D. Štvrtá päťdesiatka tém

Šestnásta kapitola

(156) 1. Rozprava o zdržanlivosti

16. ‚Môže jedna osoba ovládať myseľ druhej osoby?‘ ‚Áno.‘ ‚Môže jedna osoba ovládať myseľ druhej osoby s myšlienkou: „Nech nie je žiadostivá,“ „Nech nie je nenávistná,“ „Nech nie je oklamaná,“ „Nech nie je znečistená?“‘ ‚To by sa nemalo hovoriť.‘ … „Môže jeden človek ovládať myseľ druhého?“ „Áno.“ „Môže jeden človek ovládať vzniknutý kontakt druhého s myšlienkou: ‚Nech to neprestane‘?“ „To by sa nemalo hovoriť.“ … „Obmedzuje jeden človek vzniknutý pocit druhého… vzniknuté vnímanie… vzniknutú vôľu… vzniknuté vedomie… vzniknutú vieru… vzniknutú energiu… vzniknutú všímavosť… vzniknutú koncentráciu… vzniknutú múdrosť, pričom si myslí: ‚Nech to neprestane‘?“ „To by sa nemalo hovoriť.“ …

Obmedzuje jeden človek myseľ druhého?“ „Áno.“ „Zriekne sa jeden človek pre dobro druhého žiadostivosti… nenávisti… nedostatku morálneho strachu?“ „To by sa nemalo hovoriť.“ …

743. „Obmedzuje jeden človek myseľ druhého?“ „Áno.“ „Rozvíja jeden človek pre dobro druhého cestu… základy všímavosti… faktory osvietenia?“ „To by sa nemalo hovoriť.“ …

„Ovláda jeden človek myseľ druhého?“ „Áno.“ „Pochopí jeden človek v prospech druhého utrpenie v plnej miere, zanechá jeho pôvod, uvedomí si jeho zánik a rozvíja cestu?“ „To by sa nemalo hovoriť.“ …

„Ovláda jeden človek myseľ druhého?“ „Áno.“ „Je jeden človek činiteľom druhého? Je šťastie a utrpenie vytvorené druhým? Koná jeden človek, zatiaľ čo druhý zažíva výsledok?“ „Toto by sa nemalo hovoriť.“ …

‚Obmedzuje jeden človek myseľ druhého?‘ ‚Áno.‘ ‚Ale nehovoril snáď Blahoslavený:‘

‚Zlo koná človek sám, sám sa znečisťuje. Zlo nekoná človek sám, sám sa očisťuje. Čistota a nečistota sú osobné; jeden človek nemôže očistiť druhého.‘

„Neexistuje taká suttanta?“ „Áno.“ „Preto by sa nemalo hovoriť: ‚Jeden človek ovláda myseľ druhého.‘“

‚Nemalo by sa hovoriť: „Jeden človek ovláda myseľ druhého“?‘ ‚Naozaj, nemalo by sa to hovoriť.‘ ‚Ale nie sú snáď takí, ktorí dosiahli nadprirodzené schopnosti, nie sú snáď takí, ktorí dosiahli majstrovstvo?‘ ‚Áno.‘ ‚Ak sú takí, ktorí dosiahli nadprirodzené schopnosti, a takí, ktorí dosiahli majstrovstvo, potom by sa naozaj, pane, malo hovoriť: ‚Jeden človek ovláda myseľ druhého.‘

Rozprava o ovládaní je ukončená.

744. Šestnásta kapitola

(157) 2. Rozprava o povznesení

745. Povzbudzuje jeden človek myseľ druhého? Áno. Povzbudzuje jeden človek myseľ druhého s myšlienkou: ‚Nech nie je žiadostivá,‘ ‚Nech nie je nenávistná,‘ ‚Nech nie je zaslepená,‘ ‚Nech nie je znečistená‘? Tak by sa to nemalo hovoriť... Povzbudzuje jeden človek myseľ druhého? Áno. Môže jeden človek v druhom vyvolať blahodárny koreň ne-chamtivosti... ne-nenávisti... ne-zmätenosti... viery... energie... všímavosti... sústredenia... múdrosti? Tak by sa to nemalo hovoriť... Môže jeden človek povzniesť myseľ druhého? Áno. Môže jeden človek povzniesť vzniknutý kontakt druhého s myšlienkou: ‚Nech to neprestane‘? Tak by sa to nemalo hovoriť.... Povznáša jeden človek vzniknutý pocit druhého... vzniknutú múdrosť, pričom si myslí: ‚Nech to neprestane‘? Tak by sa to nemalo hovoriť...

Povznáša jeden človek myseľ druhého? Áno. Zriekne sa jeden človek pre prospech druhého vášne... nenávisti... klamu... nedostatku morálneho strachu? Tak by sa to nemalo hovoriť...

Povzbudzuje jeden človek myseľ druhého? Áno. Rozvíja jeden človek pre prospech druhého cestu… rozvíja základy všímavosti… rozvíja faktory osvietenia? Tak by sa to nemalo hovoriť…

Povzbudzuje jeden človek myseľ druhého? Áno. Môže jeden človek pre prospech druhého plne pochopiť utrpenie... rozvíjať cestu? Tak by sa to nemalo hovoriť...

Povznáša jeden človek myseľ druhého? Áno. Je jeden človek činiteľom pre druhého? Je šťastie a utrpenie vytvorené druhým? Koná jeden človek a druhý to prežíva? Tak by sa to nemalo hovoriť...

Povznáša jeden človek myseľ druhého? Áno. Ale nehovoril snáď Blahoslavený: ‚Zlo páchame sami... iný neočisťuje druhého‘? Existuje skutočne taká sutta? Áno. Preto by sa nemalo hovoriť: ‚Jeden človek povznáša myseľ druhého.‘

746. Nemalo by sa povedať: ‚Jeden človek povznáša myseľ druhého‘? Áno. Ale nie sú tu tí, ktorí dosiahli nadprirodzené schopnosti, a tí, ktorí dosiahli majstrovstvo? Áno. Ak sú tu tí, ktorí dosiahli nadprirodzené schopnosti, a tí, ktorí dosiahli majstrovstvo, potom by sa skutočne, pane, malo povedať: ‚Jeden človek povznáša myseľ druhého.‘

Rozprava o povznesení je ukončená.

16. Šestnásta kapitola

(158) 3. Rozprava o udeľovaní šťastia

747. Udeľuje jeden človek šťastie druhému? Áno. Udeľuje jeden človek utrpenie druhému? Tak by sa to nemalo hovoriť... Neudeľuje jeden človek utrpenie druhému? Áno. Neudeľuje jeden človek šťastie druhému? Tak by sa to nemalo hovoriť... Udeľuje jeden človek šťastie druhému? Áno. Udeľuje jeden človek druhému svoje vlastné šťastie, šťastie iných alebo šťastie toho človeka? Tak by sa to nemalo hovoriť... Udeľuje jeden človek druhému šťastie, ktoré nie je ani jeho vlastné, ani iných, ani toho človeka? Áno. Ak jeden človek udeľuje druhému šťastie, ktoré nie je ani jeho vlastné, ani iných, ani toho človeka, potom naozaj, pane, nemalo by sa hovoriť: ‚Jeden človek daruje šťastie druhému.

Daruje jeden človek šťastie druhému? Áno. Je jeden človek činiteľom pre druhého? Je šťastie a utrpenie vytvorené druhým? Koná jeden človek a druhý to prežíva? Tak by sa to nemalo hovoriť...

748. Nemalo by sa povedať: ‚Jeden človek daruje šťastie druhému‘? Áno. Ale nehovoril ctihodný Udāyī toto: ‚Naozaj, pre nás je Blahoslavený tým, kto odstraňuje mnohé stavy utrpenia; naozaj, pre nás je Blahoslavený tým, kto prináša mnohé stavy šťastia; naozaj, pre nás je Blahoslavený tým, kto odstraňuje mnohé neblahé stavy; naozaj, pre nás je Blahoslavený tým, kto prináša mnohé blahodárne stavy‘? Existuje takáto sutta? Áno. Preto jedna osoba daruje šťastie druhej.

Rozprava o darovaní šťastia je ukončená.

16. Šestnásta kapitola

Rozprava o úplnej pozornosti

749. Venuje človek pozornosť úplne? Áno. Rozpoznáva človek to vedomie týmto vedomím? Nemalo by sa to tak povedať... Rozpoznáva človek to vedomie týmto vedomím? Áno. Rozpoznáva človek to vedomie ako ‚vedomie‘ týmto vedomím? Nemalo by sa to tak povedať... Rozpoznáva človek to vedomie ako ‚vedomie‘ týmto vedomím? Áno. Je toto vedomie predmetom pre toto vedomie? Nemalo by sa to tak povedať...

Je toto vedomie predmetom pre toto vedomie? Áno. Vstupuje človek do kontaktu s týmto kontaktom prostredníctvom tohto kontaktu, prežíva tento pocit prostredníctvom tohto pocitu... vníma toto vnímanie prostredníctvom tohto vnímania... zamýšľa túto vôľu prostredníctvom tejto vôle... poznáva toto vedomie prostredníctvom tohto vedomia... uplatňuje toto počiatočné uplatňovanie prostredníctvom tohto počiatočného uplatňovania... udržiava to trvalé uplatňovanie prostredníctvom toho trvalého uplatňovania... prežíva tú radosť prostredníctvom tej radosti... je všímavý prostredníctvom tej všímavosti... rozoznáva tú múdrosť prostredníctvom tej múdrosti? Nemalo by sa to takto hovoriť...

750. Venuje sa ten, kto vníma minulosť ako ‚minulosť‘, budúcnosti ako ‚budúcnosti‘? Nemalo by sa to takto hovoriť... Venuje sa ten, kto vníma minulosť ako ‚minulosť‘, budúcnosti ako ‚budúcnosti‘? Áno. Existuje zbiehanie dvoch kontaktov... dvoch vedomí? Nemalo by sa to takto hovoriť...

Ten, kto vníma minulosť ako ‚minulosť‘, vníma prítomnosť ako ‚prítomnosť‘? Tak by sa to nemalo hovoriť... Ten, kto vníma minulosť ako ‚minulosť‘, vníma prítomnosť ako ‚prítomnosť‘? Áno. Dochádza k zbiehaniu dvoch kontaktov... dvoch vedomí? Tak by sa to nemalo hovoriť...

Ten, kto vníma minulosť ako ‚minulosť‘, vníma budúcnosť ako ‚budúcnosť‘ a prítomnosť ako ‚prítomnosť‘? To by sa nemalo hovoriť…pe… Ten, kto vníma minulosť ako ‚minulosť‘, vníma budúcnosť ako ‚budúcnosť‘ a prítomnosť ako ‚prítomnosť‘? Áno. Dochádza k zbiehaniu troch kontaktov…pe… troch vedomí? To by sa nemalo hovoriť…pe…

751. Venuje sa ten, kto vníma budúcnosť ako ‚budúcnosť‘, minulosti ako ‚minulosti‘? To by sa nemalo hovoriť… pe… Venuje sa ten, kto vníma budúcnosť ako ‚budúcnosť‘, minulosti ako ‚minulosti‘? Áno. Dochádza k zbiehaniu dvoch kontaktov… pe… dvoch vedomí? To by sa nemalo hovoriť… pe…

Ten, kto vníma budúcnosť ako ‚budúcnosť‘, vníma prítomnosť ako ‚prítomnosť‘? To by sa nemalo hovoriť… pe… Ten, kto vníma budúcnosť ako ‚budúcnosť‘, vníma prítomnosť ako ‚prítomnosť‘? Áno. Dochádza k zbiehaniu dvoch kontaktov… pe… dvoch vedomí? To by sa nemalo hovoriť… pe…

Ten, kto vníma budúcnosť ako ‚budúcnosť‘, vníma minulosť ako ‚minulosť‘ a prítomnosť ako ‚prítomnosť‘? To by sa nemalo hovoriť…pe… Ten, kto vníma budúcnosť ako ‚budúcnosť‘, vníma minulosť ako ‚minulosť‘ a prítomnosť ako ‚prítomnosť‘? Áno. Dochádza k zbiehaniu troch kontaktov…pe… troch vedomí? To by sa nemalo hovoriť…pe…

752. Venuje sa ten, kto vníma prítomnosť ako ‚prítomnosť‘, minulosti ako ‚minulosti‘? To by sa nemalo hovoriť… pe… Venuje sa ten, kto vníma prítomnosť ako ‚prítomnosť‘, minulosti ako ‚minulosti‘? Áno. Dochádza k zbiehaniu dvoch kontaktov… pe… dvoch vedomí? To by sa nemalo hovoriť… pe…

Vníma ten, kto vníma prítomnosť ako ‚prítomnosť‘, budúcnosť ako ‚budúcnosť‘? To by sa nemalo hovoriť… pe… Vníma ten, kto vníma prítomnosť ako ‚prítomnosť‘, budúcnosť ako ‚budúcnosť‘? Áno. Dochádza k zbiehaniu dvoch kontaktov… pe… dvoch vedomí? To by sa nemalo hovoriť… pe…

Ten, kto vníma prítomnosť ako ‚prítomnosť‘, vníma minulosť ako ‚minulosť‘ a budúcnosť ako ‚budúcnosť‘? To by sa nemalo hovoriť… pe… Ten, kto vníma prítomnosť ako ‚prítomnosť‘, vníma minulosť ako ‚minulosť‘ a budúcnosť ako ‚budúcnosť‘? Áno. Dochádza k zbiehaniu troch kontaktov… pe… troch vedomí? To by sa nemalo hovoriť… pe…

753. Nemalo by sa povedať: ‚Človek vníma tak, že sa úplne upína‘? Áno. Nehovoril to snáď Blahoslavený:

‚Všetky podmienené javy sú nestále‘ – keď to človek vidí múdrosťou, potom sa zbaví ilúzií o utrpení. Toto je cesta k očisteniu.

‚Všetky podmienené javy sú utrpením‘ – keď to človek vidí múdrosťou, potom sa zbaví ilúzií o utrpení. Toto je cesta k očisteniu.

‚Všetky javy sú bez-ja‘ – keď to človek vidí múdrosťou, potom sa zbaví ilúzií o utrpení. Toto je cesta k očisteniu.

Existuje naozaj takáto sutta? Áno. Preto sa človek sústreďuje prostredníctvom úplného uchopenia.

Rozprava o sústredení prostredníctvom úplného uchopenia je ukončená.

16. Šestnásta kapitola

16. 5. Diskusia na tému ‚Je forma podmienkou?‘

Je forma podmienkou? Áno. Je ne-chamtivosť podmienkou? To by sa nemalo hovoriť…pe… Je ne-nenávisť podmienkou…pe… je ne-zmätenosť podmienkou… je chamtivosť podmienkou… je nenávisť podmienkou… je zmätenosť podmienkou? To by sa nemalo hovoriť…pe…

754. Je forma podmienkou? Áno. Je to s objektom, dochádza k obráteniu sa k nej… pe… k nasmerovaniu mysle na ňu? To by sa nemalo hovoriť… pe… Ale nie je to bez objektu, nedochádza k obráteniu sa k nej… pe… k nasmerovaniu mysle na ňu? Áno. Ak je to bez objektu a nedochádza k obráteniu sa k nej… pe… k nasmerovaniu mysle na ňu, potom by sa skutočne nemalo hovoriť, že ‚forma je podmienkou‘.

Je ne-chamtivosť podmienkou s objektom, dochádza k obráteniu sa k nej… pe… k nasmerovaniu mysle na ňu? Áno. Je forma podmienkou s objektom, dochádza k obráteniu sa k nej… pe… k nasmerovaniu mysle na ňu? To by sa nemalo hovoriť…pe… Je ne-nenávisť podmienkou… je ne-klam podmienkou… je chamtivosť podmienkou… je nenávisť podmienkou… je klam podmienkou s objektom, existuje k nej obrátenie…pe… nasmerovanie mysle k nej? Áno. Je forma podmienkou s objektom, existuje k nej obrátenie…pe… nasmerovanie mysle k nej? To by sa nemalo hovoriť…pe…

Je forma koreňom bez predmetu a neexistuje k nej žiadne upriamenie... žiadna túžba po nej? Áno. Je ne-chamtivosť koreňom bez predmetu a neexistuje k nej žiadne upriamenie... žiadna túžba po nej? Nemalo by sa to takto povedať... Je forma koreňom bez predmetu a neexistuje k nej žiadne zameranie… žiadna túžba po nej? Áno. Je ne-nenávisť koreňom… ne-zmätenosť koreňom… chamtivosť koreňom… nenávisť koreňom… zmätenosť koreňom bez predmetu a neexistuje k nej žiadne zameranie… žiadna túžba po nej? Tak by sa to nemalo hovoriť…

Nemalo by sa povedať, že ‚forma je podmienkou‘? Áno. Ale nie sú veľké prvky podpornou podmienkou pre odvodenú formu? Áno. Ak sú veľké prvky podpornou podmienkou pre odvodenú formu, potom by sa skutočne malo povedať, že ‚forma je podmienkou‘.

756. Diskusia na tému ‚Je forma podmienkou?‘ je ukončená.

16. Šestnásta kapitola

Diskusia o tom, či má hmotná forma príčinu

757. Má hmotná forma príčinu? Áno. Má príčinu v ne-chamtivosti? Tak by sa to nemalo hovoriť. … Má príčinu v ne-nenávisti? … Má príčinu v ne-zmätenosti? … Má príčinu v chamtivosti? … Má príčinu v nenávisti? … Má príčinu v zmätenosti? Tak by sa to nemalo hovoriť. …

Má hmotná forma príčinu? Áno. Má predmet? Existuje pre ňu obrátenie sa k… nasmerovanie mysle? Tak by sa to nemalo hovoriť. … Nie je v skutočnosti bez predmetu? Neexistuje pre ňu obrátenie sa k… nasmerovanie mysle? Áno. Ak je bez predmetu a neexistuje pre ňu obrátenie sa k… nasmerovanie mysle, potom, vážený pane, nemalo by sa hovoriť, že ‚hmotná forma má príčinu‘.

758. Má ne-chamtivosť príčinu a predmet? Existuje pre ňu obrátenie sa k… nasmerovanie mysle? Áno. Má hmotná forma príčinu a predmet? Existuje pre ňu obrátenie sa k… nasmerovanie mysle? Tak by sa to nemalo hovoriť. … Má ne-nenávisť príčinu… ne-zmätenosť… viera… energia… všímavosť… sústredenie… múdrosť… chamtivosť… nenávisť… zmätenosť… pýcha… nesprávny názor… pochybnosť… lenivosť… nepokoj… nedostatok hanby… nedostatok strachu z nesprávneho konania príčinu a predmet? Existuje pre ne nasmerovanie mysle? Áno. Je hmotná forma s príčinou a s objektom? Existuje pre ňu obrátenie sa k… nasmerovanie mysle? Tak by sa to nemalo hovoriť. …

Je hmotná forma s príčinou a bez objektu? Neexistuje pre ňu obrátenie sa k… nasmerovanie mysle? Áno. Je ne-chamtivosť s príčinou a bez objektu? Neexistuje pre ňu obrátenie sa k… nasmerovanie mysle? Tak by sa to nemalo hovoriť. … Má hmotná forma príčinu a nemá predmet? Nie je tu pre ňu obrátenie sa k… nasmerovanie mysle? Áno. Má ne-nenávisť príčinu… má ne-strach z nesprávneho konania príčinu a nemá predmet? Nie je tu pre ňu obrátenie sa k… nasmerovanie mysle? Tak by sa to nemalo hovoriť. …

759. Je nesprávne povedať: ‚Hmotná forma má príčinu‘? Áno. Nie je hmotná forma v skutočnosti závislá od podmienok? Áno. Ak je hmotná forma závislá od podmienok, potom, vážený pane, by sa skutočne malo povedať, že ‚hmotná forma má príčinu‘.

Diskusia o tom, či má hmotná forma príčinu, je ukončená.

16. Šestnásta kapitola

Diskusia o tom, či je hmotná forma prospešná alebo neprospešná

760. Je hmotná forma prospešná? Áno. Má predmet? Existuje pre ňu smerovanie k… túžbe? Tak by sa to nemalo hovoriť. … Nie je v skutočnosti bez predmetu? Neexistuje pre ňu orientácia smerom k… túžbe? Áno. Ak je bez predmetu a neexistuje pre ňu orientácia smerom k… túžbe, potom by sa naozaj, vážený pane, nemalo hovoriť: ‚Hmotná forma je prospešná.‘

761. Je ne-chamtivosť prospešná a má predmet? Existuje pre ňu orientácia smerom k… túžbe? Áno. Je hmotná forma prospešná a má predmet? Existuje pre ňu orientácia na… túžbu? Nemalo by sa to takto hovoriť. …

Je ne-nenávisť prospešná… je ne-zmätenosť prospešná… viera… energia… všímavosť… sústredenie… je múdrosť prospešná a má predmet? Existuje pre ňu orientácia na… túžbu? Áno. Je hmotná forma prospešná a má predmet? Existuje pre ňu orientácia na… túžbu? Nemalo by sa to takto hovoriť. …

Je hmotná forma blahodárna a bez predmetu? Neexistuje pre ňu obrátenie sa k… túžbe? Áno. Je ne-chamtivosť blahodárna a bez predmetu? Neexistuje pre ňu obrátenie sa k… túžbe? Tak by sa to nemalo hovoriť. …

Je hmotná forma blahodárna a bez predmetu? Neexistuje pre ňu obrátenie sa k… túžbe? Áno. Je ne-nenávisť blahodárna… je múdrosť blahodárna a bez predmetu? Nie je pre ňu smerovanie k… túžbe? Tak by sa to nemalo hovoriť. …

762. Je hmotná forma neblahodárna? Áno. Má predmet? Je pre ňu smerovanie k… túžbe? Tak by sa to nemalo hovoriť. … Nie je v skutočnosti bez predmetu? Nie je pre ňu smerovanie k… túžbe? Áno. Ak je bez predmetu a nie je pre ňu smerovanie k… túžbe, potom naozaj, dobrý pane, nemalo by sa hovoriť: ‚Hmotná forma je neprospešná.‘…

763. Je chamtivosť neprospešná a má predmet? Je pre ňu smerovanie k… túžbe? Áno. Je hmotná forma neprospešná a má predmet? Existuje pre ňu zameranie sa na… túžbu? Tak by sa to nemalo hovoriť. … Je nenávisť… klam… pýcha… je nedostatok strachu z nesprávneho konania neprospešný a má predmet? Existuje pre to zameranie sa na… túžbu? Áno. Je hmotná forma neprospešná a má predmet? Existuje pre ňu zameranie sa na… túžbu? Tak by sa to nemalo hovoriť. …

Je forma neprospešná, bez predmetu, a neexistuje k nej žiadne zameranie… žiadna túžba? Áno. Je chamtivosť neprospešná, bez predmetu, a neexistuje k nej žiadne zameranie… žiadna túžba? Tak by sa to nemalo hovoriť… Je forma neprospešná, bez predmetu, a neexistuje k nej žiadne zameranie… žiadna túžba? Áno. Je nenávisť… klam… nedostatok morálneho strachu neprospešná, bez predmetu, a neexistuje k nej žiadne zameranie… žiadna túžba? Tak by sa to nemalo hovoriť…

764. Je nesprávne povedať: ‚Hmotná forma je zároveň prospešná aj neprospešná‘? Áno. Nie sú telesné činy a verbálne činy zároveň prospešné aj neprospešné? Áno. Ak sú telesné a verbálne činy zároveň prospešné aj neprospešné, potom by sa skutočne, vážený pane, malo povedať: ‚Hmotná forma je zároveň prospešná aj neprospešná.‘

Diskusia o tom, či je hmotná forma prospešná alebo neprospešná, je ukončená.

16. Šestnásta kapitola

Diskusia o hmotnej forme ako výsledku

765. Je hmotná forma výsledkom? Áno. Je hmotná forma vnímaná ako príjemná, ako bolestivá alebo ako ani bolestivá, ani príjemná? Je spojená s príjemným pocitom, s bolestivým pocitom, s pocitom, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný, s kontaktom… (atď.)… so vedomím, s objektom? Má zameranie… (atď.)… túžbu? Nemalo by sa to takto povedať… (atď.)… Nie je to tak, že sa nemá vnímať ako príjemná, nemá sa vnímať ako bolestivá… (atď.)… je bez predmetu? Nie je to tak, že nemá zameranie… (atď.)… túžbu? Áno. Ak sa nemá vnímať ako príjemný, nemá sa vnímať ako bolestivý… (atď.)… je bez predmetu a nemá zameranie… (atď.)… túžbu, potom naozaj, priateľu, nemalo by sa hovoriť: ‚Hmotná forma je výsledná.‘

766. Kontakt je výsledný. Je kontakt vnímaný ako príjemný, vnímaný ako bolestivý… (atď.)… s objektom? Má zameranie… (atď.)… túžbu? Áno. Hmotná forma je výsledkom. Je hmotná forma vnímaná ako príjemná, vnímaná ako bolestivá… (atď.)… s objektom? Má zameranie… (atď.)… túžbu? Nemalo by sa to takto hovoriť… (atď.)…

Je forma výsledkom, nie je forma spojená s príjemným pocitom, nie je spojená s bolestivým pocitom… bez predmetu, a neexistuje k nej žiadne zameranie… žiadna túžba? Áno. Je kontakt výsledkom, nie je kontakt spojený s príjemným pocitom, nie je spojený s bolestivým pocitom… bez predmetu, a neexistuje k nemu žiadne zameranie… žiadna túžba? Nemalo by sa to takto hovoriť…

767. Nemalo by sa povedať: ‚Hmotná forma je výsledkom‘? Áno. Nie sú vedomie a jeho mentálne faktory, ktoré vznikli v dôsledku vykonaného karmy, výsledkom? Áno. Ak sú vedomie a jeho mentálne faktory, ktoré vznikli v dôsledku vykonaného karmy, výsledkom, potom by sa skutočne, priateľu, malo povedať: ‚Hmotná forma, ktorá vznikla v dôsledku vykonaného karmy, je výsledkom.‘

Diskusia o tom, že ‚hmotná forma je výsledkom‘, je ukončená.

16. Šestnásta kapitola

16. (164) 9. Diskusia o hmotnej forme vo vzťahu k sfére jemnej hmoty a nehmotnej sfére

Existuje hmotná forma, ktorá patrí do sféry jemnej hmoty? Áno. Je to kvôli dosiahnutiu, kvôli znovuzrodeniu, kvôli príjemnému pobytu v tomto živote? Je to sprevádzané, súčasne vznikajúce, spojené, súvisiace, jedného vzniku, jedného zániku, jedného základu a jedného predmetu s vedomím, ktoré je kvôli dosiahnutiu, s vedomím, ktoré je kvôli znovuzrodeniu, a s vedomím, ktoré je kvôli príjemnému pobytu v tomto živote? Nemalo by sa to takto povedať… (atď.)… Nie je to tak, že to nie je kvôli dosiahnutiu, nie kvôli znovuzrodeniu, nie kvôli príjemnému pobytu v tomto živote? Nie je to tak, že nie je sprevádzané, vzniká súčasne s, je spojené s, súvisí s, má jediný vznik, jediný zánik, jediný základ a jediný predmet s vedomím, ktoré slúži na dosiahnutie, s vedomím, ktoré slúži na znovuzrodenie, a s vedomím, ktoré slúži na príjemný pobyt v tomto živote? Áno. Ak nie je kvôli dosiahnutiu, nie kvôli znovuzrodeniu, nie kvôli príjemnému pobytu v tomto živote a nie je… (atď.)… jedného predmetu s vedomím, ktoré je kvôli dosiahnutiu, potom naozaj, priateľu, nemalo by sa hovoriť: ‚Existuje hmotná forma, ktorá patrí do sféry jemnej hmoty.‘

768. Existuje hmotná forma, ktorá patrí do nehmotnej sféry? Áno. Je to kvôli dosiahnutiu, kvôli znovuzrodeniu, kvôli príjemnému pobytu v tomto živote? Je to sprevádzané, súčasne vznikajúce, spojené, súvisiace, jedného vzniku, jedného zániku, jedného základu a jedného predmetu s vedomím, ktoré je kvôli dosiahnutiu, s vedomím, ktoré je kvôli znovuzrodeniu, a s vedomím, ktoré je kvôli príjemnému pobytu v tomto živote? Nemalo by sa to takto hovoriť… (atď.)… Nie je to tak, že to nie je kvôli dosiahnutiu, nie kvôli znovuzrodeniu, nie kvôli príjemnému pobytu v tomto živote a nie je to… (atď.)… s jediným objektom so vedomím, ktoré je kvôli dosiahnutiu? Áno. Ak to nie je kvôli dosiahnutiu, nie kvôli znovuzrodeniu… (atď.)… jedného základu a jedného predmetu, potom naozaj, priateľu, nemalo by sa hovoriť: ‚Existuje hmotná forma, ktorá patrí do nehmotnej sféry.‘

769. Nemalo by sa povedať: ‚Existuje hmotná forma, ktorá patrí do sféry jemnej hmoty, a existuje hmotná forma, ktorá patrí do nehmotnej sféry‘? Áno. Nie je pravda, že hmotná forma, ktorá vznikla v dôsledku vykonaného karmy sféry zmyslov, patrí do sféry zmyslov? Áno. Ak je hmotná forma, ktorá vznikla v dôsledku vykonania karmy sféry zmyslov, súčasťou sféry zmyslov, potom by sa skutočne, priateľu, malo povedať: ‚Hmotná forma, ktorá vznikla v dôsledku vykonania karmy sféry jemnej hmoty, patrí do sféry jemnej hmoty; a hmotná forma, ktorá vznikla v dôsledku vykonania karmy sféry nehmotnej, patrí do sféry nehmotnej.‘

770. Diskusia o hmotnej forme, pokiaľ ide o sféru jemnej hmoty a nehmotnú sféru, je ukončená.

16. Šestnásta kapitola

(165) 10. Rozprava o zaradení do sféry formy a neformy

Je túžba po forme zahrnutá v prvku formy? Áno. Je to s cieľom dosiahnutia, s cieľom znovuzrodenia, s cieľom príjemného pobytu v tomto živote? Je to sprevádzané, súčasne vznikajúce, spojené, súvisiace, jedného vzniku, jedného zániku, jedného základu a jedného predmetu s vedomím, ktoré je zamerané na dosiahnutie, s vedomím, ktoré je zamerané na znovuzrodenie, a s vedomím, ktoré je zamerané na príjemný pobyt v tomto živote? Nemalo by sa to takto povedať… (atď.)… Nie je to tak, že neslúži na hľadanie dosiahnutia, neslúži na hľadanie znovuzrodenia, neslúži na príjemné prežívanie v tomto živote a nie je sprevádzaná… (atď.)… má jediný základ a jediný predmet spolu s vedomím, ktoré slúži na hľadanie dosiahnutia? Áno. Ak neslúži na dosiahnutie osvietenia, neslúži na dosiahnutie znovuzrodenia, neslúži na príjemný pobyt v tomto živote a nie je sprevádzaná… (atď.)… jedného základu a jedného predmetu, potom naozaj, priateľu, nemalo by sa hovoriť: ‚Túžba po forme je zahrnutá v prvku formy.‘

16. Je túžba po forme zahrnutá v prvku formy? Áno. Je túžba po zvuku zahrnutá v prvku zvuku? Nemalo by sa to takto hovoriť… (atď.)… Je túžba po forme zahrnutá v prvku formy? Áno. Je túžba po vôni… (atď.)… Je túžba po chuti… (atď.)… Je túžba po hmatateľných objektoch zahrnutá v prvku hmatateľnosti? Nemalo by sa to takto hovoriť… (atď.)…

Nemalo by sa povedať: ‚Túžba po zvuku je zahrnutá v prvku zvuku?‘ Áno. Nemalo by sa povedať: ‚Túžba po forme je zahrnutá v prvku formy‘? Nemalo by sa to tak povedať… a tak ďalej. Túžba po vôni… a tak ďalej… túžba po chuti… a tak ďalej… Nemalo by sa povedať: ‚Túžba po hmatateľných objektoch je zahrnutá v prvku hmatateľnosti‘? Áno. Nemalo by sa povedať: ‚Túžba po forme je zahrnutá v prvku formy‘? Nemalo by sa to tak povedať… a tak ďalej.

773. Je túžba po bezformovom zahrnutá v bezformovom prvku? Áno. Nemalo by sa povedať: ‚Túžba po bezformovom je zahrnutá v bezformovom prvku?‘ Nemalo by sa to tak povedať… a tak ďalej. Je túžba po bezformovom zahrnutá v bezformovom prvku? Áno. Je to kvôli meditačnému dosiahnutiu, kvôli znovuzrodeniu, kvôli prebývaniu v blaženosti v tomto živote; a je to súbežné, spoločne vznikajúce, zmiešané a spojené s mysľou, ktorá je kvôli meditačnému dosiahnutiu, s mysľou, ktorá je kvôli znovuzrodeniu, s mysľou, ktorá je prebývaním v blaženosti v tomto živote – s jediným vznikom, jediným zánikom, jediným základom a jediným objektom? Nemalo by sa to takto povedať… a tak ďalej. Nie je to tak, že to nie je na dosiahnutie meditačného úspechu, nie je to na znovuzrodenie, nie je to prebývanie v blaženosti v tomto živote; a že to nie je súbežné… a tak ďalej… nemá jediný základ a nemá jediný predmet s mysľou, ktorá je zameraná na dosiahnutie meditačného úspechu? Áno. Ak to nie je kvôli dosiahnutiu meditačného stavu, nie kvôli znovuzrodeniu, nie kvôli prebývaniu v blaženosti v tomto živote; a nie je súbežné, nevzniká súčasne, nie je zmiešané, nie je spojené, nevzniká samostatne, nezaniká samostatne, nemá jediný základ a nemá jediný predmet s mysľou, ktorá je zameraná na dosiahnutie meditačného stavu, s mysľou, ktorá je zameraná na znovuzrodenie, a s mysľou, ktorá spočíva v blaženosti v tomto živote, potom by sa naozaj nemalo hovoriť: ‚Túžba po bezformovom je zahrnutá v bezformovom prvku.

774. Je túžba po bezformovom zahrnutá v bezformovom prvku? Áno. Je túžba po zvuku zahrnutá v zvukovom prvku? Nemalo by sa to takto hovoriť… a tak ďalej. Je túžba po bezformovom zahrnutá v bezformovom prvku? Áno. Je túžba po vôni… a tak ďalej… je túžba po chuti… a tak ďalej… je túžba po hmatateľných objektoch zahrnutá v hmatateľnom prvku? Nemalo by sa to takto hovoriť… a tak ďalej.

Nemalo by sa povedať: ‚Túžba po zvuku je zahrnutá v prvku zvuku‘? Áno. Nemalo by sa povedať: ‚Túžba po bezforemnom je zahrnutá v prvku bezforemného‘? Nemalo by sa to takto povedať… a tak ďalej. Túžba po vôni… a tak ďalej… túžba po chuti… a tak ďalej… Nemalo by sa povedať: ‚Túžba po hmatateľných objektoch je zahrnutá v prvku hmatateľného‘? Áno. Nemalo by sa povedať: ‚Túžba po bezformovom je zahrnutá v bezformovom prvku‘? Nemalo by sa to takto povedať… a tak ďalej.

775. Nemalo by sa povedať: ‚Túžba po forme je zahrnutá vo forme prvku a túžba po bezformovom je zahrnutá v bezformovom prvku‘? Áno. Určite je túžba po zmyslových potešeniach zahrnutá v zmyslovom prvku? Áno. Ak je túžba po zmyslových potešeniach zahrnutá v zmyslovom prvku, potom by sa skutočne malo povedať: ‚Túžba po forme je zahrnutá v prvku formy a túžba po bezformovom je zahrnutá v prvku bezformového.‘

Rozprava o tom, že ‚túžba po forme je obsiahnutá v prvku formy a túžba po bezforme je obsiahnutá v prvku bezformy‘, je ukončená.

Rozprava o obsiahnutosti v sfére formy a bezformy je ukončená.

Šestnásta kapitola.