslavenýBhagavā, ktorý vie, ktorý vidí, OslobodenýArahā, Dokonale OsvietenýSammāsambuddha. Veď putovník Suppiya hovorí mnohými spôsobmi hanlivo o BudhoviBuddha, hanlivo o UčeníDhamma a hanlivo o SpoločenstveSaṅgha. Mladý Brahmadatta, žiak putovníka Suppiyu, však mnohými spôsobmi hovorí chváľne o BudhoviBuddha, chváľne o UčeníDhamma a chváľne o SpoločenstveSaṅgha. Takto títo dvaja, učiteľ a žiak, s výpoveďami, ktoré si priamo protirečia, kráčajú tesne za BlahoslavenýmBhagavā a SpoločenstvomSaṅgha mníchov.“

4. Keď sa BlahoslavenýBhagavā dozvedel o tomto rozhovore mníchov, priblížil sa k zhromažďovacej sále. Keď tam prišiel, posadil sa na pripravené sedadlo a oslovil mníchov:

„Mnísi, o čom ste sa tu teraz spolu rozprávali? A aký rozhovor zostal nedokončený?“

Mnísi odpovedali BlahoslavenémuBhagavato:

„Ctihodný pane, keď sme dnes skoro ráno, za úsvitu, spoločne sedeli v zhromažďovacej sále, vznikla medzi nami táto rozprava: ‚Priatelia, je to úžasné! Priatelia, je to obdivuhodné! Ako dôkladne chápe rozmanitosť pováh bytostí ten BlahoslavenýBhagavā, ktorý vie, ktorý vidí, OslobodenýArahā, Dokonale OsvietenýSammāsambuddha. Veď putovník Suppiya hovorí mnohými spôsobmi hanlivo o BudhoviBuddha, hanlivo o UčeníDhamma a hanlivo o SpoločenstveSaṅgha. Mladý Brahmadatta, žiak putovníka Suppiyu, však mnohými spôsobmi hovorí chváľne o BudhoviBuddha, chváľne o UčeníDhamma a chváľne o SpoločenstveSaṅgha. Takto títo dvaja, učiteľ a žiak, s výpoveďami, ktoré si priamo protirečia, kráčajú tesne za BlahoslavenýmBhagavā a SpoločenstvomSaṅgha mníchov.‘ Toto, ctihodný pane, bol náš nedokončený rozhovor, keď prišiel BlahoslavenýBhagavā.“

5. Mnísi, ak by iní hovorili hanlivo o mne, hanlivo o UčeníDhamma alebo hanlivo o SpoločenstveSaṅgha, nemali by ste si preto v sebe vytvárať hnevāghāta, nevôľuappaccaya ani nespokojnosť myslecetaso anabhiraddhi. Mnísi, ak by iní hovorili hanlivo o mne, o UčeníDhamma alebo o SpoločenstveSaṅgha a vy by ste sa kvôli tomu nahnevaliāghāta alebo boli nespokojníappaccaya, bolo by vám to len na prekážku.

Mnísi, ak by iní hovorili hanlivo o mne, o UčeníDhamma alebo o SpoločenstveSaṅgha a vy by ste sa kvôli tomu nahnevaliāghāta alebo boli nespokojníappaccaya, dokázali by ste potom správne rozpoznať, čo hovoria pravdivo a čo nepravdivo?

„Určite nie, ctihodný pane.“

Mnísi, ak by iní hovorili hanlivo o mne, o UčeníDhamma alebo o SpoločenstveSaṅgha, mali by ste to, čo je nepravdivé, vyvrátiť ako nepravdivé a povedať: „Z tohto dôvodu je to nepravdivé, z tohto dôvodu je to nesprávne. Toto sa u nás nenachádza ani to v nás neexistuje.“

6. Mnísi, ak by iní hovorili pochvalne o mne, pochvalne o UčeníDhamma alebo pochvalne o SpoločenstveSaṅgha, nemali by ste preto v sebe vzbudzovať radosťānanda, potešeniesomanassa ani nadšenie myslecetaso uppilāvitatta.

Mnísi, ak by iní hovorili pochvalne o mne, o UčeníDhamma alebo o SpoločenstveSaṅgha a vy by ste sa preto stali radostnýmiānandino, potešenýmisumanā alebo nadšenýmiuppilāvitā, bolo by vám to len na prekážku.

Mnísi, ak by iní hovorili pochvalne o mne, o UčeníDhamma alebo o SpoločenstveSaṅgha, mali by ste to, čo je pravdivé, uznať za pravdivé a povedať: „Z tohto dôvodu je to pravdivé, z tohto dôvodu je to skutočné. Toto sa u nás nachádza a toto v nás skutočne existuje.“

7. Mnísi, neprebudený človekputhujjana by mohol Toho, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata chváliť iba za nepodstatné, menej významné veci, ktoré sa týkajú cnostisīla. A aké sú, mnísi, tie nepodstatné, menej významné veci týkajúce sa cnostisīla, za ktoré by mohol neprebudený človekputhujjana chváliť Toho, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata?

8. „Keďže sa askéta Gotama zriekol zabíjania živých bytostí, zdržiava sa zabíjania živých bytostí. Odložil palicu a odložil zbraň, je svedomitý, súcitný a prebýva v súcite so všetkými živými bytosťami.“ Takto, mnísi, by mohol hovoriť neprebudený človekputhujjana, keď chváli Toho, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata.

„Keďže sa askéta Gotama zriekol brania toho, čo mu nebolo dané, zdržiava sa brania toho, čo mu nebolo dané. Prijíma iba to, čo mu je dané, a čaká iba na to, čo mu je dané; žije čestne, bez krádeže.“ Takto, mnísi, by mohol hovoriť neprebudený človekputhujjana, keď chváli Toho, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata.

„Keďže sa askéta Gotama zriekol nečistého pohlavného života, vedie svätý životbrahmacariya. Žije v ústraní a zdržiava sa pohlavného styku, ktorý je zvykom svetských ľudí.“ Takto, mnísi, by mohol hovoriť neprebudený človekputhujjana, keď chváli Toho, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata.

9. „Keďže sa askéta Gotama zriekol nepravdivej rečimusāvāda, zdržiava sa nepravdivej rečimusāvāda. Hovorí pravdu, je oddaný pravde, pevný, dôveryhodný a neklame nikoho na svete.“ Takto, mnísi, by mohol hovoriť neprebudený človekputhujjana, keď chváli Toho, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata.

„Keďže sa askéta Gotama zriekol rozdeľujúcej rečipisuṇā vācā, zdržiava sa rozdeľujúcej rečipisuṇā vācā. Čokoľvek počuje tu, neopakuje tam, aby nerozdeľoval týchto ľudí; a čokoľvek počuje tam, neopakuje tu, aby nerozdeľoval tamtých ľudí. Tak zmieruje tých, ktorí sú rozdelení, a upevňuje tých, ktorí sú zjednotení. Teší sa zo svornostisamagga, raduje sa zo svornostisamagga, obľubuje svornosťsamagga a hovorí slová, ktoré vedú k svornostisamagga.“ Takto, mnísi, by mohol hovoriť neprebudený človekputhujjana, keď chváli Toho, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata.

„Keďže sa askéta Gotama zriekol hrubej rečipharusā vācā, zdržiava sa hrubej rečipharusā vācā. Hovorí slová, ktoré sú bezúhonné, príjemné na počúvanie, láskavé, prenikajúce k srdcu, zdvorilé, milé mnohým a mnohých potešujúce.“ Takto, mnísi, by mohol hovoriť neprebudený človekputhujjana, keď chváli Toho, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata.

„Keďže sa askéta Gotama zriekol prázdnych rečísamphappalāpa, zdržiava sa prázdnych rečísamphappalāpa. Hovorí v správnom čase, hovorí pravdivo, hovorí o tom, čo je prospešné, hovorí o UčeníDhamma a hovorí o DisciplíneVinaya. Hovorí slová hodné zapamätania, vyslovené v správnom čase, odôvodnené, jasne vymedzené a vedúce k prospechu.“ Takto, mnísi, by mohol hovoriť neprebudený človekputhujjana, keď chváli Toho, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata.

10. „Askéta Gotama sa zdržiava ničenia semien a rastlínbījagāmabhūtagāma.“ Takto, mnísi, by mohol hovoriť neprebudený človekputhujjana, keď chváli Toho, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata.

„Askéta Gotama jedáva len jedno jedlo denne, zdržiava sa jedenia v noci a jedenia v nevhodnom časevikālabhojana.“

„Askéta Gotama sa zdržiava tanca, spevu, hry na hudobných nástrojoch a sledovania predstavení.“

„Askéta Gotama sa zdržiava nosenia vencov, natierania sa voňavkami a používania kozmetiky na zdobenie a skrášľovanie.“

„Askéta Gotama sa zdržiava vysokých a prepychových postelí.“

„Askéta Gotama sa zdržiava prijímania zlata a striebrajātarūparajata.“

„Askéta Gotama sa zdržiava prijímania surového obilia.“

„Askéta Gotama sa zdržiava prijímania surového mäsa.“

„Askéta Gotama sa zdržiava prijímania žien a dievčat.“

„Askéta Gotama sa zdržiava prijímania otrokýň a otrokov.“

„Askéta Gotama sa zdržiava prijímania kôz a oviec.“

„Askéta Gotama sa zdržiava prijímania sliepok a ošípaných.“

„Askéta Gotama sa zdržiava prijímania slonov, dobytka, koní a kobýl.“

„Askéta Gotama sa zdržiava prijímania polí a pozemkov.“

„Askéta Gotama sa zdržiava doručovania správ a predmetov.“

„Askéta Gotama sa zdržiava kupovania a predávania.“

„Askéta Gotama sa zdržiava podvádzania s váhami, mincami a mierami.“

„Askéta Gotama sa zdržiava úplatkárstva, klamstva, podvodu a nečestných praktík.“

„Askéta Gotama sa zdržiava mrzačenia, zabíjania, väznenia, lúpeží na cestách, plienenia a násilných činov.“ Takto, mnísi, by mohol hovoriť neprebudený človekputhujjana, keď chváli toho, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata.

Kratšia časť o cnosticūḷasīla je ukončená.

11. Kým niektorí ctihodní askéti a brahmanibrāhmaṇā po prijatí pokrmu darovaného z viery ničia semená a rastlinybījagāmabhūtagāma: či už rastliny rozmnožujúce sa koreňmi, stonkami, článkami, výhonkami alebo semenami, askéta Gotama sa takéhoto ničenia semien a rastlín zdržiava. Takto, mnísi, by mohol hovoriť neprebudený človekputhujjana, keď chváli toho, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata.

12. Kým niektorí ctihodní askéti a brahmanibrāhmaṇā po prijatí pokrmu darovaného z viery používajú veci nahromadené do zásobysannidhikāraparibhoga: jedlo, nápoje, odevy, dopravné prostriedky, lôžka, vône a ďalšie hmotné potreby, askéta Gotama sa používania takto nahromadených vecí zdržiava. Takto, mnísi, by mohol hovoriť neprebudený človekputhujjana, keď chváli toho, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata.

13. Kým niektorí ctihodní askéti a brahmanibrāhmaṇā, po tom, čo prijali jedlo darované z viery, trávia čas návštevami nevhodných predstavenívisūkadassana – ako sú tanec, spev, hudba na nástrojoch, divadelné predstavenia, recitácie balád, tlieskanie, rytmické udieranie rúk, bubnovanie, bábkové predstavenia, akrobatické vystúpenia Caṇḍálov na tyčiach, šplhanie po tyči, umývanie kostí, zápasy slonov, zápasy koní, zápasy byvolov, zápasy býkov, zápasy kôz, zápasy baranov, kohútie zápasy, prepeličie zápasy, boj s palicami, box, zápasenie, hrané boje, zoskupovanie vojsk, bojové formácie a prehliadky vojsk – askéta Gotama sa zdržiava navštevovania takýchto nevhodných predstavenívisūkadassana. Takto, mnísi, by mohol hovoriť svetský človekputhujjana, keď chváli toho, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata.

14. Kým niektorí ctihodní askéti a brahmanibrāhmaṇā po prijatí jedla darovaného z viery sa venujú hrám a zábavám vedúcim k nedbanlivostipamādaṭṭhānānuyoga: doskovým hrám s ôsmimi alebo desiatimi radmi polí, hre na pomyselnej doske, skákacím hrám podľa obrazcov nakreslených na zemi, hre s vyberaním paličiek alebo kamienkov z kôpky, hrám s kockami, hre s odbíjaním krátkej paličky dlhou, hre s vytváraním obrazcov pomocou paličiek, hrám s guľôčkami, fúkaniu do píšťaliek z listov, hrám s hračkárskymi pluhmi, kotrmelcom, hrám s veterníkmi, hračkárskymi mierkami, vozíkmi a lukmi, hádaniu písmen, hádaniu myšlienok a napodobňovaniu telesných postihnutí, askéta Gotama sa zdržiava takýchto hier a zábav. Takto, mnísi, by mohol hovoriť neprebudený človekputhujjana, keď chváli toho, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata.

15. Kým niektorí ctihodní askéti a brahmanibrāhmaṇā po prijatí jedla darovaného z viery používajú vysoké, honosné lôžka a sedadláuccāsayanamahāsayana: veľké pohovky, pohovky s vyrezávanými postavami zvierat, prikrývky s dlhým vlasom, pestrofarebné vlnené prikrývky, biele vlnené prikrývky, vlnené prikrývky zdobené kvetinovými vzormi, matrace plnené bavlnou, vlnené prikrývky zdobené postavami zvierat, prikrývky so strapcami na oboch stranách alebo na jednej strane, hodvábne prikrývky zdobené drahokamami, jemné hodvábne prikrývky, veľké tanečné koberce, prikrývky na slony, kone a vozy, koberce z antilopej kože, jemné prikrývky z kože jeleňa kadali, lôžka s baldachýnom a pohovky s červenými poduškami pri hlave a nohách, askéta Gotama sa zdržiava používania takýchto vysokých, honosných lôžok a sedadieluccāsayanamahāsayana. Takto, mnísi, by mohol hovoriť neprebudený človekputhujjana, keď chváli toho, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata.

16. Kým niektorí ctihodní askéti a brahmanibrāhmaṇā po prijatí jedla darovaného z viery dbajú o svoj vzhľad a zdobia samaṇḍanavibhūsanaṭṭhānānuyoga: potierajú si telo voňavými práškami, masírujú sa olejmi, kúpu sa vo voňavej vode, nechávajú si masírovať končatiny, používajú zrkadlá a očné masti, nosia vence, parfumujú sa, nanášajú si na tvár púder a líčidlá, nosia náramky a čelenky, ozdobné palice a puzdrá, meče, slnečníky, zdobené sandále, turbany, šperky, vejáre z jačieho chvosta a biele odevy s dlhými strapcami, askéta Gotama sa zdržiava takéhoto skrášľovania a zdobeniamaṇḍanavibhūsanaṭṭhānānuyoga. Takto, mnísi, by mohol hovoriť neprebudený človekputhujjana, keď chváli toho, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata.

17. Kým niektorí ctihodní askéti a brahmanibrāhmaṇā po prijatí pokrmu darovaného z viery vedú takéto nízke rozhovorytiracchānakathā: rozprávajú o kráľoch, o zlodejoch, o veľkých ministroch, o armádach, o nebezpečenstvách, o vojnách, o jedle, o nápojoch, o odevoch, o ubytovaní, o vencoch, o parfumoch, o príbuzných, o dopravných prostriedkoch, o dedinách, o trhových mestečkách, o mestách, o provinciách, o ženách, o hrdinoch, o uliciach, o napájadlách, o predkoch a o rôznych veciach, špekulujú o svete a oceáne a rozprávajú o existencii a neexistencii, askéta Gotama sa zdržiava takýchto nízkych rozhovorovtiracchānakathā. Takto, mnísi, by mohol hovoriť neprebudený človekputhujjana, keď chváli toho, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata.

18. Kým niektorí ctihodní askéti a brahmanibrāhmaṇā po prijatí jedla darovaného z viery vedú takéto sporné rozhovory: „Ty nepoznáš toto UčenieDhamma a DisciplínuVinaya; ja poznám toto UčenieDhamma a DisciplínuVinaya. Ako by si mohol poznať toto UčenieDhamma a DisciplínuVinaya? Ty praktizuješ nesprávne; ja praktizujem správne. Moja reč je súvislá; tvoja nie je. Čo si mal povedať skôr, si povedal neskôr; čo si mal povedať neskôr, si povedal skôr. To, čo si tak dlho obhajoval, bolo vyvrátené. Tvoje tvrdenie bolo vyvrátené. Bol si porazený. Choď a pokús sa zachrániť svoje tvrdenie alebo sa z toho vymotať, ak to dokážeš!“, askéta Gotama sa zdržiava takýchto sporných rozhovorov. Takto, mnísi, by mohol hovoriť neprebudený človekputhujjana, keď chváli toho, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata.

19. Kým niektorí ctihodní askéti a brahmanibrāhmaṇā po prijatí pokrmu darovaného z viery doručujú správy a predmetydūteyyapahiṇagamana pre kráľov, vysokých kráľovských ministrov, šľachticov, brahmanovbrāhmaṇānaṃ, hlavy rodín alebo princov, s pokynmi ako: „Choď sem, choď tam, vezmi toto, prines tamto odtiaľ“, askéta Gotama sa zdržiava doručovania správ a predmetovdūteyyapahiṇagamana. Takto, mnísi, by mohol hovoriť neprebudený človekputhujjana, keď chváli toho, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata.

20. Kým niektorí ctihodní askéti a brahmanibrāhmaṇā po prijatí pokrmu darovaného z viery podvádzajúkuhanā, pochlebujúlapanā, naznačujú svoje želanianemittikatā, znevažujú druhýchnippesikatā a usilujú sa získať ďalší prospech pomocou už získaného prospechulābhena lābhaṃ nijigīsanatā, askéta Gotama sa zdržiava takéhoto podvádzania a pochlebovania. Takto, mnísi, by mohol hovoriť neprebudený človekputhujjana, keď chváli toho, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata.

Stredná časť o cnostiMajjhimasīla je ukončená.

21. Kým niektorí ctihodní askéti a brahmanibrāhmaṇā po prijatí pokrmu darovaného z viery si zarábajú na živobytie nesprávnym spôsobommicchājīva pomocou takýchto nízkych umenítiracchānavijjā: veštia podľa čiar a ďalších znakov na dlaniach a chodidláchaṅga; vykladajú znamenia a predzvesti, nebeské úkazy a sny; veštia podľa telesných znakov, ako sú tvar a proporcie hlavy, črty tváre, tvar nosa, očí a uší, znamienka na koži a celková stavba telalakkhaṇa; veštia podľa stôp po ohlodaní látky myšami; vykonávajú ohňové obety, obety naberačkou, obety z pliev, ryžového prášku, ryžových zŕn, ghí a oleja, obety z úst a krvné obety; veštia podľa znakov na prstoch; určujú priaznivosť miest na stavbu domov a zakladanie záhrad; zaoberajú sa zaklínadlami, veštením pre kráľov a radcov, kúzlami proti démonom na pohrebiskách, vyháňaním duchov, zemskou mágiou, zaklínaním hadov, znalosťou jedov a magickými praktikami súvisiacimi so škorpiónmi, potkanmi, vtákmi a vranami; predpovedajú dĺžku života, používajú ochranné zaklínadlá proti šípom a vykladajú znamenia z hlasov a správania zvierat, askéta Gotama sa zdržiava takýchto nízkych umení a nesprávneho spôsobu obživy. Takto, mnísi, by mohol hovoriť neprebudený človekputhujjana, keď chváli toho, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata.

22. Kým niektorí ctihodní askéti a brahmanibrāhmaṇā po prijatí pokrmu darovaného z viery si zarábajú na živobytie nesprávnym spôsobommicchājīva pomocou takýchto nízkych umenítiracchānavijjā: veštia podľa znakov na drahokamoch, odevoch, paliciach, nožoch, mečoch, šípoch, lukoch a iných zbraniach; podľa telesných znakov žien, mužov, chlapcov, dievčat, otrokov a otrokýň; podľa znakov slonov, koní, byvolov, býkov, dobytka, kôz, baranov, hydiny, prepelíc, leguánov, náušníc, korytnačiek a zveri, askéta Gotama sa zdržiava takýchto nízkych umení a nesprávneho spôsobu obživy. Takto, mnísi, by mohol hovoriť neprebudený človekputhujjana, keď chváli toho, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata.

23. Kým niektorí ctihodní askéti a brahmanibrāhmaṇā po prijatí pokrmu darovaného z viery si zarábajú na živobytie nesprávnym spôsobommicchājīva pomocou takýchto nízkych umenítiracchānavijjā a predpovedajú: „Králi vytiahnu do boja“; „Králi nevytiahnu do boja“; „Naši králi zaútočia“; „Nepriateľskí králi ustúpia“; „Nepriateľskí králi zaútočia“; „Naši králi ustúpia“; „Naši králi zvíťazia“; „Nepriateľskí králi budú porazení“; „Nepriateľskí králi zvíťazia“; „Naši králi budú porazení“; „Takto jeden zvíťazí a druhý bude porazený“, askéta Gotama sa zdržiava takýchto nízkych umení a nesprávneho spôsobu obživy. Takto, mnísi, by mohol hovoriť neprebudený človekputhujjana, keď chváli toho, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata.

24. Kým niektorí ctihodní askéti a brahmanibrāhmaṇā po prijatí pokrmu darovaného z viery si zarábajú na živobytie nesprávnym spôsobommicchājīva pomocou takýchto nízkych umenítiracchānavijjā a predpovedajú: „Dôjde k zatmeniu Mesiaca“; „Dôjde k zatmeniu Slnka“; „Dôjde k zákrytu súhvezdí“; „Mesiac a Slnko sa budú pohybovať po svojej správnej dráhe“; „Mesiac a Slnko sa odchýlia od svojej dráhy“; „Súhvezdia sa budú pohybovať po svojej správnej dráhe“; „Súhvezdia sa odchýlia od svojej dráhy“; „Dôjde k pádu meteorov“; „Na obzore sa objaví neobvyklá žiara“; „Dôjde k zemetraseniu“; „Ozve sa nebeské hrmenie“; „Dôjde k východu, západu, zatieneniu a vyjasneniu Mesiaca, Slnka a súhvezdí“; a predpovedajú, aké následky bude mať zatmenie Mesiaca; aké následky bude mať zatmenie Slnka; aké následky bude mať zákryt súhvezdí; aké následky bude mať správny pohyb Mesiaca a Slnka; aké následky bude mať odchýlenie Mesiaca a Slnka od ich dráhy; aké následky bude mať správny pohyb súhvezdí; aké následky bude mať odchýlenie súhvezdí od ich dráhy; aké následky bude mať pád meteorov; aké následky bude mať neobvyklá žiara na obzore; aké následky bude mať zemetrasenie; aké následky bude mať nebeské hrmenie; a aké následky bude mať východ, západ, zatienenie a vyjasnenie Mesiaca, Slnka a súhvezdí, askéta Gotama sa zdržiava takýchto nízkych umení a nesprávneho spôsobu obživy. Takto, mnísi, by mohol hovoriť neprebudený človekputhujjana, keď chváli toho, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata.

25. Kým niektorí ctihodní askéti a brahmanibrāhmaṇā po prijatí pokrmu darovaného z viery si zarábajú na živobytie nesprávnym spôsobommicchājīva pomocou takýchto nízkych umenítiracchānavijjā a predpovedajú: „Bude hojne pršať“; „Bude sucho“; „Bude prosperita“; „Bude hladomor“; „Bude bezpečne“; „Bude nebezpečenstvo“; „Bude choroba“; „Bude zdravie“; alebo sa venujú vedeniu účtov, počítaniu, vykonávaniu výpočtov, skladaniu básní či sofistikelokāyata, askéta Gotama sa zdržiava takýchto nízkych umení a nesprávneho spôsobu obživy. Takto, mnísi, by mohol hovoriť neprebudený človekputhujjana, keď chváli toho, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata.

26. Kým niektorí ctihodní askéti a brahmanibrāhmaṇā po prijatí pokrmu darovaného z viery si zarábajú na živobytie nesprávnym spôsobommicchājīva pomocou takýchto nízkych umenítiracchānavijjā: dohadujú manželstvá, pri ktorých sa nevesta privádza alebo odovzdáva, sprostredkúvajú zásnuby a rozchody; pomocou kúziel spôsobujú zhromažďovanie alebo rozptýlenie majetku, robia ľudí príťažlivými alebo nepríťažlivými a snažia sa udržať ohrozené tehotenstvo; pomocou zaklínadiel zväzujú jazyk, znehybňujú čeľusť, prednášajú zaklínadlá nad rukami, čeľusťou a uchom; vyvolávajú duchov do zrkadla alebo mladého dievčaťa a kladú im otázky, kladú otázky božstvám; uctievajú Slnko a Veľkého BrahmuMahābrahmā; pomocou zaklínadiel chrlia oheň z úst a privolávajú šťastie a priazeň osudu, askéta Gotama sa zdržiava takýchto nízkych umení a nesprávneho spôsobu obživy. Takto, mnísi, by mohol hovoriť neprebudený človekputhujjana, keď chváli toho, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata.

27. Kým niektorí ctihodní askéti a brahmanibrāhmaṇā po prijatí pokrmu darovaného z viery si zarábajú na živobytie nesprávnym spôsobommicchājīva pomocou takýchto nízkych umenítiracchānavijjā: vykonávajú obrady na odvrátenie nešťastia a splnenie želaní, obrady spojené s duchmibhūtakammaṃ a obrady spojené so zemoubhūrikammaṃ; pomocou zaklínadiel obnovujú mužnosť alebo spôsobujú impotenciu; pripravujú miesta na stavbuvatthukammaṃ a posväcujú ichvatthuparikammaṃ; vykonávajú rituálne vyplachovanie úst a kúpanie a prinášajú zápalné obety; podávajú prostriedky na vyvolanie vracania a prečistenia, prostriedky na prečistenie hornej a dolnej časti tela a na prečistenie hlavy; pripravujú liečivé oleje do uší, očné a nosové lieky, ostré a upokojujúce očné masti; venujú sa očnému lekárstvu, chirurgii a liečeniu detí; podávajú lieky z koreňov a ďalšie liečivé prípravky, askéta Gotama sa zdržiava takýchto nízkych umení a nesprávneho spôsobu obživy. Takto, mnísi, by mohol hovoriť neprebudený človekputhujjana, keď chváli toho, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata.

Toto, mnísi, sú iba drobné, menej významné záležitosti týkajúce sa cnostisīla, za ktoré by mohol neprebudený človekputhujjana chváliť toho, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata.

Veľká časť o cnostisīla je ukončená.

28. Mnísi, existujú aj iné vlastnostidhammā: hlboké, ťažko postrehnuteľné, ťažko pochopiteľné, pokojné, vznešené, presahujúce dosah rozumového uvažovania, jemné a poznateľné iba múdrymi, ktoré ten, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata sám priamo spoznal a uskutočnil a ktoré následne objasňuje. O týchto vlastnostiach by mali hovoriť tí, ktorí chcú správne a v súlade so skutočnosťou chváliť toho, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata.

A aké sú, mnísi, tieto hlboké, ťažko postrehnuteľné, ťažko pochopiteľné, pokojné, vznešené, presahujúce dosah rozumového uvažovania, jemné a poznateľné iba múdrymi vlastnosti, ktoré ten, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata sám priamo spoznal a uskutočnil a ktoré následne objasňuje a o ktorých by mali hovoriť tí, ktorí chcú správne a v súlade so skutočnosťou chváliť toho, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata?

29. Mnísi, existujú askéti a brahmanibrāhmaṇā, ktorí si vytvárajú predstavy o minulosti a zastávajú názory týkajúce sa minulosti. Na osemnástich základoch predkladajú rozličné tvrdenia o minulosti.

Na základe čoho a v súvislosti s čím títo ctihodní askéti a brahmanibrāhmaṇā, ktorí si vytvárajú predstavy o minulosti a zastávajú názory týkajúce sa minulosti, predkladajú rozličné tvrdenia o minulosti na osemnástich základoch?

30. Mnísi, existujú askéti a brahmanibrāhmaṇā, ktorí sú stúpencami učenia o večnosti a na štyroch základoch tvrdia, že vlastné jaattā a svet sú večné.

A na základe čoho a v súvislosti s čím títo ctihodní askéti a brahmanibrāhmaṇā, ktorí sú stúpencami učenia o večnosti, tvrdia na štyroch základoch, že vlastné ja a svet sú večné?

31. Tu, mnísi, niektorý askéta alebo brahmanbrāhmaṇo prostredníctvom horlivosti, úsilia, vytrvalého praktizovania, dôslednosti a správneho zamerania pozornosti dosiahne také sústredenie myslecetosamādhi, že si so sústredenou mysľou spomína na svoje mnohé minulé životypubbenivāsa. To znamená: jeden život, dva životy, tri životy, štyri životy, päť životov, desať životov, dvadsať životov, tridsať životov, štyridsať životov, päťdesiat životov, sto životov, tisíc životov, sto tisíc životov, mnoho stoviek životov, mnoho tisícov životov a mnoho státisícov životov.

„V tom živote som mal takéto meno, pochádzal som z takéhoto rodu, mal som takýto vzhľad, takúto stravu, zažíval som takéto potešenie a bolesť a môj život trval takto dlho. Keď som tam zomrel, znovu som sa zrodil na inom mieste. Aj tam som mal takéto meno, pochádzal som z takéhoto rodu, mal som takýto vzhľad, takúto stravu, zažíval som takéto potešenie a bolesť a môj život trval takto dlho. Keď som tam zomrel, znovu som sa zrodil tu.“

Takto si spomína na svoje mnohé minulé životy s ich okolnosťami a podrobnosťami.

Hovorí takto: „Vlastné jaattā a svet sú večné, neplodné, pevné ako vrchol hory a stabilné ako stĺp. Bytosti putujú, prechádzajú kolobehom znovuzrodeniasaṃsaranti, umierajú a znovu sa rodia, no to, čo je večné, naďalej existuje.

Prečo je to tak? Pretože prostredníctvom horlivosti, úsilia, vytrvalého praktizovania, dôslednosti a správneho zamerania pozornosti dosahujem také sústredenie myslecetosamādhi, že si so sústredenou mysľou spomínam na svoje mnohé minulé životypubbenivāsa. To znamená: jeden život, dva životy, tri životy, štyri životy, päť životov, desať životov, dvadsať životov, tridsať životov, štyridsať životov, päťdesiat životov, sto životov, tisíc životov, sto tisíc životov, mnoho stoviek životov, mnoho tisícov životov a mnoho státisícov životov.

‚V tom živote som mal takéto meno, pochádzal som z takéhoto rodu, mal som takýto vzhľad, takúto stravu, zažíval som takéto potešenie a bolesť a môj život trval takto dlho. Keď som tam zomrel, znovu som sa zrodil na inom mieste. Aj tam som mal takéto meno, pochádzal som z takéhoto rodu, mal som takýto vzhľad, takúto stravu, zažíval som takéto potešenie a bolesť a môj život trval takto dlho. Keď som tam zomrel, znovu som sa zrodil tu.‘

Takto si spomínam na svoje mnohé minulé životy s ich okolnosťami a podrobnosťami. Na základe toho viem, že vlastné ja a svet sú večné, neplodné, pevné ako vrchol hory a stabilné ako stĺp. Bytosti putujú, prechádzajú kolobehom znovuzrodenia, umierajú a znovu sa rodia, no to, čo je večné, naďalej existuje.“

Toto, mnísi, je prvý základ, na základe ktorého a v súvislosti s ktorým niektorí askéti a brahmanibrāhmaṇā, ktorí sú stúpencami učenia o večnosti, vyhlasujú, že vlastné ja a svet sú večné.

32. A po druhé, na základe čoho a v súvislosti s čím títo ctihodní askéti a brahmanibrāhmaṇā, ktorí sú stúpencami učenia o večnosti, tvrdia, že vlastné ja a svet sú večné?

Tu, mnísi, niektorý askéta alebo brahmanbrāhmaṇo prostredníctvom horlivosti, úsilia, vytrvalého praktizovania, dôslednosti a správneho zamerania pozornosti dosiahne také sústredenie myslecetosamādhi, že si so sústredenou mysľou spomína na svoje mnohé minulé životypubbenivāsa.

To znamená: jeden eón zániku a opätovného vzniku svetasaṃvaṭṭavivaṭṭa, dva eóny zániku a opätovného vzniku sveta, tri eóny zániku a opätovného vzniku sveta, štyri eóny zániku a opätovného vzniku sveta, päť eónov zániku a opätovného vzniku sveta a desať eónov zániku a opätovného vzniku sveta.

„V tom živote som mal takéto meno, pochádzal som z takéhoto rodu, mal som takýto vzhľad, takúto stravu, zažíval som takéto potešenie a bolesť a môj život trval takto dlho. Keď som tam zomrel, znovu som sa zrodil na inom mieste. Aj tam som mal takéto meno, pochádzal som z takéhoto rodu, mal som takýto vzhľad, takúto stravu, zažíval som takéto potešenie a bolesť a môj život trval takto dlho. Keď som tam zomrel, znovu som sa zrodil tu.“

Takto si spomína na svoje mnohé minulé životy s ich okolnosťami a podrobnosťami.

Hovorí takto: „Vlastné jaattā a svet sú večné, neplodné, pevné ako vrchol hory a stabilné ako stĺp mestskej brány. Bytosti putujú, prechádzajú kolobehom znovuzrodenia, umierajú a znovu sa rodia, no to, čo je večné, zostáva nemenné.

Prečo je to tak? Pretože prostredníctvom horlivosti, úsilia, vytrvalého praktizovania, dôslednosti a správneho zamerania pozornosti dosahujem také sústredenie myslecetosamādhi, že si so sústredenou mysľou spomínam na svoje mnohé minulé životypubbenivāsa. To znamená: jeden eón zániku a opätovného vzniku svetasaṃvaṭṭavivaṭṭa, dva eóny, tri eóny, štyri eóny, päť eónov a desať eónov zániku a opätovného vzniku sveta.

V tom živote som mal takéto meno, pochádzal som z takéhoto rodu, mal som takýto vzhľad, takúto stravu, zažíval som takéto potešenie a bolesť a môj život trval takto dlho. Keď som tam zomrel, znovu som sa zrodil na inom mieste. Aj tam som mal takéto meno, pochádzal som z takéhoto rodu, mal som takýto vzhľad, takúto stravu, zažíval som takéto potešenie a bolesť a môj život trval takto dlho. Keď som tam zomrel, znovu som sa zrodil tu.

Takto si spomínam na svoje mnohé minulé životy s ich okolnosťami a podrobnosťami. Na základe toho viem, že vlastné ja a svet sú večné, neplodné, pevné ako vrchol hory a stabilné ako stĺp mestskej brány. Bytosti putujú, prechádzajú kolobehom znovuzrodenia, umierajú a znovu sa rodia, no to, čo je večné, zostáva nemenné.“

Toto, mnísi, je druhý základ, na základe ktorého a v súvislosti s ktorým niektorí askéti a brahmanibrāhmaṇā, ktorí sú stúpencami učenia o večnosti, tvrdia, že vlastné ja a svet sú večné.

33. A po tretie, na základe čoho a v súvislosti s čím títo ctihodní askéti a brahmanibrāhmaṇā, ktorí sú stúpencami učenia o večnosti, tvrdia, že vlastné ja a svet sú večné?

Tu, mnísi, niektorý askéta alebo brahmanbrāhmaṇo prostredníctvom horlivosti, úsilia, vytrvalého praktizovania, dôslednosti a správneho zamerania pozornosti dosiahne také sústredenie myslecetosamādhi, že si so sústredenou mysľou spomína na svoje mnohé minulé životypubbenivāsa.

To znamená: desať eónov zániku a opätovného vzniku svetasaṃvaṭṭavivaṭṭāni, dvadsať eónov zániku a opätovného vzniku sveta, tridsať eónov zániku a opätovného vzniku sveta a štyridsať eónov zániku a opätovného vzniku sveta.

„V tom živote som mal takéto meno, pochádzal som z takéhoto rodu, mal som takýto vzhľad, takúto stravu, zažíval som takéto potešenie a bolesť a môj život trval takto dlho. Keď som tam zomrel, znovu som sa zrodil na inom mieste. Aj tam som mal takéto meno, pochádzal som z takéhoto rodu, mal som takýto vzhľad, takúto stravu, zažíval som takéto potešenie a bolesť a môj život trval takto dlho. Keď som tam zomrel, znovu som sa zrodil tu.“

Takto si spomína na svoje mnohé minulé životy s ich okolnosťami a podrobnosťami.

Hovorí takto: „Vlastné jaattā a svet sú večné, neplodné, pevné ako vrchol hory a stabilné ako stĺp mestskej brány. Bytosti putujú, prechádzajú kolobehom znovuzrodenia, umierajú a znovu sa rodia, no to, čo je večné, zostáva nemenné.

Prečo je to tak? Pretože prostredníctvom horlivosti, úsilia, vytrvalého praktizovania, dôslednosti a správneho zamerania pozornosti dosahujem také sústredenie myslecetosamādhi, že si so sústredenou mysľou spomínam na svoje mnohé minulé životypubbenivāsa. To znamená: desať eónov zániku a opätovného vzniku svetasaṃvaṭṭavivaṭṭāni, dvadsať eónov zániku a opätovného vzniku sveta, tridsať eónov zániku a opätovného vzniku sveta a štyridsať eónov zániku a opätovného vzniku sveta.

‚V tom živote som mal takéto meno, pochádzal som z takéhoto rodu, mal som takýto vzhľad, takúto stravu, zažíval som takéto potešenie a bolesť a môj život trval takto dlho. Keď som tam zomrel, znovu som sa zrodil na inom mieste. Aj tam som mal takéto meno, pochádzal som z takéhoto rodu, mal som takýto vzhľad, takúto stravu, zažíval som takéto potešenie a bolesť a môj život trval takto dlho. Keď som tam zomrel, znovu som sa zrodil tu.‘

Takto si spomínam na svoje mnohé minulé životy s ich okolnosťami a podrobnosťami. Na základe toho viem, že vlastné ja a svet sú večné, neplodné, pevné ako vrchol hory a stabilné ako stĺp mestskej brány. Bytosti putujú, prechádzajú kolobehom znovuzrodenia, umierajú a znovu sa rodia, no to, čo je večné, zostáva nemenné.“

Toto, mnísi, je tretí základ, na základe ktorého a v súvislosti s ktorým niektorí askéti a brahmanibrāhmaṇā, ktorí sú stúpencami učenia o večnosti, tvrdia, že vlastné ja a svet sú večné.

34. A po štvrté, na základe čoho a v súvislosti s čím títo ctihodní askéti a brahmanibrāhmaṇā, ktorí sú stúpencami učenia o večnosti, tvrdia, že vlastné ja a svet sú večné?

Tu, mnísi, je istý askéta alebo brahmanbrāhmaṇo, ktorý sa opiera o rozumové uvažovanie a skúmanie. Na základe vlastného uvažovania a skúmania dospeje k tomuto záveru:

„Vlastné jaattā a svet sú večné, neplodné, pevné ako vrchol hory a stabilné ako stĺp mestskej brány. Hoci bytosti putujú, prechádzajú kolobehom znovuzrodenia, umierajú a znovu sa rodia, vlastné ja a svet zostávajú po celú večnosť rovnaké.“

Toto, mnísi, je štvrtý základ, na základe ktorého a v súvislosti s ktorým niektorí askéti a brahmanibrāhmaṇā, ktorí sú stúpencami učenia o večnosti, tvrdia, že vlastné ja a svet sú večné.

35. Mnísi, práve na týchto štyroch základoch askéti a brahmanibrāhmaṇā, ktorí sú stúpencami učenia o večnosti, tvrdia, že vlastné jaattā a svet sú večné. Akíkoľvek askéti alebo brahmanibrāhmaṇā, ktorí sú stúpencami učenia o večnosti a tvrdia, že vlastné ja a svet sú večné, všetci tak robia na týchto štyroch základoch alebo na jednom z nich. Okrem týchto základov neexistuje žiadny ďalší.

36. Toto, mnísi, ten, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata chápe: „Tieto základy názorov, keď sú takto prijaté a takto uchopené, vedú k takémuto osudu a takémuto stavu v ďalšej existencii.“

Ten, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata to chápe a chápe aj to, čo toto poznanie presahuje. Ani na tomto poznaní však nelipne. A pretože na ňom nelipne, sám priamo spoznal úplné utíšenienibbuti. Keď spoznal také, aké skutočne sú, vznik a zánik pocitov, potešenie, ktoré prinášajú, ich nebezpečenstvo a únik z nich, ten, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata, mnísi, je oslobodený bez lipnutiaanupādāvimutto.

37. Toto, mnísi, sú tie hlboké, ťažko postrehnuteľné, ťažko pochopiteľné, pokojné, vznešené, nedostupné samotným uvažovaním, jemné vlastnosti poznateľné múdrymi, ktoré ten, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata sám priamo spoznal a uskutočnil a ktoré následne objasňuje. Práve o nich by mali hovoriť tí, ktorí chcú správne a v súlade so skutočnosťou chváliť toho, ktorý kráča cestou pravdyTathāgata.

38. Mnísi, existujú askéti a brahmanibrāhmaṇā, ktorí zastávajú učenie o čiastočnej večnosti a čiastočnej nevečnosti a tvrdia, že vlastné jaattā a svet sú sčasti večné a sčasti nie sú večné. Svoje tvrdenie zakladajú na štyroch základoch.

A na základe čoho a v súvislosti s čím títo ctihodní askéti a brahmanibrāhmaṇā, ktorí zastávajú učenie o čiastočnej večnosti a čiastočnej nevečnosti, tvrdia na štyroch základoch, že vlastné ja a svet sú sčasti večné a sčasti nie sú večné?

39. Existuje, mnísi, čas, keď sa po uplynutí veľmi dlhého obdobia tento svet začne rozpadať. Keď svet podlieha rozpadu, bytosti sa z väčšej časti znovuzrodia vo svete žiarivých bytostíĀbhassara. Tam sú utvorené mysľou, živia sa blaženosťou, samy vyžarujú svetlo, pohybujú sa vzduchom a prebývajú v žiarivej kráse. Zostávajú tam veľmi dlhý čas.

40. Existuje, mnísi, čas, keď sa po uplynutí veľmi dlhého obdobia tento svet začne opätovne formovať. Keď sa svet opätovne formuje, objaví sa prázdny Brahmov príbytokbrahmavimāna. Potom určitá bytosť po vyčerpaní dĺžky svojho života alebo svojich zásluh zomrie vo svete žiarivých bytostíĀbhassara a znovuzrodí sa v tomto prázdnom Brahmovom príbytkubrahmavimāna. Tam je utvorená mysľou, živí sa blaženosťou, žiari vlastným svetlom, pohybuje sa vzduchom a prebýva v žiarivej kráse. Zostáva tam veľmi dlhý čas.

41. Keď tam dlho prebýva sám, vznikne v ňom nespokojnosť a nepokoj a zatúži: „Keby sem prišli aj iné bytosti!“ Potom iné bytosti po vyčerpaní dĺžky svojho života alebo svojich zásluh zomrú medzi žiarivými bytosťamiĀbhassara a znovuzrodia sa v Brahmovom príbytkubrahmavimāna v spoločnosti tejto bytosti. Aj ony sú utvorené mysľoumanomayā, živia sa blaženosťoupītibhakkhā, samy vyžarujú svetlosayaṃpabhā, pohybujú sa vzduchom a prebývajú v žiarivej krásesubhaṭṭhāyino. Zostávajú tam veľmi dlhý čas.

42. Tam, mnísi, si bytosť, ktorá sa zrodila ako prvá, pomyslí: „Ja som BrahmáBrahmā, Veľký BrahmáMahābrahmā, premáhajúci, nepremožený, vševidiaci, mocný vládca, pán, tvorca, stvoriteľ, najvyšší, usporiadateľ, zvrchovaný vládca a otec všetkých bytostí, ktoré existovali a ktoré ešte len budú existovať. Tieto bytosti som stvoril ja. Prečo je to tak? Pretože predtým som si pomyslel: ‚Keby sem prišli aj iné bytosti!‘ Také bolo moje želanie a tieto bytosti sem prišli.“

Aj bytosti, ktoré sa tam zrodili neskôr, si pomyslia: „Tento ctihodný je BrahmáBrahmā, Veľký BrahmáMahābrahmā, premáhajúci, nepremožený, vševidiaci, mocný vládca, pán, tvorca, stvoriteľ, najvyšší, usporiadateľ, zvrchovaný vládca a otec všetkých bytostí, ktoré existovali a ktoré ešte len budú existovať. Boli sme stvorení týmto ctihodným Brahmombrahmunā. Prečo je to tak? Pretože sme videli, že sa tu zrodil ako prvý, zatiaľ čo my sme sa zrodili až po ňom.“

43. Mnísi, bytosť, ktorá sa tam zrodila ako prvá, žije dlhšie, je krajšia a mocnejšia. Bytosti, ktoré sa zrodili neskôr, žijú kratšie, sú menej krásne a menej mocné.

44. Mnísi, môže sa stať, že určitá bytosť po smrti v tomto spoločenstve sa znovuzrodí v tomto svete. Po svojom znovuzrodení opustí rodinný život a odíde do bezdomovectvaanagāriyaṃ. Keď opustí rodinný život a odíde do bezdomovectva, prostredníctvom horlivosti, úsilia, vytrvalého praktizovania, dôslednosti a správneho zamerania pozornosti dosiahne také sústredenie myslecetosamādhi, že si so sústredenou mysľou spomína na túto predchádzajúcu existenciupubbenivāsaṃ, ale na žiadnu skoršiu.

Hovorí takto: „Ten ctihodný BrahmáBrahmā, Veľký BrahmáMahābrahmā, premáhajúci, nepremožený, vševidiaci, mocný vládca, pán, tvorca, stvoriteľ, najvyšší, usporiadateľ, zvrchovaný vládca a otec všetkých bytostí, ktoré už vznikli a ktoré ešte len vzniknú, ktorým sme boli stvorení, je trvalý, pevný, večný a nepodlieha zmene. Taký zostane po celú večnosť. My, ktorých stvoril tento ctihodný BrahmáBrahmā, sme však pominuteľní, nestáli, krátkovekí, podliehame smrti a zrodili sme sa v tomto stave existencie.“

Toto, mnísi, je prvý základ, na základe ktorého a v súvislosti s ktorým niektorí askéti a brahmanibrāhmaṇā, ktorí zastávajú učenie o čiastočnej večnosti a čiastočnej nevečnosti, tvrdia, že vlastné jaattā a svet sú sčasti večné a sčasti nie sú večné.

45. A po druhé, na základe čoho a v súvislosti s čím títo ctihodní askéti a brahmanibrāhmaṇā, ktorí zastávajú učenie o čiastočnej večnosti a čiastočnej nevečnosti, tvrdia, že vlastné ja a svet sú sčasti večné a sčasti nie sú večné?

Existujú, mnísi, dévoviadevā nazývaní „skazení hroukhiḍḍāpadosikā“. Príliš dlho sa oddávajú smiechu, hre a zábave. Keď sa takto príliš dlho oddávajú smiechu, hre a zábave, strácajú všímavosťsati. V dôsledku straty všímavosti títo dévoviadevā zomierajú a opúšťajú toto spoločenstvo.

46. Mnísi, môže sa stať, že určitá bytosť po smrti v tomto spoločenstve sa znovuzrodí v tomto svete. Po svojom znovuzrodení opustí rodinný život a odíde do bezdomovectvaanagāriya. Prostredníctvom horlivosti, úsilia, vytrvalosti, usilovnosti a správnej pozornosti dosiahne také sústredenie myslecetosamādhi, že si so sústredenou mysľou spomína na svoj predchádzajúci životpubbenivāsa, ale na nič, čo mu predchádzalo.

Hovorí takto: „Tí ctihodní dévoviadevā, ktorí nie sú skazení hroukhiḍḍāpadosikā, neoddávajú sa príliš dlho smiechu, hre a zábave. Keďže sa príliš dlho neoddávajú smiechu, hre a zábave, nestrácajú pozornosťsati. A keďže nestrácajú pozornosť, títo dévovia neopúšťajú túto skupinu bytostí. Sú trvalíniccā, stabilnídhuvā, večnísassatā, nepodliehajú zmeneavipariṇāmadhammā a zostávajú takí po celú večnosť. My sme však patrili medzi dévovdevā skazených hrou. Príliš dlho sme sa oddávali smiechu, hre a zábave. Keďže sme sa príliš dlho oddávali smiechu, hre a zábave, stratili sme pozornosťsati. V dôsledku straty pozornosti sme opustili túto skupinu bytostí a ako pominuteľníaniccā, nestáliaddhuvā, krátkovekíappāyukā a podliehajúci zánikucavanadhammā sme dospeli do tohto stavu existencie.“

Toto, mnísi, je druhý dôvod, na základe ktorého niektorí askéti a brahmanibrāhmaṇā, ktorí zastávajú učenie o čiastočnej večnosti a čiastočnej nevečnostiekaccasassatikā ekaccaasassatikā, tvrdia, že vlastné jaattānaṃ a svetlokaṃ sú sčasti večné a sčasti pominuteľné.

47. A po tretie, na základe čoho a o čo sa opierajú títo ctihodní askéti a brahmanibrāhmaṇā, ktorí zastávajú učenie o čiastočnej večnosti a čiastočnej nevečnostiekaccasassatikā ekaccaasassatikā, keď tvrdia, že vlastné jaattānaṃ a svetlokaṃ sú sčasti večné a sčasti pominuteľné? Existujú, mnísi, dévoviadevā nazývaní „skazení nevraživosťoumanopadosikā“. Príliš dlho jeden na druhého uprene hľadia. Keď takto na seba príliš dlho hľadia, vzájomne si kazia myseľcittāni. Keďže majú voči sebe skazenú myseľ, vyčerpajú sa na tele i na mysli. Títo dévovia potom opúšťajú túto skupinu bytostí.

48. Mnísi, môže sa stať, že určitá bytosť po odchode z tejto skupiny bytostí príde do tohto stavu existencie. Po príchode do tohto stavu existencie opustí život v domácnosti a odíde do bezdomovectvaanagāriyaṃ. Keď opustí život v domácnosti a odíde do bezdomovectva, prostredníctvom horlivostiātappa, úsiliapadhāna, vytrvalého praktizovaniaanuyoga, neochabujúcej usilovnostiappamāda a správneho zamerania myslesammāmanasikāra dosiahne také sústredenie myslecetosamādhiṃ, že si s takto sústredenou mysľou spomína na svoj predchádzajúci životpubbenivāsaṃ, ale na nič, čo mu predchádzalo.

Hovorí takto: „Tí ctihodní dévoviadevā, ktorí nie sú skazení nevraživosťoumanopadosikā, nehľadia na seba navzájom príliš dlho uprene. Keďže na seba navzájom príliš dlho uprene nehľadia, vzájomne si nekazia myseľcittāni. Keďže ich mysle nie sú voči sebe skazené, nevyčerpávajú sa na tele ani na mysli. Títo dévovia neopúšťajú túto skupinu bytostí. Sú trvalíniccā, stabilnídhuvā, večnísassatā, nepodliehajú zmeneavipariṇāmadhammā a zostávajú takí po celú večnosť. My sme však boli dévovia skazení nevraživosťou. Príliš dlho sme na seba navzájom uprene hľadeli. Keďže sme na seba navzájom príliš dlho uprene hľadeli, vzájomne sme si kazili myseľ. Keďže naše mysle boli voči sebe skazené, vyčerpali sme sa na tele i na mysli. Takto sme opustili túto skupinu bytostí a ako pominuteľníaniccā, nestáliaddhuvā, krátkovekíappāyukā a podliehajúci zánikucavanadhammā sme dospeli do tohto stavu existencie.“

Toto, mnísi, je tretí dôvod, na základe ktorého niektorí askéti a brahmanibrāhmaṇā, ktorí zastávajú učenie o čiastočnej večnosti a čiastočnej nevečnostiekaccasassatikā ekaccaasassatikā, tvrdia, že vlastné jaattānaṃ a svetlokaṃ sú sčasti večné a sčasti pominuteľné.

49. A po štvrté, na základe čoho a o čo sa opierajú títo ctihodní askéti a brahmanibrāhmaṇā, ktorí zastávajú učenie o čiastočnej večnosti a čiastočnej nevečnostiekaccasassatikā ekaccaasassatikā, keď tvrdia, že vlastné ja a svet sú sčasti večné a sčasti pominuteľné? Tu, mnísi, je istý askéta alebo brahmanbrāhmaṇo, ktorý sa opiera o uvažovanietakka a skúmanievīmaṃsā. Na základe vlastného uvažovania, skúmania a úsudku hovorí takto: „To, čo sa nazýva okom, uchom, nosom, jazykom alebo telom, toto vlastné jaattā je nestáleanicco, nestabilnéaddhuvo, nie je večnéasassato a podlieha zmenevipariṇāmadhammo. Ale to, čo sa nazýva mysľoucitta, intelektommano alebo vedomímviññāṇa, toto vlastné ja je trvalénicco, stabilnédhuvo, večnésassato, nepodlieha zmeneavipariṇāmadhammo a zostane také po celú večnosť.“

Toto, mnísi, je štvrtý dôvod, na základe ktorého niektorí askéti a brahmanibrāhmaṇā, ktorí zastávajú učenie o čiastočnej večnosti a čiastočnej nevečnostiekaccasassatikā ekaccaasassatikā, tvrdia, že vlastné jaattānaṃ a svetlokaṃ sú sčasti večné a sčasti pominuteľné.

50. Mnísi, práve na základe týchto štyroch dôvodov askéti a brahmanibrāhmaṇā, ktorí zastávajú učenie o čiastočnej večnosti a čiastočnej nevečnostiekaccasassatikā ekaccaasassatikā, tvrdia, že vlastné jaattānaṃ a svetlokaṃ sú sčasti večné a sčasti pominuteľné. Akíkoľvek askéti alebo brahmanibrāhmaṇā, ktorí zastávajú učenie o čiastočnej večnosti a čiastočnej nevečnostiekaccasassatikā ekaccaasassatikā a tvrdia, že vlastné ja a svet sú sčasti večné a sčasti pominuteľné, všetci tak robia na základe týchto štyroch dôvodov alebo jedného z nich. Mimo týchto štyroch dôvodov neexistuje žiadny iný.

51. Toto, mnísi, ten, ktorý kráča v pravdetathāgato chápe: „Tieto základy názorovdiṭṭhiṭṭhānā, keď sú takto prijaté a takto uchopené, vedú k takémuto osudu a takémuto stavu v ďalšom živote.“

Ten, ktorý kráča v pravdetathāgato to chápe a chápe aj to, čo tieto názory presahuje. Ani na tomto poznaní však nelipne. A pretože na ňom nelipne, sám priamo spoznal úplné utíšenienibbuti. Keď spoznal také, aké skutočne sú, vzniksamudayaṃ a zánikatthaṅgamaṃ pocitovvedanānaṃ, potešenieassādaṃ, ktoré prinášajú, ich nebezpečenstvoādīnavaṃ a úniknissaraṇaṃ z nich, ten, ktorý kráča v pravdetathāgato, mnísi, je oslobodený vďaka nelipnutiuanupādāvimutto.

52. Toto, mnísi, sú tie učeniadhammā, ktoré sú hlboké, ťažko postrehnuteľné, ťažko pochopiteľné, pokojné, vznešené, mimo dosahu logického uvažovaniaatakkāvacarā, jemné a poznateľné múdrymipaṇḍitavedanīyā, ktoré ten, ktorý kráča v pravdetathāgato sám priamo spoznal a uskutočnil prostredníctvom priameho poznaniaabhiññā a ktoré následne učí. Práve o nich by mali hovoriť tí, ktorí chcú správne a v súlade so skutočnosťou chváliť toho, ktorý kráča v pravdetathāgatassa.