B. Druhá päťdesiatka tém

Príjemný pocit – do ktorého súhrnného posudzovania spadá? Spadá do posudzovania súhrnu pocitov. Ak príjemný pocit spadá do posudzovania súhrnu pocitov, potom by sa skutočne malo povedať, že ‚príjemný pocit sa posudzuje podľa súhrnu pocitov‘. Bolestivý pocit… pocit, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný – do ktorého súhrnného posudzovania spadá? Spadá do posudzovania súhrnu pocitov. Ak pocit, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný, spadá pod zoskupenie pocitov, potom by sa skutočne malo povedať, že ‚pocit, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný, sa zaraďuje do zoskupenia pocitov.‘

Vnímanie vznikajúce z očného kontaktu – do ktorého zoskupenia spadá? Spadá do zoskupenia vnímania. Ak vnímanie vznikajúce z očného kontaktu spadá pod zúčtovanie súhrnu vnímania, potom by sa skutočne malo povedať: „Vnímanie vznikajúce z očného kontaktu je zúčtované súhrnom vnímania.“ Vnímanie vznikajúce z ušného kontaktu… vnímanie vznikajúce z mentálneho kontaktu – do ktorého súhrnu spadá? Spadá do zúčtovania súhrnu vnímania. Ak vnímanie vznikajúce z mentálneho kontaktu spadá pod zúčtovanie súhrnu vnímania, potom by sa skutočne malo povedať: „Vnímanie vznikajúce z mentálneho kontaktu je zaradené do súhrnu vnímania.“

Vôľa vznikajúca z očného kontaktu… vôľa vznikajúca z mentálneho kontaktu – do ktorého súhrnu patrí? Patrí do súhrnu formácií. Ak vôľa vznikajúca z mentálneho kontaktu patrí do súhrnu formácií, potom by sa skutočne malo povedať: „Vôľa vznikajúca z mentálneho kontaktu je zaradená do súhrnu formácií.“

Vedomie oka… vedomie mysle – do ktorého súhrnu sa zaraďuje? Zaraďuje sa do súhrnu vedomia. Ak sa vedomie mysle zaraďuje do súhrnu vedomia, potom by sa skutočne malo povedať: ‚Vedomie mysle sa zaraďuje do súhrnu vedomia.‘

472. Rovnako ako sú dva voly spojené lanom alebo jarmom, almužna je držaná v nosnej sieti a pes je držaný na vodítku; rovnako sú tieto javy zaradené do týchto javov? Ak sú dva voly spojené lanom alebo jarmom, almužna je držaná v nosnej sieti a pes je držaný na vodítku, potom by sa skutočne malo povedať: ‚Existujú niektoré javy, ktoré sú zaradené do niektorých javov.‘

Rozprava o tom, čo je zaradené, je ukončená.

7. Siedma kapitola

(64) 2. Rozprava o spojitosti

473. Neexistujú žiadne javy spojené s inými javmi? Áno. Ale neexistujú javy, ktoré sú spojené, spoločne vznikajúce, prepletené, majúce jediný vznik, jediné zaniknutie, jediný základ a jediný predmet? Áno. Ak existujú javy, ktoré sú spojené, vznikajú spoločne, prelínajú sa, majú jediný vznik, jediné zaniknutie, jediný základ a jediný predmet, potom by sa určite nemalo hovoriť: ‚Neexistujú žiadne javy spojené s inými javmi.‘

Vzniká súhrn pocitov spoločne so súhrnom vnímania? Áno. Ak súbor pocitov vzniká súčasne so súborom vnímania, potom by sa skutočne malo povedať: ‚Súbor pocitov je spojený so súborom vnímania.‘

Vzniká súbor pocitov súčasne so súborom formácií… so súborom vedomia? Áno. Ak súbor pocitov vzniká súčasne so súborom vedomia, potom by sa skutočne malo povedať: ‚Zoskupenie pocitu je spojené so zoskupením vedomia.‘

Je zoskupenie vnímania… zoskupenie formácií… zoskupenie vedomia vzniklo súčasne so zoskupením pocitu… so zoskupením vnímania… so zoskupením formácií? Áno. Ak zoskupenie vedomia vzniklo súčasne so zoskupením formácií, potom by sa skutočne malo povedať: ‚Zoskupenie vedomia je spojené so zoskupením formácií.‘

474. Rovnako ako je olej neoddeliteľnou súčasťou sezamu a preniká ním, a ako je šťava neoddeliteľnou súčasťou cukrovej trstiny a preniká ňou; sú tieto javy rovnako neoddeliteľnou súčasťou tých javov a prenikajú nimi? Nemalo by sa to takto povedať… a tak ďalej.

Rozprava o súvislosti je ukončená.

7. Siedma kapitola

(65) 3. Rozprava o mentálnych javoch

475. Neexistujú žiadne mentálne javy? Áno. Ale neexistujú určité javy, ktoré sú spojené s mysľou, vznikajú spoločne, prelínajú sa, sú spojené, majú jediný vznik, jediné zánik, jediný základ a jediný predmet? Áno. Ak existujú určité javy, ktoré sú spojené s mysľou, vznikajú spolu s ňou, prelínajú sa s ňou, sú s ňou spojené, majú jediný vznik, jediné zaniknutie, jediný základ a jediný predmet, potom by sa určite nemalo hovoriť: ‚Neexistuje žiadny mentálny jav.‘

Vzniká kontakt súčasne s mysľou? Áno. Ak kontakt vzniká súčasne s mysľou, potom by sa skutočne malo povedať: ‚Kontakt je mentálny jav.‘ Vzniká pocit… vnímanie… vôľa… viera… energia… všímavosť… sústredenie… múdrosť… túžba… nenávisť… klam… nedostatok morálneho strachu súčasne s mysľou? Áno. Ak je nedostatok morálneho strachu súvisiaci s mysľou, potom by sa skutočne malo povedať: ‚Nedostatok morálneho strachu je mentálny jav.‘

476. Nazývajú sa ‚mentálne javy‘ (cetasika), pretože sú súvisiace s mysľou? Áno. Nazývajú sa ‚javy kontaktu‘ (phassasika), pretože sú súvisiace s kontaktom? Áno. Nazývajú sa „mentálne javy“ (cetasika), pretože vznikajú súčasne s mysľou? Áno. S pocitom… vnímaním… vôľou… vierou… energiou… všímavosťou… sústredením… múdrosťou… túžbou… nenávisťou… klamom… nedostatkom morálneho strachu – nazývajú sa „javy nedostatku morálneho strachu“ (anottappasika), pretože vznikajú súčasne s nedostatkom morálneho strachu? Áno.

477. Neexistuje žiadny mentálny jav? Áno. Ale nehovoril snáď Blahoslavený:

‚Táto myseľ a tieto mentálne javy sú prítomné u toho, kto ich pochopil ako ne-ja; keď spoznal to nižšie aj to vyššie, ten, kto vidí správne, chápe povahu rozkladu.‘

Existuje takáto suttanta? Áno. Preto existuje mentálny jav.

Neexistuje žiadny mentálny jav? Áno. Ale nehovoril snáď Blahoslavený: ‚Tu, Kevaṭṭa, mních rozoznáva mysle iných bytostí, iných osôb; rozoznáva ich mentálne javy, rozoznáva ich počiatočné myšlienky, rozoznáva ich trvalé myšlienky, [hovoriac:] ‚Taká je tvoja myseľ, taká je tvoja myseľ, takto je tvoja myseľ‘“? Existuje takýto Suttanta? Áno. Preto existuje mentálny jav.

Rozprava o mentálnych javoch je ukončená.

7. Siedma kapitola

(66) 4. Rozprava o dávaní

478. Je mentálny jav niečím, čo sa dáva? Áno. Je možné, aby bol mentálny jav odovzdaný iným? Nemalo by sa to takto vyjadrovať… a tak ďalej. Je možné, aby bol mentálny jav odovzdaný iným? Áno. Je možné, aby bol kontakt odovzdaný iným? Nemalo by sa to takto hovoriť… a tak ďalej. Je možné, aby pocit… vnímanie… vôľa… viera… energia… všímavosť… sústredenie… múdrosť boli odovzdané iným? Nemalo by sa to takto hovoriť… a tak ďalej.

479. Nemalo by sa povedať, že ‚duševný jav je darovanie‘? Áno, nemalo by sa to povedať. Má darovanie nežiaduci výsledok, nežiaduci výsledok, nepríjemný výsledok, výsledok presiaknutý nečistotami, výsledok utrpenia, bolestivé dozrievanie? Nemalo by sa to takto povedať… a tak ďalej. Ale nemá darovanie žiaduci výsledok, vytúžený výsledok, príjemný výsledok, výsledok neznečistený nečistotami, výsledok šťastia, príjemné dozrievanie? Áno. Ak darovanie skutočne má žiaduci výsledok, vytúžený výsledok, príjemný výsledok, výsledok neznečistený nečistotami, výsledok šťastia a príjemné dozrievanie, potom by sa skutočne malo povedať: ‚Mentálny jav je darovanie.‘

Blahoslavený vyhlásil, že darovanie má žiaduci výsledok. Je rúcho darovaním? Áno. Má rúcho žiaduci výsledok, vytúžený výsledok, príjemný výsledok, výsledok neznečistený nečistotami, výsledok šťastia, príjemné dozrievanie? Nemalo by sa to takto povedať… a tak ďalej. Blahoslavený vyhlásil, že darovanie má žiaduci výsledok. Sú almužna, ubytovanie a liečivé potreby pre chorých darovaním? Áno. Majú liečivé potreby pre chorých žiaduci výsledok, vytúžený výsledok, príjemný výsledok, výsledok neznečistený nečistotami, výsledok šťastia, príjemné dozrievanie? Nemalo by sa to takto povedať… a tak ďalej.

480. Nemalo by sa povedať, že ‚duševný jav je darovanie‘? Áno, nemalo by sa to povedať. Ale nehovoril snáď Blahoslavený:

Viera, morálna hanba a blahodárne darovanie – to sú javy, ktorými sa riadia dobrí ľudia; vskutku, toto nazývajú božskou cestou, touto cestou sa človek dostane do sveta bohov.

Existuje takáto suttanta? Áno. V takom prípade je mentálny jav darovaním.

Nemalo by sa povedať, že ‚mentálny jav je darovaním‘? Nemalo by sa to povedať. Ale nehovoril to snáď Blahoslavený: „Mnísi, existuje týchto päť darov, veľkých darov – známych ako najvýznamnejšie, známych ako dlhotrvajúce, známych ako tradičné, starobylé, nezmenené, nezmenené v minulosti, nie sú a nebudú zmenené, múdri askéti a bráhmani ich neodmietajú. Akých päť? Tu, mnísi, ušľachtilý žiak, ktorý sa zriekol ničenia života, zdržiava sa ničenia života. Tým, že sa zdržiava zabíjania, mnísi, ušľachtilý žiak daruje bezstrašnosť, daruje oslobodenie od nepriateľstva a daruje oslobodenie od utrpenia nekonečnému množstvu bytostí. Keď daroval bezstrašnosť, oslobodenie od nepriateľstva a oslobodenie od utrpenia nekonečnému množstvu bytostí, stáva sa účastníkom nekonečnej bezstrašnosti, oslobodenia od nepriateľstva a oslobodenia od utrpenia. Toto, mnísi, je prvý dar, veľký dar, známy ako najvýznamnejší, dlhotrvajúci, tradičný, starobylý, nezmenený, nezmenený v minulosti, nezmenený v súčasnosti a nezmenený v budúcnosti, ktorý múdri askéti a bráhmani neodmietajú. Okrem toho, mnísi, ušľachtilý žiak, ktorý sa vzdal brania toho, čo mu nebolo dané… ktorý sa vzdal sexuálneho neprimeraného správania… ktorý sa vzdal klamlivých slov… ktorý sa vzdal omamných látok, ktoré sú základom nedbanlivosti, zdržiava sa omamných látok, ktoré sú základom nedbanlivosti. Tým, že sa zdržiava omamných látok, ktoré sú základom nedbanlivosti, mnísi, ušľachtilý žiak daruje bezstrašnosť, daruje oslobodenie od nepriateľstva a daruje oslobodenie od utrpenia nekonečnému množstvu bytostí. Keď daruje bezstrašnosť, oslobodenie od nepriateľstva a oslobodenie od utrpenia nekonečnému množstvu bytostí, stáva sa účastníkom nekonečnej bezstrašnosti, oslobodenia od nepriateľstva a oslobodenia od utrpenia. Toto, mnísi, je piaty dar, veľký dar, známy ako najvýznamnejší, dlhotrvajúci, tradičný, starobylý, nezmenený, nezmenený v minulosti, nie je a nebude zmenený, odmietaný múdrymi askétmi a bráhmanmi. Toto, mnísi, je tých päť darov, veľkých darov, známych ako najvýznamnejšie, dlhotrvajúce, tradičné, starobylé, nezmenené, nezmenené v minulosti, ktoré nie sú a nebudú zmenené, a ktoré múdri askéti a bráhmani neodmietajú.“ Existuje takáto suttanta? Áno. V takom prípade je mentálny jav darovaním.

481. Nemalo by sa povedať, že ‚predmet, ktorý sa má darovať, je darovaním‘? Nemalo by sa to povedať. Ale nehovoril snáď Blahoslavený: ‚Tu istá osoba daruje jedlo, daruje nápoj, daruje odev, daruje vozidlo, daruje vence, daruje voňavky, daruje masti, daruje posteľ, daruje obydlie, daruje lampu‘? Existuje takáto suttanta? Áno. V takom prípade je predmet, ktorý sa má darovať, samotným darovaním.

482. Je predmet, ktorý sa má darovať, samotným darovaním? Áno. Má predmet, ktorý sa má darovať, žiaduci výsledok, vytúžený výsledok, príjemný výsledok, výsledok neznečistený nečistotami, výsledok šťastia, príjemné dozretie? Nemalo by sa to takto hovoriť… Blahoslavený vyhlásil, že darovanie má žiaduci výsledok. Je rúcho darovaním? Áno. Má rúcho žiaduci výsledok, vytúžený výsledok, príjemný výsledok, výsledok neznečistený nečistotami, výsledok šťastia, príjemné dozretie? Nemalo by sa to takto hovoriť… Blahoslavený vyhlásil, že darovanie má žiaduci výsledok. Je almužna darovaním?… Je ubytovanie darovaním?… Sú liečivé potreby pre chorých darovaním? Áno. Majú liečebné potreby pre chorých žiaduci výsledok, vytúžený výsledok, príjemný výsledok, výsledok neznečistený nečistotami, výsledok šťastia, príjemné dozretie? Nemalo by sa to takto hovoriť… V takom prípade by sa nemalo hovoriť, že ‚predmet, ktorý sa má darovať, je darovanie‘.

Rozprava o darovaní je ukončená.

7. Siedma kapitola

5. Rozprava o zásluhe dosiahnutej používaním

483. Zvyšuje sa zásluha dosiahnutá používaním? Áno. Zvyšuje sa kontakt dosiahnutý používaním, zvyšuje sa pocit, zvyšuje sa vnímanie, zvyšuje sa vôľa, zvyšuje sa viera, zvyšuje sa energia, zvyšuje sa sústredenie, zvyšuje sa múdrosť? Nemalo by sa to takto hovoriť… atď.

Zvyšuje sa zásluha dosiahnutá praktizovaním? Áno. Zvyšuje sa ako popínavá rastlina, ako vinič māluvā, ako strom, ako tráva, ako zväzok trávy muñja? Nemalo by sa to takto hovoriť... atď.

484. Zvyšuje sa zásluha dosiahnutá praktizovaním? Áno. Keď darca daroval dar a nerozmýšľa o ňom, vzniká zásluha? Áno. Vzniká pre toho, kto k tomu nesmeruje svoju myseľ... pre toho, kto tomu nevenuje pozornosť... pre toho, kto o tom nerozmýšľa... pre toho, kto tomu nevenuje pozornosť... pre toho, kto to nezamýšľa... pre toho, kto po tom netúži... pre toho, kto sa k tomu nezaviaže? Tak by sa to nemalo hovoriť... atď. Ale určite, nevzniká zásluha u toho, kto na to zameriava myseľ... u toho, kto tomu venuje pozornosť... u toho, kto o tom premýšľa... u toho, kto tomu venuje pozornosť... u toho, kto to zamýšľa... u toho, kto po tom túži... u toho, kto sa k tomu rozhodne? Áno. Ak to vzniká u toho, kto k tomu obracia myseľ... u toho, kto tomu venuje pozornosť... u toho, kto o tom uvažuje... u toho, kto tomu venuje pozornosť... u toho, kto to zamýšľa... u toho, kto po tom túži... u toho, kto sa k tomu odhodlá, potom naozaj, priateľu, nemalo by sa hovoriť: ‚Zásluha dosiahnutá pôsobením sa zvyšuje.‘

485. Zvyšuje sa zásluha dosiahnutá praktizovaním? Áno. Keď darca daroval dar a má myšlienky zmyslovej túžby, má myšlienky zlomyseľnosti, má myšlienky ublíženia – vzniká zásluha? Áno. Existuje spojenie dvoch kontaktov… pe… spojenie dvoch myslí? Nemalo by sa to takto hovoriť… pe… Existuje spojenie dvoch kontaktov… pe… spojenie dvoch myslí? Áno. Stretávajú sa tvárou v tvár blahodárne a neblahodárne, odsúdeniahodné a neodsúdeniahodné, nižšie a vyššie, temné a svetlé stavy so svojimi protikladmi? Nemalo by sa to takto povedať…pe… Stretávajú sa tvárou v tvár blahodárne a neblahodárne, odsúdeniahodné a neodsúdeniahodné, nižšie a vyššie, temné a svetlé stavy so svojimi protikladmi? Áno. Nehovoril snáď Blahoslavený: ‚Mnísi, tieto štyri veci sú od seba veľmi, veľmi vzdialené. Ktoré štyri? Nebo a zem, mnísi – to je prvá vec, ktorá je veľmi, veľmi vzdialená. Blízky breh a vzdialený breh oceánu, mnísi – to je druhá vec, ktorá je veľmi, veľmi vzdialená. Miesto, kde slnko vychádza, a miesto, kde zapadá, mnísi – to je tretia vec, ktorá je veľmi, veľmi vzdialená. Dhamma dobrých a Dhamma zlých, mnísi – to je štvrtá vec, ktorá je veľmi, veľmi vzdialená. Toto, mnísi, sú tie štyri veci, ktoré sú veľmi, veľmi vzdialené.

‚Nebo je vzdialené, zem je vzdialená; vzdialený breh mora, ako sa hovorí, je vzdialený; a miesto, kde vychádza žiarivý, a miesto, kde tvorca svetla zapadá.

‚Ešte ďalej než to, hovoria, je Dhamma dobrých a Dhamma zlých. Spoločenstvo s dobrými je pevné; lebo nech trvá akokoľvek dlho, zostáva práve také.

‚Lebo spoločenstvo so zlými rýchlo zaniká; preto je Dhamma dobrých ďaleko od necnostných.‘

Existuje takáto sutta? Áno. Preto by sa nemalo hovoriť: ‚Blahodárne a neblahodárne, odsúdeniahodné a neodsúdeniahodné, nižšie a vyššie, temné a svetlé stavy so svojimi protikladmi sa stretávajú tvárou v tvár.‘

486. Nemalo by sa povedať: ‚Zásluhy dosiahnuté pôsobením rastú‘? Áno. Ale nehovoril snáď Blahoslavený:

‚Tí, ktorí vysádzajú parky a háje, ľudia, ktorí stavajú mosty; ktorí zriaďujú napájadlá a studne a ktorí poskytujú ubytovanie—‘

‚Pre nich sa zásluhy dňom i nocou neustále zvyšujú; zakorenení v Dhamme, obdarení cnosťou, títo ľudia smerujú do neba.‘

Existuje takáto sutta? Áno. Preto sa zásluhy dosiahnuté využívaním zvyšujú.

Nemalo by sa skôr povedať: ‚Zásluhy dosiahnuté používaním rastú‘? Áno. Ale nehovoril snáď Blahoslavený: ‚Mnísi, existujú tieto štyri prúdy zásluh, prúdy toho, čo je prospešné, ktoré sú zdrojmi šťastia, nebeské, vedúce k šťastiu, smerujúce do neba a ktoré prispievajú k tomu, čo je žiaduce, vytúžené, príjemné, k blahu a k šťastiu. Aké štyri? Mnísi, v prípade, keď mních, zatiaľ čo používa rúcho, prebýva v stave, keď dosiahol nemerateľnú sústredenosť mysle, pre toho darcu je prúd zásluh nemerateľný, prúd toho, čo je prospešné, je nemerateľný, je zdrojom šťastia, nebeský, vedúci k šťastiu, smerujúci do neba a prispievajúci k tomu, čo je želané, túžobné, príjemné, k blahu a k šťastiu. Mnísi, v prípade, keď mních, keď používa almužnu…… pri využívaní ubytovania… pri využívaní liečivých prostriedkov pre chorých, prebýva v stave, keď dosiahol nemerateľnú sústredenosť mysle, pre tohto darcu je prúd zásluh nemerateľný, prúd blahodarných skutkov je nemerateľný, je zdrojom šťastia, nebeský, vedúci k šťastiu, smerujúci do neba a prispievajúci k tomu, čo je želané, túžobné, príjemné, k blahu a k šťastiu. Toto, mnísi, sú štyri prúdy zásluh, prúdy toho, čo je prospešné, ktoré sú zdrojmi šťastia, nebeské, vedúce k šťastiu, smerujúce do neba a ktoré prispievajú k tomu, čo je želané, túžobné, príjemné, k blahu a k šťastiu.“ Existuje takáto sutta? Áno. Preto sa zásluha dosiahnutá využívaním zvyšuje.

487. Zvyšuje sa zásluha dosiahnutá využívaním? Áno. Darcov daruje dar; príjemca, keď ho prijme, nepoužíva ho, ale ho odhodí a zbaví sa ho. Vzniká zásluha? Áno. Ak darca daruje dar a príjemca, keď ho prijme, nepoužíva ho, ale ho odhodí a zbaví sa ho, a vzniká zásluha, potom by sa naozaj nemalo hovoriť: ‚Zásluha dosiahnutá využívaním sa zvyšuje.‘

Zvyšuje sa zásluha dosiahnutá používaním? Áno. Darca dá dar; potom buď králi odvedú príjemcov a darované veci, alebo ich odnesú zlodeji, alebo ich spáli oheň, alebo ich odnesie voda, alebo ich odnesú nemilovaní dedičia. Vzniká zásluha? Áno. Ak darca daruje dar a potom buď králi odoberú príjemcov a darované veci, alebo ich odnesú zlodeji, alebo ich spáli oheň, alebo ich odnesie voda, alebo ich odnesú nemilovaní dedičia, a vznikne zásluha, potom by sa naozaj nemalo hovoriť: ‚Zásluha dosiahnutá používaním sa zvyšuje.‘

Diskusia o zásluhe dosiahnutej používaním je ukončená.

7. Siedma kapitola

7. 6. Rozprava o tom, čo sa dáva odtiaľto

Živia sa tam tým, čo sa dáva odtiaľto? Áno. Ľudia darujú rúcho odtiaľto; používajú to rúcho tam? Nemalo by sa to tak povedať…pe… Ľudia darujú almužnu odtiaľto, darujú obydlie odtiaľto, darujú liečivé prostriedky, ktoré sú oporou pre chorých, odtiaľto, darujú tvrdé jedlo odtiaľto, darujú mäkké jedlo odtiaľto, darujú nápoj odtiaľto; používajú ten nápoj tam? Nemalo by sa to tak povedať…pe…

Živia sa tam tým, čo je darované odtiaľto? Áno. Je jeden činiteľom pre druhého? Je šťastie a utrpenie spôsobené druhým? Koná jedna osoba a výsledok zažíva iná osoba? Tak by sa to nemalo hovoriť… (atď.).

489. Nemalo by sa povedať: ‚Živia sa tam tým, čo je darované odtiaľto‘? Áno. Nezrádzajú sa snáď zosnulé duše, keď sa im dáva dar pre ich vlastný prospech, neoslobodzujú si myseľ, nevytvárajú blaženosť a nedosahujú duševné šťastie? Áno. Ak sa zosnulé duše, keď sa im dáva dar pre ich vlastný prospech, tešia, oslobodzujú si myseľ, vytvárajú blaženosť a dosahujú duševné šťastie, potom by sa z tohto dôvodu skutočne malo povedať: ‚Žijú tam vďaka tomu, čo sa im dáva odtiaľto.‘

490. Nemalo by sa povedať: ‚Živia sa tam tým, čo sa im dáva odtiaľto‘? Áno. Nehovoril snáď Blahoslavený:

‚Tak ako voda, ktorá spadla na vyvýšené miesto, steká na nižšie miesto, tak aj to, čo sa dáva odtiaľto, prispieva zosnulým duchom.‘

‚Rovnako ako rieky, plné vody, napĺňajú oceán, tak aj to, čo je darované odtiaľto, prispieva zosnulým duchom.‘

‚Naozaj, tam neexistuje poľnohospodárstvo, ani sa tam nepraktizuje chov dobytka. Neexistuje tam žiadne obchodovanie, ani žiadne kupovanie a predávanie za peniaze. Zosnulí, ktorí odišli, tam prežívajú vďaka tomu, čo je darované odtiaľto.‘

Neexistuje snáď takáto úvaha? Áno. Ak je to tak, potom tam prežívajú vďaka tomu, čo im je poskytované odtiaľto.

491. Nemalo by sa povedať: ‚Prežívajú tam vďaka tomu, čo im je poskytované odtiaľto‘?“ Áno. Nehovoril snáď Blahoslavený: ‚Mnísi, keď vidia týchto päť dôvodov, rodičia si želajú, aby sa v rodine narodil syn. Akých päť? „Keďže sme ho vychovali, on nás na oplátku bude živiť; alebo bude za nás plniť naše povinnosti; rodová línia bude dlho pretrvávať; zdedí dedičstvo; alebo keď zomrieme, vykoná v našom mene obetný dar.“ Mnísi, práve keď vidia týchto päť dôvodov, rodičia si želajú, aby sa v rodine narodil syn.

Keď vidia päť dôvodov, múdri si želajú syna: ‚Keď ho budeme vychovávať, on sa nám za to odvďačí; alebo bude za nás plniť naše povinnosti.‘

Rodová línia bude dlho pretrvávať; on zdedí dedičstvo; alebo v mene zosnulých prinesie obetný dar.

Keď vidia tieto dôvody, múdri túžia po synovi. Preto sú dobrí a čestní ľudia, ktorí sú pokojní, vďační a vedia, čo sa pre nich urobilo.

Keď si spomínajú na to, čo sa pre nich urobilo v minulosti, podporujú svoju matku a otca. Plnia pre nich povinnosti, ako sa patrí tým, ktorí boli ich prvými dobrodincami.

Syn, ktorý sa riadi radami, ktorý sa na oplátku stará o svojich blízkych, ktorý nedopustí úpadok rodovej línie, ktorý je verný a obdarený cnosťou, je chvályhodný.

Neexistuje snáď takáto reč? Áno. Ak je to tak, potom tam prežívajú vďaka tomu, čo je im dané odtiaľto.

Diskusia o tom, čo je dané odtiaľto, je ukončená.

7. Siedma kapitola

(69) 7. Rozprava o zemi ako výsledku karmy

492. Je zem výsledkom karmy? Áno. Je vnímaná ako príjemná, ako bolestivá alebo ako ani-bolestivá-ani-príjemná? Je spojená s príjemným pocitom, s bolestivým pocitom alebo s pocitom, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný? Je spojená s dotykom, s pocitom, s vnímaním, s vôľou alebo so vedomím? Má nejaký objekt? Vyznačuje sa zameraním, angažovanosťou, nasadením, pozornosťou, vôľou, túžbou alebo odhodlaním? To by sa nemalo hovoriť… (atď.). Nie je pravda, že sa nemá vnímať ako príjemná, nemá sa vnímať ako bolestivá, nemá sa vnímať ako ani bolestivá, ani príjemná? Nie je to tak, že nie je spojený s príjemným pocitom, nie je spojený s bolestivým pocitom, nie je spojený s pocitom, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný? Nie je to tak, že nie je spojený s dotykom, nie s pocitom, nie s vnímaním, nie s vôľou, nie so vedomím? Nie je to tak, že nemá predmet? Nie je to tak, že nemá žiadne zameranie, žiadne zapojenie, žiadne uplatňovanie, žiadnu pozornosť, žiadnu vôľu, žiadnu túžbu, žiadne rozhodnutie? Áno. Ak sa nemá vnímať ako príjemný, nemá sa vnímať ako bolestivý… (atď.)… je bez predmetu; a nemá žiadne zameranie… (atď.)… žiadne rozhodnutie, potom by sa naozaj nemalo hovoriť: ‚Zem je výsledkom karmy.‘

Je kontakt výsledkom karmy? Je kontakt vnímaný ako príjemný, ako bolestivý alebo ako ani-bolestivý-ani-príjemný? Je spojený s príjemným pocitom, s bolestivým… (atď.)… s pocitom ani-bolestivým-ani-príjemným? Je spojený s kontaktom, s pocitom, s vnímaním, s vôľou alebo so vedomím? Má nejaký predmet? Má v sebe zameranie na… (atď.)… odhodlanie? Áno. Je zem výsledkom karmy? Je zem vnímaná ako príjemná, ako bolestivá, alebo ako ani-bolestivá-ani-príjemná? Je spojená s príjemným pocitom, s bolestivým… (atď.)… s pocitom, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný? Je spojená s kontaktom, s pocitom, s vnímaním, s vôľou alebo so vedomím? Má nejaký objekt? Má v sebe zameranie, angažovanosť, nasadenie, pozornosť, vôľu, túžbu alebo odhodlanie? To by sa nemalo hovoriť… (atď.). Je zem výsledkom karmy? Nie je pravda, že zem sa nemá vnímať ako príjemná, nemá sa vnímať ako bolestivá… (atď.)… nemá predmet; a nemá zameranie… (atď.)… odhodlanie? Áno. Je kontakt výsledkom karmy? Nie je pravda, že kontakt sa nemá vnímať ako príjemný, ani ako bolestivý… (atď.)… nemá predmet; a nemá zameranie… (atď.)… odhodlanie? Toto by sa nemalo hovoriť… (atď.).

Je zemský prvok výsledkom karmy? Áno. Podlieha zemský prvok zdvíhaniu a kladeniu, rezaniu a lámaniu? Áno. Podlieha výsledok karmy zdvíhaniu a kladeniu, rezaniu a lámaniu? Nemalo by sa to takto hovoriť… a tak ďalej…

Dá sa zemský prvok kúpiť, predať, usporiadať, nazbierať alebo zhromaždiť? Áno. Dá sa výsledok karmy kúpiť, predať, usporiadať, nazbierať alebo zhromaždiť? Nemalo by sa to takto hovoriť… a tak ďalej…

493. Je zemský prvok spoločný s ostatnými? Áno. Je výsledok karmy spoločný s ostatnými? Nemalo by sa to takto hovoriť… a tak ďalej…

Je výsledok karmy spoločný s ostatnými? Áno. Ale nehovoril snáď Blahoslavený:

‚Nezdieľaný s ostatnými, poklad, ktorý nemôžu ukradnúť zlodeji; smrteľník by mal vykonávať záslužné skutky, ak chce praktizovať dobré správanie.‘

Existuje takáto reč? Áno. Preto by sa nemalo hovoriť: ‚Výsledok karmy je spoločný aj pre ostatných.‘

Je zemský prvok výsledkom karmy? Áno. Vzniká najprv zemský prvok a až potom bytosti? Áno. Vzniká najprv výsledok a až potom konajú karmu, aby dosiahli tento výsledok? Nemalo by sa to takto hovoriť… a tak ďalej…

Je zemský prvok výsledkom karmy pre všetky bytosti? Áno. Využívajú všetky bytosti zemský prvok? Nemalo by sa to takto hovoriť… a tak ďalej… Využívajú všetky bytosti zemský prvok? Áno. Existujú niektorí, ktorí dosiahnu konečné nibbāna bez toho, aby využívali zemský prvok? Áno. Existujú niektorí, ktorí dosiahnu konečné nibbāna bez toho, aby vyčerpali výsledok karmy? Nemalo by sa to tak povedať… a tak ďalej…

Je zemský prvok výsledkom karmy pre bytosť, ktorá otáča kolesom? Áno. Využívajú iné bytosti zemský prvok? Áno. Využívajú iné bytosti výsledok karmy bytosti, ktorá otáča kolesom? Nemalo by sa to tak hovoriť… a tak ďalej… Využívajú iné bytosti výsledok karmy bytosti, ktorá otáča kolesom? Áno. Využívajú iné bytosti kontakt, pocit, vnímanie, vôľu, vedomie, vieru, energiu, všímavosť, sústredenie a múdrosť bytosti, ktorá otáča kolesom? Nemalo by sa to tak hovoriť… a tak ďalej…

494. Nemalo by sa povedať: ‚Zemský prvok je výsledkom karmy‘? Áno. Nie je pravda, že existuje karma, ktorá vedie k zvrchovanosti, a karma, ktorá vedie k nadvláde? Áno. Ak existuje karma, ktorá vedie k zvrchovanosti, a karma, ktorá vedie k nadvláde, potom by sa skutočne, vážený pane, malo povedať: ‚Zemský prvok je výsledkom karmy.‘

Rozprava o zemskom prvku ako výsledku karmy je ukončená.

7. Siedma kapitola

7. 8. Rozprava o tom, či starnutie a smrť sú výsledkom

Je starnutie a smrť výsledkom? Áno. Má sa vnímať ako príjemné, ako bolestivé alebo ako ani bolestivé, ani príjemné? Je spojené s príjemným pocitom, s bolestivým pocitom alebo s pocitom, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný? Je spojené s dotykom, s pocitom, s vnímaním, s vôľou alebo so vedomím? Má nejaký predmet? Existuje v súvislosti s ním obrátenie sa k niečomu, angažovanosť, nasadenie, pozornosť, vôľa, túžba alebo odhodlanie? Nemalo by sa to takto hovoriť… a tak ďalej… Nie je pravda, že sa to nemá vnímať ako príjemné, nemá sa vnímať ako bolestivé… a tak ďalej… bez predmetu? Neexistuje v súvislosti s tým žiadne obrátenie sa k niečomu… a tak ďalej… ani odhodlanie? Áno. Ak sa nemá vnímať ako príjemný, nemá sa vnímať ako bolestivý… a tak ďalej… bez predmetu; a v súvislosti s ním neexistuje obrátenie sa k… a tak ďalej… ani odhodlanie, potom, vážený pane, naozaj by sa nemalo hovoriť: ‚Starnutie a smrť sú následkom.‘

495. Je kontakt následkom? Je kontakt vnímaný ako príjemný, vnímaný ako bolestivý… a tak ďalej… s objektom? Existuje v súvislosti s ním obrátenie sa k… a tak ďalej… alebo rozhodnutie? Áno. Je starnutie a smrť následkom? Je starnutie a smrť vnímané ako príjemné, vnímané ako bolestivé… a tak ďalej… s objektom? Existuje v súvislosti s tým obrátenie sa k… a tak ďalej… alebo rozhodnutie? Nemalo by sa to takto hovoriť… a tak ďalej…

Je starnutie a smrť následkom? Nie je starnutie a smrť vnímané ako príjemné, nie je vnímané ako bolestivé… a tak ďalej… bez predmetu? Existuje v tomto prípade nejaké obracanie sa k… a tak ďalej… alebo rozhodnutie? Áno. Je kontakt následkom? Nie je kontakt vnímaný ako príjemný, nie je vnímaný ako bolestivý… a tak ďalej… bez predmetu? Neexistuje v súvislosti s tým žiadne obracanie sa k… a tak ďalej… ani rozhodnutie? Nemalo by sa to takto hovoriť… a tak ďalej…

Je starnutie a smrť neblahých stavov následkom neblahých stavov? Áno. Je starnutie a smrť blahých stavov následkom blahých stavov? Nemalo by sa to takto hovoriť… a tak ďalej…

496. Pokiaľ ide o starnutie a smrť blahodárnych stavov, nemalo by sa povedať: ‚Je to výsledok blahodárnych stavov‘? Áno. Pokiaľ ide o starnutie a smrť neblahodárnych stavov, nemalo by sa povedať: ‚Je to výsledok neblahodárnych stavov‘? Nemalo by sa to takto vyjadrovať… a tak ďalej…

Je starnutie a smrť blahých stavov výsledkom neblahých stavov? Áno. Je starnutie a smrť neblahých stavov výsledkom blahých stavov? Tak by sa to nemalo hovoriť… a tak ďalej…

Čo sa týka starnutia a smrti neblahých stavov, nemalo by sa povedať: ‚Je to výsledok blahých stavov‘? Áno. Čo sa týka starnutia a smrti blahých stavov, nemalo by sa povedať: ‚Je to výsledok neblahých stavov‘? Tak by sa to nemalo hovoriť… a tak ďalej…

Je starnutie a smrť tak blahodárnych, ako aj neblahodárnych stavov výsledkom neblahodárnych stavov? Áno. Je starnutie a smrť tak blahodárnych, ako aj neblahodárnych stavov výsledkom blahodárnych stavov? Tak by sa to nemalo hovoriť… a tak ďalej…

Čo sa týka starnutia a smrti tak blahodárnych, ako aj neblahodárnych stavov, nemalo by sa povedať: ‚Je to výsledok blahodárnych stavov‘? Áno. Čo sa týka starnutia a smrti tak blahodárnych, ako aj neblahodárnych stavov, nemalo by sa povedať: ‚Je to výsledok neblahodárnych stavov‘? Tak by sa to nemalo hovoriť… (atď.).

497. Nemalo by sa povedať: ‚Starnutie a smrť sú následkom‘? Áno. Ale neexistuje kammá, ktorá vedie k škaredému vzhľadu, a kammá, ktorá vedie k krátkemu životu? Áno. Ak existuje kammá, ktorá vedie k škaredému vzhľadu, a kammá, ktorá vedie k krátkemu životu, potom, vážený pane, malo by sa skutočne povedať: ‚Starnutie a smrť sú následkom.‘

Diskusia na tému ‚Starnutie a smrť sú následkom‘ je ukončená.