ID1765 „10. Súvislé rozprávania s jakkhamami“ ID1766 „1. Rozprávanie s Indakom“ ID1767 „235. Tak som počul. Kedysi Blahoslavený prebýval v Rádžagáhe, na vrchu Indakúta, v príbytku jakkha Indaka. Vtedy sa jakkha Indaka priblížil k Blahoslavenému; keď sa priblížil, oslovil Blahoslaveného veršom:“ ID1768 „‚Buddhovia hovoria, že forma nie je živá bytosť; ako potom táto bytosť získava toto telo? Odkiaľ sa táto hromada kostí berie a ako sa usadí v maternici?““ ID1769 „Najprv vznikne kalala; z kalaly vznikne abbuda. Z abbudy sa zrodí pesi; z pesi vznikne ghana. Z ghany sa zrodia hlavné končatiny, ako aj vlasy na hlave, ochlpenie na tele a nechty.““ ID1770 „Čokoľvek z jedla, pitia a výživy, čo jeho matka skonzumuje, tým je osoba nachádzajúca sa v matkinom lone tam udržiavaná.“ ID1771 „2. Rozhovor so Sakkom“ ID1772 „236. Raz pobýval Blahoslavený v Rádžagáhe, na vrchu Supí vrch. Vtedy sa k Blahoslavenému priblížil jakha menom Sakka; keď sa priblížil, oslovil Blahoslaveného veršom:“ ID1773 „Pre teba, askétu, ktorý si sa zriekol všetkých pút, si oslobodený a si bdelý, nie je dobré, aby si poučoval iného.“ ID1774 „Sakka, z akéhokoľvek dôvodu vzniká spojenie, múdry človek nie je spôsobilý cítiť k tomu človeku súcit, ani len v mysli.“ ID1775 „Ak niekto s pokojnou mysľou poučuje iného, nie je tým viazaný. Je spojený prostredníctvom akéhokoľvek súcitu a sympatie, ktoré existujú.“ ID1776 „3. Rozprava so Sūcilomom“ ID1777 „237. Raz Blahoslavený pobýval v Gáji na kamennom bloku Ṭaṅkita, v príbytku jakha Sūcilomy. V tom čase jakha Kharo a jakha Sūciloma prechádzali neďaleko od Blahoslaveného. Vtedy jakha Kharo povedal jakhovi Sūcilomovi: ‚Toto je askéta!‘ ‚Toto nie je askéta, toto je opovrhnutiahodný askéta. Zistím, či je to askéta, alebo opovrhnutiahodný askéta.‘“ ID1778 „Potom sa jakša Sūciloma priblížil k Blahoslavenému; keď sa priblížil, pritlačil svoje telo k Blahoslavenému. Vtedy Blahoslavený odtiahol svoje telo. Potom jakša Sūciloma povedal Blahoslavenému: ‚Bojíš sa ma, asketa?‘ ‚Nebojím sa ťa, priateľu, ale tvoj dotyk je zlý.‘ ‚Položím ti otázku, asketa. Ak mi neodpovieš, buď ti zmätím myseľ, alebo ti roztrhám srdce, alebo ťa chytím za nohy a hodím ťa na vzdialený breh Gangy.‘ „Priateľu, nevidím nikoho na svete s jeho dévami, s jeho Mārom a s jeho Brahmom, v tejto generácii s jej askétmi a bráhmanmi, s jej dévami a ľuďmi, kto by mohol priviesť moju myseľ do zmätku, alebo mi roztrhnúť srdce, alebo ma chytiť za nohy a hodiť ma na vzdialený breh Gangy. Napriek tomu, priateľu, opýtaj sa, čo chceš.“ ID1779 „Z akého zdroja majú svoj pôvod žiadostivosť a nenávisť? Z čoho sa rodia nespokojnosť, radosť a husiu kožu? Z čoho vyvstávajú myšlienky mysle, ako chlapci, ktorí púšťajú na voľno vránu?“ ID1780 „Žiadostivosť a nenávisť majú svoj pôvod v tomto; nespokojnosť, radosť a husiu kožu sa rodia z tohto. Z toho vyvstávajú myšlienky mysle, ako chlapci, ktorí púšťajú na slobodu vránu.“ ID1781 „Zrodené z pripútanosti, vyvstávajúce z ja, ako výhonky z kmeňa banyánu; sú silne pripútané k zmyslovým pôžitkom, ako popínavá rastlina māluvā, ktorá sa šíri lesom.“ ID1782 „Tí, ktorí chápu toto a jeho zdroj – počúvaj, ó yakkha – to rozptýlia. Prekročia túto rieku, tak ťažko prekonateľnú, nikdy predtým neprekročenú, aby už viac neboli zrodení.“ ID1783 „4. Rozprava s Maṇibhaddom“ ID1784 „238. Raz, keď Blahoslavený pobýval medzi Magadháncami v svätyni Maṇimālaka, v príbytku yakkha Maṇibhadda, pristúpil k Blahoslavenému yakkha Maṇibhadda; keď pristúpil, predniesol v prítomnosti Blahoslaveného tento verš:“ ID1785 „Pre toho, kto je bdelý, je vždy dobro; ten, kto je bdelý, dosahuje šťastie. Pre toho, kto je bdelý, je to vždy lepšie; a je oslobodený od nepriateľstva.“ ID1786 „Pre toho, kto je bdelý, je vždy dobro; ten, kto je bdelý, dosahuje šťastie. Pre toho, kto je bdelý, je to vždy lepšie; ale nie je oslobodený od nepriateľstva.“ ID1787 „Ten, koho myseľ sa deň i noc teší z neubližovania, kto prejavuje láskavosť voči všetkým bytostiam – pre takú osobu neexistuje nepriateľstvo s nikým.“ ID1788 „5. Rozprava o Sānuovi“ ID1789 „239. Raz, keď Blahoslavený pobýval v Sāvatthī v Jétovom háji, v Anāthapiṇḍikovom parku, v tom čase bol syn istej laickej nasledovníčky menom Sānu unesený jakkhom. Vtedy tá laická nasledovníčka, nariekajúc, pri tej príležitosti predniesla tieto verše:“ ID1790 „Štrnásty, pätnásty a ôsmy deň dvojtýždňa a deň osobitného dodržiavania, bohatý na osem faktorov,“ ID1791 „Tých, ktorí dodržiavajú Uposathu a vedú svätý život, yakkhovia neotravujú; tak som počula od arahantov. Ale dnes vidím, ako yakkhovia obťažujú Sānu.“ ID1792 „Štrnásty, pätnásty a ôsmy deň dvojtýždňa a deň osobitného dodržiavania, bohatý na osem faktorov; tí, ktorí dodržiavajú Uposathu a vedú svätý život—“ ID1793 „‚Yakkhovia ich neotravujú‘ – dobre si to počul od arahantov. Povedz toto slovo o yakkhách prebudenému Sānuovi: ‚Nerobte žiadny zlý skutok, či už verejne, alebo v tajnosti.‘ ID1794 „A ak spáchate zlý skutok, alebo ho práve páchate, niet pre vás úniku pred utrpením, ani keby ste vzlietli a utiekli.“ ID1795 „Matka, oni plačú za mŕtvych, alebo za toho, kto síce žije, ale nie je vidieť. Keď ma vidíš živého, matka, prečo za mňa plačeš?“ ID1796 „Synu, plačú za mŕtvych alebo za toho, kto síce žije, ale nie je viditeľný; a za toho, kto sa zriekol zmyslových pôžitkov a vrátil sa sem opäť – aj za neho, synu, plačú, lebo hoci žije, je ako mŕtvy.“ ID1797 „Môj drahý, keď ťa vytiahli z horúcich uhlíkov, chceš sa do nich znova vrhnúť. Môj drahý, keď ťa vytiahli z priepasti, chceš sa do nej znova vrhnúť.“ ID1798 „Bežte po pomoc, dobrí páni! Komu sa máme sťažovať? Chceš sa znova spáliť, ako tovar vyňatý z ohňa!“ ID1799 „6. Rozhovor s Piyaṅkarom“ ID1800 „240. Istého dňa pobýval ctihodný Anuruddha v Sāvatthī, v Jétovom háji, v Anāthapiṇḍikovom parku. V tom čase ctihodný Anuruddha vstal skoro ráno a recitoval verše Dhammy. Vtedy yakkhiṇī, matka Piyaṅkara, takto upokojovala svoje malé dieťa:“ ID1801 „‚Ó Piyaṅkara, nerob žiadny hluk. Mních recituje verše Dhammy. Keď pochopíme verš Dhammy, praktikujme ho. Môže to byť pre naše dobro.‘“ ID1802 „„Zdržme sa voči bytostiam a nehovorme úmyselne nepravdu. Cvičme sa v dobrej cnosti; možno sa tak oslobodíme od zrodenia medzi pisácami.““ ID1803 „7. Sutta Punabbasu“ ID1804 „241. Raz, keď Blahoslavený pobýval v Sāvatthī v Jétovom háji, v Anāthapiṇḍikovom parku. V tom čase Blahoslavený poučoval, povzbudzoval, burcoval a tešil mníchov kázaním o Dhamme súvisiacim s Nibbānou. A tí mnísi, považujúc to za podstatné, majúc to na pamäti, sústreďujúc sa na to celou svojou mysľou a s pozornými ušami, počúvali Dhammu. Vtedy yakkhiṇī, matka Punabbasu, takto upokojovala svoje deti:“ ID1805 „„Buď ticho, ó Uttarika; buď ticho, ó Punabbasu, aby som mohla počúvať Dhammu Učiteľa, najlepšieho z Buddhov.““ ID1806 „„Blahoslavený hovorí o Nibbáne, oslobodení od všetkých pút. A moja láska k tejto Dhamme je nesmierne veľká.““ ID1807 „„Na svete je drahé vlastné dieťa, na svete je drahý vlastný manžel; ale pre mňa je hľadanie tejto Dhammy oveľa drahšie než to.““ ID1808 „„Lebo milované dieťa ani manžel nemôžu človeka oslobodiť od utrpenia tak, ako počúvanie dobrej Dhammy oslobodzuje bytosti od utrpenia.““ ID1809 „V tomto svete, sužovanom utrpením a spojenom so starnutím a smrťou, si prajem počuť tú Dhammu, ktorá oslobodzuje od starnutia a smrti a ktorú pochopil Plne Osvietený. Mlč, ó Punabbasu!“ ID1810 „Matka, nebudem hovoriť; táto Uttarā mlčí. Mala by si len počúvať Dhammu. Počúvanie dobrej Dhammy je šťastie. Matka, z nepoznania dobrej Dhammy blúdime v utrpení.““ ID1811 „Toto je tvorca svetla pre oklamaných devov a ľudí; Budha, nesúci svoje posledné telo, ten, ktorý má videnie, učí Dhammu.““ ID1812 „Je naozaj dobré, že sa z môjho lona narodil syn, múdry syn. Môj syn sa teší z čistej Dhammy najlepšieho z Buddhov.“ ID1813 „Punabbasu, buď šťastný! Dnes som sa vymanil z kolobehu. Uvideli som Ušľachtilé pravdy. Nech aj Uttarā počúva moju Dhammu.“ ID1814 „8. Sudatta Sutta“ ID1815 „242. Raz Blahoslavený prebýval v Rádžagáhe v Sítavane. V tom čase prišiel do Rádžagáhy z nejakých obchodných záležitostí hospodár Anáthapiṇḍika. Hospodár Anāthapiṇḍika počul: ‚Hovorí sa, že na svete sa zjavil Budha.‘ A práve v tom okamihu pocítil túžbu prísť za Blahoslaveným. Vtedy napadla hospodára Anāthapiṇḍiku táto myšlienka: ‚Dnes nie je správny čas ísť za Blahoslaveným. Zajtra, v správnom čase, pôjdem navštíviť Blahoslaveného.“ So sústredenou mysľou zameranou na Buddhu si ľahol. Počas noci, domnievajúc sa, že už svitá, trikrát vstal. Potom sa hospodár Anāthapiṇḍika priblížil k bráne kostnice. Bytosti, ktoré nie sú ľuďmi, mu otvorili bránu. Vtedy, keď sa hospodár Anāthapiṇḍika chystal opustiť mesto, svetlo zmizlo, nastala tma a v ňom sa prebudil strach, stuhnutosť a husiu kožu, a od tej chvíle túžil vrátiť sa späť. Vtedy yakkha Sīvaka, ktorý sa stal neviditeľným, spôsobil, že sa ozval hlas: ID1816 „Sto tisíc slonov, sto tisíc koní, sto tisíc vozov ťahaných mulami a sto tisíc dievčat zdobených šperkovými náušnicami nemajú cenu ani šestnástej časti jediného kroku.“ ID1817 „„Kráčaj vpred, hospodár! Kráčaj vpred, hospodár! Pre teba je lepšie ísť vpred, nie ustupovať.““ ID1818 „Vtedy sa pre hospodára Anāthapiṇḍiku tma rozplynula a objavilo sa svetlo. Akýkoľvek strach, stuhnutosť a naježenie sa, ktoré tam boli, ustúpili. Po druhýkrát sa pre hospodára Anāthapiṇḍiku svetlo stratilo a objavila sa tma; vznikol strach, stuhnutosť a naježenie, a od tej chvíle opäť pocítil túžbu vrátiť sa späť. Po druhýkrát yakkha Sīvaka, keď sa stal neviditeľným, spôsobil, že sa ozval hlas:“ ID1819 „Sto tisíc slonov, sto tisíc koní, sto tisíc vozov ťahaných plnokrvníkmi, sto tisíc dievčat zdobených šperkovými náušnicami – to všetko nemá cenu ani šestnástej časti jediného kroku smerom k kláštoru.“ ID1820 „Choď vpred, majiteľ domu! Choď vpred, majiteľ domu! Pre teba je lepšie ísť vpred, nie ustupovať.“ ID1821 „Vtedy sa pre hospodára Anāthapiᅁᅁiku tma rozplynula a objavilo sa svetlo. Akýkoľvek strach, stuhnutosť a naježenie, ktoré tam boli, ustúpili. Po tretíkrát sa pre hospodára Anāthapiᅁᅁiku svetlo stratilo a objavila sa tma; vznikol strach, stuhnutosť a naježenie, a on sa potom chcel opäť vrátiť späť. Po tretíkrát yakkha SĦvaka, ktorý zostal neviditeľný, spôsobil, že sa ozval hlas:“ ID1822 „Sto tisíc slonov, sto tisíc koní… a tak ďalej… nemajú hodnotu ani šestnástej časti.“ ID1823 „„Choď vpred, majiteľ domu! Choď vpred, majiteľ domu! Je pre teba lepšie ísť vpred, nie ustupovať.““ ID1824 „Vtedy sa pre hospodára Anāthapiṇḍiku tma rozplynula a objavilo sa svetlo. Akýkoľvek strach, stuhnutosť a husiu kožu, ktoré tam boli, ustúpili. Potom sa hospodár Anāthapiṇḍika priblížil k Sītavane, kde sa nachádzal Blahoslavený.“ ID1825 „V tom čase sa Blahoslavený, ktorý vstal v predsvitaní, prechádzal sem a tam pod šírym nebom. Blahoslavený uvidel z diaľky prichádzať hospodára Anāthapiṇḍiku. Keď ho uvidel, zišiel z chodníka a posadil sa na pripravené sedadlo. Keď si Blahoslavený sadol, povedal toto domácemu Anāthapiṇḍikovi: ‚Poď, Sudatta.‘ Vtedy si domáci Anāthapiṇḍika pomyslel: ‚Blahoslavený ma oslovuje mojim krstným menom,‘ a naplnila ho radosť a nadšenie. Hneď na mieste padol s hlavou k nohám Blahoslaveného a povedal mu: „Ctihodný pane, verím, že Blahoslavený si pohodlne oddýchol?“ ID1826 „„Brahman, ktorý je úplne oslobodený, skutočne vždy spí pohodlne; ten, kto nie je poškvrnený zmyslovými pôžitkami, kto sa upokojil a je bez podkladu.“ ID1827 „Keď odrezal všetky pripútanosti a rozptýlil úzkosť v srdci, ten, kto je upokojený, spí pohodlne, keď dosiahol mier v mysli.“ ID1828 „9. Prvá Sukká Sutta“ ID1829 „243. Raz Blahoslavený prebýval v Rádžagáhe, v Bambusovom háji, na mieste, kde sa kŕmia veveričky. V tom čase mníška Sukká vyučovala Dhammu obklopená veľkým zhromaždením. Vtedy sa k nej priblížil jakkha, oddaný mníške Sukká, ktorý putoval ulicou po ulici a križovatkou po križovatke v Rádžagáhe, a v tom čase predniesol tieto verše:“ ID1830 „Čo to urobili títo ľudia v Rádžagáhe? Ležia, akoby boli opití medom; nevenujú pozornosť Sukká, ktorá vyučuje o nesmrteľnom stave.“ ID1831 „A to, čo je neodolateľné, so svojou vnútorne silnou podstatou; múdri, myslím si, to pijú, ako cestovatelia pijú z dažďového mraku.“ ID1832 „10. Druhá Sukká Sutta“ ID1833 „244. Kedysi Blahoslavený prebýval v Rádžagáhe, v Bambusovom háji, na mieste, kde sa kŕmia veveričky. Vtedy istý laický nasledovník ponúkol jedlo bhikkhuni Sukká. Potom yakkha, ktorý bol hlboko oddaný bhikkhuni Sukká, chodil po uliciach a križovatkách v Rádžagáhe a v tom čase recitoval tento verš:“ ID1834 „Naozaj, tento laik si zaslúžil veľkú zásluhu a je skutočne múdry; ten, kto ponúkol jedlo Sukká, pre oslobodenie od všetkých pút.“ ID1835 „11. Sutta o Cīrá“ ID1836 „245. Tak som počul. Kedysi Blahoslavený prebýval v Rádžagáhe, v Bambusovom háji, na mieste, kde sa kŕmia veveričky. V tom čase istý laický nasledovník daroval rúcho bhikkhuni Cīrá. Potom yakkha, hlboko oddaný bhikkhuni Cīrá, prechádzal ulicami a križovatkami v Rádžagáhe a v tom čase predniesol tento verš:“ ID1837 „Naozaj, tento laik si zaslúžil veľkú zásluhu a je skutočne múdry; ten, kto daroval rúcho Cīre, pre oslobodenie od všetkých jarmov.“ ID1838 „12. Sutta o Āḷavakovi“ ID1839 „246. Tak som počul. Raz pobýval Blahoslavený v Āḷavī, v príbytku jakkha Āḷavaka. Vtedy sa jakkha Āḷavaka priblížil k Blahoslavenému a povedal mu: ‚Vypadni, asketa!‘ ‚Dobre, priateľu,‘ povedal Blahoslavený a vyšiel von. ‚Vstúp, asketa!‘ ‚Dobre, priateľu,‘ povedal Blahoslavený a vošiel dnu. Po druhýkrát yakkha Āḷavaka povedal Blahoslavenému: ‚Vypadni, asketa!‘ ‚Dobre, priateľu,‘ povedal Blahoslavený a vyšiel von. „Poď dnu, asketa!“ „Dobre, priateľu,“ povedal Blahoslavený a vošiel dnu. Po tretíkrát povedal jakkha Āḷavaka Blahoslavenému: „Vypadni, asketa!“ „Dobre, priateľu,“ povedal Blahoslavený a vyšiel von. „Poď dnu, asketa!“ „Dobre, priateľu,“ povedal Blahoslavený a vošiel dnu. Po štvrtýkrát povedal jakša Āḷavaka Blahoslavenému: „Vypadni, asketa!“ „Nevypadnem, priateľu. Urob, čo musíš.“ „Položím ti otázku, asketa. Ak mi neodpovieš, rozptýlim tvoju myseľ, alebo ti rozpolím srdce, alebo ťa chytím za nohy a hodím ťa cez Gangu!“ „Nevidím nikoho na tomto svete, priateľu, medzi bohmi, Mārami a Brahmami, v tejto generácii medzi asketmi a bráhmanmi, bohmi a ľuďmi, kto by mohol rozptýliť moju myseľ, rozpolil mi srdce alebo ma chytil za nohy a hodil ma cez Gangu. Ale pýtaj sa, priateľu, čokoľvek si želáš.“ ID1840 „Čo je tu najväčším bohatstvom človeka? Čo, keď sa to správne praktizuje, prináša šťastie? Čo je v skutočnosti najsladšia z chutí? Aký spôsob života sa nazýva najlepším životom?“ ID1841 „Tu je viera najväčším bohatstvom človeka; správne praktizovaná Dhamma prináša šťastie. Pravda je skutočne najsladšia z chutí; život prežitý v múdrosti, hovoria, je ten najlepší.“ ID1842 „Ako človek prekročí rieku? Ako človek prekročí oceán? Ako človek prekoná utrpenie? Ako sa človek stane čistým?“ ID1843 „Vierou prekročí človek rieku, bdelosťou oceán; energiou prekoná utrpenie, múdrosťou sa očistí.“ ID1844 „Ako človek získa múdrosť? Ako nájde bohatstvo? Ako dosiahne slávu? Ako získa priateľov? Ako sa po prechode z tohto sveta do ďalšieho človek nebude smútiť?“ ID1845 „Ten, kto verí v Dhammu arahantov na dosiahnutie nibbány, kto je dychtivý počúvať, bdelý a rozvážny, získa múdrosť.“ ID1846 „Ten, kto koná správne, je vytrvalý a energický, nájde bohatstvo. Pravdou človek dosiahne slávu; štedrosťou si získa priateľov. Tak, keď prejde z tohto sveta do ďalšieho, nebude smútiť.“ ID1847 „Veriaci hlava rodiny, ktorý disponuje týmito štyrmi vlastnosťami – pravdou, sebaovládaním, vytrvalosťou a štedrosťou – naozaj po smrti netrpí.“ ID1848 „No tak, opýtaj sa rôznych askétov a bráhmanov, či sa tu nachádza niečo vyššieho ako pravda, sebaovládanie, štedrosť a trpezlivosť.“ ID1849 „Prečo by som sa mal teraz pýtať rôznych askétov a bráhmanov? Lebo dnes chápem to, čo slúži na blaho budúceho života.“ ID1850 „Naozaj, pre moje dobro prišiel Budha do Āḷavī, aby tu pobudol; dnes chápem, kde dar prináša veľké ovocie.“ ID1851 „Preto budem putovať z dediny do dediny, z mesta do mesta, vzdávajúc úctu Sambuddhovi a vynikajúcej povahe Dhammy.“ ID1852 „Yakkha Saṃyutta sa končí.“ ID1853 „Zhrnutie:“ ID1854 „Indaka, Sakka, Sūci a Maṇibhadda, Sānu, Piyaṅkara, Punabbasu a Sudatta, obaja Sukkovia, Cīra a Āḷavī – spolu je ich dvanásť.“