ID0 “ ” ID1 „Pocta Blahoslavenému, Arahantovi, Dokonale Osvietenej bytosti.“ ID2 „Súvislé rozprávania“ ID3 „Kapitola o šiestich zmyslových základniach“ ID4 „1. Súvislé rozprávania o šiestich zmyslových základniach“ ID5 „1. Kapitola o nestálosti“ ID6 „1. Rozprava o vnútornej nestálosti“ ID7 „1. Tak som počul. Raz Blahoslavený prebýval v Sāvatthī, v Jétovom háji, v Anāthapiṇḍikovom parku. Tam sa Blahoslavený obrátil na mníchov: „Mnísi!“ „Ctihodný pane,“ odpovedali mnísi Blahoslavenému. Blahoslavený povedal toto:“ ID8 „Mnísi, oko je nestále. Čo je nestále, je utrpenie; čo je utrpenie, nie je ja. Čo nie je ja, malo by sa vnímať tak, ako skutočne je, správnou múdrosťou takto: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ Ucho je nestále… Nos je nestály… Jazyk je nestály. To, čo je nestále, je utrpenie; to, čo je utrpenie, je ne-ja. To, čo je ne-ja, by sa malo vnímať tak, ako skutočne je, pomocou správnej múdrosti takto: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ Telo je nestále… Myseľ je nestála. To, čo je nestále, je utrpenie; to, čo je utrpenie, je ne-ja. To, čo je ne-ja, by sa malo vnímať tak, ako skutočne je, pomocou správnej múdrosti takto: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ Keď to takto vidí, mnísi, učený ušľachtilý žiak sa zbaví ilúzií o zraku, zbaví sa ilúzií o sluchu, zbaví sa ilúzií o čuchu, zbaví sa ilúzií o jazyku, zbaví sa ilúzií o tele a zbaví sa ilúzií o mysli. Keď sa zbaví ilúzií, stane sa bezvášnivým. Prostredníctvom bezvášnivosti je oslobodený. Keď je oslobodený, vzniká poznanie: ‚Som oslobodený.‘ Pochopí: ‚Narodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nič viac nie je.‘“ Prvý. ID9 „2. Rozprava o vnútornom utrpení“ ID10 „2. ‚Mnísi, oko je utrpením. To, čo je utrpením, nie je ja; to, čo nie je ja, by sa malo vnímať tak, ako skutočne je, pomocou správnej múdrosti takto: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ Ucho je utrpením… nos je utrpením… jazyk je utrpením… telo je utrpením… myseľ je utrpením. To, čo je utrpenie, je ne-ja; to, čo je ne-ja, by sa malo vnímať tak, ako skutočne je, pomocou správnej múdrosti takto: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ Keď to takto vníma… pochopí: ‚…pre tento stav bytia už nie je nič viac.‘“ Druhá. ID11 „3. Rozprava o vnútornom ne-ja“ ID12 „3. ‚Mnísi, oko nie je ja. To, čo nie je ja, by sa malo vnímať tak, ako skutočne je, pomocou správnej múdrosti takto: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ Ucho nie je ja… nos nie je ja… jazyk nie je ja… telo nie je ja… myseľ nie je ja. To, čo nie je ja, by sa malo vnímať tak, ako skutočne je, pomocou správnej múdrosti takto: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ Keď to takto vníma… pochopí: ‚…pre tento stav bytia už nie je nič viac.‘“ Tretí.“ ID13 „4. Rozprava o vonkajšej pominuteľnosti“ ID14 „4. ‚Mnísi, formy sú nestále. Čo je nestále, je utrpenie; čo je utrpenie, nie je ja. Čo nie je ja, by sa malo vnímať tak, ako skutočne je, pomocou správnej múdrosti takto: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ Zvuky… vône… chute… hmatateľné veci… mentálne objekty sú nestále. Čo je nestále, je utrpenie; čo je utrpenie, nie je ja. To, čo nie je ja, by sa malo vnímať tak, ako skutočne je, pomocou správnej múdrosti takto: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ Keď to takto vníma, mnísi, učený ušľachtilý žiak sa stáva znechuteným z foriem, znechuteným zo zvukov, znechuteným z vôní, znechuteným z chutí, znechuteným z hmatateľných vecí a znechuteným z mentálnych objektov. Keď sa znechutí, stane sa bezvášnivým. Prostredníctvom bezvášnivosti je oslobodený. Keď je oslobodený, vzniká poznanie: ‚Som oslobodený.‘ Pochopí: ‚Narodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nič viac nie je.‘“ Štvrtá. ID15 „5. Rozprava o vonkajšom utrpení“ ID16 „5. ‚Mnísi, formy sú utrpením. To, čo je utrpením, je ne-ja; to, čo je ne-ja, by sa malo vnímať tak, ako skutočne je, pomocou správnej múdrosti takto: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ Zvuky… vône… chute… hmatateľné veci… mentálne objekty sú utrpením. To, čo je utrpenie, je ne-ja; to, čo je ne-ja, by sa malo vnímať tak, ako skutočne je, pomocou správnej múdrosti takto: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ Keď to takto vníma… pochopí: ‚…tento stav bytia už viac neexistuje.‘“ Piata.“ ID17 „6. Rozprava o vonkajšom ne-ja“ ID18 „6. ‚Mnísi, formy sú ne-ja. To, čo je ne-ja, by sa malo vnímať tak, ako skutočne je, pomocou správnej múdrosti takto: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ Zvuky… vône… chute… hmatateľné veci… mentálne objekty sú ne-ja. To, čo nie je ja, by sa malo vnímať tak, ako skutočne je, pomocou správnej múdrosti takto: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ Keď to takto vníma… pochopí: ‚…pre tento stav bytia už nie je nič viac.‘“ Šiesta.“ ID19 „7. Rozprava o nestálosti vnútorného v minulosti a budúcnosti“ ID20 „7. ‚Mnísi, minulé a budúce videnie je nestále; čo potom povedať o prítomnom? Keď to takto vidí, mnísi, učený ušľachtilý žiak sa nezaujíma o minulé videnie, neteší sa z budúceho videnia a cvičí sa v odčarovaní, v nezaujatosti, v zániku prítomného videnia. Ucho je nestále… nos je nestály… minulý a budúci jazyk je nestály; čo potom povedať o prítomnom? Keď to takto vidí, mnísi, učený ušľachtilý žiak sa nezaujíma o minulý jazyk, neteší sa z budúceho jazyka a cvičí sa v odvrátení sa od sveta, v odpútanosti a v zániku prítomného jazyka. Telo je pominuteľné… minulosť a budúcnosť mysle sú pominuteľné; čo potom povedať o prítomnosti? Keď to takto vidí, mnísi, učený ušľachtilý žiak sa nezaujíma o minulosť mysle, neteší sa z budúcnosti mysle a cvičí sa v odpútaní, v nezaujatosti, v zániku prítomnej mysle.“ Siedma.“ ID21 „8. Rozprava o vnútornom, utrpení, minulosti a budúcnosti“ ID22 „8. „Mnísi, minulé a budúce videnie je utrpením; čo potom povedať o prítomnom? Keď to takto vidí, mnísi, učený ušľachtilý žiak sa nezaujíma o minulé videnie, neteší sa z budúceho videnia a cvičí sa v odpútaní, v nezaujatosti, v zániku prítomného videnia. Ucho je utrpením… Nos je utrpením… Minulý a budúci jazyk je utrpením; čo potom povedať o prítomnom? Keď to takto vidí, mnísi, učený ušľachtilý žiak sa nezaujíma o minulý jazyk, neteší sa z budúceho jazyka a cvičí sa v odvrátení sa od sveta, v odpútanosti, v zániku prítomného jazyka. Telo trpí… Minulá a budúca myseľ trpí; čo potom povedať o prítomnej? Keď to takto vidí, mnísi, učený ušľachtilý žiak sa nezaujíma o minulosť mysle, neteší sa z budúcnosti mysle a cvičí sa v odčarovaní, v odpútanosti, v zániku prítomnej mysle.“ Ôsma.“ ID23 „9. Rozprava o vnútornom, o ne-ja, o minulosti a budúcnosti“ ID24 „9. „Mnísi, minulé a budúce oko nie je ja; čo potom povedať o prítomnom? Keď to takto vidí, mnísi, učený ušľachtilý žiak sa nezaujíma o minulé oko, neteší sa z budúceho oka a cvičí sa v odpútaní, v nezaujatosti, v zániku prítomného oka. Ucho nie je ja… Nos nie je ja… Minulý a budúci jazyk nie je ja; čo potom povedať o prítomnom? Keď to takto vidí, mnísi, učený ušľachtilý žiak sa nezaujíma o minulý jazyk, neteší sa z budúceho jazyka a cvičí sa v odvrátení sa od sveta, v odpútanosti a v zániku prítomného jazyka. Telo nie je ja… Minulá a budúca myseľ nie je ja; čo potom povedať o prítomnej? Keď to takto vidí, mnísi, učený ušľachtilý žiak sa nezaujíma o minulosť mysle, neteší sa z budúcnosti mysle a cvičí sa v odpútaní, v nezaujatosti, v zániku prítomnej mysle.“ Deviata.“ ID25 „10. Rozprava o vonkajšom svete, nestálosti, minulosti a budúcnosti“ ID26 „10. „Mnísi, minulé a budúce formy sú nestále; čo potom povedať o tých súčasných? Keď to takto vidí, mnísi, učený ušľachtilý žiak sa nezaujíma o minulé formy, neteší sa z budúcich foriem a cvičí sa v odvrátení sa od sveta, v odpútanosti, v zániku súčasných foriem. Zvuky… vône… chute… dotyky… minulé a budúce mentálne javy sú nestále; čo potom povedať o tých súčasných? Keď to takto vidí, mnísi, učený ušľachtilý žiak sa nezaujíma o minulé mentálne javy, neteší sa z budúcich mentálnych javov a cvičí sa v odvrátení sa od sveta, v odpútanosti a v zániku súčasných mentálnych javov.“ Desiata.“ ID27 „11. Rozprava o vonkajšom, utrpení, minulosti a budúcnosti“ ID28 „11. ‚Mnísi, minulé a budúce formy sú utrpením; čo potom povedať o súčasných? Keď to takto vidí, mnísi, učený ušľachtilý žiak sa nezaujíma o minulé formy, neteší sa z budúcich foriem a cvičí sa v odvrátení sa od sveta, v odpútanosti, v zániku súčasných foriem… a tak ďalej.“ Jedenásta.“ ID29 „12. Rozprava o vonkajšom, o ne-ja, o minulosti a budúcnosti“ ID30 „12. ‚Mnísi, minulé a budúce javy sú ne-ja; čo potom povedať o súčasných? Keď to takto vidí, mnísi, učený ušľachtilý žiak sa nezaujíma o minulé javy, neteší sa z budúcich javov a cvičí sa v odvrátení sa od sveta, v odpútanosti, v zániku súčasných javov. Zvuky… vône… chute… dotyky… minulé a budúce mentálne javy sú ne-ja; čo potom povedať o tých súčasných? Keď to takto vidí, mnísi, učený ušľachtilý žiak sa nezaujíma o minulé mentálne javy, neteší sa z budúcich mentálnych javov a cvičí sa v odvrátení sa od sveta, v odpútanosti, v zániku súčasných mentálnych javov.“ Dvanásta.“ ID31 „Prvá kapitola o nestálosti.“ ID32 „Zhrnutie:“ ID33 „Netrvalosť, utrpenie a ne-ja – tri vnútorné a vonkajšie. Pod pojmom ‚Všetko, čo je netrvalé‘, sa učia tri veci; práve tie sú vnútorné a vonkajšie.“ ID34 „2. 2. Kapitola o pároch“ ID35 „1. 1. Prvá reč o období pred prebudením“ ID36 „13. V Sāvatthī. ‚Mnísi, pred mojím prebudením, keď som bol ešte neprebudený Bodhisatta, napadla ma táto myšlienka: ‚Čo, pýtam sa, je potešenie v oku, čo je nebezpečenstvo, čo je únik? Čo je potešenie v uchu… nosu… jazyku… tele… mysli, čo je nebezpečenstvo, čo je únik?‘ Potom, mnísi, mi napadla táto myšlienka: ‚Potěšenie a radosť, ktoré vznikajú v závislosti na oku – to je potešenie v oku. To, že oko je nestále, utrpením a podlieha zmene – to je nebezpečenstvo v oku. Odstránenie túžby a žiadosti, opustenie túžby a žiadosti po uchu – to je únik z ucha. Potěšenie a radosť, ktoré vznikajú v závislosti na uchu… nosu… jazyku… to je uspokojenie v jazyku. To, že jazyk je nestály, utrpením a podlieha zmene – to je nebezpečenstvo v jazyku. Odstránenie túžby a žiadosti, opustenie túžby a žiadosti po jazyku – to je únik z jazyka. Potěšení a radosť, ktoré vznikajú v závislosti na tele… mysli… to je uspokojenie v mysli. Že myseľ je nestála, utrpením a podlieha zmene – to je nebezpečenstvo v mysli. Odstránenie túžby a žiadostivosti, zanechanie túžby a žiadostivosti voči mysli – to je únik z mysle.““ ID37 „„Mnísi, pokiaľ som takto priamo nepoznal týchto šesť vnútorných zmyslových základov tak, aké skutočne sú – uspokojenie ako uspokojenie, nebezpečenstvo ako nebezpečenstvo a únik ako únik – tak dlho, mnísi, netvrdil som, že som dosiahol úplné prebudenie k neprekonateľnému dokonalému osvietenie v tomto svete s jeho devami, Marami a Brahmami, v tejto generácii s jej askétmi a bráhmanmi, s jej devami a ľuďmi. Ale keď, mnísi, som priamo spoznal týchto šesť vnútorných zmyslových základov tak, aké skutočne sú – potešenie ako potešenie, nebezpečenstvo ako nebezpečenstvo a únik ako únik –, vtedy, mnísi, som vyhlásil, že som dosiahol úplné prebudenie k neprekonateľnému dokonalému osvietenie v tomto svete s jeho devami, marami a brahmami, v tejto generácii s jej askétmi a bráhmanmi, s jej devami a ľuďmi. A vo mne vzniklo poznanie a videnie: ‚Moje oslobodenie mysle je neotrasiteľné. Toto je posledné zrodenie. Teraz už nie je žiadne ďalšie stávanie sa.‘ Prvá.“ ID38 „2. Druhá reč o tom, čo predchádzalo osvietenie“ ID39 „14. ‚Mnísi, pred mojim osvietením, keď som bol ešte neosvietený Bodhisatta, napadla ma táto myšlienka: ‚Čo, pýtam sa, je potešenie z foriem, aké je nebezpečenstvo, aký je únik? Čo je potešenie zo zvukov… z vôní… z chutí… z hmatateľných vecí… Čo je potešenie z mentálnych javov, aké je nebezpečenstvo, aký je únik?“ Vtedy, mnísi, mi napadla táto myšlienka: ‚Potěšenie a radosť, ktoré vznikajú v závislosti na formách – to je potešenie z foriem. To, že formy sú nestále, utrpením a podliehajú zmene – to je nebezpečenstvo foriem. Odstránenie túžby a žiadosti, opustenie túžby a žiadosti po formách – to je únik z foriem. Potěšení a radosť, ktoré vznikajú v závislosti na zvukoch… vôňach… chutiach… hmatateľných veciach… Potěšení a radosť, ktoré vznikajú v závislosti na mentálnych javoch – to je uspokojenie v mentálnych javoch. To, že mentálne javy sú nestále, plné utrpenia a podliehajú zmene – to je nebezpečenstvo v mentálnych javoch. Odstránenie túžby a žiadosti, opustenie túžby a žiadosti po mentálnych javoch – to je únik z mentálnych javov.““ ID40 „Mnísi, pokiaľ som takto priamo nepoznal týchto šesť vonkajších zmyslových základov takých, aké skutočne sú – potešenie ako potešenie, nebezpečenstvo ako nebezpečenstvo a únik ako únik –, pokiaľ som ich nepoznal, mnísi, netvrdil som, že som dosiahol úplné prebudenie k neprekonateľnému dokonalému osvietenie v tomto svete s jeho devami, jeho Mārom a jeho Brahmom, v tejto generácii s jej askétmi a bráhmanmi, s jej devami a ľuďmi. Ale keď, mnísi, som tieto šesť vonkajších zmyslových základov takto priamo spoznal tak, aké skutočne sú – potešenie ako potešenie, nebezpečenstvo ako nebezpečenstvo a únik ako únik –, vtedy, mnísi, som vyhlásil, že som dosiahol úplné prebudenie k neprekonateľnému dokonalému osvietenie v tomto svete s jeho devami, Mārom a Brahmom, v tejto generácii s jej askétmi a bráhmanmi, s jej devami a ľuďmi. A vo mne vzniklo poznanie a videnie: ‚Moje oslobodenie mysle je neotrasiteľné. Toto je posledné zrodenie. Teraz už nie je žiadne ďalšie stávanie sa.‘“ ID41 „3. Prvá reč o hľadaní uspokojenia“ ID42 „15. ‚Mnísi, pustil som sa do hľadania uspokojenia v oku. Akékoľvek uspokojenie je v oku, to som našiel. V akomkoľvek rozsahu je v oku uspokojenie, to som múdrosťou dobre videl. Mnísi, pustil som sa do hľadania nebezpečenstva v oku. Akékoľvek nebezpečenstvo sa v zraku nachádza, to som našiel. V akomkoľvek rozsahu sa v zraku nachádza nebezpečenstvo, to som múdrosťou dôkladne prehliadol. Mnísi, pustil som sa do hľadania úniku zo zraku. Akýkoľvek únik zo zraku existuje, ten som našiel. V akomkoľvek rozsahu sa únik zo zraku nachádza, to som múdrosťou dôkladne prehliadol. Mnísi, ja… pre ucho… Mnísi, ja… pre nos… Mnísi, pustil som sa do hľadania potešenia v jazyku. Akékoľvek potešenie sa v jazyku nachádza, to som našiel. V akomkoľvek rozsahu sa v jazyku nachádza potešenie, to som dôkladne spoznal múdrosťou. Mnísi, pustil som sa do hľadania nebezpečenstva v jazyku. Akékoľvek nebezpečenstvo sa v jazyku nachádza, to som našiel. V akomkoľvek rozsahu sa v jazyku nachádza nebezpečenstvo, to som dôkladne spoznal múdrosťou. Mnísi, pustil som sa do hľadania úniku z jazyka. Akýkoľvek únik z jazyka existuje, ten som našiel. V akomkoľvek rozsahu únik z jazyka existuje, to som dôkladne preskúmal múdrosťou. Mnísi, pustil som sa do hľadania potešenia v mysli. Akékoľvek potešenie v mysli existuje, to som našiel. V akomkoľvek rozsahu potešenie v mysli existuje, to som dôkladne preskúmal múdrosťou. Mnísi, pustil som sa do hľadania nebezpečenstva v mysli. Akékoľvek nebezpečenstvo v mysli existuje, to som našiel. V akomkoľvek rozsahu nebezpečenstvo v mysli existuje, to som dôkladne prehliadol múdrosťou. Mnísi, pustil som sa do hľadania úniku z mysle. Akýkoľvek únik z mysle existuje, ten som našiel. V akomkoľvek rozsahu únik z mysle existuje, to som dôkladne prehliadol múdrosťou.“ ID43 „„Mnísi, pokiaľ som ešte priamo nepoznal, tak ako to skutočne je, uspokojenie ako uspokojenie, nebezpečenstvo ako nebezpečenstvo a únik ako únik v týchto šiestich vnútorných zmyslových základniach… vyhlásil som to. A vo mne vzniklo poznanie a videnie: ‚Moje oslobodenie mysle je neotrasiteľné; toto je posledné zrodenie; teraz už nie je žiadna ďalšia obnovená existencia.‘ Tretia.“ ID44 „4. Druhá reč o hľadaní rozkoše“ ID45 „16. „Mnísi, pustil som sa do hľadania rozkoše vo formách. Akúkoľvek rozkoš vo formách existuje, tú som našiel. V akomkoľvek rozsahu vo formách existuje rozkoš, to som dobre spoznal múdrosťou. Mnísi, pustil som sa do hľadania nebezpečenstva vo formách. Akékoľvek nebezpečenstvo sa v javoch nachádza, to som našiel. V akomkoľvek rozsahu sa v javoch nachádza nebezpečenstvo, to som múdrosťou dôkladne prehliadol. Mnísi, pustil som sa do hľadania úniku z javov. Akýkoľvek únik z javov existuje, ten som našiel. V akomkoľvek rozsahu existuje únik z javov, to som múdrosťou dôkladne prehliadol. Mnísi, ja… v zvukoch… Mnísi, ja… vo vôňach… Mnísi, ja… v chutiach… Mnísi, ja… v hmatových objektoch… Mnísi, pustil som sa do hľadania uspokojenia v mentálnych javoch. Akékoľvek uspokojenie sa v mentálnych javoch nachádza, to som našiel. V akomkoľvek rozsahu sa v mentálnych javoch nachádza uspokojenie, to som dôkladne prehliadol múdrosťou. Mnísi, pustil som sa do hľadania nebezpečenstva v mentálnych javoch. Akékoľvek nebezpečenstvo sa nachádza v mentálnych javoch, to som našiel. V akomkoľvek rozsahu sa v mentálnych javoch nachádza nebezpečenstvo, to som dôkladne prehliadol múdrosťou. Mnísi, pustil som sa do hľadania úniku z mentálnych javov. Akýkoľvek únik sa nachádza z mentálnych javov, ten som našiel. V akomkoľvek rozsahu sa nachádza únik z mentálnych javov, to som dôkladne prehliadol múdrosťou.“ ID46 „„Mnísi, pokiaľ som ešte priamo nepoznal, tak ako to skutočne je, potešenie ako potešenie, nebezpečenstvo ako nebezpečenstvo a únik ako únik v týchto šiestich vonkajších zmyslových základniach… vyhlásil som to. A vo mne vzniklo poznanie a videnie: ‚Moje oslobodenie mysle je neotrasiteľné. Toto je moje posledné zrodenie. Teraz už nie je žiadna ďalšia obnovená existencia.‘ Štvrtá.“ ID47 „5. Prvá reč o ‚Keby nebolo potešenia‘“ ID48 „17. „Mnísi, keby v oku nebolo potešenia, bytosti by neboli pripútané k oku. Ale pretože v oku je potešenie, bytosti sú pripútané k oku. Mnísi, keby v oku nebolo nebezpečenstva, bytosti by sa k oku neznechutili. Ale pretože v oku existuje nebezpečenstvo, bytosti sa z očí znechutia. Mnísi, keby neexistoval únik z očí, bytosti by z očí neunikali. Ale pretože z očí existuje únik, bytosti z očí unikajú. Mnísi, keby v uchu nebolo žiadneho potešenia… Mnísi, keby v nosu nebolo žiadneho potešenia… Mnísi, keby v jazyku nebolo žiadneho potešenia, bytosti by neboli pripútané k jazyku. Ale pretože v jazyku je potešenie, bytosti sú pripútané k jazyku. Mnísi, keby v jazyku nebolo žiadneho nebezpečenstva, bytosti by sa k jazyku neotočili chrbtom. Ale pretože v jazyku existuje nebezpečenstvo, bytosti sa jazykom znechutia. Mnísi, keby neexistoval únik z jazyka, bytosti by z jazyka neunikali. Ale pretože z jazyka existuje únik, bytosti z jazyka unikajú. Mnísi, keby v tele nebolo žiadneho potešenia… Mnísi, keby v mysli nebolo žiadneho potešenia, bytosti by neboli pripútané k mysli. Ale pretože v mysli existuje uspokojenie, bytosti sú pripútané k mysli. Mnísi, keby v mysli nebolo nebezpečenstva, bytosti by sa k mysli neznechutili. Ale pretože v mysli existuje nebezpečenstvo, bytosti sa k mysli znechutia. Mnísi, keby neexistoval únik z mysle, bytosti by z mysle neunikli. Ale pretože z mysle existuje únik, bytosti z mysle unikajú.““ ID49 „„Mnísi, pokiaľ bytosti priamo nepoznali, tak ako to skutočne je, uspokojenie ako uspokojenie, nebezpečenstvo ako nebezpečenstvo a únik ako únik v týchto šiestich vnútorných zmyslových základniach, tak dlho, mnísi, bytosti nežili oslobodené, oddelené a vymanené, s mysľou, ktorá prekonala hranice, z tohto sveta s jeho devami, Márom a Brahmom, z tohto pokolenia s jeho askétmi a bráhmanmi, s jeho devami a ľuďmi. Keď však, mnísi, bytosti priamo spoznali, tak ako to skutočne je, rozkoš ako rozkoš, nebezpečenstvo ako nebezpečenstvo a únik ako únik v týchto šiestich vnútorných zmyslových základniach, vtedy, mnísi, bytosti prebývajú oslobodené, oddelené a vymanené, s mysľou, ktorá prekonala hranice, od tohto sveta s jeho devami, Márom a Brahmom, z tohto pokolenia s jeho askétmi a bráhmanmi, s jeho devami a ľuďmi.““ ID50 „6. Druhá reč o ‚Keby nebolo potešenia‘“ ID51 „18. „Mnísi, keby v formách nebolo potešenia, bytosti by neboli pripútané k formám. Ale pretože v formách je potešenie, bytosti sú pripútané k formám. Keby vo formách nebolo nebezpečenstva, bytosti by sa voči formám neznechutili. Ale pretože vo formách je nebezpečenstvo, bytosti sa voči formám znechutia. Keby z foriem neexistoval únik, bytosti by z foriem neunikali. Ale pretože z foriem existuje únik, bytosti z foriem unikajú. Keby v zvukoch… vôňach… chutiach… hmatových vnemoch… mentálnych javoch nebolo uspokojenia, bytosti by neboli pripútané k mentálnym javom. Ale pretože v mentálnych javoch je uspokojenie, bytosti sú pripútané k mentálnym javom. Keby v mentálnych javoch nebolo nebezpečenstva, bytosti by sa z mentálnych javov neznechutili. Ale pretože v mentálnych javoch je nebezpečenstvo, bytosti sa z mentálnych javov znechutia. Keby z mentálnych javov neexistoval únik, bytosti by z mentálnych javov neunikali. Ale pretože z mentálnych javov existuje únik, bytosti z mentálnych javov unikajú.““ ID52 „Pokiaľ, mnísi, bytosti skutočne nepochopili potešenie v týchto šiestich vonkajších zmyslových základniach ako potešenie, nebezpečenstvo ako nebezpečenstvo a únik ako únik, tak dlho, mnísi, bytosti vo svete s jeho devami, Mára a Brahmá, v tejto generácii s jej askétmi a bráhmanmi, jej devami a ľuďmi, ešte neunikli, neboli oddelení, neboli oslobodení a nebývali s mysľou bez hraníc. Ale keď, mnísi, bytosti skutočne pochopili potešenie v týchto šiestich vonkajších zmyslových základniach ako potešenie, nebezpečenstvo ako nebezpečenstvo a únik ako únik, vtedy, mnísi, bytosti vo svete s jeho devami, Mārom a Brahmom, v tejto generácii s jej askétmi a bráhmanmi, jej devami a ľuďmi, unikli, sú oddelené, sú oslobodené a prebývajú s mysľou bez hraníc.“ ID53 „7. Prvá reč o potešení“ ID54 „19. Mnísi, kto má potešenie z oka, má potešenie z utrpenia. Kto má potešenie z utrpenia, hovorím, nie je oslobodený od utrpenia. Kto má potešenie z ucha… z nosa… z jazyka, má potešenie z utrpenia. Kto má potešenie z utrpenia, hovorím, nie je oslobodený od utrpenia. Kto má radosť z tela… z mysle, má radosť z utrpenia. Kto má radosť z utrpenia, hovorím, nie je oslobodený od utrpenia.“ ID55 „Ale, mnísi, kto nemá radosť zo zraku, nemá radosť z utrpenia. Kto nemá radosť z utrpenia, hovorím, je oslobodený od utrpenia. Kto nemá radosť z ucha… z nosa… z jazyka, nemá radosť z utrpenia. Kto nemá radosť z utrpenia, hovorím, je oslobodený od utrpenia. Kto nemá radosť z tela… myseľ nemá radosť z utrpenia. Kto nemá radosť z utrpenia, hovorím, je oslobodený od utrpenia.“ ID56 „8. Druhá reč o radosti“ ID57 „20. Mnísi, kto má radosť z viditeľných foriem, má radosť z utrpenia. Kto má radosť z utrpenia, hovorím, nie je oslobodený od utrpenia. Kto má radosť zo zvukov… z vôní… z chutí… z hmatateľných vecí… z mentálnych objektov, má radosť z utrpenia. Kto má radosť z utrpenia, hovorím, nie je oslobodený od utrpenia.“ ID58 „Ale, mnísi, kto nemá radosť z viditeľných foriem, nemá radosť z utrpenia. Kto nemá radosť z utrpenia, hovorím, je oslobodený od utrpenia. Kto nemá radosť zo zvukov… z vôní… z chutí… z hmatateľných vecí… z mentálnych objektov, ten nemá radosť z utrpenia. Kto nemá radosť z utrpenia, hovorím, je oslobodený od utrpenia.“ ID59 „9. Prvá reč o vzniku utrpenia“ ID60 „21. Mnísi, čokoľvek je vznik, pretrvávanie, opakované vznikanie a prejav oka, to je vznik utrpenia, pretrvávanie chorôb a prejav starnutia a smrti. Čokoľvek je vznik, pretrvávanie, opakované vznikanie a prejav ucha… nosa… jazyka… tela… mysle, to je vznik utrpenia, pretrvávanie chorôb a prejav starnutia a smrti.“ ID61 „Navyše, mnísi, čokoľvek je zánik, upokojenie a zmiznutie oka, to je zánik utrpenia, upokojenie chorôb a zmiznutie starnutia a smrti. Čokoľvek je zánik, upokojenie a zmiznutie ucha… nosa… jazyka… tela… mysle, to je zánik utrpenia, upokojenie chorôb a zmiznutie starnutia a smrti.“ ID62 „10. Druhá reč o vzniku utrpenia“ ID63 „22. Mnísi, čokoľvek je vznik, pretrvávanie, opakované vznikanie a prejav viditeľných foriem, to je vznik utrpenia, pretrvávanie chorôb a prejav starnutia a smrti. Tak je to aj so zvukmi… vôňami… chuťami… hmatateľnými vecami… a s mentálnymi objektmi – ich vznik, pretrvávanie, opakované vznikanie a prejav je vznik utrpenia, pretrvávanie chorôb a prejav starnutia a smrti.“ ID64 „Navyše, mnísi, čokoľvek je zánik, upokojenie a zmiznutie viditeľných foriem, to je zánik utrpenia, upokojenie chorôb a zmiznutie starnutia a smrti. Tak je to aj so zvukmi… vôňami… chuťami… hmatateľnými vecami… a s mentálnymi objektmi: ich zánik, upokojenie a zmiznutie je zánikom utrpenia, upokojením chorôb a zmiznutím starnutia a smrti.“ ID65 „Druhá kapitola o pároch.“ ID66 „Zhrnujúci verš k tejto kapitole:“ ID67 „Dve boli naučené o osvietení a ďalšie dve o uspokojení; dve boli naučené s formuláciou ‚Keby nebolo tohto‘ a ďalšie dve o radosti; dve boli naučené o vzniku; z toho dôvodu sa nazýva kapitolou.“ ID68 „3. Kapitola o Všetkom“ ID69 „1. Rozprava o Všetkom“ ID70 „23. V Sāvatthī. ‚Mnísi, naučím vás, čo je Všetko. Počúvajte ma. A čo, mnísi, je Všetko? Oko a tvary, ucho a zvuky, nos a vône, jazyk a chute, telo a hmatateľné predmety, myseľ a mentálne predmety – to sa nazýva Všetko, mnísi. Ak by niekto, mnísi, povedal takto: ‚Keď som odmietol toto Všetko, vyhlásim iné Všetko,‘ pre neho by to boli len slová. Keď by sa ho opýtali, nebol by schopný odpovedať a navyše by sa dostal do rozpakov. Z akého dôvodu? Pretože, mnísi, to je mimo jeho sféry pôsobnosti.““ ID71 „2. Rozprava o opustení“ ID72 „24. ‚Mnísi, naučím vás Dhammu na opustenie všetkého. Počúvajte ju. A čo, mnísi, je Dhamma na opustenie všetkého? Oko, mnísi, treba opustiť. Formy treba opustiť. Očné vedomie treba opustiť. Očný kontakt treba opustiť. A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený očným kontaktom – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten treba opustiť. … Ucho sa má opustiť… Nos sa má opustiť… Jazyk sa má opustiť; chute sa majú opustiť; jazykové vedomie sa má opustiť; jazykový kontakt sa má opustiť; a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený jazykovým kontaktom – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten sa má opustiť. Telo je potrebné opustiť… Myseľ je potrebné opustiť; mentálne objekty je potrebné opustiť; vedomie mysle je potrebné opustiť; kontakt mysle je potrebné opustiť; a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom mysle – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten je potrebné opustiť. Toto, mnísi, je skutočne Dhamma na opustenie všetkého.“ Druhá časť. ID73 „3. Rozprava o opustení prostredníctvom priameho poznania a úplného pochopenia“ ID74 „25. ‚Mnísi, naučím vás Dhammu na opustenie všetkého prostredníctvom priameho poznania a úplného pochopenia. Počúvajte ju. A čo, mnísi, je Dhamma na opustenie všetkého prostredníctvom priameho poznania a úplného pochopenia? Oko, mnísi, treba opustiť prostredníctvom priameho poznania a úplného pochopenia. Formy treba opustiť prostredníctvom priameho poznania a úplného pochopenia. Očné vedomie treba opustiť prostredníctvom priameho poznania a úplného pochopenia. Očný kontakt treba opustiť prostredníctvom priameho poznania a úplného pochopenia. A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený očným kontaktom – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten treba opustiť prostredníctvom priameho poznania a úplného pochopenia. … Jazyk sa má opustiť prostredníctvom priameho poznania a plného pochopenia. Chute sa majú opustiť prostredníctvom priameho poznania a plného pochopenia. Vedomie jazyka sa má opustiť prostredníctvom priameho poznania a plného pochopenia. Kontakt jazyka sa má opustiť prostredníctvom priameho poznania a plného pochopenia. A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom jazyka – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten sa má opustiť prostredníctvom priameho poznania a plného pochopenia. Telo je potrebné opustiť prostredníctvom priameho poznania a plného pochopenia… Myseľ je potrebné opustiť prostredníctvom priameho poznania a plného pochopenia. Mentálne objekty je potrebné opustiť prostredníctvom priameho poznania a plného pochopenia. Vedomie mysle je potrebné opustiť prostredníctvom priameho poznania a plného pochopenia. Kontakt mysle je potrebné opustiť prostredníctvom priameho poznania a plného pochopenia. A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom mysle – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten je potrebné opustiť prostredníctvom priameho poznania a úplného pochopenia. Toto, mnísi, je Dhamma na opustenie všetkého prostredníctvom priameho poznania a úplného pochopenia.“ Tretí.“ ID75 „4. Prvá reč o neúplnom pochopení“ ID76 „26. ‚Mnísi, ak človek nepozná všetko priamo, nepochopí všetko úplne, nestane sa voči všetkému nezaujatým a nezanechá všetko, nie je schopný zničiť utrpenie. A čo, mnísi, je to všetko, čo človek, ak nepozná priamo, nepochopí úplne, nestane sa voči tomu nezaujatým a nezanechá to, nie je schopný zničiť utrpenie? Mnísi, ak človek priamo nepozná oko, úplne ho nepochopí, nestane sa voči nemu nezaujatým a nezriekne sa ho, nie je schopný zničiť utrpenie. Ak priamo nepozná tvary… nie je schopný zničiť utrpenie. Ak priamo nepozná zrakové vedomie… nie je schopný zničiť utrpenie. Ak človek priamo nepozná očný kontakt… nie je schopný zničiť utrpenie. A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený očným kontaktom – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – ak ho človek tiež priamo nepozná, plne nepochopí, nestane sa voči nemu nezaujatým a nezanechá ho, nie je schopný zničiť utrpenie. … Ak človek priamo nepozná jazyk… nie je schopný zničiť utrpenie. Chute… Vedomie jazyka… Kontakt jazyka… A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom jazyka – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – ak ho človek tiež nepozná priamo, plne ho nepochopí, nestane sa voči nemu nezaujatým a nezanechá ho, nie je schopný zničiť utrpenie. Telo… Ak človek priamo nepozná myseľ… nie je schopný zničiť utrpenie. Mentálne objekty… Vedomie mysle… Kontakt mysle… A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom mysle – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – ak to človek tiež priamo nepozná, plne tomu nerozumie, nestane sa voči tomu nezaujatým a nezanechá to, nie je schopný zničiť utrpenie. To, mnísi, je skutočne všetko, čo človek, ak to priamo nepozná, plne nepochopí, nestane sa voči tomu nezaujatým a nezanechá to, nie je schopný odstrániť utrpenie.““ ID77 „A mnísi, tým, že človek priamo pozná toto všetko, plne to pochopí, rozvíja voči tomu nezaujatý postoj a zanechá to, je schopný ukončiť utrpenie. A čo, mnísi, je to všetko, čo človek, ak to priamo pozná, plne pochopí, rozvinie voči tomu nezaujatý postoj a opustí to, je schopný ukončiť utrpenie? Mnísi, priamym poznaním oka, jeho plným pochopením, rozvinutím nezaujatého postoja voči nemu a jeho opustením je človek schopný ukončiť utrpenie. Priamym poznaním foriem… je človek schopný ukončiť utrpenie. Priamym poznaním očného vedomia… je človek schopný ukončiť utrpenie. Priamym poznaním zrakového kontaktu… je človek schopný ukončiť utrpenie. A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený zrakovým kontaktom – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – priamym poznaním aj toho, plným pochopením, rozvíjaním odpútanosti a opustením je človek schopný ukončiť utrpenie. … Priamym poznaním jazyka… je človek schopný ukončiť utrpenie. Chute… Vedomie jazyka… Kontakt jazyka… A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom jazyka – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – tým, že ho človek priamo spozná, plne pochopí, rozvinie voči nemu nezáujem a opustí ho, je schopný ukončiť utrpenie. Telo… Tým, že človek priamo spozná myseľ… je schopný ukončiť utrpenie. Mentálne objekty… Vedomie mysle… Kontakt mysle… A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom mysle – či už príjemný, bolestivý alebo ani bolestivý, ani príjemný – tým, že človek priamo spozná aj to, plne to pochopí, rozvinie voči tomu nezaujatý postoj a opustí to, je schopný ukončiť utrpenie. Mnísi, práve tým, že človek priamo spozná toto všetko, plne to pochopí, rozvinie voči tomu nezaujatý postoj a opustí to, je schopný ukončiť utrpenie.“ ID78 „5. Druhá reč o neúplnom pochopení“ ID79 „27. ‚Mnísi, ak človek priamo nepozná všetko, plne tomu nerozumie, nevyvíja voči tomu nezáujem a nezrieka sa toho, nie je schopný vyčerpania utrpenia. A čo, mnísi, je to všetko, čo človek, ak tomu priamo nepozná, plne tomu nerozumie, nevyvíja voči tomu nezáujem a nezrieka sa toho, nie je schopný vyčerpania utrpenia? Oko, mnísi, a tvary, a očné vedomie, a tie dhammy, ktoré možno vnímať očným vedomím… jazyk, a chute, a jazykové vedomie, a tie dhammy, ktoré možno vnímať jazykovým vedomím; telo, hmatateľné objekty, telesné vedomie a tie dhammy, ktoré možno vnímať telesným vedomím; myseľ, mentálne objekty, mentálne vedomie a tie dhammy, ktoré možno vnímať mentálnym vedomím. Mnísi, práve tým, že človek toto všetko nepozná priamo, plne tomu nerozumie, nevyvíja voči tomu odpútanosť a nezrieka sa toho, nie je schopný úplného ukončenia utrpenia.““ ID80 „„Mnísi, tým, že človek priamo pozná toto všetko, plne tomu porozumie, rozvíja voči tomu odpútanosť a opúšťa to, je schopný úplného ukončenia utrpenia. A čo, mnísi, je to všetko, čím je človek schopný úplného ukončenia utrpenia, ak to priamo pozná, plne tomu porozumie, rozvíja voči tomu odpútanosť a opúšťa to? Oko, mnísi, a tvary, a očné vedomie, a tie dhammy, ktoré možno vnímať očným vedomím… jazyk, a chute, a jazykové vedomie, a tie dhammy, ktoré možno vnímať jazykovým vedomím; telo, hmatateľné objekty, telesné vedomie a tie dharmy, ktoré možno vnímať telesným vedomím; myseľ, mentálne objekty, mentálne vedomie a tie dharmy, ktoré možno vnímať mentálnym vedomím. Mnísi, práve tým, že človek toto všetko priamo pozná, plne pochopí, rozvíja voči nemu nezaujatosť a opúšťa ho, je schopný úplného vyhasnutia utrpenia.“ Piate.“ ID81 „6. Rozprava o horení“ ID82 „28. Raz pobýval Blahoslavený v Gáji, na vrchu Gája, spolu s tisícou mníchov. Tam sa Blahoslavený obrátil na mníchov: „Mnísi, všetko horí. A čo, mnísi, je to všetko, čo horí? Oko, mnísi, horí; tvary horia; očné vedomie horí; očný kontakt horí. A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený očným kontaktom – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten horí. Čím horí? Horí ohňom túžby, ohňom nenávisti, ohňom klamu. Horí zrodom, starnutím a smrťou; smútkom, nárekom, bolesťami, žiaľom a zúfalstvom, hovorím. … Jazyk horí; chute horia; vedomie jazyka horí; kontakt jazyka horí. A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom jazyka – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten horí. Čím horí? Horí ohňom túžby, ohňom nenávisti, ohňom klamu. Horí zrodom, starnutím a smrťou; smútkom, nárekom, bolesťou, žiaľom a zúfalstvom, hovorím. … Myseľ horí; mentálne objekty horia; vedomie mysle horí; kontakt mysle horí. A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom mysle – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten horí. Horí čím? Horí ohňom túžby, ohňom nenávisti, ohňom klamu. Horí zrodom, starnutím a smrťou; smútkom, nárekom, bolesťami, žiaľom a zúfalstvom, hovorím. Keď to takto vidí, mnísi, poučený ušľachtilý žiak sa znechutí zrakom, znechutí sa formami, znechutí sa zrakovým vedomím, znechutí sa zrakovým kontaktom. A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený zrakovým kontaktom – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj z toho sa znechutí. … A akýkoľvek pocit, ktorý vznikne podmienený kontaktom mysle – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj s tým sa stáva znechuteným. Keď je znechutený, stáva sa bezvášnivým. Prostredníctvom bezvášnivosti je oslobodený. Keď je oslobodený, vzniká poznanie: „Som oslobodený.“ Pochopí: ‚Narodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie.‘“ To povedal Blahoslavený. Mnísi sa z toho veľmi tešili a radovali sa zo slov Blahoslaveného. A kým sa toto vysvetlenie prednášalo, mysle toho tisíc mníchov boli oslobodené od nečistôt prostredníctvom nelipnutia. Šiesta.“ ID83 „7. Sutta o utrápených“ ID84 „29. Tak som počul. Raz Blahoslavený prebýval v Rádžagáhe, v Bambusovom háji, na mieste, kde sa kŕmia veveričky. Tam sa Blahoslavený obrátil na mníchov: „Mnísi, všetko je utrápené. A čo, mnísi, je to všetko, čo je utrápené? Oko, mnísi, je utrápené; tvary sú utrápené; očné vedomie je utrápené; očný kontakt je utrápený; a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká s očným kontaktom ako podmienkou – príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten je utrápený. Čím je utrápené? ‚Je sužované zrodom, starnutím, smrťou, smútkom, nárekom, bolesťou, nepríjemnosťou a beznádejou,‘ hovorím. … Jazyk je sužovaný; chute sú sužované; vedomie jazyka je sužované; kontakt jazyka je sužovaný; a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká na základe kontaktu jazyka – príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten je sužovaný. Čím je sužované? „Je sužované zrodom, starnutím, smrťou, smútkom, nárekom, bolesťou, nepríjemnosťou a zúfalstvom,“ hovorím. Telo je postihnuté. … Myseľ je postihnutá; mentálne javy sú postihnuté; vedomie mysle je postihnuté; kontakt mysle je postihnutý; a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká na základe kontaktu mysle – príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten je postihnutý. Čím je postihnutý? „Je sužované zrodom, starnutím, smrťou, smútkom, nárekom, bolesťou, nepríjemnosťou a zúfalstvom,“ hovorím. Keď to takto vidí, mnísi, dobre poučený ušľachtilý žiak sa znechutí zrakom, znechutí sa formami, znechutí sa zrakovým vedomím, znechutí sa zrakovým kontaktom. … A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká s mentálnym kontaktom ako podmienkou – príjemný, bolestivý alebo ani bolestivý, ani príjemný – aj s tým sa stáva znechuteným. Keď je znechutený, stáva sa bezvášnivým. Prostredníctvom bezvášnivosti je oslobodený. Keď je oslobodený, vzniká poznanie: ‚Som oslobodený.‘ Pochopí: ‚Narodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nič viac nie je.‘“ Siedma.“ ID85 „8. Sutta o tom, čo je vhodné na vykorenenie“ ID86 „30. ‚Mnísi, naučím vás cvičenie, ktoré je vhodné na vykorenenie všetkých predstáv. Počúvajte to, dávajte pozor a ja budem hovoriť.“ „A aká, mnísi, je tá prax vhodná na vykorenenie všetkých predstáv? Tu, mnísi, mních si nepredstavuje oko, nepredstavuje si v oku, nepredstavuje si z oka, nepredstavuje si: ‚Oko je moje.‘ Nepredstavuje si tvary, nepredstavuje si v tvaroch, nepredstavuje si z tvarov, nepredstavuje si: ‚Tvary sú moje.‘ Nepredstavuje si zrakové vedomie, nepredstavuje si v zrakovom vedomí, nepredstavuje si z zrakového vedomia, nepredstavuje si: ‚Zrakové vedomie je moje.‘ Nepovažuje očný kontakt za svoj, nevníma ho ako svoj, nevníma ho z hľadiska očného kontaktu, ani si nemyslí: „Očný kontakt je môj.“ Nepovažuje žiadny pocit, ktorý vzniká v súvislosti s očným kontaktom – či už príjemný, nepríjemný alebo ani príjemný, ani nepríjemný – za podmienku; nevníma ho ako svoj, nevníma ho z hľadiska tohto pocitu, ani si nemyslí: „To je moje.“ … Nepovažuje jazyk za svoj, nevníma ho v jazyku, nevníma ho z jazyka, nepovažuje ho za svoj: „Jazyk je môj.“ Nepovažuje chute za svoje, nevníma ich v chutiach, nevníma ich z chutí, nepovažuje ich za svoje: „Chute sú moje.“ Nevníma vedomie jazyka, nevníma v ňom, nevníma z neho, nevníma: „Vedomie jazyka je moje.“ Nevníma dotyk jazyka, nevníma v ňom, nevníma z neho, nevníma: „Dotyk jazyka je môj.“ Nepredstavuje si žiadny pocit, ktorý vzniká v dôsledku kontaktu jazyka – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý –, nepredstavuje si ho v ňom, nepredstavuje si ho z neho, nepredstavuje si: „To je moje.“ … Nepredstavuje si myseľ, nepredstavuje si ju v mysli, nepredstavuje si ju z mysle, nepredstavuje si: „Myseľ je moja.“ Nepovažuje mentálne javy za svoje, nevníma ich v mentálnych javoch, nevníma ich z mentálnych javov a nepovažuje ich za svoje: „Mentálne javy sú moje.“ Nepovažuje vedomie mysle za svoje, nevníma ho vo vedomí mysle, nevníma ho z vedomia mysle a nepovažuje ho za svoje: „Vedomie mysle je moje.“ Nepredstavuje si mentálny kontakt, nepredstavuje si v ňom, nepredstavuje si z neho, nepredstavuje si: „Mentálny kontakt je môj.“ Nepredstavuje si žiadny pocit, ktorý vzniká na základe mentálneho kontaktu – či už príjemný, nepríjemný alebo ani príjemný, ani nepríjemný –, nepredstavuje si ho v ňom, nepredstavuje si z neho, nepredstavuje si: „To je moje.“ Nepovažuje celok za svoj, nevníma ho v celku, nevníma ho z celku, nepovažuje ho za svoj. Keďže takto nevníma, nelipne na ničom vo svete. Keďže nelipne, nie je rozrušený. Keďže nie je rozrušený, osobne dosiahne nibbánu. Pochopí: ‚Zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nič viac nie je.‘ Toto, mnísi, je tá prax, ktorá je vhodná na vykorenenie všetkých predstáv.“ Ôsma.“ ID87 „9. Prvá reč o tom, čo vedie k vykoreneniu“ ID88 „31. ‚Mnísi, naučím vás prax, ktorá vedie k vykoreneniu všetkých predstáv. Počúvajte ju. A čo, mnísi, je tá prax, ktorá vedie k vykoreneniu všetkých predstáv? Tu, mnísi, mních si nepredstavuje oko, nepredstavuje si v oku, nepredstavuje si z oka, nepredstavuje si: ‚oko je moje.‘ Nepredstavuje si tvary… nepredstavuje si očné vedomie, nepredstavuje si očný kontakt a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká s očný kontaktom ako podmienkou – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – nepredstavuje si ho, nepredstavuje si v ňom, nepredstavuje si z neho, nepredstavuje si: ‚to je moje.‘ Lebo, mnísi, čokoľvek si človek predstavuje, v čomkoľvek si to predstavuje, z čohokoľvek si to predstavuje, čokoľvek si predstavuje ako „moje“ – z toho sa to stáva iným. Svet, ktorý podlieha tomu, že sa stáva iným, a je pripútaný k existencii, má radosť iba z existencie… Nepredstavuje si jazyk, nepredstavuje si v jazyku, nepredstavuje si z jazyka, nepredstavuje si: „Jazyk je môj.“ Nepovažuje chute… nepovažuje vedomie jazyka, nepovažuje dotyk jazyka. A čokoľvek sa vynorí ako pocit s dotykom jazyka ako podmienkou – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – to nepovažuje, nepovažuje to v tom, nepovažuje to z toho, nepovažuje to za „moje“. Lebo, mnísi, čokoľvek si človek predstavuje, v čomkoľvek si to predstavuje, z čohokoľvek si to predstavuje, čokoľvek si predstavuje ako „moje“ – z toho sa to stáva iným. Svet, ktorý podlieha tomu, že sa stáva iným, a je pripútaný k existencii, má radosť iba z existencie… Nepredstavuje si myseľ, nepredstavuje si v mysli, nepredstavuje si z mysle, nepredstavuje si: „myseľ je moja.“ Nepovažuje mentálne objekty… nepovažuje vedomie mysle, nepovažuje kontakt mysle. A čokoľvek sa vynorí ako pocit s kontaktom mysle ako podmienkou – či už príjemný, nepríjemný alebo ani príjemný, ani nepríjemný – to nepovažuje, nepovažuje to v tom, nepovažuje to z toho, nepovažuje to za „moje“. Lebo, mnísi, čokoľvek si človek predstavuje, v čomkoľvek si to predstavuje, z čohokoľvek si to predstavuje, čokoľvek si predstavuje ako „moje“ – z toho sa to stáva iným. Svet, ktorý podlieha tomu, že sa stáva iným, a je pripútaný k existencii, má radosť iba z existencie. Pokiaľ, mnísi, siahajú zoskupenia, prvky a zmyslové základne, nevníma to, nevníma v tom, nevníma z toho, nevníma to ako „moje“. Keď to takto nevníma, nelipne na ničom vo svete. Keď nelipne, nie je rozrušený. Keď je nerozrušený, osobne dosiahne Parinibbānu. Pochopí: ‚Narodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nič viac nie je.‘ Toto, mnísi, je tá prax, ktorá vedie k vykoreneniu všetkých predstáv.“ ID89 „10. Druhá reč vedúca k vykoreneniu“ ID90 „32. „Mnísi, naučím vás prax vedúcu k vykoreneniu všetkých predstáv. Počúvajte. A čo, mnísi, je tá prax vedúca k vykoreneniu všetkých predstáv?“ ID91 „Čo si myslíte, mnísi, je oko trvalé alebo nestále?“ ID92 „Nestále, ctihodný pane.“ ID93 „Ale je to, čo je nestále, utrpením alebo šťastím?“ ID94 „Utrpením, ctihodný pane.“ ID95 „Ale je správne vnímať to, čo je nestále, utrpením a podlieha zmene, takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?“ ID96 „V žiadnom prípade nie, ctihodný pane.“ ID97 „Sú formy… zrakové vedomie… zrakový kontakt trvalé alebo nestále?“ ID98 „Nestále, ctihodný pane.“… ID99 „A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká so zrakovým kontaktom ako podmienkou – či už príjemný, bolestivý alebo ani bolestivý, ani príjemný – je aj ten trvalý alebo nestály?“ ID100 „‚Je nestále, ctihodný pane.‘“ ID101 „‚Ale je to, čo je nestále, utrpením alebo šťastím?‘“ ID102 „‚Utrpením, ctihodný pane.‘“ ID103 „Ale je správne vnímať to, čo je nestále, utrpením a podlieha zmene, takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?“ ID104 „V žiadnom prípade nie, ctihodný pane.“… ID105 „Je jazyk trvalý alebo nestály?“ ID106 „Nestály, ctihodný pane.“… ID107 „Sú chute… vedomie jazyka… dotyk jazyka… a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká na základe dotyku jazyka – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – sú aj tie trvalé alebo nestále?“ ID108 „Nestále, ctihodný pane.“… „Sú mentálne objekty… vedomie mysle… dotyk mysle trvalé alebo nestále?“ ID109 „„Netrvalé, ctihodný pane.““ ID110 „„A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká na základe kontaktu mysle – či už príjemný, bolestivý alebo ani bolestivý, ani príjemný – je aj ten trvalý alebo netrvalý?““ ID111 „„Netrvalý, ctihodný pane.““ ID112 „Ale je to, čo je nestále, utrpením alebo šťastím?“ ID113 „Utrpením, ctihodný pane.“ ID114 „Ale je správne považovať to, čo je nestále, utrpením a podlieha zmene, takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?“ ID115 „„V žiadnom prípade nie, ctihodný pane.““ ID116 „„Keď to takto vidí, mnísi, učený ušľachtilý žiak sa znechutí zrakom, znechutí sa formami, znechutí sa zrakovým vedomím a znechutí sa zrakovým kontaktom. Akýkoľvek pocit, ktorý vzniká v závislosti od zrakového kontaktu – či už príjemný, nepríjemný alebo ani príjemný, ani nepríjemný – aj z toho sa stane znechutený. … Stane sa znechuteným z jazyka, znechuteným z chutí… Akýkoľvek pocit, ktorý vzniká v závislosti od jazykového kontaktu – či už príjemný, nepríjemný alebo ani príjemný, ani nepríjemný – aj z toho sa stane znechuteným. Znechutí sa mysle, znechutí sa mentálnych objektov, znechutí sa vedomia mysle a znechutí sa mentálneho kontaktu. Akýkoľvek pocit, ktorý vznikne v závislosti od mentálneho kontaktu – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – znechutí sa aj toho. Keď je znechutený, stáva sa bezvášnivým. Prostredníctvom bezvášnivosti je oslobodený. Keď je oslobodený, vzniká poznanie: ‚Som oslobodený.‘ Pochopí: ‚Zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie.‘ Toto, mnísi, je prax vhodná na vykorenenie všetkých predstáv.“ Desiata. ID117 „Tretia kapitola o Všetkom.“ ID118 „Zhrnutie toho je:“ ID119 „Všetko, dve o opustení; ďalšie dve o úplnom pochopení; Horenie a Addhabhūta; jedna o vhodnosti a dve o prospešnosti; preto sa to nazýva kapitola.“ ID120 „4. 4. Kapitola o povahe zrodu“ ID121 „1–10. Desať sút o povahe zrodu atď.“ ID122 „33. V Sāvatthī. Tam… ‚Mnísi, Všetko podlieha zrodu. A čo, mnísi, je to Všetko, čo podlieha zrodu? Oko, mnísi, podlieha zrodu. Formy… očné vedomie… očný kontakt podlieha zrodu. A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený zrakovým kontaktom – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten podlieha zrodeniu. … Jazyk… chute… jazykové vedomie… jazykový kontakt… a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený jazykovým kontaktom – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten podlieha zrodeniu. Telo… Myseľ podlieha zrodeniu, mentálne objekty podliehajú zrodeniu, vedomie mysle podlieha zrodeniu, kontakt mysle podlieha zrodeniu. A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom mysle – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten podlieha zrodeniu. Keď to takto vidí, mnísi, učený ušľachtilý žiak sa znechutí z oka, z foriem, z očného vedomia, z očného kontaktu… a pochopí: ‚…pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie.‘“ Prvá. ID123 „34. „Mnísi, všetko podlieha starnutiu… (stručne). Druhá.“ ID124 „35. ‚Mnísi, všetko podlieha chorobe… (stručne). Tretia.‘“ ID125 „36. ‚Mnísi, všetko podlieha smrti… (stručne). Štvrtá.‘“ ID126 „37. ‚Mnísi, všetko podlieha smútku… (stručne). Piata.‘“ ID127 „38. ‚Mnísi, všetko podlieha znečisteniu… (stručne). Šiesta.‘“ ID128 „39. ‚Mnísi, všetko podlieha zničeniu… (stručne). Siedma.‘“ ID129 „40. ‚Mnísi, všetko podlieha zániku… (stručne). Ôsma.‘““ ID130 „41. ‚Mnísi, všetko podlieha vzniku… (stručne). Deviata.‘“ ID131 „42. ‚Mnísi, všetko podlieha zániku… (stručne). Desiata.‘“ ID132 „Štvrtá kapitola o povahe zrodu.“ ID133 „Zhrnutie znie:“ ID134 „Narodenie, starnutie, choroba, smrť, smútok a znečistenie; zničenie, pominuteľnosť, vznik a povaha zániku – to je tých desať.“ ID135 „5. 5. Kapitola o pominuteľnosti všetkého“ ID136 „1–9. Deväť sút o pominuteľnosti atď.“ ID137 „43. V Sāvatthī. Tam… „Mnísi, všetko je pominuteľné. A čo, mnísi, je to všetko, čo je pominuteľné? Oko, mnísi, je pominuteľné. Obrazy sú pominuteľné. Očné vedomie je pominuteľné. Zrakový kontakt je nestály. A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený zrakovým kontaktom – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten je nestály. … Jazyk je nestály. Chute sú nestále. Vedomie jazyka je nestále. Kontakt jazyka je nestály. A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom jazyka – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten je pominuteľný. Telo je pominuteľné… Myseľ je pominuteľná. Mentálne objekty sú pominuteľné. Vedomie mysle je pominuteľné. Kontakt mysle je pominuteľný. A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom mysle – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten je pominuteľný. Keď to takto vidí, mnísi, učený ušľachtilý žiak sa znechutí z oka, znechutí sa z foriem, znechutí sa z očného vedomia, znechutí sa z očného kontaktu. A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený očným kontaktom – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – znechutí sa aj z neho. … Znechutí sa z mysle, znechutí sa z mentálnych objektov, znechutí sa z mentálneho vedomia, znechutí sa z mentálneho kontaktu. A akýkoľvek pocit, ktorý vznikne podmienený mentálnym kontaktom – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – znechutí sa aj z toho. Keď je znechutený, stáva sa bezvášnivým. Prostredníctvom nezaujatosti je oslobodený. Keď je oslobodený, vzniká poznanie: ‚Som oslobodený.‘ Pochopí: ‚Zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nič viac nie je.‘“ Prvá. ID138 „44. „Mnísi, všetko je utrpenie… (stručne). Druhá.“ ID139 „45. ‚Mnísi, všetko je ne-ja… (stručne). Tretia.‘“ ID140 „46. ‚Mnísi, všetko treba priamo spoznať… (stručne). Štvrtá.‘“ ID141 „47. ‚Mnísi, všetko treba úplne pochopiť… (stručne). Piata.‘“ ID142 „48. ‚Mnísi, všetko je potrebné opustiť…‘ Šiesta.“ ID143 „49. ‚Mnísi, všetko je potrebné realizovať…‘ Siedma.“ ID144 „50. ‚Mnísi, všetko je potrebné plne pochopiť priamym poznaním…‘ Ôsma.“ ID145 „51. ‚Mnísi, všetko je sužované…‘ Deviata.“ ID146 „10. Sutta o sužovaní“ ID147 „52. ‚Mnísi, všetko je sužované. A čo, mnísi, je to všetko, čo je sužované? Oko, mnísi, je sužované; formy sú sužované; očné vedomie je sužované; očný kontakt je sužovaný. Akýkoľvek pocit, ktorý vzniká v závislosti od očného kontaktu – príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten je sužovaný… Jazyk je sužovaný; chute sú sužované; jazykové vedomie je sužované; jazykový kontakt je sužovaný. Akýkoľvek pocit, ktorý vzniká v závislosti od kontaktu jazyka – príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten je spútaný. Telo je spútané… Myseľ je spútaná; mentálne objekty sú spútané; vedomie mysle je spútané; kontakt mysle je spútaný. Akýkoľvek pocit, ktorý vzniká v závislosti od kontaktu mysle – príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten je spútaný. Keď to takto vidí, mnísi, učený ušľachtilý žiak sa znechutí z oka, znechutí sa z foriem, znechutí sa z očného vedomia a znechutí sa z očného kontaktu. Akýkoľvek pocit, ktorý vzniká v závislosti od očného kontaktu – príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj z toho sa znechutí… Znechutí sa z mysle, znechutí sa z mentálnych objektov, znechutí sa z mentálneho vedomia a znechutí sa z mentálneho kontaktu. Akýkoľvek pocit, ktorý vznikne v závislosti od mentálneho kontaktu – príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj z toho sa znechutí. Keď je znechutený, stáva sa bezvášnivým; prostredníctvom bezvášnivosti je oslobodený. Keď je oslobodený, nastáva poznanie: ‚Som oslobodený.‘ Pochopí: ‚Zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nič viac nie je.‘“ Desiata. ID148 „Piata kapitola o Všetkom a nestálosti.“ ID149 „Zhrnujúci verš k tejto kapitole:“ ID150 „‚Pominuteľnosť, utrpenie a ne-ja; to, čo treba priamo poznať a plne pochopiť; to, čo treba opustiť a dosiahnuť; to, čo treba priamo poznať a plne pochopiť; to, čo sužuje a obklopuje. Na základe toho sa táto kapitola nazýva.‘“ ID151 „Prvých päťdesiat kázní v Knihe o šiestich zmyslových základniach je dokončených.“ ID152 „Zhrnujúci verš k jej kapitolám:“ ID153 „‚Kapitola o nestálosti, Kapitola o pároch, Kapitola o Všetkom, Kapitola o povahe zrodu; spolu s Kapitolou o nestálosti je ich päťdesiat. Preto sa nazýva piata.‘“ ID154 „6. Kapitola o nevedomosti“ ID155 „1. Sutta o opustení nevedomosti“ ID156 „53. V Sāvatthī. Vtedy istý mních pristúpil k Blahoslavenému, vzdal mu úctu a posadil sa na bok. Keď sedel na boku, ten mních povedal Blahoslavenému: ‚Ctihodný pane, pre toho, kto vie akým spôsobom, pre toho, kto vidí akým spôsobom, je nevedomosť opustená a vzniká poznanie?‘“ ID157 „‚Mníchu, u toho, kto pozná a vidí, že zrak je nestály, sa nevedomosť opúšťa a vzniká poznanie. U toho, kto pozná a vidí, že tvary sú nestále, sa nevedomosť opúšťa a vzniká poznanie. Pre toho, kto pozná a vidí očné vedomie… očný kontakt… a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený očným kontaktom – či už príjemný, bolestivý alebo ani bolestivý, ani príjemný – ako nestály, aj pre neho je nevedomosť opustená a vzniká poznanie. Pre toho, kto pozná a vidí ucho… nos… jazyk… telo… myseľ ako nestále, je nevedomosť opustená a vzniká poznanie. Pre toho, kto pozná a vníma mentálne objekty… vedomie mysle… kontakt mysle… a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom mysle – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – ako nestály, aj pre neho je nevedomosť opustená a vzniká poznanie. Takýmto spôsobom, mních, pre toho, kto takto pozná a takto vníma, je nevedomosť opustená a vzniká poznanie.“ Prvá.“ ID158 „2. Sutta o opustení pút“ ID159 „54. ‚Ctihodný pane, pre toho, kto vie akým spôsobom, pre toho, kto vidí akým spôsobom, sú púta opustené?‘ ‚Mních, pre toho, kto pozná a vidí oko ako nestále, sú púta opustené. Pre toho, kto pozná a vidí formy… zrakové vedomie… zrakový kontakt… a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený zrakovým kontaktom – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – ako nestály, aj pre neho sú púta opustené. Pre toho, kto pozná a vidí ucho… nos… jazyk… telo… myseľ… mentálne objekty… vedomie mysle… kontakt mysle… a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom mysle – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – ako nestály, aj pre neho sú púta opustené. Takýmto spôsobom, mníchu, pre toho, kto takto pozná a takto vidí, sú púta opustené.“ Druhá.“ ID160 „3. Sutta o vykorenenie pút“ ID161 „55. ‚Ctihodný pane, pre toho, kto vie a vidí, ako sú púta vykorenené?‘ ‚Mních, pre toho, kto pozná a vidí oko ako ne-ja, sú púta vykorenené. Pre toho, kto pozná a vidí formy ako ne-ja… zrakové vedomie… zrakový kontakt… a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený zrakovým kontaktom – či už je príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – pre toho, kto pozná a vidí aj to ako ne-ja, sú púta odstránené. Pre toho, kto pozná a vníma ucho… nos… jazyk… telo… myseľ… mentálne objekty… vedomie mysle… kontakt mysle… a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom mysle – či už je príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – pre toho, kto pozná a vníma aj to ako ne-ja, sú púta odstránené. „Takto, mních, u toho, kto takto pozná a takto vidí, sú púta odstránené.“ ID162 „4. Rozprava o opustení nečistôt“ ID163 „56. ‚Ctihodný pane, u toho, kto vie, ako a vidí, ako, sú nečistoty opustené?‘…“ ID164 „5. Rozprava o vykorenenie nečistôt“ ID165 „57. ‚Ctihodný pane, pre toho, kto vie, ako a vidí, ako, sú nečistoty vykorenené?‘…“ ID166 „6. Rozprava o opustení skrytých sklonov“ ID167 „58. ‚Ctihodný pane, pre toho, kto vie, ako… sa opúšťajú skryté sklony?‘…“ ID168 „7. Rozprava o vykorenenie skrytých sklonov“ ID169 „59. ‚Ctihodný pane, pre toho, kto vie, ako… sú skryté sklony vykorenené?‘ ‚Mníchu, pre toho, kto pozná a vidí oko ako ne-ja, sú skryté sklony vykorenené… ucho… nos… jazyk… telo… myseľ… mentálne objekty… vedomie mysle… kontakt mysle… a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom mysle – či už je príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – pre toho, kto to tiež pozná a vidí ako ne-ja, sú základné sklony vykorenené. Takto, mníchu, u toho, kto takto pozná a takto vidí, sú základné sklony vykorenené.““ ID170 „8. Rozprava o úplnom pochopení všetkého lipnutia“ ID171 „60. ‚Mnísi, naučím vás Dhammu pre úplné pochopenie všetkého lipnutia. Počúvajte ju. A čo, mnísi, je Dhamma pre úplné pochopenie všetkého lipnutia? Podmienené okom a formami vzniká očné vedomie. Spojenie týchto troch je kontakt. Podmienené kontaktom vzniká pocit. Keď to takto vidí, mnísi, poučený ušľachtilý žiak sa znechutí z oka, znechutí sa z foriem, znechutí sa z očného vedomia, znechutí sa z očného kontaktu a znechutí sa z pocitu. Keď sa znechutí, stane sa bezvášnivým; prostredníctvom bezvášnivosti je oslobodený. Po oslobodení vie: „Moje lipnutie bolo úplne pochopené.“ Podmienené uchom a zvukmi… podmienené nosom a vôňami… podmienené jazykom a chuťami… podmienené telom a hmatateľnými vecami… podmienené mysľou a mentálnymi objektmi vzniká vedomie mysle. Spojenie týchto troch je kontakt. Podmienený kontaktom vzniká pocit. Keď to takto vidí, mnísi, poučený ušľachtilý žiak sa stáva znechuteným z mysle, znechuteným z mentálnych objektov, znechuteným z vedomia mysle, znechuteným z mentálneho kontaktu a znechuteným z pocitu. Keď sa znechutí, stane sa bezvášnivým; prostredníctvom bezvášnivosti je oslobodený. Po oslobodení vie: ‚Moje lipnutie bolo úplne pochopené.‘ Toto, mnísi, je Dhamma pre úplné pochopenie všetkého lipnutia.“ ID172 „9. Prvá reč o úplnom vyčerpaní všetkého lipnutia“ ID173 „61. ‚Mnísi, naučím vás Dhammu na úplné vyčerpanie všetkého lipnutia. Počúvajte ju. A čo, mnísi, je Dhamma na úplné vyčerpanie všetkého lipnutia? Podmienené okom a formami vzniká očné vedomie. Spojenie týchto troch je kontakt. Podmienené kontaktom vzniká pocit. Keď to takto vidí, mnísi, poučený ušľachtilý žiak sa znechutí z oka, znechutí sa z foriem, znechutí sa z očného vedomia, znechutí sa z očného kontaktu a znechutí sa z pocitu. Keď sa znechutí, stane sa bezvášnivým; prostredníctvom bezvášnivosti je oslobodený. Po oslobodení vie: „Moje lipnutie bolo úplne vyčerpané.“… Podmienené jazykom a chuťami vzniká vedomie jazyka… Podmienené mysľou a mentálnymi objektmi vzniká vedomie mysle. Spojenie týchto troch je kontakt. Podmienené kontaktom vzniká pocit. Keď to takto vidí, mnísi, poučený ušľachtilý žiak sa stáva znechuteným z mysle, znechuteným z mentálnych objektov, znechuteným z vedomia mysle, znechuteným z mentálneho kontaktu a znechuteným z pocitu. Keď je znechutený, stáva sa bezvášnivým; prostredníctvom bezvášnivosti je oslobodený. Po oslobodení vie: ‚Moje lipnutie bolo úplne vyčerpané.‘ Toto, mnísi, je Dhamma pre úplné vyčerpanie všetkého lipnutia.“ ID174 „10. Druhá reč o úplnom vyčerpaní všetkého lipnutia“ ID175 „62. ‚Mnísi, naučím vás Dhammu pre úplné vyčerpanie všetkého lipnutia. Počúvajte ju. A čo, mnísi, je Dhamma vedúca k úplnému vyčerpaniu všetkého lipnutia?““ ID176 „Čo si myslíte, mnísi, je oko trvalé alebo nestále?“ ID177 „Nestále, ctihodný pane.“ ID178 „Ale je to, čo je nestále, utrpením alebo šťastím?“ ID179 „Utrpenie, ctihodný pane.“ ID180 „Ale je vhodné vnímať to, čo je nestále, utrpením a podlieha zmene, takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?“ ID181 „Určite nie, ctihodný pane.“ ID182 „‚Formy… zrakové vedomie – je to trvalé alebo nestále?‘“ ID183 „‚Nestále, ctihodný pane.‘…“ ID184 „‚Je zrakový kontakt trvalý alebo nestály?‘“ ID185 „‚Netrvalý, ctihodný pane.‘ …“ ID186 „‚A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká na základe zrakového kontaktu – či už príjemný, nepríjemný alebo ani príjemný, ani nepríjemný – je tiež trvalý alebo netrvalý?‘“ ID187 „‚Netrvalý, ctihodný pane.‘ …“ ID188 „‚Ucho… nos… jazyk… telo… myseľ… mentálne javy… vedomie… mentálny kontakt… a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká na základe mentálneho kontaktu – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – je aj ten trvalý alebo nestály?‘“ ID189 „‚Nestály, ctihodný pane.‘“ ID190 „‚Ale je to, čo je nestále, utrpením alebo šťastím?““ ID191 „Utrpením, ctihodný pane.““ ID192 „Ale je vhodné považovať to, čo je nestále, utrpením a podlieha zmene, takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?““ ID193 „Nie, ctihodný pane.““ ID194 „Keď to takto vidí, mnísi, dobre poučený ušľachtilý žiak stratí ilúzie o oku, stratí ilúzie o formách, stratí ilúzie o očnom vedomí, stratí ilúzie o očnom kontakte a tiež o akomkoľvek pocite, ktorý vzniká na základe očného kontaktu – či už je príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý… Stráca záujem o jazyk, stráca záujem o chute, stráca záujem o vedomie jazyka, stráca záujem o kontakt jazyka a tiež o akýkoľvek pocit, ktorý vzniká na základe kontaktu jazyka… Stáva sa znechuteným z mysle, znechuteným z mentálnych javov, znechuteným z vedomia mysle, znechuteným z kontaktu mysle a tiež zo všetkých pocitov, ktoré vznikajú na základe kontaktu mysle – či už sú príjemné, bolestivé alebo ani príjemné, ani bolestivé. Keď je znechutený, stáva sa bezvášnivým. Prostredníctvom bezvášnivosti je oslobodený. Keď je oslobodený, vzniká poznanie: ‚Som oslobodený.‘ Pochopí: ‚Zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie.‘ Toto, mnísi, je Dhamma pre úplné vyčerpanie všetkého lipnutia.“ Desiata.“ ID195 „Kapitola o nevedomosti, šiesta.“ ID196 „Zhrnutie:“ ID197 „Nevedomosť a púta sú dve; dve sa uvádzajú v súvislosti s nečistotami; ďalšie dve v súvislosti so skrytými sklonmi; dve v súvislosti s úplným pochopením a vyčerpaním. Týmito sa kapitola vyhlasuje.“ ID198 „7. Kapitola o Migajālovi“ ID199 „1. Prvá reč o Migajālovi“ ID200 „63. V Sāvatthī. Vtedy ctihodný Migajāla pristúpil k Blahoslavenému… a posadil sa na bok. Keď sa posadil na bok, ctihodný Migajāla povedal Blahoslavenému: ‚„Ten, kto prebýva osamote, ten, kto prebýva osamote,“ hovorí sa, ctihodný pane. Do akej miery, ctihodný pane, je človek samotárom a do akej miery je človek tým, kto žije so spoločníkom?““ ID201 „„Migajāla, existujú formy vnímané okom – žiaduce, príjemné, potešujúce, milé, spojené so zmyslovou túžbou a lákavé. Ak sa mních z nich teší, víta ich a zostáva nimi pohltený, vzniká v ňom radosť. Keď je radosť, je tu vášeň; keď je vášeň, je tu zotročenie. Mních zotročený okovom radosti, Migajāla, sa nazýva tým, kto žije so spoločníkom. … Existujú, Migajāla, chute vnímané jazykom – žiaduce, príjemné, potešujúce, milé, spojené so zmyslovou túžbou a lákavé. Ak sa mních z nich teší, víta ich a zostáva nimi pohltený, vzniká v ňom radosť. Keď je radosť, je tu túžba; keď je túžba, je tu zotročenie. Mních zotročený pútom radosti, Migajāla, sa nazýva ten, kto prebýva so spoločníkom. Aj keby sa takýto mních, Migajāla, uchýlil do odľahlých príbytkov v lese a lesnatých oblastiach – kde je málo zvukov a hluku, kde je oslobodený od zhonu ľudí, kde je vhodné súkromie a kde je miesto vhodné na osamelé ústranie – stále sa nazýva tým, kto prebýva so spoločníkom. Z akého dôvodu? Pretože túžba je jeho spoločníkom a on sa jej nezriekol. Preto sa nazýva tým, kto prebýva so spoločníkom.“ ID202 „Existujú, Migajāla, javy vnímané okom – žiaduce, príjemné, potešujúce, milé, spojené so zmyslovou túžbou a lákavé. Ak sa mních z nich neteší, neprivíta ich a nezostáva nimi pohltený, potom pre toho, kto sa z nich neteší, neprivíta ich a nezostáva nimi pohltený, radosť ustáva. Keď chýba potešenie, nie je vášeň; keď chýba vášeň, nie je spútanosť. Mních, ktorý sa oslobodil od pút potešenia, Migajāla, sa nazýva samotár. … Existujú, Migajāla, chute vnímané jazykom… Existujú, Migajāla, mentálne javy vnímané mysľou – žiaduce, príjemné, potešujúce, milé, spojené so zmyslovou túžbou a lákavé. Ak sa mních z nich neteší, neprivíta ich a nezostáva nimi pohltený, potom pre toho, kto sa z nich neteší, neprivíta ich a nezostáva nimi pohltený, radosť ustáva. Keď chýba radosť, nie je vášeň; keď chýba vášeň, nie je zotročenie. Mních, ktorý sa oslobodil od pút rozkoše, Migajāla, sa nazýva samotár. Aj keby takýto mních, Migajāla, býval v blízkosti dediny, kde sa hemžia mnísi, mníšky, laickí nasledovníci a nasledovníčky, králi, kráľovskí ministri, sektári a ich učeníci, stále sa nazýva samotár. Z akého dôvodu? Pretože túžbu, svoju spoločníčku, opustil. Preto sa nazýva samotár.“ Prvá. ID203 „2. Druhá reč o Migajālovi.“ ID204 „64. Vtedy sa ctihodný Migajāla priblížil k Blahoslavenému… a tak ďalej… Ctihodný Migajāla, ktorý sedel na jednej strane, povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, bolo by dobré, keby mi Blahoslavený stručne vysvetlil Dhammu, aby som, keď si vypočujem Dhammu od Blahoslaveného, mohol žiť osamote, v ústraní, usilovne, horlivo a odhodlane.““ ID205 „„Migajāla, existujú tvary vnímané okom, ktoré sú žiaduce, príjemné, rozkošné, krásnej povahy, spojené so zmyslovou túžbou a vzbudzujúce vášeň. Ak sa mních z nich teší, víta ich a zostáva k nim pripútaný, potom u toho, kto sa z nich teší, víta ich a zostáva k nim pripútaný, vzniká rozkoš. Z vzniku potešenia vyplýva vznik utrpenia, hovorím, Migajāla… a tak ďalej… Existujú chute, ktoré možno vnímať jazykom… a tak ďalej… Existujú mentálne javy, ktoré možno vnímať mysľou a ktoré sú žiaduce, príjemné, rozkošné, krásnej povahy, spojené so zmyslovou túžbou a vzbudzujúce vášeň. Ak sa mních z nich teší, víta ich a zostáva k nim pripútaný, potom u toho, kto sa z nich teší, víta ich a zostáva k nim pripútaný, vzniká rozkoš. Zo vzniku rozkoše vzniká utrpenie, hovorím, Migajāla.“ ID206 „A Migajāla, existujú tvary vnímané okom, ktoré sú žiaduce, príjemné, rozkošné, krásnej povahy, spojené so zmyslovou túžbou a vzbudzujúce vášeň. Ak sa mních z nich neteší, neprivíta ich a nelipne na nich, potom u toho, kto sa z nich neteší, neprivíta ich a nelipne na nich, rozkoš ustáva. Z ustania potešenia vyplýva ustanie utrpenia, hovorím, Migajāla… a tak ďalej… Existujú chute, ktoré možno vnímať jazykom a ktoré sú žiaduce… a tak ďalej… A Migajāla, existujú mentálne javy, ktoré možno vnímať mysľou a ktoré sú žiaduce, príjemné, rozkošné, krásnej povahy, spojené so zmyslovou túžbou a vzbudzujúce vášeň. Ak sa mních z nich neteší, neprivíta ich a nelipne na nich, potom pre toho, kto sa z nich neteší, neprivíta ich a nelipne na nich, radosť ustáva. Z ustania radosti vyplýva ustanie utrpenia, hovorím.““ ID207 „Vtedy ctihodný Migajāla, potešený a radostný z výroku Blahoslaveného, vstal zo svojho miesta, vzdal úctu Blahoslavenému, obišiel ho v smere hodinových ručičiek a odišiel. Potom, keď ctihodný Migajāla prebýval osamote, v ústraní, usilovne, horlivo a odhodlane, čoskoro v tomto živote sám priamo spoznal to neprekonateľné zavŕšenie svätého života, kvôli ktorému synovia z dobrých rodín správne opúšťajú rodinný život a vstupujú do bezdomovectva, a keď ho dosiahol, prebýval v ňom. Pochopil: ‚Zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nič viac neostáva.‘ A ctihodný Migajāla sa stal jedným z arahantov. Druhý.“ ID208 „3. Prvá reč o Samiddhiho otázke týkajúcej sa Māry“ ID209 „65. Istého dňa pobýval Blahoslavený v Rádžagáhe, v Bambusovom háji, v Útočisku veveričiek. Vtedy sa ctihodný Samiddhi priblížil k Blahoslavenému… a tak ďalej… a povedal Blahoslavenému: ‚„Mára, Mára,“ ctihodný pane, hovorí sa. Do akej miery, ctihodný pane, existuje Mára alebo označenie „Mára“?‘“ ID210 „‚Samiddhi, tam, kde je oko, tam sú tvary, tam je zrakové vedomie a tam sú javy, ktoré možno vnímať zrakovým vedomím; tam je Mára alebo označenie ‚Mára‘. Tam, kde je ucho, sú zvuky, je ušné vedomie a sú javy, ktoré možno vnímať ušným vedomím; tam je Mára alebo označenie ‚Mára‘. Tam, kde je nos, sú vône, je nosové vedomie a sú javy, ktoré možno vnímať nosovým vedomím; tam je Mára alebo označenie ‚Mára‘. Tam, kde je jazyk, sú chute, je tu vedomie jazyka a sú tu javy, ktoré možno vnímať vedomím jazyka; tam je Māra alebo označenie „Māra“. Tam, kde je telo, sú hmatateľné veci, je tu vedomie tela a sú tu javy, ktoré možno vnímať vedomím tela; tam je Māra alebo označenie „Māra“. Tam, kde je myseľ, tam sú mentálne objekty, tam je vedomie mysle a tam sú javy, ktoré možno vnímať vedomím mysle; tam je Māra alebo označenie ‚Māra‘.““ ID211 „Ale tam, Samiddhi, kde nie je oko, nie sú formy, nie je očné vedomie a nie sú javy, ktoré by očné vedomie mohlo vnímať, tam nie je Māra ani označenie ‚Māra‘. Tam, kde nie je ucho, žiadne zvuky, žiadne ušné vedomie a žiadne javy, ktoré by ušné vedomie mohlo vnímať, tam nie je Mára ani označenie ‚Mára‘. Tam, kde nie je nos, žiadne vône, žiadne nosové vedomie a žiadne javy, ktoré by nosové vedomie mohlo vnímať, tam nie je Mára ani označenie ‚Mára‘. Tam, kde nie je jazyk, žiadne chute, žiadne vedomie jazyka a žiadne javy vnímateľné vedomím jazyka, tam nie je Māra ani označenie „Māra“. Tam, kde nie je telo, žiadne hmatateľné veci, žiadne vedomie tela a žiadne javy vnímateľné vedomím tela, tam nie je Māra ani označenie „Māra“. Tam, kde nie je myseľ, žiadne mentálne objekty, žiadne vedomie mysle a žiadne javy, ktoré by bolo možné vnímať prostredníctvom vedomia mysle, tam nie je Māra ani označenie „Māra“. Tretie.“ ID212 „4. Rozprava o Samiddhiho otázke týkajúcej sa bytia“ ID213 „66. ‚Ctihodný pane, hovorí sa: „bytosť, bytosť.“ Do akej miery, ctihodný pane, by mohla existovať bytosť alebo označenie „bytosť“?‘… a tak ďalej… Štvrtá.“ ID214 „5. Rozprava o Samiddhiho otázke týkajúcej sa utrpenia“ ID215 „67. ‚Ctihodný pane, hovorí sa: „utrpenie, utrpenie“. Do akej miery, ctihodný pane, môže existovať utrpenie alebo označenie „utrpenie“?‘… a tak ďalej… Piata.“ ID216 „6. Rozprava o Samiddhiho otázke týkajúcej sa sveta“ ID217 „68. ‚Ctihodný pane, hovorí sa: ‚svet, svet.‘ Do akej miery, ctihodný pane, môže existovať svet alebo označenie ‚svet‘?“ „Samiddhi, tam, kde je oko, tam sú tvary, tam je zrakové vedomie, tam sú javy vnímateľné zrakovým vedomím – tam je svet alebo označenie ‚svet‘. … Tam, kde je jazyk … Kde je myseľ, tam sú mentálne objekty, tam je vedomie mysle, tam sú javy vnímateľné vedomím mysle – tam existuje svet alebo označenie ‚svet‘.““ ID218 „„A Samiddhi, kde nie je oko, nie sú tvary, nie je vedomie oka, nie sú javy vnímateľné vedomím oka – tam neexistuje svet ani označenie ‚svet‘. … Tam, kde nie je jazyk … Tam, kde nie je myseľ, žiadne mentálne objekty, žiadne vedomie mysle, žiadne javy, ktoré by vedomie mysle mohlo vnímať – tam neexistuje svet ani označenie ‚svet‘.“ Šiesta.“ ID219 „7. Rozprava o Upasenovi a jedovatom hadovi“ ID220 „69. Raz ctihodný Sāriputta a ctihodný Upasena pobývali v Rājagáhe v Chladnom lese, v rokline Sappasoṇḍika. V tom čase sa na telo ctihodného Upasena zosunul jedovatý had. Vtedy sa ctihodný Upasena obrátil na mníchov: ‚Poďte, priatelia, položte moje telo na malú pohovku a odneste ho von, skôr než sa toto telo rozpadne priamo tu ako hrst plev.‘“ ID221 „Keď to povedal, ctihodný Sāriputta povedal ctihodnému Upasenovi: ‚Nevidíme žiadnu zmenu na tele ctihodného Upasena ani žiadnu zmenu v jeho zmyslových schopnostiach. A predsa ctihodný Upasena hovorí: ‚Poďte, priatelia, položte moje telo na malú pohovku a odneste ho von, skôr než sa toto telo rozpadne práve tu ako hrst plev.‘“ „Priateľ Sāriputta, pre toho, kto by si mohol myslieť: ‚Ja som oko‘ alebo ‚Oko je moje‘… alebo ‚Ja som jazyk‘ alebo ‚Jazyk je môj‘… alebo ‚Ja som myseľ‘ alebo ‚Myseľ je moja‘ – pre takého človeka, priateľ Sāriputta, by mohla nastať zmena tela alebo zmena zmyslových schopností. Ale pre mňa, priateľ Sāriputta, to tak nie je: ‚Ja som oko‘ alebo ‚Oko je moje‘… alebo ‚Ja som jazyk‘ alebo ‚Jazyk je môj‘… alebo ‚Ja som myseľ‘ alebo ‚Myseľ je moja.‘ Pre mňa, priateľ Sāriputta, ako by mohlo dôjsť k zmene tela alebo zmene zmyslových schopností?““ ID222 „Naozaj, u ctihodného Upasena bola skrytá tendencia k pýche ‚vytvárania ja‘ a ‚vytvárania moje‘ už dávno dôkladne vykorenená. Preto to tak nebolo v prípade ctihodného Upasena: ‚Ja som oko‘ alebo ‚Oko je moje‘… alebo ‚Ja som jazyk‘ alebo ‚Jazyk je môj‘… alebo ‚Ja som myseľ‘ alebo ‚Myseľ je moja.‘ Potom tí mnísi, keď položili telo ctihodného Upasena na malú pohovku, vyniesli ho von. Potom sa telo ctihodného Upaseny rozpadlo priamo na mieste, rovnako ako hrst plev. Siedma.“ ID223 „8. Rozprava s Upavāṇom o tom, čo je priamo viditeľné“ ID224 „70. Potom ctihodný Upavāṇa pristúpil k Blahoslavenému… a posadil sa na jednu stranu. Keď sedel po boku, ctihodný Upavāṇa povedal Blahoslavenému: ‚„Dhamma je priamo viditeľná, Dhamma je priamo viditeľná,“ hovorí sa, ctihodný pane. Do akej miery, ctihodný pane, je Dhamma priamo viditeľná, bezprostredná, vyzývajúca, aby človek prišiel a videl, vedúca dovnútra, aby ju múdri osobne realizovali?““ ID225 „Tu, Upavāṇa, mních, keď okom uzrie nejakú formu, prežíva jednak túto formu, jednak túžbu po nej. Keďže v ňom existuje vnútorná túžba po formách, jasne si uvedomuje: ‚Vo mne existuje vnútorná túžba po formách.‘ Keď ten mních, Upavāṇa, keď očami uvidí nejakú formu, vníma nielen túto formu, ale aj túžbu po nej, a keďže v ňom existuje vnútorná túžba po formách, jasne si uvedomuje: ‚Vo mne je vnútorná túžba po formách‘ – aj týmto spôsobom, Upavāṇa, je Dhamma priamo viditeľná, bezprostredná, vyzývajúca, aby človek prišiel a videl, vedúca dovnútra, aby ju múdri osobne realizovali.“…“ ID226 „„Okrem toho, Upavāṇa, mních, keď ochutná chuť jazykom, vníma nielen samotnú chuť, ale aj túžbu po nej. Keď vo vnútri existuje túžba po chutiach, jasne si uvedomuje: ‚Vo mne je vnútorná túžba po chutiach.‘ Keď ten mních, Upavāṇa, ochutná chuť jazykom, prežíva nielen túto chuť, ale aj túžbu po nej, a keďže existuje vnútorná túžba po chuťových vnemoch, jasne si uvedomuje: ‚Vo mne je vnútorná túžba po chuťových vnemoch‘ – aj týmto spôsobom, Upavāṇa, je Dhamma priamo viditeľná, bezprostredná, pozývajúca človeka, aby prišiel a videl, vedúca dovnútra, aby ju múdri osobne realizovali.“…“ ID227 „„Okrem toho, Upavāṇa, mních, keď spozná mentálny objekt mysľou, prežíva nielen tento mentálny objekt, ale aj túžbu po ňom. Keďže v ňom existuje vnútorná túžba po mentálnych objektoch, jasne vie: ‚Vo mne je vnútorná túžba po mentálnych objektoch.‘ Keď ten mních, Upavāṇa, po tom, čo spoznal mentálny objekt mysľou, prežíva nielen samotný mentálny objekt, ale aj túžbu po ňom, a keďže existuje vnútorná túžba po mentálnych objektoch, jasne vie: ‚Vo mne je vnútorná túžba po mentálnych objektoch‘ – aj týmto spôsobom, Upavāṇa, je Dhamma priamo viditeľná… aby ju múdri osobne realizovali.“…“ ID228 „Tu, Upavāṇa, mních, ktorý okom videl formu, je ten, kto vníma formu, ale nie ten, kto pociťuje túžbu po forme. Keďže neexistuje vnútorná túžba po tvaroch, jasne vie: ‚Vo mne nie je vnútorná túžba po tvaroch.‘ Keď ten mních, Upavāṇa, keď očami uvidí tvar, prežíva iba tvar a neprežíva túžbu po tvare, a keďže neexistuje vnútorná túžba po tvaroch, jasne vie: ‚Vo mne nie je žiadna vnútorná túžba po tvaroch‘ – aj týmto spôsobom, Upavāṇa, je Dhamma priamo viditeľná, bezprostredná, vyzývajúca, aby človek prišiel a videl, vedúca dovnútra, aby ju múdri osobne realizovali.“…pe….“ ID229 „„Navyše, Upavāṇa, mních, ktorý ochutnal chuť jazykom, vníma iba túto chuť, ale nepociťuje túžbu po nej. Keďže v ňom neexistuje vnútorná túžba po chuťových vnemoch, jasne vie: ‚Vo mne nie je žiadna vnútorná túžba po chuťových vnemoch.‘…pe….“ ID230 „Navyše, Upavāṇa, mních, ktorý spoznal mentálny objekt mysľou, vníma iba tento mentálny objekt, ale nepociťuje túžbu po ňom. Keďže v ňom neexistuje vnútorná túžba po mentálnych objektoch, jasne vie: ‚Vo mne nie je žiadna vnútorná túžba po mentálnych objektoch.‘ Keď ten mních, Upavāṇa, po tom, čo spoznal mentálny objekt mysľou, vníma iba mentálny objekt a nepociťuje túžbu po ňom, a keďže v ňom neexistuje vnútorná túžba po mentálnych objektoch, jasne vie: ‚Vo mne nie je žiadna vnútorná túžba po mentálnych objektoch‘ – aj týmto spôsobom, Upavāṇa, je Dhamma priamo viditeľná, bezprostredná, vyzývajúca, aby človek prišiel a videl, vedúca dovnútra, aby ju múdri osobne realizovali.“ Ôsma.“ ID231 „9. Prvá reč o šiestich základniach kontaktu“ ID232 „71. ‚Mnísi, akýkoľvek mních nerozpozná tak, ako to skutočne je, vznik, zánik, uspokojenie, nebezpečenstvo a únik v prípade šiestich základní kontaktov, ten nežije svätý život; je ďaleko od tohto Dhammy a disciplíny.‘“ ID233 „Keď to bolo povedané, istý mních povedal Blahoslavenému: ‚Ctihodný pane, v tejto veci som stratený. Lebo ja, ctihodný pane, nerozpoznávam tak, ako to skutočne je, vznik, zánik, potešenie, nebezpečenstvo a únik v prípade šiestich základov kontaktu.‘“ ID234 „Čo si myslíš, mních? Považuješ oko za: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?“ ID235 „Vôbec nie, ctihodný pane.“ ID236 „Dobrá, mních. Tu, mních, budeš oko správnou múdrosťou dobre vidieť tak, ako skutočne je: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ Toto samo osebe je koniec utrpenia…pe… Považuješ jazyk za: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?“ ID237 „V žiadnom prípade nie, ctihodný pane.“ ID238 „Dobrá odpoveď, mních. Tu, mníchu, budeš svojím správnym múdrom dobre vidieť jazyk taký, aký skutočne je: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ To samo osebe je koniec utrpenia… pe… Považuješ myseľ za: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?“ ID239 „„Vôbec nie, ctihodný pane.““ ID240 „„Dobré, mních. Tu, mních, budeš správnou múdrosťou dobre vidieť myseľ takú, aká skutočne je: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ To samo osebe je koniec utrpenia.“ Deviata.“ ID241 „10. Druhá reč o šiestich základniach kontaktu“ ID242 „72. ‚Mnísi, akýkoľvek mních nerozpozná tak, ako to skutočne je, vznik, zánik, uspokojenie, nebezpečenstvo a únik v prípade šiestich základov kontaktu, ten nežije svätý život; je ďaleko od tohto Dhammy a disciplíny.‘“ ID243 „Keď to bolo povedané, istý mních povedal Blahoslavenému: ‚Ctihodný pane, v tejto veci som stratený, úplne stratený. Lebo ja, ctihodný pane, nerozpoznávam tak, ako to skutočne je, vznik, zánik, uspokojenie, nebezpečenstvo a únik v prípade šiestich základov kontaktu.‘“ ID244 „Čo si myslíš, mních? Považuješ oko za: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja‘?“ ID245 „Áno, ctihodný pane.“ ID246 „Dobrá odpoveď, mních. Tu, mních, budeš okom správne vidieť správnou múdrosťou tak, ako to skutočne je: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ Takto sa tejto prvej základne kontaktu zbavíš, aby si sa v budúcnosti už viac nezrodil…pe…“ ID247 „Považuješ jazyk za: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja‘?“ ID248 „Áno, ctihodný pane.“ ID249 „Dobrá práca, mních. Tu, mních, budeš správnou múdrosťou dobre vnímať jazyk taký, aký skutočne je: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ Takto sa zbavíš tohto štvrtého základu kontaktu, aby si sa v budúcnosti už viac nezrodil…pe…“ ID250 „Považuješ myseľ za: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja‘?“ ID251 „Áno, ctihodný pane.“ ID252 „Dobrá, mních. Tu, mních, budeš svojou mysľou správnou múdrosťou jasne vidieť, aká skutočne je: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ Takto sa zbavíš tohto šiesteho základu kontaktu, aby si sa v budúcnosti už viac nezrodil.“ Desiata. ID253 „11. Tretia reč o šiestich základniach kontaktu“ ID254 „73. ‚Mnísi, akýkoľvek mních, ktorý jasne nepozná tak, ako to skutočne je, vznik, zánik, uspokojenie, nebezpečenstvo a únik v súvislosti so šiestimi základňami kontaktu, ten nežije svätý život; je ďaleko od tohto Dhammy a disciplíny.‘““ ID255 „Keď to bolo povedané, istý mních povedal Blahoslavenému: ‚Ctihodný pane, v tomto som stratený. Naozaj, ctihodný pane, nepoznám jasne, aké skutočne sú vznik, zánik, potešenie, nebezpečenstvo a únik v súvislosti so šiestimi základmi kontaktu.‘“ ID256 „Čo si o tom myslíš, mních, je oko trvalé alebo nestále?“ ID257 „Nestále, ctihodný pane.“ ID258 „Ale je to, čo je nestále, utrpením alebo šťastím?“ ID259 „Utrpenie, ctihodný pane.“ ID260 „Ale je správne považovať to, čo je nestále, utrpením a podlieha zmene, takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?“ ID261 „Naozaj nie je, ctihodný pane.“ ID262 „Je ucho… nos… jazyk… telo… myseľ trvalé alebo nestále?“ ID263 „Nestále, ctihodný pane.“ ID264 „Ale je to, čo je nestále, utrpením alebo šťastím?“ ID265 „Utrpenie, ctihodný pane.“ ID266 „Ale je správne vnímať to, čo je nestále, utrpením a podlieha zmene, takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?“ ID267 „Naozaj nie je, ctihodný pane.“ ID268 „Keď to takto vidí, mních, učený ušľachtilý žiak sa stáva znechuteným zrakom, znechuteným sluchom, znechuteným čuchom, znechuteným chuťou, znechuteným telom a znechuteným mysľou. Keď je znechutený, stáva sa bezvášnivým. Prostredníctvom bezvášnivosti je oslobodený. Keď je oslobodený, vzniká v ňom vedomie: ‚Som oslobodený.‘ Jasne vie: ‚Zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie.‘“ ID269 „Kapitola Migajāla, siedma.“ ID270 „Zhrnutie toho je:“ ID271 „Dve vety vyslovil Migajāla a štyri Samiddhi; Upasena, Upavāṇa a tri o šiestich základoch kontaktu.“ ID272 „8. Kapitola o chorých“ ID273 „1. Prvá reč o chorých“ ID274 „74. V Sāvatthī. Vtedy k Blahoslavenému pristúpil istý mních… a keď si sadol na bok, povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, v takom a takom kláštore je istý mních, ktorý je nový, neznámy, chorý, trpiaci a ťažko chorý. Bolo by dobré, ctihodný pane, keby sa Blahoslavený z súcitu k tomu mníchovi priblížil.““ ID275 „Potom sa Blahoslavený, keď počul slová o novom a chorom mníchovi a vedel: ‚Toto je neznámy mních,‘ priblížil k tomu mníchovi. Ten mních videl Blahoslaveného prichádzať z diaľky. Keď ho uvidel, chcel vstať zo svojho lôžka. Vtedy Blahoslavený povedal tomu mníchovi: „Dosť, mníchu, nevstávaj zo svojho lôžka. Tieto sedadlá sú pripravené; ja si tam sadnem.“ Blahoslavený si sadol na pripravené sedadlo. Keď si sadol, Blahoslavený povedal tomu mníchovi: „Dúfam, že to zvládáš, mníchu, dúfam, že si v poriadku. Dúfam, že tvoje bolestivé pocity ustupujú a nezosilňujú sa, a že je zrejmé ich ustupovanie, a nie ich zosilňovanie.“ ID276 „‚Ctihodný pane, nevydržím to, nezvládam to. Moje silné bolestivé pocity sa zosilňujú, nie ustupujú. Ich zosilňovanie je zrejmé, nie ich ustupovanie.‘“ ID277 „‚Dúfam, mníchu, že nemáš žiadne obavy ani výčitky svedomia.‘“ ID278 „Naozaj, ctihodný pane, moje obavy nie sú malé a moje výčitky svedomia nie sú malé.“ ID279 „Ale, mních, vyčíta ti tvoje ja niečo, čo sa týka cnosti?“ ID280 „Ctihodný pane, moje ja mi nevyčíta nič, čo sa týka cnosti.“ ID281 „Ak ťa, mníchu, tvoje ja neobviňuje v súvislosti s cnosťou, aké sú potom tvoje obavy a aké sú tvoje výčitky?“ ID282 „Ctihodný pane, nerozumiem, že Dhamma, ktorú učí Blahoslavený, slúži na očistenie cnosti.“ ID283 „Ak, mních, nechápeš Dhammu, ktorú učím, ako prostriedok na očistenie cnosti, na aký účel potom chápeš Dhammu, ktorú učím?“ ID284 „Ctihodný pane, chápem Dhammu, ktorú učí Blahoslavený, ako prostriedok na zaniknutie túžby.“ ID285 „„Dobré, dobré, mních! Je dobré, mních, že chápeš Dhammu, ktorú som ťa naučil, ako prostriedok na zánik túžby. Pre zánik túžby, mních, som ťa naučil Dhammu. Čo si myslíš, mních, je oko trvalé alebo nestále?““ ID286 „‚Netrvalé, ctihodný pane.‘“ ID287 „‚…ucho… nos… jazyk… telo… myseľ – je to trvalé alebo netrvalé?‘“ ID288 „‚Netrvalé, ctihodný pane.‘“ ID289 „‚A to, čo je netrvalé, je to utrpenie alebo šťastie?‘“ ID290 „‚Utrpenie, ctihodný pane.‘“ ID291 „‚A to, čo je nestále, utrpením a podlieha zmene, je vhodné to považovať takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?“ ID292 „‚Určite nie, ctihodný pane.‘“ ID293 „Keď to takto vidí, mních, učený ušľachtilý žiak sa stáva znechuteným zrakom, znechuteným sluchom… znechuteným mysľou. Keď je znechutený, stáva sa bezvášnivým. Prostredníctvom bezvášnivosti je oslobodený. Keď je oslobodený, vzniká poznanie: ‚Som oslobodený.‘ Jasne vie: ‚Narodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie.‘“ ID294 „Takto povedal Blahoslavený. Ten mních sa potešil a radoval sa zo slov Blahoslaveného. A kým sa toto vysvetlenie prednášalo, v tom mníchovi vzniklo prachom neznečistené, bezúhonné oko Dhammy: ‚Všetko, čo má povahu vzniknúť, má aj povahu zaniknúť.‘“ ID295 „2. Druhá reč o chorých“ ID296 „75. Vtedy istý mních… pe… pristúpil k Blahoslavenému a povedal: ‚Ctihodný pane, v takom a takom kláštore je istý mních, ktorý je nový, neznámy, sužovaný, trpiaci a ťažko chorý. Bolo by dobré, ctihodný pane, keby Blahoslavený z milosrdenstva navštívil toho mnícha.‘“ ID297 „Potom sa Blahoslavený, keď počul slová o nováčikovi a slová o chorom a vedel: ‚Ten mních je neznámy,‘ priblížil k tomu mníchovi. Ten mních videl Blahoslaveného prichádzať z diaľky. Keď ho uvidel, pohol sa na svojom lôžku. Potom Blahoslavený povedal tomu mníchovi: ‚Dosť, mníchu, nehýb sa na svojom lôžku. Tieto sedadlá sú pripravené; ja si tam sadnem.‘ Blahoslavený si sadol na pripravené sedadlo. Keď si sadol, Blahoslavený povedal tomu mníchovi: ‚Vydržíš to, mníchu? Zvládáš to? Utišujú sa tvoje bolestivé pocity a nezosilňujú sa? Je zrejmé ich utíchanie a nie ich zosilňovanie?‘“ ID298 „‚Ctihodný pane, pre mňa to nie je znesiteľné, nedokážem to zvládnuť… pe… Ctihodný pane, moje ja mi nevyčíta, čo sa týka cnosti.‘“ ID299 „‚Ak ti naozaj, mníchu, tvoje ja nevyčíta, čo sa týka cnosti, čo ťa potom trápi a čo je zdrojom tvojho výčitiek?‘“ ID300 „„Ctihodný pane, nerozumiem, že Dhamma, ktorú učil Blahoslavený, slúži na očistenie cnosti.““ ID301 „„Ak naozaj, mníchu, nerozumieš, že Dhamma, ktorú učím, slúži na očistenie cnosti, na aký účel, mníchu, potom chápeš Dhammu, ktorú učím?““ ID302 „„Ctihodný pane, chápem Dhammu, ktorú vyučuje Blahoslavený, ako slúžiacu na dosiahnutie konečného Nibbány bez pripútanosti.““ ID303 „Výborne, výborne, mních! Je naozaj dobré, mních, že chápeš, že Dhamma, ktorú učím, slúži na dosiahnutie konečného nibbány bez pripútanosti. Lebo Dhamma, ktorú učím, naozaj slúži na dosiahnutie konečného nibbány bez pripútanosti.“ ID304 „Čo si o tom myslíš, mních: je oko trvalé alebo netrvalé?“ ID305 „Netrvalé, ctihodný pane.“ ID306 „…pe… ucho… nos… jazyk… telo… myseľ… vedomie mysle… kontakt mysle… a akýkoľvek pocit – či už príjemný, bolestivý alebo ani bolestivý, ani príjemný –, ktorý vzniká podmienený kontaktom mysle, je aj ten trvalý alebo nestály?“ ID307 „„Nestály, ctihodný pane.““ ID308 „„A teraz, to, čo je nestále, je to utrpenie alebo šťastie?““ ID309 „„Utrpenie, ctihodný pane.““ ID310 „„A teraz, to, čo je nestále, utrpenie a podlieha zmene, je vhodné na to nazerať takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?““ ID311 „„„Naozaj nie je, ctihodný pane.““ ID312 „Keď to takto vidí, mních, učený ušľachtilý žiak sa znechutí zrakom… sluchom… mysľou… vedomím mysle… mentálnym kontaktom. Znechutí sa tiež akýmkoľvek pocitom – či už príjemným, bolestivým alebo ani príjemným, ani bolestivým –, ktorý vzniká podmienený mentálnym kontaktom. Keď sa znechutí, stane sa bezvášnivým. Prostredníctvom bezvášnivosti je oslobodený. Keď je oslobodený, vzniká poznanie: ‚Som oslobodený.‘ Pochopí: ‚Zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, už viac neexistuje tento stav bytia.‘“ ID313 „Takto povedal Blahoslavený. Ten mních sa potešil a radoval sa z Blahoslaveného výroku. A kým sa toto vysvetlenie prednášalo, myseľ toho mnícha bola oslobodená od nečistôt prostredníctvom nelipnutia.“ ID314 „3. Rozprava s Rādhom o nestálosti“ ID315 „76. Vtedy ctihodný Rādha…pe… si sadol na bok a povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, bolo by dobré, keby mi Blahoslavený stručne vysvetlil Dhammu, aby som, keď si vypočujem Dhammu od Blahoslaveného, mohol žiť osamote, v ústraní, usilovne, horlivo a odhodlane.“ „Rādha, čokoľvek je nestále, mal by si sa vzdať túžby po tom. A čo, Rādha, je nestále, po čom by si mal prestať túžiť? Oko je nestále, tvary sú nestále, zrakové vedomie… zrakový kontakt… akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený zrakovým kontaktom – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj to je nestále. Mal by si prestať po tom túžiť…pe… jazyk… telo… myseľ je nestála. Mala by si sa vzdať túžby po tom. Duševné javy… vedomie mysle… kontakt mysle… akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom mysle – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj to je pominuteľné. Mala by si sa vzdať túžby po tom. Rádha, čokoľvek je pominuteľné, mala by si sa vzdať túžby po tom.““ ID316 „4. Rozprava s Rádhou o utrpení“ ID317 „77. ‚Rādha, čokoľvek je utrpením, tam by si mala opustiť svoju túžbu. A čo, Rādha, je utrpením? Oko, Rādha, je utrpením. Tam by si mala opustiť svoju túžbu. Tvary… zrakové vedomie… zrakový kontakt… akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený zrakovým kontaktom – či už je príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj to je utrpením. Tam by si mala opustiť svoju túžbu… Myseľ je utrpenie… mentálne javy… vedomie mysle… kontakt mysle… akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom mysle – či už je príjemný, bolestivý alebo ani bolestivý, ani príjemný – aj to je utrpenie. Tam by si mala opustiť svoju túžbu. Rádha, čokoľvek je utrpením, tam by si mala opustiť svoju túžbu.“ Štvrtá.“ ID318 „5. Rozprava s Rádhou o ne-ja“ ID319 „78. „Rādha, čokoľvek je ne-ja, mala by si sa vzdať túžby po tom. A čo, Rādha, je ne-ja? Oko, Rādha, je ne-ja. Mala by si sa vzdať túžby po ňom. Formy… očné vedomie… očný kontakt… akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený očným kontaktom – či už je príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj to je ne-ja. Mala by si sa vzdať túžby po tom. … Myseľ nie je ja… mentálne javy… vedomie mysle… kontakt mysle… akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom mysle – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj to nie je ja. Mala by si sa vzdať túžby po tom. Rādha, čokoľvek nie je ja, mala by si sa vzdať túžby po tom.“ Piata.“ ID320 „6. Prvá reč o opustení nevedomosti“ ID321 „79. Vtedy k Blahoslavenému pristúpil istý mních… Keď si sadol na bok, ten mních povedal Blahoslavenému: ‚Ctihodný pane, existuje jedna vec, ktorej opustením sa v mníchovi opustí nevedomosť a vznikne pravé poznanie?‘“ ID322 „‚Mníchu, existuje jedna vec, ktorej opustením sa v mníchovi opustí nevedomosť a vznikne pravé poznanie.‘“ ID323 „‚Ale, ctihodný pane, čo je tá jedna vec, ktorej opustením sa v mníchovi opustí nevedomosť a vznikne pravé poznanie?‘“ ID324 „Mníchu, nevedomosť je tá jedna vec, ktorej opustením sa u mnícha opustí nevedomosť a vznikne skutočné poznanie.“ ID325 „Ale, ctihodný pane, akým spôsobom, keď mních pozná a vidí, sa opustí nevedomosť a vznikne skutočné poznanie?“ ID326 „Mníchu, pre mnícha, ktorý pozná a vidí oko ako nestále, je nevedomosť opustená a vzniká skutočné poznanie. Formy… očné vedomie… očný kontakt… a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká s očný kontaktom ako podmienkou – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – pre mnícha, ktorý pozná a vidí aj to ako nestále, je nevedomosť opustená a vzniká skutočné poznanie… Myseľ… pre mnícha, ktorý ju pozná a vníma ako nestálu, je nevedomosť opustená a vzniká skutočné poznanie. Duševné javy… vedomie mysle… kontakt mysle… a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká na základe kontaktu mysle – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – pre mnícha, ktorý aj to pozná a vníma ako nestále, je nevedomosť opustená a vzniká skutočné poznanie. Takto, mních, u mnícha, ktorý takto pozná a takto vidí, je nevedomosť opustená a vzniká skutočné poznanie.“ Šiesta.“ ID327 „7. Druhá reč o opustení nevedomosti“ ID328 „80. Vtedy istý mních… povedal Blahoslavenému: ‚Ctihodný pane, existuje jedna vec, ktorej opustením sa v mníchovi opustí nevedomosť a vznikne pravé poznanie?‘“ ID329 „‚Mníchu, existuje jedna vec, ktorej opustením sa v mníchovi opustí nevedomosť a vznikne pravé poznanie.‘“ ID330 „‚Ale, ctihodný pane, čo je tá jedna vec, ktorej opustením sa v mníchovi opustí nevedomosť a vznikne pravé poznanie?‘“ ID331 „‚Nevedomosť, mníchu, je tá jedna vec, ktorej opustením sa v mníchovi opustí nevedomosť a vznikne pravé poznanie.‘“ ID332 „‚Ale, ctihodný pane, akým spôsobom mních, ktorý vie a vidí, sa zbaví nevedomosti a vznikne v ňom skutočné poznanie?““ ID333 „„Tu, mních, mních počul: ‚K žiadnym javom sa nemá lipnúť.‘ A keď mních počul toto, mních – že ‚K žiadnym javom sa nemá lipnúť‘ – priamo pozná každý jav. Keď priamo spozná každý jav, plne pochopí každý jav. Keď plne pochopí každý jav, vníma všetky znaky ako iné. Vníma oko ako iné, formy… očné vedomie… očný kontakt… a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká s očný kontaktom ako podmienkou – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj to vníma ako iné… Vníma myseľ ako niečo iné, mentálne javy… vedomie mysle… kontakt mysle… a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká na základe kontaktu mysle – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten vníma ako niečo iné. Takto, mních, u mnícha, ktorý takto pozná a takto vníma, je nevedomosť opustená a vzniká pravé poznanie.“ Siedma.“ ID334 „8. Rozprava k mnohým mníchom“ ID335 „81. Vtedy sa k Blahoslavenému priblížilo mnoho mníchov… a posadili sa na jednu stranu. Keď tam sedeli, tí mnísi povedali Blahoslavenému: „Ctihodný pane, tu sa nás pýtajú putujúci z iných sekt: ‚Na aký účel, priatelia, sa vedie svätý život pod vedením askétu Gotamu?‘ Keď sa nás takto opýtajú, ctihodný pane, odpovedáme tým putujúcim z iných sekt: ‚Priatelia, svätý život sa vedie pod vedením Blahoslaveného kvôli úplnému pochopeniu utrpenia.‘ Keď takto odpovedáme, ctihodný pane, vyjadrujeme tým to, čo povedal Blahoslavený, a nezneužívame Blahoslaveného tým, čo nie je pravda? Vysvetľujeme to v súlade s Dhammou, tak, aby žiadne oprávnené, logické tvrdenie nedávalo dôvod na kritiku?““ ID336 „„Naozaj, mnísi, keď sa vás takto opýtajú a vy takto odpoviete, vyjadrujete to, čo som povedal ja, a neznevažujete ma tým, čo nie je pravda. Vysvetľujete to v súlade s Dhammou a žiadne oprávnené, logické tvrdenie nedáva dôvod na kritiku. Lebo, mnísi, práve kvôli úplnému pochopeniu utrpenia sa pod mojim vedením vedie svätý život. Ale ak by sa vás, mnísi, pýtali putujúci z iných sekt: ‚A čo, priatelia, je to utrpenie, pre úplné pochopenie ktorého sa pod vedením askétu Gotamu vedie svätý život?‘ – keď sa vás takto opýtajú, mnísi, mali by ste tým putujúcim z iných sekt odpovedať takto: ‚Oko, priatelia, je utrpením; práve pre úplné pochopenie toho sa pod vedením Blahoslaveného vedie svätý život. Tvary… Akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom oka – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj to je utrpenie. Práve pre plné pochopenie toho sa vedie svätý život pod vedením Blahoslaveného… Myseľ je utrpením… Akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom mysle – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj to je utrpenie. Svätý život sa vedie pod vedením Blahoslaveného práve preto, aby sa toto plne pochopilo. Toto, priatelia, je to utrpenie, pre plné pochopenie ktorého sa svätý život vedie pod vedením Blahoslaveného.“ Keď vás takto oslovia, mnísi, mali by ste týmto spôsobom odpovedať tým putujúcim z iných sekt.““ ID337 „9. Rozprava o otázke týkajúcej sa sveta“ ID338 „82. Vtedy k Blahoslavenému pristúpil istý mních… a posadil sa na bok. Keď tam sedel, ten mních povedal Blahoslavenému:“ ID339 „‚Svet, svet,‘ ctihodný pane, hovorí sa. V akom zmysle, ctihodný pane, sa nazýva ‚svet‘?“ „Zaniká, mníchu, preto sa nazýva ‚svet‘. A čo zaniká? Oko, mníchu, zaniká. Formy zanikajú, očné vedomie zaniká, očný kontakt zaniká a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený očným kontaktom – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten zaniká… Jazyk zaniká… Myseľ zaniká, mentálne objekty zanikajú, vedomie mysle zaniká, kontakt mysle zaniká a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom mysle – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten zaniká. Zaniká, mníchu, preto sa nazýva ‚svet‘.““ ID340 „10. Rozprava o Phaggunovej otázke“ ID341 „83. Vtedy sa ctihodný Phagguna priblížil k Blahoslavenému… a posadil sa na bok. Keď tam sedel, ctihodný Phagguna povedal Blahoslavenému toto:“ ID342 „‚Ctihodný pane, existuje také oko, ktorým by bolo možné spoznať buddhov z minulosti, ktorí dosiahli konečné nibbāna, ktorí odstránili mentálne rozbiehanie, prerušili kolobeh karmy, ktorých kolobeh utrpenia sa vyčerpal a ktorí prekonali všetko utrpenie? … Existuje, ctihodný pane, taký jazyk…? … Existuje, ctihodný pane, taká myseľ…?““ ID343 „„Neexistuje žiadne také oko, Phagguna, ktorým by bolo možné spoznať buddhov z minulosti, ktorí dosiahli konečné nibbāna, ktorí odrezali mentálnu proliferáciu, prerušili kolobeh karmy, ktorých kolobeh utrpenia sa vyčerpal a ktorí prekonali všetko utrpenie. … Neexistuje taký jazyk, Phagguna… … Neexistuje taká myseľ, Phagguna…““ ID344 „Kapitola o chorých, ôsma.“ ID345 „Zhrnujúci verš k tejto kapitole:“ ID346 „Boli prednesené dve suttá týkajúce sa chorých a tri ďalšie týkajúce sa Rādhā; boli prednesené aj dve suttá o nevedomosti, ako aj suttá o mníchovi, svete a Phaggunovi.“ ID347 „9. Kapitola o Channovi“ ID348 „1. Rozprava o tom, čo podlieha zániku“ ID349 „84. V Sāvatthī. Vtedy sa ctihodný Ānanda priblížil k Blahoslavenému… a posadil sa na bok. Keď tam sedel, ctihodný Ānanda povedal Blahoslavenému toto:“ ID350 „‚Svet, svet,‘ hovorí sa, ctihodný pane. Do akej miery, ctihodný pane, sa to nazýva ‚svet‘?“ „To, čo podlieha zániku, Ānanda, sa v Učení Vznešeného nazýva ‚svet‘. A čo, Ānanda, podlieha zániku? Oko, Ānanda, podlieha zániku; tvary podliehajú zániku; očné vedomie podlieha zániku; očný kontakt podlieha zániku; a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká v závislosti od očného kontaktu… aj ten podlieha zániku.… Jazyk podlieha zániku; chute podliehajú zániku; vedomie jazyka podlieha zániku; kontakt jazyka podlieha zániku; a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká v závislosti od kontaktu jazyka… aj ten podlieha zániku… Myseľ podlieha zániku; mentálne objekty podliehajú zániku; vedomie mysle podlieha zániku; kontakt mysle podlieha zániku; a akýkoľvek pocit – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – ktorý vzniká v závislosti od kontaktu mysle, aj ten podlieha zániku. To, čo podlieha zániku, Ānanda, sa v Učení Vznešeného nazýva ‚svet‘.““ ID351 „2. Rozprava o prázdnom svete“ ID352 „85. Vtedy ctihodný Ānanda… oslovil Blahoslaveného slovami: ‚Hovorí sa: „Svet je prázdny, svet je prázdny“, ctihodný pane. V akom zmysle, ctihodný pane, sa hovorí, že svet je prázdny?‘ „Pretože, Ānanda, je prázdny od ja alebo od toho, čo patrí k ja, preto sa hovorí: ‚Svet je prázdny.‘ A čo, Ānanda, je prázdne od ja alebo od toho, čo patrí k ja? Oko, Ānanda, je prázdne od ja alebo od toho, čo patrí k ja. Formy sú prázdne od ja alebo od toho, čo patrí k ja. Očné vedomie je prázdne od ja alebo od toho, čo patrí k ja. Očný kontakt je prázdny od ja alebo od toho, čo patrí k ja… Akýkoľvek pocit, ktorý vzniká v závislosti od mentálneho kontaktu – či už príjemný, bolestivý alebo ani bolestivý, ani príjemný – aj ten je prázdny od ja alebo od toho, čo patrí k ja. Pretože, Ānanda, je prázdny od ja alebo od toho, čo patrí k ja, preto sa hovorí: ‚Svet je prázdny.‘“ Druhá časť. ID353 „3. Rozprava o Dhamme v skratke“ ID354 „86. Keď si ctihodný Ānanda sadol na bok, povedal Blahoslavenému: ‚Ctihodný pane, bolo by dobré, keby mi Blahoslavený vysvetlil Dhammu v skratke, aby som, keď si vypočujem Dhammu od Blahoslaveného, mohol prebývať sám, v ústraní, usilovne, horlivo a odhodlane.‘“ ID355 „‚Čo si myslíš, Ānanda, je oko trvalé alebo nestále?‘“ ID356 „‚Nestále, ctihodný pane.‘“ ID357 „‚Ale to, čo je nestále, je to utrpenie alebo šťastie?‘“ ID358 „‚Utrpenie, ctihodný pane.‘“ ID359 „Ale to, čo je nestále, utrpením a podlieha zmene, je vhodné na to nazerať takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?“ ID360 „Určite nie, ctihodný pane.“ ID361 „Sú tvary trvalé alebo nestále?“ ID362 „„Netrvalé, ctihodný pane.“…“ ID363 „„Vedomie zraku… a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká v závislosti od zrakového kontaktu – či už príjemný, bolestivý alebo ani bolestivý, ani príjemný – je aj to trvalé alebo netrvalé?““ ID364 „„Netrvalé, ctihodný pane.““ ID365 „Ale to, čo je nestále, je to utrpenie alebo šťastie?“ ID366 „Utrpenie, ctihodný pane.“ ID367 „Ale to, čo je nestále, utrpenie a podlieha zmene, je vhodné to považovať takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?“ ID368 „Určite nie, ctihodný pane.“… ID369 „Je jazyk trvalý alebo nestály?“ ID370 „Nestály, ctihodný pane.“… ID371 „Vedomie jazyka… dotyk jazyka… a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká v závislosti od dotyku mysle – či už príjemný, bolestivý alebo ani bolestivý, ani príjemný – je aj to trvalé alebo nestále?“ ID372 „Nestále, ctihodný pane.“ ID373 „Ale to, čo je nestále, je to utrpenie alebo šťastie?“ ID374 „‚Utrpenie, ctihodný pane.‘“ ID375 „‚Ale to, čo je nestále, utrpením a podlieha zmene, je vhodné to považovať takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?“ ID376 „‚Určite nie, ctihodný pane.‘…“ ID377 „Keď to takto vidí, Ānanda, učený ušľachtilý žiak sa znechutí zrakom… znechutí sa zrakovým vnemom… znechutí sa akýmkoľvek pocitom, ktorý vzniká v závislosti od mentálneho vnemu – či už je príjemný, bolestivý alebo ani bolestivý, ani príjemný. Keď sa človek znechutí, stane sa bezvášnivým. Prostredníctvom bezvášnivosti je oslobodený. Keď je oslobodený, vzniká poznanie: ‚Som oslobodený!‘ Človek pochopí: ‚Zničené je zrodenie, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nič viac nie je.‘“ Tretí.“ ID378 „4. Rozprava s Channom“ ID379 „87. Raz sa Blahoslavený zdržiaval v Rádžagáhe, vo Veľuvane, na mieste, kde sa kŕmia veveričky. V tom čase sa ctihodný Sáriputta, ctihodný Mahácunda a ctihodný Čanna zdržiavali na vrchu Gidžhakúta. V tom čase bol ctihodný Čanna sužovaný utrpením a ťažko chorý. Potom, večer, ctihodný Sāriputta vstal zo svojho samoty a pristúpil k ctihodnému Mahācundovi. Keď k nemu pristúpil, povedal ctihodnému Mahācundovi: „Poď, priateľ Cunda, poďme za ctihodným Čannom a opýtajme sa ho na jeho chorobu.“ „Nech je tak, priateľu,“ odpovedal ctihodný Mahācunda na návrh ctihodného Sāriputtu.“ ID380 „Potom sa ctihodný Sāriputta a ctihodný Mahācunda priblížili k ctihodnému Channovi; keď sa k nemu priblížili, posadili sa na pripravené sedadlo. Keď si sadli, ctihodný Sāriputta povedal ctihodnému Channovi: ‚Priateľ Channa, vydržíš to? Zvládáš to? Ustupujú tvoje bolestivé pocity a nezosilňujú sa? Je zrejmé, že ustupujú, a nie že zosilňujú?‘“ ID381 „‚Priateľ Sāriputta, nevydržím to, nezvládam to. Moje silné bolestivé pocity sa zosilňujú, nie ustupujú; je zrejmé ich zosilňovanie, nie ich ustupovanie. Priateľ, ako keby silný muž rozsekol hlavu ostrým mečom, tak aj mimoriadne silné vetry mi prenikajú do hlavy. Nevydržím to, nezvládam to… ich ustupovanie nie je zrejmé. Priateľu, rovnako ako keby silný muž nasadil čelenku s pevným koženým remienkom, tak aj v mojej hlave sú mimoriadne silné bolesti hlavy. Nevydržím to, nezvládam to… ich ustupovanie nie je zrejmé. Priateľu, rovnako ako keby zručný mäsiar alebo mäsiarsky učeň rozrezával brucho ostrým mäsiarskym nožom, tak aj mimoriadne silné vetry mi rozrezávajú brucho. Nevydržím to, nezvládam to… ich ustupovanie nie je zrejmé. Priateľu, rovnako ako keby dvaja silní muži, ktorí chytili slabšieho muža za ruky, ho zahrievali a opekali nad jamou s uhlíkmi, rovnako aj v mojom tele pociťujem mimoriadne silné pálenie. Nevydržím to, nezvládam to. Moje silné bolestivé pocity sa zosilňujú, neustupujú; ich zosilňovanie je zrejmé, nie ich ustupovanie. „Priateľ Sāriputta, vezmem do ruky nôž; nemám žiadnu túžbu po tomto živote.““ ID382 „Nech ctihodný Channa neberie do ruky nôž. Nech ctihodný Channa žije ďalej; prajeme si, aby ctihodný Channa žil ďalej. Ak ctihodný Channa nemá vhodné jedlo, nájdem pre neho vhodné jedlo. Ak ctihodný Čanna nemá vhodné lieky, nájdem pre neho vhodné lieky. Ak ctihodný Čanna nemá vhodných pomocníkov, budem sa o neho starať ja. Nech ctihodný Čanna neberie do ruky nôž. Nech ctihodný Čanna žije ďalej; prajeme si, aby ctihodný Čanna žil ďalej.““ ID383 „„Priateľ Sāriputta, nie je to tak, že by som nemal vhodné jedlo; mám vhodné jedlo. Nie je to tak, že by som nemal vhodné lieky; mám vhodné lieky. Nie je to tak, že by som nemal vhodných pomocníkov; mám vhodných pomocníkov. Navyše, priateľu, Učiteľovi som už dlho slúžil tým, čo je príjemné, a nie tým, čo je nepríjemné. Preto, priateľu, je pre žiaka vhodné, aby slúžil Učiteľovi tým, čo je príjemné, a nie tým, čo je nepríjemné. ‚Mních Channa vezme nôž bez výčitiek‘ – takto, priateľu Sāriputta, by si mal mať na pamäti.“ ID384 „„Radi by sme ctihodnému Channovi položili istú otázku, ak by nám ctihodný Channa poskytol príležitosť na odpoveď.“ „Opýtaj sa, priateľ Sāriputta; keď to počujeme, budeme vedieť.““ ID385 „„Priateľ Channa, vnímaš oko, očné vedomie a javy vnímané očným vedomím takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘? … Vnímaš jazyk, jazykové vedomie a javy vnímané jazykovým vedomím takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘? … Považuješ myseľ, vedomie mysle a javy vnímané vedomím mysle takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?“ ID386 „„Priateľ Sāriputta, ja považujem oko, očné vedomie a javy vnímané očným vedomím takto: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ … Považujem jazyk, jazykové vedomie a javy, ktoré možno vnímať jazykovým vedomím, takto: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ … Považujem myseľ, myseľné vedomie a javy, ktoré možno vnímať myseľným vedomím, takto: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘““ ID387 „‚Priateľ Channa, v oku, vo vedomí oka a v javoch, ktoré možno vnímať prostredníctvom vedomia oka, keď vidíš čo a priamo poznáš čo, ako vnímaš oko, vedomie oka a javy, ktoré možno vnímať prostredníctvom vedomia oka takto: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja‘? … Pri jazyku, priateľ Channa, pri vedomí jazyka a pri javoch, ktoré možno vnímať prostredníctvom vedomia jazyka, keď vidíš čo a priamo poznáš čo, ako vnímaš jazyk, vedomie jazyka a javy, ktoré možno vnímať prostredníctvom vedomia jazyka takto: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja‘? … V mysli, priateľ Channa, vo vedomí mysle a v javoch vnímaných vedomím mysle, keď vidíš čo a priamo poznáš čo, vnímaš myseľ, vedomie mysle a javy vnímané vedomím mysle takto: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja‘?““ ID388 „„Priateľ Sāriputta, v oku, vo vedomí oka a v javoch vnímaných vedomím oka, keď vidím zánik, keď priamo poznám zánik, vnímam oko, vedomie oka a javy vnímané vedomím oka takto: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ … V jazyku, priateľ Sāriputta, vo vedomí jazyka a v javoch vnímaných vedomím jazyka, keď vidím zánik a priamo poznávam zánik, vnímam jazyk, vedomie jazyka a javy vnímané vedomím jazyka takto: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ … V mysli, priateľ Sāriputta, vo vedomí mysle a v javoch vnímaných vedomím mysle, keď vidím zánik, priamo poznávam zánik, vnímam myseľ, vedomie mysle a javy vnímané vedomím mysle takto: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘““ ID389 „Keď to bolo povedané, ctihodný Mahācunda povedal ctihodnému Channovi: ‚Preto, priateľ Channa, toto poučenie Blahoslaveného by sa tu malo neustále a starostlivo mať na pamäti: ‚Pre toho, kto je závislý, existuje nepokoj; pre toho, kto je nezávislý, neexistuje nepokoj. Keď neexistuje nepokoj, existuje pokoj. Keď je pokoj, nie je žiadna túžba. Keď nie je túžba, nie je prichádzanie a odchádzanie. Keď nie je prichádzanie a odchádzanie, nie je zanikanie a opätovné vzniknutie. Keď nie je zanikanie a opätovné vzniknutie, nie je ani tu, ani v budúcom živote, ani medzi týmito dvoma. To samo osebe je koniec utrpenia.““ ID390 „Potom ctihodný Sāriputta a ctihodný Mahācunda, keď poučili ctihodného Channu týmto napomenutím, vstali zo svojich miest a odišli. A krátko po tom, čo títo ctihodní odišli, ctihodný Channa vzal do ruky nôž.“ ID391 „Potom sa ctihodný Sāriputta priblížil k Blahoslavenému, a keď sa priblížil, vzdal Blahoslavenému úctu a posadil sa na bok. Keď sedel na boku, ctihodný Sāriputta povedal Blahoslavenému: ‚Ctihodný pane, ctihodný Channa vzal do ruky nôž. Aký je jeho osud? Aká je jeho budúca cesta?“ „Sāriputta, neprehlásil mních Channa v tvojej prítomnosti, že nemá základ pre znovuzrodenie?“ „Ctihodný pane, existuje vajjská dedina menom Pubbavijjana. Tam má ctihodný Channa priateľské rodiny, srdečné rodiny a rodiny, ktoré možno navštíviť.“ „Sāriputta, mních Channa skutočne má tieto priateľské rodiny, srdečné rodiny a rodiny, ktoré možno navštíviť. Avšak, Sāriputta, nehovorím, že niekto má základ pre znovuzrodenie v takomto rozsahu. Sāriputta, kohokoľvek, kto odloží toto telo a uchopí iné telo, toho nazývam tým, kto má základ pre znovuzrodenie. To v prípade mnícha Channu neexistuje. Mních Čanna, keďže nemal základ pre znovuzrodenie, vzal do ruky nôž. Takto, Sāriputta, by si si to mal zapamätať.“ ID392 „5. Rozprava s Puṇṇom“ ID393 „88. Potom sa ctihodný Puṇṇa priblížil k Blahoslavenému; keď sa priblížil, posadil sa na jednu stranu. Keď sedel po boku, ctihodný Puṇṇa povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, bolo by dobré, keby mi Blahoslavený stručne vysvetlil Dhammu, aby som po vypočutí Dhammy od Blahoslaveného mohol žiť osamote, v ústraní, bdelý, horlivý a odhodlaný.““ ID394 „Puṇṇa, existujú formy vnímané zrakovým vedomím, ktoré sú žiaduce, príjemné, potešujúce, krásne, spojené so zmyslovým potešením a lákavé. Ak sa mních z nich teší, víta ich a zostáva k nim pripútaný, vzniká v ňom radosť. ‚Zo vzniku radosti, Puṇṇa, vyplýva vznik utrpenia,‘ hovorím… Existujú chute, ktoré vníma jazyk… Existujú mentálne objekty, ktoré vníma myseľ, ktoré sú žiaduce, príjemné, potešujúce, krásne, spojené so zmyslovým potešením a lákavé. Ak sa mních z nich teší, víta ich a zostáva k nim pripútaný, vzniká v ňom radosť. ‚Zo vzniku radosti, Puṇṇa, vyplýva vznik utrpenia,‘ hovorím.“ ID395 „„Puṇṇa, existujú tvary, ktoré vníma zrakové vedomie a ktoré sú žiaduce, príjemné, potešujúce, krásne, spojené so zmyslovým potešením a lákavé. Ak sa mních z nich neteší, neprivíta ich a nezostáva k nim pripútaný, potom pre toho, kto sa z nich neteší, neprivíta ich ani nezostáva k nim pripútaný, radosť ustáva. ‚Zo zániku radosti, Puṇṇa, vyplýva zánik utrpenia,‘ hovorím… Existujú mentálne objekty, ktoré sú vnímané mysľou a ktoré sú žiaduce, príjemné, potešujúce, krásne, spojené so zmyslovým potešením a lákavé. Ak sa mních z nich neteší, neprivíta ich a nezostáva k nim pripútaný, potom pre toho, kto sa z nich neteší, neprivíta ich ani k nim nezostáva pripútaný, radosť ustáva. ‚Z ustania radosti, Puṇṇa, vyplýva ustanie utrpenia,‘ hovorím.““ ID396 „– Puṇṇa, keď som ťa takto stručne poučil, v akej krajine budeš žiť?“ „Ctihodný pane, existuje krajina s názvom Sunāparanta. Tam budem žiť.“ ID397 „„Puṇṇa, ľudia zo Sunāparanty sú divokí; Puṇṇa, ľudia zo Sunāparanty sú krutí. Ak by ťa, Puṇṇa, ľudia zo Sunāparanty urážali a hanobili, ako by si sa vtedy cítil?““ ID398 „„Ak by ma, ctihodný pane, ľudia zo Sunāparanty urážali a hanobili, napadlo by mi: ‚Naozaj, títo ľudia zo Sunāparanty sú dobrí, naozaj, títo ľudia zo Sunāparanty sú veľmi dobrí, keďže ma nebijú rukami.‘ Tak by to pre mňa vtedy bolo, Blahoslavený; tak by to pre mňa vtedy bolo, Sugata.““ ID399 „„Ale keby ťa, Puṇṇa, ľudia zo Sunāparanty udierali rukami, čo by si si vtedy pomyslel?““ ID400 „„Ak by ma, ctihodný pane, ľudia zo Sunāparanty udreli rukami, napadlo by mi: ‚Naozaj, títo ľudia zo Sunāparanty sú dobrí, naozaj, títo ľudia zo Sunāparanty sú veľmi dobrí, pretože ma neudierajú hrudou.‘ Tak by to vtedy bolo pre mňa, Blahoslavený; tak by to vtedy bolo pre mňa, Sugata.““ ID401 „„Ale keby ťa, Puṇṇa, ľudia zo Sunāparanty udreli hrudou hliny, čo by si si vtedy pomyslel?““ ID402 „„Ak by ma, ctihodný pane, ľudia zo Sunāparanty udreli hrudou, napadlo by mi: ‚Naozaj, títo ľudia zo Sunāparanty sú dobrí, naozaj, títo ľudia zo Sunāparanty sú veľmi dobrí, pretože ma neudierajú palicou.‘ Tak by to vtedy bolo pre mňa, Blahoslavený; tak by to vtedy bolo pre mňa, Sugata.““ ID403 „„Ale keby ťa, Puṇṇa, ľudia zo Sunāparanty udreli palicou, čo by si si vtedy pomyslel?““ ID404 „„Keby ma, ctihodný pane, ľudia zo Sunāparanty udreli palicou, napadlo by mi: ‚Naozaj, títo ľudia zo Sunāparanty sú dobrí, naozaj, títo ľudia zo Sunāparanty sú veľmi dobrí, pretože ma neudierajú zbraňou.‘ Tak by to pre mňa vtedy bolo, Blahoslavený; tak by to pre mňa vtedy bolo, Sugata.““ ID405 „„Ale keby ťa, Puṇṇa, ľudia zo Sunāparanty udreli zbraňou, čo by si si vtedy pomyslel?““ ID406 „„Keby ma, ctihodný pane, ľudia zo Sunāparanty udreli zbraňou, napadlo by mi: ‚Naozaj, títo ľudia zo Sunāparanty sú dobrí, naozaj, títo ľudia zo Sunāparanty sú veľmi dobrí, keďže ma nezbavujú života ostrou zbraňou.‘ Tak by to pre mňa vtedy bolo, Blahoslavený; tak by to pre mňa vtedy bolo, Sugata.“ ID407 „Ale keby ťa, Puṇṇa, ľudia zo Sunāparanty pripravili o život ostrou zbraňou, čo by si si vtedy pomyslel?“ ID408 „Ctihodný pane, keby ma ľudia zo Sunāparanty pripravili o život ostrou zbraňou, napadla by mi táto myšlienka: ‚Existujú učeníci Blahoslaveného, ktorí, unavení, zahanbení a znechutení telom a životom, hľadajú zbraň na zabíjanie. Ja som túto zbraň na zabíjanie získal, bez toho, aby som ju hľadal.‘ Tak to bude pre mňa v tejto veci, Blahoslavený; tak to bude pre mňa v tejto veci, Sugata.“ ID409 „„Dobré, dobré, Puṇṇa! Keďže si obdarený touto sebaovládanosťou a pokojom, budeš schopný, Puṇṇa, zdržiavať sa v krajine Sunāparanta. Teraz, Puṇṇa, môžeš urobiť to, čo považuješ za potrebné.““ ID410 „Potom ctihodný Puṇṇa, potešený a radostný zo slov Blahoslaveného, vstal zo svojho miesta, vzdal úctu Blahoslavenému, s úctou ho obišiel, upratal si ubytovanie, vzal si misku a rúcho a vydal sa na cestu do krajiny Sunāparanta. Cestujúc etapu po etape, dorazil do krajiny Sunāparanta. Tam ctihodný Puṇṇa pobýval v krajine Sunāparanta. A ctihodný Puṇṇa počas toho istého obdobia dažďového ústupu priviedol k pochopeniu pravdy päťsto mužských laických nasledovníkov. Počas toho istého obdobia dažďového ústupu priviedol k pochopeniu pravdy päťsto ženských laických nasledovníčok. Počas toho istého obdobia dažďového ústupu dosiahol tri skutočné poznania. Počas toho istého obdobia dažďového ústupu dosiahol konečné nibbāna.“ ID411 „Vtedy sa k Blahoslavenému priblížilo niekoľko mníchov… Títo mnísi, ktorí sedeli na jednej strane, povedali Blahoslavenému: „Ctihodný pane, ten člen kmeňa menom Puṇṇa, ktorého Blahoslavený napomenul krátkym poučením, zomrel. Aký je jeho osud? Aký je jeho budúci stav?““ ID412 „‚Mnísi, člen kmeňa Puṇṇa bol múdry. Praktizoval Dhammu v súlade s Dhammou a nezaťažoval ma otázkami týkajúcimi sa Dhammy. Člen kmeňa Puṇṇa, mnísi, dosiahol konečné nibbāna.‘“ ID413 „6. Rozprava o Bāhiyovi“ ID414 „89. Vtedy sa ctihodný Bāhiya priblížil k Blahoslavenému… Keď si sadol na bok, ctihodný Bāhiya povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, bolo by dobré, keby mi Blahoslavený stručne vysvetlil Dhammu, aby som, keď si vypočujem Dhammu od Blahoslaveného, mohol žiť osamote, v ústraní, usilovne, horlivo a odhodlane.“ ID415 „Čo si myslíš, Bāhiya: je oko trvalé alebo nestále?“ ID416 „Nestále, ctihodný pane.“ ID417 „A to, čo je nestále, je to utrpenie alebo šťastie?“ ID418 „Utrpenie, ctihodný pane.“ ID419 „A to, čo je nestále, utrpením a má povahu zmeny, je vhodné to považovať takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?“ ID420 „V žiadnom prípade nie, ctihodný pane.“ ID421 „Sú javy trvalé alebo nestále?“ ID422 „„Nestále, ctihodný pane.“ … „Je zrakové vedomie … je zrakový kontakt … a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený mentálnym kontaktom – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – je aj to trvalé alebo nestále?““ ID423 „Nestále, ctihodný pane.“ ID424 „A to, čo je nestále, je to utrpenie alebo šťastie?“ ID425 „Utrpenie, ctihodný pane.“ ID426 „A to, čo je nestále, utrpenie a má povahu zmeny, je vhodné to považovať takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?“ ID427 „Vôbec nie, ctihodný pane.“ ID428 „Keď to takto vidí, Bāhiya, poučený ušľachtilý žiak sa stáva znechuteným z oka, znechuteným z foriem, znechuteným z očného vedomia, znechuteným z očného kontaktu… a zo všetkého pocitu, ktorý vzniká podmienený kontaktom mysle – či už je príjemný, bolestivý alebo ani bolestivý, ani príjemný – aj z toho sa človek stáva znechuteným. Keď sa človek znechutí, stane sa bezvášnivým. Prostredníctvom bezvášnivosti je oslobodený. Keď je oslobodený, vzniká poznanie: ‚Som oslobodený.‘ Človek pochopí: ‚Zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie.‘“ ID429 „Potom ctihodný Bāhiya, potešený a nadšený slovami Blahoslaveného, vstal zo svojho miesta, vzdal úctu Blahoslavenému, s úctou ho obišiel a odišiel. Potom ctihodný Bāhiya, žijúc osamote, v ústraní, usilovne, horlivo a odhodlane, čoskoro, ešte v tomto živote, sám dosiahol vyšším poznaním a dosiahol ten najvyšší vrchol svätého života, pre ktorý sa členovia kmeňa správne vzdávajú domáceho života a vstupujú do bezdomovectva. Pochopil: ‚Zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nič viac nie je.‘ A ctihodný Bāhiya sa stal jedným z arahantov. Šiesty.“ ID430 „7. Prvá reč o nepokoji“ ID431 „90. ‚Mnísi, nepokoj je choroba, nepokoj je vred, nepokoj je šíp. Preto, mnísi, Tathāgata prebýva bez nepokoja, so šípom odstráneným. Preto, mnísi, ak by si mních želal: ‚Nech prebývam bez nepokoja, s odstránenou šípkou,‘ nemal by si predstavovať oko, nemal by si uvažovať o oku, nemal by si uvažovať na základe oka, nemal by si si myslieť: ‚Oko je moje.‘ Nemal by vnímať tvary, nemal by vnímať v tvaroch, nemal by vnímať z tvarov, nemal by si myslieť: „Tvary sú moje.“ Nemal by vnímať zrakové vedomie, nemal by vnímať v zrakovom vedomí, nemal by vnímať z zrakového vedomia, nemal by si myslieť: „Zrakové vedomie je moje.“ Nemal by si predstavovať zrakový kontakt, nemal by si predstavovať v zrakovom kontakte, nemal by si predstavovať na základe zrakového kontaktu, nemal by si myslieť: „Zrakový kontakt je môj.“ A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený zrakovým kontaktom – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – nemal by si ho predstavovať, nemal by v ňom uvažovať, nemal by z neho usudzovať, nemal by si myslieť: ‚To je moje.‘“ ID432 „Nemal by vnímať ucho… a tak ďalej… Nemal by vnímať nos… a tak ďalej… Nemal by vnímať jazyk, nemal by vnímať v jazyku, nemal by vnímať z jazyka, nemal by si myslieť: ‚Jazyk je môj.‘ Nemal by vnímať chute… a tak ďalej… Nemal by vnímať vedomie jazyka… a tak ďalej… Nemal by si predstavovať dotyk jazyka… a tak ďalej… A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený dotykom jazyka – či už príjemný, bolestivý alebo ani bolestivý, ani príjemný – nemal by si to predstavovať, nemal by si to vnímať, nemal by si to vyvodzovať, nemal by si si myslieť: ‚To je moje.‘“ ID433 „Nemal by vnímať telo… a tak ďalej… Nemal by vnímať myseľ, nemal by vnímať v mysli, nemal by vnímať z mysle, nemal by si myslieť: ‚Myseľ je moja.‘ Nemal by vnímať mentálne javy… a tak ďalej… Nemal by vnímať vedomie mysle… a tak ďalej… Nemal by vnímať kontakt mysle… a tak ďalej… A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom mysle – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – nemal by si to predstavovať, nemal by si to predstavovať v tom, nemal by si to predstavovať z toho, nemal by si si myslieť: ‚To je moje.‘ Nemal by si predstavovať celok, nemal by si v ňom nič predstavovať, nemal by si z neho nič predstavovať, nemal by si si myslieť: ‚Celok je môj.‘“ ID434 „Keď si to takto nepredstavuje, nelipne na ničom vo svete. Keď nelipne, nie je rozrušený. Keď nie je rozrušený, osobne dosiahne nibbánu. Chápe: ‚Zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie.‘“ Siedme.“ ID435 „8. Druhá reč o nepokoji“ ID436 „91. ‚Nepokoj, mnísi, je choroba, nepokoj je vred, nepokoj je šíp. Preto, mnísi, Tathāgata prebýva bez nepokoja, s odstráneným šípom. Preto, mnísi, ak by si mních želal: ‚Nech prebývam bez nepokoja, s odstráneným šípom,‘ nemal by vnímať oko, nemal by vnímať v oku, nemal by vnímať z oka, nemal by si myslieť: ‚Oko je moje.‘ Nemal by vnímať tvary… zrakové vedomie… zrakový kontakt… a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený zrakovým kontaktom – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – nemal by to vnímať, nemal by to vnímať v tom, nemal by to vnímať z toho, nemal by si myslieť: „To je moje.“ Lebo, mnísi, čokoľvek si človek predstavuje, v čomkoľvek si to predstavuje, z čohokoľvek si to predstavuje, čokoľvek si predstavuje ako ‚moje‘ – to sa mení. Svet, pripútaný k stávaniu sa a podliehajúci zmene, má radosť len zo stávania sa… a tak ďalej…““ ID437 „Nemal by vnímať jazyk, nemal by vnímať v jazyku, nemal by vnímať z jazyka, nemal by si myslieť: ‚Jazyk je môj.‘ Nemal by vnímať chute… vedomie jazyka… dotyk jazyka… a čokoľvek, čo vzniká s dotykom jazyka ako podmienkou – či už príjemné, bolestivé alebo ani príjemné, ani bolestivé – nemal by to vnímať, nemal by to vnímať v tom, nemal by to vnímať z toho, nemal by si myslieť: ‚To je moje.‘ Lebo, mnísi, čokoľvek si človek predstavuje, v čomkoľvek si to predstavuje, z čohokoľvek si to predstavuje, čokoľvek si predstavuje ako ‚moje‘ – to sa mení. Svet, pripútaný k stávaniu sa a podliehajúci zmene, má radosť len zo stávania sa… a tak ďalej…““ ID438 „“Nemal by vnímať myseľ, nemal by vnímať v mysli, nemal by vnímať z mysle, nemal by si myslieť: ‚Myseľ je moja.‘… vedomie mysle… kontakt mysle… a čokoľvek, čo vzniká s kontaktom mysle ako podmienkou – či už je to príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý pocit – nemal by to vnímať, nemal by v tom vnímať, nemal by z toho vnímať, nemal by si myslieť: ‚To je moje.‘‘ Lebo, mnísi, čokoľvek si človek predstavuje, v čomkoľvek si to predstavuje, z čohoľvek si to predstavuje, čokoľvek si predstavuje ako ‚moje‘ – to sa mení. Svet, pripútaný k stávaniu sa a podliehajúci zmene, sa teší iba zo stávania sa.““ ID439 „„Mnísi, akékoľvek sú súhrny, prvky a zmyslové základne, nemal by si ich predstavovať, nemal by si v nich predstavovať, nemal by si z nich predstavovať, nemal by si si predstavovať: ‚Sú moje.‘ Keď si to takto nepredstavuje, nelipne na ničom vo svete. Keď nelipne, nie je rozrušený. Keďže nie je rozrušený, osobne dosiahne parinibbánu. Pochopí: ‚Narodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie.‘“ Ôsma. ID440 „9. Prvá reč o páre“ ID441 „92. ‚Mnísi, naučím vás o dvojici. Počúvajte to. A čo, mnísi, je tá dvojica? Oko a tvary, ucho a zvuky, nos a vône, jazyk a chute, telo a hmatateľné veci, myseľ a mentálne objekty – toto, mnísi, sa nazýva dvojica.‘“ ID442 „‚Mnísi, keby niekto povedal: „Keď som odmietol tento pár, vyhlásim iný pár,“ pre neho by to bola len otázka slov. A keby bol opýtaný, nebol by schopný odpovedať a navyše by sa dostal do rozpakov. Z akého dôvodu? Pretože, mnísi, bolo by to mimo jeho pôsobnosti.‘ Deviata.“ ID443 „10. Druhá reč o dvojici“ ID444 „93. „Mnísi, vedomie vzniká v závislosti na dvojici. A ako, mnísi, vzniká vedomie v závislosti na dvojici? V závislosti na oku a tvaroch vzniká zrakové vedomie. Oko je nestále, podlieha zmene, mení sa. Tvary sú nestále, podliehajú zmene, menia sa. Táto dvojica je teda nepokojná a sužovaná, nestála, podlieha zmene, mení sa. Vedomie oka je nestále, podlieha zmene, mení sa. Akákoľvek príčina a podmienka existuje pre vznik vedomia oka, táto príčina a táto podmienka sú tiež nestále, podliehajú zmene, menia sa. Mnísi, keďže vedomie oka vzniklo v závislosti od nestálej podmienky, ako by mohlo byť trvalé? Mnísi, stretnutie, zhoda a zbiehanie týchto troch javov sa nazýva očný kontakt. Zrakový kontakt je tiež nestály, podlieha zmene a mení sa na niečo iné. Akákoľvek príčina a podmienka existuje pre vznik zrakového kontaktu, táto príčina a táto podmienka sú tiež nestále, podliehajú zmene a menia sa na niečo iné. Mnísi, keď zrakový kontakt vznikol v závislosti od nestálej podmienky, ako by mohol byť trvalý? Po kontakte, mnísi, človek cíti; po kontakte človek zamýšľa; po kontakte človek vníma. Preto aj tieto javy sú nepokojné a sužované, nestále, podliehajú zmenám a menia sa. Ucho… a tak ďalej…““ ID445 „V závislosti od jazyka a chutí vzniká vedomie jazyka. Jazyk je nestály, podlieha zmenám a mení sa. Chute sú nestále, podliehajú zmenám a menia sa. Preto je táto dvojica nepokojná a sužovaná, nestála, podlieha zmenám a mení sa. Vedomie jazyka je nestále, podlieha zmene, mení sa. Akákoľvek príčina a podmienka existuje pre vznik vedomia jazyka, táto príčina a táto podmienka sú tiež nestále, podliehajú zmene, menia sa. Mnísi, keďže vedomie jazyka vzniklo v závislosti na nestálej podmienke, ako by mohlo byť trvalé? Mnísi, stretnutie, zhoda a zbiehanie týchto troch javov sa nazýva kontakt jazyka. Kontakt jazyka je tiež nestály, podlieha zmene, mení sa. Akákoľvek príčina a podmienka existuje pre vznik kontaktu jazyka, táto príčina a táto podmienka sú tiež nestále, podliehajú zmene, menia sa. Mnísi, keď kontakt jazyka vznikol v závislosti od nestálej podmienky, ako by mohol byť trvalý? Po kontakte, mnísi, človek cíti; po kontakte človek zamýšľa; po kontakte človek vníma. Preto aj tieto javy sú nepokojné a sužované, nestále, podliehajú zmenám a menia sa. Telo… a tak ďalej…““ ID446 „V závislosti od mysle a mentálnych objektov vzniká vedomie mysle. Myseľ je nestála, podlieha zmenám a mení sa. Mentálne objekty sú nestále, podliehajú zmenám a menia sa. Preto je táto dvojica nepokojná a sužovaná, nestála, podlieha zmenám a mení sa. Vedomie mysle je nestále, podlieha zmene, mení sa. Akákoľvek príčina a podmienka existuje pre vznik vedomia mysle, táto príčina a táto podmienka sú tiež nestále, podliehajú zmene, menia sa. Mnísi, keďže vedomie mysle vzniklo v závislosti na nestálej podmienke, ako by mohlo byť trvalé? Mnísi, stretnutie, zhoda a zbiehanie týchto troch javov sa nazýva kontakt mysle. Duševný kontakt je tiež nestály, podlieha zmene a mení sa. Akákoľvek príčina a podmienka existuje pre vznik duševného kontaktu, táto príčina a táto podmienka sú tiež nestále, podliehajú zmene a menia sa. Mnísi, keďže duševný kontakt vznikol v závislosti od nestálej podmienky, ako by mohol byť trvalý? Keď dôjde k kontaktu, mnísi, človek cíti; keď dôjde k kontaktu, človek zamýšľa; keď dôjde k kontaktu, človek vníma. Preto aj tieto javy sú rozrušené a sužované, nestále, podliehajú zmenám a menia sa. Takto, mnísi, vzniká vedomie v závislosti na dvojici.“ Desiata kapitola. ID447 „Kapitola o Channovi, deviata.“ ID448 „Zhrnutie tejto kapitoly:“ ID449 „Paloka a Suñña, Saṃkhitta, Channa, Puṇṇa a Bāhiya; dvom bolo vysvetlené o nepokoji a ďalším dvom o dvojici.“ ID450 „10. Kapitola o šiestich“ ID451 „1. Rozprava o nezkrotnom a nestráženom“ ID452 „94. V Sāvatthī. ‚Mnísi, týchto šesť základov kontaktu, keď sú nekrotiteľné, nestrážené, nechránené a nekontrolované, prináša utrpenie. Ktorých šesť? Oko, mnísi, ako základ pre kontakt, keď je nekrotiteľné, nestrážené, nechránené a neobmedzené, prináša utrpenie… Jazyk, mnísi, ako základ pre kontakt, keď je nekrotiteľný, nestrážený, nechránený a neobmedzený, prináša utrpenie… Myseľ, mnísi, ako základ pre kontakt, keď je nekrotiteľná, nestrážená, nechránená a neobmedzená, prináša utrpenie. Toto, mnísi, je tých šesť základov kontaktu, ktoré, ak sú nekrotiteľné, nestrážené, nechránené a nekontrolované, prinášajú utrpenie.“ ID453 „Mnísi, týchto šesť základov kontaktu, ak sú dobre skrotené, dobre strážené, dobre chránené a dobre kontrolované, prinášajú šťastie. Ktorých šesť? Oko, mnísi, ako základ pre kontakt, keď je dobre skrotené, dobre strážené, dobre chránené a dobre ovládané, prináša šťastie… Jazyk, mnísi, ako základ pre kontakt, keď je dobre skrotený, dobre strážený, dobre chránený a dobre ovládaný, prináša šťastie… Myseľ, mnísi, ako základ pre kontakt, keď je dobre skrotená, dobre strážená, dobre chránená a dobre ovládaná, prináša šťastie. Toto, mnísi, je tých šesť základov pre kontakt, ktoré, keď sú dobre skrotené, dobre strážené, dobre chránené a dobre ovládané, prinášajú šťastie.“ Takto povedal Blahoslavený… Učiteľ povedal: „ ID454 „„Mnísi, skutočne práve v týchto šiestich základoch kontaktu ten, kto nie je ovládaný, utrpí utrpenie; ale tí, ktorí pochopili ich ovládanie a prebývajú s vierou ako svojím spoločníkom, sú bez únikov.“ ID455 „Keď človek uvidí príjemné podoby a tiež keď uvidí nepríjemné podoby, mal by odstrániť túžbu po príjemnom a nemal by si znečisťovať myseľ odporom, mysliac si: ‚Toto sa mi nepáči.‘“ ID456 „Keď človek počuje zvuk, či už príjemný, alebo nepríjemný, nemal by sa nechať uniesť príjemným zvukom; a v prípade nepríjemného by mal odstrániť odpor a nemal by si znečisťovať myseľ odporom s myšlienkou: ‚Toto sa mi nepáči.‘“ ID457 „Keď človek ucítil voňavú a príjemnú vôňu, ako aj nečistú a nežiadúcu, mal by sa zbaviť odporu voči tej nežiaducej a nemal by sa nechať viesť túžbou po tej žiadúcej.“ ID458 „Keď človek okúsil lahodnú chuť, a niekedy aj nechutnú, nemal by sa oddávať lahodnej chuti s pripútanosťou, ani prejavovať nepriateľstvo voči tej nechutnej.“ ID459 „Keď nás zasiahne dotyk, nemali by sme sa nechať opájať potešením; a keď nás zasiahne bolesť, nemali by sme byť rozrušení. Mali by sme byť vyrovnaní voči potešeniu aj bolesti, ani k ničomu nelipnúť, ani sa proti ničomu nestaviť.“ ID460 „Bežní ľudia sú sužovaní vnemami rozmnožovania; ako vnímajúci sa rozmnožujú a podliehajú ich vplyvu. Keď človek rozptýli všetko, čo je vytvorené mysľou a zakorenené v domácom prostredí, kráča zakorenený v odriekaní.“ ID461 „Keď je myseľ takto dobre rozvinutá vo vzťahu k šiestim zmyslom, myseľ toho, kto je dotknutý, sa nikde nezakolíše. Keď prekonáte túžbu a nenávisť, mnísi, stanete sa tými, ktorí prekročili zrodenie a smrť.“ Prvá. ID462 „2. Rozprava s Mālukyaputtom“ ID463 „95. Vtedy sa ctihodný Mālukyaputta priblížil k Blahoslavenému… a povedal mu: ‚Ctihodný pane, bolo by dobré, keby mi Blahoslavený stručne vysvetlil Dhammu, aby som, keď si vypočujem Dhammu od Blahoslaveného, mohol prebývať osamote, v ústraní, bdelý, horlivý a odhodlaný.‘“ ID464 „‚No, Mālukyaputta, čo máme povedať mladým mníchom? Veď ty, mních, si starý, v pokročilom veku, zaťažený rokmi, dosiahol si poslednú etapu života, a napriek tomu žiadaš o stručné poučenie.‘“ ID465 „„Hoci som, ctihodný pane, starý, v pokročilom veku, zaťažený rokmi a dosiahol som poslednú fázu života, nech mi Blahoslavený stručne vysvetlí Dhammu, nech mi Dobro-odišlý stručne vysvetlí Dhammu. Možno by som pochopil význam slov Blahoslaveného. Možno by som sa stal dedičom učenia Blahoslaveného.““ ID466 „Čo si myslíš, Mālukyaputta? Pokiaľ ide o tie formy vnímané okom, ktoré sú neviditeľné, ktoré si nikdy predtým nevidel, ktoré nevidíš a pri ktorých ti nevzniká myšlienka: ‚Mal by som ich vidieť‘ – máš k nim nejakú túžbu, žiadostivosť alebo náklonnosť?“ „Určite nie, ctihodný pane.“ ID467 „„Čo sa týka tých zvukov, ktoré sú vnímateľné uchom, ktoré nie sú počuteľné, ktoré si nikdy predtým nepočul, ktoré nepočuješ a pri ktorých ti nevzniká myšlienka: ‚Mal by som ich počuť‘ – máš k nim nejakú túžbu, žiadostivosť alebo náklonnosť?“ „Určite nie, ctihodný pane.““ ID468 „„Pokiaľ ide o tie vône, ktoré možno vnímať nosom, ktoré nie sú cítiteľné, ktoré si nikdy predtým necítil, ktoré necítiš a pri ktorých ti nenapadá myšlienka: ‚Mal by som ich cítiť‘ – máš k nim nejakú túžbu, žiadostivosť alebo náklonnosť?“ „Určite nie, ctihodný pane.““ ID469 „„Pokiaľ ide o tie chute, ktoré možno vnímať jazykom, ktoré si neochutnal, ktoré si nikdy predtým neochutnal, ktoré teraz neochutnávaš a pri ktorých ti nevzniká myšlienka: ‚Mal by som ich ochutnať‘ – máš k nim nejakú túžbu, žiadostivosť alebo náklonnosť?“ „Určite nie, ctihodný pane.““ ID470 „„Pokiaľ ide o tie hmatateľné veci, ktoré sú vnímateľné telom, ktoré si sa nedotkol, ktorých si sa nikdy predtým nedotkol, ktorých sa nedotýkaš a pri ktorých ti nevzniká myšlienka: ‚Mal by som sa ich dotknúť‘ – máš k nim nejakú túžbu, žiadostivosť alebo náklonnosť?“ „Určite nie, ctihodný pane.““ ID471 „„Pokiaľ ide o tie mentálne javy, ktoré sú vnímané mysľou, ktoré nie sú vnímané, ktoré nikdy predtým neboli vnímané, ktoré nevnímaš a pri ktorých ti nevzniká myšlienka: ‚Mal by som ich vnímať‘ – máš k nim nejakú túžbu, žiadostivosť alebo náklonnosť?“ „Určite nie, ctihodný pane.““ ID472 „V tomto ohľade, Mālukyaputta, pokiaľ ide o veci videné, počuté, vnímané zmyslami a spoznané: vo videnom bude iba videné; v počutom iba počuté; vo vnímanom zmyslami iba vnímané zmyslami; v spoznanom iba spoznané. Keď, Mālukyaputta, pre teba, pokiaľ ide o veci videné, počuté, vnímané a spoznávané, vo videnom je iba videné, v počutom iba počuté, vo vnímanom iba vnímané a v spoznávanom iba spoznávané, potom, Mālukyaputta, nebudeš ‚tým‘. Keď nie si ‚tým‘, potom nebudeš ‚v tom‘. Keď nie si ‚v tom‘, potom, Mālukyaputta, nebudeš ani tu, ani tam, ani medzi týmito dvoma. To samo osebe je koniec utrpenia.““ ID473 „„Ctihodný pane, chápem podrobný význam toho, čo Blahoslavený stručne vyjadril takto:“ ID474 „Keď niekto uvidí formu, stratí bdelosť, ak sa sústredí na príjemný znak; s vášnivou mysľou prežíva pocity a zotrváva v pripútanosti k nim.“ ID475 „U neho sa znásobujú pocity, zrodené z foriem; chamtivosť a rozčúlenie napádajú jeho myseľ. Takto hromadiac utrpenie, hovorí sa, že je ďaleko od Nibbány.“ ID476 „Keď niekto počuje zvuk, stráca bdelosť ten, kto sa sústreďuje na príjemný znak; s vášnivou mysľou prežíva pocity a zotrváva v pripútanosti k nemu.“ ID477 „U neho sa znásobujú pocity, zrodené zo zvukov; chamtivosť a rozrušenie napádajú jeho myseľ. Keď takto hromadí utrpenie, hovorí sa, že je ďaleko od Nibbány.“ ID478 „Keď niekto zacítil vôňu, stratí bdelosť ten, kto sa sústredí na príjemný podnet; s vášnivou mysľou prežíva pocity a zotrváva v pripútanosti k nim.“ ID479 „U neho sa znásobujú pocity, zrodené z vôní; chamtivosť a rozrušenie napádajú jeho myseľ. Keď takto hromadí utrpenie, hovorí sa, že je ďaleko od Nibbány.“ ID480 „Keď niekto ochutná chuť, stratí sa mu bdelosť, ak sa sústredí na príjemný znak; s vášnivou mysľou prežíva pocity a zotrváva v pripútanosti k nim.“ ID481 „U neho sa znásobujú pocity, zrodené z chutí; chamtivosť a rozrušenie napádajú jeho myseľ. Keď takto hromadí utrpenie, hovorí sa, že je ďaleko od Nibbány.“ ID482 „Keď sa dotkne hmotného, stratí sa všímavosť toho, kto sa sústreďuje na príjemný znak; s vášnivou mysľou človek vníma a zotrváva, lipnúc na ňom.“ ID483 „U neho sa pocity znásobujú, mnohonásobne, zrodené z hmotných vecí; chamtivosť a rozrušenie napádajú jeho myseľ. Takto hromadiac utrpenie, hovorí sa, že je ďaleko od Nibbány.“ ID484 „Keď spozná mentálny jav, stratí sa všímavosť toho, kto sa sústredí na príjemný znak; s vášnivou mysľou prežíva pocity a zotrváva v pripútanosti k nemu.“ ID485 „U neho sa pocity znásobujú, mnohonásobne, zrodené z mentálnych javov; chamtivosť a rozrušenie napádajú jeho myseľ. Keď takto hromadí utrpenie, hovorí sa, že je ďaleko od Nibbány.“ ID486 „Nie je ovládaný vášňou voči tvarom; keď vidí tvar, je bdelý. S nezaujatou mysľou vníma a nezotrváva v pripútanosti k nemu.“ ID487 „Čo sa týka toho, kto vidí tvar a sústreďuje sa na pocit, utrpenie je zničené, nehromadí sa. Takto sa správa, keď je bdelý. O tom, kto takto nenahromadí utrpenie, sa hovorí, že je blízko k Nibbáne.“ ID488 „Nie je ovplyvnený zvukmi; keď počuje zvuk, je bdelý. S nezaujatou mysľou vníma a nezotrváva v pripútanosti k nemu.“ ID489 „Čo sa týka toho, kto počuje zvuk a venuje pozornosť pocitu, utrpenie je zničené, nenahromadí sa. Tak sa správa, keď je bdelý. O tom, kto takto nenahromadí utrpenie, sa hovorí, že je blízko k Nibbáne.“ ID490 „Nie je unesený vôňami; keď zacítil vôňu, je bdelý. S nezaujatou mysľou vníma a nezotrváva v pripútanosti k nej.“ ID491 „Čo sa týka toho, kto vníma vôňu a venuje pozornosť pocitu, utrpenie je zničené, nehromadí sa. Tak sa správa, keď je bdelý. O tom, kto takto nehromadí utrpenie, sa hovorí, že je blízko k Nibbáne.“ ID492 „Nie je ovplyvnený chuťami; keď ochutná chuť, je bdelý. S nezaujatou mysľou vníma a nezotrváva v pripútanosti k nej.“ ID493 „„Čo sa týka toho, kto vníma chuť a sústreďuje sa na tento pocit, utrpenie je zničené, nehromadí sa. Takto sa správa ten, kto je bdelý. O tom, kto takto nehromadí utrpenie, sa hovorí, že je blízko nibbány.““ ID494 „Nie je ovládaný zmyslovými vnemami; keď sa dotkne zmyslového vnemu, je bdelý. S nezaujatou mysľou vníma a nelipne na ňom.“ ID495 „Pre toho, kto sa dotkne hmotného javu a upriami pozornosť na pocit, utrpenie je zničené, nehromadí sa. Takto, s bdelosťou, sa správa. O tom, kto takto nehromadí utrpenie, sa hovorí, že je blízko nibbány.“ ID496 „Nie je ovládaný duševnými javmi; keď spozná duševný jav, je bdelý. S nezaujatou mysľou vníma a nelipne na ňom.“ ID497 „Pre toho, kto spozná duševný jav a vníma ho, je utrpenie zničené, nehromadí sa. Takto, keď je bdelý, sa správa. O tom, kto takto nehromadí utrpenie, sa hovorí, že je blízko nibbány.““ ID498 „‚Ctihodný pane, podrobne chápem význam toho, čo Blahoslavený takto stručne povedal.‘ ‚Dobré, dobré, Mālukyaputta! Je dobré, že ty, Mālukyaputta, podrobne chápeš význam toho, čo som stručne povedal—‘“ ID499 „Keď niekto uvidí formu, stratí bdelosť, ak sa sústredí na príjemný znak. S vášnivou mysľou prežíva pocity a zostáva k nim pripútaný.“ ID500 „U neho narastá množstvo pocitov zrodených z foriem; jeho myseľ napádajú chamtivosť a rozčúlenie. O tom, kto takto hromadí utrpenie, sa hovorí, že nibbána je pre neho vzdialená. …a tak ďalej…“ ID501 „Nie je ovládaný duševnými javmi; keď spozná duševný jav, je všímavý. S nezaujatou mysľou prežíva pocity a nelipne na nich.“ ID502 „Pre toho, kto spozná mentálny jav a uchýli sa k pocitu, je utrpenie zničené, nehromadí sa. Takto, s bdelosťou, sa správa. O tom, kto takto nehromadí utrpenie, sa hovorí, že je blízko k Nibbáne.“ ID503 „Mālukyaputta, význam toho, čo som stručne uviedol, by sa mal podrobne chápať takto.“ ID504 „Potom ctihodný Mālukyaputta, potešený a súhlasiaci so slovami Blahoslaveného, vstal zo svojho miesta, vzdal úctu Blahoslavenému, obišiel ho a odišiel. Potom, keď pobýval osamote, v ústraní, bdelý, horlivý a odhodlaný, ctihodný Mālukyaputta o niečo neskôr, keď si to sám uvedomil priamym poznaním, dosiahol a prebýval v tom neprekonateľnom vrchole svätého života, pre ktorý sa členovia kmeňa správne vzdávajú domáceho života a vstupujú do bezdomovectva. Priamo poznal: „Zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie.“ A ctihodný Mālukyaputta sa stal jedným z arahantov. Druhý.“ ID505 „3. 3. Rozprava o vlastnosti úpadku“ ID506 „96. ‚Mnísi, naučím vás vlastnosti úpadku, vlastnosti neúpadku a šesť základov zvládnutia. Počúvajte to. A ako, mnísi, existuje vlastnosť úpadku? Tu, mnísi, keď mních vidí okom formu, vznikajú zlé, nezdravé, rozptýlené myšlienky spojené s pútami. Ak tento mních s nimi súhlasí, nezanechá ich, nerozptýli ich, neukončí ich a neprivádza ich do neexistencie, mal by si tento mních uvedomiť: ‚Upádam z blahodárnych vlastností.‘ Lebo toto nazval Blahoslavený ‚upadkom‘. … a tak ďalej…“ ID507 „„Okrem toho, mnísi, keď mních ochutná chuť jazykom… a tak ďalej… Okrem toho, mnísi, keď mních vníma predmet mysľou, vznikajú zlé, nezdravé, blúdiace myšlienky spojené s pútami. Ak s nimi tento mních súhlasí, nezanechá ich, nerozptýli ich, neskončí s nimi a neprivádza ich do neexistencie, mal by si tento mních uvedomiť: ‚Odkláňam sa od blahodárnych vlastností.‘ Lebo toto nazval Blahoslavený ‚odklonom‘. Takto, mnísi, existuje vlastnosť odklonu.““ ID508 „A ako, mnísi, existuje vlastnosť neupadania? Tu, mnísi, keď mních vidí okom nejakú formu, vznikajú zlé, nezdravé, blúdiace myšlienky spojené s pútami. Ak s nimi tento mních nesúhlasí, ale opustí ich, rozptýli ich, ukončí ich a privedie ich do neexistencie, mal by si tento mních uvedomiť: ‚Neupadám z blahodárnych vlastností.‘ Lebo toto nazval Blahoslavený ‚neupadnutím‘. …a tak ďalej…“ ID509 „„Okrem toho, mnísi, keď mních ochutná chuť jazykom… a tak ďalej… Okrem toho, mnísi, keď mních vníma predmet mysľou, vznikajú zlé, nezdravé, blúdiace myšlienky spojené s pútami. Ak s nimi tento mních nesúhlasí, ale opustí ich, rozptýli ich, ukončí ich a privedie ich do neexistencie, mal by si tento mních uvedomiť: ‚Neodkláňam sa od blahodárnych vlastností.‘ Lebo toto nazval Blahoslavený ‚neodkláňaním sa‘. Takto, mnísi, existuje vlastnosť neodkláňania sa.““ ID510 „A čo, mnísi, sú tie šesť základov zvládnutia? Tu, mnísi, keď mních vidí okom formu, nevznikajú zlé, nezdravé, rozptýlené myšlienky spojené s pútami. Ten mních by si mal uvedomiť: ‚Tento zmyslový základ bol zvládnutý.‘ Lebo toto nazval Blahoslavený ‚základom zvládnutia‘. …a tak ďalej… Okrem toho, mnísi, keď mních spozná predmet mysle mysľou, nevznikajú zlé, nezdravé, blúdiace myšlienky spojené s pútami. Ten mních by si mal uvedomiť: ‚Toto zmyslové základňa bola zvládnutá.‘ Lebo to Blahoslavený nazval ‚základňou zvládnutia‘. Tieto, mnísi, sa nazývajú šesť základní zvládnutia.“ Tretia. ID511 „4. 4. Rozprava o tom, kto prebýva bez bdelosti“ ID512 „97. ‚Mnísi, poučím vás o tom, kto prebýva bez bdelosti, a o tom, kto prebýva s bdelosťou. Počúvajte to. A ako, mnísi, človek prebýva bez bdelosti? U mnícha, ktorý žije s nezvládnutou zrakovou schopnosťou, je myseľ znečistená nečistotami týkajúcimi sa foriem vnímaných zrakom. U toho, kto má znečistenú myseľ, nie je prítomná radosť. Keď chýba radosť, chýba aj blaženosť. Keď chýba blaženosť, chýba aj pokoj. Keď chýba pokoj, je tu utrpenie. U toho, kto trpí, sa myseľ nedokáže sústrediť. Keď myseľ nie je sústredená, neprejavujú sa blahodárne stavy. V dôsledku neprejavovania sa blahodárnych stavov sa človek považuje za žijúceho bez bdelosti. … Pre mnícha, ktorý žije s nezvládnutou zmyslovou schopnosťou jazyka, je myseľ znečistená nečistotami týkajúcimi sa chutí vnímaných jazykom; pre toho, koho myseľ je znečistená… sa človek považuje za žijúceho bez bdelosti. … Pre mnícha, ktorý žije s nezvládnutou schopnosťou mysle, je myseľ znečistená nečistotami týkajúcimi sa mentálnych objektov vnímaných mysľou. U toho, koho myseľ je znečistená, nie je prítomná radosť. Keď chýba radosť, chýba aj blaženosť. Keď chýba blaženosť, chýba aj pokoj. Keď chýba pokoj, nastáva utrpenie. Pre toho, kto trpí, sa myseľ nezosústreďuje. Keď sa myseľ nezosústreďuje, neprejavujú sa blahodárne stavy. V dôsledku neprejavovania sa blahodárnych stavov sa človek považuje za žijúceho bez bdelosti. Takto, mnísi, človek žije bez bdelosti.“ ID513 „A ako, mnísi, človek žije s bdelosťou? U mnícha, ktorý žije so zdržanlivým zrakom, myseľ nie je znečistená nečistotami týkajúcimi sa foriem vnímaných zrakom. U toho, koho myseľ nie je znečistená, vzniká radosť. U toho, kto je radostný, vzniká blaženosť. U toho, kto má myseľ plnú blaženosti, sa telo upokojí. Ten, kto má upokojené telo, žije šťastne. U toho, kto je šťastný, sa myseľ sústredí. Keď je myseľ sústredená, prejavujú sa blahodárne stavy. Vďaka prejavu blahodárnych stavov sa človek považuje za žijúceho s bdelosťou. … U mnícha, ktorý žije so zdržanlivou zmyslovou schopnosťou jazyka, myseľ nie je znečistená… človek sa považuje za žijúceho s bdelosťou. Pre mnícha, ktorý žije so zdržanlivou mysľou, myseľ nie je znečistená nečistotami týkajúcimi sa mentálnych objektov, ktoré myseľ vníma; u toho, kto má myseľ neznečistenú, vzniká radosť. U toho, kto je radostný, vzniká blaženosť. U toho, kto má blaženú myseľ, sa telo upokojí. Ten, kto má upokojené telo, žije šťastne. Pre toho, kto je šťastný, sa myseľ stáva sústredenou. Keď je myseľ sústredená, prejavujú sa blahodárne stavy. Vďaka prejavu blahodárnych stavov sa človek považuje za žijúceho s bdelosťou. Takto, mnísi, človek žije s bdelosťou.“ Štvrtá.“ ID514 „5. Rozprava o zdržanlivosti“ ID515 „98. ‚Mnísi, naučím vás zdržanlivosti a nezdržanlivosti. Počúvajte to. A ako, mnísi, existuje nezdržanlivosť? Existujú, mnísi, formy vnímané okom, ktoré sú žiaduce, príjemné, lahodné, krásnej povahy, spojené so zmyslovou túžbou a vyvolávajúce žiadostivosť. Ak sa mních z nich teší, víta ich a zostáva k nim pripútaný, mal by si to tento mních vysvetliť takto: ‚Odkláňam sa od blahodárnych stavov.‘ Lebo toto označil Blahoslavený za úpadok. … Existujú, mnísi, chute vnímané jazykom… … Existujú, mnísi, mentálne objekty vnímané mysľou, ktoré sú žiaduce, príjemné, lahodné, krásnej povahy, spojené so zmyslovou túžbou a vyvolávajúce žiadostivosť. Ak sa mních z nich teší, víta ich a zostáva k nim pripútaný, mal by si to pochopiť takto: ‚Odkláňam sa od blahodárnych stavov.‘ Lebo práve o tom hovoril Blahoslavený ako o úpadku. Takto, mnísi, existuje nezdržanlivosť.““ ID516 „„A ako, mnísi, existuje zdržanlivosť? Existujú, mnísi, tvary vnímané okom, ktoré sú žiaduce, príjemné, lahodné, krásnej povahy, spojené so zmyslovou túžbou a vyvolávajúce žiadostivosť. Ak sa mních z nich neteší, neprivíta ich a nezostáva k nim pripútaný, mal by to tento mních chápať takto: ‚Neodkláňam sa od blahodárnych stavov.‘ Lebo práve o tom hovoril Blahoslavený ako o neupadnutí. … Existujú, mnísi, chute, ktoré vníma jazyk… … Existujú, mnísi, mentálne objekty, ktoré vníma myseľ, ktoré sú žiaduce, príjemné, lahodné, krásnej povahy, spojené so zmyslovou túžbou a vyvolávajúce žiadostivosť. Ak sa mních z nich neteší, neprivíta ich a nezostáva k nim pripútaný, mal by to tento mních chápať takto: ‚Neupadám z blahodárnych stavov.‘ Lebo o tom hovoril Blahoslavený ako o neupadnutí. Takto, mnísi, existuje zdržanlivosť.“ Piata.“ ID517 „6. Rozprava o sústredení“ ID518 „99. ‚Mnísi, rozvíjajte sústredenie. Mních so sústredením, mnísi, chápe veci tak, ako skutočne sú. A čo chápe tak, ako skutočne je? Chápe tak, ako skutočne je: ‚Oko je pominuteľné.‘ Chápe tak, ako skutočne je: ‚Formy sú pominuteľné.‘ Chápe tak, ako skutočne je: ‚Očné vedomie je pominuteľné.‘ Chápe tak, ako skutočne je: ‚Očný kontakt je pominuteľný.‘ Chápe to tak, ako to skutočne je: ‚Akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený zrakovým kontaktom – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten je nestály.‘ … Chápe to tak, ako to skutočne je: ‚Myseľ je nestála.‘ Chápe to tak, ako to skutočne je: ‚Mentálne javy sú nestále.‘ Chápe to tak, ako to skutočne je: ‚Vedomie mysle je nestále.‘ Chápe to tak, ako to skutočne je: „Kontakt mysle je pominuteľný.“ Chápe to tak, ako to skutočne je: „Akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom mysle – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten je pominuteľný.“ Mnísi, rozvíjajte sústredenie. Sústredený mních, mnísi, chápe to tak, ako to skutočne je.“ Šiesty.“ ID519 „7. Rozprava o ústraní“ ID520 „100. ‚Mnísi, venujte sa úsiliu v ústraní. Mních v ústraní, mnísi, chápe veci tak, ako skutočne sú. A čo chápe tak, ako skutočne je? Chápe tak, ako to skutočne je: ‚Oko je nestále.‘ Chápe to tak, ako to skutočne je: ‚Formy sú nestále.‘ Chápe to tak, ako to skutočne je: ‚Očné vedomie je nestále.‘ Chápe to tak, ako to skutočne je: ‚Očný kontakt je nestály.‘ Chápe to tak, ako to skutočne je: ‚Akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený očným kontaktom – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten je nestály.‘ … Rozumie tomu tak, ako to skutočne je: „Akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom mysle – či už je príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten je nestály.“ Mnísi, venujte sa tomuto úsiliu v ústraní. Mních žijúci v ústraní, mnísi, chápe veci tak, ako skutočne sú.““ ID521 „8. Prvá reč o tom, čo nie je vaše“ ID522 „101. ‚Mnísi, zanechajte to, čo nie je vaše. Keď to zanecháte, bude to pre vaše blaho a šťastie. A čo, mnísi, nie je vaše? Oko, mnísi, nie je vaše. Zanechajte ho. Keď ho zanecháte, bude to pre vaše blaho a šťastie. Obrazy nie sú vaše. Zanechajte ich. Keď sa ich zbavíte, bude to pre vaše blaho a šťastie. Vedomie zraku nie je vaše. Zbavte sa ho. Keď sa ho zbavíte, bude to pre vaše blaho a šťastie. Zrakový kontakt nie je váš. Zbavte sa ho. Keď sa ho zbavíte, bude to pre vaše blaho a šťastie. Akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený zrakovým kontaktom – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – ani ten nie je váš. Zbavte sa ho. Keď sa toho zbavíš, bude to pre tvoje blaho a šťastie. Ucho nie je tvoje. Zbav sa ho. Keď sa toho zbavíš, bude to pre tvoje blaho a šťastie. Zvuky nie sú tvoje. Zbav sa ich. Keď sa ich zbavíš, bude to pre tvoje blaho a šťastie. Ušné vedomie nie je tvoje. Zbav sa ho. Keď sa toho zbavíš, bude to pre tvoje blaho a šťastie. Ušný kontakt nie je tvoj. Zbav sa ho. Keď sa toho zbavíš, bude to pre tvoje blaho a šťastie. Akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom s ušami – či už príjemný, bolestivý alebo ani bolestivý, ani príjemný – ani ten nie je tvoj. Zbav sa ho. Keď sa toho zbavíš, bude to pre tvoje blaho a šťastie. Nos nie je tvoj. Zbav sa ho. Keď sa toho zbavíš, bude to pre tvoje blaho a šťastie. Vône nie sú tvoje. Zbav sa ich. Keď sa ich zbavíš, bude to pre tvoje blaho a šťastie. Vedomie nosa nie je tvoje. Zbav sa ho. Keď sa ho zbavíš, bude to pre tvoje blaho a šťastie. Kontakt nosa nie je tvoj. Zbav sa ho. Keď sa ho zbavíš, bude to pre tvoje blaho a šťastie. Akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom nosa – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – ani ten nie je tvoj. Zbav sa ho. Keď sa ho zbavíš, bude to pre tvoje blaho a šťastie.“ ID523 „Jazyk nie je tvoj. Zbav sa ho. Keď sa ho zbavíš, bude to pre tvoje blaho a šťastie. Chute nie sú tvoje. Zbav sa ich. Keď sa ich zbavíš, bude to pre tvoje blaho a šťastie. Vedomie jazyka nie je tvoje. Zbav sa ho. Keď sa ho zbavíš, bude to pre tvoje blaho a šťastie. Dotyk jazyka nie je tvoj. Zbav sa ho. Keď sa ho zbavíš, bude to pre tvoje blaho a šťastie. Čokoľvek, čo vzniká pod vplyvom dotyku jazyka – či už je to príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý pocit – ani to nie je tvoje. Zbav sa toho. Keď sa toho zbavíš, bude to pre tvoje blaho a šťastie. …“ ID524 „Myseľ nie je tvoja. Zriekni sa jej. Keď sa jej zriekneš, bude to pre tvoje blaho a šťastie. Mentálne objekty nie sú tvoje. Zriekni sa ich. Keď sa ich zriekneš, bude to pre tvoje blaho a šťastie. Vedomie mysle nie je tvoje. Zriekni sa ho. Keď sa ho zriekneš, bude to pre tvoje blaho a šťastie. Duševný kontakt nie je váš. Zrieknite sa ho. Keď sa ho zrieknete, bude to pre vaše blaho a šťastie. Akýkoľvek pocit – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý –, ktorý vzniká podmienený duševným kontaktom, ani ten nie je váš. Zrieknite sa ho. Keď sa ho zrieknete, bude to pre vaše blaho a šťastie.“ ID525 „Predstavte si, mnísi, že by ľudia odniesli, spálili alebo naložili podľa vlastného uváženia trávu, drevo, konáre a listy v tomto Jétovom háji, napadlo by vám: ‚Ľudia nás odnášajú, pália alebo s nami naložia podľa vlastného uváženia‘?“ ID526 „Určite nie, ctihodný pane.“ ID527 „Z akého dôvodu?“ ID528 „Pretože, ctihodný pane, to nie je ani naše ja, ani to, čo patrí k nášmu ja.“ ID529 „Rovnako tak, mnísi, oko nie je vaše. Opustite ho. Keď ho opustíte, bude to pre vaše blaho a šťastie. Tvary nie sú vaše… zrakové vedomie… zrakový kontakt… Akýkoľvek pocit – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý –, ktorý vzniká podmienený kontaktom mysle, ani ten nie je váš. Zrieknite sa ho. Keď sa ho zrieknete, bude to pre vaše blaho a šťastie.““ ID530 „9. Druhá reč o tom, čo nie je vaše“ ID531 „102. ‚Mnísi, čokoľvek nie je vaše, opustite to. Keď to opustíte, bude to pre vaše blaho a šťastie. A čo, mnísi, nie je vaše? Oko, mnísi, nie je vaše. Opustite ho. Keď ho opustíte, bude to pre vaše blaho a šťastie. Formy nie sú vaše. Zrieknite sa ich. Keď sa ich zrieknete, bude to pre vaše blaho a šťastie. Očné vedomie nie je vaše. Zrieknite sa ho. Keď sa ho zrieknete, bude to pre vaše blaho a šťastie. Očný kontakt nie je váš. Zrieknite sa ho. Keď sa ho zrieknete, bude to pre vaše blaho a šťastie. … Akýkoľvek pocit – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý –, ktorý vzniká podmienený kontaktom mysle, ani ten nie je tvoj. Zriekni sa ho. Keď sa ho zriekneš, bude to pre tvoje blaho a šťastie. Čokoľvek, mnísi, nie je tvoje, zriekni sa toho. Keď sa toho zriekneš, bude to pre tvoje blaho a šťastie.“ Deviata.“ ID532 „10. Udaka Sutta“ ID533 „103. ‚Mnísi, Udaka, syn Rāmu, hovorieval tieto slová: „Ja som určite ten, kto vie, ja som určite ten, kto všetko premohol, ja som určite vykopal nevykopaný koreň vredy.“ Ale, mnísi, Udaka, syn Rāmu, hoci sám nie je poznávateľom, hovorí: ‚Som poznávateľ‘; hoci sám nie je vševládcom, hovorí: ‚Som vševládca‘; keďže koreň vredy nie je vykopaný, hovorí: ‚Koreň vredy som vykopal ja.‘ Tu, mnísi, by mních, ktorý hovorí správne, povedal: ‚Som určite ten, kto vie, som určite ten, kto všetko premohol, určite som vykopal nevykopaný koreň vredy.‘“ ID534 „A ako, mnísi, je niekto poznávateľom? Keď, mnísi, mních skutočne pochopí vznik, zánik, potešenie, nebezpečenstvo a únik v súvislosti so šiestimi základmi kontaktu, vtedy, mnísi, je mních poznávateľom.“ ID535 „A ako, mnísi, je mních vševládcom? Keď, mnísi, mních, ktorý skutočne pochopil vznik, zánik, potešenie, nebezpečenstvo a únik v súvislosti so šiestimi základmi kontaktu, je oslobodený bez pripútanosti, vtedy, mnísi, je mních vševládcom.“ ID536 „A ako, mnísi, je to, že mníchovi je vykopaný nevykopaný koreň vredy? ‚Vreda‘, mnísi, je označenie pre toto telo zložené zo štyroch veľkých živlov, zrodené z matky a otca, živené ryžou a kašou, podliehajúce nestálosti, treniu a masáži, rozpadaniu sa a rozpúšťaniu. ‚Koreň vredy‘, mnísi, je označenie pre túžbu. Keď, mnísi, mních opustí túžbu, jej koreň je odrezaný, zmenený na pahýľ palmy, zničený, takže už nie je vystavený budúcemu vzniku; vtedy, mnísi, je pre toho mnícha vykopaný nevykopaný koreň vredy.“ ID537 „Mnísi, Udaka, syn Rāmu, hovorieval tieto slová: ‚Ja som určite ten, kto vie, ja som určite ten, kto všetko premohol, ja som určite vykopal nevykopaný koreň vredy.‘ Ale, mnísi, Udaka, syn Rāmu, hoci sám nie je poznávateľom, hovorí: ‚Som poznávateľ‘; hoci sám nie je vševládcom, hovorí: ‚Som vševládca‘; keďže koreň vredy je nevykorenený, hovorí: ‚Koreň vredy som vykorenenil ja.‘ Tu, mnísi, by mních, ktorý hovorí správne, povedal: ‚Som nepochybne ten, kto vie, som nepochybne ten, kto všetko premohol, nepochybne som vykopal nevykopaný koreň vredy.‘“ Desiata. ID538 „Kapitola Saḷa, piata, je ukončená.“ ID539 „Zhrnutie je nasledovné:“ ID540 „Dve Saṃgayha, Parihāna, Pamādavihārī a Saṃvara; Samādhi, Paṭisallāna, dve Na Tumhākaṃ a Udaka.“ ID541 „Druhá skupina päťdesiatich v kapitole o šiestich zmyslových základniach je dokončená.“ ID542 „Zhrnutie kapitol je nasledovné:“ ID543 „Avijjā, Migajāla, Gilāna a Channa ako štvrtá; spolu s kapitolou Saḷa to dáva päťdesiat. Toto je druhá skupina päťdesiatich.“ ID544 „Prvá stovka.“ ID545 „11. Kapitola o oslobodení od pút“ ID546 „1. Sutta o oslobodení od pút“ ID547 „104. V Sāvatthī. ‚Mnísi, naučím vás výklad Dhammy o oslobodení od jóg. Počúvajte ho. A čo, mnísi, je výklad Dhammy o oslobodení od jóg? Existujú, mnísi, formy vnímané okom – žiaduce, príjemné, potešujúce, milé, spojené so zmyslovou túžbou, lákavé. Tieto boli Tathāgatom opustené, odrezané pri koreni, zmenené na niečo podobné pahýľu palmy, dovedené do neexistencie a majú takú povahu, že sa v budúcnosti už znovu nevynoria. A kvôli ich opusteniu učil usilovanie; preto sa Tathāgata nazýva ‚ten, kto je v bezpečí pred jógami‘. … Existujú, mnísi, mentálne javy vnímané mysľou – žiaduce, príjemné, potešujúce, milé, spojené so zmyslovou túžbou, lákavé. Tieto boli Tathāgatom opustené, odrezané pri koreni, zredukované na pahýľ palmy, privedené do neexistencie a majú takú povahu, že sa v budúcnosti už znovu neobjaví. A kvôli ich opusteniu učil usilovanie; preto sa Tathāgata nazýva ‚ten, kto je v bezpečí pred jógami‘. Toto, mnísi, je výklad Dhammy o bezpečnosti pred jógami.“ Prvá. ID548 „2. Sutta o pripútanosti“ ID549 „105. ‚Mnísi, keď niečo existuje, pri pripútanosti k čomu vzniká vnútorná radosť a bolesť?‘“ ID550 „‚Ctihodný pane, naše učenie je zakorenené v Blahoslavenom…‘“ ID551 „‚Mnísi, keď existuje oko, pri pripútanosti k oku vzniká vnútorná radosť a bolesť. …Keď existuje myseľ, vnútorná radosť a bolesť vznikajú pripútaním sa k mysli. Čo si myslíte, mnísi, je oko trvalé alebo nestále?““ ID552 „‚Nestále, ctihodný pane.‘“ ID553 „‚Ale je to, čo je nestále, utrpením alebo šťastím?‘“ ID554 „‚Utrpením, ctihodný pane.‘“ ID555 „Ale pokiaľ ide o to, čo je nestále, utrpením a podlieha zmene, mohli by vnútorné potešenie a bolesť vzniknúť bez pripútanosti k tomu?“ ID556 „Určite nie, ctihodný pane.“ … ID557 „Je jazyk trvalý alebo nestály?“ ID558 „Nestály, ctihodný pane.“ ID559 „Ale je to, čo je nestále, utrpením alebo šťastím?“ ID560 „Utrpením, ctihodný pane.“ ID561 „Ale pokiaľ ide o to, čo je nestále, utrpením a podlieha zmene, mohli by vnútorné potešenie a bolesť vzniknúť bez pripútanosti k tomu?“ ID562 „Určite nie, ctihodný pane.“ …“ ID563 „Je myseľ trvalá alebo nestála?“ ID564 „Nestála, ctihodný pane.“ ID565 „Ale je to, čo je nestále, utrpením alebo šťastím?“ ID566 „Utrpením, ctihodný pane.“ ID567 „Ale pokiaľ ide o to, čo je nestále, utrpením a podlieha zmene, mohli by vnútorné potešenie a bolesť vzniknúť bez pripútanosti k tomu?“ ID568 „„Určite nie, ctihodný pane.““ ID569 „„Keď to takto vidí, mnísi, poučený ušľachtilý žiak sa znechutí zrakom… znechutí sa mysľou. Keď je znechutený, stáva sa bezvášnivým. Vďaka bezvášnivosti je oslobodený. Keď je oslobodený, vzniká poznanie: ‚Som oslobodený.‘ Pochopí: ‚Zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie.‘“ ID570 „3. Rozprava o vzniku utrpenia“ ID571 „106. „Mnísi, budem vás učiť o vzniku a zániku utrpenia. Počúvajte to. A čo, mnísi, je vznik utrpenia? V závislosti od oka a foriem vzniká zrakové vedomie. Spojenie týchto troch je kontakt. Podmienené kontaktom vzniká pocit; podmienená pocitom vzniká túžba. To je vznik utrpenia. … V závislosti od jazyka a chutí vzniká jazykové vedomie. Spojenie týchto troch je kontakt. Podmienené kontaktom vzniká pocit; podmienená pocitom vzniká túžba. Toto je vznik utrpenia. … V závislosti od mysle a mentálnych objektov vzniká vedomie mysle. Spojenie týchto troch je kontakt. Podmienené kontaktom vzniká pocit; podmienená pocitom vzniká túžba. Toto, mnísi, je skutočne vznik utrpenia.““ ID572 „A čo, mnísi, je to zánik utrpenia? V závislosti od oka a tvarov vzniká zrakové vedomie. Spojenie týchto troch je kontakt. Podmienené kontaktom vzniká pocit; podmienená pocitom vzniká túžba. Prostredníctvom úplného zaniknutia a ukončenia práve tejto túžby dochádza k ukončeniu lipnutia; prostredníctvom ukončenia lipnutia dochádza k ukončeniu existencie; prostredníctvom ukončenia existencie dochádza k ukončeniu zrodu; prostredníctvom ukončenia zrodu zanikajú starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, žiaľ a beznádej. Takto dochádza k ukončeniu celej tejto masy utrpenia. Toto je ukončenie utrpenia. … V závislosti od jazyka a chutí vzniká vedomie jazyka… … V závislosti od mysle a mentálnych objektov vzniká vedomie mysle. Spojenie týchto troch je kontakt. Podmienené kontaktom vzniká pocit; podmienená pocitom vzniká túžba. Prostredníctvom úplného vytratenia a zániku práve tejto túžby dochádza k zániku lipnutia; prostredníctvom zániku lipnutia dochádza k zániku existencie; prostredníctvom zániku existencie dochádza k zániku zrodu; prostredníctvom zániku zrodu, starnutia a smrti zanikajú smútok, nárek, bolesť, žiaľ a beznádej. Takto dochádza k zániku celej tejto masy utrpenia. „To, mnísi, je skutočne zánik utrpenia.““ ID573 „4. Rozprava o vzniku sveta“ ID574 „107. ‚Mnísi, budem vás učiť o vzniku a zániku sveta. Počúvajte to. A čo, mnísi, je vznik sveta? V závislosti od oka a foriem vzniká očné vedomie. Spojenie týchto troch je kontakt. Podmienené kontaktom vzniká pocit; podmienená pocitom vzniká túžba; podmienená túžbou vzniká lipnutie; podmienená lipnutím vzniká existencia; podmienená existenciou vzniká zrodenie; podmienené zrodením vzniká starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, žiaľ a beznádej. Toto, mnísi, je skutočne vznik sveta. … V závislosti od jazyka a chutí vzniká jazykové vedomie… … V závislosti od mysle a mentálnych objektov vzniká vedomie mysle. Spojenie týchto troch je kontakt. Podmienené kontaktom vzniká pocit; podmienená pocitom vzniká túžba; podmienená túžbou vzniká pripútanosť; podmienená pripútanosťou vzniká existencia; podmienená existenciou vzniká zrodenie; podmienené zrodením vznikajú starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, žiaľ a beznádej. Toto, mnísi, je skutočne vznik sveta.““ ID575 „A čo, mnísi, je zánik sveta? V závislosti od oka a foriem vzniká zrakové vedomie. Stretnutie týchto troch je kontakt. Podmienené kontaktom vzniká pocit; podmienená pocitom vzniká túžba. Prostredníctvom úplného zaniknutia a ukončenia práve tejto túžby ustáva lipnutie; prostredníctvom ukončenia lipnutia ustáva existencia; prostredníctvom ukončenia existencie ustáva zrodenie; prostredníctvom ukončenia zrodenia ustávajú starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, žiaľ a beznádej. Takto je ukončenie celej tejto masy utrpenia. Toto, mnísi, je skutočne ukončenie sveta. … V závislosti od jazyka a chutí… … V závislosti od mysle a mentálnych objektov vzniká vedomie mysle. Stretnutie týchto troch je kontakt. Podmienené kontaktom vzniká pocit; podmienená pocitom vzniká túžba. Prostredníctvom úplného vytratenia a zániku práve tejto túžby zaniká pripútanosť; prostredníctvom zániku pripútanosti… Takto dochádza k zániku celej tejto masy utrpenia. Toto, mnísi, je skutočne zánik sveta.“ Štvrtá.“ ID576 „5. Rozprava o ‚Som nadradený‘“ ID577 „108. ‚Mnísi, keď niečo existuje, k čomu sa pripútaním, k čomu sa lipnutím vzniká pýcha ako: ‚Som nadradený‘, alebo ‚Som rovný‘, alebo ‚Som podradený‘?‘“ ID578 „‚Ctihodný pane, pre nás majú učenia ako svoj koreň Blahoslaveného.‘“ ID579 „‚Mnísi, keď existuje oko, pri lipnutí na oku, pri pridržiavaní sa oka vzniká pýcha: ‚Som nadradený‘, alebo ‚Som rovný‘, alebo ‚Som podradený‘. … Keď existuje jazyk… keď existuje myseľ, pri lipnutí na mysli, pri pridržiavaní sa mysle vzniká pýcha: ‚Som nadradený,“ alebo „Som rovný,“ alebo „Som podradený.“ Čo si myslíte, mnísi, je oko trvalé alebo nestále?““ ID580 „„Nestále, ctihodný pane.““ ID581 „„Ale to, čo je nestále, je to utrpenie alebo šťastie?““ ID582 „„Utrpenie, ctihodný pane.““ ID583 „Ale to, čo je nestále, utrpením a podlieha zmene – bez pripútanosti k tomu, vznikla by pýcha v podobe: ‚Som nadradený‘, alebo ‚Som rovný‘, alebo ‚Som podradený‘?“ ID584 „Určite nie, ctihodný pane. … Je jazyk… je telo trvalé alebo nestále?“ ID585 „„Netrvalé, ctihodný pane.“ …“ ID586 „„Je myseľ trvalá alebo netrvalá?““ ID587 „„Netrvalá, ctihodný pane.““ ID588 „„Ale to, čo je netrvalé, je to utrpenie alebo šťastie?““ ID589 „Utrpenie, ctihodný pane.“ ID590 „Ale to, čo je nestále, utrpením a podlieha zmene – bez pripútanosti k tomu, vznikla by pýcha typu: ‚Som nadradený‘, alebo ‚Som rovný‘, alebo ‚Som podradený‘?“ ID591 „Určite nie, ctihodný pane.“ ID592 „Keď to takto vidí, mnísi, učený ušľachtilý žiak sa znechutí zrakom… a znechutí sa mysľou. Keď je znechutený, stáva sa bezvášnivým. Prostredníctvom bezvášnivosti je oslobodený. Keď je oslobodený, vzniká poznanie: ‚Som oslobodený.‘ Pochopí: ‚Zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie.‘“ Piate.“ ID593 „6. Rozprava o veciach vedúcich k pútam“ ID594 „109. ‚Mnísi, naučím vás, čo vedie k pútam a čo je samotné puto. Počúvajte to. A čo, mnísi, vedie k pútam a čo je puto? Oko, mnísi, je vec, ktorá vedie k pútam. Akákoľvek túžba a žiadostivosť, ktorá sa s ním spája, to je tam to puto. … Jazyk… Myseľ je vecou vedúcou k pútam. Akákoľvek túžba a žiadostivosť, ktorá sa k nej viaže, to je práve to púto. Tieto veci, mnísi, sa nazývajú vecami vedúcimi k pútam a toto je púto.“ Šiesta.“ ID595 „7. Rozprava o základoch pripútanosti“ ID596 „110. ‚Mnísi, naučím vás, čo sú základy pripútanosti a čo je samotná pripútanosť. Počúvajte. A čo, mnísi, sú veci, ktoré sú základmi pripútanosti, a čo je pripútanosť? Oko, mnísi, je vec, ktorá je základom pripútanosti. Akákoľvek túžba a žiadostivosť, ktorá sa s ním spája, to je tá pripútanosť… jazyk je vec, ktorá je základom pripútanosti… myseľ je vec, ktorá je základom pripútanosti. Akákoľvek túžba a žiadostivosť, ktorá sa k nej viaže, to je práve tá pripútanosť. Tieto veci, mnísi, sa nazývajú základmi pripútanosti a toto je pripútanosť.“ Siedma.“ ID597 „8. Rozprava o pochopení vnútorných zmyslových základov“ ID598 „111. ‚Mnísi, bez priameho poznania oka, bez jeho úplného pochopenia, bez toho, aby sa človek stal voči nemu nezaujatým, bez toho, aby sa ho vzdal, nie je človek schopný zničiť utrpenie. Ucho… nos… jazyk… telo… myseľ – bez priameho poznania, bez ich úplného pochopenia, bez toho, aby sa človek stal voči nim nezaujatým, bez toho, aby sa ich vzdal, nie je človek schopný zničiť utrpenie. Ale, mnísi, priamym poznaním oka, jeho úplným pochopením, oslobodením sa od pripútanosti k nemu a jeho opustením je človek schopný zničiť utrpenie… jazyk… telo… myseľ – priamym poznaním, úplným pochopením, oslobodením sa od pripútanosti k nim a ich opustením je človek schopný zničiť utrpenie.“ Ôsma.“ ID599 „9. Rozprava o pochopení vonkajších zmyslových základov“ ID600 „112. ‚Mnísi, bez priameho poznania foriem, bez ich úplného pochopenia, bez toho, aby sa človek stal voči nim nezaujatým, bez ich opustenia, nie je človek schopný zničiť utrpenie. Zvuky… vône… chute… hmatové objekty… mentálne objekty – bez ich priameho poznania, bez ich úplného pochopenia, bez toho, aby sa k nim človek stal nezaujatým, a bez toho, aby sa ich zbavil, nie je človek schopný zničiť utrpenie. Ale, mnísi, prostredníctvom priameho poznania foriem, ich úplného pochopenia, toho, že sa k nim človek stane nezaujatým, a tým, že sa ich zbaví, je človek schopný zničiť utrpenie. Zvuky… vône… chute… hmatové objekty… mentálne objekty – tým, že ich človek priamo spozná, plne pochopí, stane sa voči nim nezaujatým a opustí ich, je schopný zničiť utrpenie.“ Deviate.“ ID601 „10. Rozprava o náhodnom vypočutí“ ID602 „113. Raz, keď Blahoslavený pobýval v Nátike v tehlovej sále, v ústraní a samote predniesol toto vysvetlenie Dhammy: „V závislosti od oka a foriem vzniká očné vedomie. Stretnutie týchto troch je kontakt. S kontaktom ako podmienkou vzniká pocit; s pocitom ako podmienkou vzniká túžba; s túžbou ako podmienkou vzniká lipnutie; s lipnutím ako podmienkou vzniká bytie; s bytím ako podmienkou vzniká zrodenie; so zrodením ako podmienkou vznikajú starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, žiaľ a zúfalstvo. Taký je pôvod celej tejto masy utrpenia. V závislosti od jazyka a chutí… V závislosti od mysle a mentálnych objektov vzniká vedomie mysle. Stretnutie týchto troch je kontakt. S kontaktom ako podmienkou vzniká pocit; s pocitom ako podmienkou vzniká túžba; s túžbou ako podmienkou vzniká lipnutie; s lipnutím ako podmienkou vzniká bytie; s bytím ako podmienkou vzniká zrodenie; so zrodením ako podmienkou vznikajú starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, žiaľ a beznádej. Taký je pôvod celej tejto masy utrpenia.“ ID603 „V závislosti od oka a foriem vzniká zrakové vedomie. Stretnutie týchto troch je kontakt. S kontaktom ako podmienkou vzniká pocit; s pocitom ako podmienkou vzniká túžba. Prostredníctvom úplného vytratenia a zániku práve tejto túžby ustáva lipnutie. So zánikom lipnutia ustáva bytie. So zánikom bytia zaniká zrodenie. So zánikom zrodenia zanikajú starnutie a smrť, smútok, nárek, bolesť, žiaľ a beznádej. Taký je zánik celej tejto masy utrpenia… V závislosti od jazyka a chutí… V závislosti od mysle a mentálnych objektov vzniká vedomie mysle. Stretnutie týchto troch je kontakt. S kontaktom ako podmienkou vzniká pocit; s pocitom ako podmienkou vzniká túžba. Prostredníctvom úplného vytratenia a zániku práve tejto túžby zaniká lipnutie. So zánikom lipnutia… taký je zánik celej tejto masy utrpenia.““ ID604 „V tom čase stál neďaleko istý mních a počúval Blahoslaveného. Blahoslavený videl toho mnícha, ako tam stojí a počúva. Keď ho uvidel, Blahoslavený povedal tomu mníchovi: ‚Mníchu, počul si toto vysvetlenie Dhammy?‘ ‚Áno, ctihodný pane.‘ ‚Mníchu, mal by si sa naučiť toto vysvetlenie Dhammy. Mníchu, mal by si si toto vysvetlenie Dhammy osvojiť. Mníchu, mal by si mať na pamäti toto vysvetlenie Dhammy. Mníchu, toto vysvetlenie Dhammy je prospešné a zásadné pre svätý život.‘ Desiata.“ ID605 „Jedenásta kapitola o oslobodení od pút.“ ID606 „Zhrnutie:“ ID607 „Oslobodenie od pút, nepokoj spôsobený pripútanosťou, utrpenie, svet a ‚som lepší‘; púto, základy pripútanosti, dve veci týkajúce sa pochopenia a náhodné vypočutie.“ ID608 „12. Kapitola o svetských zmyslových potešeniach“ ID609 „1. Prvá reč o Márovej pasci“ ID610 „114. ‚Mnísi, existujú formy vnímané okom – žiaduce, príjemné, rozkošné, krásnej povahy, spojené so zmyslovou túžbou a vzbudzujúce vášeň. Ak sa mních z nich teší, hovorí o nich a zostáva k nim pripútaný, o takomto mníchovi, mnísi, sa hovorí, že odišiel do Mārovho príbytku, že sa dostal pod Mārovu moc. Mārova pasca je na ňom upevnená. Je spútaný Mārovým okovom, k dispozícii Zlému…“ ID611 „„Mnísi, existujú chute, ktoré možno vnímať jazykom – žiaduce, príjemné, rozkošné, krásnej povahy, spojené so zmyselnou túžbou a vzbudzujúce vášeň. Ak sa mních z nich teší, hovorí o nich a zostáva k nim pripútaný, o takomto mníchovi, mnísi, sa hovorí, že je tým, kto odišiel do Márinho príbytku, tým, kto sa dostal pod Márinu moc. Márina pasca je na ňom upevnená. Je spútaný Márinými okovami…“ ID612 „„Mnísi, existujú mentálne objekty, ktoré môže myseľ vnímať – žiaduce, príjemné, rozkošné, príťažlivé, spojené so zmyslovou túžbou a vzbudzujúce vášeň. Ak sa mních z nich teší, hovorí o nich a zostáva k nim pripútaný, o takomto mníchovi, mnísi, sa hovorí, že je tým, kto odišiel do Mārovho príbytku, tým, kto sa dostal pod Mārovu moc. Mārova pasca je na ňom upevnená. Je spútaný Mārovým okovom, k dispozícii Zlému.“ ID613 „„Naozaj, mnísi, existujú formy vnímané okom – žiaduce, príjemné, rozkošné, krásnej povahy, spojené so zmyselnou túžbou a vzbudzujúce vášeň. Ak sa mních z nich neteší, nehovorí o nich a nezostáva k nim pripútaný, o takomto mníchovi, mnísi, sa hovorí, že je tým, kto neodišiel do Marovho príbytku, tým, kto nepadol pod Marovu moc. Márov pasca je z neho uvoľnená. Je oslobodený od Márovho okova, nie je na milosť a nemilosť Zlého…“ ID614 „Mnísi, existujú chute, ktoré vníma jazyk – žiaduce, príjemné, rozkošné, krásnej povahy, spojené so zmyslovou túžbou a vzbudzujúce vášeň. Ak sa mních z nich neteší, nehovorí o nich a nezostáva k nim pripútaný, o takomto mníchovi, mnísi, sa hovorí, že je tým, kto nevošiel do Mārovho príbytku, tým, kto nepadol pod Mārovu moc. Márov pasca je z neho uvoľnená. Je oslobodený od Márovho okova, nie je na milosť a nemilosť Zlého…“ ID615 „„Mnísi, existujú mentálne objekty, ktoré možno vnímať mysľou – žiaduce, príjemné, rozkošné, krásnej povahy, spojené so zmyslovou túžbou a vzbudzujúce vášeň. Ak sa mních z nich neteší, nehovorí o nich a nezostáva k nim pripútaný, o takomto mníchovi, mnísi, sa hovorí, že je tým, kto nevošiel do Márovho príbytku, tým, kto nepadol pod Márovu moc. Márov pasca je z neho uvoľnená. Je oslobodený od Márovho okova, nie je na milosť a nemilosť Zlého.“ Prvá.“ ID616 „2. Druhá reč o Márovej pasci“ ID617 „115. ‚Mnísi, existujú formy vnímané zrakovým vedomím, ktoré sú žiaduce, príjemné, rozkošné, milé, spojené so zmyslovou túžbou a lákavé. Ak sa mních v nich teší, víta ich a naďalej sa ich drží, takého mnícha, mnísi, nazývame mníchom, ktorý je viazaný vo vzťahu k formám vnímaným zrakovým vedomím. Odišiel do Mārovho príbytku, dostal sa pod Mārovu moc; Mārova pasca je na ňom upevnená. Je zviazaný Mārovým putom, aby s ním Zlý naložil podľa svojej vôle… a tak ďalej…““ ID618 „„Mnísi, existujú chute vnímané jazykovým vedomím… a tak ďalej…. Mnísi, existujú mentálne javy vnímané vedomím mysle, ktoré sú žiaduce, príjemné, rozkošné, milé, spojené so zmyslovou túžbou a lákavé. Ak sa mních z nich teší, víta ich a naďalej sa ich drží, to, mnísi, sa nazýva mních, ktorý je spútaný, pokiaľ ide o mentálne javy vnímané vedomím mysle. Odišiel do Mārovho príbytku, dostal sa pod Mārovu moc; Mārova pasca je na ňom upevnená. Je zviazaný Mārovým putom, aby s ním Zlý naložil podľa svojej vôle… a tak ďalej….““ ID619 „„Mnísi, existujú formy vnímané zrakovým vedomím, ktoré sú žiaduce, príjemné, rozkošné, milé, spojené so zmyslovou túžbou a lákavé. Ak sa mních z nich neteší, neprivíta ich a nezotrvá v nich, to, mnísi, sa nazýva mních, ktorý je oslobodený od foriem vnímaných zrakovým vedomím. Nešiel do Marovho príbytku, nepadol pod Marovu moc; Marova pasca je z neho zhodená. Je oslobodený od Marovho púta, nedá sa s ním naložiť tak, ako si to želá Zlý… a tak ďalej…“ ID620 „„Mnísi, existujú chute vnímané jazykovým vedomím… a tak ďalej… Mnísi, existujú mentálne javy vnímané vedomím mysle, ktoré sú žiaduce, príjemné, rozkošné, milé, spojené so zmyslovou túžbou a lákavé. Ak sa mních z nich neteší, neprivíta ich a nezotrvá v nich, to, mnísi, sa nazýva mních, ktorý je oslobodený od mentálnych javov vnímaných vedomím mysle. Neodišiel do Mārovho príbytku, nedostal sa pod Mārovu moc; Mārova pasca je z neho zhodená. Je oslobodený od Mārovho púta a Zlý s ním nemôže naložiť podľa svojej vôle.““ ID621 „3. Rozprava o ceste na koniec sveta“ ID622 „116. ‚Mnísi, nehovorím, že cestovaním možno poznať, vidieť alebo dosiahnuť koniec sveta. A predsa, mnísi, nehovorím, že človek môže skoncovať s utrpením bez toho, aby dosiahol koniec sveta.‘ Po týchto slovách sa Blahoslavený zdvihol zo svojho sedadla a vošiel do obydlia. Potom, krátko po tom, čo Blahoslavený odišiel, napadla tých mníchov táto myšlienka: „Priatelia, Blahoslavený, keď stručne zhrnul tento výklad bez podrobnej analýzy jeho významu, vstal zo svojho sedadla a vošiel do obydlia, pričom povedal: ‚Mnísi, nehovorím, že cestovaním možno spoznať, vidieť alebo dosiahnuť koniec sveta. A predsa, mnísi, nehovorím, že človek môže skoncovať s utrpením bez toho, aby dosiahol koniec sveta.“ Kto by teraz mohol podrobne analyzovať význam tohto stručného zhrnutia, ktoré uviedol Blahoslavený, bez toho, aby bolo analyzované?““ ID623 „Potom sa týmto mníchom zrodila táto myšlienka: ‚Tento ctihodný Ānanda je chválený Učiteľom a vážený svojimi múdrymi spoločníkmi v svätom živote. Ctihodný Ānanda je schopný podrobne analyzovať význam tohto súhrnu, ktorý Blahoslavený stručne vyjadril, bez toho, aby bol analyzovaný. Čo keby sme oslovili ctihodného Ānandu; keď by sme ho oslovili, mohli by sme sa ctihodného Ānandu opýtať na túto vec.‘“ ID624 „Potom tí mnísi pristúpili k ctihodnému Ānandovi. Keď k nemu pristúpili, vymenili si s ctihodným Ānandom pozdravy. Po ukončení príjemného a nezabudnuteľného rozhovoru si sadli na jednu stranu. Keď sedeli na jednej strane, tí mnísi povedali ctihodnému Ānandovi toto:“ ID625 „‚Priateľ Ānanda, Blahoslavený, keď stručne zhrnul túto myšlienku bez podrobnej analýzy jej významu, vstal zo svojho miesta a vošiel do obydlia, pričom povedal: ‚Mnísi, nehovorím, že cestovaním možno spoznať, vidieť alebo dosiahnuť koniec sveta. A predsa, mnísi, nehovorím, že človek môže skoncovať s utrpením bez toho, aby dosiahol koniec sveta.“ Nám, priateľu, krátko po tom, čo Blahoslavený odišiel, napadla táto myšlienka: ‚Priatelia, Blahoslavený, keď stručne zhrnul tento výklad bez podrobnej analýzy jeho významu, vstal zo svojho miesta a vošiel do obydlia, pričom povedal: „Mnísi, nehovorím, že cestovaním možno spoznať, vidieť alebo dosiahnuť koniec sveta. A predsa, mnísi, nehovorím, že človek môže skoncovať s utrpením bez toho, aby dosiahol koniec sveta.“ Kto by teraz mohol podrobne analyzovať význam tohto stručného zhrnutia, ktoré uviedol Blahoslavený, bez toho, aby bolo analyzované?“ Nám, priateľu, napadla táto myšlienka: „Tento ctihodný Ānanda je chválený Učiteľom a vážený svojimi múdrymi spoločníkmi v svätom živote. Ctihodný Ānanda je schopný podrobne analyzovať význam tohto stručného zhrnutia, ktoré uviedol Blahoslavený, bez toho, aby bolo analyzované. Čo keby sme oslovili ctihodného Ānandu; keď by sme ho oslovili, mohli by sme sa ctihodného Ānandu opýtať na túto vec.“ Nech to, prosím, ctihodný Ānanda analyzuje.““ ID626 „„Priatelia, je to tak, ako keby človek, ktorý potrebuje jadrové drevo, hľadal jadrové drevo, blúdil v hľadaní jadrového dreva a prešiel by popri koreni a kmeni veľkého, stojaceho stromu, ktorý má jadrové drevo, mysliac si, že jadrové drevo treba hľadať medzi jeho vetvami a listami. Tak je to aj s vami, ctihodní. Keď máte Učiteľa priamo pred sebou, prechádzate popri tom Blahoslavenom a myslíte si, že o tejto veci sa máme pýtať nás. Lebo, priatelia, ten Blahoslavený vie, čo sa má vedieť, a vidí, čo sa má vidieť. Stal sa okom, stal sa poznaním, stal sa Dhammou, stal sa Brahmom. On je rečník, hlásateľ, vysvetľovateľ významu, darca nesmrteľnosti, Pán Dhammy, Tathāgata. A práve vtedy ste sa mali opýtať na túto vec samotného Blahoslaveného. Tak, ako by vám to Blahoslavený vysvetlil, tak ste si to mali zapamätať.““ ID627 „„Samozrejme, priateľ Ānanda, Blahoslavený vie, čo treba vedieť, a vidí, čo treba vidieť. Stal sa okom, stal sa poznaním, stal sa Dhammou, stal sa Brahmom. Je rečníkom, hlásateľom, vysvetľovateľom významu, darcom nesmrteľnosti, Pánom Dhammy, Tathāgatom. A práve vtedy sme mali o tejto veci opýtať sa samotného Blahoslaveného. Tak, ako by nám to Blahoslavený vysvetlil, tak by sme si to zapamätali. Navyše, ctihodný Ānanda je chválený Učiteľom a vážený svojimi múdrymi spolubratmi v svätom živote. Ctihodný Ānanda je schopný podrobne vysvetliť význam tohto stručného zhrnutia, ktoré uviedol Blahoslavený, pričom tento význam nebol podrobne analyzovaný. Nech to vysvetlí ctihodný Ānanda, bez toho, aby to bral ako bremeno.““ ID628 „„Tak teda, priatelia, počúvajte a sústreďte sa; budem hovoriť.“ „Áno, priateľu,“ odpovedali tí mnísi ctihodnému Ānandovi. Ctihodný Ānanda povedal toto:“ ID629 „‚Priatelia, pokiaľ ide o to stručné vyhlásenie, na ktoré poukázal Blahoslavený, a bez toho, aby podrobne analyzoval jeho význam, vstal zo svojho sedadla a vošiel do obydlia – ‚Mnísi, nehovorím, že cestovaním možno poznať, vidieť alebo dosiahnuť koniec sveta. A predsa, mnísi, nehovorím, že človek ukončí utrpenie bez toho, aby dosiahol koniec sveta“ – z tohto stručného výroku, na ktorý poukázal Blahoslavený a ktorého význam nebol podrobne analyzovaný, chápem podrobný význam takto: Priatelia, to, čím človek vníma svet a chápe svet – to sa v disciplíne Ušľachtilého nazýva ‚svet‘. A čím, priatelia, človek vníma svet a chápe svet? Okom, priatelia, človek vníma svet a chápe svet. Ušami… nosom… jazykom… telom… mysľou, priatelia, človek vníma svet a chápe svet. To, čím človek vníma svet a chápe svet – to sa v učení Ušľachtilého nazýva „svet“. Pokiaľ ide o stručné vyhlásenie, na ktoré poukázal Blahoslavený, a bez toho, aby podrobne analyzoval jeho význam, vstal zo svojho sedadla a vošiel do obydlia – „Mnísi, nehovorím, že cestovaním možno poznať, vidieť alebo dosiahnuť koniec sveta. A predsa, mnísi, nehovorím, že človek ukončí utrpenie bez toho, aby dosiahol koniec sveta“ – takto, priatelia, podrobne chápem význam tohto stručného výroku, na ktorý poukázal Blahoslavený a ktorého význam nebol podrobne analyzovaný. Ak však vy, ctihodní, chcete, môžete sa obrátiť priamo na Blahoslaveného a opýtať sa ho na túto vec. Tak, ako vám to vysvetlí, tak si to máte zapamätať.““ ID630 „‚Veľmi dobre, priateľu,‘ odpovedali tí mnísi ctihodnému Ānadovi. Vstali zo svojich miest, pristúpili k Blahoslavenému. Keď pristúpili, vzdali Blahoslavenému úctu a posadili sa na jednu stranu. Keď sedeli na jednej strane, tí mnísi povedali Blahoslavenému toto:“ ID631 „„Ctihodný pane, Blahoslavený nám predniesol stručné zhrnutie bez podrobnej analýzy významu, vstal zo svojho miesta a vošiel do kláštora so slovami: ‚Mnísi, nehovorím, že cestovaním možno poznať, vidieť alebo dosiahnuť koniec sveta. A, mnísi, nehovorím, že možno skoncovať s utrpením bez toho, aby sa dosiahol koniec sveta.‘ Ctihodný pane, krátko po tom, čo Blahoslavený odišiel, nám napadla táto myšlienka: ‚Priatelia, Blahoslavený nám predniesol toto stručné zhrnutie bez podrobnej analýzy významu, vstal zo svojho sedadla a vošiel do kláštora so slovami: „Mnísi, nehovorím, že cestovaním možno spoznať, vidieť alebo dosiahnuť koniec sveta. A, mnísi, nehovorím, že človek môže skoncovať s utrpením bez toho, aby dosiahol koniec sveta.“ Kto by vlastne mohol podrobne analyzovať význam tohto stručného zhrnutia, ktoré predniesol Blahoslavený, pričom jeho význam nebol podrobne analyzovaný?“ Ctihodný pane, nám sa vynorila táto myšlienka: „Tento ctihodný Ānanda je chválený Učiteľom a vážený svojimi múdrymi spoločníkmi v svätom živote. Ctihodný Ānanda je schopný podrobne analyzovať význam tohto stručného zhrnutia, ktoré uviedol Blahoslavený, a ktorého význam nebol podrobne analyzovaný. Bolo by dobré, keby sme oslovili ctihodného Ānandu; keď by sme ho oslovili, mohli by sme sa ctihodného Ānandu opýtať na túto vec.“ Potom, ctihodný pane, sme oslovili ctihodného Ānandu; keď sme ho oslovili, opýtali sme sa ctihodného Ānandu na túto vec. Pre nás, ctihodný pane, ctihodný Ānanda tento význam rozobral pomocou týchto dôvodov, týchto pojmov a týchto viet.““ ID632 „„Mnísi, Ānanda je múdry; mnísi, Ānanda má veľkú múdrosť. Mnísi, keby ste sa ma opýtali na túto vec, aj ja by som to vysvetlil presne tak, ako to vysvetlil Ānanda. Takýto je jej význam a takto by ste si to mali zapamätať.““ ID633 „4. Rozprava o pramenoch zmyslového potešenia“ ID634 „117. ‚Mnísi, pred mojim prebudením, keď som bol ešte neprebudený Bodhisatta, napadla ma táto myšlienka: ‚Pokiaľ ide o týchto päť druhov zmyslového potešenia, ktoré myseľ v minulosti zažila – ktoré sú minulosťou, pominuli a zmenili sa –, moja myseľ by sa k nim mohla často prikláňať, alebo k tým, ktoré sú prítomné, či v menšej miere k tým, ktoré budú v budúcnosti.‘ Potom, mnísi, mi napadla táto myšlienka: ‚Pokiaľ ide o týchto päť druhov zmyslového potešenia, ktoré myseľ už predtým zažila – ktoré sú minulosťou, pominuli a zmenili sa –, pre môj vlastný prospech by som mal uplatňovať bdelosť a všímavosť ako strážcu mysle.‘ Preto, mnísi, aj pre vás, pokiaľ ide o tých päť druhov zmyslového potešenia, ktoré myseľ v minulosti zažila – ktoré sú minulosťou, pominuli a zmenili sa –, sa vaše mysle môžu často prikláňať k nim, alebo k tým v prítomnosti, alebo v menšej miere k tým v budúcnosti. Preto, mnísi, aj vy by ste sa mali, pokiaľ ide o tých päť druhov zmyslového potešenia, ktoré myseľ už predtým zažila – ktoré sú minulosťou, pominuli a zmenili sa –, pre svoj vlastný prospech venovať pozornosť a bdelosť ako ochranu mysle. Preto, mnísi, mali by ste spoznať tú základňu, v ktorej ustáva zrak a ustáva vnímanie tvarov; mali by ste spoznať tú základňu… a tak ďalej… v ktorej ustáva jazyk a ustáva vnímanie chutí; mali by ste spoznať tú základňu… a tak ďalej… v ktorej ustáva myseľ a ustáva vnímanie mentálnych objektov; mali by ste spoznať tú základňu.“ Po týchto slovách sa Blahoslavený zdvihol zo svojho sedadla a vošiel do kláštora.“ ID635 „Potom, krátko po tom, čo Blahoslavený odišiel, sa u tých mníchov zrodila táto myšlienka: ‚Priatelia, Blahoslavený nám predniesol toto stručné zhrnutie bez podrobnej analýzy významu, vstal zo svojho sedadla a vošiel do kláštora, pričom povedal: ‚Preto, mnísi, treba poznať ten základ, v ktorom ustáva oko a ustáva vnímanie tvarov; treba poznať ten základ… a tak ďalej… v ktorom ustáva jazyk a ustáva vnímanie chutí; treba poznať ten základ… a tak ďalej… v ktorom ustáva myseľ a ustáva vnímanie mentálnych objektov; treba poznať ten základ.‘ Kto by vlastne mohol podrobne analyzovať význam tohto stručného zhrnutia, ktoré uviedol Blahoslavený, pričom jeho význam nebol podrobne analyzovaný?““ ID636 „Vtedy sa v tých mníchov zrodila táto myšlienka: ‚Tento ctihodný Ānanda je chválený Učiteľom a vážený svojimi múdrymi spoločníkmi v svätom živote. Ctihodný Ānanda je schopný podrobne analyzovať význam tohto stručného zhrnutia, ktoré uviedol Blahoslavený, a ktorého význam nebol podrobne analyzovaný. Bolo by dobré, keby sme oslovili ctihodného Ānandu; keď by sme ho oslovili, mohli by sme sa ctihodného Ānandu opýtať na túto vec.““ ID637 „Potom tí mnísi pristúpili k ctihodnému Ānandovi. Keď k nemu pristúpili, vymenili si s ctihodným Ānandom zdvorilé pozdravy. Po ukončení zdvorilého a pamätného rozhovoru si sadli na jednu stranu. Keď sedeli na jednej strane, tí mnísi povedali ctihodnému Ānandovi toto:“ ID638 „‚Priateľ Ānanda, Blahoslavený nám poskytol toto stručné vysvetlenie bez podrobnej analýzy významu, vstal zo svojho miesta a vošiel do svojho príbytku so slovami: ‚Preto, mnísi, treba spoznať tú sféru, kde ustáva zrak a ustáva vnímanie tvarov. Treba spoznať tú sféru… kde ustáva jazyk a ustáva vnímanie chutí. Tú sféru treba spoznať… kde ustáva myseľ a ustáva vnímanie mentálnych javov.“ Hneď po tom, čo Blahoslavený odišiel, napadla nás táto myšlienka: ‚Priatelia, Blahoslavený nám poskytol toto stručné vysvetlenie bez podrobnej analýzy významu, vstal zo svojho sedadla a vošiel do svojho príbytku so slovami: „Preto, mnísi, treba spoznať tú sféru, kde ustáva oko a ustáva vnímanie foriem. Túto sféru treba spoznať… kde ustáva jazyk a ustáva vnímanie chutí. Túto sféru treba spoznať… kde ustáva myseľ a ustáva vnímanie mentálnych javov.“ Kto by teraz mohol podrobne analyzovať význam tohto stručného výkladu, ktorý podal Blahoslavený, pričom jeho význam nebol podrobne analyzovaný?“ Potom nás napadla táto myšlienka: „Tento ctihodný Ānanda je chválený Učiteľom a vážený svojimi múdrymi spoločníkmi v svätom živote. Ctihodný Ānanda je schopný podrobne analyzovať význam tohto stručného výkladu, ktorý podal Blahoslavený, a ktorého význam nebol podrobne analyzovaný. Čo keby sme oslovili ctihodného Ānandu a opýtali sa ho na túto vec? Nech to, prosím, ctihodný Ānanda analyzuje.““ ID639 „„Rovnako ako, priatelia, človek, ktorý potrebuje jadrové drevo, hľadá jadrové drevo, blúdi v hľadaní jadrového dreva, by sa priblížil k veľkému, pevnému stromu s jadrovým drevom… Nech to, prosím, ctihodný Ānanda analyzuje, bez toho, aby to považoval za ťažkú záležitosť.““ ID640 „„Nuž teda, priatelia, počúvajte a venujte tomu pozornosť; budem hovoriť.“ „Áno, priateľu,“ odpovedali tí mnísi ctihodnému Ānandovi. Ctihodný Ānanda povedal toto:“ ID641 „‚Priatelia, pokiaľ ide o to stručné vysvetlenie, ktoré dal Blahoslavený bez podrobnej analýzy významu, skôr než vstal zo svojho sedadla a vošiel do svojho príbytku – ‚Preto, mnísi, treba poznať tú sféru, kde ustáva zrak a ustáva vnímanie foriem. Tú sféru treba spoznať… kde ustáva myseľ a ustáva vnímanie mentálnych javov‘ – tento stručný výklad, ktorý predniesol Blahoslavený a ktorého význam nebol podrobne analyzovaný, chápem takto. Priatelia, Blahoslavený to povedal v súvislosti so zánikom šiestich zmyslových sfér: ‚Preto, mnísi, treba spoznať tú sféru, kde ustáva zrak a ustáva vnímanie foriem. Tú sféru treba spoznať… kde ustáva myseľ a ustáva vnímanie mentálnych javov.“ Priatelia, pokiaľ ide o to stručné vysvetlenie, ktoré dal Blahoslavený bez podrobnej analýzy významu, predtým, než vstal zo svojho sedadla a vošiel do svojho príbytku – „Preto, mnísi, treba spoznať tú sféru, kde ustáva oko a ustáva vnímanie foriem. Túto sféru treba spoznať… kde ustáva myseľ a ustáva vnímanie mentálnych javov“ – tento stručný výklad, ktorý podal Blahoslavený a ktorého význam nebol podrobne analyzovaný, chápem takto. Avšak, ctihodní, ak si to želáte, môžete sa obrátiť priamo na Blahoslaveného a opýtať sa ho na túto vec. Tak, ako vám to Blahoslavený vysvetlí, tak by ste si to mali zapamätať.“ ID642 „Áno, priateľu,“ odpovedali tí mnísi ctihodnému Ānadovi. Vstali zo svojich miest, pristúpili k Blahoslavenému. Keď pristúpili, vzdali Blahoslavenému úctu a posadili sa na bok. Keď sedeli na boku, tí mnísi povedali Blahoslavenému toto:“ ID643 „„Ctihodný pane, Blahoslavený nám stručne naznačil zhrnutie a bez podrobnej analýzy významu vstal zo svojho miesta a vošiel do kláštora, pričom povedal: ‚Preto, mnísi, treba spoznať tú sféru, v ktorej ustáva zrak a vnímanie tvarov; treba spoznať tú sféru… a tak ďalej… kde ustáva jazyk a vnímanie chutí; treba spoznať tú sféru… a tak ďalej… kde ustáva myseľ a vnímanie mentálnych javov; treba spoznať tú sféru.‘ Ctihodný pane, krátko po tom, čo Blahoslavený odišiel, nám napadla táto myšlienka: „Priatelia, Blahoslavený nám stručne vysvetlil tento súhrn, bez toho, aby podrobne analyzoval jeho význam, vstal zo svojho sedadla a vošiel do kláštora, pričom povedal: „Preto, mnísi, mala by byť spoznaná tá sféra, v ktorej ustáva zrak a vnímanie foriem; mala by byť spoznaná tá sféra… a tak ďalej… kde ustáva myseľ a vnímanie mentálnych javov; mala by byť spoznaná tá sféra.“ Kto by vlastne mohol podrobne analyzovať význam tohto súhrnu, na ktorý Blahoslavený stručne poukázal, pričom jeho význam nebol podrobne analyzovaný?“ Ctihodný pane, napadla nás táto myšlienka: ‚Tento ctihodný Ānanda je chválený Učiteľom a vážený svojimi múdrymi spoločníkmi v svätom živote. Ctihodný Ānanda je schopný podrobne analyzovať význam tohto súhrnu, na ktorý Blahoslavený stručne poukázal a ktorého význam nebol podrobne analyzovaný. Čo keby sme oslovili ctihodného Ānandu a opýtali sa ho na túto vec?“ Potom, ctihodný pane, sme oslovili ctihodného Ānandu a opýtali sme sa ho na túto vec. Ctihodný pane, pre nás tento význam podrobne analyzoval ctihodný Ānanda pomocou týchto dôvodov, týchto viet a týchto slabík.““ ID644 „„Mnísi, Ānanda je múdry; mnísi, Ānanda má veľkú múdrosť! Mnísi, keby ste sa ma opýtali na túto vec, aj ja by som to vysvetlil presne tak, ako to vysvetlil Ānanda. Toto je skutočne jej význam. A mali by ste si to takto zapamätať.““ ID645 „5. Sutta o otázkach Sakku“ ID646 „118. Raz, keď Blahoslavený pobýval v Rádžagáhe na vrchu Gijjhakúta, prišiel k nemu Sakka, vládca devov; keď prišiel, poklonil sa Blahoslavenému a postavil sa na bok. Stojac bokom, Sakka, vládca devov, povedal Blahoslavenému: „Čo, ctihodný pane, je príčinou, aká je podmienka, pre ktorú niektoré bytosti tu nedosahujú konečné nibbāna práve v tomto živote? A čo, ctihodný pane, je príčinou, aká je podmienka, pre ktorú niektoré bytosti tu dosahujú konečné nibbāna práve v tomto živote?““ ID647 „Sakka, vládca devov, existujú formy vnímané zrakovým vedomím, ktoré sú žiaduce, príjemné, rozkošné, milé, spojené so zmyslovým potešením a vzbudzujúce túžbu. Ak sa mních z nich teší, chváli ich a zostáva k nim pripútaný, u toho, kto sa z nich teší, chváli ich a zostáva k nim pripútaný, vzniká vedomie závislé na tom a vzniká lipnutie na tom. Sakka, pane devov, mních s lipnutím nedosiahne konečné nibbána… a tak ďalej.“ ID648 „Sakka, pane devov, existujú chute, ktoré vníma vedomie jazyka… a tak ďalej… Sakka, pane devov, existujú mentálne javy, ktoré vníma vedomie mysle, ktoré sú žiaduce, príjemné, rozkošné, milé, spojené so zmyslovým potešením a vzbudzujúce vášeň. Ak sa mních z nich teší, chváli ich a zostáva k nim pripútaný, u toho, kto sa z nich teší, chváli ich a zostáva k nim pripútaný, vzniká vedomie závislé na tom a vzniká pripútanosť k tomu. Sakka, vládca devov, mních s pripútanosťou nedosiahne konečné nibbána. „Toto, Sakka, pane devov, je príčina, toto je podmienka, pre ktorú niektoré bytosti tu nedosahujú konečné nibbāna práve v tomto živote.“ ID649 „A, Sakka, pane devov, existujú formy vnímané zrakovým vedomím, ktoré sú žiaduce, príjemné, rozkošné, milé, spojené so zmyslovým potešením a vzbudzujúce vášeň. Ak sa mních z nich neteší, nehovorí o nich chválu a nezostáva k nim pripútaný, u toho, kto sa z nich neteší, nehovorí o nich chválu a nezostáva k nim pripútaný, nevzniká vedomie závislé na tom a nevzniká ani pripútanosť k tomu. Bez pripútanosti, Sakka, pane devov, mních dosiahne konečné nibbána… a tak ďalej.“ ID650 „Sakka, pane devov, existujú chute, ktoré vníma vedomie jazyka… a tak ďalej… Sakka, pane devov, existujú mentálne javy, ktoré vníma vedomie mysle, ktoré sú žiaduce, príjemné, rozkošné, milé, spojené so zmyslovým potešením a vzbudzujúce túžbu. Ak sa mních z nich neteší, nehovorí o nich chválu a nezostáva k nim pripútaný, u toho, kto sa z nich neteší, nehovorí o nich chválu a nezostáva k nim pripútaný, nevzniká vedomie závislé na tom a nevzniká ani pripútanosť k tomu. Bez pripútanosti, Sakka, pane devov, mních dosiahne konečné nibbána. Toto, Sakka, pane devov, je príčina, toto je podmienka, vďaka ktorej niektoré bytosti tu dosahujú konečné nibbāna práve v tomto živote.““ ID651 „6. Rozprava o Pañcasikhovi“ ID652 „119. Raz, keď Blahoslavený pobýval v Rádžagáhe, na vrchu Gijjhakúta. Vtedy sa k Blahoslavenému priblížil Pañcasikha, gandhabba-deva; keď sa priblížil, vzdal Blahoslavenému úctu a postavil sa na bok. Stojac na boku, Pañcasikha, gandhabba-deva, povedal Blahoslavenému: „Čo, ctihodný pane, je príčinou, aká je podmienka, prečo niektoré bytosti tu nedosahujú konečné nibbána práve v tomto živote? A čo, ctihodný pane, je príčinou, aká je podmienka, prečo niektoré bytosti tu dosiahnu konečné nibbāna práve v tomto živote?“ „Existujú, Pañcasikha, formy vnímateľné okom… Existujú, Pañcasikha, mentálne javy vnímateľné mysľou, ktoré sú žiaduce, príjemné, rozkošné, milé, spojené so zmyslovou túžbou a vyvolávajúce vášeň. Ak sa mních z nich teší, velebí ich a zostáva nimi pohltený, u toho, kto sa z nich teší, velebí ich a zostáva nimi pohltený, vzniká vedomie závislé na tom a spolu s ním aj pripútanosť. Mních s pripútanosťou, Pañcasikha, nedosiahne konečné nibbāna. Toto, Pañcasikha, je príčina, toto je podmienka, prečo niektoré bytosti tu nedosahujú konečné nibbāna práve v tomto živote.“ ID653 „Existujú, Pañcasikha, formy vnímané okom, ktoré sú žiaduce, príjemné, rozkošné… Existujú, Pañcasikha, mentálne javy vnímané mysľou, ktoré sú žiaduce, príjemné, rozkošné, milé povahy, spojené so zmyslovou túžbou a vyvolávajúce vášeň. Ak sa mních z nich neteší, neoslavuje ich a nezostáva nimi pohltený, potom u toho, kto sa z nich neteší, neoslavuje ich a nezostáva nimi pohltený, nevzniká vedomie závislé na tom, ani sa nevytvára pripútanosť. Bez pripútanosti, Pañcasikha, mních dosiahne konečné nibbāna. Toto, Pañcasikha, je príčina, toto je podmienka, prečo niektoré bytosti tu dosahujú konečné nibbāna práve v tomto živote.“ ID654 „7. Rozprava o Sāriputtovom spolubývajúcim“ ID655 „120. Istého dňa pobýval ctihodný Sāriputta v Sāvatthī, v Jétovom háji, v kláštore Anāthapiṇḍika. Vtedy k ctihodnému Sāriputtovi pristúpil istý mních a vymenili si pozdravy. Keď sa skončil radostný a nezabudnuteľný rozhovor, posadil sa na bok a povedal ctihodnému Sāriputtovi: „Priateľ Sāriputta, jeden z tvojich spolubývajúcich mníchov opustil cvičenie a vrátil sa k nižšiemu spôsobu života.““ ID656 „„Naozaj, priateľu, tak je to v prípade toho, kto má nestrážené zmyslové orgány, kto je v jedle nemierny a kto sa nevenuje bdelosti. Priateľu, je nemožné, aby mních, ktorý má nestrážené zmyslové orgány, ktorý je v jedle nemierny a ktorý sa nevenuje bdelosti, viedol po celý svoj život úplne naplnený a očistený svätý život. Priateľu, je možné, že mních, ktorého zmyslové orgány sú strážené, ktorý je umiernený v jedle a ktorý sa venuje bdelosti, bude viesť úplne naplnený a očistený svätý život po celý svoj život.“ ID657 „A ako, priateľu, je človek strážený vo svojich zmyslových orgánoch? Tu, priateľu, mních, keď okom uvidí tvar, neupína sa na znak, neupína sa na sekundárne charakteristiky. Lebo keby prebýval s nezvládnutým zrakovým zmyslom, mohli by ho napadnúť zlé, nezdravé stavy chamtivosti a nespokojnosti; preto sa cvičí v jeho ovládaní, stráži zrakový zmysel a vykonáva ovládanie zrakového zmyslu. Keď ušami počuje zvuk… keď nosom zacítí vôňu… keď jazykom ochutná chuť… keď telom dotkne hmatateľného… keď mysľou spozná mentálny jav, neupína sa na znak, neupína sa na sekundárne charakteristiky. Lebo keby prebýval s mentálnou schopnosťou bez sebaovládania, mohli by ho napadnúť zlé, nezdravé stavy chamtivosti a nespokojnosti; preto sa cvičí v jej ovládaní, stráži mentálnu schopnosť a uplatňuje sebaovládanie v mentálnej schopnosti. Takto, priateľu, je človek strážený vo svojich zmyslových schopnostiach.““ ID658 „A ako, priateľu, je človek umiernený v jedle? Tu, priateľu, mních múdro uvažuje a prijíma pokrm: ‚Nie pre zábavu, nie pre opojenie, nie pre ozdobu, nie pre skrášlenie, ale iba pre udržanie a výživu tohto tela, pre ukončenie nepohodlia, pre podporu svätého života, pričom si myslí: ‚Tak odožením staré pocity a nevytvorím nové pocity, a budem mať výživu, bezúhonnosť a príjemné prebývanie.‘ Takto, priateľu, je človek umiernený v jedle.“ ID659 „A ako, priateľu, je človek oddaný bdelosti? Tu, priateľu, mních očisťuje svoju myseľ od prekážajúcich stavov chôdzou a sedením počas dňa. Počas prvej nočnej stráže očisťuje svoju myseľ od prekážajúcich stavov chôdzou a sedením. Počas strednej nočnej stráže si ľahne do levieho postoja na pravý bok, pričom jednu nohu položí mierne cez druhú, bdelý a plne si vedomý, s vnímaním vstávania ustanoveným v mysli. Počas poslednej nočnej stráže vstane a očisťuje svoju myseľ od prekážajúcich stavov chôdzou a sedením. Týmto spôsobom, priateľu, sa človek venuje bdelosti. Preto, priateľu, mali by ste sa cvičiť takto: ‚Budeme strážiť zmyslové orgány, budeme striedmi v jedle a budeme sa venovať bdelosti.‘ Takto, priateľu, by ste sa mali cvičiť.“ ID660 „8. Rozprava o rade pre Rāhulu“ ID661 „121. Raz, keď Blahoslavený pobýval v Sāvatthī v Jétovom háji, v kláštore Anāthapiṇḍika, vtedy, keď bol Blahoslavený v samote a odľahlosti, v jeho mysli vznikla táto myšlienka: ‚Vlastnosti, ktoré dozrievajú smerom k oslobodeniu, sú teraz v Rāhulovi zrelé. Čo keby som Rāhulu ďalej poučil o odstraňovaní nečistôt?“ Potom ráno sa Blahoslavený obliekol, vzal si misku a vonkajšie rúcho a vošiel do Sāvatthī na žobranie. Keď v Sāvatthī prešiel trasu žobrania a vrátil sa z nej, po jedle oslovil ctihodného Rāhulu: „Vezmi si podložku na sedenie, Rāhula. Poďme do Andhavany, kde strávime deň.“ „Áno, ctihodný pane,“ odpovedal ctihodný Rāhula Blahoslavenému. Vzal si podložku na sedenie a kráčal tesne za Blahoslaveným.“ ID662 „V tom čase nasledovalo Blahoslaveného mnoho tisíc božstiev, ktoré si mysleli: ‚Dnes bude Blahoslavený ďalej poučovať ctihodného Rāhulu o zničení nečistôt.‘ Potom Blahoslavený vošiel do Andhavany a posadil sa na pripravené miesto pod istým stromom. Aj ctihodný Rāhula, po tom, čo vzdal úctu Blahoslavenému, si sadol na jednu stranu. Blahoslavený povedal toto ctihodnému Rāhulovi, ktorý sedel na jednej strane:“ ID663 „Čo si myslíš, Rāhula, je oko trvalé alebo nestále?“ ID664 „Nestále, ctihodný pane.“ ID665 „A čo je nestále, je to utrpenie alebo šťastie?“ ID666 „Utrpenie, ctihodný pane.“ ID667 „A čo je nestále, utrpenie a podlieha zmene, je vhodné to považovať za: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?“ ID668 „Nie, ctihodný pane.“ ID669 „Sú formy trvalé alebo nestále?“ ID670 „‚Netrvalé, ctihodný pane.‘ …“ ID671 „‚Je zrakové vedomie trvalé alebo netrvalé?‘“ ID672 „‚Netrvalé, ctihodný pane.‘ …“ ID673 „‚Je zrakový kontakt trvalý alebo netrvalý?‘“ ID674 „‚Je nestále, ctihodný pane.‘ …“ ID675 „‚A tiež toto: akýkoľvek pocit, vnímanie, formácie a vedomie, ktoré vznikajú podmienené zrakovým kontaktom – je to trvalé alebo nestále?‘“ ID676 „‚Je nestále, ctihodný pane.‘“ ID677 „‚A čo je nestále, je to utrpenie alebo šťastie?‘“ ID678 „Utrpenie, ctihodný pane.“ ID679 „A čo je nestále, utrpenie a podlieha zmene, je vhodné to považovať za: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?“ ID680 „Nie, ctihodný pane.“ … ID681 „Je jazyk trvalý alebo nestály?“ ID682 „‚Je nestály, ctihodný pane.‘ …“ ID683 „‚Je vedomie jazyka trvalé alebo nestále?‘“ ID684 „‚Je nestále, ctihodný pane.‘ …“ ID685 „‚Je kontakt jazyka trvalý alebo nestály?‘“ ID686 „‚Je nestály, ctihodný pane.‘ …“ ID687 „A tiež toto: akýkoľvek pocit, vnímanie, mentálne formácie a vedomie, ktoré vznikajú podmienené kontaktom jazyka – je to trvalé alebo nestále?“ ID688 „Nestále, ctihodný pane.“ ID689 „A čo je nestále, je to utrpenie alebo šťastie?“ ID690 „Utrpenie, ctihodný pane.“ ID691 „A čo je nestále, utrpenie a podlieha zmene, je vhodné to považovať za: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?“ ID692 „Nie, ctihodný pane.“ … ID693 „Je myseľ trvalá alebo nestála?“ ID694 „Nestála, ctihodný pane.“ ID695 „A čo je nestále, je to utrpenie alebo šťastie?“ ID696 „Utrpenie, ctihodný pane.“ ID697 „A čo je nestále, utrpenie a podlieha zmene, je vhodné považovať to za: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?“ ID698 „Nie, ctihodný pane.“ ID699 „Sú mentálne objekty trvalé alebo nestále?“ ID700 „Nestále, ctihodný pane.“ … ID701 „Je vedomie mysle trvalé alebo nestále?“ ID702 „Nestále, ctihodný pane.“ ID703 „Je mentálny kontakt trvalý alebo nestály?“ ID704 „Nestály, ctihodný pane.“ ID705 „A akýkoľvek pocit, vnímanie, formácie alebo vedomie, ktoré vznikajú podmienené mentálnym kontaktom, sú tiež trvalé alebo nestále?“ ID706 „Nestále, ctihodný pane.“ ID707 „A to, čo je nestále, je to utrpenie alebo šťastie?“ ID708 „Je to utrpenie, ctihodný pane.“ ID709 „A to, čo je nestále, utrpenie a podlieha zmene, je vhodné to považovať za: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?“ ID710 „Nie, ctihodný pane.“ ID711 „Keď to takto vidí, Rāhula, poučený ušľachtilý žiak sa znechutí z oka, znechutí sa z foriem, znechutí sa z očného vedomia, znechutí sa z očného kontaktu a tiež sa znechutí z akéhokoľvek pocitu, vnímania, formácií alebo vedomia, ktoré vznikajú podmienené očným kontaktom… a tak ďalej… stráca záujem o jazyk, stráca záujem o chute, stráca záujem o jazykové vedomie, stráca záujem o jazykový kontakt a tiež stráca záujem o akýkoľvek pocit, vnímanie, formácie alebo vedomie, ktoré vznikajú podmienené jazykovým kontaktom… a tak ďalej.“ ID712 „Stáva sa znechuteným z mysle, znechuteným z mentálnych objektov, znechuteným z vedomia mysle, znechuteným z kontaktu mysle a tiež znechuteným z akéhokoľvek pocitu, vnímania, formácií alebo vedomia, ktoré vznikajú podmienené kontaktom mysle. Keď je znechutený, stáva sa bezvášnivým. Prostredníctvom bezvášnivosti je oslobodený. Keď je oslobodený, vzniká poznanie: ‚Som oslobodený.‘ Pochopí: ‚Zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie.‘“ ID713 „Toto povedal Blahoslavený. Ctihodný Rāhula sa potešil a radoval sa z Blahoslaveného výroku. A kým sa toto vysvetlenie prednášalo, myseľ ctihodného Rāhulu bola oslobodená od nečistôt prostredníctvom nelipnutia. A u mnohých tisícov božstiev vzniklo bezprašné, nepoškvrnené videnie Dhammy: ‚Všetko, čo má povahu vzniknúť, má aj povahu zaniknúť.‘ Ôsma.“ ID714 „9. Rozprava o veciach vedúcich k pútam“ ID715 „122. ‚Mnísi, naučím vás, čo vedie k pútam a čo je samotné puto. Počúvajte to. A čo, mnísi, vedie k pútam a čo je puto? Existujú, mnísi, formy vnímané okom – žiaduce, príjemné, potešujúce, milé, spojené so zmyslovou túžbou a lákavé. Tieto veci, mnísi, sa nazývajú veci vedúce k pútam. Akákoľvek túžba a žiadostivosť po nich existuje, to je v tomto ohľade púto. … Existujú, mnísi, chute vnímané jazykom… Existujú, mnísi, mentálne javy vnímané mysľou – žiaduce, príjemné, potešujúce, milé, spojené so zmyslovou túžbou a lákavé. Tieto veci, mnísi, sa nazývajú vecami vedúcimi k pútam. Akákoľvek túžba a žiadostivosť po nich existuje, to je púto v tomto ohľade.“ Deviata. ID716 „10. Rozprava o veciach vedúcich k pripútanosti“ ID717 „123. ‚Mnísi, naučím vás veci vedúce k pripútanosti a samotnú pripútanosť. Počúvajte to. A čo, mnísi, sú veci vedúce k pripútanosti a čo je pripútanosť? Existujú, mnísi, formy vnímané okom – žiaduce, príjemné, potešujúce, milé, spojené so zmyslovou túžbou a lákavé. Tieto veci, mnísi, sa nazývajú veci vedúce k pripútanosti. Akákoľvek túžba a žiadostivosť po nich existuje, to je pripútanosť v tomto ohľade. … Existujú, mnísi, chute vnímané jazykom… Existujú, mnísi, mentálne javy vnímané mysľou – žiaduce, príjemné, potešujúce, milé, spojené so zmyslovou túžbou a lákavé. Tieto, mnísi, sa nazývajú veci vedúce k pripútanosti. Akákoľvek túžba a žiadostivosť voči nim existuje, to je pripútanosť v tomto ohľade.“ Desiata kapitola. ID718 „Kapitola o svetských zmyslových potešeniach, dvanásta.“ ID719 „Zhrnujúci verš znie:“ ID720 „Dve veci sa učia o Márovej pasci a dve o svetských zmyslových potešeniach; Sakka, Pañcasikha, Sāriputta a Rāhula; Putá a pripútanosť – týmito pojmami je kapitola vysvetlená.“ ID721 „13. Kapitola o hlave rodiny“ ID722 „1. Rozprava vo Vesálí“ ID723 „124. Raz, keď Blahoslavený pobýval vo Vesálí vo Veľkom lese, v sále so špicatou strechou, pristúpil k Blahoslavenému hlava rodiny Ugga z Vesálí; keď pristúpil, posadil sa na bok. Keď sedel na boku, hlava rodiny Ugga z Vesālī povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, aká je príčina, aká je podmienka, pre ktorú niektoré bytosti tu nedosahujú konečné zhasnutie už v tomto živote? A aká, ctihodný pane, je príčina, aká je podmienka, pre ktorú niektoré bytosti tu dosahujú konečné zhasnutie už v tomto živote?““ ID724 „„Hospodár, existujú formy vnímané okom – žiaduce, príjemné, potešujúce, milé, spojené so zmyslovou túžbou a lákavé. Ak sa mních v nich teší, víta ich a zostáva k nim pripútaný, jeho vedomie sa stáva na nich závislé, pričom práve to je predmetom jeho pripútanosti. Mních, ktorý je pripútaný, hospodár, nedosiahne konečné zhasnutie. … Existujú, majiteľ domu, chute, ktoré vníma jazyk… Existujú, majiteľ domu, mentálne javy, ktoré vníma myseľ – žiaduce, príjemné, potešujúce, milé, spojené so zmyslovou túžbou a lákavé. Ak sa mních z nich teší, víta ich a zostáva k nim pripútaný, jeho vedomie sa stáva na nich závislé, pričom práve to je predmetom jeho pripútanosti. Mních, ktorý sa upína, domáci, nedosiahne konečné zhasnutie. Toto, domáci, je príčina, toto je podmienka, pre ktorú niektoré bytosti tu nedosahujú konečné zhasnutie práve v tomto živote.““ ID725 „„Okrem toho, domáci, existujú formy vnímané okom – žiaduce, príjemné, potešujúce, milé, spojené so zmyslovou túžbou a lákavé. Ak sa mních z nich neteší, neprivíta ich a nezostáva k nim pripútaný, jeho vedomie sa na nich nestáva závislým, ani sa k nim nelipne. Mních bez pripútanosti, hospodár, dosiahne konečné zhasnutie. … Existujú, majiteľ domu, chute, ktoré vníma jazyk… Existujú, majiteľ domu, mentálne javy, ktoré vníma myseľ – žiaduce, príjemné, potešujúce, milé, spojené so zmyslovou túžbou a lákavé. Ak sa mních z nich neteší, neprivíta ich a nezotrvá v nich, jeho vedomie sa na nich nestane závislým, ani sa k nim nelipne. Mních bez pripútanosti, majiteľ domácnosti, dosiahne konečné zhasnutie. Toto, majiteľ domácnosti, je príčina, toto je podmienka, vďaka ktorej niektoré bytosti tu dosahujú konečné zhasnutie práve v tomto živote.“ Prvá. ID726 „2. 2. Vajjī Sutta“ ID727 „125. Istého dňa pobýval Blahoslavený medzi Vajjčanmi v Hatthigáme. Vtedy k Blahoslavenému pristúpil hlava rodiny Ugga z Hatthigámy; keď pristúpil, posadil sa na bok. Keď sa posadil na bok, hospodár Ugga z Hatthigāmy povedal Blahoslavenému: „Čo je teda, ctihodný pane, príčinou, čo je podmienkou, prečo niektoré bytosti tu nedosahujú konečné zhasnutie už v tomto živote? A čo je, ctihodný pane, príčinou, čo je podmienkou, prečo niektoré bytosti tu dosahujú konečné zhasnutie už v tomto živote?“ (Toto sa má rozviesť tak, ako v predchádzajúcom rozprávaní.) „Toto, hlava rodiny, je príčina, toto je podmienka, pre ktorú niektoré bytosti tu dosiahnu konečné zhasnutie už v tomto živote.“ Druhá.“ ID728 „3. 3. Nāḷanda Sutta“ ID729 „126. Raz, keď Blahoslavený pobýval v Nāḷande v Pāvárikovom mangovom háji, prišiel k nemu hospodár Upāli… a povedal mu: „Čo, ctihodný pane, je príčinou, aká je podmienka, vďaka ktorej niektoré bytosti tu nedosahujú konečné zhasnutie ešte v tomto živote? A aká, ctihodný pane, je príčina, aká je podmienka, pre ktorú niektoré bytosti tu dosiahnu konečné zhasnutie už v tomto živote?“ (Toto sa má rozviesť tak, ako v predchádzajúcom rozprávaní.) „Toto, hlava rodiny, je príčina, toto je podmienka, pre ktorú niektoré bytosti tu dosiahnu konečné zhasnutie už v tomto živote.“ Tretia.“ ID730 „4. 4. Sutta o Bhāradvājovi“ ID731 „127. Raz ctihodný Piṇḍola Bhāradvāja pobýval v Kosambí v Ghositovom parku. Vtedy sa k ctihodnému Piṇḍolovi Bhāradvājovi priblížil kráľ Udena. Keď sa priblížil, vymenil si pozdravy s ctihodným Piṇḍolom Bhāradvājom. Po výmene príjemných a pamätných pozdravov si sadol na bok. Keď sedel na boku, kráľ Udena povedal ctihodnému Piṇḍolovi Bhāradvājovi: „Čo, ctihodný Bhāradvāja, je príčinou, čo je podmienkou, vďaka ktorej títo mladí mnísi – mladí, s čiernymi vlasmi, obdarení krásnou mladosťou, v prvej fáze života –, ktorí sa neoddávali zmyslovým pôžitkom, vedú po celý svoj život dokonale úplný a čistý svätý život a udržujú ho po dlhú dobu?“ „Veľký kráľ, toto povedal Blahoslavený, ktorý vie a vidí, Arahant, Dokonale Osvietený: ‚Poďte, mnísi, voči tým, ktorí sú vo veku matky, zamerajte svoju myseľ ako matka; voči tým, ktorí sú vo veku sestry, zamerajte svoju myseľ ako sestra; voči tým, ktorí sú vo veku dcéry, zamerajte svoju myseľ ako dcéra.‘ Toto, veľký kráľ, je príčina, toto je podmienka, vďaka ktorej títo mladí mnísi – mladí, s čiernymi vlasmi, obdarení krásnou mladosťou, v prvej fáze života – ktorí sa neoddávali zmyslovým pôžitkom, vedú dokonale úplný a čistý svätý život po celý svoj život a udržujú ho po dlhú dobu.““ ID732 „„Myseľ je nestála, ctihodný Bhāradvāja. Niekedy vznikajú stavy chamtivosti dokonca voči tým, ktoré sú vo veku matky, stavy chamtivosti vznikajú voči tým, ktoré sú vo veku sestry, a stavy chamtivosti vznikajú voči tým, ktoré sú vo veku dcéry. Existuje, ctihodný Bhāradvāja, iná príčina, iná podmienka, vďaka ktorej títo mladí mnísi – mladí, s čiernymi vlasmi… – ho udržiavajú po dlhú dobu?““ ID733 „„Veľký kráľ, toto povedal Blahoslavený, ktorý vie a vidí, Arahant, Dokonale Osvietení: ‚Poďte, mnísi, zamyslite sa nad týmto telom od chodidiel nahor a od končekov vlasov nadol, ohraničeným kožou a plným rôznych druhov nečistôt: V tomto tele sú vlasy na hlave, chĺpky na tele, nechty, zuby, koža, mäso, šľachy, kosti, kostná dreň, obličky, srdce, pečeň, pohrudnica, slezina, pľúca, črevá, mezentérium, obsah žalúdka, výkaly, žlč, hlien, hnis, krv, pot, tuk, slzy, maz, sliny, hlien, synoviálna tekutina a moč.’ Aj toto, veľký kráľ, je príčinou, toto je podmienkou, vďaka ktorej títo mladí mnísi – mladí, s čiernymi vlasmi… – zotrvávajú po dlhú dobu.“ „Pre tých mníchov, ctihodný Bhāradvāja, ktorí rozvinuli telo, rozvinuli cnosť, rozvinuli myseľ a rozvinuli múdrosť, je to ľahké. Ale pre tých mníchov, ctihodný Bhāradvāja, ktorí majú nerozvinuté telo, nerozvinutú cnosť, nerozvinutú myseľ a nerozvinutú múdrosť, je to ťažké. Niekedy, ctihodný Bhāradvāja, si človek pomyslí: ‚Budem to vnímať ako neatraktívne,‘ ale nakoniec to začne vnímať ako atraktívne. Existuje, ctihodný Bhāradvāja, iná príčina, iná podmienka, vďaka ktorej títo mladí mnísi – mladí, s čiernymi vlasmi… – zotrvávajú tak dlho?““ ID734 „„Veľký kráľ, toto povedal Blahoslavený, ktorý vie a vidí, Arahant, Dokonale Osvietení: ‚Poďte, mnísi, prebývajte tak, že strážite brány svojich zmyslových schopností. Keď okom uvidíte nejakú podobu, neupínajte sa na jej znaky ani na jej drobné črty. Lebo ak budete žiť s nezvládnutým zrakom, môžu vás napadnúť túžba a nespokojnosť, zlé a nezdravé stavy. Cvičte sa v jeho ovládaní. Strážte zrak; zaviažte sa k jeho ovládaniu. Keď ušami počujete zvuk… keď nosom cítite vôňu… keď jazykom ochutnáte chuť… keď telom dotknete sa hmatateľného… keď mysľou vnímate mentálny objekt, neupínajte sa na jeho znaky ani na jeho drobné črty. Lebo ak budete žiť s mentálnou schopnosťou bez zdržanlivosti, mohli by vás napadnúť chamtivosť a nespokojnosť, zlé a nezdravé stavy. Cvičte sa v jej ovládaní. Strážte schopnosť mysle; venujte sa ovládaniu schopnosti mysle.“ Aj toto, veľký kráľ, je príčinou, toto je podmienkou, prečo títo mladí mnísi – mladí, s čiernymi vlasmi, obdarení sľubnou mladosťou, v prvej fáze života, ktorí sa neoddávali zmyslovým pôžitkom, vedú dokonale úplný a čistý svätý život po celý čas, kým trvá ich život, a pokračujú v ňom ešte dlho.“ ID735 „„Úžasné, ctihodný Bhāradvāja; ohromujúce, ctihodný Bhāradvāja! Ako výstižne to povedal, ctihodný Bhāradvāja, ten Blahoslavený, ktorý vie a vidí, Arahant, Dokonale Osvietení. Toto je skutočne, ctihodný Bhāradvāja, príčina, toto je podmienka, prečo títo mladí mnísi – mladí, s čiernymi vlasmi, obdarení sľubnou mladosťou, v prvej fáze života, ktorí sa neoddávali zmyslovým pôžitkom – vedú dokonale úplný a čistý svätý život po celý čas, kým trvá ich život, a pokračujú v ňom ešte dlho. Aj mňa, ctihodný Bhāradvāja, v čase, keď vstúpim do vnútorného paláca s nestráženým telom, nestráženou rečou, nestráženou mysľou, s neusadenou všímavosťou a s nezvládnutými zmyslovými schopnosťami, v tom čase ma stavy chamtivosti veľmi premáhajú. Ale keď, ctihodný Bhāradvāja, vstúpim do vnútorného paláca s telom pod kontrolou, s rečou pod kontrolou, s mysľou pod kontrolou, s ustálenou bdelosťou a so zmyslami pod kontrolou, vtedy ma stavy chamtivosti tak veľmi neprevažujú. Výborné, ctihodný Bhāradvāja; vynikajúce, ctihodný Bhāradvāja! Rovnako ako, ctihodný Bhāradvāja, človek môže postaviť na nohy to, čo bolo prevrátené, odhaliť to, čo bolo skryté, ukázať cestu tomu, kto zablúdil, alebo zdvihnúť olejovú lampu v tme, aby tí, čo majú oči, mohli vidieť tvary; rovnako aj Dhamma bola tebou, ctihodný Bhāradvāja, objasnená mnohými spôsobmi. „Uchyľujem sa k útočisku, ctihodný Bhāradvāja, k tomu Blahoslavenému, k Dhammě a k Saṅghe mníchov. Nech si ma ctihodný Bhāradvāja pamätá ako laického nasledovníka, ktorý sa od dnešného dňa a po celý zvyšok života uchýlil k útočisku.“ Štvrtá. ID736 „5. Soṇa Sutta“ ID737 „128. Raz, keď Blahoslavený pobýval v Rádžagáhe v Bambusovom háji, na mieste, kde sa kŕmia veveričky, pristúpil k Blahoslavenému syn hlavy rodiny Soṇa, vzdal mu úctu a posadil sa na bok. Keď sedel po boku, syn hlavy rodiny Soṇa povedal Blahoslavenému: „Čo, ctihodný pane, je príčinou, čo je podmienkou, prečo niektoré bytosti v tomto svete nedosiahnu konečné nibbāna práve v tomto živote? A čo, ctihodný pane, je príčinou, čo je podmienkou, prečo niektoré bytosti v tomto svete dosiahnu konečné nibbāna práve v tomto živote?“ (Toto by sa malo rozviesť tak, ako v predchádzajúcej sutte.) „Toto, Soṇa, je príčina, toto je podmienka, pre ktorú niektoré bytosti v tomto svete dosiahnu konečné nibbāna ešte v tomto živote.“ Piata.“ ID738 „6. Ghosita sutta“ ID739 „129. Raz sa ctihodný Ānanda zdržiaval v Kosambī v Ghositovom parku. Vtedy sa k ctihodnému Ānandovi priblížil hospodár Ghosita… Hospodár Ghosita, keď sa posadil na bok, povedal ctihodnému Ānandovi: ‚Ctihodný Ānanda, hovorí sa: „rozmanitosť prvkov, rozmanitosť prvkov.“ Do akej miery, ctihodný pane, hovoril Blahoslavený o rozmanitosti prvkov?“ „Hospodár, skutočne existuje prvok oka, príjemné formy a očné vedomie. V závislosti od kontaktu, ktorý sa vníma ako príjemný, vzniká príjemný pocit. Domácnosti, skutočne existuje prvok oka, nepríjemné podoby a očné vedomie. V závislosti od kontaktu, ktorý sa vníma ako bolestivý, vzniká bolestivý pocit. Domácnosti, skutočne existuje prvok oka, podoby, ktoré sú základom pre vyrovnanosť, a očné vedomie. V závislosti od kontaktu, ktorý sa vníma ako ani bolestivý, ani príjemný, vzniká pocit, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný. … Domovník, skutočne existuje prvok jazyka, nepríjemné chute a vedomie jazyka. V závislosti od kontaktu, ktorý je vnímaný ako príjemný, vzniká príjemný pocit. Domovník, skutočne existuje prvok jazyka, nepríjemné chute a vedomie jazyka. V závislosti od kontaktu, ktorý je vnímaný ako bolestivý, vzniká bolestivý pocit. Domovník, skutočne existuje prvok jazyka, chute, ktoré sú základom pre vyrovnanosť, a vedomie jazyka. V závislosti od kontaktu, ktorý sa vníma ako ani bolestivý, ani príjemný, vzniká pocit, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný. … Domovník, skutočne existuje prvok mysle, príjemné mentálne javy a vedomie mysle. V závislosti od kontaktu, ktorý sa vníma ako príjemný, vzniká príjemný pocit. Domovník, skutočne existuje prvok mysle, nepríjemné mentálne javy a vedomie mysle. V závislosti od kontaktu, ktorý sa vníma ako bolestivý, vzniká bolestivý pocit. Domácnik, skutočne existuje prvok mysle, mentálne javy, ktoré sú základom pre vyrovnanosť, a vedomie mysle. V závislosti od kontaktu, ktorý sa vníma ako ani bolestivý, ani príjemný, vzniká pocit, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný. V tomto rozsahu, domácnik, Blahoslavený hovoril o rozmanitosti prvkov.““ ID740 „7. Rozhovor s Hāliddikānim“ ID741 „130. Raz sa ctihodný Mahākaccāna zdržiaval v krajine Avanti, v Kuraraghare na vrchu Papāta. Vtedy sa k ctihodnému Mahākaccānovi priblížil hlava rodiny Hāliddikāni… Keď si sadol na bok, hlava rodiny Hāliddikāni povedal ctihodnému Mahākaccānovi: „Ctihodný pane, Blahoslavený povedal: ‚V závislosti od rozmanitosti prvkov vzniká rozmanitosť dotyku; v závislosti od rozmanitosti dotyku vzniká rozmanitosť pocitu.‘ Ako teda, ctihodný pane, vzniká rozmanitosť kontaktu v závislosti od rozmanitosti prvkov; a ako vzniká rozmanitosť pocitu v závislosti od rozmanitosti kontaktu?“ „Tu, domáci, mních, keď okom uvidí formu, vníma ju ako príjemnú. V závislosti od zrakového vedomia a kontaktu, ktorý vyvoláva príjemný pocit, vzniká príjemný pocit. Okrem toho, keď okom uvidí formu, vníma ju ako nepríjemnú. V závislosti od zrakového vedomia a kontaktu, ktorý vedie k bolestivému pocitu, vzniká bolestivý pocit. Okrem toho, keď okom uvidí formu, vníma ju ako základ pre vyrovnanosť. V závislosti od zrakového vedomia a kontaktu, ktorý vedie k pocitu, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný, vzniká pocit, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný.“ ID742 „Okrem toho, hlava rodiny, mních, keď ušami počuje zvuk… keď nosom zacítí vôňu… keď jazykom ochutná chuť… keď telom vníma hmatateľný objekt… keď mysľou vníma mentálny jav, vníma ho ako príjemný. V závislosti od vedomia mysle a kontaktu, ktorý vyvoláva príjemný pocit, vzniká príjemný pocit. Okrem toho, keď vníma mentálny jav mysľou, vníma ho ako nepríjemný. V závislosti od vedomia mysle a kontaktu, ktorý vyvoláva bolestivý pocit, vzniká bolestivý pocit. Okrem toho, keď vníma mentálny jav mysľou, vníma ho ako základ pre vyrovnanosť. V závislosti od vedomia mysle a kontaktu, ktorý vyvoláva pocit, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný, vzniká pocit, ktorý nie je ani bolestivý, ani príjemný. Takto, hospodár, v závislosti od rozmanitosti prvkov vzniká rozmanitosť kontaktu; v závislosti od rozmanitosti kontaktu vzniká rozmanitosť pocitu.“ ID743 „8. Rozprava s Nakulapitom“ ID744 „131. Istého dňa pobýval Blahoslavený medzi Bhaggami v Susumāragire, v jeleních parkoch v háji Bhesakaḷā. Vtedy sa k Blahoslavenému priblížil hlava rodiny Nakulapitā… Keď si sadol na bok, hlava rodiny Nakulapitā povedal Blahoslavenému: „Čo je príčinou, ctihodný pane, aký je dôvod, prečo niektoré bytosti tu nedosahujú konečné nibbāna práve v tomto živote? A čo je príčinou, ctihodný pane, aký je dôvod, prečo niektoré bytosti tu dosahujú konečné nibbāna práve v tomto živote?“ „Existujú, hospodár, formy vnímané okom – žiaduce, príjemné, potešujúce, milé na pohľad, spojené so zmyslovou túžbou, lákavé. Ak sa mních v nich teší, víta ich a zostáva k nim pripútaný, u toho, kto sa v nich teší, víta ich a zostáva k nim pripútaný, vzniká vedomie závislé na nich, s týmto ako svojou oporou. Mních s pripútanosťou, majiteľ domu, nedosiahne konečné nibbána… Existujú, domáci, chute, ktoré možno vnímať jazykom… Existujú, domáci, mentálne javy, ktoré možno vnímať mysľou – žiaduce, príjemné, potešujúce, milé, spojené so zmyslovou túžbou, lákavé. Ak sa mních z nich teší, víta ich a zostáva k nim pripútaný, u toho, kto sa z nich teší, víta ich a zostáva k nim pripútaný, vzniká vedomie závislé na nich, s týmto ako svojou oporou. Mních s pripútanosťou, majiteľ domu, nedosiahne konečné nibbána. Toto, majiteľ domu, je príčina, toto je dôvod, prečo niektoré bytosti tu nedosahujú konečné nibbána práve v tomto živote.““ ID745 „A existujú, majiteľ domu, formy vnímané okom – žiaduce, príjemné, potešujúce, milé, spojené so zmyslovou túžbou, lákavé. Ak sa mních v nich neteší, neprivíta ich a nezostáva k nim pripútaný, pre toho, kto sa v nich neteší, neprivíta ich a nezostáva k nim pripútaný, nevzniká vedomie závislé od nich, ani nevzniká pripútanosť k nim. Bez pripútanosti, domáci, mních dosiahne konečné nibbána… Existujú, domáci, chute vnímané jazykom… Existujú, hospodár, mentálne javy, ktoré možno vnímať mysľou – žiaduce, príjemné, potešujúce, milé, spojené so zmyslovou túžbou, lákavé. Ak sa mních z nich neteší, neprivíta ich a nezostáva k nim pripútaný, u toho, kto sa z nich neteší, neprivíta ich a nezostáva k nim pripútaný, nevzniká vedomie závislé od nich, ani nevzniká pripútanosť k nim. Bez pripútanosti, majiteľ domu, mních dosiahne konečné nibbánu. Toto, majiteľ domu, je príčina, toto je dôvod, prečo niektoré bytosti tu dosahujú konečné nibbánu práve v tomto živote.“ ID746 „9. Rozhovor s Lohiccou“ ID747 „132. Istého dňa pobýval ctihodný Mahākaccāna v krajine Avanti, v Makkarakate, v lesnej chatrči. Vtedy sa k lesnej chatrči ctihodného Mahākaccāna priblížilo niekoľko mladých bráhmanských študentov, žiakov bráhmana Lohiccu, ktorí zbierali palivové drevo. Keď sa priblížili, chodili a blúdili okolo chatrče, robili hlasný a veľký hluk, venovali sa rôznym hlučným hrám a hovorili: „Títo askéti s oholenými hlavami sú obchodníci, ktorí sa venujú temným praktikám, zrodení z nohy nášho príbuzného Brahmu; a predsa sú títo obchodníci ctení, rešpektovaní, uctievaní a vážení!“ Vtedy ctihodný Mahākaccāna vyšiel zo svojho príbytku a povedal tým mladým študentom: „Nerobte hluk, mladí muži; naučím vás Dhammu.“ Keď to povedal, tí mladí študenti stíchli. Potom ctihodný Mahākaccāna oslovil tých mladých študentov týmito veršami: ID748 „Tí starí bráhmani, ktorí si pamätajú starodávnu cestu, boli najvyšší v cnosti. Keď potlačili hnev, ich zmyslové brány boli strážené a dobre chránené.“ ID749 „Tí bráhmani, ktorí si pamätajú starodávnu cestu, mali radosť z Dhammy a z džhány. Títo však, keď to opustili, myslia len na to: ‚Poďme recitovať,‘ a opojení svojím rodovým pôvodom sa správajú nespravodlivo.“ ID750 „Premožení hnevom, ukladajúci mnohé tresty, konajúci skorumpovane voči tým, ktorí majú túžbu, aj tým, ktorí ju nemajú; pre toho, kto má nestrážené zmyslové brány, sú všetky praktiky márne, ako bohatstvo získané človekom vo sne.“ ID751 „Pôst, spanie na holom zemi, ranné kúpanie a tri Védy;“ ID752 „Hrubé jelenice, spletené vlasy a zubný povlak, mantry, sľuby a predpisy, asketizmus, podvod, krivé palice a umývanie sa vodou;“ ID753 „Toto sú vonkajšie znaky bráhmanov, vykonávané pre získanie bezvýznamného zisku. Ale vyrovnaná myseľ, jasná a pokojná, bez krutosti voči všetkým bytostiam – to je cesta k dosiahnutiu Brahmá.“ ID754 „Potom sa tí mladí študenti, nahnevaní a nespokojní, priblížili k bráhmanovi Lohiccovi. Keď sa k nemu priblížili, povedali mu: „Naozaj, ctihodný pane, mal by si vedieť, že asketa Mahākaccāna úplne znevažuje a odmieta mantry bráhmanov!“ Keď to bolo povedané, bráhman Lohicca sa nahneval a bol nespokojný. Vtedy brahmanovi Lohiccovi napadlo: „Nie je správne, aby som urážal alebo hanobil asketu Mahākaccānu len na základe slov týchto mladých študentov. Čo keby som sa k nemu sám priblížil a opýtal sa ho?““ ID755 „Potom sa bráhman Lohicca spolu s tými mladými mužmi priblížil k ctihodnému Mahākaccānovi. Keď sa priblížil, vymenil si s ctihodným Mahākaccānom zdvorilé pozdravy. Po výmene zdvorilého a pamiatneho rozhovoru si sadol na bok. Keď sedel na boku, bráhman Lohicca povedal ctihodnému Mahākaccānovi: „Ctihodný Kaccāna, prišli sem naši mnohí stálych žiaci, tí, čo zbierajú drevo?“ „Áno, bráhman, vaši mnohí stálych žiaci, tí, čo zbierajú drevo, sem prišli.“ „A viedol ctihodný Kaccāna nejaký rozhovor s tými mladíkmi?“ „Áno, viedol som s tými mladíkmi nejaký rozhovor, bráhman.“ „A aký bol ten rozhovor, ktorý ctihodný Kaccāna viedol s tými mladými mužmi?“ „Brahmane, rozhovor, ktorý som viedol s tými mladými mužmi, prebiehal takto:“ ID756 „‚Brahmani v dávnych časoch vynikali cnosťou, tí, ktorí si pamätajú starodávnu tradíciu… Láskavosť voči všetkým bytostiam – to je cesta k dosiahnutiu stavu Brahmā.‘“ ID757 „‚Brahmane, takto prebiehal rozhovor, ktorý som viedol s tými mladíkmi.‘“ ID758 „‚Ten, kto má nehlídané dvere‘ – tak hovorí ctihodný Kaccāna. Ale v akom zmysle, ctihodný Kaccāna, je niekto ten, kto má nehlídané dvere?“ „Tu, bráhman, istá osoba, keď okom uvidí nejakú podobu, je očarená príjemnou podobou a pociťuje odpor voči nepríjemnej podobe. Prebýva s nestabilnou všímavosťou a s obmedzenou mysľou a nerozumie tak, ako to skutočne je, tomu oslobodeniu mysle a oslobodeniu múdrosťou, v ktorom tie zlé, nezdravé stavy, ktoré vznikli, zanikajú bez zvyšku. Keď ušami počuje zvuk… keď nosom zacítí vôňu… keď jazykom ochutná chuť… keď telom pocíti hmatateľný objekt… keď mysľou spozná mentálny objekt, je očarený príjemným mentálnym objektom a pociťuje odpor voči nepríjemnému mentálnemu objektu. Pobýva s nepevnou bdelosťou a s obmedzenou mysľou a nerozumie, aké skutočne je to oslobodenie mysle a oslobodenie múdrosťou, v ktorom tie zlé, nezdravé stavy, ktoré vznikli, zanikajú bez zvyšku. Takto, bráhmane, je človek s neochránenými bránami.“ „Úžasné, ctihodný Kaccāna! Nádherné, ctihodný Kaccāna! Ako mimoriadne výstižne ctihodný Kaccāna označil toho, kto je skutočne bez stráženia pri dverách, za ‚toho, kto má nestrážené dvere‘!“ ID759 „‚Ten, kto má strážené dvere‘ – tak hovorí ctihodný Kaccāna. Ale akým spôsobom, ctihodný Kaccāna, je niekto s stráženými dverami?“ „Tu, bráhmane, mních, keď okom uvidí formu, nie je očarený príjemnou formou, ani nepociťuje odpor voči nepríjemnej forme. Prebýva s ustálenou všímavosťou a s bezhraničnou mysľou a chápe tak, ako to skutočne je, to oslobodenie mysle a oslobodenie múdrosťou, v ktorom tie zlé, nezdravé stavy, ktoré v ňom vznikli, ustávajú bez zvyšku. Keď ušami počuje zvuk… keď nosom zacítí vôňu… keď jazykom ochutná chuť… keď telom pocíti hmatateľný objekt… keď mysľou spozná mentálny objekt, nie je očarený príjemným mentálnym objektom, ani nepociťuje odpor voči nepríjemnému mentálnemu objektu. Pobýva s ustálenou bdelosťou a s bezhraničnou mysľou a chápe tak, ako to skutočne je, to oslobodenie mysle a oslobodenie múdrosťou, v ktorom tie zlé, nezdravé stavy, ktoré v ňom vznikli, zanikajú bez zvyšku. Takto, bráhmane, je človek s stráženými bránami.““ ID760 „„Úžasné, ctihodný Kaccāna! Nádherné, ctihodný Kaccāna! Ako mimoriadne dobre ctihodný Kaccāna vyhlásil toho, kto je skutočne strážený pri bránach, za ‚toho, kto má strážené brány‘! Vynikajúce, ctihodný Kaccāna! Vynikajúce, ctihodný Kaccāna! Rovnako ako, ctihodný Kaccāna, človek môže postaviť to, čo bolo prevrátené, alebo odhaliť to, čo bolo skryté, alebo ukázať cestu tomu, kto zablúdil, alebo zdvihnúť lampu v tme, aby tí, čo majú oči, mohli vidieť tvary – tak aj Dhamma bola ctihodným Kaccānom objasnená mnohými spôsobmi. Ja, ctihodný Kaccāna, hľadám útočisko u toho Blahoslaveného, v Dhammě a v Saṅghe mníchov. Nech si ma ctihodný Kaccāna zapamätá ako laického nasledovníka, ktorý hľadá útočisko od dnešného dňa po celý zvyšok svojho života. A tak, ako ctihodný Kaccāna navštevuje rodiny laikov v Makkarakaṭe, nech navštívi aj rodinu Lohicca. Tam, akíkoľvek mladí muži alebo mladé ženy vzdajú úctu ctihodnému Kaccānovi, vstanú, aby ho privítali, alebo mu ponúknu miesto na sedenie či vodu, bude to pre ich dlhodobé blaho a šťastie.““ ID761 „10. Sutta Verahaccāni“ ID762 „133. Raz ctihodný Udāyī pobýval v Kāmaṇḍā, v mangovom háji bráhmana Todeyya. Vtedy k ctihodnému Udāyīmu pristúpil mladý žiak bráhmanskej ženy z rodu Verahaccāni. Keď pristúpil, vymenil si pozdravy s ctihodným Udāyīm. Keď sa ich zdvorilý a nezabudnuteľný rozhovor skončil, posadil sa na bok. Keď tam sedel, ctihodný Udāyī poučil, povzbudil, prebudil a potešil toho mladého žiaka rozprávaním o Dhamme. Potom sa ten mladý žiak, ktorého ctihodný Udāyī poučil, povzbudil, inšpiroval a potešil rečou o Dhamme, zdvihol zo svojho miesta a pristúpil k bráhmanskej žene z rodu Verahaccāni. Keď k nej pristúpil, povedal bráhmanskej žene z rodu Verahaccāni: „Ak vám to nevadí, pani, mali by ste vedieť! Pustovník Udāyī vyučuje Dhammu – dobrú na začiatku, dobrú uprostred, dobrú na konci, s jej významom a formuláciou; a odhaľuje svätý život, úplne dokonalý a čistý.““ ID763 „‚Tak teda, mladý muž, v mojom mene pozvi pustovníka Udāyīho na zajtrajšie jedlo.‘ ‚Áno, pani,‘ odpovedal ten mladý muž a keď súhlasil s brahmínkou z rodu Verahaccāni, pristúpil k ctihodnému Udāyīmu. Keď k nemu pristúpil, povedal ctihodnému Udāyīmu: „Ctihodný Udāyī, prosím, súhlaste s zajtrajším jedlom od manželky nášho učiteľa, brahmánky z rodu Verahaccāni.“ Ctihodný Udāyī súhlasil mlčaním. Potom, keď tá noc pominula, ctihodný Udāyī sa ráno obliekol, vzal si misku a rúcho a išiel do príbytku brahmánky z rodu Verahaccāni. Keď prišiel, posadil sa na pripravené miesto. Potom brahmínka z rodu Verahaccāni vlastnými rukami podávala ctihodnému Udāyīmu výberové tvrdé aj mäkké jedlá, až kým nedal najavo, že je nasýtený. Potom, keď vedela, že ctihodný Udāyī dojedol a odložil ruku z misy, brahmínka z rodu Verahaccāni si obula sandále, posadila sa na vysoké sedadlo, zakryla si hlavu a povedala ctihodnému Udāyīmu: „Hovor Dhammu, pustovník.“ „Na to príde čas, sestra,“ odpovedal a vstal zo svojho sedadla a odišiel.“ ID764 „Po druhýkrát sa ten mladý študent priblížil k ctihodnému Udāyīmu. Keď sa priblížil, vymenil si pozdravy s ctihodným Udāyīm. Keď sa ich zdvorilý a nezabudnuteľný rozhovor skončil, posadil sa na bok. Keď sedel bokom, ctihodný Udāyī poučil, povzbudil, inšpiroval a potešil toho mladého študenta rozprávaním o Dhamme. Po druhýkrát sa ten mladý študent, po tom, čo ho ctihodný Udāyī poučil, povzbudil, inšpiroval a potešil rozprávaním o Dhamme, zdvihol zo svojho miesta a pristúpil k bráhmanskej žene z rodu Verahaccāni. Keď sa k nej priblížil, povedal brahmínke z rodu Verahaccāni: „Ak vám to nevadí, pani, mali by ste vedieť! Pustovník Udāyī vyučuje Dhammu – dobrú na začiatku, dobrú uprostred, dobrú na konci, s jej významom a formuláciou; a odhaľuje svätý život, úplne dokonalý a čistý.““ ID765 „A predsa, mladý muž, takto chváliš pustovníka Udāyīho. Keď som však povedala pustovníkovi Udāyīmu: ‚Hovor Dhammu, pustovník,‘ odpovedal: ‚Na to príde čas, sestra,‘ a potom vstal zo svojho miesta a odišiel.“ „To je preto, že si, pani, mala obuté sandále, sedela si na vysokom sedadle, mala si zakrytú hlavu a potom si povedala: ‚Hovor Dhammu, pustovník.‘ Lebo tí ctihodní považujú Dhammu za svojho učiteľa a prejavujú voči nej úctu.“ „V tom prípade, mladý muž, pozvi v mojom mene pustovníka Udāyīho na zajtrajšie jedlo.“ „Áno, madam,“ odpovedal ten mladík a keď súhlasil s brahmínkou z rodu Verahaccāni, pristúpil k ctihodnému Udāyīmu. Keď k nemu pristúpil, povedal ctihodnému Udāyīmu: „Ctihodný Udāyī, prosím, súhlaste s zajtrajším jedlom od manželky nášho učiteľa, brahmínky z rodu Verahaccāni.“ Ctihodný Udāyī súhlasil tým, že mlčal.“ ID766 „Potom, keď tá noc pominula, ctihodný Udāyī sa ráno obliekol, vzal si misku a rúcho a išiel do príbytku brahmínky z rodu Verahaccāni. Keď sa priblížil, posadil sa na pripravené miesto. Potom brahmínka z rodu Verahaccāni vlastnými rukami podávala ctihodnému Udāyīmu vynikajúce tvrdé aj mäkké jedlo, až kým nedal najavo, že je nasýtený. Keď ctihodný Udāyī dojedol a odložil ruku z misy, brahmínka z rodu Verahaccāni si vyzula sandále, posadila sa na nízke sedadlo, odkryla si hlavu a povedala ctihodnému Udāyīmu: „Ctihodný pane, kedy, keď niečo existuje, arahanti označujú potešenie a bolesť, a kedy, keď niečo neexistuje, arahanti neoznačujú potešenie a bolesť?“ ID767 „‚Sestra, keď existuje oko, arahanti označujú potešenie a bolesť; keď oko neexistuje, arahanti neoznačujú potešenie a bolesť… Keď existuje jazyk, arahanti označujú potešenie a bolesť; keď jazyk neexistuje, arahanti neoznačujú potešenie a bolesť… Keď existuje myseľ, arahanti označujú potešenie a bolesť; keď myseľ neexistuje, arahanti neoznačujú potešenie a bolesť.‘“ ID768 „Keď to bolo povedané, bráhmanka z rodu Verahaccāni povedala ctihodnému Udāyīmu: „Výborne, ctihodný pane! Výborne, ctihodný pane! Rovnako ako, ctihodný pane, človek môže postaviť to, čo bolo prevrátené, alebo odhaliť to, čo bolo skryté, alebo ukázať cestu tomu, kto zablúdil, alebo zdvihnúť olejovú lampu v tme, aby tí, čo majú oči, mohli vidieť tvary – presne takým istým spôsobom bol Dhamma mnohými spôsobmi objasnený ušľachtilým Udāyīm. Hľadám útočisko u toho Blahoslaveného, v Dhamme a v Bhikkhu Saṅgha. Nech si ušľachtilý Udāyī zapamätá ma ako laickú nasledovníčku, ktorá hľadá útočisko od dnešného dňa po celý zvyšok svojho života.“ Desiata.“ ID769 „Kapitola o hlave rodiny, trinásta.“ ID770 „Jej zhrnutie:“ ID771 „Vesālī, Vajjī, Nāḷandā, Bhāradvāja, Soṇa a Ghosita; Hāliddika, Nakulapitā, Lohicca a Verahaccāni.“ ID772 „14. Kapitola o Devadaha“ ID773 „1. Rozprava v Devadaha“ ID774 „134. Raz, keď Blahoslavený pobýval medzi Sákjovcami v meste Sákjovcov zvanom Devadaha. Tam sa Blahoslavený obrátil na mníchov: „Mnísi, nehovorím o všetkých mníchoch bez výnimky, že je potrebné konať s bdelosťou, pokiaľ ide o šesť základov kontaktu. Ani, mnísi, nehovorím o všetkých mníchoch bez výnimky, že by mali konať bez bdelosti, pokiaľ ide o šesť základov kontaktu. Mnísi, pokiaľ ide o tých mníchov, ktorí sú arahantmi, ktorých nečistoty sú zničené, ktorí žili svätý život, vykonali, čo bolo potrebné, zložili bremeno, dosiahli svoj cieľ, úplne zničili okovy existencie a sú oslobodení prostredníctvom dokonalého, konečného poznania – pre týchto mníchov nehovorím, že je potrebné konať s bdelosťou vo vzťahu k šiestim základom kontaktu. Z akého dôvodu? Urobili to už s bdelosťou; nie sú schopní byť nepozorní. Ale, mnísi, pokiaľ ide o tých mníchov, ktorí sú na ceste, ktorí nedosiahli cieľ svojej mysle, ktorí prebývajú v túžbe po neprekonateľnej istote od pút – pre týchto mníchov hovorím, že je potrebné konať s bdelosťou vo vzťahu k šiestim základom kontaktu. Z akého dôvodu? Existujú, mnísi, tvary vnímané okom, ktoré sú príjemné aj nepríjemné. Tieto tvary, hoci sa s nimi opakovane dostávajú do kontaktu, nezískavajú nad jeho mysľou prevahu. Pretože jeho myseľ nie je ovládnutá, jeho energia je prebudená a neochabujúca, jeho všímavosť je ustálená a nezmätená, jeho telo je pokojné a nerušené a jeho myseľ je sústredená a zameraná na jeden bod. Keď vidím tento plod bdelosti, mnísi, hovorím, že pre týchto mníchov je potrebné venovať pozornosť šiestim základom kontaktu… Existujú, mnísi, mentálne javy, ktoré vníma myseľ a ktoré sú príjemné aj nepríjemné. Tieto javy, hoci sa s ňou opakovane dostávajú do kontaktu, nezískavajú nad ňou trvalú prevahu. Keďže jeho myseľ nie je ovládnutá, jeho energia je prebudená a neochabujúca, jeho všímavosť je ustálená a nezmätená, jeho telo je pokojné a nerušené a jeho myseľ je sústredená a zameraná na jeden bod. Keď vidím tento plod bdelosti, mnísi, hovorím, že pre týchto mníchov je potrebné niečo urobiť s bdelosťou vo vzťahu k šiestim základom kontaktu.“ Prvá.“ ID775 „2. Rozprava o príležitosti“ ID776 „135. ‚Zisk pre vás, mnísi! Veľký zisk pre vás, mnísi! Získali ste príležitosť na praktizovanie svätého života. Videl som, mnísi, peklá šiestich základov kontaktu. Tam, čokoľvek človek vidí okom, vidí len nežiaducu formu, nie žiaducu; vidí len nepeknú formu, nie peknú; vidí len neatraktívnu formu, nie atraktívnu. Čokoľvek človek počuje ušami… čokoľvek človek cíti nosom… čokoľvek človek ochutnáva jazykom… čokoľvek hmatateľného človek vníma telom… čokoľvek mentálneho človek vníma mysľou, vníma iba neželaný mentálny objekt, nie žiadaný; vníma iba nepekný mentálny objekt, nie pekný; vníma iba neatraktívny mentálny objekt, nie atraktívny. Je to pre vás zisk, mnísi! Je to pre vás veľký zisk, mnísi! Získali ste príležitosť na praktizovanie svätého života. Videl som, mnísi, nebesá šiestich základov kontaktu. Tam, čokoľvek človek vidí okom, vidí iba žiaducu formu, nie nežiaducu; vidí iba krásnu formu, nie škaredú; vidí iba príťažlivú formu, nie nepríťažlivú… čokoľvek človek ochutná jazykom… čokoľvek človek vníma mysľou, vníma iba žiaduci mentálny objekt, nie nežiaduci; vníma iba krásny mentálny objekt, nie škaredý; vníma iba príťažlivý mentálny objekt, nie nepríťažlivý. Zisk pre vás, mnísi! Veľký zisk pre vás, mnísi! Získali ste príležitosť na praktizovanie svätého života.“ Druhá.“ ID777 „3. Prvá reč o radosti z foriem“ ID778 „136. ‚Mnísi, devovia a ľudia sa tešia z foriem, majú ich radi a radujú sa z nich. S premenou, zanikaním a zánikom foriem, mnísi, devovia a ľudia prebývajú v utrpení. Mnísi, devovia a ľudia sa tešia zo zvukov, majú ich radi a radujú sa z nich. S premenou, zanikaním a zánikom zvukov, mnísi, devovia a ľudia prebývajú v utrpení. Tešia sa z vôní… chutí… hmatateľných predmetov… Mnísi, devovia a ľudia sa tešia z mentálnych objektov, majú ich v obľube a radujú sa z nich. S premenou, zanikaním a zánikom mentálnych objektov, mnísi, devovia a ľudia prebývajú v utrpení. Ale, mnísi, Tathāgata, Arahant, Dokonale Osvietený, keď pochopil, aké skutočne sú vznik, zánik, potešenie, nebezpečenstvo a únik v súvislosti s formami, neteší sa z foriem, nemá rád formy a neraduje sa z foriem. S premenou, zanikaním a zánikom foriem, mnísi, Tathāgata prebýva v šťastí. Keď pochopil, aké skutočne sú, pôvod, zanikanie, uspokojenie, nebezpečenstvo a únik, pokiaľ ide o zvuky… vône… chute… hmatateľné objekty… mentálne objekty, neteší sa z mentálnych objektov, nemá ich v obľube a neraduje sa z nich. S premenou, zanikaním a zánikom mentálnych objektov, mnísi, Tathāgata prebýva v blaženosti.“ Takto povedal Blahoslavený. Po týchto slovách Blahoslavený, Učiteľ, ďalej povedal: „ ID779 „Formy, zvuky, chute, vône, hmatateľné objekty a mentálne objekty – všetky sú žiaduce, krásne a príťažlivé – sa spomínajú len do tej miery, do akej existujú.“ ID780 „Pre svet s jeho devami sa tieto veci považujú za šťastie; ale tam, kde tieto veci zaniknú, to oni považujú za utrpenie.“ ID781 „Zánik telesnej existencie vnímajú ušľachtilí ako šťastie; toto je v rozpore s názorom celého sveta.“ ID782 „To, čo ostatní nazývajú šťastím, to ušľachtilí nazývajú utrpením; to, čo ostatní nazývajú utrpením, to ušľachtilí poznajú ako šťastie.“ ID783 „Pozrite na tento Dhamma, tak ťažko pochopiteľný; v ňom sú nemúdri zmätení. Pre tých, ktorí sú zahalení, je to tma, hlboká tma pre tých, ktorí nevidia.“ ID784 „Ale pre cnostných je otvorený, svetlo pre tých, ktorí vidia. Hoci je blízko, tí, ktorí nie sú zbehlí v Dhammě, ho nechápu.“ ID785 „Túto Dhammu dobre nechápu tí, ktorých premáha túžba po existencii, ktorí nasledujú túžbu po existencii a ktorí upadli do Márovej ríše.“ ID786 „Kto iný ako ušľachtilí je schopný prebudiť sa do tohto stavu? Keď správne pochopia tento stav, tí, čo sú bez poskvrny, dosiahnu konečné Nibbāna.“ Tretia. ID787 „4. Druhá reč o radosti z foriem“ ID788 „137. ‚Mnísi, devovia a ľudia majú radosť z foriem, majú ich radi a tešia sa z nich. S premenou, miznutím a zánikom foriem, mnísi, devovia a ľudia prebývajú v utrpení. Tešia sa zo zvukov… vôní… chutí… hmatateľných predmetov… Mnísi, devovia a ľudia sa tešia z mentálnych objektov, majú ich v obľube a radujú sa z nich. S premenou, miznutím a zánikom mentálnych objektov, mnísi, devovia a ľudia prebývajú v utrpení. A Tathāgata, mnísi, Arahant, Dokonale Osvietení, keď pochopil, aké skutočne sú vznik, zánik, potešenie, nebezpečenstvo a únik v súvislosti s formami, neteší sa z foriem, nemá rád formy a neraduje sa z foriem. S premenou, zanikaním a zánikom foriem, mnísi, Tathāgata prebýva v šťastí. Keď pochopil, aké skutočne sú, pôvod, zanikanie, potešenie, nebezpečenstvo a únik, pokiaľ ide o zvuky… vône… chute… hmatateľné objekty… mentálne objekty, neteší sa z mentálnych objektov, nemá ich v obľube a neraduje sa z nich. S premenou, zanikaním a zánikom mentálnych objektov, mnísi, Tathāgata prebýva v blaženosti.“ Štvrtá.“ ID789 „5. Prvá reč o tom, čo nie je tvoje“ ID790 „138. ‚Mnísi, zanechajte to, čo nie je vaše. Keď to zanecháte, bude to pre vaše blaho a šťastie. A čo, mnísi, nie je vaše? Oko, mnísi, nie je vaše; zanechajte ho. Keď ho zanecháte, bude to pre vaše blaho a šťastie… Jazyk nie je váš; zanechajte ho. Keď ho zanecháte, bude to pre vaše blaho a šťastie… Myseľ nie je vaša; zanechajte ju. Keď ju zanecháte, bude to pre vaše blaho a šťastie. Rovnako ako keby, mnísi, ľudia odniesli, spálili alebo naložili podľa svojej vôle trávu, palice, konáre a listy v tomto Jétovom háji, mysleli by ste si: ‚Ľudia nás odnášajú, pália alebo s nami naložia podľa svojej vôle‘?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Z akého dôvodu?“ „Pretože, ctihodný pane, to nie je ani naše ja, ani to, čo patrí k nášmu ja.“ „Rovnako tak, mnísi, oko nie je vaše; zbavte sa ho. Keď sa ho zbavíte, bude to pre vaše blaho a šťastie… Jazyk nie je váš; zriecť sa ho. Keď sa ho zriecť, bude to pre vaše blaho a šťastie… Myseľ nie je vaša; zriecť sa jej. Keď sa jej zriecť, bude to pre vaše blaho a šťastie.“ Piata.“ ID791 „6. Druhá reč o tom, čo nie je vaše“ ID792 „139. ‚Mnísi, čokoľvek nie je vaše, zanechajte to. Keď to zanecháte, povedie to k vášmu blahu a šťastiu. A čo, mnísi, nie je vaše? Formy, mnísi, nie sú vaše; zanechajte ich. Keď ich zanecháte, povedie to k vášmu blahu a šťastiu. Zvuky… vône… chute… hmatateľné veci… mentálne objekty nie sú vaše; zanechajte ich. Keď ich zanecháte, povedie to k vášmu blahu a šťastiu. Rovnako ako, mnísi, akákoľvek tráva, palice, konáre a listy, ktoré sa nachádzajú v tomto Jétovom háji… tak aj, mnísi, formy nie sú vaše; zanechajte ich. Keď ich zanecháte, povedie to k vášmu blahu a šťastiu.“ Šiesta.“ ID793 „7. Rozprava o príčine vnútornej pominuteľnosti“ ID794 „140. ‚Oko, mnísi, je pominuteľné. Akákoľvek príčina a podmienka existuje pre vznik oka, aj tá je pominuteľná. Oko, mnísi, keď vzniklo z toho, čo je pominuteľné, ako by mohlo byť trvalé? … Jazyk je pominuteľný. Akákoľvek príčina a podmienka existuje pre vznik jazyka, aj tá je nestála. Jazyk, mnísi, keď vznikol z toho, čo je nestále, ako by mohol byť trvalý? … Myseľ je nestála. Akákoľvek príčina a podmienka existuje pre vznik mysle, aj tá je nestála. Myseľ, mnísi, keď vznikla z toho, čo je pominuteľné, ako by mohla byť trvalá? Keď to takto vidí, mnísi, učený ušľachtilý žiak sa znechutí z oka… znechutí sa z jazyka… znechutí sa z mysle. Keď je znechutený, stáva sa bezvášnivým. Prostredníctvom bezvášnivosti je oslobodený. Keď je oslobodený, vzniká poznanie: ‚Som oslobodený.‘ Pochopí: ‚Narodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie.‘“ Siedma.“ ID795 „8. Rozprava o príčine vnútorného utrpenia“ ID796 „141. ‚Oko, mnísi, je utrpením. Akákoľvek príčina a podmienka existuje pre vznik oka, aj to je utrpenie. Oko, mnísi, keď vzniklo z utrpenia, ako by mohlo byť príjemné? … Jazyk je utrpenie. Akákoľvek príčina a podmienka existuje pre vznik jazyka, aj to je utrpenie. Jazyk, mnísi, keď vznikol z utrpenia, ako by mohol byť príjemný? … Myseľ je utrpenie. Akákoľvek príčina a podmienka existuje pre vznik mysle, aj to je utrpenie. Myseľ, mnísi, keď vznikla z utrpenia, ako by mohla byť príjemná? Keď to takto vidí… pochopí: ‚Narodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie.‘“ Ôsma.“ ID797 „9. Rozprava o príčine vnútorného ne-ja“ ID798 „142. ‚Mnísi, oko nie je ja. Akákoľvek príčina a podmienka existuje pre vznik oka, aj to je ne-ja. Mnísi, keď oko vzniklo z toho, čo nie je ja, ako by mohlo byť ja? … Jazyk nie je ja. Akákoľvek príčina a podmienka existuje pre vznik jazyka, aj tá je ne-ja. Mnísi, keďže jazyk vznikol z toho, čo je ne-ja, ako by mohol byť ja? … Myseľ je ne-ja. Akákoľvek príčina a podmienka existuje pre vznik mysle, aj tá je ne-ja. Mnísi, keďže myseľ vznikla z toho, čo je ne-ja, ako by mohla byť ja? Keď to takto vidí… pochopí: ‚Narodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie.‘“ Deviaty. ID799 „10. Rozprava o vonkajšej príčine nestálosti“ ID800 „143. ‚Mnísi, formy sú nestále. Akákoľvek príčina a podmienka existuje pre vznik foriem, aj tá je nestála. Mnísi, keďže formy vznikli z toho, čo je nestále, ako by mohli byť trvalé? Zvuky… vône… chute… hmatateľné veci… mentálne objekty sú nestále. Akákoľvek príčina a podmienka existuje pre vznik mentálnych objektov, aj tá je nestála. Mnísi, keďže mentálne objekty vznikli z toho, čo je nestále, ako by mohli byť trvalé? Keď to takto vidí… pochopí: ‚Narodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie.‘“ Desiata. ID801 „11. Rozprava o vonkajšej príčine utrpenia“ ID802 „144. ‚Mnísi, formy sú utrpením. Akákoľvek príčina a podmienka existuje pre vznik foriem, aj tá je utrpením. Mnísi, keďže formy vznikli z utrpenia, ako by mohli byť príjemné? Zvuky… vône… chute… hmatateľné veci… mentálne objekty sú utrpením. Čokoľvek je príčinou a podmienkou vzniku mentálnych objektov, aj to je utrpenie. Mnísi, keďže mentálne objekty vznikli z utrpenia, ako by mohli byť príjemné? Keď to takto vidí… pochopí: ‚Narodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie.‘“ Jedenásta.“ ID803 „12. Rozprava o vonkajšej príčine ne-ja“ ID804 „145. ‚Mnísi, formy sú ne-ja. Akákoľvek príčina a podmienka existuje pre vznik foriem, aj to je ne-ja. Mnísi, keďže formy vznikli z toho, čo je ne-ja, ako by mohli byť ja? Zvuky… vône… chute… hmatateľné veci… mentálne objekty nie sú ja. Akákoľvek príčina a podmienka existuje pre vznik mentálnych objektov, aj tá nie je ja. Mnísi, keďže mentálne objekty vznikli z toho, čo nie je ja, ako by mohli byť ja? Keď to takto vidí, mnísi, poučený ušľachtilý žiak sa znechutí formami, zvukmi, vôňami, chuťami, hmatateľnými vecami a mentálnymi objektmi. Keď sa znechutí, stane sa bezvášnivým. Prostredníctvom bezvášnivosti je oslobodený. Keď je oslobodený, vzniká poznanie: ‚Som oslobodený.‘ Pochopí: ‚Zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie.‘“ Dvanásta. ID805 „Kapitola o Devadaze, štrnásta, je ukončená.“ ID806 „Zhrnutie tejto kapitoly:“ ID807 „Devadaha, Khaṇa, Saṃgayha a Agayha; dve suttá Palāsina a Na Tumhākaṃ; tri sú vyučované s príčinou a dve ako vnútorné a vonkajšie.“ ID808 „15. Kapitola o novom a starom“ ID809 „1. Rozprava o zániku karmy“ ID810 „146. ‚Mnísi, naučím vás o novej a starej karme, o zániku karmy a o praxi vedúcej k zániku karmy. Počúvajte to, venujte tomu pozornosť; budem hovoriť. A čo, mnísi, je staré kamma? Oko, mnísi, by sa malo vnímať ako staré kamma, ako vytvorené, ako chcené, ako niečo, čo sa má prežiť. … Jazyk by sa mal vnímať ako staré kamma, ako vytvorené, ako chcené, ako niečo, čo sa má prežiť. … Myseľ by sa mala vnímať ako stará kamma, ako vytvorená, ako chcená, ako niečo, čo sa má prežiť. Toto, mnísi, sa nazýva stará kamma. A čo, mnísi, je nová kamma? Čokoľvek, čo človek teraz koná telom, rečou alebo mysľou – toto, mnísi, sa nazýva nová kamma. A čo, mnísi, je zánik kammy? Keď, mnísi, človek dosiahne oslobodenie prostredníctvom zániku telesnej karmy, verbálnej karmy a mentálnej karmy, toto sa nazýva zánik karmy. A čo, mnísi, je prax vedúca k zániku karmy? Je to táto Ušľachtilá osemčlenná cesta, a to: správny názor, správny úmysel, správna reč, správne konanie, správne živobytie, správne úsilie, správna všímavosť a správna koncentrácia. Toto, mnísi, sa nazýva prax vedúca k zániku karmy. Takto, mnísi, som vás poučil o starej karme, o novej karme, o zániku karmy a o praxi vedúcej k zániku karmy. Čokoľvek by mal učiteľ urobiť pre svojich žiakov, hľadajúc ich blaho a zo súcitu k nim, to som pre vás urobil. Tu, mnísi, sú korene stromov; tu sú prázdne obydlia. Meditujte, mnísi, nebuďte nedbanliví; neskôr toho neľutujte. Toto je naše poučenie pre vás.“ Prvé.“ ID811 „2. Rozprava o nestálosti vedúcej k nibbáne“ ID812 „147. ‚Mnísi, naučím vás prax vedúcu k nibbáne. Počúvajte… A čo, mnísi, je tá prax vedúca k nibbáne? Tu, mnísi, mních vníma oko ako nestále, formy ako nestále, očné vedomie ako nestále, očný kontakt ako nestály. Akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený zrakovým kontaktom – príjemný, nepríjemný alebo ani príjemný, ani nepríjemný – aj ten vníma ako nestály. … Vníma jazyk ako nestály, chute ako nestále, vedomie jazyka ako nestále, kontakt jazyka ako nestály. Akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom jazyka – príjemný, nepríjemný alebo ani príjemný, ani nepríjemný – aj ten vníma ako nestály. … Vníma myseľ ako nestálu, mentálne objekty ako nestále, vedomie mysle ako nestále, kontakt mysle ako nestály. Akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom mysle – príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten vníma ako nestály. Toto, mnísi, je tá prax, ktorá vedie k nibbáne.“ Druhá.“ ID813 „3. Rozprava o utrpení vedúcom k nibbáne“ ID814 „148. ‚Mnísi, naučím vás prax vedúcu k nibbáne. Počúvajte ju… A čo, mnísi, je tá prax vedúca k Nibbáne? Tu, mnísi, mních vníma oko ako utrpenie, vníma tvary ako utrpenie, vníma očné vedomie ako utrpenie, vníma očný kontakt ako utrpenie. A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený očným kontaktom – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten vníma ako utrpenie… Vníma jazyk ako utrpenie… Vníma myseľ ako utrpenie, vníma mentálne objekty ako utrpenie, vníma vedomie mysle ako utrpenie, vníma kontakt mysle ako utrpenie. A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom mysle – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten vníma ako utrpenie. Toto, mnísi, je tá prax, ktorá vedie k Nibbáne.“ Tretia.“ ID815 „4. Rozprava o ne-ja vedúca k nibbáne“ ID816 „149. ‚Mnísi, naučím vás prax vedúcu k nibbáne. Počúvajte… A čo, mnísi, je tá prax vedúca k nibbáne? Tu, mnísi, mních vníma oko ako ne-ja, vníma formy ako ne-ja, vníma očné vedomie ako ne-ja, vníma očný kontakt ako ne-ja. A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený očným kontaktom – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten vníma ako ne-ja… Vníma myseľ ako nie-ja, vníma mentálne objekty ako nie-ja, vníma vedomie mysle ako nie-ja, vníma kontakt mysle ako nie-ja. A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom mysle – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten vníma ako nie-ja. Toto, mnísi, je tá prax vedúca k nibbáne.“ Štvrtá.“ ID817 „5. Rozprava o praxi vedúcej k nibbáne“ ID818 „150. ‚Mnísi, naučím vás prax vedúcu k nibbáne. Počúvajte… A čo, mnísi, je tá prax vedúca k nibbáne? Čo si myslíte, mnísi, je oko trvalé alebo nestále?‘“ ID819 „‚Netrvalé, ctihodný pane.‘“ ID820 „‚A to, čo je netrvalé, je utrpením alebo šťastím?‘“ ID821 „‚Je to utrpenie, ctihodný pane.‘“ ID822 „‚A to, čo je netrvalé, utrpením a podlieha zmene, je vhodné na to nazerať takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?““ ID823 „„Naozaj nie je, ctihodný pane.““ ID824 „„Sú formy trvalé alebo nestále?““ ID825 „„Nestále, ctihodný pane.“…pe…“ ID826 „Je očné vedomie… očný kontakt… pe… a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom s mysľou – či už príjemný, bolestivý alebo ani bolestivý, ani príjemný – je aj to trvalé alebo nestále?“ ID827 „Nestále, ctihodný pane.“ ID828 „A teraz, to, čo je nestále, je to utrpenie alebo šťastie?“ ID829 „Je to utrpenie, ctihodný pane.“ ID830 „A teraz, to, čo je nestále, utrpením a podlieha zmene, je vhodné na to hľadieť takto: ‚Toto je moje, toto som ja, toto je moje ja‘?“ ID831 „Naozaj nie je, ctihodný pane.“ ID832 „Keď to takto vidí, mnísi, poučený ušľachtilý žiak sa znechutí zrakom, znechutí sa formami, znechutí sa zrakovým vedomím, znechutí sa zrakovým kontaktom… pe… a akýmkoľvek pocitom, ktorý vzniká podmienený mentálnym kontaktom – či už príjemným, bolestivým alebo ani príjemným, ani bolestivým – aj z toho sa znechutí. Keď sa znechutí, stane sa bezvášnivým. Prostredníctvom bezvášnivosti je oslobodený…pe… Pochopí: ‚…pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie.‘ Toto, mnísi, je tá prax, ktorá vedie k Nibbáne.“ Piata.“ ID833 „6. Rozprava o žiakovi, ktorý býva v kláštore“ ID834 „151. ‚Mnísi, tento svätý život sa vedie bez stálého žiaka, bez učiteľa. Mních, mnísi, ktorý má stálého žiaka a učiteľa, prebýva v utrpení, nie je v pokoji. Mních, mnísi, ktorý nemá stálého žiaka ani učiteľa, prebýva šťastne, v pokoji. A ako, mnísi, mních, ktorý má stálu žiaka a učiteľa, prebýva v utrpení, bez pokoja? Tu, mnísi, keď mních vidí okom nejakú formu, vznikajú v ňom zlé, neprospešné stavy – myšlienky, ktoré sa valia a vedú k pútam. Prebývajú v ňom; pretože v ňom prebývajú zlé, nezdravé stavy, nazýva sa preto ‚ten, kto má stálu žiaka‘. Napádajú ho; pretože ho napádajú zlé, nezdravé stavy, nazýva sa preto ‚ten, kto má učiteľa‘…pe…“ ID835 „„Navyše, mnísi, keď mních ochutná chuť jazykom, vznikajú zlé, nezdravé stavy – myšlienky, ktoré sa valia a vedú k pútam. Prebývajú v ňom; pretože v ňom prebývajú zlé, nezdravé stavy, nazýva sa preto ‚ten, v ktorom prebýva žiak‘. Napádajú ho; pretože ho napádajú zlé, nezdravé stavy, nazýva sa preto ‚ten, kto má učiteľa‘.…pe…“ ID836 „„Okrem toho, mnísi, keď mních vníma mentálny objekt mysľou, vznikajú zlé, nezdravé stavy – myšlienky, ktoré sa valia a vedú k pútam. Prebývajú v ňom; pretože v ňom prebývajú zlé, nezdravé stavy, nazýva sa preto ‚ten, kto má stálu žiaka‘. Útočia na neho; pretože na neho útočia zlé, nezdravé stavy, nazýva sa preto ‚ten, kto má učiteľa‘. Takto, mnísi, mních, ktorý má stálu žiaka a učiteľa, prebýva v utrpení, nie v pokoji.“ ID837 „A ako, mnísi, mních, ktorý nemá stálu žiaka ani učiteľa, prebýva šťastne a v pokoji? Tu, mnísi, keď mních vidí okom nejakú formu, nevznikajú v ňom zlé, nezdravé stavy – myšlienky, ktoré sa valia a vedú k pútam. Nepretrvávajú v ňom; pretože v ňom nepretrvávajú zlé, nezdravé stavy, nazýva sa preto ‚ten, kto nemá stálu žiaka‘. Neútočia na neho; pretože na neho neútočia zlé, nezdravé stavy, nazýva sa preto ‚ten, kto nemá učiteľa‘…pe…“ ID838 „„Navyše, mnísi, keď mních ochutná chuť jazykom, nevznikajú v ňom zlé, nezdravé stavy – myšlienky, ktoré sa valia a vedú k pútam. Nezotrvávajú v ňom; pretože v ňom nezotrvávajú zlé, nezdravé stavy, nazýva sa preto ‚ten, kto nemá žiaka‘. Neútočia na neho; pretože na neho neútočia zlé, nezdravé stavy, nazýva sa preto ‚ten, kto nemá učiteľa‘.…pe…“ ID839 „„Okrem toho, mnísi, keď mních vníma mentálny objekt mysľou, nevznikajú zlé, nezdravé stavy – myšlienky, ktoré sa valia a vedú k pútam. Nepretrvávajú v ňom; pretože v ňom nepretrvávajú zlé, nezdravé stavy, nazýva sa preto ‚ten, kto nemá stálu žiaka‘. Neútočia na neho; pretože na neho neútočia zlé, nezdravé stavy, nazýva sa preto ‚ten, kto nemá učiteľa‘. Takto, mnísi, mních, ktorý nemá stálu žiaka ani učiteľa, prebýva šťastne, v pokoji. Tento svätý život, mnísi, sa žije bez stálého žiaka a bez učiteľa. Mních, mnísi, ktorý má stálého žiaka a učiteľa, prebýva v utrpení, nie v pokoji. Mních, mnísi, ktorý je bez stálého žiaka a bez učiteľa, prebýva šťastne, v pokoji.“ Šiesta.“ ID840 „7. Rozprava o účele svätého života“ ID841 „152. ‚Mnísi, ak by sa vás pútnici iných sekt opýtali: „Na aký účel, priatelia, sa vedie svätý život pod vedením askétu Gotamu?“ – keď sa vás takto opýtajú, mnísi, mali by ste tým pútnikom iných sekt odpovedať takto: ‚Pre úplné pochopenie utrpenia, priatelia, sa svätý život vedie pod vedením Blahoslaveného.‘ Ak by sa vás potom, mnísi, pýtali putujúci z iných sekt: ‚Ale čo, priatelia, je to utrpenie, pre úplné pochopenie ktorého sa svätý život vedie pod vedením askétu Gotamu?‘ – keď sa vás takto opýtajú, mnísi, mali by ste tým putujúcim z iných sekt odpovedať takto:“ ID842 „‚Priatelia, oko je utrpenie; pre jeho plné pochopenie sa svätý život vedie pod vedením Blahoslaveného. Tvary sú utrpenie; pre ich plné pochopenie sa svätý život vedie pod vedením Blahoslaveného. Vedomie oka je utrpenie; pre jeho plné pochopenie sa svätý život vedie pod vedením Blahoslaveného. Zrakový kontakt je utrpením; pre jeho úplné pochopenie sa svätý život vedie pod vedením Blahoslaveného. Akýkoľvek pocit, ktorý vzniká so zrakovým kontaktom ako podmienkou – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten je utrpením; pre jeho úplné pochopenie sa svätý život vedie pod vedením Blahoslaveného. … Jazyk je utrpením … myseľ je utrpením; pre jej úplné pochopenie sa svätý život vedie pod vedením Blahoslaveného. … Akýkoľvek pocit, ktorý vzniká na základe kontaktu mysle – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj to je utrpenie; na jeho úplné pochopenie sa vedie svätý život pod vedením Blahoslaveného. Toto, priatelia, je utrpenie, na úplné pochopenie ktorého sa vedie svätý život pod vedením Blahoslaveného.“ Keď sa vás takto opýtajú, mnísi, mali by ste týmto spôsobom odpovedať tým putujúcim z iných sekt.““ ID843 „8. Rozprava o tom, či existuje metóda“ ID844 „153. „Existuje, mnísi, metóda, na základe ktorej by mních – bez viery, bez sklonu, bez ústnej tradície, bez úvah o javoch, bez prijatia názoru po zvážení – mohol vyhlásiť konečné poznanie: ‚Zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie, viem‘?“ „Ctihodný pane, naše učenie má za svoj koreň Blahoslaveného, za svojho vodcu Blahoslaveného, za svoju oporu Blahoslaveného. Bolo by dobré, keby sám Blahoslavený objasnil význam tohto výroku. Keď to počujú od Blahoslaveného, mnísi si to zapamätajú.“ „Tak počúvajte, mnísi, a venujte tomu pozornosť. Budem hovoriť.“ „Áno, ctihodný pane,“ odpovedali mnísi. Blahoslavený povedal: „Existuje, mnísi, metóda, na ktorej sa mních – bez ohľadu na vieru, bez ohľadu na sklon, bez ohľadu na ústnu tradíciu, bez ohľadu na úvahy o javoch, bez ohľadu na prijatie názoru po zvážení – môže vyhlásiť konečné poznanie: ‚Zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie, viem.‘“ ID845 „A aká, mnísi, je tá metóda, na základe ktorej mních – bez viery… bez prijatia názoru po zvážení – vyhlási konečné poznanie: ‚Zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie, viem‘? Tu, mnísi, mních, keď okom uvidí nejakú formu, ak v ňom existuje vnútorná túžba, nenávisť a nevedomosť, vie: ‚Vo mne je vnútorná túžba, nenávisť a nevedomosť.‘ Ak vo ňom neexistuje vnútorná túžba, nenávisť a nevedomosť, vie: ‚Vo mne nie je vnútorná túžba, nenávisť a nevedomosť.‘ Že mních, mnísi, keď očami uvidí nejakú formu, vie: ‚Vo mne je vnútorná túžba, nenávisť a nevedomosť‘, keď sú prítomné, a vie: ‚Vo mne nie je vnútorná túžba, nenávisť a nevedomosť‘, keď chýbajú – mali by sa tieto veci poznať prostredníctvom viery? Mali by sa poznať prostredníctvom sklonu? Mali by sa poznať prostredníctvom ústnej tradície? Mali by sa poznať prostredníctvom uvažovania o javoch? Mali by sa poznať prostredníctvom prijatia názoru po zvážení?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Mnísi, nemali by sa tieto veci poznať tým, že ich uvidíme múdrosťou?“ „Áno, ctihodný pane.“ „Toto, mnísi, je metóda, na ktorú sa mních spolieha – bez viery, bez sklonu, bez ústnej tradície, bez úvah o javoch, bez prijatia názoru po zvážení – a vyhlasuje konečné poznanie: ‚Zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie, viem.‘“ ID846 „„Navyše, mnísi, mních, ktorý ochutnal chuť jazykom, vie o existujúcej vnútornej… túžbe, nenávisti a nevedomosti takto: ‚Vo mne je vnútorná túžba, nenávisť a nevedomosť‘; alebo vie o neexistujúcej vnútornej túžbe, nenávisti a nevedomosti takto: ‚Vo mne nie je vnútorná túžba, nenávisť a klam.‘ Mnísi, to, čo pozná – keď ochutnal chuť jazykom, uvedomuje si existenciu vnútornej túžby, nenávisti a klamu takto: ‚Vo mne je vnútorná túžba, nenávisť a klam‘, alebo si uvedomuje neexistenciu vnútornej túžby, nenávisti a klamu takto: ‚Vo mne nie je vnútorná túžba, nenávisť a klam‘ – mali by byť tieto veci, mnísi, poznané prostredníctvom viery, sklonu, ústnej tradície, rozumového uvažovania alebo prijatia názoru po zvážení?“ „Určite nie, ctihodný pane.“ „Mnísi, nemali by byť tieto veci poznané tým, že ich uvidíme múdrosťou?“ „Naozaj, ctihodný pane.“ „Toto, mnísi, je spôsob, ktorým mních – bez viery, bez sklonu, bez ústnej tradície, bez rozumového rozjímania a bez prijatia názoru po zvážení – vyhlasuje konečné poznanie: ‚Viem, že zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, a pre tento stav bytia už nič ďalšie neostáva.‘“… a tak ďalej…“ ID847 „„Navyše, mnísi, mních, ktorý spoznal mentálny objekt mysľou, vie o existujúcej vnútornej túžbe, nenávisti a klamu takto: ‚Vo mne je vnútorná túžba, nenávisť a klam‘; alebo vie o neexistujúcej vnútornej túžbe, nenávisti a klamu takto: ‚Vo mne nie je vnútorná túžba, nenávisť a klam.‘ Mnísi, to, čo pozná – keď spoznal mentálny objekt mysľou, uvedomuje si existujúcu vnútornú túžbu, nenávisť a klam takto: ‚Vo mne je vnútorná túžba, nenávisť a klam‘, alebo si uvedomuje neexistujúcu vnútornú túžbu, nenávisť a klam takto: ‚Vo mne nie je vnútorná túžba, nenávisť ani klam‘ – mali by sa tieto veci, mnísi, poznať prostredníctvom viery, sklonu, ústnej tradície, uvažovania alebo prijatia názoru po zvážení?“ „Určite nie, ctihodný pane.“ „Mnísi, nemali by sa tieto veci poznať tým, že ich uvidíme múdrosťou?“ „Naozaj, ctihodný pane.“ „Toto, mnísi, je cesta, ktorou mních – bez viery, bez sklonu, bez ústnej tradície, bez rozumového rozjímania a bez prijatia názoru po zvážení – vyhlasuje konečné poznanie: ‚Viem, že zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, a pre tento stav bytia už nič ďalšie neostáva.‘“ Ôsma.“ ID848 „9. 9. Rozprava o obdarenosti schopnosťami“ ID849 „154. Vtedy sa k Blahoslavenému priblížil istý mních… a tak ďalej… Keď sa posadil na bok, ten mních povedal Blahoslavenému: ‚Ctihodný pane, hovorí sa: „ten, kto je obdarený zmyslami, ten, kto je obdarený zmyslami.“ Do akej miery, ctihodný pane, je človek obdarený zmyslami?““ ID850 „‚Mníchu, ak pri rozjímaní nad vznikom a zánikom zrakovej schopnosti človek stratí ilúzie o zrakovej schopnosti… a tak ďalej… ak pri rozjímaní nad vznikom a zánikom jazyčnej schopnosti človek stratí ilúzie o jazyčnej schopnosti… a tak ďalej… ak pri rozjímaní nad vznikom a zánikom mentálnej schopnosti človek stratí ilúzie o mentálnej schopnosti. Keď sa človek znechutí, stane sa bezvášnivým… a tak ďalej… Keď je oslobodený, vznikne poznanie: ‚Som oslobodený.‘ Človek vie: ‚Zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, a pre tento stav bytia už nič ďalšie neostáva.‘ V tomto rozsahu, mníchu, je človek obdarený zmyslami.“ Deviata.“ ID851 „10. 10. Rozprava o otázke týkajúcej sa kazateľa Dhammy“ ID852 „155. Vtedy sa k Blahoslavenému priblížil istý mních… a tak ďalej… Keď sa posadil na bok, ten mních povedal Blahoslavenému: ‚Ctihodný pane, hovorí sa: „kazateľ Dhammy, kazateľ Dhammy“. Do akej miery, ctihodný pane, je človek kazateľom Dhammy?‘“ ID853 „Mních, ak niekto vyučuje Dhammu s cieľom dosiahnuť rozčarovanie z videnia, jeho odpútanosť a jeho zánik, je správne povedať: ‚mních, ktorý káže Dhammu.‘ Ak, mních, niekto praktizuje s cieľom dosiahnuť znechutenie voči zmyslovému vnímaniu, jeho odpútanosť a jeho zánik, je vhodné povedať: ‚mních, ktorý praktizuje v súlade s Dhammou.‘ Ak, mních, prostredníctvom znechutenia sa z vnemov zrakom, odpútania sa od nich a ich zániku je niekto oslobodený bez pripútanosti, je vhodné povedať: ‚mních, ktorý dosiahol Nibbānu už v tomto živote.‘ …a tak ďalej… Ak, mních, niekto vyučuje Dhammu s cieľom dosiahnuť znechutenie z jazyka, jeho odpútanosť a jeho zánik, je vhodné povedať: „mních, ktorý káže Dhammu.“ …a tak ďalej… Ak, mních, niekto vyučuje Dhammu s cieľom dosiahnuť znechutenie z mysle, jej odpútanosť a jej zánik, je vhodné povedať: „mních, ktorý káže Dhammu.“ Ak, mních, niekto praktizuje s cieľom dosiahnuť rozčarovanie mysľou, jej odpútanosť a jej zánik, je vhodné povedať: „mních praktizujúci v súlade s Dhammou.“ Ak, mních, prostredníctvom znechutenia sa z mysle, odpútania sa a zániku je niekto oslobodený bez pripútanosti, je vhodné povedať: ‚mních, ktorý dosiahol Nibbānu už v tomto živote.‘“ Desiata.“ ID854 „Piata kapitola, Navapurāṇavagga, je ukončená.“ ID855 „Jeho zhrnutie:“ ID856 „Kamma, štyri Sappāyas, Anantevāsi, Kimatthiya; Atthi Nu Kho Pariyāyo, Indriya a spolu s Kathikou.“ ID857 „Tretia päťdesiatka v kapitole o šiestich zmyslových základniach je dokončená.“ ID858 „Zhrnutie tejto kapitoly:“ ID859 „Yogakkhema a Loka, Gahapati a Devadaha; spolu s Navapurāṇou sa preto nazýva Tretia päťdesiatka.“ ID860 „16. Kapitola o zničení rozkoše“ ID861 „1. Rozprava o vnútornom zničení rozkoše“ ID862 „156. ‚Mnísi, mních vníma oko, ktoré je skutočne nestále, ako ‚nestále‘; to je jeho správny názor. Keď vidí správne, stáva sa znechuteným. Z vyčerpania rozkoše vyplýva vyčerpanie túžby; z vyčerpania túžby vyplýva vyčerpanie rozkoše. Vďaka vyčerpaniu rozkoše a túžby sa hovorí, že myseľ je dobre oslobodená. … Mnísi, mních vníma jazyk, ktorý je skutočne nestály, ako ‚nestály‘; to je jeho správny pohľad. Keď vníma správne, stáva sa znechuteným. Z vyčerpania rozkoše vyplýva vyčerpanie túžby; z vyčerpania túžby… hovorí sa, že myseľ je dobre oslobodená. … Mnísi, mních vníma myseľ, ktorá je skutočne nestála, ako ‚nestálu‘; to je jeho správny pohľad. Keď vidí správne, stáva sa rozčarovaným. Z vyčerpania rozkoše vyplýva vyčerpanie túžby; z vyčerpania túžby vyplýva vyčerpanie rozkoše. Prostredníctvom vyčerpania rozkoše a túžby sa hovorí, že myseľ je dobre oslobodená.“ Prvá.“ ID863 „2. Rozprava o vyčerpaní vonkajšej rozkoše“ ID864 „157. „Mnísi, mních vníma formy, ktoré sú skutočne nestále, ako ‚nestále‘; to je jeho správny pohľad. Keď vidí správne, stáva sa znechuteným. Z vyčerpania rozkoše vyplýva vyčerpanie túžby; z vyčerpania túžby vyplýva vyčerpanie rozkoše. Prostredníctvom vyčerpania rozkoše a túžby sa hovorí, že myseľ je dobre oslobodená. Mnísi, mních vníma zvuky… vône… chute… hmatové objekty… mentálne javy, ktoré sú skutočne nestále, ako ‚nestále‘; to je jeho správny pohľad. Keď vidí správne, stáva sa rozčarovaným. Z vyčerpania rozkoše vyplýva vyčerpanie túžby; z vyčerpania túžby vyplýva vyčerpanie rozkoše. Vďaka vyčerpaniu rozkoše a túžby sa hovorí, že myseľ je dobre oslobodená.“ Druhé.“ ID865 „3. Rozprava o vnútornej nestálosti a vyčerpaní rozkoše“ ID866 „158. ‚Mnísi, venujte pozornosť oku správne a vnímajte jeho nestálosť takú, aká skutočne je. Mnísi, mních, ktorý venuje pozornosť oku správne a vníma jeho nestálosť takú, aká skutočne je, stratí ilúzie o oku. Z vyčerpania rozkoše vyplýva vyčerpanie túžby; z vyčerpania túžby vyplýva vyčerpanie rozkoše. Vďaka vyčerpaniu rozkoše a túžby sa hovorí, že myseľ je dobre oslobodená. Mnísi, venujte pozornosť uchu tak, ako sa patrí… nosu… Mnísi, venujte pozornosť jazyku tak, ako sa patrí, a vnímajte jeho pominuteľnosť takú, aká skutočne je. Mnísi, mních, ktorý venuje pozornosť jazyku tak, ako sa patrí, a vníma jeho pominuteľnosť takú, aká skutočne je, stratí ilúzie o jazyku. Z vyčerpania rozkoše vyplýva vyčerpanie túžby; z vyčerpania túžby vyplýva vyčerpanie rozkoše. Prostredníctvom vyčerpania rozkoše a túžby sa hovorí, že myseľ je dobre oslobodená. …telo… Mnísi, venujte pozornosť mysli správne a vnímajte pominuteľnosť mysle takú, aká skutočne je. Mnísi, mních, ktorý správne venuje pozornosť mysli a vníma jej pominuteľnosť takú, aká skutočne je, stratí ilúzie o mysli. Z vyčerpania rozkoše vyplýva vyčerpanie túžby; z vyčerpania túžby vyplýva vyčerpanie rozkoše. Prostredníctvom vyčerpania rozkoše a túžby sa hovorí, že myseľ je dobre oslobodená.“ Tretie.“ ID867 „4. Rozprava o vonkajšej nestálosti a vyčerpaní rozkoše“ ID868 „159. „Mnísi, venujte pozornosť formám a vnímajte ich nestálosť takú, aká skutočne je. Mnísi, mních, ktorý venuje pozornosť formám a vníma ich nestálosť takú, aká skutočne je, stratí ilúzie o formách. Z vyčerpania rozkoše vyplýva vyčerpanie túžby; z vyčerpania túžby vyplýva vyčerpanie rozkoše. Vďaka vyčerpaniu rozkoše a túžby sa hovorí, že myseľ je dobre oslobodená. …zvuky… vône… chute… hmatové vjemy… Mnísi, venujte pozornosť mentálnym javom správne a vnímajte ich pominuteľnosť takú, aká skutočne je. Mnísi, mních, ktorý správne venuje pozornosť mentálnym javom a vníma ich pominuteľnosť takú, aká skutočne je, stráca ilúzie o mentálnych javoch. Z vyčerpania rozkoše vyplýva vyčerpanie túžby; z vyčerpania túžby vyplýva vyčerpanie rozkoše. Prostredníctvom vyčerpania rozkoše a túžby sa hovorí, že myseľ je dobre oslobodená.“ Štvrté.“ ID869 „5. Rozprava o sústredení v Jīvakovom mangovom háji“ ID870 „160. Raz, keď Blahoslavený pobýval v Rádžagáhe v Jīvakovom mangovom háji, oslovil mníchov slovami: „Mnísi…“ … „Rozvíjajte sústredenie, mnísi. Mních, ktorý je sústredený, vníma veci tak, ako skutočne sú. A čo vníma tak, ako skutočne je? ‚Oko je pominuteľné,‘ vníma tak, ako skutočne je. ‚Formy sú pominuteľné,‘ vníma tak, ako skutočne je. ‚Očné vedomie je pominuteľné,‘ vníma tak, ako skutočne je. ‚Očný kontakt je pominuteľný,‘ vníma tak, ako skutočne je. ‚Akýkoľvek pocit, ktorý vzniká na základe zrakového kontaktu – či už príjemný, nepríjemný alebo ani príjemný, ani nepríjemný – aj ten je pominuteľný,‘ je vnímaný tak, aký skutočne je… ‚Jazyk je pominuteľný,‘ je vnímaný tak, aký skutočne je… ‚Myseľ je pominuteľná,‘ je vnímaná tak, aká skutočne je. „Duševné javy sú pominuteľné,“ je vnímané tak, ako to skutočne je… „Akýkoľvek pocit, ktorý vzniká na základe kontaktu mysle – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten je pominuteľný,“ je vnímané tak, ako to skutočne je. Rozvíjajte sústredenie, mnísi. Pre mnícha, ktorý je sústredený, je to vnímané tak, ako to skutočne je.“ Piate.“ ID871 „6. Rozprava o ústraní v Jīvakovom mangovom háji“ ID872 „161. Raz, keď Blahoslavený pobýval v Rádžagáhe v Jīvakovom mangovom háji, oslovil mníchov: … „Mnísi, venujte sa ústraniu. Pre mnícha, ktorý je v ústraní, mnísi, je to vnímané tak, ako to skutočne je. A čo je vnímané tak, ako to skutočne je? ‚Oko je pominuteľné,‘ je vnímané tak, ako to skutočne je. ‚Formy sú pominuteľné,‘ je vnímané tak, ako to skutočne je. ‚Očné vedomie je pominuteľné,‘ je vnímané tak, ako to skutočne je. ‚Očný kontakt je pominuteľný,‘ je vnímané tak, ako skutočne je. ‚Akýkoľvek pocit, ktorý vzniká na základe očného kontaktu – či už príjemný, nepríjemný alebo ani príjemný, ani nepríjemný – aj ten je pominuteľný,‘ je vnímané tak, ako skutočne je… ‚Myseľ je pominuteľná,‘ je vnímané tak, ako skutočne je. „Mentálne javy… vedomie mysle… kontakt mysle… akýkoľvek pocit, ktorý vzniká na základe kontaktu mysle – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten je pominuteľný,“ je vnímané tak, ako skutočne je. Mnísi, venujte sa samote. Pre mnícha, ktorý je v samote, mnísi, je to vnímané tak, ako skutočne je.“ ID873 „7. Rozprava o nestálosti pre Koṭṭhiku“ ID874 „162. Vtedy sa ctihodný Mahākoṭṭhika priblížil k Blahoslavenému… Keď si sadol na bok, ctihodný Koṭṭhika povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, bolo by dobré, keby mi Blahoslavený stručne vysvetlil Dhammu, aby som, keď si vypočujem Dhammu od Blahoslaveného, mohol žiť osamote, v ústraní, usilovne, horlivo a odhodlane.“ ID875 „Koṭṭhika, vo všetkom, čo je pominuteľné, by si mal opustiť túžbu. A čo, Koṭṭhika, je pominuteľné? Oko, Koṭṭhika, je pominuteľné; v tom by si mal opustiť túžbu. Obrazy sú pominuteľné; v nich by si mal opustiť túžbu. Očné vedomie je pominuteľné; v tom by si mal opustiť túžbu. Zrakový kontakt je nestály; voči nemu by si mal opustiť túžbu. Čokoľvek, čo vzniká na základe zrakového kontaktu – či už je to príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý pocit – aj to je nestále; voči tomu by si mal opustiť túžbu… Jazyk je nestály; voči nemu by si mal opustiť túžbu. Chute sú nestále; voči nim by si mal opustiť túžbu. Vedomie jazyka je nestále; voči nemu by si mal opustiť túžbu. Kontakt jazyka je pominuteľný; v tom by si mal opustiť túžbu. Akýkoľvek pocit, ktorý vzniká na základe kontaktu jazyka – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – je tiež pominuteľný; v tom by si mal opustiť túžbu… Myseľ je pominuteľná; v tom by si mal opustiť túžbu. Mentálne objekty sú pominuteľné; v nich by si mal opustiť túžbu. Vedomie mysle je pominuteľné; v tom by si mal opustiť túžbu. Kontakt mysle je pominuteľný; preto by si sa mal vzdať túžby. Akýkoľvek pocit, ktorý vzniká na základe kontaktu mysle – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – je tiež pominuteľný; preto by si sa mal vzdať túžby. Koṭṭhika, čokoľvek je pominuteľné, v tom by si sa mal vzdať túžby.““ ID876 „8. Rozprava o utrpení pre Koṭṭhiku“ ID877 „163. Vtedy ctihodný Mahākoṭṭhika… povedal Blahoslavenému: ‚Ctihodný pane… mohol by som zostať.‘ ‚Koṭṭhika, vo všetkom, čo je utrpením, by si sa mal vzdať túžby. A čo, Koṭṭhika, je utrpenie? Oko, Koṭṭhika, je utrpenie; v tom by si mal opustiť túžbu. Obrazy sú utrpenie; v nich by si mal opustiť túžbu. Očné vedomie je utrpenie; v tom by si mal opustiť túžbu. Očný kontakt je utrpením; v ňom by si mal opustiť túžbu. Čokoľvek, čo vzniká s očný kontaktom ako podmienkou – či už príjemné, bolestivé alebo ani bolestivé, ani príjemné – aj to je utrpením; v tom by si mal opustiť túžbu… Jazyk je utrpením; v ňom by si mal opustiť túžbu… Myseľ je utrpením; v nej by si mal opustiť túžbu. Mentálne objekty sú utrpením; v nich by si mal opustiť túžbu. Vedomie mysle je utrpením; preto by si sa mal vzdať túžby. Kontakt mysle je utrpením; preto by si sa mal vzdať túžby. Akýkoľvek pocit, ktorý vzniká na základe kontaktu mysle – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj to je utrpením; preto by si sa mal vzdať túžby. Koṭṭhika, čokoľvek je utrpením, v tom by si sa mal vzdať túžby.““ ID878 „9. Rozprava o ne-ja pre Koṭṭhiku“ ID879 „164. …na jednej strane… by prebýval. ‚Koṭṭhika, čokoľvek je ne-ja, túžbu po tom by si mal opustiť. A čo, Koṭṭhika, je ne-ja? Oko, Koṭṭhika, nie je ja; túžbu po ňom by si mal opustiť. Formy nie sú ja; túžbu po nich by si mal opustiť. Očné vedomie nie je ja; túžbu po ňom by si mal opustiť. Očný kontakt nie je ja; túžbu po ňom by si mal opustiť. A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený zrakovým kontaktom – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten je „ne-ja“; túžbu po ňom by si mal opustiť. … Jazyk je „ne-ja“; túžbu po ňom by si mal opustiť. … Myseľ je „ne-ja“; túžbu po nej by si mal opustiť. Mentálne objekty sú „ne-ja“; túžbu po nich by si mal opustiť. Vedomie mysle… kontakt mysle… A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom mysle – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – aj ten nie je ja; túžbu po ňom by si mal opustiť. Koṭṭhika, čokoľvek nie je ja, túžbu po tom by si mal opustiť.“ Deviata.“ ID880 „10. Rozprava o opustení nesprávneho názoru“ ID881 „165. Vtedy sa k Blahoslavenému priblížil istý mních… a keď sa priblížil, posadil sa na bok. Keď sedel na boku, ten mních povedal Blahoslavenému: ‚Ctihodný pane, ako ten, kto vie, ako ten, kto vidí, opúšťa nesprávny názor?‘“ ID882 „Mníchu, ten, kto pozná a vidí, že oko je nestále, opustí nesprávny názor. Ten, kto pozná a vidí, že tvary sú nestále, opustí nesprávny názor. Ten, kto pozná a vidí, že očné vedomie je nestále, opustí nesprávny názor. Ten, kto pozná a vidí, že očný kontakt je nestály, opustí nesprávny názor… A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom mysle – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – u toho, kto vie a vidí, že aj to je nestále, je nesprávny názor opustený. Mníchu, práve u toho, kto takto vie a takto vidí, je nesprávny názor opustený.“ Desiata.“ ID883 „11. Rozprava o opustení názoru na identitu“ ID884 „166. Vtedy istý mních… povedal toto: „Ctihodný pane, ako sa u toho, kto vie, ako u toho, kto vidí, opúšťa názor na identitu?“ „Mníchu, u toho, kto pozná a vidí oko ako utrpenie, sa opúšťa názor na identitu. U toho, kto pozná a vidí formy ako utrpenie, sa opúšťa názor na identitu. U toho, kto pozná a vidí očné vedomie ako utrpenie, sa opúšťa názor na identitu. Pre toho, kto pozná a vidí očný kontakt ako utrpenie, je pohľad na identitu opustený… A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený mentálnym kontaktom – či už príjemný, bolestivý alebo ani bolestivý, ani príjemný – pre toho, kto pozná a vidí aj to ako utrpenie, je pohľad na identitu opustený. Takto, mníchu, pre toho, kto takto pozná a takto vidí, je pohľad na identitu opustený.“ Jedenásta.“ ID885 „12. Rozprava o opustení pohľadu na ja“ ID886 „167. Vtedy istý mních… povedal toto: ‚Ctihodný pane, ako u toho, kto vie, ako u toho, kto vidí, dochádza k opusteniu pohľadu na ja?‘ ‚Mníchu, u toho, kto pozná a vidí oko ako ne-ja, dochádza k opusteniu pohľadu na ja. Pre toho, kto pozná a vidí formy ako ne-ja, je pohľad na ja opustený. Pre toho, kto pozná a vidí očné vedomie ako ne-ja, je pohľad na ja opustený. Pre toho, kto pozná a vidí očný kontakt ako ne-ja, je pohľad na ja opustený. A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený zrakovým kontaktom – či už príjemný, nepríjemný alebo ani príjemný, ani nepríjemný – u toho, kto vie a vidí, že aj to je ne-ja, je pohľad na ja opustený. … U toho, kto vie a vidí jazyk ako ne-ja, je pohľad na ja opustený. … U toho, kto vie a vidí myseľ ako ne-ja, je pohľad na ja opustený. Pre toho, kto pozná a vníma mentálne javy… vedomie mysle… kontakt mysle… A akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom mysle – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – pre toho, kto pozná a vníma aj to ako „ne-ja“, pohľad na „ja“ je opustený.“ Dvanásta. ID887 „Šestnásta kapitola o vyčerpaní rozkoše.“ ID888 „Zhrnutie toho:“ ID889 „Štyri o vyčerpaní rozkoše, dve v Jīvakovom mangovom háji; s Koṭṭhikom sú prednesené tri: nesprávny názor, názor na identitu a názor na ja.“ ID890 „17. Kapitola o šesťdesiatich opakovaniach“ ID891 „1. Rozprava o túžbe týkajúca sa vnútorného a pominuteľného“ ID892 „168. ‚Mnísi, vo všetkom, čo je pominuteľné, by ste mali opustiť túžbu. A čo, mnísi, je pominuteľné? Oko, mnísi, je pominuteľné; v ňom by ste mali opustiť túžbu… Jazyk je pominuteľný; v ňom by ste mali opustiť túžbu… Myseľ je pominuteľná; v nej by ste mali opustiť túžbu. Čokoľvek, mnísi, je nestále, voči tomu by ste mali opustiť túžbu.““ ID893 „2. Rozprava o žiadosti týkajúca sa vnútorného a nestáleho“ ID894 „169. ‚Mnísi, voči všetkému, čo je nestále, by ste mali opustiť žiadostivosť. A čo, mnísi, je nestále? Oko, mnísi, je nestále; voči nemu by ste mali opustiť žiadostivosť… Jazyk je nestály; v ňom by ste sa mali vzdať žiadosti… Myseľ je nestála; v nej by ste sa mali vzdať žiadosti. Čokoľvek, mnísi, je nestále, v tom by ste sa mali vzdať žiadosti.““ ID895 „3. Rozprava o túžbe a žiadosti týkajúcej sa vnútorného a nestáleho“ ID896 „170. ‚Mnísi, čokoľvek je nestále, v tom by ste sa mali vzdať túžby a žiadosti. A čo, mnísi, je nestále? Oko, mnísi, je nestále; v ňom by ste sa mali vzdať túžby a žiadosti… Jazyk je nestály; v ňom by ste sa mali vzdať túžby a žiadosti… Myseľ je nestála; v nej by ste sa mali vzdať túžby a žiadosti. Čokoľvek, mnísi, je nestále, v tom by ste sa mali vzdať túžby a žiadosti.“ ID897 „4–6. Rozprava o utrpení, túžbe a podobne“ ID898 „171–173. „Mnísi, vo všetkom, čo je utrpením, by ste sa mali vzdať túžby, vzdať sa žiadostivosti a vzdať sa túžby aj žiadostivosti. A čo, mnísi, je utrpením? Oko, mnísi, je utrpením; vo vzťahu k nemu by ste sa mali vzdať túžby, vzdať sa žiadostivosti a vzdať sa túžby aj žiadostivosti… Jazyk je utrpením… Myseľ je utrpením; v nej by ste mali opustiť túžbu, opustiť žiadostivosť a opustiť túžbu aj žiadostivosť. Čokoľvek, mnísi, je utrpením, v tom by ste mali opustiť túžbu, opustiť žiadostivosť a opustiť túžbu aj žiadostivosť.““ ID899 „7–9. Rozprava o ne-ja, túžbe a podobne“ ID900 „174–176. ‚Mnísi, čokoľvek je ne-ja, v tom by ste mali opustiť túžbu, opustiť žiadostivosť a opustiť túžbu aj žiadostivosť. A čo, mnísi, je ne-ja? Oko, mnísi, nie je ja; v ňom by ste sa mali vzdať túžby, vzdať sa žiadosti a vzdať sa túžby aj žiadosti… Jazyk nie je ja; v ňom by ste sa mali vzdať túžby, vzdať sa žiadosti a vzdať sa túžby aj žiadosti… Myseľ nie je ja; v nej by ste sa mali vzdať túžby, vzdať sa žiadosti a vzdať sa túžby aj žiadosti. Čokoľvek, mnísi, nie je ja, v tom by ste sa mali vzdať túžby, vzdať sa žiadosti a vzdať sa túžby aj žiadosti.““ ID901 „10–12. Rozprava o vonkajšom svete, nestálosti, túžbe a podobne“ ID902 „177–179. ‚Mnísi, vo všetkom, čo je nestále, by ste sa mali vzdať túžby, vzdať sa žiadostivosti a vzdať sa túžby i žiadostivosti. A čo, mnísi, je nestále? Formy, mnísi, sú nestále; v nich by ste sa mali vzdať túžby, vzdať sa žiadostivosti a vzdať sa túžby aj žiadostivosti. Zvuky sú nestále; v nich by ste sa mali vzdať túžby, vzdať sa žiadostivosti a vzdať sa túžby aj žiadostivosti. Vône sú nestále; v nich by ste sa mali vzdať túžby, vzdať sa žiadostivosti a vzdať sa túžby aj žiadostivosti. Chute sú nestále; voči nim by ste sa mali vzdať túžby, vzdať sa žiadostivosti a vzdať sa túžby aj žiadostivosti. Hmatateľné veci sú nestále; voči nim by ste sa mali vzdať túžby, vzdať sa žiadostivosti a vzdať sa túžby aj žiadostivosti. Mentálne objekty sú nestále; voči nim by ste sa mali vzdať túžby, vzdať sa žiadostivosti a vzdať sa túžby aj žiadostivosti. Čokoľvek, mnísi, je nestále, voči tomu by ste sa mali vzdať túžby, vzdať sa žiadostivosti a vzdať sa túžby aj žiadostivosti.““ ID903 „13–15. Rozprava o vonkajšom svete, utrpení, túžbe a podobne“ ID904 „180–182. ‚Mnísi, čokoľvek je utrpením, v tom by ste sa mali vzdať túžby, vzdať sa žiadostivosti a vzdať sa túžby i žiadostivosti. A čo, mnísi, je utrpením? Formy, mnísi, sú utrpením; v nich by ste sa mali vzdať túžby, vzdať sa žiadostivosti a vzdať sa túžby i žiadostivosti. Zvuky… vône… chute… hmatateľné veci… mentálne objekty sú utrpením; v nich by ste sa mali vzdať túžby, vzdať sa žiadostivosti a vzdať sa túžby i žiadostivosti. Čokoľvek, mnísi, je utrpením, v tom by ste sa mali vzdať túžby, vzdať sa žiadostivosti a vzdať sa túžby i žiadostivosti.“ ID905 „16–18. Rozprava o vonkajšom, ne-ja, túžbe a podobne“ ID906 „183–185. ‚Mnísi, čokoľvek je ne-ja, v tom by ste sa mali vzdať túžby, vzdať sa žiadostivosti a vzdať sa túžby aj žiadostivosti. A čo, mnísi, je ne-ja? Formy, mnísi, sú ne-ja; v nich by ste sa mali vzdať túžby, vzdať sa žiadostivosti a vzdať sa túžby aj žiadostivosti. Zvuky… vône… chute… hmatateľné veci… mentálne objekty sú ne-ja; v nich by ste sa mali vzdať túžby, vzdať sa žiadostivosti a vzdať sa túžby aj žiadostivosti. Čokoľvek, mnísi, je ne-ja, v tom by ste sa mali vzdať túžby, vzdať sa žiadostivosti a vzdať sa túžby aj žiadostivosti.“ ID907 „19. 19. Rozprava o vnútornej minulosti a nestálosti“ ID908 „186. ‚Minulé oko, mnísi, je nestále… minulý jazyk je nestály… minulá myseľ je nestála. Keď to takto vidí, mnísi, učený ušľachtilý žiak sa znechutí okom… znechutí sa jazykom… znechutí sa mysľou. Keď sa znechutí, stane sa bezvášnivým. Prostredníctvom bezvášnivosti je oslobodený. Po oslobodení vzniká poznanie: ‚Som oslobodený.‘ Pochopí: ‚Zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie.‘“ ID909 „20. 20. Rozprava o vnútornej budúcej nestálosti“ ID910 „187. ‚Budúce oko, mnísi, je nestále… budúci jazyk je nestály… budúca myseľ je nestála. Keď to takto vidí… pochopí: ‚Pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie.‘“ ID911 „21. 21. Rozprava o vnútornej prítomnej nestálosti“ ID912 „188. ‚Prítomné oko, mnísi, je nestále… prítomný jazyk je nestály… prítomná myseľ je nestála. Keď to takto vidí… pochopí: ‚Pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie.‘“ ID913 „22–24. Rozprava o vnútornom utrpení v minulosti atď.“ ID914 „189–191. ‚Oko, mnísi, či už minulé, budúce alebo prítomné, je utrpením… jazyk, či už minulý, budúci alebo prítomný, je utrpením… myseľ, či už minulá, budúca alebo prítomná, je utrpením. Keď to takto vidí, mnísi… pochopí: ‚Pre tento stav bytia už nie je nič ďalšie.‘“ ID915 „25–27. Rozprava o vnútornom, minulom atď. a o ne-ja“ ID916 „‚Mnísi, oko je ne-ja, či už v minulosti, budúcnosti alebo prítomnosti… jazyk je ne-ja… myseľ je ne-ja, či už v minulosti, budúcnosti alebo prítomnosti. Keď to takto vidí… pochopí: ‚Pre tento stav už nie je nič ďalšie.‘““ ID917 „28–30. Rozprava o vonkajšom, minulosti atď. a o nestálosti“ ID918 „„Mnísi, formy sú nestále, či už v minulosti, budúcnosti alebo prítomnosti. Zvuky… vône… chute… hmatateľné veci… mentálne objekty sú nestále, či už v minulosti, budúcnosti alebo prítomnosti. Keď to takto vidí… pochopí: ‚V tomto stave už nie je nič ďalšie.‘““ ID919 „31–33. Rozprava o vonkajšom, minulosti atď. a utrpení“ ID920 „„Mnísi, formy sú utrpením, či už minulé, budúce alebo prítomné. Zvuky… vône… chute… hmatateľné veci… mentálne objekty sú utrpením, či už minulé, budúce alebo prítomné. Keď to takto vidí… pochopí: ‚Pre tento stav už nie je nič ďalšie.‘““ ID921 „34–36. Rozprava o vonkajšom, minulosti atď. a o ne-ja“ ID922 „„Mnísi, javy sú ne-ja, či už minulé, budúce alebo prítomné. Zvuky… vône… chute… hmatateľné veci… mentálne objekty sú ne-ja, či už minulé, budúce alebo prítomné. Keď to takto vidí… pochopí: ‚Pre tento stav už nie je nič ďalšie.‘““ ID923 „37. Rozprava o vnútornom a minulom: Čo je nestále“ ID924 „204. ‚Mnísi, minulé videnie je nestále. Čo je nestále, je utrpenie. Čo je utrpenie, nie je ja. Čo nie je ja, malo by sa vnímať tak, ako skutočne je, správnou múdrosťou takto: ‚Toto nie je moje, ja nie som toto, toto nie je moje ja.‘ … Minulý jazyk je nestály… To, čo nie je ja, by sa malo vnímať tak, ako skutočne je, pomocou správnej múdrosti takto: ‚Toto nie je moje, ja nie som toto, toto nie je moje ja.‘ … Minulá myseľ je nestála… To, čo nie je ja, by sa malo vnímať tak, ako skutočne je, pomocou správnej múdrosti takto: ‚Toto nie je moje, ja nie som toto, toto nie je moje ja.‘ Keď to takto vníma… pochopí: ‚Pre tento stav už nie je nič ďalšie.‘““ ID925 „38. 38. Rozprava o vnútornom a budúcnosti: Čo je nestále“ ID926 „205. ‚Mnísi, budúce videnie je nestále. To, čo je nestále, je utrpenie. To, čo je utrpenie, nie je ja. To, čo nie je ja, by sa malo vnímať tak, ako skutočne je, pomocou správnej múdrosti takto: ‚Toto nie je moje, ja nie som toto, toto nie je moje ja.‘ … Budúci jazyk je nestály… To, čo nie je ja, by sa malo vnímať tak, ako skutočne je, pomocou správnej múdrosti takto: ‚Toto nie je moje, ja nie som toto, toto nie je moje ja.‘ … Budúca myseľ je nestála… To, čo nie je ja, by sa malo vnímať tak, ako skutočne je, pomocou správnej múdrosti takto: ‚Toto nie je moje, ja nie som toto, toto nie je moje ja.‘ Keď to takto vníma, mnísi… pochopí: ‚Pre tento stav už nie je nič ďalšie.‘“ ID927 „39. 39. Rozprava o vnútornom a prítomnom: Čo je nestále“ ID928 „206. ‚Mnísi, súčasné oko je nestále. Čo je nestále, je utrpenie. Čo je utrpenie, nie je ja. Čo nie je ja, by sa malo vnímať tak, ako skutočne je, pomocou správnej múdrosti takto: ‚Toto nie je moje, ja nie som toto, toto nie je moje ja.‘ … Súčasný jazyk je nestály… To, čo nie je ja, by sa malo vnímať tak, ako skutočne je, pomocou správnej múdrosti takto: ‚Toto nie je moje, ja nie som toto, toto nie je moje ja.‘ … Súčasná myseľ je nestála… To, čo nie je ja, by sa malo vnímať tak, ako skutočne je, pomocou správnej múdrosti takto: ‚Toto nie je moje, ja nie som toto, toto nie je moje ja.‘ Keď to takto vníma… pochopí: ‚Pre tento stav už nie je nič ďalšie.‘““ ID929 „40–42. Rozprava o vnútornom, minulom atď.: Čo je utrpenie“ ID930 „‚Mnísi, oko je utrpením, či už v minulosti, budúcnosti alebo prítomnosti. To, čo je utrpením, nie je ja. To, čo nie je ja, by sa malo vnímať tak, ako skutočne je, pomocou správnej múdrosti takto: ‚Toto nie je moje, ja nie som toto, toto nie je moje ja.‘ … Jazyk je utrpením… … Myseľ je utrpením, či už v minulosti, budúcnosti alebo prítomnosti. To, čo je utrpením, je ne-ja. To, čo je ne-ja, by sa malo vnímať tak, ako skutočne je, pomocou správnej múdrosti takto: ‚Toto nie je moje, ja nie som toto, toto nie je moje ja.‘ Keď to takto vníma… pochopí: ‚V tomto stave už nie je nič ďalšie.‘“ ID931 „43–45. Rozprava o vnútornom, minulosti atď.: Čo je ne-ja“ ID932 „‚Mnísi, oko je ne-ja, či už v minulosti, budúcnosti alebo prítomnosti. To, čo je ne-ja, by sa malo vnímať tak, ako skutočne je, pomocou správnej múdrosti takto: ‚Toto nie je moje, ja nie som toto, toto nie je moje ja.‘ … Jazyk nie je ja… … Myseľ nie je ja, či už v minulosti, budúcnosti alebo prítomnosti. To, čo nie je ja, by sa malo vnímať tak, ako skutočne je, pomocou správnej múdrosti takto: ‚Toto nie je moje, ja nie som toto, toto nie je moje ja.‘ Keď to takto vníma… pochopí: ‚V tomto stave už nie je nič ďalšie.‘“ ID933 „46–48. Rozprava o vonkajšom, minulosti atď.: Čo je nestále“ ID934 „Mnísi, vizuálne objekty, ktoré sú minulé, budúce alebo prítomné, sú nestále. Čokoľvek je nestále, to je utrpenie. Čokoľvek je utrpením, to je ne-ja. Čokoľvek je ne-ja, to by sa malo vnímať tak, ako skutočne je, pomocou správnej múdrosti takto: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ Zvuky… vône… chute… hmatové objekty… mentálne objekty, ktoré sú minulé, budúce alebo prítomné, sú nestále. Čokoľvek je nestále, to je utrpenie. Čokoľvek je utrpením, to je ne-ja. Čokoľvek, čo nie je ja, by sa malo vnímať tak, ako skutočne je, pomocou správnej múdrosti takto: „Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.“ Keď to takto vníma… a tak ďalej… pochopí, že pre tento stav existencie už nič viac neexistuje.“ ID935 „49–51. Rozprava o vonkajšom, minulosti atď. ako utrpení.“ ID936 „Mnísi, vizuálne objekty, či už minulé, budúce alebo prítomné, sú utrpením. Čokoľvek je utrpením, to nie je ja. Čokoľvek nie je ja, to by sa malo vnímať tak, ako skutočne je, pomocou správnej múdrosti takto: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ Zvuky… vône… chute… hmatové vjemy… mentálne objekty, ktoré sú minulé, budúce alebo prítomné, sú utrpením. Čokoľvek je utrpením, to nie je ja. Čokoľvek nie je ja, to by sa malo vnímať tak, ako skutočne je, pomocou správnej múdrosti takto: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ Keď to takto vníma… a tak ďalej… pochopí, že pre tento stav existencie už nič viac neexistuje.“ ID937 „52–54. Rozprava o vonkajšom, minulosti atď. ako o ne-ja.“ ID938 „Mnísi, vizuálne objekty, ktoré sú minulosťou, budúcnosťou alebo prítomnosťou, sú ne-ja. Čokoľvek je ne-ja, to by sa malo vnímať tak, ako skutočne je, pomocou správnej múdrosti takto: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ Zvuky… vône… chute… hmatové objekty… mentálne objekty, ktoré sú minulé, budúce alebo prítomné, sú ne-ja. Čokoľvek je ne-ja, to by sa malo vnímať tak, ako skutočne je, pomocou správnej múdrosti takto: ‚Toto nie je moje, toto nie som ja, toto nie je moje ja.‘ Keď to takto vníma… a tak ďalej… pochopí, že v tomto stave existencie už nie je nič ďalšie.“ ID939 „55. Rozprava o nestálosti vnútorných zmyslových základov“ ID940 „222. Mnísi, oko je nestále… a tak ďalej… jazyk je nestály… a tak ďalej… myseľ je nestála. Keď to takto vníma… a tak ďalej… pochopí, že pre tento stav existencie už nie je nič ďalšie.“ ID941 „56. Rozprava o utrpení vnútorných zmyslových základov“ ID942 „223. Mnísi, oko je utrpením… jazyk je utrpením… myseľ je utrpením. Keď to takto vidí… pochopí: ‚Pre tento stav existencie už nie je nič ďalšie.‘“ ID943 „57. Rozprava o ne-ja vnútorných zmyslových základov“ ID944 „224. Mnísi, oko nie je ja… jazyk nie je ja… myseľ nie je ja. Keď to takto vidí… pochopí: ‚V tomto stave existencie už nie je nič ďalšie.‘“ ID945 „58. Rozprava o nestálosti vonkajších zmyslových základov“ ID946 „225. Mnísi, formy sú nestále. Zvuky… vône… chute… hmatové vjemy… mentálne javy sú nestále. Keď to takto vidí… pochopí: ‚Pre tento stav existencie už nie je nič ďalšie.‘“ ID947 „59. Rozprava o utrpení vonkajších zmyslových základov“ ID948 „226. Mnísi, formy sú utrpením. Zvuky… vône… chute… hmatové objekty… mentálne javy sú utrpením. Keď to takto vidí… pochopí: ‚Pre tento stav existencie už nie je nič ďalšie.‘“ ID949 „60. Rozprava o ne-ja vonkajších zmyslových základov“ ID950 „227. Mnísi, formy sú ne-ja. Zvuky… vône… chute… hmatové objekty… mentálne javy sú ne-ja. Keď to takto vidí… pochopí: ‚Pre tento stav existencie už nie je nič ďalšie.‘“ ID951 „Sedemnásta kapitola, oddiel šesťdesiatich skrátených textov, je ukončená.“ ID952 „Zhrnutie:“ ID953 „Osemnásť s túžbou a dve deviatky s minulosťou; osemnásť sa označuje ako ‚to, čo je pominuteľné‘, a tri ako vnútorné a vonkajšie. Skrátenú časť šesťdesiatich predniesol Budha, Príbuzný Slnka.“ ID954 „Je tu šesťdesiat kázní.“ ID955 „18. Kapitola o oceáne“ ID956 „1. Prvá reč o oceáne“ ID957 „228. ‚Mnísi, nevzdelaný svetský človek hovorí: „Oceán, oceán.“ Ale v disciplíne ušľachtilého to nie je oceán. To, mnísi, je veľká masa vody, veľká vodná rozloha. Oko, mnísi, je pre človeka oceánom; jeho prúd tvoria formy. Kto dokáže odolať tomuto prúdu tvorenému formami, o tom sa hovorí, mnísi, že prekročil oceán oka s jeho vlnami, vírami, krokodílmi a démonmi. Keď ho prekročil a dostal sa na druhý breh, stojí na vyvýšenom mieste, ako bráhman… Jazyk, mnísi, je pre človeka oceánom; jeho prúd je tvorený chuťami. Kto dokáže odolať tomuto prúdu tvorenému chuťami, o tom sa hovorí, mnísi, že prekročil oceán jazyka s jeho vlnami, vírami, krokodílmi a démonmi. Keď prekročil a dostal sa na druhý breh, stojí na vyvýšenom mieste, ako bráhman… Myseľ, mnísi, je pre človeka oceánom; jej prúd je tvorený mentálnymi javmi. Kto dokáže odolať tomuto prúdu tvorenému mentálnymi javmi, o tom sa hovorí, mnísi, že prekročil oceán mysle s jeho vlnami, vírami, krokodílmi a démonmi. Keď prekročil a dostal sa na druhý breh, stojí na vyvýšenom mieste, ako bráhman.“ Učiteľ vyslovil tieto slová.“ ID958 „„Kto prekročil tento oceán – s jeho krokodílmi a démonmi, s jeho vlnami, vírami a nebezpečenstvami, tak ťažko prekonateľný; ten, kto dosiahol múdrosť, kto žil svätý život, kto došiel na koniec sveta, je nazývaný ‚ten, kto došiel na druhý breh‘.““ ID959 „2. Druhá reč o oceáne“ ID960 „229. ‚Mnísi, nevzdelaný svetský človek hovorí: „Oceán, oceán.“ Ale to, mnísi, nie je oceán v disciplíne ušľachtilého. To, mnísi, je veľká masa vody, veľká vodná plocha. Existujú, mnísi, formy vnímané okom, ktoré sú žiaduce, príjemné, radostné, krásnej povahy, spojené so zmyslovou túžbou a vzbudzujúce vášeň. Toto, mnísi, sa nazýva oceán v disciplíne ušľachtilého. V tomto svete, s jeho devami, Mārom a Brahmom, v tejto generácii s jej askétmi a bráhmanmi, s jej devami a ľuďmi, je väčšina ponorená, stala sa ako zamotaná priadza, stala sa ako uzlová guľa, stala sa ako tráva muñja a babbaja a neprekračuje stav straty, zlý osud, pád, saṃsāru.“ ID961 „„Mnísi, existujú chute, ktoré vníma jazyk… Mnísi, existujú mentálne javy, ktoré vníma myseľ, ktoré sú žiaduce, príjemné, lahodné, krásnej povahy, spojené so zmyslovou túžbou a vzbudzujúce vášeň. Toto, mnísi, sa nazýva oceán v disciplíne ušľachtilého. V ňom je tento svet so svojimi devami, Mārou a Brahmom, táto generácia so svojimi askétmi a bráhmanmi, svojimi devami a ľuďmi, z väčšej časti ponorená, stala sa ako zamotaná priadza, ako uzlová guľa nite, stala sa ako tráva muñja a babbaja a neprekračuje rovinu utrpenia, zlý osud, pád, saṃsāru.“” ID962 „Ten, u koho bola rozptýlená žiadostivosť, nenávisť a nevedomosť; ten prekročil tento oceán s jeho chamtivými bytosťami a démonmi, s jeho vlnami a nebezpečenstvami, tak ťažko prekonateľný.““ ID963 „„Prekročil pripútanosť, opustil smrť, bez akýchkoľvek nadobudnutí, opustil utrpenie v záujme ďalšieho nestávania sa; ten, kto dosiahol svoj cieľ, sa už nevráti; zmätol Kráľa smrti, tak to vyhlasujem.““ ID964 „3. Príbeh o rybárovi“ ID965 „230. ‚Predstavte si, mnísi, že rybár nahodil háčik s návnadou do hlbokého jazera. Istá ryba, ktorá si všimla návnadu, by ju prehltla. Tak, mnísi, tá ryba, ktorá prehltla háčik, by stretla nešťastie, stretla by pohromu a bola by podrobená vôli rybára.‘“ ID966 „Takisto, mnísi, existuje vo svete týchto šesť háčikov, ktoré prinášajú bytostiam nešťastie a vedú k zabíjaniu živých bytostí. Ktorých šesť? Existujú, mnísi, formy vnímané okom, ktoré sú žiaduce, príjemné, lahodné, krásnej povahy, spojené so zmyslovou túžbou a vzbudzujúce vášeň. Ak sa mních z nich teší, víta ich a zostáva k nim pripútaný, taký mních, mnísi, sa nazýva tým, kto prehltol Márov háčik, kto utrpel nešťastie, kto utrpel katastrofu a je podrobený vôli Zlého… Existujú, mnísi, chute vnímané jazykom…“ ID967 „Mnísi, existujú mentálne javy, ktoré možno vnímať mysľou a ktoré sú žiaduce, príjemné, lahodné, krásnej povahy, spojené so zmyslovou túžbou a vzbudzujúce vášeň. Ak sa mních z nich teší, víta ich a zotrváva pripútaný k nim, taký mních, mnísi, sa nazýva tým, kto prehltol Márov háčik, kto stretol nešťastie, kto stretol pohromu a kto podlieha vôli Zlého.““ ID968 „Mnísi, existujú tvary vnímané okom, ktoré sú žiaduce, príjemné, lahodné, krásnej povahy, spojené so zmyslovou túžbou a vzbudzujúce vášeň. Ak sa mních z nich neteší, neprivíta ich a nezotrvá v pripútanosti k nim, taký mních, mnísi, sa nazýva tým, kto neprehltol Márov háčik, kto háčik zlomil, kto háčik rozbil, kto nepostihlo nešťastie, kto nepostihla pohroma a kto nie je podrobený vôli Zlého…“ ID969 „Mnísi, existujú chute, ktoré vníma jazyk… Mnísi, existujú mentálne javy, ktoré vníma myseľ, ktoré sú žiaduce, príjemné, lahodné, krásnej povahy, spojené so zmyselnou túžbou a vzbudzujúce vášeň. Ak sa mních z nich neteší, neprivíta ich a nezotrvá v pripútanosti k nim, taký mních, mnísi, sa nazýva tým, kto neprehltol Márov háčik, kto zlomil háčik, kto rozbil háčik, kto nezažil nešťastie, kto nezažil pohromu a kto nie je podrobený vôli Zlého.“ ID970 „4. Príbeh o strome s miazgou“ ID971 „231. „Mnísi, pre každého mnícha alebo mníšku, v ktorých, pokiaľ ide o tvary vnímané okom, existuje túžba, existuje nenávisť a existuje klam; ktorých túžba nie je opustená, ktorých nenávisť nie je opustená a ktorých klam nie je opustený – aj keby sa do zorného poľa dostalo len niekoľko tvarov vnímaných okom, skutočne zaplavia ich myseľ. Čo potom povedať o mnohých? Z akého dôvodu je to tak? Pretože, mnísi, existuje túžba, existuje nenávisť a existuje klam; u koho túžba nie je prekonaná, u koho nenávisť nie je prekonaná a u koho klam nie je prekonaný.““ ID972 „„Mnísi, pre každého mnícha alebo mníšku, v ktorých, pokiaľ ide o chute vnímané jazykom, existuje túžba… a tak ďalej.““ ID973 „„Mnísi, pre každého mnícha alebo mníšku, v ktorých, pokiaľ ide o mentálne javy vnímané mysľou, existuje túžba, existuje nenávisť a existuje klam; ktorých túžba nie je prekonaná, ktorých nenávisť nie je prekonaná a ktorých klam nie je prekonaný – aj keby sa do dosahu mysle dostalo len niekoľko mentálnych javov vnímaných mysľou, skutočne zaplavia ich myseľ. Čo potom povedať o mnohých? Z akého dôvodu je to tak? Pretože, mnísi, existuje túžba, existuje nenávisť a existuje klam; u ktorých túžba nie je prekonaná, u ktorých nenávisť nie je prekonaná a u ktorých klam nie je prekonaný.““ ID974 „„Predstavte si, mnísi, že by tu bol strom plný miazgy – strom assattha, banyán, pilakkha alebo udumbara – mladý, krehký a ešte len stromček. Ak by ho človek tu a tam udrel ostrou sekerou, vytekala by z neho miazga?“ „Áno, ctihodný pane.“ „Z akého dôvodu je to tak?“ „Pretože, ctihodný pane, miazga je v ňom.“ ID975 „Presne tak, mnísi, u každého mnícha alebo mníšky, v ktorých, pokiaľ ide o formy vnímateľné okom, existuje túžba, existuje odpor a existuje klam; ktorých túžba nie je opustená, ktorých odpor nie je opustený a ktorých klam nie je opustený – aj keby sa do zorného poľa dostalo len niekoľko foriem vnímateľných okom, skutočne zaplavia ich myseľ. Čo potom povedať o tých, u ktorých je to ešte výraznejšie? Z akého dôvodu je to tak? Pretože, mnísi, existuje túžba, existuje odpor a existuje klam; u ktorých túžba nie je prekonaná, u ktorých odpor nie je prekonaný a u ktorých klam nie je prekonaný… a tak ďalej.“ ID976 „„Mnísi, pre každého mnícha alebo mníšku, v ktorom, pokiaľ ide o chute vnímané jazykom, existuje túžba… a tak ďalej.““ ID977 „„Mnísi, pre každého mnícha alebo mníšku, v ktorých, pokiaľ ide o mentálne objekty vnímané mysľou, existuje túžba, existuje odpor a existuje klam; ktorých túžba nie je prekonaná, ktorých odpor nie je prekonaný a ktorých klam nie je prekonaný – aj keby sa do dosahu mysle dostalo len niekoľko mentálnych objektov vnímaných mysľou, skutočne zaplavia ich myseľ. Čo potom povedať o tých, u ktorých je to ešte výraznejšie? Z akého dôvodu je to tak? Pretože, mnísi, existuje v nich túžba, odpor a klam; ich túžba nie je prekonaná, ich odpor nie je prekonaný a ich klam nie je prekonaný.“ ID978 „„Mnísi, pre každého mnícha alebo mníšku, v ktorom, pokiaľ ide o formy vnímané okom, neexistuje žiadna túžba, žiadna averzia a žiadne klamstvo; ktorého túžba je prekonaná, ktorého averzia je prekonaná a ktorého klamstvo je prekonané – aj keby sa do zorného poľa oka dostali nadmerné formy vnímané okom, nezavalili by ich myseľ. Čo potom povedať o tých menších? Z akého dôvodu je to tak? Pretože, mnísi, neexistuje žiadna túžba, žiadna averzia a žiadne klamstvo; u ktorých je túžba opustená, u ktorých je averzia opustená a u ktorých je klamstvo opustené… a tak ďalej.“ ID979 „„Mnísi, pre každého mnícha alebo mníšku, u ktorých, pokiaľ ide o vkúsky vnímané jazykom… a tak ďalej… a pokiaľ ide o mentálne objekty vnímané mysľou, neexistuje žiadna túžba, žiadna averzia a žiadne klamstvo; ktorých túžba je opustená, ktorých averzia je opustená a ktorých klamstvo je opustené – aj keby sa do dosahu mysle dostali nadmerné mentálne objekty vnímané mysľou, nepreťažia ich myseľ. Čo potom povedať o tých menších? Z akého dôvodu je to tak? Pretože, mnísi, neexistuje žiadna túžba, žiadna averzia a žiadne klamstvo; u ktorých je túžba opustená, u ktorých je averzia opustená a u ktorých je klamstvo opustené. Predstavte si, mnísi, že by tu bol mliečny strom – assattha, banyan, pilakkha alebo udumbara –, ktorý by bol suchý, zhnitý a už dávno mŕtvy. Keby ho človek tu a tam rozrezal ostrou sekerou, vytekala by z neho miazga?“ „Určite nie, ctihodný pane.“ „Z akého dôvodu?“ „Pretože, ctihodný pane, miazga, ktorá tam bola, už nie je.““ ID980 „Presne tak, mnísi, pre každého mnícha alebo mníšku, v ktorých, pokiaľ ide o formy vnímané okom, neexistuje žiadna túžba, žiadna averzia a žiadne klamstvo; ktorých túžba je opustená, ktorých averzia je opustená a ktorých klamstvo je opustené – aj keby sa do zorného poľa dostali nadmerné formy vnímané okom, nezavalili by ich myseľ. Čo potom povedať o menších? Z akého dôvodu je to tak? Pretože, mnísi, neexistuje žiadna túžba, žiadna averzia a žiadne klamstvo; u ktorých je túžba opustená, u ktorých je averzia opustená a u ktorých je klamstvo opustené… a tak ďalej.““ ID981 „„Mnísi, u každého mnícha alebo mníšky, u ktorých, pokiaľ ide o chute vnímané jazykom… a tak ďalej.““ ID982 „Mnísi, akýkoľvek mních alebo mníška, u ktorých v súvislosti s mentálnymi objektmi, ktoré možno vnímať mysľou, neexistuje žiadna túžba, žiadna averzia ani žiadne klamstvo; ktorých túžba je prekonaná, ktorých averzia je prekonaná a ktorých klamstvo je prekonané – aj keby sa do dosahu ich mysle dostalo nadmerné množstvo mentálnych objektov, ktoré možno vnímať mysľou, tieto ich myseľ nezavalí. Čo potom povedať o tých menej pokročilých? Z akého dôvodu je to tak? Pretože, mnísi, neexistuje v ňom žiadna túžba, žiadna averzia a žiadne klamstvo; v ktorom je túžba opustená, v ktorom je averzia opustená a v ktorom je klamstvo opustené.“ Štvrtá.“ ID983 „5. Sutta o Koṭṭhikovi“ ID984 „232. Istého dňa pobývali ctihodný Sāriputta a ctihodný Mahākoṭṭhika v Bārāṇasī v Jeleňom parku v Isipatane. Potom, večer, ctihodný Mahākoṭṭhika, keď vstal z osamelého rozjímania, pristúpil k ctihodnému Sāriputtovi. Keď k nemu prišiel, vymenili si s ctihodným Sāriputtom príjemné a pamätné pozdravy. Po ukončení tohto rozhovoru si sadol na vhodné miesto. Keď si sadol na vhodné miesto, ctihodný Mahākoṭṭhika povedal ctihodnému Sāriputtovi:“ ID985 „– Priateľ Sāriputta, je oko pútom pre tvary, alebo sú tvary pútom pre oko? … Je jazyk pútom pre chute, alebo sú chute pútom pre jazyk? … Je myseľ pútom pre predmety mysle, alebo sú predmety mysle pútom pre myseľ?““ ID986 „„Priateľ Koṭṭhika, oko nie je pútom pre tvary, ani tvary nie sú pútom pre oko. Ale akákoľvek vášnivá túžba, ktorá vzniká v závislosti od oboch, tá je tam pútom… Jazyk nie je pútom pre chute, ani chute nie sú pútom pre jazyk. Ale akákoľvek vášnivá túžba, ktorá vzniká v závislosti od oboch, tá je tam pútom… Myseľ nie je pútom pre predmety mysle, ani predmety mysle nie sú pútom pre myseľ. Ale akákoľvek vášnivá túžba, ktorá vzniká v závislosti od oboch, tá je tam pútom.““ ID987 „„Predstav si, priateľu, že čierny vôl a biely vôl boli zapriahnutí do jedného postroja alebo lana. Keby niekto povedal: ‚Čierny vôl je pútom bieleho vola a biely vôl je pútom čierneho vola,‘ hovoril by ten, kto to hovorí, správne?“ „V žiadnom prípade nie, priateľ.“ „Priateľ, čierny vôl nie je pútom bieleho vola, ani biely vôl nie je pútom čierneho vola. Ale ten jediný postroj alebo lano, ktorým sú zapriahnuté, to je tá púta.““ ID988 „„Rovnako tak, priateľu, oko nie je pútom pre tvary, ani tvary nie sú pútom pre oko. Ale akákoľvek vášnivá túžba, ktorá vzniká v závislosti od oboch, to je tá púta… Jazyk nie je pútom pre chute… Myseľ nie je pútom pre predmety mysle, ani predmety mysle nie sú pútom pre myseľ. Ale akákoľvek vášnivá túžba, ktorá vzniká v závislosti od oboch, to je práve to púto.“ ID989 „Keby, priateľu, oko bolo pútom pre tvary, alebo tvary boli pútom pre oko, tento svätý život zameraný na úplné zničenie utrpenia by nebol zrejmý. Ale pretože, priateľu, oko nie je pútom pre tvary, ani tvary nie sú pútom pre oko, a akákoľvek vášnivá túžba, ktorá vzniká v závislosti od oboch – to je tam to púto – preto je zrejmé vedenie svätého života na úplné zničenie utrpenia…“ ID990 „“Keby, priateľu, jazyk bol pútom pre chute, alebo chute boli pútom pre jazyk, toto vedenie svätého života na úplné zničenie utrpenia by nebolo zrejmé. Ale pretože, priateľu, jazyk nie je pútom pre chute, ani chute nie sú pútom pre jazyk, a akákoľvek vášnivá túžba, ktorá vzniká v závislosti od oboch – to je tam to púto – preto je vedenie svätého života na úplné zničenie utrpenia zrejmé…““ ID991 „„Keby, priateľu, myseľ bola pútom pre predmety mysle, alebo keby predmety mysle boli pútom pre myseľ, tento svätý život zameraný na úplné zničenie utrpenia by nebol zrejmý. Ale pretože, priateľu, myseľ nie je pútom pre predmety mysle, ani predmety mysle nie sú pútom pre myseľ, a čokoľvek vášnivého túženia vzniká v závislosti od oboch – to je tam to púto – preto je zrejmé vedenie svätého života na úplné zničenie utrpenia.““ ID992 „Týmto uvažovaním, priateľu, by sa malo pochopiť, ako oko nie je pútom pre tvary, ani tvary nie sú pútom pre oko. Ale akákoľvek vášnivá túžba, ktorá tam vzniká v závislosti od oboch, to je tam to púto… jazyk nie je pútom pre chute… myseľ nie je pútom pre predmety mysle, ani predmety mysle nie sú pútom pre myseľ. Ale akákoľvek vášnivá túžba, ktorá tam vzniká v závislosti od oboch, tá je tam pútom.““ ID993 „„Priateľu, Blahoslavený skutočne má oko. Blahoslavený vidí formu okom. Blahoslavený nemá žiadnu vášnivú túžbu. Blahoslavený má dobre oslobodenú myseľ. Priateľu, Blahoslavený skutočne má ucho. Blahoslavený počuje zvuk uchom. Blahoslavený nemá žiadnu vášnivú túžbu. Blahoslavený má dobre oslobodenú myseľ. Priateľu, Blahoslavený skutočne má nos. Blahoslavený vníma vôňu nosom. Blahoslavený nemá žiadnu vášnivú túžbu. Blahoslavený má dobre oslobodenú myseľ. Priateľu, Blahoslavený skutočne má jazyk. Blahoslavený vníma chuť jazykom. Blahoslavený nemá žiadnu vášnivú túžbu. Blahoslavený má dobre oslobodenú myseľ. Priateľu, Blahoslavený skutočne má telo. Blahoslavený vníma hmatateľný objekt telom. Blahoslavený nemá žiadnu vášnivú túžbu. Blahoslavený má dobre oslobodenú myseľ. Priateľu, Blahoslavený skutočne má myseľ. Blahoslavený vníma mentálny objekt mysľou. Blahoslavený nemá žiadnu vášnivú túžbu. Blahoslavený má dobre oslobodenú myseľ.““ ID994 „“Na základe tohto uvažovania, priateľu, treba pochopiť, že oko nie je pútom pre tvary, ani tvary nie sú pútom pre oko; ale akákoľvek vášnivá túžba, ktorá tam vzniká v závislosti od oboch, tá je tam pútom. Ucho nie je… nos nie je… jazyk nie je pútom pre chute, ani chute nie sú pútom pre jazyk; ale akákoľvek vášnivá túžba, ktorá tam vzniká v závislosti od oboch, tá je tam pútom. Telo nie je… myseľ nie je pútom pre predmety mysle, ani predmety mysle nie sú pútom pre myseľ; ale čokoľvek vášnivého túženia tam vzniká v závislosti od oboch, to je tam pútom.“ Piate.“ ID995 „6. Rozhovor s Kāmabhūom“ ID996 „233. Istého dňa pobývali ctihodný Ānanda a ctihodný Kāmabhū v Kosambí v kláštore Ghositu. Potom, večer, ctihodný Kāmabhū, keď vstal zo samoty, pristúpil k ctihodnému Ānandovi. Keď sa k nemu priblížil, vymenili si zdvorilosti s ctihodným Ānandom. Po ukončení tohto príjemného a nezabudnuteľného rozhovoru si sadol na bok. Keď sedel na boku, ctihodný Kāmabhū povedal ctihodnému Ānandovi toto:“ ID997 „„Priateľ Ānanda, je oko pútom foriem, alebo sú formy pútom oka? … Je jazyk pútom chutí, alebo sú chute pútom jazyka? … Je myseľ pútom mentálnych javov, alebo sú mentálne javy pútom mysle?““ ID998 „„Priateľ Kāmabhū, oko nie je pútom foriem, ani formy nie sú pútom oka. A akákoľvek túžba a žiadostivosť, ktorá tam vzniká v závislosti od oboch, tá je tam pútom. … Jazyk nie je pútom chutí, ani chute nie sú pútom jazyka. … Myseľ nie je pútom mentálnych javov, ani mentálne javy nie sú pútom mysle. A akákoľvek túžba a žiadostivosť, ktorá tam vzniká v závislosti od oboch, to je tam pútom.“ ID999 „Predstav si, priateľu, že čierny vôl a biely vôl boli zapriahnutí spolu jedným remeňom alebo lanom. Keby niekto povedal: ‚Čierny vôl je pútom bieleho vola a biely vôl je pútom čierneho vola,‘ hovoril by správne?“ „Určite nie, priateľ.“ „Priateľ, čierny vôl nie je pútom bieleho vola, ani biely vôl nie je pútom čierneho vola. Ale akýkoľvek jediný remeň alebo lano, ktorým sú zapriahnutí, to je tam pútom. Rovnako tak, priateľu, oko nie je pútom foriem, ani formy nie sú pútom oka… jazyk… myseľ… a akákoľvek túžba a žiadostivosť, ktorá tam vzniká v závislosti od oboch, to je tam to púto.“ Šieste.“ ID1000 „7. Rozhovor s Udāyīm“ ID1001 „234. Istého dňa pobývali ctihodný Ānanda a ctihodný Udāyī v Kosambī v kláštore Ghositu. Potom, večer, ctihodný Udāyī, keď vstal zo samoty, pristúpil k ctihodnému Ānandovi. Keď pristúpil, vymenil si s ctihodným Ānandom zdvorilosti. Po ukončení tohto príjemného a pamätného rozhovoru si sadol na bok. Keď sedel na boku, ctihodný Udāyī povedal ctihodnému Ānandovi toto:“ ID1002 „Priateľ Ānanda, rovnako ako toto telo bolo Blahoslaveným mnohými spôsobmi vyhlásené, odhalené a objasnené – že ‚takto toto telo nie je ja‘ – je možné rovnakým spôsobom vyhlásiť, učiť, zvestovať, potvrdiť, odhaliť, analyzovať a objasniť toto vedomie – že ‚takto toto vedomie nie je ja‘?““ ID1003 „„Priateľ Udāyī, rovnako ako toto telo bolo Blahoslaveným mnohými spôsobmi vyhlásené, odhalené a objasnené – že ‚takto toto telo nie je ja‘ – tak aj toto vedomie môže byť vyhlásené, vyučované, zvestované, potvrdené, odhalené, analyzované a objasnené – že ‚takto toto vedomie nie je ja‘.““ ID1004 „‚Priateľu, v závislosti od oka a foriem vzniká zrakové vedomie, nie je to tak?‘ ‚Áno, priateľu.‘ ‚Priateľu, keby príčina a podmienka vzniku zrakového vedomia úplne prestali existovať, vo všetkých ohľadoch, bez zvyšku, bolo by možné zrakové vedomie vnímať?‘ ‚Nie, priateľu.‘ „Aj na základe tohto uvažovania, priateľu, Blahoslavený vyhlásil, odhalil a objasnil, že ‚takto toto vedomie nie je ja‘“…“ ID1005 „‚Priateľu, v závislosti od jazyka a chutí vzniká jazykové vedomie, nie je to tak?‘ ‚Áno, priateľu.‘ „Priateľu, keby príčina a podmienka vzniku vedomia jazyka úplne zanikli, vo všetkých ohľadoch, bez zvyšku, bolo by možné rozpoznať vedomie jazyka?“ „Nie, priateľu.“ „Aj na základe tohto uvažovania, priateľu, Blahoslavený vyhlásil, odhalil a objasnil, že ‚takto toto vedomie nie je ja‘“…“ ID1006 „‚Priateľu, v závislosti od mysle a mentálnych javov vzniká vedomie mysle, nie je to tak?‘ ‚Áno, priateľu.‘ ‚Priateľu, keby príčina a podmienka vzniku vedomia mysle úplne zanikli, vo všetkých ohľadoch, bez zvyšku, bolo by možné rozpoznať vedomie mysle?‘ ‚Nie, priateľu.‘ „Aj na základe tohto uvažovania, priateľu, Blahoslavený vyhlásil, odhalil a objasnil, že ‚takto toto vedomie nie je ja‘.““ ID1007 „„Predstav si, priateľu, že človek, ktorý potrebuje jadrové drevo, hľadá jadrové drevo a blúdi v hľadaní jadrového dreva, vezme ostrú sekeru a vstúpi do lesa. Tam by mohol uvidieť veľký kmeň banánovníka, rovný, nový a bez hniloby. Odrezal by ho pri koreni; keď by ho odrezal pri koreni, odrezal by vrchol; keď by odrezal vrchol, odstránil by listové pošvy. Nenašiel by tam ani drevo z stredu kmeňa, nieto ešte jadrové drevo. Presne tak, priateľu, mních nevníma ja ani to, čo patrí k ja, v šiestich základniach kontaktu. Keďže to takto nevníma, nelipne na ničom vo svete. Keď sa nelipne, nie je rozrušený. Keďže nie je rozrušený, osobne dosiahne parinibbánu. Pochopí: ‚Narodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, už viac neexistuje tento stav bytia.‘“ Siedmy.“ ID1008 „8. Rozprava o tom, čo je celé v plameňoch“ ID1009 „235. „Mnísi, naučím vás kázanie o tom, čo je celé v plameňoch, kázanie o Dhamme. Počúvajte ho. A čo, mnísi, je to kázanie o tom, čo je celé v plameňoch? Je lepšie, mnísi, keby zraková schopnosť bola zasiahnutá rozžeraveným železným kolom, plápolajúcim, v plameňoch a žiariacim, než aby sa upínala na znaky a rysy vo formách vnímateľných okom. Lebo keby, mnísi, vedomie pretrvávalo, zatiaľ čo by bolo pripútané k rozkoši zo znakov alebo k rozkoši z čŕt, a keby človek v tom okamihu zomrel, je možné, že by sa dostal do jedného z dvoch osudov: buď do pekla, alebo do ríše zvierat. Keď vidím toto nebezpečenstvo, mnísi, hovorím takto.“ ID1010 „Je lepšie, mnísi, keby bol sluchový zmysel zasiahnutý ostrým železným kolíkom, žeravým, plápolajúcim a žiariacim, než aby sa upínal na znaky a vlastnosti zvukov, ktoré vníma ucho. Lebo ak by, mnísi, vedomie pretrvávalo, zatiaľ čo by bolo pripútané k potešeniu zo znakov alebo k potešeniu z vlastností, a ak by človek v tom okamihu zomrel, je možné, že by sa dostal do jedného z dvoch cieľov: buď do pekla, alebo do ríše zvierat. Keď vidím toto nebezpečenstvo, mnísi, hovorím takto.“ ID1011 „Je lepšie, mnísi, keby bol čuchový zmysel zasiahnutý ostrým nožnicami na nechty, žeravými, plápolajúcimi a žiariacimi, než aby sa upínal na znaky a vlastnosti vôní, ktoré vníma nos. Lebo ak by, mnísi, vedomie pretrvávalo, zatiaľ čo by bolo pripútané k rozkoši zo znakov alebo k rozkoši z vlastností, a ak by človek v tom okamihu zomrel, je možné, že by sa dostal do jedného z dvoch miest: buď do pekla, alebo do ríše zvierat. Keď vidím toto nebezpečenstvo, mnísi, hovorím takto.“ ID1012 „Je lepšie, mnísi, keby bol jazyk zasiahnutý ostrým britvom, žeravý, v plameňoch a žiariaci, než aby sa upínal na znaky a vlastnosti chutí, ktoré vníma jazyk. Lebo ak by, mnísi, vedomie pretrvávalo, zatiaľ čo by bolo pripútané k rozkoši zo znakov alebo k rozkoši z vlastností, a ak by človek v tom okamihu zomrel, je možné, že by sa dostal do jedného z dvoch miest: buď do pekla, alebo do ríše zvierat. Keď vidím toto nebezpečenstvo, mnísi, hovorím takto.“ ID1013 „Je lepšie, mnísi, keby telesná zmyslová schopnosť bola zasiahnutá ostrým kopijou, žeravá, v plameňoch a žiariaca, než aby sa upínala na znaky a vlastnosti hmatateľných predmetov, ktoré telo dokáže vnímať. Lebo keby, mnísi, vedomie pretrvávalo, zatiaľ čo by bolo pripútané k rozkoši zo znakov alebo k rozkoši z vlastností, a keby človek v tom okamihu zomrel, je možné, že by sa dostal do jedného z dvoch cieľov: buď do pekla, alebo do ríše zvierat. Keď vidím toto nebezpečenstvo, mnísi, hovorím takto.“ ID1014 „„Je lepšie, mnísi, spať. Lebo hovorím, mnísi, že pre živých je spánok neplodný, pre živých je bezvýsledný, pre živých je mätúci. Ale človek by nemal mať také myšlienky, ktoré by pod ich vplyvom spôsobili rozkol v Saṅghe. Keď vidím toto nebezpečenstvo, mnísi, hovorím takto.“ ID1015 „V tom, mnísi, poučený ušľachtilý žiak uvažuje takto: ‚Nechajme bokom zrakovú schopnosť, ktorá je zasiahnutá rozžeraveným železným kolom, plápolajúcim, horiacim a žiariacim. No tak, budem sa venovať len tomuto: oko je nestále, javy sú nestále, očné vedomie je nestále, očný kontakt je nestály a akýkoľvek pocit – či už príjemný, bolestivý alebo ani príjemný, ani bolestivý – ktorý vzniká podmienený očným kontaktom, aj ten je nestály.’”“ ID1016 “‘Nech je teraz prepichnutie ušného zmyslu ostrým železným hrotom – žeravým, jasne žiariacim a s plameňmi. Teraz sa budem venovať len tomuto: ucho je pominuteľné, zvuky sú pominuteľné, ušné vedomie je pominuteľné, ušný kontakt je pominuteľný a akýkoľvek pocit – či už príjemný, bolestivý alebo ani bolestivý, ani príjemný – ktorý vzniká podmienený ušným kontaktom, aj ten je pominuteľný.““ ID1017 „Nech je teraz prepichnutie zmyslového orgánu nosa ostrým nožom na strihanie nechtov – v plameňoch, jasne žiariacim a s plameňmi. Teraz sa budem venovať len tomuto: nos je pominuteľný, vône sú pominuteľné, vedomie nosa je pominuteľné, kontakt nosa je pominuteľný a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom nosa… aj ten je pominuteľný.“ ID1018 „Nech je teraz prepichnutie zmyslového orgánu jazyka ostrým britvom – v plameňoch, jasne žiariacim a s plameňmi. Teraz sa budem venovať len tomuto: jazyk je pominuteľný, chute sú pominuteľné, vedomie jazyka je pominuteľné, kontakt jazyka je pominuteľný a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený kontaktom jazyka… aj ten je pominuteľný.“ ID1019 „Nech je teraz prepichnutie zmyslového orgánu tela ostrým kopijou – v plameňoch, jasne žiariacou a s plameňmi. Teraz sa budem venovať len tomuto: telo je pominuteľné, hmatové objekty sú pominuteľné, telesné vedomie je pominuteľné, telesný kontakt je pominuteľný a akýkoľvek pocit, ktorý vzniká podmienený telesným kontaktom… aj ten je pominuteľný.“ ID1020 „‚Nech je spánok zatiaľ bokom. Teraz sa budem venovať len tomuto: myseľ je nestála, mentálne javy sú nestále, vedomie mysle je nestále, kontakt mysle je nestály a akýkoľvek pocit – či už príjemný, bolestivý alebo ani bolestivý, ani príjemný – ktorý vzniká podmienený kontaktom mysle, aj ten je nestály.‘“ ID1021 „Keď to takto vidí, mnísi, poučený ušľachtilý žiak sa znechutí zrakom, znechutí sa formami, znechutí sa zrakovým vedomím, znechutí sa zrakovým kontaktom… a akýmkoľvek pocitom – či už príjemným, bolestivým alebo ani príjemným, ani bolestivým –, ktorý vzniká podmienený kontaktom mysle, aj z toho sa znechutí. Keď sa znechutí, stane sa bezvášnivým. Prostredníctvom bezvášnivosti je oslobodený. Keď je oslobodený, vzniká poznanie: ‚Som oslobodený.‘ Pochopí: ‚Zrodenie je zničené, svätý život bol prežitý, čo sa malo urobiť, bolo urobené, pre tento stav bytia už nič viac nie je.‘ Toto, mnísi, je rozprava o tom, čo horí, rozprava o Dhamme.“ Ôsma.“ ID1022 „9. Prvá reč o podobenstve rúk a nôh“ ID1023 „236. ‚Mnísi, keď sú tu ruky, vníma sa zdvíhanie a kladenie. Keď sú tu nohy, vníma sa postupovanie a ustupovanie. Keď sú tu kĺby, vníma sa ohýbanie a natahovanie. Keď je tu brucho, vníma sa hlad a smäd. Rovnakým spôsobom, mnísi, keď je tu oko, vnútorne vzniká potešenie a bolesť, podmienené zrakovým kontaktom… keď je tu jazyk, vnútorne vzniká potešenie a bolesť, podmienené jazykovým kontaktom… keď je tu myseľ, vnútorne vzniká potešenie a bolesť, podmienené mentálnym kontaktom…““ ID1024 „Mnísi, keď nie sú ruky, nevníma sa zdvíhanie a odkladanie. Keď nie sú nohy, nevníma sa postupovanie a ustupovanie. Keď nie sú kĺby, nevníma sa ohýbanie a natahovanie. Keď nie je brucho, nevníma sa hlad a smäd. Rovnako tak, mnísi, keď nie je oko, vnútorné potešenie a bolesť nevznikajú, podmienené kontaktom oka… keď nie je jazyk… nevznikajú… keď nie je myseľ, vnútorné potešenie a bolesť nevznikajú, podmienené kontaktom mysle.“ Deviata.“ ID1025 „10. Druhá reč o podobenstve rúk a nôh“ ID1026 „237. „Mnísi, keď sú ruky, dochádza k zdvíhaniu a odkladaniu. Keď sú nohy, dochádza k postupovaniu a ustupovaniu. Keď sú kĺby, dochádza k ohýbaniu a natahovaniu. Keď je brucho, dochádza k hladu a smädu. Podobne, mnísi, keď je oko, vnútorné potešenie a bolesť vznikajú, podmienené zrakovým kontaktom… keď je jazyk… keď je myseľ, vnútorné potešenie a bolesť vznikajú, podmienené mentálnym kontaktom…“” ID1027 „Mnísi, keď nie sú ruky, nedochádza k zdvíhaniu a odkladaniu. Keď nie sú nohy, nedochádza k postupovaniu a ustupovaniu. Keď nie sú kĺby, nedochádza k ohýbaniu a natahovaniu. Keď nie je brucho, nevzniká hlad ani smäd. Podobne, mnísi, keď nie je oko, vnútorné potešenie a bolesť nevznikajú, podmienené zrakovým kontaktom… keď nie je jazyk… nevznikajú… keď nie je myseľ, vnútorné potešenie a bolesť nevznikajú, podmienené mentálnym kontaktom.“ Desiata.“ ID1028 „Kapitola o oceáne, osemnásta.“ ID1029 „Zhrnutie toho:“ ID1030 „Dve o oceáne, rybárovi, mliečnom strome a Koṭṭhikovi; Kāmabhū a Udāyī a ôsma o horení; dve podobenstvá o rukách a nohách – takto sa táto kapitola nazýva.“ ID1031 „Kapitola o jedovatom hadovi“ ID1032 „Rozprava o podobenstve o jedovatom hadovi“ ID1033 „238. ‚Predstavte si, mnísi, že by boli štyria jedovatí hadi s divokou silou a strašným jedom. Potom by prišiel človek, túžiaci žiť, netúžiaci zomrieť, túžiaci po šťastí a odmietajúci utrpenie. Povedali by mu: ‚Dobrý človek, tieto štyri jedovaté hady s obrovskou silou a strašným jedom treba z času na čas prebudiť, z času na čas okúpať, z času na čas nakŕmiť a z času na čas nechať odpočívať. Kedykoľvek, dobrý človek, sa ktorýkoľvek z týchto štyroch jedovatých hadov s obrovskou silou a strašným jedom nahnevá, stretneš sa so smrťou alebo s utrpením rovnocenným smrti. Čokoľvek musíš urobiť, dobrý človek, urob to.‘““ ID1034 „Vtedy, mnísi, by ten človek, vystrašený štyrmi jedovatými hadmi s obrovskou silou a strašným jedom, utekal sem a tam. Povedali by mu: ‚Dobrý človek, päť vražedných nepriateľov ťa tesne prenasleduje a myslí si: „Kdekoľvek ho uvidíme, vezmeme mu život.“ Čokoľvek musíš urobiť, dobrý človek, urob to!‘“ ID1035 „Vtedy, mnísi, by ten muž, vystrašený štyrmi jedovatými hadmi s obrovskou silou a strašným jedom a vystrašený piatimi vražednými nepriateľmi, utekal sem a tam. Povedali by mu: ‚Dobrý muž, šiesty vrah, tvoj blízky priateľ, s mečom zdvihnutým, ťa prenasleduje zblízka a myslí si: „Kdekoľvek ho uvidím, odseknem mu hlavu.‘ Čokoľvek musíš urobiť, dobrý muž, urob to!““ ID1036 „„Vtedy, mnísi, by ten muž, vystrašený štyrmi jedovatými hadmi s divokou silou a strašným jedom, vystrašený piatimi vražednými nepriateľmi a vystrašený šiestym vrahom, blízkym známym, s mečom zdvihnutým nad hlavou, utekal jedným či druhým smerom. Uvidel by opustenú dedinu. Do ktoréhokoľvek domu by vošiel, zistil by, že je prázdny, opustený a bez obyvateľov. Akúkoľvek nádobu by sa dotkol, zistil by, že je prázdna, opustená a bez obsahu. Povedali by mu: ‚Dobrý muž, zlodeji, ktorí plienia dediny, práve vchádzajú do tejto opustenej dediny. Čokoľvek musíš urobiť, dobrý muž, urob to!‘“ ID1037 „„Vtedy, mnísi, ten muž, vystrašený štyrmi jedovatými hadmi s divokou silou a strašným jedom, vystrašený piatimi vražednými nepriateľmi, vystrašený šiestym vrahom, blízkym známym so zdvihnutým mečom, a vystrašený zlodejmi, ktorí plienia dediny, by utekal sem alebo tam. Uvidel by veľkú vodnú plochu, kde by blízky breh bol nebezpečný a desivý, a vzdialený breh bezpečný a bez strachu. Nebola by však žiadna loď na preplavenie, ani most na prechod z jedného brehu na druhý. Vtedy, mnísi, napadlo by toho muža: ‚Tu je táto veľká vodná plocha, kde je blízky breh nebezpečný a desivý, a vzdialený breh bezpečný a bez strachu. Ale nie je tu žiadna loď na preplavenie, ani most na prechod z jedného brehu na druhý. Čo keby som nazbieral trávu, drevo, konáre a listy a, keď by som ich zviazal do plte, spoliehajúc sa na túto plť a namáhajúc sa rukami a nohami, mohol by som bezpečne preplaviť na vzdialený breh?““ ID1038 „„Vtedy, mnísi, by ten muž nazbieral trávu, drevo, konáre a listy, zviazal by ich do plte, spoliehajúc sa na túto plť a namáhajúc sa rukami a nohami, bezpečne by preplával na vzdialený breh. Keď by preplával a dostal sa na druhý breh, bráhman by stál na vyvýšenom mieste.““ ID1039 „„Mnísi, túto podobenstvo som uviedol, aby som vysvetlil význam. A toto je ten význam: ‚Štyri jedovaté hady s divokou silou a strašným jedom‘ – toto, mnísi, je označenie pre štyri veľké živly: živel zeme, živel vody, živel ohňa a živel vzduchu.““ ID1040 „‚Päť vražedných nepriateľov‘ – toto, mnísi, je označenie pre päť zhlukov, ktoré podliehajú pripútanosti; to znamená zhluk formy podliehajúci pripútanosti, zhluk pocitu podliehajúci pripútanosti, zhluk vnímania podliehajúci pripútanosti, zhluk mentálnych útvarov podliehajúci pripútanosti a zhluk vedomia podliehajúci pripútanosti.“ ID1041 „‚Šiesty vrah, dôverný priateľ so zdvihnutým mečom‘ – toto, mnísi, je označenie pre rozkoš a žiadostivosť.“ ID1042 „‚Prázdna dedina‘ – toto, mnísi, je označenie pre šesť vnútorných zmyslových základov. Ak, mnísi, múdry, schopný a inteligentný mních skúma to, čo sa týka oka, javí sa mu to ako prázdne, neexistujúce a opustené… Ak, mnísi… pokiaľ ide o jazyk… Ak, mnísi, múdry, schopný a inteligentný mních skúma to, čo sa týka mysle, javí sa mu to ako prázdne, neexistujúce a opustené.“ ID1043 „‚Zlodeji plieniaci dediny‘ – toto, mnísi, je označenie pre šesť vonkajších zmyslových základov. Oko, mnísi, je bombardované príjemnými a nepríjemnými tvarmi; ucho, mnísi… nos, mnísi… jazyk, mnísi, je bombardovaný príjemnými a nepríjemnými chuťami; telo, mnísi… myseľ, mnísi, je bombardovaná príjemnými a nepríjemnými mentálnymi javmi.“ ID1044 „‚Veľký oceán‘ – toto, mnísi, je označenie pre štyri prúdy: prúd zmyslových túžob, prúd existencie, prúd názorov a prúd nevedomosti.“ ID1045 „‚Blízky breh, nebezpečný a desivý‘ – toto, mnísi, je označenie pre existujúce telo.“ ID1046 „‚Vzdialený breh, bezpečný a bez strachu‘ – toto, mnísi, je označenie pre Nibbānu.“ ID1047 „‚Voret‘ – toto, mnísi, je označenie pre Ušľachtilú osemčlennú cestu; to znamená správny názor… správne sústredenie.“ ID1048 „‚Usilovanie sa rukami a nohami‘ – toto, mnísi, je označenie pre prebudenie energie.“ ID1049 „‚Prekročil, dostal sa na vzdialený breh, bráhman stojí na vyvýšenom mieste‘ – toto, mnísi, je označenie pre arahanta.“ ID1050 „2. Rozprava o podobenstve o voze“ ID1051 „239. ‚Mnísi, mních obdarený tromi vlastnosťami prebýva v tomto živote v hojnosti šťastia a radosti a položil základ pre zničenie nečistôt. Ktorými tromi? Stráži brány zmyslových schopností, pozná správnu mieru v jedle a je oddaný bdelosti.““ ID1052 „„A ako, mnísi, mních stráži brány zmyslových schopností? Tu, mnísi, keď mních okom uvidí nejakú formu, neupína sa na jej všeobecný vzhľad ani na sekundárne charakteristiky. Keďže keby prebýval so zmyslom zraku bez zdržanlivosti, napadli by ho zlé, nezdravé stavy chamtivosti a nespokojnosti, cvičí sa v jeho zdržanlivosti; stráži zmysel zraku; zaväzuje sa k zdržanlivosti zmyslu zraku. Keď ušami počuje zvuk… keď nosom zacítí vôňu… keď jazykom ochutná chuť… keď telom pocíti hmatateľný objekt… keď mysľou spozná mentálny objekt, neupína sa na všeobecný vzhľad ani na sekundárne charakteristiky. Nakoľko by ho, keby prebýval s mentálnou schopnosťou nezvládnutou, napádali zlé, nezdravé stavy chamtivosti a nespokojnosti, cvičí sa v jej ovládaní; stráži mentálnu schopnosť; venuje sa ovládaniu mentálnej schopnosti. Predstavte si, mnísi, že na rovnej ploche na štvorcestnej križovatke stojí zapriahnutý voz ťahaný plnokrvníkmi, s bičom pripraveným v ruke. Potom by sa naň mohol posadiť skúsený tréner, kočiš, ktorý vie skrotiť kone, uchopiť otěže ľavou rukou a bič pravou rukou a riadiť ho dopredu a dozadu, kamkoľvek si zaumieni, do akéhokoľvek cieľa si zaumieni. Rovnakým spôsobom, mnísi, mních cvičí na ochranu týchto šiestich zmyslových schopností, na ich ovládanie, na ich skrotenie a na ich upokojenie. Práve takto, mnísi, mních stráži brány zmyslových schopností.“ ID1053 „A ako, mnísi, pozná mních správnu mieru v jedle? Tu, mnísi, mních, ktorý správne uvažuje, prijíma pokrm: nie pre zábavu, nie pre opojenie, nie pre fyzické skrášlenie, nie pre zdokonalenie, ale iba pre udržanie a výživu tohto tela, pre odstránenie nepohodlia a pre podporu svätého života, pričom si myslí: ‚Takto odstránim starý pocit a nevyvolám nový pocit. Budem sa o seba starať, budem bezúhonný a budem žiť v pohodlí.‘ Rovnako ako človek môže natrieť ranu len kvôli jej uzdraveniu, alebo ako niekto môže namazať os len kvôli preprave nákladu; rovnako tak, mnísi, mních, ktorý správne uvažuje, prijíma jedlo: nie pre zábavu, nie pre opojenie, nie pre fyzické skrášlenie, nie pre zdokonalenie, ale iba pre udržanie a výživu tohto tela, pre odstránenie nepohodlia a na podporu svätého života, pričom si myslí: ‚Takto odstránim starý pocit a nevyvolám nový pocit. Budem sa starať o seba, budem bezúhonný a budem žiť v pohodlí.“ Takto, mnísi, mních pozná správnu mieru v jedle.““ ID1054 „A ako, mnísi, je mních oddaný bdelosti? Tu, mnísi, počas dňa mních očisťuje svoju myseľ od prekážajúcich stavov chodením sem a tam a sedením. Počas prvej nočnej stráže očisťuje svoju myseľ od prekážajúcich stavov chodením sem a tam a sedením. Počas strednej nočnej stráže leží na pravom boku v polohe leva, s jednou nohou mierne preloženou cez druhú, v bdelosti a s jasným pochopením, pričom si v mysli upevnil vnímanie vstávania. Počas poslednej nočnej stráže, keď vstal, očisťuje svoju myseľ od prekážajúcich stavov chodením sem a tam a sedením. Takto, mnísi, sa mních venuje bdelosti. Mnísi, obdarený týmito tromi vlastnosťami, mních prebýva v hojnosti šťastia a radosti už v tomto živote a položil základ pre zničenie nečistôt.““ ID1055 „3. Rozprava o podobenstve o korytnačke“ ID1056 „240. Kedysi, mnísi, sa korytnačka večer pasla na brehu rieky. Aj šakal sa večer pasol na brehu rieky. Korytnačka zbadal šakala z diaľky, ako sa pasie. Keď ju uvidela, korytnačka stiahla svojich päť končatín vrátane hlavy do vlastnej škrupiny a zostala nehybná, bezstarostná a tichá. Šakal tiež z diaľky uvidel korytnačku, ako hľadá potravu. Keď ju uvidel, priblížil sa k nej a čakal, pričom si myslel: ‚Keď táto korytnačka vystrčí jednu alebo druhú zo svojich piatich končatín vrátane hlavy, hneď ju chytím, rozbijem a zjem.‘ Ale, mnísi, keď korytnačka nevystrčila žiadnu zo svojich piatich končatín, vrátane hlavy, šakal, keď nenašiel žiadnu príležitosť, sklamal sa a odišiel od korytnačky.“ ID1057 „Rovnakým spôsobom, mnísi, je Zlý Māra neustále a nepretržite prítomný pred vami a myslí si: ‚Možno nájdem medzeru cez ich oko… alebo cez ich jazyk… alebo cez ich myseľ.‘ Preto, mnísi, mali by ste žiť so stráženými bránami svojich zmyslových schopností. Keď okom uvidíte nejakú formu, neupínajte sa na jej znaky ani na jej rysy. Keďže ak budete žiť so strážou zrakovej schopnosti, mohli by vás premôcť zlé, nezdravé stavy chamtivosti a nespokojnosti, mali by ste cvičiť jej ovládanie, strážiť zrakovú schopnosť a dosiahnuť jej ovládanie. Keď uchom počujete zvuk… Keď nosom zacítite vôňu… Keď jazykom ochutnáte chuť… Keď telom dotknete hmatateľného predmetu… Keď mysľou spoznáte mentálny objekt, neupínajte sa na jeho znaky ani vlastnosti. Lebo ak budete žiť s neochránenou mentálnou zmyslovou bránou, mohli by vás premôcť zlé, nezdravé stavy chamtivosti a nespokojnosti; preto by ste sa mali cvičiť v jej ovládaní, strážiť mentálnu zmyslovú bránu a dosiahnuť jej ovládanie. Keď, mnísi, budete žiť so stráženými bránami svojich zmyslových schopností, potom Māra, Zlý, keď nenájde žiadnu medzeru, sklamá sa a odíde od vás, rovnako ako šakal od korytnačky.“ ID1058 „Tak ako korytnačka stiahne svoje končatiny do vlastnej škrupiny, tak by mních mal stiahnuť svoje myšlienky. Nezávislý, neubližujúci druhým, úplne vyhasnutý, nikoho by neznevažoval.“ ID1059 „4. Prvá reč o podobenstve o kmeni dreva“ ID1060 „241. Raz, keď Blahoslavený pobýval v Kosambí na brehu rieky Gangy, videl veľký kmeň dreva, ktorý unášal prúd rieky Gangy. Keď to videl, oslovil mníchov: ‚Vidíte, mnísi, ten veľký kmeň dreva, ktorý unáša prúd rieky Gangy?‘ ‚Áno, ctihodný pane.“ „Ak, mnísi, ten kmeň dreva nenarazí na blízky breh, nenarazí na vzdialený breh, nepotopí sa uprostred, nezostane uviaznutý na vyvýšenom mieste, nezachytia ho ľudia, nezachytia ho neľudia, nezachytí ho vír a nezhnije zvnútra, potom sa ten kmeň dreva, mnísi, bude nakláňať, skláňať a smerovať k oceánu. Z akého dôvodu? Pretože prúd rieky Gangy, mnísi, sa nakláňa, skláňa a smeruje k oceánu.“ ID1061 „Rovnako tak, mnísi, ak sa nezakotvíte na blízkom brehu, nezakotvíte na vzdialenom brehu, nepotopíte sa uprostred, nezostanete uviaznutí na vyvýšenom mieste, nezachytia vás ľudia, nezachytia vás neľudia, nezachytí vás vír a nezhnijete zvnútra, potom sa vy, mnísi, budete nakláňať, skláňať a smerovať k Nibbáne. Z akého dôvodu? Pretože správny pohľad, mnísi, sa nakláňa, skláňa a smeruje k Nibbáne.“ Keď to bolo povedané, istý mních povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, čo je blízky breh? Čo je vzdialený breh? Čo je potopenie uprostred? Čo je uviaznutie na vyvýšenom mieste? Čo je zajatie ľuďmi? Čo je zajatie neľuďmi? Čo je zachytenie vo víre? Čo je stav vnútorného hnilenia?““ ID1062 „‚Blízky breh,‘ mních, je označenie pre šesť vnútorných zmyslových základov. ‚Vzdialený breh,‘ mních, je označenie pre šesť vonkajších zmyslových základov. ‚Potopenie uprostred,‘ mních, je označenie pre rozkoš a túžbu. ‚Uviaznutie na vyvýšenom mieste‘, mních, je označenie pre domýšľavosť ‚ja som‘.“ ID1063 „A čo, mních, je uchopenie ľuďmi? Tu, mních, mních prebýva v spoločnosti domácich; teší sa s nimi a smúti s nimi, je šťastný, keď sú šťastní, a trpí, keď trpia, a osobne sa zapája do ich povinností a záležitostí, keď sa vyskytnú. Toto, mníchu, sa nazýva pripútanosť k ľuďom.“ ID1064 „A čo, mníchu, je pripútanosť k neľuďom? Tu, mníchu, istá osoba vedie svätý život s túžbou po určitej skupine božstiev, pričom si myslí: ‚Touto cnosťou alebo dodržiavaním predpisov alebo askézou alebo svätým životom sa stanem devom alebo jedným z devov.‘ Toto, mníchu, sa nazýva pripútanosť k neľuďom. ‚Pripútanosť k víru,‘ mníchu, je označenie pre päť pút zmyslového potešenia.“ ID1065 „A čo, mníchu, je stav vnútorného hnilobenia? Tu, mních, je istá osoba nemorálna, zlého charakteru, nečistá, s podozrivým správaním, so skrytými činmi; nie je askétom, ale tvrdí, že je askétom; nie je praktikantom svätého života, ale tvrdí, že je praktikantom svätého života; je vnútri zhnitá, preteká nečistotami a stala sa ako hromada odpadu. Toto, mních, sa nazýva stav vnútornej zhnitosti.““ ID1066 „V tom čase stál pastier Nanda neďaleko Blahoslaveného. Vtedy pastier Nanda povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, nepriblížim sa k blízkej brehu, nepriblížim sa k vzdialenej brehu, nepotopím sa uprostred, nezostanem uviaznutý na suchu, nezachytia ma ľudia, nezachytia ma neľudia, nezachytí ma vír a nezhnijem zvnútra. Ctihodný pane, nech mi je udelené vstupovanie do mníšstva v prítomnosti Blahoslaveného, nech mi je udelené vyššie vysvätenie.“ „V tom prípade, Nanda, vráť kravy ich majiteľom.“ „Ctihodný pane, kravy odídu samy, túžiac po svojich teľatách.“ „Musíš vrátiť kravy ich majiteľom, Nanda.“ Potom pastier Nanda, keď vrátil kravy ich majiteľom, pristúpil k Blahoslavenému. Keď pristúpil, povedal Blahoslavenému: „Ctihodný pane, kravy boli vrátené ich majiteľom. Ctihodný pane, nech môžem prijať vstup do mníšstva v prítomnosti Blahoslaveného, nech môžem prijať vyššie vysvätenie.“ Pastier Nanda skutočne prijal vstup do mníšstva v prítomnosti Blahoslaveného, prijal vyššie vysvätenie. A nedlho po svojom vyššom vysvätení ctihodný Nanda, žijúci osamote, v ústraní… ctihodný Nanda sa stal jedným z arahantov. Štvrtý.“ ID1067 „5. Druhá reč o podobenstve o kláte“ ID1068 „242. Raz, keď Blahoslavený pobýval v Kimilā na brehu rieky Gangy, videl veľký kmeň, ktorý unášal prúd rieky Gangy. Keď to videl, oslovil mníchov: ‚Vidíte, mnísi, ten veľký kmeň, ktorý unáša prúd rieky Gangy?‘ ‚Áno, ctihodný pane.‘ … Keď to povedal, ctihodný Kimila povedal Blahoslavenému: „Čo, ctihodný pane, je ten blízky breh? … A čo, Kimila, znamená byť vnútorne zhnitý? Tu, Kimila, mních spáchal určitý nečistý priestupok takého druhu, že vymanenie sa z neho nie je zrejmé. Toto, Kimila, sa nazýva byť vnútorne zhnitý.“ Piaty.“ ID1069 „6. Rozprava o tom, ako byť presiaknutý nečistotami“ ID1070 „243. Raz, keď Blahoslavený pobýval medzi Sákjovcami v Kapilavatthu v parku Nigrodha. V tom čase mali Sákjovia z Kapilavatthu novú zhromažďovaciu sieň, ktorá bola nedávno postavená a v ktorej ešte nebýval žiadny asketa, bráhman ani žiadna ľudská bytosť. Potom Sákjovia z Kapilavatthu pristúpili k Blahoslavenému; keď pristúpili, vzdali Blahoslavenému úctu a posadili sa na jednu stranu. Keď sedeli na jednej strane, Sakjovia z Kapilavatthu povedali Blahoslavenému: „Tu, ctihodný pane, majú Sakjovia z Kapilavatthu novú zhromažďovaciu sieň, ktorá bola nedávno postavená a zatiaľ v nej nebýva žiadny asketa, bráhman ani žiadna ľudská bytosť. Ctihodný pane, nech je Blahoslavený prvý, kto ju použije. Až ju Blahoslavený ako prvý využije, potom ju budú využívať Sakjovia z Kapilavatthu. To by bolo pre dlhodobé blaho a šťastie Sakjov z Kapilavatthu.“ Blahoslavený súhlasil tým, že mlčal.“ ID1071 „Potom Sakjovia z Kapilavatthu, keď pochopili súhlas Blahoslaveného, vstali zo svojich miest, vzdali úctu Blahoslavenému, s úctou ho obišli a odišli do novej zhromažďovacej sály. Keď dorazili, rozložili po celej zhromažďovacej sále prikrývky, usporiadali sedadlá, postavili nádobu s vodou a zapálili olejovú lampu. Potom pristúpili k Blahoslavenému a povedali toto: ‚Ctihodný pane, zhromažďovacia sála je celá pokrytá prikrývkami, sedadlá sú usporiadané, nádoba s vodou je pripravená a olejová lampa je zapálená. Teraz, ctihodný pane, nastal čas, ktorý Blahoslavený považuje za vhodný.‘ Potom si Blahoslavený upravil spodný rúcho, vzal si misku a vrchné rúcho a spolu so Sanghom mníchov odišiel do novej zhromažďovacej sály. Po príchode si umyl nohy, vošiel do sály a posadil sa tvárou na východ, opierajúc sa o stredový stĺp. Sangha mníchov si tiež umyla nohy, vošla do sály a posadila sa tvárou na východ, opierajúc sa o západnú stenu, s Blahoslaveným pred sebou. Aj Sakyovia z Kapilavatthu si umyli nohy, vošli do zhromažďovacej sály a posadili sa tvárou na západ, opierajúc sa o východnú stenu, s Blahoslaveným pred sebou. Potom po väčšinu noci Blahoslavený poučoval, povzbudzoval, inšpiroval a tešil Sakyov z Kapilavatthu kázaním o Dhamme. Potom ich prepustil so slovami: „Noc je už pokročilá, Gotamovia. Teraz je čas, aby ste urobili to, čo považujete za vhodné.“ „Áno, ctihodný pane,“ odpovedali Sakjovia z Kapilavatthu Blahoslavenému. Vstali zo svojich miest, vzdali úctu Blahoslavenému, s úctou ho obišli a odišli.“ ID1072 „Potom, krátko po tom, čo Sakjovia z Kapilavatthu odišli, sa Blahoslavený obrátil na ctihodného Mahāmoggallānu: „Moggallāna, sangha mníchov je zbavená lenivosti a otupenosti. Nech ťa napadne kázanie o Dhamme, Moggallāna, pre mníchov. Bolí ma chrbát; pretiahnem si ho.“ „Áno, ctihodný pane,“ odpovedal ctihodný Mahāmoggallāna Blahoslavenému. Potom Blahoslavený, keď si usporiadal vonkajšiu róbu zloženú na štyri, zaujal pozíciu leva na pravom boku, položil jednu nohu na druhú, bdelý a jasne chápajúci, s vnímaním vstávania ustanoveným v mysli. V tom sa ctihodný Mahāmoggallāna obrátil na mníchov: „Priatelia, mnísi.“ „Priateľ,“ odpovedali tí mnísi ctihodnému Mahāmoggallānovi. Ctihodný Mahāmoggallāna povedal toto: „Priatelia, naučím vás rozprávanie o tom, čo znamená byť premoknutý, a rozprávanie o tom, čo znamená nebyť premoknutý. Počúvajte ho a venujte mu pozornosť. Budem hovoriť.“ „Áno, priateľ,“ odpovedali tí mnísi ctihodnému Mahāmoggallānovi. Ctihodný Mahāmoggallāna povedal toto:“ ID1073 „Ako, priatelia, je človek „premočený“? Tu, priatelia, mních, keď okom uzrie nejakú formu, silne sa pripúta k príjemnej forme a rozhnevá sa na nepríjemnú formu. Pobýva s neusadenou všímavosťou k telu a s obmedzenou mysľou a nerozumie tak, ako to skutočne je, tomu oslobodeniu mysle a oslobodeniu múdrosťou, v ktorom tie vzniknuté zlé, nezdravé stavy jeho mysle zaniknú bez zvyšku… keď ochutná chuť jazykom… keď spozná mentálny objekt mysľou, intenzívne sa pripúta k príjemnému mentálnemu objektu a rozhnevá sa na nepríjemný mentálny objekt. Pobýva s nepevnou všímavosťou k telu a s obmedzenou mysľou a nerozumie tak, ako to skutočne je, tomu oslobodeniu mysle a oslobodeniu múdrosťou, v ktorom tie jeho vzniknuté zlé, nezdravé stavy zanikajú bez zvyšku. Toto, priatelia, sa nazýva mních, ktorý je presiaknutý, pokiaľ ide o formy vnímateľné okom… presiaknutý, pokiaľ ide o chute vnímateľné jazykom… …pohltený, pokiaľ ide o mentálne objekty vnímateľné mysľou. Priatelia, ak sa Māra priblíži k mníchovi, ktorý takto prebýva, cez oko, Māra získa prístup, Māra nájde oporu… cez jazyk… cez myseľ, Māra získa prístup, Māra nájde oporu.““ ID1074 „„Rovnako ako, priatelia, môže existovať chatrč z trstiny alebo z trávy, suchá, zhnitá a dlho vystavená dažďom. Ak by sa k nej niekto priblížil z východnej strany s horiacou trávovou fakľou, oheň by si našiel otvor, oheň by si našiel oporu. Keby sa k nej niekto priblížil zo západnej strany s horiacou trávovou fakľou… zo severnej strany… z južnej strany… zospodu… zhora… z akejkoľvek strany by sa k nej niekto priblížil s horiacou trávovou fakľou, oheň by si našiel otvor, oheň by si našiel oporu. Rovnako tak, priatelia, keď mních žije takto, ak sa k nemu Mára priblíži cez zrak, Mára nájde medzeru, Mára nájde oporu… ak sa k nemu Mára priblíži cez jazyk… ak sa k nemu Mára priblíži cez myseľ, Mára nájde medzeru, Mára nájde oporu. Keď mních takto prebýva, priatelia, formy ho premáhajú, on neprekonáva formy; zvuky ho premáhajú, on neprekonáva zvuky; vône ho premáhajú, on neprekonáva vône; chute ho premáhajú, on neprekonáva chute; hmatateľné veci ho premáhajú, on neprekonáva hmatateľné veci; mentálne javy ho premáhajú, on neprekonáva mentálne javy. Toto, priatelia, sa nazýva mních, ktorý je ovládaný formami, ovládaný zvukmi, ovládaný vôňami, ovládaný chuťami, ovládaný hmatovými vnemami, ovládaný mentálnymi javmi – ovládaný, nie ten, kto ich premáha. Zlé, nezdravé stavy, ktoré znečisťujú, vedú k opätovnej existencii, sú nepríjemné, vedú k utrpeniu a vedú k budúcemu zrodeniu, starnutiu a smrti, ho ovládajú. Takto, priatelia, je človek „premočený.““ ID1075 „A ako, priatelia, nie je človek premočený? Tu, priatelia, mních, keď okom uvidí formu, nie je uchvátený príjemnou formou a neznechucuje sa nepríjemnou formou. Pobýva s ustanovenou všímavosťou k telu a s bezhraničnou mysľou a chápe tak, ako to skutočne je, to oslobodenie mysle a oslobodenie múdrosťou, v ktorom tie vzniknuté zlé, nezdravé stavy v ňom ustávajú bez zvyšku… keď ochutná chuť jazykom… keď spozná mentálny objekt mysľou, nie je uchvátený príjemným mentálnym objektom a nepohrdá nepríjemným mentálnym objektom. Pobýva s ustanovenou všímavosťou k telu a s bezhraničnou mysľou a chápe tak, ako to skutočne je, to oslobodenie mysle a oslobodenie múdrosťou, v ktorom tie vzniknuté zlé, nezdravé stavy v ňom zanikajú bez zvyšku. Toto, priatelia, sa nazýva mních, ktorý nie je pohltený, pokiaľ ide o formy vnímateľné okom… nie je pohltený, pokiaľ ide o mentálne objekty vnímateľné mysľou. Priatelia, ak sa Māra priblíži k mníchovi, ktorý takto prebýva, cez zrak, Māra nezíska prístup, Māra nenájde oporu… cez jazyk… cez myseľ, Māra nezíska prístup, Māra nenájde oporu.““ ID1076 „„Rovnako ako, priatelia, by mohol existovať dom so sedlovou strechou alebo sála, dobre omietnutá hrubou hlinou. Keby sa k nemu niekto priblížil z východnej strany s horiacou trávovou fakľou, oheň by nenašiel žiadny otvor, oheň by nenašiel žiadnu oporu… zo západnej strany… zo severnej strany… z južnej strany… zospodu… zhora… z akéhokoľvek smeru by sa k nemu niekto priblížil s horiacou trávovou fakľou, oheň by nenašiel žiadny otvor, oheň by nenašiel žiadnu oporu. Rovnako tak, priatelia, keď mních takto prebýva, ak sa k nemu Māra priblíži cez zrak, Māra nezíska vstup, Māra nezíska oporu… ak sa k nemu Māra priblíži cez myseľ, Māra nezíska vstup, Māra nezíska oporu. Mních, ktorý takto prebýva, priatelia, ovládol formy; formy neovládli mnícha. Ovládol zvuky; zvuky neovládli mnícha. Ovládol vône; vône neovládli mnícha. Ovládol chute; chute neovládli mnícha. Ovládol hmatateľné veci; hmatateľné veci neovládli mnícha. Ovládol mentálne javy; mentálne javy neovládli mnícha. Toto, priatelia, sa nazýva mních, ktorý ovládol formy, ovládol zvuky, ovládol vône, ovládol chute, ovládol hmatateľné veci, ovládol mentálne javy – pán, ktorý nie je ovládaný. Ovládol tie zlé, nezdravé stavy, ktoré sú znečisťujúce, vedúce k opätovnej existencii, nepríjemné, spôsobujúce utrpenie a vedúce k budúcemu zrodeniu, starnutiu a smrti. Takto, priatelia, človek nie je premáhaný.“ ID1077 „Potom sa Blahoslavený postavil a oslovil ctihodného Mahāmoggallānu: ‚Dobré, dobré, Moggallāna! Dobre si, Moggallāna, hovoril mníchom o výklade o tom, čo znamená byť presiaknutý, a o výklade o tom, čo znamená nebyť presiaknutý.‘“ ID1078 „Toto povedal ctihodný Mahāmoggallāna. Učiteľ to schválil. Tí mnísi, potešení, sa radovali zo slov ctihodného Mahāmoggallānu.“ ID1079 „7. Rozprava o stavoch utrpenia“ ID1080 „244. Mnísi, keď mních pochopí tak, ako to skutočne je, vznik a zánik všetkých javov utrpenia, vníma zmyslové potešenia takým spôsobom, že pre toho, kto vníma zmyslové potešenia, v ňom nie sú skryté zmyslová túžba, náklonnosť, pobláznenie a horúčka po zmyslových potešeniach. Navyše, jeho správanie a postoj sú pochopené tak, že keď sa správa a žije, chamtivosť a nespokojnosť – zlé, nezdravé stavy – v ňom nie sú skryté.“ ID1081 „A ako, mnísi, mních pochopí tak, ako to skutočne je, vznik a zánik všetkých javov utrpenia? ‚Taká je forma, taký je vznik formy, taký je zánik formy; taký je pocit… taká je vnímanie… také sú mentálne formácie… také je vedomie, taký je vznik vedomia, taký je zánik vedomia.‘ Takto, mnísi, mních chápe tak, ako to skutočne je, vznik a zánik všetkých javov utrpenia.“ ID1082 „A ako, mnísi, vníma mních zmyslové potešenia tak, že pre toho, kto vníma zmyslové potešenia, nie sú skryté zmyslová túžba, náklonnosť, pobláznenie a horúčka po zmyslových potešeniach? Predstavte si, mnísi, že by existovala jama s žeravým uhlím, vyššia ako je výška človeka, plná uhlia bez plameňa ani dymu. Potom by prišiel človek, túžiaci žiť, netúžiaci zomrieť, túžiaci po šťastí a odmietajúci utrpenie. Vtedy by ho dvaja silní muži chytili za obe ruky a ťahali ho smerom k tej jame s uhlím. On by krútil telom sem a tam. Z akého dôvodu? Pretože ten človek vie: ‚Ak spadnem do tejto jamy s uhlím, potom kvôli tomu ma čaká buď smrť, alebo utrpenie rovnocenné smrti.‘ Rovnakým spôsobom, mnísi, mních vníma zmyslové potešenia ako jamu s uhlím, a to tak, že pre toho, kto vníma zmyslové potešenia, zmyslová túžba, náklonnosť, pobláznenie a horúčka po zmyslových potešeniach nie sú skryté.“ ID1083 „A ako, mnísi, sa chápu správanie a pobyt mnícha tak, aby ho pri jeho správaní a pobyte nepronásledovala chamtivosť a nespokojnosť – zlé, nezdravé stavy? Predstavte si, mnísi, že by nejaký muž vošiel do tŕnistej džungle. Pred ním by boli tŕne, za ním by boli tŕne, na severe by boli tŕne, na juhu by boli tŕne, pod ním by boli tŕne, nad ním by boli tŕne. Postupoval by s plnou pozornosťou, ustupoval by s plnou pozornosťou a premýšľal by: ‚Nech ma žiadny tŕň nepichne!‘ Rovnakým spôsobom, mnísi, čokoľvek na svete je príjemné a potešujúce, sa v disciplíne Ušľachtilého nazýva tŕňom. Keď toto pochopíte, mali by ste poznať zdržanlivosť a nezdržanlivosť.“ ID1084 „A ako, mnísi, dochádza k nedostatku zdržanlivosti? Tu, mnísi, mních, keď okom vníma formu, je pripútaný k príjemným formám a pociťuje odpor voči nepríjemným formám; a prebýva s neusadenou všímavosťou k telu a so zúženou mysľou. A nerozumie tak, ako to skutočne je, tomu oslobodeniu mysle a oslobodeniu múdrosťou, v ktorom tie zlé, nezdravé stavy, ktoré v ňom vznikli, zanikajú bez zvyšku… keď ochutná chuť jazykom… keď spozná mentálny jav mysľou, je pripútaný k príjemným mentálnym javom a pociťuje odpor voči nepríjemným mentálnym javom; a prebýva s nepevnou všímavosťou k telu a so zúženou mysľou. A nerozumie tak, ako to skutočne je, tomu oslobodeniu mysle a oslobodeniu múdrosťou, v ktorom tie zlé, nezdravé stavy, ktoré v ňom vznikli, zanikajú bez zvyšku. Takto, mnísi, existuje nedostatok zdržanlivosti.“ ID1085 „A ako, mnísi, existuje sebaovládanie? Tu, mnísi, mních, keď okom vidí formu, nie je pripútaný k príjemným formám, ani nepociťuje odpor voči nepríjemným formám. Prebýva s ustálenou všímavosťou k telu a s nezmieriteľnou mysľou. A chápe tak, ako to skutočne je, to oslobodenie mysle a oslobodenie múdrosťou, v ktorom tie zlé, nezdravé stavy, ktoré v ňom vznikli, zanikajú bez zvyšku… keď ochutná chuť jazykom… keď spozná mentálny jav mysľou, nie je pripútaný k príjemným mentálnym javom, ani nepociťuje odpor voči nepríjemným mentálnym javom. Pobýva s ustanovenou všímavosťou k telu a s nemerateľnou mysľou. A chápe tak, ako to skutočne je, to oslobodenie mysle a oslobodenie múdrosťou, v ktorom tie zlé, nezdravé stavy, ktoré v ňom vznikli, zanikajú bez zvyšku. Takto, mnísi, existuje zdržanlivosť.“ ID1086 „Ak by sa, mnísi, u mnícha, ktorý sa správa a prebýva týmto spôsobom, občas v dôsledku zlyhania všímavosti vynorili zlé, nezdravé, blúdiace myšlienky spojené s pútami, potom, mnísi, je vznik všímavosti pomalý. On ich však skutočne rýchlo opúšťa, rozptyľuje, privádza k ukončeniu a spôsobuje, že prechádzajú do neexistencie.“ ID1087 „Tak ako, mnísi, keby niekto kvapol dve alebo tri kvapky vody na železnú panvicu rozžeravenú celý deň, pomalé, mnísi, je padanie tých kvapiek, no rýchlo by sa vyčerpali a skončili. Rovnako tak, mnísi, u mnícha, ktorý sa takto správa a žije, ak sa mu občas v dôsledku zlyhania všímavosti vynoria zlé, nezdravé, blúdiace myšlienky spojené s pútami, potom, mnísi, je vznik všímavosti pomalý. Napriek tomu by sa ich rýchlo zbavil, rozptýlil, doviedol k zániku a spôsobil, že by prestali existovať. Takto, mnísi, sa správne chápu správanie a život mnícha; takým spôsobom, že keď sa takto správa a žije, chamtivosť a nespokojnosť – zlé, nezdravé stavy – na neho neprúdia. Keby, mnísi, králi alebo kráľovskí ministri, priatelia alebo spoločníci, príbuzní alebo pokrvní príbuzní pozvali toho mnícha – ktorý sa správa a žije týmto spôsobom – a ponúkli mu bohatstvo so slovami: „Poď, dobrý človek, prečo ťa trápia tieto šafranové rúcha? Prečo putuješ s oholenou hlavou a miskou? Poď, vráť sa k bežnému životu, uži si bohatstvo a získavaj zásluhy,“ je nemožné, mnísi, aby sa ten mních – ktorý sa správa a žije týmto spôsobom – zriekol duchovného výcviku a vrátil sa k bežnému životu.““ ID1088 „Tak ako, mnísi, rieka Ganga klesá, skláňa sa a tečie smerom na východ. Potom by mohol prísť veľký dav ľudí s lopatami a košmi, mysliac si: ‚Donútime túto rieku Gangu, aby klesala na západ, skláňala sa na západ a tiekla smerom na západ.‘ Čo si myslíte, mnísi, dokázal by ten veľký dav ľudí prinútiť rieku Ganga, aby sa zvažovala, nakláňala a smerovala na západ?“ „Nie, ctihodný pane.“ „Z akého dôvodu?“ „Pretože, ctihodný pane, rieka Ganga sa zvažuje, nakláňa a smeruje na východ; nie je ľahké prinútiť ju, aby sa zvažovala, nakláňala a smerovala na západ. Ten veľký dav ľudí by sa stal len účastníkom únavy a rozčarovania.“ „Presne tak, mnísi, keby králi alebo kráľovskí ministri, priatelia alebo spoločníci, príbuzní alebo pokrvní príbuzní pozvali mnícha, ktorý sa správa a žije takýmto spôsobom, a ponúkli mu bohatstvo so slovami: ‚Poď, dobrý človek, prečo ťa trápia tieto šafranové rúcha? Prečo putuješ s oholenou hlavou a miskou? Poď, vráť sa k bežnému životu, uži si bohatstvo a získavaj zásluhy.“ Je nemožné, mnísi, aby mních, ktorý sa takto správa a žije, zanechal duchovný výcvik a vrátil sa k bežnému životu. Z akého dôvodu? Pretože, mnísi, tá myseľ sa už dlho nakláňa, skláňa a smeruje k odlúčenosti, a preto je nemožné, aby sa vrátila k bežnému životu.““ ID1089 „8. Rozprava o podobenstve o strome kiṃsuka“ ID1090 „245. Vtedy istý mních pristúpil k inému mníchovi. Keď k nemu pristúpil, povedal mu: ‚Priateľu, do akej miery je mníchov pohľad dôkladne očistený?‘ ‚Priateľu, keď mních jasne pozná, tak ako to skutočne je, vznik a zánik šiestich základov kontaktu, do tej miery, priateľu, je mníchovo videnie dôkladne očistené.‘“ ID1091 „Potom sa ten mních, nespokojný s odpoveďou toho mnícha na otázku, priblížil k inému mníchovi. Keď k nemu pristúpil, povedal tomu mníchovi: ‚Priateľu, do akej miery je mníchovo videnie dôkladne očistené?‘ ‚Priateľu, keď mních jasne pozná, tak ako to skutočne je, vznik a zánik piatich zhlukov pripútanosti, do tej miery, priateľu, je mníchovo videnie dôkladne očistené.‘“ ID1092 „Potom sa ten mních, nespokojný s odpoveďou toho mnícha na otázku, obrátil na iného mnícha. Keď k nemu pristúpil, povedal mu: ‚Priateľu, do akej miery je mníchovo videnie dôkladne očistené?‘ ‚Priateľu, keď mních jasne pozná, tak ako to skutočne je, vznik a zánik štyroch veľkých živlov, v takom rozsahu, priateľu, je mníchovo videnie dôkladne očistené.‘“ ID1093 „Potom sa ten mních, nespokojný s odpoveďou toho mnícha na otázku, obrátil na iného mnícha. Keď k nemu pristúpil, povedal tomu mníchovi: ‚Priateľu, do akej miery je mníchovo videnie dôkladne očistené?‘ ‚Priateľu, keď mních pozná tak, ako to skutočne je, že ‚Všetko, čo má povahu vzniknúť, má aj povahu zaniknúť‘, do tej miery, priateľu, je mníchovo videnie dôkladne očistené.‘“ ID1094 „Potom sa ten mních, nespokojný s odpoveďou toho mnícha na otázku, obrátil na Blahoslaveného. Keď k nemu pristúpil, povedal Blahoslavenému: ‚Ctihodný pane, obrátil som sa na istého mnícha. Keď som k nemu pristúpil, povedal som tomu mníchovi: „Do akej miery, priateľu, je mníchovo videnie dôkladne očistené?“ Keď som to povedal, ctihodný pane, ten mních mi povedal: ‚Keď, priateľu, mních pozná tak, ako to skutočne je, vznik a zánik šiestich základov kontaktu, do tej miery, priateľu, je mníchovo videnie dôkladne očistené.‘ Potom, ctihodný pane, nespokojný s odpoveďou toho mnícha na otázku, som sa obrátil na iného mnícha. Keď som k nemu pristúpil, povedal som tomu mníchovi: „Do akej miery, priateľu, je mníchovo videnie dôkladne očistené?“ Keď som to povedal, ctihodný pane, ten mních mi odpovedal: „Keď, priateľu, mních pozná tak, ako to skutočne je, vznik a zánik piatich zhlukov pripútanosti… štyroch veľkých živlov… že ‚Všetko, čo má povahu vzniknúť, má aj povahu zaniknúť‘, do tej miery, priateľu, je mníchov pohľad dôkladne očistený.“ Potom, ctihodný pane, nespokojný s odpoveďou toho mnícha na otázku, som pristúpil k Blahoslavenému a povedal: „Do akej miery, ctihodný pane, je mníchov pohľad dôkladne očistený?““ ID1095 „Predstav si, mních, že by človek nikdy predtým nevidel strom kiṃsuka. Mohol by pristúpiť k inému človeku, ktorý videl strom kiṃsuka, a spýtať sa ho: ‚Dobrý človek, aký je strom kiṃsuka?‘ Ten človek by mohol odpovedať: ‚Dobrý človek, strom kiṃsuka je čierny, ako spálený peň.‘ A v tom čase, mníchu, by strom kiṃsuka vyzeral presne tak, ako ho videl ten muž. Potom by sa ten muž, nespokojný s vysvetlením toho druhého, mohol obrátiť na iného muža, ktorý videl strom kiṃsuka, a spýtať sa ho: ‚Dobrý muž, aký je strom kiṃsuka?‘ Ten muž by mohol odpovedať: „Dobrý muž, strom kiṃsuka je červený, ako kus mäsa.“ A v tom čase, mníchu, by strom kiṃsuka vyzeral presne tak, ako ho ten muž videl. Potom by sa ten muž, nespokojný s vysvetlením toho druhého, mohol obrátiť na iného muža, ktorý videl strom kiṃsuka, a opýtať sa: „Dobrý muž, aký je strom kiṃsuka?“ Ten muž by mohol odpovedať: „Dobrý muž, strom kiṃsuka má visiace zhluky a struky ako strom sirīsa.“ A v tom čase, mníchu, by strom kiṃsuka vyzeral presne tak, ako ho ten muž videl. Potom by sa ten muž, nespokojný s vysvetlením toho druhého, mohol obrátiť na iného muža, ktorý videl strom kiṃsuka, a opýtať sa ho: „Dobrý muž, aký je strom kiṃsuka?“ Ten muž by mohol odpovedať: „Dobrý muž, strom kiṃsuka má husté listy a lístie a poskytuje hustý tieň, podobne ako strom banyan.“ A v tom čase, mníchu, by strom kiṃsuka vyzeral presne tak, ako ho videl ten muž. Práve týmto spôsobom, mníchu, tak ako je videnie týchto dobrých mužov úplne čisté podľa ich príslušných sklonov, tak to aj títo dobrí muži vyhlásili.““ ID1096 „Predstav si, mních, že by existovalo kráľovské pohraničné mesto s pevnými valmi, silnými múrmi a oblúkmi a šiestimi bránami. Bol by tam bránnik – múdry, schopný a bystrý –, ktorý by nepúšťal dovnútra neznámych a púšťal by dovnútra tých, ktorých pozná. Z východnej strany by mohla prísť dvojica rýchlych poslov a opýtať sa strážcu brány: ‚Kde, dobrý muž, je pán tohto mesta?‘ On by odpovedal: ‚Tam je, páni, sedí uprostred križovatky.‘ Potom by táto dvojica rýchlych poslov odovzdala svoj odkaz tak, ako skutočne je, pánovi mesta a odišla by cestou, ktorou prišla. Z západnej strany by mohla prísť dvojica rýchlych poslov… zo severnej strany… z južnej strany a opýtať sa strážcu brány: ‚Kde, dobrý muž, je pán tohto mesta?‘ On by odpovedal: ‚Tam je, páni, sedí uprostred križovatky.‘ Potom by táto dvojica rýchlych poslov odovzdala správu tak, ako to skutočne je, pánovi mesta a odišla by tou cestou, ktorou prišla.“ ID1097 „Mnísi, uviedol som túto podobenstvo, aby som objasnil jej význam. A toto je jej význam: ‚Mesto‘ je označenie pre toto telo, zložené zo štyroch veľkých živlov, zrodené z matky a otca, vybudované z ryže a kaše, podliehajúce nestálosti, treniu, tlaku, rozbití a rozptýleniu. ‚Šesť brán‘ je označenie pre šesť vnútorných zmyslových základov. ‚Strážca brány‘ je označenie pre všímavosť. ‚Rýchla dvojica poslov‘ je označenie pre pokoj a vhľad. ‚Pán mesta‘ je označenie pre vedomie. ‚Križovatka uprostred‘ je označenie pre štyri veľké živly: živel zeme, živel vody, živel ohňa a živel vzduchu. ‚Výrok taký, aký skutočne je‘ je označením pre Nibbānu. ‚Cesta, po ktorej sa kráčalo‘ je označením pre Ušľachtilú osemčlennú cestu, a to: správny názor… správna koncentrácia.““ ID1098 „9. Príbeh o lutne“ ID1099 „246. ‚Mnísi, ak by sa u akéhokoľvek mnícha alebo mníšky vynorila túžba, žiadostivosť, nenávisť, klam alebo duševná averzia voči formám vnímaným okom, mal by človek svoju myseľ pred nimi zadržať. Lebo táto cesta je plná strachu, nebezpečenstva, tŕnia a húštin; je to vedľajšia cesta, nesprávna cesta a ťažký prechod. Touto cestou kráčajú nešľachetní, a nekráčajú ňou šľachetní. S myšlienkou: ‚Nie si toho hoden,‘ mal by človek zadržať myseľ pred formami vnímanými okom… a tak ďalej… ak by sa u akéhokoľvek mnícha alebo mníšky vynorila túžba, žiadostivosť, nenávisť, klam alebo duševná averzia voči duševným javom vnímaným mysľou, mal by človek zadržať myseľ pred nimi. Lebo táto cesta je plná strachu, nebezpečenstva, tŕnia a húštin; je to vedľajšia cesta, nesprávna cesta a ťažký úsek. Túto cestu obývajú nešľachetní, a nechodia po nej šľachetní. S myšlienkou: ‚Nie si toho hoden,‘ človek by mal zadržať myseľ pred mentálnymi javmi, ktoré sú vnímané mysľou.““ ID1100 „Tak ako, mnísi, pole obilia prosperuje, ale strážca poľa je nedbanlivý, a býk, ktorý sa živí obilím, vstúpi na toto pole a oddáva sa tomu podľa svojej chuti, až sa opije a stane sa nedbanlivým; tak aj, mnísi, nevzdelaný bežný človek, konajúci bez zdržanlivosti v šiestich základniach kontaktu, oddáva sa podľa svojej chuti piatim druhom zmyslového potešenia, opíja sa a stáva sa nedbanlivým.“ ID1101 „„Rovnako ako, mnísi, keď pole obilia bujnie a strážca poľa je usilovný, môže na to pole vojsť býk, ktorý sa živí obilím. Strážca poľa by ho pevne uchopil za nos. Keď by ho pevne uchopil za nos, pevne by ho pritlačil medzi rohy. Keď by ho pevne pritlačil medzi rohy, poriadne by ho udrel palicou. Keď ho poriadne udrie palicou, pustí ho. Po druhýkrát, mnísi… Po tretíkrát, mnísi, by ten obiliežravý býk mohol vojsť na pole. Strážca poľa by ho pevne uchopil za nos. Keď ho pevne uchopí za nos, pevne ho pritlačí medzi rohy. Keď ho pevne pritlačí medzi rohy, poriadne ho udrie palicou. Potom, čo ho poriadne udrel palicou, pustil by ho. Takýmto spôsobom, mnísi, by ten obilie žerúci býk – či už ide do dediny alebo do lesa, či už väčšinou stojí alebo sedí – už nikdy nevstúpil na to pole, spomínajúc si na predchádzajúci kontakt s palicou. Rovnakým spôsobom, mnísi, keď je myseľ mnícha skrotená a dobre skrotená vo vzťahu k šiestim základom kontaktu, stáva sa vnútorne stabilnou, upokojí sa, zjednotí sa a sústredí sa.“ ID1102 „Predstavte si, mnísi, že kráľ alebo kráľovský minister nikdy predtým nepočul zvuk lutny. Mohol by počuť zvuk lutny a povedať: ‚Vážení páni, čo je to za zvuk, tak očarujúci, tak žiaduci, tak opojný, tak zmätočný, tak pútavý?‘ Povedali by mu: ‚Pane, to sa volá lutna, ktorej zvuk je tak očarujúci, tak žiaduci, tak opojný, tak zmätočný, tak pútavý.‘ On by povedal: ‚Choďte, dobrí muži, prineste mi tú lutnu.‘ Priniesli by mu lutnu a povedali: „Pane, toto je tá lutna, ktorej zvuk je tak očarujúci, tak žiaduci, tak opojný, tak mätúci, tak pútavý.“ On by povedal: „Dosť už tej lutny, moji dobrí muži. Prineste mi len ten zvuk.“ Povedali by mu: „Pane, táto vec, ktorú nazývame lutna, má mnoho súčastí, naozaj veľa súčastí. Vytvára zvuk, keď sa na ňu hrá s kompletným súborom týchto súčastí; to znamená, že závisí od rezonančnej skrinky, blany, krku, ladiacich kolíkov, strún a trsátka, a závisí aj od primeraného úsilia osoby, ktorá na ňu hrá. Preto, pane, táto vec, ktorú nazývame lutna, má mnoho súčastí, naozaj veľa súčastí, a vydáva zvuk, keď sa na ňu hrá s kompletným súborom týchto súčastí.“ Potom tú lutnu rozbil na desať alebo sto kúskov. Keď ju rozbil, rozdrvil ju na triesky. Keď ju rozdrvil na triesky, spálil ju v ohni a premenil na popol. Keď by ju rozmenil na popol, preosial by ho v silnom vetre alebo by ho nechal odniesť rýchlym prúdom rieky. Potom by povedal: ‚Mí drazí páni, zdá sa, že táto takzvaná lutna je bezcenná vec, a rovnako je to s akoukoľvek takzvanou lutnou, o ktorú sa tento ľud tak dlho nezaujímal a ktorou bol taký očarený!‘ Rovnakým spôsobom, mnísi, mních skúma formu v celom rozsahu formy, skúma pocit v celom rozsahu pocitu, skúma vnímanie v celom rozsahu vnímania, skúma mentálne formácie v celom rozsahu mentálnych formácií, skúma vedomie v celom rozsahu vedomia. Pre neho, keď skúma formu v celom rozsahu formy, keď skúma pocit… vnímanie… mentálne formácie… keď skúma vedomie v celom rozsahu vedomia, akékoľvek chápanie ‚ja‘ alebo ‚moje‘ alebo ‚som‘ – to sa už nevyskytuje.“ ID1103 „10. Rozprava o podobenstve šiestich zvierat“ ID1104 „247. ‚Mnísi, predpokladajme, že človek s telom pokrytým vredmi, s hnisajúcim telom, by vošiel do tŕňového húštia. Tŕne kusa by mu prepichli nohy a tŕňové listy by mu poškrabali končatiny. Tak, mnísi, by ten človek z tohto dôvodu pociťoval o to väčšiu bolesť a nepríjemnosť. Rovnakým spôsobom, mnísi, keď nejaký mních, ktorý odišiel do dediny alebo do divočiny, nájde niekoho, kto by povedal: ‚Tento ctihodný je ten, kto koná takýmto spôsobom, kto sa správa takýmto spôsobom; je to nečistý dedinský tŕň.‘ Keď je takto označený za ‚tŕň‘, treba chápať zdržanlivosť a nezdržanlivosť.“ ID1105 „A ako, mnísi, prejavuje sa nedostatok zdržanlivosti? Tu, mnísi, mních, keď okom uvidí nejakú formu, je silne pripútaný k príjemnej forme a rozhnevá sa na nepríjemnú formu. Prebýva s neusadenou všímavosťou k telu a s obmedzenou mysľou. A nerozumie tak, ako to skutočne je, tomu oslobodeniu mysle a oslobodeniu múdrosťou, v ktorom pre neho tie vzniknuté zlé, nezdravé stavy zaniknú bez zvyšku. Keď ušami počuje zvuk… keď nosom zacítí vôňu… keď jazykom ochutná chuť… keď telom dotkne hmatateľného… keď mysľou spozná mentálny objekt, je veľmi pripútaný k príjemnému mentálnemu objektu a rozčuľuje sa nad nepríjemným mentálnym objektom. Pobýva s nepevnou pozornosťou na telo a s obmedzenou mysľou a nerozumie, aké to skutočne je, to oslobodenie mysle a oslobodenie múdrosťou, v ktorom pre neho tie vzniknuté zlé, nezdravé stavy zanikajú bez zvyšku.“ ID1106 „Mnísi, predstavte si, že by nejaký muž chytil šesť zvierat z rôznych biotopov a s rôznymi zdrojmi potravy a zviazal by ich silným lanom. Chytil by hada a zviazal by ho silným lanom. Chytil by krokodíla a zviazal by ho silným lanom. Chytil by vtáka a zviazal by ho silným lanom. Chytil by psa a zviazal by ho silným lanom. Chytil by šakala a zviazal by ho silným lanom. Chytil by opicu a zviazal by ju silným lanom. Keď by ich zviazal silným lanom a urobil by uzol uprostred, pustil by ich. Potom, mnísi, tých šesť zvierat z rôznych oblastí a s rôznymi zdrojmi potravy ťahalo každé smerom k svojmu zdroju potravy a svojej oblasti. Had ťahal s myšlienkou: „Vstúpim do mraveniska.“ Krokodíl ťahal s myšlienkou: „Vstúpim do vody.“ Vták ťahal s myšlienkou: „Vzlietnem do neba.“ Pes by ťahal s myšlienkou: ‚Vstúpim do dediny.‘ Šakal by ťahal s myšlienkou: ‚Vstúpim na pohrebisko.‘ Opica by ťahala s myšlienkou: ‚Vstúpim do lesa.‘ Keď, mnísi, týchto šesť zvierat je hladných a unavených, potom ktorékoľvek zviera spomedzi nich je silnejšie, budú ho nasledovať, prispôsobia sa mu a dostanú sa pod jeho moc. Rovnakým spôsobom, mnísi, akýkoľvek mních, u ktorého nie je rozvinutá a kultivovaná všímavosť zameraná na telo, je očami ťahaný k príjemným tvarom, a nepríjemné tvary sú pre neho odpudzujúce… myseľ ho ťahá k príjemným mentálnym objektom, a nepríjemné mentálne objekty sú pre neho odpudzujúce. Takto, mnísi, dochádza k nedostatku sebaovládania.“ ID1107 „A ako, mnísi, dochádza k sebaovládaniu? Tu, mnísi, mních, keď okom uvidí formu, nie je uchvátený príjemnou formou a nie je odpudzovaný nepríjemnou formou. Pobýva s ustálenou všímavosťou zameranou na telo a s bezhraničnou mysľou. A chápe tak, ako to skutočne je, to oslobodenie mysle a oslobodenie múdrosťou, v ktorom pre neho tie vzniknuté zlé, nezdravé stavy ustávajú bez zvyšku… Keď ochutná chuť jazykom… Keď spozná mentálny objekt mysľou, nie je uchvátený príjemným mentálnym objektom a nie je odpudzovaný nepríjemným mentálnym objektom. Pobýva s pozornosťou zameranou na telo a s bezhraničnou mysľou a chápe tak, ako to skutočne je, to oslobodenie mysle a oslobodenie múdrosťou, v ktorom pre neho tie vzniknuté zlé, nezdravé stavy zanikajú bez zvyšku.“ ID1108 „Mnísi, predpokladajme, že by nejaký muž chytil šesť zvierat – každé s iným teritóriom a iným loviskom – a zviazal by ich silným lanom. Chytil by hada a zviazal by ho silným lanom. Chytil by krokodíla a zviazal by ho silným lanom. Chytil by vtáka… a tak ďalej… psa… šakala… opicu a zviazal by ich silným lanom. Keď by ich zviazal silným lanom, priviazal by ich k silnému kolu alebo stĺpu. Potom, mnísi, tých šesť zvierat s rôznymi teritóriami a rôznymi loviskami by sa každé ťahalo smerom k svojmu teritóriu: had by ťahal s myšlienkou: ‚Vstúpim do mraveniska‘; krokodíl by ťahal s myšlienkou: ‚Vstúpim do vody‘; vták by ťahal s myšlienkou: ‚Vzlietnem do neba‘; pes by ťahal s myšlienkou: ‚Vstúpim do dediny‘; šakal by ťahal s myšlienkou: ‚Vstúpim na pohrebisko‘; opica by ťahala s myšlienkou: ‚Vstúpim do lesa.‘ Keď však, mnísi, tých šesť zvierat pocítilo hlad a vyčerpanie, stáli, sedeli alebo ležali pri tom istom kolíku alebo stĺpe. Rovnakým spôsobom, mnísi, pre každého mnícha, ktorý rozvinul a kultivoval všímavosť k telu: oko ho netiahne k príjemným tvarom a nepríjemné tvary nie sú odpudzujúce… jazyk ho netiahne k príjemným chuťam… myseľ ho netiahne k príjemným mentálnym objektom a nepríjemné mentálne objekty nie sú odpudzujúce. Takto, mnísi, existuje zdržanlivosť.“ ID1109 „‚Silný kolík alebo stĺp,‘ mnísi, je označenie pre všímavosť zameranú na telo. Preto, mnísi, mali by ste sa cvičiť takto: ‚Pre nás bude všímavosť zameraná na telo rozvinutá, často praktizovaná, stane sa prostriedkom, základom, bude upevnená, osvojená a dobre vykonávaná.‘ Takto, mnísi, by ste sa mali cvičiť.“ ID1110 „11. Rozprava o snope jačmeňa“ ID1111 „248. Mnísi, predpokladajme, že by bol snop jačmeňa položený na križovatke ciest. Potom by prišlo šesť mužov s cepmi v rukách a udierali by na ten snop jačmeňa šiestimi cepmi. Týmto spôsobom, mnísi, by bol ten snop jačmeňa dobre udieraný, keďže by ho udieralo šesť cepov. Potom by prišiel siedmy muž s cepom v ruke a udrel by ten snop jačmeňa siedmym cepom. Týmto spôsobom, mnísi, by bol ten snop jačmeňa udieraný ešte dôkladnejšie, keďže by ho udieral siedmy cep. Presne tak, mnísi, je nepoučený bežný človek zasiahnutý do očí príjemnými a nepríjemnými formami… zasiahnutý do jazyka príjemnými a nepríjemnými chuťami… zasiahnutý v mysli príjemnými a nepríjemnými mentálnymi objektmi. Ak, mnísi, ten nepoučený bežný človek nasmeruje svoju myseľ k budúcemu znovuzrodeniu, potom, mnísi, je ten pošetilý človek zasiahnutý ešte dôkladnejšie – presne tak, ako je ten snop jačmeňa udieraný siedmym cepom.“ ID1112 „Kedysi dávno, mnísi, sa rozpútala bitka medzi devami a asurami. Vtedy, mnísi, Vepacitti, vládca asurov, oslovil asurov: ‚Ak, páni, v bitke medzi devami a asurami zvíťazia asurovia a devovia budú porazení, zviažte Sakku, vládcu devov, putami na jeho štyroch končatinách a krku a priveďte ho ku mne do mesta asurov.‘ Aj Sakka, mnísi, vládca devov, oslovil devov z Tāvatiṃsy: „Ak, páni, v bitke medzi devami a asurami zvíťazia devovia a asurovia budú porazení, zviažte Vepacittiho, vládcu asurov, putami na jeho štyroch končatinách a krku a priveďte ho ku mne do devskej sály Sudhamma.“ V tej bitke, mnísi, zvíťazili devovia a asurovia boli porazení. Potom, mnísi, bohovia z Tāvatiṃsy zviazali Vepacittiho, vládcu asurov, putami na jeho štyroch končatinách a krku a priviedli ho k Sakkovi, vládcovi bohov, do zhromažďovacej sály Sudhamma. Tam, mnísi, bol Vepacitti, vládca asurov, zviazaný putami na jeho štyroch končatinách a krku. Kedykoľvek, mnísi, si Vepacitti, vládca asurov, pomyslel: „Devovia sú spravodliví, asurovia sú nespravodliví; teraz pôjdem do ríše devov,“ vtedy videl, ako sa oslobodil z pút na svojich štyroch končatinách a krku, a oddával sa, plne vybavený a zásobený, piatim božským druhom zmyslového potešenia. Ale vždy, keď, mnísi, Vepacitti, vládca asurov, pomyslel: ‚Asurovia sú spravodliví, devovia sú nespravodliví; teraz sa vrátim do mesta asurov,‘ vtedy videl, ako je zviazaný putami na štyroch končatinách a krku a bol zbavený piatich božských prameňov zmyslového potešenia. Také jemné, mnísi, je zotročenie Vepacittiho. Ešte jemnejšie je zotročenie Máry. Ten, kto si niečo predstavuje, je zviazaný Márom; ten, kto si nič nepredstavuje, je oslobodený od Zlého.““ ID1113 „‚Ja som,‘ mnísi, to je predstava. ‚Toto som ja,‘ to je predstava. ‚Budem,‘ to je predstava. ‚Nebudem,‘ to je predstava. ‚Budem s formou,‘ to je predstava. ‚Budem bez formy,‘ to je predstava. ‚Budem vnímajúci,‘ to je predstava. ‚Nebudem vnímajúci,‘ to je predstava. „Budem ani vnímajúci, ani nevnímajúci,“ to je predstava. Predstava, mnísi, je choroba, predstava je nádor, predstava je šíp. Preto, mnísi, mali by ste sa cvičiť takto: ‚Budeme prebývať s mysľou, ktorá si nič nepredstavuje.‘“ ID1114 „‚Ja som,‘ mnísi, to je nepokoj. ‚Toto som ja,‘ to je nepokoj. ‚Budem,‘ to je nepokoj. ‚Nebudem,‘ to je nepokoj. ‚Budem s formou,‘ to je nepokoj. ‚Budem bez formy,‘ to je nepokoj. ‚Budem vnímajúci,‘ to je nepokoj. ‚Budem nevnímajúci,‘ to je nepokoj. ‚Nebudem ani vnímajúci, ani nevnímajúci,‘ to je nepokoj. Nepokoj, mnísi, je choroba, nepokoj je nádor, nepokoj je šíp. Preto, mnísi, mali by ste sa cvičiť takto: ‚Budeme prebývať s nepokojnou mysľou.‘“ ID1115 „‚Ja som,‘ mnísi, to je chvenie. ‚Toto som ja,‘ to je chvenie. ‚Budem‘… a tak ďalej … ‚Nebudem‘… ‚Budem s formou‘… ‚Budem bez formy‘… ‚Budem vnímajúci‘… ‚Budem nevnímajúci‘… ‚Nebudem ani vnímajúci, ani nevnímajúci,‘ to je chvenie. Chvenie, mnísi, je choroba, chvenie je nádor, chvenie je šíp. Preto, mnísi, mali by ste sa cvičiť takto: ‚Budeme prebývať s nekolísavým mysľou.‘“ ID1116 „‚Ja som,‘ mnísi, to je rozmnožovanie. ‚Toto som ja,‘ to je rozmnožovanie. ‚Budem‘… a tak ďalej … ‚Nebudem‘… ‚Budem s formou‘… ‚Budem bez formy‘… ‚Budem vnímajúci‘… ‚Budem nevnímajúci‘… ‚Nebudem ani vnímajúci, ani nevnímajúci,‘ to je rozmnožovanie. Rozmnožovanie, mnísi, je choroba, rozmnožovanie je nádor, rozmnožovanie je šíp. Preto, mnísi, mali by ste sa cvičiť takto: ‚Budeme prebývať s mysľou oslobodenou od rozmnožovania.‘“ ID1117 „‚Ja som,‘ mnísi, to je otázka pýchy. ‚Toto som ja,‘ to je otázka pýchy. ‚Budem,‘ to je otázka pýchy. ‚Nebudem,‘ to je otázka pýchy. ‚Budem mať formu,‘ to je otázka pýchy. ‚Budem bez podoby,‘ to je otázka pýchy. ‚Budem vnímajúci,‘ to je otázka pýchy. ‚Budem nevnímajúci,‘ to je otázka pýchy. ‚Nebudem ani vnímajúci, ani nevnímajúci,‘ to je otázka pýchy. Pýcha, mnísi, je choroba, pýcha je nádor, pýcha je šíp. Preto, mnísi, mali by ste sa cvičiť takto: ‚Budeme prebývať s mysľou zbavenou pýchy.‘“ Jedenásta. ID1118 „Kapitola o zmiji, devätnásta.“ ID1119 „Jeho zhrnutie:“ ID1120 „Zmija, voz, korytnačka, dva kusy dreva, deravý; stavy utrpenia, strom Kiṃsuka, lutna, šesť zvierat a snop jačmeňa.“ ID1121 „Štvrtá päťdesiatka v kapitole o šiestich zmyslových základniach je dokončená.“ ID1122 „Zhrnutie jej častí:“ ID1123 „Zničenie rozkoše, Šesťdesiatnásobná metóda, Oceán a Had; týchto päťdesiatštyri je v zbierkach dôkladne vysvetlených. Toto je zhrnutie kapitol.“ ID1124 „Súvislé rozprávania o šiestich zmyslových základniach sú dokončené.“