B. Druhá päťdesiatka tém

10. Desiata kapitola

(97) 3. Rozprava o ceste pre toho, kto je obdarený piatimi vedomiami

576. Existuje pre toho, kto je obdarený piatimi vedomiami, rozvoj cesty? Áno. Nie sú päť vedomí práve tie, ktoré majú v danom okamihu vzniknutý základ a v danom okamihu vzniknutý objekt? Áno. Ak sú päť vedomí práve tie, ktoré majú v danom okamihu vzniknutý základ a v danom okamihu vzniknutý objekt, potom by sa určite nemalo hovoriť, že ‚pre toho, kto je obdarený piatimi vedomiami, existuje rozvoj cesty.‘

Nie sú päť vedomí tie, ktoré majú predtým vzniknutý základ, predtým vzniknutý objekt, vnútorný základ, vonkajší objekt, nezmiešaný základ, nezmiešaný objekt, rôznorodé základy a rôznorodé objekty? Nezažívajú rozsah objektov jeden druhého? Nevznikajú bez toho, aby boli vyvolané? Nevznikajú bez pozornosti? Nevznikajú zmiešané? Nevznikajú ani pred sebou, ani po sebe? Nevznikajú bezprostredne jeden po druhom? Nie sú päť vedomí bez uplatnenia? Áno. Ak sú päť vedomí bez uplatnenia, potom by sa určite nemalo hovoriť, že ‚pre toho, kto je obdarený piatimi vedomiami, existuje rozvoj cesty.‘

577. Existuje rozvoj cesty pre toho, kto je obdarený zrakovým vedomím? Áno. Vzniká zrakové vedomie s prázdnotou ako svojím objektom? To by sa nemalo hovoriť… Vzniká zrakové vedomie s prázdnotou ako svojím objektom? Áno. Vzniká zrakové vedomie v závislosti od oka a od prázdnoty? To by sa nemalo hovoriť… Vzniká zrakové vedomie v závislosti od oka a od prázdnoty? Áno. Existuje sutta, ktorá hovorí: ‚Zrakové vedomie vzniká v závislosti od oka a od prázdnoty‘? Nie je. Existuje nejaká sutta, ktorá hovorí: „Vedomie zraku vzniká v závislosti od oka a od foriem“? Áno. Ak existuje sutta, ktorá hovorí: „Vedomie zraku vzniká v závislosti od oka a od foriem“, potom by sa určite nemalo hovoriť, že „vedomie zraku vzniká v závislosti od oka a od prázdnoty.“

578. Existuje u toho, kto je obdarený zrakovým vedomím, rozvoj cesty? Áno. Vzniká zrakové vedomie tak, že si berie za predmet minulosť alebo budúcnosť? To by sa nemalo hovoriť… Existuje u toho, kto je obdarený zrakovým vedomím, rozvoj cesty? Áno. Vzniká zrakové vedomie s kontaktom ako svojím objektom… s pocitom ako svojím objektom… s vnímaním ako svojím objektom… s vôľou ako svojím objektom… s vedomím ako svojím objektom… s okom ako svojím objektom… s telom ako svojím objektom… so zvukom ako svojím objektom… s hmatateľným objektom ako svojím objektom? To by sa nemalo hovoriť…

Existuje u toho, kto je obdarený vedomím mysle, rozvoj cesty a vzniká vedomie mysle s prázdnotou ako svojím predmetom? Áno. Existuje u toho, kto je obdarený vedomím oka, rozvoj cesty a vzniká vedomie oka, ktoré má za predmet prázdnotu? To by sa nemalo hovoriť… Existuje u toho, kto je obdarený vedomím mysle, rozvoj cesty a vzniká vedomie mysle, ktoré má za predmet minulosť alebo budúcnosť? Áno. U toho, kto je obdarený zrakovým vedomím, dochádza k rozvoju cesty a vzniká zrakové vedomie, ktoré si za predmet berie minulosť alebo budúcnosť? To by sa nemalo hovoriť… U toho, kto je obdarený mentálnym vedomím, dochádza k rozvoju cesty a vzniká mentálne vedomie, ktoré si za predmet berie kontakt… pocit… hmatateľný predmet? Áno. U toho, kto je obdarený zrakovým vedomím, dochádza k rozvoju cesty a vzniká zrakové vedomie, ktoré má za predmet kontakt… pocit… hmatateľný predmet? To by sa nemalo hovoriť…

579. Nemalo by sa povedať: ‚U toho, kto je obdarený piatimi vedomiami, dochádza k rozvoju cesty‘? Áno. Ale nehovoril snáď Blahoslavený: ‚Tu, mnísi, mních, ktorý videl formu okom, nie je tým, kto sa upína na jej znak alebo jej detaily… ktorý počul zvuk uchom… ktorý zacítil vôňu nosom… ktorý ochutnal chuť jazykom… ktorý sa dotkol hmatateľného predmetu telom, nie je tým, kto sa upína na jej znak alebo jej detaily‘? Existuje skutočne takáto sutta? Áno. Preto pre toho, kto je obdarený piatimi vedomiami, dochádza k rozvoju cesty.

Rozprava o ceste pre toho, kto je obdarený piatimi vedomiami, je ukončená.

10. Desiata kapitola

(98) 4. Rozprava o tom, že päť vedomí je zároveň blahodárnych aj neblahodárnych

580. Sú päť vedomí zároveň blahodárne aj neblahodárne? Áno. Ale nemajú päť vedomí práve vzniknutý základ a práve vzniknutý objekt? Áno. Ak majú päť vedomí práve vzniknutý základ a práve vzniknutý objekt, potom by sa skutočne nemalo hovoriť: ‚Päť vedomí sú zároveň blahodárne aj neblahodárne.‘ Nemajú snáď päť vedomí základ, ktorý vznikol skôr, a predmet, ktorý vznikol skôr; vnútorný základ a vonkajší predmet; nezmiešaný základ a nezmiešaný predmet; rôznorodé základy a rôznorodé predmety; nezasahujú do sféry pôsobenia jeden druhého; nevznikajú bez uvedomenia si; nevznikajú bez pozornosti; nevznikajú zmiešané; nevznikajú súčasne; nevznikajú v bezprostrednom slede jeden po druhom? Nie sú snáď päť vedomí bez uplatnenia? Áno. Ak je tých päť vedomí bez uplatnenia, potom by sa naozaj nemalo hovoriť: „Tých päť vedomí je zároveň blahodárnych aj neblahodárnych.“

581. Je zrakové vedomie blahodárne? Áno. Vzniká zrakové vedomie tak, že si berie za objekt prázdnotu? To by sa nemalo takto hovoriť… Vzniká zrakové vedomie tak, že si berie za objekt prázdnotu? Áno. Vzniká zrakové vedomie v závislosti od oka a prázdnoty? Tak by sa to nemalo hovoriť. Vzniká zrakové vedomie v závislosti od oka a prázdnoty? Áno. ‚Zrakové vedomie vzniká v závislosti od oka a prázdnoty‘ – existuje taká sutta? Nie. ‚Zrakové vedomie vzniká v závislosti od oka a foriem‘ – existuje taká sutta? Áno. Ak skutočne existuje sutta, ktorá uvádza: „Vedomie zraku vzniká v závislosti od oka a od foriem,“ potom by sa nemalo hovoriť, že „vedomie zraku vzniká v závislosti od oka a prázdnoty.“

582. Je vedomie zraku zároveň blahodárne aj neblahodárne? Áno. Vzniká zrakové vedomie tak, že si berie za predmet minulosť a budúcnosť? Tak by sa to nemalo hovoriť… Je zrakové vedomie zároveň blahodárne aj neblahodárne? Áno. Vzniká zrakové vedomie tak, že si berie za predmet kontakt… za predmet myseľ… za predmet oko… za predmet telo… za predmet zvuk… za predmet hmatateľné predmety? Tak by sa to nemalo hovoriť…

Vzniká vedomie mysle, ktoré je zároveň blahodárne aj neblahodárne, s prázdnotou ako svojím predmetom? Áno. Vzniká vedomie oka, ktoré je zároveň blahodárne aj neblahodárne, s prázdnotou ako svojím predmetom? To by sa nemalo takto hovoriť… Vzniká vedomie mysle, ktoré je zároveň blahodárne aj neblahodárne, s minulosťou a budúcnosťou ako svojím predmetom? Áno. Vzniká zrakové vedomie, ktoré je zároveň blahodárne aj neblahodárne, s minulosťou a budúcnosťou ako svojím predmetom? Tak by sa to nemalo hovoriť… Vzniká vedomie mysle, ktoré je zároveň blahodárne aj neblahodárne, s kontaktom ako svojím predmetom… s mysľou ako svojím predmetom… s telom ako svojím predmetom… so zvukom ako svojím predmetom… s hmatateľnými objektmi ako svojím predmetom? Áno. Vzniká zrakové vedomie, ktoré je zároveň blahodárne aj neblahodárne, s kontaktom ako svojím predmetom… s hmatateľnými objektmi ako svojím predmetom? Tak by sa to nemalo hovoriť…

583. Nemalo by sa povedať, že ‚päť vedomí je zároveň blahodárnych aj neblahodárnych‘? Áno. Ale nehovoril snáď Blahoslavený: ‚Tu, mnísi, mních, keď okom uvidí formu, uchopí jej znak… neuchopí jej znak… keď uchom počuje zvuk… keď telom pocíti hmatateľný objekt, uchopí jej znak… neuchopí jej znak‘? Existuje takáto sutta? Áno. Preto je päť vedomí zároveň blahodárnych aj neblahodárnych.

Diskusia o tom, že päť vedomí je zároveň blahodárnych aj neblahodárnych, je ukončená.

10. Desiata kapitola

10. (99) 5. Diskusia o bytí so sústredením

Sú päť vedomí s aplikáciou? Áno. Ale nemajú päť vedomí práve vzniknutý základ a práve vzniknutý objekt? Áno. Ak majú päť vedomí práve vzniknutý základ a práve vzniknutý objekt, potom by sa naozaj nemalo hovoriť: ‚Päť vedomí je s aplikáciou.‘“ Nemajú snáď päť vedomí základ, ktorý vznikol skôr, a objekt, ktorý vznikol skôr, vnútorný základ a vonkajší objekt, nezmiešaný základ a nezmiešaný objekt, rôznorodé základy a rôznorodé objekty, neprežívajú sféru pôsobenia jeden druhého, nevznikajú bez uvedomenia si, nevznikajú bez pozornosti, nevznikajú zmiešané a nevznikajú súčasne? A nie sú tých päť vedomí takými, ktoré nevznikajú v bezprostrednom sledu jedno po druhom? Áno. Ak tých päť vedomí nevzniká v bezprostrednom sledu jedno po druhom, potom by sa skutočne nemalo hovoriť: „Tých päť vedomí je s uplatnením.“

585. Je zrakové vedomie výsledkom úmyslu? Áno. Vzniká zrakové vedomie tak, že si za predmet berie prázdnotu? Tak by sa to nemalo hovoriť… Vzniká zrakové vedomie tak, že si za predmet berie prázdnotu? Áno. Vzniká zrakové vedomie v závislosti od oka a od prázdnoty? Tak by sa to nemalo hovoriť… Vzniká zrakové vedomie v závislosti od oka a od prázdnoty? Áno. „Vnímanie zrakom vzniká v závislosti od oka a od prázdnoty“ – existuje takáto sutta? Nie… „Vnímanie zrakom vzniká v závislosti od oka a od foriem“ – existuje takáto sutta? Áno. Ak existuje sutta: „Vnímanie zrakom vzniká v závislosti od oka a od foriem“, potom by sa naozaj nemalo hovoriť: „Vnímanie zrakom vzniká v závislosti od oka a od prázdnoty.“

Je vnímanie zrakom úmyselným? Áno. Vzniká vnímanie zrakom tak, že si berie za predmet minulosť a budúcnosť? Tak by sa to nemalo hovoriť… Je vnímanie zrakom úmyselným? Áno. Vzniká vnímanie zrakom tak, že si berie za predmet kontakt… že si berie za predmet hmatateľné objekty? To by sa nemalo hovoriť takto… Je vedomie mysle zámerné a vzniká vedomie mysle s prázdnotou ako svojím objektom? Áno. Je zrakové vedomie zámerné a vzniká zrakové vedomie s prázdnotou ako svojím objektom? To by sa nemalo hovoriť takto… Je vedomie mysle zámerné a vzniká vedomie mysle s minulosťou a budúcnosťou ako svojím objektom? Áno. Je vedomie oka s úmyselnosťou a vzniká vedomie oka s minulosťou a budúcnosťou ako svojím predmetom? Tak by sa to nemalo hovoriť… Je vedomie mysle s úmyselnosťou a vzniká vedomie mysle s kontaktom ako svojím predmetom… s hmatateľnými objektmi ako svojím predmetom? Áno. Je vedomie oka s úmyselnosťou a vzniká vedomie oka s kontaktom ako svojím predmetom… s hmatateľnými objektmi ako svojím predmetom? Tak by sa to nemalo hovoriť…

586. Nemalo by sa povedať: ‚Päť zmyslových vedomí je s úmyselnosťou‘? Áno. Ale nehovoril snáď Blahoslavený: ‚Tu, mnísi, mních, keď okom uvidí formu, uchopí znak… neuchopí znak… keď sa telom dotkne hmatateľného predmetu, uchopí znak… neuchopí znak‘?“ Existuje takáto sutta? Áno. Preto je päť zmyslových vedomí s úmyselnosťou…

Diskusia o úmyselnosti je ukončená.

10. Desiata kapitola

(100) 6. Diskusia o dvoch cnostiach

587. Je ten, kto dosiahol cestu, obdarený dvoma druhmi cnosti? Áno. Je ten, kto dosiahol cestu, obdarený dvoma druhmi kontaktu, dvoma druhmi pocitu, dvoma druhmi vnímania, dvoma druhmi vôle, dvoma druhmi vedomia, dvoma druhmi viery, dvoma druhmi energie, dvoma druhmi všímavosti, dvoma druhmi sústredenia a dvoma druhmi múdrosti? Tak by sa to nemalo hovoriť…

Je ten, kto dosiahol cestu, obdarený svetskou cnosťou? Áno. Je ten, kto dosiahol cestu, obdarený svetským kontaktom, svetským pocitom, svetským vnímaním, svetskou vôľou, svetským vedomím, svetskou vierou, svetskou energiou, svetskou bdelosťou, svetskou koncentráciou a svetskou múdrosťou? Tak by sa to nemalo hovoriť…

Je ten, kto dosiahol Cestu, obdarený svetskou aj nadsvetskou cnosťou? Áno. Je ten, kto dosiahol Cestu, obdarený svetským aj nadsvetským kontaktom… svetskou aj nadsvetskou múdrosťou? Tak by sa to nemalo hovoriť… Je ten, kto dosiahol Cestu, obdarený svetskou cnosťou? Áno. Je ten, kto dosiahol Cestu, svetský človek? Tak by sa to nemalo hovoriť…

588. Je ten, kto kráča po ceste, obdarený svetskou správnou rečou? Áno. Je ten, kto kráča po ceste, obdarený svetským správnym názorom? Tak by sa to nemalo hovoriť… Je ten, kto kráča po ceste, obdarený svetskou správnou rečou? Áno. Je ten, kto kráča po ceste, obdarený svetským správnym úmyslom… svetským správnym úsilím… svetskou správnou bdelosťou… svetskou správnou koncentráciou? Tak by sa to nemalo hovoriť… Je ten, kto dosiahol cestu, obdarený svetskou správnou činnosťou… svetským správnym živobytím? Áno. Je ten, kto dosiahol cestu, obdarený svetským správnym názorom… svetskou správnou koncentráciou? Tak by sa to nemalo hovoriť…

Je ten, kto dosiahol cestu, obdarený svetskou aj nadsvetskou správnou rečou? Áno. Je ten, kto dosiahol cestu, obdarený svetským aj nadsvetským správnym názorom? To by sa nemalo hovoriť takto… Je ten, kto vlastní cestu, obdarený aj svetskou, aj nadsvetskou správnou rečou? Áno. Je ten, kto vlastní cestu, obdarený aj svetským, aj nadsvetským správnym úmyslom… aj svetským, aj nadsvetským správnym úsilím… aj svetskou, aj nadsvetskou správnou bdelosťou… aj svetskou, aj nadsvetskou správnou koncentráciou? To by sa nemalo hovoriť takto…

Je ten, kto kráča po ceste, obdarený správnym konaním v svetskom aj nadsvetskom zmysle… atď… a správnym živobytím? Áno. Je ten, kto kráča po ceste, obdarený správnym pohľadom v svetskom aj nadsvetskom zmysle? Tak by sa to nemalo hovoriť… atď… Je ten, kto kráča po ceste, obdarený správnym živobytím v svetskom aj nadsvetskom zmysle? Áno. Je ten, kto vlastní cestu, obdarený správnym úmyslom, a to ako svetským, tak aj nadsvetským… atď…. správnou koncentráciou, a to ako svetskou, tak aj nadsvetskou? To by sa nemalo hovoriť takto… atď….

589. Nemalo by sa povedať, že ‚ten, kto vlastní cestu, je obdarený dvoma druhmi cnosti‘? Áno. Vzniká cesta, keď svetská cnosť zanikne? Áno. Rozvíja cestu nemorálny človek, ten, kto má narušenú cnosť, ten, kto má prerušenú cnosť? To by sa nemalo hovoriť takto… atď…. Preto ten, kto vlastní cestu, je obdarený dvoma druhmi cnosti.

Rozprava o dvojitej cnosti je ukončená.

10. Desiata kapitola

10. (101) 7. Rozprava o tom, že cnosť je nemyslová

Je cnosť nemyslová? Áno. Je cnosť forma? …pe… Nibbāna? …pe… zraková základňa? …pe… telesná základňa? … forma-základňa? …pe… základ hmatu? Tak by sa to nemalo hovoriť…pe… Je cnosť nemyslová? Áno. Je kontakt nemyslový? Tak by sa to nemalo hovoriť …pe… Je cnosť nemyslová? Áno. Sú pocit…pe… vnímanie…pe… vôľa…pe… viera…pe… energia…pe… všímavosť…pe… sústredenie…pe… múdrosť nemyslové? Tak by sa to nemalo hovoriť…pe…

590. Je kontakt mentálny faktor? Áno. Je cnosť mentálny faktor? Tak by sa to nemalo hovoriť…pe… Sú pocity…pe… vnímanie…pe… vôľa…pe… viera…pe… energia…pe… všímavosť…pe… sústredenie…pe… múdrosť mentálne faktory? Áno. Je cnosť mentálny faktor? Tak by sa to nemalo hovoriť…pe…

Je cnosť nemyslová? Áno. Má nežiaduci výsledok? Tak by sa to nemalo hovoriť…pe… Ale nemá snáď žiaduci výsledok? Áno. Ak má žiaduci výsledok, potom by sa nemalo hovoriť, že ‚ctnosť je nemyslová‘.

591. Viera má žiaduci výsledok; je viera mentálnym faktorom? Áno. Cnosť má žiaduci výsledok; je cnosť mentálnym faktorom? Tak by sa to nemalo hovoriť…pe… Energia…pe… všímavosť…pe… sústredenie…pe… múdrosť má žiaduci výsledok; je múdrosť mentálnym faktorom? Áno. Cnosť má žiaduci výsledok; je cnosť mentálnym faktorom? Tak by sa to nemalo hovoriť…pe…

Cnosť má žiaduci výsledok; je cnosť nemyslová? Áno. Viera má žiaduci výsledok; je viera nemyslová? Tak by sa to nemalo hovoriť… pe… Cnosť má žiaduci výsledok; je cnosť nemyslová? Áno. Sila… pe… všímavosť… pe… sústredenie… pe… múdrosť má žiaduci výsledok; je múdrosť nemyslová? Tak by sa to nemalo hovoriť… pe…

Je cnosť nemyslová? Áno. Je bezplodná a bez výsledku? Tak by sa to nemalo hovoriť…pe… Ale nie je plodná a má výsledok? Áno. Ak je plodná a má výsledok, potom by sa nemalo hovoriť, že ‚ctnosť je nemyslová‘…pe…

592. Je očné základňa nemyslová a bez výsledku? Áno. Je cnosť nemyslová a bez výsledku? To by sa nemalo hovoriť takto…pe… Je ušná základňa…pe… telesná základňa…pe… základňa formy…pe… hmatová základňa nemyslová a bez výsledku? Áno. Je cnosť nemyslová a bez výsledku? To by sa nemalo hovoriť takto…pe…

Je cnosť nemyslová a má výsledok? Áno. Je zraková základňa nemyslová a má výsledok? To by sa nemalo hovoriť takto…pe… Je cnosť nemyslová a má výsledok? Áno. Je sluchová základňa…pe… telesná základňa… základňa formy…pe… hmatová základňa nemyslová a má výsledok? To by sa nemalo hovoriť takto…pe…

Je správna reč nemyslová? Áno. Je správny názor nemyslový? To by sa nemalo hovoriť takto… pe… Je správna reč nemyslová? Áno. Je správny úmysel… pe… správne úsilie… pe… správna všímavosť… pe… správna koncentrácia nemyslová? To by sa nemalo hovoriť takto… pe… Je správne konanie… pe… správne živobytie nemyslové? Áno. Je správny názor nemyslový? To by sa nemalo hovoriť takto…pe… Je správne živobytie nemyslové? Áno. Je správny úmysel… správne úsilie… správna všímavosť… správna koncentrácia nemyslové? To by sa nemalo hovoriť takto…pe…

593. Je správny názor mentálny faktor? Áno. Je správna reč mentálny faktor? To by sa nemalo hovoriť takto…pe… Je správny názor mentálny faktor? Áno. Je správne konanie… pe… správne živobytie mentálnym faktorom? To by sa nemalo hovoriť takto… pe… Je správny úmysel… pe… správne úsilie… pe… správna všímavosť… pe… správna koncentrácia mentálnym faktorom? Áno. Je správna reč mentálnym faktorom? To by sa nemalo hovoriť takto… pe… Je správna koncentrácia mentálnym faktorom? Áno. Je správne konanie… pe… správne živobytie mentálnym faktorom? To by sa nemalo hovoriť takto… pe…

Nemalo by sa povedať, že ‚ctnosť je nemyselná‘? Áno. Keď cnosť vznikne a zanikne, stane sa človek nemorálnym? Tak by sa to nemalo hovoriť. Preto je cnosť nemyselná.

594. Diskusia o tom, že cnosť je nemyselná, je ukončená.

10. Desiata kapitola

(102) 8. Diskusia o tom, že ‚ctnosť nie je sprievodným javom mysle‘

10. Nie je cnosť sprievodným javom mysle? Áno. Nie je forma… Nibbāna… zraková základňa…pe… hmatová základňa sprievodným javom mysle? Tak by sa to nemalo hovoriť…pe… Nie je cnosť sprievodným javom mysle? Áno. Nie je kontakt sprievodným javom mysle? Tak by sa to nemalo hovoriť… pe… Nie je cnosť sprievodným javom mysle? Áno. Nie je pocit… pe… vnímanie… vôľa… viera… energia… všímavosť… sústredenie… pe… múdrosť sprievodným javom mysle? Tak by sa to nemalo hovoriť… pe…

Je kontakt spojený s mysľou? Áno. Je cnosť spojená s mysľou? Tak by sa to nemalo hovoriť… a tak ďalej… Je pocit… a tak ďalej… vnímanie… vôľa… viera… energia… všímavosť… sústredenie… a tak ďalej… múdrosť spojená s mysľou? Áno. Je cnosť spojená s mysľou? Tak by sa to nemalo hovoriť… a tak ďalej…

596. Nie je správna reč spojená s mysľou? Áno. Nie je správny názor spojený s mysľou? Tak by sa to nemalo hovoriť… a tak ďalej… Nie je správna reč spojená s mysľou? Áno. Nie je správny úmysel… správne úsilie… správna všímavosť… a tak ďalej… správna koncentrácia spojená s mysľou? Tak by sa to nemalo hovoriť… a tak ďalej…

Nie je správne konanie… atď… správne živobytie spojené s mysľou? Áno. Nie je správny názor spojený s mysľou? To by sa nemalo hovoriť takto… atď… Nie je správne živobytie spojené s mysľou? Áno. Nie je správny úmysel… správne úsilie… správna všímavosť… atď… správna koncentrácia spojená s mysľou? To by sa nemalo hovoriť takto… atď…

Je správny názor spojený s mysľou? Áno. Je správna reč spojená s mysľou? To by sa nemalo hovoriť takto… a tak ďalej… Je správny názor spojený s mysľou? Áno. Je správne konanie… a tak ďalej… správne živobytie spojené s mysľou? To by sa nemalo hovoriť takto… a tak ďalej…

Je správny úmysel… správne úsilie… správna všímavosť… atď… správna koncentrácia spojená s mysľou? Áno. Je správna reč spojená s mysľou? To by sa nemalo hovoriť takto… atď… Je správna koncentrácia spojená s mysľou? Áno. Je správne konanie… atď… správne živobytie spojené s mysľou? To by sa nemalo hovoriť takto… atď…

597. Nemalo by sa povedať, že ‚ctnosť nie je spojená s mysľou‘? Áno. Keď cnosť vznikne a zanikne, stane sa človek nemorálnym? Tak by sa to nemalo hovoriť. Preto cnosť nie je spojená s mysľou.

Diskusia na tému ‚Cnosť nie je spojená s mysľou‘ je ukončená.

10. Desiata kapitola

(103) 9. Diskusia o príčine odhodlania

598. Zvyšuje sa cnosť, ktorej príčinou je odhodlanie? Áno. Zvyšuje sa kontakt, ktorého príčinou je odhodlanie? Zvyšuje sa pocit? Zvyšuje sa vnímanie? Zvyšuje sa vôľa? Zvyšuje sa myseľ? Zvyšuje sa viera? Zvyšuje sa energia? Zvyšuje sa bdelosť? Zvyšuje sa sústredenie? Zvyšuje sa múdrosť? Tak by sa to nemalo hovoriť… a tak ďalej…

Zvyšuje sa cnosť, ktorej príčinou je záväzok? Áno. Zvyšuje sa ako popínavá rastlina? Zvyšuje sa ako vinič māluvā? Zvyšuje sa ako strom? Zvyšuje sa ako tráva? Zvyšuje sa ako trs trávy muñja? Tak by sa to nemalo hovoriť… a tak ďalej…

599. Zvyšuje sa cnosť, ktorej príčinou je záväzok? Áno. Zvyšuje sa cnosť u človeka, ktorý, hoci sa zaviazal k cnosti, má myšlienky na zmyslové potešenie, má myšlienky na zlomyseľnosť alebo má myšlienky na násilie? Áno. Existuje zbiehanie dvoch kontaktov… a tak ďalej… dvoch myslí? Tak by sa to nemalo hovoriť… a tak ďalej… Existuje zbiehanie dvoch kontaktov… a tak ďalej… dvoch myslí? Áno. Stretávajú sa tvárou v tvár blahodárne a neblahodárne, odsúdeniahodné a neodsúdeniahodné, nižšie a vyššie javy s ich temnými a svetlými protikladmi? Tak by sa to nemalo hovoriť… a tak ďalej…

Stretávajú sa tvárou v tvár blahodárne a neblahodárne, odsúdeniahodné a neodsúdeniahodné, nižšie a vyššie javy s ich temnými a svetlými protikladmi? Áno. Nehovoril snáď Blahoslavený: ‚Mnísi, tieto štyri veci sú od seba veľmi, veľmi vzdialené. Ktoré štyri? Mnísi, obloha a zem – to je prvá vec, ktorá je veľmi, veľmi vzdialená… a tak ďalej… Preto je Dhamma dobrých ľudí vzdialená od zlých.“ Existuje takáto sutta? Áno. Preto by sa nemalo hovoriť: ‚Blahodárne a neblahodárne, odsúdeniahodné a neodsúdeniahodné, nižšie a vyššie javy s temnými a svetlými protikladmi sa ocitnú tvárou v tvár.‘

600. Nemalo by sa povedať: ‚Cnosť, ktorej príčinou je odhodlanie, rastie‘? Áno. Nehovoril snáď Blahoslavený: ‚Tí, ktorí zakladajú parky, ktorí vysádzajú háje… a tak ďalej… zakorenení v Dhamme, dokonalí v cnosti, títo ľudia smerujú do neba.‘ Existuje takáto sutta? Áno. Preto cnosť, ktorej príčinou je odhodlanie, rastie.

Diskusia o príčine odhodlania je ukončená.

10. Desiata kapitola

(104) 10. Diskusia o zdržanlivosti ako cnosti

601. Je zdržanlivosť cnosťou? Áno. Je to zdržanie sa ničenia života? To by sa nemalo takto hovoriť… a tak ďalej… Je to zdržanlivosť od brania toho, čo nie je dané? To by sa nemalo takto hovoriť… a tak ďalej… Je to zdržanlivosť od sexuálneho neprimeraného správania? To by sa nemalo takto hovoriť… a tak ďalej… Je to zdržanlivosť od klamlivých slov? To by sa nemalo takto hovoriť… a tak ďalej… Je to zdržanlivosť od omamných látok, ktoré sú základom pre nedbanlivosť? To by sa nemalo takto hovoriť… a tak ďalej…

Je prejavovanie úcty cnosťou? Je vstávanie na pozdrav cnosťou? Je vykonávanie gesta añjali cnosťou? Je úctivé správanie cnosťou? Je ponúknutie miesta na sedenie cnosťou? Je ponúknutie lôžka cnosťou? Je ponúknutie vody na umytie nôh cnosťou? Je ponúknutie škrabky na nohy cnosťou? Je drhnutie chrbta pri kúpaní cnosťou? Áno. Je to zdržanlivosť od ničenia života? To by sa nemalo hovoriť takto… a tak ďalej… Je to zdržanlivosť od omamných látok, ktoré sú základom nepozornosti? To by sa nemalo hovoriť takto… a tak ďalej…

602. Nemalo by sa povedať: ‚Naznačenie je cnosť‘? Áno. Je to nemorálnosť? To by sa nemalo hovoriť takto… a tak ďalej… Preto je naznačenie cnosťou.

Diskusia o naznačovaní ako cnosti je ukončená.

10. Desiata kapitola

(105) 11. Diskusia o nenaznačovaní ako nemorálnosti

603. Je nenaznačovanie nemorálnosťou? Áno. Je to ničenie života? Nemalo by sa to takto hovoriť… a tak ďalej… Je to branie toho, čo nie je dané? Nemalo by sa to takto hovoriť… a tak ďalej… Je to sexuálne nevhodné správanie? Nemalo by sa to takto hovoriť… a tak ďalej… Je to klamstvo? Nemalo by sa to takto hovoriť… a tak ďalej… Sú to omamné látky, ktoré sú základom nedbanlivosti? Nemalo by sa to takto hovoriť… a tak ďalej…

Zvyšujú sa zásluhy aj previnenia u toho, kto daruje dar po tom, čo spáchal zlý skutok? Nemalo by sa to tak povedať… a tak ďalej… Zvyšujú sa zásluhy aj previnenia? Áno. Dochádza k zbiehaniu dvoch kontaktov… a tak ďalej… dvoch vedomí? Nemalo by sa to tak povedať… a tak ďalej… Dochádza k zbiehaniu dvoch kontaktov… a tak ďalej… dvoch vedomí? Áno. Objavujú sa priamo pred očami blahodárne a neblahodárne, odsúdeniahodné a neodsúdeniahodné, nižšie a vyššie, temné a svetlé protikladné vlastnosti? Nemalo by sa to hovoriť takto… a tak ďalej…

Objavujú sa priamo pred nami blahodárne a neblahodárne, odsúdeniahodné a neodsúdeniahodné, nižšie a vyššie, temné a svetlé protikladné vlastnosti? Áno. Ale nehovoril snáď Blahoslavený: ‚Mnísi, tieto štyri veci sú mimoriadne vzdialené! Ktoré štyri? Nebo a zem, mnísi – to je prvá vec, ktorá je mimoriadne vzdialená… a tak ďalej… Preto je Dhamma dobrých ďaleko od zlých.“ Existuje takáto sutta? Áno. Preto by sa nemalo hovoriť: ‚Blahodárne a neblahodárne, odsúdeniahodné a neodsúdeniahodné, nižšie a vyššie, temné a svetlé protikladné vlastnosti sa dostávajú do priamej prítomnosti.‘

604. Nemalo by sa povedať: ‚Neoznámenie je nemorálnosť‘? Áno. Ale nebol to ten, kto spáchal zlý skutok? Áno. Ak to bol ten, kto spáchal zlý skutok, potom by sa skutočne malo povedať: ‚Neoznámenie je nemorálnosť.‘

Diskusia o neoznámení ako nemorálnosti je ukončená.

Desiata kapitola.

Jej zhrnutie je:

Zánik existencie pozostávajúcej z piatich zložiek u toho, kto je obdarený cestou; pre toho, kto je obdarený cestou, je forma cestou; u toho, kto je obdarený piatimi vedomiami, dochádza k rozvoju cesty; päť vedomí je zároveň blahodárnych aj neblahodárnych; päť vedomí sprevádza úsilie; ten, kto je obdarený cestou, disponuje dvoma cnosťami; cnosť je nemyselná; ctnosť nesleduje myseľ; cnosť rastie vďaka úsiliu; uvedomenie si je cnosť; neuvedomenie si je nemorálnosť.

Druhá päťdesiatka.

Zhrnutie znie:

„Prínos zaradenia do pevného smeru a zánik.“