B. Výklad osôb

Výklad

1. Označenie osôb: Skupina jednotiek

1. A kto je osoba oslobodená príležitostne? Tu určitá osoba z času na čas, príležitostne, prebýva tak, že dosiahla osem oslobodenia telom; a pre ňu, keď videla múdrosťou, sú niektoré skazy zničené. Táto osoba sa nazýva ‚oslobodená príležitostne‘.

2. A kto je osoba oslobodená bez príležitosti? Tu určitá osoba nezotrváva z času na čas a príležitostne tak, že by dosiahla osem oslobodení telom; avšak u nej sú, keď vidí múdrosťou, skazy zničené. Táto osoba sa nazýva ‚oslobodená bez príležitosti‘. Všetky ušľachtilé osoby sú oslobodené bez príležitosti v ušľachtilom oslobodení.

3. A aká je osoba, ktorá má povahu, že sa dá otrasť? Tu je istá osoba, ktorá dosiahla úspechy spojené s formou alebo s bezformovým. Nie je však dosahovateľom podľa vlastnej vôle, ani dosahovateľom bez ťažkostí; nevstupuje a nevychádza kedykoľvek si želá, presne tak, ako si želá, a tak dlho, ako si želá. Existuje možnosť, že v dôsledku nedbanlivosti tejto osoby by sa tieto úspechy mohli otriasť. Táto osoba sa nazýva ‚taká, ktorej povaha je náchylná na otrasenie‘.

4. A aká je osoba s neotrasiteľnou povahou? Tu je istá osoba dosahovateľom úspechov spojených s formou alebo s bezformovým. Dosahuje ich podľa vlastnej vôle, dosahuje ich bez ťažkostí, dosahuje ich bez problémov; vstupuje do nich a vystupuje z nich kedykoľvek chce, presne tak, ako chce, a tak dlho, ako chce. Je nemožné, neexistuje žiadna možnosť, že by sa tieto úspechy mohli otriasť v dôsledku nedbanlivosti tejto osoby. Táto osoba sa nazýva ‚s neotrasiteľnou povahou‘. Všetci ušľachtilí ľudia majú v ušľachtilom oslobodení neotrasiteľnú povahu.

5. A aká je osoba s povahou upadať? Tu je istá osoba, ktorá dosahuje ústavy spojené s formou alebo s bezformovým. Nie je však dosahovateľom podľa vlastnej vôle, nie je dosahovateľom bez ťažkostí, nie je dosahovateľom bez problémov; nevstupuje a nevychádza, kedykoľvek si želá, presne tak, ako si želá, a tak dlho, ako si želá. Existuje možnosť, že kvôli nedbanlivosti tejto osoby by mohla upadnúť z týchto dosiahnutých stavov. Táto osoba sa nazýva ‚taká, ktorá má povahu upadnúť‘.

6. A aká je osoba, ktorá má povahu neupadnúť? Tu je istá osoba, ktorá dosiahla stavy spojené s formou alebo s bezformovým. Dosahuje ich podľa vlastnej vôle, dosahuje ich bez ťažkostí, dosahuje ich bez problémov; vstupuje do nich a vystupuje z nich kedykoľvek chce, presne tak, ako chce, a tak dlho, ako chce. Je nemožné, neexistuje žiadna možnosť, že by táto osoba v dôsledku svojej nedbanlivosti mohla upadnúť z týchto dosiahnutých stavov. Táto osoba sa nazýva ‚taká, ktorá nemá sklon k úpadku‘. Všetci ušľachtilí ľudia sú takí, ktorí nemajú sklon k úpadku v ušľachtilom oslobodení.

7. A kto je ten, kto je schopný prostredníctvom vôle? Tu je istá osoba, ktorá dosahuje ústavy spojené s formou alebo s bezformovým. Nie je však dosahovateľom podľa vlastnej vôle, nie je dosahovateľom bez ťažkostí, nie je dosahovateľom bez problémov; nevstupuje a nevychádza kedykoľvek chce, presne tak, ako chce, a tak dlho, ako chce. Ak vynaloží úsilie vôle, nezanikne z týchto dosiahnutých stavov. Ak nevynaloží úsilie vôle, zanikne z týchto dosiahnutých stavov. Takýto človek sa nazýva ‚ten, kto je schopný prostredníctvom vôle‘.

8. A kto je ten, kto je schopný prostredníctvom stráženia? Tu je istý človek dosahovateľom stavov spojených s formou alebo s bezformovým. Nie je však dosahovateľom podľa vlastnej vôle, nie je dosahovateľom bez ťažkostí, nie je dosahovateľom bez problémov; nevstupuje do nich a nevychádza z nich kedykoľvek chce, presne tak, ako chce, a tak dlho, ako chce. Ak ich stráži, nestráca tieto úspechy. Ak ich nestráži, stráca tieto úspechy. Takýto človek sa nazýva ‚ten, kto je schopný prostredníctvom stráženia‘.

9. A kto je človek svetský? Človek, pre ktorého tri púta nie sú opustené a ktorý sa nepustil do praxe zameranej na opustenie týchto stavov. Takýto človek sa nazýva ‚svetský‘.

10. A kto je človek na prahu zmeny rodu? Ten, kto je obdarený tými stavmi, po ktorých bezprostredne nasleduje vstup do ušľachtilého stavu. Takýto človek sa nazýva ‚ten, kto je na prahu zmeny rodu‘.

11. A kto je ten, kto sa zdržiava toho, čo je desivé? Sedem praktikujúcich sa zdržiava toho, čo je desivé, rovnako ako tí cnostní svetskí ľudia. Arahant je ten, kto sa zdržal toho, čo je desivé.

12. A kto je neschopný dosiahnutia? Tí, ktorí sú ovládaní prekážkou karmy, prekážkou nečistôt, prekážkou následkov; ktorí sú bez viery, postrádajú blahodárnu túžbu, sú nemúdri, nemí a hluchí; tí nie sú schopní vstúpiť na pevný chod správnosti v blahodárnych stavoch. Títo ľudia sa nazývajú ‚neschopní dosiahnutia‘.

13. A ktorý človek je schopný dosiahnuť osvietenie? Tí, ktorí nie sú ovládaní prekážkou karmy, nie sú ovládaní prekážkou nečistôt, nie sú ovládaní prekážkou následkov; ktorí majú vieru, majú blahodárnu túžbu, sú múdri a nie sú nemí ani hluchí; tí sú schopní vstúpiť na pevnú cestu správnosti v blahodárnych stavoch. Títo ľudia sa nazývajú ‚schopní dosiahnuť osvietenie‘.

14. A ktorý človek je ustálený? Päť osôb, ktoré spáchali ohavný čin, a tí, ktorí majú ustálený nesprávny názor, sú ustálení. Osem ušľachtilých osôb je tiež ustálených. Zvyšné osoby sú neustálené.

15. A ktorý človek je praktikujúci? Štyri osoby obdarené cestou sú praktikujúci; štyri osoby obdarené ovocím sú ustálené v ovocí.

16. A kto je ‚samasīsī‘? Osoba, u ktorej k vyčerpaniu nečistôt a k vyčerpaniu života nedochádza ani pred sebou, ani za sebou. Táto osoba sa nazýva ‚samasīsī‘.

17. A kto je ten, kto udržuje eón v chode? Predpokladajme, že táto osoba praktizuje s cieľom dosiahnuť ovocie vstupu do prúdu a nastal čas, aby sa eón vyčerpal; eón sa nevyčerpá, pokiaľ táto osoba nedosiahne ovocie vstupu do prúdu. Táto osoba sa nazýva ‚ten, kto udržuje eón‘. Všetci, ktorí sú obdarení cestou, sú tí, ktorí udržujú eón.

18. A kto je ušľachtilý? Ušľachtilí sú osem ušľachtilých osôb. Ostatné osoby nie sú ušľachtilé.

19. A kto je praktikujúci? Praktikujúcimi sú štyri osoby obdarené cestou a tri osoby obdarené ovocím. Arahant je ten, kto je nad rámec cvičenia. Ostatné osoby nie sú ani praktikujúci, ani tí, ktorí sú nad rámec cvičenia.

20. A ktorá osoba je tá, ktorá má trojité poznanie? Osoba obdarená týmito tromi poznaniami sa nazýva ‚tá, ktorá má trojité poznanie‘.

21. A ktorá osoba je tá, ktorá má šesť nadprirodzených poznaní? Osoba obdarená týmito šiestimi nadprirodzenými poznaniami sa nazýva ‚tá, ktorá má šesť nadprirodzených poznaní‘.

22. A kto je Dokonale Osvietený? Tu istá osoba, pokiaľ ide o dhammy, o ktorých doteraz nepočula, sama plne prebudí k pravdám; a v tom dosiahne vševedúcu múdrosť a majstrovstvo v nadprirodzených silách. Táto osoba sa nazýva ‚Dokonale Osvietený‘.

23. A kto je Paccekasambuddha? Tu istá osoba, pokiaľ ide o dhammy, o ktorých doteraz nepočula, sama od seba plne prebudí k pravdám; avšak nedosiahne v tom vševedúcu múdrosť, ani nedosiahne majstrovstvo v nadprirodzených schopnostiach. Táto osoba sa nazýva ‚Paccekasambuddha‘.

24. A kto je ten, kto je oslobodený v oboch častiach? Tu istá osoba prebýva tak, že sa dotkla ôsmich oslobodenia svojím mentálnym telom; a keď ich uvidela múdrosťou, jej nečistoty sú zničené. Táto osoba sa nazýva ‚ten, kto je oslobodený v oboch častiach‘.

25. A kto je ten, kto je oslobodený múdrosťou? Tu určitá osoba nepobýva tak, že by sa dotkla ôsmich oslobodenia svojím mentálnym telom; avšak keď ich uzrela múdrosťou, jej nečistoty sú zničené. Takáto osoba sa nazýva ‚ten, kto je oslobodený múdrosťou‘.

26. A kto je svedkom tela? Tu určitá osoba prebýva tak, že sa dotkla ôsmich oslobodení mentálnym telom; a keď to uvidela múdrosťou, niektoré z jej nečistôt sú zničené. Táto osoba sa nazýva ‚svedkom tela‘.

27. A kto je ten, kto dosiahol pohľad? Tu určitá osoba chápe tak, ako to skutočne je: ‚Toto je utrpenie,“ „Toto je pôvod utrpenia,“ „Toto je zánik utrpenia,“ „Toto je cesta vedúca k zániku utrpenia.“ A dhammy vyhlásené Tathāgatom sú ňou dobre videné a dobre praktizované s múdrosťou. Keď to videla s múdrosťou, niektoré z jej nečistôt boli zničené. Táto osoba sa nazýva ‚tá, ktorá dosiahla pohľad‘.

28. A kto je ten, kto je oslobodený vierou? Tu určitá osoba chápe tak, ako to skutočne je: ‚Toto je utrpenie,‘ ‚Toto je pôvod utrpenia,‘ ‚Toto je zánik utrpenia,‘ ‚Toto je cesta vedúca k zániku utrpenia.‘ A dhammy vyhlásené Tathāgatom sú ňou s múdrosťou dobre videné a dobre praktizované. Keď ich s múdrosťou vidí, niektoré z jej nečistôt sú zničené, ale nie rovnakým spôsobom ako u toho, kto dosiahol pohľad. Takýto človek sa nazýva ‚oslobodený vierou‘.

29. A kto je nasledovník Dhammy? Človek, ktorý sa cvičí na dosiahnutie plodu vstupu do prúdu, u ktorého prevláda schopnosť múdrosti, rozvíja ušľachtilú cestu, ktorá je nesená múdrosťou a predchádza jej múdrosť. Takýto človek sa nazýva ‚nasledovník Dhammy‘. Ten, kto sa cvičí na dosiahnutie plodu vstupu do prúdu, je nasledovníkom Dhammy; ten, kto je ustanovený v plode, je ten, kto dosiahol pohľad.

30. A kto je nasledovníkom viery? Ten, kto sa cvičí na dosiahnutie plodu vstupu do prúdu, u ktorého prevláda schopnosť viery, rozvíja ušľachtilú cestu, ktorá je nesúca vierou a predchádza jej viera. Táto osoba sa nazýva ‚nasledovník viery‘. Osoba, ktorá sa usiluje o dosiahnutie plodu vstupu do prúdu, je nasledovníkom viery; ten, kto je v tomto plode ustanovený, je ten, kto je oslobodený vierou.

31. A ktorá osoba je osobou ‚najviac sedemkrát‘? Tu sa určitý človek po zničení troch pút stáva tým, kto vstúpil do prúdu, má povahu, ktorá neupadá do stavov utrpenia, je istý a smeruje k osvietenie. Po prechádzaní a putovaní medzi devami a ľuďmi najviac sedemkrát ukončí utrpenie. Takýto človek sa nazýva ‚človek najviac sedemkrát‘.

32. A kto je človek „z rodu do rodu“? Tu sa určitý človek po zničení troch pút stáva tým, kto vstúpil do prúdu, má povahu, ktorá neumožňuje, aby upadol do stavov utrpenia, je istý a smeruje k osvietenie. Po prechádzaní a putovaní cez dva alebo tri rody ukončí utrpenie. Takýto človek sa nazýva človek „z rodu do rodu“.

33. A kto je človek ‚jedného semena‘? Tu sa určitý človek po zničení troch pút stáva tým, kto vstúpil do prúdu, má povahu, ktorá neumožňuje, aby upadol do stavov utrpenia, je istý a smeruje k osvietenie. Po znovuzrodení v jedinom ľudskom živote ukončí utrpenie. Takýto človek sa nazýva ‚človek jedného semena‘.

34. A kto je ten, kto sa vráti len raz? Tu sa určitá osoba po zničení troch pút a oslabení chamtivosti, nenávisti a nevedomosti stáva tým, kto sa vráti len raz. Keď príde do tohto sveta len raz, ukončí utrpenie. Takáto osoba sa nazýva ‚ten, kto sa vráti len raz‘.

35. A aký človek je ten, kto sa už nevráti? Tu určitý človek, ktorý zničil päť nižších pút, sa narodí spontánne, dosiahne tam parinibbánu a má takú povahu, že sa z toho sveta už nevráti. Takýto človek sa nazýva ‚ten, kto sa už nevráti‘.

36. A aký človek je ten, kto dosiahne parinibbánu v medzidobí? Tu je istý človek, ktorý po zničení piatich nižších pút pochádza zo spontánneho zrodenia, dosiahne tam parinibbánu a má takú povahu, že sa z toho sveta nevráti. Ihneď po znovuzrodení alebo pred dosiahnutím polovice životného obdobia vytvorí Ušľachtilú cestu na opustenie vyšších pút. Táto osoba sa nazýva ‚ten, kto dosiahne parinibbánu v medzidobí‘.

37. A aká je osoba, ktorá dosiahne parinibbánu pri dosiahnutí? Tu je istá osoba, ktorá po zničení piatich nižších pút pochádza zo spontánneho zrodenia, dosiahne tam parinibbánu a má takú povahu, že sa z toho sveta nevráti. Po prekročení polovice dĺžky života alebo pri dosiahnutí času smrti rozvinie Ušľachtilú cestu na zbavenie sa vyšších pút. Takáto osoba sa nazýva ‚ten, kto dosiahne Parinibbānu pri dosiahnutí‘.

38. A aká je osoba, ktorá dosiahne Parinibbānu bez podnetu? Tu je istá osoba, ktorá po zničení piatich nižších pút pochádza zo spontánneho zrodenia, dosiahne tam parinibbánu a má takú povahu, že sa z toho sveta nevráti. Bez podnetu vytvorí Ušľachtilú cestu na zbavenie sa vyšších pút. Táto osoba sa nazýva ‚ten, kto dosiahne parinibbánu bez podnetu‘.

39. A aká je osoba, ktorá dosiahne parinibbánu s podnetom? Tu je istá osoba, ktorá po zničení piatich nižších pút je spontánne zrodená, dosiahne tam parinibbánu a má takú povahu, že sa z toho sveta nevráti. S podnetom vytvára Ušľachtilú cestu na opustenie vyšších pút. Táto osoba sa nazýva ‚ten, kto dosiahne parinibbánu s podnetom‘.

40. A aký je človek, ktorý ide proti prúdu do Akaniṭṭhy? Tu je istý človek, ktorý po zničení piatich nižších pút je spontánne zrodený, dosiahne tam parinibbánu a má takú povahu, že sa z toho sveta nevráti. Po smrti v Avihá ide do Atappy. Po smrti v Atappe ide do Sudassy. Po smrti v Sudasse ide do Sudassī. Po smrti v Sudassī ide do Akaniṭṭhy. V Akaniṭṭhe rozvíja Ušľachtilú cestu na zbavenie sa vyšších pút. Takáto osoba sa nazýva ‚ten, kto ide proti prúdu do Akaniṭṭhy‘.

41. A ktorý človek je ten, kto vstúpil do prúdu, a ktorý je ten, kto sa cvičí na dosiahnutie plodu vstupu do prúdu? Človek, ktorý sa cvičí na zbavenie sa troch pút, je ten, kto sa cvičí na dosiahnutie plodu vstupu do prúdu. Človek, u ktorého boli tri putá zbavené, sa nazýva ‚ten, kto vstúpil do prúdu‘.

42. Ten, kto sa usiluje o oslabenie zmyslovej túžby a nepriateľstva, je ten, kto sa usiluje o dosiahnutie plodu „raz sa vracajúceho“. Ten, u koho sa zmyslová túžba a nepriateľstvo oslabili, sa nazýva ‚raz sa vracajúci‘.

43. Ten, kto sa usiluje o úplné opustenie zmyslovej túžby a nepriateľstva, je ten, kto sa usiluje o dosiahnutie plodu ‚nevracajúceho sa‘. Ten, u koho bola zmyselná túžba a nepriateľstvo úplne opustené, sa nazýva ‚ten, kto sa už nevráti‘.

44. Ten, kto sa cvičí v úplnom opustení túžby po forme, túžby po bezforme, pýchy, nepokoja a nevedomosti, je ten, kto sa cvičí v dosiahnutí plodu arahantstva. Človek, u ktorého bola túžba po forme, túžba po bezformovom, pýcha, nepokoj a nevedomosť úplne opustená, sa nazýva ‚arahant‘.

Výklad tých, ktorí sú.

2. Označenie osôb v pároch

45. A aký človek je hnevlivý? Čo je tu hnev? Čokoľvek je hnev, byť nahnevaný, stav hnevu; čokoľvek je averzia, byť averzný, stav averzie; čokoľvek je zlá vôľa, prejav zlej vôle, stav zlej vôle; čokoľvek je odpor, odporovanie; čokoľvek je divokosť, plačlivosť a nespokojnosť mysle – to sa nazýva hnev. Osoba, v ktorej tento hnev nie je opustený, sa nazýva ‚hnevlivý‘.

46. A aký človek je ten, kto chová zášť? Čo je v tomto kontexte zášť? Hnev v minulosti; zášť v budúcnosti. Čokoľvek je taká zášť, živanie zášti, stav živania zášti, zakladanie, upevňovanie, usadzovanie, spájanie do postupnosti, viazanie do postupnosti, posilňovanie hnevu – to sa nazýva zášť. Človek, v ktorom táto zášť pretrváva, sa nazýva ‚zášťlivý‘.

47. A aký človek je ten, kto znevažuje cnosti druhých? Čo je v tomto kontexte znevažovanie cností druhých? Čokoľvek je znevažovanie cnosti druhých, čin znevažovania cnosti druhých, stav znevažovania cnosti druhých; čokoľvek je odmietanie cnosti druhých, čin odmietania cnosti druhých – to sa nazýva znevažovanie cnosti druhých. Človek, v ktorom toto znevažovanie cnosti druhých nie je opustené, sa nazýva ‚znevažovateľ cnosti druhých‘.

48. A aký človek je súťaživý? Čo je v tomto kontexte súťaživosť? Čokoľvek je súťaživosť, súťažiť, stav súťaženia; čokoľvek je súťaživá reč, dôvody na spor a straníctvo – to sa nazýva súťaživosť. Človek, v ktorom táto súťaživosť pretrváva, sa nazýva ‚súťaživý‘.

49. A aký človek je závistlivý? Čo je v tomto kontexte závist? Čokoľvek je závist, byť závistlivý, stav závistlivosti; žiarlivosť, byť žiarlivý, stav žiarlivosti, pokiaľ ide o zisky, česť, úctu, úctivosť, poctu a obety druhých – to sa nazýva závist. Človek, v ktorom táto závist nie je prekonaná, sa nazýva ‚závistlivý‘.

50. A aký človek je lakomý? Čo je v tomto kontexte lakomstvo? Existuje päť druhov lakomstva: lakomstvo vo vzťahu k obydliam, lakomstvo vo vzťahu k rodinám, lakomstvo vo vzťahu k ziskom, lakomstvo vo vzťahu k vzhľadu a lakomstvo vo vzťahu k Dhamme. Čokoľvek je taká lakomosť, byť lakomý, stav lakomosti, neochota, skúposť, horkosť a neprijímajúci stav mysle – to sa nazýva lakomosť. Človek, v ktorom táto lakomosť pretrváva, sa nazýva ‚lakomec‘.

51. A aký človek je podvodník? Čo je v tomto kontexte podvod? Tu je určitý človek podvodný, dôkladne podvodný. Čokoľvek je podvod, stav podvodnosti, prefíkanosť, tvrdosť, hrubosť a opatrnosť – to sa nazýva podvod. Človek, v ktorom táto podvodnosť pretrváva, sa nazýva ‚podvodník‘.

52. A aký človek je klamlivý? Čo je v tomto kontexte klamstvo? Tu určitý človek, ktorý sa dopustil nesprávneho konania telom, rečou a mysľou, si s cieľom to utajiť vytvorí zlomyseľné želanie. Želá si: ‚Nech ma nepoznajú.‘ Rozhodne sa: ‚Nech ma nepoznajú.‘ Hovorí: ‚Nech ma nepoznajú.‘ Snaží sa svojím telom: ‚Nech ma nepoznajú.‘ Čokoľvek je takýto podvod, stav klamania, oklamanie druhých, podvod, pretvárka, výhovorka, vyhýbanie sa, utajovanie, úplné utajovanie, zakrývanie, skrývanie, konanie, pri ktorom sa veci nezjavujú jasne, konanie, pri ktorom sa veci nezjavujú zreteľne, dôkladné utajovanie a zlé konanie – to sa nazýva podvod. Človek, v ktorom tento podvod pretrváva, sa nazýva ‚podvodník‘.

53. A aký človek je bez hanby? Čo je tu bez hanby? Je to nehanbiť sa za to, čo je hanebné; nehanbiť sa za dosiahnutie zlých, nezdravých stavov – tomu sa hovorí bez hanby. Človek, ktorý je obdarený touto bezhanbou, sa nazýva ‚bezhanbný‘.

54. A aký človek je ten, kto nemá morálny strach? Čo je v tomto kontexte nedostatok morálnej bázne? Je to to, že sa človek nebojí toho, čo je desivé; že sa nebojí dosiahnutia zlých, nezdravých stavov – tomu sa hovorí nedostatok morálnej bázne. Človek, ktorý je obdarený týmto nedostatkom morálnej bázne, sa nazýva ‚človek bez morálnej bázne‘.

55. A aký človek je ťažko napomenuteľný? Čo je v tomto kontexte stav ťažkej napomenuteľnosti? Keď s ním hovoria spoločníci v svätom živote, čokoľvek je stav, keď je ťažké ho napomínať, vlastnosť byť ťažko napomínateľný, skutočnosť, že je ťažké ho napomínať, zaujímanie opačného názoru, radosť z odporu, neúcta, stav neúctivosti, nedostatok úcty a necitlivosť – to sa nazýva stav, keď je ťažké ho napomínať. Človek, ktorý je obdarený týmto stavom ťažko napomenuteľnosti, sa nazýva ‚ťažko napomenuteľný‘.

56. A aký je človek, ktorý má zlých priateľov? Čo v tomto kontexte znamená stav mať zlých priateľov? Tí ľudia, ktorí sú neverní, nemorálni, málo vzdelaní, lakomí a nemúdri – čokoľvek znamená stýkať sa s nimi, navštevovať ich, udržiavať s nimi blízke vzťahy, slúžiť im, slúžiť im dôverne, oddanosť voči nim, dôverná oddanosť voči nim a stav naklonenosti k nim – to sa nazýva stav mať zlých priateľov. Človek, ktorý je obdarený týmto stavom mať zlých priateľov, sa nazýva ‚ten, kto má zlých priateľov‘.

57. A aký je človek s neochránenými bránami zmyslových schopností? Čo je teda stav neochránených brán zmyslových schopností? Tu istý človek, keď okom vidí tvar, vníma jeho znak a vníma jeho menšie črty. Z tohto dôvodu, keďže prebýva s nezvládnutým zmyslom zraku, zlé, nezdravé stavy – chamtivosť a skleslosť – by na neho prúdili, nepraktizuje ich ovládanie, nestráži zmysel zraku a nedosahuje ovládanie zmyslu zraku. Keď ušami počuje zvuk… keď nosom zacítí vôňu… keď jazykom ochutná chuť… keď telom dotkne hmatateľného predmetu… keď mysľou spozná mentálny objekt, vníma jeho znak a vníma jeho menšie črty. Z tohto dôvodu, keď prebýva s mentálnou schopnosťou nezvládnutou, zlé, nezdravé stavy – chamtivosť a skleslosť – by do neho vnikali; nepraktizuje ich ovládanie, nestráži mentálnu schopnosť a nedosahuje ovládanie mentálnej schopnosti. Čokoľvek, čo sa týka týchto šiestich zmyslových schopností, je nedostatkom stráženia, nedostatkom ochrany, nedostatkom bdelosti a nedostatkom ovládania – to sa nazýva stavom, keď sú dvere zmyslových schopností nestrážené. Osoba, ktorá je obdarená týmto stavom, keď sú dvere zmyslových schopností nestrážené, sa nazýva ‚ten, kto má dvere zmyslových schopností nestrážené‘.

58. A aký je človek, ktorý nepozná mieru v jedle? Čo tu znamená nepoznať mieru v jedle? Tu určitý človek nesprávne a bez rozmyslu konzumuje jedlo pre zábavu, pre opojenie, pre ozdobu, pre skrášlenie. Čokoľvek v tom je nedostatok spokojnosti, nepoznanie miery a nedostatok rozvážnosti pri jedle – to sa nazýva nepoznanie miery pri jedle. Človek, ktorý má tento nedostatok nepoznania miery pri jedle, sa nazýva ‚ten, kto nepozná mieru pri jedle‘.

59. A aký je človek so zlyhanou bdelosťou? Čo je tu stavom zlyhanej bdelosti? Čokoľvek je nedostatok bdelosti, nezapamätanie si, nezapamätanie, zabudnutie, nezachovanie, povrchnosť a zmätenosť – to sa nazýva stavom zlyhanej bdelosti. Človek, ktorý má tento stav zlyhanej bdelosti, sa nazýva ‚ten, kto má zlyhanú bdelosť‘.

60. A aký je človek, ktorý nemá jasné pochopenie? Čo v tomto kontexte znamená nedostatok jasného pochopenia? Všetko, čo je nepoznanie, nevidieť, neuvedomenie si, nepochopenie, neprebudenie, nepreniknutie, neuchopenie, nepochopenie, nezváženie, nezamyslenie sa, nepriame prežívanie, otupenosť, hlúposť, nedostatok jasného chápania, klam, veľký klam, úplný klam, nevedomosť, príval nevedomosti, jarmo nevedomosti, skrytá tendencia nevedomosti, posadnutosť nevedomosti, prekážka nevedomosti a klam, ktorý je neprospešným koreňom – to sa nazýva nedostatok jasného chápania. Človek, ktorý je obdarený týmto nedostatkom jasného chápania, sa nazýva ‚ten, kto nemá jasné chápanie‘.

61. A aký je človek, ktorý je skazený v cnosti? Čo je v tomto kontexte skazenosť cnosti? Telesné previnenie, slovné previnenie a telesné aj slovné previnenie – to sa nazýva skazenosť cnosti. Všetka nemorálnosť je skazenosťou cnosti. Človek, ktorý je obdarený touto skazenosťou cnosti, sa nazýva ‚ten, kto je skazený v cnosti‘.

62. A aký človek je ten, kto je skazený v pohľade? Čo je v tomto kontexte skazenosť pohľadu? ‚Neexistuje žiadny výsledok dávania, žiadny výsledok obety, žiadny výsledok obetných darov; neexistuje žiadne ovocie ani výsledok dobrých a zlých skutkov; neexistuje tento svet, neexistuje druhý svet; neexistuje matka, neexistuje otec; neexistujú bytosti, ktoré by vznikli samovoľne; na svete neexistujú askéti ani bráhmani, ktorí sú osvietení a správne praktizujúci, ktorí by si tento svet a druhý svet uvedomili na základe priameho poznania a zverejnili to.„Čokoľvek je takýto názor, doktrína názoru, húština názorov, divočina názorov, hrot názorov, nepokoj názorov, okovy názorov; uchopenie, pevné uchopenie, lipnutie, nesprávne chápanie, nesprávna cesta, falošná cesta, nesprávnosť, sektársky základ, uchopenie zvrátenosti – to sa nazýva skazenosť názoru. Každý nesprávny názor je skazenosťou názoru. Človek, ktorý je obdarený týmto skazením názoru, sa nazýva ‚ten, kto je skazený v názore‘.

63. A aký človek je ten, kto má vnútorné púta? Človek, u ktorého nie je opustených päť nižších pút – tento človek sa nazýva ‚ten, kto má vnútorné púta‘.

64. A aký človek je ten, kto má vonkajšie púta? Človek, u ktorého nie je päť vyšších pút opustených – takýto človek sa nazýva ‚ten, kto má vonkajšie púta‘.

65. A aký človek je ten, kto nemá hnev? Čo je tu hnev? Čokoľvek je hnev, čin hnevu, stav hnevu; nenávisť, čin nenávisti, stav nenávisti; zlá vôľa, čin zlomyseľnosti, stav zlomyseľnosti; odpor, protivnosť, tvrdosť, výbušnosť a nespokojnosť mysle – to sa nazýva hnev. Človek, ktorý sa tohto hnevu zbavil – takýto človek sa nazýva ‚človek bez hnevu‘.

66. A aký človek je ten, kto nemá zášť? Čo je v tomto kontexte zášť? V minulosti bol hnev; neskôr je zášť. Čokoľvek je taká zášť, čin zášti, stav zášti; ukladanie, usadzovanie, pevné zakotvenie, neustále spájanie, neustále viazanie a stuhnutie hnevu – to sa nazýva zášť. Človek, u ktorého táto zášť zmizla – takýto človek sa nazýva ‚ten, kto je bez zášti‘.

67. A aký je človek bez pohŕdania? Čo je v tomto kontexte pohŕdanie? Čokoľvek je pohŕdanie, akt pohŕdania, stav pohŕdania; tvrdosť, akt tvrdosti – to sa nazýva pohŕdanie. Človek, u ktorého je toto pohŕdanie opustené – tento človek sa nazýva ‚človek bez pohŕdania‘.

68. A aký človek je bez spornosti? Čo je v tomto kontexte spornosť? To, čo je spornosť, spôsob spornosti, stav spornosti, prejav spornosti, dôvod na spor, tvrdohlavé lipnutie, neústupnosť – to sa nazýva spornosť. Človek, v ktorom je táto spornosť opustená, sa nazýva ‚človek bez spornosti‘.

69. A aký človek je bez závisti? Čo je v tomto kontexte závisť? Závisť, spôsob, akým človek závidí, stav závisti, žiarlivosť, spôsob, akým človek žiarlí, stav žiarlivosti vo vzťahu k ziskom, cti, úcte, rešpektu, poctám a uctievaniu druhých – to sa nazýva závisť. Človek, v ktorom je táto závisť opustená, sa nazýva človek ‚bez závisti‘.

70. A aký človek je bez lakomstva? Čo je v tomto kontexte lakomstvo? Existuje päť druhov lakomstva: lakomstvo vo vzťahu k obydliam, lakomstvo vo vzťahu k rodinám, lakomstvo vo vzťahu k ziskom, lakomstvo vo vzťahu k vzhľadu a lakomstvo vo vzťahu k Dhamme. Akákoľvek lakomosť tohto druhu, spôsob lakomosti, stav lakomosti, neštedrosť, skúposť, zatrpknutá povaha, stav neotvorenosti mysle – to sa nazýva lakomosť. Človek, v ktorom je táto lakomosť prekonaná, sa nazýva človek ‚bez lakomosti‘.

71. A aký človek je bez podvodu? Čo je tu podvod? Tu je nejaký človek podvodný, dôkladne podvodný. To, čo je podvod, stav podvodnosti, podvod, krutosť, stav krutosti, zákernosť, stav zákernosti – to sa nazýva podvod. Človek, v ktorom je tento podvod opustený, sa nazýva človek ‚bez podvodu‘.

72. A aký človek je bez podvodov? Čo je tu podvod? Tu určitý človek, ktorý spáchal zlé konanie telom, rečou alebo mysľou, si v záujme jeho utajenia želá niečo zlé: ‚Nech ma nikto nepozná,‘ želá si; ‚Nech ma nikto nepozná,‘ rozhodne sa; ‚Nech ma nikto nepozná,‘ hovorí; ‚Nech ma nikto nepozná,‘ usiluje sa telom. Akákoľvek podvodnosť tohto druhu – prefíkanosť, prekračujúci klam, podvod, podvádzanie, dvojakosť, vyhýbanie sa, skrývanie, dôkladné skrývanie, utajovanie, zakrývanie, konanie, ktorým sa niečo nezjavuje, konanie, ktorým sa niečo neobjasňuje, zatemňovanie, zlé konanie – to sa nazýva podvodnosť. Človek, v ktorom je táto podvodnosť opustená, sa nazýva človek ‚bez podvodnosti‘.

73. A aký človek má morálnu hanbu? Čo je v tomto kontexte morálna hanba? Je to hanbiť sa za to, za čo by sa mal hanbiť; hanbiť sa za dosiahnutie zlých, nezdravých stavov – tomu sa hovorí morálna hanba. Človek obdarený touto morálnou hanbou sa nazýva ‚človek s morálnou hanbou‘.

74. A aký človek má morálny strach? Čo je v tomto kontexte morálna bázeň? Je to báť sa toho, čoho by sa človek mal báť; báť sa dosiahnutia zlých, nezdravých stavov – to sa nazýva morálna bázeň. Človek obdarený touto morálnou bázňou sa nazýva ‚ten, kto má morálnu bázeň‘.

75. A aký človek je ľahko napomenuteľný? Čo je v tomto kontexte poslušnosť? Keď sa na človeka obracajú duchovní spoločníci, je to ľahkosť prijať napomenutie, spôsob, akým je človek prístupný, stav, v ktorom je prístupný, nezaujímanie opačného stanoviska, netešenie sa z odporu, úctivosť, stav, v ktorom je človek úctivý, zdvorilosť a poslušnosť – toto sa nazýva prístupnosť. Človek, ktorý je obdarený touto prístupnosťou, sa nazýva ‚ten, koho je ľahké napomenúť‘.

76. A aký človek má obdivuhodných priateľov? Čo je tu obdivuhodné priateľstvo? Je to stýkanie sa s, navštevovanie, spoločnosť, spoliehanie sa na, združovanie sa s, oddanosť, úplná oddanosť a naklonenosť k tým osobám, ktoré sú verné, cnostné, učené, štedré a múdre – tomu sa hovorí obdivuhodné priateľstvo. Človek obdarený týmto obdivuhodným priateľstvom sa nazýva ‚ten, kto má obdivuhodných priateľov‘.

77. A aký človek stráži zmyslové brány? Čo je v tomto kontexte stráženie zmyslových brán? Tu určitý človek, keď okom vidí nejakú podobu, neupína sa na jej znaky a rysy. Keďže keby nechal zmysel zraku bez obmedzenia, mohli by ho napadnúť zlé, nezdravé stavy chamtivosti a nespokojnosti, cvičí sa v jeho obmedzovaní, stráži zmysel zraku a venuje sa obmedzovaniu zmyslu zraku. Keď ušami počuje zvuk… keď nosom vníma vôňu… keď jazykom ochutná chuť… keď telom vníma hmatový objekt… keď mysľou spoznáva mentálny jav, neupína sa na ich znaky a vlastnosti. Keďže keby prebýval s nezvládnutou mysľou, mohli by ho napadnúť zlé, nezdravé stavy chamtivosti a nespokojnosti, cvičí sa v jej ovládaní, stráži svoju myseľ a venuje sa jej ovládaniu. Toto stráženie, ochraňovanie, dohliadanie a ovládanie týchto šiestich zmyslov – to sa nazýva stráženie zmyslových brán. Človek, ktorý disponuje týmto strážením zmyslových brán, sa nazýva ‚ten, kto má strážené zmyslové brány‘.

78. A aký človek je umiernený v jedle? Čo je teda umiernenosť v jedle? Tu určitý človek, múdro uvažujúc, prijíma jedlo – nie pre zábavu, nie pre opojenie, nie pre ozdobu, nie pre skrášlenie, ale iba pre vytrvalosť a udržanie tohto tela, pre ukončenie utrpenia a pre podporu svätého života, pričom si myslí: ‚Takto odrazím starý pocit a nevyvolám nový pocit. A pre mňa bude udržanie, bezúhonnosť a pobyt v pohodlí.“ Akákoľvek spokojnosť, umiernenosť a premýšľanie, čo sa týka jedla – to sa nazýva umiernenosť v jedle. Človek obdarený touto umiernenosťou v jedle sa nazýva ‚ten, kto je umiernený v jedle‘.

79. A aký človek dosiahol všímavosť? Čo je tu všímavosť? To, čo je všímavosť, spomienka, opakovaná spomienka, všímavosť, stav spomínania, stav znášania, ne povrchnosť, nezabúdanie, všímavosť, schopnosť všímavosti, sila všímavosti, správna všímavosť – to sa nazýva všímavosť. Človek obdarený touto všímavosťou sa nazýva ‚ten, kto dosiahol všímavosť‘.

80. A aký človek jasne chápe? Čo je tu jasné chápanie? To, čo je múdrosť, pochopenie, skúmanie, dôkladné skúmanie, skúmanie javov, rozlišovanie, diferencovanie, podrobné diferencovanie, erudícia, zručnosť, jemnosť, bystrosť, reflexia, dôkladné skúmanie, šírka, inteligencia, vedenie, vhľad, jasné pochopenie, podnet; múdrosť, schopnosť múdrosti, sila múdrosti, meč múdrosti, sídlo múdrosti, svetlo múdrosti, žiarivosť múdrosti, lampa múdrosti, klenot múdrosti; neklam, skúmanie javov, správny pohľad – to sa nazýva jasné pochopenie. Človek obdarený týmto jasným pochopením sa nazýva ‚ten, kto jasne chápe‘.

81. A aký človek je dokonalý v cnosti? Čo je tu dokonalosť v cnosti? Neporušovanie telom, neporušovanie rečou, neporušovanie telom a rečou – to sa nazýva dokonalosť v cnosti. Všetka zdržanlivosť, pokiaľ ide o cnosť, je dokonalosť v cnosti. Človek obdarený touto dokonalosťou v cnosti sa nazýva ‚ten, kto je dokonalý v cnosti‘.

82. A aký človek je dokonalý v pohľade? Čo je v tomto prípade dokonalosť v pohľade? ‚Existuje výsledok toho, čo je dané, čo je ponúknuté a čo je obetované; existuje ovocie a výsledok dobrých a zlých činov; existuje tento svet a druhý svet; existuje výsledok správania voči vlastnej matke a otcovi; existujú bytosti spontánneho zrodu; na svete sú askéti a bráhmani, ktorí kráčajú správnou cestou a praktizujú správnu cestu, ktorí vysvetľujú tento svet a druhý svet po tom, čo ich sami realizovali priamym poznaním.“ Takáto múdrosť, pochopenie... neklam, skúmanie javov, správny pohľad – to sa nazýva dokonalosť v pohľade. Každý správny pohľad je dokonalosťou v pohľade. Človek obdarený touto dokonalosťou v pohľade sa nazýva ‚dokonalý v pohľade‘.

83. Ktoré dve osoby sú na svete vzácne? Ten, kto ako prvý preukáže láskavosť, a ten, kto je vďačný a uznáva to, čo bolo vykonané – tieto dve osoby sú na svete vzácne.

84. Ktoré dve osoby je ťažké uspokojiť? Ten, kto hromadí všetko, čo dostane, a ten, kto rozdáva všetko, čo dostane – tieto dve osoby je ťažké uspokojiť.

85. Ktoré dve osoby je ľahké uspokojiť? Ten, kto nehromadí všetko, čo dostane, a ten, kto nerozdáva všetko, čo dostane – tieto dve osoby je ľahké uspokojiť.

86. U ktorých dvoch ľudí sa nečistoty zväčšujú? U toho, kto pociťuje výčitky svedomia nad tým, čo nie je dôvodom na výčitky, a u toho, kto nepociťuje výčitky svedomia nad tým, čo je dôvodom na výčitky – u týchto dvoch ľudí sa nečistoty zväčšujú.

87. U ktorých dvoch ľudí sa nečistoty nezväčšujú? U toho, kto nepociťuje výčitky svedomia nad tým, čo si ich nezaslúži, a u toho, kto pociťuje výčitky svedomia nad tým, čo si ich zaslúži – u týchto dvoch ľudí sa nečistoty nezvyšujú.

88. A aký človek má nižšiu sklonnosť? Tu je istý človek nemorálny a zlého charakteru; stýka sa s iným, ktorý je nemorálny a zlého charakteru, vyhľadáva ho a slúži mu. Takýto človek sa nazýva ‚človek s nižšou sklonnosťou‘.

89. A aký človek má vznešenú sklonosť? Tu je istý človek cnostný a má dobrý charakter; stýka sa s iným, kto je cnostný a má dobrý charakter, vyhľadáva ho a venuje sa mu. Takýto človek sa nazýva ‚človek s vznešenou sklonosťou‘.

90. A aký človek je spokojný? Spokojní sú paccekasambuddhovia a tí učeníci Tathāgaty, ktorí sú arahantmi. Sammāsambuddha je nielen spokojný, ale aj ten, kto uspokojuje druhých.

Výklad dvojíc.

3. Označenie osôb v trojiciach

91. A aký človek je bez nádeje? Tu je istý človek nemorálny, zlomyseľný, nečistý, s podozrivým správaním, tajnostkársky vo svojich činoch, nie je pustovníkom, hoci sa za neho vydáva, nevedie svätý život, hoci tvrdí, že ho vedie, je vnútri zhnitý, plný znečistení, je ako hromada odpadu. Počuje: ‚Zdá sa, že mních s takým a takým menom, zničením nečistôt, dosiahol pre seba priamym poznaním, práve v tomto živote, oslobodenie mysle bez nečistôt, oslobodenie múdrosťou, a keď do neho vstúpil, prebýva v ňom.‘ Ale nenapadne ho: „Kedy aj ja, zničením nečistôt, dosiahnem pre seba priamym poznaním, práve v tomto živote, oslobodenie mysle bez nečistôt, oslobodenie múdrosťou, a keď do neho vstúpim, budem v ňom prebývať?“ Takého človeka nazývame „bez nádeje.“

„92. A aký človek je plný nádeje? Tu je istý človek cnostný a má dobrý charakter. Počuje: ‚Zdá sa, že mních s takým a takým menom zničením nečistôt dosiahol pre seba priamym poznaním ešte v tomto živote oslobodenie mysle bez nečistôt, oslobodenie múdrosťou, a keď do neho vstúpil, prebýva v ňom.‘ Napadne ho: „Kedy vlastne aj ja, zničením nečistôt, dosiahnem pre seba priamym poznaním, práve v tomto živote, oslobodenie mysle bez nečistôt, oslobodenie múdrosťou, a keď do neho vstúpim, budem v ňom prebývať?“ Takýto človek sa nazýva „plný nádeje“.

93. A aký človek je oslobodený od nádeje? Tu určitý človek zničením nečistôt dosiahol pre seba priamym poznaním, ešte v tomto živote, oslobodenie mysle bez nečistôt, oslobodenie múdrosťou, a keď do neho vstúpil, prebýva v ňom. Počuje: „Zdá sa, že mních s takým a takým menom si zničením nečistôt sám uvedomil priamym poznaním, ešte v tomto živote, oslobodenie mysle bez nečistôt, oslobodenie múdrosťou, a keď do neho vstúpil, zotrváva v ňom.“ Nenapadne ho: „Kedy vlastne aj ja, zničením nečistôt, dosiahnem pre seba priamym poznaním, v tomto živote, oslobodenie mysle bez nečistôt, oslobodenie múdrosťou, a keď do neho vstúpim, budem v ňom prebývať?“ Z akého dôvodu? Pretože jeho predchádzajúca nádej na oslobodenie, ktorú mal, keď ešte nebol oslobodený, ustúpila. Takýto človek sa nazýva ‚oslobodený od nádeje‘.

94. Aké sú teda tri osoby, ktoré možno prirovnať k chorému človeku? Existujú tri druhy chorých ľudí. Tu je istý chorý človek, ktorý sa z tej choroby nezotaví, bez ohľadu na to, či získa vhodné jedlo, či získa vhodné lieky, či získa vhodného ošetrovateľa.