ID1500 „7. Súvislé rozprávania s citta“ ID1501 „1. Rozprávanie o pútach“ ID1502 „343. Raz sa viacerí starší mnísi zdržiavali v Macchikāsaṇḍe v háji Ambāṭaka. V tom čase, po jedle, keď sa vrátili z obchôdzky po almužnu a starší mnísi sedeli spolu zhromaždení v kruhovej sále, vznikla medzi nimi táto diskusia: ‚Ctihodní páni, tieto javy, o ktorých sa hovorí ako o „putách“ a ako o „putujúcich javoch“ – majú odlišný význam a odlišné formulácie, alebo majú jeden význam a líšia sa len formuláciou?‘ Na to niektorí starší mnísi odpovedali takto: „Ctihodní páni, tieto javy, o ktorých sa hovorí ako o ‚putách‘ a ako o ‚putujúcich javoch‘, sa líšia významom aj formuláciou.“ Iní starší mnísi odpovedali takto: „Ctihodní páni, tieto javy, o ktorých sa hovorí ako o ‚putách‘ a ako o ‚putujúcich javoch‘, majú rovnaký význam, líšia sa len formuláciou.““ ID1503 „V tom čase prišiel hospodár Citta do Migapathaky kvôli nejakým záležitostiam. Hospodár Citta počul, že medzi mnohými staršími mníchmi, ktorí sa po jedle vrátili z obchádzania a sedeli spolu v zhromažďovacej sále, vznikla táto diskusia: ‚Ctihodní páni, sú tieto javy, o ktorých sa hovorí ako o „putách“ a ako o „putujúcich javoch“ – odlišné vo význame aj vo formulácii, alebo majú rovnaký význam a líšia sa len vo formulácii?‘ Niektorí starší mnísi na to odpovedali takto: „Ctihodní páni, tieto javy, o ktorých sa hovorí ako o ‚putách‘ a ako o ‚putujúcich javoch‘, sa líšia významom aj formuláciou.“ Iní starší mnísi odpovedali takto: „Ctihodní páni, tieto javy, o ktorých sa hovorí ako o ‚putách‘ a ako o ‚putujúcich javoch‘, majú rovnaký význam, líšia sa len formuláciou.“ Potom sa k starším mníchom priblížil hospodár Citta; keď sa priblížil, vzdal starším mníchom úctu a posadil sa na bok. Keď sedel na boku, hospodár Citta povedal starším mníchom: „Ctihodní páni, počul som, že medzi mnohými staršími mníchmi, ktorí sa po jedle vrátili z obchádzania a sedeli spolu, zhromaždení v zasadacej sále, vznikla táto diskusia: ‚Ctihodní páni, tieto javy, o ktorých sa hovorí ako o „putách“ a ako o „javoch, ktoré pútia“ – majú odlišný význam a odlišné formulácie, alebo majú jeden a ten istý význam, pričom sa líšia len vo formulácii?‘ Niektorí starší mnísi odpovedali takto: ‚Ctihodní páni, tieto javy, o ktorých sa hovorí ako o „putách“ a ako o „javoch, ktoré spútavajú“, sa líšia významom aj formuláciou.‘ Iní starší mnísi odpovedali takto: ‚Ctihodní páni, tieto javy, o ktorých sa hovorí ako o „putách“ a ako o „javoch, ktoré spútavajú“, majú rovnaký význam, líšia sa len formuláciou.‘“ „Tak to je, hlava rodiny.““ ID1504 „‚Ctihodní páni, tieto javy, o ktorých sa hovorí ako o ‚putách‘ a ako o ‚javoch, ktoré spútavajú‘, sa líšia významom aj formuláciou. Nuž teda, ctihodní páni, uvediem vám podobenstvo. Lebo prostredníctvom podobenstva niektorí múdri ľudia tu pochopia význam toho, čo bolo povedané. Predstavte si, ctihodní páni, že čierny býk a biely býk boli spojení jedným povrazom alebo jarmom. Ak by niekto povedal: ‚Čierny býk je pútom bieleho býka a biely býk je pútom čierneho býka,‘ hovoril by táto osoba správne?“ „Nie, hospodár. Čierny býk nie je pútom bieleho býka, ani biely býk nie je pútom čierneho býka. Skôr to jediné lano alebo jarmo, ktorým sú spojení – to je tam to púto.“ „Rovnako tak, ctihodní páni, oko nie je pútom tvarov, ani tvary nie sú pútom oka. Skôr tá túžba a žiadostivosť, ktorá vzniká v závislosti od oboch – to je tam to púto. Ucho nie je pútom zvukov… nos nie je pútom vôní… jazyk nie je pútom chutí… telo nie je pútom hmatateľných predmetov, ani hmatateľné predmety nie sú pútom tela. Skôr tá túžba a žiadostivosť, ktorá vzniká v závislosti od oboch – to je tam to púto. Myseľ nie je pútom mentálnych javov, ani mentálne javy nie sú pútom mysle. Skôr tá túžba a žiadostivosť, ktorá vzniká v závislosti od oboch – to je tam pútom.“ „Je to pre teba zisk, hlava rodiny, veľký zisk pre teba, že tvoje oko múdrosti preniká do hlbokého slova Buddhu.“ Prvá.“ ID1505 „2. Prvá Isidatta Sutta“ ID1506 „344. V istom čase pobývalo mnoho starších mníchov v Macchikāsaṇḍe v háji Ambāṭaka. Vtedy sa k starším mníchom priblížil hlava rodiny Citta; keď sa k nim priblížil, vzdal im úctu a posadil sa na bok. Keď sedel bokom, hospodár Citta povedal starším mníchom: ‚Ctihodní páni, nech starší mnísi súhlasia s tým, aby som im zajtra ponúkol jedlo.‘ Starší mnísi súhlasili mlčaním. Potom hospodár Citta, keď vedel o súhlase starších mníchov, vstal zo svojho miesta, vzdal úctu starším mníchom, obišiel ich po pravej strane a odišiel. Potom, keď uplynula tá noc, starší mnísi sa ráno obliekli, vzali si misy a rúcha a išli do sídla hospodára Citta. Keď dorazili, posadali si na miesta, ktoré im boli pripravené.“ ID1507 „Potom sa hospodár Citta priblížil k starším mníchom. Keď sa priblížil, vzdal úctu starším mníchom a posadil sa na bok. Keď sedel na boku, hospodár Citta povedal ctihodnému staršiemu: ‚„Rozmanitosť prvkov, rozmanitosť prvkov,“ ctihodný starší, hovorí sa. V akom rozsahu, ctihodný pane, hovoril Blahoslavený o rôznorodosti prvkov?“ Keď to povedal, ctihodný starší mlčal. Po druhýkrát povedal hospodár Citta ctihodnému staršiemu: ‚Hovorí sa: „Rôznorodosť prvkov, rôznorodosť prvkov“, ctihodný starší. V akom rozsahu, ctihodný pane, hovoril Blahoslavený o rôznorodosti prvkov?‘ Po druhýkrát ctihodný starší mlčal. Po tretíkrát povedal hospodár Citta ctihodnému staršiemu: ‚Hovorí sa: „Rozmanitosť prvkov, rozmanitosť prvkov“, ctihodný starší. Do akej miery, ctihodný pane, hovoril Blahoslavený o rozmanitosti prvkov?‘ Po tretíkrát ctihodný starší mlčal.“ ID1508 „V tom čase bol ctihodný Isidatta najmladším členom tej mníšskej komunity. Vtedy ctihodný Isidatta povedal ctihodnému staršiemu: ‚Ctihodný starší, odpoviem na túto otázku hospodára Citta.‘ ‚Odpovedz, priateľ Isidatta, na túto otázku hospodára Citta.‘ ‚Je to to, na čo sa pýtaš, hospodár: „Rozmanitosť prvkov, rozmanitosť prvkov,“ ctihodný starší, sa hovorí. Do akej miery, ctihodný pane, hovoril Blahoslavený o rozmanitosti prvkov?“ „Áno, ctihodný pane.“ „Toto, hlava rodiny, je tá rozmanitosť prvkov, o ktorej hovoril Blahoslavený: prvok oka, prvok formy, prvok vedomia oka… prvok mysle, prvok dhammy, prvok vedomia mysle. V tomto rozsahu, majiteľ domu, hovoril Blahoslavený o rozmanitosti prvkov.“ ID1509 „Potom majiteľ domu Citta, potešený a radujúci sa zo slov ctihodného Isidattu, osobne obslúžil a nasýtil starších mníchov vybranými tvrdými a mäkkými jedlami. Potom starší mnísi, keď sa najedli a stiahli ruky z misiek, vstali zo svojich miest a odišli. Potom ctihodný starší povedal ctihodnému Isidattovi: ‚Je dobré, priateľ Isidatta, že ťa táto otázka napadla; mňa táto otázka nenapadla. Preto, priateľ Isidatta, kedykoľvek sa vynorí ďalšia takáto otázka, mal by si na ňu odpovedať ty sám.‘ Druhá.“ ID1510 „3. Druhá Isidattova sutta“ ID1511 „345. Raz pobývalo mnoho starších mníchov v Macchikāsaṇḍe v háji Ambāṭaka. Vtedy sa k tým starším mníchom priblížil hlava rodiny Citta a keď sa k nim priblížil, vzdal im úctu a posadil sa na bok. Keď sedel na boku, hlava rodiny Citta povedal starším mníchom: ‚Ctihodní páni, nech starší prijmú zajtrajšie jedlo odo mňa.‘ Starší mnísi súhlasili mlčaním. Potom sa hospodár Citta, keď pochopil súhlas starších mníchov, zdvihol zo svojho miesta, vzdal im úctu, s úctou ich obišiel a odišiel. Keď tá noc pominula, ráno, po tom, čo sa obliekli a vzali si misy a rúcha, starší mnísi odišli do sídla hospodára Citta. Keď tam prišli, posadali si na miesta, ktoré im boli pripravené.“ ID1512 „Potom sa hospodár Citta priblížil k starším mníchom a keď sa k nim priblížil, vzdal im úctu a posadil sa na bok. Keď sedel na boku, hospodár Citta povedal ctihodnému staršiemu: „Ctihodný starší, tieto rôzne druhy názorov, ktoré vznikajú vo svete – ‚svet je večný‘ alebo ‚svet nie je večný‘; ‚svet je konečný‘ alebo ‚svet je nekonečný‘; ‚duša je to isté ako telo‘ alebo ‚duša je jedna vec a telo je iná‘; ‚Tathāgata existuje po smrti‘ alebo ‚Tathāgata neexistuje po smrti‘; ‚Tathāgata po smrti existuje aj neexistuje‘ alebo ‚Tathāgata po smrti ani neexistuje, ani neexistuje‘ – a týchto šesťdesiatdva špekulatívnych názorov, ktoré sú uvedené v Brahmajāle: Ctihodný pane, kedy, keď niečo existuje, vznikajú tieto názory, a kedy, keď niečo neexistuje, nevznikajú?““ ID1513 „Keď to bolo povedané, ctihodný starší mlčal. Po druhýkrát hospodár Citta… Po tretíkrát hospodár Citta povedal ctihodnému staršiemu: „Ctihodný starší, tieto rôzne druhy názorov, ktoré vznikajú vo svete – ‚svet je večný‘ alebo ‚svet nie je večný‘; ‚svet je konečný‘ alebo ‚svet je nekonečný‘; ‚duša je to isté ako telo‘ alebo ‚duša je jedna vec a telo je iná‘; ‚Tathāgata existuje po smrti‘ alebo ‚Tathāgata neexistuje po smrti‘; ‚Tathāgata po smrti existuje aj neexistuje‘ alebo ‚Tathāgata po smrti ani neexistuje, ani neexistuje‘ – a týchto šesťdesiatdva špekulatívnych názorov, ktoré sú uvedené v Brahmajāle: Ctihodný pane, kedy, keď niečo existuje, vznikajú tieto názory, a kedy, keď niečo neexistuje, nevznikajú?“ Po tretíkrát ctihodný starší mlčal.“ ID1514 „V tej chvíli bol ctihodný Isidatta najmladší v tom zhromaždení mníchov. Vtedy ctihodný Isidatta povedal ctihodnému staršiemu: „Ctihodný pane, odpoviem na túto otázku hospodára Citta.“ „Odpovedz na túto otázku hospodára Citta, priateľu Isidatta.“ „Hospodár, nepýtal si sa takto: ‚Ctihodný pane, tieto rôzne názory, ktoré vznikajú vo svete… keď niečo existuje, vznikajú tieto názory, a keď niečo neexistuje, nevznikajú?‘“ „Áno, ctihodný pane.“ „Hospodár, tieto rôzne názory, ktoré vznikajú vo svete – ‚svet je večný‘ alebo ‚svet nie je večný‘; ‚svet je konečný‘ alebo ‚svet je nekonečný‘; ‚duša je to isté ako telo‘ alebo ‚duša je jedna vec a telo je iná‘; ‚Tathāgata existuje po smrti‘ alebo ‚Tathāgata neexistuje po smrti‘; ‚Tathāgata po smrti existuje aj neexistuje‘ alebo ‚Tathāgata po smrti ani neexistuje, ani neexistuje‘ – a týchto šesťdesiatdva názorov, o ktorých sa hovorí v Brahmajāle: tieto názory, hospodár, vznikajú, keď existuje názor na identitu, a nevznikajú, keď názor na identitu neexistuje.“ ID1515 „„Ale ako, ctihodný pane, vzniká názor na identitu?“ „Tu, majiteľ domu, je nepoučený obyčajný človek, ktorý nie je pozorovateľom ušľachtilých, nie je zbehlý v Ušľachtilej Dhamme, nie je disciplinovaný v Ušľachtilej Dhamme; ktorý nie je pozorovateľom pravých ľudí, nie je zbehlý v Dhamme pravých ľudí, nie je disciplinovaný v Dhamme pravých ľudí: ten považuje formu za ja, alebo ja za vlastníka formy, alebo formu za súčasť ja, alebo ja za súčasť formy. Považuje pocit za ja… vnímanie… mentálne formácie… vedomie za ja, alebo ja za vlastníka vedomia, alebo vedomie za súčasť ja, alebo ja za súčasť vedomia. Takto, majiteľ domu, vzniká názor na identitu.““ ID1516 „„Ale ako, ctihodný pane, nevzniká názor na identitu?“ „Tu, majiteľ domu, poučený ušľachtilý žiak, ktorý je pozorovateľom ušľachtilých, zbehlý v Ušľachtilej Dhamme, dobre disciplinovaný v Ušľachtilej Dhamme; ktorý je pozorovateľom pravých ľudí, zbehlý v Dhamme pravých ľudí, dobre disciplinovaný v Dhamme pravých ľudí: ten nepovažuje formu za ja, ani ja za vlastníka formy, ani formu za súčasť ja, ani ja za súčasť formy. Nepovažuje pocit… vnímanie… formácie… vedomie za ja, ani ja za vlastníka vedomia, ani vedomie za súčasť ja, ani ja za súčasť vedomia. Práve takto, majiteľ domu, nevzniká pohľad na identitu.““ ID1517 „„Ctihodný pane, odkiaľ pochádza ctihodný Isidatta?“ „Pochádzam z Avanti, hospodár.“ „Ctihodný pane, je v Avanti člen rodu menom Isidatta, náš neznámy priateľ, ktorý vstúpil do mníšskeho života? Videli ste ho, ctihodný?“ „Áno, hospodár.“ „Ale kde, ctihodný pane, teraz ten ctihodný prebýva?“ Keď to bolo povedané, ctihodný Isidatta mlčal. „Ctihodný pane, ste vy náš Isidatta?“ „Áno, hospodár.“ „Nech sa ctihodný Isidatta teší z Macchikāsaṇḍy, ctihodný pane. Háj Ambāṭaka je nádherný. Budem sa snažiť zabezpečiť ctihodnému Isidattovi rúcha, almužnu, ubytovanie a liečivé prostriedky pre chorých.“ „To si povedal dobre, hospodár.““ ID1518 „Potom sa hospodár Citta, potešený a súhlasiaci so slovami ctihodného Isidattu, osobne postaral o starších mníchov a nasýtil ich vybraným tvrdým i mäkkým jedlom. Keď starší mnísi dojedli a odložili ruky z misiek, vstali zo svojich miest a odišli. Potom ctihodný starší povedal ctihodnému Isidattovi: „Je dobré, priateľ Isidatta, že ťa táto otázka napadla. Mňa táto otázka nenapadla. Preto, priateľ Isidatta, kedykoľvek by sa vyskytla ďalšia takáto otázka, mal by si na ňu odpovedať ty sám.“ Potom ctihodný Isidatta, keď si upratal svoje ubytovanie a vzal si misku a rúcho, odišiel z Macchikāsaṇḍy. A keď odišiel z Macchikāsaṇḍy, zostal preč; už sa nevrátil. Tretí.“ ID1519 „4. Rozprava o zázraku Maháka“ ID1520 „346. Istého dňa pobývalo niekoľko starších mníchov v Macchikāsaṇḍe v háji Ambāṭaka. Vtedy sa k starším mníchom priblížil hlava rodiny Citta; keď sa priblížil, vzdal starším mníchom úctu a posadil sa na bok. Keď sedel bokom, hospodár Citta povedal starším mníchom: „Ctihodní páni, nech starší súhlasia s tým, aby som im zajtra v kravíne ponúkol jedlo.“ Starší mnísi súhlasili mlčaním. Potom sa hospodár Citta, keď pochopil súhlas starších mníchov, zdvihol zo svojho miesta, vzdal úctu starším mníchom, obišiel ich po pravej strane a odišiel. Potom, keď tá noc pominula, ráno sa starší mnísi obliekli, vzali si misy a rúcha a išli do kravína domáceho pána Citta; keď tam prišli, posadali si na pripravené miesta.“ ID1521 „Potom domáci pán Citta vlastnými rukami obsluhoval a nasýtil starších mníchov výberovou ryžou s mliekom a ghí, kým si viac nepožiadali. Keď starší mnísi dojedli a stiahli ruky z misiek, vstali zo svojich sedadiel a odišli. Domácik Citta, hovoriac: ‚Prosím, rozdeľte to, čo zostalo,‘ kráčal tesne za staršími mníchmi. V tom čase bolo horúco a dusno a tí starší mnísi kráčali s telami, ktoré pôsobili ťažko, ako to býva u tých, ktorí práve dojedli jedlo.“ ID1522 „V tom čase bol ctihodný Maháka najmladším členom tej mníšskej komunity. Vtedy ctihodný Maháka povedal ctihodnému staršiemu: ‚Bolo by dobré, ctihodný pane, keby fúkal chladný vietor, obloha bola zamračená a dážď padal kvapka po kvapke.‘“ ID1523 „‚Bolo by to naozaj dobré, priateľ Mahaka, keby fúkal chladný vietor, obloha bola zamračená a dážď padal kvapka po kvapke.‘ Potom ctihodný Maháka vykonal taký zázrak psychickej sily, že zavial chladný vietor, obloha sa zatiahla a dážď padal kvapka po kvapke. Vtedy napadla domovníka Cittu táto myšlienka: „Takáto je psychická sila najmladšieho mnícha v tejto komunite mníchov!“ Potom ctihodný Maháka, keď dorazil do kláštora, povedal ctihodnému staršiemu: „Je to dosť, ctihodní páni?“ „To stačí, priateľ Maháka! To sa už urobilo, priateľ Maháka! To sa už ponúklo na počesť, priateľ Maháka!“ Potom starší mnísi odišli do svojich príbytkov. Aj ctihodný Maháka odišiel do svojho príbytku.“ ID1524 „Potom sa k ctihodnému Mahakovi priblížil hospodár Citta. Keď sa priblížil, vzdal ctihodnému Mahakovi úctu a posadil sa na bok. Keď sedel na boku, hospodár Citta povedal ctihodnému Mahakovi: ‚Ctihodný pane, bolo by dobré, keby mi vznešený Mahaka ukázal nadľudský stav, zázrak psychickej sily.‘ „V tom prípade, hospodár, rozprestri si na verande svoj vrchný rúcho a rozsyp naň zväzok trávy.“ „Áno, ctihodný pane,“ odpovedal hospodár Citta ctihodnému Mahakovi a keď rozprestrel svoje vrchné rúcho na verande, rozsypal naň zväzok trávy. Potom ctihodný Maháka vošiel do svojho príbytku, zamkol zámku a predviedol taký zázrak psychickej sily, že cez kľúčovú dierku a priestor okolo zámku vyšiel plameň, ktorý spálil trávu, ale nespálil vrchný plášť. Potom sa hospodár Citta, otriasajúc svojím vrchným plášťom, postavil nabok, ohromený a s vlasmi stojacimi na hlave. Potom ctihodný Maháka vyšiel zo svojho príbytku a povedal hospodárovi Cittovi: „Je to dosť, majiteľ domu?“ ID1525 „To stačí, ctihodný Mahaka! Týmto sa moja prosba naplnila, ctihodný pane! Týmto som ti preukázal úctu, ctihodný Mahaka! Nech sa ušľachtilý Mahaka teší v Macchikāsaṇḍe. Háj Ambāṭaka je nádherný. Budem sa snažiť poskytnúť ctihodnému Mahakovi rúcha, almužnu, ubytovanie a liečivé prostriedky pre chorých.“ „Dobre si povedal, hospodár.“ Potom ctihodný Mahaka, keď si upratal svoje ubytovanie a vzal si misku a rúcha, odišiel z Macchikāsaṇḍy. A keď odišiel z Macchikāsaṇḍy, odišiel navždy; už sa nikdy nevrátil.“ ID1526 „5. Prvá reč s Kāmabhūom“ ID1527 „347. Raz ctihodný Kāmabhū pobýval v Macchikāsaṇḍe v háji Ambāṭaka. Vtedy sa k ctihodnému Kāmabhūovi priblížil hospodár Citta; keď sa priblížil, vzdal ctihodnému Kāmabhūovi úctu a posadil sa na bok. Keď sedel na boku, ctihodný Kāmabhū povedal hospodárovi Cittovi toto:“ ID1528 „Toto bolo povedané, hlava rodiny:“ ID1529 „‚S nepoškvrnenými časťami, s bielym baldachýnom sa valí jednoosový voz. Hľa, prichádza, oslobodený od utrpenia, s prerušeným prúdom a nezviazaný.‘“ ID1530 „‚Pane, ako je potrebné podrobne pochopiť význam toho, čo bolo stručne povedané?‘ ‚Ctihodný pane, povedal to Blahoslavený?‘ ‚Áno, pane.‘ ‚V tom prípade, ctihodný pane, prosím, počkajte chvíľu, kým zvážim jeho význam.‘ Potom hlava rodiny Citta, po tom, čo chvíľu mlčal, povedal ctihodnému Kāmabhūovi: ID1531 „Ctihodný pane, ‚bezúhonný‘ je skutočne označenie pre cnosť. Ctihodný pane, ‚biely baldachýn‘ je skutočne označenie pre oslobodenie. Ctihodný pane, ‚jediný stĺp‘ je skutočne označenie pre všímavosť. Ctihodný pane, ‚valí sa‘ je skutočne označením pre pohyb dopredu a dozadu. Ctihodný pane, ‚voz‘ je skutočne označením pre toto telo, zložené zo štyroch veľkých živlov, pochádzajúce od matky a otca, vybudované z ryže a kaše, podliehajúce nestálosti, natieraniu, masáži, rozpadaniu sa a zničeniu. Ctihodný pane, túžba je zdrojom utrpenia, odpor je zdrojom utrpenia, klam je zdrojom utrpenia. Pre mnícha, ktorého nečistoty sú zničené, boli tieto veci opustené, odrezané pri koreni, zmenené na niečo podobné pahýľu palmy, dovedené do neexistencie a nepodliehajú budúcemu vzniku. Preto sa mních, ktorého nečistoty sú zničené, nazýva „ten, kto je bez utrpenia“. Ctihodný pane, „ten, kto prichádza“, je skutočne označením pre arahanta. Ctihodný pane, „prúd“ je skutočne označením pre túžbu. Pre mnícha, ktorého nečistoty sú zničené, bola táto túžba opustená, odrezaná pri koreni, zredukovaná na pahýľ palmy, privedená k neexistencii a nepodlieha budúcemu vzniku. Preto sa mních, ktorého nečistoty sú zničené, nazýva ‚ten, ktorému bol prúd odrezaný‘. Ctihodný pane, vášeň je pútom, averzia je pútom, klam je pútom. U mnícha, ktorého nečistoty sú zničené, boli tieto veci opustené, odrezané pri koreni, zredukované na pahýľ palmy, privedené k neexistencii a nepodliehajú budúcemu vzniku. Preto sa mních, ktorého nečistoty sú zničené, nazýva ‚ten, kto je bez pút‘. Takto, ctihodný pane, pokiaľ ide o to, čo povedal Blahoslavený:—“ ID1532 „‚Bezchybný, s bielym baldachýnom, jednokolový voz sa valí vpred. Pozrite na toho, kto prichádza, oslobodený od utrpenia, s prerušeným prúdom a bez pút.‘“ ID1533 „„Ctihodný pane, takto podrobne chápem význam toho, čo Blahoslavený stručne povedal.“ „Je to pre teba zisk, hlava rodiny, veľký zisk pre teba, že tvoje oko múdrosti preniká do hlbokého slova Buddhu!“ Piaty.“ ID1534 „6. 6. Druhá reč s Kāmabhūom“ ID1535 „348. Raz ctihodný Kāmabhū prebýval v Macchikāsaṇḍe v háji Ambāṭaka. Vtedy sa k ctihodnému Kāmabhūovi priblížil hospodár Citta; keď sa priblížil, posadil sa na bok. Keď sedel na boku, Citta, hlava rodiny, povedal ctihodnému Kāmabhūovi: „Ctihodný pane, koľko je tvorení?“ „Hlava rodiny, sú tri tvorenia: telesné tvorenie, verbálne tvorenie a mentálne tvorenie.“ „Dobre, ctihodný pane,“ povedal Citta, hlava rodiny. Potěšený a radujúci sa zo slov ctihodného Kāmabhūa položil ďalšiu otázku: „Ctihodný pane, čo je telesná konštrukcia, čo je verbálna konštrukcia a čo je mentálna konštrukcia?“ „Domovník, vdychy a výdychy sú telesná konštrukcia; myslenie a uvažovanie sú verbálna konštrukcia; vnímanie a pocit sú mentálna konštrukcia.“ ID1536 „‚Dobre, ctihodný pane,‘ povedal Citta, hlava rodiny… a položil ďalšiu otázku: ‚Ale prečo, ctihodný pane, sú nádychy a výdychy telesnou konštrukciou? Prečo sú myslenie a uvažovanie verbálnou konštrukciou? Prečo sú vnímanie a pocit mentálnou konštrukciou?‘ ‚Hlava rodiny, nádychy a výdychy sú telesné. Tieto javy sú spojené s telom; preto sú nádychy a výdychy telesným výtvorom. Domovník, najprv človek premýšľa a uvažuje, a až potom prejde k reči; preto sú premýšľanie a uvažovanie verbálnym výtvorom. Vnímanie a pocit sú mentálne. Tieto javy sú spojené s mysľou; preto sú vnímanie a pocit mentálnym výtvorom.““ ID1537 „‚Dobré…‘“ položil ďalšiu otázku: „Ctihodný pane, ako dochádza k dosiahnutiu zániku vnímania a pocitu?“ „Domovník, mníchovi, ktorý vstupuje do stavu zániku vnímania a pocitu, nenapadne: ‚Vstúpim do dosiahnutia zániku vnímania a pocitu,‘ alebo ‚Vstupujem do dosiahnutia zániku vnímania a pocitu,‘ alebo ‚Vstúpil som do dosiahnutia zániku vnímania a pocitu.‘ Skôr je to tak, že jeho myseľ bola už predtým natoľko rozvinutá, že ho vedie k tomuto stavu.“ ID1538 „‚Dobrá…‘“ položil ďalšiu otázku: „Ctihodný pane, u mnícha, ktorý vstupuje do stavu zániku vnímania a cítenia, ktoré javy zanikajú ako prvé: telesné konanie, slovné konanie alebo mentálne konanie?“ „Domovník, u mnícha, ktorý vstupuje do stavu zániku vnímania a cítenia, najskôr zanikajú slovné konania, potom telesné konania a nakoniec mentálne konania.“ ID1539 „‚Dobré…‘ …pe… položil ďalšiu otázku: ‚Ctihodný pane, aký je rozdiel medzi tým, kto je mŕtvy a odišiel, a mníchom, ktorý dosiahol zánik vnímania a cítenia?‘ ‚Domovník, v prípade toho, kto je mŕtvy a odišiel, jeho telesná tvorba ustala a utíchla, jeho verbálna tvorba ustala a utíchla, jeho mentálna tvorba ustala a utíchla, jeho životná sila je vyčerpaná, jeho teplo je uhasené a jeho zmysly sa rozpadli. V prípade mnícha, ktorý dosiahol zánik vnímania a cítenia, jeho telesná činnosť tiež ustala a utíchla, jeho rečová činnosť ustala a utíchla, jeho mentálna činnosť ustala a utíchla, ale jeho životná sila nie je vyčerpaná, jeho teplo nie je uhasené a jeho zmysly sú jasné. „Toto, hospodár, je rozdiel medzi tým, kto je mŕtvy a zomrel, a mníchom, ktorý dosiahol zánik vnímania a cítenia.“ ID1540 „‚Dobré…‘ …pe… položil ďalšiu otázku: ‚Ctihodný pane, ako dochádza k vystúpeniu zo stavu dosiahnutia zániku vnímania a cítenia?‘ ‚Domovník, mníchovi, ktorý vystupuje zo stavu dosiahnutia zániku vnímania a cítenia, nenapadne: „Vystúpim zo stavu dosiahnutia zániku vnímania a cítenia,“ ani „Vystupujem zo stavu dosiahnutia zániku vnímania a cítenia,“ ani „Vystúpil som zo stavu dosiahnutia zániku vnímania a cítenia.“ Skôr je to tak, že jeho myseľ bola už predtým natoľko rozvinutá, že ho vedie k tomuto stavu.“ ID1541 „‚Dobre, ctihodný pane…‘ …pe… položil ďalšiu otázku: ‚Ctihodný pane, u mnícha, ktorý vystupuje zo stavu dosiahnutia zániku vnímania a cítenia, ktoré javy vznikajú ako prvé: telesné konanie, verbálne konanie alebo mentálne konanie?‘ ‚Domovník, u mnícha, ktorý vystupuje zo stavu dosiahnutia zániku vnímania a cítenia, najskôr vzniká mentálna konštrukcia, potom telesná konštrukcia a potom verbálna konštrukcia.‘“ ID1542 „‚Dobrá…‘ …pe… položil ďalšiu otázku: ‚Ctihodný pane, koľko kontaktov sa dotýka mnícha, ktorý vyšiel zo stavu zániku vnímania a cítenia?‘ ‚Domovník, mnícha, ktorý vyšiel zo stavu zániku vnímania a cítenia, sa dotýkajú tri kontakty: kontakt prázdnoty, kontakt bez znakov a kontakt bez smerovania.‘“ ID1543 „‚Dobrá…‘ …pe… položil ďalšiu otázku: ‚Ctihodný pane, keď mních vystúpil zo stavu dosiahnutia zániku vnímania a cítenia, k čomu inklinuje jeho myseľ, k čomu smeruje, k čomu sa prikláňa?‘ ‚Domovník, keď mních vystúpi zo stavu zániku vnímania a cítenia, jeho myseľ inklinuje k odlúčenosti, smeruje k odlúčenosti, priťahuje ju odlúčenosť.‘“ ID1544 „‚Výborne, ctihodný pane,‘ povedal Citta, hlava rodiny. Tešiac sa zo slov ctihodného Kāmabhūa a schvaľujúc ich, položil ctihodnému Kāmabhūovi ďalšiu otázku: ‚Ale, ctihodný pane, koľko vecí je veľmi užitočných pre dosiahnutie ustania vnímania a cítenia?‘ ‚Vskutku, hlava rodiny, pýtaš sa neskôr to, čo si mal opýtať ako prvé. Napriek tomu ti to vysvetlím. Na dosiahnutie ustania vnímania a cítenia, hlava rodiny, sú veľmi užitočné dve veci: pokoj a vhľad.‘ Šiesta.“ ID1545 „7. Godattova sutta“ ID1546 „349. Istého dňa ctihodný Godatta pobýval v Macchikāsaṇḍe v háji Ambāṭaka. Vtedy sa k ctihodnému Godattovi priblížil hospodár Citta; keď sa priblížil, vzdal ctihodnému Godattovi úctu a posadil sa na bok. Keď domáci Citta sedel na boku, ctihodný Godatta mu povedal: ‚Domáci, pokiaľ ide o nezmieriteľné oslobodenie mysle, oslobodenie mysle od ničoty, oslobodenie mysle od prázdnoty a oslobodenie mysle bez znakov – sú tieto stavy odlišné vo význame aj vo formulácii, alebo sú jednotné vo význame a odlišné len vo formulácii?‘ „Ctihodný pane, existuje spôsob, akým sa tieto stavy líšia tak vo význame, ako aj vo formulácii. A, ctihodný pane, existuje aj spôsob, akým sú tieto stavy zhodné vo význame a líšia sa iba vo formulácii.“ ID1547 „A aký, ctihodný pane, je spôsob, ktorým sa tieto stavy líšia tak vo význame, ako aj vo formulácii? Tu, ctihodný pane, mních prebýva, prenikajúc jeden smer mysľou sprevádzanou láskavosťou; podobne druhý, podobne tretí, podobne štvrtý. Tak nad sebou, pod sebou a naprieč, všade a voči všetkým tak, ako voči sebe samému, prebýva, napĺňajúc celý svet mysľou sprevádzanou láskavosťou – hojnou, vznešenou, nemerateľnou, bez nepriateľstva a bez zlomyseľnosti. Prebýva s mysľou sprevádzanou súcitom… …pe… s mysľou sprevádzanou altruistickou radosťou… …pe… pobýva tak, že preniká jeden smer mysľou sprevádzanou vyrovnanosťou; podobne druhý, podobne tretí, podobne štvrtý. Takto hore, dole a naprieč, všade a voči všetkým ako voči sebe samému prebýva, prenikajúc celý svet mysľou sprevádzanou vyrovnanosťou – hojnou, vznešenou, nemerateľnou, bez nepriateľstva a bez zlomyseľnosti. Toto, ctihodný pane, sa nazýva nemerateľné oslobodenie mysle.““ ID1548 „A čo, ctihodný pane, je oslobodenie mysle prostredníctvom ničoty? Tu, ctihodný pane, mních, tým, že úplne prekročí dimenziu nekonečnosti vedomia a pomyslí si: ‚Neexistuje absolútne nič‘, vstúpi do dimenzie ničoty a prebýva v nej. Toto, ctihodný pane, sa nazýva oslobodenie mysle prostredníctvom ničoty.“ ID1549 „A čo, ctihodný pane, je oslobodenie mysle prostredníctvom prázdnoty? Tu, ctihodný pane, mních, ktorý odišiel do lesa, alebo ku koreňu stromu, alebo do prázdneho obydlia, uvažuje takto: ‚Toto je prázdne od ja alebo od toho, čo patrí k ja.‘ Toto, ctihodný pane, sa nazýva oslobodenie mysle prostredníctvom prázdnoty.“ ID1550 „A čo, ctihodný pane, je oslobodenie mysle bez znakov? Tu, ctihodný pane, mních tým, že nevenuje pozornosť žiadnym znakom, vstúpi a prebýva v sústredení mysle bez znakov. Toto, ctihodný pane, sa nazýva oslobodenie mysle bez znakov. Toto, ctihodný pane, je spôsob, ktorým sa tieto stavy líšia vo význame a tiež v formulácii.“ ID1551 „A čo, ctihodný pane, je spôsob, ktorým majú tieto stavy jeden význam, hoci sa líšia vo formulácii? Túžba, ctihodný pane, je tvorcom miery; nenávisť je tvorcom miery; klam je tvorcom miery. Pre mnícha, ktorého nečistoty sú zničené, boli tieto opustené, odrezané pri koreni, zmenené na niečo podobné pahýlu palmy, zničené, takže už nie sú predmetom budúceho vzniknutia. Vzhľadom na to, ctihodný pane, že existujú nemerateľné oslobodenia mysle, je neotrasiteľné oslobodenie mysle vyhlásené za najvyššie spomedzi nich. Toto neotrasiteľné oslobodenie mysle je prázdne od túžby, prázdne od nenávisti, prázdne od klamu. Túžba, ctihodný pane, je prekážkou; nenávisť je prekážkou; klam je prekážkou. Pre mnícha, ktorého nečistoty sú zničené, boli tieto opustené, odrezané pri koreni, zredukované na pahýľ palmy, úplne zničené, takže už nie sú predmetom budúceho vzniknutia. Pokiaľ, ctihodný pane, existujú oslobodenia mysle prostredníctvom ničoty, neotrasiteľné oslobodenie mysle je vyhlásené za najvyššie spomedzi nich. Toto neotrasiteľné oslobodenie mysle je zbavené túžby, zbavené nenávisti, zbavené klamu. Túžba, ctihodný pane, je tvorcom znakov; nenávisť je tvorcom znakov; klam je tvorcom znakov. Pre mnícha, ktorého nečistoty sú zničené, boli tieto opustené, odrezané pri koreni, zmenené na niečo podobné pahýlu palmy, úplne zničené, takže už nie sú predmetom budúceho vzniknutia. Pokiaľ, ctihodný pane, existujú oslobodenia mysle bez znakov, neotrasiteľné oslobodenie mysle je vyhlásené za najvyššie spomedzi nich. Toto neotrasiteľné oslobodenie mysle je prázdne od túžby, prázdne od nenávisti, prázdne od klamu. Toto, ctihodný pane, je spôsob, ktorým majú tieto stavy jeden význam, hoci sa líšia vo formulácii.“ „Je to pre teba zisk, hlava rodiny, je to pre teba dobre získané, hlava rodiny, že tvoje oko múdrosti preniká do hlbokého slova Buddhu.“ ID1552 „8. Rozprava o Nigaṇṭhovi Nāṭaputtovi“ ID1553 „350. V tom čase pricestoval Nigaṇṭha Nāṭaputta do Macchikāsaṇḍy s veľkým zhromaždením Nigaṇṭhov. Hospodár Citta počul: „Zdá sa, že Nigaṇṭha Nāṭaputta pricestoval do Macchikāsaṇḍy s veľkým zhromaždením Nigaṇṭhov.“ Potom sa hlava rodiny Citta v sprievode mnohých laických nasledovníkov vybral na miesto, kde sa nachádzal Nigaṇṭha Nāṭaputta. Keď sa priblížil, vymenil si pozdravy s Nigaṇṭhom Nāṭaputtom. Po ukončení tohto zdvorilého a pamätného rozhovoru si sadol na bok. Keď tam sedel, Nigaṇṭha Nāṭaputta povedal domácemu Cittaovi: „Veríš, domáci, že u asketu Gotamu existuje sústredenie bez nasmerovaného myslenia a trvalého myslenia a že existuje zánik nasmerovaného myslenia a trvalého myslenia?““ ID1554 „„Ctihodný pane, pokiaľ ide o túto vec, nespolieham sa na vieru v Blahoslaveného, že existuje sústredenie bez nasmerovaného a trvalej myšlienky a že existuje zánik nasmerovanej a trvalej myšlienky.“ Keď to povedal, Nigaṇṭha Nāṭaputta, pozrel na svoje zhromaždenie a povedal: „Pozrite, páni, aký čestný je tento hlava rodiny Citta, aký neprefíkaný je tento hlava rodiny Citta, aký bez podvodu je tento hlava rodiny Citta! Kto by si myslel, že zamerané a trvalé myslenie možno zastaviť, ten by rovnako mohol myslieť, že zadrží vietor sieťou alebo zastaví tok rieky Gangy vlastnou päsťou.“ ID1555 „Čo si myslíte, ctihodný pane, čo je vznešenejšie: poznanie alebo viera?“ „Hospodár, poznanie je skutočne vznešenejšie než viera.“ „Ctihodný pane, kedykoľvek si to želám, úplne oddelene od zmyslových pôžitkov, oddelene od nezdravých stavov, vstupujem a prebývam v prvom džhánovi, ktorý má sústredené a trvale udržované myslenie, s blaženosťou a potešením zrodenými z odlúčenia. Ctihodný pane, kedykoľvek si to želám, s utíšením sústredeného a trvalej myšlienky… vstupujem a prebývam v druhom džhánu. Ctihodný pane, kedykoľvek si to želám, s odznievaním blaženosti… vstupujem a prebývam v treťom džhánu. „Ctihodný pane, kedykoľvek si to želám, po opustení rozkoše a bolesti… vstupujem a prebývam vo štvrtej džháne. Ja, ctihodný pane, keď takto viem a takto vidím, prečo by som mal u iného askétu alebo bráhmana hľadať vieru, že existuje sústredenie bez zameraného a trvalej myšlienky a že existuje zánik zameranej a trvalej myšlienky?““ ID1556 „Keď to bolo povedané, Nigaṇṭha Nāṭaputta, pozrúc sa na svoje vlastné zhromaždenie, povedal toto: ‚Pozrite, páni, aký pokrivený je tento hlava rodiny Citta, aký prefíkaný je tento hlava rodiny Citta, aký klamlivý je tento hlava rodiny Citta!‘“ ID1557 „„Práve teraz, ctihodný pane, sme očakávali, že poviete toto: ‚Ctihodní páni, hľa, aký je tento hospodár Citta čestný, aký je tento hospodár Citta neprefíkaný, aký je tento hospodár Citta neklamlivý.‘ Ale práve teraz, ctihodný pane, ste povedali toto: ‚Ctihodní páni, pozrite, aký pokrivený je tento hospodár Citta, aký prefíkaný je tento hospodár Citta, aký klamlivý je tento hospodár Citta.‘ Ak, ctihodný pane, je vaše predchádzajúce tvrdenie pravdivé, potom je to druhé nepravdivé. Ak je však vaše predchádzajúce tvrdenie nepravdivé, potom je to druhé pravdivé. Teraz, ctihodný pane, vzniká týchto desať otázok v súlade s Dhammou. Keď pochopíte ich význam, mali by ste mi odpovedať spolu so zhromaždením Nigaṇṭhov. Jedna otázka, jedno vysvetlenie, jeden výklad. Dve otázky, dve vysvetlenia, dva výklady. Tri otázky, tri vysvetlenia, tri výklady. Štyri otázky, štyri vysvetlenia, štyri výklady. Päť otázok, päť vysvetlení, päť výkladov. Šesť otázok, šesť výkladov, šesť vysvetlení. Sedem otázok, sedem výkladov, sedem vysvetlení. Osem otázok, osem výkladov, osem vysvetlení. Deväť otázok, deväť výkladov, deväť vysvetlení. Desať otázok, desať výkladov, desať vysvetlení.“ Potom sa hospodár Citta, keď položil týchto desať otázok v súlade s Dhammou Nigaṇṭhovi Nāṭaputtovi, zdvihol zo svojho miesta a odišiel. Ôsma.“ ID1558 „9. Rozprava s nahým askétom Kassapom“ ID1559 „351. V tom čase dorazil do Macchikāsaṇḍy nahý askéta Kassapa, starý priateľ hospodára Citta. Hospodár Citta počul: ‚Zdá sa, že nahý asketa Kassapa, náš starý priateľ, prišiel do Macchikāsaṇḍy.‘ Potom sa hospodár Citta priblížil k nahému asketovi Kassapovi; keď sa priblížil, vymenil si pozdravy s nahým asketom Kassapom. Keď ukončili pozdravy a srdečný rozhovor, posadil sa na bok. Keď sedel na boku, Citta, hlava rodiny, povedal nahému askétovi Kassapovi: „Ctihodný Kassapa, ako dlho už si odišiel do ústrania?“ „Hlava rodiny, je to už asi tridsať rokov, čo som odišiel do ústrania.“ „Ctihodný pane, dosiahol si za tých tridsať rokov nejaký nadľudský stav, výnimočnosť vo vedomostiach a videní hodnú ušľachtilých, alebo príjemné prebývanie?“ „Domovník, za tých tridsať rokov, čo som odišiel do mníšstva, som nedosiahol žiadny nadľudský stav, výnimočnosť vo vedomostiach a videní hodnú ušľachtilých, ani príjemné prebývanie, okrem nahoty, oholenej hlavy a oprášovania miesta na sedenie.“ Keď to bolo povedané, hospodár Citta povedal nahému askétovi Kassapovi: ‚Je to úžasné, pane, je to ohromujúce! Ako dobre je toto učenie hlásané, že za tridsať rokov nedošlo k dosiahnutiu žiadneho nadľudského stavu, žiadnej výnimočnosti vo vedomostiach a videní hodnej ušľachtilých, ani žiadneho pohodlného pobytu, okrem nahoty, oholenej hlavy a oprášenia miesta na sedenie!‘“ ID1560 „A ty, hlava rodiny, ako dlho si už laikom?“ „Ctihodný pane, aj pre mňa uplynulo približne tridsať rokov odvtedy, čo som sa stal laikom.“ „Dosiahol si za tých tridsať rokov, hlava rodiny, nejaký nadľudský stav, výnimočnosť vo vedomí a videní hodnú ušľachtilých, alebo príjemné prebývanie?“ „Ctihodný pane, je to možné aj pre hlavu rodiny. Lebo ja, ctihodný pane, kedykoľvek si to želám, úplne oddelene od zmyslových pôžitkov, oddelene od nezdravých stavov, vstupujem a prebývam v prvom džhánu, ktorý je sprevádzaný myšlienkou a skúmaním, s blaženosťou a šťastím zrodenými z odlúčenia. Ja, ctihodný pane, kedykoľvek si to želám, s utíšením myšlienok a skúmania… vstupujem a prebývam v druhom džhánu. Ja, ctihodný pane, kedykoľvek si to želám, s odznievaním blaženosti… vstupujem a prebývam v treťom džhánu. Ja, ctihodný pane, kedykoľvek si to želám, s opustením potešenia a bolesti… vstupujem a prebývam vo štvrtom džhánu. „Ak by som, ctihodný pane, zomrel skôr ako Blahoslavený, nebolo by prekvapujúce, keby Blahoslavený o mne vyhlásil takto: ‚Neexistuje žiadne puto, ktorým by bol viazaný hlava rodiny Citta, ktoré by ho prinútilo vrátiť sa do tohto sveta.‘“ Keď to bolo povedané, nahý asketa Kassapa povedal hlave rodiny Citta: „Je to úžasné, pane, je to ohromujúce! Ako dobre je hlásané Dhamma, že hlava rodiny odetá v bielom mohla dosiahnuť taký nadľudský stav, výnimočnosť vo vedomostiach a videní hodnú ušľachtilých a pohodlné prebývanie. Nech mi, hlava rodiny, je udelené vstúpenie do tohto Dhamma a Disciplíny; nech mi je udelené vyššie vysvätenie!““ ID1561 „Potom sa hlava rodiny Citta spolu s nahým askétom Kassapom priblížil k starším mníchom. Keď sa priblížil, povedal starším mníchom: ‚Ctihodní páni, tento nahý askéta Kassapa je starý priateľ z môjho predchádzajúceho rodinného života. Nech mu starší udelia vstup do rehole a vyššie vysvätenie. Budem sa snažiť zabezpečiť mu potrebné veci: rúcha, almužnu, ubytovanie a lieky pre chorých.“ Nahý asketa Kassapa získal vstup do mníšstva a vyššie vysvätenie v tomto Dhamme a disciplíne. Nedlho po svojom vyššom vysvätení ctihodný Kassapa, žijúci osamote, v ústraní, bdelý, horlivý a odhodlaný, čoskoro dosiahol priamym poznaním v tomto živote to neprekonateľné zavŕšenie svätého života, pre ktoré sa členovia kmeňa správne vzdávajú svetského života a vstupujú do bezdomovectva, a keď to dosiahol, prebýval v ňom. Pochopil: „Zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nič viac neostáva.“ A ctihodný Kassapa sa stal jedným z arahantov.“ ID1562 „10. Rozprava o návštevách chorých“ ID1563 „352. V tom čase bol hospodár Citta chorý, trpel a bol ťažko chorý. Vtedy sa mnohí bohovia parkov, bohovia lesov, bohovia stromov a bohovia prebývajúci v liečivých rastlinách, tráve a veľkých stromoch zhromaždili a spoločne povedali hospodárovi Cittovi: ‚Vyslov si želanie, hospodár: „V budúcnosti nech som panovníkom, ktorý otáča kolesom.“‘“ ID1564 „Keď to bolo povedané, hospodár Citta povedal tým božstvám parkov, božstvám lesov, božstvám stromov a božstvám prebývajúcim v liečivých rastlinách, tráve a veľkých stromoch: ‚Aj to je nestále, aj to netrvá večne, aj to treba opustiť, skôr než človek musí odísť.‘“ Keď to povedal, priatelia, spoločníci, príbuzní a rodinní príslušníci domáceho Citta mu povedali: „Udržuj bdelosť, ušľachtilý synu, neblábol.“ „Čo som povedal, že mi hovoríte: ‚Udržuj bdelosť, ušľachtilý synu, neblábol‘?“ „Je to preto, že hovoríš, ušľachtilý synu: ‚Aj to je pominuteľné, aj to nie je trvalé, aj to treba opustiť, skôr než človek musí odísť.‘“ „Naozaj, božstvá parkov, božstvá lesov, božstvá stromov a božstvá prebývajúce v liečivých rastlinách, tráve a veľkých stromoch mi povedali: ‚Vyslov si želanie, hlava rodiny: ‚Nech som v budúcnosti panovníkom, ktorý otáča kolesom.‘“ Na to im hovorím: ‚Aj to je pominuteľné… aj to treba opustiť, skôr než človek musí odísť.‘“ „Ale z akého dôvodu, ušľachtilý synu, ti božstvá parkov, božstvá lesov, božstvá stromov a božstvá prebývajúce v liečivých rastlinách, tráve a veľkých stromoch, keď videli aký prínos, ti povedali: ‚Vyslov si želanie, hlava rodiny: „V budúcnosti nech som panovníkom, ktorý otáča kolesom.“‘?“ „Tie božstvá parkov, božstvá lesov, božstvá stromov a božstvá prebývajúce v liečivých rastlinách, tráve a veľkých stromoch si pomysleli takto: ‚Tento Citta, hlava rodiny, je cnostný, má dobrý charakter. Ak by si dal predsavzatie – ‚V budúcnosti nech som panovníkom, ktorý otáča kolesom‘ – toto jeho mentálne predsavzatie sa naplní vďaka jeho čistote, lebo je cnostný. Spravodlivý človek uvidí spravodlivý výsledok.“ Keď videli tento prínos, tie božstvá parkov, božstvá lesov, božstvá stromov a božstvá prebývajúce v liečivých rastlinách, tráve a veľkých stromoch mi povedali: ‚Vyslov si želanie, hlava rodiny: „V budúcnosti nech som panovníkom, ktorý otáča kolesom.“‘ Ja im hovorím: ‚Aj to je pominuteľné, aj to nie je trvalé, aj to treba opustiť, skôr než človek musí odísť.‘“ ID1565 „‚V tom prípade, ušľachtilý synu, prosím, pouč aj nás.‘ „Preto by ste sa mali cvičiť takto: ‚Budeme obdarení neochvejnou dôverou v Buddhu – „Naozaj, Blahoslavený je Arahant, dokonale samosvietiaci, dokonalý v pravom poznaní a správaní, Ten, ktorý odišiel, poznateľ sveta, neprekonateľný vychovávateľ tých, ktorí majú byť skrotení, učiteľ bohov a ľudí, Osvietení, Blahoslavený.“ Budeme naplnení neochvejnou dôverou v Dhammu – ‚Dhamma je Blahoslaveným dobre vysvetlená, priamo viditeľná, bezprostredná, vyzývajúca, aby človek prišiel a videl, vedúca vpred, aby ju múdri osobne zažili.‘ Budeme naplnení neochvejnou dôverou v Saṅghu – ‚Saṅgha učeníkov Požehnaného praktizuje dobrú cestu, praktizuje priamu cestu, praktizuje pravú cestu, praktizuje správnu cestu; to znamená štyri dvojice osôb, osem typov jednotlivcov – táto Saṅgha učeníkov Požehnaného je hodná darov, hodná pohostinnosti, hodná obiet, hodná úctivého pozdravu, je neprekonateľným poľom zásluh pre svet.“ A akýkoľvek dar sa v rodine nachádza, všetko sa podelí s tými, ktorí sú cnostní a majú dobrý charakter.“ Takto by ste sa mali cvičiť.“ Potom, keď priviedol svojich priateľov, spoločníkov, príbuzných a rodinu k Budhovi, k Dhamme a k Saṅghe a k štedrosti, hospodár Citta zomrel.“ ID1566 „Súvislé rozprávania o Citte sú ukončené.“ ID1567 „Zhrnutie tohto je:“ ID1568 „Putá, dve o Isidattovi, Mahakovi a Kāmabhūovi; Godatta a Nigaṇṭha, spolu s Acelom a Návštevou chorých.“